2.

Podmet ( vyjadrený, nevyjadrený)

Podmet v označovaní vetných členov značíme v slovenčine s číslom 2.

Podmet je druhým hlavným vetným členom v slovenčine. Vyjadruje sa väčšinou v nominatíve ( Kto?, Čo?, ale v slovenčine môže
byť vyjadrený aj v genitíve ( Koho?, Čoho0?).

Podmet vyjadruje nositeľa činnosti, stavu alebo vlastnosti.

2. Slovesom

Mlčať je zlato. Mlčať znamená súhlasiť

2. Citoslovcom

Hurá, ozvalo sa štadiónom.

2. Zámenom

Ty píšeš, my cestujeme, ona skáče, ja behám, ono pracuje, vy rozprávate, ony koledujú.

2. Číslovkou

Päť a štyri je deväť.

2. Prídavným menom

Chorí neprišli do školy., Skúpy sa ani nepodelí, Rýchly dôjde skôr do cieľa

2. Príslovkou

Ráno je lepší čas na rozmýšľanie.

1. Prísudok

Prísudok značíme v slovenčine v skladbe vetných členom s číslom 1

Prísudok spoločne s podmetom tvoria tzv. základnú skladobnú dvojicu.

Medzi prísudkom a podmetom je zhoda v rode, čísle a osobe.

Prísudok je prvým hlavným vetným členom v slovenčine. Vyjadruje sa slovesom, ktoré je v rôznom tvare.

Prísudok vyjadruje činnosť, stav, vlastnosti

Otázky vzťahujúce sa na vetný člen prísudok

Na prísudok sa pýtame nasledovnými otázkami:

 Čo niekto robí?- Marek spieva

 Čo sa s ním deje?- Dieťa rastie, kvet rozkvitá,

Aký je?- Dedo je starý

1. Slovesno-menný prísudok
Slovesno-menný prísudok je zložený zo sponového slovesa. Medzi sponové slovesá patria byť a stať sa.

Príklad na slovesno-menný prísudok

Janka sa chce stať zubárkou, Peter je zdravý, Katka nebola vždy taká, Títo budú prví, Sused sa stal policajtom

3. Predmet

Predmet je vedľajším vetným členom v slovenčine, je to vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. Vyjadruje sa väčšinou podstatným
menom, ktorý je vyjadrený vo všetkých pádoch okrem nominatívu.
Predmet je rozvijajúci vetný člen, ktorým sa dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku.
Môže označovať osobu, vec, udalosť, ktorá je dejom slovesa zasiahnutá
Príklady na vetný člen predmet
Medzi príklady na vetný člen predmet patria Varím obed, Vyhrešil som chlapcov, Ferko namaľoval obraz.
4. Príslovkové určenie

Príslovkové určenie je vedľajším vetným členom v slovenčine, je to vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, je to vetný člen, ktorý
vyjadruje okolnosti deja, je to vetný člen, ktorý je vyjadrený príslovkou. 

Príslovkové určenie rozvíja vetné členy základné a to podmet a prísudok.

Delenie príslovkového určenia

4. Príslovkové určenie miesta

Na príslovkové určenie miesta sa pýtame otázkou Kde?

Medzi príklady viet na príslovkové určenie miesta patria: Karol je vzadu, Obraz zaves hore, Na stene sú akési fľaky,
4. Príslovkové určenie času

Na príslovkové určenie času sa pýtame otázkou Kedy?

Medzi príklady viet na príslovkové určenie času patria: Nikdy sme tam neboli, Karol príde ráno, Ráno je najlepšie
4. Príslovkové určenie spôsobu
Na príslovkové určenie spôsobu sa pýtame otázkou Ako?

Medzi príklady viet na príslovkové určenie spôsobu patria: Tvárila sa milo, Hovorme po slovensky

4. Príslovkové určenie príčiny

Na príslovkové určenie príčiny sa pýtame otázkou Prečo?

Medzi príklady viet na príslovkové určenie príčiny patria: Pre plač ani nevidela, Plače od radosti, Je úplne slabá po
chorobe
5. Prívlastok

Prívlastok spravidla bližšie určuje, obmedzuje alebo spresňuje význam podstatného mena.

Na prívlastok sa pýtame otázkami: Aký?, Ktorý? Čí? 

Prívlastok môže byť vyjadrený nasledujúcimi slovnými druhmi:
 Prídavné meno

Príklad prívlastku v ktorom prívlastok je vyjadrený prídavným menom

Tento prívlastok je vyjadrený prídavným menom podľa vzorov pekný, cudzí, matkin, otcov, páví.

Pekný chlapec, usilovné dievča, dominantné mužstvo, malebný hrad,  bystré deti
 Zámeno

Tento prívlastok je vyjadrený osobným, privlastňovacím, vymedzovacím, neurčitým zámenom

Príklad prívlastku v ktorom prívlastok je vyjadrený zámenom

Naše dievča, tento chlapec, niektorý strom, žiaden vírus, môj syn
 Číslovka

Tento prívlastok je vyjadrený napríklad radovou a násobnou číslovkou

Príklad prívlastku, v ktorom prívlastok je vyjadrený číslovkou

Prvý úspech, mnohorakí ľudia,
 Neurčitok

Príklad prívlastku, v ktorom prívlastok je vyjadrený neurčitkom

Túžba študovať, cit pracovať, smútok znásobovať, problémy zveličovať, soľ kryštalizovať
 Príslovka

Príklad prívlastku, v ktorom prívlastok je vyjadrený príslovkou

Cesta dole, hrom zblízka, palec dole/hore, deti domov
Delenie prívlastku

1. Zhodný prívlastok

Je to prívlastok, ktorý sa zhoduje v gramatických kategóriách ( rod, číslo, pád)

Príklad zhodného prívlastku

Pekný chlapec, prvá trieda, naše deti, základná škola, usilovné dievčatá, elektrický prúd, domáce zviera, mnohoraké vír
us, žiadna sláva, niektoré výnimky

1. Nezhodný prívlastok

Je to prívlastok, ktorý sa nezhoduje v gramatických kategóriách ( rod, číslo, pád).

Príklad nezhodného prívlastku

Oči áut, škola života, radosť života, nádej života, peklo vojen, doba zázrakov

Poznámka

Tieto nezhodné prívlastky sa dajú zmeniť na zhodné prívlastky.

V tomto prípade škola života- životná škola, radosť života- radostný život, nádej života- životná nádej, doba zázrakov- zázračná
doba, peklo vojen- vojnové peklo