Teória pre: kvinta a 

2.ročník
- Počítačové siete – história a význam
- Základné časti siete ( hardver, softver, komponenty)
- Rozdelenie sietí podľa rôznych kritérií
- Spôsoby pripojenia
- Sprístupnenie a zabezpečenie siete

História počítačových sietí

- s prvou myšlienkou sieťového prepojenia počítačov prišiel v roku 1966 Bob Taylor.
- na jej základe sa začala budovať sieť, ktorá dostala názov ARPANET – podľa vládnej agentúry
ARPA, ktorá ju financovala.
- V roku 1969 spájala táto sieť 4 počítače.
- V roku 1970 spájal ARRPANET 5 inštitúcii. Komunikačný protokol v tej dobe bol NCP.
- V roku 1972 bolo do siete zapojených už 23 počítačov.
- S postupným rozrastaním sa ARPANETu začalo byť zrejmé, že pôvodný návrh NCP je potrebné
inovovať.
- V roku 1974 vznikol prvý návrh protokolu TCP/IP a spolu s ním sa prvýkrát objavil i nový pojem -
internet.
- Protokol TCP/IP a NCP sa používali súbežne až do konca roku 1982 .
- Počnúc 1. januárom 1983 museli povinne všetky pripojené uzly prejsť na používanie
TCP/IP a NCP sa prestalo využívať.
- V roku 1984 bolo v sieti vyše 1000 počítačov.
- Internet bol približne do roku 1985 sieťou, ktorá prepájala predovšetkým vedecké, výskumné a
akademické organizácie na nekomerčnej báze .
- V roku 1987 bolo v sieti vyše 10 000 pripojených počítačov.

Počítačová sieť je vzájomné prepojenie (minimálne dvoch) počítačov, za účelom ich komunikácie.
Komunikácia – vysielanie a prijímanie dát podľa zadaných pravidiel (IP) a kontrola ich správnosti.

Význam počítačových sietí

• Zdieľanie údajov - vďaka tomu, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení
používatelia majú k nim prístup, môže potrebné dátové súbory spracovávať viac používateľov siete
súčasne.
• Zdieľanie prostriedkov - umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete,
ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdieľanie diskov, keď lokálne disky pracovných
staníc nemajú kapacitu a zdieľanie tlačiarní.
• Zvýšenie spoľahlivosti systému - v súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné v prípade
poruchy zdieľaného prostriedku nahradiť tento prostriedok iným (tlačiareň...) a systém môže
pracovať ďalej. Ak má používateľ svoje programy a údaje uložené na serveri, je možné v prípade
poruchy pracovnej stanice pokračovať v práci na inej pracovnej stanici.

Základné časti siete

 hardware - sú všetky technické prostriedky siete:
– Samotné počítače (servery a pracovné stanice ...)
– Smerovače (router)
– Prepínače (switch)
– Koncentrátory a rozbočovače (hub)
– Sieťové mosty (bridge)
– Meniče rozhraní (mediakonvertory)
– Bezpečnostné zábrany (firewall)
 – Opakovače (repeater)
– Modulátory/demodulátory (modem)
– Vysielače/prijímače (transceiver)
– Káble (metalické, optické ....)

 software - je programové vybavenie, ktoré spolu s hardwarom siete zabezpečuje funkcie siete:
– Sieťový operačný systém (Linux, Windows, Novell Netware, …)
– Aplikácie schopné využívať prostriedky systému, určené k sieťovej komunikácii

 organizačné zabezpečenie - opatrenia na zaistenie správy siete (administrátor siete)

Rozdelenie sietí
• podľa druhov počítačov
• podľa veľkosti/dosahu
• podľa funkčného vzťahu
• podľa topológie
• podľa pôsobnosti
• podľa technológie

Podľa druhov počítačov

 homogénne – všetky počítače sú toho istého druhu (personálne, lokálne siete)
 heterogénne – počítače sú rôzneho druhu - minipočítače, stolové, sálové (verejná dátová sieť)

Podľa veľkosti:
• Personal area network (PAN) - veľmi malá osobná sieť. Spolupracujúce zariadenia obvykle
slúžia len jednej osobe (typicky prepojenie mobilu a počítača, notebooku ...), spája zariadenia
rádovo v dosahu metrov. Na prepojenie sa obvykle používajú bezdrôtové technológie (WiFi, IrDA,
BlueTooth).
• Local area network (LAN) – lokálna počítačová sieť. Spája uzly (počítače) v rámci malého
územia, resp. v rámci jednej budovy rádovo do vzdialenosti sto metrov. LAN je obvykle v
súkromnej správe, je tvorená jedným káblovým systémom (alebo iným prenosovým prostriedkom
- rádiové vlny a pod.). Prenosové rýchlosti dosahujú rádovo desiatky až stovky Mbit/s.
• Metropolitan area network (MAN) – metropolitná sieť. Prepája lokálne siete v mestskej
zástavbe - obvykle je obmedzená na jedno mesto. Spája do vzdialenosti rádovo desiatky km.
Metropolitná sieť umožňuje rozšírenie pôsobnosti LAN sietí - ich predĺžením, zvýšením počtu
uzlov, zvýšením prenosovej rýchlosti. Rýchlosť v MAN býva vysoká, ale charakterom sa radí k
sietiam LAN. Siete môžu byť súkromné, ale i verejné a prenajímané.
• Wide area network (WAN) – rozsiahla sieť. Spája rôzne LAN a MAN siete v pôsobnosti krajín,
kontinentov ale i sveta. Rozľahlé siete umožňujú komunikáciu na veľké vzdialenosti. obvykle
bývajú verejné, ale existujú aj súkromné WAN siete. Prenosové rýchlosti sa veľmi líšia podľa typu
siete. Začínajú na desiatkach kbit, ale dosahujú aj rádovo Gbit/s. Klasickým príkladom takejto
siete je internet.

Podľa funkčného vzťahu:

• Client-server - server poskytuje služby staniciam – klientom. Serverov môže byť viacero typov -
podľa typu poskytovaných služieb - súborový server, tlačový server, poštový server, www server,
ftp server ... nemusí platiť vzťah, že jeden server je jeden počítač. Klient (pracovná stanica)
slúži používateľom na spracovanie údajov, využíva služby siete.
• Peer-to-peer - termín pochádza z angličtiny a znamená „rovný k rovnému“, označuje sa tiež ako
p2p sieť. Každá stanica v sieti môže vyčleniť nejaký svoj prostriedok (diskový priestor, tlačiareň,
mechaniku ...) na zdieľanie. Iná stanica môže tieto prostriedky využívať. Tento typ siete obvykle
nemá centrálnu správu, každý uzol sa spravuje sám. Zdieľanie prostriedkov je možné aj cez
internet.

Podľa topológie:
 • Zbernicová topológia siete - ak sú zapojené paralelne pozdĺž jediného kábla (segmentu).
Signál prechádza postupne cez všetky počítače.
Výhody: Ekonomické využitie kábla. Média nie sú drahé a ľahko sa s nimi pracuje. Jednoduchá,
spoľahlivá. Ľahko sa rozširuje.
Nevýhody: Sieť môže pri veľkej prevádzke spomaliť. Porušenie kábla môže ovplyvniť veľa
používateľov. Pri poruche jedného počítača síce nenastane havária celej siete, ale porucha kábla,
konektorov alebo sieťovej karty je veľmi nepríjemná, pretože bez monitorovacích a testovacích
prostriedkov je treba prejsť celou pripojenou vetvou, aby sa zistila chyba. Preťaženosť siete
• Hviezdicová topológia siete - ak sú počítače zapojené k segmentom, ktoré vychádzajú z jediného
bodu (rozbočovača). Počítače nie sú prepojené priamo medzi sebou, ale každý z nich je pripojený
samostatným káblom k jednému aktívnemu prvku - rozbočovaču (hub), ktorý zaisťuje prepojenie
počítačov medzi sebou, otvára, resp. zatvára a udržuje otvorenú, resp. zatvorenú logickú cestu k
cieľovej stanici tak, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi správami. V súčasnostije
najpoužívanejšia.
Výhody: Ľahká modifikácia a pridávanie nových počítačov. Centrálne monitorovanie a správa.
Zlyhanie jedného počítača neovplyvní ostatok siete.
Nevýhody: Ak zlyhá centrálny prvok, zlyhá celá sieť.
• Prstencová topológia siete - ak sú počítače zapojené ku káblu, ktorý tvorí prstenec. Signál
postupne prechádza cez všetky pripojené počítače. Dáta sa pohybujú „po kruhu“ v jednom smere.
V súčasnosti sa takmer nepoužíva.
Výhoda: Rovnocenný prístup pre všetky počítače. Vyvážený výkon aj pri veľkom počte
používateľov.
Nevýhodou je, že porucha ktoréhokoľvek počítača spôsobí haváriu celej siete.
• Neobmedzená topológia – ak sú počítače prepojené použitím rôznych predchádzajúcich topológií
(napr. tree = strom ... zapojenie niekoľkých hviezd)

Podľa pôsobnosti:
• Internet - (z angl. interconnected networks - prepojené siete)
pojem sa používa na označenie akejkoľvek sústavy vzájomne prepojených verejných sietí, ktoré
prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP)
a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych
a vojenských sietí.
• Intranet – je označenie vnútropodnikovej počítačovej siete, ktorá slúži na komunikáciu medzi
zamestnancami, na zdieľanie pracovných informácií a dokumentov, na organizáciu pracovného
procesu. Ide o neverejnú sieť.
• Extranet – počítačová sieť, ktorá povoľuje aj prístup z externého prostredia (napr. elektronický
obchod).

Podľa technológie:
 bezdrôtová sieť - na posielanie informácií z počítača do počítača slúžia rádiové/rozhlasové vlny.
Výhody : Presúvanie počítačov je jednoduché, pretože neexistujú káble.
Bezdrôtové siete sa zvyčajne inštalujú jednoduchšie než siete Ethernet.
Nevýhody: Bezdrôtová technológia je zvyčajne pomalšia ako zvyšné tri technológie.
 Na výkon bezdrôtových sietí môže mať vplyv interferencia s rôznymi objektmi, ako sú steny,
veľké kovové objekty alebo rúry. Aj bezdrôtové telefóny a mikrovlnné rúry môžu v čase, keď sa
používajú, interferovať s bezdrôtovými sieťami.
Skutočná rýchlosť bezdrôtových sietí zvyčajne dosahuje polovicu deklarovanej hodnoty ich
rýchlosti za ideálnych podmienok.
Wi-Fi siete majú obmedzený dosah. Typický domáci Wi-Fi smerovač môže mať dosah 45 m v
budove a 90 m mimo budovy.
• Ethernet - na posielanie informácií z počítača do počítača slúžia káble pre sieť Ethernet.
Výhody: siete Ethernet sú lacné a rýchle.
Nevýhody: Káble siete Ethernet musia byť natiahnuté medzi každým počítačom a rozbočovačom,
prepínačom a smerovačom, čo môže byť časovo náročné a ťažko realizovateľné, keď sú počítače v
rôznych miestnostiach.
Krútená dvojlinka (angl. twisted pair, TP) alebo tiež krútený kábel, je kábel určený pre
prenos dát v počítačových sieťach.
 HomePNA - na posielanie informácií z počítača do počítača slúžia telefónne káble.
Výhody: Technológia HomePNA využíva existujúce telefónne káble, ktoré máte doma.
Nie sú potrebné žiadne rozbočovače ani prepínače na pripojenie viac ako dvoch počítačov k sieti.
Nevýhody: V každej miestnosti, v ktorej chcete mať počítač, musia byť telefónne zásuvky a všetky
zásuvky musia byť v tej istej telefónnej linke.
Dial-up je klasické vytáčané pripojenie do internetu. Uskutočňuje sa pomocou klasickej
telefónnej linky a modemu. Tento prístup do internetu patril medzi najlacnejšie ale aj
najpomalšie pripojenie. Dosahovaná rýchlosť sa pohybuje medzi 28kb/s-56kb/s. Ďalším
problémom je, že v prípade používania internetu sa nedá používať telefónna linka (nedá sa
volať a ani byť volaný). Výhodou je však fakt, že k pripojeniu nie sú potrebné nijaké zmluvy či
zložité inštalácie, stačí mať bežný modem. Veľmi nebezpečné sú tzv. dialery. Takýto vírus
mení vytáčané číslo do internetu za iné, ktoré je spoplatňované niekoľkonásobne vyššou
tarifou. Nastali prípady, kedy bol účet za internet aj niekoľko sto eur.
Modem je zariadenie na prevod analógového signálu na digitálny a naopak. Názov vznikol
pojením dvoch slov: modulátor a demodulátor. Modulácia je konvertovanie signálu z
odosielajúceho PC do analógovej podoby pre analógovú linku. Na druhej strane ide o
konvertovanie analógového signálu do digitálnej podoby. Nahradené DSL ADSL VDSL
 Powerline - na posielanie informácií medzi počítačmi slúži existujúca elektrokabeláž.
Výhody: Technológia Powerline využíva existujúcu elektrokabeláž, ktorú máte doma.
Nie sú potrebné žiadne rozbočovače ani prepínače na pripojenie viac ako dvoch počítačov k
sieti Powerline.
Nevýhody: Potrebujete elektrickú zásuvku v každej miestnosti, v ktorej chcete mať počítač.
Siete Powerline môže ovplyvňovať rušenie a šum na linke, sú pomalé.

Spôsoby pripojenia do internetu

Prenosové médiá
 ELEKTRICKÉ - koaxiálny kábel (ako v telefónnej sieti)
- krútená dvojlinka („twisted pair“)
- signál sa šíri vo forme elektrických impulzov
- najpoužívanejšie
 OPTICKÉ - optické vlákno
- signál sa šíri vo forme svetelných impulzov (zdroj svetla: laser, LED diódy)
- vysoká prenosová rýchlosť
- vysoká odolnosť voči rušivým vplyvom
- technicky aj finančne náročná inštalácia
 ELEKTROMAGNETICKÉ - rádiový signál (vysielač + prijímač na Zemi, resp. satelitné
spojenie)
- svetelný lúč (IR - InfraRed, málo používané v sieťach)
- bezdrôtové médiá (WiFi siete)
- výhodou je mobilita a pokrytie v ťažko dostupnom teréne
 - nevýhodou je nutnosť priameho dosahu bez prekážky v ceste
- časté rušenie, lebo rozsah voľne použiteľných frekvencií je
obmedzený

Spôsoby pripojenia do internetu

 Komutovanou linkou(dial-up)
Počítač vytočí tel. číslo poskytovateľa pripojenia (ISP). Ak linka nie je obsadená,
nadviaže sa spojenie. Vyžaduje zariadenie na prevod analógového signálu na digitálny
a naopak - modem (modulátor – demodulátor).
 Prenajatým digitálnym alebo analógovým okruhom (pevnou linkou)
Používateľ si prenajme od majiteľa kábla linku vyhradenú len na internetovú
komunikáciu. (Digitálne napr. ISDN, DSL.)
 Mikrovlnným spojením (bezdrôtové)
Spojenie rádiovým signálom (rovnaký spôsob ako pri komunikácii cez vysielačky).
Môže sa realizovať až na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov a zvyčajne
dosahuje rýchlosť do 2 Mbps.
 Satelitným spojením (bezdrôtové)
Komunikácia prebieha cez satelit na obežnej dráhe.

Zabezpečenie siete

Bezpečnosť v oblasti informačných technológií je riešená softvérovo aj hardvérovo. Je realizovaná

viacerými nezávisle na sebe fungujúcimi systémami.
Istý spôsob zabezpečenia počítačovej siete je dosiahnuteľný „paranoidným“ užívateľským prístupom
s najnižšou možnou mierou tolerancie rizika :(nič von, nič dnu :), alebo prostriedkami uvedenými
v nasledujúcom zozname:

autentifikácia
 bezpečný systém vyžaduje overenie užívateľov pred vstupom do systému
 spôsoby: login + heslo, pomocou hardvérovej súčasti (napr. čipová karta), biometrická

autorizácia
 povolenie prístupu užívateľa k objektu
 úzko súvisí s autentifikáciou
 autentifikovaný užívateľ môže pristupovať k objektom na základe oprávnení, ktoré mu pridelil
administrátor. Prístup, ku ktorému je užívateľ takto oprávnený je autorizovaný.

auditing
 vedenie záznamov o činnostiach prebiehajúcich v sieti ( logy - evidencia užívateľa, služby,
času, ...)

šifrovanie
 šifrovanie (encrypting) - proces transformácie textovej správy do tajného kódu, opačný proces-
dešifrovanie (decrypting)
 šifrovať možno hardvérovo alebo softvérovo (bežnejšie). Najrozšírenejšie a najbezpečnejšie sú
verejné šifrovacie systémy používajúce nesymetrické šifrovanie. Pri nich sa šifrovací kľúč
skladá z dvoch častí: verejného kľúča (nachádza sa na Internete) a súkromného kľúča (pozná len
adresát). Takto funguje aj pomerne rozšírený program PGP (Pretty Good Privacy). Verejné
šifrovacie systémy navyše umožňujú podpísať správu digitálnym podpisom.
 používanie šifrovaných sieťových protokolov (napr. https, ssl, pop3s, ...)

firewall
 ochrana proti napadnutiu lokálnej siete zvonku (hardvérová alebo softvérová)
 filtruje prevádzku medzi vonkajšou a vnútornou sieťou
  definuje pravidlá, kto a za akých podmienok smie pristupovať „dnu“

proxy server
 reguluje premávku v rámci služby www
 počítač v sieti pripojený do internetu, ktorý poskytuje pripojenie staniciam v LAN
 lokálna stanica vyšle požiadavku proxy serveru (napr. načítanie www stránky), ten požiadavku
schváli resp. zamietne (napr. www stránku, ktorá je v zozname blokovaných), následne v internete
požiadavku realizuje (načíta požadovanú www stránku) a dáta poskytne stanici
 základné funkcie: - zakázať načítanie konkrétnych www stránok
- obmedziť objem sťahovaných údajov
- nastaviť politiku prístupových práv užívateľov (jednotlivým užívateľom
nadefinovať povolené a zakázané služby, ...)
- realizovať auditing (sledovať a zaznamenávať zoznam navštívených www
stránok s presnou identifikáciou užívateľa, času, ...)

antivírová ochrana
 vírus – počítačový program, ktorý sa dokáže samostatne rozmnožovať a vykonáva nežiadúcu
činnosť v počítačovom systéme
 rozdelenie podľa mnohých kritérií: - neškodné (napr. spôsobujú grafické, zvukové efekty)
- deštruktívne (na ničenie softvéru, údajov, hardvéru)
- bootovacie/súborové
- pamäťovo rezidentné/nerezidentné
- šíriace sa v sieti (červy, trójske kone)
 ochrana spočíva v používaní antivírového programu (pamäťovo rezidentný skener, pravidelná
aktualizácia vírusovej databázy, skenovanie všetkých otváraných dokumentov, skenovanie všetkej
elektronickej komunikácie, ...)
 zálohovanie údajov

ochrana pred nežiadúcim softvérom – spyware, adware, dialer

 spyware – špionážny program, ktorý odosiela informácie rôzneho druhu z užívateľského počítača
 adware – program na automatické spúšťanie reklamných okien (často mení konfiguráciu
www prehliadača)
 dialer – program, ktorý pri dial-up pripojení automaticky presmeruje vytáčanie na drahú telefónnu
linku
 ochrana spočíva v používaní programu na detekciu a odstránenie takých druhov softvéru
(napr. Adaware od Lava-Softu)

Právne aspekty používania softvéru

Každý program, ktorý niekto vytvorí, je vlastníctvom autora, ktorý naňho má vlastnícke a autorské
práva. Vlastnícke práva môže ponúknuť napr. firme a slúžia na obchodovanie so softvérom. Za
používanie softvéru autor môže (nemusí) požadovať plácu. Autorské práva zostávajú autorovi a nemôže sa
ich vzdať.
Spolu so softvérom autor obyčajne šíri licenciu (právo na používanie), ktorá upresňuje podmienky
používania a šírenia softvéru.
Licencia spravidla obsahuje informáciu:
 o tom, že program môžeme inštalovať iba vtedy, ak súhlasíme zo všetkými podmienkami
 o spôsobe použitia diela – za akých podmienok môžeme program používať a rozširovať (záložná
kópia)
 o rozsahu licencie – aký je počet počítačov, na ktorých môžeme súčasne program používať
 o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje (trvalá, dočasná, časovo obmedzená)
 o odmene alebo spôsobe jej určenia
 o tom, za čo preberá a za čo nepreberá zodpovednosť tvorca programu

Základné typy licencií:
 „krabicová“ (Retail) – štandardná, obyčajne limitovaná počtom inštalácií
  OEM – dodávaná k novému počítaču, cenovo zvýhodnená, viazaná na hardvér
 licenčný program – ponúkajú softvérové firmy väčším zákazníkom, upravuje licencovanie
väčšieho množstva a druhu zakúpeného softvéru
 freeware – voľná licencia
 shareware – obmedzená licencia (obmedzením funkčnosti softvéru, časovo, ...)
 Public domain (Open Source) - nekomerčná, určená na ochranu softvéru
- autor dáva softvér k dispozícii spolu so zdrojovým kódom
- ktokoľvek môže program upraviť, ale musí upravenú verziu
sprístupniť

DODATKY:

http://www.spsepn.edu.sk/bc/index.php?stranka=uctexty&kap=siete

Server: (z angl. to serve - slúžiť, poskytovať službu) softvér, ktorý v rámci počítačovej siete zastáva v
hierarchii nadradené miesto vzhľadom na funkcionalitu. Poskytuje svoje prostriedky a výkon klientom.
Pojem "server/počítač" sa v súčasnosti často zamieňa so strojom (host machine), na ktorom je samotný
server (program) spustený. Prostredníctvom servera si môžu medzi sebou vymieňať počítače dáta alebo
pristupovať na dáta uložené na serveri, resp. využívajú ho ako bránu na pripojenie do inej siete.

Klient: Počítače pripojené na server sa nazývajú klienti - pracovné stanice. Pracovná stanica je teda
ľubovoľný počítač pripojený do siete využívajúci jej zdroje. Je to počítač, na ktorom sa bežne pracuje.
Jedným rozdielom medzi samostatným počítačom a pracovnou stanicou je iba inštalovaná sieťová karta
(sieťový adaptér) a potrebné programové vybavenie.

Sieťová karta: (LAN karta alebo sieťový adaptér alebo NIC (ang. Network Interface Card) je počítačový
hardvér umožňujúci komunikáciu cez počítačovú sieť. Sieťová karta je rozširujúcou kartou počítača, ktorá
sa zasúva do zbernice počítača V súčasnosti už býva súčasťou matičnej dosky ako integrovaný čip s
príslušným konektorom.

Prenosová rýchlosť: (z angl. bit rate alebo bitrate) udáva, aký objem informácie sa prenesie za jednotku
času. Základnou jednotkou prenosovej rýchlosti je bit za sekundu (bit/s, b/s, alebo anglicky bps = bits per
second). Jednotka udáva, koľko bitov informácie je prenesených za jednu sekundu. Bitrate teda
neznamená rýchlosť v zmysle vzdialenosť/čas, ale počet bitov/čas.

1 000 bit/s = 1 kbit/s (jeden kilobit alebo tisíc bitov za sekundu)

1 000 000 bit/s = 1 Mbit/s (jeden megabit alebo milión bitov za sekundu)
1 000 000 000 bit/s = 1 Gbit/s (jeden gigabit alebo miliarda bitov za sekundu)

Prenosové médium: ide o materiál, ktorý dokáže šíriť energiu. (napr. vzduch je prenosové médium pre
prenos zvuku ako akustického signálu, čiže mechanických vĺn.). Pre dátové siete sa používa:
 Krútená dvojlinka (twisted pair - TP) - najstaršie a najrozšírenejšie prenosové médium - pôvodne
telefónny kábel - krútením je znížené rušenie, používa sa pre kabeláž v rámci budovy. Lacná
(lacnejšia ako VF kábel), umožňuje vyššie prenosové rýchlosti, v súčasnosti najrozšírenejšie
médium v lokálnych sieťach.
 Koaxiálny kábel - obrovská šírka pásma (vysokofrekvenčný kábel), nerušiteľný, nevyžaruje - tj.
neruší ani sa nedá odpočúvať, nič se neindukuje - štandardný pre vonkajšie spoje, pomerne drahý,
ale dostupný, menej pružný. Umožňuje prenos dát s vysokou spoľahlivosťou. Je používaný v
sieťach LAN s kruhovou alebo zbernicovou topológiou, s rýchlosťou prenosu 2,5 Mbit/s.
 Telefónne káble - telefónna sieť je veľmi rozľahlá, umožňuje zprístupniť dáta takmer kdekoľvek,
prepojenie sa realizuje pomocou modemu - MODulator / DEModulator, pomocou technológie
ADSL . Elektrické vlastnosti telefónneho kábla ale neumožňujú prenos dát vysokou rýchlosťou, je
značne citlivý na poruchy a rušenie.
 Optický kábel - jeho princípom je prenos svetelného signálu v prostredí sklenného vlákna so
špeciálnymi optickými vlastnosťami. Umožňuje spoľahlivý vysokorýchlostný prenos veľkého
 objemu dát na veľkú vzdialenosť. Výhody: odolnosť proti rušeniu, nemožnosť odpočúvania,
elektrické oddelenie zdroja od cieľa, vysoká prenosová kapacita, nízke straty. Ako vysielače sa
používajú LED diody alebo laser, ako prijímače sa používajú fotocitlivé prvky. Nevýhodou tohto
média je vyššia cena pri budovaní nových trás. Používa sa v sieťach typu WAN na prenos veľkého
objemu dát na veľké vzdialenosti a v LAN predstavuje progresívny prvok.
 Bezdrôtové siete - vysokofrekvenčným elektromagnetickým vlnením - princíp je rovnaký ako u
prenosu rozhlasového lebo televízneho signálu. Výhody: cena, možnosť využívať pozemné
vysielacie stanice aj satelity. V súčasnosti sa toto médium využíva stále viac, a to v lokálnych
sieťach (Bluetooth, AirPort, WiFi), ako aj v sieťach rozľahlých (mikrovlnné spojenie). Okrem
pohodlného pripojenia staníc poskytujú možnosť pripojiť aj prenosné počítače – notebooky, PDA.
Vo WAN sieťach je možné pripojiť týmto spôsobom aj stanice, ktoré by pomocou káblovej
techniky bylo veľmi nákladné pripojiť (výskumné stanice v odľahlých oblastiach), alebo nebolo
vôbec možné pripojiť (stanice na lodiach, v lietadlách a pod.).
- Bluetooth: je rádiová komunikačná technológia, ktorá využíva bezlicenčné
frekvenčné spektrum 2,4 GHz. Hlavná výhoda: bezdrôtový spôsob komunikácie bez
priamej viditeľnosti. K ďalším výhodám patrí rýchlejší dátový prenos (1Mb/s) oproti
infračervenému pripojeniu, dosah 10 - 200 m, nízka spotreba elektrickej energie, ľahká
konfigurácia a jednoduchý spôsob pripojenia. Využitie: pre mobilné zariadenia (vreckové
počítače, mobilné telefóny, prenosné tlačiarne...
- WLAN, WiFi - bezdrôtové lokálne siete. Hoci je technológia
bezdrôtových sietí známa už dlhší čas, masovému rozšíreniu bránila nízka
prenosová rýchlosť maximálne 1 Mb/s u zariadení Bluetooth, resp. 11 Mb/s a vysoká cena
komponentov WLAN sietí.
 Rádiové spoje - používajú obyčajne pásma KTV, dosah do cca 30-50 km, elektromagnetické vlny
v pásmach VKV nesledujú zakrivenie zemského povrchu
 Pozemné smerové spoje - mikrovlnné pojítka = vzájomná viditelnosť vysielača a prijímača
(parabolické antény)
 Laserový lúč - prenos dát laserovým lúčom – alternatíva k mikrovlnnému spojeniu na vzdialenosti
stoviek metrov. Vysoká prenosová rýchlosť, priaznivá cena.
 Satelitné spoje - zvyčajne spojenie do hviezdy, pokryie veľkého územia jedným satelitným
vysielačom (družica)

Komunikačný protokol:
Protokol je "predpis", ktorý počítač používa pre sieťovú komunikáciu. Všetky počítače v sieti musia
používať rovnaký protokol, aby mohli komunikovať. Určuje štruktúru prenášaných údajov (paketov),
určuje metódu prístupu na sieť a určuje tiež čo, kam a kedy prenášať.
Príklady používaných protokolov:

• IPX/SPX, ktorý používajú servery NetWare, servery systému Windows NT,

• Protokol TCP/IP sa používa na pripojenie do Internetu a rozsiahlych sietí

Paket: je pomenovanie pre údaje prenášané po sieti. Údaje, ktoré chceme prenášať musíme najskôr
upraviť - vytvoriť PAKET a až potom ich pošleme. K úprave patrí napr. rozdelenie údajov na menšie
časti, zabezpečenie proti poškodeniu, adresát, odosielateľ... Pakety cestujú na sebe nezávisle a každý môže
ísť inou cestou.

Služby internetu:

• E-MAIL - elektronická pošta - môžete posielať správy komukoľvek, kto má e-mailovú adresu. Správa
môže obsahovať text, grafické súbory, tabuľky a pod. Najväčšou výhodou je, že správu dostane príjemca
za pár minút. Prichádzajúce správy sú uschované v schránke na serveri u poskytovateľa.
E-mailová adresa má dve časti: užívateľské meno (akékoľvek, pokiaľ ho už nezaregistroval niekto iný -
"JankoHraško") a meno domény (obsahuje meno providera, kód krajiny - "centrum.sk"). Napr:
"JankoHraško@centrum.sk". Každá adresa je jedinečná a musí byť zadávaná presne (pozor na medzery,
malé/veľké písmená a pod.)
•WWW (World Wide Web) (doslovný preklad: pavučina pokrývajúca celý svet)
- obrovský informačný systém založený na hypertexte. Informačné stránky WWW sú písané jazykom
HTML (hypertext markup language), ktorý využíva hypertext - odkazy v texte, pomocou ktorých sa dá
dostať k ďalším dokumentom v sieti Internet.
Prezeranie WWW stránok umožňuje prehliadač WWW (browser) - napr. Mozilla, Microsoft Internet
Explorer, Opera, Safari, Google Chrome...
Každá WWW stránka obsahuje obrázky, tlačidlá, ikony, text s odkazmi (podčiarknutý alebo zobrazený
inou farbou), ktoré umožňujú prechod na iné stránky.
Každý server WWW má jednoznačnú a jedinečnú adresu (napr. "http://www.zoznam.sk"). Ak neviete
presnú adresu, môžete použiť vyhľadávač (napr. "http://google.com"), ak do poľa "Hľadať" napíšete
charakteristický reťazec (napr. vtipy).

•FTP (File Transfer Protocol) - prenos súborov a softvéru cez sieť Internet

•IRC (INTERNET REALY CHAT) - umožňuje rozhovor, resp. korešpondenciu v reálnom čase po tzv.
kanáloch. Po spustení IRC sa musíte pripojiť na niektorý z ponúkaných IRC serverov. Na IRC je každý
človek identifikovaný podľa prezývky - NICK, ktorý musí byť unikátny na celom IRC.

Administrátor: (z lat. ad-ministrare, spravovať, obsluhovať) - osoba, která pravidelne vykonává správu
siete alebo služby s tým spojené

Sieťový softvér:

Server: (z angl. to serve - slúžiť, poskytovať službu) softvér, ktorý v rámci počítačovej siete zastáva v
hierarchii nadradené miesto vzhľadom na funkcionalitu. Poskytuje svoje prostriedky a výkon klientom.
Pojem "server/počítač" sa v súčasnosti často zamieňa so strojom (host machine), na ktorom je samotný
server (program) spustený. Prostredníctvom servera si môžu medzi sebou vymieňať počítače dáta alebo
pristupovať na dáta uložené na serveri, resp. využívajú ho ako bránu na pripojenie do inej siete.

Rozdelenei serverov: Server môže poskytovať služby:

• súborový server (file server) - základným princípom je umožniť používateľom pristupovať k spoločným
súborom,
• tlačový server (print server) - používanie sieťovej tlačiarne je jednoznačne ekonomickejšie aj
efektívnejšie,
• databázový server - dáta sú spravované centrálne, čo zvyšuje ich bezpečnosť, servery sú optimalizované
na manipuláciu s dátami, dokážu efektívnejšie splniť požiadavky, keďže klientovi odosielajú dáta, ktoré
potrebuje, výrazne znižujú záťaž komunikačného média,...
• HTTP a WWW server - WWW je vlastne súbor stránok s presne určenou štruktúrou, HTTP server
dokáže tieto stránky čítať a poskytovať ich klientom,
• FTP server - jeho úlohou je poskytovanie súborov predovšetkým v prostredí internetu.
• proxy server - jeho úlohou je vystupovať voči iným serverom v mene klientov. Tým sa zaistí vyššia
bezpečnosť - pretože proxy server "maskuje" aktivitu klienta, zlepší sa kontrola - v prípade, ak všetci
klienti pristupujú do vonkajšej siete cez proxy server, je možné sledovať aktivity klientov, príp. obmedziť
prístup na vybrané servery, zníži sa záťaž prenosových linie,
• poštový server - zabezpečuje prenos elektronickej pošty,
• zálohovací server - umožňuje zálohovať všetky potrebné údaje na všetkých počítačoch (servery aj
pracovné stanice). zálohuje sa na magnetické alebo magnetooptické médiá.

Zosilňovač, opakovač/Repeater - jednoduché elektronické zariadenie, ktoré prijatý elektrický signál

zosilní a pošle ďalej (zopakuje). Nedokáže dáta žiadnym iným spôsobom spracovať, teda kontrolovať ich
správnosť a úplnosť. V zásade iba zosilňuje elektrický signál. Používa sa v sieťach LAN pri veľkých
vzdialenostiach medzi uzlami, kde by vplyvom útlmu signálu v prenosovom médiu mohlo dôjsť k jeho
poškodeniu.

Rozbočovač, koncentrátor/Hub - jednoduché zariadenie, ktorým možno poprepájať skupinu

používateľov. Huby prepravujú akékoľvek dáta (pakety) vrátane e-mailu, textových dokumentov, tabuliek,
grafiky a požiadaviek na tlač prijatých do jedného portu z jednej pracovnej stanice do všetkých ostatných
potrov. Všetci používatelia pripojení na jeden hub alebo na súpravu pospájaných hubov tvoria jeden
segment s rovnakou kapacitou prenosu (čím viac je naň pripojených používateľov, tým sa stáva prevádzka
pomalšou, treba čakať, kým sa linka uvoľní).

Prepínač/Switch -používateľom alebo skupinám používateľov ponúka užšie špecializovanú šírku pásma.
Na základe informácií v záhlaví každého paketu prenáša prepínač dátové pakety iba do príslušného portu
určeného prijímateľa. Prepínač tak umožňuje viacerým užívateľom používať sieť súčasne po vyhradených
linkách. Prenos dát sa tak výrazne urýchli oproti sieťam vybavených HUBom.

Most/Bridge - zabezpečuje spojenie medzi sieťami, ktoré majú rovnaké vlastnosti z hľadiska používaných
prenosových metód a nie sú veľmi vzdialené.

Smerovač/Router - dokáže rozanalyzovať adresu prichádzajúceho paketu a na základe „znalostí“ o

topológii rozľahlej siete ho dokáže nasmerovať k cieľu. Pomocou mapy siete, zvanej smerovacia tabuľka,
môžu smerovače zabezpečiť, aby pakety cestovali dna miesto určenia tou najefektívnejšou cestou. Ak
zlyhá spojenie medzi dvoma smerovačmi, vysielací smerovač môže na udržanie chodu prevádzky stanoviť
alternatívnu cestu. Smerovače poskytujú spojenie aj medzi sieťami "hovoriacimi" rôznymi jazykmi, teda
používajúcimi rôzne protokoly. Smerovače môžu spájať počítače z jednej lokality (LAN), ale môžu
pripojiť aj na služby diaľkovej siete (WAN).

Brána/Gateway – smerovač, ktorý však súčasne slúži ako brána medzi lokálnymi sieťami postavenými na
rôznych technológiách, prípadne medzi lokálnou sieťou a rozľahlou sieťou.

Firewall - je sieťové zariadenie alebo softvér, ktorého úlohou je oddeliť siete s rôznymi prístupovými
právami (typicky napr. Internet a Intranet) a kontrolovať tok dát medzi týmito sieťami. Dve základné
akcie, ktroé vykonáva sú "povoliť dátový tok" a "zamietnuť dátový tok".