HIROŠIMA, NAGASAKY a vojnová loď Indianapolis

Ukončenie II. svetovej vojny v Európe

Hoci sa 2. svetová vojna v Európe skončila kapituláciou Nemecka v Berlíne 8. mája 1945, Japonsko sa
stále nevzdávalo a húževnato vzdorovalo Spojeným štátom a vojna v Tichomorí pokračovala.

Postupimská konferencia

Na Postupimskej konferencii rozhodlo o povojnovom usporiadaní Nemecka a jeho denacifikácii, určili

sa nové nemecko-poľské hranice na čiare Odra-Nisa a rozhodlo sa o odsune Nemcov z
Československa, Maďarska a Poľska. Japonská vláda však naďalej odmietala prijať Postupimskú
deklaráciu, ktorá navrhovala podmienky pre kapituláciu Japonska.

Vznik atómovej bomby

V Spojených štátoch sa už počas druhej svetovej vojny podarilo realizovať Projekt Manhattan,
ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Vedecký výskumný tým viedol fyzik J. Robert
Oppenheimer. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri meste Alamogordo v Novom Mexiku 16.
júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie. Projekt Manhattan bol námetom pre
americký film Oppenheimer, aktuálne nominovaný na 13 Oscarov.
Napriek protestom vedcov vydal americký prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých
atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.

https://youtu.be/2Pxk4zy_SQw

Po dopade prvej atómovej bomby s názvom Little Boy (z angl. Malý Chlapec) zomrelo 6. augusta 1945
v Hirošime ihneď 80-tisíc ľudí, z ktorých bolo 20-tisíc vojakov. Ďalších 110-tisíc ľudí zomrelo neskôr
v Hirošime na následky bombového útoku a rádioaktívneho ožiarenia.

Viac ako 70-tisíc ľudí zomrelo hneď po dopade druhej americkej bomby na Nagasaki s označením Fat
Man (z angl. Tučný Muž) 9. augusta 1945, ďalšie tisíce zomreli na následky ožiarenia.
Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní;
známy je aj pod názvom Deň Hirošimy.

Šesť dní po bombardovaní Nagasaki vyhlásil cisár Hirohito kapituláciu. Japonci podpísali 2. septembra
kapitulačnú listinu a ukončili tak oficiálne vojnu v Tichomorí a zároveň sa tým definitívne skončil
posledný konflikt druhej svetovej vojny.

Vojnová loď INDIANOPOLIS

Indianapolis pôsobil počas druhej svetovej vojny v tichomorskej oblasti.

Poslednou prísne tajnou misiou vojnovej lode Indianapolis bolo dopraviť časti prvej atómovej bomby
Litlle Boy na americkú leteckú základňu Tinian vzdialenú juhozápadne od japonských ostrovov.

Po doručení prísne tajného nákladu na ostrov Tinian bola loď na ceste do domovského prístavu
skoro ráno 30. júla 1945 napadnutá japonskou ponorkou. Zo šiestich torpéd ju dve zasiahli.
Misia s prevozom atómovej však bola prísne utajená, kvôli čomu bolo udržiavané rádiové ticho a tak
posádku nikto nehľadal. To viedlo k dodatočným a zbytočným stratám. Počas 12 minút, čo sa USS
Indianapolis potápala, zomrelo na jej palube okolo 300 mužov. Z celkovo 1 196 členov posádky ich ale
nakoniec bolo zachránených iba 316.

Námorníci zomierali na zranenia, vyčerpanie, dehydratáciu, otravu slanou vodou, otravu ropnými
produktami a útoky žralokov.
Žraloky vo Filipínskom mori boli k vraku lode zo širokého okolia prilákaní krvou zosnulých a zranených
námorníkov.

Režim plavby v utajení, bez rádového spojenia a administratívne chyby v americkom námorníctve
mali za následok, že 4 dni po lodi a jej posádke nikto z amerického velenia nepátral. 2/3 posádky padli
za obeť žralokom a boli náhodne objavení americkým prieskumným lietadlom.

https://youtu.be/r5U28hFNQ_k

Americká vojnová loď INDIANAPOLIS je v histórii posledná americká loď, ktorá bola potopená za 2. sv.
vojny. A tiež ako americká loď, pri ktorej potopení našlo smrť najviac námorníkov.
Príbeh Roberta Shawa, prerozprával tento legendárny pribeh vo filme Čeluste režiséra Stevena
Spielberga - Čeluste USA, 1975

Príbeh vojnovej lode Indianapolis a jej posádky bol námetom pre niekoľko filmov

USS Indianapolis: Boj o prežitie USA, 2016

Operácia žralok, USA, 1991

Zdroje:

TERAZ.sk, spravodajský portál TA SR

NATIONAL ARCHIVES USA, blog

www.ussindianopolis

wikipedia Charles McVay