Šimon (Simeon), „Pánov brat“, biskup, mučeník

Svätý

Sviatok: 27. apríl

* okolo 13 pr. Kr. (?)

† okolo 107

Význam mena: Boh vypočul (hebr.)

Z evanjelia sv. Matúša sa dozvedáme o sv. Šimonovi alebo Simeonovi ako o veľmi blízkom človeku
Pána Ježiša. Jeho otec, Kleopas, bol bratom sv. Jozefa a podľa niektorých zdrojov bola jeho matkou
sestrou Panny Márie. Tím pádom bol sv. Šimon bratrancom Pána Ježiša – predpokladá sa, že bol od
neho starší o osem rokov. Nepochybne bol jedným z blízkych Kristových spriaznencov – spomína sa v
Skutkoch apoštolov ako jeden z tých, na ktorých počas Turíc zostúpil Duch Svätý. Sv. Epifanius hovorí,
že keď Židia dali zabiť prvého jeruzalemského biskupa sv. Jakuba Alfejovho (Mladšieho), Šimona, jeho
pokrvný brat sa ho slovne výrazne zastal a dal vykonať smrť pocítiť, že konajú neprávosť. Krátko po
smrti Jakuba (roku 63) sa stretli apoštoli a učeníci s jasným cieľom – vybrať spomedzi seba nového
jeruzalemského biskupa. Jednohlasne bol zvolený Šimon, ktorý sa aktívne podieľal na riadení Cirkvi
pravdepodobne už v čase, keď tento úrad zastával jeho brata. Roku 66 vypukla občianska vojna v
Palestíne ako dôsledok židovskej opozície voči Rimanom. Kresťania žijúci v Jeruzaleme boli varovaní
pred hroziacim zničením mesta a následne vyzvaní opustiť ho. Presne v tom istom roku, keď Rimania
prenikli do Júdey, kresťania sa na čele so sv. Šimonom odobrali na druhú stranu Jordánu, kde sa
usadili v malom mestečku zvanom Pella. Po dobytí a vyplienení Jeruzalema sa tam kresťania vrátili až
v čase, keď ho cisár Hadrián obnovil. Zo záznamov sv. Epifania a Eusébia sa dozvedáme, že Cirkev sa v
tom čase výrazne pozdvihla a mnohí židia sa cez činy svätých obrátili na kresťanskú vieru.

Keď Vespazián a Domicián nariadili vyhubitie všetkých príslušníkov Dávidovho rodu, sv. Šimona
nedopatrením nesprávne identifikovali; avšak keď Traján vydal to isté nariadenie, bol svätec
odsúdený nielen za svoju príslušnosť k Dávidovmu rodu, ale aj kvôli svojmu kresťanskému
presvedčeniu. Bol predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Attika a následne odsúdený na smrť –
najprv ho mučili a nakoniec ukrižovali. Aj napriek svojmu vysokému veku – podľa tradície sa dožil 120
rokov – Šimon podstúpil všetko utrpenie s neobyčajnou odvahou a odovzdanosťou, ktorá povzbudila
mnohých.