BIOLÓGIA

pre 7. ročník základnej školy

a
2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Bratislava 2010
Autori © PaedDr. Mária Uhereková, PhD., Ing. Iveta
Trévaiová, RNDr. Zuzana Ondrejičková, Mgr.
Angelika Matľáková, Mgr. Andrej Sitár, Mgr. Ida
Hantabálová, PaedDr. Katarína Čumová

Lektorovali: Mgr Martina Dudová, RNDr. Jana Čellárová,

RNDr. Soňa Nagyová,PhD., RNDr. Ľ. Kováčová

Ilustrácie © .........................

Autori fotografií © .........................

Grafický dizajn © ...................

Vydavateľské spracovanie © ...................

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa ........ pod

číslom ako 1. vydanie učebnice Biológie pre 7. ročník základnej
školy.
Schvaľovacia doložka platí 5 rokov.

Všetky práva vyhradené.

Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu
majiteľa práv.

Prvé vydanie 2010

Šéfredaktorka ........................
Sadzba a zalomenie .....
Vyšlo vo vydavateľstve .......................
Tlač .........

ISBN ...

1
Úvod

Učebnica nadväzuje na učivo 6. ročníka v tematickom celku

Vnútorná stavba tela stavovcov v súvislosti s poznávaním
organizmov podľa vnútorných znakov. Tematický celok Človek
a jeho telo je obsahovo zameraný na vnútornú stavbu a funkciu
organizmu človeka v súlade so Vzdelávacím štandardom z biológie
pre 7. ročník základnej školy.
Učebnica obsahuje základné učivo, výberové témy na jeho
rozšírenie, námety na praktické aktivity a motivačné otázky na
oživenie a upevnenie skôr osvojených poznatkov. Umožňuje
rozvíjanie kľúčových kompetencií stanovených v Štátnom
vzdelávacom programe pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej
republike.
Na začiatku hlavných kapitol obrazová dvojstrana ilustračne
sprístupňuje tematický celok. Poskytuje príležitosť motivovať
žiakov a vytvoriť základnú predstavu o jeho obsahu. Pri priebež-
nom sprístupňovaní učiva alebo záverečnom upevňovaní daného
celku umožňuje prostredníctvom dialógu chápať problematiku Porozmýšľaj a odpovedz sú otázky
vo vzájomných súvislostiach, čím podporuje odbornú spôsobilosť a na overenie úrovne osvojenia základ-
komunikačné schopnosti žiakov. ného učiva žiakmi. Sú zamerané naj-
Základné učivo v strede strán obsahuje dôležité výrazy zvýraznené mä na rozvoj porozumenia a aplikácie.
tučným písmom. Na podporu čitateľskej príťažlivosti obsah základného
učiva sprístupňuje kombinácia textovej a obrazovej časti. Nosné
ilustrácie obsahujú komentovaný opis, ktorý je súčasťou textu. Rieš a skúmaj sú úlohy orientované
Kľúčové slová v hornej časti strán sa týkajú základného na upevnenie teoretických poznatkov
a rozširujúceho pojmového aparátu. Môžu sa využiť napr. pri opakovaní v praktických situáciách.
a upevňovaní učiva, overení pochopenia ich významu pri práci s textom, Majú výberový charakter podľa
pri vzájomnej komunikácii žiakov a pod. podmienok školy, záujmu učiteľa
a žiakov.
Otázky v užšom stĺpci po okrajoch stránok nadväzujú na skôr osvojené
Podporujú kľúčové kompetencie –
poznatky v súvislosti s novým učivom. Môžu slúžiť na motiváciu žiakov,
najmä tímovú prácu, vyhľadávanie,
podporu ich učenia z hľadiska vzájomných súvislostí, opakovanie
triedenie a spracovanie informácií.
a upevňovanie poznatkov.
Sú podkladom na individuálne
Rozširujúce informácie v stĺpci na vonkajších okrajoch strán majú a skupinové zamestnanie žiakov pri
rozširujúci a informačný charakter. Obsahujú rozširujúce učivo, školských a domácich aktivitách.
doplňujúce obrázky a zaujímavosti. Možno ich využiť na obohatenie Nabádajú na samostatné a tvorivé
poznatkov pre žiakov s hlbším záujmom o problematiku, alebo pri hľadanie riešení rôznych otázok
zvýšenom týždennom počte vyučovacích hodín biológie. a problémov, vedú k práci s učebnicou
Výberové témy možno využiť podľa záujmu a možností školy v súlade (využívaniu textu alebo obrázkov),
s učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu. informačno-komunikačných technológií
Praktické aktivity majú výberový, odporúčajúci charakter z hľadiska a iných zdrojov.
ich počtu aj obsahu podľa možností školy, záujmu učiteľa a žiakov.

kľúčové slová

zaujímavosti

rozširujúce učivo

komentovaný opis ilustrácie

– súčasť základného textu

doplňujúce ilustrácie

motivačné otázky

stred strany – základné učivo

2
 Obsah
VNÚTORNÁ STAVBA TELA STAVOVCOV ................................................................. 5
Povrch tela stavovcov ..................................................................................................... 7
Oporná a pohybová sústava stavovcov........................................................................... 9
Praktické aktivity – Pozorovanie povrchu tela a kostry stavovcov................................... 12
Tráviaca sústava stavovcov............................................................................................ 13
Dýchacia sústava stavovcov............................................................................................ 15
Obehová sústava stavovcov............................................................................................ 17
Vylučovanie. Močová sústava stavovcov......................................................................... 19
Regulačné sústavy stavovcov............................................................................ 21
Zmyslové orgány stavovcov............................................................................................. 23
Rozmnožovacia sústava stavovcov................................................................................. 25
Praktické aktivity – Stavba vtáčieho vajca..................................................................... 28
Životné prejavy a správanie stavovcov............................................................................ 29
Význam stavovcov v prírode a pre človeka..................................................................... 32
Ochrana stavovcov.......................................................................................................... 33
Praktické aktivity – Poznávanie vybraných chránených stavovcov................................ 34
ČLOVEK A JEHO TELO ............................................................................................... ...35
Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo..................................................................... 37
Telo ako celok – Výberová téma...................................................................................... 39
Povrch tela – koža........................................................................................................... 41
Starostlivosť o kožu a jej význam.................................................................................... 43
Prvá pomoc pri poraneniach kože................................................................................... 44
Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri poraneniach kože....................................... 44
Oporná a pohybová sústava .......................................................................................... 45
Kosti................................................................................................................................. 45
Kostra.............................................................................................................................. 47
Kostra končatín................................................................................................................ 49
Praktické aktivity – Činnosť horných a dolných končatín................................................. 50
Svaly................................................................................................................................ 51
Svalstvo človeka.............................................................................................................. 53
Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu a ich význam............................................... 55
Poškodenia a poranenia kostí a svalov........................................................................... 56
Zásady prvej pomoci pri poranení kostí........................................................................... 57
Praktické aktivity – Poznávanie kostí a nácvik prvej pomoci pri poranení kostí.............. 58
Tráviaca sústava.............................................................................................................. 59
Zložky potravy a premena látok....................................................................................... 61
Zásady zdravej výživy...................................................................................................... 65
Poškodenia a ochorenia tráviacej sústavy....................................................................... 66
Starostlivosť o tráviacu sústavu a jej význam.................................................................. 67
Praktické aktivity – Zloženie stravy človeka..................................................................... 68
Dýchacia sústava............................................................................................................. 69
Dýchanie.......................................................................................................................... 71
Praktické aktivity – Prejavy dýchania............................................................................... 72
Škodlivé vplyvy na dýchaciu sústavu............................................................................... 73
Zásady prvej pomoci pri ohrození životných funkcií........................................................ 75
Starostlivosť o dýchaciu sústavu a jej význam................................................................ 77
Praktické aktivity – Prvá pomoc pri ohrození životných funkcií........................................ 78
Obehová sústava. Krv..................................................................................................... 79
Srdce.............................................................................................................................. 81
Praktické aktivity – Pozorovanie vonkajších prejavov činnosti srdca................................ 82
Cievy................................................................................................................................... 83
Poškodenia a ochorenia obehovej sústavy........................................................................ 85
Zásady prvej pomoci pri krvácaní....................................................................................... 86

3
Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri veľkom krvácaní............................................. 86
Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri malom krvácaní a zastavení činnosti srdca.. 87
Starostlivosť o obehovú sústavu a jej význam................................................................... 88
Vylučovanie. Močová sústava............................................................................................ 89
Regulačné sústavy. Hormonálna sústava.......................................................................... 91
Nervová sústava................................................................................................................ 93
Zmysly a zmyslové orgány. Čuch a chuť............................................................................ 95
Zrak a sluch........................................................................................................................ 97
Poškodenia a hygiena zraku a sluchu ............................................................................... 100
Praktické aktivity – Pozorovanie činnosti zmyslových orgánov.......................................... 102
Vyššia nervová činnosť...................................................................................................... 103
Zásady prvej pomoci pri poranení mozgu a miechy........................................................... 106
Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri poranení miechy............................................ 107
Starostlivosť o nervovú sústavu a jej význam..................................................................... 108
Rozmnožovacia sústava..................................................................................................... 110
Vývin jedinca...................................................................................................................... 112
Intímna hygiena a pohlavné choroby................................................................................. 114
Partnerské vzťahy a rodina................................................................................................ 115
ZDRAVIE A ŽIVOT ČLOVEKA.......................................................................................... ...116
Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie................................................................................... 118
Vplyv návykových látok na zdravie človeka....................................................................... 120
Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie.................................................................................... 122
Schopnosti a osobitosti človeka ......................................................................................... 124
Životný štýl – zdravý spôsob života.................................................................................... 126
Praktické aktivity – Zdravý životný štýl............................................................................... ...127
Prílohy................................................................................................................................ 128

4
Vnútorná stavba tela stavovcov

5
6
 Povrch tela stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Telo stavovcov pokrýva viacvrstvová koža. Je to miesto styku s oko-

1. Akú ochranu má mäkké telo
slimáka?
2. Uveď príklad bezstavovca, kto-
rý má vonkajšiu kostru.
3. Aký povrch tela má kapor, ro-
pucha a jašterica?
4. Uveď príklady stavovcov, ktoré
majú telo pokryté perím a
srsťou.
5. Čo sa dá zistiť zo šupiny kapra?
6. Vymenuj druhy obojživelníkov,
ktoré majú jedové žľazy.
litým prostredím. Koža má predovšetkým ochranný význam. Chráni
telo pred mechanickým poškodením, chemickými a fyzikálnymi
vplyvmi a pred choroboplodnými zárodkami. Je tepelným izolátorom,
Nápadné rozdiely povrchu tela stavovcov závisia od spôsobu života v
určitom životnom prostredí. Sfarbenie tela má pre živočíchy ochranný
význam.
Koža stavovcov má tri vrstvy – pokožku, zamšu a podkožné väzi-
vo. V podkožnom väzive sa ukladá tuk, ktorý chráni telo pred stratou
tepla a je zdrojom energie.
Z kože vyrastajú kožné útvary – šupiny rýb a plazov, perie vtákov,
srsť, kopytá a pazúry cicavcov. Ich stavba a význam závisí od pro-
stredia a spôsobu života živočícha.

Telo ryby pokrýva koža, z ktorej vyras-

kostená šupina
tajú kostené šupiny. Tvorí ich zubovi-
na. Sliz na pokožke a šupinách znižuje
trenie pri pohybe vo vode. koža ryby

Obojživelníky majú na povrchu tela

hladkú a vlhkú kožu.
Kožné dýchanie má význam najmä koža
počas zimného spánku. obojživelníka
žľaza

Plazy sa dobre prispôsobili suchému

prostrediu. Telo pokrýva suchá koža
so šupinami a štítkami. koža plaza
Hady zvliekajú kožu v celku, jašterice
po častiach.

Telo vtákov chráni pred stratou tepla

perie. zástavica
háčiky
Vrchné perie sa nazýva obrysové,
spodné perie je páperie. kostrnka
Na chvoste a na krídlach má vták letky. brko

obrysové pero páperie

Cicavce majú telo pokryté chlpmi - koža vtáka
srsťou, ktorá im pomáha udržiavať
stálu telesnú teplotu.
Dlhšiu srsť tvoria pesíky, kratšiu srsť koža cicavca
tvorí podsada. chlp
Sfarbenie srsti má ochranný význam. potná
žľaza

Obr. 1 Koža a kožné útvary stavovcov

žltá farba – sliz, červená farba – pokožka, ružová farba – zamša
7
povrch tela, koža, pokožka, zamša, podkožné väzivo, kožné útvary, šupiny, štítky, perie, zástavica,
kostrnka, brko, obrysové perie, páperie, letky, chlpy, srsť, srstice, podsrstie

zamša

pazúry psa kopyto koňa rohy tura parohy jeleňa

Obr. 2 Rohovinové útvary kože cicavcov

Vodné vtáky majú mastné perie a kožu, ktoré si mastia tukom

z mazovej žlazy pri chvoste.
Vodné cicavce majú lesklú, hustú a nepremokavú srsť. Zadržiava
sa v nej vzduch, čo chráni živočíchy pred zimou.
Krycia srsť chráni a maskuje, podsrstie je vodovzdorné a udržuje
teplo.
Obr. 4 Kačica divá – vodný vták

7. Porovnaj zvliekanie kože hada

a jašterice.
8. Uveď príklady cicavca, ktorý
má rohy, parohy, kopytá, pa-
zúry.
9. Objasni, aký význam má biele
sfarbenie srsti medveďa bie-
leho.
10. Porovnaj kvalitu srsti cicavcov
Obr. 3 Vydra riečna – v letnom a zimnom období.
vodný cicavec 11. Aký je rozdiel medzi pĺznutím
a pŕchnutím?

Z kože cicavcov vyrastajú rohovi-

Over si, čo vieš nové útvary, kopytá, pazúre,
1. Aký význam má povrch tela stavovcov? nechty, rohy, parohy.
2. Aké kožné útvary vyrastajú z kože stavovcov?
3. Uveď príklady stavovcov, ktoré majú telo pokryté šupinami, perím Výmena peria a srsti závisí od
ročného obdobia. Pri vtákoch sa
a srsťou.
nazýva pŕchnutie a pri cicavcoch
4. Zdôvodni na príkladoch odlišnosti kožných útvarov stavovcov.
ide o pĺznutie.
5. Opíš stavbu vtáčieho pera.
6. Vysvetli, ako je chránený povrch tela teplokrvných živočíchov (vtá-
kov, cicavcov). Aký to má význam? • Pichľavý kožuch ježa je jeho
7. Aký význam má sfarbenie tela stavovcov. Uveď príklady. hlavnou ochranou. Každý osteň
je chlp, ktorý sa zmenil na ostrý,
tuhý, 2-3 cm dlhý pichliač.
Zisťuj, skúmaj, rieš • Dikobraz má na chvoste duté
1. Pozoruj a zisti, kedy a prečo pĺzne pes a mačka. pichliače, ktorými sa pokúša
2. Zisti na internete alebo v odbornej literature, ako sa nazýva živo- odplašiť nepriateľa.
čích, ktorému chýba v koži pigment.
3. Porovnaj odlišnosti povrchu tela rýb, objživelníkov, plazov, vtákov • Farba tela splývajúca
s prostredím umožňuje mäso-
a cicavcov.
žravým živočíchom priblížiť sa
4. Zisti, ktoré druhy zimnej kožušiny sú navzácnejšie a ako sa dajú
ku koristi (kuna). Korisť chráni
nahradiť? pred živočíchmi, ktorí ju lovia
(myš), alebo odstrašuje (sala-
mandra, kunka).
8
 Oporná a pohybová sústava stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

1. Od čoho vzniklo pomenovanie

Základom opornej sústavy je kostra z kostí. Poskytuje telu živočí-
stavovce?
chov vnútornú oporu a určuje tvar tela. Pohybovú sústavu tvoria
2. Ako sa podstatne odlišujú
bezstavovce a stavovce? Uveď
svaly, ktoré zabezpečujú pohyb kostí.
príklady. Stavba a funkcie orgánov obidvoch sústav sú prepojené a ich spolu-
3. Ktoré bezstavovce s vonkajšou práca umožňuje pohyb.
kostrou poznáš?
4. Pokús sa vysvetliť, prečo Stavba kostí a kostry stavovcov sa odlišuje v závislosti od spôsobu
nemajú obojživelníky rebrá. života.
5. Ktoré vtáky dobre plávajú Opornú sústavu stavovcov tvorí vnútorná kostra. Jej základom je
a dobre behajú? chrbtica zo stavcov. K predným stavcom chrbtice sa pripája kostra
6. Ktoré vtáky dobre nelietajú a
lebky, k ďalším stavcom sa pripájajú rebrá a kostra končatín.
prečo?

Kostra rýb je prispôsobená na pohyb

vo vode – plávanie.
Plávanie umožňujú plutvy párové (prs-
ná, brušná) a nepárové (chrbtová,
análna chvostová) - hlavný pohybový
orgán.

Obojživelníky skáču a plávajú. V kostre

chýbajú rebrá. Zadné končatiny majú
dobre vyvinuté a prispôsobené na ská-
kanie.
Plávacie blany na prstoch podporujú
plávanie vo vode.

Plazy sa plazia. Majú predĺžený tvar

kostry, najčastejšie s dlhým chvostom.
Rebrá sa spájajú s prsnou kosťou
a tvoria hrudník.
Vtáky sú prispôsobené na let tvarom tela
a perím na povrchu tela.
Kostra je pevná a ľahká. Dlhé kosti sú
duté a vyplnené vzduchom. Predné kon-
prsná čatiny sú premenené na krídla.
kosť
Ťažiskom vtákov je prsná kosť
s hrebeňom. Na hrebeň sa upínajú svaly
a umožňujú pohyb krídel.

Cicavce sa prispôsobili na pohyb

na súši (mačka, zajac), vo vode
(veľryba), vo vzduchu (netopier).
Kostra sa skladá z lebky, chrbtice
a kostry končatín.
Obr. 5 Oporná sústava a pohybová aktivita
Niektoré kosti cicavcov sú vyplnené stavovcov (fialová farba – lebka, žltá farba –
kostnou dreňou. chrbtica s rebrami, modrá farba – plutvy, kostra
prednej a zadnej končatiny)

9
kostra, chrbtica, stavce, lebka, rebrá, kostra končatín, prsná kosť, plávanie, kráčanie, plazenie, skákanie,
lietanie

• Plazy a vtáky môžu otočiť hlavou

o 1800 – kostra hlavy je spojená
s chrbticou jednoduchým kĺbom.

korytnačka – plazí sa Perie na krídlach vtákov tvoria

netopier – lieta letky a na chvoste kormidlové
a pláva
perá.
Vtáky majú na zadnej končatine
behák, ktorý vznikol zrastením
viacerých kostí.

vták – lieta Niektoré vtáky majú silné zadné

delfín – pláva kôň – behá končatiny, dobre behajú (kury,
pštros), iné dobre plávajú - malé
Obr. 6 Kostra končatín stavovcov je prispôsobená pohybu v určitom prostredí krídla používajú ako veslá, prsty
majú spojené plávacími blanami
(tučniaky).
Niektoré cicavce majú odlišný počet prstov na nohách. Závisí od po-
hybu živočícha po tvrdom alebo mäkkom teréne.
Nohy nepárnokopytníkov sú zakončené jedným prstom – majú
nepárny počet prstov, napr. kôň, somár.
Nohy párnokopytníkov majú dobre vyvinuté dva prsty – majú pár-
ny počet prstov, napr. srnec, jeleň, sviňa, daniel, tur, ovca, koza,
ťava. Posledný článok je zakončený rohovinovými raticami.

Obr. 7 Žirafa a krt majú v krku rovnaký

počet – sedem krčných stavcov, ako
všetky stavovce

články prsta články prstov

ratice
kopyto

nepárnokopytníky stúpajú na jeden prst zakončený párnokopytníky stúpajú na dva dlhšie stredné prsty zakončené
kopytom – pohybujú sa po tvrdom teréne raticami – v mäkkom teréne sa prsty od seba odďaľujú a zväčšujú
opornú plochu nohy
Obr. 8 Nepárnokopytníky a párnokopytníky

Pohybovú sústavu tvoria svaly. Kostrové svaly sa pripínajú na

kostru šľachami.
Pohyb je základný prejav existencie živočíchov. Umožňuje napr.
vyhľadávať potravu a úkryty, uniknúť pred nebezpečenstvom.
Spôsob a rýchlosť pohybu stavovcov závisí od prostredia, v ktorom
žijú.

Obr. 9 Kostrové svaly psa – umožňujú aktívny pohyb

10
 svaly, šľachy, svalové tkanivá, priečne pruhované svaly, hladké svaly, srdcový sval, predĺženie svalu,
skrátenie svalu

Svaly tvoria svalové tkanivá, ktoré umožňujú pohyby kostry

a vnútorných orgánov.

Priečne pruhované svaly – Srdcový sval má podobnú stavbu

kostrové svaly sa pripínajú ako priečne pruhovaný, výkonne a
na kostru, umožňujú aktívny vytrvalo pracuje celý život
vedomý pohyb, ľahko sa unavia

Obr. 10 Svalové tkanivá

Priečne pruhované svaly tvoria

svalové vlákna. Svalové vlákna Hladké svaly spôsobujú pohyb vnútorných
sa spájajú do snopcov a snopce orgánov (žalúdka, čriev, ciev), sú menej
do svalov. výkonné a málo unaviteľné
Činnosť kostrových svalov reguluje
nervová sústava, preto ich živočích Stavba kostrových svalov umožňuje ich základnú vlastnosť –
môže vedome ovládať. predĺženie (natiahnutie) a skrátenie (stiahnutie), čím dávajú do
pohybu kosti.
7. Aký je rozdiel medzi hladkým
a priečne pruhovaným svalom?
8. Vysvetli, prečo majú niektoré predĺženie svalu
stavovce lepšie vyvinuté určité
svaly, napr. skokan, jastrab,
kôň. skrátenie svalu
9. Zdôvodni, prečo predátori (lovci
koristi) vynikajú rýchlym pohy-
bom. Uveď príklad.
Obr. 11 Činnosť dvojice kostrových svalov
umožňuje pohyb kostry

Over si, čo vieš

1. Ktoré spoločné a odlišné znaky má stavba kostry stavovcov?
2. Porovnaj stavbu kostí vtákov a cicavcov.
3. Aký význam má prsná kosť a duté kosti vtákov?
4. Ktoré stavovce plávajú, plazia sa, skáču, kráčajú, lietajú?
5. Ako sa odlišuje stavba končatiny párnokopytníkov a nepárnoko-
pytníkov?

Zisťuj, skúmaj, rieš

Obr. 12 Výraz tváre cicavcov určujú 1. Zisti na internete (v encyklopédii) rýchlostné rekordy v pohybe
svaly na tvárovej časti lebky (mimické stavovcov a informuj spolužiakov.
svaly) 2. Ohni svoje predlaktie k ramenu a zisti, ktorý sval sa predĺžil a ktorý
skrátil.

11
 Praktické aktivity prírastkové predná časť
kruhy šupiny
Povrch tela a kostra stavovcov zadná časť
šupiny

1. Pozorovanie šupiny ryby

Potreby: šupiny kapra (alebo inej ryby), lupa, podložka (čistý hárok
papiera), preparačná ihla.
Pracovný postup:
1. Polož na podložku šupinu kapra a pozoruj lupou.
2. Nakresli tvar šupiny a prírastkové kruhy. Obr. 13 Stavba šupiny ryby
3. Označ čiarou a pomenuj časti šupiny. Využi obrázok Stavba šupi-
ny ryby.
4. Zisti podľa počtu prírastkových kruhov vek ryby a podmienky,
v ktorých ryba žila. V nepriaznivých podmienkach (sucho, zima,
nedostatok potravy) sú kruhy husto pri sebe, v priaznivých sú od
seba vzdialené.
5. Pozoruj fotografiu povrchu tela kapra na obrázku Usporiadanie
šupín kapra.
Záver:
1. Aký vek mala ryba podľa prírastkových kruhov?
2. V akých podmienkach ryba žila?
3. Aký význam má škridlicovité rozloženie šupín?
4. Ako súvisí funkcia a tvar šupiny s prostredím, v ktorom ryba žije? Obr. 14 Usporiadanie šupín kapra

2. Pozorovanie pera vtáka

Potreby: pero z krycieho peria, lupa, preparačná ihla (alebo háčiky
špendlík), nožnice, mikroskop, podložné sklo, krycie sklíčko, zástavica
pinzeta.
Pracovný postup: kostrnka
1. Pozoruj voľným okom a lupou stavbu pera a nakresli ho. lúče
Označ čiarou a pomenuj časti pera.
perútky
2. Napodobni úpravu peria, ktoré robia vtáky zobákom.
Rozruš zástavicu preparačnou ihlou, potom po nej brko kostrnka
prechádzaj v smere perútok.
2
3. Vystrihni zo zástavice 1 cm a pozoruj pod mikroskopom jej
štruktúru. Urob nákres, označ jej časti čiarou a pomenuj. Obr. 15 Krycie pero a stavba zástavice
Záver: pera vtáka
1. Aký význam má upravovanie peria zobákom?
2. Aký význam má štruktúra zástavice pre let vtáka? 1
4
3. Pozorovanie kostry stavovcov
Potreby: poznámkový zošit, písacie potreby.
2 3
Pracovný postup:
1. Pozoruj obrázok Modely kostier stavovcov.
2. Porovnaj kostry na modeloch s obrázkom Oporná sústava
stavovcov.
3. Poznamenaj si písmená A, B, C a napíš k nim názov príslušnej 5
skupiny stavovcov. A
4. Poznamenaj si číslice 1 až 5 a napíš k nim názov častí kostry.
2
5. Porovnaj na obrázkoch A, B, C jednotlivé časti kostry.
Záver: 1
1. Ktoré časti kostry majú stavovce na modeloch spoločné?
2. Ako sa odlišujú jednotlivé časti kostry na modeloch stavovcov? 3

4 5
1
5 C
3

B 4 Obr. 16 Modely kostier stavovcov

12

ryby obojživelníky
Obr. Tráviaca sústava stavovcov
1. Ako prijíma a spracováva
potravu črievička?
2. Uveď, ako prijímajú potravu
vonkajšie a vnútorné parazity.
3. Vysvetli mimotelové trávenie
pavúka križiaka.
4. Nakresli nezmara a označ
príjímací a vyvrhovací otvor.
podžalúdková tenké črevo
žľaza hrubé črevo
zuby
pažerák
žalúdok
pečeň konečník
slepé
črevo
Obr. 17 Tráviaca sústava cicavcov
Potrava stavovcov je rozmanitá,
obsahuje bielkoviny, tuky, cukry,
vitamíny, minerálne látky a vodu.
Obr. 20 Zuby v ústnej dutine
ryby - dravá šťuka
• Plynový mechúr rýb je spojený
s tráviacou sústavou, nadľahčuje
telo ryby.
• Hady prijímajú potravu raz za
dlhšie obdobie (napr. raz za me-
siac).
Tráviaca sústava stavovcov
vtáky cicavce
plazy
Orgány tráviacej sústavy stavovcov zabezpečujú prijímanie, spra-
covanie a využitie potravy. Z potravy získavajú energiu potrebnú na
rast, pohyb a obnovenie telesných funkcií.
V ústnej dutine majú stavovce zuby (okrem niektorých rýb a vtákov)
a ústia do nej slinné žľazy, pokračuje hltan a pažerák. V žalúdku sa
potrava čiastočne natrávi a travenina postupuje do dvanástnika, do
ktorého ústi podžalúdková žľaza a žlčník.
Najdôležitejšia časť tráviacej sústavy je tenké črevo. Prebieha v ňom
trávenie (postupný rozklad zložitých látok na jednoduchšie) a vstre-
bávanie (prenikanie rozložených látok cez steny tráviacich orgánov
do krvi). Na začiatku hrubého čreva je slepé črevo. Hrubé črevo
končí análnym otvorom. Obojživelníky, plazy a vtáky vylučujú kloa-
kou. Je to spoločný vývod tráviacej, močovej a rozmnožovacej sústa-
vy.
Tráviaca sústavu rýb je jednoduchá (hltan a pažerák jednoducho
rozšírený do žalúdka a čreva). Niektoré druhy rýb majú v ústnej dutine
zuby (napr. šťuka).
Obojživelníky získavajú potravu vymrštiteľným lepkavým jazykom
a prehĺtajú ju vcelku (napr. hmyz, slimáky).
Obr. 18Jazyk žaby Obr. 19 Jedové zuby – ktorý
jedovatý had žijúci u nás ich má?
Plazy majú rozličný tvar jazy-
ka (jašterice, hady), potravu prehĺtajú v celku. Niektoré druhy hadov
majú v ústnej dutine jedové zuby s jedovou žľazou. Používajú ho na
obranu a usmrtenie koristi.
Vtáky (živiace sa semenami) zhromažďujú potravu v hrvole, kde sa
zvlhčuje a zmäkčuje. V žľaznatom žalúdku potravu rozkladajú trávia-
ce šťavy (enzýmy). V svalnatom žalúdku sa potrava mechanicky
rozdrobuje pomocou svalov a drobných kamienkov.
Vtáky majú rozličné tvary zobákov, v závislosti od druhu potravy
a spôsobov jej získavania (napr. výr má zahnutý, ďateľ dlhý a silný).
13
potrava, trávenie, ústna dutina, zuby, jazyk, hltan, pažerák, žalúdok, dvanástnik, žlčník, tenké
črevo, hrubé črevo, konečník, kloaka, bylinožravce, mäsožravce, všežravce, prežúvavý cicavec,
neprežúvavý cicavec

5. Zopakuj si, aký tvar zobá-

kov majú niektoré lesné
vtáky.
6. Vymenuj párnokopytníky
chované človekom.
7. Uveď príklady bylinožrav-
cov, mäsožravcov a vše-
žravcov.

Výr skalný zahnutým Kačica divá drobnými

Ďateľ veľký dlhým zúbkami na okraji zobáka
zobákom loví korisť zobákom vydlabáva preciedza vodu a chytá
dutiny v stromoch, lep- drobné vodné živočíchy kly
kavým jazykom chytá
Obr. 21 Zobáky vtákov h Sviňa (všežravec) používa
veľké očné zuby (kly) na obra-
nu v nebezpečenstve
Cicavce majú v čeľustiach rôzne druhy svalov a zubov, ktoré sú pri-
spôsobené na druh potravy (hmyzožravé, bylinožravé, mäsožravé,
všežravé).
očné zuby
stoličky
stoličky
hlodáky
Tur (bylinožravec , prežúvavec)
tupými hrboľatými stoličkami
Krt (hmyzožravec) má Myš (hlodavec) má hlo- Pes (mäsožravec) ma žuje rastlinnú potravu.
malé drobné, ostré davé zuby, ktoré neustále silné očné zuby a
zuby. dorastajú. stoličky.

Obr. 22 Chrup cicavcov – závisí od potravy, ktorou sa živia

črevo
kniha
Prežúvavé cicavce – párnokopytníky (tur domáci, srnec, čepiec
jeleň, daniel), ktoré sa živia rastlinnou potravou, majú bachor slez
zložený žalúdok. Neprežúvavé cicavce – nepárnokopyt- pažerák
níky (sviňa lesná, sviňa domáca) sú všežravé.

Over si, čo vieš

1. Aký význam má pre stavovce tráviaca sústava?
2. Pomenuj na obrázku orgány tráviacej sústavy.
3. Aký význam pre niektoré vtáky má hrvoľ, žľaznatý
a svalnatý žalúdok? Obr. 23 Zložený žalúdok tura
4. Ako sú prispôsobené hmyzožravé, bylinožravé a mäsožravé
cicavce na prijímanie potravy?
Potrava prežúvavcov sa zhro-
Zisťuj, skúmaj, rieš mažďuje v bachore, pri odpo-
1. Preskúmaj, ktoré stavovce v tvojom okolí sa živia rastlinnou po- činku sa posúva do čepca,
travou a ktoré mäsitou potravou. Ako sú na to prispôsobené? v malých dávkach sa vracia do
2. Vyhľadaj v atlase živočíchov stavovce, ktoré majú osobitne pri- papule, kde sa dôkladne prežú-
va. Prežutá potrava sa vracia do
spôsobený jazyk, zobák a chrup na prijímanie určitej potravy.
knihy a slezu, kde pokračuje
Oboznám s tým spolužiakov.
trávenie.
3. Zisti na internete, akú úlohu majú enzýmy pri trávení potravy..

14
 Dýchacia sústava stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

1. Ktoré živočíchy prijímajú kys- Dýchanie je základný prejav života. Dýchacia sústava zaisťuje prí-
lík povrchom tela?
vod kyslíka do tela a vylučovanie oxidu uhličitého.
2. Vysvetli, aké orgány sú prie-
duchy a vzdušnice. Kyslík potrebujú živočíchy pri premene látok zo živín, pričom sa
3. Prečo pstruh žije v horských uvoľňuje energia, potrebná pre priebeh všetkých životných procesov.
bystrinách?
4. Aký význam má kožné dý- Dýchacie orgány stavovcov závisia od životného prostredia a spô-
chanie obojživelníkov? sobu života vo vode alebo na súši.
5. Prečo znečistené vody sťažu- Dýchacím orgánom rýb, ktoré žijú vo vode sú vonkajšie žiabre. Tvo-
jú dýchanie rýb? ria ich prekrvené žiabrové lupienky v žiabrových oblúkoch . Z vody,
6. Prečo hynú ryby v rybníku, ktorá obmýva žiabre sa vstrebáva kyslík rozpustený vo vode
kde je veľa siníc a rias?
a preniká do krvi.
7. Prečo ryba zahynie, ak je
dlhší čas bez vody? Žiabre majú veľký povrch na prijímanie kyslíka z vody. Kyslík pre-
chádza do krvi cez žiabrové lupienky.

žiabre

Stavovce dýchajú kyslík rozpuste-

ný vo vode alebo zo vzduchu. prúdenie vody
do žiaber
Žiabre ryby sú umiestnené na bo-
žiabrové
koch hlavy, pokryté žiabrovými
oblúky
viečkami.

okysličená pretekanie vody

krv žiabrami

krvné cievy
vonkajšie odkysličená
žiabre krv
žiabrové lupienky

larva
žubrienka Obr. 24 Dýchacia sústava rýb

Obojživelníky (dospelé), plazy, vtáky a cicavce majú vyvinuté

pľúca.
Do pľúc sa vzduch dostáva dýchacími cestami. Z dýchacích ciest
preniká cez nozdry, hrtan, priedušnicu, dve priedušky
a priedušničky do pľúc.
dospelý jedinec má Obojživelníky v larválnom štádiu – žubrienky dýchajú vonkajšími
pľúca žiabrami.
kožné pľúca
dýchanie
Dospelé obojživelníky majú vakovité hladké, málo zriasené pľúca.
Prísun kyslíka výrazne dopĺňajú kožným dýchaním.
dospelý jedinec Vakovité pľúca plazov sú zriasené početnými priehradkami
a mechúrikmi.
Obr. 25 Dýchanie obojživelníkov

15
dýchanie, kyslík, oxid uhličitý, žiabre, kožné dýchanie, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca,
pľúcne vaky, pľúcne mechúriky, pľúcne komôrky

plynný kyslík
vo vzduchu

vzdušné vaky vlhký povlak

v kostiach pľúca v pľúcach rozpúšťajúci
sa kyslík
vzdušné vaky

priedušnica priedušky Obr. 26 Prijímanie kyslíka pľúcami

suchozemskými živočíchmi (aj člo-
vekom) – pľúca sú na povrchu vlhké,
vzdušný kyslík sa vo vlhkom povrchu
Obr. 27 Uloženie pľúc a vzdušných vakov vtákov
rozpúšťa a preniká cez bunkovú blanu
pľúcnych mechúrikov do krvi, ktorá sa
Špeciálnym orgánom vtákov sú vzdušné vaky, ktoré zasahujú do rozvádza po tele
dutých kostí.
Cicavce majú pľúca bohato členené. Tvoria ich pľúcne mechúriky, priedušnica
ktoré tvoria pľúcne komôrky ovinuté krvnými vlásočnicami. Do vlá-
sočníc preniká z krvi kyslík a vylučuje sa oxid uhličitý. rebrá
prieduška

priedušničky

priedušnica
pľúca
prieduška

kyslík
tepna sval bránica – pomáha
žila oxid rozťahovať a stláčať
uhličitý pľúca pri dýchaní
Obr. 29 Stavba pľúc cicavcov
pľúcne
komôrky
• Vtáky a cicavce majú najefektív-
pľúcny nejšiu dýchaciu sústavu spome-
mechúrik Obr. 28 Uloženie a stavba pľúc koňa dzi všetkých stavovcov.
• Stavovce majú rozličnú potrebu
Over si, čo vieš kyslíka. Aktívne živočíchy spot-
1. Aký význam má pre stavovce dýchacia sústava? rebujú viac kyslíka. Had má
2. Ktoré stavovce dýchajú žiabrami a ktoré pľúcami? stredné požiadavky na kyslík,
3. Čím sa odlišujú pľúca stavovcov? vták má veľmi veľké kyslíkové
4. Ktoré orgány tvoria dýchacie cesty plazov, vtákov a cicavcov? požiadavky.

Zisťuj, skúmaj, rieš

1. Pozoruj dýchanie psa (mačky) a vlastné dýchanie. Zisti počet dy-
chov za 1 min a vzájomne ich porovnaj.
2. Zisti informácie o zmene rýchlosti dýchania cicavcov, ktorí v zime
spia (napr. svišť, netopier)
3. Vyhľadaj informácie o príčinách znečisťovania vody a ovzdušia
a dôsledkoch na dýchanie stavovcov. Prezentuj spolužiakom.

16
 Obehová sústava stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

1. Aký význam majú telové tekuti-
ny bezstavovcov?
2. Aký typ obehovej sústavy má
slimák?
3. Vysvetli princíp zatvorenej obe-
hovej sústavy dážďovky.
4. Nakresli schému otvorenej
obehovej sústavy.
Krv a miazga:
– privádzajú do buniek orgánov
z tráviacej sústavy živiny
a kyslík z dýchacej sústavy,
– odvádzajú z orgánov do močo-
vej sústavy odpadové látky
a do dýchacej sústavy oxid
uhličitý.
Výmena látok medzi krvou
a bunkami nastáva vo vlásočni-
ciach.
Obehovú sústavu stavovcov tvoria telové tekutiny - krv a miazga,
cievy a srdce.
Cievna sústava je zatvorená – krv koluje v prepojenom uzavretom
systéme ciev a srdca. To zabezpečuje dobré rozvádzanie látok po
tele a pri vtákoch a cicavcoch reguluje aj telesnú teplotu.
Krv a miazga privádzajú do orgánov živiny a iné látky (napr. kyslík).
Z orgánov odvádzajú nepotrebné a odpadové látky, napr. oxid uhliči-
tý.
Krv stavovcov tvorí tekutina – krvná plazma a krvné bunky – červené
krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.
Cievy, ktoré privádzajú krv do srdca sú žily, zo srdca vychádzajú
tepny. Tepny a žily sa rozvetvujú na tepničky a žilky a na jemné vlá-
sočnice.
Pohyb telových tekutín v cievach zabezpečuje srdce.
tepnička

Červené krvinky obsahujú červe-

né farbivo hemoglobín, ktorý pre- vlásočnice – zabezpečujú výmenu
náša kyslík z pľúc do tkanív. látok medzi bunkami a krvou
Biele krvinky pohlcujú baktérie. vlásočnice

Krvné doštičky majú význam pre

zrážanie krvi.
žilka Obr. 30Tepny, žily, a vlásočnice
Miazga vypĺňa medzibunkové
priestory.

žiabrový pľúcny
vlásočnice pľúcny vlásočnice vlásočnice
obeh obeh
obeh

telový telový
obeh obeh telový žila tepna
obeh

Srdce rýb má predsieň a komoru,
obsahujú len odkysličenú krv.
Okysličená krv prúdi zo žiabier do
hlavy a k chvostu.
Obojživelníky a plazy majú srdce roz- Vtáky a cicavce majú srdce
delené na dve predsiene a jednu ko- rozdelené na dve predsiene
moru. a dve komory.
V komore sa okysličená a odkysličená Okysličená a odkysličená krv sa
krv mieša. nemieša.

Obr. 31 Stavba srdca a krvný obeh stavovcov; okysličená krv, odkysličená krv , zmiešaná krv

17
zatvorená obehová sústava, telové tekutiny, krv, miazga, cievy, žily, tepny, vlásočnice, srdce, predsieň,
komora, malý krvný obeh, veľký krvný obeh

ryby

pravá
predsieň ľavá
predsieň

chlopne – medzi predsieňami

a komorami regulujú prietok krvi v srdci
– zabezpečujú jednosmerný tok krvi obojživelníky
pravá
ľavá
komora
komora
Obr. 32 Stavba srdca vtákov
a cicavcov

Stavba a činnosť srdca umožňuje obeh krvi pod určitým tlakom. Po-
háňa krv v cievach k žiabram alebo pľúcam. V nich získava krv kyslík Obr. 33 Modely srdca stavovcov
– okysličuje sa. Okysličená krv prúdi do ostatných častí tela, zbavuje
sa kyslíka – odkysličuje sa a vracia sa späť do srdca.
Ryby majú najjednoduchšiu stavbu srdca. Srdce poháňa iba odkysli-
čenú krv do žiaber pod malým tlakom.
5. Aký vplyv má stavba obehovej
Vtáky a cicavce majú najdokonalejšiu stavbu a činnosť srdca. Roz- sústavy na plávanie rýb, lietanie
vádzanie krvi zabezpečuje malý (pľúcny) a veľký (telový) krvný a beh vtákov a cicavcov?
obeh. Tlak krvi vháňa z ľavej časti srdca okysličenú krv a z pravej 6. V ktorých častiach tela prebieha
odkysličenú krv. Obehový systém je výkonný a poskytuje dostatok malý a veľký krvný obeh cicav-
kyslíka a energie na telesné aktivity. cov?

pľúca telo

malý – pľúcny veľký – telový Obr. 34 Krvný obeh vtákov Obr. 35 Obehová sústava cicavcov
krvný obeh krvný obeh a cicavcov zabezpečuje dostatok energie pre
fungovanie orgánov a orgánových
sústav
Over si, čo vieš
1. Aký význam má krv, srdce a cievy v obehovej sústave stavovcov?
2. V čom je rozdiel v stavbe srdca rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov
a cicavcov? • Srdce pracuje ako čerpadlo obe-
3. Zdôvodni názov uzavretej obehovej sústavy stavovcov. hovej sústavy.
• Tepny, žily a vlásočnice tvoria
krvné riečisko. Výmena látok
Zisťuj, skúmaj, rieš a plynov prostredníctvom krvi sa
1. Nakresli vlastnú schému otvorenej a zatvorenej obehovej sústavy.
uskutočňuje vo vlásočniciach.
2. Porovnaj rýchlosť pohybu kapra, skokana, užovky, orla a vlka v sú-
vislosti so stavbou obehovej sústavy.
3. Vysvetli, ako spolu súvisí dýchacia a obehová sústava.

18
 Vylučovanie

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Vylučovaním sa organizmus zbavuje plynných, tekutých a tuhých

1. Ako sa prvoky zbavujú odpado-
vých látok? nepotrebných a odpadových látok.
2. Ktoré bezstavovce sa zbavujú Odpadové látky, ktoré vznikli pri premene látok prechádzajú do vylu-
odpadových látok vylučovacími
čovacích orgánov a z nich sa dostávajú von z tela.
kanálikmi?
3. Ktoré bezstavovce vylučujú Vylučovanie je proces, ktorý zabezpečuje stále vnútorné prostredie,
odpadové látky vejárovitými najmä rovnováhu tekutín v tele.
trubičkami?
4. Ktoré jednobunkové organizmy, Dýchacia sústava sa podieľa na vylučovaní plynného oxidu uhliči-
rozkladajú nestrávené zvyšky tého.
potravy v hrubom čreve?
5. Má nezmar močovú sústavu? Tráviacou sústavou sa vylučujú tuhé látky – trus a stolica.
Ako vylučuje odpadové látky?
Močová a kožná sústava zabezpečuje vylučovanie tekutých látok -
moču a potu.
• Pot obsahuje asi 98 % vody,
zvyšok tvoria rôzne látky,
napr. soli, močovina, kyselina
mliečna a močová, amoniak a
mastné kyseliny. .
• Pot dáva koži vlhkosť a vláč-
nosť a neustále sa odparuje. pot –
Potné žľazy vylučujú látky, kto- kožnou sústavou
ré majú veľký obsah aromatic-
kých látok. Sú príčinou špeci- oxid uhličitý - trus –
fického zápachu tela. dýchacou sústavou tráviacou sústavou

moč –
močovou sústavou

Obr. 36 Vylučovanie odpadových látok stavovcami

Obr. 37 Psie výkaly – prispievajú k

rozširovaniu infekcií a črevných para-
zitov; sú nebezpečné najmä na det- Močová sústava stavovcov
ských ihriskách; ich odstraňovanie je
prejav kultúrneho správania
Močové orgány súvisia s telovými tekutinami, odstraňujú z tela preby-
točnú vodu, soli a iné tekuté odpadové látky.
• Trus (výkaly) tvoria nestrávi-
teľné zvyšky potravy, odumre- Močovú sústavu stavovcov tvoria obličky, močovody, močový
té črevné bunky a črevné bak- mechúr a močová rúra.
térie. Asi 70% výkalov tvorí
Ryby majú nepravé pásikovité obličky medzi chrbticou a plynovým
voda.
• Hnedé sfarbenie spôsobujú mechúrom. Nepravé obličky obojživelníkov sú uložené po bokoch
žlčové farbivá. chrbtice.

19
plynné odpadové látky, pevné odpadové látky, tekuté odpadové látky, oxid uhličitý, stolica, moč, pot,
obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra, kloaka 

Plazy, vtáky a cicavce majú párové obličky. • Zrohovatená koža plazov neu-
možňuje vylučovanie vody po-
Obličky obsahujú obličkové telieska. V obličkových telieskach sa vrchom tela.
filtruje krv. Moč sa tvorí v obličkových kanálikoch (ktoré vychádzajú • Vtáky nemajú potné žľazy, časť
z obličkových teliesok), odvádza sa do močovodov, močového me- vody vylučujú dýchacími cesta-
chúra a z tela von močovou rúrou. mi.
• Kašovitá hustá biela hmota, kto-
Močovody obojživelníkov, plazov a vtákov ústia do kloaky (spoloč- rú vylučujú vtáky kloakou po-
ný vývod tráviacej, močovej a rozmnožovacej sústavy). škodzuje pamiatky v mestách.
• Obličky stavovcov sú obalené
tukovou vrstvou, aby boli chrá-
nené pred chladom.
• Suchozemské stavovce musia
šetriť vodou, voda z prvotného
moču sa vstrebáva späť do or-
obličky ganizmu (99%).
• Mäsožravce mačkovité a psovité
močovody močom označujú svoje teritó-
rium.
• Keď stavovec prestane vylučo-
vať moč, otrávi sa vlastnými
splodinami a zahynie.

močový mechúr
močová rúra

kanáliky – tvorí
sa v nich moč

oblička
obličkové
teliesko
krvné
Obr. 38 Močová sústava psa močovod cievy

Over si, čo vieš

1. Ktoré odpadové látky vylučujú stavovce a ktorými
sústavami orgánov sa vylučujú? zberný
2. Pomenuj orgány močovej sústavy stavovcov. močový kanálik
3. Aký orgán je kloaka a ktoré stavovce ju majú? mechúr
močová rúra
4. Nakresli orgány močovej sústavy a šípkami označ smer
Obr. 39 Stavba močovej sústavy
vylučovania moču. cicavcov

Zisťuj, skúmaj, rieš

1. Pokús sa vysvetliť, prečo zahynie stavovec, ktorý prestane vylučo-
vať moč.
2. V odbornej literatúre zisti, či môžu žiť cicavce s jednou obličkou.
3. Vypracuj projekt so zameraním na súvislosť vylučovacej sústavy
s obehovou sústavou.
4. Zisti informácie o vylučovaní cicavcov žijúcich vo vode a na súši.
Porovnaj spôsob ich vylučovania.
5. Zisti na internete informácie o problémoch s odstraňovaním psích
výkalov v mestách.
6. Zisti, či sa v tvojom okolí nachádzajú koše na odstraňovanie psích
výkalov. Urob prieskum medzi „psíčkarmi“, či ich pri venčení psov
využívajú. Zo zistení spracuj správu.
Obr. 40 Koše pre „psíčkárov“
20
 Regulačné sústavy stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

1. Akú nervovú sústavu má dáž- Z vonkajšieho a vnútorného prostredia pôsobia na živočíchy rozličné
ďovka? podnety – informácie.
2. Nakresli a pomenuj nervovú
sústavu nezmara. Regulačné sústavy – hormonálna a nervová sústava riadia činnosť
3. Prečo nemá nervovú sústavu organizmu – prijímajú a spracovávajú podnety a odovzdávajú orgá-
pásomnica? nom pokyny na činnosť.
4. Porovnaj stavbu rozptýlenej,
Hormonálna sústava riadi činnosť orgánov prostredníctvom chemic-
pásovej a rebríčkovej nervovej
sústavy. kých látok – hormónov. Tým zabezpečuje látkovú reguláciu.
5. Kde má hmyz uložené zmyslo- Žľazy s vnútorným vylučovaním vylučujú hormóny do krvi. Hormó-
vé orgány? ny ovplyvňujú napr. rast, premenu látok, tlak krvi, rozmnožovanie.
Nervová sústava prijíma, spracúva a odovzdáva informácie o zmene
šuškovité teliesko
prostredia pomocou nervov.
podmozgová žľaza
vaječníky Ústrednú nervovú sústavu tvorí mozog a miecha. Z ústrednej ner-
nadobličky (samice) vovej sústavy vedú obvodové nervy do celého tela a tvoria obvodovú
nervovú sústavu.
štítna
žľaza stredný
mozog je uložený v lebke predný
prištítne mozog
telieska vaječníky mozog
(samice)
podžalúdková prištítne
semenníky miecha je uložená v chrbtici
žľaza telieska
(samce)

Obr. 41 Hormonálna sústava – žľazy

s vnútorným vylučovaním majú stavov- medzimozog
ce zhodné most
predĺžená miecha mozoček
biela hmota sivá hmota

ryby miecha

Obr. 42 Ústredná nervová sústava stavovcov – mozog a miecha

obojživelníky Predný mozog tvoria dve pologule, ktoré majú laloky a závity.
V jednotlivých častiach mozgu sú centrá pre činnosť zmyslových
orgánov (zrak, sluch, čuch, hmat, chuť).
Ryby a obojživelníky majú
plazy najviac vyvinutý stredný mo-
zog.
Plazy majú dobre vyvinutý
predný mozog.
Najviac vyvinutý predný mozog
vtáky majú vtáky a cicavce.
cicavce

Obr. 43 Mozog stavovcov (predný mozog – sivá, stredný mozog – červená, medzimozog – modrá, mozoček –
zelená, predĺžená miecha – žltá)

21
látková regulácia, hormonálna sústava, hormóny, nervová regulácia, nervová sústava, nervy, mozog,
miecha, neurón, dráždivosť, nervový vzruch, reflexný oblúk, reflex, podmienený reflex, nepodmienený
reflex

krátke výbežky –
prijímajú podnety jadro
Základnou jednotkou nervového systému je nervová bunka – neu-
rón. Výbežkami sa spája s ostatnými nervovými bunkami, čím prená-
ša informácie. telo bunky
Nervová bunka má schopnosť reagovať na rôzne podnety. Táto
schopnosť sa nazýva dráždivosť. dlhý výbežok –
Pri podráždení vzniká nervový vzruch. Vedenie nervového vzruchu odvádza podnety
od podnetu do mozgu po reakciu orgánu sa nazýva reflexný oblúk.
Odpoveď organizmu na podráždenie je reflex.
výbežky – odovzdávajú
nervové vzruchy
spracovanie informácie
v mozgu

odvádzanie odpovede
z mozgu do svalu
Obr. 44 Nervová bunka – neurón
prenáša informácie spojením
s inými nervovými bunkami
vedenie nervového podráždenie – pocit bolesti pri
vzruchu (napr. bolesti) uhryznutí vyvoláva určité reak-
nervovými bunkami cie – obranné alebo útočné Na povrchu mozgových pologúľ
v nervoch do mozgu pohyby je sivá kôra, ktorá obsahuje mi-
liardy nervových buniek – neuró-
Obr. 45 Reflexný oblúk
nov.
Nepodmienené reflexy (automatické reakcie) sú vrodené. Zložité
6. Aké inštinkty majú včely?
vrodené reflexy sú inštinkty. Majú ich vyvinuté všetky stavovce, naj-
7. Aká je súvislosť medzi veľkos-
lepšie vtáky a cicavce. Majú rozhodujúci význam pre prežitie, napr. ťou predného mozgu
pri získavaní (love) potravy, obrane pred nebezpečenstvom, rozmno- a schopnosťami stavovcov?
žovaní, starostlivosti o mláďatá. Prejavujú sa napr. stavaním hniezd, 8. Uveď príklad inštinktov vtákov.
kŕmením mláďat. 9. Vysvetli, či „reč“ papagája je
Podmienené reflexy sú získané, výtvárajú sa na základe skúsenosti podmienený reflex.
živočícha. Získané reflexy (podmienené), sú výsledkom činnosti
mozgu. Prejavujú sa napr. pri výcviku psa, správaní zdomácnených
živočíchov.

Obr. 46 Nepodmienené reflexy – tvorenie húfov rýb, liahnutie vtákov Obr. 47 Výcvik psa – výsledok
vytvorenia podmienených reflexov
Over si, čo vieš
1. Ktoré sústavy sa podieľajú na látkovej a nervovej regulácii?
2. Ktoré orgány tvoria ústrednú nervovú sústavu? • Základom výcviku psa je pôso-
3. Aký je rozdiel medzi podmieneným a nepodmieneným reflexom? benie na nervovú sústavu cez
zmyslové orgány. Cieľom je vy-
Zisťuj, skúmaj, rieš tvoriť návyk psa na špecifický
1. Zisti na internete (v encyklopédii a pod.), ktoré cicavce majú naj- povel alebo podmienku výkonu.
väčšiu schopnosť „učiť sa“. • Pes je schopný naučiť sa až
2. Pozoruj správanie domáceho zvieraťa a zisti, ktoré nepodmienené 260 povelov.
a podmienené reflexy sa prejavujú v jeho správaní. Z pozorovania
spracuj správu.

22

čuch chuť
1. Opíš, kde má uložený hmat
slimák, mravec, mucha.
2. Aké oči má hmyz?
3. Ktoré živočíchy nemajú vyvinu-
té zmyslové orgány? Zdôvodni .
Podnety z prostredia zachytené
zmyslovými bunkami vedú nervo-
vé bunky v nervoch do určitého
centra v mozgu. Po ich spracova-
ní si živočích uvedomí napr. dotyk,
svetlo, zvuk, pach, bolesť a pod.
zmyslová
bunka
hmatové fúzy
prepojenie zmyslovej
bunky s nervovou
bunkou
Obr. 48 Jednoduchá zmyslová bunka
čuchové jamky
hmatové fúzy
Obr. 51 Čuchové a hmatové orgá-
ny kapra
• Hmatové fúzy mačky sú také
citlivé, že v tme fúzami vníma
pevné predmety.
• Jazyk stavovcov je nielen orgá-
nom chuti. Niektoré stavovce
ním hmatajú, rozlišujú okolitú
teplotu. Jazyk pomáha tvoriť
zvuky, prijímať a spracovávať
potravu.
Zmyslové orgány stavovcov
hmat zrak sluch
Zmyslové orgány zabezpečujú spojenie medzi vonkajším a vnútor-
ným prostredím. Stavovce ich majú špecializované podľa prostredia
a spôsobu života.
Chemické, plynné, mechanické, zvukové a svetelné podnety zachytá-
vajú zmyslové bunky (receptory) v zmyslových orgánoch.
Čuch, chuť, hmat, zrak a sluch – sú zmysly, ktorým živočích vní-
ma podnety z prostredia.
Čuch – umožňuje vnímať plynné látky. Stavovce čuchom vyhľadáva-
jú potravu, partnerov na rozmnožovanie a komunikáciu, zisťujú ne-
bezpečenstvo a pod.
Ryby vnímajú pachy vo vode čuchovou jamkou nad ústnym otvorom.
Vtáky a cicavce majú čuch v nosnej dutine (zobák, nozdry). Vtáky
majú slabší čuch, dobrý čuch majú bylinožravé a mäsožravé cicavce
(srna, sviňa, pes, mačka).
Obr. 49 Čuch a hmat vníma Obr. 50 Čuch psa je asi miliónkrát
had jazykom citlivejší ako má človek
Chuť spôsobujú rozpustené chemické látky. Ryby nevnímajú chuť.
Stavovce vnímajú chuť najmä na jazyku. Plazy ju cítia priamo na
jazyku a podnebí, vtáky pri koreni jazyka, cicavce v chuťových po-
hárikoch na jazyku.
Niektoré obojživelníky a plazy majú v ústnej dutine špeciálny orgán
na súčasné vnímanie čuchu, chuti aj teploty.
Hmat poskytuje informácie o dotyku, chlade, teple, bolesti. Slúži na
orientáciu v priestore, dorozu-
mievanie, obranu, komunikáciu.
Hmatové bunky sú najmä
v koži, ústach a na fúzoch.
Ryby majú hmat na hmato-
vých fúzy, v ústach, na perách,
chrbte na análnej plutve.
Vtáky majú hmat pri koreni zo-
báka a niektorých pierkach.
Cicavce majú hmat v hmato-
Obr. 52 Hmatové fúzy vydry – umožňujú
vých fúzoch, v koži, na cho-
lov v mútnych vodách
didlách laby.
23
zmysly, zmyslové orgány, zmyslové bunky, čuch, chuť, hmat, zrak, sluch, bočná čiara, rovnovážny orgán,
vnímanie teploty

zrenica oka
Zrak stavovcov vníma svetelné podnety. Orgánom zraku je oko.
Obojživelníky môžu oko
vtiahnuť dovnútra, plazy mô-
žu otáčať očnými guľami.
Ryby, vtáky a cicavce majú v ostrom svetle sa v slabom svetle
dobre vyvinutý zrak na denné zúži na zvislú štrbinu (súmrak , noc) sa
rozšíri
farebné videnie.
Čierno-biele videnie majú
živočíchy aktívne v noci a za
súmraku.

Obr. 53 Najdokonalejší zrak majú dravce

Sluch zachytáva zvukové vlny. Sluchovým orgánom je ucho.

Ryby nemajú vonkajšie ucho, majú vyvinuté vnútorné ucho.
Obojživelníky a plazy dobre počujú, majú aj stredné ucho zakonče-
né bubienkom. Obr. 54 Oko mačky – vidí dobre vo dne
aj v noci
bočná čiara

Obr. 57 Bočná čiara rýb je kanálik so

zmyslovými bunkami citlivými na vlnenie,
prúdenie, teplotu vody a vnímanie preká-
Obr. 55 Ušnica rysa je pohybli- Obr. 56 Netopier vydáva ultrazvuk, žok
vá, natáča sa za zvukom ušnicami zachytáva jeho odraz od
predmetov, čím sa v noci orientuje • Pes vidí pastelovo, pohyb osoby
zaregistruje na vzdialenosť 500
Cicavce majú vonkajšie ucho s ušnicou, stredné a vnútorné m, vníma aj ultrazvuk (zvukové
ucho, majú dobre vyvinutý sluch. vlny, ktoré ľudské ucho nepoču-
je), má čuchovú pamäť, ktorú
Over si, čo vieš využíva pri stopovaní.
1. Kde majú stavovce uložené zmyslové orgány? Uveď príklady. • Stavovce, ktoré majú vyvinuté
2. Ktoré stavovce majú dobrý čuch, hmat, zrak a sluch? Uveď príkla- vnútorné ucho majú rovnovážny
dy. orgán.
• Niektoré stavovce reagujú na
Zisťuj, skúmaj, rieš magnetické pole Zeme. Vtáky
1. Zisti a vysvetli, prečo majú predátori (lovci koristi) dokonalejšie využívajú túto schopnosť pri sťa-
vyvinuté zmyslové orgány, ako iné živočíchy? hovaní.
2. Pozoruj zrenicu mačky a nakresli reakciu na zmenu intenzity svet- • Najlepší sluch majú netopiere a
la. veľryby. Vydávajú a vnímajú ul-
3. Vyskúšaj privolať psa špeciálnou píšťalkou, ktorej zvuk človek ne- trazvukové signály a ich odraz
počuje. Pokús sa vysvetliť, prečo pes poslúchol príkaz. využívajú ako navigačné zaria-
4. Zisti informácie o princípe orientácie sťahovavých vtákov. denie .

24
 Rozmnožovanie a rozmnožovacia sústava stavovcov
ryby
1. Aké spôsoby nepohlavného
rozmnožovania poznáš?
2. Opíš nepohlavné rozmnožova-
nie črievičky a nezmara.
3. Vysvetli, čo znamená, že slimák
je obojpohlavný.
4. Uveď príklad pohlavnej dvojtva-
rosti plaza, vtáka a cicavca.
5. Ktoré stavovce sa rozmnožujú
vo vode a ktoré na súši?
bičík
hlavička krček
jadro
spermia
jadro
vajíčko
Obr. 59 Pohlavné bunky
Obr. 60 Oplodnenie – splynutie
samčej a samičej pohlavnej bunky
obojživelníky plazy vtáky cicavce
Rozmnožovanie je základný životný proces, pri ktorom vznikajú no-
vé jedince. Je nevyhnutný na zachovanie organizmu, alebo živočíš-
neho druhu na Zemi.
Stavovce majú oddelené pohlavie. Samice sa odlišujú od samcov
stavbou a funkciou pohlavných orgánov.
Mnohé stavovce sa vyznačujú pohlavnou dvojtvarosťou – jedinci
opačného pohlavia sa odlišujú pohlavnými znakmi, napr. veľkosťou,
tvarom, sfarbením tela, hrivou, parožím, hrebeňom, mliečnymi žľaza-
mi.
samec samica
samec samica
kačica divá jeleň lesný
Obr. 58 Pohlavná dvojtvarosť – odlišný vzhľad samcov a samíc
Samce a samice sa odlišujú samčími a samičími pohlavnými žľaza-
mi v rozmnožovacích orgánoch.
Samičie pohlavné bunky – vajíčka vznikajú v pohlavných žľazách
samíc – vo vaječníkoch. Najväčšie vajíčka majú plazy a vtáky.
V samčích pohlavných žľazách – semenníkoch sa tvoria samčie
pohlavné bunky – spermie. Spermie sa pohybujú pomocou bičíka
smerom k vajíčku.
Stavovce sa pohlavne rozmnožujú väčšinou párením – pohlavným
spojením živočíchov.
Vonkajšie oplodnenie prebieha mimo tela (ryby, obojživelníky), vnú-
torné oplodnenie vnútri tela samice (plazy, vtáky, cicavce).
Pri párení spermia prerazí blanu vajíčka, stratí bičík a vnikne do vajíč-
ka. Jadrá spermie a vajíčka splynú a nastane oplodnenie.
Z oplodneného vajíčka vznikne zárodok a vyvíja sa nový jedinec.
Obr. 61 Vývoj zárodku – plôdika ryby z oplodneného vajíčka – ikry
25
rozmnožovanie, pohlavné orgány, samica, samec, pohlavná dvojtvarosť, pohlavná bunka, spermia, vajíč-
ko, vonkajšie oplodnenie, vnútorné oplodnenie, zárodok, ikry, mlieč, vajce, placenta, maternica, plod,
materské mlieko

Ryby sa rozmnožujú vo vode. Majú vonkajšie oplodnenie.

Samica kladie do vody vajíčka – ikry, na ktoré samec vypúšťa sper-
mie – mlieč. Z oplodnených ikier vznikne plôdik z ktorého sa postup-
ne vyvinie dospelý jedinec.

Obr. 62 Ryby tvoria veľké množstvo
pohlavných buniek – dospelé ryby sa
vyvinú len z niektorých – vajíčka,
mlieč, zárodky a mladé jedince sú
potravou pre mnohé vodné živočíchy
Obojživelníky sa rozmnožujú vo vode.
Vnútorné oplodnenie väčšinou nastáva pri párení. Žaby kladú veľ-
ké množstvo vajíčok v rôsolovitom obale do vody.
dospelý jedinec
Obr. 63 Trenie rýb – samice kladú ikry
na určitom mieste, samec na ne vypúšťa
mlieč – tým sa ikry oplodnia
• Neresiská sú miesta, kde pre-
bieha trenie. Úhory tiahnu z riek
do morských neresísk. Lososy
prenikajú z mora na neresiská
v riekach Prekonávajú pri tom
tisíce kilometrov.
žubrienka na
konci vývinu

vajíčka

Obr. 64 Párenie – kopulácia Obr. 65 Vajíčka ropuchy zárodok

ropuchy prebieha na suchu v rôsolovitom obale larva žaby - žubrienka

Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy – žubrienky s chvostom.

začiatok vývinu
Vyvíjajú sa vo vode na dospelé jedince. zadných končatín
Žubrienka dýcha vonkajšími žiabrami. K podstatnej zmene do-
chádza, keď sa vytvoria pľúca a začne dýchať vzdušný kyslík. Obr. 66 Vývin žaby – žubrienke najprv
Dospelé jedince žijú pri vode alebo vo vlhkom prostredí. rastú zadné končatiny, neskôr predné
a postupne stráca chvost
Plazy, vtáky a cicavce sa pária. Pri párení nastáva vnútorné
oplodnenie – spermie sa dostávajú k vajíčkam v pohlavných or-
gánoch samice vnútri tela.
Plazy kladú vajcia v kožovitom obale do teplého piesku.
Kladú oveľa menší počet
vajec ako ryby
a obojživelníky.
Niektoré plazy rodia živé
mláďatá.
Ryby, obojživelníky a pla-
zy sa o mláďatá nestarajú.

Obr. 67 Vajíčka jašterice v kožovitom Obr. 68 Liahnutie mláďat hada z vajíčok

obale

26
 vajce, vápenatá škrupina, žĺtok, bielok, liahnutie, placenta, zárodok, maternica, plod

Vtáky po párení kladú vajcia s pevnou

škrupinou do hniezd.

Zárodok, ktorý sa vyvíja vo vajci, prijíma

živiny zo žĺtka.

Vtáky sedia na vajciach a zahrievajú ich.

Obr. 69 Párenie vtákov
Obr. 70 Nakladené vajcia
v hniezde
Po určitom čase sa z vajec liahnu mlá-
ďatá.
Mláďatá kŕmivých vtákov kŕmia rodičia,
mláďatá nekŕmivých vtákov sa živia po
vyliahnutí samé.

vajcová bunka
Oplodnené vajce postupuje v tele samice vajcovodom.
Okolo vajca sa vytvára bielok, papierové blany, vápenatá
vaječník škrupina a postupne zárodok zo zárodočného disku.
vajcovod kloaka
vajcovod

žĺtok

bielko
kloaka

vápenatá
škrupina
Obr. 71 Vývin vajca sliepky
Obr. 72 Zárodok vtáka čerpá Obr. 73 Liahnutie vtáčieho
živiny krvnými cievami zo žĺtka mláďaťa

Samica cicavcov je po párení a oplodnení vajíčok gravidná. V ma-

ternici vzniká zárodok. Zárodok sa postupne vyvíja na plod, ktorý
sa vyživuje pupočnou šnúrou cez placentu.

kŕmivý vták
väčšina šteniat sa rodí
s hlavou dopredu zárodok
a chrbtom hore oblička

pupočná
šnúra

nekŕmivý vták
žĺtkový vak – zárodok z neho čerpá
výživu počas prvých dní vývinu
Obr. 74 Prijímanie potravy mláďat
vtákov placenta

maternica

gravidita samice psa – suky trvá asi 60 dní;

počas nej sa môže vyvíjať viac plodov

Obr. 75 Párenie mačky

Obr. 76 Vývin plodu psa v maternici samice plod sa vyživuje z placenty pupočnou šnúrou

27
 rodenie mláďat, materské mlieko

Po určitom čase samica rodí mláďatá. V počiatočnom období života

• Vývin cicavcov v tele samice
ich kŕmi materským mliekom.
trvá rozlične dlho. Mláďa pot-
Menšie cicavce, napr. králik, pes, mačka, rodia viac mláďat (6 – 12), kana sa vyvíja 23 - 25 dní, psa
väčšie, napr. kôň, tur domáci rodia jedno až dve mláďatá. 60 - 63 dní, šimpanza 230 - 250
dní, slona 650 - 660 dní.

Materské mlieko má jedinečné

zloženie a nenahraditeľný význam
pre výživu mláďat. Obsahuje všet-
ky živiny a látky, ktoré zvyšujú
odolnosť mláďat voči ochoreniam.

Obr. 77 Mláďatá cicavcov sa živia

prasnica s prasiatkami kobyla so žriebäťom materským mliekom

Over si, čo vieš

1. V ktorých orgánoch sa tvoria vajíčka a spermie?
6. Aký význam má rôznorodé
2. Vysvetli podstatu oplodnenia. Ako sa odlišuje vonkajšie a vnútorné
sfarbenie škrupiny vajec vtá-
oplodnenie?
kov?
4. V čom sa zhoduje a odlišuje vývin ryby a obojživelníka? 7. Uveď príklady kŕmivých
5. Ako sa odlišuje rozmnožovanie plaza a vtáka? a nekŕmivých vtákov.
6. Aké špecifiká má rozmnožovanie cicavcov? 8. Akou potravou kŕmia mláďatá
7. Aký význam má rozmnožovanie pre život stavovcov? rodičia dravcov a spevavcov?
9. Aký je rozdiel vo výžive zá-
Zisťuj, skúmaj, rieš rodku vtákov a cicavcov?
1. Zisti od chovateľov informácie o rozmnožovaní psa (mačky, králi- 10. Ktoré cicavce sa rodia slepé
kov, holubov a iných vtákov alebo cicavcov). a holé a ktoré vidiace a osrs-
tené?
2. Zisti na internete, ako dlho sedia na vajciach najznámejšie druhy
11. Ako sa stará samica mačky
vtákov.
(psa ) o svoje (alebo cudzie)
3. Porovnaj počet, povrch vajíčok (pevnosť) a miesta vývinu zárodkov mláďatá?
jednotlivých skupín stavovcov. Posúď, s čím súvisia rozdiely?
4. Zisti a vysvetli, prečo sa niektoré cicavce rodia osrstené škrupina
a dokonalejšie vyvinuté.
pútko
bielok
Praktická aktivita
Stavba vtáčieho vajca
papierové
Potreby: vtáčie vajce, Petriho miska, pinzeta, preparačná ihla, lupa, blany
Pracovný postup:
1. Pozoruj lupou povrch vajca a zisti, ako sa do neho dostáva vzduch.
2. Urob na oboch stranách vajca preparačnou ihlou otvor,. Opatrne
vyfúkni obsah do Petriho misky.
3. Pozoruj bielok a žĺtok. Vyhľadaj zárodočný disk a pútko.
4. Nakresli prierez stavby vajca. Porovnaj svoj nákres s obrázkom,
označ čiarou a pomenuj pozorované časti.
5. Nájdi pod škrupinou papierovú blanu. Porovnaj jej pevnosť
s pevnosťou škrupiny.
Záver
1. Ako sa do vajca dostáva vzduch? Odkiaľ prijíma zárodok kyslík?
2. Čím je prichytený žĺtok k papierovej blane?
3. Ktorá časť vajca obsahuje zárodok? zárodočný vzduchová žĺtok
4. Ako je zabezpečená výživa zárodku počas vývinu? disk komôrka
5. Ako sa odlišuje škrupina a papierová blana vajca?
Obr. 78 Stavba vtáčieho vajca

28

1. Uveď dôvody, pre ktoré sa vtá-
ky sťahujú.
2. Vysvetli, čo je jelenia ruja
a kedy prebieha.
3. Opíš správanie psa po príchode
majiteľa.
4. Ako sa živočíchom vytvárajú
nepodmienené a podmienené
reflexy?
• Správaním živočíchov sa zaobe-
rá etológia.
• Vtáky využívajú pri orientácii
v prostredí výšku Slnka nad ob-
zorom, magnetické pole Zeme
(holuby, sťahované vtáky – bo-
cian, lastovička).
• Neznáme prostredie každý živo-
čích najprv preskúma, až potom
začne prijímať potravu.
Obr. 81 Potravové správanie –
kŕmenie mláďat
Obr. 82 Rys striehne na korisť
na strome
Obr. 83 Komunikatívne správanie
– medveď signalizuje ručaním
ohrozenie
Životné prejavy a správanie stavovcov
Správanie a životné prejavy stavovcov sú nevyhnutné pre prežitie
a udržanie života. Prejavujú sa ako vrodené a získané správanie.
Vrodené – inštinktívne správanie majú všetky jedince rovnakého
druhu. Je podmienené zdedenými vlastnosťami od rodičov.
Orientačné správanie sa prejavuje preskúmavaním prostredia do
ktorého sa živočích dostane a poznávaním iných organizmov v ňom.
Sťahovavé vtáky majú mimoriadné orientačné schopnosti. Sťahova-
nie (migrácia) je jesenný odlet vtákov z letných hniezdisk do teplej-
ších oblastí a jarný návrat do bývalých hniezdisk.
letné
hniezdiská
zimné
hniezdiská
Obr. 79Sťahovanie husi divej –
kŕdeľ v tvare V vedie vedúca hus Obr. 80 Ťahové trasy bociana
bieleho do oblasti Stredozemného
mora, Severnej a Južnej Afriky
Potravové správanie súvisí s vyhľadávaním, získavaním a konzu-
movaním potravy dospelých jedincov a kŕmením mláďat.
Mäsožravé druhy získavajú korisť rôzne, napr. striehnutím, naháňa-
ním (užovka, orol, vlk, líška). Živočíchy potravu napr. hltajú vcelku,
rozhrýzajú, trhajú.
Komunikatívnym správaním stavovce sprostredkúvajú informácie
pomocou rôznych signálov.
Zvukové signály sú hlasové prejavy – spev vtákov (v období páre-
nia), štekanie, škriekanie, vrčanie, kvičanie, ručanie, mňaukanie, za-
výjanie a iné zvuky cicavcov. Prejavujú nimi napr. obranu, strach,
hrozbu, výstrahu.
Na dorozumievanie používajú pachové signály. Výlučkami – mo-
čom, potom, či výkalmi značkujú svoj životný priestor (teritórium).
Mäsožravce mačkovité
a psovité označujú teritórium
močom, medveď hnedý odlu-
povaním kôry stromov.
Obr. 84 Pes značkuje močom svoje
teritórium
29
vrodené – inštinktívne správanie, orientačné správanie, sťahovanie vtákov, potravové správanie,
komunikatívne správanie, značkovanie, starostlivosť o telesné pohodlie, čistenie peria a srsti, odpočinkové
správanie, spánok

Dotykové signály – dotyky slúžia na vzájomne spoznávanie a zbližo-

vanie, výrazné sú medzi matkami a mláďatami a mláďatami navzá-
jom.
Prejavujú sa napr. olizovaním, pritískaním, otieraním časťami tela
(hlavami, zobákmi, ňufákmi a pod.).
Živočíchy určitými pohybmi a gestami signalizujú postoje k vlastné-
mu druhu a iným druhom.
Prejavujú napr. hrozbu, či výstrahu (dvíhaním zobákov, mávaním
krídlami, vycieraním zubov), nadradenosť a podradenosť, pozdrav,
napr. otieraním sa, skákaním vrtením chvosta. Obr. 86 Vzájomné dotýkanie zbližuje
vlčicu s mláďatami a mláďatá
navzájom

smiech smútok

Obr. 85 Vyjadrovanie pocitov psa mimickými gestami

Mnohé zvieratá, najmä cicavce vyjadrujú radosť, strach, smútok po-

hybom tela, naježením srsti, chvostom.
Starostlivosť o telesné pohodlie je správanie, ku ktorému patrí sta- Obr. 87 Vycieraním zubov prejavuje
rostlivosť o telo. pes výstrahu

Vtáky a cicavce si rozlične čistia pokožku, perie a srsť, napr. šúcha-

ním zobákom, kúpaním sa, lízaním, váľaním v piesku a bahne, škra-
baním sa o kmene stromov.
Pre vodné živočíchy je dôležité mastenie peria a srsti.

váľanie sa v blate
kúpanie vtákov čistenie peria

Obr.88 Starostlivosť o telesné

pohodlie čistením peria a srsti

K telesnému pohodliu patria

odpočinkové a spánkové
prejavy – zívanie, naťahovanie
sa, polihovanie, odpočívanie a
spánok.

Obr. 89 Odpočívanie a spánok

sú súčasťou denného života svine Obr. 90 Mačka často zíva
domácej a naťahuje sa

30
obranné a útekové správanie, rozmnožovacie správanie, párenie, hniezdenie, starostlivosť o mláďatá,
sociálne správanie, hravé správanie, biologické rytmy, zimný spánok.
Obr. 92 Tokanie – samec tetrova
sa snaží upútať pozornosť samice
typickým zvukom a predvádzaním
chvosta
Obr. 93 Samce jeleňov bojujú
parohami o samice v čriede počas
ruje v čase rozmnožovania
5. Ako sa správa pes, keď príde
jeho majiteľ? Do akého typu
správania ho možno priradiť?
6. Aký význam má hra mláďat?
7. Ktoré stavovce sa ukladajú na
zimný spánok? Uveď príklady.
• Jelene vylučujú páchnucu tekuti-
nu, ktorou značkujú stromy a kry
v teritóriu svojej čriedy.
• Zimný spánok svišťa trvá až 7
mesiacov. Jeho teplota klesne
na 2 - 3°C a výrazné sa spomalí
tep a rýchlosť dychu.
Obr. 96 Zimný spánok veverice
Obranným a útekovým sprá-
vaním sa živočíchy bránia. Pri
nebezpečenstve sa napr. ukrý-
vajú, utekajú do bezpečia,
znehybnejú.
Aktívne sa bránia prenasledo-
vaním, ústupom, výstražnými
zvukmi a postojmi tela, napr.
stavanie sa medveďa na zadné
laby. Obr. 91 Obranné správanie užovky
výstražným postojom
Rozmnožovacie správanie má osobitné prejavy pri párení, hniez-
dení, starostlivosti o mláďatá.
Samce sa snažia získať samice, napr. predvádzaním peria, pohybmi,
spevom, tokaním (vtáky), bojmi parohami, rohami, kopytami (cicavce).
Príprava na odchov mláďat sa pre-
javuje napr. vyhrabávaním jamiek
na kladenie vajec (plazy), stavbou
hniezd (vtáky), brlohov (cicavce).
O mláďatá sa nestarajú ryby, oboj-
živelníky a plazy. Vtáky a cicavce
kŕmia mláďatá, starajú sa o ich
bezpečie a učia ich prežívať.
Obr. 94 Mačka je starostlivá matka
– kŕmi a stará sa o mačiatka
Sociálne správanie sa týka pre-
javov a vzťahov v skupine (kŕdli,
svorke, čriede). Niektoré dru-
hy živočíchov tvoria páry
a rodiny rodičov s potomkami
(bocian, labuť).
V usporiadaných spoločen-
stvách sú vedúce, nadrade-
né alebo podradené jedin-
ce.
Vo vlčej alebo psej svorke má
vedúce zviera odlišné sprá-
vanie ako ostatné jedince.
Obr. 95 Sociálne správanie v svorke – podrade-
nosť dáva vlk najavo dotýkaním sa zospodu čeľuste
a pery nadradeného jedinca
Hravé správanie majú najmä mláďatá. Hra a pohybové aktivity sú
súčasťou života najmä cicavcov.
Inštinktívne správanie spôsobujú určité biologické rytmy. Závisia
najmä od teploty, striedania svetla a tmy, ročných období.
Živočíchy sa odlišujú dennou a nočnou aktivitou. Aktívne cez deň sú
napr. jašterica, syseľ, kura domáca. V noci je aktívny napr. tchor, výr,
skokan. Striedanie aktivity a odpočinku má určitý rytmus.
Niektoré cicavce sa ukladajú na zimný spánok, napr. medveď, svišť.
31
získané – naučené správanie, potravový reťazec, biologická rovnováha, premnoženie

Získané – naučené správanie sa vytvára na základe skúsenosti.

Mláďatá vtákov a cicavcov sa učia napodobovaním správania rodičov
a príslušníkov svojho druhu. Dospelé jedince sa učia z vlastnej skú-
senosti a zo správania jedincov svojho druhu a iných druhov.

Over si, čo vieš

1. Aké typy správania sa prejavujú u stavovcov? Uveď príklady.
2. Aký je podstatný rozdiel medzi vrodeným a získaným správaním
stavovcov?
3. Ktoré stavovce sú aktívne vo dne a ktoré v noci?
4. Uveď na príkladoch odlišnosti spôsobu života stálych vtákov. Obr. 97 Získané správanie – mláďatá
medveďa sa učia hľadať potravu od
Zisťuj, skúmaj, rieš matky
1. Spracuj projekt o sťahovaní vtákov. Zistenia spracuj formou pla-
gátu (posteru) a prezentuj spolužiakom. • Ak chýba v kŕdli sliepok kohút,
2. Pozoruj vrodené a získané správanie mačky (psa, hydiny, hospo- kŕdeľ vedie jedna zo sliepok.
dárskych zvierat). Spracuj z pozorovania správu. • Plamienka driemavá reguluje
množstvo hrabošov. Ak sú pre-
množené, hniezdi až 3-krát do
Význam stavovcov v prírode a pre človeka roka.
• Stavovce, ktoré sa živia lovom
koristi sa nazývajú predátory.
Ryby sú dôležitým článkom potravových reťazcov. Živia sa nimi
napr. bociany, volavky, kormorány, vydry a užovky. Človeku poskytu-
jú zdravé a ľahko stráviteľné mäso.
Obojživelníky sa živia hmyzom (skokan, ropucha). Obojživelníky 8. Aký význam v prírode majú
sú potravou pre vyššie stavovce ( plazy, vtáky, cicavce). živočíchy, ktoré lovia korisť?
10. Aké chyby sa najčastejšie robia
Plazy lovom hmyzu a hrabošov, ktorí sú ich potravou zabraňujú ich pri chove a výcviku psov?
premnoženiu a tým prispievajú k udržaniu biologickej rovnováhy. 11. Uveď na príkladoch naučené
Spevavé vtáky požierajú množstvo hmyzu najmä v čase odchovu správanie zvierat.
mláďat. Vtáky sú prospešné rozširovaním semien rastlín a tým, že sa
živia aj semenami burín.
Dravce zabraňujú lovom drobných cicavcov (hlodavcov) ich premno- Všetky skupiny živočíchov a každý
ženiu, čím udržujú biologickú rovnováhu. Chovateľsky významné živočíšny druh má v prírode jedi-
vtáky poskytujú človeku mäso, vajcia, tuk, perie. nečné postavenie.
Mäsožravé cicavce lovom iných stavovcov a drobných cicavcov za- Riziká premnoženia stavovcov
braňujú ich premnoženiu. Podieľajú sa na udržiavaní biologickej vyplývajú z nesprávneho konania
rovnováhy. Cicavce chované človekom sú zdrojom potravy. ľudí, napr. zarybňovaním doveze-
nými (nepôvodnými) druhmi rýb,
Úbytok dravcov spôsobuje premnoženie hlodavcov, znižuje úrodu prikrmovaním vtákov (labutí, holu-
na poliach a rozširovanie nákazlivých chorôb. bov).
Neudržiavané smetiská poskytujú
Over si, čo vieš potravu krkavcom a potkanom
1. Ktoré stavovce ohrozujú úrodu na poliach a potraviny a zvyšujú ich počet. Nedostatočne
v domácnosti? uskladnené zásoby obilnín a po-
2. Aké dopady má ubúdanie vtákov a mäsožravých cicavcov travín sú miestom premnoženia
v prírode? myší.
Neprimerané správanie zvierat
Zisťuj, skúmaj, rieš možno pozorovať v uzavretých
1. Zisti príčiny a následky úbytku dravcov a mäsožravých cicavcov na priestoroch, napr. ZOO. Požierajú
Slovensku (v širšom okolí). Spracuj z výsledkov zistení správu. svoje mláďatá (kanibalizmus), sú
smutné, navzájom si ubližujú, ozo-
bávajú alebo si ohrýzajú časti tela,
monotónne sa kolíšu.

32
rozmanitosť druhov, ochrana, chránené živočíchy, čistota vody, čistota ovzdušia, čistota pôdy, ryby, obojži-
velníky, plazy, vtáky, cicavce
ropucha zelená
Obr. 98 Chránené obojživelníky
jašterica zelená korytnačka močiarna
Obr. 99 Chránené plazy
bocian biely
Obr. 100 Chránené vtáky
rys ostrovid
netopier obyčajný
svišť vrchovský
Obr. 101 Chránené cicavce
Ochrana stavovcov
mlok hrebenatý Stavovce ohrozujú nesprávne prístupy a postupy
v konaní ľudí. Nevhodné činnosti narúšajú a likvi-
dujú ich biotopy – životný priestor a stanovištiach,
kde žijú. Tým sa znižuje rozmanitosť druhov (biodi-
verzita), nastáva úbytok niektorých druhov a počet
jedincov v živočíšnych spoločenstvách.
Na Slovensku je uzákonená ochrana stavovcov
a iných živočíchov v záujme zachovania rozmanitosti
druhov.
Chránené živočíchy je zakázané rušiť v ich prírod-
nom prostredí, usmrcovať, zraňovať, chytať
a premiestňovať. Zakázané je ničiť a poškodzovať
ich obydlia, hniezda, nory a brlohy.
Veľký význam má zachovanie čistoty vody, pôdy a
ovzdušia.
Dôvodom úhynu rýb je znečistenie vody jedovatými
látkami a nadmerné lovenie. Obojživelníky ohrozuje
nedostatočný prístup k vodným plochám
a vysušovanie mokradí. Plazy ohrozujú zmeny život-
ného prostredia a lov.
Vtáky a cicavce ohrozujú všetky činnosti ľudí, ktoré
orol skalný
obmedzujú ich prístup k potrave a úkrytom, napr. rú-
banie lesov, používanie chemických látok
v poľnohospodárstve, stavebné činnosti, nadmerný
lov, ničenie ich životného priestoru.
Možnosti ochrany spočívajú vo vytváraní podmienok
pre ich život. Dôležité sú napr. správne postupy v
poľnohospodárstve, doprave, lesnom a vodnom hos-
podárstve, zabraňovaní vývozu druhov, boj proti pyt-
liactvu a vandalskému správaniu.
Na ochranu rýb, obojživelníkov a plazov je nevy-
hnutné najmä sledovať a zabezpečovať čistotu stoja-
tých a tečúcich vôd, chrániť jarné ťahy žiab v čase
vydra riečna rozmnožovania.
Pre vtáky a cicavce je dôležitá najmä ochrana úze-
mí, v ktorých žijú, hniezdisk vzácnych druhov a drav-
cov a regulácia lovu.
Porozmýšľaj a odpovedz
1. Aké sú najčastejšie dôvody úhynu rýb a obojživel-
níkov?
2. Ktoré činnosti ľudí ohrozujú životné podmienky
vtákov a cicavcov?
Rieš a skúmaj
1. Zisti, ktoré chránené stavovce žijú v tvojom okolí.
2. Spracuj projekt o možnostiach ochrany stavovcov
v tvojom okolí.
3. Vyhľadaj na internete skratky organizácií WWF,
UNEP, IUCN a zisti, čím sa zaoberajú.
33
 Praktická aktivita
Poznávanie vybraných chránených stavovcov

Pomôcky: dostupné obrazové zdroje – atlasy, obrazy a fotografie

chránených živočíchov, encyklopédia živočíchov, internet,
a pod.
Poznámka: Zistenia je vhodné zaznamenať formou tabuľky uvedenej 1.
na konci praktickej úlohy.
Postup:
 Prezri si fotografie štyroch stavovcov na tejto strane. Zameraj sa
na ich vzhľad, sfarbenie a iné vonkajšie znaky.
 Vyhľadaj rovnaké živočíchy v dostupných zdrojoch – v atlase, en-
cyklopédii, na internete alebo na nástennom obraze a pod. Porov-
naj navzájom obrázky živočíchov.
 Prečítaj si v rámčekoch charakteristiky životného prostredia a spô-
sobu života. K uvedeným živočíchom priraď správnu charakteristi-
ku.
2.
 Pomenuj pozorované živočíchy na obrázkoch. Vyber rodové
a druhové názvy živočíchov z uvedeného zoznamu stavovcov:
syseľ pasienkový, žlna zelená, jašterica živorodá, rosnička zelená,
ondatra pižmová, slávik červienka, ropucha zelená, vydra riečna,
mlok bodkovaný, bobor vodný, slepúch lámavý, lastovička domo-
vá, salamandra škvrnitá, skokan štíhly, rybárik riečny.
 Zaraď na základe pozorovania obrázkov a príslušnej charakteristi-
ky stavovce medzi obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce.
 Zaznamenaj k číslu charakteristiky a príslušnej skupine stavovcov
v tabuľke číslo a názov živočícha na základe svojich zistení.
 Vyber z príslušnej charakteristiky informácie o životnom pro-
stredí a spôsobe života, ktoré ťa najviac zaujali. Stručne ich
zaznamenaj do tabuľky. 3.

Záver:
1. Ktoré chránené stavovce sú na pozorovaných obrázkoch?
2. Aký majú v prírode význam na základe tvojich zistení?

1. Žije pri tečúcich a stojatých 2. Žije v nížinách pri vodných plo-

vodách. Má tyrkysovomodrý chrbát
a zobák, červené bruško a nohy.
Vyhrabáva nory v kolmých bre-
hoch, kde hniezdi. Živí sa malými
rybkami. Strmhlavo sa za nimi vrhá
z posedu alebo za trepotavého letu
nad hladinou. Počas letu sa ozýva
hvízdavým zvukom.
chách. Často sa pohybuje po stro-
moch. Má veľkosť 3 – 5 cm. Je
schopná meniť farbu podľa pros-
tredia, v ktorom sa pohybuje. Živí
sa hmyzom a drobnými bezsta- 4.
vovcami. Zimuje v hlbších dierach
v zemi alebo na dne stojatých vôd. Obr. 102 Chránené stavovce

5. Žije v listnatých a zmiešaných

3. Žije na brehoch stojatých a tečú-
cich vôd. Má zavalité telo, plávacie
blany, sploštený lopatovitý chvost.
Živí sa rastlinnou potravou. Kužeľo-
vito ohrýza kmene. Buduje hrádze
z konárov. Je aktívny večer a v noci.
Pre vzácnu kožušinu bol takmer
vyhubený.
4. Žije v lesoch okolo potôčikov. Je
lesoch, parkoch, záhradách. Pohy-
nočný živočích, cez deň sa ukrýva
buje sa po kmeni a konároch hore aj
pod pňami, v machu. Má nápadné
dolu hlavou. Hniezdi v dutinách
výstražné sfarbenie, s jedovými
stromov. Živí sa semenami. Nájde-
žľazami. Pomaly sa pohybuje. Živí
ný orech zakliní do pukliny kôry
sa hmyzom, slimákmi, chrobákmi,
a zobákom rozbije. Zásoby potravy
pavúkmi. Na jeseň kladie samica do
v štrbinách kôry a zakrýva machom.
vody larvy, ktoré prezimujú.

Rodový a druhový názov živočícha Zaujímavé informácie

Charakteristika životného
Životné Spôsob života
prostredia a spôsobu života Obojživelníky Plazy Vtáky Cicavce
prostredie
1.
2.
3.
4.

34
;