UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

PSYCHOLÓGIA VÝCHOVY

Seminárna práca

Predmet​: Teória výchovy

Vyučujúci​: doc. PaedDr. ThDr. Monika Zaviš, PhD.
Vypracoval​: Monika Dubcová
Skupina:​ 1SPP15
Akademický rok​: 2020/2021
Semester​: zimný
OBSAH

Úvod​...........................................................................................................​
3
1. VÝCHOVA.......................................................................................................................​4
1.1 Charakteristika výchovy............................................................................................4
1.2 Funkcie výchovy......................................................................................................4
2. VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA.......................................................................................​6
2.1 Charakteristika vývinovej psychológie.....................................................................6
2.2 Psychický vývin.......................................................................................................7
2.3 Ciele vývinovej psychológie...................................................................................9
2.4 Rozdelenie..............................................................................................................9
3. RODINA..........................................................................................................................​11
3.1 Všeobecná charakteristika rodiny......................................................................11
3.2 Funkcie rodiny.........................................................................................................11
3.3 Výchovné štýly.......................................................................................................12
3.4 Škodlivé výchovné štýly..........................................................................................13
Záver​........................................................................................................14
Zoznam použitej literatúry​.....................................................................15
ÚVOD

,,Základným cieľom výchovy je predovšetkým formovať človeka, oveľa viac je

však dynamicky ho viesť k tomu, aby sa formoval sám a aby sa stal človekom.”

Jacques Maritan

Výchova je cieľavedomá a zámerná činnosť alebo pôsobenie na rozvoj charakteru,

osobnosti a záujmov, ktoré sa prejavujú v konaní človeka. Je to prirodzená súčasť života
človeka.

V mojej seminárnej práci sa venujem téme s názvom Psychológia výchovy.

Čitateľovi sa snažím priblížiť základné informácie o výchove a jej funkciách. Ďalej sa
snažím priniesť informácie o vývinovej psychológií, ktorá je podľa môjho názoru dôležitá
pre Psychológiu výchovy. Rozoberám jej ciele a charakterizujem psychický vývin.
Poslednou ,,podtémou”, ktorou sa zaoberám je rodina. Rodina je charakterizovaná ako
základná bunka spoločnosti. Je veľmi dôležité zamerať sa na ňu v rámci jej charakteristiky,
jej funkciami a výchovnými štýlmi. Myslím si, že rodina a vo všeobecnosti rodinná
výchova je dôležitým aspektom pre rozvoj dieťaťa.

3
1.VÝCHOVA

1.1 CHARAKTERISTIKA VÝCHOVY

Výchova, mnoho ráz charakterizovaný pojem rôznymi odborníkmi či filozofmi.

Výchova je prirodzenou súčasťou života človeka a rovnako je aj neodmysliteľnou
súčasťou sociálneho prostredia. Odlišuje sa od neho tým, že je cieľavedomá a plánovitá,
ktorá smeruje k vopred vytýčenému cieľu. Táto aktivita sa nerealizuje samostatne a
izolovane od ostatných podmienok prostredia. Práve okolie vytvára podmienky na
výchovu a výchova ho spätne ovplyvňuje.

Výchova je taktiež charakterizovaná ako zameranosť na rozvoj charakteru,

osobnosti, záujmov, postojov a tie sa prejavujú v správaní a konaní človeka. Organizovaná
vzdelávacia aktivita je rozhodujúca pre rozvoj osobnosti dieťaťa, teda jeho všetkých
kognitívnych funkcií. Bez tejto aktivity by nebol možný rozvoj osobnosti a ani
napredovanie spoločnosti. Avšak pri cieľavedomom formovaní mravných a
charakterových vlastností je úloha organizovanej výchovy komplikovanejšia. A prečo? V
nie malej miere ich ovplyvňujú iné mimoškolské okolnosti. To znamená, že možnosti v
škole sú v tomto smere obmedzené rozdielnou kvalitou prostredia. 1​

1.2 FUNKCIE VÝCHOVY

Základná funkcia výchovy alebo základný zmysel výchovy je rozvoj osobnosti.

Teda vytvoriť podmienky na primeraný rozvoj osobnosti, sebarealizácia podľa
individuálnych záujmov a predpokladov.

Ďalšia dôležitá funkcia, životne dôležitá, je príprava človeka na život v spoločnosti,

na sociálne role, ktoré ho čakajú. Pripravuje ho na podiel na živote spoločnosti a jej
štruktúrach (rodina, škola, pracovisko atď.). A to aj v zmysle vlastnej sebarealizácie.

Inou dôležitou funkciou výchovy (z hľadiska spoločnosti) je cieľavedomé zaistenie

kontinuity a pokračovania generácií. To znamená, následnosť prenosu kultúrneho

1
KÁČANI, V. A KOLEKTÍV, Základy učiteľskej psychológie, 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2004. 10 s. ISBN 80-10-00429-4

4
dedičstva z generácie na generáciu, prenechávania a osvojovania hodnôt a skúseností, v
procese vývinu osobnosti, jej socializácie.​2

2
KRATOCHVÍLOVÁ, E. A KOLEKTÍV, Úvod do pedagogiky, Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity,
2007, 48 s. ISBN 978-80-8082-145-6, dostupné na:
file:///C:/Users/Martin/Downloads/kratochvilova-pedagogika%20(1).pdf

5
2.VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA

2.1 CHARAKTERISTIKA VÝVINOVEJ PSYCHOLÓGIE

Psychológia. V dobe, keď sa psychológia vyčlenila z filozofických disciplín sa

stala samostatnou vedou. Prestala byť chápaná ako ,,veda o duši”. Samotný pojem
psychológia je umelo vytvorené slovo. Skladá sa z dvoch gréckych slov: psyché (duša) a
logos (slovo, reč, veda).​3 ,,​Psychológia je nesmierne rozmanitá oblasť a každý rok sa
objavujú nové špecializácie.” ​(Pastorino, Doyle-Portillo, 2011, s.6). 4​ Je teda vystihovaná
rôzne, často nedostatočne- ako veda o psychike, duševných javoch atď. Taktiež je vo
všeobecnosti charakterizovaná ako veda, zaoberajúca sa skúmaním psychických procesov,
vlastností a stavov osobnosti človeka. Zaoberá sa prežívaním a správaním sa. Skúma najmä
psychickú reguláciu správania.​5 ​,,​Psychológovia sa zaujímajú o mnoho tém, vrátane
učenia, pamäti, starnutia, vývinu, pohlavia, motivácie, emócií, športu, kriminálneho
správania a mnoho ďalších predmetov.”​ (Pastorino, Doyle-Portillo, 2011, s.6)

Štúdium zmien prežívania a správania vo vývoji človeka je predmetom vývinovej

psychológie. Vývinová psychológia je psychologická disciplína, využívajúca metódy,
ktorými disponuje psychológia všeobecne. Čiže pozorovanie, experiment, rozhovor,
dotazník, analýza výtvorov ľudskej činnosti, psychologický test. Poznatky, ktoré prináša
vývinová psychológia umožňujú pedagógovi lepšie poznať dieťa, ktoré vychováva a učí.​6
,,​Vývin je multidisciplinárny: sociológovia, psychológovia, lingvisti, antropológia, lekárski
​ atts, Cockcroft, Duncan,
vedci a neurovedci študujú ľudský vývin z rôznych hľadísk.”(W
2009, s.8)​7

3
BOROŠ, J. Úvod do psychológie. 1. vyd. Trenčín: IRIS, 2002. 13 s. ISBN 80-89018-35-1
4
PASTORINO, E. – DOYLE-PORTILLO S. What is Psychology? 2011 ,,Psychology is an extremely diverse field,
and new specialties are appearing each year. Psychologists are interested in numerous topics, including
learning, memory, aging, development, gender, motivation, emotions, sports, criminal behaviour, and many
other subjects.”
5
JAKABČIC, D. Základy vývinovej psychológie. IRIS: 2002, 7 s. dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=uO5-AAAAMAAJ&q=v%C3%BDvinov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&dq=v
%C3%BDvinov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiEmsz_8ejsAhVHcBQKHWgvAUQQ6
AEwBnoECAcQAg
6
JAKABČIC, D. Základy vývinovej psychológie. IRIS: 2002, 9-10 s. dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=uO5-AAAAMAAJ&q=v%C3%BDvinov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&dq=v
%C3%BDvinov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiEmsz_8ejsAhVHcBQKHWgvAUQQ6
AEwBnoECAcQAg
7
WATTS, J. – COCKCROFT, K. – DUNCAN, N. Developmental Psychology, 2009 ,, Development is
multidisciplinary:sociologists, psychologists, linguists, anthropologists, medical researchers, and
neuroscientists all study human development from different perspectives.”

6
 2.2 PSYCHICKÝ VÝVIN

Vývinová psychológia sa zaoberá skúmaním súvislostí a pravidiel vývojových

premien nie len v jednotlivých oblastiach ľudskej psychiky, ale aj osobnosti. Táto
psychologická disciplína sa usiluje o porozumenie jej mechanizmov.

Psychický vývin, charakterizovaný ako proces vzniku, rozvoja a zákonitých

premien psychických procesov a vlastností. Ich zmeny a integrácie sa prejavujú v rámci
celej osobnosti. Zahrňuje kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, rast a úbytok rôznych funkcií.
Tieto funkcie sa môžu rozvíjať plynulo alebo aj formou vývojových skokov.

Psychický vývoj, teda zahrňuje ďalšie oblasti a tie sa vzájomne rozvíjajú:

Bio-sociálny rozvoj- telesný vývoj a jeho všetky premeny spojené s ním, ktoré sú
ovplyvňované rôznymi faktormi. Napríklad: špecifický vplyv skorej stimulácie pre rozvoj
určitých častí mozgu.

Vývoj kognitívnych funkcií- sem zahrňujeme psychické procesy a tie sa podieľajú na

poznávaní a uchovávaní získaných poznatkov. Kompetencie, ktoré človek využíva pri
prijímaní a spracovávaní informácií. Využíva ich pri rozmýšľaní, učení a rozhodovaní.
Vývinová psychológia sa zameriava na premenu spôsobov spracovávania informácií a
spôsobov uvažovania.

Vývoj motivačnej a emocionálnej zložky- zahrňuje vývojovo podmienenú premenu

emocionálneho prežívania a regulácie a význam jednotlivých potrieb. Ich závislosť na
vývin a pôsobenie rôznych vonkajších podnetov.

Psycho-sociálny vývoj- premeny osobnostných a sociálnych charakteristík, rolí,

medziľudských vzťahov a spôsobov správania. Tento vývoj je ovplyvnený vonkajšími
vplyvmi, najmä socio-kulturnými ,nazývaný ako proces socializácie.

Vývoj jednotlivých oblastí prebieha koordinovane. Ľudská osobnosť má rôzne psychické

funkcie a vlastnosti, preto je psychický vývoj u každého človeka závislý od pôsobenia veľa
faktorov. Tie môžu byť všeobecné, ale aj špecifické a vďaka nim sa každý jedinec od

7
ostatných jedincov líši a stáva sa jedinečným. Samozrejme sa medzi sebou vo veľa
smeroch podobá. 8​

8
VÁGNEROVÁ, M. Vývojová psychologie, 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2012. 11-12 s. ISBN
978-80-246-2153-1 dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=PBhyBgAAQBAJ&printsec=frontcover&dq=v%C3%BDvojov%C3%A1+psyc
hol%C3%B3gia&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiK3-j78ejsAhW2A2MBHQ20CikQ6AEwAnoECAkQAg#v=onepage
&q=v%C3%BDvojov%C3%A1%20psychol%C3%B3gia&f=false

8
2.3 CIELE VÝVINOVEJ PSYCHOLÓGIE

Základné ciele vývinovej psychológie, ktoré na seba nadväzujú:

Popis vývojovej zmeny je charakteristický pre určité vývojové stupne. Nemôže byť nikdy
úplným výpočtom samotných registrovaných faktov, ale predstavuje vždy výber z
obrovského množstva dejov. Tento výber je vodený a riadený predpokladmi, z ktorých
bádateľ vychádza a zriedkavo je už ovplyvnený teóriou, ktorá potom nenasleduje. Tu
predchádza pozorovanie, voľba metód a výber z udalostí, ktoré pozorovateľ vidí a počuje,
prípadne dnes stále častejšie registruje s pomocou technológií.

Zo získaných popisných údajov je potrebné odvodiť určité všeobecné zákonitosti,

týkajúcich sa vývoja základných psychických štruktúr, ktoré súvisia s príčinami v celom
priebehu vývoja človeka. Proti vyvodzovaniu všeobecne platných zákonitostí vývoja
bývajú občas výslovné alebo skryté námietky. Vývin každého človeka je úplne
individuálny. Nomotetický prístup k pochopeniu ontogenézy (usiluje sa o postihnutie vo
všeobecnosti platných zákonitostí) mal byť nahradený buď ideografickým (postihuje
jedinečnosť, vystihuje skôr neopakovateľnú individualitu vývinu každého človeka).
Uvádza sa, že ideografický prístup románopisca je pravdivejší ako pochybujúce
generalizácie vývojového psychológa. Teda: Psychológ uznáva individualitu vývinu a
spisovateľ chce hovoriť aj niečo, čo je vo všeobecnosti platné. Ide o to vyvodiť z
pozorovateľov zákonitosti skutočnosti, ktoré by boli možné aplikovať na individuálne
príklady s ich osobnými zvláštnosťami.

Konečný cieľ je vytvoriť jednotnú teóriu, dovoľujúc z pomerne malého počtu základných
podmienok vytvoriť čo najviac faktov. Toto by umožňovalo vysvetlenie pozorovateľného.
Žiadna súčasná teória dnes nemôže vysvetliť celý vývin v jeho zložitosti a komplexnej
podmienenosti. Existujú teórie, ktoré zobrazujú čiastočné vysvetlenie, a to pomáha potom
doplniť. Stávajú sa užitočným vodítkom. A to nielen pre výskum, ale aj pre postupnosť v
klinickej praxi. Súčasné teórie neberú do úvahy genetický základ vývinu, hoci jeho
význam je nesporný, prehliadajú rozdiely vo vývoji chlapcov a dievčat (mužov a žien).​9

2.4 ROZDELENIE

9
LANGMEIER, J. KREJČÍ​ŘO
​ VÁ, D. Vývojová psychologie, 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006 15-16 s. ISBN
80-247-1284-9

9
 Rozdelenie vývinovej psychológie sa rozdeľuje na obdobia, fázy životného cyklu.
Teda na: vnútromaternicové obdobie, novorodenecké obdobie od narodenia /1-2 mesiace/,
dojčenské obdobie /2 mesiac-1rok/, obdobie batoľaťa, predškolský vek, vstup dieťaťa do
školy a školská zrelosť, obdobie dospievania /10-15 rok/, obdobie adolescencie /15-22
rok/, obdobie dospelosti – skorá, stredná, neskorá /22-60 rok/, staroba /60-65 rok/ - smrť.

Toto rozdelenie súvisí s vývinom našej psychiky, nášho života, psychických

procesov. Vyvíja sa nervová sústava, telesný rast, psychika, zmýšľanie, organizmus
​
samotný. 10

10
LANGMEIER, J. KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie, 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006 5-6 s. ISBN
80-247-1284-9

10
3.RODINA

3.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA RODINY

Rodina je považovaná za malú primárnu sociálnu skupinu. V interakcií so širším
spoločenským okolím si určuje svojskú, charakteristickú štruktúru. Útvar, na základe
rodinných emocionálnych vzťahov medzi manželmi, deťmi a rodičmi si vytvárajú osobité,
svojské spoločné vzťahy. Manželia precítia a poznajú hlbšiu podstatu vzájomného vzťahu.
Tým sa vytvára začiatok zloženia a tvorenia súdržnosti rodiny, teda vzniká základ
spoločnej atmosféry rodinného prostredia.

Rodina sa stáva nezastupiteľným miestom vo vývoji každého jedinca. Je to prvá

skupina, v ktorej sa každý človek stane jej členom. V nej sa premieňajú potreby
spoločnosti a iných sociálnych skupín na spoločnom živote ľudí. Avšak, to nie je
jednostranné. Rodina pôsobí na mnohé spoločenské skupiny a vo všeobecnosti aj na
spoločenskú atmosféru. Skrz rodinu sa uskutočňuje potreba lásky, solidarity, intímneho
​
života, sebadôvery, bezpečnosti a rozličných spoločenských aktivít. 11

3.2 FUNKCIE RODINY

Vo všeobecnosti sa predstavujú tri najpodstatnejšie a najvýznamnejšie funkcie
rodiny: reprodukčná (uspokojiť emocionálne potreby), ekonomická (zabezpečiť materiálne
potreby) a výchovná (upriamiť správny vývin dieťaťa).

Reprodukčná funkcia- nazývaná aj biologická funkcia sa radí medzi najdôležitejšie a

najstaršie funkcie. Potreby intímneho života vo vzťahu k opačnému pohlaviu sa neradia
medzi zanedbateľné časti bytia každého jedinca. Zabezpečuje pokračovanie rodu.
Vzor ​rodiny spoločnosť utvorila pre korigovanie a zabezpečovanie istej kontroly nad
sexuálnym životom jej členmi. Posledné desaťročia možno pozorovať isté uvoľnenia
rodinných zväzkov. Tie sú v určitom nesúhlase s tradičnými názormi vernosti a celistvosti
manželských párov. Toto celkovo vplýva na atmosféru rodinného života.

Ekonomická funkcia- nazývaná aj zabezpečovacia funkcia. Táto funkcia predstavuje

zabezpečenie základných potrieb (bývanie, hygiena, strava, spánok, atď.) a taktiež
predstavuje aj množstvo činností, ktoré sú dôležité, aby fungoval chod domácností.

11
KÁČANI, V. A KOLEKTÍV, Základy učiteľskej psychológie, 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2004. 189 s. ISBN 80-10-00429-4

11
Je dôležité zapájať deti do chodu domácnosti. Okrem toho, je veľmi veľa sociálne
odkázaných rodín a tie sa musia starať aj o viacero detí. Ale sú rodiny, ktoré sú finančne
veľmi dobre zabezpečené a to pôsobí predovšetkým na vývin povahových vlastností detí.

Výchovná funkcia- cieľavedomý vplyv na deti a mládež s výchovným cieľom.

Teda formovanie celkovej rozvinutej osobnosti. Taktiež ide o pôsobenie starších rodinných
členov na tých mladších, pri tom si to nemusia ani uvedomovať. Ide o prirodzený a
vzájomný vplyv, ktorý sa prenesie do vedomia a konania rastúcej generácie. Dieťa si v
dôsledku napodobňovania od rodičov osvojuje ich typické spôsoby konania, reč a mnohé
ďalšie určité osobnostné charakteristiky.

Výchovné pôsobenie rodiny sa realizuje pomocou vzťahov a tie sú utvárané medzi rodičmi
a deťmi. Tieto vzťahy zobrazujú rôzne stránky, črty a kvality od zrejmej emocionálnej
viazanosti, založenej na blízkych rodinných vzťahov, až k racionálnemu uznaniu
prevyšovania alebo teda prevahy rodičov nad deti.

Celý výchovno-rodinný proces sa realizuje prostredníctvom sociálneho učenia. Dieťa sa

od rodičov alebo vychovávajúceho postupne učí rôzne modely správania. Deti sa učia, ako
sa správať voči druhým ľuďom a časom si vytvárajú kritéria a podľa nich zhodnocujú seba,
ale aj vrstovníkov a starších ľudí. Už od malého veku si deti všímajú, ako sa rodičia
správajú. Pozorujú ich, aké vzájomné vzťahy majú medzi sebou. Vďaka tomu, si deti
​
vytvárajú obrazy, ako sa majú v spoločnosti správať a ako majú spoločensky nažívať. 12

3.3 VÝCHOVNÉ ŠTÝLY V RODINE

Výchovné štýly rozdeľujeme na tri základné typy:

● Autoritatívny štýl- tento typ kladie na dôraz na to, aby deti poslúchali ich
,,rozkazy” a rodičia rozhodujú o všetkom. Rodičia svoje deti kontrolujú a od
svojich detí vyžadujú, aby sa správali na úrovni ich veku. Rodičia sú panovační
a prísni
● Liberálny štýl- opak autoritatívneho štýlu. Základom je nechať deťom čo najväčšiu
voľnosť bez toho, aby obmedzovali ich aktivity. Rodič nekladie požiadavky na
dieťa a ak áno, tak si za nimi nestojí. Môže sa stať, že rodič je ovládaný dieťaťom.

12
KÁČANI, V. A KOLEKTÍV, Základy učiteľskej psychológie, 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2004. 189-191 s. ISBN 80-10-00429-4

12
 ● Demokratický štýl- považuje sa najvhodnejší pre zdravý vývin dieťaťa. Základom
je vysvetlenie (nie tresty) a ponechaná sloboda do určitej miery. Rodičia sú ich
deťom skôr skúsení priatelia. Dôležitý je spoločný rozhovor. Deti sa stávajú
​
nezávislými a zodpovednými. 13

3.4 ŠKODLIVÉ VÝCHOVNÉ ŠTÝLY

Existujú nevhodné a škodlivé výchovné štýly pre vývin dieťaťa. Tie môžu byť:

● Rozmaznávajúca výchova- rodičia urobia po vôli jeho dieťaťa a snažia sa splniť

každé prianie.
● Výchova zavrhnutia- rodičia svojím správaním a konaním dajú najavo deťom, že sú
odmietané a dávajú navonok nesúhlas, aj keď nepriamy.
● Nadmerne ochraňujúca výchova- to je tyká výchova, v ktorej rodičia sa snažia
chrániť dieťa pred každým rizikom. Je nevhodná pretože, deti nebudú ,,odolné” a
nebudú zvládať rizikové situácie, keďže ich rodičia chránili pred takými
situáciami.
● Perfekcionistická výchova- výchova s neprimerane veľkým úsilím po dokonalosti a
bezchybnými výsledkami a výkonmi doma, v škole a vo všetkých aktivitách, ktoré
deti robia. Rodičia majú vysoké nároky na deti a deti vzhľadom na ich vek to
väčšinou nedokážu splniť.
● Zanedbávajúca, týrajúca, deprimujúca výchova- zobrazuje prípady, ktoré vyslovene
ohrozujú vývin dieťaťa. Vyznačuje sa nedbalosťou a nezáujmom rodičov o dieťa.
​
Rodičia s deťmi málo komunikujú a neberú ohľad na ich názory. 14

13
LANGMEIER, J. KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie, 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006 269 s. ISBN
80-247-1284-9
14
LANGMEIER, J. KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie, 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006 270 s. ISBN
80-247-1284-9

13
ZÁVER
Cieľom seminárnej práce bolo čitateľovi objasniť pojem Psychológia výchovy.
Oboznámili sme sa vo všeobecnosti čo znamená výchova a aké sú jej funkcie, ktoré patria
medzi dôležitý aspekt pre rozvoj osobnosti, sebarealizácie a rovnako jej výchovné funkcie
sú významné pre prípravu človeka na život v spoločnosti.

Následne sme čitateľovi objasnili vývinovú psychológiu. Bližšie sme sa venovali

jej charakteristike a psychickému vývinu, ktorý je dôležitý pre ľudskú psychiku a jej
osobnosť.

Čitateľ sa dozvedel základnú charakteristiku rodiny. Čo bolo pre čitateľa veľmi

podstatné sú funkcie a výchovné štýly. To čo je významné pre deti a mládež, je to, čo si
osvojujú od rodičov a rodinných príslušníkov. Pri výchovných štýloch, bolo podstatne
dôležité ich objasniť. Tu môžeme povedať, že autoritatívny štýl výchovy spojený s častým
trestaním a kontrolovaním nebude prospievať žiadnemu dieťaťu. Mali by sme sa vyhýbať
hrozbami, kritizovaniu a telesným trestom. Je dôležité dieťa viesť k láske, úcte, dobru a
podporovať ho. Prijímať dieťa také aké je a vedieť s ním viesť spoločný rozhovor. Netreba
zabúdať na to, že títo malí ľudia budú kráčať po tejto zemi. Preto, deťom treba ukázať
hranice, usmerňovať ich, aby sa stali dobrými, nezávislými a zodpovednými ľuďmi.

14
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BOROŠ, J. ​Úvod do pedagogiky.​ 1. vyd. Trenčín: IRIS, 2002. str. 13 ISBN 80-89018-35-1

JAKABČIC, D​. Základy vývinovej psychológie.​ IRIS: 2002. str.7, 9-10 dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=uO5-AAAAMAAJ&q=v%C3%BDvinov%C3%A1+psy
chol%C3%B3gia&dq=v%C3%BDvinov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&hl=sk&sa=X&v
ed=2ahUKEwiEmsz_8ejsAhVHcBQKHWgvAUQQ6AEwBnoECAcQAg

KÁČANI, V. A KOLEKTÍV​, Základy učiteľskej psychológie,​ 2. vyd. Bratislava:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. str.10, 189-191 ISBN 80-10-00429-4

KRATOCHVÍLOVÁ, E. A KOLEKTÍV, ​Úvod do pedagogiky​, Trnava: Pedagogická

fakulta Trnavskej univerzity, 2007.str.48 ISBN 978-80-8082-145-6, dostupné na:
file:///C:/Users/Martin/Downloads/kratochvilova-pedagogika%20(1).pdf

LANGMEIER, J. KREJČÍŘOVÁ, D. Vývojová psychologie, 2. vyd. Praha: Grada

Publishing, 2006. str.5-6, 15-16, 269-270 ISBN 80-247-1284-9

PASTORINO, E. – DOYLE-PORTILLO S. ​What is Psychology?​ , Third edition,

dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=hLfRQXUuHw4C&printsec=frontcover&dq=what+is+p
sychology&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjf5omplOnsAhWxyoUKHbXDB1cQ6AEwAHo
ECAMQAg#v=onepage&q=what%20is%20psychology&f=false

VÁGNEROVÁ, M. ​Vývojová psychologie​, 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova v Praze,

2012. str.11-12 ISBN 978-80-246-2153-1 dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=PBhyBgAAQBAJ&printsec=frontcover&dq=v%C3%B
Dvojov%C3%A1+psychol%C3%B3gia&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiS8K_WlensAhX
wx4UKHZT3B3kQ6wEwAnoECAkQAQ#v=onepage&q=v%C3%BDvojov%C3%A1%20
psychol%C3%B3gia&f=false

WATTS, J. – COCKCROFT, K. – DUNCAN, N​. Developmental Psychology​, 2009

dostupné na:
https://books.google.sk/books?id=bDcLlJCL_6IC&printsec=frontcover&dq=developmenta
l+psychology&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjR06DxlensAhUILBoKHWT9C-UQ6AEwA
HoECAIQAg#v=onepage&q=developmental%20psychology&f=false

15