PODLAHY - DLAŽBY

doc. Ing. Oto Makýš, PhD.

Centrum technológie obnovy pamiatok
Katedra technológie stavieb
Stavebná fakulta
Slovenská technická univerzita v Bratislave
 PODLAHY
Podlahy – patria k najviac namáhavým konštrukciám
budov:
- životnosť podláh je obmedzená,
- v určitých intervaloch (po niekoľkých rokoch, prípadne
desaťročiach) ich treba opraviť, alebo úplne vymeniť.

Popri technických nárokoch (odolnosť proti prešliapaniu,

obrusu, alebo oteru) sa na podlahoviny kladú aj estetické
nároky - dôležitá súčasť celkového vzhľadu interiéru.

Niekedy sa interval výmeny podlahových krytín skracuje

z morálnych dôvodov a podlahy vyhovujúce technicky,
avšak nie esteticky, sa menia za nové, zodpovedajúce
dobovým nárokom.
 Vývoj podláh
Základný a najrozšírenejší materiál - univerzálne
drevo, vo vidieckych objektoch hlina
a v honosnejších budovách kamene, tehly, resp.
keramické dlaždice.

Moderné manufaktúrne a priemyselné

prevádzky 19. storočia a začiatku 20. storočia
(napr. nástrojárne, brusiarne, elektrárne, strojovne)
začali používať keramické, občas aj glazované
dlaždice, liate terazzo a napokon aj liaty
betónový poter (ten bol pôvodne považovaný za
nedostatočne estetický).
 Vývoj dlažieb
Suterény
• Čisté hlinené podlahy
• Dlažby ukladané do hliny, piesku, chudobnej malty:
používanie dlaždíc, prípadne okrúhliakov
• Dlažby – difúzne
• Problém – nedomyslené moderné úpravy

Prízemia
Dláždené miestnosti:
• Kamenné dlaždice (veľké aj malé formáty), kamenné,
drevené kocky, tehly, keramické dlaždice
• Mechanické opotrebovanie a zasolenie
• Problémy s tepelnou a hydro izoláciou
 Vývoj dlažieb
Vyššie podlažia
• Reprezentačné mramorové, vápencové
• Jednoduché kamenné, tehlové
• Problém s prílišným zaťažením stropov

Povaly
• Povalové dláždenie – tehly ukladané do sutiny
• Protipožiarna funkcia
Vonkajšie dlažby
• Voľne kladené kamene (aj okrúhliaky) zatlačené do
zeme
• Tesané kamene, kocky „mačacích hláv“
„Barokové“ dlažby – Petrov, Brno
„Barokové“ dlažby – Melk-Benediktíni, Nitra-piaristi
Betónová dlažba – Nitra-piaristi
 Materiál dlažieb
Okrúhliaky
• Riečne okrúhliaky ø3-12cm
• Ukladané do piesku, prípadne vápennej malty
Opuková dlažba
• Lokálne obľúbený materiál v stredoveku
• Hydrofilný materiál – často prešliapaný, popraskaný
Pieskovcová dlažba
• Rozšírený materiál
• Veľkorozmerové a hrubé dosky v prejazdoch,
podjazdoch
• Vyjazdené, vyšliapané, zaoblené hrany
• Porézny materiál – nie veľmi vhodný do exteriéru
 Materiál dlažieb
Mramor
• Používané od staroveku, najviac v baroku
• Dlaždice rôznych rozmerov a vzorov
• Honosnejšie priestory
• V exteriéri málo trvácny
Žulová dlažba
• Tvrdý a odolný materiál – používaný od cca pol.19.stor
• Typizované dlažobné kocky
Keramická dlažba
• U nás rozšírené od stredoveku
• Režné tehlové dlaždice, glazované tenkostenné
dlaždice, so slinutým stredom
• Kamenina
 Materiál dlažieb
Tehlové dlaždice
• Používané v murárskej aj dekoratívnej skladbe
• Rôzne rozmery aj tvary
• V pivniciach, na podestách schodísk, na povalách
Glazovaná keramicka
• Difúzna bariéra, krehkosť
Kameninová dlažba
• Rozšírená v 19. a 20. storočí
• Často šachovito usporiadaná
Terazzo
• Vstupné priestory, chodby (19./20. stor.)
• Narušené prasklinami, vydrolenými kusmi
 Materiál dlažieb
Drevo
• Drevené kocky s hranou cca 8-12cm
• Prejazdy domov, kryté pred dažďov
• Používanie kvôli tlmeniu hluku
• Ukladané do pieskového lôžka
• Ukladané do asfaltu (v priemyselných halách)

Rôzne moderné materiály

• Sekundárne použitie
• Výmena pôvodnej dlažby, alebo položenie na ňu
Obvyklý stav podláh u nás...
Obvyklý stav podláh u nás...
Obvyklý stav podláh u nás...
Treba si uvedomiť:

Kvalitne realizované historické podlahy, najmä

z tvrdého dreva, prírodného kameňa a terazza
majú vysokú životnosť a je zvyčajne
vhodnejšie ich opravovať ako vymieňať.

Voľba materiálov a konštrukcií (technológií zhotovenia)

historických podláh:
- často podmienená nielen druhom vykonávanej činnosti
v miestnostiach (remeselných dielňach, kováčniach,
mlynoch, pílach, zbrojárniach, pekárňach,
poľnohospodárskych budovách, kuchyniach, prádelniach
a pod.),
- ale aj solventnosťou majiteľa.
„Pamiatková obnova u nás“ ...

Ludrová – 13.storočie
Malacky – 18.storočie
ROMA – Hadrianovo mauzóleum
Životnosť podláh

Rímske podlahy
 Pôvodná
dlažba
elektrárne v
Starých
Horách

Chyba v
kladení, stopa
výmeny
generátorov?
 Potrebné dobre
odvetrať!!

Pozor na prezentáciu podláh

pod sklom – riziko
kondenzácie vodnej pary.
 Hradná
studňa – Potrebné dobre
Banská odvetrať!!
Bystrica

Bratislava -
františkáni
 Poruchy podláh a dlažieb
Podlahové konštrukcie (najmä ich vrchné vrstvy)
sa opotrebúvajú:
- chôdzou,
- v niektorých verejných budovách (v nemocniciach,
staničných halách a podobne) aj dopravou.

Vo výrobných prevádzkach – účinky chemikálií,

ťažkej dopravy alebo nárazom ťažkých predmetov.

Podlahy sa s následkami stresov z prevádzky vyrovnávajú

vzhľadom na druh a kvalitu materiálu, z ktorého sú
vyrobené rôzne.
Mnohé budovy, ktoré stratili svoje pôvodné využívanie
prestávali byť často udržiavané, takže historické (a
často veľmi estetické) podlahy boli znehodnotené.

Štyri desaťročia socialistickej systematickej neúdržby

napokon zapríčinili často ťažké poškodenia mnohých
historických podláh, ktorým nebola venovaná dostatočná
údržba.
(zmeny v technologickom vybavení výrobní často spôsobili
čiastočné, či úplné rozbitie pôvodných podláh,
podlahy sa nezriedka „opravovali“ zalievaním
betónovým poterom).

V budovách, ktoré sa dostatočne neudržiavajú, sú podlahy

vystavené aj účinkom zavĺhania a rôznych infekcií
spôsobených biologickými škodcami.
Medzi najčastejšie poruchy podláh patrí prešliapanie či
odretie.

Pri menej pružných a tvrdších podlahách je možný aj vznik

trhlín – praskanie alebo drobenie mäkšieho materiálu.

Podlahy z biologických materiálov sú citlivé na zmeny

vlhkosti (následkom toho menia objem) a sú náchylné na
poškodenie rôznymi biologickými škodcami (plesňami,
hubami, drevokazným hmyzom a podobne).

Poruchy podláh sa prejavujú:

- zmenou tvaru, najmä rovnosti povrchu,
- zmenou farby či pohľadovej štruktúry vrchnej vrstvy,
- trhlinami, odlupovaním či odchyľovaním väčších kusov
vrchnej vrstvy,
- pri podlahách z biologických materiálov aj rozklad hmoty.
Prekrytie dreva linom!!
Kontakt dlažby a steny v suteréne...
 Betón

Dlažba z medzivojnového
obdobia
Podlahové násypy
Výmena podlahového násypu – odľahčenie stropu!

Stavebná sutina,
škvára
(radioaktívna!!)
 Pozor na rozvody
v podlahe!!

Krycia lišta na
rozhraní
materiálov
Hluková izolácia podlahy
Kútové lišty – kotvené vždy do ZVK, nie do
podlahy: dilatácia!!
 Technológia renovácie podláh
Opravy hlinených podláh
Hlinené podlahy - typické pre vidiecke staviteľstvo.
Sú náchylné na opotrebovanie - udržiavali sa priebežne:
v krátkych intervaloch sa premazávali novou zmesou.

Navrstvilo sa tak aj veľké množstvo tenkých vrstiev,

ktoré môžu skrývať archeologicky zaujímavé situácie.

Opravy hlinených podláh - prácne, novú zmes je možné

nanášať v tenkých vrstvách (čo najmenej praská).

Trhliny a trhlinky (po vyschnutí) treba opätovné vytmeliť

hlinou, až kým sa podlaha nescelí.
 Rímska
„podlaha“:
Kelemantia
 Opravy drevených podláh
Najprv - príčina poškodenia: ak sú to drevokazné huby
- podlahu treba vymeniť.

Určiť rozsah napadnutia pohľadom na podlahu je nemožné.

Podlahu treba otvoriť a infikované prvky odstrániť (za

vlhka, aby sa neprášilo).

Odstraňuje sa nielen viditeľne poškodená podlaha, ale aj

ostatné konštrukcie (podlahové trámy, násyp v podlahe,
otlčú sa aj omietky) - okolo poškodeného miesta približne o
jeden meter viac, než je viditeľný rozsah napadnutia.

Pri odstraňovaní treba postupovať rýchlo, neprášiť, dosky

a iné neodkladne vyniesť von (v plastovom vreci) a spáliť.
Podlaha pri chôdzi pruží - príčinou môže byť sadnutie
podsypu: podlahu treba otvoriť a podsyp navŕšiť asi o 0,5-
1cm. Podlahové dosky sa pritom môžu otočiť a pribiť naopak.
Havarijné zatečenie vody - s opravou je potrebné počkať
až sa primerane vysuší nielen drevo, ale aj podsyp.
Ak sa podlaha vlhkom zdeformuje je oprava skoro nemožná.
Drevené palubové podlahy sa pri zhotovovaní kládli na zraz -
časom to zapríčiňuje vznik širších škár medzi doskami,
v ktorých sa usadzuje nečistota a prach.
Škáry je pri oprave vhodné vyčistiť – býva to veľmi prácne.
Užšie škáry sa môžu vyplniť tmelom, širšie drevenými lištami.
Lišty sa pred vložením do škár natrú vhodným lepidlom - po
zatvrdnutí lepidla sa prečnievajúce časti zhobľujú.
Opravy vlysových a parketových podláh
Ak sa materiál pred kladením nevysušil - široké škáry.

Ak sú podlahy vystavená hoci aj krátkemu, ale intenzívnemu

zavĺhaniu rozťahujú sa do strán.

Ak nie je zavlhnutie značné, podlaha sa o krátky čas vráti do

pôvodného tvaru, ak však veľmi zavlhne, trvalo sa deformuje.

Škáry stiahnutej – dosušenej podlahy možno vyplniť

kúskami dreva alebo tmelom, čo podlahu technicky
opraví, ale esteticky znehodnotí.

Drevo a tmel treba po uložení, vlepení či zatvrdnutí

zarovnať prebrúsením.
Rub Líc

Barokové parkety
Údržba a čistenie drevených podláh
Najlepšie sa od prachu čistia vysávačmi. Vytierajú sa suchou
textíliou - môže byť napustená zmesou vosku
a parafínového oleja. Podlahy sa môžu aj omyť čistou
vlažnou vodou s pridaním odmasťovača.
Mechanický spôsob čistenia povrch podláh opotrebováva -
v prípade historických podláh nevhodné.
Najvhodnejší spôsob údržby - viacnásobné napustenie
včelím voskom, voskovými pastami, alebo zmesou vosku
s parafínom rozpustenou v benzíne a následné preleštenie.
Nepamiatkové podlahy - možné lakovať lakom rozpustným
vo vode, v organických rozpúšťadlách (penetruje hlbšie).
Obnova drevených podláh - pravidelne opakovať (skôr ako sa
povrchová úprav zoderie - ťažko čistiteľné tmavšie škvrny).
Povlakové podlahy ukladané na drevo
 Oprava xylolitových podláh
Xylolitové mazaniny - hlavné plnivo = drevené piliny.

Xylolitové podlahy - veľmi citlivé na vlhkosť (zapríčiňuje

zväčšenie objemu pilín, xylolit mäkne.

Takúto poruchu nemožno opraviť

- podlahu treba vymeniť.

Nesprávnym ošetrovaním, prílišným vysušovaním mazanina

úplne vyschne, zmraští sa a vzniknú trhlinky.

Trhlinky sa opravia tmelom z gleja, jemných drevených pilín a

plavenej kriedy, resp. pigmentu.
 Oprava xylolitových podláh
Trhliny sa pred opravou najprv vyčistia a mierne navlhčia.

Tmel sa do nich vtiera stierkou a po zatvrdnutí sa zľahka

obrúsi.

Trhlinky nie je vhodné opravovať cementom alebo sadrou.

Veľmi poškodená xylolitová mazanina sa môže opraviť aj

tmelom s prísadou polyvinylacetátu, na ktorý sa môže
položiť povlak z PVC.

Pri opravách xylolitových podláh treba vždy zvážiť, či

ich nie je vhodnejšie vymeniť za iné.
 Oprava betónových podláh
Opravy betónových podláh – náročné.

Dokonale spojiť starý a nový betón - najmä ak sa starý

betón znečistil (olejom) - je veľmi ťažké.

Betónové podlahy sa na poškodených miestach vysekajú

do hĺbky 3–8 cm, prípadne aj hlbšie.

Okraje vysekanej plochy musia byť zvislé a plocha sa

upravuje do tvaru štvorca alebo obdĺžnika.

Pri sekaní betónovej podlahy sa nesmie poškodiť izolácia

alebo rozvody elektrického prúdu, prípadne vody, uložené
pod mazaninou.
 Betón dobre zadržuje
vodu – zvyšuje vlhkosť
v konštrukciách!
DLAŽBY
 Oprava dlaždicových podláh
Použiť možno aj pôvodné dlaždice, odložené počas výstavby
pre budúcu údržbu, avšak väčšinou je na nich už vidieť
rozdiel v odtieni či odlesku povrchu.

Pri oprave reprezentačných, resp. pohľadovo exponovaných

podláh treba zvážiť zvláštne objednanie nových dlaždíc
pôvodných parametrov s povrchovou úpravou
zodpovedajúcou stavu zachovanej časti podlahy alebo
demontáž celej podlahy a osadenie novej.

Pri pamiatkových budovách je výhodné, ak možno získať

dlaždice z inej časti stavby alebo z inej stavby z toho
istého obdobia.
Kladenie a ochrana dlaždíc
 Oprava terazzových podláh
Terazzové podlahy najčastejšie poškodzuje zmraštenie,
ktoré sa prejavuje vznikom trhliniek alebo prešliapaním.

Prešliapaním sa najviac poškodia terazzové podlahy v

budovách s veľkou prevádzkou (vo verejných budovách,
obchodných domoch).

Pri poškodení väčších terazzových podláh je výhodnejšie

opraviť iba poškodené miesta, pri menších podlahách
je výhodnejšie odstrániť terazzo na celej ploche podlahy.

Trhlinky v podlahách sa zvyčajne objavujú na dlhých

chodbách alebo na plochách presahujúcich 20 m2, ktoré
nie sú rozdelené dilatačnými škárami.
 Oprava vonkajších dlažieb
Pri opravách mierne zvlnených či opotrebovaných dlažieb
pamiatkových budov, ktoré sa realizovali z dreva, treba
zvážiť, či je oprava – vyrovnávanie skutočne nevyhnutná.

Podlahy s viditeľnými (no nie nebezpečnými či

obťažujúcimi) známkami bežnej prevádzky – s patinou
prispievajú k celkovému autentickému vzhľadu budovy.

Vonkajšie dlažbové povrchy z dlaždíc (terasy, balkóny) je pri

obnove možné uložiť na profilované plastové fólie, ktoré
zabezpečujú väčšiu odolnosť celku voči prenikajúcej vode
(profiláciou fólie preniknutá voda rýchlejšie odtečie – je
preto vhodné fólie prepojiť s vonkajším prostredím) a tiež aj
voči objemovým zmenám.
Oprava vonkajších drevených dlažieb
Drevené kockové, hranolové, či klátikové dlažby sa
v minulosti používali najmä v podchodoch, podjazdoch, na
mostoch a pod.

Predstavujú pružnú, ľahkú, nehlučnú a teplú dlažbu, ktorá

sa pre svoj drsný povrch hodí aj na väčšie spády (do 16%).

Drevená dlažba sa čistí metlou a to aj v zime od snehu -

zásadne sa neposýpa soľou, popolom, či škvárou.

Poškodené dlaždice sa môžu ľahko vybrať a nahradiť

novými, z toho istého druhu materiálu.
Oprava vonkajších drevených dlažieb
Pred osadením je dlaždice potrebné naimpregnovať
látkou s nízkou vylúhovateľnosťou –namáčaním pod tlakom.

Dobrý je napr. dechtový impregnačný olej.

Dlaždice sa kladú buď do pružného uloženia, čo je 2-3 cm

hrubé pieskové lôžko (alebo aj štrkové lôžko) - pričom ich
spodná časť sa namočí do horúceho asfaltu.

Medzi dlaždicami sa ponechajú škáry široké 4-5 mm, ktoré

sa zalejú asfaltom.

Druhou možnosťou je nepružné uloženie – priamo do

pieskového lôžka s 8-10 mm škárami vyplnenými jemným
pieskom a zaliatymi asfaltom do hĺbky asi 2 cm.
Tradičný vzhľad komunikácií
Tradičný vzhľad vonkajších plôch
Karlov most – rez dlažbou
(keramzitbetón)
 Zle vyspádované
plochy –
kumulácia vlhksoti
Kladenie dlažby do mäkkého lôžka
Kladenie dlažby do mäkkého lôžka
 Katedra technológie stavieb
Stavebná fakulta
Slovenskej technickej univerzity
v Bratislave

CENTRUM
TECHNOLÓGIE OBNOVY PAMIATOK
Založené: 2004

Člen:
Společnosti pro technologie ochrany památek
(STOP)

PROFIL
Centrum je vedecko-pedagogické vzdelávacie, výskumné a propagačné
pracovisko zamerané na zber, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií
o spôsoboch a postupoch prípravy a realizácie obnovy stavebného kultúrneho
dedičstva (pamiatkového fondu, stavebných pamätihodností, historických
budov a pod.), ako aj na šírenie osvety.

Ďakujem za pozornosť!