Čo sa budeme učiť

Témy – meranie teploty, premeny skupenstva, teplo, s ktorými sa budeme zaoberať v tomto
školskom roku, veľmi úzko súvisia aj s dejmi prebiehajúcimi v niţších vrstvách atmosféry
našej Zeme. Tieto deje určujú stav počasia.
Prúdenie vzduchu, ktoré pociťujeme ako vietor, slnečné ţiarenie, zmeny teploty a s tým
súvisiace napr. sneţenie, sú deje, ktorými sa zaoberá fyzika.
Základom pre zisťovanie stavu a predpovedi počasia sú teplota, vlhkosť či tlak vzduchu, smer
a rýchlosť vetra, mnoţstvo vodných pár v ovzduší, oblačnosť, zráţky (daţďové, snehové).
Toto všetko uţ poznáte so skúsenosti, ale iba skúsenosť na vysvetlenie dejov prebiehajúcich
v prírode nestačí. V tomto školskom roku budeme skúmať vyššie uvedené deje a snaţiť sa im
porozumieť.
Spracovanie učebnice je podobné, ako bolo v učebnici fyziky pre 6. ročník. Sú v nej uvedené
pokusy a úlohy ktorých súčasťou môţe byť aj meranie fyzikálnych veličín, ich záznam do
tabuliek a spracovanie formou grafu. Otázky uvedené v učebnici vás budú nabádať na
premýšľanie nad úlohami či pokusmi. Niektoré úlohy, podobne ako v učebnici pre 6. ročník,
sú zamerané na získavanie a spracovanie informácii z iných zdrojov, ako len z učebnice
fyziky, napr. z encyklopédií, odborných časopisov či internetu. V učebnici sú tieţ námety na
projekty a jedna dlhodobá úloha zameraná na pozorovanie počasia pomocou jednoducho
zostrojenej meteorologickej stanice.
Nasledujúce dva pokusy vám pripomenú spôsoby práce v 6. ročníku a súvisia s témami
spracovanými v učebnici. Bude potrebné premýšľať nad pokusmi a zaznamenať si ich priebeh
zápisom pozorovania a podať vlastné vysvetlenie. Na začiatku školského roka sa očakávajú
vysvetlenia, ktoré sa opierajú o vašu kaţdodennú skúsenosť.
Rovnako ako v minulom školskom roku by sa vaše vysvetlenia úvodných pokusov na konci
roka mali opierať aj o vedomosti z fyziky, a preto by mali byť hlbšie a odbornejšie.

Pokus 1

Pozoruj povrch banky s vodou, do ktorej postupne vkladáš kocky ľadu. Opíš svoje
pozorovanie a napíš vysvetlenie zmien prebiehajúcich na povrchu banky.

Pomôcky: Erlenmayerova banka (objem 250 ml) so širším hrdlom (pohár na zaváranie),
kocky ľadu, voda.
Postup: a) Nalej do banky vodu (obr. 1) a postupne, pomaly vhadzuj do nej po jednej
ľadovej kocke
b) Počas vhadzovania ľadových kociek jemne tras bankou.

Obr. 1 Pokus s bankou, vodou a ľadom

1
 c) Opíš do zošita zmeny, ktoré si pozoroval na povrchu banky.
d) Napíš do zošita svoje vysvetlenie, prečo k zmenám na povrchu banky došlo.
Odpovedz
či môžu byť nasledovné tvrdenie pravdivé?
K zmenám na povrchu banky došlo preto, lebo sa následkom jej ochladenia vytvorili drobné
otvory v skle banky. To spôsobilo, že voda z banky prenikla na jej povrch.
a) Ak s tvrdením súhlasíš, uveď iný príklad pokusu, ktorý by tvoje tvrdenie podporil.
b) Ak s tvrdením nesúhlasíš, uveď iný príklad pokusu, ktorý by tvoj nesúhlas podporil.

Ďalší pokus opäť vyskúša tvoje schopnosti experimentovania, pozorovania, logického

vysvetlenia a schopnosti argumentovania o priebehu dejov v aparatúre.

Pokus 2

Zohrievaj a následne ochladzuj banku. Pozoruj, čo sa deje v sklenej rúrke ponorenej vo

farebnej kvapaline. Napíš a prezentuj pred triedou svoje vysvetlenie. (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: Erlenmayerova banka, zátka s dvoma otvormi, hadička, injekčná striekačka,

kadička, farebná kvapalina, 2 sklené rúrky (z toho jedna ohnutá do tvaru U),
nádoba s ľadovou vodou, utierka.
Postup: a) Zostroj aparatúru podľa obr. 2 tak, aby bola dobre utesnená.

Základná zostava aparatúry Upevnená aparatúra a chladiaci kúpeľ

Obr. 2 Pokus so zohrievaním a ochladzovaním banky

b) Potiahni piest injekčnej striekačky a vysaj vzduch z banky tak, aby do sklenej
rúrky ponorenej v kadičke vystúpila farebná kvapalina po označenú výšku.
c) Zohrievaj rukami banku a pozoruj hladinu kvapaliny v sklenej rúrke.
d) Následne ochlaď banku priloţením utierky namočenej v ľadovej vode a pozoruj
hladinu kvapaliny v sklenej rúrke.
e) Prezentuj vysvetlenie svojej skupiny pred triedou.

2
Odpovedz:
1. Ako si vysvetľuješ pozorované zmeny v aparatúre pri zohrievaní a ochladzovaní banky?
2. Vysvetlenie ktorej skupiny sa ti javí ako najlepšie?

Vysvetliť deje v obidvoch pokusoch moţno aj na základe skúsenosti, ale pri presnejších
a hlbších vysvetleniach je potrebné zohľadniť javy kondenzácie a poznať pojem teplo.

I. TEPLOTA. SKÚMANIE PREMIEN SKUPENSTVA LÁTOK

Premeny skupenstva sa neustále dejú aj okolo nás a súvisia so slnečným ţiarením, prúdením
vzduchu, zmenami teploty. Denne sa v predpovedi počasia dozvieme o najniţšej a najvyššej
teplote v priebehu dňa, či bude zamračená alebo jasná obloha, ţe bude pršať alebo sneţiť, ţe
môţe byť hmlisto a rad ďalších informácii.
Deje súvisiace s počasím študuje vedný odbor fyziky – meteorológia.
Základom vysvetlenia týchto dejov je meranie fyzikálnych veličín, ako je teplota, čas, tlak
vzduchu, objem zráţok, vlhkosť vzduchu a podobne.
Skúmať premeny skupenstva je dôleţité tieţ v súvislosti s niektorými priemyselnými
odvetviami, ako je napr. hutníctvo či výroba stavebných materiálov ale aj iné. Napokon aj pri
kaţdodenných prácach v kuchyni sa stretávame s premenami skupenstva.

Teplota a čas

Fyzikálne veličiny ktoré súvisia s premenami skupenstva, ako je napr. teplota a čas, dokáţete
zmerať aj zo skúsenosti. Postup odborníkov pri zaznamenávaní hodnôt z meraní, napr. aj pri
premenách skupenstva, je zaloţený na presnosti meraní, na zostrojení grafov z hodnôt
zapísaných v tabuľke a zamýšľaní sa nad priebehom čiary grafu. Čiara grafu nás upozorní na
deje prebiehajúce v látkach pri premenách skupenstva. Tento postup – stratégiu odborníkov,
výskumníkov, budeme napodobňovať aj pri našom školskom skúmaní premien skupenstva.

3
 Domáca príprava na vyučovanie

Prezri si obrázok, na ktorom je znázornené ţehlenie a za oknom zimná krajina. Zoraď

predmety z obrázka podľa ich teploty, zaraď do zoznamu aj osobu, ktorá ţehlí, teda teplotu
ľudského tela.

1.1 Meranie teploty. Teplomer

Ţivot na našej Zemi vznikol aj vďaka primeranej teplote, ktorá na nej bola. Teplota
ovzdušia ovplyvňuje ľudí, zvieratá a rastliny, ktoré sa prispôsobujú ţivotu v rôznych
teplotných pásmach. Ľudia sa oddávna snaţili teplotu merať a navrhovali rôzne teplotné
stupnice.
Meranie teploty je dôleţité nielen, z hľadiska meteorológie a predpovede počasia, ale aj pri
vedeckých výskumoch či sledovaní zdravotného stavu človeka.
O zmeranie teploty sa usiloval uţ Galileo Galilei. Prvý ortuťový teplomer však zostrojil v r.
1714 D. G. Fahrenheit, a ten o desať rokov neskôr zaviedol stupnicu, ktorá sa pod názvom
Fahrenheitova stupnica, pouţíva dodnes napr. v USA. Nám známu Celziovu stupnicu
zaviedol švédsky astronóm A. Celzius v r. 1742, i keď to ešte nebola presne tá, ktorú dnes
pouţívame.

Daniel Gabriel Fahrenheit Anders Celzius

(1686 – 1736) (1701 – 1744)

Obr. 4 Tvorcovia teplotných stupníc

4
 Nasledovným pokusom budeme modelovať postup pri zostrojovaní teplotnej stupnice.

Pokus 1

Pozoruj a zaznamenaj si, ako sa bude správať zafarbená voda v rúrke, ak banku s vodou
zohrievame alebo ochladzujeme? (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: malá sklená nádobka, sklená trubička s dĺţkou najmenej 25 cm, zátka s otvorom na
trubičku, zafarbená voda (lieh), horúca voda, ľad, 2 kadičky, fixka

teplá voda studená voda

Obr. 5 Pomôcky pripravené na pokus

Postup: a) Všimni si výšku hladiny zafarbenej vody v rúrke na začiatku pokusu.

b) Vloţ nádobku s rúrkou do kadičky s teplou vodou (obr. 6) a pozoruj výšku
zafarbenej kvapaliny.

5
Obr. 6 Zohrievanie banky v teplej vode Obr. 7 Ochladzovanie banky v ľadovej vode

c) Vloţ nádobku s rúrkou do kadičky so studenou vodou, prípadne aj kockami ľadu.

Pozoruj výšku zafarbenej kvapaliny

Odpovedz:
1. Čo si pozoroval pri zohrievaní banky v teplej vode?
2. Čo si zistil pri ponorení banky do ľadovej vody?
3. Ako by si z tvojho zariadenia urobil teplomer? Navrhni postup.
4. Vedel by si vysvetliť, prečo sa v klasických teplomeroch používa ortuť a nie voda?

Kvapaliny, ako voda, ortuť, lieh, sa zohrievaním rozťahujú, zväčšujú svoj objem
. Ochladzovaním svoj objem zmenšujú. U ortuti a liehu sa zistilo, ţe so stúpajúcou teplotou sa
pravidelne rozťahujú v určitom rozmedzí teplôt. Táto ich vlastnosť sa vyuţíva v teplomeroch.
Ortuť alebo lieh sa dávajú do klasických teplomerov ako náplň. So stúpajúcou teplotou sa
ortuť alebo lieh v zatavenej trubičke teplomera rozťahujú.

! POZNÁMKA: V teplomeroch sa ešte aj dnes pouţíva náplň ortuť. Rozbitý teplomer i so

zvyškami ortuti je nutné zozbierať a vloţiť do uzavretej nádoby. Nádobu je potrebné dobre
uzavrieť a zlikvidovať ako nebezpečný odpad. Ortuť môţe spôsobiť váţne zdravotné
problémy. Jedovaté výpary môţu preniknúť do organizmu nielen vdychovaním, ale aj koţou.
Ortuť sa pri vdychovaní dostáva aţ do pľúc a pri dlhodobom pôsobení môţe spôsobiť ich
zlyhanie. Preto by sa s ortuťovými teplomermi nemalo pracovať a nahrádzajú sa digitálnymi,
prípadne liehovými.

6
 Obr. 8 Laboratórny teplomer

Na obrázku 8 je teplomer, ktorý sa pouţíva v laboratóriách, laboratórny teplomer. Na

teplomere je značka oC, čo značí stupeň Celzia. Stupeň Celzia je jednotkou teploty.
Jednotka teploty je teda pomenovaná podľa A. Celzia, ktorý pri pokusoch s topením ľadu
a varom vody prišiel na spôsob, ako merať teplotu.

Teplota je fyzikálna veličina, jej značka je t.

Používa sa niekoľko druhov teplotných stupníc. Najčastejšie požívanou teplotnou
stupnicou je Celziova stupnica, ktorej jednotkou je 1 oC.

Pri zostrojovaní stupnice klasického teplomera s náplňou liehu alebo ortute potrebujeme
zatavenú trubičku s nádobkou, variacu sa vodu a topiaci sa ľad. Označíme si výšku, pokiaľ
vystúpi ortuť v trubičke pri vare vody (obr. A). Potom dáme teplomer do topiaceho sa ľadu a
označíme miesto, kam klesla ortuť (obr. B). Vzdialenosť medzi týmito dvoma označeniami
rozdelíme na 100 dielikov (obr. C). Jeden dielik značí 1 oC.

Obr. 9 Zostrojenie stupnice teplomera

7
Teplota varu vody je označená ako 100 oC a teplota topiaceho sa ľadu je 0 oC . (Za
určitých podmienok, ako je tlak nad hladinou kvapaliny.)
Pre kaţdé meradlo je dôleţitý rozsah jeho stupnice. To znamená akú najväčšiu a najmenšiu
hodnotu fyzikálnej veličiny môţeme meradlom odmerať. Laboratórnym teplomerom na obr. 8
môţeme merať teplotu maximálne do 110 oC a najniţšiu teplotu do – 10 oC.
Pred kaţdým meraním teploty je dôleţité si premyslieť, aký teplomer je vhodný.
Laboratórny teplomer nie je vhodný na meranie teploty ľudského tela a lekársky teplomer sa
zasa nedá pouţiť na meranie teploty vody, ktorú zohrievame aţ po teplotu varu.

Aby naše merania teploty boli čo najpresnejšie, musíme pri nich dodrţiavať tieto pravidlá:
1. Na kaţdé meranie teploty si vyberieme teplomer s primeraným rozsahom merania teploty,
teda s ohľadom na najniţšiu a najvyššiu teplotu, ktorú môţeme teplomerom odmerať.
2. Dôleţité je zistiť, v akých jednotkách je zostrojená stupnica teplomera, prípadne pri
digitálnych teplomeroch, v akých jednotkách je uvedená hodnota teploty na displeji.
3.Pri teplomeroch so stupnicou je potrebné zistiť, aký teplotný rozdiel zodpovedá
najmenšiemu dieliku stupnice. Pri digitálnych teplomeroch si musíme zistiť, s akou
presnosťou sú udávané namerané hodnoty na displeji.

Obr. 10 Odčítavanie teploty zo stupnice teplomera

8
 Obr. 11 Rôzne druhy teplomerov

Na obr. 11 sú rôzne druhy teplomerov a aj ich princípy merania sú rôzne. Napríklad

kuchynský teplomer patrí medzi teplomery, ktoré vyuţívajú rozťaţnosť kovov. Spojené dva
pásiky rôznych kov – bimetal (obr. 12) - sú zvinuté do špirály spojenej s ručičkou. Vplyvom
tepla sa jeden kov roztiahne viac ako druhý. Pri zmene teploty sa mení dĺţka špirály, čo má
vplyv na pohyb ručičky teplomera.

bimetal

Obr. 12 Bimetalický teplomer

Ešte zloţitejší princíp merania sa pouţíva v digitálnych teplomeroch, prípadne teplotných

senzoroch spojených priamo s počítačom.

9
 Obr. 13 Počítačové snímanie teploty

úloha

Na obrázku je zobrazený laboratórny (A) a okenný teplomer (B). Prezri si rozsah ich
stupníc.

Odpovedz:
1. Aké najvyššie a najnižšie teploty možno odmerať na teplomeroch A, B ?
2. Koľko oC pripadá na jeden dielik na stupniciach teplomerov?
3. Ako sa mení hustota liehu v teplomeroch pri meraní teploty?

10
 Rieš úlohy

1. Vyhľadaj teploty varu a tuhnutia ortute a liehu. Doplň ich do tabuľky.

Látka Teplota (oC)

varu tuhnutia
ortuť
lieh

2. Na obrázkoch A, B, C a D sú znázornené etapy zostrojovania Celziovho teplomera,

ich poradie však nie je správne. Navrhni poradie práce na zostrojení teplomera tým,
ţe správne zoradíš písmená od začiatočnej etapy po konečnú. Môţu byť aj dve
zoradenia správne.

A B C D

Práca na zostrojení stupnice teplomera

3. Na obrázku sú schémy rôznych teplotných stupníc. Vyber stupnice ktoré majú

rovnakú hodnotu jedného teplotného stupňa.

11
 4. Zisti nasledovné informácie a zapíš si ich zdroj:

a) Aká teplota je na povrchu Slnka?

b) Aká teplota je v jadre našej Zeme?

5. V lete bola nameraná najvyššia teplota 34 oC a v zime bola nameraná najniţšia teplota
-18 oC. Aký je rozdiel medzi maximálnou a minimálnou teplotou?

Vieš, že....
taliansky fyzik Galileo Galilei bol, podľa historických údajov z r. 1638, jedným
z konštruktérov predchodcu teplomera? Tento prístroj sa volal vzduchový
termoskop.
Termoskop pozostáva z tenkej sklenej trubičky zakončenej bankou. Banku vraj G.
Galilei drţal v rukách, aby sa zohriala. Vzduch zväčšil svoj objem. Potom ponoril
druhý, otvorený koniec kapiláry do nádobky so zafarbenou vodou. Banka postupne
chladla, vzduch v nej zmenšil svoj objem a do kapiláry vnikla voda. Tento
vzduchový termoskop nemeral teplotu, ale len jej zmeny.

Dostupné na www.amavet.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=406:po-stopa...

Domáca príprava na vyučovanie

Nauč sa merať čas odčítavaním sekúnd. Keď povieš slovo „ jedenadvadsať“, uplynie
pribliţne jedna sekunda. Ak povieš uvedené slovo 60- krát za sebou, uplynie pribliţne 1
minúta. Over si svoje počítanie na hodinkách.

12
1.2 Meranie času. Meranie teploty v priebehu času

V dávnej minulosti ľudia určovali čas zo striedania dňa a noci, stačilo im pozorovať pohyb
Slnka po oblohe. Z pozorovania Mesiaca určovali čas na mesiace a zo striedania ročných
období zasa na roky.
Na meranie času vyuţívali ľudia, ešte dávno pred naším letopočtom, najrôznejšie spôsoby,
a tak sa zachovali záznamy o sviečkových či vodných hodinách a dodnes moţno vidieť
slnečné alebo presýpacie hodiny. Hodiny vyuţívajú rôzne pravidelne sa opakujúce deje, napr.
kývanie kyvadla.
Prvé presnejšie hodiny – kyvadlové zostrojil v r. 1656 Holanďan Christian Huygens (čítaj
hajchens). Dnes sa na veľmi presné určovanie času pouţívajú atómové hodiny, ktoré sa
omeškajú menej ako jednu sekundu za milión rokov.

slnečné presýpacie kyvadlové súčasné náramkové

Obr. 14 Rôzne druhy hodín

Čas meriame v sekundách, minútach, hodinách, ale aj v dňoch, mesiacoch či rokoch.

Základnou jednotkou času je 1 s (sekunda).

Čas je fyzikálna veličina, jej značka je t.

Jednotky času sú:
1 s (sekunda) 1 min = 60 s
1 min (minúta) 1h = 60 min
1 h (hodina) 1 h = 3 600 s
1 d (deň) 1 d = 86 400 s

!POZNÁMKA: Fyzikálne veličiny teplota a čas majú rovnaké značky. Len z kontextu vieme
určiť, ktorú fyzikálnu veličinu t označuje.

Pri niektorých druhoch činnosti je potrebné v pravidelných časových intervaloch merať

teplotu, napríklad meteorológovia pri sledovaní počasia, zaznamenáva sa teplota vody
v kotolniach, v hutníctve pri tavení ocele, ale aj pri tepelnom spracovaní potravín či
laboratórnych výskumoch. V nasledujúcej úlohe sa naučíme v pravidelných časových
intervaloch zaznamenávať teplotu do tabuľky.

úloha

13
 Kaţdú minútu zmeraj teplotu vody počas jej zohrievania v rýchlovarnej kanvici. Zohrievaj
vodu maximálne po 70 oC. (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: laboratórny teplomer, stojan, rýchlovarná kanvica, stopky.

Obr. 15 Meranie teploty

Postup: a) Zostroj si aparatúru podľa obrázka 15.

b) Navrhni si tabuľku na záznam hodnôt času a teploty.
Meraj a zaznamenávaj teplotu do tabuľky kaţdú minútu.
a) Z nameraných hodnôt času a teploty zostroj graf.
b) Pre zostrojený graf vytvor názov.

----------------------
Názov graf

!POZNÁMKA: Pri zostrojovaní grafu môţeš vyuţiť program Kanvica.cma.

14
Odpovedz:
1. Prečo sa čiara grafu nezačína v bode so súradnicami (0,0)?
2. Aký je vzťah medzi časom a teplotou pri zohrievaní vody? Pomenuj ho.
3. Približne v akom čase by voda dosiahla teplotu 90 oC?

V meteorológii sa sleduje teplota vzduchu v pravidelných časových intervaloch

a vypočítavajú sa priemerné hodnoty teploty. Priemernú hodnotu teploty za deň
vypočítame, keď
- sčítame všetky hodnoty teploty namerané v priebehu dňa,
- súčet vydelíme počtom meraní.
Priemernú hodnotu teploty moţno vypočítať aj za jednotlivé mesiace či roky. Hodnotu
priemernej teploty moţno zaznačiť aj do grafu ako rovnú čiaru, ako napr. v grafe k úlohe č. 5
s. 17.

Rieš úlohy

1. Premeň jednotky času:

24 h = ................. min = ...........................s
1 h 30 min = ...................min =.......................s
3h 5 min 2 s = ...................min =.......................s

2. Zmeraj teplotu vzduchu niekoľkokrát v priebehu dňa. Vypočítaj priemernú teplotu

za deň.

Pomôcky: okenný teplomer

Postup: a) Naplánuj si deň, kedy budeš merať teplotu vzduchu – ráno, na poludnie, popoludní
a večer.
b) Pred meraním teploty si priprav tabuľku.

Tabuľka Meranie teploty počas dňa

Dátum:
Číslo merania 1. ráno 2. poludnie 3. popoludní 4. večer
Čas (h)
Teplota (oC)

c) Teplotu meraj v tieni.

d) Z nameraných hodnôt vypočítaj priemernú teplotu.
Odpovedz:
1. Kedy si nameral najnižšiu a kedy najvyššiu teplotu vzduchu počas dňa?
2. Pri ktorom meraní bola teplota vzduchu najbližšia k priemernej teplote?

3. Pozri si cestovný poriadok Tatranskej elektrickej ţeleznice. Vlak vychádza zo

zastávky Poprad-Tatry a konečnú zastávku má na Štrbskom Plese.

15
 a) Ako dlho sa cestuje z Popradu-Tatier na Šrbské Pleso, ak nastúpime do vlaku
o 9.27 ?

b) Koľko trvá cesta zo Starého Smokovca na Popradské Pleso? (Vyber si

ktorýkoľvek spoj uvedený v cestovnom poriadku.)

!POZNÁMKA: Úloha je rozšírená aj pre počítačové spracovanie. Môţeš vyuţiť program

PopradCesta.cma.

4. Zisti nasledovné informácie a zapíš si ich zdroj

a) Aký je svetový rekord v behu na 100 m u ţien a u
muţov?
b) Emil Zátopek bol český atlét a štvornásobný
Olympijský víťaz vo vytrvalostných behoch. Zisti,
za aký čas zabehol trať dlhú 10 km pri vytvorení
svetového rekordu.

5. Na grafe je zaznamenaná teplota v priebehu dňa.

a) Doplň do tabuľky hodnoty času a teploty odčítaním z grafu.

Graf závislosti teploty od času v priebehu dňa

16
Tabuľka Hodnoty teploty a času namerané v priebehu dňa

Čas (h)
Teplota (oC)

c) Vypočítaj priemernú teplotu z nameraných hodnôt.

d) Čo znamená trhaná čiara na grafe?

!POZNÁMKA: Pri zostrojovaní grafu môţeš vyuţiť program v C6live Teplota-Cas.cma.

Vieš, že....
princíp kyvadla objavil okolo r. 1600 Galileo Galilei pri pozorovaní kolísajúceho sa
lustra. Zistil, ţe kaţdý kmit trvá rovnaký čas bez ohľadu na to, ako ďaleko sa luster
vychýli a čas kmitu záleţí od dĺţky povrazu.
R. 1657 holandský fyzik Christian Huygens (na obr.) vyuţil kyvadlo na zostrojenie
hodín a dostal patent na kyvadlové hodiny.

Dostupné na www.gjar-po.sk/heureka/ucasnici/mvs/hodiny/kyvadlo.htm
www.converter.cz/fyzici/huygens.htm

Premena kvapaliny na plyn

17
 V prírode neustále prebieha premena vody na vodnú paru, plyn. Tomuto deju hovoríme
vyparovanie. Voda sa vyparuje z oceánov, jazier, povrchu zeme, rastlín, ale aj z tiel ţivých
organizmov.
Vyparovaním sa vodné pary dostávajú do vzduchu a podľa ich mnoţstva v ňom môţeme
hovoriť, či je vzduch suchý alebo vlhký. Veľmi suchý alebo vlhký vzduch je pre človeka
nepríjemný. Obsah vodných pár vo vzduchu moţno odmerať meradlami vlhkosti vzduchu -
vlhkomermi.
Kaţdá kvapalina sa vyparuje. Napríklad pri čerpaní benzínu do nádrţe auta cítime čuchom,
jeho charakteristickú arómu, benzín sa
vyparuje.
Na nasledujúcich hodinách fyziky budeme skúmať, čo vplýva na vyparovanie
kvapalín, ako moţno vyparovanie urýchliť a kedy dochádza k najintenzívnejšej premene
kvapalín na plynnú látku.

1. 3 Vyparovanie
Zo skúseností vieme, ţe po letnom daţdi sa voda z teplého asfaltového chodníka vyparí
oveľa skôr, ako v chladnom jesennom dni. Teplý asfaltový chodník vodu zohreje, a tá sa
veľmi rýchlo vyparuje.
Pri sušení bielizne chceme, aby sa voda z nej vyparila čo najrýchlejšie, preto ju vešiame na
šnúru. Ak ju necháme poloţenú na kope, určite sa usuší oveľa neskôr.
Ako moţno urýchliť vyparovanie? Odpoveď na túto otázku nám dá nasledovný pokus.

Pokus

Over pokusom, ako závisí vyparovanie vody od jej počiatočnej teploty a veľkosti povrchu
hladiny. (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: 3 rovnaké menšie poháre na zaváranie s úzkym hrdlom, 1 väčší pohár na zaváranie
so širokým hrdlom, rýchlo varná kanvica, teplomer, ceruzka - fixka.
Postup: a) Poloţ 2 menšie a jeden väčší pohár na stále miesto do tieňa tak, aby pokus mohol

18
 prebiehať nerušene 7 dní.
b) Do jedného malého a do veľkého pohára daj rovnaké mnoţstvo vody z
vodovodu. Do druhého malého pohára daj rovnaké mnoţstvo horúcej vody.
c) Na všetkých troch pohároch označ fixkou, pokiaľ siaha hladina vody (obr.16).
Pod kaţdý pohár daj pásik papiera. Značku S napíš na pásik pod poháre so
studenou vodou a H pod pohár s horúcou vodou. Ak chceš byť presný, napíš na
pásiky papiera aj dátum začiatku pokusu a počiatočnú teplotu vody.

Obr. 16 Pokus s vyparovaním vody

!POZNÁMKA: Pokus nechaj prebiehať 7 dní.

e) Po 7 dňoch porovnaj hladinu vody so značkou na začiatku pokusu. Vodu
z veľké pohára prelej do tretieho malého pohára.
f) Urob si záznam z meraní.
g) Odmeraj po pokuse vodu v pohároch a vytvor si tabuľku do zošita, do ktorej
zaznamenáš výsledok pokusu.
Odpovedz:
1.Z ktorého pohára sa odparilo najviac vody? Svoje tvrdenie dokáž zmeraním objemu vody.
2. Potvrdil sa vplyv začiatočnej teploty vody na množstvo jej odparenia?
3.Má vplyv veľkosť povrchu vody na množstvo jej odparenia?
4.Vedel by si navrhnúť ešte iný pokus na skúmanie vyparovania?

Nie kaţdá kvapalina sa vyparuje rovnako rýchlo. Jednoduchým dôkazom je, ak necháme
na pijavom papieri vyparovať sa dve rovnako veľké kvapky vody a benzínu. Po čase zistíme,
ţe benzín sa vyparí skôr. Benzín môţeme nahradiť napríklad kolínskou vodou, ktorá sa
správa podobne. Kvapaliny ako benzín či alkohol sa vyparujú rýchlejšie ako voda.
Na rýchlosť vyparovania má vplyv aj vietor. Bielizeň sa vysuší rýchlejšie za vetristého
počasia. Vietor spôsobuje, ţe para sa z povrchu bielizne odstraňuje rýchlejšie a na jej miesto
sa dostáva ďalšia vodná para. Jednoduchým pokusom môţeme túto skutočnosť dokázať. Ak
zamokríme na tmavej školskej tabuli rovnako veľké plochy, dostatočne vzdialené od seba, a
jednu plochu budeme ovievať zošitom, vysuší sa skôr.
Vyparovanie kvapaliny prebieha pri každej teplote. Na rýchlosť vyparovania
kvapaliny má vplyv:
- teplota kvapaliny,
- veľkosť povrchu kvapaliny,
- odstraňovanie pár nad povrchom kvapaliny, napr. vetrom.
Rôzne druhy kvapaliny sa vyparujú rôzne rýchlo.

19
 Pri varení napríklad čaju môţeme pozorovať, ţe z čajníka uniká vodná para. Vodnú paru
ale nemoţno vidieť. To čo vidíme je obláčik hmly.

Obr. 17 premena vody na vodnú paru a hmlu

Hmla je vodná para premenená na drobné vodné kvapky.

Rieš úlohy

1. Navrhni a zrealizuj pokus na dôkaz tvrdenia:“ Nie každá kvapalina sa vyparuje

rovnako rýchlo“. Dodrţ nasledovný postup pri zázname do zošita:
Pomôcky:
Postup:
Vyhodnotenie pokusu.

2. Zisti si informácie o meradle vlhkosti vzduchu – vlhkomeri (hygrometre).

Zameraj sa na tieto fakty:
a) V čom sa vlhkosť vzduchu udáva.
b) Na akom princípe sú vlhkomery zostrojené

3. Na povrchu Zeme sa vraj za 1 sekundu vyparí priemerne 16 miliónov ton vody.

a) Koľko kilogramov je 16 000 000 t?
b) Koľko vody sa vyparí za 1h, 1 deň?

4. Navrhni experiment na dôkaz toho, ţe sa z rastlín vyparuje voda.

1.4 Var

20
 Pozorovali ste zohrievanie a var vody v sklenej kanvici? V čom sa odlišuje vyparovanie
a od varu kvapaliny? V nasledujúcej úlohe budeme pozorovať zohrievanie čerstvej
a prevarenej vody aţ po ich var.

Úloha 1

Pozoruj a opíš bubliny, ktoré sa tvoria pri zohrievaní čerstvej a prevarenej vody aţ po var.
(Prácu na pozorovaní si môžete rozdeliť tak, že jedna skupina pozoruje zohrievanie a var
čerstvej a druhá prevarenej vody.)

Pomôcky: stojan, drţiak na sieťku, sieťka, kadička s objemom 200 ml, teplomer, kahan,
drţiak na teplomer.
Postup: a) Zostrojte si v skupine aparatúru podľa obr. 18.

Obr. 18 Aparatúra na pozorovanie zohrievania a varu vody

b) Zaznač si do zošita formou tabuľky - začiatočnú teplotu vody, teplotu tvorenia

prvých bubliniek, teplotu varu vody:

Tabuľka 1 Pozorovanie a meranie teploty pri zohrievaní a vare vody

Zaznamenané tz tb tv
o o o
údaje pre: C C C
čerstvú vodu
prevarenú voda
tzačiatočná (tz)
tbubliniek (tb)
tvaru (tv)

c) Prezentuj výsledky svojho pozorovania a merania pred triedou, prípadne

doplň si tabuľku 1.
Odpovedz:

21
1. Pri akej teplote sa dali pozorovať prvé bublinky vo vode?
2. Pri akej teplote voda vrela?
3. Čo tvori bublinky vo vode?
4. Ako sa líši vyparovanie od varu:

V ďalšej úlohe budeme zaznamenávať teplotu vody v určitých časových intervaloch pri jej
zohrievaní a vare. Dôleţitou súčasťou meraní bude ich vyhodnotenie formou grafu.

!POZNÁMKA: Úlohy 1,2 môţu byť spojené do jednej.

Úloha 2

Zohrievaj vodu a zmeraj jej teplotu kaţdú minútu, v priebehu jej zohrievania a aj počas varu.
Pozoruj čo sa deje v skúmavke počas varu vody.
(Pracuj v skupine.)

Pomôcky: kahan, kadička 250 ml z varného skla, teplomer, hodinky, širšia skúmavka, voda,
stojan, drţiaky a svorky na upevnenie skúmavky, teplomera a kadičky.
Postup: a) Zostroj si aparatúru podľa obr. 19. Prevrátená skúmavka v kadičke má byť plná
vody.

Obr. 19 Zohrievanie vody a meranie teploty

b) Urob si tabuľku 2 v zošite tak, aby ti ostal priestor na doplnenie ďalších riadkov.
c) Pred meraním sa dohodnite v , kto bude
- sledovať čas,
- merať teplotu,
- zaznamenávať namerané hodnoty a ostatné pozorovania.
d) Zmeraj začiatočnú teplotu vody a zapíš ju do prvého riadka tabuľky k času 0 min.

22
 e) Teplotu budeme merať kaţdú minútu, a keď bude kvapalina vrieť, zmeriame
teplotu ešte 2-krát, t. j. necháme ju vrieť 2 minúty.
f) Pozoruj čo sa deje počas zohrievania a varu v skúmavke, svoje pozorovania
zapisuj do tabuľky.

Tabuľka 2 Namerané hodnoty teploty a času pri vare vody

Čas Teplota Pozorovanie

o
min C
0
1
2
...........

g) Z nameraných hodnôt času a teploty zostroj graf.

------------------------------------------------------------------------
Názov grafu

h) Vytvor názov pre zostrojený graf.

Odpovedz:
1. Ako sa mení teplota vody od začiatku zohrievania po var?
2. Čo sa dialo v skúmavke počas varu?
3. Pri akej teplote začala voda vrieť?
4. Mení sa teplota vody počas jej varu?
5. Ako sa var prejavuje na čiare grafu?

Pri pozorovaní varu čerstvej vody v sklenej nádobe môţeme vidieť, ţe uţ pri teplote 35-
40 oC sa na stenách nádoby tvoria bublinky. Bublinky sa so stúpajúcou teplotou zväčšujú
a vystupujú smerom k hladine vody. Bublinky sú tvorené vzduchom, ktorý je prítomný vo
vode, a vodnou parou. Vzduchové bublinky nemajú s varom nič spoločné. Tie sa tvoria aj keď
necháme vodu z vodovodu odstáť.

23
 Rozdiel medzi tvorbou bubliniek v čerstvej a prevarenej vody je v teplote, kedy sa tieto
začali tvoriť. V prevarenej vode bol vzduch prítomný v oveľa menšom mnoţstve, a preto sa
bubliny tvorili hlavne pri vare. Var vody nastáva vtedy, keď sa tvoria veľké bubliny vo
vnútri kvapaliny a vystupujú na hladinu vody. Var je intenzívna premena kvapalného
skupenstva na plynné. Pri vare sa kvapalina vyparuje aj z jej vnútra formou bublín. Tieto
unikali do skúmavky a vytlačili pri pokuse z nej vodu.
Teplota, pri ktorej kvapalina za určitých podmienok vrie, sa nazýva teplotou varu.
Zohrievaním dodávame vode tepelnú energiu, ktorá sa spotrebuje na premenu
kvapalného skupenstva na plynné. Teplota vody sa nezmení dovtedy, kým sa všetka
voda nevyparí. Toto tvrdenie môţeme zovšeobecniť na všetky kvapaliny.
Na grafe je var zaznamenaný rovnou čiarou, pretoţe sa teplota v čase nemení. Bod na grafe,
ktorý je daný teplotou varu a časom, kedy začala kvapalina vrieť, sa nazýva bodom varu.

Rieš úlohy

1. Zisti teploty varu troch kvapalín podľa vlastného výberu.

a) Navrhni tabuľku a zapíš si zistené údaje do nej.
b) Zisti, za akých podmienok platia hodnoty teploty varu kvapalín.

2. Na grafe je zaznamenaná teplota a čas pri zohrievaní a vare neznámej kvapaliny.

a) Opíš slovom priebeh čiary grafu a dej, ktorý je zaznamenaný grafom.

teplota (oC)

78

20

0 čas (s)

b) Odčítaj z grafu nasledovné teploty kvapaliny:

počiatočnú teplotu
teplotu varu.
a) Premenila sa všetká kvapalina na paru?
b) Urči kvapalinu, ktorej hodnoty sú zaznamenané na grafe.

1.5 Tlak vzduchu a var

Okolo našej Zeme je plynný obal, ktorý sa nazýva atmosféra. Plynný obal Zeme siaha do

24
výšky niekoľko sto kilometrov nad jej povrch. Na čiastočky plynného obalu pôsobí Zem
príťaţlivou silou.
Horné vrstvy atmosféry Zeme pôsobia silou na spodné vrstvy atmosféry. Toto pôsobenie sa
prejavuje tým, ţe vzniká vo vzduchu tlak. Silové pôsobenie horných vrstiev atmosféry
nazývame tlakovou silou. Veľkosť tlakovej sily a veľkosť tlaku vzduchu spolu súvisia.
Tlakovú silu si môţeme dokázať niekoľkými pokusmi.
Na uskutočnenie pokusu potrebujeme sklený pohár plný vody aţ po okraj a kus hladkého
papiera. Pridrţíme papier na pohári (20A) a preklopíme ho hore dnom (obr. 20B). Papier
udrţí vodu v pohári, pretoţe zospodu naň pôsobí tlaková sila.

Obr. 20 Dôkaz pôsobenia tlakovej sily v atmosfére

Inak urobený pokus na dôkaz pôsobenia tlakovej sily v atmosfére je pokus s dutým valcom,
na ktorom je upevnená pruţná blana. Na začiatku pokusu je blana napnutá ( obr. 21 A),
pretoţe je vo valci vzduch a tlaková sila pôsobiaca na pruţnú blanu zospodu aj z vrchu je
rovnako veľká. Ak však vzduch z valca odčerpáme, blana sa prehne do vnútra ( obr. 21 B).
Tlaková sila, ktorá pôsobí na blanu vo valci, je po odčerpaní vzduchu menšia a prehnutím
blany sa prejaví tlaková sila atmosféry.

Obr. 21 Dôkaz pôsobenia tlakovej sily v atmosfére

Veľkosť tlaku vzduchu je rozdielny v niţšie poloţených miestach na Zemi a vo vysokých
polohách. Na Gerlachu je tlak vzduchu niţší ako v Bratislave, pretoţe nad Gerlachom je
hrúbka plynného obalu menšia ako nad Bratislavou. Teda tlak vzduchu so stúpajúcou
nadmorskou výškou klesá.

25
 V odborných knihách sa uvádza, ţe voda vrie pri teplote 100 oC len za určitých podmienok.
Jednou z podmienok je veľkosť atmosférického tlaku. Atmosférický tlak sa vplyvom
počasia a s nadmorskou výškou mení.
Bubliny z vody pri vare vystupujú na jej hladinu ľahšie a skôr, keď je atmosferický tlak nad
hladinou vody niţší.

Pôsobenie vyššieho Pôsobenie nižšieho

atmosférického tlaku. atmosférického tlaku.

Tlak pár v bubline je pri vare Tlak pár v bubline je pri vare
rovnaký ako atmosférický tlak. rovnaký ako atmosférický tlak.
Pri vyššom tlaku je teplota Pri niţšom tlaku je teplota
varu vyššia. varu nižšia.

Obr. 22 Vyrovnávanie tlaku pár v bubline vonkajšiemu atmosférickému tlaku pri vare

Niţší atmosferický tlak ako v Bratislave alebo v Komárne je na vysokých vrchoch . Ak chcú
horolezci na vrchole Elbrusu (výška 4 000 m) v pohorí Kaukaz uvariť vajce, tvrdia, ţe sa varí
veľmi dlho a ţe vraj vriaca voda tam tak nepáli. Voda na
Elbruse vrie pri teplote okolo 82 oC, čo na uvarenie niektorých potravín nestačí.

Na dôkladné a rýchle uvarenie potravín sa pouţíva

tzv. tlakový hrniec, z ktorého nemôţe unikať horúci
vzduch ani para. Pokrievka musí veľmi tesne
priliehať na hrniec. Tlak nad hladinou vody sa zvýši
a teplota varu vody dosiahne hodnotu nad 100 oC.
Vyššia teplota varu vody umoţní lepšie a rýchlejšie
uvarenie potravín.

Rieš úlohy

26
1. Olej vo fritovacom hrnci môţeme zohriať aţ na 190 oC a ani pri tejto teplote nevrie. Vedel
by si vysvetliť, ako sa to dá dosiahnúť?

2. Vo vysokých horách sa v normálnom hrnci nedarí uvariť hovädzie mäso v polievke.

a) Ako si vysvetľuješ túto skutočnosť?
b) Ako sa dá uvedený problém vyriešiť?

3.V laboratóriu moţno urobiť takýto pokus:

a) Zohrievame vodu v banke b) Vypneme plameň kahana c) Do banky vloţíme zátku,
aţ do varu . a voda prestane vrieť. prevrátime ju a polejeme
studenou vodou.

Voda v banke opäť začne vrieť, hoci ju nezohrievame. Porozmýšľaj, prečo je to tak,
a vyber si ako vysvetlenie jednu z odpovedí, ktoré dali Michal a Zuzka. Svoj výber zdôvodni.
Michal: Voda po poliatí banky začala vrieť preto, lebo sa v banke zvýšil nad horúcou vodou
tlak. Voda pri vysokom tlaku nad jej hladinou vrie skôr, má nižšiu teplotu varu.
Zuzka: Voda po poliatí banky začala vrieť preto, lebo sa v banke znížil tlak nad horúcou
vodou. Ochladením banky sa v banke vyzrážala vodná para a tlak sa preto
znížil. Voda má pri nižšom tlaku nad jej hladinou teplotu varu nižšiu, a preto začala
opäť vrieť.

4. Plechovka s otvorom blízko dna je naplnená vodou a voda z nej vyteká. Ak rukou
zakryjeme otvor plechovky tak, ako je to znázornené na obrázku, voda prestane vytekať.
Ako si vysvetľuješ tento jav?

Úloha – dôležité slová

27
1. Vysvetli dôleţité slová uvedené na ľavej aj pravej strane tabuľky.
2. K slovám z ľavej strany tabuľky priraď slová z pravej strany tak, aby významovo
patrili k sebe.

Dôležité slová
Ľ P

fyzikálna veličina
stupeň Celzia
teplota teplota varu
o
C
teplotná stupnica
čas sekunda
kvapalina - plyn
veľkosť povrchu kvapaliny
jednotky fyzikálnych veličín a ich digitálny teplomer
značky fyzikálny dej
premena skupenstva
laboratórny teplomer
meradlá teploty s
teplota kvapaliny
hodiny
meradlá času minúta
h
bimetalický teplomer
vyparovanie slnečné hodiny
hodina
kyvadlové hodiny
var deň
tlak vzduchu
Celziova stupnica
odstraňovanie pár nad povrchom kvap.

28
 PROJEKT 1

– Zhotovenie prístroja na zisťovanie vlhkosti alebo tlaku vzduchu

Vlhkomer (hygrometer) je prístroj na meranie vlhkosti vzduchu. Existuje niekoľko druhov
vlhkomerov, jedným z nich je vlasový vlhkomer. Ľudský alebo konský vlas dokáţe pohlcovať
z ovzdušia vlhkosť a dôsledku toho zmeniť svoju dĺţku.
Na meranie atmosferického tlaku sa pouţíva prístroj, ktorý sa nazýva barometer.
Z jednoduchých pomôcok moţno zhotoviť kvapalinový barometer. Tento tvoria spojené
nádoby v ktorých je zafarbená voda. V jednej časti prístroja voľne pôsobí na hladinu
kvapaliny tlakovou silou atmosféra. Zmenou tlakovej sily sa mení výška kvapalinového
stĺpca.

Témy projektu
1. Navrhnúť, zostrojiť a predviesť prístroj na meranie vlhkosti vzduchu - vlhkomer.
Vysvetliť princíp merania.
2. Navrhnúť, zostrojiť a predviesť prístroj na meranie tlaku vzduchu – barometer.
Vysvetliť princíp merania.

Postup a podmienky
1. Vytvoriť si tím dvoch – troch spolupracovníkov zo spoluţiakov.
2. Vybrať si tému projektu, v prípade nejasností poţiadať o jej bliţšie vysvetlenie
vyučujúceho. Moţno pouţiť niţšie uvedené návody, ale sú moţné aj iné zhotovenia
prístrojov.
3. Urobiť návrh prístroja a prekonzultovať ho s vyučujúcim.
Termín: 1 týţdeň od zadania projektu.
4. Rozdeliť si prácu v tíme, zostrojiť prístroj, pripraviť si prezentáciu pred
triedou (napr. nakreslenú schému prístroja). Prezentovať projekt.
Termín: 2 týţdne od zadania projektu.

Spôsob vyhodnotenia

Vyhodnotenie projektov sa môţe uskutočniť formou súťaţe. Súťaţ musí mať svoje pravidlá.
Napríklad:
- pred súťaţou si vyţrebuje kaţdý projekt poradové číslo,
- kaţdý ţiak bude mať tabuľku s kritériami na hodnotenie a s maximálnym počtom
bodov,
- nikto nehodnotí vlastný projekt,
- poradie v súťaţi sa vyhodnotí sčítaním pridelených bodov ţiakmi triedy.

Návody na zhotovenie prístrojov

Vlhkomer 1
Pomôcky: 3 ľudské (konské) vlasy dĺţky 30 cm, tvrdý papier (30 x 4 cm), tenký drôt,
zošívačka na spisy, fén, závaţie hmotnosti 50 g.

29
Postup: a) Vlasy je potrebné zbaviť mastnoty, aby lepšie reagovali na vlhkosť.
b) Upevniť vlas na jeden z okrajov tvrdej podloţky a prichytiť ho svorkami
zošívačky, aby sa zabránilo voľnému vychyľovaniu vlasu.

c) Na spodný koniec vlasu pripevniť závaţie.

d) Nad závaţie pripevniť o vlas tenký drôt, ktorý bude ukazovateľom na stupnici.
e) K tvrdej podloţke z papiera pripevniť kartičku na zostrojenie stupnice.
f) Zostrojenie stupnice: - vlas sa navlhčí vodou a po predĺţení sa k ukazovateľu
urobí čiarka s označením 100 %.
- vlas sa vysuší fénom a po skrátení sa k ukazovateľu urobí
čiarka s označením 0 %.

Vlhkomer 2
Pomôcky: 3 ľudské (konské) vlasy dĺţky 30 cm, drevený stojan, tenký drôt, tvrdý papier na
zostrojenie stupnice, cievka, fén, závaţie hmotnosti 50 g.

Postup: a) Vlasy je potrebné zbaviť mastnoty, aby lepšie reagovali na vlhkosť.

b) Zostrojiť drevený stojan podľa obrázka.
c) Vlasy je potrebné ovinúť okolo cievky a na koniec pripevniť závaţie.
d) Zostrojiť stupnicu podľa vlhkomera 1 f).
Schéma realizácie Práca ţiakov trochu inak

odmastené vlasy

ručička ukazovateľa
závaţie

30
Barometer 1
Pomôcky: priehľadná plastová fľaša, prevŕtaná zátka, ohnutá sklená trubica, tvrdý papier,
drevená podloţka.

Postup: a) Z plastovej fľaše, ohnutej rúrky a prevŕtanej zátky zostroj zariadenie podľa
obrázka. Celé zariadenie upevni na drevenú podloţku.

tlak

b) Označuj výšku hladiny v rúrke niekoľko dní v rovnaký čas.

Barometer 2
Pomôcky: priehľadná sklenená fľaša, miska, prúţok papiera - nálepka.

Postup: a) Fľašu z časti naplníme vodou a prevrátime hrdlom dolu do misky s väčším
mnoţstvom vody.

b) Zvonka nalepíme prúţok papiera a zaznačíme výšku hladiny vody.

31
Čo sme sa naučili

Teplota je fyzikálna veličina a na jej označenie budeme pouţívať značku t.

Meradlá teploty – teplomery

Meranie teploty je zaloţené na pravidelnej rozťaţnosti vybraných kvapalín, ako napr. ortuť
alebo lieh.
Zostrojenie Celziovej stupnice:

Na meranie teploty sa pouţíva niekoľko teplotných stupníc a jednotiek teploty. Najčastejšie

pouţívanou jednotku teploty je stupeň Celzia, značka 0C.
Čas je fyzikálna veličina a pouţíva sa, rovnako ako na označenie teploty, značka t.
Meradlá času – hodiny.

32
Historicky prvé hodiny boli zaloţené na pravidelnom pohybe kyvadla.

Základnou jednotkou času je 1 sekunda, značka s.

Namerané hodnoty teploty v priebehu času zaznamenávame do tabuľky a zobrazujeme
pomocou grafu.

Čas 0 2 4 6 8 10 12 14 ........
(min)
Teplota 22 28 32 36 40 45 50 54 ........
(0C)

Graf závislosti teploty od času

-----------------------------------------------
Nadpis grafu

teplota (0C)

čas (min)

Vyparovanie – premena kvapalného skupenstva na plyn. Vyparovanie kvapaliny ovplyvňuje:

veľkosť povrchu t= 800C t= 220C odstraňovanie pár nad povrchom.

teplota

Rôzne kvapaliny sa vyparujú rôzne.

33
Pri vare sa kvapalina vyparuje aj zvnútra, a to formou bublín. Teplota, pri ktorej kvapalina
vrie, je jej teplotou varu.

Graf závislosti teploty od času pri vare vody

-----------------------------------------------
Nadpis grafu

teplota (0C)
bod varu teplota vody sa pri vare nemení

0 čas (min)

Veľkosť tlaku nad hladinou kvapaliny ovplyvňuje teplotu jej varu.

34
Vyskúšaj sa

Test 1

Teplota a čas. Premena kvapaliny na plyn

1. Po daţdi sa voda z asfaltových chodníkov či cesty vyparuje. Čo môţe vyparovanie

vody urýchliť?
Odpoveď:.....................................................................................................................
.....................................................................................................................................

2. Urobil si pokus a meranie s varom vody. V tabuľke sú zaznamenané namerané

hodnoty teploty a času. Zostroj z nameraných hodnôt graf. Nezabudni označiť osi
grafu a napísať jeho názov.

Tabuľka Hodnoty teploty a času z merania varu vody

Čas 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
(min)
Teplota 22 32 42 52 62 72 82 92 100 100
( 0C )

-----------------------------------------------------------------------------
Názov grafu

35
 3. Vysvetli, čím sa líši vyparovanie od varu.

Vysvetlenie........................................................................................................................
...........................................................................................................................................

4. Merali sme teplotu a čas pri vare liehu. Na obrázku je zostrojený graf.

teplota (0C )

78
c)_____________________________________________

b)_________________________________________________________

22

0
5 10 15 20 čas (min)

a) Vysvetli, prečo sa čiara grafu začína pri 22 0C a nie pri 0 0C.

Vysvetlenie:......................................................................................................................

b) Napíš k čiare grafu, čo sa dialo s liehom v čase od 0 po 5 minút?

c) Napíš k čiare grafu, čo sa dialo s liehom v čase od 10 po 20 minút?

5. Od 8.00 h ráno boli merané a zaznamenané teploty vzduchu a z nameraných hodnôt

teploty a času bol zostrojený graf. Odpovedz na otázky odčítaním hodnôt z grafu.
(Pozor na zápis hodnôt v odpovedi.)

a) Aká bola teplota o 9.00 h?

Odpoveď: ...................
b) Aká bola teplota o 13.00 h?

Odpoveď: ...................
c) O koľkej hodine bola teplota 20 0C?

Odpoveď: ...................
d) O koľkej hodine bola nameraná najvyššia teplota?

36
 Odpoveď: ...................

e) Koľko hodín teplota stúpala?

Odpoveď: ...................
f) Napíš fyzikálne veličiny, ktoré zaznamenávame do grafu .

Odpoveď: ...................

teplota (0C)
25

0
8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
čas (h)

Premena plynu na kvapalinu

37
 Dáţď, rosa či hmla sú prírodné deje, ktoré súvisia s premenou vodnej pary na vodu, čiţe s
premenou plynného skupenstva vody na kvapalné. Túto premenu nazývame skvapalňovanie,
odborným slovom kondenzácia.

Prečo v jarnom, letnom alebo v jesennom období niekedy ráno vzniká rosa? Ako vzniká
dáţď a hmla? Na tieto otázky si dáme odpoveď pomocou pokusov a ich vysvetlení.

1.6 Kondenzácia
Na pokrievke hrnca, v ktorom je horúca voda, sa vytvoria kvapky vody. Rovnaký jav
môţeme pozorovať, ak do pohára na zaváranie dáme horúcu vodu. Pohár prikryjeme
nádobou, v ktorej je studená voda s ľadom, prípadne len kocky ľadu.

38
 Obr. 22 Premena vodnej pary na vodu - kondenzácia
V priestore nad horúcou vodou je veľké mnoţstvo vodnej pary. Steny pokrievky sú studené
a časť vodnej pary sa na nich premieňa na kvapky vody. Proces skvapalňovania, kondenzácie,
sa zastaví aţ vtedy, keď sa voda v hrnci ochladí a bude mať rovnakú teplotu ako pokrievka,
čiţe ich teploty sa vyrovnajú. Vtedy počet čiastočiek, ktoré uniknú z vody a premenia sa na
vodnú paru, bude rovnaký, ako počet čiastočiek vodnej pary, ktoré sa do vody vrátia.
V tomto rovnovážnom stave je vzduch v uzavretom hrnci parami nasýtený.
Ako si vysvetlíme vznik kvapiek rosy na rastlinách a predmetoch, keď sa vonku ochladí?
Kvapky rosy na rastlinách vznikajú vtedy, ak je väčší teplotný rozdiel medzi dňom a nocou.

Pokus
Zisti, akú teplotu musí mať voda v banke, aby sa na povrchu banky začala tvoriť rosa. (Pracuj
v skupine.)
Pomôcky: sklenená nádoba ( banka), teplomer, ľad.
Postup: a) Presvedči sa, ţe banka je na povrchu suchá.
b) Daj do banky vodu z vodovodu a ponor do nej teplomer.

39
 Obr. 23 Meranie teploty rosného bodu

c) Odmeraj počiatočnú teplotu vody.

Napíš si do zošita jej hodnotu tp = ......... oC.
d) Dávaj do vody v banke opatrne po jednej kocke ľad. Hneď, ako spozoruješ, ţe sa
na skle banky tvorí rosa, zisti teplotu na teplomere.
Napíš si do zošita teplotu, kedy sa začala tvoriť rosa tr = ......... oC.
Odpovedz:
1.Aká bola teplota vody v banke, pri ktorej sa vodná para zo vzduchu začala skvapalňovať?
2.Predstav si, že by bolo v triede viac vodných pár ako pri realizovanom pokuse. Aká by
musela by byť teplota vody v banke oproti nameranej teplote, aby sa vodná para zo vzduchu
začala skvapalňovať?

Teplota, pri ktorej sa začnú tvoriť z vodnej pary kvapky vody, sa nazýva rosný bod.
Rosný bod závisí od mnoţstva vodných pár v ovzduší a od teploty vzduchu. Za slnečného dňa
býva vo vzduchu vysoký obsah vodnej pary. Čiastočky vodnej pary sa voľne pohybujú vo
vzduchu a občas dochádza k ich zráţkam. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým sa čiastočky
pohybujú rýchlejšie, naráţajú do seba a opäť sa od seba odrazia. Ak začne klesať teplota,
napr. v okolí studeného skla banky, čiastočky vodnej pary sa začnú pohybovať pomalšie. Pri
určitej teplote – rosnom bode - sa uţ pohybujú tak pomaly, ţe pri zráţke sa od seba neodrazia,
ale sa spoja a vytvoria kvapku vody.
Keď sa večer alebo nad ránom prudko ochladí, na ochladených častiach rastlín časť vodných
pár vytvorí kvapky vody. Tak vznikne rosa alebo v prízemných vrstvách vzduchu hmla.

Kondenzácia pár kvapalín je súčasťou fyzikálnej metódy, ktorou sa vydeľujú kvapalné látky z
kvapalných zmesí. Zmes látok sa zahrieva, kým nedosiahne ţelanú teplotu, pri ktorej
dochádza k varu a k intenzívnemu odparovaniu oddeľovanej látky. Pary sa odvádzajú do
chladiča, kde sa skvapalňujú a oddeľujú od ostatnej zmesi. Metóda sa nazýva destilácia a
prebieha na základe rozdielnych teplôt varu kvapalín v zmesi.

Teplota zmesi sa postupne zvyšuje a pri rôznych teplotách sa zachytávajú rôzne súčasti zo
zmesi.

V priemysle sa destilácia pouţíva napríklad pri oddeľovaní jednotlivých zloţiek ropy,

pričom jednou zo zloţiek je benzín. Podobne sa vyrába destilovaná voda, ale aj iné kvapaliny.

40
 chladeni
e

Obr. 24 Destilačné kolóny pri oddeľovaní zloţiek ropy a schéma laboratórnej destilačnej
aparatúry

V laboratóriu si môţeme zostaviť aparatúru, v ktorej sa dajú oddeliť zloţky kvapalnej zmesi,
a tak modelovať ako prebieha priemyselná výroba napr. liehu.

Pokus
Oddeľ lieh z kvapalnej zmesi liehu a vody. (Pracuj v skupine.)
Pomôcky: 2 širšie kadičky s objemom 500 ml, teplomer, kahan, zmes liehu a vody,
stojan, 2 Erlenmeyerove banky, sklené rúrky, zátka s dvoma otvormi,
hodinky, ochranný plášť a okuliare.

Postup: a) Zostroj aparatúru podľa obrázka 25. Presvedč sa, či je banka na zachytávanie
pár umiestnená vyššie ako banka, v ktorej bude vrieť voda. Banku na zachytávanie
pár vloţ do studeného kúpeľa.

41
 Obr.25 Aparatúra na zohrievanie zmesi liehu a vody
b) Rozdeľte si prácu v skupine, pretoţe je potrebné merať čas, odčítavať
teplotu z teplomera, zapisovať merané veličiny do tabuľky a zapisovať
pozorovania.
c) Zostroj si tabuľku 3, ale s väčším počtom riadkov (min 15) a zaznamenaj
začiatočnú teplotu zmesi v čase 0 min.
d) Zohrievaj kvapalinový kúpeľ a zaznamenávaj teplotu kaţdú minútu
(prípadne kaţdých 30 s). Pozoruj čo sa deje v aparatúre počas zohrievania
a pozorovania si zaznamenaj .

Tabuľka 3 Namerané hodnoty pri zohrievaní a vare zmesi

Čas (min) Teplota (°C) Pozorovania
0
1
2
.....

e) Zohrievaj zmes aţ po teplotu okolo 100 °C a po dosiahnutí tejto

teploty meraj ešte 3 minúty.

f) Odhadni priebeh čiary grafu, urob hypotézu pre zohrievanie a var zmesi
liehu a vody. Nakresli čiaru grafu voľne rukou do zošita tak, ţe si nakreslíš
len osi grafu, označíš ich tak ako na obr. niţšie a znázorníš čiaru grafu.

42
 g) Zaznač namerané hodnoty z tabuľky 3 do grafu (pouţi počítač).

Odpovedz:
1. Pri akej teplote sa vydeľoval lieh zo zmesi liehu a vody?
2. Ako sa prejavilo oddeľovanie liehu na čiare grafu?

1.7 Modelovanie dažďa

Slnko zohrieva zemský povrch a od zeme sa zohrieva okolitý vzduch. Do
vzduchu sa
vyparuje voda. Teplý vzduch s vodnými parami stúpa nahor, aţ sa dostáva do chladnejších
vrstiev atmosféry. Časť vodných pár vytvorí malé kvapôčky vody, ktoré sa tvoria na tzv.
kondenzačných jadrách. Kondenzačnými jadrami môţu byť prachové čiastočky ale aj častice
s elektrickým nábojom o ktorých sa budete učiť neskôr. Veľké mnoţstvo drobných kvapôčok
vody pozorujeme na oblohe ako oblak.

43
 Kvapky sa v oblakoch postupne spájajú, čím sa zväčšuje ich objem a hmotnosť. Pri
určitej veľkosti ich prúdiaci vzduch uţ nemôţe unášať, a preto padajú na zem ako dáţď.
Daţďová voda sa opäť vyparuje a tento dej sa nazýva kolobeh vody v prírode, o ktorom ste sa
učili v niţších ročníkoch základnej školy (obr. 26).

Obr. 26 Kolobeh vody v prírode

Dáţď si môţeme modelovať pokusom znázorneným na obr. 27. Pri modelovaní nie
všetko prebieha tak, ako v reálnom ţivote.

44
 Obr. 27 Modelovanie daţďa

Úloha
Porovnaj modelovanie daţďa znázornené na obr. 27 s daţďom, ktorý je v prírode.
a) V čom sa dáţď v prírode zhoduje s modelom daţďa znázorneným na obr. 27?
b) V čom sú rozdiely?

Mnoţstvo daţďovej vody, ktoré spadne na zem za istý čas, sa meria zrážkomerom.
Jednoduchý zráţkomer sme zhotovoval aj z plastovej fľaše v predchádzajúcom ročníku
vyučovania fyziky. Pravidelné meranie mnoţstva zráţok sa uskutočňuje na meteorologických
staniciach po celom Slovensku. Tieto informácie sú dôleţité hlavne pre poľnohospodárov,
aby dokázali zabezpečiť a ochrániť úrodu.
V poslednom období sa v súvislosti s daţďom veľa hovorí o kyslých dažďoch. Kyslé
daţde vznikajú predovšetkým v priemyselných oblastiach, napríklad tam, kde sa spaľuje veľa
uhlia. Pri spaľovaní hlavne nekvalitného uhlia sa do ovzdušia dostávajú škodlivé plyny
(chemické látky dusíka, uhlíka a síry) a tieto spolu s daţďovými kvapkami vytvárajú kyslý
dáţď.
Kyslé daţde poškodzujú pôdu, rastliny, ţivočíchy, budovy a znehodnocujú povrchové
vody.

Obr. 28 Vznik kyslých daţďov

Povinnosťou ľudí je zabraňovať vzniku kyslých daţďov, napríklad filtrovaním výfukových
plynov z áut tzv. katalyzátormi či filtrovaním plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní látok
v továrňach, aby sa nenarušili v prírode podmienky pre ţivot rastlín, ţivočíchov a ľudí. Tam,
kde padajú kyslé daţde, odumierajú rastliny, ľudia sú často chorí a ohrozené je aj zdravie
zvierat.

Rieš úlohy

45
 1. Pripomenieme si úlohu č. 3 s....obrázkom.
studená voda

A B C
V banke na obr. A je znázornená voda ktorá vrie, potom je banka zazátkovaná (B)
a prevrátená (C). Ak polejeme banku na obr. C studenou vodou, voda v nej začne opäť
vrieť, hoci jej teplota klesla a je niţšia ako na obr. A. Zníţenie tlaku nad hladinou
vody spôsobila kondenzácia vodných pár.
a) Vysvetli dej kondenzácie vodných pár v prípade pokusu znázorneného na obrázku
C.
b) Vysvetli ako zníţenie tlaku nad hladinou vody súvisí s kondenzáciou.
c) Vysvetli prečo sa v banke obnovil var.

2) Urob si meranie: zmeraj priemer a zisti tvar daţďových kvapiek.

Pomôcky: 2 plechy na pečenie, polohrubá múka, pravítko, jemné sito.

Postup: a) Posyp jeden z plechov dvojcentimetrovou vrstvou múky tak, aby bolo dno
úplne zakryté.
b) Počas daţďa prenes plech s múkou prikrytý druhým plechom na miesto
vzdialené od stromov a budov.
c) Odkry plech s múkou na 3 sekundy, potom ho zasa prikry a odnes do
miestnosti.
d) Nechaj plech s múkou a zachytenými kvapkami sušiť, najlepšie cez noc.
e) Preosej malé guľôčky z múky a vody – „daţďové kvapky“- a oddeľ ich tak
od ostatnej múky.
f) Odmeraj a zaznamenaj priemery „daţďových kvapiek“.

46
 Odpovedz:
1. Ako by si zistil, koľko dažďových kvapiek padlo na plochu 1 dm2 za 3 sekundy?
2. Aký najväčší a aký najmenší priemer dažďovej kvapky si odmeral?
3. Aké tvary mali dažďové kvapky?

3. Zisti si informácie a urob záznam o ich zdroji:

Ktoré oblasti na Slovensku sú poznačené kyslými daţďami?

Vieš, že....
kyslé daţde ohrozujú všetky formy ţivota : rastlinstvo, lesy, baktérie, červy, hmyz a iné
ţivočíchy, podzemné a povrchové vody. Dnes napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier
je 20 000 mŕtvych - bez ţivota. V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z
ktorých úplne vymizli kedysi beţne rozšírené lososy. V severozápadnej časti USA a
Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých. Najkyslejší dáţď, ktorý bol vôbec
zaznamenaný, spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA

Krajina zasiahnutá opakovanými kyslými daţďami

Dostupné na
WWW<http://www.envirodopke.szm.com/dazde.htm

47
Topenie a tuhnutie

Sneh a ľadové cencúle sa za slnečného počasia začnú topiť, ak dosiahnu určitú teplotu a za
podmienky, ţe ich bude okolitý vzduch naďalej zohrievať.
Večer, keď slnko zapadne, a vzduch sa ochladí, voda z roztopeného snehu či ľadových
cencúľov začne pri určitej teplote zamŕzať- tuhne, mení sa na ľad, ak teplota vzduchu klesá.

Príprava na vyučovanie

Na skúmanie topenia ľadu v balóne budeš potrebovať balón so zamrznutou vodou a doň
vloţeným teplomerom.

Pomôcky: balón, klasický teplomer s rozsahom od -10 do 100 oC, odmerný valec, 25 ml
vody, niť.
Postup: a) Zisti si, koľko vody je 25 ml, pribliţne takým mnoţstvom vody je potrebné
naplniť balón. V balóne nemusí byť presné mnoţstvo vody, a keď by si mal
problém s jeho plnením, natiahni balón na výtok vody z vodovodu tak, ako je to
znázornené na obrázku, a napusť doň pribliţne 25 ml.

48
 b) Pred stiahnutím balóna z vodovodu je potrebné otočiť ním tak, aby sme v ňom
uzavreli vodu bez vzduchovej bubliny. Červená čiara na obrázku znázorňuje smer
otočenia balóna.
c) Opatrne vloţ do balóna klasický teplomer. Zaviaţ balón s teplomerom tak, aby si

videl niekoľko stupňov pod 0 oC. Zisti, či voda z balóna nevyteká a vloţ ho do
mrazničky na niekoľko hodín.

1.8 Topenie
Pre pevné látky platí, ţe zohrievaním sa ich teplota zvyšuje, a keď dosiahne určitú hodnotu –
teplotu topenia, ktorá je charakteristická pre danú látku, pevné skupenstvo sa mení na
kvapalné.
Niektoré látky sa topia pri niţších teplotách, ako napr. maslo, ľad. Iné musíme zohrievať na
vysoké teploty , napríklad kovy, ako je oceľ, cín či ţelezo, aby sa roztopili. Robí sa to
v špeciálnych zariadeniach – vysokých peciach. Vtedy hovoríme o tavení.
Ani priebeh topenia nie je u všetkých látok rovnaký. Topenie parafínu alebo skla je iné ako
topenie ľadu. Najskôr preskúmame topenie ľadu.

Pokus

Ako prebieha topenie ľadu? (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: balón s ľadom a teplomerom (podľa prípravy na vyučovanie), teplomer, stojan

49
 s drţiakmi, kahan, kadička so slanou vodou, ľad, stopky.

!POZNÁMKA: Pri odčítavaní teploty pouţívaj laboratórne okuliare.

Postup: a) Pred pokusom sa dohodnite v skupine, kto bude
- sledovať čas a miešať kvapalinu v kadičke,
- merať teplotu ľadu v balóne,
- merať teplotu slanej vody v kadičke a robiť pozorovania,
- zaznamenávať namerané hodnoty a ostatné pozorovania.
b) Podľa obrázka 29 zostav aparatúru. Do aparatúry nedávaj balón s ľadom skôr,
kým nebudete pripravení začať pokus.

kadička

Obr. 29 Zohrievanie ľadu v balóne

c) Do kadičky z varného skla daj toľko slanej vody, aby bol balón s ľadom po
vloţení do nej celý ponorený.
d) Do slanej vody (budeme ju nazývať slaný kúpeľ) pridaj ľad, aby si ju ochladil čo
najviac, podľa moţnosti aţ na -3°C.
e) Po odstránení všetkých kúskov ľadu, pridaj do slaného kúpeľa teplomer a balón
s ľadom a teplomerom. Oba teplomery upevni na drţiak.
f) Presvedči sa, ţe balón s ľadom je celý vo vode, ale nedotýka sa dna kadičky.
g) Okamžite odmeraj teplotu ľadu v balóne a teplotu slaného kúpeľa. Namerané
hodnoty zapíš do tabuľky k času 0 sekúnd.

!POZNÁMKA: Slaný kúpeľ je potrebné občas pomiešať, aby sa zabránilo vyprsknutiu

kvapaliny.

Tabuľka 4 Hodnoty namerané počas zohrievania ľadu v balóne

50
 Čas Teplota slanej vody Teplota v balóne Ostatné pozorovania
(s) (°C) (°C)

30

60

......

h) Poţiadaj o zapnutie kahana. Teplotu v balóne a teplotu slaného kúpeľa

zaznamenávaj kaţdých 30 sekúnd do pripravenej tabuľky 4.
i) Zaznamenávaj aj ostatné pozorované javy, predovšetkým zmeny
objemu balóna.
j) Kúpeľ zohrievaj aţ po teplotu aspoň 40 °C, prípadne, aţ kým voda v balóne
nezačne vrieť. Pri vare zaznamenaj teplotu najmenej dvakrát.
k) Namerané hodnoty zaznač do grafu závislosti teploty od času. Do toho istého
grafu nanes zároveň namerané hodnoty teploty ľadu v balóne a aj namerané
hodnoty teploty slaného kúpeľa. Záporné hodnoty teploty nanášaj na os Y pod
bod (0,0).
2
Teplota [°C]

1 Čas [s]

Odpovedz:
1. Prezri si namerané hodnoty teploty ľadu a vody v tabuľke. Menia sa pravidelne?
2. Ako sa zmeny teploty odrážajú na čiare grafu?
3. Porovnaj čiary grafu pre teploty namerané v balóne a pre teploty slaného kúpeľa. Sú
čiary grafov rovnaké?
4. Pri akej teplote sa ľad v balóne začal topiť?
5. Kedy bol všetok ľad roztopený?
6. Ako si vysvetľuješ skutočnosť, že si balón s ľadom stále zohrieval a teplota na teplomere
predsa istý čas nestúpala?
7. Vyhodnoť svoje pozorovania zmeny objemu balóna počas jeho zohrievania.
8. Ak by si odvážil balón s ľadom pred pokusom a po roztopení ľadu, vážil by rovnako alebo
rozdielne?
9. Mení sa hustota balóna podľa toho, či je v ňom ľad alebo voda?

51
 Ľad sa začína topiť pri teplote 0 oC pri určitom tlaku. Kým sa všetok ľad neroztopí, jeho
teplota sa nemení, aj keď ho zohrievame. Energia, ktorá sa dodáva ľadu zohrievaním, sa
spotrebuje na premenu skupenstva – topenie. Topením sa menia polohy častíc, z ktorých sa
skladajú látky, a na túto zmenu je potrebná energia.
V grafe sa topenie kryštalických látok prejavuje rovnou čiarou, čo znamená, ţe časom sa
teplota topiacej látky nemení.

Teplota (oC)

bod topenia

Čas (s)

Obr. 30 Graf závislosti teploty od času pri topení ľadu

Väčšina pevných látok vytvára kryštály, ktoré majú pravidelný geometrický tvar. Kryštály
kuchynskej soli sú v tvare kocky a ľad kryštalizuje v pravidelných šesťbokých hranoloch. Ku
kryštalickým látkam patria aj kovy.

Obr. 31 Kryštály kuchynskej soli a ľadu

Tieto látky majú za určitých podmienok (presne stanovený tlak) určitú teplotu topenia.
U niektorých látok, ako sklo alebo parafín, nemoţno presne určiť teplotu topenia. Pri parafíne
sa uvádza, ţe jeho teplota topenia je 34 – 56 0C, to znamená, ţe u tejto látky sa nedá presne
určiť jej teplota topenia. Rovnako je to aj pri topení skla. Teplota topenia skla sa uvádza 800 –
1400 0C. Ide o zvláštny druh látok, so zvláštnymi vlastnosťami. Tieto látky nazývame
beztvaré, iným slovom - amorfné.

52
Ak zohrievame kúsok skla, spočiatku zmäkne, ľahko sa ohýba alebo naťahuje. Pri ešte vyššej
teplote vzniká masa, ktorá sa ťahá ako med, neskôr sa podobá smotane a napokon sa zmení na
kvapalinu, podobnú vode.
V tabuľke 5 sú uvedené hodnoty teploty topenia niektorých známych látok.

Tabuľka 5
Teploty topenia niektorých látok

Látka Teplota ( 0C )
Lieh -116
voda 0

Cín 232
Olovo 327
Hliník 658
Zlato 1063
Meď 1084
Oceľ 1400
Ţelezo 1535

Poznať fyzikálne charakteristiky látok, ako je teplota varu a topenia, je dôleţité

v mnohých priemyselných odvetviach, napr. v hutníctve, sklárstve, ale aj v chemickom
priemysle.

Obr. 32 Tavenie kovov

53
 Rieš úlohy

1. Máš zistiť teplotu topenia čokolády.

a) Navrhni spôsob a zrealizuj ho. Tvoj návrh by mal obsahovať:
-pomôcky,
-postup,
-návrh tabuľky na záznam údajov,
-zhrnutie.
b) Je čokoláda kryštalická alebo amorfná látka.

2. V nádobách z rôznych kovov sa majú roztaviť iné kovy. Uváž a zdôvodni, či by boli
uskutočniteľné nasledovné tavenia:
a) v nádobe z cínu sa má roztaviť olovo,
b) v nádobe z ocele sa má roztaviť hliník.

3. Urob si pokus: roztop ľad tlakom. (toto treba vyskúšať)

A pokus
Pomôcky: hrubšia niť s dĺžkou 20 cm, kocka ľadu, pohár s uzáverom, 2 kovové
príborové nože.
Postup: a) Na konce nite priviaž nože.
b) Kocku ľadu polož na uzáver pohára a polož na ňu niť tak, aby visiace
nože držali niť napnutú.

c) Vlož pripravené pomôcky do chladničky.

B pokus
Pomôcky: hrubšia niť s dĺţkou 40 cm, väčšia kocka ľadu, 2 fľašky naplnené pieskom.
Postup: a) Na konce nite priviaţ 2 fľašky naplnené pieskom.
b) Kocku ľadu polož na dva podstavce a polož na ňu niť tak, aby visiace
fľaše držali niť napnutú.

54
 Odpovedz:
Ako si vysvetľuješ skutočnosť, že niť prešla ľadom bez toho, aby sa tento rozdelil na dve
polovice?

Domáca príprava na vyučovanie

Do dvoch plastových pohárov nalej rovnaké mnoţstvo vody tak, aby výška hladiny vody
v oboch pohároch siahala 2 cm pod horný okraj pohárov. Poznač fixkou výšku hladiny vody
v pohároch. Jeden z pohárov vloţ do mrazničky na zamrznutie a druhý odloţ ako kontrolu
mimo chladničky.
Po zamrznutí vody zisti, o koľko sa zväčšil objem ľadu oproti vode.

1.9 Tuhnutie

Pri skúmaní vlastností kvapalín sa voda často pouţíva ako látka zastupujúca všetky
kvapaliny. Ale správa sa voda pri premenách skupenstva, najmä tuhnutí a topení, naozaj ako
reprezentant väčšiny kvapalných látok?
Pri premene vody na ľad pozorujeme, ţe ľad zväčší svoj objem. Ak by sme naliali do dvoch
pohárov dve rozdielne kvapaliny, napr. do jednej roztopený parafín a do druhej rovnaké
mnoţstvo vody, po stuhnutí oboch látok môţeme pozorovať, ţe parafín svoj objem zmenší,
zatiaľ ľad oproti vode svoj objem zväčší. Mohli ste sa o tom presvedčiť, ak ste si urobili
pokus z domácej prípravy na vyučovanie. Väčšina kvapalín pri stuhnutí svoj objem zmenšuje,
ale pre vodu to neplatí. Vysvetlenie správania sa látok pri premenách skupenstva je v ich
časticovej stavbe. Častice kvapalných látok pri tuhnutí spomaľujú svoj pohyb a ukladajú sa
k sebe. Častice vody sa ukladajú veľmi neúsporne, a tak v pevnom skupenstve zaberajú väčší
priestor.

parafín ľad

55
 Obr. 33 Stuhnutý parafín a zamrznutá voda

Pretoţe pri zamrznutí voda svoj objem zväčšuje, mení sa aj jej hustota. Hustota ľadu je 917
kg/m3 a vody 1 000 kg/m3 . Preto ľad na vode pláva. Voda má ešte jednu zvláštnosť -
najväčšiu hustotu dosahuje pri 4 0C. Voda napríklad v jazere s touto teplotou klesá ku dnu
a pod ľadom zostáva kvapalnom skupenstve. To vysvetľuje skutočnosť, ţe ryby aj ostatné
ţivočíchy v nej môţu cez zimu preţiť. Tento fakt nazývame anomália vody.

Obr. 34 Prejavy anomálie vody v lete a v zime

Voda sa mení na ľad pri 0 0C. Túto teplotu nazývame teplotou tuhnutia. Pokiaľ sa všetka
voda nepremení na ľad, teplota na teplomere sa nemení, hoci mrznúcu vodu stále
ochladzujeme. Ak sa všetka voda premenila na ľad a ľad ochladzujeme ďalej, jeho teplota
klesá.
Z pokusov sa dá zistiť, ţe teplota topenia a teplota tuhnutia majú pre väčšinu látok
rovnakú hodnotu.
Rozdiel medzi topením a tuhnutím látok je v tom, ţe pri tuhnutí musíme kvapalinu
ochladzovať a pri topení musíme pevnú látku zohrievať.
Pokusom s látkou, ktorá sa nazýva tiosíran sodný si môţeme predchádzajúce tvrdenie
dokázať. Tiosíran sodný je chemická kryštalická látka, ktorá sa pouţíva na spracovanie
čierno-bielych filmov. Pretoţe má nízku teplotu topenia aj tuhnutia, je vhodná na pokusy
v laboratóriu.

Pokus 1

Zisti teplotu topenia a tuhnutia kryštalickej látky tiosíranu sodného.(Pracuj v skupine.)

Pomôcky: tiosíran sodný, kahan, laboratórny teplomer (digitálny/liehový), 3 kadičky

250 ml, širšia skúmavka, sieťka, trojnoţka, 2 svorky, stojan, studená voda (kocky
ľadu), trecia miska, injekčná striekačka s obsahom 60 ml.

!POZNÁMKA: Na snímanie teploty moţno vyuţiť teplotnú sondu, počítač s prevodníkom

a meracím panelom, program IP COACH.)

56
 Postup: a) Na záznam času a teploty budeš potrebovať tabuľku 6, pribliţne so 40 riadkami.

Tabuľka 6 Namerané hodnoty času a teploty pri topení a tuhnutí tiosíranu sodného

Čas ( s ) Teplota ( 0C )
0
30
60
.....
b) Zostroj si aparatúru podľa obrázka A ak budeš merať teplotu teplomermi,
prípadne podľa obrázka B, ak použiješ počítač so sondou.

tiosíran sodný

vodný kúpeľ
A B

c) Rozdrvený tiosíran sodný v trecej miske daj do skúmavky a túto vloţ do kadičky s
vodou izbovej teploty – vodného kúpeľa.
d) Pred pokusom sa dohodni s ostatnými členmi skupiny, kto bude
- sledovať čas v 30-sekundových intervaloch,
- merať teplotu tiosíranu sodného,
- zaznamenávať namerané hodnoty do tabuľky,
- ochladzovať vodný kúpeľ.
e) Pred zapnutím kahana odmeraj teplotu tiosíranu sodného a zapíš do tabuľky k času
0 s.
f) Na miernom ohni zohrievaj vodu v kadičke, a tým aj tiosíran sodný, po teplotu okolo
55 0C, potom vypni kahan.
g) Plynulo pokračuj v odčítavaní času a pomaly ochladzuj vodný kúpeľ.
Injekčnou striekačkou odoberaj vodu z kadičky a nahrádzaj ju studenou, aţ kým
tiosíran sodný dosiahne teplotu okolo 22 0C. Tuhnúci tiosíran sodný neustále miešaj
špajdľou.

57
 h) Z nameraných hodnôt času a teploty zostroj graf.

Teplota (0C)

Čas (s
Odpovedz:
1. Prezri si namerané hodnoty teploty tiosíranu sodného pri zohrievaní a ochladzovaní
v tabuľke. Menia sa hodnoty pravidelne?
2. Pri akej teplote sa tiosíran sodný začal topiť?
3. Pri akej teplote sa začal tiosíran sodný topiť?
4. Ako sa topenie a tuhnutie tiosíranu sodného prejavilo na čiare grafu?

Pokus 2

Zisti, v akom teplotnom intervale sa topí a tuhne amorfná látka parafín.(Pracuj v skupine.)

Pomôcky: rovnaké ako v pokuse 1, len namiesto tiosíranu sodného sa pouţije pafín.

!POZNÁMKA: Parafín je dobré najskôr nakrájať na malé šupinky, roztopiť v skúmavke a aj

s teplomerom nechať v nej stuhnúť. Realizovať meranie aţ po tejto príprave.

parafín v skúmavke a teplomer

Postup: Na záznam času a teploty budeš potrebovať rovnakú tabuľku, ako je tabuľka 6.
Celý ďalší postup aj s aparatúrou a vyhodnotením je rovnaký ako
v predchádzajúcom pokuse 1.
Ak by sa nám podarilo veľmi presne zrealizovať a namerať hodnoty teploty a času pri topení
a tuhnutí tiosíranu sodného, čiara grafu je krivka znázornená na obr.35.

Teplota (0C)

bod topenia bod tuhnutia

48

0 Čas (s)
Obr. 35 Graf závislosti teploty od času pri topení a tuhnutí tiosíranu sodného

58
Tiosíran sodný je kryštalická látka, ktorej teplota topenia je 48 0C (pri určitom tlaku), a pri
rovnakej teplote začína táto látka aj tuhnúť, ak ju ochladzujeme. Rovná čiara grafu znamená,
ţe počas topenia či tuhnutia sa teplota látky nemení. Všetka dodávaná energia pri topení sa
spotrebuje na zväčšenie pohybu častíc. Pri tuhnutí sa odoberá energia, častice spomalia svoj
pohyb a usporadúvajú sa do určitých polôh.
V grafe závislosti teploty od času pri topení a tuhnutí parafínu má čiara grafu iný priebeh ako
pri kryštalických látkach.

Teplota (0C)

56 látka je roztopená začiatok tuhnutia

34 začiatok topenia látka je stuhnutá

0 Čas (s)
Obr. 36 Graf závislosti teploty od času pri topení a tuhnutí parafínu

Parafín ako amorfná látka sa topí aj tuhne v teplotnom intervale 34 – 56 0C. Častice
amorfných látok sa pri premenách skupenstva správajú inak, ako častice kryštalických látok,
neusporadúvajú sa do pravidelných štruktúr.

Rieš úlohy

1. Urob si pokus: porovnanie tuhnutia čistej vody a slanej vody.

Pomôcky: 2 poháre z plastu, voda, kuchynská soľ, teplomer, odmerný valec

(odmerka).

(obr. s pomôckami)
Postup: a) Priprav si nasýtený roztok vody a kuchynskej soli. Nasýtený roztok

pripravíš tak, ţe do teplej vody pridáš toľko soli, aby po zamiešaní roztoku
časť soli zostala na dne nádoby.
b) Nalej do jedného pohára čistú vodu a do druhého pohára rovnaké
množstvo slaného roztoku bez kryštálikov soli.
c) Oba poháre vlož do mrazničky a nechaj ich tam cez noc.
d) Po vytiahnutí z mrazničky zmeraj teplotu slaného roztoku

59
Odpovedz:
1. Aká je teplota slaného roztoku po vytiahnutí z mrazničky?
2. Prečo sa chodníky a cesty v zime posýpajú soľou?

2. Zisti si informácie a urob záznam o ich zdroji:

a) Pri akej teplote nepomáha už ani solenie ciest a chodníkov?
b) Prečo solenie neodporúčajú ekológovia?

3. Na grafe je zobrazený priebeh premeny skupenstva látky, ktorá sa odborne nazýva

butylstearát. Butylstearát je organická látka, ktorá sa využíva aj v kozmetike. Na základe
odčítania hodnôt teploty a času z grafu, ako aj premýšľaním nad reálnym dejom pri premene
skupenstva odpovedz na otázky:

teplota (oC)

60

19
17

0
5 8 13 čas (min)

a) Na grafe je zobrazené zohrievanie či ochladzovanie butylstearátu?

b) V akom skupenstve bol butylstearát v čase:
- od 0 po 5 minút,
- od 8 po 13 minút?
c) Pri akej teplote butylstearát tuhne?
d) Je butylstearát amorfná alebo kryštalická látka?
e) Aká bola teplota butylstearátu na začiatku zaznamenávania teploty?
f) Za aký čas dosiahol butylstearát teplotu 0 oC?

Vieš, že....
niektoré pevné látky sa zohrievaním menia priamo na plyn, napr. jód či naftalín? Táto
premena skupenstva sa nazýva sublimácia. Ak pary jódu alebo síry prudko ochladíme,
vytvárajú kryštály. Túto premenu nazývame desublimácia.

Pary jódu po ochladení na dne banky so studenou vodou

vytvárajú kryštály čistého jódu.
60
 Úloha – dôležité slová

1. Vysvetli dôleţité slová uvedené na ľavej aj pravej strane tabuľky.

2. K slovám z ľavej strany tabuľky priraď slová z pravej strany tak, aby významovo
patrili k sebe.

Dôležité slová
Ľ P

kondenzácia
premena plynu na kvapalinu rosný bod
dáţď
teplota topenia
topenie oblak
nasýtené pary
teplota tuhnutia
tuhnutie bod topenia
destilácia
kolobeh vody v prírode
látka kryštalická látka
bod tuhnutia
amorfná látka
graf závislosť teploty od času
teplotný interval

61
 DLHODOBÁ ÚLOHA

- Meteorologické pozorovanie
Predpoveď počasia je dôleţitou informáciou pre obyvateľov, a to nielen preto, aby sa
vedeli obliecť a pripraviť na druhý deň, ale tieţ preto, aby zachránili úrodu pred suchom, aby
sa zabezpečili pred ničivými povodňami či vetrom, ktoré by mohli ohroziť ich ţivoty a
majetok.
Centrálnym pracoviskom pre predpoveď počasia u nás je Slovenský hydrometeorologický
ústav v Bratislave, ktorý zbiera informácie pribliţne z 50 meteorologických staníc na
Slovensku. Tam sa zhromaţďujú správy aj z iných štátov a kontinentov. Pre presné
predpovedanie počasia je dôleţité, aby sa počasie sledovalo na rôznych miestach Zeme, ale aj
vysoko vo vzduchu pomocou meteorologických balónov. Dnes nám pomáhajú predpovedať
počasie aj meteorologické druţice.

Obr. 37 Pracovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu – meracie pole

Najväčší vplyv na to, aké bude počasie, má prúdenie vzduchu . Teplý vzduch, ktorý sa
zohrieva od Zeme, stúpa hore spolu s vodnými parami a na jeho miesto prichádza studený
vzduch . Prúdením vzduchu vzniká vietor. Vietor prenáša oblačnosť a zráţky.
Úlohou meteorológov je skúmať deje v atmosfére, sledovať vývoj počasia, predpovedať
a vysvetľovať ho. Meteorológovia pravidelne merajú teplotu, tlak vzduchu, smer a rýchlosť
vetra, vlhkosť vzduchu, oblačnosť, mnoţstvo zráţok. V správe o počasí sa dozvedáme aj
o stave a čistote ovzdušia. Meraniami a pozorovaniami, ktoré sa vyţadujú v nasledujúcej
úlohe budete modelovať prácu meteorológa.

62
 Dobre si úlohu prečítaj, priprav si pomôcky a meradlá podľa návodov za zadaním
a postupom úlohy a tieţ podľa návodov k projektu 1 s..... Počas zaznamenávania údajov si
odkladaj predpovede počasia z novín.

!POZNÁMKA: Dobre si prečítaj úlohu, priprav si pomôcky a meradlá podľa návodov.

Počas zaznamenávania údajov si odkladaj predpovede počasia z novín.

Úloha
V priebehu najmenej 5 dní meraj, pozoruj a zaznamenávaj do tabuľky:
- smer a rýchlosť vetra,
- oblačnosť,
- teplotu vzduchu,
- zráţky,
- vlhkosť vzduchu,
- zmeny tlaku vzduchu,
- zachytávanie prachových nečistôt v ovzduší.

Pozorovania a merania zaznač do tabuľky 7. (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: meteorologická búdka, teplomer, zráţkomer, ukazovateľ smeru vetra,
anemometer, vlhkomer, zachytávač prachových čiastočiek, tlakomer
z jednoduchých pomôcok zhotovený barometer, odmerný valec, hodinky,
kompas..

Postup: a) Pripravte si v triede pre kaţdú skupinu pomôcky - meteorologickú búdku,

veternú smerovku, anemometer, zachytávač prachových čiastočiek
(podľa návodov v tejto úlohe), vlhkomer, barometer (podľa návodov v projekte 1
s. ...), zrážkomer (podľa návodu z učebnice fyziky pre 6.r. s. 24).
b) Umiestnite meteorologickú búdku na voľné priestranstvo školského dvora.

Obr. 38
Meteorologická búdka
c) Vedľa
búdky umiestni do
zeme zráţkomer.

63
 Obr. 39 Zráţkomer
d) Ukazovateľ smeru vetra poloţ vedľa škatule na podstavec meteorologickej
búdky tak, aby pevne stál

Obr.40 Ukazovateľ smeru vetra – veterná smerovka

e) Rýchlosť vetra budeš zisťovať anemometrom a pomocou tabuľky (obr. 41)
Okrem hodnoty rýchlosti vetra zaznamenávaj do tabuľky vietor aj slovami, ktoré
sú niţšie vytlačené tučne:

Ľahký vietor – pohybujú sa mierne listy na stromoch.

Mierny –zdvíha sa prach, hýbu sa malé vetvy stromov.
Silný – hýbu sa veľké vetvy stromov.
Veľký – hýbu sa celé stromy.
Víchrica –láme vetvy stromov, ba aj celé stromy.

64
Obr. 41 Určovanie rýchlosti vetra pomocou anemometra a tabuľky
f) Zaznamenaj počasia pomocou znakov:

g) Zachytávaj prachové čiastočky vo vzduchu.

65
 Obr. 42 Zachytávač prachových čiastočiek
Poznačte si na zachytávač prachových čiastočiek svetové strany. Umiestnite ho
okolo nohy stojana meteorologickej búdky.

h) Daj do lepenkovej škatule teplomer, nainštaluj anemometer na okraj podstavca,

Na hornú časť nohy stojana pripevni vlhkomer a na spodnú časť barometer

Obr. 43 Nainštalovaná meteorologická stanica

i) Na zaznamenanie údajov si nakresli do zošita tabuľku 7.

Tabuľka 7
Meteorologické pozorovania
Dátum
pozorovania:
Teplota
o.........h
Smer vetra
Vietor
Rýchlosť vetra
Záznam
počasia
pomocou
znakov
Mnoţstvo
zráţok (ml)
Vlhkosť
vzduchu
Tlak vzduchu

66
 i) Po piatich dňoch pozorovania počasia meteorologickú búdku rozober, uprav
prostredie v jej okolí. Lupou si pozri nečistoty, ktoré sa nalepili na lepiacu pásku
zachytávača prachových čiastočiek.
Odpovedz:
1. V ktorom dni a o koľkej hodine sme namerali najvyššiu teplotu vzduchu?
2. V ktorom smere fúkal najčastejšie vietor a akú najväčšiu rýchlosť dosiahol?
3. Aké najväčšia množstvo zrážok ste namerali?
4. Ktorý deň bola najväčšia oblačnosť?
5. Zachytili sa na lepenke nejaké prachové nečistoty? Pozri sa lupou.
6. Dá sa povedať z ktorej svetovej strany ich vietor privial najviac?
7. V ktorý deň bola najväčšia vlhkosť vzduchu?
8. Porovnajte svoje záznamy o počasí s predpoveďou počasia uverejnenou v novinách.
9. Prezentuj svoje pozorovania pred triedou.

Meteorologické stanice ţiakov na školskom dvore

Návody na zhotovenie zariadení pre meteorologické pozorovania
Meteorologická búdka
Pomôcky: drevená tyč s dĺţkou 120 cm, drevená rovná plocha s rozmermi 30x40 cm, hrubší
klinec s dĺţkou okolo 14 cm. (Podstavec je vhodné urobiť na pracovnom
vyučovaní.)
Základnou súčasťou meteorologickej stanice je podstavec na meradlá (obr. 38). Ide
o drevenú tyč s dĺţkou 120 cm ukončenú rovnou plochou s rozmermi 30x40 cm. V rohu
plochy je potrebné zabiť hrubší klinec s dĺţkou okolo 14 cm tak, aby bol hrotom kolmo na
plochu. Klinec slúţi ako súčasť veternej smerovky (obr.40).
Je dôleţité, aby bol podstavec na meradlá umiestnený na voľnom priestranstve tak, aby
namerané hodnoty neovplyvňovala prítomnosť stromov, vysokých aj nízkych budov, pretoţe
tie skresľujú výsledky merania mnoţstva zráţok, smeru a rýchlosti vetra. Podstavec má byť
minimálne 1m nad zemou.
Na plochu pripevníme škatuľu, ktorá slúţi na uloţenie teplomera. Škatuľa by mala mať
nepremokavý povrch a musí byť voľne priechodná vzduchom.
Ukazovateľ smeru vetra
Pomôcky: tvrdý plastový materiál (tvrdší papier), výkres, skúmavka, slamka na pitie, lepidlo,
nôţ.

Postup: a) Priprav si z plastového materiálu, prípadne z tvrdšieho papiera šípku a kormidlo.

67
 b) Slamku je potrebné prerezať na dvoch koncoch. Do slamky zastrč na jeden koniec
šípku a na druhý kormidlo.
c) Slamku prilep v jej strede na dno skúmavky.
d) Priprav si z výkresu štvorec 20x20 cm a vyznač na ňom svetové strany.

S
Urobiť otvor a nasadiť
na klinec pod smerovku.
V Z

e) Štvorec je potrebné pri meteorologickom pozorovaní nasmerovať pomocou kompasu

v severojuţnom smere.

Anemometer
Pomôcky: uhlomer z plastu, niť, pingpongová loptička, ihla, drevená palička (20 cm).
Postup: a) Ihlou prepichni loptičku.
b) Odstrihni niť dlhú 40 cm a na jednom konci urob hrčku z nite.
c) Pomocou ihly strč hrčku do prepichnutého otvoru v loptičke.
d) Druhý koniec nite uviaţ o uhlomer.
e) Na uhlomer moţno pripevniť (prilepiť izolepou) ako drţadlo drevenú paličku.

68
 Drevená palička ako drţadlo

Uhlomer z plastu

Pingpongová loptička

e) Pri meteorologickom pozorovaní sa anemometer nastaví v smere vetra a

odčíta sa poloha nite na uhlomere. Pomocou tabuľky urč z polohy nite rýchlosť
vetra v metroch za sekundu

Zachytávač prachových čiastočiek

Pomôcky: plastová fľaša, noţnice, izolepa, ihla, hrubšia niť.
Postup: a) Z plastovej fľaše vystrihni valec s výškou 5 cm.

tu odstrihnúť
5 cm

b) Odstrihni 3x niť rovnako dlhú niť 40 cm.

c) Pomocou ihly urob 3 otvory do valca, ktoré sú od seba v rovnakej vzdialenosti.

69
 d) Prevleč nite otvormi a uviaţ.
e) Nalep po obvode izolepu lepivou stranou von tak, aby sa na nej mohli zachytávať
nečistoty (obr. 42).
f) Na meteorologickej stanici má zachytávač prachových čiastočiek visieť okolo nohy
podstavca. Nite je potrebné pripevniť pod rovnú plochu.

Čo sme sa naučili

½m
Hmla, rosa či námraza súvisia s premenou plynného skupenstva na kvapalné. Na chladných
predmetoch či v chladnom vzduchu sa častice plynu začnú pohybovať pomalšie a spájať sa do
kvapiek.

Dochádza ku skvapalňovaniu – kondenzácii. Teplota, pri ktorej

dochádza k tvorbe vodných kvapiek, sa nazýva rosný bod. Vznik kvapiek je podmienené
kondenzačnými jadrami.
Dáţď je dôsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší.

studená voda

kondenzácia

Kolobeh vody v prírode Modelovanie daţďa

Kondenzácia pár kvapalín je súčasťou fyzikálnej metódy, ktorou sa vydeľujú kvapalné látky z
kvapalných zmesí. Táto metóda sa nazýva destilácia.
Príkladom využitia destilácie je výroba destilovanej vody, ktorá sa využíva v laboratóriách
ako rozpúšťadlo, v chladičoch automobilov či do naparovacích žehličiek.

70
 Jednoduchá aparatúra na výrobu destilovanej vody

Teplota topenia a tuhnutia je pre látku (za daných podmienok – tlaku) charakteristickou
hodnotou. Pre vybrané látky sú hodnoty teploty topenia a tuhnutia udané v MFCH tabuľkách.

tuhnutie
topenie

Pri tuhnutí látku ochladzujeme. Častice látky Pri topení látku zohrievame. Častice látky
spomaľujú svoj pohyb a usporadúvajú sa do zrýchľujú svoj pohyb a narážajú do seba.
určitých polôh, ak ide o kryštalickú látku. Pri kryštalických látkach sa narúša ich
štruktúra.

71
 Graf závislosti teploty od času pri topení ľadu
teplota (oC)

Priebeh grafu pre kryštalickú

látku. bod topenia

čas (s)

Graf závislosti teploty od času pri tuhnutí butylstearátu

o
teplota ( C)
60 Priebeh grafu pre amorfnú látku.

19
17

0 5 8 13 čas (min)

Teplota topenia a teplota tuhnutia je pre väčšinu látok rovnaká.

Premeny skupenstva

Meteorologické pozorovania sú zaloţené na fyzikálnych meraniach a pozorovaniach.

Meteorológ skúma 6 meteorologických prvkov:

72
1. Oblačnosť
2. Zráţky
3. Prúdenie vzduchu
4. Teplotu vzduchu
5. Tlak vzduchu
6. Vlhkosť vzduchu

73
Vyskúšaj sa

Test 2

Premena plynu na kvapalinu. Topenie a tuhnutie

1. Máš vyriešiť problém, či možno roztopiť hliník v nádobe z olova? Opíš, ako by si pri
riešení postupoval.
Odpoveď:......................................................................................................................................
.....................................................................................................................................................

2. Na obrázkoch sú znázornené premeny skupenstva látok. Odpovedz na otázky pod

obrázkom.

A B C
a) Ako nazývame deje znázornené na obrázku A, B, C? K akej premene skupenstva v
nich dochádza? Pri ktorých dejoch musíme látku zohrievať a pri ktorých
ochladzovať? (Doplň odpovede slovne do tabuľky.)

obrázok Názov fyzikálneho deja Premena skupenstva Zohrievanie,

ochladzovanie
A
B
C

74
 0
b) Vodu izbovej teploty (okolo 22 C) zohrievame, aţ začne vrieť. Nakresli voľnou
rukou čiaru grafu ktorá znázorňuje tento dej a označ osi grafu.

a) Kocky ľadu z mrazničky (okolo - 4 0C) zohrievame, aţ sa roztopia na vodu. Nakresli

voľnou rukou čiaru grafu ktorá znázorňuje tento dej a označ osi grafu.

3. Občas sa stáva, ţe v letných mesiacoch padajú krúpy. Opíš k akým dejom dochádza
v atmosfére Zeme aţ po padaniu krúpou. (Snaţ sa opísať dej od začiatku.)
Odpoveď:
................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................
.

4. Na troch grafoch je znázornený priebeh zohrievania alebo ochladzovania látky a jej

premena skupenstva.

75
 a) Rozhodni zakrúţkovaním písmena pri grafe, ktorý z nich znázorňuje ochladzovanie
pevnej látky a jej tuhnutie.

b) Myslíš si ţe grafy znázorňujú tuhnutie kryštalickej, či amorfnej látky? (Podčiarkni

správne slovo v predchádzajúcej vete.)
c) Vyznač vo vybranom grafe bod tuhnutia danej látky.

5. Na obrázku je znázornená kocka ľadu plávajúca na vode. Vysvetli, prečo kocka ľadu,
ľadová kryha, pláva na vode. Vo vysvetlení pouţi aj termín hustota.

Vysvetlenie:.......................................................................................................................
...........................................................................................................................................
..........................................................................................................................................

76
II. TEPLO
Slová teplo a teplota beţne pouţívame, ale podobne ako iné slová z beţného ţivota, majú aj
výrazy teplo, teplota v prírodných vedách svoj presne stanovený obsah. Hovoríme im preto
odborné názvy. Pravidelne sa s odbornými názvami stretávate v učebniach fyziky a opakujete
si ich v úlohách pomenovaných – Dôleţité slová.
Stanoviť obsah odborného názvu – definovať ho, znamená stručne, ale výstiţne ho opísať na
základe jeho vlastností, znakov. Napr. ak chceme definovať teleso, tak skúsenosť a skúmanie
vlastností telies nám hovorí, ţe kaţdé teleso (plynné, kvapalné aj pevné) je zloţené z nejakej
látky, moţno ho odváţiť - má hmotnosť, a určiť jeho objem. Podobne moţno definovať aj
ďalšie odborné názvy. Takýmto definíciám hovoríme opisné definície.
Stretli ste sa uţ aj s iným spôsobom definovania odborného názvu, s tzv. operačnou
definíciou. Príkladom je hustota. Hustotu vypočítame, ak hmotnosť delíme objemom telesa.
Vzťah pre výpočet hustoty je ρ = m/V. Operačne definovať znamená udať vzťah, ako sa
vypočíta príslušná veličina.
Keď ľudia viac vedia, vnikajú do podstaty javov, menia sa aj definície odborných názvov.
Príkladom takéhoto vývoja sú aj premeny chápaní tepla.
V tomto tematickom celku sa oboznámite jednak s historickým, ale aj súčasným nazeraním
na teplo.
Úvodný pokus 2 v stati Čo sa budeme učiť (s.2 - 3) skúšal vaše schopnosti experimentovania,
pozorovania a logického vysvetlenia priebehu dejov v aparatúre, ktorú zohrievame alebo
ochladzujeme. Pri tomto pokuse môţeme pozorovať charakteristické znaky pri výmene tepla.

injekčná striekačka

stojan s drţiakom

hladina kvapaliny v rúrke

banka s čiastočne vyčerpaným
vzduchom
banka s farebnou kvapalinou

Obr. 44 Schéma a reálne zostavená aparatúra na pokus s výmenou tepla, banka s chladiacou
kvapalinou a utierkou

77
Pokus spočíva v tom, ţe ruky priloţené na banku zohrievajú jej steny ako aj vzduch v nej,
pretoţe sú teplejšie. Vzduch v banke zväčšuje svoj objem a tlačí na hladinu vody v rúrke.
Stĺpec vody v rúrke klesá. Pri ochladzovaní banky studenou vodou jej teplota, ako aj teplota
vzduchu, klesá. Objem vzduchu sa zmenšuje a stĺpec farebnej kvapaliny stúpa hore.
Predchádzajúci opis vychádza z pozorovaní pri pokuse a čiastočne vysvetľuje prebiehajúce
deje. Zvedavý pozorovateľ si môţe klásť rad ďalších otázok, napr. prečo sa objem vzduchu
zvyšovaním teploty zväčšuje? Dokedy sa bude objem vzduchu zväčšovať? O koľko sa
zvýši/zníţi teplota vzduchu v banke pri prenose tepla t.j. koľko tepla odovzdajú ruky banke so
vzduchom? Podobné otázky si kládli aj vedci zaoberajúci sa tepelnými javmi.

Výmena tepla

2.1 Predstavy o teple

Fyzici, ktorí sa v histórii zaoberali skúmaním a meraním tepelných javov, spočiatku dobre
nerozlišovali medzi teplom a teplotou. Neustále si však kládli otázku – čo vlastne meria
teplomer? Francúz Guillaume Amontons (1663 – 1705), ktorý sa zaoberal meraním teploty
a zostrojil jeden druh teplomera, uţ v 17. storočí tvrdil, ţe teplomer neudáva mnoţstvo tepla,
ale stupeň zohriatia telesa. Teplomer udáva akýsi okamţitý „vnútorný“ stav telesa. Tento
názor dnes platí, hoci vtedy ho odborný svet neprijal.
Na otázku „čo je to teplo“ sa odpoveď historicky vyvíjala, hľadala postupne.
V knihe F. M. Westawaya Objavy bez konca, (1937) píše (preklad):
“Podľa teórie teraz už opustenej sa usudzovalo, že teplo je jemné, pružné, nevážiteľné
fluidum, zvané calorikum, ktoré preniká všetkými druhmi hmoty a drží sa v medzerách medzi
časticami. Stúpenci tejto teórie dokázali podať niekedy uspokojivý, niekedy menej uspokojivý
výklad všetkých všeobecných prejavov pri pokusoch s teplom, ale veľké pochybnosti nastali,
keď Rumford (1753-1814) pozoroval pri vŕtaní dela v mníchovskom arzenáli, že teplo,
vznikajúce pri vŕtaní oceľovou vŕtačkou, bolo prakticky nevyčerpateľné..... Rumford
usudzoval, že teplo nemôže byť hmotná látka; musí to byť pohyb.

Obr. 45 Gróf Rumford v m

níchovskej zbrojovke a jeho portrét

78
H. Davy potom urobil pokus, v ktorom trel o seba dva kusy ľadu s teplotou pod bodom mrazu,
a zistil, že teplo sa vyvíja a ľad sa topí. To bol koniec teórie calorica. Od tej doby sa hľadelo
na teplo ako na určitý spôsob pohybu“.
Toľko z uvedenej knihy. Aby sme si dokázali urobiť lepší záver a predstavu o spôsobe
vyvrátenia teórie kalorika, je potrebné siahnuť aj po inej literatúre, ako je napr. dielo R.
Zajaca a J. Šebestu, (1990) Historické pramene súčasnej fyziky 1., v ktorej sa píše:
„ Svojrázne názory z hľadiska doby, v ktorej žil, hlásal Benjamin Thompson, neskorší gróf
Rumford, ktorý považoval teplo za kmitavý pohyb čiastočiek látky..... Rumford podal
experimentálny dôkaz o neexistencii kalorika. V roku 1798 uverejnil výsledky svojich
pokusov, ktoré robil v mníchovských delostreleckých dielňach, kde vŕtal delové hlavne tupými
oceľovými nebožiecmi. Hlavne sa rozžeravili do červena a po určitom čase začala vrieť voda,
použitá na ich chladenie. Priebeh pokusu bol po mnohonásobnom opakovaní rovnaký. Ak by
v dôsledku vŕtania unikalo z delovej hlavne kalorikum, musela by sa jeho zásoba napokon
vyčerpať. Ale to sa nestalo ani po týždňoch. Rumford tiež dokázal, že zohrievaním sa nemení
hmotnosť telesa.“
Treba povedať, ţe ešte dlho po Rumfordových pokusoch z prelomu 18. a 19. stor. fyzici
teóriu kalorika neopustili, pretoţe nebola vytvorená nová teória, ktorá by lepšie vysvetľovala
javy spojené s teplom.

Úloha 1

Po prečítaní oboch vyššie uvedených úryvkov z kníh vykonaj nasledujúce úlohy a odpovedz
na otázky.

Postup: a) Vypíš si z textov slová, prípadne vety, ktorým nerozumieš a poţiadaj

vyučujúceho o ich vysvetlenie.
b) Prečítaj si otázky a tieţ sa spýtaj, ak im nerozumieš.

Odpovedz:
1.Ako sa chápalo teplo v teórii kalorika?
2. Akým spôsobom, pokusom Rumford vyvrátil teóriu kalorika?
3. Ako charakterizovali teplo Rumford a Davy? V čom sa zhodli?

Dnes sa zaoberá dejmi, ako je tepelná výmena – odovzdávanie (ochladzovanie) a prijímanie

tepla telesom (zohrievanie), premenami skupenstva ako aj skúmaním vnútornej, časticovej
stavby látok pri tepelných dejoch, zákonmi, ktoré pri tom platia, odbornými názvami teplo,
teplota, výpočtom tepla oblasť fyziky – termodynamika.
Na zloţitú otázku „čo je to teplo“ sa naučíme odpovedať jednak opisom, opisnou definíciou,
ale aj operačnou definíciou, teda budeme vedieť prijaté alebo odovzdané teplo telesom
vypočítať.

Úloha 2

1. Kovovú guľu, vzduch v balóne a vodu v banke budeme zohrievať – dodávať im teplo.

79
 Premysli si odpovede na otázky a) aţ g) a na ich základe vymysli vlastnú opisnú definíciu
tepla.

a) Zmenia telesá zohrievaním svoju hmotnosť?

b) Zmenia svoj objem?
c) Zmení sa ich hustota?
d) Môţe kovová guľa alebo voda v banke zohrievaním zmeniť skupenstvo?
e) Zmení sa zohrievaním teplota telies?
f) Aké iné zmeny môţe spôsobiť dodávanie tepla telesám?
g) Aké zmeny môţeme pozorovať na telesách, ktoré ochladzujeme – odoberáme im teplo?
h) Vedel by si vymyslieť vlastnú opisnú definíciu tepla?

Niektoré prejavy, zmeny, ktoré môţeme pozorovať pri zohrievaní či ochladzovaní telies, sú
merateľné, iné pozorujeme okom aj meraním, ako napr. zmenu skupenstva látky.
Rumford a Davy zhodne charakterizovali teplo „ ako určitý spôsob pohybu častíc“.
Zohrievaním či ochladzovaním sa mení pohyb častíc látok, z ktorých sa skladajú telesá. Ide
o pohyb častíc, ktorý závisí od teploty, a preto mu hovoríme tepelný pohyb. Pohyb častíc sa
u plynných, kvapalných či pevných látok prejavuje rôzne.

PLYNY KVAPALINY PEVNÉ LÁTKY

Častice plynu voľne poletujú
a naráţajú do seba ako aj na
steny nádoby. Keď plyn
zohrejeme, častice naráţajú
prudšie a častejšie. Svojimi
prudkejšími a častejšími
nárazmi zvyšujú tlak na steny
nádoby.
Častice kvapaliny sú blízko
pri sebe. Nemajú svoje
vopred určené polohy, môţu
sa popri sebe voľne
pohybovať. Keď kvapalinu
zohrejeme, začnú častice viac
kmitať a premiestňovať sa.
V pevných látkach majú
častice svoje miesta, okolo
ktorých kmitajú. Častice
v kryštalických látkach, ako
napr. soľ či diamant, sú
usporiadané do pravidelných
mrieţok. Častice
v amorfných látkach nie sú
síce usporiadané pravidelne,
ale svoje polohy nemenia. Aţ
keď pevnú látku zohrejeme,
začnú častice viac kmitať
okolo svojich stálych polôh.

80
Pohybom častíc látok sa dnes vysvetľujú merateľné aj pozorovateľné zmeny pri zohrievaní
či ochladzovaní telies.

Rieš úlohy

1. Zisti si informácie a urob záznam o ich zdroji:

Na akom princípe zostrojil Guillaume Amontons svoj teplomer a zisti zaujímavosti z jeho
ţivota.

2. Vráť sa k úvodnému pokusu (obr. 44). Vysvetli na základe tepelného pohybu častíc
vzduchu, prečo farebný vodný stĺpec pri zohrievaní banky klesal a pri ochladzovaní banky
stúpal.

3. Urob si pokus : vrecko čaju v horúcej a studenej vode.

Pomôcky: 2 sklené poháre, 2 vrecká rovnakého čaju, horúca a studená voda.

Postup: a) Nalej do jedného pohára studenú vodu a druhého rovnaké mnoţstvo horúcej
vody.

b) Vloţ vrecká do pohárov a nechaj ich vylúhovať rovnaký čas, okolo 5 minút.

Odpovedz:
1. Opíš výsledok pokusu s rôzne teplou vodou a vylúhovaním čaju.
2. Ako vysvetlíš rozdiely vo vylúhovaní čaju?

81
 Domáca príprava na vyučovanie

Na uskutočnenie pokusov budeš potrebovať pomôcku, ktorá funguje ako termoska,

v učebnici ju budeme nazývať „jednoduchý kalorimeter“. Ak doň naleješ horúci čaj, dlhšie
v ňom zostane horúci. Zmrzlina sa v ňom udrţí dlho studená, nebude sa rozpúšťať. Takéto
zariadenie sa dá zhotoviť z jednoduchých vecí:
Pomôcky: škatuľa od nápoja s objemom 1 l, škatule od nápoja s objemom 250 ml, kúsky
polystyrénu.

nastrihnuté okraje

Obr. 46 Jednoduchý kalorimeter

Postup: a) Prestrihni veľkú škatuľu od nápoja na polovicu a do vrchnej časti urob otvor na
teplomer.
b) Malú škatuľu odstrihni tak, aby siahala do polovice výšky veľkej škatule.
c) Malú škatuľu vloţ do veľkej a utesni ju kúskami polystyrénu.
d) Nastrihni okraje vrchnej časti škatule tak, aby sa dala nasadiť na spodnú časť.

2.2 Vedenie tepla. Kalorimeter

Ak vloţíme do horúcej polievky kovovú, drevenú lyţicu alebo lyţicu z plastu a po chvíli ich
chytíme rukou, pocítime, ţe sa nezohriali na rovnakú teplotu. Pri zohrievaní sa rôzne látky
správajú rôzne.
Aby sme sa nespoliehali len na skúsenosť, overíme si ju pokusom. Pri pokusoch budeme
často pouţívať zariadenie, ktoré sa nazýva kalorimeter. Kalorimeter je tepelne izolovaná
nádoba, ktorá sa pouţíva pri meraniach a pokusoch s výmenou tepla. Pre rôzne účely existujú
rôzne druhy kalorimetrov. Pre naše merania postačí kalorimeter zhotovený z jednoduchých
pomôcok podľa domácej prípravy.

82
 Obr. 47 Kalorimeter laboratórny a kalorimeter zhotovený z jednoduchých pomôcok

Pokus

Zisti pokusom, ako vedú teplo rozličné látky. (Pracuj v skupine.)

Pomôcky: malá kovová lyţička, malá lyţička z plastu, drevená špajdľa s dĺţkou 13 cm,
oceľový klinec pribliţne 13 cm dlhý, pásik polystyrénu 13 cm dlhý,
jednoduchý kalorimeter, horúca voda.
Postup: a) Nalej do jednoduchého kalorimetra horúcu vodu a ponor do nej
všetky predmety uvedené v pomôckach. Časť z nich vyčnieva z vody.

Predmet: lyţička lyţička špajdľa pásik klinec

Látka: plast hliník drevo polystyrén oceľ

Obr. 48 Pomôcky na zistenie vodivosti tepla

83
 b) Nechaj predmety vo vode aspoň 3 minúty.
c) Postupne chytaj predmety vyčnievajúce z vody a porovnaj ich teplotu dotykom.
Ktoré predmety sa zohriali viac ? Napíš si do zošita:
Viac sa zohriali predmety: ..............................................................................
Menej sa zohriali predmety: ...........................................................................
d) Vyber kaţdý predmet z vody a chyť ho najprv na konci, ktorý bol ponorený vo
vode. Potom ho chyť na opačnom konci, ktorý z vody vyčnieval. Poznač si predmety
s najväčším rozdielom medzi teplotami. Napíš si do zošita:
Predmety s najväčším rozdielom teplôt medzi ponorenou a neponorenou časťou:
...............................................................................................................................
Odpovedz:
1. Vedú teplo všetky látky rovnako?
2. Ako by sa dalo tvoje tvrdenie presnejšie dokázať?
3. Rozdeľ látky, s ktorými si pracoval, na dobré vodiče tepla a zlé vodiče tepla. Napíš si do
zošita:
Dobrými vodičmi tepla sú napr. látky:
................................................................................................................................................
Zlými vodičmi tepla sú napr. látky:
................................................................................................................................................
4. Kde sa v živote využívajú látky, ktoré dobre vedú teplo ?
5. Kde sa v živote využívajú látky, ktoré zle vedú teplo ?

Z horúcej vody sa teplo šírilo na predmety tak, ţe boli s vodou v priamom kontakte. Tento
spôsob šírenia tepla označujeme vedením tepla.
Niektoré látky, predovšetkým kovy (meď, oceľ), sú dobrými vodičmi tepla. Odborne sa
nazývajú tepelné vodiče. Dôkazom toho bol v našom pokuse oceľový klinec. Po vloţení do
teplej vody sme mohli pozorovať, ţe koniec klinca vyčnievajúci z vody sa zakrátko zohrial.
Čo sa deje v látkach pri vedení tepla?

Obr. 49 Častice kovu si odovzdávajú kmitavý pohyb

Častice vody kmitajú a v horúcej vode kmitajú intenzívnejšie. Odovzdávajú svoj kmitavý
pohyb aj časticiam napr. ocele, z ktorej je vyrobený klinec. V samotnom klinci si začnú
odovzdávať kmitavý pohyb častice s vyššou teplotou časticiam s niţšou teplotou po celej jeho
dĺţke. Tak prebieha vedenie tepla v pevných látkach.

84
Látky ako drevo, sklo alebo plasty sú zlými vodičmi tepla. Odborne sa nazývajú tepelné
izolanty. Predmety z uvedených látok môţeme nechať v horúcej vode dlhší čas, a keď ich
chytíme na konci vyčnievajúcom z vody, nepopália nás. Odovzdávanie kmitavého pohybu
v nich prebieha veľmi pomaly.
Voda a vzduch sa tieţ označujú za zlé vodiče tepla. Dôkazom toho, ţe voda je zlým vodičom
tepla, je aj pokus znázornený na obrázku 50.

Obr. 50 Pokus na dôkaz zlého vedenia tepla vo vode

Ak skúmavku drţíme nad kahanom tak, ţe sa voda v nej zohrieva pri hladine, začne
v zohrievanej časti vrieť. Na dne skúmavky však voda zostáva oveľa chladnejšia.
O tom, ţe aj vzduch je zlým vodičom tepla, sa môţeme presvedčiť v zime. Ak sa oblečieme
tak, ţe máme na sebe viacero vrstiev šiat medzi ktorými je vzduch, je nám teplejšie. Teplo,
ktoré sa produkuje v našom tele, neuniká cez vrstvy vzduchu do okolia tak ľahko, ako keď
máme len jedny šaty.
Iný spôsob šírenia tepla je prúdenie vzduchu, ktorý sa zohrieva od teplej pece či radiátora.
Teplý vzduch má menšiu hustotu ako studený, stúpa smerom hore a chladný klesá k podlahe.

Obr. 51 Šírenie tepla prúdením

Prúdením sa šíri teplo v tekutinách, teda v kvapalinách a plynoch. Príkladom pre kvapaliny
je prúdenie vody z kotla ústredného kúrenia do radiátorov. V menších domoch sa môţe
vyuţiť samovoľné prúdenie, ale pri dopravovaní teplej vody do väčšieho počtu radiátorov je
potrebné pouţiť čerpadlo.

85
 Pri samovoľnom prúdení sa vyuţíva skutočnosť, ţe teplá voda má menšiu hustotu, stúpa
z kotla, ktorý je napr. na prízemí, nahor. Prostredníctvom radiátorov odovzdá teplo
miestnosti, a tak sa ochladí. Ochladením sa jej hustota zväčší a spätným potrubím zostupuje
do kotla.

Obr. 52 Prúdenie vody v radiátoroch

Naším najväčším zdrojom tepla je Slnko. Všetko teplo zo Slnka sa k nám dostáva žiarením.

Medzi Slnkom a Zemou je obrovský priestor bez látky, ktorá by mohla prenášať teplo
vedením či prúdením. Slnečné ţiarenie dopadajúce na našu Zem je zloţené z troch druhov
(ultrafialové, viditeľné svetlo a infračervené). Skúmanie svetla bude obsahom vyučovania
fyziky na budúci školský rok, ale s ultrafialovým a infračerveným ţiarením sa stretnete aţ na
strednej škole.
Zaoberali sme sa spôsobmi šírenia tepla z telesa teplejšieho na teleso chladnejšie. Teplo sa
môže šíriť vedením (zohriatie oceľového klinca ponoreného v horúcej vode), prúdením
(horúci radiátor zohrieva vzduch v miestnosti) a žiarením (Zem zachytáva časť slnečného
ţiarenia).

Rieš úlohy

1. Na obrázku A a B sú znázornené prierezy termosky a jednoduchého kalorimetra tak, aby

sme videli, z čoho sú zhotovené. Na obrázku A je termoska, ktorá sa pouţíva v domácnosti.
Na obrázku B je kalorimeter, ktorý si môţeme zhotoviť z jednoduchých pomôcok.

86
 priestor
bez
vzduchu

A Termoska v domácnosti B Jednoduchý kalorimeter

Odpovedz:
1. Ktoré časti jednoduchého kalorimetra zodpovedajú častiam termosky v domácnosti ?
Napíš si do zošita:
jednoduchý kalorimeter termoska
....................................... ...........................................
...................................... . ...........................................
......................................... ...........................................
........................................ .............................................

2. Čo spôsobuje skutočnosť, že obidve zariadenia udržia kvapaliny dlhšiu dobu

horúce alebo studené?
3. Ako vedie teplo prostredie, odkiaľ je vyčerpaný vzduch alebo kde je polystyrén ?
4. Čo by sa stalo, keby sme v termoskách nahradili vyčerpaný vzduch alebo polystyrén
materiálom z kovu?

2. Na obrázkoch sú znázornené spôsoby šírenia tepla. Pomenuj ich.

87
3. Urob si pomôcku: zostrojenie hada

Pomôcky: ceruzka, papierový štvorec (13x13 cm), noţnice, niť (20 cm), zdroj tepla
(radiátor, varič).
Postup: a) Nakresli na papier špirálu a vystrihni ju.

b) Urob uzol na niti a prevleč ju stredom špirály.

c) Špirálu zaves nad tepelný zdroj.

Odpovedz:
Ako si vysvetľuješ roztočenie špirály?

4. Urob si pokus: testovanie jednoduchého kalorimetra

Navrhni a zrealizuj pokus, v ktorom by si dokázal, ţe jednoduchý kalorimeter zabraňuje
výmene tepla.
Postup: a) navrhni si pokus,
b) zvoľ si pomôcky,
c) sformuluj predpoklad (hypotézu), ako pokus dopadne,
d) navrhni spôsob vyhodnotenia pokusu.

88
 Vieš, že....
tradičný príbytok Eskimákov je postavený zo snehových alebo ľadových kvádrov. Steny
iglú sú z vnútra obloţené koţušinami a tak ich chránia pred roztopením. Teplota vnútri
môţe dosahovať aţ 20 0C, hoci vonku môţe byť teplota aj okolo – 60 0C.

Dostupné na http.//in-sania.blog.cz/0810/eskimak

2.3 Výmena tepla

Na obrázku si chlapec zohrieva chrbát o teplú pec. V rozprávkach ste sa mohli dočítať
o prípecku (tak sa nazýva časť murovanej pece), na ktorom v zime spávali deti. Prípadne sa
na ňom povaľoval lenivý Jano, lebo tam bolo teplo.

Obr. 53 Chlapec si zohrieva chrbát o pec

Vţdy, keď nám je zima, snaţíme sa dostať do blízkosti radiátora alebo teplej pece, aby
sme sa zohriali. Na zohriatie je vhodná aj teplá sprcha. Teplá pec alebo horúca sprcha nám
odovzdajú teplo. Naše telo je chladnejšie ako radiátor, pec či horúca voda, a preto telo od nich
prijme teplo. Hovoríme, ţe dochádza k výmene tepla medzi teplejším a chladnejším
telesom.

89
Budeme skúmať výmenu tepla medzi horúcou a studenou vodou. Cieľom pokusu je zistiť, čo
všetko ovplyvňuje výslednú teplotu pri zmiešavaní horúcej a studenej vody. Tento pokus nie
je náhodný, aj v minulosti rovnako postupovali fyzici, keď pátrali po odpovedi na otázku „ čo
je to teplo“. Konkrétne G. D. Fahrenheit začiatkom 18. stor. robil podobné pokusy a merania.

Pokus

Najskôr odhadni a potom zisti, aká bude výsledná teplota pri zmiešaní najskôr rovnakého
a potom rôzneho mnoţstva horúcej vody so studenou vodou. (Pracuj vo dvojici so
spolužiakom.)

Pomôcky: odmerný valec, teplomer, jednoduchý kalorimeter, rychlovarná kanvica.

Postup: a) Dobre si preštuduj tabuľku a dbaj na pokyny vyučujúceho. Dôleţité je vykonanie
odhadov pred meraním v predposlednom stĺpci tabuľky.
b) Prvé tri merania urob podľa pokynov v tabuľke. Studená voda môţe mať teplotu
vody z vodovodu.
.
Tabuľka 8 Meranie teploty pri zmiešavaní horúcej a studenej vody

Číslo Horúca voda Studená voda Výsledná teplota

merania zmiešanej horúcej
a studenej vody
Objem Teplota Objem Teplota Odhad Meranie
(ml) (oC) (ml) (oC) o
( C) (oC)
1. 25 pribl. 70 25
2. 25 60 25
3. 25 50 25
4. 25
5. 25

c) V meraní č. 4 a 5 si sám urč mnoţstvo a teplotu horúcej vody. Ber však do

úvahy, koľko vody sa do jednoduchého kalorimetra zmestí.
d) Pri kaţdom meraní postupuj tak, ţe najskôr dáš do kalorimetra studenú vodu, a aţ
potom nalej horúcu vodu. (obr. 54). Spodnú časť kalorimetra zakry vrchnou
časťou a chvíľu počkaj.
e) Prv, neţ odmeriaš výslednú teplotu, odhadni, aká asi bude. Svoj odhad napíš do
6. stĺpca tabuľky.
f) Odmeraj výslednú teplotu vody a zapíš ju do tabuľky 8.

90
1. Nalejeme studenú vodu. 2. Nalejeme teplú vodu.

3. Vrchnou časťou škatule prikryjeme spodnú časť a vloţíme do otvoru škatule teplomer.

Obr. 54 Postup pri zmiešavaní vody a meraní jej teploty

Odpovedz:
1. Svoj odhad výslednej teploty porovnaj so skutočne nameranou teplotou. Sú tvoje odhady
a namerané hodnoty približne zhodné? V ktorom meraní sa tvoj odhad a skutočne
nameraná hodnota najviac zhodujú? V ktorom meraní si sa najviac pomýlil?
2. Ako si odhady robil? Opíš postup.
3. Od čoho závisí výsledná teplota pri zmiešavaní horúcej a studenej vody?
4. Aké chyby merania ovplyvnili nameranú výslednú teplotu?

Pokiaľ zmiešavame rovnaké kvapaliny s rovnakým objemom (hmotnosťou), ale s rôznymi

začiatočnými teplotami, ich výsledná teplota sa dá odhadnúť. Rovná sa polovici súčtu ich
počiatočných teplôt.
Príklad: Ak je začiatočná teplota horúcej vody 80 0C a studenej 200C, tak ich výsledná teplota
by mala byť 50 0C. Vypočítaná hodnota sa však chybami merania (objem kvapaliny
v odmernom valci, odčítanie teploty na teplomere) a stratou tepla do okolia čiastočne líši od
nameranej.
Ak pri zmiešavaní horúcej a studenej vody meníme ich objemy (hmotnosti), pri odhade
výslednej teploty musíme brať do úvahy aj pomery zmiešavaných objemov kvapalín.

91
Z hľadiska výmeny tepla je úvaha poznačená kaţdodennou skúsenosťou - studená voda sa
pridaním horúcej vody zohreje, prijme teplo. Horúca voda odovzdá teplo.
Teplo môže odovzdať vždy len teplejšie teleso chladnejšiemu telesu .
Veľkosť odovzdaného tepla závisí od hmotnosti teplejšieho telesa a od jeho počiatočnej
teploty. Čím mala horúca voda väčší objem a teda aj hmotnosť, a vyššiu teplotu, tým viac
tepla odovzdala studenej vode.

2.4 Výmena tepla medzi kovmi a vodou

Ak vyberieme z chladničky fľašu s minerálkou a necháme ju na stole, jej teplota stúpa najskôr
rychle, potom pomalšie, aţ sa nakoniec vyrovná s teplotou v miesnosti. Odborne sa hovorí, ţe
fľaša s minerálkou a miestnosť sú v tepelnej rovnováhe. Podobne bude chladnúť horúci čaj,
aţ sa jeho teplota vyrovná s teplotou v miestnosti.
Zmena teploty fľaše s minerálkou a teploty čaju je spôsobená výmenou tepla medzi okolím a
nimi. Výmena tepla, ako bolo uvedené vyššie, sa vysvetľuje časticovým zloţením látok a ich
pohybom.
Výmena tepla nastáva vtedy, ak telesá (napr. minerálka z chladničky, horúci čaj) majú
s okolím rozdielne teploty.
V prírode dochádza k výmene tepla neustále. Niekedy je však výmena tepla pre nás
nevýhodná a aby sme neţiaducej výmene tepla zabránili, riešime tento problém napr.
zatepľovaním budov, čo nás chráni rovnako v zime ako aj v lete pred neţiaducimi výkyvmi
teploty v bytoch. Zatepľovať znamená pokriť steny budovy zlým vodičom tepla, ktorý zabráni
výmene tepla medzi stenami budovy a vzduchom. Niektoré zvieratá majú zasa veľmi
zaujímavo vyriešený cievny systém, alebo pokritie tela, aby sa príliš rýchlo
nezniţovala/nezvyšovala ich telesná teplota (pozri Vieš ţe...s.... ).
V nasledujúcom meraní bliţšie preskúmame výmenu tepla medzi horúcimi kovmi a vodou
izbovej teploty v kalorimetri. Cieľom pokusu je zistiť, ako sa spávajú rôzne látky, rôzne kovy
a voda pri výmene tepla. Opäť je najlepšie pouţiť zhotovený jednoduchý kalorimeter. Dáme
doň také mnoţstvo vody, ako váţi kovový valček. Zaznamenáme začiatočné teploty vody
a kovov. V našom pokuse budú mať vyššie začiatočné teploty kovové valčeky, ktoré
zohrejeme napr. vo varnej kanvici.
Rozdiel teplôt (napr. výsledná teplota (t) – začiatočná teplota (t1)), budeme označovať
symbolom ∆t. Jedným znakom tak vyjadríme, ţe ide o rozdiel teplôt. Znak ∆ je písmeno
gréckej abecedy a má názov – delta. Rozdiel teplôt ∆t má mať kladnú hodnotu. Príklad: Ak je
začiatočná teplota vody tv = 22 oC a po vloţení teplého kovu sa zohreje na
t =25 oC, potom rozdiel teplôt ∆t = 25 – 22 = 3 oC. Ak je začiatočná teplota kovu tk = 60 oC
a po jeho vloţení do vody sa dosiahne výsledná teplota t =25 oC, potom rozdiel teplôt
∆t = 60 – 25 = 35 oC.

Pokus

Ponáraj 3 valčeky (malé predmety) z rôznych kovov (mosadze, hliníka, ocele) zohriate na
teplotu okolo 50 0C do vody s izbovou teplotou v kalorimetri.
a) Aká bude výsledná teplota kovu a vody v kalorimetri po dosiahnutí tepelnej rovnováhy?
b) Je zmena teploty kovu (∆tk) rovnaká ako zmena teploty vody (∆tv)? (Pracuj v skupine.)

92
!POZNÁMKA: Namiesto mosadzného valčeka (telieska) moţno pouţiť medený a namiesto
oceľového ţelezný. Uvedené dvojice materiálov sú zameniteľné.

Pomôcky: 3 kovové valčeky (z mosadze, hliníka, ocele); varná kanvica, stojan,

jednoduchý kalorimeter, teplomer, váhy, odmerný valec, niť, hodinky.

Obr. 55 Pomôcky na realizáciu pokusu

Postup: a) Priprav si a preštuduj Tabuľku 9.

Tabuľka 9 Záznam hodnôt pri výmene tepla medzi kovmi a vodou

Číslo Látka Hmotnosť Začiatočná Výsledná teplota (tv) ∆t

merania (g) teplota (tz) (oC) o
( C)
(oC) Predpoklad Skutočnosť

1. Kov1:
voda
2. Kov2:
voda
3. Kov3:
voda

c) Odváţ kovový valček 1 a nalej rovnaké mnoţstvo vody v mililitroch, ako váţil
valček, do kalorimetra. Zapíš hodnoty hmotnosti do tabuľky.
d) Valček uviaţ na niť a vloţ do horúcej vody (napr. teploty 50 oC) vo
varnej kanvici. Udrţuj rovnakú teplotu najmenej 5 minút.
e) Odmeraj teplotu vody v kalorimetri a zapíš ju do tabuľky ako začiatočnú teplotu.
Začiatočná teplota kovu je teplota horúcej vody vo varnej kanvici.
Predpokladáme, ţe za čas 5 minút bude mať valček rovnakú teplotu ako horúca
voda.
f) Urob predpoklad o výslednej teplote v kalorimetri po dosiahnutí tepelnej
rovnováhy.
g) Horúci kovový valček rýchlo vloţ do kalorimetra s vodou. Kalorimeter uzavri

93
 a meraj teplotu kaţdých 30 s. Výsledná teplota po dosiahnutí tepelnej rovnováhy
je
najvyššia teplota vody, ktorú si zaznamenal.
h) Rozdiel teplôt ∆t pre kovový valček vypočítaj ako rozdiel začiatočnej
a výslednej teploty (tz - tv) a pre vodu ako rozdiel výslednej a začiatočnej
teploty (tv - tz).
ch) Napíš hodnoty tepelných zmien skúmaných kovov a vody všetkých pracovných
skupín v triede do Tabuľky 10.

Tabuľka 10 Záznam hodnôt tepelných zmien všetkých skupín

∆t (oC)
Látka
Skupina č.1 Skupina č.2 Skupina č.3 Skupina č.4
Kov 1: oceľ
Voda
Kov2: mosadz
Voda
Kov 3: hliník
Voda

i) Z hodnôt v Tabuľke 10 zostroj graf.

∆tvody
o
C

0 ∆tkovu
o
C
Odpovedz:
1. Zhodovali sa tvoje predpoklady o výslednej teplote so skutočnosťou?
2.Ktorý predpoklad bol najbližšie k odmeranej výslednej teplote?
3.Dobre si prezri a porovnaj rozdiely teplôt pre vodu a kovy. Porovnaj ich. Dá sa
z číselných hodnôt rozdielov teplôt urobiť nejaký záver?
4. Ak ste v skupinách správne merali, pre každý kov možno zostrojiť vlastnú čiaru
grafu. Ako si vysvetľuješ túto skutočnosť?
5. Aké nepresnosti, chyby merania je potrebné brať do úvahy?

Zo skúsenosti vieme, ţe ak by sme v letných mesiacoch vystavili na Slnko za rovnaký čas

predmety z rôznych materiálov, s rovnakou počiatočnou teplotou a hmotnosťou, nedosiahnu
rovnakú teplotu. Dreveného zábradlia sa môţeme za veľmi teplého slnečného dňa chytiť, ale
oceľový predmet môţe byť poriadne horúci.

94
V predchádzajúcom pokuse tri rôzne kovové valčeky boli zohriate na vyššiu teplotu
a odovzdávali teplo vode s teplotou okolo 20 0C. Ak porovnáme hodnoty nameraných
rozdielov teplôt kovových valčekov a vody, oveľa väčšie rozdiely teplôt dosiahli pri tepelnej
výmene kovové valčeky. Voda dosiahla rozdiel niekoľko oC, zatiaľ čo u kovov to mohli byť
aj desiatky oC. Rôzne látky sa pri výmene tepla správajú rôzne.

Pri presnom meraní a vynesení hodnôt získaných štyrmi skupinami, ktoré v triede merali, do
grafu sa ukázalo, ţe hodnoty rozdielov teplôt pre valčeky z toho istého materiálu leţia na
jednej čiare grafu. Z presnejšieho merania teplôt moţno zostrojiť tri čiary grafu, kaţdú pre
jeden meraný kov.

Graf závislosti rozdielov teplôt kovov a vody pri tepelnej výmene

∆tvody (oC)

hliník

oceľ

mosadz

0 ∆tkovu (oC)

Z výsledku meraní a ich spracovaní do grafu môţeme vyvodiť záver, ţe kaţdý kov sa správa
pri odovzdávaní tepla vode inak. Prejavuje sa to aj rozdielom teplôt pri tepelnej výmene. Dá
sa to dokázať aj tým, ţe vieme z grafu odčítať, o koľko sa zmení teplota kaţdého kovu pri
zohriatí vody o 1 oC. Z odčítania hodnôt moţno povedať, ţe najviac sa zmení teplota
mosadze, potom nasleduje oceľ, podobne by sa správalo aj ţelezo a k najmenšej teplotnej
zmene by zo skúmaných kovov došlo pri hliníku.

Rieš úlohy

1. Zuzka mala dva hrnčeky s rovnakým mnoţstvom kakaa. V jednom hrnčeku bolo kakao
z chladničky a jeho teplota bola 5 0C. V druhom bolo kakao príliš teplé. Keď Zuzka kakao z
oboch hrnčekov zliala dohromady, dosiahla teplotu nápoja okolo 30 0C, čo jej vyhovovalo.
a) Pribliţne akú teplotu malo príliš teplé kakao?
b) Prečo sa v úlohe nehovorí o presných teplotách?

2. Športové kone, ale aj tie, ktoré slúţia v záprahu na prácu, sa musia podkúvať. Kováč
podkovu zohreje v ohni a potom tvaruje údermi tak, aby tesne dosadla na konské kopyto.

95
 Po skončení práce namočí podkovu do vody. Zatiaľ čo
voda sa zohreje len o niekoľko stupňov Celzia,
podkova sa ochladí aţ o niekoľko desiatok stupňov
Celzia . Ako si vysvetľuješ túto skutočnosť?

3. Pri meraní telesnej teploty sa dnes najčastejšie pouţívajú digitálne teplomery, ktoré
odmerajú telesnú teplotu pribliţne za 90 sekúnd. Klasický ortuťový teplomer, ktorý sa uţ dnes
neodporúča pouţívať, musel byť v kontakte s telom 8-11 minút, aby bolo meranie správne.

a) Vysvetli, prečo bol potrebný pri klasickom teplomere taký dlhý čas na odmeranie teploty?
b) Vysvetli, čo sa deje s časticami kvapalinovej náplne klasického teplomera pri meraní
teploty?

Vieš, že....
vtáci, ktorí sa neustále pohybujú v studenej vode alebo na ľade, majú v nohách zvláštny
krvný obeh, ktorý zniţuje stratu tepla. Krvné vlásočnice prebiehajú tesne vedľa seba,
takţe teplá krv smerujúca do nôh ohrieva studenú krv, ktorá prúdi nahor. Tento
protiprúdny systém výmeny tepla je podobný systému, ktorý sa pouţíva pri niektorých
strojoch.

96
 Úloha – dôležité slová

3. Vysvetli dôleţité slová uvedené na pravej strane tabuľky.

4. K slovám z ľavej strany tabuľky priraď slová z pravej strany tak, aby významovo
patrili k sebe.

Dôležité slová
Ľ P

teória kalorika

kalorimeter

tepelný pohyb častíc látky

šírenie tepla vedením

teplota
výmena tepla

začiatočná teplota

šírenie tepla ţiarením

tepelné vodiče

teplo výsledná teplota

rozdiel teplôt

šírenie tepla prúdením

tepelné izolanty

tepelná rovnováha

97
 PROJEKT 2

– Návrh a realizovanie experimentu na dôkaz jedného zo spôsobov šírenia

tepla

V učebnici je niekoľko námetov na jednoduché experimenty, ktoré dokazujú šírenie tepla

vedením, prúdením a ţiarením. Ďalšie sa dajú nájsť v knihách a na internete. Dôleţité je, aby
experiment bol ľahko realizovateľný, jeho vykonanie nebolo nebezpečné aby ste ho dokázali
vysvetliť spoluţiakom.
V tomto projekte je moţnosť urobiť počas experimentu fotografie, prípadne si o ňom nakrútiť
video a prezentovať ho v triede.

Téma projektu
Navrhnúť a predviesť pred triedou experiment, ktorý by dokazoval jeden zo spôsobov
šírenia tepla. Vysvetliť vybraný spôsob šírenia tepla.

Postup a podmienky
3. Vytvoriť si tím spolupracovníkov z dvoch - troch spoluţiakov.
4. Vyhľadať si informácie a navrhnúť experiment. V experimente by si nemal pracovať
s ohňom, prípadne by práca nemala byť inak nebezpečná.
5. Prekonzultovať svoj návrh s vyučujúcim.
Termín: 1 týţdeň od zadania projektu.
4. Rozdeliť si prácu v tíme, pripraviť experiment a jeho prezentáciu pred triedou.
Termín: 2 týţdne od zadania projektu.

Spôsob vyhodnotenia

Vyhodnotenie projektov sa môţe uskutočniť formou súťaţe. Súťaţ musí mať svoje pravidlá.
Napríklad:
- pred súťaţou si vyţrebuje kaţdý projekt poradové číslo,
- kaţdý ţiak bude mať tabuľku s kritériami na hodnotenie a s maximálnym počtom
moţných bodov,
- nikto nehodnotí vlastný projekt,
- poradie v súťaţi sa vyhodnotí sčítaním bodov pridelených ţiakmi triedy.

98
Čo sme sa naučili

Učíme sa odborné názvy, napr. – teplo, teplota, hustota ............

opisné
Charakteristiky odborného názvu - definície
operačné

Opíšeme prejavy pri dodávaní tepla (zohrievaní) či ochladzovaní telesa.

Zohrievaním banky, výmenou tepla medzi rukami

a bankou so vzduchom sa zmenil(a):
- objem vzduchu,
- teplota,
- hustota vzduchu,
- pohyb častíc.

Zohrievaním, či ochladzovaním moţno zmeniť aj skupenstvo látok.

Uvedieme operáciu, ako moţno vypočítať hodnotu fyzikálnej veličiny, napr. hustotu
ρ = m/V.

Staršia predstava o teple – teória kalorika. Odtiaľ pochádza jednotka tepla – kalória.
Gróf B. G. Rumford – teplo súvisí s akýmsi pohybom častíc látky.
Tepelný pohyb častíc sa prejavuje inak v plynných, inak v kvapalných či pevných látkach.

Plyny kvapaliny pevné látky

Kalorimeter – tepelne izolovaná nádoba.

Laboratórny kalorimeter Kalorimeter zhotovený z jednoduchých pomôcok

99
Vedenie tepla – častice látky si odovzdávajú kmitavý pohyb.

Tepelné izolanty – drevo, sklo, plasty (napr. polystyrén)

Tepelné vodiče – meď, oceľ, ţelezo, vzduch, voda
Šírenie tepla

vedením prúdením ţiarení

Výmena tepla medzi horúcou a studenou vodou

Výsledná teplota pri zmiešavaní rovnakých objemov teplej a studenej vody závisí od ich
začiatočných teplôt.
Výsledná teplota pri zmiešavaní rôznych objemov teplej a studenej vody závisí od ich
začiatočných teplôt, ale aj od veľkostí ich objemov.
Rozdiel teplôt (t1- t), prípadne (t – t2), označujeme ∆t (delta t).
Výmena tepla medzi kovmi a vodou. Kovy ako ţelezo, meď, hliník boli zohrievané na
začiatočnú teplotu okolo 80 0C, voda mala začiatočnú teplotu 22 0C.
Tabuľka tepelných zmien po výmene tepla
Pokus č. Teleso z látky ∆t
(0C) Kovové valčeky sa ochladili o
1. Valček zo ţeleza 50 desiatky 0C, zatiaľ čo voda sa zohriala
Voda 5,0 len o niekoľko stupňov Celzia.
2. Valček z medi 48 Rôzne látky sa pri výmene tepla
Voda 4,7 správajú rôzne.
3. Valček z hliníka 43
Voda 9,0

100
Vyskúšaj sa

Test 3

Výmena tepla
1. Deti si nastrihali pásiky papiera a pripevnili ich na dva špagáty. Špagáty natiahli v rôznych
výškach do otvoreného okna tak, ako je to na obr. A a B. V miestnosti bola vyššia teplota ako
vonku. Vysvetli, prečo sa lístky správajú inak v hornej a inak v spodnej časti okna.

A B

Vysvetlenie:_________________________________________________________________

2. Ak jeden koniec skúmavky so vzduchom zohrievame nad ohňom, do druhého konca

môţeme zasunúť prs bez toho, aby sme sa popálili.

a) Vysvetli, prečo to môţeme urobiť.

Vysvetlenie:_________________________________________________________________
___________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________

b) Aká je tvoja predstava o pohybe častíc vzduchu počas zohrievania? (Napíš vysvetlenia,
prípadne svoju predstavu nakresli do rámčeka.)

101
3. Jeden koniec dlhej oceľovej tyče je krátky čas horúci a druhý studený. Šípky na obrázku
svojou dĺţkou znázorňujú rýchlosť pohybu častíc. Uváţ, ktorý z koncov je horúci a ktorý
studený a doplň čísla k slovám:

- horúci

- studený .

4. Veľmi často sa pri chladení strojových súčiastok pouţíva voda. Vysvetli, prečo je voda
dobrým chladičom.

Vysvetlenie:_________________________________________________________________
___________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________

5. Urob predpoklad výslednej teploty pri zlievaní rovnakých objemov horúceho a studeného
čaju.
a) Hodnoty výslednej teploty napíš do tabuľky.

Horúci čaj Studený čaj Výsledná teplota

čaju po zmiešaní
Objem Teplota Objem Teplota Odhad
(ml) (oC) (ml) (oC) (oC)
100 70 100 22
200 60 200 20
150 50 150 20

b) Predpokladajme, ţe tvoja úvaha a urobené odhady výslednej teploty boli správne.

Domnievaš sa, ţe po uskutočnení meraní by sa odhadnutá výsledná teplota a nameraná
hodnota úplne zhodovali?
Odpoveď a
vysvetlenie:_________________________________________________________________
___________________________________________________________________________
___________________________________________________________________________

102
5. Dve tyče, jedna z medi a druhá zo skla, majú jeden koniec v plameni ohňa a druhý
upevnený na stojane. Pozdĺţ tyčí sú parafínom upevnené klinčeky. Zohrievaním sa parafín
roztopí a klinčeky postupne odpadnú. Z ktorej tyče odpadnú všetky klinčeky najskôr? Svoju
odpoveď vysvetli.

Odpoveď (správne slovo podčiarkni): Najskôr odpadnú klinčeky z medenej, sklenej tyče.

Vysvetlenie:________________________________________________________________

7. V miestnosti sa kúri kachľami a na troch miestach boli v nej namerané nasledovné teploty:
20 0C, 22 0C a 19 0C. Doplň do obrázka pred stupne Celzia hodnotu teploty, ktorú si myslíš,
ţe by tam mohla byť nameraná.

103
2.5 Určenie tepla
V značnom počte domácností sa vykuruje diaľkovým kúrením. Z teplární prúdi do radiátorov
teplá voda. Vykurovanie nie je zadarmo, musíme zaň platiť, hovoríme, ţe platíme za teplo.
Veľa sa hovorí aj o tom, aby platenie za teplo bolo pre spotrebiteľov spravodlivé, preto je
potrebné do kaţdej domácnosti namontovať merače tepla. Vieme teplo odmerať priamo, tak
ako napr. teplotu teplomerom alebo dĺţku dĺţkovým meradlom?
Nevieme, ale mnoţstvo prijatého alebo odovzdaného tepla telesom sa dá vypočítať. Merače
teplo toto priamo nemerajú. Vyuţívajú veličiny, s ktorými teplo súvisí. Musíme teda
preskúmať s ktorými fyzikálnymi veličinami teplo súvisí. Budeme vychádzať z pokusov so
zlievaním horúcej a studenej vody a výmenou tepla medzi kovmi a vodou.
Teplo je fyzikálna veličina a ako kaţdá fyzikálna veličina (napr. dĺţka, objem, hmotnosť,
hustota či teplota) má svoju značku. Teplo sa označuje – Q.
Pokusom, v ktorom sme zlievali horúcu vodu s vodou izbovej teploty a obe mali rovnaký
objem, sme prišli k záveru:

Obr. 56 Pokus s výmenou tepla horúcej a studenej vody

Čím má horúca voda vyššiu začiatočnú teplotu, tým vyššia bude výsledná teplota po výmene
tepla. Inak povedané, rozdiel teplôt (∆ t) pre vodu izbovej teploty bol vyšší.
Pokiaľ sme menili objem aj teplotu horúcej vody, obe veličiny sa na hodnote výslednej
teploty vôd po zmiešaní prejavili.
Pokusy s výmenou tepla sú poznačené chybami merania ešte viac, ako iné merania.
Dopúšťame sa chýb jednak pri samotných meraniach , ale tieţ v dôsledku úniku tepla do
okolia. Preto pri úvahách o teple vyuţijeme tzv. „myšlienkové experimenty“. V mysli si
premietneme, ako by pokus mohol vyzerať, a na základe skúsenosti a úvahy prídeme
k matematickému vzťahu pre výpočet tepla.
Budeme uvaţovať nad niekoľkými situáciami:
1. Na dva rovnaké variče s rovnakým výkonom dáme rôzne mnoţstvo vody. V nádobe 2
má voda dvojnásobný objem ako v nádobe 1. Voda v oboch nádobách má dosiahnuť
teplotu 50 0C a ich počiatočná teplota je tieţ rovnaká: 20 0C.
Ktorému objemu vody je potrebné dodať väčšie mnoţstvo tepla?

1 2

Zapíšeme všetky
50 hodnoty, ktoré poznáme. 50
0
C Voda v nádobe 1: Voda v nádobe
0
C 2:
0C0
Objem 0vody V1= 1 l V2= 2 l
Hmotnosť vody m1 = 1 kg m2 = 2 kg

104
 Začiatočná teplota tz = 20 0C tz = 20 0C
Výsledná teplota t = 50 0C t = 50 0C
Rozdiel teplôt ∆t = 30 0C ∆t = 30 0C

Odpoveď na otázku, ktorému objemu vody je potrebné dodať väčšie mnoţstvo tepla, je
jednoduchá. Vode s dvojnásobným objemom (hmotnosťou) je potrebné dodať dvojnásobné
mnoţstvo tepla.

Dodané teplo Q1 2x Q1

Pri rovnakom zvýšení teploty príjme voda teplo, ktoré je priamo úmerné jej hmotnosti.
Toto tvrdenie môţeme zovšeobecniť aj pre všetky telesá - teplo prijaté telesom je priamo
úmerné jeho hmotnosti.

Q~m

2. Na dva rovnaké variče s rovnakým výkonom dáme rovnaké mnoţstvá vody. Voda
v oboch nádobách má dosiahnuť teplotu 50 0C, ale ich počiatočné teploty sú rôzne.
V nádobe 1 má voda 20 0C a v druhej nádobe 35 0C.
Ktorej vode je potrebné dodať väčšie mnoţstvo tepla?
1 2

---
--- 35 0C
C
0

C
0 0 0C
Napíšeme 0C0 20 0Cpoznáme.
všetky hodnoty, ktoré 0C0
Voda v nádobe 1: 0
Voda v nádobe 2:
0

Hmotnosť vody m1 = 1 kg m2 = 1 kg
Začiatočná teplota tz = 20 0C tz = 35 0C
Výsledná teplota t = 50 0C t = 50 0C
Rozdiel teplôt ∆t = 30 0C ∆t = 15 0C

Odpoveď na otázku, vode s ktorou teplotou je potrebné dodať väčšie mnoţstvo tepla, je
jednoduchá. Vode s polovičným rozdielom teplôt je potrebné dodať polovičné mnoţstvo
tepla.
Dodané teplo Q1 Q1
2
Pri rovnakej hmotnosti príjme voda teplo, ktoré je priamo úmerné rozdielu teploty ∆t.
Toto tvrdenie môţeme zovšeobecniť aj pre všetky telesá - teplo prijaté telesom je priamo
úmerné rozdielu jeho teploty.

Q ~ ∆t

Úvahou sme prišli k záveru, ţe teplo prijaté telesom závisí od jeho hmotnosti (m) a od
rozdielu teplôt ∆t (t- tz). V úlohe s vodou sme hovorili o objeme vody. Pri vode môţeme
hmotnosť a objem zameniť, číselne sa veľmi nepomýlime, pretoţe 1 l sa pribliţne rovná 1 kg.
Všeobecne platí, ţe pri výpočte prijatého alebo odovzdaného tepla plynnými, kvapalnými či
pevnými telesami berieme do úvahy ich hmotnosť.

105
Dôleţitým krokom pri zavádzaní fyzikálnej veličiny je rozhodnutie o jej jednotke. O staršej
jednotke tepla sa hovorilo v úvode tematického celku a bola ňou kalória (cal). Kalória bola
definovaná ako teplo, ktorým sa 1g vody zohreje o 10C. Neskôr J. P. Joule (dţaul), anglický
fyzik, študoval javy súvisiace s teplom a energiou. Prišiel na myšlienku dať fyzikálnym
veličinám súvisiacim s energiou spoločnú jednotku, ktorú neskôr pomenovali podľa neho
joule (J). Teda jednotkou tepla je joule (dţaul), značka J.

James Prescott Joule

(1818 – 1889)

Obr. 57 Anglický fyzik, po ktorom je pomenovaná jednotka tepla

Vzhľadom na staršiu jednotku kalória platí: 1cal = 4,18 J pribliţne 4,2 J. Zohriatím 1 g vody
o 10C voda príjme teplo 4,2 J. Vo fyzike sa častejšie vyjadruje hmotnosť v kilogramoch.
Potom na zohriatie 1 kg vody o 10C voda príjme teplo 4200 J.
V pokuse s výmenou tepla medzi kovmi a vodou sme mohli pozorovať, ţe pri výmene tepla
sú dôleţité látky, z ktorých sú zloţené telesá. Vieme dokázať, ţe kaţdá látka potrebuje prijať
iné mnoţstvo tepla, aby sa zohriala o 10C.

Rieš úlohy
1. Rozhodni podľa údajov na obrázku, v ktorom prípade prijala voda najväčšie
mnoţstvo tepla, aby sa zohriala na 100 0C? Svoju odpoveď vysvetli.

1 2 3

--- --- ---

0
C 10 0C 0
C 30 0C 0
C
0C0 0 0C0 0C0
22 C
0 0 0

2.Voda s hmotnosťou 5 kg sa zohriala o 10 0C. Koľko tepla prijala voda? (Nezabudni, že na

zvýšenie 1 kg vody o 10C je potrebné teplo 4 200 J.)

106
3. Zisti si informácie a urob záznam o ich zdroji:
Ktorými oblasťami fyziky sa zaoberal J. P. Joule?

Vieš, že....
hnijúce rastliny produkujú teplo? Niektoré ţivočíchy toto teplo vyuţívajú, ako napr. vták
– Austrálsky tabon - prikrýva svoje vajíčka teplou vrstvou zahnívajúcich rastlín -
kompostom. Tento kompost pokryje ešte pieskom. Keď sa vajíčka príliš zahrejú, vták
piesok odhrabe a nechá teplo uniknúť do okolia.

Gates, P. 1995. Věda a příroda.Bratislava, Mladé letá, 1995,s. 18. ISBN 80-06-00710-1

2.6 Látka a teplo. Výpočet tepla

Zo skúsenosti vieme, ţe ak by sme v letných mesiacoch na krátky čas vystavili na slnko,

predmety z rôznych materiálov, ale s rovnakou začiatočnou teplotou a hmotnosťou,
nedosiahnu rovnakú teplotu. Na kovovú lavičku vystavenú slnku si za horúceho dňa
nesadneme, pretoţe by nás popálila, ale na drevenú skôr. Táto skutočnosť je spojená
s vlastnosťou látok ktorú nazývame tepelnou kapacitou a vodivosťou. Telesám z rôznych
látok potrebujeme dodať rôzne mnoţstvá tepla, aby sa zohriali o 10C.
Slovo „kapacita“ sa beţne pouţíva v spojení napr. s dopravnými prostriedkami. Autobus má
kapacitu 50 cestujúcich. Kinosála má kapacitu 150 ľudí. Uvedené kapacity udávajú koľko
ľudí môţu prijať. Tepelná kapacita telesa udáva, koľko tepla musí teleso prijať, aby sa
zohrialo o 1 0C.
V pokuse s výmenou tepla medzi horúcimi valčekmi a vodou izbovej teploty (s. 93) sa dalo
z nameraných hodnôt zistiť, ţe bol veľký rozdiel v zmene teploty vody a predmetov z kovov,
ako mosadz, ţelezo a hliník, po tepelnej výmene.

mosadz ţelezo hliník

Pri presnom meraní moţno zistiť rozdiel pri výmene tepla aj medzi samotnými kovmi.
V nasledujúcej úlohe vyuţijeme hodnoty namerané pri výmene tepla z opísaného pokusu, aby
sme sa presvedčili o rozdieloch medzi kovmi.

107
 Úloha
V troch pokusoch odovzdávali v kalorimetri tri kovové valčeky, zohriate na teplotu okolo 80
0
C, teplo vode s izbovou teplotou okolo 22 0C. Hmotnosť valčekov bola rovnaká ako
hmotnosť vody v kalorimetri. Z nameraných hodnôt tepelných zmien kovových valčekov
a vody vypočítaj pri kaţdom pokuse, aká tepelná zmena pripadá na to, aby sa voda zohriala
o 1 0C. Vypočítané hodnoty napíš do zošita vo forme tabuľky 12.
Tabuľka 11 Tepelné zmeny kovových valčekov a vody po výmene tepla
Pokus č. Teleso z látky ∆t
0
( C)
1. Valček zo ţeleza 50
Voda 5,0
2. Valček z mosadze 48
Voda 4,7
3. Valček z hliníka 43
Voda 9,0

Tabuľka 12 Hodnoty zmien teploty kovov na zmenu teploty vody o 1 oC

Látka Zmena teploty kovu

pripadajúca na zmenu
teploty vody o 1 oC
Kov 1:
Kov 2:
Kov 3:

Odpovedz:
1. Porovnaj tepelné zmeny kovov v tabuľke 12. U ktorého z kovov si vypočítal
najväčší tepelný rozdiel pripadajúci na zmenu teploty vody o 1 oC?
2. Ako si vysvetľuješ skutočnosť, že tepelné zmeny kovov dosahujú po výmene tepla s vodou
vyššie hodnoty ako voda?

Telesá z rozličných látok potrebujú rôzne mnoţstvo tepla, aby sa zvýšila ich teplota o 1 oC.
Meraniami v laboratóriu sa zistili hodnoty tepla, ktoré je potrebné dodať telesám z chemicky
čistých látok s hmotnosťou 1 kg, aby sa ich teplota zvýšila o 1 oC. Tieto hodnoty sú uvedené v
MFCH tabuľkách. Na obr. 58 sú, ako príklad, uvedené hodnoty tepla pre lieh, meď, vodu
a kovov, s ktorými sme pracovali.

Lieh 1 kg
Voda 1kg

Meď
1kg

2 430 J 387 J 4 180 J

108
 mosadz ţelezo hliník
387 J 450 J 882 J
1 kg 1 kg 1 kg
o 10C o 10C o 10C

Obr. 58 Hmotnostné tepelné kapacity vybraných látok

Teplo, ktoré je potrebné dodať telesu s hmotnosťou 1 kg, aby sa zvýšila jeho
teplota o 1 oC, nazývame hmotnostná tepelná kapacita. Značka pre hmotnostnú tepelnú
kapacitu je malé písmeno c.
Hmotnostná tepelná kapacita (c) sa vzťahuje na látku, materiál z ktorého je predmet
vyrobený.
Keď porovnáme hmotnostné tepelné kapacity kovov a vody vidíme, ţe kovy majú hodnoty
niekoľkonásobne menšie ako voda. Látka, ktorá má malú hmotnostnú tepelnú kapacitu, sa
ľahko ohreje, ale aj ľahko vychladne.
Látka, ktorá má veľkú hmotnostnú tepelnú kapacitu, ako napr. voda, spotrebuje veľa tepla na
ohriatie, a keď chladne, veľa tepla uvoľňuje.
Opäť sa vrátime k charakteristike (definícii) fyzikálnej veličiny teplo a zhrnieme všetky
zistené faktory, ktoré majú vplyv na hodnotu telesom prijatého (odovzdaného) tepla.
Telesom odovzdané (prijaté) teplo súvisí s hmotnostnou tepelnou kapacitou, s jeho
hmotnosťou a rozdielom teplôt po výmene tepla:

Q ~ c, m, ∆t .

Všeobecne môţeme pre teplo (Q), ktoré príjme (odovzdá) teleso s hmotnosťou (m) ktoré je
vyrobené z látky s hmotnostnou tepelnou kapacitou (c) a jeho teplota sa zvýši (zníţi) z teploty
t1 na teplotu t (∆t), zapísať vzťah:

Q = c . m . ∆t .

Vzťah pre výpočet tepla nazývame jeho operačnou definíciou. Pri výpočtoch musíme
pouţívať správne jednotky fyzikálnych veličín.
Jednotka tepla – J (joule).
Jednotka hmotnostnej tepelnej kapacity - J/kg . 0C alebo kJ/kg . 0C (Jednotka sa dá odvodiť zo
vzťahu Q = c . m . ∆t c= Q/m . ∆t).
Jednotka hmotnosti – kg.
Jednotka rozdielu teplôt - 0C.

109
 Úloha
Koľko tepla musí prijať kus ţeleza s hmotnosťou 10 kg, ak z teploty 20 0C sa
má zohriať na teplotu 1020 0C?
Postup:
a) Napíš si vzťah pre výpočet tepla do zošita.
b) Vypíš si pod seba všetky známe aj neznáme hodnoty fyzikálnych veličín.
c) Vypočítaj prijaté teplo a napíš odpoveď celou vetou.

Teplo je fyzikálna veličina a má značku Q.

Telesom prijaté alebo odovzdané teplo vypočítame Q = c . m . ∆t .
Jednotky tepla sú:
1 J (joule) 1kJ = 1000 J
1MJ = 1000 kJ = 1 000 000 J M (mega-) znamená milión
1 GJ = 1000 MJ = 1 000 000 000 J G (giga-) znamená miliarda

Rieš úlohy
1. Vysvetli, prečo oceány a moria zmierňujú teploty zimy a leta pobreţných krajín a ako to
súvisí s hmotnostnou tepelnou kapacitou vody?
2.Voda pritekajúca do radiátorov ústredného kúrenia má teplotu okolo 60 0C. Koľko tepla
odovzdalo 10 kg vody na vyhriatie izby, ak sa teplota vody ochladila na 40 0C?

3. Po vypráţaní hranolčekov zostalo vo fritovacom hrnci 1,5 kg oleja s teplotou 120 0C

(coleja = 2 000 J/kg . 0C). Koľko tepla sa z oleja uvoľnilo, kým vychladol na izbovú teplotu
(okolo 20 0C).

4.Vráť sa k pokusom s výmenou tepla medzi kovmi a vodou na s. 93 a 94.

a) Prepíš do niţšie uvedenej tabuľky z tabuľky 9 názvy kovov, hodnoty hmotnosti kovov
a vody (premeň ich na kilogramy) a hodnoty rozdielu teplôt.
b) Doplň hmotnostné tepelné kapacity kovov a vody.
c) Vypočítaj pre kaţdý kov odovzdané teplo kovom a prijaté teplo vodou. Napíš hodnoty
do posledného stĺpca tabuľky.

Tabuľka Záznam hodnôt pri výmene tepla medzi kovmi a vodou

Číslo Látka Hmotnosť Hmotnostná tepelná Teplo

∆t
merania (kg) kapacita (J)
(oC)
(J/kg . oC)
1. Kov1:
voda
2. Kov2:
voda
3. Kov3:
voda

110
 d) Zostroj graf z hodnôt kovmi odovzdaného tepla (Qk) a tepla prijatého vodou (Qv).

Qv (J)

0
Qk (J)

e) Predeľ hmotnostnú tepelnú kapacitu vody hmotnostnou tepelnou kapacitou kaţdého

kovu z vyššie uvedenej tabuľky a podiely porovnaj s výsledkami v tab. 12.

Odpovedz:
1. Sú veľké rozdiely medzi teplom odovzdaným kovmi a teplom prijatým vodou?
2. Ak by nedochádzalo k stratám tepla do okolia, aký vzťah by mal byť medzi
odovzdaným a prijatým teplom v kalorimetri?
3. Možno podľa priebehu čiary grafu predpokladať vzťah medzi odovzdaným a prijatým
teplom pri tepelnej výmene?
4. Ako si vysvetľuješ, že podiely v tab. 12 sú približne rovnaké ako podiely hmotnostných
tepelných kapacít vody a kovov?

5. V tabuľke sú uvedené údaje zo zúčtovania nákladov na vykurovanie. Vypíš z nej údaje

uvedené v gigajouloch (GJ) a premeň ich na jouly (J).

2.7 Teplo a premeny skupenstva

V prvom tematickom celku Teplota. Skúmanie premien skupenstva látok sme robili pokusy
a skúmali, kedy, za akých podmienok, dochádza k premenám skupenstva látok a ako moţno
uskutočniť merania pri prebiehajúcich premenách. Veľa nám o tom prezradili čiary grafov.
Vráťme sa k premenám skupenstva a zamýšľať sa nad vzťahom medzi premenou
skupenstva, teplom a časticovou stavbou látok.

Vyparovanie a var

Vyparovanie prebieha pri kaţdej teplote. Častice kvapaliny sú v ustavičnom pohybe.

Niektoré z častíc na povrchu kvapaliny majú takú rýchlosť, ţe sa oddelia od ostatných častíc
a vzdialia sa. Pri vyparovaní odoberá kvapalina teplo zo svojho okolia. V dôsledku prijatého
tepla sa častice pohybujú rýchlejšie. Vyparovanie prebieha iba na povrchu, pri vare sa
kvapalina mení na paru aj vo svojom vnútri, čo sa prejavuje formou veľkých bublín, ktoré
unikajú z kvapaliny.

Premenu skupenstva pri vare moţno znázorniť nasledovne:

111
kvapalina var para

Teplo sa spotrebúva na intenzívnu premenu kvapaliny na plyn.

Pri meraní teploty v pravidelných časových intervaloch vody sme pozorovali, ţe sa teplota pri
vare nemenila. Dodávané teplo vode sa spotrebovalo na premenu skupenstva, na intenzívnejší
pohyb častíc, na ich oddeľovanie z kvapaliny, napr. vody.
Na čiare grafu je var znázornený rovnou čiarou, pretoţe teplota kvapaliny nestúpa.
Teplo, ktoré dodáme kvapaline na premenu skupenstva na plyn, sa nazýva skupenské teplo
varu. Aby sme mohli porovnávať skupenské teplá varu jednotlivých kvapalín, boli zisťované
hmotnostné skupenské teplá varu. Je to teplo, ktoré potrebujeme dodať kvapaline s
hmotnosťou 1 kg pri teplote varu (a danom tlaku), aby sa všetka voda premenila na paru s tou
istou teplotou. V MFCH tabuľkách môţeme zistiť, ţe hodnota hmotnostného skupenského
tepla varu vody je
2 260 kJ/kg.

Graf závislosti teploty od času pri vare vody

teplota nestúpa

Kondenzácia

Keď dýchneme na studené sklo, vzniknú na ňom kvapky rosy. Pri kondenzácii sú častice
pary blízko pri sebe, naráţajú na seba a vytvoria kvapku. Ak sa vzduch nasýtený vodnou
parou náhle a veľmi prudko ochladí, mení sa vodná para na kryštáliky ľadu – inovať.

Premenu skupenstva pri kondenzácii moţno znázorniť nasledovne:

112
 para kondenzácia kvapalina

Nasýtená para odovzdá svojmu okoliu teplo a premení sa na kvapalinu.

Kondenzáciu moţno vyuţiť na oddeľovanie zloţiek kvapalných zmesí, ak pary pri teplote
varu kaţdej zloţky náhle ochladíme. Oddeľovanie sa robí v špeciálnych kondenzačných
aparatúrach a vyuţíva sa aj v priemysle.
Na grafe je znázornené oddeľovanie liehu od vody.

Graf závislosti teploty od času pri vare zmesi liehu a vody

Prudkým ochladzovaním pár liehu –

kondenzáciou, sa oddeľuje lieh od
vody.

Topenie a tuhnutie

Častice pevnej látky majú svoje stále polohy, okolo ktorých kmitajú. Na roztopenie pevnej
látky, uvoľnenie častíc z ich stálych polôh, dodávame teplo. Pri topení sa teplo spotrebuje na
premenu skupenstva, teplota nestúpa.
Pri tuhnutí sa častice vracajú do svojich stálych polôh. Uvoľňuje sa pritom teplo, hoci teplota
látky neklesá. Dobrým príkladom je topenie a tuhnutie tiosíranu sodného.

Premenu skupenstva pri topení a tuhnutí moţno znázorniť nasledovne:

pevná látka topenie kvapalina tuhnutie pevná látka

Teplo sa spotrebuje Teplo sa uvoľňuje,

na premenu skupenstva. látka tuhne.

113
Tiosíran sodný je vhodná chemická látka na skúmanie topenia a tuhnutia, pretoţe sa topí
a tuhne pri teplote 48 0C. Túto teplotu moţno v laboratóriu ľahko dosiahnuť. Zohrievaním
tejto látky aţ po teplotu okolo 65 0C a následným ochladzovaním aţ po izbovú teplotu
získame hodnoty, z ktorých moţno zostrojiť graf.

Graf závislosti teploty od času pri topení a tuhnutí tiosíranu sodného

Teplo, ktoré dodáme pevnej látke na premenu skupenstva na kvapalinu, sa nazýva skupenské
teplo topenia. Pre rôzne pevné látky bolo zisťované hmotnostné skupenské teplo topenia.
Je to teplo, ktoré potrebujeme dodať pevnej látke s hmotnosťou 1 kg pri teplote topenia (a
danom tlaku), aby sa premenila na kvapalinu s tou istou teplotou. V MFCH tabuľkách
môţeme zistiť, ţe hodnota hmotnostného skupenského tepla ľadu je 340 kJ/kg.

114
 Rieš úlohy
1. Vysvetli, prečo pociťujeme na mokrých rukách chlad?
2. Opíš a porovnaj nasledovné dvojice premien skupenstva. Uveď, v čom sa dvojice zhodujú
a aké sú medzi nimi rozdiely:
- vyparovanie a var,
- topenie a tuhnutie,
- kondenzácia a vyparovanie.

4. Urob si pokus: rýchla premena vody na ľad

Pomôcky: sklenená nádoba, bután – plyn do zapaľovačov, voda.

!POZNÁMKA: Pracuj len v prítomnosti vyučujúceho alebo inej dospelej osoby.

Postup: a) Nalej do sklenenej nádoby na dno trochu vody.

b) Prudko vypusti plyn do vody tak, ako je to znázornené na obrázku.

Odpovedz:
Ako si vysvetľuješ, že sa voda, do ktorej sme vypustili plyn, prudko ochladila, prípadne až
zamrzla?

115
Teplo a využiteľná energia

Domáca príprava na vyučovanie

Na vyučovaní budeš modelovať stanovovanie energetickej hodnoty potravín spaľovaním

jadierka vlašského orecha. K tomu budeš potrebovať jadierko z vlašského orecha, upravenú
plechovku podľa pokynov v niţšie uvedenej úlohe, časti Postup bod a).
!POZNÁMKA: Úpravu plechovky rob len v prítomnosti dospelej osoby alebo vyučujúceho.
Pre prácu v skupine stačí jedna upravená plechovka, ako aj všetky ostatné pomôcky.

2.8 Energetická hodnota potravín

Všetko ţivé pre zachovanie činností ako je rast, pohyb, či udrţiavanie telesnej teploty, si
vyţaduje energiu. Niektoré rastliny, ţivočíchy sú zdrojom potravy pre ľudí, sú teda pre nich
zdrojom energie. Je niekoľko metód ako sa dá zistiť energetická hodnota potravín.
Laboratórnymi metódami vieme zistiť mnoţstvo energie v rastlinách tým, ţe rastliny spálime
a vyprodukované teplo udáva ich energetickú hodnotu. Mnoţstvo energie obsiahnutej v
potravinách sa udáva jouloch, kilojouloch (J, kJ), alebo v starších jednotkách kilokalóriách
(kcal).
Na obrázku je vyznačená energetická hodnota vybraných potravín, dôleţité je, ţe sa veľmi
často udaná hodnota, ktorá sa vzťahuje na hmotnosť 100 g danej potraviny.

hrozno – 250 kJ zemiaky – 380 kJ

slnečnicové semienka – 1 400 kJ pečené kura – 1 300 kJ zrno – 1 300 kJ

Obr. 59 Energetické hodnoty vybraných potravín na 100 g

116
 Úloha

Zisti, koľko tepla sa vyprodukuje pri spálení vlašského orecha.

Aká je energetická hodnota 100 g vlašských orechov?
(Pracuj v skupine.)

Pomôcky: plechovka s objemom 2 - 4 litre, skúmavka, teplomer, odmerný valec, korková

zátka, hliníková fólia, špendlík, vlašský orech, podloţka z ohňovzdorného
materiálu, noţnice na plech, váhy s presnosťou 0,1 g.

Postup: a) Uprav plechovku tak, ako je to znázornené na schéme, to znamená vystrihni

otvory v tvare V na obvode plechovky tam, kde je odstránené dno. Na opačnej
strane vyreţ do vrchnáka otvor pre skúmavku a okolo ešte niekoľko malých
otvorov.

Schéma zariadenia

b) Do korkovej zátky nasaď špendlík a zátku obaľ hliníkovou fóliou tak, aby si
zabránil jej zhoreniu.
c) Do skúmavky nalej 20 ml vody.
d) Odmeraj začiatočnú teplotu vody v skúmavke a zaznač si ju do zošita.
e) Odstráň vonkajší obal, šupku, z kúska vlašského orecha a odváţ ho. Nemal by
váţiť viac ako 0,2 g.
!POZNÁMKA: Musíš pouţiť malý kúsok orecha, pretoţe voda v skúmavke by pri jeho
spaľovaní nemala zovrieť.
f) Nasaď orech na koniec špendlíka.

117
 g) Poţiadaj vyučujúceho, aby zapálil orech, a poloţ ho do plechovky pod
skúmavku s vodou tak, aby ju čo najlepšie zohrieval.
h) Po spálení orecha odmeraj teplotu vody v skúmavke a zaznač si ju.
i) Vypočítaj, koľko tepla prijala voda spálením orecha s hmotnosťou okolo 0,2 g,
a prepočítaj hodnotu na hmotnosť 100g orechov.

Príklad zápisu hodnôt z merania v zošite:

Hmotnosť vody v skúmavke mv = 20 g = 0, 02 kg
Začiatočná teplota vody v skúmavke tz = .......0C
Teplota po zhorení orecha t = ....... 0C
∆t = t - tz
C vody = 4200 J/kg . 0C
Q pre 0,0002 kg orecha .........................................
Q pre 100 g ............................................

Odpovedz:
1.Koľko tepla prijala voda spálením orecha?
2. Aká je energetická hodnota 100 g vlašských orechov podľa tvojich výpočtov?
3. Akých nepresností si sa mohol pri meraniach dopustiť?
4. Porovnaj vypočítanú hodnotu s hodnotou, ktorá sa udáva v tabuľkách. Tabuľková hodnota
je 2 700 kJ na 100 g vlašských orechov.
5.Čo by sa stalo s energiou orecha, keby si ho namiesto spálenia zjedol?

Mnoţstvo energie, ktorú potrebujeme kaţdý deň, závisí na činnosti, ktorú robíme, veku a tieţ
prostredia, v ktorom ţijeme. Polárni bádatelia museli dbať na konzumovanie energeticky
bohatej stravy aj kvôli udrţaniu svojej telesnej teploty.
Odborníci na stravovanie odporúčajú pre vekové skupiny nasledovné hodnoty energie
v potravinách za deň: 3 - 7 rokov 7 000 kJ
11 – 15 r. 13 000 kJ
dospelí 10 000 – 17 000 kJ podľa druhu vykonanej práce.
Dennú stravu nemoţno posudzovať len podľa energetickej hodnoty. Táto musí obsahovať
dôleţité zloţiky výţivy v istom pomere – bielkoviny, tuky, sacharidy, minerálne látky,
vitamíny a vodu.

118
 Rieš úlohy

1.V tabuľke sú uvedené energetické hodnoty vybraných potravín. Doplň do tabuľky ďalšie
potraviny a zostav z nich raňajky, obed či večeru. Vypočítaj energetickú hodnotu vybraných
potravín.

Potravina Hmotnosť (g) Energetická hodnota (kJ)

Párky 100 1 050
Pečené kura 100 700
Ryţa varená 150 690
Zemiakové hranolky 100 2 260
Med 20 270
Maslo 10 300
Chlieb celozrnný pšeničný 25 240
Čaj bez cukru 250 ml 10
Pomarančová šťava, 100 % 250 420

2. Zisti si informácie a urob záznam o ich zdroji:

Akým iným spôsobom, akou metódou, okrem spaľovania, moţno stanoviť energetickú
hodnotu potravín.

Vieš, že....
Kalorimeter, v ktorom sa spaľujú potraviny a určuje sa ich energetická hodnota, sa
nazýva „bombový“. Potravina sa dá do nádoby nazývanej bomba. Prechodom
elektrického prúdu sa zapáli. Horením potravina uvoľňuje teplo a dodáva ho vode.

Bomba obsahuje vodu

119
2.9 Tepelné spaľovacie motory

120