ROZMNOŽOVANIE BUNKY A

BUNKOVÝ CYKLUS
BUNKOVÉ DELENIE - M – FÁZA
(MITOTICKÁ)
 Delenie eukaryotických buniek môže prebiehať
najčastejšie dvomi spôsobmi:
 mitóza (nepriame delenie jadra a bunky)
 meióza (redukčné delenie jadra a bunky)
MITÓZA
 Tvorí ju plynulý sled udalostí rozdelených na:
 Profázu
 Metafázu
 Anafázu
 Telofázu
PROFÁZA
 Počas profázy prebiehajú zmeny v jadre bunky a
v cytoplazme
 Chromozómy sa silne špiralizujú ( skracujú sa ) a
stávajú sa rozlíšiteľné
 Každý zdvojený chromozóm má dve navzájom
spojené sesterské chromatídy
 Na začiatku profázy sa centrozómy od seba
oddelia a pohybujú sa k opačným pólom bunky
 V cytoplazme sa začína vytvárať mitotické
vretienko zložené z mikrotubulov, ktoré
vybiehajú z oboch centrozómov
 Rozpúšťa sa jadrová membrána, zaniká jadierko
PROFÁZA
FOTO ZAFARBENÝCH MIKROSKOPICKÝCH
PREPARÁTOV DELIACICH SA BUNIEK
METAFÁZA
 Vrcholí špiralizácia, chromozómy sa skracujú,
preto sú najlepšie pozorovateľné optickým
mikroskopom
 Dvojchromatídové chromozómy zoradené do
ekvatoriálnej ( stredovej ) roviny sa postupne
pozdĺžne rozdelia ( rozštiepia) na dve dcérske
chromatídy spojené centromérou, na ktorú sa
upínajú mikrotubuly deliaceho vretienka
METAFÁZA
FOTO ZAFARBENÝCH MIKROSKOPICKÝCH
PREPARÁTOV DELIACICH SA BUNIEK
ANAFÁZA
 Skracovaním mikrotubúl deliaceho vretienka a
úplným rozdelením centroméry na dve časti
pokračuje oddeľovanie a rozchádzanie dcérskych
chromatíd každého chromozómu na protiľahlé
póly bunky
 Vzniknutý dcérsky chromozóm je
jednochromatidový až do obdobia novej S - fázy
ANAFÁZA
FOTO ZAFARBENÝCH MIKROSKOPICKÝCH
PREPARÁTOV DELIACICH SA BUNIEK
TELOFÁZA
 Zaniká deliace vretienko, jednochromatidové
dcérske chromozómy sa postupne dešpiralizujú (
vystierajú ) a vytvorí sa okolo nich nová jadrová
membrána
 Karyokinéza (rozdelenie jadra) končí obnovením
štruktúry jadra a nasleduje cytokinéza –
rozdelenie materskej bunky na dve samostatné
dcérske bunky s tým istým počtom chromozómov
ako mala materská bunka
 Znamená to, že ak materská bunka bola
diploidná, budú diploidné aj dcérske, ak bola
materská bunka haploidná, budú haploidné aj
dcérske bunky
TELOFÁZA
FOTO ZAFARBENÝCH MIKROSKOPICKÝCH
PREPARÁTOV DELIACICH SA BUNIEK
SCHÉMA FÁZ MITÓZY
AMITÓZA (PRIAME DELENIE)
o Je pomerne zriedkavý spôsob bunkového delenia
o Takto sa delia len patogénne bunky a bunky vyžadujúce
urýchlenú reparáciu opotrebovaných alebo poškodených
častí orgánov
o V priebehu amitózy sa replikuje DNA , ale nevytvára sa
deliaci aparát
o Jadro sa postupne zaškrcuje, piškótovito pretiahne a
rozdelí sa na dve časti, pričom zákonite nie je zaručené
rovnomerné rozdelenie genetického materiálu
o Po rozdelení jadra sa rozdelí aj cytoplazma a vznikajú dve
dcérske bunky
 priebeh:
zaškrcovanie jadra, zmena tvaru bunky na
piškótový, rozdelenie materskej bunky na 2 dcérske
REGULÁCIA BC
 Zabezpečujú ju regulačné mechanizmy, ktoré riadia
priebeh BC a na úrovni mnohobunkových organizmov
zabezpečujú zodpovedajúci počet buniek vo všetkých
tkanivách a orgánoch
 Najčastejší je látkový (chemický) spôsob regulácie BC –
niektoré látky majú stimulačný účinok, t.j. iniciujú
bunkové delenie, niektoré látky majú inhibičný účinok,
t.j. spomaľujú až zastavujú BC
 Medzi látky s inhibičným účinkom patria cytostatiká,
ktoré sa využívajú pri liečbe nádorových ochorení
 Účinné sú najmä v G-1 – fáze, kde sa nachádza hlavný
kontrolný uzol delenia
 Stimulačný účinok majú napr. rastové regulátory,
 Reguláciu BC môžu ovplyvniť aj vírusy, ktoré môžu
spôsobiť nekoordinované delenie buniek