Učivo: vzory otcov/matkin a vzor páví.

Str. 46/ zapamätajte si – odpísať poučku a naučiť sa. Odpísať str.46/10

Str.46/ zapamätajte si dole odpísať a tiež vyskloňovať vzor páví str.47/12

Prečítať a zopakovať.

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI

/ prízvuk, dôraz, prestávka, melódia, tempo, sila hlasu /

V slovách, slovných spojenia a vetách sa prejavujú zvukové vlastnosti reči.

Keď rozprávame, v prúde reči používame prestávky, rôznu silu hlasu, rôzne tempo
reči, kladieme dôraz na niektoré slová vo vete. Spoločne tieto vlastnosti nazývame
prozodické vlastnosti reči.

Prozodické vlastnosti reči :

1. PRÍZVUK- je výraznejšie vyslovenie slabiky.

Slovný prízvuk je výraznejšie vyslovenie slabiky v slove.

Slovný prízvuk vzniká vtedy, keď hovoriaci v prúde reči zvýrazní určitú slabiku
v slove.

V slovenčine dávame slovný prízvuk na prvú slabiku v slove.

Prízvuk na prvej slabike v slove nazývame hlavný slovný prízvuk.

Príklad : raz, myš, lev, strom, sila, povraz, chňapol, pustil, nažive, pretrhnúť,
chytili, nevládal

2.Dôraz je vetný prízvuk.

Dôraz kladieme v prúde reči na významovo najdôležitejšie slová. Hovoríme, že

ich vyslovuje s dôrazom.
Ak hovoríme pokojne, dôraz kladieme na posledné slovo vo vete.

Príklad : Zletel komár na býka. Chvíľu na ňom ticho sedel.

Ak hovoríme vzrušene, môžeme klásť dôraz na ktorékoľvek slovo vo

vete. Veta tak nadobúda iný význam.

Príklad: Ty stále kŕmiš svojho psa ? / Ty a nikto iný. /

 Ty stále kŕmiš svojho psa ?
Ty stále kŕmiš svojho psa ?
Ty stále kŕmiš svojho psa ?
Ty stále kŕmiš svojho psa ?
/ Kŕmiš ho aj teraz, nevie žrať sám? Kŕmiš ho
často ? Kŕmiš ho bez prestávky ? /
/ Dávaš mu to priamo do papule? /
/ Kŕmiš svojho psa a nie cudzieho./
/ Kŕmiš psa a nie iné zviera./

3. PRESTÁVKA / pauza/ je prerušenie prúdu reči na určitý čas.

Prestávka môže byť:

- prirodzená – fyziologická,
- významová.

Prirodzená – /fyziologická/ prestávka je prerušenie prúdu reči, ktoré potrebujeme,

aby sme sa mohli nadýchnuť.

Významová prestávka je prerušenie prúdu reči:

- na hranici viet, kde sa nachádza bodka, otáznik, výkričník. / na konci

vety/

Príklad : Zletel komár na býka. // Priťažký ? // Kdežeby!//

- na miestach, kde sú slová oddelené čiarkou

Príklad : Ako som necítil, / že si priletel,/ tak nepocítim, / ani keď odletíš.//

- vo vete s priamou rečou

Príklad : „ Urob, / ako myslíš“ / hovorí pokojne býk.//

- po osloveniach a citoslovciach

Príklad : Janka,/ čo robíš ? // Ej,/ či si pekná ! //

- za dlhšími úsekmi vety

Príklad : V jedno pekné ráno / sadol komár / na veľkého býka. //

4. MELÓDIA - vety majú svoju melódiu

V oznamovacích , rozkazovacích a zvolacích vetách je koncová melódia

klesavá.

Starám sa o deti. Vypočujte si rozprávku ! No predsa o vlkovi !

 V opytovacích vetách môže byť veta :

-klesavá , ak ide o dopĺňaciu otázku

Príklad : Kto príde ? Koľko je hodín ? Ako sa voláš ? Prečo sa neučíš ?

-stúpavá, ak ide o zisťovaciu otázku / odpovedáme na ne áno - nie /

Príklad : Si hladný ? Už si vstala ? Čítaš rád ?

5. TEMPO - / rýchlosť reči /- závisí od obsahu a funkcie prejavu. To znamená,
že text, ktorý je ťažší, dlhší , náročnejší, čítame pomalšie, pomalším
tempom.

Prečítajte si nahlas oba texty a porovnajte tempo, akým ste ich prečítali :

1. Spadla hruška zelená,

obila si kolená.
Teraz plače na zemi,
dobré lieky dajte mi.

2. Hruška je plod ovocného stromu hruška. Je to malvica. Tieto šťavnaté

plody sa podľa obdobia dozrievania delia na letné, jesenné a zimné.
Letné hrušky sú najmenej trvanlivé, zimné hrušky vydržia najdlhšie.
Hrušky sú ovocie s veľmi nízkym obsahom vitamínu C.

6. SILA HLASU - vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii

a k adresátovi – počúvajúcemu.

Sila hlasu závisí od:

-prostredia, v ktorom sa nachádza / v hlučnom prostredí hovoríme hlasnejšie/

-vzdialenosti medzi hovoriacim a adresátom. / čím ďalej sme od seba, tým

hlasnejšie rozprávame /

- od toho, ako sa cítime, akú máme náladu / keď sa hneváme, kričíme../