Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým

moderátorom alebo uránovo-grafitový varný reaktor kanálového

typu alebo hovorovo reaktor RBMK je druh jadrového reaktora.
Moderátorom je grafit. Medzi jeho prednosti patrí, že môže pracovať
aj s neobohateným uránom, a tak sa môžu ušetriť náklady na drahé
procesy obohacovania uránu. Zvýšenie počtu jadier uránu 235 v
zmesi sa nazýva obohacovanie uránu. Pod obohatením sa myslí
obohatenie pôvodnej zmesi o urán 235. Nerobí sa to tak, že by sa do
zmesi pridával urán 235. Dnes sa už nevyrába, ale dodnes je v
prevádzke v Rusku. Reaktor RBMK je kanálový reaktor veľkého
výkonu. Na reguláciu výkonu sú použité riadiace tyče (zložené
z bóru a uhlíka), ktoré sa do reaktora zasúvajú. Počet palivových
kanálov je 1693. Toto riešenie však prináša zväčšenie
rozmerov reaktora - priemer cca. 12 m a výška cca. 7 m. Výhodou
tohto reaktora je, že pri výmene paliva nie je potrebná kompletná
odstávka. Vyhorené palivové tyče sa vytiahnu z reaktora a nahradia
sa novými.
Uránové tyče vyvíjajú v jadre reaktora teplo. Množstvo energie
vydávané uránom sa riadi regulačnými kazetami. Voda pretekajúca
okolo jadra reaktora sa mení na paru, následne para roztáča turbíny
a tie vyrábajú elektrinu.
26. apríla 1986 o 1:23:58 miestneho času vo štvrtom reaktore došlo
k havárií práve na tomto druhu jadrového reaktora v Černobyle. Táto
havária je dnes známa ako Černobyľská havária. Dnes už
sú Černobyľské reaktory odstavené. Práve táto havária ma za
následok medzinárodný tlak na Rusko aby tento
druh reaktorov odstavilo.

Katastrofa je pripisovaná zlému návrhu reaktora, zatajovaniu

mnohých informácií o chybách a technických rysov reaktorov a
chybám, ktoré urobili operátori, keď porušili procedúry potrebné k
zaisteniu bezpečného chodu elektrárne.
Reaktory Černobyľského typu boli chybné a nespoľahlivé, mali chyby
v konštrukcii, boli nestabilné a veľmi rýchlo sa nebezpečne rozžeravili.
Palivové tyče sa v extrémnej horúčave trhajú- explózia
vyvíja obrovský tlak na 2000 ton vážiacu pokrývku reaktora a vymrští
ju 8 ton vysoko rádioaktívneho materiálu letí k oblohe. Z reaktoru
uniká rádioaktivita, dovnútra sa dostáva vzduch. Nie je tu dostatok
kyslíka a začína horieť grafit. Kov palivových trubiek reaguje s vodou.
Vzniká tak sodík, ktorý vybuchuje- 2. explózia. 01:24 – vznikajú dve
explózie. Prvá od tlaku pary, druhá ako dôsledok vzniku výbušnej
zmesi vodíka, vzduchu a grafitu. Reaktor je prikrytý 20 tisíc ton
ťažkým oceľovým sarkofágom, ktorý stál 768 miliónov dolárov. Jeho
životnosť je odhadovaná na 100 rokov. S výstavbou 105 metrov
vysokého a 260 metov dlhého oceľového krytu sa meškalo 10 rokov,
lebo chýbali peniaze.