You are on page 1of 6

Úrad pre Vincentskej Rodiny

Generálny predstaven ý

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstaven ý PÔST 2019 Pú ť srdca Duchovné vedenie Sviatos ť

PÔST 2019

ť srdca

Duchovné vedenie Sviatos ť zmierenia Zdie ľ anie viery

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstavený

Rím, Pôstna doba 2019

Drahí č lenovia Vincentskej rodiny na celom svete!

Milos ť a pokoj Je ž i š a Krista nech je v ž dy s nami!

Na za č iatku pôstnej doby s hlbokou vnútornou rados ť ou vzdávame Jež i š ovi

v ď aku za tento posvätn ý č as roka, ktor ý nám pomáha chápať a vidie ť o č ami srdca

prejavy jeho nekone č ného milosrdenstva vo č i nám, vo č i in ý m i vo č i celému ľ udstvu.

Pri na š ej reflexii pôjdeme v šľ apajach predo š l ý ch listov a zameriame sa na prvky, ktoré utvorili vincentskú spiritualitu a zo svätého Vincenta de Paul urobili mystika lásky. V poslednom adventnom liste sme sa dotkli jedného z hlavn ý ch zdrojov, z ktorého Vincent č erpal ako mystik lásky: bolo to denné rozjímanie. V tomto pôstnom obe ž níku by som rád uvaž oval o ď al š ích zdrojoch, ktoré urobili zo svätého Vincenta mystika lásky. Sú nimi: duchovné vedenie, sviatos ť zmierenia a zdie ľ anie viery.

V š etký ch Vás poz ý vam, aby sme túto pôstnu dobu ponímali ako putovanie, ako

ť srdca, pú ť do Je ž i š ovho i ná š ho srdca. Ak sa stretnú dve srdcia a obidve sú naplnené t ý mi ist ý mi myš lienkami a rovnaký mi tú ž bami, v š etko, č o budeme konať v ktorejko ľ vek chvíli ná š ho ž ivota, bude svät ý m úkonom. Jež i š naplní na š e srdce svojou prítomnos ť ou aj v t ý ch najmen š ích zákutiach a na š e srdce sa tak stane srdcom pod ľ a jeho srdca.

V archívoch Materského domu Misijnej spolo č nosti v Parí ž i sa uchovávajú dva zápisy z konferencií, ktoré mal sv. Vincent v Dome svätého Lazára. Jeden urobil René Alméras, asistent v Materskom dome a neskôr nástupca Vincenta v úrade generálneho predstaveného. Zachytil obdobie rokov 1656 a ž 1660. Druh ý zápis je od Jána Gicquela, pomocného asistenta, v ktorom zachytil roky 1650 a ž 1660. Ž iaden z nich nie je úpln ý, ale uvedené dátumy a námety konferencií z februára 1652, 1653, 1654 a za č iatku marca 1655 poukazujú na to, ž e Vincent sa ka ž dý rok prihováral spolubratom na za č iatku pôstu. Uvediem typický príklad:

Február 1652. – Dobre pre ž iť pôstne obdobie

Na š a povinnos ť strávi ť tento pôstny č as nábo ž nej š ie ša povinnos ť stráviť tento pôstny č as nábož nej š ie a intenzívnej š ie ne ž ostatní

ľ udia.

Nech sa ka ž d ý vyjadrí, č o by sme mali urobi ť , aby sme ho žd ý vyjadrí, č o by sme mali urobi ť , aby sme ho prež ili č o najlep š ie (Coste XII, 457).

Sám Vincent nám povedal, ž e č lenovia Utorkov ý ch konferencií ka ž d ý rok hovorili o dobrom vyu ž ití pôstneho č asu (Coste XI, 89). Hoci sme v konferenciách pre

dcéry kres ť anskej lásky naš li len krátke zmienky o pôste, je ť a ž ké predstaviť si, ž e by o

ň om nerozprával aj so sestrami.

Bohu žia ľ , nemáme k dispozícii ani jednu z Vincentov ý ch pôstnych konferencií. Zmienky o pôste sa kde-tu objavujú v jeho listoch a in ý ch spisoch, no vä čš ina jeho

2

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstavený

pôstnych príhovorov sa nezachovala. Uvedomujúc si dôle ž itos ť , akú Vincent prikladal snahe „Dobre pre ž i ť pôstne obdobie“, vydáme sa na pú ť , na pú ť srdca a budeme uva žovať o troch dôle ž it ý ch zdrojoch, prítomn ý ch vo vincentskej tradícii a spiritualite. Sú nimi: duchovné vedenie, sviatos ť zmierenia a zdie ľ anie viery

Duchovné vedenie

Duchovné vedenie ako pomôcka na na š ej ž ivotnej ceste spo č íva v jednoduchom

a

dôvernom rozhovore s duchovn ý m vodcom o na š ich radostiach a ť a ž kostiach,

o

ka ž dodenný ch zápasoch, o na š ich úspechoch i neúspechoch. Len málo č o nám

pomô ž e lep šie zvládať na š e hlboké pocity, obavy a problémy, ktor ý m ná š „duchovn ý

dôverník“ rozumie a pozná úskalia na ceste, ktorou krá č ame. Boje, ktoré zakú š ame v tak delikátnych oblastiach, aký mi je napríklad sexualita, sú č asto nepríjemné, no úprimn ý rozhovor so skúsen ý m duchovn ý m vodcom je zvy č ajne t ý m prv ý m najmúdrej š ím krokom pri ich rie š ení.

Svät ý Vincent č asto hovoril o potrebe duchovného vedenia. 23. februára 1650 napísal sestre Jane Lepintre: „Milá sestra, duchovné vedenie je naozaj ve ľ mi prospe šné. Poskytuje mo ž nos ť poradi ť sa v ť a ž kostiach, povzbudi ť sa pri znechutení, nájsť úto č isko pri poku š eniach, na č erpať silu v skleslosti; jedný m slovom je to zdroj blaha a útechy, ak je duchovn ý vodca naozaj láskav ý, obozretn ý a skúsen ý.“ (Coste III, 614). Naopak, ke ď problémy príliš dlho potlá č ame alebo sa ich sna ž íme vyrieš i ť sami, mô ž u v nás spôsobiť obrovský zmätok, ba úplne nás vnútorne rozbi ť . Vincent si bol vedom ý toho, ž e duchovné vedenie sa niekedy praktizuje, bohu ž ia ľ , len do k ň azskej vysviacky alebo do zlo ž enia sľ ubov. Preto ho v ý slovne odporú č al t ý m, ktorí pri š li do Svätého Lazára na exercície pred vysviackou (Coste XIII, 142).

Ako to vo svojej dobe jasne vyjadrili pú š tni otcovia a matky, cie ľ rozhovoru s duchový m vodcom je jednoduch ý : ide o č istotu srdca. Vincent preto odporú č al duchovné vedenie aspo ň nieko ľ kokrát v roku (porov. Vš eobecné pravidlá Misijnej spolo č nosti X, 11), zvlá šť poč as duchovn ý ch cvi č ení alebo niektor ý ch liturgických období, aký m je napríklad pôstna doba.

Tak ako svätý Vincent de Paul jednozna č ne povzbudzoval svojich spolubratov, sestry a vo v š eobecnosti vš etký ch zasväten ý ch, aby mali duchovného vodcu – dôvernú osobu, ktorá je láskavá, obozretná a skúsená, aj ja chcem povzbudi ť ka ž dého č lena Vincentskej rodiny, zasvätený ch i laikov, aby si na š li duchovného vodcu, ktor ý by ich sprevádzal na ich duchovnej ceste. Svät ý Vincent naliehal na zasvätené osoby, aby neobmedzovali duchovné vedenie len na obdobie po č iato čnej formácie – postulát, vnútorn ý seminár č i seminár – a potom od neho upustili, ale aby sa duchovné vedenie stalo sú čas ť ou ich duchovnej cesty poč as celého ž ivota.

Ka ž dá osoba sa s duchovn ý m vodcom dohodne, v aký ch intervaloch sa budú stretávať. Ak zakladate ľ navrhol, aby to bolo aspoň niekoľ kokrát v roku, mohlo by to by ť ka ž dé dva či tri mesiace. V tomto smere má ka ž dá kongregácia Vincentskej rodiny vlastné Kon š titúcie a Štatúty, v ktor ý ch sa konkrétne hovorí o duchovnom vedení a o spôsobe, akým sa má praktizovať v be ž nom ž ivote.

3

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstavený

Sviatos ť zmierenia

Pápe ž Františ ek kladie siln ý dôraz na Bo ž ie milosrdenstvo. Je to prvé slovo v

pri

modlitbe Anjel Pána odporu č il svojim posluchá č om knihu kardinála Waltera Kaspera – Milosrdenstvo: základn ý pojem evanjelia a k ľ úč ku kres ťanskému ž ivotu.

Aj svät ý Vincent pred š tyrmi storo č iami pova ž oval milosrdenstvo za jadro Radostnej zvesti. Opísal to takto: „… tá krásna č nos ť , o ktorej sa hovorí: ʼ Milosrdenstvo je najvlastnej š ou č rtou Boha ʼ (Coste XI, 364).

Sviatos ť zmierenia je oslavou Bož ieho milosrdenstva vo č i ka ž dému z nás. Je to posvätn ý dialóg medzi: (1) Bohom, ktorý nás chce neustále zah ŕň ať svojím veľ ký m milosrdenstvom, (2) a nami, ktorí si uvedomujeme, ako veľ mi potrebujeme jeho milosrdenstvo. Boh s ľubuje pokoj t ý m, ktorí si v pokore priznávajú svoje hriechy.

Pri sviatosti zmierenia je nevyhnutné úprimne povedať pravdu, podobne ako je tomu pri duchovnom vedení. Na spove ď ideme preto, aby sme jednoducho vyznali svoje hriechy pred Bohom, a robili to s vedomím, ž e Bož ia uzdravujúca láska k nám prichádza prostredníctvom sviatostn ý ch znamení. Kvalita ná š ho vz ť ahu so spovedníkom vo ve ľkej miere závisí od transparentnosti, s akou ukazujeme svoju pravú tvár. Pre tento vz ť ah je nutné, aby sme sa dokázali slobodne otvoriť a neskr ý vali „tajné kútiky” svojho ž ivota.

Svät ý Vincent de Paul nás nabáda č asto pristupovať k sviatosti zmierenia, „aby sme šli cestou stálej konverzie a zostali verní ná š mu povolaniu“ (Kon š titúcie Misijnej spolo č nosti 45 § 2). Vo svetle tohto povzbudenia inš pirovaného Je ž i š ový m duchom by som chcel pozvať kaž dého č lena vincentskej rodiny na pravidelné stretanie s Je ž iš om vo sviatosti zmierenia.

Mnohí z vás, alebo sná ď i vä čš ina z vás, sa s Jež i š om stretá taký mto spôsobom aspo ň raz za mesiac, ba aj č astej š ie. Rád by som vyu ž il túto príle ž itos ť a povzbudil

č lenov Vincentskej rodiny, ktorí mo ž no nemajú vo zvyku pristupovať k tejto sviatosti ka ž d ý mesiac, aby odpovedali na Jež i š ovo pozvanie a urobili sviatos ť zmierenia pravidelnou sú č asť ou svojej duchovnej cesty.

jeho

hesle:

Miserando

vo ľ bou

atque

Eligendo za č iatku

(ktoré

svojho

by

sme

mohli

v

voľ ne

jednu

prelo ž i ť

nede ľ u

„milosrdnou

Boha“). Na

pontifikátu

Zdie ľ anie viery

V dobe sv. Vincenta duchovné cvi č enia – ako opakovanie my š lienok z rozjímania č i vyznanie sa zo svojich ch ý b – dávali č lenom jeho duchovnej rodiny príle ž itosť č asto sa deliť o svoju vieru a otvorene si priznať nedostatky. Postupom č asu sa tieto cvi č enia, nane šťastie, stali formálnymi a rutinn ý mi, tak ž e č asom stratili na spontánnosti, ktorá im dávala ž ivot.

Zdie ľanie viery vš ak nestratilo ni č zo svojej hodnoty. V priebehu storo č í sa objavili rôzne spôsoby delenia sa o vieru. Duchovní otcovia nám poskytli metódu alebo jednotlivé etapy, ktoré nám pomáhajú po č úvať Bo ž ie slovo, by ť otvoren ý mi na

jeho prijatie do ná š ho srdca a zachyti ť in š piráciu Ducha Svätého, aby sme pochopili,

č o chce Jež i š prostredníctvom daného textu povedať nám osobne. Potom sa o to v

jednoduchosti a pokore podelíme s ostatn ý mi č lenmi skupiny č i komunity. Je to

4

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstavený

„svätá zem“, kde sa cítime bezpe č ne, nie súdení, ani kritizovaní, ale vypo č utí a prijatí ako rovní, práve takí, akí v danej chvíli sme. V takomto prostredí, spolo č enstve a stretnutí spolo č ného zdie ľania viery sa prehlbuje ná š vz ť ah s Je ž i šom, so sebou sam ý m aj s iný mi.

Vincent si prial, aby zdie ľ anie bolo úprimné a konkrétne. Povedal:

„Je veľ mi u ž itoč né nazrie ť do detailov poni ž ujúcich vecí, ke ď nám rozváž nos ť dovolí otvorene sa vyznať, preto ž e je k ná š mu prospechu, ak doká ž eme prekonať odpor, ktor ý č lovek cíti, ke ď si má priznať a vyjavi ť to, č o by pý cha chcela ponechať v skrytosti. Svät ý Augustín sám uverejnil tajné hriechy svojej mladosti, ke ď o sebe napísal knihu, aby cel ý svet poznal v š etky pochabosti jeho omylov a extrémnych roztopa š ností. A č i vyvolená nádoba – svät ý Pavol – ten veľ ký apo š tol, ktor ý bol vynesen ý a ž do neba, nepriznal, ž e prenasledoval Cirkev? Dokonca to zazna č il písomne, aby a ž do konca č ias ľ udia vedeli, ž e bol prenasledovate ľ om.“ (Coste XI, 53 – 54).

Popri in ý ch formách zdie ľ ania viery, ktoré poznáte alebo praktizujete vo svojich miestnych komunitách č i skupinách, dovo ľ te mi ponúknuť vám jeden model nazvan ý „sedem krokov“. Ide o schému, ktorú mo ž no využ iť v na š ich komunitách alebo v hociktorom inom spoloč enstve.

Sedem krokov:

Uvedomenie si Bo ž ej prítomnosti. Niekto mô ž e za č a ť modlitbou alebo pies ň ž ej prítomnosti. Niekto mô ž e zač ať modlitbou alebo pies ňou.

Pre č ítanie nejakého textu. Niekto pre č íta biblick ý text, úryvok zo spisov sv. č ítanie nejakého textu. Niekto pre č íta biblický text, úryvok zo spisov sv. Vincenta alebo in ý zvolen ý text.

Stí š enie, aby sa nám Boh mohol prihovori ť . Ur č it ý č šenie, aby sa nám Boh mohol prihovori ť . Urč it ý č as zostaneme v tichu a dovolíme Bohu prihovori ť sa nám.

Zastavenie sa pri slovách alebo vetách, ktoré nás oslovili. Ka ž dá osoba si vyberie nejaké slovo alebo krátku vetu a vysloví ju nahlas Kaž dá osoba si vyberie nejaké slovo alebo krátku vetu a vysloví ju nahlas vo forme modlitby, zatia ľ č o ostatní ml č ia.

Zdie ľ anie toho, č o sme zachytili vo svojom srdci. Č o sa nás osobne ľ anie toho, č o sme zachytili vo svojom srdci. Čo sa nás osobne dotklo pri č ítaní alebo pri modlitbe?

Dialóg o tom, č o je pozvan ý urobi ť jednotlivec alebo celá skupina. Je nie č o, č o je pozvan ý urobi ť jednotlivec alebo celá skupina. Je nie č o, č o by sme mali urobi ť?

Spolo č ná modlitba. Zakon č íme modlitbou alebo pies ň ou. č ná modlitba. Zakon č íme modlitbou alebo pies ňou.

Zdie ľanie viery je „svätá zem“, kde si vyzúvame topánky, aby sme sa postavili pred Je ž iš a v jednoduchosti a pokore. Zdie ľanie viery nie je č asom, kedy po pre č ítaní a meditovaní Bo ž ieho slova povieme krátku homíliu alebo exegézu textu, ktor ý sme

5

Úrad pre Vincentskej Rodiny Generálny predstavený

si práve pre č ítali, stavajúc sa do pozície u č ite ľ a. Zdieľ anie viery spo č íva skôr v tom, ž e poč úvame a uva ž ujeme nad t ý m, č o Je ži š povie ka ždému z nás osobne a potom sa o to podelíme so skupinou či komunitou.

Je ži š je uzdravovate ľ a nás vyz ý va, aby sme sa stali uzdravovate ľ mi podľ a jeho

srdca, aj s naš imi zraneniami. O svoje zranenia, v ý zvy, obavy a vnútorné boje je mo ž

podeli ť sa s celou skupinou alebo komunitou, ke ď sa necítime ohrození, súdení č i odmietnutí, ale hlboko re š pektovaní, prijatí, milovaní, ako ozajstní bratia a sestry, ve ľ mi dobrí priatelia, ktorí si na ceste ž ivota navzájom pomáhajú.

V spolo č enstvách zasväteného ž ivota bý vame obvykle spolu zrejme pri svätej

om ši, dennom rozjímaní, spolo č nej modlitbe, stolovaní, v č ase spolo č ného uvo ľ nenia

č i nejaký ch domácich stretnutiach

kongregácie zasväteného ž ivota, ako aj v š etky laické vetvy Vincentskej rodiny, aby sa zamysleli nad mož nos ťou zavedenia stretnutí za ú č elom zdie ľ ania viery, pod ľ a

metódy, ktorá najviac vyhovuje ka ž dej spoloč nosti č i skupine. Mô ž ete si vybrať spomedzi mnoh ých metód, ktoré sami poznáte, alebo ktoré vám budú navrhnuté. Jednou z nich je aj metóda, ktorú som uviedol v tomto pôstnom obe ž níku.

V t ý chto rozli č n ý ch chví ľ ach by som rád pozval

Ka ž dé spolo č enstvo si zvá ž i a rozhodne, ako č asto bude organizovať stretnutia

na zdie ľ anie viery: raz t ýž denne, raz za mesiac, nieko ľ kokrát v roku, na základe

liturgického kalendára alebo iného plánu, ktor ý si vyberie spolo č enstvo. Mnoho komunít a skupín u ž praktizuje zdieľ anie viery. Toto pozvanie a povzbudenie adresujem teda spolo č enstvám, v ktor ý ch sa to eš te nepraktizuje.

Spolo č ne sa vydávame na „pú ť srdca“. Hlb š ia reflexia o duchovnom vedení,

o sviatosti zmierenia, o zdie ľ aní viery a ich prijatie za na š ich pravideln ý ch

„spolo č níkov“ nám poskytnú istotu, ž e na š a pú ť dosiahne svoj cieľ , ktorý m je spojenie Je ž i š ovho srdca s naš ím srdcom, aby sme sa dostali k srdcu ka ž dého č loveka ako ozajstnejš í evanjelizátori chudobn ý ch.

š brat vo svätom Vincentovi,

chudobn ý ch. Vá š brat vo svätom Vincentovi, Toma ž Mavri č , C.M. Generálny

Toma ž Mavri č , C.M. Generálny predstavený

6
6