zahraničná reportáž

Úspešná spolupráca českého BIO chovateľa nosníc a slovenského BIO poradcu

Aj malý BIO chov môže zaznamenať veľký úspech

Chov hydiny patrí odjakživa na „sedliacky dvor“. Priamy úžitok žem sedieť na dvoch
z ekologického chovu hydiny spočíva v produkcii konzumných a ná- stoličkách, a t ak
sadových vajec v BIO kvalite, v produkcii mäsa a pri niektorých ple- som sa rozhodol pre
menách aj peria. Nepriamy úžitok je aj zo zapojenia chovanej hydiny farmárčenie na plný
do kolobehu látok na gazdovskom dvore, s možnosťou skrmovania úväzok“ hovorí eko-
vyprodukovanej hmoty a z využitia zvyškov po žatve obilnín a ďalších chovateľ Pavel Kýr.
plodín, zo zúrodňovania pôdy hydinovým trusom a z jej kyprenia, pre- Začal s ekologickým
hrabávania, z aktívneho a prirodzeného zberu niektorých vývojových chovom mäsového
štádií škodcov plodín. dobytka a neskôr sa
k tomu pridala hydi-
Ing. Mgr. Martin Mellen, PhD. súčasťou ekologickej farmy pána na, ekologický chov
AGROkonzult spol. sro, Branovo, SR Pavla Kýra od roku 2006, zazname- nosníc a produkcia BIO-
nal nečakaný úspech. Nielenže bez vajíčok. Z pôvodných 13 hektá-
Prieskumy preferencií spotrebi- väčších problémov prekonal „epi- rov má teraz 84. Väčšina pôdy
teľov konzumujúcich biopotraviny, démiu vtáčej chrípky“, ale naďalej je zatrávnená, aby sa na nej
uskutočnené vo vyspelých európ- rozširuje a zvyšuje produkciu, aby mohol pásť dobytok v počte 70
skych štátoch s dlhšou tradíciou bol uspokojený stúpajúci dopyt po kráv a teliat. Ako však hovo-
ekologického poľnohospodárstva biovajciach. Medzi najvýznamnej- rí Pavel Kýr: „predávať mäso
ukazujú, že nakupujúci vydávajú ších odberateľov v Českej republike v BIO kvalite na českom a na
najviac finančných prostriedkov na a z časti aj na Slovensku patrí ob- slovenskom trhu je veľmi
mliečne biopotraviny (biomlieko, chodná sieť Billa. ťažké, až nemožné“. Ďalej
mliečne výrobky a syry v BIO kva- priznáva: „Robím zástavový
lite). Druhé miesto patrí väčšinou Vymenil prácu učiteľa za far- dobytok, teľatá však predávam
slepačím biovajíčkam a až po nich mára za bežné komerčné ceny, čiže nie BIOvajcia z chovu pána Kýra.
nasleduje mäso rôznych druhov „V poľnohospodárstve sa po- za ceny v BIO kvalite, pretože s od-
zvierat. hybujem od roku 1992, keď nám bytom biohovädziny je problém. však chýbala potrebná technológia
bolo v reštitúcii vrátaných niekoľ- Odberatelia trvajú väčšinou na a investície do nej boli nad mo-
História ekologického chovu ko hektárov pôdy a jedna menšia pravidelných celoročných dodáv- je sily. A tak som sa rozhodol pre
V čase, keď v Čechách a na Slo- schátralá maštaľ. V tom čase som kach, čo zatiaľ nemôžem zabezpe- produkciu BIOvajec, tie na sloven-
vensku a v ďalších štátoch Európy mal zamestnanie a farmárčenie čiť“ hovorí pán Kýr. skom a českom trhu vtedy chýba-
„vyčíňal“ fenomén vtáčej chrípky, som bral skôr ako koníček. No ča- li“, povedal pán Kýr. Od roku 2006
v dôsledku ktorého „padlo“ v Českej som sa to však obrátilo“ povedal BIOvajíčka na trhu chýbali je producentom biovajíčok. Ako
republike aj na Slovensku niekoľko chovateľ, ktorý bol ešte pred pár Práve skutočnosť, že predaj ďalej hovorí, začiatky boli veľmi
chovov s hydinou, v Herolticiach rokmi učiteľom v autoškole, ako zástavového dobytka neprináša ťažké, pretože dopyt po biovajíč-
na Morave (ČR) naopak jeden vzni- však ďalej hovorí, k prírode a k poľ- farmárom pravidelný príjem, ich kach v tom čase nebol až tak veľký.
kol. Ekologická farma BIO Ranch, nohospodárstvu ho to ťahalo čoraz dotlačila k tomu, aby svoje podni- Mal však obrovské šťastie, pretože
s.r.o., produkuje ročne viac ako intenzívnejšie. „Podnikaniu v poľ- kanie rozšírili. „Hľadal som niečo, čoskoro získal významného až stra-
600 000 biovajec na český a dnes nohospodárstve sa venujem naplno čo by mi prinášalo zisk v priebehu tegického odberateľa. Zachránila
už aj na slovenský trh. V súčasnosti od roku 2005. Ako som postupne celého roka. Premýšľal som o pro- ho jedna rakúska spoločnosť, ktorá
je to jediný výrobca tejto komodity zvyšoval výmeru pôdy a pribúdala dukcii mlieka, v tej dobe to bola sa stala jeho prvým distribútorom
na Morave. Chov nosníc, ktorý je práca, uvedomil som si, že nemô- ešte zaujímavá komodita, na to mi vajec pre supermarkety v Rakúsku.

Znáškové hniezda pre nosnice. Nosnice majú k dispozícii aj výbeh.

18 Slovenský CHOV 9/2010

To mu paradoxne zachránilo odbyt,
pretože dodávky pre malé bioob-
chodíky v Čechách a na Slovensku
by ho neuživili. Taktiež táto spoloč-
nosť mu zabezpečovala aj kŕmnu
zmes pre nosnice. Ale chýbal mu
poradenský servis v oblasti výži-
vy a kŕmenia zvierat. Vtedy akoby
zázrakom ho kontaktoval sloven-
ský výrobca ekologických krmív so
širokou ponukou jeho produktov
a komplexným poradenským ser-
visom v oblasti výživy a kŕmenia
zvierat, technológie ustajnenia,
napájania a ošetrovania zvierat
v ekologických chovoch. Pán Kýr
sa nevzdával osvedčených krmív
od rakúskeho dodávateľa. Postup-
ne sledoval úžitkové parametre
a ziskovosť na rakúskych a sloven-
ských krmivách. Produkčná účin-
nosť oboch kŕmnych zmesí bola
porovnateľná, neskôr slovenský
výrobca bol cenovo prijateľnejší,
v konečnom dôsledku však zavážil
komplexný poradenský a odborný
servis kolegov zo Slovenska, ktorý
od tých čias až do dnešného dňa
zabezpečuje zookonzulent - autor
tohto článku.
Podnikanie je risk a to hlavne
v poľnohospodárstve
Dopyt po biovajciach z eko-
farmy BIO Ranch, s.r.o., neustále
rastie. Bolo potrebné pristavať
novú halu a rozšíriť chov v rám-
ci pravidiel ekologických chovov
hydiny. Z pôvodných 1 600 nosníc
je ich teraz na farme 3 000 a cho-
vateľ plánuje v krátkom čase zvý-
šiť stavy nosníc na 6 000. „Predaj
mi neustále rastie. Vajíčka musím
zabezpečovať celoročne. Nakoľko
však nosnice nemajú po celý rok
rovnakú a vyrovnanú znášku, nie-
kedy sú výpadky, takže je dobré
Pán Kýr predáva zástavový dobytok, pretože s odbytom BIOhovädziny má
problémy.
zahraničná reportáž
mať aspoň tri kŕdle, aby som pokryl
všetky objednávky. Zatiaľ mám iba
dva kŕdle“, povedal chovateľ. Zvie-
ratá sú voľne ustajnené v 2 dvoch
halách na hlbokej podstielke, kde
majú drevené znáškové hniezda.
Celoročne majú možnosť vonkaj-
šieho výbehu vo voliérach. Chová
klasické plemená ako ISA Brown
a LOHMAN. Nosnice dováža zo Slo-
venska, plánuje si však zabezpečiť
vlastný odchov, čo by tiež vylep-
šilo ziskovosť ekofarmy. Realizuje
ručný zber vajec jeden až dvakrát
za deň, pri mladšom kŕdli aj čas-
tejšie. Po zbere sa vajcia jemne
čistia od mechanických nečistôt
a na triediacom stole sa potom roz-
deľujú do 3 kategórií: S (do 53 g),
M (53-63 g) a L (nad 63 g). Potom
sa vajcia označia, zabalia a uložia
v chladiacom boxe, kde čakajú na
expedíciu. Špeciálne ekologické
kŕmne zmesi, ktorými farmár nos-
nice kŕmi, obsahujú okrem iného
aj organickú formu selénu, ktorý
zlepšuje reprodukciu, predlžuje
trvanlivosť vajíčok, má aj proti-
rakovinové účinky u ľudí. „Keď si
spotrebiteľ kúpi biovajce, má zaru-
čené, že bude nutrične v poriadku.
Navyše bude chutiť kulinársky inak,
ako vajíčko z konvenčného klietko-
vého chovu. Za to môže fakt, že sa
nosnice chovajú prirodzeným spô-
sobom, kŕmia sa iba ekologickými
krmivami a kŕmnymi doplnkami. venským biovajciam konkurujú komentuje súčasnú situáciu v poľ-
Ekologické obilie je hnojené iba zahraničné. Predať, to už dnes nie nohospodárstve a naše prístupové
organickým hnojivom z ekofarmy. je taký problém, horšie je to ale podmienky do EÚ. Aj napriek tomu
Je to uzatvorený reťazec a vďaka s cenou. Veľa vajec sa dováža z Ma- sa mu darí predávať biovajíčka so
tomu to funguje“, dodáva Kýr. ďarska a z Nemecka a niekedy aj za ziskom, „je to však neustály boj
nižšie ceny. Oni si však kvôli vyšším a drina, práca od rána do večera
Predať biovajce sa, samozrej- dotáciám môžu dovoliť predávať vrátane víkendov a ani súčasnosť
me, dá, ide však hlavne o cenu svoje produkty lacnejšie. Tomu však nám veľmi nepraje. I napriek všet-
Biovajcia je možné dnes kúpiť nemôže vždy náš výrobca biovajec kému ma to baví“, dodáva pán Kýr.
takmer vo všetkých supermarke- konkurovať“, pripája sa aj pán Kýr,
toch. Samozrejme, českým a slo- ktorý taktiež nie veľmi optimisticky Snímky: autor
Zľava autor článku a poradca v chove Martin Mellen, farmár Pavel Kýr, Lu-
dovit Žember.
Slovenský CHOV 9/2010 19