Úvod

Miesto ŠUR
v kultúrnych dejinách Slovenska

Place of the School of Arts and Crafts

in the History of Slovak Culture

■ 11

1-Úvod (kópia 3).indd 11 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a
6 • Anonym: Žiačky keramického oddelenia ŠUR
Gertrúda Kleinová a Dagmar Rosůlková
• Students of the Department of Ceramics at the School
of Arts and Crafts Gertrúda Kleinová and Dagmar
Rosůlková, tridsiate roky 20. stor. • 1930s
● ● ● „Bohužiaľ, naša vynikajúca škola
nemala dlhé trvanie, nepodarilo sa jej založiť
tradíciu. Slovenský štát ju nemohol zniesť pre
jej pokrokovú líniu a tak jeho vznik znamenal
jej zánik. Tento bol pre nás absolventov veľmi
bolestný. Poslucháči sa rozutekali, stratili
v malých bezvýznamných zamestnaniach.
Namiesto nej sa zrodila výtvarná katedra pri
Vysokej skole technickej. Vyučovali tam aj
niektorí absolventi ŠURky, ale takého vzruše-
nia a takého vzletu, ako vedela vlievať naša
škola, nedosiahla.
Sme vďační svojim profesorom, ktorí mali
niekedy ozaj ťažké postavenie, lebo boli často
terčom útokov a napokon museli niektorí
z nich opustiť Slovensko takmer ako
vyhnanci...
Za to, že nám profesor Vydra a jeho škola dali
silu ísť za svojím umením s odhodlaním
a hrdo, za to im budeme vždy vďační. Dú-
fame, že s odstupom času práca tejto školy
a pedagogicko-výtvarné výsledky jej profeso-
rov za krátke desaťročie ich pôsobenia budú
zaslúžene zhodnotené ako prvá etapa užitého
umenia na Slovensku.“
Rosůlková, Dagmar: Prečo si cením ŠUR.
In Ars, umeleckohistorická revue Slovenskej akadé-
mie vied, 1969, č. 2, s. 78 – 79.
■ 12
1-Úvod (kópia 3).indd 12
● ● ● Tretí diel nezačínam širším kultúrno-politickým úvodom ako
v predchádzajúcich dieloch – netreba. To, čo som napísal o prvej repub-
like v prvých dvoch dieloch, platí aj v tomto.
● Slovenské hospodárstvo sa vzhľadom na mnohé vonkajšie i domá-
ce okolnosti len pomaly zviechalo z vojny, povojnového úpadku či kríz.
Tridsiate roky 20. storočia však v kultúre Slovenska predstavovali obdo-
bie výrazného vzostupu, hmatateľnejšie sa začala prejavovať už aj pro-
fesionalizácia. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave sa viac pre-
sadzovali slovenskí herci, pri vydávaní kníh sa väčšmi prihliadalo na
ich výtvarnú úroveň, časopisy dostávali modernejšiu tvár.
● Vzostup neobišiel ani úžitkovú grafiku na Slovensku, aj keď nebol
priamočiary. Za celé medzivojnové obdobie sa ale Slovensko nezmohlo
na časopis venovaný výtvarnému umeniu. Vychádzalo len niekoľko kul-
túrnych časopisov, v ktorých sa písalo o výtvarnom umení, a dva ča-
sopisy venované najmä typografii, a to Slovenská grafika (1921 – 1927)
a Slovenská Grafia (1929 – 1934). Pri tlačiarňach vznikali odborné spolky
a typografii sa venovala väčšia pozornosť už aj v kultúrnych rubrikách
dennej tlače.
● Aktívni mladí typografi konca dvadsiatych rokov 20. storočia – Fran-
tišek Robert Blažko, Juraj Stanko a Jozef Kinkor – si doplnili vzdelanie
na Škole umeleckých remesiel a začali na nej pôsobiť ako odborní maj-
stri.
● Škola umeleckých remesiel, ktorá si postupne získavala miesto na
slnku, sa ku koncu svojej existencie stala školou s denným vyučovaním.
Za jedenásť rokov činnosti potvrdila oprávnenosť svojej existencie. Jej
prví absolventi sa začali presadzovať v praxi ešte počas navštevovania
školy.
● Od prvopočiatkov, teda od čias, keď existovala ešte len vo forme kur-
zov, stála ŠUR v centre modernizačných snáh Slovenska. Kurzy nena-
vštevovali len učni, vyučení remeselníci či odborníci. Alexander Rich-
ter, právnik, výtvarný publicista, karikaturista a grafik na to spomínal:
„Učňovskú školu som vychodil v Bratislave na Vazovovej ulici. Ale kdeže. Poviem prav-
du: nevychodil. Ako? Prečo? Môj bývalý spolužiak z gymnázia a priateľ Tibor Honty, tiež
trochu flákač a fantasta s umeleckými ambíciami, neskôr preslávený umelecký fotograf
výtvarných diel a architektonických pamiatok, chytil ma raz na ulici a vykríkol: – Heuré-
ka! objavil som báječný večerný podnik pre zábavu a poučenie. Bola to Škola umeleckých
remesiel, čiže ŠUR-ka, ktorá sídlila v budove učňovských škôl.“1
● Najdôležitejšia historička ŠUR Iva Mojžišová uvádza, že navštevovať
ŠUR bolo v móde. „Aj odtiaľ sa odvíjalo, najmä zo začiatku, zloženie frekventantiek
a frekventantov budúcej ŠUR: herečka Ljuba Hermanová, Aša Kostlivá, dcéra známeho
chirurga, manželka spisovateľa Ela Šándora Oľga, sestra Janka Alexyho Zuzana Zema-
nová (Seemannová), sestra Ľudovíta Fullu Júlia. Neskôr sa do filmovej školy zapísala iná
začínajúca a budúca slávna herečka Dana Medřická, ktorá mala v tom čase angažmán
v brnianskom divadle.“2
● K Jaromírovi Funkemu do fotografického oddelenia chodili JUDr. Vla-
dimír Clementis, šéf výpravy Slovenského národného divadla Ján Lad-
venica a krátko mestský archivár Dr. Ovídius Faust. Hodiny u Galandu
absolvoval budúci výtvarný kritik JUDr. Július Kálmán. Nechodili tam
zo snobskej kratochvíle, ale z praktických dôvodov, pochopili význam
fotografie pre svoju prácu.
13.10.20 11:59
 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

● Kurzy krátko navštevovali i niekoľkí hotoví maliari alebo budúci

študenti výtvarných škôl: Ľudo Procházka, Ľudovít Kudlák, Ján Želib-
ský, Ester Fridriková (Šimerová). Keramička Dagmar Kubíková-Rosůlko-
vá bola z tých, čo pamiatku na ŠUR udržiavali aj v čase jej ignorácie zo
strany totalitných režimov.
● Jeden z prvých elitných absolventov školy Martin Brezina pokračo-
val v štúdiách v Prahe a po návrate na Slovensko dlhé roky vyučoval.
Fullov žiak Fridrich Moravčík zas roky učil písmo na Škole umeleckého
priemyslu v Bratislave a o písme vydal dve knihy. Žiaci posledných ro-
kov existencie ŠUR Ladislav Guderna a Viliam Chmel tam dostali prvú 7 • Anonym: Z keramického oddelenia ŠUR.
Zľava Dagmar Rosůlková, Júlia Horová, Gertrúda
lekciu moderného umenia a neskôr sa vzpierali socialistickému realiz- Kleinová a Juraj Szántó • From the Department of
mu, hoci Guderna v mladosti pôsobil aj ako vysoko postavený funkcio- Ceramics of ŠUR. From left Dagmar Rosůlková, Júlia
Horová, Gertrúda Kleinová and Juraj Szántó, tridsiate
nár. Detské oddelenie navštevovali napríklad Ervín Semian či Jarmila roky 20. stor. • 1930s
Čihánková. Tiež však zanechali zaznamenaniahodné úžitkové dielo,
● ● ● Škola umeleckých remesiel
ktoré predstavím v piatom diele tejto práce.
bola večernou vzdelávacou inštitú-
● Tibor Honty sa na ŠUR venoval najmä keramike, ale v Prahe sa ciou, a to spôsobovalo „značný
presadil ako profesionálny fotograf, Alexander Richter sa zasa neživil odpad“ – veľká časť žiakov kurz, do
právom, ale karikatúrou a úžitkovou grafikou. Vyučenému typografo- ktorého sa zapísala, nedokončila. Až
vi Vladimírovi Bahnovi typografia už nestačila, mal širšie záujmy aj v posledných rokoch existencie, keď
sa prešlo na denné vyučovanie, sa
vysoké ambície, cez novinárstvo a literatúru sa prepracoval k filmu.
situácia zmenila.
K ŠUR sa hlásili aj režisér, redaktor a typograf Ivan J. Kovačevič či sláv- Škola však nakoniec zanikla a s ňou
ny oskarový režisér Ján Kadár. Na ŠUR začínali kameraman Karol Krška aj spolok jej absolventov. Vojnové
i tvorca kreslených filmov Viktor Kubal. Ľudia z okruhu ŠUR teda stáli aj a povojnové turbulencie spôsobili, že
pri počiatkoch slovenského filmu. približný prehľad o svojich absol-
● Svojej šance sa chopili tiež mnohí vyučení typografi a v tlačiarňach ventoch mali len jednotliví učitelia.
Preto sme o škole vedeli tak málo.
pôsobili na dôležitých postoch, napríklad ako faktori v sadziarni. Tí
Ponúkam svedectvo Júlie Horovej:
najschopnejší sa stali spolumajiteľmi tlačiarní. To je aj prípad najdyna- „Osudy dospelých žáků, pokud jsou mi známy,
mickejšieho z nich Juraja Stanka, ktorý sa po roku 1948 z tohto odboru byli různé. Ti modranští zůstali většinou
vytratil (alebo bol „vytratený“ – neviem presne – je to len veľmi pravde- v podniku.... Z bratislavských L. Gerhát se
podobná domnienka). stal správcem Modranské keramiky, s Elenou
● Z aktivít ŠUR profitovala celá slovenská kultúra, v priestoroch školy Tabyovou jsem se po válce setkala jako
s ředitelkou „Zlatého onyxu“ (kámen) – velmi
sa uskutočnilo mnoho výstav či prednášok. Na karnevaloch, ktoré orga-
tesknila za keramikou. Hedy Heimanová
nizoval Spolok absolventov ŠUR, sa pestoval moderný nonsensový hu- pracuje v keramickém závode ve Švédsku, Loia
mor, aký na Slovensku zviditeľnili až Lasica so Satinským v šesťdesia- Tochtenová v Israeli. Tibor Honty – jeden
tych rokoch 20. storočia. Z akcií sa však zachovalo veľmi málo fotografií z nejlepších mých žákú – je dnes fotovýtvar-
či žiackych prác, kontinuita sa drasticky pretrhla. níkem mezinárodně uznávaným, hlavne ve
fotografii plastiky.
Hlavní příčinou, proč některí talentovaní
1
Richter, Alexander: Pamäti od nepamäti. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986, s. 43.
absolventi... opustili keramiku, byly finanční
2
Mojžišová, Iva: Škola moderného videnia / Bratislavská ŠUR 1928 – 1939.
důvody, které nedovolili další vysokoškolské
Bratislava : Artforum, Slovenské centrum dizajnu, 2013, s. 106. studium nebo zřízení vlastního ateliéru.
A možnost uplatnení v keramickém závodě na
Slovensku nebyla.
A tak odvahu pustit se do risika vlastního
atelieru měli pouze J. Szántó v Prešove,
Z. Zemanová a D. Rosůlková v Bratislavě.“ 1

1
Horová-Kováčiková, Júlia: O keramic-
kém oddělení ŠUR.
In Ars, umeleckohistorická revue Slovenskej
akadémie vied, č. 2, 1969, s. 73 – 75.

■ 13

1-Úvod (kópia 3).indd 13 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

8 • Martin Brezina: líniová kresba 9 • Galandov článok Lineárna kresba v časopise

• line drawing, 1931 Výtvarná výchova • Galanda’s article Linear Dra-
Učiteľ • teacher Mikuláš Galanda wing in Výtvarná výchova magazine, 1935

● ● ● Úžitkovo-grafickému dielu
Mikuláša Galandu som venoval
medailón v druhom diele, v tejto
časti poukážem na jeho pedagogic-
kú prácu. Galanda učil na viacerých
oddeleniach kresbu. Aj keď nevie-
dol žiadne oddelenie, patril medzi
najvplyvnejších učiteľov ŠUR a stal
sa ústrednou postavou popularizácie
moderného umenia na Slovensku.
Jeden z Galandových žiakov – Július
Kálmán – o ňom napísal: „Len málokto
vedel o ňom, ako ho bolelo zneužívanie pojmu
umenia, keď vo výkladných skriniach videl
heslá: ,Umelecké strihanie vlasov‘, ,Predávať
je umenie‘. ,Nechcem byť umelcom, priatelia,
hovorieval vtedy, ,chcem byť len slovenským
výtvarníkom ‘.“1
Časopis Výtvarná výchova z roku
1935 venoval téme ŠUR jedno celé čís-
lo. Viacerí učitelia školy v ňom vtedy 10 • Ukážka z predmetu módne kreslenie • sample 11 • M. Hejzlarová: módna kresba • fashion
uverejnili články, ktoré mali vzťah from fashion drawing course, 1935 sketch, 1934 – 1935
k ich pedagogickej práci. Galanda Učiteľ • teacher Mikuláš Galanda Učiteľ • teacher Mikuláš Galanda

učil okrem iného predmet línio-

vá kresba a tomu tiež venoval svoj
článok; niekoľko ukážok prác jeho
žiakov prezentujem aj v tejto publi-
kácii.

1
Kálmán, Július: Odišiel človek.
In Umelecký odkaz Mikuláša Galandu, Brati-
slava : Výtvarný odbor Umeleckej besedy
slovenskej, 1939, nestr.

■ 14

1-Úvod (kópia 3).indd 14 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

14 • Anonym: František Tröster, 1934 – 1935

František Tröster (1904 – 1968)

Študoval architektúru na ČVUT
a Umeleckopriemyselnej škole
12 v Prahe (prof. P. Janák). Ešte pred
skončením školy sa začal venovať
scénografii. Po vojenskej službe
a ročnej práci projektanta v staveb-
nej firme v Alžíri prišiel do Bratisla-
vy, kde pôsobil v rokoch 1934 až 1938.
Na ŠUR viedol najprv kovorobné
oddelenie a neskôr oddelenie aran-
žovania výkladných skríň.
Patril k popredným predstaviteľom
avantgardnej scénografie a jeho
práca mala medzinárodný ohlas.
V roku 1937 získal zlatú medailu za
scénické návrhy na trienále v Milá-
ne a Grand Prix na Medzinárodnej
výstave umenia a techniky v Paríži.
Podieľal sa tiež na založení prvej
katedry scénického výtvarníctva na
pražskej Akadémii múzických ume-
ní, ktorú viedol v rokoch 1948
až 1968. Získal množstvo význam-
ných ocenení za svoju scénografickú
a výstavnícku tvorbu.
13
V roku 1935 napísal do Výtvarnej vý-
12 – 13 • Strany časopisu • magazine pages Výtvarná výchova chovy článok Chvála kovu1. Úroveň
Článok Františka Tröstera Chvála kovu • In Praise of Metal, an article by František Tröster, 1935
školských prác, ktoré fotografoval
Josef Sudek, nám dokumentuje, že
povedľa iných zakladateľských akti-
vitách možno Františkovi Trösterovi
pripísať aj ďalšiu: stál pri zrode mo-
derného slovenského priemyselného
dizajnu.

1
Tröster, František: Chvála kovu.
In Výročná zpráva učňovských škôl
a školy umeleckých remesiel v Bratislave
1934 – 35. Bratislava, 1935, s. 15 – 17.

■ 15

1-Úvod (kópia 3).indd 15 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

15 • Anonym: pohľad na výstavu ŠUR, práce predmetu všeobecné kreslenie • view of the ŠUR exhibition, 16 • Irena Német: kresba • drawing, 1931 – 1932
student drawings, 1937. Umeleckopriemyselné múzeum Praha • Museum of Decorative Arts in Prague Učiteľ • teacher Mikuláš Galanda

17 • Ľudovít Kudlák: polhodinový náčrt

• half-hour sketch, 1931
Učiteľ • teacher Ľudovít Fulla

● ● ● Na ŠUR nechodili nijaké veľké kresliarske talenty, a tak tam

18 • Martin Brezina: štúdia figúry • figure study
Kresba uhľom • charcoal drawing, 1931
Učiteľ • teacher Ľudovít Fulla
vymysleli kresbu podľa šablón, aby menej talentovanejším žiakom
uľahčili navrhovanie – najmä módy. Takmer každé oddelenie vyučova-
lo kreslenie v súvislosti s navrhovaním. Učili ho napríklad Ferdinand
Hrozinka, František Malý, František Reichentál, Mikuláš Galanda. Vy-
braných a talentovaných žiakov zo všetkých oddelení učil Ľudovít Fulla
figurálne kreslenie.

■ 16

1-Úvod (kópia 3).indd 16 13.10.20 11:59


19 • Anonym: pohľad na výstavu ŠUR, práce žiakov grafického oddelenia
• view of the ŠUR exhibition, student works from the Department of Graphic Design, 1937
Umeleckopriemyselné múzeum Praha • Museum of Decorative Arts in Prague
● ● ● „Výchovou žactva k praktickému umění a vytváření
a bezprostředním přidržováním všech talentů k praktickému
zaměstnávání zabraňuje vychovávati a rozmnožovati umělecký
proletariát papírově vychovaný, který nemá možnosti praktické
i umělecké zaměstnání současně nalézti i v menších podnicích.
● Upozorniti třeba ještě na zvláštní, rychlé metody školy
v oboru výtvarném, na metody mechanisovaného výtvarného
projevu, t. j. výtvarnictví a navrhování, provozované mechanic-
kými prostředky. Tak jako usnadňujeme v praksi počítání a účet-
nictví stroji, tak jako usnadňujeme psaní stroji a ulehčujeme tuto
práci těžké ruce živnostníkově, tak se dá i kreslení a navrhování
mechanisovati různými nástroji a mechanickými prostředky, ne-
boť není v řemesle a praksi ani na večerní škole času cvičiti zhrub-
lé ruce živnostenského dorostu kresebným projevům vlastnoruč-
ním, tak jako na akademiích umění a jiných vyšších uměleckých
školách.
1-Úvod (kópia 3).indd 17
M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a
● Jest to nový pokus, nikoliv jen kopie známého Bauhausu
v Dessavě, který byl ve své organisaci roztříštěn na dvě školy sa-
mostatné — uměleckou i učňovskou — a které si vinou politických
poměrů ničím vzájemně nepřispěly.
● Škola uměleckých řemesel v tak mezinárodním městě jako
je Bratislava může jíti jen jedinou vytčenou cestou, má-li všech-
ny národnosti k sobě připoutati, cestou nejmodernějších směrů
a pokroků v každém ohledu! Nebát se jich, kriticky z nich vybírati
a zkoušeti vše nejnovější a vyzkoušené přenášeti do živností
a průmyslu a udržeti menším podnikům stejný krok se všemi vy-
moženostmi umění i techniky současné Evropy.“
Výstava bratislavské školy uměleckých řemesel.
In Pestrý týden, autor a číslo nezistené, 1937, s. 7.
■ 17
13.10.20 11:59
 Place of the School of Arts and Crafts in the History of Slovak Culture
20 • Jaromír Funke: Ferdinand Hrozinka, 1934
Ferdinad Hrozinka (1898 – 1969)
Absolvent Štátnej odbornej školy na
spracovanie dreva vo Valašskom Me-
ziříčí a Umeleckopriemyselnej školy
v Prahe, kde študoval architektúru
u Jana Koteru a Pavla Janáka. V ro-
koch 1931 až 1938 viedol na ŠUR
drevorobné oddelenie a na viacerých
oddeleniach učil aj perspektívu.
Patrí však k menej známym učite-
ľom ŠUR.
Navrhol drevené chatové vily v tat-
ranskej Štôle a detskú ozdravovňu
Zdravá generácia. V rokoch 1949
a 1950 učil v Ústave výtvarnej výcho-
vy (Pedagogická fakulta Univerzity
Palackého v Olomouci).
Zábery z výstavy ŠUR v pražskom
Umeleckopriemyselnom múzeu
s prácami žiakov drevorobného
oddelenia nám ukazujú ich pre-
kvapujúco vysokú úroveň. Treba
zdôrazniť, že aj Ferdinand Hrozinka
patrí medzi tých, čo podnietili vznik
moderného slovenského priemysel-
ného dizajnu.
■ 18
1-Úvod (kópia 3).indd 18
● The introduction to the third volume does not contain a wider description of
the cultural-political context as it was described in the first two books and the
same applies to this one.
● However, considering many external and domestic circumstances, the slow
recovery of the Slovak economy from the war, post-war recession and crises, it is
remarkable that the professionalisation of culture grew in the 1930s. More Slo-
vak actors were established in the Slovak National Theatre in Bratislava, more
attention was paid to the publication of books on a higher artistic level, and
magazines acquired an up-to-date form.
● Progress was also achieved in Slovak graphic design, though not without
complications. During the interwar period, Slovakia could not find the courage
to publish a journal dedicated to fine art. Although several cultural revues car-
ried articles about art, only two typography journals were published, namely
Slovenská grafika (1921 – 1927) and Slovenská Grafia (1929 – 1934). Professi-
onal associations were founded as part of printing offices and more attention
was paid to typography in the cultural columns of daily newspapers.
● At the end of the 1920s, active young typographers František Robert Blažko,
Juraj Stanko and Jozef Kinkor graduated from the School of Arts and Crafts and
started to work as master teachers.
● The School of Arts and Crafts, which gradually gained a good reputation, tur-
ned into a day school. In its eleven-year existence, the school proved its compe-
tence. The first graduates were beginning to establish themselves in business
when they were still students.
● The School of Arts and Crafts was at the centre of the modernisation efforts in
Slovakia since its beginnings when it only ran courses attended by apprentices,
trained craftsmen and experts. Alexander Richter, a lawyer, art journalist,
cartoonist and graphic designer, recollects it as follows:
● “I attended the vocational school on Vazovova Street in Bratislava. Far from it, I will tell the
truth: I did not go to school. How? Why? My former grammar school classmate and friend Tibor
Honty, also a bit of a dawdler and a fantasist with artistic ambitions, later a famous art photo-
grapher of artworks and architectural monuments, once caught me on the street and shouted:
– Eureka! I‘ve found a fabulous evening amusement for fun and instruction. It was the School of
Arts and Crafts, ŠUR, which was located in a vocational school building.”1
● Iva Mojžišová, the most important historian of the School of Arts and Crafts,
notes that it was fashionable to attend ŠUR. “At the very beginning, the composition of
the male and female trainees of the future ŠUR was also determined by this factor: Actress Ljuba
Hermanová; Aša Kostlivá, daughter of a famous surgeon; Oľga Šándor, wife of writer Elo Šándor;
Zuzana Zemanová (Seemannová), sister of Janko Alexy; Júlia Fullová, sister of Ľudovít Fulla. La-
ter on, aspiring and future actress Dana Medřická, performing at the Brno theatre at that time,
enrolled in the film school.”2
● JUDr. Vladimír Clementis, Ján Ladvenica, the director of scenery design of the
Slovak National Theatre, and later Dr. Ovidius Faust, the city archivist, atten-
ded the Department of Photography courses run by Jaromír Funke. Future art
critic JUDr. Július Kálmán regularly went to the studio of Mikuláš Galanda.
They did not indulge in a snobbish pastime, but attended for practical reasons:
they understood the importance of photography for their work.
● A few painters or future students of art schools – Ľudo Procházka, Ľudovít
Kudlák, Ján Želibský and Ester Fridriková (Šimerová) – attended courses for a
short period. The ceramicist Dagmar Kubíková-Rosůlková was one of those who
never forgot this school at the time when it was overlooked during the totalita-
rian periods. Martin Brezina, one of the first elite graduates, pursued his stu-
dies in Prague and, after returning to Slovakia, taught there for years. Fulla’s
student, Fridrich Moravčík, taught typography at the School of Applied Arts
in Bratislava for a long time and published two books on typography. Ladislav
Guderna and Viliam Chmel, students of the last years of the school’s existen-
ce, received the first lessons in modern art at ŠUR, and later resisted socialist
realism, even though Guderna was a high-ranking official in his youth. Ervín
13.10.20 11:59
 Place of the School of Arts and Crafts in the History of Slovak Culture

Semian and Jarmila Čihánková, among others, attended the children’s de-
partment courses. They also left behind remarkable graphic design, which
I intend to present in the fifth volume of this series.
● The above-mentioned Tibor Honty mainly devoted himself to ceramics at
school, but he made a career as a professional photographer in Prague. Alexan-
der Richter did not work as a lawyer, but produced cartoons and graphic design.
Typographer Vladimír Bahna was not satisfied with typography because he had
wider interests and high ambitions, working his way from journalism and li-
terature to film. The filmmaker, editor and typographer Ivan J. Kovačevič also
avowed his commitment to ŠUR. The famous Oscar-winning filmmaker Ján Ka-
dár, cinematographer Karol Krška and cartoonist Viktor Kubal also started at
ŠUR. The people from the ŠUR circle were at the birth of Slovak film.
● However, many trained typographers seized the opportunity and occupied
important positions at printing offices, working as foremen, a prominent posi- 21 – 23 • Martin Brezina: návrhy sústruhova-
ných hračiek • designs for toys made on a lathe, 1931
tion, in typesetting workshops. The most competent ones became co-owners of Učiteľ • teacher Ferdinand Hrozinka
printing offices, as was the case with Juraj Stanko, the most dynamic of them
all, who disappeared from the field after 1948 (or was lost – it is not known
exactly though it is a very likely presumption).
● All of Slovak culture benefited from the activities of this school and many ex-
hibitions and lectures took place there. Modern surreal humour was cultivated
at the carnivals organised by the Association of ŠUR Graduates and popularised
by Lasica and Satinský in Slovakia in the 1960s. However, very few photographs
and student works have been preserved, and continuity was drastically broken.

1
Richter, Alexander: Pamäti od nepamäti / Memories from Time Immemorial.
Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986, p. 43.
2
Mojžišová, Iva: Škola moderného videnia / Bratislavská ŠUR 1928 – 1939 / The School of Modern Vision
/ Bratislava ŠUR 1928 – 1939.
Bratislava : Artforum, Slovenské centrum dizajnu, 2013, p. 106.

22

21 23

■ 19

1-Úvod (kópia 3).indd 19 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

24 • Anonym: pohľad na výstavu ŠUR, práce z oddelenia Ferdinanda Hrozinku

• view of the ŠUR exhibition, student works from the studio of Ferdinand Hrozinkas, 1937
Umeleckopriemyselné múzeum Praha • Museum of Decorative Arts in Prague

● ● ● „Dnes myslíme s veľkou úctou a sebavedomím na svojich profesorov, ktorí

z toho málo školeného jadra poslucháčov vedeli získať niekedy až prekvapujúce výsledky.
Spomínam, ako sa o výstave Mladého Slovenska v Prahe roku 1937 (otvárali ju odborový
prednosta Alois Pižl, minister Kamil Krofta a nami obdivovaný Josef Čapek) písalo v čes-
kej tlači v superlatívoch. Tak pôsobilo zdravé cítenie ľudí, z ktorých prýštila čistá chuť,
skoro by som povedala, vášeň tvoriť.
● Takýto elán sa odrážal nielen na prácach poslucháčov, ale aj na celkovom dianí tejto
školy. Potreba stmeliť ľudi, ktorí po absolvovaní školy chceli ďalej študovať v Prahe a či
inde, prípadne tvoriť vo svojich dielničkách, viedla k utvoreniu Spolku absolventov školy
umeleckých remesiel: SAŠUR. Okrem iných spolok spĺňal jednu krásnu úlohu: za penia-
ze z vlastných podujatí a členských príspevkov vedel získať zo zahraničia cenné výstavy
a významných historikov umenia na prednášky. Tak prednášal na škole známy viedenský
teoretik L. W. Rochowanski. Získali sme aj veľkú výstavu Moholya-Nagya, ktorá nám
veľmi osožila nielen zo stránky umeleckej, ale i propagačnej.“

Rosůlková, Dagmar: Prečo si cením ŠUR.

In Ars, umeleckohistorická revue Slovenskej akadémie vied, č. 2, 1969, s. 78 – 79.

■ 20

1-Úvod (kópia 3).indd 20 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

25 • Martin Brezina: priestorová kompozícia • 26 • Anonym: Z výstavy ŠUR, práce z predmetov perspektíva a písmo, 1937
spatial composition • view of the ŠUR exhibition, student works from the course on perspective and typeface
akvarel • watercolour, 1931 Učitelia • teachers Ferdinand Hrozinka, Zdeněk Rossmann
Učiteľ • teacher Ferdinand Hrozinka Umeleckopriemyselné múzeum Praha • Museum of Decorative Arts in Prague

27 • Martin Brezina: priestorová kompozícia • spatial composition

kresba perom • pen-and-ink drawing, 1931
28 • Martin Brezina: priestorová kompozícia
Učiteľ • teacher Ferdinand Hrozinka
• spatial composition
tempera • tempera, 1931
Učiteľ • teacher Ferdinand Hrozinka

■ 21

1-Úvod (kópia 3).indd 21 13.10.20 11:59

 M i e s t o Š U R v k u l t ú r n y c h de j i n á c h S lo v e n s k a

29

32 • Martin Brezina: Tanečnica • Dancer

kresba tušom • india ink drawing, 1931
Učiteľ • teacher Ľudovít Fulla

30 31

29 – 31 • Martin Brezina: návrhy na reklamné diapozitívy

 • designs for advertisement slides
kresba tušom • india ink drawing, 1931
Učiteľ • teacher Ľudovít Fulla

■ 22

1-Úvod (kópia 3).indd 22 13.10.20 11:59