Moja prerobená verzia

(Fejtón)

Je úžasné a neskutočné, ako sa človek ráno po zobudení dokáže v zrkadle usmiať a povedať,
dnes ti to svedčí kráska. Ale je to čistý omyl, vyzerám ako po výbuchu atómovej bomby,
ktorá vybuchla, ale nezačula som ju. A tie zuby? No radšej si ich umývam poslepiačky, aby
zrkadlo nepuklo od šoku.

Vlasy vyzerajú, ako keby ich celú noc žula krava. Radšej do drdolu, ako rozpustiť. Dych, ako
keby som celú noc jedla neznáme skazené zapáchajúce jedlo. A o pleti to ani nehovorím tu
nespoznávam, stále čím ďalej tým viac si mysli, že niekto na nej vykonáva nejaké pokusy.
Ale povedzme si pravdu, čo dokáže nejaká ranná rutina urobiť zo seba to krajšie ja, ktoré sme
si ráno v zrkadle vymysleli.

Samozrejme nemôžeme zabúdať na rannú rutinu ako navoňanie sa parfumom z kvetinového

záhonu ala parfum Číňan alebo konvalinka, jedno z toho. Onedlho, keď preletí vôkol včela,
tak sa zastaví a pomyslí si, moja to si mala skúsiť radšej sprchu a nie parfumériu.

Móda, ako zastarala dievka, ktorá si myslí, že je in. Ale tie pohľady ľudí, no nezabúdam.
Kedysi som nosila krátke šaty s dlhými rukávmi - ako žirafí krk. Moja zásada je, oblečenie
musí byť pohodlné a musí sedieť, ale na mne, nie ako na šaškovi, ale človeku. To čom som
mala včera oblečené, som mala aj predvčerom a minulý týždeň. V tomto by som asi pobúrila
módnu políciu, keby toto videla, určite ma niekam zatvoria.

Ak by hľadali niekoho na konkurz v show – škaredá slečna, podľa mňa mám prvé vzácne
miesto. Z toho mi vyplýva, že proste nie všetko, čo rada nosím, je aj nositeľné k tejto dobe.
Radšej chodím pešo, lebo tam ma vidí zopár teliatok, ako stáť priamo v strede poľa, kde sa
víri každý pohľad, myslím autobus, ale pole mi príde ako lepšie slovo.

A tak radšej ráno stojím pred zrkadlom a predstavujem si, ako sa moje vlasy ľahko rozčešú a,
ako si vyberiem krásne šaty, v ktorých sa budem cítiť pohodlne, ale zároveň si ľudia nebudú
vravieť, že vyzerám ako z cirkusu. No, ale to všetko je len v mojej maličkej ešte hlúpej hlávke
len predstavou. A tak sa každý jeden deň zobúdzam do reality, ktorá je, ako horor a verím, že
sa raz ráno zobudím s mojou prerobenou verziou, ktorá očarí nie len mňa, ale aj tie teliatka
okolo mňa. Veď predsa len škieravá tvár telietok, ktorí na mňa pozerajú s pocitom, že dnes
konečne vyzerám k svetu bude niečo neuveriteľné. Verím, že sa raz ráno zobudím a v zrkadle
uvidím svoju prerobenú verziu, ktorú počas noci pripravili stvory, ktoré sa skrývajú v mojej
neupratanej izbe pod posteľou.
Natália Smoľáková 3. A