Professional Documents
Culture Documents
Pomôcky: kalorimeter, teplomer, miešadlo, odmerný valec, plastová kadička, váhy, ľad
Teória:
Merné skupenské teplo topenia je číselne rovné množstvu tepla, ktoré treba dodať jednému kg tuhej
látky zohriatej na teplotu topenia, aby sa roztopila na kvapalinu tej istej teploty.
Všeobecnou funkciou kalorimetra je izolovať jeho vnútorný priestor od okolia, preto je realizovaný
dvojstennou nádobou, kde v priestore medzi vonkajšou a vnútornou stenou je vrstva látky s nízkou
tepelnou vodivosťou. V uzavretej kalorimetrickej nádobe potom môžu prebiehať rôzne deje
v podmienkach izolovanej sústavy. V našom experiment budeme sledovať dej spojený
s vyrovnávaním teploty rôznych zložiek sústavy. Prechod študovanej sústavy do rovnovážneho stavu
bude indikovať ustálenie teploty čo, budeme pozorovať na teplomery, aby sme proces ustaľovania
rovnováhy urýchlili sústavu budeme premiešavať miešadlom, ktoré je súčasťou kalorimetra.
Potrebný objem vody odmeriame pomocou odmerného valca a jej teplotu odčítame z teplomera.
Do vody pridáme ľad, ktorý pripravíme v mrazničke a potom ho uchovávať v tejto termoske.
Potrebné množstvo ľadu preložíme z termosky do plastovej kadičky a odvážime ho na váhach, ktoré
vážia s presnosťou na 1000g.
Postup:
i=1 n(¿−¿)2
s=
n−1
Porovnanie tabuľkovej hodnoty merného tepla topenia ľadu s nami vypočítanou hodnotou:
lt naše - lt tabuľkové = kJ kg-1
Vychádzame z toho, že sme pracovali s izolovanou sústavou a poznáme zákon zachovania energie
celková energia izolovanej sústavy sa nemení, v našej sústavy prebiehali iba deje s odovzdávaním
s prijímaním tepla, preto tento zákon zachovanie energie môžeme pre nás prípad povedať, že celkové
teplo našej izolovanej sústavy sa nemení.
Ak časť našej sústavy odovzdala teplo, tak to teplo musí byť rovné teplu, ktoré iná časť sústavy
prijala.
časť, ktorá odovzdala teplo tie objekty, ktorých teplota poklesla počas deja pôvodný kg
vody a kalorimetra, ktorý na začiatku mali teplotu ....... a ich konečná teplota bola o ..........
menej
časť, ktorá prijala teplo ľad, o ktorom predpokladáme že jeho počiatočná teplota bola
0°C, musel prijať nejaké skupenské teplota nato aby zmenil svoje skupenstvo na vodu
rovnakej teploty ako bol ľad teda 0 °C, tá voda sa ešte zahriala na ........ °C na konečnú teplotu
Prvá zložka kde nám vystupuje merné skupenské teplo topenia je skupenské teplo.
Druhá zložka je teplo potrebné na zohriatie vody.
Ak teraz dáme do rovnosti odovzdané a prijaté teplo tak na základe toho že poznáme hodnotu
merného tepla vody a teplotnú kapacitu kalorimetra tak vieme vyjadriť merné skupenské teplo.