S poznaj te jazyk

symbolov.
Objavte i c h f ^
skrytý v ý z n a m
na Východe i Z á p a d e
a sledujte, ako sa vyvíjali.

Ír Unikátny súbor
tradičných symbole

Fascinujúce priblíž nie sv ta

symbolov od Výcfcso I w na K
ich význam v umei ťoiMflN
náboženstve a liter ure
www.ikar.sk
Publikácia využíva i » | f t k y
odborníkov rôznyc i /ednych

1 0 0 1 symbolov : I l u s t r o v a n ý spriev<
' t

vtméoto*
d v e t w K , < U f x 4 t á o i a a -

Jack Tresidder

fy-
bo
mi

v
Í KAR
 m

Jack Tresidder
OBSAH
1001 Symbols

Copyright O Duncan Baird Publishers 2003 Úvod 6 3 Cnosti a nerestí 142 5 Stavy a podmienky 264
Text copyright O Jack Tresidder 2003
Commissioned artwork copyright © Duncan
Baird Publishers 2002 1 Šťastie a nešťastie 18 Dobrota a dobrotivosť 144 Mier a sloboda 266
Allrightsreserved Zlo 152 Vojna a víťazstvo 272
Transiation O 2004 by Miriam Ghaniová
Slovák edition O 2004 by Ikar Ochrana 20 Nevinnosť 164 Porážka, zbabelosť a zrada 280
Smrteľnosť a pominuteľnosť 35 Pravda a lož 166 Dualita a zjednotenie 282
Dlhovekosť 40 Dobročinnosť, milosrdnosť Harmónia a meditácia 290
Plodnosť 43 a opatera 171 Smrť 294
Dielo je autorsky chránené. Bez súhlasu Viera a nádej 174
vydavateľstva nie je možné použiť jeho časti.
Úrodnosť a hojnosť 56
To platí pre vSetky formy jeho použitia: Bohatstvo a prosperita 64 Spravodlivosť 180 5 Duchovný život 302
reprodukcie, fotokópie, mikrofilmy a iné
Sláva a šťastie 70 Statočnosť a odvaha 182
záznamy súčasnými ani budúcimi médiami.
76 Striedmosť a pokora 187 Božskosť a svätosť 304
Nešťastie
80 Nenásytnosť, hrabivosť, lenivosť Spasenie a vykúpenie 316
Zdravie
Predstavy duše 322
041660 2 Ľudské vlastnosti a moc 86
a pýcha
Cudnosť a panenstvo
192
196 Nesmrteľnosť a večnosť 325
Rozvážnosť a múdrosť 205 Znovuzrodenie a vzkriesenie 330
Vernosť a oddanosť 212 Osvietenie a premena 340
Moc 88
Čistota a nedotknuteľnosť 216 Vzostup a vesmírna os 348
Autorita 96
Z anglického originálu 1001 Symbols Očista, odčinenie
Suverenita 102
(Duncan Baird Publishers 2003) 4 City a inštinkty 222 a uzmierenie 358
preložila Miriam Ghaniová. Sila a stabilita 108
Obálku upravila Viera Fabianová. Veštba 368
Mužnosť a mužskosť 114
Redigovala Klára Košková. Láska 224
Technická redaktorka Elena Benková. Ženskosť a materstvo 122
Obálku upravila Viera Fabianová. Túžba 240 Register 374
Krása a pôvab 130
Vydalo vydavateľstvo Ikar, a. s., Bratislava, Závisť a žiarlivosť 244
v roku 2004 ako svoju 1804. publikáciu. Vedomosti a učenie 134
Zalomenie do strán ITEM, spol. s r. o., Hnev a krutosť 247 Poďakovanie 384
Bdelosť a ostražitosť 138
Bratislava. Šťastie a radosť 250
Vytlačili Tlačiarne BB, Banská Bystrica. Žiaľ, smútok a melanchólia 254
Inštinkty, intuícia a nevedomie 260
ISBN 80-551-0869-2

VEREJNÁ KNIŽNICA
M. Rešetku v Trenčíne
VOD
Tradičné symboly vytvárajú univerzálny jazyk, ktorý je tým
záhadnější, čím ďalej stojíme od pomyselných vzorov
a pohľadu tých, čo ich vymysleli. Pôvodne boli symboly
typickými, známymi objektmi predstavujúcimi niečo
abstraktné, napríklad myšlienku, vlastnosť, cit, hodnotu,
ašpiráciu, vieru, nádej alebo obavu. Ich úlohou bolo poskyt-
núť rozpoznateľné vyjadrenie alebo mentálny obraz, kon-
cept. Predstavy vždy vyjadrujú myšlienky oveľa presnejšie
ako slová a existovali o niekoľko tisíc rokov skôr ako písané
slovo. Piktogramy a ideogramy, ktoré v konečnom štádiu
viedli k vzniku abecedy, boli odvodené od skorších symbo-
lov, ktoré používali primitívne kmene pri svojich kúzlach
a mágii.
Znaky a symboly sa často prekrývajú, majú však odlišné
ciele. Kým znaky jednoducho poskytujú informáciu, symboly
dodávajú obyčajným veciam väčší a širší, často duchovný
rozmer. Vhodnýtn príkladom môže byť taká vlastnosť ako
odvaha, ktorá sa v dávnom svete považovala za základnú
cnosť a predstavoval ju tvor, ktorý sa ňou najväčšmi vyzna-
čoval - lev. Keď už bol symobl zvolený, jeho moc a sila bola
tým intenzívnejšia, čím pôsobivejšie predstavy a obrazy
umelci vytvárali. Postupne sa stával súčlsfou života
celej spoločnosti prostredníctvom legiend, ale aj rituál-
nych, architektonických alebo kostýmových dekorácií.
Okrem toho mohol nadobudnúť
aj širší význam.
Napríklad v Egypte sa lev stal
viac ako len symbolom jednej
ľudskej vlastnosti. Bol
emblémom moci a vzne-
šenosti Slnka a neskôr
sa tento význam prenie-
sol aj na faraónov, ktorí boli predstaviteľmi a zástupcami
Slnka na zemi. Lev s ľudskou hlavou sediaci vedľa veľkej
pyramídy vládcu Khufu, ktorú postavil faraón Khafre asi
pred 5000 rokmi, je veľkolepým príkladom toho, ako sa
symbol môže použiť na zjednotenie mocenských a nábo-
ženských ideí v záujme stmelenia celého národa. Prostred-
níctvom takýchto symbolov a rituálov mohli náboženskí
vodcovia kontrolovať celú spoločnosť a predpisovať jej
etické normy.
Symbolika spomínaného leva sa nemusela vyvíjať a roz-
širovať len navonok, ale aj smerom dovnútra, teda do oka-
mihov každodenného života. Lev sa v znameniach zverokru-
hu vo svojej najvyššej fáze medzi júlom a augustom spájal
s úrodným prívalom vôd Nílu v tomto ročnom období. Tak
vzniklo celkom nové spojenie medzi levom a vodou, a už
chýbal len symbolický krôčik k výstavbe fontán s levími hla-
vami v egyptských palácoch a verejných
budovách. Levie fontány sú aj dnes ob-
ľúbeným záhradným prvkom, ale na ich
pôvod a symbolický význam sa poväč-
šine zabudlo. Mnohí ľudia neraz špeku-
lujú a premýšľajú, ako sa lev, obyvateľ
suchých území a púští, mohol objaviť
pri prameni vody.
Tradičná symbolika má podobnú his-
tóriu vývoja, symbol prechádza od jed-
ného významu k ďalšiemu, až postupne
nadobúda veľa významov. Príkladom je
had, prvotný a základný animistický
symbol vesmírnych síl, ktorý postupne
nadobudol prinajmenšom dvadsať rôz-
nych významov meniacich sa v závis-
losti od tej-ktorej kultúry. Niektoré
z týchto významov sú pozitívne, iné
negatívne. Dokonca aj drak, s ktorým
má had do istej miery podobnú sym-
boliku, je mnohovýznamným a rozkolí-
saným symbolom. V západnej tradícii
predstavuje zlo, ale v Ázii je znakom
úrodného jarného dažďa - s takýmto
 významom sa nosia aj papierové draky a masky počas čín-
skych slávností a rôznych sprievodov.
Symbol teda nemá ustálený, pevný význam. Vezmime si len
dva príklady: hákový kríž alebo svastika bola kedysi symbolom
kladných vesmírnych síl a znak v podobe písmena „V" vy-
tvorený dvoma prstami bol urážlivý. V Hitlerových rukách sa
hákový kríž stal symbolom násilia a brutality, v rukách Chur-
chilla „V" nadobudlo význam víťazstva nad týmto násilím.
Pri vytváraní svojho symbolického jazyka si odlišné
spoločnosti často vyberali tie isté predstavy z priro-
dzeného sveta - napríklad zvieratá, vtáky, ryby,
hmyz, rastliny, teda prvky zeme a vesmíru - a im
priradený význam je do istej miery podobný.
Fenoménom je napríklad blýska nie, ktoré vo všetkých
kultúrach označuje búrlivý boží hnev, plodnosť
a úrodnosť, takže aj ľudia, ktorí sa vôbec
nepoznajú, môžu rozpoznať istú zhodu
v teito symbolike. Interpretácia iných symbolov
pi však závisí od sociálnychTcltových^alebo duchovných
potrieb špecificRy^iaal^_J^^íkladšaRän5THft€W—
symbolom zla, ale v Egypte je vzne55ným_aj/áženým
symbolom boha podsvetia Anubisa, ktorý so všetkou
starostlivosťou dbal o mŕtvych a bol zodpovedný
l | g | | | za uvedenie duší pred posledný súd.
Takéto premeny vo význame symbo-
lov sú niekedy záhadou. Azda chceli
Egypťania pri vyzdvihnutí šakala na
takýto piedestál zastaviť šakalov, aby
nerobili nájazdy na hroby? Alebo
ponúkali nejakú útechu rodinám, kto-
rých hroby boli takto poškvrnené?
Symbolika je plná záhad a odborníci na
symboly majú často rozdielny názor na pôvod
toho-ktorého symbolu. Ryba'je napríklad jedným z prvých
známych symbolov Ježiša Krista a kresťanskí učenci tvrdia,
že je to pre písmená gréckeho slova ichtus (ryba), ktoré sú
vlastne skratkou slovného spojenia Ježiš Kristus, Boží Syn,
Spasiteľ. Ale nebol to len dômyselný spôsob, ako schváliť
kresťanské používanie veľkého množstva pohanských sym-
bolov pre rôznych bohov? Napríklad aj sumerský boh-stvo-
riteľ Enki bol zobrazovaný v podobe ryby.
Rôzne interpretácie neuberajú symbolom na význame,
ale naznačujú, že je dobré poznať ich pôvod, aby sme
pochopili ich významové bohatstvo. Mnohé symboly sú
založené na dávnych mýtoch a legendách, ktoré sa šírili
ústnym podaním, až neskôr boli zaznamenané v písomnej
podobe a sú plné symbolických a alegorických významov.
Napríklad mýtus o silnom bohu ovládajúcom vietor a poča-
 sie, ako aj štyri základné smery vesmíru - východ, západ,
sever a juh - viedol k tomu, že číslo štyri nadobudlo mimo-
riadnu symbolickú moc v mnohých predkolumbovských
amerických náboženských rituáloch zasvätených získaniu
rovnováhy medzi týmito nadprirodzenými silami.
To isté číslo predstavuje aj totalitu, stabilitu a univerzálnu
silu. Štyri ročné obdobia sú akoby pilierom tohto vesmírne-
ho poriadku, založenom na čísle štyri. V mnohých tradíciách
opakujúci sa cyklus jari, leta, jesene a zimy symbolizuje zro-
denie, rast, smrť a znovuzrodenie ľudského života a nazna-
čuje očakávanie znovuzrodenia v duchovnom význame, ak
už nie vo fyzickom. Najvyšší bohovia v Indii a Egypte sa
zobrazovali so štyrmi tvárami a hinduistická spoločnosť bola
zorganizovaná do štyroch kást, opäť so symbolikou poriad-
ku a stability. Na Západe všetky tieto štyri sym-'
boly - zem, vzduch, oheň a voda - tvorili základ
harmónie, nielen vo vesmíre, ale aj v ľudskom
tele. V stredovekej medicíne lekári určovali
fyzikálne a vnútorné vlastnosti každého
z týchto prvkov a hľadali v nich harmóniu.
Napredovanie vedy však čoskoro
poprelo takúto zatemnenú vieru. A je
nesporné, že pre civilizáciu mohla mať
symbolika desivé a škodlivé následky, ak sa
chápala nesprávne. Napríklad v ríši
Aztékov existovalo symbolické spoje-
nie medzi Slnkom ako stredom vesmí-
ru a srdcom ako stredom alebo „sln-
kom" ľudského tela, čo však viedlo
k tomu, že Slnku každoročne obe-
tovali viac ako 20 tisíc ľudí tak, že
im z tela vytrhli srdce. Tieto obete
sa však považovali za nevyhnutné,
pretože údajne dodávali Slnku silu v jeho
každodennom boji s temnotou. Krv,
ktorá sa symbolicky považuje za životnú
silu, je na druhej strane jedným z naj-
temnejších symbolov, ako to dokazuje aj jej úloha pri obet-
ných rituáloch. Krv je jedným z mnohých symbolov naplne-
ný množstvom primitívnych animistických predstáv, mýtov,
náboženských predstáv, povier a vierou v mágiu.
Veda mala veľký vplyv na elimináciu povier a vieru
v mágiu. Pokúšala sa vytvoriť filozofický názor s pevným
priestorovým a časovým rámcom, vytvoriť sústavu fyzikál-
nych zákonov, ktorá je nestranná a nezaujatá voči ľudskému
životu a morálke. Keďže mimo tohto rámca nebolo dokáza-
teľné nič, možnosť, že duša je prvkom v priestore a čase, sa
začala javiť ako staromódna a irelevantná. Vedecký názor
 bol teda veľmi odlišný od predstavivosti
a intuitívneho riázoru tých, čo vytvárali
$ye't symbolov po^telé tisícročia. ^^^rW
Pre spoločnosti, očl^torých sa odvíja
tradičná symbolika, bola ríša priestoru /'
a času preniknutá vyššímtyedomím, akokoľvek bolo zobr
zené. Štruktúra mytológiei a symbqjŕtca, ktorá vyrástla z S
viery, poskytuje vysvetlený veyníru a ľudského života v ä
Nšom kontexte, ktorý, ako/faáia verili, musel existovať. Ide
že^sraesa narodili,-žijerjfe krátko, umrieme, a neexistuje
viac, nijaká vyššia sila/elebo moc, bola a je pre ľudí neprij
teľná, dokonca katastrofálna. Preto sa v rôznych spoloío
tiach uskutočfyätfali symbolické rituály, aby udržali spoloč
nosí v hatmonii s prírodným rytmom. Všetko bolo navzéj
prepojené a indivíduum nikdy nestálo osamote. Inými slo.
mi, život nebol jednotvárny, pozemský, ale mal aj duchoí
rozmer. Symbolika nevyrastala z intelektu, ale z predstaví
vosti a hlbšieho zmyslu identifikácie s celým vesmírom.
Mala veľmi málo spoločné s empirickými faktmi.
9 Jej dosah bol zvyčajne vizuálny, zmyslový a cito
Symboly založené na vhodných analógiách alf
metaforách a na psychických faktoch boli vel.
presvedčivé. Preto symbolika nesmierne oboh
covala ľudí.
Do istej miery sa to isté dá povedať o moder-
ných symboloch, ako je zrejmé napríklad na
emblémoch športových tímov. Insígnie a znaky
identifikujú určitú skupinu, ktorá je na svoj znak
patrične hrdá. V súčasnosti sa tento talent a ľud-
ská predstavivosť najvýraznejšie prezentuje pravde-
podobne v televíznych reklamách. Symboly a rôzne znak
sa zjavia na obrazovke a obrovskou rýchlosťou miznú, al
a
napriek tomu ich veľká masa zachytí a pochopí. Majú vš
čoraz kratšiu životnosť, pretože ich nová hodm
veľmi rýchlo vyprchá. Je tu dôležitá predovšetk
komerčnosť, nie viera.
Tradičnejšie symboly vychádzajú z OVÍ
stabilnejšieho prostredia. Ak to sledujem
trochu hlbšie, zistíme, že sa vyvíjali dlhé roky
a v tom istom význame sa používali aj v umení
a maľbách. Zároveň nám to pripomína, ako silno ľudia k
si verili, že existuje mystická dimenzia života a že obyčajr
svet prevyšuje ten nadprirodzený.
 O knihe
Kniha 1001 symbolov\e zoradená skôr ako tezaurus než
obyčajný slovník. Väčšina symbolov je zoradená významovo,
pričom ich význam je definovaný a diskutovaný jednotlivo.
Táto kniha sa usiluje o čo najjednoduchší, kohézny pohľad.
Výklad sa vždy začína ideou, vlastnosťou alebo stavom,
ktorý má byť symbolizovaný, a potom nasledujú všetky dôle-
žité symboly s ich mnohonásobnými významami, ktoré túto
okolnosť či vlastnosť tradične symbolizujú. Dôležité symboly
s viacnásobným významom sa preto vyskytujú pod niekoľký-
mi záhlaviami.
Blízko príbuzné témy sú niekedy spojené do skupín.
Naším cieľom bolo poskytnúť pohľad na rôzne symboly,
používané v rôznych kultúrach, zastupujúce také pojmy ako
múdrosť, dobro, zlo, pravda, spravodlivosť, cudnosť, žiaľ,
sloboda, spasenie a podobne.
Len niekoľko pojmov má extrémne veľký počet zastupu-
júcich symbolov, pretože pre rané spoločnosti mali mimo-
riadny význam. Patrí sem napríklad plodnosť, úrodnosť,
ochrana, moc, láska, božskosť, nesmrteľnosť a znovuzrode-
nie, ktoré boli vždy ústredným záujmom symboliky v mno-
hých kultúrach na celom svete.
Okrem identifikácie hlavných symbolov prvých civilizácií
táto kniha ukazuje, ako sa tradičná symbolika vyvíjala ako
celok. Prezentuje aj relatívne malý
počet pojmov, ktoré sa považovali
za základné kamene civilizácie,
a dokazuje, že symboly vo vše-
obecnosti majú tendenciu pod-
čiarkovať skôr pozitívne ako
negatívne aspekty existencie:
skôr cnosti ako neresti, skôr nádej ako
beznádej, skôr silu ako slabosť, skôr mier
a zjednotenie ako vojnu a nejednotnosť.
Symboly zdôrazňovali myšlienky, ktoré pomáhali rešpektovať
a vážiť si autoritu, spoločenský poriadok, spoluprácu, etiku,
morálku a duchovnú disciplínu.
Poznámky:
V tejto knihe v rámčekoch nájdete poznámky alebo odkazy na
iné (alternatívne alebo odlišné) významy určitého symbolu.
V každom prípade sa symbol, ktorý sa považuje za počiatočný,
uvádza v tomto rámčeku spolu s číslom východiskovej strany.
Jeden alebo viac odlišných významov určitého symbolu sa
potom ešte spresňuje citovaním tematického okruhu a číslom
strany, na ktorej sa okruh nachádza. Napríklad v časti Zdravie
sa čitateľ dozvedá aj o alternatívnom význame ropuchy, ktorý
nájde v knihe v takejto forme: 196 Zlo, s. 159.
VEREJNÁ KNIŽNICA
M. Rešetku v Trenčíne
Šťastie
a nešťastie

Ochrana 20

Smrteľnosť a pominuteľnosť .... 35

Dlhovekosť 40

Plodnosť 43

Úrodnosť a hojnosť 56

Bohatstvo a prosperita 64

Sláva a šťastie 70

Nešťastie 76

Zdravie 80
OCHRANA
1 PENTAGRAM
Prežitie bolo v dávnych časoch také problematické, že vo
väčšine kultúr sa objavovali ochranné symboly, ktoré mali
ľuďom poskytnúť najmä psychickú podporu. Niektoré
z týchto symbolov, napríklad pentagram, boli spočiatku
len prostým motívom, ale postupne nadobúdali tradičnú
ochrannú hodnotu.
Pentagram sa v strednej Európe považoval za talizman
ochrany pred všetkým, od choroby až po Satana. Táto päť-
cípová hviezda sa skladala z jednej horizontálnej línie a šty-
roch diagonál. Pochádzala pravdepodobne z pradávneho
náčrtu znázorňujúceho pohyb Venuše a predstavovala práve
ochranu tejto planéty. Stredovekí mágovia nosili päťcfpové
čiapky a pentagramy vyryté do skál, dreva alebo amuletov
mali chrániť pred diablom. Aj v Indii nachádzame podobný
symbol s podobným významom, ale v tvare hexagramu (2),
teda šesťramennej hviezdy. Do tvaru takýchto znakov sa roz-
sýpal prach pri vchodoch do domov, čo malo odháňať zlých
duchov. Tento symbol sa nazýva hviezda lakšmi, hviezda
šťastia.
3 PRSTENE
Kruh má tradične schopnosť chrániť. Takýto uzatvorený tvar
predstavuje aj prsteň, ktorý aj dnes považujeme za predmet
s magickou silou. Podľa legiend bola ochranná moc prsteňa
ešte silnejšia, ak obsahoval vzácny kameň (4), pretože drahé
kamene sa kedysi považovali za predmety nadprirodzeného
pôvodu. Aj samy kamene mali zvláštnu ochrannú moc,
najmä diamant (5), pretože jeho božský lesk mal odháňať
diabla. Smaragd (6) bol podľa legendy kameň, ktorý odpadol
z Luciferovej koruny, a achát (7) podľa ľudových povier
dokáže vychýliť zbraň.
8 SPRIEVOD
Rituálny sprievod bol starovekou metódou, ako odohnať
j- nešťastie. Odtiaľ pochádza aj zvyk pochodovať v sprievode
s nejakým posvätným predmetom alebo zvieraťom okolo čer-
stvo zasiateho lánu. Takto ľudia chránili úrodu pred živlami,
vytvárajúc akýsi symbolický kruh okolo lánu.
9 POLMESIAC
Bohyňa Mesiaca Hekata sa stala ochran-
kyňou Byzantskej ríše už v r. 341 pred Pozri aj:
n. I. Keď sa k mestu pod rúškom tmy 1 Nešťastie, s. 77;
približovali nepriateľské macedónske Vojna a víťazstvo,
oddiely, nad mestom sa zrazu spoza s. 278; Harmónia
mrakov vynoril polmesiac. Obrancovia a meditácia,
s. 290
vyliezli na múry a úspešne odrazili útok.
 m

šťastie a nešťastie: ochrana 22/23

Na počesť Hekaty sa polmesiac a hviezda razili na mestské l

mince. Tento symbol sa aj neskôr tešil veľkej obľube
a o niekoľko storočí neskôr ho Turci a mnohí iní príslušníci
islamu prijali ako symbol ochrany.
•I
10 PODKOVA
Polmesiac alebo kosák sa často objavovali v egyptskej ikono-
grafii a islamskom umení ako symboly ochrany. Tvar podkovy
je im veľmi podobný a asi aj preto sa podkova stala nástrojom^
boja proti zlu a nešťastiu. Ak si chceme nakloni£JťastíeT
treSaH^ooŕepodkovy nasmeroyatpafaerrcíSv vytvárala akúsi
nádobku. Britský admirál Nelson údajne vyplával do boja
na svojej lodi Victory s podkovou pribitou na stožiari.

11 ZNAMENIE KRÍŽA
Znamenie kríža, pričom sa dotkneme čela, hrude a pliec, bolo
pôvodne symbolom kresťanskej viery a gestom požehnania
alebo ukončenia modlitby. Hovorí sa, že znamenie kríža
odháňa-zlo-a privoláva-žfastie^Joto gesto sa postupne stalo
^ — medzi kresťanmi, najmä medzTpŤÔtestaotmi, veľmi obľúbe-
ným. To isté gesto používali aj židovskí veriacT^yreé-naiadením
Ježiša. Vtedy bolo napodobnením tvaru písmena T, teda
veľkolepého chrámu, ktorý v r. 29 - 9 pred n. I. dal postaviť
v Jeruzaleme Herodes Veľký.
12 UZOL /
Viera, že uzly môžu oítennať zlo, viedla k tomu, že sa
Vislame stali uzlysýmbolom ochrany. Na stenách palácov
vyryté celé spleti uzlov. Zväzovanie
do uzlov malo odptešif démonov. Tá istá symíioi—
lika je možno podstatou zvyku poverčivých rybárov
v severnej Európe viazať uzly na vreckovkách, aby zahnali
zlé počasie.

P
13 MASKY
V niektorých dávnych kultúrach sa nosili masky zvierat, na
ktoré ľudia poľovali, lebo verili, že takto získajú dušu zvierat
a stanú sa nezraniteľnými. Iné kultúry si vyberali mocné zvie-
ratá ako totemy a ochranné symboly a počas šamanských
rituálov á tancov nosili takéto masky, aby vyľakali svojich
nepriateľov, ľudských i nadprirodzených. Slávnostné masky,
ktoré sa používajú pri ázijských levích a dračích tancoch,
majú skôr ochranný ako odstrašujúci význam.
Aj iný spôsob maskovania tváre alebo tela mal ochranný
význam, napríklad legendárny plášť (14) prepožičiaval hrdi-
nom keltských a germánskych mýtov neviditeľnosť. Mníšsky
závoj (15) symbolizuje ochranu, ako aj oddelenie od skutoč-
ného sveta* Panny zasvätené bohom, ktoré kedysi žili
v chrámoch, nosili ochranné závoje. Odtiaľto možno
pochádza zvyk niektorých súčasných národov nosiť závoj.
16 LUCERNA
Akákoľvek lampa alebo lucerna sa považuje za symbol
ochrany, pretože vždy jestvovalo spojenie medzi svetlom
a božskosťou.alebo nádprirodzenosťou. Fakle a iné
zdroje svetla hrali aj skutočnú ochrannú úlohu, pretože
sa používali v boji s nebezpečenstvom a nepriateľom
najmä v noci. W k ^
17 VENIEC
y jVence uvité z posvätných rastlín sa kedysi nosili podľa urči-
vtých pravidiel a údajne mali ochrannú moc. Cisár Tibérius,
Ijktorý sa vraj na smrť bál búrky, si dal vždy priniesť veniec
H l vavřínových listov, kecľ sa začajo blýskať. K iným rastlinám
symbolizujúcim ochranu patrí napríklad imelo (18), ktoré
používali už Kelti. Vergilius sa p ňom zmienil^ako o taliz-
mane, ktorý používal aj Aeneas. Baza (19) mala „držať na
uzde" čarodejnice v čase zmeny ročných období, keď sa
všade hemžilo zlo.Zvyk klepať na drevo (20) pochádza
z dávnych kultúr, kedy sa stromy uctievali,;pretože v nich
sídlili OChrannf duchovia.
21 ZEM
Ochranná symbolika Zeme bola prakticky univerzálna už
v dávnych kultúrach. V umení je táto planéta zvyčajne per-
sonifikovaná postavou matky (22) alebo ženy čakajúcej
dieťa - symbolom starostlivosti a ochrany.
Pozri aj:
23 LONO
16 Mužnosť
Úloha lona ako kolísky života sa transfor- a mužskosť,
movala ä] do jeho ochranného významu s. 117
v tvaroch a formách pripomínajúcich 17 Vojna a víťaz-
nádobu, napríklad aj biblickej archy (24). stvo, s. 279
 Rakva (25) bola kedysi symbolom spojeným so znovuzro- bol aj falus (31) symbolom ochrany. Grécki a rímski
dením, a Meto bola pre významných ľudí starostlivo záhradníci niekedy používali sochy Priapa, syna Dionýza
konštruovaná, a vyrezávaná. (Bakchusa), aby odplašili vtákov alebo iných škodcov
z vinice či ovocného sadu s nadmerným, načerveno
26 ZVON zafarbeným falusom.
Zvon je v nrosnych náboženstvách spojený s exorcizmom
alebo vyháňaním diabla. BudhM-i, moslimovia, hinduisti
a kresťania považujú hlas zvona symbolicky za ochranný
hlas. /žJ^WJ^)

27 - 31 TELO
Aj určité časti ľudského tela môžu SymboliaJváť ochranu.
Patrí sem napríkíad vyplazený jazyk (27), ý'kťorýn^sa ftretá-
• varne na zobrazeniach egyptského bohaítienom Bes.
Grécky boh Hermes a rímsky Janus mali nakoľko hláv (28),
ktoré symbolizovali ich ochrannú úlohu. Kombinácia muž-
skej á" ženskej hlavy na niektorých egyptských sochách mala
podobný význam. V niektorých iných kultúrach napríklad
štvorhlavý tetramorf (29) chráni a kontroluje
Pozri aj:
vesmír. Biblickému prorokovi Ezechielovi
26 Smrt s. 300
sa vo víziách zjavovali podobné tvory s hlavami
30 Moc s. 91; Dob-
muža, leva, býka a orla. Ruka (30) s otvorenou
ročinnosť, milosrd-
dlaňou smerom nahor je zvyčajne tiež ochran-
nosť a opatera, s. 173
ným symbolom. V niektorých kontextoch
 KRÍDLA Supia čelenka, ktorú nosila kráľovná, pravdepodobne sym-
Hovorí sa, že vás niekto bolizuje, ako tento dravec obetavo chráni svoje mláďatá.
zoberie pod svoje krídla.
Toto slovné spojenie 37 KOHÚT
vyjadrujúce ochranu Kohút je .symbolom ochrany už odpradávna nepochybne
pochádza nielen zo zvyku preto, lebo jého kikiríkanie oznamuje návrat svetla po tme.
vtákov chrániť svoje mlá- Je nositeľom aj iných vlastností; napríklad odvahy a ostraži-
ďatá pod krídlami, ale na tosti. Odtiaľto pochádza aj povera, že duchovia miznú so
Strednom východe sa zakikiríkaním kohúta.
vyskytovalo aj veľa
duchovných bytostí 38 LEV
s krídlami v úlohe stráž- Lev je na západe protichodným symbolom, pretože má
cov chrámov. V hebrej- útočné aj obranné vlastnosti. V niektorých častiach Ázie
skej tradícii ochranné krídla cherubínov (33) vytvárali majú sochy-levov ochrannú úlohu. Napríklad budhistické
Jahveho trón. Vták Noh (34), známy okrídlený tvor, spájal chrámy y Číne chránia levy s vycerenými zubami nazývané
v sebe silu leva a orla a bol symbolom ochrany v minoj- karašišiiy • ••
ských palácoch na Kréte. Sfinga (35) najprv predstavovala
leva s ľudskou alebo baraňou hlavou, neskôr sa však na 39 BARAN
nej objavili aj krídla a na Strednom východe a v Grécku Podľa kresťanskej ikonografie je baran
Pozri aj:
sa stala ochrankyňou a strážkyňou. symbolom ochrany, najmä ak sa obja-
vuje spolu s postavou Krista. Posvätný 32 Siáva a šťas-

hebrejský barani roh nazývaný šofar má tie, s. 70

SUP
38 Hnev a kru-
Sup je nezvyčajným symbolom ochrany a predstavuje ochranný význam, keď sa doň fúka počas
tosť, s. 248
vyššiu egyptskú bohyňu Nechbet, strážkyňu faraóna. náboženských obradov.
40 TIGER
Kamenné tigre sa v Číne objavujú na hroboch a pri vcho-
doch ako ochranné symboly. Kedysi deti nosievali na znak
ochrany tigrie čiapky. V čínskej mytológii a umení modrý,
čierny, červený, biely a žltý tiger chráni štyri smery vesmíru
- východ, sever, západ, juh - a jeho stred.

41 HAD
Had, ktorý je veľmi komplexným a azda najpremenlivejším
zo všetkých zvieracích symbolov, sa v ikonografii a legen-
dách objavuje často aj ako ochranca. Hinduistický príbeh
o bohu-stvoriteľovi Višnuovi, ktorý odpočíva na obrovskom
stočenom hadovi, je spomienkou na dávne mýty o tom,
že aj Zem chráni velikánsky obtočený had. Kobra so sied-
mimi čiapočkami stráži Budhu. S kultom hada naga sa
stretávame v indických náboženstvách, po ktorých zostali
rytiny hadov alebo hada s človekom na
Pozri aj: stenách chrámov. Hady ovíjajú Merkúrovo
40 Hnev a krutosť, žezlo (42), ktoré celé stáročia slúžilo ako
s. 248 úradnícky symbol v grécko-rímskom svete.
41 Smrteľnosť a pomi- Všeobecne sa tradovalo, že toto žezlo
nuteľnosť, s. 35; Zlo, má zázračnú moc a bezpečne chráni žezlo malo niekedy aj krídla. Práve tieto krídla symbolizo-
s. 155; Závisť a žiarli- svojho nositeľa pred akýmkoľvek obťažo- vali, že pre Hermesa (Merkúra) v klasickej mytológii bolo
vosť, s. 245 posvätné.
vaním počas výkonu služby. Merkúrovo
 bbhHbSS

43 ČERVENÁ
Červená je farba krvi a života a niekedy je spätá s ochran-
ným významom. Aj červená bodka, ktorú nosia ázijské ženy
namaľovanú na čele, má ochranný význam.
44 CESNAK
Cesnak sa v Európe už dlhé stáročia považuje za rastlinu
so zázračnou, ochrannou mocou. Cesnakové vence sa ve-
šali do domu a mali za úlohu odohnať zlo, búrku, hadov
a upírov.
45 SOĽ
Hovorí sa, že vysypať soľ prináša smolu. V klasickom ob-
dobí mal tento výraz širší význam a soľ bola ochranným
symbolom. Leonardo da Vinei použil túto tradičnú symbo-
liku na svojej známej maľbe Posledná večera (1495), kde
Judáš Iškariotský rozsýpá soľ.
46 SEDMIČKA
Sedmička sa považuje za najšťastnejšie číslo, možno preto,
lebo sa spája so siedmimi nebeskými telesami, ktoré videli
dávni astronómovia, a s bohmi, ktorí vraj zo svojich výšok
pozorovali ľudí. V arabskej kultúre má sedmička ochranný
význam najmä pre tehotné ženy.

47 HIEROGLYFY
Na začiatku obdobia gotiky sa objavili ako ochranné sym-
boly hieroglyfy, pôvodne vychádzajúce zo staroegyptskej
abecedy. Ochranný význam nadobudli v spojitosti s teuto-
nickou mytológiou a magikou.
Hieroglyfy niekedy vidíme vyryté na
stenách chrámov alebo na náhrob- Pozri aj:
koch, pravdepodobne preto, že ich 46 Nenásytnosť,
úlohou bolo strážiť telá mŕtvych. hrabivosť, lenivosť
a pýcha, s. 192
 SMRTEĽNOSŤ A POMINUTEĽNOSŤ
48 TETOVANIE 51 SUDIČKY
Tetovanie má pre svojho majiteľa často ochranný význam, O tom, že ľudský život má rôznu, ale obmedzenú dĺžku,
najmä ak zobrazuje silné šelmy alebo magické znaky. hovorí aj legenda o sudičkách, ktoré tkali,; merali a strihali
V tropických pralesoch si niektoré primitívne kmene, na- niť života každého človeka a držali v rukách jeho osud.
príklad obyvatelia Bornea, tetovali celé telo rôznymi V gréckej mytológii bola najobávanejšou a najznámejšou
vzormi, tak dokonale napodobňujúcimi farby a vzory z nich Atropos, ktoré} nožnice (52) symbolizujú smrteľ-
džungle, v ktorej žili a lovili, že celkom splývali nosť. Týmito nožnicami Atropos strihala niť, ktorú tkala
s okolím. Klótó a merala Lachesi& Toto povestné trio sudičiek sa
nazývalo Moiry.
49 ŽELEZO
Železo bolo od počiatku späté 53 HAD
so zbraňami a ohňom, a preto Pominuteľnosť ľudského života symbolizuje
sa tradovalo, že má ochrannú, had nielen podľa Biblie, ale aj podľa skoršej
ale aj útočnú moc. Starovekí babylonskej legendy o Gilgamešovi. Tento
Egypťania nosili železo ako ta- hrdina sa vydal hľadať zázračnú omladzu-
lizman, ktorý mal odháňať zlo. júcu rastlinu a našiel ju, ale vzápätí mu ju
Podobnú ochrannú symboliku ukradol had. Podľa Biblie had priviedol
mali aj klince (50) a napríklad Číňania Adama a Evu k pokušeniu. Zliezol k nim zo
Pozri aj: zatĺkali ďalšie klince do pilierov domu stromu a navrhol im, aby ochutnali ovocie
53 Zdravie, s. 80:
preto, aby odohnali zlých duchov. zo Stromu poznania. Adam a Eva ovocie
Rozvážnost a múdrosť, Rimania zasa slávnostne zatĺkali klinec ochutnali, nedbajúc na Božie varovanie, že sa
s. 205; Znovuzrodenie do chrámu Jupitera vždy v septembri, stanú smrteľnými. Hada ako symbol smrteľnosti nachá-
a vzkriesenie, s. 333 čo ich malo chrániť pred rôznymi prírod- dzame aj v kresťanskom umení, kde sa niekedy objavuje
a 334
nými katastrofami. pri Kristových nohách ako symbol pádu.
54 KVETY
Kvety často symbolizujú dĺžku ľudského života a nádej na
g znovuzrodenie, napríklad v japonskom dekoračnom umení
kvetov nazývanom ikebana (55). Symbolika kvetov sa obja-
vuje aj v západnej poézii a umení. V európskych maľbách
16. a 17. storočia malo zátišie (56) pripomínať krátkosť
a pominuteľnosť života. Uvedomenie si márnosti svetských
radostí predstavovala rozkvitnutá ruža (57). Iným kvetom
spätým s pominuteľnosťou je napríklad narcis (58), asi pre
jeho krátke obdobie kvitnutia, ale aj pre svoj názov, ktorý
ii znamená „ s vetrom".
59 VIETOR
Vietor bol symbolom pominuteľnosti oveľa skôr, ako Harold
Macmillan tvrdil, že Afrikou vejú „vetry premien", ako
o tom spieval aj Bob Dylan. Umelci na svojich maľbách nie-
kedy zobrazujú smrteľnosť v podobe holých stromov a lístia
w krúžiaceho vo vetře.
^ ^ ľ v
Pozri aj:
54 Dlhovekosť, s. 42; Plodnosť, s. 53
63 Ochrana, s. 24; Mužskosť a muž-
i i nosts. 117
60 ČAS
Skutočnosť, že čas nenávratne plynie, sa často objavovala
najmä na svätých obrazoch. K symbolom plynúceho času
patria presýpajúce hodiny (61), ktoré sú neraz súčasťou
zobrazenia Otca Času alebo personifikácie Smrti. Sypúci sa
piesok predstavuje neúprosne plynúce roky. Aj hodiny (62)
majú v umení podobný význam.
63 SVIEČKA
Horiaca sviečka je dalším symbolom smrteľnosti a pominu-
teľnosti, ktorý často vidíme na maľbách umelcov. Analógia
ď spočíva v tom, že sviečka má krátky život a jej plameň ľahko
zhasne. Sfukovanie sviečok na narodeninových tortách má
z psychologického hľadiska opačný význam: minulé roky sú
ď síce už za nami, ale sila dychu dokazuje, že budúcnosť
máme ešte pred sebou.
64 ČAŠA
i Čaša, podobne ako sviečka, je jed-
ným z mnohých symbolov, ktoré
môžu mať dvojaký význam. Ako
nádoba je symbolom života, prevrá-
tená znamená prázdnotu, a teda aj
márnosť života.
 Prevrátenou prázdnou čašou na stole maliari často de-
monštrovali svoju technickú brilantnosť a zároveň mala aj
symbolický význam.

65 LEBKA
Hans Holbein mladší, umelec posadnutý smrteľnosťou,
na svojej známej maľbe z r. 1553, nazvanej Veľvyslanci,
zobrazil lebku. Chcel tým podlomiť.dojem dôležitosti, ktorí
predstavovali dvaja pózujúci muži; s rôznymi vedec-
kými prístrojmi na tomto dvojportréte. tebka leží
na zemi pri ich nohách a je šikovne zamaskovaná
perspektívnou deformáciou tak, že ju rozoznáte
len z určitého uhla. Zámerom umelca bolo
memento mori, teda pripomenutie pominuteľnosti
a márnosti toho, čo sme dosiahli na tomto svete.
Lebka sa často objavuje aj na portrétoch svätých
a symbolizuje ich uvedomenie si pominuteľnosti všet-
kých materiálnych vecí.

66 BUBLINY
Na maľbách anjelov a cherubínov, známych pod názvom
putti (malí chlapci), sa objavujú nafúkané bubliny, ktoré sú
tiež symbolom smrteľnosti. Budhisti vidia v bublinách sym-
bol pominuteľnosti pozemského života.
 DLHOVEKOSŤ
šťastie a nešťastie: dlhovekosť 40/41

67 STROMY určitých druhov, ktoré mali podľa

Sila, pevnosť a odolnosť sú vlastnosťami určitých stro- legiend zázračnú moc. Podľa čín-
mov, a tak sa z nich stali symboly dlhého života, najmä skych legiend sú huby potravou
v Člne, kde sa dlhovekosť považovala za jedno z najdôle- nesmrteľných.
žitejších požehnaní. Na čínskych a japonských maľbách
má tento význam osamelo čnejúca borovica (68). Ovocné 73-4 SŤAHOVAVÉ VTÁKY w m
im á m
stromy (69) sú na Východe tiež obľúbeným symbolom V Číne a Japonsku sú sťahovavé
dlhovekosti, najmä hruška, broskyňa, jabloň a slivka. vtáky a ich znovuobjavenie sa
V západnej tradícii aj na Blízkom a Strednom východe sú v určitom ročnom období sym-
symbolom dlhovekosti rôzne druhy borovice, napríklad bolom dlhovekosti. Bocian (73)
céder (70). Z dreva týchto stromov sa vyrezávali sošky a žeriav (74) majú v orientálnom umení
svätých a sväté interiéry. Kelti používali živicu z cédra na práve tento symbolický význam.
balzamovanie, pravdepodobne v súvislosti s jeho dlho-
vekosťou. Niektoré severoamerické kmene prirovnávali 75 KORYTNAČKA
rozvetvené parohy jeleňa (71) k stromom a ich zhadzo- Korytnačka predstavuje v čínskej mytológii nemennosť
vanie a obnovenie rastu spájali a stabilitu. Hoci na vzhľad už odmala pôsobia dosť staro,
s dlhovekosťou a znovuzro- často prežijú aj ľudskú generáciu. Sú to najdlhšie žijúce
dením. stavovce na svete a sú veľmi životaschopné. Dokážu
prežiť bez potravy aj niekoľko týždňov a niektoré
72 HUBY druhy sa dožívajú veku až dvesto
Huby sú nezvyčajným symbo- Pozr i a.. rokov. V Číne ich po celé stáročia
lom dlhovekosti v Číne, pravde- chovali ako domáce zvieratá
73 Úrodnosť a hojnosť, s. 59 . , ..
podobne pre svoje halucino- a postupne sa stali symbolom
74 Vernosť a oddanosť, s. 214 ... .
génne vlastnosti po konzumácii dlhovekosti.

I
r ~
 PLODNOSŤ
76 CHRYZANTÉMA 80 MATKA
Ďalším symbolom dlhovekosti na Východe je chryzantéma, Veľmi široká škála symbolov, ktoré predstavovali zrodenie
I Japonskí je to kvet cisárskej rodiny. Symbolika možno alebo oslavu pokračovania ľudského života, dokazuje
sppva wfom, že tento kvet kvitne až neskoro na jeseň fundamentálnu dôležitosť plodnosti v starovekých kul-
' iľ^atkonfzTmy. túrach. Jedným z najrozšírenejších symbolov zrodenia
i ľudského života je matka. V Európe archeológovia objavili
77 BODLIAK. kamenné figúrky žien, ktoré
ŕ bodliaky sa vo Východnej mytológii objavujú ako sym- pochádzajú až z paleolitu (asi
boiyÄhcweWti. Okrem toho, že sa dokážu dokonale pred 30 000 rokmi). Sú to
bŕárit VWOTtóné, sú to veľmi pevné rastliny. Používajú prvé diela, ktoré možno
sa na dekoratívne účely a dlho si udržia svoj tvar potom, nazvať umením. Plodnosť je
ako ich odrežete. na nich zdôraznená plnosťou
pŕs a brucha. Malé figúrky,
78 RUBÍN ako napríklad známa Venuša
Medzi kameňmi je symbolom dlhého života rubín, najmä z rakúskeho Willendorfu,
v indickej a barmskej tradicii. Je mimoriadne tvrdý a jeho možno slúžili ako amulety.
farba predstavuje život. Väčšie kamenné postavy boli
neskôr uctievané ako bohyne.
79 ZELENÁ
Slovo vždyzelený je symbolom pokračujúceho života
a vitality. Zelená má v Čine symbolický význam
najmä v súvislosti s jarou a zeleným jadeitom, ktorý
sa tiež spája s dlhovekosťou a nádejou na znovu- Pozri aj:
zrodenie. 79 Závisť a žiarlivosť, s. 246
81 MESIAC
Mesiac ustavične mení svoj tvar, rastie, zaniká a znovu sa
zrodí. Predpokladalo sa, že nielenže ovplyvňuje menštruač-
ný cyklus žien, ale hrá dôležitú úlohu aj pri klíčení rastlín,
raste živočíchov a vývoji ľudí.
Mesiac v splne (82) v období jesennej rovnodennosti na
severnej pologuli celé stáročia spájali s láskou a plodnosťou.
Úrodnosť a plodnosť v poľnohospodárstve a ľudskom živote
je v Číne podstatou Sviatku Mesiaca, ktorý sa oslavuje
dodnes.

83 KOSOŠTVOREC
Plodnosť sa niekedy vyjadrovala aj tvarom kosoštvorca,
ideogramom v tvare diamantu znázorňujúcom lono.
Kosoštvorce sa objavujú napríklad na jadeitovo zelenej
sukni mexickej bohyne Chalchiuthlicue.
V kresťanskej tradícii sa s týmto symbolom plodnosti
stretávame v dielach maliarov a sochárov pri zobrazovaní
Panny Márie uzatvorenej v oblejšom kosoštvorci,
Pozri a]:
ktorý je v umení známy pod názvom mandorla.
81 Krása
a pôvab, s. 131;
Nesmrteľnosť
a večnosť, s. 326
84 FALUS ale sochy vyrezávané zo stĺpov na Borneu majú tento
Falus bol odpradávna spätý s oslavami jarnej plodnosti, obrazný význam.
niekedy nadobúdajúc symbolický tvar kamenného stĺpa
alebo drevenej tyče. Anglická tradícia 87 ZVIERATÁ
tancovať okolo postaveného V rôznych rituáloch a kúzlach, ako aj v umení, boli zvieratá
mája (85) predstavuje pozo- často symbolom plodnosti. Známa potencia býka (88) sa
statok niekdajších poľno- objavuje už v dávnych predstavách ľudí, počínajúc obrov-
hospodárskych slávností skými zvieratami vyrytými do stien jaskýň, napríklad vo
oslavujúcich úrodu francúzskom Lascaux alebo v španielskej jaskyni Altamira.
a ľudskú plodnosť. Grécky historik 1. storočia Diodoros Sicílsky opisuje egypt-
Tento rituál ské ženy ukazujúce sa bohovi-býkovi Apisovi počas rituál-
v 17. storočí nych obradov zasvätených plodnosti. Býk bol oslavovaný aj
zakázali puritáni. v perzských rituáloch, zobrazujúcich porážku prvotného
Ďalším symbolom býka, ktorého semeno oplodnilo celý svet.
plodnosti nahra- Kôň (89), ktorý je nositeľom rôznych symbolických aso-
dzujúcim falus je ciácií, mal tiež svoje miesto v rituáloch plodnosti. Jesenné
jazyk (86), často obety Marsovi, rímskemu bohovi poľnohospodárstva a voj-
vysunutý ny, sa týkali aj koňa, ktorého chvost sa v zime chránil ako
a v nadmernej
symbol plodnosti. Poľnohospodárska a ľudská plodnosť
veľkosti, ako
bola ústredným prvkom v počiatočných kultoch hada
vidno napríklad
(90) a možno práve to vysvetľuje,
v ukážkach umenia rôznych Pozri aj: prečo boli hady vyrezávané na pa-
kmeňov. Vyplazený jazyk sochy
87 Vojna a víťazstvo, s. 277; leolitických parohoch alebo skalách.
nie vždy symbolizuje plodnosť.
Smrť, s. 299 Spojenie medzi pupočnou šnúrou
a penisom vytvára sexuálny symbolizmus hada, samca aj
samice. Okrem toho had obtočený okolo stromu je špeci-
fickým symbolom Ištar, najdôležitejšej bohyne plodnosti na
Strednom východe. Uctievatelia ďalšieho boha plodnosti
v Strednej Ázii menom Sabazius napodobňovali pohyb hada
po tele každého nového člena kultu. Vizuálne bol had
spojený aj so svetlom a jeho plodnou silou.
V tichomorských krajinách, kde boli hady
neznáme, bol symbolom plodnosti
úhor (91).
Parohy (92), ktoré nosili šamani alebo
bohovia, boli tiež symbolom plodnosti.
S parohami sa zobrazoval aj keltský boh
Cernunnos, ktorý zabezpečoval úrodnosť a rast.
Táto symbolika pokračuje rohatými alebo paro-
hatými zvieratami ako jeleň (93)
alebo baran (94). Baran ako prvé
znamenie zverokruhu symbolizuje
silu slnka počas jarného slnovratu
a návrat plodnosti v jarnom období.
Neprekvapuje, že symbolom plodnosti
sa stali aj niektoré mimoriadne plod-
né zvieratá, napríklad zajac (95) alebo
králik (96). Obe sa používali v kúzlach
a čaroch odstraňujúcich neplodnosť, na vyvolanie
tehotenstva a uľahčenie pôrodu. Zajačia alebo krá-
ličia labka mala údajne zázračnú moc a veľko-
nočný zajačik je spojený s jarnou plodnosťou.
Anglosaská bohyňa plodnosti Eostre mala
zajačiu hlavu. Ikry, ktoré do vody vypúšťajú
ryby (97), sú veľmi podobné spermiám,
preto je aj ryba symbolom plodnosti
a úrodnosti.
98 VODA
Voda a prírodné sily s ňou spojené, napríklad hrom
(99), blesk (100), dážď (101) spolu s prameňmi
(102) a morom (103) sú symbolmi plodnosti
a často sú personifikované v podobe rôznych W /|šf
bohov a bohýň. Hovorí sa, že voda je
život, bez vody by nebolo života.
V symbolike je voda ženským zna-
kom. Súvislosť medzi blýskáním
sa a otehotnením nachádzame
aj v primitívnom umení, kde
blýskanie predstavuje
vztýčený vesmírny
penis. V Strednej

Amerike búrku a dážď symbolizoval ideogram v podobe
hrebeňa, ktorého zuby predstavovali padajúci dážď.
V aztéckom umení sa s týmto atribútom zobrazoval Tlaloc
(mayský Chac), najvyšší boh plodnosti. Pramene, fontány,
jazerá a studne majú často posvätný význam ako zdroj
života. Aj more je zdrojom života v mnohých dávnych tra-
díciách, dokonca ním bolo skôr ako zem.
šfastie a nešťastie: plodnosť 50/51
104 RYŽA
Zvyk sypať na mladomanželov ryžu má pravdepodobne
pôvod v Indii, kde sa ryža počas hinduistických svadobných
obradov používala ako symbol plodnosti a prosperity.
105 KUKURICA
Mnohé obilniny boli symbolmi plodnosti už v dávnych
tradíciách. Napríklad domorodé kmene v Peru a Severnej
Amerike vyrábali ženské ikony z kukuričného šúpolia.
106 OVOCIE
Niektoré druhy ovocia sú dôležitými sym-
bolmi plodnosti a v tomto význame sa
objavujú aj v umení. Jablko (107) je asi
najznámejším príkladom a jeho sexuálna
symbolika je pravdepodobne odvodená
od tvaru jeho jadierka v priereze,
podobného lonu. Ďalším symbolom
plodnosti je granátové jablko (108), ktoré
Rimania nazývali „jablkom Kartága". V Středomoří
plody so šťavnatou dužinou a mnohými jadierkami
symbolizujú veľa detí. Podľa čínskej budhistickej
tradície je granátové jablko jedným z troch požeh-
naných ovocí.
109 STROMY 112 IMELO
Plodnosť stromov a ich falický symbolizmus viedli k tomu, Imelo má žlté kvety a biele plody sa objavujú uprostred
že sa stali ústredným prvkom dávnych rituálov v mnohých zimy. Už v dávnoveku sa považovalo za symbol plodnosti
častiach sveta. J. G. Frazer vo svojej knihe The Oolden a potencie, najmä ak rástlo na dube. Pre druidov malo
Bough (Zlatý konár) tvrdí, že v Ázii bolo spojenie medzi žensko-mužský význam, šťava z plodov symbolizovala
plodnosťou stromov a ľudí také silné, že o kvitnúce stromy semeno. Tieto staré keltské predstavy sú pravdepodobne
sa starali s toľkou pozornosťou ako o tehotné ženy. Od- východiskom moderných vianočných zvykov bozkávať sa
tiaľto pochádza pravdepodobne aj zvyk, že neplodné ženy pod vetvičkou imela.
objímajú určité stromy alebo pod nimi ležia, aby otehot-
neli. Táto tradícia sa rozšírila aj do severozápadnej Európy 113 KVETY
a Polynézie. Kvety s tvarom pripomínajúcim nádob-
V dávnych civilizáciách Mezopotámie predstavoval muž- ku sú zvyčajne ženským symbolom
skú plodnosť falický tvar borovicovej šišky (110), ktorá sa a ich zvinutie symbolizuje pôrod.
v umení objavuje ako atribút hrdin- Aztécka bohyňa kvetov Xochiquetzal
ského boha Marduka. Plody predstavovala plodnosť a hovorí sa,
druidského duba žalude že to bola prvá žena, ktorá porodila
(111) tiež niesli symboliku dvojičky.
plodnosti. Vizuálna aso- Lotos (114) je kvet so sexuálnym podtónom a väčšinou
ciácia medzi nimi sa spája s narodením dieťaťa. Lotos je jedným z ôsmich
a žaluďom penisu je budhistických priaznivých znamení v Číne, kde chlapec
zrejmá aj na niekto- držiaci lotosový kvet je symbolom požehnania detí. Iným
rých keltských skalných čínskym symbolom plodnosti je nádherný kvet orchidey
rytinách. (115), o ktorej sa kedysi tvrdilo, že je talizmanom proti
sterilite.
GE*^gj^S

I
V Japonsku bola typicky ženská pivónia (116) obľúbe-
ným svadobným kvetom znamenajúcim plodnosť. V pred-
kresťanskom umení bola ľalia (117) symbolom plodnosti
pre svoj piestik falického tvaru a často sa objavovala ako
dekoratívny motív v gréckom svete.
118 ŠPIRÁLA
Spirálovité tvary sú na celom svete
známe dekoratívne motívy a v nie-
ktorých prípadoch sú aj symbolmi
plodnosti. Je to pravda najmä v prí-
pade dvojitej špirály, ktorá môže
byť interpretovaná ako mužsko-ženský sym-
bol, teda nerozvinutý penis a pôrodný kanál. V juhový-
chodnej Ázii a Polynézii majú tetovania Spirálovitého .
tvaru na tele a tvári sexuálny význam, často založený na
podobe s tvarmi rozvíjajúcich sa papradí a iných'lesných
rastlín. .••••"'
119 SMARAGD
Aj smaragd sa Často spája s plodnosťou, prav
depodóbne preto, že jeho zelený odtieň
pripomína rast a jarné klíčenie. Ľudia ho
všeobecne považovali za symbol šťastného
šťastie a nešťastie: plodnosť 54/55
počatia a zrodenia dieťaťa a verilo sa, že zmierňuje
pôrodné bolesti.
PERLA
Mnohé asociácie urobili z perly významný symbol plod-
nosti - má vzťah k vode, zázračne rastie vnútri mušle
(symbol lona) a jej bledá perleťová farba pripomína me-
siac (aj ten je svojimi fázami spätý s plodnosťou). V kla-
sickej tradícii bola perla kameňom Afrodity, bohyne
plodnosti (babylonská Ištar a rímska Venuša).
nau 1 ' • • MŠmS^X I S i
M i ^ f í
ŽEZLO
Žezlo nosievali v ruke panovníci i vládcovia a je symbolom
tak plodnosti, ako aj moci. Jeho symbolika je odvodená
od mužnosti a mužskosti, pretože pripomína palicu alebo
úd. Niektoré žezlá sú späté aj s klíčivou silou blesku, naj-
mä tibetské dorje a hinduistické a budhistické diamantové
žezlo vadžra, hoci tieto majú aj duchovný význam.

ÚRODNOSŤ A HOJNOSŤ
122 ZEM
Mnohé symboly plodnosti predstavujú skôr úrodnosť prí-
a-S rody ako ľudskú plodnosť, hoci tieto dve predstavy sú si
veľmi blízke a vzájomne prepojené, a preto je niekedy
ťažké oddeliť jednu od druhej. Príkladom je sama zem,
ktorá je všade personifikovaná ako ženská a úrodná, ako
vidíme už v prípade bohyne Gaie, ktorá bola matkou
všetkého, čo rástlo na zemi. Egyptský mužský boh zeme
Geb je pozoruhodnou výnimkou. Mužskú úlohu v žen-
skej symbolike úrodnosti zeme niekedy hral aj pluh (123)
a odtiaľto pravdepodobne pochádza aj čínsky zvyk, že
nový cisár musel dokázať svoju zodpovednosť za úrod-
nosť svojej krajiny tým, že ťahal malý symbolický pluh.
Pôda (124) v pohrebných rituáloch niekedy predstavo-
vala symbol plodnosti, pretože útrpné pochovávanie
a „znovuzrodenie" mohlo byť považované aj za symbol
šťastie a nešťastie: úrodnosť a hojnosť 56/57
plodnosti. Dozvuky týchto dávnych praktík prežili až done-
dávna v niektorých vidieckych komunitách, kde sa počas
jarných slávností vyorávala nová brázda. Vlastnosť klíčiť,
ktorú má zem, údajne pochádza z jaskýň (125), ktoré sú
známym symbolom lona. Trpaslíci (126) boli už tradične
spájaní s jaskyňami a ovládali prírodné sily zeme. To vysvet-
ľuje, prečo boli niektorí bohovia plodnosti v Mexiku
trpaslíci a prečo obľúbenosť záhradných trpaslíkov stále
pretrváva.
127 ZÁHRADA
Záhrada je význaipnýfnsymbolom úrodnosti a plodnosti'
a v tomto^ýzňame sa objavuje na mnohých maľbách,
ŕf^v Kresťanskí umelci často umiestňovali Pannu Máriu do
záhrady s múrmi, ktorá symbolizovala uzatvorenú
plodnosť.
128 MLIEKO
Len málo kultúr nepovažuje mlieko za
primárny symbol úrodnosti a hojnosti.
Pozri aj:
V Egypte sa mlieko lialo na zem pri
uctievaní boha plodnosti a podsvetia 125 Osvietenie
Ozirisa. Podobne sa používalo na jar a premena,
s. 343 - 4
ako obeť, aby sa vydarila úroda.
 •n

Prsia (129) majú ten istý symbolický význam. Niektoré 132 BOCIAN
bohyne plodnosti sa zobrazovali s viacerými alebo nad- Hovorí sa, že bocian nosí deti.
mernými prsami, ako napríklad Venuša z Willendorfu Celé generácie takto vysvetľujú
alebo vestonická Venuša. svojim deťom narodenie die-
ťaťa. Pôvod tejto legendy
130 OBLAKY nájdeme pravdepodobne
Husté oblaky kopiace sa na horizonte sú symbolom v Grécku, kde sa tento
úrodnosti pre poľnohospodárov, pretože sľubujú vták spája s narodením
koniec obdobia sucha. Na severoamerických Héry (rímskej Juno),
indiánskych maľbách narastajúce oblaky pred- ochrankyne žien.
stavujú dážď.
133 KRAVA
131 ŽABA V rituáloch,
Heket, egyptská bohyňa zrodenia, mala mýtoch,
podobu žaby. Žaba je spojená s vodou, legen-
dažďom, a teda aj s klíčením a úrodnosťou, dách a rozprávkach Európy aj Ázie je krava a hojnosť jej
a je symbolom plodnosti v mnohých kul- mlieka symbolom úrodnosti. Egyptská bohyňa Hathor,
| túrach. V Číne a Peru žili ľudia, ktorí matka a ochrankyňa života, je zobrazovaná v podobe
pomocou žiab vyvolávali dážď, niekedy kravy. Niekedy sa aj nebeská bohyňa Nut objavuje
stačilo použiť motív s kresbou žaby. v podobe kravy s hviezdičkami na bruchu. Grécky mýtus
Žaby sa objavovali aj na niektorých hovorí, že mlieko z pŕs Héry, ktorá kedysi tiež mala
kresbách do piesku u Navajov, pravdepodobne podobu kravy, bolo také výdatné, že keď dojčila Hérakla
s tým istým zámerom. a on hltavo pil, utvorilo Mliečnu cestu.
 \
\\
\
\
_ x šťastie a nešťastie: úrodnosť a hoj
\

134 PRASNICA
Aj prasnica bola symbolom matky a úrodndStbV^egypt-
skej a gréckej mytológii niekedy nahrádza kravu. V keft^v
skej kultúre výdatnosť a úrodnosť zosobňovala bohyňa
Ceridwen v podobe prasnice. Prasiatka sa často považovali
za posvätné symboly plodnosti, napríklad v Taliansku
a Grécku.
135 KOZA
Kozie mlieko je vhodné pre ľudské dojčatá. Aj toto
zviera sa často objavuje ako symbol úrodnosti a plodnosti.
Podľa gréckej mytológie vraj boh Zeus pil mlieko kozy
Amatlei. Podľa legendy koza prišla náhodou o jeden roh,
ktorý m, íl zázračnú moc a poskytoval nekonečnú potravu.
Pravdep* )dobne odtiaľ pochádza obľúbený symbol západ-
\ ných um >lcov roh hojnosti (136). Tento roh, naplnený ovo-
Y
\ cím a obi (m, sa objavoval na mnohých maľbách založe-
ných na k asickej mytológii
a často, aiÁnie vždy zobrazujú-
cich bohov rastlín alebo hrozna.
\ Táto symbolikaje odvodená
\ z ešte staršej tradície rohu ako
\rnužského symbolu\lodnosti.
,
137 Sl)lOMY
Ovocne^tromy sa už v dávnych
časoch ucttevgli ako stelesnenie bdbyne Matky Zeme. Veľmi
významným symBtylidsým stromom uxpdnosti je figovnfk
(138). Na Strednom východ&iyei-fiigjudí veľmi dôležitým
zdrojom potravy a uctievali ho podobnewto-StcQm života,
najmä v Egypte, kde bol posvätný pre matku a nebeS
bohyňu Hathor a Nut.
' Pozri aj: Na juI >U Afriky, naprí- \
135 Mužskost a mužnosť, s. 121; klad v Čaqe, sa neplod-
' Túžba, s. 241; Očista, odčinenie nosti údaji zbaví každý,
j a uzmierenie, s. 365 kto bude str1jať stromy.
 <m
i ; ^WĚKSS^šSŠĚtĚllĚÍĚ^.

Podfa islamskej tradície 142 VINIČ

sú figovníky stromami maximál- Vinič je v náboženstve, mýtoch a umení symbolom
nej túžby, na ktoré sa v raji úrodnosti a zdrojom potravy. Ak sa vrátime k tra-
zabudlo a nik sa ich nedotkol. díciám Stredného východu, tento symbolický
V Indii sa spájajú s tvorivou význam mal už v Starom zákone, kde je symbolom
silou isivu a Višnua. Sexuálny božieho požehnania vyvolených ľudí. Ako znak
symbol môže predstavovať ich mliečna plodnosti je spojený tak so starobylým bohom
líävä aj listy, ktoré majú zvláštny tvar a môžu
poľnohospodárov v Mezopotámii, ako aj s klasic-
prikryť mužské genitálie. Druh figovníka
kým Dionýzom a Bakchom. Tá istá symbolika sa obja-
banyan (139) má množstvo vzdušných
vuje v egyptskom umení, kde sa motívy viniča spájali
koreňov a v Indii je posvätným symbolom
s vegetáciou boha Ozirisa.
úrodnosti. Symbolika úrodnosti pokračuje
aj y rímskej tradícii, kde figovník je strom,
pod ktorým boli dojčení Romulus a Remus
a Je súčasťou vegetácie boha Bakcha.
Olivovník (140) sa tiež považoval za
spoľahlivý zdroj potravy. Hovori sa, že
sama Aténa, patrónka Atén, odmenila
143 FAZUĽA
mesto týmto stromom. Krása datľovej
Podobne ako iné plodiny s početnými semenami, vrátane
palmy (141) je dôležitým mužským
granátového jablka, je fazuľa v niektorých kultúrach sym-
symbolom na Strednom východe bolom úrodnosti. Je nositeľom mužského sexuálneho
a v arabskom svete je Stromom významu a v Indii a Japonsku sa používala ako ľudová
života. V Čine bola ženským symbolom ozdoba. V Japonsku sa fazuľa rozsýpala po dome, aby
úrodnosti. odohnala búrku a zlých duchov.
BOHATSTVO A PROSPERITA
144 BOHOVIA PROSPERITY
Zosobnenie prosperity sa oveľa častejšie objavuje v ázijskej
\k. ikonografii ako na Západe. Európski umelci síce maľovali
obrazy s tematikou bohatstva, ale symbolické posolstvo,
ktoré prinášali, bola v podstate márnivosť a nadutosť. Na
dřuTŤej"strane sa v Ázii.Qbjayujú menšie sošky bôžikov pro-
sperity ako požehnania.
V Indonézii bol bohom bohatstva a prosperity Jambhala
(145). Zobrazovali ho sediaceho na vankúši s obrovským-^
bruchom. Vo východnom umenf je symbolom prosperity
guľatý kotlík (146). V Japonsku je dôležitou postavou boh
—Fyže-lnari (147) a Daikoku_(148)t-©baja"sa často zobrazujú
spoločnej^j©tkäR5ŕn~(149), ktorý sa tiež stal symbolom
_^éofíátstva, pretože si vždy ná]3e~restu_do ryžových sýpok.
Na Západe má potkan skôr negatívnu symBoKku^aje v Ázii
je príkladným zvieraťom a symbolom zdroja potravyľPoQfčr—
jednej juhočínskej legendy práve potkan objavil pre ľudstvo
ryžu.

150 VAJCE
Vajce sa v mnohých ľudových rozprávkach a legendách ob-
javuje ako symbol zmierenia a pokoja a často sa spája s prí-
chodom nečakaného bohatstva. Tento symbolický význam
možno objasniť prítomnosťou zlatého žítka ukrytého v škru-
 mím
pine. Aj v symbolike kozmu je vajce spojené s prosperitou
i ako zlaté Slnko a strieborný Mesiac. V rozprávkach zlatá
hus znášala zlaté vajcia a strážil ich drak. Podlá laoskej le-
gendy prosperitu predpovedá sen o sliepke, ktorá nakládla
veľa vajec.
151 RYBA
Aj ryba je vo folklóre symbolom prosperity, najmä v Číne.
Možno to symbolizujú jej mnohopočetné vajíčka a plod-
nosť, ale v niektorých rozprávkach sa ryba vynára na hla-
dinu a v papuli má bohatstvo získané z hlbín.
152 MUŠLE
Mušle, podobne ako iné symboly úrodnosti, sú spojené
s prosperitou, ale aj so sexuálnym šťastím. Pre niektoré
tichomorské kmene bol ich význam doslovný. Kauri (153),
ulity morských mäkkýšov, najmä zlatej farby, sa v niekto-
rých častiach Afriky a Ázie používali ako platidlo, ktoré
malo veľkú cenu.
154 KOVY A DRAHÉ K A M E N E
Niektoré predmety sa stali symbolmi prosperity, pretože
presiahli vlastnú vysokú hodnotu. Je to napríklad v prípade
zlata (155), ktoré sa na niektorých sochách, ale aj v deko-
ratívnom umení a krajčírskom remesle objavovalo vzývajú-
ce slnko. Kleopatra vraj hodila do svojho pohára s vínom
perlu (156) a počas banketu s Marcom Antoniom ju pre-
hltla, aby dokázala, aká je bohatá. Iné kamene, napríklad
achát (157), sa považovali za vzácne, pretože majiteľovi
mohli zabezpečiť prosperitu, a preto ich nosil ako talizmany
šťastia.
DÚHA
Legenda o tom, že na konci dúhy je hrniec plný zlata, je
dôkazom súvislosti medzi prosperitou a úrodnými silami
slnka a dažďa. Spájajúc materiálnu a duchovnú perspektívu
zeme a neba, mala dúha údajne ponúkať zázračné poklady
(ale vždy prchavé) tým, ktorí ich hľadali.
PAVÚK
V ľudovej tradícii nosia pavúky dážď í
bohatstvo a ak im ublížite, stihne vás
nešťastie. Symbolická analógia je
medzi pavúkom spúšťajúcim pa-
vučinu a dávnou vierou alebo
nádejami, že nebeské dary sa
spustia zhora na tých, ktorí
si to zaslúžia.
160 ZVIERATÁ
Domáce zvieratá boli symbolom prosperity už u pradáv-
nych pastierov, kedy, ako sa hovorí aj v Biblii, sa bohat-
stvo počítalo podľa hláv dobytka, oviec, kôz, tiav alebo
iných zvierat. Teľa (161) symbolizovalo prosperitu v prí-
behu o márnotratnom synovi, pre ktorého kŕmili a zabili
tučné teľa. Biblické Zlaté teľa je symbolom materiálneho
bohatstva (preto bolo z náboženských dôvodov prekliate).
Pre prostých Indiánov Severnej Ameriky bol tradičným
symbolom prosperity bizón (162), zdroj obživy, mäsa,
kostí, kože, tuku, šliach a rohov. Kým ich novousadlíci
nevyhubili, stáda bizónov sa preháňali po prériách
Ameriky. Niektorédivé zvieratá sú nositeľmi symboliky
"založenej skôr na duchovných hodnotách a dobrých vlast-
nostiach. Príkladom môže byť sob (163),
ktorý podľa tradície ťahá sane Santa
Klausa naložené darčekmi. Podľa kelt-
ských tradícií lesnú zver pásli dobré
víly. Sobie parohy (164) sa s prospe-
ritou spájali oveľa skôr. Predstavovali
rast, jarnú plodnosť a okrem toho aj
bohatstvo.
Slon (165) je dávnym symbolom
prosperity v Indii, kde vlastniť slona
znamenalo byť bohatým.
Niekoľko príbehov zasa
hovorí o modernej symbo-
like nechceného majetku.
Jeden z nich hovorí o tom,
že riaditeľ cirkusu P. T.
Barnum kúpil zriedkavého
bieleho slona, ale náklady
sa mu nevrátili.
166 KUKUČKA
Podľa európskej ľudovej tradície kukanie kukučky
na jar predpovedalo bohatstvo. Hovorí o tom
zvláštna povera. Vo Francúzsku sa považovalo
za šťastie mať mince vo vrecku, ked sa ozvalo
kukanie. V Alpách štrngot mincí aleboich_
-obracanie-počas-kukania kukQčky malo zabez-
pečiť, aby sa rodinné bohatstvo nerozplynulo
počas nasledujúcej tuhej zimy. Možno táto
symbolika prosperity vznikla podľa piesní a básní,
v ktorých bola kukučka hlásateľom jarnej úrod-
nosti, alebo jednoducho z opakovaného kukania,
predstavujúceho želanie, aby sa znásobili aj mince
vo vrecku.
SLÁVA A ŠŤASTIE
167 KRÍDL£^
SláVefbola vďačnou témou západných umelcov a ich patró-
nov. Najprv bola personifikovaná prostredníctvom rôznych
klasických postáv vybavených symbolickými krídlami. Patřit"--
sem napríklad rírnskyBoh Merkúr (168), ktorý ako okrídlený
pôšoTbpfeesLtiial šíriť slávu po svete. Okrem toho sížVu- -.
^predstavuje aj legendámy okrídlený Pegas (169) alebo okríd-
lená ženská postava predstavujQca-4vďioskúsmrť.
171-2
170 TRÚBKA %
Hlas trúbky, ktorý najprv u Rimanov ozna-
moval príchod kavalérie, sa postupnestafjáj
symbolom iných dôležitých udatema^o^á*
obecnosti sa stal^Dakorťfctôležlfosti^?ák sa trúbka stala
~ hlavnym"átříbútom slávýperspnifiKovanej na renesanč-
ných malbáglíí-Sernardp-Strozzi, geniálny maliar začiatku
——^J-Z=5toróčjat_zobfaz6val ženskú postavu s trúbkou v ruke.
Pôvodný význam spojenia „fúkať do vlastnej trúby" asi
pochádzal zo stredovekého zvyku, keď sa príchod kaž-
dého uchádzača zápasiť oznamoval hlasom trúbky.
ŠŤASTIE
Šťastie sa v západnom umení tak často nezobrazuje,
ale zosobňovali ho dve postavy. Rímska bohyňa šťastia
Fortuna (171) pripomína, že šťastie nemusí trvať dlho.
Na niektorých maľbách je zobrazená s rohom hojnosti.
Niekoľko klasických spisovateľov ju spájalo s morom
a jeho nestálou náladou a v období renesancie boli jej
atribútmi more, loď, kormidlo, vlny - pričom stála na
zemeguli. Ešte menej spoľahlivá postava je Pani šťastena
(172) s kolesom. V stredovekom umení najmä v Španiel-
sku práve táto dáma otáčala kolesom osudu, pričom
niekto sa dostal hore a iný dolu.
173 B O H O V I A ŠŤASTIA
Bohovia šťastia sa v Číne a Japonsku premenili na obľú-
bené amulety. V Číne ich stelesňuje päť starých mužov
predstavujúcich zdravie, bohatstvo, silu, dlhý život a pri-
rodzenú smrť. Na obrazoch sa ich podoby líšia, ale často
sú zobrazovaní s netopiermi (174), ktorí v Číne zname-
najú šťastie.
To vysvetľuje pre nás čudnú prítomnosť piatich neto-
pierov na čínskych pohľadniciach. V Japonsku je bohov
šťastia sedem. Predstavujú ochranu, vzdelanie, výživu,
rybárstvo, dlhý život, hudbu a radosť.
k
175 ČÍSLA
Čísla mali už kedysi dávno veľký symbolický význam ako
kľúče nielen k vesmírnemu usporiadaniu vedenému
božou rukou, ale aj k magickým silám, ktoré môžu
ovplyvniť ľudský život. Myšlienka mať svoje šťastné číslo je
teda veľmi stará. Vo svete čísel šťastie najčastejšie pred-
stavuje číslo tri (176). Skutočnosť, že ak sa dvaja nevedia
dohodnúť, vyrieši to tretí, súvisí aj s pôvodom výrazu „do
tretice všetko dobré". Trojka teda znamená rozhodnúť sa
a spája sa s úspechom. V legendách a rozprávkach preko-
návajú hrdinovia a hrdinky tri prekážky alebo na tretí
pokus, musia zvládnuť tri skúšky alebo si vybrať z troch
možností. Mnohé rituály sa opakujú trikrát, napríklad
v islame. V Anglicku sa treba podľa povery najprv trikrát
otočiť, až potom vysloviť želanie. Trojku graficky predsta-
vuje trojuholník.
Dvakrát tri je šesť (177), a tak aj šestka predstavuje
šťastie, podobne ako v Pytagorovom matematickom
systéme. Tu však šťastie znamená skôr možnosť - kocka
má šesť hrán a v Číne sa šťastie predpovedá podľa hexa-
gramu.
Šťastie v Číne je spojené aj s číslom osem (178). Toto
číslo má v budhizme a taoizme pozitívny význam,
podobne ako v japonskom šintoizme.
179 PLODOVÁ BLANA
Plodová blana často pokrýva hlavu novorodenca. Podľa rím-
skych spisovateľov bola medzi slovanskými kmeňmi symbo-
lom šťastia. Mala ochranný význam, pôsobila najmä proti
smrti a suchu.
Pozri aj:
175 Nešťastie, s. 76 - 7
Pravda a lož, s. 170; Rozvážnosť
a múdrosť, s. 210

180 STRAKA
Hoci v Európe má straka skôr negatívny význam,
v Číne sa tento vták často objavuje na pohľadni-
ciach a blahoželaniach ako znak šťastia alebo dobrej
správy. Podľa ľudovej tradície oznamoval jej hlas
príchod priateľov.
181 ALBATROS
Tento veľký morský vták má vo zvyku sledovať lode na
dlhých plavbách a podľa starej námorníckej povery je
znakom šťastia. Samuel Taylor Coleridge (1772 -1834)
postavil na tejto symbolike svoju známu poému The Ríme
of the Ancient Mariner (Verš starého námorníka), v ktorej
sa albatros objavuje ako záchranca lode uviaznutej v polár-
nom ľade. Albatrosa napokon zabil jeden z námorníkov,
čo malo neblahé následky.
182 ČERT
Príchod nečakaného materiálneho bohatstva sa v stredo-
veku spájal s diablom, a to tak, že toho, komu sa zrazu
pošťastilo, považovali ostatní za spriahnutého s diablom,
ktorému výmenou za bohatstvo upísal svoju dušu. Odtiaľto
pochádza aj zvrat „čertovské šťastie".
186 POMARANČE
Pomaranče sú symbolom šťastia v Číne,
kde sa toto ovocie tradične jedáva na
druhý deň čínskeho nového roka.
Pomaranče sa tu odpradávna spájajú
s luxusom a kedže pripomínajú slnko,
môžu byť „zlatými jablkami", o ktorých
sa hovorí v gréckej mytológii. Ti^ústejne ..
strážil drak na rajskom Ostroíě^boaěhnaných.
1 ä m I B Ä
184 ČERVENÁ
Červená farba je v symt$IIK#najpo2itVnejšia
zo všetkých, pretože sa spája so slávnosťami^^
vitalitou a samým životojr*. V Číne
Pozri aj:
červená predstavuje šťastie a bola
symbolickou farbou dynastie ČO 182 Zlo; s. t$2 - 5
(256 pred n. Ú - 1045 x C W ^ j g k 184 Ochrana, s. 32
 NEŠŤASTIE
185 TRINÁSTKA ľuje, prečo sa piatok trinásteho považuje za ne-
Numerický systém pochádza X I I I šťastný deň. V Strednej Amerike podľa mayského
z dávnych čias a niekedy sa kalendára, ktorý bol solárny a mal 20 mesiacov,
spája s kozmológiou a zosta- bola nešťastným číslom päťka (186) a trinástka
vovaním kalendárov. To bude mala pozitívny význam ako počet dní v každom
asi pravda pri čísle trinásť, nábožnom týždni.
ktoré v Európe celé stáročia
znamenalo nešťastie. 87 ČIERNA
Neobľúbenosť trinástky sa Čierny deň, čierny krížik, Čierna mágia sú
pravdepodobne viaže na všeobecne považované za symboly nešťas-
problémy, ked niektoré tia alebo ublíženia. Táto symbolika čiernej
prvé lunárne kalendáre po- farby pochádza z pradávnej čierno-bielej
užívali trinásty mesiac, dichotómie, kde sa dobro spájalo so svet-
aby vyplnili medzeru medzi lom a zlo s tmou. Čierna je zvyčajne, ale
slnečným rokom a dvanástimi nie vždy, symbolicky negatívna farba.
fázami mesiaca. Odvtedy je Až do moderných čias sa preto aj čierna
LAMO R T
trinástka taká neobľúbená. mačka (188) podľa rôznych povier a ľudo-
Neskôr sa poľnohospodárom neodporúčalo sadiť a siať vých povestí pokladala za znamenie nešťastia.
na trinásty deň. Hovorilo sa, že na zhromaždeniach V stredoveku sa verilo, že je príbuznou boso-
bosoriek je trinástym prítomným Satan a smrť je trinástou riek a možno aj reinkarnáciou samého Satana.
kartou. Veľká Arkána, v tarote. V keltskom svete a v islame bola spojená so
Zaujímavá myšlienka, že trinástka nie je obľúbená pri zlom. Japonské ľudové rozprávky hovoria,
stole, vyplýva z Poslednej večere (Ježiš a jeho dvanásť uče- že čierna mačka môže zvíťaziť nad ženským
níkov). Ježišovo ukrižovanie na Veľký piatok určite vysvet- telom.

t
189 VRANA
ROZBITÉ ZRKADLO
V Európe sa čierna vrana požierajúca
Povera, že rozbiť zrkadlo znamená nešťastie, má svoje
zdochliny považovala za pred-
korene hlboko v strachu primitívnych kmeňov z odráža-
zvesť smrti, vojny, smútku a zla.
ných predstáv. Predstava v zrkadle odrážala a predstavo-
V Indii má podobný negatívny vala dušu človeka, ktorý sa doň pozeral. Duša sa vraj
význam. Druhy živiace sa stratí alebo poškodí, ak sa zrkadlo rozbije.
zrnom však majú celkom inú Alfred Lord Tennyson napísal báseň
symboliku, najmä v Severnej The Lady of Shallot (Pani zo Shallo-
Amerike a indiánskych tu, 1832), založenú na symboli-
tradíciách, kde sa objavujú ke dávnych legiend, v ktorých
ako pozitívna sila slnka. rozbité zrkadlopredžOameuá-
Podobne je tomu aj
v Číne: Aj mnohé iné príbehy ho-
voria o čarodejníkoch a stri-
190 ĽAVÁ STRANA gôňoch, ktorých zrkadlá pred-
Rímski veštci podľa letu vtákov predpovedali, že vták -pouedalLflešťastie. Nešťastie
letiaci z TavSTstrafly^aiamená nešťastie. Latinské-slove— predstavovali ajinel
vyjadrujúce ľavú stranu znie predmety, napríklad perlový
Pozri aj:
sinister. Spája sa s nešťastím, náhrdelník (192). Tu je sym-
189 Vojna a víťazstvo dokoDca-zlom, a do istoj-mieQL bolika prebratá z analógie
(Dravce) s — nepochybne ovplyvnilo aj kresťan medzi perlami a slzami, a preto_
sa prsteň s perlou tradične pova-
191 Dobro a dobrotivosť. skú symboliku. Kúzla spájajú ľavú
si 147; Veštba, s. 373 žuje za svadobný dar prinášajúci
ruku s čiernou mágiou a pravú
nešťastie.
s bielou.
 ZDRAVIE
193 - 6 HOMEOPATICKÉ S Y M B O L Y
Mnohé tvory s rázne sa rozchádzajúcou symbolikou majú
spojenie s homeopatiou („choroba, ktorá lieči"). Švajčiar-
sky psychológ Carl Jung považoval za symbol tejto liečeb-
nej metódy žezlo (193). Predstava dvoch hadov obtoče-
ných okolo palice, teda takáto podoba žezla,
bola pôvodne ochranným znakom úradu,
ale neskôr sa stala emblémom medicíny
I a tak sa používa dodnes. Tvarom sa
podobá na rané grécke predstavy žezla,
ktoré nosil Asklepios (obtočené len
jedným hadom),jyaj^polŔne-a-boh—
zcJjawa-aTííéHicíny.
Oba symboly demonštrujú mohutnú
symboliku hada (194). Už v dávnych
časoch bol had spojený s liečivými
silami možno pretoJ£e-2had2óvaÍ
starújsožtr
V roku 29 pred n. L,
keď Rím postihol mor,
požiadali Rimania o pomoc
Grékov a tí im poslali posvätného hada,
tvrdiac, že je v ňom inkarnovaná duša
Asklepia. V Starom zákone sa píše.
šťastie a nešťastie: zdravie 80/81
že Boh premenil Pozri aj:
Mojžišovu palicu na hada, 194 Zlo, s. 155;
ktorý najprv vyvolal chorobu Závisť a žiarlivosť,
a potom ju liečil. Škorpión (195) bol s. 245
kP^ tiež symbolom liečby a zdravia a mal 196 Zlo, s. 159
spojenie s homeopatiou, prinajmenšom
u niektorých afrických kmeňov. Údajne
vylučuje olejovitý protijed proti svojmu
smrteľnému uštipnutiu. Čínski lekári z toho
istého dôvodu používali jedovaté sekréty ropuchy
(196), ktorá mala údajne zázračnú moc. Suché
ropuchy sa v Anglicku používali ako ochranné
nmulrty p3ta; i pidémie mnruvr. 1563, keď —
známy chirurg Dr. George Thomson tvrdil, že sa
vyliečil tak, že ropucha absorbovala z jeho tela
„Imilubi ré íeiiiienLy ".—
197 MRAVEC
Pre mnohé primitívne kmene boli základom liečby kúzla
a čary. Verilo sa, že symbol môže zmeniť pacientov stav
aj psychologický náhľad. Zaujímavý príklad pochádza
zo severnej Afriky, kde mravcami kŕmili apatických ľudí
| v nádeji, že aktivita tohto hmyzu sa prenesie do meta-
bolizmu postihnutého.
198 JEDNOROŽEC
O liečivej sile tohto bájneho
tvora sa zmieňuje už grécky lekár
Ktesias okolo 4. stor. pred n. I.
Jednorožec sa stal obľúbeným
námetom stredovekého kresťanského
umenia a jeho pradávny význam sa
znovu objavil v legende, že otrá-
venú vodu možno vyčistiť prekrižo-
vaním rohom jednorožca. Tenkým spojivom medzi týmto
príbehom a skutočnosťou je pravdepodobne ázijský zvyk
používať prach z rohu jednorožca na liečenie niektorých
chorôb.
199 KAMENE A INÉ AMULETY
Dávna viera v zázračnú moc kameňov v kombinácii s ich
sugestívnymi tvarmi viedla k tomu, že sa používali ako
amulety na liečbu napr. impotencie a sterility. Jadeit (200)
mal v Číne povesť trvácnosti a vo forme prachu mal pre-
dĺžiť život. Jadeity mali často tvar obličiek, a preto sa
v Španielsku začali používať na liečbu ochorení týchto
orgánov. Rubín (201) bol symbolom krvi a života a verilo
sa, že obnovuje ducha a kompenzuje stratu krvi. Ďalšie
drahé kamene s liečivou mocou boli diamanty (202)
a perly (203), ktoré sa vo forme prachu používajú v Indii
dodnes. Podľa rímskych tvrdení perla môže vyliečiť rozum
námesačného.
Významná liečivá sila sa pripisuje smaragdu (204), sym-
bolu úrodnosti a súčasti okultnej symboliky. Čarodejníci
v ňom videli budúcnosť, a tak sa verilo, že zlepšuje zrak.
Okrem toho zmierňoval pôrodné bolesti, pôsobil proti dy-
zentérii a epilepsii.
Aj dva materiály podobné kameňom mali údajne lieči-
vú moc, pretože mali vzťah k vode a jej liečivej moci. Slo-
novina (205) získaná z klov mrožov sa v Číne používala ako
protijed. Koral (206) používali rímske ženy na zastavenie
krvácania a na zabránenie popôrodným komplikáciám.
Táto vlastnosť sa mu pripisovala asi preto, že podľa klasic-
kej mytológie vraj červený koral vzišiel z krvi Medúzy.
Koralové náhrdelníky nosili deti ako talizmany aj v stredo-
veku. Amulety vyrábané z fosílneho jantáru (207) mali
liečivú moc už v klasickom svete a údajne
pomáhali pri žalúdočných problémoch a bo-
208 VODA
Voda má veľký regeneračný význam. Čistá, najmä dažďová
voda mala veľkú symbolickú moc ako liečivá, čo pramenilo
z jej dávneho spojenia z očistou, božím požehnaním
a duševným znovuzrodením.
209 RASTLINY
Kedysi sa na prevenciu a liečbu
rôznych chorôb používalo veľké
množstvo rastlín a bylín s rôznym
účinkom. Niektoré mali okrem
liečivej sily aj symbolický význam.
Príkladom môže byť mandragora
(210). Táto rastlina z oblasti Stre-
domoria podobná zemiaku sa v me-
dicíne už v dávnych časoch používala
na prečistenie organizmu, ako antispaz-
matikum a narkotikum. Jej korene majú
vidlicovitý tvar a trochu sa podobajú na
ľudskú bytosť, a tak sa predpokladalo,
že mandragora môže uľahčiť otehot-
nenie.
imelo (211) už Kelti považovali za liek
pôsobiaci proti neplodnosti a protijed
v prípade otravy. Okrem toho malo aj zázračnú úrodnú
moc. Známy je aj klasický mýtus o liečiteľovi Apolónovi,
ktorý prepožičal zázračnú moc pivónii (212) a tento kvet
bol po ňom aj pomenovaný. Korene, semená a kvety
pivónie sa používali v anglickej medicíne už
v 17. storočí. Vavrín (213) žuli Gréci ako
liek pôsobiaci proti moru. Kvety trsnatých
bylín asfodel (214) boli v klasickej mytológii
spojené s podsvetím a používali sa ako pro-
tijed proti hadiemu uštipnutiu pravde-
podobne preto, že had bol tvor spo-
jený s podsvetím.
M*
jjh
ríA
^ 1
-R /
y
i v
\\

m
Ľudské vlastnosti
a moc

Moc

Autorita

Suverenita

Sila a stabilita

Mužnosť a mužskosť

Ženskosť a materstvo

Krása a pôvab

Vedomosti a učenie .

Bdelosť a ostražitosť
MOC
215 KOLESO 217 ŠPIRÁLA
V dávnom svete koleso pred- Špirála a jej symbolický význam sa mení podľa kontextu, ale
stavovalo energiu, ktorá môže signalizovať schopnosť vytrysknúť. Napríklad Maurovia
ovláda vesmír. Stalo sa sym- si na tvár tetovali také Spirálovité vzory, ktoré sa pri mimike
bolom moci asi 2. tisícročia sťahovali a pripomínali falusovité paprade.
pred n. L, kecľsa na vojnové
účely začali používať bojové 218 KĽUKATÁ ČIARA
vozy, ktoré pod svojimi kole- Je tradičným ideogramom predstavujúcim silu blesku.
sami ničili všetko. Okrem Európy Tento severský symbol prebrali nacisti a používali ho
sa pevné koleso v tvare disku objavilo ako svoj znak.
aj na Strednom východe, v Ázii
a Egypte ako symbol 219 URAEUS
slnka. V Egypte bola moc dať alebo vziať život symbolizovaná fa-
raónovým diadémom nazývaným uraeus. Predstavuje kobru
216 HÁKOVÝ KRÍŽ (SVASTIKA) pripravenú zaútočiť, personifikujúcu boha slnka Ra, ktorého
Tento pradávny symbol pošpinil Hitler, keď ho urobil obá- prvým zástupcom bol faraón.
vaným symbolom svojej nacistickej moci. Tento symbol
trochu pripomínajúci kruh nemal spočiatku taký negatívny 220 KRUH
význam. Svetlo prechádzajúce pomedzi spice symbolizo- Kruhové tvary symbolicky predstavujú celistvosť a úpl-
valo štyri smery vesmíru a tvorivú silu slnka. nosť. Kruh alebo guľa boli symbolom všemocnej sily
Od Indie až po Stredný východ, Európu a Škandináviu a svetovej nadvlády prinajmenšom
Pozri aj:
predstavoval hákový kríž duchovnú energiu. Objavuje sa aj v období Rímskej ríše. Kruh je
216 Božskosť atribútom mnohých bohov zobra-
na šľapajach a hrudi Budhu ako znak cyklickej regeneračnej
a svätosť, s. 313
energie. zovaných v umení.
221 TROJUHOLNÍK
Trojuholník je silný geometrický tvar Kombinuje masívnosť
| možnosťoihpreniknúť, predstavuje slnečnú žiaru aj muž-
skú silu. Často sa spája s božstvami predstavujúcimi tri
aspekty božej moci.
222 PYRAMÍDA
Ak vychádzame zo symboliky trojuholníka predstavujúcej
silu, stabilitu a trvácnosť, aj. egyptské pyramídy symbolizo-
vali silu slnka, akú mali aj faraóni, ktorých sem pochovávali.
Len málo symbolov vytvoreným človekom pôsobí takým
dojmom a má takú trvácnosť. \
223 ŠTVORKA
V symbolike čísel sa štvorka pevná viaže so všemohúcnos-
tou, Spája sa so štyrmi smermi vesmíru a silou veterných
.••; bohov, ktorí kedysi vládli v štyroch častiach vesmíru. Štyri
piliere boli. kedysi základom každej budovy a Egypťania si
mysleli, že aj nebo leží na štyroch piliero&h.
224 HLAVA
Symbolika hlavy pomáha vysvetliť, prečo nepriateľom
kedysi stínali hlavy. Hlava bola údajne zdrojom života,
sily a autority. Hlavy panovníkov alebo politických vod-
cov napichnuté na koly alebo vyrazené na minciach
mali podobný význam. Mali ukázať ich silu, dokonca
aj po smrti.
225 RAMENO
Aj ramená bohov, vodcov a hrdinov boli symbolmi moci.
Objavuje sa to zreteľne najmä na sochách a maľbách in-
dických bohov s mnohými ramenami. Každá ruka často
symbolizovala určitú silu, ktorá ovplyvňovala udalosti na
zemi; všetky spolu predstavovali všemohúcnosť.
226 RUKA
Pre výnimočnú moc v ľudskom živote, ale aj vo vojne, sa
ruka už veľmi dávno stala symbolom moci. Ľudská ruka
sa objavuje na konci slnečných lúčov v egyptskom nábo-
ženskom umení konca 2. tisícročia pred n. L V ikonografii
sa ruka najčastejšie objavuje ako symbol moci ovládnuť
udalosti, ochraňovať, škodiť alebo liečiť.
Pozri aj:
Aj pri požehnaní sa ruka kladie na nie-
221 Ženskosť a mater- čiu hlavu. Děsivějším symbolom bola
stvo, s. 124; Dualita Ruka chvály (227). Tak bola v Anglicku
a zjednotenie, s. 285
pomenovaná ruka obeseného zločinca
224 Striedmosť a pokora,
v časoch, keď sa verilo, že má liečivú silu.
s. 190
Kat za poplatok dovolil okolostojacim.
 aby sa táto ruka dotkla ich tela. „Najdôležitejším
symbolom moci v evolúcii ľudstva sa^stal palec
(228). V rímskom koloseu stačilo cisárovi palcom
signalizovať život alebo smrť porazenému
gladiátorovi.
229 ČAKRY
Čakry ležiace pozdĺž chrbtice v smere
zhora nadol ukazujú smerovanie život-
nej energie - sú symbolmi moci získa-
nej spútaním vnútorného vedomia.
230 ZBRANE
Zbrane sú obvyklým symbolom moci
a objavujú sa v heraldike s útočným
aj obranným významom.
Platí to dokonca aj o kladive (231), zvyčajným
symbolom brutálnej moci spájanej s bohmi
hromu, najmä severským bohom hromu Thorom.
Nájdeme ich však aj na náhrobkoch ako ochranný
motív. Špecifickým symbolom pozemskej moci je
kopija (232), pretože sa spája s kavalériou,
ktorá bola často rozhodujúcou v boji, spolu
s rýchlosťou a šikovnosťou koni.
233 - 5 ROHATÉ Z V I E R A T Á
Silné prepojenie medzi rohami, zbraňami a mužskou po-
tenciou urobilo z mnohých zvierat vedúce symboly moci.
Sila, energia a agresivita býka (233) viedla k tomu, že sa
zobrazoval ako reinkarnácia alebo spoločník mnohých
bohov, počínajúc Diom v Grécku a končiac Šivom v Indii.
Okrem toho rohaté zvieratá symbolizovali aj moc boha
hromu a zemetrasení, konkrétne v podobe barana (234).
V Egypte sa rohy stali špecifickým symbolom slnečnej
energie a aj boh Slnka Amon sa zobrazoval so zatočenými
rohami. Alexander Veľký prijal barana za symbol svojej
víťaznej moci, keď rozšíril svoju ríšu až po Egypt. Bizón
(235) bol ďalším symbolom moci a severoamerickí Indiáni
ho spájali s víchrom.
236 KÔŇ
Okrem Afriky a Ameriky bol v dávnom svete kôň
úzko spätý s vojenským úspechom, a preto aj
s rastom dominantnej ríše. Jeho veľkosť a rýchlosť
je spojená so základnými prírodnými silami. Sochy
hrdinov sediacich na konských
chrbtoch využívajú túto symboliku. Pozri aj:
Jazdec ovládajúci toto zviera sám 236 Plodnosť, s. 46; Túžba,
predstavuje moc. s. 240; Smrť, s. 300
237 LEV
Lev na londýnskom námestí Trafalgar Square je jedným
z najznámejších symbolov britskej moci. V histórii je však lev
symbolicky spojený s mocou prostredníctvom bohov slnka
v starobylom Egypte a na Strednom východe. Jeho srsť žiari
zlatistou slnečnou farbou a pozerá jasne a priamo ako
slnko. V egyptskej ikonografii sa lev často spájal so slneč-
ným diskom. Lev s ľudskou hlavou, svetoznáma sfinga
z Gizy, oslavuje zároveň moc slnka a faraóna Raachefa. Iný
hybrid, vták Noh (238), je kombináciou levieho tela s hlavou
a krídlami orla. Takéto sošky pochádzajúce zo Stredomoria
predstavujú dvojitú dominantnosť nad nebom aj zemou.

239 JAGUÁR
V Strednej a Južnej Amerike jaguár symbolizuje moc nad
životom a smrťou. Šamani nosievali kožušinu z jaguára,
aby sa sami identifikovali s jeho ničivou silou a aby ich
zároveň chránil.

240 TIGER
V Indii a Ázii nahrádza leva ako symbol moci tiger. V indic-
kom umení je zobrazený v podobe niekoľkých bohov, naprí-
klad v podobne Šivovej divokej ženy Durgy. Jazdiť na tigrovi
znamená pohrávať sa s nebezpečnou mocou.
AUTORITA
241 SEKERA
Autoritu predstavovali predovšetkým krásne vyrezávané
a zdobené sekery, ktoré nosili vodcovia kmeňov a použí-
vali sa po celé stáročia pri rôznych slávnostiach a obra-
doch. Záblesk a úder padajúcej sekery bol atribútom
mocných severských bohov hromu a blesku. Nadpozem-
ské asociácie môžu spočívať v jej slávnostnom používaní
všade, aj v Afrike a Oceánii.
Sekera s dvoma hlavami bola kultovným predme-
RftMgi tom minojskej civilizácie. Objavuje sa aj v africkom
ffl^ V umení, niekedy ako ženský motív, naznačujúci,
V . že autorita vládcu môže pokračovať aj v jeho žen-
V, skom potomstve. V Severnej Amerike sa objavil
V i tomahavk (242), ktorý sa skôr podobal na kyjak
Wy a po príchode Európanov so zbraňami mal pre
R\ náčelníkov kmeňov skôr prestížny význam.
V Jeho symbolika bola zvýraznená a zosobnená
farbami a perím.
243 KYJAK
Aj iné zbrane, napríklad kyjak, sa stali čisto symbolickými,
ked sa prestali používať v boji. Kyjak bol často opatrený
bodcami, opracovaný kovom a dokonca aj drahokamami.
Osobní strážcovia v Turecku a v severnej Európe nosili
takéto kyjaky počas slávnostných ceremónii. V Anglicku
sa kyjak stal dokonca kráľovským symbolom. V roku 1649
symbolizoval kyjak prechod autority a moci z kráľa na par-
lament, keď sa stal symbolom budovy parlamentu.
Aj cirkevné a starostovské kyjaky označovali vyšší stav
a autoritu.
244 BISKUPSKÁ BERLA
Na rozdiel od kyjakov symbolizujúcich autoritu
a moc bojovníkov, biskupská berla, používaná po-
čas cirkevných obradov, symbolizuje vodcovstvo
pastiera. Jej pôvod sa viaže až k Sumerskej ríši,
kde bola kráľovským symbolom autority. V Egypte
nosil berlu faraón a dával tým najavo, že on je
pastierom svojich poddaných.
245 ZVÄZOK PRÚTOV
Zväzok prútov na rúčke, symbol autority a moci potrestať,
pochádza z etruskej civilizácie v Taliansku. Nosili ho aj rím-
ski úradníci ako symbol moci zbičovať neposlušných alebo
sťať nepriateľov.
V Ríme bola rúčka odstránená na znak toho, že jeho
obyvatelia môžu požiadať o milosť. Mussolini odvodil
názov pre hnutie fašizmus práve od slova fasces a jeho
 diktatúra sa veľmi skoro začala prejavovať ako donucova-
cia moc nad obyvateľmi.
246 VEJÁR
Aj vejár bol pri mnohých slávnostných príležitostiach sym-
bolom autority. Mó"2no sa v dávnych časoch spájal s rituál-
.mi ohňa alebo silou samého vetra. Vejár plnil ájóchrannú
funkciu proti muchám a horúčave ä možno preto sa stal
v Afrike a Ázii symbolom spoločenského postavenia."V nie.-
ktorých afrických krajinách vodcovia doteraz nosia ďalší
symbol autority, vejár na odháňanie múch (247), ktorý sa
v Indii a v Číne používal počas slávnostných ceremónií.
Možno majú nejakú symbolickú spätosť s mlátiacim cepom
(248), ktorý bol v Egypte symbolom faraóna, ale vo význa-
me moci trestať.
249 PRÚT
Prút mal už v dávnom čase spojenie s autoritou v súvislos-
ti so silou stromu, z ktorého bol odrezaný, a v súvislosti
s analógiou s hadom a falusom. V nespočetných legendách
a rozprávkach sa hovorí, že prút, ktorý niesol charizmatický
človek, mohol niekedy robiť zázraky. Podľa numerológie
biblický Áron, Mojžišov brat, získal právo stať sa najvyšším
kňazom Izraeícov, keď jeho prút zakvitol a dozreli na ňom
mandle.
250 KĹÚČ
Kľúče boli symbolom autority už v mno-
hých dávnych civilizáciách a stále nimi sú
počas niektorých slávnostných obradov.
Novovysvätení kňazi dostávajú diagonálne
prekrížené zlaté a strieborné kľúče ako
znak najvyššej autority, v prenesenom
význame „kľúče od kráľovstva".
251 VESLO je zdôraznená kočom, v ktorom sa vezú. Ten mal často
Veslo používané pri plavbách malo v niektorých prímor- svojiAšpecificklú symboliku.
ských krajinách aj symbolický význam ako emblém autority.
Symbolizovalo právo riadiť mestské alebo občianske záleži- 253 JADEIT
tosti. V renesančnom umení sa stalo atribútom niektorých Pri predmetoch predstavujúcich autoritu sa táto často
alegorických postáv. odvodzuje^od vz icneho materiálu, z ktorého sú vyrobené.
Príkladom jeJade it, vzácny kameň, ktorým pečatili čínski
252 KOČ cisári. Bol emoténom nadpozemského mandátu.
Pre sochárov a maliarov sa koč stal veľkolepým symbo- Zelený jadeit, ktc ľýMnovozélandskí Maoriovia
lom autority, vodcovstva a nadvlády. nazývali pounamj, sa používal na výrobu posvät-
Triumfálna a slávnostná symbolika koča v jeho prvotnej ného mere, vojn<ivého kyjaka symbolizujúceho naj-
podobe ako bojového voza sa neskôr v duchovnej oblasti vyššiu autoritu.
trochu zmenila, ako sa dozvedáme aj v Knihe kráľov,
v ktorej sa prorok Eliáš vezie do neba na ohnivom koči. 254 REŤAZE
Duchovná autorita náboženských a svätých postáv Reťaze úradníkov, ktoré nosili ako^symbol autority, sú
odvodené od symboliky, aby spoločnosť dosiahla pokrok
a nejaký cieľ. ReťazeWedstavujú autoritu, ktorá je zvy-
Pozri aj: čajne dočasná a závisKod spolupráceA
252 Vzostup a vesmírna
os, s. 356 255 OBRY
253 Zdravie, s. 82; Čistota Obrov v mytológii, legendábh a folklórá niektorí psycholó-
a nezničiteľnosť, s. 220 govia považujú za symboly nebbcenej, ťaživej a tyranskej
autority. Obry môžu byť aj nositefKjjjoijličovskej autority
255 Hnev a krutosť, s. 248
pre svoju nadmernú veľkosť.
256 SLNKO
Slnko ako nebeské teleso,
ktoré zatieňuje všetky
ostatné, sa nevyhnutne
stalo symbolom kráľovskej
rodiny. V dlhej histórii Egypta
sa faraóni identifikovali s majestát-
nosťou slnka. Významného proreformného faraóna
Achnatona dokonca aj kňazi opisovali ako stvoreného
slnečnými lúčmi. Symbolické spojenie medzi slnkom
a kráľovstvom sa prenieslo aj na zlato (257). Vládcov
Inkov v Peru pri uvedení na trón postrekovali zlatým
prachom; odtiaľ pochádza aj názov El Dorado (pozlátený).
Po smrti ich balzamovali ako „deti slnka" a posadili ich
do chrámu na zlatý trón.
V 16. storočí bola v Anglicku známa hra dvoranov, pri
ktorej krúžili okolo Henricha VIII. ako okolo slnka. V nasle-
dujúcom storočí bola architektúra a sochy vo Versailles
navrhnuté tak, aby symbolizovali absolútnu moc Ľu-
dovíta XIV. ako kráľa slnka.
258 PURPUROVÁ
Symbolika purpurovej ako farby vznešenosti a kráľovskej
moci je odvodená od vysokých nákladov na výrobu pur-
purovej farby v dávnych časoch. Týrska purpurová, vyrá-
baná z mäkkýšov, bola jednou z prvých a najdrahších, ale
aj najtrvanlivejších farieb na látky. Britská fráza „narodený
v purpure" poukazuje na purpurové drapérie v izbách, kde
sa rodili deti byzantských cisárov.
259 PÁV
Samec páva ukazuje svoj nádherný chvost, ktorý dodáva
tomuto vtákovi kráľovskú symboliku, ale aj symboliku
slnka, najmä v Perzii, kde vládcovia sedávali na klenotmi
vykladanom „pávom tróne", ukoristenom v 18. storočí
mogulskému šachovi v Dillí. V Číne bol tento vták symbo-
lom dynastie Ming (1368 i 1644).
260 KVET ĽALIE
Kvet ľalie sa podobá na kosatec a vi2/Stpŕoči^a stal syrrv
bolom francúzskeho kráľovského dvora. Na zástave sa
najprv objavil ako celkový motív, ale neskôr na nej zostali *
len tri kvety ľalie ako symbol Svätej Trojice. Tehto výber
mohol byť evpfýitiéňýasp-
Pozri aj:
ciáciou medzflcŕä ľavicou
259: Bdelosť a ostražitosť, s. 140; mocou a ľalljoy Byzantskej
Nenásytnosť, hrabivosť, lenivosť a pýcha,
ríše. Legerfdä však hotforľr že
s. 193; Nesmrteľnosť a večnosť, s. 329
zakladateľ Franskej Äše
 Chlodovik prijal ľaliu ako symbol čistoty krstu, keď sa stal
kráľom na začiatku 6. storočia.
261 TRÓN
Trón sa stal symbolom moci a suverenity vládcov. Zvyčajne
stál na stupienku. Na podčiarknutie jeho významu sa použí-
vali drahé materiály a klenoty už od čias kráľa Šalamúna,
ktorý sedával na tróne zo slonoviny, vyvýšenom na šiestich
schodíkoch. Tróny sú niekedy chránené nebesami (262),
ktoré symbolizujú ochranu a súhlas najvyšších nebeských síl.
V hinduistických rituáloch mali kňazi štvorcové nebesia, králi
okrúhle.
Korunováciou sa počas dlhej histórie potvrdzovala legitím-
nosť panovníka, ktorý sa stával najvyšším symbolom suvere-
nity. Jej symbolika je odvodená z okrúhleho tvaru a hlavy,
ktorá predstavuje moc. Zlatý veniec (264) bol možno pred-
chodcom koruny a pripomínal slnečnú aureolu. Aj hrdinovia
a víťazi v atletike nosili vence, ale jednoduchšie. V helén-
skom období niektorí vládcovia nosili diadém (265), ktorý
mal jeden ústredný klenot, ostatné túto čelenku len zdobili.
V stredoveku mala koruna tvar obruče predstavujúcej vlád-
covu moc, a množstvo ozdobných motívov, napríklad ľalie,
ako aj veľa drahokamov.
266 ŽEZLO
Kráľovské žezlá, podobne ako iné symboly moci, boli tiež
symbolmi autority, ale zároveň predstavovali nadvládu
nad inými regiónmi a vládcami.
Takýto symbolický význam malo napríklad rímske
slonovinové žezlo s orlom. Žezlo britských panovníkov
má tvar gule s krížom a dodáva svetovej nadvláde
aj duchovný rozmer.
Vládca okrem toho niekedy nosil
aj zvláštne jablko (267) s krížom, ktoré
bolo emblémom Svätej rímskej ríše.
V umení má takýto symbol veľké množ-
stvo božských a alegorických postáv,
aby naznačili univerzálnosť, všemohúc-
nosť a úplnosť.
268 VČELA
-V-E-gypte sa podľa legendy tradovalo, že včely prileteli
na.zem prvé ako slzy boha slnka Ra. c i už preto,
žé.sami faraóni boli spájaní so slnkom\alebo orga-
nizácia vo včelej rodine pripomínala monarchistické
zriadenie, sa včely stali kráľovským symbolom. nielen
Egypte,/ale aj v Grécku a na Strednom východe\Napo-
leon Bonaparte mal motív včely dokonca aj na svojom' --,
korunovačnom rúchu.
Slon (271) bol symbolom kráľov v Afrike a v Indii, kde sa
v ikonografii objavuje ako nosič bohov a kráľov. V Južnej
Amerike bol podobným symbolom autority a moci namiesto
leva jaguár (272). V Ríme a inde orol (273), v Egypte a Peru
sokol (274) boli symbolickými vládcami vzduchu, spojení
s dušami kráľov a vládcov.

269 KRÁĽOVSKÉ ZVERY A VTÁKY

.. Symbolici už od počiatku vyberali niektoré zvieratá a vtáky
ako symboly vlastností, po ktorých túžili ľudskí panovníci.
Ako kráľ všetkých zvierat sa tradične označuje lev (270),
ktorý na Západe nadobudol symboliku kráľovského zvie-
raťa. Richard Levie srdce je jedným z mnohých vládcov,
ktorý sa stotožňoval s jeho silou, odvahou, ale aj spojitps'-
ťou so slnkom.
V nápadnej Ázii sa loviaci lev stával častým námetom
monumentálneho umenia. V sochárstve sa lev spájal s hla-
vami egyptských faräónov. Je kráľovským
Pozri aj:
symbolom Anglicka a Škótska a dnes aj
268 Znovuzrodenie Etiópie. Panovník Etiópie Haile Selassie sa
a vzkriesenie, s. 338
sám nazval „Judášovým levom".
SILA A STABILITA
275 HERAKLES hodlanie, obdivované klanom. Nie všetky naháňali strach.
Herakles je v západnom umení najznámejší stelesnený sym- Napríklad losos (278) sa objavuje medzi kmeňmi severného
bol sily. Podlá gréckej mytológie to bol najsilneší muž na pobrežia Pacifiku ako znak sily a vytrvalosti, pretože losos
svete. V záchvate pomatenosti však zabil svoje tri deti a aby putuje proti prúdu rieky, aby sa tam mohol neresiť.
si svoj hriech odpykal, musel vykonať dvanásť úloh, ktoré
mu uložil mykénsky kráľ. Herakles bol sčasti človek a sčasti 279 MEDVEĎ
nadprirodzená bytosť, pretože získal nesmrteľnosť. Bol dosť Medzi veľkými totemickými zvieratami Severnej Ameriky
silný na to, aby namiesto titana Atlasa (276) na chvíľu podr- zastáva medveď výnimočné postavenie, možno preto, že
žal nebeskú klenbu. Fantastické činy, napríklad prenášanie jeho takmer ľudský vzhľad a postoj naznačuje nadľudskú
hôr, aby vytvoril takzvané Heraklove stĺpy ako bránu do silu. Odtiaľto pravdepodobne vychádzajú aj ľudové roz-
Stredomoria, boli u umelcov menej obľúbené, ale verilo sa právky o medveďoch sobášených so ženami a plodiacich
im. Ľudia verili aj tomu, že Herakles v nemejských horách potomstvo. Medveďa považovali za svojho predka nielen
zabil ozrutného leva. Herakles sa na maľbách často objavuje Algonkinovia, ale aj Ainuovia
v levej koži, ale sochári ho radšej zobrazovali nahého. v severnom Japonsku.
V Škandinávii, kde bo-
277 TOTEMY jovníci šli do boja
Kmeňové spoločenstvá si vybrali oblečení v medvedích
určité zvieratá a rastliny kožiach, údajne tým inkar-
ako totemy, ktoré podčiar^ novali moc boha Odina.
kovali príbuzenstvo jednéhol Jeho sila symbolizovala aj
klanu alebo kmeňa s dru- ochranu, najmä v spojení
hým, získavajúc symbolický s keltskou bohyňou Artio,
a niekedy až posvätný status. V Severnej Amerike mnohé ochrankyňu Bernu („mesta
totemické tvory symbolizovali vlastnosti a silu, ako aj od- medveďov").
 280 DIVIAK
V severnej Európe a keltskom svete bol diviak symbolom
sily a rozhodnosti, oveľa významnejší ako medveď. Švédski
bojovníci nosili na hlavách helmy z diviakov, ktoré mali
odstrašujúci, ale aj ochranný účel. Aj v strednej Európe
odhalili archeológovia na mnohých miestach veľa obetných
sošiek diviakov, pretože diviak bol atribútom mnohých
bohov vojny.
281 HROCH
Hroch symbolizuje surovú zvieraciu silu v biblickej Jóbovej
knihe, kde sa objavuje pod menom Behemot, tvor zodpo-
vedajúci morskej oblude (282) z hlbín. Obaja sa prejavujú
ako hrozivé symboly sily, ktorá je v protiklade s nepatrnou
silou človeka a jeho potrebou pomoci nadprirodzených
bytostí. Naopak, v Egypte hrocha predstavuje bohyňa
Taveret a predstavuje ochrannú silu.
283 -5 ZVIERATÁ SYMBOLIZUJÚCE OCHRANU
Mnohé zvieratá, podobne ako egyptský hroch, symbolizujú
podporu a ochranu. Vhodným príkladom je slon (283).
V Číne a Indii je znakom morálnej siiy a sto-
2 t o ž ň u j e sa s hinduistickým bohom
múdrosti Ganéšom. Hoci je nosi-
čom boha hromu Indru, jeho symbolická asociácia v hin-
duistickej tradícii a umení zvyčajne predstavuje tichého,
pokojného tvora.
Starodávna hinduistická legenda hovorí, že svet niesol
nadprirodzený slon, ktorý stál na nohách korytnačky (284).
Možno tento príbeh pochádza z čínskych legiend, v kto-
rých vesmírna korytnačka Ao držala celý svet. Na čínskych
panovníckych hrobkách sa objavujú kamenné korytnačky
s podobnou symbolikou. V Japonsku svet drží tiež koryt-
načka. Vôl (285) je ďalším symbolom trpezlivej
sily a dobrotivosti.
286 STlP
Stĺpy podopierajú budovy, a tak sa logicky
stali symbolmi sily a stability. V starovekej
architektúre sa často stavali aj samostatne
práve s týmto cieľom. Okrem toho mali v hor-
nej časti niekedy sochy alebo hlavy mocných
bohov. Dva ozrutné stĺpy chránili
Pozri aj:
bránu Šalamúnovho chrámu ako
283 Cudnost a symboly sily v dvojakom význame.
panenstvo, s. 201 Sila stĺpov sa objavuje aj v mnohých
284 Dlhovekosť, príbehoch, napríklad o írskom hrdi-
s. 41
novi Cuchúlainnovi, ktorý sa dal pri-
287 DLHÉ VLASY
Samsonova sila sa stratila, keď mu Dalila zradne ostrihala
dlhé vlasy. Samson patril k sekte nazarejcov, pre ktorú
boli dlhé vlasy nielen symbolom svätosti, ale aj sily. Pre istú
sektu Sikhov zostávajú takým symbolom dodnes. Aj v mno-
hých iných komunitách po celom svete sú dlhé vlasy dôleži-
tým symbolom životnej sily.

288 LUK
Mnohí silní muži, hrdinovia a bohovia sú zobrazovaní
v umení s lukom v ruke, čo môže symbolizovať silu.
Klasickým príkladom z mytológie je Homérovo rozpráva-
nie o obrovskom luku, ktorý vedel napnúť len Odyseus,
jeden z najznámejších a najsilnejších hrdinov gréckych
jnýtov. Pre japonských samurajov je luk symbolom kon-
trolovanej fyzickej, duševnej a duchovnej sily.

289 ČERVENÁ Pozri aj:

V psychológii videnia má červená výho- 287 Láska, s. 230;
du, pretože vyzerá „ťažšie" ako ostatné Mier a sloboda,
farby. Tento fakt a jej asociácia s ohňom, s. 271

vitalitou a energiou je dôvodom, prečo 289 láska, s. 231;

Sláva a šťastie,
symbolicky bola spätá so silou a mocou
s. 75
Marsu a iných bohov vojny.
290 OTEC
Spojenie slnka, ohňa a bohov vojny, ktorí boli zosobnení
v podobe zrelých a úctyhodných mužov, sa v mnohých pat-
riarchálnych spoločnostiach starobylého sveta symbolicky
odráža aj v podobe otca ako dominantnej postavy. Táto
symbolika sa prejavuje najmä v oblasti práva a trestu
a mytológia je plná legiend, v ktorých syn prevyšuje otca
a odmieta jeho autoritu. Zásadný posun od nadradeného
otca ako prísneho autokrata znamenajú láskyplné slová
Ježiša Krista v Novom Zákone.

291 MUŽ
Okrem symbolického spojenia muža so slnkom a ohňom
sa princíp mužskosti v ranej symbolike prejavoval prevažne
falickými predmetmi, napríklad vztýčenými kameňmi, ktoré
sa používali počas rituálov, alebo prenikajúcimi predmetmi.
Nahá postava muža môže symbolizovať aj ľudstvo ako
súčasť vesmíru, ako vidíme na Leonardovej kresbe muža
s roztiahnutými rukami a nohami, ktoré ukazujú na štyri
svetové strany.

292 FALUS
Pozri aj:
Falus sám môže symbolizovať tvorivosť,
291 Ochrana, s. 27
životnú silu a plodnosť prírody aj ľudí.
 Falické amulety a talizmany sa používali proti neplodnosti
a poľnohospodári a námorníci nimi ochraňovali úrodu
alebo privolávali hojnosť rýb. V hroboch sa našli aj falické
i -j pohrebné predmety a pravdepodobne symbolizovali zno-
vuzrodenie.
V jaskyni Elefanta v Bombaji sa zasa našiel lingam
(293), masívny kužeľ ž lešteného čierneho kameňa.
Predstavoval tvorivú silu boha Šivu a bol predmetom
j úcty a mnohých rituálov. Pravdepodobne predstavoval
sústredenie duchovných síl a bol symbolom mužskej
''.plodnosti.
294 ZBRANE
Zbrane majú často mužský a falický význam a v umení
sa objavujú s dvojitým významom. Botticelliho známa maľ-
ba Mars a Venuša (1485) je alegóriou triumfu lásky nad
vojnou a agresívnej mužskej túžby. Zobrazuje amorov,
ktorí nasledujú bohyňu lásky, hrajú sa s Maršovou kopijou
(296), kým boh spí (s. 272 - 3).
Vo fenickej ikonografii je oštep (296) atribútom Ha-
dada, boha búrky, ktorý hádže zubatý oštep do zeme
ako dvojitý symbol blesku a mužskej plodnej sily. S po-
dobným významom používal japonský stvoriteľ, boh
Izanagi, klenotmi vykladaný oštep na miešanie oceánov.
Keď ho vytiahol, padajúce kvapky vytvorili
na zemi prvé ostrovy.
297 FAKĽA
Fakľa a pochodeň predstavujú vlastne oheň,
a tak sa stali symbolom potencie a túžby.
Aj dnes sa hovorieva, že niekoho spaľuje
túžba. Počas svadobných rituálov boli ho-
riace fakle symbolmi plodnosti.
298 OBELISK
Sväté obelisky sa stavali v blízkosti egypt-
ských chrámov. Niektoré z nich premiest-
nili a teraz stoja ako monumenty na iných
miestach, v iných krajinách a majú falický
a solárny význam. Boli vysoké a ich vrchol
bol niekedy pozlátený, pretože ich prvotnou
funkciou bolo odrážať slnečné svetlo na
znak uctievania slnka. Ich tvar však navo-
dzuje symboliku plodnosti slnečných lúčov,
prenikajúcich na zem.
Keltský máj (299) je trvalou a zaužívanou
kombináciou falickosti a plodnosti, ale jeho
spojenie so slnkom predstavuje vracajúcu sa
 silu slnka na jar. Sexuálna symbolika sa znásobovala
stfpom prenikajúcim do ženského disku alebo kruhu,
okolo ktorého sa pohybovali tanečníci. Grécke a rímske
jahiadya tance okolo mája boli zasvätené Attisovi,
bohovi slnEí—•—

300 KOVOVÝ NÁHRDELNÍK

Mužnosť sajŕjnoähýíi kultúrach viaže s právomsfať*sa—
- bojovníkom, ktorému poíôm4eio~š1?rtítovalijôznymi
ozdobami. Kelti napríklad použlvätí-kíjyový náhrdelník;
ktorý sa stal významným symbolom mužskej-sij^a často
ho pochovávali spolu so zabitým.
V 3. stor. pred n. I. bojovali Galovia nahí, okolo krku
len s týmto náhrdelníkom, ako vidno na známej soche
Umierajúci Gal, ktorú vytesal neznámy Riman
r. 230 pred n. I. V Egypte mladých vládcov alebo ženy vládkyně niekedy
zobrazovali s falošnou bradou.
301 BRADA
Brada bola v niektorých kultúrach 302 KRÁĽ
dôležitým symbolom mužskosti V starobylej symbolike bol kráľ archetypom uznávanej muž-
a spájala sa s mužskou autoritou. skej dokonalosti a posvätným vodcom svojho ľudu. Často sa
V západnom umení sa bohovia vo všetkých vrstvách verilo, že má nadprirodzenú moc. Jeho
a vládcovia často zobrazovali mužnosť a najmä schopnosť splodiť predovšetkým synov
s bradou. bola úzko spätá s prosperitou, blahobytom a šťastím celej
krajiny. Existuje veľa mýtov, v ktorých je toto prekliatie
spravidla spojené s úpadkom celej ríše (napríklad v legende
o Svätom grále).
303 ZVIERATÁ
Samce a samice zvierat sa v symbolike často výrazne odli-
šujú. Prejavuje sa to najmä v kresťanskej symbolike, kde
napríklad animálna mužnosť, ktorú obdivovali pohanské
kultúry, postupne nadobudla negatívnu symboliku necud-
nosti. Cap (304) sa objavuje v hebrejskej a kresťanskej tra-
dícii ako znak nečistoty a nevhodného sexuálneho správa-
nia. Dodnes je všeobecne známe hanlivé označenie „starý
cap". Naopak, v Indii je cap pozitívnym mužským symbo-
lom a podobne to bolo aj v dávnej sumerskej a gréckej
mytológii.
Býk (305) sa spája s mnohými božstvami, ktoré sa
doňho často prevteľovali, napríklad Zeus, ktorý sa prevtelil
do býka, unášajúc Európu. Na Kréte sa býk uctieval prav-
depodobne na základe mýtu, podľa ktorého sa minojská
kráľovná Pasifaé šialene zaľúbila do bieleho býka a neskôr
porodila Minotaura s býčou hlavou. Iné zvieratá predsta-
vujúce mužskú silu sú jeleň (306)
a baran (307). V mnohých kultúrach sa Pozri aj:
považovali za pozitívny symbol muž- 304 Úrodnosť a hoj-
ského princípu. Hroch (308) bol ďalší nosť, s. 60
a napríklad v Indii sa predával prášok 305 Očista, odčine-
z jeho rohu na zlepšenie mužnosti nie a uzmierenie,
a potencie. s. 363
309 ŽENA
Ženy sa objavujú už v prvých zápisoch o symbolike
ako veľmi intuitívne, ale zároveň nestále bytosti. Odtiaľ
môže prameniť ich úloha v legendách a mytológii, kde
praktizovali rôzne kúzla a najmä umenie veštiť. Okrem
toho boli ženy strážkyňami orákul a vedeli interpretovať
rôzne posolstvá a predpovede. V kresťanskej symbolike
sa prejavuje rozkolísanost', pretože nemravnosť, ale aj
počestnosť sa zobrazovali v podobe ženy. Väčšina symbolov
však vyjadruje ich ochranu, vnímavosť a dôležitosť, pretože
sú nositeľkami a ochrankyňami ľudského života. Dlhý
zoznam ochranných nádob (310) má ženskú symboliku.
Sú to napríklad člny, misky, košíky, škatule, šálky, šálkovité
kvety, kalichy, vázy a studne, s ktorými sa stretávame
v ikonografii aj v legendách. Aj more (311) je symbolom
ženskosti a materstva.
312 MATKA
Bohyňa matka bola pre svet silnou osobnosťou po celé stá-
ročia. V raných mýtoch je zachytená dôležitosť Veľkej Matky
(313) ako symbolu nielen zeme, ale aj ako zdroja nadpri-
rodzeného, ľudského a prirodzeného života. Podľa gréckeho
Hesioda to bola Gé alebo Gaia, najstaršia zo všetkých
bohýň, ktorá vznikla po prvopočiatočnom Chaose. Jej proti-
kladom v Malej Ázii bola Kybela, ktorej kult sa rozšíril až do
Ríma. Niektoré menej významné bohyne boli ochrankyňami
úrody. Trochu menej tvorivým a viac deštrukčným symbo-
lom v mytológii a ikonografii je Čierna Matka (314), perso-
nifikovaná v podobe hinduistickej bohyne Kálí. Poznáme aj
iné postavy matiek s odstrašujúcim významom, niektoré
poukazujú na negatívnu stránku materskej lásky, ktorá pre-
rastá až do snahy privlastňovať.
315 MESIAC
Okrem niekoľkých pozoruhodných výnimiek (Sumerská ríša,
Japonsko, Oceánia a teutonické kultúry) boli mesačnými
bohmi ženy. Tá istá dĺžka lunárneho a menštruačného cyklu
vytvorila silné symbolické spojenie, ktoré sa prejavilo už
v ikonografii Panny Márie, ktorá sa niekedy zobrazuje s pri-
búdajúcim polmesiacom. Aj podľa biblickej Knihy zjavení
(12.1) nebeská žena s mesiacom pri nohách zrodila spasi-
teľa. Táto predstava sa preniesla aj do neskor-
Pozri aj: ších tradícií o mesačnej panne, napríklad klasic-
kej Artemis (Diana). Lovci boli nesmierne vdační
315 Inštinkty,
intuícia a podve-
mesiacu, pretože v noci bol pre nich jediným
domie, s. 263; zdrojom svetla. Mesiac a ženy sa často spájajú
Nesmrteľnosť s okultnými praktikami, bosoráctvom, citmi
a večnosť, s. 326 a premenlivosťou.
 Ľudským ekvivalentom mesiaca je krá- Pozri aj:
ľovná (316), archetyp ženskej dokona- 317 Moc, s. 90;
losti. Jej symbolická farba je strieborná. Božskosf a svätosť,
s. 311
317 TROJUHOLNÍK
V Číne je trojuholník symbolom ženskosti. Aj inde je to tak,
keď je obrátený vrcholom nadol a predstavuje ženské
pubické ochlpenie, niekedy aj s krátkou čiarkou v dolnej
časti. Syntézu predstavujú presekávajúce sa trojuholníky,
sexuálne spojenie zasa trojuholníky dotýkajúce sa hrotmi.
mušľa (321) so svojím erotickým a plodným významom, pre-
tože má uzatvorený a oblý tvar a okrem toho je spojená
s morom ako zdrojom života. Mušle rôznych tvarov a najmä
s hladkým povrchom sa používali ako talizmany plodnosti.
V umení je mušľa symbolom lásky a materstva, napríklad
aj na nádhernej maľbe Botticelliho Venuše (nižšie).

318 LONO
V indickom umení sa pri základe kamenných falických sym-
bolov objavuje kruh, ktorý symbolizuje ženskú plodnú silu.
Tento dvojitý symbol sa vyskytuje aj v predkolumbovskom
americkom umení, kde bol ženským genitálnym symbolom
kosoštvorec (319), niekedy v kombinácii s falickým hadom.
Motívy kosoštvorca ako symbolu plodnosti sa v Strednej
Amerike objavovali aj ako vzory na ženských šatách. V Mali
je polovičný kosoštvorec s bodkou pri vrchole symbolom
mladej ženy. Lono a maternica alebo jóni (320) sú v tantric-
kom budhizme posvätné. Obliny a oblúky tu predstavovali
bránu do znovuzrodenia, ktoré viedlo k osvieteniu. Medzi
prírodnými predmetmi je symbolom ženskosti napríklad
 ML.

322 ZVIERATÁ SYMBOLIZUJÚCE MATERSTVO Ako lunárny a ženský

Väčšina zvieracích samíc, ktoré sa objavujú v mytológii, symbol sa objavujú naprí-
umení a folklóre, má pozitívnu symboliku pre ich asociáciu klad v Egypte, kde bol
s plodnosťou. Miernosť a nežnosť kravy (323) je zosobnená kult mačky široko rozší-
v mnohých bohyniach matkách na nebi aj na zemi. rený. Pôvodne sa pozor-
Egyptská bohyňa lásky a radosti Hathor je zobrazená nosť sústreďovala na
s rohami, na ktorých kolíše slnko. Védské mýty sa stali bohyňu levicu Sachmet,
základom pre indickú vieru v posvätnosť kravy, kde mlieko, neskôr uctievali bohyňu
maslo, hnoj, ale aj ťažný dobytok boli po celé stáročia neod- plodnosti Bastet, ktorá
mysliteľnou súčasťou vidieckeho života. Kravu tu chránil sám sa zobrazovala s hlavou
boh Krišna a považovala sa za najvýznamnejší boží dar. domácej mačky.
Krava stelesňuje aj sebaobetovanie a starostlivosť, ktorú na Ochranná egyptská ikono-
ženách obdivujeme. grafia zobrazuje mačku
ako krutého zabíjača
Legendy o kozách (324) a medvediciach (325) sú skôr
hada, ktorý ohrozuje
spojené so starostlivosťou o dojčatá. Zaujímavým symbo-
slnko na jeho nočnej ceste
KÉfclľ—8 «i ' o m i e v 'č' ca (326), ktorá oddojčila hrdinov
podsvetím. V stredovekej
Romula a Rema, zakladateľov Ríma. Takéto
Európe predstavovala gra-
j l ^ ^ ^ W f c k \ príbehy pomáhajú vysvetliť, prečo sa neskorší
cióznosť mačky a jej neča-
H t Ä n J J v r Tŕ vodcovia, napríklad Džingischán, považovali
kané vystrčenie pazúrov ženskú zlomyseľnosť a schopnosť
^WsSaí' M za potomkov vlkov.
meniť sa, niekedy vyvádzajúcu z miery. Negatívna
327 MAČKA Pozri aj: symbolika mačky sa objavuje napríklad v japon-
Mačky sú takmer všade na svete skôr ženským ako muž- skom folklóre, kde zlomyseľné mačky získavajú
327 Zlo, s. 159
ským symbolom, pretože ich nočný lov sa spája s mesiacom. kontrolu nad ženským telom.
328 ŽENSKÉ H Y B R I D Y
Odporné zvieracie hybridy s hlavami žien strašili v klasickej
mytológii, niektoré zosobňovali strach zo ženskej pomsty.
Napríklad kričiace harpye (329) a hrozné fúrie (330) sú
kruté symboly trestu. Častejšie tieto ženské hybridy
symbolizujú ženské vábenie, pokušenie a riziko prichytenia
Homér sugestívne opisuje Odyssea, ktorý odolával vábeniu
sirén (331) tak, že sa priviazal o stožiar lode a jeho vesliari
mali zapchaté uši. Najstrašnejšie zo sirén boli Scylla
a Charibda (332), ktoré obývali skaly Messinského
prielivu. Za nebezpečenstvom preplávať tieto kaskády
a víry sa ukrývala temnejšia sexuálna symbolika vsatia
a kanibalizmu. Hoci grécke umenie zobrazuje sirény
ako vtáky so ženskými hlavami, v stredoveku
sa premenili na vodné panny, napríklad
na nebezpečnú a zachmúrenú Lorelei
(333) v legende o Rýne. Morské panny
(334), ktorých podoba je možno od-
vodená od tvaru veľrýb východoafric-
kých vôd, majú láskavejšiu, túžobnejšiu
ženskú symboliku pre osamelých more-
plavcov.

335 HOLUBICA
Holubica bola pre svoju krásu a nežnosť vábiaceho
hlasu celé stáročia symbolom nežnej ženy. Jej spojenie
s vernosťou a láskavosťou je možno sčasti založené
na myšlienke pokračovania života. Holubica sa spája
s plodnosťou, láskou a šťastím a tieto predstavy sú
veľmi staré. Holubica bola
Pozri aj:
posvätná už pre bohyňu
335 Cudnosť a panenstvo, s. 202; lásky Afroditu (Venušu)
Mier, s. 266
a Aštartu.

KRÁSA A PÔVAB
336 ZOSOBNENIE KRÁSY A P Ô V A B U
Krásu zvyčajne predstavujú ženské symboly. Božským
archetypom ženskej krásy je Afrodita (337), v západ-
nom umení známejšia pod svojím rímskym menom Venuša.
Bola bohyňou krásy a lásky a v histórii sa po prvý raz
spája s geniálnymi gréckymi sochármi, ktorí idealizovali
ľudské telo.
t krásu, ale aj nebezpečný zvyk rozsievať nepriateľstvo,
ľudské vlastnosti a moc: krása a pôvab 130/131
Lúbeznosťje zosobnená v Afroditiných dcérach, troch
gráciách (338). Je to trojica nahých alebo sporo oblečených
panien (dve sú obrátené dopredu, stojaca v strede dozadu),
ktoré boli obľúbeným motívom renesančných umelcov,
a najmä Raffaela. Podľa mýtu Afrodita pomohla uniesť
Paridovi trójsku Helenu (339), ktorej legendárna krása bola
príčinou trójskej vojny. Helena symbolizuje nielen ľudskú
rivalitu a konflikt.

340 LABUŤ
V tomto symbole sa spája krása
a ľúbeznosť. Podľa mýtu sa Zeus pre-
menil na labuť, aby zviedol Lédu,
matku trójskej Heleny. V mnohých prí-
behoch sa labuť mení na krásnu ženu
a naopak. Tieto príbehy inšpirovali rus-
kého skladateľa Čajkovského, aby skomponoval hudbu
baletu Labutie jazero. Labuť je aj symbolom krásy a čistoty
slnečného aj mesačného svetla.

341 M E S I A C V SPLNE
Po celé stáročia je Mesiac v splne symbolom harmonickej
krásy, a to nielen preto, že sa stále obnovuje, ale jeho
 krása nikdy nevybledne ako pozemská krása. Pre budhistov
je Mesiac symbolom dokonalosti.
342 KVETY
Ak Mesiac predstavuje večnú krásu, kvety sú symbolom 349
krátkodobej krásy. V západnej tradícii sa za najkrajší
kvet považuje ruža (343). Objavuje sa v mnohých
básňach a poémach ako metafora krásy milovanej
osoby. Ruže boli roztrúsené okolo Afroditiných chrámov. ,
Symbolom zmyselnej krásy je červená ružajctorii-—
oslavoval napríklad basniK KObertBúŕnsľ Jej ekvivalentom
v tgyptg, Indii, Japonsku a Číne je lotos (344), ktorého
lúčovito usporiadanéJupene sú symbolom dokonalosti.
Orchidea (345) je symbolo7nTfiste^krás.yLV_ČÍDe..5ytnboiom
dokonalej krásy je v Číne pivónia (346) a považuje
sa za kráľovský kvet. Ďalším obdivovaným kvetom je 353
tu aj kamélia (347), ktorá symbolizuje krásu spojenú
so zdravím.
348 MAČKA
Spomedzi zvierat je mačka popredným symbolom krásy
a ľúbeznosti. V Indii dokonca nadobudla duchovný rozmer,
lebo symbolizuje štádium blaženosti. Spojenie mačky
s bosoráctvom možno čiastočne vychádza z blízkej symbo-
liky medzi krásou a čarami. V mnohých ľudových rozpráv-
kach sa čarodejnice objavujú ako krásne mladé ženy, nie-
ktoré so schopnosťou premeniť sa na mačku.
VTÁKY
Mnohé vtáky sú metaforami krásy a ľúbeznosti, najmä labuť
(s, 131), Dva z vtákov majú však aj staršiu symboliku: jara-
bica (350) bola v Grécku spojená s Afroditou, v Indii so
zvodnou silou očí a v Číne s eleganciou. Bažant (351)
a najmä zlatý bažant, ktorého žiarivé perie pripomínalo
slnko, je v Číne tiež symbolom krásy. Bažant a jeho prí-
buzný, ešte viac vyzdobený páv (352), boli pravdepodobne
základom legiend o zázračnom vtákovi
Pozri aj:
Fénixovi.
342 Smrteľnosť
a pominuteľnosť,
PERLA s. 36; Plodnosť,
Medzi drahokamami je perla najznámejším s- 53
symbolom ženskej krásy pravdepodobne 349 Vedomosti
preto, že má aj lunárnu symboliku a je spo- a učenie, s. 135
jená s Afroditou, ktorá sa zrodila v mori 353 Plodnost
a často sa zobrazuje vynárajúca sa z mušle s. 55; Nešťastie,
(s. 125). Ďalším spoločným znakom je to, s. 79; Zdravie,
s. 83; Cudnosť
že podobne ako žena, aj perla je postupne
a panenstvo, s. 202
čoraz krajšia.
VEDOMOSTI A UČENIE
354 SVETLO učiteľa, najmä Amorovho.
Svetlo reprezentuje nielen vedomosti a intelekt, ale aj Jeho grécke meno je
duchovnú osvetu. V dávnej symbolike sa používalo ako Hermes a v gréckej mytoló-
metafora božskosti a bolo spojené s priamym svetlom slnka, gii sa objavuje skôr ako pre-
ktoré podľa Genezis vládlo dňu. Medzi týmto svetlom fíkaný než vzdelaný. Neskôr
a odrazeným svetlom mesiaca bol rozdiel. Mesačné svetlo ho však začali spájať
sa spájalo s racionálnym úsudkom. V oboch prípadoch bol s egyptským bohom litera-
základ symboliky veľmi jednoduchý: svetlo nám umožňuje túry Thothom a slovo her-
skúmať a spoznávať svet okolo nás, temnota nás necháva metický nadobudlo význam
v slepote a nevšímavosti. starobylého učenia skôr
okultnej povahy.
355 MODRÁ
V Číne je nadpozemská modrá symbolom vzdelanosti 357 V T Á K Y
a v budhizme má aj širší význam. Z toho istého dôvodu Spojenie medzi komuniká-
sa modrá stále považuje za najmenej materiálny odtieň ciou a hľadaním, ktoré
spektra, navodzuje atmosféru pokojného života a mysle, z Merkúra urobilo zosobne-
čo sa odzrkadľuje aj v Jungovej psychológii. nie príčiny, sa vzťahuje aj na
vtákov, ktorých let medzi
356 MERKÚR (HERMES) nebom a zemou navodzuje
Pozri aj:
V symbolike planét i v renesanč- dávnu asociáciu s vyššími
354 Dobrota a dobrotivosť,
nom umení je Merkúr božím oblasťami znalostí. Často
s. 144; Božskosť a svätosť,
poslom a zosobňuje okamžité s. 304
sa objavujú v ľudových
myslenie, vedomosti a výrečnosť. rozprávkach ako zdroje
355 Žiaľ, smútok a melan-
Niektorí maliari ho zobrazovali ako chólia, s. 255
informácií. Thoth, egyptský
 boh literatúry, sa niekedy objavuje s hlavou ibisa (358). 360 KNIHA
Tento brodivý vták sa stal svätým symbolom tajných vedo- V umení je kniha z celkom pochopiteľných
mostí, niekedy bol mumifikovaný a pochovaný v kráľovských dôvodov najbežnejším symbolom
hrobkách ako sprievodca podsvetím. Známejším symbolom vzdelanosti a je spoločníkom
erudovanosti je sova (359). mnohých postáv, predstavujúc
(jféei-jgi pripisovali predvída- históriu, filozofiu a literatúru.
vosť, pravdepodobne pre jej Okrem toho sa objavuje ako
—.schopnosť vidieť äSoyiť symbol Božieho slova na
v nociT"p©užívajúc nadměme, maľbách svätých, prorokov
veľké oči. V toTtitovýzname a apoštolov, vrátane
sa stala atribútom areírsk^ evanjelistu Jána, ktorý je
bohyne múdrosti Atény. Minc^-. zobrazen^ako prehfta
razené na jej počesť mali na jednej Knihu zjavení,
strane sovu. Sova sediaca na kope
kníh sa neskôr stala populár- 361 SLC5N-
nym motívom a používa sa Bystrosť a díFíbv^kosť slona bola
dodnes. príčinou, prečo sa stal^dôležitým symbo-
lom inteligencie v Indii. P&<^obné asociá- Pozri aj:

cie nachádzame aj medzi niektorými 359 Zlo, s. 160

africkými kmeňmi. Boh Ganéša sntewQu 361 Dobrota

xioljrotivosť,
slona predstavuje v indickom panteóne
s. 149; Šťastie
svetovú múdrosť a je patrónom kniž-
a radosf, s. 251
ného obchodu.
362 PERSONIFIKÁCIA B D E L O S T I kde jeho symbolika
Bdelosť bola dôležitou vlastnosťou konca stredoveku nadobúda náboženský
v Európe a vyžadovala sa najmä od vojvodcov. V umení význam. Kohút je akoby
bola personifikovaná mladou ženou sprevádzanou strážcom, ktorý bdie,
žeriavom (363), ktorý držal v zobáku kameň. Táto sym- a zároveň zvoláva veriacich
bolika sa objavila aj v legende, v ktorej Aristoteles uvádza, do kostola. Spojenie medzi
že žeriav drží kameň preto, aby nezaspal, čakajúc na bdelosťou a predvídavosťou
svoju korisť. Keby zaspal, buchot dopadajúceho kameňa je pravdepodobne príčinou,
by ho prebudil. prečo sa kohúty používali v okult-
ných praktikách niektorých afrických kmeňov.
364 DRAK
Drak niekedy v umení predstavuje bdelosť. Táto 366 HUS
symbolika je odvodená od mnohých legiend a mýtov, Hus je jedným z domácich zvierat, ktoré zazrie cudzinca
v ktorých je drak strážcom pokladu alebo napríklad ako prvé. Skupina husí zasvätených bohyni Juno je
zlatých jabĺk Hesperidiek či zlatého rúna. Názov zobrazená na maľbe z r. 390 pred n. I. v rímskom
drak pochádza z gréckeho slova drakonates (veľký Kapitole. Podľa povesti ich krik prebudil strážcov, keď
had), čo je odvodené od slovesa s významom keltskí bojovníci chceli preliezť posledné ochranné múry
„ostro vidieť". mesta počas šesťmesačného obliehania. Na počesť husí
Pozri aj:
vytvorili v Ríme ikonu zlatej husi, ktorú nosili pri procesiách
365 KOHÚT ako symbol bdelosti.
364 Zlo, s. 156
Kikiríkanie kohúta sa ozýva na úsvite
365 Dobročinnosť,
a kohút sa stal asi najznámejším sym- 367 RYS
milosrdnosť a opatera,
bolom bdelosti. Preto sa pravdepodob- s. 173; Statočnosť
V umení rys predstavuje dobré pozorovacie schop-
ne objavuje aj na ružiciach kostolov. a odvaha, s. 184 nosti. Nečudo, veď má vynikajúci zrak. Preto sa stal
 aj on symbolom bdelosti a ostražitosti. Podľa povier 371 PES
vidí aj cez stenu. Aj pes je symbolom ostražitého strážcu a často sa objavuje
v podobe hrozných strážnych psov, akým bol napríklad
368 OKO Cerberus, trojhlavý strážca brány do Hádesovej ríše. V kelt-
Oko sa často samostatne objavuje ako symbol bdelosti skom svete a v kresťanskej symbolike bola jeho ostražitosť
alebo vševedúcnosti. Veľmi známym príkladom je neškodná. Čierne a biele psy boli symbolmi dominikánskeho
známy egyptský wedžat (369), alebo Horovo oko, rádu, ktorého frátri boli „psami Pána".
teda nebeský boh s hlavou sokola. Oko je vyzdobené
oblými a špirálovitými vzormi a črty tváre
pripomínajú sokola. Symbolizuje ostražitý
dohľad boha nad dodržiavaním nábožen-
ských zákonov a obradov. V zmysle ostražitosti
proti zlu sa používalo aj ako ochranný talizman
alebo amulet. Oči sa maľovali aj na niektoré
egyptskéjirobky. —
Aj ozdoby v podobe očí na farebnom chvoste
páva (370) sa v klasickej mytôlogii~pQvažovaIi za
symboly bdelosti. Podľa legendy
mal pastier Argos Panoptes sto
Pozri aj:
očí. Bohyňa Héra ho poverila, äby
370 Nenásytnosť,
strážil jej kňažku lo. Podobná sym-
hrabivosť, lenivosť
a pýcha, s. 193 bolika sa objavuje aj v Tibete, kde
je páv ostražitým spoločníkom
371 Smrť, s. 299
Amitábhu.
Cnosti a neresti

Dobrota a dobrotivosť 144

Zlo 152

Nevinnosť 164

Pravda a lož 166

Dobročinnosť, milosrdnosť

a opatera 171

Viera a nádej 174

Spravodlivosť 180

Statočnosť a odvaha 182

Striedmosť a pokora 187

Nenásytnosť, hrabivosť, lenivosť

a pýcha 192

Cudnosť a panenstvo 196

Rozvážnosť a múdrosť 205

Vernosť a oddanosť 212

Čistota a nedotknuteľnosť 216

DOBROTA
A DOBROTIVOSŤ podporoval Aristoteles) až po boj proti zlu. Okrídlení
strážcovia Stredného východu neskôr poslúžili ako
372 SVETLO modely pre umelcov, ktorí stvárňovali anjelov najprv
Po celé stáročia ľudstvo uctievalo Slnko a oheň, a tak sa
svetlo stalo symbolom dobra na celom svete. Táto symbo-
lika špeciálne.vynikla v 6. Stor-vpred a. I. v učení Zoroastra
^^JZaratuštru^, iránskeho náboženského reformátora
a pravdepodobného autora Gáth.9o\ zakladateľom
a jeho nasledovatelia rpzvinuli koneepciu fundamentalistic-
kého boja medzi nadvládou dqbřa-a zla. Predstaviteľom
svetla bol Ahura Mazda (373) |"predstaviteľom zla pán
temnôt Angra Mairtjú. Tento striktne duálny systém
ovplyvnil judaizmós, Kresťanstvo aj islam a zasial
myšlienku, že diabol je podnecovateľom všetkých
zlých Hudských činov.

374 ANJELI
Od stredoveku sú v západnom umení anjeli najobľúbenej-
šou personifikáciou dobra. Pôsobia ako sprostredkovatelia
medzi nebom a zemou. Názov anjel pochádza
Pozri a]:
z gréckeho slova angelos (posol) a potvrdzuje
374 Zlo, s. 153; ich primárnu symbolickú úlohu ako nositeľov
Nenásytnosť, hra-
dobrých správ. Anjelom sa postupne pripisovali
bivosť, lenivosť
a pýcha, s. 194 aj iné úlohy, napr. miešať hviezdy (túto predstavu
 v mužskej podobe. Až Fra Angelico začiatkom
15. stor. začal zobrazovať anjelov ako ženy.
Kresťanská teológia vytvorila deväť anjelských
rádov. Najbližšie k Bohu boli cherubíni (375),
zvyčajne zobrazovaní červenou farbou, a serafíni
(376), ktorí boli modrí. Obaja mali údajne šesť krídel.
V barokovom umení sa cherubíni často zobrazovali
ako bucľaté okrídlené deti, ktorí vniesli do moder-
nej vianočnej tradície skôr radosť a veselosť ako
dobrotivosť.
Archanjeli (377) mali individuálnu a špecifickú
symboliku, pretože zasahovali do ľudských záležitostí.
Najznámejší je Gabriel, zvestovateľ Panny Márie.
Ďalší bol Michal, strážca a nástroj spravodlivosti,
ktorý má v ruke meč alebo váhy; a Rafael, ktorý drží
palicu ako ochranca pútnikov, cestovateľov a detí.
378 KRUH
Kruhy vždy niesli symboliku dobrotivosti až duchovnosti,
pravdepodobne preto, že Slnko, Mesiac a planéty, ktoré
údajne riadili životy ľudí, mali nielen podobu kruhu,
ale aj ich pohyb okolo Zeme mal kruhovitú dráhu.
V 3. stor. sa v gréckej filozofickej škole, známej ako
novoplatónska, kruh stal ideogramom jediného
výlučného dobra, ku ktorému by mala smerovať ľudská
duša. Ako dokonalý geometrický tvar bez prerušení
a vrcholov, predstavuje kruh úplnosť a kontinuitu,
zjednotenie aj ochranu. V kresťanskej symbolike
sa Svätá Trojica niekedy zobrazuje ako prekrývajúce
sa kruhy. Aj zázračný prsteň z ľudových rozprávok
má tvar kruhu a skrýva v sebe ochranný význam.
379 ZRKADLO
V kresťanskej aj islamskej tradícii je lesklé zrkadlo
symbolom cnosti, matné zasa jej opaku. Asociácia
zrkadla s dobrom pramení z dávnych predstáv o odrá-
žajúcom povrchu, ktorý zachytáva božské svetlo Slnka
a Mesiaca. Pozitívna symbolika vedie k viere, že zrkadlo
môže odraziť (odstrániť) zlo, ako aj to, že diabol sa
v zrkadle neobjavuje. V Japonsku je bronzové zrkadlo
Jatano kagami uchované v najposvätnejšom šintoistickom
svätostánku a predstavuje návrat do sveta bohyne Slnka
Amaterasu. Podľa mytológie ju z jej úkrytu ťahalo von
magické zrkadlo, čo v nej zrodilo presvedčenie, že svet
odrazí jej vlastné dobro. Podľa šintoistických legiend obrov-
ské zrkadlo dokáže odhaliť zlých ľudí a posiela
Pozri aj:
ich do pekla. V Číne je zrkadlo jedným
379 Nešťastie, s. 79 z „ôsmich najvzácnejších predmetov bud-
 hizmu". Symbolizuje osvietenie, ktoré pramení z pochope- 384 SLON
nia iluzórnej podstaty sveta. V Indii je slon symbolom mnohých cností, pravdepodobne
preto, že boh Ganéša s hlavou slona bol patrónom písania
380 KAMEŇ a administratívy.
Kameň je zvyčajnou biblickou metaforou spoľahlivosti Odtiaľto vychádza aj symbolická asociácia medzi slonom
a integrity. Niekedy sa používal ako mystický symbol skry- a dobrou vládou, takou, ktorá zabezpečí mier a prosperitu,
tého požehnania, ako napríklad v príbehu o vode vyvierajú- je múdra, cnostná, inteligentná a rozvážna.
cej zo skaly, do ktorej udrel palicou Mojžiš.
Aj drahé kamené mali dôležitú nadprirodzenú moc.
Buddhov trón bol napríklad podľa indickej tradície
U . z diamantu (381). Jadeit (382) mal podobnú vzácnu
hodnotu v Číne. Symbolizoval nielen morálnu čistotu,
ale aj spravodlivosť, pravdu, odvahu, harmóniu, vernosť
a dobrotivosť.

383 ÁZIJSKÝ DRAK

V úplnom protiklade k západnej symbolike je v Ázii a Číne
drak dôležitým symbolom dobra a dobrotivosti. Drak Lung
s piatimi pazúrmi bol znakom dynastie Chan a strážcom
jang. Jeho sila zodpovedala sile hromu, blesku,' búrky aj
hurikánu. Drak prinášal aj duchovné vedomosti, šťas-
Pozri aj:
tie, plodnosť a nesmrteľnosť. V Číne sa procesiami
383 Zlo, s drakmi oslavuje dážď, znamenajúci úrodu a požeh-
s. 156 nanie.
385 KRAVA
I V/, Krava je univerzálnym symbolom dobrotivosti
a priazne. V Indii sa jej dostáva zvláštnej
pozornosti pre jej produktívnosť, ale dôležitými
vlastnosťami kravy sú aj trpezlivosť, vyrovnanosť,
neškodnosť, čo predstavuje dobro v súlade
s pokojom nielen v indickej filozofii, ale aj
v budhizme či džinizme.
386 VČELA ~ jdSfig^
Len málo tvorov symbolizuje toľko ^^^fijSpF
cností a dobrých vlastností ako včela, (zz^^šr^'
Často sa spája s mnohými božstvami / Zelená sa všeobecne stala symbolom dobroty,
a pracovitosť včiel a spoločenská organizácia
k j c h života inšpirovala mnohých autorov homílií.
Kresťanská rehoľná komunita sa podobala životu
včiel. Včely boli symbolmi usilovnosti, technických
a administratívnych zručností, nesebeckosti,
spoločenskej znášanlivosti, čistoty,
S ^ cudnosti, tvorivosti, bystrosti,
•' odvahy a duchovnosti. V 12. stor.
I mýstik Bernard z Clairvaux prirovnal
včelu k Duchu Svätému. Vlastnosti pripi-^
sované včele majú veľa spoločné aj s jej
produktom, medom (387). Dôležitým
zdrojom cukru v dávnych časoch
bol práve med, okrem toho mal
aj liečivé vlastnosti a niekedy
sa používal aj na pomazanie:
a balzamovanie. Preto získal posvätný
význam a hovorilo sa, že je potravou bohov, |
í hrdinov, prorokov a básnikov. Spája sa aj
s legendou o Pytagoroví, Hctorého v detstve
údajne kŕmili medom.
388 ZELENÁ
čo je odvodené od pradávneho spájania
zelenej farby s obnovou rastlín na jar. Ako
väčšina farieb má však v niektorých kontextoch
aj negatívny význam.
V islamskom svete je to božia farba. Jej
symbolika je spätá so zdravím planéty a ľudstva,
čo sa odrazilo napríklad aj na zelených krížoch
označujúcich lekárne, ako aj
Pozri aj:
v označovaní ekologických
388 Závisť aliarli- organizácií.
vosť, s. 246
ZLO
389 TMA démonov alebo náladových bohov, ktorých zmierovali
Prvotný strach z neznámeho spolu so spojením svetla darmi a obetami.
s božskosťou nevyhnutne vyústili do toho, že sa tma stala Satan bol podľa Starého zákona Jahveho sluhom, ktorý
protikladom dobra a symbolizuje zlo. Tma má však aj pozi- mal pokúšať ľudí. Symbolika tejto postavy bola zjavná už
tívne významy, ale najčastejšie symbolizuje negatívne pred- v jeho mene, ktoré znamená
stavy: smrť, zármutok, vdovstvo, melanchóliu, beznádej, protivník, odporca. Kresťanská
šialenstvo, nevšímavosť, záhadu, slepotu, ničotu. Mnohé teológia priniesla radikálnu
moderné anglické idiomy používajú čiernu (390) na označe- zmenu, keď ho spojila
nie nešťastia, odmietania, katastrofy a sú založené na dáv- 1 s Luciferom (394), padnutým

nych európskych poverách, v ktorých tma a zlo kráčajú anjelom, ktorého podľa
ruka v ruke. Jedným z najznámejších prvotných symbolov Izaiášovho proroctva Boh
zla bolo v starobylej babylonskej kozmológii čierne slnko zvrhol do pekla za pýchu.
(391). V tibetskom budhistickom umení čierne kamene (392) Cirkev tvrdí, že sa to stalo
predstavovali zlé skutky, ktoré boli protikladom bielych ešte pred stvorením sveta,
kameňov dobrých skutkov a ovplyvňovali duchovné
a preto sa Satan zasvätil zlu.
napredovanie človeka.
Modelom tejto zlomyseľnej
a mocnej postavy bol Angra
393 SATAN Mainju (395), temný duch, ktorý
Pozri aj: Satan ako kráľ temnôt je najznámejším
si v duálnom teologickom svete
393 Sláva a šťas- zosobnením zla. Primitívne spoločenstvá
svetla a tmy iránskeho mága
tie, s. 75 starého sveta videli zlo v chaose, neporiadku,
Zoroastra vybral zlo. Táto
394 Dobrota chorobe a nešťastí, a nie v morálnom úpadku.
myšlienka ovplyvnila aj islam,
a dobrotivosť, Katastrofy neboli dielom jedného vládnuceho
kde je podstatou zla „šaiton"
s. 144 diabla, ale vždy dielom zlých a pomstychtivých
alebo iblis (396).
397 DIABLI
Zlo, pokušenie a nemorálnosť symbolizovali v stredovekom
západnonv umení okrem Satana (s. 152 - 3) aj menej
; významní diabli alebo čerti, jeho nasledovníci a služobníci.
Najprv sa charakteristická postava diabla objavila ako
hybrid1 s určitou podobnosťou s pohanským bohom
Pánom (398) a jeho nasledovníkmi, satyrmi (399). V nábo-
ženskom období predstavoval zvieracie vášne, beštialitu,
zvádzal na zlé chodníčky. Podoby diabla, ktoré sa objavili
v umení, mali vidlicovitý chvost, rohy, kopytá a niekedy
aj netopierie krídla. V rukách mali vidly alebo kopije, ...
aby nimi zahnali hriešnikov do pekla. Menšie dierne posta-
vičky predstavujú démonické vášne.a-vycříádzajú z úst 1ých,
z ktorých sa vyháňa diabol. Mefistofeles (400) je známa
postava z drámy o Faustovi. Mefistofeles sľubuje splniť
Faustove želania výmenou za to, že mu upíše svoju dušu.
V stredoveku sa verilo, že múdri a úspešní ľudia určite
upísali dušu diablovi. V psychologickom ponímaní
Mefistofeles symbolizuje pokušenie sebauspokojenia.
401 BOSORKA
Celé stáročia pred Ježišovým narodením boli bosorky
tajomné, ale vážené bytosti, pretože ovládali umenie
predpovedať. V stredoveku sa verilo v existenciu a moc
diabla a stredoveký svet žil v presvedčení, že bosorky sú
jeho oddané služobnice. Stali sa symbolom nielen použitia^'
okultných síl, ale aj ich zneužívania. Hystéria upaľovania
bosoriek a čarodejníc-dosiahla- v-Európe vrchol v 15. -17.
storJf keď"boli upálené stovky nevinných žien,, pretože ich
podozrievali zo spolupráce so Satanom a účasti na bosorác-
kych sabatoch (402). Táto myšlienka symbolicky dokazovala,
že zlo neuznáva siedmy deň odpočinku, ktorý stvoril Boh.
Tradičnými symbolmi bosoráctva a čarov sú sovy, čierne
mačky, ropuchy, vlky, líšky, hady, jedovaté byliny a hrozné
obete, napríklad mŕtve batoľatá.
403 HAD
Had má výnimočnú a premenlivú symboliku, ale v západ-
nom náboženskom umeni je prvotným symbolom zla.
Panna Mária je zobrazená s hadom pri nohách
a podobne aj mnohé iné postavy predsta-
vujúce čistotu, vieru a iné cnosti. Tradícia,
že had je nepriateľom ľudí, sa vracia
až ku Genezis, podľa ktorej had
navádzal Evu, aby ochutnala
zakázané ovocie, čo je alegó-
Pozri aj:
riou, ako nadobudnúť božské
403 Zdravie, s. 80 vlastnosti. Had môže byť
 aj hebrejským iíarwaním proti stredozemnému^ stredo-
Drak má niekoľko podobných fyzických vlastností ako Satan,
i g ^ c h o d n é m u kultu, ktorý používal posvätného hada
napríklad netopierie krídla a rohy a zvyčajne sa zobrazuje na
ako falický symbol. Biblická kniha Zjavenia neskôr hovorí
silných orlích nohách, so šupinatým telom a ostnatým
o „starom hadovi menom Diabol". Na maľbách
chvostom, na ktorom môžu byť body spôsobujúce jeho
, ukrižovania leží had pri kríži alebo sa okolo neho
|mrť. Morský had je jeho blízky príbuzný, ale častejšie sa
obtáča nymoolizujep rvotn ý hriech, ktorý viedol
objavuje na zobrazeniach klasických mýtov,
J Í pádu.^^.
v ftprých ho porazia takí
hrdinovia ako Perseus.
404 DRAK
Podobne aro had, aj drak je v západnej tradícii symbolom
405 HYDRA
S i l a a v raných mýtoch sa objavuje ako plaz stelesňujúci
rHydra bola podľa gréckej
™ chaos. Už v Sumerskej ríši ho považovali za nepriateľa.
^mytológie obluda podobná
V pohanských legendách je symbolom rôznych katastrof,
dtekovi s mnohými hla-
tyranie a krutosti. V krestanskejIsympoiiKe predstavuje
vami a JUla v močiaroch
pre svoj ohnivý dych moc orabla a jeho pekelnej ríše.
Lerna neďaleko Argosu.
Drak sa niekoľkokrát objavuje v Knihe zjavení, raz ako
Zabitie Řydry bolo dru-
veľký červený drak so siedmimi hlavami a desj|timi rohmi.
hoWj dvanástich
Na niektorých maľbách sa drak objavuje v boji so svätými
| HeraK|f/ých úloh. Keď
• bojovníkmi, napríklad s Jurajom alebo
Pozri aj:
k jej odsekol hlavu, zakaž-
archanjelom Michalom. Sú alegóriami
I dým jej narástli ďalšie dve, až
404 Bdělost víťazstva nad zlom. Menej bojovné postavy
I napokon Herakles vyriešil tento problém vypaľovaním kýp-
a ostražitost vedú draka na reťazi alebo nabodnutého na
s. 138; Dobro ťov ohňom. Hydra symbolizuje zmiešanú povahu zla a ťaž-
meči a predstavujú vieru pokorujúcu nevieru
a dobrotivost, kosti s ustavičným prekonávaním nerestí, ktoré sa stávajú
alebo cnosť, ktorá víťazí nad nemorálnosťou^
s. 148 ľudským zvykom.

406 BAZILÍŠOK
Bazilíšok je hybridný tvor a v mýtoch a bájkach
stredovekej Európy bol symbolom jedu, ktorý zasial
sám diabol, stelesnené zlo. Kedysi sa verilo, že zlo
a choroby sú úzko spojené. Bazilíška často zobrazovali
v podobe obrovskej kobry pripravenej zaútočiť alebo
hada s hlavou a krídlami kohúta. Na niektorých kresbách
mal na hlave aj korunu. Mal ohnivý jedovatý dych
a zabíjal pohľadom. Odtiaľ pochádza aj spojenie
„bazilíškove oči". Na rozdiel od hrdinských mýtov
o drakoch bol bazilíšok pre obyčajných dedinských
ľudí symbolom zla a chorôb.
407 MAČKA
Stredoveká predstava, že čierna mačka môže byť sám diabol
v prestrojení, mala korene ešte v keltskom folklóre. Grécka
mytológia tiež prebrala túto negatívnu symboliku, pretože
mačky boli súčasťou podzemnej ríše Hekaty (408), bohyne
bosoriek, duchov a mŕtvych. V Shakespearovom diele
Mackbeth sa Hekata zjavuje bosorkám a autor ju opisuje ako
„nositeľku všetkých škôd", spojenú s diabol-
Pozri aj:
skou okultnosťou.
407 Ženskosť Mačka bola blízky spojenec čarodejníc,
a materstvo, s. 126; mala schopnosť premieňať sa a pretvarovať,
Krása, s. 132
vidieť v tme a poľovať v noci. Jej nálady sa
409 Zdravie, s. 81 často menili, bola ľstivá a prefíkaná a znena-
zdajky vystrčila pazúry, čo viedlo k presvedče-
niu, že jej nemožno veriť. Okrem toho bola mačka často
spoločníčkou osamelých starých žien, ktoré boli ľahkým
terčom pre prenasledovateľov čarodejníc.
409 ROPUCHA
Ropucha je veľmi protichodný symbol,
spojený so zlom, tmou, lakomstvom
a hrabivosťou, ale objavuje sa aj
v legendách, kde ropuchy mali na
čelách klenoty. Jej toxické výlučky mohli
 uškodiť alebo urobiť zázrak, preto sa verilo, že čarodejnice,
s ktorými boli úzko späté, používali ropuchy do svojich lieči-
vých vývarov.
410 SOVA
Sova sa v umení objavuje ako spoločníčka noci. Lieta a loví
v noci, jej prenikavý krik a oči sú spojené s mocou tmy
a s okultnými silami vidieť do budúcnosti. Tieto hrozivé
aspekty viedli k tomu, že v Amerike, Indii a Egypte sa tento
vták stal symbolom smrti. Podľa čínskych povier mladé sovy
vyzobávajú oči svojej matke. V stredovekej Európe napriek
spojeniu sovy s múdrosťou a vzdelaním, sa prejavila aj jej
démonickosť, pretože tieto vtáky boli vernými spoločníčkami
bosoriek a čarodejníc.
411 NETOPIER
Netopier bol celé stáročia obeťou povier, že je nepriateľom
svetla. Táto symbolika sa špecificky prejavila v Južnej
Amerike, kde sa rozšírila predstava tíetopiéra
s otvorenými ústami, ktorý chce prehltnúť slnko.
Netopier bol tesne spojený s okultnými silami
a zlom. Zaujímavé je, že podľa európskej tradície
treba chorým ľudom priložiť na telo netopiera,
ktorý vytiahne chorobu. Podobné zvyky
pochádzali zo starodávnych praktík pribíjať Pozri aj:
netopiere na dvere, aby sa do domu nedostali
410 Rozvážnosť
démoni. Kresťanská symbolika prirovnáva a múdrosť, s. 206
odmietanie svetla netopierom k hriešnikom
odmietajúcim Ježišovo učenie. Démoni a draky mali neto-
pierie krídla a netopiere sa zobrazovali poletujúce okolo
obydlí bosoriek. Na Goyovom obraze vlastného utrpenia
Spánok rozumu plodí príšery predstavuje netopier
šialenstvo.
Začiatkom 19. storočia kult upírov (412) podporil
nepravdivú myšlienku, že netopiere cicajú ľudskú krv.
Táto predstava vzišla z jedného bezvýznamného druhu
juhoamerických netopierov, ktoré sa živia krvou zvierat.
Táto povera sa čoskoro rozšírila a podľa tradícií netopiere
v noci údajne pili krv živých, z ktorých sa stávali „živé
mŕtvoly". Tieto povery dlho prenasledovali obyvateľov
Balkánu a Grécka a ovplyvnili aj predstavivosť viktorián-
skeho autora Brama Stokera, ktorý vytvoril známu postavu
upíra Drákulu (413).
414 LÍŠKA (liSiak)
Podobne ako mačka, aj líška je prefíkaný nočný lovec.
V kresťanskej symbolike jej ľstivosť predstavovala
diablovu zradu. Stredoveká cirkev urobila z líšky
 symbol zla a predovšetkým pokrytectva. Táto
symbolika sa však obrátila proti samotnej
cirkvi v obľúbených nekonečných príbehoch
Reynarda (415), vynaliezavého lišiaka, ktorý sa
v Nemecku, Flámsku a Francúzsku stal takmer hrdinom.
Tento rozprávkový lišiak napriek prefíkanosti predstavuje
múdreho satira feudálnej spoločnosti. Podobnú pre-
menlivosť nachádzame vo figúre Loliho (416) v severskej,
teutónskej a keltskej mytológii. Lišiak je na jednej strane
nasledovateľom diabla, ale je príliš figliarsky na to, aby
predstavoval čisté zlo.
417 VLK
Aj vlk má podobnú premenlivú symboliku, ale v lesnatých
častiach Európy bol predovšetkým symbolom nenásytnosti
a pažravosti. Ježiš bol
dobrým pastierom
a jeho nasledovníci
boli jeho stádom, preto
o konci sveta sa objavuje ozrutný vlk Fenris (418), ktorý
prehltol slnko, a podobný námet sa objavuje aj v keltských
legendách. V Nemecku a východnej Európe sa rozprávky
o vlkolakoch (419) rozprávali po celé stáročia. Hrozivejšie
boli verzie o veľkom a zlom rozprávkovom vlkovi, ktorý
bol vlastne človekom a živil sa malými deťmi a mŕtvolami.
Sexuálny apetit bol ďalšou vlastnosťou vlka. Vlk zosobňuje
démonické vášne, čo je evidentné aj v rozprávkach
o čarodejniciach meniacich sa na vlčice.
420 LEOPARD
Hoci odvaha leoparda bola príčinou, že sa stal anglickým
bojovým symbolom, v kresťanskej tradícii bol symbolom
hriechu. Bolo to pravdepodobne založené na biblickej
analógii medzi neschopnosťou leoparda zmeniť
svoje škvrny a ťažko zmeniteľnými zlými návykmi.
Šamani v Afrike a Ázii
používali kožu leoparda,
aby dokázali svoju i p p a p
ast*,-* ji^jic-ooá

1
, sa vlky napádajúce stáda moc ovládať aj zvieraciu
stali v kresťanskej symbo- silu. V Egypte bol leo-
^
like nositeľmi zla, diabla pard spojený s ná- i r
a zosobnením kacírstva. silníckym bohom
V severskej legénde
\

NEVINNOSŤ
- 3 J A H Ň A A TELA
V kresťanskej symbolike je nevinnosť
personifikovaná mladou ženou s jahňa-
7f
ťom (421). Pre nežnosť a pokoru sa
jahňa stalo najdôležitejším symbolom
kresťanskej obety. Ježiš bol „veľko-
nočný" baránok, obeť bez poškvrny, ukrižovaný za hriechy
celého sveta, hoci sám bol bez hriechu. Teľa (422) sa nie-
kedy objavuje v ikonografii s tým istým významom.
Symbolika oboch zvierat sa podobá symbolike
Pozri aj: dieťaťa (423), ktoré je prirodzeným stelesnením
nevinnosti, ale v tomto špecifickom význame sa
424 Žiaí, smú-
v umení objavuje veľmi zriedkavo. Výnimkou je
tok a melanchó-
lia, s. 255; maľba Vraždenie neviniatok zobrazujúce zabíjanie
Porážka, zbabě- nevinných detí v Betleheme na príkaz kráľa
lost a zrada, Herodesa. Vo viktoriánskom období sa baránok
s. 280
často objavoval na náhrobkoch detí. í
424 BIELA
Biela farba je protikladom čiernej a je to farba nevinnosti,
ako aj novicov a novovysvátencov. Symbolika sexuálnej
nevinnosti sa pri krste prejavuje nosením bieleho
oblečenia, birmovkou a svadbou. Biele kvety majú ten
istý význam, najmä ľalia (425), ktorá je univerzálnym
cnosti a neresti: nevinnosť 164/165
symbolom čistoty. V kresťanskom umení sa biely kvet
často spája s pannou (Domenico Veneziano, Zvestovanie
Panny Márie, 1445). Anjel Gabriel je zobrazený
na kolenách pred ňou s bielou ľaliou v ruke.
426 NAHOTA
Nahota je metaforou prvotnej nevinnosti už v biblickej
knihe Genezis. Adam a Eva boli v rajskej záhrade nahí,
kým neochutnali zakázané ovocie zo stromu poznania
dobra a zla. Svoju vinu odhalili tým, že sa zahalili
figovými listami, keď počuli, ako prichádza Boh.
Prví kresťanskí askéti a svätí v duchu tejto symboliky
boli často nahí. Pre niektoré sekty vyzliekanie sa podnes
znamená symbolický návrat k prvotnej nevinnosti.
427 UMÝVANIE
Nevinnosť sa niekedy na maľbách, kresbách a freskách
personifikuje v podobe mladej ženy umývajúcej si ruky.
Táto symbolika sa prejavuje aj pri mnohých náboženských
očistných a iniciačných rituáloch, no oplachovať alebo
umývať si ruky vodou znamená aj oslobodiť sa od viny.
Ako príklad možno uviesť Piláta Pontského, ktorý si pred
zhromaždeným davom umyl ruky, aby dal najavo, že nene-
sie zodpovednosť za ukrižovanie Ježiša.
PRAVDA A LOŽ
428 PERSONIFIKÁCIA PRAVDY
V západnom umení sa pravda predstavuje v podobe
ženy držiacej v rukách zlaté slnko alebo ženy so
slnečnými lúčmi. Znamená to, že slnko všetko odhalí.
Berniniho sochy predstavujú ženu stojacu na glóbuse,
to znamená, že pravda víťazí nad lžami tohto sveta.
Na maľbách sa niekedy objavuje ako dcéra Otca
času (429), ktorý jej dvíha závoj, aby ukázal, že pravda
vyjde tak či tak časom najavo. Vavřínový veniec na jej
jTlave-zrramena, ze vzdy porazí-svojictuiegriateľov,
môže aj čítať z kiŤIRý""~
symh>olÍ7iiji'irpj ppyriii

430 LOŽ
Aj lož má vo výtvarnom umení poäôbtWQjadej ženy,
ktorá má telo šupinatého hada (431). Had vyplazuje
rozdvojený jazyk a pre severoamerických-
Indiánov bol jednoznačnou a všetkými
prijímanou metaforou falše a lži.
Ďalším symbolom lži je maska (432).
V západnom umení niekedy ukrýva
tváre starých žien, ktorých telo je mladé.
Zvieracími symbolmi lži sú liška (433)
a vlk (434).
435 ZRKADLO
Hoci zrkadlo je v umení často nositeľom inej symboliky,
je zároveň dôležitým znakom pravdy, ako sa hovorí
i v starom prísloví, že zrkadlo nikdy neklame.
Podľa japonskej mytológie mali deti stvoriteľa
Izanagiho kolenačky prísť k zrkadlu a prezrieť
si svoje najhlbšie myšlienky, aby sa zbavili
sebaklamu a zlých túžob. Dramatickejšie
zobrazenie nachádzame v Shakespearovom
Hamletovi, ktorý schytí svoju matku a kričí
na ňu: „Nepôjdeš nikam, kým ti nenastavím
zrkadlo a v ňom nedovidíš až do svojho
vnútra."
436 SRDCE
Srdce sa často považuje za sídlo duše a najhlbšieho vnútra
človeka, ako je evidentné aj z egyptských pohrebných obra-
dov - bol to jediný dôležitý orgán, ktorý sa z tela neodobe-
ral počas mumifikácie. Srdce sa stalo symbolom morálnej
odvahy a je spojené s pravdou. Ľudia stále dokazujú, že
hovoria pravdu, kladúc si ruku na srdce. Renesanční umelci
predstavili túto symboliku v podobe broskyne (437)
s listom, pričom broskyňa predstavuje srdce a list je jazyk
hovoriaci pravdu.
438 DRAHÉ K A M E N E
Tvrdosť a celistvosť niektorých drahých kameňov ich spája
s pravdou. Okrem toho aj tieto kamene sú symbolmi srdca.
Napríklad jadeit (439) je takýmto kameňom v Číne. Etymo-
logické spojenie medzi tvrdosťou a diamantom (440) vysvet-
ľuje, prečo sa stal najobľúbenejším kameňom na zásnub-
nom prsteni. Jeho tvrdosť predstavuje úprimnosť a teda aj
pravdu. Zafír, ónyx a magnetovec tiež symbolizujú pravdu.
441 MEČ
Meč je emblémom spravodlivosti aj pravdy, pretože preniká
cez faloš. Meč s dvojitým ostrím bol symbolom jazyka hovo-
riacim pravdu v Knihe zjavení, kde vyčnieva z Kristových úst.
Na maľbách je archanjel Gabriel zobrazený s mečom
a váhami (442), ktoré znamenajú, že pravda sa často odhalí
objektívnym vážením. Aj egyptská bohyňa pravdy Maat je
zobrazená s váhami.
 DOBROČINNOSŤ, MILOSRDNOSŤ
443 LAMPA A OPATERA
Pravda je úzko spätá so svetlom, Slnkom a Mesiacom. 448 PERSONIFIKÁCIA DOBROČINNOSTI
Svetlo alebo fakľa či pochodeň (všetky symbolizujú Dávny význam charity (dobročinnosti) je nesebecká láska,
čistotu) sú aj symbolmi pravdy a podobne aj lampa, teda láska k iným a k Bohu. Pre sv. Pavla to bola najväčšia
lucerna či sviečka. z troch takzvaných náboženskýchcpostfrtéHaviera, nádej
a dobročinnosť. Ďalšie štyildéitéíité cnosti, známe ako pri-
444 - 7 DEVIATKA A KOCKA rodzené alebo základpéTdoplnila grécka filozofia a boli to
V hebrejskej mystickej tradícii bola deviatka (444) číslom rozvážnosť, statpěňosť, miernosť a spravodlivosť. Týchto
pravdy, symbolom založeným na predstave, že je to nezni- sedem cnostKa stalo základom kresťanskej morálky.
čiteľné číslo. Keď ho násobíme hociktorým iným číslom, Dobročinnosť je v západnom umení zvyčajne personifiko-
sčítaním číslic súčinu zasa dostaneme deväť. Podobná aso- ako žena dojčiaca dve
ciácia je spojená aj s kockou (445), ktorá sa stala geome- deti, hoci v stredovekom umení
trickým symbolom pravdy. Všetkých šesť jej hrán je presne sa objavuje ako mladá žena
rovnakých. Kocka je symbolom pravdy aj v islame. Kaaba kŕmiaca alebo obliekajúca chu-
(446) v Mekke, cieľ moslimských pútí, je postavená dobných. Často má nošu oble-
v tvare dvojitej kocky. Meteority (447), kto- čenia alebo kôš s jedlom
rých úlomky boli v dávnom svete sym- a nesie sviečku ako symbol
bolmi duchovnej pravdy, sa uctievali dobrotivosti, prípadne horiace
ako poslovia správ z nadpozemského srdce (449) symbolizujúce súcit
sveta. s ostatnými a lásku k Bohu.

450 DOBRÝ S A M A R I T Á N
Ešte špecifickejším zosobnením dobročinnosti je
dobrý samaritán, ktorého Ježiš chváli v známom
 podobenstve opisovanom apoštolom Lukášom. Dvaja
židovskí pocestní si nevšímajú zraneného muža, ktorého
okradli zlodeji. Prechádzajúci Samaritán však potrie jeho
rany olejom a vínom, obviaže ich a odvedie raneného
do hostinca, aby sa tam zotavil. Tento príbeh dokazuje,
čo znamená byť dobrým susedom, pretože samaritáni
boli osobitným kmeňom Izraelcov, ktorým sa mnohí
Židia vyhýbali.
451 VTÁKY
V barokovom umení 17. storočia sa vtáky niekedy objavujú
ako symboly dobročinnosti,
najmä pelikán (452). Obraz peli-
kána, ktorý zobákom kŕmi svoje
mláďatá, viedol stredovekých
autorov k písaniu legiend o tom,
že tieto vtáky sú schopné aj roz-
trhnúť si hruď, aby nakŕmili
svoje mláďatá. S takým istým
sebaobetovaním sa pelikán nie-
kedy objavuje pri nohách ukrižo-
vaného spolu s fénixom (453),
legendárnym vtákom, ktorý sa
údajne sám obetoval.
Sliepka (454) s kuriatkami je zvieracím symbolom
dobročinnosti; kohút (455) je tiež symbolom lásky
a starostlivosti, pretože hľadá potravu a položí ju pred
sliepku a kuriatka, až potom sa naje sám.
456 R U K A F A T I M Y
Ruka je bežným symbolom dobročinnosti,
symbolizuje rozdávanie. Jeden
z najznámejších dekoratívnych
symbolov v islamskom svete je
ruka Fatimy. Päť prstov na ruke
Mohamedovej dcéry dokazuje, že
dobročinnosť je jednou zo základných
cností spolu s vierou, modlitbou,
púťou do Mekky a pôstom.
457 PRSIA
Nahé prsia, ktoré sú na náboženských maľbách
symbolom dobročinnosti, mali kedysi obrazný
význam ako výzva prejaviť súcit a byť ohľaduplný
Platí to o maľbách zobrazujúcich
Pozri aj:
ženy porazených kmeňov na kole-
456 Ochrana,
nách pred nepriateľom a odhaľujúcich
s. 26; Moc, s. 91
prsia.
VIERA A NÁDEJ
458 PERSONIFIKÁCIA VIERY
Viera sa v náboženskom umení často zobrazuje ako žena
v prilbe držiaca kríž, sviečku (svetlo viery) alebo iný zdroj
svetla, niekedy aj Bibliu. Iné symbolické predmety na
maľbách predstavujúce vieru sú napríklad krstiteľnica (459),
ktorá sa používala počas kresťanského iniciačného obradu,
a kalich (460), symbol posvätného vína, ktoré predstavuje
Spasiteľovu krv.

461 KRÍŽ
Kríž je nielen najdôležitejším symbolom kresťanskej viery,
ale aj najznámejším zo všetkých geometrických symbolov.
Vo všeobecnej symbolike má veľa významov, napríklad je
dávnym znakom prvotných bohov, ktorí mali riadiť štyri
smery vesmíru. Uctievanie bohov vetra a dažďa vysvetľuje
rituálne používanie krížov u pohanských juhoamerických
kmeňov. Bol to objav, ktorý zmiatol prvých misionárov.
V hinduizme prekrížené palice symbolizujú védského boha
ohňa Agniho, jedného z tradičných božstiev, ktorý vraj spá-
jal smrteľný a božský svet.
V ranom kresťanstve sa ako crux dissimulata (462)
alebo utajený kríž používali rôzne predmety, aby sa znížilo
riziko prenasledovania. Patrila medzi ne napríklad kotva
(na arkádach niektorých kostolov ju stále vidíme), hákový
 kríž, sekera a trojzubec. Kríž v nijakom prípade nebol
priaznivým znamením na prilákanie nových veriacich, pre-
tože bol smutne spojený s trestom kriminálnikov a politic-
kých agitátorov. Konštantín, prvý kresťanský rímsky cisár,
rád pochodoval pod znakom Chĺ-ró (463), čo bol vlastne
monogram spájajúci dve prvé písmená mena Kristus (XP),
pričom P stálo na X. Tento znak, tvarom blízky dávnym
emblémom bohov Slnka, sa mu javil ako vízia a pravdepo-
dobne vyjadroval jeho vieru, že Ježiš bol znovuzrodením
Strrka^Tradičným symbolom viery je crux immissa (464),
N. kríž s pri^ekQU v hornej tretine, ale Ježiš pravdepodobne
\ u m r e l na krížiV^vare písmena "Lk.

465 PERSQNIFIKÁCIA'-NÁDEJE
V nábožeh^kom umení s\nádej často objavuje
viery, pretožŕ's^inavzájomprepojené,význarpdírCteda
očakávaním večnehqživota. Nádej môžpk{yťokrídlená
alebo načahujúca sa kířkomne a^gbe-iú symbolmi vyššej
ašpirácie. Symbolom nádeje námorníkov je prístav..
Nádej môže mať klobúk v tvare lode a stáť pri kotveN,
pripomínajúc analógiu medzi sv. Pavlom a křesťanskou
nádejou o spasení.
V mytológii je najznámejšou a najzáhadnejšou personifi-
káciou nádeje krásna, ale šialená Pandora (466), ktorá
 vypustila zlo a utrpenie do sveta, keď otvorila vrchnák
skrinky, v ktorej ich mal Zeus ukryté, hoci jej ju zakázal
otvárať. Iba krehká okrídlená postava nádeje zostala
vnútri, uväznená pod vrchnákom. Napriek dvojzmyselnosti
(nádej ako súčasť zla v skrinke) bol tento príbeh interpreto-
vaný ako symbol toho, že nádej je niekedy jedinou útechou
človeka.
467 ZELENÁ
Zelená symbolizuje nádej, pretože je spojená so zelenou
obnovou sveta na jar. V keltskej mytológii to bola farba
Ostrova požehnaných. Smaragd, ktorý je kameňom pápeža,
je kresťanským symbolom nádeje aj viery.
468 STRIEBORNÁ
Strieborný svit mesiaca je symbolom nádeje uprostred tmy.
Podobne aj svetlo vychádzajúce spoza okraja búrkových
oblakov má striebristý odtieň, a ten sa stal synonymom
nádeje optimistických piesní počas veľkej hospodárskej krízy
(30. roky 20. stor.)
469 ÚSVIT
Úsvit je začiatkom každého nového dňa a nevyhnutne zna-
mená znovuzrodenie nádeje a možnosť nového začiatku.
Keďže sa objavuje na východe, je spojený s optimistickou
symbolikou východného smeru v priestore. Aurora, rímska
bohyňa úsvitu a Apolónova sestra, sa často objavuje na
barokových stropných maľbách, rozhadzujúc kvety, zatiaľ čo
blednúci závoj noci uniká pred jej vozom, ako vidíme na
známom Guercinovom diele Sala di Aurora (1621 - 1623).
470 CEZMÍNA
Cezmĺna je vždyzelená rastlina, ktorá sa používala počas
sviatkov ako symbol nádeje uprostred tmavej zimy. Táto
symbolika nadobudla nový zmysel v kresťanskej analógii
medzi jej pichliačmi a červenými plodmi, a Ježišovým
utrpením. Preto je v kresťanstve jednou z najdôležitejších
dekorácií.
471 SOKOL
Symboly nádeje často stoja proti
svojim protikladom, symbolom
beznádeje. Príkladom je sokol
s čiapočkou, ktorý v umení pred-
stavuje nádej v slobodu.
Všeobecná symbolika tohto vtáka
je však skôr sústredená na jeho
vševidiace oči a slobodu pohybu.
 cnosti a neresti: spravodlivosť 180/181
SPRAVODLIVOSŤ
PERSONIFIKÁCIA S P R A V O D L I V O S T I mŕtvych vyvažuje pštrosím perím (475). Toto perie
Sochy symbolizujúce spravodlivosť nájdeme v mnohých symbolizuje pravdu a naznačuje, že presná spravod-
budovách súdov, zvyčajne v podobe statnej ženy livosť niekedy musí odlišovať zaslúžené od ne-
držiacej v jednej ruke váhy a v druhej meč. Tieto zaslúženého.
atribúty symbolizujú kombináciu spravodlivosti súdu
a trestu, aby sa naplnila spravodlivosť. Táto postava 476 KRUŽIDLO
môže mať aj zaviazané oči (473). Neznamená to, že Kružidlo a iné meracie nástroje, napríklad trojuholník,,
spravodlivosť je slegá-ate-že-tvdi môže omylom vies-ť—- sú dalšími atribútmi spravodlivosti na niektorých
i na rr^ke^pŕa vd a. maľbách. Symbolizujú presný a prísny
prístup súdiacich v tomto kontexte. Radi
ich používali aj umelci ako znak rozdielu
spravodlivosti sa často objavujú na stredovekých medzi duchovnými a materiálnymi hodnotami.
malbách-akusymbol puslediiéhiHprísaejToposudzovania. Známym príkladomje Newton Williama
Na maľbách Posledného súdu sú hriešnici Blakea, ktorý bol nepriateľský voči vede.
sediaci v miske, ktorú ťahá Jeho maľba zobrazuje alegorickú postavu,
nadol diabol alebo bohatstvo ktorá pomocou kružidla meria vesmír
získané zákerne, zatiaľ čo stvorený Bohom.
v druhej miske je cnosť.
Váhy boli atribútom gréckej 477 LEV
bohyne spravodlivosti Temis. V symbolike sa sila často spája so spravodli-
vosťou. Preto a pre auru spravodlivosti Pozri aj:
V egyptskej ikonografii je
bohyňa spravodlivosti Maat a dôstojnosti je v Indii lev nielen symbolom 477 Hnev
zobrazená v podsvetí v Sále zákona, ale objavuje sa aj v budhizme ako a krutost,
s. 248
spravodlivosti a srdcia zástanca náboženských práv.
STATOČNOSŤ A ODVAHA
478 PERSONIFIKÁCIA STATOČNOSTI 479 - 80 HRDINOVIA A H R D I N K Y
Statočnosť bola častou a obľúbenou témou umelcov. Odvaha sa obyčajne objavuje v legendách a ságach, kde
Vo väčšine prípadov ju zobrazovali ako ženu len hrdinovia (479) a hrdinky (480) necítia strach, ale ani triumf
s prilbou na hlave, rozťahujúcu levie čeľuste. pri jeho prekonávaní. Jungovci v týchto príbehoch vidia indi-
Môže však mať aj herkulovský kyjak a leviu viduálne cesty sebaobjavovania a skutočnosť, že ľudská
kožušinu. Zválený stĺp môže naznačovať duša musí pri svojom raste čeliť mnohým emocionálnym
biblický čin, keď Samson zvalil svätyňu výzvam.
na seba a na Filištíncov. Gotické sochy
zobrazujú statočnosť v brnení. Jej 481 ZVIERATÁ
symbolika je podčiarknutá V symbolike predstavujúcej odvahu dominujú divé a mocné
aj kontrastnou scénou, keď zvieratá. Medzi nimi zaujíma najvýznamnejšie postavenie
rytier uteká lev (482), dokonca aj vtedy, keď je zobrazený ako
pred zajacom, nepriateľ. Na nádherných reliéfoch vytvorených viac ako
ktorý bol stre- pred 2 500 rokmi na múroch paláca v hlavnom meste
dovekým sym- Asýrie Ninive sa lev stal rituálnym oponentom kráľa,
bolom zrady. ktorý s ním neohrozene bojuje. Ľudská a levia odvaha sa
niekedy v predstavách spájajú, keď kráľ chytá levie pazúry.
Pozri aj: Lev bol predstaviteľom odvahy takmer na celom svete,
482 Hnev a krutosť, preto sa stavali sochy levov alebo hybridov levov, aby
s. 248; Mier a slo- strážili svätyne a hrobky. Karašiši (483), ktoré strážia
boda, s. 268
budhistické chrámy v Japonsku, boli vytvorené podľa
484 Ženskosf nepriamych opisov levov.
a materstvo, s. 126
Medveď (484) a diviak (485) sú bojovnými symbolmi
485 Túžba, s. 243 odvahy. Zúrivosť diviaka evokuje úctu, ale aj strach. Diviak
 je spojený s bohmi vojny ako Wodan, Mars a japonským
bohom vojny Hačimanom. V indickej mytológii sa Višnu
v podobe hrdinského diviaka ponára do hlbín, aby
zachránil svet pred démonmi. Aj vlk (486) je totemickým
symbolom hrdinstva, najmä v Strednej Ázii. Kemal
Ataturk, ktorý odvahou a vodcovskými schopnosťami
počas 1. svetovej vojny dosiahol, aby Galský polostrov
zostal v rukách Turkov, bol známy pod prezývkou Sivý
Vlk. K vtákom symbolizujúcim odvahu patrí kohút (487),
zasvätený bohom vojny Aresovi a Aténe v Grécku.
V Čine je príkladom bojovnosti a odvahy. Ďalším je prepe-
lica (488), útočný vták, ktorého červený odtieň sa v Ríme
a Číne spájal s vojnou a chrabrosťou. V Japonsku
Pozri aj: má podobný význam kapor (489), pretože pri-
jíma smrť pokojne a je znakom samurajskej
486 Zlo, s. 162
neochvejnosti.

490 ROH
Roh je symbolom mužnosti, a teda aj odvahy. V Severnej
Amerike nosili prikrývky hlavy s rohami len odvážni muži,
ktorí sa nejako preslávili. V Ríme mala rohatá ozdoba nazý-
vaná comiculum (491) podobný význam ako vojnové vyzna-
menanie, napr. dnešné medaily, a muži ju získavali za
nezvyčajnú statočnosť.
 cnosti a neresti: statočnosť a odvaha 186/187
492 STROMY
O stromoch sa traduje, že majú nezvyčajnú silu a rozhod-
nosť, považujú sa za symboly odvahy. V Číne, Japonsku
a Škandinávii je to borovica (493). Dub (494) bol v Európe
zasvätený bohom vojny a hromu Odinovi a Wodanovi. Dub
ako symbol odvahy stojí pravdepodobne aj za insígniou
amerického vojenského zoskupenia v podobe dubového
listu. Aj niektoré odolné kry majú podobný význam, naprí-
klad kamélia (495) v Číne. Kvitne v zime aj v lete.
496 KAMENE A AMULETY
Tvrdosť žuly a iných kameňov nevyhnutne predstavuje
odvahu. V ľudovej tradícii a náuke o kameňoch achát, kar-
neol, jadeit, rubín aj tyrkys symbolizujú odvahu. V Číne exis-
tovalo staré sémantické spojenie medzi tigrom a jantárom,
a tak sa táto živica stala amuletom pôsobiacim proti strachu.
497 DEVIATKA
Šamani používali deviatku ako rituálne číslo spojené s muž-
skou odvahou a vytrvalosťou. V Číne sa považovala za naj-
silnejšie jangové číslo, pravdepodobne preto, že je tretím
násobkom trojky. V severských mýtoch sa hrdinský boh
Odin dobrovoľne zranil a zavesil na deväť dní na Strom
sveta Yggdrasil, až potom sa oslobodil.
L l
STRIEDMOSŤ A POKORA
498 PERSONIFIKÁCIA STRIEDMOSTI
Grécki filozofi, ktorí pokladali striedmosť za najdôležitejšiu
cnosť, mysleli skôr na abstinenciu od alkoholu. Viedlo to
k rôznym personifikáciám, ktoré predstavovali túto cnosť
v umení. Jednou je mladá žena držiaca alebo hryzúca
uzdu (499), držiac v opratách samu seba. Ďalšou je žena
prelievajúca tekutinu z jedného džbánu do druhého,
čo predstavuje výmenu vína za vodu, ako odporúčala
puritánska morálka. Je iróniou, že Ježiš urobil zázrak,
aby dosiahol opačný efekt. Na niektorých portrétoch
umelci znázorňovali povahu pokojného človeka tak,
že vedľa neho umiestnili hodiny (500), ktoré symbolizovali
jeho mierumilovnosť.
501 FIALOVÁ
Fialový odtieň je všeobecne spojený s triezvosťou a mier-
nosťou. Symbolika je založená na postavení tejto farby
uprostred farebného spektra medzi vášnivou červenou
a intelektuálnou modrou. Rímsky zvyk nosiť vence
fialiek na bankety možno tiež ovplyvnil toto ponímanie.
Aj pomenovanie kryštálu ametystu (502) bolo
Pozri aj:
ovplyvnené metaforou, pretože pôvodne zna-
500 Smrteľnosť a po- mená nejedovatý. Pre svoj bledofialový až
minuteľnosť, s. 37
chladne purpurový odtieň sa stal kameňom
 biskupov. Fialová je zároveň farbou pokory, menej
významnej cnosti, ale aj poddajnosti a trpezlivosti.
V tomto význame fialová niekedy lemuje portréty Márie
a Ježiša.

503 - 4 HNEDÁ A ŠAFRANOVÁ

Hnedá (503) je spojená s pokorou a sebazaprením, naprí-
klad aj niektorí kresťanskí mnísi nosia hnedé rúcha. Ten istý
výzhäl i iTTvá-ajjafranová (504) na rúchach budhistickýdj^.—'
mníchov. Budha prijaTtiTto-fefbu, kaď sa vzdal~3IV5ta v pre-
pychu a utiahol sa do ústrania, aby našiel osvietenie. Keďže^--
v tom čase nosili tento odtieň väzni, symbolizovaljiietefí
Budhovu pokoru, ale aj dobrovoľnévyčisnefíiesa z mate-
riálnej spuloilnosti.

505 POPOL
PopOi-je-syxnbolom pokory, bezcganesTTáž poníženia
už od dávnych čias. V Starom aj Novom zákone predsta-
vuje myšlienku, že ľudský život neznamená nič pred
majestátnosťou Boha. Symbolika popola má niekoľko
významových odtienkov. Zaujímavé je pozrieť sa napríklad
na zvyk miešať popol s potra-
Pozri aj:
vou, ako sa to stále traduje
505 Znovuzrodenie a vzkriesenie, s. 335 v Indii, a potierať ním telo
Pozri aj: jogína, aby sa tak dokázala nízka hodnota
ľudskej existencie. Vrecovinu a popol
507 Moc, 1 90
nosili v Judsku, aby preukázali pokoru
510 Túžba, s. 243 a trpezlivosť.
506 BOSÉ NOHY
Pokora a poníženie sa spájajú aj so zvykom niektorých
žobravých mníchov chodiť naboso. Pokoru vyjadroval
aj Ježiš, keď umýval nohy svojim učeníkom. Toto
symbolické gesto napodobňovali niektorí pobožní
anglickí monarchovia, ktorí umývali nohy chudobným.
507 V Y H O L E N Á HLAVA
Hoci dnes vyholená hlava symbolizuje niečo celkom iné,
vyholenie temena lebky bolo kedysi v mnohých nábožen-
ských reholiach symbolom pokory, sebazaprenia a posluš-
nosti. Vzťahuje sa na starobylý Egypt, kde si hlavy holili
kňazi, aby dali najavo svoje posvätné postavenie a odmie-
tanie osobnej moci, ktorú predstavovali bujné vlasy.
508 ŽOBRÁCKA MISKA
Žobrácka miska je dôležitým symbolom pokory a piety
v budhistických krajinách, najmä v Thajsku, kde niektorí
mladí muži istý čas putujú a žobrú z duchovných pohnútok.
V juhovýchodnej Ázii budhistickí mnísi stále dodržiavajú
dávnu tradíciu žobrať každé ráno v okolí miesta svojho
kláštora jedlo na celý deň. Aj niektorí kresťanskí svätí
sú na umeleckých dielach zobrazení so žobráckou miskou
v ruke.
S P O J E N É DLANE
Dlane spojené počas modlitby symbolizujú nádej na spojenie
s Bohom, ak prsty smerujú nahor. Ak spojené dlane spočí-
vajú na prsiach ako pri budhistickom pozdrave, symbolizujú
pokoru a priateľstvo.
OSOL A B A R Á N O K
V západnej tradícii sa osol
(510) stal najoslavovanejším
zvieracím symbolom pokory,
pretože traja pisatelia evanjelií
tvrdia, že Ježiš triumfálne
vchádzal do Jeruzalema na
oslici. Podľa Matúša sa takto naplnilo
proroctvo, že kráľ zavíta do Izraela v najväčšej pokore.
Kristova pokora je spojená aj s baránkom (511),
ktorý sa stal hlavným symbolom jeho obety počas
Veľkej noci.
NENÁSYTNOSŤ, HRABIVOSŤ,
LENIVOSŤ A PÝCHA
512 PERSONIFIKÁCIA HRABIVOSTI
Chamtivosť a hromadenie peňazí sa podľa stredovekej cirkvi
pokladali za hriech v čase, keď chudobných bolo veľa a cirkev
sama nútila bohatých platiť čoraz väčšie príspevky. V gotic-
kom sochárstve bola personifikáciou hrabivosti žena alebo
muž s peňaženkou v ruke alebo na krku. Slepý predstavuje
neochotu vidieť potreby ostatných ľudí. Na niektorých rene-
sančných maľbách Posledného súdu pomstychtivé harpie
sedia za postavou predstavujúcou hrabivosť, ktorá má v ruke
ako symbol bohatstva zlaté jablká alebo peniaze.
513 ZVIERATÁ
Moralizujúce alegórie o zmyselných chúťkach alebo slabos-
tiach symbolicky využívali rôzne zvieratá. Nešťastné prasa
(514) si stredovekí umelci zvolili za symbol nenásytnosti, leni-
vosti a pýchy, troch zo siedmich smrteľných hriechov (515).
Spolu s hnevom, hrabivosťou a závisťou nepredstavujú síce
najhoršie hriechy ľudstva, ale chyby, ktoré kresťanská cirkev
odsudzovala.
Zatiaľ čo sviňa mala v pohanskom svete široko rozšírený
pozitívny význam, prasa sa v judaizme a islame považovalo
za nečistého zberača odpadu. Aj kresťanstvo zachovalo tehto
Pozri aj:
negatívny pohľad, najmä v súvislosti s tým, že
515 Ochrana, s. 33 prasce boli nečisté podľa príbehu o Ježišovi pre-
519 Suverenita, s. 103; mieňajúcom démonov na svine, ktorý slúžil ako
Bdelosť a ostražitosť, ukážka hrabivosti. Odtiaľto zrejme pochádza
s. 140; Nesmrteľnosť v alegorických zobrazeniach hrabivosti aj symbol
a večnosť, s. 329 veľkého prasaťa alebo človeka. Túto vlastnosť
môže reprezentovať aj jež (516), pretože má vo
zvyku znášať si do nory potravu na pichliačoch. Ďalšími zvie-
ratami symbolizujúcimi v kresťanskej symbolike hrabivosť sú
medveď, líška a vlk. Lenivosť môže predstavovať aj váľajúce
sa prasa alebo plaziaci sa had (517). Ľudská personifikácia
tejto vlastnosti predstavuje muža na ťažkopádnom oslovi
alebo volovi.
518 PERSONIFIKÁCIA PÝCHY
Pýcha bola ďalšou obľúbenou témou stredovekých umelcov,
ktorí postavu predstavujúcu pýchu spojili s najznámejším sym-
bolom tejto vlastnosti, pávom (519). V Iráne a Číne sa tento
vták tešil veľkej popularite a objavoval sa ako hrdina mno-
hých legiend. Pre autora kresťanských textov v 2. stor.
s názvom Physiologus sa však páv s rozprestretým chvostom
stal vhodnou metaforou ľudskej márnivosti a arogancie,
povýšeným tvorom, ktorý vybočoval z kresťanskej koncepcie
ľudskosti.
 TBioIrTtw^m

520 PADNUTÝ ANJEL

524 BABYLONSKÁ VEŽA
V kresťanskom učení pýchu personifikuje Pozri aj: Stupňovité kľukaté chrámy, ktoré vybudovali Babylončania,
sám Satan, lebo pre tento hriech ho Boh symbolizujú stúpanie k Bohu. Túto ambíciu Hebrejci považo-
523 Dobrota
vyhnal z neba spolu s jeho stúpencami, a dobrotivost, vali za príliš odvážnu. V Genezis sa hovorí, že Babylonskú
padnutými anjelmi. Táto metafora podľa s. 147;
vežu (na obrázku nižšie) Boh zničil tak, že robotníkov prinú-
Izaiášovho proroctva mala slúžiť ako kritika Rozvážnost
til hovoriť rôznymi jazykmi, aby sa nemohli dohodnúť. Tento
a múdrosť, s. 205
arogantnosti panovníkov. príbeh sa považuje za alegóriu ľudskej pýchy a arogancie.

521 PADAJÚCI JAZDEC

Jazda na koni bola symbolom zručnosti, a preto jazdec
mimo sedla symbolizoval pád pýchy, ako sa hovorí aj
v známom porekadle - pýcha predchádza pád. Caravaggio
na svojej známej maľbe Obrátenie Pavla čerpal zo stredove-
kých alegórií na túto tému. Zobrazuje Šaula (Pavlovo
pôvodné meno) ležiaceho pod kopytami koňa, ktorý vypa-
dol z úlohy prenasledovateľa kresťanov, keď ho oslepilo
Božie svetlo.

522 - 3 OPICA A Z R K A D L O
Výsmechom ľudskej márnivosti boli niekedy príbehy o opici
(522) držiacej zrkadlo (523), alebo postava ženy, hľadiacej
na svoju podobizeň s diablami v pozadí. Zrkadlá na portré-
toch žien však častejšie symbolizujú prchavú povahu krásy
ako pýchu.
CUDNOSŤ A PANENSTVO
525 PERSONIFIKÁCIA CUDNOSTI
V spoločnosti, v ktorej dominovali muži, existovalo veľa Sýmr
bolov cudnosti, signalizujúcich jej dôležitosť, dávno pred
obdobím plánovaného rodičovstva. Bolo to tak pred začiat-
kom kresťanstva a cudnosť bola dôležitou vlastnosťou ženy,
ale aj vlastnosťou mužov, ktorí mali vstúpiť do kláštora.
V stredovekom náboženskom umení sa cudnosť zobrazovala
v podobe ženy so závojom a štítom, ktorý mal chrániť
pred žiadostivosťou a odrážať Amorove šípy. Niekedy žena
odháňa kanca alebo diviaka predstavujúceho žiadostivosť.
526 POHANSKÉ PANNY
Grécka Artemis a jej rímsky protiklad Diana boli panenské
bohyne spojené s nočným lovom, a preto aj s Mesiacom,
ktorý pribúdajúci (527) niekedy nosia vo vlasoch. Mesiac
sám bol v náboženskom i svetskom umení symbolom cud-
nosti. Obe sa v tomto význame objavujú v klasických alegó-
riách o túžbe a zdržanlivosti. Aj strieborná (528) sa sťala
emblémom cudnosti, pretože bola spojená s mesačným
svetlom. Iný často sa vyskytujúci symbol cudnosti je nymfa
Dafné (529), ktorá sa premenila na vavřínový ker, aby sa
zachránila pred Apolónovou žiadostivosťou. Môžeme to
vidieť na známej Berniniho mramorovej soche v tfmskej
galérii Borghese.
cnosti a neresti: cudnosť a panenstvo 196/197
530 CELIBÁT
" Náboženský celibát predstavuje posvätnú formu cudnosti.
Rímske vestálky (531), ktoré strážili posvätný mestský
oheň pod ochranou bohyne srdca Vesty, boli potrestané
pomalou smrťou, keď porušili daný sľub. Zostávajú
H najznámejším} ženami dodržiavajúcimi celibát, hoci aj
mnohé iné pohanské kňažky sľúbili dodržiavať celibát,
napríklad služobnice Slnka v Peru. Medzi mužmi zachová-
vajúcimi celibát je v umení najznámejší Svätý Anton (532).
Watteau ho na svojej maľbe zobrazil pri modlitbe, aby ho
Boh zbavil vášní, keď ho v jeho pustovni navštívila skupina
zvodných žien.
533 PANNA M Á R I A
Panna Mária symbolizujé ňärodenie výnimočnej bytosti,
v ktorej sa zmiešala príroda s nadprirodzeným.
Nespočetné mýty a legendy, v ktorých výnimoční
í muži a ženy mali otča'boha a matku ľudskú pannu,
svedčia o sile tejto koncepcie. Patrí sem aj legenda
o Romulovi a Rémovi, ktorých otcom bol boh vojny
Mars. Rímskokatolícka doktrína o nepo-
Pozri aj:
škvrnenosti (534) zachádza ešte ďalej,
i|f tvrdiac, že aj Panna Mária sa narodila 528viera
528 Viera
a nádej, s. 178
1 panne - Anne. V dôsledku Anninej a nádej, s. 178
 nepoškvrnenosti bola aj Mária nedotknutá hriechom,
ked počala Ježiša.
Všeobecne rozšírený kult Madony (535) z nej urobil
najznámejšiu predstaviteľku cudnosti a čistoty v západnom
umení. Často sa zobrazuje s inými symbolmi tejto kresťan-
skej cnosti.

536 JEDNOROŽEC
Najpoetickejším zvieracím symbolom cudnosti je jedno-
rožec, bájny hybrid so Spirálovitým rohom na čele,
O ktorý sa objavuje s mladou ženou na mnohých
stredovekých maľbách a gobelínoch. Podľa legendy
mohla jednorožca chytiť len panna, čo sa pravdepodobne
j( -r* viaže na klasické mýty o panenských poľovníčkach.
Pri panne sa zviera stane pokorným a roh si položí do jej
lona. Inými slovami, čistá žena môže skrotiť roh mužskej
žiadostivosti. Táto predstava sa týka ženskej aj mužskej
cudnosti.
V náboženskom umení sa s jednorožcom často stretá-
vame v spoločnosti Panny Márie. Táto predstava má však
jednoznačne len duchovný rozmer. Spirálovitý roh jedno-
rožca symbolizuje preniknutie Svätého Ducha do jej tela.
Cudnosť sa v umení niekedy zobrazuje aj v podobe voza
ťahanom jednorožcami.

537 C.ALIA
V náboženskom umení sú svätice
a niektorí svätci zobrazení s ľaliou, j v súvislosti s ich spojením s mladosťou. Kvet broskyne
ktorá je v tomto význame symbo- ' /
lom čistoty a cudnosti. Vidíme ju
aj na maľbách Zvestovania Panny Márie,
kde ju drží archanjel Gabriel, alebo je vo váze
vedľa Márie. Mária bola stredovekou „ľaliou
uprostred bodliakov".
538 MANDĽA
Mandľa má odpradávna spojenie s reprodukciou, pre-
tože šťava vytlačená z nej pripomína semeno. Odtiaľ
pochádza aj stredoveká európska povera, že žena môže
otehotnieť, ak bude spať s mužom pod mandľovníkom.
V klasickej mytológii Attis, milovaný bohyňou zeme
Kybelou, údajne zoskočil z mandľovníka. V biblickom
príbehu o Áronovej palici sa objavuje tá istá symbolika.
Áron dokázal svoje právo viesť kňažstvo Izraelcov, keď
jeho palica zakvitla a zarodila mandle. Je menej pravdepo-
dobné, že tieto legendy ovplyvnili aj tvar mandorly (539),
rámu v tvare mandle, ktorý symbolizuje zrodenie panny
a Nanebovstúpenie. Mandorla v kresťanskom umení
rámuje Ježiša a Máriu.
fcrun njŕŕvrg
540 - 2 JARNÉ KVETY
Veľa jarných kvetov bolo kedysi symbolom panenskosti
(540) bol symbolom panenskosti v Japonsku a Číne.
V starobylom Rime nevesty nosili olivové listy (541)
ako symboly cudnosti. Na rímskych svadbách sa pri
výzdobe používal aj hloh (542). Neskôr sa v Európe
zaužívalo, že tento kvet ochráni cudnosť.
543 CUDNÝ SLON
Nečakaným symbolom mužského
celibátu je slon. Táto zvláštna
asociácia vznikla v stredoveku,
keď sa v knihách zvieracích alegórii
chválilo dlhé obdobie cudnosti
slona počas tehotenstva slonice,
ktoré môže trvať až dvadsaťdva
mesiacov.
544 H RANOSTAJ
Legenda, že hranostaj uhynie, ak sa jeho biela
zimná srsť zašpini, viedla k tomu, že sa toto
zviera stalo ďalším symbolom cudnosti. Leonardo
da Vinei bol jedným z renesančných maliarov,
ktorý mladú ženu zobrazoval s hranostajom, nosť sú krištáľ (548) pre jeho bezchybnú
aby zdôraznil jej čistotu. priezračnosť a diamant (549) pre jeho spoje
nie s cnosťou.
HOLUBICA
Zobrazenie cudnosti v podobe ženy /©jk 550 - 1 VEŽA A HRAD
s párom holubíc je príznačné pre V literatúre a umení bola predstava ženy
klasickú symboliku. Gréci a Rimania uväznenej vo veži (550) alebo na hrade
by však v takejto predstave videli zmy- (551) symbolom ochrany panenskosti.
selnú lásku. Stredovekí umelci podľa V Španielsku mal znak pozostávajúci
dostupných zdrojov tvrdili, že holubice túžia po partnerovi, z dvoch prekrížených závor ten istý
"d lak si ich-fveUlLgasymboly cudnosti v zmysle manželskej význam. Aj na stredovekých maľbách
Vernosti. — ~ — • — ——-—"" ~-~-^acudnosť niekedyzobrazuje ako
•žeriazlTjkieQJsom veže alebo hradu.
DRAHOKAMY Iné alegórie tejto mySlieliky zubidžOju
Cudnosť sa považovala za veľmi významnú mladú ženu na cimbuří, brániacu svoju
morálnu vlastnosť, a tak sa jej cudnosť, zatiaľ čo mladí muži ata-
symbolom stali aj biele alebo kujú hrad ovocím alebo kvetmi.
Pozri aj:
bledé drahokamy, napríklad
545 Ženskosť
perla (547). Starodávna viera, 552 ZRKADLO
a materstvo, s. 129
že perlorodka plodí perlu po Zrkadlá sú v mýtoch a legen-
547 Láska, s. 232
nadpozemskom spojení, viedla dách zvyčajne spojené so
jjH k tomu, že perla sa spájala 549 Láska, s. 231 ženami. Prvé zrkadlá z lešte-
s lonom Márie. Iné drahé 550 Nenásytnosť, hrabivosť, ného kovu boli len majetkom
kamene symbolizujúce cud- lenivosť a pýcha, s. 195 niekoľkých bohýň.
 ROZVÁŽNOSŤ A MÚDROSŤ
Symbolika panenskosti je však na 554 PERSONIFIKÁCIA ROZVÁŽNOSTI
niektorých špecifických obrazoch Grécki filozofi považovali rozvážnosť za jednu zo základných
vyjadrená v podobe Madony držiacej cností, pretože toto slovo pre nich znamenalo skôr múdro
zrkadlo. Pravdepodobne ide o asociá- predpovedať ako upozorňovať. Keďže had (555) bol dávnym
ciu s Knihou múdrosti, v ktorej sa symbolom múdrosti, v umení sa zobrazuje obtočený okolo
Mária označuje ako „zrkadlo bez ženskej postavy rozvážnosti a túto predstavu veľmi ľahko
škvrny", bezchybný odraz božej môžeme omylom považovať za iný symbol. Rozvážnosť môže
dobroty. mať v ruke aj zrkadlo (556), ktoré v tomto kontexte považu-
jeme za symbol sebapoznania.
553 ZÁHRADA
Umelci konca stredoveku často zobrazovali 557 KOTVA
Pannu Máriu sediacu v záhrade, ktorej plot tvorili Kotva je ďalším symbolom, ktorý s^riíe-
ruže alebo iné pichľavé rastliny. Táto predstava bola kedy objavuje pri postave rpzvóžnosti.
prevzatá zo Šalamúnovej piesne Bernarda Jej vyznám spočíva vtom, že nás
z Clairvaux, ktorá bola alegóriou Ježiša a jeho môže zastaviť, aby sme pred činom
panenskej matky. porozmýšľali. Známe motto rímskeho
V jednom z veršov sa piše: cisára Augusta znelo: festina lente
„Záhrada obklopuje moju sestru, (ponáhľaj sa pomaly). Renesanční
moju manželku; prameň je zatvo-
Pozri aj: umelci zobrazovali túto vlastnosť
rený, fontána nestrieka." Toto je 553 Úrodnosť v podobe delfína krúžiaceho okolo kotvy
a hojnosť, s. 57
symbolický význam malieb, ktoré
zobrazujú Zvestovanie Panny V záhrade 555 Zlo, s. 155 558 PERSONIFIKÁCIA MÚDROSTI
alebo Máriu s Ježišom ako dieťaťom 557 Spasenie V gotickom umení sa Múdrosť objavuje v podobe
v takomto prostredí. i ti : a vykúpenie, s. 318 ženy, ktorá je ľahko zameniteľná so symbolom rozvahy.
 hoci Múdrosť často drží y ruke knihu. Renesanční
umelci sa vracali ku klasickej mytológii, v ktorej bohyňa
vojny Aténa (rímska Minerva) predstavovala aj múdrosť.
Preto sa v ich dielach múdrosť objavuje ako fyzická aj
duševná bojovníčka s prilbou a brnením, pričom drží
štít aj olivovú vetvičku. Olivovník bol v mytológii
spojený s ďalším symbolom múdrosti, sovou.
559 - 61 OLIVOVNÍK A SOVA
Atény, hlavné mesto dnešného Grécka dostali svoje
pomenovanie podľa bohyne Atény, pretože podľa
legendy vyhrala v súťaži o patronát nad mestom pomocou
olivovej vetvičky. Tento zázračný znak jej inteligencie
a predvídavosti nie je spojený len s olivovníkom (559),
ale aj so sovou (560), ktorá vraj bola jej spoločníčkou.
Sova sa stala znakom Atén a objavila sa aj na minciach
spolu s podobou bohyne Atény. Mesto Atény sa považo-
valo za centrum gréckej civilizácie a sama Aténa vniesla
sovu do všetkých európskych rozprávok
Pozri aj: a príbehov ako najmúdrejšieho vtáka.
560 Zio, s. 160 Preto sa sova neskôr veľmi často objavo-
vala na obálkach kníh. Aj iné vtáky (561) sa
562 Zlo, s. 155;
Závist a žiarlivosť, všeobecne často spájali s rýchlym myslením
s. 245 a múdrosťou.
562 HAD
Ako bohyňa múdrosti bola Aténa spojená aj s hadom.
Jej posvätný had žil v jednom z jej chrámov v Aténach.
Chrámové hady boli späté s tajomným podsvetím
a proroctvami dávneho Stredného východu. Odtiaľ pravde-
podobne pramenil aj biblický opis hada v Rajskej záhrade
ako „prešibanejšieho ako všetky ostatné divé zvieratá".
V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš radi svojim učeníkom,
aby boli múdri ako hady, nesúc jeho posolstvo strateným
ovečkám Izraela.
- 4 P A V I Á N A IBIS
V egyptskej ikonografii nachádzame postavu boha
múdrosti, vzdelania a tvorivosti Thotha vo zvláštnej
podobe paviána (563). Okrem toho sa objavuje
aj v podobe ibisa (564). Aj vták, aj zviera boli nájdené
mumifikované v egyptských hroboch neďaleko Téb
a často sa objavujú aj v rezbárstve. Thoth, pravdepo-
dobne dávny lunárny boh, bol široko uctievaný ako
vševedúci vynálezca vedy aj umenia. Bol známy aj
ako autor významných kníh o mágii. Gréci ho nazývali
Hermes Trismegistos (trikrát veľký) a dávali mu aj
rôzne prezývky, napr. aj Tichý tvor, Strieborný Aten
či Krásna noc.
% cnosti a neresti: rozvážnosť a múdrosť 208/209

565 SFINGA
po vedomostiach, že svojmu strýkovi Mimirovi dal jedno
Po období renesancie sa
svoje oko, aby sa mu dal napiť z prameňa múdrosti pod
sfinga na niekoľko storočí
Stromom sveta. Symbolické spojenie medzi vodou
stala symbolom múdrosti.
a múdrosťou sa objavovalo aj v keltských legendách
Veľká egyptská sfinga
a folklóre.
v Gíze s ľudskou hlavou
a telom leva pred-
568 LOSOS
stavovala pre
(rske a waleské legendy
romantických
o múdrom lososovi sú poe-
cestovateľov
tickou analógiou medzi
múdrosť vekov a bola spojená s gréckou sfingou, ktorá ťažko nadobudnutými
dávala hádanky. Táto bola zobrazená ako zvodná žena vedomosťami a odhodla-
s prsiami a krídlami na tele leva. Sofoklov Oidipus sa zachrá- ným úsilím lososa dostať
nil z jej pazúrov, keď odpovedal na hádanku: „Čo chodí sa do riek, kde sa neresí.
na štyroch nohách ráno, na dvoch na poludnie a na troch Symbolická asociácia medzi
v noci?" (človek) vodou a rybami sa upevnila
aj v keltských rozprávkach
566 - 7 VODA A PRAMENE o hrdinoch získavajúcich
Voda (566) je pre taoistov metaforou múdrosti, pretože vedomosti a múdrosť od
si vždy nájde cestu okolo prekážky, a to skôr bystrosťou rýb. V legende o Finnovi
ako silou. V mytológii mnohých krajín sa pramene (567) Mac Cumhailovi tento
alebo fontány múdrosti objavujú z hlbín zeme a odhaľujú hrdina dosiahol pozoru-
tajné vedomosti tým, ktorí sa z nich napijú. Odin, škandi- hodnú duševnú silu náho-
návsky a teutónsky boh múdrosti, bol taký smädný dou, keď si popálil palec
 na zázračnom lososovi, ktorého si varil. Od chvíle, keď si sa, že Budha robí sedem krokov
strčil palec do úst, aby zmiernil bolesť, vedel predpovedať všetkými smermi vesmíru, aby obsia-
budúcnosť. hol celý vesmír.
Pre Pytagora, ktorý je spojený
569 ORECHOVÉ STROMY s múdrosťou a harmóniou, bola
Keltské príbehy o múdrom lososovi významným číslom trojka (571).
vravia, že sa živil lieskovými orieš-
kami, ktoré spadli do vody zo
Pytagoras používal trojuholník ako
symbol múdrosti a spájal ho
w
Stromu poznania. Lieska je len s bohyňou tejto cnosti Aténou.
jeden z kríkov, ktorých plody
sú spojené s múdrosťou 572 - 3 O K O A SRDCE
alebo schopnosťou predpove- Oko (572) na dlani je v budhizme
dať. Žalude, mandle a vlašské symbolom múdrosti. „Tretie oko" u hin-
orechy nesú tú istú symboliku duistov reprezentuje nadprirodzenú
skrytej pravdy ukrytej pod tvrdou múdrosť srdca (573). Tieto myšlienky
škrupinou. symbolicky odzrkadľujú dávne tradície,

570 - 1 SEDMIČKA A T R O J K A
J 7 v ktorých nebolo presnej hranice medzi
srdcom a hlavou v pochopení
Pozri aj:
Mystické číslo sedem (570) sa časté spája s intelektom a vedomostiach - múdrosť sa
a múdrosťou, symbolike zajgienej na pokroku a úspechoch 570 Ochrana, s. 33
nepovažovala čisto za produkt
počas siedmich dňoch týždňa. Odtiaľto je možno odv<ÄJený , mozgu. Francúzsky filozof 17. storo- 571 Sláva a šťastie,
aj ätát z biblickej Knihy prísloví, že dom múdrosti m a čia Blaise Pascal to napísal podobne: s. 72

sedem pilierov. V budhistickej ikonografií majú Budhove „Srdce má svoje dôvody, ktoré ro- 572 Bdelosť a ostraži-
otlačky sedem symbolov jeho božskej múdrosti a hovorí zum nepozná." tost s. 140
 VERNOSŤ A ODDANOSŤ
574 PERSONIFIKÁCIA VERNOSTI
V umení sa nezobrazuje vernosť manželská, ale vernosť
sluhov. To vysvetľuje, prečo sa vernosť objavuje ako
žena držiaca kľúč a zlatú pečať. Oveľa obľúbenejším
symbolom vernosti je pes, ktorý ju niekedy
sprevádza.
575 PES
Symbolika psa ako verného^od^aného spoločníka sa posil-|
nila počas 19. storočia, keď ilustrátořttwrialiari ako
Landseer ťažili z viktoriánskeho sentimentalizftla^iďcervú-
-cimi obrazmi psov sediacichvedfa hrobov, verných ajpo-^.
smrti. Toto je príznačné aj prelíi?doveké_sochárstvo, kde
r PÁS A PRSTEŇ
sú psy zobrazené ležiace pri nohách svojich pánôvTltože—J
ných do hrobu.
V mnohých kultúrach jestvujú dávne príčiny, prečo to tak
je. Psy boli vždy oddanými strážcami, spoločníkmi a vodcami
v živote aj smrti. V keltskej tradícii boli spoločníkmi bojovní-
kov, poľovníkov a bohýň zdravia. Legendy
o niektorých kresťanských svätých spájajú
psa s oddanou starostlivosťou a priateľ-
stvom. Pes sa objavuje aj v náboženských
motívoch, napríklad ako verný strážca
Dobrého Pastiera.
576 RYTIER
Lojalita a počestnosť boli uznávanými vlast-
nosťami rytierov a táto symbolika sa obja-
vuje na nespočetných zobrazeniach rytie-
rov v umení, literatúre aj legendách,
hoci k ich morálnemu obrazu sa priraďo-
vali aj iné cnosti. Neporušiteľná prísaha,
ochota stretnúť sa s akýmkoľvek nebezpe-
čenstvom aj za cenu vlastného života boli
zdedenou súčasťou rytierskej symboliky ako
dokonalého stredovekého bojovníka za pána
paniu alebo boha.
—__I]^Rá5(577) zaviazaný cez oči bol dávnym
symBSfómdťernostj sľúbenej prísahou, manželskejjlébo—
duchovnej. TakyňTistýaiswribolom bol prsteň (578). Keď
rímski vojaci odchádzali do výsiužbyredkladali svnj pás (na—
ktorom mali zbrane) ako symbolické gesto, a ženy dostávali
vlnený pás ako symbol manželskej vernosti. Františkánski
mnísi nosili namiesto pása šnúru, ktorá predstavovala nie-
len spojenie a obetovanie sa pre Krista, ale aj ich vlastnú
prísahu slúžiť mu. Tri uzly na tomto páse znamenali posluš-
nosť, cudnosť a chudobu.
579 KAMEŇ Ozvenu týchto dávnych asociácií nachádzame aj v Shake-
Diamant, smaragd, granát, hyacint, opál a topás boli spearovom Hamletovi, keď mu Ofélia daruje rozmarín.
tradičnými symbolmi vernosti, ale ktorýkoľvek vzácny
kameň nesie v sebe symboliku stálosti, akým je aj 583 BREČTAN
on sám. Aj brečtan sa niekedy
používa ako symbohyer-*
580 KAČKA nosti, najmä v kresťan-
Na čínskych svadbách sa niekedy objavujú kačky ako motív skom umení^, nielen, preto,
vernosti. Táto symbolika je odvodená od zvyku mandarín- že je popínavý, ale aj
skych kačiek, ktoré sa často rozdeľujú do dvojíc a plávajú preto, že je vždyzelený.
v dokonalých obrazcoch. Okrem toho je aj symbo-
lom plynúceho času.
581 ŽERIAV Viktoriánsky maliar Arthur
Žeriav je v Číne dôležitým symbolom vernosti. Je to pravde- Hughes použil oba tieto
podobne pre jeho dojímavý svadobný tanec. Po zimnom sťa- symboly na svojej maľbe
hovaní sa znovu objaví na tom istom mieste a v Ázii má Dlhé zasnúbenie. Úradník,
ktorý si nemôže dovoliť
povesť dlhovekosti.
ženbu, stojí na obraze so
svojou trpezlivou snúbeni-
582 ROZMARÍN
cou pod stromom, po
Táto bylina nádherne vonia, a zrejme preto sa používala
ktorom sa ťahá brečtan
počas rímskych svadobných obradov ako symbol vernej
a hrozí, že zara,stie mená,
lásky. Jeho latinský názov ros marinus znamená morská
ktoré do stromuvyryli na
rosa a je spojený s bohyňou lásky Venušou, ktorá sa
začiatku svojej lásky.
zrodila z morskej peny.
 cnosti a neresti: čistota a nedotknuteľnosť 216/217
ČISTOTA A NEDOTKNUTEĽNOSŤ
584 BIELA v ktorých Ježiš žiada svojich učeníkov, aby
Biela je najčistejšia zo všetkých odtieňov a repre- premýšľali o poľných ľaliách, a hovorí:
zentuje čisté vedomie bez škvŕn. Táto symbolika je „Dokonca ani Šalamún v celej svojej sláve
známa v kresťanskom aj islamskom svete. Biela zna- nebol oblečený tak ako jediná z nich."
mená čistotu nielen počas svadobného obradu, ale do
bieleho sa odievali aj rytieri. Aj bielo-červené kňazské rúcho 587 OHEŇ
signalizovalo čistotu a kandidáti na prijatie do rôznych cirkev- Oheň je skôr činidlom očisty, ktorý spaľuje všetku nečistotu,
ných siekt mali biele oblečenie ako symbol svojej čistoty. ako symbolom samej čistoty. Plameň však môže symbo-
Aj samo slovo kandidát pochádza z latinčiny a znamená
žiarivo biely.
Mlieko (585) sa pre svoju belosť Pozri aj:
tiež stalo symbolom čistoty. Podľa
584 Porážka, zbabelosť
legiend ked svätej Kataríne
a zrada, s. 280
z Alexandrie, martýrke a trpiteľke,
586 Plodnosť, s. 54
odťali hlavu, vytrysklo na zem na-
miesto krvi mlieko.

586 ĹALIA
V kresťanskom umení ľalia často predstavuje ženskú cudnosť,
ale je aj všeobecným symbolom čistoty. Hoci biela ľalia
menom Madonna je kvetom Panny Márie, je spojená aj s jej
manželom Jozefom a inými. Je to napriek starším tradíciám,
v ktorých mala náboj erotickosti a plodnosti.
V kresťanskej symbolike nachádzame Matúšove verše,

k)
 lizovať vplyv čistoty podobne ako biblická predstava vekom náboženskom umení. Jeleň bol symbolom
cherubínov s plamennými mečmi, ktorí zabraňovali človeku Karola VI., francúzskeho kráľa, ktorému sa podľa
vrátiť sa do Rajskej záhrady. Svätý Duch sa porovnáva súdobých legiend poklonil
s ohňom a Jahve hovorí z ohňa hory a zo srdca horiaceho prekrásny majestátny
kríka. jeleň, keď vošiel do
Rouen. Bieleho jeleňa
588 VODA (592) nosil na hrudi
Voda bola odjakživa symbolom čistoty. Jej najčerstvejšia Richard II. Anglický
forma je rosa (589), o ktorej sa hovorí ako o potrave nesmr- a objavuje sa ako
teľných. V hinduizme bola spojená s nadprirodzeným svetom motív aj na rúchach
a v kresťanstve s Duchom Svätým. V čínskej mytológii rástol anjelov zobrazova-
Strom sladkej rosy uprostred sveta. Podobnú tému predsta- ných v blízkosti
vuje v kresťanstve prameň (590) čistoty a spasenia, ktorý Panny Márie
vyviera pri Strome života a tečie v troch potokoch naprieč a Ježiša.
rajom. Viera v nepoškvrnenú čistotu minerálnych prameňov
hrala dôležitú úlohu v zázračnej liečbe. Dokonca aj vidiecke 593 MED
rybníky niesli symboliku čistoty. Preto do nich niekedy há- Med získal svoju posvätnú symboliku nielen podľa
dzali ženy, ktoré považovali za bosorky. Ich prenasledovatelia svojej krásnej zlatej farby, ale aj podľa starej viery,
tvrdili, že keď sa vynoria na povrch, znamená to, že voda ich že bol potravou bez nečistoty. Táto predstava bola
odvrhla ako nečisté. asi založená na myšlienke, že včely vyrábajú med
nie zberom peľu, ale pijú čistú rosu z kvetov. Básnik
591 ZVER Samuel Coleridge použil túto predstavu vo svojej
Zver pijúca vodu z prameňa alebo jazera znamená symbo- poéme o Kublajchánovi: „Jedol medovú rosu a pil
lickú čistotu a pietu. Táto symbolika sa objavila už v stredo- mlieko z raja."
 594 KADIDLO
V náboženských, posvätných alebo
pohrebných rituáloch sa z kadidla
odpradávna šírila omamná vôňa ako
symbol čistoty a nezničiteľnosti.
Pálila sa živica, ktorá sa používala
aj pri balzamovaní, pretože sa pova-
žovala za nezničiteľnú podstatu
stromov.
595 - 8 SLONOVINA, ZLATO A DRAHÉ K A M E N E
Biela slonovina (595) mala předpoklad stať sa v kresťanstve
symbolom čistoty, pretože tento matertáknáveľa dávnych
spqjenTsriezniäteľnosťou. Vyrezávali sa z nehořrralé_zá-
zračné amulety aleboínS~p©svätné predmety tisíce rokov
predtým, než sa stal obľúbeným materiátemjdáštorných
dielní v 9. a 10. storočí, počas Karolínskeho obdoBia
renesancie.
V Číne slonovina a jadeit (596) reprezentovali morálnu
g. čistotu a nepodplatiteľnosť v spoločenskom a administratív-
Ifa nom živote krajiny. Slonovinové prívesky a tabuľky ozna-
čovali vyššie úrady a jadeitové insígnie sa po-
užívali pri rôznych náboženských a dvorných
obradoch. Spojenie medzi jadeitom a nezni-
čiteľnosťou viedlo v medicíne k používaniu ja-
deitového prášku na predĺženie života. Z toho
istého dôvodu sa niekedy jadeitové amulety
pochovávali s mŕtvymi. V západnej tradícii malo
podobný význam zlato (597), pretože malo farbu
slnka a odolávalo hrdzi. V alchýmii to bol kov
absolútnej čistoty. Medzi drahými kameňmi sa jeho
čistota vyrovná len diamantu (598), ktorý sa v Indii
považuje za Kameň mudrcov a na Západe sa stal
symbolom bezúhonnosti.
599 SOL
Soľ sa používa ako konzervačné činidlo a v semitskom
svete bola symbolom nezničiteľnosti a neporušiteľnej
dohody. Soľ sa povinne pridáva do všetkých hebrejských
mäsitých jedál, akoby boli soľou (čistou a nemennou
zložkou) Božej zmluvy s ľudmi. Ježiš nazýval svojich
učeníkov „čistou soľou zeme".
Soľ bola kľúčovým symbolom
Pozri aj: viery aj v arabskom svete a symbolom
596 Zdravie, s. 82; čistoty v gréckej a rímskej tradícii.
Autorita, s. 101 Jej symbolika nezničiteľnosti viedla
597 Bohatstvo niektorých smútiacich k tomu, že ju
a prosperita, s. 66 sypali do truhly.
City
a inštinkty

Láska 224

Túžba 240

Závisť a žiarlivosť 244

Hnev a krutosť 247

Šťastie a radosť 250

Žiaľ, smútok a melanchólia . . . 254

Inštinkty, intuícia
a nevedomie 260
600 PERSONIFIKÁCIA L Á S K Y 605 SRDCE
V západnom umení boli Venuša a Amor najznámejšími Srdce je dnes takmer synonymom lásky
Pozri aj:
zosobneniami lásky od 15. storočia, keď renesanční maliari na celom svete. Aj horná pera sa niekedy
a sochári začali ilustrovať klasickú mytológiu. Venuša (601), v štylizovanej podobe kreslí v podobe 605 Rozvážnosť
grécka Afrodita, podľa básnika Hesioda symbolizovala a múdrosť, s. 211
srdiečka. Srdce sa ako symbol lásky
sladké potešenie a jemnú citlivosť lásky. V rímskom umení
a mýtoch Venuša častejšie symbolizuje zmyselnú, ako
duchovnú lásku. Túto dichotómiu znázorňuje aj Tizianova
maľba Láska nebeská a pozemská, zobrazujúca
KlÍí' ) dve Venuše. Jedna je svetská, moderne oblečená
®N zvodkyňa, druhá je nahá v božskej nevinnosti
a čistote. V ruke drží fakľu, ktorej plameň je
\ symbolom nebeskej lásky.
Rímsky boh lásky Amor (602) je tiež odvodený
od gréckych modelov. Podľa Hesioda pôvodný boh
Eros symbolizoval transformačnú moc túžby. Platón
svoju predstavu chápal tak, že skutočná láska je viac
ako sexuálne chúťky. Postava Amora je však iná. Častejšie
symbolizuje zaslepenie - krátke, nemorálne a náhle. Jeho
luk a šípy (603) predstavujú zraňujúcu lásku a jeho
páska na očiach (604) hovorí, že láska je slepá a šípy
mieria voslep. Na maľbách, ktoré zobrazujú víťazstvo lásky,
môže Amor hrať vznešenejšiu úlohu a vidíme v ňom prekoná-
vanie žiadostivosti.
a romantického vzplanutia začalo používať až v stredo-
veku. Predtým bolo predovšetkým filozofickým symbo-
lom. Len postupne sa premenilo na symbol lásky,
tak ako sa láska zmenila a presunula z duchovného
do zmyselného sveta.
Horiace srdce môže symbolizovať náboženskú
oddanosť svätých alebo mystikov, ako aj oddanosť
mužovi alebo žene, prípadne naopak. Podobne
predstava srdca prepichnutého šípom môže symbolizovať
lásku a utrpenie Ježiša, alebo v súvislosti s Dňom
sv. Valentína zmyselnú túžbu či neumierajúcu lásku. 607 HUDOBNÉ NÁSTROJE
Pre katolíkov je „sväté srdce" pre- Hudobné nástroje sú často spojené s bohmi lásky a práve
pichnuté klincami alebo koruno- trubadúri, básnici-muzikanti sa stali prvými zakladateľmi
vané tŕňovou korunou symbolom západnej romantickej koncepcie lásky. Mladý Mozart
protireformácie. Predstavovalo posielal zašifrované listy „anglickej ruži", v ktorej boli
Kristovu spasiteľskú lásku. namiesto písmen abecedy noty. Hudba mala moc obnoviť,
Z psychologického hľadiska oslavovať a vzbudzovať lásku. Grécky mýtus o Orfeovi
je srdce ženským symbolom, pre- (608) symbolizuje ľudskú vieru, že láska môže zvíťaziť
tože má tvar nádoby, trochu aj nad smrťou. Orfeus hral na lýre (609) a nasledoval
podobnej váze. Váza (606) môže svoju mŕtvu ženu až do podsvetia. Jeho láska bola taká
aj sama osebe predstavovať túžiace mocná a vášnivá, že aj smrť sa vzdala a Eurydika sa vrátila
srdce, najmä ked je ozdobená do sveta živých.
motívmi muža a ženy držiacimi sa Flauta (610) má skôr sexuálnu symboliku. Je to hudobný
za ruky. - nástroj indického boha lásky Krišnu (611), ktorý vraj hrou
 na flaute stvoril svet a používal ju na zvádzanie gopis
(dcéry a ženy pastierov kráv). Medzi nimi bola aj jeho
milovaná bohyňa Rádha. Flauta je nástrojom aj boha
Pana (612), gréckeho symbolu slobody a fyzickej lásky,
ktorý sa často objavuje na Picassových vyleptaných
prácach.
Lutna (613) bola obľúbeným symbolom romantickej
lásky v renesančnom umení a tento nástroj veľmi často
vidíme na zobrazeniach Amora.
614 KVETY
Kvety boli znakmi duchovnej aj zmyselnej lásky po stáročia
a stále nimi aj sú. Svojim milovaným darujeme na sviatky
kvety. Táto symbolika je odvodená od dávnej asociácie
kvetov s krásou, mladosťou a radosťou. Dokonca aj slovo
kytica (615) je symbolické, pretože v angličtine (posy) je
odvodené od slova poézia, ktoré znamená
Pozri a]: poéma alebo báseň o láske. Kvety stále
zostávajú najobľúbenejšími poslami lásky,
614 Smrtelnost a pomi-
pretože nesú v sebe jej spontánnosť
nuteľnosť, s. 36; Žiar,
smútok a melanchólia, a živosť. Viktoriánska doba však priniesla
s. 257 - 8; Osvietenie dômyselnejší kód kvetov, pričom istými
a premena, s. 340
druhmi kvetov sa dvorilo a určité odtiene
mali svoj význam. Žltá ruža (616)
symbolizovala, že ju posiela žiarlivec
a sok, zatiaľ čo kytica bielych ruží
(617) znamenala, že si odosielateľ
váži čistotu toho, komu kyticu
posiela.
Červená ruža (618) predsta-
vovala predovšetkým vášeň
a bola dávnym symbolom
bohýň lásky a v umení atribú-
tom Venuše, červená ruža
túžby so svojimi zraňujúcimi tŕňmi má
v západnom umení a literatúre výni-
močnú tradíciu ako mystický symbol túžby
srdca po dokonalom ľúbostnom splynutí. Červená
ruža je aj farbou vzrušenia a genitálnym symbolom.
Lotos (619) je vo východnej tradícii protipólom ruže
a idealizovaným symbolom lona. Indické miniatúry
niekedy zobrazujú Krišnu podávajúceho kvet svojej
milovanej Rádhe, zatiaľ čo v tantrickom budhizme stonka
a kvet lotosu sú mužsko-ženským symbolom sexuálnej
a duševnej harmónie. Sirôtka (620) so svojimi srdcovitými
listami vyjadruje lásku v zmysle spomienok. Jej názov
pochádza z francúzskeho slova pensée, čo znamená
myšlienky, spomienky. Červený klinec (621) bol symbolom
 zásnub vo Flámsku a v tomto význame sa objavil aj na 625 ČERVENÉ K A M E N E
niektorých holandských maľbách. Symbolické spojenie medzi ohňom a vášňou ovplyvnilo
aj fakt, že sa červené kamene stali znakmi horúcej
622 PRSTENEC V L A S O V lásky. Významným príkladom je rubín (626), ktorý
Milenci si už v dávnych časoch často vymieňali prstence zapaľoval lásku a menil svoj odtieň, ak sa láska vyžadovala
vlasov a uchovávali ich najmä vtedy, ak sa mali odlúčiť a očakávala. Hovorí sa, že rubín Kataríny Aragónskej
na dlhšie obdobie. Prstenec vlasov symbolizuje poddať zbledol, keď sa Henrich VIII. zahľadel do Anny Boleynovej.
sa láske a odovzdať časť svojho ja milovanej osobe. Rubín bol spojený s manželským šťastím v Číne, Japonsku
a Barme. Červený granát (627) a karbunkul (628) sú tiež
623 PRSTENE späté s vášňou, ale aj vojnou, pričom oba sú symbolmi g
Symbolika výmeny prsteňov počas vrtkavej lásky.
zásnub a sobáša neznamená len
zjednotenie v láske, ale aj verejné 629 DIAMANT
oznámenie uzatvorenia zväzku. Je najobľúbenejším zásnubným kameňom a symbo-
Zásnubné prstene v starobylom Ríme lizuje trvácnosť lásky. Tento kameň je veľmi tvrdý
mali tvar spojených rúk a v období rene- a odolný a pravdepodobne
sancie sa na prsteňoch objavovali srdiečka alebo iné preto sa prirodzene stal symbolom Pozri aj:
drobné predmety. Zvyčajne však aj materiál alebo a znakom úprimnosti, vernosti 622 Sila a stabilita,
kameň na prsteni nesie další význam a symboliku. a stálosti. s. 113; Miera sloboda,
Sobášne prstene zo zlata (624) symbolizovali stálu s. 271

lásku už v keltskom období a podnes ju symbolizujú. 630 ZAFÍR 629 Zdravie, s. 83;
Zvyk nosiť snubný prsteň na prstenníku pochádza zo Ďalším nádherným zásnubným Cudnosť a panenstvo,
16. storočia, kedy lekári tvrdili, že žila na prstenníku vedie kameňom je zafír, ktorého nebesky s. 203

priamo do srdca. modrý odtieň symbolizuje pravdu.

 pokoj, harmóniu a rodinnú pohodu, teda podmienky,
pri ktorých by mala láska vytrvať.
631 PERLA
Perla, ktorá sa nielen tvarom, ale aj odtieňom podobá
Mesiacu, pochádza z vody, kde sa zrodila. Je to predo-
všetkým ženský symbol a reprezentuje nielen čistotu,
ale aj sexualitu, zmyselnosť. Okrem toho je spojená aj
s Venušou, ktorá sa zrodila z morskej peny a údajne
sa zdobila perlami.
632 ZÁHRADA
V Perzii, Indii a európskom umení sa milenci často zobrazo-
vali sediaci v záhrade. Na týchto maľbách vnímame symbo-
lické prepojenie medzi kvitnúcou láskou a zmyslovým pote-
šením zo záhrady. Záhrada bola ideálnym romantickým
miestom stretnutí, boli tu kvety, vtáky, kríky,
Pozri aj:
stromy a besiedky.
631 Nešťastie, s. 79; Na niektorých renesančných maľbách
Cudnosť a panenstvo, záhrad sa objavuje aj prameň mladosti
s. 202
(633), nad ktorým stojí Amor. Kúpajúci
 sa vchádzajú do vody ako starí ľudia a vychádzajú z nej
mladí a životaschopní. Symbolika spočíva v tom, že láska
v podobe prameniacej vody má
omladzujúce účinky.
636
634 UZOL
Uzol je v renesančnom
umení symbolom zjedno-
cujúcej lásky a niekedy aj
tajným symbolom sexuálneho spoje-
nia. Aj Amor na niektorých obrazoch Venuše
a Marsu zväzuje uzol. Venuša a Mars údajne podvádzali
Venušinho manžela Vulkána. Vo viktoriánskom období
uviazať uzol znamenalo uzavrieť manželstvo. Tento motív
sa aj nadalej tešil obľube a niekedy sa iniciály zaľúbencov
maľovali spojené uzlom, prípadne sa kreslil uzol v podobe
luku.
635 SLÁVIK 637
Kombináciu citov bolesti a radosti, ktorá často sprevádza
lásku, tradične symbolizuje jarná pieseň slávika. Jeho spoje-
nie s láskou a bolesťou, ktorú láska niekedy prináša, je
odvodené od gréckeho mýtu o Filoméne, ktorú znásilnil jej
švagor, a potom jej odsekol jazyk, aby neprezradila nič
o jeho zločine. Bohovia ju premenili na
Pozri aj:
slávika, aby sa jej smutný príbeh objavil
636 Mier
v podobe piesne.
a sloboda, s. 266
HOLUBICA
V moderných časoch sa holubica spája s mierom,
ale stala sa aj symbolom nežnej lásky. Jej dávna
symbolika bola založená viac sexuálne, ako sa
dozvedáme aj podľa motívov z Pompejí, kde sú holubice
s okrídleným falusom. Hlas holubice sa spájal so sexuálnym
ukojením a holubice boli spoločníčkami Aštarty, bohyne
lásky na Strednom východe. Holubica
sprevádzala aj iných klasických
bohov, aj Venušu a Amora. Dve
holubice obrátené tvárou k sebe
predstavovali manželskú harmó-
niu a vyrovnanosť.
JARABICA
Jarabica, ktorú v Iráne oslavovali pre jej gracióznu
a zvodnú krásu, bola spätá aj s bohyňami lásky
Stredomoria a Stredného východu. Jej červený odtieň
predstavoval vášeň a jej mäso ľudia považovali za
afrodiziakum.
638 LABUŤ
V západnej poézii, umení a balete sa elegantná krása
labute často využívala ako symbol stratenej lásky
alebo melancholickej vášne. Klasický mýtus o Diovi,
ktorý sa premenil na labuť, aby získal Ledu, napovedá
o vášnivej spaľujúcej láske a jej odlive. Hrdina šťastnejšej
írskej legendy stelesňuje svoju lásku v podobe labute
so zlatou retiazkou na krku.
V gréckych bájach podľa
Ovídia labute ťahajú Venušin
vojnový voz.
640
639 LESNÁ ZVER
Bolesť z lásky sa kedysi pokladala za príznak
skutočnej, akútnej fyzickej alebo duševnej
choroby. Toto symbolizovali stredoveké
maľby zveri prebodnutej šípom, nesúcej
v papuli byliny. Lesná zver bola sym-
bolom vyliečenia a údajne vedela
vyhľadávať liečivé byliny. Aj dnes
sa niekedy hovorí, že je človek
chorý od lásky.
OVOCIE
Mnohé druhy ovocia nesú sexuálny význam podľa svojho
tvaru, semien alebo farby šťavy a o niektorých sa hovorí,
že sú vynikajúce afrodiziaká.
Jedným z nich je paradajka (641), ktorú priviezli
do Európy z Južnej Ameriky Španieli a nazvali ju rajským
jablkom. Hruška (642) je ďalším symbolom lásky a je
spojená s Afroditou (Venušou). Sexuálnu symboliku
nadobudla pravdepodobne pre svoj hladký, okrúhly
tvar, veľmi nápadne pripomínajúci
Pozri aj:
ženské prsia a panvu.
643 Nesmrteľnosť
Aj jablko (643) je odpradávna sym-
a večnosť, s. 326
bolom sexuálnej slasti, pretože jeho
jadierka sa podobajú na ženské genitálie. Podľa gréc-
keho spisovateľa Artemidora, ktorý sa ako jeden
z prvých pokúšal klasifikovať symboly, má práve takýto
význam. Bohyňa Eris hodila hodujúcim bohyniam z l a t é /
jablko sváru, na ktorom bolo napísané: „Tej najkrajšej."
To medzi nimi vyvolalo veľkú rivalitu. Rozsúdiť ich mal Paris.
Jablko sa však aj naďalej používalo ako symbol lásky
a neskôr sa stalo známym ako ovocie / /
Sladká jahoda (646) s jasnočervenou
dužjnou-€rtwarom pripomínajúcim srdce
sa objavuje ako symbol zmyselnej lásky
v goticKom umení Hieronyma Boscha. Jeho
vypiKajúci triptych Záhrada rozkoší (nižšie)
"íobrazuje páry hltajúce toto ovocie, ktoré zabú-
dajú na hrôzu zobrazenú na vedľajšom obraze,
na peklo.

pokušenia v raji, hoci v Genezis sa to " V

osobitne neuvádza. Aj pomaranč (644)
je dávnym symbolom lásky a niektorí
umelci ho zobrazujú ako rajské ovocie / V ^ M v ' W
namiesto jablka— /
Homér nazýval granátové jablko (§45)
ovocím sladkým ako med. Stalo sa^ymbolom zmyselnej
lásky, pretože v klasickej mytológií to bolo ovocie, ktoré
Persefona (Proserpina) hodil^päť vládcovi podsvetia,
Hádesovi, keď ju donútiJ^-áSy doň zahryzla. Tento námet
stvárnil na svojom obfaze Proserpina (1874) známy maliar
Dante GabrieUtóssetti, ktorý patril do obdobia preraffaelis-
^tovrtlžTobraze drží krásna žena v ruke nahryznuté
granátové jablko. Granátové jablko je symbolom man-
želstva a plodnosti, spája sa s bohyňou matkou, ako aj
s bohyňami lásky.
 city a inštinkty: túžba 240/241
TÚŽBA
647 PERSONIFIKÁCIA TÚŽBY Kôň (649) je významným symbolom túžby, rýchlosti, sily
Hoci je túžba známa ako univerzálny cit, stredoveká a sexuálnej aktivity. Na známej romantickej maľbe Fuseliho
cirkev ju považovala za jeden z najhorších siedmich s názvom Nočná mora do spálne spiacej ženy, na prsiach
smrteľných hriechov. Jej zvyčajnou personifikáciou ktorej drieme démon, vtrhne kôň so skleným okom.
v umení je nahá žena s hadmi a ropuchami kŕmiacimi
sa na jej prsiach a genitáliách. Krutosť tejto symboliky 650 SATYR
odráža nesúhlas cirkvi so ženskou sexualitou. Kresťanská Satyr v gréckych bájkach symbolizuje žiadostivú sexuálnu
symbolika je unikátna v používaní hadov a ropúch energiu a diabolský hedonizmus. Stredoveké maľby tejto
ako emblémov túžby a žiadostivosti, hoci všade inde amorálnej bytosti sú založené na jeho fyzickom vzhľade -
sú to symboly plodnosti. Opica, prasa a medveď je to muž s vlastnosťami capa,
a niekoľko iných zvierat je v kresťanstve spojených má chlpaté nohy, kopytá,
s hriechom smilstva. chvost a dlhé špicaté uši alebo
rohy. V klasickej mytológii kráča
648 - 9 KENTAUR A KÔŇ v stopách bohov lásky Dionýza
Mužskú žiadostivosť striktne symbolizuje kentaur (648), (rímsky Bakchus) a Pana (Faun),
unikátny hybrid s hlavou, rukami a hrudou muža, zvyšok sprevádzajú ho nymfy a víly
tvorí telo koňa. Mýty o kentauroch ako neviazaných a vykrúca sa v šialených
a opitých násilníkoch asi pochádzajú z povier o divokých tancoch.
aktivitách pastierov kráv jazdiacich na koňoch. Opakom sú Cap (651) sa stal symbolom
mýty o jednom druhu kentaurov, považovaných za učiteľov žiadostivosti svojou vlastnou
a liečiteľov. Do tejto dichotómie nezapadá plodnosťou. Židovskí moralisti
Pozri aj:
kentaur známy v umení - vychudnutý tvor označovali jeho správanie za
649 Vojna a víťazstvo, usilujúci sa o kontrolu svojich základných nečisté pravdepodobne preto,
s. 277; Smrť, s. 300 inštinktov. že sa obávali intímnych stykov
 s capmi, ktoré patrili medzi kultové praktiky istej
653 - 4 PRASA A OSOL
egyptskej sekty. Aj kresťanstvo malo podobný nega-
Nedbanlivé zvieratá symbolizujú zvieracie vášne, napríklad
tívny pohľad a cap sa stal pre kresťanov symbolom
prasa (653). Na alegorických kresťanských maľbách sa niekedy
deštruktívnej túžby.
objavuje personifikácia cudnosti šliapajúca na prasa, ktoré
predstavuje žiadostivosť. Prasatá sú symbolmi zmyselnej nená-
652 MINOTAUROS sytnosti aj v Biblii a klasickej mytológii, ako napríklad v príbehu
Dávne uctievanie plodnosti býka pravdepodobne o Kirke, ktorá premenila svojich ctiteľov na prasatá. Osol (654)
vychádza z vplyvu aténskeho mýtu je dalšie zviera objavujúce sa v grécko-rímskych legendách ako
o minotaurovi, mužovi s hlavou býka, symbol žiadostivosti, ale má skôr komický nádych.
ktorého otec poslal do krétskeho
labyrintu. Podľa ság tomuto
hroznému tvorovi každý rok obetovali
sedem aténskych dievčin a sedem mla-
díkov, kým hrdinský Teseus minotaura
nezabil. Minotauros sa dnes pova-
žuje za symbol potlačenej vášne,
muža, ktorý myslí ako býk.
Bol to obľúbený Picassov motív,
ktorý zobrazoval rozvášne-
Pozri aj: ného tvora zúčastňujúceho
654 Striedmosť sa na orgiách. Takéto
a pokora (Osol), zobrazenie naznačuje,
s. 191
ako sa symbolika príbehu
L vyvíjala.
 ZÁVISŤ A ŽIARLIVOSŤ
655 PERSONIFIKÁCIA ZÁVISTI
Závisť ako jeden 20 siedmich smrteľných hriechov,
vlastných ľudskému pokoleniu, je zvyčajne personifikovaná
v podobe ženy, ktorá si vytrhla srdce z hrude
a prežúva ho.

656 - 8 HAD A ŠKORPIÓN

Najčastejšími symbolmi závisti
sú had (656) a škorpión (657)
a táto symbolika je pravdepo- Ár
dobne odvodená od jedu,
ktorý sa spája s jedovatým
jazykom závistlivej alebo žiarlivej osoby. (Škorpión
sa môže objaviť aj ako symbol nenávisti a zrady,
najmä v Biblii.)
Lamia (658) bola podľa gréckych mýtov krásna
žena s telom hada, ktorá požierala deti iných. Kedysi
bola kráľovnou a Zeus ju miloval. Zeus bol najdôležitejší
boh, známy svojím sexuálnym apetítom. Jeho žiarlivá
žena Héra obrala Lamiu o jej deti a premenila ju na
démona. Tento hrozný príbeh
Pozri aj:
symbolizuje ničivú silu toho,
656 Ochrana, s. 30
čo môže spôsobiť závisť
657 Zdravie, s. 80
a žiarlivosť.
 city a inštinkty: závisť a žiarlivosť 246/247
HNEV A KRUTOSŤ 1
659 NETOPIER 662 PERSONIFIKÁCIA HNEVU
Európske povery o netopie-J Podobne ako v prípade zla, aj personifikácia hnevu
roch vychádzajú z faktu, často zameriava svoje city na seba a zobrazuje
že sú to nočné zvieratá, sa ako osoba trhajúca vlastné šaty. Na stredovekých
ktoré obývajú tmavé miesta alegóriách hnevu sú mužské postavy niekedy
a jaskyne. V Starom zákone zobrazené útočiace na mníchov a iných bezbranných
netopier označuje za „diablovho ľudí. Aj dvaja muži vo vzájomnom súboji môžu
vtáka". Takéto asociácie viedli k analógii medzi symbolizovať túto neresť.
netopierom a zlomyseľnosťou ľudí, ktorí potajomky
šírili žiarlivé klebety. Invidia, stredoveká personifikácia 663 - 4 BÚRKY A SOPKY
zla, mala netopierie krídla. Prírodné sily boli elementárnymi symbolmi
hnevu v pradávnom svete, kde sa
660 - 1 ZELENÁ A ŽLTÁ divoké búrky (663) a blesky takmer
Zelenkastý odtieň na tvári sa niekedy objavuje pri všeobecne považovali za manifestáciu
chorobe. Hovorí sa, že ľuďom, ktorí sú žiarliví, sa zmení božieho hnevu.
farba tváre na zelenú (660). Shakespearov Jago hovorí Bohovia hromu sa v Japonsku
Otellovi, aby sa „vyvaroval zelenookej príšery" závisti, údajne ozývali z kráteru sopky
ale hovorí sa aj o jeho vlastnej závisti. (664). Bohýň sa zasa ľudia obávali
Pozri aj:
Jago je zelenooký kocúr, ktorý sa v oblasti Pacifiku, ako sa hovorí
6S9: Sláva a šťastie, s Otellom pohráva a živí jeho v jednej havajskej legende
s. 72; Zlo, s. 160-1 podozrenie, že ho Desdemona pod- o bohyni matke Pele, ktorá
661 Porážka, zbabelosť vádza. Žltá (661) je ďalšia farba mala nepredvídateľnú
a zrada, s. 281 spojená so závisťou, pretože je to a výbušnú povahu, a tým
farba žlče. zapríčinila výbuch
sopky Kilauea.
 665 OBRY
Hrôzostrašné spomienky na hnev rodičov alebo iných
dospelých môžu byť príčinou vzniku nespočetných legiend
a príbehov o krutých obroch v mytológii a literatúre.
Všeobecne obry symbolizujú brutálnu silu, nekontrolovateľný
hnev a istý stupeň hlúposti, ktorý umožňuje, aby ich hrdino-
via neporazili silou, ale inteligenciou. Biblický príbeh
o Goliášovi a Dávidovi, ktorý obra porazil prakom, je
známy v mnohých krajinách.
Symboliku regresívneho hnevu obsahuje aj mýtus
o jednookom kyklopovi (666). Odysseus sa stretol s kyklo-
pom menom Polyfemos, ktorý vítal hostí tak, že na nich
vrhal kamene a hrdina ho musel preľstiť a oslepiť, aby
sa spolu so svojimi spoločníkmi zachránili.

667 - 8 LEV A TIGER

Lev (667) a tiger (668) predstavujú vlastnosti ako krutosť
a hnev, hoci môžu byť aj symbolmi ochrany. V Biblii lev pred-
stavuje majestátny, spravodlivý boží hnev.
Pozri aj: Tiger, ktorý je tretím znamením čínskeho
667 Ochrana, s. 29; zverokruhu a v čínskom budhizme je jedným
| Spravodlivosť, s. 181; z „troch nerozumných zvierat", je personifi-
I Mier a sloboda, s. 268 káciou hnevu bez akejkoľvek šance na
I 668 Ochrana, s. 30
záchranu.

ŠŤASTIE A RADOSŤ
669 VTÁKY
V poézii a legendách nič tak často nesymbolizuje radosť
ako vtáky a ich spev. Pochmúrnosť a melanchóliu vyjadruje
ich neprítomnosť, ako napríklad v Keatsovej básni:
„Na brehu jazera vyschli ostrice a neznie spev vtákov."
V Číne je napríklad straka (670) symbolom šťastia, radosti
a sexuálnych radovánok, ale inde má negatívny význam.
Pozitívne vlastnosti stelesnené vtákmi sú veľmi rôznorodé -
napríklad neobmedzená sloboda, sloboda
Pozri aj:
pohybu, nadhľad, spontánnosť, predstavivosť,
674 Cudnosť
bezstarostnosť duše a podobne. Vo folklóre
a panenstvo, s. 201
sú malé vtáky, napríklad pipíška (671),
city a instinkty: šťastie a radosť 250/251
nositeľmi radosti. Salašnlk modrý (672) bol symbolom šťastia
v hre Modrý vták symbolistického autora Maeterlincka
(1908).
673 I 4 KRAVA A SLON
Krava (673) aj slon (674) symbolizujú v Indii šťastie a už stáro-
čia hrajú najdôležitejšiu úlohu počas rôznych slávností a cere-
mónií. Boh radosti Ganéša má sloniu hlavu a v deň svojich
narodenín putuje s bohatými dekoráciami ulicami Bombaja.
S L I V K A A NARCIS
675 - 6
Slivka (675) je v Číne symbolom manželského šťastia. Jej
pozitívna symbolika vznikla preto, že je jedným z „troch
priateľov zimy" spolu s borovicou a bambusom. V Číne sú
stromy kvitnúce skoro na jar často symbolmi radosti a šťas-
tia. Aj preto je ďalším symbolom šťastného manželstva
v Číne narcis (676).
677 MYRTA
Je to voňavý vždyzelený krík, ktorý voľne rastie v oblasti
Stredozemného mora a často sa z nej vijú vence víťazov.
V Grécku bola symbolom šťastia a často sa v tomto význame
používala počas svadobných obradov a pri oslavách narode-
nia dieťaťa.
678 OBLAKY
Ružové oblaky znamenajú
v čínskom umení šťastie.
Táto symbolika je pravdepodobne odvodená nielen od starej
pranostiky, že prinášajú vhodné počasie pre poľnohospodá-
rov, ale aj od asociácie s prechodom z pozemského stavu
do nebeského. Myšlienku, že nadpozemské oblaky
vynášajú nesmrteľných do výšok,
e ^ s j nachádzame aj v iných kultúrach,
i V mystike oblačná deviatka znamená
stav najvyššej blaženosti.

679 OSTROVY
Viera, že šťastie leží niekde v diaľke, ovplyvnila mnohé
legendy, v ktorých je čarovný ostrov rajom oslobodeným
od pozemských starostí, žiaľu a sklamaní. Ostrov šťastia
v klasickej mytológii a Ostrov požehnaných niekde pri čín-
skom pobreží boli údajne miestom vyvolených. V iných prí-
behoch sa na ostrovy šťastia mohli dostať aj obyčajní smr-
teľníci plávajúci na západ. V keltských mýtoch sa hovorilo,
že na ostrove Tir nä n'Og možno získať večnú mladosť.
V gréckych a polynézskych mýtoch sa však muži, ktorí
sa dostali na také ostrovy, po čase presýtia všetkými rozko-
šami a blahom.
 ŽIAĽ, SMÚTOK
A MELANCHÓLIA
680 SATURN
Melanchóliu a pesimizmus medzi planétami symbo-
lizuje Saturn. Ako rímsky boh vychádzal z gréckeho
Kronosa, ktorý podľa Hesioda vykastroval svojho
otca kosou a neskôr pojedal svoje vlastné deti.
Hoci Saturn bol aj bohom poľnohospodárov
s pozitívnou symbolikou, stredovekí astrológovia
pripisovali tejto planéte nepriaznivý význam a alchymisti
ju spájali s temnotou. Napriek týmto rozdielom bol
v západnom umení Saturn spájaný s Otcom času.
Preto ho umelci zobrazovali so sivou bradou, kosou
a barlou ako spoločníka smrti.
681 - 2 BIELA A ČIERNA
Čierna (681) je v západnej tradícii tradičnou farbou
zármutku, a preto sa z drahokamov najčastejšie spája
so smútkom čierny jantár. Ako dokazujú aj slovné spojenia
„čierny deň" alebo „čierne myšlienky", táto farba indikuje
beznádej a zúfalstvo, v oboch prípadoch bez nádeje na
návrat svetla.
Nosením čierneho odevu ľudia symbolicky vyjadrujú
smútok, žiaľ, v staršej kresťanskej tradícii bol však
pohrebný odev biely (682), prinajmenšom do 4. storočia.
Vtedy sa smrť pokladala za prechod do nového života.
683 MODRÁ
Spojenie medzi smútkom a modrým odtieňom vzniklo len
nedávno medzi americkými čiernymi otrokmi. Tento výraz
(v angličtine feel blue) je odvodený od ľudových piesní,
ktoré sa spievali za súmraku a neskôr sa z nich vyvinul
hudobný žáner nazývaný blues. Tienisté modrasté svetlo
súmraku (684) má aj dávnejšie spojenie s melanchóliou,
najmä v severnej Európe, kde sá táto symbolika objavovala
v teutónskej mytológii „bohov súmraku" - severského
Ragnaróka a nemeckého Gôtterdämmerunga.
685 POPOL
Popol symbolizuje zánik ľudského života, dokonca
aj v kultúrach, kde ľudí nespopolňo-
vali, ale pochovávali. Túto symboliku Pozri aj:
podčiarkuje dávne spojenie medzi
682 Nevinnosť, s. 164;
ohňom a životnou silou, a tak sa Čistota a nezničiteľnosť,
popol považuje za pozostatok s. 216; Zrada,
oboch. s. 280-1; Božskosť
V arabských a hebrejských kraji- a svätosť, s. 306
nách sa popol sypal na hlavu na
r
 znak smútku a podobné rituály sú Pozri aj:
známe aj v Egypte a Grécku.
686 - 690
Plodnosť, s. 53;
686 RUŽA Krása a pôvab,
Ruže sa ukladali na rímske hroby ako s. 132; Láska,
s. 228; Mier a slo-
prejav smútku. Nesymbolizovali len
boda, s. 267
bolestivú krátkosť ľudského života,
ale aj nádej na pokračovanie života 686 Božskosť
a svätosť, s. 313
v inom svete.

687 MAK
Mak bol atribútom gréckeho boka Hypnosa (spánok)
a Morfea (sen) a pre túto asociáciu sa z maku stal aj
symbol „zimného spánku" rastlín. Kresťanstvo neskôr
červenému maku pripísalo aj posvätný význam, preberajúc
analógiu medzi jeho staršou symbolikou a Ježišovým
„spánkom smrti". Červené kvety divého maku sa stali
významným pamätným symbolom tých, čo v 20. storočí
padli v oboch svetových vojnách.

688 SASANKA
V rituáloch zasvätených gréckemu bohu vegetácie Adonisovi
sa šarlátové alebo karmínové narcisy objavovali ako
ústredné symboly žiaľu a straty. Podľa Ovídia bol Adonis
 krásny mladík, ktorého milovala Venuša, ale nemohla
ho odhovoriť od poľovačiek. Keď ho smrteľne zranil
diviak, zarmútená bohyňa rozsypala po zakrvavenej zemi,
kde ležal, nektár, a na týchto miestach vyrástli na jeho
pamiatku šarlátové sasanky.
nehybná a dôstojná a pravdepodobne preto sa stal pohreb-
ným stromom Stredomoria, hoci niektoré jeho odrody vy-
jadrujú pozitívne spojenie s nezničiteľnosťou. Pre Hádesa
a Pluta bol posvätným stromom a v kresťanskej tradícii
symbolizuje žiaľ.

689 KOSATEC 692 RITUÁLY

Kosatec má mečovité listy, podobne ako gladiola, Na vyjadrenie smútku alebo podčiarknutia
a niekedy sa objavuje na maľbách Panny Márie, dôležitosti smrti sa používali stovky rôznych
aby vyjadril ostrú bolesť Ježišovho utrpenia a smrti, rituálov. K najznámejším v dávnych
ale aj Máriinho žiaľu. spoločnostiach patrí sebazraňovanie,
kmásanie šiat, trhanie alebo strihanie
690 ASFODEL vlasov, rôzne formy odriekania
V grécko-rímskej mytológii sa nazýval ľaliou elyzejských a verejné lamentovanie, ktoré
polí, možno preto, že jeho sivé listy a bledožlté kvety niekedy uskutočňovali osoby tým
Homérovi pripomínali bezvýznamnosť posmrtného poverené.
života, kde sa mŕtvi pohybovali len ako vyblednutí Zastavenie hodín (693)
duchovia. Asfodel sa v klasickom svete často používal ako symbol ticha, neprítom-
počas pohrebných obradov. nosti a definitívnosti je jed-
Pozri aj: ným z dávnych európskych
691 CYPRUS 690 Zdravie (Rastliny), zvykov a v niektorých oblas-
Cyprus je ponurý strom, známy s. 85; tiach sa s ním stretávame
svojou dlhovekosťou. Čím je starší, 692 Očista, odčinenie dodnes.
tým je tmavší. Jeho silueta je a uzmierenie, s. 358 - 67

r
INŠTINKT, INTUÍCIA
A NEVEDOMIE r
to, ako sa Jung domnieva, aj o mnohých európskych ľudo-
vých rozprávkach, v ktorých sa deti stratili v hlbokom lese
694 ZVIERATÁ
a museli prekonať svoj vlastný strach, aby našli cestu späť
Rozšírené uctievanie zvieracích symbolov sa v primitívnych
k slnečnému svetlu. Je to metaforické zobrazenie získavania
kultúrach často zakladalo na viere, že zvieratá sú nad-
skúseností, ako si poradiť s dospelým životom, a sebapozná-
radenejšie ako ľudia, nielen svojimi fyzickými a zmyslovými
vania. Les je vlhký, zemitý, tmavý a je spojený s ženským prin-
vlastnosťami, ale aj v oblasti intuície. V noci sa spoľahlivo cípom a intuitívnou silou žien.
pohybovali a zdalo sa, že sú v kontakte s nejakými nadpriro-
dzenými silami, ktoré riadia aj smerovanie ľudského života. 697 - 8 LABYRINT A J A S K Y Ň A
Neskôr v monoteistických náboženstvách oslabla viera vo Labyrint (697) je ďalší Jungov symbol nevedomia. Cesta laby-
zvieracie inštinkty, intuíciu a podvedomie, a zvieracie symboly rintom je veľmi náročná a predstavuje proces sebapoznávania.
sa používali na vyjadrenie negatívnych čŕt ľudskej povahy. V mýtoch a rituáloch sa zasa objavujú jaskyne (698) alebo
Švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung spájal nebezpečné
aspekty nevedomia s medveďom (695). Monštruózne zviera-
cie hybridy prítomné v mytológii a legendách psychológovia
často považujú za temné predstavy ľudskej psychiky, naprí-
klad potláčaného strachu, beznádeje a agresívnych pohnú-
tok.

696 LES
Carl Gustav Jung spája medveďa
s psychickým nebezpečenstvom,
pretože v lese, ktorý obýva, vidí
primárny symbol nevedomia. Platí
Pozri aj:
696 Plodnosť, s. 52
698 Úrodnosť a hojnosť,
s. 57; Osvietenie a pre-
mena, s. 343
 strašidelné tunely, v ktorých hrdina hľadá vedomosti
v nádeji, že z nich vyjde so zmenenou identitou.
699 MORE
More je záhadný prvok, tekutý, bez tvaru, nespútaný
a plný latentných možností. Je významným symbolom
kolektívneho nevedomia. Francúzsky interpret gréckej
Pozri aj: mytológie Paul Diel videl v násilníc-
699 Plodnosť, s. 49 - 50; kom bohovi Poseidonovi (Neptúnovi)
Osvietenie a premena, symbol negatívnych síl pod hladinou
s. 342 vedomia.
700 TIEŇ
Niektoré primitívne kultúry spájali tieň s dušou. Pre Junga
je symbolom povahových chýb alebo deštrukcie, ktorá
môže mať významný vplyv na nevedomie. Tento „tieň"
sa môže objavovať v snoch ako radca. Symbolický opak sa
v dávnych kultúrach niekedy objavoval v podobe trpaslíka
(701). Trpaslíci a škriatkovia však hrali v legendách často
úlohu radcov a boli prepojení s tienistými jaskyňami, pod-
svetím, inštinktami a intuíciou.
702 MESIAC
Mesiac je vládcom noci, spánku a snov a je spojený
s intuíciou, subjektivitou a odhalením alebo odblokovaním
želaní nevedomia. Je to, pravdaže, predovšetkým ženský
symbol a ženy samy sú symbolicky prepojené s intuíciou
a nevedomím.
Mier a sloboda

Vojna a víťazstvo .

Porážka, zbabelosť
a zrada

Dualita a zjednotenie

Harmónia a meditácia
703 - 6 HOLUBICA A OLIVOVNÍK
Holubica (703) je príkladom vizuálneho symbolu Čfókonale ,.
prispôsobeného obsahu, ktorý reprezentuje. Má, oknúWú.
hlavu, malý zobák, plnoštíhle biele telo a hrdelný hlasistala
sa tak medzinárodne uznávaným symbolom mieru, alelaj
pacifizmu. V západnom umení je personifikáciou slobody
nielen holubica, ale aj olivová vetvička (704), ktorá sa viaže
k biblickému príbehu o Noemovi. Ten údajne zo svojej archy
vypustil najprv čierneho havrana a potom bielu holubicu, aby
zistili, či voda už klesla a či na zemi zostali nejaké známky
života. Holubica sa vrátila späť s olivovou vetvičkou v zobáku,
ktorá symbolizovala zmierenie medzi Bohom a ľuďmi.
Ďalším symbolom tohto zmierenia medzi Bohom a člo-
vekom bola dúha (705). „Svoj oblúk umiestňujem v obla-
koch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou
Pozri aj: a ľuďmi," hovorí Boh v Genezis.
Olivovník má aj osobitnú asociáciu
704 Úrodnost a hoj-
nosť, s. 62; Cudnosf s mierom, pretože Rimania ho používali ako
a panenstvo, s. 201 emblém Pax Romana. Poslovia vzbúrených
705 Bohatstvo a pro- provincií alebo nepriateľských síl posielali na
sperita, s. 67 znak podrobenia sa vládnucej autorite "oli-
vovú vetvičku. Ďalším symbolom mieru
707 Žiaf, smútok
a melanchólia, použí^ným v Ríme a Grécku ešte predtým
s. 257-8 bol vavrín (706).
707 KVETY
Kvety sa dávali na znak zmierenia celé stáročia. V 60. ro-
koch 20. storočia sa táto asociácia poeticky rozšíria, keď sa
objavila generácia „detí kvetov", ktorá používala kvety ako
znak všeobecnej lásky a mieru. Táto symbolika je zachytená
aj na fotografiách protivojnových protestov, keď mládež
zasúvala kvety do hlavní zbraní a zohrala dôležitú úlohu
v mobilizácii americkej opozície proti vojne vo Vietname.
708 OSTROVY
Ostrovy sa v mytológii a náboženstve objavujú ako miesta
pokoja, pretože často poskytovali útočisko pred búrkami.
Pre hinduistov je legendárny Ostrov požehnaných symbolom
duševného pokoja v protiklade s materiálnou existenciou.
709 NOC
Noc je veľmi rozkolísaný symbol, ale z jej pozitívnych význa-
mov treba spomenúť predovšetkým mier a útočisko. Jej
gréckym zosobnením je bohyňa Nyx, zobrazená ako okríd-
lená matka dvoch detí, pričom biele predstavuje spánok
a tmavé smrť. Spánok v gréckej mytológii predstavoval
mladý boh menom Hypnos (710), ktorý sa niekedy v umení
objavuje s makom vo vlasoch. Mak symbolizuje narkotický
pokoj hlbokého spánku.
711-2 LEV A J A H Ň A 715 ROH H O J N O S T I
Lev (711) a jahňa (712) | | symbolmi násilia a miernosti. Ak Roh hojnosti je v umení často atribútom
Pozri aj:
sú spolu, symbolizujú m er v kresťanskom i svetskom umenf. okrídlenej personifikácie mieru. Symbolika
lií Koncepcia mierumilovného kráľovstva, v ktorej sa/príroda 711 Hnev a kru-
tu spočíva v tom, že prosperitu a poľnohos-
tost, s. 248
neprejavuje zubami a pazúrmi, zostáva obľúbenou témou podársku hojnosť možno dosiahnuť jedine
naivných malieb. vtedy, keď nie sú vojny.

713 SEDLO 716 P O L Á M A N É ZBRANE

V Číne existuje fonetická podoba medzi slovami sedlo a mier, Personifikácia mieru v umení sa niekedy objavuje s poláma-
a tak sa sedlo automaticky stalo symbolom harn/onického do- nými alebo zničenými zbraňami či so zbraňami hodenými
máceho života. Zaužíval sa tu dávny zvyk, že ked nevesta vchá- do ohňa. Tú istú symboliku nachádzame v tradíciách
dzala do domu ženíchových rodičov, prekročila sedlo na prahu.

714 F A J K A MIERU
Aj kalumet pôvodných obývateľováevernej Ameriky, Indiánov,
sa stal symbolom mieri/; pretože sa z neho fajčilo pri rôznych
slávnostných obradopn naznak viery, že obe zúčastnené
strany budúmazívať v pokoji a mieri. Vo všeobecnosti
,iň fajka ponúkala ako symbol pohostinnosti.
Niekedy sa fajčila na znak potvrdenia vojno-
ví vých dohôd, a preto má občas aj dvojznačnú
symboliku. Dym sa považoval za prostriedok
komunikácie s vyššou silou, ktorej pomoc bola
eventuálne potrebná.
 severoamerických Indiánov, kde zlámané
720 DLHÉ VLASY
alebo zviazané šípy znamenali mier. Dlhé vlasy nosili bojovníci mnohých kmeňov na hraniciach
Rímskej ríše ako znak slobody alebo nezávislosti, najmä
717 PERSONIFIKÁCIA SLOBODY však Galovia a Kelti. Tú istú symboliku prevzali hippies
Najznámejším symbolom slobody je Socha f v 60. rokoch 20. storočia.
slobody od Frédérica Augusta Bartholdiho,
ktorú darovali Američanom Francúzi na
počesť stého výročia vyhlásenia nezávislosti
i
a na znak priateľstva medzi oboma kraji-
nami. Aj horiaca fakľa (718), ktorú socha
drží v ruke, je symbolom slobody. V umení
vidíme fakľu v ruke Prometea, ktorý
bohom ukradol oheň ako symbol ľud-
ského boja za samostatnosť.

719 FRÝGICKÁ ČIAPKA

Táto kónická čiapka so zvinutou strieškou pochádza z Perzie
a používala sa ako pokrývka hlavy vo Frýgii v Malej Ázii.
Neskôr ju Rimania pri oslobodzovaní otrokov rozdávali i
ako symbol ich nového stavu. Počas francúzskej
Pozri aj: revolúcie sa stala symbolom slobody. Má ju aj
720 Sila a sta- postava so zbraňou a holou hrudou na obraze
bilita. s. 113 Sloboda vedie ľud od Delacroixa (oproti),
z 30. rokov 19. storočia, oslavujúcom revolúciu.
VOJNA A VÍŤAZSTVO
721 MARS z najvýznamnejších rímskych bohov. V starších časoch ho
Mars je najznámejším zosobnením vojny v západnom umení však aj tu uctievali ako boha úrody, polí, lesov a jari. Túto
a literatúre. Vychádza sa tu z gréckej legendy o Aresovi, jeho pôvodnú funkciu dokazuje aj pomenovanie prvého jar-
ktorý sa zmenil z boha poľnohospodárstva na boha vojny, ného mesiaca jeho menom (Martius).
ked Rím rozširoval svoju ríšu násilím. Vracajúci sa bojovníci
mu prinášali obety a rímski vojaci sa zdokonaľovali v bojo- 722 ZÁSTAVA
vých zručnostiach na Marsovom poli. Mars bol jedným Hoci zástavy dnes reprezentujú aj iné ako vojnu, militantná
dominantnosť štan-
dardy často prevládala
napríklad v Egypte,
Perzii a iných častiach
starovekého sveta.
Zástavy postupne
vytlačili individuálne
znaky vládcov
v podobe zvierat
s totemickým význa-
mom, napríklad vlka.
Zástavy a vlajky mali
aj praktickú hodnotu
ako identifikačné
znaky počas boja.
Symbolická bola
aj strata zástavy alebo

í 1
 jej ukoristenie nepriateľom. Trikolóra francúzskej
revolúcie a červená zástava socializmu sú príklady,
Jcedvlajka presiahla národné hranice ako militantný
^symbol. ~~~—..
723 BOJOVYJANEC
Starobylé bojoVéJance mali niekedy rituálnu symboliku
okrerTr-toho^žesaspri nich zbytočne pre-
lievala krv. BojovnícTp?KWovem4an£L
znázorňovali útok, obranu \ s á m boj,
pričom sa prostredníctvom kúzla^
usilovali zabezpečiť si víťazstvo. ToVže
táto tradícia stále prežíva, môžeme,
vidieť na šabľových tancoch ŠkótovK
a Afgancov.
724 DRAVCE
Ako dokazuje moderný idiom Pozri aj:
politického jastraba (725), dravé 723 Dualita a zjedno-
vtáky sú často symbolom vojny tenie, s. 288; Smrť,
s. 296
alebo víťazstva. Havran (726) aj
vrana (727) majú pozitívny význam 727 Nešťastie, s. 78
všade okrem Európy ako spoločníci 729 Viera a nádej,
bohov vojny, napríklad teutónskeho s. 179
Wodana či Odina, a predznamenávali
boj a smrť. Najdôležitejší zvierací symbol
vojnovej zvrchovanosti je orol (728). Od
založenia Rímskej republiky sa tento sym-
bol objavoval na štandardách ako vták naj-
vyššieho boha Jupitera.
Chetiti používali dvojhlavého orla, ktorý sa
neskôr stal symbolom seldžuckých Turkov a štátnym
znakom Svätej rímskej ríše aj ruského cárstva.
Napoleon rozmiestňoval štandardy s orlom na znak
vojenských víťazstiev ríše, ktorú sám vytvoril. Tento znak
používali aj nacisti na svojich každoročných norimberských
zhromaždeniach. Okrem orla ako symbolu víťazstva
sa často v tomto význame objavuje aj iný vládca oblakov,
sokol (729).
P E R S O N I F I K Á C I A VÍŤAZSTVA
Grécka bohyňa Niké je okrídlená žena a v západnom umení
predstavuje symbol víťazstva. Ako zosobnenie víťazstva mala
veľkú vážnosť medzi bohmi aj ľuďmi a hrala dôležitú úlohu
aj počas starovekých olympijských hier, ktoré sa konali na
počesť bohov. Pomohla aj Diovi v boji proti jeho otcovi
a Zeus ju neskôr povýšil na svoju nerozlučnú sprievodkyňu
a prijal ju na Olymp.
 Jm

Roku 1811 sochár Canova dokončil obrovskú nahú
sochu Napoleona nesúceho glóbus, na ktorom stála Niké so
zdvihnutou zbraňou. Túto sochu neskôr darovali vojvodovi
Wellingtonovi na počesť víťazstva pri Waterloo. Napoleonovi
sa socha hneď na začiatku nepáčila, možno preto, že Niké
bola od neho odvrátená, a práve tak sa od neho odvrátilo
aj bojové šťastie.
731 VÍŤAZNÝ OBLÚK
Triumfálny oblúk s vyrezávanými víťaznými scénami je jed-
ným zo základných prvkov všetkých rímskych monumentov.
Oblúk mal v grécko-rímskom svete symbolické prepojenie so
zvrchovanosťou, pretože překlenoval nebo, symbol Jupitera.
Víťazný oblúk v Paríži bol postavený na počesť
Napoleonových víťazstiev nad Rakúskom, Pruskom
a Ruskom v rokoch 1805 - 1808.

732 ZVIERATÁ
Niektoré zvieratá symbolizujú
víťazstvo, konkrétne lev (733)
a kôň (734). Sú symbolmi
vojenského, ale aj duchovného
víťazstva. Kristus sa niekedy
zobrazuje na bielom koni ako
víťazný duch. Rimania verili, že
zvíťazia, ak ich prieskumné čaty
uvidia pred bojom vlka (735),
pravdepodobne pre
Pozri aj: dávnu asociáciu vlka s vojnovým hrdinom,
735 Ženskosť zakladateľom Ríma, Romulom.
a materstvo, s. 126; Víťazstvo nad smrťou niekedy zosobňuje
Zlo, s. 162 legendárny vták fénix (736), ktorý bol nosite-
r

M tohto významu v kresťanskom ranom pohrebnom mu ľudia hádzali palmové listy, čo je Pozri aj:
sochárstve. Na rímskych minciach symbolizoval rímsku dnes známe pod názvom Kvetná nedeľa. 737 Ochrana, s. 20;
hrdosť, ktorá vždy víťazila nad nepriateľom a zdolávala Palma, symbolizujúc víťazstvo nad smr- Harmónia a meditácia,
všetky prekážky. ťou, sa stala atribútom mnohých kres- s. 290
ťanských svätcov. Pútnici prinášali do 738 Smrť, s. 295
737 PÄŤCÍPOVÁ HVIEZDA svojho kostola palmové listy zo Svätej
Päťcípová hviezda bola dávnym symbolom asýrskej bohyne zeme. \
vojny Ištar (božská personifikácia planéty Venuše)
a postupne sa stala rozšíreným symbolom vojenského aj 739 V A V Ř Í N O V Ý VENIEC
duchovného víťazstva. Hviezda sa spolu s polmesiacom Gréci odmeňovali voňavým vavřínovým vencom víťazov
objavila aj na islamskej zástave. Táto hviezda sa veľmi často u atletike, básnikov a hudobníkov na hrách Pýtie, venova-
používa vo vojenskom a policajnom značení. Jeden cíp zvy- ných Apolónovi, ktorý údajne použil túto rastlinu na seba-
čajne smeruje nahor a dva nadol a v tradičnej symbolike má očistu v tesálskom hájiku Tempe, keď pora-
päťcípová hviezda pozitívny význam. zil hada Pytóna tisíckou šípov.
Apolónova sláva
738 PALMOVÝ LIST sa dostala až do Delf
Palmy s vejárovitými listami si ľudia odpradávna vážili a vavřínový veniec
pre ich statnosť a to, že zostávali po celý rok zelené. postupne nahradil
Odtiaľto pochádza aj zvyk odmeňovať víťazov palmovými olivový, petržle-
listami. Palmové listy sa nosili ako triumfálne znaky v rím- nový a píniový,
skych sprievodoch a dávali ich víťazným gladiátorom. ktoré mali tú istú
V západnom umení postava symbolizujúca víťazstvo symboliku, ale
často drží v ruke palmový list. Kresťania prebrali a zduchov- boli spojené
nili túto symboliku. Pri Ježišovom príchode do Jeruzalema s inými bohmi.
PORÁŽKA, ZBABELOSŤ
A ZRADA
740 JARMO
Jarmo sa objavuje v Biblii ako symbol poroby a bolo
dobre známe napríklad v rímskom svete ako symbolický
prostriedok na ponižovanie porazených bojovníkov.
Porazení bojovníci museli svoje zbrane zložiť na kopu
a pochodovať v útvare pripomínajúcom jarmo na znak
uznania svojej porážky. Tento rituál sa obrátil proti samým
Rimanom, keď v 4. stor. pred n. I. jednu z ich najsilnejších
armád zajali v Kaudijskej tiesňave neďaleko mesta
Caudium Samniti, ich najobávanejší nepriatelia.
Jarmo symbolizuje aj otroctvo, ktoré bolo často
osudom zajatých nepriateľov. Arabskí obchodníci
s otrokmi používali jarmá pri prevážaní otrokov
na trh. V kresťanskej symbolike má jarmo pozitívnejší
význam, signalizuje poslušné podriadenie sa náboženským
sľubom.
741 BIELA
Možno preto, že bledá pokožka bola znakom zrady, aj
biela farba bola celé stáročia znakom kapitulácie. Biela
zástava (742) sa všeobecne chápe ako znak neodporo-
vania alebo ako výzva zastaviť paľbu. Používanie bieleho
^ H v
peria (743) ako symbolu zrady je odvo
dené od kohútích súbojov. Porazené
kohúty ukázali biele perie na krku
a dali tým najavo, že majú boja
dosť. Biele pierka sa v 1. sve-
tovej vojne posielali
mužom, ktorí sa vyhýbali
vojenskej službe.
744 ŽLTÁ
Žltá sa stala anglickým synonymom strachu a zrady nielen
preto, že sa spájala s bledou pokožkou, ale aj preto, lebo
žltá bola odpradávna znakom choroby. Žlté kríže sa maľo-
vali na domy postihnuté morom v Londýne v 17. storočí
a žlté zástavky označovali karanténu.
Žltá je symbolicky spojená aj so zradou, čo je jeden
z jej základných symbolov v čínskom divadle. Viera,
že Židia zradili Ježiša, viedla v stredovekej
Pozri aj: Európe k tomu, že museli nosiť žlté
označenie a tento motív bol ešte zlověstnější
741 Nevinnosť,
s. 164; Čistota v nacistickom Nemecku, kde žlté hviezdy
a nedotknuteľnosť, pripínali na ich odev. Judáš Iškariotský sa
s. 216; Božskosť v kresťanskom umení niekedy zobrazuje
a svätosť, s. 306 v žltom odeve.
<

DUALITA A ZJEDNOTENIE
745 SYMBOL JIN-JANG
Známy čínsky symbol s názvom jin-jang alebo znak najvyššej
zvrchovanosti vznikol asi pred 1 200 rokmi a nijaký iný gra-
fický symbol nezachytáva túto filozofickú myšlienku jedno-
duchšie. Tento symbol predstavuje dualitu ako dynamickú
silu vesmíru. Symbol tvoria dva do kruhu špirálovito zvinuté
tvary podobné rybám, pričom jeden je svetlý a druhý tmavý.
V každom je malý krúžok opačnej farby. Toto mu dodáva
predstavu špirálovitej fluidity a zároveň dokonalú vyváže-
nosť. Ako celok znázorňuje taoistickú „cestu", ktorá zna-
mená prijať, že všetko je produktom dvoch sústavne vzá-
jomne pôsobiacich síl, ktoré sú síce protichodné, ale jedna
pre druhú navzájom nevyhnutné.
Jin (tmavý, pasívny, ženský) a jang (svetlý, aktívny,
mužský) prvok tohto symbolu taoisti a budhisti
interpretujú rôznymi spôsobmi: tieň/slnko, zem/nebo,
vlhko/sucho, intuícia/príčina, zatmenie/svetlo,
nebytie/bytie.
I Cng (746) alebo prorocká Kniha
premien pojednáva o podobnom vzá- ä \
jomnom pôsobení opačných síl,
zobrazených ako obrazec súvislých
(jin) a nesúvislých (jang) línií. Objavujú
sa napríklad na vlajke Južnej Kórey.
stavy a podmienky: dualita a zjednotenie 282/283
747 DVOJČATÁ
Dvojčatá môžu symbolizovať buď spoluprácu, alebo nejed-
notnosť. V gréckej mytológii dvojčatá konštelácie Blížencov,
Kastor a Polydeukes (rímsky Pollux) upokojovali búrky a tak
ochraňovali námorníkov. Mýtus, že Zeus bol otcom jedného
z nich, je spojený s dávnou poverou, že narodenie dvojčiat
musí spôsobiť nejaká nadprirodzená sila.
Matka Romula a Réma, ktorá bola vestálka, tvrdila,
že otcom chlapcov bol Mars. Dvojčatá sa neskôr často
hádali a Romulus napokon svojho brata zabil. Podobný
konflikt sa objavuje v legendách severoamerických
Indiánov, kde jedno dvojča symbolizovalo dobro
a druhé zlo. V niektorých raných spoločnostiach sa
dvojčatá považovali za zlé znamenie a hneď po narodení
ich usmrcovali.
748 DVOJITOSŤ
Dvojitá predstava často znamená zvýšenie jej symbolickej
moci. Dvojitá ľudská predstava však mala zvyčajne negatív-
nu symboliku, predstavujúc duplicitu, ukradnutú identitu,
existenciu nebezpečného dvojníka alebo dokonca démona.
Tieto témy sa často objavovali aj v literatúre. Nemecký
„Doppelgänger" sa objavuje ako tajomná postava a niekedy
symbolizuje pomstu.
749 ANKH
Ankh, starobylý egyptský symbol života,
je geometrický znak vytvorený z písme-
na T, nad ktorým je oválne očko. Tento
znak je často atribútom bohyne Izis
alebo iných bohov, ale aj faraónov.
Medzi mnohými vysvetleniami jeho
významu sa vyníma to, že predstavuje
zjednotenie alebo uzmierenie protikla-
dov, osobitne mužského a ženského
princípu, vyjadrených v tvare kľúča
k životu, ale aj k smrti.
750 HEXAGRAM
Hexagram je vytvorený z dvoch prekrývajúcich sa trojuhol-
níkov, pričom jeden leží vrcholom hore a druhý je obrá-
tený. Je dávnym symbolom syntézy alebo jed-
noty v dualite. Alchymisti ho používali ako znak
duálnej sily ohňa (mužský) a vody (ženský). Dnes
je známy ako znak Izraela a nazýva sa Dávidova
hviezda. Nazýva sa tak preto, že kráľ Dávid
zjednotil bojujúce štáty Júdsko a Izrael. Číslo
šesť (751) je tiež symbolom zjednotenia, pravdepodobne
preto, že bolo spojené s rovnováhou a stabilitou.
752 TROJUHOLNÍK
Aj iné trojuholníkové útvary môžu symbolizovať zjednotenie
opačných princípov, naprfecj^sexuálnom ženskom a muž-
skom trojuholníku, ktoré sa stretávajú vrcholmi. Ak sa stre-
I táva icjvzákladňa, dva trofúhtílníky predstavujú^narastanie
a ubúdanie, fázy Mesiaca.
753 DRAČÍ DISK
Hoci všeobecne sa považuje za solárny symbol, v čínskych pred-
stavách sa často objavuje v podobe kruhu obkolesenom dračími
I pazúrmi, zasekávajúcimi sa do seba, pričom symbolizuje zmiere-
ŕ nié protikladných síl. Protiklady môžu predstavovať aj hady.
754 - 5 ŠTVOREC A KRUH
V mnohých hinduistických mandalách zložených zo štvorca
(754) s kruhom (755) je vyjadrená symbolika zjednotenia
zeme a neba. Štvorec je známym symbolom zemé a kruh
predstavuje nebeskú sféru. Tento symbolický význam" majú
aj kupolovité, chrámy postavené na štvorcovom základe.
756 - 7 REŤAZ A NÁHRDELNÍK
Spojené očká reťaze (756) boli už odpradávna symbolom
zjednotenia. Sám Homér písal o zlatej reťazi, ktorú Zeus zave-
sil na nebi, spájajúcej nebeskú a pozemskú sféru. Ozdobné

reťaze na svadbách, stretnutiach a slávnostiach vyjadrujú
spoločenskú alebo rodinnú jednotu. Aj náhrdelník (757)
môže byť symbolom zjednotenia alebo zjednotenia rozmani-
tostí. V Polynézii girlandy kvetov nazývané „lei" symbolicky
spájajú hostiteľov a hostí.
758 SVADBA
V dávnych spoločnostiach bola svadba sama osebe dôleži-
tým obradom, potvrdzujúcim pokračovanie ľudského aj
vesmírneho poriadku.
Symbolizovala zväzok medzi
dvoma opačnými princípmi,
mužským a ženským, ktoré
boli potrebné pre vznik
a ochranu nového života.
V mytológii a umení sa často
objavuje kľúčová dualita: boh
a bohyňa, kráľ a kráľovná.
Slnko a Mesiac, nebo a zem,
u alchymistov síra a ortuť.
Sú to symboly celistvosti
a ochrany proti chaosu.
K symbolom zjednotenia,
ktoré sa aj dnes používajú
Jk
počas svadobných obradov, patrí prsteň (759), symbol
nedeliteľnosti a nekonečnosti; spojenie rúk (760), svadobná
torta (761) spájajúca obe rodiny, a v Indii aj uzol (762),
ktorý hinduistická nevesta viaže na stuhe okolo krku
ženícha.
763 KRUH
Spojené kruhy sú zobrazené na olympijskej vlajke ako sym-
bol zjednotenia, pretože kruh ako geometrický útvar je zna-
kom celistvosti. Okrúhly stôl (764) mal v legendách o kráľovi
Artušovi podobný význam: Artušovi rytieri boli spojení prísa-
hou oddanosti kráľovi a schádzali sa za okrúhlym stolom.
Uzavretosť kruhu však na druhej strane symbolizuje vylúče-
nie zvyšného sveta. Je to evidentné aj v modernom idiome:
stať sa členom nejakého „krúžku"
Pozri aj:
priateľov znamená byť pripustený do
zjednotenej, ale privilegovanej sku- 759 Ochrana, s. 20
pinky ľudí. ijjÉiS v 762 Ochrana, s. 23
Ákj
765 DVOJITÁ ŠPIRÁLA skupinových a svadobných tancoch. Primitívnejšie
Dvojitá špirála symbolizuje tance však symbolizovali zjednotenie s vesmírnymi
silami, s nadprirodzenou energiou, vyjadrovali túžbu
jednotnosť v dualite. Naj-
tancujúcich spojiť sa s nadprirodzenou ríšou a získať
starším príkladom je
od nej podporu, ochranu, plodnoslaletao"liečivú silu.
Merkúrovo žezlo (766),
Divoké tance a orgie náboženských kultov reprezen-
ktoré sa objavuje v grécko-
tovali úsilie zmeniť kidslcý stav a spojiť sa s nadpriro-
-rímskej heraldike a na kto-
dzenom.
rom sú dva špirálovito sto-
čené hady, vytvárajúce
768 KRV-/CCHLIEB
predstavu jednoty protikladne
"Miešanie krvi (768) je dávny zvyksymbolizujúci tesné
iobiacich síl. V keltskom
a trvalé zjednotenie me^izrpriateľmi alebo milencami.
umení sinusoida vytvárala tisíce
Symbolická moc knťkfíratstva vychádzala z pradávnej viery,
dekoratívnych motívov, ktoré
že krv je žijúca^ďuša osoby a že zmiešanie krvi zabezpečí
nielen oživovali vzorku, ale
duchovrjé-sfSojenie medzi ľuďmi, či sa to už deje rituálnym
zároveň vyjadrovali uvedomenie
-obrSctom, alebo obyčajným pichnutím špendlíkom.
orivého napätia vesmíru.
Aj lámanie a delenie chleba (769) je symbolom zjednote-
Neskôr sa zistilo, že aj genetický
nia, ktoré má svoje korene v dávnej histórii. Krv, ktorá sa
kód človeka má podobu dvojitej
pije v podobe vína, a chlieb, ktorý sa je v symbolickej forme
špirály.
oblátky, sú kľúčové prvky kresťan-
Pozri aj:
skej eucharistie. Táto stará tradícia
767 TANEC 766 Ochrana, s. 30
vyjadruje duchovné zjednotenie
Mnohé praveké tance vyjadrovali
so Spasiteľom, ktorý sa obetoval 767 Vojna a víťazstvo,
zjednotenie. Prejavuje sa to aj dnes, napríklad v ľudových
za ľudí. s. 274; Smrf, s. 296
tancoch, ktoré majú určité pravidlá, ale aj vo všetkých
HARMÓNIA A MEDITÁCIA stavy a podmienky: harmónia a meditácia 290/291

- 1 PENTAGRAM A PÄŤKA
773
Pentagram je päťuholníkový geometrický tvar, ktorý
známy grécky filozof a teoretik čísel Pytagoras považoval
za symbol mystickej harmónie. On a jeho nasledovatelia
ho nazývali hygieia, čo sa často prekladá ako zdravie,
ale presnejší význam je celistvosť. Dôležitosť tohto tvaru
pre Pytagora spočívala v tom, že jeho päť (771) vrcholov
bolo súčtom čísiel dva (ktoré považoval za ženské
a pozemské) a tri (mužské a nadpozemské). Číslo päť
tak symbolizovalo vesmírnu jednotu protikladov, spojenie
neba a zeme.
ZÁHRADA
Biblický opis raja, odkiaľ boh vyhnal Adama a Evu,
viedol k symbolickému spojeniu medzi záhradou
a svetom, ktorý riadi Boh. Nie je to však len židovsko-
-kresťanská koncepcia. Vo väčšine kultúr a osobitne
v Japonsku sa vytvorenie dokonale vyváženej záhrady
symbolicky považovalo za schopnosť ľudí dosiahnuť stav
duševnej harmónie.

772 HUDBA
\ \ V Číne bola hudobná harmónia symbolom toho,
ako rôzne sa môžu veci urovnať živelnou silou duality.
Poltóny prvej čínskej oktávy mali teda vlastnosti jin
alebo jang. Symbolika hudby a čísel boli v Číne
a Grécku tesne spojené a považovali sa za kľúč
k planetárnym vzťahom. Platón sa
Pozri aj: domnieval, že celý vesmír tvoria hudobné
770 Vojna a ví- stupnice'a čísla, a,yytvoril analógiu medzi
ťazstvo, s. 278 relatívnymi rýchlosťami, ktorými sa pohybujú
773 Úrodnosť planéty, a zmenou vibrácií rôznych strún
a hojnosť. 57 na lýre.

774 MANDALA
Starostlivo vyvážené vzory dávnych hinduistických
a budhistických mandál symbolizujú božskú harmóniu
v protiklade s chaosom materiálneho sveta. Súmerné
prvky vnútri vonkajšieho (pozemského) štvorca vytvárajú
uzatvorený posvätný priestor, do ktorého sa adept môže
dostať, ak sä sústredí na celú predstavu, až kým ju
vnútorne nezvizualizuje. Pokrok smerom k stredu dosiahne
meditáciou vtedy, keď sa jeho individuálne „rozpystí"
vo vesmírnom. Pre Junga bola mandala symbolom
ľudskej psýché a pokrok smerom do stredu bol analógiou
sebaobjavovania, ktorého výsledkom bol vyvážený pohľad
na život.
Jantra (775) alebo „nástroj" je osobitne spojená
s tantrickým budhizmom a je striedmejším, priamejším
symbolom vesmíru. V meditácii sa jej trojuholníky
a iné geometrické tvary používajú na výstavbu
mentálneho obrazu línií vedúcich k bindu alebo bodu
stvorenia, od ktorého sa všetko odvíja a ku ktorému
sa všetko vracia.
776 ČAJ
V budhistickom učení zen symbolizuje ceremónia pitia čaju
pokoj a harmóniu. Podľa japonskej legendy Bódhidharma
meditoval tak intenzívne, že si odrezal očné viečka, aby sa
ochránil pred upadnutím do tranzu a spánkom. Z týchto
viečok údajne vyrástli prvé čajovníky.
777 DÝCHANIE
Kontrola dýchania v islame, hinduizme a budhizme počas
meditácií bola dôležitá preto, aby sa duša človeka dokonale
skoncentrovala. Hinduistickí jogíni veria, že rytmickým
dýchaním sa dokážu spojiť s vesmírom.

SMRŤ
778 PERSONIFIKÁCIA SMRTI
Predstava smrti ako postavy, ktorá sa môže dostať do
pozemského sveta a vybrať si svoju obeť, je už dávno
obľúbená v literatúre, divadle aj filmovom umení, pretože
dáva možnosť preľstiť alebo prekonať túto nadprirodzenú
bytosť, ktorá si neprezieravo zvolila
materiálnu podobu.
Gréckou personifikáciou smrti
bol bezcitný, temnotou zahalený
boh Tanatos (779), mystický syn
Noci a brat Spánku. Herakles
vyrval Tanatovi dušu Alkéstidy,
ktorá sa rozhodla dobrovoľne
zomrieť namiesto svojho man-
žela Adméta, a vrátil ju opäť
k životu.
V umení je symbolika smrti
oveľa nekompromisnejšia. Smrť sa
zobrazuje ako kostra (780),
stavy a podmienky; smrť 294/295
symbolizujúce, že niečí čas vypršal. Postava jazdiaca
na koni a zbierajúca telá symbolizuje hromadnú smrť,
napríklad vo vojne. Keď v Európe v 14. storočí zúril
mor, kostra sa stala všadeprítomným symbolom smrti
a objavovala sa na mnohých obrazoch s témou triumfu
smrti.
Miernejšia personifikácia smrti sa objavuje v podobe
okrídlenej ženy, ktorá sa pohybuje po vojnových cintorínoch
a ruku kladie na plece vojaka.
V mnohých mýtoch a legendách sa objavujú poslovia
smrti, napríklad bretónsky Ankou (781), ktorého hlavu
tieni široký klobúk. Slúži bohu podsvetia, vládnucemu nad
mŕtvymi, ale má svojich pomocníkov, ktorí mu prinášajú ich
duše. Islamským poslom smrti je anjel menom Izrael (782).
783 DLAŇ
V kresťanskom umení je roztvorená dlaň niekedy sym-
bolom približujúcej sa smrti. V opakovaní Zvestovania
ukazuje archanjel Michal roztvo-
Pozri aj:
renú dlaň Panne Márii tesne pred
779 Mier a sloboda jej smrťou. Význam spočíva v tom,
(Noc), s. 267 že ju očakáva dlaň raja a že smrť
783 Vojna a víťazstvo, je len prechodom k duchovnému
s. 278 životu.
 Jk

784 - 5 O L E J A ZVIAZANIE Podľa stredovekých povier kostry vstali z hrobov a tancovali

Rituálne obrady sprevádzajúce smrť sa konajú pred touto tanec smrti (789).
udalosťou aj po nej, keď sa pozemský život končí a telo V hinduistickom umení sa smrť objavuje ako zvodná
sa začína rozkladať. V rímskej katolíckej sviatosti posledného tanečnica. Predstavy Šivu (790), obkoleseného ohňom ako
pomazania kňaz potrie zmysly (sluch, zrak, čuch, chuť Pána smrti aj tanca, symbolizujú védsku myšlienku, že na
a hmat) a nohy umierajúceho posvätným olejom (784),
čo symbolizuje odpustenie hriechov skrze Krista.
V náboženstvách bez prechodného spasenia je príprava
na smrť zodpovednosťou jednotlivca. Ďžinistickí askéti boli
známi tým, že sa postili (785) až na smrť, čo bol symbolický
spôsob uvoľnenia negatívnej karmy z tela a pokroku k vyšším
formám duchovného vedomia.

786 TANEC
Smrť sa objavuje ako tanečnica alebo niekedy ako
bubeník (787) v mnohých kultúrach. Niekedy tancuje
valčík s diablom alebo s mladou ženou, aby tým dala
najavo, že mladí a životaschopní sú takisto zraniteľní
ako starí a nevládni. Koncepciu smrti, ktorá stiera všetky
rozdiely, v stredovekom západnom
Pozri aj:
umení a dráme symbolizoval tzv. danse
786 Ochrana (Sprievod), macabre (788), v ktorom tancujú
s. 21; Vojna a víťazstvo,
kostry reprezentujúce všetky spoločenské
s. 274; Dualita a zjednote-
nie, s. 288 postavenia, od pápeža až po otroka.
 smrť treba pozerať ako na súčasť tvorivého procesu, ktorý
oživuje vesmír.
791 - 4 PLAVBY A LODE S M R T I
Smrť sa často zobrazuje ako začiatok plavby (791).
Napríklad Vikingovia pre svojich mŕtvych stavali okázalé
pohrebné lode, na ktorých pálili náčelníkov. Iné spoločen-
stvá uložili mŕtvych na jednoduché člny nazývané lode smrti
(792), ktoré sa pokladali za symbolické kolísky pre tých, čo
sa zrodia znovu. V Egypte mohli požehnaní mŕtvi dúfať, že
795
Pozri aj:
798 Zlo, s. 162
sa stretnú s bohom slnka počas jeho nočnej plavby podsve-
tím. Objavenie cédrových člnov v blízkosti hrobiek hod-
nostárov dokazuje silu tejto symboliky.
Presvedčivý bol aj klasický mýtus o převozníkovi
Cháronovi, ktorý prevážal duše do podsvetia. Preto v antic-
kom Grécku pochovávali mŕtvych s mincou (793)
v ústach, aby mali Cháronovi čím zaplatiť.
Myšlienka, že duša sa plaví po mori, podčiarkuje
dávnu vieru pobrežných národov, že umierajúci človek
sa posledný raz nadýchne pri odlive (794).
ZVIERATÁ
Zvieratá spájané so smrťou sú zvyčajne okrídlené, naprí-
klad sova, havran, vrana a netopier, pričom všetky majú
zlovestnú symboliku. „Sprievodcovia duší", napríklad
pes (796), sa objavujú v rôznych kultúrach ako tvory
sprevádzajúce človeka z pozemského života
k smrti. Šakaly, napríklad egyptský Anubis (797),
ktorý sprevádzal mŕtvych do podsvetia a vlky (798),
ktoré sa objavovali v legendách severoamerických
Indiánov, majú tú istú symboliku.
Stúpenci Zarathuštrovho náboženstva v Indii
priviedli k posteli umierajúceho psa, aby po
smrti mohol v jeho očiach vidieť odraz sveta.
i stavy a podmienky: smrť 300/301

» Aztécky boh v podobe psa Xoltl hral ochrannú úlohu v pod- že sa bezpečne dostane na druhý svet, pretože zlí, duchovia
svetí a prevádzal duše aj cez mayskú rieku smrti. Delfín (799) sa nepriblížia, kým sa ozýva hlas zvona.
hral podobnú úlohu v krétskych, etruských a gréckych
legendách, pričom mal vodiť duše na Ostrov požehnaných. 805 KOMÉTA
Kôň (800) je ďalším zvieracím symbolom spojeným so Kométy, podobne ako iné nezvyčajné kozmické úkazy, mali
smrťou a odchodom na druhý svet. Podoby koni nachá- zvyčajne zlovestný význam a kedysi sa verilo, že predpove-
dzame na stenách niektorých pohrebných jaskýň pravdepo- dajú smrť dôležitých ľudí. Keď umierajú chudáci, vtedy
dobne s týmto istým významom. Podobne ako u psa, aj vní- kométy nevidno, ale pred smrťou princov horia aj nebesia.
mavosť a zmysly koňa viedli k viere, že je v kontakte Túto myšlienku nachádzame aj v Shakespearovej dráme
s duchovným svetom, a toto mohlo poslúžiť ako základ sta- Julius Caesar.
rého zvyku viesť koňa bez jazdca (801) na vojenských alebo
štátnych pohreboch. Povery a legendy často tvrdili, že kôň
vidí duše mŕtvych, ktorí na ňom jazdia, ako napríklad v stra-
šidelných príbehoch o bezhlavom jazdcovi
Pozri aj:
(802). V súvislosti so smrťou sú tieto tajomné
799 Spasenie kone zvyčajne bledej farby, napríklad kôň,
a vykúpenie, s. 318
na ktorom sa nesie smrť v biblickej Knihe
803 Ochrana, s. 23 zjavenia.

803 ZVONČEK ~
Zvonček je symbol božieho hlasu a kedysi sa zvonilo nielen
preto, že niekto zomrel alebo sa konal pohreb, ale aj pred
smrťou, a vtedy sa toto zvonenie nazývalo umieračik (804).
Zámerom tohto zvonenia bolo oznamovať zomierajúcemu,

P
Duchovný život

Božskosť a svätosť 304

Spasenie a vykúpenie . .. 316

Predstavy duše 322

Nesmrteľnosť a večnosť . . 325

Znovuzrodenie
a vzkriesenie . 330

Osvietenie a premena ... 340

Vzostup a vesmírna o s . . . 348

Očista, odčinenie
358

Veštba . . 368
 duchovný život: božskosť a svätosť 304/305
BOŽSKOSŤ A SVÄTOSŤ
806 SVETLO
V mnohých náboženstvách sú svetlo a božskosť takmer syno-
nymami a často sa používajú v rovnakom význame ako epi-
tetá na označenie svätého. Alah sa nazýva Svetlom neba
a zeme; Kristus Svetlom sveta a Budha Svetlopn-Ázie. Z dáv-
nejších kultov slnka a ohňa vychádzajú syrfibolicky rôzne
formy glorioly (807) alebo vyžarovania svetla, ktoré používali
umelci na označenie božskosti alebo svätosti nejakej postavy.
Apolón v gréckej mytológii a lyíítras na Strednom východe
boli bohovia Slnka a zobrazovali ich ^ vyžarujúcimi lúčmi
alebo žiarou okolo hlavy, ktorá sa neskôr nazývala svätožiara
(808) alebo zlatá koruna. Nimbus okolo hlavy Krista sa nie-
kedy objavuje v tvare svetelného kríža (809).
Umelci konca 16. stor.J napríklad Tizian, často používali sve-
telné lúče na pozadí maľby, ktoré symbolizovali božskosť.
>;-Dacfiôvná^ymbolika svetlá sa stala hnacou silou architektonickej
ŕevQlúcie, ktorej produktorti boli gotické katedrály. Vyznačovali
sa najmä vysokými úzkymi oknami s farebným sklom (810),
ktoré mali poskytovať „nemateriálne všetkému materiálnemu."

811 AUREOLA Pozri aj:

Aureola sa objavila už v byzantskom 806 Vedomosti a učenie, vala nielen božskosť Krista, ale aj posvätnosť celej Svätej
umení v 6. stor., predstavovala sve- s. 134; Žiaľ, smútok rodiny, anjelov, svätých a dokonca aj panovníka a jeho
•fl^elanchólia (Súmrak),
telný-kftth okolo hlavy a symbolizo- manželky ako predstaviteľov Boha na zemi. Zvyčajne sa
 maľovala v tvare plochého disku za hlavou, hoci počas rene-
sancie sa začala objavovať v podobe vznášajúceho sa kruhu
a takto sa zachovala dodnes.
812 ZLATO
Symbolika svetla, slnka a ohňa a jeho božskosť sa vyjadrovala
aj kovom, ktorý sa na ne podobal svojím leskom, napríklad
zlatom. V sakrálnom umení už byzantskí umelci pozlacovali
(813) svoje diela a neskôr mnohí ruskí maliari ikon i stredo-
vekí európski umelci vyjadrovali božskú auru a vyžarovanie
pozlacovaním. Okrem toho tento odtieň vnášal do kostolov
svetlo. Zlatá bola posvätným odtieňom aj v budhizme.
V Egypte sa zlato považovalo za telo boha slnka Ra
a v Mexiku za výkaly aztéckeho boha slnka Huitzilopochtliho.
814 BIELA
Biela je farba maximálneho svetla, a preto sa stala znakom
duchovnosti, svätosti a čistoty. Biele rúcha nosili príslušníci
mnohých rádov tak v mnohých civilizáciách, ako aj v kres-
ťanskom svete. Do bieleho rúcha sa odieva aj pápež.
815 SLNKO
Slnko zovšadiaľ vidieť ako stred vesmíru. V mnohých
kultúrach a tradíciách sa uctievalo ako skutočné, niekedy
Pozri aj:
ako najvyššie božstvo. Rímski cisári
sa vzdali svojho kultu Sola, boha 812 Bohatstvo
a prosperita, s. 66
Slnka, až vtedy, ked ich r. 324 cisár
Konštantín obrátil na kresťanskú vieru. 814 žiaí, smútok
V rímskej armáde v 3. storočí bol veľmi a melanchólia,
obľúbený mužský solárny kult nazý- s. 255; Porážka, zba-
bělost a zrada, s. 280
vaný mitraizmus (odvodený od indo-
-iránskeho boha slnka), a tak cisár
Aurélius označil 25. december ako deň narodenia Mitru,
„neporaziteľného Slnka". Tento dátum neskôr prebrali aj
kresťania ako symbolický deň narodenia nového svetla,
teda Ježiša.
V Peru a Egypte dosiahli kulty slnka najvyšší stupeň roz-
voja a predpokladané príbuzenstvo medzi monarchiou
a bohom-otcom, umožňovalo kráľom tvrdiť o sebe, že
majú božský pôvod.
Ako symbol božskosti sa slnko často považovalo
za základného zástupcu najvyššej bytosti. V kresťanskej,
islamskej a hinduistickej tradícii predstavovalo božie
oko (816) stelesnenie božej vševedúcej a vševidiacej
moci a schopnosti vyžarovať lásku a silu, ktorá bola
základom všetkého života. Dante tvrdil, že nijaký iný
viditeľný predmet nie je vhodnejším symbolom
samého Boha.
817 DISK
Disk je najčastejším symbolom slnka v Egypte a na Stred-
nom východe. Okrem toho slnko sa objavuje v tvare
žiariaceho disku aj v Indii a je tu spojený s mocou a silou
boha Višnua.
Okrídlený disk vyjadruje zvrchovanosť orla a môže
symbolizovať slnko, ako aj nebeského boha. Bol to
symbol iránskeho boha svetla Ahura Mazdu, v Babylonii
a Asýrii bol symbolom Šamaša a Aššura.
818 MESIAC
V raných kultoch bol Mesiac druhým božským
symbolom hned za Slnkom. Len v niekoľkých kultoch
predstavoval Mesiac samého boha-otca, konkrétne
v Japonsku, Oceánii a v starobylom teutónskom svete.
Okrem toho, že pribúdajúci Mesiac je spojený s Pannou
Máriou, sám Mesiac je symbolom čistoty a božskej
posvätnosti.
819 OHEŇ
V starobylom Iráne sa oheň považoval za prejav božskosti
a bol ústredným miestom obydlia. Tá istá symbolika
sa objavuje v tradíciách severoamerických Indiánov.
Oheň je aj symbolom Jahveho, ktorý podľa Biblie hovorí
z horiacej hory, horiaceho kra a ohnivého
Pozri aj:
stfpa (týmto symbolom sa označoval
818 Ženskosť
aj Budha).
a materstvo, s. 123
Plameň (820) je symbolom božskosti v čín-
819 Vzostup a ves-
skom umení a predstavuje božieho ducha,
mírna os, s. 348;
Očista, odčinenie keď je na alchymistických ilustráciách zobra-
a uzmierenie, s. 359 zený vnútri trojuholníka. Je aj atribútom indic-
kého boha Višnua, Šivu a Krišnu. V kresťan-
stve horiaca sviečka alebo lampa vo výklenku
symbolizuje prítomnosť Boha.
821 PLANÉTY
Celé tisícročia sa verilo a tradovalo, že planéty sú žijúci
bohovia. Preto boli planéty personifikované v podobe
bohov a bohýň, ktorých vlastnosti a moc boli v mytológii
dobre známe prostredníctvom symbolov. Okrem Slnka
a Mesiaca malo ľudský život ovplyvňovať ďalších päť
viditeľných nebeských telies. Tieto planéty dostali
rímske názvy podľa bohov, ktorí ich zosobňovali.
Podľa dôležitosti to boli Jupiter (822), ktorého v Grécku
volali Zeus a v Mezopomámii Marduk; Saturn (823)
alebo Kronos, Ninib; Merkúr (824), Hermes, Nabu;
Venuša (825), Afrodita, Ištar; a Mars (826), Ares,
Nergal.
 Bohovia reprezentujúci planéty sa v umení zobrazovali
Alaha zakázané. Iné kresťan-
s hviezdou (827), ďalším symbolom božskosti. Päťcípová
ské symboly najvyššej
hviezda (828) bola v Babylonii symbolom boha slnka Šamaša.
bytosti sú: ruka (833)
Mnohé nebeské kráľovné nosili korunku
objavujúca sa z obla-
z hviezd (829), napríklad Ištar kov, oko (834) alebo
v Mezopotámii, Izis v Egypte, oko v trojuholníku.
ale aj Panna Mária. Trojuholník (835)
predstavuje kresťan-
830 N A J V Y Š Š I A BYTOSŤ skú Trojicu - Boha
Prvotná viera v najvyššiu bytosť bola Otca, Syna a Ducha
veľmi rozšírená a neobmedzovala sa len na monoteistické tra- Svätého, teda symbol
dície. Symbolov predstavujúcich túto vyššiu formu božskosti neviditeľnej božskosti
nie je veľa. Možno to odráža všeobecný pocit, že táto bytosť v troch rôznych podobách.
(alebo „nebytosť") nemôže byť poznaná, videná, dokonca ani Boh sa niekedy zobrazuje s trojuholníko-
pomenovaná. Hoci v Biblii sa hovorí o Bohu alebo o Pánovi, vou aureolou (836). Trojicu symbolizujú aj tri prepletené
jeho posvätné meno v hebrejčine sa skladá zo štyroch písmen ryby (837) alebo ryba s tromi hlavami. Táto odvodená
JHVH, Jahve. Približný preklad znie „Ja som". podoba ryby je ranouJassťansKSĹTpredstavou Kristaln
V kresťanskom umení sa postava boha ako nebeského sa objavoyala-flcľnmskych pečatiach a lampách. Ryba má
Otca (831) s "dlhou bradou a kučerami objavuje len v rene- Catný význam aj v iných náboženstvách, ale zostala
sančnom, umení (pravdepodobneTraložená na klasických, predovšetkým posvätným symbolom Ježiša, pre-
predstavách Jupitera). Predtým sa Ježiš zobrazoval ako Pozri aj: tože grécke slovo ryba je akronymom výrazu
' tnkamovaný Boh. 837 Plodnosť, „Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ". V umení sa
Číslo jeden (832) je symbolom boha nielen vjudaizme a Kristus s holu-
a kresťanstve, ale aj v islame; kde sú predstavy alcresby

*
839 TRIMÚRTI
Brahma, Višnu a Šiva sym-
bolizujú v indickom umení
božskú jednotu a často sa
V metafyzike ho reprezentuje bod (842), ktorý kon-
zobrazujú v podobe trojhla-
centruje a obsahuje význam všetkého. Aj osové
vej postavy nazývanej
symboly všetkých druhov, od stĺpov až po hory alebo
trimúrti. Táto posvätná tro-
stupňovité chrámy, môžu reprezentovať stred.
jica neoznačuje monoteis-
V grafike sa niekedy znázorňuje ako bod alebo malý
tické božstvo ako v prípade
krúžok uprostred krížového útvaru alebo uprostred
kresťanskej Trojice, ale je
kruhu. Bod v kruhu je aj dávnym symbolom
zhutněnou predstavou
boha slnka.
stvorenia, zachovania
a deštrukcie v materiálnom Symbol kabalistickej spoločnosti rozenkruciánov

svete. Aj Šiva sa môže obja- predstavoval ružu (843) uprostred kríža, symbolizujúcu

viť v tomto význame ako Kristovo srdce, božie svetlo uprostred kolesa
postava s tromi hlavami. Živoťf,', [ki

leho trojitú moc reprezen- 844 H Á K O V Ý KRÍŽ

Hákový kríž alebo svastika odpradávna znázorňoval štyri
tuje aj trojzubec (B4Q),
smery vesmíru. V starovekom svete, predovšetkým v indo-
ktorýsi niekedy prívrženci -iránskom kulte to bol symbol slnka a nebeského boha.
(Toto poslúžilo ako základ pre jeho .použitie v antisemitských
jeho kultu kreslia na čelo. skupinách v Rakúsku pred 1. svetovou vojnou ako emblému
árijskej čistoty.) Hákový kríž bol spojený
Pozri aj: aj s inými božstvami, vrátane Krista,
841 STRED 843 Smrteľnosť a po- napríklad na nápisoch v podzemných
Stred je vo väčšine náboženstiev symbolom čistej minuteľnosť s. 36 pohrebiskách. V judaizme znázorňoval
844 Moc, s. 88 najvyššiu bytosť.
bytosti, podstatou boha alebo sídlom božskej bytosti.
845 - 6 H R O M A BLESK
Hrom (845) a blesk (846) boli symbolicky spojené s mno-
hými nebeskými bohmi. V Exoduse reprezentujú
prítomnosť Boha vyslovujúceho desať Božích prikázaní:
hrom predstavuje boží hlas, blýskanie jeho písané slovo.
Blesk, často znázorňovaný v podobe kľukatých šípov,
je symbolom božskej autority v ruke Dia
Pozri aj: (Jupitera) v grécko-rímskom panteóne,
845 - 6 Plodnosť ale aj iných mocných mužských bohov,
(Voda), s. 49 - 50 napríklad škandinávskeho Thora. V Severnej
847 Smrteľnosť Amerike a južnej Afrike božskú moc hromu
a pominuteľnosť, a blesku personifikoval obrovský dravý vták,
s. 36
v Amerike sa nazýval „vták hromu".
O ľudoch, ktorých zasiahol blesk, sa hovorilo, že nesú
Božie znamenie.
847 VIETOR
Bohovia vetra boli dôležití v mnohých kultoch, najmä v pred-
kolumbovských časoch. Prúdenie vzduchu má však aj vše-
obecnejšiu a prenikavejšiu symboliku ako metafora podstaty
božskosti - sily, ktorú možno cítiť, ale nevidieť ju - je nevidi-
teľná, ale všadeprítomná. V kresťanstve sa vietor stal symbo-
lom Svätého Ducha, ako sa hovorí aj v Genezis: „Zem však
bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží
sa vznášal nad vodami."

SPASENIE A VYKÚPENIE
848 KRÍŽ
Spasenie je prvotným významom kresťanského kríža okrem
toho, že kríž je symbolom viery. Predstavuje vykúpenie
z hriechov prostredníctvom obete človeka-boha Ježiša a sľub
nekonečného života tým, ktorí v neho veria.
Tradičný kríž má priečku v hornej tretine.
Takýto tvar má aj krucifix (849) s posta-
vou muža na jednoduchom kríži.
Existuje desať hlavných tvarov kríža
a stovky jeho heraldic-
kých podôb.
Grécky kríž (850)
má nad priečkou
v hornej časti ešte jednu
kratšiu priečku a na nej je
hanlivý nápis, ktorý nad Ježiša umiest-
nili Rimania: INRI - Ježiš Nazaretský,
kráľ Židov. Tento kríž sa nazýva dvojitý.
Kríž v tvare Y (851), ktorý nosia na
rúchach kňazi, je grafickým znázornením
Ježiša visiaceho na rukách. Tento tvar bol
spojený aj s predstavou muža visiaceho
na Strome života (852), dávnom sym-
bole obnovy pomocou obetného baránka
duchovný život: spasenie a vykúpenie 316/317
v ľudskej podobe. Na niektorých stredovekých maľbách
sa Ježiš zobrazuje častejšie ukrižovaný na strome ako
na kríži.
Prvý kresťanský tvar kríža, známy pod názvom
chĺ-ró (853), mal pre oddiely Konštantína Veľkého, ktoré
niesli tieto emblémy do boja r. 312, význam spasenia.
Bol vytvorený z gréckych písmen XP a mohol byť
skratkou nielen slova Kristus, ale aj
„chreston" s významom dobré znamenie.
Bol teda nielen talizmanom, ale aj
duchovným symbolom. V Egypte koptická
cirkev interpretovala ankh (854), staro-
dávny kríž s očkom v hornej časti, ako
symbol večného života prostredníctvom
Krista, pričom očko znamenalo pokračo-
vanie.
855 A G N U S DEI
Agnus Dei (baránok Boží) je symbolom znázorňujúcim
jahňa s krížom alebo svätožiarou v tvare kríža so zástavou
symbolizujúcou víťazstvo nad smrťou prostredníctvom
Ježiša Krista. Obetovať krv baránkov počas židovskej Veľkej
noci bol zaužívaný hebrejský zvyk a symbol spasenia už
v čase Ježišovej smrti.
 duchovný život; spasenie a vykúpenie 318/319

856 KOTVA
Kotva bola nielen tajným znamenfm kresťanov, predstavujú-
cim kríž, ale apoštol Pavol ju používal ako symbol spásy
prostredníctvom jej širšieho významu ako osudového
nástroja bezpečnosti na mori v búrlivom počasí. V liste
Hebrejom 6:19, apoštol hovorí sužovaným kresťanským
sektám, aby sa spoľahli na spasenie ako na „istú a pevnú
kotvu duše".

857 DELFÍN
Delfín prepichnutý trojzubcom alebo delfín s kotvou bol dal-
ším raným kresťanským symbolom spasenia prostredníctvom
Krista. Legendy a mýty z oblasti Stredomoria hovoria o delfí-
noch, ktoré zachránili ľudí a zohrali
dôležitú úlohu pri upevnení tejto
Pozri aj:
symboliky. Delfína niektorí považovali
za „veľkú rybu", ktorá prehltla 857 Smrť, s. 300

Jonáša, a v dôsledku toho vznikla

analógia medzi týmto príbehom a Kristovou smrťou
a zmŕtvychvstaním.

858 ARCHA
V stredovekom sakrálnom umení sa Noemova archa niekedy
objavuje ako symbol cirkevných doktrín spásy; Ježiš ako
 Spasiteľ sa porovnáva s archou
Pozri aj: Odtiaľto pochádza názor, že svätý grál je
ako spásou celého ľudstva.
859 Úrodnosť a hoj- kalich, ktorý sa používal pri Poslednej večeri,
nosť, s. 63 alebo stratený kalich
859 - 60 HROZNO A KRV
860 Dualita a zjedno- s Ježišovou krvou,
Na kresťanských hroboch tenie, s. 289 ktorú zachytil Jozef
sú strapce hrozna (859) 861 Smrteľnosť a po- z Arimatey pri jeho
symbolom spasenia a vykú- minuteľnosť (Kalich),
S. 3 7
ukrižovaní.
penia. Symbolické spojenie
medzi hroznom a božím požeh- 862 PRAMEN
naním je veľmi staré. V Biblii je výhonok révy Symbolika čistoty vody z prírodných prame-
s hroznom prvým symbolom, že sa Izraelci dostali do ňov ovplyvnila dávne mýty o prameni pod
Zasľúbenej krajiny. Kresťanstvo tento symbol zdedilo Stromom života, ktorý zmýval všetky
a dodalo mu nový význam, spájajúc Ježiša s vínom hriechy. Tento prameň tiekol rajom
a víno s jeho posvätnou krvou (860). Podľa Ježišových štyrmi smermi a bol kresťanským symbolom
slov: „Ja som ozajstné víno a môj Otec je vinár," spásy. Medzi obyvateľmi púští bola symbolom spasenia
veriaci súdia, že jeho krv zmýva hriechy a má symbolický studňa (863). Objavuje sa napríklad v biblickom príbehu
význam kresťanského spasenia. o Bohu zosielajúcemu Agar a jej synovi Izmaelovi studňu,
pretože umierali od smädu potom, čo ich Abrahám vyhnal
861 GRÁL do divej prírody. Spojenie medzi vodou a spasením je jed-
Stredoveké legendy a romantické príbehy o hľadaní ným z aspektov kresťanského krstu, hoci bol prvotne očist-
svätého grálu vyvolali medzi učencami nezhodu ným rituálom.
ohľadom tohto symbolu, ale v kresťanskom myslení
je agát symbolom hľadania božieho odpustenia a spase-
nia - prostredníctvom osobného prijímania Krista.
PREDSTAVY DUŠE duchovný život: predstavy duše 322/323

864 P E R S O N I F I K Á C I A DUŠE
Klasické predstavy duše ju znázorňujú ako malú vznášajúcu 867 VTÁKY
Takmer univerzálne spojenie medzi vtákmi a duchovnou
sa postavičku, vchádzajúcu do tela pri zrodení a odchá-
stránkou ľudskej podstaty je dôvodom, prečo sa vtáky
a dzajúcu vo chvíli smrti. V gréckej mytológii je Psycha (865),
stali najčastejšími symbolmi duše. Podľa hierarchie
JĚzá čo doslova znamená duša, najznámejším zosobnením
vtákov Rimania vypustili orla (868) z pohrebnej hranice
viery, že v ľudskom tele je prítomná duša. Podľa
panovníka ako symbol jeho odchodu do posmrtného
rímskeho spisovateľa Apuleina krásna Psycha získala
života.
nesmrteľnosť prostredníctvom svojej nehynúcej lásky
Obyvatelia Egypta verili,
k bohovi Erosovi. Spojenie medzi dušou a láskou
že jednotlivec má niekoľko duší.
má veľký význam dodnes.
Duchovný prvok, ktorý opúšťal telo
po smrti, bol Ba (869), zobrazovaný
866 MOTÝL
ako sokol s ľudskou hlavou. Ka (870),
V umení sa Psycha často zobrazuje ako okrídlený motýľ.
ktorý symbolizoval osobnosť mŕtveho,
Paralela medzi motýľom vyslobodzujúcim sa z tmavej kukly
zostával vedľa tela v tvare pohrebnej
a dušou opúšťajúcou telo po smrti sa objavuje v mnohých
sochy.
kultúrach. S predstavami duší ako motýľov sa stretávame
v Afrike, Ázii, Mexiku aj na Novom Zélande. Tú istú symbo-
871 MYSTICKÁ ISKRA
liku majú v kresťanských hrobkách a na maľbách, kde
Mnoho mystických tradícii založených na dualite tmy
Kristus drží v ruke motýľa.
a svetla tvrdí, že ľudská bytosť obsahuje iskru božieho
ducha, vnímanú v podobe svetla. Po smrti sa táto duchovná
Pozri aj:
energia môže uvoľniť z materiálneho tela, v ktorom sídlila,
866 Osvietenie a premena, a vrátiť sa k bohu.
i s. 347
Túto koncepciu človeka ako súčasti univerzálnej duše
nachádzame v orfických, gnostických a kabalistických pred-
 duchovný život: predstavy duše 324/325
NESMRTEĽNOSŤ A VEČNOSŤ
stavách. Kabalistickým znakom božej iskry v materiálnom 874 ARCHITEKTURA HROBIEK
tele bol kruh so štvorcom vo vnútri. Nesmrteľnosť v zmysle pokračovania života v duchovnej
Existuje tu aj podobnosť s indickými filozofickými a nábo- sfére symbolicky predstavujú mnohé veľkolepé hrobky
ženskými tradíciami o kozmickej duši (872), ktorej nedoko- a hroby, napríklad tisícky masívnych plochých pohreb-
nalé prvky sa reinkarnujú do materiálneho sveta. ných komôr alebo náhrobných kameňov (875)
a vertikálne postavených kameňov nazývaných menhiry
873 JAŠTERICA (876), v severozápadnej Európe z neolitu a ranej
Schopnosť jašterice vyzliecť sa | doby bronzovej. Predstavy a artefakty spojené s nimi
z kože a niekedy stratiť naznačujú kult matky, hrdinov a predkov, ktorých
chvost je v niektorých duše žijú ďalej, a tieto monumenty prosia o ich ochranu
kultoch spojená so zno- a pomoc.
vuzrodením a s dušou. Egyptské pyramídy (877) sú najvýznamnejším
Preto sa jašterica architektonickým stvárnením nesmrteľnosti. Mali
objavila ako motív symbolizovať spojenie medzi pochovaným faraónom
na niektorých cirkev- a nikdy neumierajúcim slnkom. Ich prvý
ných kadideľniciach architekt Imhotep bol najvyšším kňazom
a svietnikoch. Povery tvr- boha slnka Ra. Pyramídu pre faraóna
dia, že duše v podobe jašteríc Džósera v Sakkáre postavil cikcakovito,
môžu vyliezať z úst spiacich ľudí a vracať sa do nich ale neskorší stavitelia plnili a spev-
pred úsvitom. Potvrdzujú to aj staré ňovali pyramídy vápencom, lebo
Pozri a]:
arabské legendy, že duša počas spán- táto hornina odrážala slnečné
873 OCIsta, odčinenie
ku opúšťa telo. svetlo a bezpečne upevňovala
a uzmierenie, s. 361
štruktúru. Symbolizoval
„nekonečný materiál".
878 MESIAC
Mesiac sa vyznačuje vlastnosťou ubúdať a pribúdať, a preto
sa stal symbolom nesmrteľnosti takmer na celom svete. Je
spojený s mýtmi o smrti a znovuzrodení bohov, ako aj ľudí.
Polmesiac sa niekedy objavuje v tomto význame v pohreb-
nom umení aj na islamských hroboch, kde sa zobrazuje
spolu so Stromom života. Čínska legenda hovorí, že na
Mesiaci pod vavřínovým krom mesačný králik (879) namie-
šal elixír života.
880 OVOCIE
V mytológii a legendách sa často objavuje povera, že
nesmrteľnosť sa dá dosiahnuť, ak človek zje nejaké zá-
zračné ovocie alebo bylinky. Stálou témou týchto legiend je
zriedkavosť nesmrteľnosti a problém získať ju. Jedna z dva-
nástich Heraklových úloh spočívala v tom, aby priniesol
zlaté jablká (881) zo záhrady Hesperidiek (dcér noci). Jablká
rástli na strome, ktorý strážil hrozný had. Podľa jednej ver-
zie mýtu Herakles presvedčil titana Atlasa, aby mu jablká
odtrhol, zatiaľ čo sám zaňho podržal nebeskú klenbu.
Jablká z tejto záhrady znamenajú nesmrteľnosť. Takmer
opačnú symboliku predstavuje vyhnanie Adama a Evy z raj-
skej záhrady nesmrteľnosti, pretože zjedli jablko zo stromu
obtočeného hadom.
J/"
V čínskej mytológii sú ovocím nesmrteľnosti broskyne
(882), a preto sa tento motív často objavuje aj na čínskom
porceláne. Kráľovná neba údajne vlastnila broskyňu zo
Stromu nesmrteľnosti, ktorý kvitol raz za tritisíc rokov
a posvätné broskyne dozreli až o tritisíc rokov.
883 - 91 RASTLINY A S T R O M Y
Babylonský epos o Gilgamešovi hovorí o tom, ako sa
hrdina stretol s nesmrteľnosťou ďaleko za Vodou smrti.
Nesmrteľnosť mu povedala o zázračnej byline (883),
ktorá rastie na dne mora. Gilgameš ju získal, ale ukradol
mu ju had (884), ktorý sa sám omladil tak, že zhodil
starú kožu. Nesmrteľnou bylinou môže byť aj voňavý
vavrfn (885), ktorý mal údajne zázračnú moc.
Pozri aj:
Spájal sa s nesmrteľnosťou a tak sa stal sym-
878 Plodnosť, s. 44; bolom víťazov, ktorých mená si zaslúžili večný
Ženskosť a materstvo, život. V Číne vavrín súperí s broskyňou zo
s. 123 |
Stromu nesmrteľnosti. Halucinogénna huba
879 Plodnosť, s. 48 (886) bola v Číne údajne potravou nesmr-
882 Pravda a lož, teľných.
s. 168 Láskavec (887), odolná kvitnúca rastlina,
884 Ochrana, s. 30; bol častým motívom na gréckych hrobkách
Zlo, s. 155 ako symbol nesmrteľnosti. Počas čínskeho
885 Zdravie, s. 85 sviatku na počesť Mesiaca sa symbolicky
ponúkal mesačnému králikovi s tým istým významom.
Nesmrteľnosť v Číne symbolizuje aj ginkgo (888), ktoré
vraj bolo najstarším stromom zo všetkých a prežilo bez
zmeny až do dnešných čias. Pestovalo sa v blízkosti
chrámov. Aj niektoré ihličnany boli spojené s nesmrteľnos-
ťou. Preto sa borovica (889) pestovala v blízkosti čínskych
hrobov a v západnej tradícii sa na hroboch často objavuje
cyprus (890).
V židovsko-kresťanskej tradícii bol symbolom nesmrteľ-
nosti agát (891); z tvrdého agátového dreva sa budovali aj
izraelské svätostánky.
SOMA A MEDOVINA
Soma (892), narkotický nápoj, pravdepodobne vyrábaný
z huby Amaniti muscaria, hral dôležitú úlohu v starobylých
védských a hinduistických očistných a obetných rituáloch.
V indickej tradícii nektár nesmrteľnosti zosobňoval boh
toho istého mena.
Cieľom hathajogy je viesť energiu chrbticou takým
spôsobom, aby sa z adeptovho tela uvoľnili jedy ilúzií
a potom sa naplnilo duchovnou somou, pričom do-
siahne najvyšší stav vedomia. Len úplná iden-
tifikácia s univerzálnou dušou môže viesť
k nesmrteľnosti.
Podľa keltských tradícii bohovia pili medo-
Pozri aj:
vinu (893), ktorá bola nápojom nesmrteľnosti.
894 Suverenita,
Vyrábala sa z fermentovaného medu, zmieša-
s. 104; Bdelosť/; '
a ostražitosť, S.,140; ného s koreninami a vodou a podobala sa
Nenásytnosť, hrabi- ambrózii, ktorú pili nesmrteľní bohovia v gréc-
vosť, lenivosť kych legendách.
a pýcha, s. 193
894 PÁV
V dávnom svete ľudia tohto vtáka nepoznali, ale uctievali
ho, čo viedlo k vzniku legiend o nezničiteľnosti jeho mäsa.
Možno preto bol velebený v rímskych kráľovských obradoch
a ceremóniách a stal sa symbolom nesmrteľnosti.
895 CIKÁDA
Cikády sa v Číne niekedy pochovávali spolu s mŕtvymi
ako symboly nesmrteľnosti. Tá istá symbolika sa objavuje
aj v gréckej mytológii o Titonovi, mŕtvom, ktorého
udržiavala nažive ambrózia. Tú mu dávala bohyňa súmraku
Eos (Aurora), ktorá ho milovala. Keď zistila, že ho ochráni
pred smrťou, nie však pred starnutím, zľutovala sa nad
jeho chatrnosťou a premenila ho na nesmrteľnú cikádu.
Symbolika je pravdepodobne založená na dlhovekosti
tohto hmyzu napriek jeho vyschnutému vzhľadu.
ZNOVUZRODENIE A V Z K R I E S E N I E

896 FÉNIX
Tento mýtický tvor je najznámejší zo všetkých symbolov
znovuzrodenia. Grécki a rímski spisovatelia tvrdili,
že fénix bol osamelý vták, ktorý žil asi päťsto rokov
a potom sa obetoval v hniezde z myrty, zapálenom
slnečnými lúčmi. Z jeho popola vyrástol nový fénix, ktorý
odniesol hniezdo do Heliopolisu, hlavného mesta egypt-
ského kultu slnka, a venoval ho bohu slnka Ra.
Pôvodne mohol byť fénix poetickým symbolom
vychádzajúceho slnka, akým bola v Egypte volavka (897).
Legenda sa však postupne vyvíjala a kresťania videli
vo fénixovi už analógiu s Kristovým zmŕtvychvstaním
tri dni po jeho ukrižovaní. Fénix sa v tomto význame
môže objavovať vedľa kríža na stredovekých maľbách
ukrižovania a niekedy na hrobkách. Je zrejmé,
že umelci si neboli istí jeho výzorom, a preto ho často
maľovali obklopeného ohňom. Vyzeral skôr ako orol,
nie ako volavka.
Pozri aj:
Oheň (898) sám je symbolom znovuzrodenia,
896 Vojna a ví- ako signalizujú aj kresťanské veľkonočné zvyky,
ťazstvo, s. 278
keď sa sviečky najprv zhasnú a potom sa zapália
898 Čistota od „nového ohňa". V kresťanskom pohrebnom
a nedotknuteľ-
umení je urna s plameňom, ktorý z nej vychádza,
nosť, s. 217
symbolom znovuzrodenia.
899 BOHOVIA ZNOVUZRODENIA 901 MÁJ
Znovuzrodenie bohov vegetácie po ich smrti a rozklade Pastier Attis pochádzal z Frýgie
n _ sa stalo dôležitou symbolickou témou v mnohých dávnych a bol taký krásny, že sa doňho
^yms. mýtoch, paralelou medzi uhynutím, rozkladom a obno- zaľúbila bohyňa Kybela. Zjavila
|ä vením rastlín. sa na jeho svadbe, aby si ho od-
ta Oziris v Egypte a Dionýz v Grécku sú známymi viedla. Attis ušiel do hory a tam
^ príkladmi bohov, ktorých údajne roztrhali na kúsky pod borovicou spáchal samo-
počas predohry k ich znovuzrodeniu. Tieto tradície vraždu. Podľa iných mýtov ho
vytvorili základ niekoľkých mysterióznych nábožen- Kybela donútila zbaviť sa muž-
" ^ R R s t ' e v v Rímskej ríši, ktoré súperili s kresťanstvom, skosti. Nasledovatelia kultu
H vI ponúkajúc rituály symbolizujúce zmytie hriechov, Kybely obtáčali vlnenú látku
\ / spasenie, vykúpenie a reinkarnáciu. Kult boha vína okolo holého borovicového
\ J Dionýza prevzali aj Rimania a najdlhšie sa zachoval kmeňa a každú jar okolo neho
v Aténach. Jeho ctiteľky konzumovali surové mäso zvie- tancovali. Zvyk tancovať okolo
\ rat vo viere, že tým prijímajú krv a telo samého boha. mája, teda holého kmeňa stromu,
jv^ V mysterióznom kulte orfizmu sa Dionýz stal najdôle- sa zachoval aj v rímskych sviat-
žitejšou postavou. koch hilaródií a neskôr sa rozšíril
Primitívnym symbolom procesu rozkladu a znovuzrode- aj do keltského sveta.
nia bolo rozštvrtenie (900), spôsob obetovania, ktorý
praktizovali prví nasledovatelia Dionýza v Malej 902 OUROBOROS
Ázii. Znamenalo to roztrhať zviera alebo človeka Smrť a znovuzrodenie sú súčasťou
Pozri aj:
na kusy a jesť surové mäso, tak ako vo frýgickom symboliky ouroboros, čo predsta-
901 Plodnosť, mýte, v ktorom tohto boha roztrhali a zjedli vuje hada, ktorý prehltol vlastný
s. 46
titani. chvost. V gréckom orfistickom
 kulte je prázdny priestor, vytvorený telom hada,
Pozri aj:
určený na prevtelenie. V Egypte tento symbol
904 Moc, s. 88 predstavoval kruhovú dráhu Slnka, vchádzajú-
906 Plodnosť, ceho do podsvetia v noci a znovu sa objavujú-
s. 44; Ženskosť ceho každé ráno. V gnostickom myslení pred-
a materstvo, s. 123 stavoval nekonečný kolobeh prírody, ktorá sa
909 Bohatstvo neustále obnovuje. Tento symbol predstavuje
a prosperita, s. 65 nekonečnosť, sebestačnosť a obnovu.
908 $triedmosť Had (903) sám je takmer všade vo svete
a pokora, s. 189
spájaný s reinkarnáciou a znovuzrodením, pre-
tože má schopnosť zhadzovať kožu.
904 - 5 K O L E S O A DISK
V hinduistickom a budhistickom umení je koleso (904) sym-
bolom cyklov materializácie - narodenia, smrti a znovuzro-
denia. Disk (905) alebo pevné koleso ešte pred vynájdením
spíc predstavovalo v Egypte znovuzrodenie do nového
života pre svoju podobu s kruhovitou dráhou znovu sa
objavujúceho Slnka.
906 MESIAC
Mesiac sa stále mení a na tri dni dokonca celkom zmizne. Je
to jeden z najpôsobivejších prírodných symbolov vesmírnych
a pozemských cyklov zrodenia, rastu, starnutia, smrti a zno-
vuzrodenia. V niektorých tradíciách bol bránou do posmrt-
ného života alebo predstavoval prechodný domov význam-
ných mŕtvych, ktorí boli predurčení na znovuzrodenie
a návrat na zem.
8 KOSTI A POPOL
Kosti (907) boli v mnohých dávnych kultúrach
symbolom znovuzrodenia, ako aj smrti. Preto
sa pochovávali veľmi starostlivo ako materiál,
ktorý mal prežiť, vydržať a použiť sa
v budúcom živote. Netýkalo sa to
len ľudských kostí, ale aj kostier zvierat,
ktoré sa často pochovávali s mŕtvym, aby mal
na čo poľovať, keď sa znovu narodí. Popol
(908) sa tiež používal ako symbol znovuzrode-
nia, najmä vo zvykoch severoamerických
Indiánov.
909 V A J C E
Takmer na celom svete je vajce ústredným symbolom
znovuzrodenia, ako aj stvorenia. Predstavuje zmŕtvych-
vstanie Krista počas kresťanských veľkonočných obradov,
čo sa zachovalo aj vo zvyku rozdávať čokoládové vajíčka.
V gréckom orfistickom kulte, pozoruhodnom vierou
 v spasenie a nesmrteľnosť duše, symbolizovalo vajce 911 OSEMHRAN
nádej na znovuzrodenie. Aj v umení sa objavujú postavy, Osemhranná krstiteľnica je pre kresťanov symbolom znovuzro-
predstavujúce boha znovuzrodenia Dionýza, s vajíčkom denia a večného života. Osemhran je útvar stojaci medzi štvor-
v ruke. com" (symbolizujúcim zem) a kruhom (symbolizujúcim
X / n e b o ) , a preto^používai-fíri rituáloch sym-
910 VEĽRYBA / TjOtiztíjucich prechod z materiálneho do
Starozákonný príbeh nadprirodzeného sveta. V tajomnej náuke
o Jonášovi a veľrybe o číslach sa číslo osem (912) považuje za
sa stal obľúbenou \ symbol obnovy, pretože nasledovalo po
stredovekou alegó- \ takzvanom „korjs pietnom čísle" sedem,
riou, predstavujúcou ^-~-a4jredstavpválo začiatok nového cyklu.
zmŕtvychvstanie
Ježiša Krista. Podľa Biblie Jonáša údajne prehltla 913 VÝCHOD
„veľká ryba" a táto téma sa objavuje nielen na maľbách Kostoly, mešity a často aj hroby sú
a farebnom skle, ale aj v ranom kresťanskom pohrebnom obrátené smerom na východ, pre-
umení. V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš povedal svojim učení- tože tento smer sa tradične spája nie-
kom, že zostúpi do podzemia na tri dni a tri noci, podobne len so slnečnou energiou a božskos-
ako Jonáš strávil presne toľko času v bruchu veľryby, keď ho ťou, ale aj s novým životom, a teda
Boh potrestal za neposlušnost. Tak sa veľryba stala symbo- aj s nádejou na znovuzrodenie,
lom nielen smrti, ale aj oslobodenia od smrti. Obdobie najmä v kresťanskom myslení.
"troch dní a troch no~ďmä zrejmú asociáciu Moslimovia sa počas modlitby
Pozri aj: ~~obraeajú-smeram Jja východ,
s Mesiacom, ktorý tri dni nevidieť a potom
912 Sláva a Šťas- sa znovu objaví. aby tým dali najavo, že sú
tie, s. 73 dtteh««Qe_vyrovnaní s bohom.

m
914 SKARABEUS
917 NARCIS
Chrobák skarabeus, dávny symbol cyklickej obnovy,
V gréckej mytológii je to kvet Persefony. Uniesol ju vládca
sa stal raným kresťanským symbolom znovuzrodenia.
podsvetia, keď nič netušiaca trhala tieto kvety. Každú jar sa
V Egypte bol po stáročia obľúbeným amuletom, smela vrátiť na zem, a tak sa narcis používal počas obradov
pretože bol spojený s bohom vychádzajúceho zasvätených jej matke, bohyni plodnosti a roľníctva Demeter.
slnka, Cheprerom. Jeho zvyk kotúľať pred sebou Na hroboch sa pestoval ako znak znovuzrodenia, symboli-
guľku výkalov sa považoval za analógiu zujúc, že smrť je len obdobie spánku.
s dráhou slnka po nebi. A pre svoju vitalitu
z pohľadu sebareprodukcie sa považoval 918 OBILIE
za symbol znovuzrodenia. Obilie bolo symbolom znovuzrodenia vo všetkých oblastiach,
závislých od pestovania pšenice, jačmeňa, kukurice a iných
915 VČELA plodín. Gréckou bohyňou plodnosti zeme a roľníctva bola
Včela je v Indii symbolom znovuzrodenia, a preto Demeter, ktorá sa často zobrazuje s obilnými klasmi v ruke.
niekedy sa pochovávala do hrobov. Táto symbolika Naučila eleuzínskeho kráľa Triptolema orať
je pravdepodobne založená na tom, že včely a vypestovať obilie zo zrna. Ten sa potom
prezimujú v úli a nevyletujú, čo sa omylom pokladá stal učiteľom roľníctva na celom svete.
za fázu smrti, ale na jar sa vo veľkom množstve znovu Na počesť Demeter dal
objavia. Pozri aj: Triptolemos postaviť
915 Suverenita, v Eleuzíne veľkolepú
916 LOTOS s. 106 svätyňu, ktorá sa stala stre-
V dávnych kultúrach od Stredného východu až po Mexiko 916 Krása diskom jej kultu. Pšenica
je lotos symbolom znovuzrodenia aj stvorenia. Niekedy ho a pôvab, s. 132 a obilie sú dôležitým
s tým istým významom nachádzame v grécko-rímskom 918 Plodnosť, symbolom obnovy aj
pohrebnom umení. s. 51 pre kresťanov.
OSVIETENIE
A PREMENA
919 KVET
Budhu raz jeho žiaci požiadali, aby invvysvetlil; čo je osviete-
nie. On namiesto dlhej kázne zdvihol kvet/ otočil ho v prs-l
toch a usmial sa. Chcel tým povedať, že osvietenie sa|
nedá definovať slovami,
Kvet spojený s osvietením je lotos (920),
symbol otvorenej duševnej múdrosti.
Je symbolom Budhovej povahy, ktorého cásto
zobrazujú sediaceho na rozvinutom jSťosovom
kvete v nirváne. Otvorený lotos je v taoizme
symbolom nekonečného svetla a v hinduizme
nekonečnej čistoty.
921 CHODIŤ OKOLO
Napredovanie smerom k osvieteniu v budhizme
symbolizuje chodenie okolo chrámu, v ktorom sa
odohrávajú rituály uctievania vesmíru. V hindujzme
a budhizme je to tradične smer hodinových ručičiek,
podobne ako Slnko obieha okolo Zeme. V Mekke sa
moslimovia symbolicky približujú k Siedmemu nebu
chodením okolo chrámu opačným smerom, teda v smere
pohybu hviezd.
Pozri aj:
922 ZMENA TVARU
920 Krása a pôvab,
Duchovná premena alebo oslobo-
s. 132; Znovuzrodenie
denie od materiálnej existencie sa a vzkriesenie, s. 338
často vyjadruje zmenou tvaru. Je to
znak nadprirodzenej moci v mnohých legendách
a mýtoch, kde sa bohovia menia na zvieratá.
Zvieracie kože, vtáčie masky a podobné predmety
používali šamani a kúzelníci ako symboly ich schopnosti
zmeniť tvar, opustiť prirodzené a vstúpiť do sveta
duchov.
923 ALCHÝMIA
Starobylá pseudoveda alchýmia predstavovala vieru
človeka, že nájde spôsob, ako z nedokonalej vytvoriť
dokonalú dušu - nie prostredníctvom rôznych techník
a meditácie, ale pomocou chémie. Teória alchymistov
bola založená na tom, že ak materiálne prvky môžu
meniť svoj tvar a zloženie, je možné rozdeliť ich na
pôvodné materiály (matéria prima) a potom použiť
zjednocujúcu a meniacu silu ohňa (924) a vytvoriť
zázračný katalyzátor nazývaný Kameň mudrcov (925).
Tento kameň mal mať schopnosť premeniť iné
kovy na zlato a v duchovnej sfére osvietiť ľudské
pokolenie.
 Kovom najtesnejšie spojeným s premenou bola sa v mytológii Mezopotámie ešte pred písomnými správami
ortuť (926), známa aj ako „živé striebro" pre svoju o Noemovi a jeho arche. Ľudské zločiny, nespravodlivosť
schopnosť ľahko tvoriť zlúčeniny s inými kovmi. a klamstvo sa mali rozpustiť tam, kde sa zrodil život, a viesť
V Číne sa ortuť spájala s drakom a s telesnými tekutinami tak k novému začiatku a objaveniu sa čistejšej a zodpoved-
ako H l semeno a voda. V Indii niesla symbolický význam nejšej civilizácie.
premeny a bola metaforou plynutia duševnej energie
u jogínov. 929 JASKYŇA Pozri aj:
Jaskyne sú v mytológii a legendách 927 Čistota a nedotknu-
927 VODA magické miesta a existuje veľa rozprá- teľnosť., s. 218; Inštinkt,
Voda, podobne ako oheň, je dávnym symbolom premeny. vok o ľuďoch putujúcich do jaskýň. intuícia a podvedomie,
s. 262
Aj biblická Potopa (928) mala tento význam. Objavuje
Pozri aj:
ktorí sa neskôr objavili premenení. Kedysi
934 Smrť, s. 300; sa jaskyne využívali na iniciačné obrady
Spasenie a vykúpenie, a tak sa stali symbolom zostúpenia do hrobu
s. 319
a znovuobjavenia sa človeka v podobe
múdreho a zrelého tvora. Pukliny a jaskyne
boli často sídlami orákul. Grécka jaskyňa Lebadea údajne
vtiahla do hlbín tých, ktorí tam vstúpili, a vracala ich
osvietených.
930 INICIÁCIA
Iniciácia znamená prechod z jedného života do iného.
Je to rituál známy takmer vo všetkých spoločnostiach.
Hoci sa tieto rituály dramaticky menili, základom
všetkých bola idea znovuzrodenia po smrti. Primitívnejšie
rituály zachádzali tak ďaleko, že kandidátov zasýpali
zemou, iné znázorňovali tento prechod pomocou
tela alebo tvora spojeného s transformáciou, napríklad
hada (931).
Obriezka (932) bola dávnym iniciačným rituálom
v mnohých spoločenstvách, kde (napríklad podľa
židovského zvyku) sa vykonávala deťom, čiastočne
z hygienických dôvodov a čiastočne preto, aby ich označila
za „bohom vyvolených". V Libérii sa obriezka vykonávala
v puberte a jazvy na penise iniciovaného sa považovali
za stopy po zuboch krokodíla (933), ktorý ich prehltol ako
deti a vrátil ako dospelých.
934 DELFÍN
Ľudia sympatizovali s delfínmi už v grécko-rímskych
legendách a postupne sa z tohto tvora stal symbol pre-
meny. Delfín bol spojený s Dionýzom (Bakchom), ktorý
sa údajne premenil na delfína, aby krétskych veriacich
odniesol do svätostánku v Delfách. Delfín je obdobou veľryby,
„veľkej ryby", ktorá v biblickom príbehu prehltla Jonáša.
935 VÍNO
V dávnych náboženských rituáloch bolo víno dôležitým
znakom duchovnej premeny, pretože procesí, v ktorom
sa šťava z hrozna postupne premenila na víno, sa ľuďom
zdal zázračný. Okrem toho víno menilo aj tých, ktorí ho
pili. Symbolická premena z ľudského do božského
stavu večnej energie bola zámerom orgií spojených.
s pitím vína a uctievaním boha Dionýza (Bakcha).
Podľa Nového zákona Ježiš učinil svoj prvý zázrak
tak, že na svadobnej hostine premenil vodu na víno.
Počas Poslednej večere sa objavuje hlbšia symbolická
duchovná transformácia vína na Ježišovu krv, aby spasil
ľudstvo.

936 MOST
Pozri aj:
Most sa často objavuje ako symbol pre-
chodu a premeny, vyznačujúc pevnCu. 9 3 8 Predstavy
duše, s. 322
hranicu medzi jedným a druhým sta-
vom. V indo-iránskej mytológii symbolizuje Čivnat Parvatu
(Deliaci most) ťažkosti pri zdolávaní prechodu od smrti do
ďalšieho života. V islame vedie do raja most úzky ako vlas,
a preto po ňom mohli prejsť len duše tých najlepších, ktorí
nespadli do pekla.
Pápežská pontifikácia je odvodená od slovného spojenia
pontifex maximus (hlavný staviteľ mosta), pretože pápež
bol symbolickým architektom prechodu z materiálneho
duchovný život: osvietenie a premena 346/347
937 - 8 ŽABA A MOTÝL
V legendách a folklóre je žaba (937) obľúbeným symbolom^
premeny nielen pre svoju zvláštnu premenu w žubrien^/íp
na obojživelníka, ale aj pre svoje humanoidiéafc$ratia
Grimmovci napísali rozprávku o žabe, ktorá £rfi$Hienila
na krásneho princa, a poznáme aj mnohé iné príbehy,
kde sa ľudia menia na žaby a naopak.
Kým žaba symbolizuje premenu vo fyzickej rovine,
motýľ (938), meniaci sa z odpornej húsenice na krásneho
tvora, je prirodzene najpoetickejším symbolom duševnej
transformácie.
VZOSTUP
A VESMÍRNA OS
939 AXIS MUNDI
Už v dávnych teóriách o štruktúre vesmíru sa objavila
myšlienka o vertikálnem silovom poli, teda osi, okolo ktorej
sa otáča vesmír cNtfolájakýmsi kanálom zabezpečujúcim
prietok božskej..energie medzi tromi sférami: podsvetím,
zemou a nebom.fiKMOteveľa symbolov tejto axis mundi,
od prvkov prirodzeného sveta až po stĺpcovitú štruktúru
ľudskej chrbtice, ktorú indickí filozofi považovali za kanál
presmerovania fyzickej a zmyslovej energie na duchovnú.
940 HORA
Mimoriadne vysoké hory, týčiacie sa až k oblakom, sa pri-
rodzene stali mýtickými príbytkami bohov a nesmrteľných
(napríklad grécky Olymp), miestami zjavení (v Biblii)
a významnými symbolmi duchovného vzostupu (v indickej,
čínskej a japonskej mytológii). Väčšina významných kultúr
má svoju svätú horu, ktorá sa považovala za osový stred
sveta, hoci existovala len v predstavách.
V Biblii je to hora, na ktorej Boh prehovoril k Mojžišovi
a Eliášovi, hora, na ktorej Ježiš predniesol svoju najvýznam
nejšiu kázeň, a Olivová hora, po ktorej vystúpil do neba
(hovorí sa aj o hore Tábor alebo Hermon). V hinduistickej
a džinistickej mytológii je stredom vesmíru hora Meru, zlatá
hora ležiaca niekde v Himalájach, ktorá sa otvára a zatvára
ako lotos.
941 REBRÍK
V Genezis sa hovorí o Jakubovom
sne o rebríku, siahajúcom od zeme
až do neba, po ktorom vystupujú
a zostupujú anjeli. Odzrkadľuje to
starú vieru, že komunikácia medzi
bohmi a ľudmi existovala už dávno,
ale prerušila sa v dôsledku ľud-
ských hriechov. Anglickí roman-
tickí a predraffaelistickí umelci
prevzali túto symboliku a na ich
maľbách vidíme zasněné devy
vystupujúce po nebeských
schodoch.
 Nebeské rebríky sa objavujú aj v iných tradíciách,
od Egypta a islamského sveta cez Áziu až po Severnú
Ameriku. Často predstavujú sedem štádií výstupu,
symbolizujúc spojenie s planetárnym systémom.
942 STUPŇOVITÉ CHRÁMY
Starobylé stupňovité, chrámy predstavovali horu
a vzostup po nej k vyšším cieľom. Babylonský
zikkurat (943) mal niekoľko stupňov, predstavujúcich
rôzne úrovne duševného Vývoja. Na jeho vrchole stála
svätyňa zasvätená určitému bohu, ktorý do nej údajne
zostupoval.
Hinduistickí architekti budpvali „hory bohov" najmä
v juhovýchodnej Ázii, symbolizujúce vesmírne princípy
vzostupu k božským sídlam, riadených Šivom (napr.
Angkor Vat). V pôvodnom budhistickom tvare nazývanom
stupa (944) jednotlivé stupne predstavovali jednotlivé štádiá
úspechu, ktorými Budha zavrhol materiálny svet. Ústredný
stĺp chrámu, týčiaci sa až po samý vrchol, symbolizoval
strom bódhi, pod ktorým Budha dospel k osvieteniu.
Takúto stupňovitú štruktúru majú aj ázijské pagody (945),
ktorých vrcholy často'tvoria dáždnikovité disky. Slnečník
mal kedysi kráľovskú symboliku, ale tu predstavuje
nadpozemské sféry.
946 POLÁRKA
Pre mnohé civilizácie jasná a stála hviezda Polárka v sú-
hvezdí Malý voz predstavuje symbolický stred otáčania ves-
míru. Niektoré kultúry ju považovali za božstvo alebo verili,
že je vrcholom nadprirodzeného pólu, ktorým prechádzajú
duše do neba a spája zem s nadprirodzenou mocou. Aj pre
ľudí žijúcich na dalekom severe bola stredom vesmíru.
947 STROM ŽIVOTA
Mýtický Strom života alebo sveta mal korene v podsvetí
a vyrastal vysoko do nebies. V mnohých tradíciách sa stal
symbolom jednoty vesmíru, ustavičnej obnovy a dynamickej
výmeny medzi duchovným a materiálnym, zemou a nebom.
V tomto význame sa ústredným prvkom tejto mytológie
stal obrovský jaseň (948), v škandinávskej mytológii nazý-
vaný Yggdrasil. Animisti veria, že stromy sú živé duše,
a dôležitú úlohu v ich viere nepochybne zohrala vesmírna
os. Podobný náznak nachádzame aj pri rozrastajúcom sa
strome, ktorého konáre predstavujú vývoj a úsilie dostať sa
vyššie. Niekedy sa Strom života zobrazuje naopak, pričom
jeho korene hľadajú duchovnú potravu
v nebi a vedú ju dolu na zem.
Pozri aj:
Vznešený céder (949) u Sumerov
947 Dlhovekosť, s. 40
a ovocný figovnlk (950) v Egypte ako
 952
953
stromy života symbolizovali vieru, že ľudské pokolenie sa
môže zo svojho prirodzeného stavu vyvinúť až na božský.
V niektorých mýtoch v jeho korunách hniezdia nadpriro-
dzené vtáky (951), predstavujúce spojivo medzi nebom
a zemou. Pod stromom zvyčajne vyviera prameň múdrosti
s omladzujúcou a duchovnou silou.
MANDORLA
Na stredovekých maľbách vystúpenie svätých, predo-
všetkým Ježiša Krista a Panny Márie, do neba často
symbolizuje ich uzatvorenie do mandľovitého rámu
nazývanom mandorla. Pôvod tohto tvaru je diskutabilný;
niektorí sa domnievajú, že je odvodený od oválneho
tvaru aureoly. Mandľa má však silné symbolické ncsEns
s narodením panny a čistotou. Jej oblúky môžu4vi^MŽp-
vať aj dualitu a bránu z pozemského do nadpož^sk4ltt>^
života.
KADIDLO
Pálenie voňavého dreva a živice bolo spôw^m ^owrorwká^
cie s bohmi po celé stáročia. Tento zvyk,wrtämy od Egypta^
až po východné pobrežie Ázie, mal najpn^sjrafeíické použtfié
- na osvieženie vzduchu počas pohrebov aleffiJ nábožen-
ských obradov, pri obetovaní zvierat alebo inýcl>abetáeh.
Postupne však nadobudol symbolický význam, pméfétä^äP
vujúc modlitbu vo viditeľnej podobe stúpajúceho
vonného dymu. Dva tradičné dary, ktoré prinášali
mudrci Ježišovi I kadidlo a myrha -
Pozri aj:
boli v dávnych časoch nielen cen-
nými komoditami, ale aj symbolmi 953 čistota a nedot-
knuteľnosť, s. 220
úcty.
 954 SPOPOLNENIE
V indo-iránskej tradícii spopolnenie symbolizuje konečné
uvoľnenie duše z tela. Oheň a plameň predstavujú očistu
a dym stúpanie.
955 - 8 DÚHA A N E B E S K É T V O R Y
Dúha sa v mnohých kultúrach objavuje akorgtírík alebo
most medzi dočasným a duchovným. To Wsvetľuje, prečo
Krista v náboženskom umení niekedy 2^brazujú sediaceho
na dúhe. Grécka bohyňa dúhy Iris bola bohypdu poslov,
§ckí šamani nosili dúhovú stužku, ktor^rpredstayeri/ala
ich sďtbpnosť navštíviť vyššie sféry pozpánia. Vjt^ntrickom .
búdh|zme ji^ihové telo" syj/bolizujj/íkonečjay prechojiny
av adepta akoSelesnej bytosti, pnpravepeho | rozpustiť sa
v čistej^dušiN. N.
-JDúhabqlav^ridqtafi, indických,^zijskýct/a austrálskych
tradíciách spätá s v^míhnyir/hadom (956y Had j^oôležitým
syMiolom\esnmnej)osi a\/zostupu. Takmer všgae sa obja-
vuje akckmagKto-raboStepské^pojenie medzí podsvetím
a svetom áak má prdla ^eby perie/nadobúda posvätnú
\ymtfolikV hWýiznamnejšírih príkladom je
Pozri aj: aztécky boh Q> letzaícoatl^ operený had (957),
ktofémuJjena bájna moc pomohla dostať sa
955 Bohatstvo, s. 67
do podsvetia. Maflpoz£mské aj nadpozemské
skúsenosti a údajne sa napokon stal planétou Venušou.
^_^__V_Áz-ii je nQdpozemsfcýjnandát draka vyjadrený jeho orlími
pazúrmi (958).
959 OMFALOS
Gréci považovali za stred alebo^vésraímu os svätý Ramen
____—v-ťnAľľiĽj vcStiai i iMiQg|fách, ktorý sa nazýval omfalos
(stred). Bol to vlastne nevefRý^stíps elipsovitým-vccholom
aornamentmi a predstavoval „pupo^núšnúru" spájajúcu
živých s mŕtvymi7bolŤiffri^p]^meňmi okultrtýcŕ vedomôstí.
Iný omfalos na Kréte údajne oznäčoyal miesto, Raqn spadla
L-—•""Díova pupočná~šnOrar—^
Podobné kamene predstavujúce stred sveteksú známi
v iných kultúrach, napríklad v judaizitre^a islame. Pc^ obe
viery predstavuje duchovný stred sveta skata. na ktoŕKbol
postavený Jeruzalem. N. \
960 LANO
Vzostup k osvieteniu znázorňuje aj indické lano. Lano sav
v hinduizme stalo symbolom viery, že duchovná disciplína^
môže prebudiť spiaceho hada, ktorý je ovinutý okolo chrb-
tice, a vytvoriť prúd životnej sily kundalini, stúpajúcej
v dokonale očistenej forme k najvyššiemu centru vedomia.
Lano a had boli spätí už v dávnych védských mýtoch
 o vesmírnom hadovi, ktorý slúžil ako lano, obtáčajúce
hory v prvotnom mliečnom mori, z ktorého vznikol
aj život.

961 - 2 VÍCHOR A B O J O V Ý V O Z
Víchor (961), ktorý sa krútil a stúpal, sa považoval za prejav
božieho ducha a predstavoval dynamickú zjednocujúcu
energiu prítomnú v celom vesmíre.
V jednej pasáži zo Starého zákona (Druhá kniha kráľov,
2:11) sa spája božská sila s vývinom ľudskej technológie
v známom proroctve Eliáša, ktorý sa prechádzal so svojím
priateľom: „ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od
seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici
do neba."
Bojový voz (962) je symbolom duchovného vzostupu
napríklad u Židov. Židovskí mystici 2. storočia chceli dosiah-
nuť božské výšiny tak, že sa najprv dostanú do tranzu
a potom ich duše odvezie ohnivý bojový voz do neba.

Pozri aj:

962 Autorita, s. 100

OČISTA, ODČINENIE
A UZMIERENIE
963 KRST
Symbolická očista bola hlavnou súčasťou náboženských
iniciačných rituálov takmer vo všetkých kultúrach.
Symbolické spojenie vody (964) s rozpúšťaním, regenerá-
ciou a znovuzrodením vyústilo do toho, že sa zvyčajne
používala ako prostriedok očisty. Na Strednom východe
mala voda veľkú hodnotu, pretože jej tam bol nedostatok.
Islamské rituálne umývanie sa (965) je súčasťou každoden-
ného života.
Kresťanský krst charakterizuje vodu a jej význam slovami
Ježiša v Evanjeliu sv. Jána: „Ak sa niekto nenarodí z vody
a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva." V tomto
význame predstavuje kresťanská očista odpustenie minu-
lých hriechov a znovuzrodenie jedinca z pôvodnej vody
života. Symbolické zmývanie hriechov
Pozri aj: sa najprv odohrávalo v tzv. baptistériu,
966 Čistota a nedotknuteľ- kde sa veriaci ponárali do vody. Neskôr
nosť, s. 217; Božskosť ho nahradila krstiteľnica.
a svätosť, s. 308
968 Žiaľ, smútok a melan- 966 O H E Ň
chólia (Rituály), s. 259 Oheň je definitívny symbol očisty,
zároveň však predstavuje nebezpečen-
stvo, ako vidno na upaľovaní heretikov, čarodejníc a iných
obvinených, ktorí údajne konali zlo medzi kresťanmi.
Oheň sa objavoval aj v niektorých kultoch dávneho sveta,
keď v ňom upaľovali dokonca ľudské obete. Aj v pria-
mom význame je oheň silným očistným činidlom: ohňom
sa napríklad potláčal nebezpečný mor v Londýne.
Duchovný význam očisty pomocou ohňa sa zachoval
aj v rímskokatolíckej doktríne očistca (967). Bolo to
bližšie neurčené miesto, kde sa pálili hriechy tých, ktorí
ešte neboli pripravení vstúpiť do neba. V umení tento motív
nachádzame napríklad v zobrazení sv. Terézie, prihovárajú-
cej sa Kristovi, aby pustil duše tých chudákov z plameňov,
v ktorých stoja.
PÔST
Očista sa robila aj formou pôstu, najmä v džinizme, hin-
duizme a taoizme. Pôst symbolizoval, že sa ľudia zbavujú
toho, čo ich viaže k zemi. Odčinenie a očista sebaodrieka-
ním sa prejavuje počas islamského ramadánu, kresťanského
veľkého pôstu aj v judaizme.
Aj iné menšie obmedzenia môžu symbolizovať očistu,
napríklad nekvasený chlieb (969), ktorý sa tradične kon-
zumuje na židovskú Veľkú noc, ked Židia pri odchode
z Egypta už nestihli čakať na vykvasenie cesta.
970 B I Č O V A N I E SA 972 SALAMANDRA
Bičovanie sa bolo len jedným i mnohých spôsobov, Mýtická salamandra, ktorá sa v stredovekom umení zobra-
ktoré sa v dávnych časoch používali ako prostriedky zovala ako jašterica obklopená plameňmi, údajne dokázala
očisty a odčinenia. Bičovanie dosiahlo obrovské zahasiť oheň. Bola známa už v dávnych legendách a stala sa
rozmery najmä v kresťanských sektách a v stredoveku. obľúbeným alchymistickým symbolom dvoch prvkov, ohňa
Až neskôr ho cirkev začala považovať za heretické a síry. Cirkev prevzala túto symboliku, používajúc salaman-
a zakázala ho. dru ako symbol čistých kresťanov, schopných odo-
Pozri aj:
H lať ohňu zmyslov. Je možné, že ako základ legendy
971 KOVY 972 Predstavy poslúžil malý škvrnitý obojživelník nazývaný ohnivá
duše (Jašterica)
Dávna viera, že kovy ukryté v zemi sú kozmického pôvodu, salamandra. Mal červeno-žltú kožu a žil vo vlhkom
s. 324
viedla k tomu, že sa raná metalurgia stala symbolom prostredí.
očisty a skúšky duše. Medzi ľuďmi a kovmi vznikla
paralela ako medzi pozemských vecami s nadpozemským
potenciálom. Táto myšlienka sa stala aj základom
alchýmie, ktorá sa usilovala premeniť obyčajné kovy l^^^H
na striebro alebo zlato.
Tieto dva materiály stáli na vrchole kozmickej hierarchie,
v ktorej bolo sedem kovov spojených so siedmimi známy-
mi planétami. Zlato predstavovalo Slnko, striebro Mesiac
a ďalších päť nasledovalo v takomto poradí: ortuť predsta-
vovala boha obchodu Merkúra, med bohyňu lásky Venušu,
železo boha vojny Marsa, cín hlavného boha Jupitera
a olovo boha roľníctva Saturn.
973 SITO schopný obnovovať svoju
Veľké sitá sa v starobylom svete používali na preosievaníe silu, denne bojujúcu
obilia a strukovín. Postupne sa sito stalo symbolom božej s temnotou.
spravodlivosti a očisty, pričom do neba sa dostanú len tí naj- Podľa kresťanskej
vernejší. To vysvetľuje, prečo na niektorých kresťanských eucharistie mala krv
maľbách alegorické postavy predstavujúce cudnosť a roz- v mnohých posvätných
vahu niekedy držia v rukách sito. zvykoch rituálny význam
ako symbol duchovného
974 OBETOVANIE života. V rímskom kulte
Náboženské obetovanie je symbolom očisty a odčinenia, bohyne Kybely viedli
pri ktorom sa niečo cenné ponúka bohom, zvyčajne iniciovaných do šachty
pomocou rituálov, kde je tento predmet najprv očistený taurobolium, kde ich
a posvätený. V dávnom svete dary bohom predstavovali namočili do krvi obe-
jedlo alebo víno a rituálne zabíjanie zvierat (975). tovaného býka (979).
Najextrémnejšou podobou obetovania boli ľudia (976). Zo všetkých zvieracích
Známy je napríklad biblický príbeh o Abrahámovi obetí bol býk najdôleži-
a jeho pripravenosti obetovať svojho syna (977) Izáka. tejší a najcennejší. Podľa indo-iránskej mytológie Mitra pora-
Takéto obety vykonávali aj iní judskí králi, o čom svedčia zil prvotného býka, z ktorého krvi a semena vznikol
kritické slová v Starom zákone. V Mexiku na na zemi život.

Pozri aj:
začiatku 16. storočia bolo ročne obetovaných Baránok (980) má posvätný význam a je
až 20 tisíc ľudí bohu Slnka Huitzilopochtlimu. jedným z prvých symbolov Krista. Objavuje
987 Dualita a zjed-
notenie, s. 289
Symbolickým základom tohto hrozného kultu sa aj v proroctvách, ako napríklad v Izaiášovom
bol mýtus, že Aztékovia sú ľudia vyvolení o príchode Mesiáša v podobe baránka.
979 Plodnosť, s. 47
kŕmiť boha Slnka ľudskou krvou (978), aby bol Počas islamského ramadánu je významným
 posvätným symbolom vykúpenia. V iných kultúrach J. G. Frazer dokonca hovorí o trestaní a pálení ľudských
boli posvätnými zvieratami baran, kôň, vôl, bizón, obetí, ktoré boli vybraté ako obetní baránkovia pre panovní-
cap a pes. kov krajín, ktoré postihla nejaká vojenská alebo prírodná
katastrofa. Obeťou bol často hlupáčik, ktorý bol protikla-
981 SEBAOBETOVANIE
Sebaobetovanie sa považovalo za posilnenie, zvýšenie
symbolického aktu obetovania. Okrem kresťanskej
tradície sa objavuje nekonečné množstvo príbehov
a legiend, v ktorých sa ľudia sebaobetovali rôznym
božstvám. V indickej tradícii je známym príkladom seba-
obetovanie Holiky, sestry kráľa, ktorý prikázal zaživa upáliť
vlastného syna, pretože ho odmietal uctievať. Holika
zachránila mladého princa, ked sa k nemu postavila,
pričom mladík sa zázrakom zachránil pred plameňmi
a bohovia prijali Holikinu obetu.
Symbolické obetovanie žien, založené na mýte, v kto-
rom sa Šivova prvá manželka Satí obetovala v ohni, viedlo
k praktizovaniu rituálu satí (982). Briti ho r. 1829 zakázali,
aby zabránili upaľovaniu vdov.

983 OBETNÝ B A R Á N O K
Jedna z foriem očisty ľudí v dávnom svete sa diala prostred-
níctvom zabitia obetného baránka, ktorý bol symbolom
ľudských hriechov a priestupkov. Antropológ-priekopník

dom kráľa. Náznaky po týchto rituáloch nachádzame
aj v neskorších tradíciách ^.postavách šašov (984) po krá-
Jovšlcom boku, bláznov a pajácov, ktorí Vtipněj i ral i rolu
obetného baránka, často pritom ostro kritizujúc hlúposť —
a neschopnosť.
Niektorí anglickí králi zadovážili svojim synom spoločníka,
chlapca (985), ktorého vychovávali spolu s princom, ale
trestaný za nevhodné správanie princa bol práve tento
spoločník.
Názov obetný baránok vychádza
z hebrejského zvyku vypúšťať v Ďeň
zmierenia (Jom Kippur) do voľnej prí-
rody „baránka pre Azazela", púštneho
démona. Kresťanská doktrína jasne pre-
"zent ujě~Ježišaako-ohe.tn é h o baránka,
ktorý sa obetoval za hriechyTtrdf:-Jeh,o
tŕňová koruna má aj svojich dávnejších
predchodcov, kecľ na hlavy obetných
baránkov, ktorí mali odčiniť hriechy krá-
ľov, kládli pichľavé vence.
986 PÚŤ
Očista a pokánie boli a stále sú symbo-~
lickým cieľom pútí. Pútnici sa na istý čas
Í
vzdávajú obyčajného života
a podnikajú namáhavú cestu na
miesto, kde sa ukazujú alebo
koncentrujú nadprirodzené sily.
987 ŠTYRIDSAŤ
Obdobie štyridsiatich dní malo v dávnych časoch mimo-
riadny význam ako symbol očisty, skúšky duše, pokánia
a zdržanlivosti. Niektorí odborníci na symboly hľadajú stopy
tejto tradície až v babylonskej astronómii a nepokoji ľudí,
keď na jar na celých štyridsať dní mizlo z dohľadu súhvezdie
Plejády. Kresťanská a islamská tradícia nazýva obdobie šty-
ridsiatich dní aj „dlhým obdobím".
Okrem toho sa traduje, že počas štyridsiatich dní mŕtvy
definitívne odíde z tohto sveta.
Tieto tradície sa stali aj základom karantény (988),
trvajúcej štyridsať dní, počas ktorej lode postihnuté
morom, nesmeli 114. storočí vplávať do prístavu
Marseille.
VEŠTBA
989 ORÁKULUM
Jasnovidectvo je jedným z mnohých zázrakov, ktoré
sa kedysi prijímali ako súčasť viery, že pozemský
a nadprirodzený svet tvoria neviditeľný celok. Odpra-
dávna sa rôzne symboly využívali na podopretie
rozličných proroctiev, vedomostí šamanov a kňazov,
intuície alebo videní, pre ktoré sa z nich stali vychýrení
veštci. Veštiareň v gréckych Delfách bola zasvätená
Apolónovi a symbolizovala prítomnosť božstva, ktoré
odpovedalo na otázky prostredníctvom ľudského
hlasu, hádzaním žrebu alebo prostredníctvom spia-
ceho média.
Sny (990) sú dvojzmyselné ako veštby. Hoci sa od-
pradávna považovali za znamenia budúcich udalostí,
sú otvorené širokej interpretácii, takže moderní vykladači
snov tvrdia, že ten istý sen môže znamenať niečo
úplne opačné.
991 I ŤING
Jedným z najstarších a najpremyslenejších systémov pred-
povedí je I ťing alebo Kniha premien,
Pozri aj:
ktorá predstavuje čínsku vieru, že
múdre činy v živote človeka závisia od 991 Dualita a zjed-
notenie, s. 282
vyváženosti dvoch opačných, ale vzá-
jomne sa dopĺňajúcich síl. Osoba, hľadajúca odpoved
v knihe, hádže mincou alebo paličkou, aby určila vzory
troch prerušených alebo plných čiar (trigramov) a hexagra-
mov (šiestich čiar), pričom urobí 64 premiestnení jin a jang,
ktoré majú pokryť celý rozsah základných ľudských situácií.
Kniha vysvetľuje tieto vzory takým spôsobom, že pýtajúci sa
alebo jasnovidec je donútený hlboko sa zamyslieť nad mož-
ným východiskom akéhokoľvek činu. Je to akýsi systém
sebaskúšky.
992 TAROT
Aj tarotové karty, podobne ako veštbu alebo I ťing, možno
vykladať rôznymi spôsobmi. Používajú sa karty originálne,
pochádzajúce z konca 14. storočia, obsahujúce symboly
s mnohými významovými odtienkami. Pre
intuitívneho vykladača poskytujú oveľa
poetickejší spôsob predpovedania budúc-
nosti ako napríklad čajové listy, vnútor- i 1
nosti a mechúre zvierat, let vtákov, oblaky
a mnohé iné zábavné spôsoby vykladania.
993 ZVIERATNÍK
Majestátna nočná obloha poskytovala
prvým predpovedačom veľkolepý základ,

na ktorom p<Mjvili symbolický systém
predpovedania života na zemi. Grécki
astronómovia 2. stor. n. I. vymysleli
prvý/vieratník - systém zvierat
a bájnych tvorov, predstavujú-
cich dôležité súhvezdia na
relatívne úzkom pásme
oblohy, po ktorom sa
v priebehu roka pohybuje
Slnko. Pásmo symbolizo-
valo silové pole a na
tejto symbolike bola
založená astrológia -
viera, že určité vzory
zoskupení medzi nebes-
kými telesami vo chvíli
narodenia človeka môžu
VX r ovplyvniť jeho povahu
a činy. Hoci moderná astroló-
gia považuje túto myšlienku za
absurdnú, hlavy niektorých štátov
si aj dnes dávajú radiť od astroló-
gov. Astrológ im povie relatívnu
polohu Slnka, Mesiaca a iných
• H
duchovný život: veštba 370/371
planét, ako aj to, či je postave- Pozri aj:
nie hviezd naklonené tomu 994 Ochrana, s. 25
či onému činu alebo roz-
995 Plodnosť, s. 49;
hodnutiu. Zdravie, s. 84
994 - 1000 DREVO A VODA
Dva prírodné prvky sa často
spájajú s predpovedaním:
drevo (994) a voda (995).
Voda sa hľadá pomocou
rozdvojenej rázsošky, virgule,
a táto metóda bola známa
už v dávnom Egypte a Číne.
Najvhodnejším drevom
na hľadanie vody bola lieska
(996), ktorá sa za zázračné
drevo pokladala v mnohých
kultúrach, vŕba (997) a broskyňa
(998). Boli obľúbené aj iné, v tieni
rastúce stromy.
Vedecké monitorovanie úspechov pri
hľadaní vody však dokázalo, že dôležitá íl
je skôr ľudská senzitívnosť ako nástroj použitý
pri hľadaní podzemných prameňov.
* duchovný život: veštba 372/373
Lieska sa v nekonečných rozprávkových príbehoch
spomínala aj v súvislosti so zázračnou paličkou (999),
ktorá mala splniť každé želanie. Táto tradícia vyrástla
z animistickej viery v dobré duše stromov a zo symboliky
plodnosti lieskového výhonku. Podobne studňa želaní
(1000), do ktorej sa hádžu mince, je odvodená od
keltských rituálov, ked sa do vody hádzali dary
na vzývanie bohov vody.
1001 ODRÁŽAJÚCE POVRCHY ^
Priehľadné alebo odrážajúce povrchy
mali takmer všade jasnovideckú sym-
boliku. Pokojná hladina jazera sa
považovala za dvojsmerné zrkadlo,
symbolicky umožňujúce ľuďom komuni-
kovať cez vodu s dušami v podzemí. Á
Čarodejníci údajne mali schopnosť /
vidieť v zrkadlách minulé aj budúce
udalosti. Táto povera sa mimoriadne
udomácnila najmä vo Francúzsku v 16 Jstoročí, ked
Ruggieri, astrológ Kataríny Medicejskej, údajne ukázal krá- ^k.
ľovnej osud jej troch synov v zrkadle chaumontskej veže.
Ázijskí šamani používali na predpovedanie a čítanie budúc-
nosti lesklé plochy, obrátené proti Slnku alebo Mesiacu.
Pozri aj:
1001 Nešťastie, s. 79

REGISTER
Poznámka: Javy, deje a vlastnosti,
ktoré tvoria tematické celky v tejto
knihe (napríklad sláva), v registri
uvádzame za symbolom, ktorý ich
predstavuje. Ak sa čitateľ zaujíma
o nejakú vlastnosť či jav, môže si
ju tu vyhľadať. Pre nedostatok
priestoru uvádzame len časť názvu
tematického celku, napr. „Sláva"
namiesto .Sláva a šťastie". Hlavný
tematický celok je uvedený tuč-
ným písmom, vedľajšie obyčaj-
ným.
Adam a Eva: had, pokušenie
155 -156; nahota, nevinnosť
165; smrteľnosť 35
Adonis, sasanka 257 - 258
Afrodita/Venuša: krása 130; láska
224; s jablkami 238; s holubi-
cou 129; 235; s hruškou 237;
s labuťou 236; s mušľou 125;
s perlami 55, 132, 232;
s rozmarínom 214-215;
s ružou 132, 229; s trójskou
Helenou 131, poznaj Amor
agát, nesmrteľnosť 328
Agnus Dei, spasenie 317-318
Ahura Mazda: dobro 144;
okrídlený disk 308
achát, ochrana 21; statočnosť
186; zdravie 67
Achnaton, slnko 102
Alah, svetlo 304
albatros, sláva 74
alchýmia: metalurgia 360;
premena 341 -342
amarant, nesmrteľnosť 327 - 328
Amatlea, plodnosť 60-61
ambrózia, nesmrteľnosť 329
ametyst, striedmosť 187
Amor: láska 224; s holubicou 235;
slepý a luk 224; s lutnou 228,
pozri aj Afrodita/Venuša
Amon, baran 93
anjeli: dobro 144-146; druhy 146
ankh: spasenie 317; zjednotenie
284
Anubis 10-11; smrť299
Apis, plodnosť, 47
Apolón: so svetlom 304; s pivó-
niou 85; s vavrínom 85, 279
Ares: s červenou 113; s koňmi 47;
s vlkmi 184; vojna 272 - 273
archanjel Gabriel, s ľaliami 146,
165
archanjel Rafael, s palicou 146
archanjeli 146
Artemis: cudnosť 196; s mesiacom
123; s polmesiacom 196
asfodel: melanchólia 258; zdravie
85; žiaľ 257
Aštarta, holubica 129, 235
Aténa: múdrosť 206; s hadmi
206; s olivou 62, 206; so sovou
136, 206; s vlkom 184
Atlas, sila 108
Attis: cudnosť 200; s májom
118
Aurora, nádej 179
axis mundi 348
Aztékovia: bohovia pozri jednotli-
vo] dážď, plodnosť 50
Ba, duša 323
Bakchus pozri Dionýz
bambus 251
banyan, prosperita 62
baptizmus, očista 358
baran: judaizmus 241 - 242;
kresťanstvo 242; moc 92; muž-
nosť 121; ochrana 29; plodnosť
48; s Amonom 93; túžba
241 - 242
baran: plodnosť 48, pozri aj
znamenie zverokruhu
baránok: ako deti 164; ako
obetný, očista 364; Ježiš Kristus
365; kresťanstvo 191; lev, mier
268; nevinnosť 164; pokora
191
Bastet, ženskosť 127
baza, ochrana 25
bazilíšok: zlo 157 pozri aj draky,
hady
bažant, krása 132
bdelosť 138
Bes, ochrana 26
bičovanie, očista 360
biela (farba): biely jeleň 219; bož-
skosť 306; Čistota 216; nevin-
nosť 164-165; perie, zrada
280 - 281; slon, hojnosť 69;
zástava, porážka 280; zrada
280-281; žiaľ 254-255
biskupská berla, autorita 97
bizón: moc 93; zdravie 68
blesk, plodnosť 55
blíženci (dvojčatá) 283
blýskanie 10; austrálski domorodci
50; božskosť 314-315; kľuka-
tá čiara 89; ochrana pred 32;
plodnosť 49 - 50; s hadom 48;
pozri aj hrom
bocian: dlhovekosť 41; plodnosť
59
bodliak, dlhovekosť 42
bohovia prosperity 64
bohovia/bohyne pozri bohovia
individuálne
bojový voz: autorita 100-101;
vzostup 356
borovica: dlhovekosť 40; nesmr-
teľnosť 328; severské kultúry,
statočnosť 186; šiška, plodnosť
52
bosé nohy, pokora 190
brada, mužnosť 118-119
broskyňa: srdce 168; nesmrteľnosť
327
broskyňový kvet, cudnosť 201
bubliny, smrteľnosť 38
bubny, smrť 296
Budha, ako svetlo 304
budhizmus: dýchanie, meditácia
293; osvietenie 340; tri požeh-
nané ovocia 51; zrkadlo 148;
bubliny 38; čaj 293; čierna 152;
disk 334; granátové jablko 51;
had 30; koleso 334; krava 150;
kvety 340; lev 29, 181, 183;
lotos 53; modrá 134; oheň
308 - 309; oko 211; osem 73;
páv 140; ruka 191; sedem
210-211; stupa 350; svastika
89; šafran 189; tiger 248; zlato
306; zvonček 26; žezlo 55;
pozri aj žobrácka misa
190-191
búrka, hnev 247
býk: očista, odčinenie 363;
plodnosť 47; moc 93; mužnosť
121; s Diom 93, 121
bylinky, nesmrteľnosť 327
céder: ako Strom života
351 -352; dlhovekosť 40
celibát 197
cep, autorita 99
Ceridwen, hojnosť 60
Cernunnos, plodnosť 48
cesnak, ochrana 31
cezmĺna, nádej 179
cikáda, nesmrteľnosť 329
corniculum 184
cudnosť 196; prasa, deštrukcia
243; s holubicou 202;
s opaskom mnícha 213;
so štítmi 196
cyprus: s Hádesom/Plutom 259;
melanchólia 258 - 259;
nesmrteľnosť 328
čaj, harmónia 293
čakry, moc 92
čarodejnice, zlo 154-155
čas, smrteľnosť 37
časti tela: ochrana 26 - 27, pozri
aj časti tela jednotlivo
červená (farba): Čína 75; ochrana
31; serafín 146; sila 113; sláva
75; s Aresom/Marsom 113
čierna (farba): nešťastie 77; zlo
152, 152; žiaľ 254-255
čísla: sláva 72,72-73 pozri aj
čísla jednotlivo
čln, ženskosť 122
Dafné, cudnosť 196
Daikoku, zdravie 64
datľová palma, hojnosť 62
dážď, úrodnosť 49 - 50
delfín: s Dionýzom 345; s kotvou
a trojzubcom 318; spasenie
318; Stredozemie, smrť 300;
transformácia 345
Demeter, znovuzrodenie 339
deväť: Čína 186; judaizmus 170;
odvaha 186; pravda 170;
severská kultúra 186
diabli, zlo 154 pozri aj Satan
diadém, suverenita 105
diamant: cudnosť 203; čistota
221; dobro 148; láska 231;
ochrana 21; oddanosť 214;
pravda 169; zdravie 83
Diana pozri Artemis
Dionýz 26; banyan 62; ochrana
26; s delfínom 345; s hroznom
63; s vajcom 336; s vínom 345;
túžba 241; znovuzrodenie 332
disk: božskosť 308; znovuzrodenie
334
diviak: odvaha 183-184; sila
110; túžba v kresťanstve
240
dobročinnosť 171; so sitom 362;
so srdcom 171
dobrý Samaritán, dobročinnosť
171 -172
dračí disk, zjednotenie 285
drahokamy: čistota 220-221,
dobro 148; hojnosť 66 - 67;
láska 231-232; oddanosť
214; ochrana 21; panenstvo
202 - 203; pravda 169;
statočnosť 186; zdravie
82 - 84, pozri aj jednotlivo
drak 9; bdelosť 138; dobro
148-149; s ortuťou 342;
so Satanom 156; vajce 66;
vzostup 355; zabíjanie draka
156-157; zlo 156-157;
pozri aj bazilíšok, had
drevo: božskosť 370 - 373;
ochrana 25
Druidi: dub, plodnosť 53; imelo,
plodnosť 53; žaluď, plodnosť
52; pozri aj Kelti
dub: Druidi, plodnosť 53, statoč-
nosť 186, pozri aj žaluď
dúha: hojnosť 67; kresťanstvo
354; mier 266; s hadom
354 - 355; vzostup 354;
tantrický budhizmus 354
duša: 322; univerzálna duša 324
dvojčatá: dvojitosť 283; pozri aj
Romulus a Remus
dvojitá špirála: zjednotenie 288
pozri aj Merkúrovo žezlo
džinizmus: krava, dobro 150;
očista 359
Eostre, boh, plodnosť 49
Eros (láska) 224
fajka mieru 268
fakľa: mužnosť 117; sloboda 271,
pozri aj sviečka
falus: Grécko/Rím, ochrana 27;
mužnosť 114,116; plodnosť
46 - 47; s hadom 99; zobra-
zenie holubice 235, pozri aj
lingam
farebné sklo, božskosť 304
Faun pozri Pan
fazuľa, úrodnosť 62
fénix: dobročinnosť 172; víťazstvo
277 - 278; znovuzrodenie 331
fialová (farba): pokora 189;
s Pannou Máriou 189;
striedmosť 187
figovník: ako Strom Života
351 - 352; hojnosť. Šiva
a Višnu 62
flauta, láska 227 - 228
frígijský klobúk, sloboda 270
Gaia: úrodnosť; ženskosť 122
Ganéša: dobro 149 - 150; sila
111; šťastie 251; vedomosti
137
ginkgo, nesmrteľnosť 328
gnosticizmus (ouroboros) 334
Goliáš, hnev 248
granát: láska 231; oddanosť 214
granátové jablko: budhizmus 51;
láska 238; Rím 51; úrodnosť
54, pozri aj jablko z Kartága
guľatý kotlík, zdravie 64
had 9; Adam a Eva, pokušenie
155 -156; Aténa/Minerva
206; blesk 48; budhizmus 30;
cesnak ako ochrana 32; dvojitý
jazyk, lož 166; falus 99;
hinduizmus 30; Ištar 47 - 48;
kresťanstvo 240; lenivosť 193;
lož 166; múdrosť 206;
nesmrteľnosť 327; ochrana
pred mačkou 127; Panna Mária
155; plodnosť 47 - 48;
premena 344; Rím 80 - 81;
s perím, vzostup 354 - 355;
so Satanom 155 -156; so
závisťou 245; smrteľnosť 35;
Stredný Východ 206; túžba
240; vzostup 354; zdravie
80-81; zlo 155-156;
znovuzrodenie 334, pozri aj
bazilíšok, kobra, žezlo, drak,
ouroboros
Hadad 116
Hádes, s cyprusom 259
hákový kríž 9; ako skrytý kríž 174;
božskosť312-313;
budhizmus 89; Ježiš
Kristus 313; moc 89; nacisti 89
Hathor: hojnosť 61; s figovníkom
61 - 62; s kravou 59; ženskosť
126
havran, vojna a víťazstvo
274-275
Hekata 21 -22, 159; polmesiac
21 - 2 2
Heket, hojnosť 58
Hera: hojnosť 59; s bocianom 59;
s husami 139; s kravou 59;
s pávom 140
Herakles, sila 108
Hermes Trismegistos 207
Hermes/Merkúr: ochrana 25 - 26,
30-31; sláva 70; vedomosti
134-135; sThothom 135;
žezlo 30-31
hexagram: ochrana 20;
zjednotenie 284 pozri aj
Dávidova hviezda
hinduizmus: božie oko, slnko 307;
dýchanie, meditácia 293;
osvietenie 340; tretie oko,
múdrosť 211; pozri aj disk 334.
had, hora, koleso a božstvá,
korytnačka, kríž, kruh, lano,
lotos, nebesia, ostrov, pôst,
rosa, ryža, soma, stupňovitý
chrám, štvorec, štyri, uzol,
zvonček, žezlo
hlava: Grécko/Rím, ochrana 25;
moc 90-91; oholená, pokora
190
hloh, cudnosť 201
hnedá (farba), pokora 189
hnev 247
hodiny: smrteľnosť 37;
so striedmosťou 187;
zastavenie, žiaľ 259
holubica: falus 235; homeopatické
symboly 80-81; láska 235;
mier 266; s AfroditouA/enušou
129, 235; s cudnosťou 202;
Svätá Trojica 311; ženskosť 129
Horus 140
hory, vzostup 348 - 349
hrabivosť 192
hrad a zámok, panenstvo 203
hranostaj, cudnosť 201 - 202
hrdina a hrdinka, odvaha 183
hroch, sila 110
hrom: božskosť 314 - 315;
plodnosť 49 - 50 pozri aj
blýskanie
hrozno, spasenie 320
hruška, láska 237
huby, nesmrteľnosť 327;
dlhovekosť 40-41
hudba, harmónia 290
hudobné nástroje: láska
227 - 228 pozri aj nástroje
jednotlivo
Huitzilopochtli:.zlato 306; ľudská
obeť 362 - 363
hus, bdelosť 139
hviezda: božskosť 309; Dávidova
284; hviezdna koruna 310;
hyacint, oddanosť; lakšmi 20;
päťcípová, víťazstvo 278;
šamaš 310
hybrid ženský 128-129
hydra, zlo 157
Hypnos 267; s makom 257, 267
Chac, plodnosť 48
Chalchiuthlicue, plodnosť 44
Cheprer, so skarabeom 338
Charybdis 129
cherubín: s ohňom 217; ochrana
28
cherubíni 148
chlieb, zjednotenie 289
chryzantéma, dlhovekosť 42
I ťing 368 - 369; dvojitosť
a zjednotenie 282
ibis: múdrosť 206; vedomosti 136;
s Thothom 207
iblis pozri Satan
ikebana, smrteľnosť 36
imelo: Druidi 53; ochrana 25;
plodnosť 53; zdravie 85
Inari, zdravie 64
iniciačné obrady, premena
344-345
Invidia (závisť) 246
islam: božie oko, slnko 307;
dýchanie, meditácia 293;
osvietenie 340 - 341; pozri aj
biela, hviezda, Kaaba, kocka,
kríž, mesiac, most, omfalos,
pôst, prasa, rebrík, ruka. Satan,
smrť, štyridsať, tri, umývanie,
uzol, východ, zelená, zrkadlo,
zvonček
Ištar 309; had 47 - 48; hviezdna
koruna 310; perly 55;
s hviezdami 278
Izanagi, kopija 116-117
Izis, hviezdna koruna 310
Izrael, smrť 295
jablká; láska 237 - 238; plodnosť
51; s Afroditou/Venušou 238
jablko z Kartága: plodnosť 51,
pozri aj granátovník
jadeit: autorita 101; čistota
220-221; dlhovekosť 42;
dobro 148; Maoriovia 101;
nesmrteľnosť 329; pravda 169;
statočnosť 186
jaguár: moc 94; suverenita 107
jahody, láska 239
Jambhala, zdravie 64
jantár: pokora 186; zdravie 84
jantra, harmónia 293
Janus, ochrana 25
jarabica: krása 132; láska
235
jarmo, porážka 280
jaskyne: hojnosť; premena
343 - 344; lono 56; nevedomie
261 - 2 6 2
jastrab, vojna a víťazstvo 274
jašterica, duša 324
jazdec bez hlavy, smrť 300
jazyk: Egypt, ochrana 26;
plodnosť 46 - 47
jeden (číslo), najvyššia bytosť
310-311
jednorožec, cudnosť 198; zdravie
82
jeleň: dlhovekosť 40; mužnosť
121; plodnosť 48
jež, hrabivosť 193
Ježiš Kristus: ako baránok 365;
ako svetlo 304; ryba 11, 311;
svastika 313
jin-jang, dvojitosť 282
jóni, ženskosť 124
judaizmus: pozri aj agát, baran,
deväť, jeden, koza, krídla;
nekysnutý chlieb, oheň,
omfalos, popol, pôst, prasa, soľ
Judáš Iškariotský 33
Juno pozri Hera
Jupiter (planéta) 309
Jupiter pozri Zeus
Ka 323
Kaába 170
kačka, vernosť 214
kadidlo: Ázia 353; čistota 220;
Egypt 353; vzostup 353
Kálí alebo Čierna Matka 123
kalich, viera 174
kamélia: krása 132; oddanosť 186
Kameň mudrcov: premena
341 - 342; s diamantom 221
kamene: čierny, zlo 152; dobro
148; odvaha 186; omfalos 355
kapor, odvaha 184
karašiši: spravodlivosť 183;
ochrana 29
karneol, statočnosť 186
kauri, mušle: ženskosť 125;
zdravie 66
Kelti: pozri individuálnych bohov
a tieto heslá: céder, diviak, dlhé
vlasy, Druidi, fakľa, imelo,
mačka, máj, medovina, orechy,
pes, prsteň, siatie, sob, špirála,
zelená, zlato, žaluď
kentaur, túžba 240
kladív/o, moc 92
klince, ochrana 34
kľúč: autorita 99; vernosť 212
kľukatá čiara, moc 89
knihy: sova 136-137; vedomosti
137
kobra; moc 89; ochrana 30, pozri
aj had
kocka, pravda 170
kohút: dobročinnosť 173; odvaha
184; ochrana 29; ostražitosť
138-139
koleso: ako symbol slnka 89;
moc 88; šťastie 71 - 72;
znovuzrodenie 334; kométa,
smrť 301
kopija: moc92; mužnosť 116-117
koral, zdravie 83-84
koruna, suverenita 104-105
korunka, božskosť 304
korytnačka, sila 111
kosa, kosák, smrť 294
kosatec, melanchólia 258;
s dúhou 354
kosoštvorec plodnosť 44;
ženskosť 124
kosti, znovuzrodenie 335
kostra, smrť 294
kotva: ako skrytý kríž 174; nádej
177; rozvaha 205; s delfínom
318; spasenie 318
kovy 66 - 67 pozri jednotlivo
koza: mužnosť 121; plodnosť
60-61; ženskosť 126
kozmická duša 324
kôň bez jazdca, smrť 300
kôň: Ares/Mars 47; kresťanstvo,
víťazstvo 277; moc 93; smrť
300; túžba 240 - 241;
kráľ, mužnosť 119-120
králik (zajac), plodnosť 48-49
krava: dobro 150; hojnosť 59;
s Herou/Juno 59; s džinizmom
150; s Hathorou 58; s Krišnom
126; s orechom 58; šťastie 251;
ženskosť 126
 kremácia, vzostup 354
kresťanstvo: anjeli 146; božie oko.
slnko 307; krv a chlieb 289;
prikladanie rúk 91; pozri aj
agát agnus dei, Babylonská
veža. baran, bičovanie sa. bis-
kupská berla, brečtan, cezmĺna,
diviak, dlaň, drak, dúha, fénix,
had, hnedá, holubica, hory,
hrozno, jahňa, jeden, jednoro-
žec. kalich, kotva, koza, kôň,
kríž. krst krstiteľnica, kruh, krv,
ľavá strana, leopard, lev
a baránok, líška, mak, meč,
medveď, motýľ, nenásytnosť,
netopier, noha bosá, oheň,
oko, opica, osem, osol, padajú-
ci jazdec, Panna Mária, pás,
páv, pelikán, pes, popol, pôst,
prameň, prasa, pšenica,
ropucha, rosa, ruka, ryba,
sedem smrteľných hriechov,
skarabeus, slonovina, smaragd,
studňa, sviečka alebo lampa,
štyridsať, trojuholník, váhy,
vajce, včela, veľryba, vietor,
víno, vlk. Východ, záhrada,
zrkadlo, zvonček, žobrácka
misa; pozri aj Ježiš Kristus
krídla: ochrana 28; sláva 70
Krišna: s flautou 227 - 228;
s kravou 126; s plameňmi 309;
kríž: ankh 317; božskosť 304;
chi-ró 177,317; crux dissimulata
174; krucifix 316; skrytý kríž
174; s Agni 174; viera 174
krokodíl, premena 345
Kronos, melanchólia 254
krstiteľnica, viera 174
krucifix, spasenie 316
kruh: dobro 146 -147; moc 89;
suverenita; zjednotenie 285,287
kružidlo, spravodlivosť 180-181
krv 13; očista 363 - 364; spasenie
320; zjednotenie 289, pozri aj
kresťanstvo
krištáľ, cudnosť 203
kukučka, zdravie 69
kukurica: plodnosť 51;
znovuzrodenie 339
kundalini 355 - 356
kvety: budhizmus 340; cudnosť
201; krása 132; láska 228-230;
mier 267; osvietenie/transformá-
cia; 340; plodnosť 53 - 54;
smrteľnosť 36; vo viktoriánskej
dobe 228 - 229; ženskosť 122;
pozri aj kvety jednotlivo
Kybela: cudnosť 200; s májom
333; ženskosť 122-123
kyjak, autorita 96 - 97
kyklop, hnev 248
kytica, láska 228
labuť: s AfroditouA/enušou 236;
krása 131; láska 236;
s Diom/Jupiterom 236;
so svetlom 131;
labyrint, nevedomie 261
ľalia: cudnosť 200; čistota
216-217; nevinnosť 165;
Panna Mária 165, 200, 216;
s archanjelom Gabrielom 146,
165; suverenita 105; v erbe
103 v Grécku plodnosť 54;
žiaľ 257
Lamia, závisť 245
Lampa, kresťanstvo 309; pravda
170
lano, vzostup 355 - 356
láska 224; pozri Afrodita, Amor
ľavá strana, nešťastie 78
lebka, smrteľnosť 38
lenivosť, zvieratá 192-193
leopard, zlo 163
les, nevedomie 260 - 261
lev: a baránok, mier 268; Čína,
ochrana 29; hnev 248; India,
spravodlivosť 181; Japonsko,
odvaha 183; odvaha 6 - 7 ;
moc 94; ochrana 29; s Herku-
lesom 108; so slnkom 7, 94;
spravodlivosť 180-181, 183;
suverenita 106; víťazstvo 277,
pozri aj budhizmus
lieska, zázračná palička 371 - 372
lieskový orech, múdrosť, 210
lingam 116 pozri aj falus
líška: lož 166; nenásytnosť 193;
Reynard 161; so Satanom 161;
zlo 161-162
lode smrti 298 - 299
lono: ako lotos 229; ochrana
25 - 26; plodnosť 56;
s jaskyňou 56; ženskosť 124
Lorelei 129
losos: sila 109; múdrosť209-210
lotos: budhizmus 229; Egypt 132;
Grécko 338; hinduizmus 340;
India 132; Japonsko 132; krása
132; láska 229; lono 229;
Mexiko 338; osvietenie 340;
Rím 338; s Krišnom 229;
Stredný Východ 338;
taoizmus 340; úrodnosť 53;
znovuzrodenie 338
lož 166
lucerna, ochrana 24
luk: a šípy, Amor 224; sila 113
Lung, ázijský drak 148-159
lutna, láska 228
lýra, harmónia 290; láska 227
Maat 169; s pštrosím perím
a váhou 180-181
mačka: čierna, nešťastie 77; had
ako ochrana 127; Japonsko
127; krása 132 -133; s Hekate
159; zlo 159; ženskosť
126-127;
magnetovec, pravda 169
máj: s Attisom 118; Kelti
116-117; plodnosť46;
s Kybelou 333;
mak: kresťanstvo 257;
s Hypnosom 257, 267;
s Morfeom 257; žiaľ 257
mandala, harmónia 292 - 293
mandle: cudnosť 200; múdrosť 210
mandorla 353; cudnosť 200;
plodnosť 44; vzostup 353,
pozri aj Panna Mária
mandragora, zdravie 84 - 85
manželstvo 286 - 287
Marduk 309; plodnosť 52
Mars (boh) pozri Ares; planéta 309
matka: Čierna Matka 123; matka
Zem 25; plodnosť 43 - 44;
ženskosť 122 -123;
Mayovia: Chac, plodnosť 50; päť
(číslo), nešťastie 76
meč: kresťanstvo 169; pravda
169; s archanjelom Michalom
169; smrť 294
med: čistota 219; dobro 151,
pozri aj včely
medovina, nesmrteľnosť 329
medveď 109; hrabivosť 196;
nevedomie 260; odvaha
183-184; sila 109; túžba 240;
ženskosť 126
Merkúr (planéta) 309
Merkúr pozri Hermes/Merkúr
Merkúrovo žezlo: had 30-31,
80; s božstvami 30-31;
zdravie 80; zjednotenie 288,
pozri aj dvojitá špirála
mesačný králik, nesmrteľnosť 326
mesiac v splne, krása 131 -132;
božskosť 308; cudnosť 196;
Čína 326; islam 326; mužnosť
123; nesmrteľnosť 326; neve-
domie 263; Oceánia 123; plod-
nosť 44; s Artemis/Dianou 123;
s kráľovnou 124; s Pannou
Máriou 123, 308; Sumerská
ríša 123; trojuholník 285;
v splne, krása 131 -132;
znovuzrodenie 334 - 335;
ženskosť 123-124
meteorit, pravda 170
mier a jeho symboly 269; Nyx
267; olivová vetvička 266
Michael (archanjel): archanjeli
146; s váhami a mečom 169;
zabíjajúci draka; mince, smrť 299
Minerva pozri Aténa
minotauros, túžba 242
Mitra: býk, plodnosť 47; s obeťou
363; so slnkom 307; so svetlom
304
mlieko: prosperita 57 - 58; čistota
216
modrá (farba): cherubíni 146;
láska 231 - 232; melanchólia
255; vedomosti 134
more: nevedomie 262 - 263;
plodnosť 49 - 50; ženskosť 122
Morfeus, s makom 257
morská panna 129
most, premena 346 - 347
motýle: duša 322; premena 347
mravce, zdravie 81
múdrosť 205 - 206; rozvážnosť
205 - 206
mušľa: s AfroditouA/enušou 125;
zdravie 66; ženskosť 124-125
myrta, šťastie 21
nádej 177-178
nahota, nevinnosť 165
náhrdelník, zjednotenie 286
náhrobný kameň, nesmrteľnosť
325
najvyššia bytosť 310-311
narcis: Čína 251; smrteľnosť 36;
s Persefonou 339; šťastie 251;
znovuzrodenie 339; žiaľ
257-258
nebesia, suverenita 104
Nechbet, ochrana 28 - 29
nekysnutý chlieb, očista 359 - 360
Neptún, nevedomie 263
netopier: sláva 72; upíry 161;
závisť 245 - 246; zlo
160-161; zdravie 160-161
Niké, víťazstvo 275 - 276
nimbus, božskosť 304
noc, pokoj 267
noha bosá, pokora 190
nosorožec Ázia, zdravie 82;
mužnosť 121
Nyx (pokoj) 267
obelisk: Egypt 116; mužnosť
117-118
obete: ľudia 362 - 363; očista
362 - 364; s Mitrom 363;
zvieratá 362 - 364; obetný
baránok, očista 365 - 367
oblaky, hojnosť 58; šťastie 253
oblúk triumfálny, víťazstvo 277
oblúky: ochrana 25 - 26; spasenie
320
obriezka, premena 344 - 345
obry: autorita 101; hnev 248;
oči: bdelosť 140; Božie oko,
slnko 307; budhizmus 211;
kresťanstvo 311; múdrosť 211
očistec, očista 359
Odin: múdrosť 208 - 209;
s deviatkou 186; s diviakom
184; s dubom 186; s kravou
274 - 275; s krížom
247 - 245; s medveďom 109;
odliv, smrť 299
odvaha 182; s piliermi 183
Oedipus, grécka sfinga 208
oheň: božstvá 308 - 309; čistota
217 - 218; očista 359; preme-
na 341; s cherubínom 217;
s láskou 224; so salamandrou
361; so srdcom 226;
znovuzrodenie 361;
okrídlený disk, so šamašom 308
okrúhly stôl, zjednotenie 287
olej, smrť 296
olivová vetvička: mier 266;
múdrosť 266; pokoj 266
olivovník: hojnosť 62; múdrosť
206; s Aténou/Minervou 206
olivový list, cudnosť 201
omfalos, vzostup 344
ónyx, pravda 169
opál, oddanosť 214
opica: so zrkadlom, pýcha 194;
túžba, v kresťanstve 240
 orákulum (veštiareň) 368
orech: hojnosť 59; s figovníkom
61 - 62; s kravou 58;
Orfeus, láska 227
orchidea: krása 132; plodnosť
53-54
orol: duša 323; krajiny a kultúra
275; pazúry, vzostup 355;
suverenita 105,107; vojna 275
ortuť 342
osem: sláva 73; znovuzrodenie 337
osemhran, znovuzrodenie 336
osol, pokora 191; túžba 243
ostrov: mier 267; šťastia 253;
Otec Čas: jeho dcéra pravda 166;
Saturn (boh) 254; smrteľnosť 37
otec: mužskosť 114; najvyššia
bytosť 310
ouroboros, znovuzrodenie
333-334
ovocie: hojnosť 58; láska
237 - 239; nesmrteľnosť
326 - 327, pozri aj ovocie
jednotlivo
ovocný strom, dlhovekosť 40
Oziris: hojnosť 56, s révou 63,
znovuzrodenie 332
padajúci jazdec, pýcha 194
pagoda, vzostup 350
palec, moc 92
palmová vetvička: kresťanstvo
278 - 279; smrť 295; s Pannou
Máriou 295;
Rím 278; víťazstvo 278 - 279;
Part/Faun: s flautou 227 - 228,
túžba 241; zlo 154;
Pandora, nádej 177 - 178
panna (pohania) 196
Panna Mária 197 - 198, 198;
hojnosť 57; hviezdna korunka
310; s bielym jeleňom 219;
s fialovou farbou 189; s hadom
155; s kosatcami 258; s ľaliami
165, 200, 216; s mesiacom
123, 308; s palmovými
vetvičkami 295; s perlami
202 - 203; so záhradou 204;
so zrkadlom 203 - 204, pozri
aj mandorla
paradajka, láska 237
parohy: plodnosť 48; zdravie
68-69
pás (opasok), oddanosť 213
páska na očiach: Amor 224;
so spravodlivosťou 180
páv: budhizmus 140; Čína 103;
krása 132; kresťanstvo 193;
nesmrteľnosť 329; ostražitosť
104; pýcha 193; Rím 329;
s Herou/Juno 140; suverenita
103; Tibet 140
pavián: múdrosť 206; Thoth 207
pavúk, šťastie 67
päť: harmónia 290; nešťastie 76
päťcípová hviezda, ochrana 20
Pegas, sláva 70
pelikán, dobročinnosť 172
pentagram, harmónia 290
perie: Maat 180; spravodlivosť 181
perla: cudnosť 202; hojnosť 67;
India 83; Ištar 55; krása 133;
láska 232; nešťastie 78;
plodnosť 55; Rím 83;
s Afroditou/Venušou 55, 132,
232; s Pannou Máriou
202 - 203; zdravie 83;
Persefona 238; s narcisom 339
pes: Cerberus 140; Cháron 299;
kresťanstvo 212; oddanosť 212;
ostražitosť 140; smrť 299;
pipíška, šťastie 250 - 251
pivónia: Čína, krása, 132;
Japonsko, plodnosť 54; zdravie
85;
plamene pozri oheň
planéty: božskosť 309 - 310;
pozri aj planéty jednotlivo
plavba, smrť 298
plodová blana, sláva 73
pluh, hojnosť 56
Pluto, s cyprusom 259
podkova: ochrana 22; plodnosť
47
pochodeň, mužnosť 118
Polárka (hviezda), vzostup 351
polmesiac: Byzancia 21 2; Egypt
22; Hekata 21 -22; islam 22;
ochrana 21 -22; rozvážnosť
196; s Artemis/Dianou 196
pomaranč: láska 238; sláva 75
popol stromov: vzostup 351 pozri
aj Yggdrasil
popol: pokora 189 -190; znovu-
zrodenie 335; žiaľ 255 - 256
Poseidon, nevedomie 236
potkan, zdravie 64
pôda, úrodnosť 56 - 57
pôst; náboženstvo 359; očista
359 - 360; smrť 296;
prameň mladosti, láska
233 - 234
prameň: plodnosť 49 - 50;
čistota 218; spasenie 321;
múdrosť 208 - 209
prasa: kresťanstvo, nenásytnosť
192 -193; poškvrnenie
cudnosti 243; túžba 243
pravda 166
prepelica, statočnosť 184
presýpacie hodiny: smrteľnosť 37;
so smrťou 294
Priapus, ochrana 26
Prometeus, fakľa 271
Proserpina 238
prsia: hojnosť 58; milosrdnosť
173
prsteň: Kelti 230; láska 230; man-
želstvo 286 - 287; oddanosť
213; ochrana 20-21; Rím 230
prúty; autorita 97 - 99, pozri aj
sekera
Psycha 322
pšenica 339
purpurová (farba), Byzancia 103;
suverenita 102-103
púť, očista 367
pýcha 192,193
pyramída: Egypt 91; moc 90;
nesmrteľnosť 325
Pytagoras, číslo tri 211
Quetzacoatl 354 - 355
Ra: uraeus 89; včela 106; zlato
106
ramadán 359
ramená, sila 91
rastliny: cudnosť 201;
nesmrteľnosť 327 - 328; zdravie
84 - 85; pozri aj jednotlivo
rebrík, vzostup 349 - 350
reťaz: autorita 101; zjednotenie
285-286
réva, plodnosť 62
rituál, melanchólia 259
roh hojnosti: hojnosť 61;
mier 269
rohaté zvieratá, moc 93
rohy, odvaha 184
Romulus a Remus 283; banyan
62; Panna Mária 197;
ropucha: Čína, zdravie 81;
s túžbou 240; zlo 159-160
rosa, čistota 218
rozmarín: oddanosť214-215;
s AfroditouA/enušou
214-215;
rozvážnosť 205; múdrosť
205 - 206; s hadom 205;
s kotvou 205; so sitom 362;
so zrkadlom 205
rubín: Čína 231; dlhovekosť 42;
India 42; Japonsko, láska
229-231; statočnosť 186;
zdravie 82 - 83
ruka: kresťanstvo 311; Egypt
ruža: biela, úcta 229; božskosť
313; červená, láska 229;
krása 132; Rím 257;
s AfroditouA/enušou 132, 229;
smrteľnosť 36; žiaľ 257; žltá,
žiarlivosť 228 - 229
ryba: bohatstvo 66; plodnosť 49;
rys, ostražitosť 139-140;
v kresťanstve 11, 311;
rytier, oddanosť 213
ryža, plodnosť 51
Sachmet 127
salamandra: očista 360; s ohňom
a sírou 361
salašník modrý, šťastie 251
Samson, 112,113
Satan: Angra Mainju 144,153;
bosorácke šábesy 155; pýcha
194; sláva 75; s bazilíškom
157; s drakom 156; s hadom
155-156; s líškou 161;
s Luciferom 154; s mačkou 77;
šaiton 153; trinástka 76; zlo
152-153; 154
Saturn: boh, melanchólia 254;
planéta 309
satyr: túžba 241 -242; zlo 154
Scylla 129
sedem: arabská tradícia 33; bud-
hizmus 210-211; Japonsko,
sláva 72; múdrosť 210-211 ;
ochrana 33; sedlo, mier 268
sekera: autorita 96; skrytý kríž
174, pozri aj zväzok prútov
serafín 146
sfinga: lev/slnko 94; moc 7;
múdrosť 208; ochrana 28
siatie, úrodnosť 60
síra, so salamandrou 361
sirôtka, láska 229
sito, očista 362
skarabeus, vzkriesenie 338
sláva a šťastie 71 -72
slávik, láska 234-235
sliepka, dobročinnosť 173
slivka: Šťastie 251
slnko: ako božie oko 307; Čína
78; božskosť 306 - 307; hin-
duizmus 307; islam 307; Peru
307; Rím 307; s bažantom 132;
s kolesom 89; s levom 7, 94;
s Mitrom 307; s obeliskom
116; s vranou 78; so srdcom
12 - 13; so zlatom 102,105;
suverenita 102
sloboda 270; Socha slobody 271
slon: Afrika 137; cudnosť 201;
Čína, sila 110-111; dobro
149-150; hojnosť 69;
suverenita 107; šťastie 251;
vedomosti 137
slonovina: čistota 220; kresťanstvo
220; zdravie 83
smaragd: kresťanstvo, nádej 178;
ochrana 21; plodnosť 54 - 55;
vernosť 214; zdravie 83
smrť 294 - 295; smrteľnosť 37
sny, veštiareň 368
sob, zdravie 68
Socha slobody (sloboda) 271
sokol: Egypt 107; nádej 179; Peru
107; suverenita 107; vojna
a víťazstvo 275
soľ: ochrana 32; čistota 221
soma, nesmrteľnosť 328 - 329
sopka, hnev 248
sova: Ázia 160; Egypt 160;
Grécko 136; múdrosť 160;
vedomostí 136;
s Aténou/Minervou 136, 206;
severoamerickí Indiáni 160;
s knihou 136-137; zlo 160
spánok (Hypnos) 267
spoločník, ako obetný baránok
366
spravodlivosť 180
srdce: broskyňa 168;
dobročinnosť 171; Egypt 168;
láska 225 - 226; múdrosť 211;
pravda 168; s ohňom 226; so
slnkom 12 -13; so závisťou
245; váza v tvare srdca 226
stĺp: sila 111-112; spravodlivosť
183
straka: sláva 74. Šťastie 250
stred, božskosť 312-313
striebro: cudnosť 196; nádej 178;
s kráľovnou 124
 striedmosť 187
strom: božskosť 370 - 371; dlho-
vekosť 40; hojnosť 61 - 62;
nesmrteľnosť 327 - 328; orech,
múdrosť 210, plodnosť 52;
statočnosť 186
Strom života: ako céder
351 - 352; ako figovník
351 - 352; spasenie/vykúpenie
317; s vtákmi 352; vzostup 351
studňa: božskosť 372; spasenie
320; ženskosť 122
stupa, vzostup 350
sudičky, smrteľnosť 35
súmrak, melanchólia 255
sup, ochrana 28 - 29
sv. Anton, celibát 197
sv. Ján, s knihou 137
sv. Juraj, preľstiaci draka
156-157
svadobná torta, manželstvo
286-287
svastika pozri hákový kríž
svätožiara, božskosť 304 - 306
svätý grál, spasenie 320 - 321
svetlo: božskosť 304; dobro 144;
vedomosti 134
sviečka: smrteľnosť 37; v kresťan-
stve božstvo 309; viera 174;
pozri aj fakľa, lampa, lucerna
šafranová (farba), pokora 189
šakal 10; smrť 299
šálka obrátená, smrteľnosť
37-38
šamaš: s hviezdou 310;
s okrídleným diskom 308
šestka: sláva 73; zjednotenie 284
Šiva: smrť 297 - 298, s býkom 93;
s figovníkom 62; s lingamom
166; s plameňom 309;
s trojzubcom 312; trimúrti 312
Škorpión: so závisťou 245; zdravie
81
Škriatkovía, nevedomie 263
špirála: Kelti 288; moc 89; lodnosť
54; polynézske tetovania 54;
šťastie, bohovia 72
štít: s cudnosťou 196;
s múdrosťou 206
štvorec, zjednotenie 285
štyri: 11 - 12; Egypt 12, 91; moc
90
štyridsať, očista 367
Tanatos (smrť) 294
tanec: smrť 296 - 298;
zjednotenie 288 - 289
tantrický budhizmus: čakry, moc
92; dúha, vzostup 354; lotos
229
taoizmus: jing-jang 282; lotos,
osvietenie 340; osem (číslo),
sláva 73; pôst, očista 359;
voda, múdrosť 210
tarotové karty 369; trinásť 76
Tvaret, bohyňa, sila 110
teľa: hojnosť 68; nevinnosť 164
Temis, váhy 180
tetovanie 34; Maoriovia 89; moc
89; ochrana 34; špirála:
plodnosť 54
tetramorf, ochrana 26
Thoth 207; s Hermesom/
Merkúrom 135; s ibisom 207;
s paviánom 207;
vedomosti 135-136
tiger: budhizmus 248; hnev 248;
moc 94; ochrana 30
Tlaloc, plodnosť 50
tomahavk, autorita 96
topás, vernosť 214
Tor: s blýskáním 314; s kladivom
92
totem, sila 108-109
tri grácie 131
trimúrti 312
trinástka, nešťastie 76 - 77
trojka: islam 73; múdrosť 211;
sláva 72 - 73, pozri aj
trojuholník
trójska Helena 131
trojuholník: Čína 124; mesiac
285; moc 90; Svätá Trojica
311; zjednotenie 285, ženskosť
124; pozri aj trojka
trojzubec: s delfínom 318; skrytý
kríž 174
trón, suverenita 104
trpaslík: hojnosť 57; nevedomie
263
trúbka, sláva 71
truhla, ochrana 26
túžba: baran 241 - 242; Dionýz
241; diviak 240; Grécko 243;
islam 192 - 193; kentaur 240;
kôň 240 - 241; medveď 240;
minotauros 242; opica 240;
osol 243; Pan/Faun 241; prasa
192 -193; satyrovia
241 - 242; zvieratá 192-193
tyrkys (kameň), statočnosť 186
úhor, plodnosť 48
umývanie: islam, očista 358;
nevinnosť 165
upír 161; ochrana pred ním 32
uraeus, moc 89
úsvit, nádej 178-179
uzda, so striedmosťou 187
uzol: láska 234; manželstvo 287;
na mníchovom páse 213;
ochrana 23
úcta a chudoba 213
váhy: kresťanstvo 169; Maat 169,
180-181; pravda 169
s archanjelom Michalom 169;
spravodlivosť 180-181; Temis
180
vajce: hojnosť 64, 66; kresťanstvo
335; s Dionýzom/Bakchom
336; znovuzrodenie
335-336
vavrín: mier 266; nesmrteľnosť
327; s Apolónom 279; zdravie
85
vavřínový veniec: ochrana 25;
s pravdou 166; víťazstvo 279
váza: ako srdce 226; ženskosť
122
včely: dobro 150-151;
suverenita 106; znovuzrodenie
338, pozri aj med
vejár, autorita 98-99
Veľká Matka, ženskosť 122
veľká potopa 342 - 343
veľkonočný králik, plodnosť
49
veľryba, znovuzrodenie 336
veniec: ochrana 25; zlatý,
suverenita 104-105
Venuša (planéta) 309, pozri aj
Afrodita
vernosť 212
veslo, autorita 100
vestálky, celibát 197
veža: Babylonská, pýcha 195;
panenstvo 203
viera 174
vietor: božskosť 315; smrteľnosť
36
víno: kresťanstvo 345 - 346;
s Dionýzom 345; premena
345 - 346
vír, vzostup 356
Višnu 30; had 30; s diskom 308;
s diviakom 184; s figovníkom,
plodnosť 62; s plameňom 309;
trimúrti 312
víťazstvo 275 - 276
vlasy: prameň, láska 230; dlhé,
sloboda 271; dlhé, sila 113
vlašský orech, múdrosť 210
vlk: Grécko/Rím, statočnosť 184;
kresťanstvo 162; nenásytnosť
193; Rím,
víťazstvo 277; severoamerickí
Indiáni 299; smrť 299; zlo
162-163; ženskosť 126;
vlkolak, zlo 163
voda: božskosť 370 - 371; čistota
218; múdrosť 208-209;
očista 358; plodnosť 58;
TEflJNÁ KNIZNH
premena 342 - 343;
BiiiiTimiMi
taoizmus 210; úrodnosť
49 - 50; zdravie 84; žaba 58
vojna 272 - 273
volavka, znovuzrodenie 331
vôl, sila 111
vrana, nešťastie 78; s Odinom/
Wodanom 247 - 245; slnko
78; vojna a víťaz 274 - 275
vŕba, oddanosť 215
vták hromu, s blýskáním
314-315
vták Noh: minojská civilizácia 28;
moc 94; ochrana 28
vtáky: pozri jednotlivo
východ, znovuzrodenie 336
Wodan pozri Odin
Xochiquetzal, úrodnosť 53
Xoltl, smrť 299 - 300
Yggdrasil 351 pozri aj popol
zafír: láska 231 - 232; pravda
169
záhrada: Ázia 233; cudnosť 204;
harmónia 291; India 233;
Japonsko 291; kresťanstvo 291;
láska 233-234; Perzia 233;
plodnosť 57; s Pannou Máriou
57, 204
zajac, plodnosť 48-49
zapálená pochodeň, sloboda 271
zástava, vojna 273 - 274
závisť, 192, 245; nenávisť 246;
s hadom 245; s netopierom
246; so srdcom 245; so
škorpiónom 245; závoj,
ochrana 24
zázračná palička, lieska 371 - 372
zbrane: moc 92; mužnosť
116-117; polámané, mier
269
zelená (farba): Čína 42,
dlhovekosť 42; dobro 151;
islam 151; Kelti 178; v
i Tinri'
nádej 178; plodnosť 54 - 55;
závisť 246;
zem: matka 25; ochrana 25;
úrodnosť 56-57
Zeus: ako labuť 236; klince,
ochrana 34; s bleskom 314;
s býkom 93; 121 zíkkurat,
vzostup 350
zlaté jablká, nesmrteľnosť 326
zlato: božskosť 306; budhizmus
306; čistota 221; Egypt 306;
hojnosť 66 - 67; Inkovia 102;
Kelti 230; láska 230; Mexiko
306; Ra 306; so slnkom 102,
105; suverenita 102
zlatý veniec, suverenita 104-105
Zoroaster: Angra Mainju 153;
svetlo, božskosť 144
zrkadlo: božstvo 373; cudnosť
203 - 204; Čína 148; dobro
147 -148; islam 147; kresťan-
stvo 147; pravda 168; rozbité,
nešťastie 79; s Pannou Máriou
203 - 204; s rozvážnosťou 205;
šintoizmus 147 -148; v rukách
opice 194
zver (lesná): čistota 218 - 219;
láska 237
zvieratá: pozri zvieratá jednotlivo
zvieratník 370 - 371
zvony: ochrana 26; smrť 300-301
žaba: hojnosť 58; premena 347;
s vodou 58
žaluď: múdrosť 210; plodnosť 52,
pozri aj dub
železo, ochrana 34
žena: ženskosť 122
žeriav: bdelosť 139; dlhovekosť
41; oddanosť 214
žezlo: budhizmus 55; dorje 55;
hinduizmus 55; plodnosť 55;
suverenita 105; s bleskom 55
žltá (farba): Čína, závisť 246;
zrada 281
žobrácka miska, pokora 190-191
žula, statočnosť 186
POĎAKOVANIE
Vydavatelia by sa radi poďakovali
za povolenie použiť ich diela týmto
ilustrátorom, múzeám a knižniciam.
V každom prípade sme sa usilovali
vypátrať majiteľa práv. Ak sme
náhodou na niekoho zabudli,
ospravedlňujeme sa a v nasle-
dujúcom vydaní určite urobíme
nápravu.
Kľúč: BAL = The Bridgeman Art Library,
Londýn; NG = National Gallery, Londýn.
Strany 8 - 9 De Vecchi: Znamenia zverokruhu,
detail stropu, asi 1574 - 75 (Villa Francese,
Caparola/BAL); 32 Leonardo da Vinei: Posledná
večera, 1495 - 97 (Sta Maria delia Grazie,
Miláno/BAL); 38 Hans Holbein ml.: Veľvyslanci,
detail, 1533 (NG, Londýn/BAL); 70 Strozzi:
Zosobnenie Slávy, detail, asi 1635 - 36 (NG,
Londýn/Corbis); 76 Tarotová karta Smrí
(Súkromná zbierka/BAL); 115 Leonardo da
Vinei: Vitruviánsky muž, asi 1492 (Accademia,
Benátky/BAL); 125 Botticelli: Zrodenie
Venuše, asi1485 (Uffizi, Florencia/BAL); 130
Raffaeľ. Tri grácie, 1504 - 5 (Musée Condé,
Chantilly/BAL); 135 Correggio: Škola lásky,
asi 1525 (NG, Londýn/BAL); 145 Fra Angelico:
Posledný súd, detail, asi 1431 (Museo di San
Marco, Florencia/BAL); 176 Crane: Pandořina
skrinka, 1910 (Bibliothéque des Arts
Décoratifs, Paríž/BAL); 195 Van Valckenborch:
Babylonská veža (Towenley Art Gallery and
Museum, Burnley/BAL); 199 Panna a jednoro-
žec, gobelín, asi 1500 (Musée National du
Moyen Age de Cluny, Paríž/BAL); 215 Hughes:
Dlhé zasnúbenie, 1859 (Birmingham Museums
and Art Gallery/BAL); 225 Majster z Lyonu:
Panny a okrídlené srdcia, asi 1500 (British
Library, Londýn/BAL); 232 - 233 Talianska
škola: Prameň mladosti, asi 1600 (Philips
Auctioneers/BAL); 239 Bosch: Záhrada rozkoší,
asi 1500 (Prado, Madrid/BAL); 256 Le Moyne
de Morgues: Vlčí mak, asi 1568 (V and A
Museum, Londýn/BAL); 271 Delacroix: Sloboda
vedie ľud, detail, 1830 (Louvre, Paríž/BAL);
272 - 273 Botticelli: Venuša a Mars, po
r. 1485 (NG, Londýn/BAL); 292 Hevjara
Mandala, detail (Chester Beatty Library,
Dublin); 305 Byzantská škola: Cisár Justinián /.,
asi 547 n. I. (San Vitale, Ravenna/BAL); 312
Šiva, 500 - 27 pred n. I. (British Library,
Londýn/ BAL); 316 Bernardo Daddi: Krucifix,
asi 1338 (Accademia, Florencia/BAL); 357
Ruská ikona, Prorok Eliáš, asi 1600 (Mark
Gallery, Londýn/BAL); 365 Holman Hunt:
Obetný baránok, detail, 1854 (Lady Lever Art
Galleery, pre: Sunlight/BAL) 370 - 371 Agnese:
Znamenia zverokruhu, asi 1540 (Royal
Geographical Society, Londýn/BAL)
Poďakovanie patrí aj nasledujúcim
ilustrátorom:
Chris Daunt: 13, 17, 27, 43, 45, 50, 59, 60,
98, 107, 119, 127, 153, 158, 173, 185, 243,
252, 269, 276, 286, 288, 298, 314-5, 333,
342 - 3, 349, 363; Neil Gower. 157; Matt
McKenna: 46, 79, 84, 136,141,167,182,
203, 219, 236, 244, 250, 262, 301, 311, 319,
337, 346 - 7, 361; Sally Taylorová: 18, 23, 31,
54, 65, 82 - 3, 86, 95, 112, 120, 128, 142,
149, 175, 188, 209, 217, 220, 222, 241, 249,
261, 264, 279, 291, 294, 297, 302, 321, 330,
352, 372