FILOZOFIA

RECENZN TDIA Ro. 72, 2017, . 6

___________________________________________________________________________

OD SKRATOVCOV K SKRATOVSKM KOLM

LVIA FLACHBARTOV, Intitt filozofie, Filozofick fakulta PU, Preov, SR

FLACHBARTOV, L.: From the Socratics to the Socratic Schools

FILOZOFIA 72, 2017, No. 6, pp. 487-496

The aim of this paper is to present recent Socratic studies as offered in the collected
papers edited by Ugo Zilioli titled From the Socratics to the Socratic Schools: Clas-
sical Ethics, Metaphysics and Epistemology (2015) in the context of Slovak re-
searches in this field. The paper has twofold ambition: to be informative about con-
temporary Socratic studies as well as to be protreptic for further reading and the ex-
ploration of the Socratic tradition.

Keywords: Socratics Socratic schools Plato Antisthenes Aeschines Aristippus

and Cyrenaics Phaedo Cynics Megarians

Zbornk prspevkov From the Socratics to the Socratic Schools zostaven Ugom Ziliolim
(2015) je jednou z (ete stle) nemnohch, avak o to viac vtanch publikci zameriavajcich
sa na prv generciu skratovcov a tzv. mal skratovsk koly. Vina zo zaradench pr-
spevkov bola pvodne prezentovan na konferencii v talianskom meste Soprabolzano
v septembri 2013, ktor Zilioli organizoval. Na konferencii vystpili popredn osobnosti za-
oberajce sa skratovskm myslenm ako Christopher Rowe, Kurt Lampe, Livio Rossetti,
Aldo Brancacci, Tiziano Dorandi, Voula Tsouna i Richard Bett. Publikcia je obohaten
o prspevky alch vznamnch bdateov, ktor sa konferencie nezastnili (Tim OKeefe,
Francesco Verde a Menahem Luz). Autori sa nepokaj poda vyerpvajci obraz situcie
po Skratovej smrti ani systematick vklad skratovskch kl. Naopak, prspevky smeruj
k prehodnoteniu rznych aspektov skratovskej tradcie v kontexte sasnej reinterpretcie
chpania (nielen) antickej filosofie.1
Mohli by sme poveda, e vznam skratovcov a malch skratovskch kl pre dobov
vvoj filosofie ete len zaname objavova. Dlh stroia historici filosofie budovali
a upevovali obraz tzv. klasickej filosofie na trojici postv Skrats Platn Aristotels.
Tto trojica nepochybne tvor urit mylienkov kontinuitu a zastva zvltne miesto
v zpadnej tradcii v tom zmysle, e predstavuje zkladn piliere jej vntornej logiky. Situcia
sa vak v poslednch desaroiach zana meni. Stretvame sa s tendenciou prehodnocova
dominantn tradcie a spolu s nimi aj interpretan kritri a rmce, do ktorch zasadzujeme
nae porozumenie2 nielen jednotlivm problmom, ale aj nm samm a nmu svetu spolu
s tm, o sasn obraz sveta a loveka v om predchdzalo. N postoj k dejinm prezrdza

1
Netandardn prepisovanie grckeho slova filosofia s grafmou s vysvetuje diskusia, ktor
prebehla v asopise Filozofia (ro. 55, 2000, . 5, . 8; ro. 56, 2001, . 1, . 3).
2
V uritom zmysle by sme mohli poveda, e dochdza ku konfrontcii s nam predporozume-
nm, ktor vdy u mme a s ktorm do skmania vdy u vstupujeme.

Filozofia 72, 6 487

mnoho o ns samch a o tom, o povaujeme za dleit. Ak si uvedomme, e dejiny nie s
a ani nemu by jednoznan, ak si pripomenieme slvnu (no asto nesprvne pochopen)
Nietzscheho mylienku, e fakty neexistuj a vetko s len interpretcie, otvor sa pred nami
priestor, do ktorho meme nielen vstupova, ale ho aj ukza v plne inom svetle, v ktorom
do popredia vystpia in dleit motvy, nielen tie, okolo ktorch sme vystavali nae poro-
zumenie dejinm. Tto tendencia sa vak netka iba antickej filosofie naopak, plne zasahuje
do sasnho chpania filosofie samotnej i toho, o od nej oakvame. Pod vplyvom v-
znamnch prc osobnost ako Pierre Hadot, Michel Foucault, Martha Nussbaum, Alexander
Nehamas a pod. sa rozvja alternatvne tanie toho, o nazvame dejinami filosofie, smerujce
k obrazu filosofie, ktor sa nevyerpva spsobom myslenia alebo spsobom poznania skuto-
nosti, ale oraz zretenejie sa rt ako spsob ivota. Inmi slovami, ak pre filosofiu od ias
Descarta bolo prznan, e bola chpan predovetkm ako teoretick innos smerujca
k sprvnemu, zdvodnenmu poznaniu a hierarchizcii skutonosti (omu boli podriaden aj
vklady platonizmu a aristotelizmu), alternatvne vklady ved k chpaniu filosofie ako in-
nosti smerujcej k o najlepiemu vedeniu vlastnho ivota, priom tto innos zaha teore-
tick reflexiu, ako aj praktick postoj. Z tejto perspektvy je mon prehodnoti nielen vplyv
malch skratovcov a skratovskch kl, ale aj nae chpanie toho, ak postavenie zaujmali
v dejinch myslenia Platn a Aristotels. Tieto tendencie nie s cudzie ani slovenskmu my-
lienkovmu prostrediu. Zatia o v echch prevlda predovetkm zujem o skmanie Plat-
na, na Slovensku stoj v popred sokratika ako irok a rznorod hnutie, ktor sa sformovalo
okolo Skrata a (rznych vkladov) jeho filosofickho odkazu. V rmci tejto recenznej tdie
poukeme na niektor zaujmav motvy v zbornku Uga Zilioliho a poksime sa ich prepoji,
prpadne doplni vkladmi slovenskch bdateov, ktor u roky pracuj na podobnch tmach,
m nielen e obohacuj a kultivuj slovensk filosofick scnu, ktor tak dr krok s aktulnymi
tendenciami vo svete, ale zrove sa aj pokaj vstupova do tchto diskusi na medzinrod-
nej rovni.3
Voula Tsouna sa vo svojom prspevku Platos Representations of the Socratics
(s. 1-25) venuje otzke Platnovho zobrazenia skratovcov. Nezameriava sa vak na prv
generciu Skratovch iakov (Aischins, Antisthens, Aristippos, Xenofn, Faidn, Eukleids
at.), ktor rozvjali vlastn varianty sokratiky,4 ale skr na urit typ spolubesednkov,
s ktormi Skrats vedie rozhovory v Platnovch dialgoch. Prv skratovci v tomto prpade
vytvraj urit historicko-filosofick kontext, resp. (netematizovan) pozadie Platnovej
fikcie. Voula Tsouna vymedzuje Platnovch skratovcov iroko, priom uplatuje nasledov-
n kritri (s. 2- 3): s to t, ktor poznali, obdivovali alebo milovali Skrata; boli oboznmen

3
V tejto svislosti by bolo vhodn upozorni na medzinrodn zbornk Antisthenica Cynica Soc-
ratica (OIKOYMENH 2014) zostaven V. Suvkom, do ktorho prispeli renomovan odbornci z celho
sveta (v zbornku sa nachdzaj texty v tyroch jazykoch). Pozri recenzie zbornka: (Fuentes Gonzlez
2016; Luz 2016; Moore 2016; Pacewicz 2016; Zelinov 2016).
4
Zkladn tmy, ktorm sa skratovci venovali, uvdza Voula Tsouna na s. 1-2. Vber, usporia-
danie a anglick preklad pramennch textov, pas a fragmentov prvej genercie skratovcov poda
tematickch okruhov pripravili Ch. Rowe a G. Boys-Stones pod nzvom The Circle of Socrates. Rea-
dings in the First-Generation Socratics (2013). Takmer vyerpvajcu edciu grckych a latinskch
zlomkov (sprv, cittov a parafrz) vo vzahu k Skratovi aj jednotlivm skratovcom zostavil G. Gian-
nantoni (Socratis et Socraticorum Reliquiae, 1990).

488
so Skratovm elenktickm spsobom vedenia rozhovoru a boli ochotn s nm takto rozhovor
vies; do vej i menej miery mali podobn filosofick postoj ako Skrats; a/alebo nazna-
ovali, e o sebe zmaj ako o lenoch Skratovho okruhu. Na rozdiel od doxografov i mo-
dernch historikov sa teda Voula Tsouna sstreuje nie na tch lenov skratovskho krku,
z ktorch sa stali filosofi a zaloili vlastn koly, ale skr na tch, ktor k Skratovi mali blz-
ko, pravidelne sa s nm stretvali a boli nm ovplyvnen (napr. Lachs, Charmids, Faidros).
Doxografick sprvy vykresuj Platnovu rivalitu, ba a nepriatestvo vo vzahu
k ostatnm skratovcom (filosofom) (por. Diog. Laert. III 34-36), no napriek tomu sa v jeho
dialgoch nestretneme ani s jednm z nich ako so Skratovm partnerom v rozhovore. Voula
Tsouna si kladie otzku, preo Platn nechva Skrata zhovra sa radej s menej zdatnmi
filosofickmi partnermi (ktor vytvraj irok, rznorod a otvoren skupinu) namiesto toho,
aby sa konfrontoval so svojimi rivalmi, Skratovmi najblimi iakmi. Naznauje tri motvy:
(1) Urit lohu mohlo zohra Platnovo nepriatestvo vo vzahu k starm Skratovm ia-
kom, ktor si vybudovali siln filosofick pozcie (Antisthens, Aristippos, Aischins, Xeno-
fn), zatia o postavy ako Faidn a Euklieids mohli v jeho dialgoch zohrva aspo zdvori-
lostn rolu. (2) Platnova voba Skratovch partnerov svis aj s povahou jeho literrneho
projektu, jeho chpanm Skrata, ako aj filosofickej praxe. Navye, nielen Platn, ale aj iria
verejnos poznala skratovsk dialgy inch autorov aj nzory, ktor v nich zastvali. Prve
z tohto dvodu by prslun literrne postavy nemohli by a tak plastick ako postavy
Lachta alebo Charmida, ktor v oiach dobovej verejnosti neboli spojen so pecifickmi
filosofickmi postojmi (s. 18). Inmi slovami, ak by bol astnkom rozhovoru napr. Anti-
sthens, itatelia by oakvali, e ako literrna postava bude zastva tie stanovisk, ktormi je
znmy zo svojich diel, resp. zo svojho verejnho psobenia. Pre Platna boli vhodnejie menej
vrazn postavy, ktor mohol lepie formova pre svoje filosofick ely.5 (3) Najvznamnej
dvod vak Voula Tsouna nachdza v svislosti s Platnovm vykreslenm Skrata a jeho
filosofickej misie v Apolgii. Skrats popiera, e by bol mdry; odmieta, e by bol uiteom
alebo zastval nejak jasne vymedzen doktrny; odmieta tie filosofiu ako odovzdvanie
znalost, a prezentuje ju ako urit cestu k vlastnmu ja; svoj ivot prezentuje ako naplnen
skmanm seba aj ostatnch; svoju innos v obci prirovnva k ovadovi popohajcemu koa
at. Na druhej strane, ak sa pozrieme na to, ako vykresuj skratovcov doxografi, stretneme
sa s obrazom Skratovch nasledovnkov tch, ktorm Skrats nieo odovzdal, ktor sa
poda jeho vzoru stali filosofmi, zaloili koly, v rmci ktorch vychovvali svojich nasledov-
nkov, ktorm odovzdali svoje rozvinutie Skratovho uenia at. Inmi slovami, Skrats je
vykreslen ako Majster, ako inician postava filosofickch nstupnctiev () klasick-
ho a helenistickho obdobia,6 ktorej uenie je tlmoen z genercie na generciu.7 A prve
v tom nekoreponduje s Platnovm obrazom nepuceho a neuiaceho Skrata, vene spo-

5
V tejto svislosti by sme vak nemali zabda na to, e Platnova Akadmia mala ezoterick cha-
rakter a jeho dialgy pravdepodobne neboli verejne prstupn ani sto rokov po jeho smrti (por. Suvk
2015, 11, pozn. 5).
6
Por. Diog. Laert. I 14-15: Diogens Laertsk del filosofiu na dve vetvy: insku (od Thleta
a Anaximandra a po Kleitomacha, Chrysippa a Theofrasta) a italsk (od Ferekyda a Pythagora a po
Epikra).
7
Pripomeme, e prv rodokmene filosofickch nstupnctiev (okrem intitci, akou bola Aka-
dmia) vytvorili a alexandrijsk doxografi v 2. stor. pred Kr.

Filozofia 72, 6 489

chybujceho nielen mienky ostatnch, ale aj t svoju. Platn sa podujal zobrazi Skrata,
ktor nediskutoval vlune s filosofmi, ale s kadm, kto mal zujem zhovra sa s nm.
V prspevku The First-Generation Socratics and the Socratic Schools. The Case of the
Cyrenaics (s. 26-42) sa Christopher Rowe venuje otzke, i mono za zakladatea kyrenaickej
koly poklada Aristippa starieho.8 V sasnosti sa mnoho historikov prikla k nzoru, e jej
zakladateom mohol by a vnuk skratovca Aristippa a zrove jeho menovec Aristippos
mlad.9 Na zklade analzy pas z Platnovho Theaitta sa Christopher Rowe prikla
k nzoru, e zrodky tzv. kyrenaickej epistemolgie poloil u Aristippos star.
Kritick prehodnocovanie skratovskej tradcie myslenia, ktor bada od poslednej treti-
ny 20. storoia, viedlo k uritej rehabilitcii Antisthena ako vplyvnho skratovca.10 Aldo
Brancacci sa v tdii The Socratic Profile of Antisthenes Ethics (s. 43-60) venuje rekontruk-
cii Antisthenovej etiky. V vode Brancacci pripomna vznamn postavenie Antisthena medzi
autormi (skratovskch rozprv),11 ako aj jeho bohat literrnu innos,
ktor zaha predovetkm spisy etick (resp. eticko-politick) a logicko-dialektick, ale aj
rtorick, teologick, eschatologick, prrodn (ontologick) a homrske.12 V rmci sokratiky
zohrva dleit lohu vzah medzi etikou a vedenm, ktor nadobda u Antisthena pecifick
podobu, odlin od tej, ktor poznme z Platnovch ranch dialgov: Antisthenov prstup,
zaloen na funkcii logu ako jedinho nstroja na uchopenie, uskutonenie a pretlmoenie
pravdy, predstavuje dogmatick interpretciu skratovskho dialegesthai v kontraste k apo-

8
Podobne ako v prpade alch malch skratovskch kl hlb zujem historikov o kyrenaick
kolu bada a od poslednej tretiny 20. storoia. Odvtedy vylo niekoko vznamnch systematickch
prc: Klaus Dring (1988): Der Sokratesschler Aristipp und die Kyrenaiker; Voula Tsouna (1998): The
Epistemology of the Cyrenaic School; Pierre Gouirand (2005): Aristippe de Cyrene: le chien royal. Une
morale du plaisir et de la librete; Ugo Zilioli (2012): The Cyrenaics; Kurt Lampe (2015): The Birth of
Hedonism. The Cyrenaic Philosophers and Pleasure as a Way of Life.
9
Neslad v nzoroch historikov vyplva z doxografickch sprv, ktor, ako sa zd, nie vdy dosta-
tone rozliuj medzi nzormi Aristippa starieho a Aristippa mladieho. Dobrm prkladom je Aristip-
pov ivotopis Diogena Laertskho (Diog. Laert. II 65-93), ktor Aristippovi stariemu pripisuje na jed-
nej strane povestn hedonizmus a na strane druhej urit umiernenos. Ak tieto sprvy porovnme so
starm obrazom Aristippa, ktor nachdzame u Xenofnta, dostaneme odlin portrt skratovca, ktor
sce chce i pohodlne a prjemne, no had stredn cestu medzi vldnutm a otroctvom, cestu slobody
vedcu k astiu (por. Xenoph., Mem. II 1.9-11).
10
Pozri prehad najvznamnejch publikci o Antisthenovi za poslednch 150 rokov v vodnej
tdii V. Suvka k slovenskmu prekladu Antisthenovch zlomkov (Suvk 2013, 11-17).
Slovensk preklad Antisthena (A. Kala) s vodnou tdiou a komentrom (V. Suvk) vyiel po
prvkrt v roku 2010 vo vydavatestve Kalligram (Antisthens). Druh vydanie (Univerzita Komenskho
v Bratislave 2013) obsahuje popri slovenskom preklade zlomkov aj ich pvodn grcke a latinsk zne-
nie, ako aj znane (takmer trojnsobne!) rozren komentr. Dodajme, e slovensk preklad Antisthe-
novch zlomkov je prvm kompletnm prekladom do niektorho z modernch jazykov (dovtedy boli
publikovan iba vbery). V roku 2015 sa bdatelia dokali kompletnho prekladu zlomkov aj do angli-
tiny (doplnenho o podrobn komentr) vaka monumentlnej prci Susan Prince Antisthenes of Athens.
Texts, Translations, and Commentary.
11
Por. Aristot,. Poet. 1447b11; Aristot., Rhet. 1417a21. Por. aj Diog. Laert. II 64.
12
Katalg Antisthenovch spisov uvdza Diogens Laertsk (Diog. Laert. VI 15-18 [= SSR V A
41]). K deleniu a obsahu Antisthenovch diel uvedench v katalgu pozri podrobn komentr V. Suvka
(Kala, Suvk 2013, 88-130).

490
retickej interpretcii predloenej v Platnovch ranch dialgoch (s. 45).
Antisthenovo chpanie pravdy zaha rozlenie medzi mienkou a vedenm, ktor m
svoje funkn opodstatnenie ako pre Antisthenovu logiku, tak aj pre etiku. Na zklade svedec-
tiev Isokrata a Dina z Prsy Brancacci ukazuje, e silie o dosiahnutie pravdy bolo u Antisthena
prepojen s hadanm cesty ku zdatnosti, priom toto hadanie Antisthens stotooval
s filosofiou. Ak tieto vahy vztiahneme na dobov diskusie tkajce sa vchovy mladch
a lohy filosofie v politickom ivote, uke sa, e poda Antisthena bol lovek nevzdelan (i
nevychovan) nie vtedy, ke nepoznal obsah tradinej vchovy, ale ke mu chbalo morlne
vedenie. V tomto zmysle je potom hadanie pravdy neoddelitene spt s silm o dobr ivot,
resp. dosiahnutie zdatnosti; aj ke hadanie pravdy patr skr do oblasti logicko-dialektickho
skmania, m etick cie, pretoe je podmienkou sformovania zdatnho loveka. Takto po-
chopen vedenie predstavovalo podmienku logicko-racionlneho zaloenia vchovy prostred-
nctvom logu i, presnejie, Antisthenovej koncepcie oikeios logos13 (s. 47), o koreponduje
s Antisthenovm zlomkom z Epiktta, ktor uvdza, e poiatkom vchovy je skmanie mien
(Epictet., Dissert. I 17,10-12 [= SSR V A 160]).14 Brancacci ukazuje, e v rmci Antisthenovej
etiky predstavuje vedenie nutn poiatok cesty ku zdatnmu konaniu, ktor si zrove vyadu-
je osobn nasadenie. Nielen pravda je predmetom neustleho hadania, ale aj zdatnos si vy-
aduje ustavin silie. Antisthens chpal etiku ako celoivotn proces: jeho etika na jednej
strane vyjadruje stabilitu a stlos zdatnosti, ktor u lovek dosiahol, no s- asne odhauje, e
zdatnos (aj ke je racionlne podloen) potrebuje nepretrit snahu (s. 55).15
Kurt Lampe sa vo svojej tdii Rethinking Aeschines of Sphettus (s. 61-81) poka
o prehodnotenie filosofickho vplyvu jednho z najstarch skratovcov Aischina zo Sfettu.
Zama sa nad tm, e aj napriek narastajcemu siliu o reinterpretciu menej znmych Sk-
ratovch nasledovnkov stoj Aischins stle na okraji zujmu historikov predovetkm v rmci
anglofnnych tdi.16 Popri fragmentrnom charaktere zachovanch sprv a prameov

13
Aldo Brancacci patr medzi poprednch antisthenovskch bdateov, o om sved aj mnostvo
jeho publikci na tto tmu. Brancacci napsal jednu z najvplyvnejch monografi o Antisthenovi
s titulom Oikeios logos (1990), v rmci ktorej podrobne analyzuje Antisthenovo chpanie jazyka a krok
za krokom ukazuje, ako spolu svisia tzv. logick fragmenty, postoj k dialektike a rtorike, vchova,
chpanie rozumnosti a etiky, priom vytvra koherentn obraz skratovca, ktor kladie draz na praktic-
k postoj k ivotu.
14
O Antisthenovom postoji k vchove pe J. Cepko v tdii Antisthens a paideia. K skratov-
skmu modelu vchovy pozri (Cepko 2011, 535-544). V tejto prehadnej tdii Cepko zasadzuje Anti-
sthena do irieho kontextu dobovch reinterpretci tradinej vchovy (predovetkm Isokrata a Pla-
tna) a nsledne naznauje vplyv Antisthenovho praktickho chpania skratovskej etiky na kynikov
a stoikov (pozri aj Zelinov 2016, 107-118). Antisthenovm chpanm logu a jeho priamym prepojenm
na skratovsk etiku sa zaober V. Suvk (por. Suvk 2010a, 112-143; 2010b, 239-248).
15
Antisthenovi (a Skratovi) je venovan aj prspevok Menahema Luza v Zilioliho zbornku (Soc-
rates, Alcibiades and Antisthenes in PFlor 113, s. 192-210), ktormu sa tu vak vzhadom na obmedzen
priestor tdie nebudeme podrobnejie venova.
16
Situcia je trochu in v Nemecku a Taliansku, kde bolo publikovanch u niekoko vznamnch
tdi venovanch Aischinovi. Spomeme aspo prce nemeckho historika Heinricha Dittmara Aischi-
nes von Sphettos (1912) a historiky Barbary Ehlers Eine vorplatonische Deutung des sokratischen Eros.
Der Dialog Aspasia des Sokratikers Aischines (1966). Zkladn prce k Aischinovi uvdza Kurt Lampe
v bibliografii ku svojej tdii.

Filozofia 72, 6 491

k Aischinovi ako urit prekku vid to, e pre historikov je Aischins filosoficky mlo zau-
jmav.17 Navrhuje preto zmeni interpretan rmec a pristpi k Aischinovi foucaultovsky.
Foucault (sasti pod vplyvom Hadota) presva aisko tania antickch textov od filosofickch
teri smerom k filosofickm praktikm a cvieniam. Zaujma ho predovetkm etika
(a politika) a vzahy medzi sebautvranm, vkonom moci a hovorenm pravdy. Tieto tri oblasti
s vzjomne prepojen a ich prepojenia vytvraj mnostvo varici vzahu k sebe sammu.18
Lampe analyzuje fragmenty z Aischinovch diel, aby ukzal o o plodnejie me by fouca-
ultovsk tanie v porovnan s analytickm prstupom k interpretcii antickch textov.
Skratovec Faidn el ete vlanejiemu zujmu historikov ako Aischins.19 Livio Ros-
setti vo svojej tdii Phaedos Zopyrus (and Socrates Confidences) (s. 82-98) ukazuje, e
Faidnov dialg Zpyros, z ktorho sa nm zachovali sce iba fragmenty, me by dobrm
vchodiskom prehodnotenia obrazu historickho Skrata a chpania lohy filosofie. Faidn
zobrazuje svojho Skrata ako loveka, ktor sa sce ovlda a db na to, aby sa ovldal, no
zrove ukazuje, e jeho zdranlivos a sebaovldanie s vsledkom jeho neustlej prce,
dozoru nad sebou samm, ktor sa nikdy nekon. Faidnov Skrats si dobre uvedomuje, e
el sboru svojich intinktvnych impulzov (iadostivosti a vam), ktor mu stle spsobuj
problmy. Zd sa, e Faidn rozvinul terapeutick chpanie filosofie:20 iba vaka cvieniu,
ktor podnecuje filosofia, sa lovek me sta lepm ako jeho prirodzenos, resp. ovldnu
svoje prirodzen sklony vedce k chybnm rozhodnutiam, ktor ho uvdzaj do neastia.21

17
Prehodnocovanie Xenofntovho obrazu Skrata viedlo k zujmu historikov aj o alch skra-
tovcov. V poslednch rokoch boli na Slovensku publikovan nov preklady Xenofntovch diel Sympo-
sium a Skratova obhajoba (Kalligram 2006) a O prosperujcej domcnosti (Kalligram 2007) z pera
Andreja Kalaa, ku ktorm napsal vodn tdie Mat Porubjak; por. ( Porubjak 2006b, 11-29; 2007,
11-32); pozri aj (Kala 2006, 143-151). Publikovanch bolo aj niekoko tdi: (Porubjak 2006a, 136-
142); (Wollner 2010a, 622-630; 2010b, 32-78); (Suvk 2015, 38-50).
18
Foucaultovsk zmena interpretanho rmca neznamen iba zmenu perspektvy, ale aj jej roz-
renie o praktick a individualistick aspekty, o umouje chpa filosofiu ako spsob i umenie ivota.
V tomto zmysle sa sebapoznanie ako teoretick aktivita stva sasou irieho filosofickho postoja,
starosti o seba, v rmci ktorho nie je mon oddeli teoretick innos od konkrtnych praktk uplato-
vanch vo vlastnom ivote s cieom da mu urit tl a zrove premeni (zlepi) seba samho. Bliie
pozri (Sokolov 2011, 558-570) a (Suvk 2017a, 81-91). Pozri aj tdiu V. Suvka v tomto sle.
19
V tomto prpade stav zachovanch prameov komplikuje situciu omnoho vraznejie ako
v prpade Aischina. Giannantoni vo svojej zbierke eviduje iba 15 fragmentov k Faidnovi. Tomu zodpo-
ved aj mal poet prc publikovanch na tto tmu, medzi ktormi nenjdeme ani jednu monografiu,
iba zopr tdi (pozri bibliografiu k Rossettiho lnku, s. 98).
20
V rmci slovenskch skratovskch zbornkov sa vzahom medzi hippokratovskou ivotospr-
vou a skratovskou etikou (v zmysle starosti o duu) zaober Hynek Barto, ktor ukazuje, e napriek
mnohm svislostiam sa kad z tchto modelov therapeie tka inej oblasti udskho ivota (por. Barto
2009, 8-16; 2010, 7-31). Motv starosti o seba v predskratovskom myslen (predovetkm u Theogni-
da) analyzuje M. Porubjak (Porubjak 2010, 214-226). Skratovskou therapeiou sa podrobne zaober
V. Suvk (Suvk 2016, 9-61). Pozri aj tdiu U. Wollnera (Wollner 2010c, 227-238), v ktorej sa autor
zameriava na staros o seba v Platnovom dialgu Gorgias, priom vychdza z predpokladu, e staros
o seba zaha sebapoznanie aj sebaovldanie.
21
Jakub Jirsa (Jirsa 2009, 70-72) nachdza svislos medzi Faidnovm Zpyrom a pasou 66b4-
66d7 z Platnovho Faidna. Vyslovuje nzor, e obidva texty v konenom dsledku vykresuj chpa-
nie filosofie, ktor loveku pomha ovlda kodliv telesn vplyvy (tby, vne, iadostivos).

492
 Tim OKeefe sa vo svojej tdii The Sources and Scope of Cyrenaic Scepticism (s. 99-
113) zaober otzkou kyrenaickho skepticizmu. Kyrenaici s znmi svojm negatvnym po-
stojom k otzke poznatenosti vonkajch vec. Jedin, o je poznaten, s nae vlastn pre-
itky (), ktor vdy odkazuj iba k nim samm: sprtomuj len seba. Preto ke hovorme
o predmetoch vonkajieho sveta, hovorme o iba naom vnman ich vlastnost, nie o skuto-
nch vlastnostiach tchto predmetov. Vonkajie predmety s teda nepochopiten, take by
sme o nich nemali vytvra sdy. Tim OKeefe ukazuje, e nepochopitenos externch ob-
jektov vyplva z naich obmedzen ako epistemickch subjektov, nie z metafyzickej tzy
o prirodzenosti sveta ako nepochopitenho objektu. Nsledne doklad, e pre kyrenaikov s
nepochopiten nielen vlastnosti vonkajch objektov, ale aj prina kadho jednotlivho
preitku ().
Proti tejto, skeptickej interpretcii stavia svoj alternatvny vklad Ugo Zilioli v tdii
The Cyrenaics as Metaphysical Indeterminists (114-133). Na zklade pase zo Sexta (Sext.
Emp., Adv. math. VII 11 [= SSR IV A 168]) rozvja interpretciu, poda ktorej sa kyrenaici
mohli venova aj metafyzickm vahm, ktor zko sviseli s postojom epistemologickho
subjektivizmu (s. 116). Vonkaj svet je nepochopiten preto, lebo vetky veci (predmety) s
metafyzicky neurit. Z toho dvodu meme vedie iba to, ako sa nm veci javia, nie to, ak
v skutonosti s.
Richard Bett vo svojom prspevku Pyrrho and the Socratic Schools (s. 149-167) nartva
vzah Pyrrhnovch postojov (ako nm ich sprostredkuje Timn) a skratovskch kl. Sk-
ma zkladn svislosti medzi Pyrrhnom a kynikmi, megarikmi22 (predovetkm s kynicky
ladenmi aspektmi Stilpnovho praktickho myslenia), kyrenaikmi (v tomto prpade dospieva
k zveru, e kyrenaick mylienky nepredstavovali pre Pyrrhna vznamn intelektulny
stimul, s. 161) a skeptickou Akadmiou (predovetkm Arkesilaom). Najzaujmavejie svislosti
sa objavuj vo vzahu ku kynikom. Bett naznauje, e Timn zastval pomerne podozrievav
postoj k Antisthenovi pre jeho irok intelektulny a literrny zber.23 Napriek doxografickm
sprvam, ktor takmer bez vnimky oznauj Antisthena za zakladatea kynizmu (resp. kynic-
kej koly), sa zd, e Timn tento nzor nezastval24 naopak, ako ukazuje Bett, medzi Pyrr-
hnom a Timnom na jednej strane a kynikmi na strane druhej je mon njs biografick,

22
O dajnom vplyve megarskch filosofov na Pyrrhna pe A. Kala (Kala 2009, 42-45).
K ranmu pyrrhnizmu bliie pozri Kalaovu monografiu Ran pyrrhonismus neboli blaen ivot bez
hodnot?, ktor vyla v etine vo vydavatestve OIKOYMENH (2007), a jej mierne rozren slovensk
verziu publikovan vydavatestvom Univerzity Komenskho (2009).
23
Poda Diogena Laertskho nazval Timn Antisthena trajom (Diog. Laert. VI 18 [= SSR V A
41]) pre mnostvo jeho spisov. Narka by vak mohla zrove smerova aj k rznorodosti preberanch
otzok a tm. Bliie pozri (Kala, Suvk 2013, 129).
24
To je zaujmav moment vzhadom na to, e Timn sprostredkva nzory svojho uitea Pyrr-
hna, ktor bol mladm sasnkom kynika Diogena zo Sinpy. Timnovo svedectvo je teda starie ako
spomnan doxografick sprvy, v rmci ktorch s Antisthens a Diogens vykreslen takmer ako ne-
rozlun dvojica. K otzke vzahu medzi Antisthenom a Diogenom pozri (Suvk 2011, 545-557)
a (Suvk 2014a, 72-120). Vo vzahu ku kynikovi Diogenovi m slovensk itate k dispozcii kompletn
preklad jeho zlomkov s podrobnm komentrom, ktor vyiel v edcii Fontes Socraticorum II.; (Cepko,
Kala, Suvk 2016). Publikovanch bolo aj niekoko tdi a monografi; por. napr. (Cepko 2016, 131-
140); (Kala 2016, 119-130); (Maglione 2016, 153-163); (Pacewicz 2009, 108-116); (Suvk 2014c);
(kvrnda 2017, 128-139) at.

Filozofia 72, 6 493

filosofick aj literrne svislosti (s. 153). Spomeme aspo niektor: odmietanie teoretickch
pekulci a draz na etiku ako urit sbor praktickch postojov odrajcich sa v spsobe
ivota; kritika konvenci a indiferentnos k trapm ivota (Diogenova sebestanos25 a vy-
trvalos v prekonvan nmah, Pyrrhnovo pokojn a bezstarostn prevanie ivota; por.
Diog. Laert. IX 65); posmeky na adresu dogmatickch filosofov (anekdoty o Diogenovi,
Krattove kynick bsne; pozri Cepko 2017, 92-102; Timnov spis Silloi). Za jednu z pria-
mych svislost by sme mohli povaova Timnovo (prispsoben) pouvanie kynickho
vrazu (s. 154-155).
Tiziano Dorandi (Epicureanism and Socraticism. The Evidence on the Minor Socratics
from the Herculaneum Papyri, s. 168-191) sa zameriava na otzku zobrazenia skratovcov
v rmci fragmentov njdench na zvitkoch z Herkulaneia v kontexte otzky ostrej polemiky
epikrovcov so skratovcami.
Dorandi vychdza z toho, e fragmenty pochdzaj od epikrovca Filodma. Postupne
prechdza (znane pokodenm) textom a vzahuje ho na jednotliv skratovsk koly, aby
ukzal rozsah a charakter epikrovskej polemiky. Vo vzahu k megarskej kole ukazuje, e sa
kritika odvja u od Epikra (XXVIII. kniha a zver XIV. knihy O prrode) a viae sa predo-
vetkm s lingvistickmi teriami (i u Diodra Krona, alebo Eublida). Polemick tn na-
mieren proti megarskm filosofom nachdzame aj u Metrodra, ktor nadvzuje na Epikro-
vu kritiku a roziruje ju aj na oblas chpania etiky (predovetkm v spise Proti dialektikom
a v knihe Proti sofistom), a u Hermacha (kritika rtoriky Alexina z Elidy).
V alej asti sa zameriava na Aristippa a kyrenaikov. Z citovanch pas vyplva, e
polemika sa tka predovetkm postoja k pitkom. Dorandi vak odmieta hypotzu, e Filo-
dmos v prslunch pasach nartva porovnanie epikrovskho a kyrenaickho chpania
blaenosti.
Najostrejia polemika mieri proti kynikom. Kynikov kritizoval u Epikros, ale aj jeho
nasledovnci Metrodros, Polystratos a Klts. Napriek poruenmu textu a pohdavmu
tnu je Filodmos nam hlavnm zdrojom sprv o Diogenovej (a Znnovej) Politei26
a v tomto zmysle predstavuje dleit svedectvo tkajce sa nielen podrobnost tchto v-
strednch stav, ale aj ich epikrovskej reflexie.
Na zver dodajme, e zoznam uvedench prc slovenskch a zahraninch bdateov nie
je ani zaleka vyerpvajci, o zna, e formovanie tradcie skratovskch skman spene
nadobda svoje zklady.

Literatra
BARTO, H. (2009): Dietetic Therapy and its Limitations in the Hippocratic On Regimen. In: Suvk, V.
(ed.): Sokratika: Sebapoznanie a staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 8-16.
BARTO, H. (2010): ivotosprvn terapie a filosofick pe o dui. In: Suvk, V. (ed.): Sokratika:
Sebapoznanie a/ko staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 7-31.
BOYS-STONES, G., ROWE, C. (2013): The Circle of Socrates: Readings in the First-Generation
Socratics. Indianapolis: Hackett Publishing Co.

25
K otzke Diogenovej sebestanosti pozri (Cepko 2016, 131-140) a (Maglione 2016, 153-163).
26
Por. Philodem. O stoikoch V. H.1 VIII, papyr. n. 339, coll. XI X [= SSR V B 126].

494
BRANCACCI, A. (1990): Oikeios Logos: La filosofia del linguaggio di Antistene. Elenchos, voll. 20.
Napoli: Bibliopolis.
CEPKO, J., KALA, A., SUVK, V. (2016): Diogenis fragmenta / Diogenove zlomky. vodn tdia,
preklad zlomkov a komentr. Fontes Socraticorum II. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave.
CEPKO, J. (2011): Antisthens a paideia. K skratovskmu modelu vchovy. Filozofia, 66 (6), 535- 544.
CEPKO, J. (2016): Vetko patr mdrym: Blasfmia, alebo utpia? Filozofia, 71 (2), 131-140.
CEPKO, J. (2017): Krattova kynick utpia. Filozofia, 72 (2), 92-102.
FLACHBARTOV, L. (2014): Slovak Socratic Projects. ELECTRYONE, 2 (2.2), 48-77.
http://www.electryone.gr
FUENTES GONZLEZ, P. P.(2016): Antisthenica Cynica Socratica. Ed. by Vladislav Suvk. Praha:
Oikoumene, 2014. 437 s. index. (Mathsis; 9). LAnne philologiqueon the Internet.
http://www.annee-philologique.com
GIANNANTONI, G. (1991): Socratis et Socraticorum Reliquiae. 4 vols. Elenchos 18. Napoli, Biblio-
polis (skratka SSR).
JIRSA, J. (2009): The Role of Human Face in Some Plato s Dialogues. In: Suvk, V. (ed.): Sokratika:
Sebapoznanie a staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 57-74.
KALA, A. (2006): Nad prekladmi Xenofontovho Sokrata. In: Suvk, V. (ed.): Sokratika I.
Sokratovsk tradcia myslenia od antiky po sasnos. Preov: Preovsk univerzita, 143-151.
KALA, A. (2007): Ran pyrrhonismus neboli blaen ivot bez hodnot? Prel. J. Petrelka. Praha:
OIKOYMENH.
KALA, A. (2009): Ran pyrrhnizmus alebo blaen ivot bez hodnt? Odhalenie filozofickho posto-
ja a jeho metamorfzy v antike. Bratislava: Vydavatestvo Univerzity Komenskho.
KALA, A. (2016): Diogenov postoj k udskej sexualite: hedonizmus, alebo asketizmus? Filozofia, 71
(2), 119-130.
KALA, A., SUVK, V. (2013): Antisthenove zlomky / Antisthenis fragmenta. vodn tdia, preklad
zlomkov a komentr. Fontes Socraticorum I. Bratislava: Vydavatestvo Univerzity Komenskho.
LUZ, M. (2016): Antisthenica Cynica Socratica, written by Vladislav Suvk. The International Journal
of the Platonic Tradition, 10 (2), 219-222.
MAGLIONE, M. (2016): Diogens: pes (v sebe) hadajci loveka. Filozofia, 71 (2), 153-163.
MOORE, C. (2016): Vladislav Suvk (ed.), Antisthenica Cynica Socratica. Mathsis, 9. Praha: OIKO-
YMENH, 2014, pp. 437. ISBN 9788072981946. 478 K. Bryn Mawr Classical Review
2016.07.16. http://bmcr.brynmawr.edu/2016/2016-07-16.html
PACEWICZ, A. (2009): jako oznaka jednoci filozofii wedug Juliana Apostaty (Mowa
VI: Do niewyksztaconych cynikw). In: V. Suvk (ed.): Sokratika: Sebapoznanie a staros
o seba. Preov: Preovsk univerzita, 108-116.
PACEWICZ, A. (2016): Najnowsze badania nad tak zwanymi sokratykami mniejszymi. Lectiones &
Acroases Philosophicae, IX (2), 143-150.
PORUBJAK, M. (2006a): Uvedenie ku Xenofntovmu obrazu Skrata. In: Suvk, V. (ed.): Sokratika I.
Sokratovsk tradcia myslenia od antiky po sasnos. Preov: Preovsk univerzita, 136-142.
PORUBJAK, M. (2006b): Xenofn a jeho obraz Skrata. In: Xenofn: Hostina. Sokratova obhajoba.
Prel. A. Kala. Bratislava: Kalligram, 11-29.
PORUBJAK, M. (2007): Xenofntova podnikatesk etika. In: Xenofn: O prosperujcej domcnosti.
Prel. A. Kala. Bratislava: Kalligram, 11-32.
PORUBJAK, M. (2010): Predskratovsk skratovci o starosti o seba. Filozofia, 65 (3), 214-226.
PORUBJAK, M. (2012): Skrats a problm interpretcie dejn filozofie. Filozofia, 67 (1), 83-88.
PRINCE, S. (2015): Antisthenes of Athens. Texts, Translations, and Commentary. Ann Arbor:
University of Michigan Press.
SOKOLOV, J. (2011): tly jestvovania: pravdiv ivot a in svet. Nvrat k antickmu kynizmu
v eurpskej filozofii 20. storoia. Filozofia, 66 (6), 558-570.

Filozofia 72, 6 495

SUVK, V. (ed.) (2006): Sokratika I. Sokratovsk tradcia myslenia od antiky po sasnos. Preov:
Preovsk univerzita.
SUVK, V. (ed.) (2007): Sokratika II. Sokratovsk tradcia myslenia od antiky po sasnos. Preov:
Preovsk univerzita.
SUVK, V. (ed.) (2009): Sokratika: Sebapoznanie a staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove.
SUVK, V. (2010a): Antisthens: Logos ako thos. In: Suvk, V.: Sebapoznanie a/ko staros o seba.
Preov: Preovsk univerzita v Preove, 112-143.
SUVK, V. (2010b): Antisthens: Praktick charakter skratovskej etiky. Filozofia, 65(3), 239-248.
SUVK, V. (ed.) (2010c): Sebapoznanie a/ko staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove.
SUVK, V. (2011): Antisthens medzi Skratom a Diogenom. Filozofia, 66 (6), 545-557.
SUVK, V. (2013): Antisthens alebo strun sprievodca ivotom a dielom skratovca Antisthena.
In: Kala, A., Suvk, V.: Antisthenove zlomky / Antisthenis fragmenta. Fontes Socraticorum I.
Bratislava: Vydavatestvo Univerzity Komenskho, 9-27.
SUVK, V. (2014a): Antisthenes between Diogenes and Socrates. In: Suvk, V. (ed.): Antisthenica
Cynica Socratica. Praha: OIKOYMENH, 72-120.
SUVK, V. (ed.) (2014b): Antisthenica Cynica Socratica. Praha: OIKOYMENH.
SUVK, V. (2014c): Kynizmus grcky a modern I. Preov: Vydavatestvo Preovskej univerzity.
SUVK, V. (2015): Skrats a sokratika I. Preov: Vydavatestvo Preovskej univerzity.
SUVK, V. (2016): Skratovsk terapia ako staros o seba a druhch. In: Flachbartov, L., Siskov O.,
Suvk, V.: Staros o seba: Antick problematizcie ivota a sasn myslenie. Preov: Vydavate-
stvo Preovskej univerzity, 9-61.
SUVK, V. (2017a): Umenie ivota medzi Skratom a Epikttom. Filozofia, 72 (2), 81-91.
SUVK, V. (2017b): Odvaha k pravde: Foucault a kynici. Filozofia, 72 (6), 487.
KVRNDA, F. (2017): Diogens a Platn. Filozofia, 72 (2), 128-139.
WOLLNER, U. (2010a): Problm sebapoznania v Xenofntovom diele Memorabilia. Filozofia, 65 (7),
622-630.
WOLLNER, U. (2010b): Starostlivos o seba v Xenofntovom diele Memorabilia. In: Suvk, V. (ed.):
Sebapoznanie a/ko staros o seba. Preov: Preovsk univerzita v Preove, 32-78.
WOLLNER, U. (2010c): Staros o seba v Platnovom dialgu Gorgias. Filozofia, 65 (3), 227-238.
XENOFN (2006): Hostina. Sokratova obhajoba. Prel. A. Kala. Bratislava: Kalligram.
XENOFN (2007): O prosperujcej domcnosti. Prel. A. Kala. vodn tdia a komentr Mat
Porubjak. Bratislava: Kalligram.
ZELINOV, Z. (2016): Kynick paideia alebo Antisthens medzi Odysseom a Skratom. Filozofia, 71
(2), 107-118.
ZELINOV, Z. (2016): Suvk, V.: Antisthenica Cynica Socratica. Filozofia, 71 (2), 164-166.
ZILIOLI, U. (ed.) (2015): From the Socratics to the Socratic Schools: Classical Ethics, Metaphysics and
Epistemology. New York, Oxon: Routledge.

______________________
Tto prca bola podporovan Agentrou na podporu vskumu a vvoja na zklade Zmluvy
. APVV-0164-12.

______________________
Lvia Flachbartov
Intitt filozofie, Filozofick fakulta PU
17. novembra 1
080 01 Preov
Slovensk republika
e-mail: liv.flachbartova@gmail.com

496