Professional Documents
Culture Documents
Pokusy Spracovane 1
Pokusy Spracovane 1
Kúzelná fyzika
Komenského inštitút
Základná škola,
Kremnica
Čo som chcela dosiahnúť:
Keď sme boli malí, radi sme sa hrali, všetko nás zaujímalo, na všetko sme sa pýtali. Bolo
pre nás dôležité vedieť ako to okolo nás „funguje“.
Neskôr, keď nás v škole začali zahrňovať množstvom poznatkov, prestali sme sa pýtať, prestali
sme sa na svet dívať detskými očami. Tento fakt sa v značnej miere prejavil aj pri vyučovaní
fyziky.
Je neodškriepiteľným faktom, že fyzika sa stáva pre mnohých ľudí okolo nás nedobytnou
pevnosťou „Boyard“. Jednoducho postavia pevnosť, obklopia ju morom, postavia sa na breh a
povedia si, pre mňa je to nedosiahnuteľné.
Bola som z toho vždy sklamaná a rozmýšlala som o tom prečo sa zaoberám niečím, z čoho majú
ľudia strach, vidia v tom nutné zlo páchané na nich. Preto som si vymyslela inú odpoveď.
Zaoberám sa jednoduchými pokusmi. Samozrejme, že som nezabudla niekoľko takých pokusov
dodať, napr. viem premeniť vodu na víno; alebo viem vybrať mincu z vody bez toho, aby som si
namočila ruky; viem variť vodu bez plameňa. Som si stopercentne istá že v každom jednom som
vzbudila štipku zvedavosti, a mnohí si nechali moje malé tajomstvá aj predviesť.
O látke a vyučovacej metóde fyziky môžu byť medzi učiteľmi rôzne názory, ale v tom sú iste všetci
zajedno, že vyučovanie fyziky musí byť spojené s experimentami, čiže na základe pokusov. Tak
ako to znie v citáte Columella: „Správne sa učí i naučí príkladom.“
Pokus č.1. [ 1 ], [ 2 ]
Názov: Varíme vodu v papierovom kelímku.
Zaradenie: G2, tepelná vodivosť, vyparovanie, var,
ZŠ 7, tepelná vodivosť, vyparovanie, var.
Pomôcky: výkres, kancelárske spinky (kancelárska zošívačka), sviečka.
Príprava a realizácia:
Z výkresu si vystrihneme štvorcový formát. V miestach kde sú prerušované čiary papier
prehneme, rohy upevníme spinkami alebo zopneme zošívačkou. Do krabičky nalejeme
trochu vody, tak aby sme zakryli dno. Zapálime sviečku a krabičku držíme za jeden roh nad
plameňom sviečky (rukou prípadne pinzetou). Voda sa ohrieva a papier nezhorí.
Vysvetlenie:
Tepelná vodivosť je spôsob prenosu tepelnej energie v tuhých látkach a v omnoho menšom
rozsahu v kvapalinách a plynoch.
V dobrých vodičoch je prenos tepelnej energie rýchly. Nastáva najmä pohybom voľných
elektrónov, ale aj kmitaním (vibráciou) atómov.
Látky, v ktorých prenos tepla vedením je veľmi pomalý, sa nazývajú izolátory. Keďže tieto
látky nemajú voľné elektróny, prenos tepla prebieha len vedením, kmitaním susedných
atómov.
Tepelná vodivosť (konduktivita) je mierou toho, akým dobrým vodičom tepla je daná
látka. Rýchlosť prenosu tepla telesom závisí od jeho vodivosti a teplotného gradientu. Gradient
zmena teploty so vzdialenosťou pozdĺž dráhy prenosu.
Môžme si ho zadefinovať:
t 1−t 2
teplotný gradient =
x
kde tj a t2 sú teploty v dvoch rôznych bodoch a x je vzdialenosť medzi nimi. Danú závislosť si
môžme zobraziť aj graficky:
Z grafu sa dá vyčítať, že strmší teplotný gradient znamená, väčší teplotný rozdiel pre tú istú
teplotu.
Na to aby sme mohli kvantitatívne rozlíšiť látky podľa rýchlosti prenosu tepelnej energie
zavedieme veličinu:
t 1−t 2
rýchlosť prenosutepelnej energie jednotkovou plochou=k .
x
Tepelná vodivosť látok je rôzna. V našom pokuse platí, že voda je oveľa lepší vodič
tepla ako papier. Pri ohrievaní odoberie voda toľko tepla, že papier sa nemôže zapáliť. Pre
zaujímavosť uvediem tepelnú vodivosť vody pri laboratórnej teplote, t.j. 18 - 25 °C k = 0,2
W.rn^.K'1.
Poznámka:
Namiesto takto vyrobenej krabičky môžme použiť aj hotovú krabičku napr. od
syrokrému.
Doma môžme pokus vyskúšať aj tak, že krabičku položíme na plynový šporák.
TIP:
Omotajte si kúsok papiera okolo nejakého kovového predmetu, nejakej tyčky alebo
kľúča.
Papier môžete držať nad plameňom sviečky a predsa nebude horieť dovtedy, kým sa
kovový predmet celkom nezohreje.
Kovový predmet, ako dobrý vodič tepla, prijíma okamžite teplo z papiera, takže náš
kúsok papiera zostáva relatívne chladný.
Príprava a realizácia:
Teraz skúsme niečo, čo si vyžaduje trochu kúzelníckej zručností.
%
Ako na to?
Najprv zbalíme jeden papier tak, aby vyzeral rovnako, ako bude
vyzerať v papieri zabalená minca. Tento zbalený papier položíme
pod list papiera, ktorý použijeme k zabaleniu mince. Jednu mincu
položíme na stôl a na jej vrchnú stranu pritlačíme kus vosku.
Keď sme nechali prehliadnuť pohár a doštičku, vrátime sa ku stolu,
kde plechovú doštičku položíme na mincu. Pohár ešte otočíme na
dôkaz, že je prázdny a postavíme na stôl. Plechovú doštičku vôbec z
ruky nepúšťame, len ju pritlačíme na mincu a tá sa ihneď voskovou
guličkou prilepí k plechu (dbáme aby minca bola prilepená približne
v strede). Doštičku potom položíme na otvor pohára. Vezmeme
lístok súčasne so zbaleným
papierom, ktorý necháme uschovaný v dlani. Po zabalení mince do papieru, vymeníme
v špičkách prstov oba papiere. Zatiaľ čo v jednej ruke držíme viditeľne prázdny papier,
siahne druhá ruka po zápalkách a pritom zabalenú mincu odloží. Zapálený papier
položíme na plech.
Vysvetlenie:
Vzniknutým teplom sa roztaví vosková gulička a minca spadne do pohára. Zazvonenie
padajúcej mince je pekným efektom.
TIP:
Potrebujeme plechovú doštičku štvorcového alebo okrúhleho tvaru, tak veľkú, aby
dostatočne dobre zakrývala otvor pohára (najlepšie vyhovuje tenký hliníkový plech,
dobre vodí teplo a svojou farbou dokonale zamaskuje na ňom prilepenú mincu).
Papier, ktorý zapaľujeme môžme predom poliať parafínom, aby lepšie horel a vydal
väčšie množstvo tepla. Voskovú guličku, ktorú používame na prilepenie mince
používame čo najmenšiu.
Pokus č. 3. [1], [4]
Realizácia:
Zvolenému dobrovoľníkovi zaviažeme oči šatkou. Postavíme pred neho na stôl tri
nádoby s vodou presne tak, ako boli porade menované a druhá nádoba musí byť v
prostriedku pred naším dobrovoľníkom.
Vášmu priateľovi povedzte, aby vložil ruky do dvoch krajných nádob. Bude teda mať
jednu ruku vo veľmi studenej a druhú vo veľmi teplej vode. Keď už bude mať ruky vo
vode asi jednu minútu, preložte jeho ruky do prostrednej nádoby, ale dávajte pozor, aby
sa ruky nedotýkali.
Na tej ruke, ktorá bola v studenej vode, bude mať váš priateľ pocit teplej vody a na tej,
ktorú mal v teplej vode, prípadne v horúcej, bude mať pocit studenej vody a nebude vám
ani veriť, že drží ruky v jednej nádobe.
Vysvetlenie:
Tepelné pocity, ktoré vnímame svojim telom sú subjektívne. Svojím telom nemôžeme
presne určiť teplotu. Preto používame teplomery.
-
Pokus č. 4. [1]
Príprava a realizácia:
Domnievam sa, že vaše pokusy neprinesú očakávaný výsledok, a to preto, lebo asi budete
postupovať tak isto, ako to zvyčajne robia všetci. Keď totiž budete fúkať na sviečku tak, že
otvor lievika bude smerovať k plameňu sviečky a ten sa bude nachádzať na pozdľžnej osi
lievika, nepodarí sa vám sviečku zahasiť. Sviečka bude pokojne horieť ďalej, možno sa jej
plameň ani nepohne. Ak však dáte lievik veľmi blízko, plameň sa celkom neočakávane
pohne k lieviku, ako keby ho lievik priťahoval. Vzdať sa nechcete, radi by ste sviečku
zahasili. Zamierte teda lievik tak, aby plameň nebol presne v smere rúrky lievika, do ktorej
fúkate. Nezáleží na tom, či obrátite lievik nahor, k zemi alebo na ktorúkoľvek inú stranu.
Vysvetlenie:
Teraz už viete prečo sa vám nepodarilo zhasnúť sviečku na začiatku, kým ste mali lievik v pôvodnom
postavení. Keď sa prúdiaci vzduch dostane z úzkej časti lievika do jeho širšej časti, nepokračuje
pôvodným smerom. Zmení smer a prúdi len pozdĺž stien rozšírenej časti lievika, a tak aj z neho
vychádza von.
Pokus č.5. [5], [6]
Poznámka:
Pre lepšiu viditeľnosť nasávania vody do fľaše zafarbíme vodu potravinárskou
farbou.
Žiaci môžu prísť k inému riešeniu, napr. k podtlaku dôjde stlačením fľaše a po uvoľnení
sa voda vtiahne do fľaše.
Miesto upravenej plastovej fľaše môžme použiť napr. pohár na zaváranie (1 1), ktorý vo
vode podložíme zápalkou
Pokus č.6.[1], [4], [7], [8]
Realizácia:
Na dve operadlá stoličky položíme kus ľadu. Cez ľadový blok priviažeme sľučku z
tenkého drôtu a naň položíme závažie.
Výsledok je prekvapujúci, tenký drôt sa posúva celým kusom ľadu, a ľad nakoniec
zostáva celý.
Vysvetlenie:
Drôtená sľučka sa posúva celým kusom ľadu bez toho, že by sa zahrievala. Roztopený
ľad sa nad drôtom primrazuje.
Platí, že pri zvýšení vnútorného tlaku vody sa u vody znižuje teplota topenia (na
rozdiel od iných látok, u ktorých je to naopak).
Pod drôtom, kde je veľký tlak, je teplota topenia ľadu nižšia, ľad sa roztopí, voda sa
pretlačí nad drôt, kde ihneď zamrzne, lebo tuje teplota tuhnutia vyššia.
Poznámka:
Tento jav je žiakom známy. Stretli sa už s tým, že keď ide v zima ťažký voz po snehu,
zostáva za ním ľadová koľaj.
Pokus č.7. [2]
Príprava a realizácia:
Naplňte skúmavku do tretiny vodou a zvarte nad nečmudiacim plameňom sviečky
(skúmavka musí zostať čistá). Ústie skúmavky nechajte odokryté. Vodu varte aspoň minútu,
aby vznikajúca vodná para mohla vzduch zo skúmavky úplne vytlačiť. Potom skúmavku rýchlo
a pevne zazátkujte.
Uchopte skúmavku za zátku, otočte ju hore dnom a čakajte. Za malú chvíľu voda začne
vrieť, zvlášť keď skúmavku budete ochladzovať fúkaním. Voda bude vrieť niekoľko minút.
Potom skúmavka vychladne natoľko, že jej hornú časť v ktorej nie je voda, budete môcť vziať
do ruky. V skúmavke ochladzovanej chladnou dlaňou začne voda vrieť ešte prudkejšie.
Vysvetlenie:
Keď skúmavku otočíme hore dnom, je teplota pary nad vodou 100°C a jej tlak 760 milimetrov
ortuťového stĺpca. Od tejto chvíle sa skúmavka a s ňou aj para nad vodou stále viac ochladzujú.
Súčasne s teplotou sa znižuje aj tlak pary. Napríklad keď sa para ochladí na 80°C, zníži sa tlak
iba na pol atmosféry t.j. presne na 355 milimetrov ortuťového stľpca. A voda, nad ktorou je
nižší tlak, vrie pri menšej teplote.
Poznámka:
Ako vieme var vody za „normálnych“ podmienok je pri 100°C. Vo vysokých horách je tlak
vzduchu menší, preto sa voda môže dostať do varu už pri teplote o niekoľko stupňov nižšie.
Pokus č.8. [1]
Realizácia a vysvetlenie:
Potom postavte spinku na to miesto na povrchu vašej čarodejnej krabičky, pod ktorým sa vo vnútri nachádza
magnet. Kde práve magnet je , ľahko zistíte tak, keď spinkou prejdete pomaličky po povrchu krabičky. Na tom
mieste, kde je v krabičke magnet pocítite, ako magnet priťahuje spinku. Spinku položte na to miesto a nechajte ju
tam.
Keď potom krabičku nakloníte, závažie, ktoré je v spodnej časti krabičky, začne sa následkom svojej tieže, kĺzať po
naklonenej rovine. Keďže druhým koncom je závažie spojené z magnetom, ktorý sa nachádza v hornej priehradke,
začne sa magnet pohybovať. Opačným smerom t.j. hore naklonenou rovinou. Magnet bude doprevádzať aj naša
spinka. Kto netuší, že sa v krabičke skrýva magnet, ten sa bude dívať na takýto pohyb spinky ako na neprirodzený
a veľmi tajomný.
TIP:
Je vhodné, aby naša kúzelná krabička bola potiahnutá nejakou peknou látkou, čo vyvolá u
diváka ešte väčší pocit tajomnosti.
Namiesto nami zhotovenej drevenej krabičky, môžme použiť hotovú krabičku napr. z liekov a
k nej menší magnet.
Na vylepšenie pokusu možme do priečky po oboch stranách vložiť cievky zo šijacej mašiny,
ktoré umožnia plynulejší pohyb niti v krabičke.
Pokus č.9.
Názov: Cievka poď za mnou.
Zaradenie: G1, moment sily vzhľadom na os otáčania.
Úloha: Rozkážte cievke, aby sa raz otáčala k vám alebo od vás alebo nebodaj, aby sa kĺzala po podložke.
Pomôcky: cievka s niťou (cievka na namotávanie kábla).
Jedna zložka momentu sily pôsobí vzhľadom na os cievky, označme ho M1 (M1 = konst.)
Druhý moment pôsobí v bodoch dotyku cievky o podložku, označme ho M2
M1 > M2 M1 < M2
Pokus č.10.
Obr.1:
Vo vajíčku sa nachádza piesok, ktorý sa možnosť pohybovať sa vo vajíčku. Môže meniť svoje ťažisko.
Obr.2:
Vosk nakvapkaný do vajíčka je pevne spojený s vajíčkom. Existuje len jedna rovnovážna poloha stála.
Pokus č.11.
Pokus č.12. 1 , 4
Realizácia:
So zaviazanými očami si metlu koncami položím na ukazováky oboch prstov.
Postupne sa budem pohybovať oboma rukami k sebe až dovtedy, kým sa mi obe ruky nestretnú.
Potom jeden prst položím do bodu, ktorý je medzi dvoma stretnutými ukazovákmi
a metla mi zostane stáť na jednom prste
Vysvetlenie:
Ťažisko telesa je pôsobisko tiažovej sily, ktorá pôsobí na teleso. Poloha tohto bodu
závisí od rozloženia častíc v telese. Vieme, že ťažisko metly sa nachádza bližšie
ku rozšírenejšej časti metly.
Keďže našou úlohou je zabrániť otáčavému pohybu metly, z fyzikálneho hľadiska musí
platiť, že vektorové súčty všetkých síl a všetkých momentov síl, ktoré na teleso pôsobia, sú
nulové vektory. Teleso - metla je v pokoji v každom okamihu, čo znamená: kedykoľvek zastavíme
prsty pri posúvaní smerom k sebe, metla neprejde do otáčavého pohybu.
Ak sme pozorne pozorovali pohyb oboch ukazovákov, tak sme spozorovali, že pri rozšírenejšej
časti sa ukazovák zo začiatku nepohyboval vôbec. Potom sa pohybovali ukazováky striedavo
až sa stretli v ťažisku. Je to spôsobné rôznou trecou silou na styčných plochách prst - metla, čo vyplýva z
nesymetricky rozloženej hmoty.
Šmykové trenie je fyzikálny jav, ktorý môžme pozorovať, keď sa jedno
teleso -prst posúva po povrchu iného telesa-metla. Prejavuje sa trecou silou Ft, ktorá pôsobí
proti smeru pohybu telesa.
Pre veľkosť trecej sily platí :
Ft = f . Fn , kde f je súčiniteľ šmykového trenia a Fn je veľkosť kolmej
tlakovej sily pôsobiacej na metlu. Súčiniteľ šmykového trenia závisí od kvality povrchu
styčných stien telies.
Pri pohybe prstov smerom k sebe sa trecie sily postupne vyrovnávajú a v blízkom okolí
ťažiska sú prakticky rovnaké. Prsty sa stretnú v ťažisku. A o ňom vieme, že keď teleso v
tomto bode podoprieme alebo zavesíme, teleso zostáva v rovnováhe. Alebo inak povedané,
ťažisko sa správa tak, akoby v ňom bola sústredená celá tiaž telesa.
Na tento pokus môžme použiť aj iné telesá napr. pravítko, pero, ...
Poznámka:
Keby sme prerezali palicu na tomto mieste, kde sa prsty stretli, t.j. v bode rovnováhy,
mali by obidve časti palice rovnakú tiaž?
Pravdepodobne, ale nemusí to platiť v každom prípade. Keď nie je ťažisko predmetu presne
v jeho strede, nemôžu byť v takom prípade obidve časti rozrezaného premetu rovnako ťažké.
Dlhšia časť musí byť ľahšia preto, lebo udržuje rovnováhu s kratšou časťou a jej ťažisko
pôsobí na dlhšom ramene.
Pokus č.13. 6
Realizácia:
Na kus papiera si nakreslite hodiny. Narysujte ciferník, prilepte naň dve ručičky
z papiera a upevnite papierové hodiny na rúčku z metly, na pravítko, kutáč...
Prítomní budú pri priložení ucha k papierovým hodinkám počuť drobné tikanie, ale len
za určitých okolností.
Vysvetlenie:
Ak budete dosť šikovný, nenápadne priložíte druhý koniec palice na vreckové hodinky,
ktoré ste ukryli pod obrusom.
Tikanie vreckových hodiniek prenáša palica k uchu toho, kto sa nakloní na druhý koniec,
na ktorý ste upevnili papierové hodinky. Zvuk ako postupné pozdĺžne mechanické vlnenie
sa šíri pevným prostredím.
Keď porovnáme rýchlosť šírenia sa zvuku vo vzduchu a v metle pri bežných
laboratórnych teplotách, zistíme že:
Príprava a realizácia:
Do plochého korku zapichnite špendlík. Korok vložte do pohára s vodou tak,
aby bol špendlík obrátený nadol, t.j. ponorený vo vode. Špendlík zmizol! Korok predsa nie je
taký široký aby ho mohol celkom zakryť. Pozrite sa zo spodu, približne z roviny stola,
na ktorom pohár stojí a čo vidíte? Špendlík sa objavil nad korkom! Keď však opäť pozriete
zhora špendlík nevidíte.
Vysvetlenie:
Svetelné lúče, ktoré smerujú od špendlíka vedľa korku k povrchu vody, prechádzajú
príliš šikmo, preto sa nedostanú z vody von do vzduchu. Odrážajú sa od hladiny späť do vody,
pod takým istým uhlom, akým prenikli k tejto vrstve vody, kde sa voda a vzduch dotýkajú.
Hladina vody ich odráža tak ako zrkadlo, preto sa nedostanú k naším očiam, keď sú oči nad pohárom.
Keď však pozriete zdola, vtedy sa svetelné lúče zo špendlíka, ktoré sa odrazili naspäť do vody,
k vášmu oku dostanú a vy vidíte špendlík v smere pokračovania týchto lúčov a vám sa zdá,
ako keby bol špendlík nad korkovou zátkou.
Fyzikálna podstata:
Tento jav sa nazýva úplný (totálny) odraz svetla. Úplný odraz svetla nastáva, keď svetlo
pri ceste z hustejšieho do redšieho prostredia dopadne na rozhranie medzi nimi. Lom svetla
je sprevádzaný vždy do istej miery odrazom do hustejšieho prostredia. Ak uhol dopadu je väčší a
ko medzný uhol ( pri ktorom je uhol lomu väčší ako 90°) prebieha úplný (totálny) odraz svetla,
t.j. všetko svetlo sa odráža do hustejšieho prostredia.
Poznámka:
Úplný odraz sa využíva napríklad pri optických vláknach, ktoré majú využitie napr.
v spojovacej technike, medicíne (endoskopy).
Úloha č. 2: Plagát
Vašou úlohou je vytvoriť plagát pre žiakov 4. ročníka, kde chcete žiakov pozvať
na spoločnú hodinu, kde s témou Jednoduché stroje. Pomôcť si môžete textom.
Vyber niekoho, ktorý to odprezentuje, niekoho kto bude sledovať čas, úlohy si
rozdeľte, pracujte tímovo. Návrh plagátu bude na flipchart.
Úloha č. 3: Bánička
Vašou úlohou je vybrať si z textu minimálne 7 kľúčových (dôležitých slov) a
vytvoriť báseň, v ktorej bude rým.
Vyber niekoho, ktorý to odprezentuje, niekoho kto bude sledovať čas, úlohy si
rozdeľte, pracujte tímovo. Básnička bude na flipcharte.
Pomôcť si môžete, ak do prehliadača dáte Jednoduché rýmy a vyberiete
Rýmovací slovník: zobudím - Rýmy.
Úloha č. 4: Experiment
Vyber si dva experimenty, ktoré odprezentuješ pred triedou, na akom princípe
fungujú a reálne experiment predvedieš pred triedou. Prezentovať môžete
viacerí. Pracujte tímovo, experimenty si vyskúšajte všetky.
Úloha č. 3: Bánička
Vašou úlohou je vybrať si z textu minimálne 7 kľúčových (dôležitých slov) a vytvoriť báseň, v ktorej bude
rým.
Vyber niekoho, ktorý to odprezentuje, niekoho kto bude sledovať čas, úlohy si rozdeľte, pracujte tímovo.
Básnička bude na flipcharte.
Pomôcť si môžete, ak do prehliadača dáte Jednoduché rýmy a vyberiete Rýmovací slovník: zobudím -
Rýmy.
Úloha č. 4: Experiment
Zapoj dve schémy pomocou stavebnice a tretiu si môžeš vybrať. Na flipchart zakresli schémy. Pozoruj aké
účinky má prúd prechádzajúci obvodom. Musíš odpovedať na základe pozorovania( napíš na flipchart).
Vyber niekoho, ktorý to odprezentuje, niekoho kto bude sledovať čas, úlohy si rozdeľte, pracujte tímovo.
Úloha č. 4: Experiment
Úlohou bolo zapojiť tri schémy pomocou stavebnice a tretiu si mohli vybrať. Na flipchart mali zakresliť
schémy zapojenia. Ďalšia úloha bola pozorovať, aké má účinky prúd prechádzajúci obvodom.
No a na záver spätná väzba ako sa žiakom pracovalo. Otázka znela: ak sa Vám hodina páčila
zdvihnite obe ruky, ak sa vám trochu páčila jednu ruku a ak sa hodina nepáčila prekrížte na hrudi ruky.
A zdvihol sa les rúk.
Zoznam použitej literatúry:
1. Ž.K.Kostič: Medzi hrou a fyzikou. Alfa Bratislava 1975
2. Óveges, J.: Fyzikálne kratochvíle. Štátne nakladateľstvo dětské knihy Praha
1965
3. Švadlenka, M.: Kúzla nie sú čáry. Mladá fronta 1960.
4. Fuka, J. – Kunzfeld, J. – Novotný, J.: Pokusy z fyziky na základnej škole.
Štátne pedagogické nakladateľstvo 1985.
5. Backe, H.: Fyzika z vlastných pozorovaní. SPN Praha 1973.
6. Svoboda, E.: Pokusy s jednoduchými pomôckami. Edícia metodických
príručiek pre učiteľov a žiakov učiteľstva, 1995.
7. Fuka, J.: Pokusy z fyziky s jednoduchými pomôckami. Štátne pedagogické
nakladateľstvo 1953.
8. Backe, H.: Fyzika z vlastných pozorovaní. SPN Praha 1973.
Internetové stránky zhromaždených experimentov:
1. Jednoduché experimenty na jednom mieste