ARKTÍDA

Na začiatku dobývania pólov stála snaha poznať nepreskúmané končiny. V druhej

polovici 19. storočia sa medzi svetovými veľmocami naplno rozhorela polárna horúčka.
Túžbu za poznaním vystriedala snaha dobyť severný pól ako prvý. Severný pól leží
v zamrznutom Sev. ľad. oceáne, v oblasti Arktídy. Neleží teda na pevnine, ako je to na
južnom póle, ale na plávajúcom obrovskom ľadovci, ktorý delí od morského dna 4300
metrov. Názov tejto mrazivej oblasti pochádza z gréckeho slova arktos, ktoré v preklade
znamená medveď a súvisí so súhvezdiami Malej a Veľkej medvedice. Teplota v Arktíde sa
pohybuje od +6 až -52 stupňov Celzia.
Arktída je dnes aj bojom zainteresovaných štátov /Aljaška-USA, Kanada, Rusko, Nórsko,
a Dánsko/ o územie na morskom dne pod ľadovcom. A prečo je to tak? Predpokladá sa, že
územie ukrýva pod morským dnom asi štvrtinu všetkých svetových zásob ropy a zemného
plynu. A to všetko sa deje v čase, keď tu každý rok ubúda plocha arktického ľadovca.
V roku 2007 dokonca ruská ponorka vztýčila ruskú zástavu na morskom dne rovno pod
severným pólom.
Koncom 19. storočia už bola väčšina sveta preskúmaná. Zostávali len zemepisné póly. Veľa
polárnikov zaplatilo za túto snahu životom. Nórsky polárny bádateľ F. NANSEN si na
dobytie severného pólu vybral zaujímavý spôsob. Veril, že existuje morský prúd, ktorý tečie
cez severný pól. Nechal si postaviť silno vystuženú loď Fram, s oblým trupom proti
rozdrteniu ľadom. Už na jeseň 1893 sa nechal aj s 13 člennou posádkou unášať v zovretí
arktického ľadu k pólu. Od tej chvíle boli závislí od posunu kry. Posunovanie ale bolo
pomalé, loď bola unášaná celé mesiace. Smer pohybu sa zmenil a vychýlil zo severného
smerovania na západ. Preto sa rozhodol celú posádku nechať na lodi a v marci 1895 spolu
s jedným členom posádky, 27 psami, saňami a dvomi kajakmi vstúpil na pevninu a vydal sa
k severnému pólu...
... Nansen ale cieľ nedosiahol. 386 km od pólu sa museli vrátiť, lebo ľad sa s nástupom jari
začal lámať a muži rýchlo začali strácať sily. Na ceste späť zažili peklo, ľad sa topil a oni
museli používať aj kajaky na voľnom mori. Dochádzalo im jedlo, preto museli jesť mäso
svojich psov. Obaja boli len náhodou objavení v máji 1896 na jednom z blízkych ostrovov
anglickou výpravou. Aj ich loď sa dostala z ľadového zovretia a vrátila sa do domovského
prístavu. Tento Nór teda posunul hranice ľudských možností o veľký kus dopredu.
Američania veľmi chceli dobyť severný pól ako prví. Práve Robert Edwin Peary bol ich
vyslancom. Od roku 1886 sa už viackrát pokúšal o jeho dosiahnutie. Podarilo sa to až na jar
1909. V júli 1908 už tretikrát vyplával so spoločníkom Hansonom na lodi Roosevelt do
Arktídy. V grónsku najali 50 miestnych obyvateľov – Inuitov/Eskimáci/, zhromaždili 250
psov a vo februári 1909 sa vydali na ďaleký sever. Inuiti na ľade budovali základne
a postupne boli posielaní naspäť k lodi. 214 km od pólu zostali len dvaja polárnici, štyria
Inuiti a 40 psov. Prebíjali sa víchricou cez ľadové hrebene, až 6. apríla 1909 sa to podarilo.
Aspoň Peary bol o tom presvedčený. Ako dôkaz tu nechal škatuľu s listami a vztýčil vlajku
svojej krajiny...
Po jeho návrate ho ale napadol iný americký polárnik, lekár Frederik A. Cook, ktorý tvrdil,
že na póle bol už o rok skôr, 21. apríla 1908, ale musel v oblasti večného ľadu prezimovať,
preto túto udalosť oznamuje až teraz. Ich spor bol vtedy nezávislou komisiou rozhodnutý
v prospech Pearyho, aj keď presvedčivé dôkazy nemala ani jedna strana. Cook bol označený
za podvodníka.
Dnes sa hovorí, že Peary ťažko mohol uraziť dlhú a ťažkú cestu tak rýchlo. Jeho tvrdenie je
tak jediným dôkazom o úspechu výpravy. Pred 20-rokmi vznikla štúdia, kde sa porovnávali
denníky oboch polárnikov a ich zápisky o pozorovaní oblohy niekoľko dní pred dosiahnutím
pólu. A výsledok? Peary bol od pólu vzdialený niekoľko desiatok km a Cook podľa
atmosférických a prírodných javov, ktoré pozoroval a zapísal, bol pravdepodobne bližšie, ale
či ho naozaj dosiahol, už sa nedá určiť. Prvé preukázateľné dosiahnutie severného pólu sa
podarilo až 12. mája 1926 posádke vzducholode Norge.
Symbolom Arktídy sú ľadové medvede. Tie predstavovali pri dobýjaní severného pólu pre
zoslabnutých polárnikov často smrteľné nebezpečenstvo. Keď ich zvieratá priamo nenapadli,
často im kradli zásoby.

Otázky:
1. Vysvetli význam slova Arktída.
2. Ktoré krajiny si rozdelili Arktídu a prečo?
3. Kto prvý sa pokúsil dobyť Severný pól ( meno, odkiaľ pochádzal a kam sa
až dostal)
4. Komu sa pripisuje prvenstvo dobytia Sev. pólu, ale prečo sa to
spochybňuje?
5. Ktoré zviera je symbolom Arktídy a prečo?