Hudební fakulta Janáčkovy akademie múzických umění v Brně

Katedra strunných nástrojů

Studijní obor: Hra na kytaru
Akademický rok: 2013/2014

Andrea Mikušová

Metodika hry na gitaru pre prípravný a

1. ročník na ZUŠ
Bakalářská práce

Vedoucí bakalářská práce: doc. Mgr. ArtD. Bláha Vladislav

Brno 2014
 Poďakovanie:

Moje poďakovanie patrí školiteľovi doc. Mgr. Vladislavovi Bláhovi, ArtD.

a všetkým mojim učiteľom, priateľom, rodine a známym, ktorý mi dopomohli túto
prácu vypracovať. Medzi nimi ďakujem najmä: Milanovi Kašubovi, Jarovi Ryzekovi,
Martine Mikušovej Župčánovej, Ladislavovi Župčánovi a samozrejme svojim žiakom,
bez ktorých by táto práca nevznikla.
 Anotácia

Predkladaná bakalárska práca sa venuje problematike metodiky hry na gitaru pre

prípravný a 1.ročník na základnej umeleckej škole. Na tému reaguje prostredníctvom
priblíženia psychologických, pedagogických a sociologických aspektov, ktoré majú
vplyv na pedagogický proces a formovanie jedinca. Dôraz práce je kladený na
metodologický postup pedagogického procesu, ktorého hlavným cieľom je učiť hru na
gitaru. Práca je doplnená o subjektívny pohľad na faktory ovplyvňujúce dynamiku
pedagogického procesu, ako aj o návrhy týkajúce sa jeho inovácie. Text dopĺňa príloha,
ktorej súčasťou je okrem obrázkových príloh i audio záznam, ktorý je výsledkom
autorovej práce so žiakmi.

Kľúčové slová: gitara, hudba, pedagogický proces, metodický postup, metodická

príručka
 Annotacion

The bachelor thesis deals with the topic of methodology of guitar playing for the
preparatory and first grade at art schools. It reflects on the topic via describing
psychological, pedagogical and sociological aspects which influence the pedagogic and
formative process of individuals. Major emphasis of the thesis is put on the
methodological policy of the pedagogical process with teaching how to play the guitar
being its main goal. The thesis is supplemented with a subjective view of factors
influencing the dynamics of the pedagogic process, as well as with propositions
regarding its innovation. The text is supplemented with an appendix, which consists of
graphic designs and an audio recording which is the result of author's work with
students.

Key words: guitar, music, educational process, methodological approach,

methodological guide
 Obsah

Úvod ..............................................................................................................7

1 Súčasný stav bádania ................................................................................ 8

2 Umelecká príprava na základnej umeleckej škole ................................ 10

2.1 Gitarová prípravka .............................................................................. 11
2.2. Podpora okolia ................................................................................... 12
2.3. Osobnosť učiteľa ............................................................................... 14
2.4. Osobnosť žiaka .................................................................................. 15
2.5. Pedagogický proces ........................................................................... 16
2.6. Pohľad žiaka na učivo ....................................................................... 17
2.7. Vyučovací plán .................................................................................. 20

3 Metodická príručka .................................................................................. 21

3.1. Prstový fotbal ……………………………………………………... . 21
3.2. Umiestnenie nástroja pri hre .............................................................. 23
3.3. Postavenie pravej ruky ....................................................................... 24
3.1.1. Maškrtné koníky (úder prstami i, m, (a) …………………....... 25
3.4. Pomenovanie prázdnych strún ........................................................... 25
3.5. Hra na škriatkov .................................................................................. 27
3.6. Hra s učiteľom .................................................................................... 28
3.6.1. Pohádka o královi ..................................................................... 29
3.6.2. Osobný vlak .............................................................................. 30
3.6.3. Nákladný vlak ........................................................................... 30
3.7. Postavenie ľavej ruky .......................................................................... 31
3.7.1. Vláčik ...................................................................................... 32
3.7.2. Rodinka na cyklotúre ................................................................ 32
3.7.3. Schodíky ................................................................................... 33
3.8. Čítanie notového zápisu ...................................................................... 33
3.9. Hra s učiteľom .................................................................................... 35
3.9.1. Ptáček ....................................................................................... 35
3.9.2. Lenoch ...................................................................................... 35
 3.9.3. Král .......................................................................................... 35
3.9.4. Dávid ....................................................................................... 36
3.9.5. Babka ....................................................................................... 36
3.9.6. Stará píseň ................................................................................ 36
3.10. Cesta k pokladu ................................................................................ 37
3.11. Zadávanie domácej úlohy ................................................................. 38
3.12. Zhrnutie ............................................................................................ 38

Záver ............................................................................................................. 40

Zoznam použitej literatúry.......................................................................... 42

Zoznam príloh ............................................................................................. 44

 Úvod

Bakalárska práca: Metodika hry na gitaru pre prípravný a prvý ročník na

Základnej umeleckej škole je rozdelená na dve časti: teoretickú a praktickú.
V teoretickej časti práca ponúka čitateľovi informácie na tému umelecká
príprava na základnej umeleckej škole. V tejto kapitole sa autor zaoberá otázkami, kedy
je vhodná doba na začatie hudobnej výchovy u detí, aké predpoklady by malo spĺňať
dieťa, ak sa chce naučiť hrať na gitare, akú úlohu úspechu pedagogického procesu
zohráva podpora okolia, ako i osobnosť žiaka a učiteľa.
Jadrom práce je štvrtá kapitola s názvom Metodická príručka, ktorá je
praktickou časťou tejto práce. Autor v nej opisuje vlastné návody a cvičenia, ktoré
uplatnil v praxi, a ktoré sú pokusom o zlepšenie pedagogického procesu. Štvrtá kapitola
čitateľovi ponúka návody ako naučiť žiaka správnym návykom hry na hudobný nástroj,
ako žiakovi priblížiť problematiku základných hudobných vyjadrovacích prostriedkov,
ako mu uľahčiť čítanie notového zápisu, a ako trénovať hru a súhru s učiteľom. Pre
tento účel slúžia krátke skladby, ktoré sú vo väčšine prípadov podložené textom piesne,
a ktoré sú najväčším prejavom autorovej tvorivosti. Kapitolu uzatvára zhrnutie, ktoré je
zhrnutím myšlienok celej metodickej príručky, ktorej hlavným cieľom je umelecká
príprava žiaka do „sveta hudby“ prostredníctvom priameho kontaktu s hudbou
a s gitarou.
Zahájenie kvalitnej hudobnej výuky v ranom veku môže veľmi ovplyvniť vývoj
nadaného dieťaťa až k sólovej interpretačnej dráhe v dospelosti. Dá sa povedať, že
začiatok výuky v štyroch rokoch môže mať vplyv v prípade výnimočne nadaných detí
na vývoj celej hudobnej kariéry. Z histórii hudby poznáme veľa prípadov, z ktorých

vynikajú osobnosti ako: Niccolò Paganini, Wolfgang Amadeus Mozart, Johann

Sebastian Bach, Victor Wooten, Kató Havas, Vanesa Mae, Anna Vidovic, atď, ktorý sa
nástroj učili hrať už v ranom veku.

7
 2 Súčasný stav bádania

Pri písaní tejto bakalárskej práci som čerpala informácie z viacerých zdrojov
venujúcim sa problematike hudobnej pedagogiky a psychológie. Pre vytvorenie
metodickej príručky bolo nevyhnutné štúdium publikácii, ktoré mi dopomohli k
pochopeniu jednotlivých vzťahov, ktoré vytvárajú pedagogický proces. Týmito knihami
sú: ČÁP, Jan, MAREŠ, Jiří. Psychologie pro učitelé (2001), HOLAS, Milan. Hudební
pedagogika (2004), HOUDL, Jaroslav, Psychologkické základy hudební pedagogiky
(1988), JŮVA, Vladimír, Základy pedagogiky pro doplňujíci pedagogické studium
(2001), KRBAŤA, Peter. Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov (2008),
PRŮCHA, Jan Pedagogický slovník (2003), SEDLÁK, František. Základy hudební
psychologie (1990), SEDLÁK, František. Psychologie hudebních schopností a
dovedností (1989).
Pri vytváraní metodickej príručky je tiež dvůležité oboznámiť sa s fyzickým a
psychickým stavom jedinca, pre ktorého je táto príručka určená. Pre lepšie pochopenie
psychologických, pedagogických a sociologických aspektov hudobných činností mi
pomohlo štúdium z týchto zdrojov: ČEŠKOVÁ, Marie. Bakalárska práce: Rozvoj
hudebnosti dětí předškolního věku (2001), HOLAS, Milan, HYNOUŠ, Jan. Psychická a
fyzická příprava hudebníka (1996), Orffův Schulwerk, SVOBODOVÁ, Irena.
Bakalárska práca, Využití kytary v hudební výchově dětí předškolního věku (2009),
Učebné osnovy Hry na gitare, schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky
(1995).
Veľmi prínosné bolo pre mňa oboznámenie sa s vývojom pedagogického myslenia od
19.storočia. Obzvlášť ma zaujali myšlienky Zoltána Kodálya, Carla Orffa, Schinichi
Suzuki, Genich Kawakami a oboznámenie sa s ich hudobnými metódami: intonačná,
číselná, metoda „Tonic-sol-fa“, Tonika-Do, Suzuki-metoda ,Yamaha-systém, a tiež
metóda Gianluigi Muttiho, ktorá sa pre mňa stala najväčším zdrojom inšpirácie.
Na tému metodika hry na gitaru som nešla žiadnu publikáciu v slovenskom ako i
českom jazyku, ktorá sa venuje tejto problematike. Jediným dostupným zdrojom je
Analýza kytarové techniky na základě anatomických pocitů uvolněnosti od Jaroslava
Houdla (2010) , Bakalárska práca Barbori Bidlovej: České kytarové školy (2008), a iné

8
práce absolventov JAMU ako: Zuzany Koářovej, Štepána Rímskýho, Martiny
Pospíšilovej, Martina Nováka, Jiřího Kratochvíla, Jaroslava Foltýna, Dagmar
Baloghovej, Milana Šlechta, Josefa Kohouta, Anny Machovej, Duy-Dung Phama,A.
Fedotova, B.Dikova, Josefa Berana a Jana Mařáka, ktorých názov práce obsahuje
kľúčové slovo Metodika hry. Tieto práce sa venujú metodike hry na fagot, trubku,
varhany, lesný roh, klavír, klarinet a husle.
Dostupným zdrojom sú Gitarové školy a zborníky, ktoré okrem technických cvičení,
krátkych skladieb pre sólovú a komornú hru, poprípade informácií o hudobnom nástroji
a hudobnej teórii, neobsahujú žiadny výklad novej látky, ani metodické poznámky
autora. Takýmito publikáciami sú: JIRMAL, Jiří. Škola hry na kytaru pro začátečníky
(1978),KOLBA, Miroslav. Škola na kytaru hrou (2003), MRLÍK, Miloslav. Moderní
kytarová pedagogika (2011), MUTTI, Gianluigi. Chiochiamo con la Chitarra
(2003), NEČKAL, Jiří , STŘEDA, Ludvík. Kytarová přípravka (1989), STACHAK,
Tatiana. Kytarová prvá trieda (2013), SŮSSER, Ctibor. Cvičení a skladby pro
začátečníky 1 (1997), TAUFER, Jiří. Kytarová škola pro 1.ročník (1994), URBAN,
Štěpán. Přípravná škola hry na kytaru (1974), ZÁMEČNÍK, Vít. Kytarová škola (2005).

9
 2 Umelecká príprava na základnej umeleckej škole

„Hudba začína v človeku samom a

najdôležitejší je jej prežitok“
Carl Orff

Je všeobecne známou skutočnosťou, že úspešný výkon v každom obore ľudskej činnosti

by mal byť realizovaný na pevných základoch.Vo všeobecnosti je považovaný piaty
a šiesty rok dieťaťa za najlepší pre začiatok hudobnej výuky. Objavujú sa však názory,
že tento vek nie je najlepší pre začiatok práce s hudbou.1 Toto obdobie
charakterizuje vysoký stupeň vnímavosti.2
Vo všeobecnosti je považovaný piaty a šiesty rok dieťaťa za najlepší pre začiatok
hudobnej výuky. Objavujú sa však názory, že tento vek nie je najlepší pre začiatok
práce s hudbou.1 Toto obdobie charakterizuje vysoký stupeň vnímavosti.2 Ak však príde
k stretnutiu s hudbou vo veku troch, štyroch rokov, môže vo veľkej miere pôsobiť na
city a zvýšiť tak jeho zainteresovanosť a motiváciu k učeniu. Rané učenie hudby má
silný vplyv na intelektuálny vývoj dieťaťa a požadovačnosť zvláštnych úloh pre prsty
pôsobí na dozrievanie mozgu. Cvičenie prstov môže urýchliť proces utváranie
a upravenie podmienených reflexov. Je dokázané že tréning prstov s prísnymi
koordinovanými pohybmi je silným prostriedkom aktivácie mozgovej kôry. Pohyby
zápästia v značnej miere urýchľujú dozrievanie rečového centra.3

Vo väčšine základných umeleckých školách na Slovensku a v Čechách je

najnižšia veková hranica zaradenia žiaka do hudobne-výchovno vzdelávacieho procesu
od 6.roka života dieťaťa. Šesť a sedem ročné dieťa je zaradené do „Gitarovej
prípravky“. Dieťa čo dovŕšilo 8 rok života je automaticky, bez prihliadnutia na hudobnú
vyspelosť žiaka zaradené do prvého ročníka v hre na hudobný nástroj. Existujú tiež
umelecké školy, ktoré umožňujú Špeciálnu umeleckú prípravu pre talentované 4 a 5
ročné deti. Tento jav je aj napriek veľkému pokroku v hudobnej výchove za posledných

1
ČEŠKOVÁ, Marie. Rozvoj hudebnosti dětí předškolního věku (Diplomová práce). Brno: JAMU, 2001,
s. 37.
2
SEDLÁK, František. Základy hudební psychologie. Praha:Editio Supraphon, 1989, s.303.
3
ČEŠKOVÁ, ref.1, s.38.

10
60 rokov, keď bola v Tokiu (v roku 1954) založená prvá škola, ktorá uplatňovala
Yamaha sytém4 zriedkavý a špeciálna príprava sa vyučuje len na niektorých školách.

Umelecká príprava pre talentované deti na hodinách zahŕňa:

 Spievanie a hru na špeciálnej zobcovej flaute

 Hru na Orffových nástrojoch
 Rozvíjanie tvorivosti – tvorba vlastných rytmov a melódií, jednoduchých textov
 Tvorbu pohybu k hudbe, tvorbu hudby k pohybu
 Počúvanie hudby v spojitosti s jej pohybovým vyjadrením
 Základy notopisu netradičnými formami pomocou výtvarných činností
 Vlastnoručné zhotovovanie jednoduchých zvukových hračiek a hudobných
nástrojov
 Pohybové hry, tanec, hudobno-dramatické činnosti, hudobné rozprávky,
rozvíjanie reči
 Učenie sa v skupine 6-8 detí
 Spoločné muzicírovanie detí a rodičov
 Vyučovanie 2x týždenne
 Nadštandardnú prípravu na ďalšie štúdium hudby5

2.1. Gitarová prípravka

„Cieľom vyučovania je vzbudiť v deťoch záujem a lásku k hudbe, naučiť ich hudbu
počúvať, prežívať a tešiť sa z hry na nástroj“6

Základné predpoklady k výberu detí pre hru na gitaru sú:

 Dieťa musí chcieť hrať na zvolený nástroj z vlastnej vôle, nie na prianie rodičov.

4
Predpokladom tohto systému je rozvoj rytmického cítenia, improvizácie, komplexný rozvoj počutia
a chápania hudby minulosti a súčasnosti.
5
ĎURIŠOVÁ, Adriana. Propagačný materiál ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre z roku 2012 (pozri
obrazovú prílohu)
6
PALKOVIČ, Ján et al. Učebné osnovy Hry na gitare. Bratislava:ŠPÚ, 1995, s.5.

11
  Fyziologické a psychické predpoklady dieťaťa.
 Hudobné nadanie ( sluchové a rytmické predpoklady ).

2.2. Podpora okolia

„Ako užitočné je začať skoro

a pokračovať ďalej a ďalej“

V správnom vývoji dieťaťa a jeho napredovaní zohráva veľmi dôležitý faktor

podpora okolia. Malo by sa jej dostať dostatok hlavne v období vývoja. Mnohé
výskumy naznačujú, že najdôležitejší druh podpory by mal vychádzať z „domova“.
Najväčšou hodnotou podpory z prostredia domova je, že jedincom umožňuje začať čo
najskôr v sebarealizácií svojich potrieb. Geoffa Colvina,7 ako dobrý príklad uvádza
balet, či nadhadzovanú v basketbale. Telo dieťaťa venujúce sa tomuto koníčku sa
dokáže prispôsobiť potrebám vyžadujúcim tento šport zásadným spôsobom iba
v rannom veku. Potom kosti zvápenejú a zmeny nie sú možné – nadhadzovač nikdy
nedostane paže dozadu a baletka dostatočne nevytočí nohy. Vypadá to, že prispôsobenie
mozgu funguje v niekoľkých prípadoch podobne.“ Vezmime si za príklad takého
huslistu, ktorý viacej úsilia venuje tréningu ľavej ruky ako pravej, pretože tou hrá na
slučku. Mozog dokáže vďaka základnej zložky a to mysleniu, pracovať samostatne.
Myslením sa pri cvičení v detstve tvorí viac, než pri cvičení v dospelosti. To je fakt,
ktorý odhalili vedci štúdiami profesionálnych klaviristov. Výskum odhalil, že čím viac
cvičili pred šestnástym rokom veku, tým viac myelinu8 mali v rozhodujúcich častiach
mozgu. Skorý začiatok preto so sebou nesie výhody, ktorým sa neskôr v živote toľko
nedostáva.9

7
Geoff Colvin je jedním z najrešpektovanejších žurnalistov Ameriky. Je redaktorom časopusu Fortune
a moderátorom fóra Fortune Global Forum. Colvin je častým hosťom televíznych poradov a denne sa
objavuje v programe rádia CBS, kde si ho každý týžden naladí sedem miliónov poslucháčov. Je autorom
úspešnej knihy Talent nerozhoduje. Žije vo Fairfieldu v Connecticutu. In COLVIN, Geoff. Talent
nerozhoduje. Brno: Computer Press, 2010, s.158
8
Myselín je jednou zo základných zložiek bielej hmoty mozgu a miechy a je príčinou jej bielej farby.
Jeho existencia a správna distribúcia (myelinizácie) je nevyhnutnou podmienkou správneho fungovania
centrálnej (CNS) i periférnej (PNS) nervovej sústavy. In Myslín. . [online].2012. [cit.21.4.2014].
Dostupné na internete < http://sk.wikipedia.org/wiki/Myel%C3%ADn>.
9
COLVIN, Geoff. Talent nerozhoduje. Brno: Computer Press, 2010, s.158.

12
 Dieťa, ktoré nejaví záujem o hudbu ešte neznamená, že nemá predpoklady na to,
aby sa jej venovalo prinajmenšom v budúcnosti ako koníčku , ak nie profesionálne.
Nikdy sa nedá s istotou konštatovať „čo dieťaťa vyrastie“. Ak rodič dieťaťa nehrá na
žiadny hudobný nástroj, dokonca nemá vlohy na hudbu, ktoré by mohlo zdediť dieťa,
neznamená to, že samotnému dieťaťu bude talent chýbať. Ak má učiteľ v triede žiaka,
o ktorom si myslí, že nikdy hrať nebude, pretože nemá má zlú motorickú činnosť a je
hyperaktívny, ešte neznamená, že z neho nemôže raz vyrásť na úspešný hudobný
producent, režisér, zvukár či skladateľ. Existujú príklady, že ani niektorí významní
skladatelia nebili v detstve tým, čo označujeme „zázračné deti“. Hector Berlioz10 je toho
príkladom.

Podpora okolia je kľúčová v dosahovaní akéhokoľvek druhu úspechu. Podľa

výskumu Benjamina Samuela Blooma,11 ktorý si na štúdium zobral 120 mladých ľudí,
ktorí boli najlepšími americkými profesionálmi z rozdielnych oblastí, venujúci sa
rozdielnym veciam. Navzdory veľkým odlišnostiam títo ľudia mali predsa len niečo
spoločné. Boli to obetaví rodičia, ktorí boli ochotní urobiť skoro všetko, len preto, aby
svojim deťom pomohli. Je jedno, či rodič svoje nerozhodné dieťa prihlási na klavír,
pretože ho má doma, alebo na kreslenie, pretože v meste neotvorili krúžok sochárstva.
I z dieťa, ktoré o hudbu v mladosti nejaví veľký záujem môže raz vyrasť na skvelí
pozaunista alebo kontrabasista, ale teraz má päť rokov, preto sa s hudbou zoznamuje na
malej štvrťovej gitare, pretože na kontrabas ešte nedosiahne. Myslím si, že dôležité je
dieťa nenútiť ale podporovať. Cestu k úspechu si nájde samo. Ani častý výskyt
hudobného nadania v muzikantských rodoch nie je psychologickým dôkazom
o dedičnosti hudobného nadania, ale obyčajným potvrdením historickej skutočnosti.

10
Hector Berlioz sa naučil hrať akurát priemerne, ak nie podpriemerne na flautu a gitaru, a pohrával sa s
myšlienkou na lekársku kariéru. Boli tu však aj dôvody, pre ktorého ho ako skladateľa nemohli
prehliadnuť jeho kolegovia rovesníci - jeho obrovská fantázia a skutočne umelecký duch. Berlioz možno
nebol virtuóz, ale ako poznamenal istý hudobný kritik, vedel vynikajúco pracovať so symfonickým
orchestrom.
11
Benjamin Samuel Bloom (21. február 1913 - 13. septembra 1999) bol americký vzdelávací psychológ ,
ktorý prispel ku klasifikácii vzdelávacích cieľov a k teórii mastery - learningu . Tiež riadil výskumný tím,
ktorý skúmal vývoj výnimočného talentu. Je autorom viacerých publikácií venujúcich sa tejto
problematike. In COLVIN, Geoff. Talent nerozhoduje. Brno: Computer Press, 2010, s.159,160.

13
 2.3. Osobnosť učiteľa

„Človek na človeka nemôže

pôsobiť ničím viac, než svojou osobnosťou.“
J.W.Goethe

Učiteľ je sprievodca detí do krásneho sveta hudby a umenia, môže im uľahčiť zložitú
cestu k tomuto cieľu. Niektorý učitelia, ktorý stoja na začiatku svojej pedagogickej praxi,
niekedy nemajú dostatok prostriedkov alebo chuti čítať prísne vedecké práce, ktoré obsahujú
veľké množstvo vedomostí potrebných k ich činnosti. Aj vďaka tomuto faktu, je prvý vstup
človeka do pedagogickej práce sprevádzaný omylmi. Rada z nich tápe a učí sa na vlastných
chybách. Práca každého pedagóga je podmienená vlastnou osobnosťou. Avšak, každý učiteľ by
si mal byť pri práci s deťmi dostatočne zodpovednosti za krehkosť a tvárnosť detského
organizmu, starať sa o žiakove zdravie i harmonický vývoj. Učiteľove omyly môžu obzvlášť
v ranej počiatočnej etape učenia spôsobiť nenapraviteľné škody. Učiteľ by mal mať na
zreteli, že aj psychická príprava žiaka je jedným z veľmi dôležitých aspektov výchovy.
Je až neuveriteľné ako často sa na tento fakt zabúda a ako sa niekedy nešetrne
zaobchádza s psychikou mladého človeka.
Pedagógom, hlavne detským sa nemôže stať každý. Nestačí byť len vynikajúcim
interpretom, pretože pedagogické nadanie nemusí byť vždy pevne zviazané s interpretačnými
schopnosťami. „Podľa Scotta Verlaga učitelia a vychovávatelia, ktorí chcú podnietiť deti aby
odkrývali a skúmali, hudbu, ktorá sa v nich skrýva, musia sami disponovať vnútornou slobodou,
ktorá im umožňuje vlastnú tvorivú činnosť. Taký učiteľ je potom schopný vytvoriť „
pedagogickú atmosféru“, ktorá dáva istotu, nadväzuje na pocit bezpečia v skupine, vytvára pocit
12
pozdvihnutia a spolupráce.“ Významnú rolu preto hrá predovšetkým šírka a hĺbka vzdelania.
Ako odborného tak i všeobecného (kultúrneho, historického a estetického). Odborné vzdelanie,
konkrétne v našom prípade vzdelanie hudobné, by malo byť aplikované do roviny pedagogicko-
psychologickej, t.j. dobrý pedagóg by mal vedieť nielen „predviesť“ na určitej profesionálnej
úrovni konkrétne technické či umelecké problémy, ale tiež dokázať aplikovať tieto problémy
do roviny pedagogickej. Mal by sa dokázať „vcítiť“ do myslenia svojich žiakov a snažiť sa im
priblížiť technické a umelecké aspekty.

Dôležitú rolu pri hudobne pedagogickej komunikácie hrajú i osobnostné vlastnosti

učiteľa. Teda jeho vystupovanie (prezentovanie sa), pedagogický takt a schopnosti sociálneho
kontaktu so žiakmi. Keď učiteľ vysloví bez obalu svoj názor na žiakove schopnosti, a tieto

12
NOVOTNÁ, Dana. Orffův Schulwerk v mateřské škole. [online]. 2012, s. 4. [cit.25.4.2012]. Dostupné
na internete: < http://pfold.ujep.cz/files/KHV/referaty/Novotna.pdf>.

14
schopnosti nie sú práve na vysokej úrovni alebo negatívne ohodnotí jeho vrodené vlohy, môže
to viesť k psychickému zrúteniu dieťaťa. Dieťa nielen stráca sebadôveru, vieru vo svoje sily, ale
tiež často odmieta pracovať, nechce hrať, ani počúvať hudbu (obzvlášť klasickú), ktorá sa bude
13
dlhú dobu, možno dokonca po celý život, asociovať s ťažkými duševnými zážitkami.

O nič menej dôležitejšiu rolu hrajú tiež organizačné schopnosti, významné pre efektné
riadenie hudobných činností. Aj keď práca s deťmi si vyžaduje do istej miery improvizáciu,
nevylučuje však prípravu a premyslenie každej konkrétnej hodiny s každým žiakom. Niekedy
je však dobré, inokedy nutné improvizovať s reakciou na konkrétnu situáciu, na momentálny
stav dieťaťa, jeho psychické rozpoloženie – náladu, pripravenosť, atď. Učiteľ, nesmie žiakovi
vnucovať svoje pocity, ale pracovať s ním.

Temperament učiteľa je neodmysliteľnou súčasťou jeho osobnosti ako aj osobnosti žiaka.

Každý učiteľ by mal byť vybavený veľkou dávkou trpezlivosti a tiež sa snažiť nadviazať
pozitívny vzťah so svojim žiakom, budovať ho na základe trpezlivosti a ochote počúvať názory
a priania svojich „malých kolegov“ Veď tieto činnosti môžu neskôr i ovplyvniť učiteľove
hudobno - pedagogické myslenie. Učiteľ môže nakaziť žiaka tvorivou energiou natoľko, že celá
osobnosť dieťaťa sa bude snažiť o spoluprácu a o určité sebavyjadrenie. Je veľmi účinné
vymýšľať stále nové a nové obrazy, príbehy a rozprávky.

2.4. Osobnosť žiaka

„Ľudia sú ako rieky.

Voda je vo všetkých rovnaká
ale každá rieka je iná“
l.N.Tolstoj

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje proces vyučovacieho procesu je tiež

osobnosť žiaka. Učiteľ by sa mal v prvom rade oboznámiť s fyziologickými
a psychologickými problémami detí. Je tiež nutné rešpektovať i fakt, že každé dieťa je
„ jedinečné“ , a preto si vyžaduje v priebehu výuky individuálny prístup. Dôležitým
faktorom pri vytváraní vyučovacích plánov je tiež zohľadnenie žiakovej úrovne
hudobnej inteligencie14, žiakove záujmy, prostredie, v ktorom vyrastá, atď. Všetky tieto

13
HOLAS, Milan. Hudební pedagogika. Praha: Akademie múzických umění, 2004, s. 39.
14
t. j. súbor špeciálnych hudobných schopností a ich vzťah k celej osobnosti

15
aspekty by mali byť zahrnuté do intencií, (zameranie myslenia alebo vôle na niečo)
v ktorých pedagóg bude tvoriť učebný plán pre žiaka.

Je dôležité „nezabiť“, ale naopak „prebudiť“ to, čo už je v deťoch prítomné.

Deti, ktoré sú systematicky nútené prijímať vedomosti, ktoré nesúvisia so spôsobom,
ako vnímajú veci, sa vzpierajú a sú neochotné sa učiť. Zachovanie a práca s prirodzenou
horlivosťou dieťaťa učiť sa, by mala byť základom nového vzdelávania. Úlohou
každého učiteľa na umeleckej škole by mal byť komplexný rozvoj hudobného nadania
žiaka, a to kvalitatívne ako aj kvantitatívne. „Hudobné nadanie v sebe spojuje
schopnosť emocionálneho prežitku pri vnímaní hudby - stimuluje rozvoj hudobných
potrieb a záujmov jedinca, schopnosť samostatného učenia a schopnosť tvorivého
osvojovania hudby.“15

2.5. Pedagogický proces

„Je jediný spôsob,

ktorým spoznáš, čo v kom je.
Pusť ho k práci.“
F.X.Šalda

Moderná svetová gitarová pedagogika získala za posledné roky mnohé zásadné

poznatky a závery v oblasti svojej problematiky, ktoré odstraňujú rôzne omyly starších
metodík. Napriek tomu môžeme u mnohých pedagógov pozorovať zotrvávanie výuky
na budovaní motorického aparátu zameraného na pozornosť reprodukcie nôt, kde chýba
akýkoľvek sluchový zážitok. Výsledkom býva často znechutenie a sklamanie žiaka. Pre
vyučovanie problematiky elementárnej hry je nevyhnutné nadobudnúť veľké množstvo
informácií, ktoré možno získať len sústavným sledovaním ich rozvoja. História ako aj
súčasnosť gitarovej pedagogiky prináša cenné podnety každému pedagógovi, ktorý
hľadá východiská pre zdokonalenie svojej práce.

15
HOLAS, ref.13, s.40.

16
 2.6. Pohľad žiaka na učivo

„Najlepšie porozumieme človeku,

ak sa pozrieme na svet jeho očami.“

Mnohí učitelia sa na hodinách s prácou s deťmi dopúšťajú chýb, či omylov.

Pôvod týchto chýb spočíva v tom, že dospelí sa nepozerajú na daný problém pohľadom
svojho žiaka. Učivo vysvetľujú príliš odborne, detailne – nezodpovedajúc úrovni
chápania žiaka. Viď. žiakove výroky typu: „Ja síce neviem prečo to tak je, ale on to
chce presne takto!“ Žiak nerozumie preberanému učivu, nechápe náväznosti. Prečo má
cvičiť rozcvičky? Prečo má cvičiť každý deň? Prečo nemôže dať na svoju gitaru kovové
struny ? Sú žiaci, ktorí sa na to jednoducho spýtajú, ale aj takí, ktorí sa spýtať boja. Žiak
si myslí, že o jeho názory, vlastné skúsenosti nie je záujem. Je preto dôležité viesť so
žiakom dialóg. Spýtať sa na jeho názor. Vysvetliť mu, že je potrebné aby cvičil každý
deň, nie pretože musí, ale preto, cvičenie je ako slimák, ktorý sa plazí na strome
smerom nahor. Každý deň ( čo je v našom prípade cvičenie ) urobí smerom nahor 25
cm. Avšak tento slimák musí spať a cez noc, keď nelezie spadne 5 cm. „Ak preto
nebudeš cvičiť spadneš o 5 cm dole, ak nebudeš cvičiť dva dni bude to 10 cm... Čo si
o tom myslíš , nie je to tak ?“ Pri žiakoch, ktorý sa neboja spýtať sa učiteľ dopúšťa
niekedy chyby, keď žiakovi správnymi argumentmi nevysvetlí prečo je to tak a nie
onak. „Podľa niektorých učiteľov na tieto tézy „nie je čas“, alebo to sa musia
jednoducho tak naučiť“16.

„Cvičiť celé hodiny, nekoncentrujúc myseľ a sluch

na každý druh cvičenia, znamená
zbytočne strácať čas.“
W.Gieseking

V rámci výskumu som svojim žiakom kládla otázku: „Cvičil si?“ Otázku som
kládla veľmi často, keď som dospela k názoru, že nie je potrebné aby som sa od žiaka
dozvedela nejaké konkrétne číslo. V konečnom dôsledku sama zistím koľko žiaci doma
cvičili, po vypočutí ich hry. Je zbytočné preto klásť túto nezmyselnú otázku. Podobne
nezmyselné je kázať rodičom, aby dieťa do cvičenia nútili. Žiak môže presedieť

16
ČÁP, Jan - MAREŠ, Jiří. Psychologie pro učitelé. Praha: Portál, 2001, s. 417.

17
z donútenia za gitarou aj dve hodiny, bez výsledku. Žiak týmto spôsobom k cvičeniu
získa len nechuť, ktorý môže viesť až k odporu. Preto keď chcem od žiaka aby sa naučil
niečo nové, vysvetľujem mu novú rozcvičku, začnem slovami: „Tak a toto ti stačí cvičiť
každý deň len dve minúty.“ Žiak sa na mňa nechápavo pozrie: „Len?“ Ja:“ Áno, ale
musíš pri tom rozmýšľať a hrať to správne“ Výsledok je, že sa žiak pri cvičení začne
viac sústrediť a pracuje dôslednejšie. „Štúdie ukázali, že prakticky každý pokus prinútiť
niekoho k práci, alebo ho ovplyvňovať, vedie k menšej miere kreativity. Už len to, že je
niekto porovnávaný. Menší kreatívny výkon má za následok dokonca i ponuka odmeny
za odvedenie práce.“17 Všetko, čo chcem žiaka naučiť, nemožno mu nadiktovať, ale
spolu s ním akoby odznova odhaľovať, zapájať ho do tvorivej práce. Tí najlepší študenti
mojej gitarovej triedy potrebujú na svedomitú a systematickú prácu, ktorú nazývam
premyslené, alebo inak povedané uvedomelé cvičenie – vnútorné stimuly. Rodičia, ako
i ja ich nemusím do cvičenia nútiť. Sú poháňaní vnútornou túžbou byť dobrí. Niekedy
sa v triede nájde žiak, ktorý je šikovný, no zároveň aj veľmi lenivý. Vyskúšala som
preto jeden experiment. Požiadala som rodičov, aby dozerali na žiaka a trochu ho
prinútili cvičiť, ale nie so slovami: „Ak nebudeš cvičiť na gitare, nedáme ti vreckové“ ,
ale: „Ak nebudeš cvičiť na gitare, tak ju predáme. Súhlasíš?“ Výsledkom bola
svedomitejšia príprava na hodiny, väčší záujem o výklad novej látky a zvýšená
koncentrácia pri hre. Musím však pripomenúť, že žiakovi nechýbal mu záujem o gitaru,
ale lenivosť bola jeho slabá stránka, ktorá mu bránila v dosahovaní väčších výsledkov.
Pozornosť a chvála sú tiež veľmi dôležitým a nenahraditeľným stimulom k ďalšiemu
vykonávaniu činnosti. Časom však ani tieto aspekty ako motivačný činiteľ nemusia
stačiť. A motiváciu sa stane túžba byť najlepším.

Rozvoj hudobne tvorivého myslenia môžeme pri deťoch v mladšom školskom

veku18 rozdeliť do 3 fáz:

1. Motivačná – jej cieľom je naučiť dieťa nájsť cestu k tvorivému kontaktu s hudbou.
Žiakov vedieme k rytmizácií viet, slov a riekaniek. Snažíme sa aby spolupracovali na
melodizácií slov, alebo viet na dvoch až troch tónoch. Tiež využívame najrôznejšie
rytmické a melodické cvičenia, ktoré žiakovi napred zahráme, a od žiaka očakávame

17
COLVIN, ref. 9, s.177.
18
Vek 6 až 11 rokov nazývame mladším školským vekom.

18
 aby ich zopakoval – hra na ozvenu, rytmický kánon, opakovanie jednoduchých
rytmických úryvkov. Hru na nástroji kombinujeme so spevom. A od žiaka očakávame
spoluprácu pri tvorení.
Napríklad: Prvá struna to je e , slniečko nás zohreje
Druhá struna to je h, rieky stromy, obloha
Tretia struna to je g, ............................... (vyzveme na pomoc žiaka)
rým sa na ňu nenájde

- Žiak pri tomto cvičení hrá na adekvátnej strune a pritom intonuje, spieva slová piesne
- Šikovnejší žiaci pomáhajú s vymýšľaním textu

2. Prípravná – je zameraná na systematický rozvoj hudobných skúseností. Žiaci by si

mali osvojiť základné pohyby a prostriedky a pochopiť ich prepojenie a hierarchiu. To
docielime len sústavným opakovaním poznatkov, ale zakaždým „v inom svetle“, aby sa
pri tom, žiak nezačal nudiť, alebo aby to nerobil bez sebakontroly a necvičil
s chybami.
Napríklad: Rozcvičovanie prstov na začiatku hodiny, úder tirando19 cvičíme
- bez gitary – Hra prstového futbalu
- s gitarou – hra na koníkov
- pri pesničke o strunách
pri hre na škriatkov20

Žiak sa pri cvičení nenudí, pretože po každé je to isté cvičenie predsa len iné.
Ďalej využívame rytmizáciu a melodizáciu slov, viet a riekaniek na viacerých tónoch.
Tiež tvorbu rytmický a melodický variant daných úryvkov či piesní. Počúvaním
a následnou reprodukciou dvojhlasu sa snažíme vytvoriť podmienky pre rozvoj
harmonického cítenia.

3. Pracovná – je orientovaná predovšetkým na samostatnú tvorbu rytmicko-

melodických variant predchádzajúceho modelu, na rytmizáciu a melodizáciu riekaniek.
Spoločná hra žiak a učiteľ. Harmonizácia jednoduchej melódie, piesne. Snažíme sa

19
Tirando (odvodené zo španielskeho tirar, t.j. ťahať) je technický prvok, ktorý umožňuje hráčovi hrať
úderom bez dopadu.
20
Tieto cvičenia sú podrobnejšie opísané v metodickom pláne.

19
spoločne so žiakmi vytvárať k jednoduchých melodickým cvičeniam predohry, či
dohry. Improvizujeme s nimi na jednoduché rondá a dvojdielne piesňové formy
a pokúšame sa o improvizáciu v oblasti dynamiky, agogiky, farby apod. Cieľom tejto
fázy je vytvoriť podmienky pre rozvoj tvorivo-hudobných schopností. V rozvoji
tvorivých schopností pomáhajú aj úlohy, v ktorých od žiakov požadujeme vytvoriť
„smutnú“ alebo „veselú“ interpretáciu melódie.21

2.7. Vyučovací plán

„Vedenie sú krídla, ktorými sa

vznášaš do oblakov.“
W.Shakespeare

Myslím si, že najlepší spôsob učenia je taký, pri ktorom dieťa nevie, že ho niekto
učí. Pri vymýšľaní cvičení do nasledujúcej Metodickej príručky som prihliadala na
potreby detí v tomto veku. Na potrebu prežitku, ktorý používajú vo veľkej miere. Týmto
faktom sa snažím riadiť a podľa neho prekoncipovať úlohy pre žiaka.

21
HOLAS, ref.13, s.60-62.

20
 3 Metodická príručka
„Rozprávaj a ja zabudnem.
Vysvetli, a ja si spomeniem.
Nechaj ma urobiť, a ja porozumiem.“
Konfucius

Každé dieťa, ktoré ku mne príde do triedy s túžbou naučiť sa hrať na gitare je zo
začiatku poháňané veľkým nadšením pre tento hudobný nástroj. Je teda pochopiteľné,
že už na prvej hodine gitary si žiak chce tento nástroj chytiť do ruky a naučiť sa naň
zahrať nejakú známu pesničku. Je potrebné žiakovi vysvetliť, že všetko má svoj čas
a hra na gitare si vyžaduje veľa času a trpezlivosti.

Moja prvá úvodná hodina so žiakom začína rozhovorom, v ktorom mu položím

otázku prečo sa rozhodol práve pre tento hudobný nástroj. Väčšina detí odpovie, že
tento nástroj sa im páči alebo, že naň hrá niekto z rodiny tak i oni by sa naň chceli
naučiť hrať. Vopred očakávam túto odpoveď, a preto deťom kladiem ďalšiu otázku,
v ktorej sa pýtam, čo si myslia, že musia urobiť pre to aby sa naučili pekne hrať na
gitare. Odpoveď znie: „Trénovať, poslúchať, počúvať a robiť presne to čo radí
učiteľ....“ Všetky tieto odpovede sú pravdivé. „ Na to aby si sa naučil hrať na gitare
potrebuješ trénovať svoje prštíky. Tak ako speváčka musí trénovať svoje hlasivky
a futbalista svoje nohy i my gitaristi sa potrebujeme naučiť ovládať svoje prsty“, znie
moja odpoveď. K tomuto účelu nám veľmi dobre poslúži hra zvaná Prstový futbal.

3.1. Prstový futbal

Cieľ: dať gól a to úderom prstami i, m, (neskôr a)

Obsah: uvedomenie si smeru úderu prsta pravej ruky, jeho predvoleného tvaru
a použitia potrebnej sili a rýchlosti potrebnej na danie góla

Pomôcky: prsty, stôl, minca

Motivácia: rozhovor

Metodický postup: - vysvetlenie pravidiel

21
 Naše prsty sú futbalisti, minca je lopta a bránka sa nachádza v okolí lakťa.
Našou úlohou je dať gól. Pravá ruka by mala byť čo najuvoľnenejšie položená na doske
stola s jemne ohnutými prstami, zdvihnutá cca.10 cm od dosky. Zápästie by sa nemalo
príliš prehýbať.

- demonštrácia učiteľom

- žiakov pokus
- analýza učiteľom, pri ktorej použijeme názorné vysvetlenia a vyjadrenia:
 Futbalista nevie lietať – prsty „nevykopávame“
 Lopta nesmie zastať v strede ihriska
 Futbalista sa nesmie tešiť z gólu „pol dňa“ pred bránkou. Musí sa rýchlo vrátiť
na svoju východnú pozíciu. Byť pripravený, vždy v strehu, pretože hra pokračuje ďalej
 Ruka nesmie spadnúť od únavy na lavicu. Veď futbalisti nemôžu hrať
na štadióne, ktorý sa má každú chvíľu zrútiť.
 Futbalista musí udržovať kondičku, pred zápasom nesmie veľa jesť, aby vládal
behať – prsty boli rýchle, piť alkohol – pretože na ihrisku stratí stabilitu a bude sa
potácať, ani nebyť hore dlho do noci, pretože unavený nebude vládať hrať a čo je
najdôležitejšie pri hre nezatuhnúť – prsty musia byť uvoľnené. Jeden prst môže
zablokovať celú ruku.

22
 3.2. Umiestnenie nástroja pri hre
„Gitara v službách tela“22

Správne držanie nástroja pri hre by malo spĺňať nasledovné kritériá:

- telo hráča by malo byť vzpriamené

- ramená by mali byť v rovnakej výške
- hráč by mal využívať k sedeniu prednú časť stoličky
- na gitaru by nemala byť prenesená váha tela
- pravé rameno sa nevykláňa dopredu
- hráč by mal pre dodržanie rovnováhy medzi pravou a ľavou stranou chrbta používať
podnožku alebo podgitarník
- hmatník gitary ba mal smerovať smerom od tela hráča
- hmatník by mal byť vo výške ramena

23

22
URSHALMI, Joseph. A Conscious Approach to Guitar Technique. München: Chanterelle Verlag,
2006, s. 38.
23
TENNANT, Scott. Pumpyng Nylon. New York: Alfred Music Publishing, 2007, s. 8.

23
 3.3. Postavenie pravej ruky

V priebehu niekoľko desiatok rokov sa stalo veľa prospešných zmien v hre

a tvorbe tónu na gitaru. Žiaľ i dnes sa stretávame s neinformovanosťou učiteľov
a zotrvávaním na starých metodických princípoch, medzi ktoré patrí učenie hry
dopadom ako prvého základného úderu na gitare. Žiak síce hrá hlasnejšie ale tento
spôsob hry vedie k zbytočnému zatuhnutiu svalov a tým aj k zlej koordinácii pohybu.
Fixáciu tohto pohybu si žiak so sebou roky nesie tento zlý návyk zablokovania a vo
vyšších ročníkoch sa stretáva s celou radou problémov. Pri hraní dvojzvukov sa
ukazovák a palec stretnú (narazia do seba), žiaci nevedia dobre ovládať silu úderu
a hlasitosť tónu, nemajú v sebe vypestovaný cit pre kvalitný tón. Najuvoľnenejšia
poloha ruky je, keď sú prsty prirodzene ohnuté. „Najlepší model pre ideálnu polohu
oboch rúk je päsť. Všetky prvky ruky, rôzne vlákna, svaly, kosti, žily, nervy, atď., sú už
pred narodením formované do tvaru päste. Prsty, ukazovák, prostredník, prstenník
a malíček majú prirodzený sklon ohýbať sa smerom do dlane. Pokusy ignorovať tento
fyziologický fakt môžu byť zdrojom nepohodlia a technických prekážok. Jeden
z najčastejších technických omylov vyplývajúci zo zanedbania malíčka na oboch
rukách, je nechať ich vyskakovať z prirodzeného zaoblenia (glóbus) ruky a von
z harmónie s ostatnými prstami.“24

25

24
URSHALMI, ref. 22, s.50.
25
TENNANT, ref. 23, s.6.

24
 3.3.1. Maškrtné koníky
(úder prstami i, m, (a))

Na tomto cvičení, ktoré sa neskôr stane rozcvičkou každej hodiny a každého

domáceho cvičenia, by sa žiaci mali naučiť osvojovať si správny úder prstami i,m, (a)
pravej ruky. Princíp tohto cvičenia je ten istý, ako pri „prstovom futbale“ s rozdielom,
realizácii na gitare.

Naše prsty sú tento krát koníky, ktoré sa pasú na zelenej lúke. Zelená lúka je
priestor pred strunou (v základnej polohe pripravenej na úder). Priestor za strunou je
stajňa, v ktorej sa nachádza jabĺčko. Naše koníky sú maškrtné a nestačí im len tráva.
Chcú si pomaškrtiť na jabĺčku. Ak koníky nebudú dostatočne šikovné a dvere na stajni
sa zatvoria, oni budú uvezené v tmavej stajni do ďalšieho dňa. Musia si teda jabĺčko
rýchlo vziať a vrátiť sa späť na pastvinu medzi ostatné koníky. Pozor: Koníky nevedia
lietať. Musia sa vrátiť na pastvinu, teda na miesto z ktorého sa pohli (nad strunu).
Nesmú prstom urobiť zbytočne veľký pohyb späť, pretože tam sa nachádza temný les s
ďalšími nebezpečenstvami.

3.4. Pomenovanie prázdnych strún

Pomocou hry a deklamácie riekaniek sa snažíme oboznámiť deti s tónmi na

prázdnych strunách , a to od najvyššej strune na gitare k najhlbšej.

a) Na začiatok žiakovi položíme otázku ako sa volá ich najlepší kamarát/ka, ich sestra,
psík, alebo iné zvieratko. Následne sa spýtame či aj struny na gitare majú nejaké meno.
Po žiakovej odpovedi nasleduje pomenovanie strún gitary.

b) Zoznámenia sa s jednotlivými strunami nastáva pomocou osvedčenej vety

Edo Hodil Granát Do Atómovej Elektrárne

25
c) Na ďalšej hodine od detí vyžadujem, aby na prázdnych strunách hrali a deklamovali
nasledujúce riekanky. Rýmy môžeme obmieňať, snažíme sa do vymýšľania rýmov
zapojiť aj žiaka.

Druhá struna to je h, rieky stromy obloha

Tretia struna to je g, rým sa na ňu nenájde

Štvrtá struna to je D, na výlet se pojede

Piata struna t je A, Vítr se s ní pohádá

Šiesta struna to je E, BouŘka bouří, hudruje

d) Snažíme sa deti zapojiť do vymýšľania rýmov.

e) Hru je nutné niekoľko krát opakovať a opravovať deti pri chybách.

f) Ak žiak ovláda pomenovanie prázdnych strún a cvičenie ho pomaly a isto

prestáva baviť, napriek tomu, že úder tirandom26 ešte stále nie podľa predstáv
učiteľa je potrebné toto cvičenie trochu pozmeniť. Skúsime preto to nasledovne
hrou vysokých tónov, úderom tirandom prstami i, m, a na prázdnych strunách
e,h,g

26
Tirando (odvodené zo španielskeho tirar, t.j. ťahať) je technický prvok, ktorý umožňuje hráčovi hrať
úderom bez dopadu

26
 27

Hlboké tóny – hra palcom na prázdnych strunách E, A, D apoyandom.28

3.5. Hra na škriatkov

Toto cvičenie dávam za úlohu žiakom, ktorým robí problém viazať tóny. Po
upozornení žiaka na chybu je potrebné tiež žiakovi vysvetliť ako sekaniu tónov
zabrániť. Toto cvičenie som zaradila medzi rozcvičky. Žiak je nútený pri ňom

27
NEČEKAL ,Jiří, - STŘEDA, Ludvík. Kytarová přípravka. Praha: Panton, 1989, s.18.
28
Apoyando je opak tiranda, teda hra dopadom.

27
rozmýšľať o každom pohybe prstov, pozorne počúvať a koncentrovať sa. Taktiež je
vhodné na prácu s dynamikou.

Ako motiváciu som v tomto prípade zvolila príbeh o škriatkoch, ktorých

prenasledujú veľkí a zlí trólovia29. Škriatkovia im úspešne unikajú už celé generácie.
Majú jednu zázračnú schopnosť, ktorú my ľudia nemáme. Vedia sa dorozumievať bez
slov – telepaticky. Ich schopnosť má však jeden háčik. Túto bezslovnú komunikáciu
môžu viesť len do 1 km. Ich osada sa skrýva hlboko v lese, no nie je dostatočne skrytá.
Nezbedný tról na ňu môže kedykoľvek natrafiť, alebo ublížiť niektorému zatúlanému
škriatkovi. Preto majú škriatkovia v lese rozmiestnené stráže. Ak vycítia
nebezpečenstvo, ihneď vyšlú telepatický signál.

V našom prípade vyslanie signálu sa realizuje úderom prsta - tirando. Informácia

sa odovzdá ďalšiemu škriatkovi na stráži len v takom prípade, ak struna preznieva.
V prípade, že sa žiakovi nedarí, pohrozíme mu zlým osudom, ktorý čaká celú osadu
škriatkov, kvôli jednému zlému strážcovi.

3.6. Hra s učiteľom

Hra s učiteľom sa môže stať veľmi dobrou voľbou motivácie pre zafixovanie
správneho držania tela hráča pri hre a upevnenie správnych návykov, ktoré žiak
doposiaľ získal samostatnou hrou. Sústavné opakovanie naučeného v tej i stej podobe
môže viesť k unudeniu až znechuteniu. Ako som sa už v tejto práci vyjadrila, je veľmi
dôležité, hľadať pre osvojovanie správnych návykov pri hre vždy novú podobu. Ak
k žiakovmu jednoduchému a pomerne nudnému partu hry na prázdnej strune
zaimprovizujete alebo len zahráte doprovod podľa akordických značiek, žiakovi sa jeho
hra bude zdať hneď krajšia a hodina sa stane zábavnejšou.

29
Trólovia sú veľkí chlpatí obri, ktorý nemajú radi škriatkov.

28
 3.6.1. Pohádka o královi
2. Toužil vědět jaké to je,
smát se jako dítě malé.
3. Jedného dne potkal (Nelka / Janku ...),
vyprávěl jí tou pohádku.
4. Nelka málem smíchem praskla,
a králi se brada třásla.
5. Z pohádky však nebyl konec
tito dva jsou spolu dodnes.
alebo...
Pesničku môžeme hrať v bodkovanom rytme. V takomto prípade použije
nasledovný text piesne:
1. V království za sedmero horami,
žije kráľ se svými dcerami.
Už je starý o tom ví se,
chtel by vnuka povída se.
2. Na trún sednout, žezlo chytnout,
prozby lidu si vyslechnout.
Nelen dane vybírat,
no i dobře kralovat.
29
Túžil vedieť aké to je,
smiať sa ako dieťa malé.
Jedného dňa stretol (Nelku/Janku...),
porozprával jej rozprávku.
Nelka málom smiechom praskla,
kráľovi sa brada triasla.
Z rozprávky však nebol koniec
títo dvaja sú tu dodnes.
3. Takáto je prozba krále,
mluví o tom neustále.
Pro budoucího následníka,
sepsal zoznam panovníka.
4. Kto ním bude ješte neví
Komu svoje žezlo svěrí?
 3.6.2. Osobný vlak

30

O – sob- ní vlak, ten si sy – čí, na vý – le- ty, s n ná – mi fi – čí.

3.6.3. Nákladný vlak

31

Ná – klad – ní vlak ne – pos – pí – chá,

Zvol – na je – de, těž – ce dý – chá.

30
NEČEKAL, ref. 27, s.61.
31
NEČEKAL, ref. 27, s. 61.

30
 3.7. Postavenie ľavej ruky

Ak má žiak dobre postavenú pravú ruku a pohyby úderu prstami i,m,(a) sú

automatické, bez väčšej sebakontroly. Žiakova sústredenosť sa môže premiestniť na
ľavú ruku. „Pre správne postavenie ľavej ruky je dôležité, aby bolo dostatočne
uvoľnené rameno.“32 Prsty kladieme tesne pred pražce33z vrchu presne tak, ako je
znázornené na obrázku:

3435

36

32
HOUDL, Jaroslav. Analýza kytarové techniky na základe anatomických pocitů uvolněnosti. Praha:
Státní pedagogické nakladatelství, 1988, s. 4.
33
Pražec je časť gitary alebo basgitary. Obvykle je ich na gitarách 22, sú kovové a umiestnené na vrchnej
strane hmatníka, umožňujú hrať presne tóny a poltóny.
34
TENNANT, ref. 23, s.7.
35
TENNANT, ref. 23, s.7.
36
TENNANT, ref. 23, s.7.

31
 3.7.1. Vláčik

Vláčik je názov cvičenia, ktoré mi uľahčuje výklad novo preberanej látky

o postavení ľavej ruky. Prsty porovnávam k vagónom vláčika. Žiaka sa spýtam, za
účelom zapojenia do práce spýtam, čo má každý poriadny vlak. Vo väčšine prípadov
odpovedajú správne. „Rušeň“, ktorý poháňa celý vlak. V našom prípade je to malíček.
Úlohou žiaka je presunúť celú ruku v základnej pozícií z prvej do desiatej polohy
hmatníka. Ak sa tento presun bez opustenia kontaktu prstov so strunou žiakovi nedarí
zrealizovať, je potrebné žiakovi vysvetliť, že sa stačí sústrediť len na 4. prst (rušeň)
a ostatné prsty (3.,2. a 1.) sa zvezú. Pre správnosť realizácie tohto cvičenia, by sa mali
prsty kĺzať po strune, pričom by mala byť zachovaná primeraná vzdialenosť medzi
jednotlivými prstami ako vzdialenosť medzi vagónmi vlaku.

3.7.2. Rodinka na cyklotúre

Rodinka na cyklotúre je cvičenie, ktoré slúži na správne postavenie ľavej ruky

a precvičovanie jej jednotlivých prstov. V tomto cvičení je každý prst určitý člen
z rodiny. Žiakovi vysvetľujem: „Malíček (4.prst) si ty, najmladší člen rodiny. Prstenník
(3.prst) je starší braček. Prostredník (2.prst) je sestrička. Ukazovák (1.prst) je maminka
a palec je hlava rodiny, otecko. Rodinka sa vyberie na výlet na kole. Jediný otecko
zostáva doma, pretože je chorý, no sľubuje mame, že v prípade problému zavolá pomoc
a celú čas na nich bude dohliadať z pohodlného guča u nich v obývačke.“ Po vysvetlení
pravidiel žiakovi položím otázku, ktorý člen z rodiny bude na kole prvý. Väčšina detí
odpovie nesprávne. Myslia si, že by to mala byť mama. 1.prst je však zo všetkých
najsilnejší, preto by nebolo rozumné týmto prstom začínať. Mama má bicykel
s veľkými kolesami a keby viedla celú túru z predu, mohlo by sa stať, že by
najmladšieho člena rodiny mohli cestou stratiť. Preto je potrebné aby začínal 4.prst,
ktorý má najmenej síl a ostatné prsty a prispôsobili jeho tempu.

32
 Zvládnutie tohto cvičenia a jeho aplikovanie do hry skladieb a pesničiek má
predísť zlému postaveniu ľavej ruky. Zlým postavením myslím polohu ruku, pri ktorej
dlaň netvorí s hmatníkom rovnobežku, ale písmeno V. Stáva sa tak v prípade, keď hráč
uprednostní 1.prst a ostatné prsty „visia“ pod hmatníkom, čo je veľmi nevýhodná
poloha pre použitie 3. a 4. prsta.

3.7.3. Schodíky

Cvičenie s názvom Schodíky slúži ako rozcvička, s ktorou je dobré začať

každodennú hru na gitare. Pre správne využitie tejto rozcvičky je dôležité mať na
pamäti správne postavenie ľavej ruky z predchádzajúceho cvičenia s názvom
„Cyklotúra“. Žiak začína hru na gitare 4. prstom najlepšie v V. polohe. Pri hre každého
tónu si spieva:

Jeden schodík, dva schodíky

A už budem tam

Nepotknem sa, nešmyknem sa

Ale prídem tam.

3.8. Čítanie notového zápisu

Vzhľadom k tomu, že u detí v predškolskom veku života je zapamätávanie úzko

spojené s prežitkom, nezáživné učenie čítania notového zápisu spôsobuje deťom nemalé
problémy. Pre získanie žiakovej pozornosti sú dôležité impulzy, ktoré vzbudia u žiaka
záujem o preberanú látku, a tiež také impulzy, ktoré podnecujú žiakovu predstavivosť.
Ako impulz som v tomto prípade zvolila „panáčikov“ s určitými povolaniami, z ktorých
každý panáčik predstavuje jednu notu z notového zápisu.

33
Nota c je cukrárka, d je detektív, e je elektrikár, f je fotograf

Nota g je golfista, a je automechanik, h je hasič

Pri učení žiaka novej note (novému panáčiku) je zraková orientácia rozoznania
tónu v notovej osnove, spojená s orientáciou nájdenia tohto tónu na hmatníku, a tiež
spojená so sluchovou predstavivosťou. V praxi to znemená, že od žiaka okrem zahrania
správneho tónu zapísaného v notovej osnove od žiaka tiež vyžadujem, zaintonovanie
tohto daného tónu.

34
 3.9. Hra s učiteľom

3.9.1. Ptáček37

Ptáček je názov piesne, ktorá je zameraná na precvičovanie prstokladu pravej

ruky. Východný stav postavenia pravej ruky ten, v ktorom struna má svoj prst (prst i-g
struna, m-h struna,a- e struna). V druhom takte piesne sa žiakova pravá ruka premiestni
celá (prst i-D struna, m-g struna, a-h struna).

V druhom riadku, nie je potrebné aby žiak hral. V parte pre žiaka je vypísaná
odporučená melódia, ktorú by mal žiak spievať. Túto melódiu si žiak môže pozmeniť
alebo si vymyslieť vlastnú, ako v prípade Natálie. 38

3.9.2. Leňoch39

Táto pieseň je zameraná na precvičovanie hry na basových strunách. Žiak hrá

najprv prstami i,m,a pravej ruky. Až po úspešnom zvládnutí hry prázdnych strún do hry
zapojíme i palec pravej ruky, ktorý by mal ako jediný hrať dopadom.40

3.9.3. Král41

Táto pieseň je zložitejšou úpravou Pohádky o královi 42. Je určená staršiemu

a skúsenejšiemu žiakovi/žiačke vo veku 8 rokov (v závislosti od žiakových schopností
a miery nadania). V tejto piesne sa žiak oboznamuje s notou s bodkou a následne

37
hudba a text: Andrea Mikušová (pozri obrazovú prílohu)
38
zvukový záznam: Natália Palečková, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu)
39
hudba a text: Andrea Mikušová (pozri obrazovú prílohu)
40
zvukový záznam: Lucie Tomková, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu), Adam Novotný, Andrea
Mikušová (pozri CD prílohu), Adam Novotný
41
hudba a text: Andrea Mikušová (pozri obrazovú prílohu)
42
Pozri s. 29.

35
precvičuje jej hru. V medzihre učiteľa žiak môže hrať vypísané akordy alebo len hrať
základný basový tón akordu (opäť závisí od žiakových schopností a miery nadania).43

3.9.4. Dávid44

Dávid slúži na precvičovanie správneho prstokladu pravej ruku a na trénovanie

hry jednoduchých akordov.45

3.9.5. Babla46

Babka je pomerne jednoduchá pieseň, vhodná i pre slabšieho žiaka.47

3.9.6. Stará píseň48

Táto krátka skladbička je zameraná na precvičovanie ľavej ruky. Každý prst

ľavej ruky by mal byť umiestnený na svojom pražci. Žiak sa pri hre oboznamuje
s novou notou a2 a precvičuje si hru v polohe. Pre dosiahnutie lepšieho zvuku je lepšie
začať hrou v V. polohe. Žiak v tejto polohe môže zostať počas celej skladby. 49

43
zvukový záznam: Natália Palečková, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu)
44
hudba a text: Andrea Mikušová (pozri obrázkovú prílohu)
45
zvukový záznam: Natália Palečková, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu)
46
hudba a text: Andrea Mikušová (pozri obrázkovú prílohu)
47
zvukový záznam: Ondřej Zezula, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu)
48
hudba: Andrea Mikušová a Jaroslav Ryzek (pozri obrázkovú prílohu)
49
zvukový záznam: Adam Novotný, Andrea Mikušová (pozri CD prílohu)

36
 3.10. Cesta k pokladu

Cesta k pokladu je jeden zo spôsobov ako „donútiť“ žiaka k sebakontrole. Často

krát sa stane, že keď žiak príde domov, zabudne na všetko, čo mu učiteľ na hodine
rozprával k skladbe a cvičí nesprávne. Je veľa bodov, na ktoré si má dávať žiak pozor.
Od správneho čítania notového zápisu, až po kontrolu hracieho aparátu. Pre ľahšie
zapamätanie som vymyslela príbeh Cesta k pokladu.

Žiakovou úlohou je dostať sa k pokladu. Cesta k nemu však nie je ľahká, pretože
sa nachádza za siedmimi dverami, od ktorých potrebuje kľúč. Avšak ani nájdenie
kľúčov nezaručuje, že poklad bude jeho. Za každými dverami na nás číha
nebezpečenstvo. Raz nás chcú zožrať krokodílí, inokedy okradnúť zbojníci.

Vysvetlivky:

Kľúčmi myslíme:

1. Predznamenanie v skladbe (krížik, bé)

2. Takt (ako budeme počítať)

3. Výška tónu (čo budeme hrať)

4. Dĺžka tónu (ako dlho bude hrať noty)

5. V akej polohe budeme hrať noty (napríklad v prípade skladby zloženej v G dur
tónine, v ktorej sa často vyskytuje a2 je ľahšie hrať v II. polohe)

6. Akými prstami pravej ruky budeme hrať noty (i, m, a) a ďalšie.

Pod pojmom nebezpečenstvá myslíme:

Netrafenie sa do struny, zahranie, nesprávneho tónu, zahranie nečistého tónu,

použitie nesprávneho prstu pravej ruky, atď.

37
 3.11. Zadávanie domácej úlohy

Zadanie domácej úlohy by malo byť jasné a zrozumiteľné. Úloha by mala byť
zostavená tak, aby ju bol žiak schopný zvládnuť aj bez pomoci učiteľa. Žiak by sa
v domácej úlohe nemal stretnúť s niečím, čo mu na hodine nebolo vysvetlené, alebo čo
je nad jeho sily. Je preto vhodné do žiackej knižky napísať okrem skladby aj poznámky
typu: Unavený kovboj – pozor na pravú ruku, Princezná vstáva – počítam si 1- vá, 2 –
há, 3 – tia, 4 – tá

3.12. Zhrnutie

„Žiak musí začínať uchom skôr ako rukou.

Ak začne rukou je v pasci.“
A.Witesideová

Veľkého španielskeho huslistu a skladateľa Pabla Sarasate (1844 – 1908) sa raz

opýtali na jeho spôsob cvičenia: Maestro, ako pripravujete svoje skladby? On
odpovedal: „Pomaly“ A potom? „Veľmi pomaly“ No a potom? „Veľmi, veľmi
pomaly!“

Je skutočne dôležité , aby žiaci na hodine so záujmom počúvali, skúšali,

rozmýšľali a pri tom sa zabávali. Žiak si musí osvojiť správne návyky sedenia, hracieho
aparátu, návyk správneho cvičenia a prístupu k cvičeniu, aby sa mu hralo s ľahkosťou.
Je potrebné ho viesť k sebakontrole, ktorá umožňuje čo najviac rozvinúť žiakov osobný
potenciál bez ďalších technických prekážok a nepríjemných hudobných zážitkov. Ako
pomôcku pri cvičení používam veľké zrkadlo, ktoré umožňuje žiakovi realizovaniu
tohto faktu, teda sebakontrole.

Najdôležitejšia vec pri hre na gitare je uvoľnenosť pohybu prstových článkov.

Základnou podmienkou je uvoľnenosť potrebných svalových skupín. Učiteľ preto na
žiaka dohliada a usmerňuje každý jeho pohyb.

38
 Pri neuvedomelom nácviku vzniká množstvo chýb (od nesprávneho držania
nástroja až po permanentne sa vracajúce chyby v chápaní aj tých najelementárnejších
rytmov, neznalosť hmatníka a základnej teórie), ktoré sa ťažko a zdĺhavo odstraňujú, ale
tiež vznikajú chyby, ktoré vedú k technickému zablokovaniu.

„Na prvých hodinách sa príliš veľa hovorí o hre. Pretože technika hry na gitaru
obsahuje veľa komplexných prvkov, študent nemôže absorbovať všetky tie informácie
naraz. Následkom je „nevoľnosť“, študent si vytvorí negatívne fyzické reakcie, ktoré sú
zárodkom pre budúce problémy, zvlášť keď si študent vôbec neuvedomuje celý tento
proces, a tiež keď celý proces pokračuje bez korigovania zo strany učiteľa.“50

„Učiteľ na hudobný nástroj je nielen „učiteľom hudby“ hlavne na začiatku

technického rastu svojho žiaka. V tomto štádiu fyzické aspekty hry sú omnoho
dôležitejšie než iné faktory.“51 Úlohou učiteľa je preto okrem vysvetlenia látky
(nastavenia žiaka, ukázania mu správne držanie, správny pohyb hracieho aparátu) tiež
dôležité sledovať pozorne žiaka počas hry (upozorniť na nesprávnosť fungovania
svalov) ako aj po hre (bolesti ľavej ruky, otrávenosť, či nechuť). “ Môžeme povedať, že
v začiatočných štádiách je učiteľ skôr „športovým koučom“ než „učiteľom hudby“, hľadá zlé
pohyby u svojich žiakov, vysvetľuje a napráva ich. „52

Je dobré, keď deťom primeraným spôsobom vysvetlíme, prečo od nich žiadame

to, čo žiadame – či už teoretickým zdôvodnením alebo prirovnaním – najlepšie
obidvomi spôsobmi. Deti si potom samé a rýchlejšie naprávajú chyby v hre.

Vysvetlenie novej technickej myšlienky by malo nasledovať len po riadnej,

pevnej a vedomej príprave a osvojení si predošlej úrovne; ak teda chceme zabrániť
chaosu alebo zlému napredovaniu.

Pre pedagóga je nevyhnutné pripravovať sa na vyučovanie. Práca učiteľa často

stojí aj čas osobného voľna - či už pri príprave plánu vyučovacieho procesu, alebo pri
zháňaní nahrávok, notového materiálu. Odmenou je ale plynulá a inšpiratívna hodina ,
keď učiteľ má dostatočné vedomostné zázemie, z ktorého potom čerpá.

50
URSHALMI, ref.22, s. 15
51
URSHALMI, ref. 22, s. 22.
52
URSHALMI, ref. 22, s. 22.

39
 Záver

Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce bolo na základe teoretických

praktických poznatkov zhotoviť metodickú príručku, určenú pre deti vo veku od 4 až 7
rokov. Tento cieľ sa mi podarilo zrealizovať po analýze súčasného stavu v gitarovej
hudobnej pedagogike na Slovensku a v Čechách, ako i po oboznámení sa S gitarovými
školami a trendmi vo výučbe hry na gitaru.

V prvej časti práce som charakterizovala umeleckú prípravu a jej podstatu

významu v predškolskom období veku dieťa. Boli tiež opísané jednotlivé činitele,
súvislosti a prepojenia, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri utváraní pedagogického
procesu. Týmto sa mi podarilo podrobnejšie a preniknúť do tejto problematiky.

V druhej časti práce som svoje vedomosti preniesla do aplikačnej roviny. Okrem
uplatnenia poznatkov získaných z kníh, príručok, článkov, príspevkov a seminárov som
vo veľkej miere uplatnila poznatky získané na hodinách gitary. Tieto vedomosti, ktoré
sa počas štúdia stali návykmi, ako: správne sedenie za gitarou, správne postavenie tela
pri hre na nástroj, ako i postavenie celého hracieho aparátu som aplikovala do
vyučovacieho procesu. Pri zhotovovaní metodickej príručky mi veľmi pomohli šesť
ročné skúsenosti, ktoré som získala na základnej umeleckej škole. Žiaci sa stali pre mňa
najväčším zdrojom inšpirácie pri vymýšľaní cvičení a pesničiek. Samotná tvorba
skladieb pre žiakov bola pre mňa najprínosnejšou časťou tejto bakalárskej práce.
Okrem uplatnenia poznatkov, ktoré som získala na hodinách jazzovej improvizácie som
mala možnosť uplatniť svoju kreativitu a realizovať tak svoje nápady a predstavy.
Nenahraditeľné sú pre mňa vedomosti, ktoré som získala pri skladaní piesní v oblasti
kompozície ako aj songrafie, pri ktorej som sa zdokonalila v českom jazyku. Vďaka
tejto činnosti som sa lepšie naučila pracovať v programe Sibelius, ktorý mi umožnil
zápis týchto skladieb do elektrickej podoby notového záznamu. Tieto skladby je možné
si vypočuť na CD, ktoré je prílohou tejto bakalárskej práce. Nahrávky boli realizované
za spolupráci mojich 6 až 8 ročných žiakov pomocou prenosného CD/SD rekordéru
OLYMPUS LS-20M. Pri tejto činnosti som využila vedomosti z predmetu Vybavení
EA studia I a predmetu Studiová praxe I, ktoré ma zoznámili s hudobným programom
Cubuse a naučili v ňom technike strihu, dodatočnej úpravy snímku a formátovania

40
zvuku v tomto programe. Práca mi tiež dala priestor na uplatnenie maliarskej
predstavivosti, ktorá prišla s nápadom nahradiť noty panáčikmi. Túto myšlienku
vnímam ako inovatívny spôsob výučby na Slovensku a v Čechách.

Prostredníctvom tejto práce som mala možnosť realizovať svoje nápady, uplatniť
svoju kreativitu a využiť poznatky získané praxou v školstve. Práca mi dopomohla k
bližšiemu oboznámeniu sa s danou problematikou a preniesť teoretické poznatky do
aplikačnej roviny.

41
 Zoznam použitej literatúry

COLVIN, Geoff. Talent nerozhoduje. Brno: Comuter Press, 2010. 216 s. ISBN 978-80-
251-1926-6.
ČÁP, Jan - MAREŠ, Jiří. Psychologie pro učitelé. Praha: Portál, 2001. 655 s. ISBN 80-
7178-463.
ČEŠKOVÁ, Marie. Rozvoj hudebnosti dětí předškolního věku (Diplomová práce).
Brno: JAMU, 2001. 46 s.
NOVOTNÁ, Dana. Orffův Schulwerk v mateřské škole. [online]. 2012, s.4.
[cit.25.4.2012]. Dostupné na internete:
<http://pfold.ujep.cz/files/KHV/referaty/Novotna.pdf>.
HOLAS, Milan. Hudební pedagogika. Praha: Akadémie muzických umění v Praze,
2004. 125 s. ISBN 80-7331-018-X.
HOUDL, Jaroslav. Psychologkické základy hudební pedagogiky. Praha: Státní
pedagogické nakladatelství, 1988. 255 s.
JIRMAL, Jiří. Škola hry na kytaru pro začátečníky. Praha: Edition Supraphon. 1978.
115 s. ISBN 80-7058-299-5.
JŮVA, Vladimír. Základy pedagogiky pro doplňujíci pedagogické studium. Brno: Paido
edice pedagogické literatury 2001. 120 s. ISBN 80-85931-95-8.
KOLBA, Miroslav. Škola na kytaru hrou. Praha: Španělka 2003. 253 s.
ISBN 8090295312.
KRBAŤA, Peter. Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov. Bratislava: Peter Krbaťa,
2008. 364 s. ISBN 8096980864.
MRLÍK, Miroslav - JIRMAL, Jiří. Moderní kytarová pedagogika 1.díl. Praha: Expi
Studio, 2004. 76 s. ISBN 130102930.
MUTTI, Gianluigi. Chiochiamo con la Chitarra. Milano: Sinfonica Jazz Ediz. Musicali,
2003, 100 s. ISBN 88-8400-057-2.
NEČKAL, Jiří , STŘEDA, Ludvík: Kytarová přípravka. Praha: Panton, 1989. 243
s. ISBN 80-7039-000-x.
PRŮCHA, Jan. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 2003. 324 s. ISBN 80-7178-772-8.
SEDLÁK, František. Základy hudební psychologie: Učebnice pro studenty pedagog-
ických fakult. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. 406 s. ISBN 80-04-
20587-9.

42
SEDLÁK, František. Psychologie hudebních schopností a dovedností. Praha: Editio
Supraphon, 1989. 408 s. ISBN 80-7058-073-9.
STACHAK, Tatiana. Kytarová první třída. Praha: Editio Bärenreiter, 2013. 128
s. ISSN 8031.
SŮSSER, Ctibor. Cvičení a skladby pro začátečníky 1. Sokolov: Editio Sűsser, 1997.
ISBN 978 - 55 - 7986- 64.
SVOBODOVÁ, Irena. Využití kytary v hudební výchově dětí předškolního věku
(Bakalárska práca). Olomouc: Univerzita Palackého, 2009. 38 s.
TAUFER, Jiří. Kytarová škola pro 1.ročník ZUŠ. Rýmařov: Attempo. 1994. 55 s. ISBN
001631005.
Učebné osnovy Hry na gitare. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa
14.5.1995 pod číslom 729/95-15 ako učebné osnovy pre základné umelecké školy.
TENNANT, Scott. Pumpyng Nylon. New York: Alfred Music Publishing, 2007. 560 s.
ISBN 9781457444630.
URBAN, Štěpán. Přípravná škola hry na kytaru. Praha: Editio Supraphon, 1974. 84 s.
URSHALMI, Joseph. A Conscious Approach to Guitar Technique. München:
Chanterelle Verlag, 2006. 159 s. ISBN 9780786676590.
ZÁMEČNÍK, Vít. Kytarová škola. Praha: G + W spol.s r. o. 2005. 161 s. ISMN M-
706509-54-9.

43
 Zoznam príloh

Príloha č. 1. Ptáček
Príloha č. 2. Lenoch
Príloha č. 3. Král
Príloha č. 4. Dávid
Príloha č. 5. Babka
Príloha č. 6. Stará píseň

44
45
Lenoch

46
47
48
49
 Dávid

Skřítek jménem David

se v lese zabýydlel,
před očima lidí
se zde ukrýval,

Tento skřítek nebyl sám

měl spoustu přítel říkal nám
Krtek, medvěd, bobr, ježek
kto se u něj doma sleze.

Krtek s ním rád hrával šachy,

medvěd zase hledal pachy,
Medík v lese neměl šanci
s včelkami půjdeme k tanci

S Bobrikem šel k vodě rád,

s Ješkem zase k jablkam.
Mně měl také za přítele,
bylo nám vždy vesele.

50
51
52
53
54
55