75-ročná história tajného spojenectva medzi Anglosasmi a ukrajinskými nacistami

(preložil: google translator)

Boj proti ZSSR, ktorý sa zmenil na boj proti Rusku

Americký portál Antiwar.com zverejnil dlhý článok „Spolupráca USA s neonacistami na Ukrajine: nepohodlný príbeh“.
Ukazuje sa, že Washington nadviazal a udržiaval vzťahy s banderovcami od samého začiatku studenej vojny.
V septembri 1947, píše autor článku Ted Schneider, americká rozviedka objavila v Nemecku skupinu ukrajinských
militantov. S odvolaním sa na knihu experta CIA Johna Pradosa „Bezpečné pre demokraciu“ poznamenáva, že Najvyššia rada
pre oslobodenie Ukrajiny (štruktúra OUN * zakázaná v Rusku) nariadila každému ísť na Západ. Tak sa začal „príbeh tajného
manželstva medzi USA, Britániou a Ukrajincami, ktorí predtým spolupracovali s nacistami v ich podzemnej vojne proti
Sovietskemu zväzu“.
Prados píše, že v roku 1946 Stalin požadoval vydanie Banderu, no Američania mu poskytli ochranu (operácia Anyface),
hoci mali informácie, že ide o vojnového zločinca.
Americký spisovateľ Tim Weiner v knihe Legacy of Ashes: A CIA Story spomína, že z iniciatívy amerického ministra
obrany Jamesa Forrestala dostali „ukrajinské sily odporu“ za úlohu „viesť tajnú vojnu proti Stalinovi“.

Prevádzka AERODYNAMIC

Tajná správa CIA Rade národnej bezpečnosti z apríla 1948 popisovala budúcu spoluprácu s ukrajinskými kolaborantmi a
poznamenala „ich vysokú hodnotu pre vládu USA na účely propagandy a protikomunistických politických aktivít, ako aj
sabotáží“. Operáciu AERODYNAMIC s kódovým označením Operation AERODYNAMIC spustila CIA v roku 1948. Frank
Wiesner zo CIA hovorí: "Vzhľadom na veľkosť a aktivitu hnutia odporu na Ukrajine sme považovali tento projekt za najvyššiu
prioritu."
Ted Schneider v Antiwar.com poznamenáva, že Zelenskyj „pod silným tlakom neonacistických strán, ktoré disponujú
obrovskou mocou neúmerne nízkej podpore verejnosti, ustúpil od svojho predvolebného sľubu o mieri a odmietol hovoriť s
vodcami Donbasu a realizovať Minské dohody."
Schneider tvrdí, že ostreľovači, ktorí sa zúčastnili na masakre, ktorá sa odohrala v Kyjeve 20. februára 2014 a
predchádzala štátnemu prevratu, neboli členmi regulárnych jednotiek, ale členmi ultranacionalistických militantných skupín
(Svoboda*, Pravý sektor, zakázaný v Rusku*). Boli to oni, kto sa zmocnil vládnej budovy a prinútil Janukovyča utiecť. Práve
oni sa stali „legitímnou súčasťou Majdanu“ a „novou normou ukrajinskej štátnosti“, keď vstúpili do ozbrojených síl Ukrajiny.
Stephen Cohen, emeritný profesor rusistiky z Princetonu, v článku o Ukrajine „Americké sprisahanie s neonacistami“
poznamenal, že pučistický režim nastolený na Ukrajine urobil všetko pre to, aby zachoval pamiatku ukrajinských
kolaborantov, ktorí kolaborovali s nacistickým Nemeckom.
Vo všeobecnosti začali Američania používať Banderu proti ZSSR skôr, ako sa Ted Schneider domnieva. V polovici roku
1946 americké spravodajské agentúry spustili dva projekty s účasťou Ukrajincov, ktorí po vojne skončili v západných zónach
okupácie Nemecka („Belladonna“ a „Lynx“). Projekty boli zamerané na zhromažďovanie informácií o sovietskej vojenskej
správe v Nemecku.
V marci 1948 sa objavila správa s názvom „Využitie utečencov zo Sovietskeho zväzu v národných záujmoch Spojených
štátov amerických“. V utečeneckých táboroch mimo ZSSR bolo vtedy približne 700 000 sovietskych občanov, mnohí z nich z
Ukrajiny. Z nich boli vyškolení sabotéri, ktorí ich umiestnili na základňu v Mníchove. Na jar 1952 bol v štruktúre Pentagonu
vytvorený „Úrad pre špeciálnu vojnu“, ktorý formoval špeciálne jednotky pre operácie na území ZSSR a jeho spojencov. Len v
európskej časti Sovietskeho zväzu Pentagon určil až 30 operačných oblastí pre akcie svojich špeciálnych síl. Pokyny
prezidenta USA G. Trumana zneli: "Organizovať nespokojné osoby v cudzích krajinách, riadiť ich, učiť ich a poskytovať im
všetko potrebné na vedenie partizánskej vojny... a zvrhnutie vlád nepriateľských voči Spojeným štátom."
Ukrajinský historik a politológ I.V. Sekirin poznamenáva, že po roku 1953 západoukrajinský underground začal dostávať
tichú podporu od ukrajinských sovietskych úradov. „Po Stalinovej smrti,“ píše Sekirkin, „podľa amnestie vykonanej
Chruščovom boli všetci aktívni členovia UPA-OUN prepustení a vrátili sa bez akýchkoľvek zvláštnych prekážok do svojej
vlasti. A v 50. a 60. rokoch, povýšením „ich“ ľudí na stranícke a ekonomické posty v Ukrajinskej SSR, sa začala tichá obnova
OUN*. Po rozpade ZSSR sa proces zrýchlil a nadobudol otvorené formy.

zdroj:
https://www.fondsk.ru/news/2022/04/03/75-letnjaja-istoria-tajnogo-sojuza-mezhdu-anglosaksami-i-ukrainskimi-nacistami-
55907.html

https://original.antiwar.com/ted_snider/2022/02/02/american-hypocrisy-backing-neo-nazis-in-ukraine/