Univerzita Mateja Bela v 

Banskej Bystrici
Fakulta prírodných vied
Katedra chémie

Konduktometrické titrá cie a stanovenie disociačnej konštanty

kyseliny octovej

Laboratórny protokol č. 1

FYZIKÁLNA CHÉMIA 2
ARMAND MAJER
UČITEĽSTVO CHÉMIE A ANGLICKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY
2. ROČNÍK
AKADEMICKÝ ROK 2021/2022
01. 03. 2022
Teoretický úvod

Konduktometria je metóda na meranie miery vodivosti skúmaného

roztoku – elektrolytu. Je založená na vzťahu vodivosti a koncentrácie danej látky vo vzorke,
pričom jav vodivosti zabezpečuje migrácia elektrického náboja prostredníctvom nabitých
iónov, ktoré sú výsledkom disociácie skúmanej zlúčeniny v prostredí rozpúšťadla
(najčastejšie vody). Vodivosť je možné kvantifikovať pomocou rôznych veličín, napr.
absolútna vodivosť G (konduktivita, jednotka 1 S), ktorá je závislá od geometrie vodiča;
špecifická vodivosť κ (konduktancia, v jednotkách 1 S.m-1) alebo molárna vodivosť λ (v
jednotkách 1 S.m2.kmol-1).

Je potrebné poznamenať, že niektoré látky sú „lepšími“ vodičmi, iné sú menej vodivé.

Vo všeobecnosti je možné povedať, že silné kyseliny (napr. HCl, HClO 4) a silné zásady (napr.
NaOH, KOH) sú „dobrými“ vodičmi. Vo vodnom prostredí sú (takmer) úplne disociované na
príslušné ióny. Avšak slabé kyseliny (a zásady) nedisociujú úplne, keďže anión kyseliny A-
vykazuje istú tendenciu viazať protón H+, a tak prechod náboja roztokom (látkou) je menej
výrazný.

Rovnováhu medzi jednotlivými časticami je možné vyjadriť tzv. disociačnou

konštantou, v ktorej sa môžu aplikovať rovnovážne koncentrácie prítomných iónov, ale K c je
možné definovať aj použitím stupňom disociácie, čo vedie k definícii Ostwaldovho
zrieďovacieho zákona. Nižšie uvádzame vzťah pre koncentračnú disociačnú konštantu
všeobecne, bližšie neurčenej kyseliny HA (1) a tvar Ostwaldovho zákona (2).

K c =¿ ¿
2
α ∗c
K c= (2)
1−α

Úloha: Stanoviť disociačnú konštantu kyseliny octovej, CH3COOH

Princíp: Pomocou konduktometra je možné stanoviť špecifickú vodivosť skúmanej látky,

pričom jej koncentrácia v roztoku je známa. Vodivosť látky znamená migráciu elektrického
náboja v závislosti od stupňa disociácie, koncentrácie, ale aj teplotnej charakteristiky sústavy.

Pomôcky: konduktometer, strička s destilovanou vodou, kadičky, sklená tyčinka, odmerné

banky

Chemikálie: destilovaná voda, kalibračný roztok druhu 2 (pre konduktometer) s referenčnou

hodnotou κ = 1341 μS.cm-1, kyselina octová (CH3COOH (aq); M = 60,052 g/mol) s c = 0,05
mol/dm3
Pracovný postup:

1) Sondu konduktometra sme opláchli deionizovanou vodou a nakalibrovali sme ho

kalibračným roztokom s referenčnou hodnotou κ = 1341 μS.cm-1.
2) Sondu konduktometra sme opäť opláchli deionizovanou vodou.
3) Vodou sme si naplnili kadičku a do nej sme vložili suchú sondu konduktometra. Vodu
sme párkrát premiešali krúživým pohybom a zaznamenali sme priemernú hodnotu,
okolo ktorej sa pohybovali indikované špecifické vodivosti čistej deionizovanej vody.
4) Obsah kadičky sme vyliali, osušili sme ju a odložili. Sondu sme taktiež osušili savým
papierom.
5) Zo zásobného roztoku 0,05 mol/dm 3 kyseliny octovej sme si odliali do čistej suchej
kadičky a rovnakým postupom ako pri vode sme zmerali jeho vodivosť.
6) Malou časťou roztoku kyseliny octovej z kadičky sme opláchli 50 ml banku a z banky
sme ho vyliali do odpadu. Banku sme naplnili čistým roztokom presne po rysku.
Obsah kadičky sme vyliali, opláchli sme ju a osušili.
7) Roztok z 50 ml banky sme preliali do 100 ml banky a potom sme 50 ml banku
vyplachovali deionizovanou vodou, ktorú sme potom pridávali do 100 ml banky, kým
nebola takmer plná. Potom sme ju doplnili vodou presne po rysku. Zriedený roztok
sme dobre premiešali.
8) Celý roztok sme vyliali do čistej suchej kadičky. Veľkú banku sme vypláchli čistou
vodou a odložili sme ju. Pripraveným roztokom sme vypláchli a naplnili 50 ml banku
presne po rysku.
9) Vo zvyšnej časti zriedeného roztoku (ktorá sa nezmestila do 50 ml banky) sme
odmerali špecifickú vodivosť a hodnotu sme si zaznamenali. Roztok sme vyliali.
10) Kroky 6) – 8) sme opakovali, kým sme nezmerali celkom 7 zriedených roztokov
kyseliny. Zaznamenané údaje sme spracovali podľa pokynov.

Pozorovanie:

Pri postupnom zrieďovaní roztoku z 0,05 mol/dm3 až na 0,000391 mol/dm3 sme

zaznamenávali vždy nižšiu špecifickú vodivosť skúmanej vzorky kyseliny octovej, ktorá je
slabá kyselina. Predpokladali sme lineárnu závislosť prevrátenej hodnoty molárnej vodivosti
od špecifickej vodivosti, čo by graficky malo zodpovedať lineárnej krivke.
 Tab. 1 Špecifická, molárna vodivosť a stupeň disociácie vzorky roztokov kyseliny octovej

Spracovanie zaznamenaných údajov

Špecifická
Koncentrácia Špecifická Stupeň Molárna vodivosť
vodivosť Molárna vodivosť,
, c= vodivosť, disociácie, (PrevH),
- κ (H2O), λc = [S.m2.kmol-1]
[kmol.m-3] κ = [S.m-1] α 1/λc = [S-1.m-2.kmol]
κ = [S.m-1]
5,00E-02 3,70E-02 3,37E-02 6,74E-01 1,73E-02 1,48E+00
2,50E-02 2,63E-02 2,30E-02 9,20E-01 2,37E-02 1,09E+00
1,25E-02 1,83E-02 1,50E-02 1,20E+00 3,08E-02 8,34E-01
6,25E-03 1,27E-02 9,35E-03 1,50E+00 3,85E-02 6,68E-01
3,13E-03 8,90E-03 5,60E-03 1,79E+00 4,60E-02 5,59E-01
1,56E-03 6,52E-03 3,22E-03 2,06E+00 5,31E-02 4,84E-01
7,81E-04 4,86E-03 1,56E-03 2,00E+00 5,14E-02 5,01E-01
3,91E-04 4,02E-03 7,20E-04 1,84E+00 4,73E-02 5,43E-01

Graf závislosti 1/λc od κ

1.60E+00

1.40E+00
f(x) = 29.8492691655832 x + 0.426220005715843
R² = 0.978556223488237
1.20E+00

1.00E+00
1/λc = [S-1.m-2.kmol]

8.00E-01

6.00E-01

4.00E-01

2.00E-01

0.00E+00
2.60E-18 5.00E-03 1.00E-02 1.50E-02 2.00E-02 2.50E-02 3.00E-02 3.50E-02

Špecifická vodivosť, κ = [S.m-1]

Graf 1 Závislosť 1/λc od κ

Výpočty k pozorovaniu:

a) Výpočet medznej molárnej vodivosti, λ∞ podľa vzťahu:

λ
λ ∞=
α

Ale vieme, že z rovnice krivky y = ax + b môžeme určiť, že:

1
=b=0,4262
λ∞
 Potom:
1 −1 −2
λ ∞= =2,3463 S . m . kmol
0,4262

b) Ďalej sme si vedeli vyjadriť špecifickú vodivosť východiskového roztoku

kyseliny:
κ 0,0337 2 −1
λc= = =0,674 S . m . kmol
c 0,05
Z toho prevrátená hodnota:
1 1
= =1,484 S−1 . m−2 . kmol
λc 0,674

c) Pre stupeň disociácie platí:

λ
α=
λ∞
Pre počiatočný stav:
λ poč 0,674
α poč = = =0,0173
λ∞ 38,89
Pre konečný stav:
λ kon 1,84
α kon= = =0,0473
λ∞ 38,89

d) Z rovnice krivky sme mohli určiť aj disociačnú konštantu, keďže zo vzťahu:

1 1 1
= ∗λ∗c +
λ K c∗λ ∞ 2
λ∞
1
Vieme, že výraz zodpovedá konštante „a“ z rovnice priamky, preto:
K c∗λ 2∞
1
24,849=
K c∗λ2∞
Z toho Kc:
1
K c= 2
=7,312∗10−3
24,849∗2.346

Pre porovnanie s tabuľkovou hodnotou pre λ∞ = 38,89 S.m2.kmol-1:

1 −5
K c= 2
=2,661∗10
24,849∗38,89

Záver:
Previedli sme experiment zameraný na zisťovanie špecifickej vodivosti v súvislosti
s postupným zrieďovaním roztoku kyseliny octovej s počiatočnou koncentráciou 0,05
mol/dm3. Pri každom zriedení sme prostredníctvom konduktometra odmerali špecifickú
vodivosť pre daný roztok. Zistili sme špecifickú vodivosť deionizovanej vody, ktorá sa
κ
ustálila na hodnote 33 μS.cm-1. Na základe vzťahu λ c = sme stanovili hodnoty molárnej
c
vodivosti, ktorá postupným zrieďovaním roztoku rástla. Overili sme teoretický predpoklad, že
v prípade slabej kyseliny sa jej viacnásobným zrieďovaním zvyšuje stupeň disociácie
kyseliny.

Z nameraných údajov sme zostrojili graf závislosti prevrátenej hodnoty molárnej

vodivosti od špecifickej vodivosti skúmaného roztoku. Závislosť určených veličín opisuje
priamka, tzn. zvyšovaním hodnoty molárnej vodivosti špecifická vodivosť rastie a naopak.
Krivka približne zodpovedala predpokladanému tvaru závislosti.
Pre stanovenie disociačnej konštanty kyseliny v roztoku sme použili upravený vzťah
1
2
=a ( smernica priamky ), pričom sme dostali hodnotu Kc = 7,312 * 10-3, čo sa líšilo od
K c∗λ ∞
hodnoty, vypočítanej pomocou tabuľkového údaju pre λ∞. Zistili sme, že hodnota medznej
mólovej vodivosti bola na úrovni 2,3463 S -1.m-2.kmol, čo značilo nedostatočnú presnosť
merania a zaznamenaných hodnôt špecifickej vodivosti. Chyby mohli nastať nedopatrením –
nedokonalým očistením sondy konduktometra, nesprávnym riedením v odmernej banke či
nesprávnou kalibráciou použitého prístroja.

Teoretický úvod

Acidobázická titrácia je určená i na zisťovanie bodu ekvivalencie, pričom je sledovaná

acidobázická reakcia medzi kyselinou a zásadou za vzniku príslušnej soli a vody. Titrácií je
niekoľko druhov – je možné ich deliť podľa charakteru prebiehajúcej reakcie či používanej
látky. Je možné titrovať silnú kyselinu (titrand) silnou zásadou (titrant), napr. HCl titrujeme
NaOH a naopak; ďalej slabú kyselinu slabou zásadou, napr. CH3COOH titrujeme Zn(OH)2;
ale je možné použiť aj kombináciu kyseliny a zásady bez ohľadu na ich relatívnu silu (napr.
slabá kyselina titrovaná silnou zásadou a naopak).
Ak je v priebehu titrácie sledovaná hodnota vodivosti titrovaného roztoku, je vhodné
povedať, že pokiaľ ide o silnú kyselinu či silnú zásadu, pri pridávaní silnej zásady/kyseliny sa
vodivosť roztoku bude znižovať z dôvodu menšej schopnosti vznikajúcej soli viesť elektrický
prúd. Po dosiahnutí bodu ekvivalencie (keď obe prítomné látky zreagujú podľa stechiometrie)
sa vodivosť roztoku opäť zvyšuje v dôsledku nadbytku silnej kyseliny či zásady (podľa
charakteru titrantu).
Ďalej, ak je titrovaná slabá kyselina (v uvádzanom cvičení kyselina octová) silnou
zásadou, bod ekvivalencie je dosiahnutý skôr. V priebehu pridávania silnej zásady (NaOH
ap.) sa vodivosť roztoku zvyšuje, keďže vzniká soľ s vyššou schopnosťou disociácie v danom
(vodnom) prostredí.
Úloha: Konduktometrická titrácia HCl a CH3COOH

Princíp: Titrácia je určená na stanovenie neznámej koncentrácie vzorky titrandu, pričom na

základe získaných údajov je možné zostaviť tzv. titračnú krivku, ktorá zobrazuje závislosť pH
roztoku od objemu pridávaného titrantu. Pomocou konduktometrickej titrácie je možné
stanoviť špecifickú vodivosť reakčnej zmesi v závislosti od objemu pridávaného titrantu.
Pomôcky: byreta, strička s destilovanou vodou, kadičky, laboratórny stojan, svorky, držiak,
pipeta s balónikom, magnetické miešadlo, konduktometer

Chemikálie: kyselina chlorovodíková (HCl (aq); M = 36,458 g/mol) s c = 0,005 mol/dm3,
kyselina octová (CH3COOH (aq); M = 60,052 g/mol) s c = 0,05 mol/dm3, hydroxid sodný
(NaOH (aq); M = 39,997 g/mol) s c = 0,025 g/mol

Pracovný postup:

1) Byretu sme vypláchli a naplnili titrantom NaOH.

2) Do kadičky na miešadle sme vložili teflónové miešadlo a ako titrand sme do nej
napipetovali 75 ml roztoku c = 0,005 mol/dm3 HCl. Pridali sme zopár kvapiek
fenolftaleínu.
3) Sondu konduktometra sme opláchli deionizovanou vodou, upevnili sme ju do držiaka
a ponorili sme ju do titrandu v kadičke na miešadle tak, že bola ponorená aspoň 3,5
cm.
4) Na miešadle sme nastavili najprv minimálnu intenzitu miešania. Miešanie sme
postupne zrýchľovali, aby bol roztok po každom pridaní titrantu dobre premiešaný.
5) Zaznamenali sme teplotu titrovaného roztoku – pred titráciou (22,1 °C).
6) Z byrety sme do kadičky postupne pridávali po 1,5 ml titrantu. Zakaždým sme počkali
pár sekúnd na ustálenie hodnoty vodivosti, ktorú sme si vždy zaznamenali. Celkovo
sme pridali 24 ml titrantu.
7) Po skončení prvej titrácie sme roztok vyliali a sondu konduktometra opláchli
deionizovanou vodou, osušili sme ju savým papierom.
8) Druhou pipetou sme napipetovali do 100 ml odmernej banky 10 ml roztoku 0,05
mol/dm3 kyseliny octovej, doplnili sme roztok deionizovanou vodou a premiešali sme.
9) Pipetu sme opláchli zriedeným 0,005 mol/dm3 roztokom a do kadičky na miešadle
sme z neho napipetovali 75 ml. Byretu sme doplnili titrantom a opakovali sme
rovnaký postup ako pri titrácii HCl.
10) Na záver sme z byrety vypustili titrant a niekoľkokrát sme ju dôkladne vypláchli
deionizovanou vodou. Sondu konduktometra sme opláchli a usušili. Zaznamenané
údaje sme spracovali do tabuliek a príslušných grafov.

Pozorovanie:

Pri pridávaní roztoku NaOH k roztoku HCl sme pozorovali postupné znižovanie
špecifickej vodivosti. V titračnej banke prebiehala chemická reakcia podľa rovnice:

HCl (aq) + NaOH (aq) → NaCl (aq) + H2O (l)

Na základe prípravného výpočtu sme očakávali spotrebu NaOH s objemom 15 ml.

Bod ekvivalencie nastal pri 14,3 ml (pri desiatom meraní).

Pre druhú reakciu platí:

CH3COOH (aq) + NaOH (aq) → CH3COONa (aq) + H2O (l)

Na základe KA = 1,8 * 10-5 bolo možné predpokladať približnú spotrebu NaOH.

 −5 x∗x
1,8∗10 =
0,005−x

x=¿

A zo vzťahu:

c 1∗V 1 =c 2∗V 2

c 2∗V 2
V 1 ( NaOH )= =0,009 ml
c1

Tab. 2 Špecifická vodivosť skúmaného roztoku v priebehu KND titrácie vzorky HCl

Vyhodnotenie údajov, HCl

Špecifická
Číslo Objem titrantu,
vodivosť,
merania V (NaOH) = [ml]
κ = [μS.cm-1]
1. 1,5 1846
2. 3 1658
3. 4,5 1477
4. 6 1303
5. 7,5 1132
6. 9 976
7. 10,5 823
8. 12 674
9. 13,5 535
10. 15 520
11. 16,5 602
12. 18 686
13. 19,5 769
14. 21 845
15. 22,5 920
16. 24 999
 Závislosť špecifickej vodivosti od objemu titrantu
2000

Špecifická vodivosť, κ = [μS.cm-1]

1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
0 5 10 15 20 25 30

Objem titrantu, V (NaOH) = [ml]

Graf 2 Závislosť špecifickej vodivosti od objemu použitého titrantu; HCl

Tab. 3 Špecifická vodivosť skúmaného roztoku v priebehu KND titrácie vzorky CH3COOH

Vyhodnotenie údajov, CH3COOH

Špecifická
Číslo Objem titrantu,
vodivosť,
merania V (NaOH) = [ml]
κ = [μS.cm-1]
1. 1,5 87
2. 3 109,4
3. 4,5 142
4. 6 174,6
5. 7,5 209
6. 9 241
7. 10,5 275
8. 12 307
9. 13,5 364
10. 15 454
11. 16,5 541
12. 18 627
13. 19,5 713
14. 21 787
15. 22,5 868
16. 24 939
 Závislosť špecifickej vodivosti od objemu titrantu
1000

Špecifická vodivosť, κ = [μS.cm-1]

900
800
700
600
500
400
300
200
100
0
0 5 10 15 20 25

Objem titrantu, V (NaOH) = [ml]

Graf 3 Závislosť špecifickej vodivosti od objemu použitého titrantu; CH3COOH

Tab. 4 Tabuľka závislosti κ od V (titrantu), spojená

Závislosť špecifickej vodivosti od objemu titrantu, spojený graf

2000

1800
f(x) = − 109.233333333333 x + 1977.47222222222
R² = 0.997689616496096
1600
Špecifická vodivosť, κ = [μS.cm-1]

1400

1200
H
1000 C
f(x) = 53.1428571428572 x − 273.285714285714 l
f(x) R²
= 54.9126984126984 x − 367.988095238095
= 0.999540941295059
800 R² = 0.998709695212485

600

400

200 f(x) = 21.4238095238095 x + 48.5142857142857

R² = 0.998369837384744
0
0 5 10 15 20 25 30

Objem titrantu, V (NaOH) = [ml]

Zo spojeného grafu bolo možné určiť priesečníky, čiže príslušné body ekvivalencie.

Pre roztok HCl sme teoreticky vypočítali, že: x = 13,99 a y = 469,92 a prakticky sme
získali hodnoty x = 14,3 a y = 487.

Pre roztok CH3COOH sme teoreticky vyjadrili, že: x = 12,44 a y = 314,97 a prakticky
sme získali hodnoty x = 11,6 a y = 305.
 Ďalej, zo zadaných údajov bolo možné stanoviť predpokladané množstvo použitého
titrantu v prípade titrácie HCl.

c1 (HCl) = 0,005 mol/dm3; V1 (HCl) = 0,075 dm3

c2 (NaOH) = 0,025 mol/dm3; V2 (NaOH) = x dm3

c 1∗V 1 =c 2∗V 2

c 1∗V 1 0,005∗0,075 3
V 2= = =0,015 dm NaOH
c2 0,025

Záver:

Úlohou druhého zadania bolo uskutočniť dve acidobázické titrácie so zreteľom na

skúmanie vodivých vlastností reakčných zmesí – roztokov. V prvom prípade išlo o titráciu
roztoku HCl roztokom NaOH, čiže titrácia silnej kyseliny silnou zásadou. Postupným
pridávaním roztoku NaOH (titrantu) sme pozorovali pokles špecifickej vodivosti roztoku –
túto skutočnosť je možné vysvetliť tým, že vzniká menej disociovateľná soľ, ktorá má v
roztoku nižšiu schopnosť vodivosti. Teoretický bod ekvivalencie mal nastať pri spotrebe V
(NaOH) = 15 ml, prakticky sme bod ekvivalencie dosiahli pri spotrebe 14,3 ml, kedy sa
roztok vďaka fenolftaleínu sfarbil do jemno ružova. Vodivosť klesala až do dosiahnutia bodu
ekvivalencie, následne, keď začala stúpať koncentrácia OH-, začala opäť rásť.

V prípade titrácie slabej kyseliny – kyseliny octovej – silnou zásadou (NaOH) sme
zistili, že vodivosť rástla úmerne so vzrastajúcou koncentráciou hydroxidu v roztoku
a vznikajúcej, lepšie disociovateľnej soli. Bod ekvivalencie nastal pri spotrebe 11,6 ml NaOH
(oproti 15 ml, pričom táto vypočítaná hodnota nebrala do úvahy stupeň disociácie slabej
kyseliny vo vode; zároveň sme vyčíslili teoretickú spotrebu na 9 ml použitím špecifickej
disociačnej konštanty).

Použitá literatúra:

 MELICHERČÍK, M., MELICHOVÁ, Z., MELICHERČÍK, M.: Laboratórne cvičenia

z fyzikálnej chémie. Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied UMB v Banskej
Bystrici, 2011. 122 s. ISBN 978-80-557-0276-6
 SZABO, E.: Konduktometrické titrácie a stanovenie disociačnej konštanty kyseliny
mliečnej. In Fyzikálna chémia – laboratórne cvičenia. [online]. Bratislava: Katedra
fyzikálnej a teoretickej chémie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave,
aktualizované 2019.
 TOMEČEK, O., NAGYOVÁ, I.: Kvantitatívna chemická analýza. Banská Bystrica:
Fakulta prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, 2001. 234 s. ISBN 80-8055-557-5