Peter Árendás

GEODETICKÉ VÝPOČTY

Matematická príručka pre geocaching

2019
SÚHRN
Zrod predkladanej príručky bol motivovaný snahou o poskytnutie prehľadného sú-
hrnu informácií z oblasti geodetických výpočtov, ako aj návodov na riešenie zvolených
typových úloh. Koncepcia spracovania je vedená predovšetkým potrebami hľadačov
skrýš. Tí sú pri riešení úloh, vedúcich k určeniu miesta uloženia skrýše, odkázaní na
roztrúsené informácie tohto typu, ktoré ich autori zverejňujú na stránkach webu.
Príručka vo svojich úvodných kapitolách systematicky definuje všetky veličiny, ktoré
sa následne objavujú v matematických vzťahoch ich vzájomných závislostí.
Jej ťažiskom sú potom príklady riešenia typových úloh. Popri popisoch algoritmu ich
výpočtov sú tieto sprevádzané aj stručnými návodmi ich realizácie pomocou aplikácie
MS Excel, podrobnými analýzami zložitejších vzťahov, či návrhmi formulácie záverov,
ktoré verbálne komentujú dosiahnuté výsledky výpočtov.
SUMMARY
The present guide aims to provide a summary of information in the field of geodetic
calculations and instructions for solving of typical problems. It is dedicated mainly for
treasure hunters. In the course of task solving, which leads to estimation of the stash
position, they are dependent on scattered data of this type published by their au-
thors on web-sites.
The guide in its introduction chapters systematically defines all variables, which sub-
sequently appear in mathematical relations of their mutual dependence.
Its main feature bases on examples of typical tasks solutions. Besides of descriptions
of their computation algorithms these are also accompanied by brief instructions of
their implementation by means of MS Excel application supported by detailed ana-
lyzes of more complex relations or conclusion suggestions, which verbally comment
achieved results of calculations.
ZUSAMMENFASSUNG
Das vorliegende, hauptsächlich den Verstecksuchern gewidmete Handbuch, zielt zu-
sammenfassende Informationen und Anleitungen zur Lösung von typischen Aufgaben
im Gebiet von geodätischen Berechnungen anzubieten. Die Verstecksucher sind bei
der Lösung von Aufgaben, die zur Ortung von Versteckplätzen führen, auf verstreute
Angaben dieser Art angewiesen, die von ihren Autoren überwiegend an Webseiten
veröffentlicht wurden.
In seinen Einführungskapiteln definiert dieser Leitfaden systematisch alle Größen, die
nachfolgend in mathematischen Beziehungen in gegenseitigen Abhängigkeiten er-
scheinen. Der Schwerpunkt von dargelegten Informationen liegt dann in Beispielen
von typischen Aufgaben. Neben Beschreibung von Berechnungsalgorithmen, werden
diese durch kurze Programmierungsanleitungen unter Verwendung von MS Excel, wie
auch detaillierten Analysen von komplexeren Beziehungen, oder durch Entwurf von
Schlussfolgerungsformulierungen, die verbal die erreichten Berechnungsergebnisse
ergänzen, begleitet.
Autorský predslov
V zmysle svojho názvu chce táto príručka osloviť predovšetkým rozrastajúcu sa obec
hľadačov skrýš. Jej členovia sú pri lúštení tzv. „mysteriek“ často postavení pred úlohu
riešiť zadanie, ktoré si vyžaduje isté znalosti z predmetnej oblasti geodetických výpo-
čtov. Nakoľko nie každý z nich disponuje k tomu potrebnými vedomosťami, v prvom
kroku sa príslušné informácie snaží získať na stránkach web.
Osobná skúsenosť s takýmito zdrojmi mi ukázala aj mnohé úskalia ich priamej použi-
teľnosti, či zistených nedostatkov, ktoré by som zhrnul nasledovne:
 Pomerne veľké množstvo publikácií na internete, ktoré sa zaoberajú matematic-
kým aparátom takýchto výpočtov, preferuje iba teoretickú stránku témy bez pre-
pojenia na prax v ďalej uvádzanom zmysle. V dôsledku toho nie sú bezprostredne
použiteľné na riešenie konkrétnych úloh.
 Rovnako sú tu zastúpené aj príspevky, ktoré sú už tematicky i spracovaním bližšie
k predstavám o obsahu, aký by očakávali ich užívatelia z uvádzanej cieľovej skupiny
čitateľov. Žiaľ, tieto tvoria veľakrát protipól k predošlým informáciám v tom, že ich
charakterizuje zase prílišná „ľudovosť“ výkladu, neúplnosť až nesprávnosť poda-
ných informácií, používanie matematicky nekorektných či nedomyslených postu-
pov, nejasné štylizovanie textu, chyby v zápise vzťahov, mechanické preberanie
neoverených poloprávd z iných prác, atď. Ich autor, sústredený iba na čo najrých-
lejšie získanie odpovede na daný problém, nevenuje už pozornosť otázke analýzy
všeobecnosti svojho postupu. Tým čitateľa uvádza do mylného predpokladu jeho
univerzálnej použiteľnosti bez ohľadu na okrajové podmienky výpočtu.
 Ďalšiu prekážku preberania informácií z naznačených prameňov tvorí rôznorodosť
a nejednoznačnosť pri definícií a používaní pojmov. Ich koncového používateľa -
ktorý sa v danej problematike orientuje aj tak mnohokrát iba s námahou – dokáže
tento fakt zmiasť a prípadne aj demotivovať do tej miery, že rezignuje na ďalšie
snahy o doriešenie nastolenej úlohy.
Vzhľadom na tieto konštatovania sa mi zdalo ako účelné pokúsiť sa o elimináciu na-
značených nedostatkov a poskytnúť záujemcom o danú problematiku jej jasnejší
a úplnejší výklad. Pritom pracujem so známymi faktami, resp. dopĺňam už známe po-
stupy o vlastné, praxou overené algoritmy riešení ďalej uvádzaných typových úloh.
I keď vo fáze odvodzovania niektorých rovníc boli použité aj postupy z vyššej mate-
matiky, finálne vzťahy pre samotné výpočty sú už pre prípadného záujemcu koncipo-
vané tak, že na ich pochopenie postačia aj vedomosti z predmetu matematiky na
stredoškolskej úrovni. Pre ich efektívnu realizáciu vo forme výpočtov postačuje aj ap-
likácia MS Excel, ktorú som aj sám pri numerickom overovaní správnosti všetkých ďa-
lej uvádzaných algoritmov použil. Mnohé prvky postupov, ktoré vychádzajú práve z
aplikácie tohto výpočtového prostriedku, tu aj uvádzam. Vlastná skúsenosť hovorí, že:
 táto je v oslovených kruhoch na podobné účely najviac využívaná (a teda zrejme aj
na dostatočnej úrovni zvládnutá), resp.
 v prípade výpočtov z oblasti geocachingu jej presnosť väčšinou úplne postačuje.
Iba vo výnimočných prípadoch sa odporúča niektoré z uvedených algoritmov reali-
zovať pomocou takej aplikácie, ktorá dokáže hodnoty vstupných parametrov spra-
covávať so zvýšenou presnosťou (v tzv. „double precision“), prípadne rešpektovať
aj model Zeme, ktorý zohľadňuje jej reálny elipsoidne sploštený tvar.
Z uvádzaných dodatkov už nepriamo vyplýva, že všetky algoritmy, uvádzané v ďalšom
texte, pri zachovaní dostatočnej presnosti výpočtov úloh sledujú skôr oblasť „menších
vzdialeností“ a sú založené na sférickej (guľovej) modelovej predstave tvaru Zeme.
Pri koncipovaní tejto príručky som mal na zreteli aj okruh tých čitateľov, ktorí nemajú
záujem o bližšie oboznámenie sa s úvahami, ktoré vedú k odvodeniu finálnych vzťa-
hov a ich cieľom je iba vyriešenie niektorej z bežných úloh z oblasti geocachingu. Pre-
to som ťažisko práce sústredil do záverečnej kapitoly s názvom TYPOVÉ ÚLOHY
Z OBLASTI GEODETICKÝCH VÝPOČTOV, ktorá je zostavená tak, aby tu v nutnom roz-
sahu našli iba tie úvahy a vzťahy, ktoré sú bezprostredne potrebné pre pochopenie
postupu a vyriešeniu danej úlohy bez toho, aby sa museli zahĺbiť do štúdia predchá-
dzajúcich teoretických základov aktuálne použitého matematického aparátu.
OBSAH PRÍRUČKY Str.

Úvod.......................................................................................................................................... 9
Vlastnosti veľkých kružníc a ortodróma ....................................................................... 10
Možné typy priebehu loxodróm ................................................................................... 11
A. Geografická poloha bodu Q‘ a smer trajektórie postupu ............................. 15
a. Uhlová a oblúková miera pri udávaní geografickej polohy bodu na Zemi ............ 15
b. Uhlové a oblúkové hodnoty šírkovej a dĺžkovej súradnice geografického bodu... 15
c. Najčastejšie formáty skalárnych hodnôt X súradníc bodu Q‘ a ich vzťah .............. 18
d. Transformačné postupy pre skalárne údaje rôznych formátov súradníc .............. 21
e. Transformácia skalárnych údajov typu R,r do vektorového formátu a opačne .... 25
f. Celkový prehľad vzájomných vzťahov prezentovaných transformácií .................. 27
g. Určovanie azimutu trajektórie postupu po ortodróme a loxodróme .................... 28
B. Vzťahy matematického aparátu pre charakterizovanie ortodróm ............. 32
a. Uhly sférického trojuholníka a ich vzťahy .............................................................. 32
b. Vzťahy medzi stranami a uhlami sférického trojuholníka...................................... 32
c. Najkratšia vzdialenosť Lmin bodov A‘ a B‘ úseku ortodrómy a súvisiace veličiny ... 35
C. Vzťahy matematického aparátu pre charakterizovanie loxodróm ............. 38
1. Stručný úvod ........................................................................................................... 38
2. Analytický model pre odvodenie ďalších vzťahov.................................................. 39
3. Vzájomný vzťah sférických súradníc bodov A‘ a B‘ a kurzu loxodrómy ................. 40

4. Kurzový uhol ........................................................................................................ 41

5. Dĺžka úseku loxodrómy L na referenčnej ploche (sfére) ....................................... 42
6. Štandardizácia hodnôt parametrov loxodróm ....................................................... 43

6.1 Štandardizované azimuty A a B ........................................................................... 44

6.2 Štandardizovaná hodnota lonmin ........................................................................... 45
6.3 Štandardizovaná hodnota latmin .......................................................................... 48
7. Osobitosti loxodróm tvaru priestorových špirál .................................................... 50
8. Osobitosti loxodróm tvaru malých kružníc ............................................................ 53
9. Výpočet parametrov medziľahlého bodu X‘ úseku A‘ B‘ loxodrómy ..................... 54
TYPOVÉ ÚLOHY Z OBLASTI GEODETICKÝCH VÝPOČTOV ...................................... 56
Úvod .............................................................................................................................. 56
Riešenie úlohy typu I ......................................................................................................... 58
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 58
a. Riešenie pre ortodrómu ........................................................................................... 58
Výpočet štandardizovanej hodnôt azimutov A , B , Ar a Br ................................. 58
Výpočet hodnôt najkratších vzdialeností Lmin bodov A‘-B’ a Lx bodov A‘-X’ ............ 60
Výpočet hodnôt latX , lonXmin a lonX ........................................................................ 60
b. Riešenie pre loxodrómu ........................................................................................... 61
Výpočet štandardizovanej hodnôt azimutov A , B , Ar a Br ................................. 61
Výpočet hodnôt najkratších vzdialeností Lmin bodov A‘-B’ a Lx bodov A‘-X’ ............ 62
Riešenie úloh typu II .................................................................................................. 63
Verzia II.1.a - Riešenie pre ortodrómu ................................................................... 63
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 63
Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘-B’ ........................................... 63
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A a Ar ................................................ 63
Výpočet súradníc latB a lonB bodu B‘ ............................................................................ 64
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov B a Br ................................................ 65
Výpočet hodnoty vzdialenosti Lx bodov A‘-X’ a súradníc latX a lonX bodu X‘ ............... 66
Verzia II.1.b - Riešenie pre loxodrómu ................................................................... 67
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 67
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosA  0) ...................... 67
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosA = 0) .............................. 68
Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy ....................................... 69
Výpočet súradníc latX a lonX bodu X’ a hodnoty vzdialenosti Lx bodov A‘-X’ ............... 69
Verzia II.2.a - Riešenie pre ortodrómu ........................................................................ 71
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 71
a) Analytický postup riešenia ..................................................................................... 71
Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘-B’ ........................................... 71
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov B a Br ................................................ 71
Výpočet hodnôt ∆lat a latB ........................................................................................... 72
Výpočet hodnôt ∆lonmin a lonB ...................................................................................... 74
Výpočet hodnôt doplnkového uhla  a azimutov A a Ar .......................................... 74
Diskusia k analytickému postupu riešenia danej úlohy ................................................ 75
b) Iteračný postup riešenia ......................................................................................... 75
Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘-B’ ........................................... 76
Výpočet hodnôt doplnkového uhla  a štandardizovaných azimutov B a Br ............ 76
Výpočet hodnoty súradnice latB bodu B‘ ...................................................................... 77
Výpočet hodnôt lon a lonB .......................................................................................... 78
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A a Ar ............................................... 78
Výpočet vzdialenosti Lxmin bodov A‘-X’ a súradníc latX a lonX bodu X‘ .......................... 79
Verzia II.2.b - Riešenie pre loxodrómu ................................................................... 80
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 80
Výpočet hodnoty azimutuA ......................................................................................... 80
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosA  0) ...................... 80
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosA = 0) .............................. 81
Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy ....................................... 82
Výpočet súradníc latX a lonX bodu X’ a najkratšej vzdialenosti Lx bodov A‘-X’ ............. 83
Riešenie úloh typu III – Priesečníky dvoch trás na sfére...................................... 84
Verzia III.1.a – Riešenie pre ortodromické trajektórie ............................................... 84
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 84
Výpočet kartézskych súradníc jednotkových vektorov qjk a ich súčinov (normál) nj ... 85
Hodnoty súradníc primárneho D0‘ a sekundárneho D1‘ priesečníka ortodróm kI a kII 87
Verzia III.1.b – Riešenie pre loxodromické trajektórie ............................................... 92
Zadanie a požiadavky riešenia ...................................................................................... 92
Stručný úvod k riešeniu zadanej úlohy ......................................................................... 93
Indikácia prípadov špeciálneho priebehu loxodróm .................................................... 93
Výpočtové postupy v prípade všeobecného priebehu loxodróm ................................ 96
Výpočet hodnôt šírkových súradníc latDi priesečníkov D‘i ............................................ 98
Výpočet hodnôt dĺžkových súradníc lonDi priesečníkov D‘i ........................................ 100
Určenie poradia priesečníkov D‘i ................................................................................ 100
Vzájomná poloha primárneho D‘0 a sekundárneho D‘1 priesečníka loxodróm lI a lII .102
Verzia III.2 – Priesečníky troch trás na sfére ......................................................... 104
Verzia III.2.a – Riešenie pre ortodromické trajektórie ............................................. 104
Zadanie a požiadavky riešenia .................................................................................... 104
Výpočet súradníc bodu E‘ ........................................................................................... 105
Výpočet hodnôt kartézskych súradníc jednotkového vektora a ............................... 106
Výpočet hodnôt súradníc latB a lonB pomocného bodu B‘ ......................................... 107
Výpočet hodnôt kartéz. súradníc jednotkového vektora b bodu B‘ a normály nI ...... 107
Výpočet hodnôt kartéz. súradníc jednotkového vektora e bodu E‘ a normály nII ..... 108
Výpočet hodnôt kartézskych súradníc normály N ...................................................... 108
Výpočet súradníc latD a lonD priesečníka D‘................................................................ 110
Výpočet najkratších vzdialeností LE’D’min bodov E‘-D‘ a LA’D’min bodov A‘-D‘ ................ 110
Test splnenia predpokladu kolmosti rovín AD  ED .................................................. 111
Verzia III.2.b – Riešenie pre loxodromické trajektórie ............................................. 113
Zadanie a požiadavky riešenia .................................................................................... 113
Výpočet hodnôt parametrov úseku loxodrómy A‘-E‘ ................................................. 114
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosAE0) .................... 114
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosAE=0) ............................ 115
Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy ..................................... 115
Postup testovania vzájomnej kolmosti úsekov loxodróm A’D’ a D’E‘ ........................ 116
Riešenia zadanej úlohy pri triviálnych vstupných podmienkach ................................ 117
Výpočet hodnoty šírkovej súradnice latD priesečníka D‘ ............................................ 118
Výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonD priesečníka D‘ .......................................... 119
Výpočet najkratších vzdialeností LA’D’min bodov A‘-D‘ a LE’D’min bodov E‘-D‘ ................ 119
Riešenie úlohy typu IV ..................................................................................................... 120
Určenie bodov E‘1 a E‘2 ortodrómy ležiacich najbližšie k pólom Zeme ............. 120
Zadanie a okrajové podmienky riešenia ........................................................................... 120
Uvažované verzie vstupných podmienok riešenej úlohy ............................................... 121
Výpočet šírkových súradníc bodov E1 a E2 ........................................................................ 122
Výpočet dĺžkových súradníc bodov E1 a E2 ....................................................................... 123
Výpočet najkratšej vzdialenosti Dmin bodov E1 alebo E2 od pólov Zeme ...................... 123
Príloha - Využitie cyklometrických funkcií v geodetických výpočtoch.............. 125
1. Cyklometrická funkcia ASIN .................................................................................... 127
2. Cyklometrická funkcia ACOS ................................................................................... 128
3. Cyklometrická funkcia ATAN .................................................................................. 129
4. Cyklometrická funkcia ATAN2 ................................................................................ 130
DOSLOV ................................................................................................................................ 132
Úvod
Pri zostrojovaní dvojrozmerných mapových zobrazení (projekčná plocha) zemského
povrchu (referenčná plocha) sa využívajú hlavne:
 sférická projekcia, ktorá vychádza zo zákonitostí sférickej trigonometrie;
 Mercatorovo zobrazenie, založené na transformácii polôh zemepisných bodov na
sfére do roviny mapy.
Pritom je poloha každého bodu mapového zobrazenia určená:
 polárnym uhlom  (geografická šírková súradnica), ktorý uzaviera polárna os
so smerom vektora r . Pri použití oblúkovej miery môže nadobúdať hodnoty
z intervalu 0 ; ,
 azimutálnym uhlom  (geografická dĺžková súradnica - pozor, tento pojem nie
je totožný s azimutom!), ktorý nadobúda hodnoty z intervalu 0;2).
Ako to vyplýva z Obrázkov 1 a 2, hodnota uhlových veličín bodov na sfére nezávisí od
toho, či sú vrcholmi trojuholníka A‘B’C‘, alebo ABC. Kvôli zjednodušeniu ich zápisu
budú preto tieto v ďalších úvahách označované symbolmi bez apostrofov.
Oproti tomu veličiny, ktoré charakterizujú výlučne hodnoty parametrov trojuholníka
A‘B’C‘, majú buď osobitný symbol (napr. L pre vzdialenosť bodov A‘B’) alebo sa znak
ich veličiny odlíši tiež apostrofom.
Matematický aparát výpočtu hodnôt veličín sférickej geodetickej sústavy vychádza z
predpokladu, že vrchol C trojuholníka ABC je priemetom severného pólu N na sféru
polomeru r=1, resp. C‘ je totožný so severným pólom Zeme, tzn. platí NC‘.
Zem má podľa údajov IAU (Medzinárodná astronomická únia) tvar elipsoidu
s rovníkovým polomerom a = 6378,16 km a polárnym polomerom b = 6356,775 km
(z čoho vyplýva, že tzv. sploštenie predstavuje ca. 0,3%). Pri uvažovaní sférického
(guľového) tvaru Zeme sa potom vychádza zo strednej hodnoty zemského polomeru
km. Toto zjednodušenie podľa http://www.movable-
type.co.uk/scripts/latlong.html vnáša do výpočtov chybu, ktorá je v prípade riešených
úloh tejto príručky zanedbateľná. Pokiaľ sa teda počiatočný A‘ a koncový bod B‘ tra-
jektórie postupu nachádzajú k sebe relatívne blízko (rádovo do ca. 7000 km), použí-
vanie sférického namiesto elipsoidného modelu Zeme, resp. výpočtového nástroja

9
typu kalkulačky na báze aplikácie MS Excel, nemá významný vplyv na správnosť ani
presnosť výsledku výpočtov.

Vlastnosti veľkých kružníc a ortodróma

V zmysle Obrázka 1 sférický trojuholník ABC vzniká prienikom rovinného trojuholníka
A‘'B‘'C'‘ a guľovej plochy s polomerom r = 1, ktorej stred je v jeho vrchole 0. Jeho
strany ju pretínajú tak, že príslušné priemety do guľovej plochy tvoria strany sférické-
ho trojuholníka ABC v tvare oblúkov BC veľkosti a, CA veľkosti b a AB veľkosti c (Obrá-
zok 2). Ich priemety do idealizovaného sférického povrchu Zeme s uvažovaným stred-
ným polomerom rz reprezentujú potom vzdialenosti A’N, B’N a A’B‘, pričom obdob-
ným spôsobom vzniká sférický ∆A‘B‘C'.
Kružnice, ktoré prechádzajú cez dva body sférických plôch a ktorých stred S je totožný
so stredom sféry 0, sa v odborných publikáciách označujú ako veľké kružnice (v angl.
literatúre great circles). Sú charakteristické hlavne tým, že po svojom obvode pretína-
jú poludníky pod meniacim sa uhlom . Trasa, ktorá sleduje oblúk veľkej kružnice, sa
pritom označuje ako ortodróma (z gréckeho orthos = priamy, dromos = dráha, pozri
http://cs.wikipedia.org/wiki/Ortodroma) a dĺžka jej úseku medzi počiatočným A‘
a koncovým bodom B‘ ortodrómy predstavuje ich najkratšiu vzdialenosť Lmin.

Obrázok 1 Schéma postupnej projekcie rovinného trojuholníka A‘’B’‘C‘‘ na sférický

povrch Zeme polomeru rz v podobe sférického A‘B’C‘ a nakoniec na sféru
s jednotkovým polomerom r = 1 so stredom v bode 0 pri vytvorení sféric-
kého ABC
10
Obrázok 2 Sférický trojuholník ABC a jeho hlavné parametre na guli s polomerom r = 1

Možné typy priebehu loxodróm

Podľa prameňa http://cs.wikipedia.org/wiki/Kartografie#Loxodroma loxodróma (z

gréckeho loxos = šikmý a dromos = dráha) predstavuje trasu postupu na sférickom
povrchu Zeme, ktorá v geografickom súradnom systéme pretína všetky poludníky pod
rovnakým uhlom . Z tohto dôvodu sa tiež nazýva krivkou s konštantným kurzom. Jej
zobrazením v Mercatorovej súradnej sústave je priamka. Prenášaním oblúkových
vzdialeností x od rovníka, resp. y od nultého poludníka na sfére do rozvinutej roviny
plášťa valca vzniká dvojrozmerné zobrazenie povrchu Zeme. Ak dotykovú čiaru medzi
projekčnou plochou a sférou predstavuje rovník, potom zvolenú mierku zobrazenia
dostaneme ako pomer hodnôt priemetu rovníka do sféry a dĺžky obvodu Zeme (viď
napr. http://en.wikipedia.org/wiki/Mercator_projection).
Pri kurze  = 0° sa loxodróma stáva poludníkom, ale tým tvorí už veľkú kružnicu. Pred-
stavuje tak špeciálny prípad, pri ktorom táto prechádza zemskými pólmi. Opačne z
tohto ale vyplýva, že zo severného pólu môže vychádzať iba loxodróma s kurzom
 =180°, avšak takýto kurz z neho definovaný nie je! Tento zdanlivý paradox vysvet-

11
ľuje fakt, že pod kurzom  =180°sa dá z oboch pólov Zeme dostať do ľubovoľného
bodu na zemskej sfére, pričom každá trasa postupu skončí na opačnom póle.

Obrázok 3 Loxodróma s kurzovým uhlom  a hraničnými bodmi jej úseku A‘-B‘

v Mercatorovom zobrazení

Druhý špeciálny priebeh loxodróm charakterizuje kurzový uhol  =90°. Tieto tvoria
zase uzavretú malú kružnicu a predstavujú rovnobežky. Pri uvedenom kurze v prípade
0° severnej zemepisnej šírky loxodróma predstavuje rovník, ktorý má však povahu aj
veľkej kružnice, lebo jej stred S je totožný so stredom 0 Zeme. Všetky ostatné rovno-
bežky majú však už charakter malých kružníc (small circles), ktorých stred S sa nachá-
dza na hlavnej zemskej osi.

Všetky loxodrómy, ktoré prebiehajú pod kurzom  s odlišnou hodnotou, než pred-
stavujú predchádzajúce dva špeciálne prípady, nadobúdajú tvar priestorovej špirály.
Tá v zmysle Obrázka 3 ovíja zemeguľu a asymptoticky sa blíži k zemepisným pólom.
V dôsledku toho je počet jej závitov nekonečný, keď v blízkosti pólov sa ich počet

12
i hustota nedefinovateľne zvyšuje. Oproti tomu je však jej dĺžka od pólu k pólu koneč-
ná a závisí iba od hodnoty kurzového uhla .

Obrázok 4 Porovnanie úsekov ortodrómy a loxodrómy, ktoré na veľkej kružnici (čer-

vená) a priestorovej špirále (modrá) na sfére s polomerom rZ vymedzujú
ich okrajové body A‘ a B‘

Aj keď je najkratšia dráha medzi bodmi A‘ a B‘ na zemskom povrchu tvorená úsekom

veľkej kružnice, kontrola aktuálneho kurzu ortodrómy pri sledovaní trajektórie
s neustálou zmenou hodnoty azimutu za použitia iba kompasu je prakticky neusku-
točniteľná.
Pri akceptovaní faktu, že sa sledovaním trasy loxodrómy zákonite predlžuje dráha
medzi koncovými bodmi jej úseku, je pritom navigačná kontrola postupu jednoduch-
šia, keď na kompase stačí udržiavať rovnakú hodnotu azimutu.
Rozdiel dĺžok L úsekov ortodrómy a loxodrómy medzi bodmi A‘ a B‘ nadobúda výz-
namnejšie hodnoty iba v prípade ich väčších vzdialeností, resp. rastie v závislosti od
toho, ako sa líši hodnota kurzového uhla  (resp. azimutu Q ) od poludníkového
(menšie rozdiely v hodnotách L), resp. rovnobežníkového smeru (rozdiel hodnôt L
rastie smerom k pólom priamo úmerne tomu, ako sa trasa postupu rozchádza s istou
rovnobežkou).

13
Tak napríklad pri plavbe z Yokohamy do Aucklandu bude dĺžka trajektórie po ortod-
róme merať 8819 km, kým po loxodróme to činí 8823 km. Rozdiel v dĺžke uvádzaných
dráh predstavuje teda 4 km, čo v porovnaní s dĺžkou trajektórie po ortodróme pred-
stavuje prakticky zanedbateľný relatívny nárast dĺžky plavebnej dráhy o 0,045%, čo
pri prekonávaní uvádzanej vzdialenosti predstavuje prakticky zanedbateľný rozdiel.
Naopak, napriek významne menšej vzdialenosti 5578 km meranej po ortodróme me-
dzi Londýnom a New Yorkom sa dĺžka plavebnej dráhy, ktorá sleduje loxodrómu pre-
biehajúcu medzi uvádzanými mestami, táto predĺži o ca 4%, čo predstavuje už 223
km.

14
A. Geografická poloha bodu Q‘ a smer trajektórie postupu
a. Uhlová a oblúková miera pri udávaní geografickej polohy bodu na Zemi
1. Údaje súradníc bodu Q‘ sa v praxi uvádzajú v uhlových mierach (stupne, °, deg).
Výpočtové aplikácie, a v tom aj kód MS Excel (či už v zošite alebo vo VBA), však po-
užívajú ich hodnoty udávané v oblúkových mierach (rad). V texte predmetného prí-
spevku budem mať snahu dodržiavať pravidlo o udávaní hodnôt uhlových súradníc
v takej jednotke, akú si aktuálna situácia, resp. zaužívaná prax vyžadujú.
2. Prevodný vzťah medzi uhlovou a oblúkovou mierou hodnoty uhlov vychádza
z úvahy, podľa ktorej stredovému uhlu deg0;360°) zodpovedá obvod sférickej
kružnice 2r. Potom v prípade jednotkovej kružnice s r=1 každej dĺžke l0; 2) jej
oblúka priamo zodpovedá hodnota deg z jeho uvedeného rozsahu v zmysle vzťahu
(A.1)
ktorý zároveň poskytuje vzťah na prepočet údaja deg z uhlovej [deg] na údaj rad
v oblúkovej [rad] miere.
3. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že:
 hodnota  bude nezávislá od polomeru r sférickej kružnice;
 hodnotu najkratšej vzdialenosti medzi bodmi Ar a Br reprezentuje dĺžka oblúka lr
medzi nimi, ktorý je časťou ľubovoľnej sférickej kružnice polomeru r;
 akceptovanie pojmu najkratšej vzdialenosti za vylúčenia totožnosti Ar  Br ako
irelevantnej vstupnej podmienky ďalších výpočtov si však vyžaduje, aby zároveň
platilo aj (0;π.
Ich vzťah za týchto okrajových podmienok predstavuje potom rovnica
, (A.2)
keď veličiny lr a r majú rovnaký dĺžkový rozmer (v našich podmienkach praxe je to
zvyčajne km alebo m).

b. Uhlové a oblúkové hodnoty šírkovej a dĺžkovej súradnice geografického bodu

1. V zmysle zavedenej konvencie symboly NQ a SQ predstavujú veličinu severnej alebo
južnej šírkovej súradnice bodu Q‘ (anglicky latitude – v skratke latQ). V zmysle

15
úvodných definícií (pozri tiež Obrázok 2), severnú a južnú zemepisnú šírku (NQ a SQ)
bodu Q‘ na sfére charakterizuje polárny uhol deg0;180°, resp. rad0;. Jeho
vzťah k spomenutým zemepisným súradniciam vyjadrujú pritom vzťahy:
, pričom
(A.3a)
ako aj
, pričom
 (A.3b)

Pri vyjadrení v oblúkovej miere teda hodnota latQ pokrýva interval latQ-/2;/2.
Uvedený definičný interval možných hodnôt veličiny latQ striktne platí iba
v prípade, ak táto predstavuje výstupnú hodnotu niektorého z ďalej uvádzaných
výpočtových krokov.
Pokiaľ sa však jedná o vstupnú hodnotu geodetického výpočtu na úseku ortodrómy
alebo loxodrómy, potom sa jej interval zužuje v zmysle zápisu na latQ(-/2;/2).
Dôvodom je skutočnosť, že zemské póly (na ktorýchlatQ=/2):
 nemajú definovanú hodnotu lonQ,
 nie je z nich možné určiť smer ďalšieho postupu (azimut),
a preto nemôžu slúžiť ako východiskový bod A‘ úseku ortodrómy alebo loxodrómy
a teda ani žiadneho výpočtu ďalej uvádzaného typu.
V takomto prípade aj hodnota veličiny rozdielu šírkových súradníc lat (v anglosa-
skej literatúre označovaná ako altitude) v zmysle rovnice
(A.4)
môže vykazovať rozsah iba lat(-π;π).
Naopak, k výskytu prípadu, kedy lat-π;π môže teda dochádzať iba v prípade,
že hodnoty latA a latB predstavujú výstupné hodnoty z ďalej uvádzaných výpočtov.
Vtedy tiež platí, že pri spomenutých okrajových podmienkach môže návratová
hodnota výrazu latB= latA + lat prekročiť uvádzané hranice definičného rozpätia
hodnôt latB. V záujme získania jej štandardizovanej hodnoty je preto nutné každý

16
 takýto súčet upraviť tak, aby sa výsledná hodnota latB nachádzala v intervaloch
hodnôt v zmysle vzťahov (A.3a,b). Na tento účel sa dá použiť vzťah
(A.5a)
Jednoduchšie je však aplikovať rovnicu, ktorá využíva periodicitu funkcií sínus
a arkus sínus1, keď štandardizovanú hodnotu latB poskytne vzťah
, (A.5b)
resp. na pre výpočet hodnoty latA pri známych hodnotách latB a lat zase platí
(A.5c)
2. Zaužívané symboly EQ a WQ predstavujú veličiny východnej alebo západnej dĺžkovej
súradnice bodu Q‘ (anglicky longitude - v skratke lonQ). Východnú a západnú ze-
mepisnú dĺžku EQ a WQ bodu na sfére – v súlade s úvodnou definíciou rozsahu azi-
mutálneho uhla  - udáva prvotne uhol deg 0;360°), resp. rad 0;2) a jeho
vzťah k ostatným dvom formám vyjadrenia hodnoty súradníc je daný ako
pre deg 0;180°, resp. rad 0;,
pričom EQ lonQ 0; (A.6a)
 pre deg (180°;360°), resp. rad (;2),

pričom WQ lonQ (0;-) (A.6b)

Zo vzťahov (A.6a,b) teda vyplýva, že pri vyjadrení v oblúkovej miere definičný in-
terval hodnôt veličiny lonQ je daný výrazom lonQ(-;. Vzhľadom na túto skutoč-
nosť hodnota veličiny rozdielu
(A.7)
dĺžkových súradníc lonB koncového B’ a lonA počiatočného bodu A‘ úseku ortod-
rómy i loxodrómy môže poskytnúť rozsahy hodnôt až lon(-2π;2π). Pre výpočet
hodnôt lonAB treba preto použiť ďalej uvádzané vzťahy2
(A.8a)

1
Bližšie podrobnosti k vlastnostiam cyklometrických funkcií obsahuje ďalej Príloha k tejto príručke.
2
Funkcia Mod (modulo) v hárku MS Excel vracia zvyšok delenia svojho 1. parametra (n -delenec) druhým para-
metrom (d -modul delenia, deliteľ, d0), pričom jej argumentmi môžu byť aj desatinné čísla, ktoré sa však vo
VBA zaokrúhlia na celé čísla. Pre účely riešenia úloh tejto príručky je preto potrebné vo VBA túto odlišnosť obísť
emuláciou funkcie Mod v podobe výrazu Mod (n,d) = n - d*Int(n/d).
17
 , (A.8b)
ktoré v zmysle princípov fungovania kongruentných funkcií zaručujú, že pre vý-
sledné hodnoty bude vždy platiť, že lonAB(-π;π.
Tieto vzťahy však pri lonB - ∆lon =  alebo ∆lon + lonA =  poskytujú hodnotu
lonAB = - (tzn. W 180°), ktorá sa už nachádza mimo spomenutého definičného
rozsahu veličín lonAB, lebo je v rozpore so zavedenou konvenciou priraďovania
hodnôt dĺžkových súradníc k príslušným svetovým stranám E a W. Pri takomto vý-
sledku výpočtu v zmysle uvedenej uzancie preto platí upravený výsledok lonAB = .
Ak má mať samotná hodnota veličiny lon charakter finálneho výstupu nejakého
výpočtu, musí sa vykonať jej štandardizácia (transformácia) lonlonmin tak, aby
platilo, že lonmin(- π;π, k čomu sa dá využiť modifikácia vzťahu (A.8b) v podobe
(A.8c)

c. Najčastejšie formáty skalárnych hodnôt X súradníc bodu Q‘ a ich vzťah

Údaj skalárnej číselnej hodnoty X predmetných súradníc môže byť vyjadrený
v oblúkovej alebo uhlovej miere, pričom X môže byť dané jediným desatinným čís-
lom s rozmerom (rad), resp. (deg).
Prvý spôsob vyjadrovania číselnej hodnoty X sa používa vždy, ak má táto tvoriť ar-
gument nejakej trigonometrickej funkcie vo výpočtoch na vyjadrenie hodnôt veli-
čín, ktoré sú predmetom riešenia úloh v rámci sférickej geometrie. Jej formát tvorí
pritom samotné číslo X spolu so znamienkom ZX. Hodnota svetovej strany
U=N,S,E,Wsúradnice bodu Q‘ musí byť pritom deklarovaná samostatne, pretože
táto informácia nevyplýva priamo zo vstupnej hodnoty X. V zmysle priloženej ta-
buľky A.1 a vzťahov (A.3a,b) a (A.6a,b), potom U určuje aj typ súradnice
T=lat,lon. Pri riešení algoritmu transformácií sa hodnota ZX pomocou aplikácie
MS Excel dá vyjadriť s využitím funkcie jej zošita ako ZX = SGNX.

Uhlový formát vyjadrovania súradníc bodu Q‘ je najviac zaužívaný v navigácii. Vy-

plýva to už zo samotného faktu, že všetky mapy obsahujú súradnicovú sieť, ktorá je
založená na stupňovom delení. Pri potrebe vykonania nejakého výpočtu (napr.

18
vzdialenosti L medzi dvomi bodmi A‘ a B‘ na mape) ďalej popisované uhlové spô-
soby udávania číselnej veľkosti X danej súradnice tvoria jeho vstupný formát, kto-
rého fyzikálny rozmer sa v procese realizácie daného výpočtu musí transformovať
do oblúkovej miery. Výsledok výpočtu X v miere rad sa potom v záujme praktickej
použiteľnosti opäť transformuje do uhlového formátu, ktorého podoba zápisu mô-
že pozostávať:
 zo súčtu hodnôt celého čísla G rozmeru (deg) a časti, ktorej hodnota v podobe
desatinného čísla M,m (min) predstavuje zlomkovú časť člena G alebo
 zo súčtu hodnôt celého čísla G rozmeru (deg) a celočíselných častí M‘ (min),
resp. S“ (sec), ktoré iba inak vyjadrujú zlomkovú časť člena G.

Tabuľka A.1 Relačné vzťahy medzi svetovými stranami U, typom súradníc T a zna-
mienkom ZX číselnej hodnoty X súradnice bodu Q‘

Svetová strana U Typ súradnice T Znamienko Zx

N 1
lat
S -1
E 1
lon
W -1

Na rozdiel od relatívne jednoduchej číselnej hodnoty X v oblúkovej miere rad sa tu

údaj hodnoty danej súradnice vyjadruje v podobe alfanumerického reťazca UX,
ktorý v poradí polohy znakov zľava doprava pozostáva zo:
 znaku svetovej strany U súradnice bodu Q‘,
 samotného číselného údaja X, ktorý môže byť tvorený jediným celočíselným
údajom, alebo ho tvorí sumárna hodnota ďalej popísaných zložiek Xi nerovna-
kého fyzikálneho rozmeru. Rovnako ako v predošlom prípade, svetová strana
U i tu určuje typ súradnice T, ako aj hodnotu znamienka Zx jej číselnej časti X.
Vo výslednom reťazci U X sa údaj X (resp. jeho zložky Xi ) hodnoty súradnice
bodu Q‘ uvádzajú bez znamienka, teda sťaby v absolútnej hodnote;

19
 vo finálnom reťazci hodnotu X, resp. hodnoty jej zložiek Xi dopĺňa nakoniec
údaj ich fyzikálneho rozmeru, ktorý tu môže byť stupeň (°), minúta (‘) alebo se-
kunda (“) tak, ako je to popísané ďalej.

a. Formát R,r hodnoty X súradnice, vyjadrenej ako desatinné číslo v radiánoch

R–celočíselná časť hodnoty X súradnice,
r –desatinná časť hodnoty X súradnice.
Údaj R,r v prípade súradníc latQ nadobúda hodnoty z intervalu X-/2;/2,
kým pre súradnice lonQ platí, že X(-;;

b. Formát G,g° hodnoty X súradnice, vyjadrenej ako desatinné číslo v stupňoch

G–celočíselná časť údaja X hodnoty súradnice,
g –desatinná časť údaja X hodnoty súradnice.
Údaj G,g v prípade súradníc latQ nadobúda hodnoty z intervalu X-90;90°,
kým pre súradnice typu lonQ platí, že X(-180;180°.

Pre relatívnu jednoduchosť formátu G,g° a pomerne ľahkú transformovateľnosť

ostatných formátov vyjadrovania hodnoty X do tohto tvaru sa pri koncipovaní
systému ich vzájomných prevodov bude tento považovať za základný.

c. Kombinovaný formát typu G°M,m‘ hodnoty X súradnice

G – čiastkový celočíselný člen hodnoty X súradnice daný v stupňoch,
M,m– čiastkový člen hodnoty X súradnice ako desatinné číslo dané v minútach.

V geocachingu predstavuje najzaužívanejší formát vyjadrovania hodnoty X sú-

radníc bodov, tvoriacich predmet riešenia.

d. Kombinovaný formát typu G°M’S,s“ hodnoty X súradnice

G– čiastková celočíselná časť údaja X hodnoty súradnice daná v stupňoch,
M– čiastková celočíselná časť údaja X hodnoty súradnice daná v minútach,
S,s– čiastkový člen údaja X hodnoty ako desatinné číslo dané v sekundách.

20
d. Transformačné postupy pre skalárne údaje rôznych formátov súradníc

Prehľad transformačných postupov, ktoré sa reálne používajú pri prepočte pred-

stavených formátov skalárnych hodnôt súradníc bodu Q‘, je nasledovný:
1. Prevody hodnôt súradníc X typu G,g°R,r vychádzajú zo vzťahu (A.1) a preto pre
smer prevodu G,g°R,r platí
, kde (A.9a)
- číselná hodnota X súradnice bodu Q‘ vo formáte G,g°
- číselná hodnota X súradnice bodu Q‘ vo formáte R,r
Príklad 1a:
Vstup:
Svetová strana: S
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg: 45,256
Výpočty:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lat
Znamienko podľa Tab.A.1: Zx = -1
Xvstup = Zx *X= -1*45,256=-45,256
Xvýstup =/180* Xvstup=-0,789866206
Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotke rad:
latQvýstup = -0,789866206

V opačnom smere sa transformácia typu R,r G,g° vykoná na základe vzťahu

(A.9b)

Príklad 1b:
Vstup:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lat
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách rad:
Xvstup = -0,789866206
Výpočty:
Znamienko Zx = SGN Xvstup =-1
Xvýstup =180/*ABS[(-0,789866206)] =45,256
Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg:
UXvýstup = S 45,256°

21
 Zošit MS Excel disponuje pre prevody stupňov vs. radiány hárkovými funkciami, čo
umožňuje prepočty číselných údajov X súradníc pomocou nich vykonať ako
(A.9c)
kým opačnú transformáciu realizuje zase zápis kódu v tvare
(A.9d)
Z tvaru vzťahov (A.9c,d) vyplýva, že pri dosadzovaní hodnôt , resp.
ako argumentov naznačených funkcií nie je nutné vychádzať zo vzťahov X= Zx*X
tak, ako to naznačujú uvedené Príklady 1a a 1b, ale sa môžu použiť priamo s ich
pôvodnými znamienkami, aké obsahovali ich vstupné hodnoty.
V uvádzaných ukážkach výpočtov sa tieto parametre (zohľadnenie typu súradnice T
a znamienka Zx= SGNX(R,r)) vyčísľovali preto, že ich budeme potrebovať pri ur-
čení údaja svetovej strany U do výsledného reťazca UX, ktorý popisuje súradnice
bodu Q‘. Ten sa dá potom vytvoriť pomocou ďalšej funkcie MS Excel ako
 (A.9e)
2. Prevod formátov v zmysle G,g°  G°M,m‘ sa v oboch tvaroch vyjadrenia hodnoty
súradnice bodu Q‘ vyznačuje rovnosťou hodnôt G [deg]. Potom pri prevode typu
G,g°  G°M,m‘ postupujeme nasledovne:
[deg] (A.10a)
Pre G0 bude [min], (A.10b)
kým pre G=0 platí (A.10c)
Zreťazením známej hodnoty U vstupnej hodnoty G,g° s takto vypočítanými hodno-
tami G a M,m dostaneme výsledok transformácie ako
 (A.10d)
Príklad 2a:
Vstup:
U=W
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg:
Xvstup = 128,567
Výpočty:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lon
(A.10a)
22
 (A.10b)

Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg a min:
 , tzn. (A.10d)
UXvýstup = W128°34,020‘
V opačnom smere G°M,m‘G,g° sa prevod vykoná na základe týchto krokov:
Pri rovnosti hodnôt G v oboch formátoch zápisu hodnoty X súradnice bodu Q‘ pre
vzťah hodnôt ich zlomkových častí platí vzťah
(A.10e)
Na základe známej hodnoty U vstupnej hodnoty G°M,m‘ vieme podľa Tabuľky A.1
určiť typ T=lat,lon súradnice. Sčítaním hodnôt G a g je potom výsledok transfor-
mácie daný ako
 (A.10f)
Príklad 2b:
Vstup:
U=W
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg a min:
Xvstup =128°34,020‘
Výpočty:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lon
(A.10e)
Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg:
 tzn. (A.10f)
UXvýstup = W128,567°
3. Prevod formátov podľa symbolického zápisu G,g°  G°M’S,s“ predstavuje iba po-
kračovanie predchádzajúceho transformačného postupu. To spočíva v kroku, ktorý
desatinnú časť m pôvodného člena M,m‘ mení na sekundy v podobe desatinného
čísla S,s“. V matematickom vyjadrení to znamená, že po realizácii krokov (A.10a–c)
výpočet pokračuje ďalej pomocou nasledovných vzťahov:
(A.11a)
Pre M0 bude , (A.11b)
kým pre M=0 je (A.11c)

23
V závislosti od nárokov na presnosť konkrétneho výpočtu sa potom hodnota S,s
môže zaokrúhliť na celé číslo S“ (bežný spôsob jeho zápisu) alebo sa ponechá v de-
satinnom tvare S,s“ zobrazenia napr. na 2 desatinné miesta.
Zreťazením pôvodnej hodnoty U vstupnej hodnoty G,g° s takto vypočítanými hod-
notami G , M a S,s dostaneme výsledok transformácie ako
 (A.11d)
Príklad 3a:
Vstup:
U=W
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotke deg:
Xvstup = 128,567
Výpočty:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lon
(A.10a)
(A.10b)
(A.11a)
Pre M0 platí (A.11b)
Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg, min a sec:
 (A.11d)
UXvýstup = W128°34‘12“

Pred realizáciou opačnej transformácie typu G°M’S,s“‘G,g° vieme na základe

známej hodnoty U vstupnej hodnoty G°M’S,s“ podľa Tabuľky A.1 určiť typ
T=lat,lon súradnice. Pri rovnosti hodnôt G v oboch formátoch zápisu hodnoty X
súradnice bodu Q‘ výsledok spätnej transformácie predmetného typu vyjadruje
tvar nasledovného reťazca, ktorý obsahuje súčet hodnôt čiastkových členov hod-
noty X súradnice bodu Q‘ v podobe
 (A.11e)

Príklad 3b:
Vstup:
U=W
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg, min a sec:
Xvstup = 128°34‘12“

24
 Výpočty:
Typ súradnice podľa Tab.A.1: T = lon
Výstup:
Hodnota súradnice bodu Q‘ v jednotkách deg:
 (A.11e)
UXvýstup = W128,567°

e. Transformácia skalárnych údajov typu R,r do vektorového formátu a opačne

Tak, ako to ilustrujú aj dva príklady časti TYPOVÉ ÚLOHY Z OBLASTI GEODETIC-
KÝCH VÝPOČTOV, mnohé geodetické výpočty sa dajú efektívnejšie realizovať pri
vyjadrení polohy bodu Q na jednotkovej sfére pomocou polohového vektora q, de-
finovaného jeho kartézskymi súradnicami. Ich používanie si však vyžaduje jedno-
značnú definíciu ich súradnicového systému (v prípade potreby pozri k tejto téme
napr. Ivan, J.: Matematika 1,Alfa SNTL 1986, s.552). Podľa nej bude platiť, že všet-
ky ďalej uvádzané úvahy i použitý matematický aparát predpokladajú tzv. pravoto-
čivý súradný systém všetkých vektorov. Vtedy os x zo stredu 0 prechádza prieseč-
níkom nultého poludníka a rovníka (sleduje smer 0°), kladná časť osi y mieri odtiaľ
na východ (E) a kladná polos z bodu 0 zase smeruje na sever (N).
V takto definovanom súradnom systéme je každý bod Q na sfére so stredom 0
a s polomerom r jednoznačne určený jeho skalárnymi súradnicami latQ a lonQ.

Obrázok A.1 Schéma jednotkového polohového vektora q a jeho parametrov

Zároveň tiež platí, že poloha každého bodu Q sa dá vyjadriť pomocou polohového

vektora q, smerujúceho z jej stredu 0 k bodu Q, pričom:
25
1. Nakoľko je jeho veľkosť q pri r = 1 daná ako , tak vektor q je zároveň
jednotkovým vektorom.
2. Formát hodnoty súradníc bodu Q vo vektorovej podobe symbolizuje vektor q po-
mocou jeho kartézskych súradníc qx, qy, qz ako
(A.12)
3. Pri hodnotách súradníc latQ a lonQ bodu Q, ktoré sú vyjadrené vo formáte R,r , sa
pri parametrickej hodnote r=1 tieto na základe známych pravidiel rovinnej trigo-
nometrie a za pomoci Obrázku A.1 dajú transformovať do podoby členov kartéz-
skej súradnicovej sústavy pomocou vzťahov:
(A.13a)
(A.13b)
(A.13c)
4. Opačná transformácia pri danosti inak bezrozmerných hodnôt jednotkových vekto-
rov qx, qy, qz vedie k hodnotám latQ a lonQ., keď zo vzťahu (A.13c) priamo dosta-
neme hodnotu latQ ako
[rad], kedy  (A.14a)
Pre výpočet hodnoty druhej súradnice v oblúkovej miere využijeme zase porovna-
nie vzťahov (A.13b) a (A.13a) ako
, (A.14b)
z ktorého ďalej vyplýva finálny vzťah pre výpočet hodnoty lonQ v podobe3
, pričom   (A.14c)
Príklad 1e:
Vstup:
Hodnoty súradníc bodu Q‘ v jednotke rad:
latQ‘vstup = -0,789866206
lonQ’vstup= -2,243917459
Výpočty a výstup:
-0,438857089 (A.13a)
= -0,55039665 (A.13b)

3
Dôvody pre použitie funkcie ATAN2 v rovnice A.13c namiesto prostej cyklometrickej funkcie ATAN sú bližšie
vysvetlené v Prílohe.
26
 =-0,710259096 (A.13c)

Príklad 2e:
Vstup:
Hodnoty jednotkových vektorov qi
qx =-0,438857089
qy=-0,55039665
qz=-0,710259096
Výpočty a výstup:
=ASIN(-0,710259096) =-0,789866206 [rad] (A.14a)
, t.j. (A.14c)
= -2,243917459 [rad]

f. Celkový prehľad vzájomných vzťahov prezentovaných transformácií

Poznatky, prezentované v bodoch c. až e. tejto kapitoly, možno vyjadriť ďalej uvede-

nou schémou vzájomného vzťahu rôznych formátov vyjadrenia hodnoty súradnice
bodu X na sfére.

Obrázok A.2 Grafická schéma vzájomného vzťahu rôznych foriem vyjadrenia hodnôt
súradníc bodu X na sfére

Z uvedenej schémy vyplýva, že ak za základný formát vyjadrenia hodnoty súradníc

budeme považovať schému G,g°, potom pomocou nej v nanajvýš troch výpočtových
krokoch dokážeme realizovať ľubovoľnú kombináciu transformácie aj ich ostatných
formátov.

27
g. Určovanie azimutu trajektórie postupu po ortodróme a loxodróme

Uhol postupu voči poludníku po ortodróme alebo loxodróme sa nazýva azimutom.

Jeho hodnota sa pritom v rôznych obmenách môže objavovať buď ako vstupný para-
meter nejakej úlohy alebo aj výsledok jej riešenia. Tak, ako sa v prekrývajú aj iné cha-
rakteristiky ortodróm a loxodróm, i parameter uhla postupu po úsekoch takto defino-
vaných trás vykazuje niektoré spoločné, ale aj odlišné vlastnosti. V prípade, že nastá-
va ostatný prípad, bude na túto okolnosť upozornené v texte príslušného výkladu.
1. Veličina azimutu Q v bode Q jednotkovej sféry má charakter orientovaného uhla.
Pri prenesení na povrch Zeme sa jeho vrchol nachádza v niektorom bode Q‘ ortod-
rómy alebo loxodrómy na zemskej sfére. Jeho jedno rameno tvorí úsek, ktorý končí
v bode severného pólu C‘ N. Druhé rameno určuje potom kurz postupu z vrcholu
Q‘ a ten je vyjadrený hodnotou azimutu Q. Tá od počiatku, ktorý je tvorený prvým
popisovaným ramenom, nadobúda kladné hodnoty v smere pohybu hodinových
ručičiek. V procese navigácie sa používa s rozmerom stupňov, do výpočtov však
z ďalej uvádzaných dôvodov vstupuje s rozmerom radián.
2. Pritom platí, že:
 azimut A (azimut Q v počiatočnom bode A‘ úseku ortodrómy alebo loxodrómy
pri smere postupu A‘→B’ po kratšej trase medzi A‘ a B‘) alebo
 azimut B (azimut Q v koncovom bode B‘ ortodrómy alebo loxodrómy pri smere
postupu B‘→A‘ po kratšej trase medzi A‘ a B‘ ) alebo
 reverzný azimut Ar (azimut Qr v počiatočnom bode A‘ úseku ortodrómy alebo
loxodrómy pri smere postupu A‘→B‘ po dlhšej trase medzi A‘ a B‘ ) alebo
 reverzný azimut Br (azimut Qr v koncovom bode B‘ úseku ortodrómy alebo loxod-
rómy pri smere postupu B‘→A‘ po dlhšej trase medzi A‘ a B‘ )
majú rovnaké rozsahy hodnôt QQr0;360°).

28
3. Jedným z odlišností medzi postupom po ortodróme a loxodróme je fakt, že v pr-
vom prípade sa hodnota azimutu Q neustále mení, kým v druhom zostáva
v zmysle Obrázka 3 konštantná. Preto platí aj to, že pri postupe po ortodróme:
 hodnota reverzného azimut Ar predstavuje zároveň aj hodnotu, ktorú naberie
kurz postupu v smere B‘→A‘ po kratšom oblúku medzi A‘ a B‘ pri prechode bodom
A‘ , resp.
 hodnota reverzného azimut Br predstavuje zároveň aj hodnotu, ktorú má kurz
postupu v smere A‘→B’ po kratšom oblúku medzi A‘ a B‘ pri prechode bodom B’.
4. Relačné vzťahy azimutov Q a ich doplnkových uhlov  (v prípade ortodrómy sú
tvorené uhlami  alebo  sférického trojuholníka so stranou c, reprezentujúcou
úsek ortodrómy s trasou postupu, kým v prípade loxodrómy sa jedná o kurzový
uhol ) pri:
 rešpektovaní pravidla, podľa ktorého za kladný smer (kladnú hodnotu) orientova-
ných uhlov  a Q je považovaný smer pohybu hodinových ručičiek (pozri k tomu aj
Obrázky 5a a 5b, ktoré zobrazujú síce iba charakteristické uhly ortodrómy, z nich
odvádzané závery však v uvádzanom zmysle platia aj pre loxodrómy) a
 predpoklade, že hodnoty azimutov A a B vyjadrujú kurz postupu po najkratšej
vzdialenosti medzi hraničnými bodmi A‘ a B‘ danej ortodrómy alebo loxodrómy,
budeme ich hodnoty nazývať štandardizovanými a označovať ich ako A a B. Po-
tom pri platnosti avizovaných totožností Q  αAB , resp.  α možno vzťah
hodnôt spomínaných štandardizovaných azimutov a ich doplnkových uhlov vyjadriť
pomocou nasledovných vzťahov:
pre αA0;)  α0;), resp. (A.15a)
pre αA;2)  α(-;0) (A.15b)
 pre B 0;)  (-;0 (A.15c)
 pre B;2)  (0; (A.15d)

5. Častejšie však prichádza do úvahy potreba opačnej transformácie   Q, kedy ich
vzájomný vzťah vyjadrujú zase tieto rovnice:
, resp. (A.16a)
29
  , (A.16b)

6. Pri uvádzaných rozsahoch hodnôt vzájomne závislých uhlov  a Q z vlastností tri-

gonometrických funkcií vyplýva platnosť nasledovných rovností:
(A.17a)
 , (A.17b)
resp. pre oba azimuty Q  αAB a ich doplnkové uhly  α všeobecne platí
(A.17c)
Tieto nachádzajú svoje využitie napr. v prípadoch, keď je ako vstupný parameter
výpočtu k dispozícii hodnota azimutu . Jej hodnota sa potom na základe (A.17a-c)
dá v ďalšom výpočte použiť s rovnakým finálnym výsledkom bez toho, že by bolo
potrebné uskutočňovať jej transformáciu pomocou predchádzajúcich vzťahov do
podoby hodnoty doplnkového uhla d, čo platí aj opačne.
Mnohí autori publikácií zámenu veličín  a d uskutočňujú bez zreteľa na odlišnosti
v ich definícii, čím môže vzniknúť aj nesprávny výsledok relevantného výpočtu.

Obrázok A.3.a Obrázok A.3.b

Schéma k definícii štandardizovaných Schéma k definícii štandardizovaných
azimutov A a B, resp. Ar a B r, ako azimutov A a B, resp. Ar a B r, ako
aj doplnkových uhlov , pri postu- aj doplnkových uhlov , pri postupe
pe po ortodróme keď A0; po ortodróme keď 

Vzťah hodnôt azimutovQ a ich reverzných hodnôt Qr pre QQr0;2) udáva za-
se vzťah (A.18)

30
 Ten sa dá využiť aj v prípade potreby opačnej transformácie v podobe
(A.19)
7. K tejto téme je potrebné na záver pripojiť ešte nasledovné poznámky:
 Medzi hodnotami veličín azimutov Q ortodróm a loxodróm platí vzťah

 (A.20)
Jeho platnosť je však potrebné chápať tak, že hodnoty azimutov A a B ortodrómy
sú zhodné iba pri splnení podmienky , kde k0,1,2,3, kým v prípade
loxodróm takáto rovnosť platí v celom definičnom rozsahu hodnôt jej azimutov, t.j.
keď AB0;2).
 Pri platnosti vzťahu (A.18) vzhľadom na rovnicu (A.20) musí tiež platiť, že
(A.21)
Na základe komentára k predchádzajúcej rovnici (A.20) tiež pritom logicky platí, že
správnosť rovnice (A.21) je v prípade ortodróm obmedzená na hodnoty
, kde k0,1,2,3, kým pre loxodrómy platí v celom definičnom roz-
sahu hodnôt ArBr0;2).
Okrajové podmienky výpočtu rôznych foriem veličín azimutov si za určitých vstup-
ných podmienok vyžadujú transformáciu ich vstupných hodnôt. Tak, ako to už uvá-
dza aj symbolika Obrázkov A.5a,b, v prípade potreby a v záujme jednoznačného
rozlíšenia typu hodnôt azimutov Q bude ich zápis AB symbolizovať vstupné, kým
 A alebo B ich zodpovedajúce už štandardizované výstupné hodnoty v koncových
bodoch A‘ alebo B‘ úseku ortodrómy alebo loxodrómy (bližšie podrobnosti
k definícii veličiny Lmin v prípade ortodrómy podáva potom odsek c kapitoly B, kým
v prípade loxodrómy objasňuje potrebné detaily odsek d kapitoly C).

31
B. Vzťahy matematického aparátu pre charakterizovanie ortodróm
Výpočtové postupy tejto kapitoly vychádzajú zo zákonitostí sférickej geometrie.
V záujme zostručnenia výkladu nie sú pritom prezentované zdrojové vzťahy pre od-
vodenie napr. sínusovej, či kosínusovej vety pre stranu alebo uhol, ktorých záverečná
podoba tvorí časť ďalej uvádzaných vzťahov.
a. Uhly sférického trojuholníka a ich vzťahy
V zmysle Obrázka 2 na str.11 hodnoty dĺžok oblúkov a, b na sfére polomeru r=1
zodpovedajú hodnotám polárnych uhlov A, resp.B. Dĺžka oblúka c závisí od hod-
nôt A, resp.B , ako aj veľkosti uhla , pričom jeho hodnota udáva najkratšiu vzdia-
lenosť bodov A a B na jednotkovej sfére.
V ďalšom výklade bude všeobecnými symbolmi Q označovaný ľubovoľný azimut,
ktorému prislúchajú doplnkové uhly  do priameho uhla  . Takto potom uhol 
vo vrchole A, resp. uhol  vo vrchole B symbolizujú doplnkové uhly  azimutov A,
resp.B . Vzťahy ich hodnôt pre sférický trojuholník vyplývajú z kosínusovej vety pre
stranu (verzie vzťahov a), resp. uhol (verzie vzťahov b) v podobe
(B.a.1a)
(B.a.1b)
(B.a.2a)
(B.a.2b)
(B.a.3a)
(B.a.3b)
b. Vzťahy medzi stranami a uhlami sférického trojuholníka
1. V súlade so vzťahmi (A.3a) a (A.3b) pre transformáciu veľkosti strán a, b do tvaru
súradníc latA a latB bodov A a B trojuholníka ABC platia vzťahy

(B.b.1)

(B.b.2)

(B.b.3)

, (B.b.4)
32
 z ktorých v konečnom dôsledku vyplýva aj platnosť rovníc
, ako aj (B.b.5)

(B.b.6)

Ich rozpätia hodnôt sú aj vzhľadom na (A.3a,A.3b) definované ako ab(0;) resp.

ab0; podľa toho, či hodnoty veličín latB a latA predstavujú ich vstupné, alebo
výstupné hodnoty. Pritom rozpätie hodnôt strany c definuje zápis c(0;. Otvore-
nosť ľavej strany jeho intervalu vyplýva z podmienky riešiteľnosti akejkoľvek úlohy
tohto druhu, keď musí platiť A B.
2. Pomer veľkosti uhlov , ,  sférického trojuholníka ABC a ich protiľahlých strán
a, b, c za rovnakých okrajových podmienok vyplýva z formulácie sínusovej vety pre
sférický trojuholník v podobe
(B.b.7)
3. Na základe záverečného poznatku Kapitoly A, pri rozsahu hodnôt lon AB(-;
bude tiež platiť vzťah
(B.b.8)
Hodnota veličiny ∆lonmin v tomto zmysle udáva hodnotu absolútneho rozdielu
zemepisných dĺžok po kratšom oblúku medzi bodmi A‘ a B‘ (resp. zároveň aj bodmi
A a B). Naopak, hodnota ∆lon po dlhšom oblúku medzi bodmi A‘ a B‘ potom
tvorí jeho doplnok do obvodu 2 jednotkovej kružnice. Pre ich vzťahy k uhlu  sfé-
rického trojuholníka ABC platí
, pre ∆lonmin0;, resp. (B.b.9)
 , pre ∆lon(;2) (B.b.10)
Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že uhol  môže nadobúdať hodnoty z in-
tervalu (B.b.11)
Pri numerickej ekvivalencii dĺžkového a uhlového rozmeru veličín na sfére
s polomerom r=1, ktoré vystupujú vo vzťahu (B.b.9), sú pre výpočtovú prax užitoč-
né tiež ich nasledovné trigonometrické vzťahy:
, resp. (B.b.12a)

33
 (B.b.12b)
Na základe nich potom platí tiež
, (B.b.12c)
resp. v inverznej podobe sa ostatný vzťah dá zase vyjadriť v podobe
, keď 0; (B.b.12d)
4. Pri riešení úloh z predmetnej oblasti sa však častejšie vyskytuje potreba vyjadrenia
hodnoty ∆lon zo známej, resp. vypočítanej hodnoty uhla , ktorá sa získala separá-
ciou z rovníc (C.a.3) a (B.b.7) po ich predchádzajúcej úprave. Na tento účel sa dajú
použiť vzťahy (B.b.12a,b,c), keď analogicky k (B.b.12d) platí
, (B.b.13a)
z čoho po inverzii dostávame vzťah
, keď  0;, (B.b.13b)
tzn. jeho pravá strana bude poskytovať hodnoty -;.
Dôkaz správnosti prezentovaných úvah poskytuje nasledovná analýza:
I. Zo vzťahu (C.a.3) pre hodnotu cos dostávame výraz
(B.b.13c)
Z neho vyplýva, že pri:
 a0;  b0; sin a sin b  0
 pritom ak cos a cos b  cos c  cos  0,
resp. pre cos a cos b  cos c  cos  0
II. Na základe (B.b.7) zase pre hodnotu sin alternatívne môže platiť:
(B.b.13d)
Z analýzy tohto vzťahu zase vyplývajú nasledovné poznatky:
 pri a(0;  b(0;  c(0;  sin c /sina  0  sin c /sin b  0
 pritom ak (-;0)  (-;0)  sin  0 a naopak,
pre 0;  0;  sin   0
III. Záverom teda platí, že v závislosti od hodnôt:
 a, b a c sa vzhľadom na vzťah (C.a.3) hodnoty cos môžu vyskytovať v rozpätí
cos-1;1
34
   a  sa pri platnosti vzťahu (B.b.7) budú hodnoty sin nachádzať v rozpätí
sin-1;1
IV. Z analýzy teda vyplýva, že vzťah (B.b.13b) možno aplikovať v tvare
, (-; (B.b.13e)
Z porovnania s hodnotou ∆lon, ktorú by sme získali v podobe rozdielu náhod-
ných hodnôt lonAB(-; s výsledkom ∆lon(-2;2, hodnota ∆lon získaná
podľa vzťahu (B.b.13e) zároveň zaručuje aj to, že tvorí najkratšiu oblúkovú vzdia-
lenosť medzi dĺžkovými súradnicami hraničných bodov A‘ a B‘ úseku ortodrómy.

c. Najkratšia vzdialenosť Lmin bodov A‘ a B‘ úseku ortodrómy a súvisiace veličiny

1. Pre najmenšiu vzdialenosť Lmin medzi bodmi A‘ a B‘ na sfére polomeru rz , ktoré
pritom ohraničujú úsek (výsek) veľkej kružnice, platí
, keď c(0;, (B.c.1)
keď hodnotu c medzi bodmi A a B sféry polomeru r=1 poskytuje aj rovnosť l = c.
2. V súlade s (B.c.1) pritom zároveň platí, že dĺžka najkratšej oblúkovej vzdialenosti
Lmin dvoch bodov A‘ a B‘ môže nadobúdať hodnoty z intervalu
 (B.c.2)
Otvorenosť jeho dolnej hranice vyplýva z faktu, že nie je reálne uvažovať Lmin =0,
nakoľko vtedy A‘  B‘ a následne by boli všetky úvahy sférickej trigonometrie irele-
vantné. Pri uvažovaní už spomenutej strednej hodnoty polomeru Zeme
rz = 6371,024.103 m, jeho hornú hranicu určuje polovina LP maximálnej dĺžky LZ ob-
vodovej kružnice sféry s hodnotou LZ= 40030,32.103 [m], tzn.

(B.c.3)

3. Ak hodnota veličiny L tvorí výstup predchádzajúcich výpočtov, bude vždy platiť

L= Lmin  Lp. V praxi sa však rovnako vyskytujú aj také úlohy, kde veličina L predsta-
vuje vstupnú veličinu. Ďalej uvádzaný vzťah rieši aj situáciu výskytu hodnoty L, pre
ktorú platí, že L LP (pozri Obrázok B.1).
Pri využití poznatkov o periodicite priebehu funkcie cos(X) a cyklometrickej funkcie
ACOS(X) pre X =L/rz  1,341E+08 (inak MS Excel vráti chybové hlásenie) môžeme

35
 z nej hodnotu Lmin najkratšej vzdialenosti medzi hraničnými bodmi A‘ a B‘ úseku
ortodrómy vypočítať podľa vzťahu
(B.c.4)

Obrázok B.1 Vyjadrenie hodnoty Lmin pri vstupnej hodnote veličiny L pre k =1

4. Počet celistvých násobkov k vstupnej hodnoty L voči hodnote poloviny LP maximál-

nej dĺžky LZ obvodovej kružnice sféry, keď kN0, vyjadríme v zmysle výrazu

(B.c.5)

5. Ak vstupné hodnoty azimutov A a B vyjadrujú smery postupu z bodov A’, resp. B‘

pozdĺž pôvodnej (vstupnej) dĺžky L úseku ortodrómy, potom ich štandardizované
hodnoty A alebo B na úseku A‘-B‘ ortodrómy v zmysle vzťahov
, resp. (B.c.6a)
 (B.c.6b)
udávajú už skutočné hodnoty kurzov postupu z uvádzaných koncových bodov po
najkratšej trase dĺžky Lmin, ktorá spája body A‘ a B‘.
6. V prípade potreby určovania súradníc bodu X‘, ktorého vzdialenosť od bodu A‘ sa
nachádza v intervale LX(0;Lmin, platia predošlé závery i postup, pričom vzhľadom
na (B.c.3) definícia ľavej strany intervalu veličiny Lx tiež vylučuje možnosť A‘B‘.
Ak teda pre faktor polohy f medziľahlého bodu X platí, že
36
 , pričom f(0;1 (B.c.7)

potom vzdialenosť ľubovoľného bodu X‘ od bodu A‘ na úseku A‘–B‘ ortodrómy

alebo loxodrómy sa dá vyjadriť vo forme
(B.c.8)
V publikáciách na túto tému sa opakujú iba riešenia polohy bodu X‘, ktorý sa na-
chádza na polceste medzi bodmi A‘ a B‘, t.j. keď je f=0,5 a to bez toho, že by autori
zohľadňovali aj možnosť výskytu nerovnosti LLP. Návrhy príslušných algoritmov
(pozri napr. http://mathforum.org/library/drmath/view/51822.html) sú pritom
postavené na matematickom aparáte vektorovej algebry, ktorá je pre daný účel
neprimerane komplikovaná a práve v dôsledku použitia vektorového počtu navyše
obmedzená iba na spomínanú možnosť výpočtu polohy bodu X‘ pre f=0.5.
Z (B.c.1) a (B.c.8) zároveň plynie, že dĺžka oblúka cX medzi bodmi A a X na jednot-
kovej sfére bude
(B.c.9)
Dĺžku oblúka aX medzi bodmi X a N po inverzii vzťahu (B.a.1a) a pri zohľadnení
vzťahov (B.b.2 a 4) udáva výraz
(B.c.10)
Vzťah (B.b.5) nakoniec poskytne hodnotu šírkovej súradnice latX bodu X ako
(B.c.11)
Analogicky k postupu, ktorý viedol k zostrojeniu vzťahov (I.a.1 až 3), resp. (I.a.5), na
vyjadrenie hodnoty lonX dostávame výraz
(B.c.12)
Na základe (A.8b) pre výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonX bodu X potom platí
(B.c.13)

37
C. Vzťahy matematického aparátu pre charakterizovanie loxodróm
1. Stručný úvod
Z predchádzajúcich poznatkov vyplýva, že pri sférickom zobrazovaní sa guľová refe-
renčná plocha Zeme premieta do rovinnej projekčnej plochy mapy. Pritom sa zacho-
vávajú nielen zakrivenia pôvodnej sférickej súradnej sústavy, ale aj mierka jej zobra-
zenia v celom rozsahu premietania. Všetky výpočtové postupy na riešenie úloh
z oblasti veľkých kružníc pritom vychádzajú z predstavených vzťahov sférickej trigo-
nometrie.
Oproti tomu je prenášanie polohy bodov zemskej sféry do rozvinutého plášťa valca
pri Mercatorovom zobrazení sprevádzané postupnou dilatáciou projekčných rozme-
rov zemepisných šírok i dĺžok zobrazených bodov úmerne tomu, ako sa tieto vzďaľujú
od rovníka. Napriek sprievodnému skresleniu tvaru objektov mapy však takáto pro-
jekcia prináša tiež výhodu v podobe možnosti používania výpočtových postupov, zalo-
žených na jednoduchých pravidlách planimetrie a rovinnej trigonometrie.
Ďalej prezentovaný matematický aparát bližšie rozvádza práve uvedenú stručnú cha-
rakteristiku Mercatorovho zobrazenia a podáva popis vzťahov na výpočet polohy
a vzdialeností hraničných bodov úseku loxodrómy.
Pri už tiež naznačenom prelínaní definícii malých a veľkých kružníc sa však za istých
vstupných podmienok zadania úloh zákonite vyskytujú aj situácie, kedy dochádza
k splynutiu vzťahov matematického aparátu, použitého pri oboch spomínaných spô-
soboch zobrazovania Zeme.
Vzhľadom na špecifiká Mercatorovho zobrazenia sa riešiteľovi podľa vstupných pod-
mienok zadania úloh ponúkajú nasledovné možnosti realizácie výpočtov:
 založené na vzájomnom vzťahu veličín na sfére (t.j. zemskom povrchu);
 vychádzajúce z ich zobrazenia na projekčnej ploche (mape);
 kombinovane využívajúce oba predchádzajúce prístupy
Bez ohľadu na kroky zvoleného postupu však cieľom každého riešenia úlohy, ktorá sa
týka charakterizácie parametrov loxodrómy a jej bodov, bude výpočet ich charakteris-

38
tických hodnôt na referenčnej ploche (t.j. na zemskom povrchu), kde sa má na základe
výsledku výpočtov prakticky realizovať nejaká navigačná úloha.

2. Analytický model pre odvodenie ďalších vzťahov

Spojnica dvoch bodov A‘ (východiskový) a B‘ (cieľový, koncový) na Mercatorovom

mapovom zobrazení zviera s každým poludníkom uhol (pozri Obr. 3 v Úvode), kto-
rého hodnota sa v zmysle predchádzajúceho výkladu pozdĺž loxodrómy nemení.
Uvažujme dva body A‘ a B‘ na sfére polomeru rZ, ktorých poloha je daná hodnotou ich
sférických súradníc. Kvôli grafickému zjednodušeniu zápisu ďalej uvádzaných vzťahov
sa pritom pre veličinu zemepisnej šírky (lat) použije dočasný symbol  a veličinu ze-
mepisnej dĺžky (lon) bude vyjadrovať zástupný znak . Pri odvodzovaní transformač-
ných rovníc Mercatorovho zobrazenia bodu A‘ priradíme hodnoty =0 a =0 (tzn. na-
chádza sa na priesečníku rovníka a nultého poludníka).

Obrázok C.1 Schéma matematického aparátu odvodenia parametrov loxodrómy

Vzhľadom na vzťah (A.2) pre výpočet dĺžky oblúka lr nad stredovým uhlom  je zrej-
mé, že elementárna dĺžka oblúka dy v smere sever - juh nad elementárnym stredo-
vým uhlom d (predstavujúcim infinitezimálny rozdiel zemepisných šírok dvoch spo-
menutých bodov) je na základe Obrázka C.1 daná vzťahom
(C.2.1)

39
Pri uplatnení rovnakého analytického princípu, založeného na veľkosti elementárne-
ho stredového uhla d a dĺžky jeho ramena rZ cos, dostávame dĺžku elementu dx
v smere západ – východ v podobe
(C.2.2)
Na základe princípu totožnosti striedavých uhlov, keď NA‘B‘   vo vrchole B‘ pra-
vouhlého trojuholníka A’B‘R‘, porovnaním vzťahov (C.2.1) a (C.2.2) vznikne výraz
(C.2.3)

3. Vzájomný vzťah sférických súradníc bodov A‘ a B‘ a kurzu loxodrómy

Vzťah (C.2.3) po úprave pre následnú integráciu nadobúda tvar

 , (C.3.1)

kde člen u = 1/cos predstavuje tzv. koeficient konformity u (zhodnosti) Mercatorov-

ho zobrazenia. Pri hodnotách blízkych 0 (pri rovníku), keď má hodnotu u1, vzdia-
lenosti bodov a rozmery objektov na sfére po prenose do zobrazovacej roviny mapy
ešte pomerne presne modelujú hodnoty rozmerových veličín. Smerom k pólom jeho
hodnota rastie, až pri = π/2 nadobúda nedefinovanú hodnotu u. Pôvodné body,
ktoré na referenčnej ploche charakterizujú póly, sa pritom v dôsledku použitej metó-
dy premietania menia na priamky. Mercatorovo mapové zobrazenie plôch v blízkosti
pólov preto stráca už akúkoľvek porovnateľnosť so skutočnými rozmerovými a ná-
sledne aj plošnými údajmi objektov na referenčnej ploche.
Veľké skreslenia mapového zobrazenia v blízkosti zemských pólov sú aj dôvodom,
prečo sa v bežnej navigačnej praxi používajú mapy, ktoré sú zhotovené iba do hodno-
ty ca. 82°zemepisnej šírky. Z uvedeného zároveň vyplýva, že:
 mapová mierka by verne reflektovala iba vzdialenosti na rovníku;
 v dôsledku toho dĺžka zobrazenej priamkovej spojnice medzi bodmi A’ a B‘ (s vý-
nimkou predošlého prípadu) nie je obrazom údaja ich skutočnej vzdialenosti;
 predmetná mapa však verne odráža hodnoty všetkých uhlových veličín loxodrómy,
t.j. jej azimuty, resp. šírkové a dĺžkové súradnice jej bodov. Na základe nich vieme

40
 potom skutočnú vzdialenosť Lmin bodov A‘ a B‘ na Zemi určiť výpočtom postupmi,
ktoré sú uvádzané ďalej.
Pri pôvodnej symbolike značenia veličín zemepisnej šírky (lat  ) a dĺžky (lon  )
možno riešenia rovnice (C.3.1) pre stálu hodnotu kurzového uhla  zapísať v tvare
(C.3.2)
Člen  pravej strany rovnice (C.3.2) predstavuje transformovaný rozdiel zemepis-
ných šírok (v angl. označovaný ako „stretched latitude difference“) a získame ho rie-
šením integrálu na pravej strane výrazu (C.3.1).

Pre možné nestability jeho viacerých analyzovaných verzií riešenia, ktoré ponúkajú
pramene http://www.numberempire.com/integralcalculator.php , resp.
http://mathworld.wolfram.com/InverseHyperbolicTangent.htmlhttp://mathworld.wo
lfram.com/InverseHyperbolicTangent.html) sa pre účely následných výpočtov nako-
niec ako vyhovujúca zvolila podoba výsledného výrazu pre  podľa prameňa (Bron-
štejn, I.N., Semenďajev, K.A.: Príručka matematiky pre inžinierov a pre študujúcich,
SVTL Bratislava 1961, VIII. Vydanie ruského prekladu, s.469). Táto je v súlade aj
s prístupom podľa príspevku na http://www.movable-type.co.uk/scripts/latlong.html,
resp. http://cs.wikipedia.org/wiki/Loxodroma) a má tento tvar:
(C.3.3)

Z analýzy vzťahov (C.3.2 a 3) vyplývajú nasledovné závery:

 pre latA(-/2;/2) a latB(-/2;/2) vzťah (C.3.3) vracia hodnoty z rozpätia pri-
bližne (-32,5;32,5);
 v závislosti od vstupných hodnôt , resp. latA a latB môže pritom hodnota veličiny
 , ktorú vracia výraz (C.3.2), nadobúdať aj hodnoty, ktoré pre-
sahujú jej definičné rozpätie lon-;π, vyplývajúce zo vzťahov (B.b.8 až B.b.13).

4. Kurzový uhol 
Hodnotu orientovaného uhla (-π; π, ktorý charakterizuje sklon loxodrómy voči
poludníkom, určíme po separácii člena tan zo vzťahu (C.3.2), keď po zlúčení s (C.3.3)
dostávame

41
   (C.4.1)
Hodnotu veličiny  pritom získame zo známych hodnôt latA a latB po ich dosadení
do vzťahu (C.3.3).
Hodnotu uhla  následne poskytne cyklometrická funkcia ATAN2 (pozri Prílohu) ako
 , (C.4.2)
ktorá vracia hodnoty  zo spomínaného intervalu  (-π; π.
V zmysle už skôr predstavených úvah pritom nemôže nastať stav, kedy by platilo, že
 =0  lon = 0, ktorý by nastal v prípade totožnosti A‘ B‘. Pri zohľadnení vlastností
funkcie ATAN2 z toho vyplýva, že vzťah (C.4.2) je za reálnych vstupných podmienok
výpočtu numericky stabilný a pri uvedených rozsahoch hodnôt vstupných veličín vra-
cia vždy definované hodnoty .

5. Dĺžka úseku loxodrómy L na referenčnej ploche (sfére)

Podľa Obrázka C.1 element úseku A’-B‘ loxodrómy s dĺžkou dL tvorí preponu elemen-
tárneho pravouhlého trojuholníka A’R’B‘. Pretože rZ  0, sa jej hodnota dá vyjadriť na
základe Pytagorovej vety v podobe

(C.5.1)
Po zlúčení s (C.2.3) potom platí

(C.5.2)

Člen pod odmocninou pravej strany tejto rovnice sa dá zapísať v ekvivalentných po-
dobách v nasledovnom zmysle

 (C.5.3)
Po zlúčení (C.5.3) s (C.3.2) a (C.3.3), následnej integrácii pre L0;L - hoci v praxi ,
v zmysle pôvodnej definície hodnôt L, keď L>0 - sa tento interval zužuje na L(0;L.
Pri použití symboliky pôvodných premenných pre lat = latB - latA v zmysle vzťahu
(A.4), rezultuje už rovnica pre vyjadrenie vzdialenosti L medzi bodmi A‘ a B‘ na sfére
polomeru rZ v podobe
, (C.5.4)

42
kde argument  funkcie kosínus predstavuje všeobecný zástupný symbol pre smero-
vé uhly loxodrómy v zmysle alternatív totožností A.
Z porovnania vzťahov (C.5.4) s (A.2) vidíme, že hodnotu stredového uhla  tu vyjad-
ruje rovnosť v podobe
Vzťah (C.5.4) platí aj v prípade, že lonB = lonA  lon=0  = 0  = π,
nie je však definovaný pre latB = latA (A = π/2)  ( π/2  A = 3/2π) , t.j.
keď loxodróma prebieha po rovnobežke. I keď MS Excel ani za takýchto vstupných
podmienok nevyšle chybové hlásenie, vrátený výsledok L=0 vyhodnotenia vzťahu
(C.5.4) je nesprávny.
Za práve uvedených okrajových podmienok riešenia platí alternatívny vzťah k rovnici
(C.5.4). Ten sa získa na základe Obrázka C.1 pri zohľadnení rovností (C.2.2) a (A.2),
kedy sa hodnota vzdialenosti L bodov A‘ a B‘ na sfére polomeru rZ pri okrajovej pod-
mienke latB = latA dá vyjadriť ako
(C.5.5)
Z porovnania vzťahov (C.5.5) a (A.2) vyplýva, že hodnotu stredového uhla  tu vyjad-
ruje rovnosť . Dá sa tiež ukázať, že hodnota polomeru
malej (rovnobežkovej) kružnice rRov sa pri okrajovej podmienke latB = latA pre
 latAB0;/2) dá vyjadriť pomocou vzťahu
(C.5.6)
Ak je potom latA  latB=0, rovnobežníková (malá) kružnica sa stáva veľkou kružnicou
zvanou rovník. Keď však latA  latB = /2 rRov = 0, už nemožno hovoriť o malej
kružnici, pretože tá degeneruje na bod, vyznačujúci niektorý zo zemských pólov.
Z uvedených dvoch skutočností teda vyplýva, že rovnica (C.5.6) bude poskytovať hod-
notu polomeru rRov rovnobežníkových kružníc (t.j. loxodróm s charakterom malej
kružnice) iba pri platnosti podmienky  latAB(0;/2).

6. Štandardizácia hodnôt parametrov loxodróm

Za rovnakým účelom štandardizácie veličín, ktoré charakterizujú ortodrómu, aj v prí-

pade loxodrómy je potrebné prihliadať k hlavnej požiadavke každej navigačnej úlohy,

43
ktorá spočíva vo vytýčení najkratšej trasy medzi jej počiatočným A‘ a koncovým bo-
dom B’ jej úseku. Vychádzame pritom z predpokladu, podľa ktorého jej vstupné pa-
rametre, ako sú napr. azimut A postupu z bodu A‘ do B‘, rozdiel dĺžkových súradníc
lon a pod., nemusia zodpovedať ich štandardizovaným hodnotám A, či lonmin, ako
to ilustruje aj priložený Obrázok C.2 a Obrázok C.3. Na rozdiel od postupov štandardi-
zácie parametrov ortodromických trás, sú ich výpočty v prípade loxodróm o niečo
náročnejšie. Tento fakt vyplýva napr. už aj z toho, že Mercatorovo mapové zobraze-
nie neposkytuje mierkou definovateľné vzdialenosti L bodov A‘ a B’ na sfére.

6.1 Štandardizované azimuty A a B

Pramene citované v úvodných odsekoch Kapitoly C. prakticky nezohľadňujú ďalej
uvádzané definície rôznych foriem vyjadrenia smerových uhlov loxodróm. Pritom už
aj z doteraz naznačených súvislostí vyplýva, že:
 uhol  predstavuje orientovaný a doplnkový uhol azimutu A, kým uhol  tvorí
orientovaný a doplnkový uhol azimutu A;
 ich vzťahy môžu, ale nemusia zodpovedať reláciám =A  =A;
 tiež medzi vstupnou A a výstupnou – štandardizovanou - hodnotou azimutu A
môže existovať rovnosť A =A, ale i nerovnosť A A, o čom rozhodujú vstupné
podmienky riešenia.

Obrázok C.2 Ilustrácia vzťahu štandardizovaných hodnôt azimutov a relevant-

ných kurzových uhlov loxodrómy

44
Pri použití známeho vzťahu máme hodnotu štandardizovaného azimutu A danú ako
  , keď A0; 2π) (A.16a)
Hodnotu štandardizovaného reverzného azimutu Ar pritom poskytuje vzťah
  (A.18)
Vzhľadom na už spomenutú rovnosť hodnôt  a  bude tiež platiť, že
 , resp. (C.6.1.1)
 (C.6.1.2)
Úvahy k tejto problematike značne zjednodušuje platnosť nasledovných relácií:
, ako aj (C.6.1.3)
(C.6.1.4)

6.2 Štandardizovaná hodnota lonmin

Ako už bolo spomenuté v komentári k rovnici (A.7), hodnota veličiny lon môže na-
dobúdať rozsah lon(-2π;2π).

Obrázok C.3 Vzťah vstupnej  A a štandardizovanej hodnotyA azimutov ako aj rele-

vantných rozdielov dĺžkových súradníc lon a lonmin trajektórie priesto-
rovej špirálovitej loxodrómy v Mercatorovej súradnej sústave
Ak je teda napr. z výpočtu na základe vzťahu (A.7) známa hodnota veličiny lon, naj-
jednoduchší postup pre takúto úpravu spočíva vo využití transformačnej rovnosti
(A.8c)

45
Pri vstupných hodnotách L,   A, resp. latB  latA cos 0 sa neznáma hodnota
lon dá vypočítať využitím rovníc (C.3.3) a (C.4.1) v podobe
 (C.6.2.1)
Tá sa nakoniec pomocou vzťahu (A.8c) transformuje v zmysle lonlonmin. Nazna-
čené algoritmy pritom ilustruje aj priložený Obrázok C.4.

Vstupná hodnota lon(-2π;2π) sa nehodí ani pre výpočet hodnoty Lmin podľa vzťahu
(C.5.5) pre loxodrómy, ktoré majú charakter malých kružníc a preto je ju potrebné
upraviť tak, aby jej štandardizovaná hodnota spĺňala podmienku lonmin(- π;π. Túto
myšlienku vizualizuje aj Obrázok C.4.

Obrázok C.4 Vzťah vstupnej  A a štandardizovanej hodnotyA azimutov ako aj rele-

vantných rozdielov dĺžkových súradníc lon a lonmin trajektórie loxod-
rómy v tvare malej kružnice (rovnobežky) v Mercatorovej súradnej sús-
tave
Pri známej hodnote veličiny L a pre latA= latB podľa vzťahu vzťah (C.5.5) dostaneme
(C.6.2.2)
Pritom rovnica (C.6.3.1) pre cos = 0 poskytne hodnotu lat=0 latB = latA, typickú
pre loxodrómu v tvare malej kružnice. Uvádzané okrajové podmienky teda avizujú, že
analyzovaný úsek ortodrómy leží na rovnobežke a hodnota lonposkytne o to väč-
šiu absolútnu hodnotu vzájomnej vzdialenosti L okrajových bodov A‘ a B‘ loxodrómy,
čím sa daná rovnobežka nachádza bližšie k rovníku.

46
Nakoľko platí, že L0  rZ0 a pre hodnoty latA B z ich definičného rozpätia je
cos latA B0, rovnica (C.6.2.2) vráti výsledok, ktorého rozpätie hodnôt závisí od vlože-
nej hodnoty L a teda nemusí vyhovovať podmienke lon0;.
Následne je potrebné ešte určiť aj znamienko výsledkulon. Nakoľko loxodróma
prebieha po rovnobežke, potom pre L 0  latA= latB a pre vstupné hodnoty A
kurzového uhla  alebo azimutu A (kedy môže a nemusí platiť, že  =,A =A) platia
pri určovaní znamienka hodnoty lon tieto logické relácie:
 pre  A = π/2  lon0
 pre ( π/2 A = 3/2 π) lon0
Hodnotu lon s takto určeným znamienkom je potrebné ešte prepočítať pomocou
rovnice (A.8c) na hodnotu lonmin, ktorá už zodpovedá podmienke lonmin0;.
Zároveň tiež platí, že ak sa za uvedených okrajových podmienok riešenia do rovnice
(C.6.2.2) dosadí hodnota Lmin, pričom pre latAB(-π/2;π/2) je cos latAB = cos latAB,
potom na základe nej dostávame rovnosť
(C.6.2.3)
Ak zvážime, že A, tak pre takto definované hodnoty  platia pri určovaní zna-
mienka hodnoty lonmin zase nasledovné logické relácie:
 ak A = π/2 lonmin  0
 ak ( π/2 A = 3/2 π)  lonmin  0

Pri platnosti okrajovej podmienky cos=0 Δlat=0 latA  latB=0 sa príslušná rov-
nobežníková (malá) kružnica stáva veľkou kružnicou zvanou rovník. Vtedy aj vzťah
(C.5.5) degeneruje na tvar rovnice typu (A.1) a udáva dĺžku L veľkej kružnice, ktorej
stred je totožný so stredom S Zeme.
Po určení znamienka hodnoty Δlon, ktorej postup výpočtu vyplýva vzťahu (C.6.2.2), sa
hodnota Δlonmin dá vyčísliť podľa vzťahu
(A.8c)
Po dosadení takto získanej hodnoty lonmin do vzťahu (C.5.5) platí, že
(C.6.2.4)

47
Z analýzy tohto vzťahu vyplýva, že pre latA= latB:
 Ak latAB=/2  Lmin =0  A‘ B’, pričom oba uvedené body ležia na niektorom
z pólov, nemajú ďalšie výpočty už žiadnu relevanciu.
 Ak latAB=0 
V súlade so vzťahom (B.c.1) vzdialenosť Lmin za týchto podmienok predstavuje dĺž-
ku najkratšej vzdialenosti medzi bodmi A‘ a B’ na veľkej kružnici – rovníku – a jej
takto určený výsek súčasne predstavuje aj časť ortodrómy.

6.3 Štandardizovaná hodnota latmin

Hodnota vstupnej veličiny lat = latB – latA z titulu svojho definičného rozsahu
lat(-π;π) spĺňa kritériá pre štandardizovanú hodnotu tak v prípade riešení úloh,
týkajúcich sa ortodróm, ako aj zadaní z oblasti loxodróm, ktoré prebiehajú po priesto-
rovej špirále. Pri vstupných hodnotách latAB(-π/2;π/2) logicky nemôže nastať stav,
kedy by došlo k prekročeniu uvádzaného rozsahu veličiny lat a preto aj vždy platí
totožnosť veličín lat  latmin.
Na rozdiel od ortodróm, veličina lat tu však predstavuje rozdiel šírkových súradníc
iba na sfére, kým v mapovom zobrazení ju zastupuje veličina  , ktorá v zmysle pra-
vej strany rovnice (C.3.2) predstavuje transformovaný rozdiel zemepisných šírok
(v angl. označovaný ako „stretched latitude difference“).
Pri vstupnej hodnote L a pre latB  latA cos 0, vieme hodnotu lat špirálovito
prebiehajúcej loxodrómy po úprave rovnice (C.5.4) vyjadriť ako
(C.6.3.1)
Pri uvažovaní totožností A a zároveň aj splnenia nasledovných podmienok:
 (0;/2)(3/2;2) cos0  lat0 , resp.
 (/2; 3/2) cos0  lat0,
môžeme vzťah (C.6.3.1) zapísať v podobe
(C.6.3.2a)
Pri rovnakých alternatívach rozsahov hodnôt veličiny , avšak pri jej totožnosti
s ďalšími kurzovými veličinami v zmysle A, platí aj rovnosť

48
 (C.6.3.2b)
Slovná interpretácia ostatných dvoch vzťahov potom poskytuje dôležitý záver pre
prax vyčísľovania hodnôt ostatných charakteristík loxodrómy so špirálovitým priebe-
hom v nasledovnom znení: Bez ohľadu na to, či k postupu z počiatočného bodu A‘ do
koncového bodu B‘ úseku loxodrómy zvolíme dlhšiu trasu L pod kurzovým uhlom 
pôvodnej priestorovej špirály alebo ju prekonáme po minimálnej dĺžke dráhy Lmin pod
kurzovým uhlom  kratšej špirály, hodnoty súradníc cieľového bodu latB a lonB, ako aj
rozdielu ich šírkových súradníc lat = latB – latA  budú rovnaké.
Pri už známych hodnotách L alebo Lmin pomocou vzťahov (C.6.3.2a ), resp. (C.6.3.2b )
vypočítame aj zodpovedajúce hodnoty Δlat(0; Δlatmax.
Na ich základe hodnotu šírkovej súradnice latB potom poskytne vzťah
(A.5b)
Nasleduje výpočet hodnoty  podľa už tiež známeho vzťahu
(C.3.3)
Adaptácia vzťahu (C.3.2) v podobe
(C.6.3.3)
poskytuje potom hodnotu rozdielu lon dĺžkových súradníc lonA a lonB.
Pomocou hodnoty lonmin, ktorú následne vracia rovnica
, (A.8c)
potom na základe vzťahu (C.4.2) vypočítame štandardizovanú hodnotu doplnkového
uhla , keď tu platí
 (C.6.3.5)
Adaptáciou rovnice (C.5.4) pri použití práve vypočítanej hodnoty  dostaneme už
hľadanú štandardizovanú hodnotu minimálnej vzdialenosti Lmin bodov A‘ a B‘
, (C.6.3.6)
ako aj hodnotu štandardizovaného azimutuA , keď využijeme vzťah
  (A.16a)
Ako to prezentuje tvar zápisu rovnice pre výpočet hodnoty Lmin, pri minimálnej hod-
note lat (pozri predchádzajúce vysvetlenie) a pri cos0   cos1, ju vzťah (C.5.4)

49
poskytne iba v prípade, ak platí, že =A, tzn. v predmetnom vzťahu použijeme iba
štandardizované hodnoty spomenutých smerových uhlov.
Pokiaľ pri testovaní spomenutých okrajových podmienok riešenia bude  cos=1, tak
je to znakom, že trasa postupu leží na veľkej kružnici – poludníku – a výpočet hodnoty
Lmin sa realizuje algoritmom pre ortodrómu, ktorý je popísaný v stati c. Kapitoly B.

7. Osobitosti loxodróm tvaru priestorových špirál

Obrázok C.5 Vzťah kosínusu vstupnej hodnoty A azimutu trajektórie loxodrómy

v tvare priestorovej špirály (čierna súvislá čiara) a malej kružnice (rovno-
bežky – červené body) v Mercatorovej súradnej sústave
Z Obrázka C.5, ako aj z analýzy vzťahu (C.5.4) vyplýva, že pri splnení vstupných pod-
mienok cos0   cos 1 loxodróma prebieha po priestorovej špirále, ktorá je
ohraničená severným N a južným S pólom Zeme.
Ako už bolo konštatované v úvode v rámci prezentácie možných typov loxodróm,
vzdialenosť LNS medzi nimi nadobúda na špirálovej loxodróme vždy konečnú hodno-
tu. Ak potom na nej zvolíme počiatočný bod jej úseku A‘, aj ten bude od pólov Zeme
vzdialený o definovanú hodnotu LAN alebo LAS.
Ak pritom vzdialenosť L medzi bodmi A‘ a B‘ predstavuje v danom zadaní vstupnú
hodnotu a teda nezávisle premennú, tak si táto vyžaduje relevantnú kontrolu. Jej úče-
lom je eliminácia možnosti vzniku nesprávneho výsledku riešenej úlohy v dôsledku
zadania irelevantnej hodnoty L už v štádiu jej vstupu do výpočtu, ktorá pre jej maxi-
málne prípustnú hodnotu Lmax nespĺňa testovaciu podmienku
50
 (C.7.1)
Pokiaľ sa však jedná o vypočítanú hodnotu L (závisle premennú), môže platiť aj rov-
nosť L = Lmax, tzn. pri porovnaní hodnôt L a Lmin príslušná testovacia podmienka na-
dobúda podobu
(C.7.2)
V krajnom prípade, kedy cosA  =1 (zelené body na Obrázku C.5) a trasa postupu
prebieha pod uhlom A =0  A=, možno túto považovať tak za ortodrómu tvaru veľ-
kej kružnice, ako aj loxodrómu, rovnica (C.5.4) nadobúda tvar

(C.7.3)

Obrázok C.6 Veličiny latAN a latAS, ktoré určujú maximálne prípustnú hodnotu vy-
počítanej vzdialenosti Lmax hraničných bodov A‘ a B‘ úseku loxodrómy
Takto vyčíslená hodnota L predstavuje maximálnu vzdialenosť dvoch bodov A‘ a B‘ na
poludníku (veľkej kružnici) sféry o polomere rZ, ktoré vykazujú hodnotu absolútneho
rozdielu ich šírkových súradníc Nakoľko pri takomto postupe výpočtu nie

51
je potrebné definovať ich dĺžkové súradnice (napr. lonA a lonB), rovnica (C.7.3) dovoľu-
je vypočítať aj vzdialenosť L = Lmax dvoch zemských pólov N a S.

Pri splnení podmienky: cosA vbode A‘ (zelená grafika na Obrázku C.6, I. a IV.
kvadrant Obrázok C.5 ) a pri polomere Zeme rZ  0, maximálnu dĺžku LAN jej úseku
medzi východiskovým A‘ bodom a severným pólom N určuje rozdiel ΔlatAN šírkových
súradníc latA bodu A‘ a severného pólu latN=/2. Za týchto vstupných hodnotu veliči-
ny ΔlatAN vyjadruje vzťah
(C.7.2a)
Naopak, pri platnosti cosA  0 (modrá grafika na Obrázku C.6 , II. a III. kvadrant Ob-
rázok C.5) je potrebné uvažovať zase hodnotu rozdielu šírkových súradníc latA bodu
A‘ a južného pólu latS=-/2, ktorý dáva hodnotu veličiny ΔlatAS ako
(C.7.2b)
Pri využití znamienka SGN hodnoty cosA sa zlúčením rovníc (C.7.2a) a (C.6.10d) dá
pre účely ďalšieho výpočtu rozdielu šírkových súradníc latA bodu A‘ a pólu P NS
vytvoriť zovšeobecnený tvar predchádzajúcich dvoch rovníc v podobe
(C.7.2c)
V súlade so vzťahom (C.5.4) potom hodnotu veličiny Lmax určuje výraz
(C.7.3)
Poznatky aktuálne prezentovaného odseku sa dajú potom zhrnúť nasledovne:
Pri splnení podmienky, podľa ktorej A‘ B’, resp. definície priebehu priestorovej špi-
rálovitej loxodrómy od pólu k pólu vyplýva, že
 (C.7.4)
Nakoľko hodnota veličiny Lmax vyjadruje neprekročiteľnú vstupnú hodnotu vzdialenos-
ti L dvoch bodov A‘ a B‘ na loxodróme diskutovaného typu, potom dostávame finálnu
reláciu vzťahov diskutovaných dĺžkových veličín v tvare
0  Lmin  L < Lmax (C.7.5)
Ak však veličina L predstavuje výstup z výpočtu, jej hodnota spĺňa relačný vzťah
0  Lmin  L  Lmax (C.7.6)

52
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že uvažovanie hodnôt L> Lmax (či už v úlohe
vstupných, alebo aj výstupných veličín) - keďže loxodróma môže dosahovať nanajvýš
hodnotu konečnej dĺžky Lmax – by bolo úplne nelogické.

8. Osobitosti loxodróm tvaru malých kružníc

Loxodrómu, ktorú tvorí malá kružnica, charakterizujú hodnoty  latAB, ktoré sa na-
chádzajú v rozpätí  latAB(0;/2). Vtedy pre ňu platia aj nasledovné vzťahy:
 Analogicky k veličine LZ, ktorá v tejto práci reprezentuje dĺžku (obvod) veľkej kruž-
nice, zavedieme veličinu dĺžky (obvodu) LRov malej kružnice (rovnobežky).
Vzhľadom na platnosť vzťahu (C.5.6) potom pre  latAB(0;/2) máme
(C.6.8.1)
Hodnota polomeru rRov malej kružnice (rovnobežky) je pritom daná vzťahom
(C.6.8.2)
Dĺžka Lp polovice jej obvodu bude mať – analogicky ku vzťahu (B.c.3) - hodnotu
(C.6.8.3)
 Za uvedených vstupných podmienok riešenia a pri vstupnej hodnote vzdialenosti L
dvoch bodov A‘ a B‘ bude popri vzťahu(C.6.2.4) a v súlade so vzťahom (B.c.4) pre
výpočet ich minimálnej vzdialenosti Lmin platiť aj praktickejší tvar rovnice pre jej vý-
počet v podobe
(C.6.8.4)
 Počet celistvých násobkov k vstupnej hodnoty vzdialenosti L dvoch bodov A‘ a B‘
voči hodnote poloviny LP dĺžky LRov malej kružnice, keď kN0, vyjadríme pomocou
výrazu, platného aj v prípade ortodróm ako

(B.c.5)

 Ak vstupné hodnoty azimutov A a B udávajú hodnoty kurzov postupu po dráhe

z bodov A’, resp. B‘ po pôvodnej (vstupnej) dĺžke L úseku loxodrómy, potom ich
štandardizované hodnoty A alebo B na úseku A‘-B‘ loxodrómy získame v zmysle
vzťahov, platných v rovnakom tvare aj pre ortodrómy, keď aj tu bude platiť, že
, resp. (B.c.6a)

53
  (B.c.6b)
V zmysle svojej definície takto získané hodnoty spomínaných azimutov vyjadrujú už
hodnoty kurzov postupu z uvádzaných koncových bodov po najkratšej trase dĺžky Lmin,
ktorá spája koncové body A‘ a B’ loxodrómy tvaru malej kružnice.

9. Výpočet parametrov medziľahlého bodu X‘ úseku A‘ B‘ loxodrómy

Obdobne, ako tomu bolo v prípade ortodrómy, aj zadanie úlohy predmetného typu
môže obsahovať požiadavku na výpočet hodnôt LXmin, latX a lonX.
Pri danej hodnote f, keď f(0;1), hodnotu vzdialenosti LXmin bodov X‘ a A‘ udáva vzťah
(B.c.8)
Z predošlej rovnice potom vyplýva, že
(C.9.1)
Analogicky ku vzťahu (A.4) bude pre rozdiel latX šírkových súradníc latX a latA platiť
(C.9.2)
Zlúčením vzťahov (C.9.1) a (C.6.6) pre výpočet hodnoty latX dostaneme vzťah
(C.9.3)
Vzhľadom na platnosť vzťahu (A.5b) potom pre výpočet hodnoty latX platí
(C.9.4)
Ďalej pomocou vzťahu (C.3.3) vyjadríme hodnotu veličiny X ako
(C.9.5)
Pri splnení podmienky latA latX  X0 sa adaptáciou vzťahu (C.3.2) alebo (C.6.2.1)
na vstupnú veličinu X dá rozdiel lonX dĺžkových súradníc lonX a lonA bodov X‘ a A‘
pri štandardizovaných smerových uhloch A úseku loxodrómy vyjadriť ako
(C.9.6)
Vzťahy (C.9.3) a (C.9.4) numericky nezlyhajú ani v prípade, ak Lmin  0  latA= latX,
avšak výsledok výpočtu podľa vzťahu (C.9.5) predstavuje hodnotu X=0. Tá by sa
mala dosadiť potom do vzťahu (C.6.2.1), ktorý však za týchto vstupných podmienok
výpočtu obsahuje už aj tak nedefinovanú hodnotu tan a preto výpočet hodnoty
lonX touto cestou realizovateľný nie je.

54
Preto pri výskyte kombinácie vstupných podmienok Lmin  0  latA= latX výpočet hod-
noty lonX ponúka iba upravený vzťah (C.6.2.3). Pretože pre vstupné hodnoty
latAX(-π/2;π/2) je cos latAX= cos latAX, na základe neho dostávame rovnosť
(C.9.7)
Pri vstupnej podmienke latA= latX sa môžu vyskytnúť ďalej uvádzané alternatívy hod-
nôt smerového uhla A. Pritom pri určovaní znamienka hodnoty lonX pre takto
vymedzené hodnoty  platia zase nasledovné logické relácie:
 ak A =π/2 lonX  0
 ak ( π/2 A =3/2 π) lonX  0
Najjednoduchší postup výpočtu hodnoty lonX však vychádza z faktu, že už v rámci
krokov odseku f. sa získala hodnota veličiny lonmin. Za ostatne uvedenej okrajovej
podmienky riešenia úlohy porovnanie vzťahov (C.6.2.3) a (C.9.7) pri už známom zna-
mienku hodnoty lonmin a pri zohľadnení vzťahov (B.c.8) poskytuje vzťah
(C.9.8)
Bez ohľadu na predchádzajúci postup vyčíslenia hodnoty ΔlonX , hodnotu dĺžkovej
súradnice lonX bodu X‘ po adaptácii vzťahu (A.8b) nakoniec získame ako
(B.c.13)

55
TYPOVÉ ÚLOHY Z OBLASTI GEODETICKÝCH VÝPOČTOV

Úvod
Účelom tejto časti príručky je zhrnutie iba toho okruhu informácií, ktorý je nutný
pre pochopenie a vyriešeniu aktuálne riešenej typovej úlohy. Preto je koncipovaná
relatívne nezávisle od predchádzajúcich častí práce, čím môže poslúžiť okruhu čitate-
ľov, ktorých prvotným záujmom je iba získanie bezprostredne nutných informácií pre
úspešné vyriešenie konkrétnych úloh bez toho, aby sa bližšie oboznamovali s odvo-
dením použitých vzťahov.
Z možných príkladov riešení sú tu prezentované tie, ktoré by mohli predstavovať naj-
frekventovanejšie problémy v oblasti navigácie a geodetických výpočtov.
Pre zvýšenie názornosti sú vo formulácii zadania a jeho sprievodnej schéme symboly
vstupných veličín(parametrov danej úlohy) zvýraznené zelenou, kým v prípade vý-
stupných veličín (výsledkov riešenia) túto úlohu plní červená farba.
V popisoch výpočtových postupov sú finálne rovnice, nutné pre daný krok výpočtu,
zvýraznené tučnou kurzívou.
Vzťahy k výpočtovým krokom riešenia prezentovaných úloh, sú číslované nasledov-
ným spôsobom:
 pokiaľ vzťah ešte nebol uvedený v predchádzajúcich častiach príručky, je mu prira-
dené označenie, ktoré pozostáva z čísla úlohy, alfabetického znaku (a – ortodróma,
b – loxodróma) a poradového čísla (Príklad: prvý vzťah v rámci Úlohy I., ktorý sa tý-
ka riešenia pre ortodrómu, bude mať označenie I.a.1);
 ak sa daný krok riešenia opiera o vzťah, ktorý bol už uvedený v niektorej predchá-
dzajúcej časti textu teoretických kapitol A.-C., v popise riešenia danej úlohy sa uve-
die pod svojim pôvodným číselným označením;
 aby čitateľ nemusel v príručke spätne vyhľadávať predchádzajúce informácie, na
ktoré sa odkazujú jednotlivé kroky algoritmu, sú tu tieto uvádzané aj s komentármi
hoci aj opakovane a sú im priraďované pôvodné alfanumerické označenia pre prí-
pad, že by sa predsa len ukázala potreba ozrejmenia súvislostí, ktoré viedli k ich
odvodeniu.
56
Realizácia ďalej uvádzaných výpočtov predpokladá splnenie nasledovných vstupných
podmienok:
 uhlové veličiny (súradnice bodov, azimuty) majú v ich vstupnej podobe rozmer
stupne [deg], kým v samotných výpočtoch sa musia ich hodnoty transformovať do
oblúkového fyzikálneho rozmeru radián [rad]. Kvôli jednoduchšej interpretácii zís-
kaných výsledkov výpočtu sa výstupné hodnoty týchto veličín opäť transformujú
do rozmeru stupne;
 dĺžkové veličiny ako L alebo Lmin môžu mať rozmer vstupných a výstupných hodnôt
aj v kilometroch [km], či iných dĺžkových jednotkách podľa účelu výpočtu (napr.
námorné míle –mi a pod.), avšak v procese výpočtov musia mať rozmer metre [m];
 ak si počiatočný bod úseku ortodrómy alebo loxodrómy všeobecne označíme ako
H1 a koncový ako H2 (ktoré sú v konkrétnych zadaniach ďalej uvádzaných úloh
symbolizované napr. písmenami A,B,X,Q, atď.), potom riešiteľnosť úlohy je vždy
založená na podmienke H1 H2, tzn. (latH1 latH2)  (lonH1 lonH2), tzn. riešenie má
zmysel iba v prípade nenulovej minimálnej vzdialenosti Lmin 0 bodov H1 a H2;
 vstupné hodnoty šírkových súradníc hraničných bodov H musia v súlade s predchá-
dzajúcou špecifikáciou spĺňať podmienky latH0;/2) pre severnú a latH(0;-/2)
pre južnú zemepisnú šírku, kým pre vstupné hodnoty ich dĺžkových súradníc zase
platí, že sa dodržiava uzancia lonH0; pre východnú a lonH(0;-) pre západnú
zemepisnú dĺžku;
 ak si indexom i=1 označíme počiatočný a indexom i=2 koncový bod Hij úseku j.-tej
ortodrómy alebo loxodrómy, potom v úlohách, v ktorých figuruje počet j 2 ortod-
róm alebo loxodróm, sa nemôže vyskytnúť prípad súčasnej rovnosti oboch hodnôt
súradníc latHij a lonHij hraničných bodov Hij.

57
Riešenie úlohy typu I
Zadanie a požiadavky riešenia
1. Dané sú hodnoty latA , lonA , latB, lonB , f

2. Treba vypočítať hodnoty Lmin , A , Ar , B , Br , LX , latX , lonX

a. Riešenie pre ortodrómu

Obrázok I.a.1 Ilustračná schéma zadania úlohy

Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A , B , Ar a Br

Na základe vzťahov (B.b.7) a (C.a.16) môžeme písať

(I.a.1)

Vzhľadom na závery Prílohy ohľadne použiteľnosti funkcie ASIN, nie je vhodné vyčís-
lenie azimutu A opierať o ďalšie spracovanie vzťahu (I.a.1) touto inverznou funkciou.
Vyčíslenie správnej hodnoty  vedie cez použitie vzťahov (B.a.1a) a (B.b.1 až 9), ktoré
poskytnú výraz

(I.a.2)

Porovnaním rovníc (I.a.1) a (I.a.2) potom dostávame vzťah

, (I.a.3)

v ktorom člen cos c vyčíslime s využitím rovníc (C.a.3,B.b.1 až 7) ako

(I.a.4)
Vzťah (I.a.4) po zlúčení s (I.a.3) poskytne rovnicu

, (I.a.5)

58
kde pre hodnotu lon môžeme písať
, keď lon(-2;2 (A.7)
Hodnotu doplnkového uhla  v počiatočnom bode úseku ortodrómy A‘ vieme potom
vyčísliť pomocou vzťahu

(I.a.6)
keď sa vracaná hodnota  bude nachádzať v rozpätí (-;. Pritom členy sinlon
a coslon v dôsledku vlastností použitých trigonometrických funkcií (viď Príloha) vra-
cajú správne odozvy bez ohľadu na to, aký je skutočný rozsah hodnoty ich argumentu
lon podľa vzťahu (A.7).
Pri tejto numerickej aplikácii funkcie ATAN2 sa môžu vyskytnúť nasledovné krajnosti
kombinácií jej argumentov V a Z:
1. Ak V=0  ortodróma prebieha po poludníku, potom pre hodnoty
Z a Z(0;-1 funkcia ATAN2 vracia vždy definované hodnoty .
2. Ak Z=0 a V=0, potom aj (lonA lonB)  (latA latB) AB. Chybové hlásenie pri
použití funkcie ATAN2 už iba iným spôsobom dokladuje aj logickú nedefinovanosť
uhla  pri totožnosti východiskového a cieľového bodu úseku ortodrómy.
3. Ak V0 a Z=0 , kedy lonA lonB a platia podmienky pre súradnice lat v zmysle ďa-
lej uvedeného, tak výstup z (I.a.6) opäť vracia hodnotu  v súlade s predošlými
závermi i logickým očakávaním.
Hodnota  sa transformuje na hodnotu azimutu A v počiatočnom bode A‘ úseku
ortodrómy pomocou vzťahu
(A.16a)
Hodnotu reverzného azimutu Ar poskytuje vzťah v nasledovnom prepise
(A.18)
Analogicky vieme vyjadriť aj hodnotu azimutu B v koncovom bode B‘ úseku ortod-
rómy pri dĺžke oblúka c.
Pre výpočet hodnoty doplnkového uhla  najprv dostávame výraz

59
 ,
(I.a.7)
ktorého analýza stability poskytuje analogické závery, ako v prípade vzťahu (I.a.6).
Za účelom získania finálnej hodnoty B následne použijeme už známy vzťah
, (A.16b)
pričom hodnotu reverzného azimutu Br tiež poskytne vzťah (A.18), keď tu platí ako
(I.a.8)

Výpočet hodnôt najkratších vzdialeností Lmin bodov A‘-B’ a Lx bodov A‘-X’

Výpočet dĺžky Lmin úseku ortodrómy sa realizuje pomocou vzťahu (I.a.4), keď
(I.a.9)
a následného prepočtu v podobe
(B.c.1)
Hodnotu vzdialenosti Lx pri definovanej hodnote f za týchto vstupných podmienok
vyjadruje vzťah (B.c.8)
Z (B.c.1) a (B.c.8) zároveň plynie, že dĺžka oblúka cX medzi bodmi A a X na jednotkovej
sfére bude (B.c.9)

Výpočet hodnôt latX , lonX a lonX

Dĺžku oblúka aX medzi bodmi X a N po inverzii vzťahu (B.a.1a) a pri zohľadnení vzťa-
hov (B.b.2 a 4) udáva výraz
(B.c.10)
Vzťah (B.b.5) nakoniec poskytne hodnotu šírkovej súradnice latX bodu X ako
(B.c.11)
Analogicky k postupu, ktorý viedol k zostrojeniu vzťahov (I.a.1 až 3), resp. (I.a.5), na
vyjadrenie hodnoty lonX dostávame výraz
(B.c.12)
Na základe (A.8b) pre výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonX bodu X potom platí
(B.c.13)

60
b. Riešenie pre loxodrómu

Obrázok I.b.1 Ilustračná schéma zadania úlohy

Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A , B , Ar a Br

Hodnotu štandardizovaného rozdielu šírkových súradníc bodov A‘ a B‘ pri totožnosti

veličín latlatmin udáva vzťah
(A.4)
Následne vyjadríme hodnotu  ako
, (C.3.3)
resp. aj hodnotu lon ako
(A.7)
Ďalej je nutné vykonať transformáciu lonlonmin pomocou vzťahu
(A.8c)
Pomocou takto získaných hodnôt  a lonmin do vzťahu (C.4.2) dostávame výraz pre
výpočet kurzového uhla  ako
 , (C.6.3.5)
ktorý pri vylúčení možnosti výskytu totožnosti bodov A’ B‘ vždy vracia platnú hodno-
tu výstupu . Pomocou nej na základe vzťahov
  (A.16a)
  (A.18)

61
  (C.6.1.1)
 (C.6.1.2)
Vyjadríme aj hodnoty A, Ar, B a Br.

Výpočet hodnôt najkratších vzdialeností Lmin bodov A‘-B’ a Lx bodov A‘-X’

S použitím hodnôt lat, lonmin a A , ktoré sa v zmysle predchádzajúceho odseku
postupne vypočítali pomocou rovníc (A.4), (A.7), (A.8c), (C.6.1.15) a (A.16a), vyjadrí-
me hodnotu Lmin nasledovne:
 pokiaľ cos(A)0, tak hodnotu Lmin určuje vzťah (C.5.4), v ktorom bude  = A

a teda  (I.b.1)
 inak platí (C.5.5)
Ak si to zadanie úlohy vyžaduje a je ako vstupný parameter udaná aj hodnota faktora
f, potom sa parametre úseku loxodrómy medzi bodmi A‘ a B‘ vypočítajú nasledovne:
(B.c.8)
(C.9.3)
(C.9.4)
Ak platí, že latA = latB lat=0, potom hodnotu lonX poskytne jednoduchý vzťah
(I.b.2)
Pokiaľ však latA latX lat0, tak najprv vyjadríme hodnotu veličiny X ako
(C.9.5)
Hodnotu veličiny lonX potom poskytne adaptovaný vzťah (C.9.6) v podobe
(I.b.3)
Finálny výpočet hodnoty súradnice lonX prebehne podľa už známeho vzťahu
(B.c.13)

62
Riešenie úloh typu II

Verzia II.1.a - Riešenie pre ortodrómu

Zadanie a požiadavky riešenia
1. Dané sú hodnoty latA , lonA ,A , L , f

2. Treba vypočítať hodnoty Lmin , latB , lonB , A , Ar , B , B r , LX , latX , lonX

Obrázok II.1.a.1 Schéma zadania úlohy po štandardizácii hodnôt vstupných veličín

Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘- B’

Pre výpočet hodnoty Lmin použijeme známy vzťah
(B.c.4)
Postupne, podľa ďalej uvedených rovníc, vypočítame hodnoty veličín, ktoré budeme
potrebovať pre finálnu štandardizáciu vloženej hodnoty azimutu A

(B.c.3)

(B.c.5)
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A a Ar

Pomocou hodnoty k a vzťahu (B.c.14) sa následne vykoná transformácia AA, keď

pre zadanú hodnotu A a k, vypočítané podľa (B.c.5), platí
(B.c.6a)
Hodnotu reverzného azimutu Ar v bode A‘ potom udáva vzťah (A.18) v podobe
(A.18)
Následne vykonáme aj štandardizáciu vloženej hodnoty B, pričom použijeme vzťah

63
 (B.c.6b)
Analogicky ku vzťahu (A.18) dostaneme hodnotu Br ako
(II.1.a.1)

Výpočet hodnôt súradníc latB a lonB bodu B‘

Úpravou vzťahu (B.c.1) pri hodnote Lmin získame hodnotu dĺžky oblúka c na sfére
s polomerom r = 1 v podobe
(II.1.a.2)
Hodnota latB sa potom na základe vzťahov (B.a.1a) a (A.17c) vyčísli po týchto krokoch:
, (II.1.a.3)
keď vzťah (B.b.5) pre latA(-/2;/2), c(0;, A0;2)  a(0; poskytuje výraz
, pričom latB(-/2;/2). (II.1.a.4)

Po zlúčení vzťahov (B.b.8) až (B.b.13) môžeme hodnotu cos vyčísliť v podobe

(II.1.a.5)

Adaptáciou rovnice (B.b.7) pri zohľadnení vzťahu (A.17a) dostaneme rovnosť

(II.1.a.6)

Porovnaním vzťahov (II.1.a.5) a (II.1.a.6) pri platnosti rovníc (B.b.1) až (B.b.4) dostá-
vame výraz

, (II.1.a.7)

Z neho, analogicky ku vzťahu (B.b.13e), vzhľadom na preukázanú ekvivalenciu medzi

hodnotami uhla  a dĺžkou oblúka lonmin (pozri závery, ktoré vyplývajú z odvodenia
rovníc B.b.9 až B.b.11) dostaneme nakoniec rovnicu
(II.1.a.8)
Z analýzy jej argumentov V a Z funkcie ATAN2 rovnici vyplýva, že pri uvažovaných roz-
sahoch hodnôt vstupných veličín môžu jej argumenty nadobúdať nulové hodnoty pri
nasledovných kombináciách vstupov:
 V=0 ak (  c = /2)   ,
 Z=0 ak c = latB = /2  A=0  A=.

64
Pritom sa ďalším rozborom dá tiež zistiť, že pri žiadnej kombinácii vstupov a ich defi-
novaných rozsahoch nemôže nastať stav, kedy by súčasne bolo Z=0 a V=0.
Pri daných hodnotách rozsahu vstupných parametrov výpočtu je pritom zrejmé, že
pre hodnoty ∆lonmin bude platiť, že:
 v prípade A0;  ∆lonmin0;, kým
 pri A(;2)  ∆lonmin(-;0).
Hodnota dĺžkovej súradnice lonB bodu B sa vyjadrí obmenou vzťahu (A.8.b) ako
(II.1.a.9)

Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov B a Br

Pri už známych údajoch latA a latB potom zase platí
(B.b.5)

(B.b.6)

a následne zo vzťahu (B.b.7) dostaneme

, (II.1.a.10)

resp. podľa kosínusovej vety v zmysle (B.a.2a) máme zase

(II.1.a.11)

Zlúčením predchádzajúcich rovníc pri platnosti vzťahov (A.17a, B.b.1 až B.b.6) máme

(II.1.a.12)

Hodnota uhla  sa s ohľadom na predošlé závery o použití funkcie ATAN2 vyčísli po-
mocou rovnice
(II.1.a.13)
Z analýzy hodnôt, ktoré môžu nadobúdať argumenty V a Z funkcie ATAN2 v rovnici
(II.1.a.13), vyplývajú nasledovné závery:
 V=0 ak c =/2  latA = 0  latB = 0  ortodróma je totožná s rovníkom,
čo platí tiež, ak tiež , tzn. .
 Ak pre veličinu c platí, že c0, potom sa hodnota Z=0 môže vyskytnúť iba ak
latA = /2  (A = 0 A = ) ortodróma je totožná s poludníkom

65
Z uvedenej analýzy, ako aj z numerického preverenia vzťahu (II.1.a.13) pomocou ná-
stroja Riešiteľ MS Excel vyplýva, že sa nemôže vyskytnúť situácia, kedy by zároveň
platilo: V=0 a Z=0, v dôsledku čoho rovnica (II.1.a.13) vráti vždy platnú hodnotu .
Hodnota B sa nakoniec vyjadrí ako
, (A.16b)
kým jeho reverznú hodnotu Br v súlade so vzťahom (A.18) získame pomocou rovnice
 (II.1.a.14)

Výpočet hodnoty vzdialenosti Lx bodov A‘-X’ a súradníc latX a lonX bodu X‘

Postup výpočtu parametrov medziľahlého bodu X‘ úseku ortodrómy, ohraničenej
bodmi A‘ a B‘ je rovnaký, ako bol použitý pri riešení Úlohy I.a s tou obmenou, že vo
vzťahoch (B.c.10 a 12) sú namiesto argumentu  použité tu dostupné hodnoty A.
Pri zadanej hodnote f, keď f(0;1), hodnotu vzdialenosti Lx vyjadruje vzťah

(B.c.8)
Z (B.c.1) a (B.c.8) zároveň plynie, že dĺžka oblúka cX medzi bodmi A a X na jednotkovej
sfére bude (II.1.a.15)
Dĺžku oblúka aX medzi bodmi X a N po inverzii vzťahu (B.a.1a) a pri zohľadnení rovníc
(B.b.2 a 4) udáva výraz
(II.1.a.16)
Analogicky k výrazu (B.b.5) dostávame hodnotu šírkovej súradnice latX bodu X ako
(II.1.a.17)
Postupom, ktorý viedol k zostrojeniu vzťahov (I.a.1 až 3), resp. (I.a.5), pre vyjadrenie
hodnoty lonX nakoniec dostávame výraz
(II.1.a.18)
Nakoľko tento vzťah je analogický k rovnici (II.1.a.8), ohľadne jeho numerickej stabili-
ty taktiež platí, že vracia platnú hodnotu odozvy v celom definičnom rozsahu hodnôt
svojich vstupných veličín.
Na základe (A.8.b) pre výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonX bodu X potom platí
(II.1.a.19)

66
Verzia II.1.b - Riešenie pre loxodrómu
Zadanie a požiadavky riešenia
1. Dané sú hodnoty latA , lonA ,A , L, f

2. Treba vypočítať hodnoty latB , lonB , A , Ar , B , B r , Lmin ,LX , latX , lonX

Obrázok II.1.b.1 Schéma zadania úlohy po štandardizácii hodnôt vstupných veličín

Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosA0)

Najprv určíme hodnotu maximálnej dĺžky Lmax jej úseku medzi počiatočným A‘
a koncovým bodom B‘. Pri daných hodnotách azimutu A v bode A‘ a polomeru Zeme
rz začneme výpočtom hodnôt zodpovedajúceho rozdielu Δlatmax šírkových súradníc
latA bodu A‘ a severného pólu /2. Za týchto vstupných podmienok platí rovnica
(C.7.2c)
V zmysle vzťahu (C.5.4) potom hodnotu veličiny Lmax vypočítame podľa vzťahu
(C.7.3)
Hodnoty vstupných veličín Lmin alebo L musia potom spĺňať podmienku v tvare
0  Lmin  L  Lmax (C.7.5)
Zo vzťahu (C.7.5) teda vyplýva, že prezentovaný výpočtový model si vyžaduje splne-
nie podmienky (C.7.1), inak je ďalšie pokračovanie výpočtov nereálne.
Pomocou hodnoty L, ktorá vyhovuje podmienke (C.7.5), potom v súlade so vzťahom
(C.6.3.2a) pre =A vypočítame hodnotu lat, pre ktorú bude platiť
(II.1.b.1)
67
Nakoniec na výpočet hodnoty latB použijeme výraz
(A.5b)
Ak následný test pravdivosti výrazu  latB = /2 skončí s výsledkom TRUE, potom hod-
nota lonB nie je definovaná, pretože bod B‘ leží na niektorom z pólov Zeme.
Pokiaľ však platí, že  latAB0;/2), potom hodnotu  vyjadríme ako
(C.3.3)
Hodnotu lon pri platnosti (C.6.3.3) dostaneme ako
(II.1.b.3)
Hodnotu lonmin následne vracia rovnica
, (A.8c)
Vzťah (C.4.2) potom pomocou nej poskytne štandardizovanú hodnotu uhla , keď
 (C.6.3.5)
Adaptáciou rovnice (C.5.4) pri použití práve vypočítanej hodnoty  dostaneme už
hľadanú štandardizovanú hodnotu minimálnej vzdialenosti Lmin bodov A‘ a B‘
, (C.6.3.6)
ako aj hodnotu štandardizovaného azimutuA, keď využijeme vzťah
  (A.16a)

Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosA=0)

Zo základnej vstupnej podmienky cosA = 0 vyplýva, že
(II.1.b.2 )
Pri à priori vylúčenej možnosti výskytu vstupnej hodnoty latA =/2, podľa vzťahu
(C.5.5), pre ostatné hodnoty latAB v rozpätí  latAB0;/2) máme
(C.6.2.2)
Tu je ďalej potrebné určiť znamienko výsledkulon. Pre vstupné hodnoty A (ke-
dy môže a nemusí byť zároveň aj A =A) platia v zmysle úvodnej teoretickej časti
k tejto téme pri určovaní znamienka hodnoty lon nasledovné logické relácie:
 pre A = π/2 lon0
 pre A = 3/2 π lon0

68
Pri platnosti vzťahov
, (C.6.8.2)
, (C.6.8.3)
ako aj rovnice (B.c.4) dostávame výraz na výpočet hodnoty Lmin v podobe
(C.6.8.4)
Zároveň vyjadríme aj počet celistvých násobkov k vstupnej hodnoty vzdialenosti L
dvoch bodov A‘ a B‘ voči hodnote poloviny LP dĺžky LRov malej kružnice ako

(B.c.5)

Hodnotu štandardizovaného azimutuA poskytne nakoniec vzťah

(B.c.6a)

Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy

Bez ohľadu na typ loxodrómy, finálny výpočet hodnoty lonB jej koncového bodu B‘ sa
realizuje na základe vzťahu
(A.8.b)
Nakoniec na základe už známej hodnoty štandardizovaného azimutu A s použitím
rovníc
  (A.18)
 (C.6.1.1)
 (C.6.1.2)
vyjadríme ešte štandardizované hodnoty azimutov Ar, B a Br.

Výpočet súradníc latX a lonX bodu X’ a hodnoty vzdialenosti Lx bodov A‘-X’

Ak si to zadanie úlohy vyžaduje a je ako vstupný parameter udaná aj hodnota faktora
f, potom sa na úseku loxodrómy medzi bodmi A‘ a B‘ postupne vypočítajú hodnoty
ďalej uvádzaných veličín
(C.9.3)
(C.9.4)

Ďalej pomocou vzťahu (C.3.3) vyjadríme hodnotu veličiny X ako

69
 (C.9.5)
Ak latA latX X0 (loxodróma tvaru priestorovej špirály), potom rozdiel lonX
hodnôt dĺžkových súradníc lonX a lonA bodov X‘ a A‘ pri štandardizovanej hodnote
smerového uhla A úseku loxodrómy vyjadríme ako
(C.9.6)
Naopak, pre latA= latX (loxodróma tvaru malej kružnice) pri už známej hodnote lon,
ktorú sme vyjadrili v predchádzajúcom výpočte, pomocou rovnice (A.8c) vypočítame
hodnotu lonmin ako
(A.8c)
a tú potom použijeme v rovnici na výpočet hodnoty lonX v podobe
(C.9.8)
Nezávisle od predchádzajúceho postupu výpočtu hodnoty lonX vykonáme finálny
výpočet hodnoty lonX podľa vzťahu
(B.c.13)
Najkratšiu vzdialenosť LX bodu X‘ od bodu A‘ pritom udáva vzťah

(B.c.8)

70
Verzia II.2.a - Riešenie pre ortodrómu
Zadanie a požiadavky riešenia
1. Dané sú hodnoty latA , lonA ,B , L, f

2. Treba vypočítať hodnoty latB , lonB , A , Ar, B , Br , Lmin , LX ,latX, lonX

Obrázok II.2.a.1 Schéma zadania úlohy po štandardizácii hodnôt vstupných veličín

a) Analytický postup riešenia

Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘-B’
V prvom kroku sa na základe známej hodnoty L pomocou vzťahov

(B.c.3)

určí jeho štandardizovaná hodnota Lmin

(B.c.4)
a následne aj dĺžka oblúka c na sfére s r = 1 v podobe

(II.1.a.1)

Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov B a Br

Následne vykonáme aj štandardizáciu vloženej hodnoty B, pričom použijeme vzťah
(B.c.5)
a následne v zmysle všeobecného tvaru rovnice (B.c.6b) vyčíslime aj
, (B.c.6b)
Pokračujeme na základe vzťahu (A.18) a pomocou neho dostaneme hodnotu Br ako
(I.a.8)

71
Výpočet hodnôt ∆lat a latB
Pri odvodzovaní relevantných vzťahov budeme vychádzať z nasledovného zobrazenia
možných výskytov priebehu úseku c loxodrómy na jednotkovej sfére.

Obrázok II.2.a.2 Schéma vzájomného vzťahu orientovaných smerových uhlov

a azimutov úseku c ortodrómy v kvadrantoch I.-IV. azimutu αA

Z logických vzťahov B=/2  B=3/2 latB = latA lat=0 priamo vyplýva hľadaná
hodnota veličiny lat, čím odpadá potreba realizácie ďalej uvádzaných výpočtových
postupov.
Pri všetkých ostatných vstupných hodnotách B, vzhľadom na formuláciu sínusovej
vety podľa (B.b.7), dostaneme v podmienkach pravouhlého sférického ADB rovnicu
(II.2.a.2)
Z nej po úprave pri hodnote  =/2 vznikne vzťah
(II.2.a.3)
Na základe rovnice (B.a.3b) za rovnakých vstupných podmienok zároveň platí rovnica
, (II.2.a.4)
ktorá po zjednodušení a úpravách poskytne výraz
(II.2.a.5)
Zlúčením vzťahov (II.2.a.3) a (II.2.a.5) potom dostávame rovnicu
(II.2.a.6)
Pri platnosti vzťahu (B.a.3a) za rovnakých vstupných podmienok pritom platí

72
 , z čoho (II.2.a.7)
(II.2.a.8)
Vzájomným porovnaním rovníc (II.2.a.6) a (II.2.a.8) tak dostaneme
(II.2.a.9)
Nakoľko vypočítaná hodnota lat pri vloženej hodnote latA(-/2;/2) musí spĺňať
podmienku lat(-;), jej správnu hodnotu dostaneme pomocou vzťahu
(II.2.a.10a)
Pri platnosti rovníc (A.15c,d) a pri zohľadnení Obrázka II.2.a.2 vieme hodnoty cos‘
v rovnici (II.2.a.10a) vyjadriť v zmysle nasledovnej relačnej tabuľky:

Tabuľka II.2.a.1 Relačná tabuľka vybraných funkčných hodnôt ‘ v závislosti od hod-

nôt štandardizovaných azimutov αA a B
Rozsah A Rozsah B ‘ Rozsah ‘ sin‘ cos‘ tan‘
  - sinB 
0; - cosB
  ) sinB
   - sinB
(;2) cosB
 sinB

Ak B  B latAlatB lat0;-),

resp. ak B  B  latBlatA lat(0;),
potom vyjadrenie hodnôt lat pre celé uvádzané rozsahy hodnôt štandardizovaných
azimutov αA a B nakoniec umožňuje vzťah
(II.2.a.10b)
Tento neposkytne platný výsledok výpočtu iba pri súbehu vstupných podmienok:
c = /2= /2, t.j. ak B = /2  B = 3/2.
Výskyt takejto situácie však vylučuje už test, vykonaný v úvode tohto postupu.
Na finálny výpočet hodnoty latB nakoniec použijeme výraz
, kedy latB(-/2;/2) (A.5)

73
Výpočet hodnôt ∆lonmin a lonB
Ak platí, že B=0  B= ∆lonmin =0 lonB = lonA , potom ďalej uvádzané kroky vý-
počtu na vyjadrenie hodnoty ∆lonmin logicky nie je potrebné realizovať.
Za iných vstupných podmienok, vzhľadom na formuláciu sínusovej vety podľa (B.b.7),
pri rovnosti  = ∆lonmin pre všeobecný sférický trojuholník so základňou c  AB
a vrcholovým uhlom  platí vzťah
, (II.2.a.11)
kde  predstavuje veličinu doplnkového uhla k azimutu B.
Ďalej na základe vzťahu (B.a.3a) platí
(II.2.a.12)
Porovnaním predchádzajúcich dvoch vzťahov dostávame

(II.2.a.13)
Keďže vypočítaná hodnota lonmin patrí do rozsahu ∆lon(-; a platí vzťah
 , (A.17b)
tak nakoniec máme
(II.2.a.14)
Pri danom rozsahu vstupných hodnôt veličín c(0;, latA(-/2;/2), latB(-/2;/2)
a B0;2) je zrejmé, že pri žiadnej kombinácii ich hodnôt z uvádzaných rozsahov
nemôže nastať situácia, kedy by zároveň platilo, že Z=0V=0 a teda hrozilo zlyhanie
výpočtu podľa uvádzanej rovnice (II.2.a.14).
Nakoniec podľa už známeho vzťahu vypočítame hodnotu lonB ako
(A.8b)

Výpočet hodnôt doplnkového uhla  a azimutov A a Ar

Na základe vzťahu (B.b.7) dostaneme

, (II.2.a.15)

resp. podľa kosínusovej vety v zmysle (B.a.1a) máme zase

(II.2.a.16)

74
Po ich zlúčení pri platnosti vzťahov (A.17b,B.b.1 až B.b.6) platí

(II.2.a.17)

Hodnota uhla α sa pri platnosti predošlých záverov o použití funkcie ATAN2 vyčísli
pomocou rovnice
(II.2.a.18)
Záverečný výpočet hodnôt A a Ar pre (-; sa realizuje pomocou vzťahov
,resp. (A.16a)
(A.18)

Diskusia k analytickému postupu riešenia danej úlohy

Výpočtové overenie predstaveného matematického aparátu poukázalo na jeho ob-
medzenú použiteľnosť pre väčšie hodnoty vzdialeností Lmin bodov A‘-B‘. Dostatočná
presnosť sa pritom dá pomocou neho dosiahnuť pre Lmin100 km, kým s narastaním
hodnoty tejto veličiny rastie aj chyba výpočtu. Príčina tohto javu tkvie v nepomere
medzi obmedzenými numerickými možnosťami aplikácie MS Excel a relatívnej zloži-
tosti vzťahov (II.2.a.10b) a (II.2.a.14). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa predstavený
analytický model dá spoľahlivo aplikovať iba na výpočty v rámci geocachingu, kde sa
pripúšťajú vzdialenosti Lmin nanajvýš rádovo niekoľko desiatok km. Naopak, v prípade
snahy o riešenie zadaní v globálnom meradle takýto prístup poskytuje už neakcepto-
vateľne nepresné výsledky.

b) Iteračný postup riešenia

Ako už vyplýva z predchádzajúcich častí tejto príručky, hodnota rozdielu  (0;
hodnôt azimutov A a B závisí od hodnoty dĺžky Lmin úseku ortodrómy medzi bodmi
A‘ B‘, ako aj od hodnôt ich súradníc latA a lonA, resp. latB a lonB. Preto známa poloha
bodu A‘, vzdialenosť Lmin a hodnota azimutu B v bode B‘ sú údaje, ktoré dovoľujú
jednoznačne určiť hodnotu súradníc latB a lonB koncového bodu B’ úseku ortodrómy.
Na základe predchádzajúceho poznatku o obmedzenej použiteľnosti analytického
modelu riešenia predmetnej úlohy je nasledujúci výpočtový postup koncipovaný už

75
tak, aby sa vyhol tomuto nedostatku a spracováva ju postupom, založených väčšinou
na jednoduchších rovniciach z riešenia predchádzajúcej Úlohy I.
Za daných vstupných a okrajových podmienok predmetného zadania však tieto neu-
možňujú explicitné vyjadrenie hľadaných hodnôt výstupných veličín. Uvádzaný pos-
tup preto používa kombináciu analytického a iteračného prístupu v zmysle ďalej uvá-
dzaných krokov. Pri jeho realizácii pomocou aplikácie MS Excel môže byť síce pri nie-
ktorých kombináciách vstupných podmienok priebeh výpočtu pomalší, než je tomu
v predchádzajúcom prípade analytického modelu, pri konštantnej presnosti výsledku
výpočtu výstupných veličín je však použiteľný bez akýchkoľvek obmedzení hodnôt
vstupných veličín.

Výpočet hodnoty najkratšej vzdialenosti Lmin bodov A‘-B’

V prvom kroku sa na základe známej hodnoty L pomocou vzťahu
(B.c.4)
určí jeho štandardizovaná hodnota Lmin a následne aj dĺžka oblúka c na sfére
s polomerom r = 1 v podobe

(II.1.a.2)

Výpočet hodnôt doplnkového uhla  a štandardizovaných azimutov B a Br

Pomocou už zavedených vzťahov

(B.c.3)

(B.c.5)
Pomocou hodnoty k a vzťahu (C.b.14) sa vykoná transformácia BB, keď platí
(B.c.6b)
Podľa bodu 4. Kapitoly A pre vzťah doplnkového uhla  a štandardizovaného azimutu
B pritom platia vzťahy
pre B0;)  (-;0 (A.15c)
pre B;2)  (0; (A.15d)
Hodnotu reverzného (priebežného) azimutu Br potom poskytne vzťah
(I.a.12)

76
Výpočet hodnoty súradnice latB bodu B‘
Postup vychádza z rovnice
, (B.a.2a)
ktorá sa v zmysle vzťahov (B.b.1 až B.b.4) dá prepísať do tvaru
(II.2.a.18)
Prvý krok riešenia spočíva v nájdení takej hodnoty latB(-/2;/2), ktorá podľa vzťahu
(II.2.a.19)
poskytne hodnotu Dif ≤ , kde  predstavuje chybu výpočtu MS Excel.
Pre realizáciu tohto algoritmu sa dá dobre využiť nástroj Solver (bližšie podrobnosti k
jeho vlastnostiam nájde čitateľ na webstránke http://www.solver.com/excel2010/ )
aplikácie MS Excel. S jeho využitím bol podprogram pre iteračný výpočet hľadanej
hodnoty latB v kóde realizovaný nasledovne:

Sub Iteracia(Answer As Integer)

'Podprogram na iteracny vypocet suradnic bodu B
'Navratova hodnota Answer, ktorej interpretacia je nasledovna:
'0 - Solver nasiel riesenie, vsetky podmienky vypoctu boli splnene
'1 - Solver nenasiel riesenie
'Inak vracia index chyby, napr. 5- nevhodny model, 13- nevhodna
deklaracia premennych a pod.

‚Reset doplnku Solver – odporucane kvoli zamedzeniu vzniku chyb dalsich vypoctov
SolverReset

'Osetrenie pripadu, ked BetaB=90 alebo BetaB=270°, kedy latB_deg= latA_deg

If Range("BetaB _deg") = 90 Or Range("BetaB _deg") = 270 Then
Range("latB_deg") = Range("latA_deg")
Exit Sub
End If

'Parametre iterácie (Precision)

SolverOptions MaxTime:=100, Iterations:=100, Precision:=0.0000001, _
SearchOption:=1 'IntTolerance:=0.0000005 'Convergence:=0.00001

77
'Obmedzenia
SolverAdd CellRef:=Range("latB_deg"), Relation:=1,
FormulaText:="89.9999999999"
SolverAdd CellRef:=Range("latB_deg"), Relation:=3, FormulaText:="-
89.9999999999"

'Riesenie
SolverOk SetCell:=Range("Dif"), MaxMinVal:=2, ValueOf:="0",
ByChange:=Range("latB_deg")

'Zatvorenie okna hlasenia

SolverSolve UserFinish:=True

End Sub

Výpočet hodnôt lon a lonB

Na základe jednej z verzií pre vyjadrenie kosínusovej vety pre strany platí
(B.a.3a)
Pri už známej hodnote latB platí tiež vzťah
(II.2.a.20)
Na základe sínusovej vety podľa (B.b.7) a po relevantných úpravách dostaneme
(II.2.a.21)
Zlúčením ostatných dvoch rovníc potom dostávame výraz
(II.2.a.22)
Nakoľko platí, že lonmin(-;, hodnotu lonmin vyčíslime pomocou vzťahu
(II.2.a.23)
Hodnotu lonB nakoniec dostaneme na základe vzťahu
(A.8b)
Výpočet štandardizovaných hodnôt azimutov A a Ar
Na základe takto získaných hodnôt latB , lonB a lon sa vyjadrí hodnota doplnkového
uhla α v bode A, keď analogicky k (I.a.7) platí

(II.2.a.24)
78
Vracaná hodnota α sa bude nachádzať v rozpätí (-;. Pre stabilitu výpočtu podľa
uvedeného vzťahu pritom platia závery, uvádzané v súvislosti riešením Úlohy I.
Výpočet hodnoty štandardizovaného azimutu αA prebehne potom pomocou vzťahu
(A.16a)
Táto poslúži aj na vyjadrenie hodnoty reverzného azimutu Ar v bode A, resp. A‘, keď
  (A.18)

Výpočet vzdialenosti Lxmin bodov A‘-X’ a súradníc latX a lonX bodu X‘

Bez ohľadu na predchádzajúci postup výpočtu parametrov ortodrómy (analyticky ale-
bo iteračne), kroky výpočtu parametrov medziľahlého bodu X‘ úseku ortodrómy,
ohraničenej bodmi A‘ a B‘ sú totožné s tými, ktoré už boli použité pri relevantnej časti
riešenia Úlohy I.a.
Pri zadanej hodnote f hodnotu vzdialenosti Lx za týchto vstupných podmienok vyjad-
ruje rovnosť
(B.c.8)
Z (B.c.1) vyplýva, že dĺžka oblúka cX medzi bodmi A a X na jednotkovej sfére bude
(B.c.10)
Dĺžku oblúka aX medzi bodom X a severným pólom po inverzii vzťahu (B.a.1a)
a relevantných úpravách udáva výraz
(B.c.10)
Z neho dostávame hodnotu šírkovej súradnice latX bodu X ako
(B.c.11)
a pre vyjadrenie hodnoty lonX nakoniec máme

(B.c.12)
Analýza tohto vzťahu pri odvodení v rámci riešenia Úlohy I. preukázala, že vracia plat-
nú hodnotu odozvy v celom definičnom rozsahu hodnôt svojich vstupných veličín.
Podľa vzťahu (A.6) pre výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonX bodu X potom platí
(B.c.13)

79
Verzia II.2.b - Riešenie pre loxodrómu
Zadanie a požiadavky riešenia
1. Dané sú hodnoty latA , lonA ,B , L, f

2. Treba vypočítať hodnoty latB , lonB , A , Ar, B , Br , Lmin , LX ,latX, lonX

Obrázok II.2.b.1 Schéma zadania úlohy po štandardizácii hodnôt vstupných veličín

Výpočet hodnoty azimutuA

Pri platnosti vzťahu (A.18) pre výpočet hodnoty reverzného azimutu Br pri vloženej
hodnote azimutu B dostávame výraz
(II.2.b.1)
a následne - analogicky ku vzťahu (C.6.1.2) – platí rovnosť
(II.2.b.2)
Ďalší postup výpočtov je už zhodný s tým, ktorý bol prezentovaný pri riešení zadania
podľa Úlohy II., Verzia II.1.b a spočíva v realizácii ďalej uvádzaných krokov.

Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosA0)

Najprv určíme hodnotu maximálnej dĺžky Lmax jej úseku medzi počiatočným A‘
a koncovým bodom B‘. Pri daných hodnotách azimutu A v bode A‘ a polomeru rz Ze-
me začneme výpočtom hodnôt zodpovedajúceho rozdielu Δlatmax šírkových súradníc
latA bodu A‘ a severného pólu /2. Za týchto vstupných podmienok platí rovnica
(C.7.2c)

80
V zmysle vzťahu (C.5.4) potom hodnotu veličiny Lmax vypočítame podľa vzťahu
(C.7.3)
Hodnoty vstupných veličín Lmin alebo L musia pritom spĺňať podmienku v tvare
0  Lmin  L  Lmax (C.7.5)
Zo vzťahu (C.7.5) teda vyplýva, že prezentovaný výpočtový model si vyžaduje splne-
nie podmienky L  Lmax, inak ďalšie pokračovanie výpočtov nemá zmysel.
Pomocou hodnoty L, ktorá vyhovuje podmienke (C.7.5), potom v súlade so vzťahom
(C.6.3.2a) pre =A vypočítame hodnotu lat, pre ktorú bude platiť
(II.1.b.1)
Nakoniec na výpočet hodnoty latB použijeme výraz
(A.5b)
Ak následný test pravdivosti výrazu  latB = /2 skončí s výsledkom TRUE, potom hod-
nota lonB nie je definovaná, pretože bod B‘ leží na niektorom z pólov Zeme.
Pokiaľ však platí, že  latAB0;/2), potom hodnotu  vyjadríme ako
(C.3.3)
Hodnotu lon pri platnosti (C.6.3.3) dostaneme ako
(II.1.b.3)
Hodnotu lonmin následne vracia rovnica
, (A.8c)
Vzťah (C.4.2) potom pomocou nej poskytne štandardizovanú hodnotu uhla , keď
 (C.6.3.5)
Adaptáciou rovnice (C.5.4) pri použití práve vypočítanej hodnoty  dostaneme už
hľadanú štandardizovanú hodnotu minimálnej vzdialenosti Lmin bodov A‘ a B‘
, (C.6.3.6)
ako aj hodnotu štandardizovaného azimutuA, keď využijeme vzťah
  (A.16a)

Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosA=0)

Zo základnej vstupnej podmienky cosA = 0 vyplýva, že

81
 (II.1.b.2 )
Pri à priori vylúčenej možnosti výskytu vstupnej hodnoty latA =/2, podľa vzťahu
(C.5.5), pre ostatné hodnoty latAB v rozpätí  latAB0;/2) máme
(C.6.2.2)
Tu je ďalej potrebné určiť znamienko výsledkulon. Pre vstupné hodnoty A (ke-
dy môže a nemusí byť zároveň aj A =A) platia v zmysle úvodnej teoretickej časti
k tejto téme pri určovaní znamienka hodnoty lon nasledovné logické relácie:
 pre A = π/2 lon0
 pre A = 3/2 π lon0
Pri platnosti vzťahov
, (C.6.8.2)
, (C.6.8.3)
ako aj rovnice (B.c.4) dostávame výraz na výpočet hodnoty Lmin v podobe
(C.6.8.4)
Zároveň vyjadríme aj počet celistvých násobkov k vstupnej hodnoty vzdialenosti L
dvoch bodov A‘ a B‘ voči hodnote poloviny LP dĺžky LRov malej kružnice ako

(B.c.5)

Hodnotu štandardizovaného azimutuA poskytne nakoniec vzťah

(B.c.6a)

Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy

Bez ohľadu na typ loxodrómy, finálny výpočet hodnoty lonB jej koncového bodu sa
realizuje na základe vzťahu
(A.8.b)

Nakoniec na základe hodnoty štandardizovaného azimutu A s použitím rovníc

  (A.18)
 (C.6.1.1)
 (C.6.1.2)
vyjadríme ešte štandardizované hodnoty azimutov Ar, B a Br.
82
Výpočet súradníc latX a lonX bodu X‘ a hodnoty najkratšej vzdialenosti Lx bodov A‘-X’

Ak si to zadanie úlohy vyžaduje a je ako vstupný parameter udaná aj hodnota faktora

f, potom sa na úseku loxodrómy medzi bodmi A‘ a B‘ postupne vypočítajú hodnoty
(C.9.3)
(C.9.4)
Ďalej pomocou vzťahu (C.3.3) vyjadríme hodnotu veličiny X ako
(C.9.5)
Ak latA latX  X0, (loxodróma tvaru priestorovej špirály) potom rozdiel lonX
hodnôt dĺžkových súradníc lonX a lonA bodov X‘ a A‘ pri hodnote smerového uhla
=A úseku loxodrómy vyjadríme ako
(C.9.6)
Naopak, pre latA= latX (loxodróma tvaru malej kružnice) pri už známej hodnote lon,
ktorú sme vyjadrili v predchádzajúcom výpočte, pomocou rovnice (A.8c) vypočítame
hodnotu lonmin ako
(A.8c)
a tú potom použijeme v rovnici na výpočet hodnoty lonX v podobe
(C.9.8)
Nezávisle od predchádzajúceho postupu výpočtu hodnoty lonX vykonáme finálny
výpočet hodnoty lonX podľa vzťahu
(B.c.13)
Najkratšiu vzdialenosť LX bodu X‘ od bodu A‘ pritom udáva vzťah
(B.c.8)

83
Riešenie úloh typu III.1 – Priesečníky dvoch trás na sfére

Verzia III.1.a – Riešenie pre ortodromické trajektórie

Zadanie a požiadavky riešenia
1. Pri daných súradniciach latQI1 a lonQI2 bodov QI1 a QI2 ortodrómy kI, resp. latQII1 a
lonQII2 bodov QII1 a QII2 ortodrómy kII, ktoré sa pretínajú na sfére so stredom 0
a polomerom r = 1, je potrebné určiť hodnoty súradníc:
 latD0 a lonD0 bodu D0, ktorý tvorí ich primárny priesečník a jeho celková vzdiale-
nosť od ortodrómy kI, resp. ortodrómy kII je menšia, než zodpovedajúca vzdiale-
nosť priesečníka D1;
 latD1 a lonD1 bodu D1, tvoriaceho ich sekundárny priesečník, ktorého zodpoveda-
júca vzdialenosť je naopak väčšia, než relevantná vzdialenosť priesečníka D0.
2. Určiť najkratšie vzdialenosti priesečníkov D‘0 a D‘1 od hraničných bodov Q’jk úsekov
ortodróm na sfére polomeru rZ.
3. Sformulovať závery o vzájomnej polohe priesečníka D‘0 a hraničných bodov Q‘jk
úsekov ortodróm.

Obrázok III.1.a.1 Ilustračná schéma zadania úlohy pri zobrazení na sfére s polomerom
r=1 (zelenou farbou sú vyznačené hodnoty vstupných parametrov,
červenou hľadané hodnoty).
Algoritmus riešenia uvádzaného zadania vychádza z logicky i analyticky dokázateľnej
skutočnosti, podľa ktorej hodnoty vzdialeností priesečníkov D‘0 a D‘1 od hraničných
bodov Q’jk úsekov príslušných ortodróm reprezentujú ich celkové vzdialenosti od or-
todróm kI a kII .

84
Výpočet hodnôt kartézskych súradníc jednotkových vektorov qjk a ich normál nj
Úloha formulovaná v úvode tejto časti sa dá najjednoduchšie riešiť s využitím vzťahov
vektorovej algebry, ktoré vychádzajú z poznatkov odseku c Kapitoly C.
1. V súlade s Obrázkom III.1.a.2 sú kruhy j určené polomerom r = 1 so stredom 0
a dvomi bodmi Qjk , kde jI;IIa k=1;2, pričom k=1 symbolizuje počiatočné, kým
k=2 koncové body Qjk úsekov ich veľkých kružníc (ortodróm) kj. Tieto sú zároveň
jednoznačne určené príslušnými jednotkovými vektormi qjk= 0Qjk. V súlade so
vzťahmi (A.13 a, b, c) pre kartézske vyjadrenie hodnoty vektorov qjk platí vše-
obecný vzťah

(III.1.a.1)

2. Obe normály nj , kde j=I;II, ktoré vychádzajú tiež zo stredu sféry 0, sú definične
kolmé na oba svoje jednotkové vektory qjk (a tým pádom aj na roviny kruhov j,
ohraničené veľkými kružnicami kj). Pritom predstavujú tiež jednotkové vektory,
ktorých súradnice podľa (A.12) udáva výraz

(III.1.a.2)

Obrázok III.1.a.2 Zobrazenie vektorových veličín na sfére polomeru r =1, určujú-

cich polohu priesečníkov Di a Di‘ veľkých kružníc kI a kII

85
3. Nakoľko pri pohľade od konca normály nj sa stotožnenie prvého vektora qj1 s
druhým vektorom qj2 po kratšom oblúku dosiahne v smere proti chodu hodino-
vých ručičiek, vektory v poradí qj1, qj2, nj na Obrázku III.1.a.2 tvoria pravotočivú
sústavu. Hodnotu vektora nj za týchto okrajových podmienok získame ako vekto-
rový súčin jednotkových vektorov qj1 a qj2 (pozri k tomu bližšie napr. v prameni:
http://www.butkaj.com/fyzika1?id_menu=561&id_sub=39&id_left=131), keď
platí
(III.1.a.3)
Tento súčin sa dá realizovať vypočítaním hodnoty ďalej uvedených determinan-
tov, ktoré vyjadrujú jeho súradnice ako

(III.1.a.4a)

(III.1.a.4b)

(III.1.a.4c)

Vzhľadom na tieto vzťahy sa rovnica (III.1.a.3) dá potom zapísať aj v tvare

(III.1.a.5)
4. Pri splnení predpokladu, že po kratšom oblúku spoločnej veľkej kružnice K nor-
mála nI v protismere chodu hodinových ručičiek predchádza vektor normály nII ,
sa dá ich vektorový súčin vyjadriť vzťahom
(III.1.a.6)
Jeho výsledkom je normála N, ktorá je zase kolmá k obom normálam nj
a v geometrickom predĺžení s opačne orientovanou normálou –N = nII  nI tvorí
priesečník rovín j.
5. Analogicky ku vzťahom (III.1.a.2 a 5) súradnice normály N definuje vzťah
, (III.1.a.7)
pričom zase platí, že

(III.1.a.8a)

86
 (III.1.a.8b)

(III.1.a.8c)

Hodnoty súradníc primárneho D0‘ a sekundárneho D1‘ priesečníka ortodróm kI a kII

Aplikáciou výsledku vzťahov (III.1.a.8a) až (III.1.a.8c) na schému jednotkového vektora
podľa Obrázku A.1 a pri totožnostiach Nxqx, Nyqy a Nzqz , údaje pre finálny výpo-
čet súradníc bodu Da (ako jedného z dvoch priesečníkov oboch spomínaných kružníc)
sa nakoniec dajú vyjadriť ako tangens uhlov latDa a lonDa. Ich hodnoty sa vyjadria po-
mocou inverzných vzťahov v podobe rovníc

(III.1.a.9a)

(III.1.a.9b)
Logické závery, ktoré vyplývajú z uvádzaných vzťahov, sa dajú zhrnúť nasledovne:
1. Nedefinované výsledky vzťahov (III.1.a.9a,b) (v podobe chybového hlásenia funkcie

ATAN2 „Delenie nulou!“) sa vyskytne iba v prípade súčasného výskytu nulových

hodnôt súradníc Nx, Ny a Nz jednotkového vektora N. Takýto stav vznikne, ak:
 všetky body Qjk majú rovnaké hodnoty súradníc, resp. aj vtedy ak
 rovnaké hodnoty súradníc vykazujú body QIk alebo QIIk
2. Ak budú kI aj kII tvoriť poludníky (meridiálne kružnice), tzn. keď pri odlišných hod-

notách latQjk bude platiť: lonQj1=lonQj2, potom za týchto vstupných podmienok do-
siahneme výsledky Nx=0, Ny=0 a Nz0. Vzhľadom na vlastnosti funkcie ATAN2 (pozri
odsek 4 Prílohy 1) následný výpočet vtedy vráti platnú hodnotu odozvy iba
v prípade vzťahu (III.1.a.9a). Pre ňu pri Nz(0;1 musí platiť latDa = /2 (zna-
mienko latDa korešponduje so znamienkom hodnoty Nz) priesečník Da ortodróm
kI a kII sa nachádza na jednom zo zemských pólov a ten, ako už bolo ukázané
v Kapitole A., nemá definovanú hodnotu dĺžkovej súradnice lonDa.
Pokiaľ teda platí vzťah: (lonQI1 = lonQI2)(lonQII1 = lonQII2), môžeme výsledky výpoč-
tov za okrajových podmienok tohto bodu komentovať výrokom: „Ortodrómy kI a
kII prechádzajú poludníkmi“.

87
3. Platný výsledok výpočtu však poskytnú oba vzťahy (III.1.a.9a,b) aj v prípade, ak

jedna z ortodróm kr ,kde r=I,II, bude totožná s rovníkom, kým druhá z nich kj ,
kde j=I,IIa jr, má ľubovoľný iný priebeh. Potom pre body QIr ortodrómy kr
s hodnotami lonQr1lonQr2 a latQr1 = latQr2 = 0  Nx0, Ny0 a Nz=0.
4. Pri použití MS Excel na takéto výpočty treba vziať do úvahy jeho už opakovane zdô-

razňovanú obmedzenosť numerickej presnosti. Prax pritom ukázala, že vzhľadom

na kumuláciu numerickej chyby v priebehu nadväzujúcich krokov výpočtu až po vy-
jadrenie hodnôt veličín Nx, Ny a Nz, je účelné ich hodnotu zaokrúhľovať na 9 des.
miest. Inak totiž funkcia ATAN2 riadne spracuje skreslené hodnoty svojich argu-
mentov a ako zdanlivo reálny výsledok predchádzajúceho výpočtu vráti principiál-
ne nesprávne finálne hodnoty latDa a lonDa.
5. Z uvedeného tiež vyplýva, že aj napriek odlišným, ale pritom blízkym vstupným

hodnotám súradníc hraničných bodov Qjk sa môže stať, že pri uvedenom zaokrúh-
lení dostaneme nulové hodnoty veličín Nx, Ny a Nz. Za týchto okrajových podmie-
nok sa predmetný výpočet dá ukončiť výrokom v znení:
„Ortodrómy kI a kII možno v rámci danej presnosti výpočtu považovať za identické.“
6. Pokiaľ však takýto záver neplatí, v danom štádiu výpočtov vieme ešte definovať
protiľahlý bod Db k bodu Da. Hodnota jeho súradnice zemepisnej šírky latDb bude
, (III.1.a.10a)
kým v súlade s (A.8a) pri platnosti lon = π hodnotu lonDb poskytne vzťah
(III.1.a.10b)
7. V zmysle bodu 1. zadania úlohy je pritom potrebné potom určiť, ktorý z bodov D‘a
alebo D‘b nakoniec predstavuje primárny D‘0, resp. sekundárny D‘1 priesečník spo-
mínaných ortodróm kI a kII.
Bez preventívneho a pomerne prácneho testovania pravotočivosti prezentovaných
vektorových sústav po každom stupni ich výpočtu je efektívnejšie rozhodnúť
o tejto otázke pomocou zisťovania pravdivosti výsledku testu typu
, (III.1.a.11)

88
 kde  L0 predstavuje sumu najkratších vzdialeností prvotného priesečníka D0 od
hraničných bodov Qjk ich úsekov, resp.  L1 symbolizuje rovnakú charakteristiku
druhotného priesečníka D1.
Adaptáciou vzťahu (I.a.9) a pri použití indexovania veličín i=a;bdostávame pre
výpočet najkratšej dĺžky oblúkov Lijk medzi bodmi D‘i a hraničnými bodmi Q‘jk úse-
kov ortodróm kI a kII na sfére polomeru rZ vzťah

(III.1.a.12a)
Jeho výsledok sa nám bude potom hodiť aj pri riešení 2. bodu zadania tejto úlohy.
8. Nedefinovanosť hodnoty lonDi, ktorá nastáva v prípade platnosti okrajových pod-
mienok Nx=0, Ny=0 a Nz0 (viď bod 2), sa logicky dá využiť aj tak, že tejto veličine
môžeme účelovo – podľa ďalej uvedeného prístupu - priradiť ľubovoľnú hodnotu.
Ak teda príslušný test preukáže platnosť uvedenej okrajovej podmienky, pri konci-
povaní postupu výpočtu vzdialeností Lijk hraničných bodov Q‘jk úsekov ortodróm kI
a kII môžeme použiť nasledovné logické východiská :
a. Pri postupe od ľubovoľného hraničného bodu Q‘jk po ortodróme (poludníku) kj k
priesečníku D’i sa stále zachováva rovnaká hodnota dĺžkovej súradnice, kedy pla-
tí: lonQjk lonDi = lonQjk lonDiQjk = 0.
b. Nakoľko pritom je tiež latDi= /2, pôvodná rovnica (III.1.a.12a) za diskutova-
ných okrajových podmienok degeneruje na tvar

(III.1.a.12b)

Pri možných rozsahoch latDi-/2;/2 a latQjk(-/2;/2) bude rozsah argu-

mentu X funkcie ACOS v tomto vzťahu daný ako X(-1;1) a táto bude vracať
hodnotu odozvy Y(0; ).

9. Priradením lonDi = lonQjk a s použitím pôvodného vzťahu (III.1.a.12a) tak aj pri pre-
zentovaných okrajových podmienkach výpočtu získame správne hodnoty relevant-
ných vzdialeností Lijk.

89
 Následná sumácia takto vypočítaných hodnôt Lijk v zmysle zápisu
 (III.1.a.13)

poskytne hodnoty sumárnych najkratších vzdialeností Li priesečníkov D‘i od hra-

ničných bodov Q‘jk úsekov ortodróm kI a kII na sfére polomeru rZ. Na základe nich
a pri zohľadnení podmienky (III.1.a.11) už vieme potom určiť, ktorý z priesečníkov
D‘a alebo D‘b v zmysle zadania úlohy spĺňa požiadavku priradenia k prvotnému D‘0
alebo druhotnému priesečníku D‘1.
10. Podľa bodu 3. zadania tejto úlohy je ešte potrebné formulovať závery o relatívnej
polohe priesečníka D‘0 voči hraničným bodom Q‘jk úsekov ortodróm kI a kII. Pri-
tom je zrejmé, že tieto musia byť zhodné bez ohľadu na to, či budeme ďalšie úva-
hy viesť za parametrickej podmienky, ktorá charakterizuje jednotkovú (r=1) alebo
referenčnú sféru s polomerom rZ.
Pokiaľ výsledky uskutočnených testov vykázali riešiteľnosť úlohy, dá sa relatívna
poloha priesečníka D‘0 voči ich hraničným bodom Q‘jk na sfére s polomerom rZ zis-
tiť porovnaním dĺžok oblúkov a úsekov ortodróm kI a kII.

Analogicky ku vzťahu (III.1.a.13) bude pre hodnotu platiť

(III.1.a.14)
Pri už známych hodnotách vzdialeností potom v ďalšom kroku overujeme

pravdivosť nasledovnej testovacej podmienky:

(III.1.a.15)
11. Výstupy týchto testov pre j=I;II potom poskytujú nasledovné logické závery:
a) Výsledok TRUE pre j=I aj j=II hovorí, že sa obe veľké kružnice kI a kII pretínajú

v bode D‘0, ktorý predstavuje prienik bodov množín Q‘I1Q‘I2 aj Q‘II1Q‘II2 rele-
vantných úsekov, tzn. D‘0( Q‘I1Q‘I2 Q‘II1Q‘II2).
Pre účely výstupnej zostavy výpočtu sa potom zodpovedajúci výrok dá sformu-
lovať v podobe:

90
 „Primárny priesečník D‘0 ortodróm kI a kII je bodom oboch ich úsekov, ohrani-
čených bodmi Q‘I1 a Q‘I2 , resp. Q‘II1 a Q‘II2“.
b) Výsledok TRUE pre j=I a FALSE pre j=II dokladá fakt, že bod D‘0 je tvorený prie-

nikom množiny bodov ortodrómy kII a bodov množiny Q‘I1Q‘I2 úseku kI, čo zapí-
šeme ako D‘0(kII  Q‘I1Q‘I2), keď slovne sformulovaný výrok môže znieť:
„Primárny priesečník D‘0 ortodróm kI a kII je medziľahlým bodom úseku ortod-
rómy kI , ohraničenej bodmi QI1 a QI2“.
c) Ak pre j=I dosiahneme výsledok FALSE a pre j=II zase TRUE, je bod D‘0 prieni-

kom množiny bodov ortodrómy kI a bodov množiny Q‘II1Q‘II2 úseku kII. Vtedy
D‘0(kI  Q‘II1Q‘II2) a verbálna forma výroku môže znieť nasledovne:
„Primárny priesečník D‘0 ortodróm kI a kII je bodom úseku ortodrómy kII, ohra-
ničenej bodmi QII1 a QII2“.
d) Ak ale boli oba výsledky testov záporné (FALSE), tak to logicky znamená, že:

(D‘0Q‘I1Q‘I2) (D‘0Q‘II1Q‘II2), čo možno slovne vyjadriť ako:

„Primárny priesečník D‘0 ortodróm kI a kII sa nachádza mimo ich úsekov, ohra-
ničených bodmi Q‘I1 a Q‘I2 , resp. Q‘II1 a Q‘II2“.

91
Verzia III.1.b – Riešenie pre loxodromické trajektórie

Zadanie a požiadavky riešenia

1. Pri daných súradniciach latQI1 a lonQI2 koncových bodov QI1 a QI2 úseku loxodrómy
lI, resp. latQII1 a lonQII2 koncových bodov QII1 a QII2 úseku loxodrómy lII, ktoré sa pre-
tínajú na projekčnej ploche valca s polomerom r=1, určiť súradnice:
 latD0 a lonD0 bodu D0, ktorý tvorí ich primárny priesečník a jeho celková vzdiale-
nosť od množiny bodov predmetného úseku loxodrómy lI, resp. loxodrómy lII je
menšia, než analogická vzdialenosť ostatných priesečníkov Di ;
 latD1 a lonD1 bodu D1, tvoriaceho ich sekundárny priesečník, ktorého celková
vzdialenosť od množiny bodov predmetného úseku loxodrómy lI, resp. loxod-
rómy lII je vzhľadom k ostatným priesečníkom Di druhá najmenšia.
2. Riešenie bodu 1. realizovať určením najkratšej vzdialenosti priesečníkov D‘0
a D‘1 od hraničných bodov Q’jk úsekov loxodróm na sfére polomeru rZ.
3. Sformulovať závery o vzájomnej polohe priesečníka D‘0 a hraničných bodov Q‘jk
úsekov loxodróm.

Obrázok III.1.b.1 Ilustračná schéma zadania úlohy v podmienkach zobrazenia na roz-

vinutom plášti valca s r=1 s vyznačenou polohou primárneho prie-
sečníka D0

Podobne, ako tomu bolo pri riešení analogickej úlohy III.1.a:

 hodnoty vzdialeností priesečníkov D‘0 a D‘1 od hraničných bodov Q’jk úsekov prí-
slušných ortodróm charakterizujú hodnoty ich celkovej vzdialenosti od úsekov lo-
xodróm lI a lII , vymedzených spomínanými hraničnými bodmi;
 ďalej uvádzaný matematický aparát je možné zostrojiť aj pomocou prostriedkov
vektorovej algebry. V tomto prípade sa však ukázalo, že skalárny matematický apa-
rát je omnoho stručnejší a pre daný účel preto vyhovuje lepšie. Pre prípadných

92
 záujemcov o základné vzťahy vektorovej algebry, ktoré nakoniec tiež vedú k ďalej
uvádzaným vzťahom riešenia tejto úlohy, odporúčam prameň:
http://mathworld.wolfram.com/Helix.html.

Stručný úvod k riešeniu zadanej úlohy

1. V zmysle zavedenej symboliky Qjk predstavuje označenie hraničných bodov pred-

metných úsekov loxodróm. Pritom indexom j=I;IIbudeme od seba odlišovať kon-

cové body loxodrómy Ij. Indexy k=1;2pritom analogicky určujú počiatočný (k=1),
resp. koncový (k=2) bod Qjk úseku loxodrómy Ij.
Podľa vzťahu (C.3.3) pre transformované rozdiely šírkových súradníc hranič-

ných bodov úsekov Qj1Qj2 loxodróm lj pre latQjk /2 platí rovnosť

(III.1.b.1)
Zadané hodnoty vstupných veličín dĺžkových súradníc lonQjk hraničných bodov Qjk
úsekov loxodróm Ij poskytujú ich rozdiel , pre ktorý podľa (B.b.11) pri

dostaneme

(III.1.b.1)

2. Na základe výsledku týchto vzťahov pri zohľadnení rovnice (C.3.2) vyčíslime hodno-

ty doplnkových uhlov dj k azimutom  j loxodróm Ij ako

(III.1.b.3a)

Výpočty podľa bodu 2. Zadania tejto úlohy si pomocou vzťahu (A.11) vyžadujú ešte
aj stanovenie hodnoty azimutov j úsekov loxodróm Ij v podobe
, (III.1.b.3b)
Indikácia prípadov špeciálneho priebehu loxodróm
1. Podmienky, za ktorých sa dve loxodrómy pretnú mimo zemských pólov najmenej
raz, predstavujú:
 definovateľnosť hodnôt tanj , čo predpokladá  j  n/2 pre n =1;3( 2 rovno-
bežky), resp.

93
  tanI  tanII
Vzhľadom na ne, ako aj ďalej uvádzaný algoritmus výpočtu, je pred jeho realizáciou
účelné vylúčiť tieto alternatívy možných kombinácií hodnôt vstupných veličín:
a. Ak platí, že:
latQI1 = latQI2  latQII1 = latQII2 (   j = n/2, n =1;3)
potom z výsledku testu TRUE vyplýva, že obe loxodrómy lj tvoria rovnobežky.
b. Následne realizovaný test rovnosti latQI1 = latQII1 s výsledkom:
 TRUE dokladuje, že lI  lII  „Loxodrómy lj splývajú v jedinej rovnobežke.“
 FALSE informuje o tom, že: „Loxodrómy lj tvoria dve rôzne rovnobežky.“
c. V oboch predchádzajúcich prípadoch podľa bodov a. aj b. však platí, že loxodró-
my tvoriace rovnobežky (malé kružnice) nemajú žiaden priesečník  Koniec rie-
šenia.
2. Pri výsledku FALSE testu v zmysle bodu 1.a testujeme pravdivosť rovnosti
latQj1 = latQj2 pre j =I;II.
V prípade jeho výsledku TRUE:
 jedna z loxodróm lj tvorí rovnobežku a predstavuje tak malú alebo aj veľkú
kružnicu (rovník), ktorú pre názornosť identifikujeme ako lr ;
 súradnice latD0 a lonD0 jediného priesečníka D0(lonD0 , latD0) (t.j. i=0) rovnobežky
lr , kde r=I,IIa ďalšej loxodrómy lj, kde j=I,IIa j  r, ktorá pod azimutom
s hodnotou j  n/2, n=1,3 prechádza bodom Qj1(lonQj1 ,latQj1), sú dané ako
(III.1.b.4a)
 podľa vzťahov (C.3.2 a 3) pri latD0 = latQr1 dostávame
, (III.1.b.4b)
pričom

(III.1.b.4c)

 a v súlade so vzťahom (A.8a) nakoniec platí, že

(III.1.b.4d)

94
 Po výpočte hodnoty lonj pridáme ešte test pravdivosti výrazu lonj=0 pre j  r,
podľa výsledku ktorého možno potom formulovať relevantné výroky v nasledov-
nom zmysle:
 TRUE  „Loxodróma lr tvorí rovnobežku a loxodróma lj je poludníkom.“
 FALSE “ Loxodróma lr tvorí rovnobežku.“
Po tejto fáze výpočtu sa jeho ďalší priebeh riadi postupom, ktorý je popísaný bo-
dom 11.

Obrázok III.1.b.2 Obrázok III.1.b.3

Schéma trajektórie dvoch loxodróm
II a III s tanI  tanII a vzájomnej po-
lohy ich priesečníkov Di na rozvinutom
plášti valca s r=1 v Mercatorovom sú-
radnom systéme
Schéma trajektórie dvoch loxodróm
II a III s tanI  tanII a vzájomnej polo-
hy ich priesečníkov Di a Di+1 na plášti
valca s r=1 v Mercatorovom súradnom
systéme

3. Ak úvodný test v zmysle bodu 2. skončil s výsledkom FALSE, potom:

95
 a. V prvom kroku testujeme pravdivosť výrazu:
lonQI1 = lonQI2  lonQII1 = lonQII2, kedy  j = n/2, n =0;2.
Výsledok testu TRUE dostávame, ak loxodrómy lI aj lII tvoria poludníky.
b. Následný test rovnosti lonQI1 = lonQII1 s výsledkom:
 TRUE dokladuje totožnosť lI  lII  loxodrómy lj splývajú v jedinom poludníku
definícia súradníc ich priesečníkov je irelevantná.
Po výroku: „Loxodrómy lI a lII sú totožné a tvoria jeden poludník.“  Koniec
riešenia.
 FALSE dovoľuje formulovať výrok: „Loxodrómy lj sú rôzne a tvoria dva polud-
níky.“
Oba ich priesečníky D‘i , ktoré sa nachádzajú na zemských póloch, sa vyznaču-
jú definovanými hodnotami latDi =/2 a nedefinovanými hodnotami lonDi.
Výpočet pokračuje postupom podľa bodu 11.
c. Oba výsledky testu ilustrujú prípad, kedy sa stiera definičný rozdiel medzi poj-
mami ortodróma a loxodróma, nakoľko tu majú obe tvar veľkých kružníc.

Výpočtové postupy v prípade všeobecného priebehu loxodróm

4. V prípade výsledku FALSE testu podľa bodu 3.a po zlúčení vzťahov (C.3.2 a 3) na-
sleduje výpočet dĺžkových súradníc lonRj bodov Rj(lonRj;0), ktoré v zmysle Obrázkov
III.1.b.2 a 3 reprezentujú jedinečné priesečníky loxodróm Ij s rovníkom R. V rámci
už zavedenej symboliky a pri platnosti okrajových podmienok latRj = 0 a vzťahu
(C.6.1.3), keď tanQj1 = tanQj2 = tanj, potom platí

(III.1.b.5)

Pritom vzťah (III.1.b.5) vracia platnú hodnotu odozvy aj vtedy, ak by loxodróma lj

prechádzala poludníkom, t.j. ak platí, že j = 0  j =  tanj =0  lonRj = 0.
Takáto alternatíva však vzhľadom na presmerovanie ďalších krokov výpočtu
z bodov 2. a 3. už prakticky nastať nemôže.
Štandardizované hodnoty lonRj následne vypočítame pomocou vzťahu (A.8b) ako

96
 (III.1.b.6)

5. Pre prvý takto nájdený priesečník D‘a pri okrajovej podmienke latRj = 0 a pri analó-
gii k predošlému kroku riešenia potom platí
(III.1.b.7)

Na základe toho po relevantnej konkretizácii indexov j a následnej úprave dostá-

vame výraz
(III.1.b.8)
Z neho pre výpočet hodnoty šírkovej súradnice latDa priesečníka D‘a vyplýva vzťah
(III.1.b.9)
Hodnotu jeho dĺžkovej súradnice lonDa dostaneme napr. na základe vzťahu
(III.1.b.7), keď pri zohľadnení rovnosti (A.8b) bude platiť

(III.1.b.10)

6. Za tohto stavu výpočtov súradnice ďalšieho priesečníka D‘b loxodróm Ij určíme ana-
logicky k predchádzajúcemu postupu, pričom na tento účel využijeme rovnice

(III.1.b.11a)

(III.1.b.11b)
Zároveň sa dá dedukovať, že priesečníky Di priestorových špirál na valci
s polomerom r=1 pri tanI tanII (pozri Obrázok III.1.b.3) sú v smere osi zemepis-
ných dĺžok lon vzájomne posunuté o lon=, kým v osi transformovaných ze-
mepisných šírok  vykazujú konštantné rozdiely  DiDi+1. Z týchto dôvodov platí,
že v zobrazených podmienkach pri postupe od bodu Di k Di+1 po trajektórii loxod-
rómy II sa hodnota dĺžkovej súradnice lonDi zmení o lonDi =  a hodnota lonDi+1 sa
dá vyjadriť ako
(III.1.b.12a)
Naopak, pri postupe z bodu Di do Di+1 po loxodróme III je potrebné prekonať rozdiel
lonDi = - a teda

97
 (III.1.b.12b)
Ak do (III.1.b.11a,b) za veličiny lonDb dosadíme výrazy v zmysle (III.1.b.12a,b)
a veličinu lonDa nahradíme ekvivalentnými vzťahmi z rovnosti (III.1.b.7) , tak pre
j=I;II dostaneme sústavu rovníc
(III.1.b.13a)

(III.1.b.13b)
Ich zlúčením vznikne rovnica pre vyjadrenie hodnoty šírkovej súradnice latDb

(III.1.b.14a)

Hodnotu príslušnej dĺžkovej súradnice lonDb následne získame známym postupom,

napr. pomocou rovnice (III.1.b.13a), keď v súlade so vzťahom (A.8b) platí
(III.1.b.14b)

Výpočet hodnôt šírkových súradníc latDi priesečníkov D‘i

7. Z uvedených závislostí pre výpočet súradníc priesečníkov Da a Db loxodróm Ij vy-
plýva všeobecný vzťah pre výpočet hodnoty šírkovej latDi ich priesečníka Di, ktorý
bude mať tvar
, (III.1.b.15a)

pričom hodnotu argumentu udáva výsledok výpočtu podľa vzťahu

(III.1.b.15b)
Analýza vzťahu (III.1.b.15a) dovoľuje formulovať nasledovné závery:
 Pri výpočtoch pomocou aplikácie MS Excel funkcia exp( ) pri hodnote
 709.7 už vráti chybové hlásenie. Nakoľko však hodnota pri rastúcej hod-
note i0 konverguje k hodnote  , naznačenú možnosť výskytu chyby výpočtu
podľa vzťahu (III.1.b.15a) zachytíme v takomto prípade priradením hodnoty
latDi = /2 k jeho výsledku.
 Na druhej strane tiež platí, že pri hodnote  0 funkcia exp( ) vracia hodnotu
odozvy, ktorá bude spĺňať podmienku latDi  -/2.
Z uvedeného tiež vyplýva, že výpočet podľa vzťahu (III.1.b.15a) je skončený, ak:

98
  pre i0 sa pri stúpajúcej hodnote i prvýkrát vyskytlo chybové hlásenie a toto bo-
lo logicky ošetrené v zmysle predošlého poznatku alebo
 pri i -1 a presnosti výpočtu 1E-15 (približná hranica vnútornej presnosti MS
Excel) sa už dosiahol výsledok latDi = -/2.
Z uvedeného vyplýva aj záver, že výpočet podľa vzťahu (III.1.b.15a) bude poskyto-
vať vždy štandardizované hodnoty šírkovej súradnice latDi-/2;/2.
Dosiahnuteľná presnosť výpočtu hodnôt latDi pre iZ takto limituje aj počet reálne
odlíšiteľných priesečníkov D‘i, ktoré v jeho priebehu dokážeme identifikovať ako
body s významne rozdielnymi hodnotami súradníc.
Výsledok TRUE testu pravdivosti vzťahulatDi = /2 oprávňuje pritom vysloviť tie-
to závery:
 oba priesečníky D‘i loxodróm Ij sa nachádzajú na zemských póloch;
 tie však logicky nemajú definované dĺžkové súradnice lonDi.
8. Pri výpočte podľa vzťahu (III.1.b.15a) pomocou MS Excel prax ukázala, že vzhľadom
na jeho obmedzenú presnosť je účelné vykonať test pravdivosti výrazu v podobe
tanI - tanII 1E-15 .
Pri výsledku FALSE ďalší výpočet pokračuje podľa výsledku nasledovného testu:
 Ak pre niektorý z priesečníkov D’i platí, že výsledok pravdivosti testu
latDi = /2 je TRUE ( nie je definovateľná jeho súradnica lonDi), výpočet po-
kračuje bodom 11.
 Pri dosiahnutí výsledku FALSE naopak pokračujeme vo výpočte podľa postupu v
bode 9.
Výsledok TRUE testu pravdivosti výrazu tanI - tanII 1E-15 napovedá, že
priebeh loxodróm II a III nevykazuje významný rozdiel hodnôt ich smerníc.
V záujme získania bližšej informácie o charaktere priebehov loxodróm lj testujeme
ešte pravdivosť výrazu lonRI - lonRII 1E-15.
Jeho výsledok TRUE môžeme uzavrieť s výrokom:

99
 „Loxodrómy II a III sú totožné a nemajú definovaný žiaden spoločný priesečník.“ 
Koniec riešenia.
Výsledok FALSE naproti tomu poskytuje záver v podobe:
„Loxodrómy lI a lII sú paralelné a asymptoticky sa blížia k zemským pólom.“
Ďalší výpočet potom pokračuje bodom 11.

Výpočet hodnôt dĺžkových súradníc lonDi priesečníkov D‘i

9. V prípade výsledku FALSE úvodného testu podľa bodu 8. nasleduje výpočet hod-
noty dĺžkovej súradnice lonDi podľa nasledovných krokov:
(III.1.b.16a)

keď nakoniec podľa vzťahu (A.8a) dostaneme

(III.1.b.16b)

Nakoľko predošlé postupy už vylúčili možnosť výskytu hodnôt tanj = n/2, kde
n=1,3 (rovnobežky), resp. ajlatDi= /2, pri realizácii výpočtov podľa týchto
vzťahov nehrozí už žiadne riziko výskytu zlyhania výpočtu.

Určenie poradia priesečníkov D‘i

10. Z výsledkov doterajších výpočtov zatiaľ nevyplýva, ktorý z priesečníkov Di bude

v zmysle bodu 1. zadania spĺňať vlastnosti primárneho, resp. sekundárneho prie-
sečníka loxodróm lj. V prípade, že niektorý z predchádzajúcich postupov konšta-
toval existenciu jediného priesečníka D’i, ten logicky predstavuje zároveň aj pri-
márny priesečník D‘0.
Tým pádom aj ďalej popísaný postup má svoje opodstatnenie iba vtedy, ak sme
na základe výsledkov predchádzajúcich analýz identifikovali najmenej 2 prieseční-
ky loxodróm lj.
Na základe prezentovaných vzťahov sa dá dokázať, že rozsah hodnôt indexov
i môžeme zúžiť na i=-1;0;1. Ďalší algoritmus výpočtu je potom nasledovný:
 postupným dosadením hodnôt i= 0;1do vzťahov (III.1.b.15a,b,c) získame sú-
radnice priesečníkov D‘i, z ktorých prvý v poradí bude predstavovať priesečník
D‘a a ďalší sa bude od neho nachádzať severnejšie;
100
  pri použití i = -1 získame zase súradnice priesečníka D‘i, ktorý sa od D‘a nachá-
dza južnejšie.
11. V prípade, že loxodrómy lj nemajú žiaden priesečník, je to dôvodom, prečo je ďal-
ší postup výpočtu v štádiu zistenia uvedeného faktu ukončený.
Ak výpočet do tohto bodu dospel z bodu 2., ďalej uvádzaný vzťah sa obmedzí iba
na vyjadrenie vzdialeností Lijk pre i=1.
12. V ostatných prípadoch – vrátane toho, keď sa priesečníky iba asymptoticky blížia
k pólom (dve paralelné loxodrómy) - informáciu o tom, ktorý z priesečníkov D‘i
loxodróm Ij spĺňa kritériá pre označenie ako primárny alebo sekundárny prieseč-
ník, získame na základe hodnoty veličiny Li. Táto bude vyjadrovať súčet vzdiale-
ností priesečníkov D‘i od hraničných bodov Q‘jk oboch loxodróm Ij na plášti sféry
s polomerom rZ a jej hodnotu vyjadríme podľa už známeho vzťahu
, (III.1.a.13)
kde Lijk symbolizuje vzdialenosti medzi priesečníkom D‘i a hraničnými bodmi Q‘jk
loxodróm lj.
Hodnoty Lijk podľa vzťahu (C.6.1.4) vypočítame pri rešpektovaní týchto okrajových
podmienok:
 pre latjk = latDi – latQjk , j n/2 pre n=1; 3 podľa vzťahu (C.5.4) pre =j

bude
 (III.1.b.17a)
 pre lonjk = lonDi - lonQjk , j=n/2 pre n=1; 3 podľa vzťahu (C.5.5) zase máme


(III.1.b.17b)

V súlade s predošlými úvahami pritom do vzťahu (III.1.b.17a) vstupujú hodnoty

latjk-;, kým vzťah (III.1.b.17b) môže vychádzať aj z hodnôt lonjk(-2;2.
Po vzostupnom zoradení hodnôt šírkových latDi, resp. dĺžkových súradníc lonDi
zodpovedajúcich priesečníkov D‘i podľa stúpajúcej hodnotyLi bude prvá dvojica
v poradí charakterizovať primárny D‘0, kým v tomto poradí druhá zase sekundárny
priesečník D‘1.

101
Vzájomná poloha primárneho D‘0 a sekundárneho D‘1 priesečníka loxodróm lI a lII

13. Podľa bodu 3. zadania tejto úlohy je ešte potrebné formulovať závery o relatívnej
polohe priesečníka D‘0 voči hraničným bodom Q‘jk úsekov loxodróm lj. Pritom je
zrejmé, že tieto musia byť zhodné bez ohľadu na to, či budeme ďalšie úvahy viesť
za parametrickej podmienky, ktorá charakterizuje jednotkovú (r=1) alebo refe-
renčnú sféru s polomerom rZ.
Relatívna poloha priesečníka D‘0 voči ich hraničným bodom Q‘jk ich úsekov loxod-
róm lj sa dá zistiť na základe porovnania dĺžok oblúkov a dĺžok .

Pre ďalšie testovanie budeme ešte potrebovať hodnoty , ktoré vypočí-

tame pri zohľadnení aktuálnych okrajových podmienok výpočtu podľa vzťahu

(III.1.b.17a), keď bude platiť:
a. pre latj = latQj2 – latQj1 j n/2 pre n=1; 3 podľa vzťahu (C.5.4) pre  = j
bude vzdialenosť medzi bodmi Q’j1 a Q’j2 daná ako

 (III.1.b.18a)

b. pre lonj = lon Qj2 - lon Qj1 j =n/2 pre n=1; 3

v zmysle vzťahu (C.5.5) zase máme

(III.1.b.18b)

Pri už známych hodnotách vzdialeností , ktoré sme získali postupom podľa

bodu 12., vo finálnom kroku už iba testujeme pravdivosť výrazu, známeho z rie-
šenia Úlohy III.1.a:

 

 (III.1.a.16)

14. Výsledky týchto testov pre j=I;II potom poskytujú nasledovné logické závery:
a) Výsledok TRUE pre j=I aj j=II znamená, že sa obe loxodrómy lj pretínajú v bode

D‘0, ktorý tvorí prienik množiny Q‘I1Q‘I2 aj Q‘II1Q‘II2 ich bodov, tzn. platí
D‘0( Q‘I1Q‘I2 Q‘II1Q‘II2). Pre účely výstupnej zostavy výpočtu sa zodpovedajúci
výrok dá sformulovať v podobe:

102
 „Primárny priesečník loxodróm lj a lII je spoločným bodom oboch ich úsekov,
ohraničených bodmi Q‘I1 a Q‘I2 , resp. Q‘II1 a Q‘II2“.
b) Ak bol dosiahnutý výsledok TRUE pre j=I a FALSE pre j=II, je bod D‘0 tvorený

prienikom množiny bodov loxodrómy lII a bodov množiny QI1QI2 úseku lI, čo za-
píšeme ako: D‘0(lII  Q‘I1Q‘I2) a následne sformulovaný výrok môže znieť:
„Primárny priesečník loxodróm lI a lII je bodom úseku loxodrómy lI , ohraničenej
bodmi QI1 a QI2“.
c) Ak sa pre j=I dosiahne výsledok FALSE a pre j=II zase TRUE, je bod D‘0 prieni-

kom množiny bodov loxodrómy lI a bodov množiny Q‘II1Q‘II2 úseku lII.

Vtedy D‘0(lI  Q‘II1Q‘II2) a verbálna forma výroku môže znieť:
„Primárny priesečník loxodróm lI a lII je bodom úseku loxodrómy lII , ohraničenej
bodmi QII1 a QII2“.
d) Ak sa však v oboch prípadoch dosiahol výsledok FALSE, potom platí:

(D‘0Q‘I1Q‘I2) (D‘0Q‘II1Q‘II2), čo možno slovne vyjadriť ako:

„Primárny priesečník loxodróm lI a lII sa nachádza mimo ich úsekov, ohraniče-
ných bodmi Q‘I1 a Q‘I2 , resp. Q‘II1 a Q‘II2“.

103
Verzia III.2 – Priesečníky troch trás na sfére

Verzia III.2.a – Riešenie pre ortodromické trajektórie

Zadanie a požiadavky riešenia
1. Pri daných hodnotách:
 súradníc latA a lonA bodu A‘,
 azimutu AD z bodu A‘ v smere bodu D‘,
 azimutu AE z bodu A‘ v smere bodu E‘ a
 vzdialenosti LA’E‘
2. Je potrebné určiť:
 súradnice priesečníkov D‘ latD a lonD ,resp. E‘ latE a lonE ako aj
 hodnoty najkratších vzdialeností Lmin úsekov ortodróm D‘-E‘ a A‘-D‘.
Schému tohto zadania pri jeho premietnutí na sféru s polomerom r =1, ako aj veličiny
vystupujúce v nasledujúcom odvodení, ilustruje priložený obrázok.

Obrázok III.2.a.1 Schéma zadania úlohy na sfére s polomerom r=1 po štandardizácii

vstupných parametrov (zelenou farbou sú symbolizované hodnoty
vstupných parametrov, červenou hľadané hodnoty) ako aj ďalších
okrajových veličín pre odvodenie matematického aparátu výpočtov

Výsledok testu TRUE porovnania tanAE = tanAD indikuje totožnosť ortodróm, ktoré
predchádzajú bodmi A‘-E‘ a A‘-D‘. Za tejto situácie nie je definovaný priesečník D‘
a preto úloha nie je riešiteľná.

104
Výpočet súradníc bodu E‘
1. Hodnotu LA’E‘min vypočítame podľa vzťahu (B.c.4) v podobe
(III.2.a.1)
1. Podľa vzťahu (B.c.5) transformačný parameter k azimutov AE a AD vypočítame
podľa rovníc

(B.c.3)

, kde (III.2.a.2)
2. Pomocou takto získanej hodnoty k a vzťahu (B.c.14) sa následne vykonajú trans-
formácie AEAE, resp. ADAD, keď platí
, resp. (III.2.a.3a)
(III.2.a.3b)
3. Na základe Obrázka III.2.a.1, ktorý uvádza vstupné parametre nasledujúcich vzťa-
hov, súradnicu latE bodu E‘ určíme pomocou kosínusovej vety, keď po adaptácii
vzťahu (B.a.1a) máme
, pričom (III.2.a.4a)
, ako aj (III.2.a.4b)
(III.2.a.4c)
4. Veľkosť oblúka a je potom daná ako
, (III.2.a.5)
z čoho podľa vzťahu (B.b.5) dostaneme hodnotu šírkovej súradnice bodu E ako
(III.2.a.6)

5. S využitím vzťahov (B.a.3a) a (B.b.7) vo sférickom AEN dostávame

, resp. (III.2.a.7)
(III.2.a.8)
6. Analogicky ku vzťahu (II.1.a.8) z rovníc (III.2.a.7 a 8) vyplýva

(III.2.a.9)
7. Dĺžkovú súradnicu lonE bodu E poskytne vzťah (A.8a) po jeho adaptácii v tvare
(III.2.a.10)
105
Obrázok III.2.a.2 Zobrazenie vektorových veličín na sfére s polomerom r=1, ktoré ur-
čujú polohu priesečníka D obvodových kružníc rovín AD a ED

Výpočet hodnôt kartézskych súradníc jednotkového vektora a

Oblúk lDE medzi bodmi D a E bude mať najkratšiu dĺžku vtedy, ak je splnená podmien-
ka vzájomnej kolmosti rovín AD ED, tzn. ak platí DA  DE = n/2, kde n =2k+1
a pritom kN. Táto podmienka zakladá koncepciu výpočtových postupov, ktorá spo-
číva vo vyčísľovaní hodnôt relevantných vektorových súčinov.
Ďalší algoritmus výpočtu potom vychádza z nasledovných poznatkov a krokov:
 Normála nI AD tvorí zároveň jednotkový vektor roviny AE. Jeho hodnota je podľa

vzťahu (III.1.a.3) daná ako vektorový súčin jednotkových vektorov a a b

, (III.2.a.11)
keď normála nI predstavuje tiež jednotkový vektor.
 Hodnoty kartézskych súradníc jednotkového vektora a sa pri rZ=1 podľa vzťahov

(A.13a až A.13c) dajú vyjadriť ako:

(III.2.a.11a)
(III.2.a.11b)
(III.2.a.11c)

106
Výpočet hodnôt súradníc latB a lonB pomocného bodu B‘
I keď hodnota jednotkového vektora b známa nie je, dá sa tento deficit preklenúť na-
sledovným postupom:
Pri známych hodnotách súradníc latA a lonA bodu A, ako aj azimutu AD si môžeme
účelovo určiť hodnotu vzdialenosti lAB bodov A a B na jednotkovej sfére (pri určenosti
úseku ortodrómy známymi hodnotami spomenutých vstupných veličín ju môžeme
chápať ako voliteľný parameter). Takto určená poloha koncového bodu B bude záro-
veň charakterizovať jednotkový vektor b.
Pri platnosti AD = AB vyberieme hodnotu lAB = /2 (bližšia analýza, ktorú tu neuvá-
dzam, by pritom ukázala aj viacero racionálnych dôvodov optimálnosti takejto voľby).
Adaptáciou rovníc (II.1.a.3 a 4) pre lAB = /2 dostaneme
, resp. (III.2.a.12a)
(III.2.a.12b)
Dosadením lAB = /2 do vzťahu (II.1.a.8) po príslušných úpravách zase dostaneme
(III.2.a.12c)
Rovnica (III.2.a.12c) pri rozsahoch latA(-/2; /2) a AD0; 2) vždy vráti platnú
hodnotu lonmin.
Na základe nej podľa už známeho vzťahu (A.8c) vyjadríme hodnotu lonB, keď platí
(A.8c)

Výpočet hodnôt kartézskych súradníc jednotkového vektora b bodu B‘ a normály nI

Hodnoty kartézskych súradníc jednotkového vektora b pre rZ=1 sa podľa (A.13a až
A.13c) dajú potom vyjadriť ako:
(III.2.a.12d)
(III.2.a.12e)
(III.2.a.12f)
Analogicky k (III.1.a.4a až c) sa hodnoty kartézskych súradníc nIx, nIy, nIz normály nI
vyjadria podľa:

(III.2.a.13a)

107
 (III.2.a.13b)

(III.2.a.13c)

Výpočet hodnôt kartézskych súradníc jednotkového vektora e bodu E‘ a normály nII

Súradnice bodu E‘, ktorých hodnota sa vypočítala podľa (III.2.a.5 a 7), v súlade so
vzťahom (A.12) udávajú aj kartézske súradnice jednotkového vektora e. Ich hodnoty
pri rZ=1 na základe vzťahov (A.13a až A.13c) vyjadríme ako:
(III.2.a.14a)
(III.2.a.14b)
(III.2.a.14c)
Hodnoty jednotkového vektora e a normály nI následne tvoria činitele hodnoty vekto-
rového súčinu nII. Pri vzájomnej kolmosti normály nI a vektora e táto veličina predsta-
vuje normálu nII a preto platí vzťah
(III.2.a.15)
Vzhľadom na rovnice (III.1.a.4a) až (III.1.a.4c) sú hodnoty kartézskych súradníc normá-
ly nII dané ako:

(III.2.a.15a)

(III.2.a.15b)

(III.2.a.15c)

Výpočet hodnôt kartézskych súradníc normály N

Pri rovnakej interpretácii vektorových súčinov ďalej musí tiež platiť, že
(III.2.a.16)
Hodnoty kartézskych súradníc normály N, ktorá v tomto prípade predstavuje jednot-
kový vektor priesečníka D oblúkov lAD a lDE, získame pomocou sústavy rovníc:

(III.2.a.16a)

(III.2.a.16b)

108
 (III.2.a.16c)

V prípade rovníc (III.2.a.11), (III.2.a.15) a (III.2.a.16) pritom platí, že poradie činiteľov

ich vektorových súčinov môže byť pri ich výpočte ľubovoľné bez toho, že by bolo v
jeho priebehu potrebné vykonávať testy použité pri riešení Úlohy III.1.a.
Komplementárne to tiež znamená, že bez ohľadu na hodnoty vstupných veličín rieše-
nia Úlohy III.2a, súradnice bodu D predstavujú vždy koncový bod najkratšej oblúkovej
vzdialenosti lDE bodu E od veľkej kružnice kAB.
Tieto tvrdenia dokazuje nasledovná logická analýza:
 predovšetkým platí už spomenutá kolmosť rovín AD DE;
 skutočnosť, že dĺžky lAE a lDE úsekov AE a AD ortodróm predstavujú vždy najkratšie
vzdialenosti medzi ich hraničnými bodmi na sfére s polomerom r=1, vyplýva zo zá-
konitostí vzťahov sférickej trigonometrie, ktoré sa použili pri ich výpočte;
 v dôsledku týchto zásad sú rovnice (III.2.a.11, 15 a 16) vzájomne logicky previaza-
né. Ak totiž pri výskyte podmienky AD(180;360)° dôjde pri zachovávaní zásady
pravotočivosti sústavy v dôsledku prehodenia poradia bodov A a B aj ku zmene po-
radia jednotkových vektorov a a b, vyvolá to aj zmenu znamienka ich súčinu podľa
vzťahu III.2.a.11. Keďže pritom výsledok nI prechádza do vzťahu (III.2.a.15), dochá-
dza tým aj ku zmene znamienka výsledku nII;
 zmenou rozsahu na AE(180;360)° sa bod E presúva do protiľahlej polohy, ktorej
súradnice sú definované v zmysle rovníc (III.2.a.14a,b,c). Zároveň to však spôsobí,
že aj oblúk najkratšej vzdialenosti lDE tvorí teraz spojnicu bodu E s bodom D, ktorý
je protiľahlým k tomu, ktorý by zodpovedal doplnkovému rozsahu AE0;180°.
V zmysle logiky predchádzajúcej odrážky je dôsledkom opäť zhodná zmena zna-
mienok oboch súčinov (III.2.a.11 a 15);
 z pohľadu číselného výsledku finálneho súčinu (III.2.a.16) ľubovoľná kombinácia
hodnôt vstupných parametrov AE a AD vedie vždy k rovnakým a pritom aj správ-
nym hodnotám N , nakoľko v zmysle predchádzajúcej analýzy platí vzťah
(III.2.a.17)

109
 logickým dôsledkom platnosti vzťahu (III.2.a.17) je potom fakt, že i hodnoty súrad-
níc takto vypočítaného bodu D, resp. hodnota najkratšej vzdialenosti lDE (resp. ná-
sledne hodnota LDEmin) majú bez ohľadu na hodnoty vstupných veličín vždy jedno-
značné hodnoty;
 z doterajších úvah vyplýva tiež fakt, že bod D ako jeden z bodov veľkej kružnice kAD
nemusí tvoriť prvok množiny bodov úseku ortodrómy A‘-(B‘).

Výpočet súradníc latD a lonD priesečníka D‘

Ďalej sa pomocou vzťahov (III.1.a.9a,b) vyčíslia súradnice latD a lonD bodu D.

(III.2.a.18a)

(III.2.a.18b)
Vzhľadom na predchádzajúce závery, vyslovené na základe dôkazov o:
 nezávislosti získaných výsledkov od vzájomnej polohy čiastkových vektorov analy-

zovaných sústav, ako aj

 dosiahnutí najkratších vzdialeností medzi určenými bodmi výpočtového modelu

platí, že takto získané hodnoty súradníc bodu D reprezentujú jednoznačný a správny

výsledok riešenia úlohy v zmysle jej zadania.

Výpočet najkratších vzdialeností LE’D’min bodov E‘-D‘ a LA’D’min bodov A‘-D‘

Pri už vypočítaných hodnotách súradníc latE a lonE bodu E sa vyjadrí hodnota vzdiale-
nosti lDE bodov DE, resp. podľa (A.16a) aj hodnota hľadanej veličiny LE’D‘min. Táto pred-
stavuje najkratšiu vzdialenosť bodu E‘ od úseku ortodrómy A’B‘. Riešenie pritom vy-
chádza zo vzťahov:
(III.2.a.19a)
(III.2.a.19b)
Určenie vzdialenosti LA’D‘min sa analogicky k predošlému výpočtu realizuje po nasle-
dovných krokoch:
(III.2.a.19c)
Pri pripustení predpokladu ideálnej kolmosti rovín AD  ED by sa postup výpočtu dal
podstatne skrátiť pomocou aplikácie kosínusovej vety v predpokladane pravouhlom
110
sférickom ADE. Za takýchto okrajových podmienok (keď položíme )
musí totiž platiť vzťah
(III.2.a. 19d)
Pre lAE(0;  lED(0; sa dá z neho po úprave vyjadriť hľadaná hodnota lAD ako
, pričom lAD(0; (III.2.a. 19e)
Výsledok výpočtu podľa tohto vzťahu však nie je definovaný, ak lAD =/2. Za ostatných
okrajových podmienok síce vracia platnú hodnotu, avšak zaťaženú stálou neistotou,
ktorá vyplýva z predpokladu ideálnej kolmosti rovín AD  ED.
Hodnotu LA’D‘min pri oboch postupoch poskytuje potom rovnica
(III.2.a.19f)

Test splnenia predpokladu kolmosti rovín AD  ED

V dôsledku reťazenia chýb čiastkových výsledkov predmetných výpočtov hrozí
v prípade blízkych hodnôt azimutov AD a AE už významná odchýlka od vstupného
predpokladu kolmosti rovín AD  ED. Účelom záverečného vyhodnotenia správnosti
dosiahnutých výsledkov v podobe zisťovania odchýlky   od ideálneho výsledku
vzťahu DE  DB = n/2, kde n =1,3(pozri Obrázok III.2.a.1) je varovanie riešiteľa
pred akceptovaním prípadného nesprávneho výsledku výpočtu. Z tohto dôvodu je
potrebné uskutočniť nasledovné testovanie:
Na základe analógie so vzťahom (I.a.6) pre doplnkový uhol DE azimutu DE
v počiatočnom bode D úseku ortodrómy D-E platí
,
(III.2.a.20a)
pričom (III.2.a.20b)
Hodnotu príslušného azimutu DE udáva potom vzťah
(III.2.a.20c)
Analogicky ku vzťahu (II.1.a.13) sa hodnota doplnkového uhla DA azimutu DA
v koncovom bode D úseku ortodrómy A-D vypočíta podľa vzťahu:
(III.2.a.20d)

111
Hodnota azimutu DA v bode D sa potom vypočíta podľa (II.1.a.14) v zmysle rovnice
(III.2.a.20e)
O správnosti vypočítaných hodnôt DE a DA rozhodne vzťah, ktorý testuje splnenie
podmienky vzájomnej kolmosti rovínAD ED a tým aj správnosť hodnôt výstupných
veličín latD a lonD a následne aj dĺžky oblúka lED v nasledovnej podobe
(III.2.a.20f)
Z analýzy jeho ľavej strany vyplýva, že pri ideálnej kolmosti oboch ortodróm platí
cos(DA  DE)= 0 (III.2.a.20g)
Pri realizácii tohto porovnania, ktoré zohľadňuje dosiahnuteľnú presnosť výpočtov
v zošite MS Excel sa praktickým overením dokázalo, že pokiaľ vzťah (III.2.a. 20f) vrátil
hodnotu TRUE pre =1E-02, tak to výsledky výpočtov výstupných veličín latD a lonD ich
hodnoty na mieste minút pri zobrazení na 3 desatinné miesta ešte štatisticky výz-
namne neovplyvní.
V prípade výsledku FALSE však výpočet končí so záverom, podľa ktorého pri daných
hodnotách vstupných veličín a dosiahnuteľnej presnosti výpočtu prezentovaný algo-
ritmus neposkytuje výsledky hodnôt latD a lonD, ktoré možno v rámci zadania pred-
metnej úlohy považovať ešte za správne.
______________________________________________________________________
Záverečná poznámka k riešeniu Úlohy III.2.a:
Časť popísanej úlohy (stanovenie iba samotnej hodnoty LDEmin) ďalej citované práce
(http://www.movable-type.co.uk/scripts/latlong.html alebo
http://williams.best.vwh.net/avform.htm#Intermediate ) riešia aplikáciou sínusovej vety
v podmienkach sférického trojuholníka ADE a ponúkajú zdanlivo jednoduché riešenie tým, že
hodnotu spomínanej veličiny LDEmin vyjadrujú v tvare:
LDEmin = rZ ASIN[sin(LAEmin/rZ) sin(AD − AE)].
Uvádzaná rovnica môže poskytnúť aj záporné hodnoty odozvy, čo sa však dá účelovo využiť
aj na získanie informácie o vzájomnej polohe bodov E‘ a D‘. Ak odhliadneme od znamienka
jej výsledku, absolútna hodnota výsledku prezentovaného vzťahu bez ohľadu na hodnotu
argumentu (AD − AE) poskytuje správne hodnoty vzdialeností LDEmin.
Uvedený trigonometrický prístup sa však pre výpočet súradníc bodu D‘ dá použiť iba
v prípade, ak rozdiel  =AD - AE spĺňa podmienky: (0    π/2)  (3/2π    2π).
V doplnkovom intervale (π/2; 3/2π) však tento algoritmus výpočtu na spomínaný účel
použiteľný nie je. Predošlý fakt iba ilustruje, že vzhľadom na svoje vlastností sa funkcia ASIN
nehodí na výpočet hodnôt veličín, ktorých rozsah hodnôt sa nezhoduje s jej definičným roz-
sahom (pozri odsek 1 Prílohy 1).

112
Verzia III.2.b – Riešenie pre loxodromické trajektórie
Zadanie a požiadavky riešenia
1. Pri daných hodnotách:
 súradníc latA a lonA bodu A‘,
 azimutu AD z bodu A‘ v smere bodu D‘,
 azimutu AE z bodu A‘ v smere bodu E‘ a
 vzdialenosti LA’E‘

2. Je potrebné určiť:
 súradnice latE, lonE priesečníkov úsečiek D‘ E’ s A‘ E’, resp. latD, lonD úsečiek
E’ D‘ s A‘ D‘ ako aj
 hodnoty najkratších vzdialeností L A‘ D‘min a LD‘ E‘min úsekov loxodróm A‘-D‘a D‘-E‘

Obrázok III.2.b.1 Schéma zadania úlohy pri platnosti tanAE  tanAD ilustrujúca hod-
noty vstupných a výstupných veličín (zelenou farbou sú vyznačené
vstupné, červenou výstupné veličiny)

Riešiteľnosť takto zadanej úlohy predpokladá platnosť nerovnosti tanAE  tanAD.

Výsledok FALSE tohto porovnania indikuje totožnosť loxodróm, ktoré prechádzajú
bodmi A‘-E‘ a A‘-D‘. Za tejto situácie nie je definovaný priesečník D‘ a preto takto za-
daná úloha nie je riešiteľná.

113
Výpočet hodnôt parametrov úseku loxodrómy A‘-E‘
Výpočty v prípade loxodrómy tvaru priestorovej špirály (ak cosAE  0)
Najprv určíme hodnotu maximálnej dĺžky LmaxA’E‘ jej úseku medzi počiatočným A‘
a koncovým bodom E‘. Pri daných hodnotách azimutu A v bode A‘ a polomeru rz Ze-
me začneme výpočtom hodnôt zodpovedajúceho rozdielu Δlatmax šírkových súradníc
latA bodu A‘ a severného pólu /2. Za týchto vstupných podmienok platí rovnica
(C.7.2c)
V zmysle vzťahu (C.5.4) potom hodnotu veličiny LmaxA’E‘ vypočítame podľa vzťahu
(III.2.b.1)
Hodnoty vstupných veličín Lmin A’E‘ alebo L A’E‘ musia potom spĺňať podmienku v tvare
0  Lmin A’E‘  L  Lmax A’E‘ (III.2.b.2)
Zo vzťahu (III.2.b.2) teda vyplýva, že prezentovaný výpočtový model si vyžaduje spl-
nenie podmienky L A’E‘  Lmax A’E‘, inak je ďalšie pokračovanie výpočtov nereálne.
Pomocou hodnoty L A’E‘, ktorá vyhovuje podmienke (III.2.b.2), potom v súlade so vzťa-
hom (C.6.3.2a) pre  = AE vypočítame hodnotu latAE, pre ktorú bude platiť
(III.2.b.3)
Podľa vzťahu (A.5) na výpočet hodnoty latE potom použijeme výraz
(III.2.b.4)
Ak test pravdivosti latE =/2skončí s výsledkom TRUE  hodnota lonE nie je defi-
novaná, resp. ani úloha za daných vstupných podmienok nie je ďalej riešiteľná.
Pokiaľ však platí, že  latAE0;/2), potom podľa vzťahu(C.3.3) vypočítame hodnotu
AE , pričom platí
(III.2.b.5)
Hodnotu lonAE pri platnosti (A.17c) dostaneme pomocou verzie vzťahu (C.3.2) ako
(III.2.b.6)
Hodnotu lonminAE následne vracia rovnica
, (III.2.b.7)
Vzťah (C.4.2) potom pomocou nej poskytne štandardizovanú hodnotu uhla , keď
 (III.2.b.8)
114
Adaptáciou rovnice (C.5.4) pri použití práve vypočítanej hodnoty  dostaneme už
hľadanú štandardizovanú hodnotu minimálnej vzdialenosti LminA’E‘ bodov A‘ a E‘
, (III.2.b.9)
ako aj hodnotu štandardizovaného azimutuAE , keď využijeme vzťah
  (III.2.b.10)

Výpočty v prípade loxodrómy tvaru malej kružnice (ak cosAE=0)

Zo základnej vstupnej podmienky cosAE = 0 vyplýva, že
(III.2.b.11)
Podľa vzťahu (C.5.5), pre hodnoty latAE v rozpätí  latAE0;/2) máme

(III.2.b.12)
Ďalej je potrebné určiť ešte aj znamienko výsledkulonAE. Pre vstupné hodnoty
AE azimutu AE (kedy môže a nemusí byť zároveň aj AE =AE) platia v zmysle už
známych úvah pri určovaní znamienka hodnoty lon nasledovné logické relácie:
 pre AE = π/2 lon0

 pre AE = 3/2 π lon0

Pri platnosti vzťahov (C.6.8.2) a(C.6.8.3) tu tiež máme

, (III.2.b.13)
, (C.6.8.3)
resp. podľa rovnice (B.c.4) dostávame aj výraz na výpočet hodnoty LminA’E‘ v podobe
(III.2.b.14)
Zároveň vyjadríme aj počet celistvých násobkov k vstupnej hodnoty vzdialenosti LA’E‘
dvoch bodov A‘ a E‘ voči hodnote poloviny LP dĺžky LRov malej kružnice ako
(III.2.b.15)
Hodnotu štandardizovaného azimutu poskytne nakoniec vzťah
(III.2.b.16)

Finálne algoritmy výpočtov nezávislých od typu loxodrómy

Bez ohľadu na typ loxodrómy, finálny výpočet hodnoty lonE vykonáme dosadením
hodnoty lonAE do vzťahu (A.8b) v podobe
115
 (III.2.b.17)

Postup testovania vzájomnej kolmosti úsekov loxodróm A’D’ a D’E‘

Požiadavka zadania ohľadne určenia najkratšej vzdialenosti bodov D‘-E‘ sa dá splniť
iba pri dodržaní vzájomnej kolmosti úsekov loxodróm A’D‘ D’E‘.
Ak si podľa Obrázka III.2.b.2 vstupnú hodnotu azimutu z bodu D‘ do bodu E‘ označí-
me ako DE a z bodu A‘ do bodu D‘ akoAD , potom sa táto podmienka dá vyjadriť po-
mocou rovnice
  , pričom n=1,3 (III.2.b.18)
Z pohľadu jej ďalšej aplikácie možno vysloviť nasledovné závery:
a. na základe úvahy, ktorá predchádzala odvodeniu vzťahu (B.c.14) sa dá usúdiť, že
vzťah (III.2.b.18) bude plniť svoju úlohu rovnako, ako keby v ňom namiesto vstup-
ných hodnôt azimutov AD a DE vystupovali štandardizované hodnoty AD a DE
(ktoré však v tomto prípade nemusia byť deklarované);
b. pri takto určenej podmienke kolmosti spomenutých úsekov loxodróm A’D’ a D’E‘
potom aj pri uvažovaní pôvodných vložených hodnôt azimutov AD a DE bude al-
ternatívne platiť
, resp. (III.2.b.19a)
(III.2.b.19b)

Obrázok III.2.b.2 Schéma vzťahu vstupných hodnôt azimutov AD a DE pri vzájomnej
kolmosti úsekov loxodróm A‘D’ a D’E‘

116
c. z hľadiska ďalších krokov výpočtu a pri opakovaní hodnôt funkcie tangens
s periódou /2 v súlade aj so vzťahmi (C.6.1.3) platí tanDE = tanDE. V dôsledku to-
ho získaná funkčná hodnota tan použitého smerového uhla  nie je závislá od
spomínaných okrajových podmienok jej výpočtu.
Z tohto výroku zároveň aj vyplýva, že:
 pre ďalší postup výpočtu nie je potrebné poznať štandardizovanú hodnotu DE
 z bodu E‘ do bodu D‘ existuje iba jeden smer postupu a následne aj
 bod D‘ tvorí jediný priesečník loxodróm, ktoré prechádzajú bodmi A‘-D‘ a E‘-D‘.

Riešenia zadanej úlohy pri triviálnych vstupných podmienkach

Ďalej uvedené okrajové podmienky poskytujú nasledovné triviálne riešenia:
1. Ak AD =n/2, kde n=1,3 (resp. cosAD=0) loxodróma, ktorá prechádza bodmi
A‘-D‘, leží na rovnobežke a tvorí teda malú kružnicu. Z tohto poznatku logicky vy-
plývajú nasledovné finálne rovnice riešenia:
(III.2.b.20a)
(III.2.b.20b)
(III.2.b.20c)
(III.2.b.20d)
Podľa vzťahu (A.8c) potom vypočítame hodnotu veličiny lonADmin ako
(III.2.b.21)
Nakoniec podľa vzťahu (C.5.5) máme
, (III.2.b.22)
kým podľa rovnice (C.5.4) zase platí
(III.2.b.23)
2. Ak AD=(n-1), kde n=1,3(resp. cosAD=1) loxodróma, ktorá prechádza cez
body A‘-D‘ tvorí poludník. Na základe toho platí, že
(III.2.b.24a)
(III.2.b.24b)
(III.2.b.24c)
(III.2.b.24d)
117
 Podľa vzťahu (A.8c) potom vypočítame hodnotu veličiny lonDEmin ako
(III.2.b.25)
Nakoniec podľa vzťahu (C.5.5) máme
, (III.2.b.26)
kým podľa vzťahu (C.5.4) pri cosAD=1 zase máme
(III.2.b.27)
Pre ostatné hodnoty AD , tzn. ADn/2  AD(n-1), kde n=1,3 loxodróma má
tvar priestorovej špirály, riešenie úlohy vychádza z ďalej uvádzaných krokov výpočtu.

Výpočet hodnoty šírkovej súradnice latD priesečníka D‘

Rozvinutím vzťahov (C.3.2) a (C.3.3) pri už spomenutej rovnosti tanDE = tanDE , resp.
aj tanAD = tanAD a v súlade so symbolikou vstupných veličín predmetného zadania
dostávame sústavu rovníc v tvare:

(III.2.b.28a)

(III.2.b.28b)
Ich zlúčenie a následná úprava poskytne finálnu rovnicu pre výpočet šírkovej súradni-
ce latD priesečníka D‘ v podobe výrazu
, (III.2.b.29a)

kde hodnotu čitateľa  argumentu exponenciálnej funkcie vyjadruje vzťah

(III.2.b.29b)
Analýza vzťahov (III.1.b.14a,b) dovoľuje formulovať nasledovné závery:
 Pri splnení vstupnej podmienky tanAE  tanAD vzťah (III.2.b.29a) vracia platnú
hodnotu odozvy.
 Pri výpočte pomocou aplikácie MS Excel člen pravej strany vzťahu (III.2.b.29a) pri
hodnote argumentu X  709.7 exponenciálnej funkcie už vráti chybové hlásenie.
Z trendu vývoja hodnoty odozvy pre X  0 však deduktívne vyplýva, že hodnota
odozvy tohto vzťahu konverguje k hodnote  /2. Preto pri indikácii dosiahnutia
118
 stavu X  709.7 prijmeme výsledok výpočtu rovnice (III.2.b.29a) v podobe latD = /2
a tak predídeme vzniku jeho behovej chyby.
 Pri hodnote X  0 vzťah (III.1.b.13a) vracia hodnotu odozvy latD  -/2.
 Výskyt niektorého z týchto výsledkov výpočtu hodnoty latD zároveň informuje o
tom, že bod D‘ sa nachádza na niektorom zemskom póle a vtedy hodnota lonD nie
je definovaná, resp. úloha pri daných vstupných podmienkach nemá riešenie.

Výpočet hodnoty dĺžkovej súradnice lonD priesečníka D‘

Na výpočet hodnoty lonD pri už známej hodnote latD použijeme rovnicu (III.2.b.28b).
Dôvodom pre takýto výber je skutočnosť, že citovaná rovnica vychádza z hodnôt
vstupných veličín latA , lonA, ktoré na rozdiel od hodnôt latE, lonE ešte nie sú zaťažené
žiadnou chybou predchádzajúceho výpočtu.
Nakoľko výsledok vyčíslenia hodnoty pravej strany spomínanej rovnice predstavuje aj
hodnotu veličiny lonAD, potom v zmysle vzťahu (A.8b) bude platiť
(III.2.b.30)

Výpočet najkratších vzdialeností LA’D’min bodov A‘-D‘ a LE’D’min bodov E‘-D‘

Ak AD  n/2  AD  (n-1), kde n=1,3, na základe vzťahu (C.5.5):
 hodnotu latAD pre  = AD, kedy cosAD  0, vyjadríme dosadením hodnôt latD
z výpočtu podľa vzťahu (III.2.b.29a) a vstupnej hodnoty latA do rovnice (III.2.b.24c).
Hodnotu LA’D’min potom poskytne vzťah
(III.2.b.31)
 na základe hodnoty latDE pre  = DE, ktorú sme vypočítali podľa vzťahu (III.2.b.6)
a pre ktorú cosDE  0, nakoniec dostaneme hodnotu LD’E’min , pre ktorú zase platí
(III.2.b.32)

119
Riešenie úlohy typu IV
Určenie bodov E‘1 a E‘2 ortodrómy ležiacich najbližšie k pólom Zeme

Zadanie a okrajové podmienky riešenia

a) Je potrebné vypočítať hodnoty súradníc latE1, latE2, resp. lonE1 a lonE2 bodov E‘1
a E‘2 ortodrómy, ktoré sa nachádzajú v minimálnej vzdialenosti Dmin od pólov N
a S Zeme.
b) Z možných variant spôsobu definovania priebehu ortodróm boli vybrané vstupné
podmienky riešení Úlohy typu I (tu uvedené v odseku 1.), resp. Úlohy typu II, Verzie
II.2.a (odsek 2.) a Verzie II.1.a (odsek 3.).

Riešenie takto definovanej úlohy bude potom vychádzať z týchto predpokladov:

a) Z množiny bodov ortodrómy existujú dva body E1 a E2, ktoré sa k pólom Zeme E
a S nachádzajú najbližšie;
b) Ich vzdialenosť dmin na jednotkovej sfére od príslušných pólov je rovnaká a preto
sa vzájomný vzťah vzdialeností bodov E1 a N, resp. E2 a S dá vyjadriť rovnosťou
(IV.1)

Obrázok IV.1 Zobrazenie bodov E1 a E2 ortodrómy na jednotkovej sfére, ktoré sa

nachádzajú najbližšie k pólom N, resp. S

120
Uvažované verzie vstupných podmienok riešenej úlohy
1. Ak sú dané hodnoty latA , lonA , latB, lonB , potom platí, že
(A.7)
Hodnotu doplnkového uhla  v počiatočnom bode A‘ úseku ortodrómy na zemskej
sfére, resp. A na jednotkovej sfére, určuje pritom vzťah

(I.a.6)
2. Ak je priebeh ortodrómy definovaný hodnotami vstupných veličín latA , lonA , B
a L, potom bude náš postup založený na nasledovných krokoch:
a) Pomocou vzťahu (B.c.4) vyjadríme hodnotu Lmin, pre ktorú platí
(B.c.4)
b) Pomocou nej sa vypočíta hodnota dĺžky oblúka c na jednotkovej sfére ako

(II.1.a.2)

c) Podľa vstupných podmienok zadania pre potreby ďalšej štandardizácie vloženej

hodnoty A alebo B, vypočítame faktor k podľa vzťahov

(B.c.3)

(B.c.5)
d) Pri známej hodnote B v zmysle všeobecného tvaru rovnice (B.c.14) vyčíslime
, (II.2.a.1)
e) Hodnotu veličiny ∆lat určuje potom vzťah
(II.2.a.10b)
f) Na finálny výpočet hodnoty latB použijeme výraz
(A.5)
g) Hodnota uhla α sa nakoniec vyčísli pomocou rovnice
(II.2.a.18)
h) Hodnoty , získané doteraz prezentovanými krokmi postupov 1. a 2., sa
v počiatočnom bode A‘, resp. A úseku ortodrómy transformujú na hodnotu azi-
mutu A pomocou vzťahu

121
 (A.16a)
3. Na záver uvažujme ešte verziu vstupných podmienok predmetného riešenia, kedy
definícia priebehu ortodrómy vychádza z hodnôt veličín latA , lonA ,A a L.
a) Rovnako, ako v odseku 2., pomocou (B.c.4) najprv vypočítame hodnotu Lmin.
b) Taktiež vykonáme výpočet hodnoty c, ktorú uplatníme v ďalších výpočtoch.
c) Pomocou hodnoty k, ktorú sme získali podľa vzťahu (B.c.5) a vzťahu (B.c.14), sa
následne vykoná transformácia AA, keď pre zadanú hodnotu A a k platí
(B.c.6a)

Výpočet šírkových súradníc bodov E1 a E2

Za týmto účelom sa ponúka použitie nasledovného algoritmu:
a) Pre dĺžku strany a všeobecného sférického trojuholníka ABN platí vzťah
, (II.1.a.3)
kde hodnotu dĺžky oblúka c na jednotkovej sfére získame zo vzťahu (II.1.a.2).
b) Hodnoty extrémov aextr závisle premennej a, ktoré za daných vstupných
a okrajových podmienok riešenia môžu pozdĺž oblúka c všeobecného sférického
trojuholníka ABN ako nezávisle premennej predstavovať tak minimum amin, ako aj
maximum amax, sa analyticky dajú zistiť položením nulovej hodnoty 1. derivácie
vzťahu (II.1.a.3) podľa nezávisle premennej c v tvare

, (IV.2)

kde parametre p1 a p2 sú definované nasledovnými vzťahmi:

, resp. (IV.3a)
(IV.3b)
Ak zavedieme veličinu c‘, ktorej hodnota aj v zmysle Obrázka IV.1 predstavuje dĺž-
ku oblúka c od počiatočného bodu A ortodrómy po bližší z jej extrémnych bodov
E1, potom zjednodušením a úpravou vzťahu (IV.2) po zlúčení so vzťahmi (IV.3a) a
(IV.3b) dostaneme výraz
, (IV.4)
Z neho pre extrémnu hodnotu aextr vieme explicitne vyjadriť hodnotu c‘ ako

122
 (IV.5)
Kombinácia hodnôt vstupov v zmysle logického zápisu latA =0  A = (/23/2)
predstavuje množinu bodov rovníka, ktoré sú od pólov Zeme vzdialené na rovnakú
vzdialenosť. Tým pádom ani rovnica (IV.5) pre prezentovanú kombináciu vstupných
podmienok neposkytuje definovanú odozvu hodnoty c‘. Bez ďalších obmedzení sa
však hodí pre akúkoľvek inú kombináciu hodnôt vstupných veličín z rozsahov
latA(-/2;/2) a A0;2), kedy poskytuje vždy definovanú odozvu hodnoty c‘.
c) Extrémnu hodnotu aextr získame potom dosadením hodnoty c‘, ktorú sme vypočíta-
li pomocou vzťahu (IV.5), pretože v zmysle rovnice (II.1.a.3) tiež platí
(IV.6)
d) Nakoľko hodnota c‘ v zmysle už naznačených úvah udáva kratšiu vzdialenosť bodov
A a 1. extrémneho bodu na jednotkovej sfére a ten sme sa rozhodli označiť ako E1,
vzťah (B.b.5) pre latA(-/2;/2), c‘(0; a A0;2) poskytuje rovnicu pre
výpočet hodnoty šírkovej súradnice latE1 bodu E1 v podobe
, pričom latE1(-/2;/2), (IV.7a)

Z vlastností ortodrómy ako veľkej kružnice potom logicky vyplýva, že šírkovú

zemepisnú súradnicu 2. extrému, reprezentovanú bodom E2, získame na základe
jednoduchej rovnosti tvaru
(IV.7b)

Výpočet dĺžkových súradníc bodov E1 a E2

Dosadením hodnôt c‘ a latE1 do rovnice (II.1.a.8) dostaneme vzťah
(IV.8)
Pomocou jeho výsledku, aplikovaného vo vzťahu (II.1.a.9), získame konečný výsledok

(IV.9a)
Z Obrázka IV.1 tiež vyplýva, že dĺžková súradnica lonE2 protiľahlého bodu E2, je voči
hodnote lonE1 iba posunutá o lonmin==. Vzhľadom na toto konštatovanie a pri
zohľadnení vzťahu (IV.9a) sa hodnota lonE2 dá najjednoduchšie vyčísliť ako
(IV.9b)

123
Výpočet najkratšej vzdialenosti Dmin bodov alebo od pólov Zeme
Pre trajektóriu ortodrómy, ktorá je po zjednotení vstupných podmienok zadaní podľa
odsekov 1.-3. predchádzajúcej state jednoznačne daná parametrami latA, lonA a A,
z priloženého Obrázka IV.1, zobrazujúceho na jednotkovej sfére podmienky zadanej
úlohy, vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Kým hodnotu oblúkovej vzdialenosti dmin(0;/2 na jednotkovej sfére pri

aextr(0;/2 poskytne vzťah
, (IV.10a)

potom v prípade, že aextr(/2; ), ho musíme v súlade s potrebou dodržania

definičného rozsahu hodnôt veleičiny dmin účelovo modifikovať na tvar
(IV.10b)

Pretože predmetná rovnica v práve uvedenej podobe poskytne rovnaký výsledok, aký
poskytuje jej tvar (IV.9a) pri relevantnej okrajovej podmienke, jej ostatné vyjadrenie
je univerzálne použiteľné pre celý rozsah aextr(0/2; ).
Na zemskej sfére polomeru rZ sa v súlade so vzťahom (B.c.1) na základe vzťahu
(IV.10b) dá hodnota najkratšej vzdialenosti Dmin bodov ortodrómy alebo na
zemskej sfére od ich najbližšie položených pólov vyjadriť ako
(IV.11)

124
Príloha
Využitie cyklometrických funkcií v geodetických výpočtoch
Na výpočet uhlových hodnôt z výstupnej hodnoty trigonometrickej funkcie f sú urče-
né ich inverzné funkcie AF, ktoré sa označujú tiež uvedeným názvom. Vzhľadom na
niektoré ich špecifiká bude pre potreby geodetických výpočtov užitočné ozrejmiť si
možnosti ich praktického využitia.
Na spomínaný účel prichádzajú do úvahy nasledovné inverzné funkcie AF:
 arkus sínus (v ďalšom označovaný iba ako ASIN),
 arkus kosínus (ACOS),
 arkus tangens (ATAN) a
 dvojparametrická funkcia arkus tangens (ATAN2).

Ak si ako x označíme argument trigonometrickej funkcie f a v ďalšom uvažujeme roz-

sah jeho hodnôt x-2;2, potom pri ilustrácii vlastností inverznej funkcie AF bu-
deme za pomoci overovacieho vzťahu typu y = AF [ f(x) ] sledovať vývoj relácie jej
odozvy y pri vloženej hodnote argumentu x.

Účelom tohto kroku je určenie vhodnosti uvádzaných typov inverzných funkcií AF pre
účely vyjadrovania hodnôt x geodetických veličín .
Za vhodnú funkciu AF pre dané účely môžeme považovať takú, ktorá:
 pri jej použití v zmysle zápisu y = AF [ f(x) ] pre hraničné hodnoty xxmin ; xmax
argumentu x, predstavujúceho hodnotu spracovávanej geodetickej veličiny , vráti
hodnotu odozvy z rozsahu yymin ; ymax,
 pre takto definovaný rozsah x teda poskytuje rovnosť y = x, kedy aj správny výsle-
dok Y uvádzaného prepočtu bude zodpovedať vzťahu Y= y  Y = x.
V ďalej uvádzaných výpočtoch sa inverzné funkcie AF používajú v situáciách, kedy nie
je známa explicitná hodnota argumentu x a je k dispozícii iba jeho funkčná hodnota
f(x). Tá pri multivalentnosti trigonometrických funkcií (tá istá funkčná hodnota f(x)
odpovedá viacerým hodnotám x) v rámci požiadavky na jednoznačnosť (správnosť)

125
výsledku riešenia núti riešiteľa k analýze priebehu danej trigonometrickej funkcie f(x)
i jej inverznej podoby AF.
Na základe už načrtnutých súvislostí budú pri aplikácii cyklometrických funkcií, kto-
rých cieľom je zisťovanie hodnoty argumentu x trigonometrickej funkcie f(x), platiť
nasledovné zásady:
 v dôsledku reťazenia vnútornej chyby numerického výpočtu sa nedá vylúčiť situá-
cia, že hodnota argumentu f(x) prekročí definičný rozsah vstupných hodnôt inverz-
nej funkcie AF. Preto pri ich programovej aplikácii treba túto okolnosť vždy zvážiť
a podľa konkrétnej situácie aj ošetriť v module, ktorý bol určený na zachytávanie
behových chýb programu. Táto poznámka nadobúda na vážnosti v prípade realizá-
cie ďalej uvádzaných algoritmov výpočtu pomocou zošita MS Excel, ktorý inak ne-
umožňuje výpočty so zvýšenou presnosťou.
 rozsah hodnôt argumentov f(x) cyklometrickej funkcie AF môže byť však väčší aj
z iných dôvodov, ktorých pôvod nespočíva v náhodnosti výskytu ich chyby. Pri zo-
hľadnení pravidiel aplikácie tzv. kongruentných vzťahov je pred použitím príslušnej
inverznej funkcie potrebné zvážiť jej vhodnosť pre zamýšľaný účel (viď k tomu tiež
napr. http://en.wikipedia.org/wiki/Congruence_relation ).

126
1. Cyklometrická funkcia ASIN
V zmysle priloženej Tabuľky 1 a Obrázka 1, priebeh funkcie y = ASIN(sin(x)) mení
svoj smer s periodicitou 90° argumentu x. Správnu hodnotu Y vracia v rozsahu
x-90 ; 90° kedy platí, že SIN(x)-1;1 (riadok s tučným typom písma).
Vzhľadom na túto charakteristiku sa prednostne hodí na výpočty hodnôt šírkových
súradníc latQ bodu Q‘, nakoľko definičný rozsah hodnôt y veličiny odozvy Y je
zhodný s ich rozsahmi. Pritom znamienko hodnoty y poskytuje informáciu k ich
transformácii do formátu N a S. Jej použitie na výpočet hodnoty ostatných tu
spomínaných veličín si pre svoju nejednoznačnosť vyžaduje značnú obozretnosť,
spojenú s analýzou správnosti získaných výsledkov.

Tabuľka 1 Relačné vzťahy medzi y a x a potrebné prevodné vzťahy na dosiahnutie

správneho výsledku Y pri použití funkcie ASIN

Rozsah Relačný vzťah medzi Prevodný vzťah pre správny

x [deg] yax výsledok Y
-360;-270) y=x+360 Y=y+360
-270;-90) y=-x-180 Y=-y-180
-90 ;+ 90 y=x Y=y

(+90;+270 y = 180-x Y=180-y

(+270;360 y = x-360 Y=y-360

90
y
60

30

-30

-60

-90
-450 -360 -270 -180 -90 0 90 180 270 360 450 x

Obrázok 1 Priebeh závislosti y= ASIN(sin(x)) od argumentu x

127
2. Cyklometrická funkcia ACOS
Závislosť y = ACOS(cos(x)) vykazuje úplnú jednoznačnosť v rozsahu argumentu
x-180;180°, keď hodnota COS(x) = -1 platí v oboch hraničných hodnotách toh-
to intervalu. Jej odozva Y pri rozsahu hodnôt y0;180° vyhovuje potrebám ur-
čovania hodnôt veličín a, b , c i Lmin. Predmetnú skutočnosť dokladajú údaje
v riadkoch Tabuľky 2, uvádzané tučným typom písma, ako aj závislosť y = f(x)
v zmysle grafu Obrázka 2.

Tabuľka 2 Relačné vzťahy medzi y a x a potrebné prevodné vzťahy na dosiahnutie

správneho výsledku Y pri použití funkcie ACOS

Rozsah x Relačný vzťah medzi Prevodný vzťah pre správny

[deg] yax výsledok Y
-360;-180) y=x+360 Y=y+360
-180;0) y= -x Y= -y
0 ; 180 y=x Y=y
(180;360 y = 360-x Y=360-y

y180
150

120

90

60

30

0
-360 -270 -180 -90 0 90 180 270 360 x

Obrázok 2 Priebeh vzťahu y = ACOS(COS(x)) v závislosti od argumentu x

128
3. Cyklometrická funkcia ATAN
Tabuľka 3 Relačné vzťahy medzi y a x a potrebné prevodné vzťahy na dosiahnutie
správneho výsledku Y pri použití funkcie ATAN

Rozsah x Relačný vzťah medzi Prevodný vzťah pre

[deg] yax správny výsledok Y
-450;-270) y=x+360 Y=y+360
-270;-90) y=x+180 Y=y+180
-90; 90 y=x Y=y
(90;270 y = x-180 Y= y-180
(270;450 y = x-360 Y=y-360

90
y
60

30

-30

-60

-90
-450 -360 -270 -180 -90 0 90 180 270 360 450 x

Obrázok 3 Priebeh y = ATAN(SIN(x)) v závislosti od jej argumentu x

V zmysle údajov Tabuľky 3 i Obrázka 3 je zrejmé, že predmetná cyklometrická

funkcia sa hodí na rovnaké účely, ako tomu bolo v prípade funkcie ASIN.
V mnohých prípadoch sa však dá efektívnejšie nahradiť funkciou ATAN2.

Z týchto dvoch dôvodov sa jej aplikácia pri riešení diskutovaných úloh obmedzila
iba na prípady, kedy sa účelovo využili práve jej definičné obmedzenia.

129
4. Cyklometrická funkcia ATAN2

Jej porovnanie s funkciou ATAN je možné v stručnosti zhrnúť nasledovne:

a. Kým funkčná hodnota tangens sa pre členy Z = čitateľ a V = menovateľ vyjad-

ruje ako y = TAN(Z/V), funkcia ATAN2 používa argumenty V a Z ako vstupné pa-
rametre výpočtu odozvy y. V aplikácii MS Excel je rozhranie funkcie užívateľovi
k dispozícii v syntaktickom tvare y = ATAN2(V;Z). Výpočet sa po jej spustení
realizuje už pomocou algoritmu, ktorý tvorí súčasť knižnice podprogramov.
b. Dá sa pritom ukázať , že v súlade s definičným vzťahom tan(x)= sin(x)/cos(x)
v prípade ATAN2 pre V-1;1 a Z-1;1 platí: V= cos(x) a Z= sin(x), pričom
predmetná funkcia s periodicitou  vracia hodnoty v rozsahu y-;.
c. Algoritmus fungovania funkcie ATAN2 v kóde v kóde VBA je nasledovný:
Function ATAN_2(Menovatel as Double, Citatel as Double) As Double
'Vlastna funkcia MS Excel na vypocet hodnoty ATAN2
Dim Pi As Double

Pi = Application.Pi()

If Citatel > 0 Then

If Menovatel > 0 Then ATAN_2 = Atn(Citatel / Menovatel)
If Menovatel < 0 Then ATAN_2 = Pi - Atn(-Citatel / Menovatel)
If Menovatel = 0 Then ATAN_2 = Pi / 2
End If

If Citatel < 0 Then

If Menovatel > 0 Then ATAN_2 = -Atn(-Citatel / Menovatel)
If Menovatel < 0 Then ATAN_2 = Atn(Citatel / Menovatel) - Pi
If Menovatel = 0 Then ATAN_2 = 3 / 2 * Pi
End If

If Citatel = 0 Then
If Menovatel > 0 Then ATAN_2 = 0
If Menovatel < 0 Then ATAN_2 = Pi
'Odozva ATAN_2 nie je definovana
If Menovatel = 0 Then Exit Function
End If

End Function

130
Tabuľka 4 Relačné vzťahy medzi y a x a potrebné prevodné vzťahy na dosiahnutie
správneho výsledku Y pri použití funkcie ATAN2
Rozsah x Relačný vzťah Prevodný vzťah pre
[deg] medzi y a x správny výsledok Y
-540;-180) y=x+360 Y=y+360
-180 ; 180 y=x Y=y
(180;-540 y = 360+x Y=360+y

180
y
120

60

-60

-120

-180
-540 -450 -360 -270 -180 -90 0 90 180 270 360 450 540 x

Obrázok 4 Priebeh vzťahu y = ATAN2(cos(x);sin(x)) v závislosti od jej argumentu x,

ako aj závislosti Y =Y(x)
Z práve uvedenej prezentácie vlastností predmetnej funkcie vyplýva, že sa
v súlade požiadavkami na vyčísľovanie hodnoty odozvy y bude predovšetkým ho-
diť pri realizácii výpočtu hodnôt azimutov  , ich doplnkových uhlov d, resp. mi-
nimálnej hodnoty rozdielu dĺžkových súradníc lonmin. V tejto úlohe je vhodná
najmä v prípade potreby inverzie výsledku zlomkového tvaru vstupnej funkcie
spomínaných veličín, keď jej menovateľ môže poskytnúť aj nulovú hodnotu bez
toho, že by hrozili nielen nedefinovaný výstup, ale aj behová chyba programu.

131
DOSLOV

Ako pri každej činnosti, ani pri písaní takejto príručky nie je možné úplne sa vyhnúť
výskytu chýb, ktoré sa môžu vkradnúť do diela i napriek snahe autora o ich elimináciu.

Budem preto povďačný za každú pripomienku, ktorá ma na prípadné nedostatky tex-

tu upozorní a na základe ktorej ich budem môcť opraviť.

Na adresu peter.turek438@gmail.com uvítam aj podnety, smerujúce k rozšíreniu pre-

zentovaných poznatkov, či o ďalšie zadania úloh z predmetnej oblasti alebo aj kon-
štruktívne námety k zvýšeniu efektívnosti výkladu a pod.

Napriek môjmu viacnásobnému prevereniu stability fungovania, s touto štúdiou sú-

časne spracovaná GEODETICKÁ KALKULAČKA predstavuje tzv. Beta verziu a ako taká
môže tiež vykazovať niektoré „detské“ choroby. V rámci nich sú najzradnejšie tie, kto-
ré sa prejavia v krajných a málo pravdepodobných podmienkach jej používania
a preto sa v štádiu návrhu takéhoto nástroja aj najťažšie zachytávajú.

Riešenia jednotlivých typov úloh sú podľa svojho zadania založené na rôznych postu-
poch. Hoci všetky vychádzajú z rovnakých princípov, odlišnosti ich matematických
aparátov a už toľko spomínaná obmedzená presnosť použitej aplikácie MS Excel spô-
sobujú, že snahy o kontrolu vzájomnej korešpondencie výsledkov výpočtov riešenia
jednotlivých typov úloh nemusia uspokojiť vstupné očakávania užívateľa na ich pres-
nosť. Z toho vyplývajúce rozdiely v hodnotách hľadaných veličín pritom rastú
s narastajúcou vzdialenosťou Lmin bodov A’B‘. Praktická skúsenosť s používaním tejto
kalkulačky ukazuje, že vzhľadom na uvádzané okolnosti je s uspokojivou presnosťou
použiteľná pre hodnoty Lmin≤ 50 km, kým výsledky dosahované pre väčšie vzdialenosti
nadobúdajú čoraz viac iba orientačný charakter. Z toho však tiež vyplýva, že je pre
účely výpočtov v oblasti úloh zadávaných autormi mysteriek plne použiteľná, nakoľko
sa v spomínanej oblasti v zmysle jej pravidiel nemôžu vyskytovať vzdialenosti väčšie
než 2-3 km od počiatočných súradníc sídla autora zadania.

132