4.

Boj
Siluety krúžili dokola, ustavične dokola, bližšie
a bližšie, spokojne na seba vrčali, tešiac sa z víťazstva.
Napokon jedna z nich vystrčila hlavu
z plameňov.
Bol to drak, ale taký, akého Štikút a Pahlt ešte
nikdy nevideli. Drak, ktorého stvoril boh, keď mal
zlú náladu.
Z očí podliatych krvou sa mu lial oheň,
vyrážal mu s dymom z čela a pukotavo sa dral
z nosných dierok. Kožu mal polopriehľadnú, takže
mu bolo vidieť na spánkoch čierne nabehnuté žily
ako hustú pulzujúcu pavučinu.
Laby držal pred tvárou a...
CVAK! CVAK! CVAK! CVAK! CVAK! CVAK!
Z koncov šiestich kýpťovitých plazích prstov
vyskočilo šesť pazúrov, pazúrov dlhých, širokých
a ostrých ako meče. Boli rozpálené, až sa z nich
dymilo.
 Z papule mu pomaly kvapkali čierne sliny. Po
pazúroch behali hore-dolu zelené plamienky. Drak
sa v ohni prikrčil, obnažil zuby a chystal sa skočiť
na Štikúta, keď...
... keď mu po tvári prebehol výraz prudkého
prekvapenia.
A stiahol sa späť do plameňov tak rýchlo, ako
sa z nich vynoril, lebo v pekle plameňov sa zjavil
ďalší, ešte hrôzostrašnejší tvor.
Čistobiely drak s jediným rohom uprostred
čela – vztýčil sa na zadné nohy a doširoka
rozprestrel krídla. Na chrbte mu sedel obrovský
muž a v každej ruke držal meč.
Ale čo je to za MUŽA, že môže vojsť do
plameňov a žiť?
Možno sme už zomreli a sme vo Valhalle, blyslo
mysľou Štikútovi, a prichádza nás privítať Thor alebo
Odin.
Čierne draky sa v úľaku stiahli, no potom sa
zoskupili, odporne sa rozvrčali a pred Štikútovými
a Pahltovými neveriackymi pohľadmi sa strhol
v ohni nevídaný boj.
Štikút taký boj ešte nevidel.
Bol to napoly dračí boj, napoly boj na meče

60
a muž na bielom drakovi sa ocitol proti presile
šiestich na jedného.
Štikút ešte nikdy nevidel nikoho bojovať tak,
ako bojoval tento muž. Čierne draky dorážali
pazúrmi ako mečmi, vrhali sa naňho zhora, zboku,
zospodu, sekali, bodali.
Muž na bielom drakovi nemal štít a draka
ovládal iba kolenami. Reval ako boh a ruky sa mu
mihali tak rýchlo, že ich ani nebolo vidieť. Jeho
meče boli tu, tam, odrážali každý útok, každý úder,
každý výpad.
„Dobre, Bezzub˘ uÏ vylezie,“ ozval sa Bezzubý
tlmene spod prilby. „Bezzub˘ musí c-c-cikaÈ, ale
HNEë!“
„Momentálne na to nie je najvhodnej‰ia chvíºa,
Bezzub˘,“ odvetil Štikút nervózne a pevne si
pridržal na hlave prilbu. „UÏ si mal byÈ preã...“
„PusÈ ma von! Bezzub˘ musí hneì v-v-von, lebo
n-n-naciká na H-H-HLAVU zlého pána!“ zajačal
Bezzubý a zúrivo kopal pätami znútra do prilby.
Muž na bielom drakovi v jednej chvíli odrážal
výpady dvadsiatich štyroch mečov-pazúrov naraz.
V nasledujúcej chvíli sa jeho ruky mihli vpravo-
-vľavo a dva čierne draky padli mŕtve do plameňov.

61
 Zvyšné štyri sa vzápätí stiahli z boja, vystrelili
k nebu ako štyri ozrutné tmavé netopiere a muž na
bielom drakovi vycválal z ohňa do kruhu, kde sa
k sebe chúlili Štikút, Pahlt a vetrochod a kde ležal
mŕtvy Goliáš.
„TY, CHLAP S VEĽKÝM BRUŠISKOM!“
zahučal muž a strhol si plášť. „Vylez na môjho
draka!“
„Najprv musí ísť chlapec,“ povedal Pahlt
Grgavý.
„Všetkých nás neodnesie!“ zahučal opäť muž
hlasom, ktorý prehlušil hukot lačných plameňov.
Tie sa blížili a blížili. „Chlapcovi sa nič nestane.
Máš moje slovo!“

63
 „Prisahaj,“ povedal Pahlt.
„Prisahám,“ povedal muž.
Hodil Štikútovi svoj plášť.
„Zahaľ sa doň, chlapče, a z ohňa ťa vynesie
tvoj drak.“
Pahlt pomaly vstal. Opatrne si sňal z hlavy
prilbu a zľahučka ju položil na hruď mŕtveho
Goliáša.
Až potom vysadol na chrbát bieleho draka,
ktorý vzápätí vyskočil a vzniesol sa do vzduchu.
„Pevne sa zahaľ do plášťa!“ zavolal muž dolu
na Štikúta. „Je ohňovzdorný!“
Štikút osamel v ohnivom kruhu a oheň
bol už tak blízko, že sa mu chytil rukáv.
Plamene sa valili vpred, už-už išli
zhltnúť aj posledný nespálený kus
zeme, keď Štikút vyskočil na
vetrochoda a natiahol si cez hlavu
plášť. Rukávy mu horeli už na oboch
rukách.
Len čo si prehodil plášť, plamene
na rukávoch zhasli.
Plášť bol studený ako more a príjemne razil
po rybách.

64
 Bolo to ako pohrúžiť sa do samého mora
a Štikúta od prudkej radosti až striaslo.
Zabalil sa do chladivého plášťa tak dôkladne,
aby neostal ohňu vystavený ani prst na ruke, na
nohe, ani kúsok tela. Potom objal rukami
vetrochodov krk.
„BeÏ, Vetrochod, beÏ,“ šepol. Keď plamene
zachvátili celý kopec, vetrochod sa rozbehol.