You are on page 1of 154
6661 “INVULL UV.LISUAAINA LIMA dt ASHA.LOM Vida.LHS aan} myogry af JW IWIZINUNS Wavd d vsard IWIZITVNVYI qHa Aen aW IWIZINUNA a}Oy jeyey Ipunjey od5o0y wuegon 9) aatropuesed 2 UNLUNALZ aU 19 Jun “TurTueg auysAapu m eapuab gu aha! jue aN “afm gd efoxou oype caansed 23 gut 3p10f puoa fu qu afouapu ar oyp 194 9 uasoueg dead asmryeq 1 unuiafu uenaciop 2 asqniBu awysKipu 91 afpunmgs ayp ouysoninped 2 wig “waysiopigded 1 foyaq a3 oup faystad a1 r071y fn inBarq a) tszaye au aso afn qu oxcuumoqu T upew 1 fulynquind v8u ‘og “raised wsaueq ysoyequ aarutmequt 2 uafypoy ous asdas ‘aun o ays es ysaxnp ofypiisz off wT aN “uabyy qu aso aun] au a1uoyey ayp yseyeydys “avurys 2 regia ‘Bu ‘quon qu ab ‘Boiq gu aso afn aur asouucrysKp 9 wusLZa vBU guisnjaqui ops anypoy axmnp ypu n sqsoueg gs asnumsed 1 rureqqoxd ‘mojid 1qw apeIoyNIe uasoueq afouapa ai Jolly nuofu my ‘uOA a “fh 2 ugsoueq renNsed ai iad nualu aureur vy gb axosiopuays aued 9 wsew quab vy ofy “asodors 2 ailSIp 1,3 owyssipzaq a vULIMaqu! oIY ab YsayopunUE nualu es uOZoN ab 9f ‘uy oyp yseyooy esanys am wNysnqu! a} BUTEA oso edo qunfols “onadwmoy 2 1siape au ‘2UIysuOARW 21940 AN ‘TATA au ypHfBe sup wid: ansmyeag 9 ‘sgsaref @ [n 98 squuamt 2 afosed 1ysuaytd uryst ab ‘oxmual3 ANERp orgy UIUIA y eu reMdny Sow aynP NHLN “swYsdpu ay afpunWias ugpuy mysay Uduey gow uayOr gufonqu a uenILy ab “fe oabysad 9 ayp onaysyey 9 enon(S edu eyep ay owysSual ay 2 euMBu gm apual cups ‘snurafu ‘au as sqyoda ered vals QQOL oxje “WP 2 fi 9n aabyunre oyp aavat 89 ered a1oxfyeu asaBued af ‘aiyst aystsqyoyafu ayp ubysod Bu uybysn fhe aiosnBis 1 30d ‘expat afoaou yea 9 ugsoueg aupetsz a yrurzyjoqeyoul 9 yosa00ud sad wiaysopsouFop f arysA ayp “HUZTUEAIO ay WLIO (Bxau9 uruit{Bon gu Josaks4 sOVYe} 18 ‘oysue#I0 sapuaT 9 asquagiad ‘maf vy yn al Isqiyse] gu eAow|ZI}EUey eYyp ensgitol AUZ, aA ee alloy AN “Spfeney 2 ETRY” VAIN, BlaonyS! — updibys 2 uayanday gu andaays £-960-0-L7666 NEST Hsomjoq 95 WEEIYS ow Uafoy Ed QuLs04 e yofw ops out yyo!a| ON, Iysoyg exeTy :eugiadoy, feuoséqy ewuapy :soynfdwoy gu tsobe ueyLZ, epuRAI 110 foyer exaqrg :axoryopoy, : OAYSEL uaquy "yrUl BBW LenUEY aiUse ¥ (2yeuisnpur ayp axeyelho awnrgpu eyp axuysjoup jumopu © vaBep 104 lindén gytete t# médha e té pasur: té ndértesave teknikisht té shéndet ‘na habitin me pérsosmériné e tyre. Kanalizimi mé i ruajtur né Babiloni, éshté ai i Korsabad, i Kohés afér 700 p.e.s. Edhe ujésjel Jane t€ po Késaj kohe, Ujésjelési i qytetit Ni i grupuar, gé furnizonte pei Jmé njé zhyillim shumé prej lave, ukoma edhe sot ti dhe té zn me balté. Ky aré me presion né historing e hidraulikés. Né keté kobe indianét njihnin disa makina pér ngri nga keto éht# ajo me kundérpeshé (€ quajtur Shaduf) me kové té varur né litar dhe qé léshohej me shkop bambuje. Ngrités tjetér ge kaceku prej leku i varur né litar, por qé léshobej né ujé me njé sistem makarash, I treti uajtur Jantu) ishte njé fare gikriku ose rrote. Mé voné u pérdor mekanizi shnekéve, gé u suall né Evropé nga Arkimedi, Ni we jané té origjinés finikase dhe ndiki duket edhe né ndértimet ¢ tjera. Fakt pér kéte &shté ujésjellési dhe ai i qytetit t Kartagjenés. Ndikimi i finikasve duket edhe tek ujésjellés © gifutéve, tek 18 cilét me i réndésishém eshté ujésjel ay Jerusalem. Marrédhtnie té ngjashme si tek popujt aziatiké, kané gené edhe tek grekét dhe romakét, Aristoteli theksonte domosdoshmériné e krijimit té Tezervave té mjaftueshme té ujit né qytet (kryesisht pér raste rrethimi té gjaté ng Kobra lufte).. Grekét dhe romaket kishin pér ujin, konsideraté mé té madhe e cila u materializua né filozofi dhe né fené e tyre. Burimet e ujit u ishin kushtuar Peréndive té ndryshme dhe ujit i jepeshin veti shéronjése. Cesmat e ndertuar si lét_mésuan t@ nxjerrin dhe te me tuba, sig na déshmon ujésjellési i Eup: in € 6 p.e.s. M8 voné, ata arritén té ndés persosur. Se ¢'konsideraté kishin pér ujésjellésit ¢ Rom erés soné na e déshmon Frontini, admi meth viteve 100 t& istrator i ujésjellésve té Romés; “Ujésjellésit ¢ Romés jané tipari kryesor i madhéshtisé dhe i fugisé sé Perandorist romake dhe me ato nuk.mund t@ krahasosh as piramidat e Egiiptit”. Ujesjellésit © Romés t asaj kohe, shumé autor€ t sotém i ¢ hidroteknikés antike; né to, tanimé mund t& shihet imeve hidrosanitare. Por kuptohet, furnizoheshin me ujé vetém pallatet ¢ klasés sunduese, kurse populisia e kishte tw lejuar t# pérdorte vetém ujin qé rridhte nga shatécvanet dhe nga t& carat e akuadukteve. Njé zhvillim t madh né Romé mori edhe rjeti i kanalizimeve, njohurité e té cilave u morén nga Etrusket, t& cilét mbanin né qytet pasterti shembullore. Edhe né kohén e perandorist: bizantine, kur romakét u shpémgulén né Kostandinopol, pati njé zhvillim té dukshém té ndértimeve hidrosanitare. G ndértwan banjo t@ mrekullueshme, nga t& cilat mé té bukurat jané Zeuksipas dhe Kaninia, me njé kapacitet prej 2000 vizitoré né Né Aziné e afért, kulmi i perandorisé turke éshté kulmi i instalimeve hidrosanitare, kur né Evropé ka njé rénie t& ploté. Ndértimet me té njohura té ésaj kohe jané ujésjellésit e Stambollit e te Damaskut, Pas rénies sé Romés, gjendja e kushteve hidrosanitare né Itali dhe né kolonité ¢ saj, deri né mesjetén ¢ vont, ishte shume ¢ kege. Qytetet jetonin me mbeturinat e lavdisé sé Romes dhe vepra t& reja nuk ndértoheshin fare, banjo kishin mbetur vetém né disa manastire dhe banjot e vjetra romake te cilat, nga ndikimi negativ i krishtérimit pér larjen u shkatérruan, Kujdesi pér shéndetin kufizohej vettm né rregullat e policisé dhe né ligjet. Por duke géné se té gjitha kéto urdhra nuk kontrolloheshin pér zbatimin ¢ tyre, papastértia népér rruge mritej dita dités deri né até shkallé sa shumé pre} tyre béheshin t& pakalueshme. Shumé mé voné, me zhvillimin e industrisé, me shpikjen ¢ pompés, me ndotjen e pellgjeve né aférsi té qendrave té ujésjellésave dhe i kanalizimeve filloi t& rritej shpejt. , ria e ndieshine e prodhimit, pérparimi teknik si dhe ja € qendrave té médha, sidomos nga shek min € rjetit ujésjellésve dhe té kanalizimit. Veprat ¢ ndértuara né até kohé, shprehin garté shkallén e larté g@ kishte arritur ndértimi. lire t& asaj kohe furnizoheshin me ujé né ményré té er madje Poli (orian i shek. Ip.e.s.) na bén té ditur edhe manrjen e Epidam nga anijet e huaja. ytetet e késaj periudhe furnizoheshin me ujé kryesisht népérmiet t& grumbullimit t8 ujit népér sterna, Sternat ndértoheshin jo vetém pér qytetet, dhe keshtjellat por edhe pér banesat private. Krahas késaj, shfrytézohej edhe Uuji i puseve ose i burimeve gé sistemohej né gesme, ose né fontane. Sternat € qyteteve kané pérmasa t konsiderueshme, Késhtu, dy sterna (8 zbuluara né kryegendrén ¢ kaoneve, né Finig, kané sé bashku njé vellim prej rreth 200m’. Sterna té tilla kané qéné ndértuar né mbaré Epirin. L sobopradis 9 oxy “oxUpurfo arowtob ow renjnqus a1 ayp epuaig eu erentEAns 9] aalseU amu out “901 Tau ode gyOI UAL UOYoUApU TeUIDTS -sanseyont, a oyp sqduag a ‘ansaqtolsafn ay wumzapu ay eaysofw 1s uapuaugd wy “ashorpN] as sgUTUBD ar aMfoIsN wBU ‘says Hy 9 UAYOY aU qenugpu } ‘saduag 1 isarrofsain aryse wuenugpu gy ar me! [INquIeyS ha youeaLneys “a[Nszep ‘asnseuew ‘grruTeYX ‘urewreY,, aN 2 yeltreg ayp 1s ouryskxpu ay fey att eremyxgpy ay tiunys 2 eUIzad wysiSaA4 ‘umuozTumny WO] WoL seVOUTEIP ui ‘oyReIa eqmM ow UTYsoYoURPU ab ‘usanelsafn “fo afary ‘sapoyys ‘weg au 1s arejefsour saypnied 91 a1osadzxy wu) iarayAb eIpHEE ay au uryseyrfu wuss oyp resng iy 90 anaquuay gr aULINES wraA tayRE 0s (1 foud aup squdqedaL, aysed HY 9 BAO gu TeNIAPU AISA PInpaMOAE Ay| “AIO TATE waU uyLn OUTS gb quesouaqat amynnsuoy UnzrTear alu ‘sanseyorlp gs aseyex 1 BIMpOME nyofu ¥ snysq “saqfotsafn sip eype uruouorsyuny So, “ouyséspu m asnd aup 1s oABsoUEG 1 esoUPIAd roreX ALL UIYSAyOUAPU gb wuss quinys snzopi9d quel spyseyoutf aN “azeyelsour vuoi oAa}akb fn qu aypo uaroprad n astsanyse] a1 ove out wifafu a ounzeg IMBspIY OASUTTTAPU 2 UAYSHY QU ZAIysafu UA[Op [INdod Ay eEN aypuny 9 uLreSofa purbgsad au igueuroyo sowopis yejouorp eu aye renugss ayp rerupIeyYs QuEx 2 ‘aUC) wIpuDA gu renysigA guey ab arequeq swysAupu p) sty wSU ouiysanpyZeA 9 ro/pup sodaryy ‘umnfasp aay gu 214) 2 uRNgnjUOY qugYP aUEY ayp aysny 212% gumur sngofu quey quer yaysABims ‘9b aie sed gufowysap “fio axounzTTeuey “aasarotsafn 2 uausny gu Iwo 2 afBug au Lap yqnueq edu ab ourystupy 9 young ‘sayytespry 9 uagsny au fy 2 tolip ayp uNa[e) senBon vy ‘es0KNy sadorag @ ouorjome ayp sa1afa 91 aut afadod wBu af ‘qué yndog “aurysioypre 9 auistindod pu qutpsay uruag eumys a1 turepida fopmesd sidnn a fe of aup mnndys as .astueised,, ypeur | sopfey foyorysroy T“eysry eqwosmoziqui gb ‘2yoy' ae aN “aupeUt ay omuaH aft tosad axsaytsain 9) aqommes are oyp spyrUDAe 2 uysTY gu 1s ‘sarafsauT a eYpNUIDd “fo ansing 93 aueatneys 9 ourysanyyrojanu ay wusze5 TEMUQpU BY My YTOqurEng # aAHTHEIpTY yaurrund zenyfexp ey 79ST quab ‘euised Op lqus semyApU ey To | uEsegIA wu MEST ToMYY Nysafur “ysd anys! Ql T “expe saypnued a we ow aifofu ay yfexy axnDqa) a1zqUIsOSIAd aun 91 alreyys afu our arynponye uuoLApY Be 2s ayp axdibys ous am ‘quuopuesad au ayfInexpIy axaumapu o renysolw axa) as afynp aU AUDA ALE, fio ipuerowoy ‘iuosleg ‘rmepy ‘yiAayng ‘efong rary XIX-IITAX ealnyaus ‘eli 0 ramegypn oyp muse “nigajed wirjag 18 ab inser 9 arse ANN ~anafSoun gu 2008 fen n ‘alu oup que axared 91 a uatiy amyny aftt 39d aypa uofan of nsosiad a1 ajar afu ou awysiegsiad ny ed youu aus 41g '¢ au ‘ousapusynfoup uf 9 rewars aypa auisapuar uaquny you axsarfalsain seyery “eioht 1 eapuab au aypa sod yeh, A. veurzad qu aup aymand welugq gu ‘oxmsed sour qu url ur jouororqny, “wumPxeLAG a vsattelsafn w9pu oype smfequirad aiyse r nuured (nay 922 2124 21 Op anu 9 wR ur oup mised 1 aur araf ay op afh ayp afuowueyap m op turn auAuLE aIAy aE US 2ad arturo aunys graf a1 op ofy ‘ene ay exafu eu aypatir piXuigut au uapopuian 1 op 9b rodap au 98 ob od, :orumunyys ndon auiiannta sg1ofa 9s squIOY 1 wAySUEZ 1 yADEY “sod LECT PAAIA uIseLAd N ayuENFA ayp rouEs gifuauIN] gu (SIRI 9 soUIOpIs) samtjingim © urunueyap ayp ifn a wafhfequr sad axodap a1 axaumpapu T wanEy ab vuayp a ey snuMUEyap ay oytofarOmpY suNysoNIIMADIUE — eUaUINXOP ua] vy SaUTy ayp asipUT INdHTEg 9 raraln 0 eamNsy “saIYse] qu Ab unumtzauOLU sad angola 9 aayse (qumratiny) 7 meyop 2 wiuaW uaz) ysnaqn{q a ui{n aw ayuoziumy a ab gu uraian of uapual® eurza5 Saypuka tn mn aiuoyr ‘euR] a) wg abrey iquy jeuwy, alu ous Sypuny 29 fay 1s i ypYEAIAC “UMYHO ansifed guob arynponye aX “(@lened) Te Is ouoroegny aw vie quDf arysofiy ar aur ‘anamed at farg “arynpamye win 1qu o4p arOSAYOWAL aU MaTEPL 1 t8N “(fe O11, ‘uo!BWog “IMYsuNEID 9 ayINg) uwapual aurysey r9j1> a1 ‘aasaqfatsain wzeS gu senuiaisys quel yeurting 0G] 92 AVRO!) WIC AN 19H) mde “0 siguroheshin nga jashté me njé sistem ballancues forcash, gé né kompleks formonin njé realizim konstruktiv interes: Jeta normale e ¢do qyteti apo gendre t# banuar, dn ushteve té pérshtatshme sanitare © shéndetésore té p zhvillimi i drejté i industrisé etj. mund t realizohet miré ve ky gytet apo kjo qendér ¢ banuar furnizohet né kohén e duhui © duhur me ujé, kur largimi i ujérave t pérdorura dhe i cdo Get béhet né kohé dhe né ményré t@ organizuar Teknika sanitare (furnizimi me ujé, kanalizimi dhe instalimet e tjera hnidrosanitare) si pjesé e pavarur e teknikés, né vendin toné, zhvillimin e saj e mori vetém pas glirimit té atdheut, Ekzistonin ujésjellés vetém né Tirané (me rreth 40 V/s), né Durrés: (me rreth 35 Us), né Vioré (me rreth 20 Vs), né Korg 17 Vs), né Fier (me gezma rragore me prurje rreth 8 W/s) dhe né Berat (me 15 Us por qé burimi shumé shpejt e pakésoi ujin né 3 1/5), Edhe kéta ujesjellés u ndértuan me ngut e pa studime.Té gjitha sistemet ishin pasuri private qé pérdoreshin si mjete pasurimi, pa u interesuar aspak pér kus! népér linjat g& itt ujit né praktiken e furnizimit me ujé (@ njé qendre té banuar &ht# norma e pérdorimit t& tij dmth. sasia e pérdorimit t& ujit né dité nga njé banor si dhe sasia e pérdorimit t tij per prodhimin e njésist sé produktit né ndérmarrjet e prodhimit. es, ¢do GE ekzistonin até vit ihershme tw Shqipérisé (rreth adertimi i ujésjelisave te atyre ekzistuese, p.sh, Tirana, kryeqyt cilésisé sé larté nga burimet € Selités nevojshme pér ujé t& popullsisé Kombinatin ¢ Tekstileve. Ujésel gendra té tjera té banuara. pérfshiré edhe t# rinj u ndértuan edhe pér qytete € sve u amit qe ne vit 965 ¢do banori Kkonte rreth 500 litea 1990 kishte qytete ku ¢do banori i takonte deri né 800 litra ujé ne dit. Por megjithéketé né qytetet tona pothuajse gjithnjé eshte ndieré nevoja pér uj. Si zgjidhje éshté pranuar.gé shumices sé gyteteve tona uji 'u jepet me orar, Kjo mé&nyré furnizimi, pérveg anomalive gé krijon né zhvillimin normal té proceseve jetésore né familje, njési shérbimi etj. krijon edhe njé stré pasojash té tjera ike negative: [Népér tubacionet krijohen boshllége uji. Nga kjo mbushje-zbrazje ¢ korrozionit nga veprimi i t& cilit jashte “pérdorimit” shumé kohé pérpara vetéshlyerjes sé tyre. Neépér difektet € ndryshme té linjave-apo t& rrjetit t€ tubacioneve (plasaritje, garje etj.) rritet mundésia e hyrjes dmth. e ndotjes s¥ ujit nga baktere t ndryshme, ndér t& cilat edhe patogjene, pra ndodh kontat i 3 Krijohen mundési mé t® médha t veprimit t démshém t grushtit hidraulik. Megjith “kursimin” © ujit duke e dhént me orar ka “rrtje” Konsumit sepse pérdoruesit krijojné rezerva individuale e, si pasojé, ka shpérdorime t& ujit (nga zbrazja e rimbushja e rezervave me ujé 18 freskét ey), Pér t& krijuar mundési t& furnizimit normal té qyteteve me rrjetin ekzistues, né radhé t pare-para shtimit t# sasive t# ujit nga burime t& rinj- bashkuar né (& veganté, dmth. popullsia t& furnizohet me njé sistem ujésjellési dhe industria me nje sistem tjetér; 2) té rikonstruktohen dhe t pérmirgsohen veprat e marjes kategorive; 3) 1 rikonstruktohen rrjetet shpérdarése duke e prishur “traditén” ‘gjerimit té rjett sipas “variatit"-shto miell e shto ujé “(pakso ujé); 4) \€ ménjanohen n& ményré urgiente dhe efikase humbjet © “dukshme et padukshme” t ujit népér tubacione, rezervuare,. vepra marrése; janohen “grabitjet” e ujit (per ujitje etj.) dhe shpérdorimet e tij duke vendosur sanksione. Té matet uji i harxhuar dhe té keté diferencime né shitjen e ujt duke lené sa mé t& ul&t gmimin pér popullsiné e duke e rritur gmimin kur uji pérdoret pér nevojat ¢ prodhimi kur uji konsiderohet si lend’ e part (fabrika buke, pijesh e sistemit 8 ujésj ‘skuadrat € avarive” apo té ndihmés s& shpejté pér ménjanimin sa mé té shpejté defekteve. ayp axofureunpu 1 quorsrzod ayp wun “paryerey eu ‘yu 2 eyeyys WBN fy ay IONE) | ro—MRmMAyuoy Bu ‘oynstuRgin sofepi! sedis oxeuoz 1 quororzod au ‘inarkb 2 wseuuad vdu :a10rIR), quinys eau yaiea naiXb alu gi jafsain a edouaisis @ vfyptl3z __tusenyefgo aunyskapu 9 uoBayey sedan qufozqumy ab) viepu a) BUITISIg- g (afn oun uayozturny ab onoryatgo 2 (@uoSarey_eun{S ay zed) Temyreg a1 WATE - & jal gs Solaepusadys as sau yuITAY yp a1yse eagtto a) foad uupfu “ysqudpyoy 9u9s afu eBu yasea “axRWNOUOYA Ip12A3] ou mnarkb ay mUNTTAYZ 3 MyM | YuINyeoI—d Bs AUD 9 ai4se ele afin ayaa, a) Yup ifn gy yUMTOdsUEN.g soysoy 91 eULYSandopIsUOY 9 ual izaAayys @ eypaLt A aunrzuadys aut oypo gzoy vsIp auyp omidey eypaws @) owrzuodys au yeyoxgboys ‘wia8ze] a) axowung 1 muTzalAayys “aenaised yaynp ynu 7 Jaze] a) uLINg afuopu renz}AIBYs aynp aso (uigysfoaan 2 unwinsed yin 939 | aynp) gummy afu vdu “yd weystbny 1 igh wimg” alt-esu" gin am yayoztuany gi op AeAYPeyAp a vipntzad ofa ‘o1ofn oarozar_fesay 9) loi as saftm svg (eldSeyoquQU exvsain uigs ais Subd 9 wupmiog 7.) ‘HUiZTCAYS a eupniiod oi93 JWalpep toynp runrztuany 91 yLWaISIS 91 jAyz 2 uysadoad QN sykiorsoid 9 oypew 9 aus eruay reYIpU Ny ‘aAauofes xh" @ asonsqio|d ises ory ysisapunyy “efDs 9) wyLd gu yopeniIeEU “Hin ay axacnungy aft out anoikb at uadef ng spumpusadys sisqyoyaty fas" paises 98 sofvin’ Gy Sule ow roy Siigisaid 9 eisopuaary res nfpual® aup royosabey 1d 2 rorysmy sensabay n axing “(sap 9 uauNys "sex esIp gu) JewIsyeU wuLOpIad 2 ua¥0 qu afn ed uajequ 9) op eiueSon mi auofes Qu onesouapu 91 ouuRdlis 2 raIwy ‘fosay 2 afosed 1g ve att ay anouoysaxd 2 wrupa wunypatirs 9 aupope aa op ‘samsizy2 aruaiss 21 3) aupous 9) Qui sofaiew arel8 “up jafhs qu yuorsasd 9 zensyoup 2 eruRa fur 9) eqn our axa aarqm | wiysed ‘ypeu a) au s99f_uewerp.afu a eqm fu a1 onegni 980 aprafa 1 a) aSoIys anauioy 2 visopuan ‘ifn o uofizeur rad efar a1 anrsdan 9 wizeKayys au eis ‘uot siGsaniy iesejy fh at avoid sautuniad gu ‘suyssald a} ainspiojd gu auforsisuoy 91 punus ory. -aunscipu~ar“auiok-saaraixb ‘a alin ow munrzrumy 3} asamisizya oA 2 uno Rese fia axezey f nyeaiad HaqsIs 9 oAezE) 9) jouw 2 vluypifiz Isapuan ey ‘ain aur yuurziuany maqz anyadsiod qed ar urzarays au saruga 9 9 A HuUaIsIS ar a joBigp Mn sIsu wSIp AN 2aluouiny 9194 91 axwsn{n aup 1s ‘qu0yeu jafypalix au ‘ssonnyy aiofn ‘s1oxsyeu ouung ‘oumysAapu unui afypofiigios aur yuoysis 2 young, “ofypaluiaan yalopigd ‘210yeul ayp as0uNpoy repuan ‘qu ayefr araf 91 utng 1} gunys aruse rad aynya]2 u81ap 2 wisapunyy iaagig “fo 2 uN 9 senwnsuoy ed afypatiuaia our jarkb squr aurysonyefer a) raise] au ays up 31u039} 9 auIYsIOARY a aysMy Jaq ‘Snvdwod 9 auiyipu auu ‘oxtue oun afaBu ow iaiq oyna} oup anypaltz odes eu oyp muasay 9 wAorar a8 saiugyp 9 exkuayy 9) eanjony tubacionit 7 kthehet pérséri_né fiziko-kimike, me ané AD e rmanypy : CO Rezousuon Sage € pobiene, 2 Varta eo Shunovyen Vig + pudle Akankim | Gore a wvpolanns yoy = emonouunt Q Bt > wo ~ imi MQ. if @ >: oyw gr oO Fig. 2.1 feed Uli Stabionit t pompimit t& Eshté € qarté se sipas késaj skeme mé mir Gh Qe uji E furnizoje né radhe tw park nd prodhimit. 3s sé dyté 6, dérgohet né objekt. Meqé né kété objekt uji nuk péson “uanyjafoud 9 uayo au aagioung y wun - ‘usa used nag 9 pupa anqzonng tun = ny aynuiso) 91 auie aw JayoRyeoxRM 9 punt ngiays a osqiueBoy, saypniiod — puny put asisyindod o ehny ‘afm our yrusyzuany as say Quryoy ‘9 yolysny{ our aup Is aif gm nuOprad ay 9 aavsayzay a ourysfareu 9 TorysM ow afyindiad au 9 Isqrea Qu UayorNNsUEYT 9 Op aUNgIays = asaqILETO)) saupnuad qi utzequr sed “epinay 2 teada,\ ‘nuiqiays 9 asaiueoy| weypnised 2s eye gn aur yur quof 1 pure ‘nsaqialsaln ay auystapu ay ananfetqo ayp aneidan ay (armznuoure 2 yypnuod) siwIguaSs ay axNyY wUpNLioG “guinys qui 9 afk Qz-O1 Wow eypnised yynBaxr 1g ‘mumnypfoad 9 yewsy ode yermpsur our oypo uininsuoy gu “ruMyefoxd 2 upskiop au reyonqeasad ay oun yunzAdKays @ asqueROH|wipiiog APU a elorsoy graf g1 op oypeus o au be sain an ouysdspur ay aAarya{go aup aAusdox { winseidied royoq fn a apyafgo aup MIqIEYs 2 asATeFOT] aypaled TS “renureg 98 saxpuob pay © upanyedsied ystseaed quar aynp semyeosgd yaynp viinad m1 nuUe!2 ar yeyys tad oup 4a) 2 astsyindod a ouoséreu saat at eys sad 1s ‘sqyoy 9 ununTey ou IYSIUNNpYZEA rar Tn | WuNsuoY as YsKsEIed ansed yoqmp ‘zenueg @ Japuab aft au ryfn 9 yolinad xemyyeou|d a2 Jag : a ~ | Wwyqiays e eseyeB0)] eypnuog - 2 \ i -renpyaload 91 142/go ops sad oanyynnsuoy 8 a renfeop a uideh OTT “yy es goqz a1 aAeryaford 9 unary rofupulz say as at anyoford ses Fosay 2 uaTuaUp ‘anovoroegn) 9 uM yp rejogea eupiS a afequurad 9104 2 wisepunur senfLry rayNp “tuHNYaFoxd azey MAX AN “erempyaford 9 ron yofqo vypld a1 rad aquedan 9 vforsox vedo! aup oxtuyor auososiny yahysa® eymls a uoyplle may IMT RyPTOT CTU) iysteiysiad F pur Te joupHBe ‘onauenA 1 y2WOUOx—-—o%1 yseyeny PSN) o1od 21 op ab aytiouryeus emu: oyp ouysypAR~d 9 vlowsoy 1aUTKN ~uazopiad 91 op ab auosaAny axaqeuateur a1 vwursea 9} eaaryolqo aulaq odn ‘oxuorsynnsuoy 1 muApU 9 yeUays 28 uoYxacy ab win 9 auses vBu ‘yng ‘ain aut as sathiap 21 ‘cmmestut 2 uaidan sad ‘uomsoady ‘uh 2 ujutfourwy sod oup “Gy 9 eae wy TZUN 3p anaVYOIGO unpjefoad 2 yeze4* APN BW LIWIZINHNS JL LINALSIS 31 SASLWArEO 3 NAPLIEVDOTI H3d SHOSAAYM LVN3HG 3 ‘It P - rritja natyrore e popullsisé né pérqindje; 1 - numri i viteve pér periudhén llogaritese. Shtimi apo zgjerimi_ perspekti ndérmarrjeve té tjera t& prodhimit caktohet né bazé (E planeve ekon shtetit, sipas projekteve teknologjike pérkatise. 11.3 - Normat e projektimit Pércaktimi i prurjeve logaritése t# ujit pér njé qytet apo pér nj gendér banimi, béhet duke patur parasysh pérdorimin e ujit per t& gjitha kategorité e pérdorimit t ujt drnth, tépiake pirje (komunale); 1b - pér nevojat teknologjike (industriale); c- pér nevojat e shuarjes sé zjarreve. (@2Né Konsumimin e ujit per nevojat jetike, té qytetaréve pérfshihen: pér t# pire, pér pérgatitjen e ushgimit, pér larjen © enéve, w'dystiemeve etj. Normé pér_nevojat ekonomike-pirje (Komunale) és per te plotésuar t& ce t& tj (Tabelat I dhe 2). né kéto norma nuk pérfshihet harxhimi i ujit p8r larjen € rrugéve, apo per ujitjen e lulishteve. Harxhimi i ujit pér larjen e rrugeve e shesheve, pér ujit apo té lulishteve, t& gendrave t& banuara apo (8 atyre indus i pérdorimi i ujit pér plot € nevojave ekonomike-pirje punéioréve & nénpunésve té ndérmarrjes dhe pér larjen e organizuar w punonjésve me dushe (kur kjo shihet € nevojshme nga procesi teknologjik i dérinarrjes), pér larjen e dyshemeve et}. (tabela 5); pér nevojat e proceseve teknologjike dhe normave té péraférta qé marrin s gé harxhohet pér prodhimin ¢ njésisé sé produktit qé prodhohet, si tabelave (6 dhe 9) ose sipas’harxhii ndéemarrjet me prod produktit ndryshon edhe pér ndérm: procesit teknologjik, organizimi i proc kushtet lokale et op Har! analoge sepse ndryshon skema € aparatura e pérdorur, ndryshojné ir shuarien e zjarreve, né qendrat e banuara dhe né ndérmarzjet e prodhimit varet nga njé seri faktoresh, sig jané: madhésia e gendrave, numri_ i rUve, dendésia e tyre, géndrueshméria e Konstruksioneve kundrejt zjarrit, déndésia e ndértesave dt Hoji i prodhimit né ndérmarrjet' industriale dhe organi drejtimi i erérave dhe intensiteti i Peurjet Hogaritése té ujit pér shuagje on € zjarreve nga jashté objekteve (pér gendrat e banuara dhe industriale) dhe numri i mundshém i zjarreve te pémnjéhershém, pércaktohen nga rej “Mbi_masat_mbrojtése_kundra nevojat familjare dhe publike, pér banesa me instalime t& brendshme sanitare, sipas numrit te banoréve dhe normat pér ujitjen e rrugéve, shesheve dhe sipérfageve té gjelbéruara, Ndérsa né tabelat 4,5,6,7,8 dhe 9 (shtojea II) jané dhéné normat © tjen paraprake t prurjeve Mogaritése t& ht: normat e pérdori nevojat komunale (ekonomike - pirje) né ndérmarrjet e prodhimit, normat € pérdorimit té ujit pér nevojat komunale pér objektet e sektoréve té ndryshme qytetare (shéndetésisé, tregtise, mbrojtjes, arsim kulturés), normat per objekte té vecdnta prodhimi pér kryerjen e proceseve teknologjike, pér objekte t# sektorit w bujgésisé dhe pér sektorin e ndestimit. Shénim. Tabelat e kesij kapituli jané tek shtojeat I dhe I ‘alysa 2280 ajeurtsyeu sofmud a wuYeorRd 9 Bjaunog “eCusEENApL ound ab uayoy aim sad waysifenatu 1 royoursd gy punus yifn 1 ws10pied ‘asougpu opS sad afm 9 unumuyperey tq oxvuayp 2) 9) asoBunw ani Hrynpoad 2 aursafu tad ,ur au fn 91 weLopiad o wunoU - 2a “(ha mi ‘wor au) senuead a asiew astsafu sedis ‘safumunigpurt Youp iuitipoid aysa = g my ( auipy ar tg = WD w ' carol ay op oxonp opeurtsyeu ving “(alongs asanesed ugjogn 314s) reyoypoud ab arynpord as astsafu 9 urwmrypord sad yuin a numopiad 2 eutiow aype uaropied 9) punt asanjuotz0 guduaU! aN “2nh) ah ax1fBojouyar yopyoford vBu aso numyyafoud 9 wsAiep wu wouout ay yeynp “fn a musopiad ¢ wunfGa1 oyp 18 ayemsnpur saafseuapH a1 wuyypord 9 wfoxu sad aifn ¢ rumpesey ‘inpuownad anyse dig (Bojoujay yeloneu sad elsnad “LE ISNpUY JofUEWEpU gu YIN @ efsNIg - “EI cuofirin 2ad astiamysyfenaluol 1 nustojaoq ayp ‘abepradis z om | 2 worn sad ewoU yystanyadsar uel ab ly auyp lu aaiga 3 eyp w 91 pun au ‘(ui aU - sofnin royonysuau t 9b wobvjiadis) 4 Qu9A Ni m1 pudA att asdan ‘iadis\aul Is 1ystspIo|d quel rawUde,, fhe eaaysoys a uafi{n sad yin a efanig - “ZI 5 OEE 9 aN” RAID, epuat® apuoryas iad ayoursyou elimi _ RmeU “Tega RAT ALOU MUSTER ATO TORN MATTIE may 2-001 YE-0001 _ amorowg, _ evo nu B07 (tO ey oH = o ‘vopusl8 ap aay snd od ‘azov0 aqounsyour elinag 210 / ls ag he = OMY, Tg, __sepual y ‘009 aft rad ug] au WLLOpsad aut UaUIP gu 24D40 aumpwsaU vlinig up at en gu ult a) MUTWOPENTS apoUTSOUT wauoU-u ‘(upanyadsiod aypa yscsused anjfequi onp) senueg 9s seupuab m1 aAqioueg 1 tru JoyoURYS = Not May} } asi: al1id-ay}wouoya 1efonou sed A HuMNLopigd 1 nye MmUApU N aA9| sopiad a anaajura® 910 seafofu Fmurdon a1 axsonsopigd 9 ares0 1 a1r20 ajounisyeut tlinad ab ayouesd Swumyafoid o upynyead ai “areMNLToyy fy a) soMp quuopied 1 nyyRId Jemyap jyNp Iifn a1 axe10 ajeuNSyeU riod 9 yoliniid somyeo.gd"3) HRq “up (esay od 9 ose10 areyesaur vbnad ayp aioup ojeursyotu wfansd wipes YeyoryeosRG =) punwi ‘oasonsopiad a14ty a | anofanad ay anysafip as sefypajour a1 que out ‘ifn 91 aasonsopiad a1 auiyséipu ay oxauunfaut 2) yeyys sod “os yssored amped yoynqy “guedea a aAsonsopigd ovofinud as sofypaiqui 9 ue aw uapual® fn 9 aseumeZol] wold 9 roland ‘wayséspu 91 aasomiopiad uaqiays n wsayfofsein 1 woistg. au auuedan ay aason ud o¥py asaypnfBow) 9 Suinys 1s royoryeauad 12 Ul ut) aivio auuigdis as atanad ro/Biliad 9b apuoyes sed alimid eup afBio-ppouaspom almad ‘(nuunsed 9 ued 2 9yp saftey 9s satdeA gy 3e10 unueUNpuO! snp ay s9d UDqEYS EHD 9) yprur joes ayp 8 91 ue aut) minsata Blind (endwiod 9 amadan 14 yfarp uayoryraiad onde afeup somyroued a Jad fepueag cuaysfox9u 1 vowaxd adi ap yang au GRP melf Thurypoid as sofsmungpu oso senueg_as Saupuab d51 7, TOG ab TIN ay aTO|A-AS astous sedis untmeZoH| 1 ayn ‘Th 9 iuonsTs Pusayfasafn y ate ayp wlury So ano ry IPN 34 ASZLIBVDOTT SAaCUNd | INLLVOuad i dies .3.2. Prurja pér nevojat komunale Edhe prurja maksimale e késaj kategorie pércaktohet njélloj si edhe prurja pér nevojat e popullsi Prurja maksimale ditore (ose pér njé ndérrest): Kétu: Ny - &shté numri i punétoréve w ndérmarrjes q& punojné n& njé ndérrest (ose gjaté dités. ndérresa_me_numér té barabarté Po ge se numri i punétoréve ndryshon per edo ni ‘VEme shumén e punétoréve é té dy ndémesave. Po késhtu do té_ vepronim — 1 - norma e perdorimit t uj Prurja maksimale orare pér ndérmarrjet me njé ndérresé Kétu Ky - koe! % Kur_kemi_ndérmarr Kur cndryshém: is riarrim ndérresén ot ka numer mé té madh punstorésh, Prurja maksimale pér sekonde: Qasr 4g 3,6 naka sek = 11.3.3 Prurja maksimale pér larjen e punétoréve Kew trohen larjes sé organizuar ié larje, ky ~ kooficienti i jonjetrajtéshmeérisé, 0,75 - kohézgjatja (45 minuta) e larjes . Prurja e ujit pér shuarjen e zjarreve Prurja e ujit pér shuarjen ¢ zjarreve, né njé gendér t@ banuar apo faret nga madhésia e késaj qendre, nga lartésia e ndértesave dhe nga shkalla e rezistence’s sé tyre kundrejt zjarrit, nga shicirja dhe madhésia e reparteve industriale, nga kategoria ¢ prodhimit t& tyre si dhe nga faktoré té tere. "Prurja maksimale pér sekondé pércaktohet si produkt i prurjes loga- ritése par sekondé gé duhet pér shuarjen e njé Zjamri mé numrin e zjarreve t& fmuiridshemn: Gajnse = (12445), eu q'y /@shté harxhimi (norma) i ujit q& duhet per shuarjen e nj& zjarri me nidibmié t hidranteve te jashtme; ‘a num@i i zjarreve té njékohshém; q'sy harxhimi i ujt per shoarjen e zjamrit me ndihmé t& hidranteve brendshme té ndértesés ku ka zjarr. Zajatja e kobés sé zjarrit mé qendrat e banuara dhe né ndérmat merret gjer 3 ore. ‘Megiithaté, regullorja “Mbi masat mbrojtése kundra zjarrit”, perme- nd se kur prurja orare pér nevojat ¢ tjera té pérdorimit te ujit, kalon sasiné € uit qé nevojitet pér shuarjen e zjarrt, kjo prurje (e zjamit) nuk merret parasysh né llogaritje. / x - Mbi sasiné e a8 humbet 8 ejot hme duhen parashikuar humbjet né linjén ¢ jashtme t ujésjellesit n& masén 3-5% dhe né rrjetin shpémndarés né masiin 15-17%, gjithsejt 20%. Shembull 1. Té llogaritet prurja pér nevojat ekonomike pirje (prurja it gé furnizon njé qendér banimi, né te Naérmarrja A punon me tri ndérresa. Numri i punétoreve né ndér- tesén e paré dhe té dyté éshté ngu 600 punétoré, né t€ tretin (te natés) pu- nojné 400 puiétore. N& repartet e késaj ndérmarrjeje (né anekset perkatése) jané vendosur 40 koka dushi, né ndérresén e treté pérdoren vetém 30 koka ushi Naérmarrja B punon me dy ndérresa. Numri i pungtoréve n& secilén ndérresé éshté 400 punttoré. Ne anekset e reparteve jané vendosur 30 koka :aral a) op asazapu opd sed un cp aiysnp as saund a1 afvelSzayoy sad asayumzoy) olinag a sive=—— 9 _. 9 ‘ $40: 008(0E + OF + Or) : _ ysnp 2404 afu ar e101 og wiypcey Jad yp (@10 ¢z'0) TINUIW cp safre] ay aftetBzayoY aad ‘aysnp gu aagiorgund a1 renzu8I0 9 walre] sad azonp lini 008 _ ST-SE-009, cave! ay op o'z=3 asuiguiysifennafuol a1 waroyeoy sed oyp a1 g sasexiapu a afvefizanoy ad (ysqlorgund peu a au rwnU om sasougpu sedis) asenn8oy vlimig 8/9 S1= 0001 €-(00r +009 + 009) “aMp/l Se aun ay uaTZOped 9 quou eu anqioiaund a ofsid-axrwouoye nfonau sad avonp plang "y waluunurgpu gu pling WS ILe+te+9p="b asguaegoy] efansgy ll €S= =D W001 =0EI +0zE + 0P92 = PO eng 2 waspusb sad auysyytBupd 9 asonp vfnag as/l ¢ = "b apuoyas spd wlimag ger =< O0Oh = © £-009E-Z1 Ap aU Ar Z] MoUOLSAUNy ab uEAreys 19d asoNp efIg -009E _@:7-009E _ 00008 "Wea :ofitfn sad asqresoyt S/97tC= 0001 _ 0001 _ y-o0008 Tug "D tl ‘oze= o0r98 8/3992 = - 1997 Sre1- 00008 EN =b ‘asgyuvoy| afanug 0001, oe uy" ‘nal 9) op axoup afinig mp / 77 = BOY sz =u rad si ‘sauepuipdys uyafi au rofquiny ysiseand -naluo! 2 iwarotjooy au 7 ¢¢y auufouesd QUeW ayNp ayp CT=¥ asuiaun 29 gp au tofu af za ayfn ay nuLOpiad 9 uaWION somuDg a oapuay 1194p Y onafteuapu a ywloxau Jad feed oyp waystid 38 saxpuab a fanad our auufopysea 1 4osakr4 wsantopiad anyse asquabous ‘seneg 5 9 salimad 9 walimmefoyy :afypul8z ausarrofsatn afta au alquiny aioup safnid gr ao quifouvsg fn s/t ¢ wounsuoy sup weg 9 uaspuab any = Hu rentperey aynp “ysai0 2 ford oy, AP rayaq efi ab meq 9S Sauptiob 21 WOM) 9 nojd 21 UUAYP 9m YN “apRy{o] afyousu au efuEqupTEys pu 9 yofueq tpdau WSALAPN “9394 ODOT aTUSA (gq pu ad arp as saz0y a) wizaiXuyys au saluga std) jj renueg 2 upspuob 2u aaguoweg uuyjiab aay sad raLopiad >ynu ways Su yeupq_ satin WE isinah sip iad waystid 9 pérgindje té prurjes ditore pér koe nté té jonjétrajtshmérisé Ko=t.3 (Eshté pérmendur gé grafiket e pérdorimi ‘git varen nga regiimi i pérdorimit t& Qy =184+4,4=62 Is N shtyllén 3 jané regjistruar prurjet orare né m. Prurja pér wjitje &shte shénuar né shtyllén 4. Prurja orare per ui shté 320:6=53.3m’, megenése pranuam gé ujitja kryhet nga ora 5 gjer né 17 gjer né orén 20. Né shtyllén 5 shté si punon nga ora 11 gjer né orén 23. Né sht {jera jané shénuar prurjet pér ndérmarrjet industriale, né tcilat faktikishe uji 800-35.3, harxhohet mjaft dhe jo n& ményré te njétrajtshme. Ndérkohé prurja 4= 3a 230 V/s pérgjithshme né ndérmarrjet industriale (pa harxhimin per nevojat Pér larjen: . teknologjike) formon vetém [(78+83)L00}3754=4,2% t prurjes sé say = (30+ 300-2300 0,75 thshme, prandaj lékundja (ndryshimi) ash a é theksuar né undjen e pérdorimi Naérmarrja industriale B (né fazén e paré dhe w dyté), Per keté ndérmarrje prurja e ujit pércaktohet né KEt® m&nyré: (400+ 400)-2935 1000 3 Que =56, m isht nuk ka ndonjé dhe né rastin € =27m? ik duhet t# harrojmé (45 min), por uji i mxente jaté kohés st pérdorimit t& dusheve. Prandaj prurja e ujit g& jepet pre} pér dushet éshté mjaft e njétrajtshme se sa harxhimi qé béhet prej tyre. Si rrjedhim, pa bére ndonje gabim t konsiderueshém pér saktésiné Hogaritjeve, mund t& pranojmé se 5 , . Uji qe pérdoret pér nevojat ekonomike-pirje né gfarédo ndérmarrje Prurja e pérgjithshme né ndérmarrjen B. industriale harxhobet né ményré che ajategithe periudhés sé punés st saj, pa marré parasysh as pushimet © ndryshme (dreké ef). Pér i prurja ditore néper ndérmarrje do té ndryshojé disi Né Kété minyré prurja ¢ pérgjithshme ditore pér ujin e pijshém ne (do té kalojé) nga prurja llogaritur né fillim, gjé qé nuk ka ndonjé vleré gendrén e banuar sé bashku me ndérmarrjet industriale do té jeté: ke. né gendrén e banuar 3100m? dhe qu=71 Us Pér ndérmarrjen A, prurja orare do té jeté: né ndérmarrjen A’ 78 m’ dhe qu=6, Pér ndérresén e paré dhie & dyté, nf ndérmarrjen B ii ujit pér nevojat teknologjike pér te dy ndérresat 2-8-3 228-3600: igs (000 2=20, 1/8 Qa Qq =56+27 +576 =659m° dhe q=3+6,4 +20=2! 60-35, Pér nevojat ekonomike-pirje = 2,65 > 8-1000 Shembull 2. Te ndértot 40-300 dhitnave té shembs Per larjet né dushet 8-1000 Gjithsej 4,15 m* Pérdorimi i ujit né yendrén e banuar dhe né ndérmarrjet ‘Tabela 1.111 oréte Qendra e banvar Pér ndérmarrjet industriale Gjith.% dités | Pér nevojat ekon pirje | pér ujitje | Per shatri- A B Pénev, | Gjithsej | t prarjes ne né%té | nem? né m' vanném? | ném’ | ném? | teknol, m ditore prur.dit ném? i 2 3 5 6 7 8 9 0 | 0-1 3,2 84,48 2,87 87,35, 2,27 12 3.1 81,84 2,87 84,71 2,20 13 32 84,48 2,87 87,35_| 224 34 3,2 84,48 2,87 87,35 227 45 3,2 84,48 2.87 87,35 2,27 5-6 3,4 89,76 53,3 2,87 _ 145,93 3,70 6-7 3,8 100,32 53,3 2,87 | 156,49 4,07 78 4,6. 121,44, 53,3 | 2.87 i _ 177,61 4,62 89 54 142,56_| 4,15 5.15 36, 188,46 4,90 110 5,0 132,00 415, 5,75 36 177,90 4,62 On 48 126,72 415 5,75 36, 172,62 4.48 112 4.6 121,44 10,8 4.15 5,75 36 | 178,14 | 4,63 T= 0 wiaysifenalu a1 of rumopiad @ aiuarsyaoy zenuerd 2ynp ‘SaUp 91 910 OPS au exoup safsnad ay afpurbrad gu ye19]a renUaYs Quel z UQNO[OY aN :UTUaYS OLE OLS 0% V8 O€T Ove OoT O01 Tesi SSerl 9E SUS st 896 Le ¥e-07 CBEST oF Sus ste SOL zEO0T se €2-7 “by eel 9 sus sty 8Or _ TWO Eid Tle v ‘OSSLT 9 SLs stp sor O8'sIT Sh 12-07 S SBT oF SLs sty SOL ees 08ST ob 07-61 ‘v SORT oF Sus vy SOL ees OVOTT vb 6r-8t oc TS"ECT OF SLs sUy SOL ees eI ev 8I-Lt 2 98°ZLT of sus ste SOL oTorr vo LL-9T v er sit oF Sus SUP sO _ py Ter oF 9T-sT ¥ vUsel 9E SLES sty SOT be TCL oy Stl ¥ SELL oF SUS stp Or | 9r9Ir rb rer ‘v OS*SLT 9E vs sry SOL 08'81T sy £1-t1 TNT sapeqes | ranrpyze, Pér ndérresén e trett Pér nevojat ekonomike-pirje ér larjen né dus Gjithsej 2,87 m? Per ndérmarjen B (pér té dy fazat) prurja orare do té jeté: 400-2-35 nevojat ekonomike-pirje s pér nevoj pirje s-1000 pér dushet Ne shtyllén 8 &shté shénuar prurja pér proceset teknologjike né ndérrmarjen B, né shtyllén 9 dhe 10 prurja e pérgjithshme né m? dhe né pérgindje té prurjes ditore, Koeficienti i jonjétrajtshmérisé pér prurjen e pérgjithshme do té jeté: > ~ 143, mand ta pranojmé 1,5) IV IV. REGJIMI | PUNES | UJESJELLESIT Skemat e furnizimit me ujé, pér vetém ekzistencén e elementéve té ndryshém té ujésjellésit dhe pozicionin reciprok té tyre Pérmasat e objekteve té vecanté, numri dhe fugia e pompave, véllimi i rezervuareve, kuota die pozicioni i tyre,-diametti i tubaye ej. péreaktohen me ané té Wogaritjeve, duke u nisur.nga regjimi i puns sé tyre. = TE gjitha objektet duhet té logariten pér prurjen maksimale ditore te “ult, Stacionet e pompinnit gjaté dités di Regiimi i punés i stacioneve té pompimi {8 japin prurjen & plow ditore. 1V.1, - Lidhja ¢ elementeve té vecanta té ujésje né funksion té prurjeve Le Ww shohim lidhjen midis regi # ujesjellésit né shembull Supozojmé se regi sgrafikun e treguar né figurén I-IV. Konsumatorét e ndryshém furnizohen me ujé duke e maré até drejtpérdrejt nga rrjeti i jashtém i ujésjellésit. Si rrjedhim, regjimi i punés i rjetit né térési pércaktohet prej harxhimir. t8 ujit nga konsumatorét ose prej regiimit w pérdorimit 1 ujit. Grafiku i punés i stacionit té pon spave duhet t& merret né lidhje me grafikun e pérdorimit té uj dhe ti afrohe t kétij sa m& shume. Por kjo nuk do j grafiku i furnizimit me uj mundet dhe duhet w pérputhet Gjaté furnizimit me ujé me ané té né ort té veganta ndodh qé sasia e té punés sé elementeve té e skeméss qé paragitet né figurén | harshimit t& ujit gjaté dités paragitet né vegant: dhéné té mos pérputhet Supozojmé se pér rastin e dhéin’, né Stacionin e pompave jané vendosur dy agregate pompimi (pa marr parasysh rezervat), nga té ci pari fillon punén né orn 0 dhe vazhdon gjer né orén 6, duke dhéné pér gdo © sada uoyey gb fn 2 vises wu oss aansdan a1Xigy 2 JeseULRA “IN ov aup sofireur 9 yesdan ous 204 2 ‘ound wayséspu'a1 wifBou our ysatfalsafn a axoryalqo 91 oaadnat AP 0 uaund worndan gb yuowsre mysg Wonasezar ‘wypafu ig ‘RuouMsuos eB ifn gy UALLOpI9d> F oup aanduiod 1 ruoroeys #8u atfn 9s sorugyp at || 80 uayoryeosnd fi c 1(Bar fad rysisaioqd 1oyoryeorgd snot as sqund ¥ ranfBex (1g 980 Z) uaMSy qu anytbered 2 urwaysis Jad musy, “earduiod a utuoroeis ou woyptt ab nsartefsatn a yaiuawozo expufd ar sad sqund + Fox rayoryeaund 3) punw ‘anedwod a rquores 9s spund ay in{gesd our afypyy gu ‘ayp ain gy aumopsad ay myxyesd ar an “(eypaus a gui aryatgo sad) ‘nau 4018 (B/8oA 91 o1yafgo spd) afu St uoysAapu “auysAspu a1 aeTeUIpIO 1 puma “quip oxeunzaieyys 1 yumu ‘uaysiue a usayafsafn aN fy 9 ura kayys Apu oyP_UOIsoy aI “yw ‘exrdwod 9 uruoiotis gu aAawdaise unt 9 wali UoALAY gb afF ‘yunzuany gy anytyes8 gy oAvoui ® uuUINU amuL oyMp reyLIE a pun aysTANyLd “HuMZOPIAd > ul ur qrunerumy 91 mye as asuaUYse!BU 1 ypew True Gog awuenasezar 9 efossoy 5r9f 2) op 19In 2 aur be “wiypalas §s 9yp aurenasozas ¥ sofqnan unten gral 91 op |pBoa aut be ‘irumIopad 9 ‘umyyes8 ow ynurzyuany ¥ myLjeA apel py Jaye UL eS as Iya eyoKdNy uo: ru yayosa au 1018 y -O uaseus squ0 fad aso 2 wousi9y1p wD woyxsry ToYocuaNy ab myelgo w:sxapu MO urdel wedwiod as TALOZON gu WONPUAD AyD URI HORS CEH TG URIO aT TOT GWT wa ead a) munpms aye (Gyed aur ed as0 auinys 9 ws sed aaysa) ouousuOy gb fn 9 uses our gueqeseg 2 nyse >t reNBz9p 91 “ifn a eIses “gIUBSOA 9) Q10 OPS eq %BO01=(PCXLI'P) 80 HOOI=(EXP)-H(SxP1)H(EX9) nsopiad vu 'p) alo 9u omovesou UST a anunysey 1 nye ype Fs aun3yy uenfafu ay au ansopuaaiqui jon wi ied (mad i sa ind 9€ Bu af vy10 a “aued a edwsod wg.on 2 uato au 1018 Oz w1o nu ‘quon ayy ‘g10 opd sad axoup ofewisyou jsofiad a a uidel ‘aypntiad fesax pel ‘nyyseq as iewZoxe

| 960¢ |_o8_| zgsz | zu'99 | pe: FF Slip THRE WRU iy SAP RATT aT PORT AT Tt [sts ser | ee wer ave | v0 2 muopiog en ap uopeaM a oN = fury = FUR vauon | sem | mame cael “eBu angeu 2 ‘guey a) au asqueMain sayid 2 oxmowoa! visauey - Oy ny AP eakbseq “9y% + U4 H= 7H lt! Lge wounzoy Fes 9 4 ‘ur Quge =" azoup ualined ze “jysTUTypelTy, i@I0A UnYsoyoYeful a puny oyordny ‘asgquiisaut qny tuy84 au ulin 9 asownjas eysod - h rayse ‘auonp softnad 21 ofpmibrad au 1s xenugys aust yofieH01] * uyy8y au wayspuaig | uoysord -d iny|audbsed ay -oatypntiad sedis 10d ‘rupsaa 9} angio sedis’ of uufouapu : ‘ei punut uajaqe) oroyare ‘siueisuoy taraqur (n ford wlipnp ayp senaiozar qu rye auf 9 efiky axvduiod as saund a ayoy eimeSen 91 aavypnizad arel3 asguabayy a ‘AL p uaidbsed au senugys aiusa aurenatozan an yanyiaa t runyeotag Né figurén 5.1V jepet prerja verti Se pérgiithshme té furnizimit me uje. né te vijés piezometrike pér momentin e konsumit maksimal Figura Iejon t# sqarohet lidhja ndérmjet elementeve té veganta tt rrjetit kundrejt presioneve Né raport me pres angeta nga rezét ¢ gé_tregon rénien ¢ presionit né_rjct_né orét¢ isht me ané té vijés (fig.5.1V). Né pikén b duhet t& krijohet njé presion i tillé Hy né ményré q& per | uljen mal aa té mos bieré me mé t8 disfavorshém ndodhen pikat mé «@ shumé angela eV vendosura né kuota-mé 1 larta, Ndér kéto pika de, rezervui jené Vieftat mé t€ vogla té kuotave piezometrike (mth. Kuotat e pikave t raste, mbi kulla t& posagme me Konstruksion té ndryshém). vecanta té vijave piezometrike, té matura nga njé faré horizonti kundrejt t Sipas skemés s# figurés 5.IV mund té vendoset lehté lidhja midis cilit jané matur edhe kuotat e terrenit) pér shkak té rrénies sé presioni presioneve né pika té ndryshme karakteristike té rrjetit té ujésjellésit. ajetin shpémdarés. Né_pikat_ me kuota m& 18 larta, diferenca e kuotave Késhtu: 'Zy+Hy= Zit ht Dh Q& kétej mund te pércaktohet lartdsia ose kuota e nevojshme ¢ fundit te rezervuarit Hy=Hi+ Dh -(Zy- Duke vendosur rezervuarin mbi njé kuoté Z, - sa té jeté e mundur més , do té kemi vleftén mé t8 madhe Zs - Z, dhe si rrjedhim vieftén mé vouél 1é Hy, N qofté se si rezultat i Hogaritjeve viefta e Hy>0, atthere rezervuari vendoset mt Né figurén 6.1V piezometrike gjaté ndryshi kematikisht tregohet ndryshimi i poziconit té vijés 1& uit né rezervuar dhe te sasise sé ujit g& pérdoron rrjeti dhe per humbje -maksimale té presionit né.rrjet..(q@ i korrespondon konsumit ‘maksimal) vija piezometrike do té zeré pozicionin.a~ by, ‘¢ Konsumit maksimal, rezervuari do te jeté plot me Kur ndryshon vlefta e konsu madhésia h atéhere vija piezomettike d het rreth pikes b; ose b’ (ose rreth pikave ndérmjetése, sipas nivel t# ujit né rezervuar) e do té zeré pozicione té ndryshme gjer te pozicioni horizontal (kur do t udérpritet nga mrjeti). Té gjitha.pozicionet e reja te vijés piezometrike q& tregohen n& figurén 6.1V, japin vlefta mé pikén fundore né krahasim me pozicionin gé u tregua n Po né figurén 5.1V jepet skematikisht edhe tubacionin gé furnizon rezervuarin me ndihmé té stacionit té pompave. NE été rast, pozicioni i vijés piezometrike qe dikton vieftén e presionit t& 1é qé pika fundore e késaj vije & vendoset né kuotén i né rezervuar. Viefta e humbjeve t& presionit hp n& do t néryshojé edhe rezervuarit gjer te pika a al Muoloes wpuaig unuaysis sadau juorsoad 9 jofqungy “wic¢'g = “y gufouoy Qq samepurgdys trenasoza1 9} s0f8 sgduiod 1 1sye eBu aso ‘used 1 nuerdwt i ‘yor gmised an aif 1 urenasazar w8u) ounysel a wfuy or imuoisaid 2 yfqumy ‘uo'p = °Y senuesd giys9 yf 1uPMATazar 9 vse “upg = ¥Z-y WenALoza1 “WOL = WL9=Z + (19-59) + 19 = yaSopuaA 3} OP MY SAYOI 2 OUP Wyo, = OZ ayId gia QU SgyOr Qs sobeyrOdis 4+ 02-92) +H = He = hy 2 vony “wy'g1=4X quel oumysioaeysip 9 gus ed ay sal y wonarazor . Bu jeusyeus pumnsuoy 9 unses sad sarepuradys nafs gy oIsosd-o yolquingy ssadwiod gs safin8u 2 aiojd 0 vispuey gz = 7H & IS2lq “ALL uain3y gu atiaup 9s squiays } “‘WI9=$8'09 = S9- b8 + se‘ + cp +67 = sods fn our aruyzquiny 9 ujworsis gu 4yy exvdwod 1 tuorsaid oyp %y 9 ; qu yuenAezex | spuny) salle @ visu ToYoPTeOIAd aL = "NqUIAYS = 2°74 Ys yt yay -anguref 9 ualrenys 19d aurysfoaou 2 walimad ayp oynuouoye opewsyeul (Q1u83ap 1) axedwod 1 wosoag vafind yjafgo gu zenBip_a Jad imueBoy) yeyNP_ int rUoyst “ (fn 2 yeonIsyeur iad aut TSC gs saund 9 1910 gu a1q Luele wg2 = 167 = 98-L'9L + Y91 +00 = *Z-°Z 44% + N= tH snjatoud ay anvyinians sedig ‘Shoure(z 9 ualaenys Jad wianad supa ysésrsed yaxsouramy BuroysAIpl Isafalsali as Saud 9 roIysT INquIays 219% aN “(@1fs t worsaud) aneduiod as gsibny a trumyeorad gu yoyorey fn 9 Teseuad ‘yp IUMALezar 9) jEpUN 2 ejONy afexp seMpALD graf a Ised wiAreA ‘soW!s0q “samepuradys nat gu quowosd 9 rafquiny apes oyp afaip sempyeaigd gual a op oroyare uigion asdas ‘spiepuiadys anala 0 rolun: ‘ual a) ised yayoryeo aenatezar as safsopuon 2 vispyrey “InBour 1g ALs Ba joisaud 2 yofquiny, x 1 wenasozoy) mustnsed S reldurt gu yeynp ab arty a1 Wuorsard gs sayatA ayp yedwod wBu senfiay \ ie a) nuotsaid sipiu efypy aypo yayoltsy 21 punur g1xXugur ugafafu 92 aN sadduiod a se 0 wiony arysa -¢Z ny, “y+ CU) + (Z-2)= "A aup 2+ Heya + yy wus9 = &7, axrdusod 9) 18ye 2 ayp w19= ¥Z smsod ay fn a auenasozas gy puny 2 Biony “uz = "y sawdwod

You might also like