JADROVÁ

ELEKTRÁRE
Ň
Kristína Jendrušáková
septima B
 PRINCÍP VÝROBY
 Princíp výroby elektriny z jadrovej energie je podobný ako v klasickej tepelnej
elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla
fosílne palivo (uhlie, plyn), ktorých spaľovaním vzniká aj veľké množstvo
skleníkových plynov, zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (prírodný
alebo obohatený urán).
 SPÔSOB VÝROBY
Palivo je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora v podobe palivových kaziet.
Do tlakovej nádoby prúdi chemicky upravená voda, ktorá preteká kanálikmi v palivových
kazetách a odvádza teplo, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii.
Voda z reaktora vystupuje s teplotou asi 297°C. Prechádza horúcou vetvou primárneho
potrubia do tepelného výmenníka (parogenerátora).
Tam preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho
okruhu s teplotou 222°C.
Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda
sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje.
Cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor,
ktorý vyrába elektrickú energiu. Po odovzdaní energie turbíne para kondenzuje v
kondenzátore.
Vo vodnom skupenstve cez ohrievače prúdi späť do parogenerátora. Zmes v kondenzátore je
chladená tretím chladiacim okruhom. Voda sa ochladzuje vzduchom prúdiacim zo spodnej
do hornej časti chladiacej veže tzv. komínovým efektom. Prúd vzduchu unáša vodnú paru
a kvapky vody a nad chladiacimi vežami sa vytvárajú oblaky pary.
 REAKCIA A REAKTOR
 JADROVÁ REAKCIA
V atómových elektrárňach sa elektrina vyrába pomocou tepla, ktoré sa uvoľní počas
zmien v atómových jadrách. Jadrá (stredy atómov) rádioaktívnych prvkov (napr.
urán) sa štiepia. Pritom sa z nich uvoľňuje energia vrátane tepla. Po rozštiepení
vyletia z jadier častice nazývané neutróny, ktoré môžu naraziť na iné jadrá a
rozštiepiť ich, pričom sa uvoľnia ďalšie neutróny.

 JADROVÝ REAKTOR
V reaktore sa používa moderátor (grafit alebo voda) na spomalenie neutrónov
uvoľnených z palivových tyčí, ktoré obsahujú urán. Vzniká pomocou nich
spontánna reťazová reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. Ak
reakcia prebieha príliš rýchlo, kontrolné tyče pohltia neutróny a reakciu prerušia.
Teplom sa voda zohrieva a premieňa na paru. Tá otáča turbíny na výrobu
elektrického prúdu.
 RÁDIOAKTÍVNE LÁTKY
 Jadrové elektrárne ovplyvňujú okolité životné prostredie najmä odpadmi, ktoré
produkujú. Týmito odpadmi sú rádioaktívne látky, odpadové teplo a chemické
látky.

Rádioaktívne látky sa z elektrární do okolitého prostredia dostávajú troma možnými

spôsobmi:
1 - Prostredníctvom plynov
2 – Prostredníctvom odpadových vôd
3 – Prostredníctvom rádioaktívnych odpadov
 VYUŽITIE VO SVETE
 V súčasnosti je na svete v prevádzke viac ako 442 jadrových reaktorov v 32
krajinách, ktoré vyrábajú približne 10 % elektrickej energie vo svete.

 Najviac reaktorov v prevádzke majú USA (98), Francúzsko (58) a Čína (50). Čína
má zároveň prvenstvo v počte rozostavaných reaktorov (11), ale vo výstavbe je na
svete spolu viac ako 50 nových jadrových blokov, vrátane dvoch na Slovensku.
Okrem toho svoje plány na výstavbu jadrových elektrární oznámilo, alebo nad nimi
vážne uvažuje, mnoho ďalších krajín.

 V roku 1956 bola uvedená do prevádzky prvá jadrová elektráreň s komerčným

výkonom 46 MW v Calder Hall (Veľká Británia) a rok neskôr prvá americká
komerčná elektráreň Shippingport v štáte Pensylvánia.

 Prvou jadrovou elektrárňou v bývalej ČSSR bola JE A1 v Jaslovských

Bohuniciach.
 ZDROJE
https://www.seas.sk/atomova-jadrova-elektrare
n
https://oskole.detiamy.sk/clanok/jadrove-elektr
arne-a-ich-vplyv-na-zivotne-prostredie
http://elektrarne.unas.cz/subory/jadrova.htm
https://energoland.sk/radlab/jadrove-elektrarne
/