MONOSTI EXTRASOLRNEHO

IVOTA
Preo prakticky neexistuje anca, e
raz vo vesmre objavme in
civilizciu?
 Kde veobecne mme vo vesmre
hada ivot?
iv organizmy mono v skutonosti oznai za makromolekulov
ltky, obrovsk sbor zloitch chemickch zlenn.
Vetky chemick zleniny sa rozpadaj za
1. Vysokch teplt (spravidla m zloitejie chemick zleniny s,
tm vydria ni teplotn rozsah. Maximum pre najodolnejie
zleniny je niekoko tisc stupov)
2. Vysokej radicie
Z toho vyplva, e iv organizmy nebudeme hada na povrchu
hviezd, kde s vysok hodnoty teploty a radicie
Z rovnakch dvodov ich nebudeme hada ani na telesch, ktor s
priamo a zblzka hviezdami oarovan
Zrove vak organizmy potrebuj stly zdroj energie, aby tepeln
pohyb molekl umonil prebiehanie biochemickch reakci
(metabolizmus)
Najvhodnejmi kandidtmi na vznik ivota s preto planty
obiehajce vo vhodnch vzdialenostiach okolo hviezd.
 V naej Galaxii (Mlienej ceste) je
poda najnovch odhadov 400
milird hviezd. Ale...
Ani zaleka nem kad z nich planty!
Ani zaleka kad hviezda neumouje vznik
ivota na svojich plantach!
Ani zaleka kad planta nie je vhodn pre
vznik ivota!

Preo? Ujasnme si to...

 Nae Slnko je osamoten hviezda.
Drviv vina hviezd v Mlienej ceste
s vak dvoj- alebo viachviezdne
systmy
Odhaduje sa, e asi 70% vetkch
hviezd vo vesmre je viazanch v
dvojhviezdnych systmoch
Okolo 20% hviezd je lenmi
trojhviezdnych systmov
Existuj aj tvor-, p-, es-,...
hviezdne systmy
 Dvojhviezdy a viacnsobn hviezdy vinou
neobiehaj jedna druh, ale vetky obiehaj
okolo spolonho aiska
Planta by mohla obieha bu jednu i viac
hviezd, alebo by tie mohla obieha okolo
spolonho aiska
Kvli prtomnosti viacerch snk by bola
planta prehrievan a ron obdobia na nej
chaotick
Najvm problmom je gravitan nestabilita
celho systmu
Gravitcia viacerch hmotnch systmov by
nepredvdatene menila oben drhu planty
Drastick zmeny podnebia, splenie planty
pri blzkom priblen k nejakej hviezde, alebo
jej plne vymrtenie zo slnenej sstavy a
nsledn zamrznutie
 Podobn problm maj hviezdy v hviezdokopch
Hviezdy v guovch hviezdokopch s navye vinou vemi
star a ich chemick zloenie je jednotvrne. Obsahuj len
izotopy vodka, hlia a nepatrn mnostvo ltia.
Rovnak chemick zloenie maj aj ich planty a preto je u
takchto plant vylen existencia zloitejch chemickch
zlenn.
 Stredy pirlovch galaxi s v mnohom podobn guovm
hviezdokopm: star, chemicky jednotvrne a vemi husto
umiestnen hviezdy
anca na existenciu plant podobnch Zemi v blzkosti jadra galaxie
je vemi nzka
Objekty v okol jadra s navye zaplavovan vysokoenergetickm
iarenm z centrlnej iernej diery a okolitch bizarnch objektov
Ako vhodn miesta pre vznik plant podobnch Zemi sa javia len
pirlov ramen galaxi
 Chemick zloenie planty zvis od
hmloviny, z ktorej hviezda a jej planetrna
sstava vznikali.
Vetky chemick prvky okrem vodku, hlia a
ltia vznikaj vlune len v jadrch hviezd
Hviezda, okolo ktorej m vznikn planta
vhodn pre ivot, mus vznikn z hmloviny,
ktor obsahuje aspo as materilu z inej
odumretej hviezdy
T mtva hviezda musela umrie ako
supernova (aby sme dostali do hmloviny
vetkch 94 prvkov)
Hviezdy, ktor vznikali vo vesmre
dvnejie, materil z inch hviezd vemi
nemali v dispozcii
Mnoho tchto hviezd stle existuje, ale ak aj
maj planty, s to plynn gule absoltne
nevhodn pre vznik ivota
 Hviezda, okrem toho, e je samostatn a m sprvne
chemick zloenie, mus spa ete niekoko
podmienok:
Mus by dlhodobo stabiln, ie mus vo svojom jadre
premiea vodk na hlium (hlavn postupnos)
Nesmie nhle alebo asto meni svoj iariv vkon nesmie by
premennou
Nesmie vyvrhovva as svojej hmoty do priestoru,
ani ma prli intenzvny hviezdny vietor
Nesmie ma prli siln magnetick pole
Nesmie by prli horca a iariv, pretoe v tom
prpade bude existova prli krtko
Vznikajca hviezda mus ma okolo zrodon
prachoplynov disk, z ktorho sa mu
vyformova planty protoplanetrny disk
 Nie kad hviezda vak protoplanetrny disk m
Odhaduje sa, e u 30 a 50% mladch hviezd sa
protoplanetrny disk nikdy nevytvor
Ak sa aj vytvor, ni nezaruuje, e vznik plant spene
prebehne a do konca
 Planta v sstave
Nemala by by v sstave jedin
Potrebuje gravitan ochranu inej vekej
planty (Zem m Jupiter)
T vek planta ale nesmie by prli
blzko k plante vhodnej pre ivot, inak
jej me svojou gravitciou zasahova do
drhy
Veobecne: Ostatn planty sstavy
nesm ohrozova plantu
nepravidelnmi vkyvmi drhy, radiciou,
at. a nesm takto psobi ani na ich
spolon matersk hviezdu!
 Drha, vekos planty a alie
Mus sa nachdza v tzv. psme ivota (voda v kvapalnom
skupenstve)
Pre kad hviezdu je toto psmo in
Potencilne me by psmo ivota vemi irok, pretoe
zvis nielen od iarivho vkonu hviezdy, ale aj od zloenia
atmosfry planty
Planta mus v psme ivota vydra bez preruenia vinu
svojho ivota
Planta mus by dos hmotn a chladn na to, aby si
udrala atmosfru
Mesiac planty nesmie by nejakm spsobom nebezpen
(nestabiln drha, rdioaktivita, vyvrhovanie hmoty do
medziplanetrneho priestoru a pod.)
Vlastnosti planty
Planta mus ma roztaven vntro,
pretoe:
1. Potrebuje magnetick pole
2. Potrebuje tektonick a sopen innos
pre kolobeh vpnika
3. Potrebuje ma nejak zlon zdroj
tepla, ktor by umonil rozmrazenie
planty v prpade globlnych zaadnen
Jadro planty me dlho udriava
roztaven rozpad rdioaktvnych prvkov,
ktorch ale nesmie by privea! (privek
rdioaktivita > iadny ivot)
Na povrchu planty mus by voda (preo
voda, povieme si neskr)
 Rotcia planty
Rotan os planty mus by
aspo ako-tak stabiln
(zabezpe to mesiac
primeranej vekosti)
Rotan os nesmie lea v
rovine obehu alebo v jej
blzkosti
Rotcia nesmie by vzhadom
na hviezdu viazan
Rotcia by nemala by ani prli
pomal (vek tepeln zmeny
medzi dom a nocou na
plante)
 Preo prve voda?
Je to najhojnejia dvojprvkov zlenina v medzihviezdnom
prostred - je jej vea a je ahko dostupn
Je univerzlnym rozpadlom
Je chemicky neutrlna a stla
M vysok mern tepeln kapacitu
Je substrtom pre niektor zkladn biochemick reakcie
Je odpadovm produktom mnohch chemickch reakci
(zluovanie kyseln s hydroxidmi, polymerizcia
aminokyseln...)
Jej molekuly s kohzne
Zver: voda je pre akkovek formu ivota zrejme nevyhnutn
Kyslk vak nielene nie je potrebn, ale je a kodliv
 Vznik ivota
Tri zkladn otzky:

1. Ako ivot vznikol

2. Kde ivot vznikol
3. Kokokrt ivot vznikol

Km na ne neexistuj spoahliv odpovede,

nememe si by ist v otzke existencie
mimozemskho ivota
 Ako ivot vznikol
Poda terie evolunej abiogenzy prv formy ivota
vznikali postupnm pomalm procesom z organickch
ltok rozpustench vo vode
Nie je jasn, i a do akej miery bol tento proces nhodn,
zkonit i dokonca myseln
ivor zanal ako najjednoduchie zleniny prtomn
dodnes na mnohch miestach vesmru: voda, oxid uhliit,
metn, etn, amoniak...

Jednoduch uhlkat zleniny > zloitejie uhlkat

zleniny > aminokyseliny, sacharidy, mastn kyseliny >
proteny, lipidy, duskat bzy -> enzmy, nukleotidy,
fosfolipidy > nukleov kyseliny, membrny, ribozmy >
najjednoduchia funkn bunka
 Prechod na vyie rovne organizcie zana by od rovne
aminokyseln, sacharidov a mastnch kyseln zloit a ponechan na
nhodn zluovanie vysoko nepravdepodobn
Nijak znma nukleov kyselina v prrode nevznik bez protenu, lene
nijak znmy proten nevznikne bez nukleovej kyseliny! o vak potom
bolo prv a ako to vzniklo???
Prrodn polymry, ktor tvoria zklad ivota (proteny, nukleov
kyseliny) sa ponechan sami na seba vo vodnom prostred rozpadaj
ovea rchlejie, ne sa ich monomry nhodne zluuj za vzniku
polymrov
Pri nhodnom zluovan je navye len miziv anca, e takto vzniknut
polymr bude schopn plni nejak funkciu
Funkn polymry sa navye musia stretn
Preo zaali najzloitejie nesamostatn komponenty bunky (nukleov
kyseliny, membrny, ribozmy) spolupracova za vzniku prvho ivho
organizmu?
Mal zjednoduenie problmu prina teria, poda ktorej prvotn
genetick informciu ako aj prv lohy enzmov nesprostedkovala
DNA, ale o nieo jednoduchia a nestabilnejia RNA
 Kde ivot vznikol
Nikto netu

Vznikol ivot tu...?

Tu...?

Alebo tu...?
 Kokokrt ivot vznikol
Stle je v tdiu dohadov, i ivot na Zemi vznikol viackrt
nezvisle na sebe alebo len raz
Zkladom chemickch zlenn naich tiel je uhlk
Vetky iv organizmy nes jednotn genetick kd zo
tyroch (piatich) duskatch bz
Tento kd kduje presne 20 (21) zo vetkch existujcich
aminokyseln
Vetci ukladme energiu vo forme adenozntrifosftu
(ATP)
V drvivej vine ivch druhov prebiehaj identick
biochemick reakcie, napr. glykolza, Krebsov cyklus a
alie
Zver: bu sme rovnakho pvodu, alebo s in
formy ivota neefektvne i priamo nemon
 Zamrznut vvoj
Od vzniku ivota po vznik inteligencie
je ete dlh cesta
Prv formy ivota boli prokaryontn
(jednoduch bunky bez jadier a alch
truktr)
Trvalo tri miliardy (!!!) rokov, km sa z nich
stali bunky eukaryontn
Premena prokaryontov na eukarontov bola
pravdepodobne vemi ak
Mono svisel s globlnymi zaadneniami,
ktor kriticky ohrozovali ivot na Zemi
Prokaryotick a eukaryotick bunka
Vvoj eukaryotickej bunky
 Prv mnohobunkovce

Volvox Globator, Trichoplax adherens,

jednoduch rastlina jednoduch ivoch
Kambrick explzia ivota
 Neustle ohrozenie
GRB
supernovy

asteroidy
siln slnen
erupcia
Katastrofick vymierania...

Keby tu boli oni,

my by sme tu neboli.

...s vak potrebn!

 Nikto nevie, i by sa z permskch
plazov alebo z dinosaurov z kriedy
niekedy vyvinula inteligentn forma
ivota.

Zd sa vak, e udsk civilizcia za

svoj vznik va neuveritene
idelnej kombincii katastrof a
astnch nhod.
 Vvoj nejde vdy dopredu
Existuje jav zvan sptn regresia

ervo obojivelnk Dovka obrkavec

(stavovec) (bezstavovec)

Niektor druhy vo vvoji stratia vyspel orgny, ktor

nadobudli a dobrovone sa vrtia do podobnej podoby, v akej
boli ich primitvni predkovia.
 K sptnej regresii dochdza pri zhoren podmienok alebo
pri vytlaen druhu nasp do pvodnho prostredia
Existuje hypotza, poda ktorej sa u delfnov inteligencia
nevyvjala alej preto, lebo ich ruky sa premenili na
plutvy, s ktormi nemohli pracova a rozvja tm alej
svoju tvorivos a intelekt

Plovce, chordty Hubky, bezchordty

 Dodnes nevyjasnen otzky vo vvoji
inteligentnho ivota
Ako sa ivot dostal z prokaryotickej formy na eukaryotick?
Ako sa ivot dostal z jednobunkovej rovne na
mnohobunkov?
Potrebuje ivot prejs z vody na s, aby sa stal inteligentnm?
Mus vvoj ivota vdy zkonite smerova k vzniku
inteligencie?
Nakoko ivot doke odolva katastrofm?
S katastrofy potrebn pre vznik inteligencie?
Nakoko ivot doke odolva sptnej regresii?
A napokon...
...o je to inteligencia???
A ke u inteligentn ivot vznikne...

...kto povedal, e sa mus zaujma

o vskum vesmru?
 Take toto bolo o tom, preo mimozemsk
inteligencia s vekou pravdepodobnosou nevznikla
a nevznikne.

O tom, preo by sa sem mimozemania nedostali

ani keby vznikli, pojednva alia prednka
Tma, kam sa pozrie.

akujem za pozornos.