Professional Documents
Culture Documents
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Seminárna práca
Analýza vtipov so slovnými hračkami
Princíp tohto vtipu, resp. žartovného výroku, spočíva v slovnej hračke, ktorá vzniká
v odpovedi na uvedenú otázku. Rozoberme si najprv otázku, ktorá je položená. Nachádzajú sa
v nej dve slová, ktoré sú pre pochopenie tejto slovnej hračky kľúčové, a teda substantívum
pavúk a verbum zablúdil. Dôležité je si uvedomiť, že ide o pavúka, ktorý zablúdil. V otázke
sa pýtame, ako sa nazýva takýto pavúk? Slovná hračka však vzniká až v samej odpovedi –
tarantula je názov pre jedných z najväčších pavúkov na zemi, tulák je pomenovanie pre
človeka, ktorý sa v istom bode stratil a nie je schopný sa zorientovať. Preto vzniká slovná
hračka pre pomenovanie pavúka, ktorý zablúdil – tarantulák. Tým, že posledné štyri písmená
slova tarantula sú zhodné s prvými štyrmi písmenami slova tulák vzniká univerbizované
pomenovanie, v ktorom tkvie princíp žartovnosti celého výroku.
Žartovná hračka sa nedá preložiť do cudzieho jazyka, a to z toho dôvodu, že v inom jazyku
substantívum pomenúvajúce dezorientovanú osobu má inú výslovnosť, napr. v angl.
wanderer, der Landstreicher, a pod. Tým pádom výrok prestáva plniť svoju žartovnú funkciu.
Štruktúra tohto žartovného výroku je podobná, ako štruktúra predošlého výroku. V otázke sa
koncentrujeme na podstatné meno kôň s jeho zhodným prívlastkom flegmatický, a nakoniec
na prísudok býva. Jadro žartovnosti výpovede opäť spočíva v samotnej odpovedi –
ľahostajňa. Prídavné mená flegmatický a ľahostajný sú synonymá. Slovo vzniklo zlúčením
dvoch slov – adjektíva ľahostajný (neprejavujúci záujem, nevšímavý), substantíva stajňa
(stavisko pre rožný statok a kone).
Preto tu vzniká žartovná pointa práve zlúčením týchto dvoch slov – flegmatické kone, teda
kone, ktoré sa s ničím netrápia, patria do stajní pre ľahostajných – ľahostajní.
Vtipný výrok nie je možné preložiť a to z toho dôvodu, že v iných cudzích jazykoch by sa
prekladovým posunom stratil žartovný význam – prídavné meno flegmatický by sa ešte dal
preložiť (angl. phlegmatic, nem. phlegmatisch), avšak ľahostajný a stajňa, by mali inú
fonetickú a fonologickú formu.
3. Ako pijú genetici?
- Až do dna.
V tomto vtipnom výroku vzniká fonetická zhoda, a zároveň fonologický nesúlad. Fonetická
zhoda spočíva vo výslovnosti dvoch výrazov – v substantíve ustrica (morský plod)
a v príslovkovom určení u strýca (u strýka). Nepatrný rozdiel je v dĺžke hlásky i, ktorý však
v tomto vtipe nehrá nijakú rolu. Táto fonetická totožnosť dvoch výrazov vytvára vtipnú
pointu celého výroku.
Vtip by sa teda nedal preložiť z jednoduchého dôvodu – obidva výrazy by prekladovým
posunom viac neutvárali žiadnu fonetickú zhodu, a teda vtip by nebol vtipom, len obyčajným
oznamovacím výrokom.
3.0 ANALÝZA PIATICH ANGLICKÝCH VTIPOV
Jadro dôvtipu tohto žartovného výroku možno nájsť v troch kľúčových výrazoch. Čo sa týka
otázky, sú to slová popular a graveyards, ktoré dokopy tvoria zhodný prívlastok. V druhej
časti výroku potenciálnej osoby vyslovujúcej žart, je to známa anglická fráza to die to get to.
Touto frázou anglicky hovoriaci ľudia expresívne vyjadrujú silnú túžbu niečo dosiahnuť,
niekam sa dostať. Je to viac-menej bežná fráza, a preto do vety jednoducho zapadá. Jediná
odchýlka je v viacvýznamovosti slovesa to die (zomrieť). Keďže táto polysemantickosť
existuje iba v anglickom jazyku, a v nej spočíva vtipná pointa, nie je možné preložiť tento
žartovný výrok do iného cudzieho jazyka bez toho, aby zachoval svoju primárnu funkciu
žartovnosti.
Celá pointa vtipnosti tohto výroku tkvie v dvoch substantívach, a teda tuna (tuniak) a piano
(klavír). V otázke sa autor pýta, aký je rozdiel medzi tuniakom a klavírom.
Tento vtip opäť nie je možné preložiť.
V druhej časti výroku je slovné spojenie ‚tuna piano‘, ktoré je však nespisovne napísané, no
práve v tom spočíva podstata. Slovné spojenie ‚tuna piano‘ má totižto zhodnú výslovnosť so
spisovne napísaným ‚tune a piano‘, no autor tým, že napísal túto frázu v nespisovnej forme
vyjadril ten rozdiel medzi tuniakom a pianom. V druhej časti vety sa nachádza slovné
spojenie, kde sú tie isté slovná, len obrátené – piano a tuna. Toto spojenie nedáva nejaký
zmysel, ale autor obrátením slov s slovných spojenia ‚tuna piano‘, ‚piano a tuna‘ vyjadruje
práve ten rozdiel, a tým pádom vzniká vtipná pointa, ktorá sa nedá preložiť kvôli
neexistujúcej fonetickej zhode spojení tuna piano a tune a piano.
4. Why is 16 always full?
Because it 8 and 8.
Tento druh slovnej hračky sa v anglickom jazyku nazýva ‚pun‘ – spočíva v použití slova,
ktoré je viacvýznamové, alebo má podobnú, alebo totožnú výslovnosť s iným slovom
v jazyku, čo vyústi do pointy, ktorá je žartovná.
V otázke sa autor pýta: Prečo je vždy číslo 16 plné?
Vtipná pointa spravidla vzniká pri odpovedi. V anglickom jazyku sa jednociferná číslovka
eight, teda 8, vyslovuje /eɪt/, pričom vo výpovedi ide o význam slovesa jesť, angl. eat
v minulom čase – ate s rovnakou výslovnosťou /eɪt/, hoci je toto sloveso napísané ako číslica
osem. Vtip nie je teda možné preložiť, pretože takáto fonetická zhoda v slovenskom, alebo
inom jazyku neexistuje, a preto môže spĺňať svoju funkciu iba vo svojom pôvodnom jazyku.
Žartovný výrok hovorí o prvej fotografií čiernej diery, ktorá bola nedávno uverejnená.
Komická pointa sa nachádza v druhej časti vtipu. Kľúčovým slovom je verbum to suck, ktoré
má viac významov. Primárny význam tohto slova je ‚vsať, vysať‘, v hovorovej angličtine sa
požíva sloveso aj s významom ‚byť na nič, stáť za nič‘. Keďže vo vtipe sa hovorí o čienej
diere, ktorej – ako je známe – gravitačná sila pohlcuje a zabraňuje úniku častíc, výrok ‚I
know, it sucks.‘ v tomto prípade má dva významy, a v tom spočíva táto komickosť.
Vzhľadom na neexistujúcu dvojvýznamovosť v slovenskom jazyku, tento vtip opäť nemožno
preložiť.
4.0 ZÁVER SEMINÁRNEJ PRÁCE
Päť slovenských a päť anglických uvedených vtipov naznačujú, že nie všetky vtipy možno
preložiť. Väčšina vtipných, komických výrokov je ohraničená jazykovými prostriedkami,
ktoré existujú iba v danom jazyku, a preto nemožno ich aplikovať v cudzom jazyku.
V dôsledku toho by došlo k strate žartovnej pointy, a vtipný výrok by zostal iba výrokom,
ktorý by mohol byť súčasťou akejkoľvek dennej komunikácie.
ZDROJE A PRAMENE