Jadrová chémia

Ročníková práca z chémie

Hulmanová Nikola
Septima

1
 Obsah

Úvod......................................................................................................................3

1. História.............................................................................................................4

2. Predmet jadrovej chémie................................................................................5

2.1 Rádioaktívne žiarenie..........................................................................................6

2.2 Aplikácie jadrovej chémie....................................................................................7

3. Výroba energie.................................................................................................7

3.1 Jadrové reaktory.................................................................................................8

3.2. Jadrové elektrárne.............................................................................................9

4. Problémy jadrovej energie............................................................................10

5. Riziká jadrovej energie.................................................................................11

6. Jadrová bezpečnosť.......................................................................................12

7. Budúcnosť jadrovej chémie..........................................................................13

Abstrakt..............................................................................................................14

Zoznam použitej literatúry...............................................................................16

2
 Úvod
Ako povedal slávny Albert Einstein: „Jadrová chémia odkrýva tajomstvo atómových jadier,
prenášajúce nás do jadra existencie, kde sa skĺbi moc, krása a nekonečné možnosti.“ Táto
zložitá disciplína preniká do srdca atómovej hmoty, odkrýva jej podstatu a odhaľuje sily,
ktoré sú ukryté v každom jadre. Stredobodom disciplíny je skúmanie samotného jadra atómu,
kde prebiehajú interakcie častíc, a uvoľňuje sa tu obrovské množstvo energie, ktoré formuje
samotnú podstatu existencie. Disciplína zahŕňa široké spektrum štúdií, od rozpadu
nestabilných atómových jadier až po jadrové reakcie, ktoré menia identitu a vlastnosti
atómov. Pojmy ako rádioaktivita, ktorá nás sprevádza v prirodzenom rozpade niektorých
atómov, či jadrovej reakcie, kde dochádza k premenám atómových jadier za súčasného
uvoľňovania alebo absorpcie energie, sú kľúčovými prieskumnými bodmi tejto zaujímavej
vedeckej oblasti. Jadrová chémia nielenže skúma tieto fundamentálne procesy, ale taktiež
nachádza uplatnenie v rôznych oblastiach, od energetiky po medicínu. Neustále otvára nové
perspektívy, ktoré vedú k hlbšiemu porozumeniu podstaty hmoty a energie.

Túto ročníkovú prácu som si vybrala, pretože ma zaujíma význam jadrovej chémii
v súčasnom svete. Jadrová chémia ovplyvňuje mnohé aspekty nášho života, vrátane
energetiky, medicíny a environmentálnej udržateľnosti. Súčasný výskum v oblasti jadrovej
chémie sa zaoberá riešením problémov spojených s jadrovou energiou, ako sú bezpečnosť
reaktorov, spracovanie jadrového odpadu a rozvoj nových typov palív. Jadrová chémia hrá
tiež kľúčovú úlohu aj v medicíne, napríklad prostredníctvom liečby rakoviny pomocou
rádioaktívnych látok a diagnostiky pomocou rádiolátok. Okrem toho ma motivuje lepšie
porozumieť kontroverziám a výzvam spojených s jadrovou energiou a spracovaním jadrového
odpadu, čo je dôležité pre celkové pochopenie tejto problematiky .V tejto ročníkovej práci sa
zameriame na prebiehajúce objavy, aplikácie a výzvy spojené s jadrovou chémiou, pričom
budeme sledovať jej významné úlohy vo vede, technológii a každodennom živote.

Jadrová chémia predstavuje fascinujúci odbor vedy, ktorý skúma vlastnosti hmoty a
chemickej i fyzikálnej povahy látok, ktoré majú svoj pôvod v jadrách atómov a ich
premenách. Atómové jadrá nielen determinujú konfiguráciu elektrónového obalu atómov, ale
sú tiež nositeľmi takmer všetkej ich hmotnosti (99,8 %) a zároveň takmer celej ich energie
(99,9999 %), ktorá je výsledkom interakcií subatómových častíc, ktoré tvoria atóm.

Štúdium jadrovej chémie sa zameriava na chemické prvky ako na zmesi stabilných a

rádioaktívnych izotopov, ktorých zloženie môže byť dynamicky ovplyvnené jadrovými
premenami, vrátane rádioaktívneho rozpadu a jadrových reakcií, a tiež fyzikálno-chemickými
procesmi. Tento vedný odbor teda využíva unikátne vlastnosti jadrového jadra a jeho prejavov
na štúdium a riešenie širokého spektra chemických problémov.

Svoje uplatnenie nachádza jadrová chémia v mnohých odvetviach ľudskej činnosti. V

energetike prispieva k vývoju jadrových reaktorov a technológií, ktoré umožňujú využitie
jadrovej energie na výrobu elektrickej energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. V
lekárstve je kľúčovým nástrojom pre diagnostiku a liečbu chorôb pomocou rádioaktívnych

3
izotopov. V priemysle zase poskytuje prostriedky na presné meranie a monitorovanie
procesov a materiálov.

Svojím skúmaním a aplikáciami jadrová chémia nepretržite otvára nové obzory vedeckého
poznania a technologického pokroku. Je tak nevyhnutnou súčasťou moderného sveta, ktorá
nám pomáha porozumieť zložitým súvislostiam hmoty a energie a hľadať inovatívne riešenia
pre súčasné aj budúce výzvy ľudskej civilizácie.

1.História
Objav rádioaktivity: Na začiatku 20. storočia objavili Henri Becquerel, Marie Curie a Pierre
Curie jav nazvaný rádioaktivita. Tento objav predstavoval základný kameň pre vývoj
jadrových vied a technológií, pretože ukázal, že niektoré atómy majú schopnosť rozpadu a
emitovať žiarenie. Štúdium rádioaktivity umožnilo vedcom preniknúť do vnútra atómov a
porozumieť ich štruktúre a správaniu na atomárnej úrovni. To malo zásadné dôsledky pre
rozvoj jadrovej chémie, fyziky a ďalších odborov súvisiacich s jadrovou vedou. Celkovo
možno povedať, že objav rádioaktivity priniesol revolúciu v chápaní prírodných procesov a
otvoril dvere k novým možnostiam vedeckého poznania a technologického pokroku, ktoré
formujú našu modernú spoločnosť.

Vývoj teórie atómového jadra: V roku 1911 Ernest Rutherford predstavil revolučný model
atómu, ktorý položil základy pre modernú teóriu atómového jadra. Rutherfordov model
popisoval atóm ako malé jadro s pozitívnym nábojom, ktoré je obklopené elektrónmi
pohybujúcimi sa v okolí. Tento model bol významný tým, že prvýkrát identifikoval jadro
atómu ako centrum hmoty a náboja, čo bol zásadný krok k pochopeniu štruktúry atómu.
Rutherfordova teória ukázala, že jadro je veľmi malé a husté, zatiaľ čo elektróny sa
nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od neho. Jeho model tiež ponúkol nový pohľad na možnosť
manipulácie s jadrom atómu, čo viedlo k ďalším objavom v oblasti jadrovej fyziky a chémie.
Rutherfordov model poskytol základný rámec, na ktorom boli postavené ďalšie štúdiá a
teória, a prispel k rozvoju moderného chápania štruktúry atómu a jeho jadra. Tento objav bol
jedným z prvých krokov na otvorenie dverí k novým možnostiam v oblasti jadrovej vedy a
technológie.

Objav procesu štiepenia: Objav procesu štiepenia ťažkých atómových jadier v roku 1938
Ottom Hahnom a Fritzom Strassmannom znamenal prelomový moment v oblasti jadrovej
fyziky a chémie. Otto Hahn, často označovaný ako otec jadrovej chémie a jadrového
štiepenia, spolu s Fritzom Strassmannom objavili, že ťažké atómové jadrá, ako je urán-235,
môžu podstúpiť štiepenie, kedy sa jadro rozdelí na dve menšie jadrá. Tento proces štiepenia je
sprevádzaný uvoľnením obrovského množstva energie a niekoľkých neutrónov. Tento objav
bol kľúčovým krokom k porozumeniu mechanizmom jadrového štiepenia a využitiu jadrovej
energie. Položil základ pre vývoj jadrových reaktorov a atómových bômb, ktoré využívajú
riadené štiepenie atómových jadier k produkcii energie alebo k jadrovým explóziám. Tento
objav tiež otvoril nové možnosti v oblasti jadrovej vedy a technológie a mal hlboký vplyv na
celosvetové dianie, predovšetkým v oblasti energetiky a zbrojenia.

4
Rozvoj jadrových reaktorov: Rozvoj jadrových reaktorov nasledujúci po objave štiepenia
bol zásadným míľnikom v histórii jadrovej energetiky a technológie. Prvé jadrové reaktory
boli vyvinuté v reakcii na potrebu využitia novoobjaveného štiepneho procesu na produkciu
elektrickej energie a ďalších praktických aplikácií. Tieto reaktory umožnili kontrolovaný
priebeh štiepneho procesu, čo je zásadné pre využitie jadrovej energie v mierových aj
vojenských aplikáciách. Jadrové elektrárne začali byť postavené na celom svete a poskytujú
spoľahlivý a čistý zdroj energie pre mnoho krajín. Rozvoj jadrových reaktorov priniesol
mnoho technologických vylepšení a inovácií, ktoré zlepšili ich efektivitu, bezpečnosť a
životnosť. Boli vyvinuté rôzne typy reaktorov, vrátane tlakovodných, varných vody a
ťažkovodných reaktorov, každý s vlastnými výhodami a obmedzeniami. Dnes jadrové
elektrárne po celom svete poskytujú značný podiel na celkovej produkcii elektrickej energie a
zohrávajú kľúčovú úlohu v snahe o znižovanie emisií skleníkových plynov a ochranu
životného prostredia. Napriek svojim výhodám však jadrové reaktory zostávajú predmetom
kontroverzie kvôli obavám z jadrových havárií a otázok nakladania s rádioaktívnym
odpadom. V súčasnosti prebieha výskum nových typov reaktorov a technológií s cieľom
zvýšiť ich bezpečnosť a účinnosť a zaistiť udržateľnú budúcnosť jadrovej energetiky.

Druhá svetová vojna a atómové bomby: Počas druhej svetovej vojny boli vyvinuté a
nasadené prvé atómové bomby, čo malo zásadný vplyv na svetové dianie a medzinárodnú
politiku. Táto udalosť výrazne pripomenula svetu silu jadrovej energie a priniesla novú
kapitolu vo vojenských stratégiách a medzinárodných vzťahoch. Prvá atómová bomba bola
použitá Spojenými štátmi v auguste 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Tieto
bombardovania mali devastujúce účinky a spôsobili obrovské straty na ľudských životoch a
majetku. Tento okamih dramaticky ukázal svetu deštruktívnu silu jadrových zbraní a ich
schopnosť spôsobiť masové zničenie počas krátkej doby. Nasadenie atómových bômb tiež
začalo preteky medzi veľmocami o jadrovú supermoc. Sovietsky zväz čoskoro po vojne
vyvinul svoju vlastnú jadrovú bombu a začal zvyšovať svoju jadrovú kapacitu. Tým vznikla
epocha jadrového veku a globálneho napätia, ktoré sprevádzalo studenú vojnu medzi
Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Táto udalosť tiež ovplyvnila formovanie
medzinárodných inštitúcií a dohôd, ako bola Organizácia Spojených národov (OSN) a
stratégie, ako bol systém vzájomnej záruky po vzniku jadrového odstrašenia. Jadrové zbrane
sa stali centrálnym bodom medzinárodného diplomatického úsilia o kontrolu zbrojenia a
znižovania jadrových hrozieb. Celkovo možno povedať, že nasadenie prvých atómových
bômb počas druhej svetovej vojny zmenilo svetovú scénu a nastavilo novú paradigmu pre
medzinárodnú bezpečnosť a geopolitické vzťahy.

2. Predmet jadrovej chémie

Objav rádioaktivity, prírodnej a neskôr umelej, vytvoril predpoklady pre vznik jadrových a
nukleárnych vied a techník, ktoré sú spojené s dejmi viazanými na atómové jadro. Intenzívny
rozvoj začal po objave procesu štiepenia niektorých ťažkých atómových jadier a spája sa s
prevádzkou jadrových reaktorov. Získavanie vnútrojadrovej energie atómov znamená využitie

5
rádionuklidov a jadrového žiarenia v rôznych oblastiach vedy a techniky. Na rozhraní
jadrovej fyziky a chémie sa sformovali styčné odbory :

Rádiochémia – skúma chemické a fyzikálnochemické vlastnosti rádioaktívnych nuklidov,

prvkov, zlúčenín, skúma ich výrobu a chemické dôsledky jadrových premien. Do rádiochémie
patrí aj použitie rádioaktívnych nuklidov prvkov a zlúčenín v chémii ⇒ aplikovaná
rádiochémia.

Radiačná chémia - zaoberá sa chemickými účinkami jadrového žiarenia; medzi radiačnou

chémiou a rádiochémiou je voľná spojitosť, pretože zdrojmi žiarenia v radiačnej chémii sú
prevažne rádioaktívne nuklidy.

Jadrová chémia – je súhrnné označenie vedných odborov, ktoré sa zaoberajú chémiou

izotopov – stálych aj rádioaktívnych. Spolu sú to vedy, ktoré majú charakter rádionukleárnej a
nukleárnej vednej disciplíny.

Chémia rádioizotopov – zameriava sa na vlastnosti a aplikácie rádioaktívnych izotopov v

rôznych oblastiach, ako je lekárstvo, priemysel a výskum.

Jadrová chémia v energetike – zaoberá sa využitím jadrovej chémie v jadrových

elektrárňach a výrobe jadrovej energie, vrátane bezpečnostných aspektov a
environmentálnych dopadov.

Aplikovaná jadrová chémia - skúma konkrétne aplikácie jadrovej chémie v praxi, ako sú
liečebné postupy v medicíne, rádiometrické metódy v analýze materiálov alebo priemyselné
procesy využívajúce rádioizotopy.

2.1 Rádioaktívne žiarenie

Jadrová energia je sila, ktorá pôsobí medzi jednotlivými elementárnymi časticami v jadre
atómu. Jadro atómu je tvorené časticami, ktoré sa volajú protóny a neutróny. Tieto drží
pokope sila, ktorá sa volá silná jadrová sila. S jadrovou energiou sa často spája pojem
rádioaktívne žiarenie. Existujú 3 druhy tohto žiarenia, ktoré sa líšia prenikavou schopnosťou.
Prvé je žiarenie alfa. Je tvorené jadrami hélia(2 protóny, 2 neutróny) a zastaví ho list papiera.
Potom je to žiarenie beta. Je tvorené kladne a záporne nabitými časticami, pozitrónmi a
elektrónmi, ktoré zastaví hliníková fólia. Nakoniec je to gama žiarenie, ktoré je
najprenikavejšie, zachytí ho blok olova. Porovnanie prienikov pre jednotlivé druhy žiarenia.
S rádioaktívnym žiarením sa stretávame bežne, pretože zemská kôra obsahuje množstvo
rádioaktívnych prvkov. Práve nim vďačíme za to, že zemské vnútro je tekuté a to umožňuje
vznik magnetického poľa, ktoré nás chráni pred škodlivým žiarením zo slnka a vesmíru.
Práve toto žiarenie patrí medzi ďalšie, ktoré na nás pôsobí. Je to takzvaná prirodzená
rádioaktivita, a tá môže byť na rôznych miestach rôzna, v závislosti od podložia.

6
 2.2 Aplikácie jadrovej chémie

Jadrová chémia nachádza široké uplatnenie v rôznych oblastiach vedy, priemyslu a medicíny.
Jednou z kľúčových aplikácií je v oblasti jadrovej energetiky, kde jadrové reaktory využívajú
jadrové štiepenie na produkciu tepelnej energie, ktorá je následne premieňaná na elektrickú
energiu. Táto čistá a spoľahlivá forma energie predstavuje dôležitý zdroj na zaistenie
energetickej bezpečnosti a znižovania emisií skleníkových plynov.

Ďalšou dôležitou aplikáciou je v oblasti lekárstva, kde sa rádioaktívne izotopy používajú na

diagnostiku a liečbu rôznych ochorení, vrátane nádorových ochorení. Napríklad rádiofarmaká
sa používajú v obrazových technikách, ako je PET a SPECT, na zobrazovanie a diagnostiku
rôznych stavov tela. Rádioaktívne lieky sa tiež používajú na liečbu nádorových ochorení a
ďalších patológií.

Jadrová chémia má tiež významné uplatnenie v priemysle, kde sa rádioaktívne izotopy

používajú na rôzne účely, ako je meranie hrúbky materiálov, skúmanie prietoku a hladiny
kvapalín, sterilizácia potravín a liečiv, a mnoho ďalších aplikácií. Tieto technológie pomáhajú
zlepšovať efektivitu a bezpečnosť priemyselných procesov.

Výskum a vývoj sú ďalšou dôležitou oblasťou aplikácií jadrovej chémie. Rádioaktívne

izotopy sú často používané ako nástroje na označovanie a sledovanie molekúl a látok v
rôznych systémoch, čo umožňuje detailné štúdium chemických a biologických procesov.
Jadrová chémia tiež zohráva dôležitú úlohu vo vývoji nových materiálov, liečiv a technológií.

3. Výroba energie
Jadrová energia (atómová energia) je energia „uložená“ v jadre atómu, ktorá sa môže uvoľniť
počas vhodnej jadrovej reakcie. Uvoľňuje sa vo forme pohybovej energie častíc, ktoré počas
reakcií unikajú z jadra. Po rozštiepení jadra sa jeho časti odpudzujú veľkými
elektrostatickými silami, čím získajú veľkú pohybovú energiu, ktorú postupne odovzdávajú
atómom prostredia, ktorým prenikajú. Prostredie sa ionizuje a silne zohrieva. Takáto premena
sa využíva v jadrových reaktoroch. Jadrová reakcia je premena jadra atómu, ktorá nastáva
počas vzájomného pôsobenia s iným jadrom alebo elementárnou časticou. Pri jadrovej reakcií
sa môže zmeniť nukleónové číslo, protónové číslo, ťažšie jadro sa môže rozštiepiť na menšie
časti (štiepenie jadier), ľahké jadrá sa môžu zlučovať - termonukleárna reakcia.

V jadrovej elektrárni sa teplo z reaktora odvádza primárnym okruhom do generátora pary.

Vyvinutá para sa sekundárnym okruhom privádza na turbogenerátor, z ktorého sa odvádza

7
elektrická energia do elektrickej siete. Keďže v reaktore vznikajú rádioaktívne látky, musí byť
elektráreň zabezpečená proti úniku týchto látok. Jadrové elektrárne majú reaktor, primárny
okruh a generátor pary umiestnený v špeciálnej železobetónovej budove, ktorú možno v
prípade jadrovej havárie vzduchotesne a vodotesne uzavrieť.

Jadrový reaktor je zariadenie, v ktorom prebieha reťazová jadrová reakcia a udržiava sa tak,
aby sa jadrová energia uvoľňovala požadovanou rýchlosťou. Reťazová reakcia prebieha v
aktívnej zóne reaktora, do ktorej sú vsunuté palivové články (uránové tyče) a regulačné
(riadiace) kadmiové tyče. Táto zóna ja vyplnená moderátorom (spomaľovačom) neutrónov,
ktorým najčastejšie býva grafit alebo ťažká voda (deutérium). Spomalením neutrónov sa
zvyšuje pravdepodobnosť, že vyvolajú ďalšie štiepenie jadier. Reakciu spomaľujú aj
regulačné kadmiové tyče, lebo silno pohlcujú neutróny. Uvoľnenú energiu odvádza chladiaci
okruh, ktorý pozostáva zo sústavy rúrok prechádzajúcich aktívnou zónou, cez ktoré preteká
plyn, kvapalina alebo ľahko taviteľný kov.

Štiepenie paliva sprevádza intenzívne neutrónové žiarenie a žiarenie gama, preto musí byť
reaktor obložený účinnými ochrannými vrstvami - vodou proti neutrónom, betónom a olovom
proti žiareniu gama.

3.1 Jadrové reaktory

Získavanie elektriny z procesov jadrového štiepenia je nepochybne dôležitým aspektom

modernej energetiky. Jadrový reaktor je zariadenie, v ktorom prebieha riadená jadrová
reakcia. Reaktory sú hlavným zariadením jadrových elektrární, kde sa jadrová energia
premieňa na elektrickú energiu. Reaktory sú tiež jedným z pohonných prvkov lodí a ponoriek.
Podľa využitia ich delíme na:

Energetické reaktory – ich hlavnou úlohou je premena jadrovej energie na elektrickú.

Používajú sa v komerčných elektrárňach.

Výskumné/výcvikové reaktory – vykonávajú sa v nich výskumné a vedecké práce.

Výskumné reaktory umožňujú vykonávať experimenty so štruktúrou pevných látok a výskum
materiálov a jadrových palív pre energetické reaktory.

Reaktory na vojenské účely – v armáde sa jadrové reaktory využívali na výrobu plutónia pre
zbrojársky priemysel.

Pohonné reaktory – jednou z aplikácií jadrovej energie je pohon lodí alebo ponoriek. Na
tento účel sú potrebné špeciálne navrhnuté pohonné reaktory.

Vykurovacie reaktory – slúžia na výrobu potrebného množstva tepla na vykurovacie účely v

jadrových teplárňach.

Vysokoteplotné reaktory – vo vysokoteplotných reaktoroch vzniká teplo, ktoré sa následne

využíva na technologické účely.

Reaktory na špeciálne účely – tieto typy reaktorov využívajú najmä medicínske alebo
vybrané priemyselné odvetvia. Vyrábajú rádioizotopy pre špecifické aplikácie.

8
Podľa konštrukcie delíme jadrové reaktory na:

Tankové reaktory

Tlakový vodný reaktor (PWR) - Ide o najčastejšie používané reaktory na energetické účely.
Jadro reaktora PWR je umiestnené vo vnútri tlakovej nádrže s vodným bazénom. Voda je
chladivo aj moderátor. Palivom reaktora PWR sú pelety oxidu uraničitého uzavreté v plášti zo
zirkónu (alebo nehrdzavejúcej ocele). Tento reaktor má dva okruhy. Primárnym okruhom je
voda, ktorá obmýva palivové tyče a odovzdáva teplo do parogenerátora. Po ochladení sa
vracia do reaktora. V sekundárnom okruhu para generovaná v parogenerátore (ohrievaná
primárnym okruhom) poháňa turbíny reaktora.

Reaktory VVER - Ide o stredne a vysokovýkonné reaktory PWR, navrhnuté v ZSSR. Ich
konštrukcia sa veľmi nelíši od tých západných. Majú štyri vrstvy ochrany proti úniku.
Vyrábali sa dva základné typy reaktorov VVER: VVER-440 a VVER-1000.

Varný vodný reaktor (BWR) - V prípade tohto reaktora nie je chladiacim médiom a zároveň
prevádzkovým médiom voda, ale para. Voda v aktívnej zóne je privedená k bodu varu a na
výstupe z reaktora máme nasýtenú paru, ktorá poháňa parnú turbínu. Reaktory typu BWR
majú len jeden okruh.

Kanálové reaktory

Reaktory CANDU (kanadský deutériumuranium) - Reaktor CANDU je príkladom

ťažkovodného reaktora – ťažká voda, D 2 O, je chladivom aj moderátorom. Jeho úlohou je
znížiť energiu neutrónov. Ako palivo sa používa prírodný urán (bez obohatenia). Reaktor
CANDU bol pôvodne navrhnutý a postavený v Kanade ako prvý komerčný ťažkovodný
reaktor.

Reaktory RBMK - RBMK je vodný reaktor. Ako moderátor sa používa grafit . Voda prijíma
teplo a po premene na paru roztáča turbíny. V tomto reaktore to nie je voda, ale grafit, ktorý
moderuje rýchle neutróny. Ako palivo sa používa prírodný urán bez obohatenia. Hoci je
reaktor RBMK jedným z najhospodárnejších, má množstvo konštrukčných nedostatkov.

3.2 Jadrové elektrárne

Jadrové elektrárne sú klasické tepelné elektrárne, ale líšia sa od nich tým, že :

- na výrobu pary používajú parogenerátor (nie kotol)

- teplo získavajú štiepením U 235 v reaktore (nie spaľovaním uhlia na roštách)

9
Jadrová elektráreň sa skladá z :

1. Primárny okruh :
- Je rádioaktívny, slúži na výrobu tepla.
- Slúži na prenos tepla z reaktora do parogener.
- Teplo vzniká štiepnou reakciou jadrového paliva v reaktore.
- Odvedenie tepla z reaktora zabezpečuje chladiaca voda.
- Voda vstupuje do reaktora s teplotou 269°C a prechodom cez reaktor sa zohreje na
297°C.
- Postupuje cez hlavné uzatváracie armatúry do parogenerátora, kde odovzdá svoje teplo
sekundárnej vode. Tým sa ochladí o 30°C a ochladená je čerpaná pomocou hlavného
cirkulačného čerpadla späť do reaktora.

2. Sekundárny okruh :
- Nie je rádioaktívny, slúži na výrobu elektrickej energie
- Voda sa v parogenerátore mení na sýtu paru s teplotou 256°C a tlakom 4,7 Mpa
- Tá je vedená na stredotlakovú časť turbíny, kde chladne a zvyšuje svoju vlhkosť. Preto
prechádza cez separátor pary, v ktorom sa zbaví vlhkosti
- Zo separátora pary para postupuje do dvoch nízkotlakých častí turbíny
- Turbína je mechanicky spojená s generátorom a z neho je odvádzaný výkon cez
transformátor do siete .

3. Terciálny okruh :
- Je to okruh chladiacej vody, identický s okruhom chladiacej vody v tepelnej
elektrárni.

4.Problémy jadrovej energie

Surovinové zdroje - Ako palivo sa používa urán, získavaný z uránovej rudy (smolinec).
Svetové zásoby tejto rudy sa odhadujú na 2 milióny ton. Odhad ročnej spotreby všetkými
jadrovými elektrárňami vo svete je asi 30 tisíc ton. Asi nikto sa neobáva minutia zásob uránu.
Môže to mať dva dôvody. Jednoducho je uránu dostatok. Alebo nikto nepredpokladá, že
jadrové elektrárne ako zdroj energie budú fungovať ešte celých šesťdesiatsedem rokov
dovtedy, kým ho dokážu úplne minúť. Čiže paliva je jednoducho dostatok. A hoci je ho
dostatok, práve jeho ťažba má najväčší devastujúci vplyv na životné prostredie. Len malé
množstvo (asi sedem desatín percenta) z vyťaženej rudy je čistý štiepny urán 235. To však
neznamená, že odpad nie je rádioaktívny.

10
 Ekológovia - Ochrancovia prírody sú ľudia, ktorí pokojne protestujú proti výstavbe
jadrových elektrární, ale keď prídu domov (domov, oni nebývajú v jaskyniach, ako by sa
mohlo zdať podľa toho, čo hovoria), rovnako pokojne si porozsvecujú všetky svetlá...
Poväčšine kritizujú všetko a všetkých, ale neponúkajú reálne riešenia. A využívanie slnečnej
a veternej energie, keď sa s ním začne, nebudú mať na svedomí oni, ale bude to prirodzený
dôsledok vývoja. Rovnako ako sa prešlo (vlastne stále sa prechádza a tento prechod sa zrejme
nikdy neukončí) od tepelných k jadrovým či vodným elektrárňam, príde deň, keď bude svet
fungovať na vietor (opäť).

Informovanosť a prístup k informáciám - Je veľmi ťažké získať čisté informácie.

Objektívnu realitu bez cudzích subjektívnych postojov. Každý si vyberá informácie podľa
toho, čo sa mu hodí. Svoje údaje prezentuje ako konečné a všeobecné a preto veľmi
jednoducho dokáže obalamutiť hocikoho. Ak vôbec existuje nejaká druhá strana, je možné, že
nebude mať právo a/alebo možnosť prezentovať svoju (samozrejme tiež konečnú a
všeobecnú) verziu.

Čo s palivom? - Posledná fáza je uskladňovanie vyhoreného rádioaktívneho paliva. Slovensko

má len dočasnú skládku jadrového odpadu. Životnosť takejto skládky je len niekoľko desiatok
rokov. Lenže jadrového odpadu sa treba zbaviť na večné veky. Niektorí tvrdia, že ho treba
dostať pod zem. Dostatočne hlboko, aby nikoho neohrozoval. Alebo na Mesiac (prípadne
aspoň hocikde inde do vesmíru). Obidve tieto riešenia sú síce zaujímavé a už v súčasnosti
realizovateľné, ale rovnako sú aj veľmi nákladné.

Bezpečnosť a krízové situácie - Ak niečo nemusí fungovať, tak to fungovať nebude. S tým
jednoducho treba počítať. A pri jadrových elektrárňach sa na to pamätalo. Každý ochranný
systém má ešte niekoľko vlastných ochranných podsystémov, ktoré zabezpečujú jeho
funkčnosť. Podstatnou vlastnosťou (zohrala svoju úlohu aj pri nešťastí v jadrovej elektrárni
Černobyľ) všetkých ochranných systémov je to, že sa dajú vypnúť. Zablokujete ochranu
a môžete skúsiť, čo to spraví... Napríklad v januári 1976 došlo v jadrovej elektrárni Jaslovské
Bohunice pri výmene palivových článkov k nehode. Jeden z palivových článkov bol
vystrelený z aktívnej zóny reaktora. To bolo sprevádzané únikom pary (moderačná látka)
a chladiaceho CO2. Pri nehode zahynuli dvaja ľudia na udusenie oxidom uhoľnatým. Jeden
z nich bol nájdený pri zamknutých únikových dverách. (Únikové dvere sa zamykali kvôli
ochrane zamestnancov. Zabraňovalo sa tak ich svojvoľnému vstupu do miestnosti reaktora).
O Černobyle sa toho popísalo už veľa. Ale na obranu jadrových elektrární treba spomenúť
fakt, že nehoda v jadrovej elektrárni Černobyľ sa stala pri testovaní “čo to znesie”, pri
vypnutých zabezpečovacích systémoch.

5. Riziká jadrovej energie

Jadrová energia je považovaná za jednu z najčistejších foriem elektrickej energie z hľadiska
ekológie. Hlavným rizikom spojeným s jadrovými elektrárňami je riziko havárií. Najväčšia
jadrová elektráreň na svete, Fukušima, sa nachádza v Japonsku. Má desať reaktorov a výkon
okolo 8 GW. Najväčší podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú
Francúzsko, Belgicko, Maďarsko, Južná Kórea a Švajčiarsko.

11
Urán

Urán je najdôležitejšie jadrové palivo pretože má najvyššiu energetickú účinnosť. Najväčšie

zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, USA, Rusko, JAR, Uzbekistan, Niger a Brazília.
Rádioaktívny odpad
Jedným z najcitlivejších problémov je odstraňovanie rádioaktívneho odpadu. Vysoko
rádioaktívny odpad je niekoľko tisíc rokov smrteľne nebezpečný. Vyhorené palivo jadrového
reaktora obsahuje smrteľnú zmes rádioaktívnych látok: plutónium, stroncium a césium. V
USA sa spracovaný odpad skladuje v dvojplášťových antikorových cisternách, zaliatych do
metra hrubého betónu. Väčšina odpadu sa však vo forme vyhorených palivových tyčí v
pôvodnom puzdre umiestňuje do špeciálnych bazénov v blízkosti jadrových elektrární. Z
dlhodobého hľadiska je takéto uskladnenie nemysliteľné. Vo Veľkej Británii sa jadrový odpad
skladuje v kvapalnej forme (má podobnú farbu ako čaj) v oceľových nádržiach, zaliatych do
betónu. Rozpadom rádioaktívnych článkov sa uvoľňuje teplo. Oceľové nádrže sa chladia
vodou, aby sa predišlo odpareniu kvapaliny a možnému úniku radiácie. Napriek tomu, že sa
tieto nádrže používajú už 40 rokov, sú tiež len dočasným riešením. Azda najlepší súčasný
spôsob uloženia odpadu je ten, keď sa rádioaktívny odpad zataví do sklených valcov a
skladuje sa hlboko v zemi. V pokusnom zariadení v Marcoule vo Francúzsku sa táto metóda
používa už od roku 1978. Vážne riziká jadrových elektrární zostávajú stále prítomné. Čo sa
stalo pred dvadsiatimi rokmi v Černobyle, môže sa zopakovať napríklad zajtra. Vysoko
rizikové reaktory nie sú len v Rusku alebo na Ukrajine, ale aj na Slovensku. Štyri reaktory na
Slovensku, ktoré fungujú v elektrárňach Jaslovské Bohunice V2 a Mochovce, sú
modernejšieho typu VVER 440/213. Aj tie sú však postavené podľa sovietskych projektov zo
70. rokov minulého storočia a na rozdiel od západoeurópskych reaktorov nemajú ani
ochranný kontajner, ktorý by zabránil úniku radiácie v prípade nadprojektovej havárie, alebo
ktorý by napríklad ochránil reaktor pred pádom veľkého lietadla. Riziko havárie sa zdá byť
malé: podľa výročnej správy Slovenských elektrární z roku 2004 je to asi 1:250 000. Veľmi
zložité zariadenia a ich obsluha však občas zlyhávajú. Odhady pravdepodobnosti najviac
nepočítajú s vonkajšími rizikami, ktoré sú dnes aktuálne. Expertné štúdie ukazujú, že hoci sú
slovenské reaktory iného typu ako tie v Černobyle, nie je možné vylúčiť reálne scenáre
vzniku havárií vedúcich k masívnemu úniku rádioaktivity, porovnateľnému s Černobyľom.

6.Jadrová bezpečnosť
Zrozumiteľné vysvetlenie jadrovej bezpečnosti ponúkajú dokumenty Medzinárodnej agentúry
pre atómovú energiu, napríklad INSAG 12, ktorý je revíziou dobre známej INSAG 3
"Základné bezpečnostné princípy jadrových elektrární". Tento dokument popisuje základné
ciele a princípy jadrovej bezpečnosti. Ciele sa týkajú toho, čo sa má dosiahnuť a čo sa myslí
pod zabezpečením jadrovej bezpečnosti. Princípy potom popisujú, ako tieto ciele dosiahnuť.
Prvoradým cieľom je znížiť, resp. minimalizovať samotnú pravdepodobnosť, že sa takáto
udalosť stane. Ďalším, tzv. technickým bezpečnostným cieľom je teda prevencia vzniku
nehôd a havárií. Má sa zabezpečiť, aby aj v prípade veľmi nepravdepodobných udalostí
nedošlo k žiadnym, alebo len minimálnym radiačným dopadom – ožiareniu, kontaminácii a
únikom (alebo úniku) rádioaktívnych látok do okolia. Stačí však pri zabezpečovaní jadrovej
bezpečnosti minimalizácia rizika? Aplikáciou princípu tzv. ochrany do hĺbky, štandardne
používaného v jadrovej elektrárni, by sme mohli v bežnej praxi dosiahnuť maximálnu možnú
bezpečnosť. V skutočnosti však z praktických a finančných dôvodov evidentne uspokojíme s

12
oveľa väčším rizikom. V jadrovej energetike si to však nemôžeme dovoliť, a preto princíp
ochrany do hĺbky v projekte elektrárne aplikujeme.

6. Budúcnosť jadrovej chémie

1. Inovácia v jadrovej energetike: Napriek niektorým obavám o bezpečnosť a odpad z
jadrových elektrární, jadrová energia zostáva dôležitou súčasťou energetického mixu
mnohých krajín. Budúcnosť jadrovej chémie môže zahŕňať inovácie v oblasti jadrových
reaktorov vrátane vývoja nových typov reaktorov, ako sú reaktory štvrtej generácie, ktoré by
mohli ponúkať väčšiu bezpečnosť a efektivitu.

2. Jadrová medicína a terapia: Využitie rádionuklidov v lekárstve stále rastie. Budúcnosť

jadrovej chémie môže zahŕňať pokrok v oblasti rádionuklidovej diagnostiky a terapie, čo by
mohlo priniesť nové metódy liečby a diagnostiky ochorení, ako sú rakovina a
kardiovaskulárne choroby.

3. Ukladanie a spracovanie jadrového odpadu: Efektívne a bezpečné spracovanie a

ukladanie vyhoreného jadrového paliva a ďalšieho rádioaktívneho odpadu zostáva výzvou.
Budúcnosť jadrovej chémie môže zahŕňať vývoj nových technológií na recykláciu jadrového
materiálu a znižovanie objemu a toxicity jadrového odpadu.

4. Bezpečnosť jadrových zariadení: S narastajúcim využitím jadrovej energie je nevyhnutné

zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti jadrových zariadení a ochranu proti možným nehodám a
teroristickým útokom. Budúcnosť jadrovej chémie môže zahŕňať vývoj nových materiálov a
technológií na zvýšenie odolnosti jadrových zariadení a zlepšenie systémov monitorovania a
kontroly.

5. Výskum a vývoj nových materiálov: Jadrová chémia môže hrať kľúčovú úlohu vo vývoji
nových materiálov s využitím pokročilých techník, ako je nanotechnológia a materiálová
veda. Tieto materiály by mohli nájsť uplatnenie v oblastiach ako je výroba solárnych článkov,
vodíkové palivové články a supravodiče.

Celkovo možno povedať, že budúcnosť jadrovej chémie závisí od pokroku v technológii,

spoločenských a environmentálnych faktoroch a politickej vôli k investíciám do výskumu a
vývoja v tejto oblasti. Bez ohľadu na výzvy, ktoré môžu predstavovať, jadrová chémia má
potenciál priniesť inovatívne riešenia v mnohých oblastiach ľudského života.

13
 Abstrakt
V záverečnej časti tejto rozsiahlej ročníkovej práce o jadrovej chémii, je vhodné venovať
pozornosť širšiemu kontextu a hlbším implikáciám tohto fascinujúceho odboru. Jadrová
chémia, ako jedno z najkomplexnejších vedeckých odvetví, predstavuje nielen základný
kameň pre mnoho technologických inovácií, ale aj kľúčovú súčasť našej modernej
spoločnosti, ktorá ovplyvňuje nielen ekonomiku, ale aj životné prostredie, zdravotníctvo a
geopolitiku.

Štúdium jadrovej chémie nás priviedlo k hlbšiemu porozumeniu nielen samotným jadrovým
reakciám a procesom, ale aj k uvedomeniu si ich dôsledkov a potenciálu. Pri skúmaní
jadrových reaktorov sme pochopili ich význam ako spoľahlivých zdrojov energie, ale tiež sme
si uvedomili nutnosť neustáleho zdokonaľovania bezpečnostných opatrení a technológií, aby
boli minimalizované riziká spojené s ich prevádzkou.

V rovnakom duchu sme objavili široké možnosti využitia jadrovej chémie v medicíne, kde
rádioaktívne izotopy slúžia ako nepostrádateľný nástroj na diagnostiku a liečbu mnohých
chorôb. Táto aplikácia ide ruka v ruke s neustálym vývojom technológií a liečebných
postupov, ktoré pomáhajú zlepšovať kvalitu života pacientov po celom svete.

Ďalej sme sa ponorili do priemyselného sektora, kde jadrová chémia zohráva kľúčovú úlohu v
mnohých procesoch, od monitorovania kvality výrobkov po sterilizáciu a skúmanie
materiálov. Tieto aplikácie prispievajú k efektivite a konkurencieschopnosti priemyslu, a
zároveň otvárajú nové možnosti pre výskum a inovácie.

V kontexte súčasných globálnych výziev, ako je potreba prechodu na udržateľné zdroje

energie a boj proti klimatickým zmenám, sa jadrová chémia stáva kľúčovým nástrojom na
dosiahnutie týchto cieľov. Avšak, je tu nevyhnutné neustále skúmať a zlepšovať etické a
bezpečnostné aspekty, aby sme minimalizovali riziká a maximalizovali prínosy, ktoré táto
technológia prináša.

Nakoniec, je dôležité si uvedomiť, že jadrová chémia nie je iba vedeckým odborom, ale aj
mostom medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou. Je to pole nekonečného objavovania
a poznávania, ktoré nám poskytuje neoceniteľné nástroje na riešenie komplexných problémov
a dosahovanie udržateľného rozvoja našej planéty. Jej prínosy a výzvy budú mať dlhodobý
vplyv na naše spoločenstvo a svet ako celok.

Absztrakt
A nukleáris kémiáról szóló kiterjedt kurzus utolsó részében érdemes figyelmet fordítani ennek
a lenyűgöző területnek a szélesebb összefüggésére és mélyebb vonatkozásaira. A nukleáris
kémia, mint az egyik legösszetettebb tudományos ág, nemcsak számos technológiai innováció
sarokkövét jelenti, hanem modern társadalmunk kulcsfontosságú részét is, amely nemcsak a
gazdaságra, hanem a környezetre, az egészségre és a geopolitikára is hatással van.

A nukleáris kémia tanulmányozása nemcsak maguknak a nukleáris reakcióknak és

folyamatoknak a mélyebb megértéséhez vezetett, hanem a következményeik és lehetőségeik

14
tudatosításához is. Az atomreaktorok kutatása során megértettük fontosságukat, mint
megbízható energiaforrást, de felismertük a biztonsági intézkedések és technológiák
folyamatos fejlesztésének szükségességét is az üzemeltetésükhöz kapcsolódó kockázatok
minimalizálása érdekében.

Ugyanebben a szellemben fedeztük fel a nukleáris kémia széleskörű felhasználási lehetőségeit

az orvostudományban, ahol a radioaktív izotópok számos betegség diagnosztizálásának és
kezelésének nélkülözhetetlen eszközei. Ez az alkalmazás kéz a kézben jár a technológiák és
kezelések folyamatos fejlesztésével, amelyek világszerte javítják a betegek életminőségét.

Ezt követően az ipari szektorba ástunk bele, ahol a nukleáris kémia számos folyamatban
kulcsszerepet játszik, a termékminőség-ellenőrzéstől a sterilizálásig és az anyagvizsgálatokig.
Ezek az alkalmazások hozzájárulnak az ipar hatékonyságához és versenyképességéhez,
miközben új lehetőségeket nyitnak meg a kutatás és az innováció számára.

A jelenlegi globális kihívásokkal összefüggésben, mint például a fenntartható

energiaforrásokra való átállás szükségessége és az éghajlatváltozás elleni küzdelem, a
nukleáris kémia kulcsfontosságú eszközzé válik e célok eléréséhez. Ugyanakkor folyamatosan
kutatni és javítani kell az etikai és biztonsági szempontokat a kockázatok minimalizálása és a
technológia által nyújtott előnyök maximalizálása érdekében.

Végül fontos felismerni, hogy a nukleáris kémia nemcsak tudományos terület, hanem híd is a
múlt, a jelen és a jövő között. Ez a végtelen felfedezés és tanulás terepe, amely
felbecsülhetetlen értékű eszközöket biztosít számunkra az összetett problémák megoldásához
és bolygónk fenntartható fejlődésének eléréséhez. Hozzájárulásai és kihívásai hosszú távú
hatással lesznek közösségünkre és a világ egészére.

15
 Zoznam použitej literatúry
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2011/pf/jadrova-chemia.pdf

https://referaty.aktuality.sk/Jadrova-chemia/referat-7207

https://en.wikipedia.org/wiki/Nuclear_chemistry

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jadrový_reaktor

https://www.products.pcc.eu/sk/akademia/kategoria/jadrova-chemia/

16