Rozkazovací spôsob

Rozkazovací spôsob alebo imperatív používame, pokiaľ niekomu niečo chceme rozkázať. Rozkazovací
spôsob je veta, ktorá sa vyznačuje tým, že nemá podmet. Táto veta teda začína slovesom. Často to býva aj
jednoslovná veta.

Wait! (Čakaj!)

Stop! (Stoj!)

Go! (Choď!)

Come! (Poď!)

Niekedy však môžeme pridať viac slov, aby sme vetu obohatili.

Help me!

(Pomôž mi!)

Help me with my homework!

(Pomôž mi s mojou domácou úlohou!)

Pokiaľ chceme byť zdvorilejší, používame na konci rozkazovacieho spôsobu slovo please.

Help me with my homework, please.

(Pomôž mi s domácou úlohou, prosím.)

Hurry up, please. We are late.

(Ponáhľaj sa, prosím. Meškáme.)

Listen to me, please.

(Prosím, počúvajte ma!)

Pokiaľ chceme rozkazovať záporne, používame zápor don´t (zvyčajne používame skrátený tvar). Po don´t
nasleduje sloveso v základnom tvare.

Don´t be late!

(Nemeškaj!)

Don´t forget your umbrella!

(Nezabudni si dáždnik!)

Použitie rozkazovacieho spôsobu:

1. pri udávaní smeru a inštrukcií

Turn right at the traffic lights.

(Na semafóroch zaboč doprava.)

Don´t forget your passport.

(Nezabudni si pas.)

2. pri varovaní

Look out! There is a car coming.

(Pozor! Prichádza auto.)

Be careful!

(Buď opatrný!)

3. pri radení niekomu

Have a rest. You look tired.

(Oddýchni si. Vyzeráš unavený.)

Don´t see that film. It´s terrible.

(Nepozeraj ten film. Je hrozný.)

4. pri požiadaní niekoho, aby niečo urobil

Come in please and sit down.

(Poďte ďalej, prosím a sadnite si.)

Listen to this song. It´s wonderful.

(Počúvaj túto pieseň. Je úžasná.)

5. pri ponúkaní

Have a cup of tea.

(Daj si šálku čaju.)

Help yourself, please.

(Prosím, ponúknite sa.)

6. pri želaní

Have a nice trip.

(Prajem pekný výlet.)

Have a nice day.

(Prajem pekný deň.)

Zopakujte si:
1. Ako tvoríme vety v rozkazovacom spôsobe?
2. Ako tvoríme zápor v rozkazovacom spôsobe?
3. Kedy používame rozkazovací spôsob?

Použitá literatúra:
Norman Coe, Mark Harrison, Ken Paterson: Oxford Grammar Practice basic, Oxford Univesity Press, 2008