TECHNICKÁ UNVERZITA V KOŠICIACH

EKONOMICKÁ FAKULTA

Semestrálna práca

Národná banka Poľska

Centrálne Bankovníctvo

Letný semester

2019 Damián FEČIK

Národná banka Poľska

Národná banka Poľska (Narodowy Bank Polski) je centrálna banka Poľska. Jej sídlo je
v hlavnom meste Poľska – Varšave, avšak pre obyvateľov je prístupná v forme pobočiek vo
všetkých veľkých mestách Poľska. Hlavnou náplňou tejto banky – ako centrálnej banky – je
vydávať Poľskú národnú menu – zlotý. Zároveň je súčasťou Európskeho systému centrálnych
bánk, ktorý spája všetky centrálne národné banky v rámci Európskej únie.

Obrázok 1: Logo Národnej banky Poľska

História Národnej banky Poľska a poľskej meny

Vzniku Poľskej národnej banky predchádzala hlboká kríza, ktorú Poľska ekonomika zažila pred
rokom 1924. Ta spôsobila obrovskú infláciu, ktorá zdevastovala vtedajšiu menu – Poľskú marku. Preto
Poľský Sejm (najvyššia komora Poľského parlamentu) prijal menovú reformu, ktorá mala vyriešiť chaos
v ekonomike. Hlavnou postavovo tejto reformy bol politik, ekonóm a otec „zlotého“ – zakladateľ
Poľskej národnej banky – Wladyslaw Grabski.

Vzniku Poľskej národnej banky však predchádzalo a ovplyvnilo niekoľko udalostí. V roku 1918
bola v Poľsku po druhý krát založená republika (tá prvá bola v rokoch 1569-1795). Republika prevzala
existujúcu inštitúciu – Poľský národný pôžičkový úrad. Táto inštitúcia vydávala poľské marky, ktoré sa
stali dočasným zákonným platidlom.

Avšak už v roku 1918 sa plánoval vznik Poľskej banky a v roku 1919 sa naplánovalo zavedenie
poľského zlotého (1 zlotý = 100 grošov), ktorý mal nahradiť poľskú marku. Poľský zlotý mal nadväzovať
na monetárnu tradíciu z 15. storočia. To sa napokon ukázalo ako nevyhnutné, keďže nezávislé Poľsko
upadalo do dlhov a dlh ministerstva financií sa pokrýval vydávaním nových peňazí. Postupný nárast
inflácie viedol k tomu, že v roku 1923 dosiahol mesačný nárast cien 50% a Poľsko sa topilo
v hyperinflácií. Situáciu mal uhasiť Wlasyslaw Grabski, ktorý sa stal predsedom vlády a ministrom
financií v jednom. Snažil sa zavádzať daňové reformy, ktoré sa však javili ako neúspešné a v roku 1924
už ceny vzrastali o 150% mesačne. Preto 11. januára 1924 Sejm schválil zákon o náprave štátnej
pokladnici a o menovej reforme.

V rámci tejto reformy vznikla banka Poľska, ktorá však bola súkromnou akciovou spoločnosťou
so 176 000 akcionármi. V dlhoch sa utápajúci štát vlastnil len 1% akcií. Začiatok tejto banky sa datuje
k 28. aprílu 1924. V tom čase sa zamieňalo 1 800 000 poľských mariek za 1 zlotý. V tom čase mal 1 zlotý
hodnotu jedného švajčiarskeho franku. Počiatočný vyrovnaný rozpočet, dobrá platobná bilancia
a nahromadené devízové rezervy zabezpečili dočasný úspech tejto reformy. Avšak tento úspech
netrval dlho a už v roku 1925 oslabila poľskú novú menu slabá úroda. Devízové intervencie centrálnej
banky boli neúčinné, premiér Grabski odstúpil a deficit vlády opäť narastal. Vláda opäť tlačila peniaze
a mince, Inflácia dosahovala 15% ročne (bola prezývaná mincová inflácia).
 Devízový kurz sa podarilo stabilizovať až v roku 1927 a to vďaka medzinárodnému úveru.
V nasledujúcich rokoch nebola menová politika Poľskej banky jasne a striktne zadefinovaná, no
podarilo sa im udržať stabilný kurz a menu až do druhej svetovej vojny.

Až v roku 1945 vznikla Národná banka Poľska (Poľská banka súkromná, akciová spoločnosť, kde
vláda mala len 1% podielu). Národná banka Poľska už bola teda štátna banka pod dohľadom ministra
financií. Do tejto inštitúcii bolo prilákaných viacero odborníkov, ako aj bývalých zamestnancov Poľskej
banky a tí zužitkovali svoje skúsenosti.

V Poľsku však začal vládnuť totalitný režim a centrálne riadené hospodárstvo, čo zmenilo aj
úlohu Národnej banky Poľska. Tá priamo alebo nepriamo riadila okrem financií aj banícky, hutnícky
a textilný priemysel. Postupne sa stala monopolom. Jej úlohou nebolo už len vydávať peniaze, ale
prijímať úspory, poskytovať pôžičky ale to všetko bolo v rukách administratívnych a politických
rozhodnutí. Mena zlotý sa nevedela presadiť na svetovom trhu, stala sa výlučne len vnútroštátnou
menou o ktorú nebol dopyt a len ťažko ju bolo možné zameniť za iné meny. Problémovým bol aj nákup
tovaru v tejto mene, čo postupom času zapríčinilo nedostatky tovarov. Takto strácala mena zlotý
hodnotu v porovnaní s dolárom a inými zahraničnými menami.

Aj keď politický systém obmedzoval úlohy centrálnej banky, NBP sa podarilo racionalizovať
ekonomiku v Poľsku. Organizovala nepeňažné vyrovnania, rozpočet, riadila devízové rezervy
a platobnú bilanciu.

Koncom osemdesiatych rokov sa však podarilo poľskej mene vrátiť medzi svetové meny. Bolo
to vďaka úspešným reformám, ktoré umožnili, aby sa Národná banka Poľska stala skutočnou
centrálnou bankou a dala jej zodpovednosť za hodnotu poľskej meny.

V deväťdesiatych rokov sa však poľská ekonomiky trápila s problémom dolarizácie. Menové

zdroje boli až na 75% zo zahraničných mien a len 25% týchto zdrojov bolo v zlotých. To sa však zmenilo
po reguláciách. Avšak zdedený bol pomerné veľký deficit, ktorý v roku 1989 priniesol ďalšiu vlnu
inflácie, ktorá dosahovala štvorciferné hodnoty. Avšak po obmedzení konvertibility meny sa podarilo
mieru inflácie znížiť na dvojcifernú.

V roku 1995 prebehla „redenominácia zlotého“, alebo inak nazývaná „škrtanie štyroch núl“.
Platobná schopnosť sa vrátila do normálu a zlotý sa mohol predávať na devízových trhoch, teda stal sa
konvertibilný podľa medzinárodných štandardov.

Dôležitá zmena nastala v roku 1997. Nová ústava dala Národnej banke Poľska silné postavenie
medzi verejnými inštitúciami a taktiež vytvorila novú súčasť NBP – Radu pre monetárnu politiku.
Zriadená bola taktiež Komisia pre bankový dohľad, ktorá mala na starosti dohliadať na správne
fungovanie komerčných bánk a Generálny inšpektorát bankového dohľadu. Tak sa po mnohých rokoch
stala Národná banka Poľska centrálnou bankou, ktorá funguje podľa svetovo overených modeloch.

Štruktúra Národnej banky Poľska

Na čele NBP je prezident Adam Glapiński. Dohľad nad finančnými inštitúciami vykonáva Rada
pre monetárnu politiku, má 10 členov a jej predseda je prezident NBP. Prezident NBP je taktiež
predseda správnej rady, ktorá má 8 členov. Každý člen správnej rady má pod sebou niekoľko
oddelení.
 Schéma štruktúry Národnej banky Poľska:

Prezident Členovia správnej rady

Oddelenia
NBP a riadetelia oddelení

Jacek Bartkiewicz Oddelenie finančných inovácií

Oddelenie finančnej stability
Pawel Szalamacha Oddelenie rizikového manažmentu
Hotovostné a emisné oddelenie
Účtovné a finančné oddelenie
Oddelenie finančných transakcií
Piotr Wiesolek
Oddelenie kontroly
Administratívne oddelenie
Bezpečnostné oddelenie
Oddelenie pre PR a marketing
Oddelenie ekonomických analýz
Úrad prezidenta NBP
Oddelenie vnútorného auditu
Adam Personálne oddelenie
Glapiński Právne oddelenie
Vzdelávacie a publikačné oddelenie
Devízové oddelenie
Oddelenie vnútroštátnych operácií
Anna Trzecinska
Oddelenie informačných technológií a telekomunikácii
Štatistické oddelenie
Ryszard Kokoszczynski Oddelenie ekonomického výskumu
Medzinárodné oddelenie
Rada pre monetárnu Pawel Samecki
Oddelenie operačného rizika a dohôd
politiku
Oddelenie platobných systémov
Andrzej Karmierczak Oddelenie verejného obstarávania
Oddelenie interných operácií

Vývoj kurzu poľskej meny

Po tom ako v roku 1924 po menovej reforme bola uvedená nová poľská mena – zlotý, prešla si
viacerými etapami. V počiatkoch bol stanovený výmenný kurz na 1 800 000 poľských mariek za novú
menu – zlotý, predstavovalo to aj 0,1687 gramov zlata. Dnešný zlotý však môžeme datovať až od roku
1995 po tzv. škrtaní 4 núl (denominácia) z dôvodu vysokej inflácie. Po denominácií vznikla akoby nová
mena zlotý, ktorá má rovnaký názov, avšak musela niesť nový kód ISO 4217. Vývoj výmenného kurzu
za 1 USD je znázornený v grafe č. 1. Graf obsahuje priemerné hodnoty za jednotlivé roky, hodnota za
rok 2019 predstavuje priemernú hodnotu za mesiace január a február.
 Vývoj výmenného kurzu zlotého za 1 USD
4,50

4,00

3,50

3,00

2,50

2,00
2002
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001

2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
Graf 1: Vývoj výmenného kurzu

V roku 1993 bola hodnota priemerného výmenného kurzu za 1 USD 18 135 PLN, v roku 1994
to už bolo 22 722 PLN, na konci roku 1994 24 311 PLN. Od začiatku roku 1995 platila teda nová mena
s podobnými ciframi výmenného kurzu, avšak s posunutou desatinnou čiarkou o 4 desatinné miesta.
Napriek tomu si inflácia udržala svoj trend a vrchol dosiahla v roku 2000, kedy dosahovala hodnotu
výmenného kurzu aj cez 4,6 PLN / 1 USD. Tento trend sa podarilo zvrátiť a zlotý posilňoval až do
hospodárskej krízy v roku 2008. V súčasnosti sa hodnota výmenného kurzu za 1 EUR pohybuje okolo
4,3157 PLN. Posledný vývoj zobrazuje graf č. 2.

Výmenný kurz PLN / 1 EUR za posledných 14

mesiacov
4,3500
4,3300
4,3100
4,2900
4,2700
4,2500
4,2300
4,2100
4,1900
4,1700
4,1500

Graf 2: Vývoj kurzu PLN / 1 EUR za posledné obdobie

Momentálnou snahou Národnej banky Poľska je udržiavať stabilný kurz a posilňovať menu
najmä voči euru, keďže až 80% Poľského exportu mieri do Európskej únie. Kurz v posledných mesiacoch
ovplyvnil škandál s poľským mäsom vyvážaným do EÚ, ktoré bolo nevhodné na konzumáciu. Tieto
externé faktory však Národná banka Poľska nevie ovplyvniť. No stále prebiehajú snahy monetárnej
politiky NBP o držanie nízkych úrokových sadzieb, v roku 2017 dosiahli rekordné minimum – 1,50%.