ZAOSTAVA SLOVENSKO V SUCASNEJ HUDBE? In: Impulz Revue, Cislo 2/2012 AutorVladimir Bokes Otézka, kedy zaéina historia moderne} hudby, méi odpovede. Historické pramene naznacuj byt pre mnohch zaujimava, zostane véak zrejme bez ie kaidé vynikajtice umenie bolo vo svojej dobe moderné aéasom dostalo patinu tradicie, u nis je ale prigasto opakovany ndzor, #e vjvoj hudby poénic dodckafonickou skolou Arnold Schnberga sa stal_ tou povestnou ,slepou _uliékou”. Konice XIX. azatiatok XX. storotia prindéa v mnohych eurépskych krajindch signdly dramaticktho vyvoja umenia vnasledujticom obdobi. Najéastgfie sa v tomto zmysle spomina Claude Debussy a jeho Prelidium k funovmu popoludniu, premiéra ktorcho v roku 1894 znepokojila hudobnd societu v Pari. ‘Takisto vyznamné inovaéné zmeny zaznamendva nemecké a raltiska hudba v symfonickej wvorbe Gustava Mahler a Richarda Straussa. Historickfm bodom zlomu sa stiva v roku 1903 premiéra diela Zjasnend noc od Amnolda Schinberga. V tom istom éase prindéa mnoho novfch podnetov rusky Petrohrad, kde pésobi najmi Alexander Skriabin, skladatel mysteri snych orchestrélnych a Klavimnych diel, kde studuje Igor Stravinskij, pred vojnou odchédzajiici do Franctizska. Premiéra jeho baletu Svitenie jari tu v roku 1913 vyvolala jeden zpovestnfch umeleckych skandélov. Tri kultirne centré (Parfé, Viedei, Petrohrad) ovplyvnili vjvoj hudby aj v dalsich krajindch, Pripomeniem najmé tie, kde pésobenie vfznamnych skladatelov spajame so vznikom novych nérodnych tétov po prv¢j svetove} vojne— napriklad Karol Szymanowski v Polsku a Jean Sibelius vo Finsku. Dejiny XX. storodia viak poznaéili dalsi vyvoj rfchto centier: Petrohtad sa onedlho stal Leningradom sAurérou, ale bez avantgardy, Viedeit stratila postavenie centra dunajske) monarchie a napokon sa dostéva v roku 1933, podobne ako o nicéo nesk6r Pari, pod hitlerovskyvplyv. V naiej histérii je symbolom zmeny rok 1918, spojeny s rozpadom Raktisko-Uhorska a so vznikom Cesko-Slovenska. Ako sa spomenuté impulzy hudebného wjvoja vo svete odrétaji v diani na Slovensku? Slovenské hudba pred rokom 1918 sa symbolicky stotoziuje s individudlnym osudom Jéna Levostava Bellu (1843-1936), ktorcho skladatelsht drahu ovplyvnili nepriaanivé politické pomery v dase raktisko- uuhorskcho vyrovnania a nedostatok priletitosti pre prezenticiu vjsledkov jcho umeleckej ginnost. Jeho i Slovenské itvorspevy (1864) vyvolali prvi polemiku: Michal Laciak napadol Bellovu neoby harmonizéciu fudovych piesni pre iidajny nedostatok profesionality a Bellov bystricky-uditel Jan Eg vobhajobe pie priam prorocky ,ohei mladych skladatclov rid vyblkuje aj nad pokryvku jravidla.. podobné odchjlky.... nachodime v skladbich najvyteénejiich umeleov nésho veku.” (Vedomosti, Pet 1865). Bella neskér pi slovenskej 1873), v ktorfch predpovedi v siladesfilozofiou J. G. Herdera velkit budiicnost slovanskému svoje Myilienky 0 vyvine nérodnej hudby a slovenského spevu (Letopis Matice (av jeho ramci slovenskému) umeniu, a to najmii hudbe rozy icej ludovis piesei. Paradoxne po ndvrate 20 studijne} cesty v Nemecku, na ktorii mohol isé wdaka Stipendiu udclenému uhorskou viddou na néveh F. Liseta, zmysel ychto vah sim Bella popicra svojou tvorbou ovplyynenou novoromantickymiick basefi Osud a ideal predviedol v roku 1890 aj vyitie spominany Strauss v nemeckom Eisenachu. To ui véak jej autor pésobil vv sedmohradskej Sibini, daleko od rodného Slovenska, a vracia sa spit ai vo veku 85 rokov ui bez 24ujmu, myilienkami R. Schumanna aR, Wagnera, Jedno x vrcholnych diel Bellu, symfo ‘kontakt s akeualnym umeleckym v Eurépe, Milkulié Schneider-Tmavsk, znémy ako ,slovensky Schuber”, nemal zvlaeny vetah k moderne) hudbe. Naprick tomu o autorovi Jednotncho katolickeho spevnika napisal vredy reipektovany Milan Lichard vkniozke Prispevky k teériislovenskej ludovej piesne: y ..ved ncbude to slovenské hudba, ked Slovak edo v éryle Debussyho, Richarda Straussa alebo Hindemitha” (Matica slovensk 1934), a dnes ani dost dobre nechapeme, éo tym Schneiderov kritik myslel. V Bratislave pésobil ui od roku 1908 skladatel, ktory v tomto éase kontakey v Eurépe mal ~ konkrétne sviedenskjm a budapeitianskym umeleckjm prostredim. Alexander Albrecht, ktortho spijalo osobné priatelstvo s Bélom Bartékom a dalsimi vjznamnymi predstavitefmi stiéasne} hudby, bol dlhoroénfm dirigentom bratislavsk¢ho Cirkevného hudobnécho spolku. Bolo azda jeho chybou, %e sa prili§ nezapajal do aktivit vanikajice} slovenske} kultiry? Na otézku, & sa cfti byt Nemcom, Madarom alebo Slovskom, ‘odpovedal svojmu diakovi Ivanovi Parikovi ete aj v rokoch najtuhéieho komunizmu, Ze sa citi byt Eurépanom. Po predvedeni takych vynikajicich diel ako Sonatina pre 11 néstrojov (1926), Tri bésne zeyklu Marienleben na slové R. M. Rilkeho (1928) a symfonické béseit Tiby a spomienky (Tobias Wunderlich, 1935) Albrechtov vplyy v Zoraz viac nérodne orientovanom prostredi slabne. V roku 1929 zaznameniva slovenské hudobné kultira vyznamné udalost, Veniké prvi slovensk symfénia, autorom krorej je Alexander Moyzes, proj absolvent majstrovskej skoly V. Novalka v Prahe 20 Slovenska. V jcho skoriich diclach sa oxjval vplyv diceu a partiskej skoly ci fl ,novej vecnosti”. Reakeia kiiky bola symptomatické. Ivan Ballo v Slovenskych pohladoch mladcho avantgardistu vita takto: »Nemétem viak zatajié pochybnosti, spravna a na slovenské cesta, na ktoni A. Moyzes vstipil, len hudba, ktoré ma pevné ziklady. A smer, pomery pripustnd. Luxusné experimentovanie s lov ku ktorému sa mimoriadne talentovany skladate! hldsi, vefmi fahko by mohol viest na scestic.” Moyzes, keory spociatku ostro kritizuje tworbu ,venéekérov", .j. upravovatelov ludovych piesni, onedlho pise sim podobné tipravy. Sti sice profesiondlne, ale s modernou hudbou nemajii vela spoloéného. K Moyzesovi Zoskoro pribudne Eugen Suchoit, ktory v roku 1930 dokonéil Skigikové kvarteto, v ktorom pre zmenu potué vplyv hudby A. Schénberga. Nepochybne pod ,hudbou s pevnymi zikladmi” bolo treba vtedy rozumiet éeskit hudbu. Nevhodné ypragocentricka” kkritika, ktord len krdtko predrjm nenachédzala pozitivne hodnoty ani v dielach Leofa Jandéka, spésobila v Stjlovej orientécii slovenskych skladatelov pozvolng odklon od novjch umeleckch trendov a vjrazny priklon k folkldrnej tradicii, Stile napitejsia politicka situécia v krajine, ktorit od roku 1933 ohrozuje fasisticky redim v Nemecku so svojim totalitnym ndzorom na umenie (die entartete Kunst), spolus hospodarskou krizou, ktore) désledky boli na Slovensku pre rozvoj medzinérodnfch kultiienych kontaktov, tak potrebnfch pre moderné wutelnti bariéru, Bariéra trvala aj vo vojnovych rokoch Slovensk¢ho Stétu a poznavila avis bolestivé, vyevo umenie, nepri aii charaktcristické dicla skladatelov gencricie nazvanc} neskér L. Burlasom Dolu Véhom, Suchotiova pre klavir Jgjch zmenich cého redimu bola napriek tispeinému prvému dobu, v tore) v yslovenské hudobné moderna” ~ Moyzesove symfénic, orchestrilna Baladické aorchester. V tomto éase veniké aj Suchoitova Kriiava, ktord po dramatickfch pol Zalm reme podkarpatskej, Cikkerove symfonické basne a Cones nasledujiicich po porsike fasizmu a nastoleni komunipredvedeniu na. scéne SND y Bratislave (1949) dokladne scenzurované podla noriem estetiky stickeho re s 11a vtakejto podobe sa stala slovenskou narodnou operou. Povojnové obdobie bolo v zépadne} Eurépe a v USA spojené s névratom moderngho umenia, Na lenske} Skoly + Messiaen po ndvrate koncertnych pédidch a na opernych scénach sa opi uvidzaji dicla skladacelov druhcj (Schinberg, Berg, Webern), Stravinskeho, Barka a Hindemitha. Ol ~zkoncentraéného tdbora pie na objedniviu Boston Philharmonic Orchestra symféniu Turangalla, Jcho 4iakmi sa stivaji Pierre Boulez a Karlheinz Stockhausen, predstavitelia darmstadtskej skoly, ktorf v prvych rokoch programovo nadvizujii_najmi na diclo Antona Weberna. V Darmstadte sa stretivaji spredstavitefom americke) hudobnej avantgardy Johnom Cageom. V¥voj vo vychodne} Eurépe viak diktovala a kontrolovala sovietska ,umenoveda”. Ui v roku 1948 sa Ustredny vybor Komunisticke) strany Sovietskcho zvizu, menovite ideolég a Stalinov spolupracovnik A. Zdanov, zaoberd zhubnym vplyvom burtodznej kultary na S. Prokofjeva a D. Sostakovita, najvyrazné Sovietskom zvize. Novi hudba zo Zépadu ani teraz nedostiva priestor na koncertnych pédiich: Schinberg, nacistami oznagovany za ,Zidobolevického” umelea, sa obratom ruky meni na predstavitela wozklady zahn *.V Iknihich, v od roku 1948 na Slovensku pésobiaccho komunistického ideoléga Zdenka Novééka, sa méieme doéitat ite aj o impresionistickej iidce} buriodzne} spoloénos hudbe C. Debussyho, Ze je wfrazom ,prizdnosti imperializmu”. Popri Suchoitovi a jcho Knitiave sa obetami noveho rezimu stivajii muzikoldg a v skladbe samouk Oto Ferenczy pre komorné sklady v duchu Bella Gi Novak”, Kultirny Zivot 1/1946) vrokoch 1947-49, a tie Suchoitov aiak Jin Zimmer, ktory iba t'm, ie i8iel dale} studovat do Budapesti Stravinského a BartSka a pre jeho kritické reflexic (nape. atam sa oboznamil s nicktorymi novsimi smermi, poruiil slovenski ,novikovsk” tadiciu, Véeeei wake chtiacnechtiac éoskoro naili ,sprivnu” cestu k socialistickému realizmu. Ist zmenu priniesla Stalinova smr¢ v roku 1953 a nésledny chruéovovsky ,odmak” o tri roky neskér. tlera v Nemecku. Po dlhej dobe sa do vychodne} Eurépy sporadicky dostévaji informécie © slobodnom umeni vo svete. Udalosti dostévaj prudky spid v Madarsku, kam pri V Polsku sa od roku 1958 zaéina pre roku 1961 Hudobné biendle, kde sa otvéraji dvere véetkym prejavom siiéasnej hudby. V roku 1957 uverejiuje novy éasopis Slovenské hudba tivahu mladého muzikoléga Ladislava Burlasa opi s nézvom Pripomeiime si, #e v tom roku uplynulo uz 20 rokov od néstupu hru8éovove tanky v oktébri 1956 potlatié’ demokratickti revoliiciu, ne konat festival Varkavska jeseit av chorvatskom Zahrebe od Myélienky © vjvine nérodnej hudby. Burlas v fiom presne pomenoval bellovskj rozpor medzi jeho vahami_a torbou. V_néviznosti_na Ferenczyho x roku 1947 zaujima kritickejii posto} voti konzervativizmu Moyzesovskej genericie a hladé cestu k modernejfiemu vjrazu slovenskej hudby. Pri mene Schénberg a najma ked spomina darmstadtsk ékolu, jeho argumentécia sa stotoitiuje s Novaékom: »Nicktori curépski skladatelia zadinajiici expresionizmom, zakowili jednak v ténoch absoliitne} bexiiteinosti (Webern, Berg), jednak v doktrindrskom konitruktivizme dodekafonickej techniky. Tento vpodstate dekadentny proces ostal ndimu umeniu cudzi ai dodnes... Ziaf, na negativne strinky Schénbergove} hudby nadvizuje v stiéasnosti pointilisticky expresionizmus Bouleza a Stockhausena — unnds tied temer nezndmy.” (SH 2, 1957) Ai take nezndmy iefl druhcj viedenskej a darmstadtske skoly ui viedy u nds nebol. Ui v nasledujticom roku pie Ija Zeljenka svoje mimoriadne Klavirne kvinteto & 2, Roman Berger viacero odvéénych Klavirnych skladieéb a Peter Kolman dokonca zavréuje Stidium skladby v Cikkerove) triede