7777 + 3333

MYLIENOK
pre nronch

Jozef erve

14. mj 1998

Nespytuj sa, kto to povedal, ale dvaj pozor na to, o hovor. (Kempensk)

1
 Obsah
ANJEL ............................................................................................................................ 5
APOTOLT ................................................................................................................. 6
ASERTIVITA ................................................................................................................11
ASKZA ...................................................................................................................... 15
AUTORITA .................................................................................................................. 19
BLUDY ........................................................................................................................ 28
BOH .............................................................................................................................. 32
BOLES ....................................................................................................................... 39
AS .............................................................................................................................. 43
ES ............................................................................................................................ 47
CIRKEV ....................................................................................................................... 48
ISTOTA ..................................................................................................................... 53
LOVEK ...................................................................................................................... 56
NOS ......................................................................................................................... 63
DIABOL ....................................................................................................................... 66
DOKONALOS .......................................................................................................... 70
DVERA ..................................................................................................................... 73
DROGA ........................................................................................................................ 77
DUCH ........................................................................................................................... 79
DUA ........................................................................................................................... 81
EGOIZMUS ................................................................................................................. 83
EMPATIA ..................................................................................................................... 86
EKUMENIZMUS ........................................................................................................ 88
EUCHARISTIA ........................................................................................................... 91
HISTRIA ................................................................................................................... 96
HNEV ........................................................................................................................... 99
HOMLIA ................................................................................................................... 101
HRIECH ..................................................................................................................... 107
HUMOR ......................................................................................................................114
CHRM ......................................................................................................................117
CHUDOBA .................................................................................................................118
KATECHZA ............................................................................................................ 130
KAZ ......................................................................................................................... 131
KOMUNIKCIA ....................................................................................................... 136
KRISTUS ................................................................................................................... 143

2
KRITIKA ................................................................................................................... 147
KRZA ........................................................................................................................ 156
KR ........................................................................................................................... 165
KULTRA ................................................................................................................. 168
KRST .......................................................................................................................... 172
LSKA ....................................................................................................................... 174
LSKAVOS ............................................................................................................. 195
LITURGIA ................................................................................................................. 197
MANELSTVO ......................................................................................................... 199
MANAGEMENT ....................................................................................................... 214
MANIPULCIA ........................................................................................................ 222
MRIA ....................................................................................................................... 239
MIERNOS ............................................................................................................... 242
MILOS ..................................................................................................................... 244
MILOSRDENSTVO .................................................................................................. 247
MISIE ......................................................................................................................... 251
MLAD ....................................................................................................................... 253
MODLITBA ............................................................................................................... 258
MDROS ................................................................................................................ 265
MU ........................................................................................................................... 272
NDEJ ....................................................................................................................... 274
NEBO ......................................................................................................................... 278
NENVIS ................................................................................................................ 282
OBETA ....................................................................................................................... 284
ODVAHA ................................................................................................................... 289
OHOVRANIE ......................................................................................................... 292
OPATRNOS ............................................................................................................. 297
OSOBNOS ............................................................................................................... 298
PSMO ........................................................................................................................ 312
PEKLO ....................................................................................................................... 315
POHORENIE ........................................................................................................... 317
POKNIE .................................................................................................................. 318
POKOJ ........................................................................................................................ 323
POKORA ................................................................................................................... 326
POKUENIE .............................................................................................................. 330
POLITIKA ................................................................................................................. 333
POSLUNOS .......................................................................................................... 343
POVOLANIE ............................................................................................................. 348

3
PRCA ....................................................................................................................... 356
PRAVDA .................................................................................................................... 363
PRVO ...................................................................................................................... 374
PRIATE .................................................................................................................... 379
PSYCHOLGIA........................................................................................................ 384
PCHA ...................................................................................................................... 389
RADOS .................................................................................................................... 393
RODINA .................................................................................................................... 396
SEX ............................................................................................................................ 401
SLOBODA ................................................................................................................. 405
SUB .......................................................................................................................... 414
SMR ......................................................................................................................... 415
SOCIOLGIA ........................................................................................................... 426
SPOLOENSTVO..................................................................................................... 442
KOLA ....................................................................................................................... 447
SPOVE .................................................................................................................... 453
SPRAVODLIVOS ................................................................................................... 456
STAROBA.................................................................................................................. 460
ASTIE .................................................................................................................... 464
STRACH .................................................................................................................... 471
SVTOS .................................................................................................................. 474
SVEDECTVO ............................................................................................................ 476
SVEDOMIE ............................................................................................................... 481
TRADCIA ................................................................................................................. 484
TRPEZLIVOS ......................................................................................................... 488
TVORIVOS ............................................................................................................. 490
VE ....................................................................................................................... 495
VEDA ......................................................................................................................... 497
VIERA ........................................................................................................................ 506
VOJNA ....................................................................................................................... 515
VA ......................................................................................................................... 520
VCHOVA ................................................................................................................ 521
VZKRIESENIE .......................................................................................................... 531
ZVIS ...................................................................................................................... 533
ZDRAVIE ................................................................................................................... 536
ENA ......................................................................................................................... 540
ZLO ............................................................................................................................ 546
IVOT ........................................................................................................................ 548

4
 ANJEL

Prve to, e rozum je vy ne zmysly, dvodne ukazuje, e s nejak veci netelesn,

pochopiten jedine rozumom. (sv.TA I q.50 a.1)
Anjeli, ktor s nehmotnmi podstatami, s v nejakom vemi vekom mnostve, presahujc
vetko hmotn mnostvo. (sv.TA I q.50 a.3)
Vy anjeli nazerajc prenikavejie na bosk mdros, poznvaj vo viden Boha viac
tajomstiev a vyie, ktor zjavuj niie, osvetujc ich. (sv.TA I q.52 a.3)
Hne od poiatku boli anjeli stvoren v milosti. (sv.TA I q.62 a.3)
Vetci anjeli od zaiatku svojej blaenosti predvdali tajomstvo vtelenia o do podstaty,
nie vak o do vetkch okolnost. (sv.TA I q.62 a.5)
Hne po jednom kone utvranom lskou bol anjel blaen. (sv.TA I q.62 a.6)
Blaen anjel neme iadnym spsobom hrei. (sv.TA I q.62 a.8)
Dobr a zl anjeli nemu odloi sudok, ktor raz mali. (sv.TA I q.63 a.5)
Cherubn sa vyklad plnos poznania, ktor je v nich tvormo: dokonal videnia Boha,
pln prijatie Boskho svetla, pozorovanie krsy v poriadku vec, Boieho poznania hojne
vyliateho na inch. (sv.TA I q.63 a.8)
Serafn zna horci, i planci. je to prv rd prvej hierarchie anjelov, pretoe je v
najdokonalejom spojen s Bohom, kedy je prenikan vntro milovanho. (sv.TA I q.63 a.8)
Dobr anjeli s vo vom pote ne zl. (sv.TA I q.63 a.9)
Anjeli sa pohybuj smerom k povinnmu cieu, ktorm je Boh a preto vetky ich kony s
kony lsky a tak u nich neme by vedn hriech. (sv.TA I q.89 a.4)
Anjel driaci sa Boha, ke in zhreili, hne bol utvrden v spravodlivosti, e alej nemohol
hrei. (sv.TA I q.100 a.2)
Anjel me meni vu loveku iba prihovranm a roznecovanm vn. (sv.TA I q.106
a.2)
udia bud bran do vetkch anjelskch radov. (sv.TA I q.108 a.8)
Dobr anjeli ni poda prirodzenosti maj predstavenstvo nad zlmi anjelmi, vymi
poda prirodzenosti. (sv.TA I q.109 a.4) diabol-
Anjeli s utvoren hlavne pre loveka. (sv.TA I q.111 a.2)
Anjel me meni vetky vntorn a vonkajie zmysly loveka. (sv.TA I q.111 a.2)
Anjel neme vtlai do predstavivosti nejak tvar, iba prostrednctvom vonkajieho zmyslu.
(sv.TA I q.111 a.3)

5
 Predstaven je chrnen anjelom ako jednotliv osoba, avak ako predstaven je osvecovan
od archanjela. (sv.TA I q.113 a.2)
Anjeli s volan na sd zavrhnutch, nie sce ako vinnci, ale ako svedkovia. (sv.TA I q.113
a.8)
Svt anjeli bez hnevu trestaj a bez spoluctenia biedy pomhaj. A predsa men tchto
vn sa dvaj poda udskch, no nie pre slabos pocitu, ale pre podobnos vkonu.
(sv.Augustn)
Anjeli nie s zabudnut vo vymenovan stvorench vec, ale s oznaen menom neba
alebo tie svetla. bolo to preto, lebo Moji hovoril k uom nesksenm, ktor nedokzali
pochopi nehmotn prirodzenosti, keby to vedeli, mohli by ich uctieva ako modly a toho ich
chcel Moji uchrni. (sv.Augustn)
Anjel spravodlivosti je jemn, skromn, mil a tich. Ke ti on vstupuje do srdca, hne ti
hovor o spravodlivosti, istote, svtosti, striezlivosti, o kadom spravodlivom skutku, o kadej
achetnej nosti. ke ti toto vetko prichdza do srdca, vedz, e anjel spravodlivosti je s tebou.
(Hermas)
Vek je hodnota due, ke kad od poiatku narodenia m urenho anjela na svoju
str. (sv.Hieronym) dua-
V nebi anjel nie je ni zvltneho. (G.B.Shaw)

APOTOLT

Na plagte: o mm robi, aby sa star lovek ctil osamel? Ni! o mm robi, aby
udia v mojej farnosti ili kad de viac rozdelen a netvorili spoloenstvo? Ni! (R.Abeln)
asertivita-

Mocnou dejinnou silou sa stane idea len vtedy, ke odpoved naliehavm psychologickm
potrebm uritch spoloenskch skupn. (J.Adair)
Vynasnate sa ma lsku k vetkm uom. Lebo moja dua dostala od Pna Boha viac,
ke som plakala a trpela z celho srdca pre hriechy blneho, ako ke som oplakvala vlastn
hriechy. Niet vej lsky na zemi, ako oplakva hriechy blneho. (bl.Angela)
V innom ivote s mnohmi povinnosami je menej blaenosti, ne v rozjmavom ivote,
ktor sa zaober jednm, tj. nazeranm na pravdu. (sv.TA II/I q.3 a.2)
O o je nazeranie niem vym ne inn ivot, o to ako sa zd, in pre Boha viac ten,
kto dobrovone obmedz svoje milovan nazeranie, aby kvli Bohu slil blahu blneho.
(sv.T.Aquinsk)
Je jasn, e ke je niekto vytrhnut z kontemplatvneho ivota, aby sa venoval aktvnemu,
neznamen to, e opustil kontemplciu, ale e k nej pripojil innos. (sv.T.Aquinsk)
Je dokonalejie svieti ako svetlo len vidie. (sv.T.Aquinsk)

6
 Samotn svedectvo kresanskho ivota a dobr skutky konan v nadprirodzenom duchu,
maj silu priahova ud k viere a k Bohu. (AA 6)
Nadenie mladch - Ke je toto nadenie preniknut Kristovm duchom a je nesen
poslunosou a lskou k pastierom Cirkvi, je ndej na bohat rodu. (AA 12)
Bol som vdy presveden, e lovek me by zachrnen iba inm lovekom. Viem, e
sa navzjom mlokedy zachrnime. Viem ale tie, e sa navzjom predsa len niekedy zachrnime.
A vetko, o od Boha akm je, e mi k tomu d odvahu. (J.Baldwin) strach-
Je naou kresanskou povinnosou vo svete pretvori temnotu vo svetlo. (L.Boros)
Apotolt je duou modlitby. (don Bosco)
Zoznmenie - Kad v kruhu nape na A4 svoje meno, polo ho pred seba. Hovor sa: 1.
o viem o tom, kde sa vzalo moje meno? 2. preo prve tak oslovenie si volm? 3. Shlasm
aby ma takto oslovovali lenovia skupiny? 4. o ma viedlo k tomu, e som sa ocitol v tejto
skupine? 5. o oakvam od naich stretnut? Mono to doplni o hdzanie loptikou, po 10
mintach papiere odstrni. (M.Bratsk)
Vo dvojiciach zska za 5 mint zkladn osobn informcie o druhom a pokia mono vo
vtipnej podobe ich poskytn prtomnm. Potom roly vymeni, zaznai na papier, prp. doplni
o 5 otzok, ktor s vyie. (M.Bratsk)
Vroba menoviek - farebn papiere, nonice, pendlky. Kad si pripne a potom sa
prechdza po miestnosti, monos opta sa, preo prve takto menovka - tvar, farba.
(M.Bratsk)
Pamtaj na prame, ke z neho pije. (nska mdros)
ivot spojen s akoukovek obetou je apotoltom. (A.Dermek)
Je rozdiel apotolsk prca a apotolt - aj chor a star mu by vmi apotolmi ako
naprklad rozbehan rehonk. (A.Dermek)
Agere sequitur esse - robi ide a po by, nasleduje ho. To o rob, vyplva z toho, ak si.
(A.Dermek)
Syndrm vyhoen - strcanie aktivity a tak, e sa pln len nutn. Mdre panny pamtaj
na olej do lmp. (A.Dermek)
Efektvnos Boieho krovstva: lska a nie vkon. (A.Dermek)
Na kadom stretnut by mali by prvky domova, koly, ihriska a kostola. (A.Dermek)
Sme rozsievai, nie enci. (A.Dermek)
Aj zl udia vedia oceni, ke sa pracuje naozaj nezitne a pracuje sa vea. (A.Dermek)
Nesta robi dobro, treba ho aj dobre robi. (Diderot)
Mono sa od ns, pokia sme tu na zemi neiada viac, ne aby sme roziarili jednu tvr.
(H.Domin)
7
 Ak lovek vo svojej podkrovnej komrke prechovva tbu, ktor je dostatone siln,
zapli zo svojej podkrovnej komrky svet. (Exupry)
Uskutouj v sebe, o iada od inch. (C.Flaischeln)
Hojne sa vyskytujci variant vkonu a spechu je duchovn aktivizmus, ktor je v
nboenskch kruhoch vemi rozren a asto zamiean s lskou k blnemu. (K.Frielingsdorf)
V ri ivota je mon ma vplyv na druhch iba prostrednctvom sl ivota, ako je lska,
povzbudenie, prklad. S ivotom je mon ma sksenos len v jeho individulnych prejavoch,
v individulnej osobe prve tak ako v individulnom vtkovi alebo v individulnej kvetine. Nie
je iaden ivot ms nie je iaden ivot v abstrakcii. (E.Fromm) svedectvo-
Idey sa mu sta mocnmi silami, ale len tou mierou, akou odpovedaj udskm potrebm,
prevldajcim v danom spoloenskom charaktere. (E.Fromm)
Nie vetci o hovoria Pane, Pane, vojd do krovstva nebeskho, ale t, ktor konaj
Otcovu vu a doku zdatne priloi ruku k dielu. (GS 93)
Stratil som vetku rados a pokoj. Zd sa, e som poven, ale v skutonosti som vetku
rados a pokoj stratil, vntorne som klesol. Predtm som sa mohol venova slube Boej, ale
teraz na ma doraj zovadia vlny svetskch zleitost, take nemm kedy sa zaobera
sebou. Predtm som sedval ako Mria a poval slov Pnove, teraz sa mm ako Marta zaobera
pozemskmi vecami. (sv.Gregor Vek)
iaden lovek nevycti v inom loveku zchvev, ak ho nem sm v sebe. (H.Hesse) homlia-
Uenm apotolov je Kristus vnan do hrude pohanskej zatvrdlivosti - je to hrob, kde je
vetko hrub a nov, iba zkym vchodom prstupn Bzni Boej. A pretoe okrem Krista ni
nem vnika do naej hrude, vchod je zavalen kameom. (sv.Hilrius)
Pn si neiada spech, ale len ochotn plnenie jeho vle. (Chautard)
Nespech vdy nesie so sebou ist pouenie. Boh je mdrej ako my. Vasn atva je
obyajne vdy biedna. (Chautard)
Boh sa obracia na nstroje, ktor s absoltne neschopn sam od seba akhokovek
nadprirodzenho dobra. (Chautard)
Je potrebn dva si pozor pred vekolepmi reami a krsnymi akciami, pri ktorch nie je
zrejm ovocie Ducha poda Gal 5,22... (Chautard)
Zatia o svet akal toto radostn Slovo cel veky, on ostal tridsa rokov v mesteku bez
histrie. (Chautard)
Chci by ndrou a nie potrubm. Ndr vie poka, km ju naplnia. Takto odlieva zo
svojho nadbytku bez toho, aby si pokodila. Vie o kliatbe, ktor postihne toho, kto ni svoj
majetok. (Chautard)
Je neastm, ke vek apotolsk podujatia ved osoby, ktor nemaj vntorn ivot a
nie s spojen s Bohom. Vtedy nadprirodzen u nevyaruje, je akoby zatmen. (Chautard)

8
 V Kadej kvapke je voda, v kadom paprsku je svetlo, v kadej iskre je ohe. Tak je tie v
kadom stvoren Tvorca. (Indick prslovie)
Chva opravdivej adorcie m viu hodnotu a duchovn itok ako najintenzvnejia
innos, aj ke je apotolsk. (Jn Pavol II.)
Nepridaj sa prli svojich iadost, ale pora sa najprv so mnou, aby si azda neskorie
neutoval, o sa ti zo zaiatku pilo a za o si horlil. (Kempensk)
A kam chce djs, lovee? Neviem, ale s sa mus. (J.Kerouac)
Vedie o je dobr, nesta; musme to tie milova. Milova dobro nesta, musme ho
tie s nadenm kona. (Konfucius)
Za optimlny as pre stretnutie sa skupiny sa povauje 90 mint. (S.Kratochvl)
Je lepie zodiera sa kvli dobru, ako by zodieran zlm. (Maritain)
Deti si prosili chlieb, a nebolo kto by im ho lmal. (Nr 4,4)
Nesmieme zachraova kad len sm seba. Do domu nho Otca sa musme vrti vetci
spolone. (Ch.Pguy)
Aj najlepie prispsobenie potrebm naej doby zostane neinn bez obnovy duchovnej,
t mus ma vdy prv miesto i pri rozvjan vonkajej aktivity. (PC 2)
lovek m duu. Ale skr, ako mu o nej zaneme hovori, obleme mu cez u koeu a
poskytnime mu strechu nad hlavou. A potom mu vysvetujme, o sa skrva tam vo vntri.
(A.Pierre)
T, ktor sa zhosuj bez prestania sluby modlitby a kajcnosti, prispievaj k rozreniu
Cirkvi a k spse du omnoho viac ako t, ktor obrbaj Pnovo pole svojimi apotolskmi
prcami. (Pius XI.)
Vekm kandlom naej doby je, e Cirkev stratila robotncku triedu. (Pius XI.)
Katolcka akcia je organizovan as laikov na hierarchickom apotolte Cirkvi mimo
politickch strn a nad nimi, aby sa ustanovilo veobecn krovstvo Jeia Krista. (Pius XI.)
Je iadce, aby sa tieto skupiny schdzali v priateskch krkoch, aby si navzjom pomhali
a tak v ivote asto plnom rznych akost mohli kresansky i ahie a plnie. (PO 6)
Laik je lenom Cirkvi v srdci sveta a lenom sveta v srdci Cirkvi. (dokument z Puebla)
Ke nevie, ako by si najlepie pomohol ndznym, cho medzi nich a otvraj poriadne oi
aj srdce. Lska je vynaliezav. (P.Rosso)
Ke si medzi mladmi, zanechaj vetky mdre knihy, aby sa mohli stretn srdcia. (P.Rosso)
V apotolte nejde o predanie pravdy za kad cenu. Niekedy ho najm mlad neprjmu
preto, lebo ponkame leiak, namiesto inovovanho, agiornovanho vrobku. (P.Rosso)
Priiel som postavi bandu proti bande. (P.Rosso)

9
 Ke ti ide o tvoj spech, me by smutn, ak ti vak ide o Bo spech, neme nikdy
smti, pretoe Boh nikdy nie je nespen. (P.Rosso)
Ned sa robi viac, ako plni si kadodenn povinnosti. (P.Rosso)
Ak apotolsk prce komunity nie je tmov, me by niekedy lepie, aby radej nebola
iadna. (P.Rosso)
Vo svete je toko chudobnej a opustenej mldee, ktor neij estne, pretoe ich to nik
nenauil. (P.Rosso)
lovek je dieaom svojho diela. (Saavedra) vchova-
Kto miluje Boha, vdy na mysl, za neho ije, jemu patria vetky vzdychy, vetky tby,
vetka vernos, a keby mohol, najradej by do vetkch sdc vpsal meno, ktor nos vo svojom
srdci. (sv.Fr.Salesk)
Treba vedie mlo, ale kona mnoho. (sv.Fr.Salesk)
Ve apotolsk prce smeruj k tomu, aby vetci, o sa stali vierou a krstom dietkami
Bomi, spolone sa schdzali, chvlili Boha uprostred Cirkvi, boli astn na obete a povali
veeru Pnovu. (SC 10)
V zmysel m ivot zaloen na hadan a kladen otzok ne na kladen hotovch
odpoved a nvodov. (M.Scheller)
Kad dobr skutok, aj ten najnepatrnej, nos v sebe odmenu, ako kvet nos v sebe ovocie.
(R.Schickele)
Neverm, e meme niekomu vnukn mylienky, ktor v om u nejako nie s.
(A.Schweitzer)
Ke poznme ud, ke vidme ako ij a kto s, naume sa ich milova a lska ns
potom nau im sli. (matka Tereza)
Ak odrazu chceme pomha mnohm, tak odrazu mnohch stratme. (matka Tereza)
Celina: Ako ma mrz, e ma vyruili. In by som svoju prcu bola dokonila. Terezka: V
okamihu smrti si vemi budete ela, aby vs vyruili. (sv.Terezka)
Stvorite vesmru ak na modlitbu bohej malej due, aby zachrnil inch... Nie je apotolt
modlitby v uritom zmysle vzneenej ako kzanie? (sv.Terezka)
Ctila som, e je lepie hovori s Bohom ako o Bohu; lebo do duchovnch rozhovorov sa
miea vea sebalsky. (sv.Terezka)
Cel moja sila spova v modlitbe a obeti. S to moje neporaziten zbrane, ktor mi dal
Jei. Doku rozhba due skr ako slov. To je moja ast sksenos. (sv.Terezka)
Prineste Bohu obetu, e nikdy nebudete zbiera plody. (sv.Terezka)
Vkrik Jeia na kri sa ustavine ozval v mojom srdci: znim! Tieto slov prebudili vo
mne neznmu a vemi iv tbu... Sama som ctila, ako ma stravuje smd po duiach. (sv.Terezka)
10
 Musme sia okolo seba dobro a nestara sa o to, i vyrastie. Pre ns prca, pre Jeia
spech. Nesmieme sa zakn Boha, ke ide o dobro blneho. (sv.Terezka)
Ten, kto je prli zamestnan tm, e rob dobro, nem as na to, aby bol dobr. (R.Thkur)
Kto chce robi dobro, zaklope na brnu. Kto bi, njde brnu otvoren. (R.Thkur)
Vetci spolu a kad poda svojich monost nech iv svet duchovnm ovocm. Ovocie
ducha je lska... (F.Tondra)
Topiaci sa potrebuje zchrann koleso, nie uebnicu plvania. (Wasylkowski)
Dobro je nesmrten a vazstvo patr Bohu. (F.Weber)
Toto hovor Pn zstupov: V tch doch sa chop desa muov z nrodov vetkch jazykov,
chopia sa okraja odevu jdskeho mua a povedia: Pjdeme s vami, lebo sme pouli, e s vami
je Boh. (Zach 8,23)
Neboj sa, e si kriv od hriechu. So zakrivenou hokejkou sa ahie strieaj gly. (XY)
Partia chalanov, ktor u roky nerobili ni in, iba sa rozprvali o tom, o raz spravia. (XY)
rove apotolskho nadenia komunity zvis od rovne nadenia kadho jednotlivca.
(XY)
Katolci vedia, o sa m oslavova, luterni vedia ako sa m ohlasova a jehovisti ohlasuj.
(XY)
Zbraou apotolov s utrpenia a ich vazstvom je smr. (XY)

ASERTIVITA

Ak mieri na ni, hroz ti, e to traf. (Angl.prslovie)

Aby sme zskali lsku k Bohu, treba vdy veslova proti prdu a nepresta bojova proti
svojej vli. (bl.Anna Mria Taigi)
uom, ktor nieo vemi silne chc, takmer vdy posli nhoda. (Balzac)
Asertivita - assere - osobova si nieo, tvrdi, ubezpeova, vyhlasova. Je to priebojnos,
sebapresadenie a proaktvnos. (M.Bratsk)
Je to stred medzi krajnicami - neasertivita a agresivita. (M.Bratsk)
Mm prvo posudzova svoje vlastn sprvanie, mylienky a emcie a za ne a za ich
dsledky zodpovedn. (M.Bratsk)
Mm prvo neposkytova nijak ospravedlnenia svojho sprvania a innosti. (M.Bratsk)
Mm prvo zvi i a nakoko som zodpovedn za rieenie problmov inch ud - neby
poplatn systmom a intitcim.. (M.Bratsk)

11
 Mm prvo zmeni svoj nzor. (M.Bratsk)
Mm prvo robi chyby a by za ne zodpovedn. (M.Bratsk)
Mm prvo poveda - ja neviem. (M.Bratsk)
Mm prvo by nezvisl od dobrej vle inch. Nemusm by pre vetkch dobr.
(M.Bratsk)
Mm prvo robi nelogick rozhodnutia. (M.Bratsk)
Mm prvo poveda: Ja ti nerozumiem. (M.Bratsk)
Mm prvo poveda: Je mi to jedno. Nemusm by perfektn poda oakvania inch.
(M.Bratsk)
Ncviky asertivity: pokazen gramoplata - napriek manipulovaniu a demaggii stle trvm
na svojom; otvoren dvere - kritik chce otvori moje dvere a ja mu ich otvorm tak, e hadm
pozitva v jeho kritike a tie mu poviem; negatvna asercia - m pravdu, to som zbabral, prijatie
bez vhrad kritiky aj pochvaly; negatvne vypytovanie sa - aktvna iados o aliu kritiku,
prpadne vysvetlenie; von informcie - ak v rozhovore druh povie nieo o sebe a o svojom
zzem, vnmam to; sebaotvorenie - ja pam von informcie, neformlne; prijaten
kompromis - najlep je vtedy, ak je to obojstrann vhra, teda vyhrm/vyhr. (M.Bratsk)
Pilo by sa mu, keby bol lep, ale stoj to vea. (E.Canetti)
Spokojnos s vlastnou situciou je najvie a najnebezpenejie bohatstvo. (Cicero)
Pre neustly postup sa musme ui, veri a kona. (Covey)
Ubezpe sa, i m pravdu a potom cho do toho. (D.Crockett)
Mdrej ustpi! Smutn pravda - zdvoduje vldu hlposti nad svetom. (Eschenbachov)
Uskutouje sa iba v boji s tm, o ti kladie odpor. (Exupry)
I strom je vo svojom semene vojnou, pretoe chce trva navzdory vetkmu, o me by
a v o by sa mohol rozplyn. (Exupry)
Vhu m len cesta, smer a tiahnutie k nieomu. (Exupry)
Nechcime pozera v strety budcnosti - tvorme ju. (Exupry)
Pokia konte asertvne, zachovte si sebactu. Mete sa stretn s nespechom, prei
sklamanie a frustrciu, ale jadro vaej sebacty zostva zachovan. (H.Fensterheim)
udia vinou venuj viac asu a sl na to, aby nali vhovorku na problmy, ako na to,
aby sa do nich pustili. (H.Ford)
Podstata udskej existencie spova v sebatranscendencii. By lovekom znamen u vdy
by zameran a namieren na nieo alebo niekoho, by oddan dielu, ktormu sa lovek venuje,
loveku, ktorho miluje, Bohu, ktormu sli. (V.E.Frankl)

12
 Nemm na to chu - tto odpove nie je iadnou odpoveou vlastne preto, e nikdy pre
ns neme plati slas alebo stras ako skuton argument alebo protiargument pre zmysel
nejakho inu, alebo proti nemu. (V.E.Frankl)
o tmto rozhodnutm uskutonm, o nm stvorm do sveta, to zachraujem do
skutonosti a zachraujem to pred pominutenosou. (V.E.Frankl)
V kadom okamihu uskutoujem alebo strcam nejak monos, monos prve tohto
jedinho okamihu. (V.E.Frankl)
Hlavnm znakom rozmaru je, e odpoved na otzku: Preo nie? a nie na otzku: Preo?
(E.Fromm)
Uprostred zimy som poctil, e kdesi vo mne je nezniiten leto. (R.Fulgham)
T, ktor nejd vpred, nech ustpia z cesty. (Goethe)
Nikto nevie, ako aleko siahaj jeho sily, pokia ich nevyskal. (Goethe)
Svet patr optimistom, pesimisti s iba divci. (F.Guilot)
Cestu bu njdem, alebo urobm. (Hannibal)
Mdre je myslie skepticky a pona si optimisticky. (H.Hesse)
Ako sa tvor budcnos? Zlepuje sa minul. (M.Horansk)
Ten, kto zaal, polovicu vykonal. Maj odvahu by mdrym. (Horatius)
iadne problmy sa nevyrieia priloenm k adu. (W.Churchill)
Ak dverujeme ivotu, len vtedy zmeriame sily s nemonm. (P.Istrati)
Chce uskutoni svoje sny? Prebu sa! (R.Kipling)
Prleitos m vlasy len na ele, vzadu je pleat. Chy ju! (F.Klinger)
Ani jeden de bez inu. (Komensk)
Na to, aby sme doli k prameom, treba plva proti prdu. (S.J.Lec)
Kto m menej ne chce, mus vedie, e m viac, ne je toho hoden. (Ch.Lichtenberg)
Neviem, m bol mj pradedo, vmi ma zaujma, m bude jeho pravnuk. (Lincoln)
Na svete ste bu kladivom, alebo nkovou. (Longfellow)
Doteraz filozofi svet len vysvetovali, nastal as ho meni. (Marx)
ivot je kompromis medzi tm, o chce, a tm, o me. Lene najprv mus poveda,
o chce; potom urob, o me. (A.Michnik)
Kad sme vo vesmre sm. Nejako si v tom musme pomc. (J.Osborne)
Srdce dva odvahu vetkmu, o lovek vid, pouje a vie. (Pestalozzi)

13
 Odhodlanos v neast je vdy pol cesty k zchrane. (Pestalozzi)
udia! Odmietnite by tatistami v tatistikch! (K.Peteraj)
Radej, ako by som si mal zska desa priateov pretvrkou, zskam si sto nepriateov
primnosou. (S.Petfi)
Ten, kto chce prenikn do spolonosti, mus sa tvri, akoby tam u bol. (Rochefoucauld)
Ani Pn Boh ti neporad, ak nebude sm chcie. (Rmske prslovie)
Boh nm daruje orieky, ale rozbi si ich musme sami. (Rusk mdros)
Vetky akosti s z toho, e hlupci s tak sebaist a udia mdri pln pochybnost.
(B.Russell)
Nie je nijak itok z toho, e si zdrav ako bk, ke nem rohy. (Saavedra)
Pomc loveku, ktor obron o zutovanie a sm ni nein, je ako hodi kabt topiacemu.
(E.T.Seton)
Sna sa dosta to, o chce, in bude nten ma rd to, o dostane. (G.B.Shaw)
Nestaraj sa o to, o me prs, nepla nad tm, o sa pominie, ale staraj sa o to, aby si sm
seba nestratil a pla, ke si hnan v prde asu bez toho, aby si v sebe nieo niesol.
(Schleiermacher)
Ak s tvoje schopnosti priemern, je tvoja skromnos jedin poctiv postoj, ak m vak
vek nadanie, potom je pokrytectvom. (Schopenhauer)
Rozumn lovek sa prispsobuje svojmu okoliu. Nerozumn lovek sa sna prispsobi
okolie sebe. Preto vetok pokrok zvis od nerozumnch ud. (G.B.Shaw) osobnos-
Pre praktick ivot je genialita tak potrebn ako hvezdrsky alekohad v divadle.
(Schopenhauer) veda-
Mnoho talentov sa strat pre svet, pretoe im chba trochu odvahy. (S.Smith)
Vetko vznamn v toku ivota vzniklo vazstvom a porkou. (O.Spengler)
Nau jazyk svoj slovm to neviem, lebo a pristihn pri li. (Talmud) kola-
Je naou povinnosou urobi svet lepm, ako sme ho nali. (J.Taylor)
Prili sme na tento svet, aby sme ho nielen poznali, ale aby sme vyjadrili svoje no. (Thkur)
Najistejie miesto, kde njdete pomocn ruku, je na konci vho pleca. (M.Twain)
Aktvne i znamen i s primeranmi informciami. (N.Wiener)
Mm osi, o ma enie vpred a ned sa znii. Chu do ivota. (F.Zappa)
Neexistuje jedin, preduren budcnos, ale priestor monch budcich svetov, i monch
budcnost. (XY)

14
 ASKZA

Z grckeho slova askeo - venova sa umeleckej innosti. (etymolgia)

Nech sa nik, o opovrhol svetom, nenazdva, e zanechal osi vekho, ve cel zem v
porovnan s nekonenosou neba je malichern. Keby sme sa teda zriekli aj celej zeme, nebola
by to dostaton vynhrada za nebesk sdlo. (sv.Anton Pustovnk)
Sedemnsobn liek istoty proti neistote: trznenie tela ujmou, bdenm a pod., rozjmanie
o boskch veciach a modlitba, tdium svtch psiem, svt mylienky, innos proti zhake,
prca a starosti, samota. (sv.TA II/II q.154 a.5)
Ak zachov v ivote poriadok, privedie a k Bohu. (sv.Augustn)
Proti dychtivosti tela je pst, proti dychtivosti o almuna a proti pche ivota modlitba.
(sv.Augustn)
Umtvovania a obety maj by naou prcou po cel n ivot. (sv.Augustn)
Kristova cesta sa zd drsn, ale je ist. (sv.Augustn)
Vyhraj nad sebou a svet ti bude lea pri nohch. (sv.Augustn)
Zachovvanie vekho pstu je zvzkom nho duchovnho vojska. Nm sa rozoznvame
od nepriateov kra a Jeia Krista. Ak sa on uvon, stane sa to na kodu Boej slve, na
potupu katolckeho nboenstva, na zhubu kresanskch du. A netreba pochybova, e tto
nedbanlivos sa stane prameom mnohch katastrf pre nrody, mnohch pohrm vo verejnch
zleitostiach a mnohch neast pre jednotlivcov. (Benedikt XIV.)
Prca a sebaovldanie prived kongregciu k rozkvetu. (don Bosco)
Drme sa ahkch vec, ale robme ich vytrvalo. (don Bosco)
Nprava starch chb stoj asto viac ako robi chyby nov. (L.Brudziski)
Tisckilometrov cesta sa zana prvm krokom a naraz sa d urobi iba jeden krok. (Covey)
lovek mus seba samho prekona, ak sa chce spozna. (A.Delp)
Nech sa udia prli nezaoberaj tm o maj robi, nech skr myslia na to, ak maj by.
Keby oni sami, ich postoje boli dobr, vtedy by aj ich skutky iarili plnm jasom. Ak si ty
spravodliv, tak bud spravodliv aj tvoje iny. Neskajme zaklada svtos na konan, budujme
ju skr na byt, lebo skutky ns neposvcuj, ale prve my mme posvcova skutky. Do akej
miery sme svt, v takej miere aj posvcujeme svoje konanie: jedlo, sen, bdenie, a vetko ostatn.
Kto nie je vek vo svojom byt, tomu nepomu ani tie najskvelejie iny. Z toho pre teba
vyplva ponauenie: cel svoju horlivos m zamera na to, aby si sa stal dobrm. Nesstreuj
sa teda na to, o rob a ak s tvoje skutky, ale skr na to, o je ich podstatou. (Eckhart)
Sloboda a zriekanie s jedna a t ist vec. (B.Faber)
U dlho predtm ako sa stretneme so zlom, treba by pripraven eli mu. (W.Faulkner)

15
 Nesname sa napodobova majstrov, radej sa sname o to, o o sa oni sami snaili.
(filozofia Vchodu)
o vak lovek v skutonosti potrebuje, nie je stav bez kadho naptia, aleko skr ist
zdrav dvka naptia - asi ono dvkovan naptie, ktor je vyvolan poiadavkami a nrokmi
nejakho zmyslu. (V.E.Frankl)
lovek potrebuje zrieka sa nieoho. A tak sa stva, e uprostred blahobytu si zana nieo
dobrovone odrieka - umele a zmerne si vytvra situcie ndze - v tom vidm funkciu portu:
je to modern, sekulrna askza. (V.E.Frankl)
Pst oisuje rozum, dvha zmysly, podrobuje telo duchu, srdce rob skrenm a
ponenm, odauje to, o podnecuje iadostivos, has ohe vn a zapauje plame istoty.
(sv.Frantiek Paulnsky)
Vemi ak je, ke si udia s dmonizujcou predstavou Boha-sudcu za chrbtom uchyuj
k takzvanej negatvnej askze, ukladaj si rzne zpory a toto detruktvne sprvanie si ete
pozitvne vykladaj ako Bohom chcen sebazapieranie a pokoru. Vo svojej zkladnej nedvere
voi neprosnmu Bohu-sudcovi, ktor nepozn zutovanie a chce hrienika necha pyka,
trestaj a umtvuj sa asto sami a tm mu dopredu splcaj cenu za svoj al ivot. Domnievaj
sa, e ke sa sami potrestaj, mu sa vyhn bolestnm ranm a trestom Bom.
(K.Frielingsdorf)
Jednostrann nboensk vchova v duchu nezitnosti kvli Bohu vkonu prehliada, e
len lovek, ktor m rd seba, me by nesebeck a nezitn. Mus vybudova vlastn ja.
Takto vchova vo svojej jednostrannej asketickej radikalite me ma sebazniujce inky.
V takejto nboensky jednostrannej a niekedy zle chpanej vchove musme urite hada tie
dvod pribdajcich narcistickch a individualistickch sebarealizanch tendenci naej doby.
(K.Frielingsdorf)
Je dleit, aby disciplna nebola niem, o si lovek uklad sm akosi zvonku, ale aby sa
stala vrazom vlastnej vle, aby ju lovek pocioval ako prjemn a aby postupne privykal na
spsob jednania, ktor by mu chbal, keby od neho upustil. (E.Fromm)
Najdleitej krok je naui sa by sm so sebou bez tania, bez povania rdia, bez
fajenia a pitia. Vskutku, vedie sa sstredi znamen vedie by sm so sebou - a tto schopnos
je jedna z podmienok pre schopnos milova. (E.Fromm) lska-
lovek si me vybra len medzi dvoma monosami: bu regres, alebo pohyb vpred.
(E.Fromm)
St na Boej ceste znamen s sp. (sv.Gregor Vek)
Niektor by chceli robi dobre ale nechc trpie zlo, chc by pokorn, ale aby nikto nimi
neopovrhoval, chc sa uspokoji s tm, o maj, ale aby im nikdy nechbalo potrebn, chc by
istmi ale bez umtvenia, trpezlivmi, ale bez urok. Chceli by zska nosti, ale sa nenamhaj
pre ne, skrtka tia po vaznch poctch v meste bez toho, aby poznali vojensk boje v poli.
(sv.Gregor Vek)
Cesta nosti je dlh a strm, ale tm ako po nej stpame, hocako je ak, stva sa ahou.
(Hesiodos)
16
 Opt: U som dnes dvakrt obedoval, a okrem toho dnes je pst. (S.Chamfort)
Vemi sa trpi, lebo mysl na mnoh veci. zanechaj tie mnoh veci a mysli len na jedno
a nebude sa trpi mnohm. Ba aj vtedy, ke to chce a to me, nemysli na nijak stvorenie
a nebude sa vbec trpi, ale bude slobodn. Spoinie v Bohu v tom duchovnom mlan,
ktor mu je prjemnejie, ako vetky tvoje trpenia a cvienia. (D.Kartuzin) modlitba-
Nie vonkajieho nepriatea treba sa nm b. N nepriate je v ns samch. Ke tohto
prememe, vetky vonkajie akosti sa oslabia. (sv.Kasin)
Keby sme kad rok vykorenili o len jednu svoju chybu, skoro by z ns boli udia dokonal.
(Kempensk)
Tak ako lo bez kormidla zmietaj vlny na vetky strany, podobne aj loveka ahostajnho,
ktor opust svoje predsavzatia, zachvacuj velijak pokuenia. (Kempensk)
Kro najm nestriedmos a ahko skrot vetky ostatn telesn nklonnosti. (Kempensk)
Ak nepreme seba, hriech nepreme. (Kempensk)
Zilo by sa, aby sme sa ete znova cviili v dobrch mravoch ako dobr novikovia; azda
by ete bola ndej, e sa v budcnosti nejako napravme a duchovne zdokonalme. (Kempensk)
Usiluj sa predovetkm vystrha a premha to, o sa ti nepi u druhch. (Kempensk)
Cel Kristov ivot bol kr a muenctvo; a ty had pre seba pokoj a rados? (Kempensk)
To nie je nos loveka, ale milos Boia, ktor v slabom tele toko zme a natoko
inkuje, e vrcne ti po tom a to iada, oho sa prirodzenos des a omu sa vyhba.
(Kempensk)
Niektor sa sce zriekaj seba, ale s istmi vhradami; nedveruj plne Bohu a preto sa
chc sami postara o seba. (Kempensk)
Prav pokrok loveka je v sebazapren. Kto sa vie zaprie, je celkom slobodn a bezpen.
(Kempensk)
Lebo pn vlieva svoje poehnanie tam, kde njde przdne ndoby. (Kempensk)
Kee nae telo nie je zo eleza, ani naa sila z kamea, ale sme slab tvory, podroben
mnohm neduhom, prosm vs v Pnovi, aby ste v prsnosti pstu neprehali, ale sa miernili
tak, aby ste svojm ivotom a ndejou v Pna, preukazovali Bohu rozumn slubu a prinali
svoju mil obetu okorenen soou mdrosti. (sv.Klra)
Ak odumrie svetu a sebe, vtedy zane i pre Boha. (sv.Makrius)
Malmi, pomalmi krokmi, kra milos dopredu. (kard.Newman)
Kad de mus vies vojnu proti sebe sammu. (Nietzsche)
Ten, kto zasvtil svoj ivot duevnmu sebazdokonaovaniu, neme by nespokojn,
lebo to, po om ti, je vdy v jeho moci. (B.Pascal)

17
 Prstupy k problmom spsobenm strasami, ktor veobecne nazvame disciplnou, s
tyri: odklad uspokojenia, prijatie zodpovednosti, oddanos pravde a vyrovnvanie extrmov.
Kameom razu nie je zloitos tchto technk, ale va ich poui. Skr nm toti boles
prines, ne aby ns od nej uchrnili; kto sa vyhba akosti, ktor je namieste, bude sa chcie
vyhn i pouitiu tchto technk. (M.S.Peck)
Ak chce lovek i mdro, ma v ivote poriadok a by spen, mus denne odklada
uspokojenie a myslie na budcnos; aby vak jeho ivot bol radostn, mus by tie schopn
i naplno prtomnosou a jedna spontnne, pokia to nie je detruktvne. Inmi slovami
disciplna samotn mus by disciplinovan. (M.S.Peck)
Podstatou spechu pri hadan rovnovhy je schopnos nieoho sa vzda. (M.S.Peck)
Nachdzanie rovnovhy patr k disciplne prve preto, e vzda sa nieoho je bolestn. V
tomto prpade pre ma bolo prli bolestn, aby som sa v zujme rovnovhy vzdal svojej
vzruujcej rchlosti, preto som na bicykli nezvldol zkrutu. (M.S.Peck)
Rozumnm zaobchdzanm s citmi je zlat stredn cesta; nie je vak ahk ju dosiahnu a
udra sa na nej, pretoe vyaduje ast prehodnocovanie a trval prispsobovanie. Spova v
tom, e pn jedn so svojimi otrokmi (citmi) slune, poskytuje im dobr stravu, strechu nad
hlavou a lekrsku starostlivos, nava im a odpoved, povzbudzuje ich a pta sa na ich zdravie,
ale sasne im organizuje prcu, u ich, vyhlasuje zkazy, vyna jasn rozhodnutia v ich
sporoch a niektor z nich posiela pre. Pri tom vetkom ich nesmie necha v pochybnostiach,
kto je v dome pnom. (M.S.Peck)
Bez ducha umtvovania nikdy nebudeme mc hlsa Jeia Krista. (bl.F.Rinaldi)
Nijak teolgia bez asketiky, nijak asketika bez teolgie. (bl.F.Rinaldi)
Ak sa prsnos ivota vyaduje od druhch, mus sa vyadova s vekou lskavosou.
(P.Rosso)
Modlitba, pst a milosrdenstvo musia s vdy spolu. (P.Rosso)
Prlin sebakontrola tlm opravdiv prejavy. (P.Rosso)
Najsilnejie povahy v tchto malch veciach najahie prehrvaj. Je to vek pravda -
najvie vazstvo je vazstvo nad sebou samm. (sv.Terezka)
Oddanos sa ete odliuje od Boej vle. je medzi nimi ten ist rozdiel ako medzi
zjednocovanm a jednotou. V zjednocovan s dvaja, v jednote u len jeden. (sv.Terezka)
Zasej skutok a zone nvyk, zasej nvyk a zone povahu, zasej povahu a zone osud.
(W.Thackeray)
Zaumie si, e kad de vykon nieo, k omu nem zvl chu. Takto ti oskoro
nebude povinnos na obtia. (M.Twain)
Kde je sebaovldanie, tam s vetky nosti. (XY)
By vedcom je ahie, ne by sv. Frantikom z Asissi. (XY)

18
 AUTORITA

O dobrom predstavenom sa hovor toto: 1, Je udsk a zaobchdza s nami ako s umi. 2,

Nem iadnych obbencov a nezna zvis. 3, ahko sa s nm hovor, vypouje vs a vidte to
na om. 4, Dodr slovo a je primn. 5, Nevyhba sa neprjemnm veciam. 6, Vysvetl preo
no a preo nie. 7, Je spravodliv pri chvle i kritike a kritizuje ud tak, e si z nich neurob
nepriateov. 8, Je spravodliv k nm i k spolonosti. 9, Kladie na seba vek nroky a potom
nm nevad, ke toho chce hodne aj od ns. (J.Adair)
Vies znamen sli, ni viac a ni menej. (J.Adair)
Zkladn rola vedcich je vdy rovnak. Spova v pomoci skupine splni spolon lohu,
udra ju ako celok a zaisti, aby kad len prispel poda svojich najlepch monost - stimulova
rozvoj kadho lena. (J.Adair)
Schopnos porozumie kadmu jednotlivmu lenovi tmu - kadej asti, ktor tvor celok
- urob z loveka ldra. (J.Adair)
Najlep vodca je ten, ktor doke inpirova podriadench. (J.Adair)
Nikdy predtm som nemal skutone vek autoritu - zskal som ju tm, e som sa jej zaal
zbavova. (J.Adair)
Spokojnos v zamestnan m stopercentn korelciu so spokojnosou pracovnkov s ich
priamym nadriadenm. Ich lojalita patr hlavne ich fovi a tento f pre nich predstavuje firmu.
(J.Adair) kaz-
Mali by ste si vedome vybera za spolupracovnkov ud, ktor maj siln strnky, znalosti
a sksenosti, ktormi vy sami v dostatonej miere nedisponujete. Pokora v tomto zmysle je
aktvom vedceho pracovnka. (J.Adair)
Ke nie ste sasou rieenia, ste sasou problmu. (J.Adair) asertivita-
Zl spsob vedenia mnohch manarov je mon aspo iastone pripsa na vrub
nevedomosti. Nikto ich v ivote nezoznmil s funkciami vedenia, take im nejak ivotne dleit
faktor unikne. Dobr vedci chpe cel spektrum sprvania vo vedcom postaven a vie, kedy
ktor konkrtnu funkciu potrebuje. (J.Adair)
Ptns vlastnost vedcich pracovnkov: dobr sudok, iniciatvnos, integritu,
predvdavos, energinos, snaivos, obratnos v medziudskch vzahoch, rozhodnos,
spoahlivos, emocionlnu vyrovnanos, spravodlivos, ambiciznos, obetavos, objektvnos
a zmysel pre spoluprcu. (J.Adair)
Vodcovsk osobnosti obvykle maj a priamo personifikuj tie vlastnosti, ktor ich pracovn
skupiny oakvaj i poaduj. Vo vodcovskej osobnosti by sa mali zrkadli charakteristick
rysy celej skupiny. (J.Adair)
Existuj tri druhy autority: z postavenia, z osobnosti a zo znalost. (J.Adair)
Skutonm piom udstva nie je nboenstvo, ako tvrdil mlad Karol Marx, ale vedce
postavenie. (J.Adair)
19
 Treba dohliadnu na to, aby zodpovedn funkcie zastvali dobre vzdelan optimisti, ktorch
entuziazmus zstupcom cestujcim doma i v zahrani oprvnen vieru vo vlastn spech.
(J.Adair)
Jednou z vec, ktor sa od vedcich osobnost oakvaj, je motivovanie ud uritou
kombinciou odmien a hrozieb - to je prstup cukru a bia. (J.Adair)
Na vedcu prcu mete rovnako pozera ako na innos intrumentlnu - ako na prostriedok
uspokojovania kolovch, tmovch a individulnych potrieb - a zrove expresvnu, vyjadrujcu
vetko to, m ste a m sa mete sta, pokia ide o osobnos, charakter a schopnosti. (J.Adair)
Spoloensk potreby vedceho mu by iastone uspokojen vzahmi s jeho tmom,
miesto navrchu je vak vdy osamel. Nikdy neme svoje bremeno naplno zdiea s umi,
ktor pre neho pracuj, a neme sa im ani plne zveri so svojimi pochybnosami, obavami a
nervozitou; k tomu by mal radej vyhadva spolonos inch vedcich svojej vlastnej rovne.
(J.Adair)
Vedenie presviedanm i primn akceptovanie opanho rozhodnutia, to oboje patr k
zkladnm kameom demokracie. (J.Adair)
Nech ste svojm zaloenm akokovek pokojn, nesmiete nikomu dovoli, aby vm alebo
skupine rozkazoval. Tu je potrebn odvna priebojnos a nie je tu miesto pre akkovek plachos.
Vaej autorite hroz smrten nebezpeenstvo, ak vydte intrukcie (v podobe prkazov, nvrhov,
i otzok) a ak si pripadte pri tom ako mal chlapec, ktor hod kame a uteie. (J.Adair)
V osobn kurz, ktor muste ako vedci sledova, by vs mal vies tak, aby ste preplvali
medzi dvoma iernymi skaliskami prlinho zasahovania a nedostatonej orientcie. V tejto
spenenej ine stroskot nejeden vedci. (J.Adair)
Vodcovia, ako prehlsil svt Pavol, by sa nemali necha ahko vyprovokova. (J.Adair)
Vedci by mali by prkladom, i stelesnenm osobnch vlastnost, ktor oakvaj alebo
vyaduj od svojich pracovnch skupn, mali by ma tak prirodzen udsk vlastnosti, ako je
dstojnos a scit. Povedan jednm slovom, mali by by udsk. (J.Adair)
1, Obbenec rozklad jednotnos tmu. Vskumy ukzali, e ke si cestovate v Arktde
medzi eskimckymi psami, ktor ahaj jeho sane, vyberie jednho obbenca, efektvnos celho
tmu sa prudko zhor. 2, Vber obbenca je vrazom vho nzoru na ud. Pokia ostatn
kolegovia, ktor svojich kolegov poznaj lepie, ne ich poznte vy, neshlasia s vam evidentne
vysokm hodnotenm jeho schopnost, utrp tm vaa vlastn vierohodnos. 3, Obbenci si
zaisuj postup vaka tomu, e doku vemi presne odhadn socilne potreby a potreby
vnosti svojich fov. (J.Adair)
Ako vedca osobnos by ste vak mali vyui kadej prleitosti k motivovaniu ud tm,
e im prejavte uznanie za ich zsluhy, sluby i pomoc. O zsluhy je potrebn sa rozdeli,
zatia o vinu za nespechy by ste mali nies sami. (J.Adair)
Obvykle sa vetkho uznania dostva tm jednotlivcom i skupinm, ktor maj vysok
prest alebo plnia evidentne ivotne dleit funkcie. Mdry a schopn vedci vak bude dba
na to, aby sa spravodlivho uznania dostalo tie zdanlivo slabm a bezvznamnm jednotlivcom
i skupinm. (J.Adair)
20
 Zmierte sa so skutonosou, e bude zveren prca vykonan inm spsobom, ne ak by
ste zvolili vy sami, pritom vak bude mc by oznaen za spen. (J.Adair)
Vedce postavenie predpoklad osobn ochotu s v ele - akceptova z toho vyplvajce
rizik - a zaisova tak, e sa cel v tm bude pohybova sprvnym smerom a zodpovedajcim
tempom. (J.Adair)
Ako budete reagova v skutone najvyej vedcej funkcii, to sa uke a vtedy, a sa do
nej dostanete. Me sa sta, e ju znite na rove svojej vlastnej neschopnosti, ale naopak
mete do tejto funkcie dors. (J.Adair)
Autorita vyaruje z toho, kto m potrebn znalosti. (J.Adair)
Zvolili ho do vedenia. T, ktor ho poznali boli proti. Ale tch ostatnch bolo viac.
(A.Andreev)
udia siln rozumom ovldaj inch prirodzene. (Aristoteles)
rad uke mua. (Aristoteles)
Sm ministersk predseda by toho nemal vo vldnom kabinete nahovori prli vea. Mal
by zasadanie zahji alebo poiada niekoho inho, aby to urobil, a potom zasahova iba vtedy,
ak chce zska nzor tch skromnejch, ktor by napriek svojej vysokej funkcii ni nepovedali,
keby ich k tomu niekto nevyzval. A ministersk predseda mus previes sumarizciu. (C.Attlee)
Nielen seba, ale tie predstavenho utujte, ktor ije medzi vami v tom vom
nebezpeenstve, m je na vyom mieste. (sv.Augustn)
Vedci nie je fom, ale prv medzi rovnmi; sna sa naplno rozvin potencil ud, s
ktormi pracuje; dva si zlea na tom, aby ich viedol po svojom boku vo vetkom, o sa
snaia robi. (C.Barnett)
Tam, kde niet pna, kad je pnom; tam, kde je kad pnom, tam je kad otrokom.
(Bossuet)
Pri odchode od nadriadenho skontroluj svoju totonos. (W.Brudziski)
By na obtia je lohou hlpych: mdry lovek vycti, i sa mu teia, alebo i je na obtia;
doke ods vo vhodnej chvli: o ksok skr ako by sa stal zbytonm. (J.Bruyre)
Je otzkou, o je via hanba: i to, ke nm odopr postavenie, ktor si zaslime, alebo
to, ke ns posadia do takho, ktor si nezasluhujeme. (J.Bruyre)
Vidme pada ud z vysokho postavenia v dsledku tch istch chb, ktormi ho zskali.
(J.Bruyre)
Nie moc, ale hystria moci je zlo. (M.Buber)
Najstranej s udia, ktor vetko vedia a s o tom aj svtosvto presveden. (E.Canetti)
Idiot na dleitom mieste napcha viac kody ne desatisc kontrarevolucionrov. (F.Castro)
m je niekto vyie postaven, tm pokornejm sa m ukza. (Cicero)
21
 Je ak cti si niekoho tak, ako to on chce. (L.Clapiers)
Naiel som niekoko vbec najlepch dvodov na to, aby som zostal naspodku jednoducho
tm, e som sa pozrel na tch, o s na vrchole. (F.Colby)
T, ktor rozhoduj nemaj monos dostatone pozna praktick dopady, ktor z ich
rozhodnut vyplyn. T, ktor by tieto znalosti mali, nemaj zasa moc rozhodova. Tto situcia
vyhovuje obidvom stranm. Riadiaci pracovnci sa nemusia b, e by niekedy mohli pocti
dsledky svojich rozhodnut, podriaden zamestnanci sa nemusia b zodpovednosti za
zasahovanie do situcie, ktorej komplikovanos vemi dobre poznaj. (M.Crozier)
Riadiaci pracovnci s zvisl na informcich, ktor im poskytuj stredn kdre. Tto
podriaden ich vak vo svojich sprvach klam, pretoe pri celkovom nedostatku zdrojov, ktor
je pre chod vetkch riadiacich organizci typick, maj prirodzen zujem zaisti si o najviac
zdrojov prve pre svoje oddelenie. Riadiaci pracovnci dobre tuia, e nie s schopn printi
svojich podriadench k poskytovaniu pravdivejch informci. Preto rozhoduj tak, aby z ich
rozhodnutia vyplynulo o najmenie riziko v prpade, e ich podklady boli skutone myln. V
podstate sa snaia vo svojom rozhodovan od dodanch informci o najviac abstrahova a
pridriavaj sa iba przdnych formlnych predpisov. (M.Crozier)
Reakcia vetkch troch partnerov prebieha poda vitho scenra. Zamestnanci, ktorm
bolo neadekvtnym rozhodnutm ukrivden, sa rozhoruj na riadiacich pracovnkov. Podriaden
kdre kria ramenami a zdrazuj, e za ni nemu, pretoe nerozhoduj. Riadiaci pracovnci
veria, e rozhorenie asom pominie, pretoe stredn kdre nakoniec upokoja zamestnancov
vyuvajc pritom zdroje, ktorch existenciu pred riadiacimi pracovnkmi zatajili. (M.Crozier)
Ako je mon, e takto absurdn systm me dlhodobo fungova? Je to tm, e kad z
jeho astnkov je zrove obeou i komplicom. Radov zamestnanci nechc by zvisl priamo
na najvyom fovi, ctia sa by pre nm chrnen medzivrstvou strednch kdrov. Tie sce
nectia zodpovednos za opatrenia riadiacich pracovnkov voi zamestnancom, ctia vak s nimi
urit solidaritu, ktor ich spja ako podriadench. Stredn kdre s chrnen proti svojim
nadriadenm v tej miere, v akej nadriadenm chbaj prostriedky, pomocou ktorch by mohli
zasahova do ich zleitost. Nakoniec riadiaci pracovnci neriskuj ni a za ni nenes skuton
zodpovednos. Vdy sa mu koniec koncov odvola na myln informcie, ktor im boli dodan
od ich podriadench. (M.Crozier)
Vetci zastnen preferuj zablokovanos, ktor ich vetkch, i ke kadho inak, zbavuje
nutnosti riskova a nies zodpovednos. Ide o model dokonalej initucionalizovanej ne-
komunikcie. Vetky hlsenia, obenky a tatistiky v om slia viac pre vlastn ochranu ne
pre informciu druhch. (M.Crozier)
Autorita sa ned vynti, t sa d iba zska. (A.Dermek)
f firmy General Motors A. Sloan nikdy o personlnych zleitostiach nerozhodoval
hne, ke prili po prv krt na pretras. Hovor: Zmieril som sa jednoducho s faktom, e prv
meno, ktor ma napadne, bude pravdepodobne nesprvne - take skr, ne nieo podniknem,
cel proces premania a analzy si niekokokrt znova prejdem. (P.Drucker)

22
 Vy vedci pracovnci maj len zriedkakedy skutone k dispozcii o len tvrtinu svojho
asu, aby ho mohli venova dleitm zleitostiam, zleitostiam, ktor nieo prinaj,
zleitostiam, za ktor s platen. (P.Drucker)
Nekritick cta pred autoritou je najvm nepriateom pravdy. (Einstein)
S udia stavan na funkciu zstupcu a neboli by z nich nikdy dobr riaditelia. Tento svet
vdy potrebuje schopnch muov slo dva, ako i dobrch muov slo tri, tyri a p - a kad
z nich me na svojej rovni odovzda dobr vkon. (Eisenhower)
By vodcom udu vyaduje obrti sa k nemu chrbtom. (H.Ellis)
Niektorch ud musme uva len vo vemi malch dvkach. (R.W.Emerson)
Najpoutovaniahodnej s t, ktor maj pocit zodpovednosti, ale nemaj sily, aby
zodpovednos naplnili inmi. (Eschenbachov)
Sila dva nsilie, lska dva moc. (Eschenbachov)
Jedin cta, ktor m cenu, je cta k nepriateovi. (Exupry)
ud m rd, ke sa jeho vyvolen podobaj na neho. (.Faguet)
Vedceho vemi asto rozlia nzory, ak mval on sm, ke bol ete podriadenm.
(O.Fier)
Zriedka meme zabezpei, aby ns mali radi, ale vdy meme zabezpei, aby si ns
vili. (B.Fontanelle)
Pred Bohom nejestvuj vek udia. (G.von Le Fort)
Autorita nie je len kompetencia plni funkciu, ale znamen, e osobnos dosiahla vysokho
stupa vyspelosti a integrcie, skutonho bytia. Takto udia skutone vyaruj autoritu a
nemusia rozkazova, vyhra sa, podplca. Predstavuj sa tm, o s a nie o hovoria i
maj. (E.Fromm) poslunos-
krobenos cty k rodiom a inm autoritm bola viac-menej odplaven a zrejme sa u
star posvtn bze pred autoritou nevrti. (E.Fromm)
V psychologickom zmysle tba po moci nekoren v sile, ale v slabosti. Je vrazom
neschopnosti individulneho ja vydra sm i. (E.Fromm) politika-
Otvoren osobn poslunos autorite - kr... bola v 14. storo nahraden podrobenm sa
organizcii - gigantickm podnikom, vldam, ktor nahovraj loveku, e je slobodn - neosobn
byrokracia. (E.Fromm)
Jednm z prospench dsledkov neustleho navtevovania podriadench je schopnos
pozna o mono najviac ud, spomen si na nich, vybavi si ich men a to, o o nich vieme
osobne. (J.Glubb)
Nie je mon ni vysvetli loveku, ktor m moc. (G.Greene)
Gnius a hlupk rozumej vetkmu lepie ako t druh. (A.Gregor)
23
 Najahou manulnou prcou, ktor loveka uiv, je potlesk. (P.Gregor)
Nemm ambciu plha sa po spoloenskom rebrku. Neznam pohad na zadky tch, o
s vyie. (P.Gregor)
V demokratickom tte sloboda tlae me vies k podkopaniu autority. V mene takej
autority mono djs k odhaovaniu a predkladaniu verejnosti takch sprv, ktor by mali v
prospech spolonho dobra zosta v tajnosti. (Gnthr IIIa 224) politika-
Vodcom nesmieme prli dverova, mlde by mala by naou ndejou. (K.Hamsun)
Najhorie je, ke s korunovan hlavy korunovan voli. (D.Hevier) politika-
Osamel vodca me by vemi efektvny, jeho moc sa vak prli asto dostva do konfliktu
so zodpovednosou. Je preto nerozumn, ak nie priamo nemon, aby jeden lovek vetko
riadil sm. (J.Hildreth)
Ak m podnikov prezident v tejto najobtianejej zo vetkch funkci uspie i vbec
prei, mus sa tei dobrmu zdraviu, ma zmysel pre humor, prunos, ktor nie je dan mnohm
uom, a dar presvedivosti a osobnho vedenia, ktor uplatn tak v zasadacej miestnosti sprvnej
rady, ako aj na pracoviskch. (J.Hildreth)
Zem sa ota, hovor iaik. To nie je pravda, Zem sa ota, hovor uite. Pretoe uite to
vie lepie. (M.Holub)
Socha od tunej a kchala vne. (J.Hol)
Pre svojho psa je kad lovek Napoleonom, preto s psy stle tak obben. (A.Huxley)
uom, ktor sa nevedia uvoni, by sa nikdy nemali zverova zodpovedn funkcie.
(Chalfont)
Riadite je lovek ako kad in. Ibae o tom nevie. (R.Chandler)
Ke si opit mocou, neria. (T.Janovic)
ia cta k starm asto pramen len z ich postavenia. (V.Javorsk)
Ani t najmlad z ns nie s neomyln. (B.Jowett) pokora-
Ak je najvy predstavite mesta, tak bud i jeho udia. (Kazate)
Byrokracia nepochybne blokuje tvoriv potencil a obmedzuje monosti voby zo strany
zamestnancov organizci kadho druhu. Tie ist byrokratick prvky vak ntia jednotlivcov
organizova sa v spolonej akcii a pritom im zabrauj plne uzurpova moc plyncu z ich
postavenia v organizcii pre svoje osobn ciele. Byrokracia tak brzd ako tvoriv, tak detruktvnu
energiu ud. (J.Keller)
Len ten dobre spravuje inch, kto sa rd podriauje. (Kempensk)
Ak m odbornk spene plni svoju funkciu v skupine, kde s ostatn menej kvalifikovan
ne on sm, nesta mu, aby uplatnil iba svoju kvalifikciu, mus tie vedie jedna s umi.
(J.Kleinov)
24
 Oligofrenici - slabomysen s nedostatone kritick k svojmu stavu, naopak so sebou i so
svojimi vkonmi bvaj spokojn. (M.Ko)
Pochlebovanie je poznan nutnos, e musme vyzera hlpej od fa. (E.Krotkij)
Vodca je najlep, ke udia sotva vedia o jeho existencii. Nie tak dobr, ke ho udia
poslchaj a vychvauj, najhor, ke nm pohdaj. Ak si nebude vi ud, nebud si oni
vi teba. Ale o dobrom vodcovi, ktor toho vea nenarozprva, ke je jeho prca hotov a
jeho cie dosiahnut, vetci povedia: To sme urobili sami. (Lao-c)
V riaden vec udskch neexistuje lepie pravidlo ne sebaovldanie. (Lao-c)
Vaka nhode me niekto vldnu svetu po aksi dobu, ale cez lsku ho me ovldnu
navdy. (Lao-c)
Ke konene dosiahol takho stupa postavenia, aby mohol hovori, o si mysl, nemyslel
u na ni inho, ne na to postavenie. (G.Laub)
Dral vlajku vysoko. Nechcel ju vidie. (S.J.Lec)
Priaze m s lskou spolon to, e ak nenarast, ubda. (F.Lvis)
Ak chce spozna charakter loveka, daj mu moc. (A.Lincoln)
Akonhle to lovek dovedie tam, e je nejakm odbornkom, nemus sa u stara aby
vyzeral nejako zvltne. Ke vak mlad lovek nie je nim, potom je vemi rd, ak vyzer
aspo nejako zvltne. (G.H.Lorimer)
Kto puje hore, sliny mu na tvr padaj. (udov mdros)
Preto vldca mus by lkou, aby rozpoznal pasce a levom, aby zastrail vlkov.
(N.Machiavelli)
Na tty nikoho nepozv; tam sa treba vyplha. (E.Manet)
Zsadovos si nesmieme plies s neprispsobivosou; dleitejie ne vedie zmeni vlastn
nzor je schopnos vedie, kedy to mme urobi. Mm na mysli zsadovos charakternho
sprvania a zachovvanie hodnt. (A.Mansellov)
Skuton vedca prca nespova v moci, spova v legitmnom prve danej osoby vies
vlastnou osobou a sebadisciplnou. (A.Mansellov)
Starec m prli slab zuby na to, aby pohrzol mso z diviny. (Marguerite)
Poda tzv. Petrovho pravidla existuje vo vetkch organizcich tendencia povyova
pracovnkov tak dlho, a sa dostan na pozciu o jeden stupe vyiu, ne na ak staia. Preto
bva v prpadoch vntornch zmien lepie rozhodnutie niekokolennho vedenia ne
rozhodnutie samotnho vedceho. (O.Matouek)
Kad genercia sa smeje otcom, usmieva sa nad dedukami a obdivuje pradedov.
(W.S.Maugham)

25
 Proroctvo, ktor napa sam seba: Ak naprklad niekomu poviete, e je poda vho nzoru
leniv ako vo, vinou svojm sprvanm vau predpove potvrd. Ak dte niekomu najavo
vysok uznanie, i ke nie je prve podloen faktami, me sa sta, e sa printi vae oakvanie
splni. (McGregor)
Bute mil k uom, ktorch stretnete na svojej ceste hore, pretoe ich stretnete na ceste
dole. (W.Mizner)
Pocta, ktor prijmame od tch, ktor sa ns boja, nie je poctou. (M.de Montaigne)
Vedci si mus urit mnostvo asu vyleni na pokojn premanie a rozvaovanie;
najlepou dennou dobou pre tto innos je vasne rno alebo veer. Dobr, i zl kvalita
akchkovek opatren, ktor sa chyst prija, bude priamo zvisl na dobe, ktor strvil
premanm o nich. (Montgomery)
iaden f si neponech zamestnanca, ktor m vdy pravdu. (Murphy)
Lepia je armda pozhan z oviec, ktor vedie lev, ako pluky levov, ktorm vel baran.
(Napoleon)
Podstata kadej autority je vo vhode toho, kto poslcha. (Napoleon)
Vzneen a smiene s asto v takom blzkom vzahu, e je ak ich zatriedi oddelene.
Jeden stupe nad vzneenm zosmieuje a jeden stupe nad smienym op dodva vzneenos.
(T.Paine)
Ak si chce obhji autoritu, mus vedie trikrt toko, ako tvoj odporca. (F.Palack)
Musia existova rzne stupne hodnost, pretoe vetci udia chc vldnu, a nie vetci
mu. (B.Pascal)
Ak niekoho vedieme, meme ho dovies len tam, kam sme sami doli. (M.S.Peck)
etrite vzormi! (K.Peteraj)
Pri vstupe do tejto budovy sa bez vyzvania preukte svojou neschopnosou! (K.Peteraj)
Vldca je najastnej vtedy, ke dosiahne, e sa poddan neboja jeho, ale o neho.
(Plutarchos)
Chvla rob z dobrch ud ete lepch a zo zlch horch. (prslovie)
Charakter loveka sa spozn a vtedy, ke sa stal nadriadenm. (Remarque)
N vedci nedovol, aby mu niekto podkopval autoritu. Vetko si rob zsadne sm.
(V.Richter)
Najviac sa nudme s umi, pri ktorch sa to nesmie. (Rochefoucauld)
Predstaven nie s pnmi nad dedinm podielom. S iba sprvcovia. Bratia medzi bratmi.
Vetci s na to, aby predstavovali Pna a slili jedinmu uiteovi - Slovu. (P.Rosso)
Urobil vetko, o mu len na slepom reve uvidel. Bol toti ....lezec. (P.Rosso)

26
 Malik sa mocnch neboja, s silnej ako oni. (P.Rosso)
Ty m nado mnou moc, ja mm nad tebou lsku. (P.Rosso)
Vekou skazou mnohch spolonost s tzv. ven funkcie. S to udia poven do radu,
z ktorho len vemi ako mu odstpi, alebo klesn na rove radovho lena. A to aj
vtedy, ke po nich prdu in, ktor s na rad vhodnej. (P.Rosso)
Je vekou kodou, e na mnohch predstavench plat porekadlo: Na cudzch ako med a k
svojim ako pes. Najpravdivej sme tam, kde sme doma. (P.Rosso)
Schody sa zanaj zameta odhora. (Rumunsk prslovie)
Ten, ktorho sa mnoh boja, sa mus b mnohch. (Seneca)
Dobr vedci mus by tvrd chlapk, ktor vie vyhrva ruvaky, nesmie ale by tak
tvrd, aby kopal do niekoho, kto u le na zemi. (E.Schein)
V armde a vlastne v kadej vekej organizcii je znan mnostvo ud, na ktorch
existenciu si ostatn spomen iba vtedy, ke je v neporiadku nieo, za o tto udia zodpovedaj.
(Slimm)
V hodinkch okrem hlavnch a dleitch koliesok s malik kolieska, ktor nevyzeraj
ani trochu dleit. Lene sta jedno z tch malikch kolieok zastavi a uvidte, o to urob
so zbytkom hodinovho mechanizmu! S dleit! (Slimm)
Kto sa nevie opanova, strat trpezlivos a takt a nem sily, aby viedol seba a inch. (S.Smiles)
Vedci nie je prslunkom skupiny; a pokia je skutonou vodcovskou osobnosou a nie
iba prvm baranom v stde, ktor ide vpredu a m na krku zvonec a ktorho ostatn ovce
nasleduj, nikdy ku skupine patri nebude. Vedci je do istej miery vdy outsiderom. (D.Stinton)
Priemern osoba, ktor zastva nejak vedcu funkciu, pred priemernho lena svojej
skupiny v nasledujcich smeroch: inteligenciou, vzdelanm, spoahlivosou pri plnen svojich
povinnost, aktivitou a zapojenm do spoloenskho ivota a spoloensko-ekonomickm
postavenm. (R.Stogdill)
Len dobrch vldcov vetci radi poslchnu. (P.Syrus)
iadna rozlka na svete nepadne aie ako rozlka s mocou. (Talleyrand)
Vldnu znamen by zvedav. (A.Thiers)
Vmena nzorov je, ke ide k vedcemu so svojm nzorom a prinesie si nazad nzor
jeho. (J.Trobl) komunikcia-
Pn vdy nenvid svojho sluhu, ak je v hociom lep od neho. (L.Vega)
Sme povinn vzdva ctu ivm; mtvym dlhujeme len pravdu. (Voltaire)
By vodcom znamen ma odhodlanie, znamen to by rozhodnm vo vntri i navonok,
voi sebe i voi ostatnm. (L.Walesa)

27
 Hierarchick usporiadanie radov je funkn a vtedy, ak s vytvoren predpoklady pre
inn kontrolu prce radnkov. V podmienkach patrimonializmu takto predpoklady neexistuj.
(M.Weber)
Patrimonilnemu radu plne chba rozlenie privtnej a skromnej sfry. I politick
sprva je bran ako isto osobn zleitos vldcu, dane a dvky s ako sas jeho osobnho
majetku. (M.Weber)
Ovldan mu ako odstrni i nahradi u existujci byrokratick apart, pretoe ten
spova na odbornom kolen a na vysokej miere deby prce. Byrokrat si tmto spsobom
udruje neustlu prevahu odbornka voi diletantovi, prevahu, ktor sa sna ete umelo zvi
utajovanm informci. Byrokratick sprva m vdy tendenciu by sprvou s vylenm
verejnosti. radn tajomstvo je vynlez podporujci od poiatku mocensk zujmy byrokracie.
Ak by dolo v tejto situcii k zrueniu byrokracie, vznikol by chaos ako odstrniten
momentlnymi improvizciami. (M.Weber)
al zdroj konfliktov s verejnosou vychdza z hierarchickej truktry byrokracie. Kad
radnk m pochopiten tendenciu vystupova ako reprezentant moci a preste celho radu
bez ohadu na miesto, ktor on sm v radnej hierarchii zastva. M tak vdy navrch nad klientom,
ktor zastupuje iba sm seba, a to i v situcich, kedy klient m objektvne vy osobn status
ne dotyn radnk. Naptie medzi obidvoma je zvyovan tm, e klient neme jednoducho
s vybavi svoje zleitosti inde, lebo verejn organizcie maj vo svojej sfre innosti
monopoln postavenie. (M.Weber)
Vies muste spredu. (P.Youg)
Mnoh si myslia, e autorita je dnes na stupe, ale opak je pravdou. Skr je na stupe
radn autorita bez tvre. Naproti tomu maj jednotliv osoby a zarajcu mieru autority.
(P.M.Zulehner)
Topnkam sta kpi nrky - a s vm zaviazan. (XY) moc- politika-
Sleny v puberte sa smej na vetkom, dleit pni na niom. (XY) vchova-
Kadmu nadriadenmu sa me poveda jeho mienka. (XY)
Dobr vedci sa neustle sna objavova pravdu. Menej dobr ju proste vdycky m.
(XY)
Talent a schopnosti vynes loveka hore, ale iba charakter ho tam udr. (XY)
erstv povenie je ako erstv chlieb. Len mlo ud ho strvi tak, e by neprjemne
neobaovali svoje okolie. (XY)
Vetci nemu by pnmi, niektor musia by aj udia. (XY)

BLUDY

Telesn inky v nich telesch nevyplvaj nutne z pohybu neba. (sv.TA I q.115 a.6)

28
 Astrolg me predpoveda budce veci, uren svojimi prinami vedy, alebo astejie
veci, neme vak predpoveda nieo nhodnho. (sv.TA I q.116 a.1)
Vetko nepodlieha osudu. Iba inky druhotnch prin. (sv.TA I q.116 a.1)
Osud je zariadenie druhch prin k inkom Boej prozretenosti. (sv.TA I q.116 a.4)
Ke je nejak dua vemi pohnut ku zlobe, ako najviac bva u starien, jej pohad sa
zakal, stva sa jedovatm a kodlivm najviac deom, ktor maj telo nen a ahko vnmav
vplyvom. (sv.TA I q.117 a.4)
Povera vzdva Bosk poctu bu tomu, kto ju nem, alebo tm spsobom, akm nem.
(sv.TA II/II q.92 a.1)
Dmon niekedy aj hovor pravdu, chce navykn ud, aby mu verili a potom ich privedie
do nieoho o kod spse. (sv.TA II/II q.95 a.4) diabol-
Je nemon, aby nebesk teles priamo vtlali do rozumu a vle. (sv.TA II/II q.95 a.5)
Mnoho ud nasleduje telesn vne a preto s ich skutky vinou uspsoben poda
naklania nebeskch telies, s vak riedki. Mdri riadia takto sklony rozumom. A preto hvezdri
v mnohom predpovedaj pravdu a zvl v spoloenskch udalostiach, ktor zvisia na mnostve.
(sv.TA II/II q.95 a.5)
Ls - Ke sa oakva od Boha, nie je to samo osebe zl, i ke je to hriech v tyroch
prpadoch - ke sa to deje bez potreby, bez ctivosti, ak ide o svetsk veci alebo o cirkevn
voby. (sv.TA II/II q.95 a.5)
Dvojak inky nepodliehaj prinm vplyvu nebeskch telies: konajce sa nepodstatne
- akcidentlne, i u vo veciach udskch alebo prrodnch a kony slobodnho rozhodovania.
(sv.TA II/II q.95 a.5)
Snvanie niekedy psob budce nsledky tm, e d popud k jednaniu a niekedy je tie
znamenm, ke to ist je prinou obidvoch vec. (sv.TA II/II q.95 a.6)
Je nutn prizna, e ke astrolgovia hovoria pravdiv veci, hovoria ich z nejakho
najtajnejieho pudu, ktormu udsk mysle podliehaj nevedomky. Ke sa to vak deje na
oialenie ud, je to psobenie duchov zvodcov. (sv.Augustn)
Nie je iadna nesprvna nuka, ktor by nemieala sprvne s nesprvnym. (sv.Augustn)
Boh svojou milosou tak psob na udsk slobodn vu, e boia milos neomylne
dosiahne svoj vsledok. (D.Baez)
Jasnovidka: Osoba, asto ena, nadan schopnosou vidie to, o jej klient nevid, a sce
predovetkm to, e je hlupk. (A.Bierce)
Marxizmus je absoltny nepriate nboenstva, hoci sa zriekol metdy bojovnho ateizmu.
V marxistickom loveku niet miesta pre Boha. Komunizmus je viera. On nie je schopn prebva
v tom istom loveku sasne s kresanskou vierou. Viera proti viere. (P.Bigo)

29
 Konflikt medzi marxizmom a kresanstvom je konfliktom, ktor sa tka svedomia a du.
Opravdiv priny kresanskej opozcie voi komunizmu s v negcich, ktor si komunizmus
poloil do zkladu svojho myslenia a konania: negcia Boha, negcia vekch udskch zkonov,
ktor riadia politick innos a hospodrsku truktru. Odmietav postoj kresana voi
komunizmu nepochdza z politiky, ale zo svedomia. (P.Bigo)
Nebesk teles nie s prinou naich konov. (sv.Jn Damascnsky)
Budhizmus, ktor bol voi ortodoxnmu hinduizmu revolunm hnutm a bol po stroia
prsne prenasledovan pre svoj ateizmus, charakterizuje ist stupe racionality a kritickho
myslenia, o sa nenjde v zpadnch nboenstvch. (E.Fromm)
Indiferentizmus je bludn mienka, ktor hlsa, e akmkovek vyznvanm viery je mon
dosiahnu ven spsu due, len nech sa iada od loveka norma sprvneho a poestnho
sprvania. (Gregor XVI.)
Cirkev sa mus ditancova od pokrstenho loveka, ktor je lenom ateistickch hnut a
vyli ho z prijmania sviatost km zotrvva vo svojich nzoroch. V takom prpade nejde o
svojvon trestn zkroky. Cirkev jednoducho potvrdzuje skuton situciu, ktor vytvoril sm
pokrsten ateista. (Gnthr IIa 24)
Cel svet zakvlil, e je arinsky. (sv.Hieronym)
Cirkev nm hovor, e vetky bludy sa sklonili pred Presvtou Pannou a postupne ich
priviedla k mlaniu. (G.Chaminade)
Reinkarncia - Due s vraj nejednak a tak sa im dostva anca vyrovna sa vo vvoji s
ostatnmi duami. Nikto neme ma spomienky na predol ivot. Prakticky by nebolo
mravnch sankci na dobro a zlo. Osobn sd - Boh a Lazr. Pavol - tim zomrie a by s
Kristom. (D.Hruovsk)
Le Fvrovi pred jeho odchodom z Cirkvi: Netrhaj tuniku, ktor nie je zovan. (Jn Pavol
II.)
Bude lohou odbornkov - v prvej rade eskch teolgov - vymedzi presnejie miesto,
ktor majstrovi Jnovi Husovi patr medzi reformtormi cirkvi. V kadom prpade vak,
odhliadnuc od teologickch nzorov, ktor zastval, nie je mon Husovi uprie bezhonnos
osobnho ivota a silie o vzdelanie a mravn povznesenie nroda. Nie s to vetky prvky, ktor
miesto aby rozdeovali, skr zjednocuj tch, ktor veria v Krista? A nie je v tejto dobe novho
zaiatku takto snaha o jednotu priamo vzvou vaich dejn? (Jn Pavol II.)
Pravda je jedna, lo m tisc chodnkov. Sekty roztrhali lono tak filozofie barbarskej ako
grckej a predsa kad predklad svoj zdrap za cel pravdu. (sv.Klement Alexandrijsk)
Apostatov si nevim, lebo kto je svojmu Bohu nevern, ahko sa sprenever svojmu
predstavenmu. (Kontancius)
Vetci bldime, ale kad sa mli in. (Ch.Lichtenberg)

30
 V sviatosti poknia a pri odpusten hriechov, ppe alebo biskup nerob ni viac, ako najni
kaz. Ba tam, kde nieto kaza, rob tak isto akkovek kresan, hoci by bol aj enou, alebo
malm chlapcom. (M.Luther)
Spravodliv hre v kadom dobrom skutku. Najlepie vykonan dobr skutok je vednm
hriechom. (M.Luther)
Najlepie omyly s tie najkratie. (Molire)
Zmeni osud loveka je iba v moci Boej. (Michelangelo)
Bieli mgovia osouj iernych mgov, e svoje umenie prevdzaj zo zlomysench
pohntok, o svojej innosti vak nepochybuj, pretoe s presveden, e je motivovan lskou.
Avak, o sa tka vlastnch pohntok, je vemi ahk podahn sebaklamu. A tak z
nboenskho hadiska mgia zostva mgiou, a vetky jej formy s principilne mgiou iernou.
(M.S.Peck)
Pohansk filozofi bezbonm spsobom obracaj boie zbrane proti boskm hodnotm,
ke sa pokaj vyhna uctievanie Boha pomocou mdrosti, ktor im prichdza od Boha.
(Pseudodionz)
Mudrc vldne hviezdam. (Ptolemeus)
Nememe sa, myslm, uspokoji len s kritikou marxizmu. Musme sa pta, o nm chce
Boh marxizmom (ktor je mon povaova za znamenie asov) naznai, o nm nm chce
poveda, inak vetko, o budeme proti nemu robi, je kopanie do autu. (K.Skalick)
Slobodomurri vznikli 24. jna 1713 v hostinci U peenej husi nealeko westminsterskej
katedrly v Londne. Prvm vemajstrom le bol protikatolcky naladen hugenotsk pastor
Dsaguliers. (.mlik)
Na sviatok 14. nisana pri tan Biblie a pri spevoch dvaj Svedkovia Jehovovi prijma
chlieb a vno len pre tch, o si trfaj patri medzi 144 000 vyvolench. (.mlik)
Realizmus - mm tanier pagiet a relne ich jem. Idealizmus - ako film pusten naopak -
vyberm si z st ksky a tvorm realitu pagiet. (tudent)
Nie je sn pravdy, ktor by sa v niektorch obmedzench mysliach nestala bludom.
(L.Vauvenargues)
Neexistovali by omyly, ktor by nevymreli sam do seba, keby sa podarilo ich jasne vyvrti.
(L.Vauvenargues)
Ak biskup, alebo kaz m smrten hriech, neplatne vysluhuje sviatosti. Mnchov zrodilo
peklo a rehole zaviedol Satan. Prostrednctvo Cirkvi medzi Bohom a duami nie je potrebn,
lebo Boh inkuje priamo na duu. (J.Wiclef)
Quod gratis affirmatur - gratis negatur. o sa tvrd bez dkazov, bez dkazov sa me
popiera. (XY)

31
 BOH

Dali ste u Bohu, o je Boie? Ak no, vetko ostatn vm bude pridan. (P.Adam)
Ako mm veri v Boha, ke prve minul tde mi valec elektrickho psacieho stroja
pricvikol jazyk? (W.Allen)
Nech a hadm s tbou a nech tim po tebe hadanm, nech a njdem milovanm a
nech a njdenho milujem. (sv.Anzelm)
Toho, kto daruje ivot, zmysel a cie, nazvaj vetci Bohom. (sv.TA I q.2 a.3)
Z toho, o Boh in, alebo me ini, tm viac nejak rozum poznva, m dokonalejie
vid Boha. (sv.TA I q.12 a.8) veda-
Boh sa vol od thein o znamen liei a oetrova vetko, alebo od aithein - o je
horie - n Boh je ohe stravujci vetko zlo, alebo od theasthai, o je pozorova vetko.
(sv.TA I q.13 a.8)
Bostvo je, ktor vetko vid dokonalou prozretenosou a dobrotou. (sv.TA I q.13 a.8)
Ten, ktor ide cestou, nevid tch, ktor prili za nm, ale ten, ktor z nejakej vky pozer
na cel cestu zrove vid vetkch, idcich cestou. (sv.TA I q.14 a.13)
p sa pohybuje k teru riaden od lukostrelca, ktor poznva cie, nie vak strela. (sv.TA
I q.103 a.1)
Boh me veciam nevlieva bytie, a tak by prestali by, o je uvies ich v ni. (sv.TA I
q.104 a.3)
Vbec ni nebude uveden v ni. (sv.TA I q.104 a.4)
To je cieom nho dobra, kvli omu milujeme ostatn, ono vak pre jeho samho. (sv.TA
II/I q.1 a.6)
Boha zapiera iba ten, komu zle na tom, aby neexistoval. (sv.Augustn)
Boh sa stal lovekom, aby sa lovek stal Bohom. (sv.Augustn)
Je to milovanie Boha, ktor in mesto Boie a milovanie seba, ktor in mesto Babylon.
(sv.Augustn)
Kde bva lska, tam bva Boh. (sv.Augustn) lska- spoloenstvo-
Neastn je lovek, ktor pozn vetko, ale teba Boe nepozn. (sv.Augustn)
Boh je mi vntornej, ne som ja sm sebe. (sv.Augustn)
Chvejem sa hrzou, pretoe som mu tak nepodobn - horm, pokia som mu podobn.
(sv.Augustn)
Pretoe je Boh dobr, sme. (sv.Augustn)

32
 Pane, nemiluje a dos ten, kto miluje ete nieo na zemi a nemiluje to pre teba. (sv.Augustn)
Trochu filozofie nakla udsk myse k ateizmu, avak filozofick hbka obracia mysle
ud k nboenstvu. (F.Bacon)
Ak existuje skok od loveka k Bohu je to mon len preto, lebo predtm sa uskutonil
skok od Boha k loveku. (H.Urs von Balthasar)
Zd sa a podivn, e tak mlo ud m dopriate nazera v sebe na prv Princp, zatia o
Boh je tak blzko naej dui. ahko poznme prinu toho. udsk duch, zaujat starosami
ivota, nevnikne do seba pamou, zahalen przrakmi fantzie, nevracia sa do seba rozumom,
zotroen vami, nevstupuje do seba tbou po vntornej beznosti. K tomu nikto neme
prs, iba ke sa odd pevnej modlitbe. (sv.Bonaventra) modlitba-
Boha musme spozna uprostred nho ivota a nie a na hraniciach naich monost.
(D.Bonhoeffer)
Kruh je priamka hypnotizovan stredom. (J.Buzssy)
Boh je prstupn tomu, kto ho chce milova, je skryt pre toho, kto ho chce iba pochopi.
(Carrel)
lovek je tu na zemi za svojho Boha zodpovedn. (V.ern)
Ke lovek odmietol Boha, klania sa bikovi. (Dostojevskij)
Boh nestvoril svet pre zvenie svojej blaenosti, ani pre jej zskanie, ale pre manifestovanie
svojej dokonalosti skrze dobro, ktor prena na stvorenie. (DS 1783)
Boha je mon pozna svetlom prirodzenho rozumu. (DS 3026)
Ty si Boh skryt v hbke due, kde Boia hbka a hbka due s jedna hbka. m viac a
lovek had, tm menej a doke njs. Mali by ste ho hada takm spsobom, aby ste ho
nikdy nenali. Ke ho nehadte, njdete ho. (Eckhart)
Tma Boh zostane vdy nevyerpaten. Boh je stle viac ne to, o sa o Bohu d poveda,
vedie a zakusova. (Eckhart)
Chcel by som vedie, ako Boh stvoril svet. (Einstein)
Boh je rafinovan, ale nie zlomysen. (Einstein)
Boh je kruh, ktor m stred vade a ktorho obvod nie je nikde. (Empedokles)
T, ktor chpu iba to, o sa d vysvetli, chpu vemi mlo. (Eschenbachov)
Nevytaj Bohu, e stvoril tigra, radej sa mu poakuj za to, e mu nedal krdla. (Etipske
prslovie)
Ako sa trva pod nporom vetra zohna k zemi, tak sa aj Boh zohna k nm pod nporom
svojej lsky. (Exupry)
Boh nie je dosiahnuten, ale ponka sa loveku, a lovek sa v priestore vytvra ako koruna
z konrov. (Exupry)
33
 Viacer ma nemu znies. Moja hudba, moje tance, mj spsob ivota im lez na nervy. A
Boh ma miluje napriek vetkmu. (Frankemlle)
O kom nememe hovori, k tomu sa musme modli. (V.E.Frankl)
Mj Boh a moje vetko. (sv.Frantiek z Asissi)
Dieau by sa malo poda jeho chuti umoni, aby smelo nakresli, ako si predstavuje
Boha, i ke tieto obrazy nebud spoiatku plne zodpoveda teologickej predstave o Bohu.
A dospel by pokia je to mon nemal zakazova a odmieta: Takto si nesmie Boha
predstavova. Detsk prejavy by sa sk mali prija, prerozprva a cielenmi otzkami ich
alej rozvja. (K.Frielingsdorf)
Relativizcia matky ako poslednej intancie u malho dieaa je neskr zosilnen
predovetkm spolonou modlitbou s dieaom. V nej diea preva, e matka m tie svoje
prosby a potreby, ktormi sa obracia na niekoho vieho, na dobrho Boha. (K.Frielingsdorf)
Rozporne prevaj Boha tie deti, ktorch rodia sa pri vchove odvolvaj na Boiu
autoritu, zrove vak svoj vlasn ivot na Boha nezameriavaj a neriadia sa jeho pokynmi.
(K.Frielingsdorf)
Tri kriky chc poveda: Neovldame psmo, ktorm sa d popsa Boh. Ako analfabeti
dokeme iba prejavi troma krikmi svoju vieru, e Boh v naom ivote existuje a e ho nesie.
(K.Frielingsdorf)
Najvie nebezpeenstvo sfalovania pravho Boha biblickho zjavenia je predovetkm
v zen a jednostrannosti, s ktormi sa jednotliv kamienok z obrovskej mozaiky Boh povauje
za celok. (K.Frielingsdorf)
Boh, ktor sa ako matersk Otec str o ud. Tto predstava m vek vznam zvl pre
ud, ktor vo svojom detstve uinili negatvnu sksenos s otcom a premietaj ju do Boha.
Stretnutm s dobrm Bohom Otcom mu zai a naui sa, e Boh ako Otec nie je iaden tyran
a trestajci despota, ale lskav a starostliv Otec, ktor chce spsu a astie loveka.
(K.Frielingsdorf)
Osoba otca funguje odline ako osoba matky. Predstavuje muom vytvoren zkon a
poriadok, socilne normy a povinnosti; otec je ten, kto trest alebo odmeuje. jeho lska je
podmienen a d sa zska tm, e sa rob to, o sa vyaduje. (E.Fromm)
V prevldajcich zpadnch nboenskch systmoch lska k Bohu je v podstate to ist o
viera v Boha, v Boiu existenciu, v Boiu spravodlivos, v Boiu lsku. Lska k Bohu je v
podstate mylienkov zitok. Vo vchodnch nboenstvch a v mysticizme je to intenzvny
citov zitok jednoty, nerozlune spt s vyjadrenm tejto lsky v kadom ine v ivote.
(E.Fromm)
Urobte Boha svojim spolonkom znamen urobi Boha spolonkom v obchode, a nie
splyn s nm v lske, spravodlivosti a pravde. Rovnako ako bratsk lska bola nahraden
neosobnou slunosou, Boh sa premenil na generlneho riaditea Akciovej Spolonosti Sveta;
viete, e existuje, e riadi produkciu - ktor by pravdepodobne beala i bez neho, nikdy ho
nevidte, ale uznvate jeho vedenie, zatia o sami robte to, o pripadlo na vs. (E.Fromm)

34
 V devtnstom storo bol problm v tom, e Boh je mtvy. V dvadsiatom storo je problm
v tom, e lovek je mtvy. (E.Fromm)
Pane, odpus mi vetky tie mal triky o na teba hrm a ja ti odpustm ten vek, ktor si
zahral na ma. (R.Frost)
Lisabonskmu patriarchovi: m vmi som sa vzaoval od zeme, m hlbie som prenikal
do vesmru, tm bliie som sa ctil k Bohu. (J.Gagarin)
Vetko na svete je obdivuhodn a zzran, pre toho, kto m dobre otvoren oi.
(J.O.yGasset)
Azda iadnu in Boiu vlastnos natoko nezanedbvame, ako jeho krsu. (P.Gierens)
Je iba jeden Boh a ten Boh je Bytie. To nepovedal Platn ani Aristoteles, ale Moji.
(E.Gilson)
Nema v oiach slnn jas, ako by sme slnce uvideli? A neby Boej sily v ns, ako by sme
bosk obdivova mali. (Goethe) modlitba-
Priateu, lovek je iba blzon, ke sa Bohu predstav ako seberovn. (Goethe)
Boh ije, len sa do toho nechce miea. (Graffiti)
Boh je mtvy - Nietzsche. Nietzsche je mtvy - Boh. (Graffiti)
Boh ije a je zdrav, len uvauje o menej ambiciznom projekte. (Graffiti)
Vetko by zapadlo v ni, keby to nezachovvala ruka Vemohceho. (sv.Gregor Vek)
Zzraky prrody s ako jemn epot nevyslovitene vzneenho Pna, ako tajupln vnok
nedosiahnutenho Boha. (sv.Gregor Vek)
o je v trinstej komnate? trnsta! (P.Gregor)
Vekm hriechom modernho sveta je odmietnutie neviditenho. (J.Green)
Moje vlastn podozrenie je, e vesmr nielen e je zhadnej ako predpokladme, ale je
zhadnej od toho, ako dokeme predpoklada. (S.Guitry)
Keby sme nali odpove na to, preo existujeme my a vesmr, bolo by to definitvne
vazstvo udskho rozumu, pretoe potom by sme spoznali Bo rozum. (S.Hawking)
Ako sahovav vtky tiahn k slnku, tak naa dua plva k Bohu, nmu slnku. (L.Hensel)
Boh ukazuje, e slovo je je jedin, ktor dstojne vyjadruje jeho nemeniten venos.
(sv.Hilr)
Boh je vdy pri ns. Dalo by sa poveda - je na pike mojej ceruzky, mojej motyky, mojej
ihly...mjho srdca, mojej mylienky. (T.de Chardin)
Skoro vetky najlepie a najvzcnejie veci na svete dostanete za pr halierov. S vnimkou
slnka, mesiaca, zeme, ud, hviezd, brky a podobnch malikost. Tie dostanete zadarmo.
(Chesterton)
35
 Boh stoj pred nami a m ruku pln darov. Ale naa tvrdohlav va mu zatvra ruku, ke
ju otvra k dobroinnosti. (sv.Ignc z Loyoly)
Neodvracajme oi od Boha, ak nechceme oslepn. (sv.Jn z Avilly)
Kto chce popri Bohu milova nieo inho, urite si Boha vemi nevi, lebo kladie na vhu
s Bohom to, o je od neho plne vzdialen. (sv.Jn z Kra)
Aby ste mali chu vo vetkom, nemajte chu v niom. Aby ste sa stali vetkm, nechcite
by niem v niom. Aby ste vedeli vetko, nechcite vedie nieo v niom. Aby ste prili k
tomu, o neviete, muste s, kade neviete. Ke sa zastavte pri nieom, prestanete kra k
vetkmu. Prina, preo mme sli Bohu, me by jedine t, e on je tm, m je, a netreba
kls in ciele. (sv.Jn z Kra)
Boh je ven a prichdza k uom cez lsku. (Jn Pavol II.)
Modern vedeck terie ns privdzaj k pochopeniu stvoritea, ktor kon mimo priestoru
a asu, ktor boli tie nm vytvoren. (J.James)
To, o prekvapuje, prekvap raz, ale to, o je obdivuhodn, je stle viac obdivuhodn.
(J.Joubert)
Boh je miesto, kde si u ni inho nepamtm. (J.Joubert)
O Bohu sce nememe hovori priamo tak, e by sme ho pochopili, meme iba nepriamo
odkazova tm, e nau skutonoc chpeme ako podobenstvo naplnen jeho psobenm.
(W.Kasper)
Ke had na darcovu dstojnos, nijak dar sa ti nebude vidie malm alebo prli
chatrnm. Lebo ni nie je mal, o nm dva najvy Boh. (Kempensk)
Vetky pozemsk veci s len zvodnmi osdlami. o ti osoia vetky tvory, ke a opust
tvorca? (Kempensk)
Keby udsk rozum mohol ahko pochopi Boie diela, nemohli by sme ich nazva ani
zzranmi, ani nevslovnmi. (Kempensk)
Vidm Boha chodi po hviezdach. (J.Kepller)
Zd sa, e Boh vyvesil slchadlo a as nm be. (A.Koestler)
Boh nestrca z pohadu svojich priateov. (Lacordaire)
Kto zapiera Boha, je ako niekto, kto zapiera slnko, vemi mu to nepome, aj tak svieti.
(Langbehn)
Boh, Stvorite vesmru, stvoril iba dobr veci. (sv.Lev Vek)
Vo vzahu k Bohe sme vtci slabm pohlavm. (C.S.Lewis)
Boh je zo vetkch tajomstiev najtemnejm a sasne najpriezranejm tajomstvom.
(P.Lippert)
Boh si nenech nastavi hodinky od nikoho, napriek tomu mu id sprvne. (udov mdros)
36
 Nboenstvo je pium udstva. (K.Marx)
Boh nie je ni in, ne povenie udskch vlastnost do dokonalch rozmerov, je to len
vplod fantzie. (K.Marx)
m viac viem, o Boh nie je, tm viac o om poznm. (Maimonides)
Trv to dlho, km lovek dveriv od prrody sa zmieri s mylienkou, e Boh mu nakoniec
nepome. (H.Mencken)
Keby si trojuholnky vytvorili boha, dali by mu tri strany. (Montesquieu)
Kto sa zriekne Boha, ten zha slnko, aby s fakou hadal alej. (Morgenstern)
Boh by bol vskutku malikosou, keby ho lovek svojm rozumom pochopil. (Morgenstern)
Boha sa mme b a milova ho... bolo do ma vtkan, ako keby prv nerobilo druh
takmer nemonm. A pretoe tvoja ialen existenn podmienka ako niekoho, koho sa m
lovek b a milova ho, zrove plodila nenvis, musel ma zasa lovek strach, by m alej
viac pokornej, vanej za odklad, e ete nebude zavrhnut. (T.Moser)
Boh je ako lekr, ktor ponka liek - mem, ale nemusm ho prija. (J.Minarovi)
Odmietnutie Boieho ivota - lekr mi predpsal liek, lekrnik mi ho vydal a a ja ho nechm
tak, hoci viem, e mi ide o ivot. (J.Minarovi)
Lebo ty len vtedy ukazuje svoju silu, ke udia neveria v dokonalos tvojej moci.
(Md12,17)
Kto sa vzdiali od Boha, neunik jeho moci, vymyk sa len z jeho lsky. (Newman)
Stvori, aj nepatrn veci je viac, ako rozprva o stvoren. (Nietzsche)
Boh umrel! Boh umrel! My sme ho zabili! (Nietzsche)
V kadom loveku je priepas, vyplni ju meme iba Bohom. (B.Pascal)
Boh Abrahmov, Boh Izkov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Jeia
Krista. Odlili sme sa od neho. (B.Pascal)
Vetva neme nikdy pochopi zmysel celho stromu. (B.Pascal)
Naa prv ( a buhuia asto jedin) predstava o povahe Boha je phou extrapolciou
povh naich rodiov, jednoduchou zmesou vlastnost otca a matky alebo ich nhradnkov. Ak
mme milujciach a odpajcich rodiov, budeme najskr veri v milujceho a odpajceho
Boha a svet sa nm bude v dospelosti zda celkom priatesk, podobn mikrokozmu nho
detstva. Naopak tie deti, ktor mali prsnych a kruto trestajcich rodiov, najskr vyrast s
predstavou prsneho, kruto trestajceho a hrozivho boha. Ak sa o ns rodiia nestarali, je
pravdepodobn, e nm podobne chladn a bezcitn bude pripada cel vesmr. (M.S.Peck)
Boie dvere s stle otvoren. (Perzsk mdros)
Nboenstvo je najhlbia tma udskho srdca a dejn sveta. (T.Pesch) histria-

37
 Njdete mest, kde nevedia ta, mest bez krov, bez peaz, divadiel, palcov, ale
mesto bez chrmov a bez bohov, bez obet ... nikto veru nevidel a neuvid nikdy. (Plutarch)
Lska k Bohu sa nemeria potom dobrch skutkov, ale ochotou da vetko. (J.Porban)
Pri boch vlastnostiach sprvne s negcie, km kladn tvrdenia nevhodn. (Pseudodionz)
Ke Boh prevyuje kad re a poznanie a ke o om neme by nleit predstava,
mienka alebo re, ako budeme mc zostavi re o mench Boch? (Pseudodionz)
Boh trest koho chce, ale Rma dvojnsobne. (Rmske prslovie)
My okolo Boha chodme po kukatej krunici venosti. On vid, ako sa slobodne
rozhodujeme, vetky rozhodnutia vetkch ias vid zo stredu krunice v jedinom teraz.
(P.Rosso) sloboda-
Boh nie je lego, ktor sa d rozobra a posklada poda naich predstv. Boh je v prvom
rade mystrium - tajomstvo. (P.Rosso)
Deti asto ij nie vedome sprostredkovan, ale nevedom, potlaen predstavu Boha
svojich rodiov a vychovvateov. Z toho plynce zkosti a pocity viny sa potom u nich podieaj
na budovan negatvnych predstv o Bohu a tie potom nekontrolovane utvraj citov postoj
voi Bohu. (Rudin)
Boh ide k tomu, kto k nemu prichdza. (Rusk mdros)
Pre tch je Boh vetkm, pre ktorch je svet nim. (sv.Fr.Salesk)
Boh nevldne, aby potlal, ale aby pozdvihol a oivil. (Schell)
ije jeden Boh, ktor trest a pomst sa. (Schiller)
Vekos naej lsky k blnym je meradlom naej lsky k Bohu. (E.Steinov)
Keby zmizol prvok neznma, lovek by sa stal neastnejm. (P.Strauss)
Boh sm sta. (sv.Terzia Avilsk)
Dobr Boh je nenej ako matka. (sv.Terezka)
Tvoja milosrdn lska je zo vetkch strn zaznvan, ba odmietan. srdcia, na ktor ju
chce vekoryso premrni, sa obracaj k tvorom, aby od nich obrali astie ich bohej priazne.
(sv.Terezka)
Vedomie, e Boh jestvuje, dostala dua od zaiatku do vena. (Tertulin)
Boh sedel pred varhanami monost a improvizoval svet. My, boh udia poujeme z toho
len vox humana. Ak je u ten krsny, ak ndhern mus by lovek. (V.Uexkll)
m viac poznme ud, tm menej ich milujeme. S Bohom je to naopak: m viac ho
poznme, tm viac ho milujeme. (sv.Jn Vianey)
Neuspokoji sa s nim, o je menej ako Boh. (M.Wardov)

38
 Akho pohlavia je Boh? Neviem... asi iadneho. On nie je lovek, nememe ho
prispsobova udskm predstavm. (iak)
Je ahie Boiu vu plni ako spozna. (XY)
Kedysi sa udia bli Boha, dnes vrusov. (XY) choroba- zdravie-
Zahate sa na krsu toho, ktor vs miluje. (XY)
Ak je tvoja predstava o Bohu, tak si ty. (XY)

BOLES

Mme milova utrpenie, chudobu, poniovania, ako svetci miluj dary, bohatstv a pocty.
(sv.Anton M.Klaret)
Skr sa utek pred bolesou ne sa miluje rozko, pretoe lska k rozkoi je menia ne
lska k sebazchove, ku ktorej patr tek pred bolesou. (sv.TA II/I q.29 a.3)
Je nemon, aby nejak smtok, alebo boles boli najvie zlo. (sv.TA II/I q.35 a.7)
Poteenie z nazerania ma Bosk zmenuje pocit bolesti, preto tie muenci vo svojich
utrpeniach znesitenejie vydrali boles z mylienky na Bosk lsku. (sv.TA III q.15 a.5)
Kristus trpel najviu boles vonkajiu a vntorn. (sv.TA III q.46 a.5)
Viac bolest mal Kristus nad naimi biedami, ne nad svojm utrpenm. (sv.TA III q.46 a.6)
Najmen oistcov trest je v, ne najvy trest tu na zemi. (sv.TA III q.46 a.6) nebo-
Zkladom kadej bolesti je milovanie. (sv.Augustn) lska-

Nebojte sa urok, krov a smrti, lebo keby kodili loveku, nebol by ich trpel lovek,
ktorho prirodzenos si vzal Syn Bo. (sv.Augustn)
Cit, ktor lovek zna najaie, je scit, predovetkm vtedy, ke si ho zasli. Nenvis
je povzbudzujci liek, udriava pri ivote, inpiruje pomstu; ale scit zabja, oslabuje ete aj
nau slabos. (Balzac) nenvis-
omu my hovorme nhoda, je mono Boou logikou. (G.Bernanos)
Boles je otcom a lska je matkou mdrosti. (L.Brne)
Neastie, ktor ns pozdvihne vyie, meme smelo pomenova, e to je uachtil
neastie. (Brod)
Existuj tak stran trapy a tak hrozn neastia, e sa neodvaujeme na ne ani pomyslie,
pretoe sa trasieme u pri pohade na ne; ale ak ns postihn, zistme, e sme silnej, ako sme
si vedeli predstavi; pochytme sa za pasy s nam neastm a zachovme sa lepie ako sme
oakvali. (J.Bruyre)
Smtok: apett, ktor nenasti iadne neastie. (.Cioran)
39
 Kto doke vetko pretrpie, me si trfnu na vetko. (L.Clapiers)
Bez utrpenia by nejestvovalo zutovanie. (P.Claudel)
Skutone sympatizujeme len s tmi druhmi neastia, ktor sme sami preili. (C.Diane)
Avak veri v ukriovanho Syna znamen vidie Otca, znamen veri, e vo svete
jestvuje lska, a e tto lska je mocnejia ne akkovek zlo, do ktorho je lovek i cel udsk
pokolenie, taktie aj svet zapleten. (DiM 7, J.P.II.)
Bojm sa len jednho, e nebudem hodn svojho utrpenia. (Dostojevskij)
lovek sm seba nepozn, dokia netrpel. (J.Dutourd)
Ak chce rs ty sm, stretaj sa so svojimi rozpormi: Ved a k Bohu. To je t jedin
mon cesta. A preto rastie, ak prijme utrpenie. (Exupry)
A preto rastie, ak prijme utrpenie. (Exupry)
Kto nie je schopn urobi nieo pre druhch, m prinajmenom povinnos podiea sa na
ich utrpen bez alch poznmok. (F.Fischer)
Sme takmer vetci dobr, pokia ns to ni nestoj. (F.Fischer)
Vek boles sa asto me sta najvntornejm jadrom a najdrahou cenou ivota.
(T.Fontane)
Ak si niekto polo poctivo otzku, i by bol ochotn vymaza z preitho ivota prevanie
zafarben utrpenm, potom by asi odpovedal zporne. Mnostvo utrpenia nebolo pre neho
nenaplnenm. Naopak, v utrpen dozrel, nm vyrstol, utrpenie mu dalo viacej, ne akkovek
in spech. (V.E.Frankl)
Slas nie je schopn da ivotu loveka nejak zmysel, a teda nedostatok slasti neme
ivotu zmysel vzia. (V.E.Frankl)
To, pred m m utrpenie loveka chrni, je apatia, umtvujca duevn strnulos. Dokia
trpme, zostvame duevne naive. V utrpen dokonca vyzrievame, v utrpen rastieme, in ns
bohatmi a mocnejmi. (V.E.Frankl)
lovek, ktor sa poka rozptli sa z neastia, alebo sa otupi, neodstrauje neastie zo
sveta, ale iba sa zbavuje nsledkov neastia, odstrauje stav pocitu nebosti. Jedn tak, akoby
s emocionlnym aktom bol odstrnen zo sveta tie predmet choroby, akoby ho vyobcoval do
neskutonosti. (V.E.Frankl)
A pod dermi kladiva osudu, v bielej iare utrpenia, z neho nadobda ivot formu a tvar.
(V.E.Frankl)
Osud, ktor lovek pretrp, m prve ten zmysel, aby bol utvran - tam kde je to mon -
po druh, aby bol nesen - ak je to nutn. (V.E.Frankl)
A vtedy, ke u lovek nem vbec iadne monosti realizova tvoriv hodnoty, a ke
naozaj nie je schopn osud utvra, a potom mu by realizovan postojov hodnoty, a
potom m zmysel vzia na seba svoj kr. (V.E.Frankl)
40
 Vy ste velio vykonali vo svojom ivote, ale i zo svojho utrpenia ste urobili to najlepie.
V tomto smere ste pre naich pacientov vzorom. Gratulujem vaim spolupacientom, e si z vs
mu vzia prklad. (V.E.Frankl)
Zdanlivo negatvne strnky udskej existencie, predovetkm trida, v ktorej sa spjaj
utrpenie, vina a smr, mu by premenen tie v nieo pozitvne, vo vkon, no len vtedy, ke
sa k nim pristpi so sprvnym postojom a zameranm. (V.E.Frankl)
Bez silia a ochoty zaksi boles a zkos nevyrastie nikto, nikto nedosiahne nieoho
cennho. (E.Fromm)
Dobr ivot nie je ivot bez nmahy, bez nmahy sa ned djs k tm veciam, ktor s v
ivote podstatn. (E.Fromm) ivot-
Boles druhch nm pomha nies nau vlastn. (Goethe)
Zl, ktor ns tiesnia v tomto ivote, ntia ns s k Bohu. (sv.Gregor Vek)
Boh, ktor prevyuje udsk mylienky a sdi inmi kritriami, je schopn da do svojich
spsonosnch plnov aj boles. (Gnthr IIa 22)
A ke sa ho sedliaik optal, preo plae, ptnik povedal: Pretoe mm slzy. (V.Holan)
Keby si zo srdca uvaoval aj o budcich pekelnch alebo oistcovch trestoch, myslm, e
by si vane znal nmahu a boles. (Kempensk)
Niet na svete nikoho bez nejakho trpenia alebo senia, o by bol hne kr alebo ppe.
(Kempensk)
Kto sa m lepie? Iste len ten, kto vldze pre Boha trpie. (Kempensk)
Neme ma veru dvojak radosti: veseli sa na tomto svete a potom kraova s Kristom.
(Kempensk)
Hne ctime a zvaujeme, o nm prichod zna od inch, ale nepozorujeme, koko
znaj druh od ns. (Kempensk)
i sa nazdva, e synovia sveta netrpia ni, alebo len mlo? Takho loveka nenjde,
hoci by si vyhadal najvych rozkonkov. (Kempensk)
Utrpenie je skkou oha pre ud i pre nboenstv (Keppler)
Boles je skkou oha pre kresanstvo. (bl.Kolping)
Utrpenie je drevo, ktor udruje ohe Boej lsky. (sv.Leonard)
Doteraz ste vbec nerozjmali o Kristovom utrpen. Skste to a uvidte, e jarmo Boie
milovanch bolest stane sa sladkm. Trpte, pretoe nechcete trpie. Prijmite tto boles, obetujte
ju Bohu a on ju zmierni. Vae povolanie je jasn: mte sa obetova za inch, naprva urky,
ktor ste vy nezaprinili, pestova lsku v jej najvzneenejom a naozaj boskom obsahu.
(sv.Lidvna)

41
 Z prostriedku pramea pvabov trysk nieo horkho, o ns skuuje uprostred samch
kvetov. (T.Lucretius)
Ni nie je tak neastn ako lovek, ktor ete nikdy netrpel. (J.Maistre)
Kad boles, ktor nikomu nepomha, je absurdn. (A.Malraux)
Utrpenie prenasledovanej cirkvi je jedinm majetkom, ktor m cirkev a ku ktormu sa
me hlsi. Ak na to zabudne a ak zamen obranu tohoto bohatstva za obhajobu svojich initci,
je to vdy jej tragdia. (I.Medek)
lovek, ktor sa boj utrpenia u trp tm, e sa boj. (M.de Montaigne)
Toto je moja najhoria sksenos: boles nerob z viny ud veliknov, ale udkov.
(Morgenstern) osobnos-
Mnoh dobr due miluj svojho blneho len vtedy, ke je biedny, chor, ke je v agnii;
skrtka, ke s si ist svojou vlastnou prevahou. (U.Ojetti)
Odklad uspokojenia je spsob rozvrhnutia strast a slast ivota tak, aby sme zvili slas,
preotoe sa najskr vyrovnme s bolesou a mme ju teda za sebou skr. Bez tejto schopnosti
nie je mon rozumne i. (M.S.Peck)
Popieranie utrpenia je lepou charakteristikou choroby ne jeho prijatia. (M.S.Peck)
Pri utrpen, ktor trv dlhie sa prirodzene a takmer nevyhnutne dvame na stup. Naa
psychick vyspelos sa zniuje; naa vyzretos ns opa. Pomerne rchlo sa stvame detinsk
a primitvnej. Utrpenie je stresom. (M.S.Peck)
Jednm z mertok vekosti loveka - a mono tm najlepm - je jeho schopnos trpie. Na
druhej strane, o je paradoxn, s prve vek udia schopn sa skutone radova. Budhisti maj
sklon prehliada Budhovo utrpenie a kresania zabdaj na Kristovu rados. (M.S.Peck)
Odmenou za kad pohyb a rast v ktoromkovek rozmere je nielen rados, ale i boles.
Plne preit ivot je vdy pln bolesti. Jedinou alternatvou vak je nei plne, alebo nei
vbec. (M.S.Peck)
Ctim, e ruka Boia sa odo ma vzauje, ke u netrpm. (bl.Peter Jeremi)
Kto sa vyhba kru, vyhba sa ivotu. (kard.Ratzinger)
Dovtedy, pokia bude na svete boles, kresanstvo bude ma dvod svojej existencie.
(Renan)
Kvet mus strati okvetn lstky, aby sa mohol vyvin v plod. s dopredu znamen tie
nieo strca. (P.Rosso)
Boles bez Krista nem cenu. (P.Rosso)
Nik v ns nevzbud tak ctu ako lovek, statone znajci neastie. (Seneca) odvaha-
ivotn trapy uia umeniu mla. (Seneca)
Kto je krut k zvieratm, neme by dobr k zvieratm. (Schopenhauer)
42
 Kad kvetina m ksok miesta pod slnkom. Kad lovek m ksok neba nad svojou
ranou. (H.Schwesinger)
Nerob boles neznesitenou venmi sanosami. (Sofokles)
techou neastnch je ma spolutrpiteov. (B.Spinoza)
Boles je najlep vychovvate. (P.Strauss)
Pane, po tokch trpeniach dostva sa mi ete aj toto. - Terzia, ja takto zaobchdzam so
svojimi priatemi. - Ach Boe mj, nie div, e ich m tak mlo. (sv.Terzia Avilsk)
Pane, zomrie, alebo trpie! (sv.Terzia Avilsk)
asto som vybadala, e je dobr, ke lovek zna utrpenie, e ho to rob zhovievavm k
inm, lebo utrpenie ns privdza bliie k Bohu. (sv.Terezka)
Ke som pochopila, e Jei mi d due za utrpenia, moja tba po bolesti rstla merne s
utrpeniami, ktor na ma doliehali. (sv.Terezka)
Je vemi ahko psa pekn veci o utrpen. Ale psanie neznamen ni, vbec ni. Aby
lovek vedel, o je utrpenie, najprv mus sm trpie. (sv.Terezka)
Jestvuje via rados ako trpie pre tvoju lsku? m vntornejie je utrpenie, m menej
bije do o stvoren, tm vmi obastuje teba, Boe! (sv.Terezka)
Ni nespsobuje viu boles ako vidie trpie tch, ktorch milujeme. (sv.Terezka)
Kto sa modl, rob vea, kto pracuje, rob viac, kto trp, rob najviac. (kard.Tomek)
Kto sa nahnev na svoju boles, urite ju preme. (Turgenev)
Kad trpenie, ktor je nm zoslan, je mono uren k tomu, aby sme v sebe pokroili a
vyrstli. (D.Ursny)
Boles oisuje. Boles je hnakou due. (P.Vilikovsk)
Ak je nevyhnutn, o nepotrebujeme! (Voltaire)
Utrpenie je ako peniaze. Obieha z ruky do ruky. (Wilder)
Neodbremen ns, len nm d silnejie plecia, aby sme ahie prekonvali prekky. (XY)

AS

Odkladanie asu na neskr je zlodejom asu. (J.Adair)

Povedz mi, m trvi as a poviem ti, kto si. (Andersen)
Ke me nieo urobi neskr, preo nie hne? A ke nie hne, preo neskr?
(sv.Augustn)

43
 as je lska. as je dar a pretoe je dar, nemali by sme nm skrbli, ale rozdva ho.
(Balling)
Hovor sa, e as je vek uite. Bohuia, zabja svojich iakov. (L.Berlioz)
as upevuje priatestvo a oslabuje lsku. (J.Bruyre)
Vetko sa zrchuje preto, aby bolo viacej asu. A napriek tomu je asu oraz menej.
(E.Canetti)
Potrebujete nieo rchle a presne zariadi - obrte sa na vemi zamestnanho loveka.
Kto nem o robi, nem nikdy as. (C.Cavour)
Nie as nm chba, to my chbame jemu. (P.Claudel)
as potrebuje svojho sluhu. (ernyevskyj)
as otvra brny tomu, kto vie aka. (nske prslovie)
as vetko prihldza. (R.imrik)
Cena venosti je as. (Doss)
I samotn tvrtina pracovnho da, ak je konsolidovan do dlhch asovch jednotiek,
obvykle sta na zaobstaranie dleitch vec. I cel tri tvrtiny pracovnho da s naproti tomu
na ni, ak s k dispozcii len ako ptns mint tu a pol hodiny tamto. (P.Drucker)
as je najvzcnejm zdrojom; a pokia nie je riaden, nie je mon riadi ani ni inho.
(P.Drucker)
Ak panuje nad okamihom, panuje nad ivotom. (Eschenbachov)
Patr nm iba hodina. A jedna hodina, ak je astn, je mnoho. (T.Fontane)
asu mme vea, len ho mlo vyuvame. (B.Franklin)
Ak je as najvzcnejia vec zo vetkch, tak je premrhanie asu najvie premrhanie,
pretoe straten as nemono znova njs a to, o volme dostatkom asu sa vdy uke ako
dos mlo. (B.Franklin)
M rd ivot? Potom nemrhaj asom, pretoe to je ltka, z ktorej sa sklad ivot.
(B.Franklin)
Modern lovek mysl, e strca as, ke nerob veci rchlo: a pritom nevie, o si so
zskanm asom poa - zabja ho. (E.Fromm)
as s peniaze. Hodiny v Norimberku zaali a v 16.storo odbja tvrhodiny. Aj to
ukazuje na to, e sa zaal as nepokoja a zhonu. (E.Fromm)
K zadraniu asu je vdy potrebn dvoch. Pokia s spolu, maj to, o bolo. (M.Hornek)
as, ktor mme, s peniaze, ktor nemme. (I.Ilf)

44
 nsky profesor priiel do Berlna. Jeho nemeck kolega ho schytil a utekali na autobus.
Vborne, zskali sme p mint. an sa ho jemne optal: A o s tmi piatimi mintami urobme?
(Kner)
as sm je nestrann. (Lacordaire)
Kad de, kad hodina ak na niekoho s celkom uritou zmysluplnou lohou. (Lnge)
Neme zadra tento de, ale me ho strati. (lat.prslovie)
as je ako peniaze, neutrcajte ho a budete ho ma dos. (F.Lvis)
as rob z jamea dbn piva. (Litovsk prslovie)
Niet vej kody nad straten as. (Michelangelo)
Chrte sa toho, aby ste prosili o as, neastie ho neposkytne nikdy. (G.Mirabeau)
Plny, ktor potrebuj vea asu na svoju realizciu, nie s takmer nikdy spen.
(Montesquieu)
as vbec nie je ist spojenec - nikdy nevieme, pre koho pracuje. (A.Moravia)
Zajtra je vlastne dnes, ale a zajtra. (S.Mrozek)
S zlodeji, ktorch nik nepotrest a predsa kradn loveku to najvzcnejie - as. (Napoleon)
iadajte odo ma okovek, okrem asu. (Napoleon)
Vetok spech vo svojom ivote prikladm tomu, e som bol vdy o tvr hodiny na mieste
skr, ne som bol povinn. (H.Nelson)
lovee, fakt vs obdivujem. Takto opravy a podobn veci, to mi nikdy nelo. Sused bez
najmenieho zavhania odpovedal. - Pretoe tomu nevenujete dos asu. (M.S.Peck)
Mnoh udia jednoducho nevenuj dostatok asu rieeniu rade intelektulnych, socilnych
alebo duchovnch problmov ivota, ako som ja nevenoval dostatok asu rieeniu problmov
technickch. (M.S.Peck)
as je to, o najviac chceme, ale bohuia to, o najhorie vyuvame. (W.Penn)
asu by mal lovek dos, len keby s nm dobre nakladal. (prslovie)
S trpezlivosou a asom sa list morue stva atlasovm odevom. (prslovie)
Kto na jar neseje, ani na jese nezbiera rodu. (prslovie)
Neobviuj as z toho, o si sm zavinil. (prslovie)
o je najvia strata asu? Rtanie hodn. (F.Rabelais)
Nikdy som sa nepodriaoval hodinm. Hodiny s vyroben pre loveka a nie lovek pre
hodiny. (F.Rabelais)
Ma as pre druhho je ako poloi za neho ksok zo ivota. (P.Rosso)
45
 as je drahocenn poklad, komu ho dva? (P.Rosso)
ivot je dos dlh, ke vie, ako ho prei. ivot meriame skutkami a nie asom. (Seneca)
Straten as nie je mon zska, preto je strata asu vna. (Seneca)
Nie je mlo asu, ktor mme, ale je vea asu, ktor nevyuvame. (Seneca)
Ni nm nepatr, len a jedine n as. Najhanobnejia je strata asu, ktor vznikla z
ahostajnosti. (Seneca)
Chytaj sa kadej hodiny! Dosiahne to, e bude menej zvisl od zajtrajka ak uchop za
ruku dneok. (Seneca)
as - tento jedin majetok, prchav a klzk, nm dala prroda a kdekto ns z neho vyha.
(Seneca)
o si v minte premrnil, to sa nevrti za cel venos. (Schiller)
as si od ns vyiada vetko, o nm dal. (R.Schneider)
Kad de je malm ivotom. (Schopenhauer)
Nesna sa ni zataji, pretoe as, ktor vetko pouje a vid, to aj tak odhal. (Sofokles)
as: To, o sa lovek vdy sna zabi, ale o nakoniec zabije jeho. (H.Spencer)
Najviac asu strcame tm, e by sme chceli zska as. (J.Steinbeck)
ivot je prli krtky a as, ktor stratme zvanm, sa nm nikdy nevrti. (Stendhal)
Vetok as, ktor nie je naplnen lskou, je straten as. (T.Tasso)
Vyuime i tie najkratie okamihy. Ponajme si ako lakomci. Bume iarliv na najmenie
veci. Nestrcajme as. oskoro nm zaiari venos. (sv.Terezka)
Zd sa mi, e lska me nahradi dlh ivot. Jei nepozer na as, lebo v nebi as
nejestvuje. Pozer iba na lsku. (sv.Terezka)
as je vzcna ponuka. (Theofrastos)
Najdrah vdavok je strata asu. (Theofrastous)
Ako by ste mohli zabja as a neporani pritom venos. (H.Thoreau)
Najviac zamestnan lovek m vinou as. (A.Vinet)
Vyuva kad okamih zaberie pochopitene vea asu. (P.de Vries)
Vdy sa hovor, e as zmen veci, ale v skutonosti si ich muste zmeni sami. (A.Warhol)
Medzi prli skorm a prli neskorm je vdy iba okamih. (F.Werfel)
Na nvtevy chodme mrni as inch, nie svoj vlastn. (O.Wilde)
Vhanie je zlodej asu. (E.Young)
46
 ES

Voi Bohu me by iba v srdci, voi loveku i vo vonkajch prejavoch. (sv.TA II/II q.103
a.1)
es je odmena za akkovek nos. (sv.TA II/II q.129 a.4)
Poda pravdy zasli si es iba dobr nie mocn, ktor je dobr iba nosou. (sv.TA II/II
q.145 a.1)
Sta sa estnm lovekom a me si by ist, e na svete je o jednho darebka menej.
(T.Carlyle) svedectvo-
Vedie na zklade autority tradcie, e lska, nezvislos a odvaha s dobr a e nenvis,
podriadenos a zbabelos s zl, znamen ete mlo, pretoe toto vedomie je vedomie odcudzen,
nauen od autort, z konvennho vyuovania at., ver sa o tom, e je sprvne len preto, e
pochdza od prameov. Osoba mus zskava presvedenie, sksenos, mus sama so sebou
experimentova, e to, o om m len tuenie, je sprvne. (E.Fromm)
S udia, ktorch tvr je najnehanebnejou asou ich tela. (F.Goya)
Okrem odvahy niet ni krajieho ako priznanie zbabelosti. (C.Helvetius)
nos m mnoho kazateov, ale mlo muenkov. (C.Helvetius)
Zl poves je bremeno, ktor sa ahko zodvihne, a pri nosen a ako sa d zloi.
(Hesiodos)
Niektor udia vymenia es za pocty. (J.Karr)
Kto dnes seje mylienku, ober zajtra in, pozajtra nvyk, potom charakter a nakoniec svoj
osud. (G.Keller)
Zariate, aby sa poctivos vyplcala viac ako krde, a nebude toko krde. (Konfucius)
nostn kladie poiadavky na seba, nenostn ich kladie na inch. (Konfucius)
Kde treba revzora, je treba aj revzora revzora. (T.Kotarbinski)
Keby sa udia odrazu stali poestnmi, museli by tisce ud zomrie hladom.
(Ch.Lichtenberg)
Povaujte kadho za estnho a navajte so vetkmi tak, akoby to boli niomnci.
(J.Mazarin)
Zloinci si myslia, e estn udia s zlomysen. (Menandros)
Popularita sa asto poklad za najvyie dobro a cie loveka. (kard. Newman)
es sa podob oku: nesmie do neho padn ani t najmenia smietka, aby sa plne
nezmenilo. (A.Oxenstierna)
Kad pozitvna hodnota m svoju negatvnu cenu. (P.Picasso)
47
 estn mu sa cti dotknut chvlou, ktor mu nepatr. (prslovie)
Je aie by estnm lovekom tde, ako by hrdinom ptns mint. (J.Renard)
lovek sa rod so svojimi neresami, svoje nosti zska. (J.Renard)
es je vonkajie svedomie a svedomie, vntorn es. (Schopenhauer)
Ten, kto stratil es, u nem o strati. (P.Syrus)
Ak zlodejovi chba prleitos, ver svojej estnosti. (Talmud)
Ak s to podliaci, t poestn udia! (.Zola)

CIRKEV

Do Cirkvi sa vstupuje krstom, akoby brnou. Preto nemu by spasen t, ktor s si

vedom toho, e Cirkev je z ustanovenia Boha a Jeia Krista nutn k spse a aj napriek tomu
vak do nej nechc vstpi alebo v nej vytrva. (AG 7) krst-
Kristovej Cirkvi k utrpeniu nechba ni hlave, iba dom, aby sa milosti z hlavy z Krista
dostali k nm. (sv.Alfonz)
Jedna je Cirkev vetkch veriacich Novho a Starho zkona. Synagga nebola slonica,
ale prav snbenica a manelka Kristova. (sv.TA III q.8 a.3)
Cirkev napreduje vo svojej pti prenasledovan svetom a poteovan Bohom. (sv.Augustn)
Cirkev hoci je Pannou, predsa je zasnben jednmu muovi, Kristovi. (sv.Augustn)
Neme ma Boha za Otca, kto Cirkev nechce ma za Matku. (sv.Augustn)
Sviatos kad svojm spsobom buduje Cirkev. (sv.Augustn)
Nakoko kto miluje Kristovu Cirkev, natoko m Ducha Svtho. (sv.Augustn)
Cirkev je dokonal spolonos. (sv.Belarmn)
My, Veexcelencie, potrebujeme veexcelentn reformu! U dos s Cirkvou, ktor chce,
aby sa jej slilo, ktor chce by vdy prv, ktor nem pokoru ani realizmus prija to, e
existuje viac nboenstiev, ktor vhod aj nevhod vol, e m monopol na pravdu! U dos s
biskupmi - knieatami, ktor zostvaj aleko od udu aj od kazstva! (H.Camara)
Neprde ku Kristovej odmene ten, kto zanechal Cirkev Kristovu. tak je cudzincom, je
svetkom, je nepriateom. neme ma Boha za Otca, kto nem Cirkev za matku. (sv.Cyprin)
Ja som vini, vy ste ratolesti - ratolesti s napojen na vini a plody neprinaj pre seba
ale pre druhch. (A.Dermek)
Pn je snbencom tej, ktor prorok oznauje novm menom ruhama, tj. vemi milovan,
lebo dosiahne milosrdenstvo. (DiM J.P.II.)

48
 Cirkev mus prija dialg so svetom v ktorom ije. Kristus je toti slovom; Cirkev je
nstrojom; Cirkev je dialgom. (ES 67, Pavol VI.)
Peter, ty si dozorcom tch, o mi vybuduj Cirkev na zemi. Ak by chceli stava nieo
nesprvneho, tak ich zastav. Ty si hlavou studne, z ktorej sa erp moje uenie, ty si hlavou
mojich uenkov. tebou napojm vetky nrody. (sv.Efrm)
Lumen gentium je dokument, ktorm Cirkev pozer na seba. Dokumentom Gaudium et
spes Cirkev pozer von do spolonosti a had tam svoje miesto a lohu. (V.Filo)
Nie v konroch, ale v koreoch je sila stromu. (G.von Le Fort) tradcia-
Dvody vzrastajcej sekulrizcie a bytok nboenskho vplyvu s rozmanit a rozdieln.
Zo skmania falonch predstav o Bohu sa natska otzka, i tieto nevedom negatvne predstavy
o Bohu nie s prinou tohoto javu. Boh je v tchto predstavch zakusovan ako niekto, kto
neguje ivot, kto ivotu kod, pohda umi, at. a tto negatvna sksenos sa stavia na rove
pravmu Bohu biblickho zjavenia a Bohu hlsanmu v cirkvi. Skutone takmuto Bohu, k
takej intitcii nepriateskej ivotu i uom sa lovek nardaej oto chrbtom. Pretoe zmysel
viery je v tom, aby sa skrze u ivot vydaril, aby sa dal tui a cti ivot v plnosti, e lska,
rados, ndej a dvera hbe umi, umouje im s dverou hadie do budcnosti a erpa silu
pre vedn de. (K.Frielingsdorf)
Ak predstava Boha sa prezentuje posluchom v stle vplyvnejch mdich? Tie tu
asto meme zretenejie pou a ta o prsnom, trestajcom Bohu sudcovi, Bohu-pokladnkovi
a Bohu vkonu, ne o milosrdnom a dobrom Bohu, ako sa nm zjavil v Jeiovi Kristovi, ktor
m dobr srdce a vek zutovanie pre vetkch ud. Mon dsledok: Vea ud utek pred
tmito strach nahajcimi predstavami o Bohu a vyluuj ich zo svojho ivota. Zrove sa
ditancuj od cirkvi, ktor s tmito predstavami dvaj do spojenia alebo dokonca stavaj na
rove. Kde je ete cti ivot v plnosti, v duchu ndeje, dvery, angaovanosti, vhadu, tby,
radosti a radostnho posolstva. (K.Frielingsdorf)
Zrove vak Cirkev intenzvny narcizmus podporovala; viera, e Cirkev je jedin prleitos
k spse a e ppe je zstupca Kristov, viedla k tomu, e sa v prslunkoch tejto Cirkvi mohol
vyvin intenzvny narcizmus, vzhadom k tomu, e boli prve prslunkmi tak mimoriadnej
intitcie. (E.Fromm)
Teolgia m pomc cirkvi, aby sa zbavila zkej a zkostlivej predstavy, e je stle ophrozen
spolonskm vvojom a mus kovito bojova o preitie, m ju povzbudi k slube
prichdzajcemu Boiemu krovstvu ako paradigmy veudskej univerzlnej spsy. lohou
cirkevnej autority je nies zodpovednos za jednotu v cirkvi, ku ktorej patr umenie vytvra
priestor pre rozvoj jednotlivch skupn, sektorov, krdel a smerov, spostredkvava dialg medzi
nimi, vystha sa byrokraticko-centralistickho riadenia a s prostriedkami moci a kontroly
zaobchdza asketicky. (K.Gabriel)
Nezamlujeme, o vie cel Cirkev na svete, e stolec sv.Petra apotola m prvo zrui
nariadenia ktorchkovek biskupov, nakoko m prvomoc posdi zleitosti kadej cirkvi a
nik nesmie sdi jej rozsudky. Hoci na u v cirkevnch zleitostiach apeluj zo vetkch strn
sveta, proti jej rozsudku nie je nikomu dovolen apelova. (sv.Gelzius)

49
 Ten, o pozer na Cirkev, pozer priamo na Krista, ktor stvruje sm seba a oakva
svoj vzrast ustavinm pridvanm spasench ud. (sv.Gregor Nysnsky)
Cirkev samotnm svojm poslanm a svojou podstatou sa neviae na iadnu urit formu
udskej kultry, alebo politick, hospodrsky i socilny systm. (GS 42) kultra- politika-
Cirkev bez toho, aby sa stotoovala so svetom, alebo aby bola z tohoto sveta, je zalenen
do sveta a vedie s nm dialg. (GS 43)
Ve duch chudoby a lsky je slvou a znamenm Kristovej Cirkvi. (GS 88) chudoba-
Cirkev m poslanie osvieti cel svet blahozvesou evanjelia a zhromadi v jednom Duchu
vetkch ud... a tak sa stva znamenm toho bratstva, ktor umouje a prehlbuje primn
dialg. (GS 92)
Hoci Kristus je enchom jednej veobecnej, po celom svete rozrenej katolckej Cirkvi,
predsa rmska Cirkev stoj na ele ostatnch cirkv a to nie na zklade nejakch synodlnych
kontitci, ale dostala primt Pnovm a Spasiteovm hlasom evanjelia. (sv.Gelzius)
Vy ste kamemi chrmu Otcovho, pripravenmi k stavbe Boha Otca, zdvihnutmi do vky
strojom Jeia Krista, ktorm je kr, priom pouvate za lano Ducha Svtho. (sv.Ignc
Antiochijsk)
Povedzte starm - Cirkev bude aj po vs. Povedzte mladm - Cirkev bola aj pred vami.
(Jn XXIII.) tradcia- staroba-
Bez toho, aby som predtm na to bol myslel, zmienil som sa v rozhovore so svojm ttnym
sekretrom 23. janura 1959 o ekumenickom koncile. Prv, kto bol prekvapen mojm nvrhom,
som bol ja sm. (Jn XXIII.)
Cirkev nezatvra oi ani pred nebezpeenstvom fanatizmu alebo fundamentalizmu tch,
ktor sa domnievaj, e v mene pseudovedeckej alebo pseudonboenskej ideolgie mu inm
uom vnti svoju predstavu o tom, o je pravdiv a dobr. Kresansk pravda nie je tak.
Kresanska viera nie je ideolgiou, nechce pestr socilnopolitick skutonos vtesnva do
prsnej schmy. (Jn Pavol II.)
Neviete, e je oddvna zvykom sem najprv psa a e rozhodnutie m odtia vychdza?
Vyhlasujem vm, o ns nauil blahoslaven apotol Peter a pokladm to za znme kadmu
natoko, e by som o tom nebol psal, keby sa toto nebolo stalo. (Jlius I.)
Bute s pokorou spojen so svtou Cirkvou, ktor je v sebe samej bez pokvrny, ale vo
svojich sluhoch pokvrnen. Mte Krista, jeho povajte, jeho nasledujte. (sv.Kajetn)
Cirkev z rozkazu Boieho stoj na ele udskho pokolenia a je ochrankyou akejkovek
zkonitej autority. nepriateom verejnho poriadku je to dobre znme, preto toia hlavne na
Cirkev, aby otriasli zklady spolonosti. Vyhlasuj Cirkev za nepriateku pravej vzdelanosti.
(Lev XIII.)
Ke som odiiel od don Bosca, u som sa nemal o naui novho o lske k Sviatosti
Oltrnej, k Panne Mrii a k ppeovi. (bl.Luigi Orione)

50
 Cirkev je v Kristovi akoby sviatosou ie znakom a prostriedkom dvernho spojenia s
Bohom a jednoty celho udskho pokolenia. (LG 1)
Obrazy Cirkvi - Bo ud, Ovinec, Hospodrstvo, Stavba Boia, Rodina, Chrm, Nebesk
Jeruzalem, Naa matka, Nepokvrnen nevesta, Tajomn telo Kristovo. (LG 6,7)
A prli prirodzen je tba dosta nasp vetko, o nm bolo vzat. Vrti do pvodnho
stavu. Ale o ke ten stav nebol celkom dobr? o ke nm tlak okrem potrebnch nleitost
odal tie balast, s ktorm sme si nevedeli rady? Pred stroiami boli cirkevn majetky
materilnym zaistenm duchovnej sluby cirkvi a okrem toho mnohch jej socilnych,
zdravotnckych, vchovnch, vzdelvacch a kultrnych sluieb pre spolonos. V modernej
dobe sa toto dedistvo feudlnej ekonomiky stalo zaou. Tento u bene pouvan prklad
upozoruje na nutnos vdy a vas dobre zvi vlastn poiadavky. Retaurovanie me by
krok nasp, zatarasi vvoj k novm lepm formm psobenia v novej situcii. (O.Mdr)
Hnev ns, e nm ateisti vytaj inkvizciu a evanjelici nsiln rekatolizciu, bez toho,
e by priznali kvrny na svojom konte. Bolo by to od nich achetn, ale preo by sme sa mali
necha predstihn v achetnosti, preo radej neby prv? Viny volaj po odpusten. Nie je
rozhodujce, e sme to neprevdzali osobne. Zdedili sme slvu cirkvi, plame i jej dlhy. Ke sa
nezriekneme starho zla, ako sa jav poda dnenho poznania, vzbudme podozrenie, e s nm
shlasme pre tento krt, a ktovie, mono i pre budci krt, keby sa to hodilo. Nie je takto
poknie nebezpen, nedvame tm zbra do ruky nepratea? Via obava by mala by z toho,
aby sa od ns udia neodvrtili preto, e neijeme poda pravdy a spravodlivosti. (O.Mdr)
Na Jna Pavla II. sa vzahuje heslo De labore solis - Z prce slnka, a za nm a do konca
sveta by mali by u len dvaja ppei: Gloria olivae - Slva olivy a Petrus Romanus - Peter
Rmsky. (sv.Malachi 1148)
Vedomie Cirkvi sa vyjadruje predovetkm v uvedomen si svojho zkladnho vzahu ku
Kristovi, od ktorho dostva vetko a ktormu za vetko va a sasne aj v uvedomen si
vzahu k vlastnmu poslaniu (misii) - sli udstvu, ku ktormu bola Cirkev povolan. (Pavol
VI.)
Vemi a povzbudzujeme, brat mj, aby si pozorne poval, o ti odpovie rmsky biskup.
Blahoslaven Peter ije stle na svojom stolci a podva prav vieru. keby nm aspo trochu
zlealo na pokoji a zujme Cirkvi, nerozhodovali by sme o veciach viery bez rmskeho biskupa.
(sv.Peter Chryzolg)
Monos ivota v Boej milosti, ospravedlnenia a zskania venho ivota nepredpoklad
nevyhnutnos vslovnho poznania Cirkvi a sviatost. (Pius XII.)
Uitesk rad m kompetenciu kompetencie. (K.Rahner)
Cirkev plne prijma demokratick pravidl: odmieta pri svojom poslan pouva akkovek
in moc, ne je moc tejto pravdy samotnej. Poaduje slobodn priestor pre seba a zrove plne
repektuje slobodn vu a slobodn presvedenie loveka - vie, e ak nebude jej zvestovanie
evanjelia a jej vlastn svedectvo presvediv, nem u na scne demokratickej spolonosti in
ancu. (kard.Ratzinger)

51
 Sm Kristus, aby zabezpeil tto vernos Boej pravde, prisbil Cirkvi zvltnu pomoc
Ducha pravdy a udelil dar neomylnosti tm, ktorm zveril lohu tto pravdu alej podva a
ui ju. (RH 19 J.P.II)
Je to spoloenstvo uenkov a vyznavaov, z ktorch kad nasleduje Krista rozdielnym
spsobom, niekedy vemi uvedomene a dsledne, inokedy zasa mlo uvedomene a vemi
nedsledne. (RH 21 J.P.II)
Cirkev m svoje chyby krsy. Nech by bola neviem ako kared, mm ju rd, pretoe je to
moja Matka. (P.Rosso)
Koncil je zstancom a podporovateom uritej sekularizcie v sprvnom zmysle slova,
avak odporcom sekularizmu. (F.Rpar)
Povaha pravej Cirkvi - je udsk a zrove bosk, viditen a pritom oplvajca
neviditenmi skutonosami, horliv v akcii a oddan kontemplcii, prtomn vo svete a predsa
putujca. (SC 2)
S Jnom a jeho krstom zaal as Krista, s krstom Duchom Svtm bol uveden as Cirkvi.
(G.Schneider)
Iba modlitbou a obetou meme by Cirkvi uiton. (sv.Terezka)
Poliapte nehanebnicu! (Voltaire)
Hlboko v kadom loveku zostva siln tba po koreoch. lovek niekde mus by doma.
Zo vetkch strn ns ohrozuje bezdomovectvo, odcudzenie od druhch, od ns samch...
Potrebujeme strechu nad hlavou, ale tie nad duou. Nikto neme celkom i bez prstreia.
Ctime, e ns ohrozuje psychick bezdomovectvo. (P.M.Zulehner)
Bude Cirkev v budcnosti solidrnejia s tmi, ktor na ceste medzi prianm a jeho realizciou
postupuj len mlo kupredu? Doke uzna, e podaren nepatrn krik m viu hodnotu,
ne to, o sa nevydarilo? (P.M.Zulehner)
Djde vemi asto k tomu, e farr povie: Viem o jednom hnut, o jednej skupine, kam
mete zjs. Samotn farnos vak poda vetkho zostarla, stala sa neplodnou matkou viery.
Je dobr, e s plodn mladie matky, ktor za u mu zaskoi. (P.M.Zulehner)
Cirkev, ktor miluje loveka, bude tie lovekom milovan. (P.M.Zulehner)
Mlme, kde by sme mali hovori: hovorme, kde by sme mali mla. Obviujeme druhch.
Obviujeme druhch, nie seba. S hriechy naich truktr, foriem a intitci. Byrokracia a
autoritrstvo zha Ducha. Mme biskupov, ktor opustili prv lsku, ktor trpia Nikolajitov a
Jezabel, maj meno, e ij, ale s mtvi, ktorch mus Duch vypuvn z st. Mme i cirkevnch
diplomatov, ktor privdzaj v as, hnev alebo zfalstvo. Mme nehodnch kazov, funebrkov
cirkvi. Kam ns zaviedol n najv nepriate - strach? (J.Zvina)
Niektor nzov eclesa vysvetuj od kale - zvolva Bo ud. (XY)
Svet ns vdy ochotne prijme, dokia sa naa starostlivos bude zameriava na chudobnejie
a ohrozenejie vrstvy spolonosti. (XY)

52
 ISTOTA

Ani jeden prostriedok nie je tak nutn a inn na premhanie pokuenia proti krsnej
nosti, ako ke sa okamite utiekame pod ochranu Boiu v modlitbe. (sv.Alfonz z Liguori)
V tch krajoch, kde je mlo panien zasvtench Bohu, populcia kles, dvha sa tam, kde
sa panenstvu dostva cti. (sv.Ambrz)
Panny s zasnben Bohu. (sv.Ambrz)
Mravn nosti a hlavne istota mnoho prispievaj k zskaniu vied. (sv.TA II/II q.15 a.3)
Z chuti na pohlavn poteenia sa stva, e sa loveku omrzia duchovn dobr a nedfa v ne
ako v nejak dobr obtiane. (sv.TA II/II q.20 a.4)
Dychtivos, ktor pozostva len v zmyselnosti je ahk hriech, ak vak prejde a k shlasu
rozumu, je hriechom smrtenm. (sv.TA II/II q.33 a.3)
Kad uven kon neistoty mimo manelstva je smrten hriech, inak je to ahk hriech.
(sv.TA II/II q.35 a.3)
Je osem dcr neistoty: zaslepenos mysle, nepozornos, unhlenos, nestlos, sebalska,
nenvis Boha, milovanie tohto sveta a odpor k budcemu. (sv.TA II/II q.53 a.6)
iadna ve tak nepotla rozum ako oberstvo a neistota. (sv.TA II/II q.53 a.6) miernos-
Nie je dovolen ene, aby sa zabila, aby nebola poruen inm. Men hriech je smilstvo
ako vrada. (sv.TA II/II q.64 a.5)
Je ptorak stupe neistoty, toti pohad, myslenie, poteenie, shlas, skutok. (sv.TA II/II
q.72 a.7)
Neistota sa premha tekom, no ostatn neresti odporovanm. (sv.TA II/II q.74 a.4)
Slo nie je priamo zariaden k zachovaniu osoby, ale k zachovaniu druhu. Preto tie
odriekanie sloe nepsob priamo nebezpeenstvo osobe. (sv.TA II/II q.88 a.11) sex-
Nevinnos a straten as s nenahraditen. (sv.TA II/II q.89 a.3) as-
Panenstvo nem pevnos nosti, ak nie je postaven na sube, e sa trvalo zachov
neporuen. (sv.T.Aquinsk)
Ve i vetci t, v panenstve ijci mui a eny, nedokazuj denne svojm istm ivotom,
e s pomocou milosti Boej je vlda due nad telom mon, a e je to zrove znak osvedenej
nosti. (sv.T.Aquinsk)
Nie sme ist pre slvu a pitok by ist, ale jedine preto, aby sme mohli vmi milova.
(J.Aubry)
Dopoly ist rehonk je abnormlnou bytosou, pretoe sa ochudobnil o prav udsk
hodnoty a pritom nenaiel skuton nadprirodzen hodnoty. (J.Aubry)

53
 Ak slnen paprsok doke vysui pinu stk a neme by nimi pokvrnen, ovea viac
me isti iara venho svetla, kdekovek zaiari a sama neme by pokvrnen. (sv.Augustn)
Samotn panenstvo sa nect, pretoe je panenstvom, ale preto, e je dan Bohu. Chrni a
zachovva ho vytrvalos v pobonosti. (sv.Augustn)
Zvl v hriechu smilstva dua otro telu, take v tom okamihu sa ned loveku na ni in
myslie. (sv.Augustn)
Ako by ste sa odvili uprie na vychdzajce slnko zneisten oi. (sv.Augustn)
ist maj v tele nieo, o nie je z tela. (sv.Augustn)
Panny, milujte z celho srdca najkrajieho zo synov udskch. Krajte za Barnkom, lebo
aj telo barnka je panensky ist. (sv.Augustn)
Ak je tvoje srdce na zemi, ako me by ist to, o sa va po zemi. (sv.Augustn)
Nevravte, e mte ist due, ak s neskromn vae oi, lebo neskromn oko je znmkou
neistho srdca. (sv.Augustn)
Preto strkyou panenstva je lska k Bohu, no prbytkom tejto lsky je zasa pokora.
(sv.Augustn)
Pamtaj, akou vekou hanbou je oddva sa zvieracej vni a hriechmi ura nanajv
svtho Boha. ete aj pohansk Sasi si natoko via istotu, e zahrdsia panny, ktor sa dopustili
smilstva, e spauj eny prichyten pri cudzolostve a veaj tch, o ich zviedli. Slovania
chrnia manelsk lsku tak horlivo, e ena u nechce ani i, ke jej manel zomrie. (sv.Bonifc)
Vetci sme z msa a kost, polote ohe blzko slamy a uvidte. (don Bosco)
Krsa cnostnej eny je ako vzdialen ohe alebo ako ostr aba. To prv nespli a druh
nezran toho, kto sa pribliuje. (M.de Cervantes)
Pannm: Vy u tu zanate by tm, o my raz budeme. Dokia vytrvte v istote a panenstve,
rovnte sa anjelom Bom. (sv.Cyprin)
Soldny duchovn ivot, dobr komunitn ivot, mdre vyuvanie komunikanch
prostriedkov vedie k navdy - cel - s radosou. (A.Dermek)
Po rmskych zhradch behala srna s npisom - nedotkaj sa ma, patrm cisrovi. Zasvten
osoba m tie npis... (A.Dermek)
Aj pina je realita tohto sveta, ale na to mme smetisk. (A.Dermek)
Drahokam sa nerozpust ani v blate. Ak zasvten osoba m svojho milho pevne v srdci,
me pokojne st pred osobou druhho pohlavia. (A.Dermek)
Mlad udia maj by vhodne a vas pouen - a to prevane u v rodine - o dstojnosti,
lohe a uskutoovan manelskej lsky, aby si nadobudli ctu k istote a mohli v prhodnom
veku prejs od poestnho zasnbenia k svadbe. (GS 49)
Dokonal istota nahradzuje muenctvo. (sv.Gregor Vek)
54
 Panenstvo pre ma znamen zasvtenie v Mrii a v Kristu. (sv.Hieronym)
Vno a istota sa neznes. (sv.Hieronym)
Na nebi jeden mesiac. Na tvojej tvri jedny sta. Na nebi mnoho hviezd. Na tvojej tvri len
dve oi. (Indinske porekadlo)
Koreom a ovocm panenstva je ivot na kri. (sv.Jn Zlatosty)
Nikto sa nem hanbi za to, o sa Boh nehanbil stvori. (sv.Klement Alexandrijsk)
Hoci sme ja a ty, s v ns on a ona. (V.Kondrt)
Lskou sa men nahota zo zosmieujceho znechutenia na poznanie a z kompromitujceho
znesvtenia na posvtn odhalenie. (A.Launn)
istota sa zachov bezpenejie, ke medzi rehonkmi vldne v spolonom ivote
opravdiv bratsk lska. (PC 12)
Podstata kazstva vak nevyaduje zdranlivos ako je to zrejm z praxe prvotnej cirkvi a
tradcie vchodnch cirkv... snem dfa v Duchu Svtom, e dar celibtu, ktor je pre kazstvo
Novho zkona tak vhodn, bude od Otca nebeskho dan vekodune vetkm, ktor maj
as na Kristovom kazstve cez sviatostn svtenie. (PO 16) kaz-
ist srdce nie je przdne srdce, ale srdce pln Krista. (P.Rosso)
Ke sa niekto nsilm vlme do mjho domu a donesie mi mal diea, ja nemm prvo ho
zabi. Aj znsilnen ena je v podobnom postaven. (P.Rosso)
Tak sa poloia aj v bozku pery na pery na vraz tby tak dokonale vlia duu do toho
druhho, e sa obe roztavia do jednho jedinho. (sv.Fr. Salesk)
istota je nos ostchav a jemn. (sv.Fr.Salesk)
Zane sa s lskou nostnou, ale potom ak nie je opatrnosti, primiesi sa do nej lska
ahkomysen, nato lska zmyseln a nakoniec lska telesn. (sv.Fr.Salesk)
Nae tel s krehk sklo a je potrebn medzi jedno a druh da vea slamy umtvovania,
aby sa neporozbjali. (sv.Fr.Salesk)
Mu je kde, ena ohe, diabol zhora fka. (pan.prslovie)
o pre vs znamen celibt? Sloboda pre Krista. (Matka Tereza)
istota je hlbok mlanie vetkch pozemskch starost, nielen tch zbytonch, ale
vetkch starost. (sv.Terezka)
Nesta ma ist ruky, treba ma istho ducha. (Thales)
istmu je vetko ist. (XY)

55
 LOVEK

Kad lovek je zroden pre druhho. (Africk prslovie)

Ni nie je obdivuhodnejie, ne lovek. (Antigon)
lovek je politick ivoch. (Aristoteles)
Najpozoruhodnejie na loveku je jeho schopnos myslie. (Aristoteles)
Je to svet v malom, pretoe je zloen z celho tvorstva na celom svete. (sv.TA I q.91 a.1)
Zvierat maj tvr zohnut k zemi - na hadanie pokrmu - lovek m tvr zdvihnut, aby
cez zmysly a hlavne zrakom, ktor je jemnej a ukazuje viac z rozlinost vec, mohol vone na
vetkch stranch poznva zmyslov i nebesk i pozemsk, aby zo vetkch zbieral rozumov
pravdu. (sv.TA I q.91 a.3)
A preto, ako prv lovek bol ustanoven v dokonalom stave o do tela, aby hne mohol
rodi, tak tie bol ustanoven v dokonalom stave o do due, aby hne mohol inch pouova
a riadi. (sv.TA I q.94 a.3)
Je od prirodzenosti obiansky, tj. spoloensk. (sv.TA I q.96 a.3)
lovek sa li od ostatnch nerozumnch tvorov tm, e je pnom svojich skutkov. (sv.TA
II/I q.1 a.1)
lovek, ak je dokonal v nosti, je najlep ivoch. Ke vak je odlen od zkona a
spravodlivosti, je najhor zo vetkch, pretoe lovek m zbrane rozumu k vybudeniu vetkch
dychtivost a surovost, ktor nemaj in ivochy. (sv.TA II/I q.95 a.1)
lovek je bytos menliv, je stly len v nestlosti. (sv.T.Aquinsk)
Rozum je pre loveka prirodzenosou. okovek je proti rozumu, je proti prirodzenosti
loveka. (sv.T.Aquinsk)
lovek je myslen ako monos. (sv.Augustn)
Priepastn hbka je lovek. Ani ja sm nepochopm cel svoje bytie. (sv.Augustn)
V loveku je obraz Bo tak, ako je obraz kra na striebornej minci. (sv.Augustn)
udia s u tak, e obdivuj zrzy hr, obrovsk vlny mora, mohutn toky riek, rku
ocenu a cesty hviezd, ale na seba zabdaj. (sv.Augustn)
lovek a Boh patria spolu. (sv.Augustn)
Filozof chce vedie o je svet, aby mohol vedie, o je lovek. (Bogliolo)
Kozmolgia uvauje o lovekovi ako o stredobode vesmru. (Bogliolo)
lovek nesta na seba samho. (L.Boros)

56
 Verm v loveka a na tom trvm, rovnako ako verm v prrodu a trvm na tom, ke vidm,
ako v pti rozkvitne mal kvietok. (P.Bosmans)
S tri skupiny ud - jedni spsobuj to, o sa deje, druh iba oakvaj, o sa udeje. T tret
sa nestaia udova o sa to do kelu deje. (M.Bubk)
lovek je lovekom pokia m vzah k loveku. Duch nie je v loveku, ale medzi Ja a Ty.
(M.Buber)
lovek je vstupnou brnou do transcendentna. (M.Buber)
lovek je vynlez lsky a bol stvoren k lske (E.Cardenal)
Kad lovek je ako ho nebo utvorilo a niekedy o poriadnu porciu hor. (Cervantes)
To, o rob loveka je srdce. (Cicero)
lovek je v podstate bytos nespokojn s tmi ostatnmi. (J.apek)
m viac sa poslanie Cirkvi obracia na loveka, tj. m viac sa ono stva antropocentrickm,
tm viac sa ono mus upevni a zdokonali v teocentrickom zmysle: mus by toti v Kristu
zameran na Otca. (DiM J.P.II.)
lovek nem by ani obielen hrob, ani zanedban svtostnok, ale chrm Ducha Svtho.
(A.Dermek)
Mui a eny s najhor udia na svete. (D.Duek)
To, e som lovek, mm spolon so vetkmi umi. e vidm a poujem a jem a pijem,
mm spolon so vetkmi zvieratami. Ale to, e som, je vlastn iba mne a patr to iba mne a
nikomu inmu, iadnemu inmu loveku, ani anjelovi, ani Bohu, a na to, e som s nm jedno.
(Eckhart)
Nesna sa by spenm lovekom, radej sa sna by hodnotnm lovekom. (Einstein)
lovek je ten, kto v sebe nos vyiu bytos, ne je sm. (Exupry)
Dlho mus i, kto sa chce sta lovekom. (Exupry)
Ja potrebujem predovetkm loveka, ktor je oknom otvorenm k mori, a nie zrkadlom,
ktor ma nud. (Exupry)
lovek je tm m je, a nie tm, o je vyjadren. (Exupry)
lovek je zmes svetla a tmy; achovnica bielych a iernych pol. (kard. Faulhaber)
Tri otzky sa tkaj kadho loveka - utrpenie, smr a vina. (V.E.Frankl)
lovek je rozmanitos v jednote a jednota napriek rozmanitosti. (V.E.Frankl)
Iba lovek me kls otzku po zmysle, pochybova o zmysle svojho bytia. (V.E.Frankl)
By lovekom znamen by vedom a by zodpovedn. (V.E.Frankl)

57
 Ako neurolg rum za to, e je plne legitmne povaova pota za model povedzme
centrlneho nervovho systmu. Chyba je a v tvrden, e lovek nie je ni, ne pota.
(V.E.Frankl)
Podstatnm znakom udskho bytia je to, e sa nachdza v polrnom poli naptia medzi
tm o je a medzi tm, o m by, e stoj tvrou v tvr zmyslu a hodnotm, ktor na neho klad
poiadavky. (V.E.Frankl)
lovek zana by vo vlastnom zmysle lovekom a tam, kde ho prve nie je mon
vypota z danej skutonosti a prirodzenej viazanosti, aleko skr predstavuje sebe sammu
zadan monos. (V.E.Frankl)
Celm lovekom je lovek vlastne len tam, kde sa plne rozplva v nejakej veci, kde je
plne oddan nejakej inej osobe. A plne sebou sa stva tam, kde sm seba prehliada a zabda
na seba. (V.E.Frankl)
lovek je dieaom svojho veku. (Freud)
Keby sa jednotlivec ctil primrne obanom sveta a keby mohol by na udstvo a jeho
vsledky pyn, objektom jeho narcizmu by sa stalo skr udstvo ako celok, ne jeho svriace
sa zloky. (E.Fromm) vojna- ekumenizmus-
A tak je od okamihu svojho zrodenia zmietan medzi dvoma tendenciami: jednou, vynori
sa k svetlu, a druhou, vrti sa sp do lona; jednou, ktor ho enie do dobrodrustva a druhou,
ktor v om vol po istote; jednou, ktor ho nti do riskantnej nezvislosti, druhou, ktor ti po
ochrane a zvislosti. (E.Fromm) sloboda- odvaha-
lovek m ako ostatn zvierat inteligenciu, ktor mu dovouje poui k dosiahnutiu
bezprostrednch praktickch cieov mylienkov procesy; m vak okrem toho ete in mentlnu
vlastnos, ktor ivoch nem. Je si vedom seba samho, svojej minulosti i svojej budcnosti,
ktorou je smr; svojej malosti a bezmocnosti; je si vedom druhch ako druhch - ako priateov,
nepriateov alebo ako cudzincov. lovek prekrauje vetok ostatn ivot, pretoe je pop prv
krt ivotom vedomm si seba samho. (E.Fromm) ivot-
lovek stoj tvrou v tvr stranmu konfliktu, e je v prrode vzom, a e je napriek
tomu slobodn vo svojich mylienkach; konfliktu by asou prrody, a predsa by akoby jej
vrtochom; neby ani tu, ani tam. (E.Fromm)
Zkladn potreba splyn s druhm lovekom, aby sme prekroili vzenie svojej
odlenosti, je zko spt s inm pecificky udskm prianm, s prianm pozna tajomstvo
loveka. (E.Fromm)
Jedin cesta plnho poznania je v akte lsky: tento akt prekrauje medze myslenia, prekrauje
medze slov. Je to odvne ponorenie do zitku spojenia. Avak mylienkov poznanie, t.j.
poznanie psychologick je nutnou podmienkou pre pln poznanie v akte lsky. (E.Fromm)
m alej prenikme do hbky svojej bytosti i bytosti niekoho inho, tm viac sa nm
vymyk cie poznania. (E.Fromm)

58
 Modern lovek sa premenil v tovar; preva svoju ivotn energiu ako investciu, ktor
mu je prostriedkom k dosiahnutiu o najvieho zisku so zreteom k jeho postaveniu a k situcii
na trhu osobnost. Odcudzil sa sm sebe, ostatnm uom i prrode. Jeho hlavnm cieom je
vhodn keft jeho schopnost, vedomost - jeho samho, jeho osobnostnho balka s inmi,
ktor maj rovnak zmer spravodlivho a vhodnho keftu. ivot nem in cie ne pohyb,
in zsadu ne zsadu spravodlivho keftu, in uspokojenie ne konzumova. (E.Fromm) ivot-
osobnos- sociolgia-

Ak si lovek pestuje o sebe ilzie, mu mu posli ako barly, pretoe nevie st na

vlastnch nohch, barly jeho slabos vak len zvyuj. (E.Fromm)
Kristus, nov Adam... v plnej miere odhauje loveka sammu loveku a dva mu najavo
jeho vzneen poslanie. (GS 22)
lovek je jedin tvor na zemi, ktorho Boh chcel kvli nemu sammu. (GS 24)
Ako me lovek pozna sm seba? Pozorovanm nikdy, skr vak konanm. Sks urobi
svoju povinnos a bude vedie hne, o je v tebe. (Goethe)
m viac som poznval ivot ud, tm radej som mal svojho psa. (Goethe)
Posledn, kto opust krajinu, zhasne svetlo. (Graffiti)
loveka mono znii, ale nikdy nie porazi. (Hemingway)
Opica sa tak dlho stavala na zadn, a sa z nej stal lovek. (D.Hevier)
Nemete by tak krut a chcie, aby bol lovek loveku - lovekom! (D.Hevier)
udstvo sa dodnes nevie prebra z opice, z ktorej pochdza. (D.Hevier)
lovek je loveku vlkom. (T.Hobbes)
Ve lovek sa ned vtesna len do asnho poriadku, ale si v plnej miere zachovva svoje
ven poslanie, hoci ije v udskch dejinch. (GS 76)
lovek je omylom prrody. (W.S.Gilbert)
Omyly loveka ho robia vlastne milm. (Goethe)
lovek je nim a predsa o nieo v. (sv.Gregor Nazinsky)
lovek, ktor sa zaober sm sebou, cti Boha ako konkurenta. (Gnthr)
Boh preto stvoril svet, aby mu mal kto tlieska. (E.Hartmann)
lovk si mysl, e je gigant, ale je hovno, kamarde. (J.Haek)
Nemono o uoch zma tak zle, aby si si jednho da nemusel poveda, predsa som
len o nich zmal prli dobre. (F.Hebbel)
Zvierat s udn. Psy na teba vzhliadnu zdola. Maky na teba pozeraj zvrchu. Len prasa
sa na teba dva ako na seberovnho. (W.Churchill)

59
 Bohovia dlho premali, kde pred lovekom skry jeho vlastn tajomstv. Jedni navrhovali
najvy vrchol sveta, druh najhlbie dno ocena. Nakoniec sa rozhodli tieto tajomstv skry v
samom loveku. (Indick mytolgia)
Boh nestvoril Adama preto, e by ho potreboval, ale preto, aby mal koho obdarova.
(sv.Irenej)
Boia ndhera je iv lovek. (sv.Irenej)
lovek - to znie hrdo! Ale nie z kadch st. (T.Janovic)
Bytie loveka je rozhodujcim sa bytm, ktor jednoducho nie je ale a teraz sa ete rozhoduje
m je. (Jaspers)
lovek by zoral loveka, ale m nani zuby. (J.Kostra)
Svet sm je v neustlej prestavbe, tm viac lovek. (Lao-c)
Najzaujmavejm povrchom na svete je pre ns udsk tvr. (Ch.Lichtenberg)
Fakt, e lovek je najachetnej tvor, vyplva zrejme z toho, e nijak in tvor to ete
nepoprel. (Ch.Lichtenberg)
Obyajne vyzerajci udia s t najlep na svete. To je dvod, preo ich Pn tvor tak
mnohch. (A.Lincoln)
lovek m dospie tam, kde odpove vyzva k zodpovednosti. (Lrck)
lovek je 50% individulna identita a 50% spoloensk tvor. Tieto prvky s nerozlun a
jeden rastie v druhom. lovek svoju identitu najlepie rozvinie darom do spolonho. (E.Mack)
udia s z troch tvrtn zl. T posledn ako tak ujde. (A.Maillot)
Pravda o loveku je predovetkm to, o skrva. (A.Malraux)
iadny papier, iadny mylienkov systm nepochop loveka. Vyrovn sa mu a spravodlivo
ho stretva len in lovek, ktor k nemu pristupuje ako TY. (G.Marcel)
V bunke, v truktre dvojitej pirly s pomocou chemickch ltok zapsan dedin
informcie - naou abecedou obsah informci je asi 6 000 strn. rka pirly nepresahuje
milintinu milimetra, dka je 2 metre. (A.Marek)
Sluch - ke dopadne korkov gulika o vhe 1g z vky 1 mm na sklo, to sa rovn zvuku
1 decibel. 10 db = 1 bel. Je to zvuk umu lstia v miernom vnku. lovek rozozn zvuk asi 12
oktv. (A.Marek)
lovek je ivoch, ktor vyrba s predvdavosou a imaginciou. (Marx)
Vekos loveka je v hodnote jeho mysle a srdca. (Meng)
lovek nie je telo a dua, ale telom a duou. (J.Minarovi)
O kadom loveku si myslm to najhorie, i o sebe. A zmlil som sa len mlokedy. (J.Nestroy)

60
 lovek je ivoch, ktor doke subova. (Nietzsche)
lovek je loveku najlepm liekom. (Nigrijsk prslovie)
Sta sa lovekom je umenie. (Novalis)
Nakoniec me je lovek v prrode? Niotou pred nekonenom, vetkm pred niotou,
prostrednkom medzi nim a vetkm. Je nekonene vzdialen chpaniu konenosti; cie vec
a ich pvod s pre neho navdy ukryt v nepreniknutenom tajomstve; takisto je neschopn
djs k niote, z ktorej bol vytrhnut, ako i k nekonenu, do ktorho je pohren. (B.Pascal)
lovek je iba trstinou, najslabou v prrode. Ale trstinou, ktor rozma. (B.Pascal)
Kto ver v dobro v loveku, ovplyvuje dobro v loveku. (J.Paul)
lovek m viu cenu pre to, o je, ne pre to, o m. (Pavol VI.)
lovek je bytos odkzan na to, aby jej niekto as od asu povedal: Je dobr, e si!
(J.Pieper)
lovek sa sm m sta tm, m je. (Pinder)
udia, ktorch stretvame po prv raz, maj v naich oiach asto in tvr, ne t, s ktorou
ns stretvaj neskr. Tto tvr je vak ich prav a n prv pohad je najbliie pravde, pretoe
do neho ete nevkladme ni zo seba. (M.Proust) kritika-
lovek je prvou a hlavnou cestou Cirkvi, cestou, ktor uril sm Kristus, cestou, ktor bez
akejkovek inej monosti vedie cez tajomstvo vtelenia a vykpenia. (RH 14, J.P.II.)
lovek je zfal z toho, e je sasou nekonenho sveta, kde sa pota za nulu. (Renan)
Ak si ma chce niekto ucti, nech si ma uct ako Rma, a ke nie, nech ma nech na pokoji.
(Rmske prslovie)
Zd sa, e lovek postupne, bolestivo skma, o je za maskami, ktor ukazuje svetu, ba
dokonca aj za maskami, ktormi klame sm seba. (C.R.Rogers)
Kad lovek m v sebe kapacitu a sklon napredova k zrelosti. Tto kapacita nemus by
na prv pohad viditen, ale je vdy prtomn. (C.R.Rogers)
Neverm, e lovek je zl, hriech je zl. (P.Rosso)
Pri kadom rozhovore s lovekom ctim, ako z neho presakuje Boh. (P.Rosso)
Z asu na as musme utiec od ud, aby sme zostali udsk. (P.Rosso)
lovek sa stal lovekom vtedy, ke si opica kakla na kolen. (P.Rosso)
Kad lovek je uiton udstvu u len tm, e existuje. (Rousseau)
uom treba astejie pripomna, e s umi. (A.Rublev)
lovek nie je ako kus vosku. M v sebe iniciatvu - schopnos nieo robi. Iniciatvu ako
zrnko, ktor m v sebe ivot. (an)

61
 Chcem by lovekom, ktor sa mi nehnus. (Sartre)
Koko rz som iel medzi ud, vdy som sa vracal ako men lovek. (Seneca)
udsk tvorovia s jedin ivochy, ktorch sa na smr a panicky bojm. (G.B.Shaw)
lovek je jedin iv tvor, ktor spsobuje boles inm bez iadneho inho ciea okrem
toho, e to chce urobi. (Schopenauer)
Lekr vid loveka v celej jeho slabosti, advokt v celej jeho zlobe a kaz v celej jeho
hlposti. (Schopenauer)
Modern lovek je neslobodn, nedospel, nesstreden, patologicky zvisl a absoltne
pasvny. (A.Schweitzer)
Najv zzrak je lovek sm. Me poda toho, ako kon - by Bohom, alebo diablom.
(Silesius)
aty nerobia loveka, sedlo nerob koa. (Silesius)
Jestvuje mnoho ohromujceho, ale ni nie je ohromujcejie ako lovek. (Sofokles)
Zl udia ij, aby jedli a pili, dobr udia jedia a pij preto, aby ili. (Sokrates)
Tba je prav podstata loveka. (B.Spinoza)
Zo vetkch tvorov len lovek pije, hoci nie je smdn, je, hoci nie je hladn, hovor, hoci
nem o poveda. (Steinbeck)
lovek nepatr do minerlnej re ani do rastlinnej re, ani do ivonej re - lovek patr
do nebeskej re. (pirago)
Mlo je medzi umi lovekov! (S.tepka)
Vetky nae neastia pochdzaj z toho, e udia nevedia, o s, a nemu sa dohodn o
tom, m by chc. (D.Templemore)
lovek je vdycky omnoho hor a omnoho lep, ne sa oakva. Pole dobra je rovnako
nekonen ako p zla... (A.Terz)
udia nie s objekty, ktor existuj ako stoliky alebo stoly, oni ij a ke zistia, e ich
itie je redukovan na phu existenciu stoliiek a stolov, pchaj samovrady. (W.Thompson)
lovek nie je len homo sapiens ale homo redemptus, nie je len efektom stvorenia, ale aj
vykpenia. (F.Tondra)
Ke prichlite hladujceho psa a poskytnete mu dobr ivot, neuhryzie vs. To je hlavn
rozdiel medzi psom a lovekom. (M.Twain)
Sme udia tela, ale v ilch ducha nm koluje krv venosti. (A.Tyrol)
Narodil som sa na dvoch miestach, sm k sebe idem zaleka. (J.Urban)
M prvo lovek urobi to, o vie robi? (Weischer)

62
 Najprv sme udia a a potom esi, Maari alebo vdi. Nam prvotnm a zkladnm
domovom je zemegua. (J.Werich)
udia sa musia pozna, musia sa ma radi, alebo ma aspo spolon lsku, aby mohli s
za srandou a niekam za vesmr, alebo do praveku, pretoe fantzii sa medze neklad a kls
nedaj! (J.Werich)
Myslm, e Pn Boh tvoriac loveka precenil svoje monosti. (O.Wilde) sloboda-
V idealizme sa lovek redukuje na ideu. (XY)
V materializme sa lovek redukuje na svet. (XY)
lovek je zviera, ktor obetuje. (XY)
Mm rd ud hlbokch, ktor doku pozera srdcom. (XY)
lovek od zvieraa sa niekedy li len tm, e nem chvost. (XY)

NOS

Pravou odmenou nosti je samotn blaenos. keby vak pracovali pre poctu, u by to
nebola nos, skr vak ctiiados. (sv.TA II/I q.2 a.2)
nosti s trvalejie ne nuky. (sv.TA II/I q.53 a.1)
kon nosti nie je ni in, ne dobr uvanie slobodnej vle. (sv.TA II/I q.55 a.1)
Vliata nos je v ns psoben od Boha bez naej innosti, nie vak bez nho shlasu.
(sv.TA II/I q.55 a.4)
nos je, ktor dobrm in jej vlastnka a jeho dielo rob dobrm. (sv.TA II/I q.56 a.1)
Prvm cieom nosti je lska. (sv.TA II/I q.56 a.4)
Hlavn kon mravnej nosti je voba. (sv.TA II/I q.56 a.4)
nos je trval a pevn dispozcia kona dobro. Dovouje loveku nielen kona dobr
skutky, ale aj vydva zo seba to najlepie. (sv.TA II/I q.58 a.2)
Mravn nos je stredom medzi vami. (sv.TA II/I q.59 a.1)
iadna prav nos neme by bez lsky. (sv.TA II/I q.63 a.1)
Akmkovek smrtenm hriechom sa odstrauj vliate nosti, nie vak nosti zskan.
(sv.TA II/I q.63 a.2)
Hlavn s v pozorovan rozumu - opatrnos, poriadok rozumu stanov spravodlivos, je
treba, aby ve bola stlaen - miernos, je nutn, aby lovek bol upevnen v tom, o je rozumn,
aby neustupoval a to je statonos. (sv.TA II/I q.61 a.2)
Nklonnos k nosti sa zmenuje hriechom. (sv.TA II/I q.75 a.1)
63
 nos sa nazva boskou z toho, e m Boha za predmet v ktorom utkvie. (sv.TA II/II q.17
a.6)
Zskan nos me by zmenen nepouvanm, nie vak vliata, lebo zskan nos zvis
na vlastnom kone, vliata vak nie. (sv.TA II/II q.24 a.10)
Eutraplia - nos, ktorej nle sprvne nadva na obveselenie a art. (sv.TA II/II q.72
a.2)
Cit je nos blahovonosti, spsobujca, e sa dobr nich pia vym. (sv.TA II/II q.77
a.7)
Nbonos zna pomer k Bohu, ku ktormu vedie loveka. Nazva sa tak bu pre ast
vykonvanie bohopocty, alebo pre optovn zvolenia si Boha po strate. (sv.TA II/II q.81 a.1)
nos je zbehlos, do pojmu ktorej patr, e nie je ahko hbanou akosou, ktorou niekto
ahko a s poteenm hbe. (sv.TA III q.69 a.4)
Zbonos je nklonnos vle ku vetkmu dobrmu. (sv.T.Aquinsk)
Kad nos je lska. (sv.Augustn)
nos je dobr uvanie slobodnho rozhodovania. (sv.Augustn)
Nejestvuje nos, ktor by nebola lskou k Bohu. Miernos je lska, ktor sa plne dva
tomu, o milujeme; zmuilos je lska, ktor ahko zna vetko kvli milovanmu; spravodlivos
je lska, ktor sli iba milovanmu, a preto si pona sprvne; rozumnos je lska, ktor bystro
rozliuje veci, ktor jej pomhaj od tch, ktor jej prekaj. (sv.Augustn)
nos je umenie i sprvne. (sv.Augustn)
Je potrebn, aby dua nieo sledovala, aby sa v nej mohla zrodi nos: a to je Boh, jeho
ke nasledujeme, dobre ijeme. (sv.Augustn)
Vliata nos je dobr vlastnos mysle, cez ktor dobre ijeme a ktor nejde ui k zlmu a
ktorou Boh v ns bez ns vykonva. (sv.Augustn)
Kde chba uznanie pravdy, nos je neprav i pri dobrch mravoch. (sv.Augustn)
nos je ako vzcny drahokam, najlepie ak je v jednoduchom osaden. (F.Bacon)
Slva je slnko mtvych. (Balzac)
nos spova vuvan tch vec, ktor nm Boh dal a to sdobrm svedomm a poda
Boch prikzan. (sv.Bazil)
Ke maliari kopruj nejak obraz, stle dvhaj oi na originl a snaia sa poda vo
svojom diele jeho formu a vraz. Ktokovek sa poka zdokonali sa vo vetkch druhoch
nost, m podobne skma ivot svtch, ktor s ivmi a praktickmi vzormi a potom
usilovnm nasledovanm prisvoji si dobro, ktor v nich objavil. (sv.Bazil)
Uitonos nost je tak oividn, e zl udia ju prakticky prejavuj zo zitnosti. (L.Clapiers)

64
 K zskaniu dobrho nvyku - nosti s potrebn tri veci: vedomos - preo mm nvyk
zska, schopnosti - ako ho mm zska a tbu - motv chcie to urobi. (Covey)
nos je jedinou achetnosou. (B.Franklin)
Kad krok v ivote, ktor zv moju sebadveru, moju nezvislos, moju odvahu, moje
presvedenie, zv tie moje schopnosti voli si iadcu alternatvu, a bude nakoniec pre
ma obtianejie zvoli si skutok neiadci, ne skutok iadci. (E.Fromm)
Na tyroch nostiach stoj cel stavba dobrho skutku. (sv.Gregor Vek)
Jedna nos bez inch bu nie je vbec iadnou, alebo nedokonalou. (sv.Gregor Vek)
nostn ivot je stelesnen poriadok. (Chautard)
nos je jedna a jedin urodzenos. (Juvenalis)
Zvyk sa premha zvykom. (Kempensk)
Dvoje krdel povzna loveka nad pozemsk veci: primnos a istota. primnos
zmania a istota srdca. (Kempensk)
Ako by si mohol zotrvva stle na tom istom stupni nosti ty, ke to nedokzali ani anjeli
v nebi, ani prv lovek v raji. (Kempensk)
Nepoznal som mua, ktor by miloval nos viac ako eny. (Konfucius)
Bu vern sm k sebe a bu dobr k druhm. V tom je vetko. (Konfucius)
Zasej mylienku, zoni in, zasej in, zoni nvyk, zasej nvyk, zoni charakter, zasej
charakter, zoni osud. (udov mdros)
Miluj nos, ona jedin je slobodn. (Milton) sloboda-
Ak nae nosti ani nikto neuznva, ani necen, nao ich vbec mme? Pretoe, udsky
povedan, iba nm kodia. (H.Montherlant)
nos loveka netreba mera poda mimoriadnej nmahy, ale poda kadodennho
sprvania. (B.Pascal)
Shrn vetkch nost je vetenos. (R.Pavlk) humor-
Vynten nos strca svoju hodnotu. (D.Pisarev)
Existuj tak chyby, ktor svedia o dobrom charaktere jasnejie ako niektor nosti.
(kard.Retz)
nosti a hriechy natoko susedia navzjom, e ohovraa povauj za primnho,
opvlivca za smelho a traja za vrenho. (M.Quintilianus)
Nbonos - eusbeia prav kresanovo sprvanie sa, ktorm na Otcovsk Boiu lsku
odpoved svojou vlastnou, synovskou lskou. (RP 21, J.P.II.)

65
 Pri vykonvan nost mme da prednos tej, ktor je viac v slade s naou povinnosou,
pred tou, ktor je nm viac po chuti. (sv.Fr.Salesk)
Preto, aby niekto dstojne a inne slil inm, je potrebn, aby panoval sm nad sebou a
vlastnil tie nosti, ktor mu toto sebaovldanie umouj. (F.Tondra)
Grcky aret a latinsky virtus zna silu, dynamiku, munos. (F.Tondra)
nosti rast naraz ako prsty na ruke z detskej dlane k dospelej. (F.Tondra)

DIABOL

Diabol sa boj dolieha, pretoe sa chce chrni pred astejou porkou. (sv.Ambrz)
Nenvidia najviac kresanov a z nich najviac mnchov a Kristove panny. (sv.Anton
Pustovnk)
Prina, preo Boh nedva diablovi milos je preto, e ju sm nechcel prija, ani nebol
pripraven. (sv.Anzelm)
Diabol iadal podobnos s Bohom, iadal to, k omu by bol priiel, keby bol obstl.
(sv.Anzelm)
Diabli poznvaj budcnos nhodne. (sv.TA I q.57 a.3)
Nech s diabli kdekovek, maj vdy peklo so sebou, ani sa neumen ich trest odchodom.
(sv.TA I q.57 a.5)
U diablov s vlastne iba dva hriechy - pcha so zvisou. (sv.TA I q.58 a.2)
Tm spsobom zhreil anjel - slobodnm rozhodnutm sa obrtil k vlastnmu dobru bez
zamerania k pravidlu Boej vle. (sv.TA I q.63 a.1)
Po hriechu pchy nasledovalo v hrienom anjelovi zlo zvisti, pretoe zvidel dobro loveka
a tie Boiu vekos, ktor Boh uva proti vli diabla k svoje cti. (sv.TA I q.63 a.2)
Diabol zhreil tm, e chcel by ako Boh, chcel mu by podobn v tom, o mu nie je
vroden sa podoba - napr. stvori nebo a zem - alebo iadal posledn cie - podobnos s Bohom,
ktor sa dva z milosti - chcel ho ma silou svojej prirodzenosti. (sv.TA I q.63 a.3)
Kee dmoni s podstaty rozumovej, iadnym spsobom nemu ma prirodzen
nklonnos k nieomu akokovek zlmu. A preto nemu by prirodzene zl. (sv.TA I q.63 a.4)
inite, ktor spsobil bytie anjelov, toti Boh, neme by prinou hriechu. Preto sa
neme poveda, e diabol v prvej chvli svojho stvorenia bol zl. (sv.TA I q.63 a.5)
Anjel m nehybn slobodn rozhodovanie po vobe. (sv.TA I q.63 a.6) anjel-
Tie u knieat nich anjelov mohla by nejak pohntka k hriechu. (sv.TA I q.63 a.7)
Hriech prvho anjela bol inm anjelom prinou hriechu - zviedol ich. (sv.TA I q.63 a.8)

66
 Viac anjelov zostalo, ne zhreilo. Pretoe hriech je proti prirodzenej nklonnosti. A proti
prirodzenosti bva menej. (sv.TA I q.63 a.9)
Anjeli pri svojom stvoren poznali tajomstv Boieho krovstva, ale dmoni boli zbaven
tohto poznania. (sv.TA I q.64 a.1)
Dobr anjeli nieo diablom zjavia. (sv.TA I q.64 a.1) anjel-
Diabli poznvali, e Kristus je zkonom sben Mesi, nie vak jeho Bostvo, iba
dohadom. (sv.TA I q.64 a.1)
Dobr anjeli vdy tiahnut k spravodlivosti s v nej utvrden, zl vak zhreiac, s v hriechu
zatvrdil. (sv.TA I q.64 a.2) anjel-
Oni vak, ktor nie s schopn kajcnosti prnajc nehybne k zlu, nie s vyslobodzovan
Bom milosrdenstvom. (sv.TA I q.64 a.2)
Povauj si to za trest, keby boli vylen z miesta, kde mu kodi uom. (sv.TA I q.64
a.4)
Diabli nie s prinou naich hriechov, iba nepriamo, toti prehovranm alebo predkladanm
nieoho iadceho. (sv.TA I q.70 a.3)
Dobr anjeli mu vtlai na n rozum, nie vak zl. (sv.TA I q.76 a.2)
Diabli sa navzjom nemiluj i ke v zle s svorn. (sv.TA I q.109 a.2)
Dmon me psobi na obrazotvornos loveka a na in telesn zmysly, aby vec bola
viden inak, ne je v skutonosti. (sv.TA I q.111 a.3)
Dmoni s dran od dobrch anjelov, aby nekodili koko chc. A podobne Antikrist
nebude kodi toko, koko by chcel. (sv.TA I q.113 a.4) anjel-
Diabol doke zjavenie inej veci, ne vskutku je, dvojakm spsobom. Bu zmen vo
vntri nieiu fantziu a in telesn zmysly, alebo vytvor nejak teleso zvonku. (sv.TA I q.114
a.4)
Viera diablov je akosi vynten zo samozrejmosti znamen. A teda nepatr k ich chvle, e
veria. (sv.TA II/I q.5 a.2) viera-
Diabol nie je prinou hriechu priamo, alebo dostatone, ale iba na spsob prehovrajceho
alebo predkladajceho iadan. (sv.TA II/I q.80 a.1)
Ak je diablovi dovolen, me zamedzi pouvanie rozumu, preto me dostatone pohn
k konu hriechu, nie vak k hriechu. (sv.TA II/I q.80 a.3)
Tomu, kto je ovldan vou sa zd dobr to, k omu je vou naklonen. A tmto
spsobom diabol vo vntri zvdza k hriechu. (sv.TA II/I q.80 a.2)
Hriech diablov je nenapraviten, pretoe padol nikm nezvdzan. (sv.TA II/I q.80 a.4)
Zl anjeli sa hbu iba vzhadom k cieu hriechu ich pchy a preto hreia smrtene vo
vetkom, o konaj vlastnou vou. (sv.TA II/I q.89 a.4)
67
 Meme milova z lsky prirodzenos dmonov, pokia toti chceme, aby boli zachovan
vo svojej prirodzenosti k Boej slve. (sv.TA II/II q.25 a.11) lska-
Ako v Kristovi prebvala vetka plnos Bostva, tak v Antikristovi plnos vetkej zloby...
nie tak, ako by jeho loveenstvo bolo prijat diablom v jednote osoby... ale pretoe mu diabol
ponkanm dokonalejie vleje svoju zlobu, ne vetkm ostatnm. (sv.TA III q.8 a.8)
Antikrist - bude v om hlava vetkch zlch, toti diabol, ktor je krom nad vetkmi
synmi pchy. (sv.TA III q.8 a.8)
Z nejakch asnch vkonov Kristovej moci mali diabli aksi dohad, e Kristus je Syn
Bo. Ale pretoe na om videli zase niektor znamenia udskej slabosti, nepoznvali naisto e
je to Syn Bo. A preto ho chcel diabol poka. (sv.TA III q.61 a.1)
Exorcizmus m predchdza krst. Ak nebol vykonan pred krstom, m sa vykona potom.
(sv.TA III q.69 a.3)
inok exorcizmu je dvojak, toti vyhnanie diabla a otvorenie zmyslov slube a rozkazom
Bom. (sv.TA III q.71 a.2)
Exorcizmus nepsob milos ani odpustenie hriechov. (sv.TA III q.71 a.3)
Diabol m moc na tch, ktor pohdaj Bomi prkazmi. (sv.Augustn)
Diabli pokajc ns, zhotovuj nm koruny. (sv.Augustn)
Znak kra odoenie diabla na chvu, ale znak kra so svtenou vodou ho odoenie na
dlh as. (don Bosco)
Boh ah jednou rukou, diabol oboma nohami. (Busch)
Diabol sa zvrtil z toho, o je poda prirodzenosti, k tomu, o je mimo prirodzenos. (sv.Jn
Damascnsky)
To je uom smr, o anjelom pd. (sv.Jn Damascnsky)
Diabollos - grcky ten, ktor rozdeuje. (A.Dermek)
Diabol nie je tak hlupk, aby ns nabdal na ak hriech - priepasti sa bojme, naklonenej
roviny a tak nie. (A.Dermek)
Diabol nikdy ned to, o subuje. (A.Dermek)
Antikrist - Nern Kaisar, grcky je to set 666. (A.Dermek)
V poslednch doch sa rozmnoia falon proroci a zvodcovia, ovce sa premenia na vlkov
a lska na nenvis. Vtedy sa objav svetov podvodnk ako syn bo a bude robi znamenia a
divy. Zem mu bude odovzdan do rk a bude robi tak neprvosti, ak sa nerobili od vekov.
Potom sa uku znamenia pravdy. Prv znamenie s otvoren nebesia, druh znamenia hlas
trby a tretie vzkriesenie mtvych. (Didach)
Ak neme diabol zvies loveka k zlu priamo, zvedie ho aspo k tomu, aby dobro konal
nemierne. (K.Frielingsdorf)
68
 Ten, ktor zhreil, bol najvy medzi vetkmi. (sv.Gregor Vek)
Lucifer sa stal nstrojom zla vtedy, ke prvkrt gratuloval sm sebe k svojmu anjelskmu
sprvaniu. (D.Hammarskjld)
Ke sa a zmocuje hnev alebo roztrpenos, vedz, e je v tebe. Podobne, ak ti vstupuj
do srdca tby rozptlenej innosti, nerozumn vdavky na poetn hostiny, na pijatiku, na
sstavn hrenie, na velijak zbyton malikosti, nruiv tba po ench, po vekom
bohatstve, prept pcha, chvastnstvo a vetko, o sa tomu podob, vedz, e anjel zla je v tebe.
(Hermas)
Diabol m moc bojova, ale nem moc zvazi. (Hermas)
Diabol by sa neodvil poka Krista, keby na om zo slabosti hladu nepoznval, o je
udsk. (sv.Hilrius)
Niet jedinej udskej slzy, ktor by si nenaiel v oku hada. (V.Holan)
Diabol m dve men. Jedno je satan a druh lo. (Hugo)
Maj ud najskr poka tbou po bohatstve, aby sa tak ahie dostali do mrnej svetskej
cti a z nej do vekej pchy. A z tchto troch stupov navedie Lucifer na vetky ostatn neprvosti.
(sv.Ignc z Loyoly)
Diabol napluje udsk srdcia tajnmi tbami. (sv.Izidor)
Nepaj sa do kriepok so svojimi mylienkami a nepokaj sa odpoveda na pochybnosti,
ktor ti vnuk diabol. Ver Boiemu Slovu, jeho svtm a prorokom, potom uteie od teba
nanihodn zvodca. (Kempensk)
Diabol nepoka hrienikov a neveriacich, ktorch u m bezpene v moci, ale poka
nbonch veriacich a znepokojuje ich velijakm spsobom. (Kempensk)
Dobr je by milosrdnm, ale lepie je zabi diabla skr ako ns on zabije kvli naej
prlinej milosrdnosti. (F.Mistral)
Exorcizmus je skutone istou formou vymvynia mozgu. Jeden z pacienton, ktorho obradu
som bol svedkom, sa po procedre nachdzal v znane rozpoltenom stave - simultnne pocioval
oslobodenie, avu a hlbok vanos, zrove vak trpel pocitom zneuitia. (M.S.Peck)
Pred zaiatkom exorcistickch obradov, podpsali pacienti prehlsenie, potvrdzujce, e
s oboznmen so skutonosou, e procedra nemus skoni spechom, a dokonca me ma
za nsledok ich smr. (M.S.Peck)
Jedin moc satana je cez vieru loveka v jeho klamstv. Pacienti sa stali posadnut, pretoe
prijali jeho falon zvodn prsub priatestva. Posadnutos trvala, dokia verili jeho hrozbm,
e bez neho zomr. (M.S.Peck)
Zkladnou zbraou diabla je strach. (M.S.Peck)
Ako u poznamenali mnoh, najlepm Satanovm podvodnckym trikom je jeho veobecn
spech v utajovan vlastnej reality pred udskou mysou. (M.S.Peck)

69
 Keby nebolo jeho celkom obyajnej pchy a narcizmu, Satan by sa pravdepodobne nikdy
neodhalil. Jeho pcha prevauje nad jeho inteligenciou, preto sa dmon lesti tak rd vyahuje.
Keby bol dokonale prefkan a ikovn, bol by opustil pacientov dvno predtm, ne dolo k
exorcizmu. Nemohol si vak pripusti prehru. (M.S.Peck)
Nikdy nezabudni, e diabol je inteligent. (P.Rosso)
Diabol m viac ne dvans apotolov. (vdska mdros)
Diabol nepoka ud dotia, dokia chce, ale dokia Boh dopa. (sv.Jn Zlatosty)

DOKONALOS

Drme sa jednoduchch vec, ale konajme ich vytrvalo. (sv.Alfonz)

Vdy existuje zdrav trhlina medzi ja a idelnym ja, medzi aktulnou existenciou a
apirciou.. Na druhej strane prli vysok uspokojenie indikuje nieo patologick. (G.W.Allport)
Normlny korelcia medzi relnym a idelnym obrazom ja, vyznaovala by sa koeficientom
+0,58. (G.W.Allport)
Dokonalos predpoklad zdokonaliten. (sv.TA I q.2 a.2)
Dokonalm sa nazva to, omu nechba poda spsobu jeho dokonalosti. (sv.TA I q.5 a.5)
Dobrota vec zvis na cieli. (sv.TA II/I q.34 a.4)
iara nech akokovek rastie, nedosiahne vekosti povrchu. (sv.TA II/II q.24 a.7)
Cieom duchovnho ivota je, aby sa lovek spojil s Bohom, o nastva lskou a k tomu
ako k cieu je zariaden vetko, o patr k duchovnmu ivotu. (sv.TA II/II q.44 a.1)
Cieom duchovnho ivota je spojenie sa s Bohom lskou a k tomu mus smerova vetko,
o sa vzahuje k duchovnmu ivotu. (sv.TA II/II q.64 a.1)
Nbonos znamen nasmerovanie k Bohu. (sv.TA II/II q.81 a.1)
Kad je povinn smerova k dokonalosti z prikzan, nie je vak povinn by dokonal.
(sv.TA II/II q.186 a.2)
Sme tm, o optovne robme. Dokonalos potom nie je in, ale nvyk. (sv.Augustn)
Zaat lska zasluhuje zvenie, aby zven zaslila dokonalos. (sv.Augustn)
Sen o ruovej aleji. Cesta k dokonalosti navonok vyzer pekne, zblzka vak vyzer inak.
Ak prestaneme cti tnie, nejdeme sprvne. (don Bosco)
Dokonalos sa dosahuje malikosami, ale dokonalos nie je malikos. (Michelangelo)
Nehadajme star domy v novch mestch. Tie zostali iba v uoch. (E.Canetti)

70
 Opravdiv salezin je prsny voi sebe a pritom vesel, je zbon a nenten, je presn a
duchom von, je pracovit a nezaujat prcou, je ist a vie sa zhovra a jedna, je opatrn a
otvoren, je ponen a odvny, je dobrk a hrdina, je chudobn a vie sa rozdva, je lskav
a dstojn, je mierny a rozumn, je ochotn a horliv, otvoren a ohadupln, usilovn a
vestrann, skromn a podnikav. (Caviglia)
Uspokojen potreby nemotivuj, len neuspokojen. K dokonalosti je nutn uvedomenie si,
e nie sme dokonal. (Covey)
A tak vetka udsk dokonalos pozostva v tom, e sa lovek oddialia a odli od tvorov,
vyrovnane sa chov vo vetkom a ku vetkmu, nezrti sa pred protivenstvami, nevyna sa
spechmi. (Eckhart)
Treba uprie zrak a zamilova si ivot vy, ivot ven. Preo tak milujete tento ivot,
ktor teie ako voda pomedzi prsty? (sv.Eloi)
Ty sa nikdy nedovi, iba ak v smrti. (Exupry)
Dokonalos sa nakoniec dosiahne nie vtedy, ke u nemono ni prida, ale vtedy, ke u
nemono ni ubra. (Exupry)
Lietadlo neprestva vedie, prve tak ako auto, chodi po letisku, teda po rovine, ale ako
skuton lietadlo sa osved a vtedy, ke sa zdvihne do vzduchu. (V.E.Frankl)
Je chorobn, ak si niekto vzal do hlavy urobi to absoltne najlepie, namiesto toho, aby to
iba skal urobi. (V.E.Frankl)
Vetky rdze idely maj spolon jednu vec: Vyjadruj tbu po nieom, oho ete nebolo
dosiahnut, o je vak iadce pre cie rastu a astia loveka. (E.Fromm) astie-
Kto u viac nemiluje a u sa viac nemli, nech sa d pochova. (Goethe)
V rozume majme opatrnos, v nhlivosti nenvis nerest a v dychtivosti tbu po nostiach.
(sv.Hieronym)
Aby sme vstpili do seba, musme sa najprv pozdvihn. (J.Joubert)
Dua, ktor chce sli Bohu sa m ozbroji sedmorakou zbraou: horlivos v dobrom,
nedvera v seba, pln dvera v Boha, rozpomienka na Kristove utrpenie, mylienka na smr,
na nebesk odmenu a Svt psmo zatepen do pamti. (sv.Katarna z Bologne)
m vyie kto pokro v duchu, asto tm aie kre nachod; lebo trze vlastnho
vyhnanstva je tm vie, m via je sama lska. (Kempensk)
Mdry a v duchovnch veciach sksen lovek, je povznesen nad premenlivos. Nestar
sa, ak s jeho city, alebo odkia duje vietor udskej nestlosti, ale mysl len na to, aby vetko
silie jeho ducha smerovalo k vytenmu a iadanmu cieu. (Kempensk)
Tak sa stva, e sce poznvam cestu dokonalosti a dos jasne vidm, ako by som mal
kona, ale tla ma bremeno vlastnej skazenosti a nemem sa vzchopi k vej dokonalosti.
(Kempensk)

71
 K dokonalosti jej chbalo iba to, e nemala chyby. (K.Kraus) ena-
Kad je gniom aspo raz do roka. (Ch.Lichtenberg)
Dokonalosti sa dosahuje malikosami, ale dokonalos nie je malikos. (Michelangelo)
U niektorch z ns je zrejm, e ich zdrav ja je smiene mal, pretoe plne prevlda
lenivos a ustrchanos ich mohutnho nezdravho ja. In naopak rchle rast a ich dominantn
zdrav ja stpa cieavedome nahor v zpase o vvoj smerom k bostvu, aj napriek tomu vak
musia by trvalo v strehu proti lenivosti chorho ja, ktor stle ha na svoju ancu. (M.S.Peck)
V tomto jedinom zmysle s si vetci udia rovn. V kadom z ns bez vnimky s prtomn
dva ja, jedno zdrav a jedno chor - pud ivota a pud smrti, ak chcete. (M.S.Peck)
V kadom z ns je skryt cel udstvo, intinkt bostva a ndeje pre udstvo i prvotn
hriech lenivosti, t vadeprtomn sila entropie, ktor ns vrh sp do detstva, do matkinho
lona a do ban, z ktorch sme vyli. (M.S.Peck)
Satan bol v boch oiach menej ne Kristus. Aby Satan prijal Bo rozsudok, bol by musel
zrove prija vlastn nedokonalos. A to bu nemohol, alebo by to jednoducho nebol urobil.
Bolo pre neho nemysliten pripusti si svoju vlastn nedokonalos. Nsledkom toho bolo
podriadenie sa nemon a vzbura a pd nevyhnutn. (M.S.Peck)
Trval cvienie v disiplne vedie k dokonalosti a duchovne vyspel lovek jednoducho
vynik nad inmi prve tak ako dospel nad dieaom. ieau asto prinaj vek problmy
a trpenie nieo, o dospelmu pripad plne nepodstatn. (M.S.Peck)
Osamelosou trpia vetci, ktor djdu najalej na ceste duchovnho rastu. Je to tak bremeno,
e by sa jednoducho nedalo unies, keby sme sa sasne s tm, ako sa vzaujeme inm uom,
nepribliovali k Bohu. V rastcom vedom v tom, o vieme spolu s Bohom, je dos radosti, aby
sme z nej mohli i. (M.S.Peck)
Nem chyby, len t, e je bez chb. (Plnius) ena-
Mm sce ochotu chcie dobro, ale vykona ho, na to nemm sily. (Rim 7,18)
Hrdina je ten, kto rob to, o me. (R.Rolland)
Ni tak nedoke povzbudi do alej prce ako malik pokrok, ako mal sebazaprenie,
ktor urobme z lsky. (P.Rosso)
m ir zber, o to menia priebojnos. Len ostr sekera prenikne. (P.Rosso)
Ke sa vznesieme do vych duchovnch vok, pozemsk prekky sa stan malikosami
a hory problmov sa zmenia na krtince. (P.Rosso)
By svtm neznamen by dokonalm, ale vrcne napriek svojim slabostiam, milova
Boha. (P.Rosso)
Dokonalos toti spova v ustavinom boji proti nedokonalostiam. (sv.Fr.Salesk)
By zdravm lovekom - fyzicky, by dobrm odbornkom - intelektulne, by dobrm
priateom - socilne a svtcom - duchovne. (guru G.Sheenan)
72
 Nutkav predstava, e musm by dokonal, je prameom rznych duevnch porch.
Idely rozvjaj detruktvnu silu. (W.Schidbauer)
To, o je lepie ako dobr, je asto horie ako zl. (Sun-c)
m vmi pokrote dopredu, tm menej bojov budete ma, alebo lepie, s vou
ahkosou ich vyhrte, lebo budete vidie dobr strnku vec. (sv.Terezka)
A ke sme ochoptn vyrovnane zna kr vlastnej nedokonalosti, meme sa pre Jeia
sta prjemnm miestom k spoinutiu. (sv.Terezka)
Dokonal obraz mus ma jak svetlo tak tie. (L.Uhland)
Lepie je nepriateom dobrho. (XY)
Ten obrovsk dynamizmus pri hadan, nachdzan a uskutoovan Otcovej vle ide
loveka asto roztrha. (XY)

DVERA

Dvera je rastlina, ktor rastie pomaly. (J.Adair)

Repekt a dvera pomu inpirova v tme zanieten silie pre vec, strach a podrobenie
produkuj iba poslunos. (J.Adair) poslunos-
Ke im dverujete, mu vau dveru sklama - pokia im ale nedverujete, tak vs zniia.
(J.Adair)
Ak nedverujete sami sebe a svojim schopnostiam, preo by vm mali dverova druh.
(J.Adair)
Dverujeme najm priateom. (sv.TA II/II q.17 a.8)
Ukte sa vdy prjemnmi a lskavmi bez toho, aby ste sa privemi niekomu zdverili,
pretoe za prlinou dverou nasleduje pohrdnutie. (sv.T.Aquinsk)
Aby lovek kral s vou dverou k pravde, Pravda sama, Syn Bo, prijmci loveka,
ustanovila a podloila vieru. (sv.Augustn)
Otvorenos si vdy zasli vyznanie. (Bismarck)
Na odhalen tajomstva m vinu vdy ten, kto ho niekomu zveril. (J.Bruyre)
Pri prci s umi ich je potrebn upozorni - Chrte si hranice, nechcie vedie hne
vetko. (M.Bubk)
Musme ma viu dveru voi tomu, kto nm strih bradu ako voi tomu, kto nm sedl
koa. (M.de Cervantes)
Bez dvery v generla nemono vyhra iadnu bitku, bez ohadu na mnostvo vojakov a
na mnostvo zbran. (J.Clavell)

73
 Prlin dvera priahuje nebezpeenstvo. (P.Corneille)
Dvera je najvyou formou udskej motivcie. (Covey)
Nedverivos je obas chybou hlupka a dverivos nedostatkom rozumnho loveka.
(Diderot)
Prvm krokom k filozofii je nedverivos. (Diderot)
Mete by v mojich snoch, ak mem by ja vo vaich. (B.Dylan)
Dverujte uom a oni vs nesklam. Sprvajte sa k nim ako k skvelm osobnostiam a oni
svoju skvelos preuku. (Emerson)
Bez dvery nie je priatestvo. (Epikuros)
Aj v tch najdvernejch vyznaniach je vdy nieo, o nevypovieme. (G.Flaubert)
Nedvera je matkou istoty. (G.Flaubert)
Ak indivduum strca prvo na to, aby sa mu verilo, je tu nemon vytvori vzah dvery.
(V.E.Frankl)
Ma dveru - i veri - v inho loveka znamen by si ist spoahlivosou a
nemennosou jeho zkladnho zamerania, jadrom jeho osobnosti, jeho lskou. (E.Fromm)
Dvera malch povzna charakternho loveka. (Ch.de Gaulle)
Dbaj na to, aby do teba nikto plne nevidel, pretoe dohady a pochybnosti o tom, nakoko
si schopn vzbudzuj viac cty, ako presn poznanie tvojich duevnch pokladov, nech s
akokovek vek. (B.Gracin)
Nezverme svoju dobr poves nikomu, ak on na revan nezver svoju nm. Zariame veci
tak, aby mlanie bolo vhodou pre obe strany a aby oznmenie druhm bolo jeho nevhodou.
(B.Gracin)
Zachovanie tajomstva je peaou mdrosti. Kokm uom odhalme svoje srdce, tokm
sa staneme daovmi poplatnkmi. (B.Gracin)
Bratstvo je uvedomel vntorn vzah loveka k loveku, zaloen na dvere, primnosti
a altruizme. Najdleitejia dimenzia loveka je jeho budcnos. (M.Heideger)
Stupnica je: nedvera, strata kontaktu, strach, konflikt. (M.Horansk)
Vaka dvere mono znemoni, aby ns oklamali. (J.Joubert)
Lebo, ak ns udia osouj a nedveruj nm, obraciame sa viac k Bohu ako svedkovi
nho vntornho zmania. (Kempensk)
Neela si techu od nijakho tvora, je znakom istoty a vntornej dvery. (Kempensk)
Prde ku mne ktosi a vrav: Chcem ti osi prezradi. Ale bu opatrn a zadr to pre seba. A
km som ja mlal a pokladal za tajomstvo, o mi povedal, on sm sa nevedel zdra a prezradil,
o malo osta zatajen. mahom zradil ma i seba a odiiel. (Kempensk)
74
 O dvera mono hovori len v prpade spolonho zujmu. (M.Ko)
Projekcia - premietanie oakvania - jedinec oakva urit sprvanie v okol, sprva sa
poda tohto oakvania a tm vyvolva od okolia reakcie, ktor jeho oakvanie zdanlivo
potvrdzuj. Z toho me vyjs nedverivos a nepriatesk postoj. (S.Kratochvl)
Dobro v slovch vytvor dveru, dobro v myslen hbku, dobro pri rozdvan lsku. (Lao-
c)
asto som zisoval, e lovek, ktor nikomu nedveruje, bva tie lovekom, ktormu
naopak nikto nedveruje. (H.Macmillan)
To, o udia skrvaj, nie je vdy to najhorie. (F.Mauriac)
V Boha dverujeme, ostatn platia v hotovosti. (H.Mencken)
Dvera v dobrotu druhch je zvanm svedectvom o vlastnej dobrote. (M.de Montaigne)
Netreba dverova tomu, kto sa nikdy nezasmeje. (H.Montherlant)
Opatrnos a dvera s dobr lene aj voi nim treba by opatrn a nedveriv.
(Morgenstern) opatrnos-
K stretnutiam dochdza v prav as, ke sa stan monmi zvntra. (M.Nels)
O ostatnch sa dozvedme viac svojimi vzahmi k nim ne objektvnym pozorovanm.
udia odkladaj svoje masky len v intmnej sfre lsky alebo priatestva. Ale takto odhalenia
vyaduj vekorysos. S lovekom, ktor odhal svoje vntro, by sme sa mali stretva s rovnakou
ctou ako s vekm objavom vo vede alebo v prrode... (A.Nin)
Iba ten si zasli dveru, kto nechce ni pre seba. (J.Pieper)
astejie ns oklame nedvera ako dvera. (kard.Retz)
By dveryhodn neznamen, aby som bol rigidne stle rovnak, ale spoahlivo ozajstn.
(C.R.Rogers)
Ke prevam hnev voi druhmu loveku, ale nie som si toho vedom, potom moja
komunikcia obsahuje protikladn sprvy. Moje slov odovzdvaj jednu sprvu, ale sasne
nejakm nenpadnm spsobom dvam najavo aj hnev, ktor ctim a toho druhho loveka
mtie a vedie ho k nedvere, hoci si nemus uvedomova dvod svojej nedvery. (C.R.Rogers)
komunikcia-

Ke vone a slobodne ctim, e mm silu by samostatnm lovekom, potom ctim, e si

mem dovoli omnoho hlbie chpa a akceptova toho druhho, pretoe sa nebojm, e stratm
sm seba. (C.R.Rogers)
V stpi do loveka tak citlivo, e sa v om budem mc slobodne pohybova bez toho,
aby som poliapal vznamy, ktor s pre neho tak vzcne. (C.R.Rogers) spove-
Ke lovek stretne niekoho, kto ho akceptujco pova, postupne sa nau pova sm
seba. (C.R.Rogers) asertivita-

75
 Mem dovoli, aby niekomu na mne zlealo a mem tento zujem plne v sebe prija.
To mi umouje spozna, e aj mne zle a vemi zle na druhch. (C.R.Rogers) Boh-
Ak dokem poskytn urit druh vzahu, druh lovek objav v sebe kapacitu vyui
tento vzah a djde k zmene osobnho postoja. (C.R.Rogers)
Nedverova priateovi zahanbuje viac, ako by nm oklaman. (Rochefoucauld)
Neverm loveku, ktor sa chce vdy usmieva. asto je to maska, ktor zakrva pravdu a
je to len tigr smev. (P.Rosso)
Nedvera osekva strom lsky. (Rusk prslovie)
Nedokete si vzjomne plne dverova? Tak sa radej rozlte. (Seneca)
Ak chcete, aby vae tajomstvo bolo zachovan, najistejie je, ak si ho zachovte sami.
(Seneca)
Neexistuj iadne tajomstv okrem tch, ktor sa udria samy. (G.B.Shaw)
Kto otravuje dveru, vrad budce pokolenie v materskom lone. (F.Schiller)
Kto vyzrad priateovo tajomstvo, strca dveru a nenjde viac priatea po svojej vli. (Sir
27,17)
Vmi dverujte vzneenosti charakteru ako prsahe. (Soln)
Kto stratil dveru, ni viac u neme strati. (P.Syrus)
Ak chce nieo utaji pred svojm nepriateom, nepovedz to svojmu priateovi. (I.elomo)
Verme len tm, ktor si sami veria. (Talleyrand)
Tajomstvo sa niekedy najlepie udr tak, e sa zataj, e je to tajomstvo. (H.Taylor)
Oddanos a dvera v Boha sa ivia obetou. (sv.Terezka)
Povedala som mu, aby so mnou nezaobchdzal ako s drahou hrakou, ktor si deti len
obzeraj, ale neopovia sa jej dotkn, ale ako s malou bezcennou loptou, ktor hod na zem,
kopne do nej, prepichne ju, nech ju v kte alebo si ju pritisne na srdce, ak mu to rob rados.
(sv.Terezka)
Domov s ruky, na ktorch smie plaka. (M.Vlek)
Poveda tajomstvo druhho je zrada, poveda vlastn je hlpos. (Voltaire)
Rozprestrel som svoje sny pod tvoje nohy. Naapuj ahko, pretoe liape po mojich
snoch. (W.B.Years)
Vzjomn dveru mono vzbudi a upevni jedine ak sa uznva a m sa v cte mravn
poriadok. (XY)
Nahota je symbol totlnej dvery a otvorenosti u ud. (XY)
iadne auto nie je tak star, aby ste ho mohli poia synovi. (XY)
76
 DROGA

Lebo nvyk je ako druh prirodzenos. (sv.TA II/I q.32 a.2)

Smutn s konce rozko a keby mohli uini blaenm, nebolo by dvodu, preo by sa
tie dobytok nenazval blaenm. (Boetius)
Nudu priniesla na svet lenivos. (J.Bruyre)
Adikcia - krtkodob ava, ktor vyvolva dlhodob zvislos. (M.Bubk)
Ako sa ubrni opilstvu? Pohadom na opilca. (nske prslovie)
Raz je nikdy, ale dvakrt je zvyk. (Dnske prslovie)
Alkohol jednoducho dod okamit pocit vej sily tm, e ochrom nervy, ktor za
pravidelnch okolnost by nm povedali, e sme unaven. (H.Emerson)
Usadil sa v krme a zabudol, e cesta nevedie tam, ale len okolo. (Epiktetos)
Ak si vak dotyn jednoducho, ale opakovane sm pre seba povie: Nebude sa pi a nebude
sa o tom diskutova, potom by nastpil na sprvnu cestu. (V.E.Frankl)
V prechodnom stave vytrenia vonkaj svet mizne a s nm sa strca i pocit odlenosti od
neho. (E.Fromm)
Alkoholizmus a povanie omamnch jedov s formy, ktor vol jednotlivec v
neoorgastickom kultrnom okruhu. V protiklade k astnkom spoloensky predpsanho rieenia
trpia tak jedinci pocitom viny a vitkami svedomia. Zatia, o sa pokaj unikn zo svojej
odlenosti tm, e sa utiekaj k alkoholu i k omamnm jedom, pociuj svoje odlenie ete
silnejie, ke orgiastick zitok skonil, a to ich enie k tomu, aby sa k nemu vracali stle
astejie a stle intenzvnejie. (E.Fromm)
Pohrik, a predsa v om utop seba, deti, ivot. (M.Horansk)
Pri prvom pohri pije mu vno, pri druhom vno pije vno, pri treom vno pije mua.
(Japonsk prslovie)
Kad forma zvislosti na povzbudzujcich prostriedkoch je kodliv; je jedno, i je to
narkotikum, alkohol, morfium, alebo idealizmus. (C.G.Jung)
Postav sa ti na odpor zakorenen zvyk; ale ten me premc lepm zvykom. (Kempensk)
Slov s samozrejme t najmocnejia droga, ktor udstvo pouva. (J.Kipling)
Nepijem. Nemm to rd. Ctim sa pritom dobre. (O.Levant)
Viacej ud sa top v pohroch ne v riekach. (Ch.Lichtenberg)
Cigareta - pchnuca va z buriny, ktor m na jednom konci ohe, na druhom blzna.
(A.Lincoln)
Najmlad evidovan narkoman na Slovensku m 12 rokov. (z st lekra)
77
 Pijem, aby udia boli zaujmav. (G.J.Natham)
Viem, e drogy s iba prostriedkom, ale nie rieenm. Ke letcom vybuchne lietadlo, tak
sa katapultuj. Aj ja sa obas katapultujem. Teda nie obas, ale asto... Poda ma, vetci udia
ber nejak drogy. Je jasn, e nemyslm na tie, o beriem ja. Ich drogy s ale rovnakm skokom
do pestrofarebnej priepasti. Aj viera v Boha je tm, o om hovorm. Viera je silnejia ako Boh.
Ke udia hovoria o Bohu, hovoria o viere, ibae si to nechc prizna. (narkoman Michal)
Njs si nov prostredie, to je bod slo jedna, ke s tm chcem presta. (narkoman)
Musme si njs nieo in - nie drogu, nieo preo mono i. (narkoman)
Narkoman rob vetko preto, aby si ten heron zohnal. (narkoman)
Pri kadom narkomanovi pokia sa nevyliei alebo sa ned liei je smr samozrejmm
koncom. (narkomanka)
U som naozaj nemal rd nikoho, hdam ani vlastn matku. (narkoman)
nik je vak nakoniec neznesitenej ne skuton akos, ktor mal pvodne obs.
Najvm problmom sa potom stva samotn neurza. (M.S.Peck)
Je mon poveda, e lovek, ktorho ivot je ovldyn potrebou zvislosti, trp
psychiatrickou poruchou, ktotrej odborn diagnza je porucha osobnosti spojen s pasivitou a
zvislosou. Je to mono vbec najastejia zo vetkch psychiatrickch porch. udia s touto
poruchou vynakladaj toko energia na to, aby boli milovan, e im u iadna nezostva na to,
aby sami milovali. (M.S.Peck)
Neprimeran zvislos na druhch je u osb, ktor sme si oznaili ako pasvne a zvisl
iba hlavnm prznakom ich poruchy osobnosti. Ich nedostatok sebadisciplny sa prejavuje i
tm, e vo svojom hlade po pozornosti nie s ochotn ani odklada uspokojenie. V zfalej snahe
udra si vzby na inch ud nevhaj hodi primnos za hlavu. Lipn na vzahoch, ktor sa
u vyerpali a bolo by lepie ich ukoni. A o je najdleitejie: nemaj pocit zodpovednosti
za seba samch. Pasvne oakvaj od ostatnch, dokonca i od vlastnch det, e bud zdrojom
ich ivotnho astia a naplnenia. Pokia sa astn a naplnen nectia, s presveden, e za to
me niekto in. Jednoducho sa neustle hnevaj - kad chvu s toti sklaman ostatnmi,
ktor v skutonosti nemu nikdy plne uspokoji vetky ich potreby ani ich uini astnmi.
(M.S.Peck)
Sta sa zvislm na inom loveku je to najhorie, o vs me stretn. Bolo by pre vs
lepie, keby ste bol zvisl na herone. Dokia budete ma heronu dos, nikdy vs nesklame;
sta ho ma poruke a vdy vs uin astnm. Pokia vak oakvate, e vs uin asnm
nejak osoba, neak vs ni, ne sklamanie. (M.S.Peck)
I svtci spia a proroci sa hraj. Prostrednctvom konkov mem uplatni svoju lsku k
sebe samotnmu. Niekedy sa vak nae hobby me sta sam osebe cieom; potom u nie je
prostriedkom rozvoja osobnosti, ale jeho nhradkou. (M.S.Peck)
Prv pohr pije na rados, druh na zdravie, tret na dostenie. tvrt ti odober rozum,
piety a rozzri, iesty ti priprav smr a siedmy ven trpenie. (T.Peersk)

78
 Na konenej rozkoe sed na lavike smr a faj tvoju cigaretu. (K.Peteraj)
Zhrobie sa nenasti, ani podsvetie, a takisto sa nenastia ani oi loveka. (Prs 27,20)
Skonil mesiac knihy. Na rade je jedens mesiacov rozhlasu a televzie. (D.Radovi)
Kultrnos je nter ahko rozpustn v alkohole. (G.B.Shaw)
Zvisl jedinec, odsden k postupnmu somatopsychickmu a socilnemu debaklu, sa
me zachrni iba prechodom do novej kvality, ktorou je trval a dsledn abstinencia od
akchkovek ltok s psychotronickm inkom. (J.Skla)
Vno m dve chyby: ke do neho dolejeme vodu, bude zl, ke nedolejeme, bude zle nm.
(panielske prslovie)
Jeden rodi, siln fajiar, prehlsil: - Ja by som svojmu chlapcovi odal obe ruky, keby
zaal faji! Nestalo sa tak. iak spoiatku fajil tajne, neskr verejne, a faj podnes. Prieskum
ukzal, e v znanej miere zanaj faji tak mladistv, ktorm fajia aj rodiia. Tak je to aj s
alkoholizmom. (O.temlk)
Je lepie jeden pohr naviac zaplati, ne vypi. (vajiarske prslovie)
Opit hovor to, o si triezvy mysl. (vdske prslovie)
Rozdiel medzi avou a lovekom: ava doke pracova cel tde bez toho, aby pila, a
lovek doke tde pi bez toho, aby pracoval. (J.Tuwim)
Presta faji je t najahia vec na svete: viem to dobre, lebo som to u urobil tisckrt.
(M.Twain) va-
Hocio sa me sta poteenm, ak to robme prli asto. To je jedno z dleitch tajomstiev
ivota. (O.Wilde)
Televzia je uvaka pre oi. (F.L.Wright)
Som bahno, o sa val z vho videa. Nemete ho zastavi, preto sa na ma pozerte.
(F.Zappa)
Majite krmy m rd pijana, ale nie ako zaa. (idovsk prslovie)

DUCH

e hriech rhania proti Duchu Svtmu je neodpustiten vykladaj uitelia trojmo: 1, Je

to nekajcos a do konca a neodpa sa iadnym spsobom. 2, Preto, e si zasli ak sa tka
jeho samho, aby mu nebol odpusten, ke sa tka trestu 3, Alebo ak sa tka viny - ke vyluuje
to, m sa deje odpustenie hriechov. (sv.TA I q.64 a.2)
Rozum, ke znamen nadprirodzen svetlo k poznaniu, je jeden zo siedmich darov Ducha
Svtho. (sv.TA II/II q.8 a.1)
Predmetom bzne je budce zlo. (sv.TA II/II q.19 a.1)
79
 Opovliv hre, nie e by prli myslel na Boie milosrdenstvo, ale e pohda jeho
spravodlivosou. (sv.TA II/II q.21 a.2)
Hrei s predsavzatm vytrva v hriechu, z ndeje na odpustenie, sa nazva opovlivos.
Ale nie, ak sa to deje s predsavzatm kaja sa z toho, o toti hriech zahuje. (sv.TA II/II q.21
a.2)
Opovlivos je pusti sa do diela, ktor je nad sily. Ale nie vtedy, ak sa to deje v ndeji na
Boiu pomoc. (sv.TA II/II q.21 a.3)
K dobrej rade sa iada troje - nleit cie, dobr prostriedok a vhodn as. (sv.TA II/II
q.51 a.1)
Dar rady - Je vlastn rozumovmu tvorovi, aby sa hbal k nejakmu dielu skmanm
rozumu, ktor sa nazva radou. (sv.TA II/II q.52 a.1) (Svt Duch hbe rozumovho tvora radou.)
Niekto to m od Boha, o treba vykona v tch veciach, ktor s nutn ku spse. (sv.TA II/
II q.52 a.1)
Dar rozumu je v kadom, kto je v milosti, ale nikdy sa nevzauje v tom, o je nutn ku
spse. Ale v nie nutnch sa niekedy vzauje, aby sa odala ltka pche. (sv.TA II/II q.8 a.4)
Rhanie proti Duchu Svtmu je opovrhnutie darom, ktorm je lovek zdrovan od hriechu.
(sv.TA II/II q.118 a.5)
Olej je ltkou sviatosti birmovania - naznauje milos Ducha Svtho, balzam sa primieava
pre vydvanie vne, ktor vanie k druhm a pre neporuenos. (sv.TA III q.72 a.2)
Oliva m stle zelen ratolesti - zna svieos a milosrdenstvo Ducha Svtho. (sv.TA III
q.72 a.2)
Duchovn boj proti neviditenm nepriateom patr vetkm. Ale bojova proti viditenm
nepriateom... verejnm vyznvanm Kristovho mena patr birmovanm. (sv.TA III q.72 a.5)
Birmovanec je preto mazan krizmou na ele, aby zjavne ukazoval, e je kresanom ako
apotoli po obdran Ducha Svtho sa objavili, hoci sa predtm skrvali vo veeradle. (sv.TA
III q.72 a.6)
V birmovan sa dva pln odpustenie hriechov. (sv.TA III q.72 a.7)
Birmovanm sme posilovan do boja, preto sa znamenie nos na ele ako na zrejmom
mieste. (sv.TA III q.72 a.9)
Kad m Ducha Svtho v takej miere, v akej miluje Kristovu Cirkev. (sv.Augustn) cirkev-
Hriechy proti Duchu Svtmu: zfa nad odpustenm hriechov alebo bez zsluh spolieha
na Boie milosrdenstvo, v zatvrdlivosti mysli uzavrie posledn de, nekajcnos, pochodami
zvisti napda bratstvo, pohda pravdou. (sv.Augustn)
Bze uvdza lsku, ako ihla uvdza ni. (sv.Augustn)
To je beh sveta! iadne z vec nemaj trvanie. (Euripides)

80
 Ovocie Ducha je lska, rados, pokoj, zhovievavos, lskavos dobrota, vernos, miernos,
zdranlivos. (Gal 5,22-23)
Duch svt dva mdros proti hlposti, rozum proti strnutiu mysle, radu proti unhlenosti,
statonos proti strachu, umenie proti nevedomosti, pobonos proti tvrdosti a bze proti pche.
(sv.Gregor Vek)
Na vetkch veriacich prichdza Duch svt, ale iba na prostrednkovi vdy zvl ostva.
(sv.Gregor Vek)
V aramejine je slovo duch enskho rodu. (sv.Hieronym)
Sviatos svojou innosou vtedy vtla do due znak, ke nenjde prekku protiviacej
sa vle. (Inocent III.)
Duch Svt je dua naej due. (sv.Irenej)
Lebo nie kad tba je od Ducha Svtho, i ke sa lovekovi zd by sprvna a dobr.
(Kempensk)
asto ohe hor v tebe, ale neplpol istm, bezdymnm plameom. (Kempensk)
Dve moci id svetom, duch a me, ale duch je mocnej. (Napoleon)
Zotrvvali na modlitbch... Duch sa nevypekulvava, duch sa vymodlieva. (P.Rosso)
Duch svt dopluje tam, kde nieo njde. Teda prosi o dar ale aj tudova. (P.Rosso)
Dobr duchovn vedenie sa m koni astnm znikom. Vtedy veden je u sm nauen
citlivo vnma hlas Ducha a iba obas potrebuje nejak duchovn radu od loveka. Sm sa toti
nauil objavova hlas Ducha vo Svtom psme a v nuke Cirkvi. (P.Rosso)
Krst je brnou do domu, birmovanie je cesta po schodoch a stredom domu na vyvench
stupoch je stl - eucharistia. (P.Rosso)
Pri birmovan sa zna telo a dua sa ozbrojuje. (Tertulin)
Neodpustitenos hriechov proti Duchu Svtmu nie je na strane Boha, ktor chce vetky
hriechy odpusti, ale na strane loveka, ktor pre tvrdos srdca sa zriedka otvor milosti Ducha
Svtho. (F.Tondra)
Ke v de Turc Duch Svt naplnil Pnovch uenkov, nebol to zaiatok daru, ale
rozrenie vekodunosti. Lebo u patriarchovia, proroci, kazi a vetci svt, ktor ili v dvnych
dobch, boli oivovan posvcujcou innosou tohto Ducha... aj ke miera darov nebola vdy
rovnak. (sv.Lev Vek)

DUA

m je dua vzneenejia, tm m viac mohutnost, innost a strojenstiev. (sv.TA I q.30

a.2)

81
 udskej dui sa hod spojenie s telom, pretoe je nedokonal a v monosti v rode rozumovch
podstt, nem vo svojej prirodzenosti plnos poznania ale zskava ju cez telesn zmysly od
zmyslovch vec. (sv.TA I q.51 a.2)
Dui je vroden pohybova sa na ktorkovek stranu, ale brni sa jej v tom tiaou tela,
preto je loveku neahk vystupova. (sv.TA I q.62 a.2)
Hne ako prestane obracanie sa k telu (koniec ivota), obracia sa k vym. (poznvanie
vliatm svetla milosti - nebo). (sv.TA I q.89 a.1) nebo-
Poda poriadku lsky lovek m viac milova svoju duchovn spsu ne cudziu. (sv.TA II/
II q.43 a.7)
Due zvierat prestvaj existova so znikom tela. (sv.TA II/II q.164 a.1)
Zdrav dua je predpokladom pre plnos zdravia. (sv.TA III q.14 a.1)
Poda prirodzenho vzahu, ktor je medzi duou a telom, zo slvy due pretek slva na
telo. Avak tento prirodzen vzah bol v Kristovi podroben vli jeho Bostva, ktorou sa stalo,
e blaenos zostala v dui a nerozliala sa na telo, telo vak trpelo to, o sa hod utrpeniu
podrobenej prirodzenosti. (sv.TA III q.14 a.2)
Dua bez vn by nemohla vykona ni zslunho. (sv.T.Aquinsk)
Dua je princp, ktorm ijeme, vnmame, hbeme sa a poznvame. (Aristoteles)
Dua je dleitejia ako nebo a zem. (sv.Augustn)
Boh uinil duu s tak mocnou prirodzenosou, e z jej najplnej blaenosti pretek do
niej prirodzenosti sila neporuenosti. (sv.Augustn)
Dua je cel v celom tele a cel v kadej jeho asti. (sv.Augustn)
Duou nazvame to, kam z tela nedovidie. (J.Buzssy)
Za ppeom Inocentom priiel posol jednho panovnka a ponkal mu vek majetok na
opravu kostolov, ak vypln jeho prianie proti spravodlivosti. On mu odpovedal - Keby som mal
dve due, vemi rd by som ti jednu daroval aby ila do zatratenia a zachrnil by som si druh.
Ja ju vak mm iba jednu. (don Bosco)
Mm jednu duu, ak tto stratm, stratil som vetko. (don Bosco)
Nevhal by som sa klobk pred diablom, len aby ma nechal spasi jednu duu. (don
Bosco)
Myslm, e dua je tak vek hniezdo trpaslkov. A t po om behaj a cel to organizuj.
(R.Honzk)
Bol si stvoren ako rozumn tvor na obraz Trojice, prevyujc takto akkovek nerozumn
stvorenie tak, e tvoja dua je pre Boha cennejia ako nebo a zem. (Jn Hus)

82
 Dua od svojej prirodzenosti vdy ti po dobre, ale omyl je v tom, e hmota, temnota
sebalsky jej zatieni svetlo, a preto nehad dobro tam, kde ono v skutonosti je. (sv.Katarna
Siensk)
Ak dua nie je pekn, nemem vidie krsu. (Plotin)
Ak strca svoj von as, pozor! Mono e strca svoju duu. (L.Smith)
Mono, e s rozmery due odliatkom prrodnch scenri v ktorch sa pohybuje. (P.Strauss)
Ni neme vyliei duu, iba zmysly, prve tak ako ni neme vyliei zmysly, iba dua.
(O.Wilde)

EGOIZMUS

Nezriaden sebalska je prinou vetkch hriechov. (sv.TA II/I q.77 a.4)

Sebalska je poiatkom hriechu. (sv.Augustn)
Sebec vm pokojne podpli dom, aby si mohol uvari vajko. (F.Bacon)
Absurdita - tvrdenie alebo nzor, ktor je v zjavnom protiklade s tm, o si o veci myslme
my. (A.Bierce) pravda-
Egoista - lovek zlho vkusu, ktor sa vmi zaujma o seba ne o ma. (A.Bierce)
Egoizmus je koniec koncov nenvis ksebe sammu. (A.Boglio)
Ja by som povedal, e v kadom tte, v ktorom egoizmus hania zo zsady, je nieo zhnit.
(B.Brecht)
Egoizmus - J, j, j, jenom j. - Olympik. (A.Dermek)
Och, ak nezaujmav spolonos dnes veer! Ako strane by som sa nudil, keby som tu
nhodou nebol ja. (A.Dumas st.)
Kto preme svoje sebectvo, zbav sa najvej prekky stojacej v ceste skutonej vekosti
a kadmu ozajstnmu astiu. (J.von Etvs)
m vmi miluje sm seba, tm vm nepriateom sa stva sm sebe. (Eschenbachov)
istota je potreba milova vetkch ud bez rozdielu, praktickou, skutkovou lskou. Egoista
je vdy smutn, je vdy osamel... Egoista len hr, e je astn. (R.Follereau)
Psychza je stav absoltneho narcizmu, v ktorom osoba poprethala vetky put s vonkajou
spolonosou a skutonos nahradila vlastnou osobou. Je plne vyplnen sama sebou, stala sa
sebe Bohom i svetom. (S.Freud)
Narcistick osobnos je nchyln neveri, e ho ena nemiluje. Bude uvaova takto: Je
nemon, e ma nemiluje, ke ja ju milujem tak vemi, alebo nemohol by som ju toko
milova, keby ma tie nemilovala. (E.Fromm)

83
 m je narcizmus intenzvnej, tm menej je narcistick osoba ochotn prizna svoju
chybu alebo akkovek oprvnen kritiku zo strany druhch. (E.Fromm)
Cieom loveka je prekona vlastn narcizmus. (E.Fromm)
Hitler existoval sm. Som a nikto in nie je okrem ma. Vesmr neobsahoval v sebe u
iadnu in osobu, ako bol on, iba veci; a tak pre neho cel kla osobnch zmen stratila plne
svoj normlny emocionlny obsah. (E.Fromm)
Sebeckos a sebalska zaleka nie s to ist, naopak, s to protiklady. Sebeck lovek sa
nemiluje prli, ale prli mlo; v skutonosti sa nenvid. Tento nedostatok nenosti k sebe
sammu a starostlivosti o seba samho, ktor je len jednm z vrazov jeho nedostatku tvorivej
sily, psob, e sa cti nani a sklaman. Je preto nutne neastn a zkostlivo sa sna urva zo
ivota uspokojenie, v ktorho dosiahnut si sm brni. Zd sa, e sa prli star o seba, ale v
skutonosti sa len nespene poka zakrva, e o svoje skutone ja sa nestar. (E.Fromm)
Je pravda, e sebeck lovek je neschopn milova druhch, ale nie je schopn milova
ani sm seba. (E.Fromm)
Narcistick orientcia je tak, v ktorej lovek preva len to, o je v om samom, no javy
vonkajieho sveta nemaj realitu sam o sebe, ale prevaj sa len z hadiska ich uitonosti
alebo ich nebezpeenstva pre loveka, pre jednotlivca. Opak narcizmu je objektivita: schopnos
vidie ud i veci tak, ak s, a odli tento objektvny obraz od obrazu, ktor je vytvoren
vlastnmi elaniami a obavami. (E.Fromm)
Zabijak sa me sta milencom, ak sa stane naplno zrodenm, ak odvrhne puto, ktor ho
spja so zemou a ak prekon svoj narcizmus. (E.Fromm)
Krajinkr mauje pokojne, pretoe krajina leiaca pred nm sa neme pozrie, i sa na
obraze podob sebe. (R.Gomz)
Nie je hriechom da prednos sebe pred blnym, ke sa nachdzame v tch istch akch
okolnostiach. (Gnthr IIIa 47)
Egoista sa prehreuje proti patrinej cte k druhmu. Nedostatok cty je vdy nedostatkom
patrinho ocenenia druhho, a teda previnenm sa proti spravodlivosti. (Gnthr IIIa 109)
Akokovek je lovek pre loveka to prv a najdleitejie, predsa nie je ni, o by vzjomne
obmedzovalo viac, ne udia, ktor vidia iba samch seba. (Humboldt)
Dostalo sa mi vetkho dobrho, len o som ho prestal samobo vyhadva. (sv.Jn z
Kra)
Mnoh potajomky hadaj seba vo veciach, ktor konaj a ani to nebadaj. (Kempensk)
Vedz, e samolska ti kod viac ako okovek in na svete. (Kempensk)
Zvazi nad sebou je najkrajie vazstvo. (Kempensk)
S tou chybou, e toti lovek nezriadene miluje seba, svis takmer vetko, o treba plne
prekona. (Kempensk)

84
 Lebo prve preto tak mloktor dosahuj osvietenie a vntorn slobodu, e sa nevedia
celkom odpta od seba. (Kempensk)
Samochvla smrd. Neviem, o ten tchor na sebe vid. (M.Lechan)
Na svete boli len dve osoby, ktor primne miloval: prv - jeho najv pochlebova,
druh - on sm. (Ch.Lichtenberg)
Ni nie je straten pre loveka, ktor preva vek lsku alebo naozajstn priatestvo, ale
vetko je straten pre toho, kto je sm. Iba ten, kto lskyplne vystpi z okruhu svojho ja a njde
k sebe ty, iba ten njde brnu k tajomstvu bytia. (G.Marcel)
Nesmieme samotrsky i a samotrsky zomiera! S kadm treba vedie i a zomiera.
(Maritain)
Nikdy o sebe nerozprvame bez toho, aby sme tm nestratili: odsudzovaniu samho seba
sa vdy prid via vha, chvle menia. (M.de Montaigne)
Ten, kto pota s udskm sebectvom, sa nikdy nesklame. (A.Moravia)
Ak chce, aby udia o tebe zmali dobre, nerozprvaj o sebe dobre. (B.Pascal)
Ja je hodn nenvisti. (B.Pascal)
Mentlne zdravie kadho loveka je podmienen jeho ochotou podriadi sa nieomu
vyiemu, ne je on sm. Aby sme mohli spene fungova na tomto svete, musme sa podriadi
nejakmu princpu, ktor v naej hierarchii hodnt predchdza tomu, o by sme v danom momente
mohli chcie. Pre veriacich je tmto princpom Boh, a preto hovoria: Tvoja va sa sta. Ale
dokonca i neveriaci, ak s duevne zdrav, podriauj sa, i u vedome i nevedome, nejakej
vyej moci - i u je to pravda alebo lska, potreby druhch i poiiadavky reality. (M.S.Peck)
Autizmus je narcizmus vo svojej najvyej forme. Pre absoltnych narcistov nemaj druh
viu psychologick vhu, ne kus nbytku. Jedin vzah, ktor narcisti poznaj, je poda
Martina Bubera vzah ja-ja. (M.S.Peck)
Najskr musme by priahovan k predmetu svojho zujmu, ktor je mimo ns, za hranice
nho ja; musme cti voi nemu ist zvzok a nieo do neho investova. Psychitri tto
vzbu nazvaj katexia a hovoria, e predmet naej lsky katektujeme. Miluje svoju zhradku,
vytvoril si voi nej katexiu. (M.S.Peck)
Ak teda dlh roky milujeme a vaka katexii posvame svoje hranice, dochdza k
pozvonmu, ale trvalmu zvovaniu nho ja, k ukladaniu vonkajieho sveta dovntra, k
rastu, napnaniu a stenovaniu hranc nho ega. (M.S.Peck)
Podstata egoizmu: lovek me by akokovek hladn, vlastn prsty si nezje. (K.Peteraj)
Nech a chvli in, a nie tvoje sta cudz lovek, a nie tvoje pery! (Prs 27,2)
Niektor udia s tak vemi zaujat sebou, e ke s zamilovan, zaobdu sa aj bez loveka,
ktorho by bili. (Rochefoucauld)
Sebalske je najv zo vetkch lichotnkov. (Rochefoucauld)

85
 Vetky nost ud sa strcaj v osobnom prospechu, tak ako sa rieky strcaj v mori.
(Rochefoucauld)
Nudn nie je mlanliv lovek, ale ten, o seba a svoje trampoty servruje ako stredn
problm sveta. (P.Strauss)
Samochvla sa povauje za nesprvnu, za neskromnos, avak chvli vlastn sektu, vlastn
filozofiu sa povauje za najvyiu povinnos. (L.estov)
Ke niekto zane hada seba, prestane milova. (sv.Terezka)
Nememe urobi ni dobrho, ke hadme seba samch. (sv.Terezka)
Niekto ma nud. Myslm, e som to ja. (D.Thomas)
Nikto nie je tak przdny ako t, ktor s pln samch seba. (B.Whichcote)
Egoizmus nespova v tom, e ijeme, ako sa nm pi, ale v tom, ak vyadujeme, aby
druh ili tak, ako sa pi nm. (O.Wilde)
Jedin spsob myslenia mnohch ud je myslie na seba. (J.ek)
udia s svine, kad mysl na seba, len ja na ma. (XY)

EMPATIA

Dobrm posluchom je ten, kto vypoutie povauje za pozitvnu, poznvaciu a

kooperatvnu innos. (J.Adair)
Churchill v roku 1940 trval na tom, e mus navtvi bombardovan oblasti vchodnho
Londna a stl v troskch jednoduchch domov s tvrou zaliatou slzami. Ist ena v dave
povedala: Pozrite, on plae. Bol ho to, naozaj ho to bol. (J.Adair)
Povanie je dleitejie ne rozprvanie, pretoe oisuje myse od vopred formulovanch
nzorov i predsudkov. Znamen by ochotn uvi nzor druhho a v prpade, e je tento
nzor lep ne ten, ktor sme zastvali doposia, ma dostatok skromnosti - a zrove
vekomysenosti - k jeho akceptovaniu. (J.Adair)
Jeden jedin lovek, ktorho skutone vypoujeme, ns privedie na dokonale nov
mylienky. (E.Canetti)
primne sa zaujmajte o druhch ud. (Carnegi)
K mylienkam inch pristupova s pochopenm - Keby som bol na vaom mieste, ctil by
som sa urite ako vy. (Carnegi)
Iba 10% naej komunikcie m slovn podobu, 30% s zvuky a 60% je reou tela, pri
empatickom povan povame aj oami a srdcom. (Covey)

86
 Empatick vypoutie m 4 fzy: 1, napodobovanie obsahu - vyjadruje to, e povam a
chpem 2, parafrzovanie obsahu - zopakujem to inmi slovami - vyjadruje moju sstredenos
na problm 3, uvedomujem si pocity - nie to, o hovor, ale to, o pri tom cti 4, parafrzujem
obsah a uvedomujem si pocity - 2+3, pomhame druhmu vyzna sa vo svojich vlastnch
mylienkach a citoch. (Covey)
Ak nebudeme prijma zmysel a hodnoty, ktormi pacient ije, tak potom sa u nebude
veri ani jeho viere. (V.E.Frankl)
Zatia o ten, kto stl mimo, m prli vek odstup a sotva sa doke vcti, m lovek,
ktor stoj uprostred toho a u v tom zdomcnel, na druhej strane zas prli mal odstup.
(V.E.Frankl)
Prijmi sa tak, ako si. S vedomm, e obliaju me doda krsu svojho srdca. (G.Gilbert)
Nae vntro nie je aleko. A predsa mnohm nesta cel ivot, aby do vnikli. (Green)
Kad lovek nos v sebe ete lepieho loveka, ktor vytvra jeho ovea vlastnejie ja.
(Humboldt)
Mono pova druhch takm spsobom, e to m viu cenu ako to najkrajie, o
dokeme poveda. (Ch.Ligne)
Dokte pova a bute si ist, e mlanie asto vytvra rovnak inok ako vedomosti.
(Napoleon)
m viac sa vie vhbi, tm viac vekosti a malosti objav v loveku. (Pascal)
Manar podniku strvi kad de pribline jednu hodinu tanm, dve hodiny rozprvanm
a osem hodm navanm. (M.S.Peck)
Skuton navanie, pln sstredenie sa na toho druhho, je vdy prejavom lsky. Jeho
vznamnou sasou je technika odstavenia - doasn rezigncia na vlastn predsudky, zujmy
a sstavy poznatkov, aby sme svet toho, kto k nm hovor, videli o najviac zvntra, ako keby
sme boli v jeho koi. (M.S.Peck)
Asi vo tvrtine naich prpadov, i u je pacientom diea alebo dospel, dochdza k
vraznmu, ba priamo dramatickmu zlepeniu u v prvch niekokch mesiacoch terapie,
skr ne sa dostaneme ku koreni problmov a dokeme ich riadne vysvetli. Tento jav m
samozrejme niekoko prin, ale na prvom mieste medzi nimi je poda mjho sudku pacientov
pocit, e mu niekto skutone nava, asto poo prv krt po niekokch rokoch a niekedy sn
vbec po prv krt. (M.S.Peck)
Nie je mon porozumie inmu loveku, ke v sebe pre neho neurobm miesto. To patr
op k technike odstavenia; vyaduje to rozrenie, a teda i zmenu mjho ja. (M.S.Peck)
Pretoe narcistick jedinec vnma druhch ud len ako pokraovanie seba samho, nem
schopnos empatie, vctenia sa do druhho. (M.S.Peck)
Posudzova je niekedy poteenm, porozumie je vdy. (H.Rgnier)

87
 Aby sme pri riaden ttu postupovali sprvne, musme vea pova a mlo rozprva.
(kard.Richelieu)
Rm preil mnoho akost, preto m s kadm scit. (Rmske prslovie)
Mm dve oi, aby som videl, dve ui, aby som vea poul ale len jedny sta, aby som mlo
hovoril. (F.Ruckert)
Prepoiaj svoje ucho kadmu, ale mlokomu svoju re. (Shakespeare)
Snail som sa nevysmieva sa udskm skutkom, neplaka nad nimi, ani necti voi nim
nenvis, ale pochopi ich. (B.Spinoza)
Ke venujete loveku pozornos a vypoujete si jeho starosti, spoznte, e v kadom
drieme t prav iskra, ktor je potrebn vzbudi. (D.Ursny)
Pri rozume s dleit aj city. (XY)

EKUMENIZMUS

Odpadlci maj by i telesne donucovan, aby plnili, o prisbili. (sv.TA II/II q.10 a.8)
Nestna sa mu hlava ako Jnovi, ani nebol rozrezan ako Izai, aby si do smrti zachoval
cel a nedeliten telo, aby nevznikla prleitos tm, ktor by chceli Cirkev rozdeli. (sv.TA III
q.46 a.4)
Pri dialgu nielene dochdza k presvedeniu, e nboensk sksenosti druhej strany
zaskuhuj ctu, ale pri vzjomnom styku tie kresania objavia duchovn rysy a aspekty, ktor
mu doposia boli mlo znme. V takomto medzikonfesnom dialgu kresan sasne dva i
prijma. (P.Arrupe)
Ekumenizmus je hnutie snaiace sa o zmierenie v kresanskch cirkvch usilujce sa a
dovtedy, km cirkvi nebud schopn vydva inn svedectvo schopn oslovi cel svet.
(M.Bubk)
Oikoumen zna: 1, obvan svet byzantsk, Rmska ra, celokresansk - slovo prelo
vvojom 2, snaha o jednotu a zjednotenie. Prvkrt toto slovo pouil r.1917 luternsky biskup
Nathan Sderblom. (M.Bubk)
V jednej farnosti sa rozhodovali i si do spoloenskej miestnosti pri kostole kpia krabku
na zemiaky, ktor by slila vetkm. Farnos sa rozdelila pre tto hlpos na zakrabkrov a
protikrabkrov na dve zriv strany. (M.Bubk)
oho je viac? ud, alebo vec, ktor ich rozdeuj? (P.Ceuch)
o sa nm vo veobecnosti stva a o sa stalo vo stvoreniach, nadarmo sa vid rozdelen
medzi kad osobu, pritom vetkom vak myslme, e vetko je od Otca skrze Syna v Duchu.
(sv.Cyril Alexandrijsk)

88
 Ak sme spojen vetci s jednm Kristom jeho vlastnm telom, prijmajc ho jednho a
nerozdielneho do svojho vlastnho tela, vetci sme dmi tohto jedinho tela a on je takto spojivom
naej jednoty. (sv.Cyril Alexandrijsk)
Zjednoti znamen lepie zviaza jednotliv rozlinosti, a nie ich vymaza kvli bezduchmu
poriadku. (Exupry)
Iba nedokonalos rei obracia ud proti sebe, ve predmet udskej tby sa v niom
nemen. (Exupry)
Len t s naozaj so mnou, ktor spolu so mnou pokakn v modlitbe. (Exupry)
Prestate nazva opak svojich prvd omylom a opak omylu pravdou. (Exupry)
Zjednoti znamen lepie zviaza jednotliv rozlinosti, a nie vymaza ich kvli bezduchmu
poriadku. (Exupry)
To, o by kresanstvo malo chrni pred ideologinosou, je prve toto vedomie - e o
pravdu sa d iba usilova, ale nie je mon ju vlastni. (Exupry)
Jednota vznikne tam, kde zostva poznanie o jednote udstva, jednote, ktor ide za vetky
rozdielnosti, i je to u rozdielna farba koe, alebo farba strany. (V.E.Frankl)
Ke v tom alebo onom prpade je pvodne prav duchovn vtvor alebo kultrny jav
takpovediac sekundrne postaven do sluieb bytostne cudzch motvov a zujmov, teda nejako
zneuit, nie je na zklade tejto skutonosti hodnota prslunho duchovnho tvaru sama osebe
ete sporn. (V.E.Frankl)
Pokora znamen toleranciu, tolerancia vak neznamen indiferenciu, lebo repektova vieru
niekoho, kto ver nieomu inmu, zaleka ete neznamen identifikova sa s inou vierou.
(V.E.Frankl)
My sme dobr oni s zl. Kad kritika vlastnho uenia je vraj len zlomysenm a
neznesitenm tokom; kritika pozcie ostatnch je dobre mienen snaha pomc im, aby sa
navrtili k pravde. (E.Fromm) kritika-
Jedna skupina m svoj kresansk pohad, in bud s nemenou primnosou o tej istej
veci sdi inak. V takchto prpadoch niekomu nie je dovolen dovolva sa cirkevnej autority
v prospech svojho nzoru. Vec je potrebn vyriei primnm rozhovorom. (GS 43)
Milujem a brat, sestra, nech si kdekovek - i sa modl v kostole, ka v synagge
alebo sa klania v meite. (K.Gibran)
V res mixtae tt m zsadne vypou Cirkev a snai sa djs s ou k rieeniu obom
prijatenmu. Osobitn akos je tam, kde popri Katolckej cirkvi jestvuj in kresansk cirkvi,
ktor v res mixtae zastvaj in nhady. Ke ide o rozhodnutie, nesmie sa robi nsilie ani na
primn svedomie tch, o ij mimo Katolckej cirkvi, ani na svedomie katolkov. (Gnthr
IIIa 269) politika-
To, o veriacich spja, je silnejie ako to, o ich rozdeuje. V nutnch veciach nech je
jednota, v pochybnostiach sloboda, vo vetkom lska. (Jn XXIII.) jednota-

89
 V Anglicku: Vy ste svedkami, e zomieram v jednote s katolckou Cirkvou a e dobrovone
vylievam svoju krv, aby som potvrdil tto jednotu. Kie vm Boh vo svojom nekonenom
milosrdenstve dopraje milos i a zomrie v jednote katolckej a rmskej viery. (bl.Jn Nelson)
Pre ekumenick proces je nutn prejs cez uzdravenie spomienok, teda cez kolektvne
zbavenie sa nim nepodloench tvrden, ktor vytvraj emocionlne rany. (Jn Pavol II.)
Obchdzky s jedinenou prleitosou spozna vlastn mesto. (D.Kaye)
o mu vedie o Anglicku udia, ktor poznaj len Anglicko? (R.Kipling)
Medzi nboenstvami s vzjomne najvmi nepriatemi tie, ktor s k sebe najbliie.
(Montesquieu)
Ak bud muchy dorba med, neurazia tm vely? (P.Neruda)
T, ktor prichdzaj bu vo svojom rade, alebo v apotolskej slube do bliieho styku s
vchodnmi cirkvami, nech sa nauia pozna a cti si vchodn obrady, poriadok, nuku dejiny
a svojrznos Vchodanov a to merne dleitosti svojho radu. (OE 6)
Nech sa vetci vchodn i zpadn kresania modlia, aby sa na prmluvu svtej Bohorodiky
vetci stali jedno. (OE 30) Mria-
Aj rodiny, ktor vznikli zmieanm manelstvom s povinn hlsa Krista svojim deom
poda plnosti sily a vznamu spolonho krstu. Okrem toho dolieha na nich ak loha: maj
by tvorcami jednoty. (Pavol VI.)
Vemi ma bol, e zostvate vo svojom rozkole. Chcete sa podoba vininm ratolestiam,
odtrhnutm od vinia. Chcete pracova, ale nie vo vinici, ktor vm dal Pn a kde sa jedine
vyplca mzda. i neviete, e neme ma as s Bohom, kto neije v pokoji a jednote s Cirkvou?
(Pelgius II.)
In spolon bod s vchodnmi Slovanmi, ktor me uahi zjednotenie, je ich zvltna
lska a cta k vzneenej Panne Matke Boej, m sa odliuj od znanho potu heretikov a
blia sa k nm. (Pius XI.)
Cirkev had jednotu, ktor by nespovala ani na zakrvan bodov, o rozdeuj, ani na
lacnch, povrchnch a krehkch kompromisoch, ale aby bola ovocm a vrazom opravdivho
zmierenia. (RP 9, J.P.II.)
Jednota mus by vsledkom opravdivho obrtenia vetkch, alej vzjomnho odpustenia,
teologickho dialgu a bratskch vzahov, modlitby plnej poddajnosti psobenia Ducha Svtho,
ktor je tie Duchom zmierenia. (RP 9, J.P.II.)
Niekedy sa tvr Cirkvi pre nae hriechy jav menej iarivou tomu, kto na u had. (RP
12, J.P.II.)
Katolcka Cirkev, nakoko ide o u samu, vie e m by prstupn a vnmav k ozajstnm
kresanskm hodnotm, prameniacim v spolonom dedistve, ktor sa nachdzaj u naich
oddelench bratov. (RP 25, J.P.II.)

90
 Preto sa vbec nezd anachronizmom, ak vo sv. Cyrilovi a Metodovi vidme opravdivch
predchodcov ekumenizmu, pretoe sa inne usilovali, aby odstrnili alebo zmenili kad
skuton, ako aj o len zdanliv roztrku medzi jednotlivmi spoloenstvami veriacich, patriacimi
do jednej a tej istej Cirkvi. (SA 14, J.P.II.)
To ist slnko vychdza v novch krajinch v nekonenom slede svitan. (R.Thkur)
Styk s oddelenmi bratmi a s ch uenm prispieva aby sa dosiahlo dokonalejie pochopenie
samho tajomstva Krista a Cirkvi. (UR 4)
Hoci toti katolcka Cirkev dostala vetku od Boha zjaven pravdu a vetky prostriedky
milosti, predsa jej lenovia neij poda toho s patrinou horlivosou, take tvr Cirkvi sa jav
naim oddelenm bratom i celmu svetu menej iarivou, a tm sa brzd rast krovstva Boieho.
(UR 4)
Obrtenie srdca a svtos ivota spolu so skromnmi i verejnmi modlitbami za jednotu
kresanov treba povaova za duu celho ekumenickho hnutia a prvom ho mono nazva
duchovnm ekumenizmom. (UR 8)

EUCHARISTIA

Tto sviatos je oson k odpusteniu hriechu a k dosiahnutia plnosti milosti je v naom

ivote najosonejia. (sv.Albert Vek)
Kvas nebol obetovan v Boch obetch na vylenie poruenia a tie asi preto, e bol
obetovan modlm. (sv.TA I q.94 a.4)
Bosk veci nemu by uom zjaven inak, iba pod nejakmi zmyslovmi podobami.
Avak podoby viac pohn duchom, ke s nielen vyjadren slovom, ale tie podan zmyslu.
(sv.TA II/I q.99 a.3) liturgia-
Eucharistia obsahuje Krista skutone, nie tak ako in sviatosti, tie obsahuj iba jeho moc.
(sv.TA II/I q.101 a.4)
Chlebom je zobrazen telo Kristovo, vnom jeho krv ktorou sme vykpen, olej zobrazuje
milos Kristovu, so vedu, kadidlo modlitbu. (sv.TA II/I q.102 a.3)
Eucharistia vyslobodzuje z oistca, pokia je obetou zadosuinenia za hriech. (sv.TA III
q.52 a.8)
Eucharistia je cie vetkch sviatost. (sv.TA III q.63 a.5)
Zl kazi i odlen od Cirkvi, bludri, vyobcovan, zosaden, maj moc premiea, pritom
vak ako hreia. (sv.TA III q.64 a.9)
Hlavnm obrazom eucharistie je barnok, pretoe tto sviatos znzoruje vo vetkom.
Kristus je barnok zabit za hriech, jeho krv na verajach chrni, barnok sa jedol s nekvasenmi
chlebmi. (sv.TA III q.73 a.6)

91
 Katafrygovia a Pepuzini hovorili na kresanov - Vraj konaj aksi eucharistiu z krvi
nemluvaa, ktor vytlauj z celho jeho tela drobnmi bodnmi ranami primieajc ju k
mke a robiac z toho chlieb. (sv.TA III q.74 a.1)
udia najviac pouvaj penin chlieb. ostatn sa pouvaj pri nedostatku peninho
chleba. Kristus ustanovil tto sviatos v tomto druhu chleba. (sv.TA III q.74 a.3)
Telo Kristovo je miestne iba na jednom mieste, toti v nebi, ale ako vo sviatosti znamenajce
a obsahujce je i inde, nie vak vade. (sv.TA III q.75 a.1)
Zmyslom je zrejm, e povaj chlieb a vno. Je to preto, lebo uom nie je obvykl, ale
hrozn, jes mso loveka a pi jeho krv... aby tto sviatos nebola na posmech neveriacim,
keby sme povali svojho Pna vo vlastnej podobe a aby nm to prispelo k zsluhe viery, ke
povame neviditen telo a krv svojho Pna. (sv.TA III q.75 a.5)
Cel Kristus je pod ktoroukovek asou obidvoma spsobmi. (sv.TA III q.76 a.1)
Kristus je prtomn pod dvojakm spsobom Eucharistie z troch dvodov - aby naznail
svoje utrpenie, aby bol pokrmom a npojom a poda inku: telo sa vydva za spsu tela a krv
za spsu due. (sv.TA III q.76 a.2)
Eucharistia ako sviatos prospieva iba prijmajcim, ako obe prospieva aj inm. (sv.TA III
q.78 a.3)
Skrytmu hrienikovi, ktor iada tajne eucharistiu, ke nikto pri tom nie je, m sa podanie
odoprie. Ak vak iada verejne, m sa mu eucharistia poda. Verejnmu hrienikovi sa m
vdy odoprie. (sv.TA III q.80 a.5)
Hriech nehodne prijmajceho je ah ne hriech proti Bohu a a ne hriechy proti
blnemu a proti sebe. (sv.TA III q.80 a.5)
Kristus prijal svoje telo a svoju krv v eucharistii. (sv.TA III q.81 a.1)
Oma lepieho kaza je lepia pre akcidenty, preto je lepie by na nej, hoci s ohadom na
sviatos a jej inky s si vetky rovnak. (sv.TA III q.82 a.4) kaz-
Kad inok, ktor psob hmotn pokrm a npoj telesnmu ivotu, e toti udruje,
rozmnouje, napravuje a te, to vetko psob tto sviatos v duchovnom ivote. (sv.TA III q.89
a.1)
Eucharistiou sa odpaj vedn hriechy. (sv.TA III q.89 a.3)
Eucharistiou sa odpaj i hriechy smrten, ktorch vedomie a vu lovek nem. (sv.TA
III q.89 a.3)
Eucharistia psob odpustenie trestu za hriechy. Nie sce celho, ale poda vekosti hriechov
a poda miery zbonosti. (sv.TA III q.89 a.4)
Nsledn inok eucharistie zle v tom, e zmenuje vinu tm, e zvuje lsku. (sv.TA
III q.89 a.6)

92
 Eucharistia chrni od hriechu dvojmo: 1, posiluje duchovn ivot loveka, e ho vntorne
spja s Kristom. 2, odra kad tok dmonov, pokia je znamenm utrpenia Kristovho. (sv.TA
III q.89 a.6)
Hriechy vedn prtomn, ktor s konan skutkom, zabrauj inkom eucharistie iba
vzhadom k oberstveniu duchovnou sladkosou, nie vak vzrastom milosti. Pokia s minul,
nijako nezabrauj psobeniu sviatosti. (sv.TA III q.89 a.8)
Eucharistia je akoby vyvrcholenie duchovnho ivota a cie vetkch sviatost.
(sv.T.Aquinsk)
Kad prijma Krista Pna a v kadej asti je cel a nie je jednotlivmi umenovan, ale v
jednotlivch sa podva neumenene. (sv.Augustn)
Sacramentum pietatis, signum unitatis, vinculum caritatis. Sviatos zbonosti, znak jednoty,
puto lsky. (sv.Augustn)
Spasite, aby mocnejie zdraznil vzneenos tohto tajomstva, chcel ho ako posledn vtlai
do sdc a pamt uenkov, od ktorch mal ods na utrpenie. (sv.Augustn)
Ak si rozumel duchovne Kristove slov o jeho tele s ti duchom a ivotom ak si ich
rozumel telesne tie s duchom a ivotom ale nie tebe. (sv.Augustn)
Nikto nepovaj Telo Kristovo skr, km sa mu nepoklon. (sv.Augustn)
Tento chlieb je denn, denne prijmaj, aby ti denne prospieval. (sv.Augustn)
Zastni sa na svtej omi je to ist, ako vidie boskho Spasitea vychdza z Jeruzalema
a nies kr na Kalvriu, kde bol ukriovan v najkrutejch mukch. (don Bosco)
Nastil si Pane svoju rodinu svtmi darmi. (sv.Cyprin)
Maximum energie v minimlnom rozmere, viac ako v atmovej bombe. (A.Dermek)
Porovnaj obrovsk sveteln reklamy s venm svetielkom. (A.Dermek)
Keby sme mohli vidie vetky ven svetl, bolo by to ako prevrten obloha. (A.Dermek)
Svtostnok - On prijma vo vzen postoj odloenej veci. (A.Dermek)
Pri sv.omi je oslovenie bratia a sestry - nie pni a dmy - vetci tam maj by jednou
rodinou. (A.Dermek)
Pri sv.omi sa trieda plurl a singulr. Tam, kde sa jedn o vinu, alebo osobn vieru je
singulr. (A.Dermek)
Eucharistia je viatikum nielen na ceste do venosti, ale aj na ceste do da. (A.Dermek)
Ako tento rozlomen chlieb bol predtm roztrsen po vkoch a potom pozbieran
dovedna, atak nech sa zhromad tvoja Cirkev od konn zeme do tvojho krovstva. (Didach)
Nikto, kto m spor so svojm priateom, nech sa s vami neschdza, km sa nepomeria, aby
sa nepokvrnila vaa obeta. (Didach)

93
 V prpade nutnosti prijma, ak nem monos vyspoveda sa, m si predtm aspo vzbudi
dokonal tos. (EM 35)
Ke zomrel Justus, mnch, ktor si bez dovolenia schoval tri zlat mince, na vstrahu ho
pochovali potupne, povedal: U ist as n brat trp muky, musme mu teraz preukza lskavos
a poksi sa o zmierenie jeho utrpenia. Preto cho a po 30 dn obetuj za neho svt omu. Ani
jeden de za ten as nech neprejde, aby sa bosk obeta nepriniesla za jeho oslobodenie. (sv.Gregor
Vek)
Ak rados pre kresana, ktor odchdza od svtho stola a nesie vo svojom srdci cel
nebo. (sv.Jn M.Vianey)
Vetci, ktor sa pribliuj ku sviatostiam nie s svt, ale svtch njdeme vdy medzi
tmi, ktor asto prijmaj. (sv.Jn M.Vianey)
Ako levy sriace ohe, tak odchdzame od tohoto stola ktor ns uinil hroznmi pre
diabla. (sv.Jn Zlatosty)
Vodou sa rozumie ud, vnom krv Kristova. Ke sa miea v kalichu voda s vnom, jednot
sa ud s Kristom. (ppe Jlius)
Tto sviatos udeuje duchovn milos, obnovuje v dui straten nos a znova rozaruje
hriechom znetvoren krsu due. (Kempensk)
Lebo ke som tak asto nedbal a vlan teraz, ke prijmam alebo svt omu slievam,
o by bolo, keby som nepoval tento liek a nevyhadval tak mocn posilu. (Kempensk)
Ako me niekto st pri vekej vatre a necti aspo trochu tepla? (Kempensk)
Lebo niet dstojnejej obety a vieho zadosuinenia na odpustenie hriechov, ne obetova
sa pri obete Kristovho Tela vo svtej omi a vo svtom prijman Bohu v ist a pln obetu.
(Kempensk)
Zl duch dobre vie, e prve vo svtom prijman je naa sila a najvzcnej liek, a preto
vetkmi prostriedkami a pri kadej prleitosti sa usiluje odvrti veriacich a nbonch
kresanov od neho odvrti a kladie im velijak prekky. (Kempensk)
Ke dnes zanedb svt prijmanie pre toto, mono zajtra ti vznikne in, via prekka;
a tak, keby si sa dlho zdriaval od svtho prijmania, mono by si sa stval oraz neschopnejm.
(Kempensk)
Vemi kod odklada svt prijmanie, pretoe takto odkladanie zapriuje asto ak
duevn ochabnutos. (Kempensk)
Nbon lovek me kad de, ba kad hodinu spasitene a bez akejkovek prekky
pristupova k duchovnmu prijmaniu Kristovho tela. (Kempensk)
Len moja dobrota a milos ti dovouj pristupova k mjmu stolu. To je, ako keby obrk
bol pozvan na bohovu hostinu a nemal by ni inho, m by sa mu odmenil za jeho dobrodenia,
iba svoju pokorn vaku. (Kempensk)

94
 Ktor tvor pod slnkom skusuje tok lsku, ako nbon dua, ku ktorej prichdza Boh a
kmi ju svojm oslvenm telom. (Kempensk)
Bolo vhodn pred utrpenm vykona prv sviatos - vekonon barnok, a ustanovi
nov sviatos. (sv.Lev Vek)
Nechcem ich prepusti hladnch, aby nepoomdlievali na ceste. (Mt 15,31)
Mojou roztritosou je Jei Kristus. (Z.Namuncur)
Okrem toho (kazi) nech cez de nezabudn vykona nvtevu najsvtejej sviatosti... tto
nvteva m by dkazom vanosti voi Kristovi, Pnovi, ktor je v nej prtomn, zrukou
lsky a prejavom povinnej cty. (Pavol VI. Myst.fidei) kaz-
Pastoran lska predovetkm vyviera z eucharistie, obety, ktor je stredom a zdrojom
celho kazskho ivota, take o sa kon na obetnom oltri, to sa sna kazsk dua do seba
poja. (PO 14)
Pokojn a vemi bosk prijmanie toho istho a jedinho chleba a toho istho a jedinho
npoja vovdza vetkch prijmajcich do toho istho boskho sprvania, pretoe prijmaj
ten ist pokrm. (Pseudodionz)
Eucharistia buduje Cirkev a buduje ju ako opravdiv spoloenstvo Boieho udu, ako
zhromadenie veriacich, vyznaujc sa tm istm znakom jednoty, na ktorej mali as apotoli
a prv Pnovi uenci. (RH 20, J.P.II.)
Eucharistia je skutone nevslovn sviatos. (RH 20, J.P.II.)
Je to sasne sviatos - obeta, sviatos - prijmanie, sviatos - prtomnos... nemono ju v
praxi poklada len za prleitos na prejavenie tohto bratstva. (RH 20, J.P.II.)
V tomto sviatostnom zvzku on sm sa nm zveruje s neohranienou dverou, akoby nertal
s naou udskou slabosou, nehodnosou, naimi nvykmi, sklonom k zovedneniu, ba i
monosou znevenia. (RH 20, J.P.II.)
Svt oma je akoby stroj asu. Naraz je tam prtomn Mria pod krom, kajci lotor,
svt Augustn, matka Tereza i ja sm. Vetci v jednom sprtomnenom okamihu, pretoe vetci
sme spolu v kozmickom bode Kalvrie. (P.Rosso)
Na pti vo vysmdnutej karavne sa pohybuje lovek, ktor m na podnose pohre
osvieujceho npoja. Skoro nikto si ho nevma, tak ako veriaci eucharistiu. (P.Rosso)
Eucharistia nie je zkusok pre dokonalch, ale liek pre slabch. (P.Rosso)
Z liturgie, najm z eucharistie sa z pramea prdi do ns milos a o najinnejie sa
dosahuje to posvcovanie ud a oslavovanie Boha v Kristu, ku ktormu smeruje innos Cirkvi.
(SC 10)
By zabudnut - zd sa mi, e to ho najviac bol. (sv.Terezka)

95
 Nie preto zostupuje kad de z neba, aby ostal v zlatom kalichu. ale aby naiel in nebo,
ktor je mu nekonene milie ako to prv: nebo naej due, stvorenej na jeho obraz, iv chrm
trojjedinho Boha. (sv.Terezka)
Kad svt omu prevaj tak, ako by bola prv, jedin a posledn na svete. (XY)

HISTRIA

Pam minulch vec je nutn k dobrmu poradeniu o budcich. (sv.TA II/II q.49 a.2)
Popis, vinou nepravdiv, udalost vinou bezvznamnch, ktor vyvolali vldcovia
vinou nanihodnci a vojaci vinou hlupci. (A.Bierce)
Nrody, podobne ako udia, maj svoje detstvo. (Bolingbroke)
Dejiny s destilt povest. (T.Carlyle)
Dejiny nie s len dejinami pokroku, vekch inov a vekch ud, ale tie udskej hlposti.
(apek)
Ale len udsk hlpos plne nekladie zklady dejn. (apek)
Devtnste storoie vynalo nieo nesptanejieho ne paru a elektrinu, toti dejiny. (apek)
Vetci sme zodpovedn za nae vlastn dejiny. (W.Dirks)
Romnopisec je historik sasnosti, zatia o historik je romnopisec minulosti.
(G.Duhamel)
Minulos nikdy nie je mtva, ani sa nepominula. (W.Faulkner)
tt mravcov nem iadne dejiny - je to sce ruch cieavedom, nie vak zmyslupln.
(V.E.Frankl)
Uchovan pred pominutenosou je to, o bolo uchovan minulosou, je to skutonos
zachrnen tm, e sa stala minulou. (V.E.Frankl)
Jeho panovanie sa vyznauje zriedkavou prednosou, e poskytlo vemi mlo materilov
pre dejiny, ktor v skutonosti nie s ni viac ako zoznam zloinov, hlpost a neast udstva.
(E.Gibbon)
Priateu, doby minulosti, to je pre ns kniha so siedmimi peaami. (Goethe)
To najlepie, o mme z dejn, je entuziazmus, ktor v ns vyvolvaj. (Goethe)
Aby sme pochopili, o sme vlastne za, musme pochopi mylienky a sny svetov, ktor
boli nami tehotn a ktor ns videli vo svojich predstavch. (W.Goyen)
Poznanie vlastnej histrie je sasou identity kadej spolonosti. (V.Havel)
Z histrie nrodov sa meme naui, e sa nrody vbec nepouili z histrie. (G.Hegel)

96
 Dejiny sveta, to je pokrok vo vedom slobody. (G.Hegel)
Vemi mlo vec sa stalo v prav as, a tie ostatn sa nestali vbec; svedomit historici tieto
chyby napravia. (Herodotos)
Histria tm, e uom hovor o minulosti, umouje im posdi prtomnos. (T.Jefferson)
Histria je non mora, z ktorej sa snam prebra. (J.Joyce)
Vo dne, v noci uvauj o pamiatkach otcov, skmaj poiatky svojho nroda, pozoruj deje a
psomn pamiatky, lebo ohavnou vecou je, ke chod ako cudzinec po svojej vlasti. (Kasiodor)
ivot sa mus i dopredu, ale pochopen me by jedine sp. (Kierkegaard)
Nie je dobr zfa si nad pokrokom. (Komensk)
Historick fakt je v istom zmysle nielen predpoklad skmania, ale tie jeho vsledok.
(K.Kosk)
o uskutouje lovek v dejinch? Pokrok slobody? Pln prozretenosti? Chod nutnosti?
V dejinch realizuje lovek sm seba. Nielene lovek pred dejinami a nezvisle na dejinch
nevie, kto je; ale a v dejinch lovekom vbec je. (K.Kosk)
Dejiny sa opakuj a zakadm to stoj viac. (H.Laxness)
Pred skutonosou mono zavrie oi, ale nie pred spomienkou. (S.J.Lec)
Jeden hlupk je jeden hlupk. Dvaja hlupci s dvaja hlupci. Desatisc hlupkov je
historick sila. (L.Longanesi)
Zkladnou vecou histrie nie je to, o sa stalo, ale to, o si udia o tom myslia alebo pu.
(F.Maitland)
Kto nepozn minulos, nepochop budcnos. (G.Mann)
Npis na hrobe: Pod zbon zmluvu Kristovu prijal si obrovsk a rozlin kmene. Aleman,
Sas, Durnan, Pann, Rug, Slovan... (sv.Martin Toursk)
Fakt existuje len vo vzahu k inmu faktu. (V.Min)
Histria sa neopakuje, opakuj sa udia. Chcem tm poveda, e udsk zlo v dejinch
umouje udsk ahostajnos. (S.Minco)
Psanie dejn je druhm vazstvom nad porazenmi. (B.Montgomery)
Najvie mylienky s najvmi udalosami. (Nietzsche)
Minulos, to je dnes, len o ksok alej. (C.Norwid)
Kto ovlda prtomnos, ovlda minulos - kto ovlda minulos, ovlda budcnos.
(G.Orwell)
Kad genercia sa povauje za inteligentnejiu ako bola predchdzajca a za mdrejiu
ako bude t, o prde po nej. (G.Orwell)

97
 Histria nie je pohad, ale zodpovednos. (J.Patoka)
Je nemon psa antick dejiny, pretoe nemme dos prameov a je nemon psa
modern dejiny, pretoe ich mme prli mnoho. (Ch.Pguy)
Minulos povauje archeolgov za usilovnch krtkov, s ktormi sa d vborne hra na
skrvaku. (K.Peteraj)
Dejinm je tak pohodlne v uebniciach dejepisu! (K.Peteraj)
udia nie s hor, ne boli predtm, len spravodajstvo o nich je teraz dkladnejie. (Pristley)
udia hovoria: asy s stle horie. A asy sa nemenia, len udia sa stvaj hormi.
(prslovie)
Je plne nutn popsa sasn udalosti, aby sa na ns potomci mohli odvolva. (Pukin)
V dejinch sa pravidelne striedaj obdobia, ke sa hlavy stnaj a ke sa dvaj dohromady.
(Radi)
Z jednch spomienok nevyij dve genercie. (Radi)
Svetov dejiny s shrnom toho, omu sa bolo treba vyhn. (B.Russel)
T, o sa nepamtaj na minulos, s odsden na to, aby ju znova preili. (G.Santayana)
Preo som sa len narodil s takmi sasnkmi? (G.B.Shaw)
Historick fakt alebo historick udalos je vdy vtvorom abstrakcie. (A.Schaff)
Dejiny sveta s svetov sd. (F.Schiller)
Historik je prorok, ktor had dozadu. (K.Schlegel)
Chcem napsa budcim uom, e to nebolo na Zemi tak chvatn, ako sa hdam bude
hovori o 2000 rokov. (R.Sloboda)
Pokia ide o budcnos, je hdam najpozoruhodnejia predstava, e nau dobu bud raz
nazva star dobr asy. (Steinbeck)
Prv cesta ppea za hranice Talianska bola v roku 525, kedy ppe Jn I. iiel k cisrovi
do Carihradu. (.mlik)
Histria je galria obrazov, v ktorej je zopr originlov a mnoho kpi. (Ch.Tocqueville)
Dejiny trvy nikto nenapsal. (M.Vlek)
Historici predpovedaj minulos. (M.Vitezovi)
Prtomnos je prtomn iba vaka svojej minulosti. (P.Volek)
Dejiny tudujeme preto, aby sme rozumeli dobm minulm lepie ne t, ktor v nich ili.
(F.Vymazal)

98
 Dejiny udstva sa stle viac stvaj niem medzi vchovou a katastrofou. (H.G.Wels)
Nrod bez pamti v budcnosti zopakuje vetko to zl, o si nezapamtal. (P.Zajac)

HNEV

Pohyb hnevu neme ma nejak nprotivn pohyb due, ale proti nemu je iba ustanie od
pohybu. (sv.TA II/I q.23 a.4)
Hnev odober rozumu svetlo, ke zmtie zachvten myse. (sv.TA II/I q.48 a.3)
Hnev neposlchne dokonale rozum. (sv.TA II/II q.72 a.4)
Niet spsobu, ako pohladi jea. (Aristoteles)
Hnev rob z tupch ud vtipnch, ale udruje ich v chudobe. (F.Bacon)
Nezabudnite nikdy, o vm kto povedal v hneve. (J.R.Beecher)
Hovor vtedy, ke si rozhnevan a prednesie ten najlep prejav, ktor bude navdy utova.
(A.Bierce)
Hnev je odpove na nespravodlivos, alebo na to, o ctime ako nespravodlivos. Nvod -
hnevajte sa, ale nehrete, zvldnutie emci. (M.Bubk)
Jedin spsob ako vyhra v hdke je vyhn sa jej. (Carnegi)
Majte sa na pozore pred hnevom pokojnho loveka. (J.Dryden)
Zaname vrie kad pri inej teplote. (R.W.Emerson)
Ak ma rozlite, o tyri-p rokov tak tresnem po stole! (S.Galambos)
Srdce zaplen ostami svojho hnevu bije, telo sa chveje, jazyk vypoved, tvr hor, oi
zdivoej a nedoku pozna znmych, sta sce tvoria krik, ale myse nevie, o hovor.
(sv.Gregor Vek)
Hnev zavret mlanm, vo vntri mysle prudie planie. (sv.Gregor Vek)
Nie je zriedkav prpad, e aj hnev, sm osebe spravodliv, stva sa natoko nespravodlivo
silnm, e potom ahko vedie k nenvisti. (Gnthr IIIa 71)
lovek zvady je nazvan od psieho brechotu, lebo vdy je pripraven odporova, te sa
z hdky a drdi protivnka. (sv.Izidor)
Pri modlitbe Pna pri omi bol jeden hnevnk, patriarcha zamkol pri slovch: ako i my
odpame svojim vinnkom a dodal: Rozmyslite si dobre, kde ste a o ste povedali! (sv.Jn
Almunk)
Ten, kto sa smeje namiesto toho, aby zril, je vdy ten silnej. (Japonsk prslovie)

99
 Ak si nazlosten, potaj do desa skr ako sa ozve, ak si vemi nazlosten, do sto.
(T.Jefferson)
ahie je vbec mla, ne mierni sa v slove. (Kempensk)
Skoil do sedla svojho koa a divoko odcvlal vetkmi smermi. (S.Leacock)
Skr ako zaneme obviova, treba zisti, i sa nememe ospravedlni. (Ch.Lichtenberg)
Ni sa aie nezabda ako urka a ni sa ahie nezabda, ako dobr in. (Luther)
Mlokedy sa mem s niekm stretn, aby som ho hne nezmltil. (H.Michaux)
udia nikdy neprezradia svoje mysly lepie ako vtedy, ke sa im nepodaria. (J.Paul)
K tomu, aby sme vedeli so svojou zlosou naklada adakvtne a elne, potrebujeme dobre
prepracovan a prun sstavu reakci. Niet teda divu, e naui sa zvlda hnev je loha zloit,
ktor sa ako podar dovi skr, ne na poiatku dospelosti, prpadne a v strednom veku, a
vea ud to nedoke nikdy. (M.S.Peck)
Zlosti sa znamen pomsti sa za chyby inch na sebe samch. (A.Pope)
Pery blzna zapletvaj sa do kriepky a jeho sta volaj, e by rd buchnty. (Prs 18,6)
Odpustenie je najlepia pomsta. (prslovie)
Hnev je zl radca. (prslovie)
Vek poiare vznikaj z malch iskier. (kard.Richelieu)
Hnev sa stva pasvno - agresvnou reakciou vtedy, ke lovek zaato ignoruje loveka.
(P.Rosso)
lovek zlej nlady je vze vydan na milos a nemilos nepriateovi, ktormu neme
ujs. (Sad)
Keby som nebol nahnevan, zbil by som a. (Sokrates)
Hnev je chva aktneho osprostenia. (P.Strauss)
Hnev si vdy mysl, e m silu, ktor presahuje silu. (P.Syrus)
Premc hnev znamen vazstvo nad najvm nepriateom. (P.Syrus)
Pokia je slovo nevysloven, si jeho pnom, len o ho vyslov, si jeho otrokom. (I.elomo)
Netreba sa zlosti na veci, lebo ony si z toho ni nerobia. (Talleyrand)
Ke sa mdry nahnev, prestane by mdrym. (Talmud)
Charakter loveka sa najlepie pozn pri peanch zleitostiach, pri pijatike a v hneve.
(Talmud)
Ten, kto prv zmkne pri spore, si zasli viu pochvalu. (Talmud)

100
 Ak vs niekto rozli, najlep prostriedok ako njs vntorn pokoj je pomodli sa za
toho loveka. (sv.Terezka)
Ete nikto neutoval nepovedan slovo. Nepovedan toti mono poveda aj neskorie.
Vypovedan s sp vzia ned. (A.Tk)
o nm najviac lezie na nervy, nie s ironick poznmky inch, ale naa neschopnos
patrine na ne odpoveda. (J.Ttreau)
lovek je rozumn iv tvor, ktor sa vdy rozli, ke je vyzvan, aby konal v slade s
tm, o diktuje zdrav rozum. (O.Wilde)

HOMLIA

Zkladnm kom k efektvnemu rozprvaniu je: jasnos, jednoduchos, svieos,

pripravenos, prirodzenos a strunos. (J.Adair)
Problmy si najskr vyjasnte sami. O niom nehovorte v nejasnch pojmoch. Hadajte
objasujce otzky. (J.Adair)
Jednoduchmi analgiami uvdzajte do svislost neznme so znmym. nepouvajte
komplikovan terminolgiu. Najprv uvete osnovu i strun nrt. Nakoniec uskutonite
sumarizciu. (J.Adair)
Najaie na svete je poveda s rozvahou nieo, o vetci hovoria bez rozvahy. (Alain)
Jedin slovo Svtho psma urob hlb dojem na kresana, ako vetky domnel objavy,
ktor mali nbon osoby vo vlastnch kontemplcich a zjaveniach. (sv.Alfonz)
Obraz m cenu tiscich slov. (Angl.prslovie)
Nikto sa nem sta kazateom skr, dokia sa neoist a nestane sa dokonalm v nosti.
(sv.TA III q.61 a.3)
ahko zavedie kam chce loveka, ktor je poteen krsou tvojho prejavu. Nikoho
nepohne, ke mu je neprjemn pova a. (sv.Augustn)
Dobr renk hovor vecne, zl vene. (M.Balada)
udia, ktor zamknu v prav chvu, bvaj vypout. (F.Bielaszewski)
Dobr renk mus ma v sebe nieo z bsnika, nesmie teda bra pravdu plne matematicky
presne. (Bismarck)
Ke pes pohryzie loveka, to nie je sprva, pretoe sa to stva asto. Ale ke lovek
pohryzie psa, to u je sprva. (J.Bogart)

101
 Kazate evanjelia d hovori Jeiovi Kristovi, ale nie udskou reou. Preto erp v evanjeliu,
ba preber aj posvtn slov nielen na to, aby posilnil svoju re, ale aby ju aj okrlil. Kee
kazatelia hovoria do svedomia, nemaj vyhadva skvel slov, ktor obveseuj, ani sladn
rei, ktor poteuj, ani pohyby, ktor lskaj, ale blesky, ktor srdcia drvia, hromy, ktor nimi
hbu. A kde njdu tieto vek veci, ak nedaj svieti zjavenm pravdm a hovori sammu
Jeiovi Kristovi? (Bossuet)
Dogmatick tn je vdy inpirovan hlbokou nevedomosou. Ten, kto ni nevie, mysl si,
e u inch tomu, omu sa aj on sm len prve teraz nauil; ten, kto vie vea, nevemi si mysl,
e to, o hovor, me by neznme, a preto rozprva ahostajne. (J.Bruyre)
Pozia, to je t pravda s dvojitm dnom ako paercky kufor; to, o je naspodku, nie je pre
vetkch; najm nie pre colnka. (J.Buzssy)
Ako vea musme poveda, aby ns bolo pou vo chvli, ke mlme! (E.Canetti)
Problm predloi so tyrmi odpoveami: v om problm spova, o je jeho prinou, ak
s mon rieenia, ak rieenie navrhujem ja. (Carnegi)
Tmu je potrebn vybra si vopred a starostlivo ju premeditova. Zhromadi vea materilu
a zo 100 mylienok 90 vyhodi. (Carnegi)
Postup: Takto je situcia, ktor treba napravi, mali by sme s tm urobi to a to, dvody,
preo by sme sa do toho mali da. (Carnegi)
Zaiatok, monosti: Prebudi zvedavos hne prvou vetou. Zaa prbehom najlepie z
vlastnho ivota, poui nejak nzorn predmet, zaa konkrtnym prpadom, nie veobecn
veci, zaa otzkou, uvies citt znmej osobnosti, upozorni na nieo, o sa ich tka, uvies
okujce fakty. (Carnegi)
Ukonenie: Najprv povedzte, o sa chystte poveda, potom to povedzte a nakoniec
povedzte, o ste povedali - zhrnutie prejavu, apel na posluchov, strun kompliment, vtipn
zver, poetick citt - ver. (Carnegi)
Zsady: krtko, ako keby ste mali st na jednej nohe, usilova sa o zrozumitenos
prirovnan - pyramda je tak vysok ako dva panelky, pouva obrazy a slovami ich len
vysvetli. (Carnegi)
Prejav by sa mal tka iba jednej, max. dvoch vec, rozprva nieo nov o starch veciach,
posluchov vemi zaujmaj prbehy ud a preo s spen, vea rozprva v obrazoch, menej
v pojmoch. (Carnegi)
Renk by si mal rozirova poet pouvanch slov, kultivova si re, pouva synonym.
(Carnegi)
Dleit slov zvrazni, meni tempo rei, meni intenzitu hlasu, krtke pauzy - ticho
hovor. (Carnegi)
Vyber si spomedzi posluchov najnechpavejie vyzerajceho a rozprvaj akoby jemu.
Kla otzky, ktor by kldol on. Vy by ste povedali... (Carnegi)
Povzbudzujte, e chyba sa d ahko napravi. (Carnegi)
102
 Renk je dobr lovek, ktor je zbehl v hovoren. (Cicero)
Druh mylienky s tie najlepie. (Cicero)
Ani lekri, ani vojvodcovia, ani renci, hoci poznali pravidl svojho umenia, ni hodn
vekej chvly nedoku bez cviku a praxe. (Cicero)
O troje mus dba renk: o hovor, kde to hovor a ako to hovor. (Cicero)
loveka rob vrenm srdce, nie sta. (Cicero)
Mm rd poviedky, ktor sa skladaj iba zo zaiatkov a koncov. Przdne slov ma nudia.
(echov)
Strunos je sestrou talentu. (echov)
Slovo je odevom mylienky. (Demokritos)
Treba hovori pravdu, nie hovori vea. (Demokritos)
Tautolgia - tauts - to ist. Hromadenie slov o tom istom - politick rei. (A.Dermek)
Pleonazmus - Hovorenie o tej istej veci z viacerch pohadov, aby sa zvraznili viacer
hadisk. (A.Dermek)
Mlanie je otcom brata kazatea. (sv.Dominik)
Hovor len vtedy a tam, kde je to potrebn a pritom vyslov iba polovicu toho, o si mysl.
(Dumas st.)
Via as umenia dobre hovori spova v umen mla. (Erazmus)
Maky nepokladaj za vrenho nikoho, kto nedoke maua. (Eschenbachov)
Priestor vedomia je pranepatrn. Zmest sa tam vdy len jeden problm. (Exupry) kola-
Nesta ukza pravdu, treba ju pekne namaova. (Fnelon)
Kad lekr m svoju zamilovan chorobu. (H.Fielding)
Superlatvy s peaou hlpych. (Franc.prslovie)
tl, to je lovek. (Franc.prslovie)
Kad pova len to, omu rozumie. (Goethe)
Na dhu, ktor je na oblohe u tvr hodiny, sa u nikto nepozer. (Goethe)
Opakovan pravda u strca zo svojho pvabu. (Goethe)
Nebume prli zrozumiten. udia si vinou nevia to, omu rozumej, skr prejavuj
ctu tomu, o nepochopia. (B.Gracin)
To, o je dobr a strun, je dvojnsobne dobr. (B.Gracin)
Treba rozprva tak, ako sa rob zvet: m menej slov, tm menej sporov. (B.Gracin)
103
 Slovo, ktor odpora prkladn ivot kazatea, ahie prenik do srdca posluchov. o
sta predpisuj, dobr prklad pomha vykona. (sv.Gregor Vek) svedectvo-
Ak sa opovrhuje niem ivotom, pohda sa nakoniec aj jeho kzou. (sv.Gregor Vek)
Dveru publika ahko strat, ak im poskytne as, aby mysleli rchlejie ako renk, aby
vedeli dopredu, o bude povedan. (A.Hailey)
S udia, ktorch treba ohromi na to, aby sme ich presvedili. (C.Helvetius)
Na starej ceste hadme nov chodnk, aby to nebolo stle to ist, a zrove, aby to bolo to
ist. (sv.Hieronym)
Prezenn listiny s zbyton, ak odhaujeme mladm neznme svety. (L.Hirszfeld)
Reni je podobn umenie ako vies auto: najprv muste vedie, ako zastavi. (E.Hubbard)
Renk m vyerpa tmu, nie posluchov. (W.Churchill)
Nikto neme uprie tomuto renkovi talent napcha o najmen poet mylienok do
najvieho potu slov. (W.Churchill)
S udskm duchom je to tak ako so aldkom: treba mu ponka len tak veci, ktor vie
strvi. (W.Churchill)
Ostr jazyk je jedin nstroj, ktor sa stlym pouvanm ostr. (W.Irwing)
Boie slovo nie je odkzan na lo. (J.Jarab)
Je zle, ke udia v kostole pozeraj poas kzne ne hodinky. Horie je, ke si ich priloia
k uchu, i nezastali. (J.Jarab)
Osta sm sebou, nekopruj inch. (J.Jarab)
Gest! Ke Talianovi zviaete ruky, onemie. (J.Jarab)
Zaradzuj sa medzi ud. Damin de Vester - my malomocn. (J.Jarab)
Najkraj prklad je ten, ktor sme zaili sami. (J.Jarab)
Preo krial? Ke kem, hovorm hluchm a ospanlivm uom, ale ke sa modlm,
rozprvam sa s lskavm Bohom, ktor nie je hluch. (sv.Jn M.Vianey)
Tichie rozprva, aby ns hluch publikum lepie poulo. (J.Joubert)
S predstavenia, kedy je publikum absoltne bez talentu. (L.Jouvet)
Len ten hovor isto, kto rd ml. (Kempensk)
udia sce mu zvune hovori, ale nemu doda ducha. Krsne hovoria, ale ke Boh
ml, srdce nerozplia. (Kempensk)
Keby som mal reni sedem hodn, mem hne zaa. Kee mm vak len p mint,
musm sa pripravi. (J.F.Kennedy)

104
 Renk potrebuje znane viac stavebnch kameov, ne potom me zamurova. (Kilian)
Hovoren argument sme schopn pochopi, ak je podan pomalie ne prirodzenm tempom.
Ak je podan prli rchlo, strcame mylienkov ni. (S.H.Kimm)
Slov s najsilnejou drogou udstva. (Kipling) sloboda-

Kto m mylienky, m k nim aj slov; ale ten, kto m slov, mal by k nim ma aj mylienky.
(Konfucius)
Nesta hovori, na slov treba prilia aj krvi. (Lacordaire)
Pekne ste to povedali. tak udsky, prosto, aby tomu porozumel aj kandidt vied. (M.Lasica)
Niektor odchdzaj zo scny, ke im dojd slov napsan inmi. (S.J.Lec)
Na poiatku bolo slovo. Potom prila frza. (S.J.Lec)
Koniec bez zveru nie je dobr, ale zver bez konca je hrozn. (Lemmermann)
Nikdy nep knihu, ke vysta list, ani kapitolu, ak posta slovo. (Ch.Lichtenberg)
Aby lovek nadchol inch, mus v hbke svojej due prei a potom odhali to, o by
mohlo ud zauja. (F.Liszt)
Mnoho re znamen mlo vedomost. (G.H.Lorimer)
Dos bolo ponauen. Chceme pou bjku. (I.Markovi)
Mlte, pokia vae slov nemaj viu hodnotu ako vae mlanie. (Menandros)
Najlepie s tie slov, ktorch jednoduchos je na dosah vetkm a ktor maj hlbok
zmysel. (Meng-c)
Re je mlanie rozmenen na drobn. (G.Meredith)
o renkom chba na hbke, to nahradia dkou. (Montesquieu)
Rozmam ako gnius, pem ako vznan spisovate a rozprvam ako diea. (V.Nabokov)
Sedliaci maj radi krtku kze a dlh klobsy. (Nemeck prslovie)
ud nem nikto pouova okrem toho, kto ich z celho srdca miluje. (J.Paul)
Ke hovor klasik, vzgaj mu euste a pri sa mu z st. (K.Peteraj)
Kazatesk innos... mus vysvetova slovo Boie nielen veobecne a abstraktne, avak
mus sa usilova ven pravdu evanjelia uplatova v konkrtnych ivotnch okolnostiach, aby
tak innejie pohla mysou posluchov. (PO 4)
Nech teda hadaj, ako by o najvhodnejie mohli ostatnm vysvetli to, o sami
prerozjmali. (PO 13)

105
 Desa princpov dobrej homlie: 1, zrozumitenos 2, neta 3, pokoj a uvonenie 4, nie
jednotvrnos 5, vyuva funkciu pauzy 6, opravdivos 7, bohatstvo mylienok 8, pouva
gest 9, vyuva mikrofn 10, kontakt s posluchmi. (Rada)
Pri homlii nejde o bohatstvo mylienok tak, ako kontakt s posluchmi. (Rada)
Homlia sa podob horskej bystrine. S tam pokojn ztoky, kde sa zrkadl nebo a pereje,
ktor zdrazuj ivos. (Rada)
To, o je najosobnejie je zrove najveobecnejie. To, o sa tka vetkch, to sa tka
kadho. (C.R.Rogers)
Vieme odpusti uom, ktor ns nudia, ale nikdy neodpustme tm, ktorch nudme my.
(Rochefoucauld)
Skuton vrenos znamen poveda vetko, o treba a nepoveda ni viac ako treba.
(Rochefoucauld)
Ministrovanie ma nauilo hovori vea o niom (.Roman)
Dobr slovo je ako chlieb. (Rmske prslovie)
Homlia m nieo spolon s tenisom. Dos zle na podan... (P.Rosso)
Len tie mylienky zaznej dobre, ktor dobre preujem. (P.Rosso)
Slang je jazyk, ktor si vyhrnul rukvy, napul do dlan a dal sa do roboty. (C.Sandburg)
Cesta predpisov je dlh, cesta prkladov krtka a inn. (Seneca)
Kto nevie mla, nevie ani rozprva. (Seneca)
Kee strunos je duou dvtipu, km rozvlnos len vonkaj at, chcem strun by.
(Shakespeare)
Musme rozma ako menina a vravie ako vina ud. (Schopenauer)
Dlh klobsu, krtku kze, to miluje kad blzen. (Slov.prslovie)
Vea rozprva a hovori k veci, to nie je to ist. (Sofokles)
lovek, ktor stle hovor, mlti przdnu slamu. (Sylvane)
Ke nepovie ani jednu svoju vlastn mylienku, potom tvoj vklad mus by nevyhnutne
nezivn. (L.Szant)
S veci, ktor srdce cti, ale ktor slovo, ba ani mylienka nedoke ani pribline vyjadri.
(sv.Terezka)
Kto rozsieva frzy, ne zvanie. (P.Title)
Samson utkol svojich protivnkov osou eusou. Mnoh rozprvai to robia dodnes.
(K.Trinkewitz)

106
 Oznm koniec svojej rei dopredu, aby posluchov od radosti neranila mtvica.
(K.Tucholsky)
Tak mnoho vi slovo nepovedan, a zana sa b. (M.Vlek)
Vdy hovorme zle, ke nemme o poveda. (Voltaire)
Mte autorov, ktor doku psa do zsuvky. Ja to nedokem, pretoe zsuvke nemm o
poveda. (J.Werich)
Myslme vo vobecnostiach, ale ijeme v podrobnostiach. (A.Whitehead)
Blahoslaven s t, ktor nemaj o poveda a maj zatvoren sta. (O.Wilde)
S duchovnou potravou je to tak ako s jedenm: neijeme z toho, o prijmeme, ale z toho, o
strvime (W.Winkler)
Ke chce Boh potresta ignoranta, vlo mu do st citty. (idovsk prslovie)
Virtulny dialg je viac ne monolg. Nechva toti monos vstupova inm do
komunikcie prostrednctvom mylienok, mimiky, giest. Posluchi s aktvni. (XY)
Paraklsis - dodanie odvahy, prosba, techa. (XY)
Pravda m by zrozumiten, praliv a m poha k nasledovaniu. (XY)
Prklad m by pravdiv, dobr a zuachujci. (XY)
Dobr prhovor m ma dobr vod, dobr zver a nesm by aleko od seba. (XY)
Prav herec si nevimne poiar, ktor vypukne v zkulis, ale zni ho jedin zvnutie
divka v poslednom rade. (XY)
Slov u pomaly maj cenu iba v telegramoch. (XY) slovo-
Ke lovek zana, m jednu obrovsk vhodu, nemus psa lepie ako predtm. (XY)
AI - vovies do problmu, zaa komunikciu; KE - zvestujem, rozum, tu a teraz hovor
Jei; DI - vysvetujem, va, posluch mus by obohaten, dynamika pomocou otzok; PAR
- oslovenie, ovplyvnenie, o chcem docieli, motivcia, o za to, zodpovednos, city; MY -
zjednocujem, oduevujem, skutok podnieten prkladom, dobr mysel; AD - zavenie, nie
zhrnutie, dobr zver. (XY)
Dva roky potrebujeme km sa naume rozprva a pdesiat, km sa naume mla.
(XY)

HRIECH

Vdy s to nae dobr city, ktor ns ntia robi mrzk veci. (J.Anouilh)
Prvotn hriech je postrdanie prvotnej spravodlivosti. (sv.Anzelm)

107
 Neme slobodne odpa hriechy, kto je viazan zkonom vyieho, teda iba Boh me
slobodne odpa hriechy. (sv.TA I q.25 a.3)
Hriechmi sa dui zmenuje jej schopnos k milosti ale celkom sa neodnma, pretoe
nasleduje z jej prirodzenosti. (sv.TA I q.48 a.4)
Hriech je kon odchyujci sa od poriadku povinnho ciea, proti poriadku prirodzenosti,
rozumu, alebo venho zkona. (sv.TA I q.63 a.1)
Hriech je proti prirodzenej nklonnosti. (sv.TA I q.63 a.9)
Adam a Eva sa hanbili z nahoty svojich tiel, ctili toti hnutie svojho neposlunho tela,
ako vzjomn trest svojej neposlunosti. (sv.TA I q.95 a.1)
Keby Adam nebol zhreil... jeho deti by sa mohli sta synmi pekla hreiac slobodnm
rozhodovanm. Ak by sa to nestalo, bolo by to jedine preto, e by dostali prozretenostn dar
ako naprklad Mria. (sv.TA I q.100 a.2)
Kad, kto hre ako, stanov si nutne in cie ne Boha. (sv.TA II/I q.1 a.7)
Kad smrten hriech odporuje lske, ktor je koreom vetkch vliatych nost, ako
nost, a preto jednm konom smrtenho hriechu vylenm lsky sa v dsledku vyluuj
vetky vliate nosti v tom, e s nosami. (sv.TA II/I q.71 a.4)
Ke je dua nezriaden skrze hriech a k odvrteniu od poslednho ciea, toti Boha, s
ktorm sme spojen lskou, vtedy je hriech smrten. Ke vak nastane nezriadenos bez
odvrtenia od Boha, vtedy je hriech vedn. (sv.TA II/I q.72 a.5)
m vou dychtivosou je lovek premoen, tm je hriech men. (sv.TA II/I q.73 a.6)
T, ktor hreia z nevedomosti, ahie hreia. (sv.TA II/I q.73 a.6)
o lovek kon bez rozvahy rozumu, nekon dokonale sm. Len to konme sami, o konme
s rozvahou rozumu. (sv.TA II/I q.74 a.3)
Ten, kto shlas s poteenm, ak nepristpi rozvny shlas, neshlas preto tie s
nezriadenosou konu... Teda ani shlas s poteenm nie je smrtenm hriechom. (sv.TA II/I
q.74 a.8)
Hriech z unhlenosti je vednm hriechom, hriech z rozvahy je smrtenm hriechom. (sv.TA
II/I q.74 a.10)
Hoci hriech m prinu, nevyplva z toho, e je nutn, pretoe inok je mon prekazi.
(sv.TA II/I q.75 a.2) pokuenie-
Nevedomos je hriechom, ak je v tch veciach, ktor je niekto povinn pozna. (sv.TA II/
I q.76 a.2)
Je zjavn, e nezriaden sebalske je prinou kadho hriechu. (sv.TA II/I q.77 a.4)
Boh nie je prinou hriechu ako je to patrn pri dome, ktorho okn s zavret... prinou
zatmenia nie je slnko. (sv.TA II/I q.79 a.3)

108
 Prv hriech poruuje udsk prirodzenos poruenm, nleiacim k prirodzenosti, avak
in hriechy ju poruuj poruenm nleiacim iba k osobe. (sv.TA II/I q.81 a.2)
Ten, kto by bol utvoren z udskho tela bol by v Adamovi poda udskej podstaty, ale nie
poda semennho spsobu, a preto by neprijal prvotn (dedin) hriech. (sv.TA II/I q.81 a.4)
Dedin hriech je dobrovon iba vou praotca Adama. S nm tvorme biologick a mravn
jednotu, nakoko Adam je hlavou celho udskho pokolenia. (sv.TA II/I q.81 a.5)
Pokvrna hriechu zostva v dui aj ke pominie kon hriechu... je to aksi nedostatok
lesku pre odstup od svetla rozumu, alebo boskho zkona... ke sa vrti k svetlu, kvrna pominie.
(sv.TA II/I q.86 a.2)
Tie to, e niektor s Bohom trestan, ke ich nechva upadn do niektorch hriechov je
zariaden k dobru nost... po hriechu povstan pokornej a opatrnej. (sv.TA II/I q.87 a.2)
pokora-

Hriechy otcov s trestan na synoch, pretoe synovia vychovan v hriechoch rodiov, s

nchylnej k hriechu ako pre zvyk, tak i pre prklad otcov, akosi podliehajc ich vnosti, s
tie hodn vieho trestu ak sa nenapravili, vidiac tresty otcov. (sv.TA II/I q.87 a.8)
Vedne hreiaci nein, o zkon zakazuje... ale jedn mimo zkon, e nezachovva spsob
rozumu, ktor zkon zama. (sv.TA II/I q.88 a.1)
Vetky vedn hriechy na svete nemu ma toko previnenia ako jeden smrten hriech.
(sv.TA II/I q.88 a.4)
Prv, o zane mlad lovek robi je rozvaovanie o sebe. Ke sa potom zariadi k
poslednmu cieu, skrze milos dosiahne odpustenie dedinho hriechu. Ke sa vak nenasmeruje
k povinnmu cieu, ke je vo veku schopnom sdi, zhre smrtene, nekonajc si svoju
povinnos. (sv.TA II/I q.89 a.6)
Obeta za hriechy bol cap. Je to toti zviera pchnuce a z jeho chlpov sa robia pichav aty,
aby tm bol naznaen zpach a neistota a ostne hriechov. (sv.TA II/I q.102 a.5)
Hriech v SZ nie je odpusten silou obet, ale z viery a zbonosti obetujcich. (sv.TA II/I
q.103 a.2)
Smrten hriech odnma milos iniacu inm, nekaz vak plne dobro prirodzenosti. (sv.TA
II/II q.10 a.4)
Keby mohlo by obrtenie k menlivmu dobru bez odvrtenia od Boha, hoci by bolo
nezriaden, nebolo by smrtenm hriechom. (sv.TA II/II q.20 a.3)
Vedn hriech neodnma pohotovos lsky, pretoe nesmeruje k protiahlmu predmetu,
ale iba preka uitiu lsky. (sv.TA II/II q.44 a.4)
Kde je ak hriech, tam niet lsky. (sv.TA II/II q.45 a.4)
V kadom hriechu sa pohda Bohom v jeho prikzaniach, ale v hriechu proti Duchu, ako v
hriechu zvltnom sa pohda darom, ktorm je lovek vzaovan od hriechu, nie vak v hriechu,
nasledujcom z neho. (sv.TA II/II q.118 a.5) duch-
109
 Kad hriech je tak dobrovon, e nie je hriechom, ak nie je dobrovon. (sv.Augustn)
Hriech nie je tba po zlch veciach, ale zrieknutie sa lepch. (sv.Augustn)
Hriech je va podra, alebo dosiahnu, o spravodlivos zakazuje. (sv.Augustn)
Va je prinou hriechu. (sv.Augustn)
Hrei nie je ni in, ako nedbanm vench vec sledova asn. (sv.Augustn)
Nkaza prvotnej viny sa jav najviac v pohybe pohlavnch dov, ktor nie je podriaden
rozumu. (sv.Augustn) sex-
Hriech je nedbanm vench vec sledova asn. (sv.Augustn)
Kad trest je spravodliv a uklad sa za hriech. (sv.Augustn)
Ak sa mnoia vedn hriechy, poruia nau krsu tak, e ns odli od nebeskho encha.
(sv.Augustn)
Boles v treste zo straty dobra je svedkom dobrej prirodzenosti. (sv.Augustn)
ena by hadovm slovm nebvala uverila, keby u v jej mysli nebvala lska k vlastnej
moci a nejak pyn opovlivos o sebe. (sv.Augustn)
Rozmnoenie lsky je zmenenm dychtivosti. (sv.Augustn)
o uvid chba dokonalosti prirodzenosti, nazvi to neresou. (sv.Augustn)
lovek zostupujci z Jeruzalema do Jericha tj. do nedostatku hriechu, je ulpen o dary
dan zadarmo a ranen v prirodzench. (sv.Beda)
Vetko nae neastie pochdza z toho, e nedokeme by sami: ono je pvodcom hry,
prepychu, rozptlenia, vna, ien, nevzdelanosti, ohovrania, zvisti, zabdania na seba a na
Boha. (J.Bruyre)
Grcky - hamarta - netrafenie do ciea, takto to viac chpu mui, eny viac chpu hriech
ako poruenie vzahu. (M.Bubk)
Vina je o skutkoch - vykonal som nieo zl, hanba je o mne - ja som zl. Nepestova v
uoch hanbu, ale vinu. (M.Bubk)
Existuje iba jedna absoltna morlna zsada, e niet ni absoltneho. (A.Comte)
Nepoznanie okolnost je prinou nedobrovonosti. (sv.Jn Damascnsky)
Hriech je proti prirodzenosti. (sv.Jn Damascnsky)
Nevinnos njdete len u malikch. (Dante)
Vina patr k nmu ivotu ako kadodenn chlieb. (A.Delp)
Niekedy je milos upadn aj do akch hriechov, aby sa lovek zobudil a dal sa na
poknie. (A.Dermek)

110
 Nie sme ani ierni, ani bieli, sme psikovan. (dievatko)
Radej zomrie ako zhrei. (sv.Dominik Svio)
Me pada tak rchlo, e sa ti bude zda, e let. (Eschenbachov)
udsk hlpos a zloba s neskrotn ako sedem mor. (Feuchtwanger)
lovek hovor o svojej vlastnej nemorlnosti tak, ako by za u nebol zodpovedn, ako
keby musel prija vlastn nemorlnos tak, ako mus prijma nemorlnos inch. (V.E.Frankl)
Slovo chatah, ktor sa v SZ obvykle preklad vo vzname hriech, v skutonosti min
sa cesty, nem v sebe vlastnos nieoho, o m by odsden, ako ju maj v sebe hriech a
hrienik. Podobne hebrejsk slovo pre tos je teubah a znamen nvrat k Bohu, k
sebe, na sprvnu cestu, postrda teda tie zver o sebaodsden. Takto uva talmud vrazu
majster nvratu, hrienik iniaci poknie a hovor sa o om, e stoj dokonca nad tmi, ktor
nikdy nehreili. (E.Fromm) poknie-
Zlo je pokus prekroi ru udskho do re neudskho, je to vak nieo hlboko udskho,
pretoe lovek sa neme sta ivochom prve tak, ako sa neme sta Bohom. (E.Fromm)
Ned sa vak poprie, e kad lovek kra dopredu tm smerom, ktor si zvolil, smerom
k ivotu, alebo smerom k smrti, smerom k dobru, alebo k zlu. (E.Fromm)
Neuznanie Boha priviedlo potom loveka k tomu, aby poruil sprvny poriadok vo vzahu
k svojmu poslednmu cieu a zrove vetok slad v sebe samom, ako aj s ostatnmi umi a
vetkm stvorenstvom. (GS 13)
Hriech toti loveka umenuje a brni mu dosiahnu plnosti. (GS 13)
Kde je vea svetla, tam je siln tie. (Goethe)
tyri stupne hriechu - vina skryt v srdci, jej preniknutie navonok, zosilnenie nvykom,
ke lovek postpi a k opovlivosti voi Boiemu milosrdenstvu, alebo k zfalstvu. (sv.Gregor
Vek)
Hriech, ktor nie je rchlo znien poknm, svojou tiaou ah k inmu. (sv.Gregor Vek)
Delenie hriechov na smrten a vedn by bolo vhodnejie zmeni na smrten a zraujce.
(Gnthr Ib 300)
Je istejie, e hriech prina neastie ako to, e nos prina astie. (S.Chamfort)
Zanedbvanie - Najstranejie je to, o hrienik nerob, nie to, o rob. (rsky svtec)
Skepticizmus v mravnch zleitostiach je mocnm spojencom nemravnosti. (W.James)
Ke raz poskytneme Zlu prbytok, u nevyaduje, aby sme mu verili. (F.Kafka)
Nenariekaj nad temnom vo svete, ha radej rozosvieti svetlo. (J.Keller)
Najprv vznikne v mysli iba mylienka, potom mocn predstava, po nej zuba a hriena
iados a napokon shlas. (Kempensk)

111
 Z dvoch ziel treba si vdy voli menie. (Kempensk)
Nepatrn sila, o prirodzenosti ete zostala je len ako iskierka tlejca v popole. touto silou
je prirodzen rozum, ktor je sce obklopen vekou temnotou, ete rozliuje dobr a zl a
poznva rozdiel medzi pravdou a lou, ale u nevldze plni vetko, o uznva za dobr a u
neme prenikn k plnmu svetlu pravdy a dosiahnu pvodn istotu svojich nklonnost.
(Kempensk)
Aj najikovnej or urob raz kriv brzdu. (ud.mdros)
Adamovm hriechom udstvo, ktor malo by harmonickm celkom bez konfliktov medzi
mojm a tvojm sa zmenilo v pran mrak jednotlivcov. (sv.Maxim Vyznava)
Hriech je spoiatku mkk, opakovanm stvrdne. Jeho hlav je mkk ako trva, ale jeho
chvost je tvrd ako cder. (sv.Odon)
Nikto sa naraz nevyprzdni, alebo neklesne, avak je nutn upada pozvona, po astiach.
(Origenes)
Mlokedy sa kon zlo tak plne a tak veselo ako vtedy, ke sa kon vedome. (B.Pascal)
Hrienos je najveobecnejie definovan ako minutie sa ciea. To znamen, e hremy
vdy, ke sa nm nepodar trafi sa do ierneho. Hriech nie je ni viac a ni menej ne nemonos
by trvale dokonalmi. Pretoe je nemon, aby sme boli trvale dokonal, sme vetci hrienici.
Nikdy sa nm nepodar robi len to najlepie, oho sme schopn, a s kadm alm zlyhanm sa
dopame zloinov vetkho druhu - proti Bohu alebo nm samm, ke u nie proti zkonu.
(M.S.Peck)
Rozli, za o sme a za o nie sme v naom ivote zodpovedn je jednm z najvch
problmov udskej existencie. Neme by nikdy vyrieen raz navdy; po cel ivot musme
stle znova uvaova a v neustlych zmench vvoja prehodnocova, kde skutone le naa
zodpovednos. (M.S.Peck)
Vetky hriechy s napraviten okrem toho, ak verme, e sme bez hriechu. (M.S.Peck)
Prvotn hriech teda existuje; je to naa lenivos. Je vemi relna a vyskytuje sa u vetkch
bez vnimky - u novorodencov, det, dospievajcich, zrelch dospelch i starcov, u ud mdrych
i hlpych, u silnch i oslabench. Niektor z ns s menej leniv ne t druh, ale ist mieru
lenivosti mme vetci. Ke nahliadneme do svojho vntra, i t najenergickej, najctiiadostivej
a najmdrej z ns spatria v uritej hbke hajcu lenivos. To je t entropick sila v ns, ktor
ns vetkch zra a brzd vo vvoji nho ducha. (M.S.Peck)
Hriechom nho storoia je strata citlivosti pre hriech. (Pius XII. 1946)
Lebo kto m lsku, je aleko od hriechu. (sv.Polykarp)
Hriech je zlo, ktor ma ni, a ktorm si zamedzujem cestu k sebe sammu. (J.Prvoznk)
Hriech je nepochybne dielom udskej slobody, ale v oblasti tohto jeho udskho rozmeru
psobia initele, ktor ho prenaj ponad udsk oblas, na rozhranie kde sa svedomie, va a
city loveka stkaj s temnmi silami, ktor sa poda sv. Pavla prejavuj vo svete tak silno, e
ho takmer ovldaj. (RP 14, J.P.II.)
112
 Vrazy - hamarta - viacmenej vne previnenie proti norme, alebo zkonu, alebo proti
osobe, alebo proti bostvu, adika - praktizovanie nespravodlivosti, parabasis - priestupok, asbeia
- bezbonos. (RP 14, J.P.II.)
Hriech je neposlunos loveka, ktor konom svojej slobody neuznva Boha za pna
svojho ivota aspo v tej chvli, ke poruuje jeho zkon. (RP 14, J.P.II.)
Hriech ako preruenie styku s Bohom je kon neposlunosti loveka, ktor aspo nepriamo
odmieta toho, od ktorho vyiel a ktor ho udruje pri ivote; je to teda sebavraedn kon. (RP
15, J.P.II.)
Hriechom toti lovek odopiera podrobi sa Bohu, m sa naruuje aj jeho vntorn
rovnovha a v jeho vntri nastvaj rozpory a konflikty. Takto rozpolten lovek takmer
nevyhnutne vyvolva rozpoltenos aj vo svojich vzahoch k ostatnm uom a k celmu
stvorenmu svetu. (RP 15, J.P.II.)
Nijak hriech, ani ten najvntornej a najtajnej, v tom najuom zmysle slova osobn,
sa netka vlune len toho, kto sa ho dopa. (RP 16, J.P.II.)
Prpady socilnych hriechov s ovocm, nahromadenm a sstredenm mnohch osobnch
hriechov. Ide tu o isto osobn hriechy toho, kto vyvolva a napomha nespravodlivosti, alebo
ju zneuva, i toho, kto m moc urobi osi, aby zabrnil alebo odstrnil, alebo aspo obmedzil
niektor socilne zl, a on to neurob, i u z lenivosti, alebo zo strachu, alebo v dsledku
dohodnutho mlania, i u z ahostajnosti, alebo preto, e je maskovanm spoluvinnkom; ide
tu alej o hriechy tch, o sa vyhovraj, e nie je mon premeni svet, ako aj neprimn
dvody vyieho poriadku. Skuton zodpovednos maj teda jednotliv osoby. (RP 17, J.P.II.)
S celou tradciou Cirkvi smrtenm hriechom volme ten kon, ktorm lovek slobodne a
vedome odmieta Boha, jeho zkon, zmluvu lsky, ktor mu Boh ponka, a miesto k nemu
obracia sa k sebe sammu, k nejakej stvorenej a konenej skutonosti, k nieomu, o sa protiv
Boej vli - conversio ad creaturam. (RP 17, J.P.II.)
Prve tak isto sa treba vyhba zredukova smrten hriech na kon zkladnej voby
(optio fundamentalis) proti Bohu - ako sa dnes asto hovor. Rozumie sa tm vslovn a formlne
pohdanie Bohom a blnym. Ve k smrtenmu hriechu sa dochdza aj vtedy, ke si lovek s
plnm vedomm a vou z akhokovek dvodu vyvol vnu nezriadenos. (RP 17, J.P.II.)
Z evanjelia tanho v cirkevnom spoloenstve kresansk svedomie dosiahlo cez dlh
genercie jemn cit a prenikav postreh pre zrodky smrti, ktor s obsiahnut v hriechu. (RP
18, J.P.II.)
Ak hriech je preruenm synovskho vzahu k Bohu za tm cieom, aby sa ivot loveka
vymanil z jeho poslunosti, vtedy hrei neznamen len popiera Boha; hrei znamen aj i,
ako keby Boh nejestvoval, vytrie ho z kadodennho ivota. (RP 18, J.P.II.)
K 1 Jn 5,18 - Jn poukazuje na ndej, zakladajcu sa na prisbeniach: kresan dostal
zruku a silu potrebn na to, aby nezhreil. (RP 20, J.P.II.)
Hriech je klietka pre holubicu lsky, ktor by svojm krsnym letom chcela potei srdcia
mnohch. (P.Rosso)

113
 Hriech je nedostatkom lsky. (P.Rosso)
Hriech je akoby hodenm piesku do o toho, kto mi pome. Nie je mu to prjemn, i mu
hodm cel hrs, alebo len zopr zrniek. (P.Rosso)
Kad hriech signalizuje, e milujem seba viac ako Boha. (P.Rosso)
V izbe sed skupina okolo kozuba. Kad do prispieva svojm dielom k spolonmu
teplu. Jeden drevom, in slamou, niekto mono do oha hde blato... (P.Rosso)
Ke si bude pamta len zlo, nikdy nebude astn pred Bohom. (A.Rublev)
Nuda je zvanm problmom pre moralistu, pretoe polovica hriechov udstva je spsoben
strachom z nej. (B.Russel)
V skutonosti mme veda seba dva druhy morlky; jednu, ktor hlsame, ale nedodrujeme
a druh, ktor praktizujeme, ale zriedka hlsame. (B.Russel)
Hrienici a zl duchovia sa ttia svetla (F.Schiler) diabol-
Kto sa dvakrt dopust toho istho hriechu, u ho viac nepovauje za hriech. (Talmud)
ak, smrtiaci hriech je ako vyschnut konr, telefn bez nry, auto bez benznu.
(F.Tondra)
Neres ducha je stav alebo cit ducha, v celom ivote nestly a v sebe neshlasiaci. (Tullius)
Niet hriechu okrem hlposti. (O.Wilde)
Ochrnutmu toti vbec neprospeje, ke ho vyzv, aby beal rchlejie. Vzva ho skr
ete bolestnejie upozorn na to, e je ochrnut, a e teda bea neme. Podobne je to s mnohmi
dnenmi umi: Tvrd morlne kzanie berie odvahu, pretoe s nekompromisnou ostrost
pomenvava nespsobilos, ale niajako od nej nepomha. (P.M.Zulehner)
Hriech poznauje a oslabuje nae skutky. (XY)
Hriech me by aj volanm po lske. (XY)
Ctim sa ako mulat, ktor je asou Kukluxklanu, nenvidm zkladn as seba samej,
pracujem na vypuden asti seba samej. To je pravdepodobne najaia vec, ktor kedy budem
robi. (XY)

HUMOR

Humor grcky znamen toko ako tekutina, ava. (etymolgia)

Neurotik, ktor by sa nauil smia sm sebe, me by na ceste k ovldnutiu seba samho
a sn i k vylieeniu. (G.W.Allport)
Z erene padme vdy ist a upraven. Nevieme, koho poas letu stretneme. (V.Bednr)
Smiech trest niektor chyby, asi tak ako choroba trest niektor vstrelky. (H.Bergson)
114
 Vtip je znmkou mdrosti; avak vtip a bystros sa nezvykli usdli v trpaslej dui. (M.de
Cervantes)
Humor je so zeme. Kto je nm dobre presolen, uchov sa dlho erstv. (apek)
Moja svokra k nm u sedem rokov prichdza vdy na Vianoce. Tohto roku bude zmena -
pustme ju aj dnu. (L.Dawson)
Tri veci si neviem zapamta: men, sla a tretie u neviem o. (A.Dermek)
Smia sa na kadom slove alebo ine je vlastnos pochabch ud, nezasmia sa na niom
je znakom hlupkov. (Erazmus)
Kto m peniaze, kpi si auto. Kto ich nem, zomiera in. (Fernandel)
Ni by nemohlo v takej miere uvies loveka do stavu vytvori ditanciu medzi niem a
nm samm ako prve humor. (V.E.Frankl)
Humor je podstatne udsk fenomn a umouje ako tak loveku, aby sa od vetkho a
kadho, a teda tie od seba samho ditancoval, aby tak dostal seba samho do rk. (V.E.Frankl)
Nim udia neprezrdzaj svoju povahu ako tm, o im pripad smiene. (Goethe)
Humor je jednm z prvkov gnia. (Goethe)
H je vlastne luxus: nie vetky nrody ho doku vyslovi. (D.Hevier)
Bez revzora sa ani lstok v elektrike nepohne. (D.Hevier)
Hlupkovi pri kadom vtipnom slove vojde do dov des. (Herakleitos)
Aj ke nikdy neprekroil hranice svojej vlasti, bol to hlupk svetovho formtu.
(O.Hlavek)
Do blankytne modrulinkho celofnu humoru sa daj zabali utrpen a krvav siastky
dennch starost. (B.Hrabal)
Najviac straten de nho ivota je ten, ke sme sa nezasmiali. (Chamford)
Keby ma u raz postihlo to neastie, e by som prestal pi, tak sa pjdem liei! Na
protiabstinentsk lieenie. (M.Lasica)
Jj, to nie je kumt pi, ke vm chut! Ale ke nechut, na to treba siln vu. Pozrite sa,
kokm nechutilo a kam to dotiahli! (M.Lasica)
Cogito, ergo sum! Myslm - teda slon! (M.Lechan)
Ak si moja ena urob make-up, vyzer ako make-upr. (M.Lechan)
Charakter loveka sa ned z nioho spozna s takou uritosou, ako z vtipu, ktor sa ho
dotkne. (Ch.Lichtenberg)
Pri rozsudku mintu stojte po om p rokov sete! (V.Mihlik)
Filozofia zlodeja: ako sa to vezme... (.Moravk)
115
 Poriadny dlh je na nezaplatenie. (.Moravk)
Ste sce o hlavu v, ale meme ten rozdiel hne vyrovna. (Napoleon)
Raz sa zasmia pomha lepie, ne trikrt vzia medicnu. (Nemeck prslovie)
Sloboda tvor vtipy a vtipy tvoria slobodu. (J.Paul)
Humor by mal bojova proti vetkm hlpostiam v akejkovek podobe. (R.Piko)
Rus, ktor mal najviu smolu bol Gagarin, lebo tokokrt obletel zem a znovu pristl v
Rusku. (B.Polvka)
o svet svetom stoj, dnes prv raz nastala sobota 9.august 1975. Pre nau plantu je to
jedinen rekord. (D.Radovi)
Len o vstanete a vojdete do kpene, u vs ak prv problm - ako z horceho a studenho
urobi vlan. (D.Radovi)
Vetko je smiene, pokia sa stva druhmu. (W.Rogers)
Nem nieo pod to, o sa dva na chlieb? (P.Rosso)
Je vs tu ako dreva v plynovej kotolni. (P.Rosso)
Vsmech asto zadr to, o je absurdn a prve tak asto zadus to, o je achetn.
(C.Sbarbaro)
Ak je nieo smiene, hadaj v tom skryt pravdu. (G.B.Shaw)
ivot je niekedy tak tragick, e sa musme vedie zasmia, aby sme ho vydrali. (P.Strauss)
Lieta sa do vesmru, nadzvukov rchlos je u celkom vednou zleitosou, miliardy
baktri kapituluj pred naimi srami - ale stle je na svete vea vec, ktor lovek nedoke.
Tak naprklad sedie v hojdacom kresle a nehojda sa. (J.Such)
Komick veci s tragick veci napsan zrkadlovm psmom. (J.Thurber)
Mohlo to by aj horie - povedal Jon, sediac v bruchu veryby. V kadom prpade je tu aj
byt, aj strava. Bytom je veryba, stravou som ja. (J.Tuwim)
Rozkon s tie dvojat! A ak s si podobn. Najm to jedno! (J.Tuwim)
Pleina je parocha zhotoven zo zadku. (J.Tuwim)
Vetko, o je udsk, je patetick. Tajnm zdrojom samotnho humoru nie je rados, ale
smtok. V nebi nie je iadny humor. (M.Twain)
Humor nie je smia sa, ale lepie vedie. (V.Vanura)
Humor ije z nedorozumenia, pretoe ho pomha chpa a zna. Humor nm pomha
nezblzni sa z neho. (J.Werich)

116
 Smiech - t ozvenu nho plau - to krdlo smevu, o tlie za oblokom nonho strachu,
nikdy ma v hrsti nebudeme. Keby sme - nedajboe - t sladk moru chytili, bolo by na svete po
srande. (J.Werich)
udstvo sa berie prli vne. to je dedin hriech sveta. keby sa bol vedel jaskynn lovek
smia, dejiny by boli bvali in. (O.Wilde)
V patolgii nebolo miesto a tak si musel zobra mtvolu do izby: Mtvych sa netreba b,
ale ivch a navye mtvy m jednu vhodu - nechrpe. (Zatti)
udia, ktor nemaj zmysel pre humor, s udia, ktor maj komplex menejcennosti. Touto
prehnanou vnosou komplex viac alebo menej spene zastieraj. (M.Zeman)
Kto nem zmysel pre humor, je kadmu na smiech. (XY)
Pes je zvltne zviera, pot sa jazykom a smeje sa chvostom. (XY)
Pozn mjho perfektnho predstavenho? o ty m dvoch? (XY)
Vo Franczsku vystupuje grf na gilotnu a zakopne. To je zl znamenie, mal by som sa
vrti. (XY)
Pus babiku nech si sadne - povedal Janko Marienke a nastavil lopatu. (XY)
Vtip, ktor a ranil, je ako trhanie zuba. Bol, ale oso. (XY)
Najveselie vno je omov. Jeden pije a vetci spievaj. (XY)
Chcete pozna tento svet? Cestujte vlakom. Chcete sa dosta na druh svet? Cestujte autom.
(XY)
Kto sa smeje naposledy, o chvu umrie. (XY)

CHRM

Boh, ktor je uctievan, nie je uzavret iadnym telesnm miestom, preto kvli nemu
nebolo treba stava zvltny stnok, alebo chrm. Ale udia, ktor ho uctievaj, s telesn. (sv.TA
II/I q.102 a.4)
Chrm je postaven preto, aby tam prebvalo meno Boie, tj. aby znalos Boha bola
zjavovan z toho, o sa tam konalo, alebo hovorilo. (sv.TA II/I q.102 a.4)
Stavbou stnku je naznaovan stav starej zmluvy, chrmom stav novej zmluvy, pretoe
pri stavbe stnku pracovali iba idia, pri stavbe chrmu aj pohania, toti Trania a Sidonania.
(sv.TA II/I q.102 a.4)
Svtya svt zobrazovala vy svet, svtya telesn - oddelen oponou zo tyroch farieb:
kment (an) - zem, purpur (farba lastry) - voda, modr purpur - vzduch, arlt dvojfarebn -
ohe; a to preto, e lska tyroch prvkov je prekkou, ktorou s nm zahalen neviditen
podstaty. (sv.TA II/I q.102 a.4)

117
 Kment - istota tela, purpur - utrpenie svtcov, dvojfarebn arlt - lska k Bohu a k blnemu,
modrm - nebesk rozjmanie. (sv.TA II/I q.102 a.4)
Veci v arche - troje, ktor s hlavn vo veciach udskch: mdros znzornen doskami
zmluvy, moc riadenie ronovou palicou, ivot mannou, ktor udriavala ivot. A v Boch:
doskami mdros, palicou moc a mannou dobrota. (sv.TA II/I q.102 a.5)
Zo vstupu do poehnanho kostola dosahuje lovek odpustenie vednch hriechov. (sv.TA
III q.83 a.3)
Kostoly je potrebn stava pomaly, pretoe tm sa podnecuje zbonos a tedros veriacich.
(don Bosco)
Milujem v muzike zvony - s to svedkovia sveta, ktor nie je pozemsk, nie je naou
telesnosou. (M.Dohnal)
Tvojm chrmom ho potom bud nazva a oni bud sedva v jeho tichu. A bud nachdza
sami seba. (Exupry)
Nzov eklzia neznamen ani miesto, ani budovu, ale vlune zhromadenie Kristom
povolanho udu. (L.Hanus)
Polkruhov apsida symbolizuje venos, km tvorec ohranienos. Pozdny chrm
symbolizuje cestu. (L.Hanus)
Bazilika - cesta smerujca ku chrmu, palcu, bola verejnm miestom, miestom verejnch
zhromaden. (L.Hanus)
Na romnskych dmoch boli dva zhluky ve: na vchode a na zpade. Symbolika boja
dobra - Ostwerk a zla, pekla, zpadu slnka - Westwerk. Na mohutn stavby sa pouilo vea
hmoty, demontrovanie, s akmi rozmermi hmoty treba zpasi. (L.Hanus)
Otvoren portly gotickch katedrl ako rozaven rybie papule saj do seba zhromadenie
z nmestia - printia ich vstpi. Katedrla m vek sta a pozva dnu, kde sa deje sursum
corda - hore srdcia. (L.Hanus)

CHUDOBA

Prvom Boh zatvra svoju ruku a neposkytuje svoje milosti tomu, ktor je skpy v jeho
slube a v jeho lske. (sv.Alfonz)
Dotkn sa chudoby znamen zbra cel budovu. (sv.Alfonz)
Bieda m v sebe to dobr, e potla strach zo zlodejov. (Allais)
Tri druhy ud nemaj peniaze: chudobn, rozhadzovai a lakomci. (P.Altenberg)
Zem a jej bohatstv patria vetkm, roda zeme mus by plodom pre vetkch. (sv.Ambrz)
sociolgia-

Si chudobn? Tak to me zomrie skr. (Americk slogan)

118
 Nech deti mojich nepriateov ij v prepychu. (Antisthenes)
Bohatstvo je pre loveka a nie lovek pre bohatstvo. (sv.Anton Pustovnk)
Zlatom sa daj vylomi aj elezn brny. (Apuleius)
Chudoba ducha m v sebe dve veci - odriekanie asnch vec a to sa deje duchom, tj.
vlastnou vou, vnuknutm Ducha svtho a potretie pchy, pokia chudobou ducha sa rozumie
cvienie nadutho a pynho ducha. (sv.TA II/II q.19 a.12)
Lakomstvo in ud nenvidenmi a m prinu v prlinej sebalske. (sv.TA II/II q.29 a.4)
Kto trp krajn ndzu, me si vzia z cudzieho k svojmu zachovaniu, ak nenjde niekoho,
kto by mu chcel da. (sv.TA II/II q.32 a.7)
Vo chvli krajnej ndze je dovolen rehonkovi kradn, aby dal almunu. (sv.TA II/II
q.32 a.8)
Bohatstvo nie je cieom hospodrstva, tm je blahobyt. (sv.TA II/II q.51 a.3)
Veci, ktorch maj niektor nadbytok, z prirodzenho prva patria k vydriavaniu
chudobnch. (sv.TA II/II q.66 a.7)
Niekomu Boh d hojnos bohatstva, aby si zskal zsluhu z dobrho uvania. (sv.TA II/II
q.117 a.1)
Lakomstvo je neumiernen lska k majetku. (sv.TA II/II q.118 a.1)
Je neahk uchova si lsku spolu s bohatstvom. Preka jej toti tm, e zamestnva a
rozptyuje ducha. (sv.TA II/II q.186 a.3)
Keby jeho uenci mali bohatstvo, zdalo by sa, e ku nie kvli spse ud, ale kvli
zisku. (sv.TA III q.40 a.3)
Ktor nemal za iva domu, tie po smrti je uloen do cudzieho hrobu a kee bol nah,
bol zakryt pltnom od Jozefa. (sv.TA III q.51 a.2)
Lepie jes pokojne cibuu ako jes sliepku a stle sa obzera. (Arabsk prslovie)
Kto m peniaze, bude i v pekle lza zmrzlinu. (Arabsk porekadlo)
Peniaze s ako je. ahie sa daj chyti ako udra. (Archilochos)
S peniazmi nie je tak dobre, ako je bez nich zle. (Armnske prslovie)
Miluje zem? Bude zemou! Miluje Boha? Mem ti poveda, e bude bohom.
(sv.Augustn)
lovek neme ma v mysle zrove Boha a telesn pohodlie. (sv.Augustn)
o oso, ak m rehonk tak zubu v malikostiach, ak maj bohi vo svojich
majetkoch. (sv.Augustn)
Svoje vlasy nesmiete ani prli zanedbva, ani prli pestova. (sv.Augustn)

119
 Bohatstvo je dobrou slkou, ale tou najhorou paou. (F.Bacon)
Peniaze s ako hnoj. S nani, ak sa neroztrsia. (F.Bacon)
Za kadm vekm majetkom stoj zloin. (Balzac)
Chudobn je ten, komu mnoh chba. Z nensytnch vak chtivos urob chudobnch.
(sv.Bazil)
Kto zoberie inmu kus odevu je oznaovan za zlodeja, ke vak niekto ned odev
chudkovi, hoci by mohol, zasli si in meno? (sv.Bazil)
Je to chlieb hladnho, ktor ty m, obleenie nahho, ktor m pod zmkom, ima
bosho, ktor u teba plesnivie, peniaz chudobnho, ktor m zakopan. (sv.Bazil)
Chcem peniaze iba preto, aby som bol bohat. (John z Beatles)
o nem, nepotrebuje. (V.Bednr)
V nebi nebola chudoba, na zemi jej bolo nazvy, ale lovek nepoznal jej cenu. Syn Bo po
nej tak zatil, e zostpil, aby si ju vyvolil a nm ukzal, ak je vzcna. (sv.Bernard)
Priatestvo voi chudobnm uin a priateom Kra, ale ke bude milova chudobu,
sm sa stane krom. (sv.Bernard)
Chudoba sa mi vdy pila, no nikdy nie pina. (sv.Bernard)
Drah aty ukazuj chudobu ducha. (sv.Bernard)
Bohatstvo viac tkvie v rozhadzovan ne v hromaden, lebo lakomstvo in ud
nenvidenmi, slvnymi ich in tedros. (Boetius)
Rehonk, ke si nieo nech pre seba z lakomstva, o by to bola aj malikos, je modlrom.
(sv.Bonaventra)
Od bohatstva stvrdne srdce skr, ako vajce od vriacej vody. (L.Brne)
Len o zaneme zhromaova poklady, Prozretenos Boia sa k nm obrti chrbtom.
(don Bosco)
Ak budeme vern subu chudoby, budeme sce biedni, ale obohatme mnohch. (don Bosco)
Bohi zeme, ktor si v tomto ivote spokojne ij v klamstve prjemnho sna a nazdvaj
sa, e maj vek bohatstv, prebudia sa odrazu na tento vek de vo venosti a zadivia sa
vemi, e maj przdne ruky. (Bossuet)
Vlastnctvo bohatstva m neviditen siete, do ktorch sa nepozorovane zachyt srdce.
(Bossuet)
Peniaze vraj vynali Feniania. To nie je umenie. My ich musme vynachdza stle.
(W.Brudziski)
Bohatstvo ete neznamen oslobodenie, iba odklad. Ani ten vak nie je na zahodenie.
(A.Camus)
120
 Nekupujte to, o je uiton, ale to, o je potrebn. (M.Cato)
Bohat sa od chudobnho li tm, e mu chbaj vie iastky. (Cervantes)
etrnos predstavuje vek prjem. (Cicero)
iadna pevnos nie je tak siln, aby ju peniaze nezdolali. (Cicero)
Ni nie je tak typick pre przemnho a obmedzenho ducha ako lska k majetku. (Cicero)
udia, ktor ahko zarbaj prli vea peaz, v skutonosti nepoznaj ivot. (apek)
Bohat si me svoje vzruchy a zitky kupova. Chudobnmu prichdzaj vo forme derov.
(apek)
Bohat je, kto nem o strati. (nske prslovie)
Kto zbad biedu a ak, km ho poiadaj o pomoc, kon, akoby pomoc odopieral. (Dante)
Frantiek a chudoba s dvaja milenci. (Dante)
Zna slune chudobu sved o rozumnosti. (Demokritos)
Prlin hromadenie peaz pre deti je zmienkou lakomstva, ktor usveduje vlastn
povahu. (Demokritos)
Ak nie je tba po peniazoch obmedzovan nastenm, je ovea obtianejia ako krajn
chudoba, pretoe vie tby psobia vie potreby. (Demokritos)
Chudobn sedliak priiel do mesta a pozeral po vkladoch. Teil sa, e bez tchto vetkch
vec me vyi - oi chudobnho duchom. (A.Dermek)
Ak sa delte medzi sebou o dobr ven, tm skr o dobr pomajce. (Didach)
Hlas svedomia a cti je vemi slab, ke kvka v bruchu. (Diderot)
Lska k peniazom je kore vetkho zla. (Diogenes)
Mnohm chbaj len peniaze na to, aby boli estn. (C.Dossi)
Peniaze s razen sloboda. (Dostojevskij)
Nao s prachy? loveku predsa sta, e rno me vsta a veer si ahn do postele, a
medzi tm nech rob, o chce. (B.Dylan)
Chudobn lovek je ten, ktor ni nechce, ni nevie a ni nem. - otvoren prijmajca
sloboda. (Eckhart)
Peniaze asto stoja prli vea. (R.W.Emerson)
Chudobn radi dvaj dary. (Eschenbachov)
Rehonk m vlastni len to, o potrebuje a nie to, o sa mu bi. (sv.Eucherius)

121
 Ak pracujeme iba pre hmotn zisk, sami si staviame svoje vlastn vzenie. Uzatvrame sa
do samoty s vymyslenmi peniazmi, ktor nm neposkytn ni, pre o by stlo za to i. (Exupry)
Tvojm pravm bohatstvom skutone nie s veci, tie maj cenu len pokia ich uva,
avak strcaj svoj zmysel, akonhle s odpratan, alebo akonhle a od nich okolnosti odlia.
(Exupry)
Lebo podstatn nespova vo veciach, ale v ich zmysle. (Exupry)
Boh je asto iba chudkom s kopou peaz. (Exupry)
Lebo s veci, ktor je mon njs. Ni ti vak nie s platn, lebo ty ije zo zmyslu vec.
Zmysel veci vak nenachdzaj, lebo ho njs nejde - pretoe ho treba vytvra. (Exupry)
lovek faluje peniaze a peniaze faluj loveka. (K.Farkas)
Ke pij vtci z kalu za dok platia pierkom. (B.Filan)
Krsne sa chod pei tomu, kto si vedie koa za uzdu. (Franczske prslovie)
Veritelia maj lepiu pam ako dlnci. (B.Franklin)
Chudoba asto priprav loveka o vetky duevn a morlne sily. Przdne vrece len ako
me st. (B.Franklin)
Milujem chudobu, pretoe ju miloval Jei. (sv.Frantiek Asissk)
Akou mocnou krovnou sa stala sestra chudoba, ke sa stala nevestou tak vekho kra.
(sv.Frantiek Asissk)
Nie ten, kto m mnoho, je bohat, ale ten, kto vea dva. (E.Fromm)
Denn sksenos ukazuje, e to, o niekto povauje za zkladn potreby, zvis v rovnakej
miere na jeho charaktere ako na tom, koko skutone m. Je dobre znme, e chudobn dvaj
ochotnejie ako bohat. Ak vak chudoba prekro urit stupe, me chudobnmu znemoni,
aby dval, a je potom poniujca nie pre utrpenie, ktor psob priamo, ale preto, e zbavuje
chudobnho radosti dva. (E.Fromm)
Neobmedzen uspokojenie vetkch tob nevedie k blahu, ani nie je cestou k astiu
alebo maximu rozkoe. (E.Fromm) droga- sex-
Lakomstvo ud ohlupuje a in ich neschopnmi sledova svoje vlastn opravdiv zujmy,
i sa u tkaj jeho vlastnho ivota, alebo ivota ich ien a det. (E.Fromm)
Posun od by k ma je patrn aj z vlastnho pouvania podstatnch mien a ubdanie
slovies v zpadnch jazykoch v poslednom storo. (E.Fromm)
Konzumovanie zniuje strach - to, o som skonzumoval mi u neme by odobrat, ale
to, o som spotreboval ma prestva uspokojova - tim ma stle viac. (E.Fromm)
Majetncke vlastnenie m zklad v redukcii schopnosti tvorivej aktivity. (E.Fromm)
m vie je bohatstvo, tm hrubia bude vrstva odpadkov. (J.Galbraith)

122
 Naozaj bohat sme len vtedy, ke nm patr srdce milovanho loveka. (G.Garbo)
Kto sa ocitne v krajnej ndzi, m prvo zaobstara si z majetku druhch o potrebuje, v
krajnej ndzi je vetko spolon. (GS 69)
Bohatstvo loveka je v jeho srdci. Vo svojom srdci je krom sveta. Pre ivot nie je
nevyhnutn vlastni mnoho vec. (J.Giono)
Najlepie veci v ivote s zdarma. (B.Goodman)
Zmon je kad, kto doke spravova, o m. (Goethe)
Aby bol lovek spokojn, mus by povznesen nad biedou, lebo nezle na tom, o
lovek m, ale ak je. (J.Gotthelf)
Plnos radosti nezvis ani od chudoby, ani od bohatstva, ale jej predpokladom je skromn
a spokojn srdce. (J.Gotthelf)
Nas umierajceho hladom, lebo ak si ho nenastil, zabil si ho. (Gratin)
Lebo ke dvame chudobnm, obdarvame Krista, lebo oni sa ponaj na nho Pna a
Boh m v nich zabenie. (sv.Gregor Nazinsky)
Jei ani najmenej netil po nieom, o by mu chbalo. (R.Guardini)
Ak bude kupova, o nepotrebuje, bude skoro predva, o potrebuje. (Gruznske
prslovie)
Zlato ruky nem, ale vetko doke. (Gruznske prslovie)
Peniaze nie s ni, ak s vetko, peniaze s vea, ak nie s vetko. (V.Hlek)
T, o maj kvrny na pleti, s diakoni, ktor nekonali sprvne svoju slubu: olpili o
majetok vdovy a ponechali si pre seba peniaze, ktor mali rozda. ke teda zostan v tejto
chamtivosti, zomr a nebude pre nich nijakej ndeje pre ivot. Ale ke sa polepia a bud kona
bez hony svoju slubu, bud mc i. (Hermas) kaz-
Mnoho ud, ktor nemaj ni inho, maj charakter. (J.L.Herold)
Keby si iadali veci nepotrebn, tm by jasne dokzali, e ani tie najpotrebnejie si
nezaslia. (sv.Hieronym)
Sprvajte sa tak, aby ste si nemuseli popa reme na nohaviciach. (sv.Hieronym)
Boh je bu nepoctivec, alebo jeho dedi. (sv.Hieronym)
Nezitnm nazvame kadho loveka, ktormu je zujem o slvu vzcnej ako zujem o
bohatstvo. (P.Holbach)
Lakomec m len umieranie dlhie, nie ivot. (Horatius)
Lakomcovi vdy chba. (Horatius)
Bohatstvu, ktor kto nazhromadil, me bu vldnu, alebo i sli. (Horatius)

123
 Prv sa mienilo, e dobr meno vo svete m ten, koho vyzdvihlo vek meno predkov alebo
koho vlastn schopnosti urobili muom. Dnes sa kad pta len na to, i m lovek peniaze.
(Omar Chajjm)
Spolonos sa sklad z dvoch vekch tried: tch, ktor maj viac jedla ako chuti do jedla
a tch, ktor maj viac chuti ako jedla. (S.Chamfort)
Som plne presveden, e je naase nastpi nov cestu, aby peniaze prestali by
vemocnm bostvom krizovej spolonosti. (Ch.Chaplin)
udia s povinn podporova chudobnch a to nielen z prebytku. (Jn XXIII.)
Nie je mon spoji tieto dve veci - starostlivos o spsu due a starostlivos o ozdobu a
okrasu tela. (sv.Jn Chryzostom)
Tou vlnou, ktorou sa ozdobuje, u pred tebou sa ozdobovala ovca a ostala vdy len ovcou.
(sv.Jn Chryzostom)
Pchne hriechom, od koho sa stle ria voavky. (sv.Jn Chryzostom)
Peniaze mu by krupinou mnohch vec, ale nie ich jadrom. Kpia vm potravu, ale nie
chu do jedla; liek, ale nie zdravie; znmosti, ale nie priateov; sluhov, ale nie oddanos; dni
radosti, ale nie pokoj alebo astie. (H.Ibsen)
Chudk je, kto chce by bohat. (Indick prslovie)
Poznm dva vemi ist prostriedky ako sa sta chudobnm: pracova v nedeu a kradn.
(sv.Jn M.Vianey)
Chcel by som sa smia s mdrymi a jes s bohatmi. (S.Johnson)
Neahko vynikn udia, ke ich prednostiam brni chudoba v dome. (Juvenalis)
Lska k peniazom rastie tak, ako pribda peaz. (Juvenalis)
Ptnik s przdnymi vreckami zaspieva zbojnkovi do tvre. (Juvenalis)
Ak stratia majetok, trchlia a ronia skuton slzy. (Juvenalis)
Peniaze s pre ma vzduch. Nemem bez nich dcha. (Z.Kalkov)
Mnoh si cenia veci len preto, e ich je ak zska. Nie preto, e stoja za to, aby sme ich
zskali. (G.Keller)
lovek nemus ma nadbytok pozemskch majetkov, aby bol astn, sta mu aj prostredn
zmonos. (Kempensk)
Pozemsk veci len natoko prekaj a len natoko ho mt, nakoko sa k nim priptava.
(Kempensk)
Rovnako ochotne bu ndzny a chudobn ako zmon a bohat. (Kempensk)
Kresan m zava nie pomdou, ale nosou. (sv.Klement Alexandrijsk)

124
 Oznamujeme vm, e vae eky u vbec nie s kryt udskosou. (V.Klimek)
Ak m pes peniaze, stane sa i z neho pn Hafhaf. (Krejsk prslovie)
S udia, ktor naveky bud zazlieva obrkovi, e mu nedali almunu. (K.Kraus)
Prebyton ns nakoniec priprav o potrebn. (P.Laclos)
Mudrc tvor, a sm nem ni. Pracuje a neoakva odmenu. A pretoe si nikdy neiada ni,
nikdy neme ni strati. (Lao-c)
A kto nem peaz, tomu zaahne polrna noc, a to bez polrnej iary. (G.K.Laskomersk)
Peniaze lakomstvo nelieia, ale podnecuj. (lat.prslovie)
Bohatstvo men mravy. (lat.prslovie)
Peniaz je najvym krom, ten celmu svetu teraz vldne. (lat.prslovie)
Prijma dary je udsk, dva chudobnm je bosk. (lat.porekadlo)
Chudk sp bezpen na troche slamy. (lat.porekadlo)
Komu nepatr ni, ten ver, e nem o strati. (lat.porekadlo)
Mme a ivot ako predkovia, musme si zaobstara viac vec, ktor uahuj ivot.
(G.Laub)
Dobr meno je vetko a peniaze robia dobr meno. (Ch.Lehmann)
Neviem ako vy, ale ja najviac peaz miniem pri platen. (M.Lechan)
Pst bohatch by sa mal sta pokrmom chudobnch. (sv.Lev Vek)
Ma peniaze v pravom okamihu, iba to s peniaze. (D.Liliencorn)
Kto peniaze nepotrebuje, a predsa ich m, preo ich vlasne ma? Preto, aby mal nieo, o ho
dr v mukch. (F.Logau)
V blahobyte nie sme si nikdy ist, e ns maj radi len pre ns samch. (M.Lucanus)
Chudobn s najopustenejia to s nai pni, Kristovi treba sli v chudobnch. (bl.Luigi
Orione)
Tomu sa ute, e za mal peniaz je mon zosta naive, prroda len mlo iada. (Lucanus)
Nioho sa nebojm, lebo ni nemm. (M.Luther)
Chudobnho i muchy vmi tpu. (udov mdros)
Peniaze s prostriedok mdrych a cie hlupkov. (udov mdros)
Videl som hf hrobrov, tancovali driac sa za ruky a volali: Bu vtan mor. (Macchiaveli)
Don Boscovi: Keby si bol niekedy v ivote bohat, nikdy neprekrom prah tvojho domu.
(mama Margita)
125
 Ke ti niekto povie, e zbohatol tvrdou prcou, optaj sa ho: ou? (D.Marquis)
m menej si a m menej sa prejavuje svojm ivotom - tm viac m, tm odcudzenej
je tvoj ivot. (K.Marx)
To, o mme, deformuje to, o sme. (K.Marx)
Peniaze s ako iesty zmysel, bez ktorho nemete plne vyui ostatnch p zmyslov.
(W.S.Maugham)
Jei bol chudobn a prechovval svoje nekonen bohatstvo. Ako loveku nedostalo sa
mu kadodennho chleba, ako Boh neprestval ivi svet. (Meliton)
Kto chce by bohat, nebude dobr; kto chce by dobr, nebude bohat. (Meng-c)
S dleitejie veci ako peniaze, ale treba ma peniaze, aby sme si ich mohli kpi.
(P.Merime)
Najchudobnejm lovekom nemus by prve ten, kto m najmenej vec, ale ten, ktor je
k dispozcii vetkm ostatnm a nem as na to, aby si urobil nieo pre seba. (T.Merton)
Chudoba neznamen potrebu zloi sub chudoby a ma vdy vetko, nikdy nepocti
potrebu nieoho, oho sa mu nedostva, znamen robi si blzna zo ivho Boha. (T.Merton)
Skutonm bohatstvom loveka je dobro, ktor na svete vykonal. (Mohamed)
Bohat je ten, kto nem dlhy, a astn ten, kto ije bez choroby. (Mongolsk prslovie)
Chudoba, ktor je popretm primtu ekonmie. (kard.Montini)
V skutonosti uiton je mon ma za mlo peaz, len to prebyton stoj vea.
(A.Munthe)
Kr Mida bol tak lakom, e si prial, aby sa premenilo na zlato vetko, oho sa dotkne.
Splnilo sa mu to a zomrel od hladu. (mtus)
Duch trat silu, ke staros o kadodenn chlieb ho a. (B.Nmcov)
Skr stretne niekoho, kto peniaze ohovra, ne niekoho, kto ich odmietne. (Nemeck
prslovie)
Nema peniaze nut ku vetkmu. (J.Nestroy)
Ke m niekto peniaze, me by hlpy ako chce. (Ovdius)
Bohatstvo ma ochudobnilo. (Ovdius)
Veci zadarmo s veci, ktor stoja najviac. Ako? Je potrebn vynaloi vek silie, ne
pochopme, e s zadarmo. (C.Pavese)
Cirkev treba zbavi krovskho pla, ktor jej po stroia obliekali. (Pavol VI.)
Intitty maj prvo vlastni vetko, o je nutn k pozemskmu ivotu a k prci, nech sa
vak vyhn kadmu nznaku prepychu, baeniu po zisku a hromadeniu majetku. (PC 13)

126
 Sestrou poctivej mysle je chudoba. (Petronius)
Chudoba je pre loveka bezpen, vekmu bohatstvu hroz viac nebezpeenstva. (Phaedrus)
Chcel by som i s hromadou peaz ako chudobn lovek. (Picasso)
Ale jedno prepoiiavate, vy nebesk peniaze, o mloktor, ktor vs vlastnia, doku
vlastni, doku vyui - o je to jedin? Sloboda. (A.Platen)
Ak mal hodnotu pripisuje Boh bohatstvu, to meme vidie poda ud, ktorm ho dva.
(A.Pope)
Nik nie je oprvnen vyhradi si pre svoj vlun itok to, o presahuje jeho potreby,
ke ostatnm chba nevyhnutn. (PP 23, Pavol VI.)
Bohatstvo treba pota poda prostriedkov, ktor mme na splnenie naich tob.
(A.Prvost)
ahko nadobudnut majetok sa rozplynie, ten vak, kto zbiera po hstke, dopracuje sa
bohatstva. (Prs 13,11)
Chudobn (lovek) je aj svojmu priateovi odporn, bohat m vak milovnkov nadosta.
(Prs 14,20)
Lepia je zelenina za pokrm a lska popritom, ako vykmen vl a pritom nenvis. (Prs
15,17)
Bra svoj dom, kto sa lakomo zha za ziskom, ten vak, kto nenvid podplcanie, bude
i. (Prs 15,27)
Na rozsahu tohto javu maj vinu finann, menov, vrobn a obchodn truktry a
mechanizmy, ktor sa opieraj o rozlin druhy politickho ntlaku a ovldaj svetov
hospodrstvo. (RH 16, J.P.II.)
Princp solidrnosti, chpan v irom zmysle slova, mus by podnetom k innmu
hadaniu primeranch intitci a systmov, i u ide o oblas obchodnch stykov, kde sa treba
riadi zkonmi zdravho saenia, alebo o pln rozsiahlejieho a bezprostrednejieho rozdelenia
bohatstiev a kontroly nad nimi, aby nrody, ktor s ete len na ceste hospodrskeho rozvoja,
mohli nielen uspokoji svoje zkladn poiadavky, ale aj postupne a inne sa rozvja. (RH 16,
J.P.II.) sociolgia-
Vetko, o sa d zaplati peniazmi, je lacn. (Remarque)
Rehonk nie je bohat ak na dne srdca skrva tbu po bohatstve. (bl.M.Ricaldone)
lovek, ktor sa privemi ponha vyrovna svoj dlh, je svojm spsobom nevank.
(Rochefoucauld)
Skr, ne si budeme nieo usilovne pria, zistime si, ak astie to prinieslo tm, ktor to
maj. (Rochefoucauld)
Chudoba je vek iarou zvntra. (J.M.Rilke)

127
 Som spokojn. Mm toko, koko potrebujem a potrebujem toko, koko mm. (P.Rosso)
Rehonci nesubuj biedu, ale chudobu. Na toto nesm zabda najm ich predstaven.
(P.Rosso)
Peniaze, ktor lovek m, s prostriedkom k slobode, tie, za ktormi sa naha, s
prostriedkom poroby. Preto som nenron a netim po niom. (Rousseau)
Neexistuje iadne bohatstvo okrem ivota. (J.Rusk)
Kde s peniaze, tam sa njdu aj mil udia. (Rusk mdros)
Sty hladnmu nerozumie. (Rusk mdros)
Ke hor dom, vetok nbytok vyhadzujeme von oknom. (sv.Fr.Salesk)
Vetci sa ptame, i je lovek bohat, nikto i je dobr. (Seneca ml.)
o je bohatstvo? Po bohatstve neti. (Seneca)
Chudobe chba mnoho, lakomstvu vetko. (Seneca)
Bohatstvo mdremu sli, hlpemu vldne. (Seneca)
Lebo, ako sa hovor, kde id popredu peniaze, s vetky cesty otvoren. (Shakespeare)
Nedostatok peaz je problm, ak nem pru. (G.B.Shaw)
udstvu je asi uren pohybova sa sem a tam medzi dvoma extrmami: chudobou a nudou.
(Schopenhauer)
Bohatstvo sa rovn morskej vode; m viac z nej pijeme, tm sme smdnej. (Schopenhauer)
Existujci majetok m lovek poklada za ochrann mr proti mnohm monm zlm a
nehodm; nie za dovolenia alebo dokonca zvzok zaobstara si svetsk radovnky.
(Schopenhauer)
Ide o to, aby kad to o m, cenil ako to, m chce psobi. (A.Schweitzer)
Nekupuj, o potrebuje, len bez oho by neme. (Slov.prslovie)
Kto m peniaze, m diabla; kto nem, m dvoch. (Slov.prslovie)
kraba sa a dlhy robi je len na chvu dobre. (Slov.prslovie)
Lakomec je rovn svini: len po smrti osoh in. (Slov.prslovie)
Blzon chod nahat, aby umrel bohat. (Slov.prslovie)
Hnoja a peaz nikdy dos nie je. (Slov.prslovie)
Chudoba nie je iadnou hanbou, ale je ukrutne nepohodln. (S.Smith)
V porovnan so skutonm astm je bohatstvo len tieom dymu. (Sofokles)
Najaie prekliatie udstva s peniaze. (Sofokles)
128
 Koko je vec, ktor nepotrebujem. (Sokrates)
Rehonk, ktor m peniaze nestoj ani gro. (star mnsi)
Zlato je vkalom pekla. (Starobabylonsk uenie)
Neexistuje na svete ni tkho, o by sa dalo nazva Akurt tak dos peaz. S len dve
miery: iadne peniaze a Nedostatok peaz. (J.Steinbeck)
Ni nema je - chudoba. Ni nechcie je - bohatstvo. (P.Strauss)
Smr lakomca je jeho prv dobr skutok. (P.Syrus)
Chudoba nie je hanba, ale zlo. (panielske prslovie)
Kad de zomrie od hladu 40 000 ud. Na svete jedva iba raz denne 80 milinov ud.
(tatistika 1995)
Nosm v srdci archu bohatstiev, ktor som nedaroval. (Tagore)
Chudoba spova v tom, e sa ctime obrat nielen o prjemn veci, ale aj o tie nevyhnutn.
(sv.Terezka)
Mm przdne ruky. vetko, o mm, vetko, o zskam, je pre Cirkev a pre ud. Aj keby
som sa doila osemdesiatky, bola by som stle rovnako chudobn. (sv.Terezka)
Najbohat s t udia, ktor sa viny vec mu vzda. (R.Thkur)
Za dlnka sa modl aj verite. (Tureck prslovie)
Kto nem peniaze je chudobn, kto nem druha je chudobnej, ale kto nem srdce je
najchudobnej na svete. (Turgenev)
Tulk: lovek, ktorho by nazvali turistom, keby mal peniaze. (J.Tuwim)
Ak chce spozna svoju najvzdialenejiu rodinu, zbohatni. (J.Tuwim)
Peniaze nie s ni, ak s vetko; peniaze s vea, ak nie s vetko. (M.Tyr)
ud si cen nie mdreho ani vrenho, ale toho, kto si nenech ni pre seba. (kard.Verdier)
K omu nti udsk srdcia, prekliata tba peaz! (Vergilius)
Dlh ml, ale spa ned. (Vietnamsk prslovie)
Zlato je lt, ale dua od neho erneje. (Vietnamsk prslovie)
Kto chce za de zbohatn, do roka chce odvisn. (da Vinci)
Mnoh veci sa kupuj len preto, e s lacn alebo vemi drah. (F.Vymazal)
Mnoh prili vaka peniazom o rozum, ale mlokto ho vaka nim zskal. (F.Vymazal)
Peniaze s iestym zmyslom, umouj plne ai z ostatnch piatich zmyslov. (O.Welles)

129
 Len jedni myslia na peniaze viac ako bohat: chudobn. Chudobn nedoku myslie na ni
inho a v tom spova ich bieda. (O.Wilde)
Mladm uom sa zd, e peniaze s to najdleitejie v ivote. Ke zostarn, vedia to u
naisto. (O.Wilde)
Peniaze demoralizuj a ndza pokoruje. Treba preto ma dos peaz, aby sme sa nectili
pokorenmi a okamite ich vyda, aby sme unikli demoralizcii. (O.Wilde)
Koho Boh obohat, toho neme nijak lovek ochudobni. (XY)
Bol to asn pocit z tohto sna. Ako mnch som il v plnej chudobe, leal som na slame
v drkotajcej zime. Mal som dobrho uitea, ktor ma chpal. Bolo to astie loveka, ktor
ni nepotrebuje, pretoe vetko podstatn m. (XY)
Najbohat nie je ten, kto mnoho m, ale ten, kto mnoho dva. (XY)
Kto m nruie pln hraiek, nedoke obja Otca. (XY)
Bohat s t, ktor si myslia, e ni nepotrebuj. (XY)
Star Rockefeller zskal tdenne viac ako milin dolrov. Na svoje jedlo vak mohol
utrati iba 5 dolrov, lebo bol chor a musel i len na zeleninovej kai a zemiakovom pyr.
(XY) zdravie-

KATECHZA

Boh nehad u teba slov, ale srdce. (sv.Augustn) modlitba-

In je vedie toko, o mus lovek veri, aby dosiahol blaenho ivota a in je vedie,
ako to podva zbonm a obhji proti bezbonm. (sv.Augustn)
Prinou nevedomosti je hriech. (sv.Beda)
Cirkev sa katechizuje v takej miere, v akej ona sama katechizuje inch. (Cat. trad. 24,
J.P.II.)
Dvere, na ktor klope Kristus, maj kuku len zvntra. (A.Dermek)
Cirkev, aby bola hlsatekou evanjelia, mus najprv sama evanjelizova, tj. mus sa naplno
a celkom otvori Radostnej zvesti Jeia Krista, pova ju a uplatova v ivote. (EN 13,
Pavol VI.)
Vetko u bolo povedan; ale preto, e nikto nepova, treba stle zana odznova. (A.Gide)
udia stle rozprvaj o plivch otzkach dneka. Jestvuje iba jedna pliv otzka
dneka - evanjelium Jeia Krista. (Gladstone)
Len jedin lovek mi rozumel ... a ani ten mi nerozumel. (Hegel) politika-
Najlepm riteom evanjelia je iv! lovek. (sv.Irenej)

130
 Evanjelium nepotrebuje barliky na podopieranie. (J.Jarab)
Ukazuj cestu, ale Boh dva silu po nej kra. inkuj len navonok, ale Boh vzdelva a
osvecuje srdcia. Zalievaj po povrchu, ale Boh dva rodnos. (Kempensk)
Chlapci si ahko vtepuj do pamti biblick a in prhody na zklade obrzkov. (Komensk)
Slov, ktor vychdzaj zo srdca, id do sdc. (Nem. prslovie) homlia-
Tak, ako kvapka vody nahlod skalu, i slov pln mdrosti napokon prenikn aj do
najzadubenejieho mozgu. (E.Nowacka)
Pred hlsanm evanjelia je najprv potrebn poda neho i. (Pavol VI.)
Jei sm bol Evanjeliom Bom a prvm najvm hlsateom evanjelia. (Pavol VI.)
Nie je mon, aby niekto prijal Boie slovo a uveril v Boie krovstvo a nestal by sa jeho
svedkom a hlsateom. (Pavol VI.)
Katechza je nesporne trval a pritom zkladn forma innosti Cirkvi, v ktorej sa prejavuje
jej prorock charizma. Vydvanie svedectva a vyuovanie postupuj toti spolone ruka v ruke...
zkladnou formou je rodinn katechza. (RH 19, J.P.II.) svedectvo-
Pre ohlasovanie nepatr spech - to je iba udsk miera. Skuton spech je hlbie - v
psoben Ducha. (P.Rosso)
Vrcholom naej vedy je teda pozna Jeia Krista a naou najvou radosou je ohlasova
vetkm nevyspytaten bohatstv jeho tajomstva. (stanovy SDB)
Protikatolckeho filozofa Diderota naiel jeho priate ako svoju dcru u katechizmus -
Nepoznm pri vchove lep zklad, lepiu mravouku a silnejie motvy ako katolcku vieru.
(pirago)
Zberate minerlov si drahocenn nerast ota na vetky strany, aby poznal krsu vetkch
plch, hrn a krytlikov. (J.Vrablec)

KAZ

Povinnosou kaza je nielen vykoreni hriechy z due kajcnikov, ale zasadi do nich
nosti. (sv.Alfonz)
Vetci kazi a leviti sme viazan nerozluitenm zkonom tchto predpisov, aby sme odo
da svojej ordincie svoje srdcia a svoje tel odovzdali striezlivosti a cudnosti. (sv.Ambrz)
T vak, o sa opieraj o vhovorku nedovolenej vsady a pritom tvrdia, e v starom
zkone to bolo povolen, nech vedia, e mocou Apotolskej stolice ich pozbavujem akejkovek
cirkevnej hodnosti, ktor nehodne zastvali a e u nikdy nebud mc vysluhova prevelebn
tajomstv, ktorch sa sami pozbavili, tm, e sa oddvaj necudnm rozkoiam. (sv.Ambrz)

131
 Z pokojnch obet kaz dostval brnicu a prav plece, tm sa tie naznaovalo, e kazovi
bola nutn mdros srdca k pouovaniu udu, o bolo naznaen hruou, ktor kryje srdce a
tie statonos pri znan nedostatkov - prav plece. (sv.TA II/I q.102 a.3)
Kaz je prostrednk medzi Bohom a udom riadiac ud z moci Boej. (sv.TA II/I q.102 a.4)
Potretie boltca pravho ucha - aby boli poslun Boiemu zkonu pri podvan obet, potretie
pravej ruky a nohy - aby boli starostliv a pohotov pri prevdzan obet. (sv.TA II/I q.102 a.5)
Na ruky sa im kldol tuk barana, jeden prosn chlieb a prav pliecko, aby sa ukzalo, e
toto mu obetova Pnovi. (sv.TA II/I q.102 a.5)
S tyri vlastnosti, ktor s nutn vetkm sluobnkom, toti istota, ktor je naznaen
spodkami, bezhonnos ivota, ktor je naznaen anovou zsterou, riadenou rozvnosou,
ktor je naznaen opaskom a sprvnosou myslu, ktor je naznaen apicou pokrvajcou
hlavu. (sv.TA II/I q.102 a.5)
Kazi si nemaj holi hlavu, o je odloi mdros, ani odloi fzy, o je dokonal mdros,
ani si roztrhva aty, alebo narezva telo, aby neupadli do neresti rozkolu. (sv.TA II/I q.102
a.6)
Vlastnou povinnosou kaza je by prostrednkom medzi Bohom a udom. (sv.TA III q.20
a.2)
Kaz sa zastuje inku svojho kazstva ako hrienik, nie ako kaz. (sv.TA III q.22 a.4)
Uvanie manelstva brni dui odda sa celkom slube Boej. (sv.T.Aquinsk)
Ke mlad kaz vychdza zo seminra, cti sa pripraven na innos skr neviditenm
prostredm dieczy a jej tradcie, ako pouovanm svojich predstavench a spsobom ivota,
ktor tam viedol. (L.Algisi)
Ke le tohto slnka sa nijako nepokvrnia pinou z dotyku, ke prechdzaj cez
zapchajce miesta, tm menej sa obmedzuje nehodnosou vysluhujceho sila toho, ktor to
viditen slnko stvoril. A tak aj tento zle vysluhujc dobr veci iba sebe sammu kodil. Lebo
nm vysluhovan neporuiten sviatos poskytla inm dokonalos svojej sily. (Anastzius II.)
Kaz umiera alebo od prce, alebo od neresti. (don Bosco)
Kaz je sluobnkom vemohcnosti Boej, je nstrojom nebeskej pravdy. (A.Bourdoise)
Ak je kaz priemern, skon skr v pekle ako v oistci. (sv.Jozef Cafasso)
Kto som? udsk bytos, ktor sa v slabosti a hrienosti povauje za brata vetkch ud,
vetkch rs vetkch ast sveta. Kresan, ktor sa obracia ku kresanom a s otvorenm srdcom,
ekumenicky, k uom akejkovek viery a ideolgie. Biskup katolckej cirkvi, ktor poda
Kristovho vzoru prichdza nie preto, aby sa mu slilo, ale aby slil. (H.Camara)

132
 Historicky sa d dokza, e vdycky skr, ne cirkev zaala s reformami do hbky, vracala
sa k chudobe. Zanime sami s odbravanm svojich titulov Eminencia, Excelencia, Ctihodnos!
Zbavme sa tej nruivosti povaova sa za achticov, vzdajme sa svojich znakov a hesiel!
Zjednodume sami spsob jak sa obliekame! Nepodmieujme svoju mravn silu a autoritu tm,
v akej znake auta jazdme! Vimnime si pozorne, kde bvame. (H.Camara)
Ukzalo sa, e vek as kazov v dsledku vysokho veku, zlho zdravotnho stavu,
nekvalitnho vzdelania, dlhoronho odtrhnutia oficilnych cirkevnch truktr od
intelektulneho ivota a ich izolcie od vvoja cirkvi vo svete nie je schopn sa nleite orientova
v novej situcii a adekvtne na u reagova. (H.Carrier)
Zpadn udstvo prechdza od kaza k psychiatrovi. (V.Gebsattel)
Kaz je budite. Vid dovntra. Zovajok ho nezaujma. Image, zdanie, vyjadrovanie, ...-
na to vetko kale. (G.Gilbert)
no, kaz je chudk chlap. A m v chudk je, tm viac divov na om Boh kon.
Vraciame sa tam, kde sme zaali. Jeho tajomn a trval spojenie s Bohom obohacuje a napa to
mlo, o je, to mlo, o m. Kaz, to je skutone vek tajomstvo! (G.Gilbert)
Prav pastier du je ist vo svojom zman, bezchybn v konan, mdry v mlan a
uiton v rei. Nakla sa ku vetkm s lskou a scitom. Svojm ivotom v Bohu povzna sa
nad vetkch. Pokorne sa pridruuje k tm, o robia dobre, ale povstva v spravodlivom zpale
proti neprvostiam hrienikov. Starajc sa o vonkajie veci nezanedbva staros o veci duchovn
a pre staros o veci duchovn nezanedbva staros o veci vonkajie. (sv.Gregor Vek)
Kaz mus ma kompetenciu, aby sa mlad na neho mohli s dverou obraca. (Jn Pavol
II.)
Prve tak ako kazi mali tendenciu smerova k formalistickmu nboenstvu, hrozilo
prorokom zaviaznutie do sektrstva. (P.Johnson)
Cel astie nrodov zvis od kazov. (sv.Karol Boromejsk)
Rozjmanie rob ud podobnmi anjelom, prina obdivuhodn osoh kresanskmu svetu.
ke ho udia zanedbvaj, mnoh sa pokznu do rozlinch hriechov a premnohch neast. A
kazom vemi zdrazujem: Pochopte, bratia, e vetkm cirkevnm muom ni nie je tak
potrebn ako rozjmanie, ktor by predchdzalo, sprevdzalo a nasledovalo cel nae inkovanie.
(sv.Karol Boromejsk)
Keby si mal anjelsk istotu a svtos svtho Jna Krstitea, ani vtedy by si nebol hoden
tto Sviatos prijma a vysluhova. (Kempensk)
Pred sebou nos kr, aby oplakval vlastn hriechy; za sebou, aby i hriechy, o spchali
in, scitne oplakval a uvedomoval si, e je ustanoven za prostrednka medzi Bohom a
hrienikmi. (Kempensk)
Ke sli svt omu, nebu ani prli zdhav, ani sa nenhli; zachovvaj nleit mieru,
ako s navyknut udia, medzi ktormi ije. (Kempensk)
Kazstvo je obeta pridan k obete Boej. (Lacordaire)

133
 Vetci kazi, teda i u dieczni, alebo rehon, z dvodu svojho svtenia a svojej sluby
s pridruen k zboru biskupov a slia poda svojho povolania a milosti dobru celej Cirkvi.
(LG 28) misie-
Duchovn pastieri nech zas uznvaj a napomhaj dstojnos a zodpovednos laikov v
Cirkvi; nech radi pouvaj ich rozumn rady... nech posudzuj pozorne a s otcovskou lskou v
Kristu podujatia, elania a tby, ktor im laici predkladaj. (LG 37)
1, Prija smr! Naprklad pre kaza vo vymierajcej farnosti to znamen neklama seba
ani druhch falonm uteovanm, nehada nik v nhradnch poteeniach, pozera mune v
strety budcnosti. Absoltne odmieta len jeden spsob smrti cirkvi: vlastn zradu. Odchdza
dstojne, bez paniky a hystrie. Rim 14,8: Lebo i ijeme, ijeme Pnovi, i umierame, umierame
Pnovi. i teda ijeme alebo umierame, patrme Pnovi. 2, Intenzvne i! Sstredi duchovn
energiu z okrajov do jadra. 3, Vyda zo seba vetko najlepie! o po ns zostane pre tch, ktor
stoja mimo, ak prchu bude ma pre nich slovo kresansk a katolcky? Na ak dedistvo
bud mc nadviaza t, ktor bud naprklad po dlhej dobe op zaklada cirkev v tomto
priestore? Ak je as krtky, potom je potrebn vzchopi sa k maximu pre dejiny i pre venos.
4, Nezomrie! To znamen nechcie necha cirkev zomrie, nerezignova, zpasi o posledn
nitku ndeje. (O.Mdr)
Budete i z vho kazstva, ke budete predovetkm svto slvi omu a svto udeova
sviatosti, ktor s s ou spojen. (kard.Mercier)
Liturg Jeia reprezentuje - teda nezastupuje - a je preto zaraden do spoloenstva a nie
nadraden nad spoloenstvom, pretoe aj on spolu so spoloenstvom je povajcim, veriacim,
chvliacim, akujcim, prosiacim a prijmajcim. (P.Mikluk)
Ako vieme, kazi s najhormi nepriatemi. Preo? Pretoe sasne s aj najbezmocnej.
Z pocitu bezmocnosti v nich vyrast obludn zvis, nepokoj a jedovatos. V dejinch najviac
nenvideli kazi, ich nenvis bola sasne aj najgenilnejia: pred duchom kazskej pomsty sa
vetko ostatn me schova. udsk dejiny bez tohto ducha pomsty by boli iba hlpou
zleitosou. (Nietzsche)
Nech sa uia vi si nosti, ktor si udia viac cenia a pre ktor si obubuj Kristovho
sluobnka, ako napr. primnos srdca, vytrval uplatovanie spravodlivosti, dodriavanie danho
slova, zdvoril sprvanie, skromnos a lska v rozhovoroch. (OT 11)
Prv, ne seminaristi zan vlastn cirkevn tdi, nech si osvoja tak znalos latininy,
aby mohli rozumie bohatm vedeckm prameom a cirkevnm dokumentom a dokzali ich
pouva. (OT 12)
Duchovn ivot sluobnkov Novho zkona mus by poznaen tmto zkladnm
postojom (sluha udu), zbaven akejkovek domavosti a kadej tby vyvyova sa nad
zveren stdo. (PDV)
Spomedzi cnost, ktor sa najviac vyaduj v kazskej innosti, treba spomen vntorn
disponovanos, vaka ktorej s kazi vdy ochotn hada nie svoju vu, ale plni vu Toho,
ktor ich poslal. (PDV)

134
 Je tie nutn, aby sme tm, e chceme by pastieri, otcovia a uitelia, jednali preto ako
bratia. (Pavol VI.)
Ak n Spasite natoko miloval kvet neporuenej istoty, e sa chcel nielen narodi z
Panny, ale zveril sa opatere panenskho pestna, a to u odvtedy, ke ako diea leal v kolske,
len mi povedzte, komu asi mieni zveri svoje telo teraz, ke krauje v nesmiernej velebnosti na
nebesiach. (sv.Peter Daminsky)
Kazi, profesori a eny nemaj v obube humor. Vetky tri stavy chc, aby si ich ctili.
(K.Polek)
Nemohli by by sluobnkmi Kristovmi, keby neboli svedkami a rozdvami inho ivota
ne pozemskho a nedokzali by zasa sli uom, keby sa plne lili od ich spsobu ivota.
(PO 3)
Aby na svtenca vylial ducha milosti... ako na pti duch Mojiov naplnil myse
sedemdesiatich mdrych muov, ktorch pomoc Moji pouval a tak ahko ovldal nespoetn
zstupy udu. (PO 7)
Hoci, toti milos Boia me uskutoova dielo spsy aj prostrednctvom nehodnch
sluobnkov, predsa Boh spravidla radej prejavuje svoje podivuhodn skutky skrze tch, o sa
stali vnmavejmi na podnety a vedenie Ducha Svtho, take pre svoje dvern spojenie s
Kristom a svtos ivota mu poveda s Apotolom: Neijem u ja, ale ije vo mne Kristus.
(PO 12)
Povaha kazstva si sce zdranlivos pre nebesk krovstvo sama osebe nevyaduje, ako
je zjavn z praxe prvotnej Cirkvi a z tradcie Vchodnch cirkv... (PO 16)
Skr sa vyzvaj, aby vzali na seba dobrovon chudobu, ktorou sa zrejme pripodobuj
Kristovi a stvaj sa pohotovejmi k Boej slube... Svoj prbytok nech si upravia tak, aby sa
nezdal nikomu prehnan a aby nikto, ani ten najchudobnej sa nikdy nezdrhal doho vkroi.
(PO 17)
Aby spovednk inne plnil takto slubu, mus ma nevyhnutne nasledujce udsk
vlastnosti: mdros, ohaduplnos, schopnos rozoznva, ako aj rozhodnos, ale miernen
lskavosou a dobrotou. Mus ma tie hlbok a dkladn prpravu, nielen kus, ale celistv a
harmonick, a to v rozlinch odboroch teolgie, pedaggie a psycholgie, v metodolgii dialgu
a hlavne v ivom poznan Boieho slova a schopnosti podva ho inm. Ete dleitejie je, aby
on sm viedol hlbok a opravdiv duchovn ivot. Ak m vies inch po ceste kresanskej
dokonalosti ako sluobnk poknia, on sm mus po nej kra ako prv, a to viac skutkami ne
mnohmi reami; m dokazova, e naozaj vntorne preva modlitbu, usiluje sa o evanjeliov,
bosk i mravn nosti; e verne pln Boiu vu, e miluje Cirkev a riadi sa jej uiteskm
radom. (RP 29, J.P.II.)
Z kazskch sluieb je to nepochybne t najaia a najchlostivejia, najnamhavejia a
najnronejia, ale zrove aj najkrajia, prinajca najviu vntorn rados. (RP 29, J.P.II.)
Prijatm tejto sviatosti sa v latinskej Cirkvi vedome a dobrovone zavzujeme k celibtu,
preto kad mus robi vetko, o je v jeho silch, aby s pomocou Boej milosti prejavoval
vanos za tento dar a zostal vern zvzku, ktor prijal navdy. (RH 21, J.P.II.)

135
 Vetky poklesky udia kazovi ochotn odpusti okrem jednho: ke je sluobnk tedrho
Boha lakom. (P.Rosso)
Don Bosco neurobil krok, nepovedal slovo, jednoducho nepodnikol ni, o by nesmerovalo
k zchrane mldee. (bl.Michal Rua)
Manelstvo je ako koleso bicykla. Mu je pl, ktor zaruuje pevnos, ena je duou,
ktor vna citovos. V celibte mm by zasvten ako galuska - matec. (Stohl)
Nikdy som nevidel, nepoul ani netal, e by kazi boli obben v niektorom nrode, kde
je kresanstvo nboenstvom krajiny. Ni ich neme urobi populrnymi tak, ako urit stupe
prenasledovania. (J.Swift)
Ctim v sebe kazsk povolanie... Ale km si elm by kazom, obdivujem a zvidm
sv.Frantikovi z Asissi jeho pokoru, ctim sa povolan napodobova ho a zrieknu sa vzneenej
hodnosti kazstva. (sv.Terezka)
Hoci sa kaz kad de dotka najsvtejch vec, neposvcuje sa automaticky. (A.Tk)
Ak kaz nemiluje Jeiovu Matku, mus milova in enu. (A.Tk)
Kaz by nemal ma sebavedomie, ale Bohavedomie - vedomie Boha v sebe. (E.ilinekov)
Time, aby biskup nebol hierarchom, teda psvtnm vladrom, ale skr hiero-dulos,
teda Bom sluhom, a ete radej otcom i bratom. Time, aby radej ne cirkev uiaca bol
prvm svedkom naej spolonej viery. Podobne time i po takch kazoch. Nechceme kazstvo
ani s posvtnm zdanm a magickou funkciou, ani radn a svetsk. Kazstvo je skutonos
eschatologick! Jeho podstata spova v radiklnej oddanosti Kristovi a veci udskch bratov.
(J.Zvina)
Spojenie duchovnej sluby s civilnm povolanm nechpem len ako zleitos vnten
mimoriadnymi pomermi, ale ako vek ancu a perspektvnu cestu svedectva a sluby cirkvi v
radiklne sekularizovanej spolonosti. (J.Zvina)
Jeden kaz doke urobi viac poriadku ako desa androv. (XY)

KOMUNIKCIA

Comunicare je vzjomne dva, zjednocova. (etymolgia)

K vznamnej komunikcii nedjde, pokia nevznikne urit vzah vzjomnej dvery.
(J.Adair)
Psomn komunikcia zaberie mnoho asu a asto sa pouva k zdeleniu vec, ktor vedci
nemal odvahu poveda a u prjemcov vzbudzuje pocit, e si tie musia vzia ceruzu a papier a
odpoveda. (J.Adair)
Nabda k stretu nzorov, nie k stretu osobnost - konflikt. (J.Adair)

136
 udia potrebuj jeden druhho nielen preto, aby preili, ale tie preto, aby si sformovali a
rozvjali vlastn osobnos. (J.Adair)
Dobr predsedajci doke vycti oblas konsenzu, ktor sa tak trochu podob
neviditenmu a neustle sa pohybujcemu stredu kda rb. Tu me ma znan vznam jeho
schopnos interpretcie neverblneho sprvania - podvihnutho oboia, nepatrnho smevu,
energickho prikvnutia. Ak pozorujete dobr vodcovsk osobnos vo funkcii predsedajceho,
vimnete si, e pohadom neustle sleduje tvre lenov komisie. A stva sa tie, e je potrebn
uplatni v priebehu porady, a to viac ne iba raz, umenie sumarizcie. Je to prostriedok zamerania
polohy a zistenie, e lo stle plva urenm kurzom. (J.Adair)
Slovo, ktor zastav na perch, je tvojm otrokom, to, ktor vyslov, je tvojm pnom.
(Arabsk prslovie)
Dobrch ud napodobuj, zlch znaj a vetkch miluj. Nevie, o bude zajtra z toho,
ktor je dnes zl. (sv.Augustn)
Po budeme sa spolu rozprva. Kto hovor nie je mtvy. (G.Benn)
S nevzdelanm lovekom sa d ahko dohodn, s vemi vzdelanm ete ahie. Ale toho,
komu sa zakrtila hlava zo tipky vedomost, toho nepresved ani Brahma. (Bhartrihari)
Diskusia: Metda na schvlenie omylov druhch. (A.Bierce)
Diskusia upevuje protivnkov v ich omyloch. (A.Bierce)
Kompromis: Kontalcia konfliktu zujmov, ktor dva kadmu z protivnkov pocit
uspokojenia z toho, e si mysl, e zskal nieo neoakvanho a e stratil len nieo, o je v
medziach nevyhnutnosti. (A.Bierce)
Stle ete ijem z tvojej nvtevy. bola to skutone nutnos. Existuje duchovn hlad po
rozhovore, ktor mu viac ako telesn. o vetko sme za hodinu a pol prebrali a dozvedeli sa
jeden o druhom! Vemi ti za to akujem. (Bonhoeffer)
Pravidl dialgu: 1, Tvoj oponent nie je nepriateom, ale partnerom pri hadan pravdy. 2,
Sna sa porozumie druhmu - formuluj sm jeho nmietky. 3, Tvrdenie bez vecnch dkazov
nevydvaj za argument - iba za mienku. 4, Neutekaj od tmy. 5, Nesna sa ma za kad cenu
posledn slovo. 6, Nezniuj osobn dstojnos oponenta. 7, Nezabdaj, e dialg vyaduje
disciplnu - pokojne vyjadruj svoj nzor. 8, Nezamieaj dialg s monolgom. (M.Bratsk)
Niektor prehovoria chvku predtm ako myslia. (J.Bruyre)
Facilittor - uahovate diskusie, ktor sa napr. ned vyriei. M vstupova o najmenej
do diskusie. (M.Bubk)
Kad sksenos je porkou. (A.Camus) krza-
Kad jazyk m svoj zvltny spsob mlania. (E.Canetti)
Problm dobre formulovan sa stva problmom dopoly vyrieenm. (Carnegi)

137
 Pamtajte nato, e vlastn meno je loveku tm najsladm a najdleitejm zvukom v
kadom jazyku. (Carnegi)
Pri rozhovoroch s umi sa orientujte na to, o ich zaujma. (Carnegi)
Usilujte sa v druhch uoch vzbudi pocit ich vlastnej dleitosti a robte to primne.
Rozprvajte druhmu o om samom a bude vs pova cel hodiny. (Carnegi)
Repektujte nzory druhch ud a nikdy nikomu priamo nehovorte, e sa mli - myslm
si, nateraz sa mi zd... (Carnegi)
V prpade, e sa mlite, rchlo a jednoznane to priznajte. (Carnegi)
Diskutova zanite priatesky naladen. Hnev je zl radca. (Carnegi)
Od zaiatku nasmerujte ud ku kladnm reakcim. Klate im tak otzky, s ktormi
oponenti musia shlasi - Sokratovsk otzky. (Carnegi)
Presvedte druhch, e na to prili oni, e si to vybrali sami. (Carnegi) manipulcia-
Keby si udia navzjom nelichotili, neexistovala by iadna forma spoloenskho ivota.
(L.Clapiers)
Odhalme v sebe to, o pred nami in skrvaj a spoznme v inch to, o skrvame pred
sebou. (L.Clapiers)
Me by obranrska - chcem zlomi, presvedi, zdvorilostn - kompromis (1+1= 1,5)
synergick - v zujme spolonho ciea dvame vetko a tak 1+1=8; 16; aj 1600 zrodenm
prekvapivch npadov a nvrhov. (Covey)
Ovea viac zskam z komunikcie s tm, kto m in nzor ako ja, ne s tm, kto m moje
nzory. (Covey)
Doktor a sedliak vedia viac ne doktor sm. (Dnske prslovie)
Dialg je podmienen kompetenciou, podvanm dkazov a otvorenm hadanm.
(A.Dermek)
Kto sa len brni, u prehrva. (A.Dermek)
Dialg je vtedy, ke spolone hadme pravdu, nie ke kad obhajuje svoju - to je sdna
sie. (A.Dermek)
Ke nevieme alebo ke nevieme v dostatonej miere, sme naklonen nahrdza mylienky
emciami. (T.S.Eliot)
Jedinm mostom od teba k druhmu loveku je cesta Boia. (Exupry)
Ticho dvoch ud me by viac obohacujce ako vea mlovznamnch re. (Exupry)
lovek potrebuje dva roky na to, aby sa nauil hovori a esdesiat rokov na to, aby sa
nauil dra jazyk za zubami. (L.Feuchtwagner)

138
 Svet je dos zloit na to, aby bolo mon na vetko njs prklad a oha sa tm ako
argumentom. (E.Fischer)
Dvod silnejieho je vdy najlep. (La Fontaine)
Veci, ktorm chbaj dvody, potrebuj siln slov. (Franczske prslovie)
Sstredi sa vo vzahu k inm uom znamen predovetkm umenie naslcha. Vina
ud pova inch, dokonca im rad bez toho, e by skutone naslchali. Neber vne to, o im
druh hovor, neber vne ani svoje vlastn odpovede. Preto ich rozhovor unavuje. ij v
ilzii, e by ich unavoval ete viac, keby sstredene naslchali. Ale je to prve naopak. (E.Fromm)
spove-

Spontnni a tvoriv udia id do dialgu otvorene, zabdaj na svoje pozcie a spoluvytvraj

nov mylienky, pretoe na niom nelipn. (E.Fromm)
Kee lovek neme cel as hovori o sebe bez toho, e by bol povaovan za nudnho,
mus svoju vsadu obas zmeni za ochotu poslcha druhch, ako hovoria o sebe. (E.Fromm)
Neexistuje iaden kontakt medzi umi bez toho, e by vzjomne nepsobili jeden na
druhho. (E.Fromm)
Odpor a lichotenie s zl konverzan partneri. (Goethe)
m viac o nieom rozmame alebo rozprvame, tm menej sa blime k zsadnmu
rozhodnutiu. (V.van Gogh)
Dialg nevyluuje monos, e niekedy dochdza aj k objektvne ostrm konfrontcim.
Ve aj odvodnen protest patr ete do rmca dialgu. (Gnthr IIIa 227)
Dobr rokovacia taktika spova v tom, e vyprovokujeme odpovede, ktor chceme pou.
(H.Habe)
Pravda zostva pravdou i v stach klamra. (.Hfiz)
Mlanie je vekm konverzanm umenm. (W.Hazlitt)
Slov s stvoren na to, aby zakrvali nae mylienky. (H.Heine)
lovek ahie poznva vesmr ne svojho suseda. (Hemingway)
Ke ste na konci s argumentmi, mete ete zaa nadva. (E.Hubbard)
Hovori vne zna odpoveda na hlpe otzky. (Chesterton)
Hovori - striebro. Zahovori - zlato. (T.Janovic)
Chybn nzor mono tolerova tam, kde sa ponech sloboda rozumu, aby bojoval proti
nemu. (T.Jefferson)
Mono presvedi druhho naimi vlastnmi argumentmi, ale k zmene nzoru ich mono
vies iba pomocou ich vlastnch argumentov. (J.Joubert)
Od skutonho protivnka a zaplavuje neobmedzen odvaha. (F.Kafka)
139
 Bu prv, ke treba mla a posledn, ke treba hovori. (E.Kapijev)
Ke nieo zanete odvodova, u je to pochybn podnik. (P.Karva)
Nikdy nevyjednvajme zo strachu. Avak nikdy sa nebojme vyjednva. (J.F.Kennedy)
Nie som toti zaleka natoko zahaden do svojich nzorov, aby som bedlivo nezvaoval,
o o nich bud sdi in. (M.Kopernik)
Fzy rieenia problmu: 1, Odkrytie problmu - vnmanie 2, analza problmovej situcie
3, utvranie nvrhov rieenia - hypotzy, metdy, produktvna fza 4, verifikcia nvrhov.
(J.Kozielski)
Je dobr dohodn sa v skupine, v ktorej s vek tlaky, e pri debate me kad
kohokovek zastavi povelom stop. Je to zchrann brzda pred priepasou. (S.Kratochvl)
Pasvnych lenov v skupiny dajte do stredu kruhu, aby oni hovorili o problme, ktor sa
prejednva. ostatn z vonkajieho kruhu nevstupuj do rozhovoru. (S.Kratochvl)
Robte iarky za poet vstupov - vstupy bud kratie, pridaj sa aj pasvni lenovia. Podnecuje
to aktivitu, ke je mtvo. (S.Kratochvl)
Za chrbtom - toho, o privea rozprva posadme do kresla, otoenho chrbtom a ostatn sa
o om vyjadruj. (S.Kratochvl)
Niekedy je dobr zastavi skupinu a poiada o mlanie nad problmom. nechaj si to
prejs hlavou. (S.Kratochvl)
Pohybov vyjadrenia pocitov: 1, Kad prde ku kadmu v skupine a gestom alebo mimikou
vyjadr vzah k nemu. 2, V miestnosti sa postav kad k jedincovi do uritej vzdialenosti,
vyjadrujcej sympatiu i antipatiu. 3, Bu svojou rukou a hovor za u, bu aldkom...
(S.Kratochvl)
Mnoh ma chc zabi. Mnoh sa chc so mnou tak hodinku porozprva. Pred tmi prvmi
ma chrni zkon. (K.Kraus)
Vies dialg znamen vystavi sa - nie radm druhho, to by ete ni nebolo, ale
nebezpeenstvu prevratu vlastnch mylienok a mono i strate seba samho. Kto s bzou a
pokorou nepreiel touto skkou, kto sa nechvel, e je nten podrobi vetko revzii, kto nepoctil,
ako sa jeho stanovisko v istom zmysle modifikuje pod vplyvom argumentov druhho, ten nie je
platnm partnerom v dialgu medzi umi. (J.Lacroix)
Zavrite paule - vysvetlil. (R.Lardner)
Dobr protivnk je najlepm spojencom. (lat.prslovie)
Ak ak je vyvola ozvenu v przdnych hlavch. (S.J.Lec)
udsk priamos nie je vdy tou najkratou cestou k cieu. (S.J.Lec)
Stavajte mosty medzi umi. Samozrejme zdvhacie. (S.J.Lec)

140
 Pri kadom spore dvaj prednos zmiereniu aj pred tm najahm vazstvom.
(Ch.Lichtenberg)
Zo vetkch sl budem polemizova proti vm, ale zo vetkch sl budem bojova za vae
prvo polemizova proti mne. (M.Machovec)
Kde je dialg tam je demokracia, tam je monos, e v diskusii zvaz ten druh.
Komunistick strana nemala dialg, a kto nem dialg s inak zmajcim, zblbne. (M.Machovec)
Neshlasm nevyhnutne so vetkm, o poviem. (H.McLuhan)
Nov elektronick vzjomn zvislos pretvor svet na obraz globlnej dediny. (H.McLuhan)
Ke sa brni, neakaj, km bude zasypan pmi protivnka, ani sa nedaj zaslepi jeho
zbraami. (Meng-c)
Nzory, ktor s v rozpore s mojimi, ma neuraj ani neudivuj - podnecuj ma a cviia
moju myse. (Montaigne)
Mnoh veci nestoja za to, aby sa povedali. A mnoh udia nestoja za to, aby sa im povedali
in veci. To vytvra vek ticho. (H.Montherlant)
Kto konverzuje, nehovor. (Morgenstern)
Je ak i s umi, pretoe mlanie je tak ak. (Nietzsche)
Poujeme iba tie otzky, na ktor dokeme njs odpove. (Nietzsche)
Kad vec me by uveden do svislosti s niem, iadna neme by uveden do
svislosti so vetkm. (J.Oppenheimer)
udia v debate o tom, o je sprvne, vemi asto zabudn vypou okrem hada i Boha.
(M.S.Peck)
Vetky interakcie medzi umi s prleitosou nieo naui bu toho druhho, alebo
seba a ke z nej nikto ni nezska, je to premrnen prleitos. (M.S.Peck)
Nikto z vyjednvaov si vak jasne neuvedomoval ani svoje premisy a u vbec nechpal,
e druh strana vychdza z inch. (M.S.Peck)
Osamnelos nie je samota. Chpem ju ako stav, kedy nie s na dosah partneri ku komunikcii
na rovnakom stupni vedomia. (M.S.Peck)
Bezoiv je ten, kto znesie pohdanie, za podmienky, e dosiahne svoje. (Platn)
Przdne sudy a hlupci robia najv hluk. (Plutarchos)
Nikdy nebola strana, alebo sekta, v ktorej by t, ktor vedia najmenej, neboli zrove tmi,
ktor s najprud. (A.Pope)
m je lovek star, tm viac si cen umenie kontruktvneho mlania. (E.Pound)
Pa sa do zvady je ako pretha vodn ha, a preto nechaj kriepku prv, ne vybi.
(Prs 17,14)
141
 Bu ml, alebo povedz nieo, o je lepie ne mla. (Pythagoras)
Slab udia nikdy nepopustia vtedy, ke by mali. (kard.Retz)
Veda natoko prenikla do nekonenosti vesmru a do nekonenosti astc atmu, e to
pravdepodobne povedie k plnmu znieniu nho sveta, ak len nepokrome aleko dopredu
aj v chpan medziudskch vzahov a v prci s naptmi vzahmi medzi umi. (C.R.Rogers)
Ke niekto zaije zitok komunikcie s niekm, kto ho prijma, aj on sm zati takto
zitok sprostredkova inm a otvor sa. Zist, e i za fasdou je aie a zloitejie.
(C.R.Rogers)
Je vekm blznovstvom chcie, aby sme boli mdri plne sami. (Rochefoucauld)
Nemono diskutova s niekm, kto tvrd, e nehad pravdu, ale u ju m. (R.Rolland)
Nie je potrebn slov, aby jeden Rm vedel, o mu druh Rm chce poveda. (Rmske
prslovie)
Mm radej neprjemn otzky ako prjemn, pretoe tie prv ma ntia prema. (P.Rosso)
Len preto, e niektor prekrcaj pravdu, nebudem ju ja prekrca na druh stranu.
(J.Rostand)
Najzrivejie rozpory sa tkaj vec, o ktorch niet dobrch dkazov ani na jednej strane.
(B.Russel)
Nikdy nepovedzte svoje rozhodnutie dopredu. (J.Selden)
Vedie, kedy je as mla a kedy hovori, to je vek vec. (Seneca)
Voi blznom a hlupkom existuje len jeden spsob ako prejavi vlastn inteligenciu:
nerozprva sa s nimi. (Schopenhauer)
Pni, predpokladm, e sa na tomto rozhodnut vetci bezvhradne zhodujeme. Vetci
prtomn shlasne prikvli. V tom prpade navrhujem, aby sme aliu diskusiu o tejto zleitosti
odloili na alie zasadanie, aby sme mali dostatok asu, prili s nejakmi opanmi nzormi a
mono tak trocha lepie pochopili, o o v tomto rozhodnut vlastne ide. (A.P.Sloan)
Niekedy mdry schyb, inokedy zas blzon traf. (Slov.prslovie)
Sporn vec vdy vysvetli svojmu protivnkovi vemi podrobne, pretoe len tak si me
by ist, e jej lepie rozumie ako on. (I.Svevo)
lovek, ktor nevie mla, nevie ani hovori. (P.Syrus) homlia-
Otzka mdreho mua obsahuje polovicu odpovede. (I.elomo)
m je ahie slovo tomu, kto ho vypust z st, tm aie je tomu, kto ho dostane.
(panielske prslovie)
Mdreho mono pozna poda siedmych vlastnost: nerozprva pred tm, kto ho prevyuje
vedomosami a vekom, neske druhmu do rei, neodpoved unhlene, pta sa a odpoved tak
ako sa patr, udriava poriadok v rei, povie ke nerozumie a shlas s pravdou. (Talmud)
142
 Na vypovedanie pravdy treba dvoch: jednho, ktor ju povie a druhho, ktor si ju vypouje.
(H.Thoreau)
m bliie s udia pravde, tm s znanlivej voi cudzm omylom. A naopak. (Tolstoj)
Mlanie je ako vietor; rozdcha vek nedorozumenia a zahas len mal. (E.Trioletov)
Pohotov odpove je to, na o prdeme a na druh de. (M.Twain)
loveka je treba posudzova skr poda jeho otzok, ne poda jeho odpoved. (Voltaire)
Neshlasm s tm, o hovorte, ale budem brni a do smrti vae prvo poveda to. (Voltaire)
Nikdy sa neboj poveda nezmysly! Ale dobre povaj, ke ich hovor. (L.Wittgenstein)
o je ndhernejie ne zlato? - sptal sa kr. Svetlo - odpovedal had. o je poteitenejie
ne svetlo? - ptal sa alej. Dobr slovo - odpovedal had. (XY)
Pni, hovorme po jednom. Teraz je rada na mne. (XY)
Vetko v ns bolo stvoren na komunikciu. (XY)
Nudn spolonk je lovek, ktor hovor ke chcem hovori ja. (XY)

KRISTUS

Jei, Teba jedinho chcem a ni in. Mj Jei, ty jedin mi posta. (sv.Alfonz)

Neutvraj kladn ui, aby si si myslel, e Syn Bo ako slab pros, aby dosiahol, o
neme vykona, lebo pvodca moci, uite poslunosti svojm prkladom ns vychovva k
prikzaniam nosti. (sv.Ambrz)
Ani dobro nejakej osoby, alebo i viac nemohlo vyvi vyrovnanm skazu celej prirodzenosti.
Je potrebn k presne dostaujcemu zadosuineniu, aby kon zadosuiniaceho mal nekonen
innos, tj. aby to bol kon Boha a loveka. (sv.TA III q.1 a.2)
Dielo vtelenia bolo uren od Boha k vylieeniu hriechu, take keby nebolo hriechu, nebolo
by vtelenia. (sv.TA III q.1 a.3)
Ale ani hne po hriechu nebolo vhodn, aby sa Boh vtelil. Najprv pre povahu udskho
hriechu, ktor pochdzal z pchy. Tak mal by lovek vykpen, aby pokoren poznal, e
potrebuje osloboditea. (sv.TA III q.1 a.5)
Kristus vak v prvom okamihu svojho poatia videl plne Boha v jeho podstate. Preto
nemohla v om by viera. (sv.TA III q.7 a.3)
Pretoe vak s tri udsk stavy, toti nevinnosti, viny a slvy, ako zo stavu slvy prijal
nazeranie a zo strany nevinnosti nedotknutenos od hriechu, tak tie prijal zo stavu viny nutnos
podrobenia sa trestom tohoto ivota. (sv.TA III q.13 a.4)

143
 o by sa mohlo vyta idom, o Herodesovi, keby sa zdalo, e prenasledovali zrodenho
z cudzolostva. (sv.TA III q.29 a.1)
Pri naroden Krista boli znamenia - v Rme tiekol olej a v panielsku sa ukzalo troje snk
zvona splvajce v jedno. (sv.TA III q.36 a.3)
Jedin najmenie utrpenie Kristovo by zadosuinilo za vetky hriechy. (sv.TA III q.46 a.5)
o by bolo tak vhodne vzat od ud, aby za nich bolo obetovan, ne udsk telo? A o
tak vhodnho k tomu znieniu, ako telo smrten? A o tak istho na oistenie nerest
smrtenkov, ako telo bez nkazy telesnej dychtivosti, naroden v lone a z lona panenskho? A
o by mohlo by tak milo obetovan a prijat, ako telo naej obeti, uinen telom nho kaza.
(TA III q.48 a.3)
Kristus bol duou tak dlho v podsvet, pokia bolo jeho telo mtve. (sv.TA III q.52 a.4)
Kristus je nazvan barnkom trojmo: pre istotu ivota, pre tichos pri smrti a pre znienie
hriechov. (sv.T.Aquinsk)
Lebo Kristovo utrpenie sta k plnmu pretvoreniu nho ivota. kto chce toti i dokonale,
nech ni nerob, len pohda tm, m Kristus na kri pohdal a ti po tom, po om til Kristus.
(sv.T.Aquinsk)
Ako sa spjaj rozumn dua a telo k utvoreniu loveka, podobne sa spojuj Boh a lovek
v utvorenie nejakej jednej prirodzenosti. (sv.Atanz)
Hbkou Kristovej due je prve jeho apotolsk lska, lska Vyslanca, ktorho Otec posiela
uom, aby ich spasil. (J.Aubry)
V obidvoch rodoch sa malo ukza vyslobodenie loveka. Teda, pretoe nastvalo poatie
mua, o je rod ctenej, bolo vhodn, aby sa vyslobodenie enskho rodu ukzalo tm, e tento
mu sa narodil zo eny. (sv.Augustn) mria-
Vetci sme z Adama. By v Kristovi, to je naa namhav loha. (sv.Augustn)
Ukme, e nechbal in spsob Bohu, ktorho moci je vetko podroben, ale e nebolo
vhodnejieho prostriedku k vylieeniu naej biedy. (sv.Augustn)
Ak vyia je prina prchodu Pna, ne aby Boh v ns dokzala svoju lsku? Ak a mrz
milova, aspo lsku splca nech a nemrz. (sv.Augustn)
udsk prirodzenos v Kristovi sa pripodobuje rchu, ie prave, nie sce, o sa tka
akcidentlneho spojenia, ale vzhadom k tomu, e vidme Slovo poda udskej prirodzenosti,
ako vidme loveka poda atu. Vzhadom k tomu, e sa at men, pretoe sa upravuje poda
podoby toho, ktor ho oblieka, ktor sa ale vo svojej podobe nemen pre rcho. (sv.Augustn)
Kristus - Boh je vlasou, kam krame. Kristus - lovek je cestou, po ktorej krame.
(sv.Augustn)
Nech sa vm vryje do celho srdca ten, o za vs bol pribit na kri. (sv.Augustn)
Jei, o a urobilo takm malm? Lska. (sv.Bernard)

144
 Na svoju bytos mme pozera ako na przdnotu, ktor m by vyplnen, a na Jeia
mme pozera ako na nae vyplnenie, lebo on je nm a chce nm aj by. (P.de Brulle)
Ke teda hovor: Ja a Otec sme jedno, a kto ma vid, vid aj Otca, rozumie sa to o jeho
bostve, ako sme to prv povedali. A poda jeho loveenstva treba rozumie slov: Otec je v
ako ja. (biskupi Afriky r.483)
Ako Samson odniesol brny Gazy o polnoci, tak Kristus, odstrniac brny pekiel, o polnoci
vstal. (sv.Gregor Vek)
Chlieb zna Krista, ktor je chlieb iv a ten bol ako v klase pre stav prirodzenho zkona
vo viere otcov, potom bol ako mka v nuke zkona a prorokov, potom bol ako utvoren chlieb
po prijat loveenstva, upeen ohom, tj. utvoren Duchom Svtm v peci panenskho lona a
bol tie peen na platni prcami, ktor znal na svete, na kri vak bol ako na rani splen.
(Hesychius)
Tajomstvom vtelenia sa ukazuje zrove dobrota Boia, mdros a spravodlivos, moc a
sila. Dobrota preto, e nepohrdol slabosou svojho stvorenia, spravodlivos preto, e nedal
zvazi tyranovi a tie preto, e nevytrhuje loveka nsilm zo smrti, mdros preto, e naiel
najdstojnejie rieenie veci najobanejej, moc a sila nekonen preto, e nie je ni vieho,
ne ke sa Boh stane lovekom. (sv.Jn Damascnsky)
Ako slnen svetlo neak zpad zornice, ale vychdza pri jeho postupe a svojm svetlom
zoslabuje jeho iaru, tak aj Kristus neakal, km Jn dokon svoju cestu, ale sa zjavil, ke ete
uil a krstil. (sv.Jn Zlatosty)
Odhaduje sa, e v ase narodenia Krista idia tvorili asi desa percent obyvatestva rmskej
re. (P.Johnnson)
Ak vo vetkom had Jeia, zaiste njde Jeia. Ale ak had seba, njde seba, ale na
svoju skazu. (Kempensk)
Lebo ak lovek nehad Jeia, viac si kod, ne by mu mohol kodi cel svet a vetci
jeho protivnci. (Kempensk)
Bez cesty nemono s, bez pravdy nemono poznva, bez ivota nemono i.
(Kempensk)
Boh je Boh a nepatr sa, aby mal syna. (Korn)
Herodes sa v sebe nebri toko, koko diabol v Herodesovi. Herodes toti poznal loveka,
ale diabol Boha. A obidvaja sa bli nstupcu svojho krovstva, diabol nebeskho ale Herodes
pozemskho. (sv.Lev Vek)
Nazvate ma majstrom, ptajte sa ma teda. Nazvate ma svetlom, hate na ma teda.
Nazvate ma cestou, nasledujte ma teda. Nazvate ma ivotom, hadajte ma teda. Nazvate ma
mdrym, verte mi teda.. Nazvate ma krsnym, milujte ma teda. nazvate ma bohatm, proste
ma teda. nazvate ma venm, dverujte mi teda. Nazvate ma milosrdnm, dfajte vo ma
teda. Nazvate ma vemohcim, slte mi teda. Nazvate ma spravodlivm, obvajte sa ma
teda. Nazvate ma lskou, pote za mnou alej, ve kto ma miluje, ten vetko vykonal. (dm v
Lipsku)
145
 Uprie zrak na Krista je ovea viac ako len pozera. (E.Mack)
Kee toti ten ist bol zrove Boh a dokonal lovek, odhalil nm svoje dve prirodzenosti:
a to bosk zzrakmi, ktor konal v tch troch rokoch po krste a udsk za tch tridsa, o
ubehli pred krstom, ke boh telo zahaovalo a skrvalo znaky bostva, hoci bol opravdivm
a venm Bohom. (Meliton)
Nielen, e nepoznme Boha in ako cez Jeia Krista, ale poznme aj seba len cez Jeia
Krista. Poznme ivot a smr len cez Jeia Krista. (B.Pascal)
Kristus hovor stami chudobnch, opustench, malikch, a je dobr, ak ich povame.
Kontakt s nimi chrni nau vieru, aby nebola neurit a neskuton. (brat Roger)
Iba jedinmu dieau na svete sa klaali krli, pretoe vedeli, e je mocnejie ako oni.
(P.Rosso)
Vek veci na zaiatku vyzeraj ako malikosti. Najv na svete chcel vyzera ako mal
diea. (P.Rosso)
Kto had, njde. Keby krli ostali v palci a neli by do matale, nikdy by neuvideli Kra
krov. (P.Rosso)
Cez Mriu nm Boh poslal Toho, ktor premha silu zbran inou, mocnejou zbraou.
(P.Rosso)
Prv, ako sa Mria s Jozefom mohli tei z narodenia dieaa, museli prejs dlh a ak
cestu. (P.Rosso)
Kr sveta pri naroden nechcel lea v zamate. Vybral si tvrd slamu. (P.Rosso)
Na nvtevu ku krovi, ktor m plno bohatstva sa nechod bez bohatch darov. K tomu,
ktor m bohat srdce, sa nechod s przdnym srdcom. (P.Rosso)
Svet nepochop rados z Vianoc, km nepust Pvodcu radosti do svojho srdca. (P.Rosso)
Najmocnej Kr prichdza ako mal diea so silou, ktor doke premeni svet. Tto silu
d kadmu, kto chce s nm bojova. (P.Rosso)
Slnko nedoke zasvieti do Tvojho srdca a zohria ho zvntra. Toto doke jedine prav
Svetlo. (P.Rosso)
Bu betlehemskou hviezdou, ktor privdza druhch k najviemu pokladu na svete.
(P.Rosso)
Na Vianoce Boh znil nru so svojm Synom na zem, aby v nru potom vyzdvihol cel
udstvo k sebe. (P.Rosso)
Ak sa Kristus aj tisckrt narod v Betleheme a nie v tebe, aj tak bude vene zatraten.
(A.Silesius)

146
 Ako obdivujeme najlepch umelcov, ktor ukazuj svoje umenie nie iba v drahocennch
hmotch. ale ber nezriedka i bezcenn blato a nesvisl zem, ukazujc silu vo svojom obore,
ovea viac s chvlen; tak najlep umelec zo vetkch, Slovo Boie, priiel k nm neberc
nejak vzcnu hmotu nebeskho tela, ale v blate ukzal vekos svojho umenia. (sv.Teofil)
Stvorenia s primal na to, aby vyplnili nesmiernu priepas, ktor v tebe vyhbil Jei.
Nedaj im v sebe iaden priestor. (sv.Terezka)
Aby som a mohla milova tak, ako Ty miluje ma, musm si poia od Teba Tvoju
vlastn lsku. A potom njdem pokoj. (sv.Terezka)
Kristus il svoj ivot, v ktorom mal vlastn nzor, ale repektoval druhch, snail sa im
pomha. Svoju Bosk slobodu vyuval len na dobr veci, aby mohol pomha. Chce, aby
kad bol slobodn, ale repektoval urit pravidl. (iak)
Ja som Cesta - pastierska loha, Pravda - uitesk a ivot - sviatostn, posvtitesk. (XY)
Npis na kri: JHVH - Jehou Hanosri Vumelech Hajehudim. (XY)

KRITIKA

Blzon, ktor nhodou povie pravdu, nem pravdu. (Alain)

Sme viac nchyln pozorova chyby inch ako svoje. (sv.Anton Pustovnk)
Spsobi nesvornos, ktorou sa odstrauje zl svornos, je chvlyhodn. (sv.TA II/II q.37
a.1)
Ke vystrel p pravdy, namo jeho piku do medu. (Arabsk prslovie)
Priate je ten, kto a varuje. (Arabsk prslovie)
Mdri sa nauia mnostvo vec od svojich nepriateov. (Aristofanes)
Videnie pozostva z pochopenia trukturlnych vlastnost a nie z nekritickho
zaznamenvania podrobnost. (R.Arnheim)
Niektor udia radi vyjadruj vlastn nzor plne na vetko. Je potrebn im v tom zabrni.
(C.Attlee)
Ke posudzuje, tak miluj loveka a nevi chybu. (sv.Augustn)
Lepia je vitka od gnia, ne pochvala od idiota. (M.Aurelius)
lovek, ktor kuje pomstu, udriava otvoren svoje rany, ktor by sa in zacelili. (F.Bacon)
Mlad udia sa skr hodia k tomu, aby vynachdzali, ne aby sdili. (F.Bacon)
Mlanie nrodov je lekciou krov. (Beauvais)
Ete nikdy nebol vo vede, v politike alebo v nboenstve dosiahnut pokrok bez polemiky.
(L.Beecher)
147
 Neresti, ktor mme my sami, odsudzujeme najhlasnejie. (B.F.Behan)
Pravda, ktor ura, nie je nikdy cel pravda. (U.Bernasconi)
Zbraou slabch s chyby tch, ktor si myslia, e s mocn. (G.Bidault)
V boji nzorov treba najviac opatrnosti vtedy, ke sa k nm protivnci pribliuj a shlasia
s nami. (L.Brne)
Kritik je vdy nespravodliv - bu voi autorovi, alebo voi itateovi. (W.Brudziski)
Mr predsudkov sa d prerazi jedine hlavou. (W.Brudziski)
Vyhovral sa, e pul na kacra, aby uhasil hranicu. (W.Brudziski)
Vsmech je urka, ktor sa odpa najmenej. (J.Bruyre)
Veobecne rozrenm omylom je myslie si, e t, ktor sa najviac sauj v mene verejnosti,
sa aj najviac staraj o jej blaho. (E.Burke)
Brim sa, teda som. (A.Camus)
lovek ije tm, e ver v nieo a nie tm, e diskutuje a kriepi sa o mnohch veciach.
(T.Carlyle)
lovek si nem saova na svoju dobu. Doba je zl; nu sme tu na, aby sme ju zlepili.
(T.Carlyle)
Zanite s chvlou a kladnm hodnotenm, na chyby upozorujte nepriamo, najprv spomete
vlastn chyby a a potom kritizujte druhch. (Carnegi)
Pochvte aj to najmenie zdokonalenie. (Carnegi)
ahostajnos je ospalos ducha. (L.Clapiers)
Radej sa presved o tom, e pozn vetky slabiny loveka, km sa d proti nemu do
boja. (J.Clavell)
Nikdy nezmenme stav veci tm, e o nich rozprvame; musme sa za ne obetova.
(G.Clmenceau)
Daj si pozor na konzervtorov starch anarchi. (J.Cocteau)
Ten, kto sa mi lka, je mj nepriate, kto ma karh, je mj uite. (nske prslovie)
Ke jeden pes zane teka na tie, desatisc psov z neho urob skutonos. (.Cioran)
Kritika je ahk, umenie je ak. (P.Destouches)
Je hlposou vyta hruke, e na nej nerast figy. (Disraeli)
Posudzujeme ud poda toho, o sa im nepodarilo urobi, a nie poda toho, o sa im
podarilo. (A.Dovenko)
Je vdy odvne poveda to, o si kad mysl. (G.Duhamel)
148
 Predsudky s ako klince: m viac sa do nich bi, tm viac dria. (A.Dumas ml.)
udstvo neznesie prli mnoho reality. (T.Eliot)
Podpriemern udia s najvrenej, ke renia z davu. (Euripides)
Je ovea aie sdi seba samho, ako svojho blneho. (Exupry)
Kto neunesie me, sek jazykom. (Ezop) manipulcia-
Urky, ktormi ranme druhch a ktor sami utrpme, sa zriedka via na tch istch
vhach. (Ezop)
Nijak rozumn lovek nesdi strom poda opadnutho ovocia. (kard.Faulhaber)
Vetky vrchnosti ns nechaj teka, aby sme sa vyerpali touto innosou a nemohli
hrz. (F.Fischer)
Keby sme obrali ud o ilzie, ak rados zo ivota by im zostala? (B.Fontanelle)
lovek je kritikom, ke neme by umelcom, rovnako ako sa stane donaom, ke
neme by vojakom. (G.Flaubert)
Boe, daj mi pokoj, aby som prijal to, o nemem zmeni a daj mi odvahu zmeni to, o
zmeni mem a mm a ete mi daj mdros spozna ten rozdiel. (sv.Frantiek Asissk)
Kto sa porovnva s niekm inm, krivd bu tomu inmu, alebo sm sebe. (V.E.Frankl)
Proti prichdza pred pre. (R.Garaudy)
Protirei asto znamen klopa na dvere, aby sme zistili, i je niekto doma. (D.Girardinov)
Zabite toho psa, je to kritik! (Goethe)
Nedokete o niom, hovori bez toho, aby ste hne nerozhodovali: to je ialen, to je
rozumn, to je dobr, to je zl. A preo? Skmali ste u do detailu motvy nejakho inu? Viete,
o ho spsobilo a preo je nevyhnutn. (Goethe)
Nechcem ma okolo seba prikyvovaov, chcem, aby mi kad povedal pravdu, aj ke za
to polet. (S.Goldwyn)
Mdry m viac itku zo svojich nepriateov, ako hlupk zo svojich priateov. (B.Gracin)
Jedna polovica sveta sa smeje druhej a blzni s vetci. (B.Gracin)
Ten, ktor je v Cirkvi kritizovan, m by zsadne ochotn prija kritiku. V kadom prpade
m vne uvaova a pta sa, i je kritika oprvnen alebo nie. keby videl, e kritika je zjavne
nespravodliv, pri jej odmietan sa m riadi pravidlami cty a lsky. (Gnthr IIIa 257)
Kritiky s ako zvete. Len t posledn je platn. (J.Haug)
Mdry lovek vetko zbad. Hlpy mus ma ku vetkmu pripomienku. (H.Heine)
Ten, kto ns vystrha pred zbytonmi cestami, nm preuke prve tak dobr slubu ako
ten, kto nm uke sprvnu cestu. (H.Heine)
149
 Cynizmus je neprjemn spsob ako poveda pravdu. (L.Hellmanov)
Ale pozor: ten, koho povaujeme za blbca, povauje za blbca ns. Ide o to sa nevyvradi.
(M.Hornek)
Pardie a karikatry s najprenikavejou kritikou. (A.Huxley)
Nikto neme sstredi svoju pozornos na zlo, i aj len na samotn mylienku zla bez
toho, aby zostal neovplyvnen. By viac proti diablovi ne pre Boha je vemi nebezpen.
Kad takto bojovnk je preduren k zoaleniu. Je prenasledovan zloinnosou, ktor pripisuje
svojmu nepriateovi; v uritom zmysle sa toto zlo stva jeho sasou. (A.Huxley)
Svet je kadm dom lep. A podveer hor. (E.Hubbard)
Rada je zriedka vtan: t, ktor ju potrebuj najviac, ju vdy maj najmenej radi.
(Chesterfield)
Iba deti, blzni a vemi star udia si mu dovoli vdy hovori pravdu. (W.Churchill)
Kritik nem by uiteom, radej m by iakom. (E.Ionesco)
Myslie proti svojej dobe je hrdinstvo. Ale poveda, to je hlpos. (E.Ionesco)
Treba rozbja chybn nzory, ale mimo udskej hlavy. (T.Janovic)
Najlepie sa sebakritizuje v mnonom sle. (J.Jenek)
Reim me ahko upadn do despotizmu, ak nie je regulovan aforizmami. (Japonsk
filozofia) manipulcia-
Slov zrauj, ale dosvedujem, e nezabjaj. (L.Johnson)
Chyby - to nie je veda li. Pavedou je nepriznanie chb. (P.Kapica)
Mlokedy meriame blneho tm istm meradlom ako seba. (Kempensk)
Vemi spokojn srdce m, kto sa nestar ani o chvly ani o hany. Nebude svtejm, ke
a chvlia, ani horm, ke a hania. (Kempensk)
lovek had na skutky, ale Boh vid mysly. (Kempensk)
Komu skutone zle na pravde, tomu Boh bude vdy pomha. (bl.Kolping)
Najnebezpenejou poplanou sprvou je pravda. (R.Kozel)
Preo ma len tok hania? Lebo ma chvlia, a ja ich napriek tomu hanm. (K.Kraus)
Keby len zem vedela, ako vemi sa komta obva stretnutia s ou! (K.Kraus)
Som u tak populrny, e ten, o ma han, sa stva populrnejm ne ja. (K.Kraus)
etri chvlou a ete viac vitkami. (W.Langland)
Subujem, e si nebudem uahova zo seriznych ud, ktorch je vina, ale len z
niektorch nezodpovednch jednotlivcov, ktorch je tie vina. (M.Lasica)
150
 Hovor mdro, nepriate nava. (S.J.Lec)
Kritika je da, ktor zvis vyber od zsluhy. (F.Lvis)
Odhaova mal chyby bolo vdy schopnosou hlv, ktor s nad priemerom len o ksok,
alebo vbec o ni. Vemi schopn udia mlia, alebo povedia nieo o shre veci; udia nadan
vekm duchom tvoria a nekritizuj. (Ch.Lichtenberg)
K najvm objavom, na ktor priiel udsk um v modernej dobe, patr poda mjho
nzoru umenie recenzova knihy bez ich tania. (Ch.Lichtenberg)
Ke kniha naraz na hlavu a zadun to, je to vdy v knihe? (Ch.Lichtenberg)
Chyby druhch sa vemi podobaj na nae. (L.Longanesi)
Poda svojej pripravenosti, povolanosti a zodpovednosti s oprvnen, ba niekedy aj povinn
poveda svoju mienku o veciach, tkajcich sa dobra Cirkvi. Nech sa to deje, ak treba prostred-
nctvom ustanovizn, ktor na to zriadila Cirkev, a to vdy pravdivo, smelo a mdro, s ctou a
lskou voi tm, ktor vzhadom na svoju posvtn funkciu zastupuj Krista. (LG 37)
Ak nie je ist, e pravda, ktor sa chystte poveda, bude pochopen, zamlte ju.
(M.Maeterlinck)
Vetci ozbrojen proroci sa stali dobyvatemi, vetci neozbrojen zahynuli. (N.Machiavelli)
Ete som nepoul, aby sa niekto chvlil takto: Ak som ikovn, nevyznm sa v aritmetike,
neviem po franczsky, neviem gramatiku. Ale ten bujar pokrik: Nerozumiem modernm
bsniam... To prostoduch nerozumiem nie je kritikou! (Majkovskij)
Rob si svoju robotu a udia nech si rozprvaj. (E.Manet)
Kritik vie viac ako autor, ktorho kritizuje, alebo prve toko, alebo aspo o nieo menej.
(H.Manning)
udia vs prosia o kritiku, ale chc len chvlu. (W.S.Maugham)
Hovorm pravdu, nie toko, ako by som chcel, ale tak, ako sa odvim, a odvaujem sa
trochu viac, m som star. (Montaigne)
Je pozoruhodn, koko citu pre zodpovednos je v uoch, ke ide o povinnosti druhch.
(F.Mra)
To by bol krsny ivot, keby kad lovek bol aspo z polovice tak dobr, akm by chcel
ma svojho blneho. (F.Mra)
Nechaj psa teka, spieva aj tak nevie. (Nemeck prslovie)
Vtka, ktor prli zzavasu spieva, zoberie naveer jastrab. (Nemeck prslovie)
Nech robme okovek, udia to nikdy nepochopia, ale vdy len chvlia, alebo hania.
(Nietzsche)
Je dobr ui sa aj od nepriateov. (Ovdius)

151
 S udia, od ktorch ahostajnos a pohdanie je vou poctou ako priatestvo a chvly.
(A.Oxenstierna)
Ako je to, e krvajci lovek ns nepopudzuje a krvajci duch ns popudzuje? Pretoe
krvajci lovek uznva, e ideme priamo, ale krvajci duch nm hovor, e krvame my: keby
tomu tak nebolo, ctili by sme k nemu scit a nie hnev. (B.Pascal)
Slabosi s udia, ktor poznaj pravdu, ale zastvaj ju len potia, pokia sa v nej jav ich
prospech. (B.Pascal)
ivot v plnej oddanosti pravde tie predpoklad ochotu prijma neshlas inch. (M.S.Peck)
Jedin spsob, ako si overi, e naa mapa plat, je vystavi ju kritike a ohrozeniu zo strany
tvorcov ostatnch mp. (M.S.Peck)
Dua nie je plne uzdraven, dokia sa schopnos prijma kritiku nestane sasou prstupu
k ivotu. (M.S.Peck)
Aby dokzali jednotlivci i organizcie prijma kritiku, je potrebn, aby ich mapy relneho
sveta boli skutone prstupn verejnej kontrole. (M.S.Peck)
Meme sn od klienta, priatea, oakva, e bude zna strasti konfrontcie s realitou,
pokia sa k tomu sami neodhodlme? (M.S.Peck)
Neurotik si berie prli vea zodpovednosti; lovek s poruchou osobnosti prli mlo. Ke
sa do konfliktu s okolm dostane neurotik, automaticky predpoklad, e je to jeho vina. lovek
s poruchou osobnosti naopak automaticky predpoklad, e vetkm je vinn okolie. (M.S.Peck)
A prve tak, ako mus jedinec prijma a dokonca vta neshlas so svojou mapou skutonosti
a so svojm spsobom konania, aby dospel k vej mdrosti a vkonnosti, mali by i organizcie
prijma a vta kritiku, ak chc zosta ivotaschopn a progresvne. (M.S.Peck)
Snaha vyhn sa kritike je u ud tak vadeprtomn, e me by prvom oznaen za
sas udskej prirodzenosti. Ak ju vak ozname ako prirodzen, neznamen to ete, e je
takto sprvanie nevyhnutn, prospen alebo nezvratn. I pini pod seba a neisti si zuby by
bolo prirodzen. Napriek tomu sa ume robi nieo neprirodzen tak dlho, dokia sa to nestane
naou druhou prirodzenosou. (M.S.Peck)
Mnoh otzky zostan nezodpovedan; nie sn preto, e by ich odpovedi nestli za
vynaloen nmahu, ale preto, e udia ich ani nechc pozna. Mohli by by vemi neprjemn.
Radej teda nebudeme prli dkladne skma ani seba, ani nau spolonos. Nchylnos ns,
ako skupiny, k zlu je stle dostatone vek na to, aby nm zabrnila pozrie sa na to objektvne.
(M.S.Peck)
Tendencia zlch je predpoklada svoje zlo i u ostatnch. (M.S.Peck)
Poslednm a mono najam z obtianych a nebezpench loh, ktor pred ns lska
stavia, je uplatova vlastn moc s pokorou. Najobvyklej prpad je neshlas s milovanou
osobou. Pri kadej takejto konfrontcii vlastne tomu druhmu hovorme: Mli sa. Pravdu
mm ja. (M.S.Peck)

152
 ena, ktor sa hnev na mua, pretoe netrvi dos asu s ou a s demi, mu vlastne
naznauje: Prli sa venuje prci, a to je chyba. I ke je to tvoja prca a nie moja, mm v tom
viac jasno ne ty a viem, e by bolo sprvnejie, aby si svoj as energiu investoval inam.
(M.S.Peck)
Pre skutone milujceho loveka nie je ahk sa odhodla ku kritike alebo neshlasu; vie
toti, ako ak je neskznu k arogancii. (M.S.Peck)
V ivote sa obas stva, e niekto vie, o je pre toho druhho dobr, lepie ne on sm;
jednoducho danej veci lepie rozumie a je v tomto ohade mdrej. V takomto prpade m tento
mdrej jedinec, ktormu zle na duchovnom raste toho druhho, priam povinnos ho s tmto
problmom konfrontova. Milujci lovek preto asto preva dilemu medzi repektom k
nezvislosti milovanej osoby a zodpovednosou, ktor mu vel zasiahnu a vies, ke to ten
druh zjavne potrebuje. (M.S.Peck)
Dilema o tom i kritizova alebo nie sa d vyriei len pomocou prsneho sebaspytovania..
Musme starostlivo skma, ak je vlastne hodnota naej mdrosti a i naa potreba uja sa
vedenia nem nejak skryt motivciu. Vidm to vetko skutone jasne alebo vychdzam zo
spornch predpokladov? Rozumiem skutone svojej milovanej, svojmu milovanmu? o ke
je jeho cesta t sprvna a moje pochopenie je dsledkom obmedzenosti mjho vlastnho pohadu?
Som presveden, e potrebuje zsah zvonka - neslim tm nejakmu vlastnmu cieu?
(M.S.Peck)
Konfrontova alebo kritizova druhho znamen prevzia vedenie alebo moc. Nejde o ni
menieho alebo menieho ne o pokus ovplyvni dianie, nech sa u tka ohokovek, poda
vopred urenho plnu uloenho v naom vedom i nevedom. Ke niekoho konfrontujeme
alebo kritizujeme, je to preto, e chceme vnies do jeho ivota zmenu. Zjavne existuje mnoho
inch a asto i lepch spsobov, ako ovplyvni priebeh diania, ne konfrontcia alebo kritika,
naprklad nznak, prklad, odmena a potrestanie, otzky, dovolenei alebo zkaz, tvorba sksenosti,
spoluprca pri organizcii a alie. (M.S.Peck)
Zdeli niekomu svoj neshlas s niem, o jednoducho neme zmeni, bude prinajlepom
stratou asu; najskr to bude i kodliv. Ak chceme by vypout, musme hovori jazykom,
ktormu n posluch rozumie, a na rovni, na ktorej je schopn jedna. (M.S.Peck)
I od svojich det som sa dozvedel vea uitonch vec aj napriek tomu, e ich kritka
niekedy bva nemiestne priamoiar a ich vpove menej premyslen ne u dospelch.
(M.S.Peck)
Kto hovor o chce, pouje o nechce (Perzsk prslovie)
Psy tekaj a karavna ide alej. (Perzsk prslovie)
m je to, e sa dnes vina ud na zemi cti horie ako t ostatn? (K.Peteraj)
Zlho kritika poznte poda toho, e zana hovori o bsnikovi a nie o bsni. (E.Pound)
Ak si sksen, sm pre seba si sksen, ak si posmieva, len ty sm bude zna trest.
(Prs 9,12)

153
 Ten, kto rd zna, ke ho napomnaj, m rd vedomos, kto vak nebi, ke sa mu
vyta, je hlupk. (Prs 12,1)
Blzon hne prejavuje svoju nevu, opatrn vak taj svoju prkoru. (Prs 12,16)
Nepriateov treba pozorne pova. asto vedia viac ne my. (D.Radovi)
Tolerujte moju netoleranciu. (J.Renard)
Za rozumnch povaujeme len tch, ktor maj nzory zhodn s naimi. (Rochefoucauld)
Pranierovanie l je mnohokrt iba snaha vzbudi dojem, e my hovorme vdy len pravdu
a ni ne pravdu. (Rochefoucauld)
Mlo ud m dos rozumu na to, aby dali prednos vitke, ktor im je uiton, pred
chvlou, ktor ich zrad. (Rochefoucauld)
Radikl je lovek, ktor oboma nohami stoj pevne vo vzduchu. (F.Roosvelt)
Kritizujeme iba tie veci, ktor nememe zmeni, alebo sme sa o to nespene pokali.
Dajte druhm monos zasiahnu do diania problmov viac a bud kritizova menej. m v
odstup, tm viac kritiky. (P.Rosso)
Budcnos nepatr poslunukm chmukom, ani reaktvnym rebelom. Najlep kus z kola
budcnosti si odkroja aktvne normlni. (P.Rosso) asertivita-
lovek, ktor zo vetkho obviuje druhch, sa nikdy nepohne dopredu. Aj ja ja mm as
svojej chyby - mono meniu, mono viu. Iba svoju as mem odstrni a vzia ivot do
vlastnch rk. (P.Rosso)
Pri kritizovan je potrebn vyhba sa hodnotiacim sdom. Lepie je poveda: Som z teba
vytoen, ako: Ty si ale poriadny debil. (P.Rosso)
Kritinos me by nepohodln, ale nikto nehovor, e lovek je tu preto, aby il v pohodl.
(Sartre)
Mlanie je najdokonalejm vrazom vsmechu. (G.B.Shaw)
Kto hovor prli vea pravdy, me si by katom ist. (G.B.Shaw)
Rada je ako bozkvanie. Nestoj ni a je to tak prjemn innos. (H.Shaw)
Chcie vetko posudzova je omyl alebo hriech. (Schlegel)
Preosia troma sitami. Vie isto, e to, o mi chce poveda je pravda? Je to dobr? Je
nutn, aby si mi to povedal. Ak to nie je pravda, ani dobr, ani nutn, potom to nechaj tak a
neobauj tm ani seba, ani ma. (Sokrates)
Myslenie je niiv proces. Tch, o myslia, pli. Tch, o prijm, zapli. Tch, o odmietnu,
dopli. A nik zo zastnench nevie, ako to vypli. (P.Strauss)
Nezriedka kritizujeme inch preto, e v sebe neprekonali nae chyby. (P.Strauss)
Ak niekomu asto vytame jeho chyby, staneme sa mu odpornejmi ako ony. (P.Strauss)
154
 Satira je druh zrkadla, v ktorom pozorovatelia objavia tvr kadho okrem vlastnej. (J.Swift)
Mucha, ktor utipne korytnaku, si zlom nos. (panielske prslovie)
Rozuova sa pre vitku znamen uzna, e bola zaslen. (Tacitus)
Boh obyajne dopust, aby sme trpeli na tie ist slabosti, ktor sa nm nepia na inch.
Potom je celkom prirodzen, e prepime chyby, do ktorch sme sami upadli. (sv.Terezka)
Ke si v tichosti plnme svoju povinnos, nikto si to nevimne. Naproti tomu nedostatky
bij do o. (sv.Terezka)
Aby pokarhanie prinieslo plody, mus toho, ktor karh, nieo st, a nesmie ma pritom v
srdci ani najmeniu stopu po vni. (sv.Terezka)
Je ahk by primn, ke nehovorme cel pravdu. (R.Thkur)
Radikalizmus ije na cudz et. Odvodzuje svoju existenciu z existencie protivnka, ktorho
chce premc. Unik mu, e strednou otzkou nie je, proti omu sa staviame, ale ak sme, kto
sme. (J.S.Trojan)
Ten, kto bi, m prvo vytka a opravova. (Turgenev)
Poveda niekomu: idiot - to nie je urka, ale diagnza. (J.Tuwim)
Mme radi ud, ktor bez obalu povedia, o si myslia, pokia si myslia to ist, o my.
(M.Twain)
Vetci hovoria o poas, ale nikto s tm ni neurob. (M.Twain)
Ni netreba zreformova natoko ako zvyky ostatnch ud. (M.Twain)
Miluj pravdu, ale odpaj omylu. (Voltaire)
Vekou avou v ivote je poveda, o si myslme. (Voltaire)
Ide o to, e nikto nem rd, ke mu syp so do rany, aj keby to bola so zeme. (R.Westov)
Je to hrozn, ak vm za chrbtom hovoria o vs veci, ktor s absoltne pravdiv. (O.Wilde)
Je sprvne poveda tieto veci, ale mu by povedan v neprav as a nepravm uom.
(O.Wilde)
Trochu primnosti je nebezpen vec a vea je absoltne katastroflna. (O.Wilde)
So zlepovatemi sveta je t akos, e nezanaj sami u seba. (T.Wilder)
asto sa vyslov pripomienka a a potom sa zist, ak je pravdiv. (L.Wittgenstein)
Najinnejmi kritikmi s svt - viac ivotom ne slovom. (J.Zvina)

155
 KRZA

Slovo krza pochdza z grtiny, kde znamenalo sdny proces v ktorom vrchol spor a v
ktorom dochdza k rozhodnutiu. (etymolgia, an)
Ke som sa kedysi v mladosti ocitol v krzi, nauil ma mj vedci mdrosti voby a tomu,
e bezspene sa o nieo poksi znamen aspo sa poui; vbec o ni sa nepokusi znamen
utrpie nevysliten stratu nieoho, o sn mohlo by. (J.Adair)
Ke si druh myslia, e sme na konci, vtedy treba naozaj zaa. (Adenauer)
Nau ma, aby som a hadal a uk sa mi, ke a hadm, lebo a nemem ani hada, ak
ma nepou, ani njs, ak sa mi neuke. (sv.Anzelm)
Ke Boh chce niekoho tresta, alebo mu zatvor oi, alebo mu otvor vetky dvere. (arabsk
mdros)
Znova som si vymyslel minulos, aby som videl krsu budcnosti. (L.Aragon)
Ten o a stvoril, vie, o m s tebou robi. (sv. Augustn)
Blahobyt najlepie odhal neres, ale neastie najlepie odhal nos. (F.Bacon)
Neastie je odrazovm mostkom pre gnia, baznom pre kresana, pokladom pre
ikovnho loveka, priepasou pre slabch. (Balzac)
Bicykel sa neme pohybova, pokm sa nepohne z miesta. (G.Bechtel)
Len pomtenci ber seba samch vne. (M.Beerbohm)
Omyl je najplodnejia vec na svete, lene aby priniesol plody, mus najskr zmizn.
(B.Berenson)
De zo da mi je lepie a lepie iba dobre mi stle nie je. (A.Berkov) choroba-
Husle - nstroj, ktor m rozcti loveka trenm konskho chvosta o vntornosti maky.
(A.Bierce)
lovek je ako bicykel, ak na om nejdete, spadne. (Bismarck)
Temnota je najvm nepriateom svetla, a predsa je prinou, e sa svetlo stva patrnm.
(J.Bhme) pravda-
Ke krza vetko zatemn, bud deti svetla zapaova hviezdy. (P.Bosmans)
Kad prechod, kedy nieo kon a nieo in zana je vemi nron. Prechod medzi
tmito dvomi cestami je obyajne p. (M.Bubk)
V krze syndrm chladnika. lovek znechuten prcou prde veer domov, sadne si k
televzii, len tak prepna programy a stle chod do chladniky, hoci nie je hladn. Zahluovanie
problmu jedlom, sexom, detrukciou... Kde chodm, ke mi je nani? o je mojou chladnikou?
(M.Bubk)

156
 Na tlaky - depresiu alebo represiu pomha expresia - vyjadrenie problmu. (M.Bubk)
Vntorne vyrovnan jedinec je duevne chor. (Ch.Bukowski)
P je zem putujca k dobru. (J.Buzssy)
Z tmy do svetla je krok. Zo svetla do tmy ani toko. (J.Buzssy)
Men dn s odlin, noc m iba jedno meno. (E.Canetti)
Netreba sa stara o to, o le v nejasnej budcnosti ale o to, o je prve pred nami. (Carnegi)
Najlep spsob, ako sa pripravi na zajtra je sstredi svoju duevn silu na prtomnos.
(Carnegi)
Je nemon, aby neastie alebo astie trvalo vene a z toho vyplva, e ke neastie
trv u dlho, astie u mus by blzko. (M.de Cervantes)
Jednm z pravidiel preitia je ponecha si otvoren monosti voby. (J.Clavell)
asto sa nae trpenia uavia tm, e o nich porozprvame. (P.Corneille)
Zaal ma pocit, e vetko je vyprahnut a przdne. Od lekra dostal 4 lstky a mal s na
miesto, kde bol najastnej ako diea - vybral si morsk breh. Nemal s nikm rozprva. Mal
ich otvori o 9., 12., 15., a 18., Lstky: 1. Pozorne povajte. 2. Snate sa vrti sp. 3. Zamyslite
sa nad svojimi motvmi. 4. Napte svoje starosti do piesku. (Covey)
Ke si zanete myslie, e problm je mimo vs, zastavte sa. Vam problmom je tto
mylienka. (Covey)
Niet vieho iau ako spomen si na astn asy v neast. (Dante)
Boh neprikazuje nemon veci, ale vtedy, ke prikazuje aj pobda, aby si robil, o me,
a prosil o to, o neme sm od seba, a pome ti, aby si mohol. (Denz. 804)
Na vylieenie akost je prca lepia ne whisky. (Edison)
o je burina? Rastlina, ktorej dobr vlastnosti ete neboli odhalen. (R.Emerson)
Zjav sa mi Pane. Vetko je tak ak, ke lovek stratil Boha. (Exupry)
A pochopil som, e ke sa Boh odvrti, je zrejm prve vo svojej neprtomnosti. (Exupry)
iadneho znamenia sa ti nedostane, pretoe bostvo, od ktorho iada znamenie, sa
prejavuje prve tichom. (Exupry)
Nie som smutn kvli tomu, o som si zvolil, je mi jednoducho neahk pochopi ivot a
pripadm si prli komplikovan. Neviem, ako sm seba vyui. (Exupry)
Samota ete nemus by opustenosou. (P.Farka)
Niekedy duchovn techa bva predzvesou nejakho nebezpeenstva pre duu. (sv.Filip
Neri)
Hranica loveka je vdy brnou, ktorou vchdza Boh. (G.von Le Fort)
157
 Ak je pri odlive vidie tes, nikto sa neodvi tvrdi, e tes je prinou odlivu. (V.E.Frankl)
Pozitvna orientcia loveka na zmysel a na hodnoty ho me vyvies z neurzy, ktor
nazvam noognna - teda strata zmyslu. (V.E.Frankl)
lovek potrebuje naptie v istej zdravej, dzovanej miere. (V.E.Frankl)
Akonhle pacienti poznaj, e to, o ich a sa kryje s centrlnou tmou sasnej
existencionalistickej filozofie, presvit ihne cez ich duevn strasti duchovn bieda udstva,
ktor potom ber na seba nie ako neurzu, za ktor by sa mali hanbi, ale ako obe, na ktor
mu by hrd. (V.E.Frankl)
Samovrada zveuje to o sa stalo, namiesto toho, aby neastie, ktor sa stalo, alebo
spchan bezprvie zniesla zo sveta - zna zo sveta iba vlastn ja. (V.E.Frankl)
navy ivotom je pocit a pocit nikdy nie je argumentom. (V.E.Frankl)
Pravidl hry ivota od ns predsa nevyaduj, aby sme za kad cenu vyhrali, skr len,
aby sme boj nikdy nevzdvali. (V.E.Frankl)
udia mu vidie kus zmyslu svojho ivota prve v tom, e svoje neastie vntorne
prekonaj, na om porast, uku e dorstli svojmu osudu, ak im nieo odopiera. (V.E.Frankl)
Pomme uom v krze k tomu, aby vo svojej existencii nali cie a el, inmi slovami,
aby videli pred sebou lohu. (V.E.Frankl)
Vka horskho hrebea sa neudva poda vky nejakho horskho dolia, ale vhradne
poda vky najvyieho vrcholu hory. Tak vak tie v ivote rozhoduj o jeho zmysluplnosti
jeho vrcholn body a jedin okamih me da sptne zmysel celmu ivotu. (V.E.Frankl)
ivot loveka m svoj zmysel a dokia dcha, dokia je pri vedom, nesie zodpovednos
voi hodnotm, i keby to boli iba hodnoty postoja. (V.E.Frankl)
Mladmu loveku zaala vysycha miecha. U dlho mu bolo odopren, aby bol inn v
povolan; prejavy ochrnutia ho handicapovali v jeho pracovnej schopnosti. Nemal u teda iadnu
monos realizova tvoriv hodnoty. Ale i v tomto postaven mu bola otvoren ra hodnt
zitkovch: debatoval v duchovne podnetnch rozhovoroch s inmi pacientmi (priom sasne
ich zabval a dodval im odvahu a techu), zaoberal sa tanm dobrch knh, predovetkm
vak povanm dobrej hudby v rozhlase. A jednho da u neuniesol slchadl a jeho stle
ochrnutejie ruky u neuniesli knihu. teraz dal svojmu ivotu druh obrat; ke sa u predtm
musel stiahnu od tvorivch hodnt, k hodnotm zitkovm, bol teraz nten obrti sa k
hodnotm postojovm. Alebo sn meme vyloi jeho sprvanie inak, ke sa teraz venoval
tomu, aby bol svojm nemocninm druhom radcom a vzorom? Znal toti svoje utrpenie
statone. V de pred svojou smrou - ktor predvdal - vedel, e slubukonajci lekr bol
poveren, aby mu dal vas morfiov injekciu. o teraz urobil n chor? Ke sa tento lekr
objavil pri popoludajej vizite, chor ho prosil, aby mu dal injekciu u veer - aby lekr nemusel
by zvl kvli nemu v noci buden. (V.E.Frankl)
Zmysel neme by koniec koncov vbec dan, ale mus by njden. A lovek ho mus
njs sm a samostatne. (V.E.Frankl) povolanie-

158
 Nechaj depresiu prechdza ako mrak, ktor prechdza popred slnko a zakrva ho naim
zrakom, ale ako slnko existuje alej i vtedy, ke ho momentlne nevidme, existuj hodnoty
alej i vtedy, ke si ich lovek neuvedomuje. (V.E.Frankl)
Vze nestratil slobodu zauja postoj ku konkrtnej situcii, iba ak by sa jej vzdal.
(V.E.Frankl)
Bez pohadu na jedinen zmysel svojho jednorzovho bytia mus lovek v akch
situcich ochabn. (V.E.Frankl)
Horolezcovi v hmle, bez pohadu na cie, hroz, e podahne nebezpenej nave, ke sa
hmla vyjasn a v diake vid tbor, naraz sa zas cti sviei a pri sile. (V.E.Frankl)
V okamihu, kedy lovek neme zahliadnu koniec provizria vo vntri svojho ivota,
neme si u tie vyti iaden cie, postavi iadnu lohu, ivot mus v jeho oiach strati
akkovek obsah a zmysel. (V.E.Frankl)
Nuda prichdza preto, aby sme sa vyhli ninerobeniu a aby sme boli nten hada nieo,
o d zmysel nmu ivotu. (V.E.Frankl)
Ako oarovan pozer lovek na svoj neprjemn zitok, aby nemusel vidie ivot. Ide
mu o istotu - namiesto o pripravenos. Nechce sa zbavi jednho neastnho zitku, pretoe
nechce necha djs k druhmu. (V.E.Frankl)
Je to sn akosi nesvedomit jedna tak alebo onak, najmenej svedomit by vak bolo -
nejedna vbec. (V.E.Frankl)
Zdelen utrpenie je utrpenie zdiean. (V.E.Frankl)
udsk ivot nie je tak chudobn na hodnotov monosti, e by sa mohol sta stratou
jednej konatiny bezzmyslovm. (V.E.Frankl)
Ak m smolu, pohryzie a aj slimk. (B.Franklin) humor-
Mnoh dria svoju kov pozciu ako tromfov kartu, ktorpu mu uom, a zvl
Bohu stle znova dokazova, s kokmi deficitmi musia i, ako s oproti ostatnm znevhodneni
a ako zle sa s nimi neustle zaobchdza. Maj teda vetky dvody, aby sa ctili zle a mizerne.
Keby sa tejto tromfovej karty zabavili, nemali by vlastne u ni v zlohe proti Bohu, aby sa
mu mohli ako vdy, priei. (K.Frielingsdorf)
P je kovm symbolom oslobodenia. lovek sa zrieka ma a had, ako viac by.
(E.Fromm)
Reakcie na stratu viery v osobu s rzne. Jedna osoba me reagova tak, e strat svoju
zvislos na osobe, ktor ju zradila, tak, e sa sama stane nezvislejou, a e zska schopnos
nachdza novch priateov, uiteov i milovan bytosti, na ktor sa spolieha a ktorm ver. V
mnoho inch prpadoch je vsledok tak, e osoba zostva skeptickou, dfa v zzrak, ktor jej
vrti jej vieru. Ska ud a ak sa v nich sklame, ska stle alch a alch, alebo sa vrh do
nrue mocnej autority - Cirkvi, mocnej politickej strany alebo vodcu, aby zskala svoju vieru v
osobu sp. (E.Fromm)
Samota: ke na nvtevu prichdzaj iba mylienky. (G.Galkinovov)
159
 Iba po cestike noci djdeme k rannej zore. (K.Gibran)
Najvie akosti sa skrvaj tam, kde ich nehadme. (Goethe)
A pri obmedzen sa prejav majster. (Goethe)
Neexistuje iadna situcia, ktor by lovek nemohol zuachti tm, o rob, alebo ako ju
zna. (Goethe)
Keby sme vedeli vyui nudu, mali by sme priehradu s vkonom viac ako milin konskch
sl. (R.Gomz)
Ak s oblaky na oblohe, lovek to neme zmeni; ale ak by lovek hadal, i by nenaiel
dos sl na to, aby rozkzal chmram vo svojej mysli? (J.Gotthelf)
Ke m lovek smolu, prichytia ho na hrukch aj vtedy, ke lezie na ereu. (P.Gregor)
Ke horia brady, kad sa sna hasi svoju. (Guinejsk prslovie)
Na slepch ulikch je dobr to, e ns ntia obrti sa sp. (M.Held)
Skutone, nikto nie je mdry, kto nepozn temnotu. (H.Hesse) mdros-
Prekky v ns vyburcuj vlohy, ktor by v ns za priaznivch okolnost zostali driema.
(Horatius)
Pocit prtomnosti Boej me sprevdza suchoprnos, necitlivos a duevn tiese. V
tchto chvach Boh vrva hlboko svoju prtomnos a dva ti po sebe dojmom neprtomnosti.
(Chautard)
Najstaria psomn pamiatka, zachovan na hlinenej tabuke v carihradskom mzeu, zana
takto: Beda! U nie je tak, ako bvalo! (J.V.Cheney)
Nazvite svoj omyl sksenosou, jeho archa bude hne o polovicu ahia. (Chesterton)
Kde dlho panuje vonkaj pokoj, tam sa rd zahniezdi zlozvyk. (sv.Ignc z Loyoly)
Ak ste zhaiv, nebute osamel, ak ste osamel, nebute zhaiv. (S.Johnson)
Proti trampotm ivota dal Boh loveku tri veci: ndej, spnok a smiech. (Kant) rados-
Svetlo je vidie iba v tme, len v tme uvidme svetlo. (E.Kstner)
Vek, prevek vec je, ke lovek vie vytrva aj vtedy, ke mu chba udsk i bosk
techa, ke vie pre es Boiu zna przdnotu srdca a v niom nehada seba, ani nehadie
na svoje zsluhy. (Kempensk)
Ke sa lovek spolieha len na seba, ahko sa klon k udskm techm. (Kempensk)
T, o miluj Jeia pre Jeia a nie pre nejak svoju vlastn techu, chvlia ho rovnako v
kadom sen a zkosti srdca, ako aj v ase najvch radost. (Kempensk)

160
 Pokrok v duchovnom ivote nie je len v tom, aby si dostval milos techy, ale aby si
pokorne, trpezlivo a so sebazaprenm znal aj odatie tejto milosti: tak, aby si ani vtedy
neochaboval vo vrcnej modlitbe a neustal ani v konan obvyklch dobrch skutkov. (Kempensk)
Pripome si aie utrpenia inch, aby si ahie znal svoje nepatrn. (Kempensk)
Nebesk techu najviac zdruje to, e neskoro pros v modlitbe. Lebo prv, ako by si ma
vrcne prosil, had velijak in techy a poteuje sa vonkajmi vecami. (Kempensk)
o z toho m, ke sa star o veci, ktor sa prihodia voakedy v budcnosti? Iba zrmutok
nad zrmutok. (Kempensk)
Ke si mysl, e je u takmer vetko straten, asto prve vtedy a ak o to via
odmena. (Kempensk)
Lebo, ke ty, Boe, te, to nie je ako ke udia poteuj przdnymi reikami. (Kempensk)
Negatvne vsledky treba povaova za pozitvne vchodisk. (S.H.Kimm)
Netas me, ak chce zabi muku. (Krejsk mdros)
Do krzovej situcie ponkneme druhmu, e mu budeme robi bu svedomie, alebo diabla.
Hovorme striedavo s nm. (S.Kratochvl)
Pamtaj si, e ije v dobe, ktorej sa bude raz hovori star zlat asy. (L.Kumor)
Najlepie sa deru vyhne, ke tam nie si. (majster Kung-fu)
Krtko pred vchodom slnka je noc najtemnejia. (S.Lagerlf)
My optimisti mme vdy dostatok krsnych rezerv. Teme sa na alie debakle. (Lasica -
Satinsk)
Je naou psou povinnosou doii uom preahovanie lanom. (Lasica - Satinsk)
Samota, ak si zaudnen! (S.J.Lec)
Ak sa malik problmiky minulch dn neprekonvaj, spjaj sa s almi a zd sa, e z
nich rastie vek hora. (E.Mack)
Minul problmy tu u nie s a budce problmy tu ete nie s, teda neexistuj. Iba tie
dnen - dos m de svojich starost. (E.Mack)
Mnus hore, mnus dole - a mme tu znamienko rovnosti. (I.Markovi)
Syndrm vyhorenia je oakvaten, nevyhnutn osobnostn obryna, ktor je patrn po
rade rokov praxe kadmu profesionlovi. Najajstem prejavopm vyhorenia je skracovanie
doby kontaktu s klientom, prpadne nik do rdzo racionlnej roviny. Inm prejavom
profesionlnej obrany je vyhadvanie takch prleitost ku kontakte s klientom, ktor vyluuj
emocionlne zabremeovanie. Profesionl, ktor klientom nieo predtava alebo predna,
neme by z ich strany osloven a kontroluje situciu. (O.Matouek)
Dos m de svojho trpenia. (Mt 6,34)

161
 Za povodne ns najvmi smd. (A.Maurois)
lovek nevie, po om ti najviac hdam po teku. (J.Miguis) astie-
Musme by nenormlni, aby sme vetko videli, musme sa vyin z normlnej polohy.
Mus sa nm prevrhn loka. Mus udrie zl bon vlna. Aby sme vedeli, kto ns zachrauje.
Ten, kto ns zachrauje, ten ns miluje. (V.Min)
Hlupk m vek vhodu pred rozumnm lovekom; je vdy spokojn sm so sebou.
(Napoleon)
Bva vea udalost, ktorch zhodu si nemono vysvetli rou nhodou, ale z rozumnch
prin ich mono povaova za varovn hlas Bo. (kard.Newman)
Tisc jablek spadlo na zem na nos zemkoule a jen Newton dovedl ti ze sv boule.
(V.Nezval)
o ma nezni, to ma posiluje. (Nietzsche)
Kto m pre o i, znesie takmer kad ak. (Nietzsche)
Netrp sa, to je vetko v pevnejch rukch. (A.Pajta)
Dielo vytlaen iba vekmi psmenami sa ako ta. Prve tak ivot zo samch sviatkov.
(J.Paul)
Existuje jedna porucha rieenia problmov, ktor je ete primitvnejia a detruktvnejia
ne netrpezliv a neadekvtne pokusy o njdenie okamitho rieenia. Naviac je i rozrenejia
- doslova vadeprtomn. Je to predstava, e problmy oddu sam. (M.S.Peck)
Problmy nikdy nezmizn sam od seba. Musme sa nimi prehrz, lebo s nami zostan
ako trval brzda nho duchovnho rastu a rozvoja. Sklon prehliada problmy je typickm
prejavom neochoty odklada uspokojenie. (M.S.Peck)
Toto je mj problm a je na mne, aby som ho vyrieil. Mnoh, premnoh z ns sa usiluj
vyhn strastiam problmov tm, e si hovoria: Tento problm bol spsoben inmi umi
alebo spoloenskmi podmienkami, ktor som nemohol ovplyvni. Preto ho za ma musia
vyriei in udia alebo spolonos. Nie je to vlastne mj osobn problm. (M.S.Peck)
Prehrva nie je vanda. Avak pre psychiatrick prax i pre normlny beh ivota to me
by veakrt vysoko poun. Ume sa pravdepodobne viac z naich prehier ne z naich
spechov. (M.S.Peck)
Ke sa nieoho vzdme a zaneme rs, zana proces v rovine nevedomia a je doprevdzan
depresiou - to preto, e nevedomie je mdrejie a cti, ako neudraten a kodliv je, aby bolo
vetko ako predtm. (M.S.Peck)
udia v krze ete nie s ochotn ani schopn vedome prija, e ich pvodn ja a stav
ako predtm u patr minulosti; nechpu preto ani svoju depresiu ako signl toho, ako
nevyhnutne pre svoju adaptciu a vvoj potrebuj zsadn zmenu. Me sa zda zvltne, e
nae nevedomie je o krok pred vedomm. (M.S.Peck)

162
 lovek sa v priebehu celkom spenej ivotnej drhy mus vzda stavov postojov a tieb:
kojenck vek, kedy nie je potrebn sa vyrovnva so iadnymi vonkajmi nrokmi; predstava,
e som vemocn; tba po plnom ovldnut rodia alebo rodiov (vrtane sexulneho); zvislos
detskho veku; skreslen obraz rodiov; pocit vmocnosti v dospievan; sloboda ivota bez
zvzkov; inorodos mladosti; sexulna pralivos a potencia mladosti; sen o nesmrtenosti;
vlda nad vlastnmi demi; rzne formy doasnej moci; nezvislos dan fyzickm zdravm; a
konene vlastn ja, ivot sm. (M.S.Peck)
Neprjemn prznaky duevnej choroby slia k tomu, aby uom ukzali, e sa vydali na
nesprvnu cestu, ich duchovn rast sa zastavil a s vo vnom nebezpeenstve. (M.S.Peck)
Som presveden, e podobn schma plat u viny duevnch chorb. Prznaky nie s
to ist, o choroba; t existuje u dvno pred nimi. Skr ne chorobou samou s prznaky
poiatkom uzdravenia. Skutonos, e s nechcen, nasveduje ete viac tomu, e ide o prejavy
milosti - dary Boie, alebo ak chcete, posolstv z nevedomia, uren k zahjeniu sebaspytovania
a npravy. (M.S.Peck)
Po prv - s vdy dve monosti. Po druh - alebo nie s. (B.Perneck)
Verm, e uprostred najtuhej zimy kvitn uprostred akejsi neznmej zhrady prekrsne
rue. (K.Peteraj)
Ke sa lovek lepie zadva na koajnice, zist, e jedna odchdza a druh sa vracia.
(K.Peteraj)
Blahobyt ukazuje astnch, nepriaze osudu odhal vekch. (Plinius ml.)
Ist je len jedno, e toti nie je ist ni. (Plinius)
Ten by bol naozaj nerozumn, kto by si myslel, e ke nem duchovnch sladkost a
potechu, e ho Boh opustil. A e ke ich m hojne, by sa teil, e preto je Boh s nm.
(Pseudodionz)
Mj mil Boe, keby si i vetok slnen svit vymazal, zostva ete mesiac a tie pekn
hviezdy a lampa za zimnho veera. Je toko krsneho svetla vo svete. (W.Raabe)
Krzy s ako prekky na prekkovej drhe. m viac ich lovek preske, o to ahie
presko tie, ktor ho ete akaj. (P.Rosso)
Posledn kvapka nie je prinou, e je pohr pln. (P.Rosso)
Ak m krzy, to znamen, e rastie a zama sa nad ivotom. (P.Rosso)
Jedin prostriedok, ako sa vyhn omylu, je nevedomos. (Rousseau)
Ke je lovek v akostiach, je dobr, ak si nakresl graf svojho ivota. Do neho, nech si
nazna najm radostn udalosti, ktor s vrcholn. Nech si tam nazna aj radostn udalosti,
ktor predvda do budcnosti. (an)
Krza ivotnho stredu - v polovici ivota, okolo rokov 35 a 40 dochdza k ivotnej krze
nesplnench tob a ilzi. V mladosti sa ivot zd ako ocen. V strede ivota lovek zisuje, e
je to jazero a druh breh je v dohade. (an)
163
 Kad vchod je vchodom niekam. (T.Stoppard)
S udia, ktorch nikto nechvli, ktorm nikto neakuje, ktorch ivot be bez odozvy,
ktor sa nikdy nedozvedia, e ich niekto potrebuje. Tto udia trpia ranami, ktor zasahuj
dovntra. (Suese)
Ke veci vyzeraj najiernejie, astie je nealeko, ale mus vydra, zachova si kudn
myse a dobr srdce. Vdy je nejak vchodisko a staton lovek ho vdy njde. (S.Silas)
Utrpenia a neastia s jednotlivcovi potrebn. Ntia ich prehbi vntorn ivot a duchovne
sa povznies. (Solenycin)
Neastie je dobr ivn pda pre moralizovanie. Ale plody bvaj zva nestrviten.
(P.Strauss)
Je star pravda, aby lovek vo svoje zl dni dobrch priateov obiiel. (P.Strauss)
ivotn omyl: Ke sa z vedajieho stane to hlavn a z hlavnho to vedajie. A ke sa
nakoniec zd, akoby vetko bolo vedajie. (P.Strauss)
Seversk vietor urobil Vikingov. (kandinvske prslovie)
Svt Rita - Margarita je uctievan ako pomocnica v nemonch situcich. (.mlik)
Nejestvuje ani dobr ani zl doba, o trv sto rokov. (panielska mdros)
Ak plae, e si stratil slnko, slzy ti zabrnia vidie hviezdy. (Tagore)
Kto neme tak ako chce, mus chcie tak ako me. (Terentius)
Kvapka le mus by v kadom kalichu. Myslm si, e skky vemi pomhaj odpta sa
od zeme. (sv.Terezka)
Moja dua sa stle nachdza v podzemnej chodbe. Ale je tam vemi astn. no, je astn,
e nem nijak techu. (sv.Terezka)
Tto skka nemala trva iba niekoko dn, mala presta a v hodine, ktor uril Boh...
Tto hodina ete neprila. (sv.Terezka)
Ak dobr je Boh! Ako prispsobuje skky silm, ktor nm dva. (sv.Terezka)
Viete, ktor dni s pre ma nedele a sviatky? Tie, kedy som viac skan ako inokedy.
(sv.Terezka)
Vbec nie som neastn. Boh mi dva presne to, o dokem unies. (sv.Terezka)
V krajine vyhnanstva slov nedoku vyjadri vetky zchvevy due. (sv.Terezka)
Ska ns vo vetkom, o je nm najdrahie. (sv.Terezka)
Niekto ma nud - myslm, e ja. (D.Thomas)
Boh toti nemon nenariauje, ale rozkazom a napomna, aby si urobil, o me, a
prosil si, o neme. On pomha, aby si to robi mohol. (Tridentsk snem)

164
 Kto rob o me, rob o m. (valnska mdros)
lovek, ktor sa dnes zabije v zchvate melanchlie, by bol chcel i, keby bol pokal ete
tde. (Voltaire)
Kdy nejde vo ivot, jde vo hovno. (J.Werich)
Blaen lovek, ktorho ty, Pane vzdelva a poa o svojom zkone, aby si mu uavil v
doch neastnch. ( 94,12-13)
Ten, ktor stvoril nebo i zem, si ahko porad s tvojimi akosami. (XY)
Ke je temnos najvia, vtedy sa vlastne hadaj pre ns nov monosti. (XY)
Krza je istenie myslov. Boh nm berie neprav cie a ponka nm prav. Proces medzi
vmenou cieov je krza. (XY)
Najlepie by bolo vbec sa nenarodi, ale to sa podar len mlokomu. (XY)
Za such list vm v schovni asu vydaj strom. (XY)
Raz budeme spomna na tieto mizern dni ako na star dobr asy. (XY)
Posledn jesenn de zanaj ahk vloky psa na zem prv strnku bielej knihy snehu.
(XY)
Aj pd na hubu je pohyb dopredu. (XY)
To najlepie o meme pre bratov a sestry urobi je: vazi v naich vlastnch skkach.
(XY)
Najdlh krok sprav ten, o sa potkne a pritom nespadne. (XY)
m tmavia je noc, tm jasnejie s hviezdy. (XY)

KR

Ak si vimne, sm kr bol stolcom. Bol postaven uprostred sudcom. Ktor uveril, bol
osloboden, druh, ktor toil, bol odsden. Naznaoval, o uin ivm i mtvym.
(sv.Augustn) spravodlivos-
Viem, e vojaci vemi trpia a to mlky. Keby sa usilovali kad rno poveda Spasiteovi
tieto krtke slov: Boemj, chcem dnes vetko robi a trpie z lsky k tebe, koko zsluh by
zskali pre venos. (sv.Bernadeta Soubirousov)
S mnoh tajomstv, ktor kr zachovva pre svojich uenkov. Prosm vs, tudujte kr,
ktor vm vyme pln vazstvo nad vam sebectvom. (M.Cane)
Ke sa preehnvame, akoby sme pribjali starho loveka. (A.Dermek)
Kr meme ponknu len tomu, kto ho vid na naich pleciach. (A.Dermek)

165
 Mesiske poslanie Kristovo - poslanie milosrdenstva - sa stva programom jeho udu,
programom Cirkvi. V samom strede toho programu vak stoj kr, lebo v om zjavenie milosrdnej
lsky dosahuje vrchol. (DiM 8 J.P.II)
Prijma akosti, nespechy a smutn chvle ivota ako vzvu, ktorej prekonanie ns
posiluje, a nie ako trest, ktor by nemal stihn ns, vyaduje vieru a odvahu. (E.Fromm)
Kr, ty zostva svetlom sveta. (S.George)
Kresan v poznan kra me porovnva zem s nebom. (A.Gratry)
Trpie s lskou, to znamen presta trpie. Uteka pred krom naopak znamen, e nm
lovek bude privalen. Treba si prosi lsku ku kru. Vtedy sa on stane sladkm. Ja som to
sksil za tyri alebo p rokov. Osoovali ma a protivili sa mi. Mal som kre, mal som ich viac,
ako som ich mohol unies. Zaal som prosi lsku ku krom a bol som astn. (sv.Jn M.Vianey)
Kr prina pokoj do naich sdc. Vetka naa bieda je v tom, e ho nemme radi. (sv.Jn
M.Vianey)
Pane, trpie a by znevaovan pre teba. (sv.Jn z Kra)
Jei m teraz mnoho priateov svojho nebeskho krovstva, ale medzi nimi je mlo
takch, o by radi niesli jeho kr. (Kempensk)
o sa teda boj vzia na seba kr, ke je to cesta do Krovstva? (Kempensk)
Stle nm prichod nieo trpie, i sa ti to pi alebo nie. Vdy njde kr. Lebo bu
bude zna telesn boles alebo duevn trze. (Kempensk)
Ke odhod jeden kr, iste njde in, a hdam ete a. (Kempensk)
lovek, hoci mnohonsobne skan, nie je bez techy a avy, lebo cti, ako mu vzrast
vek itok z toho, e nesie svoj kr. (Kempensk)
Prvom by si mal rd trochu trpie pre Krista, ke tok ovea viac trpia pre svet.
(Kempensk)
Ve keby bolo pre spsu udstva nieo lepie a uitonejie ako trpie, Kristus by nm to
bol slovom a prkladom zaiste ukzal. (Kempensk)
Lska je vek vec a vbec vek dobro; ona jedine uahuje kad bremeno a oddane
zna vetky protivenstv. (Kempensk)
Bu prve tak ochotn trpie, ako radova sa. (Kempensk)
Pred Bohom ani najmenie utrpenie, znan z lsky k Bohu, neme osta bez odmeny.
(Kempensk)
Tebe i vetkm mojim sluobnkom je bezpochyby osonejie, ke vs ska utrpenie,
ne keby sa vm vetko darilo poda vho elania. (Kempensk)
Ty najlepie vie, o oso mjmu zdokonaleniu a nakoko ma senie oisuje od hrdze
hriechov. (Kempensk)
166
 Trpezlivos a pokora v neast sa mi viac pi ako vek rados a nbonos vo chvach
astia. (Kempensk)
Kto miluje kr, ije v Boom svetle a je svetlo pre svet. (Ch.Lubichov)
To najvyie, oho je lovek schopn je spolupsobenie na druhom ivote, spolu-utrpenie,
spolu-prevanie. (Z.Maurina)
Kdybys, vole, vdel, co On za ns trpel, taky bys ho nosil! (mlad kazovi)
Trpenie nie je ni zlho. Trpie mus kad lovek. Rozdiel je len v tom, e jeden trp ako
kajci lotor odovzdane vli Boej, druh trp vzdorovite ako zfal lotor. (sv.Ondrej Avellino)
Zlo vyzdvihlo Jeia na kr, a my sme ho tak mohli vidie ete z vej diaky. (M.S.Peck)
Znak kresanskej moci je kr. (Schneider)
Do Boieho krovstva mme vojs cez mnoh senia. (Sk 14,21)
V lise utrpenia Ti dokem svoju lsku: nechcem in astie ako sa denne obetova.
(sv.Terezka)
V modlitbe a obeti spovala vetka moja sila. S to neporaziten zbrane, ktor mi dal
Jei. Doku zska duu ovea lepie ako slovo. to je moja ast sksenos. (sv.Terezka)
Nebojm sa jeho derov, lebo aj v najtrpkejom utrpen stle ctim, e je to jeho dobrotiv
ruka, ktor bije. (sv.Terezka)
Od prvho prijmania pociovala som ustavin tbu trpie. Ale vtedy som ete nemyslela
na to, e sa mi to me sta prameom radosti. Tto milos som dostala neskr. (sv.Terezka)
Myslm si, e my, ktor krame po ceste lsky, nemali by sme myslie na bolesti, ktor ns
v budcnosti mu stretn. to by bol nedostatok dvery a zrove mieanie sa do Boch
plnov. (sv.Terezka)
Mojou jedinou zbraou je lska a utrpenie. (sv.Terezka)
Ke sa pripravme na ist a nim nepomiean utrpenie, potom aj t najmenia rados sa
zmen na neoakvan prekvapenie. A okrem toho... utrpenie samo sa stane najvou radosou,
ke ho hadme ako najdrahocennej poklad. (sv.Terezka)
V malch kroch spova cel naa rados. S benejie ako tie ak a pripravuj srdce
na ich prijatie, ak je to va nho dobrho Majstra. (sv.Terezka)
Ak to rados trpie pre toho, koho milujeme. (sv.Terezka)
Nerobte si o ma starosti. Dosiahla som tak stupe, e u nemem viac trpie, lebo
kad utrpenia mi je prjemn. (sv.Terezka)
Komr je hmyz stvoren preto, aby sa nm muchy stali sympatickmi. (J.Tuwim)
Zpad prijal Krista bez kra, Vchod kr bez Krista. (XY)

167
 KULTRA

Kad hudba je udov hudba. Ete som nikdy nepoul koa spieva nejak pesniku.
(Armstrong)
Inkulturcia je pre kad kultru tie oslobodenm. iadna kultra nie je dokonal. Kad
potrebuje by vykpen, to znamen oisten a zdokonalen, aby do nej mohla stle dokonalejie
vrasta i viera. Zrove vak kultra, ak je takto osvieten, bude mc lepmi truktrami a
systmami zlepi a obohacova i rzne zloky udskho ivota. Tm sa kresanstvo zhost i
lohy, ktor je mu vlastn, toti nepotla ni, o je dobr, naopak rozvja to a zdokonaova.
(P.Arrupe)
Poda ma ten, kto hr Vneko bl na elektrickej gitare, to nem v hlave v poriadku. Ak
budeme vnucova folklr do inho poschodia, narod sa bezpredmetn fzia. (D.Brta)
Veda i umenie maj rovnak korene. (C.Blatn)
Pre ervotoa je aj t najkrajia renesann truhlica len drevom. Kultra umouje loveku
neustle sa potvrdzova, za cenu, e mus vzia na vedomie inch. (J.Brikr)
Vrcholov port: o si niektor nai portovci dovouj, to u je skutone vrchol! (A.Brstl)
T, ktor pu tak, ako hovoria, pu zle, aj ke hovoria vemi dobre. (G.Buffon)
Civilizcia danej krajiny sa pozn na muoch, jej kultra na ench. (G.Carducci)
Hudba je re anjelov. (T.Carlyle)
Divadlo me hra kad, ale mus hovori nahlas. (J.Cimrman)
Podstata vetkho je ma gnia v dvadsiatke a talent v osemdesiatke. (J.Corot)
Ak v prvom dejstve vis na stene puka, mus vystreli v poslednom. (echov)
Umenie je najkrajia lo. (A.Dbussy)
Naa kultra by nemala by splachovacia. (A.Dermek)
Hra na klavri poda evanjelia: prav ruka nevie, o rob av. (A.Dermek)
Masov kultra je antikultra. (U.Eco)
Aj ke precestujeme svet, aby sme nali krsu, musme ju nosi v sebe, in ju nenjdeme.
(R.Emerson)
Bse je vstup na horu. (Exupry)
Ak chcem posdi cestu, obrad, i bse, dvam sa, ak z nich vziiel lovek. Alebo
poslcham, ako bi jeho srdce. (Exupry)
Tvorcom i bsnikom nie je ten, kto vyma a dokazuje, ale kto in skutonm. (Exupry)

168
 Ale pesniky sa stan pornografiou lsky, ke sa obracaj k citom, ke chc dojma. Je
to rdlo pre psy. (Exupry)
no, existuj len spoloensk drmy. Len nemocn diea je nieo dramatickho. A s drmou
sa stretvame len u druhch. Ale nikdy u seba. Nae ja nie je nikdy dramatick. (Exupry)
Duou vetkch kultr zostva kultra due. (kard.Faulhaber)
Prav spisovatelia s vitkami svedomia udstva. (Feuerbach)
Umenie nemus ni, umenie smie vetko. (E.Fischer)
Tla je kola ohlupovania, pretoe oslobodzuje od myslenia. (G.Flaubert)
Umenie je jednota v rozmanitosti. (V.E.Frankl)
Bolo by mon niekoho, kto sed v elektrike a stva sa svedkom ndhernho zpadu slnka
alebo cti vu prve kvitncich agtov a nepodd sa tomuto monmu prrodnmu zitku, ale
ta si alej vo svojich novinch, oznai v takomto okamihu za loveka, ktor zabudol na
svoju povinnos. (V.E.Frankl)
Nieo bezzmyslovho v sebe nenadobudne zmysel len tm, e bude zvenen. (V.E.Frankl)
Neschopnos vyuva von as vedie k tomu, e chceme vonho asu stle viac.
(G.Friedmann)
Hovor sa o aktivitch vo vonom ase - mali by sme ich vola pasivitami. (E.Fromm)
Pod kultrou v irom zmysle sa rozumie vetko to, m lovek cibr a rozvja svoje
mnohorak duevn a telesn vlohy; m sa usiluje poznvanm a prcou podrobi si sm svet;
m rob udskejm spoloensk ivot tak v rodine, ako aj v celom obianskom spoloenstve
zdokonaovanm mravov a ustanovizn; a napokon, m v priebehu vekov svojimi dielami
prejavuje, vyjadruje a uchovva vek duchovn zitky a snahy, aby mohli sli na itok
mnohm, ba celmu udskmu pokoleniu. (GS 53)
Opera je, ke chlap dostane do chrbta dkou a miesto krvcania ete spieva. (E.Gardner)
Vka kultry je zvisl skoro vdy na lske k prci. (Gorkij)
Mylienka let a slov id pei. To je cel drma spisovatea. (J.Green)
tt v mene spolonho dobra sa neme zasadzova za uskutonenie kultrnych cieov,
ktor nes so sebou tak vdavky a teda dane, ktor by citene pokodili celkov ivot obanov,
aj keby tieto kultrne snahy priniesli obanom vhody v uritej kultrnej oblasti. (Gnthr IIIa
123)
Tam, kde plia knihy, nakoniec upauj aj ud. (H.Heine)
Olympijsk medaily s dkazom, e niekto vykonal nieo celkom zbyton ikovnejie
ako vetci ostatn. (J.Heller) slva-
Vedeck a umeleck innos sa nedaj vzjomne vyluova, i ke ich techniky s radiklne
odlin. Ide v podstate o energiu, i odvahu k premenm energie. (M.Holub)
169
 Mysli na to, e pri poslednom sde premietnu vetky tvoje filmy. (Chaplin)
Najdleitej recept pre detektvku: Detektv nikdy nesmie vedie viac ako itate.
(A.Christie)
Zujemci, najm mlad, nech sa usiluj zvykn si pouva tieto prostriedky s mierou a
sebaovldanm. Rodiia nech zasa pamtaj, e maj povinnos svedomito bedli, aby nemali
do domcnosti prstup predstavenia, asopisy a pod., ktor uraj vieru a mravy, a aby ich deti
ani inde nevyhadvali takto veci. (IM 10)
Kad bsnika je uzatvoren systm vpoved, ktor je nesen tajomstvom. (Z.Kaprl)
Bsnik je hovorcom nieoho, o je nad nami. (Z.Kaprl)
Umenie nereprodukuje to, o je viditen, skr rob veci viditenmi. (P.Klee)
Kniha je bu dobr alebo zl. Pokia je dobr, nezle na tom i vyjde tohto roku alebo
budci rok. (I.Klma)
Spisovatesk a intelektulna prca spova z vekej asti v skman skutonosti. elom
skmania je poveda nieo, o doposia nebolo vyrieknut. (G.Konrd)
lovek osveduje svoje udstvo iba v kultre a kultrou, tj. tm, e acht prrodu a
obrba zem. Spolone s druhmi umi obva krajinu a zaklad mest. Prejavuje ctu
vzneenmu a m ho vo vnosti i v podobe bohov, Boha alebo pravdy, dobra, statonosti,
krsy a mdrosti. (K.Kosk)
Zabudnutm zkladom eurpskeho chpania kultry, je latinsk slovo colere, ktor znamen
nielen pestova, ale i obva a bva, a tie: vi si a uctieva. (L.Koubsk)
Kultra je to, o mlo ud dostane, mnoho ud ri a o mlo ud m. (K.Kraus)
Lska a umenie neobjmaj svojou pozornosou len to, o je pekn, ale to, o sa vaka ich
objatiu stane peknm. (K.Kraus)
Majetok mizne, umenie zostva: viac ne majetok pre ma umenie plat. (lat.mdros)
Ten, kto sa vdy pta len na el vec, nikdy neobjav krsu. (H.Laxness)
Prosm portovch komenttorov, aby komentovali pomalie. Futbalisti nevldzu tak rchlo
hra. (M.Lechan) humor-
Bez kresanstva by grcko-rmske dedistvo v naich doch u nebolo iv; z druhej strany
vak ani kresanstvo by sa bez tohoto dedistva nestalo duou naej kultry. (M.Lobkowicz)
Z kresieb namranch na steny zchodov mono zmera kultrnu rove nrodov. (A.Loos)
Gl dala iastone Boia ruka a iastone Maradonova hlava. (D.Maradona)
Psa knihu bsn je ako pusti ruov lupienok do Koloradskho kaonu a aka na ozvenu.
(D.Marquis)
Prdu asy, ke budeme musie by svtcami, aby sme boli bsnikmi. (A.Mickiewicz)

170
 Knihy patria k najsladm rozkoiam na svete. (J.Milton)
Krsne je vlastne vetko, na o sa lovek pozer s lskou. (Ch.Morgenstern)
Technika sce vychdza z biblickch koreov, avak Eurpa u nesta vyvi dynamizmus
technickej civilizcie rovnakm dynamizmom duchovnej a morlnej kultry. Nstup techniky
nie je mon zadra. Eurpu zachrni, ke sa po boku technika postav svetec. (D.Pecka)
Ge vyrbaj optimisti s vekm a dobrm srdcom. (K.Peteraj)
Keby som vedel, o je umenie, netajil by som to. (Picasso)
Umelec, ktor nevyznva vieroun pravdy, alebo sa vo svojej dui a vo svojom sprvan
vzauje od Boha, nem sa vbec zaobera nboenskm umenm, lebo nem to vntorn oko,
ktor by mu umonilo odhali to, o vyaduje majestt Bo a Boia sluba. (Pius XII.)
Umelec, ktor m pevn vieru a ije ivotom hodnm kresana, bude kona pod inpirciou
lsky Boej a uplatn dary, ktor dostal od Stvoritea v slube nboenstva pomocou farieb,
rysov alebo zvukov a harmnie. Takto vynalo vetko silie, aby vyjadril a podal pravdy, ktor
pozn a nbonos ktor m, s takou obraznosou, s takm kzlom a s takou lahodnosou, e
toto posvtn prevdzanie umenia bude pre neho akoby bohosluobnm a nboenskm konom,
a vznamne povzbud ud, aby vyznval vieru a pestoval nbonos. (Pius XII.)
Hereck umenie spova v tom, e zabrnime uom, aby kaali. (R.Richardson)
Vere s sksenosti a vbec nie iba pocit. (R.Rilke)
Predovetkm kvli dui je potrebn cvii telo. (Rousseau)
Kino je tovre na ilzie. (A.Rungis)
Umenie vyplni przdno je poslednm slovom civilizcie. (B.Russell)
A pre bsnika sta, e je zlm svedomm svojej doby. (Saint-John)
Povolanie umelca je vysiela svetlo do hbky udskho srdca. (R.Schumann)
Ak by sme nemali zmysel pre krsu, nebolo by krsy. (P.Strauss)
Umenm pohda, kto ho neme obsiahnu. (P.Strauss)
Najvie diela svetovho umenia vytvorila - boles. (P.Strauss)
o v umen zblzka vyzer ako roztrietenos, je asto hlb pohad. I udsk koa i maba
s zblzka kared a z odstupu pekn. Ide o pohad na pohad. (P.Strauss)
Umelec - lovek, ktor sa berie tak vne, e sa rozdva inm. (P.Strauss)
By umelcom znamen stvori z reality, ktor si vina ud neuvedomuje, skutonos
nov, ktor im je npadn. (P.Strauss)
Vetko umenie je opakovanm. Menina reprodukuje seba, vina inch. (P.Strauss)

171
 Keby technick kultra staila, majitelia ut, chladniiek a televzorov by mali by dokonale
astn udia. (P.Strauss)
Nos aty tak, akoby ich boli na u nahdzali vidlami. (J.Swift)
Zbavy muov, det a inch ivochov s prevane napodobeninou boja. (J.Swift)
Kultra? Ke 60% poskch domcnost nevlastn ani jednu knihu. Televzny prijma
oznailo 90% Poliakov za najpotrebnejiu sas vybavenia domcnosti. 40% Poliakov vbec
neta knihy a na vodku vydva dvakrt viac peaz ako na knihy. Vye 90% det v predkolskom
veku vyaduje od svojich rodiov, aby im kupovali veci, ktor videli v TV reklamch. (tatistika
1995) sloboda-
V niom sa tak jasne neprejav charakter ud, ako pri hre. (Tolstoj)
I ke vlastnm vetky prstroje na prehrvanie hudby je u ma doma vinou ticho. To je
t najkrajia hudba. (D.Ursny)
Hovori o inpircii znamen ska razi mince z vetra. O okamihu v ktorom sa nieo
rod, vieme strane mlo. S to stavy nim na tomto svete nevyviten, stavy vekho
rozochvetia a astia. Ale asi nie je mon si ich naprogramova, nedaj sa nsilm privola, s
hodnotn len vtedy, ak s plne autentick a pravdiv. A ak je sn mon nieo urobi, aby
takto stavy prichdzali astejie a aby nahliadali do stle vej hbky naej bytosti... sn i
spravodlivo, pokia je to vbec dnes mon. (D.Ursny)
Mono je to s umenm ako so slnkom. Slnce nesvieti, aby kvety kvitli, ale kvety kvitn,
pretoe svieti slnce. (K.H.Waggerl)
udsk snaenie a ponanie, ktor zahrujeme pod pojem umenie, je nieo ako pevn a
krsna reaz, ktor ukuli umelci vetkch nrodov a db, aby ou chrnili duu loveka pred
odcudzenm. (J.Werich)
Aby existovali vek bsnici, musia by aj vek itatelia. (W.Whitman)
Kad portrt maovan s citom, je portrt umelca, nie portrt modelu. (O.Wilde)
Ke hadm na obecenstvo, vidm samch krsnych ud. (S.Wonder)
asto pripisujeme autorom zl mysel, kvli jednej scne, ktor m uspokoji menej
nronho divka. (XY)
Maova obrazy je remeslo. Preda ich je umenie. (XY)

KRST

Krstom sa lovek obrod pre duchovn ivot. (sv.TA III q.62 a.5)
Je mon kona krst v kadej vode akokovek premenenej, ke nie je zruen druh vody.
Ak je vak zruen druh vody, ned sa kona krst. (sv.TA III q.66 a.4)

172
 Krstn milos sta plne k potlaeniu iadostivosti a k zsluhe. Nesta vak milos zskan
pri obriezke. (sv.TA III q.71 a.1)
Krstom sa stva lovek dom Kristovm a preto o Kristus pretrpel, to sa mu pota k
zadosuineniu. (sv.T.Aquinsk)
Najprv je krsten mazan svtm olejom na hrudi a na lopatkch ako bojovnk Bo -
ako bvali natieran zpasnci. (sv.Ambrz)
Krstn voda sa dotka tela a umva srdce. (sv.Augustn)
Pristupuje slovo k ivlu a nastva sviatos. (sv.Augustn)
Lebo voda, hoci sama je jemn a ahk, predsa poehnanm Kristovm stvajc sa jemnejou
privdza jemnou rosou tajomn priny ivota do tajov mysl. (sv.Augustn)
Nepozastavuj sa, e niektor neprinaj deti ku krstu s tm myslom, aby duchovnou
milosou boli obroden k venmu ivotu, ale sa domnievaj, e tmto liekom bu si udria,
alebo dostan telesn zdravie. Lebo preto oni nie s zbaven obrodenia, e nie s od tchto
prinan s takm myslom. (sv.Augustn)
Dotykom svojho najistejieho tela udelil vodm obrodn silu. (sv.Bda)
Kristus bol pokrsten, aby ponoril do vody celho starodvneho Adama. (sv.Gregor
Nazinsky)
U starch bol deom odpusten prvotn hriech podvanm obeti. (sv.Gregor Vek)
Pri krste sa i hriech odpa i nosti viera, lska a in nosti sa do due vlievaj a deti tieto
nosti maj v dui habitulne a neprevdzaj ich, a km nedospej. (Inocent III.)
Tvrdme, e treba rozliova dvojak hriech, a to dedin a osobn. Dedin hriech sa
nadobudne bez shlasu, osobn vak lovek spcha so shlasom. A tak dedin hriech, ktor sa
nadobudne bez shlasu, odpa sa aj bez shlasu silou sviatosti krstu. Osobn hriech vak,
ktorho sa lovek dopustil so shlasom, bez shlasu sa vbec neodpa. (Inocent III.)
Star lovek je pochovvan ponorenm naich hlv do vody ako do nejakho hrobu a
ponoren dolu sa ukrva, potom nov op vystupuje. (sv.Jn Zlatosty)
Krst vtla pea. Peaou boli oznaovan otroci, kde bolo zvraznen: Patr tomuto
pnovi! (E.Mack)
V krst nech vm bude zbraou, viera prilbou, lska kopijou, trpezlivos celou vaou
vzbrojou. (sv.Polykarp)
Krst je akoby vrtunk, ktor ns vynesie na vysok bralo do Otcovho domu, kde meme
bva vene. Vrtunk vak na cestu potrebuje palivo - je to len vydanie sa na cestu. (P.Rosso)
Kristus je prtomn svojou mocou vo sviatostiach, take ke kto krst, sm Kristus krst.
(SC 7)
Sedem sviatost - sedem kohtikov jednej ndre milosti. (XY)

173
 LSKA

Milova znamen njs svoje bohatstvo mimo seba. (Alain)

Lska je akousi jednotiacou silou. (sv.TA I q.37 a.1)
Kad tvor prirodzene viac miluje Boha ako seba. (sv.TA I q.60 a.4)
Je nemon, aby inok bol silnej od svojej priny... Preto je nemon aby nenvis bola
jednoducho silnejia ako lska. (sv.TA II/I q.39 a.3)
Lska je kore vetkch nost, je matkou vetkch nost. (sv.TA II/I q.62 a.3) nos-
Lska je milovanie Boha, nie vak akkovek, ale ktorm je milovan ako predmet
blaenosti. (sv.TA II/I q.62 a.5)
Boh vak, m je dokonalejie poznvan, tm je dokonalejie milovan. (sv.TA II/I q.67
a.6)
Lska sa strca ktormkovek akm hriechom. (sv.TA II/I q.71 a.3)
Lska, pokia m za predmet posledn cie, hbe in nosti k jednaniu. (sv.TA II/I q.114
a.4)
Lska k Bohu je lska priatesk. (sv.TA II/II q.23 a.1)
Lska nie je v ns prirodzene, ani nie je spsoben naimi skutkami, ale je vliata Bohom.
(sv.TA II/II q.24 a.1)
Ktorkovek skutok lsky pripravuje k zveniu lsky tm, e loveka in ochotnejm
op jedna, a tak spsobilos rastie, a dosiahne dokonalosti a tu sa zvuje v uskutonen.
(sv.TA II/II q.24 a.6)
Lska sa me zvova donekonena. (sv.TA II/II q.24 a.7)
Nemono stanovi koniec zvovania lsky v tomto ivote. (sv.TA II/II q.24 a.7)
Lska zo strany loveka je dokonal vtedy, ke miluje, koko me. (sv.TA II/II q.24 a.8)
S tri stupne lsky: 1, upusti od hriechu a odoprie iadostiam 2, dba o to, aby lovek
prospieval v dobrom 3, prin k Bohu a pova ho. (sv.TA II/II q.24 a.9)
Lska je vliata zbehlos, zvis na innosti Boha ako vzduch je osvetovan od slnka. V
prpade prekky - smrten hriech - lska prestva by v dui. (sv.TA II/II q.24 a.12)
lovek m viac milova z lsky seba ne blneho, nem podstpi zlo hriechu, ktor
odporuje asti na blaenosti. (sv.TA II/II q.26 a.4)
Poriadok lsky sa berie poda citu a vsledku. (sv.TA II/II q.26 a.6)
Extza nie je mimoriadnym mystickm stavom, ale je charakteristickm znakom kadej
opravdivej lsky, pretoe jednoducho spova vo vyjden z medz vlastnho ja. (sv.TA II/II q.28
a.3)
174
 Pokia milujem dobro len pre svoje poteenie, je to lska dychtiv, ke ma lka itok z
nejakho dobra, je to lska uiton a ak milujem pre jeho hodnotu bez ohadu na osobn
vhody je to lska priatesk. (sv.T.Aquinsk) priate-
Je to lska, o umouje zachovva prikzania, a i zachovvan prikzania plodia lsku?
Kto by sa kriepil, e lska nie je prednejia? Kto toti nemiluje, nem preo zachovva
prikzania. (sv.Augustn)
Daj mi niekoho, o miluje, a pochop, o hovorm. (sv.Augustn)
Bez lsky sme si sami na obtia, cez lsku zname jeden druhho. (sv.Augustn)
Boh miluje, kadho jedinca z ns ta, ako by okrem ns nebolo nikoho, komu by mohol
venova svoju lsku. (sv.Augustn)
Sprvna lska m vetky city sprvne: boj sa toti hrei, iada si vytrva, iali v hriechoch,
raduje sa v dobrch skutkoch. (sv.Augustn)
Lska sa viac cti, ke ju prezrdza jej chbanie. (sv.Augustn)
Nikto neme milova nieo neznmeho. (sv.Augustn)
K Bohu nejdeme krokmi ale lskou. (sv.Augustn)
Lskou nazvam pohyb due k povaniu Boha pre neho samho. (sv.Augustn)
Menej a miluje, kto s tebou nieo miluje. (sv.Augustn)
Lska neme iadnym spsobom hrei, ako ani ohe neme chladi. (sv.Augustn)
Nikto nemiluje seba opravdivo, iba vtedy, ke miluje Boha. (sv.Augustn)
Ke miluje blneho, oisuje si oko, aby si mohol vidie Boha. (sv.Augustn)
Lska je zvaie, ktor ma ah nahor. (sv.Augustn)
Vetko krsne je v lske. (G.Baldovsk)
Kto miluje, mus tie by odhodlan trpie. (L.Balling)
Lsku si zo srdca lovek neme vytrhn, to nie je boav zub. (Balzac)
V lske sa ena podob hudobnmu nstroju, ktor prezrdza tajomstvo svojho peknho
zvuku len dobrmu hudobnkovi. (Balzac)
Pre srdce nejestvuj mal veci. (Balzac)
Zamilovan udia nepochybuj o niom alebo pochybuj o vetkom. (Balzac)
Lska je krut Bohya, ktor stravuje loveka celkom tak, ako sa stravuj pokrmy, chce
vlastni celho loveka a nie je uspokojen, dokia jej lovek neobetuje nielen svoju duu, ale i
svoje fyzick ja. Jej kult je utrpenie; vrcholom tohoto kultu je sebaobetovanie, sebavrada.
(E.Bauer)
Lska je stran, ke nie je optovan. (E.Baumann)
175
 Pre svtch s vm pokorenm nosti ktor nemaj, ako slva nost, ktor maj. Teda
nie je nutn, aby mal vetky mravn nosti, kto m lsku. (sv.Bda)
Lska prestane by poteenm, ke prestane by tajomstvom. (A.Behnov)
Zblzni sa je tie formou lsky. (A.Berkov)
o je ustanoven pre lsku, to nebojuje proti lske. (sv.Bernard)
Mierou Boej lsky je milova bez miery. (sv.Bernard)
Ni, skutone ni sa neoplat i bez lsky, vetok zmysel ivota sa napln tam, kde je
lska. (D.Bonhoeffer)
Potu vynala lska - obchod ju pouva. (L.Borne)
V lske mus trikrt da, skr ako smie raz prija. (Brazlska mdros)
Lska je prianie nieo dva a nie dostva. Lska je umenie produkova nieo s pomocou
toho druhho. K tomu je potrebn, aby si a ten druh vil a aby ti bol naklonen, To je mon
dosiahnu vdy. (B.Brecht)
Ach, keby si nebola splila moje listy! Nakoniec boli vetky uren Bohu. V podstate m
kad prav lska svoje ohnisko v Bohu. Ale o prichdza od Boha, neme by vynten. Je to
prav dar. (C.von Brentano)
Lska, ktor sa zrod odrazu, sa najdlhie liei. (J.Bruyre)
Zaiatok a koniec lsky sa prejavuje v rozpakoch, ke zostaneme sami s tm druhm.
(J.Bruyre)
Codependencia - spoluzvislos nie je lska. Tvrd, e lovek m hlavn lohu pomha.
V podobenstve o Mrii a Marte to bola Marta. Ctila sa by obeou, pretoe predsa pomhala,
musela sa predsa postara za kad cenu. S hnevom sa obracia na tch, ktor neprijmaj jej
slubu. Tak udia nepomhaj, nevychovvaj, a ak tak z nich spravia iba nesamostatnch
ud. (M.Bubk)
Bez ty sa nikto neme sta ja. (M.Buber)
Miluj svojho blneho, pretoe je ako ty. (M.Buber)
Ke je Lska povinnosou, Nenvis me by prjemnou innosou. (Ch.Bukowski)
Ak som neurotick, chamtiv a zl, moja lska bude tie tak. nemalo by sa vyuova ako
sa m milova, ale ukazova ako sa miluje. Nepresvieda sa lskou, ale sa konvertuje k lske
cez lsku. (L.Buscaglia)
A lska na dvoje rozdelen had tretieho. (J.Buzssy)
Lska je pium udstva. Je to druh jarnej navy. (J.Buzssy)
Lska sa podob ospkam: m s zabenci star, tm je to pre nich nebezpenejia
choroba. (Byron)

176
 Kto miluje, klame. (Byron)
Tento svet bez lsky je ako mtvy a vdy prde chva, kedy je lovek unaven vzenm,
prcou, i odvahou, a ti len po milovanej tvri a po srdci rozradostenom nehou. (A.Camus)
lovek m dve tvre: nedoke milova bez toho, aby nemiloval sm seba. (A.Camus)
Prav lska je nedeliten, vznikne plne sama od seba a nemono si ju vynti. (M.de
Cervantes)
Stlos je przrakom lsky. (L.Clapiers)
Rozum a lska s zaryt nepriatelia. (P.Corneille)
Hovorme lska, ale on je to cel zstup citov, e ich v tom hfe ani nememe rozozna.
(apek)
Pre milujceho niet ni akho. (Cicero)
Priatestvo sa me skoni lskou, ale lska sa nikdy neme skoni priatestvom.
(Ch.Colton) priatestvo-
Ako dlho ostaneme mlad? Tak dlho, ako sme milovan. (Dante)
Maturitou lsky je ustlen schopnos riei problmy citovho ivota. (A.Dermek)
Lska, ktor sa boj zriekania ete nie je prav. (A.Dermek)
Voler bene! - benevolencia - chcie dobro druhmu. Lska dva. (A.Dermek)
Vetky lsky chodia do koly boskej Lsky. (A.Dermek)
Lebo kto miluje, ten chce darova seba samho. (DiM 7, J.P.II.)
V medziudskch vzahoch milosrdn lska nikdy nie je konom alebo postupom iba
jednej strany. I tam, kde vetko nasveduje tomu, e iba jedna strana dva a ponka, km druh
len dostva a prijma - ako naprklad v prpade lekra, ktor oetruje, uitea, ktor vyuuje,
rodiov, ktor poskytuj deom vivu a vychovvaj ich, dobrodincu, ktor podporuje ndznych
- i tam v skutonosti aj darca bva vdy obdarovan. (DiM 14, J.P.II.)
Jedin, o ete me zapsobi na niektor srdcia, je infarkt. (L.Dornikovi)
Ach, tie przemn povahy! Aj t ich lska sa podob nenvisti. (Dostojevskij)
Ned sa t celkom bez lsky, i ke zostvaj u iba slov, i tak ju mono preva. To
najhorie je nemilova, myslm e to neexistuje. (M.Duras)
Lska: Bli sme sa psa, ktorho sme ani nevideli. (D.Duek)
Najdleitejia hodina je vdy prtomnos, najvznamnej lovek je ten, ktor stoj oproti,
najnutnej skutok je vdy lska. (Eckhart)
Reumatizmu a pravej lske lovek uver, len ke na ne trp. (Eschenbachov)
Lska me sli na zabjanie asu, ale as oskoro zabije lsku. (Eschenbachov)
177
 Ak miluje seba, miluje kadho inho ako seba. Pokia bude milova niekoho inho
menej ne seba, nepodar sa ti skutone milova seba samho, ale ke miluje vetkch rovnako,
vrtane seba, bude ich milova ako jednu osobu a tto osoba je i boh i lovek. A tak ten je
vek a spravodliv, kto tm, e miluje seba, miluje rovnako vetkch ostatnch ud. (Eckhart)
Ale ja niekoho musm milova, inak by to bol biedny ivot. (Einstein)
V okamihu lsky vetko trv navdy a ni viac neexistuje. (P.Eluard)
ena trp lskou viac ako mu, ale vie to lepie utaji. (Euripides)
bi, to neznamen pozera sa jeden na druhho, to znamen pozera sa spolu tm istm
smerom. (Exupry)
Prav lska sa nikdy nerozd. m viac dva, tm viac ti zostva. (Exupry)
Tba po lske je lska. A ha, u si zachrnen, ke sa poka putova lske naproti.
(Exupry)
i si nezasli ctu ten, kto sa obetuje pre enu? Vari milova znamen padok? (Exupry)
i nie je tak, e lska me by iba ahuk dotyk du? (Exupry)
Prav lska zana tam, kde sa u neak odmena. (Exupry)
loveka, ktor opravdivo miluje, poznm poda toho, e nikdy neme by podveden.
(Exupry)
Ja, o mm tak rd lsku, o tu hadm? (Exupry)
Po lske nemem siahnu ako by bola kdesi v zsobe: je to predovetkm prca mjho
srdca. (Exupry)
e by lsku lovek mohol stretn je iba ilzia, pretoe lske je potrebn sa ui. (Exupry)
Milova ma, to v prvom rade znamen so mnou spolupracova. (Exupry)
Ak bude pod zmienkou, e ti ide o podstatn, pohda vonkajmi prejavmi lsky, bude
tvoja lska iba przdnym slovom. (Exupry)
Lska je volanie po lske. (Exupry)
Tba po lske je stle ete lska. (Exupry)
Miluje pretoe miluje. Pre lsku niet dvodu. (Exupry)
Lska zana tam, kde sme schopn presta myslie na seba a ochotn vykona nieo pre
druhho, o ns nieo stoj. (Exupry)
Lska zana a tam, kde u nie je mon aka iadny dar. (Exupry)
Lska je predovetkm modlitba a modlitba je ticho. (Exupry)
Lska je prejavom vle, zahruje mysel a in. (Exupry)

178
 Lska vdy stoj silie, bez nmahy sa k nej djs ned. (Exupry)
Lska, podobne ako ivot, nie je pohodln a pokojn stav, ale vek a ndhern
dobrodrustvo. (Fayol)
Umenie bostnch rozhovorov je v tom, aby neboli vdy zaben. (B.Fontanelle)
Blahoslavenstv - ia zeme sa stal blaenm, lebo bol milovan. (G.von Le Fort)
o je to milova? Ti vnivo a nadovetko natoko, e lovek vetko ostatn nepovauje
za ni a e rob vetko, e ije iba preto, aby splnil tto jedin tbu. Chcie iba jednu vec, i
iba pre jednu vec: pre dobro milovanho. (Foucauld)
V lske je milovan lovek prijman v podstate ako bytos, ktor je svojou existenciou tu
jednorzov a svojm spsobom existencie jedinen. (V.E.Frankl)
Bolo by to smutn s naou existenciou a n ivot by musel by oznaen ako chudobn,
keby jeho zmysel zvisel na tom, i preijeme astie z lsky, alebo nie. ivot je na hodnotov
ance nekonene bohat. Pomyslime len na primt tvorivej realizcie hodnt. (V.E.Frankl)
Lska nerob loveka slepm, ale vidiacim - vnmavm pre hodnoty. (V.E.Frankl)
Milujci miluje nielen nieo na milovanom loveku, ale prve jeho samho; teda nie
nieo, o milovan lovek m, ale prve to, m milovan lovek je. (V.E.Frankl)
Preto mu u nejde o telesn typ, ktor ho me vzruova, alebo o duevn charakter, do
ktorho me by zamilovan; ide mu o loveka samho, o partnera ako neopakovatenho a
nezamenitenho loveka. (V.E.Frankl)
Iba zamilovanmu by vak dvojnk pri strate partnera asi pomohol - samotn zamilovanos
by sa dala na dvojnka bez vetkho prenies. Lebo vo svojej zamilovanosti je lovek nastaven
len na duevn charakter, ktor partner m, nie vak na duchovn osobu, ktorou partner je.
(V.E.Frankl)
V prpade pochybnosti i mlad lovek naiel sprvneho partnera do ivota, m sa spta
sm seba, i sn nechce vyskoi z nejakho vzahu len preto, e sa boj zvznosti a utek
pred zodpovednosou; alebo i sn nezostva kovite pri nejakom naruenom vzahu len
preto, lebo sa boj, e bude musie niekoko tdov alebo mesiacov zosta sm. (V.E.Frankl)
Vzjomn lska je vyslovene tvoriv. Jeden chce by hoden druhho a sta sa takm, ako
ho ten druh vid, dochdza akosi k dialektickmu procesu tm, e sa milujci akoby predstihuj
v uskutoovan svojich monost. (V.E.Frankl)
Tie neastne prebiehajcimi zitkami v rmci milostnho ivota sme nielen
obohacovan, ale tie prehlbovan, ba dokonca na nich spravidla rastieme a v nich najviac zrejeme.
(V.E.Frankl)
iarlivec sa chov k loveku, o ktorom predstiera, e ho miluje, akoby ten lovek bol jeho
vlastnctvom, degraduje ho na. Chcel by ho ma len pre seba. (V.E.Frankl)
O loveku, ktorho milujeme, meme najmenej poveda, ak vlastne je. (M.Frisch)

179
 Vina ud vid problm lsky predovetkm ako problm, ako by milovan, menej u
ako problm, ako milova, ako problm schopnosti k lske. (E.Fromm)
udia si myslia, e milova je ahk, e je vak ak njs sprvny objekt, ktor by sme
mohli milova, alebo ktorm by sme mohli by milovan. (E.Fromm)
Tak sa dve osoby zamiluj, ke maj pocit, e nali lep objekt, ktor je na trhu, so
zreteom na obmedzenie svojich vlastnch vmennch hodnt. (E.Fromm)
Na zaiatku zamilovan povauj intenzitu zamilovania, skutonos, e jeden je zblznen
do druhho, za dkaz intenzity svojej lsky, hoci to dokazuje len to, ak opusten boli predtm.
(E.Fromm)
Ak mme nespech v lske musme hada dvody. Prv krok je, aby sme si uvedomili, e
lska je umenie, rovnako ako je nm sm ivot ak sa chceme naui milova, musme postupova
rovnako, ako ke sa chceme vzdelva v akomkovek odbore, hoci v hudbe, maliarstve, lekrstve,
i v ininierstve. (E.Fromm)
Veci pre peniaze sa ume, ale lsku, ktor prospieva len dui, ale neprina zisk v
modernom zmysle slova, povaujeme za prepych, na ktor nemme prvo vynaloi mnoho
energie? (E.Fromm)
Zrel lska je spojenie za podmienky zachovania vlastnej celosti, vlastnej individuality.
Lska je aktvnou silou v loveku; silou, ktor prera mry, ktor delia loveka od ostatnch
ud, a zjednocuje ho s inmi; lska psob, e prekon pocit izolcie a odlenosti, a napriek
tomu me by sm sebou, zachova si svoju celistvos. V lske dochdza k paradoxu, e dve
bytosti splyn v jedno a predsa zostvaj dve. (E.Fromm) manelstvo-
Kto je schopn rozdva sm seba, je bohat. Preva sm seba ako niekoho, kto me
prispie druhm. (E.Fromm)
Ak milujete, bez toho, e by ste podnietili lsku, ie ak vaa lska nevyvolva lsku, ak
prostrednctvom vrazu ivota ako milujci neuinte zo seba milovanho, potom je vaa lska
bezmocn, je to neastie. (E.Fromm)
Ak milujem inho loveka, ctim sa jedno s nm, i s ou, ale s nm takm ak je, nie
takm, akho ho chcem ma ako objekt pre svoju potrebu. Je jasn, e tak cta je mon len
vtedy, ak som ja dosiahol nezvislos; ak viem st a chodi bez bariel, nemusm ovlda i
vykorisova kohokovek inho. (E.Fromm)
Lamour est lenfant de la libert, hovor star franczska piese; lska je dieaom slobody,
a nikdy nie dieaom ovldania. (E.Fromm)
V akte lske, sebadvania, v akte prenikania inho loveka nachdzam sm seba, objavujem
sm seba, objavujem ns oboch, objavujem loveka. (E.Fromm)
Detsk lska sa riadi princpom: Milujem, pretoe som milovan. Zrel lska sa riadi
princpom: Som milovan, pretoe milujem. Nezrel lska hovor: Milujem a, pretoe a
potrebujem. Zrel lska hovor: Potrebujem a, pretoe a milujem. (E.Fromm)

180
 Rozdiel medzi materskou a otcovskou lskou: matersk lska je nepodmienen. Matka
miluje novonarodea preto, e je to jej diea, nie preto, e diea splnilo nejak pecifick
podmienku, i nejak pecifick oakvanie. (E.Fromm)
Otcovsk lska je lska podmienen. jej princp je: Milujem a, pretoe pln moje
oakvania, pretoe kon svoju povinnos, pretoe si ako ja. (E.Fromm)
Ak miluje lovek len jednho loveka a ku vetkm ostatnm uom je ahostajn, nie je
jeho lska ni inho ne symbiotick priptanie i rozren sebectvo. (E.Fromm) egoizmus-
Niekto toti nevid, e lska je aktivita, sila due, ver, e vetko, o je potrebn, je njs
sprvny objekt - a potom u vetko pjde sam od seba. Takto nzor sa d porovna s nzorom
loveka, ktor chce maova, ale namiesto toho, aby sa tomuto umeniu uil, tvrd, e mus len
aka na sprvny objekt, a e hne ako ho njde, bude krsne maova. (E.Fromm)
Lska sa zana rozvja len v lske k tm, ktor neslia naim cieom. (E.Fromm)
Matersk lska je nepodmienen a okrem toho dva dieau pocit, e je dobre by na tejto
zemi, e je dobr by naroden; vnuk mu lsku k ivotu a nielen prianie zosta naive. (E.Fromm)
ivot- rados-

V protiklade k bratskej a erotickej lske, ktor s lskou medzi rovnmi, je vzah matky k
dieau svojou povahou nerovn, je to vzah, kedy jeden potrebuje vetku pomoc a druh ju
dva. Pre tento svoj altruistick, nesebeck rz bva matersk lska povaovan za najvy
druh lsky, za najposvtnej zo vetkch citovch pt. (E.Fromm)
Lska sa asto mli so zamilovanm, s nhlym zrtenm priehrad, ktor do tohto okamihu
oddeovali dvoch cudzch ud. (E.Fromm)
Prav lska je vrazom tvorivej sily a zahruje starostlivos, ctu, zodpovednos a poznanie.
(E.Fromm)
Kladn postoj k vlastnmu ivotu, astiu, rastu, slobode m svoje korene v schopnosti k
lske. Ak je lovek schopn tvorivej lsky, miluje i seba; ak me milova len inch, neme
milova vbec. (E.Fromm) astie-
Filmov vek lska, je zboujca lska. Ke lovek dosiahol rovne, kedy m pocit
identity, bytia, zaloenho na tvorivom rozvinut svojich schopnost, ahko tiahne k zboteniu
milovanej osoby. Je odcudzen od svojich vlastnch sl a premieta ich do milovanej osoby,
ktorej sa klania ako najvyiemu dobru, ako nositeovi vetkej lsky, vetkho svetla a blaenosti.
Pritom sa sm zbavuje vetkho pocitu sily, strca sa v milovanej osobe, namiesto aby sa s ou
naiel. Pretoe obvykle nikto neme dlho plni oakvania svojho zboovatea, sklamanie je
nevyhnutn a pre jeho vylieenie sa had nov modla, niekedy v nekonenom kruhu. (E.Fromm)
Sentimentlna lska - najrozrenejia forma tohto typu lsky je sprostredkovan milostn
uspokojenie, ktor prevaj konzumenti filmov, milostnch prbehov v magaznoch a milostnch
pesniiek. Vetky nesplnen tby po lske, spojen a blzkosti nachdzaj svoje ukojenie v
spotrebe tchto vrobkov. (E.Fromm)
Je len jeden dkaz existencie lsky: hbka vzahu a ivos i sila kadho z partnerov; to je
plod, poda ktorho sa lska poznva. (E.Fromm)
181
 V umen milova je prax umenia milova. Me lovek zvldnu praktick strnku nejakho
umenia inak ne tm, e sa v om cvi? (E.Fromm)
Ak sa chce niekto sta majstrom v umen milova, mus zaa tm, e bude cvii disciplnu,
sstredenie a trpezlivos vo vetkch aspektoch svojho ivota. (E.Fromm)
Je to paradoxn, ale schopnos by sm je predpokladom schopnosti milova. Kto sa poksi
by sm so sebou, pozn, ak je to ak. Pocti nepokoj, nervozitu, i dokonca zkos. Bude
ma sklon k tomu, aby svoju neochotu pokraova zdvodnil vahou, e to nem cenu, e je to
hlpos, e to zaber prli mnoho asu. (E.Fromm)
Zatia o sa vedome bojme, e nebudeme milovan, skuton, i ke vinou nevedom
strach je strach pred lskou. Milova znamen uzavrie zvzok a nedosta zruku, dva sa
cel v ndeji, e naa lsky vytvor lsku v milovanom loveku. (E.Fromm)
Lska je aktivita; ke milujem, ijem neustle v stave v stave aktvneho zujmu o
milovanho loveka, ale nielen o neho i o u. Stvam sa toti neschopnm spoji sa aktvne s
milovanm lovekom, ke som leniv, a ke nie som neustle v stave bdelosti, pohotovosti,
aktivity. (E.Fromm)
Je iluzrne veri, e lovek me rozdeli svoj ivot tak, aby bol tvoriv v oblasti lsky a
netvoriv vo vetkch ostatnch oblastiach. Tvoriv sila nepripa tak debu prce. Schopnos
milova vyaduje stav naptia, bdelosti, zvenej vitality, ktor me by len dsledkom tvorivej
a aktvnej orientcie v mnoho inch oblastiach ivota. Ak nie je lovek tvoriv v inch oblastiach,
nie je tvoriv v lske. (E.Fromm) tvorivos-
Slovami sa sce uznva nboensk idel lsky k blnemu, v skutonosti vak nae vzahy
k uom bvaj v najlepom prpade veden zsadou slunosti. Slunos znamen nepodvdza
a neklama pri keftovan s tovarom a slubami a tie nie pri keftovan s citmi. Dvam ti
toko, koko ty dva mne, to ako prevldajce etick pravidlo kapitalistickej spolonosti plat
pre hmotn hodnoty rovnako ako pre lsku. (E.Fromm)
Lska zvis na relatvnej absencii narcizmu, vyaduje rozvoj pokory, objektivity a rozumu.
(E.Fromm)
idovsko-kresansk norma bratskej lsky je nieo celkom in ne etika slunosti. Znamen
milova svojho blneho, tj. cti sa za neho zodpovedn a zajedno s nm, priom etika slunosti
znamen necti sa zodpovedn a zajedno, ale zachovva odstup; znamen repektova prva
svojho blneho, nie vak milova ho. (E.Fromm)
udia dospievaj k nzoru, e hovori dnes o lske znamen len sta sa astnkom
veobecnho podvodu; tvrdia, e v dnenom svete me milova len muenk alebo ialenec, a
e teda hovori o lske nie je ni in ne kzanie. Hovoria: Chcel by som by dobrm kresanom
- ale keby som to myslel vne, musel by som zomrie od hladu. (E.Fromm)
Ned sa zamilova - upadn do lsky - to je pasivita, d sa iba st, alebo kra v lske.
V ase zskavania je lska aktvna - obdarva a povzbudzuje druhho, neskr me prepukn
tba vlastni. (E.Fromm)
Kto nemiluje, ten sa nud a nudu zaha stle novmi drdidlami a chce ma stle viac
objektov lsky, namiesto toho, aby skutone miloval jednho. (E.Fromm)
182
 Lska je mon len vtedy, ke dvaja udia naviau styk z centra svojej existencie, teda ke
kad z nich preva z centra svojej existencie sm seba. (E.Fromm)
Lska sa sna milovan bytos vlastni; nekonen lska miluje kvli sebe samej.
(K.Gibran)
Mm rd tch, ktor a tak vemi nevedia, preo miluj, pretoe vtedy miluj naozaj.
(A.Gide)
Lepie je by smutn s lskou, ne vesel bez nej. (Goethe)
Odkia mme ivot? Z lsky. bez oho by sme boli straten? Bez lsky. o nm pome
vetko prekona? Lska. (Goethe) ivot-
Treba zabi mnoho lsok, aby dolo k lske. (Gourmont)
Lska neme by medzi menej ako dvoma. (sv.Gregor Vek)
Ako mnoh konre stromu pochdzaj z jednho kmea, tak mnoh nosti sa rodia z lsky.
(sv.Gregor Vek) nos-
Lska k Bohu a k blnemu je predovetkm darom milosti a iba potom prikzanm.
(Gnthr IIa 299)
Lska sa pohybuje medzi dvoma plmi - ctiv odstup a jednota. (Gnthr IIIa 108)
loveka meraj poda jeho lsky. (Haecker)
Lska vid loveka tak, ako ho Boh mienil. (Harringberg)
Time by milovan brutto a nie netto. (F.Hebbel)
o je vprask, vie kad z ns dos presne, ale o je lska, to poriadne nevie nikto: (H.Heine)
Ak si niekedy miloval enu alebo vlas, preil si vnimon astie, a ak potom umrie, to
u nie je dleit. (Hemingway)
Kto me za to, e lska umiera? Neak asto ani na smr loveka. (F.Herites)
Alebo milujeme vetkch rovnako, alebo nikoho. (sv.Hieronym)
Aby lska nebola frzou, zle to len na ns. (L.Hlavsa)
Bez lsky sa ned ni. Ani umrie sa ned bez lsky. (V.Holan)
Z toho budeme sden: koho milujeme, a nie koho nenvidme. (V.Holan) nebo-
Lska je horliv zabudnutie na vetko, o je mimo nej. (V.Hugo)
U mladka je prvm prznakom pravej lsky nesmelos, u dievaa trfalos. (V.Hugo)
Poas prvej lsky sa zmocnme due omnoho skr, ako sa zmocnme tela, neskorie
uchvtime telo pred duou a niekedy dua u vbec neprde na rad. (V.Hugo)

183
 Lska je tak ako strom: vyrastie sama od seba, zapust hlbok korene do celej due a asto
sa alej zelen na rozvalinch nho srdca. (V.Hugo)
m viac odsudzujeme, tm menej bime. (S.Chamfort)
Lska je pre druhch: elezo nedvame do oha, aby iarilo, ale preto, aby sa stalo
poddajnejm na spracovanie. (Chautard)
Kto nemiluje, ostva v smrti. (1 Jn 3,14)
V lske niet strachu, a dokonal lska vyha strach... kto sa boj, nie je dokonal v lske.
(1 Jn 4,18)
Najkrajia tma zo vetkch tm? Je taime. (T.Janovic)
Lska je tak podobnos s bohom, ak len mu smrtenci dosiahnu. (sv.Jn Klimak)
Lska vie zo vetkho ai, z dobrho i zlho, o vo mne njde, a vetko premeni v seba.
(sv.Jn z Kra)
Lska je ako ospky, vetci ju musme prekona. Ako ospky ns tie postihne iba raz.
Nemusme sa preto obva, e ju dostaneme druhkrt. (J.K.Jerome)
Ke lovek vie, preo miluje, tak nemiluje. (J.Jesensk)
Nemilujem teba, skr svoju existenciu: je mi dan tvojm prostrednctvom. (F.Kafka)
Potrebujeme ostrov, hoc vzdialen prevemi. A jednu udsk bytos, t vak najvmi.
(M.Kaleko)
Lska prenikne tam, kde rozum je neschopn a ostva vonku. (D.Kartuzin)
lovek je tak stvoren, e ho dojma, ke vid, e ho niekto miluje a oskoro on tie miluje
toho, kto ho prv miloval. Takto vznik lska Boia v srdci loveka. Z poznanej lsky vznik
lska. (sv.Katarna Siensk)
Lska smeruje stle hore, k nebu, a ned sa zadra nijakmi nzkymi zujmami.
(Kempensk)
Lska chce by slobodn. (Kempensk)
lovek, ktor miluje let, be, raduje sa, je slobodn a nim nie je sputnan. (Kempensk)
Lska necti bremeno, nedb na nmahy; trfa si na viac, ako zvldze; nevyhovra sa na
nemonos, lebo si mysl, e vetko smie a vetko me. (Kempensk)
Lska m spech aj tam, kde ten, o nemiluje, ochabuje a podlieha. (Kempensk)
Lska ako iv plame a horiaca faka plpol hore a bezpene si kliesni cestu. (Kempensk)
Bez bolesti nemono i v lske. (Kempensk)
Celkom ma pichlo pri srdci. To sa mi stva zakadm, ke vidm dieva; ktor milujem a
ktor v tomto veliiznom svete ide niekam celkom inam ako ja. (J.Kerouac)

184
 o mono vzia a o zrove vetko berie? Lska! (S.Kierkegaard)
o mono da a o vetko dva? Lska! (S.Kierkegaard)
o sa nikdy nezmen, aj ke sa vetko zmen? Lska! (S.Kierkegaard)
A ke milujem, je ivot krsny, a ke milujem, viem, e ijem. (T.Krner)
V lske je lovek ako rastlinka, ktor nemono ubovone presdza. Aj ke to preije,
dlho trv, km sa - ak vbec - jej korene znova zotavia z poranenia. (A.Launn)
lovek potrebuje odberateov citov - inak mu puk srdce. (S.J.Lec)
V lske sa pime skr kvli prjemnm chybm ako kvli podstatne dleitm vlastnostiam.
(N.de Lenclos)
Je aie dobre milova, ako dobre vies vojnu. (N.de Lenclos)
iarlivos zahas lsku tak, ako popol zahas ohe. (N.de Lenclos)
iarli na niekoho znamen vymenova vlastnho nstupcu. (Ch.Ligne)
Milova niekoho znamen aka od neho nieo nedefinovatenho; sasne to vak tie
znamen da mu monos, aby sa stal tak, ako ja dfam. (G.Marcel)
Lska nie je ohe, ktor sa udr v dlani. (Marguerite)
Ohe lsky spli srdce skr, ako si to ono vimne. (Marguerite)
Lska je slab ta, kde obaja via, ber na vetko ohad. Kto kedy miloval, ak sa nezabil
na prv pohad. (Ch.Marlowe)
V lske je najdleitejie vytrva a sta sa nepostrdatenm. (W.S.Maugham)
Niekoho milova znamen ako jedin vidie zzrak, ktor in nevidia. (Mauriac)
Kto nikdy nemiloval, ije vo venej noci. (Z.Maurina)
Tajomstvo lsky nie je rieiten rozumom, iba v ctivom mlan d sa vytui. Zviera
pozn strach, len lovek pozn ctu... cta je vlastnctvo jemne ladench du. Komu je cta
vlastn, doke mlky uctieva a vie, e najhlbie veci nie s vyjadriten slovami a tie najdrahie
e nie s k dostaniu za peniaze. (Z.Maurina) bohatstvo-
Lsky inch s pre ns temer vdy nepochopiten. (A.Maurois)
Z dvoch milujcich sa ud by kad ochotne, ako sa hovor, zomrel za toho druhho, len
nie je ochotn vyslovi mil slovo v prav chvu. (G.Meredith)
Keby som a mal najradej na svete, o by mi na to povedalo pivo? (V.Mihlik)
Kto sa ozbroj lskou, preme hnev, biedu, presilu a nepriaze osudu. (Michelangelo)
Poiadavky dokonalej lsky sa nedaj celkom popsa, lebo asto zvisia od konkrtnej
chvle a danch monost. (J.Minarovi)

185
 Zo vetkho, o je ven, je lska najkratia. (Molire)
S lskou ubda as - s asom - lska. (P.Monnier)
Kto miluje, ak. (H.Montherlant)
Jedin vazstvo nad lskou je tek. (Napoleon)
Ke a Boh stvoril, urobil a milujcim. (M.Nels)
Lska sa nevypros, ani nevyhroz. (B.Nmcov)
Lska je ako nemohra: Nikdy nevieme celkom presne, o ktor gesto znamen. (V.Nezval)
Vdy viac milova, ako by milovan a nikdy neby tmi druhmi. (Nietzsche)
Lska je posledn prina svetovch dejn, a koniec vesmru. (Novalis)
plne sa nebudeme chpa nikdy. Ale budeme a meme ovea viac ne sa chpa. (Novalis)
Lska sa podob Bohu v tom, e na stretnutie s ou treba veri. (U.Ojetti)
Ke lska zana by vypotav, prestva by lskou. (Olivier)
Lska je druh vojny. (Ovdius) vojna-
V lske je toko bolest ako mul na morskom brehu. (Ovdius)
Keby nebola lska, boli by sme nem sochy, a aj keby sme ili, svet by bol ed.
(M.Palakov)
Kto ni nevie, ni nemiluje. Kto ni nedoke, ni nechpe. Kto ni nechpe, je bezcenn.
Ale ten, kto chpe, ten i miluje, vma si, vid... m hlbie poznanie, tm via lska... Ktokovek
si predstavuje, e vetky plody dozrievaj sasne s jahodami, nevie ni o hrozne. (Paracelsus)
Rozumn lovek nemiluje preto, e je to pre vhodn, ale preto, e v lske samej nachdza
astie. (B.Pascal)
Kvapka lsky je viac ne ocen vle a rozumu. (B.Pascal)
Podstatou materinskej lsky k nemluvau je bezvhradn prijatie. Normlna, zdrav matka
nepotrebuje k lske k svojmu dieau iaden in dvod, ne hol skutonos, e je na svete.
Mal diea nemus robi ni pre to, aby si jej lsku zaslilo. Nie je viezan na iadne podmienky.
Ide o nepodmienen lsku. Tto lska je potvrdenm bezvhradnho prijatia, hovor: M pre
ma nesmiernu hodnotu u len preto, e si, e existuje. (M.S.Peck)
Duchovne vyspel jedinec je jedincom obzvl milujcim a tto neobyajn lska mu
prina neobyajn rados. (M.S.Peck)
Lska je osi prli rozahl a hlbok na to, aby sme to dokzali skutone pochopi, zmera,
alebo vymedzi slovami. (M.S.Peck)
Lska je va rozri svoje ja v prospech duchovnho rastu, i u vlastnho, alebo
cudzieho. (M.S.Peck)

186
 Jednm z hlavnch rozliujcich znakov je vedom alebo podvedom el jednania
milujcej i nemilujcej osoby. (M.S.Peck)
Kad in motivovan lskou rozvja milujceho i vtedy, ke jeho cieom je rozvoj niekoho
inho. (M.S.Peck)
Lska a sebalska id nielen ruka v ruke, ale s v podstate nerozliten. (M.S.Peck)
Ke niekoho milujeme, stva sa naa lska relnou a zjavnou len vaka vynaloenej nmahe
- vaka tomu, e pre niekoho (alebo pre seba) urobme krok naviac alebo prejdeme cel kilometer.
Lska vdy stoj silie; bez nmahy sa k nej prs ned. (M.S.Peck)
mysel milova ete sm o sebe lskou nie je. Rozhoduj skutky. (M.S.Peck)
Najrozrenejou a najmocnejou zo vetkch falonch predstv o lske je t, e
zabenois je lska, alebo e je aspo jednm z prejavov lsky. Zabenos je zitok
pecificky spojen so sexualitou. Nememe sa zamilova do svojich det, aj napriek tomu, e
ich mme nesmierne radi, ani do svojich priateov rovnakho pohlavia. Zamilova sa meme
len vtedy, ke k tomu mme sexulnu motivciu, i u vedom, alebo nevedom. Druh problm
spova v tom, e zamilovanos je zkonite pomajca. (M.S.Peck)
Vina z ns osamelos trp a ti unikn za mry svojej individulnej identity do stavu,
v ktorom by sa ctili viac spojen s okolitm svetom. Zamilovanos je pocit, ktor nm takto
nik umouje. Podstatou tohoto javu je toti nhle zrtenie asti hradieb nho ega, o nm
umouje splyn s identitou inej osoby. (M.S.Peck)
Ke sa zamilujeme, je to v uritom zmysle (i ke istotne nie po vetkch strnkach) krok
sp. Zitok splynutia s milovanou osobou v sebe ukrva ozvenu najtlejieho detstva, toti
splynutie s matkou. Okrem splynutia zskavame znova tie pocit vemocnosti, ktorho sme sa
po ceste z detstva museli vzda. Vetko sa zd mon. Mme pocit, e v spojen s milovanou
osobou meme prekona vetky prekky. Verme, e sila naj lsky donti sily odporu, aby sa
pred nami sklonili a vytratili sa do tmy. Vetky prekky padn. Budcnos bude le a len iariv.
Tieto pocity s v podstate rovnako nerelne ako pocity dvojronho dieaa, ktor sa cti by
krom rodiny a sveta s neobmedzenou mocou. (M.S.Peck)
Skuton lska sa veakrt objavuje v situcich, kedy pocit lsky chba, kedy jednme
lskyplne napriek tomu, e lsku nepociujeme. (M.S.Peck)
Zamilova sa meme s rovnakou pravdepodobnosou do niekoho, kto sa k nm zjavne
nehod, ako do niekoho vhodnejieho. Ba dokonca nemusme objekt svojej vne ani obdivova,
ani si ho vi; pritom sa nm napriek vetkej snehe nemus podari zamilova sa do osoby,
ktor si hlboko vime a s ou by hlbok vzah bol v kadom smere iadci. (M.S.Peck)
Osobnos zamilovanho nerastie; nedochdza k rozreniu jeho hranc, ale k ich iastonmu
a prechodnmu zrteniu. Posunutie hranc si iada silie, zamilovanos nie. (M.S.Peck)
Stran lo, mtus romantickej lsky v podstate hovor, e kadmu mladmu muovi na
svete je vopred sden nejak mlad ena a naopak. Naviac nm naepkva, e kadmu
muovi hviezdy urili len jednu enu a kadej ene jedinho mua. Ke sa stretneme s osobou,
ktor je nm sdena, poznme to poda toho, e sa zamilujeme. (M.S.Peck)

187
 Pokia vak zistme, e vetky potreby uspokojen nie s, e vznik konflikt a zamilovanos
opad, je zle: dolo k hroznmu omylu, zle sme porozumeli hviezdm, minuli sme sa stm
jedinm dokonalm partnerom a to, o sme povaovali za lsku, nebola t prav lska. V
takejto situcii sa ned robi ni inho, ne sa rozvies, alebo by zbytok ivota neastn.
(M.S.Peck)
Je teda mon zhrn, e prechodn strata hranc ega, ktor sprevdza zamilovanos a
pohlavn styk, ns vedie k tomu, e prijmame zvzky k inm uom, a z tchto zvzkov sa
potom me vyvin skuton lska, ale naviac nm dva ochutna nieo, o je prsubom (a
motivciou) trvalejj mysticje extzy. T meme dosiahnu vtedy, ke venujeme svoj ivot
lske. Preto nakoniec zamilovanos, hoci sama o sebe lskou nie je, je predsa sasou jej
vekho a tajomnho plnu. (M.S.Peck)
Druhou najobvyklejou predstavou o lske je t, e zvislos je lska. Psychiatri sa s ou
stretvaj denne. V najkrikavejej pdobe ju vdame u osb, ktor sa po rozchode s partnerom
poksia o samovradu, prpadne sa tm vyhraj, alebo sa ocitn v ochromujcej depresii. To,
o popisujete, je parazitizmus, nie lska. Ak potrebujete k svojmu preitiu in osobu, potom na
tejto osobe parazitujete. V vzah potom nie je otzkou voby, nie je v om iadna sloboda. Je
to skr nutnos ne lska. K lske patr monos slobodne si vybra. (M.S.Peck)
Dvaja udia miluj jeden druhho, ke s celkom dobre schopn jeden bez druhho i,
ale rozhodn sa i spolu. (M.S.Peck)
Pokia je vam cieom, aby ste boli milovan, tak tento cie nemete dosiahnu. Jedin
spsob, ako s istotou zska lsku, je by takm lovekom, ktor je lsky hodn, a to sa vm
neme podari, ak hlavnm cieom vho ivota je by pasvne milovan. (M.S.Peck)
V lske nesta len dva - je nutn dva s rozvahou, a samozrejme i s rozvahou odopiera.
(M.S.Peck)
Je pravda, e k lske pat premena nho ja, ale je to skr jeho rozrenie ne obetovanie.
Skuton lske je innos, pri ktorej sa vetko, o dvame, znova dopluje. A nielen to: naa
osobnos sa nezmenuje, ale zvuje, nevyprzduje, ale napa. V istom zmysle je lska rovnako
sebeck ako nelska. Znova sa tu stretvame s paradoxom, e lska je sasne sebeck a
nesebeck. (M.S.Peck)
Rozdiel medi lskou a nelskou nespova v tom, i nm je na prospech, ale v tom, ak m
naa innos cie. V prpade skutonej lsky je cieom vdy duchovn rast, v rppade nelsky
vdy nieo inho. (M.S.Peck)
Lska je innos a prejavuje sa skutkami. Je to myln predstava, ke sa hovor o tom, e
lska je pocit. (M.S.Peck)
Skuton lska je zvzok, neme by prechodn a vyaduje i rozum. Ke mme zujem
o duchovn rast niekoho inho, vieme, e nememe jedna tak, ako keby o ni nelo - to by
sme t osobu skr pokodili. Ak nm na nej zle, musme k nej urit zvzok prija. (M.S.Peck)
Skuton lske je skr zleitos vle ne pocitov. Ten, kto skutone miluje, to rob preto,
e sa rozhodol milova. To znamen, e prijal urit zvzok, i u je pocit lsky prtomn
alebo nie. (M.S.Peck)

188
 Mj pocit lsky k uom me by nekonen, ale moja schopnos lsku skutone dva
je obmedzen. Musm si preto vybra, komu ju venujem a kam svoju vu nasmerujem. Skuton
lska nie je pocit, ktor ns pohlt. Je to premyslen a zvzn rozhodnutie. (M.S.Peck)
Pokia nejak in nevyaduje prci ani odvahu, nie je to in lskypln. To plat bez vnimky.
(M.S.Peck)
Hlavnou formou, ktorou sa lska prejavuje je pozornos. Najobvyklejm a najdleitejm
spsobom, ktorm prejavujeme svoju pozornos, je vypoutie. (M.S.Peck)
Pretoe lska je prca, je podstatou nelsky lenivos. (M.S.Peck)
Milova meme zaa len to, o je pre ns tak i onak vznamn. (M.S.Peck)
Ak sa zblime s inm lovekom, je to nutne spojen s rizikom, e ns opust a zanech ns
v samote ete krutejej ako predtm. (M.S.Peck)
Lska je nielen motvom zsadnch zmien, ale i zdrojom odvahy postpi sprievodn
riziko. (M.S.Peck)
Najvyie formy lsky vychdzaj vhradne zo slobodnej vle, nie z prissobenia sa
konvencim. (M.S.Peck)
Zkladom akhokovek skutone milujceho vzahu je vdy urit zvzok, i u hlbok
alebo povrchn. Hlbok oddanos vzahu sce jeho spech nezaruuje, ale napomha mu viac
ne ktorkovek in faktor. Pvodne povrchn vzahy mu asom zska viu hbku; pokia
sa tak nestane, najskr sa rozpadn alebo bud chronicky krehk a neduiv. (M.S.Peck)
Nie je jednoducho mon milova kadho. Meme sce cti lsku k udstvu; takto
pocit me by uiton tm, e nm poskytuje dostatok energie, aby sme dali svoju lsku
najavo niekokm konkrtnym osobm. Skuton lska k niekoko mlo jedincom je vak
maximum, ktorho sme schopn. Pokia sa sname vyda viac energie, ne mme, ponkame
vlastne viac, ne meme da. (M.S.Peck)
Existuje ist hranica, za ktor sa naa snaha milova vetkch, ktor nm prdu pod ruku,
stva neprimnou, a dokonca kod prve tm, ktorm m sli. Z toho vyplva jedin zver:
pokia mme to astie, e o nau pozornos iada viac ud, musme si medzi nimi vybra,
koho skutone budeme milova. (M.S.Peck)
Je nesporn, e je medzi nami vea ud, ktorch dua je uzatvoren v takom
nepreniknutenom brnen, e i t najvia snaha povzbudi ich rast je dopredu odsden k
takmer istmu nespechu. Ak sa sname milova niekoho, kto neme z naej lsky ma
prospech, je to plytvanie energiou. Nem zmysel rozhadzova semen po pti. Kto je schopn
skutonej lsky, vie, e je drahocenn a e mus by s pomocou sebadisciplny zameran tak
produktvne, ako to len ide. (M.S.Peck)
Len mlokto m tak vek schopnos sebadisciplny, aby dokzal udrova skutone
lskypln a kontruktvne vzahy v rodine i mimo nej. Sloboda a lska musia s ruka v ruke.
Bez sebadisciplny, ktor doprevdza skuton lsku, je sloboda vdy bezcitn a detruktvna.
(M.S.Peck)

189
 Ke skutone milujem, prekraujem hranice svojho ja,a preto rastiem tm viac, m
via je moja lsky a m alej trv. Skuton lska sa nestrca; sama sa trvale obnovuje. m
viac podporujem duchovn rast toho druhho, tm viac povzbudzujem svoj vlastn. Som plne
sebeck udsk bytos. Nerobm ni pre niekoho inho, pokia to nerobm sasne i pre seba. A
ako vaka lske rastie moja osobnos, rastie i moja rados, ktor je trvalejia a stlejia.
(M.S.Peck)
Ak skutone milujeme, vnmame a repektujeme milovanho loveka vdy ako niekoho,
kto m plne samostatn, odlin identitu, a podporujeme ho v tom, aby takouto nezvislou a
jedinenou osobnosou zostal. (M.S.Peck)
Zd sa, e pred fenomnom lsky stojme v rozpakoch. To m niekoko prin. Prv z nich
je to, e si pletieme skuton lsku s lskou romantickou; tento omyl prenik celou naou kultrou
ako alie, o ktorch som u hovoril. alm dvodom je aprirne via dvera naej vedeckej
medicny ku vetkmu racionlnemu, hmatatenmu a zmeratenmu. Pretoe je lska javom
nehmatatenm a zle meratenm, presahuje racionlnu rove, nie je vhodn pre vedeck
analzu. (M.S.Peck)
Je menej nron milova niekoho, kto vae mdre rady vyhadva, cestuje za nimi na
vae zemie, plat vm za vau pozornos a jeho nroky voi vm s obmedzen na dobu pdesiat
mint, ne niekoho, kto vau pozornos nepovauje za svoje nezameniten prvo, mva
neobmedzen poiadavky, nevid vo vs autoritu a nepros vs o pouenie. (M.S.Peck)
Ak dokete milova es hodn denne, bute s tm pre dan chvu spokojn - ua i tak je
vaa schopnos lsky ovea via ne u viny ud. ak vs dlh cesta a aj rast vaich
schopnost si iada as. (M.S.Peck)
Lska je va prekona seba samho za elom duchovnho rastu, skutone milujci udia
s t, ktor rast. (M.S.Peck)
Dva bostn listy peme ako: prv a posledn. (F.Petrarca)
Lska je puto, o viae zemekruh. (Pestalozzi)
Ke je lska vlan, treba ju prihria, alebo vyhodi. Lska sa ned uchovva v chlade.
(E.Piaf)
Jej pa - to oha plpoly, jej plamene, to Jahveho je iar. (Pies 8,6)
boh, kto miluje. Je nebezpenejie zamilova sa ako spadn z tesu. (Plautus)
V lske sksenos neznamen ni, pretoe keby znamenala, u nikto by nebol zaben.
(H.Rgnier)
Bez lsky je lovek iba mtvolou na dovolenke. (Remarque)
Lska je ak. Milova bez rozdielu kadho - to je mono najaia loha, ktor je nm
uloen, t najzapadlejia, posledn skka a preverenie; prca, pre ktor vetka ostatn prca je
len prpravou. (R.Rilke)
Moc, ktor nad nami maj udia, ktorch milujeme, je takmer vdy via ako t, ktor
mme my sami. (Rochefoucauld)
190
 Niet tej pretvrky, ktor by mohla dlho skrva lsku tam, kde je, alebo ju predstiera tam,
kde nie je. (Rochefoucauld)
Keby sme mali posudzova lsku len poda jej prejavov, pripomnala by skr nenvis ako
priatestvo. (Rochefoucauld)
S eny, ktor nemali ani jedno bostn dobrodrustvo, ale ako njdeme enu, ktor by
mala iba jedno. (Rochefoucauld)
S pravou lskou je to ako so zjaveniami duchov: kad o nich hovor, ale mlokto ich
videl. (Rochefoucauld)
S udia, ktor by sa nikdy nezamilovali, keby nepouli hovori o lske. (Rochefoucauld)
Milenci sa spolu nikdy nenudia, lebo sa rozprvaj iba o sebe. (Rochefoucauld)
Je viacero liekov, ktor lieia lsku, ale neexistuje iadny, ktor by bol plne spoahliv.
(Rochefoucauld)
Iba ten, kto naozaj bi, nevie, kedy ho ten druh prestal milova. (Rochefoucauld)
Z lsky sa najlepie vyliei ten, kto sa vyliei prv. (Rochefoucauld)
Je nemon milova po druh raz to, o sme naozaj prestali milova. (Rochefoucauld)
Lska podobne ako ohe, neme pretrva bez neustleho pohybu a zahynie, len o prestane
dfa, alebo sa obva. (Rochefoucauld)
iarlivos sa vdy rod s lskou, ale vdy s ou neumiera. (Rochefoucauld)
Ako dobr je milova a veri nevyerpatene! Vetko, oho sa dotkne lska je zachrnen
od smrti. (R.Roland)
Nie s lampom, ale s lskou hadaj ud, lebo iba pre lsku otvraj udia svoje srdce.
(P.Rosegger)
Lska v ns je ako lampa. Nerozhorme jej plame viac, e k lampe pridme druh. Je
potrebn prilia olej. Olej lsky je iba jeden. Je to Lska. (P.Rosso)
loveka rob lovekom nie vlastnenie lsky, ale preukazovanie lsky - akt milovania.
(P.Rosso)
Preo chceme osta radej normlni, rozumnej, ke Pn chce z ns ma blznov lsky?
(P.Rosso)
Ak moja lska nevyvolva lsku, potom asi neviem toho vea o milovanom a ponkam mu
nieo plne in, ne skutone potrebuje. (P.Rosso) apotolt-
Ke nenaplnm au svojho vntra rozdanou lskou, tak sa mi napln duchom sveta a
vnesie mi tam svoj nepokoj. (P.Rosso)
Milova me len slobodn osoba, ktor m von srdce, kde si druh mu ukry to svoje
srdce. (P.Rosso)

191
 Nikto ma neme printi k tomu, aby som ho nenvidel. (P.Rosso)
Je potrebn trochu sa podoba, aby sme si rozumeli, ale trochu sa li, aby sme sa milovali.
(Rousseau)
Ten, kto miluje, nikdy naozaj nehad, aby nebol hadan. Ke blesk lsky udrel do srdca
tohoto, ver, e lska je i v onom. Ke lska k Bohu ti vyrast v srdci, tak pochb ty nemaj, e
Boh tie miluje teba. Nevyjde tlieskanie z ruky ti jednej len tak bez ruky druhej. Mdros nm
Boia je osudom a jej prkaz nm uklad milova navzjom seba. (Rm)
Len ke sme nali lsku, vieme, o nm v ivote chbalo. (J.Ruskin)
Lska me prekvita len dovtedy, km je von a spontnna; ahko ju me zabi mylienka
na povinnos. Vedomie, e je naou povinnosou milova niekoho, je najistejm spsobom ako
ho znenvidie. (B.Russel)
Pozna udsk bytos do hbky, tak, ak je a bi ju - je nemon. (B.Sainte)
Opravdiv a iv nbonos predpoklad lsku k Bohu, ba nie je nim inm, ako lskou k
Bohu. Ke lska k Bohu men nau duu a rob ju milmi Bohu, volme je milosou. Nazvame
ju lskou, ak nm dva silu k dobrm skutkom. Ke vak dosahuje u tak stupe, e lovek
nielen dobre rob, ale to rob aj asto a s istou radosou a ochotou, vtedy sa to vol nbonosou.
(sv.Fr.Salesk)
Ke v srdci hor ohe lsky, vetok nbytok sa povyhadzuje von oknom. (sv.Fr.Salesk)
Lska to je astie, ktor si dvame navzjom. (G.Sandov)
Kto miluje a iada optovanie, je boh, ktor obre od chudobnho. (C.Sbarbaro)
Ak chce by milovan, miluj! (Seneca)
Ak chce nasledova bohov, rob dobre aj neprjemnm osobm; pretoe slnko vychdza aj
pre zlch a more je k slubm aj pirtom. (Seneca)
Lska je ako decko: ti po vetkom, o vid. (Shakespeare)
Prav meno lsky je zajatie. (Shakespeare)
Zamilovan s vdy rchlej ako hodiny. (Shakespeare)
Choroba je nkazliv, kieby bola aj lska. (Shakespeare)
Lska je oividn zdrazovanie rozdielu medzi jednou osobou a vetkmi ostatnmi.
(G.B.Shaw)
Medzi benm dobrodrustvom a venou lskou je ten rozdiel, e ben dobrodrustvo
trv o nieo dlhie. (G.B.Shaw)
Nejestvuje primnejia lska ako lska k jedlu. (G.B.Shaw)
Kpi psa je jedin spsob, ako za peniaze zska lsku. (G.B.Shaw)
Prv lska je trochu blznovstva a vea zvedavosti. (G.B.Shaw)
192
 Musme prosi o lsku; je ako duch, neme hovori, pokia sa k nej neozveme. (G.B.Shaw)
Mlanie je re lsky. (R.Schneider)
Lska je in (A.Schweizer)
Lska, ktor nevie odpa, nie je prav. (L.Simajchl)
Svoju lsku me opusti pdesiatimi spsobmi. (P.Simon)
Lska rod vdy len lsku. (Sofokles)
Nie nenvidie spolu s druhmi, ale milova spolu s druhmi, na to som tu. (Sofokles)
Kad, kto m druhho rd opakuje po Bohu tvoriv ja - a - chcem. (K.Spiecker)
Kto miluje, hovor ty, nie ja. (K.Spiecker) egoizmus-
nos a sila s jedno a to ist. Zvis, iarlivos, ctiiados, vetky druhy lakomstva s
pasva; lska je akcia, je uplatnenm udskej sily, ktor je mon len na slobode a nikdy nie z
dontenia. (Spinoza)
Lska je jedin ve, ktor plat mincami vlastnej vroby. (Stendhal)
Lska je ako mliena drha: iariv mnostvo tiscok hviezd, z ktorch kad je hmlovinou.
(Stendhal)
Lska je krsny kvet, ale musme ma odvahu odtrhn ho na pokraji hroznej priepasti.
(Stendhal)
Najvia ivotn mdros je lska. udia vak vinou potrebuj cel ivot, aby na to
prili. (P.Strauss)
Neraz ns miluj len pre nae chyby. (P.Strauss)
Srdce je nhradou za vetko. No srdce nenahrad ni. (P.Strauss)
akova sa prejav lsky je spochybnenie jeho primnosti. Ve lska je samoeln vplod
toho, z koho vychdza. (P.Strauss)
S lskou sa neartuje bez trestu. (A.Strindberg)
Lska zana vtedy, ke jeden lovek pociuje potreby druhho ako svoje vlastn a poklad
ich za rovnako dleit. (H.S.Sullivan)
Milova a by rozumn neme ani boh. (P.Syrus)
Ako slza je lska: v oku vznik, do srdca prenik. (P.Syrus)
V nemocninej operanej sle bol vek npis - Z lsky k Bohu. Z tohto npisu erpali silu
lekri aj chor. (pirago)
Proti lske zme nieo len smr, alebo ete via lska. (A.Tammsaare)
Milova znamen da vetko a prida seba samho. (sv.Terezka)
193
 Iba lskou sa meme zapi Bohu. (sv.Terezka)
Lska priahuje lsku. (sv.Terezka)
Lska nesmie spova v citoch, ale mus sa prejavova v skutkoch. (sv.Terezka)
Lska sa nevyhovra na nemonos, lebo si mysl, e vetko smie a vetko me. (sv.Terezka)
Zrazu sa ma zmocnila tak prudk lska k Bohu, e to mem iba takto opsa: bolo to,
akoby ma hodili do oha. Ak to ohe a sasne ak jemnos! Horela som lskou a ctila som,
e tto iaru nevydrm ani mintu, ba ani sekundu dlhie, e zomriem... (sv.Terezka)
Boh vs vol, aby ste sa k nemu pozdvihli vahom lsky a nie vystupovali po namhavch
schodoch strachu. (sv.Terezka)
Dokem milova Boha preto, e mi dva slobodu ho poprie. (R.Thkur)
Nesta milova, musme vedie, i veci, ktor milujeme, s dverami, ktor ns ved k
svetu a Bohu, alebo s iba zrkadlom, v ktorom vidme seba samho. (G.Thibon)
Niet inho lieku na lsku ako viac lsky. (H.Thoreau)
Cieom prikzania je lska vychdzajca z istho srdca, dobrho svedomia a primnej
viery. (1 Tim 1,5)
Lska sa zana tm, e sa lovek cti by sm, a kon sa tm, e lovek ti by sm.
(Tolstoj)
Ke bime, bime celho loveka takho ak je, nie takho, akm chceme aby bol.
(Tolstoj)
Lska je otvoren faa sdovky: vyprch rchlejie, ako sa stame napi. (M.Twain)
Srdce ni nekupuje, ni nepredva. (J.K.Tyl)
Lska je dieaom ilzie a matkou dezilzie. (Unamuno)
Dvetisc rokov pulzovalo svetlo a teplo od Dieaa v jasliach po celom svete. Z jeho o
iari svetlo - svetlo, ktor tma nepohltila. To mal srdce, ktor tlie v hrudi tohto Dieaa je
erav ohnisko samej Lsky. (S.Undsetov)
M prebyton bozk a d ho soche, lebo z tch ivch nieto komu. (J.Urban)
Ach, u je aj lska dospel? A vdy tak krsne bolela. (M.Vlek)
Pla, lska, pla len, ak m za km. (M.Vlek)
Aj trinsron lsky maj svoje dejiny... (M.Vlek)
Lska je ako mesiac: ke nerastie, zmenuje sa. (Valry)
Lska vaz nad vetkm, aj my ustpme lske. (Verglius)
Boli sme dvaja, a mali sme len jedno srdce. (F.Villon)

194
 Vek lska sa rod z poznania osoby alebo veci, ktor milujeme. Ak ju nepozn, neme
ju milova - iba ak chudobne. (L.da Vinci)
Lska by mala odpusti vetky hriechy, len nie hriechy voi sebe. (O.Wilde)
V lske sa vetky cesty konia rovnako - rozarovanm. (O.Wilde)
Tajomstvo lsky je vie ako tajomstvo smrti. (O.Wilde)
udia sa chc seba zmocni. A najviac v lske. Tm aj zvrchovane trpia. Poznvaj, e
lovek je v jadre slobodn; hoci by sme akokovek pevne drali jeho srdce, nikdy tomu neverme.
(J.Wolker)
Jedin prav lska je lska na prv pohad; druh pohad rozptyuje. (I.Zangwill)
Ona k nemu: Milujem a. On k nej: Ja seba tie. On k nej: Milujem a. Ona k nemu: Ja teba
tie. (P.M.Zulehner)
Pravda mus by integrovan lskou; mravn poriadok bez nej nie je pln. Lska je
najvou silou bezmocnch. (J.Zvina)
Lska je ktosi, s km chce zostarn. (XY)
Lske nemono rozkza, lska sa mus prebi. (XY)
Nezle na tom, ako si il a ako ije, Boh a stle miluje. (XY)
lovek vytvran lskou si iada lsku. (XY)
Zamilovan i blchu od milej zje. (XY)
Nihil amatum nisi cognitum - Nemono milova to, o sa prv nepozn. (XY)
Miluj seba samho, aby si mohol milova inch - ako seba. (XY)
Nikdy si ni neurobil, o by navonok nedvalo zmysel, ale vo vntri si ctil, e to tak m
by? Musel si to urobi, pretoe si vekm lovekom. (XY)
Na Vek piatok m sviatok, kad opravdiv lska, kad lska, ktor doke trpie a
obetova sa. (XY)
Kto miluje, m na svojej strane Boha a nemus to ani vedie. V takej situcii boli i
novomanelia na svadbe v Kne Galilejskej. V dome plnom lsky sa voda vdy men na vno.
(XY)

LSKAVOS

iadne podnecovanie k lske nie je vie, ako predchdza lskou. (sv.Augustn)

Komu odoprie o iada - neprvom, nazna spravodlivos a d mu nieo lepieho, ke
nespravodlivo iadajceho naprav. (sv.Augustn)

195
 Mojm uom srdce z lsky, mne sammu srdce z ocele. (sv.Augustn)
Lskavos v rei, v prci a upozorovan zskava vetko a vetkch. (don Bosco)
smev je najkratia vzdialenos medzi umi. (V.Borge)
Nie vtedy a udia maj radi, ke si mil, ale povauj a za milho vtedy, ke a maj
radi. (L.Brne)
Sta mlo na vyvolanie smevu a sta jeden smev, aby sa vetko stalo monm.
(G.Cesbron)
Kvet sa neotvra klieami, ale slnenm svetlom. (A.Dermek)
Srdce nie je konzerva, ktor sa otvra nsilm. (A.Dermek)
Lskavos je viditen strom, ktorho neviditenm koreom je lska. (A.Dermek)
Ten, kto dva, stane sa lskavejm, lebo pocti, e aj on dostva dar od obdarovanho.
(DiM 14, J.P.II.)
Niekto si mysl, e m dobr srdce a pritom m iba slab nervy. (Eschenbachov)
smev m viu cenu ako rozhorenie. (.Faguet)
Zlch ud spoznte poda toho, e sa stvaj karedmi, ke sa usmievaj. (G.Garbo)
Na prejavoch priazne je to dobr, e v ns vdy inpiruj trochu tby po tom, aby sme si
ich zaslili. (D.Girardinov)
Mus by prsny voi sebe sammu, aby si mal prvo by mierny voi druhm.
(Hammarskjld)
A tak sa vlastne smejeme stle iba preto, aby nebolo pou, ako sa bez prestania niekto
smeje nm. (M.Holub) manipulcia-
m je tvr vnejia, tm je smev kraj. (F.Chateaubriand)
Bez dobroty niet Boha. (sv.Irenej)
Ke bude posudzova vlastn chyby dobre a spravodlivo, nebude tak prsne sdi inch.
(Kempensk)
Kto sa usmieva, stva sa slnkom, pretoe tm dva svetlo i teplo. Lskav udia mu
zmeni svet. (A.Kner)
Skr ako preukete niekomu lskavos, vopred sa presvedte, i to nie je hlupk.
(E.Laubiche)
smev je beztrestn monos ukza protivnkovi zuby. (R.Lembke)
Cho do boja veselo, lebo mtvi, ktor sa neusmievaj, s kared. (J.London)
Smia sa a usmieva to je brna, ktorou me do loveka vojs vea dobrho. (Morgenstern)

196
 Nesta robi dobro. Treba ho robi sprvnym spsobom. (J.Morley)
Kto z loveka vylka smev, zana mu otvra brnu do neba. (G.Moser)
K Bohu mme ma srdce synovsk, k blnemu materinsk a k sebe sudcovsk. (sv.Pascal
Baylon)
Boh je blzko, kde s udia navzjom lskypln. (Pestalozzi)
Lskavos tch hore je asto len politika, ako zska tch dole. (Rochefoucauld)
Voi inm mierna prsnos, voi sebe prsna miernos. (P.Rosso)
My udia poznme mnoho kategri ud. Bielych, iernych, veriacich, neveriacich,
spravodlivch, hrienikov, heterosexulov, homosexulov, spench i nespench... Boh pozn
iba jednu kategriu - ud, ktorch treba milova, pretoe s. (P.Rosso)
Slab s surov, dobrotu mono aka len od silnch. (L.Ruskin)
Viac mch sa chyt na kvapku medu ako na sud octu. (sv.Fr.Salesk)
Vanos a penica vyrastaj iba v dobrej pde. (Slov.prslovie)
Nech ktokovek, koho prijmete, od vs odchdza lep a astnej. Bute ivm vrazom
Boej dobroty: svojou tvrou, nenosou v oiach, lskou vo svojom smeve, priazou vo vaom
pozdrave. (Matka Tereza)
Moja rozcten, osamoten lampa si a bude pamta ako plame. (R.Thkur)
Nie ten je mil, kto je pekn, ale ten je pekn, kto je mil. (Tolstoj)
Zdvorilos je ako vzduchov poduka: hoci v nej ni nie je, zmieruje ivotn nrazy.
(Schopenauer)
smev stoj menej ne elektrick prd a dva viac svetla. (ktske porekadlo)
Usmejte sa na ma aspo oami. (M.Vlek)
Vdy meme by mil k uom, na ktorch nm vbec nezle. (O.Wilde)

LITURGIA

Boh siedmeho da po svojich dielach odpoinul v sebe. Aj my mme v om odpova po

jeho a svojich dielach. (sv.TA I q.73 a.2)
Ceremnie - dary bohyni plodov Ceree. (sv.TA II/I q.97 a.2)
Je nevyhnutn pri poklone Bohu uva nejakch telesnch vec, aby nimi ako nejakmi
znameniami bola myse povzbuden k duchovnm konom, ktormi sa pripja k Bohu. (sv.TA
II/II q.81 a.7)

197
 V prkaze o svten Pnovho da je mravn to aby si lovek uril nejak dobu vo svojom
ivote na spojenie s boskm. (sv.TA II/II q.122 a.4)
Uctievame ostatky muenkov, aby sme uctievali toho, ktorho s muenkmi, uctievame
sluobnkov, aby es sluobnkov prela na Pna. (sv.TA III q.35 a.6)
Boh m prvo nielen na vonkaj kult, ale aj - a na prvom mieste - na vntorn kult viery,
ndeje a lsky. (sv.T.Aquinsk)
Nastal cirkevn zvyk, e sa nesli oltrna obe na hodvbe, ani farebnej ltke, ale na
ponom ane, ako bolo telo Pnovo pochovan v istom pltne. (sv.Bda)
Nemono vyli, e prehnan triezvos v liturgii, ba i v sakrlnych budovch, me by
jednou z prin, odvdzajcich nemlo ud od kostola a od Cirkvi, aby hadali vytrenie
extzu, ktor u nenachodia v bohoslube, v nhradnej extze - port, mda, prroda, sex. (Gnthr
Ib 126)
Okolo roku 500 boli kostoly orientovan na vchod. Rann slnko vdy zaiarilo najskr
do apsidy. Kaz sa obracal smerom k Svetlu, teda chrbtom k udu. (Hanus)
Kvapka vody neznamen ni, ale ke sa spoj s ocenom, nadobudne jeho silu a nesmiernos.
(Chautard)
Je potrebn, aby veriaci v de Pnov prestali by umi stroja a pozemskho zhonu, nech
sa naozaj zdriavaj prce nielen sluobnej, ale aj inej. (Jn XXIII.)
Najmen skutok Cirkvi je viac na itok ako vetky ostatn diela. (sv.Jn z Kra)
V de, ktor sa vol dom slnka, dom zmtvychvstania, vetci t, o sa nachdzaj v
meste, alebo na vidieku, sa schdzaj na spolon slvenie. (sv.Justn)
Bez tchto dvoch darov by som nemohol dobre i; lebo Boie slovo je svetlo mojej due
a tvoja Sviatos chlieb ivota. (Kempensk)
Preto je kad liturgick sluba ako dielo Krista kaza a jeho Tela, tj. Cirkvi obzvl
posvtnm konom, ktormu sa o do innosti nevyrovn tm istm titulom a v tom istom
stupni nijak in cirkevn innos. (SC 8)
Dba nielen na to, aby sa pri liturgickch konoch zachovali predpisy platnho a dovolenho
vysluhovania, ale aj na to, aby sa na nich veriaci zastovali vedome, aktvne a s itkom. (SC
11)
Pobonosti - zrete na liturgick obdobie - v slade s liturgiou, aby sa od nej odvodzovali
a k nej ud privdzali. (SC 13)
Posvtn liturgia nech patr v seminroch a rehonch tudijnch domoch medzi povinn
a dleitejie uebn predmety. (SC 16)
Nech kad, tak celebrant ako aj veriaci, kon len to a vetko to, o prinle jeho funkcii.
(SC 28)

198
 Aj minitranti, preditatelia, komenttori a lenovia kostolnho spevokolu konaj skuton
liturgick slubu. (SC 28)
okovek nie je v mravoch nrodov nerozlune spojen s poverami a bludmi, ilivo hodnot
a nakoko me, zachovva nedotknut, ba niekedy to pripust aj do liturgie. (SC 37) misie-
Maj vzdva vaky Bohu a nepokvrnen obetu prina nielen rukami kaza, ale spolu
s nm, a tak sa maj ui obetova seba samch. (SC 48)
Najm pri sv. omiach, ktor sa celebruj v nedeu a zasvten sviatky za asti udu, nech
sa homlia nevynech bez vnej priny. (SC 52) homlia-
Som ochotn poloi ivot za najmen liturgick prkaz. (sv.Terzia)
Ceremnie - Rimania konali v meste Caere po dobyt Galie obrady. (M.Valerius)

MANELSTVO

Pri uzatvran manelstva si snbenci odovzdvaj moc nad svojm telom. (sv.TA II/II q.88
a.7)
Mnohos maneliek - pokia sa pozer len na zrodenie a vychovanie potomstva, nie je
proti prvu prrody a nejako aj je, ke vznikaj hdky z toho, e mu nestha da povinn.
(sv.TA D q.65 a.1)
S tak, o ria a zachovvaj duchovn ivot len duchovnou slubou a to sa deje sviatosou
posvtenia kazstva. In zasa telesnou a duevnou slubou, o sa deje sviatosou manelstva, v
ktorom sa mu a ena spjaj na plodenie a vchovu potomstva, na slubu Bohu. (sv.TAquinsk)
I z prirodzenho zkona je manelstvo nerozluiten. (sv.T.Aquinsk)
Vybral som si; nie je mojm cieom hada, o by sa mi pilo, ale pi sa tomu, koho som
si vybral. (Alain)
Nie si pnom, ale manelom, nedostal si otrokyu, ale manelku. Odplcaj sa jej
pozornosou a bu jej van za lsku. (sv.Ambrz)
Mldenec si ije ako kr a umiera ako pes, enat ije ako pes a umiera ako kr. (J.Anouilh)
Manelstvo je vrece, v ktorom je 99 hadov a jeden hor. Kto sa odvi stri do neho ruku?
(Arabsk prslovie)
Manelstvo je ako obliehan pevnos: kto je vonku, chce dovntra, a kto je vo vntri, chce
von. (Arabsk prslovie)
Ke sa star mldenec rozhodne oeni, rob to zvyajne len preto, e si chce odpoin
od ien. (F.Astaire) ena-
eny s muom milenkami v mladosti, drukami v zrelom veku a opatrovatekami v starobe.
(F.Bacon)

199
 Manelke: Tvoje plav vlasy boli tak dlho pre ma slnenou iarou, ale strieborn teraz je
mojm svetlom mesanm - a to je ovea lepie svetlo pre ns mladch zamilovanch. (J.S.Bach)
Niektor manelia mi prichodia ako orangutany, ktorm dali do rk stradivrky. (Balzac)
Manelstvo je ako sdny proces: jedna strana je vdy nespokojn. (Balzac)
Manelstvo je veda... (Balzac)
V manelstve sa vdy mus bojova proti drakovi, ktor vetko zhltne - proti zvyku. (Balzac)
povolanie-

eny sklaman mumi chc sa za nich vyda; je to rovnako dobr spsob pomsty ako
kad in. (P.Beaumanoir)
Optimista je lovek, ktor sa oen s vlastnou sekretrkou a mysl si, e ju bude mc aj
naalej upozorova na pravopisn chyby. (T.Bernard)
Manelstvo je spoloenstvom jednho vldcu, jednej vldkyne a dvoch nevonkov, o
dokopy dva dve osoby. (A.Bierce)
Mu si m njs tak enu, aby mu s ou bolo dobre i vtedy, ke ju bude na star kolen
poslcha. (Boumot)
eny s viac zameran na vzahy, mui na ciele. (M.Bubk)
Archetypy u mua s v 20 rokoch je bojovnk, v 30 milenec, v 40 kr, v 50 mudrc. U eny
je to podobne, s rozdielom prvch dvoch. ena je v 20 milenec a v 30 bojovnk. V tom istom
ase do tridsiatky teda mu aj ena maj rozdielne lohy. Je tu potrebn vea trpezlivosti pri
rieen konfliktov, ktor tu mu vznikn. (M.Bubk)
iarlivos je nedostatok cty k osobe, ktor milujeme. (I.Bunin)
Zbojnci iadaj od teba peniaze, alebo ivot. eny oboje. (S.Butler)
Manelstvo sa pozn po smrti. (J.Buzssy)
m dlhie ostva lovek slobodn, tm je slvnej. (Caesar)
Mala som a vemi rada, ale teraz som unaven. Nie som astn, e odchdzam, ale
lovek nemus by astn, aby zaal znova. (A.Camus)
Mal kontrast v povahch je nevyhnutn pre astn manelstvo. (S.Coleridge)
Robotnk je otrok kapitalistickej spolonosti, robotnka je otrokyou tohto otroka.
(J.Connolly)
Ak sa bojte samoty, neete sa! (echov)
Mu sa m oeni so enou, ktor m polovicu jeho veku, plus sedem rokov. (nske
prslovie)

200
 Nikdy sa s ou nepohrval - ke sa raz zjavila pri om v ervench letnch atch, u
nevystpila zo srdca. Jedin poznala vetky jeho komory. Aj miesta, kde dunela len ozvena,
stila zvoniacim a erstvm hlasom. Odili sane, zostali koaje. Ak by ju zabudol, neije. Jej
neprtomnos bola by jeho requiem. Dookola je dennodenne toko mrt, ale ona trv, v dieati.
(R.imrik)
Vemi rchlo zbad, e t tvoja nie je krovn vetkch nost. (A.Dermek)
Mui sa preto enia, e s unaven. eny sa vydvaj preto, e s zvedav a tia po
novch zitkoch. Tak sa obaja sami klam. (Diogenes)
Star mldenec sa nud vade. enat mu iba doma. (A.Dumas st.)
Manelsk jarmo je tak ak, e niekedy s potrebn traja, aby ho uniesli. (A.Dumas st.)
Po rokoch sa aj najbliie due obracaj k sebe tou najudnejou a najneoakvanejou
stranou. (M.Dygat) priate-
Ale nech s vo vaej pospolitosti priestranstv a nebesk vnky tancuj medzi vami. Milujte
sa navzjom, ale nerobte si z lsky put: nech je vaa lska skr morom, vlniacim sa medzi
brehmi vaich du. Napajte si vzjomne svoje ae, ale nepite z jednej ae. Dvajte si vzjomne
zo svojho chleba, ale nejedzte vdy len z toho istho krajca. Spievajte, tancujte a radujte sa
spolu, ale doprajte jeden druhmu, aby bol sm, prve tak ako s sam struny lutny, i ke sa
vetky zachvievaj rovnakou meldiou. Dvajte si svoje srdcia, ale nie preto, aby ste si ich
vzjomne zverovali do opatrovania. Lebo vae srdce me obsiahnu len ruka ivota. A stojte
pri sebe, ale nie prli blzko seba: pretoe piliere chrmu stoja oddelene a dub nerastie v tieni
cyprusu, ani cyprus v tieni duba. (Ch.Dibrn)
lovek je vrodene disponovan pre trval partnerstvo manelskho druhu. (E.Eibesfeldt)
Nejedno manelstvo je stavom, kde dvaja udia dlh as nemu vydra ani so sebou, ani
bez seba. (Eschenbachov)
Manelstvo z rozumu vo vine prpadov znamen pozbiera vetok rozum a dopusti sa
najvej nerozumnosti akej sa len lovek me dopusti. (Eschenbachov)
Stva sa navdy zodpovednm za to, o si k sebe priptal. (Exupry) lska-
Mu a ena dohromady vytvraj skutonho loveka. (Feuerbach)
Manelstvo je spojenie troch dimenzi loveka - due, srdca a tela v Bohu. (V.Filo)
V manelstve maj by tyri dobr - vernos, sviatostnos, deti a dobro manelov. (V.Filo)
Gesto pohlavnho styku vyjadruje - ty si moja, ty si mj. Styky pred manelstvom: vtedy
v geste nie je takto obsah. Je to klamanie si, pretoe si nepatria. (V.Filo)
Nie s neastn manelstv, s neastn udia a manelstvo ich len ukazuje. (H.Fosdick)
Sedem rokov je potrebnch, aby sa znova vrtil prv rok manelstva. (Franc.prslovie)

201
 Lska existuje iba k jednej osobe ako takej, k enskej neosobe iadna lska existova
neme. K nej potom neme existova ani iadna vernos: neosobe zodpoved nevera.
(V.E.Frankl)
Namiesto toho, aby sa vzjomne hadali, a tak nali seba samch tm, e by nali on
jedinenos, jednorzovos, ktor a tak in druhho milovaniahodnm a vlastn ivot hodnm
ivota, vyjd obidvaja naprzdno. V druhom njdu iba neosobn typ, ktor prve let a ktormu
sa chc podoba. (V.E.Frankl)
Lska je individualizovan partnersk vzah a stla zmena partnera mu odporuje.
(V.E.Frankl)
Kde sa uzatvra manelstvo bez lsky, tam oskoro vznikne lska bez manelstva.
(B.Franklin)
udia s podivn bytosti. Ako je ahk stretn sa v spolonosti a ak ak je by vydan
ivotu vo dvojici. (E.Frenchl)
Jadro potreby spojenia, na ktorej zvis ivot udskho druhu, je prve musko-ensk
polarita. (E.Fromm)
Ke si mu a ena uvedomili sami seba a jeden druhho, uvedomili si svoju odlenos a
rozdielnos, pretoe patria k rznym pohlaviam. Ale zatia o poznvaj svoju odlenos,
zostvaj si cudz, pretoe sa ete nenauili milova jeden druhho - ako je jasne vidie z toho,
e Adam sa obhajuje tm, e Evu obviuje, miesto toho, aby ju hjil. Vedomie udskej odlenosti
bez optovnho spojenia lskou je zdrojom cudnosti. Je zrove i zdrojom pocitu viny a zkosti.
(E.Fromm)
Polarita medzi muskmi a enskmi princpmi existuje tie vo vntri kadho mua a
kadej eny. Rovnako ako fyziologicky mu i ena maj hormny druhho pohlavia, s bisexulni
i v psychologickom zmysle. Nosia v sebe princp prijmania i prenikania, hmoty i ducha. Mu -
i ena - njde spojenie vo vntri seba len v spojen svojej muskej i enskej polarity. Tto
polarita je zkladom vetkej tvorivej schopnosti. (E.Fromm) mu- ena- tvorivos-
Nie s vzcne prpady, kedy dvaja zamilovan udia nectia lsku k niekomu inmu. Ich
lska je v skutonosti sebectvo vo dvojici, s to udia, ktor sa navzjom stotouj a rieia
problm odlenosti rozrenm jedinho indivdua na dve. (E.Fromm)
Lska by mala by v podstate aktom vle, rozhodnutm odda cel svoj ivot ivotu inho
loveka. V tom je skutone racionlne jadro idey o nerozluitenosti manelstva, zklad mnohch
foriem tradinho manelstva, v ktorch si partneri nikdy nevyberaj, ale s pre seba vyberan,
a predsa sa predpoklad, e sa bud milova. (E.Fromm)
Predpoklad sa, e lska je vsledkom spontnnej citovej reakcie, nhleho prepadnutia
neodolatenmu citu. V tejto perspektve sa pozer len na zvltnosti obidvoch ud, a nie na to,
e vetci mui s asou Adama a vetky eny asou Evy. Zanedbva sa jeden vznamn
inite erotickej lsky - va. (E.Fromm)
Milova niekoho nie je len siln cit - je to rozhodnutie, je to sudok, je to sub. Keby lska
bola len cit, nebolo by zkladu pre sub venej lsky. Cit prichdza a me prejs. Ako mem
usudzova, e bude trval, ak mj akt nezaha sudok a rozhodnutie. (E.Fromm) lska-
202
 S teda pravdiv obidva nzory: to, e erotick lska je celkom individulna pralivos,
i druh, e erotick lska je len aktom vle - alebo by sn bolo sprvnejie poveda, e pravda
nie je ani na jednej ani na druhej strane. Z toho vyplva, e idea vzahu, ktor sa d ahko
zrui, ak nie je spen, je rovnako nesprvna ako idea, e vzah nesmie by pretrhnut za
iadnych okolnost. (E.Fromm)
V lske lovek konene nachdza tulok pred samotou. Uzatvra sa dvojspolok proti
svetu a sebectvo deux sa mylne poklad za lsku a dvernos. (E.Fromm)
Infantiln manelia. Ak nesta ena po nejakej dobe plni ich fantastick oakvania,
zanaj vznika konflikty a mrzutosti. Ke ena mua stle neobdivuje, ke chce i svojm
vlastnm ivotom, ke chce sama lsku a ochranu, alebo v najposlednejch prpadoch ke nie
je ochotn prehliada jeho milostn pletky s inmi enami (alebo dokonca prejavova obdivn
zujem o ne), mu sa cti hlboko sklaman a ranen a obvykle zdvoduje tento pocit mylienkou,
e ena ho nemiluje, je sebeck, panovan. (E.Fromm)
Nedostatok blzkosti medzi nimi ich tie zrove zbavuje spontnnosti v ich vzahoch k
deom. Mal dievatko v takomto ovzdu nara na korektnos, ktor vak nepripa blzky
kontakt s otcom i matkou, a je preto zmten a vystraen. Nikdy s istotou nevie, o vlastne
rodiia myslia, alebo ctia; v ovzdu je vdy prvok neznmeho, prvok tajomstva. Dievatko
preto unik do svojho vlastnho sveta, snva s otvorenmi oami a to neskr pokrauje v jej
milostnch vzahoch. (E.Fromm) vchova-
Koko zasnbench i novomanelskch prov spriada sny o blaenosti svojej lsky v
budcnosti, zatia o v skutonosti sa u zanaj navzjom nudi. (E.Fromm)
Ak som panovan, nerozhodn alebo lakom, obviujem z tchto nedostatkov svojho
partnera a poda povahy svojho charakteru ho chcem bu vyliei, alebo potresta. Partner rob
to ist - a tak sa nm obidvom dar nevma si vlastnch problmov, a tm i nerobi ni, o by
pomohlo k ich rieeniu. (E.Fromm)
Skuton spory medzi dvoma umi, spory, ktor nemaj len zakrva i premieta na in
rovinu, ale prevaj sa na hlbokej rovni vntornej reality, ku ktorej patria, nie s detruktvne.
ved k objasneniu, vyvolvaj krzu, z ktorej obidvaja astnci vychdzaj silnej a mdrej.
(E.Fromm) krza-
Koko ien si mysl, e ich mu je neschopn a hlpy, pretoe nedosahuje fantastick
predstavy rytiera bez bzne a hany, ktor si vytvorili v detstve. (E.Fromm)
Omyl, e lovek me ma lsku ich zaviedol k tomu, e prestali milova. Teraz namiesto
toho, aby milovali druhho, zaisuj to, o dohromady vlastnia. Je to odporn vlastnctvo. Ego
+ ego = rodinn ego. (E.Fromm) krza-
Lska je dieaom slobody - zboovate bohyne lsky sa stva pasvnym konzumentom
a vedie ho to k nude a k agresii. (E.Fromm)
V dobrom manelstve vyaduje jeden od druhho mlo. V krsnom sa vetko dva a prijma.
(J.O.yGasset)

203
 Dvern spoloenstvo manelskho ivota a lsky, ... vznik manelskou zmluvou, v ktorej
je neodvolaten osobn shlas na trval zvzok, a to aj pred spolonosou, v ktorom sa manelia
obapolne dvaj a prijmaj. (GS 48)
Svojou prirodzenou povahou s manelstvo a manelsk lska zameran k plodeniu a
vchove det a v nich nachdzaj svoje vyvrcholenie. (GS 48)
Dobro manelov, potomstva a spolonosti. (GS 48)
Tto lska, potvrden obojstrannm shlasom a nadovetko speaten Kristovou sviatosou
je nerozlune vern v ast i neast, a preto vyluuje kad cudzolostvo a rozvod. (GS 49)
Deti s najvzcnejm darom manelstva. (GS 50)
Hoci potomstvo, tak asto vrcne elan, chba, manelstvo trv alej ako celoivotn
spoloenstvo a zachovva si svoju hodnotu a nerozluitenos. (GS 50)
Jedna hdka so enou ma stoj viac energie ako p tlaovch konferenci. (Ch.de Gaulle)
V lske sa ned ni predvda. Ale vytrval a poctiv hadanie vo vzahu budceho
manelskho pru, dkladn nboensk a duchovn prprava a potom pevne udriavan zvzok,
to s najbezpenejie oporn body vernho manelstva. O to ostatn sa postar Boh. (G.Gilbert)
Pozornos, vypoutie druhho, viac-menej to najdrobnejie silie ako ho prija a vyjadri
mu svoju lsku, to s najbezpenejie schody, ak sa po prijat manelskho zvzku nechceme
pobi. (G.Gilbert)
V manelstve sa obas treba hda, lebo tak sa navzjom dozvieme nieo o sebe. (Goethe)
komunikcia-

Ak sa ena hnev naozaj, bozkom to nenaprav. Tu pomu najmenej tri bozky. (C.Goldoni)
Miean manelstvo - Odvolva sa na prvo loveka na manelstvo neplat vbec ako
protidkaz, pretoe nm sa nedva nijak prvo na toto manelstvo; okrem toho povinnos nekona
proti svedomiu prevyuje prvo na manelstvo. (Gnthr IIa 160)
Skuton lska sa nevyhba zvzku, ale ho slobodne had, chce sa viaza. Kee ide o
osobn rozhodnutie, toto sa nevzahuje iba na prtomn chvu, ale plat aj pre budcnos.
Takto zvzok do budcnosti znamen pre neho bezpen zruku proti vlastnej nestlosti.
(Gnthr IIIa 156)
Prav priatestv a medzi nimi na prvom mieste manelstvo sa zaujmaj v prvom rade o
vzah, ktor je medzi priatemi a manelmi, predmetom s tu predovetkm osoby samy a ich
vzjomn vzahy. Priatestvo m aj objektvne ciele, ktor nevyhnutne vyplvaj z typu ich
spoloenstva. (Gnthr IIIa 157)
V manelstve mladch ud napr. afektvna zloka stoj vemi v popred, km v manelstve
uzavretom medzi starmi osobami, hr ovea vznamnejiu lohu objektvne uvaovanie a
ochota pomha. (Gnthr IIIa 162)
Kto by zamal uzavrie manelstvo len na obmedzen as, nem prav lsku. (Gnthr
IIIa 162)
204
 V prpade pretrhnutia polygamickho zvzku m by postaran o eny, ktor spolunavali
s muom a o ich deti. (Gnthr IIIa 163)
Nerozlunos manelstva, ktor sa zdrazuje v GS 48, vzahuje sa na zklade prirodzenho
mravnho zkona na vetky manelstv a teda nielen na sviatostn manelstv pokrstench.
(Gnthr IIIa 164)
Cirkevne zosoben katolk mus vedie, e civiln rozvod nerozluuje manelsk zvzok.
Jednako me v uritch okolnostiach tie shlasi s civilnm rozvodom alebo ho dokonca
iada, a to vtedy, ke rozvod znamen pre neho iba rozlenie spoluitia a ke pre neho, ako
nevinn strnku, umouje lepiu starostlivos o seba a o deti. (Gnthr IIIa 167)
Sm poet lenov Cirkvi, o sa civilne rozvdzaj a znovu civilne sobia, m v mnohch
krajinch stpajcu tendenciu. Zvis to tie od skutonosti, e vo vekej asti krajn, najm
krajn so zpadnou civilizciou, civiln prvo umouje rozvod a uzavretie novho manelstva.
(Gnthr IIIa 169)
asto je vemi ak prerui neregulrny zvzok. ke sa nepodar zmieri s prvoplatnm
partnerom, ten partner, ktor preruil zkonit zvzok, zostva vinou ponechan sm na
seba, pretoe dnes u takmer nejestvuje patriarchlna rodina, ktor by ho prichlila. Okrem
toho sa civiln manelstvo viae na mnoh prvne normy a to tie sauje rozviazanie manelstva
neplatnho pred Bohom a Cirkvou. (Gnthr IIIa 169)
V sasnom presexualizovanom ivote poiadavka i ako brat a sestra nara na ovea
vie prekky, ako tomu bolo kedysi. (Gnthr IIIa 169)
Vo vekch mestskch farnostiach rozveden a znovuzosoben nezapriuj nijak
pohorenie, kee sa veriaci v anonymnom prostred miest navzjom nepoznaj. Okrem toho,
poda dnes prevldajceho zmania sa vbec nepohoruj, ak sa Cirkev sprva vekoryso
voi rozvedenm a znovuzosobenm, km doteraz platn prax nechpu. (Gnthr IIIa 169)
Sviatosti maj v ivote mnohch sasnch katolkov ovea dleitejie miesto ne predtm.
V sasnosti nejestvuj farsk spoloenstv, kde vek percento tch, o sa zastnia na nedenej
bohoslube, pristupuje aj k sv. prijmaniu. Tento fakt vytvra ak a deprimujcu situciu pre
tch, o s vylen z asti na sv. prijman. (Gnthr IIIa 169)
Ekumenickm hnutm sa veriaci dostvaj do styku s nhadmi odlench bratov aj o sa
tka otzky nerozluitenosti manelstva. Odlen bratia z vekej asti dovouj rozvedenm
a znovuzosobenm plne sa zastova na kultovom ivote, ba dokonca poehnvaj aj ich
nov sob slven po rozvode. (Gnthr IIIa 169)
V centre pozornosti viac ne otzka, o je objektvne sprvne alebo pomlen, stoj
dstojnos loveka, ktor mu ako takmu patr, i sa u v uritej situcii nachdza v pravde,
alebo v nepravde. Takto sa potom rozveden a znovuzosoben, ak sa mu zabrauje prstup k
sviatostiam, zd jednoducho obeou objektvnej normy, s prslunm neuznvanm jeho
subjektvnej situcie a jeho subjektvneho postoja. (Gnthr IIIa 169)

205
 Kaz sa pri otzke pripustenia rozvedench a znovuzosobench k sviatostiam neme
riadi vlastnou zubou, ale sa mus prida objektvnych kritri uenia a ivota Cirkvi.
Jednotliv kaz nem prvo a moc anticipova odpove, ktor sa mu vid sprvna, km ete
sama Cirkev neuzavrela proces uvaovania. (Gnthr IIIa 170)
Rozveden k sviatostiam? Cirkev neme tch, o sa usiluj aj za vekch obet s cestou
nerozlunej vernosti, kls na jednu rovinu s tmi, o id po inej ceste. (Gnthr IIIa 171)
Toto svedectvo spova v prvom rade v slobodnom rozhodnut ukoni neregulrny zvzok
a zmieri sa s manelskm partnerom zanechanm pri rozvode. Keby vak podobn krok bol
nemon - predovetkm kvli deom narodenm z druhho zvzku, rozveden a
znovuzosoben mu vydva svedectvo Kristovmu evanjeliu a Cirkvi tm, e sa nestan
voi nej vntorne zatrpknut. (Gnthr IIIa 171)
Ke prjmu vylenie zo sviatost s ponenosou a s plnm porozumenm, i ke ich to,
prirodzene, vntorne bol, aj takto ete mu posli bratom vo viere, pretoe im pripomnaj
vzneenos sviatost a potrebu vntornch i vonkajch predpokladov pre ich dstojn prijmanie.
(Gnthr IIIa 171)
Rozveden a znovuzosoben manelia maj uskutoni odrieknutie, maj sa toti zrieknu
intmneho pohlavnho styku. (Gnthr IIIa 172)
Cirkev by mala tajne pripusti rozvedench a civilne znovuzosobench prija sviatosti,
ke sa tto z vnych dvodov nemu rozs a ke sa v ich morlnej situcii usiluj robi len
to najsprvnejie. (Gnthr IIIa 173)
Pripustenie k sviatostiam by sa malo jednoznane dovoli v tchto prpadoch: v prpade
akej choroby alebo nebezpeenstva smrti, ke ide najm o star osoby a uritch okolnost
ete aj skr, toti vtedy, ke manelsk partneri vemi trpia pre ich poloenie a u ukzali ducha
kajcnosti mimoriadnou vernosou Bohu v ostatnch oblastiach ivota. (Gnthr IIIa 173)
Okrem toho treba ma na pamti aj okolnos, za ktorej by sa mohla otrias dvera vlastnch
det k rodiom, ijcim v neregulrnom manelstve, ktor by mohli utrpie vnu duevn
ujmu z nboenskho hadiska, ak by videli, e ich rodiia nikdy neprijmaj sviatosti. (Gnthr
IIIa 173)
Km na jednej strane vidme, e ttna a cirkevn autorita vyaduje dkladn a dlh prpravu
pre vykonvanie vej asti zamestnan a povolan - pomyslime len na kazsk prpravu - na
druhej strane sa pripust, aby mlad udia bez potrebnej prpravy prijali povolanie manelov a
rodiov, ktor je tak dleit pre nich samch, pre tt a Cirkev. (Gnthr IIIa 174)
Kaz - a nielen on - mus ma odvahu odradi od manelstva, ktor sa vemi pravdepodobne,
a poda kadho predvdania, stane neastnm. A to aj vtedy, ke sa u uzavrelo civiln
manelstvo(Gnthr IIIa 174)
Niekedy je dobre odradi od manelstva i vtedy, ke sa dvaja chc zosobi len preto, e
u akaj diea. Vdy je lepie, ke sa diea narod a vychov mimo manelstva, ne by sa stalo
dieaom rchle rozvedench rodiov, ktor sa prenhlene zobrali kvli nemu. (Gnthr IIIa
174)

206
 Maj sa jeden druhmu zdveri svojm postojom voi ivotnm problmom, svojimi
radosami a starosami, aby sa mohli stle lepie chpa. To vak neznamen, e medzi nimi
nemaj jestvova tajomstv. Lska a mdros si rozvia, i ist zdverenia sa - naprklad
nejak omyly mladosti alebo nejak prtomn pokuenia, mu zvi vzjomn lsku a dveru,
alebo naopak, i ich mu uvies do pochybnosti. (Gnthr IIIa 178)
Manelstvo je more, pre ktor doteraz nevynali kompas. (H.Heine)
Mu neme stretn ni lepieho ako ene, ak je dobr a ni horieho, ak je zl. (Hesiodos)
Tam, kde je mu skutone muom a ena naozaj enou, vznik osi ako zzrak. (M.Hornek)
Manelsk lska me by len vtedy prav, ak repektuje biologick zkony ako absoltny
vraz Boej vle. (HV 10, 12, 16, Pavol VI.)
Na to, aby vzah medzi muom a enou bol naozaj zaujmav treba, aby ich spjalo
poteenie, spomienky alebo tba. (S.Chamfort)
Archeolg je najlep manel akho si ena me pria. m bude staria, tm bude pre
neho zaujmavejia. (A.Christie)
Vysokho radnka uvznil kr vo vysokej vei. Jeho ena chytila, drobnho chrobika
a natrela mu tykadl medom, on iiel stle hore, za vou. Na neho uviazala hodvbnu ni, na
ni pevn ni na itie, pagt, nru a lano. Po lane ziiel dolu. (Indick mudrc)
Daj svoju lsku manelke, ale svoje tajomstvo zver matke alebo sestre. (rske prslovie)
Sme mlad, zdrav, obaja zarbame, tak preo by sme sa nerozviedli? (V.Jirnek)
Ja viem, je to smutn. ale raz to muselo prs, Mria. Zamiloval som sa do svojej prce.
(V.Jirnek) mu- krza-
Urobte nieo pre svoju enu: rozprvajte jej veer o svojej prci! (V.Jirnek)
iadna ena nem rada, ke jej mua chvli druh ena. (M.Jkai)
Za manelku si treba vybra len tak enu, ktor by sme si vybrali za priatea, keby bola
muom. (J.Joubert)
Uzavret a dokonan manelstvo neme by rozviazan nijakou udskou mocou a z
nijakho dvodu, len smrou. (kn.1142)
Mu a ena - ako si t dvaja mu rozumie? Ve obaja chc nieo in: mu enu a ena
mua. (F.Karinthy)
Pred manelstvom sa domnievame, e milujeme, v manelstve sa to len ume. (E.Kstner)
Aj t najhlpejia ena doke ovlda mdreho mua; ale treba vemi mdru enu, aby
dokzala ovlda blzna. (J.Kipling)
My potrebujeme enu, ktor bude slobodne... vari, pra, ehli... slovom, rozvja sa.
(Lasica - Satinsk)

207
 Pre dobr manelstvo si lovek mus zvykn, e u nie je slobodn, ale nesmie si zvykn,
e je enat. (G.Laub)
Oakvam od mua, e ma bi za to, o som a za to, m budem. (A.Laumm)
Na svete existuje nanajv jedna zl ena. Bohuia, kad si mysl, e je to prve t jeho.
(Lessing)
Lska je slep, ale manelstvo jej vrti zrak. (Ch.Lichtenberg)
Koko hriechu pred sobom, toko trpenia po sobi. (udov mdros)
Ak niekto prepa z nenvisti, hovor Pn, Boh Izraela, pokrva si nsilenstvom rcho.
(Mal 2,16)
Svoju enu by som nechcel za enu. (Martialis)
Vek lska, lska bez vhrad, lska celho loveka k celmu loveku, neme pomin
rokmi ani smrou. (Masaryk)
Vrhol sa do manelstva ako do vody. Preto si vzal drevo. (Maupassant)
V prpade pochybnost si treba zvoli vernos. (F.Mauriac)
V manelstve rovnako ako v lske je obsiahnut sebectvo, ktor presahuje svoje hranice a
rod oddanos. (A.Maurois)
Niet nebezpench ien, s len slab mui. (A.Maurois)
Manelstvo samo o sebe nie je dobr ani zl, spech a nezdar je len vo vs. (A.Maurois)
Do manelstva sa mus skoi, ako sa ske do vody. (A.Maurois)
astn manelstvo je dlh konverzcia, ktor sa nm vid vdy krtka. (A.Maurois)
Ak chcete by astn s muom, muste ma pre neho hromadu pochopenia a troku lsky;
ak chcete by astn so enou, muste ju zahrn hromadou lsky a vbec sa nesnai o
pochopenie. (A.Maurois)
udia, ktor u dvetisc rokov pu, sa doposia neunavili uvdzanm dkazov pre a proti
manelstvu. (A.Maurois)
Mu a ena s dve noty, bez ktorch struny udskej due nevydaj sprvny a pln akord.
(G.Mazzini)
Manelstvo je zlo, ale potrebn. (Menandros)
o enu mu, nie je muovo tyranstvo, ale jeho ahostajnos. (J.Michelet)
Manelstvo je jedin otroctvo povolen zkonom. (J.S.Mill)
Prcu eny v domcnosti je potrebn povaova za dstojn a ma ju v cte, za tto prcu
m dosta ako za nenahraditen hodnotu spravodliv mzdu. Len tak sa me odstrni kore
diskrimincie medzi rznymi prcami a povolaniami. (J.Minarovi) prca- sociolgia-

208
 Lepie je hovori o rovnocennosti mua a eny ako o rovnoprvnosti. (J.Minarovi)
Je vdy lepie by enat ako mtvy. (Molire)
lovek sa asto en z nhleho zfalstva a potom to utuje cel ivot. (Molire)
Manelstvo je ako klietka; t, ktor s vonku sa zfalo snaia dosta dovntra a t, ktor s
vo vntri sa rovnako zfalo chc dosta von. (M.de Montaigne)
Keby bolo mon klesn do nruia eny - a pritom nepadn do jej rk! (Montherlant)
ena-

Nemal by sa povoova sob tm, ktor sa nepoznaj aspo es mesiacov. (Napoleon)

Krsa pominie, blbos je ven! (J.Nestroy)
enat mui vraj ij dlhie - alebo sa im to len tak zd. (J.Nestroy)
lovek m vdy nieo nutnejie na prci, ako sa oeni. (Nietzsche)
Manelstvo je obyajne tak cenn ako t, ktorch spja - obyajne teda nestoj za ni.
(Nietzsche)
Keby manelia spolu neili, bolo by viac astnch manelstiev. (Nietzsche)
V manelstve existuj len povinnosti a nijak prva. (Nietzsche)
Moja ena ma tak miluje, e mi niekedy aj rozumie. (B.Pascal)
Spolieham sa vmi na manelsk lsku ne na manelsk vernos. (J.Paul)
Manelstvo nebva astn lskou, ale rozumom. (J.Paul)
Po ukonen zamilovanosti sa hranice ega vracaj na svoje miesto; postupne alebo naraz
mizne i zamilovanos. Znova s dvomi nezvislmi jedincami. V tejto chvli zan bu trha
vzby, ktor medzi nimi vznikli, alebo pracova na skutonej lske. (M.S.Peck)
Zmern stimulcia vlastnho duchovnho rozvoja sa u zamilovanch vyskytuje zriedka.
Ich zmerom, pokia vbec nejk maj, je zbavi sa osamelosti a pripadne sa i v tomto smere
poisti manelstvom. Rozhodne neusiluj o duchovn rozvoj. Prve naopak - dokia ich
zamilovanos neopust, maj pocit, e u dosiahli vrcholu a e nie je nutn, ani mon alej
rs. (M.S.Peck)
U milovanej osoby nevidia potrebu duchovnho rozvoja, naopkak, vnmaj ju ako dokonal
bytos, na ktorej u nie je o zlepi. (M.S.Peck)
Ete inak, trocha surovo, by sa dalo poveda, e zamilovanos je pasca nastraen naimi
gnmi na nau inak vnmav myse, aby sa dal oklama a vmanvrova do manelstva. (M.S.Peck)
Pn a pani F. Si vzjomne priznaj, e prestali by do seba zamilovan a potom zan jeden
druhho trpi neustlymi neverami, pretoe kad z nich had t prav lsku. Neuvedomuj
si, e prve po tomto priznan by mohli skutone zaa pracova na svojom manelstve, a nie ho
odpsa. (M.S.Peck)

209
 Nakoniec vetky tieto dvojice zistia, pokia vak terapiu predasne neopustia, e k
vyvenmu manelstvu a skutonej lske je mon dospie len vtedy, ke naozaj prijm
nezvislos obidvoch individualt, svoju vlastn i toho druhho. (M.S.Peck)
Niektor dvojice intinkt sprvne vedie k tomu, e si role obas zamieaj. Mu naprklad
obas uvar, strvi jeden de v tdni s demi alebo uprace dom, aby manelku prekvapil; ena
si njde prcu na iaston vzok, pokos trvnik v de manelovch narodenn alebo prevezme
starostlivos o ty a rozpoet. Takto vmenu rol povauj manelia za aksi hru, ktor ich
manelstvo spestr a oiv. Je tomu tak; ete v vznam m vak skutonos (ktor si sami
veakrt neuvedomuj), e toto striedanie rol zmenuje ich vzjomn zvislos. (M.S.Peck)
Pre pasvnych a zvislch ud je vak perspektva straty toho druhho tak desiv, e sa na
u pripravova nedoku a nie s schopn tolerova ani tak proces, ktor by zvil slobodu
alebo zmenil zvislos toho druhho. Preto je pre nich v manelstve typick fixn rozdelenie
loh. (M.S.Peck)
Dobr manelstvo me vznikn len medzi dvoma silnmi a nezvislmi umi.
Praprinou pasvnej zvislosti je nedostatok lsky. (M.S.Peck)
I v dobrom manelstve, podobne ako v dobrej psychoterapii, musia obidvaja partneri
pravidelne venova as a pozornos jeden druhmu a svojmu vzahu bez ohadu na to, ako sa
prve ctia. (M.S.Peck)
Me sa mi sta, e stretnemm enu, ktor ma silne priahuje a mm chu ju milova, ale
sasne viem, e by som tm ohrozil svoje manelstvo. Preto si nahlas alebo v duchu poviem:
Ctim, e by som a mohol milova, ale nebudem to robi. (M.S.Peck)
Vekrt sme u zaili, ako jeden partner hovor druhmu s naozajstnou radosou: No nie,
sme spolu dvadsadev rokov, a toto som o tebe vbec nevedel. Ke k tomu djde, vieme, e
sa manelstvo zaalo rozvja. (M.S.Peck)
Zmysel a el mojej eny Lily, je rozvja sa po vetkch strnkach tak, ako je toho schopn.
Nie k mjmu prospechu, ale k svojmu vlastnmu a k slve Boej. (M.S.Peck)
Je zsluhou feministickho hnutia, e ukzalo, o je zjavne optimlnym rieenm: toti
manelstvo ako skutone kooperatvna intitcia, ktor sce vyaduje vek vzjomnos a as i
energiu obidvoch partnerov, ale prvotnm zmyslom ich existencie je ich vzjomn podpora na
ceste k dvom individulnym vrcholom duchovnho rastu. Mu i ena sa musia stara o rodinn
krb a obidvaja sa tie musia alej rozvja. (M.S.Peck)
Konenm cieom ivota zostva duchovn rast jedinca, osamel cesta k vrcholu, ktor
mme dosiahnu jedine sami. Nememe djs aleko bez podpory, ktor nm poskytuje spen
manelstvo alebo spolonos. Manelstvo a spolonos existuj predovetkm preto, aby
umoovali a podporovali tieto individulne cesty. (M.S.Peck)
Deti s mostom do neba. (Perzsk mdros)
Keby sme akali na zoznmenie s idelom, strvili by sme cel ivot v akrni. (Pitigrili)
Existuje urit vzdialenos medzi dvoma umi, cez ktor sa lovek k loveku nesmie
pribli. Vymedzuje hranicu udskej intimity. (M.Plzk)
210
 Ako kladn, tak i zporn vsledok ptracch akci iarlivca kon pre neho vdy fiaskom.
(M.Plzk)
Ak partnera drte nakrtko, neudrte ho nadlho. (Radi)
Ke sa stretne mu, ktor nevie, o chce, so enou, ktor vie, o chce, tak stretnutie sa
mus skoni svadbou. (D.Radovi)
Dobr pam je zkladom priatestva a skazou lsky. (Remarque)
Najlep spsob, ako strati enu, je ukza jej ivot, ktor jej meme poskytn len na
niekoko dn. Poksi sa ho znovu zska - ale s niekm inm, kto je schopn da jej ho trvalo.
(Remarque)
Robte kandl, e vaa ena zle var? Nerozvdzajte sa! Jedzte u ns a enu si nechajte ako
hobby. (retaurcia v Chicagu)
Manelstvo je vyzvanie prrody na sboj. (R.Rolland)
Nezle na tom, koho si lovek berie, lebo si me by ist, e druh de po svadbe to
bude niekto in. (W.Rogers)
m viac doke lovek by vo vzahu ozajstn, tm bude jeho vzah uitonej. Je potrebn
primnos. (C.R.Rogers)
Existuj manelstv dobr, nejestvuj rozkon. (Rochefoucauld)
V iarlivosti je viac sebalsky ako lsky. (Rochefoucauld)
Predovetkm v manelstve je treba chyby pozna, nie nenvidie. (E.Roterdamsk)
Ponuka na sob je najvm komplimentom. Obyajne aj tm poslednm. (H.Rowlandov)
Manelstvo je pamiatka na lsku. (H.Rowlandov)
Ke ide do vojny, pomodli sa raz; ke ide na more, dvakrt; ke sa vak ide eni,
pomodli sa trikrt. (Rusk prslovie)
V manelstve prv krza prichdza po 2 rokoch, kulminuje medzi 4 - 6 rokmi. Deti zvykn
ma vtedy 3 - 5 rokov. Druh krza po 20 - 22 rokoch, deti vylietaj z hniezda. (an) krza-
Zo vetkch innost v ivote mua sa manelstvo najmenej tka druhch ud a predsa zo
vetkch innost nho ivota sa do tejto najviac mieaj in udia. (J.Selden)
o je krajie ako by svojej ene tak drah, e sa stane drahm i sm sebe. (Seneca ml.)
Svadba urob z dvoch ud jednho, ak je vak uri, ktor to bude. (Shakespeare)
Pred manelstvom majte oi otvoren, v manelstve ich potom trochu primrte.
(Shakespeare)
Ke s dvaja na koni, jeden mus sedie vzadu. (Shakespeare) poslunos- management-

211
 Nech sa ena star, aby sa m prv vydala, a mu, aby zostal slobodn tak dlho, ako je to
len mon. (G.B.Shaw)
Vzah, ktor sa vytvor astnm manelstvom, je tak intmny a tak prenik celm ivotom
obidvoch strn, e nikto nem vo svojom ivote sasne miesto pre viac ne jeden takto pomer.
(G.B.Shaw)
Manelstvo nie je lotria. V lotrii sa niekedy aj vyhrva. (G.B.Shaw)
Koko hlupkov sa po zisten, e dieva m krsne oi a nohy, oenilo s celm zvykom!
(G.B.Shaw)
Kedysi boli platonick lsky, dnes platonick manelstv. (G.B.Shaw)
ena za manelstvom ti, mu sa mu len podrobuje. (G.B.Shaw)
Krsa je vemi dobr na prv pohad, ale kto sa vbec na u pozrie, ke je v dome u tri
dni. (G.B.Shaw)
Oeni sa znamen zdvojnsobi svoje povinnosti a na polovicu obmedzi svoje prva.
(Schopenhauer)
Nevyberaj enu v tanci, ale v poli medzi enci. (Slov.prslovie)
Ak iiel, tak dostal. (Slov.prslovie)
Ak si dostal, tak si dr. (Slov.prslovie)
S ledajakm zle a bez neho ete horie. (Slov.prslovie)
Len sa ete. Ke dostane dobr enu, bude vnimkou, ke zl, zostane filozofom.
(Sokrates)
M sa mu eni? i sa oen, i nie, bude utova v jednom i v druhom prpade. (Sokrates)
Keby eny riadili aut s takou rozvahou ako svojich muov, ich havrie by sa stali
vzcnosou. (Steinbeck)
o nm urob staroba, ke sme dvaja? (Stendhal)
Manelstvo je dlh konverzcia preruovan hdkami. (R.L.Stevenson)
Manelstvo je bojisko a nie zhon ru. (R.L.Stevenson)
K manelstvu je potrebn odvaha, ale odvaha je potrebn tie k chladnej a opustenej starobe.
(R.L.Stevenson)
Vies svadbu je ahk, ale vies domcnos je ak. (vdska mdros)
Milova znamen trpie, nemilova znamen smr. (H.Taine)
Cudzia ena sa zd krajia. (Tal.prslovie)
Kto nevzal si enu, ten akoby bol polovin. (Talmud)

212
 K tomu, aby v manelskom ivote bolo mon nieo zaa, treba, aby medzi manelmi
bola bu pln roztrka, alebo zaben vzjomn slad. Ke je vzah manelov neist, ani
tak, ani onak, nemono zaa ni. (Tolstoj)
Tragdia je zabi sa do tvre a oeni sa s celm dievaom. (Tuwim)
Preo sa radujeme na svadbe a plaeme na pohrebe? Pretoe sa to netka ns. (M.Twain)
Lska je to, omu sa po svadbe hovor omyl. (M.Twain)
Nikto neme vlastni inho loveka. Ak sme pospolu, mme seba a prrodu a as. Tak
jednoduch je to... (L.Ullmannov)
Oeni sa je vemi ahk, by enat, to je problm. (M.Unamuno)
Pre mua je manelstvo tart, pre enu pristtie. (P.Ustinov)
Boli sme dvaja. Hadali sme dvoch. (M.Vlek)
Mdry mu nevystavuje skke sklo a - enu. (L.de Vega)
I ke mu a ena spia na jednej poduke, maj rzne sny. (Vietnamsk prslovie)
Ke sa ctime zachvten lskou k ene, mali by sme si poloi otzku: Kto s udia v jej
okol? Ak ivot doteraz viedla? Cel naa budcnos sa skrva v odpovedi. (A.Vigny)
Manelstvo je jedin dobrodrustvo otvoren pre zbabelcov. (Voltaire)
Keby boli mui viac spokojn sami so sebou, boli by menej nespokojn so svojimi enami.
(Voltaire)
elal by som si, aby udia, ktor s do seba zamilovan, dokzali jeden druhmu, ke sa
hdaj, poveda: Prosm a - trochu menej lsky a trochu viac obyajnej slunosti. (K.Vonnegut)
Dlhotrvajce obdobie zsnub umouje vzjomne odhali pred manelstvom charakter;
o nie je nikdy radno. (O.Wilde)
Iba jedna vec by bola horia ako i so enami - i bez nich. (O.Wilde)
astie enatho mua spova v mnostve ien, s ktormi sa neoenil. (O.Wilde)
eny dvaj muom skuton zlato svojho ivota, ale iadaj ho vdy sp v cennch
papieroch. (O.Wilde)
Keby sa mui oenili so enami, ktor si zaslia, nastali by im vemi krun asy. (O.Wilde)
lovek m by stle zamilovan - to je dvod, preo sa nem eni. (O.Wilde)
Manelstvo je pokus a kad pokus m cenu. (O.Wilde)
Dnes sme tak vzdelan, e ns ni neprekvap - okrem astnho manelstva. (O.Wilde)
V dnench asoch je nebezpen pre manela prejavova akkovek pozornos vlastnej
manelke na verejnosti. udia si potom myslia, e ju bije, ke s sami. (O.Wilde)

213
 Rozvod patr k najastejm prinm samovrd a patr tie k najsilnejm stresovm
faktorom sasnho ivota. (P.M.Zulehner)
Keby sme ili v Pavlovej dobe, mali by to udia ijci v Cirkvi bez partnera ahie. V
prostred ctivho spoloenstva by sa dalo zaksi toko stability a lsky, e by i vtedy, keby
niekomu manelstvo stroskotalo, nebolo k pokojnmu preitia potrebn alieho manelstva.
(P.M.Zulehner)
Starostliv tdie jednotlivch problmov vak dokazuj, e si to udia naprklad pri
rozvodoch vbec neuahuj a e rozvodov udalosti s asto (i ke nie vdy) krokom, ako
unikn z dlhotrvajcich nerieitench pomerov: v mnhch prpadoch dovol loveku a rozvod
znova vydchnu po mnoho depresvnych rokoch. (P.M.Zulehner)
Manelstvo je ako lo plvajca na mori, ke do nej dvaja nastpia na jednom brehu ona
ich vezie na druh, poas plavby sa vystpi ned, bola by to tragdia. Ke si raz nastpil mus
sa viez. (XY)
Odpustenie je prejavom sily, pomsta je prejavom slabosti a iarlivos je priznanm vlastnej
bezmocnosti. (XY)
Spolon ivot sa sklad z malch odpan a z malch zabdan. (XY)
ij ako dve studen koajnice veda seba. (XY)

MANAGEMENT

Saivos ostr schopnosti, ktor vak mu by efektvne vyuit iba v spoluprci s

ostatnmi. (J.Adair)
K tmovej prci sa neprichdza len nhodou, je to vedaj produkt dobrho vedenia.
(J.Adair)
Testom dobrho tmu je, i jeho lenovia doku pracova ako tm ak s od seba odlen
a prispievaj mu skr sekvenciou svojich innost, ne bezprostrednou prcou na spolonej
lohe, ktor by vyadovala prtomnos vetkch lenov pohromade na jednom mieste. (J.Adair)
Dajte uom skuton zodpovednos spolu s potrebnm stupom nezvislosti a odmenia
sa vm tm najlepm, o v nich je. (J.Adair)
S individualistami, ktor s vynikajci odbornci sa veakrt ako spolupracuje, je to vak
cena, ktor s tak vedci, ako aj lenovia tmu ochotn zaplati za to, o od nich zskaj. (J.Adair)
V idelnom prpade by sa mal da zkladn el skupiny popsa strune, jednou vetou.
Nie vak tak, e urit znenie by sa povaovalo za svt, naopak, tto krtka defincia elu by
mala by asto preformulovan, aby bola stle aktulna a iv. (J.Adair)
Vete svoj personl k tomu, aby sa neustle uil. pretoe by to v konenom dsledku
takmer isto malo znamena, e odde za niem lepm. udia nenvidia stagnciu a zskavanie
novch znalost a schopnost na nich psob povzbudivo. (J.Adair)

214
 Drviv vina vrobnch zamestnancov nie je nijako ambicizna a nestoj o as na
zloitom rozhodovan - za to s platen vrcholov vedci pracovnci. na druhej strane chc by
tto zamestnanci zapojen pomocou jasnej a primnej komunikcie do vetkch zleitost, ktor
sa ich tkaj, ako s naprklad mzdy, dchodky, dovolenka, zsady pri prideovan sluobnch
automobilov, pracovn doba i zdravotn starostlivos a bezpenos pri prci. (J.Adair)
m s vak manari mlad, tm viac potrebuj skutonej sebadvery, aby dokzali i v
krzovch situcich podva efektvny vkon. Vystavte ich nemilosrdnm dsledkom funkcie
bez rozmaznvania, no vyhrate si prvo intervenova, ke sa im situcia evidentne vymyk z
rk. (J.Adair)
Vtlate svojmu podniku jasne definovan, disciplinovan a pritom zbavn pracovn tl.
(J.Adair)
Odborn spsobilos v uritej pracovnej oblasti sama o sebe nesta; s potrebn ete
alie schopnosti veobecnejieho charakteru. tieto schopnosti sa orientuj na umenie vies
ud, rozhodovanie a komunikciu. (J.Adair)
Skupina potrebuje k splneniu svojej lohy viacer funkcie: stimulcia, hadanie informci,
poskytovanie informci, vyjasovanie, sumarizciu, overovanie konsenzu. In mu by:
povzbudzovanie, vyjadrovanie skupinovch pocitov, ukudovanie atmosfry, sprostredkovanie
kompromisov a funkcia strnika (Zuzana sa u p mint usiluje zapoji do diskusie. Myslm,
e by sme si ju mali vypou. Prosm Zuzana.) (J.Adair)
Prv de sme poloili asi dvesto metrov ostnatho drtu. Bolo vemi horco a vojaci
nevyzerali nejako zvl spokojne. Druh de som si zvliekol koeu a pracoval som spolu so
svojimi mumi, rozmotval som drty a zatkal som kolky do zeme. Popoludn sme mali
poloench tristo metrov ztarasov. (J.Adair)
Najviac vonosti pre podriadench nech ten manar, ktor dovol podriadenm jedna v
rmci urenom nadriadenm, nie je len tm, kto rozhoduje a vyhlasuje svoje rozhodnutia.
(J.Adair)
V organizcich s viac ako psto umi nebude vrcholov vedci kategriu jednoduchch
ud pozna osobne i dokonca ani poda mena, predsa je vak potrebn, aby na tohoto jednotlivca
neustle myslel - a kedykovek je to mon, aby sa s nm i porozprval. (J.Adair)
Vie kad presne, o je jeho lohou? M kad len skupiny jasne definovan ciele a
normy vkonnosti, na ktorch sme sa spolu dohodli? (J.Adair)
Strun kurz vodcovskch schopnost. Najdleitejch es slov... Priznvam, e som sa
dopustil chyby. Najdleitejch p slov... Som na vs skutone hrd. Najdleitejie tyri
slov... Ak je v nzor? Najdleitejie tri slov... Bute tak lskav. Najdleitejie
dve slov... akujem vm. Najdleitejie slovo... My. A zo vetkho najmenej dleit
slovo... Ja. (J.Adair)
Nikto nebude pracova usilovnejie, ak je sluobn postup vyhraden pre proteovanch
podnikovch obbencov. Ak zdraznte, e nevyhnutnou podmienkou povenia s
schopnosti a vykazovan vsledky, mete vytvori sprvnu atmosfru, ktor ud motivuje k
tomu, aby zo seba vydali to najlepie. (J.Adair)

215
 Delegovanie nesmie by zamiean s odmietnutm zodpovednosti. Delegovanie: vysvetli
poverenmu pracovnkovi poadovcan vsledky a poskytn mu prvomoc - Urobte to po
svojom a ak to bude potrebn, poiadajte o pomoc. Odmietanie zodpovednosti: Zrieka sa
zodpovednosti za dan lohu - Urobte to ako chcete, ak to ale nevyjde, nechote za mnou, aby
som vm pomohol. (J.Adair)
Pokia vaa organizcia postupuje sprvne, nedovol zajtrajm vodcovskm osobnostiam,
aby vo svojich funkcich stagnovali. To neznamen, e by tto udia mali by kadorone
prekladan do inch funkci skr, ne sa bud musie vyrovna s nsledkami svojich omylov!
Musia ma as na to, aby dosiahli nejak ciele, aby si vybudovali nejak poves, draz by sa
vak mal kls na ich postup dopredu a dohora. (J.Adair)
Muste vedie, i sa dokete rozhorie v prav chvu pre tie prav prleitosti, pretoe
me by frustrujce ma potrebn schopnosti a nedokza ich vyui. (J.Adair)
Vedenie by sa malo povaova sa prjemn a zbavn lohu. Ak zanete na u pozera v
tomto svetle, budete sami chcie svoje vsledky zlepi. (J.Adair)
Riziko je vlna, ktor er hladinu pred spechom. (C.Amery)
Minister, ktor cti povinnos okrem svojho vlastnho ministerstva i ete radej ne svoje
vlastn ministerstvo riadi i ministerstv vetkch ostatnch, je len praou. (C.Attlee)
Dvom baranom dvali rovnak potravu. Pri druhom z nich bol uviazan vlk. Prv preil,
druh zdochol. Prstup bez konfliktu m svoj vznam. (Avicena)
inok deru nezvis na tom, akou silou uderme, ale kam. (Balzac)
Tm, e sa udia zamestnvaj starosou o vlastn osobn prospech, zabrni sa im, aby
kodili osobnmu prospechu druhch. (Beaumarchais)
lohou vetkch manarskych ideolgi je v podstate ospravedlni vkon moci nad
zamestnancami a zska ich poslunos. Ich lohou je popsa existujcu autoritu v o najlepom
svetle. Dosahuj to tm, e ukazuj, e t hore vlastne nevldnu a t dole jednaj vo svojom
najvlastnejom zujme. Samotn vkon moci je buto priamo popet, alebo m by
ospravedlnen tvrdenm, e nadriaden doshuj takch kvalt, ktor im umouj inne
presadzova zujmy vetkch. (R.Bendix)
Domnieval som sa, e sa mi sn podar psobi tak, aby som bol u vetkch ud obben
- e dobr vzahy eliminuj vetku disharmniu a nzorov rozdiely. iadne dleit
rozhodnutie vak nikdy neuspokoj vetkch lenov organizcie, preto vedci mus tie
absorbova rozladenie a obas otvoren nepriatestvo tch, ktor by volili in cestu. (W.G.Bennis)
Existuj mnoh prleitosti, kedy muste vies vlastnm prkladom, pritom vak muste
dba na tom, aby ste sa nenechali zahlti mnostvom nedleitch povinnost, ktor nechce
zaobstarva nikto in, v dsledku oho by ste nemohli plni svoju hlavn funkciu - vies
expedciu ako celok. (Ch.Bonnington)
Je dleitejie robi nieo v malom, ako o tom vo vekom rozprva. (W.Brandt)

216
 Spsoby sprvania, ktor zanedbvame ako malikosti, s asto rozhodujce pre to, i ns
udia posudzuj dobre alebo zle. (J.Bruyre)
Stephen R.Covey - Sedem nvykov pre spen a harmonick ivot:
1, Bute proaktvny - Nae sprvanie je funkciou naich rozhodnut, nie naich podmienok.
Proaktvnch ud ved hodnoty - dsledne premyslen, selektovan a zvntornen. Nie musm,
ale chcem, napriek aj zlm podmienkam. Dvajme si mal zvzky a plme ich. Bu vzorom,
nie kritikom.
2, Zanite myslie od konca - Predstav si, e ide o 3 roky na svoj vlastn pohreb. Ak
rozlkov rei by si rd poul? Ke lovek prde do organizcie je dobre da mu cie a je dobre
ako ho prijme - ke sa vak rozhliadne, je potrebn da mu monos, aby sa zapojil - ke
nedostane prleitos - cie neprijma. potom prde problm s motivciou. Na o som hlavne
zameran? Peniaze, prca, majetok, slva, pitok, priate, nepriate, Cirkev, ja sm, manelsk
partner, rodina? o je cieom, ku ktormu som zameran?
3, Usporiadajte si veci poda dleitosti - Namiesto zamerania sa na as a metdy je potrebn
zamera sa na vzahy a vsledky. Dleit veci nie s tie, ktor s srne. Prevencia - budovanie
vzahov, hadanie monost, plnovanie, oddych. Neda sa pohlti srnymi a nepodstatnmi
vecami. V ovzdu dvery sa dosahuje vynikajci vkon. Len to, o prijmem za svoje, budem
rozvja zo vetkch sl. Nie presvedi, ale zska si spolupracovnkov.
4, Rozmajte poda princpu vyhrm/vyhr - Stav neustleho hadania obojstrannho
prospechu vo vetkch medziudskch kontaktoch. Nie sperenie, ale ahanie za jeden povraz.
Bu sa dohodn na vsledku vhodnom pre oboch, alebo od dohody odstpi a odloi ju na
lep as. T firma, dielo, i organizcia prosperuje, v ktorej vyhrvaj vetci.
5, Najprv sa usilujte pochopi, a potom by pochopen - mlo ud absolvovalo nejak
trning v povan. udia predpisuj svoje vlastn okuliare kadmu, koho stretn. Paradox -
Nerozumiem ti, pretoe ma nechce pova. Ak chcem rozumie, musm pova ja! Uspokojen
potreby nemotivuj. Dobr uite sa oboznmi s triedou skr, ne zane vyuova. Neprjmu
ma, ak neponknem to, o druh potrebuj.
6. Synergizujte - Spjajte energie. Celok je viac, ne len suma jeho ast. Dva kusy dreva
znes ovea viu za , ne kad z nich jednotlivo. Znamen to by otvoren novm
monostiam, je to stav, ke vetci dvaj do spolonho a to, o vytvoria je ich vlastn. Podstatou
synergie je vi si rozdiely medzi umi.
7. Naostrite si plu - lovek v lese spiuje strom tupou plou p hodn. Nem as si
naostri plu, pretoe je prli zamestnan. Rozvjaj si tyri dimenzie: Telesn - pravidelnm
cvienm si 60% maxima tepu udra po as 30 mint. Maximlny tep je, ak od 220 odpotam
vek. Teda 220 - 27 = 193 x 0,6 = 115,8. Toto by malo by denne na udranie si sprvnej kondcie.
Trningov efekt je medzi 72 a 78% maxima. Duchovn - Denne je potrebn njs si as na
uvaovanie nad hodnotami, meditcia i in motivcia. Intelektulna - Denne nieo pretudova
a psa si! na vyjasnenie a formulciu mylienok. Socilno - emocilna - usilova sa o empatiu,
zaujma sa o druhch, hada rieenie vyhrm/vyhr.
Skobnm kameom vodcovskch schopnost nie je udstvu vdychova vekos, ale
vynies ju na povrch, pretoe vekos v om u je. (J.Buchan)
217
 spen management bez vedenia - ciea, je ako upevovanie stoliiek na palube Titanicu.
(Covey)
Mus by rovnovha produkcie a produktvnej schopnosti. Oplat sa investova do opravy,
oddychu a budovania dobrho prostredia. (Covey)
lovek, ktor sa nevie usmieva, nech si neotvor obchod. (nske prslovie)
Treba rchlo urobi to, o nie je srne, aby sme mohli robi pomaly to, o je srne. (nske
prslovie)
m je organizcia via, tm viac asu bude potrebn jednoducho na to, aby sa udrala
pokope a nerozpadla sa, miesto na to, aby fungovala a produkovala. (P.Drucker)
Dobr prostriedok proti manarskej chorobe: vlo viacej asu do svojej prce ako prce
do svojho asu. (F.Drenmatt)
Pre spevka, ako ostatne pre kadho, kto chce poda vkon, je spnok dleit. Rovnako
ako pohoda, kud, pohyb na erstvom vzduchu. (P.Dvorsk)
Vetko by malo by o mono najjednoduchie - nie vak ete jednoduchie. (Einstein)
Pni, nediskutujte, riete problm. (D.Eisenhower)
Sebadvera je prvm tajomstvom spechu. (R.Emerson)
lovek bez aktvnej spoluzodpovednosti nie je k niomu. (Exupry)
Nie je hanbou estn nespech, ale strach z nespechu. (H.Ford)
Dleit nie je akn rdius loveka, ale to, i pln okruh svojich povinnost. (V.E.Frankl)
Jednoduch lovek, ktor skutone splnil konkrtne lohy svojho povolania a rodiny, je
cez svoj mal ivot v, ne napr. vek ttnik, ktor me krtnutm pera rozhodova o
osudoch milinov, ale kon svoje rozhodnutia nesvedomito. (V.E.Frankl)
Viera v druhho, prve tak ako v seba samho in loveka sebaistm, take tto viera m
obyajne nakoniec pravdu. (V.E.Frankl)
Zaarovan kruh vkonu a uznania nikdy neme vies k pravmu sebahodnoteniu. lovek
je urovan ostatnmi umi a je zvisl na nklonnosti Boha i druhch ud. Ak sa postupne
dostavuj frustrcie, neexistuje v takomto kruhu in rieenie, ne bezmocne prina stle vie
vkony, aby sa zskala via nklonnos. (K.Frielingsdorf)
Prvou podmienkou vieho ne priemernho spechu je chcie jednu vec, zamera sa na
jeden cie. (E.Fromm)
Neexistuje tak vec, ktor by sa nedala pokazi, len sa to mus vzia sprvne do rk.
(J.Fuk)
udia obchodu nesm porui slovo dvakrt. (T.Fuller)
Kad de odpoludnia si zdriemni. (R.Fulghum)

218
 am zsadne dleitm aspektom efektvneho vedenia je pamta na poakovanie a
vyjadrenia pochvaly uom, ktor dosahuj dobrch vsledkov. Mnoh vy funkcionri s
pripraven v prpade nejakej chyby okamite vyrazi do toku, ke vak vetko ide dobre,
nepovedia ni. Kad vy funkcionr by mal vdy pamta na chvlu tam, kde je zaslen.
(J.Glubb)
Naui sa panova je ahk, vldnu ak. (Goethe)
Kadho privbi, ak sa na nieo povie, e je to len pre znalcov, pretoe kad sa povauje
za takho a ke nie, jeho pocit menejcennosti bude vzpruhou jeho tby. (B.Gracin)
Zskajme si pomocn mozgy. Naozaj vek je ten, komu slia mdri udia. (B.Gracin)
Vies znamen poskytova podporu, vysvetova a interpretova informcie tak, aby im
zamestnanci porozumeli. Vies znamen dosahova konsenzu. Vies niekedy znamen vedie
poveda dos, urobi nieomu prietr, otupi ostrie konfliktu, ukoni debatu a pristpi k
prejednvaniu konkrtnych otzok. (Gyllenhammar)
Vies znamen ma odvahu vsadi na nejak mylienku a riskova, e sa dopustme omylu.
Vies znamen vytyova nov hranice, presahujce momentlne limity myslenia ai konania.
Iba vedenm tohto druhu meme svojim intitcim zabrni, aby bezciene a bezelne netpali.
(Gyllenhammar)
Expert je niekto, kto pozn niektor najhorie chyby, ktor sa mu prihodi v jeho odbore
a vie, ako sa im treba vyhn. (W.Heisenberg)
spechy plodia spechy, tak ako peniaze plodia peniaze. (S.Chamfort)
Idelne usporiada svet nie je pre hlupka tak ak. (J.Jirsek)
Prsub, vek prsub, je duou inzertu. (S.Johnson)
Dobr je va zisku, nech u prichdza odkiakovek. (Juvenalis)
Dopyt a ponuka. Tovar m tak cenu, nakoko ho potrebuje. (F.Karinthy)
Objednvky zskavaj udia, kontrukn rieenia vypracvaj udia, produkty sa vyrbaj
na strojoch, ktor obsluhuj udia, a cel zvody stavaj a uvdzaj do prevdzky udia;
jednoducho povedan, udia s tm najdleitejm zdrojom v celom procese vytvrania
bohatstva. (Keith)
es poctivch sluobnkov mm (t nauili ma vetkmu, o poznm); hovorm im Preo
a Kedy a o, alej potom Ako a Kde a Kto. (R.Kipling)
Sperenie a saenie mu by kontruktvnymi prvkami len vtedy, ke ich nieo
obmedzuje. (E.Kohk)
Kto by chcel zdokonali svoju prcu, mus najprv naostri svoje nstroje. (Konfucius)

219
 Vek vina konfliktov medzi odbornkmi a ich organizciami pramen z hlavnej
organizanej dilmy: monosti autonmie versus nutnos integrcie. Profesionlom je nutn
da dostatok priestoru pre autonmiu, ak maj ma monos rozvin svoje profesionlne
schopnosti. Zrove vak mus ich aktivita by smerovan tak, aby prispievala k naplneniu
cieov organizcie. Profesionli, ktor s citliv voi tmto konfliktom, sa mu sta odcudzen
bu od svoje prce, i od organizcie, ktor ich zamestnva, alebo od obidvoch. Organizcie sa
mu snai zniova tento konflikt tm, e dodvaj zamestnancom viac profesijnch monost
a zniuj stupe organizovanej kontroly nad nimi. (W.Kornhauser)
Zisk v konkurencii zbytone vyerpva. Lepia je koopercia. (M.Ko)
Prinou straty smeru je astokrt vek mnostvo ukazovateov. (R.Kozel)
Bedunov je ak k nieomu printi, ale ahk vies. (Lawrence)
udia sa ns dria nie kvli slubm, ktor im preukazujeme, ale kvli tm, ktor oni
preukazuj nm. (E.Laubiche)
udia, ktor nikdy nemaj as, robia najmenej. (Ch.Lichtenberg)
Siln vie hospodri so svojou silou, iba slab chce prepna svoje sily. (Ch.Lichtenberg)
Odpoinok nie je zhaka a ahn si obas za letnho da na trvu pod stromami, pova
um vody alebo pozorova mraky ako plvaj po oblohe, to vbec nie je strata asu. (J.Lubbok)
Treba vyuva ud poda ich talentu a pota s tm, e nikto nie je dokonal. (F.Maintenon)
Ak mm so svojimi kolegami dosiahnu naviazanie takho vzahu, ktor nm vetkm
umon vydva zo seba to najlepie, mus by poet ud, ktor s mi priamo podriaden, nejako
obmedzen. Potreba stotonenia sa nevyhnutne na obidvoch stranch vyaduje urit as.
(A.Mansellov)
Keby som mala v krtkosti zhrn, o poda mjho nzoru znamen vedenie, povedala by
som, e pochopenie a zdieanie spolonho poslania - bez tohto efektvne vedenie neme
existova. (A.Mansellov)
Pravda je vsledkom rady nezdarov, ktor je treba prekona. (R.Merle) krza-
Slunos nestoj ni a kpi vetko. (M.Montaguov)
Vdy som videl, e pre spech vo svete treba vyzera hlpo a by mdrym. (Montesquieu)
V civilnch kruhoch sa zrejme predpoklad, e vodcovsk schopnosti sa na ud znes ako
rosa z nebies; nie je tomu tak. Prve tak, ako existuj princpy vojnovho umenia, existuj i
princpy vies ud a tie je potrebn tudova. (Montgomery)
Pozna prav okamih je polovica spechu. (M.Murville)
Kebysombol a Kebysommal s dvaja chudobn bratia. (Nemeck prslovie)
Najistej spsob na zskanie bohatstva je jasne ukza uom, e je v ich zujme podporova
v zujem. (B.Pascal)

220
 Umenie prehovori druhch spova prve tak v tom, e shlasme, ako v tom, e ich
presvedme. (B.Pascal)
Nikdy nehovorte uom, ako treba nieo urobi. Povedzte im, o maj robi a oni vs
prekvapia svojou vynaliezavosou. (G.Patton)
V hierarchickej truktre kad zamestnanec smeruje k dosiahnutiu svojej rovne
neschopnosti. (L.Peter)
Vdy sa poha ostrohami ten k, ktor be. (Plinius ml.)
ako toho vodi, kto sm nechce chodi. (prslovie)
Nie je ahk by fom 30 ronho zamestnanca. V tom ase toti prichdza do tretej fzy
sebavedomia. (an)
Ak mem vytvori vzah, ktor je na mojej strane charakterizovan ozajstnosou a
priehadnosou, v ktorom som to, o ctim; vrelm akceptovanm a ocenenm toho druhho ako
jedinenho loveka; citlivou schopnosou vidie jeho svet a jeho samho tak, ako to vid on -
potom ten druh lovek vo vzahu: 1, bude preva a a rozumie aj tm aspektom seba samho,
ktor predtm potlal 2, zist, e je integrovanej a e je schopn efektvnejie fungova 3,
bude viac tak, ak si el by, bude sa viac riadi sm sebou a bude viac sebe dverova 4,
bude viac lovekom, bude jedinenej a lepie bude vedie vyjadri seba samho 5, bude
prejavova viac porozumenia a akceptovania voi inm 6, bude si vedie lepie a vhodnejie
poradi v ivote. (C.R.Rogers)
Snaha robi dojem schopnho loveka nm asto brni, aby sme sa nm stali, pretoe viac
myslme na to, ako vyzera dobre pred druhmi, ako na to, ako sa skutone sta tm, m treba.
(Rochefoucauld)
Ni nedvame tak ochotne ako rady. (Rochefoucauld)
Ni natoko nebrni tomu, aby sme boli prirodzen ako snaha tak vyzera. (Rochefoucauld)
Cena sa zabudne, kvalita zostane. (H.Royce)
Ete nikto sa nestal majstrom bez toho, aby nieo nepokazil. (Rusk prslovie)
Je nemon myslie osamote: mylienky ostatnch ns poaj o naej mylienke. (Sartre)
Osoby, u ktorch dominuje orientcia na spech, si stavaj prevane realistick, stredne
ak ciele. Osoby ktor sa chc vyhn nespechu si zvyajne volia vemi ahk, alebo vemi
ak ciele. (S.Sears)
Ke nie sme tm, m mme by, nem zmysel, aby sme boli. (R.Schneider)
Bol v podniku ukou. jeho chybou bolo, e si vas neuvedomil, e preto ho pokladaj za
kodcu. (J.Slviek)
Ke voz namast, ako bys tretieho koa pripriahol. (Slov.prslovie)
Najistej spsob ako urobi mnoho vec je robi iba jednu vec naraz. (S.Smiles)

221
 asto objavme to o vyhovuje tak, e zistme o nevyhovuje a pravdepodobne ten, kto sa
nikdy nedopustil chyby, nikdy neurobil iadny objav. (S.Smiles)
Nevyhnutnos je matka vynaliezavosti. (J.Swift)
asto ctime navu len preto, lebo in ns zabudn poutova. Keby sme niektorej sestre
povedali: Ste vemi unaven, odpoite si trochu; oskoro by ju nava prela. (sv.Terezka)
Ak nevytvorme invenne aktvne prostredie, ktor podnecuje, ie stimuluje zujmy
pracovnkov, ochudobnme sa o cenn materil. V starom Rme sa pouval zahroten kolk,
bodec, nazvan stimulus, ktorm sa podnecovali udia bolestivm spsobom k vkonu.
Stimulcia je nieo in ako motivcia. (M.Tuma)
Radej neskoro ako zle a to vo vetkch nroch. (Voltaire)
Zkon spechu a vyniknutia je zkon kontrastu. To znamen, e kad je o to lep, o o je
druh hor. (I.Vyskoil)
Spolujte sa s kvalitnmi umi, ak si vite vlastn reputciu, pretoe je lepie by sm
ako v zlej spolonosti. (G.Washington)
Zjednoti sa, znamen ui sa podeli sa. (R.Weizscker)
Mojm cieom vdy bolo stihn jednodov prcu za jeden de. (Wellington)
Nepouvam len vetok mozog, ktor mm, ale aj ten, ktor si mem vypoia. (T.Wilson)
Vasnos vchovy k samostatnosti svis so silou vkonovej motivcie.
(M.Witterbottomov)
Vedie, kam chceme s, to je vemi dobr; ale treba ete ukza aj to, e tam ideme.
(.Zola)
Cesta spechu: Mlo predpisov, vea zodpovednosti a o najviac slobody. (XY)

MANIPULCIA

Nectime hanbu ak sa oznaujeme za nasledovnkov vynikajceho vodcu. (J.Adair)

Ke sa bij sloni, odnesie si to trva. (Africk prslovie)
Pedantnos nie je ni inho ne va vtlai malikostiam okolitho sveta zkon vlastnej
osoby. (Allers)
Kto sa vyliahne z labutieho vajca, zostane labuou, aj keby ho vychovali medzi hydinou.
(Andersen)
Nieo inho si mysl k a nieo inho ten, kto na om ide. (Anglick prslovie)
Apatia zamestnancov nepramen z ich dajnej lenivosti, ale je protestom proti tomu, e sa
s nimi jedn ako s demi. (C.Argyris)

222
 Ke Pythagoras objavil svoju pouku, obetoval sto volov. Od tch ias sa vetky voly
tras, ke sa objav nov pravda. (Balzac)
Ke s vetci hrbat, krsna postava sa stva obludou. (Balzac)
Neinnos neodvratne vedie k skaze. Preto je lepie dopa sa omylov, ne nerobi vbec
ni. (H.Bastilian)
iadne zvenie pohodlia alebo bezpenosti nemohlo by dos dobr na to, aby bolo kpen
za cenu slobody. (H.Belloc)
Sila a slabos dikttorov je v tom, e uzavr pakt so zfalstvom nrodov. (G.Bernanos)
Kie by bolo mon konfikova, o si udia myslia. (Bismarck)
V totalitrnych spolonostiach vystupuje byrokracia neraz v roli obetnho barnka. Je terom
dovolenej kritiky, o odvdza pozornos od tch mocenskch skupn, ktorm sli ako nstroj
ovldania. (P.M.Blau)
Pravda je urit spsob zmeny nzoru pod tlakom. (C.Boc)
Tajomstvo kadej moci spova v tom, e vieme, e in s ete zbabelej ako my. (L.Brne)
Tak vea sa zska, ak iba jeden vstane a povie: Nie! (B.Brecht)
Ako to, e sa zo ma stal pre t chvu nacionalista? - ptal sa pn Keuner sm seba. Tm,
e som sa stretol s nacionalistom. A preto je treba vyhubi hlpos, pretoe ohlupuje tch, ktor
s ou prichdzaj do styku. (B.Brecht)
Vaka vzdelaniu mono ud ahie vies, ale aie poha; je ahko im vldnu, ale je
nemon ich zotroi. (H.P.Brougham)
Pre tyranov a zlch vldcov je postupn rozrenie vedomost medzi masami ud
oprvnenm predmetom strachu; je osudn pre nich a pre ich zmery. (H.P.Brougham)
Pri diktte sa individualita me prejavi len v pravopisnch chybch. (W.Brudziski)
Uctili pravdu mintou ticha. (W.Brudziski)
Otrok m iba jednho pna. Karierista je otrokom vetkch, ktor mu mu pomc pri
vzostupe. (J.Bruyre)
Je prve toko slabosti v tom, e sa vyhbame mde, ako v tom, e si ju obbime.
(J.Bruyre)
To, i ja vstpim do Tvojho vntra, zle na tebe. Ty m kuku zvntra. (M.Bubk)
spech je jedin neomyln kritrium mdrosti pre nevzdelan hlavy. (E.Burke)
Je vdy ahie uveri ako popiera. Nae mysle maj prirodzen sklon k shlasu.
(J.Burroughs)
Nech si ma nenvidia, len ke sa ma boja. (Caligula)

223
 Vek vdy zoer malch. (A.Camus)
Urobte zo elania vzvu - je to nebezpen, vyaduje to chlapa, dverujem ti. (Carnegi)
Mu, ktor sm sa nezastane svojej pravdy, ale cestu viny opatrne a zbabelo si zvol,
mal by sa ponha do hrobu a zosta tam navdy. (G.Catullus)
Dkladne sa umdrim, ale vedie v tom chodi u nebudem. (Czanne)
udia radi veria tomu, o si elaj. (Cicero)
Vdy je niekde mr, ktor nm zabrauje s alej. (P.Claudel)
Skupina presekva dungu, jedni sekaj, in ostria maety. Jeden vylezie na strom a povie,
e id nesprvnym smerom. Ostatn ho okrknu: Bu ticho, ideme predsa dopredu. (Covey)
osobnos- tradcia-

Nikdy nezbldime tak aleko ako vtedy, ke si myslme, e poznme cestu. (nske
prslovie)
Vetci udia by boli tyranmi, keby nimi mohli by. (D.Defoe)
Myse je ako padk. Funguje len vtedy, ke je otvoren. (J.Dewar)
Vdy sa njde nejak priemern chirurg, ktor chce chormu vyoperova talent. (R.V.Diaz)
Niektor parazity sa postia, len aby predili ivot organizmu, ktor napadli. (R.V.Diaz)
Za p rokov burcovanm mozgov mdi vytvorili obraz neporazitenosti srbskho nroda
- e sme najsilnej na svete, e meme svoje podmienky diktova celmu svetu vrtane USA
i Ruska. Zrove vak tento tt postupne upad a pribliuje sa rovni tureckej provincie z
minulho storoia. (Z.Djindji)
Kadho mono podplati, ide len o sumu. (C.Dossi)
Pravda sa nestrat, ale ivot je mon zahrdsi, prkladov je dos. (Dostojevskij)
Najv tyrani udu takmer vdy vyli z udu. (G.Duhamel)
Kto hovor pravdu, nezomrie na chorobu (Dingischn)
Najvia sila loveka je v tom, e ju nevyuije. (Eckhart)
Do informanho vesmru mus vojs i ten, kto chce ostatnch upozorni na jeho neudskos,
a mlo zle na tom, i k tomu pouva strnky nejakho dennka, ktor vychdza vo vekom
nklade, alebo cyklostyluje brorky a rozdva ich na stanici. (U.Eco)
Vnmanie, odkrytie, formulovanie problmu je ovea zvanejia loha ako samo rieenie.
(Einstein)
V krajine slepcov je jednook krom. (Erazmus)
Talent vldnu asto zakrva nedostatok inch talentov. (Eschenbachov)
Akonhle sa nsilie stane absoltnym, prestva by zrejm. (Exupry)
224
 Na otroctve sa ni vystava ned, ponajviac vzbura otrokov. Prsnosou sa ni nezska,
chba sklon k obrteniu. (Exupry)
T, ktor dobrovone vloia moc do rk tyrana alebo nepriatea sa nesm divi, e sa nakoniec
obrti proti nim samm. (Ezop)
cta spova v tom, e sa niekomu podriadime, avak rafinovanos je vynikajce
predstieranie, e loveka na rovnakej rovni s nami povaujeme za dleitejieho od seba.
(.Faguet)
Zoalel: rozum sa katapultoval z reality ako z horiaceho lietadla. (D.Fischerov)
Kad vemi ahko uver tomu, oho sa boj a po om ti. (La Fontaine)
Nebezpeenstvo nespova v tom, e sa bdatelia pecializuj, ale v tom, e pecialisti
generalizuj. Poda stromu si robia sudok o lese. (V.E.Frankl)
Preil som tyri koncentran tbory a viem o slobode loveka povznies sa nad vetku
tto podmienenos a postavi sa proti najhorm a najtvrdm podmienkam a okolnostiam silou
toho, o nazvam mocou vzdoru ducha. (V.E.Frankl)
V kadom prpade zostva loveku sloboda a monos rozhodn sa pre vplyv prostredia
alebo proti nemu. (V.E.Frankl)
Masa nezna iadnu individualitu, nehovoriac u o tom, e by v nej individulna existencia
mohla njs naplnenie svojho zmyslu. (V.E.Frankl)
V mase kad jedinen existencia zanik, mus zanikn, pretoe by sa javila ako ruiv
faktor. (V.E.Frankl)
Ak jedn lovek tak, ako by bol phym dielom nejakho celku a a tento celok tm
opravdivm, potom me ma pocit, e sa zbavil bremena zodpovednosti. (V.E.Frankl)
Ako predmet mravnho posudzovania zana lovek ako tak vbec a tam, kde m slobodu
postavi sa proti viazanosti na nejak typ. (V.E.Frankl)
Plachtrske umenie zana a tm, e je lovek schopn da psobi sile vetra v iadanom
smere, take doke plachti dokonca proti vetru. (V.E.Frankl)
Ke je afektvny ivot stlaen na nzku rove, dochdza k regresu, k primitivite. Zujem
je orientovan na bezprostredn, najnaliehavejie potreby. (V.E.Frankl)
A do poslednho dychu vzovi nikto neme vzia slobodu postavi sa k svojmu osudu
tak alebo onak. (V.E.Frankl)
Ke lovek u raz vstpi do prostredia, ktor potla jeho slobodu, prde niekedy s koncom
neistoty (o tamojch pomeroch) tie neistota konca (kedy sa to vlastne kon). (V.E.Frankl)
Je znme, e tvoriv mysle preili akkovek druh zlej vchovy. (A.Freudov)

225
 alie detruktvne vrazov formy potlaench agresi mu by veda depresi tie rzne
formy nruivost: od alkoholizmu, pouvanie tabletiek, posadlosou prcou a perfekcionizmom,
cez skryt formy nruivost a nepokoja, prevratn rei, anorexie, ravosti, prehnanej kritinosti,
malichernho zaprania, zarytho mlania a k stle sa usmievajcejj sestre a milmu
loveku, ktor sa chce vetkm zavai. (K.Frielingsdorf)
Je vemi dleit uvedomi si a vnma negatvne kov situcie v minulosti. Inak hroz
nebezpeenstvo, e zdanlivo dospel rozhodnutia nie s ni inho ne nevedom opakovania
minulosti, kedy o loveku bolo viac rozhodovan, ne by sa rozhodoval sm. (K.Frielingsdorf)
ivot je truktrovan rast a samou svojou podstatou neme by predmetom prsnej
kontroly a nie je mon ho predvda. (E.Fromm) ivot- Duch-
Kto manipuluje umi, poklad ich za veci, za nstroje. Vetky nstroje maj nsady, i
rukovte - druh ud je vybaven uami. Je nezmyseln milova, nenvidie alebo cti tos
(alebo hovori pravdu) kameom. (E.Fromm)
Aj v modernej spolonosti s miliny archaicky orientovanch jednotlivcov, ktor vedome
veria v nuky kresanstva i osvietenstva, avak za touto fasdou s uctievai Bla, i Atarty.
nemusia pritom pociova iaden konflikt, pretoe progresvne idey, v ktorch myslia, nemaj
u nich iadnu vhu, take jednaj na zklade svojich archaickch impulzov, lene v skrytch a
maskovanch formch. (E.Fromm) viera- tradcia-
S kadm krokom po nesprvnej ceste sa stva pre nich stle a stle obtianejm pripusti,
e s na zlej ceste, asto len preto, e by sa museli zmieri so skutonosou, e sa musia vrti
a k prvmu chybnmu kroku, ktor urobili a uzna, e len mrnili energiu a as. (E.Fromm)
poknie-

Silu strachu pred odlinosou, strachu pred tm, e by sa lovek ocitol len na niekoko
krokov od stda, meme pochopi len vtedy, ke pochopme, ak hlbok je potreba neby
odlen. Niekedy sa strach pred nekonformitou vysvetuje ako strach pred praktickmi
nebezpeenstvami, ktor by mohli nekonformnho loveka ohrozi. V skutonosti sa vak udia
chc prispsobi v omnoho vej miere, ne s nten. (E.Fromm)
Prostriedkom zmiernenia zkosti z odlenia je rutina prce a rutina zbavy. lovek m
len mlo iniciatvy, jeho lohy s predpsan organizciou prce; je dokonca mal rozdiel medzi
tmi, ktor zaujmaj vyie stupienky rebrka, a medzi tmi, ktor s dole. Vetci plnia lohy
predpsan celou truktrou organizcie s predpsanou rchlosou a predpsanm spsobom.
(E.Fromm)
Masochista prch od neznesitenho pocitu izolcie a odlenia tm, e rob sm zo seba
nedeliten as inej osoby, ktor ho riadi, vedie a ochrauje; ktor je takpovediac jeho ivotom,
jeho kyslkom. (E.Fromm) choroba-
Sadista chce utiec svojmu osamoteniu a svojmu pocitu uvznenia tm, e uin in osobu
asou seba. (E.Fromm) choroba-
Je jedna - zfal - cesta, ako pozna tajomstvo loveka: znamen to ma pln moc nad
inm lovekom; moc, ktor ho nti robi, o chceme, cti, o chceme, myslie, o chceme;
ktor ho premiea vo vec, v nau vec, v n majetok. (E.Fromm)

226
 I dobr iny nepriatea sa povauj za znamenia zvltnej diabolskosti, ktor chce oklama
ns a svet, ale nae zl iny sa ospravedluj naimi uachtilmi ciemi, ktorm slia.
(E.Fromm)
Pokia neverme v trvanie svojho ja, n pocit identity je ohrozen a dostvame sa do
zvislost na inch, ktorch shlas sa potom stva zkladom nho pocitu identity. Iba lovek,
ktor ver sm sebe, me by vern inm, pretoe len on si me by ist, e bude sebou v
budcnosti ako dnes a e preto bude cti a jedna tak, ako to dnes predvda. (E.Fromm)
Keby sme si uvedomili, o skutone vieme o sebe a o druhch, nemohli by sme alej i
tak, ako sme ili doposia, nemohli by sme prijma toko klamstiev. (E.Fromm)
Na loveka, ktor m vzah k svetu vo vlastnen, psobia mylienky, ktor sa nedaj ahko
definova, ubjajco - ako vetko in, o rastie a men sa a takto nie je kontrolovaten. (E.Fromm)
Autoritrske systmy nemu znies zo sveta podmienky vyvolvajce tbu po slobode.
(E.Fromm)
Ak neijeme poda ich predstavy, riskujeme nielen neshlas a hlbie osamotenie, ale i
stratu identity svojej osobnosti, m dvame do hry svoje duevn zdravie. (E.Fromm)
cta k jedinenosti ja a jej pestovanie je najcennejou vymoenosou udskej kultry a
je to ona, ktor je dnes v nebezpeenstve. (E.Fromm)
Vzah ud je vzahom solidarity, nie vzahom ovldania a podriaovania sa. (E.Fromm)
Nie sme si vdy ist, ak potrava je zdrav a ak nie, nerobme vak zver, e vbec
nememe pozna jed. (E.Fromm)
Vieme, e chudoba, zastraovanie a izolovanos s priamo proti ivotu; e okovek o
sli slobode a podporuje odvahu a silu by sm sebou, je pre ivot. (E.Fromm)
Rovnos je sen hrbatch du. (E.Fromm)
Nie je pre loveka lepie i v ilzich ne s bolestnou pravdou, ktor mu nepomha, aby
sa v skutonom ivote oslobodil? Nie je to to ist o otzka, i by sa pacientovi nemala poveda
pravda o zverenej fze nemoci? Zdalo by sa mi nehumnnym vnti mu pravdu v dogmatickej
viere, e pre neho je to nevyhnutne lepie. (E.Fromm)
Uvedomenie si pravdy m oslobodzujci inok, uvouje energiu a zbavuje myse neistt.
lovek si me predstavi, e v skutonosti sa neme ni zmeni, ale malo by sa mu podari
i a usmieva sa ako udsk bytos a nie ako ovca. (E.Fromm)
Faktom vak je, e vina ud, ktorch vroky s nepravdy i polopravdy, nefalovane
veria, e hovoria pravdu, alebo o tom aspo sami seba presviedaj. (E.Fromm)
Sstreden pozorovanie nejakho loveka ns nti odpoveda zutovanm, starosou, alebo
naopak hrzou - vetko to je pre hladk fungovanie kybernetickej spolonosti nepriazniv.
Chceme ma odstup, chceme sa vzjomne pozna len do tej miery, ako je to nutn pre spolon
ivot, spoluprcu, pre n pocit istoty. (E.Fromm)
lovek, ktor neme tvori, chce nii. (E.Fromm)
227
 Neexistuje in, via moc nad inm lovekom, ne printi ho, aby sa podrobil trpeniu
bez toho, e by mal monos sa brni. (E.Fromm)
Podvedomie je zsadne determinovan spolonosou, ktor vytvra iracionlne vne,
zsobuje svojich lenov rznymi druhmi fikci, a tak prekrucuje pravdu, aby sa stali zajatcami
dajnej racionality. (E.Fromm)
Sila pozcie loveka vo svete zvis na stupni adekvtnosti jeho vnmania reality. m
menej je vnmanie reality primeran, tm viac je lovek dezorientovan, teda neist. Preto
potrebuje idoly, aby sa o ne oprel a naiel istotu. lovek je ako Anteus, ktor znova dostal
energiu dotykom s Matkou Zemou a mohol by zabit len vtedy, ke ho jeho nepriate dral
prli dlho vo vzduchu. (E.Fromm)
Sloboda je vec charakteru, presnejie stupa osobnej nezvislosti, ktor lovek dosiahol
na iracionlnych autoritch a idoloch kadho druhu. (E.Fromm)
N niekoho robi menej, ne doke, a polme ho. (N.Frd)
Mladmu odbornkovi nezverovali zodpovedn prcu. Bli sa, e ju zvldne.
(G.Galkinovov)
Nemu nm zobra sebactu, ak im ju nedme. (Gndh)
Masy a kolektv mu skutone i bez pravdy. Nie s jej ani schopn, ani iadajci.
(J.O.yGasset)
Desatisc ud pohromade chce to, o by ako jednotlivci nikdy nechceli. (R.Gervaso)
Kto chce presadi svoju vu, mus tko rozprva. (J.Giradoux)
Bute nestrann a budete oskoro podozriv. (D.Girardinov)
udia nechc ni inho, ne by slune ovldan. (Goebbels)
Cieom vchovy je ui ud mla nielen v prpade ich spravodlivho obvinenia, ale, ak
je to nutn i mlky zna nespravodlivos. (Goebbels)
Ke sa uom ukladaj povinnosti a nechc sa im prizna prva, treba ich dobre zaplati.
(Goethe)
Kad lovek je do tej miery obmedzen, e chce druhho vychovva k svojmu obrazu.
(Goethe)
Nie je ni stranejieho ne prinliv ignorancia. (Goethe)
Ruov budcnos sa najlepie subuje farboslepm. (P.Gregor)
Dikttori maj v sebe nejak fluidum. Je to predsa svojho druhu umenie, vedie poveda
mylienku jednoducho a vedie ju prednies v atraktvnom balen. Tak opij rokom aj
abstinentov. (J.Grexa)
Jedno z najplodnejch klamstiev, najzaujmavejie ak len me existova aostatne to
najahie, spova v tom, e presvedme toho, kto nm klame, e mu verme. (S.Guitry)
228
 Mme nielen kona z dobrch pohntok, ale i robi to, o je objektvne dobr a sprvne.
Proti tomu by sa previnil predstaven rehonej komunity, ktor by svojim podriadenm prikzal
kona absurdn skutky, ktormi by iba strcali as a mrhali svoje osobn schopnosti, a to
jednoducho preto, aby vyskal ich poslunos, alebo aby ju v nich rozvjal. (Gnthr Ib
s.49)
Ke si ale spolonos privlastn lohu, ktor jednotlivec, alebo niie spoloenstvo me
splni bez vonkajej pomoci, vtedy nielene u nepomha udskej osobe, ale znemouje aj jej
rozvoj. (Gnthr IIIa 127)
Aj v mench spoloenstvch, akmi s napr. rehole a nboensk kongregcie, netreba
potla dobr iniciatvu jednotlivcov, odvolvajc sa pritom na sub poslunosti, prve naopak,
je potrebn podpori tto iniciatvu. (Gnthr IIIa 127) poslunos-
Dikttor, i u je to jednotlivec, skupina alebo strana, vychdza v podstate z pesimistickho
obrazu loveka. Povauje ho za nesamostatnho a teda za takho, s ktorm mono manipulova,
za ovldanho egoistickm strachom, nad ktorm mono potom vldnu terorom. (Gnthr
IIIa 206)
Mylienky nie s zodpovedn za to, o s nimi udia urobia. (W.Heisenberg)
Udalosti rozkazuj uom a nie udia udalostiam. (Herodotos)
ahie je pripravova astn zajtrajok ako znesiten dneok. (D.Hevier)
Namiesto zjavnho nepriatea mme prenasledovatea, ktor ns klame. Sna sa ns
podvies a lka sa nm. nezabja ns, ale ns obohacuje, aby sme stratili ivot. Nezatvra ns do
vzenia, kde sa sloboda otuuje, ale ns berie do svojho palca a zaha ns poctami. (sv.Hilr)
lovek me a mal by ovlda ud. (Hitler)
Bolo to krsne a jednoduch, tak ako vetky naozaj vek podvody bvaj. (O.Henry)
Vzdelanec je nepriate ideolgie. (M.Horansk)
Kr d svojmu udu len to, o mu ud vytrhne z ruky. (V.Hugo)
Moc vdy korumpuje, a preto iadnej udskej bytosti alebo skupine sa nesmie z nej da
prli vea a prli dlho. (A.Huxley)
Verejn mienka je krovnou sveta, pretoe hlpos je krovnou hlupkov. (S.Chamfort)
Verejnos, verejnos! Koko hlupkov treba na to, aby z nich bola verejnos? (S.Chamfort)
Tri mocnosti ovldaj loveka: elezo zlato a verejn mienka. Ke tyrania zni t tretiu,
vemi skoro strat aj dve prv. (S.Chamfort)
Neme by vieho omylu v duchovnch veciach, ako chcie spravova druhch poda
seba. (sv.Ignc z Loyoly)
Verejn mienku mono otrvi, ale len takm jedom, ktor jej chut. (H.Ignotus)
Je to mdry lovek, hovor to, o i ja. (H.Ignotus)
229
 Slnko vyjde, aj ke zatvor kohta. (Indick mdros)
Mnoh udia sa domnievaj, e myslia, hoci len nanovo zorauj svoje predsudky.
(W.James)
Dovolili mu roztiahnu krdla, aby zistili, ak rozmery mus ma klietka. (T.Janovic) sloboda-
Despoti vetkch ias sa obvaj mylienok o slobode vmi ako bajonetov. (Jefferson)
Ak vm daj nalinkovan papier, pte naprie. (J.Jimenz)
Kad pravda prichdza privas k tomu, kto kad pravdu prineskoro pozn.
(C.G.Jochmann)
Klamr klame klamra, mrnomysen mrnomysenho, slep slepho, chor chorho,
ke ho vychvauje. v skutonosti ho len zahanbuje, ke ho tak livo chvli. (Kempensk)
Ten, o nedr krok, pova najskr in bubon. (K.Kesey)
Outsideri si vinou neuvedomuj obmedzenia, ktor brzdili tradin chod prce v danej
oblasti, ale ktor u mono neplatia. (S.H.Kimm)
Obyajne plat, e m je jednotlivec sksenej, tm menej truktry vyaduje. (S.H.Kimm)
Malm uom sa najviac plet pod nohy vek udia. (.Kmeo) osobnos-
Ten, kto nm kradne sny, dva nm smr. (Konfucius)
Existuj dva spsoby na to, ako sa ahko prekznu ivotom: veri vetkmu, alebo
pochybova o vetkom. Obidva ns ochrauj pred myslenm. (A.Korzybski)
Odpove na tlak me by: elov konformita - je to shlas so sprvanm skupiny
vyjadren len navonok, nie vo vntri. Opan konformita, reblia - nejde tu o nezvislos,
pretoe nzory takhoto loveka s predvdaten, bud presne opan, aj on je zvisl. (M.Ko)
Nov myslenie je ako nov topnky. lovek je rd, e prde domov a vyzuje si ich. (Lasica
- Satinsk)
Klan sa klanom vybja. (Lasica - Satinsk)
Vdy sa njdu Eskimci, ktor vypracuj pre obyvateov Konga smernice, ako sa uchrni
v ase najvch horav. (S.J.Lec)
Ak udort pouva vidliku a n - znamen to pokrok? (S.J.Lec)
Aj ke ti zavr sta, otzka zostane otvoren. (S.J.Lec)
Styk s trpaslkmi zakrivuje chrbticu. (S.J.Lec)
lovek m jednu prednos pred strojom. Doke preda sm seba. (S.J.Lec)
Koko slvikov mus zora elma, aby mohla sama spieva? (S.J.Lec)
Oi mete zaviera pred realitou, ale nie pred pamou. (S.J.Lec)

230
 Ak dte veda seba dokonal a nedokonal, udia spoznaj ten rozdiel. Ak im dte len
nedokonal, bud spokojn. (Leibniz)
Ak ns nhodou pochvlia za vlastnosti, ktormi sme predtm opovrhovali, okamite
narastie naa cta k tmto vlastnostiam. (G.Leopardi)
Vyhodili ma zo psychiatrie pre deprimovanie ostatnch pacientov. (O.Levant)
V kadej uzavretej spolonosti ovldanej dogmami, nemerne rastie spoloensk a politick
loha intelektulov. Tak je to veky - vekov. Zoberme si napr. dejiny katolckej cirkvi. (J.Liehm)
Ni nevedie lepie k spokojnosti mysle ako to, ke nemme vbec iadne nzory.
(Ch.Lichtenberg)
Robi opak je tie urit forma napodobovania. (Ch.Lichtenberg)
Mete oklama vetkch ud na nejak as, niektorch ud dokonca mete klama
stle, ale vetkch ud nemete stle klama. (A.Lincoln)
Do toho, kto je pln optimizmu sa u ni inho nevojde. (G.Malkin)
Niet hrdinov bez obecenstva. (A.Malraux)
Jeho zsluhy by boli vie, keby nebol ani prstom pohol. (I.Markovi)
Pokia bude jedin privilegovan na tejto zemi, nsilie bude jeho vernm psom.
(Ch.Marlowe)
Treba uom dovoli, aby sa stvali prve takmi, ak chc by. Mali by sa venova tvorivej
innosti, ktor nemotivuj zitn ciele. Len vtedy bud schopn vydra npor nespechov a
dokonca i porku. (A.H.Maslow)
V uzavretch stavoch ahko vznik tzv. ponorkov choroba, popisovan pvodne u osdok
lod na alekch plavbch, u dlhotrbajcich expedci... Stereotypn prostredie, z ktorho sa
ned unikn, zvyuje navu a zniuje toleranciu. Obdobie zvania, ktor sa v niektorch
skupinch vyznauje rozjarenou nladou, prehnanm optimizmom, veobecnm tykanm a
potapkvanm po chrbte, je v priebehu niekokch dn vystriedan tdiom tlmovm, ktor
neskr prechdza do tdia otvorenho nepriatestva. Polrnik admirl Byrd hovor: ... prde
as, kedy si udia u vzjomne nemaj o poveda, kedy je u mon predvda i nevysloven
mylienky toho druhho, kedy sa jeho obben nmety menia na nezmyseln kecanie a spsob,
akm zhasna lampu, alebo ako spa topnky na podlahu, alebo ako je, sa stva neznesitene
protivn. A to sa me sta i medzi najlepmi priatemi. (O.Matouek)
Skupina postihnut ponorkovou chorobou doke niektorho svojho lena i plne
vyobcova. Ten je sce fyzicky prtomn, ale ostatnmi ostentatvne ignorovan, take upad
do depresie a pokusy o kontakt postupne vzdva. (O.Matouek)

231
 Existuje hlbinne psychologick teria renia agresivity v stavoch so striktnm reimom
a drastickmi sankciami za jeho poruenie. Tto teria bola formulovan psychiatricky
vzdelanmi pozorovatemi, ktor sa dostali poas druhej svvetovej vojny do koncentranch
tborov. Bolo im npadn, ako sa vzni ahko a intenzvne stotouj s vznitemi, napodobovali
nielen ich vystupovanie, ale snaili sa vyzdobi si mundry napodobeninami nacistickch
vojenskch insigni a vyznamenan. Vzni napodobovali do detailov i re svojich katanov.
Psychologick obrann pochod, ktorm sa zaalo toto sprvanie vysvetova, dostal nzov
identifikcia s agresorom. T je zrozumitenou obranou najslabch, ktor sa takto symbolicky
premieaj v silnch. (O.Matouek)
Vaka kombincii nepriaznivo psobiacich vplyvov sa stavn pobyt me sta vnym
psychickm razom, traumou, ktor loveka dlhodobo poznamen. Typickm nsledkom je
potom neochota a neschonos stka sa s umi, ktor neboli podobne postihnut. Postihnut sa
cti dobre len v spolonosti tch, ktor preli rovnakou sksenosou. I v nestavnom svete sa tak
vytvraj ostroveky stavnho sveta bvylch koncentrkov, bvalch vzov, bvalch
alkoholikov... (O.Matouek)
Takmer iaden z vedcich pracovnkov nem odvahu si poloi jednoduch otzku: Koko
asu v priebehu da trvi klient innosou, ktor on sm vnma ako prnosn, obohacujcu?
Steretypn spsob stavnej prce svis so stereotypnm uvaovanm. Personl si najm v
stavnch debatch vypracvava rigidn stavn doktrnu, ktor vysvetuje dvody vstupu
chovanca do stavu, dvody jeho sprvania v stave a odvoduje i sprvanie personlu ku
klientom. Sasou doktrny je ostr odliovanie vhodnch a nevhodnch klientov, s ktorm
sa spja presvedenie, e stle pribda mlo vhodnch klientov a ubda klientov indikovanch
pre typ starostlivosti poskytovan v danom stave. (O.Matouek)
Presvedenie o zhorujcej sa klientele zretene ukazuje obrann charakter doktrny,
prznan pre stavy, ktor sa prestali vyvja. Doktrna je potom prepracovanou nzorovou
sstavou, ktor pracovnkom rigidne fungujcich zariaden poskytuje dostaton alibi pre ich
tl prce. Sasou takejto negatvnej doktrny s tie negatvne tvrdenia o klientovej rodine, o
inch intitcich (ktor sa staraj o rovnak druh klientely), o nadriadench orgnoch a
samozrejme o klientoch samch. Doktrna me vopred blokova pokusy o zmenu stavnho
reimu tm, e vopred dokazuje ich nemonos, riskantnos, nepopulrnos medzi klientmi a
pod. (O.Matouek)
Blzon pouje in tikanie. (H.Michaux)
Ak niekto strat u ns meno, zaneme ho poklada za slo a nemme u vzah k nemu ako
k osobe. Takto prilo ku koncentranm tborom, alebo k diskrimincim rzneho druhu.
(J.Minarovi)
Mlanie nrodov je ponauenm krov. (G.Mirabeau)
Duch extrmnej rovnosti vedie k despotizmu jedinho loveka. (Montesquieu)
Filozofovia s nsilnci, ktor nemaj k dispozciu armdu - a preto si podrobuj svet tm,
e ho zavr do nejakho systmu. (R.Musil)
Znova a znova sa propaguje priemernos, pretoe skuton hodnotu nemono njs.
(K.Norrisov)
232
 Fanatika porazme presne tm, e nie sme sami fanatici, ale naopak, pouvame vlastn
rozum. (G.Orwell)
lovek, ktor sa neme pochvli nim inm ako svojimi predkami, je ako zemiak.
Jedin dobr vec, ktor m, je pod zemou. (T.Overbury)
Tyranstvo vz v tbe za veobecnm a ubovonm vldnutm. (B.Pascal)
Beme slepo do zhuby a drme si pred sebou naschvl ddnik, aby sme to nevideli.
(B.Pascal)
Chce, aby udia o tebe dobre hovorili? Ml! (B.Pascal)
Ak chceme v akjekovek organizcii vbec fungova, nezostva nm ni in, ne sta sa
tak trochu lovekom svojho podniku, ktor svoj nzor vyjadruje opatrne a ktorho identita
splva s organizciou. (M.S.Peck)
Pre kadho spenho riadiaceho pracovnka je hranica deliaca vlastn identitu a integritu.
Od straty hranice je vemi zky predel a ahko sa prekro. Tch, ktor po nej doku spene
balansova, je vemi mlo. Je to nesmierne nron loha. (M.S.Peck)
Klamstv mt. A zl udia s udia klamstva, podvdzajc druhch, zatia o sami si
buduj vrstvu po vrstve svoj vlastn sebaklam. (M.S.Peck)
Aj napriek tomu, e zlch ud je potrebn sa obva, zrove si zasluhuj scit. Pretoe
naveky unikaj sebaosvieteniu a hlasu vlastnho svedomia, s tmi najbohejmi z udskch
bytost. ij svoje vlastn ivoty v rej hrze. Nie je potrebn odovzdva ich pekelnmu
ohu, u s v om. (M.S.Peck)
Prevldajcim rysom tch, ktorch nazvam zlmi umi, je nik. Pretoe sa vo svojich
srdciach povauj za ud, ktorm nie je mon ni vytkn, musia zatoi na kadho, kto im
nieo vne vytka. Obetuj druhch, aby ochrnili obraz svojej vlastnej dokonalosti. (M.S.Peck)
Slov ako vonkaj dojem, zovajok a navonok s vemi dleit pre pochopenie
morlky zlch jedincov. Zatai o im ako sa zd, chba akkovek stimul by dobr, intenzvne
si elaj dobr vyzera. Vetka ich dobrota sa nachdza v rovine predstierania. To znamen,
e je to lo. Preto s to tie udia li. (M.S.Peck)
Zlo sa prejavuje aj viditene, ovea astejie sa jeho prejavy javia ako obyajn, zdanlivo
normlne a dokonca oividne racionlne. Zl udia s majstrami pretvrky; nedoku vedome
prizna vlastn farbu ani sebe a u vbec nie druhm. Nie je bez dvodu, e had je povestn
prve svojou plivosou. (M.S.Peck)
Na zle, domnievam sa, je nieo v zklade nepochopitenho. A ak nie nepochopitenho,
tak potom charakteristicky nepreniknutenho. Zlo vdy zastiera motvy svojich klamstiev.
(M.S.Peck)
Pretoe pretvrka m za lohu zastrie prav opak, najastejou formou, ktor si vol zlo,
je predstieranie lsky. (M.S.Peck)
Pretvrka sli zlm uom k tomu, aby oklamali seba rovnako ako ostatnch. (M.S.Peck)

233
 Nestvame sa prtnermi zlch ud nhodou. V dospelosti nie sme nten osudom, aby sme
padli do pasce zlch sl; kladieme si pascu sami. (M.S.Peck)
Zlo je pouitie sily k nieniu duchovnho rastu druhch za elom obrany a zachovania
integrity svojho vlastnho postihnutho ega. Inmi slovami - obetovanie. Obvykle neobetujeme
silnch, ale slabch. Aby zl mohli do tej miery zneuva svoju moc, musia v prvom rade
nejak moc ma. (M.S.Peck)
o ich ovlda, o ich enie? V podstate je to strach. Maj panick hrzu, e ich pretvrka
bude prehliadnut a bud v pravom svetle vystaven svetu i sebe samm. ij v nepretritom
strachu, e raz bud konfrontovan so svojm vlastnm zlom. (M.S.Peck)
Ke u teda nedokeme zlch ud utova pre ich nevyhnutne desn starobu a stav ich
du po smrti, istotne ich meme utova kvli neustlemu strachu, ktor doprevdza ich ivoty.
(M.S.Peck)
Akkovek skupina bude nevyhnutne potencilne bez svedomia a zl, pokia sa za jej
jednanie nebude cti priamo zodpovedn kad jej len. Doposia sme takhoto stupa
nedosiahli. (M.S.Peck)
Ak je s nami zaobchdzan bez repektu, nielene strcame pocit vlastnej dstojnosti, ale
tie repekt k inm. (M.S.Peck)
K najsilnejm silm skupinovej sdrnosti pravdepodobne patr narcizmus. Jeho
najjednoduchou a najmiernejou formou je skupinov hrdos. Ak sa ctia jednotliv lenovia
hrd na svoju skupinu, cti sa skupina pyn sama na seba. (M.S.Peck)
U nie tak npadn, zato vak takmer univerzlnu formu skupinovho narcizmu je nieo,
o je mon nazva stvorenie nepriatea alebo nenvis k nelenom. (M.S.Peck)
Je takmer veobecene znme, e najlep spsob, ako upevni skupinov sdrnos, je
vyprovokova skupinu k nenvisti k vonkajiemu nepriateovi. Nedostatky v skupine mu by
ahko a bezbolestne prehliadnut tm, e sa ich pozornos sstred na nedostatky, alebo vady
mimo skupinu. (M.S.Peck)
Najvou ancou sta sa zlou m skupina nespen. Nespechy zrauj nau hrdos - a
zranen zviera je najkrutejie. V zdravom organizme je nespech popudom k sebakritike. Zl
jedinec vak sebakritiky nie je schopn a prve v dobe nespechu obyajne vybuchne. A rovnako
je to i so skupinami. Nespech skupiny a z neho vyplvajce dvody k sebakritike podkopvaj
skupinov hrdos a sdrnos. Vodcovia skupn sa jej v tchto prpadoch usiluj op pozdvihn
podnecovanm svojich lenov k nenvisti k cudzincom alebo nepriateovi. (M.S.Peck)
Je relne, aby sme najskr udsk bytosti zmanipulovali do pecializovanch skupn a
sasne od nich oakvali, bez akejkovek vryznejej pravy, e si udria rku nadhadu
aleko prevyujcu ich pecializciu? (M.S.Peck)
Hoci sa hromadili dkazy, ktor ich postoj oividne spochybovali, ignorovali ich. Keby
sa zachovali inak, ocitli by sa v neprjemnej a obtianej situcii, museli by svoje postoje
prehodnoti. Nechopili sa tejto prleitosti. Jednoduchie bolo slepo pokraova a predstiera,
e sa ni nezmenilo. (M.S.Peck)

234
 My vetci - kad z ns bez vnimky - mme potreby a pocity zvislosti, i ke sa niekedy
sname predstiera sebe a svetu, e to tak nie je. Kad z ns ti by opatrovan a iven
niekm, kto je silnej ne my a skutone mu le na srdci nae dobro. (M.S.Peck)
I ten najsilnej, najzodpovednej a najdospelej z ns, ktor sa najviac star o druhch,
me hlboko vo svojom vntri njs prianie, aby sa pre zmenu staral niekto o neho. (M.S.Peck)
Schopnos rchlej premeny je pre pasvne a zvisl osoby charakteristick. Ako by im
vlastne bolo jedno, na kom s zvisl, len ke sa niekto njde. Nezle im na tom, ak identitu
prijm, len ke nejak bude. Preto s tie ich vzahy v skutonosti vemi povrchn. (M.S.Peck)
Zvisl udia maj zujem iba o svoje nastenie. Nezaujmaj sa ani o duchovn rast toho
druhho, na ktorom s zvisl; ide im len o to, aby bol poruke a mohol ich uspokoji. (M.S.Peck)
Motivcia tch, ktor sa rozdvaj neuvene a svojou prehnanou starostlivosou kodia,
bva najrznejia. Jednu spolon vlastnos vak tieto prpady nepochybne maj: ten, ktor
dva, vlastne pod zmienkou lsky reflektuje a uspokojuje svoje vlastn potreby bez ohadu
ne to, o je prospen pre osobnos prijmajceho. (M.S.Peck)
Kedykovek si myslme, e nieo robme pre niekoho inho, svojm spsobom tm
popierame svoju vlastn zodpovednos. Nech u robme okovek, je to vdy preto, e sme sa
pre to rozhodli; neboli by sme si to vybrali, keby ns to neuspokojovalo viac, ne ostatn monosti.
Ke nieo robme pre niekoho inho, je to preto, e tm napame urit vlastn potrebu. Prve
rodiia, ktorm do znanej miery chba lska, hovorievaj svojim deom: Mali by ste nm by
van za vetko, o sme pre vs urobili. (M.S.Peck)
Uplatova moc s lskou je nron, ale preo by to malo by nebezpen? Problm je v
tom, e m viac milujeme, tm sme pokornej, a m sme pokornej, tm viac ns des, ak
obrovsk potencil arogancie sa v pouvan moci skrva. Ak mm vbec prvo ovplyvova
ivot druhch? Akm prvom chcem rozhodova, o je najlepie pre moje diea alebo partnera,
moju zem alebo cel udstvo? o mi dva prvo veri tomu, ako veci chpem ja, a potom svoju
vu vnucova svetu? Akm prvom sa chcem hra na Boha? Prve v tom spova
nebezpeenstvo. Kedykovek toti uplatujeme moc, hrme sa na Boha, pretoe sa sname
ovplyvni dejiny sveta a udstva. (M.S.Peck)
Tyrania je vdy lepie organizovan ako sloboda. (Ch.Pguy)
Keby nebolo prta, vl a osol by neposlchali. (Perzsk prslovie)
Prvm nznakom totality bva, e zlikviduj aov a blznov. Aj za Hitlera sa pozatvrali
kabarety a nepohodlnch umelcov, spevkov a humoristov obvinili, e s idia, homosexuli
alebo inak zvrten ivly. Nech je tu poriadok, jednota, nech sa zlikviduje akkovek odchlka
od normlu, ktor predstavuje malometiak! (R.Piko)
Nevyhnutnos je vhovorka pre kad poruenie udskej slobody. Je to argument tyranov
a krdo otrokov. (W.Pitt ml.)
To, o vyaduje dav, je podpriemernos najvyieho stupa. (A.Prault)
Najprv im vezmete tvre tm, e ich nazvete masami, a potom ich obvinte, e nemaj
tvre. (J.Priestly)
235
 Tak nm treba! Km sme nepriznali, e problmy s, nemuseli sme ich ani riei.
(D.Radovi)
Vymvanie mozgu sa rob tak, e inho prijmame len vtedy, ke shlas s naimi nzormi.
lovek, ktor je na ns zvisl a potrebuje vzah potom odmietne seba a prijme ns, nau
pravdu. (C.R.Rogers)
Aby sme pouli o sebe chvlu, obyajne chvlime inch. (Rochefoucauld)
Presvedi sa - u mnohch to znamen len: zvykn si. (J.Romains)
Nikto vs neme printi, aby ste sa ctili menejcennm bez vho shlasu.
(E.Rooseveltov)
Spravodlivos neznamen ma na vetkch rovnak meter, ale ma na kadho meter, ak
mu prislcha. (P.Rosso)
lovek si neme vybra i sa postav alebo nie proti tomu, o vnma ako manipulciu.
Jedin, o si me vybra, je spsob oslobodzujcej obrany. Ak si vyberie pasvny spsob,
popiera sm seba. (P.Rosso)
Nebojme sa robi chyby a da inm prvo na chybu. (P.Rosso)
Neme mi by plne jedno koko a akch spolupracovnkov budem ma v budcnosti,
preto nemem mla, ke sa namiesto vchovy prevdza manipulcia. (P.Rosso)
Pod nezmyselnm tlakom autority, ktor nie je nim inm ako drezrou s niektor pasvni,
niektor agresvni, no proaktvny nie je radej skoro nikto. (P.Rosso)
Kad potla u inch najm to, oho sa sm boj, e jeho by to mohlo najskr zlomi. Tu
m kore tzv. ochrana podriadench pred kodlivmi vplyvmi spolonosti. Neriei ich
problmy, ale na nich svoje vlastn problmy. (P.Rosso)
Niekedy sa zd, e predstaven nechc by zodpovedn za podriadench, ale namiesto
podriadench a to aj v ich svedom. (P.Rosso)
Ke niekoho obmedzujem, on je obmedzovan, ja som vak obmedzenec. (P.Rosso)
Ak bude predstaven jedna len z pozcie moci, jeho podriaden bud jedna bez iniciatvy
v pozcii strachu. (P.Rosso)
Iba ten me darova slobodu, kto daruje lsku. Kto m mal lsku, ten nedovol druhmu
aby rstol aj cez chyby. Nedovol mu urobi chyby, pretoe on je zodpovedn a vyzeralo by to
vraj ako krachovanie jeho diela. (P.Rosso)
Slep pohoni priahuje spenenm koom opraty pred priepasou. Viac dveruje svojim
oiam ako im a preto sa to asto kon tragicky. (P.Rosso)
Med lza to vade maj iba t, ktor s ochotn lza aj nieo in. (P.Rosso)
Niektorch ud nezaujma, i m pravdu, ale i m prvo ju hovori. (M.Ruika)
Mnoh zaali by smel, a ke smeli. (M.Ruika)
236
 Najastejie sa zabldi tam, kde si nikto netrfa pochybova o sprvnosti cesty. (M.Ruika)
Fanatizmus spova v tom, e zdvojnsobte svoje silie vtedy, ke ste zabudli na svoj
cie. (G.Santayana)
Nebezpen s nedostatky o ktorch nevieme, ale nebezpenejie s tie, na ktor sme si u
zvykli. (J.Sekera)
Je potupn nes, ale by unan a nhle uprostred vru udalost sa s asom pta: Ako
som sa sem dostal? (Seneca)
Do neastia vs neprivdzaj veci, ktor neviete, ale veci, kto viete naisto, ale ktor nie
s pravda. (Seneca)
Rozumn lovek sa prispsob svetu; nerozumn sa vytrvalo sna prispsobi svet sebe.
Preto vetok pokrok zvis od nerozumnch ud. (G.B.Shaw)
Ak hlupk rob nieo, za o sa hanb, vdy prehlasuje, e je to jeho povinnos. (G.B.Shaw)
Vo vzen je najnespokojnej riadite. (G.B.Shaw)
Nsilm sa ned presvedi. (R.Schickele)
Sloboda myslenia bola dobrovone odloen, pretoe vina sa zrieka myslenia slobodnch
jednotlivcov a dva sa vies vo vetkom len svojou prslunosou ku kolektvu ako jeho sas.
Obetovanm nezvislosti myslenia sme - ako ani inak nemohlo by - stratili vieru v pravdu.
(A.Schweitzer)
N intelektulne - emocionlny ivot bol dozorganizovan. Preorganizovanos naich
verejnch pomerov vrchol organizovanou bezmylienkovitosou. (A.Schweitzer)
Zvykli si na ns ako na umel sladidlo. (P.Simon)
Cez nenormlne si lepie uvedomujeme, o je normlne. (I.Singer)
Keby k o sebe vedel, nikto by na om nesedel. (Slov.prslovie)
Kto ns nut nsilm, ako by ns zbavoval naich prv, a my ho preto nenvidme. Ako
dobrodincov vak milujeme tch, ktor ns vedia presvedi. (Sokrates)
Moc nad umi mte len dovtedy, dokia im vetko nevezmete. Ale ak ste olpili loveka
o vetko, u nie je vo vaej moci - je znova slobodn. (A.Solenicyn)
Vzove mylienky - ani tie nie s von. Stle sa vracaj k tm istm veciam. (A.Solenicyn)
Z davu ide des, ak nem z nioho strach. (B.Spinoza)
Najkrutejie li sa asto povedia mlky. (R.Stevenson)
Boles je vlastn et za pravdu. (P.Strauss)
Bol surovec, ale u predstavench bol peen - varen. (P.Strauss)
Mte hlavu? Ale pendlk ju m tie. (J.Swift)

237
 Krutos sa neobmk slzami, ona sa nimi iv. (P.Syrus)
Zatrpknut staroba nie je ni radostnho; zatrpknut mlados je smutnejia a nadto
nebezpenejia. Varujme sa, aby sme zaudnili tto zem zatrpknutmi generciami mladch.
(F.X.alda)
Sme spolu preto, e sme jeden pre druhho plodnm problmom. (I.trpka)
Ni nevedie, to je najastnej ivot. (Tacitus)
rad je vypasen zviera, obyajne ahostajn a ospal; zane sa o vs zaujma a vtedy,
ke ho niem podrdite. (J.Ttreau)
Nikto nie je priateom vyhnanca a toto je najkrutejie na vyhnanstve. (Theognis)
Vetko treba bra vne, ale ni tragicky. (L.Thiers)
Kad stredn vlda zbouje uniformitu: uniformita ju zbavuje povinnosti skma
nekonen mnostvo podrobnost, o ktor sa treba stara, ak sa maj pravidl prispsobi
rozlinm uom a namiesto toho bez rozdielu nti vetkch ud podriadi sa tomu istmu
pravidlu. (Ch.Tocqueville)
Nsilm nti ud k tomu, o sa mne zd dobr, je najspoahlivej prostriedok ako im to
znechuti. (Tolstoj)
Kto nemysl samostatne, je obvykle pod sugesciou druhho, ktor mysl za neho. Dva
svoje mylienky komukovek do moci je otroctvo ovea viac poniujce ne niekomu odovzdva
svoje telo. (Tolstoj)
Hrdza kri, e je dcrou ocele. (S.Trockij)
boh Famulovia z Goeteho Fausta sa chceli podoba svojmu nedostihnutenmu vzoru
len tm, e kaali rovnakm spsobom a odpvali podobnm tlom ako ich pn. (M.Tuma)
Ni sa nestalo, ale my sme to vdy predvdali. (J.Tuwim)
Zamestnanm novinra je upta pozornos ud na nieo, o ich nezaujma. (M.Twain)
Zvazte, pretoe mte viac ne dos brutlnej sily. Ale nikoho nepresvedte. Pretoe aby
ste mohli presvedi, museli by ste vedie argumentova, potrebovali by ste ma to, o vm
chba: rozum a v boji prvo na svojej strane. (Unamuno)
Mladm nechc da prleitos, lebo prleitos rob zlodeja. (S.Verevrsky)
Idiotov mme. Chba nm Dostojevskij. (M.Vitezovi)
Zrazu mi prde to, e som to a to napsal, ke vidm, kto a preo ma cituje. (M.Vitezovi)
Do krajiny slepcov doviezli miliny zrkadiel. (M.Vitezovi)
Vtci odlietaj, straiaci ostvaj. (M.Vitezovi)
Niekedy si myslm, e prve v tomto je mizria sveta: privea vychladnutch mtvol na
tch najvych miestach. (K.Vonnegut)
238
 Koko blznovstva musel lovek vvdza s umi, aby ho nemali za blzna. (F.Vymazal)
V akejkovek normlnej situcii je pre ns ovea obtianejie a i ovea dleitejie zaisti
si, aby sme mali primeran mnostvo informci, ne dosiahnu to, aby ich nemal nejak mon
nepriate. (N.Wiener)
Vina ud s in udia. Ich mylienky s nzory niekoho inho, ich ivot je
napodobovanie, ich vne s citty. (O.Wilde)
Je ak vedie nieo a robi sa, akoby sme to nevedeli. (L.Wittgenstein)
Bojoval som len s przrakom jednostrannosti, proti necte a barbarstvu obmedzenosti, pre
zpolenie s otvorenm priezorom. Chceme i, i ivotom plnm a istm, aby bol svetlom
tm, ktor ij vo tme a tni smrti. (J.Zvina)
Idelny riadite blzinca mus vedie presvedi pacientov, e blzinec je tam vonku.
(J.ek)
Kto stle ml, nenarob si nepriateov, ale nepome priateom. (XY)
Aby potpajcej sa lodi uahili, nahdzali cez palubu tch, ktor na zl stav lode vopred
upozorovali. (XY)
Kompromis znamen tak rozdeli kol, aby si kad myslel, e dostal najv kus. (XY)
Vade plno loh. A iaci nikde. (XY)

MRIA

Boh chce, aby vetky milosti nm prichdzali cez ruky Mriine. (sv.Alfonz)
Opravdiv sluha Mriin neme by zatraten. (sv.Alfonz)
Boh splodil toho, bez ktorho vbec ni nebolo. Mria porodila toho, bez ktorho by vbec
ni nebolo napraven. (sv.Anzelm)
Matka Boia porodila bez bolest a s vekou radosou. (sv.TA II/II q.164 a.2)
Blahoslaven Panna je nazvan plnou milosti nie zo strany milosti samotnej, pretoe nemala
milos v najvyej vekosti, ako sa me ma, ani vetky inky milosti, ale je nazvan plnou
milosti vzhadom k sebe, pretoe toti mala dostaton milos pre ten stav, ku ktormu bola
vyvolen Bohom, aby toti bola matkou Boou. (sv.TA III q.7 a.10)
Po zasnben uinila svoj sub panenstva spolonm shlasom so svojm snbencom.
(sv.TA III q.28 a.4)
Mria by bola uplen, pretoe bola z kazskho pokolenia (Lv21,9), kee bola prbuzn
Albety. (sv.TA III q.29 a.1)

239
 Mria pochdzala z pokolenia ronovho nie v porad muskch potomkov, ale pre
prbuznos, ktor vzila z manelstva, jedna z nich kazsk po ronovi a krovsk, ku ktorej
patrila Mria. (sv.TA III q.29 a.1)
Niektor hovoria, e ke Blahoslaven Panna bola zvyknut na anjelsk nvtevy,
nerozruila sa anjelskou nvtevou, ale zadiven nad tm, o jej bolo povedan anjelom, pretoe
nemyslela o sebe tak vekolep veci. Preto evanjelista hovor, e sa rozruila anjelskm zjavenm,
ale z jeho rei. (sv.TA III q.29 a.3)
Zloreenie Evino nezaksila, pretoe porodila bez bolesti, poat viac nemala, muovi
nepodliehala. (sv.TA III q.30 a.2)
Bolo povedan, e Kristus vyiel zo zatvorenho matkinho lona, a tak tam nebolo iadne
otvranie priechodu. A preto nebolo bolest v tomto prode, ako ani nijak poruenie, ale bola
tam najvia rados z toho, e sa narodil Boholovek na svet. (sv.TA III q.35 a.6)
ivot Panny Mrie je pouenm pre kadho. (sv.Ambrz)
Miernejia je odpove Mriina, ne odpove kaza Zacharia. Tto hovor - Ako sa to
stane? On odpovedal - Ako to poznm? Ten popiera, e ver, kto popiera, e nieo vie.
Nepochybuje, e sa stane, kto ptra, ako sa nieo me sta. (sv.Ambrz)
Vieme, e jej bolo udelen vea milost k premoeniu hriechu zo vetkch strn, e smela
poa a porodi toho, ktor iste nemal iadneho hriechu. (sv.Augustn)
Hovor Boh, Stvorite loveka: o je, o a znepokojuje na mojom naroden? Nie som
poat iadosou rozkoe, ja som uinil matku, z ktorej ba som sa narodil. Ak slnen paprsok
doke vysui pinu stk a neme by nimi pokvrnen, omnoho viac iara venho svetla
me isti, kdekovek zaiari a sama neme by pokvrnen. (sv.Augustn)
Svet nebol hodn, aby priiel Syn Bo z Boch rk, Boh Otec ho daroval Mrii, aby ho
svet dostal z jej rk. (sv.Augustn)
Archanjel Michal, kniea celho nebeskho dvora sa sna horlivo prenecha jej vetku
slvu a je stle pripraven na jej jedin slovo ponha sa jej posli. (sv.Augustn)
Panensk dstojnos m svoj zaiatok s Matkou Boou. (sv.Augustn)
Blahoslaven Panna stojac pri kri a hadiac na jednotlivosti, po Gabrielovom svedectve,
po nevslovnej vedomosti o boskom poat, po nesmiernom prejaven zzrakov, duchom bola
v rozpakoch, vidiac ho toti z jednej strany trpie ponenie a z druhej strany rozvaujc jeho
zzraky. (sv.Bazil)
Poula si, Panna, e pone a porod syna, poula si, e nepone skrze mua ale skrze
Ducha Svtho. Tu sa ti ponka cena naej spsy - hne sa vyslobodme, ak bude shlasi.
(sv.Bernard)
Kad tehla chrmu Pomocnice kresanov je milos Pomocnice. (don Bosco)
Vypestujte si vek, nen, pevn a vytrval ctu. Aby ste mohli poveda: Spolu s ou
dostali sme vetko dobr. (don Bosco)

240
 Mria nem rada ctu tch, ktor pokrauj v hrienom ivote. (don Bosco)
Ak sa primne staneme jej ctitemi, je ist, e prdeme do neba. (don Bosco)
Dua blahoslavenej Panny Mrie nebola nikdy dotknut prvotnm hriechom pre budce
zsluhy Jeia Krista. (dogma)
Vykvitnut prt ronov, ukzala si sa naozaj ako prt a kvetom je tvoj prav syn, Kristus
n, mj Boh a stvorite. (sv.Efrm)
Panna Mrie nie je ni in ako ivot oddan Bohu. (Faber)
Svet potrebuje matersk enu, pretoe je iba chudobn bezmocn diea. (G.von Le Fort)
Boh Otec nechal masy vd zeme zhromadi na jedno miesto a nazval ich maria - moria.
On pozbieral tie prdy milosti do jednho vyvolenho stvorenia a tomuto dal meno Mria.
(sv.Grignon)
Nie je obdivuhodn, asn odvaha Panny Mrie, ke uverila, e Boh Horebu a Sinaja
uskuton zzran veci s takm nim, ako je ona? (Chautard)
Aby sa Mria stala Krovnou apotolov a Jozef patrnom a ochrancom veobecnej Cirkvi,
stailo vyarovanie ich vntornho ivota na svet a zsluhy ich modlitieb a obiet. (Chautard)
Poslunosou sa stala prinou spasenia pre seba samu a pre cel udsk pokolenie. (sv.Irenej)
Uzol Evinej neposlunosti rozviazala Mriina poslunos; o zviazala Eva panna neverou,
to rozviazala Mria vierou. (sv.Irenej)
Ruenec je pohad na Pannu Mriu, ktor sa modlenm roziruje. (Jn Pavol I.)
Cel tvoj, Mria. (Jn Pavol II.)
Anjel zastal pred Pannou nie vo snoch, ale viditene. (sv.Jn Zlatosty)
Mrie je prostrednica, drha a cesta k Bohu. Marinske hnutie m djs ku svojmu koncu,
ku Kristovi. (Laurentin)
Mria m po Kristovi vo svtej Cirkvi miesto najvyie a zrove nm najbliie. (LG 54)
Ke si sa narodil, zasvtila som a Panne Mrii. (mama Margita)
Ke sa znova narodm, u vybral som si sm, jedno krsne dieva, ktormu chcem by
syn. (P.Nagy)
Domnievam sa, e kresan vlastne m by nenpadnm vo svojich nzoroch ako Mria,
ale m by npadn jednou jedinou vecou ako m vetkch rd. (S.Novk)
Keby Mria vedela zo zkona, e niekomu inmu sa stala podobn re - pozdrav chair,
nikdy by sa nebola zakla podobnho pozdravu ako cudzieho. (Origenes)
Stupne cty: 1. t, o ij v hriechu a chc sa aspo pred smrou zmeni. 2. maj inn
vu obrti sa. 3. vonkajia cta, tek pred hriechom, nadobudnutie si nost, nasledovanie jej
prkladu. (PiusX.)
241
 Spolon modlitba ruenca v rodine je jednm z najinnejch prostriedkov privies rodinu,
ktor je jadrom a zkladom spolonosti, k zkonu evanjelia a tak zamedzi padok civilizcie.
(Pius XII.)
Prostrednctvom jej materskej prtomnosti Cirkev nadobda istotu, e skutone ije ivotom
svojho Uitea a Pna, e ije tajomstvo vykpenia v celej jeho ivotodarnej hbke a plnosti.
(RH 22, J.P.II.)
Nepoznm v histrii Cirkvi pravho marinskeho ctitea, ktor by upadol do nejakho
bludu. S Mriou sa nebldi. (P.Rosso)
Pod jej ochranou pustme sa do vekch vec. (sv.Fr.Salesk)
Rno barnka uvdzaj exegti ako marinsky symbol. Mria poala Pna tak, e ho celkom
do seba prijala a pritom ostala Matkou neporuenou. (symbol)
Svt Panna sa predstavuje ako neprstupn. Bolo by treba ale ukza, e ju mono
napodobova, a e sa cviila v skrytch cnostiach. malo by sa poveda, e ila ako my z viery.
(sv.Terezka)
Ona je skr matkou a krovnou. Ani by sa nemalo tvrdi, e na zklade svojich privilgi
stavia do tiea slvu vetkch svtch tak, ako ke pri vychdzajcom slnku mizn hviezdy.
Boe mj, o s to za rei! Matka, ktor nechva mizn slvu svojich det! Ja si myslm, e je
to prve naopak! verm, e slvu vyvolench ete zvuje! (sv.Terezka)
zku cestu do neba urobila viditenou tm, e ustavine pestovala tie najjednoduchie
nosti. (sv.Terezka)
Hanbm sa prizna to, ale modli sa sama ruenec ma stoj viac, ako pouvanie nejakho
nstroje kajcnosti. Jednoducho sa mi nepodar sstredi ducha. Myslm, e nebesk Krovn
ako moja Matka vid moju dobr vu a bude spokojn. (sv.Terezka)
Krovn - astn a dobr ena, ktor me od kra dosiahnu vea a zmierni jeho hnev
a spravodlivos. (XY)
Don Bosco pre lsku k ruencu priiel o priaze vplyvnch ud. Odmietol zrui tto
modlitbu v stave. (XY)
Jn neutiekol. Nikdy nepadne celkom ten, kto je s Mriou. (XY)
Panna Mria m pochopenie pre vetko o je udsk. (XY)

MIERNOS

Mierny neprch pred vetkmi poteeniami, len pred nemiernymi a nezhodnmi s rozumom.
(sv.TA II/I q.34 a.1)
Miernos je zkladn nos. (sv.TA II/I q.61 a.1)

242
 Nie je ahko mon, aby bol zlomen chtivosou, koho nelme strach, ani aby bol premoen
od rozkoe, kto sa osvedil nepremoenm od nmahy. (sv.TA II/I q.61 a.4)
Miernos upa od vetkho, o vyaduje uvanie tela, pokia znesie prroda. (sv.TA II/I
q.61 a.5)
Naprklad v povan pokrmov sa udskm rozumom stanov miera, aby nekodil zdraviu
tela a neprekal vkonom rozumu, avak poda pravidiel zkona Boieho sa vyaduje, aby
lovek trznil svoje telo a uvdzal ho do sluby cez odopieranie pokrmu a npoja a inch
podobnch. (sv.TA II/I q.63 a.4)
Hriechy nemiernosti s najhanlivejie, pretoe s v tch poteeniach, ktor s nm spolon
so zvieratami, pretoe sa tmito hriechmi lovek akosi stva zvieracm. (sv.TA II/I q.73 a.6)
Sylogizmus nezdranlivho m tyri vety. Dve jednotliv a dve veobecn. Z nich jedna
nle rozumu - smilstvo sa nem pcha, in nle vni - poteenie sa m vyhadva. Ve
pta rozum, aby nepostupoval a neuzatvral z prvej, pretoe dokia trv, postupuje a uzatvra z
druhej. (sv.TA II/I q.77 a.2)
Opilos u toho, kto nepozn silu vna, nie je hriech, u toho, kto to vie, ale v opitie never, je
to hriech ahk. Inak je to hriech ak. (sv.TA II/I q.88 a.5)
Jej doplnkov asti s stud a poestnos, avak asti podmetu s odriekanie, striezlivos,
istota a cudnos. asti pripojen s zdranlivos, pokora, tichos alebo vdnos, skromnos,
dobr usporiadanos, upravenos, priamos, etrnos alebo sebestanos a skromnos alebo
prostota. (sv.TA II/II q.143 a.1)
Neres opan opilstvu je hriech, toti zdrova sa vna, hoci to vemi vad prirodzenosti a
to vedome. (sv.TA II/II q.150 a.1)
Najlep liek proti nemiernosti je nezdrova sa u pozorovania jednotlivost. . (sv.TA II/II
q.162 a.3)
Miernos je tm dokonalejm v loveku, m viac je zbaven nezriadench iadost. (sv.TA
III q.7 a.2)
Mierny nem zlch iadost, ktormi trp zdranliv. (sv.TA III q.7 a.2)
Ke poujem, ako sa rehoce, tak a nechcem vidie zri. (A.Berkov) hnev-
Ke niekto v jeden a pit prekro mieru, treba vedie, e sa dopustil malch hriechov. tak
isto, kto hovor viac ako treba, alebo viac ml, ako je oson. (sv.Czar)
Kde je radost, mrnost, klid, tam nemus lka jt. (esk prslovie)
Odpoinok, ako vetko, kon sa navou. (A.Dumas ml.)
Pane, daj, aby som kedy - tedy hladoval, lebo stos rob loveka tupm a lenivm. (G.Falke)
Vek jedci a vek spi nie s schopn vykona ni vekho. (Henrich IV.)
Opit mu nepozoruje, kam ide, m toti vlhk duu. (Herakleitos)

243
 Veselos a miernos s najlepmi lekrmi. (J.Langbehm)
Hadanie rovnovhy je technika, vaka ktorej dokeme by prun. Prunos je pre spen
existenciu vo vetkch sfrach udskej innosti nesmierne potrebn. (M.S.Peck)
Ako sa me prepchva tm, o je uren chudobnm. (P.Rosso)
Pom mi Pane by Bom tmelom, ktor vytesn medzery medzi umi. (P.Rosso)
Ni neiada, ni neodmieta. (sv.Fr.Salesk)
Rovnako dleit je by mierny v radosti i v bolesti. (Seneca)
Mdry lovek vie, na o sta. (Sylvane)
Vetko o je prehnan, je bezvznamn. (Talleyrand)
Radej chv Pnovu dobrotu a zapamtaj si: Ke jarabica, tak jarabica, ke pst, tak
pst. (sv.Terzia Avilsk)
Umiernenos je katastroflna vec. Ni nie je tak spen ako vstrednos. (O.Wilde)

MILOS

Milos je toko ako obuba. Charis je sdlo, kecharitomen. (etymolgia)

Milos prirodzenos neni, ale zdokonauje a nedostatky prirodzenosti nahradzuje. (sv.TA
I q.1 a.8)
Milos prirodzenos neni, predpoklad ju a zdokonauje. (sv.TA I q.2 a.2)
Milos predurenia - inok predurenia meme pozorova dvojmo: Boh dopredu uril,
e d niekomu slvu za zsluhy a dopredu uril, e d niekomu milos, aby si zaslil slvu.
(sv.TA I q.23 a.5)
V tch, ktor sa dvaj z milosti, me niekto poda svojej zhovievavosti bez naruenia
spravodlivosti da, komu chce, viac, alebo menej, len ke niekomu neodopiera povinn. (sv.TA
I q.23 a.5)
Predurenie celkom iste a neomylne dosahuje svojho inku: ale predsa neuklad nutnos,
aby toti jeho inok nastval z nutnosti, teda neni slobodu vle. (sv.TA I q.23 a.6)
Myse zdravho loveka nie je tak pnom svojho skutku, e by nepotrebovala hbanie od
Boha a ovea viac slobodn rozhodovanie loveka nemocnho po hriechu, z ktorho m prekku
dobra z poruenia prirodzenosti. (sv.TA II/I q.109 a.2)
Milovanie Boha lskou nadovetko, pokia je cieom a pvodcom presahuje nad
prirodzenos. (sv.TA II/I q.109 a.3)
Bez milosti nekonaj udia vbec iadne dobro. Nielen aby vedeli o ini, o im uke
milos, ale aby s jej mocou vykonali s lskou o vedia. (sv.TA II/I q.109 a.4)

244
 ivot ven vak je cie presahujci mernos udskej prirodzenosti, a preto lovek svojou
prirodzenosou neme kona skutky zslun mern venmu ivotu, ale vyaduje sa k tomu
vyia sila, o je sila milosti. (sv.TA II/I q.109 a.5)
lovek sa neme pripravi na prijatie svetla milosti, inak ako s pomocou Boha, ktorm je
vo vntri pohybovan. (sv.TA II/I q.109 a.6)
lovek, ke sa zo slobodnho rozhodnutia, hbanho od Boha, sna povsta z hriechu,
dostva svetlo ospravedlujcej milosti. Neme povsta z hriechu bez Boej pomoci a
pohotovostnej milosti. (sv.TA II/I q.109 a.7)
Ke sa povie o niekom, e m milos, vyjadruje sa tm, e je v om aksi inok obdarujcej
Boej vle. (sv.TA II/I q.110 a.2)
Je p inkov milosti v ns - prv je, aby dua bola uzdraven, druh aby chcela dobro,
tret je, e dobro, ktor chce, inne kon, tvrt je aby v dobrom vytrvala a piaty aby dola k
slve. (sv.TA II/I q.111 a.3) dokonalos-
Milos zdarma dan zaha v sebe to, o lovek potrebuje na to, aby druhho vzdelval v
boskch veciach, ktor s nad rozum, aby dosiahol plnosti poznania boskch vec, aby vedel
dokza to, o hovor, aby vedel vhodne poda posluchom to, o si mysl. (sv.TA II/I q.111
a.4) homlia-
Ke lovek kon o zle od neho a o me, nastva nutnos ma milos, nie vak
nutnos printenia, ktor by ukladala Bohu zvzok, ale nutnos nemenn, ktorej je nutn, aby
Boh bol, a preto tie aby bol dobr a rozlievajci svoju dobrotu a dvajci uspsobenie. (sv.TA
II/I q.112 a.3)
Milos ducha nepozn zdhavho silia. (sv.TA II/I q.113 a.7)
Dobro milosti jednho loveka je vie, ako prirodzen dobro celho vesmru. (sv.TA II/I
q.113 a.9)
Milos nepsob menej prichdzajc k veriacemu, ne prichdzajc k neveriacemu, pretoe
v obidvoch prpadoch psob viera - v jednom ju posiluje a zdokonauje, v druhom ju znova
tvor. (sv.TA II/II q.4 a.4) viera-
V tomto ivote nememe s istotou vedie, e mme milos. (sv.TA II/II q.18 a.4)
Milos berieme dvojakm spsobom. Najprv ako vu Boha nieo dvajceho, za druh
ako sm dar Bo zdarma dan. (sv.TA III q.2 a.9)
Tak ako sila oha akokovek by rstla, neme sa vyrovna sile slnka, tak milos inho
loveka, akokovek by rstla, neme sa vyrovna milosti Kristovej. (sv.TA III q.7 a.11)
Nezriaden hnutie iadostivosti me by i u tch, ktor s v milosti, u nich sa vak
nenachdza smrten hriech. (sv.Augustn)
Nepozastavuj sa, e pohania konaj prirodzene, o je zkonom, to toti in duch milosti,
aby obnovil v ns obraz Bo, ku ktormu sme boli prirodzene stvoren. (sv.Augustn)

245
 Ako telesn oko najdokonalejie zdrav, bez pomoci jasu neme vidie, tak ani lovek,
tie najdokonalejie ospravedlnen, neme sprvne i, iba s pomocou boskou venho svetla
spravodlivosti. (sv.Augustn)
Psobiaca milos je viera, ktor psob cez lsku. (sv.Augustn)
Milos psob, aby sme chceli, ke potom chceme, spolupsob s nami, aby sme dokonali.
(sv.Augustn)
S milosou sa dva dui nestvoren dar, Duch Svt. Milos m tchto dev inkov:
pretvra, obnovuje, oivuje, osvecuje, pripodobuje, zjednocuje, upevuje, rob milm a
pozdvihuje. (sv.Bonaventra)
Duchovnch nemoc je sedem. Tri z nich s hriechy, a to hriech dedin, smrten a vedn,
tyri s nsledky hriechov: nevedomos, zloba, slabos a iadostivos. (sv.Bonaventra)
Sedmor nemoc due liei sedem sviatost, pretoe krst odpa dedin hriech, poknie
hriech smrten, pomazanie nemocnch odpa hriech vedn. posvtenie kazstva liei
nevedomos, Eucharistia zlobu, birmovanie slabos a manelstvo liei iadostivos tm, e ju
ospravedluje a mierni. (sv.Bonaventra)
Krst uschopuje duu k viere, birmovanie k ndeji, Eucharistia k lske, poknie k
spravodlivosti, pomazanie nemocnch k vytrvalosti, ktor je doplnkom a vrcholom sily,
posvtenie kazstva vedie k opatrnosti a manelstvo k miernosti. (sv.Bonaventra)
Pelagius uil, e k spse s potrebn len udsk skutky, Luther, ktor bol Augustinin uil,
e je potrebn len milos. Aj sv.Augustn bol medzi krajnicami od stredu trocha naklonen k
strane iba milos. (M.Bubk)
Milos je vetko, o sli k zbostveniu sveta a loveka. (G.E.Closer)
Milosti s vdy aj povinnosti. (kard. Faulhaber)
U i to, e time po pomoci Boej milosti, je dielom milosti. (sv.Fulgencius)
To, o robme dobr, je aj boie aj nae: boie je pre milos, ktor ns predchdza, nae pre
slobodn vu, ktor poslcha. (sv.Gregor Vek)
Pnovi a spolonosti asto slia polokriminlne typy, vyvrheli a stratenci, ktor sa vaka
svojim pozoruhodnm skutkom stan udovmi a potom asom nboenskmi hrdinami. Izrael
bol svojou nboenskou podstatou puritnskou spolonosou, ale je zaujmav, ako asto sa
Boh obracal k hrienikom, alebo tedro reagoval, ke sa oni obrtili k nemu. (P.Johnson)
akuj aj za to najmenie a bude sci dosta viac. (Kempensk)
Kto si chce udra Boiu milos, nech je van, ke ju dostva a trpezliv, ke sa mu
odnma. Nech sa modl, aby sa op vrtila, a nech je opatrn a pokorn, aby ju nestratil.
(Kempensk)
Dary prrody dva rovnako dobrm i zlm; ale milos, ie lska je zvltnym darom
vyvolencov - t, o s ou ozdoben, s hodn venho ivota. (Kempensk)

246
 Ak chce zska slobodu a milos, vetky tvoje skutky m predchdza dobrovon
obetovanie seba do Boch rk. (Kempensk)
lovek sa totito najm tm stva neschopnm prija Boiu milos, e sa hne znova
prli oddva svetskm techm. (Kempensk)
Povolanie k milosti je povenie na miesto s vou zodpovednosou a mocou. Ak si
uvedomujeme existenciu milosti a pociujeme na vlastnej koi jej trval prtomnos, potom
vnmame i svoju blzkos Bohu; potom poznme a stle prevame vntorn pokoj a mier, ktor
vina ud nem. Na druhej strane vak toto vedomie a poznanie prina i obrovsk
zodpovednos. (M.S.Peck)
Slovo milos by som navrhoval nahradi slovom priaze. (Rahner)
Milos je schopn svoju innos vyvja v rozlinom smere. (Rahner)
Boh dva vea milost nie pre budcnos ale pre prtomn chvu. (P.Rosso)
Vanos najviac priahuje boie dary milosti, lebo ke mu akujeme za dobrodenie,
dojma ho to a ponha sa posla nm desa alch. (sv.Terezka)
Robi dobro bez Boej pomoci je takisto nemon ako necha v noci svieti slnko.
(sv.Terezka)
Vetko je milos. (sv.Terezka)

MILOSRDENSTVO

Knihy Starho zkona pouvaj na vyjadrenie pojmu milosrdenstva najm dva vrazy,
medzi ktormi je jemn smantick rozdiel. Je to predovetkm slovo hesed, ktor znamen
vntorn cit dobroty. Ke medzi dvoma umi vznikne tto dobrota, s si navzjom nielen
dobroprajn, ale sasne aj navzjom vern na zklade uritho vntornho zvzku, teda na
zklade vernosti voi sebe samm. Ak hesed znamen milos alebo lsku, to je vsledok
prve tejto vernosti. (etymolgia)
Ke Izrael zmluvu poruil a jej podmienky neplnil, Boh u nebol ou viazan na prvnickom
podklade. A prve vtedy hesed, ke u nem prvnu zvznos, sa prejavuje poda svojho
hlbieho zmyslu, vo svojom pvodnom vzname, toti ako darujca lska, ako lska, ktor je
silnejia ne zrada, ako milos, ktor je mocnejia ne hriech. (etymolgia)

247
 Druh slovo, ktor sa v rei Starho zkona pouva na vyjadrenie milosrdenstva, je
rahamim. Trocha sa odliuje od vznamu slova hesed. Lebo km hesed znamen vernos
voi sebe sammu a zvznos zodpoveda svojej lske - s to v uritom zmysle musk vlastnosti
-, rahamim u svojm spsobom oznauje materinsk lsku - rehem je vlastne matersk
lono. Z hlbokho a pvodnho zvzku a spojenia matky s dieaom vznik voi nemu zvltny
vzah, toti jedinen lska. Tto lsku mono nazva v kadom ohade nezitnou a nijako
nezaslenou; zaklad sa akosi na vntornej nutnosti, je poiadavkou srdca. Je teda akoby
enskm variantom muskej vernosti voi sebe, ktor sa oznauje slovom hesed. Na tomto
psychologickom zklade nadobda rahamim rozlin prejavy, ako s: dobrota, nenos,
trpezlivos, zhovievavos, t.j. ochotn va odpusti. (etymolgia)
Slovo hnan vyjadruje ir pojem: znamen uistenie o milosti, v om je zahrnut takreeno
stla ochota k vekodunosti, dobroprajnosti a zhovievavosti. (etymolgia)
Okrem tchto zkladnch smantickch prvkov je pojem milosrdenstva v Starom zkone
obsiahnut aj v slove hmal, ktor pvodne znamen uetri - porazenho nepriatea -, ale
aj prejavi milosrdenstvo a scit, take vyjadruje prijatie na milos a odpustenie viny. Podobne
aj slovo hs znamen milosrdenstvo a scit, avak predovetkm v zmysle citovom. Tieto
slov sa vak v textoch posvtnej Biblie zriedkavejie pouvaj na vyjadrenie milosrdenstva.
Pritom si zasluhuje pozornos u spomenut slovo emet, ktor znamen predovetkm
pevnos, istotu - v grckom preklade Septuaginty vak pravdu -, okrem toho znamen
vernos, take vykazuje zhodu s vlastnm smantickm vznamom slova hesed. (etymolgia)
Je as s cudzou biedou v srdci, ktorou sme pohan k prispeniu. (sv.TA I q.21 a.2)
Boh je pohnut smtkom z biedy druhho, akoby to bola jeho vlastn bieda, priiuje sa k
zahnaniu biedy druhho, ako biedy vlastnej - a to je inok milosrdenstva. (sv.TA I q.21 a.3)
Milosrdenstvo je smtok nad zlom, ktor sa prihodilo druhmu a ktor povaujeme za
vlastn zlo. (sv.TA I q.21 a.3)
Boh sa vdy zmilva, pretoe trest menej a odmeuje naopak zasa viac. (sv.TA I q.21 a.4)
Milosrdenstvo je sstras v naom srdci nad cudzou biedou, ktorou, samozrejme ak meme,
sme tlaen pomc. (sv.TA II/II q.30 a.1)
Medzi vetkmi nosami k blnemu je najmocnejie milosrdenstvo a jeho kon je tie
najmocnej. (sv.TA II/II q.30 a.3)
Telesn - nakmi hladnho, napoji smdnho, odie nahho, vzia hosa, navtevova
nemocnho, vykpi zajatho a pochova mtveho. Duchovn - ui nevedomho, radi
pochybujcemu, tei smutnho, napomna hreiaceho, odpa urajcemu, zna
nepohodln a obtiane, modli sa za vetkch. (sv.TA II/II q.32 a.2)
Meme by krut, ke odpame, a milosrdn, ke trestme. (sv.Augustn)
Priatesk rozpoloenie mysle, ktor ns vedie k tomu, aby sme odpustili druhm hriechy
a neresti, ktormi sme obdaren my sami. (A.Bierce)

248
 Kto miluje, had nakoniec Boha, teda niekoho, kto by ho tak naplnil, e by u nad neho
nebolo ni: venos, nekonenos. Takto naplnenie subuje lovek jeden druhmu. Ktor lovek
sa vak me zarui niem takm? Prv nos lsky sa nazva milosrdenstvo. Ta druhmu
odpa, e neme by mojm Bohom. (R.Bleistein)
iadna z tvojich nost nie je hodnejia obdivu a vanejia, ne milosrdenstvo. (Cicero)
Brna k Boiemu milosrdenstvu je otvoren a tm, o hadaj a chpu pravdu, mu k
Bohu ahko pristpi. (sv.Cyprin)
Vlastn a skuton vznam milosrdenstva nespova iba v tom, e nejak - o aj najbystrejie
a vemi scitn - oi zbadaj dajak mravn, fyzick alebo telesn zlo; lebo opravdiv a vlastn
povaha milosrdenstva sa prejavuje tm, e si vi, udruje a vyslobodzuje dobro zo vetkch
foriem zla, ktor sa vyskytuj vo svete a v lovekovi. (DiM 6, J.P.II.)
Tak sa zd, e ten, ktor chodil, dobre robil a uzdravoval, teraz opane sm by v najvej
miere mal vzbudi a dosta milosrdenstvo, ke je zajat, potupovan, odsden, biovan...
Vtedy si zaiste v najvej miere zasluhoval milosrdenstvo od ud, ktorm dobre robil, avak
ho nedostal. (DiM 7, J.P.II.)
Cirkev m prvo a povinnos dovolva sa Boieho milosrdenstva, vzva ho vo vetkch
prpadoch fyzickho a mravnho zla a vo vetkch hrozbch, ktor zatemuj cel budcnos
dnenho udstva. (DiM 13, J.P.II.)
Tak sa vid, e Cirkev najm vtedy vyznva a uctieva Boie milosrdenstvo, ke sa utieka
k Srdcu Jeiovmu. (DiM 13, J.P.II.)
udskos je pramienkom svetla plyncim z konenosti do nekonena. (Ch.Dabrn)
Nikto neme ujs pred Kristovm milosrdenstvom. (G.von Le Fort)
Nedverova v jeho milosrdenstvo a jeho moc v nebezpeenstvch, do ktorch meme
upadn v jeho slube, je neporovnatene vie nebezpeenstvo ako zlo, ktor mu proti nm
rozpta vetci nepriatelia Bo. (sv.Frantiek Xaversk)
Boh dopust, aby sme niekedy upadli do nedokonalost, lebo vemi rd odpa. (Green)
Nijakou vlastnosou sa nepripodobnme Bohu tak, ako milosrdenstvom. (sv.Gregor
Nysnsky)
Najmenia boles v malku nm rob viac starost a neprjemnost ako znienie milinov
naich blnych. (W.Hazlitt)
Nejak kultra me by nazvan vysokou, i ke ned vznikn technike alebo sochrstvu,
nemono ju vak nazva vysokou, ak jej chba milosrdenstvo. (J.Huizinga) kultra-
Milosrdenstvo neznamen neby krut, alebo nepomsti sa, znamen to nieo zrejmho a
plne konkrtneho ako slnko, ktor je bu vidno, alebo nevidno. (Chesterton)
Lepie je zodpoveda sa pred Bom sdom z prlinho milosrdenstva, ne z prlinej
krutosti. (sv.Jn Chryzostom) spravodlivos- kaz-

249
 Ke konme, musme sa prispsobi pravidlm a ke posudzujeme, musme ma ohad
na vnimky. (J.Joubert)
Pre loveka, ktor nevie odpa je ivot v trest ako smr. (majster Kung-fu)
Via ako hriechy je dobrota, ktor nem hranc. (sv.Odon)
Tajomstvo nekonenho Boieho milosrdenstva voi nm je schopn prenikn a ku
skrytm koreom naej neprvosti, aby vzbudilo tbu po obrten, aby ju vykpilo a uvonilo
jej cestu k zmiereniu. (RP 20, J.P.II.)
Opovrhutiahodn veci nie s vdy tak veci, s ktormi treba zachdza opovrlivo.
(kard.Retz)
Lep vraz by mono pre milosrdenstvo bol dobroprajnos, alebo dobrochcejnos. (P.Rosso)
By milosrdnm znamen dovoli druhmu, aby bol v nieom predo mnou, aby som sa
teil z toho, e je v nieom lep. (P.Rosso)
Ke sa budeme ma vetci rovnako dobre, budeme sa ma vetci rovnako zle. Doprajme
inm, aby sa mali lepie a aj oni nm to dopraj. (P.Rosso)
Me zahyn diea, ktor nes ruky vemohceho Otca? (sv.Fr.Salesk)
Uja sa velenia doke vo vojne kad. Skobnm kameom vodcovskch schopnost je
vak vedie, kedy preukza milosrdenstvo. (D.Seaman)
Keby kad dostal, o si zasli, kto by si bol ist pred vpraskom? (Shakespeare)
Najboskejm vazstvom je odpustenie. (F.Schiller)
ast odpanie urob z hlupka darebka. (P.Syrus)
Odpus nepriateovi, zska priateov. (P.Syrus)
Nehd kame do studne, z ktorej si pil. (Talmud)
Ke skutone milujeme, teme sa zo astia milovanej osoby. (sv.Terezka)
Ke dobro, ktor je v mojom blnom milujem takisto ako on, potom mi toto dobro patr
takisto ako jemu. Skrze toto spoloenstvo sa mem obohati vetkm tm dobrom, ktor je v
nebi a na zemi, v anjeloch a svtch a vo vetkch, ktor miluj Boha. (sv.Terezka)
V nebi lska, ktor zjednocuje vetkch vyvolench, je tak vek, e kad sa te zo
astia inho tak, ako keby si ho sm zaslil. (sv.Terezka) nebo-
Pomsta vm pome prve tak, ako ke uhryznete psa za to, e uhryzol vs. (F.Ward)
Hocikto doke ma scit so smtkom priatea, ale iba achetn dua doke sympatizova
s spechom priatea. (O.Wilde)

250
 MISIE

Vyzvite lenov skupiny, aby vm povedali, preo s v rebrku tak nzko. (J.Adair) spoloenstvo-
Skr teda, ne prde Pn, mus by hlsan evanjelium vetkm nrodom. (AG 9)
Miestna cirkev si mus uvedomi, e je poslan tie k tm, ktor neveria v Krista a ktor
ij spolu s ou v jednej oblasti. (AG 20)
Spolonos chce ud vytrhn z biedy. Kristus zbavuje ud vntornej biedy, aby sa potom
oni sami zbavili svojich chatr. (E.T.Benson)
V evanjeliu u Luka Kristus je ptnikom. V Galilei sa formuje, spoznva sa a potom
putuje do Jeruzalema, kde sa ide obetova. Takto fzy mus preva jednotlivec aj komunita.
(Birke)
Je to charakterizovan slovom passing over - prejs za, prekroi. Jei prekroil hranice
tm, e sa vtelil do uritej kultry. (M.Bubk)
Pohntka misie - podeli sa s vekou radosou. (M.Bubk)
Spsoby inkulturcie: pluriformity - vade rovnak obrad, len v inej rei, plurality - rozdielny
obrad pri zachovan podstaty, via prvomoc biskupov. (M.Bubk)
Mojou vlasou je cel svet. (Dante)
Ke sa jeden antropolg optal indinov, ako volali Ameriku pred prchodom belochov,
jeden prosto riekol: Naa. (V.Deloria ml.)
ahie sa pomha hladnmu ne stemu. (Eschenbachov) apotolt-

Detruktivita je nik z neprevanho ivota. (E.Fromm) mlad-

Odpovede na problmy njdeme len vtedy, ke ctime, e s oehav a e ich vyrieenie je
vecou ivota a smrti. (E.Fromm) pravda- komunikcia-
Hladujcim sa stva Boh viditen prostrednctvom chleba. (Gndh)
Tto viera m prejavi svoju plodnos tm, e prenikne cel i svetsk ivot veriacich a e
ich podnecuje k spravodlivosti a lske, najm voi ndznym. (GS 21)
Lebo poda rozlinch spsobov pouvania vec, vykonvania prce, vyjadrovania sa,
praktizovania nboenstva, formovania mravov, ustanovenia zkonov a prvnych zriaden,
rozvjania vied a umen, ako aj pestovania krasocitu, vznikaj rozmanit pospolit ivotn
podmienky a rzne formy usporiadania ivotnch hodnt. (GS 53)
Kee Boh chce spasi vetkch ud, mus aj pre nich jestvova cesta, ktor ich privedie
k viere, potrebnej na dosiahnutie spsy. (Gnthr IIa 90)
Kto neme vyjs z vneho stavu nedostatku vlastnmi silami, m prvo, aby mu
spolonos pomhala viac ne tomu, kto sa nenachdza v takej istej situcii potreby. (Gnthr
IIIa 98)

251
 Star babika, ktor preber svoj ruenec v kte pri peci, me by kontemplatvna dua a
misonrka. (Chautard)
Vetci udia s nai priatelia, ke ich vetkch milujeme. lovek ktor miluje Boha, njde
vade svoju vlas, kde sa mu me pi. (bl.Jn K.Cornay)
Ke prili misionri, Afriania mali zem a misionri Bibliu. Potom ns nauili modli sa
so zatvorenmi oami. Ke sme oi otvorili, oni mali zem a my Bibliu. (J.Kenyatta) sociolgia-
Boh je otcom vetkch, z akejkovek krajiny pochdzaj, akhokovek s nboenstva a
hoci nemaj ani nijak nboenstvo. (bl.Luigi Orione)
Pohansk svet je potrebn presvedi, e Cirkev patr vetkm rasm a vetkm nrodom.
Je potrebn raz navdy skoni s mienkou, e hlsanie katolckej viery je cudzm tovarom alebo
nstrojom panstva v rukch eurpskych mocnost. (Pius XI.)
Mono by namiesto pojmu inkulturcia, bolo vhodnejie hovori o interkulturcii.
(kard.Ratzinger)
Vchodisko misionrskeho postoja je vdy hlbok cta k vetkmu, o je v loveku a
ocenenie vetkho, o u on sm v hbke svojho ducha vypracoval v oblasti najvych a
najvnejch otzok. (RH 12, J.P.II)
Misionrske poslanie nikdy neni, ale preber, o je dobr a buduje nov. (RH 12, J.P.II)
Nrod je vekm solidrnym spoloenstvom, utvorenm pocitom obeti, ktor priniesol a
je ochotn i naalej zna. Je dan svojou minulosou a dotvra sa v sasnosti. Existencia
nroda je permanentnm udovm hlasovanm, podobne ako je existencia jednotlivca neustlym
akceptovanm ivota. (Renan 1882)
Ak chce pomc druhm a pritom oni sami si nechc pomc, nezostva ti ni in, iba
ma ich rd ako Boh - takch, ak s. (P.Rosso)
Rmovia s kme, alebo nrod bez zeme. Potrebuj niekoho, kto by sa k nim pridal ako
Pn k Emauzskm aj ke id opanm smerom a cez psmo ich viedol k lmaniu chleba. (P.Rosso)
Sheen iiel na zhromadenie proti ernochom. Preiel dopredu a ptal si slovo. Hovoril o
tom, e Jei m rd ud vetkch rs a e zomrel za vetkch. Ke odchdzal, jedna pani v
koridore mu napula do tvre a povedala: Vy nie ste biskup, ste idovsk rabbi! Vaka, aj
mjho Pna titulovali takto. (Sheen)
V panielsku sa profesor prva na Granadskej univerzite P.Andrs Manjon zutoval nad
biednym stavom cignov v Andalzii. Stal sa ich apotolom, uiteom a zchrancom. Vystaval
pre ich deti koly, zvan Ave Maria a spoloensky ich pozdvihol. Nakoniec aj medzi nimi zomrel.
(.mlik)
Jeden chudobn mu dal na misie posledn peniaze. Ke mu misionr povedal, aby si ich
nechal, e je chudobn, povedal: Hoci som chudobn, nie som chudobnej ako t, ktor nepoznaj
spsu. (pirago)
Na zijskom kontinente ij dve tretiny udstva a iba 2% z nich s pokrsten. (tatistika)

252
 Pretoe som sa nemohla sta misionrkou skutkov, chcela som ou by lskou a poknm.
(sv.Terezka)
Je ns toko, e keby kresania teraz odili z Afriky, za nami by zostala p. (Tertulin)
lovek nenvid vdy tch ud, ktorm sa ubli. (S.Zweig)
Do koly chodme preto, aby sme raz zvldli lohy svojich det. (XY)

MLAD

Mlad nevedia, o chc, ale neznes, aby ich pobdali k nieomu inmu. (Angl.porekadlo)
Mlados je tie prinou ndeje, pretoe m mlo minulho a mlo si toho pamt, vea
oakva od budcnosti vo viacerch oblastiach - preto sa im srdce roziruje a s z nich nadenci,
ale nesksenci zrove. (sv.TA II/I q.40 a.6)
By mladm, znamen ma srdce, ktor nie je vypotav. (R.Basin)
Je mi protivn, ako si t mlad pripadaj nesmrten. (A.Berkov)
Boh vs miluje, pretoe oakva od vs mnoh dobr diela, miluje vs, pretoe ste vo veku
jednoduchosti, pokory, nevinnosti a hlavne ete nie ste zmenen innosou pekelnho nepriatea.
(don Bosco)
Bezstarostn dospievanie je u loveka predzvesou hlposti. (L.Bromfield)
Dnes nie s zakliate princezn. Zato vak niektor dnen princezn vedia poriadne zaklia!
(A.Brstl) ena-
Zatia o vtci doku vysedie mlad, niektor udia nedoku mladch ani vyst.
(F.Bulnek)
Mlados nie je stvoren pre pitok, ale pre hrdinstvo. (P.Clodel)
Mlad mu nem kupova bezpen hodnoty. (J.Cocteau)
Mda je to, o vychdza z mdy. (J.Cocteau)
By mladm znamen ma neustle urit cie, nepozna hranice. Dozrie znamen pozna
hranice a strati cie. (G.Corso)
Deti s posvtn a ist. (echov)
Star narobili viac chb ako mlad. Nie, e by boli neikovnej, ale mali viac asu.
(A.Dermek)
T nov genercia je ovea horia ne my - ak koda, e nemem by jej prslunkom!
(G.Feydeau)
Na mladosti je krsne to, e me obdivova bez toho, aby chpala. (A.France)

253
 By normlnym v obdob dospievania je sam o sebe nenormlne. (A.Freudov)
A niekedy v puberte je diea schopn zrelej lsky. Potreby druhho loveka s rovnako
dleit ako jeho vlastn - dokonca sa stali dleitejmi. Dva sa stalo uspokojivejm,
radostnejm, ne prijma; milova dleitejm, ne by milovan. Tm, e miluje, opustilo
alrnu kobku svojej samoty a izolcie, ktor tvoril stav narcizmu a sstredenie na vlastn
osobu. Preva pocit novho spojenia, podieania, jednoty. A o viac, pociuje moc vyvola
lsku milovanm - nie u zvislos prijmania tm, e je milovan, a e preto mus by mal,
bezmocn, nemocn i - dobr. (E.Fromm)
Mlad svojou primnosou psobia na starch a s od nich tajne obdivovan za svoju
schopnos vidie a hovori pravdu. Volia radej by sami sebou namiesto vlastni a konzumova.
(E.Fromm)
Zmena mentality a truktr asto vyvolva spory o tradinch hodnotch, zvl u mladch,
ktor s neraz nedokav, ba nespokojnos rob z nich rebelantov. Vedom svojho vznamu v
spoloenskom ivote, tia ma na om m skr svoj podiel. (GS 7)
Mlde, to je nieo krehkho, a hne tak nm na kadeo neskoia. Je na ns, aby sme dali
do sladu nae ivoty a nae skutky s naimi slovami. (G.Gilbert)
Pochopitene sdi, e v tyridsiatke je lovek starec. A e po pdesiatke prechdza do
kategrie dinosaurov. Normlka. (G.Gilbert)
o ako brlivo kvas mut, nakoniec z neho bude vno. (Goethe)
Aj ke svet ide dopredu, mlados mus zana stle od zaiatku. (Goethe)
V mladosti kad ver, e svet zaal a nm, e je tu vlastne vetko len kvli nemu. (Goethe)
Mlados nie je obdobie ivota, ale duevn stav. (Goethe)
Je astm pozna v mladosti prednosti staroby a rovnak astie je udra si v starobe
prednosti mladosti. (Goethe)
Medzi mladmi dnes plat - o na srdci, to na triku. (P.Gosnyi)
Dnes mladm obas stra v hi-fi vei. (P.Gosnyi) humor-
U rast deti, ktor s ochotn s na erstv vzduch len za cigaretu. (P.Gosnyi)
V detstve je cel svet star ne my. (G.Greene)
Ke vyrastiem, chcel by som by malm chlapcom. (J.Heller)
Najah spsob, ako strati dveru a ctu mladch, je - dva im nekonen rady.
(Hemingway) vchova-
To nie je iadne umenie by mladm, ke mme dvadsatyri. (Ch.Chaplin)
Mlad udia maj sklon si myslie, e s dos mdri, ako si opit myslia, e s dos triezvi.
(Chesterfield)
Mlad me by kad, dlho vak trv, km sa k tomu dopracujeme. (W.Churchill)
254
 Okrem toho m obianska moc podporova najm tak podujatia, ktor s vemi uiton
najm pre mlde a in by sa nedali uskutoni. (IM 12)
Indini tancovali, ke sa chystali zabi svojich nepriateov: Nai frajeri a krsky tancuj,
aby zabili as. (S.Jenyns) as-
Je dobre, e nememe nazrie do budcnosti. je mlo trnsronch chlapcov, ktor by
sa za seba nehanbili, keby sa videli v tyridsiatke. (J.K.Jerome)
Mlados je tak utvoren kapitl, e a po mnohch rokoch prinesie bohat roky.
(J.Kaliniak) vchova-
Hovor sa, e mlde sa mus vybri. To je zsada sca na ni. Ako keby bolo treba, aby
mlde najprv ochorela a potom sa uzdravila, aby sa napila jedu, a potom sa zachraovala, ako
by mlados patrila diablovi a iba staroba Bohu. (sv.Karol Boromejsk)
Mloo vo mne bud tak obdiv ako mlados. A mloo tak hrzu. (M.Kessel)
Mlados, pred ktorou nie je potrebn ma sa na pozore, je nani. (M.Kessel)
Mladmu dievau musme da slobodu, ale nie prleitos, aby ju mohlo uva.
(S.Kierkegaard)
o svet svetom bol, je adolescent zrkadlom nastavenm dospelej populcii. Ak je dnes
adolescencia povaovan za zvl citliv a rizikov vekov etapu, pramen z uritej krzy
sveta dospelch. (L.Koubsk)
Mlad udia preto toko hovoria o ivote, lebo ivot nepoznaj. (K.Kraus) ivot-
Po maturite prestva plati rozvrh hodn, zana sa rozvrh rokov. (R.Kesan)
Mlad udia chc by originlni - vyjadruj to tm, e sa obliekaj vetci rovnako.
(R.Lardner)
Romantika rob mlde nesmrtenou. (S.Lewis)
Oblek je vtedy modern, ke v kultrnej spolonosti nie sme stredobodom pozornosti.
(Lowell)
Zosta mlad, to je povinnos. (A.Lysebeth)
Mlados je naja vek a ozajstn blaenos je astejia v zrelom veku. (A.Maurois)
Tto mlde nikdy neprijme vychovvatea, ktor by prejavoval znmky strachu pred
ivotom a nebol by nadencom. (MGK Salezinov) vchova-
Hovor sa, e nik nie je blznivej ako star blzon, iba ak mlad blzon. Ale mlad
blzon mus najprv vyrs, aby sa mohol sta starm blznom a zisti, akm stranm blznom
bol, km bol mladm blznom. (H.M.Millan)
Dnes u niet iadnych det. (Molire)
V behu nechajte starcov vzadu, ale nie ich rady. (Nem.prslovie)

255
 Blaen ste, mlad, lebo mte toko asu pre konanie dobra. (F.Neri)
Ke som bol mlad, mvali mnou vlastn krdla. (K.Peteraj)
Puberci s anjeli v diabolskom veku. (K.Peteraj)
Dlho trv, km sa staneme mladmi. (Picasso)
Dnen mlde je hrozn. Ale najhorie je, e k nej u nepatrme. (Picasso)
Mladk sa stva muom, ke obde kalu, miesto aby do nej vstpil. (Platn)
A sa zd, e oni s dospel a my deti. (J.Ritsos)
Ke sa mlad udia nazdvaj, e s nenten, v skutonosti s nevychovan a hrub.
(Rochefoucauld) sloboda-
Mlados je vlastne horkovit stav ducha. (Rochefoucauld)
Mlad mu do sekty vstpi niekedy preto, aby zskali as pre dleit ivotn rozhodnutie.
Nepreka, ak je tam prsna disciplna. Je to pre nich as, kedy za nich rozhoduj in a nemusia
sa ete rozhodova pre to na o sa nectia zrel. (P.Rosso)
Kto chce pomha mladm, mus ovlda umenie strcania asu - by s nimi len tak.
(P.Rosso)
Ak stran by bol svet, keby sa nerodili ustavine deti, ktor so sebou prinaj monos,
dokonalos a nevinnos. (J.Ruskin)
Adolescent sdi spolonos prsne poda absoltnych noriem, poda ktorch sm nedoke
i, a to predovetkm rodiov, uiteov a lekrov a nezastav sa pred iadnou autoritou. (an)
Identita adolescenta - Vezmi si desa papierov a na prv nap odpove na otzku: Kto
som? Potom druh lstok, znova odpove. Po desiatom ich zora poda dleitosti a zahadzuj
ich od toho s najmenou hodnotou. Predstav si rozlku s touto identifikciou. Nakoniec ti
zostane najdleitej papierik. (an)
Adolescentn moratrium - mlad sa nectia na lohy dospelch a preto hadaj monos
ako zska as. Me to by preruenie tdia, uviaznutie v nejakom zujme, prirodzen je to
poas vojny, kde za neho rozhoduj in. (an)
Mlad lovek, ktor nikdy neplakal, je divoch. (G.Santanyana)
Ke bujne vystrja mldenec, je to chyba, ak starec, je to ialenstvo. (Seneca st.)
Mlados je tak ndhern vec, e je hriechom mrnotratne ju nechva iba mladm.
(G.B.Shaw)
Mlados je ndhern - nie je v zloin, ne nii ju v deoch. (G.B.Shaw)
Mlados je hne hotov so slovom nebezpenm ako ostrie noa. (F.Schiller) komunikcia-
Slov prorokov dnes njdete na stench metra a iniakov. (P.Simon) pravda-

256
 Naa mlde miluje prepych, m zl maniere, opovrhuje autoritou, nerepektuje starch.
(Sokrates)
Mlados ti po experimente. (Stevenson) veda- pokuenie-

Mlados je schopnos vedie zaa. Nie je viazan na vek. (P.Strauss)

Mlad s hlpi, e sa tak nstojivo ponhaj by starmi. (P.Strauss)
iaden mlad lovek nechce by mlad (J.Swift)
Diea sa stane dospelm vtedy, ke si uvedom, e m prvo nielen ma pravdu, ale aj
mli sa. (T.Szasz)
A do dvadsap rokov deti miluj svojich rodiov; ke maj dvadsap rokov posudzuj
ich; potom im odpustia. (H.Taine)
V deoch s uloen vetky nae vlastn vek monosti. (Tolstoj)
Niet smutnejieho zjavu ne mlad pesimista; iba ak star optimista. (M.Twain)
Ke mi bolo trns, mj otec niomu nerozumel. Ke mi bolo dvadsajeden, asol som
koko sa tento star pn za tch sedem rokov nauil. (M.Twain)
Mlados sa mli ukrutne, ale je natoko nestle a premenliv, e sa vlastne neme dlho
mli. (P.Valry)
Mlad udia trpia menej svojimi chybami, ne mdrosou, ktorej sa im dostva od starch.
(Vauvenargues)
Zajtrajok - tvrdia mlad - je n. A id mu v strety viac tbou ne innosou. A ke
zajtrajok naozaj prde, nachdza starcov. (Verdinois)
Ke sa z mladosti zan robi zsluhy, je to zl, pretoe kad star blb bol raz mladm
blbom. (J.Werich)
Mlo rodiov dnes db na pokyny svojich det, staromdny repekt pred mladosou u
takmer vymiera. (O.Wilde)
Mlad s vdy ochotn podeli sa so starmi o ovocie svojho nedostatku vedomost.
(O.Wilde)
Mlados je osi, o maj len mlad a o by len star vedeli mdro uva. (T.C.Wolfe)
Dospievajci s v poslednom desaro zvltnou rizikovopopulanou skupinou. (WHO
1996)
Km si zvykne, e si mlad, u si star. (J.ek)
Sopky s hory v puberte. (J.ek)
Deti sa delia na dve kategrie: nevychovan a nae. (XY)

257
 Puberta je obdobie, ke sa mlad lovek div, ako tak hlpi rodiia mu ma tak ikovn
diea. (XY)
Ke sme medzi mladmi a chceme im prinies Krista, musme zapn pekultory na
maximum. (XY)
Mlad sme len raz. Potom s u musme pracne vyma in vhovorky pre hlposti,
ktor robme. (XY)

MODLITBA

Zanechaj teraz na chvu svoje prce, skry sa trochu pred svojimi hlunmi mylienkami.
Zaho teraz obaujce starosti a svoje namhav rozptlenia. Zaoberaj sa trochu Bohom a
odpoi si trochu v om. Vojdi do komrky svojej mysle, vye vetko von okrem Boha a tch
vec, o ti pomu ho hada. (sv.Anzelm)
Po asnch dobrch ktor nemme, time, ke ich mme, znechutia sa, u duchovnch
dobier je to naopak. (sv.TA II/I q.2 a.1)
Rozjmanie o boskch veciach psob lsku, ktor psob nutnos hovori o Bohu. (sv.TA
II/I q.27 a.2) svedectvo-
Rozjmanie utvrdzuje pam. (sv.TA II/I q.51 a.4)
Kto sa modl za inho, sebe prospieva. (sv.TA II/II q.32 a.3)
Modlitba Pna je najdokonalejia, pretoe obsahuje vetky tby a ich poradie a upravuje
vetky city. (sv.TA II/II q.63 a.9)
Pozornos skutkov je nutn pri modlitbe aspo na zaiatku. (sv.TA II/II q.63 a.13)
Kto sa modl zbone, zostane zbonej po mnoho dn. (sv.TA II/II q.63 a.14)
Na modlitbu chvly a vaky sa nesmie hadie ako na rozlin druhy modlitieb, ale ako na
asti jedinho dokonalho modlenia sa. (sv.TA II/II q.83 a.1)
V modlitbe je potrebn predovetkm iada, aby sme sa spojili s Bohom. (sv.TA II/II q.83
a.1)
Nemodlme sa preto, aby sme zmenili Boie ustanovenie, ale aby sme dosiahli toho, o
Boh ustanovil, e sa m uskutoni cez modlitby svtch. (sv.TA II/II q.83 a.2)
Nie je nutn, aby sme podvali Bohu svoje prosby, ale aby sme uznali, e pri nich sa
musme utieka k Boej pomoci. (sv.TA II/II q.83 a.2)
Modlitbou lovek Bohu vyznva, e ho potrebuje. (sv.TA II/II q.83 a.3)
Ke v modlitbe prosme o nieo, o prospieva naej spse, zrovnvame svoju vu s vou
Boou. (sv.TA II/II q.83 a.5)

258
 Pretoe i v evanjeliu Matovom je napsan nadpodstatn - supersubstantionalem, to je
hlavn, ako vyklad Hieronym. (sv.TA II/II q.83 a.9)
Sila prvho myslu, s ktorm niekto pristupuje k modlitbe, in cel modlitbu zslunou.
(sv.TA II/II q.83 a.13)
Modlitba m sedem podmienok, toti aby bola dokonal, pevn, vytrval, nbon, pozorn,
vrcna a z lsky. (sv.TA II/II q.83 a.15)
o je uitonejie chormu , vie lepie lekr ako chor. (sv.TA II/II q.83 a.15)
Vtedy kad dostane o iada v modlitbe, ak pros pre seba, nutn ku spse, zbone a
vytrvalo. (sv.TA II/II q.83 a.15)
Prirodzen nklonnos vedie loveka venova kadej potrebnej veci urit as; tak to rob,
ke ide o stravu, spnok a in podobn veci. Preto lovek poda poiadavky prirodzenho
rozumu m venova urit as aj svojmu duchovnmu posilneniu tm, e nasti svoju duu
Bohom. (sv.TA II/II q.122 a.4) as-
Zsluha sa opiera o spravodlivos, modlitba vak o milosrdenstvo. Prosiaci toti dosahuje
iadan iba tedrosou toho, koho pros. (sv.TA D q.71 a.1)
Viac plat niekomu prhovor, ktor sa za neho kon zvl, ne ktor sa za neho kon
veobecne a za mnoho inch spolu s nm, lebo tak sa inok prhovorov rozdeuje z boskej
spravodlivosti medzi tch, za ktorch sa konaj prhovory. (sv.TA D q.71 a.13)
Lska ns pobda ku kontemplcii a kontemplujeme preto, aby sme viac milovali.
(sv.T.Aquinsk)
Kto sa modl, bude urite spasen, kto sa nemodl, bude urite zatraten. (sv.Alfonz)
Vern spojenie s Kristom sa d zaisti len modlitbou. (sv.Alfonz)
Mme povinnos modli sa za tch, ktor nm robia dobre. (sv.Alfonz)
Modlitba je rozhovor due s Bohom. (sv.Augustn)
Daj, o prikazuje a prik, o chce. (sv.Augustn)
Duch modlitby sa znovu roznecuje, ak sa modlme slovami. (sv.Augustn)
Dobre vie i, kto sa vie dobre modli. (sv.Augustn)
Rob to, o doke a modli sa za to, o nedoke - a Boh d, aby si to dokzal. (sv.Augustn)
Pretoe ste zl zle a o zl prosili, neboli ste vypout. (sv.Augustn)
Ak sa modlme sprvne a vhodne, nememe poveda ni inho, ne o je poloen v
Modlitbe Pna. (sv.Augustn)
Bratia v Egypte maj sce asto modlitby, ale vemi krtke a akosi chvatne konan, aby
dlhm modlenm neprchala a neotupela ona starostlivo napt pozornos, ktor je modlitbe
najpotrebnejia. Ak vak pozornos trv, nem sa modlitba rchlo prerui. (sv.Augustn)

259
 Necho von zo seba, vr sa do seba. Vo vntri loveka bva pravda. (sv.Augustn)
Viem, e som Boh, lebo ke sa k nemu modlm, hovorm sm so sebou. (P.Barnas)
T modlitbu Boh nepouje, ktor nesleduje ten, kto sa modl. (sv.Bazil)
Ak vak oslaben hriechom neme sa modli pozorne, kro sa ako me a Boh odpust
tvoju krehkos. (sv.Bazil)
Vo svojom vntri nech sa utiahne kad dua, ktor ti by nevestou Kristovou. (sv.Bazil)
Modli sa a pracuj. Ora et labora. (sv.Benedikt)
Ten, kto je mudrcom pre seba, je naozaj mdrym a bude chrli vodu zo svojej vlastnej
studne. Nech tvoje rozjmanie zane tebou a lepie bude, ke skon tie pri tebe. (sv.Bernard)
Sasn civilizcia sa sna chemickmi liekmi liei svoju chor duu. Toto vak nie je
cesta a vchodisko zo situcie. nai predkovia ili ovea intenzvnejm duchovnm ivotom,
ktorho naplnenie nebolo sprevdzan a takmi psychickmi traumami ako dnes. lovek sa v
sasnosti utieka k liekom a zabda na modlitbu, na njdenie vntornej koncentrcie vlastnho
ja, na meditciu a rozhovor s Bohom. (T.Bindzrov)
Ke sa modlme, z dvoch zn vyrast tyri klasy. (don Bosco)
Drme sa jednoduchch modlitieb, ale konajme ich vytrvalo. (don Bosco)
Slovo je k, ale mlanie je pak. (G.Bufalino)
Tde je leskl esranov revolver, ktor sa nabja v nedeu. (J.Buzssy)
lovek sa nau by kresanom na kolench, nie v akadmii. (prv Cirkev)
Modlitba je iadanie vhodnch od Boha. (sv.Jn Damascnsky)
Kto sa namodl, je mtvy. (sv.Jn Zlatosty)
Modlitba, ktor nepremiea loveka, nie je dostatone dobr. (A.Dermek)
Synovi sa nepredpisuje kedy a koko sa m rozprva s otcom. (A.Dermek)
Netreba rozirova pobonosti, ale prehlbova zbonos. (A.Dermek)
Skr ducha modlitby ako dlh modlitby. (A.Dermek)
Blaen, kto si d nars v sebe v mlan krdla Ducha Svtho a kto vidiac na zemi iba
boje, uletel k nebesiam! Blaen, kto zakotvil v prstave mlania, pretoe zactil svoju slabos
pochopi rod Bo! (sv.Efrm)
Keby Zeus chcel vyhovie elaniam ud, vetci by zahynuli, pretoe iadaj vea takch
vec, ktor s kodliv pre blnych. (Epikuros)
Lebo iba ten je lovekom, kto nadobudol krsu cez piese, bse alebo modlitbu, a kto je
vo vntri vybudovan. (Exupry)

260
 Poznm toti iba jeden plodn in, a to je modlitba, ale viem tie, e modlitbou je kad
in, pokia nm lovek dva seba samho, aby sa uskutonil. (Exupry)
udia, ktor mlia s nebezpen. (La Fontaine)
Kee dobr je modlitba s pstom, nech bratia, najm ke prinaj obetu chvly,
neopomen dba, nakoko im len sily staia, na nbonos, pripjajc ku slovm zmysel, k
zmyslu lsku, k lske rados, k radosti zrelos, k zrelosti pokoru, k pokore slobodu. (sv.Frantiek
z Paulnsky)
V skutonosti je sstreden meditcia najvyia aktivita, ktor existuje, aktivita due, ktor
je mon len pri vntornej slobode a nezvislosti. (E.Fromm)
Najvy cie je vraj tba po spechu. Viera v Boha a modlitba sa odpora ako prostriedok
k zveniu schopnosti dosiahnu spech. Rovnako ako modern psychiatri odporaj robi
nieo pre astie zamestnancov, aby sa to zapilo zkaznkom, niektor kazi odporaj lsku
k Bohu ako prostriedok k dosiahnutiu vieho spechu. (E.Fromm)
Ke sa lovek sstred, mlo zle na tom, o rob; dleit rovnako ako nedleit veci
naberaj nov rozmery, pretoe sa im dostva plnej pozornosti. (E.Fromm) prca- kola-
udia sa boja sstredi, pretoe maj strach, e seba samch stratia, pokia sa plne zaujm
inou osobou, ideou, prpadom. (E.Fromm)
Nedostatok koncentrcie unavuje, zatia o koncentrcia vzpruuje. (E.Fromm) prca-
Autor autognneho trningu berlnsky profesor I.H.Schulz nikdy netvrdil, e jeho metda
by mala sli k nieomu inmu, ne iba k duevnej relaxcii. (E.Fromm)
Pomoc si zasli iba ten, o sa modl. (Gennadius)
Modlitba je re, ktor nm dal Duch Svt, aby sme sa mohli prihovori Otcovi. (23GK)
Modlitba m by rno kom a veer zvorou. (Gndh)
Je lepia modlitba bez slov, ne vea slov bez modlitby. (Gndh)
Zasej zrnko semena do zeme a ona ti vyd kvetinu. Snvaj sen k nebu a on ti prinesie tvoju
mil. (K.Gibran) ndej-
Ve udia nevedia, koko samoty je okolo ma, a e z kadho krtkeho stretnutia musm
do samoty nasp... (R.Guardini)
Kto dveruje iba vo vlastn sily, bude sa modli mlo, ako zfalec, ktor u viac nedfa v
Boha. (Gnthr IIa 197) ndej-
m viac dostal duch v mlan, tm viac me da v innosti. (Hello)
Koneno i nekoneno s nepredstaviten; tou trzou sme vymrten k poznvaniu i k
meditcii. (M.Horansk)
Modlitba je rozochven sestra lsky. (V.Hugo)
Bez modlitby je vetko iba klepotom kladiva po nkove. (Chautard)
261
 Vyhadvanie Pnovej tvre nie je kratochva, je to najnamhavejia prca. (Chautard)
Kok udia s horliv a odvni v kadej prci, ktor vedie k astiu a spechu. Ale s
leniv a zbabel pred silm, ktor vyaduje chvka rozjmania. (Chautard)
Modlitbu meme prirovna ku krdlam vtka. Zd sa, e krdla vtka zaauj, ale v
skutonosti mu umouj vek slobodu. (Chautard)
Duchovnmi cvieniami nazvame hocijak spsob pripravi a naladi duu na to, aby sa
lovek oslobodil od vetkch nezriadench nklonnost a ke sa od nich oslobodil, aby hadal
a naiel vu Boiu v usporiadan svojho ivota na spsu svojej due. (sv.Ignc z Loyoly)
m viac je dua samotn a oddelen, tm je scejia pribli sa a pristpi ku svojmu
Stvoriteovi a Pnovi, a m bliie pristupuje takto k nemu, tm viac sa uspsobuje prija
milosti a dary od jeho boskej a najvyej Dobroty. (sv.Ignc z Loyoly)
Vitamny pre duu s ivotne dleit. (G.Iversen)
Musm toho dnes toko urobi, e potrebujem strvi aliu hodinu na kolench. (M.Luther)
S nronosou sasnho ivota rastie tba po vntornej modlitbe, ktor umouje v
hbke vlastnej due stretn sa s Bohom. (Jn Pavol II.)
U sa sstredenosti v modlitbe, odtia erpaj silu. (Jn Pavol II.)
Rozprva sa mlo s umi je najistejm prostriedkom, aby sme sa nauili rozprva s
Bohom. (sv.Jn z Kra)
Povaj Pna v jeho prkazoch, aby a on vypoul v tvojich modlitbch. (sv.Jn Zlatosty)
Meditcia je dar. (J.Jarab)
Ako si udra pokoj a mier? Nikdy neopam svoje meditan miesto - pokoj chvle si
nesiem s sebou. (majster Zen-Budhizmu)
Najvie ivotn zpasy prebiehaj denne v tichch zkutiach due. (D.McKay)
Kto vie duchovne i a nepriklad vek vhu tomu, o je mimo neho, ten nevyhadva
osobitn miesta a nevykva mimoriadne chvle pre nbon cvienia. (Kempensk)
Niektor maj Boha stle na jazyku, ale mlokedy v srdci. (Kempensk)
Pred tebou, Jei, moje sta nenachodia slov, len moje mlanie sa ti prihovra. (Kempensk)
ud, ktor maj rozjmavho je tak mlo preto, lebo len mlokto sa vie celkom odpta od
pominutench tvorov. (Kempensk)
V akej miere vie vyjs zo seba, v takej miere me prejs vo ma, hovor Jei.
(Kempensk)
Boh toti d neraz za krtku chvku, o predtm dlh as odopieral; a asto d a na
konci, o odaoval da na zaiatku modlitieb. (Kempensk)
Jedin van mylienka vyslan k nebesm je t najdokonalejia modlitba. (G.Lessing)
262
 Cisr ho musel da trikrt zavola, lebo sa prve modlil: Vae velienstvo, hoci mm voi
vm hlbok ctu, Boha si cenm nekonene viac ako vs. Ke sa s nm zhovrame, mme
zabudn na akkovek in staros. Ke raz zbadal, e pri nonch hodinkch brat odbehol
naprva ohe v kozube, prsne ho pokarhal a potrestal. (sv.Liudger)
Kto vstane od modlitby ako lep lovek, toho modlitba je vyslyan. (G.Meredith)
Odpove loveka na Boie impulzy sa veobecne nazva modlitba. (P.Mikluk)
Rhanie je v protiklade s modlitbou. ahie ho takto pochopme. V modlitbe vyjadrujeme
poklonu a ctu Bohu, v rhan vak nectu. (J.Minarovi)
primn zahreenie je lepie ako falon Oten. (Nemeck prslovie)
Najdleitejia a najzanedbvanejia konverzcia je rozhovor so samm sebou.
(A.Oxenstierna)
Pre kresana, ktor to s vierou mysl vne, neme stai len formulovan modlitba.
(Pavol VI.)
Ote n bude znie nanovo, ak ho budeme napa konkrtnymi prosbami kadodennho
ivota. (Pavol VI.)
Prca je modlitba. (Pius IX.)
Boh dal loveku dve ruky, aby ho neobaoval s kadou malikosou. (Pytagoras)
Pane, ty si vade, len ja som stle niekde inde. (P.Rosso)
ivot modlitby rastie ivou modlitbou. (P.Rosso)
V tichu lovek vo svojom vntri stretne seba takho, ak je pred Bohom. (P.Rosso)
Nie sme na svete na to, aby sme sa modlili a rozjmali. To nie je n cie. Nam cieom je
milova Boha a blneho. Aby sme to vak dokzali opravdivo a srdene, k tomu sa potrebujeme
posilni modlitbou a rozjmanm. (P.Rosso)
Modlitba nm nem sli na to, aby sme sa do nej uzatvrali pred blnym, ale na to, aby
sme sa posilovali k srdenej lske k blnemu. (P.Rosso)
Modlitbou nemme uteka od blneho ale k blnemu. (P.Rosso)
Modlitba je nebesk voda, ktorou polieva kvety v zhrade svojej due, teda nosti svojej
due, aby rstli a prinali ovocie. (sv.Fr.Salesk)
Rozjmanie vzbud v naom srdci dobr a spasiten hnutia a pohna vu k dobrm
predsavzatiam a rozhodnutiam. takto hnutia s naprklad lska a vanos k Bohu, tba po
nebi a venej blaenosti, strach pred Bom hnevom, pred sdom, pred peklom, lska k Spasiteovi
a tba verne ho nasledova, horlivos za spsu du, nenvis oproti hriechu, dvera v dobrotu
a milosrdenstvo Boie, v pomoc svtch, lska, dobrota a trpezlivos voi blnym a voi vetkm
uom. Do tchto hnut a citov sa m naa dua celkom pohri, lebo s zmyslom a cieom
rozjmania. (sv.Fr.Salesk)

263
 Kto chod po krsnej zhrade plnej kvetov, rd si vezme na pamiatku nejak kyticu. Pri
rozjman je n duch akoby v zhrade. Ke z nej odchdza, na konci rozjmania, vezme si so
sebou niekoko mylienok - kvetov, aby sa po cel de uteoval ich prjemnou vou.
(sv.Fr.Salesk)
Zama sa, to je to najlepie v loveku. (A.Schupp)
Keby Pn Boh pastierovu kliatbu vyslyal, vetky kravy by mu do roka zdochli.
(Slov.prslovie)
o v Boom svetle zadrme, je tie Bom svetlom preiaren. (K.Spiecker)
Duevn kozmonautika objav nov svety. (P.Strauss)
Mystika nie je to, o sa ned osvetli, ale o le mimo oblasti svetla. (P.Strauss)
Kto nenjde vzah k sebe vo chvach rozhovoru so sebou, nenjde sprvny vzah ani k
okoliu a spolonosti. (P.Strauss)
Ak sme niekoho nazvali nevanm, u sme o om povedali vetko zl. (P.Syrus)
Poda mojej mienky nie je vntorn modlitba ni inho, ne rozhovor s priateom, s ktorm
sa asto a radi schdzame, aby sme s nm hovorili, pretoe sme si ist, e ns miluje. (sv.Terzia
Avilsk)
Ke zhradnk nem poruke ni lepieho, mus namhavo aha vodu z hlbokej studne,
aby zavlail kvety a zeleninu. Ak m poruke prame, sta ke d vode smer na svoje hriadky.
Ak sa do toho zamiea obloha a d vdatn d, prca odpadne. Na zaiatku sa treba namha,
aby sme vytiahli zo svojho srdca a z naej mysle mylienky a city. Potom ich sta pouva.
nakoniec sa vetko stane spontnnym. U netreba ni, iba zbiera v radosti hojnos darov, ktor
nm dva Pn. (sv.Terzia Avilsk)
Boh pozer na ma a miluje ma. (sv.Terezka)
Dua bez mlania je ako mesto bez opevnenia. Kto pestuje mlanie, zachov si duu.
(sv.Terezka)
Som si ist, e vypouje moje elania. Viem to, mj Boe! m viac chce da, tm
vmi stupuje tbu. (sv.Terezka)
Som tak nedokonal, e moje boh modlitby istotne nemaj vek cenu. Ale jestvuj
obrci, ktor sa tak natskaj, e dostan to, o si praj. Budem to robi ako oni a Boh ma
neme posla pre s przdnymi rukami. (sv.Terezka)
Mala by som si robi starosti, e poas rozjman zaspm. Ale ma to neznepokojuje. Myslm
si, e mal deti sa svojim rodiom v spnku pia takisto, ako ke s hore! A myslm aj na to,
e lekri posielaj chorch do re snov, aby ich mohli operova. (sv.Terezka)
asto len mlanm dokem vyjadri svoju modlitbu. Mlanie je oblaujca re anjelov a
vetkch vyvolench. (sv.Terezka)

264
 Ak vek je moc modlitby! Mohli by sme ju nazva krovnou, ktor m v kadom ase
von vstup ku krovi a dostane vetko, o o pros. (sv.Terezka)
Pre ma je modlitba pozdvihnutie srdca, jednoduch pohad na nebo, vkrik vanosti
alebo lsky, i uprostred skky a i v radosti. Skrtka, je to osi vek, nadprirodzen, o mi
roziruje duu a spja ma s Jeiom. (sv.Terezka)
Stromy s nstroje nekonenho silia zeme oslovi nebesia. (R.Thkur)
Nikdy som nenaiel tak drunho spolonka, ako je samota. (H.Thoreau)
Pracuj akoby si mal i vene. Modli sa, akoby si mal dnes v noci zomrie. (Ukrajinsk
mdros)
Ak sa chceme zapodieva stvorenm, musme by sami. V tichosti. Je to nmet, ktor
presahuje jazyk i schopnos vypou. (E.Wiesel)
Ke ns bohovia chc potresta, vyslyia nae modlitby. (O.Wilde)
asto prehliadame, e zmysel tajomstva nespova v tom, e im rozumieme, ale e v nich
skryjeme svoju duu. Mystik je teda akmsi chrnencom tajomstva, v onom tajomstve, ktor
udstvo poda svojej tradcie nazva Bohom. (P.M.Zulehner)
Slovo mystika pochdza z grckeho slova myein, o pribline znamen udivene nad niem
mla. (P.M.Zulehner)
Svet je tak preudnen, e poriadnu samotu njde u len v sebe. (J.ek)
Modlitba je myslie na Boha s lskou. (XY)
Modlitba je innos innost. (XY)
ak a such modlitba je vzva k vej lske. (XY)
Mme prvo na modlitbu. (XY)
Modli sa znamen dcha. (XY)
Ako bude rozjma, tak bude i. (XY)

MDROS

Niekto ktosi mdros definoval ako kombinciu troch prvkov: sksenost, inteligencie a
udskch kvalt. (J.Adair)
Mdry jednoducho je ten, kto pozn najvyiu prinu jednoducho. V nejakom rode je ten,
kto pozn najvyiu prinu v tom rode. Mdry je stavite vzhadom k stavbrom. (sv.TA I q.1
a.6)
Kto pozer k jednoducho najvyej prine celho vesmru, ktorou je Boh, nazva sa najviac
mdrym. (sv.TA I q.1 a.6)

265
 Dary mdrosti a vedy nie s ni inho, ne aksi dokonalosti udskej mysle, ktormi je
lovek uspsobovan, aby nasledoval vnuknutia Ducha Svtho v poznan Boch a udskch.
(sv.TA II/I q.68 a.5)
Mdremu nle pozna najvyiu prinu, cez ktor sa vemi iste sdi o inch a poda nej
treba vetko usporiada. (sv.TA II/II q.45 a.1)
Mdros predpoklad lsku. Lska neme by so smrtenm hriechom. (sv.TA II/II q.45
a.4)
Bohabojnos je poiatkom mdrosti, pokia psob odstpenie od zlch skutkov. (sv.TA II/
II q.45 a.6)
Prav mdros je v ast okrasou, v neast oporou. (Aristoteles)
Sksenos na rozdiel od poznania vie, ale nevie preo. (Aristoteles)
Mdros je poznanie boskch vec. (sv.Augustn)
Mdros patr pokojnm, v ktorch iadne hnutie nie je odbojn, ale poslun rozumu.
(sv.Augustn)
Gnius, vtip a duch nroda sa odhal v jeho prsloviach. (F.Bacon)
Mozog orgn, pomocou ktorho myslme, e myslme. (A.Bierce)
Myslie znamen podmieova. (M.Blondel)
Humor m ten, kto sa smeje hne, smia sa neskr nie je nijak umenie. (G.Branstner)
Obas robme chyby tak neinteligentn, e sa z nich nikto neme ani poui. (G.Branstner)
Verm v miernu moc rozumu nad lovekom. (B.Brecht)
Inteligentn lovek vyber zo svojich vedomost tie sprvne v sprvnom ase a na sprvnom
mieste. (M.Bubk)
Kadho napadn hlpe mylienky, lene mdry ich nevyslov. (W.Busch)
Istota, e sme inteligentnej ako t ostatn je povliv u preto, lebo to ist si mysl mnostvo
hlupkov. (A.Camus) pokora-
lovek nazhromadil vetku mdros svojich predchodcov a pozrite sa, ak je hlpy.
(E.Canetti)
Odkedy zabda vetko, vie omnoho viac. (E.Canetti)
Mdri sa nauia od hlupkov viac, ako sa hlpi pouia z prkladu mdrych. (M.Cato)
Dev desatn mdrosti je - by mdrym v prav as. (Cicero)
Jasnos je ozdobou hlbokch mylienok. (L.Clapiers)
Veci, ktor vieme najlepie, s tie, ktor sme sa neuili. (L.Clapiers)

266
 Informcie nie s toton s vedomosami a vedomosti nie s toton s mdrosou.
(A.Clarke)
Predstavte si to ticho, keby udia hovorili len to, o si myslia. (apek)
Za o inho sa me lo vydva, ak nie za pravdu, a hlpos, ak nie za rozum. (apek)
Naa re je mdra: rob zsadn rozdiel medzi som presveden a presvedil som sa.
(apek)
udia premaj skr pod tlakom nutnosti ne z istej potreby. (apek)
I z przdne stodoly sova vylet. (esk prslovie)
Nesta ma dobr rozum, treba ho aj dobre pouva. (Descartes)
Pochybujem - a preto myslm. Myslm - teda som. (Descartes)
koda, e niektor njdu mdros a vtedy, ke u nemaj sl na jej realizciu. (A.Dermek)
Prav mdros, to s skutky, nielen pohyby, mus tomu predchdza rozmanie.
(A.Dermek)
lovek je najinteligentnej zo vetkch ivochov - a tie najneuvenej. (Diogenes)
Poznan pravda m povzna ducha, nie spli svet. (SaD) veda-
IQ - inteligencia m dve zloky. Tekut inteligencia - mlo zle na cvien, je to prirodzen
bystros pri rieen logickch problmov, zvis na kvalite mozgovho tkaniva, vekom kles a
to od 17 rokov do 60. Krytalick inteligencia - s to nauen mylienkov obraty, kvalitne
osvojen pojmy, osveden stratgie rieenia problmov. U duevne pracujceho loveka vekom
rastie od 17 do 60 rokov, potom sa ustauje a vinou kles. (Donaldson)
Ptam sa na vetko krok za krokom. (Dostojevskij)
Uv raz, km osi d, dva razy, km dao prijme, a tisc rz, km o nieo poiada.
(Eschenbachov)
Star udia okrem toho maj charizmu preklen priepasti medzi generciami ete skr,
ne vznikli. Koko det nalo porozumenie a lsku v oiach, slovch a nenostiach starch ud!
(FC 27)
Kad mdry lovek je vkupnm pre hlupka, ktor by nezostal na svete ani hodinu,
keby ho nechrnil mudrcov scit a prezieravos. Mdri s ako lekri, ktor bojuj s chorobou
nemocnho. Take, ke sa dozviem, e mdry lovek zomrel, srdce mi plae. Nie pre neho,
samozrejme, pretoe il v radosti a zomrel s cou. Nie - pre pozostalch ja trchlim. Bez pevnho
ochrannho ramena, ktor im prinalo bezpeie, s vydan napospas zaslenmu neastiu,
ktor oskoro poctia, pokia im Prozretenos nepole za nhradu nejakho novho ochrancu.
(Filn)
Irnia je veselos a rados mdrosti. Bez irnie by svet bol ako les bez vtkov. (A.France)
Najrozumnejie je nechcie by prli rozumn. (V.E.Frankl)
267
 pln hlupci a mdri udia s nekodn - nebezpen s len t napolovicu hlpi a napolovicu
mdri. (A.Fredro)
Ten, kto pozn svoje medze, je u napoly mdry. (J.Galsworthy)
Rozum je zdrojom vetkej citlivosti. (Gndh)
Kto v sprostosti zotrvva, menuje sa hlpy. (Gavlovi)
V Jeiovch slovch je viac svetla, ako v ktoromkovek udskom slove. Zd sa, e to
nesta len uzna. Je ete potrebn veri. (A.Gide)
Mdry je ten, kto sa vetkmu uduje. (A.Gide)
Mali by sme... kad de vypou aspo mal pesniku, preta dobr bse, vidie vhodn
obraz a, ak je to mon, prehovori zopr rozumnch slov. (Goethe)
Blzni a rozumn udia s rovnako nekodn. Len poloblzni a napoly mdri udia s t
najnebezpenej. (Goethe)
Zo vetkch zlodejov s hlupci najhor; okradn ns aj o as, aj o dobr nladu. (Goethe)
O vine vec dva vina ud svojej dui za radkyu domnienku. A domnienka, ktor
je vrtkav a nestla, prina nestle a vrtkav astie tm, ktor ho uvaj. (Gorgias)
Nevzdelanec vid vade len jednotliv veci, polovzdelanec pravidlo, vzdelanec vnimku.
(F.Grillparzer)
Jeho pochybnosti s lepie ako istoty viny ud. (P.Hardwicke)
Mdri plodia mdre mylienky a blzni ich roziruj. (H.Heine)
Nesme ledabolo o najvch veciach. (Herakleitos)
Sfrou znalosti je re, zatia o privilgiom mdrosti je mlanie. (O.Holmes)
Sila bez mdrosti sa zrti pod vlastnou archou. (Horatius)
Pokia sa lovek pta, chce by. (M.Hornek)
Zo vetkch hlupkov je najneznesitenej scestovan hlupk. Prina si hlposti inch
nrodov a pridva ich k svojim. (Humboldt)
Dkazom vysokho vzdelania je schopnos hovori o najvch veciach najjednoduchm
spsobom. (D.Hume)
Mdros oznauje snahu dosiahnu najlepie ciele pomocou najlepch prostriedkov.
(F.Hutcheson)
Mdros, ktor je zhora, je predovetkm cudn, potom upokojujca, skromn, zmierliv,
pln milosrdenstva a dobrho ovocia, nepochybujca a bez pretvrky. (Jak 3,17)
Umenie by mdrym, je umenie vedie, o treba prehliadnu. (W.James)
Mdre rady nie s huby, aby vyrstli aj tam, kde ich nikto nesial. (M.Jkai)
268
 Lebo m viac je mdrosti, tm vmi pribda aj mrzutosti; a ako si niekto zvuje
vedomosti, tak si zvuje aj boles. (Kaz 1,18)
Len ten, kto vetko prijma tak, ako je a nie poda toho, o sa hovor a sdi, je naozaj
mdry, lebo viac ho pouuje Boh ako udia. (Kempensk)
Ak pri kadej udalosti nebude hadie len na to, ako sa jav navonok, a ak nebude na to,
o vid alebo pouje, pozera len telesnm okom, ale ak zakadm vojde ako Moji do
svtostnku poradi sa s Pnom, neraz pouje Boiu odpove a vyjde odtia pouen o
mnohch veciach prtomnch i budcich. (Kempensk)
Njdeme tisc uencov, alebo ud s bohatmi vedomosami, km natrafme na mdreho
loveka. (F.Klinger)
lovek m tri cesty, aby rozumne konal: 1, Ke rozma - to je najachetnejia. 2, Ke
opakuje - to je najjednoduchia. 3, Vlastn sksenos - to je najhorkejia. (Konfucius) tradcia-
Inteligencia vyjadruje urit veobecn schopnos, ktor je podkladom pre primeran
prispsobenie sa situcii, a to najm novej, kde nestame so sksenosami. (M.Ko)
Prslovia sa rodia iba v tej fze rozvoja jazyka, pokm ete jazyk vie mla. (K.Kraus)
Vea toho vie sedliak, o nevie filozof. (Langbehn)
Vyzerte mdro. Napravte, prosm, t chybu. (Ch.Lamb)
Je nechutn by stle mdrym, je to ako by na ustavinom pohrebe. (D.Lawrence)
Hlpos je matkou zloinu, ale otcovia s asto genilni. (S.J.Lec)
Z genilnej mylienky mono odstrni vetky slov. (S.J.Lec)
Hlpos asto nti ud k vekmu zamysleniu. (S.J.Lec)
Je ete ahie posdi rozum loveka poda otzok ako poda odpoved. (F.Lvis)
Niet na svete takch slov, ktormi by sa s hlupkom dalo hovori o mdrosti.
(Ch.Lichtenberg)
Hlupk vdy zbouje to, omu nerozumie. (C.Lambroso)
iaden omyl nie je tak vek, aby nemal svojich posluchov. (M.Luther)
Biele vlasy nie s znmkou mdrosti, ale staroby. (Menandros)
Kvalitn udia vedia vetko, bez toho, aby sa nieo nauili. (Molire)
Je vemi ak odli hlupka od mdreho vtedy, ke obaja mlia. (Molire)
Ke si si ist, e rozumie vetkmu, o sa deje, bezndejne sa pletie. (W.Mondale)
Rozum je jedin dar, ktor prroda pravdepodobne rozdelila spravodlivo, pretoe nikto sa
nesauje, e ho m mlo. (M.de Montaigne)
Materilna chudoba sa ahko vyliei; vyliei chudobu ducha je nemon. (M.de Montaigne)
269
 Svojhlavos a zarytos je najistej dkaz hlposti. (Montaigne)
Urob okovek blbovzdornm je nemon, pretoe blbci s ohromne vynaliezav. (Murphy)
udia cviia obvykle svoju pam viac ne svoju sdnos. (Napoleon)
Kad genercia si mysl, e je inteligentnejia ne predol a mdrejia ako nasledujce.
(G.Orwell)
Sksenosti - to s zacelen rany naej hlposti. (J.Osborne)
Je dobr ui sa i od nepriateov. (Ovidius)
Srdce m svoje dvody, ktor rozum nepozn. (B.Pascal)
astn, kto nerozumie cittom. (J.Paul)
Hadaj pravdu v mylienke a nie v tlejcich knihch. Ak chce vidie mesiac, pozeraj sa na
oblohu a nie do kalue. (Perzsk mdros)
Mdry je ten, kto sa vie ui od kadho loveka. (Perzsk prslovie)
ivotn mdros je - dopa sa v kadom obdob ivota len tch omylov, ktor s v
slade s vekom. (Picasso)
Ak to loveku roky rokce nelo a potom naraz z nioho ni zane by genilny, tak je to
beztak len preto, e sa zblznil z toho, ako mu to roky rokce nelo. (J.Pick)
Blahoslaven lovek, ktor dosahuje mdros, a mu, o nadobda rozumnos. Lebo je
vhodnejie zarobi si ju, ne zarobi striebro, a zska si ju (hodno viac), ako najvyberanejie
zlato. (Prs 3,13-14)
Najkratie odpovede no a Nie vyaduj najdlhie rozmanie (Pythagoras)
Bu ml, alebo povedz nieo, o je lepie ako mlanie. (Pythagoras)
Najmdrejie je slo. (Pythagoras)
Somr je jedin zviera, ktor sa slepo nepodrobuje vli loveka. Preto sme ho vyhlsili za
symbol hlposti. (Radi)
m vyie vystpi, tm objav viac miest, ktor si ete nestail navtvi. (A.Radiev)
S mdrym lovekom je vdy o om mla. (Rmske prslovie)
Kad je ignorant, len v rznych oblastiach. (W.Rogers)
Rozum je vdy blznom srdca. (Rochefoucauld)
Je ahie by mdrym pre ostatnch, ako pre seba. (Rochefoucauld)
Kad sa sauje na zl pam, ale nikto sa nesauje na zl sudok. (Rochefoucauld)
Spolu s mylienkami, ktor s pod nau rove, mme aj tak, ktorch rove nedosahujeme
my. (J.Rostand)
270
 Nezle na tom, o m pred menom, i za menom, ale o m v hlave. (P.Rosso)
Nezle na tom, o m pred menom a o za menom, ale i to uprostred stoj skutone za
nieo. (P.Rosso)
Nie je ni hlpejieho, ne mdros na nevhodnom mieste. (E.Rotterdamsk)
Pokia si pamtm, v Evanjeliu nie je ani jedno pochvaln slovo o inteligencii. (B.Russel)
Kto pozn pravdu, miluje a cen si dobro a sprvne rob, ten je mdry. (J.M.Sailer)
Niet lepieho a iadcejieho dvtipu ako jednoduchos. (sv.Fr.Salesk)
Mdros prslov je v tom, e si odporuj. (C.Sbarbaro)
Najlepie mylienky s spolonm vlastnctvom. (Seneca)
Mylienky s bez cla. (Shakespeare)
Blzon sa poklad za mdreho, ale mdry vie, e je blzon. (Shakespeare)
Mdry je ten, kto hovor mlo. (Shakespeare)
Nebolo doposia filozofa, ktor by vedel trpezlivo zna bolesti zubov. (Shakespeare)
Idey me oceni len ten, kto sm nejak m. A len ten me rozpozna ich hodnotu, kto
ich je sm hoden. (A.Schoenberg)
Nie je hlupk, kto nevie, ale ten, kto nechce vedie. (H.Skovoroda)
omu nerozumie, to neha. (Slov.prslovie)
Kto sa chce blzni, mus ma rozum. (Slov.prslovie)
Viem, e ni neviem. (Sokrates)
Ak ste krsni, state sa dstojnmi vaej krsy; ak ste kared, dajte zabudn na karedos
svojou mdrosou. (Sokrates)
Duchaplnos spova v tom, e vidme podobnos medzi vecami, ktor s rozdielne a
rozdiel medzi tmi, ktor sa navzjom podobaj. (A.Stal)
Myslenie nie je prepych, ale jedin ivotn dstojnos. Ak tto planta zhynie - tak na
nedostatok lsky a myslenia. (P.Strauss)
Mylienka plod mylienku. Mozog nie je akumultor, ale genertor. (P.Strauss)
Aforizmus je agresvna forma mdrosti. Duchovn elektrick der. (P.Strauss)
Vek mylienka nepotrebuje vea slov. (P.Strauss)
Mdry sa mli sedemkrt denne. (Tal.prslovie)
Kto je mdry? Kto sa u od kadho. (Talmud)
Je ete vbec lovek, ktor vie, e najlepie zo vetkch iman je rozvaha? (Teiresias)
271
 Inteligentn lovek vie, kedy a kde m presta by rozumnm. (J.Ttreau)
N mozog je zostrojen tak, e me robi po cel as vek poet omylov, a to je vlastne
jadro nho myslenia. (L.Thomas)
Nikto uen z neba nespadol. Ale hlupkov ako keby zhadzovali! (J.Tuwim)
Rozdiel medzi sprvnym slovom a takmer sprvnym slovom je rozdiel medzi bleskom a
svtojnskou mukou. (M.Twain)
udia sa lia najnapdnejie tm, e blzni vystjaj stle tie ist hlposti a rozumn stle
in. (K.Waggerl)
Boia mdros a udsk hlpos spolu ovldaj svet. (A.M.Weiss)
Cel vojensk silie a dokonca i cel nae ivotn silie, spova v snahe zisti tm, e
nieo robme, to, o nevieme. Hovorm tomu hda, o je na druhej strane kopca. (Wellington)
Ste mdry. A to je jedin majetok, ktor vm nikto neme vzia. Z mdrosti sa ned nikto
nijakm dekrtom vysahova. (J.Werich)
Nad udskou hlposou sa ned zvazi. Ale nikdy sa nesmie presta proti nej bojova.
(J.Werich)
Vade, kde je blbec, je nebezpeie. (J.Werich)
Dnes je kad duchapln. To je pln pohroma. lovek u priam prahne po malej hlposti.
(O.Wilde)
Ak mi niekto vysvetl, o je jedno, ja budem mc poveda, o je vetko bytie. (Zenn)
Keby tak mdri tuili, o vetko doku vymyslie hlupci! (J.ek)
Mdros je umenie sprvne i. (XY)
Dobre poloen otzka je viac ako polovica sprvnej odpovede. (XY) komunikcia- tvorivos-

MU

Mlad mui s spsobilej na vynachdzanie ako na sudok, spsobilej k inom ako k

radm, spsobilej pre nov projekty ako pre ustlen innos. (F.Bacon)
Mlo poznaj eny t mui, ktor vystriedali mnoh. Opilci nie s najlepmi znalcami
vna. (U.Bernasconi)
Nad 25 rokov u muov zvykne prs nzky zujem o nov veci - chba im ohe, vysok
stupe vyhbania sa nebezpeenstvu, s vemi zvisl na odmene, zana vek riziko vypestova
si nejak zvislos. (M.Bubk) kaz-
Skutonm ukazovateom charakteru mua je zdravie jeho eny. (C.Connolly)
m lep pracovnk, tm hor manel. (Franczske prslovie)
272
 Jeden dobr manel m hodnotu dvoch dobrch maneliek; lebo veci maj tm viu
cenu, m s vzcnejie. (B.Franklin)
Mui s dos asto fixovan na matku. Takto mui potrebuj enu, aby ich uteila, aby ich
milovala, aby ich obdivovala; chc, aby sa s nimi zaobchdzalo matersky, chc by kmen,
chc, aby sa o nich staralo. Ak sa im lsky tohoto druhu nedostane, maj tendenciu pociova
urit zkosti a depresie. (E.Fromm)
Aj mal mu je mu. (Goethe)
Muovi je svet srdcom, ene je srdce svetom. (Ch.Grabbe)
lovek je iba potuln vagabund a ulink, ke prekroil tridsiaty rok ivota a neoenil sa.
(F.Grillparzer)
Mu pomaly zomiera, ak ho nikto nepotrebuje. (J.Gvay)
ena vyvauje mua. (M.Hornek)
Zaben mu je mu je mu, ktor chce by prjemnej ako doke by. Preto s vetci
zaben smieni. (S.Chamfort)
Spolonkom eny je mu, spolonkom mua je prca. (Indick prslovie)
Ke enu zbije rno, nezabudni to urobi aj na obed. (Lasica - Satinsk)
Kad vek m svoj stredovek. (S.J.Lec)
Niet ni dleitejie pre mua, ak sa m z neho sta prav mu, ne prtomnos skutonej
eny. (A.Maurois)
i zkon prrody podriauje enu muovi? Nie ... prroda nikdy nevydala takto zkon.
Nadvlda, ktor nad nimi uplatujeme, je naozajstn despotizmus; aj ony sa s ou zmierili len
preto, lebo s krotkejie, teda udskejie a mdrejie ako my. (Montesquieu)
Adam mus ma Evu, ktorej by ukzal, o urobil. (Nemeck prslovie)
Dvojak veci chce prav mu: nebezpeenstvo a hru. Preto chce enu: najnebezpenejiu
hraku. (Nietzsche)
V pravom muovi je skryt diea, ktor sa chce hra. (Nietzsche)
eny hadaj jemn duu a mocn telo. (J.Paul)
Mladk sa stva muom, ke obde kalu, namiesto toho, aby do nej vstpil. (Platn)
eny si pamtaj len muov, ktor ich rozosmiali; mui si pamtaj len eny, ktor ich
rozplakali. (H.Rgnier)
Rozumn mu me by zamilovan ako blzon, ale nie ako hlupk. (Rochefoucauld)
Aj chlapi pla, ale slzy im stekaj po vntornej strane lc. (P.Rosso)

273
 Mui po 50 rokoch ivota zskavaj urit ensk jemnos, lskavos, stvaj sa z nich
dobr dedukovia. (an)
Najvou prednosou niektorch muov je ich ena. (G.Sandov)
Mui skpi na slovo s najlep mui. (Shakespeare)
Povedzte mu, aby mal v cte sny svojej mladosti, a bude muom. (F.Schiller)
Osobnos eny je vdy rozpolten, avak osobnos mua m za cie len seba. (G.Stalov)
Jeden bol pdesiatron, niekoko ich malo okolo tyridsiatky a boli teda prve vo veku,
kedy sa ivot zana perspektvne javi ako neprehadn. (A.Strindberg)
Ako mui strane neradi akaj na svoje eny, zatia o ony zhaj aty a aky. Ako
eny strane nerady akaj, asto viu as ivota, zatia o sa oni zhaj za dobrou povesou
a slvou. (T.Szasz)
Prav mu sa nehanb za slzy, ale neznam, ke mi vis sope. (P.Vilikovsk)
Mu je vdy mu, ale krsny mu, to je nieo in. (L.de Vilmorin)
Ke u mu nem iadneho nepriatea, potom mus by na om nieo boh. (O.Wilde)
eny nie s nikdy odzbrojen komplimentom. Mui s vdy. To je jedin rozdiel medzi
oboma pohlaviami. (O.Wilde)
Po vetky stroia eny slili ako zrkadl, ktor maj arovn a ndhern moc
odzrkadova mua v dvojnsobku jeho ivotnej vekosti. (V.Woolfov)
Mui veakrt nedoku rozvin vlastnosti, ktor by mohli ich ivot uini jemnejm,
pestrejm a bohatm - lskanie a opatera, zaobchdzanie s demi, schopnos trpie a uiera s
ich slabinami. (P.M.Zulehner)
Strednho veku dosiahnete vtedy, ke vm ena povie - vtiahni brucho a vy ste to u
predtm urobili. (XY)

NDEJ

Nikto sa nerad v tom, o nedfa, alebo v nemonom. (sv.TA II/I q.51 a.6)
Jej predmet m tyri predpoklady: dobro, neahk, budce, mon. (sv.TA II/I q.60 a.1)
Mlad pre nesksenos prekok a nedostatkov, ahko si nieo potaj za mon. A preto
maj pevn ndej. (sv.TA II/I q.61 a.6)
Sksenos je prinou ndeje, aj rozumov mohutnos ukazuje, e nieo je mon a tak
psob ndej. (sv.TA II/I q.61 a.6)
M dvojak predmet - oakvan dobro a Boiu pomoc. (sv.TA II/I q.61 a.7)
Hlavnm a vlastnm predmetom ndeje je ven blaenos. (sv.TA II/II q.17 a.2)
274
 Ndej je stred medzi opovlivosou a zfalstvom. (sv.TA II/II q.17 a.5)
Ani v blaench, ani v zavrhnutch nie je ndej. (sv.TA II/II q.18 a.3)
Viac ne kedykovek predtm v dejinch stoj dnes udstvo na kriovatke. Jedna cesta
vedie k zfalstvu a hlbokej bezndeji. Druh k plnmu vyhynutiu. Dfajme, e budeme dos
mdri a vyberieme si sprvne. (W.Allen)
Nad nikm sa nesmie zfa, dokia ije. (sv.Augustn)
Nebolo ni tak potrebn k pozdvihnutiu naej ndeje, ne aby nm bolo ukzan, ako ns
Boh miluje. o je vak zrejmej doklad tejto veci, ne ke sa odhodlal Bo Syn vojs v spojenie
s naou prirodzenosou. (sv.Augustn)
Vo vetkch slzch sa zdriava ndej. (S.Beauvoirov)
Nech je poehnan ten, kto ochrnil detsk srdce pred zfalstvom. (G.Bernanos)
Ke sa ti zd, e sa situcia zlepuje, znamen to, e si nieo nepostrehol. (A.Bloch)
Dfa znamen veri v dobrodrustvo lsky, ma dveru k uom, urobi skok do neznma
a prenecha sa plne Bohu. (Camara)
Zjs aleko je mon len vtedy, ak nevieme, kde vedie cesta. (O.Cromwell)
Pre deti svetla je aj v temnej noci de. (sv.Cyprin)
Nemyslm si, e by svet mohol niekedy by plne dobr: som si vak ist, e by mohol a
mus by nepomerne lep. (apek)
Ndej je ako cukor v lke aju; i ke je mal, oslad vetko. (nske prslovie)
lovek nesmie priviaza lo o jedin kotvu a ivot o jednu jedin ndej. (Epiktetos)
Nie je potrebn utova tch, ktorch sny sa nesplnia, ale tch, ktor u iadne nemaj.
(Eschenbachov)
Nikto sa neme cti sasne zodpovednm aj zfalm. (Exupry)
Svet nie je hor, ale spravodajsk sluba sa zlepila. (O.Fier)
Keby nae oi neboli slnen, nikdy by sme nemohli uzrie slnce. (V.E.Frankl)
Ndej a vytrvalos s tak zko spojen, e vytrvalos me prvom zauja miesto ndeje
v trojici: viera, ndej, lska. (Gnthr IIa 183)
Ndej sa prejavuje aj v bedlivosti. Kresan dr pohad upret na Pna a kra k nemu s
bedlivm srdcom. (Gnthr IIa 183)
Ndej dva striedmos ducha, pretoe kladie do ruky sprvnu mieru na oceovanie vec a
chrni kresana pred nebezpeenstvom opja sa tm, o je prechodn. (Gnthr IIa 183)

275
 Dfanie je asou loveka, pretoe sa poznva ako historick bytos, ie ako orientovan
a predisponovan vyvja a uskutoova sa stle viac v budcnosti. Neme osta bez ndeje,
ak nechce zlyha ako udsk bytos. (Gnthr IIa 189)
Pravou ndejou je oakvanm toho, o sa ete nem a o vzhadom na budce uskutonenie
je problematick. (Gnthr IIa 197)
Ten, o zfa, svojm praktickm sprvanm vyhlasuje, e cie absoltnej spsy v Bohu je
nedosiahnuten aspo pre jeho osobu a v jeho prpade. Prestane dverova, e by ho napriek
vetkm akostiam mohol dosiahnu pomocou Boej milosti, a preto po om viac neti.
(Gnthr IIa 225)
Najhor mon svet. Neporovnatene lep, ne najlep nemon. (P.Haavikko)
Oploten niota! A predsa preliezame. (V.Holan)
Tak je ten svet stle kraj a kraj. Nie e by bol, ale ja ho tak vidm. (B.Hrabal)
Spcha nejak mrzkos, je smrou due, ale zfa je zostpi do pekla. (sv.Izidor)
V zkladoch vzdunch zmkov bvaj nevzdun kobky. (J.Jirsek)
M si zachova pevn ndej, e obsiahne palmu vazstva; ale tvoja ndej sa nesmie
zvrhn v istotu, aby si neochabol, alebo nespynel. (Kempensk)
Ak nedfa, nenjde to, o presahuje tvoje ndeje. (sv.Klement Alexandrijsk)
Obaja kodia sami sebe: ten, kto prli vea subuje, aj ten, kto prli vea oakva.
(G.Lessing)
Ndej je motor ivota. Kde umiera ndej, umiera ivot. (R.Lettmann)
Kad je gnius aspo raz do roka. (Ch.Lichtenberg)
Ndej je ako dlh lano, ktor mnohch dr na ceste ivotom. (ud. mdros) ivot-
Ndej premenen na innos sa skon bu triumfom, alebo katastrofou. (J.Mart)
Fantzia je dar bohov, ale nedostatok fantzie tie; bez tohoto nedostatku by udstvo stratilo
odvahu k alej existencii. (Ch.Morgenstern)
Kad, doba uskuton nejak sen doby predolej. (J.Neruda)
Proti nezdaru uritho plnu niet lepej techy ako okamite urobi nov. (J.Paul)
Spomienky s jedinm rajom, z ktorho ns nemu vyhna. (J.Paul)
lovek mus ma pred sebou bu vek ciele, alebo vekch ud, inak jeho sily vyprchaj
ako sily magnetickej strelky, ke je dlho odvrten od sprvneho smeru. (J.Paul)
Prve v boji medzi dobrom a zlom tkvie zmysel ivota - a v ndeji, e dobro zvaz. A
prve tto ndej je odpoveou, ktor hadme: dobro me zvazi. Zlo me by premoen
jedine lskou. (M.S.Peck)

276
 Ndej je zakotven v podstate loveka, ktor neme by nikdy bez ndeje, mus ukazova
dopredu na budce naplnenie, v ktor uveri je loveku i bez dogmy vlastn a prirodzen.
(Plgge) Boh-
nos vednho da je ako ndej, v ktorej robme, o je mon, a zverujeme Bohu, o je
nemon. (Rahner)
V zfalstve a v nebezpeenstve sa nau lovek veri v zzrak, inak by to nepreil.
(Remarque) ndej-
Budcnos vstupuje do ns, aby sa premenila v ns, skr ako nastane. (R.Rilke)
U mocn jas ndeje iari z novch vntier. (P.Rosso)
Oko had aleko, myse ete alej. (Rusk prslovie)
Prlin ndeje sa zrodia z prlinej biedy. (B.Russel)
Kto sed v temnote, roznieti si sen. (N.Sachs) krza-
Ni nie je tak obtian a nedostupn, aby to udsk duch neprekonal. (Seneca)
Po moste v Pari kra lovek a chce spcha samovradu. Hovor si: Ak stretnem loveka,
ktor mi d ndej, nezabijem sa. Ak mi ju ned, skom. Tento lovek stretne teba... (F.Sheen)
Rno ke svit, zd sa vetko ed. (G.Schehade)
Ndej zaha odvahu, alebo dveru, ktor s odbleskom trvalej slvy obsiahnutej v ndeji.
(Schlier)
Optimista vbec nie je ten, kto nikdy netrpel, ale ten, kto preil a premohol zfalstvo.
(A.Skrjabin)
Prav optimizmus ivota: lovek me vetko strati a pritom me vetko ma. (P.Strauss)
Nae najvlastnejie vazstva s nae porky bez nslednej zatrpknutosti. (P.Strauss)
Zfalo time po nieom nedosiahnutenom. Ale nie preto, aby sme to dosiahli, ale aby
sme po tom mohli alej ti. (P.Strauss)
Ndej je iskra, ktor je schopn zapli svet trvania, a tm i trvanie sveta. (P.Strauss)
Ak ns opust ndej, kope nm hrob. (C.Sylva)
Keby som nemala vieru, nikdy by som nemohla znies tok bolesti. udujem sa, e medzi
ateistami niet viac tch, o si vezm ivot. (sv.Terezka)
Ak astie, ke si pomyslme, e v nebi budeme zjednoten, aby sme sa nikdy nerozlili.
bez tejto ndeje by bol ivot naozaj neznesiten. (sv.Terezka)
Len mtvi konia naveky. (J.Urban)
akos naej doby spova v tom, e budcnos u nie je t, o bvala. (P.Valry)
Ndej je naa najvia pochabos. (A.Vigny)
277
 Zfalstvo asto vyhralo bitky. (Voltaire)
Vetko je konen. Tak to vrav rozum. Aj ke cit mu do toho asto a rd kec. (J.Werich)
Vezmite mi ndej, e mem zmeni budcnos a doeniete ma do ialenstva. (I.Zangvill)
Budcnos udstva patr tomu, kto d udstvu viu ndej. (XY)
Strati ndej znamen strati vetko. (XY)
lovek je tak vek ako jeho ndej. (XY)
O budcnosti sa hovor preto, aby sme mohli prei prtomnos. (XY)
Boh me vetko iba jedno nie. Sklama dveru tch, o v neho dveruj. (XY)

NEBO

Neverm v posmrtn ivot, ale pre istotu si vymenm bielize. (W.Allen)

Slva nie je ni inho, ako jasn poznanie s chvlou. (sv.Ambrz)
Vetci udia prirodzene tia po blaenosti. (sv.TA I q.2 a.1)
iaden tvor neme dosiahnu dokonalej blaenosti svojimi silami. (sv.TA I q.12 a.3)
Kto bude ma viac lsky, bude dokonalejie vidie Boha a bude blaenej. (sv.TA I q.12
a.6)
Jedine Bohu je znmy poet vyvolench. Niektor hovoria, e bude spasench toko ud,
koko padlo anjelov. (sv.TA I q.23 a.7)
Blaenos je dokonal dobro rozumovho tvora a tm je: pozna svoje nastenie v dobre,
ktor m a ktormu patr, aby sa mu darilo nieo dobre alebo zle a aby bol pnom svojich inov.
(sv.TA I q.26 a.1)
Dokonal blaenos nie je mon strati. (sv.TA I q.64 a.2)
Vetko o m rozum, prirodzene ti by vdy. Prirodzen tba neme by mrna. kad
rozumov podstata tela je neporuiten. (sv.TA I q.75 a.6)
Vetci t, ktor videli Boha, s tak pevn v milovan Boha, e naveky nemu zhrei.
(sv.TA I q.94 a.1)
Henoch a Eli bvaj v tom istom raji, z ktorho boli vyhnan Adam a Eva. (sv.TA I q.102
a.2)
Posledn cie sa berie dvojmo: bu posledn dobro jednoducho a to je Boh, alebo posledn
zdokonalenie v rode jednania a to je blaenos. (sv.TA II/I q.1 a.1)
Keby nebolo poslednho ciea, po niom by sa netilo. (sv.TA II/I q.1 a.4)

278
 V dokonalej blaenosti sa naplnia vetky tby blaench. (sv.TA II/I q.1 a.4)
Posledn cie loveka je tam, odkia vylo prv dobro. (sv.TA II/I q.1 a.4)
Va neme zrove spie k rznym veciam ako ku poslednmu cieu. (sv.TA II/I q.1 a.4)
A preto pokia dua sama bez tela pova Boha, jej tba je tak v om upokojen, e predsa
by chcela, aby tie jej telo dolo k podielu na om. (sv.TA II/I q.4 a.5)
A preto a op vezme telo, blaenos vzrastie nie v sile, ale v rozsahu. (sv.TA II/I q.4 a.5)
Blaenos loveka spova vo viden Boej podstate. (sv.TA II/I q.4 a.6)
Priatelia nie s nutn k dokonalej blaenosti. (sv.TA II/I q.4 a.8)
Niekto vak dokonalejie pova Boha ako druh, pretoe je lepie pripraven, alebo
zariaden k povaniu a poda toho me by jeden blaenej ako druh. (sv.TA II/I q.5 a.2)
Nikto neme v tomto ivote dosiahnu pravej a dokonalej blaenosti. (sv.TA II/I q.5 a.3)
Anjel dosiahol blaenos jednm pohybom zslunho jednania, udia ju dosahuj mnohmi
zsluhami. (sv.TA II/I q.5 a.7)
Ktor s vo vlasti, toti svtm, ie blaenm ni nechba ne slva tela, za ktor sa
modlia. (sv.TA II/II q.83 a.11)
Blaen, ktor bud v slve nebud ma scit so zavrhnutmi. (sv.TA D q.94 a.2)
lovek je v nebi zvonka podporovan spolonosou priateov tm, e sa navzjom vidia a
zo svojej spolonosti sa raduj. (sv.T.Aquinsk)
Biblia ns u ako sa ide do neba, nie o tom ako je nebo postaven. (sv.Augustn)
Existuje tak stav blaenosti, v ktorom lovek nie je natoko slobodn, aby mohol hrei.
(sv.Augustn)
Vetci udia sa zhoduj v tbe po poslednom cieli, ktorm je blaenos. (sv.Augustn)
Opatrnos tam bude bez akhokovek nebezpeenstva omylu, statonos bez akost
znania zla, miernos bez odporovania rozkonctvu, spravodlivos bude ma jedin kon -
by poddan Bohu. (sv.Augustn)
Mtvi, i svt nevedia, o robia iv, aj ke s to ich deti. (sv.Augustn)
Nikto neti po venom ivote, ak ho nemrz tento smrten ivot. (sv.Augustn)
Preo by smrtenk nemal i vene, ke zaho zomrel vene ijci Boh. (sv.Augustn)
Odmena za dobr skutky je zariaden v onom svetle, ktor je mimo svet, kde blaen
obdria domov pokoja. (sv.Bazil)
Tba je osud ducha, ktor raz spoznal Boiu krsu. (sv.Bazil)
V nebi budem pou. (Beethoven) smr-

279
 Venos je nekoniace, cel zrove a dokonal dranie ivota. (Boetius)
My vetci sme stvoren pre nebo. (don Bosco)
V raji s vinou tak, o mali z pekla astie. (A.Brstl)
ekov kniku si nik nevezme na venos. Tam plat jedin mena: preukzan, preit
lska. (H.Camara)
Oistcov ohe bude ovea zrivej ako akkovek muky, ktor si mono na tomto svete
predstavi, alebo vidie a cti. (sv.Czar)
Verm... verm pevne, e v nebi sa d maova. (C.Corot)
Kto nenaiel nebo tu dolu, nenjde ho ani tam hore. (Dickinson)
Mylienka na pominutenos vetkch vec je prameom nekonench bolest i prameom
nekonenej techy. (Eschenbachov)
Boh je nebo, ktor napln tbu due po domove. (kard. Faulhaber)
Spravodlivos je iba v pekle, v nebi je milos a na zemi kr. (G.von Le Fort)
Osoba, ktor nem slobodu si zvoli zlo, je osoba plne slobodn. (E.Fromm) sloboda-
i sme astn alebo neastn, nae telo ns pobda dosiahnu stoj o stoj nesmrtenos -
aj keby to mala by len slva, iarka o ns v histrii, i publicita vaka kazom - manarom.
(E.Fromm)
T, ktor prili na tento svet pred Kristovm prchodom, nech u mali akkovek nos
spravodlivosti, predsa nijako nemohli by hne prijat do lona nebeskej vlasti, vyveden z tiel,
pretoe ete nepriiel ten, ktor by umiestnil due spravodlivch vo venom sdle. (sv.Gregor
Vek)
V onej nebeskej vlasti, kde je plnos vetkho dobra, hoci nieo je dan vo vynikajcej
miere, predsa sa ni nedr vlune. (sv.Gregor Vek)
Blaenm sa v Slove zjavuje to, o sa patr aby poznali z toho, o sa s nami deje, aj
vntorn hnutia srdca. Zjavenm Bom poznvaj prosby, ktor im podvame aj v duchu.
(sv.Gregor Vek)
s za najblim cieom s chuou a radosou a celou silou, to je jedin cesta, ako dosiahnu
cie najvzdialenej. (F.Hebbel)
Me sa dotkn hviezdy? - ptali sa ho. no - povedalo diea, sklonilo sa a dotklo sa
zeme. (Hofmannsthal)
Nech neoakva nebo, kto slil svojm chkam. Kto slil Turkovi, nebude predsa aka
old od cisra. (sv.Jn z Avilly)
Kto ti po opravdivej a venej slve, o asn sa nestar. (Kempensk)
Nie je ahk i po smrti. Niekedy je treba min na to cel ivot. (S.J.Lec)

280
 Na druhom svete je asi 54 milird ud. (E.Mack)
Manelke: o mysl ako dlho by som ete il? Dvadsa rokov. Iba? Keby si bola povedala
niekoko tisc, bolo by to ete osi. A predsa, bol by to zl kupec, ktor by za tisc rokov predal
cel venos. (sv.T.Morus)
Katovi: Rob mi vek slubu, posiela ma do neba. (sv.T.Morus)
Nejestvuje na zemi ia, ktor nebo neme liei. (sv.T.Morus)
Ako chceme unies venos, ke sa tu nenaume lsku dva a lsku prijma. (M.Nels)
Kresanstvo premenilo tento svet - jedin, ktor je loveku dan - v slzav dolie a aisko
poloilo do nedosaitenho - onoho sveta. (Nietzsche)
Kam ideme? Vdy domov. (Novalis)
Svet m poruke krovstvo Boie, ak sa obrti na Petra. Kristus postavil tu na zemi Petra
namiesto seba za vrtnika nebeskho krovstva, aby nikomu nebolo ak prs do neba.
(sv.Odon)
Cestou do neba je: plni si povinnosti na zemi. (Pestalozzi)
Komunistick nebo je ako horizont. ke sa k nemu niekto pribliuje, stle sa vzauje.
(Z.Petan)
Raz som chytil do ruky pstruha. Zo vetkch sl sa trepal, aby sa dostal tam, kde mu je
dobre. Aj mne naozaj dobre bude a v nebi. (P.Rosso)
Kto sa pozer na aby zo zeme, vid, e id po prachu, kto sa pozer z nadhadu, vid, e
smeruj k jazeru. (P.Rosso)
Mapa Slovenskho raja sa d zohna, ale Nebeskho... (P.Rosso)
Ke sa pominiem v Bohu, budem tam, kde som bol predtm vene. (Silesius)
Kto nenos nebo v sebe samom, mrne ho had v celom vesmre. (K.Sonnenschein)
Mj koniec je mj zaiatok. (M.Stuartovna)
Nemohla som veri, e jestvuj bezbon udia, ktor nemaj nijak vieru. bola som
presveden, e hovoria proti svojmu najlepiemu vedomiu, ke popieraj jestvovanie neba.
Jei mi dal pocti, e naozaj s udia, ktor nemaj vieru, ktor zneuvanm darov milosti
stratia tento vzcny poklad, tento jedin prame istej a skutonej radosti. (sv.Terezka)
Ke budem v nebi, vyprosm vm vea milost. Budem Boha tak vemi obaova, e ho
moja dotieravos printi splni moje elania, i keby ma zo zaiatku chcel odmietnu. Tento
prbeh je v evanjeliu... (sv.Terezka)
Neviem si predstavi, e po smrti by som mala vlastni viac ako to, o mm v tomto ivote.
Budem hadie na Boha, to je pravda! Ale o sa tka toho - by s nm, to vlastne prevam u na
zemi. (sv.Terezka)

281
 Ke Boh vysly moje elania, moje nebo sa bude odohrva do konca sveta na zemi. hej,
chcem strvi svoje nebo tm, e budem robi na zemi dobro. (sv.Terezka)
Ak neastn by som bola v nebi, keby som nesmela robi mal radosti na zemi tm,
ktorch milujem. (sv.Terezka)
Nemyslte si, e ke vek svt vidia, za o akuj celkom malm duiam, zahrn ich
neporovnatenou lskou? Som ist, e tam bud asn a prekvapujce sympatie. Chrnenec
apotola, cirkevnho uitea bude mono mal pastierik a dvern priate patriarchu - jednoduch
diea. Ako rada by som bola v tomto krovstve lsky. (sv.Terezka)
V nebi sa nestretneme ani s jedinm ahostajnm pohadom, lebo vetci vyvolen spoznaj,
e si navzjom akuj za dary milosti, ktor im zskali korunu ivota. (sv.Terezka)
Som vemi astn, e v krovstve Boom je vea prbytkov. Lebo keby boli len tie,
ktorch opis a cesta sa mi zdaj nepochopiten, nemohla by som do nich vstpi. (sv.Terezka)
Na svete, kde si len hosom, obklopil si sa krsnym domom, a tam, kde tei m sa stle,
nepostavil si ani kame. (pirago)
Rozdiel medzi ivotom zbonch zijcov a nensytnch Eurpanov je zarajci: zijec
ti po osloboden z kolobehu reinkarncie, aby v om nemusel by znova zroden, Eurpan
chce do neho sp. (P.M.Zulehner)
Venos - raz za tisc rokov dolet ku kvdru zo uly 20km x 20km kolibrk a oist si
zobik. Ke kvder zbrsi, uplynie sekunda z venosti a mono ani nie cel. (XY)

NENVIS

Nenvis me by akcidentlne prinou milovania, pokia sa niektor zhoduj v nenvisti

k niekomu. (sv.TA II/I q.32 a.5)
Musm s tebou zaobchdza ako s lovekom, i mi bude oplca rovnakou mincou alebo
nie, pretoe si udskou bytosou. (J.Adair)
Nenvis m lepiu pam, ako lska. (Balzac)
Lska asto nie je optovan, ale nenvis vdy. (U.Bernasconi)
Nenvidie znamen da prlin dleitos nenvidenmu. (U.Bernasconi)
Tak, ako ctime stle viu nklonnos k uom, ktorm sme urobili dobre, tak stle
prudie nenvidme tch, ktorm sme vemi ublili. (J.Bruyre)
Od nenvisti je men krok k priatestvu ako od odporu. (J.Bruyre)
Nebes nepoznaj zlos, akou je lska odrazu v nenvis zmenen. (W.Congreve)
Lska je jednook, ale nenvis je celkom slep. (Dnska mdros)
Nenvis je hnev slabch. (A.Daudet)
282
 Vy vak v tom loveku neviete vidie ni inho, ne to, o vs popiera. A on zas vid vo vs
len popretie seba. Kad z vs si tak naiel falonho neskutonho protivnka a navzjom sa
nenvidte. (Exupry)
Nenvis je strancka, ale lska je ete viac. (Goethe)
Pohdanie je najsubtlnejia forma pomsty. (B.Gracin)
Nenvis spova v tom, e slobodnm rozhodnutm nenvidme osobu blneho a
pokladme ju za neastie, ktor by nemalo jestvova. Nenvis nie je to, ak nm niekto spsobil
nespravodlivos a prajeme si jeho spravodliv potrestanie. (Gnthr IIIa 71)
Nenvis je matka nespechu. (Herodotos)
Ak niekoho nenvidte, nenvidte v om nieo, o je sasou vs. To, o nie je naou
sasou, nm nevad. (H.Hesse)
o lska horko-ako vybuduje, to nenvis v jedinom okamihu zrca. (P.Istrati)
rskej mldei: Prosm vs, aby ste rozmali, m by bol udsk ivot, keby Jei
nepovedal: Milujte svojich nepriateov. Ako by vyzeral svet, keby sme v naich vzjomnch
vzahoch dvali prednos nenvisti medzi nrodmi, medzi umi, triedami a nrodnosami.
keby sme budcnos jednotlivcov postavili na tomto zklade, udstvo by bolo odsden na
znik. (Jn Pavol II.)
Jei bol extrmistom lsky, prorok Amos bol extrmistom spravodlivosti. Nejde teda o to,
i sme extrmisti, ale o to, ak sme extrmisti. Sme extrmisti nenvisti alebo lsky? (M.L.King)
Nenvis je vdy prezieravejia a vynaliezavejia ako priatestvo. (P.Laclos)
Na hrobe nepriatea omamne voaj kvety. (S.J.Lec)
Nenvis vyvolme dobrm skutkom prve tak ako zlm. (N.Machiavelli)
Lska a nenvis nrodov sa nezaklad na sudkoch, ale na spomienkach, na obavch a
preludoch. (A.Maurois)
Nemali by sme sa nikdy nenvidie, ve mme tak mlo asu na to, aby sme sa milovali.
(Meersch)
V pomste a lske je ena barbarskejia ako mu. (Nietzsche)
Niet rafinovanejej pomsty ako je t, ktor vykonvaj in tvojmu nepriateovi. M naviac
t nevhodu, e ti ponechva lohu vekorysho loveka. (C.Pavese)
Mui doku nenvidie. eny naproti tomu vedia len pohda. A to je ete horie.
(H.Rgnier)
Najzarytejie s nepriatestv, ktor nemaj dobr dvod. (kard.Retz)
Nenvis, ktor sa otvorene prejav, strca prostriedok pomsty. (Seneca)
Najvie zlo, ak meme urobi svojim blnym nie je to, e ich nenvidme, ale e sme
voi nim ahostajn. To je absoltna neudskos. (G.B.Shaw)
283
 Daj si pozor na loveka, ktor ti nevrti tvoj der; ani ti neodpust, ani ti ned zabudn.
(G.B.Shaw)
Ke sa nenvis stane zbabelou, vyjde do spolonosti a zmen si meno na spravodlivos.
(A.Schnitzler)
Je charakteristick pre udsk myse nenvidie loveka, ktormu sme ukrivdili. (Tacitus)
Nenvis je dcra strachu. (Tertulin)
Tam, kde sa kon lska, zana sa nenvis. (Tolstoj)
Nenvis slabochov nie je tak nebezpen ako ich priatestvo. (P.Valry)
Mono e to najvie a najmilostivejie, oho sa mi v ivote dostalo, bolo: e som nemusel
v ivote nenvidie. (C.Zuckmayer)

OBETA

Nakm umierajceho hladom. Ak si ho nenakmil, zabil si ho. (sv.Ambrz)

Zmern odmena umenuje zsluhy, pretoe kto chce da almunu pre mrnu chvlu, chce
to, o je samo dobr s pojmom zla. (sv.TA II/II q.31 a.1)
Almuna je skutok, ktorm sa d nieo potrebnho zo scitu pre Boha. (sv.TA II/II q.32
a.1)
Almuna je kon tedrosti, pokia odstrauje jej zvadu, toti nadmern lsku k bohatstvu.
Da almunu z nadbytku alebo v krajnej ndzi je prkaz, inak sa to len rad. (sv.TA II/II q.32 a.5)
Ktokovek, hoci ani vlastnk veci nie je, me udeli almunu tomu, kto je v krajnej ndzi.
(sv.TA II/II q.32 a.7)
Almuna oslobodzuje ivch od smrtenho hriechu, toti uchrnenm a uspsobenm k
milosti. (sv.TA II/II q.32 a.9)
lovek me obetova: dobro due - pobonosou a modlitbou, dobro tela - muenctvom,
odriekanm a zdranlivosou, dobro vonkajch vec - priamo Bohu dva svoje veci, nepriamo
blnym pre Boha. (sv.TA II/II q.85 a.3)
Prav obeta je kad skutok, ktor sa kon, aby sme svtm spoloenstvom prinuli k
Bohu, je to skutok uren k cieu onoho dobra, ktorm naozaj meme by spasen. (sv.Augustn)
Mm strach, pretoe som uren pre vs, zrove ma vak uteuje, e som s vami. Pre vs
som toti biskupom, s vami som kresan. To prv vyjadruje povinnos, to druh milos, prv
prina nebezpeenstvo, druh spsu. (sv.Augustn) kaz-
Nie vyzdravie, ani smr, le i chcem, aby som mohol trpie. (Beltramus)
Dvam vm seba samho. Mono to bude boh, ale ke vm dvam vetko, to znamen,
e si ni nenechvam pre seba. (don Bosco)
284
 Boh sa nenech previ vo vekodunosti. (don Bosco)
Opravdiv ivot zana len vtedy, ke sa zana sebazaprenie. (T.Carlyle)
Vekodunos nepotrebuje dokazova rozvnos svojich motvov. (L.Clapiers)
Nemme iadnu hodnotu, ak nie sme nikomu uiton. (Descartes)
Ak sa v slube uom nezoderieme a do krvi, tak v budcnosti nebude nikto veri posolstvu
spsy. (A.Delp)
Pda sa dva semenu plne. (A.Dermek)
Boh chce teba, nie tvoje dary. (A.Dermek) poslunos-
Nau cestu do venosti lepie osvieti jedna svieca za ivota ako dve po smrti. (A.Dermek)
Keby kad chcel pomc druhmu, pomohlo by sa vetkm (Eschenbachov)
Ni sa nestrat a dokonca i za mrmi uzavret kltor vyaruje. (Exupry)
Darova, to znamen, ako by si preklenul most cez priepas samoty. (Exupry)
Kad hodnota v sebe obsahuje i zrodky svojej skazy. Vekodunos je v nebezpeenstve,
e ju zhnus privnk. (Exupry)
Premeni a m cesta. (Exupry)
udsk oko seba transcenduje: jeho schopnos vnma okolie je nepochybne zvisl na
tom, e nie je schopn vnma seba. Seba - teda zkal - vid vtedy, ke je chor. (V.E.Frankl)
egoizmus-

lovek nie je stavan na to, aby bol zameran na seba. Prlin sebarealizcia je slep
ulika. K astiu sa ide naokolo, cez druhch. (V.E.Frankl) osobnos- astie-
Vze v koncentranom tbore: Keby som musel zomrie, mala by moja smr darova
mojej matke al ivot; o by som vak mal a do svojej smrti vytrpie, tm by pre u malo by
raz vykpen ahk umieranie. Iba z tohoto zmyslu obeti sa mi zdal mj cel strastipln ivot
znesitenm. (V.E.Frankl)
Niektor robia z dvania nos v zmysle obeti. Ctia, e prve preto, e dva bol, by sa
dva malo; dvanie je pre nich nos prve preto, e prijmaj povinnos obetova. Pre nich
pravidlo, e lepie je dva ako prijma, znamen, e odrieka si je sprvnejie ne preva
rados. (E.Fromm)
Pre produktvny charakter m dvanie celkom in vznam. Dva je najvy vraz moci.
Samm aktom dvania prevam svoju silu, svoje bohatstvo, svoju moc. Tento zitok zvenej
vitality a mohutnosti ma napa radosou. Prevam sm seba prekypujceho, rozdvajceho,
ivho a preto radostnho. Dva je radostnejie ne prijma, nie preto, e je to odriekanie, ale
preto, e v akte dvania je vraz mojej ivotnosti. (E.Fromm)

285
 Ke lovek dva zo svojho ivota, obohacuje druhho, zvyuje jeho ivotn pocit tm, e
zvyuje svoj vlastn ivotn pocit. Nedva, aby prijmal; dva je samo o sebe vybran rados.
Ale ke dva, nutne privolva nieo k ivotu v druhom loveku a to, o zaalo i, sa odra
sp k nemu; ke skutone dva, neme neprijma to, o sa k nemu odra. Dva znamen
uini z druhho loveka tie darcu a obidvaja sa potom podieaj o rados nad tm, o privolali
k ivotu. V akte dvania sa nieo rod a darca i obdarovan sa teia z toho, o sa zrodilo pre nich
obidvoch. (E.Fromm)
Zitok spojenia s lovekom, alebo v nboenskom zmysle s Bohom nie je nijako
iracionlny. Je to naopak ako ukzal Albert Schweitzer, dsledok racionalizmu, dsledok
najodvnej a najradiklnej. Je zaloen na naej znalosti zkladnch a nie nhodnch
obmedzen nho poznania. Je to poznanie, e nikdy nememe chpa tajomstvo loveka a
sveta, e ho vak napriek tomu meme spozna v akte lsky. (E.Fromm)
Nielene sa nesebeckos nepociuje ako symptm, je to asto jedin spsny rys charakteru,
ktorm sa udia pia. Nesebeck lovek nechce ni pre seba, ije pre druhch, je hrd
na to, e sm seba nepovauje za dleitho. Nechpe, ako sa me sta, e napriek svojej
nesebeckosti je neastn a e jeho vzah k najblim uom je neuspokojiv. Jeho schopnos
k lske a k akejkovek radosti je ochromen, je pln nepriatestva k ivotu a za fasdou
nesebeckosti skrva subtlnu, ale preto o ni menej intenzvnu priptanos a sstredenos k
vlastnej osobe. (E.Fromm) egoizmus-
V skutonosti vak modern lovek mimo pracovn dobu m vemi mlo sebadisciplny.
Ke nepracuje, chce leoi, flka sa, alebo aby sme pouili krajie slovo uvoni sa.
(E.Fromm)
lovek neme njs v plnej miere sm seba, iba ak v nezitnej samoertve. (GS 24)
Nikto nerob ni za ni, ale niekomu sa dar vyvola takto ilziu. (R.Gervaso)
Nikto z ns nie je na svete iba pre seba, je tu i pre vetkch ostatnch. (sv.Gregor Nazinsky)
Dvajte, bohat! Almuna je sestra modlitby. (V.Hugo)
Kto dva chudobnmu, poiiava Bohu. (V.Hugo)
Dva je trvalejie poteenie ako prijma, pretoe ten kto dva, si to pamt dlhie.
(S.Chamfort)
m tedrej si k Bohu, tm tedrej on bude voi tebe. (sv.Ignc z Loyloly)
Strom slobody mus by as od asu osvieen krvou vlastencov a tyranov. Je to jeho
prirodzen hnojivo. (T.Jefferson)
Len ten, kto je slepmu okom, hluchmu uchom, chrommu nohou, je sm sebe jasnm
svetlom. (G.Karst)
To, o loveku chba, vdy zapota osudu dvojnsobne ako to, o m. (G.Keller)
Sli si priiel, nie panova, si povolan trpie a pracova a nie zaha alebo besedova.
(Kempensk)

286
 Lepie je usilovnou snahou teraz sa opatrne zabezpei a vopred si posla na venos
nieo dobrho, ako dfa v pomoc inch. (Kempensk)
Zhromauj si nesmrten bohatstv, dokia m as. (Kempensk)
Ako by tebe nestailo, keby si mal vetko len ma nie, tak ani mne sa neme pi, keby
si i dal hocio a neobetoval by si mi sm seba. (Kempensk)
Zabudni sm na seba, potom si a svet zapamt. (J.London) slva-
Vbec sa nepozerm na hodnotu daru, ale na srdce, ktor ho daruje. (Marguerite)
ena sa vdy obetuje, ak jej dte k tomu prleitos. Je to jej obben forma uspokojovania
vlastnch zub. (W.S.Maugham)
Kto sa zriekne toho, oho sa nemus zrieknu, u nem ni, oho by sa musel odrieka.
(Meng-c)
Keby udia vynaloili na dobr skutky len tvrtinu toho, o utratia na to, aby kodili sami
sebe, nebolo by ani stopy po biede. (F.Mra)
Vetci udia nie s schopn vykona vek veci, ale maj zmysel pre vek veci. (A.Musset)
Najlep prostriedok, ako zaa kad de dobre je hne po zobuden myslie na to, i
mem aspo jednmu lovekovi urobi rados. (Nietzsche)
Dar, ktor dva na seba dlho aka, je skazen, ke konene prde. (A.Oxenstierna)
S desiatky spsobov, ako sa vysporiada so zlom a mnoho spsobov ako ho ovldnu.
Vetky vyplvaj zo skutonosti, e tm jedinm, definitvnym spsobom, ako premc zlo, je
necha pohlti ho ochotnm, silnm lovekom. Vstreb sa do neho, ako sa krv vstreb do pongie,
i ako sa p pohri do srdca, a strat svoju moc. (M.S.Peck)
Neviem, m je to spsoben. Ale je to tak. Viem, e dobr udia sa mu necha dobrovone
zrani zlom inch - zrani, a napriek tomu nezrani - a v uritom zmysle dokonca necha zabi
a napriek tomu preij a nepodahn. Kedykovek sa tak stane, rovnovha moci vo svete ahko
zakolsa. (M.S.Peck)
Spsa vekho potu ud zvis od dobrovonch modlitieb a sebazapren, ktor za tmto
elom prinaj dy Tajomnho Tela Jeia Krista a od spoluprce s nam boskm Spasiteom,
ktor maj kona pastieri a veriaci, ale najm otcovia a matky vo svojich rodinch. (Pius XII.)
Vazstvo nad samm sebou je najvie vazstvo. (Platn)
Neodopieraj dobrodenie ndznemu, ak je to v tvojej moci urobi. Nehovor svojmu blnemu:
Cho pre a inokedy pr! a Zajtra ti dm, ke m napordzi hne. (Prs 3,27-28)
Trochu vne vdy zostane na ruke, ktor daruje rue. (prslovie)
Aby niekto mohol nleite a inne sli druhm, mus vedie ovlda seba samho a
vlastni tie nosti, ktor umouj takto vldu nad sebou. (RH 21, J.P.II.)
Dos ud pohda majetkom, ale iba mlo z nich vie, ako ho rozdva. (Rochefoucauld)
287
 Obe je slastn, ak chpete, preo ste obetovan. (R.Rolland)
Ke si nieo odoprieme, nae nie sa men najskr na mono nie, potom sa u nevieme
zdra a nakoniec si to ete aj pekne zdvodnme. (P.Rosso)
Poklad v nebi sa uklad na rok, ktor ned iadna banka. Nie je to len 100 percentn rok
ale rok 100 nsobn. (P.Rosso)
Kr vo svete plnom odrazov je schopn naplni svojm svetlom cel svet. (P.Rosso)
Nestrcaj schovvanm, ale zbieraj rozdvanm. (P.Rosso)
Mnoho ud pre ns obetuje ve, ale viem iba o jednom, ktor za ma zomrel: lovek
Kristus Jei. (P.Rosso)
Kad reformcia m svoje obete. nemete oakva, e sa vykmen tea bude tei z
nvratu mrnotratnho syna spolu s anjelmi. (Saki)
Svoju almunu uzavri chudobnmu do srdca a vymodl a za to zo vetkho zla. (Sir 29,15)
Len dve veci si me lovek vyvoli - obetu alebo vinu. (R.Schneider)
Najvyia sloboda je: obetova sa! (R.Schneider)
Kto sa vie zbavi prebytonho, je najbliie k bohom. (Sokrates)
Dvakrt dva, kto rchlo dva. (P.Syrus)
Je via rados robi dobre, ako prija dobr skutok. (P.Syrus)
tedr lovek si vymysl aj dvod na dvanie. (P.Syrus)
Odmena dobrch skutkov je ako datle: neskor, zrel a sladk. (Talmud)
Raz dva, kto je poiadan, dvakrt, kto sa ned prosi. (Terentius)
Bohuia neverme, e Boh u tu na zemi dva sto za jedno. (sv.Terezka)
Pri kadej prleitosti dvame viac ako dos, ale iba mlokto si d vzia to, o mu patr. to
je ak. A predsa v evanjeliu je napsan: Ak ti niekto nieo vezme, neiadaj to nasp...
(sv.Terezka)
Vbec nemm chu cestova do Lrd, aby som tam zaila vytrenie. Jednotvrnos obet
mi je milia. (sv.Terezka)
Keby ste vedeli, ak hodnotu m v Jeiovch oiach mal zrieknutie, usilovali by ste sa o
ne ako lakomec, ktor sa naha za pokladmi. (sv.Terezka)
V nboenskom ivote je vetko tak vek... Zodvihn pendlk z lsky me obrti
loveka. Len Jei me da naim skutkom takto hodnotu. (sv.Terezka)
Kedykovek Boh vystiera svoju ruku, aby nieo iadal, nikdy nie je przdna. jeho
najvzcnej priatelia mu z nej hojne erpa silu a odvahu, ktor tak vemi potrebuj.
(sv.Terezka)

288
 Tu na zemi neakm nijak odmenu. Vetko robm pre Boha. Tak nemem ni strati a
vdy som vemi dobre odkodnen za silie sli blnemu. (sv.Terezka)
Boh v tch najmench aj vo vekch veciach u v tomto ivote dva stonsobok tm, ktor
z lsky k nemu opustili vetko. (sv.Terezka)
Mnoh vravia: Nemm dos sl, aby som priniesol tak obe. Keby sa len tak ponamhali
ako ja! Boh nikdy neodmietne prv milos, ktor d odvahu kona. srdce zosilnie a lovek kra
od jednho vazstva k druhmu. (sv.Terezka)
Tak vemi milujem Boha, e by som mu chcela urobi rados svojou lskou a malmi
obetami, aj keby nevedel, e s odo ma. (sv.Terezka)
T tich rados, ktor dva obeta. (sv.Terezka)
Dobrota je jedin investcia, ktor sa vdy vyplat. (H.Thoreau)
Ani najv ohe nem zmysel, ak sa strvi sm. Mnoh zatia zamrzn. (Trier)
Majetok, ktor si dal, iba ten bude vdy ma. (Martialis)
Musel som sa smia sm, ke ma vysmiali t, za ktorch som plakal. (J.Zborsk)
Urobte z mojej koe bubny ! (Jn ika)
Bohatm otvraj nebo ruky chudobnch. (XY)
Ke sa chcem darova, musm sa ma v hrsti. (XY)
Deo servire regnare est. Bohu sli znamen kraova. (XY)
Rozhodujce toti nie je to, koko som dostal, ale koko som dal. (XY)

ODVAHA

Zriedkakedy som sa stretol s odvahou typu dve hodiny rno: mm tu na mysli dopredu
nepripravovan odvahu, ktor je nevyhnutn v neoakvanch situcich a ktor napriek tm
najnepredvdanejm udalostiam umouje pln vonos sudku a rozhodovania. (J.Adair)
Strach je nkazliv. Avak odvaha - t naa schopnos, ktor nm umouje strach ovldnu
alebo prekona - je tie nkazliv. (J.Adair)
Nikdy nedosiahnete vrazn spech, ak nie ste ochotn obas pracova na samej hranici
nespechu. (J.Adair)
Odvaha je uiton, ke sa uplatuje ako smel odmietanie konvennch i opatrnckych
obmedzen. (J.Adair)
Jedna z najznmejch vlastnost loveka, ke je v nenapadnutenej pozcii. (A.Bierce)
Nerozhodnmu vychladne polievka od taniera k stam. (M.de Cervantes)

289
 Ak chce dosiahnu najvyie miesto, nie je hanbou zastavi sa na druhom alebo aj na
treom. (Cicero)
Odvaha m viac prostriedkov proti neastiu ako rozum. (L.Clapiers)
udia s hrdinami iba vtedy, ke nemu in. (P.Claudel)
Rozvaha je lepia as odvahy. (J.Clavell)
Udatnmu srdcu ni nie je nemon. (J.Coeur)
Prajem ti srdcov chorobu svtho Augustna: Nespokojn je moje srdce... (A.Dermek)
spech loveka sa sklad z radu nespechov, pretoe kadodenne experimentuje a podnik
nieo nov, a m astejie upadne, tm rchlejie sa pohybuje dopredu. Nikto sa nestane dobrm
jazdcom ten, kto nikdy nespadol z koa ani ten koho k nezhod zo sedla. Ke u loveka
nebude prenasledova strach, e sa zrti zo sedla, pjde skutone tam, kam m namieren.
(Emerson)
Odvaha nespova v slovch, spova vo vobe. (Exupry)
udia obdivuj hrdinov, pretoe odvne opaj to, o maj a vydvaj sa na
nepreskman pdu. (E.Fromm)
S hrdinsk iny, ktor s schopn vykona len celkom plach udia. (P.Gascar)
Len ten, kto nieo doke, me si nieo dovoli. (M.Gorbaov)
Vetci blzni s odvni. (B.Gracin)
Hrdinstvo je obdivuhodn len vtedy, ke mal lovek aj in monos. (P.Gregor)
Existencia je dobrodrustvom svojej vlastnej nemonosti. (M.Heideger)
Nikdy neurazte aligtora skr, ako preplvate rieku. (C.Hull)
Odvaha je vlastnos, ktor je zrukou vetkch ostatnch. (W.Churchill)
Neprespime svoje sny! (T.Janovic)
Musme neustle stava hrdze odvahy proti zplave strachu. (M.L.King)
Slab pochybuje pred rozhodnutm, siln po om. (K.Kraus) opatrnos-
Nemekaj, nesnvaj, cho! Neptaj, nesauj sa, rob! (Langbehn)
Kedysi aj venos bola trvalejia. (S.J.Lec)
Odvaha nie je ni inho ako strach, ktor neprejavme. (S.Leone)
Vy aj ja disponujeme dvadsiatimi tyrmi hodinami denne. A pokia viem, je to rovnak
poet hodn, ak mal k dispozcii Michelangelo i Pasteur. (S.Lewis) veda-
Odvaha nie je iba jedna z nost, ale forma kadej nosti v okamihu skky. (C.Lewis)

290
 spechom nie je zomrie, ale vrti sa sp. (R.Messner)
Udatnos pochdza z krvi, odvaha prichdza z presvedenia. (Napoleon)
Odvaha je ako lsky, potrebuje sa ivi ndejou. (Napoleon)
Vek city nakoniec vdy zvazia. Vodcovia, ktor ponkaj krv, drinu, slzy a pot vdy
dostan viac zo svojich stpencov ako t, ktor ponkaj bezpenos a dobr asy. Ke djde k
najhoriemu, udsk bytosti s hrdinsk. (G.Orwell)
K odvahe treba troch vec - mravn silu, nevedomos a pocit hanby. (B.Pascal)
lovek prestane by dieaom vtedy, ke si uvedom, e vyrozprvanm svojich starost
nedosiahne ich zlepenie. (C.Pavese)
Problmy ivota nememe vyriei, pokia sa nepustme do ich rieenia. Me to vyzera
ako pln samozrejmos, ale vek as udstva to napriek tomu nie je schopn pochopi. To
preto, e ne zaneme problm riei, musme za prija zodpovednos. Nememe ho vyriei,
ak prehlsime: To sa ma netka. (M.S.Peck)
Kedykovek sa sname unikn pred zodpovednosou, inme to tak, e tto zodpovednos
prename na in subjekt (osobu, organizciu). To vak znamen, e tomuto subjektu, i u je to
Osud, spolonos, vlda firma alebo f, dvame nad sebou moc. (M.S.Peck)
Ke prekrome svoje hranice, ke urobme krok naviac alebo djdeme o kilometer alej,
vyjadrujeme tm svoj odpor k zotrvanosti a lenivosti alebo svoju vzburu proti strachu. Ak
svojim inom poprieme zotrvanos a lenivos, je to prca; ak nm poprieme strach, je to odvaha.
Lska je prca alebo odvaha, ktorej zmyslom je povzbudenie duchovnho rastu, i u vlastnho,
alebo cudzieho. (M.S.Peck)
Strati odvahu znamen strati vetko. (A.Platen)
Keby bol svet spravodliv, nebola by potrebn udatnos. (Plutarchos)
Nepodceujme druhch tm, e sa ich bojme nadchn pre vysok idely. Iba nadenci to
v ivote dotiahn najalej. (P.Rosso)
Po vazstve sa sm chvli aj zbabelci, zatia o porka poni aj odvnych. (Sallustius)
Nie preto sa neodvaujeme, e veci s ak, ale veci s ak, pretoe sa neodvaujeme.
(Seneca)
Zbabelci zomieraj mnohokrt, skr ako zomr; udatn oksia smr iba raz. (Shakespeare)
Ke nebude myslie na porku, nepodahne. (S.Silas)
Keby spsa bola na dosah ruky a dala by sa njs bez vekej nmahy, i by sa mohlo sta,
aby na u skoro vetci udia zabdali? Ale vetko vzneen je ako obtiane, tak aj vzcne.
(Spinoza)
Odvaha spova v tom, e si vyberieme najmenie zlo, hoci ete aj tak je stran. (Stendhal)
Odvaha rastie s trfalosou a strach s vhanm. (P.Syrus)
291
 Stly spech je nutn len pre zbabelcov. (vajiarske prslovie)
Skuton odvaha sa neprejavuje v horlivej chvli, ktor vzbudzuje tbu zskava ud pre
Boha a pritom bra do vahy vetky mon nebezpeenstv. Tak len obohatte svoj pekn sen o
alie lkadlo. Skuton odvaha spova skr v tom, e to chceme robi v strachu srdca a predsa
sa zrove toho zakneme ako n Pn v Getsemanskej zhrade. (sv.Terezka)
V skutonosti je smel ten, kto odol strachu, kto preme svoj strach a nie ten, komu
chba strach. (M.Twain)
Nae najzavnejie mylienky s tie, ktor odporuj naim citom. (P.Valry)
ak robme ihne, nemon trv o nieo dlhie. (vojaci USA)
Nebojm sa zajtrajka, pretoe som videl verajok a milujem dneok. (W.White)
m sa plat za mylienky? Myslm, e odvahou. (L.Wittgenstein)
Neistota a odvaha patria k sebe. (P.Wust)
Len potom, ke sa vzchop, ke odhodlane a odvne povstane, roziari sa tvoje svetlo
doaleka; len potom me osvieti tmu, ukza cestu, hada stratench, rozdva ndej...
(A.Zawadska)
Aj keby sa proti mne postavili ky, moje srdce sa nezakne. ( 25,31)
Na vetkom, o rob, vemi zle. (XY)

OHOVRANIE

Normlne klepy ako tak s jednm z aspektov nho zujmu o ud a udsk povahu a v
prevanej miere s nekodn. Zlomysen a nepodloen klepy vak v prci rozleptvaj dveru.
Pozitvny jednotlivec me skupine posli tm, e ohovraov, i tyranov verejne vyzve k
zodpovednosti. Aby ste to urobili, nemuste ma vedcu funkciu. (J.Adair)
Kto rd ohovra druhch, vinou tm chce dokza to, e je nieo viac ako ostatn. Je za
tm pocit menejcennosti. (A.Adler)
Neste nikoho ani vtedy, keby ste videli niekoho hrei smrtene, vravm, neste
hrienikov, lebo nepoznte sdy Boie. (bl.Angela)
o inho robia ohovrai, ne to, e fkaj do prachu a do o si vhaj zem, take m
viac chrlia ohovrky, tm menej vidia pravdu. (sv.TA II/II q.73 a.3)
Ohovra je vrahom, pokia svojimi slovami dva inmu prleitos, aby blneho nenvidel,
alebo nm pohdal. (sv.TA II/II q.73 a.3)
Vyhbajte sa neuitonm reiam, zachovajte si predovetkm ist svedomie a nikdy
nerobte nieo takho, o by vs mohlo zapini alebo znepi pred oami Bomi. Ale samota
nech vs nerob neprstupnmi alebo hnevlivmi. (sv.T.Aquinsk)

292
 Jedine Boh me sdi, lebo on ta v najtajnejch zhyboch srdca. (sv.Augustn)
Kto akceptuje protiklad povest, ktor koluj o udalostiach alebo osobch, asto natraf na
prav podstatu vec. (J.Bruyre)
Okrem Trojice neexistuje dokonal komunita. netreba sa preto udova, ak existuj
problmy. (M.Bubk)
aleko sa ri dobr slovo, ale ete alej zl. (Bulharsk mdros)
Rana spsoben slovom prenikne hlbie ako der meom. (R.Burton)
Ke si pozorne vimne, kto s udia, ktor nikdy ni nepochvlia, ktor vdy ohovraj a
s kadm s nespokojn, prde na to, e s to prve t udia, s ktormi je kad nespokojn.
(J.Bruyre)
Viem, e je to tajomstvo, pretoe sa to epk vade. (W.Congreve)
Ke ochraujete tch, ktor chbaj, zskate dveru tch, ktor s prtomn. (Covey)
Mme prli dobr alebo prli zl poves; len t nemme, ktor si zaslime.
(Eschenbachov)
Odhovram a vak od toho, aby si viedol polemiky o uoch, nie je to dstojn. Nepia
sa mi slepci, ktor sa vzjomne uraj pre svoje vady. (Exupry)
Podceuje iba lovek nzkeho ducha, pretoe jeho pravda vyluuje pravdy ostatn. (Exupry)
Spoloenstvo je sviatostnm znakom Cirkvi. (V.Filo)
V mnohch komunitch sa pretla systm dynamickho stereotypu, ktor vedie k padku
akejkovek iniciatvy. (V.E.Frankl)
Umenie obrany proti klebetm: nebra ich na vedomie. (B.Gracin)
Vypusten slovo let a nemono ho privola sp. (Horatius)
Nikdy nevysvetujte: vai priatelia to nepotrebuj a nepriatelia vm aj tak neuveria.
(E.Hubbard)
Vetko o hovor, hovor o sebe, hlavne ke hovor o inch. (V.Hugo)
Ohovrka je tak ako dobiedzajca osa: nesmieme sa pred ou brni ani jedinm pohybom,
ak si nie sme ist, e ju zabijeme; in ns napadne znova a to ete zrivejie ako predtm.
(S.Chamfort)
udia s vemi skeptick - neveria niomu s vnimkou ohovrania. (Chesterton)
T, o odsudzuj zlo, s rovnako chladn ako t, o zlo konaj. (Chesterton)
Ak si niekto mysl, e je nbon, a nedr si jazyk na uzde, ale klame sm seba, toho
nbonos je mrna. (Jak 1,26)
Je to akoby zamestnanie vyprzdova stoky a ukazova ich hnus na obdiv. (sv.Jn Zlatosty)

293
 Jednch nosia na perch, druh nosia ich. (Japonsk mdros)
Mlanie je najlepou odpoveou na ohovranie. (B.Jonson)
lovek neme myslie o lovekovi viac ne dobre. (Kant)
Boli by sme ovea spokojnej, keby sme sa nezaoberali tm, o povedali a urobili druh.
(Kempensk)
Je ahie mla, ako sa v rei ovlda. (Kempensk)
Kto sdi inch, rob daromn prcu, asto sa mli a ahko sa prehreuje; ale kto sdi a
skma seba samho, kon vdy uiton prcu. (Kempensk)
Neber si do hlavy, o je starosou inch a nemieaj sa do vec vyie postavench ud.
(Kempensk)
Had na to, o by mali robi in, a zanedbva to, o by mal robi sm. (Kempensk)
Ak je kto vo vntri, tak sdi navonok. (Kempensk)
Vntorn lovek sa o ni tak nestar ako o seba; a kto sa bedlivo star o seba, tomu je
ahko mla o druhch. (Kempensk)
o a po tom, kto ak je a o hovor? Ty nebude zodpoveda za inch, ale za seba bude
vydva poet. Nao sa teda do nich miea? (Kempensk)
Niektor udia mnoho hovoria a preto im nemono veri. (Kempensk)
Kad lovek je slab, nestly a vratk najm v reiach, take sotva mono uveri aj to, o
naoko znie celkom pravdivo. (Kempensk)
oe s slov ud ako len slov? Letia povetrm, ale skale neublia. Ke si vinn, zaumie
si, e sa ochotne naprav. Ak nie si si vedom nioho zlho, pomysli si, e to rd znesie z lsky
k Bohu. (Kempensk)
Keby o tebe rozprvali vetko, o len mono v zlosti vymyslie: o ti to vetko me
ukodi. Keby si si to vbec nevmal a nekldol na to viu vhu, ne na patrn triesoku. i
by ti to mohlo skrivi o i len jedink jeden vlas? (Kempensk)
Lebo ja som sudca a poznm vetky tajnosti; ja viem, ako sa vec stala a poznm i ohovraa,
i toho, kto krivdu zna. (Kempensk)
lovek, ktor nedoke odola nutkaniu znevi alebo zosmieni svojho partnera v
spolonosti, stane sa predmetom pohdania inmi, utrp jeho prest. (M.Ko)
V kolektve prebiehal oistn proces. jeden hdzal pinu na druhho. (R.Kozel)
Nehovor zle o loveku. Sed v tebe a tajne odpova. (S.J.Lec)
Kad chyba sa zd neuveritene hlpa, ke ju robia in. (Ch.Lichtenberg)
Boh slovom ud tvor, my ich popravujeme. (A.Maillot)

294
 Nepravdiv nzory sa podobaj falonm minciam, ktor najprv razia vek zloinci a
potom ich dvaj do obehu estn udia, ktor pchaj zloin bez toho, aby vedeli, o robia.
(J.Maistre)
Jed nadelila prroda plazom, silnej tvorovia ho nemaj. (A.Mickiewicz)
Tam, kde chbaj sprvy, ria sa povesti. (A.Moravia)
Kto vie lichoti, vie aj ohovra. (Napoleon)
Ohovranie neprtomnch je hlavnou sasou naich rozhovorov. Keby sa cel udstvo
zilo na jednom mieste, za chvu by nebolo o om hovori. (J.Neruda)
Je zvltne, ako vemi opovrhuje lovek neresami, ktor nhodou nem on sm.
(G.Nicolson)
Len toko? To ja viem na seba horie veci. (B.Pascal)
Dlh jazyk skracuje ivot. (Perzsk prslovie)
Psa pamti znamen hovori zle o kadom okrem seba. (H.Ptain)
Zlomysen maj mal duu, ale prenikav zrak. (Platn)
Ohovraj smelo, vdy nieo zostane. (Plutarchos)
Zl slovo zran viac ako dvojsen me. (Portugalsk mdros)
Tam, kde je vea re, nechba hriech, a preto ten, kto dr svoje pery na uzde, je rozumn.
(Prs 10,19)
Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lsku zachova, kto alej o om rozprva, ten
odpudzuje priateov. (Prs 17,9)
Vyzrdza tajnosti, kto klebet, kade sa len hne, preto sa so stretenm rapotaom nepus do
rei! (Prs 20,19)
o povie lovek o druhch, hovor o om viac, ne to, o o om hovoria druh. (prslovie)
Nechcem s do podrobnost, aj tak som vm u povedala viac, ako som poula. (J.Renard)
Z desiatich ud, ktor o ns rozprvaj, deviati hovoria zl veci a asto ten jedin, ktor
hovor dobr, to povie zle. (A.Rivarol)
Keby sme sami nemali nijak chyby, nebolo by takm vekm poteenm nachdza ich u
druhch. (Rochefoucauld)
Neporovnvaj sa s tmi, ktor maj vonkajie sprvanie poburujce pre oi, pretoe on
me by primnej a men pokrytec ako ty. (P.Rosso)
Jed ohovrania otravuje troch ud - kto ohovra, kto poslcha a koho sa to tka. (Ruckert)
Slovo nie je ako vrabec. Ke je pre, u sa ned znova chyti. (Rusk mdros)
Rana spsoben slovom zasiahne vdy hlbie, ako rana spsoben meom. (B.Shaw)
295
 Jedin, o nikto nechce veri, je pravda. (G.B.Shaw)
Slvu mono znovu vybojova, ale dobr meno nikdy viac. (Schopenhauer)
Povaj, o o tebe hovoria ohovrai, tak sa dozvie pravdu o sebe. (G.B.Shaw)
Chcete pokodi nieiu dobr poves? Nehovorte o om zle, hovorte o om prli dobre.
(A.Siegfried)
Vek Duch, nedovo, aby som sdil a odsudzoval loveka, km poas dvoch tdov
nebudem liapa v jeho mokasnach. (Siuxovia)
Jedin slovo sta na vytvorenie, alebo znienie udskho astia. (Sofokles)
Kto vea kri, boj sa ticha v sebe. (P.Strauss)
Slov ohovraa s ako uhlie: ak nepopli, zaierni. (panielske prslovie)
es a zrkadlo sa rosia aj najjemnejm dychom. (panielske prslovie)
Nikdy o sebe nerozprvajte zle, vai priatelia vdy povedia dos na tto tmu. (Talleyrand)
Neodsudzuj nikoho skr, ako si bol v jeho poloen. (Talmud)
Ni nie je blahodarnejie ako dobre zma o svojom blnom. (sv.Terezka)
Som radej, ke ma nespravodlivo obvinia, lebo si nemm o vyta a s radosou to
obetujem Bohu. potom sa ponim mylienkou, e by som bola schopn urobi to, z oho ma
obviuj. (sv.Terezka)
Keby sme dokonca nemali ani jedin platn dvod, ete nm ostva monos poveda si:
Tto soba zjavne nem pravdu, ale si to neuvedomuje. (sv.Terezka)
Ke sa zl duch poka kls mi pred oi chyby tej alebo onej sestry, ktor mi je menej
sympatick, rchle si pripomeniem jej dobr strnky. Ke som ju videla padn, poviem si, e
mohla dosiahnu vek poet vazstiev, ktor pokorne skrva, a e aj to, o sa mi zd chybn,
me by vzhadom na jej vntorn mysel kon nosti. (sv.Terezka)
V skutonosti som iba tm, o si Boh o mne mysl. (sv.Terezka)
Nerob dobre, ke chvli to, omu nerozumie, ale ete horie je, ke to han. (L.da
Vinci)
Mtvi s ahostajn voi ohovraniu, ale iv z neho mu zomrie. (Voltaire)
Proti ohovraniu a hlposti sa nemono brni. (F.Wolf)
m menie kolieko, tm rchlejie sa mus ota. (A.ukov)
Keby svetom znela len t pravda, ktor je oson loveku, mnoh rozhovory by zamkli.
(XY)
V poslednej dobe hovoria o om len to najlepie. ije ete vbec? (XY)

296
 OPATRNOS

Telesn poteenia poruuj odhad opatrnosti. (sv.TA II/I q.33 a.3)

Opatrnos sa nestrca zabudnutm. (sv.TA II/I q.53 a.1)
K opatrnosti nle dobre radi. (sv.TA II/I q.57 a.4)
Opatrnos je sprvny pojem samotnch udskch konov. (sv.TA II/I q.57 a.4)
Opatrnos je nos najviac nutn k udskmu ivotu. Lebo dobr ivot zle v dobrom
jednan. Avak aby niekto dobre konal, k tomu sa vyaduje aby jednal poda sprvnej voby,
nielen z nhlivosti, alebo vne. (sv.TA II/I q.57 a.5)
Je potrebn rchlo kona poraden, radi vak pomaly. (sv.TA II/II q.47 a.9)
Opatrnos je skr u starch, nielen pre prirodzen uspsobenie a kud hnutia zmyslovch
vn, ale tie pre sksenos dlhovekosti. (sv.TA II/II q.47 a.15)
Opatrnos tela sa hovor, pokia m niekto telesn dobr za posledn cie svojho ivota.
(sv.TA II/II q.55 a.1)
Starci s najviac podozrievav, pretoe mnohokrt zaksili chyby druhch. (sv.TA II/II
q.60 a.3) staroba-
Dielom opatrnho je dobre radi. (Aristoteles)
Opatrnos je lska, bystro si voliaca tie, ktor podporuj, nie tie, ktor prekaj.
(sv.Augustn)
Opatrnos je poznanie vec iadcich a zavrhnutiahodnch. (sv.Augustn)
Opatrnos m str a najpozornejiu bdelos, aby sme sa namlili pozvonm vplenm
zlho presvedenia. (sv.Augustn)
Had je symbolom mdrosti a opatrnosti, lebo si hlavu kryje tm, e okolo nej omot cel
telo, hlava je toti najzranitenejia. (don Bosco)
So vetkm opatrne: aj s opatrnosou. (G.Branstner)
Vetci sa rodme ako podpaai, umierame ako hasii. (A.Dermek)
Nie je prav opatrnos, ktor nie je spravodliv, mierna a staton, ani dokonal miernos...
(sv.Gregor Vek)
lovek nie je v starobe mdrej, je len opatrnej. (Hemingway) staroba-
lovek si nikdy nem bra svoje najlepie nohavice, ke ide do boja za slobodu a pravdu.
(H.Ibsen)
Opatrn je dmyseln a predvda neist prpady. (sv.Izidor)
Bol opatrn. Prv pomoc poskytol a ako druh. (T.Janovic)

297
 Me snva, ale nedovo, aby sa tvoje sny stali tvojm pnom. (R.Kipling)
Ak lovek nie je smel, neme by ani dos opatrn. (F.Liszt)
Opatrnos a nedvera s dobr veci, ale aj voi nim je potrebn opatrnos a nedvera.
(Ch.Morgenstern)
Ke ti niekto plne rozumie, bu si ist, e si nebol nikm dokonalejie nepochopen.
(Ch.Morgenstern)
Never vetkmu, o pouje; nehovor vetko, o vie; nedaj vetko, o m; nechci vetko,
o vid; nerob vetko, o me. (Nemeck prslovie)
Vemi potrebnou obozretenosou je vedie, e nemono vetko predvda. (Rousseau)
Zbabelec sa povauje za opatrnho; lakomec za sporivho. (P.Syrus)
Kto sa obaril mliekom, fka aj na zmrzlinu. (Tureck prslovie)
Nedverivos je mdros hlpych. (XY)

OSOBNOS

Rola bez osobnosti je przdna, ale osobnos bez role je neefektvna. (J.Adair)
Uvajme si svoju individualitu, majme vak na pamti, aby sme ju rozvjali v prospech
inch ud. (J.Adair) obeta-
Najlep vojaci s t, ktor prejd tvrdm vcvikom a potom sa im dovol, aby sa vrtili k
vlastnmu dravmu ja. (J.Adair)
Charakter je t sas osobnosti, ktor nm pripad z morlneho hadiska cenn. je to
shrn morlnych kvalt, poda ktorch je lovek posudzovan veda takch faktorov, ako je
inteligencia, schopnosti i urit pecilne nadanie. (J.Adair)
i ste alebo nie ste ochotn venova rozvoju svojho vodcovskho potencilu to, omu
Pasteur hovoril trpezliv tdi a neutchajce silie, to zle predovetkm na vaej schopnosti
rozdcha plame plivej tby preukza svoju spenos ako vodcovskej osobnosti. Bez
tejto vysokej miery motivcie sa pri prvch prznakoch akost vzdte. (J.Adair)
Mojm jedinm sklamanm v ivote je, e nie som niekto in. (W.Allen)
Hrdinstvo je luxus, ktor nie je na dosah slabch a malovernch. (H.Amiel)
Nie je ni charkteristickejieho pre loveka ne spsob, ako sa sprva k blznom. (H.Amiel)
Gnius vldne podivuhodnm umenm eliminova monosti. (W.R.Ashby)
Nepovauj za vhodn pre seba ni, o by mohlo spsobi, e strat ctu k sebe sammu.
(M.Aurelius)
ivot loveka je to, o z neho urobia jeho mylienky. (M.Aurelius)
298
 Niektor udia sa ako vek u rodia, niektor k vekosti dospej a inm je zas vekos
vnten. (F.Bacon)
Mdry mu si vytvor viac prleitost, ne koko ich njde pripravench. (F.Bacon)
Slva je jed, ktor lovek zna len v malch dvkach. (Balzac)
T, ktor s sami so sebou spokojn, maj zl vkus. (Balzac)
Ak existuj gniovia, som jednm z nich. Ale keby som nm nebol, vbec by mi to
neprekalo. (J.z Beatles)
Povolanie milova blneho je povolanm pomha inm sa realizova. (A.Bogliolo)
Akm som bol vekm muom, km som bol ete malm chlapcom. (L.Brne)
Beda krajine, ktor nem hrdinov beda krajine, ktor hrdinov potrebuje. (B.Brecht)
lovek je jedin stavovec, ktor doke i bez chrbtovej kosti. (.Broek)
Bu sm sebou, aj tak sa to ned dlho taji! (W.Brudzinski)
Mnoh poruchy osobnosti s z neuznania vlastnej identity. (M.Bubk)
Ako ahko sa to povie: njs seba samho! Avak ke sa tak stane naozaj, ako vemi sa
vydesme! (E.Canetti)
Genialita ... rozvinut schopnos da si so vetkm prcu. (T.Carlyle)
Tri tvrtiny ud s blzni a pred tou ostvajcou tvrtinou aby si sa mal na pozore.
(S.Carmiggelt)
Najv div vzbudzuje ten, na koho nerobia peniaze iaden dojem. O loveku, na ktorom
je tto cnos zrejm, usudzujeme, e obstl v skke ohom. (Cicero)
Vek mylienky pochdzaj zo srdca. (L.Clapiers)
Na to, aby sme vykonali vek veci, musme i tak, akoby sme nikdy nemuseli zomrie.
(L.Clapiers)
Ni nie je vek, o nie je aj dobr. (M.Claudias)
Je len mlo mimoriadnych ud, ale kad m v ivote urit chvu, kedy sm seba prekon
a toto by mal vyui. (C.von Clausewitz)
Absurdn lovek je ten, ktor sa nikdy nezmen. (G.Clmenceau)
Samozrejme tie tolerantnos m svoje medze, mus sa udra v koajch udskch vzahov
a nesmie narui vlastn svet zsad. (V.Clementis)
Mlad udia, ktor sa dopracuj k vznamnmu postaveniu, s charakterizovan nielen
znakmi vysokho intelektu, ale aj vytrvalosou v motivcii a snahe, dverou vo vlastn schopnosti
a vekou silou charakteru. (C.M.Coxov)
Bol nesmrten, km il. (B.Crnevi)
299
 Modely sa musia snai, aby sa podobali na portrt! (S.Dali)
Ke posudzujem kladn strnky svojej povahy, musm poveda, e v porovnan s
priemernmi umi si lepie vmam a pozorne skmam tak veci, ktor ujd benej pozornosti.
(Ch.Darwin)
Ke Boh meria vekos loveka, nemeria vekos hlavy, ale vekos srdca. (A.Dermek)
Ak je przemie domu znevren, pinav, lovek nenjde odvahu vyjs na poschodie -
lovek mus by najprv hlboko udsk a a potom Bo. (A.Dermek)
Antitalenty s vdy vestrannejie ako talenty. (L.Dornikovi)
Nikto nikdy nevytvoril nieo cennho ako len skupiny, s vnimkou podpory vah a vmeny
nzorov. (T.Douglas)
Podpriemernos nepozn ni vyieho od seba, ale talent okamite rozpozn gnia. (A.Doyle)
S udia, z ktorch si prroda urob toko kpi, koko sa jej zachce. (A.Dumas ml.)
Vek udia s udia, ktor v pdesiatke vykonvaj to, o om snvali v osemnstke.
(J.Dutourd)
Genilnos je jedno percento inpircie a devdesiatdev percent driny. (Edison)
Nemm nijak zvltne nadanie, som len tvrdohlav ako mulica a strane zvedav. (Einstein)
Ak niekto nape lepiu knihu, povie lepiu kze alebo urob lepiu pascu na myi ako
jeho sused, aj keby si postavil dom v lesoch, svet si vyliape chodnk k jeho dverm. (R.Emerson)
Preukete najviu skubu ttu i nrodu, ke pozdvihnetie nie strechy domov, ale due
obanov, pretoe je lepie, ke vek due prebvaj v malch domoch, ne aby nzke due
hali vo vekch prbytkoch. (Epiktetos)
Vek tvoria vek veci, dobr - trvcne. (Eschenbachov)
Nie kad vek lovek je vekm lovekom. (Eschenbachov)
Vinu napodobovateov lka nenapodobiten. (Eschenbachov)
Hrdinovia s u tak. Nevrl a mlovravn. (Exupry)
Samozrejme, e kad vedomie smeruje k tomu, aby sa vyjadrilo, ale vyjadri sa je dielo
ak, pomal a krivolak a je omyl si myslie, e to, o nejde vyslovi, neexistuje. Lebo vyslovi
a poja m jeden a ten ist zmysel. (Exupry)
Nie je dleit by tm alebo onm, ale vedie, e sme tm alebo onm. (W.Faulkner)
To najhorie, o sa me sta gniovi, je to, e ho pochopia. (E.Flaiano)
Kad udsk osobnos je niem jedinenm a kad jednotliv z jeho ivotnch situci
je len raz sa vyskytujca. (V.E.Frankl)

300
 Priekopnci ns konfrontuj s hodnotami a zmyslom, ponkaj ich naej vli k zmyslu.
Mierotvorci sa naproti tomu pokaj zbavi ns bremena kadej konfrontcie so zmyslom.
(V.E.Frankl)
o jedin plat, s fakty. A faktom je, e na idely dosiahne miziv menina, preo by sme
sa teda vraj o ne starali, preo by sme mali by in, ne priemer. Takto postoj ubja. (V.E.Frankl)
Keby boli vetci udia dokonal, potom by boli navzjom vetci rovnak a ktorkovek z
nich by bol teda nahraditen ktormkovek ubovonm zstupcom. (V.E.Frankl)
Jednotlivec nie je vestrann, ale jednostrann a tm jedinen. (V.E.Frankl)
Podstatn a hodnotn jedinenos kadho jednotlivho loveka neznamen ni inho, ne
e je prve in, ne vetci ostatn udia. (V.E.Frankl)
Ak hodnotme loveka ako typ, nemusme si s jednotlivm prpadom vbec lma hlavu,
a to je vemi pohodln. (V.E.Frankl)
Ten, kto povauje svoj osud za speaten, nie je schopn ho premc. (V.E.Frankl)
Osobou je lovek prve v dsledku skutonosti, e nie je len jednm lovekom medzi
inmi, ale tie, e je in ne vetci ostatn - a e je v tomto svojom by inak oproti vetkm
ostatnm niem jedinenm a jednorzovm. (V.E.Frankl)
Tituly s len ozdobou hlupkov, vek udia maj iba svoje meno. (Friedrich II.)
K vyzretej osobnosti je nutn riadna sebalska. Patr k nej as ticha odpoinku, vnmanie
vlastnch potrieb a elan, krevity a utvrania. Najvou prekkou je strach z vlastnej przdnoty,
ak odpadne prca a vkon. Mnoh udia ani pri najlepej vli nedoku by spoiatku sami.
Mus sa teda prihliada k tomu, e vinou doposia zanedbvan rozvoj a starostlivos o
emocionalitu a zamekan vchova srdca potrebuj primeran as, aby mohli rs. Po vedome
novch a doplujcich ivotnch cestch sa d postupova len po malch krkoch, aby sa
nacviila lska k sebe, ktor sa te z spechu a vkonu, ale nie je na nich otrocky zvisl.
(K.Frielingsdorf)
To, omu hovorme zdrav osobnos, zvis na obvyklom rmci vzahov v danej kultre.
(E.Fromm)
o in niekoho pralivm, to zvis na mde, i u ide o telesn i duevn vlastnosti.
(E.Fromm)
Rovnos dnes znamen skr rovnakos ne spravodlivos. (E.Fromm)
Nakoniec sa vyzret lovek dostane do tdia, kedy je sm sebe matkou a otcom. M
akoby matersk a otcovsk vedomia. Matersk vedomie hovor: Nie je iadna chyba, iaden
zloin, ktor by a mohol zbavi mojej lsky, mjho elania, aby si il a bol astn. Otcovsk
vedomie hovor: Konal si nesprvne, neme sa vyhn dsledkom svojho nesprvneho konania,
a hlavne sa mus zmeni, aby som a mal rd. (E.Fromm)

301
 Kto neprekon priptanie k matke, vyvinie sa z neho receptvna osobnos. Chce prijma,
by predmetom starostlivosti, by ochraovan a chbaj mu otcovsk kvality: disciplna,
nezvislos, schopnos zvldnu ivot vlastnmi silami. Mono sa poksi hada matku v
kadom loveku, niekedy v ench, niekedy v muoch, ktor maj autoritatvne a vplyvn
postavenie. Ak sa neodpta od otca, tak sa z neho vyvinie lovek jednostranne orientovan v
otcovskom smere, plne oddan zsadm prva, poriadku a autority, ktormu chba schopnos
oakva i dva nepodmienen lsku. (E.Fromm) autorita- lska- manipulcia- tradcia-
Nae svetsk silie je vybudovan na zsadch ahostajnosti a sebectva, ktor sa asto
oznauje ako individualizmus i osobn iniciatva. (E.Fromm)
Zameranie na ma je statick, na by je dynamick. (E.Fromm)
Aktvny slobodn lovek je ako ndoba, ktor sa zvuje ako ju napame a nikdy sa
nenapln. (E.Fromm)
Jedin ohrozenie mojej istoty je vo mne, v lenivosti a povonosti necha rozhodova inch
o mojom ivote. (E.Fromm)
Charakteristiky muenka s: bytie, dvanie, zdieanie; hrdinu: vlastnenie, vykorisovanie,
znsilovanie. Mun je ten, kto vldne sebe. (E.Fromm)
Vina obanov sa stle menej a menej zaujma o strancku lojalitu a strancke hesl.
udia tia dnes po osobnostiach, ktor s mdre, s vlastnm presvedenm a odvahou poda
toho presvedenia jedna. (E.Fromm)
Zd sa, e pre priemernho loveka nie je ni aivejie ne pocit, e nepatr k iadnej
skupine. (E.Fromm)
Prvo vyjadrova svoje mylienky m vak vznam len vtedy, ak sme schopn vlastn
mylienky vbec ma. (E.Fromm)
Nae je len to, k omu mme skuton vzah svojou tvorivou aktivitou, i je to lovek, i
neiv objekt. (E.Fromm) tvorivos-
Neexistuje ni, za o by sme sa mali viac hanbi, ne to, e nie sme sami sebou a neexistuje
ni, na o by sme mali by hrd a preo by sme mali by astnej, ne e si myslme, ctime a
hovorme to, o je nae vlastn. (E.Fromm)
Nikomu nie sme povinn nieo vysvetova alebo tova, pokia im nae iny nekodia,
alebo neporuuj ich prvo. (E.Fromm)
m viac je individualita slovne vynan, tm viac mizne. (E.Fromm)
Kto vea prachu vri, mus tie vea prachu zhltn. (J.Galsworthy)
Kto nie je pnom samho seba, skon ako sluha druhch. (R.Gervaso)
Never, e tvoju pravdu me njs niekto in. (A.Gide)
Svornos znamenitch muov je najvrcnejm prianm dobre zmajcich ien. (Goethe)
Talent sa tvor v tichosti, charakter v prde sveta. (Goethe)
302
 Kto zostane pravdiv voi sebe sammu a voi druhm, ten m najkrajie vlastnosti
najvch talentov. (Goethe)
V dsledku materilnej krzy narast hodnota zlata, v dsledku morlnej krzy hodnota
osobnosti. (B.Gracin)
U sksenost zle na ich intenzite a nie na ich trvan. (T.Hardy)
Ak zomrie niekto, kto rob jedin vec lepie ako ktokovek na svete, ktor sa in snaia
robi dobre, zanech za sebou medzeru v spolonosti. (W.Hazlitt)
Ten, km som, zdrav smutne toho, km som mohol by. (F.Hebbel)
Originalitu mus lovek ma, nie sa o u snai. (F.Hebbel)
Vej odvahy je asto potrebn k zmene svojho mienenia ne k tomu, zosta mu vern.
(F.Hebbel)
Majte odvahu mli sa. (Hegel)
Vetci siln udia miluj ivot. (H.Heine)
Charakter loveka je jeho osudom. (Herakleitos)
Zrelos je schopnos vytyova si nron, avak dosiahnuten ciele, ochota a schopnos
bra na seba zodpovednos a vzdelanie alebo sksenosti jednotlivca alebo skupiny. (P.Hersey)
Kto prv prde, toho prv pomel. (D.Hevier)
Vldne vek nedostatok verb. (M.Holub)
Talent je odvaha zana stle znovu. (A.Honegger)
Zoasta sm sebou v kadodennom pochybovan o sebe, sasne sa vyvja a teda meni -
to je najistejia cesta k sebanachdzaniu. (M.Horansk)
Nectim sa pri pente by porazen tmi, ktorm chut a neverm, e poram tch, ktorm
sa nepodar zska ma pre oovicu. (M.Hornek)
Najvie neastie, o mohlo udstvo stretn, s vemi zdrav udia. Lebo najzdrav
udia na svete s vemi chor a pln utrpenia... (B.Hrabal)
Genialita je schopnos vykona to sprvne na prv raz. (E.Hubbard)
Nenapodobujte ni a nikoho. Lev, ktor kopruje leva sa stva opicou. (V.Hugo)
Hodnota ud sa podob hodnote diamantov, ktor maj stanoven hodnotu len po urit
mieru vhy, istoty a dokonalosti a ktor nad touto mierou u nemu ma stanoven cenu a
nenjdu kupcov. (S.Chamfort)
Lska k peniazom je vekou skkou malch charakterov, ale najmenou skkou
vynikajcich charakterov. A je vek rozdiel medzi lovekom, ktor pohda peniazmi, a tm,
kto je naozaj estn. (S.Chamfort)

303
 Chlap, ktor je najlep vo svojom svete, je dos dobr aj pre vetky ostatn svety.
(R.Chandler)
Originlny spisovate nie je ten, koho nikto nenapodobuje, ale ten, koho nikto nedoke
napodobni. (F.Chateaubriand)
Bu mdrej, ne ostatn udia ak me, ale nehovor im to. (Chesterfield)
Mlad mu to v ivote aleko nedotiahne, ak nedostal pr do nosa. (W.Churchill)
Cena vekosti je zodpovednos. (W.Churchill)
Zraniten pta ete nerob Achilla. (H.Ibsen)
o je prvou povinnosou loveka? Odpove je strun: By sm sebou. (H.Ibsen)
Ben lovek rozvinie len desa percent svojich latentnch monost. (W.James)
Genialita vlastne nie je ni inho ne schopnos chpa veci neobvyklm spsobom.
(W.James)
Vynievajci klinec dostane po hlave. (Japonsk prslovie)
Cestu si prekliesni len toko pravdy, koko jej prekliesnime my. (Z.Jesensk)
udstvo nepostupuje dopredu pravidelnmi malmi krikmi, ale obas urob obrovsk
skok, ktorho hnacm impulzom je asto samotrska, vnimon osobnos. (P.Johnson)
To najlepie v loveku s: mladistv city a zrel mylienky. (J.Joubert)
Kad lovek m svoj tie. Je ovea viac psychickch vlastnost jednotlivca, ktor sa
nedaj, alebo len vemi zriedka mu meni, ne tch, ktor s nezmeniten. (C.G.Jung) asketika-
Niet neuznanch gniov. Kad si njde svoje miesto. (E.Jnger)
V boji medzi svetom a sebou, rob sekundanta svetu. (F.Kafka)
Vetko vek a vzneen je jednoduch. (G.Keller)
Naozaj vek je ten, kto m vek lsku. (Kempensk)
Nekla vek draz na to, kto je s tebou alebo proti tebe; ale o to sa usiluj a staraj, aby vo
vetkom, o kon, bol s tebou Boh. (Kempensk)
Toho, koho si podmanila pravda, nezvedie ani cel svet. sta vetkch chvlorenkov
nepohn toho, kto vetku svoju ndej upevnil v Bohu. (Kempensk)
Kto poklad za vek okovek okrem jedinho nesmierneho a venho dobra, ostane dlho
malm a prischne k zemi. (Kempensk)
Uniformita je vo vetkom neiadca. Ke sa nieo ponech nepln, stva sa zaujmavm
a dva nm pocit, e m v sebe priestor pre rast. (H.Kenko)

304
 Jedin naozajstn udia, ktorch poznm, s blzni, blzni do ivota, utran blzni, cvokovia
na spasenie, t, ktor chc ma vetko - a hne!, ktor nikdy nezvaj a nevravia ve-ci-o-sa-
patr, ale horia, horia, horia ako t skvel raketa, o sa rozprskne a vystrel tisc pavch nh
proti hviezdam, e len modrast svetlika zostane uprostred a vetci vydchnu Jj!
(J.Kerouac)
Vskum tvorivej osobnosti asto poukazuje na vznam irokch zujmov, rku pohadu a
potrebu novoty, rznorodosti a zloitosti. (S.H.Kimm)
Rozdiel medzi vynikajcimi a obyajnmi vodcovskmi osobnosami len zriedkakedy
spova vo formlnom intelekte, ale astejie v ich schopnosti prenikn do podstaty veci. Vek
osobnos chpe podstatu problmu - obyajn vedci si vimne len jeho symptmov. Vek
osobnos sa sstred na vzjomn vzahy udalost - obyajn vedci vid iba radu zdanlivo
nesvisiacich javov. Vek osobnos m vziu budcnosti, ktor im umouje vidie prekky v
sprvnej perspektve: obyajn vedci zmen kamienky na ceste na balvany. (H.Kissinger)
Vernos nrodu neznamen aha sa za stdom. (E.Kohk)
Slva nrodov a kmeov, miest a osd, obc a cirkv zle iba na mdrych a rozumnch
uoch. (Komensk)
Bsnik - kovrnok. Dvha uom hlavy. (V.Kondrt)
Kto vea hovor, zriedka uskutouje svoje slov. Mdry lovek sa vdy boj, aby jeho
slov nepredstihovali jeho skutky. (Konfucius)
Bez stleho uenia djde nostn k tmrskej obmedzenosti, mdry k vstrednosti,
spravodliv ku krutosti, priamy k hrubosti, odvny k neporiadnosti, neoblomn v nzoroch k
udctvu. (Konfucius)
Osobnos je sebaregulujci systm individulne jedinene kombinovanch psychickch
charakteristk, ktor sa utvraj individulne jedinene v jednote dedinho a zskanho a ktor
funguj v systme vonkajch vzahov u konkrtneho jedinca. (M.Ko)
Niektor udia s ako vychovaten, nie je mon urobi z nich blbcov. (R.Kozel)
Kto priniesol na trh svoju kou, m vie prvo na nedotknutenos ne ten, kto tam
ikovne speail svoj veraj kabt. (K.Kraus)
Nijak otzka nie je tak mal, aby si nezaslila na svojom konci otznik. (R.Kesan)
Hrdina je ten, kto vydr. (Langbehn)
Dokonal lovek sa prispsob sprvaniu spolonosti bez toho, e by stratil sprvanie
svoje. (Lao-c)
Najmocnej je ten, kto preme sm seba. (Lao-c)
Kto pozn inho, je mdry, kto pozn seba, je mdrej. (Lao-c)
lovek je vtedy dospel, ke u vie, e proti blbcom ni nezme. (G.Laub)
Vetci chc vae dobro. Nedajte si ho vzia! (S.J.Lec)
305
 Sila ducha sa pozn poda jeho veselosti. (N.de Lenclos)
Ma aspo hodinu v mozog, aby som si troiku oddchol. (M.Logar)
Vetko vek, o tu kedy bolo, bolo tu vdy akosi napriek tomu. (T.Mann)
Niekedy tie najmenie pruiny daj do pohybu najvie stroje. (J.Marat)
Slovo charakter pochdza z grckeho charasso - razm ryjem. Znamen doslovne znmku,
vrazen alebo vbit znaku, rz. (Marek)
Prijmite, prosm, moju rezignciu na lenstvo. Nechcem patri do iadneho klubu, ktor
prijme za lena ma. (J.H.Marx)
Urit veci zabjaj len silnejch, slab a menej staton sa z nich vylu. (A.Matuka)
Nudi sa v spolonosti uritch ud je znakom inteligencie. (W.S.Maugham)
Ak je v niekom originalita, mus ju predovetkm rozvin; ak ju nem, mus ju nejako
zska. Talent, to vemi mnoho trpezlivosti. (H.Maupassant)
Ak lovek neumrie vemi mlad, mus zrejme obas sm sebe trocha odporova.
(J.Maurepas)
Vek lovek je ten, kto nestratil srdce dieaa. (Meng-c)
Pravda si vdy raz cestu. Preto jej cesta na zaiatku bva zka. (J.Mihok)
Kto zanechva stopu, zanechva ranu. (H.Michaux)
A ke stratte svoju dobr poves, zistte ako vm bola na kodu. (M.Mitchellov)
Pochopenie monho a nemonho je to, o oddeuje hrdinu od dobrodruha. (T.Mommsen)
Najvia vec na svete je vedie ako by sebestanm. (M.de Montaigne)
Prorok - nb - je ten, ktor porozumel tomu, o dejiny znamenaj a k omu smeruj.
(M.Mrz)
Ja je vrcholom kuea, ktorho zkladou je vesmr. (Morgenstern) pcha-
Neustly vvoj - iba tak je mon zosta a do poslednej chvle sasnkom. (J.Mukarovsk)
Genilni udia s ako meteory, ktor sa musia spli, aby oiarili svoje storoie. (Napoleon)
Kad mimoriadny talent je mono povaova za kladn vchylku. (J.Nmec)
Poda troch vec sa pozn mdry lovek: ml, ke blzni rozprvaj, mysl, ke blzni
rozprvaj, mysl, ke ostatn veria, kon, ke leniv snvaj. (Nemeck prslovie)
Vek udalosti nemusia by vdy nesen vekmi silami. (C.Nepos)
Rozumn vie, kedy m zmeni svoje mienenie, hlupk je premenliv ako mesiac. (J.Nestroy)

306
 To, o vytvra originlnos loveka je, e vid tak vec, ktor vetci ostatn nevidia.
(Nietzsche)
Mnoho ud ak cel ivot na prleitos by dobr poda svojho spsobu. (Nietzsche)
Politick vodca, ktor nevyvolal iadne kontroverzie, sa nikdy nepostavil za ni. (R.Nixon)
Duchapln lovek nie je nikdy sm, ale hlupk sa nud vade. (A.Oxenstierna)
Pre astie loveka je potrebn, aby bol mylienkovo vern sm sebe. Nevera nespova v
tom, e ver, alebo never, spova v tom, e hlsa, e ver to, o never. (T.Paine)
Slvni udia s v ako my, pretoe maj hlavy vyie, ale nohy maj prve tak nzko
ako my. (B.Pascal)
Vo vekej dui je vetko vek. (B.Pascal)
m viac rozumu m niekto, tm viac ud povauje za originlnych. Nezaujmav udia
nevidia iadny rozdiel medzi umi. (B.Pascal)
Patr k charakteristickm vlastnostiam naej prirodzenosti, e dokeme jej hranicu prekroi
a tm ju zmeni, mono je to prve tto vlastnos, ktor ns in v plnej miere umi. (M.S.Peck)
Mlo je tch astnch jedincov, ktor alej, a do okamihu smrti, skmaj mystrium
skutonosti, spresuj a prehodnocuj svoje chpanie sveta a pravdy. (M.S.Peck)
Vedomie vlastnej ceny je zkladnm kameom sebadisciplny preto, e ten, kto ho m, sa
o seba po vetkch strnkach star tak, ako je to potrebn. Sebadisciplna plynie zo sebacty.
(M.S.Peck)
Vina z ns si sce vypestuje schopnos odklada uspokojenie aspo do tej miery, aby
sme zvldli stredn alebo vysok kolu, vstpili do dospelosti a neskonili pritom vo vzen, ale
n vvoj bva nedokonal a nepln. Vsledkom je potom to, e naa schopnos riei problmy
ivota zostva rovnako nedokonal a nepln. (M.S.Peck)
Len obrovsk mnostvo sksenost a dlh, spen zretie nm nakoniec dva schopnos
vidie svet a nae miesto v om realisticky a umouje nm takto realisticky zhodnoti nau
zodpovednos za i za ns samotnch. (M.S.Peck)
N pohad na realitu je ako mapa, s ktorej pomocou sa pohybujeme po terne ivota. Ak
je tto mapa pravdiv a presn, potom obvykle vieme, kde prve sme, a ke sa rozhodneme,
kam sa chceme vyda, bva nm viac-menej jasn, ako sa tam dosta. Ak je mapa nepravdiv a
nepresn, pravdepodobne sa stratme. (M.S.Peck)
Mlo je tch astnch jedincov, ktor alej, a do okamihu smrti, skmaj mystrium
skutonosti, spresuj a prehodnocuj svoje chpanie sveta a pravdy. Najvm problmom
pri vytvran mp vak nie je to, e musme zaa od nuly, ale fakt, e ich musme neustle
opravova, ak maj zosta presn. (M.S.Peck)

307
 Odmena, ktor ponka obtiany ivot v primnosti a oddanosti pravde, vak veakrt vyvi
silie, ktor to stoj. Otvoren udia trvalo rast, pretoe svoje mapy vystavuj kritike a tm ju
neustle trbia. Vaka svojej otvorenosti doku vytvra a udrova blzke vzahy ovea
spenejie ne udia uzavret.. Pretoe nehovoria ni nepravdiv, mu si by ist sami sebou
a by hrd na to, e neprispievaj k mteniu sveta, ale k jeho vyjasneniu a sprehadneniu. A
predovetkm: mu slobodne existova. Ni ich nenti sa skrva. (M.S.Peck)
Duchovn rast vyaduje vedomie, e lovek potrebuje rast. Ak si tto skutonos
nepriznme, nezostva nm in monos, ne neustle sa poka vyhladzova dkazy naej
nedokonalosti. (M.S.Peck) pokora-
Proces zmeny osobnosti je jednm z najobtianejch. Je to ako smr. Star osobnostn
vzorce musia zomrie, aby ich miesto mohli zauja nov. Zl udia patologicky lipn na status
quo svojho charakteru, ktor vo svojom narcizme pokladaj za dokonal. (M.S.Peck)
Vek vodcovia, aj ke dobr a mdri, musia pravdepodobne zava tak stupne duchovnch
mk, ktor s benmu loveku plne neznme. (M.S.Peck)
S mdri a vedom si sami seba; uvaj ivot s vervou azrove doku eli smrti a
prija jej nevyhnutnos; pracuj nielen plodne, ale tie tvorivo a zjavne miluj svojich
spolublnych, ktorch ved s vdnosou, ktor je zrove zmerom i cieom. (M.S.Peck)
Je prznan - a bezpodmienene nutn - pre duevn zdravie, aby hranice nho vlastnho
ega boli jasn, a rovnako tak by sme mali rozpozna tieto hranice i u druhch. Musme vedie,
kde konme my a zanaj t druh. (M.S.Peck)
Nevyzret jedinci s prstupnej pre zlo, ne vyzret jedinci. U det ns ohromuje nielen
ich naivnos, ale tie krutos. Dospel lovek, ktor s poteenm odtrhva muchm krdla, je
oprvnene povaovan za sadistickho a zlho. (M.S.Peck)
Ten, kto sa sprva uachtile v lepch asoch, nemus by uachtilm vtedy, ke pjde
do tuhho. Stres podrobuje charakter skke. Skutone hodnotnmi s t, ktorch ani v akch
dobch neopust ich estnos, rozvaha a citlivos. Uachtilos me by definovan ako
schopnos nenecha sa otupi preitou bolesou, ponenm a zfalstvom. (M.S.Peck)
Svtci si sce mu by podobn vzhadovo. Ale osobnos kadho z nich je plne in. Je
tomu tak preto, e s len sami sebou. Boh stvoril kad duu in, a tak, akonhle je odstranen
vetko blato, Jeho svetlo zaiari ndhernm, farebnm a plne novm jasom. (M.S.Peck) svtos-
Duchovne vyspel udia s vaka svojej sebadisciplne, dokonalosti a lske neobyajne
vkonn, a preto s povolan sli svetu, o prijmaj, lebo s osobami milujcimi. Nutne
potom zskavaj obrovsk moc, i ke s v oiach sveta asto plne obyajn, pretoe svoju moc
pouvaj nenpadne alebo dokonca skryto. Viacmenej ju pouvaj - a znane - ba priam desne
pri tom trpia. Pouva moc toti znamen rozhodova a prijmanie rozhodnut je pri plnom
vedom zodpovednosti asto neporovnatene aie, ne vtedy, ak je obmedzen alebo otupel,
ako tomu pri vine rozhodnut bva. (M.S.Peck)

308
 Pokia je teda vam cieom vyhn sa bolesti a unikn utrpeniu, nerydil by som vm,
aby ste sa snaili dospie k vym stupom vedomia a duchovnho vvoja. Predovetkm
preto, e ich nie je mon dosiahn bezbolestne. Za druh preto, e m vyie dospejete, tm
skr budete povolan, aby ste slili svetu spsobom, ktor je strastiplnej alebo prinajmenom
nronej, ne si teraz dokete predstavi. (M.S.Peck)
Ke prekrome svoje hranice, je mon poveda, e nae ja vstupuje na nov, doposia
neznme zemie. Sam sa stva novm a odlinm. Robme veci, na ktor nie sme zvyknut, a
menme sa. Zitky zmeny a neobvyklej innosti, inho spsobu konania a neznmeho okolia
so sebou prinaj strach. (M.S.Peck)
Od istho bodu vyaduje duchovn rast odvahu a prina riziko. (M.S.Peck)
Najvie z tiscov alebo milinov rizk, ktor meme v dospelosti podstpi, je sta sa
dospelm. Mm na mysli ten krok, ktorm opame detstvo. Skr ne krok je to vlastne
nebezpen skok, ku ktormu sa mnoh udia nikdy skutone neodhodlaj. (M.S.Peck)
Jedinou skutonou istotou v ivote je to, e ni nie je ist. Rozhodol som sa, e budem sm
sebou, i keby to malo znamena ialenstvo a rozchod so vetkm, o mi malo by svt.
(M.S.Peck)
Vetky prpady nhlej i inej zmeny podobnho rozsahu s motivovan sebelskou. Prve
preto, e som si cenil seba samho, som nebol ochotn sa alej trpi v kole a v celom socilnom
prostred, ktor mi nevyhovovalo. (M.S.Peck)
Pokia rastie naa sebadisciplna, lska a ivotn sksenos, prehlbuje sa sasne i nae
chpanie sveta a vlastnho miesta v om. Naopak u ud, ktorch rast sa zastavil, i toto
porozumenie stagnuje. Preto s medzi umi tak obrovsk rozdiely v rke a hbke vnmania
toho, ak m vlastne ivot zmysel. (M.S.Peck)
Skutone rastieme. Napriek vetkmu, o tomuto procesu brni, sa z ns stvaj lep
udia. Nie zo vetkch; nie je to ahk. Vekmu potu ud sa vak napriek vetkmu dar ini
lepmi seba i svoju kultru. Je tu sila, ktor ns tiahne k tej obtianejej ceste, ktor ns me
vyvies z kalue alebo blata, kde sa mnoh z ns narodili. (M.S.Peck)
Ak sa rozvjame ako jednotlvci, ahme na svojom chrbte udstvo, ktor sa vaka nm
tie rozvja. (M.S.Peck)
Duchovne rozvinut osobnosti sa vyznauj tm, e si uvedomuj svoju lenivos.
(M.S.Peck)
udia vekej duchovnej sily sce mu by bohat a prleitostne zastvaj i vedce
postavenia v spolonosti, ale prve tak asto bvaj chudobn a bez politickej moci. Ak
schopnos im teda politick moc dva, ke nemu nikoho k niomu donti? Schopnos prijma
rozhodnutia s plnm vedomm toho, o robia. (M.S.Peck)
Mnoh z ns tak ako znaj osamelos, e sa radej vzdaj Boej prtomnosti, ne by
sksili by pnmi na svojej vlastnej lodi. Vina ud chce pokoj beez osamelosti mocnch,
chce ma sebavedomie dospelch a nemusie pri tom vyrs. (M.S.Peck)
Defincia inho: in je vetko, o je in ako vetko in. (B.Perneck)
309
 Orol nikdy nelet v kdli. (K.Peteraj)
Mal nrody maj viac hyen ako orlov a levov. (K.Peteraj)
Pad prv sneh: sledujem jednu osamoten vloku, ktor nepad na zem, ale stpa hore, a
mm pocit, e ju odniekia poznm. (K.Peteraj)
Neite! Uetrte ns aj seba zbytonch neprjemnost! (K.Peteraj)
Je lepie vynika v jednej veci, ako by podpriemernm v niekokch. (Plinius ml.)
Meme sa sta tvorcami nho osudu, ke sa prestaneme vydva za jeho prorokov.
(K.Popper)
Ak nem protivnka, nie si ni, si nula. (prslovie)
Ni neprezrdza soldny sudok loveka natoko ako schopnos vybra si medzi vekmi
nevhodami. (kard.Retz)
Ak mte vek talent, usilovnos ho zlep; ak mte len priemern schopnosti, usilovnos
vyrovn ich nedostatky. (J.Reynolds)
Charakterom je myslen sebadisciplna, lojalita, pripravenos prebera zodpovednos a
ochota prizna si chybu. Je nm myslen nesebeckos, skromnos, pokora, ochota prina v
prpade potreby obete a poda mjho nzoru i viera v Boha. (M.B.Ridgway)
Ak je nieo neahk, je to o dvod viac urobi to. (R.Rilke)
Ja je niekto in. (Rimbaud)
Ke som si dos ist sm sebou, dovolm druhmu by samostatnm. (C.R.Rogers)
Kto sa prli zaober malmi vecami, je obvykle neschopn vekch. (Rochefoucauld)
Slab udia nemu by primn. (Rochefoucauld)
Je lepie by anonymn vo svete obyajnch ud, ne slvny medzi snobmi. (P.Rosso)
Je dleit zachova si svoju vlastn identitu. Je to n jedinen dar pre druhch, jedinen
v celom vesmre. (P.Rosso)
Skuton osobnos sa nesmie b niekedy poveda: Prepte, ale ja nie som na predaj.
(P.Rosso)
Diamant je vtedy pekn, ke m vybrsen vetky plochy. Podobne je to aj s lovekom.
(P.Rosso)
lovek nem druhmu ponknu svoju fasdu, ktor mu nahodili v uritej intitcii, alebo
ktor si nahodil sm. Skutone vhodn darom je jedine srdce, ktor je sam sebou a ktor bije
pod fasdou. (P.Rosso)
asto si na vekch osobnostiach vmame velijak vek vlastnosti a zabdame na t
najviu: asto a radi boli medzi svojimi podriadenmi a viedli s nimi otvoren rozhovor.
(P.Rosso)
310
 Majster nepotrebuje, aby ho vychvaovali. (A.Rublev)
Ale o na tom zle, z akho kamea je socha. (M.Rfus)
Oddnes pre neho platilo - sta sa tm, m je - stl pred nm obraz toho, m sa m sta a
dokia tm nebol, nebol tie jeho pokoj pln. (Rckert)
Bretanovitos - neschopnos loveka prija vlastn identitu, neschopnos st na vlastnch
nohch. (an)
K vinm vekosti vedie ak cesta. (Seneca)
Povedzte mu, aby si ctil sny svojej mladosti a dozrie v mua. (Schiller)
Je nespoloensk? Tm je u napoly povedan, e je to chlapk so skvelmi vlastnosami.
(Schopenhauer)
Osamelos je delom vetkch vynikajcich duchov. (Schopenauer)
Pred kadm stoj obraz toho, m sa m sta. A km tm nie je, jeho rados neme by
pln. (A.Silesius)
Ak si udia via sami seba, potom si radi via aj osobnos druhho. (S.Smiles)
V samote mono zska vetko okrem charakteru. (Stendhal)
Kad srdce, ktor tklo silne a radostne, zanechalo na tomto svete ndejn impulz a zlepilo
tradciu udstva. (R.Stevenson)
Kde zana ivot, zana samota. (P.Strauss)
Vina malch a asovch umelcov si vdy nala mecenov, skromnch alebo verejnch.
Vekch umelcov vyplcal ivot - kopancami. (P.Strauss)
Ak sa objav ozajstn gnius na svete, poznte ho poda toho, e sa proti nemu spolia
vetci hlupci. (J.Swift)
Prli vek vzor me niekedy brni v rozhade. (A.tuba)
Orol muchy nechyt. (vajiarske prslovie)
Nechcela som by milovan. nestarala som sa o to, o si in o mne myslia alebo hovoria.
Chcela som len splni svoju povinnos a uspokoji Boha. (sv.Terezka)
Slvnym uom je pomnkom cel zem. (Thukydides)
Ke chceme niekoho sprvna posdi, vdy si polome otzku: Chcel by som ho ma za
nadriadenho? (K.Tucholsky)
Polovica udskho ivota je venovan tomu, o nazva zlepeniami, ale originl mal urit
kvalitu, ktor sa medzitm stratila. (E.White)
Myslenie je najnezdravia vec na svete. Mono na umrie ako na kad in chorobu.
Naastie myslenie nie je nkazliv. (O.Wilde)

311
 Jedin horie od toho, ke sa o loveku hovor, je to, ke sa o om vbec nehovor.
(O.Wilde) slva-
Iba plytk poznaj sami seba. (O.Wilde)
Nie v tom, o mme, ale v tom, o sme, je naa osobnos. (O.Wilde)
Prejavi svoje ja je hlavnou potrebou udskej prirodzenosti. (W.Winter)
Vekorysos predpoklad nadobudnutie a posilnenie vlastnej identity. Inak prevldne strach,
e ma vekorysos zni. (P.M.Zulehner)
Chce vstpi do dejn? Oisti si topnky! (J.ek)
s vyapanmi cestami je sce pohodlnejie, ale tie nebezpenejie, pretoe je na nich
vek tlaenica. (XY)
Dospel lovek m desiatky tiscov nzorov, stovky postojov ale iba desiatky hodnt. (XY)
Cieom prrody je lovek, cieom loveka je tl. (XY)

PSMO

Ha, prdu dni - hovor Pn, Jahve - i polem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smd po
vode, ale po povan Pnovho slova. (Am 8,11)
Jeho oslovujeme, ke sa modlme, jeho poslchame, ke tame Bosk vroky.
(sv.Ambrz)
Ke tam Svt psmo, Boh sa vracia poprechdza sa v pozemskom raji. (sv.Ambrz)
Neasnem sa nad tm, e mi pe cisr Kontantn. Ovea viac asnem nad tm, e dobr
Boh Kr krov, nm bohm uom poslal list. (sv.Anton Pustovnk)
Zasbenie telesnch dobier v Starom zkone bolo obrazom duchovnch v Novom zkone.
(sv.TA II/I q.28 a.4)
Boh chcel da tak zkon, ktor by udia nemohli vyplni svojimi silami, aby tak, ke
udia spoliehajci sa na seba, zbadali, e s hrieni, pokoren sa uchlili k pomoci milosti.
(sv.TA II/I q.98 a.2)
almy zhruj na spsob chvly vetko, o je obsiahnut vo svtom Psme. (sv.TA III q.83
a.4)
V Psme sa hovor: Hovoril Pn Mojiovi tvrou v tvr a zakrtko potom sa dodva: Uk
mi svoju slvu. teda nevidel samotn podstatn Boha a tak Boh ustanovil zkon svojou mocou,
ale prehlsil skrze anjelov. (sv.T.Aquinsk)
Listy svtho Pavla obsahuj v jadre cel teolgiu. (sv.T.Aquinsk)

312
 Prorok sa hovor ako zaleka rokujci, alebo zaleka vidiaci, pokia toti poznva a hovor
to, o je aleko od zmyslu ud. (sv.Augustn)
Slovo Boie nie je menej ne telo Kristovo. (sv.Augustn)
Slovo Boie uskutouje sviatos nie e je vysloven, ale e je veren. (sv.Augustn)
Predpovede sveta s iba klamliv, Boie predpovede nikdy. (sv.Augustn)
Stvoril si ns pre seba a nespokojn je nae srdce, km nespoinie v tebe. (sv.Augustn)
Biblia nie je o tom ako vznikali nebesia, ale o tom, ako sa dosta do neba. (Barnius)
Kad sa teda zastav poda vle pri takch statiach, ktor opisuj nosti, ktor zvl
potrebuje a ako z nejakej lekrniky vyberie si odtia tak liek, ak je najvhodnej pre jeho
chorobu. (sv.Bazil)
Dua had Slovo, s ktorm by shlasila pre svoju npravu, ktorm by sa osvietila pre
poznania, na ktor by sa oprela, aby bola siln, ktorm by sa napravila, aby bola mdra, ktormu
by sa podrobila, aby bola krsna, s ktorm by sa zasnbila, aby bola plodn, ktor by povala,
aby bola blaen. Slovo sa stalo telom a prebva u v ns. Prebva vierou v naich srdciach,
prebva v naej pamti, prebva v mylienke a zostupuje a k obrazotvornosti. (sv.Bernard)
Biblia nie je rozumovm pouovanm o Bohu, ale sprostredkovanm sksenosti Boha zo
spoloenstva zmluvy s jeho udom. (W.Breuning)
Preto tdium Svtch strn nech je akoby duou posvtnej teolgie. (DV 24)
tanie svtho psma mus by sprevdzan modlitbou, aby sa stala rozhovorom medzi
Bohom a lovekom. (DV 25)
Obdivuj to, o ti Boh ukazuje a nebude ma kedy hada to, o sa ti skrva. (Dumas)
Boh poslal slovo - Wort a naa viera je odpove - Antwort. (Ebeling)
Pri vtelenom Slove sa ml. (Faber)
Tradcia, Slovo a Magistrium s neoddeliten prvky svtho Psma v Cirkvi. (V.Filo)
Star zkon je revolun kniha. Jej tmou je oslobodenie loveka od incestnch vzieb ku
krvi a pde, od podrobovania sa idolom, od otroctva, od mocnch pnov - k slobode pre
jednotlivcov, pre nrod a pre cel udstvo. (E.Fromm)
Svt psmo presahuje vetky vedy u svojm spsobom rei, pretoe tou istou reou
vypravujc dej, prezradzuje tajomstv. (sv.Gregor Vek)
Koreom tvojho tdia a zrkadlom tvojho ivota nech je evanjelium, lebo tam sa nachdza
ivot Krista. (G.Grote)
Neznalos psma je neznalos Krista. (sv.Hieronym)
Ke tam Pavla, zd sa mi, e nie hlas slova ujem, ale zvuk hromu. (sv.Hieronym)

313
 Betlehem, mesteko Jeia Krista je ako tich dedinka. Nepou tu ni, okrem
prespevovania almov. Kamkovek sa obrti, spieva ronk s nadenm pri svojom pluhu radostn
aleluja, alebo pouje spev ustatho enca, alebo piesne Dvidove, ktor prespevuje vesel
vinohradnk, ke obrezva krivm noom svoju rvu. (sv.Hieronym)
Podstata Try je prikzanie: Nerob druhm, o nechce, aby oni robili tebe - ostatn je
komentr. Cho a tuduj. (Hillel)
Heretici siahali opovlivo rukou na psma tvrdiac, e ich opravili. Ako je opovliv
podobn zloin, to oni zaiste tie vedia. lebo bu neveria, e Svt psmo diktoval Duch svt,
bu s neveriaci. Alebo si azda myslia, e s mdrej ako Duch Svt? (sv.Hypolit)
Ke sa modlme, osobne hovorme Bohu a ke tame, boh hovor k nm. (sv.Izidor)
Nbon tanie zjemuje n duchovn intelekt a odtrhuje ns od mrnost sveta privdzajc
ns a ku lske k Bohu. (sv.Izidor)
Rozmajte o Boch skutkoch, ale netrpte sa nad samm Bohom. (Kabus)
Proroctvo je Bosk vnuknutie veci, kedy budce je ohlsen nezmenitenou pravdou.
(Kassiodor)
Kto chce celkom a sprvne rozumie Kristovm slovm, ten sa mus usilova prispsobi
cel svoj ivot poda Krista. (Kempensk)
Modlitbou hovor lovek s Bohom a zjavenm hovor Boh s lovekom. (kard.Newman)
V prvom rade nech kadodenne ber do rk svt psmo, aby si tanm a rozjmanm zo
svtch spisov, zskali nesmierne a vzcne poznanie o Jeiovi Kristovi. (PC 6)
Predovetkm evanjelium iv moje modlitby. v om nachdzam vetko, o potrebuje moja
boh mal dua. V om objavujem stle nov zblesky svetla, skryt a tajomn tuenia zmyslu.
(sv.Terezka)
o sa ma tka, nenachdzam v knihch u ni, s vnimkou evanjelia. tto kniha mi sta.
S vekou radosou povam Jeiove slov, ktor mi hovoria vetko, o mm robi. (sv.Terezka)
Pretoe Jei op vystpil na nebesia, mem ho nasledova iba poda stp, ktor zanechal.
Ale ak iariv s tieto stopy, ak prjemn fluidum maj! Sta mi len pozrie sa do sv.evanjelia
a viem, ktorm smerom mm bea. (sv.Terezka)
Schdzame sa na tanie psma, kde poda okolnost erpme svetlo a pokyny, ktor
potrebujeme. Toto posvtn slovo iv nau vieru, dvha nau ndej, upevuje nau dveru a
utuuje poriadok zdrazujc prkaz. (Tertulin)
Rozprva o Mojiovi znamen nasledova ho do Egypta i z Egypta. (E.Wiesel)
Okraje biblie husto popsan kritickmi poznmkami. Mj pradedo sa kriepil s Bohom.
(XY)

314
 PEKLO

Preto, hoci niekto, kto je zavrhnut od Boha, neme dosiahnu milos, predsa, e upadne
do toho, alebo onoho hriechu, nastva zo slobody jeho vle. Preto sa mu to prvom pripota za
vinu. (sv.TA I q.23 a.3)
Dmonom nle dvojak trestn miesto. Jedno kvli ich vine - tm je peklo. In kvli
cvieniu ud a tak im nle temn ovzduie... niektor z nich s v pekle, aby trznili tch,
ktorch zviedli k zlmu. (sv.TA I q.64 a.4)
Diabli nosia so sebou ohe pekla, kdekovek id. (sv.TA I q.64 a.4)
Po dni sdu vetci zl ako udia, tak anjeli bud v pekle, dobr vak v nebi. (sv.TA I q.64
a.4)
Nikto neumiera duchovnou smrou inak, ako hriechom vlastnej vle. (sv.TA II/I q.73 a.9)
I v zavrhnutch zostva prirodzen nklonnos k nosti, inak by v nich nebolo hryzenie
svedomia. (sv.TA II/I q.85 a.2)
V pekle neme by iadne odpustenie. (sv.TA II/I q.87 a.5)
V tomto ivote netreba zfa nad spsou iadneho loveka, ak vezmeme do vahy Boiu
vemohcnos a milosrdenstvo. (sv.TA II/II q.14 a.3)
Boh sa toti neodvracia od loveka viac, ne sa lovek odvracia od neho. (sv.TA II/II q.24
a.10)
Akkovek trest zavrhnutia alebo zmyslov u zavrhnutch prekrauje kad trest a bolesti
akhokovek ptnika i Krista. (sv.TA III q.47 a.6)
Nemu sa znii hriechy diabla a ud v pekle, pretoe ich ctenie je utvrden v zlom.
nepi sa im hriech, pokia je vinou, ale pokia je trestom, maj poknie, ale neplodn. (sv.TA
III q.86 a.1)
Dobro, ktor zavrhnut na zemi vykonali, im v pekle prospeje k zmierneniu trestu, nie
vak, aby odalo alebo posilnilo podmet, ani zmiernilo vitky svedomia. (sv.TA III q.89 a.6)
V pekle nie je vykpenie, preto pre zatratench nem prhovor ceny. (sv.TA D q.71 a.4)
Chce, aby a Boh uetril? Potom neetri sm seba. (sv.Augustn)
Najmiernej je trest tch, ktorch trestaj iba pre prvotn hriech. (sv.Augustn)
Kto ti zaru, e nezomrie hne po hriechu a tvoja dua nepjde do pekla. (don Bosco)
Oi s trpen dymom, ui neustlym revom a cel telo ohom, ktorho iara sa neumenuje.
aldok je skrcan neustlym hladom a smdom. (don Bosco)
Ak tento pominuten ivot je tak malichern, lebo plynie, o potom rozkoe, ktor trvaj
chvku? i to stoj za to da sa za ne zatrati? (Bossuet)

315
 Odsdencov bude pli vdy horiace peklo a zoierajci trest ivm plameom a muky
nebud ma spoinutia ani konca. Due so svojimi telami bud ponechan v nekonenom trpen
v bolesti. Boles trestu bude vtedy bez monosti zska si ovocie poknia. Bude mrny nrek a
neinn vzdychanie. Neskoro uveria vo ven trest t, o nechceli veri vo ven ivot. Kto
zostva na tomto svete, m ete as na poknie. (sv.Cyprin)
Zanechajte vetku ndej, vy, ktor sem vstupujete. (Dante)
Viem dobre, e mnoh uvedomiac si svoje iny, nieeby neverili, ale skr si elaj, aby
nebolo ni po smrti, radej by toti plne zanikli, ako by mali by postihnut trestami. (Didach)
Tmto mukm niet miery ani konca. Tam citen ohe dy pli a uchovva, trh a udriava.
(Didach)
Tento trestajci ohe nespauje plne tch, o horia, ale sa uchovva neustlym trpenm
tiel. (Didach)
Odkedy lovek u never v peklo, zmenil svoj ivot na nieo, o sa podob peklu. Neme
sa bez neho zaobs. (E.Flaiano)
lovek neme i vo vzen vlastnho ega. i tmto spsobom je i v pekle. (E.Fromm)
Nespravodliv by chceli i bez konca, aby bez konca mohli zosta v neprvosti. (sv.Gregor
Vek)
Niekto azda povie: nem sa tresta vene bez konca hriech, ktor mal koniec. Ich re by
bola sprvna, keby spravodliv a prsny sudca sdil udsk iny a nie srdcia. Zloinci toti preto
hreili v obmedzenom ase, lebo v obmedzenom ase ili. Oni toti viac tia po hriechu ako po
ivote. (sv.Gregor Vek)
Pane, nau ns i s mylienkou na zatratenie. Nie preto, aby sme sa a bli, ale aby sme
boli zodpovedn. (Chesterton)
ahie je prs do neba ako do pekla, tak vek je Boie milosrdenstvo. Nae chyby s
zrniekom piesku v porovnan s obrovskm vrcholom Boieho milosrdenstva. (sv.Jn Vianey)
Peklo je vydlden dobrmi myslami. (S.Johnson)
Kad hriech bude ma svoje zvltne muky. Lenivch bud poha eravmi ostami a
nensytnch mui nesmiernym hladom a smdom, pynch zahrn vekou hanbou a lakomci
bud trpie najbiednejiu ndzu... (Kempensk)
Ako deti si myslme, e otec je lskypln, zatia o trest je nieo, o si vymyslel zl
lovek; e vak sm milujci otec vymyslel trest z lsky k dieau, si neuvedomujeme.
(Kierkegaard)
Dosiahnu ven cie me by ak, ale nedosiahnu ho je stran. (kard.Newman)
oho sa bezbon boj, to na prde, o si spravodliv iadaj, to dostan. (Prs 10,24)
Jeiovo upozornenie na neodpustiten hriech potvrdzuje, e jestvuj viny, za ktor
hrienik me zasli ako trest aj ven smr. (RP 17, J.P.II.)

316
 Cirkev neme bez zvanho okyptenia svojho zkladnho posolstva zanedbva ani
katechzu zameran na to, o sa v tradinom spsobe vyjadrovania oznauje ako tyri posledn
veci loveka, tj. smr, sd - osobn a veobecn, peklo a nebo. (RP 26, J.P.II.)
Peklo je iba pre tch, ktor chc hrei, nie vak pre tch, ktor sa rozhodli i poda
Boieho zkona a robia, o mu. (P.Rosso)
Kedy pjdem do pekla? Pri stretnut so iarivm svetlom sa mi ozve zvis, e ja tak
neiarim. Nebudem ochotn prija tto lsku pre pocit podriadenosti. Boh mi bude chcie pomc,
ale nebude mc, pretoe ho slobodne odmietnem. (P.Rosso)
lovek m vaka slobode prvo na nenvis. (P.Rosso)
Peklo to s t druh. (Sartre)
Boh ns netrest; trestme sa sami. T, ktor s v pekle, s tam vlastnou vobou. V skutonosti
by mohli okamite vyjs z pekla von, keby sa tak rozhodli, ich vlastn prekrten zsady im to
vak znemouj a inia cestu z pekla nesmierne nebezpenou, hrozivo strastipln a neznesitene
zloit. Take zostvaj v pekle, pretoe sa im zd bezpen a pohodln. (M.S.Peck)
Mudrca sa optali, o je nebo a o je peklo. I povedal: Po smrti preva kad svoj cel
ivot, so vetkmi skutkami znovu, ale pasvne, na sebe. Vetko, o zl vykonal, preva ako
svoje peklo. Vetko, o dobr vykonal, ako svoje nebo. (P.Strauss)
Ateista kresanovi - Ak si boiak ak je nebo iba bjka. Ty si v, ak peklo nie je bjka.
(pirago)

POHORENIE

Ak s hriechy verejn, nem sa poda liek len tomu, ktor zhreil, aby sa polepil, ale tie
inm, ktor sa to dozvedeli, aby sa nepohorovali. A preto takto hriechy sa maj karha verejne.
(sv.TA II/II q.33 a.7)
Pohorenie je nieo menej sprvne povedan alebo vykonan, poskytujce inm prleitos
k pdu. Pohorenie v irokom zmysle sa berie ako prekka, dan niekomu do cesty, ktorou
chce s. (sv.TA II/II q.43 a.1)
Lebo sa niekedy prihod, e le niekomu na ceste prekka, na u naraz a takto si zaprin
pd. (sv.TA II/II q.43 a.1)
Nutn duchovn dobr sa nemaj opa pre pohorenie. In sa vak maj ukry alebo
odloi, ak pohorenie je z nevedomosti - aby sa pouil, ak nie je nebezpeenstvo. Nie vak
vtedy, ke je pohorenie zo zloby. (sv.TA II/II q.43 a.2)
Ke sa pohorujeme, vyzer to, akoby sme nemohli znies, e kame pad smerom dole a
plame stpa hore. (J.Bruyre)

317
 Preto na vzniku ateizmu mu ma nemal podiel i veriaci, ak pre zanedbvanie vchovy
vo viere, pre pomlen vklad uenia, alebo aj pre nedostatky nboenskho, morlneho a
socilneho ivota sa d o nich poveda, e skr zahauj, ne odhauj prav tvr Boha a
nboenstva. (GS 19) svedectvo- viera- katechza-
Ke povstva pohorenie nad pravdou, je lepie dopusti pohorenie, ne opusti pravdu.
(sv.Gregor Vek)
Vedz, e kto sa pohor, je malik, lebo dospel sa nepohoruj. (sv.Hieronym)
Pravda ivota sa nem opa kvli pohoreniu. (sv.Hieronym)
Mlynsk kame na krk - Ovea lepie je dosta za vinu krtky trest, ne by nasmerovan
k venm mukm. (sv.Hieronym)
Slabina aforizmu spova v tom, e povauje itateov za dospelch. (G.Laub)
Nie je dobr bra uom idely, lebo niektor maj iba to. (P.Rosso)
Tch, o hreia, karhaj pred vetkmi, aby sa bli aj ostatn. (1 Tim 5,20)

POKNIE

Due sa stvaj slobodnmi, ke ich pozdvihneme v ich slabosti a bojazlivosti, ke ich s

lskou naprvame, ke im vetkm keme svojm prkladom a ke im zvestujeme vek rados,
ktor im je hore pripraven. (sv.Angela z Merici)
Nijak ad nie je tak tvrd, ako ten, ktor sa na povrchu trocha roztop a potom, ke zjde
slnko, zasa zamrzne. (Anglick porekadlo)
Ospravedlni bezbonho je vie dielo, ne stvori nebo alebo zem, vzhadom k cieu a
k odporu. Ale naopak je tomu vzhadom k spsobu. (sv.TA II/I q.103 a.9)
Povsta z hriechu znamen vrti loveku to, o hriechom stratil. Hriechom nastala loveku
trojak pohroma... pokvrnenie - zbavenie ozdoby milosti, poruenie prirodzenho dobra a
previnenie trestu. (sv.TA II/I q.109 a.7)
K ospravedlneniu bezbonho je potrebn - vliatie milosti, hnutie slobodnho rozhodovania
k Bohu vierou a hnutie slobodnho rozhodovania proti hriechu a odpustenie viny. (sv.TA II/I
q.113 a.6)
Me sa zda hlpe plaka nad minulmi hriechmi, ktor nemu neby. Kon sa to vak
kvli odstrneniu nsledkov. (sv.TA III q.85 a.1)
K vytvoreniu konu kajcnosti v ns ide za sebou es konov - psobenie Boha,
obracajceho srdca, hnutie viery, ndeje, lsky, otrock bze a bze synovsk. (sv.TA III q.85
a.5)
Sudca niekedy nieo vie ako lovek o nevie ako sudca. Z toho dvodu je potrebn vyznanie.
(sv.TA D q.7 a.1)

318
 Vie dielo je, aby sa z bezbonho stal spravodliv, ne stvori nebo a zem. Nebo a zem
toti pomin, ale spsa a ospravedlnenie predurench zostane. S, kto me, i je vie
stvori spravodlivch anjelov, ako ospravedlni bezbonch. Ak s obidva rovnakej moci, toto
je vie milosrdenstvom. (sv.Augustn)
Ten, ktor a stvoril bez teba, neospravedln a bez teba. (sv.Augustn)
Neme toti zaa nov ivot, ak mu nie je to starho ivota. (sv.Augustn)
Rozum je prv, ktor pohne hrienika. (sv.Augustn)
Poknie je aksi pomsta smtiaceho, trestajceho na sebe to, oho spchanie utuje.
(sv.Augustn)
udstvo sa nedel na zlch a dobrch, ale na zlch a horch. (Balzac)
Nie sme na svete, aby sme boli astn, alebo aby sme uvali, ale aby sme prejavili nau
vinu. (Bismarck)
Najlep skutok ak mono na svete urobi je privies due na cestu nosti. (don Bosco)
Orionemu: Roztrhaj tieto tri zoity a nikdy viac nemysli na hriechy, ktor si mal v nich
zapsan. (don Bosco)
Transferencia - neriei v rozhovoroch s penitentom na om svoje problmy. (M.Bubk)
Podivn hra na schovvaku v temnote ducha, v ktorej osamel udsk dua pred sebou
prch, ukrva sa sma sebe a sebe sa vyhba. (M.Buber)
Srd sa chyt zlodeja, ktor vetko dostva do daru. (E.Canetti)
Je ak odrazu odloi dvnu lsku; ak je, ale mus to urobi dajako. (G.Catullus)
Raketa v prvch mintach letu spotrebuje viac energie ako v nasledujce dni, ke prelet
miliny kilometrov. Nvyky maj obrovsk zemsk pralivos. (Covey) droga-
Ak sa prijmem takho ak som, tak sa menm. (Covey)
Nie sme vazi ale bojovnci, Cirkev bojujca. (A.Dermek)
Galejnk po prepusten ukradol biskupovi strieborn prbory. Ke ho polcia doviedla k
nemu, pridal mu aj strieborn svietnik so slovami: Kupujem si tvoju duu pre dobro. Zmenil sa.
Ke zomieral, na svietniku horela svieka. Tak o, biskup, si spokojn? (A.Dermek)
Obrtenie sa k Bohu je teda vdy vsledkom njdenia toho Otca, ktor je bohat na
milosrdenstvo. (DiM 13, J.P.II.)
Odpustenie dokazuje, e vo svete jestvuje lsky, ktor je silnejia ne hriech. (DiM 14,
J.P.II.) hriech-
tos doenie slabho do zfalstva a zo silnho urob svtca. (Eschenbachov)
Pri dvan rady sme vetci mdri, ale sme slep voi vlastnm chybm. (Euripides)

319
 Zmeni sa neme nik, zlepi kad. (Feuchtersleben)
Hovorili mu: Presta pi! Odpovedal: Na to u je prli neskoro. Oni: Nikdy nie je prli
neskoro. On: Tak potom mm ete as! (V.E.Frankl)
Monos zmeny koren v udskej schopnosti uvedomi si sily, ktor s lovekom hbu,
takpovediac za jeho chrbtom - o mu op vracia schopnos zskava znovu svoju slobodu.
(E.Fromm)
m dlhie pokraujeme vo svojich nesprvnych rozhodnutiach, tm viac sa zatvrdzuje
nae srdce; m astejie robme rozhodnutia sprvne, tm viac sa nae srdce obmkuje - alebo
lepie, oivuje. (E.Fromm)
Prv vazstvo in alie vazstv ahm, a si nakoniec voba toho, o je sprvne,
nebude iada iadneho silia. (E.Fromm) es-
Prv raz v histrii zvis fyzick preitie udstva na radiklnej zmene udskho srdca.
(E.Fromm)
Jeden krok novm smerom vyvol alie a kroky uinen sprvnym smerom znamenaj
vetko. (E.Fromm)
Len ke si meme predstavi sami seba ako pvodcu akhokovek myslitenho zloinu,
meme si by ist, e sme odloili masku. (Goethe)
Hriech, ktor sa poknm rchlo nezni je hriechom a prinou hriechu. (sv.Gregor Vek)
Slovo metanoin je grcky preklad hebrejskho b, o znamen obrtenie, alebo nvrat
domov. (Gnthr Ia s.127)
Lep je nevinn, ne kajci, pretoe kajcnos je druh doska po stroskotan. (sv.Hieronym)
Cirkev je svojou prirodzenosou vdy zmierujca, pretoe sprostredkuje druhm dar, ktor
ona prijala, dar zmierenia a zjednotenia s Bohom. (Jn Pavol II.)
Kto teda vie dobre robi a nerob, m hriech. (Jak 4,17)
Ke asto kles aj ten, kto si vzbudzuje pevn predsavzatie, o potom ten, kto to rob len
zriedka alebo menej pevne? (Kempensk)
o inho bude stravova ten ohe, ako tvoje hriechy? m viac sa teraz etr a hovie
telesnosti, tm aie sa bude potom kaja a tm viac paliva nazhromad. (Kempensk)
Pane, Boe, zni a vykore vetko, o zasadil do ma nepriate. Ke u raz zni tieto
neprvosti, vlo do mojich st a do mjho srdca schopnos dobre zma a dobre kona.
(sv.Kolumbn)
Kad dua, ktor sa dvha, dvha i svet. (E.Leseurov)
Vetko to, o Bo Syn vykonal pre zmierenie sveta a o o om uil, poznvame nielen z
histrie jeho minulch inov, ale pociujeme to aj z inku toho, o kon v prtomnosti. (sv.Lev
Vek)

320
 Kto hovor a prema o zlej veci, ktor urobil, mysl na ohavnos, ktorej sa dopustil, a na
o kto mysl, tm je tie zaujat - celou svojou duou je plne zaujat v tom, na o mysl, a tak
je ete stle v zajat tej ohavnosti. A istotne nebude schopn sa obrti, pretoe jeho duch zhrubne
a jeho srdce napu, a okrem toho me ne neho prs smutn nlada. o by ste chceli? Hrabte
sa v blate tej, alebo onej cesty, je to vdycky blato. Hreili sme, alebo nehreili - ak zisk
budeme z toho ma na nebesiach? V dobe, kedy som premietal o svojej zlobe, mohol som
navlieka perly pre nebesk rados. To je, preo je psan: Zanechajte zlo a konajte dobro! -
odvrte sa od zla plne, nezotrvvajte v mylienkach na jeho ceste a robte dobro! Urobili ste
chybu? Potom ju vyvte tm, e urobte nieo sprvneho. (I.Meier)
Stame sa lepmi, hne bude vetko lepie. (F.Overbeck)
Existuj len dva druhy ud: jedni, o s spravodliv a povauj sa za hrienikov a druh,
o s hrienici a povauj sa za spravodlivch. (B.Pascal)
Nikdy nie je lovek tak krsny, ako ke pros o odpustenie alebo sm odpa. (J.Paul)
Najdleitejm nedostatkom zlch ud nie s ich hriechy, ale odmietanie si ich prizna.
(M.S.Peck)
Chudobn duchom nepchaj zlo. Zlo nepchaj udia, ktor pochybuj o svojej
spravodlivosti, skmaj svoje vlastn pohntky a robia si starosti, i nepodvdzaj sami seba.
Zlo na tomto svete je pchan duchovnmi zbohatlkmi naich dn, samozvancami
spravodlivosti, ktor sa domnievaj, e sami s bez hriechu, pretoe nie s ochotn trpie
nepokojom, ktor prina dkladn sebaspytovanie. (M.S.Peck)
Zitok konverzie, alebo nhleho osvietenia si obvykle predstavujeme ako nieo radostnho:
To je ale krsa! Poda mojich sksenost to vak spoiatku bva aspo iastone neprjemn:
To je ale otrava! Ke potom volanie skutone vypoujeme, hovorme: akujem ti, Pane,
alebo Pane nie som hoden, alebo dokonca Pane musm naozaj...? (M.S.Peck)
lovek radej odpa svoju vlastn slabos ne silu druhho. (prslovie)
Predsa vak zmierenie neme s do menej hbky ne rozdelenie. (RP 3, J.P.II.)
Metanoia - poknie znamen vntorn premenu srdca pod vplyvom Boieho slova a v
perspektve Boieho krovstva, znamen tie zmenu ivota v dslednej zhode s premenou
srdca. (RP 4, J.P.II.)
Cirkev cti povinnos dosta sa a na kore prvotnho rozdelenia, k hriechu; a tu chce
uzdravova, a mohli by sme poveda, uskutoni to prvotn zmierenie, ktor by bolo innm
princpom kadho pravho zmierenia. (RP 4, J.P.II.)
Aby teda zmierenie bolo pln, nevyhnutne sa vyaduje oslobodenie od hriechu, ie
odmietnutie hriechu v jeho najhlbch koreoch. (RP 4, J.P.II.)
Ke Cirkev ohlasuje radostn zves zmierenia... men historick stav nenvisti a nsilia
na civilizciu lsky. (RP 4, J.P.II.)

321
 Cirkev pln svoje poslanie zmierovania tm, e nastoj na obrten sdc, tak sa lovek
znova stretne s Bohom, lovek so svojm bratom a lovek so svojm stvorenstvom. (RP 4,
J.P.II.)
lovek - kad lovek - je tie tmto starm bratom. Sebectvo ho rob iarlivm, zatvrdzuje
mu srdce, oslepuje ho a uzatvra ho pred druhmi a pred bohom. Otcova dobrota a milosrdenstvo
ho drdia a hnevaj; astie njdenho brata m pre neho hork chu. (RP 6, J.P.II.)
Podobenstvo tan v perspektve druhho syna opisuje vak situciu udskej rodiny
rozdelenej sebectvami, osvetuje akosti uspokoji tbu a nostalgiu po zjednotenej a zmierenej
rodine. (RP 6, J.P.II.)
Zmierenie je Bom darom a jeho iniciatvou. (RP 7, J.P.II.)
Do rk a st apotolov, svojich poslov, Otec milosrdne vloil slubu zmierenia; oni ju
vykonvaj osobitnm spsobom vaka moci kona v Kristovej osobe. (RP 8, J.P.II.)
Cirkev mus zaa tm, e sama bude zmierenou Cirkvou, aby mohla zmierova druhch.
(RP 9, J.P.II.)
Uzna vlastn hriech, ba dokonca s ete viac do hbky v vahe o vlastnej osobnosti -
uzna sa za hrienika, za schopnho hriechu a nklonnho k hriechu, je nevyhnutnm zkladom
nvratu k Bohu. (RP 13, J.P.II.)
Robi poknie v tom najplnom zmysle toho slova: utova, prejavova tos, zauja
konkrtny postoj tosti, teda tak, ktor privedie na cestu nvratu k Otcovi. (RP 13, J.P.II.)
Hoci bratsk spoloenstvo veriacich majcich as na kajcich pobonostiach vemi
prispieva k konu osobnho obrtenia, predsa je nakoniec potrebn, aby sa v tom kone vyjadril
sm, jednotlivo a to s celou hbkou svojho svedomia. (RH 20, J.P.II.)
Je to prvo na najosobnejie stretnutie sa loveka s ukriovanm a odpajcim Kristom,
ktor hovor prostrednctvom vykonvatea sviatosti poknia: Odpaj sa ti hriechy. (RH 20,
J.P.II.)
Veriaci udia s v solidarite svojej eschatologickej existencie skrze evanjelium osloboden
a povolan k tomu, aby ili nad rmec da a aby sa v dobch, kedy ns hrozia pohlti temn
tiene, s konenou dverou uchlili od Boha pokuen k Bohu zmierenia, takpoveddiac proti
Bohu k Bohu. (Riess)
Odpame, pokia milujeme. (Rochefoucauld) lska-

Pada je krajie ako zahnva. (P.Rosso)

Boh ti odpust hriech, ty si ho nikdy neodpaj. (A.Rublev)
Vetko dobr, vetko krsne z minulosti je v minulosti urite uchovan. Na druhej strane je
vak kad vina a kad zlo - po cel ivot - ete vykupiten. (Scheler)
Naplnil sa as, kajajte sa... Boia innos je zmerne poloen pred mravn prkaz.
(Schnackenberg)

322
 Hada pravdu znamen chcie by lepm. (P.Strauss)
Nikdy sa neudujem tomu, e vidm zlch ud, ale asto sa udujem, ke vidm, e sa za
to nehanbia. (J.Swift)
Na vodopde je najkrajie to, e pad, na lovekovi to, e vstva. (J.palek)
Vdy odpajme svojim nepriateom - ni ich nedoke vmi rozzri. (O.Wilde)
Pri vodopde nezle na vode, ale na pde. (XY)

POKOJ

Ak sa dokete sm upokoji a zosta tichm okom uragnu, prenesie sa tento pokoj i na

ostatnch. (J.Adair)
Rozprval som tento prbeh Beethovenovi netuiac, e u ohluchol, a on sa usmial, prikvol
a povedal: Presne tak... (W.Allen)
Pokoj je dokonanie radosti. (sv.TA II/I q.70 a.3)
Pokoj je prejavom a ovocm lsky, pretoe lovek m zameran vlastn tby k jedinmu
cieu. (sv.TA II/II q.29 a.3)
Pokoj je dielom spravodlivosti nepriamo, pokia toti odstrauje prekky, ale je dielom
lsky priamo, pretoe lska psob pokoj poda vlastnho pojmu. (sv.TA II/II q.29 a.3)
Mme ten ist hlas pri modlitbe Otena, preo nemme ten ist pokoj. (sv.Augustn)
ekumenizmus-

Pokoj nie je astm, ke je nam jedinm zamestnanm. (L.Brne)

Prija najhor vsledok a snai sa ho zlepova, ijem v kude, e u ni horie neme
by. (Carnegi)
Naa doba potrebuje ud, ktor s ako stromy, naplnen tichm pokojom, zakorenen v
zemi a sasne v nebi. (O.Clement)
T, ktor kraj len vemi pomaly, ak stle id po sprvnej ceste, mu pokroi omnoho
viac, ako t, ktor beia, ale sa od nej vzdialia. (Descartes)
Sksme by na tom mieste, na ktorom sa nachdzame, bume tam prtomnej. (A.Dermek)
Ni ti neme prinies pokoj, len ty sm. (R.Emerson)
Pokoj me ma len ten, kto ho dva. (Eschenbachov)
Je jedin prostriedok, ako loveku bude dobre: Naui sa by spokojn s tm, o je nm
dan a neiada stle to, o nm chba. (T.Fontane) astie-

323
 Pane, urob ma nstrojom Tvojho pokoja! Nech zasievam lsku tam, kde je nenvis;
odpustenie tam, kde je urka; vieru tam, kde je pochybnos; ndej tam, kde je zfalstvo; svetlo
tam, kde je tma, rados tam, kde je smtok. (sv.Frantiek Asissk)
Nedostatok sstredenia sa jasne prejavuje v tom, e nm rob akosti by sami so sebou.
Sedie pokojne, bez hovorenia, bez fajenia, tania, pitia, je pre vinu ud nemon. Stvaj
sa nervznymi a nepokojnmi a musia nieo robi stami, i rukami. Fajenie je jeden z prznakov
nedostatku sstredenia; zamestnva ruky, sta i nos. (E.Fromm)
Pokia bude kad chcie viac, musia vznika triedy, mus existova triedny boj a celkovo
vzat i medzinrodn vojny. Chamtivos a mier sa navzjom vyluuj. (E.Fromm)
Kto nespokojne zavrhuje prtomnos, ten mlokedy zava dni pln pokoja. (J.Gotthelf)
Vekou skkou naej rozvahy je zachova si mdros i vo chvach blznenia. (B.Gracin)
Hlavn siastka, ktor uvdza hodiny do chodu, sa vol nepokoj. (V.Holan)
Pokoj je len v srdci, ktor sa horlivo oddva duchovnm veciam. (Kempensk)
ist, jednoduch a pevn duch nie je roztrit, i ke podnik mnoh prce, lebo kon
vetko na slvu Boiu. (Kempensk)
Vntorn loveka sa rchlo spamt, pretoe sa nikdy celkom nerozptli vonkajmi vecami.
(Kempensk)
Niet inej cesty k ivotu a vntornmu pokoju, ako cesta svtho kra a kadodennho
umtvovania. (Kempensk)
Ke sa priprav na to, omu nemono vyhn, toti na utrpenie a na smr, hne ti bude
lepie a njde pokoj. (Kempensk)
Chcem, aby si aj vtedy bol presveden, e si naiel ozajstn pokoj, ke a bud stha
rozlin senia a bude skusova mnoh protivenstv. (Kempensk)
tyri pramene pokoja: Usiluj sa vdy plni radej vu inho, ne svoju vlastn. Vo vdy
ma radej menej ne viac. Hadaj vdy niie miesto a usiluj sa by kadmu poddanm. elaj
si vdy a modli sa, aby sa s tebou plne diala va Boia. (Kempensk)
Slov a skutky inch neposudzuj ahkomysene a neple sa do vec, ktor sa a netkaj.
Tak sa bude len zriedka a len mlo znepokojova. (Kempensk)
Ke dospeje a tam, e bude pohda sebou, vedz, e bude pova pln pokoj, nakoko
je to len na svete mon. (Kempensk)
Svoj pokoj nestavaj na udskch reiach. i bud o tebe hovori dobre alebo zle, tm sa
ete nestane inm lovekom. (Kempensk)
Prav pokoj njde len ten, kto sa neti pi uom a neboj sa im znepi. (Kempensk)
Ak svoj pokoj zaklad na niektorej osobe, e azda zma rovnako ako ty alebo e spolu
ijete, ostane nestly a zmten. (Kempensk)

324
 Ak si dokete udra chladn hlavu, ke udia okolo vs hlavu strcaj a dvaj to za
vinu vm, potom sa udia upokoja a zan kontruktvne prema a pracova. (Kipling)
Vina ud sa naha za pitkami v takom nhlivom chvate, e prebehn popri nich.
(S.Kierkegaard)
Kto nem pokoj v srdci, tomu sa stvorenie darmo prihovra, akoby hovorilo hluchmu
uchu. (bl.Kolping)
Pokoj je hybnou silou pohybu. (Lao-c)
Pokojn a chladn vaha rozpletie kad uzol. (H.Macmillan)
Ke spm, spm. Ke jem, jem... (majster Zenu)
Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt 6,21)
iel pomaly, o najpomalie, aby jeho dua mohla dobehn jeho telo. (H.Michaux)
Pokoj je dielom spravodlivosti. (Pius XII.)
Spolon spomienky s asto najlepmi tvorcami mieru. (M.Proust)
Pokoj toti v jadre spova v zachovvan neporuitench prv loveka - pokoj je dielom
spravodlivosti. (RH 17, J.P.II.)
Skmav pohad, ak je pravda dos ostr, zachyt uprostred rozdelen aj nepopieraten
tbu ud dobrej vle a opravdivch kresanov po tom, aby sa spory urovnali, rany zacelili a
aby sa na vetkch rovniach dosiahla zsadn jednota. (RP 3, J.P.II.) ekumenizmus-
N ivot tvoria akoby dva kruhy. Ten v je sfra zujmu - v om je to, o ns zaujma.
Ten men je sfra vplyvu - v om je to, na o mme vplyv, o meme zmeni. Tieto kruhy sa
navzjom prenikaj, no nikdy sa neprekryj plne. m viac sa nm ich podar prekry - i u
umenovanm jednho, alebo zvovanm druhho - tm v pokoj bude vldnu v naom
ivote. (P.Rosso)
Chce by pokojn v kadej chvli? Neoakvaj teda od nej viac, ne je schopn ti poskytn.
(P.Rosso)
Jei prina pokoj do vetkch sdc, ktor sa snaia o lsku. (P.Rosso)
Pn kra dejinami so svojou silnou fakou a prina do tmy neistoty pokoj svetla. Okolo
neho kraj t, ktor si nechali svoje fakle zapli od neho. (P.Rosso)
Nech ti na hlavu napin akokovek vysokopostaven lovek, vdy je to len pina. Ty si
tak, ak si pred Bohom, preto sa neznepokojuj. (P.Rosso)
asto je aie vychdza s jednm lovekom ako s tisckou ud. (P.Rosso)
Chodnky ved do pol a konia, kde ni nebol, a jablone s plnkami. (J.Skcel)
Vek mdros - ma pokoj v sebe, najvia - da ho aj inm. (P.Strauss)
Kto ide pomaly, ide zdravo, kto ide zdravo, djde aleko. (Talianske prslovie)
325
 Niente ti turbi! - Nech a ni nerozru! (sv.Terzia Avilsk)
Nech sa stane Boia va! Len v tom mono njs pokoj. (sv.Terezka)
Nespech neprekzne do mjho vntra. je to ni, ktor sa ahko skzne - ako olej, ktor sa
ned zmiea s vodou. V podstate stle zotrvvam v hlbokom pokoji a ni ho neme narui.
(sv.Terezka)
Horou to nepohne, ke sa zd, e nad ou zvazila hmla. (R.Thkur)
Je to stran flegmatik - keby sa okolo neho vetko zrtilo, on sa ani neusmeje. (M.Vilenskij)
Vetci beme, lebo beia ostatn. (P.Volek) osobnos-
Ide pomaly, bieda a dohon. Ponha sa, dohon ty biedu. (XY)

POKORA

Viceprezident americkho podniku: Zail som dos spechov, aby som si nikdy nezfal, a
tie dos nespechov, aby som si uchoval pokoru. (J.Adair)
Ni nie je mon vedie, niomu sa naui, ni neme by ist, nae zmysly s obmedzen,
rozum slab a n ivot krtky. (Anaxagoras)
K pokore patr uvaova o svojich vlastnch nedostatkoch, aby sa nevyvyoval, nie vak
pohda Bomi darmi v ns, to je nevak a z toho pochdza rozmrzenos. (sv.TA II/II q.35 a.1)
Pokora je nos, ktorou sa duch zdruje, aby sa nerozbehol nezriadene k vysokmu. (sv.TA
II/II q.160 a.2)
Karhanie je uiton, aby z bolesti pokarhania vzniklo chcenie obrodenia, ak je toti ten,
kto je karhan, synom prisbenia, aby za vonkajieho karhania mocnm hlasom, alebo
biovanm, Boh v om vo vntri skrytm vnuknutm spsobil chcenie. (sv.Augustn)
Nehovor sa ti: Bu niem menm ako si, ale sa ti vrav: Poznaj, m si. (sv.Augustn)
Prvou cestou k Bohu je ponenos, druhou ponenos, treou ponenos a kokokrt by
si sa ptal, vdy by som ti tak odpovedal. (sv.Augustn)
Chyby robme vdy na verejnosti. (Beatles-Paul)
Bume hrd, no vdy nenron! (V.Bednr)
Dopustil som sa chb, ale nikdy som sa nedopustil tej chyby, aby som tvrdil, e som sa
nedopustil iadnej. (J.G.Bennet)
Nesta poveda: Zmlil som sa. Treba poveda, ako som sa zmlil. (C.Bernard)
Nemme ani sily ani prleitosti na to, aby sme vykonali vetko dobr a vetko zl, o
plnujeme. (L.Clapiers)
Nech sa o mne hovor, aj keby sa malo hovori v dobrom! (S.Dali)
326
 Neber na seba viac, ne je mon. Rovnovha je bezpenejia ne prevaha. (Demokritos)
Na kolench vetko vyzer in. (A.Dermek)
Rob toko dobra koko len me, ale tak ticho, ako len me. (Ch.Dickens)
Zmysel pre pokoru je vlastnos, ktor som pozoroval u kadej vodcovskej osobnosti, ktor
som kedy hlboko obdivoval. (Eisenhower)
Kad vodcovsk osobnos by v sebe mala ma dostatok pokory, aby na seba verejne
vzala zodpovednos za chyby podriadench, ktorch sama vybrala, a naopak, aby im verejne
priznala zsluhy za ich triumfy. (Eisenhower)
K obdivu mus by pokorn srdce, i ke ide o obyajn perk. (Exupry)
Ke a udia oslavuj, uvrhuj a predovetkm v nesmiernu samotu. (Exupry) slva-
Pokora srdca neiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Prve ona je kom k
zmene. A potom me dva a prijma. (Exupry)
Pokora nie je podriadenos voi uom, ale voi Bohu. Tak ako kame nie je podriaden
kameom, ale chrmu. (Exupry)
Ni nie je tak poniujce ako to, ke vidme, e sa hlupkom podar to, v om my zlyhme.
(G.Flaubert)
Pokora, ak je skuton, je prinajmenom prve tak znakom vntornej sily ako odvaha.
(V.E.Frankl)
Lebo len toko je lovek , koko zavi v Boch oiach. (sv.Frantiek Asissk)
Voda je pokorn, vdy zaujme najniie miesto. (sv.Frantiek Asissk)
V duchovnom povolan alebo u nboensky prsne ijcich ud sa nezriedka objavuje
negatvna askza a falon pokora. To s asto dsledky alebo lepie vrastky potlaench
pocitov zlosti a nenvisti, ktor s kvli nebeskmu krovstvu autoagresvne zameran proti
sebe. (K.Frielingsdorf)
alm dvodom, preo sa obzvl zaoberme negatvnym podielom osobnho
emocionlneho dedistva, je konen cie vysporiada sa s minulosou, ktorm je zmierenie
a prijatie vlastnch deficitov. Veobecne pripad zaako zmieri sa s negatvnou kovou
situciou a integrova ju ako svoj ivotn podiel. Plat ale, e lovek me odpusti a zmeni
len to, o si uvedomil a prijal. (K.Frielingsdorf)
V mnoho prpadoch me by narcistick orientcia skryt za postoj zdanlivej skromnosti
a pokory; v skutonosti nie je ni vzcneho, e osoba s narcistickou orientciou chpe tto
pokoru ako objekt svojho sebaobdivu. (E.Fromm)
Schopnos myslie objektvne je rozum; citov ladenie, ktor stoj za rozumom, je pokora.
By objektvny, pouva svoj rozum je mon len vtedy, ke lovek dospeje k pokore, ke sa
zbav detinskch snov o vevedcnosti a vemohcnosti. (E.Fromm) manipulcia-

327
 Pokora me ma korene v silnej nenvisti, ktor je z rznych dvodom pred priamym
prejavom voi vonkajiemu svetu blokovan a zameriava sa proti vlastnej osobe. (E.Fromm)
Kto ostatn nosti bez pokory zhromauje, ako keby plevy nosil na vietor. (sv.Gregor
Vek)
Pn rozkzal mla o jeho dielach, tm dal prklad svojim uenkom, ktor ho nasledovali,
aby sami tili skry svoje divy a predsa aby in mali z ich prkladu prospech, aby i nechtiac boli
zjaven. (sv.Gregor Vek)
Skrenos - neviditen to jazyk - hovor v tichosti uom, o hadaj Boha. oni vntorne
pouj, po om tia, tba po Bohu im odhauje nebesk hodnoty, ktor bud ich odmenou.
(sv.Gregor Vek)
Ete som nevidel takho skromnho, o by sa metal, ke mu chceli zavesi metl. (P.Gregor)
Skromnos krli mua, ale prav mu sa krli nem, preto nemme by privemi skromn.
(J.Haek) mu-
Najvy stupe poznania je pokora. (M.Horansk)
Skromnos postriebruje zlato. (V.Hugo)
Ak sa chceme zapi v spolonosti, musme strpie, e sa dme pouova o mnohom, o
sami vieme, od takch, o to nevedia. (S.Chamfort)
Podobne ako tak Pasteur, tak Renan, Curie aj farrova gazdin by chcela by nesmrten.
Len nao by jej to bolo. Boe mj, nao? (V.Charbonel) slva-
To, o chce prei, mus by malik. Dinosaury a brontosaury vyhynuli, ale plotice a
blchy preili. (Chesterton)
Preo sa suova pred tm, o ns poniuje, ke prve tm sa nm otvra zka brna do
venosti. (Karol VII.)
Pokorn, i ke sa mu dostane zahanbenia, uchov si pokoj, lebo sa spolieha na Boha a nie
na svet. (Kempensk)
Kto sa poklad za menieho a nehodnejieho ne vetci ostatn, stva sa takto spsobilejm
prija vie dary. (Kempensk)
Ke sa vyhba poneniu a zahanbeniu pre svoje chyby, tm dosveduje, e nie si
opravdivo pokorn. (Kempensk)
Beda tm, o sa nechc dobrovone poni s malikmi, lebo brna krovstva nebeskho
je prli nzka, aby mohli vojs. (Kempensk)
lovek, ktor stoj na prstoch, neme st dlho. (Lao-c)
Pozna vlastn nevedomos je najlepia as naich vedomost. (Lao-c)
anca - prleitos urobi znova t ist chybu. (R.Lembke)

328
 Najistej spsob ako skry pred druhmi hranice naich vedomost je nikdy nes za ich
hranice. (G.Leopardi)
Boh tak miluje pokoru, e ns niekedy nechva padn aj do akch hriechov, aby sme sa
spamtali. (A.Luciani) hriech-
Dajte si pozor na svoju obubu duchaplnosti. Prlin duchaplnos poniuje tch, ktor jej
maj mlo. (F.Maintenon)
Ponenos, ktor mnoho rozprva, je podozriv. (sv.Mria Magd.Postalov)
Pokrytec je osoba... ale kto nie je? (D.Marquis)
Nebu tak pokorn. Nie si na to dos vek. (G.Meirov)
Pamtaj, prach, e rua si a na ruu sa obrti! (.Moravk)
Je boh nh a ty si jeho nebom. (.Moravk)
Nikdy nerozprva o sebe je vemi npadn pretvrka. (Nietzsche)
Pokora a pouvanie rozumu - v tom spova prav kresanstvo. (B.Pascal)
Jedin spsob, ako si overi, e naa mapa plat, je vystavi ju kritike a ohrozeniu zo strany
tvorcov ostatnch mp. Inak ijeme v uzavretom systme - pod sklenenm zvonom, dchame
stle znova ten ist skazen vzduch a stle viac sa utvrdzujeme vo svojich sebaklamoch.
(M.S.Peck)
Ak nebude mnoho oakva, bud sa ti zda aj mal veci vekmi. (Platn)
Kde orol u neme unikn, mucha njde ete desa vchodsk. (prslovie)
Jednota ud sa neme uskutoni bez vntornej premeny kadho loveka. (RP 4, J.P.II.)
Existuje falon skromnos, ale neexistuje falon pcha. (J.Renard)
Sme mrnomysen od prrody, skromn z nevyhnutnosti. (P.Reverdy)
So skromnosou je to ako so striedmosou v jeden: zjedli by sme aj viac, keby sme sa
nebli, e ns potom rozbol aldok. (Rochefoucauld)
Odmieta chvlu znamen, e chceme by chvlen dvojnsobne. (Rochefoucauld)
Keby sme si nelichotili sami, nemohli by nm lichtky druhch ukodi. (Rochefoucauld)
Pcha sa pred milosou brni ako nerozumn diea pred injekciou milosti. (P.Rosso)
Bu spokojn, ke si obmedzen. Nech a to vedie k uznaniu: Iba mj Pn je neobmedzen.
(P.Rosso)
Nakoko si pokorn zist z toho nakoko si vesel. (P.Rosso)
Skromn udia vinou skromne na svoju skromnos upozornia. (M.Ruika)

329
 Najlepie je si uahova zo seba. M to vhody: 1, udia sa vs prestan b. Takto
lovek je nekodn, povedia si. to radej na seba ako na inch. 2, Prestan vm zvidie,
lebo sa domnievaj, e spech nem pre vs vek cenu. 3, Zlepte si svoj image, pretoe si
bud o vs myslie: Ke sa vysmieva zo svojich chb, istotne nie s a tak vek ako tvrd.
(S.Stoneov)
Blahoslaven posledn, ak s t prv skromn. (Talianske prslovie)
Kto chce objavi skrytho Boha, mus sa skry. (sv.Terezka)
Som vemi mal dua, ktor me Bohu ponknu len vemi mal sluby. (sv.Terezka)
By malm znamen nepripisova sebe nosti, ktor mme, ako by sme my boli schopn
nieoho, ale uzna, e lskav Boh kladie tento poklad nosti do ruky svojho malho dieaa. A
nakoniec to znamen nestrca dobr vu pri pohade na svoje chyby, lebo deti asto padaj,
ale s vemi mal, aby narobili mnoho zla. (sv.Terezka)
Pokora nespova v mylienkach alebo priznan, e sme pln chb, ale v tom, e sme astn,
ke si in myslia to ist a dokonca to aj vyslovia. (sv.Terezka)
Pociujem vek rados nielen vtedy, ke ma in povauj za nedokonal, ale najm vtedy,
ke sama ctim, e som skutone nedokonal. (sv.Terezka)
Tvoje nruie, Jeiu, je vah, ktor ma pozdvihne a k nebu. nepotrebujem rs. naopak,
musm osta malou, by stle menou. (sv.Terezka)
Aj ja robm chyby. ale tem sa z toho. Ani ja nestojm nad malichernosami sveta. Mohla
by som sa naprklad hneva pre hlpos, ktor som povedala alebo urobila. Zahbim sa vak do
seba a poviem si: Ete stle stojm na tom istom mieste ako predtm! Ale poviem si to plne
pokojne a bez smtku. loveku tak dobre padne cti sa slabm a malm. (sv.Terezka)
e som bol pokoren, dobre mi, aspo som si tvoju spravodlivos osvojil. ( 119,71)
Pokora neznamen ni inho ne prav poznanie seba samho. Kto vid a cti, ak je v
skutonosti, je zaiste lovek pokorn. (XY)
Nedoiahne alej, ne ti ruky doiahnu. (XY)
Kanonici z Prahy vraj psali do Rma, i mu dva poehnanie ako biskupi, teda trojitm
poehnanm. Z Rma prila odpove, e to nie, ale e mu tyrikrt hovori - Pane nie som
hoden. (XY) humor-

POKUENIE

Pokuenie, s ktorm sa neshlas, nie je hriechom, ale ltkou na vcvik nost. (sv.TA I
q.48 a.5)
m viemu kto podahne pokueniu, tm menej hre. (sv.TA II/I q.73 a.5)

330
 Dychtivos tela proti duchu, ke jej rozum skutone odporuje, nie je hriechom, iba ltkou
cvienie nost. (sv.TA II/I q.80 a.3)
Boha poka slovami ten, kto iada nieo od Boha s tm myslom, aby vyskmal jeho
poznanie, moc alebo vu. Skutkami poka ten, kto tm, o kon, zama vykona skku
Boej moci alebo dobroty i mdrosti a to bez nutnosti a uitonosti. (sv.TA II/II q.97 a.1)
Nie je pokanm Boha, ke je spravodliv potreba, aby sa pouil o tom, o sa pi Bohu.
Alebo aj vtedy ke kon nie aby sm poznal Boiu dokonalos, ale aby ju dokzal inm. (sv.TA
II/II q.97 a.21)
Lska akkovek mal me odola akmukovek pokueniu. (sv.TA III q.62 a.6)
Apotolovi Pavlovi sa skrze zlo stalo dobro, ke dobre vzal zlo, toti ke trpezlivo niesol
satanov oste. (sv.TA III q.80 a.4)
Nie vetky nae zl mylienky s vdy vzbudzovan diabolskm ponkanm, ale niekedy
sa vynraj z hnutia naej slobodnej vle. (sv.T.Aquinsk)
m vie bolo nebezpeenstvo v boji, tm via bude rados vo chvli vazstva.
(sv.Augustn)
Poteenie sa nazva to, ke sa rozum u toho zdruje a predsa to nezapud, driac a so
zubou povajc, o malo by odmietnut hne, ako sa to dotklo due. (sv.Augustn)
In je vidie a in je pozera. (sv.Augustn)
Sm som videl padn aj cdry libanonsk. (sv.Augustn)
I ke sme boli znovuzroden krstom, ostala v ns iadostivos, proti ktorej mme bojova.
(sv.Augustn)
L med cez sklo, a km nepocti bodnutie vely. (J.Buzssy)
Neme sa uchdza o zvltne milosti, kto sa dobrovone alebo s neospravedlnitenou
ahkomysenosou vystavuje hriechu. (sv.Cyprin)
Prianie je otcom mylienky. (esk prslovie)
Krsa je zhadn a stran. Boh a diabol tam zpasia a bojiskom je udsk srdce.
(Dostojevskij)
Skr ako sa vrhneme do nebezpeenstva, treba ho predvda a b sa ho, ale ke sme u v
om, nezostva ni in ako opovrhova nm. (Fnelon)
Dr, Pane, Filipa, lebo a zrad horie ako Jud! (sv.Filip Neri)
Duch Svt proti jednotlivm pokueniam vzdelva myse siedmimi darmi. (sv.Gregor
Vek)
V boji proti hriechu ste ete neodporovali a do krvi. (Hebr 12,4)
Diabolsk pokuenia najviac zria u posvtench, pretoe mu je najviac iadce vazstvo
nad svtmi. (sv.Hilarius)
331
 Kee v Jeiovom ivote prevldaj bolestn tajomstv, pretoe jeho lska ho viedla k
vykpeniu udstva, kresania musia by presveden, e bud tm viac skan, m viac bud
milosou spojen s Kristom. (L.Chardon)
Diabol vtedy najviac nalieha v pokuen, ke vid osamelch. Preto i na poiatku pokal
enu, ke ju naiel bez mua. (sv.Jn Zlatosty)
Bratia moji, pokladajte to len za rados, ke podstpite velijak skky, ve viete, e
skka vaej viery prina vytrvalos. (Jak 1,2-3)
Prleitosti nerobia loveka slabm a krehkm, iba uku ak je slab a krehk. (Kempensk)
Pokuenia s loveku asto uiton, hoci s neprjemn a ak, lebo prve ony loveka
pokoruj, oisuj a pouuj. (Kempensk)
Kto sa pokueniam vyhba len zvonku a nevytrhva ho s koreom, mlo si pome; ba
tm rchlejie sa pokuenia vrtia k nemu a tm horie ich pocti. (Kempensk)
Mnohm je uitonejie neby celkom bez pokuen, ale je lepie, aby tieto astejie na
nich doliehali, aby neboli prli bezstarostn a aby nespyneli; a tie, aby sa prli slobodne
neuchyovali k vonkajm potechm. (Kempensk)
Kad telesn iados prichdza lichotivo, ale nakoniec utipne a usmrcuje. (Kempensk)
Ani jeden svt nebol natoko povznesen a osvieten, aby prv alebo neskr nebolo na
doahlo pokuenie. (Kempensk)
Lebo pokuenia mimovone viac trp, ako vedome pripa; a pokia v nich nem zubu
a odporuje im, s ti na zsluhu a nie na zhubu. (Kempensk)
Star had a bude poka, ale modlitbou ho odoenie; okrem toho aj uitonou prcou
mu zamedz prstup. (Kempensk)
ak pokuenie povstva neraz z nieoho celkom bezvznamnho. (Kempensk)
Svoju slabos poznvam poda toho, e zl mylienky mi omnoho ahie vnikaj do due,
ne z nej odchdzaj. (Kempensk)
Si lovek a nie Boh. Si telo, nie anjel! (Kempensk)
Mdry lovek sa vyhba trom veciam. V mladosti zmyselnosti. Ke dosiahne mun vek,
bojovnosti. Ke dosiahne stareck vek, lakomstvu. (Konfucius)
Nedovol ns ska nad nae sily, ale so skkou d aj schopnos, aby sme mohli vydra.
(1 Kor 10,13)
Ak ijete v zemi, ktorej obyvatelia s zl, varujte sa ich spolonosti. Ak sa vm snaia
vnti, aby ste sa s nimi spolili, opuste zem, i keby to znamenalo ods do pte. (Maimonides)
Cti nie je shlasi. (J.Minarovi)
Ak sa pokuenie potla hne na poiatku, lovek nad nm zvaz. (sv.Odon)

332
 Na zaiatku odporuj! Lebo neskoro je zha liek, ke dlh odkladanie zl chorobu vkoren.
(Ovdius)
Ak niekto pros Boha Otca, aby nebol pokan nad svoje sily, a aby nepodahol
pokueniam, ak sa niekto vyhba prleitostiam k pokueniam, vtedy by pokan neznamen,
e lovek zhreil, ale je to skr pre prleitos rastu vo vernosti a dslednosti prostrednctvom
ponenosti a bdelosti. (RP 26, J.P.II.)
Ke ti diabol ticho klope na dvere, prehlu to ukanie: pracuj. (J.P.Richter)
lovek potrebuje rozko, aby jeho ivot nebol nudn. Ak zanedb skuton a prav rozkoe,
ktor s v Bohu a v kontakte s nm, telo prekri ducha a zane sa zha po svojich rozkoiach
na kor ducha. (P.Rosso)
Vade je nebezpeenstvo, okrem neba. (G.B.Shaw)
Kto miluje nebezpeenstvo, zahynie v om. (Sir 3,27)
Dobr zmanie vyaduje dobrch ud. (Spiecker)
Stva sa, e Boh uritm uom napriek ich siliu ponech slabosti, lebo by im bolo na
kodu, keby sa ctili cnostn, to znamen, keby verili, e maj nosti a in by im ich uznali.
(sv.Terezka)
Jedin spsob, ako sa zbavi pokuenia, je podahn mu. (O.Wilde)
Kto uhas erav uhlky poloen blzko seba. (XY)

POLITIKA

Moc m snahu korumpova a absoltna moc korumpuje absoltne. (Acton)

Politika bola vdy systematickou organizciou nenvisti. Praktick politika spova v
ignorovan faktov. (H.B.Adams)
Zalote Spolonos poctivch ud a vetci zlodeji bud v nej. (Alain)
Odpor a poslunos, to s dve nosti obana. Poslunosou zabezpeuje poriadok, odporom
slobodu. (Alain)
Kad vlda bez kontroly vedie k ialenstvu. (Alain)
Preto poslanm Cirkvi je nielen prina uom Kristovu blahozves a jeho milos, ale aj
prenika a zdokonaova asn poriadok duchom evanjelia. (AA 5)
Nie je mon, aby lovek bol dobr, ak by nemal sprvny vzah k spolonmu dobru.
(sv.TA I q.92 a.1)
V stave nevinnosti by vle ud bvali tak usporiadan, e by spolone bez nebezpeenstva
nesvornosti, ako by kadmu z nich prislchalo, uvali veci, ktor boli poddan ich vlastnctvu.
(sv.TA I q.98 a.1)
333
 Nositemi ttnej moci maj by udia spravodliv, ktor rozkazuj nie z tby po moci,
ale z povinnosti riadi, o sa d len vtedy, ke bud sli. (sv.TA II/II q.96 a.4)
Treba nasledova dav, aby sme ho dirigovali. Treba mu prenecha vetko, aby sme mu
vetko vzali sp. (A.Artaud)
Demokracia znamen vldu prostrednctvom diskusie, ale je inn iba vtedy, ak zastavte
rei ud. (C.Atlee)
Ke nikto neuklad toto bremeno, treba sa odda nazeraniu na pravdu, ak je vak uloen,
treba ho nies pre nutkanie lsky. (sv.Augustn)
Spravodliv rozkazuj nie tbou vldnu, ale povinnosou radi. (sv.Augustn)
Pokoj ud je usporiadan svornos. (sv.Augustn)
Byrokracia je obrovsk mechanizmus, ktor udruj v prevdzke trpaslci. (Balzac)
Sloboda, rovnos, bratstvo - to je heslo naej doby, ale nie jej vynlez. To je dar nho
Spasitea, ktor vykrvcal za spasenie a oslobodenie udskho pokolenia. Preto sa nebojme
slobody. Kresanstvo stavia obiansku slobodu na zklady slobody mravnej, lebo bez tej je
vade len zvislos na vniach a bezuzdnos. (Bartakovi)
Shakespearovi by som veril, ale neveril by som komisii zloenej zo Shakespearov.
(W.Bateson)
Vemi dobre mono zaklada slvne re na zloine a uachtil nboenstv na podvode.
(Ch.Baudelaire)
Aj ten najlep vldca m vdy na svedom stovky mtvych. (S.Beauvoirov)
Spojenectvo: V medzinrodnej politike zvzok dvoch zlodejov, ktor si navzjom strili
ruky do vrecka tak hlboko, e samostatne nemu okradn tretieho. (A.Bierce)
S Reou na vrchu sa ned robi politika. (Bismarck)
U viny strn je odstraujce nie to, o hovoria, ale to, o opomen alebo odmietaj
poveda. (L.Blanc)
Kad spolonos, ktor tvrd, e zabezpe uom slobodu, mus zaa tm, e im zaru
existenciu. (L.Blum)
V - lovu zdar! (A.Brstl)
Nie moc, ale hystria moci je zlo. (M.Buber)
Ako sa tak pozerm, u vea pochybnch existenci sa votrelo do nesmrtenosti. Aj ja na
tom pracujem. (Ch.Bukowski)
Ke sa zl udia spoja, dobr sa musia zdrui; in padn jeden za druhm ako neutovan
koris. (E.Burke)
koda, e vetci, ktor vedia riadi tt s prli zamestnan riadenm taxkov a strihanm
vlasov. (G.Burns) empatia-
334
 ud je tak ako diea: mus vetko rozbi, aby sa pozrelo, o je vo vntri. (G.Bchner)
Niomnci nesm vedie, e ria okolo seba strach. (Caesar)
Nech ma nenvidia, len nech sa ma boja. (Caligula)
Nijak lovek nem dos cnost, aby sa mu mohla zveri absoltna moc. (A.Camus)
Verejnos je star ensk. Nechajte ju, nech si trepe dve na tri a nech si mrmle. (T.Carlyle)
Dnes ako njdete poctivca, ktor by sa dal kpi iba jednou stranou. (A.Clarke)
o politika nezme, to mus dokoni lska. (P.Claudel)
Podaktor ttnici spsobia udstvu trochu radosti iba svojou smrou. (G.Clemenceau)
Posvtn zsada pozitivizmu: Lska ako princp, Poriadok ako zklad a Pokrok ako cie.
(A.Comte)
Nikto neme by vlastencom s przdnym aldkom. (W.Cowper)
Je ak by pod vldou niekoho horieho. (Demokritos)
Aristokracia - arists grcky znamen najlep, teda vlda najlepch. (A.Dermek)
Vetky zvierat s si rovn, ale prasat s si rovnejie. (A.Dermek)
Po vyjden z basy som sa stal vldnucou triedou - robotnkom. (A.Dermek)
Tiso mal dvoch ministrov evanjelikov. Jeden z nich mal dokonca za enu eku. Nie je
pravdou, e bol proti evanjelikom. (A.Dermek)
Desaron vlda Jozefa II. bola ako pohrebn oma. iadne krdo, iadne glria, dlh
offertrium a na konci bez poehnania. (A.Dermek)
o sa tka vetkch, mu riei len vetci. (F.Drenmatt)
Przdny aldok je zl politick radca. (Einstein)
Lepie, ke a zatvoria, ako keby a mali otvori. (A.Ferko)
V opojen sa d robi oslujca politika, ale len krtko. (L.Feuchtwanger)
Kad moc je slab, pokia nie je jednotn. (La Fontaine)
udia, o maj moc, nemaj kedy ta, lene t, o netaj, nie s schopn moci. (M.Foot)
Pokoj nie je iba politickou zleitosou, ale najm nboenskou. (G.von Le Fort)
Myslm, e kad nrod sa me pozitvne vyvja iba v demokracii. (M.Frank)
Silne narcistick skupina lanie po tom ma vodcu, s ktorm by sa mohla stotoni. m
v je vodca, tm v je ten, kto ho nasleduje. (E.Fromm)

335
 Moci sa lovek me podriadi, alebo pokia ju m sm, me si pria jej zachovanie.
Zatia o sa mnohm zd, e moc je t najlepia investcia, dejiny dokazuj, e je to naopak
podnik vemi neist. Viera a moc sa navzjom vyluuj. Preto vetky nboensk a politick
sstavy zaloen pvodne na racionlnej viere zlyhvaj a strcaj silu, ke na moc spoliehaj
alebo sa s ou spoluj. (E.Fromm)
spen revolucionr je ttnikom, nespen zloincom. (E.Fromm)
Oakvanie novej zeme nesmie oslabi, ale skr podnecova starostlivos v prci na
zveaovan tejto zeme. (GS 39)
Hoci treba starostlivo rozliova pozemsk pokrok od vzrastu Kristovho krovstva, predsa
m tento pokrok vek vznam pre Boie krovstvo, nakoko me napomha lepie
usporiadanie udskej spolonosti. (GS 39)
Kto je, alebo sa me sta spsobil k obtianemu a zrove vzneenmu umeniu, ktorm
je politika, m sa k tomu pripravi. (GS 75)
Cirkev m prvo bez prekok plni svoju lohu medzi umi a posudzova z hadiska
mravnho i tie zleitosti, ktor patria do oblasti politiky, ak si to vyaduj zkladn prva
udskej osoby alebo spsa du. (GS 76)
Pretoe politik nikdy never tomu, o hovor, je prekvapen, ke mu druh veria. (Ch.de
Gaulle)
Ke sa bojme opozcie, zaneme si vyma. (J.Gay)
Nad nrody je udskos. (Goethe)
Volebn hesl naznauj to, o nemme, o o sa sname. (Goethe)
Ak je vlda dos siln, aby vm vetko dala, o si elte, tak je dos siln, aby to vetko
vzala. (B.Goldwater)
Pnov u niet, len zbojnci ostali. (P.Gosnyi)
Suby s pasce, do ktorch sa chytia hlupci. (B.Gracin)
Nezle na tom, za koho hlasujete, vlda vznikne vdy. (Graffiti)
Nevie si njs svoje miesto v spolonosti. udujete sa? Vetky dobr s u obsaden.
(P.Gregor)
P hlasov, i ke retardovanch, je vo vobch viac ako tyri hlasy nositeov Nobelovej
ceny. (J.Grexa)
Spolonos je oprvnen zasiahnu, keby Cirkev prehnane rila svoj vplyv na svetsk
ivot, napr. keby sa stotonila s nejakou politickou stranou v demokratickom tte, a tm sa
vzdialila od svojich skutonch loh. (Gnthr IIa 43)

336
 Iba pevn vedenie me organizova takch rozdielnych obanov toho istho ttu, aby
zaruilo spolon dobro a poskytlo jednotlivcom, rodinm a menm komunitm monos
rozvoja. Ke hovorme o pevnom veden nemyslme tu na nijak diktatru. Aj ttna moc,
ktor repektuje a chrni udsk slobodu, me by pevnou. (Gnthr IIIa 169)
Nevzdelan sa asto stvaj obeou demaggie. Z toho dvodu je nerozumn a neprezierav
nanucova demokratick ttnu formu nrodom, ktor nie s na u pripraven. (Gnthr IIIa
223)
Slep viera v demokratick ttnu formu ako jedin oprvnen formu a v jej automatick
schopnos prinies s absoltnou istotou pozemsk blahobyt, sa takto stva demokratickm
mtom, univerzlnou a netolerantnou dogmou dnenho socilneho zriadenia. (Gnthr IIIa
225)
Cirkevn hierarchia m prvo, za istch okolnost aj povinnos, pripomna pred vobami
veriacim povinnos voli a da im aj smernice o tom, o si za danch okolnost vyaduje spolon
dobro. Katolk, ktor by zsadne popieral toto prvo, obmedzoval by neprimeranm spsobom
pastorlnu lohu a zodpovednos najvych pastierov a okrem toho by konal protidemokraticky,
pretoe by chcel vyli v demokratickom tte dleit skupinu a preka jej, aby mohla
prispie k spolonmu dobru. Avak, ke ide o hlasovania a voby, cirkevn hierarchia m
postupova vemi taktne a opatrne. (Gnthr IIIa 228)
Za uritch mimoriadnych okolnost sprvne volenie me spova v rozhodnut nevoli.
Nesmieme teda z povinnosti voli, urobi neprun princp. Zdranie sa hlasovania ako sprvneho
rozhodnutia je vemi zriedkavou vnimkou. (Gnthr IIIa 228)
Nesta iba zhodi nespravodliv ttnu moc, ale u pred revolciou treba predvda a
organizova, o sa bude robi po pravdepodobnom vazstve. Revolcia nesmie vies k anarchii,
ale m vyhovie poiadavkm veobecnho dobra a vyhovie im lepie, ne to robila zhoden
vlda. (Gnthr IIIa 240)
Zavradenie tyrana je morlne dovolen iba ako extrmne a posledn opatrenie. (Gnthr
IIIa 242)
Naozajstn lahdky s surov: ustrice, losos a moc. (P.Haavikko)
Historick vvoj je namjveru pomal. Niekedy to trv storoie dosta sa o pdesiat
rokov nasp. (P.Haavikko) tradcia-
Ke udia zpasia o slobodu, vazstvom zriedka zskaj viac ako novch pnov. (G.Halifax)
Demokraciu nemono preceova a natoko, aby sa z nej robila nhradka mravnosti
zzran prostriedok na nemorlnos. Morlny charakter demokracie nie je automatick.
(Hring)
Systmy umieraj, intinkty zostvaj. (O.W.Holmes)
Politici sa menia, ale my hudobnci hrme stle. (V.Hudeek)
Pokia udia bud uctieva Caesarov a Napoleonov, Caesari a Napoleoni prdu, aby ich
zbedaili. (A.Huxley)

337
 Kad revolcia, ktor sa neuskuton v mravoch a v idech, stroskot. (F.Chateaubriand)
Cieom komunizmu je poskytn vetkm rovnak pitky, ak kapitalizmus poskytuje
len menine. (N.Chruov)
Politici s vade rovnak. Subuj postavi mosty aj tam, kde nie s rieky. (N.Chruov)
Demokracia je najhoria forma vldy, okrem vetkch ostatnch, ktor boli vyskan.
(W.Churchill)
Chcel by som poveda Snemovni, tak ako som to povedal tm, ktor vstpili do tejto
vldy: Nemem ponknu ni, len krv, drinu, slzy a pot. (W.Churchill)
Dikttori jazdia na tigroch, z ktorch sa neodvauj zliez. A tigre zanaj by hladn.
(W.Churchill)
Optimizmus je cesta k moci. (W.James)
Nestailo mu, e povedali: Dvame ti za pravdu! Museli ete doda - koko. (T.Janovic)
Okolo plnej misy rodia sa kompromisy. (T.Janovic)
Ke skrachoval jeden systm - komunizmus, to neznamen, e druh systm m pravdu.
(Jn Pavol II.)
ud nad mieru lichot tm, ktorch krutos zna. (sv.Jn Zlatosty) manipulcia-

Najlepia politika je hovori vdy pravdu - pokia, pravdae, nie ste vnimone dobr
luhr. (J.K.Jerome) pravda-
ud si penlivo praje len dve veci - chlieb a hry v cirkuse. (Juvenalis)
Autoritatvny tt je tak tt, v ktorom kad smie robi to, o mus robi. (D.Kaye)
Neptaj sa, o sprav vlas pre teba, ptaj sa, o sprav ty pre vlas. (J.F.Kennedy)
Ak znemonme pokojn revolciu, urobme nsiln revolciu nevyhnutnou. (J.F.Kennedy)
Potrebujeme si do hbky due uvedomi, e demokratom nesta ma pravdu, e je nutn
zskava pre u i svojich ostatnch blnych. (E.Kohk)
Verejn zleitosti patria do verejnosti. o sa vetkch tka rovnakou mierou, mali by
vetci riei, alebo aspo o tom prinajmenom vedie. (Komensk)
Tvrdm, e politici by mali ma schopnosti intelektulov. (G.Konrd)
Ten kapitalizmus je perfektn, ke sa vyvinie, lene u ns bol nastolen. (M.Kopeck)
Botstvom krov s srdcia poddanch. (lat.prslovie)
Neute deti priznva sa ku chybm. beriete im monos sta sa politikmi. (G.Laub)
Moc astejie prechdza z rk do rk ne z hlavy do hlavy. (S.J.Lec)
Neshlasm s matematikou. Poda ma je set nl nebezpen slo. (S.J.Lec)
338
 Moja politika? Nikdy som nijak nemal. Dbal som vdy len na to, aby som poda monosti
vyrieil o najlepie kadodenn problmy. (A.Lincoln)
Je pravda, e najlepia je t vlda, ktor vldne najmenej. A je rovnako pravda, e najlepia
je t vlda, ktor dva najviac. (W.Lipmann)
Kad nrod m tak vldu, ak si zasli. (J.Maistre)
Kad komunista mus pochopi pravdu, e politick moc vyrast z hlavne puky. (Mao
Ce-tung)
Politika je vojna bez krviprelievania, zatia o vojna je politika s krviprelievanm. (Mao
Ce-tung)
Pravdy nepoznaj hranice politickho zemepisu. (K.Marx)
Proletri nemaj o strati, len svoje okovy. Zato mu zska cel svet. (K.Marx)
Nijak demokracia sa neme zaobs bez autority, nijak diktatra neme dlho jestvova
bez shlasu vekej asti ovldanch. (A.Maurois)
Ak nedokeme milova nepriatea, bume k nemu aspo spravodliv. (Masaryk) lska-
Bezpen je a t vlda, ktor kladie medze svojej moci. (V.Maximus)
Nemono dosiahnu jednotu, ke si vzjomne stpame na nohy. (F.Mitterand)
T, ktor rcaj tt, s obvykle prv, ktorm sa rti na hlavu. (M.de Montaigne)
Katolci maj ma odvahu poveda pravdu driteom moci a neviaza svoju vieru s hmotnm
spechom nejakej pominutenej ideolgie. (Ch.de Montalembert)
Moc kra kon pri svedom poddanho. (T.Morus) svedomie-
Cirkev nerob politiku, ale rob politiku monou. (Mnstersk kongres)
Kto chce nad umi panova, mus sa obraca nie k ich dobrm vlastnostiam, ale k ich
chybm. (Napoleon)
Ni nie je panovanejie ako slabos, ktor sa cti by podopren silou. (Napoleon)
ttnik m ma srdce v hlave. Mus by chladn ako ad. (Napoleon)
Na svete s iba dve mocnosti: me a duch. Nakoniec duch vdy poraz me. (Napoleon)
Vek politik sa pozn poda toho, i jeho mylienky ij aj po jeho smrti alebo jeho
porke. (Napoleon)
udia lanej po dojmoch, s naden tm, kto ich vie obratne vyvola. (Napoleon)
Kresan, ktor chce preva svoju vieru v politickej innosti chpanej ako slubu blnemu,
neme, bez toho aby si neprotireil, prija ideologick systmy, ktor zsadne, alebo v
podstatnch bodoch odporuj jeho viere alebo jeho chpaniu loveka, neme teda prija
marxistick ideolgiu, ani ideolgiu liberalizmu. (OA 34, Pavol VI.)

339
 Politika je nron - hoci nie jedin - spsob i kresansk zaangaovanie v slube inch.
(OA 46, Pavol VI.)
K riadeniu ttu s spsobil prve t, ktor s k tomu povolvan proti svojej vli. (Platn)
Revolcia je oprvnen v prpade zrejmej a dlhotrvajcej tyranie, ktor by vne ohrozovala
zkladn prva udskej osoby a nebezpene by pokodzovala spolon dobro krajiny. (PP 31,
Pavol VI.)
Je mon poveda, e rdzi komunizmus je filozofia, ktor nie je prli vzdialen nzorom,
e zmyslom a elom jedinca je sli vzahu. Jedin, na om zle, je osud ttu; osud jedinca
nem poda nej iaden vznam. Rdzi kapitalizmus naproti tomu kladie draz na osud jedinca
i vtedy, ke je jeho innos na kor vzahu. I keby mali vdovy a siroty hladova, nesmie ni
brni podnikateovi, aby uval plno ovocie svojej osobnej iniciatvy. Ani jedno ist rieenie
neme by spen. (M.S.Peck)
Politick moc je schopnos donti niekoho inho, i u otvorenm alebo skrytm ntlakom,
aby prevdzal nau vu. Vyplva z postavenia alebo majetku, a nie z kvality osoby, ktor toto
postavenie alebo majetok m. Preto nie je politick moc v iadnom vzahu k dobru alebo mdrosti.
(M.S.Peck)
Komunistick rozprvky - Kde bude, tam bude... (Z.Petan)
S sochy, ktor sa domnievaj, e s zodpovedn za tento nrod. (K.Peteraj)
lovek zahne niekokokrt po sebe doava a ocitne sa celkom vpravo. (K.Peteraj)
Spolonosti priznva komunizmus prvo, alebo skr neobmedzen ubovu, aby ku
kolektvnej prci ujarmila jednotlivcov bez ohadu na ich osobn blaho, hoci aj proti ich vli a
sn aj nsilm. Vyvolva sa dojem, e sa zahajuje nov obdobie a nov kultra, ktor je ovocm
slepho vvoja: udstvo bez Boha. (Pius XI.)
Uvedomel katolci sa nemaj strni politiky, lebo ona otvra vek pole lske, duchu
obetavosti a slube. (Pius XII.)
Mnoh nenvidia tyraniu iba preto, aby mohli nastoli svoju vlastn. (Platn)
Tie krovstv s astn, kde s filozofi krmi a kde s krli filozofmi. (Platn)
Skr sa udr mesto vo vzduchu, ne sa udr tt v rovnovhe bez Boha. (Plutarch)
ttnik je politik, ktor sli nrodu. politik je ttnik, ktor printi nrod, aby mu slil.
(G.Pompidou)
Nech sa preto pri budovan kresanskho spoloenstva kazi nikdy nedvaj do sluieb
nejakej svetskej ideolgie alebo strany, do ktorch s azda udia rozdelen, nech vak usiluj o
to, aby ako hlsatelia evanjelia a pastieri Cirkvi uskutoovali duchovn rast Kristovho tela.
(PO 6)
Kad ujarmen bud pla, kad vldca hroz. Najlepie je neby ani jednm. (Pytagoras)
Vrcholom diktatry je, ke si u aj pacienti na psychiatrii dvaj pozor na jazyk. (Radi)

340
 Nrod postihnut megalomniou si aj z vlastnej bohosti urob svetov primt. (Radi)
tt sa a dojemne star o dva druhy ud: o tch o sa nenauili hovori, a o tch o sa
nenauili mla. (Radi)
Nijak situcia - a prve tak isto nijak intitcia, truktra, i spolonos nie je sama
osebe subjektom mravnch skutkov, a preto neme by sama v sebe dobr alebo zl. (RP 16,
J.P.II)
Laici maj za oblas svojej evanjelizanej innosti cel ry a zloit svet politiky, socilnych
problmov, hospodrstva a medzinrodnho ivota. (RP 25, J.P.II)
Cirkev vzhadom na svoje poslanie a pole psobnosti nijakm inom nesplva s politickm
spoloenstvom, ani sa neviae na nijak politick systm, take je symbolom a zrove ztitou
transcendentnosti udskej osoby. (RH 13, J.P.II)
Podstatn zmysel ttu ako politickho spoloenstva spova v tom, e cel spolonos,
ktor ho vytvra, tj. ud je pnom a tvorcom svojho osudu. (RH 17, J.P.II)
Cirkev vdy uila, e je povinnosou loveka pracova pre spolon dobro a tm zrove
vychovvala kadmu ttu dobrch obanov. (RH 17, J.P.II)
Moc je... choroba. (Remarque)
Moc dikttorov nie je tak nebezpen ako ich komplex menejcennosti. (Roda Roda)
Niektor hlupci nielene o svojej hlposti vedia, ale vedia ju aj ikovne uplatni.
(Rochefoucauld)
S neobben udia, ktor maj schopnosti a s in, ktor sa pia i s chybami.
(Rochefoucauld)
Najspenej politik je ten, kto hovor to, o si vetci myslia a hovoria a hovor to o
najastejie a najhlasnejie. (T.Roosvelt)
Vlk je vdy ochotn da sa bezplatne naja za pastiera. (Rusk prslovie)
V Bohu ijeme, hbeme sa a tame Sme. (J.Sarneck)
Ten, koho sa mnoh boja, mus sa b mnohch. (Seneca)
Je rovnako slab a nebezpen priklada verejnej mienke prli vek ako aj prli mal
vhu. (J.Seume)
Demokracia je systm, ktor zaruuje, e nemme lepiu vldu, ako si zaslime.
(G.B.Shaw)
Nevie ni a mysl si, e vie vetko. To jasne ukazuje na politick kariru. (G.B.Shaw)
Ak je medzi modernmi umi mlo takch, ktorch udsk a mravn ctenie je neporuen,
nie je vbec rozumn, e ustavine obetuj osobn mravnos na oltri vlasti, namiesto toho, aby
ili stle s kolektvom vo vzjomnom ovplyvovan, boli jeho hnacou silou a posilovali ho k
jeho zdokonaleniu. (A.Schweitzer)
341
 Diplomatom je ten, o vs pole do erta tak, e sa na ten vlet zanete tei. (C.Stinnet)
Strana je ialenstvo mnohch pre zisk niekokch. (J.Swift)
Politika je osud... (F.X.alda)
stava Slovenskho ttu: Slovensk nrod pod ochranou Boha vemohceho od vekov
sa udral na ivotnom priestore mu urenom, kde s pomocou Jeho, od ktorho pochdza vetka
moc a prvo, zriadil si svoj slovensk tt. (.mlik)
Iba to, o presahuje svet, dovouje by svetskmi, ie venova sa svetu bez vhrad.
(Thielicke) osobnos-
Nrody s ako udia; miluj tch, ktor lichotia ich vniam, skr ne tch, ktor slia ich
zujmom. (A.de Tocqueville)
Amerika je vek priatesk pes v malej izbe. Vdy ke zavrt chvostom, zval stoliku.
(A.Toynbee)
Barikdy maj len dve strany. (E.Trioletov)
Odmietanie politiky je tie politick postoj. Tto negatvna politika, ktor je prejavom
veobecnej navy a zlomkovho myslenia, vo svojich dsledkoch znamen pohdanie blnym
a uvdzanm v niotu jednho z vznamnch plov nho udstva. (J.S.Trojan)
Choroba: Medailomnia. (J.Tuwim) pcha-
Politika je umenie zabrni uom, aby sa mieali do toho, o sa ich tka. (P.Valry)
Moc vdy zotro loveka, ktor ju dr v ruke. (Voltaire)
Ete nikdy neexistovala dokonal vlda, pretoe udia maj nruivosti a keby nemali
nruivosti, nebola by potrebn iadna vlda. (Voltaire)
Demokracia je ale predsa vdy kompromis medzi zujmami rznych partnerov. Tam, kde
nie s aspo dvaja partneri, nie je demokracia. (Yannakakis)
Demokracia je mon len pri vyspelosti aspo nadpolovinej viny ud. Zkladnou
chybou je dva demokraciu do rk nezrelm uom, je to nabrsen britva v detskch rukch.
(J.Zbrana)
Tradine je nboenstvo vecou ien a politika vecou muov. Takto rozpoltenie je vak pre
obidve strany nevhodn. Politika je potom ochudobnen o nboensk silu a nboenstvo
zostva bez politickch dsledkov. (P.M.Zulehner)
Plagt - Nezneisuj svoje mesto. Dopsan - Moje mesto zneisuje ma. istota-hriech-
Na prav poludnie sa v parku hojdalo dievatko s maou. Spievalo si nau hymnu. Prv
raz som si uvedomil, ak je to dobr pesnika. Krsa sa zle vnma, km stojme v pozore. (XY)
Vdy, ke vedec chcel psobi na politiku, bola z toho diktatra. (XY)

342
 POSLUNOS

Role - vedci, podriaden, kolega, by nikdy nemali by plne definovan, a to ani vtedy,
ke je to mon - to by uom neposkytovalo monos iadneho priestoru k vlastnej tvorivosti.
(J.Adair)
Kad vedci mus, prve tak ako hr golfu, zahra loptiku z miesta, na ktor dopadla,
mus repektova zrelos podriadenho. (J.Adair)
Dobr vedci je lovek, ktor mysl dopredu. Na otzku preo odpoved nie vetou
orientovanou do minulosti - pretoe to takto robme odjakiva, ale vetou zameranou na
budcnos - aby sme dosiahli tento zmer alebo za takmto elom. (J.Adair)
U od detstva som si vmal, e mm sklon robi mnoh veci ovea ochotnejie, pokia ma
o ne rodiia alebo uitelia zdvorilo poiadaj, namiesto toho, aby mi ich prikazovali. (J.Adair)
Niektor vedci sa dopaj toho omylu, e sa tak ponoria do nejakej iastkovej lohy, e
zabudn na svoju zodpovednos na celok. Nevidte cel les, ak prve snaivo rbete jednotliv
strom - ktor by v drevoruba dokzal zrba lepie, len keby sa mohol chopi svojej sekery.
(J.Adair)
Ak vedci nie je ochotn prslun prcu vykonva sm, sotva me jej vykonvanie
nariadi ostatnm. (J.Adair)
Vie, o som minule videl? Pn Jenkins, n vedci riadite, si vyzliekol sako a pomohol
vyisti kotol slo tri a potom si s robotnkmi dal aj. Bol tam urite najmenej hodinu. V
niektorch prpadoch me takto symbolick akt skupine alebo organizcii pripomen zkladn
zmysel vedenia. Je to, akoby vedci hovoril: Rd by som tu s vami bol astejie, zvl ke je
potrebn urobi nejak pinav alebo namhav prcu, lene moje ostatn povinnosti mi to
jednoducho nedovouj. (J.Adair)
Pri istej prleitosti vrchn velite ozbrojench sl Le Fanu, obleen v svojej khaki uniforme
so tyrmi hviezdami na nplecnkoch blzy, prispel na pomoc akmusi vojakovi od letectva,
ktor z lietadla vykladal hromadu zsob. Vojak ho nepoznal, lebo mu nezvykl hodnostn
oznaenie jeho spolonka ni nehovorilo, ke vak zistil, e star mu neodvdza iaden zvltny
vkon, popchol ho univerzlnym pokynom: Tak makaj, ryavec, pohni predsa kostrou! o
ste urobil? sptal sa ho neskr jeden vojak. Presne to, o mi nariadil, odpovedal Michael,
pohol som kostrou. (J.Adair)
Demokratick vedenie - uahuje vkonov motivciu, ktor privdza vysok vkonnos,
vysok spokojnos s prcou a vek poet inovci. (A.Alschuler)
Autokratick vedenie - aktivizuje prestnu motivciu, ktor vedie k nzkej pracovnej
produktivite, nzkej spokojnosti s prcou a malmu potu inovci. (A.Alschuler)
Liberlne vedenie - aktivizuje afilian motivciu, prejavuje sa nzkou vkonnosou, nie
prli vysokm potom inovci a vysokou pracovnou spokojnosou. (A.Alschuler)
Prkazy nie s ak milujcemu, ale nemilujcemu s ak. (sv.TA II/I q.107 a.4)

343
 Kde by hrozilo nebezpeenstvo viere, poddan by mali obvini predstavench aj verejne.
Preto i Pavol vytkal Petrovi. (sv.TA II/II q.33 a.4)
Neposlunos vznik z mrnej slvy. (sv.TA II/II q.105 a.1)
Predstaven sa maj zdrova mnostva prkazov. (sv.TA II/II q.105 a.1)
Ni vieho neme da lovek Bohu, ne ke svoju vu kvli nemu, podriadi vli
druhho. (sv.TA II/II q.184 a.5)
Sub poslunosti je najdleitej z troch rehonch subov. (sv.TA II/II q.186 a.7)
Autoritu m ten, kto nemus vyadova poslunos. teda krza poslunosti je najskr krza
autority. (sv.Augustn)
Poslunos je akosi matkou vetkch nost. (sv.Augustn)
Rozk mi, Pane, o chce, daj mi silu urobi, o si iada. (sv.Augustn)
Ke predstaven nariauje nieo nemon, treba sa o to poksi. (sv.Benedikt)
Zatia o formlne organizcie s zaloen na princpe minimalizcie potu nutnch
rozhodnut, teda volieb, vodcovskm princpom demokracie je prvo na neshlas, monos
vyslovova odlin nzor, teda rozirovanie plch neistoty nepokrytch u dopredu zvznmi
smernicami. (P.M.Blau)
Poslunos pomha nadobudn i zachova si vetky ostatn nosti. (don Bosco)
Namiesto dvania prkazov klate otzky - Nebolo by to dobr takto? (Carnegi)
Je krsne nieomu veli, i keby to bolo len stdo dobytka. (Cervantes)
Nevyhnutnos ns oslobodzuje od rozpakov z vberu. (L.Clapiers)
Tlak na konformitu s pravidlami ted nevychdza iba zhora, ale zrove i zdola. Podraiaden
vyuvaj konformitu s pravidlami ako obranu pred svojimi nadriadenmi. Podriaden tak ochotne
pristupuj na hru, ktor im je vnucovan, pretoe sa nauili vyuva ju vo svoj vlastn prospech.
Prve pomocou striktnej aplikcie neosobnch praktk s naprklad schopn donti svojich
nadriadench, aby repektovali ich osobn autonmiu a dstojnos. Ritulne lipnutie na
pravidlch im umouje okrem inho vyhn sa zodpovednosti, ktor by plynula z rozhodovania
poda momentlnych potrieb, z rozhodovania, ktor je vdy viac i menej riskantn. (M.Crozier)
Otrok: ja by som aj nieo dokzal, len keby mi to niekto prikzal. (apek)
udsk mnostvo nesmie by povaovan iba za krvav, miesiacu sa kau, ktor sa len,
vyostruje a formuje a slovom dikttorskm. (apek)
Ak nadobudn zl udia rad, m menej si ho zasluhuj, tm sa stvaj nedbalejmi a s
pln nerozumu a drzosti. (Demokritos)
Desa slepch nevid viac ako jeden slep. (A.Dermek)
Riadi znamen nedovoova, zakazova, nepa, stri, utajova, zamieta.
(A.P.Dovenko)
344
 Ke vojaci plnia rozkazy bez premania, je to vazstvo pre velitea, ale porka pre
loveka. (Eisenhower)
Kedykovek je ud mon presvedi, namiesto toho, aby sa im nariaovalo - ak je v nich
mon vyvola pocit, e sa rozpracovania plnu osobne zastnili - pristupuj k svojim lohm
s pochopenm a entuziazmom. (Eisenhower)
Intitcia je predenm tieom jednho loveka. (Emerson)
Vetci dospel boli najprv demi, ale mlokto si to pamt. (Exupry)
Povinnos rozpozn predovetkm poda toho, e si ju neme sm zvoli. (Exupry)
Dobr vedci nie je ten, kto prehliada chyby podriadench, ale ten, kto neprehliada ich
prednosti. (O.Fier)
U tch, ktor boli vychovan v kresanskej viere, sa asto nesprvne chpan 4. prikzanie
postar dodatone o to, e sa voi rodiom nesmie pociova iadna nenvis a zlos. Poda
tohoto prikzania maj by rodiia uctievan, pretoe im lovek za vetko va. Tak vina
preva v prispsobenej roli milho a dobrho dieatka a u sa potla city nenvisti a
hnevu. (K.Frielingsdorf)
Je v povahe otcovskej lsky, e sa poslunos stva hlavnou nosou, neposlunos hlavnm
hriechom - a jej trestom je odatie otcovskej lsky. (E.Fromm)
Aby sme mohli udsk bytos kontrolova, musme poui sily k zlomeniu ich odporu.
Skuton vedenie je in, spova v lske, zdiean a dvan. (E.Fromm)
Sadistick tendencie - Ovldam a, pretoe viem, o je pre teba najlepie a vo svojom
vlastnom zujme by si mal poslcha bez odporu! Alebo - Ja som tak hodn obdivu a jedinen,
e mm prvo oakva, aby sa in stali na mne zvislmi. (E.Fromm)
Masochisticky zameran lovek potrebuje nad sebou pevn ruku, ktor by mu nedovoovala
rozhodova sa, hada jeho individualitu, a ktor by bola v kadej chvli pripraven pretrhn
jeho osamelos rozkazom. (E.Fromm)
iv truktry mu existova len potia, pokia sa vyvjaj, pokia sa menia. (E.Fromm)
Fanatizmus sugeruje podozrenie, e sli k zakrytiu inch a obyajne opozinch impulzov.
(E.Fromm)
Ten, o sa nechcel podriadi Bom rozkazom, musel sa pokori pred svojimi vlastnmi
hnutiami. A pritom slobodn poslunos ako vysoko by ho bola vyzdvihla! Keby sa bol podriadil
jedinmu, bol by dosiahol vetko, o by si bol prial. (sv.Graud)
Kto zakazuje poddanm kad dobro, mus mnoh dovoli, aby myse poslunho od
korea nezahynula, keby plne zlanela odohnan od vetkch dobier. (sv.Gregor Vek)
V obeti sa zabja cudzie telo, poslunosou vak vlastn va. (sv.Gregor Vek)
Ke sa pokorne poddme hlasu druhho, seba v srdci prekonvame. (sv.Gregor Vek)

345
 Poslunos v Cirkvi sa v podstate zaklad na nadprirodzench predpokladoch. Ide o to,
aby sa stala Boia va. V Cirkvi s vetci povinn smerova k tomuto cieu. A kee kad
eklezilna poslunos sa zameriava na spasiten Boiu vu, tto, ak je opravdiv, neme
nikdy znamena zotroenie a nedostatok slobody. (Gnthr IIIa 256)
Vae postavenie vm sam osebe nikdy nedva prvo prikazova. Uklad vm iba povinnos
i svoj ivot tak, aby druh mohli vae prkazy prijma bez pocitov ponenia. (D.Hammarskjold)
Norma, ktor nespova v nejakej hodnote a nestavia hodnotn lohu, nem iadnu zvzn
silu. (Hring)
Teraz existuj udia, dokonale neschopn, a zastvaj desa radov, a ke sa objav nejak
alia vec, oni i o t prosia a jej sa domhaj. Nikto sa nezamysl nad tm, i bude stai na
toko vec. (A.Hasan)
Mdry sa neboj mdrych; iba niomn vldca sa obklopuje umi totonej rovne.
(M.Horansk)
Kde s dvaja udia plne rovnak, tam je jeden zbyton. (W.Churchill)
Ak raz vytvorme pravidl, ktor redukuj chaos, nememe uom zabrni, aby na tchto
pravidlch lipli. Ak na nich lipn prli, stvaj sa byrokratmi. Je vak krajne ak naui ich,
aby na nich lipli len tak trochu. (J.Keller)
Len ten dobre rozkazuje, kto sa nauil dobre poslcha. (Kempensk)
Kto sa chce vymkn z poslunosti, sm sa vymyk aj z milosti. A kto had len svoje
vlastn, strca, o je spolon. (Kempensk)
o je v tom zvltne, ke ty, ktor si prach a niota, sa podriauje pre Boha lovekovi,
ke ja, vemocn a najvy, ktor som vetko stvoril z nioho, som sa pre teba pokorne podriadil
lovekovi? (Kempensk)
Keby si videl ven koruny svtch v nebi a uzrel slvu, v ktorej teraz plesaj t, ktormi
svet pohdal a ktorch sotva pokladal za hodnch i! Hne by si sa ponil a po zem a radej
by si bol poddan vetkm ako jednmu nadriaden. (Kempensk)
Sotva kedy sa mus toko premha, ako ke ti prichod vidie a trpie, o sa protiv
tvojej vli, najm ke ti priku nieo robi, o om sa ti zd, e je neeln a mlo oson.
(Kempensk)
Dvtipn mu mus by tak rozumn, aby porozostavoval na vhodn miesta ud, ktor s
ovea rozumnej ako on. (J.F.Kenedy)
Najbenejm prejavom neschopnosti je potreba do vetkho zasahova. (R.Kozel)
Kde sa toleruje lisnos, tam udva tn. (Langeben)
Len armda je primn: priznva, e sa hodnosti dvaj za poslunos. (G.Laub)

346
 lovek ako tak by ani nemohol prikazova alebo zakazova seberovnmu, ve vetci
sme rovnocennmi demi pred Bohom, a tak toto prvo pre kadho prichdza od Boha. (Lev
XIII. 1881)
Slep poslunos vdy predpoklad extrmnu nevedomos. (J.Marat)
Poslcha znamen s do neba na pleciach druhho. (sv.Mria Magd.Postalov)
Navrhova tam, kde nemete nti, usmerova tam, kde nemete rozkazova, to je
najvyia forma obratnosti. (Montesquieu)
Civilisti s v rmci poslunosti a neuveritene ahko schopn dopusti sa zla. A 65%
dospelch astnkov poslchlo rozkaz loveka vydvajceho sa za velitea a na jeho pokyn
spsobili nevinnej osobe, kriiacej v priahlej miestnosti to, o poda vetkho vyzeralo ako
elektrick oky. Boli to obyajn udia - zmes robotnkov, radnkov a inteligencie. Odsudzovali
to, o s od nich iadalo. A napriek tomu poslunos previla ich vlastn zmysel pre morlku.
(D.Myers)
Jednou z najvch nemravnost je zabera miesto, ktor sami nestame vyplni.
(Napoleon)
Nie je ni panovanejieho ne slabos, ktor sa cti opret o silu. (Napoleon)
Poslcha budem, ale obdivova nemusm. (kard.Newman)
Treba urit dvku hlposti na to, aby sa z niekoho stal dobr vojak. (F.Nightingalov)
Pretoe ste vojvoda, nemusm si vs vi, ale musm vs pozdravi. (B.Pascal)
S tu ist dkazy, ktor naznauj, e vo svete duchov je ovea menia sloboda ne vo
svete ud - pre svoj strach, zbabelos a vieru vo vlastn klamstv sa ni dmoni sprvaj voi
svojim nadriadenm s takou striktnou poslunosou, e sa zd, akoby im plne chbala
individualita tak, ako ju bene chpeme. (M.S.Peck)
V zsade vina ud radej niekoho nasleduje, o je s najvou pravdepodobnosou
spsoben ich lenivosou. Je ovea ahie niekoho nasledova ne vies. Nemus sa trpi nad
komplikovanm rozhodnutm, plnova, odstraova chyby, riskova neobbenos ani
vynaklada prli vea odvahy. (M.S.Peck)
Je odvekou pravdou, e vojaci nie s na to, aby mysleli. Velitelia nie s vyberan zo skupiny,
ale s urovan zhora a myselne s obklopen aurou autority. Zvislos vojakov na svojom
veliteovi je nielne podporovan, je priamo prikazovan. (M.S.Peck)
Veden lovek nie je celistvou osobnosou. Kto prijme pozciu, v ktorej nemus ani myslie,
ani vies, u toho tieto schopnosti zakrn. A pretoe myslenie a vedenie u nie s ani jeho
pecialitou, vytrat sa obvykle i jeho svedomie. (M.S.Peck)
Predstaven nech pri plnen svojho radu dbaj na vu Boiu, uplatuj svoju autoritu v
duchu sluby bratom, aby im stelesovali lsku, akou ich miluje Boh. (PC 14)
Przdna plechovka sa cti vyznamenan kadm kopnutm. (K.Peteraj)

347
 Zkaz ta tento zkaz a in zkazy! (K.Peteraj)
Tto poslunos, ktor privdza k vyspelejej slobode dietok Boch, si svojou podstatou
vyaduje, aby sa kazi zdverili so svojimi podujatiami a nstojivo poukazovali na potreby
sebe zverenho stda, ke pri plnen svojich povinnost lskou veden mdro hadaj nov
cesty na vie dobro Cirkvi, a aby boli vdy hotov podrobi sa rozhodnutiu tch, o maj vo
veden Cirkvi eln postavenie. (PO 15)
Kto poslcha, je takmer vdy lep ako ten, kto rozkazuje. (Renan)
Tch, ktor nechceli kra s nimi po ceste, vyhodili na dlabu. (P.Rosso)
Nedal som sa do rk ud, ale do Boch rk. (P.Rosso)
Bratov si lovek nevyber a otcov u vbec nie. (P.Rosso)
Je neprjemn by v neprjemnej pozcii s podriadenmi. O to horie je to vtedy, ke a
nadriaden nepodria a to je ia asto. Vtedy si medzi dvoma kamemi. (P.Rosso)
Nemono milova rozkaz, ak nie je milovan ten, kto ho vydal. (sv.Fr.Salesk)
Ak chce rozkazova, povauj seba za niekoho inho. (Sartre)
Kone a udia sa navzjom podobaj v tom, e sa zriedka vzopr vedeniu. (G.B.Shaw)
Treba sa naui poslcha nato, aby sme vedeli rozkazova. (Soln)
V nebi mus Boh splni moje elania, lebo na zemi som nikdy nekonal poda svojej vle.
(sv.Terezka)
Sila je schopnos premeni loveka v mtvolu. (S.Weilov)
Od knihy oakvame, e nm bude najlepm priateom. Asi preto ju s takou obubou
lmeme v chrbte. (XY)

POVOLANIE

Zkladn el produkuje ozajstn zaujatie. (J.Adair)

asto vak bohuia neskr zabdame by tak a pona si tak, ako sme si toko priali,
aby si ponal a ak by mal by n prv f. (J.Adair)
Boh poda svojej prozretenosti uruje kadmu z ns jeho ivotn stav a potom nm
pripravuje pomocn milosti zodpovedajce tomuto stavu. (sv.Alfonz)
Meme si by v jednom a tom istom ase dopoly ist a zrove naden. (G.W.Allport)
Kto m prvo vyvoli si loveka, Boha si vyvoli neme? (sv.Ambrz)
Zaviazan reholi s mtvi svetu a ij Bohu. Preto sa nesm vola do udskho ivota kvli
akmukovek inku. (sv.TA II/II q.88 a.11)

348
 Rehonci nie s povinn ma dokonal lsku, ale musia sa o to snai. (sv.TA II/II q.186
a.3)
Vstupom do rehole sa prijma rovnako vek milos ako pri krste a odpaj sa vetky
tresty za hriechy. (sv.TA II/II q.189 a.3)
iadne zadosuinenie sa nevyrovn pokniu rehonkov. (sv.TA II/II q.189 a.3)
Deti nesm vstpi do rehole, ak ich rodiom nie je mon i bez ich prispenia. (sv.TA II/
II q.189 a.5)
Koho Boh zvol k nieomu, tak ho priprav a uspsob, aby sa k tomu hodil. (sv.TA III q.27
a.1)
Lebo Boh nerozkazuje nemonosti, ale ke rozkazuje, napomna, aby si konal, o me a
prosil o to, o nevldze a pome ti, aby si vldal. (sv.Augustn)
Ke nie si povolan, urob, aby si sa povolanm stal. (sv.Augustn)
Mloo obastuje viac ne pocit, e lovek pre ostatnch ud nieo znamen.
(D.Bonhoeffer)
Mono mm astie, e idem tak pomaly, lebo mono idem zlm smerom. (A.Brilliant)
K podstate loveka nle zameranos, nasmerovanos, i u na nieo alebo na niekoho, na
ideu alebo na osobu. (Ch.Bhlerov)
Kad vek in sa zd by spoiatku nemon. (T.Carlyle)
Rozmysli si, e ten, kto had nemon, si zasli, aby stratil aj mon. (M.de Cervantes)
Prame takmer nikdy neschvauje tok rieky. (J.Cocteau)
Bu vern svojmu prvmu dojmu. (S.Colettov)
Mylienka je nstrojom, ale me by aj celm svetom. (apek)
Povedal som anjelovi, ktor stl pri brne roka: Daj mi svetlo, aby som mohol istmi
krokmi s naproti neistote. On mi vak odpovedal: Len cho do tmy a vlo svoju ruku do ruky
Boej. To je lepie ne svetlo a istejie ne znma cesta. (nsky kresan)
Nezriekame sa lsky, ale chceme milova viac a lepie. (A.Dermek)
Rehonci dvaj najavo pred vetkmi umi, e Boie krovstvo prevyuje vetky
hodnoty tohto sveta. (A.Dermek)
Najlepia vzva k povolaniu je prklad vlastnho ivota. (A.Dermek)
Bez vyej idey neobstoj vo svete ani lovek, ani nrod. (Dostojevskij) Boh- viera-
Prca je prcou, ke vs za to platia, e ju robte, a zbava je, ke vy platte za to, e ju
smiete robi. (F.P.Dunne)
s mono iba jednm chodnkom. (V.Dyk)

349
 Vekos kadho povolania je sn predovetkm v tom, e spja ud. (Exupry)
Nie je ak by vern sebe, ke jasne vid, komu si vern. (Exupry)
By vern toti predovetkm znamen by vern sebe. (Exupry)
Iba smer m zmysel. Ide o to, e niekam smeruje, nie e sa tam dostane, lebo lovek sa
nedostane nikam, iba ak smrou. (Exupry)
Niet nadenia bez rozvnosti, ani rozvnosti bez vekodunosti. (P.luard)
Niektor mylienky s nad ns silnejie. (Filolaos)
Naiel a vyplnil svoje miesto a tm naplnil sm seba. (V.E.Frankl)
A do poslednho vydchnutia lovek nevie, i skutone naplnil zmysel svojho ivota, i
sa skr nemlil. (V.E.Frankl)
Nuda - lovek zna natrvalo absoltnu nezaaenos v psychologickom zmysle prve tak
mlo ako absoltny stav beztiae vo fyzickom zmysle. (V.E.Frankl)
To, e nem potomkov, neme vzia zmysel existencii nijakho vznamnho loveka.
Ale viac ne to: cel rada predkov, ktor k nemu vedie, zskala by u len phym vznamom tejto
existencie svoj vrcholn zmysel. (V.E.Frankl)
V prpade, kedy konkrtne povolanie neprina iadny pocit naplnenia, je vina v loveku a
nie v povolan. (V.E.Frankl)
A tam, kde sa lovek pohybuje mimo to, o mu prikazuje jeho povolanie, a tam zana
skutone osobn a jedine naplujca prca. lovek potrebuje urobi nieo naviac, nieo zo
seba. (V.E.Frankl)
Nenahraditenos a nezastupitenos, jedinenos a jednorzovos spova vdy v loveku,
v tom, ako kon a nie v tom, o kon. (V.E.Frankl)
Bez pevnho bodu v budcnosti vak neme lovek vlastne vbec existova. (V.E.Frankl)
lovek, ktor sa nerozhodol vbec k niomu, ktor sa vbec nerozhodne, kon svojou
neinnosou bez najmenej pochybnosti najnesvedomitejie rozhodnutie. (V.E.Frankl)
Buridanov osol musel zdochn od hladu, pretoe sa nemohol rozhodn medzi dvoma
otiepkami rovnako vzdialench a rovnako vekch porci ovsa. (V.E.Frankl)
lovek je veden cestou, ktor si vol. (K.Frielingsdorf)

350
 Vedom vysporiadanie sa s vlastnmi dejinami viery je toti nutn, aby sa napr. preskmali
vedom i nevedom motivcie povolan. Poveda nie ojedinelch prpadov tch, ktor boli u v
materskom lone, vo vnej chorobe alebo v priebehu akho produ zasvten Bohu sa asto
vynoruj ete in, skryt, zvonku uren motvy, ktor vyjdu najavo a pri bliom pohade na
vlastn dejiny viery a povolania. Mu to by: strach z blzkosti a vzahu, strach zo sexuality,
strach pred opustenm, tba po odptan sa od rodiov, tba po bezpe a uznan, po akejsi
dobrej materskej klme, elanie napravi a odini nejak vinu rodiov, elanie zotrva v
negatvnej kovej pozcii pod pltikom falonej pokory, to s len niektor z mnohch
nevedomch motvov. (K.Frielingsdorf)
lovee, ver, e kon najdleitejiu innos na tomto svete. (Gorkij)
Prei me lovek iba vtedy, ak ije s idelmi. (J.A.Glenn)
Idel je stanoven ako ierna plocha tera, ktor mus ma lovek stle na muke, i ke ju
nie vdy zasiahne. (Goethe)
Rehon sestry - Ich modlitby, ich poknie a ich slzy ochrauj rmske hradby. Bez nich by
sme u dvno boli obeou Longobardskch meov. (sv.Gregor Vek)
Nezd sa mi by dos inteligentnm na to, aby bol blznom. (S.Guitry)
Kto si rob svoje a m z toho uspokojenie, to nebva ten, koho ndza suuje. (E.Hemingway)
Pochv lodiku malch rozmerov, ale nalo svoj tovar na vek lo. (Hesiodos)
Skutonm povolanm loveka je prs k sebe sammu. (H.Hesse)
Utekm, aby som nebol premoen. (sv.Hieronym)
Najlepia je t innos, ktor zabezpe najvie astie najviemu potu ud.
(F.Hutcheson)
Nau ns, Pane, aby sme ti slili tak, ako si to zasli: Dva a nepota cenu; bojova
a nedba na rany; kra vpred aj napriek nmahe a nehada odpoinok; pracova a neiada
odmenu, okrem vedomia, e plnme tvoju vu. (sv.Ignc z Loyoly)
Silou ilzi sa udia stvaj hrdinami. (P.Istrati)
O kartuzinoch: Pretoe pustovncky ivot je najkrajou strnkou kresanskho nboenstva,
lebo asi najviac pribliuje loveka k nebesiam, milosrdn dobrota nedovolila, aby zmizol z jeho
Cirkvi a jeho podivn mdros ho pevne vzkriesila. (G.dIvre)
Najvm vyuitm ivota je strvi ho pre nieo, o ho pretrv. (W.James)
Raduj sa, ote, tvoj syn da 25. septembra 1618 zomrie. no, zomriem na Jeiovom kri
pribit troma klincami, klincom chudoby, istoty a poslunosti. Je sladk zomrie v spolonosti
Jeiovej, v nru Jeia. Raduj sa, mj vynikajci otec, tvoj syn bude i v tejto smrti a bude
i astne. (sv.Jn Berchmens)
Mladm odporam, aby sa nevzpierali a nepovedali: Nie! Vetkch nakoniec prosm,
aby sa modlili a spolupracovali v prospech povolan. (Jn Pavol II.)

351
 Boia va sa prejavuje obyajne prostrednctvom prirodzench schopnost, nklonnost a
vntornch vnuknut, ako aj prostrednctvom vziev, ktor pochdzaj od rodiov, alebo
vyplvaj zo situci, rozlinch udalost a pod. (Jn Pavol II.)
A ak vol niektorho z ns, aby si ho zasvtil sebe, tvoja lska nech zahrieva toto povolanie
od samho zrodu, aby rstlo a vytrvalo a do konca. (Jn Pavol II.)
Rob, o m robi a Boh prde na pomoc tvojej dobrej vli. (Kempensk)
Ak vek bola horlivos vetkch rehonkov na zaiatku ich rehonch spoloenstiev!
(Kempensk)
Ak si mysl, e ke raz dosiahne svoje ambcie, bude ma as vrti sa na Cestu pravdy,
zist, e tvoje ambcie nikdy nedosiahnu svoj cie. (H.Kenko)
Hadaj pravdu a pravda a vyslobod, i keby a to mlo st povolanie. (O.Krajk)
Zo vetkho, o som videl pod slnkom, ni nie je teba hodn. Hore v nebi treba hada
opravdiv bohatstvo, dar svtho panenstva. Nie som schopn, mil sestra, zhodnoti jeho cenu.
Je to nevslovn a skryt dar. Vy, Kristove panny, stali ste sa u tm, m dfaj raz by vetci
svt. Vy ste jemnm kvetom na tele cirkvi, jej najistejm kvasom. Vy ste obetnm darom,
ktor Boh u prijal a ktor je posvten ma jeho nebeskch oltroch. Premil sestra, Kristus je
u tvojm enchom, tvojm otcom, tvojm priateom, tvojm dedistvom, tvojou odmenou, tvojm
Pnom a tvojm Bohom. (sv.Leander)
Len ten, kto m zdrav udsk rozum, sa zblzni. (S.J.Lec)
Zo vetkch citov je najaie predstiera hrdos. (F.Lvis)
Skutone dobre me lovek robi iba jedin vec, a t potom, priveden k dokonalosti,
obsiahne v sebe vetko ostatn. (V.Linhartov)
Nebojte sa urobi vek krok. Priepas nemete preskoi dvoma malmi skokmi.
(G.Lloyd)
A teda stav, ktor sa zaklad na zachovvan rd evanjelia, i ke sa netka hierarchickho
zriadenia Cirkvi, predsa predstavuje nedotknuten zloku jej ivota a svtosti. (LG 44)
Toho da, kedy sme hotov za nieo da svoju duu, zistme, e na trhu je prve du
prebytok. (T.Masson)
Ani mu, ani ena neme za ni st, dokia nezist, e je blzon. (Melbourne)
Ke vstupujeme do kongregcie, ako prv cie mme ma svoj osobn pokrok v kresanskej
dokonalosti a jej uitonos pre Cirkev m by druhoradm dvodom toho, e do nej vstupujeme.
(La Mennais)
Niet povinnosti, ktor nevyaduje aksi veselos, ak m by sprvne plnen. (J.K.Milton)
Vetci reformtori s star mldenci. (G.Moore)
Cho jednoducho po Boej ceste a nenechaj, aby a viedlo nieo in, tak pjde sprvne,
aj keby si iiel plne sm. (Morgenstern)
352
 Mnch m obetova svoj ivot, jeho povolanm je milosrdenstvo. (sv.Nil)
loveku sa me zda, e s jeho cesty ist napospol, ale Pn je ten, o posudzuje pohntky.
(Prs 16,2) poknie- pokora-
Boh pomha nmornkovi, ale nmornk mus veslova. (prslovie)
Povolanie nie je nieo statick, je to dynamick proces komunikcie, medzi Bohom a
slobodnm odpovedajcim lovekom. (P.Rosso)
Nasleduj, ale nepredbiehaj kroky Boej prozretenosti. (sv.Fr.Salesk)
Vedie, o vlastne chceme, nie je tak ahk, ako si vina ud mysl, ale je to jeden z
najach problmov, ktor mus lovek riei. (E.Fromm)
udia nie s motivovan len vyhliadkou na materilne vhody, hlboko v nich je siln tba
po solidarite a obeti. (E.Fromm)
Ni nie je lepie nad ivot bez manelstva. (Horatius)
Svet potrebuje dnes viac ako inokedy kazov, rehonkov, rehonice a zasvten due, aby
vychdzali v strety potrebm ud. (Jn Pavol II.)
Ak vm dnes hovorm o plnom zasvten Bohu v kazskom, rehonom a misionrskom
ivote, je to preto, e Jei Kristus mnohch z vs povolva k tomuto mimoriadnemu
dobrodrustvu. On potrebuje a chce potrebova vae osoby, vau inteligenciu, vae energie,
vau vieru i vau lsku. (Jn Pavol II.)
Rozum ns me varova pred tm, omu sa treba vyhn, ale iba srdce nm povie, o
treba robi. (J.Joubert)
Zhadn problmy na chvu zaskoia nho ducha, ale v dlhodobej perspektve ho ivia.
(S.H.Kimm)
Skoro vdy je t sprvna cesta najaia. (Mauriac)
Vetko alebo ni. Vetko to je znaka pravosti, to je nesmierna nensytnos lsky. (V.Min)
Je to hlpos, ktor nem pru, miea sa do napravenia sveta. (Molire)
Alebo sa nepoka, alebo s a do konca. (Ovdius)
Ten, kto rob to, o chce, zriedka rob to, o m. (A.Oxenstierna)
Najdleitejou vecou ivota je voba povolania. (B.Pascal)
Bo hlas sa prejavuje dvoma rozlinmi spsobmi, ktor s podivuhodn a navzjom sa
dopluj: Jeden je vntorn hlas milosti, Ducha Svtho, tajupln svojm vntornm kzlom,
ktorm Pn ticho a mocne vol v nepreniknutench hbkach udskej due. Druh je vonkaj,
udsk, poznaten, socilny, prvny a konkrtny hlas vznanho sluobnka Boieho slova,
hlas apotola, hlas hierarchie. (Pavol VI.)

353
 Ak ns k vstupu do manelstva, k vobe povolania alebo k tomu, e mme deti, vedie
snaha splni oakvania svojich rodiov (alebo niekoho inho vrtane spolonosti ako celku),
potom n vzah k partnerovi, deom alebo povolaniu bude zkonite vemi povrchn a nebudeme
ho pociova ako zvzok. (M.S.Peck)
Nech si vak rehonci uvedomia, e najlepm doporuenm ich spolonosti a pozvanm k
rehonmu ivotu je prklad ich vlastnho ivota. (PC 24)
Ten, kto si svoj osud riadi tak, aby bol druhm nieo platn, m rd svoje povolanie.
(G.Philipe)
Na to, aby sme naozaj zniesli realitu, musme vetci skrva v sebe troku blznovstva.
(M.Proust)
Ak naozaj chce vdy kona svoju povinnos, rob to, o ti je neprjemn. (J.Renard)
Vo vekch zleitostiach neexistuj mal kroky. (kard.Retz)
S Tvojou pomocou, Pane, sa musm postara, aby miesto na ktorom teraz stojm, neostalo
po mne przdne. (P.Rosso)
Len zaben preij. (P.Rosso)
Po dvadsiatke s kadm rozchodom kles schopnos nadenia a ndeje, prekvapenia a
obdivu, je to as citovej entropie. (an)
Je dobr pred kadm ivotnm rozhodnutm - napr. sob, absolvova trojdov prpravu
v samote a tichu, aleko od ud, vo svojom vntre. (an)
Syndrm vyhasnutia - lekri, uitelia, socilni pracovnci. Zd sa im, e ich prca nem
zmysel, maj nechu k uom. Mohlo sa sta, e svoju prcu robili len pre vyniknutie alebo pre
pocit moci nad druhmi. Je potrebn prehodnoti svoje motvy. (an)
Krza - t, o ktorch sa starm teraz, s len cvin objekty, na alch ukem, ak som
dobr vo svojej prci. Po krze lovek zist, e hlavn s t, o ktorch sa star teraz. (an)
koda, e o svojej ivotnej ceste rozhodujeme vo veku, kedy je pre ns najdleitejia
cestika v ese. (M.Ruika)
Vetko zana tbou. (N.Sachs)
Ke lovek uskutouje nieo konkrtneho, zriekne sa vetkho ostatnho. (G.Santayana)
Svet dva rady, iba ke sa ptame, a pta sa meme, len ke mme presne vymedzen
cie. (Sartre)
astn je lovek, ktor me i svojmu konku. (G.B.Shaw)
Kadho bez rozdielu vzruuje blzky zisk, ale iba vek due pohne vzdialen dobro.
(J.Schiller)
Idely s ako hviezdy; nemono ich dosiahnu, ale mono sa poda nich orientova.
(C.Schurz)
354
 Njdite si vedaj rad, nepatrn, pokia mono tajn vedaj rad. Otvorte oi a hadajte,
kde lovek potrebuje trochu asti, troku spolonosti, troku starostlivosti. Mono je to niekto
osamel, zatrpknut, chor, neobratn, ktormu me niem by. Mono je to starec, mono
diea... Hadaj, i sa nenjde vklad pre tvoje udstvo. Nedaj sa zastrai, ak mus aka alebo
experimentova. Tie so sklamanm mus pota. Nenechaj si vak ujs vedaj rad v ktorom
sa ako lovek bude vydva pre loveka. Jeden rad je ti uren, len ke bude skutone
chcie. (A.Schweitzer)
Skkou povolania je lska k drine, ktor je s nm spojen. (L.Smith)
Preo Jei hovor: Proste Pna atvy? Jei ns tak nepochopitene miluje, e chce, aby
sme mali spolu s nm as na spse ud. Nechce ni urobi bez ns. Stvorite vesmru ak na
modlitbu biednej, malej due, aby zachrnil inch, ktor boli takisto ako ona vykpen jeho
krvou. (sv.Terezka)
Lska mi dala k k mjmu povolaniu. (sv.Terezka)
Apotoli apotolov sa rodia v modlitbe a v obete. (sv.Terezka)
Boh nevzbud nijak elania, ktor by nechcel splni. (sv.Terezka)
Jei chce pre seba cel srdce. (sv.Terezka)
Dobre si rozvte kad in, na ktor potrebujete nov aty. (H.Thoreau)
Ke sa d na in ivot, mus by pripraven, e umrie aj inou smrou. (J.Thurber)
Povolanie v ns vzniklo nie z vle krvi, ani z vle mua, ale mocou Ducha Svtho. (A.Tk)
Neastie a zlo ud vznik nie tak z toho, e udia nedbaj na svoje povinnosti, ako skr
tm, e pokladaj za svoje povinnosti nieo inho. (Tolstoj)
Rehonci s udia, ktor sa schdzaj bez toho, e by sa poznali, ij veda seba bez toho,
e by sa milovali a umieraj bez toho, e by za sebou smtili. (Voltaire)
lovek neije, ak neije pre nieo. (R.Walser)
Najlepia rada pri vbere povolania je: Zisti, o by si najradej robil a zoe niekoho, kto
a za to bude plati. (K.Whitedon)
Na svete s len dve tragdie. jedna je, ke nedosiahneme to, o chceme a druh je, ke to
dosiahneme. T posledn je najhoria; t posledn je skuton tragdia. (O.Wilde)
Stpaj a sl im stle pribda. ( 84,8)
Vol a zjavujci Boh a ty had, o je pominuten. (XY)
Matka na kolench dorba nedoroben. (XY)
Ak moje povolanie pochdza od Boha, nebojm sa nijakej krzy. (XY)
Konene sme sa nali, Pane! (XY)
Vernosou sa uruje hodnota osobnosti. (XY)
355
 Rob vea, kto rob mlo, ale to, o m robi. (XY)

PRCA

udia, ktor svoju prcu povauj za nudn alebo vyerpvajcu, obvykle ju nekompenzuj
zaujmavmi konkami alebo aktivitami vo vonom ase. navn a stereotypn prca ubja
ducha. (J.Adair)
Rob, alebo urob miesto. (Americk prslovie)
Nie je to von as, ktor je hranicou prce, ale je to prca, ktor je hranicou vonho asu.
Ten m by naplnen umenm, vedou a predovetkm filozofiou. (Aristoteles)
Dos rchlo sa deje vetko, o sa deje dos poriadne. (Augustus)
Vdy, ke som videl nakrivo zoit zvrok, odchlen dierkovanie a optok brsen
brsnym papierom, vdy ma zaujmala nie t ima, ale: o je pokriven v morlke dielne, kde
ju takto vyrobili. (T.Baa)
Sme nten pracova, ak aj nie s radosou, tak aspo zo zfalstva, pretoe povediac pravdu,
prca nie je tak otravn ako nudn radovnky. (Ch.Baudelaire)
Ohavn remeslo - nema iadnu prcu. (N.Boileau)
Nikto nech nechce robi za dvoch, lebo sa zoderie a prve vtedy, ke by mohol vykona
najviac dobra, bude neschopn. (don Bosco)
Prca je obeta, ktorou v spoluprci s mldeou spasme mnohch. (don Bosco) apotolt-
iadne z Boch mien nie je spech. (M.Buber)
U vetkch je to rovnak: dvaja udia sa vezm, ete trochu sa miluj, pracuj. Pracuj
toko, e zabudn milova. (A.Camus)
Kad mlad robotnk, kad mlad robotnka m bosk urenie, bosk poslanie, nie
po smrti, ale u odo dneka vo svojom konkrtnom kadodennom ivote. Tu je prvm
bezprostrednm apotolom Bom vo svojom prostred, medzi svojimi kamartmi. (J.Cardijn)
Je dleit, aby udia robili zveren prcu radi. (Carnegi)
Pri prci sa maj viac pohybova ruky ako jazyk. (Cicero)

356
 V najpodradnejej, najobyajnejej a pritom najaej prci som predsa naiel zmysel.
Vetko, o som robil, robil som, ako som najlepie vedel. Pracoval som a po samu hranicu
svojich sl. Preo? Pretoe som v tejto prci videl Boiu vu pre ma. Nebudoval som na Sibri
nov mesto, pretoe to chcel Jozef Stalin alebo Nikita Chruov, ale pretoe to chcel Boh. Prca,
ktor som konal, nebola pre ma trestom, ale cestou, ako sa dopracova k svojmu spaseniu v
bzni a strachu. Prca nebola pre ma kliatbou, o ako bola hrozn, ale bola mi cestou k Bohu a
sn i prostriedkom, ako pomc k Bohu i inm uom. Preto som sa nemohol dva na tto
prcu ako na nieo poniujceho. Ona ma povznala, pretoe som ju dostal z Boch rk. Ona
bola jeho vou pre ma. (W.Ciszek)
Ke nemm o robi, pracujem. (apek)
o je platn, e krava dva vea mlieka, ke vedro prevrhne. (Dnske prslovie)
Vetko, o stoj za to, aby bolo vykonan, stoj za to, aby bolo vykonan dobre. (Ch.Dickens)
Je lepie zodra sa, ako zhrdzavie. (Diderot)
Pracuj ustavine! Ak si spomenie v noci, ke ide spa: Nevykonal som, o bolo treba,
tak vsta a vykonaj to! (Dostojevskij)
Povinnos je to, o sa vyaduje od druhch. (A.Dumas ml.)
Po prci, ktor ochudobuje ducha, nasleduje obyajne fdny von as. (J.Dumazedier)
Dva prkazy m lovek - prcou tvori svet a zo svojej podstaty cestou zrie. Nie je
poehnan dielo bez zrelosti. Nie je zrelosti bez svedomitej prce. (Drkheim) povolanie-
spen lovek je ten, ktor rno vstane a veer si ahne a medzitm rob o chce. (B.Dylan)
povolanie-

udia by nemali toko uvaova o tom, o maj robi, ale o tom, o s. (Eckhart)
Najnepochopitenejia vec na svete je da z prjmu. (Einstein)
Galeje nie s tam, kde sa kope krompom... Galeje s tam, kde dery krompa nemaj
zmysel, nespjaj toho, kto kope, so spoloenstvom ud. Preto sa sname utiec z galej.
(Exupry)
Ni na svete nie je tak ak, ak si to rozdelte na mal prce. (H.Ford)
Nie ten je majster, kto vea rob, ale ten, kto rob dobre. (A.France)
Neurza z nezamestnanosti me djs tam, e aj vlastn chyby s prehlasovan za osudov
nsledky nezamestnanosti a nezamestnan sa domnievaj, e by sa od nich nemalo ni poadova.
(V.E.Frankl)
To, o vlastne rob neurotickho nezamestnanho apatickm, o je zkladom neurzy z
nezamestnanosti, je teda myln nzor, e prca v zamestnan je jedin zmysel ivota. Alebo je
to falon identifikcia povolania a ivotnej lohy, ku ktorej je lovek povolan, toto stotoovanie
mus vies k tomu, e nezamestnan trp pocitom neuitonosti a prebytonosti. (V.E.Frankl)

357
 Mlad nezamestnan - o chceme, to nie s peniaze, o chceme, to je obsah ivota.
(V.E.Frankl)
Schopnos prce nie je vetko, nie je ani dostaujcim, ani nutnm dvodom, aby bol
ivot naplnen zmyslom. (V.E.Frankl)
Von as sotva me nahradi prcu ako aisko osobnej rovnovhy a ako ohnisko
ivotnho zadosuinenia. (G.Friedmann)
o sa neberie do vahy, je motivcia aktivity. Vezmime si naprklad mua, ktorho enie k
neustlej prci hlbok cit neistoty a samoty; alebo inho, ktorho poha ctiiados alebo tba
po peniazoch. Vo vetkch tchto prpadoch je lovek otrokom vne a jeho aktivita je v
skutonosti pasivita, pretoe je hnan; je trpiteom a nie initeom. (E.Fromm) sloboda-
Naa civilizcia poskytuje mnoho utiujcich prostriedkov, ktor uom pomhaj, aby si
svoju osamelos neuvedomovali: je to aj prsna rutina zbyrokratizovanej, zmechanizovanej prce,
umoujca uom, aby si neuvedomovali svoje najzkladnejie udsk priania, svoju tbu
po transcendencii a jednote. (E.Fromm)
Idea hladko fungujceho zamestnanca v trhovej ekonomike, ktor nepozer na jeho potreby:
mal by by nezvisl v medziach rozumu, ochotn k spoluprci, tolerantn a zrove
ctiiadostiv a agresvny. (E.Fromm)
Kad innos, ktor sa prevdza sstredene, loveka vzpruuje, i ke potom nastane
prirodzen a blahodrna nava, priom nesstreden innos vyvolva ospalos - a pritom zrove
sauje usnanie na konci da. (E.Fromm)
Samostatn posadnutos prcou by priviedla loveka k ialenstvu, rovnako tak ako pln
zhaka. (E.Fromm)
V histrii udstva neexistuje okrem dvadsiateho storoia in obdobie, v ktorom by lovek
vkladal toko energie do jednho elu: prce. (E.Fromm) histria-
lovek miluje to, pre o pracuje, a pracuje pre to, o miluje. (E.Fromm)
Mloo drdi ud toko ako pracovit lovek. (N.Frd)
Lebo mui a eny, ktor zarbaj na ivobytie sebe i rodine a svojou innosou konaj ako
vhodn slubu spolonosti, mu by prvom presveden, e svojou prcou pokrauj v diele
Stvoritea, s na prospech svojm bratom. (GS 34)
Nemaj pravdu t, o vediac, e tu nemme trval vlas, ale si hadme budcu, sa nazdvaj,
e mu preto zanedbva svoje pozemsk povinnosti. (GS 43)
V prpade hospodrsko-socilnych sporov treba sa snai njs pokojn rieenie. No hoci
si treba vdy voli najprv primn dialg medzi spornmi stranami, predsa trajk me by i za
terajch okolnost nevyhnutnm, o aj krajnm prostriedkom na obranu svojich prv a na splnenie
spravodlivch poiadaviek pracujcich. Nech sa vak o najskr hadaj cesty k obnoveniu
rokovan a zmierlivho dialgu. (GS 68)
Ten, o mal by hlavou vetkch viditench tvorov, musel sa zni k napodobovaniu
bohho mravca. (sv.Graud)
358
 Manelia maj svojou prcou rodinu povzna a nie rozvraca. (FC 25, J.P.II.) manelstvo-
ivot nie je prca: neprestajn prca ohlupuje. (Ch.de Gaulle)
Je lepie robi t najmeniu vec na svete ne sa potka pol hodiny. (Goethe)
Kto bi, ije. Kto ije, pracuje. Kto pracuje, ten m chlieb. (V.van Gogh)
Ke dostanem chu pracova, sadnem si ticho do kta a pokm, km ma to prejde. (Graffiti)
Upracova sa na smr je jedin spoloensky prijaten forma pokusu o samovradu.
(Graffiti)
Opice naschvl nehovoria, aby si nemuseli zarba na ivobytie. (K.Grahame)
Nerob ni, do oho nem naozaj chu. (Hemingway)
Prca, rovnako ako lska, je najintmnej dotyk s vesmrom. (M.Horansk)
Ni nerobi je astm det a neastm starcov. (V.Hugo)
lovek vdy pracuje telesne i duevne vo vetkom, o podnik, priom kon prevane
telesn alebo prevane duevn prcu. (kard.Hffner)
Pasivita v prci podporuje pasivitu vo vonom ase. (G.Friedmann)
Ke lovek strca rados z prce, strca i rados z hry a schopnos zabva sa. (S.P.Chase)
Leoenie je jedin toite slabch mysl. (Chesterfield)
Nikto nepracuje lepie ako ten, kto rob iba jednu vec. (sv.Ignc z Loyoly)
Preo dnes vznik tak mlo udovch piesn? Lebo udov piesne vznikali pri prci!
(T.Janovic)
Mm prcu vemi rd; priam ma fascinuje. Cel hodiny vydrm sedie a dva sa na u.
(J.K.Jerome)
Nemono dokonale leoi, pokia lovek nem mnostvo prce. (J.K.Jerome)
Sklon k pohodlnosti je pre loveka hor ne vetky akosti ivota. Je preto krajne dleit
ui diea u od mladosti pracova. (Kant)
Bez prce niet pokoja, bez boja niet vazstva. (Kempensk)
Boh viac had na to, kto s akm myslom nieo rob, ne na dielo, ktor kon. (Kempensk)
Preo vyhadva odpoinok, ke si sa narodil pre prcu. (Kempensk)
Ptame sa, kto koko rob; ale o tom u natoko neuvaujeme, s akm myslom kon.
(Kempensk)
Paralelne pracujte na obmedzenom mnostve vysoko prioritnch loh. Nezaoberajte sa
prli malm ani prli vysokm potom loh naraz. (S.H.Kimm)

359
 Je potrebn stanovi si vntorn termn s dostatonou rezervou pred vonkajm termnom,
nie na posledn chvu. (S.H.Kimm)
Nevyruujte gnia pri prci pozitvnymi i negatvnymi stimulmi. (S.H.Kimm)
Odbornk sa od diletanta li tm, e rozumie len nieomu. (R.Kozel)
Spravodliv odmena dospelej osoby zodpovednej za rodinu je t odmena, ktor sta na
zaloenie a dstojn udranie rodiny a na zabezpeenie jej budcnosti. Takto odmena sa me
realizova i u takzvanou rodinnou mzdou, to znamen jedinou odmenou danou za prcu hlave
rodiny, vystaujcou na vetky potreby rodiny bez toho, e by musela zrobkov innos mimo
domu kona aj manelka; alebo inmi socilnymi opatreniami, ako s rodinn prplatky alebo
prspevku na matku, ktor sa venuje vlune rodine. (LE 19, J.P.II.)
Ke pracuje, nehanbi sa poveda uom, ktor prekaj, e ti prekaj. (Lenin)
U som pre spolonos urobil svoje. Nemm v plne op pracova. (J.Lenon)
Pracova pre prcu samotn je proti prrode. (J.Locke)
Pohad na robotnkov, ktor ostvaj ako stdo bez pastiera, zviera mi srdce zkosou. Pn
hadal straten ovcu tam, kde sa nachdzala. Aby sme ju nali, musme s tam, kde pracuje,
lebo doma jej ostva asu len na jedenie a spanie. A kto ju obrni od marxistickho vlka a od
komunizmu stle prtomnho v tchto udskch masch, ak ju pastier nebude stri v ustavinom
dotyku s ou? (Loew)
Ak chba lska, stva sa prca surogtom, ak chba prca, stva sa lska opitom.
(A.Lyttkensov)
Kad, komu sa u ns nechce ni robi, zane v nieo silne veri - na tom sa zaklad n
idealizmus, ktor je naou kliatbou. (A.Matuka)
Nie je treba vyha si rukvy, ke chce zlomi zpalku. (H.Michaux)
Prca je to, o nikto nechce robi. (Masaryk)
Nedea rozhoduje aj o tom, do akej vky ns me vynies prca, alebo do akej hbky ns
prca me stiahnu. (J.Minarovi)
Ven ninerobenie je vlastne trest pekeln - zd sa vak, e ho zatia mnoh pokladaj za
rajsk blaenos. (Montesquieu) peklo-
Upinen ruky dostvaj ist peniaze. (Nrske prslovie)
Moji nstupcovia bud raz musie cvii a 26 hodn denne. (Paganini)
Prca sa rozrast tak, aby zaplnila as, ktor je k dispozcii pre jej ukonenie. (C.Parkinson)
Lenivos je t entropick sila v ns, ktor ns vetkch zra a brzd vo vvoji nho
ducha. (M.S.Peck)

360
 Lenivos m rzne formy, ktor nesvisia s potom hodn strvench v zamestnan, alebo
venovanch starostlivosti o druhch. Jednou z hlavnch foriem ktor sa lenivos prejavuje je
strach. (M.S.Peck)
Nevedie zna chudobu je hanba, ale ete via hanba je nevedie odohna ju prcou.
(Perikles)
Chvat pochdza od diabla, Boh pracuje pomaly. (Perzsk prslovie)
Doteraz v tovrni vychdza surovina z dielne zuachten, zatia o lovek sa zniuje.
(Pius XI.)
Prca je loveku ako vlaha rastline - iv ho, ale me ho i zatopi. (Plutarchos)
To, o stoj za to, aby sa urobilo, stoj za to, aby sa urobilo dobre. (N.Poussin)
Pre kad blbos sa njde niekto, kto ju vykon. (prslovie)
Mm rd prcu, ale ke je hotov. (prslovie)
Kedysi sme chodili robotova stovky kilometrov za obrcku mzdu. Dnes u aspo
nemusme toko cestova. (Radi)
Socilneho hriechu sa mu dopusti i politick, hospodrski a odborrski vedci a tak isto
aj robotnci, ktor si neplnia povinnosti by na pracoviskch a spolupracova na tom, aby podniky
mohli zaisova blahobyt im samm, ich rodinm, ako aj celej spolonosti. (RP 16, J.P.II.)
Strach z nudy je jedinm ospravedlnenm prce. (J.Renard)
Robotnkom sa mus dosta toko oddychu, aby mohli nahradi, v prci spotrebovan silu.
(RN 33, Lev XIII.)
Vka odmeny za prcu neme by niia, ne robotnk potrebuje na ivobytie pre seba i
rodinu. (RN 61, Lev XIII.)
U ns teraz nevznikaj udov piesne, pretoe tie vznikali v minulosti pri prci. (V.Richter)
udstvo nebude astn do tej doby, dokia vetci udia nebud ma umeleck duu, ie
dokia vetci nebud ma rados zo svojej prce. (A.Rodin)
Hovor sa, e kto nepracuje, nech neje. Sprvne by malo by: Kto nechce pracova. (P.Rosso)
lovek nie je stvoren pre prcu ale pre lsku. (P.Rosso)
Najsilnejia droga pre mua je pracovn spech, doke urobi vea pre to, aby dostal
aliu dvku. (P.Rosso)
ivot bez pracovitosti je previnenie a pracovitos bez umenia je brutalita. (J.Rusk)
Prca nerob z ud bohov, ale hrbov. (Rusk prslovie)
Prca ma priam fascinuje. Cel hodiny sa na u vydrm pozera. (J.Sekera)

361
 T, ktor maj trpezlivos robi jednoduch veci dokonale, osvojuj si umenie robi neahk
veci ahko. (F.Schiller)
Pracovn morlka je zkladom pre kvalitn prcu. Poda poradia dleitosti: 1, duchovnm
- odol vekm prekkam 2, intelektulnym - najm u muov 3, materilnym - je dleit, ale
v porad posledn, pretoe najvyiu pracovn morlku asto njdeme tam, kde s materilne
podmienky zl. (lord Slimm)
Kto dlho le, psota mu do zadku be. (Slov.prslovie)
ijeme v epoche, v ktorej sa robotnk, ke vstpi do priemyslu, vzdva svojho pohodlia,
svojej slobody i svojho astia. (A.Smith)
Pozorova remeselnka, ktor skutone ovlda svoju prcu, to sa vyrovn zitku z
dokonalho umeleckho diela. (L.Smoljak)
Ke sa lovek sm cel ivot nieomu venoval, vid rd ud, ktor robia so zujmom
svoju prcu, nech je to u prca, ak chce. Je v tom ist techa, sce slab, ale predsa len techa,
e vade nevldne chaos, nezmyselnos a ahostajnos. (C.P.Snow)
Kto nechce pracova, nech ani neje. (2 Sol 3,10)
Nedslednos je to jedin, v om s udia dsledn. (J.Swift)
V jednom podniku pracoval veriaci spolu s ateistom. Ke vedci odiiel, ateista povedal:
N pn, je pre, kalime na to. N pn je sce pre, ale mj Pn neodiiel. (pirago)
Ke m leniv ena mku, tak nem sito a ke m sito, tak nem mku. (Talianske prslovie)
Musme tak pracova, akoby sme ili vene a musme tak i, akoby sme mali zajtra zomrie.
(Talmud)
Ak sa nejak prca ozna za ensk, to znamen, e je nad musk sily. (J.Tarasov)
Je rozumn oddchnu si skr, ne nava dosiahne kritickho bodu. (F.W.Taylor)
Upravme pracovn dobu tak, aby vetci naozaj pracovali, ke pracuj a hrali sa, ke sa
hraj, a nemieali jedno s druhm. (F.W.Taylor)
Ni nie je ahk, ale stane sa akm, ke to rob s neochotou. (Terentius)
Jei vyuuje bez hluku slov. Zblesky svetla, ktor som predtm nevidela nie s najhojnejie
poas mojich rozjman, ale skr poas mojich dennch prc. (sv.Terezka)
Izraeliti stavali jeruzalemsk mry tak, e jednou rukou pracovali a v druhej drali me.
My by sme mali robi to ist. Nikdy by sme sa nemali plne odda prci. (sv.Terezka)
Dleit je, aby kad lovek mohol by hrd na prcu, ktor vykonva. (Tolstoj)
U viem, nao je tde. Aby sa lovek mohol zotavi z trap nedele. (M.Twain)
Stojat voda strca svoju istotu a v zime zamrzne, prve tak neinnos podkopva svieos
mysle. (L.da Vinci)

362
 Prca od ns odha tri vek neastia: nudu, neres a ndzu. (Voltaire)
V Shakespearovch asoch vetci pracovali, ale Shakespeare drel. (K.Vonnegut)
Je prve toko dstojnosti v obrban pdy ako v psan bsne. (B.Washington)
Osoba nho stavu - slka, ktor by sa ukazovala nbonou a nebola by pracovitou, mala
by len falon nbonos. (sv.Zita)
Ke a pri intelektulnej prci, alebo pri ofrovan ah na spnok, daj si uvaku. Niektor
lekri tvrdia, e innos uvacch svalov pomha k stavu bdelosti. (XY)
Lenivos je nemoc, ktor spoahlivo vyliei len ndza alebo smr. (XY)
Ak chce niekoho donti k prci, sta poznamena, e je u na u prli star. (XY)
Absoltne leniv lovek je ten, o nem nijak prcu, a ani t neurob. (XY)

PRAVDA

Dvaj pozor, aby ti neunikla podstata, ke pevne uchop tie. (Aisipos)

lovek je povinn riadi sa mienkou, ktor sa bli k pravde. Ke s mienky rovnako
odvodnen, stva sa zkon pochybnm a preto nezvznm, a tak sa mono riadi mienkou
rovnako odvodnenou. (sv.Alfonz)
Vetka pravda, nech je hovoren kmkovek je od Ducha Svtho. (sv.Ambrz)
Omyl je tm nebezpenej, m viac je v om pravdy. (H.Amiel)
N rozum sa m k najjasnejm veciam ako oko netopiera k slnenmu svetlu. (sv.TA I q.1
a.5)
Kad nae poznvanie m poiatok v zmysloch. (sv.TA I q.1 a.9)
Kto popiera, e je pravda, pripa, e je pravda. Ak by toti pravda nebola, je pravdou - e
pravda nie je. Ak je nieo pravdiv, mus by pravda. (sv.TA I q.2 a.1)
Nikto nesmie klama, aby bu sm alebo niekto in vyviazol ivotom, alebo si uchoval
telesn istotu. (sv.TA II/II q.110 a.3)
Je nemon, aby nejak poznanie bolo plne nesprvne, bez nejakej pravdy. (sv.TA II/II
q.172 a.6)
Pochybovanie je hnutie rozumu voi obidvom stranm protikladu s obavou urenia jej
druhej asti a obava nklonnosti k znaniu nieoho desivho. (sv.TA III q.18 a.4)
Bosk paprlek nm neme svieti in, ako zahalen rozmanitosou posvtnch zvojov.
(sv.T.Aquinsk)
Nesmie sa pri kadej veci hada istota rovnako, ale poda toho, o pripa povaha tej
veci. (Aristoteles)
363
 Platn je mi drah, ale pravda ete drahia. (Aristoteles)
Lo nie je nenvideniahodn sama o sebe, ale preto, e jej nakoniec uverme. (M.Arland)
udia maj radi pravdu svietiacu, nenvidia ju usvedujcu. (sv.Augustn)
Kad, kto sa klame, nerozumie tomu, v om sa klame. (sv.Augustn)
Zl objavitelia s t, ktor si myslia, e neexistuje zem, ke vidia len more. (F.Bacon)
Najlep dkaz je sksenos. (F.Bacon)
Vetky veci je mon vidie dvojako ako skutonos a ako tajomstvo. (H.U.von Balthasar)
Optimisti i pesimisti maj jednu spolon chybu - boja sa pravdy. (T.Bernard)
Cynik je lovek, ktor vid veci ak s, a nie ak by mali by. (A.Bierce)
Akokovek je pravda vzcna, aj napriek tomu ponuka silne prevyuje dopyt. (J.Billings)
Vdy povedz, o si mysl a podl lovek sa ti vyhne. (W.Blake)
V uritej dobe sa pravda nemus zda pravdepodobn. (N.Boileau)
Kto ni nevie, kadeo tvrd. (I.Borsk)
To, o nakoniec zvaz, bude pravda. (I.Borsk)
O podstate pravdy je zriedka spor; bojuje sa len o hranice pravdy. (L.Brne)
Objavi nejak vec znamen postavi ju do plnho svetla. (G.Braque)
Pravda existuje. Len klamstvo sa vyma. (G.Braque)
Kto nepozn pravdu; je iba hlupk, ale kto ju zatajuje, je zloinec. (B.Brecht)
Defincie, ktor pokrivkvaj, s dobr. (B.Brecht)
Ak to nie je pravda, je to vemi dobre vymyslen. (G.Bruno)
Upli neznamen vyvrti. (G.Bruno)
Pravda je len jedna, preto ju neme ma kad. (V.Burian)
Kad blzon doke poveda pravdu, ale treba dos rozumnho loveka na to, aby vedel
dobre klama. (S.Butler)
Najlep klamr je ten, kto doke dosta najmenie mnostvo klamstva o najalej.
(S.Butler)
Optimista prehlasuje, e ijeme v najlepom monom svete. Pesimista sa obva, e je to
pravda. (J.B.Cabell)
Pravda, podobne ako svetlo, oslepuje. Naproti tomu lo je krsne prtmie, ktor zvrazn
kad predmet. (A.Camus)

364
 Bvaj fotografie, ktor pokazia aj svoj originl. (E.Canetti)
Netreba veri tomu, kto stle hovor len pravdu. (E.Canetti)
Pokste sa na veci hadie z pozcie tch druhch. (Carnegi)
Nestrannos - sks si predstavi, e zbiera fakty pre druh stranu. (Carnegi)
Kad sa me mli, ale pretrvva v omyle me iba blzon. (Cicero)
Klamrovi obyajne neverme, aj ke u hovor pravdu. (Cicero)
Pravda nem ni spolonho s potom ud, ktor s o nej presveden. (P.Claudel)
Pravda sa neriadi poda ns, ale my sa musme riadi poda nej. (M.Claudius)
Som lo, ktor hovor vdy pravdu. (J.Cocteau)
Pravda je prli nah, nevzruuje muov. (J.Cocteau)
Jedin absoltny princp: vetko je relatvne. (A.Comte)
Kde sa zana hada pravda, povzna sa i ivot. (J.apek)
Nov li sa poslchaj lepie, ne star pravdy. (echov)
Zmija hovor: ja sa nezvja, to cesta je kriv. (nske prslovie)
Ni nie je ahie ako oklama samho seba, pretoe naozaj uverme tomu, o si prajeme.
(Demosthenes)
Vyahan pravda rastie rchlejie. (A.Dermek)
primnos je pravda v slube lsky. (A.Dermek)
Odkia pramenia moje omyly? Zrejme iba z toho, e sa moja va vzpna alej ne mj
rozum a e ju nemem dra v onch hraniciach, ale ju vzahujem i na nepoznan. (Descartes)
Poznvanie pravdy je zdravie udskho ducha. (R.Descartes)
Nie je nutn, aby sa n rum nikdy nemlil, sta, ak nm svedomie dosved, e nm
nikdy nechbalo odhodlanie a es. (Descartes)
Treba vyadova, aby som hadal pravdu, ale nie to, aby som ju naiel. (Diderot)
Pravda nevyhlasuje svoj nrok inak, ne silou pravdy samej, ktor prenik do udskej
mysle jemne a sasne mocne. (DH 1)
S tri druhy li: lo, totlna lo a tatistika. (B.Disraeli)
Kad zoveobecnenie je nebezpen - dokonca aj to na zaiatku tejto vety. (A.Dumas ml.)
Na krsu sta jedno oko. (D.Duek)
Kto hovor pravdu, ten nezomrie na chorobu. (Dingischn)

365
 Nesmieme sa zastavi v hadan. Na jeho konci prdeme tam, kde sme zanali a vtedy
spoznme to miesto po prv raz. (T.Eliot)
uom zvyknutm na ben mertka sa vetko zloit vdy zd preplnen rozpormi.
(I.Erenburg)
Slov pravdy s jednoduch. (Euripides)
Len srdcom vid lovek sprvne, to podstatn je oiam neviditen. (Exupry)
Pravda je to, o zjednoduuje svet a nie to, o vytvra chaos. (Exupry)
Najjednoduchie pravdy s prve tie, na ktor lovek prde vdy najneskorie. (Feuerbach)
Lichotenie je jed, ktor udia znes v nevdanch kvantch. (O.Fier)
Pokia nm nie je prstupn jedna absoltna pravda, musme sa uspokoji s tm, e sa
relatvne pravdy navzjom koriguj. (V.E.Frankl)
Dvakrt dva s tyri, i ke to tvrd paralytik. (V.E.Frankl)
Tie gule, valca a kuea: Jedna a t ist vec, premietan zo svojej dimenzie do inch
dimenzi, ktor s niie, ne je ich vlastn dimenzia, zobrazuj sa takm spsobom, e ich
zobrazenia s viacznan. (V.E.Frankl)
Pta sa na zmysel bytia je vak nezmyseln, pretoe bytie zmyslu predchdza. Lebo
bytie zmyslu sa pri otzke o zmysle bytia vdy predpoklad. Bytie je akoby on stena, za ktor
vbec nememe ustpi, kedykovek sa na bytie ptame. (V.E.Frankl)
Polovica pravdy je asto vek lo. (B.Franklin)
lovek, ktor had pravdu a m ju rd, mus by povaovan za vzcneho v kadej udskej
spolonosti. (Friedrich II.)
Uvedomenie si pravdy m oslobodzujci inok, uvouje energiu a zbavuje myse neistt.
(E.Fromm)
Poznanie zana rozpadom ilzi, znamen to vidie v nahote. (E.Fromm)
Semeno sa stva jasne poznatenm, len ak poznme kvet; skoria fza mus asto by
interpretovan fzou neskorou, i ke geneticky skoria fza neskoriu predchdza. (E.Fromm)
Svetlo je pre vetky oi, ale nie s vetky oi pre svetlo. (Fuechtersleben)
Polopravda je horia ne lo. (Fuechtersleben)
Vzrast vmeny mylienok, ale samotn slov, ktormi sa vyjadruj dleit pojmy, maj
v rznych ideolgich rzny zmysel. (GS 4)
Rozum loveka toti nie je obmedzen len na zmyslov javy, je vak schopn s opravdivou
istotou vystihn rozumov jadro skutonosti, i ke je nsledkom hriechu sasti zatemnen a
oslaben. (GS 15)
Kto nepochybuje o niom, je schopn vetkho. (R.Gervaso)
366
 Pravda je podobn ako Boh: nezjavuje sa priamo, ale musme ju uhdnu poda jej prejavov.
(Goethe)
Vlastnosou klamstva je, e z jednho sa ich zrod sto. (C.Goldoni)
Masky sa asom prilepia na kou. Z pokrytectva sa nakoniec stane poctivos. (E.Goncourt)
inn skepsa je tak, ktor sa ustavine sna prekona sam seba. (Goethe)
Ak otvor oi, zd sa ti u, e vid. (Goethe)
Stle jeme ten alt z pravdy a omylov. (Goethe)
Ke vykntrime vetky komre, z oho budeme robi slony? (Gorkij)
Mozok civilizovanho loveka je mzeum protikladnch prvd. (R.Gourmont)
Druh raz to u nepoviem. Druh raz je to lo. (P.Haavikko)
Pravdy s len jedny. (J.Hank)
Hol pravda je lepia ako pozlten lo. (Handel)
My udia mme tak asto pravdu, pretoe mme tak zriedka plne pravdu. (F.Hebbel)
Nie je mon ustpi pred jednou pravdou, aby sme druhej nestpili na ptu. (F.Hebbel)
Pravda je celok. (Hegel)
Nakoniec, veci sa vbec vyznauj tm, e v sebe zahaj rozpor. (Hegel)
lovek me by tolerantn, ale mienka neme by nikdy tolerantn. (Heimann)
Kto pravdu zloito a trznivo hadal, ahie chpe omyly. (M.Horansk)
Ku kadej veci sa d poveda opak; to ale ete nie je hadanie pravdy, len hbenie
eventulneho koryta pre jej eventulny prietok. (M.Horansk)
V spoloenskej praxi neexistuje pravda, ale len hypotzy odhlasovan vinou.
(M.Horansk)
Pesimista je lovek, ktor si z dvoch ziel vyberie obe. (E.Hubbard)
Keby mi cel svet hovoril nieo, o sa vzpiera mjmu rozumu, nemohol by som tak vec
tvrdi bez odporu svedomia. (J.Hus)
Viacer ospravedlnenia s vdy menej presvediv ako jedno. (A.Huxley)
Nehanbm sa ma za predka opicu, ale hanbil by som sa ma za prbuznho loveka, ktor
uva svoje vek dary, aby zatemnil pravdu. (T.Huxley)
Tajomstvo sveta tkvie vade tam, kde sa nm podar uvidie vesmr transparentne. (T.de
Chardin)
Videl som pravdu a nedva zmysel. (Chesterton)

367
 Hovori pravdu je praktickejie, ne klama. lovek si aspo nemus pamta, o u raz
povedal a nemus kontrolova, i sa to zhoduje. (M.Chevalier)
lovek sa obas potkne o pravdu, ale vinou sa pozbiera a ide alej. (W.Churchill)
K tomu, aby sa jedna lo zdala pravdivou, potrebuje sedem alch. (Islandsk prslovie)
Kad udsk bytos m prvo na objektvnu informciu. (Jn XXIII.)
Omyl m farebn jas, mnoho tvr, mnoho odtienkov, ale pravda je iba jedna. (sv.Jn
Zlatosty)
Nikto nem pravdu. Vetci ju hadme. (K.Jaspers)
Pravda bez moci a moc bez pravdy - stran. (J.Joubert)
V kadej mylienke sa zvja pravda a pochybovanie a tuenie. (L.Klma)
Predsudky s ako ostr me, ktorm spsobujeme druhm rany, ktor sa ako hoja. (Kner)
Jeden herec by svojim deom daroval buldoga - Aby objavili za karedou tvrou mnostvo
lsky a v budcnosti neposudzovali poda zovajka. Nehnevajme sa, e rua m tnie ale radujme
sa, e tnit kvet rozkvitol. (Kner)
Pravda, ktor je niekoho, nie je pravdou. (R.Kozel)
Polovin pravdy s asto matkami najnebezpenejch omylov. (Kreiten)
Pravdu dosiahneme mnohmi bojmi, omyl ni nestoj. (Lacordaire)
Lo existuje vade, kde sa predstiera, zastiera, ba i tam, kde panuje ahostajnos: je to
odmietnutie relnych vzahov. (J.Lacroix)
Pravdiv slov sa podobaj svojmu protikladu. (Lao-c)
Pravdiv slov nebvaj prjemn. Prjemn slov nebvaj pravdiv. (Lao-c)
Lo jazd na koni, pravda kra pomaly, ale aj tak prde v prav as. (Laponsk prslovie)
Pravda vdy vaz, pretoe pravda je to, o vaz. (G.Laub)
Okno do sveta je mon zastrie novinami. (S.J.Lec)
Fakt je vdy nah, aj ke je obleen poda najnovej mdy. (S.J.Lec)
Prslovia si protireia. A to je prve udov mdros. (S.J.Lec)
Niekedy sa lo tak pribli pravde, e je v tej medzere ak i. (S.J.Lec)
Jedine paradox je plodnm spojenm dvoch mylienok rznych pohlav. (S.J.Lec)
Dve veci s toton, ak jednu mono nahradi druhou bez ovplyvnenia pravdy. (G.Leibniz)
O niom nemusme vmi pochybova ako o vetch, ktor prili do mdy. (Ch.Lichtenberg)

368
 Priama cesta je najkratia; ale obyajne trv najdlhie, km po nej djdeme do ciea.
(Ch.Lichtenberg)
Je nemon nies pochode pravdy zstupom tak, aby sme tomu i onomu nepriplili fzy.
(Ch.Lichtenberg)
Chcie njs pravdu je zsluha, i ke cestou bldime. (Ch.Lichtenberg)
Je in ukza niekomu, e sa mli a zase in je privies ho k pravde. (J.Locke)
Sila nho presvedenie nie je nakoniec dkazom jeho sprvnosti. (J.Locke)
Pravda je asto nepodobn sama sebe, nesed na mieste, pravda je vvoj, pravda je konflikt,
pravda je boj, pravda je zajtrajok. (A.Lunaarskij)
Klamstvo je ako snehov gua; m ju dlhie game, tm je via. (M.Luther)
Mylienky nezomieraj. (G.Marcel)
V Dnsku na ostrove Limfjord ije 45 achromatickch rodn - nevidia farby. Ich kroj je
vinou ierny a ed. (A.Marek)
Chci pravdu, ale nechci ma vdy pravdu. Kto vyhr hdku, prehr v lske. (B.Martin)
Nikdy nebute nevmav k iadnej knihe preto, lebo jej autor je blzniv chlapk.
(W.Melbourne)
ako uveri, e vrav pravdu, ke na jeho mieste by sme klamali. (H.Mencken)
Kad hrub lo potrebuje jednu podrobne opsan okolnos na to, aby bola psobiv.
(P.Mrime)
Keby mj pes mal trochu viacej vkusu, odmietal by sa so mnou prechdza. (V.Mihlik)
Aj ke je to pravda, je to lo. (H.Michaux)
Ke sa pomykne v rei, ke klame, zap si to, aby si druhkrt vedel, o si povedal.
Klama sa nevyplat. (J.Minarovi)
Chlap, ktor stle prehlasuje, e nie je blzon, obyajne m svoje podozrenia. (W.Mizner)
Filozofick diletant je vdy hne na konci vetkch poznatkov u vydobytch, bez toho,
aby kral po cestch, ktormi ich bolo dosiahnut, ba bez toho, e by o nich vbec vedel.
(Ch.Morgenstern)
lovek obas naraz na pravdu, vinou sa vak rchlo spamt a ide alej. (Murphy)
Vetky zamlan pravdy sa stvaj jedovatmi. (F.Nietzsche)
O sebe: Tento myslite nepotrebuje nikoho, aby ho vyvracal, vyvracia sa sm. (Nietzsche)
Na to, aby sme dokonale spoznali nejak pravdu, najprv musme o nej pochybova. (Novalis)
Nepravda m z vyieho hadiska ete jednu horiu strnku ne t obvykl. Je zkladom
klamnho sveta, zkladom nerozpojitenej reaze blden a zmtkov. (Novalis)
369
 Hovor sa, e deti, blzni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bij, blznov zatvraj a
filozofov nechpu. (Paganini)
Pravda trp asto viac horlivosou svojich zstancov, ne nevraivosou odporcov. (T.Peine)
Zmyslov vnmanie je ilzia. (Parmenides)
Idelna je t pravda, ktorej opak je tie pravdou. (B.Pascal)
Pravda je za dnench ias tak zastret a lo tak rozren, e keby sme nemilovali
pravdu, nemohli by sme ju pozna. (B.Pascal)
Nie je horie neastie ako to, ke sa lovek zana b pravdu, aby ho nepotrestala.
(B.Pascal)
Pravda dva istotu, ale u i samotn hadanie poskytuje pokoj. (B.Pascal)
Zvodenie v hadan a ren pravdy nie je maren tm, e sa doporuuje uenie sv.Toma
Aquinskho, skr sa tm povzbudzuje a dva sa mu bezpen smer. (Pavol VI.)
Tak je sila nadania anjelskho uitea, tak primn lska k pravde, tak vek mdros
pri bdan, pri vysvetovan a pri porovnvan najhlbch prvd medzi sebou, e jeho uenie je
nielen inn nstroj, ktorm zabezpeuje zklady viery, ale tie uitone a bezpene prina
ovocie zdravho pokroku. (Pavol VI.)
Ak je pre ns pravda alebo skutonos bolestn, vyhbame sa jej. Prehodnoti svoje mapy
meme len vtedy, ke tto boles dokeme prekona svojou sebadisciplnou. (M.S.Peck)
primnos neprichdza bezbolestne. udia radej klam, pretoe sa chc vyhn kritike a
monm nsledkom. (M.S.Peck)
Dovolenou skratkou je naprklad to, ak pri prprave na skku pretudujeme strun vah
z knihy, namiesto toho, aby sme ju tali cel. Pokia je ten vah dobre napsan a obsahuje
potrebn fakty, meme zska nevyhnutn vedomosti spsobom, ktor nm uetr spstu asu
a silia. Opisovanie pri skke je vak nedovolenou skratkou. Me sce uetri as, ale zskan
hodnos o svojom nositeovi podva klamn a falon obraz. (M.S.Peck)
Pravidl pre ivot v pravde: 1, Nikdy nehovorme ni nepravdiv. 2, Majme na pamti, e
zamlovanie pravdy je vdy potencionlnou lou a e kad takto prpad vyaduje zvan
morlne rozhodnutie. 3, Rozhodnutie zamla pravdu by nemalo by zaloen na osobnch
potrebch, napr. na potrebe ma moc, pi sa, alebo chrni vlastn mapu reality pred kritikou.
Prve naopak. 4, Rozhodnutie zamla pravdu mus by vdy podloen vlune potrebami
toho, pred ktorm sa pravda zamluje. 5, Hodnotenie potrieb toho druhho je loha natoko
zloit, e me by mdro preveden len vtedy, ak sme veden skutonou lskou k nemu. 6,
Kovm faktorom v hodnoten potrieb toho druhho je hodnotenie jeho schopnosti vyui
pravdu pre svoj duchovn rast. 7, Mali by sme si by vedom toho, e ke hodnotme schopnos
druhho vyui pravdu pre svoj duchovn rast, mme vdy sklon tto schopnos skr podceova
ne preceova. (M.S.Peck)
Mentlne zdravie je vadeprenikajci proces odovzdanosti realite za kad cenu. (M.S.Peck)
Zl udia nenvidia svetlo, pretoe im ukazuje ak skutone s. (M.S.Peck)
370
 Ni nie je pre loveka uitonejie, ako hovori pravdu. (Phaedrus)
Keby bola iba jedna pravda, nebolo by mon namaova sto pltien na t ist tmu.
(P.Picasso)
Pravda nikdy nevaz, iba jej odporcovia vymieraj. (M.Planck)
Pravda je krsna a trval vec. (Platn)
Traja mui mali popsa slona, ktorho streli v tme. Jeden sa dotkol chobota a povedal:
Toto zviera je vodn rra. Druh sa dotkol ucha a povedal: Toto zviera je ako vejr. Tret sa
dotkol nohy a povedal. Toto zviera je ako pilier. (prbeh) ekumenizmus-
Radej sa dvakrt opta ako raz bldi. (prslovie)
Lo obehne svet, km si pravda natiahne imy. (prslovie)
Jedna lo ah za sebou alch desa. (prslovie)
Ke oko nechce vidie, nepomha ani svetlo, ani okuliare. (prslovie)
O kadej veci s dva vklady navzjom nprotivn. (Protagoras)
Filozofi s lovci pravdy. (Pythagoras)
Klamr mus ma dobr pam. (M.Quintilianus)
lovek, ktor zle hovor, li sa od toho ktor zlo kon, iba nedostatkom odvahy.
(M.Quintilianus)
O pravde nerozhoduje poet hlasov, ale sama pravda. (kard.Ratzinger)
Cirkev sa teda jav pred nami ako spoloensk nositeka zodpovednosti za Boiu pravdu.
(RH 19, J.P.II.)
Pravda nespsob toko dobra na svete, ako narob kodu jej zdanie zla. (Rochefoucauld)
Lo sa niekedy tak rafinovane maskuje za pravdu, e necha sa ou oklama znymanalo
by nema zdrav sudok. (Rochefoucauld)
Z toho, e nieo nie je ierne, netreba robi uzver, e je to biele. (F.Rojas)
Nikdy nepoveda ani slovo viac, alebo menej, ako je to, o povaujeme za pravdu.
(R.Rolland)
Pravda pli do o. (Rmske prslovie)
Radej mme klamstvo, prilepen niem neachetnm, ktor je pre ns pevnm bodom,
ako ete nevyjasnen pravdu, ktor me by vratkou pdou, alebo vone lietajcim motom.
(P.Rosso) strach-
Ak m oko vidie pravdu, niektor on svaly je potrebn prereza, pretoe spsobuj
neiadce naptie. (P.Rosso)

371
 Klamstvo sa doke prejavi v nekonenom mnostve kombinci, ale pravda m iba jeden
spsob existencie. (Rousseau)
Hovori pravdu, to je ako dobre psa - prichdza to praxou. (J.Ruskin)
Lepia je lo, ak chce dobro, ako pravdiv slovo, ktor zakrva zl mysel. (Sad)
Poznan pravda m povzna ducha, a nie spli svet. (Sad)
Pravda je prli jednoduch, treba k nej vdy djs cez zloitos. (G.Sandov)
Pravda je krut, ale mono si ju obbi a urob slobodnmi tch, ktor ju maj radi.
(G.Santayana)
Je to vek vhoda pre filozofick systm - by v podstate pravdiv. (G.Santayana)
Pravda je prstupn vetkm, ete nikto ju neuchvtil pre seba. (Seneca)
Keby bol svet hore nohami, vea vec by sa dostalo do sprvnej polohy. (G.B.Shaw)
Nemete veri vetkmu, o poujete, ale mete to, bohuia, opakova. (G.B.Shaw)
Si oknom, cez ktor vid svet. (G.B.Shaw)
Chcete sa pokloni dvornmu aovi? Nech sa pi. S ich pln cintorny. (G.B.Shaw)
Netreba sa b tch, o sa mlia, ale tch o klam. (R.Schneider)
Pravda me poka, m pred sebou dlh ivot. (Schopenauer)
Ke mme podozrenie, e niekto klame, tvrme sa, e mu verme: vtedy sa stane odvnym
a potom sa odhal. Potom, ke spozorujeme, e mu iastone unik pravda, ktor by chcel
udra v tajnosti, tvrme sa, e mu neverme, aby sme ho vyprovokovali nam odporom a tak
ho printili vyjs von aj so zvykom celej pravdy. (Schopenhauer)
Nikoho neklameme a nelichotme tak rafinovane ako sebe. (Schopenauer)
Nie vetko, o sa nepodarilo, je nepravda. (J.Steinbeck)
Lebo lska je konen znesiten forma pravdy. (P.Strauss)
Pravda, ktor nie je zohriat teplom srdca, je pravda zraden. (Sulivan)
Zem je modr ako pomaran. (surrealista)
Slony sa kreslia zmenen, ale blcha v nadivotnej vekosti. (J.Swift)
Ke poujem jeden zvon bez druhho, znej obidva dobre. (Talianske prslovie)
Prema cel ivot prema premanm len o tom, i mm hovori pravdu alebo
nemm, je otupujce, neplodn a vysiujce. (D.Tatarka)
Len dogmatici a fanatici poznaj jedin pravdu a vetky odpovede. (P.Tigrid)

372
 Pravda je obyajne jednoduch a krtka, lo a nezmysel bvyj farebnejie, ba
fantastickejie. Preto slabej hlave vyhovuje skr lo ako pravda. (J.Thomayer)
Kad, kto sa so svojm nzorom pribli pravde viac ne t druh, m vinu jednho
hlasu. (H.Thoreau)
Chr sa spcha vradu! Vedie toti ku krdei a odtia je u iba krik ku klamstvu.
(J.Tuwim)
Povedz loveku, e na nebi je 978301246569987 hviezd, a uver ti. Ale nap lstok erstvo
natret a kad sksi, aby sa presvedil. (J.Tuwim)
lovek je najv klamr na svete, pretoe doke oklama aj sm seba. (L.Vrbel)
Rozum mus lovek pootoi ako kuktko len do istho stupa; ak sa oto alej, potom
lovek vid horie. (Tolstoj)
Omyl je vdy nebezpenej, ak je k nemu primesen nieo pravdy. (Turgenev)
Pravda je to najcennejie, o mme. Sname sa ju teda poriadne speai. (M.Twain)
Pravda je mocn a zvaz. To by aj bolo v poriadku, len koda, e to tak nie je. (M.Twain)
Filozofie podliehaj mde rovnako ako odevy, hudba, stavebnctvo ... (Vauvenargues)
Prav je len jedno, pravdepodobn mnoh, falon nem hranc. (G.Vico)
Je vemi nebezpen ma pravdu vo veciach v ktorch sa vek udia mlia. (Voltaire)
Miluj pravdu, ale odpaj omyly. (Voltaire)
Lichtky s ako falon mince. Ochudobuj toho, kto ich prijma. (H.G.Wells)
Bez vnimky kad informcia dochdza k nm nejako zdeformovan a zboen.
(N.Wiener)
Prepte, madame, e vs nepoznvam, ja som sa toti vemi zmenil. (O.Wilde)
Len povrchn udia nesdia poda zovajku. (O.Wilde)
Poveda niekomu cel pravdu, to je niekedy viac ako povinnos - je to prjemn. (O.Wilde)
Ke udia so mnou shlasia, vdy mm pocit, e sa mlim. (O.Wilde)
Lo je pravda tch druhch. (O.Wilde)
Dfam, e nakoniec pravda zvaz. (J.Wycliffe)
S klamstvom mono zjs aleko, ale bez ndeje na nvrat. (idovsk prslovie)
Chce rozri pravdu? Sprav z nej vtip! (XY) humor-
Potae maj t prednos, e udstvo me vetky svoje omyly va na ne. (XY)
Jazer s ostrovy v mori zeme. (XY)

373
 Navrhujem, aby sa slovo alzie pouvalo na oznaenie duevnho stavu. (XY)
Ak chce lovek spozna skuton pravdu mus k poznvaniu pravdy pristupova opatrne a
sasne odvne. lovek iba dvoma oami me vidie veci plasticky tak, ako s skutone v
priestore umiestnen. Jedno oko bez druhho vdy skresuje. (XY)
Pravde sta jedno slovo, lo cti potrebu opakova. (XY)

PRVO

Slovo norma pochdza z latininy, kde oznaovalo stavebn uholnk - vinkel. (J.Adair)
Komisia je zhromadenie dleitch ud, ktor osve nemu ni spravi, ale spolu mu
rozhodn, e sa ni ned robi. (F.Allen)
Je nutn, aby bol zkon vyhlsen, ve m zavzova. (sv.TA II/I q.40 a.4)
Neprtomnho i prtomnho zavzuje prehlsenie, pokia sa k nemu dostane, alebo sa tak
me sta prispenm inch. (sv.TA II/I q.40 a.4)
Prirodzen prvo je uspsobenie loveka od samej prirodzenosti, ktorm sa riadi k
nleitmu poznaniu svojich vlastnch inov. (sv.TA II/I q.41 a.2)
Ustanoven prvo sa odvodzuje z prva prirodzenho. (sv.TA II/I q.45 a.1)
Zkon je zariadenie rozumu k veobecnmu dobru, vyhlsen od toho, kto sa star o
spolonos. (sv.TA II/I q.90 a.4)
Svetlo prirodzenho rozumu, ktorm rozoznvame o je dobro a zlo, o patr do prirodzenho
zkona nie je ni inho, ako vtlaen bosk svetlo v ns. (sv.TA II/I q.91 a.2)
lovek je zariaden k cieu venej blaenosti, ktor presahuje mieru prirodzenej udskej
mohutnosti, preto bolo nutn, aby nad prirodzenm a udskm bol riadiaci zkon dan Bohom.
(sv.TA II/I q.91 a.4)
V asnom zkone ni nie je v slade so zkonom a spravodlivho, o si udia neodvodili z
venho zkona. (sv.TA II/I q.93 a.3)
Prirodzen zkon: Dobro sa m kona a sledova a zlu vyhba. (sv.TA II/I q.94 a.2)
Prva treba stanovi v tch, ktor sa prihodia astejie, z tch vak, ktor sa sn mu
prihodi v jednom prpade, sa nestanovuj. (sv.TA II/I q.96 a.1)
udsk zkon sa nem ahko meni, iba z vekej nutnosti alebo uitonosti, pretoe zvyk
vemi prispieva. (sv.TA II/I q.96 a.2)
Star zkon krot ruku, Nov zkon, ktor je zkon lsky, krot ducha. (sv.TA II/I q.152
a.1)
Psan zkon, tak ako nedva silu prirodzenmu prvu, tak neme jeho silu zmeni alebo
oda, pretoe va loveka neme zmeni prirodzenos. (sv.TA II/II q.60 a.5)
374
 Sudca m sdi poda dokladov a dkazov, hoci i proti pravde, ktor sa dozvie ako skromn
osoba. (sv.TA II/II q.64 a.6)
O kadom sa m predpoklada dobro, km sa nedoke opak. (sv.TA II/II q.70 a.3)
Prsaha zna vola Boha za svedka kvli nedostatku udskho poznania. (sv.TA II/II q.89
a.1)
Boh je dvojmo svedkom pri prsahe: zjavenm pravdy v mysli alebo verejne a potrestanm
klamra. (sv.TA II/II q.89 a.1)
Prve tm, e vzva Boha za svedka, vyznva, e on m znalos vetkho a neomyln
pravdu. (sv.TA II/II q.89 a.1)
Prsaha osebe je dovolen a poestn. (sv.TA II/II q.89 a.2)
Prsahu nie je mon zachova v tom prpade, ke je hriechom alebo prekkou k dobru.
(sv.TA II/II q.89 a.7)
Vetci udia bud sden o do prijatia odmeny alebo trestu, dokonal a neveriaci vak
nebud sden. (sv.TA III q.56 a.2)
By svedkom je povinn ktokovek, ak ide o oslobodenie niekoho, nie vak ak ide o
odsdenie, iba ak by to vyadoval predstaven, prvne a vo veciach zjavnch, ktorm
predchdzala bezcitnos. (sv.T.Aquinsk)
Prvo je vhodn usporiadanie innost k sebe a k cieu. (sv.Augustn)
Pn zakazuje ahkovny sd, ktor je o mysloch srdca. (sv.Augustn)
Pomocou venho zkona je vetko najusporiadanejie. (sv.Augustn)
Strun rozdiel Zkona a Evanjelia je bze a lska. (sv.Augustn)
Nad naou mysou je zjavn zkon, ktor sa nazva lska. (sv.Augustn)
Poznanie venho zkona je nm vtlaen. (sv.Augustn)
Nezd sa platnm zkonom, ktor nie je spravodliv. (sv.Augustn)
V prirodzenom zkone bol nejak prkaz, ktor nemal iadneho dvodu, len ten aby bola
vyskan poslunos loveka. Bol to zkaz nejes zo stromu. (sv.Augustn)
Zkony s pavuiny, cez ktor prejd vek muchy a kde zostan mal. (Balzac)
Doktrna nie je ni inho ako stiahnut koa pravdy, natiahnut a vypchat. (L.Beecher)
Bezprvie nadobda charakter prva asto iba tm, e sa vyskytuje asto. (B.Brecht)
Zl zkony s najhorm druhom tyranie. (E.Burke)
Amerika nevynala udsk prva. V pravom slova zmysle je to prve opak. udsk prva
vynali Ameriku. (J.Carter)
Plnos prva je plnosou neprvosti. (Cicero)
375
 Blaho udu nech je najvym zkonom. (Cicero)
Kto plne podlieha moci peaz, neme by nikdy spravodliv. (Demokritos)
Ete hora Sinaj stoj, Dekalg ete plat. (A.Dermek)
Vekou chybou je zaobera sa domnienkami, ke mme presn fakty. (A.Doyle)
Najvm nepriateom prva je privilgium. (Eschenbachov)
Na to, aby som vytvoril poriadok, musm vytvori tvr, ktor je milovan. (Exupry)
Poriadkom je tu jednota, vldnuca rozlinmu. (Exupry)
udu sa sm dva len tak nariadenia a predpisy, ak je schopn znies. (.Faguet)
O prve mono hovori iba v svise s udskou osobou. (V.Filo)
Tra, zkon je vystret ruka, ktor ukazuje cestu k Bohu. (V.Filo)
Zkon vo svojej majesttnej rovnoprvnosti zakazuje bohatm rovnako ako chudobnm
spa pod mostami. (A.France)
Porota sa sklad z dvanstich muov vybranch na to, aby rozhodli, kto m lepieho
advokta. (R.Frost)
Prvo je najmocnejia kola fantzie. Ete iaden bsnik neinterpretoval prrodu tak vone
ako prvnik interpretuje skutonos. (J.Giradoux)
Vetky zkony vytvorili starci a mui. Mlad udia a eny chc vnimku, star udia pravidlo.
(Goethe)
Zkon je mocn, ale ndza je ete mocnejia. (Goethe)
Nepoznm iadny natoko inn spsob na zruenie zlch alebo neprjemnch zkonov,
ako je ich prsne dodriavanie. (U.Grant)
ud m bojova o zkon ako o hradbu. (Herakleitos)
Kto prisah, bu uctieva alebo miluje toho, pri kom prisah. (sv.Hieronym)
Pn zakazuje sd o Boskch veciach, ktor nemme sdi ale ich jednoducho veri.
(sv.Hilrius)
V dobe, ke udia ij bez spolonej moci, ktor ich vetkch udriava v posvtnej cte,
s v stave, ktor sa vol vojna a sce vojna kadho loveka proti kadmu. (T.Hobbes)
Mu nestupn v spravodlivej veci ned sa odtrhn od svojho pevnho rozhodnutia ani
zrivosou spoluobanov ani hrozivou tvrou, ke sa doaduj toho, o je zl. (Horatius)
Nikdy sa neospravedlujte skr, ako vs obvinia. (Charles I.)
Povinnos tvor zkon a nie zkon tvor povinnos. (F.Chateaubriand)
Nespravodlivos nikdy nie je len na jednej strane. (Indonske prslovie)
376
 Prirodzen prvo je spolon vetkm zkonom. (sv.Izidor)
Boli uinen zkony, aby ich bzou bola kroten udsk opovlivos, aby nevinnos
bola bezpen medzi neachetnkmi a v samch neachetnkoch strachom pred trestom bola
kroten monos kodi. (sv.Izidor)
Zkonom bude vetko, o je ustanoven rozumom, pokia je to prhodn nboenstva,
vhodn poriadku, prospen spse. (sv.Izidor)
Bude to zkon estn, spravodliv, mon, poda prirodzenosti, poda zvyku vlasti, vhodn
miesta a asu, nutn, uiton, tie jasn, aby pre temnos neobsahoval nejak chytk, napsan
nielen na skromn prospech, ale k veobecnmu itku vetkch. (sv.Izidor)
Aristokracia a demokracia: Najlep zkon je, ktor ustanovili star spolu s udom.
(sv.Izidor)
Zkony s utvoren, aby strachom z nich bola kroten smelos. (sv.Izidor)
Tento zkon, ktor je vynesen na riadenie obc, mnoh veci dovouje a nechva
nepotrestan, ktor s potrestan Boou prozretenosou; ak nevykonva prvo v plnosti, kvli
tomu sa nemaj zavrhova tie veci, ktor kon. (sv.Izidor)
Pn zakazuje sd, ktor nie je z blahovle ale z horkosti due. (sv.Jn Zlatosty)
Nie je ni nezmeniten, a na vroden a neodcudziten udsk prva. (T.Jefferson)
Povaujeme tieto pravdy za svt a nepopieraten, e vetci udia s stvoren ako seberovn
a nezvisl, e z tejto rovnosti stvorenia odvodzuj vroden a neodcudziten prva, medzi
ktormi je zachovanie ivota a slobody a snaha o dosiahnutie astia. (T.Jefferson)
Zkony sn nezmenia srdcia ud, ale zabrnia bezcitnm pcha nsilie. (M.L.King)
Kdesi na dne mjho vedomia tkvie pochybnos, i spoloenstvo, ktor trp i dokonca
vyaduje bezprvie, hoci len voi jedinmu svojmu lenovi, sa zrove nezrieka prva vyadova
repekt pred zkonom od kohokovek. (I.Klma)
m je viac zkonov, tm viac je zlodejov. (Lao-c)
Dkaz je povinnosou toho, kto tvrd a nie toho, kto popiera. (lat.prslovie)
Kto vykonva svoje prvo, nikomu nekod. (lat.prslovie)
Ako najpresnejie vyjadri nzor o nejakom tte? To je plne jednoduch - na zklade
jeho sdnictva. (S.J.Lec)
Ak je namiesto zradcu zabit nevinn, ktor sa iadneho zla nedopustil, pukne Kamnn
doska a sam Smr zane pracova pospiatky. (C.S.Lewis)
elom zkona nie je zrui, alebo obmedzi slobodu, ale zachova a rozri ju. (J.Locke)
Prvo je tam, kde je najviac peaz. (Lucanus)
Zkon je ruiteom vzjomnch prv. (Lykofrn)

377
 Spravodliv zkon nie je ten, o m innos na vetkch, ale ten, o je vytvoren pre
vetkch. (J.Maistre)
U samotn fakty maj moc riei vek problmy. (A.Mickievicz)
Sloboda jednotlivca mus by obmedzen do takej miery, aby neprpustne neobaoval
druhch. (J.Mill)
Ten, kto pozn len svoju stranu prpadu, vie o om mlo. (J.Mill)
Je pravdou, e zkony s pre slabch, no nie je mdre si myslie, e sme u siln.
(J.Minarovi) pokora-
Najfantastickejie na svete s fakty. (Moliere)
Zbyton zkony oslabuj potrebn zkony. (Montesquieu)
Ke chceme zmeni mravy a spsoby, netreba ich meni pomocou zkonov. (Montesquieu)
Vinnkov je ahie vybra ne vyhada. (M.Pagnol)
Nestrcajte as hadanm prin zloinov proti udskosti; vetky sa v dejinch spchali za
platu. (B.Pascal)
Prianie me by otcom mylienky, nie vak otcom dkazov. (J.Paul)
Skuton, zlo, povedia vm kriminlnici, sdli vdy mimo vzenia. Toto prehlsenie je
jasnm sebaospravedlovanm. napriek tomu sa domnievam, e do uritej miery maj pravdu.
(M.S.Peck)
Do trestu trestnej zodpovednosti patr i otzka, i je obalovyn schopn rozpozna rozdiel
medzi dobrom a zlom. Ak sa poksi zloinec akokovek svoj in zataji, predpoklad sa, e
vedel o tom, e sa dopa zloinu - a teda e nie nie je v prve. (M.S.Peck)
Sila tvor prvo a spravodlivos je zujem najsilnejieho. (Platn)
Ten, kto podvdza pri prsahe, priznva, e sa boj svojho nepriatea a e m nzku mienku
o Bohu. (Plutarchos)
Spsa du nech je najvym zkonom. (prslovie)
Vyda zkon a zabezpei jeho vykonvanie znamen schvli vec, ktor chceme zakza.
(kard.Richelieu)
Vntorn kony nemu by sden. (Rmske prvo)
Priemern oban mus ma dvojnsobn zruky, ak sa mme vyhn rozporom v naej
krajine. (Roosevelt)
Ak je potrebn udeova prli vea vnimiek, tak potom je zkon alebo vemi prsny,
alebo vemi nedokonal. (P.Rosso)
Tyrani sa nikdy nerodia v anarchii, vidte ich len zdvha sa v tieni zkonov, alebo dovolva
sa zkonov. (D.Sade)
378
 Dlh zkony s verejn pohromy. (Saint-Just)
Neporiadok je najlepm sluobnkom zavedenho poriadku. (Sartre)
Dobr sudca odsdi zloin bez nenvisti k zloincovi. (Seneca)
as odhal pravdu. (Seneca)
Pravda je vdy najsilnej argument. (Sofokles)
Kad m toko prva, koko m moci. (B.Spinoza) politika-
Vznice by mohli skvele plni svoje poslanie, keby v nich sedeli prav udia. (Steinbeck)
Zkony s ako pavuiny, ktor mu zachyti mal muchy, ale daj sa pretrhn osm a
srom. (J.Swift)
Aj lo je pravdou, ak rozkazuje mocnej. (P.Syrus)
V najskazenejom tte je najviac zkonov. (Tacitus)
stava nepripa obanov prvej a druhej triedy. (W.Willkie)
Ni nie je proti zkonu, ak sa to rozhodne urobi sto obchodnkov. (A.Yong)
Som lovek slab a krtkeho ivota, neschopn pochopi prvo a zkon. (alm)
Ak mi dte es riadkov, ktor napsal ten najestnej mu, vdy njdem v nich nieo, za
o ho obesia. (XY)
Prvo je poriadok spravodlivosti medzi umi. (XY)

PRIATE

Priate, ktor sa dostal k moci, je straten priate. (H.B.Adams)

Mnoh priatestv rozviazalo neoslovovanie. (sv.TA II/I q.53 a.3)
Lska je priatestvo. (sv.TA II/I q.65 a.4)
o meme cez priateov, meme akosi zo seba. (sv.TA II/I q.109 a.4)
Milovanie priatea me by tak, e pre priatea s milovan t, ktor k nemu patria, i ke
ns uraj, alebo nenvidia. (sv.TA II/II q.23 a.1) apotolt-
Priatestvo sa uchovva a rastie konanm priateskch skutkov a uvaovanm. (sv.TA II/II
q.82 a.2)
Priatestvo zama hlavne potei tch, s ktormi ije. Ke je to vak potrebn, nevha
ich zarmti pre dosiahnutie nejakho dobra, alebo pre zabrnenie nejakmu zlu. (sv.TA II/II
q.114 a.1)
Ach, mil priatelia! Priatelia neexistuj. (Aristoteles)
379
 Priatesk city, ktor mme k inm, vyli z priateskch citov, ktor mme k sebe.
(Aristoteles)
O priatestve meme hovori len tam, kde je vzjomn lska. (Aristoteles)
Kto m priatea, modli sa, aby ti zostal. Kto iadneho nem, modli sa, aby si ho dostal. (sv.
Augustn)
Kto miluje blneho, dsledkom je, e miluje samo milovanie. Boh je vak milovanie.
Dsledkom teda je, e zvl Boha miluje. (sv.Augustn)
lovek zomiera tokokrt, kokokrt strat priatea. (Bacon)
Chrbt: t as tela vho priatea, ktor vidte, ke sa ocitnete v neast. (A.Bierce)
Priatestvo: Lo, ktor je dos vek na to, aby uniesla dve osoby, ke plva v pokojnch
vodch, ale vyhraden len pre jednu, ke sa more rozbri. (A.Bierce)
Lska me zomrie na pravdu, priatestvo na lo. (Bonnard)
Priatestvo je lska bez krdel. (Byron)
Nepriate mjho nepriatea nie je mojm priateom. (E.Canetti)
Kad chce ma mocnch priateov. Ale oni chc ma mocnejch. (E.Canetti)
Priatestvo me trva len medzi dobrmi umi. (Cicero)
Ohe nemono zabali do papiera, o znamen, e tajomstvo nemono udra naveky.
(J.Clavell)
Strcame vea kvli malikosti. (J.Clavell)
Priate k pomoci hoc o polnoci. (esk prslovie)
Hoc priatea odprevad m na tisce, raz prde as, ke sa rozlite. (nske prslovie)
S tri druhy ud, s ktormi je dobr stka sa: vntorne siln, primn a t, o sa vea
nauili. (nske prslovie)
Priate je prbuzn, ktorho si vyberie sm. (Deschamps)
Falon priate je ako tie, ktor ns sprevdza pokia svieti slnko. (C.Dossi)
Jedinou odmenou nosti je nos. Jedin spsob ako ma priatea je by priateom.
(R.Emerson)
Je mlo primnch priateov; aj dopyt po nich je mal. (Eschenbachov)
Priatestvo poznm poda toho, e nikdy neme by sklaman a prav lsku poda toho,
e nikdy neme by podveden. (Exupry)
Lska je dostupn mnohm, zatia o priatestvo je najvm pokladom srdca. (Franczske
prslovie)

380
 Ke vnmam u druhho loveka hlavne povrch, vnmam predovetkm rozdiely, to, o ns
del. Ke preniknem k jadru, vnmam nau identitu, nae bratstvo. (E.Fromm)
Ak m dobrho priatea, m viac, ne on. (Fuller)
Neste si vzjomne bremen. (Gal 6,2)
Ak si mysl, e ten druh je pln a jedinen idel, si veda. je nedokonal - ako ty,
ako sa s nm ije - ako s tebou, ako sa v om vyzn - ako v tebe. (G.Gilbert)
Keby sme dali loveku vetku ndheru sveta, k omu by to bolo, keby nemal priatea,
ktormu by to mohol poveda. (C.E.Goethe)
Niektor chyby s potrebn pre existenciu loveka. nepilo by sa nm, keby nai star
priatelia stratili niektor svoje charakterov rysy. (Goethe)
Od motov sa naute robi krtke nvtevy. (R.Gomz)
Zloinci sa mu spoli, nie vak spriateli. (F.Goya)
S nepriatemi netreba zaobchdza ako so zvermi na poovake, ale ako s duami, ktor
treba zachrni. (sv.Gregor Vek)
Najlep spsob ako sa zbavi nepriatea je urobi z neho priatea. (Henrich IV.)
V ndzi pozn priatea, ktor a do tej ndze dostal. (D.Hevier)
Priatestvo, ktor mohlo zmizn, nikdy nebolo skutonm priatestvom. (sv.Hieronym)
Priate je ten, kto vie o vs vetko, a napriek tomu vs m rovnako rd. (E.Hubbard)
Na svete s tri druhy priateov: t, ktor vs maj radi, t, ktorm ste ahostajn, a t, ktor
vs nenvidia. (R.Chamfort)
O tom, kto stoj presne uprostred medzi nam nepriateom a nami, mme dojem, e je
bliie k nmu nepriateovi. (S.Chamfort)
Ak chce spozna priatea, ahni si na kraj cesty a rob sa, e si opit. (Jamajsk prslovie)
Ke s moji priatelia slep na jedno oko, pozerm sa na nich z profilu. (J.Joubert)
Dvaja s na tom lepie ako sm lovek: za svoju nmahu mu dosta viu odmenu, a
ke padn, jeden zdvihne druhho. Beda vak sammu, ke padne! Nem pri sebe druha, o by
ho zodvihol. (Kaz 4,9-10)
T, o s dnes s tebou, mu s zajtra proti tebe a naopak. udia sa menia ako vietor.
(Kempensk)
Kristus mal nepriateov a odporcov a ty chce, aby ti bol kad priateom a priaznivcom?
(Kempensk)
Nestaraj sa o to, aby si mal mnohch priateov a aby a udia obzvl milovali. Takto
starosti spsobuj len roztritos a zatemuj srdce. (Kempensk)

381
 Priatelia s ospravedlnenm Boha za prbuzenstvo. (H.Kingsmill)
Ak chce strati priatea, poiaj mu peniaze. (Komensk)
Najvie astie, ktor a me stretn, je to, e si njde oddanho priatea. Toto bohatstvo
vak me uchrni len tm, e si tento poklad ukryje v srdci a bude si ho vi viac ako
vlastn ivot. (Konfucius)
So srdcom je to ako s kvetinami - potrebuj nielen vodu, ale i slnko. (J.Langbehn)
Nevie, kto je skutone tvoj priate, alebo nepriate, pokia sa neprelom ad. (Laponsk
prslovie)
To ist chcie a to ist nechcie - to je prav priatestvo. (lat.prslovie)
Kamartov me ma vea, priateov u mlo, ale len jedinho dobrho, na smr oddanho
priatea. (lat.prslovie)
Hos a ryba po troch doch smrd. (lat.prslovie)
Neskmaj nikdy tajomstv suseda a priatea. (Lavater)
Skuton nepriate a nikdy neopust. (S.J.Lec)
Znmy je niekto, koho poznme dostatone dobre, aby sme si od neho poiali, ale nie a
natoko dobre, aby sme mu poiali. (R.Lembke)
Z dvoch blzkych priateov jeden je vdy otrokom druhho. (M.Lermontov)
Priatestv uzatvoren pri vne psobia ako vno, len jednu noc. (F.V.Logau)
Peniaze s sekera na rozpojenie dobrch priateov. (Malarabsk prslovie)
Jeden nepriate je a prli vea. (Mama Margita)
Histria je vmi naplnen prkladmi o vernosti psov ako o vernosti priateov. (Maupassant)
Kame z ruky priatea je jablkom. (Mauretnske prslovie)
V de spechu sme vdy prekvapen potom ud, ktor odrazu objavili, e s naimi
priatemi. (A.Maurois)
ena, ktor ide po muovi, urob vetko, aby ho v o najkratej dobe izolovala od priateov.
Dokia sa jej to nepodar, nie je si nm ist. (Mako)
Mm na svete len jednho skutonho nepriatea - a to som ja sm. (Morgenstern)
lovek nem priateov. M ich iba jeho spech. (Napoleon) zvis-
loveku s darovan nepriatelia, aby pri nich rstol a zosilnel. (Nietzsche)
Priate vychovva druhho. (Novalis)

382
 Nemohol by som nazva priateom toho, kto mi odopiera svoj primn neshlas a lskypln
staros o to, i, i to, o robm na svojej ceste ja, je bezpen a sprvne. o sa nemem s jeho
pomocou rozvja rchlejie ne bez nej? (M.S.Peck)
Ak ti ubli tvoj priate, je to viac, ako keby ti ublil cel svet. Ni nie je loveku drahie
ako priate v ndzi. (Plautus)
Priateovi nim neme ubli viac, ako ke rozdeuje cit, alebo as, ktor by si mohol
strvi s priateom, s niekm druhm. (Plutarchos)
Zdriavaj svoju nohu od prbytku svojho priatea, aby a nemal po krky a neznenvidel a.
(Prs 25,17)
Priatelia ns kazia, s k nm zhovievav a odpaj nm. K spechu v ivote potrebujeme
niekoko dobrch nepriateov. (D.Radovi)
Pane, je to ten druh, s ktorm si nerozumiem. Patr ti, ty si ho stvoril; ak si ho tak nechcel,
predsa si ho tak nechal, ak prve je. Ke ho zna ty, mj Boe, chcem ho tie zna a unies
ja, ako ty nesie a zna ma. (Rahner)
Priatestvo dva predstavu trvanlivosti, lska predstavu venosti a egoizmus je to, o preije
jedno i druh. (H.Rgnier)
Ochotne prepime svojim priateom chyby, ktor sa ns netkaj. (Rochefoucauld)
Ke ns priatelia opustia, njdeme na nich neznesiten vlastnosti. (Rochefoucauld)
Obnoven priatestvo potrebuje viu starostlivos, ako nepreruen. (Rochefoucauld)
Kamartov irok kruh, priateov len zky okruh. (P.Rosso)
Je vemi zl, ak ti priate nikdy neprotire, je to znak, e nerastie, len a kopruje. (A.Rublev)
Priate je ten, s km me by spolu a mla. (C.Sbarbaro)
astie priateov zskava, neastie preveruje. (Seneca ml.)
Kto je priate, miluje, ale kto miluje, nemus by priateom. (Seneca)
Priatestvo je vdy prospen, zatia o lska zrauje. (Seneca)
Ale kto nem iadnych nepriateov, nezasli si iadneho priatea. (J.Seume)
V parku na lavike sedia dvaja dobr star priatelia. S ako dva odstavce tej istej knihy.
(P.Simon)
Priatelia hovoria o sebe, e s primn; nepriatelia s. (Schopenauer)
Obyajne nestratme iadneho priatea, e mu odmietneme piku, ale vemi ahko tm,
e mu ju dme. (Schopenauer)
Nepriatea treba nenvidie tak, akoby sa mohol raz sta priateom a milova priatea tak,
akoby sa mohol sta nepriateom. (Sofokles)

383
 Vhoda ivotnch nespechov: strat falonch priateov. (P.Strauss)
Nepriatelia tvojich nepriateov ete nie s tvoji priatelia. (P.Strauss)
Stl nm zska viac priateov ako dobrota. (P.Syrus)
Pane, oslobo ma od mojich priateov, od nepriateov sa oslobodm aj sm. (Talmud)
Neverm, e priatelia s nutne t, ktorch mte najradej, s to iba udia, ktor sa tam
dostali ako prv. (P.Ustinov)
Pes je najlepm priateom loveka, ale lovek je asto priateom pod psa. (S.Verevrsky)
Ak povrchn cit je vern priatestvo v porovnan s vernm nepriatestvom! (P.Vilikovsk)
Mete svoje zuby, ale nikdy nemete svojich priateov. (Voltaire)
Cesta spoloenskho vzostupu je a mus by posiata rozbitmi priatestvami. (H.Wels)
lovek nikdy neme by dos opatrn pri vbere svojich priateov. (O.Wilde)
Smiech nie je vbec zl zaiatok pre priatestvo a je zaleka najlep pre jeho ukonenie.
(O.Wilde)
Nem ani jednho nepriatea na svete a nikto z jeho priateov ho nem rd. (O.Wilde)
Priate je druh ja. (Zenn)
A v neast naozaj vieme, kto je kto. (S.Zweig)
Na svete nie s nepriatelia, s len udia, ktor maj na rzne veci rozlin nzor. (XY)
Hovor tak, aby sa t, o sa s tebou rozprvaj stali tvojimi priatemi. (XY)

PSYCHOLGIA

Hra rolu psycholga-amatra a naui sa z tejto profesie len trocha, je nebezpen. (J.Adair)
iaden terapeut neme liei fbiu, obsesiu, predsudok alebo nepriatestvo tm, e pacienta
nieoho zbav. o me urobi je to, e pacientovi pome zska hodnotov systm a oakva,
e tento systm prekryje, alebo absorbuje ruiv faktor. (G.W.Allport)
Intimita je vzah, pri ktorom dovolm druhmu napriek strachu, aby priiel ku mne bliie.
Nie je len na rovine telesnej, je to hlavne psychologick zleitos. (M.Bubk)
Okrem IQ sa najm od roku 1995 vea hovor aj o EQ - emocionlnom kvociente. Na
uplatnenie vplva viac ako IQ, pretoe zaha v sebe tak hodnoty ako s asertivita, empatia,
schopnos vies dialg, repektova druhho... (M.Bubk)
Jednm zo znakov disfunkcie je popieranie problmov. Je to barira, ktor brni problmy
otvori a vyriei. (M.Bubk)

384
 Hanba je verejn vystavenie do situcie, na ktor nie sme dos pripraven, alebo zvyknut.
(M.Bubk)
Ditancovanie sa od symptmu a jeho objektivizcia m za lohu uloi nemocnmu, aby
sa takpovediac postavil veda alebo nad pocit zkosti. Ni vak nie je vhodnejie k vytvoreniu
ditancie, ne humor. (V.E.Frankl)
loha logoterapeutie - terapeutovi pripad loha prodnka v sokratovskom zmysle. Pacienta
je potrebn dovies k samostatnej zodpovednosti. (V.E.Frankl)
Na jednej strane nie je lovek zodpovedn za nutkav neurotick npady, na druhej
strane je vak dostatone zodpovedn za svoje sprvanie sa voi tmto npadom. Mus sa nakoniec
s nutkavou neurzou naui alej i a navzdory neurze vies zmyslupln ivot. (V.E.Frankl)
Intinktvna istota normlneho loveka etr vedomie jeho zodpovednosti pre vek okamihy
na kriovatkch jeho ivota a dokonca i potom ete psob v akejsi iracionlnej forme ako
svedomie. (V.E.Frankl)
S rovnakou uvedomelosou a svedomitosou, s ktorou normlny lovek prevdza v
najlepom prpade vobu povolania alebo partnera pre manelstvo, zamyk nutkav neurotik
dvere svojho bytu alebo hde do schrnky list. (V.E.Frankl)
Jedna z terapeutovch loh spova v tom, pomc nutkavmu neurotikovi znova nejako
njs otrasen pramene pocitovej evidencie a intinktvnej istoty, ktor vychdzaj z
emocionlnych hlbinnch vrstiev osobnosti, trebrs prevchovou k dvere v tie zbytky pocitu
evidencie a intinktvnej istoty, ktor meme odkry tie u neho. (V.E.Frankl)
Pretoe stopercentnos nie je vdy a vade uskutoniten, obmedzuje sa nutkav neurotik
a pretla ist oblas, v ktorej sa jav skr splnitenou - napr. umvanie rk tak, aby boli
maximlne ist. (V.E.Frankl)
Do pecificky humnnej dimenzie by sme mohli lokalizova medzi inmi javmi fenomn
sebatranscendencie existencia k logu. Fakticky dospieva udsk existencia vdy mimo seba a
nad seba, poukazuje vdy na svoj zmysel. V tomto zmysle nejde loveku v jeho udskej existencii
vbec o slas alebo o moc, ale ani o sebauskutonenie, skr o naplnenie zmyslu. V logoterapii
hovorme potom o vli k zmyslu. A tak je teda tie veda ducha zmysel jednm z ohnsk
logoterapie, ktor ho obklopuje ako elipsa. (V.E.Frankl)
Ke niekto neme spa, je potrebn, aby si priamo predsavzal, e bude miesto spania
robi hoci uvoovacie cvienia. (V.E.Frankl)
O logoterapii: Existencilna analza nechcela ni viac a ni menej ne privies loveka k
vedomiu jeho zodpovednosti. Chcela da loveku prei tto zodpovednos, jeho zodpovednos
v existencii. Vies loveka alej ne k tomuto bodu, v ktorom hlboko chpe svoju existenciu
ako zodpovednos nie je vak ani mon ani nutn. (V.E.Frankl)
M sa zachova neutralita v otzke pred m sa lovek cti zodpovednm. i pred svojm
Bohom, alebo pred svojm svedomm, alebo spolonosou, alebo akoukovek intanciou.
(V.E.Frankl)

385
 Lekr nikdy nesmie snma z nemocnho zodpovednos, necha ju zvali na seba. Nesmie
nikdy predklada rozhodnutia, alebo ich nemocnmu priamo urova. (V.E.Frankl)
Nech u vojde do psychoterapie sebaviac techniky a vedy - bude rovnako menej spova
na technike ne na umen a menej na vede, ne na mdrosti. (V.E.Frankl)
Vetci blzni s tak trochu podvodnci. (V.E.Frankl)
Psycholgia ako veda m svoje obmedzenia, a tak ako logickm dsledkom teolgie je
mysticizmus, konenm dsledkom psycholgie je lska. (E.Fromm)
Kad potrebuje uznanie. Vetky vlastnosti sa mu znii ahostajnosou okolia.
(K.Immermann)
Neurza je vdy nhradou oprvnenej strasti. (C.G.Jung)
Dobr psycholg sa vie bez akost vi do svojho poloenia. (K.Kraus)
Je nutn da ivotu siln pozitvne prdenie za osobnostne zameranmi ciemi. Komplexy
mu najlepie bujnie v stojatej vode. (E.Kretschmer)
Korytnaka mus by a tak tvrd, lebo je a tak mkk. (S.J.Lec)
V kadej povahe, aj v tej najneprvetivejej, existuje urit vlastnos vyvaujca ostatn
nedostatky, ktor ak sa prejav, pote viac ako akkovek predstieran nosti. (G.Leopardi)
Pre onho lekra je vek vhoda, ke si zachoval aspo zbytky zraku, rovnako i pre
innho psychiatra je nesporn plus, ke disponuje tipkou duevnho zdravia.
(L.Lichtenbergov)
Sebaakceptovanie - lovek sa nebude saova na vodu preto, e je mokr ani na skaly
preto, e s tvrd. Sebarealizovan lovek sa na udsk povahu v sebe a inch pozer akceptujco
presne tak ako sa diea pozer na svet. (A.H.Maslow)
Individulne potreby s usporiadan poda svojej prepotencie - silnejie niie a slabie
vyie. Tie slabie s vak zretenejie udsk. Pyramda potrieb m p stupov: 1, fyziologick
- hlad, smd, spnok. 2, bezpenos - bezpen pokoj, ochrana pred ohrozenm. 3, socilne -
spolupatrinos, priazniv prijatie, spoloensk ivot, priatestvo a lska. 4, vnos - sebacta,
spenos, postavenie, uznanie. 5, sebarealizcia - rast, dosiahnutie vytench cieov, osobn
rozvoj. (A.H.Maslow)
Ak je ohrozen niektor z naich silnejch potrieb, zoskome o niekoko stupienkov
dole, aby sme ju brnili. Nelmeme si naprklad hlavu so svojm spoloenskm postavenm,
ke hladujeme. (A.H.Maslow)
Uspokojen potreba prestva motivova. Ak je uspokojen jedna oblas potrieb, zane si
by prslun osoba vedom alieho sboru potrieb. Tieto potreby ju teraz zanaj motivova.
Zvl, ke s uspokojen fyziologick potreby a potreba bezpenosti, nie s pre ns u tak
silnm stimulom. (A.H.Maslow)

386
 Existuj hodnoty, ktor s ako galaxia v nekonench hlbinch podvedomej mysli:
poznvacie potreby - zvedavos, potreba nachdza nov veci a porozumie im a estetick potreby
- potreba krsy, poriadku a elegancie. (A.H.Maslow)
Existuj aj piritulne potreby - potreba unikn sebe sammu a cti sa sasou nejakho
transcendentlneho bytia, nadradenho naej osobe. Za hadanm transcendentna sa oividne
skrvaj vek udsk potreby. (A.H.Maslow)
Sn vetky vedeck odbory, ktor sa zaoberaj hendikepovanmi umi, s ete stle
fascinovan nekonenm diagnostikovanm hendikepov. Len zriedka u ns poujeme vraz
pozitvna diagnza, ktorm je myslen rob klientovho hendikepu; schopnos a zrunosti, v
ktorch nie je hendikepovan. (O.Matouek)
Zd sa, e nerozhodnos je najveobecnejou a najzjavnejou neresou naej povahy. (M.de
Montaigne)
Vetci psychiatri, ako tu sedme, sme tak trochu blzni. (J.Moreno)
Je to neradostn skutonos, ale pravdou je, e t najzdrav udia - najpoctivej, ktorch
spsob myslenia je najmenej pokriven, sa daj najahie zska pre psychoterapiu, a vinou
ju doku vyui vo svoj prospech. Naopak, m viac chor pacienti - najviac nepoctiv a
deformovan vo svojom myslen - tm menej sme im schopn pomc a dosiahnu vbec nejakho
stupa spechu. Ak s u vemi pokriven a vemi nepoctiv, domnievam sa, e je to nemon.
(M.S.Peck)
Fbie vznikaj ako nsledok prenosu zamerania psychologickej tendencie. Vyskytn sa,
ke normlny strach alebo odpor voi nieomu je presunut na nieo inho. udia vyuvaj
tento obrann prenos, pretoe si nechc prizna pvodn strach alebo odpor. (M.S.Peck)
Pacient, ktormu sa nepodarilo rozriei oidipovsk dilmu v priebehu detstva, mus zkonite
prejs rovnakm procesom v dospelosti, vo vzahu k terapeutovi. On, i ona mus pochopi, e
terapeuta ako romantickho sexulneho objektu lsky sa mus vzda, a na symbolickej rovni
prija rolu jeho dieaa. Ak k tomu djde, ide alej vetko hladko. Pacient sa me plne
uvoni a uva si terapeuto rodiovsk starostlivos. (M.S.Peck)
Keby som poukza na jedin dvod, preo sa niektor za cel roky nedokzali uzdravi,
bola by to ich neschopnos potlai samch seba. Ak uspeje pacient pri potlaen vlastnej
osobnosti, jeho celkov prstup k terapii nadobda celkom odlin rz. V dui pacienta sa rozhost
pokoj, ktor do tej doby nepoznal. Zska urit druh dverivej nevinnosti, ktor me by
danou potrebou kedykovek potlaen, zrove vak me by kedykovek ahko vzkriesen.
Vzjomn sinnos medzi terapeutom a pacientom dostane nielen hlad priebeh, ale stva sa
dokonca hravou a radostnou. Nastva idelny vzah medzi milujcou matkou a dieaom.
(M.S.Peck)
Niektor zotrvvaj v terapii s myslom zska lsku bez terapie - teda ma lsku terapeuta
a tie aj svoju neurzu: teda maj mysel, aby sa vlk naral a koza zostala cel. (M.S.Peck)
Pacient, ktor vea rokov navtevoval rznych psychiatrov, tde po exorcistickom obrade
zvolal: Cel psychoanalza je vlastne druh exorcizmu! A poda mojej skseonsti, kad
psychoterapeutick proces je vlastne boj s klamstvom. (M.S.Peck)

387
 Psychick ochromenie nastva v situcii, ktor na nae city psob a prli vemi bolestivo
alebo neprjemne, jednoducho znecitlivieme. Pohad na jedin zakrvaven, znetvoren telo ns
des. Ak vidme takto tel vade okolo ns kad de, de po dni, zvykneme si a pocit hrzy sa
vytrat. (M.S.Peck)
Hoci uitelia dvaj psychologickm testom obrovsk vznam, deti s poda nich asto
klasifikovan chybne. Pouvanm a zneuvanm podobnch testov s odmietnut zujemci o
zamestnanie i o vysokokolsk tdi. (M.S.Peck)
Nie je iste prekvapenm, e v psychoterapii sa ovea lepie pracuje s neurotikmi, pretoe
prijmaj zodpovednos za svoje akosti a teda chpu, e maj problm. S umi trpiacimi
poruchou osobnosti sa pracuje podstatne horie, ak je to vbec mon, pretoe nepovauj sami
seba za zdroj svojich problmov, maj dojem, e by sa mal zmeni skr svet ne oni, a preto
nechpu nutnos sebaspytovania. (M.S.Peck)
Ke prijmam novho pacienta na dlhodob terapiu, niekedy sa a zachvejem pri pomyslen,
ak obrovsk zvzok na seba beriem. Aby sa mohol tento nov pacient zaa uzdravova, je
potrebn, aby psychoterapeut do svojho vzahu k nemu priniesol rovnak mieru oddanosti, ak
maj skutone milujci rodiia k svojim deom. Pevnos terapeutovho zvzku a trvalos jeho
zujmu o pacienta bude vo vine prpadov tiscorakm spsobom preveren a vyjde najavo v
priebehu dlhch mesiacov a rokov terapie. (M.S.Peck)
Pokia terapeutov zvzok k pacientovi nevydr otrasy v ich vzahu, nedjde k uzdraveniu;
pokia vak je dostatone pevn, odpovie na to pacient obvykle (i ke nie vdy) tm, e i on si
vytvor zvzok k terapeutovi a k terapii samotnej. (M.S.Peck)
Prve vaka ochote prekroi hranice svojho ja, trpie spolu s pacientom a pre neho,
terapeuti sami rast a menia sa. Pri sptnom pohade na svoje spen prpady si uvedomujem,
e kad z nich vemi podstatne a asto radiklne ovplyvnil moje nzory a postoje. (M.S.Peck)
Vidme, o je tou nevyhnutnou zlokou, ktor in psychoterapiu spenou. Nie s to kzeln
slovka, techniky alebo postoje ani bezpodmienene pozitvny prstup, je to terapeutova va
prekroi vlastn hranice, aby podporil pacientov rozvoj - ochota vstpi na neist pdu, skutone
sa vo vzahu emocionlne angaova a doslova sa pusti do zpasu s pacientom i so sebou
samm. Inmi slovami: tou zkladnou zlokou hlbokej, zmysluplnej a prnosnej psychoterapie
je lska. (M.S.Peck)
Ak terapeut neme nemocnho skutone milova, neme ho ani skutone vyliei. I
keby bol o najlepie vzdelan a vykolen, bude v praxi prevane nespen, pokia nedoke
prejavi lsku k pacientovi a prekroi hranice svojho ja. Naopak i laick terapeut bez diplomu,
s minimlnym kolenm, ktor m vek schopnos milova, me ma v psychoterapii tak
spechy, e sa vyrovn tm najlepm psychiatrom. (M.S.Peck)
Cel zbytok kruhu, 95% alebo viac, je vae nevedomie. Ak budete dos dlho a usilovne
pracova na tom, aby ste pochopili seba samho, zistte, e tto obrovsk as vaej mysle, o
ktorej ste doposia skoro ni nevedeli, obsahuje netuen poklady. (M.S.Peck)

388
 Bol to Jung, kto zaviedol pojem mdros nevedomia. Moje vlastn sksenosti potvrdzuj
v tomto smere Jungove zvery. Dospel som k nzoru, e duevn poruchy nie s produkty
nevedomia, ale naopak vyrastaj z vedomej sfry alebo z nesladu medzi vedomm a nevedomm.
(M.S.Peck)
Ke sa pacient dopust prerieknutia v psychoterapii, je to vdy prospen pre jeho liebu a
prispieva to k jeho uzdraveniu. V takchto chvach sa jeho vedomie sna bojova proti terapii
s myslom ukry skuton povahu svojho ja pred terapeutom a pred sebou samm. Prve
nevedomie je vak na terapeutovej strane, na strane otvorenosti, poctivosti a reality; sna sa
poveda vetko tak, ako to je. (M.S.Peck)
Vaka rade faktorov sa naa vedom predstava o ns samch takmer vdy viacmenej li
od skutonho stavu vec. Sme takmer vdy schopnej, alebo menej schopn, ne za akch sa
povaujeme. Nae nevedomie ns vak pozn dobre. Jednm z hlavnch a zsadnch loh
duchovnho rozvoja je trvale pracova na tom, aby sa naa vedom predstava o ns samch
postupne pribliovala realite. (M.S.Peck)
Medzi teolgiou a psycholgiou je korelcia. Znamen to, e kresansk antropolgia sa
opiera o vsledky humnnych vied, ke ide o chpanie udskej osoby a jej vzahov. Vyklad
poznatky humnnych vied vo svetle pohadu viery a vedy. (Rahner)
Sentimentalita znamen vdy urit disproporciu medzi emciou a jej prinou, je prejavom
emcie neovldanej rozumovm sudkom. (H.Read)
Dement je lovek, ktor je star ako by mal by. (P.Rosso)
Paranoik je lovek, ktor vetkch okolo seba podozrieva, e mu chc ubli. (an)
Dement je lovek, ktormu ubudlo viac schopnost, ne mu poda veku malo ubudn.
(an)
V tch oblastiach, pre ktor m vypracovan schmu seba, bude hodnoti inch tak, ako
hodnot seba. (A.Smithov)
V psychoanalze le pacient na gaui a hovor analytikovi veci, ktor je mu neprjemn
hovori; zatia o v logoterapii pacient sed na stolike a hovoria sa mu veci, ktor je neprjemn
pova. (D.F.Tweedie)

PCHA

Najradej sa chvlime tm, o v ns chba. (Akutagava)

Medzi pynmi s spory, pretoe sebe navzjom prekaj vo vlastnej vzneenosti po
ktorej dychtia. (sv.TA II/I q.27 a.3)
Boh dovol klesn do roztopanosti, aby oslobodil od pchy. (sv.TA II/I q.79 a.4)
Je to nezriaden iados po vynikan, ktormu nle es a pocta. Je to tie nedostatok
podrobenia loveka voi Bohu v tom, e sa niekto povyuje nad to, o mu je sden poda
Boieho vmeru a zariadenia. (sv.TA II/I q.84 a.1)
389
 Pcha je krovnou vetkch nerest. (sv.TA II/I q.84 a.4)
Mrna slva m sedem dcr: neposlunos, vystatovanos, pokrytectvo, hdku,
zatvrdlivos, nesvornos a novtorsk opovlivos. (sv.TA II/II q.21 a.3)
Pyn sa nezmilvaj, pretoe opovrhuj inmi a povauj ich za zlch, preto sa domnievaj,
e zaslene trpia, okovek trpia. (sv.TA II/II q.30 a.2) milosrdenstvo-
Pyn sa delia na dve skupiny - jedni sa der nad druhch a druh na seba strhuj nieo, o
ich prevyuje. (sv.TA II/II q.33 a.5)
Pcha in klady dobrm skutkom, aby ich zniila. (sv.Augustn)
Slva je ako rieka, ktor ahk a napuchnut veci vyna na povrch a ak a pevn potop.
(F.Bacon)
Nevedomos je vdy hotov obdivova sam seba a hlupk njde vdy ete vieho
hlupka, ktor ho obdivuje. (N.Boileau)
nosti a dievat s najkrajie dovtedy, pokia nevedia, e s krsne. (L.Brne)
Vazstvo m stovky otcov, ale porka je sirotou. (G.Ciano)
Je neastm, e udia obyajne nemu ma talent bez toho, aby nemali chu poni
druhch. (L.Clapiers)
udia sa niekedy ctia dotknut chvlou, pretoe stanov hranicu ich zsluh. (L.Clapiers)
iaden svt nie je tak mal, aby nechcel svieku. (Dnske prslovie)
Urka nepochdza od toho, kto a han, ale z tvojho sudku, ktor ti nahovor, e a
uraj. (Epiktetos)
Hoci lichtkam neverme, aj tak si ns lichotnk zska. (Eschenbachov)
Ovocie a nzory s tvrdie nezrel. (D.Fischerov)
Mnoh kohti si myslia, e slnko vychdza kvli nim. (T.Fontane)
Ke bol spochybnen zmysel ivota, ke jeho vzahy k druhm i k sebe u neponkaj
istotu, potom jedinm prostriedkom k umlaniu neistoty je slva. (E.Fromm)
Nemte predstavu, ak zl nzor mm o sebe a ako mlo si ho zaslim. (W.Gilbert)
Umenie pi sa m jednoduch pravidl: nikdy nerozprvaj druhm o sebe a vdy im
rozprvaj o nich. (E.Goncourt)
Z mrnej slvy vznikaj novotrske opovlivosti. (sv.Gregor Vek)
Ha, nadva sa, v kom nie je dua priama, spravodliv vak bude i pre svoju vernos.
(Hab 2,4)
udia s obyajne tak namyslen na svoje chyby, ako na svoje schopnosti. (N.Hawthorne)
Pcha nedovid na vlastn rozum. (M.Horansk)
390
 Zo slvy je len ten itok, e ns poznaj tak, ktorch my nepoznme. (S.Chamfort)
Meme poveda, e zlo pchy znamen by nemern voi svetu. (Chesterton)
Nech si len udia vyhadvaj vzjomn oslavy, ja budem hada len t slvu, ktor je od
Boha. (por.Jn 5,44)
Pokorn ije v stlom pokoji, ale v srdci pynho bri asto zvis a hnev. (Kempensk)
Krtka je slva, ktor udia dvaj a prijmaj. Svetsk slvu vdy sprevdza zrmutok.
Slva dobrch je v ich svedom a nie v udskej chvle. (Kempensk)
Niekedy prichdza pokuenie, aby sa lovek nepil svojou nosou. (Kempensk)
Nechcem techu, ktor by ma pozbavovala kajcej skrenosti. A nechcem tak vyie
nazeranie, ktor by ma viedlo k pche. (Kempensk)
V Bohu zaloen a upevnen nemu by pyn. (Kempensk)
Kee sa pokali o vie veci, ako sa Bohu pilo, rchlo stratili milos. (Kempensk)
T, o sa pokladaj za mdrych, mlokedy sa podrobia vedeniu inch. (Kempensk)
udia sa spytuj, i je kto smel, bohat, pekn, ikovn, alebo i je dobr spisovate,
dobr spevk, dobr pracovnk; ale i je chudobn duchom, trpezliv a tich, nbon a
bohabojn, o tom mlokto hovor. (Kempensk)
Zriekaj sa toho, o je v oiach ud vzcne a zame to za to, o si udia mlo cenia.
(Kempensk)
Pokm sa lovek pi sebe, nepi sa Bohu; a km sa zha po udskej pochvale, zbavuje
sa pravch nost. (Kempensk)
Kokm kodilo, e sa o ich nostiach vedelo a e ich udia prenhlene vychvaovali.
(Kempensk)
Prirodzenos je rada, ke m mnoho priateov a prbuznch, vychvauje sa ich vzneenm
rodom a pvodom; mocnm pochlebuje, bohom lichot, seberovnch vychvauje. (Kempensk)
Ke stretne niekoho, kto je lep od teba, sna sa sta takm, ako je on. Ke stretne
niekoho, kto nie je tak dobr ako ty, pozri sa do svojho vntra a skmaj sm seba. (Konfucius)
Ak je niekto poveneck a lakom, jeho ostatn vlastnosti, i keby boli dobr, u nestoja
za pozornos. (Konfucius)
Mal staniky s vemi pyn na to, e okolo nich musia prechdza rchliky. (K.Kraus)
Najvie poteenie, ktor poznm, je urobi dobr skutok ukradomky a da ho objavi
nhodou. (Ch.Lamb)
Pocty menia mravy. (lat.prslovie)
Ke pocti vlastn vekos, rchle sa pozri na zem, i nie si na hostine trpaslkov. (S.J.Lec)

391
 Aj kalue si asto vytvraj zdanie hbky. (S.J.Lec)
udia nie s smieni, pokia nechc vyzera, alebo by tm, m nie s. (G.Leopardi)
lovek, ktor sa prli skoro povauje za gnia, je straten. (Ch.Lichtenberg)
Radi priznme, e ns ostatn predia v odvahe, telesnej sile, sksenostiach, obratnosti, v
krse, ale nikdy, e ns predia v sudku. (Montaigne)
Niektor udia s hrd na to, e maj spolon slabosti s gniami. (J.Nestroy)
Ja e som neskromn? Kdee, to som tak vemi skromne skromn! (B.Perneck)
o neviem, o tom si nemyslm, e to viem. (Platn)
lovek bva tak sebavedom, ako je obmedzen jeho chpanie. (A.Pope)
Mestsk idiot si vdy rob posmech z dedinskho hlupika. (J.Prvert)
Pcha je pred skazou a pred pdom je namyslen duch. (Prs 16,18)
Dvojnsobnm vazom je ten, kto sa doke premc pri vazstve. (P.Syrus)
Skutonos, e o sebe hovorme s takou radosou, by ns mala upozorni, e ns ostatn
sotva s takou radosou povaj. (Rochefoucauld)
Nikdy nie sme tak smieni pre vlastnosti, ktor mme, ako pre tie, ktor predstierame, e
mme. (Rochefoucauld)
Skromnos, ktor zdanlivo odmieta pochvaly, nie je v skutonosti ni in, ako tba dosta
ete vyberanejie. (Rochefoucauld)
Meme by chytrej ako niekto druh, ale nie chytrej ako vetci ostatn. (Rochefoucauld)
Ten, kto ti lichot, alebo a oklamal, alebo dfa, e to urob. (Rusk prslovie)
Orlm zrakom vidme chyby druhch, krtm zrakom tie nae. (sv.Fr.Salesk)
krupule s synovia najprefkanejej pchy. (sv.Fr.Salesk)
Rodiia chvlia svoje deti a tm podvedome aj seba. (Seneca)
To, o naozaj lichot loveku je skutonos, e ho povaujete za hodnho lichotenia.
(G.B.Shaw)
Pchu kritizuj a ostro odsudzuj, ale hlavne t, ktor nemaj by na o pyn. (Schopenauer)
Vyhbajte sa hanbe, ale nevyhadvajte slvu. Ni nie je tak nkladn ako slva. (S.Smith)
Po poctch a slve najviac tia t, ktor najviac broja proti ich zneuvaniu a proti
mrnomysenosti sveta. (B.Spinoza)
Pcha - maskovan nevedomos. (P.Strauss)

392
 Kolega verejne tvrdil, e je mdrej ako ja. koda. Stailo, ke sme to vedeli len my
dvaja. (P.Strauss)
Slnenica sa hanbila uzna bezmenn kvetinu za svoju prbuzn. Tu vylo slnce a usmialo
sa priatesky na t bezmenn a sptalo sa jej: Ako sa ti dar, milik? (Tagore)
Prv stupe ialenstva dosiahne ten, kto sa povauje za mdreho, druh ten, kto to o sebe
prehlasuje. (Talianske prslovie)
Chvla ma zahanbuje, pretoe tajne o u prosm. (R.Thkur)
Dobr vychovanie spova v tom, e zatajme, ak vysok mienku mme o sebe a ak
nzku o druhch. (M.Twain)
Podnetom pre najzaatejiu pchu je predovetkm nemohcnos. (P.Valry)
Nekonen mlados m nekonene vek pchu. (Voltaire)
ako je iada od ostatnch, aby boli tak vynikajci ako ja. (O.Wilde)
S vekou rozkoou povaj udia toho, o kom sa domnievaj, e rozumie ich prednostiam
lepie ne oni sami. (Xenofon)
Nikto neodsudzuje pynho loveka tak ako pyn lovek. (XY)
Nikto nem vie sklony prehnane chvli druhch ako t, ktor sami chc by pochvlen.
(XY)
Zo vetkch tvorov na svete m ltka iba lovek. Ani k nem ltka, ani sliepka, ani
opica. Ltkami sa lovek odliuje od zvieraa. Iba lovek sa vyvyuje. (XY)

RADOS

Telesn poteenie je viac iadce ne duchovn akcidentlne, pretoe u niektorch

prevldaj zmysly a chba rozum, tie preto, e vinou je znmejie ako duchovn. (sv.TA II/
I q.2 a.6)
Rados zna ivone poteenie a to najviac vbi k zraku. Ale poteenie prirodzen -
zmyslov, najviac patr hmatu. (sv.TA II/I q.31 a.6)
Melancholici mocne iadaj poteenie k vyhnaniu smtku, pretoe ich telo je zoieran
ako zlou avou. (sv.TA II/I q.32 a.7)
Viac pociujeme poteenia, ne smtok, ale menej sa vnma. (sv.TA II/I q.35 a.6)
Smtok preka innos. (sv.TA II/I q.39 a.3)
Rados je akt i inok lsky. (sv.TA II/II q.28 a.4)
Rmti sa z Boskho dobra, z ktorho sa lska raduje, patr ku zvltnej neresti, ktor sa
nazva nechu. (sv.TA II/II q.33 a.3) krza-

393
 Nikto neme by dlho bez poteenia, pretoe kto postrda duchovn, vrhne sa na telesn.
(sv.TA II/II q.40 a.3)
Smtok je z toho, o sa nm prihod nechtiac. (sv.TA III q.15 a.6)
De ke som sa nezasmial pokladm za straten. (Aristofanes)
Idelny lovek m rados z toho, ke rob rados druhm, ale pritom sa hanb, ke druh
robia rados jemu. (Aristoteles)
Zrmutok je in druh milosti. (sv.Augustn)
Rados je dokonalos. (Balzac)
Veselos je prejav kresanskej ndeje. (don Bosco)
Nenazvajte zbavou to, o nechva vitky svedomia. (don Bosco)
Najvie poteenie je urobi poteenie druhmu. (J.Bruyre)
Nemete zabrni vtkom smtku, aby vm lietali nad hlavou, ale mete im zabrni,
aby na nej zaloili hniezdo. (nske prslovie)
Ke je rados vntri, staros sliedi vonku. (Dnska mdros)
asto je lepia neoprvnen rados ako smtok, ktor m pravdiv prinu. (Descartes)
Zvierat sa keria, udia sa usmievaj. (A.Dermek)
Rados je boles, na ktor sa dvame z druhej strany. (Dumas st.) boles-
iv reagovanie prispieva k radosti. (Eckhart)
Ke sa Boh usmieva na duu a dua sa usmieva na Boha, vznik trojica. (Eckhart)
Najviu rados zaijeme vdy tam, kde to najmenej akme. (Exupry)
Maj v srdci slnko, i je vchor, alebo sneh, i obloha pln mrakov, i pln hdok n svet.
(C.Flaischlen) pokoj-
Majte sa na pozore pred smtkom. Je to neres. (G.Flaubert)
Normlny lovek preva v dennom priebehu neporovnatene viac pocitov strasti ne pocitov
slasti. (V.E.Frankl)
Rados nie je extatick vzplanutie okamihu, je sprevdzan tvorivou innosou. (E.Fromm)
Pre jednu piese drozda sa oplat zavasu vsta. Po cel de to me loveku robi rados,
ke sa rno dozvedel, ako tak hstka ivota, malink hrdielko jasotom a spevom almov svetlo
oakvalo, svetlo velebilo, svetlu akovalo. (O.Gillen) modlitba-
Po hviezdach nedychtme, radujeme sa z ich ndhery. (Goethe)
Zo vetkch ivochov sa vie smia iba lovek, hoci m na to najmenej dvodov.
(Hemingway)
394
 Veselos je druhom odvahy. (Hemingway)
Oble si veselos, ktor sa vdy pi Bohu. smtok ni loveka a vyha Ducha Svtho.
(Hermas)
Ke nebude ma rados sm zo seba, svet ti rados neurob. (P.Heyse)
Extrmna boles, rovnako ako extrmna rados je tak nesmierny cit, e neme dlho
trva. udsk srdce neme i v extrmoch. (V.Hugo)
Najviac premrnen je de, ke sme sa nezasmiali. (S.Chamfort)
Najvie nebezpeenstvo, ktor by v udstve mohlo vyvola hrzu, nie je vonkajia
katastrofa..., ale strata ivotnej radosti. Bez tejto radosti zo ivota, tohoto prekypovania tby
po ivote, neexistuje siln nboensk ivot, ale len nava a priemernos. (T.de Chardin)
Rados je ovocm lsky. Nie je to nejak zvltna nos, ale je nsledkom lsky. (Chautard)
Len ten sa primne raduje, kto m v srdci svedectvo dobrho svedomia. (Kempensk)
Ak je na svete nejak rados, m ju iste lovek istho srdca. (Kempensk)
Dobr svedomie znesie vemi mnoho, a aj v protivenstvch bva pln radosti. (Kempensk)
Vetky svetsk radosti s alebo mrne, alebo mrzk. Len duchovn radosti oblauj a
zoachuj, lebo sa rodia z nost, a sm Boh ich vlieva do istch du. (Kempensk)
Najastejou prinou straty optimizmu je zskanie sksenost. (R.Kozel)
Nlada je v udskom ivote vetkm. Urob z kameov zlato a zo zlata kamene. (H.Laube)
Ke vysko od radosti do vky, daj si pozor, aby ti niekto neodsunul spod nh zem!
(S.J.Lec)
Sila ducha sa pozn poda jeho veselosti. (N.de Lenclos)
Vek rados, prve tak ako vek smtok, je nem. (S.Marmion)
T, o nevedia plaka z hbky srdca, nevedia sa ani zasmia od srdca. (G.Meirov)
Smtok je pokoj, na ktor spomname s dojatm. (D.Parkerov)
Mlo vec ns pote, pretoe mlo vec ns zarmti. (B.Pascal)
udsk rados tu na zemi nie je ni, ne zven tba. (J.Paul)
Rados zvdza loveka k primnosti. (J.Paul)
Modern technologick doba vie vemi rozmnoi prleitosti k pitku, ale nie k radosti.
Rados m horn hranicu inde. (Pavol VI.)
Niektorm uom cinkaj v srdci vesel drobn. (K.Peteraj)
Nechaj svetlo radosti a veselosti horie a chr ho vo svojej dui. (F.Pfarner)

395
 Aj ke sa smeje, me bolie srdce loveka, po nej vak, po radosti, bva zrmutok. (Prs
14,13)
Ke si skutone vemi zarmten, tak sa ti zd, e nikto na svete by a nevedel uspokoji.
Urob niekomu nieo dobr a hne sa bude cti lepie. (P.Rosergger)
Ak bude stle opravdivo vesel, nem kedy zhrei. (P.Rosso)
Hlavn tajomstvo ako si zachova veselos je: nedovoova, aby ns malikosti
znepokojovali a zrove vedie si vi tch drobnch radost, ktor nm osud poskytne.
(S.Smiles)
Rados musme erpa nie z inch, ale zo seba. (Seneca)
Veselos vytvra prunos ducha. Przraky pred ou utekaj. (S.Smiles)
Ak chcete, aby sa na vs ivot usmieval, najprv mu prineste dobr nladu. (B.Spinoza)
Ke je lovek v neast, bol ho aj smiech. (P.Syrus)
Rados, ktor svetsk udia hadaj v zbavch, je len prchav tie. naa rados naproti
tomu, hadan a vychutnvan v nmahch a utrpen, je vemi blahodarn skutonos, predchu
nebeskho astia. (sv.Terezka)
Tete sa v pokoji z radosti, ktor vm Boh daruje a neznepokojujte sa pre budcnos.
(sv.Terezka)
Ak obrti tvr k slnku, vetky tiene padaj za teba. (Thajsk prslovie) ndej-
ist a pln ia je prve tak nemon ako ist a pln rados. (Tolstoj)
Najlepia metda na to, aby sme sa rozveselili, je rozveseli niekoho inho. (M.Twain)
Me by aj trochu smutno, ale len ke je veselo. (J.Werich)
Jednou z bezpench ciest k najistej radosti je cesta utrpenia a skok. Vtedy Kristova
lska dosahuje plnosti. Uchovanie tejto radosti je sasne uchovanm pravho charakteru
Kristovho uenka. Bez radosti sme polokresanmi, cirkev elovm spolkom, viera ideolgiou.
(J.Zvina)
Jednou z bezpench ciest k najistejej radosti je cesta utrpenia a skok. Vtedy Kristova
lska v ns dosahuje plnosti. Uchovvanie tejto radosti je sasne ucghovvanm pravho
charakteru Kristovho uenka. Bez radosti sme polokresanmi, cirkev elovm spolkom, viera
ideolgiou. (J.Zvina)
RRR - Rados rozdvanm rastie. (XY)

RODINA

Blich mme milova viac ne lepch a to pevnejie a viacermi spsobmi. (sv.TA II/II
q.26 a.6)
396
 Dva korpiny v jednej diere sa znes lepie ako dve sestry v jednom dome. (Arabsk
prslovie)
Nema v rodine as je horie, ako nema peniaze. (don Bosco)
Rodina je miesto dostatone bezpen na to, aby lovek mohol riskova by sm sebou.
(M.Bubk)
Nesname sa prerba najblich, nezabda na ocenenie, neetri drobnmi pozornosami.
(Carnegi)
iadny otec ani matka nepovauj svoje deti za kared. (Cervantes)
Je nutn ma ctu k slobode loveka, s ktorm ijeme. (ernyevskij)
Kto m peniaze a nem deti, nie je naozaj bohat; kto m deti a nem peniaze, nie je naozaj
chudobn. (nske prslovie)
Otec, to je vek decko, ktor som mal, ke som bol mal diea. (A.Dumas ml.)
S sluby, ktor s natoko vek, e ich mono splati iba nevakom. (A.Dumas st.)
Mm rados z nvratov k rodine. To je injekcia ivota. So svojimi troma dievatami -
myslm i na manelku - nachdzam najvie uvonenie. Pocit vlastnch stien, domov.
(P.Dvorsk)
Pokia sa mu nech u m akkovek profesiu, rozhodne pre rodinn ivot, nesie za rodinu
zodpovednos. (P.Dvorsk)
Pokia je rodina zdrav a je v nej shra a udia si v nej rozumej, potom je zdrav i
spolonos. udia by mali i predovetkm slune a dobre pre seba navzjom. Dobro sa potom
zrkadl a odovzdva alej. (P.Dvorsk)
Vo svojich deoch ijeme alej. (Euripides)
Prva rodiny: 1, i a rs ako rodina. To znamen prvo kadho loveka, aj chudobnho,
zaloi si rodinu a ma primeran prostriedky na jej udrovanie. 2, Prvo na zodpovedn
odovzdvanie ivota a vchovu det. 3, Prvo na intmny rz manelskho a rodinnho ivota.
4, Prvo na stabilnos manelskho zvzku a stavu. 5, Prvo vychovva deti poda vlastnch
tradci a nboenskch i kultrnych hodnt pomocou potrebnch prostriedkov a intitci. 6,
Prvo na fyzick, socilne, politick a hospodrske zabezpeenie, najm pokia ide o chudobnch
a chorch. 7, Prvo na primeran prbytok pre dstojn rodinn ivot. 8, Prvo prejavu a
zastpenia pred hospodrskymi socilnymi a kultrnymi verejnmi radmi, aj nimi, a to
priamo, alebo pomocou zdruen. 9, Prvo zdruova sa s inmi rodinami a intitciami na
primeran a starostliv plnenie vlastnej lohy. 10, Prvo chrni neplnoletch pomocou vhodnch
intitci a zkonov pred kodlivmi drogami, pornografiou, alkoholizmom at. 11, Prvo na
slun rekreciu, ktor by podporovala aj rodinn hodnoty. 12, Prvo starch osb na dstojn
ivot a dstojn smr. 13, Prvo vysahova sa z vlasti ako rodiny za hadanm lepieho ivota.
(FC 46, J.P.II.)

397
 Milova rodinu znamen vedie si vi jej hodnoty a monosti a stle ich zveaova.
Milova rodinu znamen rozpoznva nebezpeenstv a zl, ktor ju ohrozuj, a vedie ich
prekonva. Milova rodinu znamen priiova sa o vytvranie takch podmienok a okolnost,
ktor by podporovali jej rast a rozvoj. (FC 86, J.P.II.)
Koko rodiov preva reakcie dieaa len z toho hadiska, i je poslun, i im poskytuje
poteenie, i sa s nm mu chvli at., a vbec nevnmaj ani ich nezaujma, o cti diea
sam za seba. (E.Fromm)
Ak bud rodiia predchdza prkladom a rodinnou modlitbou, ich deti a vbec vetci,
ktor ij v rodinnom kruhu, njdu ahie cestu udskosti, spsy a svtosti. (GS 48)
V starobe lovek vetkmu ver, v dospelosti vetko predpoklad a v mladosti vetko vie.
(Gorkij)
Kto nezaksil opravdiv lsku rodiov, veobecne sa po cel ivot stretva s akosami
veri v Boha a milova ho. (Gnthr IIIa 61)
Dnes sa rodinn prostredie stva mimoriadne dleitm ako ochrana pred nebezpeenstvom
masovosti. (Gnthr IIIa 177)
Rodiny, ktor ij v tte, a ktor tvoria akoby jeho bunky, maj pred nm prednos, pretoe
tt by bez nich nejestvoval. (Gnthr IIIa 179)
Povinnosti voi ttu: Manelstv a rodiny maj predovetkm zarui stlos a fyzick a
biologick kontinuitu obyvatestva ttu. (Gnthr IIIa 180)
tt poruuje princp subsidiarity, ke naprklad prostrednctvom mlo prsnych zkonov
o rozvode umen nerozlunos manelstva natoko, e prakticky u nemono o nej ani hovori,
alebo ke prostrednctvom zkonov o vchove podkopva autoritu rodiov u det. (Gnthr
IIIa 181)
Mimoriadne dleit lohu hraj pastorlne nvtevy kazov v rodinch, ktor si vyaduj
vek rozumnos. Kaz si mus vybra na nvtevu okamih, ke bude cel rodina pospolu.
Vtedy m toti prleitos spozna problmy jednotlivch rodn a ako kaz aj posli dobrou
radou a slovami povzbudenia. Nvtevami rodn zska kaz vea sksenost a priamo sa stretva
s mnohmi javmi ivota, o vetko bude ma potom vplyv na cel jeho pastoran innos.
(Gnthr IIIa 185) kaz-
V niektorch krajinch dieczy zriauj a financuj rekrean stredisk pre rodiny, v ktorch
mu rodiia spolu s demi strvi dovolenku. Urite je to vhodnejia iniciatva, ne v prpade
cirkevnch intitci, ktor v obdob przdnin prijmaj osobitne matky a osobitne deti. (Gnthr
IIIa 186)
Najlepou matkou je ena, ktor nevha zobudi o tretej rno svojho mua, lebo m dojem,
e diea plae. (Hemingway) ena-
Rodina je jedin tvar, ktorm mono odrazi tok bohatch. (Chesterton) sociolgia-
Rodiia maj deti najskr na rukch, potom na kolench a nakoniec na chrbte. (Japonsk
prslovie)

398
 Prichdzaj na svet bos - nechcen deti. U starch Slovanov bol zvyk, e kmotrovci pri
naroden dieaa dali na topnky. (J.Jarab)
udia, ktor prdu o domov, bvaj pokoden na dui. Myslm, e pocit domova je sasou
udskho charakteru a citu a akonhle ho lovek postrda, je tm ovplyvnen i jeho vzah k
uom. lovek nielene domov m, ale tie si ho vytvra. Vytvori si domov je vlastne najvia
a najaia loha loveka. Bohuia nie je na u pripraven. (I.Klma)
V dnenej dobe, namiesto vzahu k domovu si vytvra vzah k automobilu, k veciam
miesto k uom. Ak mte vzah k stromu, o vm rastie na zhrade, je to nieo plne inho ne
vzah k autu v gari. Mte plne in vzah k domu, k ulici, kde bvate, k susedom. To s
vetko vzahy k nieomu, o je iv a premenliv. Auto je vrobok a vzah k vrobku je vzah
niej triedy. (I.Klma)
Zchrana udskho pokolenia zana rodinou, manelstvom, svadbou. (bl.Kolping)
Vlastn deti s vdy lepie a vlastn eny vdy horie. (Krejsk prslovie)
Nejestvuje iadny prostriedok ako vidie Boha, iba tak, e ho njdeme vo svojich deoch.
(Lagarde)
Jedinik je vdy neastn diea. (G.E.Lessing)
Kad poat ivot je pre spolonos uritou ndejou do budcnosti. m je astejie s
nm nakladan ako s poutovaniahodnm omylom, tm menej ndeje tto spolonos m. (J.Lux)
Voly ahaj lepie, ak s prbuzn. (udov mdros)
Pre miliny muov a ien je rodina jedin prostredie, kde udsk vzahy nie s prevane
ovldane obchodnmi vahami. (E.L.Mascall)
Domov sa d definova ako miesto, kde najviac meme by sami sebou a najmenej musme
dodriava konvenciu svojich spoloenskch rol. V tomto zmysle stav domovom takmer nikdy
nie je. (O.Matouek)
V roku 1993 sa potalo na Slovensku 1,98 dieaa na rodinu. V roku 1994 to bolo len 1,67
dieaa. (Mikolik)
lovek precestuje svet, sna sa njs to, o potrebuje a njde to, ke sa vrti domov.
(G.Moore)
Diea je zviditenen lska. (Novalis)
Nie je na svete ni hroznejieho ne nenviden domov. By neastn v styku s inmi
umi je prirodzen, ale by neastn doma prirodzen nie je. (B.Pascal)
Deti a hodinky nememe stle naahova, niekedy ich treba necha aj bea. (J.Paul)
Na niekoho, kto nedokzal da lsku vlastnej rodine, ale nenavne ju had niekde inde,
bva obvykle smutn pohad. Prv povnnos skutone milujceho loveka bud jeho manelsk
a rodiovsk vzahy. (M.S.Peck)
Dnes som preil prern de: stretol som vetkch. (K.Peteraj)
399
 Zname chyby svojich priateov, preo nezname tie chyby svojich det. (Plutarchos)
Kto kaje svojho otca alebo svoju ma, zhasne mu kahan v hustej tme. (Prs 20,20)
Vanos a penica sa rodia iba v dobrej pde. (prslovie)
Jedna matka, jeden otec a mnoho det, v tom je sila Rmov. (Rmske prslovie)
Od svojich det sa nau viac ne oni od teba - oni tvojou pomocou poznvaj svet ak u
nie je, ty sa od nich u, ak je teraz a ak bude. (F.Rckert)
Je prirodzen, ke syn obas nenvid otca a matku a niekedy i ostatnch ud na svete.
(W.Saroyan)
ivot je plame, ktor vdy dohor do konca a rozhor sa vdy znova, ke sa narod diea.
(G.B.Shaw)
Dom bez det je ako zvon bez srdca. (C.Sylva)
Ve kto sa nestar o svojich, najm o domcich, zaprel vieru a je hor ako neveriaci. (1
Tim 5,8)
Vetky astn rodiny s si podobn, kad neastn rodina je neastn svojim spsobom.
(Tolstoj)
Bez rodiny sa lovek trasie od zimy v nekonenom vesmre. (J.Tuwim)
Deti sa nm podobaj. U tm s neznesiten. (M.Uhde)
Niektor technick hraky s tak detinsk, e sa s nimi najradej hrvaj otcovia.
(S.Verevrsky)
Chote k vrtnikovi nho kltora, ptajte si vody zo studne uprostred kltora. ke sa
v manel vrti, vezmite si hne vody do st a podrte ju tam, hne uvidte zzrak. ena
namrzenmu manelovi neodpovedala, skrotol. Liek, ktor som vm dal, nie je voda zo studne,
ale mlanie. Manela ste hnevali svojimi ustavinmi nevhodnmi pripomienkami. Mlanm
ste ho utili. Zachovajte mlanie a budete ma vdy pokoj. (sv.Vincent Ferarsk)
Deti zanaj tm, e svojich rodiov miluj, neskr ich odsudzuj a zriedka, ak vbec
niekedy, im odpaj. (O.Wilde)
Kde sa nudme lepie ako v kruhu rodiny? (O.Wilde)
Ve v naich cirkevnch spoloenstvch je lovek povaovan za kresana prvej triedy
len vtedy, ke vstpi do manelstva, ije v harmonickej rodine a m aspo dve deti. Tam, kde
Cirkev z obv o rodinu nadhodnocuje manelstvo, nevane zneprjemuje ivot nielen
manelom, ale i tm, ktor v manelstve neij. (P.M.Zulehner)
A tak spokojne ili v rodinnom kruhu: on, ona a televzor. (XY)
Otec Bethovena bol alkoholik, ostatn jeho srodenci sa narodili s psychickmi poruchami.
Bethoven bol najmladm dieaom. Keby ho jeho matka zabila pod srdcom... (XY)
Prbuzn s nanten priatelia. (XY)
400
 Domov je tam, kde je loveku dobre. (XY)

SEX

Objatia, bozky, dotyky a im podobn z nruivosti s smrten hriechy, nie vak samy o
sebe, toti poda zvyku vlasti, alebo z nejakej nutnosti alebo z rozumnej priny. (sv.TA II/II
q.154 a.3)
Prv bozk, prichdza vdy privemi rchlo a nikdy privemi neskoro. (P.Altenberg)
Je normlnym dsledkom poklesku zlej eny, e strat vierohodnos svojej cti aj v oiach
toho, koho prehovraniu a prosbm podahla, pretoe ten si mysl, e ju mu dosta aj in
mui. (M.de Cervantes)
A tak smtok kra za rozkoou hne tesne v jej ptch: Kto sa rchlo, v chvate en, m
potom as v pokoji banova. (W.Congreve)
Kto vo svojom ivote poznal hoci sto ien, mono vbec nepozn lsku. (apek)
Sex bez lsky - to je len vesel lo. (L.Ferlinghetti)
Pornografia je nudn, pretoe klebet o tajomstve. (E.Flaiano)
Ani pre lsku medzi pohlaviami nie je telesnos, sexulnos niem primrnym, nie je
iadnym samoelom, ale prostriedkom vyjadrenia. Lska tie bez toho me principilne
existova. Kde je to mon, bude to chcie a vyhadva, kde by vak bolo nevyhnutn vzda sa
toho, nebude musie na tom ochladn a zomrie. (V.E.Frankl)
Skuton lska osebe a pre seba nepotrebuje telesno ani k svojmu prebudeniu, ani k svojmu
naplneniu, ale pouva telesno vzhadom k obidvom aspektom. (V.E.Frankl)
Ak chpeme partnerovu telesnos ako jeho najvrchnejiu vrstvu, potom je mon poveda,
e lovek, ktor je nastaven na partnera eroticky, prenik akosi hlbie ne ten, ktor je nastaven
iba sexulne, eroticky nastaven lovek prenik do najbliej hlbej vrstvy, dostva sa k duevnej
truktre inho loveka. (V.E.Frankl)
Telesnmi vlastnosami partnera sme sexulne vzruen, do jeho duevnch vlastnost sme
vak zamilovan. (V.E.Frankl)
Lska je potia najvyie mon forma erotina, e predstavuje najhlbie mon preniknutie
do osobnostnej truktry partnera, toti vstpenie do vzahu k nemu ako k nieomu duchovnmu.
(V.E.Frankl)
To, e vbec existuje zvrat: tto enu som mal, dovouje nahliadnu a na dno tejto
formy erotiky. o lovek m, me vymeni, o vlastn, me zameni, kpi si in.
(V.E.Frankl)
Priemern ena chce by neosobn a predstavova nejak typ, ktor je prve v mde a m
na trhu erotickch nruivost vysok kurz. (V.E.Frankl)

401
 Samotn uspokojenie sexulneho pudu poskytuje slas, erotika zamilovanho poskytuje
rados, lska poskytuje astie. (V.E.Frankl)
Na udskej rovni sa partner nestva objektom, ale zostva subjektom, a predovetkm
neme by na udskej rovni pouvan, poprpade zneuvan ako len prostriedok k cieu - k
elu uspokojenia pudu prve tak mlo, ako k elu zskania slasti. (V.E.Frankl)
Ukazuje sa teda, e ako potreba pornografie, tak tie potreba prostitcie a u aj potreba
promiskuity musia by diagnostikovan ako psychosexulne retardcie. (V.E.Frankl)
Bolo povedan, e by udsk sexualita bola odudten, keby sa zneuvala ako phy
prostriedok k elu zskania slasti. O ni menie zneuvanie je vak v tom, ke sa povauje za
phy prostriedok k elu rozmnoovania - namiesto aby zostala m je: vrazom lsky.
(V.E.Frankl)
Hlavn nebezpeenstvo prostitcie spova v tom, e mlad mu je priamo drezrovan k
tomu postoju k sexualite, ktormu chce rozumn sexulna pedagogika prve zabrni. Je to
postoj k sexualite len ako k prostriedku za elom zskania slasti. (V.E.Frankl)
Pre milujceho je sexulny akt telesnm vrazom duevno - duchovnej spolupatrinosti.
(V.E.Frankl)
udsk sexualita je viac ne samotn sexualita a to v tom stupni, v ktorom je nositeom
transexualnych, personlnych vzahov. (V.E.Frankl)
Normlny lovek sa chce odda milovanmu Ty - zatia o sexulny neurotik sa usiluje o
orgazmus, intenduje ho ako tak a u tm u neho vznik porucha potencie. (V.E.Frankl)
Onania nie je asi ani choroba, ani prina choroby, skr vdy len naruenho vvoja,
poprpade chybnho pomeru k milostnmu ivotu; hypochondrick idey o jej chorobnch
nsledkoch s teda neodvodnen. Ale stav po opici, ktor obvykle nasleduje po onanistickom
akte, m na druhej strane a nezvisle na tchto hypochondrickch idech zklad v tom pocite
viny, ktor prepad loveka, kedykovek utek zo zitku intencionlneho do situanho.
(V.E.Frankl)
Sexulna tba je asto iba obrana proti hlbej regresii; tm, e si potvrd svoju samiu
sexualitu, brni sa mu proti tbe vrti sa k matkinm prsiam, alebo sp do jej lona. (S.Freud)
ast skuton dvod mua je jeho mrnivos a narcizmus. Ke si zaumieni, e toto
dieva zska, aby si tak dokzal svoju pralivos a cenu, nebude si obvykle svojho skutonho
motvu vedom. (E.Fromm)
To, o si vina ud nho kultrneho okruhu predstavuje pod pojmom by hodn
milovania, je v podstate nieo medzi popularitou a sex-appealom. (E.Fromm)
Vyhadvanie pohlavnho orgazmu sa stva zfalm silm o tek od zkosti, ktor
vyvolva odlenos, pretoe pohlavn akt bez lsky nikdy nepreklenie medzeru medzi dvoma
umi, iba ak na okamih. (E.Fromm)

402
 Vrok osvietenskej filozofie l me na pas de sexe (dua nem pohlavie) sa stal veobecnou
praxou. Polarita pohlavia mizne a s ou i erotick lska, ktor je na nej zaloen. Mui a eny sa
stvaj rovnakmi, nie rovnmi ako opan ply. (E.Fromm)
Polarita medzi muskm a zkladnm princpom je tie zkladom tvorivej innosti v styku
medzi umi. Biologicky je to jasn z toho, e spojenie spermie a vajka je zkladom pre
zrodenie dieaa. Ale v isto psychologickej oblasti to nie je in; v lske medzi muom a enou
sa kad z nich rod znovu. U homosexulnej chylky sa toto polarizovan spojenie
neuskutouje, a preto homosexul trp bolesou nikdy nevyrieenej odlenosti; nie je vak v
tomto smere o ni menej spen, ne priemern heterosexul, ktor nevie milova. (E.Fromm)
Freud v slade so svojm fyziologickm materializmom vid v pohlavnom pude vsledok
chemicky vyvolanho naptia v tele, ktor je bolestiv a had uvonenie. Cieom pohlavnej
tby je odstrni toto naptie; pohlavn ukojenie znamen toto odstrnenie dosiahnu. Tento
nzor m urit platnos v tom rozsahu, e pohlavn tba psob rovnakm spsobom ako
hlad a smd, kedy je organizmus podvyiven. Pohlavn tba v tejto koncepcii je ako svrbenie,
pohlavn ukojenie znamen zbavi sa tohto svrbenia. Vskutku poda tejto koncepcie pohlavnosti
by onnia znamenala idelne pohlavn ukojenie. o vak Freud napodiv ignoruje, je
psychobiologick strnka sexuality, polarita muskho a enskho a tba premosti tto polaritu
spojenm. (E.Fromm)
Pohlavn tba me by stimulovan zkosou zo samoty, prianm dobva i by
dobvan, mrnivosou, prianm ubli a dokonca znii - a to v rovnakej miere, ako me by
stimulovan lskou. (E.Fromm)
Pretoe v mysliach viny ud pohlavn tba je spt s pojmom lsky, ahko prichdzaj
k mylnmu nzoru, e sa miluj, ke po sebe tia fyzicky. Lska me vyvola prianie po
pohlavnom spojen, ale v tomto prpade je telesn vzah zbaven lanosti, prianie dobva i
by dobvan a splva s nenosou. (E.Fromm)
Pohlavn pralivos vyvolva na okamih ilziu spojenia, ale bez lsky vedie takto
spojenie k tomu, e si dvaja cudz udia zostan rovnako vzdialen, ako boli predtm - niekedy
sa medzi sebou hanbia, alebo sa dokonca nenvidia, pretoe ke ilzia prejde, ctia svoje
odcudzenie ete vraznejie ne predtm. (E.Fromm)
Po I.sv.vojne sa vea sstreovalo na zvldnutie pohlavnej techniky. Myslelo sa, e lska
je dieaom pohlavnej radosti, a e ke sa dvaja udia nauia, ako sa navzjom pohlavne
uspokoji, bud sa milova. Bolo v slade s veobecnou ilziou tej doby, e pouvanie dobrej
techniky vyriei nielen problmy priemyslovej vroby, ale i vetky udsk problmy. (E.Fromm)
Ak sa me lovek so sexulnymi zbranami zbavi strachu i nenvisti a sta sa tak
schopnm milova, potom jeho i jej sexulny problm je vyrieen. Ak nie je toho schopn,
iadna znalos sprvnej pohlavnej techniky mu nepome. (E.Fromm)
Aby sa dokzalo, e kapitalizmus odpoved prirodzenm udskm potrebm, bolo potrebn
dokza, e lovek je svojou povahou saiv a pln vzjomnho nepriatestva. Zatia o
ekonmovia to dokazovali neukojitenou tbou po ekonomickom zisku a darvinisti
biologickm zkonom o preit najschopnejieho, Freud dospel k rovnakmu vsledku na zklade
predpokladu, e mu je hnan bezhraninou tbou po sexulnom dobvan vetkch ien a len
tlak spolonosti mu brni, aby jednal poda tejto tby. (E.Fromm)
403
 Zrejm klinick fakty vak dokazuj, e mui - a rovnako tak eny -, ktor venuj svoj
ivot neobmedzenmu sexulnemu ukojeniu, nedosahuj astie a vemi asto trpia akmi
neurotickmi konfliktmi a symptnmi. pln ukojenie vetkch pudovch potrieb nielen
nezaruuje astie, ale nezaruuje ani duevn zdravie. (E.Fromm)
Rados zo sexu prevame len vtedy, ak je telesn intimita sasne intimitou lsky.
(E.Fromm)
Manelsk lska sa osobitne prejavuje a rozvja konmi, ktor s vlastn manelstvu. (GS
49)
Spolonos nevie hovori o lske ani o tom, o je to neha. Ke hovor o lske, tak len za
elom rady, ako zabrni nkaze AIDS. Uprostred vetkch tchto slov o ochrane a antikoncepcii
sa mlad lovek cti ako votrelec. Bol oakvan, alebo je tu len hlpym nedopatrenm? To s
mylienky, ktor ved k zhnuseniu ivotom, ktor dospievajceho zrauje. Mlad s veden len
k povrchnosti ivota - v naej spolonosti plat len to, o vyna - vetko sa tu pota a na vetko
sa ber mertka spechu, dravosti a slvy a pritom sa nenpadne rysuje pred oami przrak
smrti. Cesta do vntra, prvo na jedno odpoludnie pln slnka, snenie, zamanie vedce k
pokoju, to nie je v naich spolonostiach zaloench na hmotnch zkladoch a zujmoch
uznvan. Mysl sa tak vea na zisk, e sa vytratilo vetko, o nie je pre zisk podstatn, v ndeji,
e lovek dosiahne astie v blahobyte rchlejie. Preto tie rozpadnut rodiny, odlen manelia,
deti ako rukojemnci v hdkach dospelch. Vetky tieto veci svedia o rozsahu pohromy
spolonosti. (G.Gilbert) chudoba-
Ak je od doby, kedy ste sa stretli, tm najdleitejm u tvojho partnera (-rky) telesn
pralivos - tak necho koltru. (G.Gilbert)
Bozk je hlad po nesmrtenosti. (R.Gomz)
Naopak, zmyselnos, ktor je schopn necha sa povznies, nachdza vlastn zdokonalenie
v manelskej lske. (Gnthr IIIa 155)
pln darovanie sa zodpoved iba poriadku, ktor Boh uril platnm manelstvom a len v
om sa me estne a primne uskutoni ako vzjomn a pln udsk darovanie sa. (Gnthr
IIIa 172)
Ich telesn spojenie i v dobe, kedy neme a nem bezprostredne sli k vzbudeniu novho
ivota, dostva v svislosti s ich manelskm povolanm zvltnej dstojnosti. (Hring) manelstvo-
Lska, ak existuje v spolonosti, nie je ni inho ako vmena dvoch fantzi a dotyk
dvoch pokoiek. (S.Chamfort)
Vyspa sa s ou - to no, len nijak dvernosti. (K.Kraus)
Lska sa zana prirovnaniami z botaniky a kon sa prirovnaniami zo zoolgie. (E.Labiche)
Inak vonia seno koom, inak zamilovanm. (S.J.Lec)
Otec: - Dcrka, alamn vrav: ak a bud poka zl chlapci, nepovaj ich! Dcrka: - A
o mm robi; ak ma bud poka dobr chlapci? (Ch.Lichtenberg)
Bozk je hymnom lsky. (J.S.Machar)
404
 udia uzatvoren v stave neprastvaj by pohlavne ctiacimi bytosami. Sexualita si
niekedy had a nachdza priechod v homosexulnych vzahoch. U dospelch tto stavn
homosexualita po prepusten z stavu mizne, mladistv vak mu by pokoden trvale.
Psychologick vskum presvedivo ukzal, e pre rozvinutie primerane muskej, resp. enskej
role s kov dve sksenosti: sksenos rodiovskej starostlivosti a sksenos flirtovania a
experimentovania v pubertlnom obdob. (O.Matouek)
Desa bozkov sa zabudne skr ako jeden. (J.Paul)
Slo sm o sebe nie je prejavom lsky. Aj napriek tomu zitok sexulneho styku, zvl
orgazmu (a to i pri masturbcii) je spojen s vm i menm stupom zrtenia hranc ega a
doprevdzan extzou. Prve toto zrtenie hranc ega je prinou toho, e nikedy v okamihu
vyvrcholenia vykrikujeme Milujem a! alebo Si bosk! na prostittku, ku ktorej naprklad
za mal okamih, ke hranice ega skoia nasp na svoje miesto, nebudeme cti ani tipku
sympati a nehy, nie to ete zvzku. (M.S.Peck)
i me lovek ohe vo svojom lone prena, a nespli si odev?! Alebo me lovek
chodi po eravej pahrebe, a nohy si nepopli?! Nu tak (povod sa) tomu, kto vchdza k ene
svojho blneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokovek. (Prs 6,27-29)
Najprv miluje ena milenca, potom u len milovanie. (F.Rochefoucauld)
Sex bol oddvna vemi skromnou, tajomstvom zahalenou innosou. V tom spova jeho
vek sila spjajca ud mocnm putom. Tm, e zbavujeme sex tajomstva, mono ho okrdame
o jeho silu spjajcu muov a eny. (T.Szasz)
Prehanie v sexe vedie k chladnm vzahom. lovek zane hada vzruenie a zabudne
hada lsku. (XY)

SLOBODA

Chcie ma vetko je prejavom silnho pocitu menejcennosti. (A.Adler)

Mm pekn vilu, dve krsne zdrav deti, pvabnho a spenho manela, mm vetko,
o chcem. Iba jedno ma trpi: d sa z toho unikn? (W.Allen) manelstvo-
Fred nalepoval pohadnice vkol akvria, aby sa zlatm rybkm zdalo, e navtevuj vetky
tie miesta. (F.Allen) politika-
Sloboda odporuje nutnosti z printenia, nie nutnosti z ciea. (sv.TA I q.82 a.1)
Sloboda akejkovek veci je vlda a moc svojho konu vzhadom k protiahlm. (sv.TA I
q.83 a.3)
Dobrovonos znamen, e pohyb a kon s od vlastnej nklonnosti, tj. e innos vychdza
od vntornho pvodu a pre cie. (sv.TA I q.105 a.4)
Boh pohybuje vou nieeby ju s nutnosou obmedzil k jednmu, ale pohyb zostva nhodil
a vbec nie nutn v tom, k omu je va prirodzene pohybovan. (sv.TA II/I q.10 a.4)

405
 Psobenie Svtho Ducha neni slobodu loveka, ale naopak spsobuje slobodn
rozhodnutie pre dobro. Zkon milosti je zkonom slobody. (sv.TA II/I q.108 a.1)
Proroctvo predurenia sa spln bez vplyvu nho rozhodovania, nie vak bez shlasu nho
rozhodovania. (sv.TA III q.30 a.1)
Pred slobodou niet slobody. (J.Bernhart)
Sloboda je luxus, ktor si neme kad dovoli. (Bismarck)
Pre mnohch je sloboda iba schopnosou zvoli si otroctvo. (Le Bon)
Za to, o ti udia daj, mus zaplati tm, o m, alebo ete drahie: tm, o si. (L.Brne)
Je aie udra slobodu ako ju poadova. (J.Calhoun)
Nikto nie je slobodn, kto nie je pnom seba samho. (M.Claudius)
Nikto nem in prvo okrem prva kona svoju povinnos. (A.Comte)
Sloboda me ukza tisc kziel, o ktorch otroci nevedia, nech s akokovek spokojn.
(W.Cowper)
Sloboda je as na moci. (Cicero)
Nesloboda nie je ohavnou ujmou len na vli; ale na dstojnosti. Nesloboda nie je disciplnou;
je ponenm. (apek)
Disciplna nie je na to, aby sptavala slobodu, ale aby jej dvala vznik. (apek)
Zohnut koleno a vystren przdne ruky s dve pragest slobodnho loveka. (A.Delp)
Jeden lovek priiel do karmelitnskeho kltora a povedal: Priiel som sa pozrie, ako
vyzer prav sloboda. (A.Dermek)
Sloboda je predpokladom pre lsku. Slime bez obojku. (A.Dermek)
Naa sloboda kon tam, kde zana sloboda druhho. (A.Dermek)
Nikto nesmie by donucovan jedna v oblasti nboenstva proti svojmu svedomiu, ani
mu nesmie by zabraovan jedna poda svojho svedomia skromne i verejne, bu sammu
alebo spolu s inmi v nleitch medziach. (DH 2)
Ak chce nakresli irafu, mus ju nakresli s dlhm krkom. (Exupry)
Slobodn lovek neohrozuje nikoho svojou slobodou. (E.Filla)
V USA by mali ako protipl Sochy slobody na vchode, postavi na zpade Sochu
zodpovednosti. (V.E.Frankl)
Najskr je sloboda od nieoho, jej pokraovanm je sloboda pre nieo. (V.E.Frankl)
Sloboda loveka nie je slobodou od podmienok, i u biologickch, psychickch, alebo
sociologickch. Nie je vbec slobodou od nieoho, ale slobodou k nieomu, toti k zaujatiu
stanoviska voi vetkm podmienkam. (V.E.Frankl)
406
 lovek sa a vtedy osved ako ozajstn lovek, ke sa povznesie do dimenzie slobody.
(V.E.Frankl)
lovek je slobodn k zaujatiu postoja voi vetkm podmienkam. (V.E.Frankl)
Sloboda bez osudu je nemon, sloboda me by iba slobodou voi nejakmu osudu,
slobodnm sprvanm sa k osudu. (V.E.Frankl)
lovek je takou bytosou, ktor transcenduje vetky svoje urenosti tm, e ich prekonva
alebo utvra a to i vtedy, ke sa im podrobuje. (V.E.Frankl)
Nutnosti voby medzi monosami neunikne lovek v iadnom okamihu svojho ivota.
(V.E.Frankl)
udsk sloboda je tak viazan na osudovos, e sa vbec me rozvja iba v nej a za u.
(V.E.Frankl)
Ven zpolenie slobody loveka s jeho vntornm i vonkajm osudom vytvra vlastne
jeho ivot. (V.E.Frankl)
lovek si mus zodpoveda na otzku - Pred km je potrebn by zodpovedn? Pred
spolonosou, pred udstvom, pred svedomm; alebo vbec pred nim, ale pred niekm, pred
bostvom. (V.E.Frankl)
To, o rozhoduje, je vdy lovek. o je vak lovek? Bytos, ktor vdy rozhoduje. A o
om rozhoduje? m v najbliom okamihu bude. (V.E.Frankl)
Veri v psychick slobodu a monos voby - indeterminizmus, je celkom nevedeck...
Mus to ustpi pred poiadavkami determinizmu, ktor ovlda vetok mentlny ivot. (Freud)
K tomu, aby sa vyvinula lska k ivotu, mus by sloboda k nieomu; sloboda tvori a
stava, obdivova a riskova. Takto sloboda vyaduje od jednotlivca, aby bol aktvny a
zodpovedn, a aby to nebol otrok ani dobre iven koliesko v stroji. (E.Fromm)
Ak je osoba zajat v zvislosti a priptan na matku, alebo in osobu, s oslaben - jej
vlastn nezvislos, sloboda a zodpovednos. (E.Fromm)
Odporcovia determinizmu argumentuj troma dvodmi: 1. nboenskm - Boh dal loveku
slobodu, aby si mohol vybra medzi dobrom a zlom a preto lovek tto slobodu m. 2. trestn -
lovek je slobodn, pretoe inak by nemohol nies zodpovednos za svoje iny. 3. sksenos -
lovek m subjektvnu sksenos s tm, o je to by slobodn, a preto je toto vedomie slobody
dkazom jej existencie. (E.Fromm)
Problm slobody sa ned riei, ak nevezmeme do vahy, pokia lovek nevezme do vahy
to, e ns sce nevedom sily determinuj, ale e nm pritom ponechvaj astn presvedenie,
e je naa voba slobodn. (E.Fromm)
Me skutone niekto tvrdi, e lovek, ktor vyrstol v hmotnej i duchovnej chudobe,
ktor nikdy nezaksil lsku alebo staros o niekoho, ktorho telo bolo za roky nadmernho
uvania alkoholu vytrnovan k pitiu, ktor nemal iadnu monos tieto podmienky zmeni -
me o om vskutku niekto tvrdi, e je natoko slobodn, e si me voli? (E.Fromm)

407
 Ak nie je podstata loveka ani dobr ani zl, ani lska ani nenvis, ale rozpor, ktor si
iada silia o nov rieenia ktor zasa vytvraj nov rozpory, potom me lovek na svoje
dilema, i regresvnou i progresvnou cestou, celkom dobre odpoveda. (E.Fromm)
Sloboda nie je ni inho ne schopnos nasledova hlas rozumu, zdravia, dobrotivosti,
svedomia proti hlasom iracionlnych vn. (E.Fromm)
Rozhodujci faktor v tom, i sa zvol lepie alebo horie tkvie vo vedom: 1. vo vedom
toho, o znamen dobr a o znamen zl; 2. ktor in je v konkrtnej situcii vhodnm
prostriedkom k iadanmu cieu; 3. vedomie o tom, ak s skryt sily za zjavnm prianm; to
znamen objav nevedomch prian; 4. vedomie relnych monost, medzi ktormi sa vol; 5.
vedomie nsledkov jednej voby v protiklade k nsledkom voby druhej; 6. vedomie toho, e
vedomie ako tak je neinn, pokia nie je doprevdzan vou jedna, pripravenosou podstpi
utrpenie frustrcie, o je nutnm dsledkom jednania, ktor je v protiklade k viam niekoho.
(E.Fromm)
Ale dokonca ani vedomie skrytch skutonch motivci a vedomie nsledkov nesta k
tomu, aby sa zvil sklon k sprvnemu rozhodnutiu. Je k tomu potrebn alie dleit vedomie:
vedomie toho, kedy djde ku skutonej vobe, a vedomie toho, ak s relne monosti, medzi
ktormi me dotyn osoba voli. (E.Fromm)
Na konci celej reaze rozhodnut nie je lovek u dvno slobodn; niekde skr by slobodn
mohol by, keby si bol bval uvedomil, e skuton rozhodnutie je nutn urobi tam a tam a
vtedy a vtedy. (E.Fromm) hriech-
Argumentcia, ktor hovor v prospech nzoru, e lovek nie je natoko slobodn, aby si
mohol zvoli lepie proti horiemu, je do znanej miery zaloen na skutonosti, e sa dvame
obvykle na posledn rozhodnutie v celej reazi udalost a nie na rozhodnutie prv, i druh. V
okamihu konenho rozhodnutia je obvykle monos slobodnej voby dvno aleko-aleko.
Mohla sa vak ete uskutoni niekedy skr, kedy dotyn osoba ete nepodliehala do takej
miery svojim vniam. (E.Fromm)
Jeden z dvodov, preo vina ud nem v ivote spech, je ten, e si nie s vedom
okamihu, kedy s ete natoko slobodn, aby mohli kona v shlase s rozumom, a e s si
vedom, e mu voli a v okamihu, kedy je prli neskoro rozhodova sa. (E.Fromm)
Len zl hr, ktor nedoke patrine analyzova determinujce faktory, ije alej v ilzii,
e me stle ete vyhra, i ke u stratil k tomu slobodu. (E.Fromm)
V skutonosti ni takho ako sloboda nie je, okrem slova a abstraktnho pojmu. Je tu len
jedna skutonos: akt oslobodzovania sa v procese ustavinej voby. (E.Fromm)
Sloboda me by definovan nie ako jednanie pri vedom nutnosti, ale ako jednanie na
zklade vedomia o alternatvach a ich dsledkoch. (E.Fromm)
lovek me popretha reaz nutnosti, ak si je vedom sl, ktor psobia za jeho chrbtom,
a ak podnikne obrovsk silie, aby zskal svoju slobodu. (E.Fromm)

408
 Boh sa nenatska do histrie udstva tm, e by menil udsk srdce. Posiela svojich poslov,
ktor maj trojnsobn poslanie: ukza loveku urit ciele, ukza mu nsledky jeho volieb a
protestova proti jeho chybnmu rozhodnutiu. je na loveku, aby si zvolil; nikto, dokonca ani
Boh, ho neme spasi. Vetko, o me Boh urobi, je postavi ho pred zkladn alternatvy,
ivot a smr - a povzbudi ho, aby si zvolil ivot. (E.Fromm)
Sloboda neznamen slobodu od vetkch riadiacich zsad. Znamen slobodu rs, vyvja
sa v slade so zkonmi truktry udskej existencie. (E.Fromm)
Modern lovek je stle zkostliv a v pokuen odovzda svoju slobodu dikttorom
vetkch druhov, alebo ju rozmeni pretvorenm samho seba v mal skrutku stroja, dobre
iven a obliekan, ktor vak nebude slobodnm lovekom ale automatom. (E.Fromm)
Pozitvna sloboda spova v spontnnej aktivite celej integrovanej osobnosti. (E.Fromm)
Sloboda nem iadnu cenu bez slobody na omyl. (Gandh)
Nerovnovha, na ktor trp dnen svet, istee svis so zkladnejou nevyrovnanosou,
ktor m korene priam v srdci loveka. Lebo v samom loveku je mnoho protikladov. Km z
jednej strany okusuje ako stvorenie svoju mnohonsobn ohranienos, zatia z druhej strany
pociuje v sebe bezhranin tby a povolanie k vyiemu ivotu. Priahovan mnohmi
vbivmi vecami, je ustavine nten vybera medzi nimi a niektorch sa zrieka. Ba veru,
krehk a hrieny, nezriedka kon to, o nechce, a nekon o by chcel. (GS 10)
Dnen svet sa jav mocnm a zrove slabm, schopnm urobi to najlepie alebo to
najhorie, otvra sa mu cesta k slobode, alebo k otroctvu. lovek si uvedomuje, e je jeho
lohou, aby sprvne usmeroval sily, ktor on sm vyvolal a ktor ho mu privali alebo mu
mu sli. (GS 58)
Len ten je hoden slobody a itia, kto kad de ide za ne do boja. (Goethe)
Neoceniten vhoda slobody nie je v tom, e robme vetko, o sa nm uri a k omu ns
zvdzaj okolnosti zvdzaj, ale e meme bez prekok a tajnosti priamoiaro robi to, o
povaujeme za sprvne a vhodn. (Goethe)
Pre vekch duchov s aj mree strunami na gitare. (P.Gregor) osobnos-
Sloboda je moc, ktor mm nad sebou samm. (Grotius)
udia nechceli nikomu robi ni zlho, ale po cel ivot zlo inili. A predsa boli t udia
umi. A je zvltne, obdivuhodn, e i to chceli i nie, nenechali umrie slobodu, a dokonca
i t najstranej medzi nimi ju chrnili vo svojich stranch zakrnelch a predsa udskch srdciach.
(V.Grossmann)
Sloboda a zodpovednos loveka je v rozpore s nejakou jemu skrytou, ale nadradenou
elnosou. (Hartmann)
Sloboda loveka je sloboda napriek zvislosti. (Hartmann)
A ke lovek djde k plnosti lsky, otvra sa mu plnos poznania, a potom zana by
lovekom vekm a slobodnm a lska sa mu stva jedinm prkazom v celku prikzan. (Hring)

409
 Vtk a klietka s pre seba navzjom. lovek vak nechce iadnu meniu klietku ako svet.
(F.Hebbel)
Maximum slobody je vedomie nutnosti. (Hegel)
pln sloboda neme stvori iadne kladn dielo ani in, ostva jej iba zporn konanie,
je to iba obyajn bes zanikania. (Hegel)
Nae rozhodovanie je tak slobodn, e musme poveda to, e vdy potrebujeme Boiu
pomoc. (sv.Hieronym)
Dobre, ale preo bsnik plae? Mono preto, e nesmie odpoveda na niektor otzku,
milik! (V.Holan)
Nemono zakza vietor, ale mono postavi mlyny. (Holandsk mdros)
Me anarchista sm sebe rozkza? Me, ale nesmie sa poslchnu. (M.Hornek)
Beda tomu, kto zostva nestrann pred krvcajcimi ranami slobody. (V.Hugo)
Pravda a oslobod. (Jn 8,32)
Nezamieajte si slobodu s individualizmom. Nezabdajte, e neexistuje opravdiv sloboda
bez lsky k inm. (Jn Pavol II.)
Ide po ceste a nara do mrov naavo a napravo. Ke sa pozrie hore, zist, e to nie je
mr, ale tuky dobrho Boha, ktor a svojimi dlaami chrni pred priepasou. (Jn Pavol II.)
Aby z teba mohli spravi achov figrku, mus najprv celkom zdrevenie od strachu.
(T.Janovic) strach-
Sme si vedom svojich iadost, ale nie sme si u vedom motvov tchto svojich iadost.
Preto verme, e nae iadosti s slobodn. (Kant)
Prav sloboda a dokonal veselos je len v bzni Boej a v dobrom svedom. (Kempensk)
Ke a oslobod pravda, bude naozaj slobodn a nebude dba na daromn udsk rei.
(Kempensk)
Neelaj si ni, o by ti mohlo preka a zbavi a vntornej slobody. (Kempensk)
o je slobodnejie ako srdce, ktor neti po niom na zemi. (Kempensk)
Starostlivo sa usiluj, aby si vade a vo vetkom, o kon alebo podnik, bol vo svojom
vntri slobodn a svojim pnom. Pozdvihni sa ponad veci a nepodrobuj sa im. (Kempensk)
Zmyseln lovek nepozn slobodu duchovnho loveka. (Kempensk)
Kto otrokov dva do pt, sm je otrok. (J.Kollr)
Vezmi mu slobodu a u nie je lovekom, ale ponm ivochom. (J.Kollr)
Pn je Duch; a kde je Pnov Duch, tam je sloboda. (2 Kor 3,17)
Je pravda, e sloboda je vzcna - tak vzcna, e sa mus dva na prdel. (Lenin)
410
 Sloboda je vdy len slobodou in zmajcich. (R.Luxemburgov)
Si slobodn dcha alebo nedcha, ale ak nebude dcha o p mint sa zadus.
(E.Mack)
Nhoda riadi nieo viac ako polovicu naich innost a my riadime ten zvyok.
(N.Machiavelli)
Domnievam sa, e jedinm skutonm stavom slobody je st presne na pol cesty medzi
Bohom a diablom, naviazan ani k dobru ani k bezvhradnmu sebectvu. Avak takto druh
slobody by bol neznesiten. Musme si vybra. Bu jedno otroctvo, alebo druh. (M.Martin)
Lska k moci a lska k slobode si vene odporuj. (J.S.Mill)
Kde je najmenej slobody je vniv tba po moci najplivejia a najsvedomitejia. (Mill)
politika-

Sloboda existuje vdy. Sta za u zaplati jej cenu. (H.Montherlant)

Sloboda je prvo robi to, o zkony dovouj. (Montesquieu)
Niekoho ma, to je ako prenaja si priepas. (.Moravk)
Sloboda bez mravnho zkladu, bez prva a spravodlivosti je pud pre dravca, je ubova
a tyranstvo despotu. (F.Palack)
lovek hovor o svojej lske k slobode a o silch, ktor ju hrdsia, ale kedykovek hovor
o tom, ako je utlan, sm sa svojej slobody vzdva. Chcem veri, e si raz prestane svoj ivot
maova na ierno len preto, e niektor voby s mu neprjemn. (M.S.Peck)
Kad krok v mojom ivote, ktor zvyuje moju sebadveru, integritu, odvahu a mpje
vedomie hriechu, zvyuje zrove moju schopnos vybra si iadcu alternatvu, a nakoniec sa
pre ma voba nesprvneho rozhodnutia stane obtianejou ne voba sprvneho. Na druhej
strane, kad akt podahnutia a zbabelosti ma oslabuje a otvra cestu alm a alm
kapitulcim, a nakoniec strca svoju slobodu plne. (M.S.Peck)
Zlo je nevyhnutnm spolonkom slobodnej vle, cenou, ktor platme za nau jedinen
monos voby. (M.S.Peck)
Vina z ns sa sprva ako deti alebo dospievajci; sme presveden, e mme nrok na
slobodu a moc dospelch, ale nemme chu prija zodpovednos a sebadisciplnu, ktor dospelos
vyaduje. (M.S.Peck)
Zd sa nm, e ns obmedzuj rodiia, spolonos alebo osud, ale v skutonosti nad sebou
potrebujeme ma nejak silu, na ktor meme vinu za n stav zvali. Vydesilo by ns, keby
sme mali zska tak moc, e by sme u nemali na koho zvaova vinu. (M.S.Peck)
Skuton sloboda rob loveka vzneenm a ponenm, nie drzm. (Pestalozzi)
Sloboda je klietka, z ktorej ostali iba dvere, ale tie musia vetci repektova. (K.Peteraj)
To najvie v loveku je nakloni duu k dobrmu alebo k zlmu. (Pythagoras)

411
 Vstraha pred zdanlivou slobodou, pred slobodou chpanou povrchne a jednostranne, ktor
nevnik do celej pravdy o loveku a o svete. (RH 12, J.P.II.)
Kristus ns u, e najlepm prejavom slobody je lska, ktor sa uplatuje v darovan a v
slube druhm. (RH 21, J.P.II.)
Reaktvny rebel nie je slobodn lovek, pretoe jeho reakcie s iba odpoveou na akcie
nespravodlivosti, chba mu vlastn iniciatva. (P.Rosso)
Sloboda m zky svis so astm. Sloboda je len na tej ceste, ktor smeruje k astiu.
(P.Rosso)
Srdce sa do klietky zavrie ned, len hru ho me obopn. (P.Rosso)
Absoltna sloboda spova v totlnej zvislosti na lepom dobre. (P.Rosso)
Sloboda nespova vo vyberan si ciea, ale v slobodnom kran za cieom. (P.Rosso)
Sloboda znamen vybra si skuton dobro. Absoltnu slobodu asi nepochopme, pretoe
pod vplyvom hriechu, ie nedostatku lsky si asto vyberme iba zdanliv dobro. Sloboda
neznamen iba vybra si z dvoch monost, ale vybra si priamo hne s jasnm poznanm
jedin monos, ktor je najlepia zo vetkch. (P.Rosso)
Sloboda nie je len hadanie ciea, ale aj spoinutie v cieli, preto aj udia vo vzen mu
by slobodnej ako t vonku. Dleit je, i spoinuli v cieli. (P.Rosso)
lovek sa me tei zo svetla bez toho, e by poznal tmu. (P.Rosso) hriech- nebo-
Kto daruje slobodu, daruje monos k vyzrievaniu. (P.Rosso)
Sloboda je prli vek dar na to, aby som ho daroval niekomu okrem Boha a niekoho, kto
ho skutone zastupuje. (P.Rosso)
Iniciatvny je iba ten, kto sa cti slobodn. (P.Rosso)
Nemm strach pred mocnmi Cirkvi a i sveta, hoci maj silu, ktorou niia, bij, prehrva
ich moc, ke s lskou sa stret, nemaj na malikch, o v slobode ij. (P.Rosso)
asto sa hovor o zodpovednej slobode, mlo sa vak poskytuje slobodn zodpovednos.
(P.Rosso)
lovek sa rod slobodn a vade je v okovch. (Rousseau)
Okovy s zo zlata, ak ich lovek nos za obhajovanie udskosti. (Rousseau)
Prli mlo slobody spsobuje stagnciu, prli vea vedie k chaosu. (B.Russel)
Niet takho loveka, ktor by nepredstavoval nebezpeenstvo pre niekoho. (M.Svign)
Sloboda znamen by zodpovednm - to je dvod, preo sa jej vina ud boj. (B.Shaw)
lovek je prli slab, aby spravoval svoju slobodu. (E.Schaper)
Osud miea karty a my hrme. (A.Schopenhauer)

412
 Vek sloboda sa sklad z mnohch malch slobd. (I.Silone)
Nikto neme by dokonale slobodn, km vetci nebud slobodn; nikto neme by
dokonale morlny, km vetci nebud morlni; nikto neme by dokonale astn, km vetci
nebud astn. (H.Spencer)
V mysli nie je iadna absoltna alebo slobodn va, myse je determinovan pria si to
alebo ono prinou, ktor bola tie determinovan prinou, a tto posledn zasa inou prinou a
tak do nekonena. (Spinoza)
Sloboda neru nutnos, ale ju predpoklad. (Spinoza)
My chceme slobodu; to je n cie a svt naa tba. (.tr)
Vzcne s astn asy, ke si me myslie o chce a hovori, o si mysl. (Tacitus)
Terzia zmizla ako kvapka vody v hbke ocenu. Ostal len Jei. Vari ho Terzia neprosila,
aby jej vzal slobodu? Lebo sloboda jej nahala strach. Ctila sa tak slab, tk krehk, e sa
navdy chcela spoji s boskou silou. (sv.Terezka)
Mtvi s iv bez prva ma hlas. (J.Urban)
Na Druhom vatiknskom koncile sa Katolcka cirkev jednoznane prihlsila k nboenskej
slobode. Jedna vec je vak schvli dokument proti vlastnmu tlaku a druh rozvja slobodn
kultru vo vlastnom priestore po desaroiach inej praxe. (P.M.Zulehner)
Praxou, ktor brni slobode, s udia milujci slobodu uvdzan do vnych konfliktov s
lojalitou. Cirkvi im ponkaj prli mal priestor k slobode. Tragick pre cirkvi je, e udia
opaj cirkev z dvodov, ktor s evanjeliom bezprostredne nesvisia. Skr, ne sa cirkvi s
takmito umi dostan k rozhovoru o vlastnom evanjeliu, oddu tto udia zo strachu o svoju
slobodu a splia za sebou vetky mosty. (P.M.Zulehner)
Tak hesl ako sebarozvjanie a sebauskutonenie sa sce teia naprklad v okrunom liste
Jna Pavla II. (1979) vysokej vnosti, inak vak maj v kresanskch cirkvch zl zvuk.
Sebauskutonenie je prijman negatvne a vnman skr ako egoistick zahadenia sa do seba.
(P.M.Zulehner)
lovek, ktor utvra sm seba, prispieva nezastupitene k rozvoju stvorenia. To tie
naopak znamen: Kto sa neutvra v slobode, previuje sa, pretoe as stvorenia zostane navdy
neuskutonen. A tu sn tume - mono i napriek niektorm cirkevnm predsudkom - e
sloboda je vetko in ne lacn pohodlnos. Vdy je vslednicou tobnch prian a
zodpovednosti. (P.M.Zulehner)
Sloboda je nieo, o sa ned kpi, ale d sa strati, nehmataten, ale pominuten. (iak)
Smdn avy maj nesmierne jemn uch na vodu. Stane sa astejie, e mdre zvierat
prived karavny do oz vzdialench aj 200 km, ke sa im smdom strpenm nechala von
uzda. (XY)
Chba mi sloboda. Je to, ako ke opicu chytia na bann, alebo leva na kus msa a daj ich
do ZOO. Pre toho leva je krsne ma mso kad de, ale iba chvku, potom by si ho najradej
ulovil sm, no u neme. Nov veci a skutonosti spoiatku fascinuj. (XY)
413
 Lska, ktor je rozliata v naich srdciach skrze Ducha Svtho in ns slobodnmi. (XY)
Sloboda pozostva v tom, e lovek rob to, o mu hovor svedomie. A najvyou slobodou
je obeta. (XY)
Zvislos od Boha je jedinou nezvislosou. (XY)

SUB

Viac by dal niekto loveku, kto by mu dal strom s ovocm, ne kto by mu dal iba ovocie.
(sv.Anzelm)
Rada nie je iba o dosiahnut lepch dobier, ale tie o uniknut menm zlm. (sv.TA I q.19
a.12)
Sub je Bohu uinen prisbenie o lepom dobre, ktor sce nespad pod pln nutnos,
ani pod nutnos cieov, avak je o konoch nosti, ktor poznvame, e sa pia Bohu. (sv.TA
II/II q.88 a.1)
K subu sa vyaduj nutne tri veci - rozvenie, predsavzatie a prisbenie. V poslednom
sa dokonva rz subu. (sv.TA II/II q.88 a.1)
Prsaha, alebo sub sa nemaj zachovva, ke maj zl vsledok, alebo ke sa stan
nedovolenmi. (sv.TA II/II q.88 a.2)
Dielo vykonan zo subu je chvlyhodnejie a zslunejie, ne dielo vykonan bez subu.
(sv.TA II/II q.88 a.5)
Jednoduch sub je iba prisbenie, slvnostn je prisbenie a odovzdanie. (sv.TA II/II
q.88 a.8)
Sub me by z rozumnej priny zamenen za nieo lepieho, alebo za nieo menej
nebezpenho, rovnako tak me by i odpusten. (sv.TA II/II q.88 a.10)
Neutuj svoj sub. Skr sa raduj, e ti takto teraz nie je dovolen, o by ti bolo dovolen na
tvoju kodu. (sv.Augustn)
lovek sa cti zaviazan iba vtedy, ke je slobodn a kad zvzok sm o sebe predpoklad
slobodu. (H.Bergson)
Nikto nech neiada sp, o dal subom Bohu. (don Bosco)
Nesubuj ni, o by si za rok nemohol sbi znovu. (W.Brudzinski)
Lepie je stokrt odmietnu ako nedodra jedin dan sub. (nske prslovie)
Suby s vhy medzi umi. (R.imrik)
Aby nieo pevne stlo, potrebuje tri oporn body. (A.Dermek)
A do 11. storoia sa skladal iba jeden sub - sub lsky. (A.Dermek)

414
 Viera v seba samho je podmienkou, aby lovek mohol nieo subova. (E.Fromm)
Rehon sub je uven, slobodn prisbenie Bohu, ktorm sa zavzujeme nosou
Bohocty na mon a lepie dobro. Vnos takhoto zvzku zvis od myslu osoby, ktor
rob sub, alebo od dleitosti prisbenia, alebo od cirkevnho zkona. Prestpenie subu je
hriechom proti nosti Bohocty. (Katechizmus reh.subov)
Je to slvnostn zvzok uroben Bohu vykona nieo zvltneho na jeho es.
(J.Minarovi)
Subujeme poda naich oakvan a dodrujeme suby poda naich predstv.
(Rochefoucauld)
Kto je najpomal v subovan, je vdy najvernej v dodran subu. (Rousseau)
Nadovetko sa ho dotka skutonos, e srdce jemu zasvtench ud je pln inch vec,
hoci patr vlune jemu. (sv.Terezka)

SMR

udia nenvidia smr neprvom, je to najistejia obrana proti mnohm chorobm a

akostiam. (Aischylos)
S to ndhern zlat hodinky. Predal mi ich mj dedo na smrtenej posteli. (W.Allen)
Zjavenia mtvych sa niekedy dej innosou anjelov, alebo dmonov i bez vedomia
zomrelch. (sv.TA I q.89 a.8)
Smr sama v sebe je u prirodzene nenviden, mono ju vak iada pre blaenos. (sv.TA
II/I q.5 a.3)
Boh neuinil smr, smr je trestom za hriech. (sv.TA II/I q.86 a.1)
Zabi nevinnho je dovolen iba z rozkazu Boieho. (sv.TA II/I q.94 a.5)
Nsiln smr, hoci pre zloiny, odnma cel trest za zloiny, ktor by bolo nutn zna na
druhom svete alebo len as, pretoe to zvis od vekosti viny, trpezlivosti skrenosti, to vak
prirodzen smr nepsob. (sv.TA II/II q.25 a.6)
A preto takch hrienikov, od ktorch sa oakva koda druhch skr ako ich polepenie
poda zkona Boskho a udskho, sa ke zabi. (sv.TA II/II q.25 a.6)
Ak je nejak lovek nebezpen spolonosti a kaz ju nejakm hriechom, je zabit
chvlitebne a prospene, aby sa zachovalo spolon dobro. Mlo kvasu toti pokaz cel cesto.
(sv.TA II/II q.64 a.2)
Zabi loveka me by dobr, ako zabi zviera. Hor je toti zl lovek ne zviera a viac
kod. (sv.TA II/II q.64 a.2)
Odrazi nsilie nsilm je dovolen umiernenosou bezhonnej obrany. (sv.TA II/II q.64
a.7)
415
 Smilstvo je men hriech ne hriech, ktor je proti ivotu loveka. (sv.TA II/II q.154 a.4)
Umierajci potrebuje lesk svedomia, ktor sa naznauje olejom. (sv.TA D q.29 a.4)
Kad zmena je nejak smr. (sv.Augustn)
Boh uinil loveka, aby dokia nezhre, kvitol nesmrtenosou, aby sm sebe bol pvodcom
bu ivota alebo smrti. (sv.Augustn)
Neme zle umrie, kto dobre il a sotva niekto umiera dobre, kto il zle. (sv.Augustn)
Ako odde z tohoto sveta, tak sa objav na druhom svete. (sv. Augustn)
Aj zomrie je jedna z loh nho ivota. (M.Aurelius)
Chva - a na vetko si zabudol, chva - a vetko na teba zabudlo. (M.Aurelius)
astn, kto zomrie skr, ne sm zane vola smr, aby ho vzala. (F.Bacon)
Zahrajte mi trochu, zaspievajte nejak dobr piese o smrti, teraz je na to prve as.
(J.S.Bach)
Jednho da vyjde kadmu z ns slnce naposledy. Sestra svetlo, bolo by mon, aby si ma
varovala, ke sa bude rozvidnieva mj posledn de? (L.Balling)
Mem poveda vo svojom srdci: Ak by som zomrel v tomto okamihu, zomieral by som
spokojne a s ndejou, e pjdem do neba? (don Bosco)
Nevidel som nikoho, kto by vo chvli smrti lamentoval, e urobil prli vea dobra. (don
Bosco)
Existuj dve smrti - nepripraven a neakan. Me prs iba smr neakan, nech a Boh
chrni od nepripravenej. (don Bosco)
Smr prila za mladm a hovorila mu, e za chvu zomrie. On na to e je ete mlad, e by
sa chcel pripravi, urobi dobr skutky, ktor doteraz nestihol. Smr: to nie je moja kompetencia.
(don Bosco)
Cesta bola nesmierne pomrna a hadila sa pomedzi kopce ako psmo umierajceho na
testamente, spsanom v poslednej chvli. (R.Brautigan)
Keby niektor udia zomreli a in nie, smr by bola naozaj stranou pohromou. (J.Bruyre)
Takmer kad sa narod ako gnius a zomrie ako idiot. (Ch.Bukowski)
Ako to povedal hrobr? Nerute, prve som robil dieru do sveta. (J.Buzssy)
Neakajte na Posledn sd. Kon sa kad de. (A.Camus)
Due mtvych bvaj v tch, ktor zostali naive, a tam pomaly umieraj. (E.Canetti)
Kad okamih ivota je krokom ku smrti. (P.Corneille)
Tim ods o najrchlejie. (O.Cromwell)

416
 Smr nie je iadny znik, ale prechod. (sv.Cyprin)
Ha, brat, boli sme obidvaja zprahom, o ahal jednu brzdu, ja na oranisku padm, svoj
de som dokonil. Ale ty miluje Horu, jednako neopaj Horu pre uitestvo, lebo m me
by skr spasen? (sv.Cyril)
Aj preto sa desme smrti, e niekedy sa zd by dezerciou. (K.apek)
Ak s vae deti zl, nezaslia si, aby po vs dedili, ak s dobr a pracovit, nepotrebuj
to. (nske prslovie)
Ani trochu sa nebojm zomrie. (Darwin)
lovek zoi voi smrti me zostarn o jednu generciu. (A.Dermek)
Mnoho mladch ud umiera, ale star vetci. (A.Dermek)
Karmelitnka svtho ivota mala vemi ak smr. Ktovie za koho? Niekto in mono
zomrie ahko. (A.Dermek)
Viem, ako aleko som od jednho brehu, ale neviem, koko mm k druhmu brehu.
(A.Dermek)
Ako me by smr zl, ke v jej prtomnosti o nej nevieme? (Diogenes)
Vo vetkch svojich skutkoch mysli na koniec. (Diogenes)
Nikto nie je ostrovom plne sm pre seba; kad lovek je kusom kontinentu, sasou
pevniny. Smr kadho loveka ma zmenuje, pretoe som sasou udskho rodu; preto sa
nikdy nedozvedaj, za koho zvon zvon, lebo za teba zvon. (J.Donne)
Keby ste v udstve zniili vieru v nesmrtenos, nielen lska, ale kad iv sila udrujca
ivot sveta by odrazu vyschla. (Dostojevskij)
Nie je ak narodi sa. ak je zomrie. (B.Dylan)
Zbohom a pamtajte na moje slov. (Epikuros)
Smr ns nezaujma, pretoe zatia o sme, smr tu ete nie je, avak ke tu je, my u viac
nie sme. (Epikuros)
Kain dostva znak, aby nebol od nikoho zabit, ale aby ho chrnil pred tmi, ktor by ho
chceli zabi, hoci len za to, aby pomstili smr bela. Ani vrah nestrca svoju dstojnos a Boh
sm sa stva jeho zstancom. (EV 7-9, J.P.II.)
To, o dva zmysel ivotu, dva zmysel aj smrti. (Exupry)
Kto umiera, umiera tak, ak bol. V smrti obyajnho banka je obyajn umierajci bank.
Kde njdete t ialen vytretenos, ktor si vymaj literti, aby vs oslnili? (Exupry)
Najvrenejie kamene s nhrobn kamene. (kard.Faulhaber)
Hrob je miesto, kde sa modl a nie ren. (kard.Faulhaber)

417
 Ke lovek ije prli dlho, strca prvo na to, aby ho utovali vo chvli, ke zomrie.
(F.Fischer)
Ak hr achu zmtie figrky zo achovnice, nevyriei iaden achov problm. A tie sa
v ivote nevyriei iaden problm tm, e lovek odhod ivot. (V.E.Frankl)
Kto chce spcha samovradu pri otzke: Preo nem mylienky na samovradu? - ostane
v rozpakoch. lovek nie je psychologicky schopn predstiera argumenty pre pritakvanie ivotu.
(V.E.Frankl)
Eutanzia: Jeho umieranie, pokia je skutone jeho! umieranm, patr vlastne k jeho ivotu
a zaokrhuje tento ivot do zmysluplnej plnosti. (V.E.Frankl)
Lekr nie je povolan, aby rozhodoval o hodnosti, alebo nehodnosti ivota. Chor by v
iadnom momente nevedel, i sa bli k nemu lekr ako pomocnk, alebo u ako kat. (V.E.Frankl)
V skutonosti s idioti, ktor prinajmenom vozia kru, ete stle produktvnej, ne
naprklad zostrli prarodiia, ktor chradn v domove dchodcov. Ich usmrtenie iba z dvodov
neproduktvnosti by vak odmietali prve t, ktor inak trvaj prve na kritriu uitonosti pre
spolonos. (V.E.Frankl)
Nie kad vie, e prve duevne zaostvajce deti bvaj prve vo svojej bezmocnosti
svojimi rodimi celkom mimoriadne milovan a nene opatrovan. (V.E.Frankl)
Ak osud prihral ete ijceho samovraha vas do rk lekra, m lekr jedna ako lekr a
nemal by sa hra na sudcu, alebo dokonca svojvone rozhodn o byt, i nebyt. (V.E.Frankl)
Samovrada tak ako in nemonm rs a zrie na vlastnom utrpen, znemouje predsa
tie odini tak alebo onak utrpenie, ktor sme spsobili inm. (V.E.Frankl)
Samovrada je sce odvahou k smrti - je vak zbabelosou k ivotu. (V.E.Frankl)
Keby sme boli nesmrten, mohli by sme prvom odsva kad jednanie do nekonena,
nezlealo by na tom vykona to prve teraz. (V.E.Frankl)
Jednaj tak, akoby si na konci svojho ivota listoval vo svojom vlastnom ivotopise a narazil
by si prve na t kapitolu, ktor jedn o sasnom ivotnom seku. Budcu kapitolu knihy ete
me zmeni. (V.E.Frankl)
udsk ivot pripomna Rdium, ktor m len obmedzen dobu ivota pretoe sa jeho
atmy rozpadaj a jeho hmota sa premiea stle viac v energiu, ktor je vyarovan, nikdy sa
nevracia sp a nikdy sa nemen op v hmotu. (V.E.Frankl)
Predstav si, e si sochr, ktor m len obmedzen as na vytvorenie sochy, ale nebol to
oznmen zveren termn. (V.E.Frankl)
Hrdinsk ivot v mladosti zomrelho loveka m istotne viac obsahu a zmyslu, ne
existencia dlho ijceho darebka. (V.E.Frankl)
Smr ako koniec asu ivota me desi iba toho, kto svoj as ivota nevypluje.
(V.E.Frankl)

418
 Trchli nad niem, o bolo nenvratne straten sa mus z hadiska zdravho udskho
rozumu javi ako neuiton a absurdn. Zrmutok a tos vak maj svoj zmysel. Zrmutok
nad lovekom, ktorho sme milovali a stratili, dva mu akosi al ivot. (V.E.Frankl)
Zdrav ctenie trchliaceho sa obyajne nestavia na odpor proti tomu bra naprklad tabletky
na spanie, miesto toho, aby preplakal noci. Namieta: tm, e budem lepie spa, sa mtvy,
ktorho oplakvam, nevzbud. (V.E.Frankl)
Lska me by silnejia ne smr. Existencia milovanho loveka je mono smrou
znien, ale jeho by-takm smrou by zruen neme. (V.E.Frankl)
Kto skutone ver, e me pochopi smr loveka, klame nejako sm seba. (V.E.Frankl)
Nem by vbec povedan, e osoba sama u neexistuje, aleko skr by bolo mon
najviac tak tvrdi, e sa u jednoducho neme prejavi, lebo k prejaveniu potrebuje fyzick a
fyziologick vrazov procesy. (V.E.Frankl)
V podstate nikto never e zomrie - v nevedom je kad presveden o svojej nesmrtenosti.
(Freud)
Slobodn lovek mysl na smr a plne zo vetkch vec nakoniec a jeho mdros nie je
meditciou o smrti, ale o ivote. (E.Fromm)
Vedomie krtkosti vlastnho ivota, vedomie, e sa lovek narodil nie z vlastnej vle a e
proti svojej vli zomrie pred tmi, ktorch miluje, i oni pred nm, vedomie osamotenosti a
odlenia, vedomie bezmocnosti voi silm prrody a spolonosti, to vetko rob z jeho oddelenej,
rozorvanej existencie neznesiten vzenie. (E.Fromm)
Namiesto toho, aby si lovek vedome pripustil, e mus raz zomrie, a aby sa utrpenie stalo
jednm z najsilnejch podnetov pre ivot, zkladou udskej solidarity, sksenosou, bez ktorej
rados a nadenie postrda silu a hbku, je donucovan ho potlai. (E.Fromm) boles-
Smr chyt najprv tch, o beia. (J.Giono)
Najhroznejie na naom adresri je to e poda neho rozol nae mrtn oznmenia.
(R.Gomz)
Otvorte predsa i druh okenicu, aby sem prilo viac svetla. (Goethe)
Marx je mtvy, Lenin je mtvy, ani ja sa nectim najlepie. (Graffiti)
Nuda je jednou z tvri smrti. (J.Green)
Vdy, ke niekto odchdza zo sveta, me po om ete posla pozdrav. Dorui vetko
ostatn u ostane na tebe. (P.Haavikko)
Iba blznovi sa zd ivot majetkom. Rozumnmu je ahostajn, i ivot alebo smr.
(Hegesias)
Boh mi odpust, je to napokon jeho remeslo. (H.Heine)
Chystm sa na svoju posledn cestu, na vek skok do tmy. (T.Hobbes)

419
 Nesmrtenos je luxus. (M.Holub)
Nezhasnajte! Bojm sa potme domov. (O.Henry)
Smr je na jednej strane vyhnan z rodiny a odsunut do nemocnc a domovov, na druhej
strane je banalizovan medilna smr, ktor znemouje pochopenie podstaty zmyslu smrti.
(Hicks)
Je krsne, e loveku je tak zaako presvedi sa o smrti toho, ktorho miluje. (F.Hlderin)
Bute na ud mil, lebo vm neprdu na pohreb. (B.Hrabal)
lovek zane chpa ivot, a ke zane myslie na smr. (J.Huba)
Ako mlo zvis na konci ivotnej cesty na tom, o sme zaili a ako nekonene vea na
tom, o sme spravili. (Humboldt)
Jedin vec je ist: kvet, ktor raz rozkvitol, zomiera navdy. (O.Chajjm)
Kad umierajci zomiera prv. (E.Ionesco)
Loveck psy sa ete hraj na dvore, ale zver im neujde, o ako sa u enie lesom. (F.Kafka)
Najmenej sa boja smrti t, ktorch ivot m najviu cenu. (I.Kant)
Ctim, ako nado mnou rast kvety. (J.Keats)
Keby si astejie myslel na smr ne na dlh ivot, iste by si sa horlivejie polepoval.
(Kempensk)
Ak nie si dnes pripraven, ako bude zajtra? (Kempensk)
o nm oso dlho i, ke sa tak mlo polepujeme? Dlh ivot nie je vdy nprava, ba
asto len rozmnouje hriechy. (Kempensk)
Ak je stran umiera, hdam ete nebezpenejie je dlho i. (Kempensk)
Ke nadde posledn hodina, zane celkom in zma o svojom predolom ivote; a
bude vemi utova, e si bol tak nedbanliv a ahostajn. (Kempensk)
Ak astn a ak mdry je, kto sa teraz usiluje by takm, akm by chcel by v hodinu
smrti. (Kempensk)
Vo vetkom, o rob, pamtaj na koniec! Ako obstoj pred prsnym sudcom, pred ktorm
niet tajnosti, ktorho nemono uzmieri darmi a ktor si nevma vhovorky. (Kempensk)
Keby som len vedel, i zotrvm v dobrom a do konca! A o by si urobil, keby si to vedel?
Rob teraz, o by si robil vtedy a bude celkom bezpen. (Kempensk)
Keby sa lovek nikdy nestratil zo sveta, tak ako rosa na Adaino, nikdy nezmizol, tak ako
dym nad Toribejamou, ale trval vene na svete, ako by veci stratili svoju moc doja ns!
Najvzcnejou vecou v ivote je jeho neistota. (H.Kenko)

420
 Ak sa niekto d na najvyiu neprvos a zd sa by nevylieiten, zkon sa mus postara
o ostatnch, aby takto nezniil ich ivoty; tu zkon vemi dobre a osone prikazuje, aby sa
zloinec ako kodliv d odrezal a usmrtil. (sv.Klement Alexandrijsk)
Ke si priiel na svet, plakal si a vetci sa radovali. i tak, aby vetci plakali, a ho bude
opa. (Konfucius)
Mal bodka ukon aj ten najv romn. (L.Kumor)
Na mnohch pomnkoch by malo st: Umrel v tridsiatich, pochovan v esdesiatich
rokoch. (Ch.Lichtenberg)
Dve kosy - 77 rokov, mlokto im odol. (udov mdros)
iv s mtvi na dovolenke. (Maeterlink)
udia skr zabudn na otcovu smr ako na stratu otcovskho dedistva. (N.Machiavelli)
Smrti sa nebojm, ale rd by som chbal, ke sa dostav. (G.Marx)
Z mnohch povinnost, ktor obsahuje dleit kapitola umenie i, by bol lnok umenie
umiera najah, keby mu n strach nedodval tak vhu. (M.de Montaigne)
Premanie o smrti je premanm o slobode. (M.de Montaigne)
vajiarskemu sedliakovi zomrela v priebehu niekokch dn manelka. Mali mal deti.
Mu bol tak otrasen, e neobriadil dobytok a susedia pouli ako bu od hladu. Miestny farr
zaiel k vdovcovi a snail sa mu pomc. Sedliak dlho mlal, a z neho nhle prehovorila
boles: vemi ho trpilo, e svojej ene u nemohol poveda, ak mu je mil a akou mu bola
dobrou a statonou manelkou. Mnohch ud trpi, e nestaili zosnulmu poveda dobr slovo.
(G.Moser)
Nevravel som vm, e som to psal pre seba? - o Requiem. (Mozart)
Boh nestvoril smr, nete sa zo zhuby ijcich... Le hrienici ju privolvaj rukami i
reami, mysliac e je priate... (Md 1,13-16)
Lebo spravodlivos neoksi smr. (Md 1,15)
akal som to, ale nie tak skoro. (Nhrobn npis)
Babika... sa smrti nebla a akala ju, tak ako akvala leto alebo list od tety Mariky.
(F.Nepil)
Za Filipom Neri priiel tudent: Budem advoktom. A o potom? Potom budem zarba
peniaze. A o potom? ... musm zomrie. A o potom? (F.Neri)
Ak umelec odchdza svetu! (Nero)
Ako uteujce je vedie, e ivotn cesta vedie z tiea do svetla. (kard. Newman)

421
 Smr vs des. To je v poriadku. Rovnako tak ma. Ale vy sa usilujete tomu strachu unikn
namiesto toho, aby ste mu elili. Vam problmom nie je to, e myslte na smr, ale to, akm
spsobom na u myslte. Dokia nebudete schopn prema o smrti - napriek jej hrze -
dobrovone, bude sa k vm nedobrovone vraca vo forme obsedantnch mylienok. (M.S.Peck)
Vzda sa ivota sa nm jav ako krutos Boha i osudu. Tento postoj je zvl typick pre
sasn zpadn kultru, v ktorej je ja povaovan za posvtn a smr za nieo urliv, o
om sa nehovor. pln opak je vak pravdou. Prve vzdanie sa svojho ja me by zdrojom
tej najviac povznajcej, najistejej a najtrvalejej radosti zo ivota. A je to smr, ktor dva
ivotu jeho zmysel. (M.S.Peck)
Ak sme schopn i s vedomm, e smr je nam trvalm sprievodcom, ktor nm sed na
pravom pleci, me sa sta, ako hovoria, i nam spojencom - sce stle desivm, ale tie
vernm a mdrym radcom. Jeho rady a trval vedomie, ak obmedzen as nm bol vymeran,
aby sme ili a milovali, ns vdy ved o k najlepiemu vyuitiu asu k o najplniemu preitiu
ivota. (M.S.Peck)
Kto sa schovva pred smrou, pred venou premenlivosou ivota, ten sa nutne schovva
i pred ivotom samotnm. (M.S.Peck)
Na epitafe: m si ty, to som bol ja. o som ja, tm bude ty. Prosm a, rozpamtaj sa na
ma. Pozri milosrdne na tento prach Petrov. Modli sa a povedz - Pane, zmiluj sa nad nm.
(sv.Peter Damiani)
Podaktorch zbad a potom, ke oddu. (K.Peteraj)
lovek ije brutto sedemdesiat rokov. Netto je to zopr dn. (K.Peteraj)
Koho bohovia miluj, umiera mlad. (Menandros) To nemus znamena asovo, ale e a do
konca ivota m mladistvho ducha. (Picasso)
lovek nad zvieraom vynik len tm, e si sm me vzia ivot. (Plnius st.)
Ist chlapk v krme: Sme len tak krtko iv a tak dlho budeme mtvi! (K.Peteraj)
Ke ivot dohr, smr uprace rekvizity. (J.Prvert)
ivot - ten si ije. Smr zatia vedie domcnos. (J.Prvert)
Zo astia spravodlivch sa mesto napa jasotom a zo zniku bezbonch sa ozva
plesanm. (Prs 11,10)
Len o sa lovek narod, zana zomiera. (prslovie)
Lsku, ktor dvame mtvym do hrobu, nemme vzia ivm. (W.Raabe)
Je koniec fraky, idem hada to vek azda. (F.Rabelais)
Mali by sme obas zjs na cintorn a ospravedlni sa vetkm, ktorch sme nezaslene
preili. (D.Radovi)
Aj my, ktor nikdy neumrieme, musme hovori, e umrieme vetci, s ohadom na tch,
ktor umr. (D.Radovi)
422
 Toto je ostr medicna, ale inn proti vetkm chorobm - gilotna. (W.Raleigh)
Ak veda teba niekto zomiera, teba to nebol. To je neastie sveta. Scit nie je boles.
Scit je skryt kodorados. Vdych, e to nie si ty sm, alebo niekto, koho m rd. (Remarque)
sociolgia-

Je mi m alej, tm lepie. (P.Renoir)

Ndhera pohrebov sa viac tka mrnomysenosti ivch ako pocty pre mtvych.
(Rochefoucauld)
Odiiel lovek, ktormu u nebude mc preukza konkrtnu pomoc. Vdy ke niekto
zomiera mm pocit, e som mohol pre neho urobi ovea viac. (P.Rosso)
Ke zomriem, neplate, radujte sa so mnou, ve Jeho milosrdenstvo je ven a v om som
nechal uton balvany svojich hriechov. (P.Rosso)
Dnes sa d poisti skoro vetko. Mlokto pamt na to, aby si dal poisti svoju duu.
(P.Rosso)
Zomiera, to mus by osi ndhern. (P.Rosso)
V Cirkvi sa vea rozprva o zabjan nenarodench det, ale nikto sa ete vrazne nepostavil
za to, aby tieto deti boli pochovvan ako udia a v prpade kresanskch matiek ako kresania.
Myslm si, e tento as prde a bude mon navtvi na cintorne miesta, kde bud pochovan
tieto nevinn obete neudskosti. (P.Rosso)
Kto je schopn prekona strach pred smrou a prija vlastn konenos, ten potom me
zmobilizova vetky sily a zpasi o uzdravenie. (Kbler-Rossov)
Uvidm naposledy slnko. (Rousseau)
Pozera sa len na cie, to pokaz rados z cestovania. (F.Rckert)
Star pani hovor veer muovi: Keby som zomierala, tak ma zobu. (an)
Pre loveka, ktor splnil svoju povinnos, je smr prirodzen a vtan prve tak ako spnok.
(G.Santayana)
A smr je zlo - tak bohovia uznali: ve keby bola krsna, tie by zomierali. (Sapfo)
U som zase vo svojej koi. (W.Scott)
Aby sme sa smrti nebli, musme na u myslie. (Seneca)
Zomrie bez strachu zo smrti - to je zvideniahodn smr. (Seneca)
Do staroby som sa staral o to, aby som dobre il, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Seneca)
Najlepiu smr m ten, kto zomierajc je oplakvan svojimi. (Seneca)
Bolo by nm techou, keby sme pochopili, e umieranie je posledn zbava v naom ivote.
(R.G.de la Serna)
423
 Zbabelci umieraj veakrt pred svojou smrou, siln oksi smr iba raz. (Shakespeare)
ivot neprestane by zbavn, ke udia zomieraj, o ni viac, ako neprestane by vny,
ke sa udia smej. (G.B.Shaw)
Sestra, vy sa snate uchova ma naive ako kuriznu staroitnos, ale ja u som pripraven,
skonil som, plnujem zomrie. (G.B.Shaw)
Vea vec sa mi zrazu zana ujasova, zanam ich chpa. (F.Schiller)
Pred smrou prejde tisce zbytonch mylienok. (R.Schneider)
Komu je ivot ak, tomu bude zem ahk. (H.Sienkiewicz)
Po smrti sa inm bud snva nae sny. (R.Sloboda) ndej-
Na kadom kamartovom pohrebe poujeme: U sa rbe v naom lese. (L.Smoljak)
Mdry prema o ivote, nie o smrti. (B.Spinoza)
Smr je vek primnos. (P.Strauss)
Na konci ivota sa zd, e by sme boli zrel zaa nov ivot. Preto je smr iluzrna.
(P.Strauss)
Len celkom mdri a celkom hlpi nepotaj so smrou. (P.Strauss)
Koniec vetkch ciest je mrnica. (Sudnska mdros)
Ke kzal bl. Peter Capucci, dral v ruke lebku, aby tak svojich posluchov lepie pripravil
na smr. (.mlik)
Obidvaja - chudobn i kardinl konia rovnakm spsobom. (panielska mdros)
Mj de kon a ja som ako brka, ktor vytiahli na morsk breh a ktor veer pova
tanenej hudbe vn. (Tagore)
Dobre zaa je dobr, ale dobre skoni je lepie. (Talmud)
Tim po smrti, aby som zaala i. Chcela by som zomrie, aby som splynula s Jeiom.
(sv.Terezka)
Aby sme mohli z lsku umrie, musme z lsky i. (sv.Terezka)
Ako vemi sa treba modli za zomierajcich! Keby to udia vedeli! (sv.Terezka)
Smr z Lsky, to je vetka ndej moja. (sv.Terezka)

424
 Cintorn ma nadchol ete viac ako katedrla. Vetky sochy z bieleho mramoru, ktorm
genilne dlto akoby vdchlo ivot, s rozmiestnen s istou nedbalosou, o ich robilo v mojich
oiach ete pvabnejmi. lovek by mohol upadn do pokuenia poteova tieto idelne postavy,
ktor ho obklopuj. Ich vraz je tak skuton, ich boles tak tich a odovzdan, e nemono
nespozna mylienky na nesmrtenos, ktor museli napa srdce umelcov, ke pracovali na
tchto majstrovskch dielach. Vidno tu naprklad diea, ako hde kvety na hrob svojich rodiov.
Zd sa, e mramor stratil svoju vhu... (sv.Terezka)
Zomrie z lsky neznamen zomrie vo vytren. (sv.Terezka)
Rone sa na svete vykon okolo 55 milinov potratov. Je to viac zabitch ako v Druhej
svetovej vojne. (M.Tuma)
Neviem, o sa to na svete stalo! Zanaj teraz umiera tak udia, ktor predtm nikdy
neumierali. (J.Tuwim)
Sname sa tak i, aby a umrieme, smtil za nami ete aj majite pohrebnho stavu.
(M.Twain)
Vypadneme mlky, bez pozdravu z baru tak ako zo ivota. (J.Urban)
Beda, zd sa mi, e sa stvam bohom. (Vespazianus)
Zatia o som sa domnieval, e sa naum, ako i, nauil som sa, ako umiera. (L.daVinci)
Keby smr neexistovala, bolo by ju treba vymyslie. (Voltaire)
Nechajte ma umrie v pokoji. (Voltaire)
ijcemu loveku sme povinn ohadom, mtvemu pravdou. (Voltaire)
Smr ns rob rovnmi v hrobe, ale nie vo venosti. (Waldburg)
O pr rokov sa stane kad populrnym na ptns mint. (A.Warhol)
Ide to dobre... umieram ako, ale nebojm sa s. (G.Washington)
Smr si z vs urob balek. Priprav si vs. Odrazu je nen a milosrdn, pretoe vm
vezme pam a fantziu. Prde za vami ena, deti a vy si vravte: To s zaujmav osoby.
Nepoznm ich odniekia? (J.Werich)
Umieram, ako som il - nad svoje pomery - po mrnej a drahej opercii. (O.Wilde)
Nevedie, e si tvor smrten, to je vek uahenie. (T.Williams)
ivot je p, ivot je osamelos. Smr ns spoj s vekou vinou. (E.Yung)
Na jednej strane stoja t, ktor chc zomrie v bezvedom a ktorm nezle na tom, i
zomr dom. Na druhej strane s t, ktor si elaj zomrie pri vedom a doma. Jedni povauj
umieranie za hrozn udalos, druh v om naopak vidia dleit sas ivota. (P.M.Zulehner);
Samovrahovia sa kriabu na vee pei, pretoe maj strach, aby sa s nimi nezrtil vah.
(J.ek)

425
 Oddnes tde u nemusm by medzi ivmi. (XY)
Ptali sa slvneho komika na smrtenej posteli, ako sa cti. - Vborne, - povedal, - zomiera
je ovea ahie ako rozosmia ud. (XY) humor-
Keby si nebol bval pil a a fajil, mohol si ete pi a faji. (XY nhrobok)
Neprosn koniec mka zo ma posledn kvapku ndeje. (XY)
Eutanzia - grcky: eu - dobr, tantos - smr. (XY)

SOCIOLGIA

Vlastenectvo je iv pocit kolektvnej zodpovednosti. Nacionalizmus je hlpy koht, ktor

kikirka na vlastnom hnojisku. (Aldington)
Ak je teda pre loveka prirodzen i v spoloenstve s ostatnmi, tak potom mus medzi
umi existova nieo, m je toto mnostvo riaden. (sv.T.Aquinsk)
Ten, kto nedoke i v spolonosti, alebo kto ju nepotrebuje, pretoe je sebestan, mus
by bu zviera alebo Boh. (Aristoteles)
Trh je sce schopn oceni hodnotu vyrbanch a predvanch hodnt, pritom vak ich
pvodn, akokovek nerovn rozdelenie povauje za dan a nespochybuje ich. Okrem tohoto
problematickho rysu m trhov systm radu alch nedostatkov. Medzi ne ptar predovetkm
neschopnos oceni hodnotu vec, ktor sce nevstupuj do vroby, stvaj sa vak
nedostatkovmi. V rmci trhovho mechanizmu by naprklad hodnotu istho vzduchu bolo
mon oceni iba za predpokladu, e by tento majetok niekto vlastnil, pokutoval zneisovateov,
odkodoval pokodench a pri nzkej rentabilite by mohol pouitie tohoto majtku dokonca
odoprie. (K.Arrow)
Poiadavky solidarity s aby sa vetci udia, miestne skupiny a komunity, spolky a
organizcie, nrody a svetadiely - podieali na veden vetkch innost ekonomickho,
politickho a kultrneho rzu prekonvanm isto individualistickho postoja. (kard.Baum)
V Amerike s dve cestovn triedy: prv trieda a s demi. (R.Ch.Benchley)
Emigrant: Osoba, ktor sli vlastnej krajine tak, e bva v zahrani, hoci nie je
vevyslancom. (A.Bierce)
Je dos slnka, je dos poa, kie by len lsky bolo dos. (Bjrnson) lska-
V naej schopnosti organizova tisce a miliny ud za elom realizcie vekch loh je
naa obrovsk sila. Monos, e sa v takchto organizcich stane lovek phou siastkou, je
vak jednou z najvch hrozieb pre jeho zdrav vvoj. (P.M.Blau)

426
 Odiiel som so svojm najlepm priateom. Chceli sme sa zbavi hladu, biedy i Castra.
Namiesto plte sme pouili tyri pneumatiky, - spomna vo svojom poloprzdnom havanskom
byte tridsaron Jos. Na Floridu nedoplval. - tvrt noc sme sa skoro nehli z miesta. Predok
nm blokovala mtvola nejakej eny. Nemohli sme sa posun alej. Dookola bolo mnoho
mtvol a ralokov. K rnu sa stiahli alej od ns. Kamart, ktor mal lepiu kondciu, skoil do
vody, aby mtvu enu posunul. Potom voda servenela. ralok ho zoral pred mojimi oami.
Vzdal som to a vrtil sa, - rozprva a tras sa mu ruky. Po nvrate domov mu nezostalo u vbec
ni. Stratil nielen priatea, ale za trest aj prcu. (J.Blakov)
Svet dospelch je v sasnosti vemi chmrny a neatraktvny. V uoch vzrast agresivita
a hlupci maj vek monosti na exhibciu. V mojej mladosti naprklad neexistovalo, e by
niekto vykradol kostol. Aj profesionlny zlodej mal svoju etiku a klasick hodnoty svoju vhu.
(A.Born)
Ak chcete pozna nau vlas a naui sa ju milova, cestujte do cudzch krajn. (L.Brne)
Nuda je neurzou budcnosti. (Boss)
Zem: blzinec slnenej sstavy. (S.P.Cadman)
Skr ako lovek zmen svet, bolo by sn dleitejie, aby ho nezniil do zkladov.
(P.Claudel)
Obchod je mastivo sveta. (J.Clavell)
Kad vek sa iv ilziami, in by udia skoro zavrhli ivot a udsk rod by vyhynul.
(J.Conrad)
Mdros ud je v ich mnostve. (eensk prslovie)
Tempo ivota v dnenej civilizcii nezodpoved tempu, v ktorom sme schopn si tvori
socilnu sksenos. udia sa stvaj dospelmi bez toho, aby preli nutnm procesom
dospievania. Vinn je zhon, v ktorom ijeme, v ktorom vleieme diea do materskej klky, v
ktorom bleskovo tame rozprvku, aby sme stihli pracovn resty, stihli zapn televziu a zisti,
o je novho vo svete. (J.Drtilov)
Ak m lovek zem, vlas-zem vlastn jeho. (Emerson)
Osud ud ako celku bude tak, ak si zasluhuj. (Einstein)
m je nrod pinavej, tm je odolnej. (Einstein)
Byrokratizcia vedie k rastcej regimentcii najrznejch oblast socilneho ivota, pri
om dochdza k zmene sluby spolonosti za slubu zujmom oprganizci, i ich elt.
(S.N.Eisenstadt)
Dobrovonctvo bude pravdepodobne narasta, pretoe v spolonosti dochdza k posunu
od drazu na ja k akcentu na my. Zaili sme svet, v ktorom sa kad pokal presadzova
svoje vlastn zujmy, a uvedomili sme si, e to nie je svet, v ktorom sa d i. (A.Etzioni)
Najvou chorobou naej doby je bezcienos, nuda a nedostatok zmyslu a elu.
(Farnsworth)
427
 Zavri oi, zani snva, svet sa na svet premen. (F.Fedor)
Stanovisko, e hodnotn je iba to, o je uiton pre pospolitos, nie je mon udra.
Viedlo by to k hodnotovmu ochudobneniu udskej existencie. (V.E.Frankl)
Najhlbia udsk potreba je potreba prekona odlenos, opusti vzenia svojej samoty.
Absoltny nespech pri sledovan tohto ciea znamen ialenstvo, pretoe panick des nad
plnou izolciou je mon prekona len tak radiklnym tekom od vonkajieho sveta, e pocit
izolcie zmizne - tm, e zmizne vonkaj svet, od ktorho je lovek izolovan. (E.Fromm)
Rovnako ako modern masov vroba si vyaduje tandardizciu tovaru, spoloensk proces
vyaduje tandardizciu ud a tejto tandardizcii sa hovor rovnos. (E.Fromm)
Kapitalistick spolonos je zaloen na jednej strane na politickej slobode, na druhej
strane na trhu ako prostriedku regulcie vetkch ekonomickch a tm aj spoloenskch vzahov.
(E.Fromm)
udia schopn lsky s v sasnosti urite vnimkou; lska je v dnenej zpadnej spolonosti
nutne okrajovm javom. (E.Fromm)
Naa spolonos je riaden manarskou byrokraciou, profesionlnymi politikmi; motivcia
ud je urovan masovou sugesciou, jej cieom je vyrobi viac a spotrebova viac a tieto ciele
s uren sam pre seba. Vetka innos je podriaden ekonomickm cieom, z prostriedkov sa
stal el; lovek je automat - dobre iven, dobre aten, ale bez hlbokho, vetko prenikajceho
zujmu o to, o je jeho pecifickou kvalitou a funkciou. (E.Fromm)
Ak je pravda, ako sme sa poksili ukza, e lska je jedinou rozumnou a uspokojivou
odpoveou na problm udskej existencie, potom kad spoloensk poriadok, ktor vvoj
lsky relatvne vyluuje, mus v alej perspektve zanikn svojm vlastnm rozporom so
zkladnmi potrebami udskej prirodzenosti. (E.Fromm)
Modern lovek je lovek ms - vysoko socializovan, ale vemi osamel. Ako zosta
sm bez toho, e by som bol osamel. (E.Fromm)
Sta sa zainteresovanm do sveta - interesare - inter esse - by medzi. Teda by nielen
pozorovateom, ale by v realite medzi vecami, umi, vzahmi. (E.Fromm)
Sasn priemyslov spolonos sa to okolo princpov sebectva, vlastnenia a
konzumovania a nie okolo princpov lsky a cty k ivotu, ako o tom ke. (E.Fromm)
Na socilnej rovni me by agresvny potencil jedinca posvcovan bojom za sprvnu
ideolgiu, proti etnickmu nepriateovi, v honbe za obetnmi barnkami: agresivita sa tak men
v stran silu bez pocitu viny. (E.Fromm)
Vetko, o existuje na zemi, mus by zameran k loveku ako k svojmu stredu a vrcholu.
(GS 12)
Spolon dobro je shrn tch podmienok spoloenskho ivota, ktor umouj tak
spoloenstvm, ako aj jednotlivm lenom dosiahnu plnm a nehatenejm spsobom svoju
vlastn dokonalos. (GS 26)

428
 Nemlo je tch, o sa nehanbia klamstvami a podvodmi vyhba spravodlivm daniam a
inm spoloenskm povinnostiam. (GS 30)
Zatia o irok masy postrdaj doposia to najnutnejie, niektor udia, a to aj v zemiach
menej vyvinutch ij v nadbytku a rozhadzuj. (GS 63)
Totlna intitcia je miesto, ktor sli sasne ako bydlisko i pracovisko a v ktorom v
poet podobne situovanch jedincov odrezanch na aliu dobu od vonkajej spolonosti vedie
spolone navonok uzatvoren a formlne spravovan spsob ivota. (E.Goffman)
Hlavnm rysom vetkch tchto zariaden je, e spjaj pod jednu strechu aktivity, ktor
s v podmienkach modernej spolonosti prevdzan oddelene a na rznych miestach - spnok,
prca, von as. (E.Goffman)
V totlnych intitcich s vetky innosti prevdzan nielen v tom istom priestore, ale i
pod dozorom tej istej autority, o je v podmienkach modernej spolonosti al silne neobvykl
rys. (E.Goffman)
Vetky tieto aktivity s prevdzan za prtomnosti druhch osb, priom na vetky tieto
osoby je pozeran v zsade rovnako. Vetky aktivity s prevdzan poda presnho a pre vetkch
prsne zvznho rozpisu. (E.Goffman)
Tieto intitcie s akmsi socilnym hybridom, iastone s formlnymi organizciami,
iastone sdelnmi komunitami. S to zariadenia pecializovan na zmenu osobnosti. Kad z
nich predstavuje urit socilny experiment ukazujci, o je mon uini s individulnou
psychikou. (E.Goffman)
Proti sebe stoja chovanci stavu a personl, dve celkom oddelen skupiny, ktor na seba
pozeraj cez nepriatesk stereotypy. Vldne medzi nimi vek socilny ditanc, neexistuje
prakticky iadna mobilita, ich vzjomne sprvanie je prsne reglementovan, o len alej posiluje
antagonistick stereotypy na obidvoch stranch. (E.Goffman)
Neprekroiten barira, ktor tieto intitcie klad medzi chovancov a vonkaj svet, ich
mimo inho zbavuje meni role v priebehu vednho da. Tm ochudobuje ich Ja a oklieuje
ich socilny status. Zrove im odober vetko, o by im mohlo pripomen ich bval identitu.
(E.Goffman)
Totlne intitcie potlaj v novo prchodzch, i u zmerne, i nezmerne, ich koncepciu
ich samch, ktor si vyvinuli vo svojom domovskom svete. (E.Goffman)
S pretrhnut rodinn, profesijn i obianske zvzky a namiesto nich dosaden
stigmatizovan status. Cez kolektvne naasovanie vetkch dennch aktivt s eliminovan
mon oblasti osobnho rozhodovania. S pretrhnut, i aspo naruen kanly komunikcie s
vonkajm svetom. Je vyadovan pln repekt voi personlu, neraz doprevdzan vntenmi
vzorcami cty. Nutnos iada o povolenie kadej drobnosti uvdza chovancov do permisvnej
pozcie neprirodzenej pre dospelch jedincov. (E.Goffman)

429
 Vetky tieto a alie umtvovacie praktiky, ktor s koordinovanm tokom na civiln Ja
chovanca, bvaj zdvodovan isto pragmaticky. V lieebach pre mentlne chorch s
zdvodovan ochranou pacienta pred druhmi i pred sebou samm, vo vzen za sas
prevchovy, v prostred nboenskch organizci s zdvodnen potrebou duchovnej oisty,
ktor m by dosiahnut cez disciplinizciu tela. asto sa jedn len o sptn racionalizcie
snahy zoradi denn aktivity vekho potu osb na malom priestore pri pouit minima
organizanch zdrojov. (E.Goffman)
loveku je zabrnen, aby svoje telo, svoje jednanie a dokonca i myslenie mohol dra
bokom, od kontaktov s cudzmi osobami a vecami. Nikdy nie je plne sm, vdy je bu priamo
vystaven pohadom druhch, alebo neme t monos aspo vyli. (E.Goffman)
Skromie chovancov je plne eliminovan. Vmenou za svoje vlastnctvo zskavaj
uniformn veci intitcie. Je na nich vyznaen, e patria intitcii a pravidelne s menen, ako
keby mali by dezinfikovan od nabitej identifikcie. (E.Goffman)
Dochdza aj k alm formm profancie. Je naruen informan ochrana vo vetkch
veciach tkajcich sa osobnosti chovanca. S prepracovan metdy zisovania dajov o om,
vrtane tch kompromitujcich. Za tmto elom bvaj intitucionalizovan i rzne formy
spovede. Chovanec naopak nem monos zskava iadne informcie tkajce sa rozhodovania
o jeho vlastnch osudoch. (E.Goffman)
Systematicky s atakovan a penalizovan vetky pokusy brni zbytky prvej osobnosti a
asto i vlastnej dstojnosti. Tieto prejavy sa stvaj poprednm cieom tokov, v chovancovi je
iven pocit, e kad odpor je u vopred mrny, nezmyseln a bezvchodiskov. A v tomto
bode vznik prav bezmocnos, proces umtvovania osobnosti je ukonen. (E.Goffman)
V totlnych intitcich existuje prvo kadho prslunka apartu organizcie disciplinova
kadho chovanca. V modernej spolonosti okrem totlnych stavov existuje podobn vzah
jedine medzi polciou a obanmi, ktor sa dopustili uritho priestupku. (E.Goffman)
Plat tu, e sankcie je mon udeova za vemi irok spektrum prejavov a po predpsan
obleenie, stravovacie spsoby a pod. (E.Goffman)
Nevhodn sprvanie v jednej oblasti me by penalizovan v akejkovek inej oblasti.
Vsledkom je maximalizcia prleitost pre udeovanie trestov a hust sie zkazov a prkazov,
ktor obopna celkov ivot chovancov a pribliuje pozciu tchto dospelch situcii dieaa.
(E.Goffman)
Nadmern poet vadeprtomnch pravidiel spsobuje, e chovanci, zvl novoprielci,
ij v chronickej zkosti z dsledku ich monho prekroenia. (E.Goffman)
Podobne ako v prpade systematickho umtvovania vntrostavnej osobnosti, tie v prpade
systmu zkazov a pravidiel naruuj totlne intitcie predovetkm to konanie, ktor v benej
spolonosti sli indivdum k tomu, aby si sami pred sebou i pred druhmi potvrdili, e maj
kontrolu nad svojm prostredm, e s zrove autonmnymi a zodpovednmi bytosami.
(E.Goffman)

430
 V podmienkach totlnych intitci sa naopak spravidla potlaj i marginlne prejavy
autonmneho sprvania a po rovinu prejavov nezujmu o mlo odmeujce vzahy a okolnosti.
V mnohch totlnych intitcich existuje snaha prim chovancov k aktvnej asti na detrukcii
ich prvej osobnosti. (E.Goffman)
Existuj tri zkladn prvky systmu privilgi: 1, Znalos pravidiel, ktor bud v novom
prostred vyadovan. Tto znalos zvhoduje chovancov, ktor si ju doku prune osvoji,
pretoe redukuje oblasti neistoty, v ktorch je mon oakva tresty za nevhodn sprvanie.
Nov pravidla s novicom postupne zdeovan u od prijmajcej procedry. (E.Goffman)
2, Je tu mal poet odmien za prkladn poslunos voi personlu. Tieto drobn odmeny
asto maj vzah k samozrejmostiam ivota za mrmi stavu (drobn prilepenie, monos
kontaktu so svetom...) Vytvranie prijatenho sveta vo vntri intitci je sstreden prve
okolo tchto drobnch privilgi, pripomnajcich vonkaj svet. (E.Goffman)
3, Je dobr pozna formy trestu, naprklad i v podobe odmietnutia odmien a privilgi, lebo
tto znalos op umouje zlepi orientciu vo vntri organizcie a tm i svoje ance na
uspokojiv preitie. (E.Goffman)
V konfrontcii s mechanizmami umtvujcimi osobnos a s vyuitm uritch prvkov
systmu privilgi si mu chovanci individulne voli niekoko stratgi adaptcie na existujce
podmienky:
Regresia. Spova v stiahnut sa do seba, o je vntornou, subjektvnou formou teku z
neprijatenej reality. Tto stratgia sa vyznauje minimlnou komunikciou s druhmi, je
pokusom uchrni si svoj vntorn svet ako realitu primrneho vznamu a bagatelizova realitu
skuton. (E.Goffman)
Reblia. Znamen odmietnutie spoluprce s personlom, vzburou proti zkonom a
ignorovanie pravidiel totlnej intitcie. Bva spravidla prvou reakciou na nov pomery, asto
po prvch sankcich prechdza na formu regresie. (E.Goffman)
Kolonizcia. Chovanec sa sna zariadi si v podmienkach totlnej intitcie relatvne
spokojn existenciu s maximom dosiahnutench uspokojen. Z dosiahnutench zdrojov a
dosiahnutenmi prostriedkami pre seba buduje o najvie pohodlie. Kad snaha o
humanizciu prostredia totlnych intitci podporuje tento postoj. (E.Goffman)
Konverzia. Chovanec preber optiku personlu ako v pohade na druhch, tak tie sm na
seba. Spolupracuje iniciatvne s personlom, hoci i na kor svojich kolegov. (E.Goffman)
Chovanci spravidla kombinuj popsan postoje takm spsobom, aby z prostredia totlnej
intitcie vyli o najmenej fyzicky a psychicky pokoden. Vetky tieto stratgie a ich kombincie
im maj pomc zvlda naptie medzi domovskm svetom a svetom totlnej intitcie.
(E.Goffman)

431
 Tieto stavy vo svojej ideolgii asto prehlasuj za svoj cie vybudovanie i posilnenie
sebaregulanch schopnost svojich chovancov. Spsob, akm s stavy veden, akm pozeraj
na svojich chovancov a akm preformvaj ich osobnosti, je vak prve tomuto cieu plne
vzdialen. Nezanedbaten as totlnych intitci sli ako obyajn skldka problmovch
ud, verejnosou s vak prezentovan ako plne racionlne organizcie efektvne napajce
svoje oficilne ciele. Ak aj napriek tomu nejakm spsobom osobnos svojich chovancov tvaruj,
nie je to tm smerom, o ktorom sa hovor ako o iadcom. (E.Goffman)
Ach, ak koda, e som Slovk, a nie star Etrusk! il by som vystret a pochovali by ma
skrenho. Takto je to naopak. (P.Gregor)
Znamenalo by kona proti lske, keby sme pomhali prbuznmu, ktor sa nachdza v
malch akostiach, a zanedbali inho, s ktorm sa stretneme a ktor sa nachdza vo vnej
ndzi, a to iba preto, e nie je nam prbuznm. (Gnthr IIIa 51)
Chpanie spolonho dobra, ktor vychdza z celkovho pohadu na loveka, v nijakom
prpade neme vyluova podporovanie nboenstva z okruhu hodnt, ktor m tt chrni.
(Gnthr IIIa 119)
tt, ktor je plne ahostajn voi nboenstvu, neme sli spolonmu dobru a rozvoju
svojich obanov. (Gnthr IIIa 119)
Ke tt ulo privek a nespravodliv da, nie je to spolon dobro, o sa dostva do
konfliktu s dobrom jednotlivca, ale prehnan poiadavka, ktor sa pravdepodobne vyslovuje v
mene spolonho dobra. (Gnthr IIIa 121)
tt by nemohol poadova v mene spolonho dobra, aby nepomerne vek poet vojakov
a obanov obetovalo ivot pre zchranu existencie ttu. (Gnthr IIIa 123)
Pojem nrod dva draz na ud, ktor tvor tt ako nosite uritej tradcie, kultry a
jazyka, uritch mravov a zvykov, prpadne aj nboenstva. (Gnthr IIIa 197)
Puto s nrodom, vlasou a rodnm krajom je teda normlne prameom hmotnho a najm
kultrneho, morlneho a nboenskho ivota. preto lovek mus by van voi tm, ktor v
minulosti vytvorili a zanechali tento ivotn priestor, ako aj voi tm, ktor ho dnes chrnia a
staraj sa o. Ba je povinn spolupracova, aby sa tento priestor zachoval, zveadil a odovzdal
budcim pokoleniam. (Gnthr IIIa 200)
Kresan je povinn spolupracova na utvran verejnej mienky. (Gnthr IIIa 227)
Mm pocit, e prve teraz stoj udstvo na akejsi kriovatke. A bu zalo spsob svetovej
koexistencie tak, e preije alch tisc rokov, alebo sa mu to nepodar a me dopadn vemi
zle. Je to chva vemi vna. Chva, ktor vol po politikoch skutone vekorysch, po
odvnych osobnostiach. Bohuia ich v politike vidm m alej menej. Teraz, kedy sa bipolrne
rozdelenie sveta zrtilo, stoj svet pred lohou znovu sa usporiada. To vetko vytvra stav
historickej vzvy naim genercim k tomu, aby svetov usporiadanie bolo zaloen inak: na
princpe multipolarity, multikultrnosti, na princpe koexistencie reginov, ttov, kultr,
nboenskch, civilizanch sfr. Doba, kedy dve vemoci diktuj svetu jeho poriadok, sa u
nikdy nevrti. (V.Havel)

432
 Rozvojov pomoc je to, ke chudobn udia bohatej krajiny daruj peniaze bohatm uom
chudobnej krajiny. (D.Healey)
Nsilie v mdich zvyuje schopnos vidie nsilie a utrpenie bez sprievodnej emcie a to
vedie k banalizcii nsilia. (Hicks)
ist sledovanie medilnej - sprostredkovanej agresie vedie k astejiemu agresvnemu
sprvaniu, pretoe provokuje nezrel, mravne a kultrne zanedban a maladaptovan osobnosti
k napodobovaniu. (Hicks)
Osobnos koriguje vplyv videnej agresie - osobnosti kultrou a vchovou k agresivite
nedisponovan prezentciu nslia nevyhadvaj, rovnako ako nevyhadvaj situcie davov,
ktor aktivizuj tendencie k agresivite. (Hicks)
Eurpske dejiny s od antiky pokraujcim padkom, ktor v sasnosti vrchol
nihilistickm panstvom vedy a techniky, ktor redukuje vetko (vrtane loveka) na
manipulovaten zsobre energie. (Heidegger)
Po prv raz v dejinch udstva stoj lovek vade sm proti sebe. (W.Heisenberg) vojna-
Chcem, aby v mojom krovstve nebolo takho chudka, ktor by nemohol ma kad
nedeu sliepku v hrnci. (Henrich IV.)
Civilizcia sa vade zana teokraciou a kon sa demokraciou. (V.Hugo)
Socilne lohy nemaj hranc. (V.Hugo)
Socilny pokrok bez mravnho pokroku je barbarstvo, mravn pokrok bez socilneho
pokroku je lo. (Chesterton)
V prrode neexistuj ani odmeny, ani tresty, existuj dsledky. (R.Ingersoll)
Uskutoovanie spolonho dobra me by povaovan za vlastn zmysel existencie
verejnej autority. (Jn XXIII.)
Obianske a socilne zkony by mali by v slade so skutonmi poiadavkami ud a
nepa pritom z pohadu zkony ven, ktor pochdzaj od Boha a s zkladom a pevnm
bodom obianskeho ivota. (Jn XXIII.)
Jmon viacmenej dfa, e udia, ak sa bud stretva a jedna spolu, objavia lepie i
put, ktor cih spjaj a ktor maj dvod v ich spolonom udstve. (Jn XXIII.)
Zkladom socilnej nuky Cirkvi je dstojnos udskej osoby s jej prvami, ktor tvoria
jadro pravdy o loveku. (Jn Pavol II.)
Nuka sa opiera o antropolgiu odvoden z evanjelia. Idea loveka chpanho ako Bo
obraz, ktor nie je mon zredukova na obyajn asticu prrody, alebo iba na anonymn
siastku udskej spolonosti. (Jn Pavol II.)
udsk prva a zvl prvo na nboensk slobodu sa jav ako stredn bod a stva sa v
uritom zmysle mertkom pre ostatn zkladn prva. (Jn Pavol II.)
Ke sa to vezme vcelku, m s udia civilizovanej, tm s v herci. (I.Kant)
433
 Formlne organizcie je mon definova ako umele vytvoren socilny tvar vybaven
formlnymi procedrami za elom mobilizcie a koordincie kolektvneho silia k dosiahnutiu
stanovench cieov. (J.Keller)
Zaujmam sa o budcnos, pretoe v nej hodlm strvi zvyok svojho ivota.
(Ch.F.Kettering)
Neexistuje iadna krajina a iaden nrod, ktor by mohol bez obv oakva vek pohody
a hojnosti. (J.Keynes)
Je jasn, e iadne opatrenia prisahovaleck hnutia inne nezastavia. Me to vak vies
k vekmu zostreniu defenzvneho rasizmu v cieovch krajinch a pri veobecnch vobch to
me dopomc pravicovo orientovanm dikttorom k prevzatiu vldy. k tomu nesmie djs.
Preto nejde len o to zvi rozvojov pomoc chudobnm krajinm; prve tak dleit je pripravi
obyvatestvo bohatch krajn na to, aby tto skutonos akceptovalo. (A.King)
Vzdelanm nrodom s poddan vetky ivly sveta a ani lono zeme neme skrva svoje
poklady pred nimi. (Komensk)
Vetci sedme vo vekom divadle sveta: okovek sa tu deje, dotka sa ns vetkch, lebo
slnko poskytuje svetlo vetkm. My, cel pokolenie udsk, sme jednm potomstvom, jednou
krvou, jednm domom. (Komensk)
Pokia sa vynasname prrodn zkony pozna a repektova ich, njdeme na zemi i v
budcnosti vdy dos miesta a chleba a zabrnime mnohm katastrofm, ktor plyn a vyplynuli
z nepoznania prrodneho diania a jeho zkonov a z nerepektovania prirodzenej rovnovhy
prrody. (J.Kratochvil)
Veriaci bez toho, aby sa zaoberali hadanm tretej cesty medzi relnou a socialistickou
utpiou sa maj v kadom prpade rozhodn pre model schopn poudti socilno -
ekonomick vzahy, ktor by odpovedal sprvnemu rebrku hodnt. Piliere s pravda, sloboda,
spravodlivos, lska, zodpovednos, solidarita a mier. (LE 12, J.P.II.)
Prvo na skromn vlastnctvo je podriaden prvu na veobecn pouvanie majetkov a
ich veobecnho urenia. (LE 14, J.P.II.)
o nrodu dva morlnu cenu, to s tie idey, ktor nm hbu. (J.Lajiak)
Ak s palce prli trblietav, stodoly s vemi przdne. (Lao-c)
Musme vytvori spolonos bez zrivosti, pokojn, usporiadan, ktor by vedela prirodzene
i v krse bez romantickho pokriku, celkom samozrejme. Smerujeme tam. (F.Lger)

434
 Nie je iaden globlny pokrok, ale najviac ak pokrok niektorch jednotlivch dimenzi
naej existencie, a ten je nevyhnutne spt s ohrozenm a asto stupom v inch dimenzich.
Modern veda ns oslepila v celej rade oblast skutonost; technika hroz, e nm urob svet
neobvatenm; demokracia nm nedarovala len anonymn byrokraciu, ale zastrela nm i vhad
na zmyslupln rozdiely spoloenskho postavenia a na legitmnu autoritu; dokonca i prvny
tt, ktor je sn najvznamnejou vymoenosou novoveku, ns zaviedol do takho
zglajchaltovania vetkch oblast existencie, e sa to stva sotva znesiten. Tmto nechcem
jednoducho poveda, e veda, technika, demokracia, prvny tt nie s iadne vymoenosti:
avak nepostrili svet ani o centimeter blisie k raju. Trochu nm uahili ivot, ale u ni viac.
(M.Lobkovicz)
Masa ud mus uspokojova potreby spoloenskho organizmu, v ktorom ij udia, a to
aleko viac ako mus tento organizmus uspokojova ich. (N.Mailer)
Ak je lovek utvran podmienkami, potom je predovetkm potrebn uini udskmi
tieto podmienky. (K.Marx)
Klientsk subkultra m toti vplyv na personl i v tch zariadeniach, v ktorch existuj
fyzick i komunikan bariry medzi klientmi a zamestnancami. I tam personl preber slovnk
klientov, ich postoje, ich hodnotov schmy. m viac s klienti s personlom prepojen, tm
v vplyv me ma subkultra klientov na sprvanie profesionlov a chod celho zariadenia.
(O.Matouek)
Svet rchlo unud dlh vpoet neast a rd sa vyhne pohadu na biedu. (W.S.Maugham)
Nacionalizmus je posledn tdium komunizmu. (A.Michnik)
Predstav si. Pracuje cel ivot, aby si vyplatil dom. Konene ho vlastn a nem v om kto
bva. (A.Miller)
Vetci udia sa rodia slobodn a s rovnakou dstojnosou a s rovnakmi prvami - hovor
lnok Veobecnej deklarcie udskch prv z r. 1948. - Vetci udia, teda nielen mui, ale i
eny. Vetci udia, teda nielen dospel, ale i deti a star. Vetci udia, teda nielen zdrav, ale i
telesne postihnut. Vetci udia, teda nielen Nemci, ale i robotnci, ktor pracuj v cudzej krajine.
Vetci udia, teda tie hladujce deti v Indii, tie vykorisovan masy v barakoch
latinskoamerickch miest. (J.Moltmann)
Som najprv lovek a a potom Francz. (Montesquieu)
Keby som poznal nejak vec, ktor by mi prospela, ale mojej rodiny by ukodila, vypudil
by som ju z mysli. Keby som poznal nejak vec prospen mojej rodine, avak nie mojej vlasti,
snail by som sa na u zabudn. Keby som poznal nejak vec prospen mojej vlasti, avak
kodliv Eurpe alebo vec prospen Eurpe a kodliv celemu udstvu, pokladal by som ju
za zloin. (Montesquieu)
Mesto nie je betnov dunga, je to udsk zoo. (D.Morris)
Pod znameniami asov rozumieme tie javy v uritej a najm v dnenej, sasnej kultre,
ktor vo svetle Zjavenia istm spsobom svisia s dejinami spsy. (M.Mrz)

435
 Krajte v ele ide vho veku, tieto idey pjdu za vami a bud vm pomha. Ak idete za
nimi, strhn vs so sebou. (Napoleon)
Ak sme obrci, nadobda pre ns svet celkom in podobu. (B.Nmcov)
Mnoh udia si za peniaze, ktor nemaj, kupuj veci, ktor nepotrebuj, aby imponovali
uom, ktorch nemu znies. (Nemeck prslovie)
Ak sa preto, e ijeme medzi odpadkami, zni naa necitlivos k neporiadku, je
pravdepodobn, e sa k ich rozhadzovaniu sami pridme. (M.S.Peck)
Radej si zapltaj star aty, ako by si si mal poia nov. (Perzsk prslovie)
Len drastick ekonomick a technologick zmeny v globlnej rovni poda organizanho
plnu mu zabrni vekej a viac-menej globlnej katastrofe. (E.Pestel)
Ke budeme vetci bva v panelkoch - kde budeme i? (K.Peteraj)
V mnostve udu vz honosenie krovo a v malom pote ud vladrova zhuba. (Prs
14,28)
Klinec dr podkovu, podkova koa, k mua, mu hrad a hrad cel krajinu. (prslovie)
Je nesprvne uloi vej a vyie postavenej spolonosti, o mu vykona menie a
niie postaven spoloenstv... obsahom zsahu samej spolonosti je pomha nhradnm
spsobom lenom socilneho celku, a nie ich znii a pohlti - princp subsidiarity. (QA, Pius
XI.)
Ak mme na mysli vzrastajcu biedu zaostalch nrodov, potom musme povaova za
normlne, aby pokroil tty obetovali as svojej produkcie k uspokojeniu ich potrieb. je
rovnako normlne, aby kolili uiteov, ininierov, technikov a vedcov, ktor daj do ich sluieb
svoje odborn znalosti a svoju ikovnos. (PP 48, Pavol VI.)
Nae mesto sa premenilo na vek akre. Vetci akme na lepie dni. (D.Radovi)
Zd sa, akoby lovek asto nevidel nijak in vznam prrodnho prostredia ako ten, o
mu sli na bezprostredn itok a spotrebu. (RH 15, J.P.II.)
Stva sa lovek ako tak v rmci toho pokroku naozaj lepm, duchovne zrelm, uvedomuje
si svoju udsk dstojnos, je zodpovednej, otvorenej voi druhm, najm voi ndznym a
slabm, je ochotnej preukazova a poskytova pomoc vetkm. (RH 15, J.P.II.)
Zkladn zmysel tohto krovskho poslania, tohto panovania loveka nad viditenm
svetom, ktor mu dal za lohu sm stvorite, spova v prvenstve etiky v porovnan s technikou,
v nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe ducha nad hmotou. (RH 16, J.P.II.)
Nebezpeenstvo spechu je v tom, e kvli nemu zabudneme na stran nespravodlivos
sveta. (J.Renard)
Na jednom mieste se len tak dlho, pokm sa pod tebou nezahreje. (Rmske prslovie)
Nech rob, o rob, gada zo seba neurob. (Rmske prslovie)

436
 Nech ide kam ide, vade stretne Rmov. (Rmske prslovie)
Neha na to, ak m lovek kou, vmaj si to, ak m srdce. (Rmske prslovie)
Keby bol gado ochotn ui sa od Rma, o je v om dobr, neuil by sa Rm tak ochotne
od gada jeho zl strnky. (Rmske prslovie)
Oakvame svet zaloen na tyroch zkladnch slobodch. Prv je sloboda prejavu a
vyjadrovania - vade na svete. Druh je sloboda kadho loveka uctieva Boha svojm vlastnm
spsobom - vade na svete. Tretia je sloboda od ndze - vade na svete. tvrt je sloboda od
strachu - kdekovek na svete. (F.Roosvelt)
Typicky modern mu ale povauje peniaze za prostriedok k tomu, aby priiel k viemu
mnostvu peaz, aby sa mohol vypna luxusom a aby mohol triumfova nad tmi, ktor mu
dosia boli rovn. (B.Russell)
Dnes mus by lovek optimistom, aby rno po prebuden otvoril oi. (C.Sandburg)
Patriotizmus je presvedenie, e vaa zem je nadraden vetkm ostatnm z toho dvodu,
e ste sa tam narodili vy. (G.B.Shaw)
Kad nrod vid nedostatky inch a vetci maj pravdu. (Schopenhauer)
Ako postupne narast moc loveka, tm viac sa stva bohejm. Musme zalomcova
svojm svedomm, e sa stvame vetci tm viac ne-udskmi, m viac rastieme v nad-ud.
(A.Schweitzer)
Stran svet: lovek ovlda prrodu skr, ako sa nauil ovlda sm seba. (A.Schweitzer)
To, o je pre jednho stropom, me by pre druhho podlahou. (P.Simon)
Je potrebn vytvori nov humanizmus, ktor by mal by zrove i komunitn i
personalistick. (K.Skalick)
Lska a jej rozhodnutia sa nemu nevzahova na nesmierne zstupy hladujcich, obrkov,
bezdomovcov, bez lekrskej starostlivosti a predovetkm bez ndeje na lep zajtrajok. S to
skutonosti, ktor nemu zosta bez povimnutia. (SRS 42, J.P.II.)
Zchrana udstva spova prve v tom, e sa vetko tka vetkch. (A.Solenicyn)
Budcnos patr tm, ktor nie s rozarovan. (G.Sorel)
Pach strachu nara proces odprrodnenia, ktor loveka vydelil zo ivoneho sveta.
Preto neme by spoloenstvo strachu modern, hoci by to o sebe i tvrdilo. (M.imeka)
Jn XXIII. vyhlsil sv. Louisu de Marillac za patrnku vetkch, o sa venuj kresanskej
socilnej innosti. (.mlik)
Slovensko m okolo milin osemsto tisc domcnost. (tatistika 1994)
Kad mintu oslepne na svete 10 ud. (tatistika OSN 1996)
V treom svete - svete chudoby - ij 3/4 udstva. kad sekundu umrie na svete hladom
jedno diea. Vo svete je ete 800 milinov analfabetov. (tatistika)
437
 V nboenskom ohade kresanstvo tm uenm otroctvo bor, , e vetkch za synov
Boch vyhlasuje. (.tr)
Slovci neboli v eskoslovensku nikdy uznan za svojbytn slovensk nrod. (J.verma)
Neexistuje ni takho ako spolonos. S jednotliv mui a eny a s rodiny.
(M.Thatcherov)
Pokrok by bol v poriadku, ale trv u nejako dlho. (J.Thurber) veda-
Nie je naou lohou ovldnu vetky trendy sveta, ale zasvti vetok nm uren as a
vetko, o je v ns najlepieho, vyhnaniu zla z nho okolia, aby pre tch, ktor prdu po ns,
bola zem ist. Ak bud ma poasie, to u zle na nich. (J.R.Tolkien)
Pri prci s umi v socilnej sfre je dleit: nestrati scit, udra si odstup a nestrati
optimizmus. (H.Tetkov)
Kad vek vynlez oberie pdesiattisc ud o chlieb - a za desa rokov vytvor obivu
pre pol milina. (M.Twain)
Dfam, e dvaja udia mu spolone bok po boku rs a psobi si rados, a e jeden z
nich pritom nemus by utlan, aby druh mohol zosta siln. Zretie spova mono i v tom
necha toho druhho tak. Necha ma samu by to, o som. (L.Ullmannov)
Niektor maj radi kvety a zvierat, pretoe svojho blneho nie s schopn pochopi.
(S.Undsetov)
Ideme domov, zbohom, vekomesto, kde kad z ns bol kolektvne sm. (J.Urban)
Bli sa doba adov , epocha sahovania zvierat do ud ... (M.Vlek)
Niekedy sa mi zd, e aj Zem je hlava, oddelen od obrovskho trupu a hoden do nieoho,
omu tak zhruba hovor sa vesmr. (M.Vlek) osud-
Skr chceli by chudobn v bohatej ri, ne bohat v chudobnej ri. (M.Valerius)
Zem nepotrebuje nov kontinenty, ale novch ud. (J.Verne)
Nov evanjelizcia zavzuje prehlbova socilny rozmer lsky a svedi o om. (E.Vigan)
Vetci s teraz niem inm ako demi. (K.Vonnegut)
Nedokem hluk poklada za hluk. Je to skr choroba ticha. (K.Vonnegut)
Civilizcia postupuje tm, e roziruje poet dleitch operci, ktor meme vykona
bez toho, aby sme na ne museli myslie. (A.Whitehead)
Alternatvne organizcie sa lia od organizci formlne byrokratickch v rade podstatnch
rysov:

438
 1, Charakter moci. V prpade byrokracie je moc bu funkciou pozcie v organizanej
hierarchii, alebo je viazan na odbornos. Alternatvny spsob organizcie kladie naopak draz
na schopnos ud sprva sa disciplinovane i bez formlneho dontenia a kooperova s druhmi
dobrovone. Zvzn pravidl s v tejto forme organizcie prijman za asti vetkch a ich
aplikcia predpoklad veobecn shlas. Vetci lenovia organizcie participuj rovnako na
formulcii cieov a zastuj sa vyjednvania prslunch rozhodnut. Tie s vdy otvoren
aliemu vyjednvaniu. (J.Rotchild-Whitt)
2, Povaha pravidiel. Byrokratick organizcie s riaden abstraktnmi, vysoko
formalizovanmi pravidlami, ktor bvaj fixovan psomnou formou. Tieto pravidl pokrvaj
maximum priestoru relevantnho z hadiska rozhodovania. Alternatvne organizcie sa naopak
snaia redukova oblasti pokryt univerzlnymi pravidlami, i ke ich pln elimincia nie je
mon. Prednos je dvan rozhodovaniu od prpadu po prpad za asti pokia mono vetkch
lenov, ktorch sa rozhodnutie dotka. Prve participciou vetkch dotknutch m by znen
riziko arbitrrnosti prijmanch rozhodnut nzkej veobecnosti. (J.Rotchild-Whitt)
3, Socilna kontrola. Zkladnmi zdrojmi socilnej kontroly v podmienkach byrokratickej
organizcie je existujca hierarchia moci a zodpovednosti a existencia neosobnch noriem.
Alternatvna organizcia oproti tomu uprednostuje osobn psobenie medzi svojimi lenmi,
prve tak ako apel na morlne normy a hodnoty. Predpokladom innosti tohto kontrolnho
mechanizmu je zhoda v zkladnch orientcich zdieanch lenmi danej organizcie.
(J.Rotchild-Whitt)
4, Socilne vzahy. Ich povaha plynie zo trukturlnych vlastnost obidvoch typov
organizci. Zatia o v prpade byrokratickej prevldaj vzahy neosobn, intrumentlne a
vysoko segmentovan, alternatvne usporiadanie organizci je inpirovan komunitnmi idelmi.
Vzahy medzi umi tu maj celostn charakter, bvaj vrazne afektvne zafarben a nemaj
intrumentlnu podobu. (J.Rotchild-Whitt)
5, Verbovanie lenov a ich karira. Pre byrokraciu je prznan systm odbornch skok,
ktor uruje vhodnos kandidtov lenstva a aj podmienky, za ktorch me nasta sluobn
postup. Alternatvne organizcie neprijmaj svojich lenov na zklade pecilneho vcviku i
formlneho osvedenia, ani na zklade odbornej kompetencie. Rozhodujce pre prijatie s
neformlne vzahy medzi zujemcami o vstup a existencia spolonch hodnt. Vyhadvan s
najm udia so schopnosou sebadisciplny a nekonfliktnej koopercie. Neexistuje karira v
byrokratickom slova zmysle, pretoe neexistuje formlna hierarchia, ktorej vyie stupne by
boli cieom postupu. (J.Rotchild-Whitt)
6, Spsob motivcie. V prpade modernej byrokracie je vyuvan predovetkm motivcia
finann. Alternatvne formy organizcie poznaj iriu klu odmien. as v nich je motivovan
predovetkm monosou njs naplnenie nematerilnych hodnt, vrtane monosti produktvnej
spoluprce a priatestva. Odtia plynie vysok stupe stotonenia s organizciou ako celkom a
s jej ciemi. Pokia s prtomn motvy materilne bvaj spravidla a druhotn. (J.Rotchild-
Whitt)

439
 7, Socilne rozvrstvenie. lenovia byrokratickch organizci maj vysoko konzistentn
status. Ich podiel na moci, majetku a presti je rozdelen nerovnako. V alternatvnych
organizcich, ktorch strednou hodnotou je hodnota rovnosti, nebvaj socilne rozdiely medzi
lenmi vek. Existujce rozdiely s zniovan mnohmi spsobmi, naprklad rotciou funkci,
drazom na neformlne vzahy, nevekmi rozdielmi v mzde, spoluasou na rozhodovan.
(J.Rotchild-Whitt)
8, Horizontlne diferencicie. Byrokracia znamen komplexn sie pecializovanch rol.
Deba prce patr k jej najcharakteristickejm vlastnostiam. Alternatvne organizcie horizontlnu
diferenciciu medzi svojimi lenmi zmenuj, a to op mnohmi spsobmi. Pracovn role s v
nich definovan o najveobecnejie a najirie, vrazn je snaha preklen debu na duevn a
fyzick prcu, na innos administratvnu a vkonn. V tomto smere psob veda rotcie rol
predovetkm tmov prca a snaha poskytova relevantn vedenie vetkm lenom organizcie.
Idelom bva zaisti kadmu rovnak prstup k riadeniu aj k prci. (J.Rotchild-Whitt)
Alternatvne organizcie, akokovek mu by ich rysy atraktvne v porovnan s rysmi
byrokratickch organizci, sasne s zaaen radom rizk a nevhod. Zvan s najm
nasledujce nklady na ich innos:
asov nronos. Obojstrann komunikcia vedie sce spravidla k vej participcii
vetkch zastnench, umouje viac inovci i adaptvnejie fungovanie. Zrove je vak
nutne pomalia, a to v tej miere, v akej je hadanie spolonej vle zdhavejie v porovnan s
vypoutm rozkazu. (J.Rotchild-Whitt)
Homogenita. Konsenzus znamen ist homogenitu. Zvl pre ud, ktor vrazne preferuj
diverziu, znamen tto skutonos nklad, s ktorm sa obtiane zmieruj. Jednotn a pritom
dobrovon akcia je mon jedine vtedy, ak sa vetci zastnen zhoduj vo svojich cieoch a
hodnotch. Takto stav sa dosahuje selektivitou pri vbere lenov, o op zniuje rozsah ich
socilnej heterogenity. (J.Rotchild-Whitt)
Intenzita emci. Osobn vzahy mu by viac uspokojujce ne vzahy neosobn. Bvaj
vak i emone vbunejie, o predstavuje al socilny nklad. lenovia, ktor participuj v
organizcii viac ne dielou rolou asti svojej bytosti, mvaj o to v strach z konfliktov,
ktor by mohli ich svet rozvrti. Konflikty mu by v tchto podmienkach viac zniujce, s
bu navne vlekl, alebo dokonca vyvolvaj strach z exklzie, vylenia zo skupiny. Oboje
vrazne zvyuje neistotu vetkch lenov. (J.Rotchild-Whitt)
Tlaky prostredia. Vek vina intitci modernho sveta je organizovan byrokraticky.
Tieto intitcie vyvjaj byrokratick tlaky i voi organizcim alternatvnym. Odmietaj s nimi
vbec komunikova, ak nehovoria ich jazykom, teda ak neformalizuj svoje praktiky poda ich
potrieb. Vnucuj im na repektovanie svoje daov poiadavky, prvne predpisy a podobne.
Spoluitie s byrokraciami predstavuje vrazn za zo strany organizci programovo
nebyrokratickch. (J.Rotchild-Whitt)

440
 Individulne rozdiely medzi lenmi. V byrokraticky usporiadanch organizcich s
jednotlivci formovan svojimi pozciami a podriauj svoje jednanie ich tlakom. V prostred
alternatvnych organizci existuje ovea v priestor pre rozvoj ich individulneho talentu i
vplyvu. To me na druhej strane vrazne ovplyvni kontelciu sl v skupine a v krajnom
prpade mu dokonca rozdiely v neformlnej autorite vrazne predi predpsan rozdiely
pozci vo vntri byrokracie. (J.Rotchild-Whitt)
Najlepie rieenie by bolo vytvori spolonos zaloen na inch udskch hodnotch ne
na kpe a predaji. Aby sme k takej spolonosti doli, je potrebn mnoho prprav a mnoho bojov,
ktor sa - ak vetko pjde dobre - mu odohrva na poli mylienok. (N.Wiener)
Vetci sme v priekope, ale niektor sa pozerme na hviezdy. (O.Wilde)
Pokrokom sa skr rozumie tempo ako smer. (T.Wilder)
Ak by sa udia sprvali ako nrody, vetci by sa dostali do zvieracch kazajok. (T.Williams)
Nikto sa neme modli k Bohu, alebo milova svojho blneho, ak m przdny aldok.
(T.Wilson)
Obvam sa, e udia dnes v echch vbec nemyslia na socilne vzahy, ale len na to, ako
zarba peniaze. Nechpu, e to, ako spolonos funguje, zle na celej kle socilnych inov,
udskch vzahov, na komunikcii, na neustlom uen sa. (Yannakakis)
Eurpa znamen znalosti, hladk fungovanie, obeh informci. Znamen, e ke idete do
Belgicka, do Franczska alebo do Nemecka, e veci funguj plus mnus rovnakm spsobom.
(Yannakakis)
Nespravodlivo s rozdelen ance medzi nezamestnanmi a nezamestnanmi, medzi
zrobkovo innmi umi na jednej strane a medzi narodenmi i nenarodenmi demi, starmi,
chormi a umierajcimi na druhej strane. Podar sa nm zarui, aby tak, ako s lskou rodiia
privdzali svoje deti na svet, vyprevdzali s lskou z tohoto sveta deti svojich rodiov?
Nespravodlivo s rozdelen ivotn ance i medzi nami, ktor ijeme dnes, a budcimi
generciami, od ktorch sme si zem iba vypoiali. Ako by vyzerali nae demokratick
rozhodnutia, keby mali v naich parlamentoch kresl a hlasy budce genercie. (P.M.Zulehner)
o nm dnes chba, bude pre ns zajtra dleit. Dnes vea uom chba odahujce
psobenie intitci. Zajtra sa teda prejav nov zujem o intitcie, pokia sa vak medzitm
staia premeni: prestan vsdza na vonkajie riadenie loveka a bud podporova slobodn a
zodpovedn sebarozvjanie. (P.M.Zulehner)
Budca spolonos bude poda vetkho pluralitn. iadna totalitn doposia nepreila -
vaka Bohu. Neprial by som svojej zemi a celmu svetu monolitn spolonos, mraven tt
a totalitn diktatru akkovek farby a akejkovek ideolgie. Verm, e osobnos a spolonos
bude tvori predovetkm viera, ale nechcel by som, aby kresansk viera tvorila tty, hranice,
reimy a polciu, ideologick monopol moci a nuky. (J.Zvina)
Chor doba sa pozn nie poda mnostva nemocnc, ale alrov. (J.ek)

441
 SPOLOENSTVO

V tme m by kad len tak vykolen, aby mohol prevzia prcu svojho kolegu.
Nehovorme moja prca, ale naa prca. (J.Adair) apotolt-
Nebute zameran na spolon lohu natoko, e by ste zabudli na spolon ivot. (J.Adair)
Skupiny tu nie s len preto, aby splnili nejak lohu - dvaj vm mnostvo jedinench
prleitost, aby ste vyrstli v osobnos. (J.Adair)
strednm faktorom pri formovan skupiny alebo tmu je as, ktor skupina strvila
pohromade. prroda nepracuje rchlo. (J.Adair)
Nemalo by sa predpoklada, e len, ktor sa neprejavuje, nem zujem. Mono prve
prema. Mono niekto in - nie si to ty? - stle hovor. (J.Adair)
Kad skupina m svoje nepsan zkony - tandardy predpokladanho sprvania sa v
jednotlivch situcich. Tieto normy udruj konflikty medzi umi na minime, mu vak
ubja tvorivos. (J.Adair)
V lohe skupiny mono zohra tieto role: 1, inicitor, prispievate 2, len vyhadvajci
informcie - kladie otzky k vyjasneniu nvrhu 3, len vyhadvajci nzory - otzky k objasneniu
hodnt 4, len poskytujci informcie - fakty, alebo sksenosti 5, len poskytujci nzory -
nzory na podan nvrhy 6, len rozvjajci povedan - odvodzuje dsledky realizcie 7,
koordintor - vzjomne prepja mylienky 8, orientujci len - otzky na smer, ktorm sa uber
diskusia 9, hodnotiaci a kritizujci len - zrovnva vsledky so tandardom noriem 10, dodvate
energie - stimuluje skupinu k vej i lepej aktivite 11, procedurlny technik - obstarva
materil, presva stoliky... 12, zapisovate - zapisuje. (J.Adair)
Rados z harmonickej spoluprce s malmi skupinami ud, ktor sa usiluj o nieo vieho,
ne s oni sami a s k sebe navzjom plne lojlni, patr k veciam ktor pre ns maj v ivote
najviu cenu. (J.Adair)
Kad skupina m tri potreby: 1, splni lohu 2, budova skupinu 3, budova jednotlivca.
Tieto tri potreby sa musia prekrva a dopa. S to akoby tri kruhov plochy, ktor sa vzjomne
prekrvaj. Plne funkn skupina sa usiluje uspokojova vetky potreby skupiny. (J.Adair)
Sila tmu, pokia ide o naplnenie jeho poslania, je priamo zvisl na tom, ako dobre vedci
vyberie jeho lenov a umon ich rozvoj. (J.Adair)
Nikdy by ste nemali presta vytvra tm. Je to iv celok, ktor stle bu rastie, alebo
chradne, nikdy nezostva na mieste. Aby ste si udrali tandardy, muste sa usilova o vyie
tandardy. (J.Adair)
Nie je dobr prevdza zmeny zkladnej truktry prli asto, pretoe iadna organizcia
(rovnako ako iaden jednotlivec) sa nedoke vyrovna s prli mnohmi zmenami naraz. Ak
urobte nejak vznamn organizan zmenu a dopustte sa pritom omylu, muste sa s jej
dsledkami zmieri v ase piatich rokov - a mono i dlhie, ak ide o zvl vek organizciu.
(J.Adair)

442
 Nech je z technickho hadiska loha akokovek jednoduch, rozptie riadenia by nemalo
presahova dvadsa ud. Toto slo znamen poet ud, ktor s priamo zodpovedn jednmu
konkrtnemu vedcemu a ktor tak tvoria jeho tm. (J.Adair)
Ak mte len dvoch podriadench, potom je plne ahko mon, e ak budete usilovne
pracova, zvldnete ich prcu za nich. Ak mte pod sebou sedem alebo osem ud, vedie vs
takto truktra k tomu, aby ste delegovali, pretoe inak sa zrtite. Zo sksenost vyplva zsada,
e by ste sa mali usilova vybudova truktru pracovnch skupn zloench z piatich a
ptnstich ud. (J.Adair)
Sprvne spoloenstvo - kad sa cti bezpene na svojom mieste, stavia na vlastnch
schopnostiach, pritom vak vie, e je lenom tmu. Nikto necti tlak, e mus by lep ne ten
druh. (Anon)
Prvou mylienkou kadho loveka, i ide o malomocnho alebo galejnka, loveka
niomnho alebo chradnceho, je ma druha vo svojom postaven. Prv pustovnci neboli sami,
komunikovali s Bohom, t ili vo svete najviac zaudnenom, vo svete duchovnom. (Balzac)
Slad medzi dvoma umi nie je nikdy dan, mus sa neprestajne dobva. (S.Beauvoirov)
Niekto rob chyby tak milo, e by sme ich najradej neopravovali, ale in robia sprvne
veci tak, e mme o robi, aby sme na nich nehadali blchy. (G.Branstner)
Vytvorenie sprvne fungujceho tmu je zvisl na rovnovhe slobody a kontroly, a to ako
v prpade kadho jednotlivho lena, tak i medzi nimi. as od asu vyaduje, aby sa osobn
ambcie obetovali v prospech tmovch potrieb. Vyaduje sa, aby sa udia teili z spechu druhch
a aby sa s tmom stotoovali. Ni z toho sa pravdepodobne nepodar, ak chba vzjomn
repekt. (M.Brearley)
Bez vzjomnho repektu dostva humor zlomysen prchu a kritika je malicherne
podpichovan. Mustvo sa ahko me roztiepi na rzne frakcie. (M.Brearley)
V dysfunknch rodinch role nerotuj. Tam s pevne ustanoven a nikto sa nezni k roli,
ktor by bola pod jeho rove. (M.Bubk)
Schelingove skupiny - je tam zdieanie spolonch problmov. Skupina pova, konfrontuje
s Bom slovom a vlastnou sksenosou. (M.Bubk)
Len na ma dajte, ja sa v tom vyznm. Jedin spsob ako dosta ud dohromady, je posla
na nich mor. Len sa pozrite okolo seba. (A.Camus)
Nie je dobr, ak je zvislos lenov skupiny zameran jednm smerom. Ich cieom m by
vzjomn zvislos. (Covey)
Komunitu slobodnch ud doke vytvori len vek Lska. (A.Dermek)
Nie si len odberate rodinnho ducha ale aj dodvate a tvorca. (A.Dermek)
Conpasio - spolutrpenie, conlaboratio - spoluprca, convivio - spoluitie, concelebratio -
spoluslvenie liturgie ivota. (A.Dermek)

443
 V komunite je potrebn nielen prijma, ale aj dva. Lebo potom to vyzer ako na nskej
svadbe, kde mal kad donies dbn vna. jeden dbn vody sa vo vne strat. Ke hostia zliali
svoje dbny dokopy, zistili, e pij vodu. (A.Dermek)
U vetkch spench tmov njdeme prvky tajnch spolkov. lenovia povauj zrunosti
a znalosti svojich lenov za spolon zdroj a prejavuje sa u nich vysok zmysel pre zdieanie. je
to zdiean sksenos, ktor odliuje lenov od nelenov. (T.Douglas)
Vybudova lo neznamen tka plachty, kova klince, tudova hviezdy, ale prebudi lsku
k mori, ktor je jedno a v ktorho svetle u niet rozporov, ale len spoloenstvo lsky. (Exupry)
lovek je osamel aj medzi umi. (Exupry)
Niet ndeje pre kame by niem inm ne kameom. Ale spoluprcou sa zoskup a stane
sa chrmom. (Exupry) chrm-
udia chodia dlho veda seba uzavret do vlastnho mlania, alebo si hovoria slov, ktor
ni nevyjadruj. Objav sa nebezpeenstvo a tu hne podoprie jeden druhho. (Exupry)
V mozaike je kad dielik, kad jednotliv kamienok formou a tvarom niem neplnm,
akoby nedokonalm, a v celku a pre celok nieo znamen. (V.E.Frankl)
Nielen individulna existencia nepotrebuje pospolitos k tomu, aby nadobudla zmysel,
avak tie pospolitos potrebuje individulnu existenciu, aby sama mala zmysel. (V.E.Frankl)
Jednotn dlaba nem estetick hodnotu mozaiky, ale iba hodnotu itkov - prve tak
ako masa pozn len itok loveka a nie jeho hodnotu a dstojnos. (V.E.Frankl)
Skuton pospolitos je bytostne pospolitosou zodpovednch ud, pha masa je vak len
sumou odosobnench bytost. (V.E.Frankl)
iv bytos m tendenciu integrova a spja sa; smeruje k tomu splva s odlinmi a
protikladnmi entitami a rs trukturlne. (E.Fromm)
Aby sa skupina udrala pri ivote, to zle do istej miery na skutonosti, i ju jej lenovia
povauj za dos vznamn, ba prikladaj jej viu cenu, ne m ich vlastn ivot, a e nad to
veria v jej oprvnenos, alebo dokonca nadradenos v porovnan so skupinami ostatnmi. Bez
takhoto narcistickho uprednostovania skupiny by sa energia nutn k tomu, aby sa skupine
slilo, alebo aby sa pre u dokonca podstpili vne obeti, znane zmenila. (E.Fromm) cirkev-
Vzhadom k tomu, e skupina ako celok potrebuje skupinov narcizmus, aby sa udrala
pri ivote, bude narcistick postoje podporova a bude ich kvalifikova ako zvl cnostn.
(E.Fromm) manipulcia-
Som toho nzoru, e lovek je primrne socilna bytos, a nie, ako tvrd Freud, primrne
sebestan a len sekundrne potrebujci inch, aby uspokojil svoje pudov potreby. (E.Fromm)
Lebo Boh stvoril loveka ako rozumnho a slobodnho spoloenskho tvora. (GS 21)
Kad spoloenstvo m bra zrete na potreby a oprvnen poiadavky ostatnch
spoloenstiev, ba na spolon dobro celej udskej rodiny. (GS 26)

444
 Vedom a dobrovon nezujem je hrieny. Vina je tm aia, m viac by mal blny
prvo na n zujem. (Gnthr IIIa 69)
Vzjomn zvislos ud nevyaduje iba potrebu vzjomne sa dopa, ale ete viac ich
vntorn bohatstvo, ktor sa rozvja vmenou a spoluprcou. (Gnthr IIIa 113)
Ako svornosou mal veci vzrastaj, tak nesvornosou sa najvie rozpadaj. (sv.Hieronym)
ahk je loha, ke o drinu sa delia mnoh. (Homr)
Sme astnej v osamelosti ako medzi umi. Nie je to tm, e v osamelosti myslme na
veci a medzi umi sme nten myslie na ud? (S.Chamfort)
Spolonos by bola prjemn vec, keby sa jedni zaujmali o druhch. (S.Chamfort)
Ni sa nestane, ke ns in predstihn v prsnosti a dodriavan pravidiel, ale nikdy sa
nedajme predbehn v bratskej lske. (Chautard)
Dvaja nie je dvakrt jeden, dvaja je tisckrt jeden. (Chesterton)
Farnos je studou vobci, pri ktorej si vetci utia smd. (Christifideles laici)
Farnos nie je truktra, zemie, budova, ale m by Boou rodinou. (Christifideles laici)
Mal skupina: face-to-face relations. (J.Kota)
Kohzii, sdrnosti skupiny napomhaj: 1, osobn vhody 2, sympatie medzi lenmi 3,
motivcia k lenstvu vrtane silia vynaloenho k vstupu do skupiny 4, priatesk akceptujca
atmosfra 5, prest skupiny 6, skupinov aktivity, podporovan intimitou, osvetlenie, spolon
heslo, dranie sa za ruky 7, saenie s inou skupinou 8, prtomnos devianta v skupine - spolon
nepriate. (S.Kratochvl)
Norma podskupiny, ktor tvoria najastejie rebeli, je zachovvanie spolonho tajomstva.
Tto norma sa dostva do rozporu s normou celej skupiny, ktor vyaduje otvorenos.
(S.Kratochvl)
tdia vvoja uzatvorenej skupiny: 1, Orientcia a zvislos - vea sa oakva od vodcu,
preceuj ho, iadaj od neho program. 2, Konflikty a protest - vytvra sa hierarchia rol, kritika
vodcu, lenov. 3, Vvoj kohzie a koopercie - vedomie my, pocit bezpeia, rozhovory o
pocitoch. 4, Cieavedom innos - nepotlauj sa negatvne emcie, ale nechaj sa znova
vyplva na povrch a rieia sa. (S.Kratochvl)
Niekedy je dobr, ak s na zaiatku silne autoritrske prstupy, tieto zjednotia skupinu
proti vodcovi a lenovia sa prejavia. Potom prejavi prstupy demokratick - skupinu to vovdza
ho hladieho priebehu dozrievania a vodca sa sahuje do zadia. (S.Kratochvl)
Princp Noemovej archy- kad v skupine by mal ma spolonka, s ktorm si dobre
rozumie. (S.Kratochvl)

445
 Ak je v skupine tenzia - hybn sila k zmene, tek z kruhu - prli vysok, lenovia skupiny
nie s schopn inne riei problmy, sauj sa, e interpersonlne vzahy s naruen. Ak je
naopak hladina tenzie prli nzka, lenovia dvaj prednos pohodlnm vzjomnm vzahom
pred rozoberanm problmov. (Mayo)
Poehnan milosrdn, primn a lskyhodn, s ktormi sa dobre vychdza! Poehnan, ktor
sa vzjomne chrnia, uteuj, pomhaj si vpred a pospolu sa znaj. (H.Oosterhuis)
Vo vzahoch k druhm uom tiahneme vetci k vej i menej miere egocentrizmu. Na
kad dan situciu najskr a predovetkm pozerme z toho hadiska, ako sa dotka ns osobne
aa potom dodatone sme ochotn obaova sa a prema, ako t ist situcia me postihn
alch zastnench. Viacmenej, obzvl, ak nm na druhej osobe zle, obvykle dokeme
a nakoniec i zvaujeme i jej stanovisko, ktor me by dos odlin od nho. (M.S.Peck)
Nasledovanie je vsadou dieaa. Dospel jedinec by mal by kormidelnkom na svojej
vlastnej lodi, strojcom svojho osudu. Ak vak prevezme pozciu vedenho, odovzdva vodcovi
i svoju moc: prvo na vlastn sudok i schopnos rozhodovania. Stane sa rovnako psychologicky
zvisl na vodcovi, ako je diea zvisl na rodioch. Z toho vyplva, e akonhle sa priemern
jedinec zalen do uritej skupiny, takmer okamite u neho djde k psychologickmu regresu.
(M.S.Peck)
pecializovan skupiny maj tri veobecn znaky: 1, Nevyhnutne si vytvoria skupinov
chyrakter, ktor je pre nich samospevujci. 2, Takto skupinu s obzvl prstupn narcizmu
- sami seba vnmaj ako jednoznane sprvnych a nadradench inm skupinm svojho druhu.
3, Samotn spolonos - s pomocou procesu samovberu - zamestnva urit druhy ud, aby
vykonvali urit funkcie - naprklad mladch agresvnych muov zamestnva ako prslunkov
policajnch zborov. (M.S.Peck)
Ak m Cirkev hlsa a vdy innejie predklada svetu zmierenie, mus sa sama vraznejie
sta spoloenstvom - hoci aj malm stdom ako v prvch asoch - Kristovch uenkov,
spojench v sil ustavine sa obraca k Pnovi a i ako nov udia v duchu zmierenia a jeho
uplatovania v ivote. (RP 9, J.P.II.)
Povraz nepovol, ak ah za sm. Mono povol, ak potiahneme viacer. (Rmske prslovie)
Nakoko patr do skupiny, natoko pozn jej presvedenia, hodnoty, tby a ciele. m
menej vie, tm viac si mimo. (P.Rosso)
Mnoh spoloenstv aj rodiny nefunguj preto, lebo v nich nie je rozdelen pracovn
prostredie od osobnho, skromnho prostredia. Je to problm rodinnch podnikov a apotolskch
komunt. Stle sa ije iba na rovni pracovnho vzahu a domov sa ned s, pretoe domov
neexistuje. (P.Rosso)
Sedme v miestnosti okolo rodinnho kozuba a kad do priklad tak drevo, ak zadovil.
Najlepie drevo je trvce. Najhorie robia t, ktor do kozuba hdu blato. Kad je zodpovedn
aspo malou mierou za kadho. (P.Rosso) hriech-
Prija niekoho medzi seba znamen vdy urit riziko. (P.Rosso)
Com - unit zna, e sme spolu a vytvrame jednotu. (P.Rosso)

446
 V spoloenstve s 4 role: Alfa - vodca, ktor imponuje, podnecuje k aktivite, dodva program
i odvahu. Beta - expert, m schopnosti, ktor skupina potrebuje, alebo si ich vi, k vrokom
vodcu m pripomienky typu: no, ale!, m racionlny prstup, je kritick, neutrlny a
neangaovan. Gama - s to pasvni a prispsobiv lenovia, snaiaci sa zosta v ochrannej
anonymite, vina z nich sa identifikuje s vodcom. Omega - len na okraji skupiny, ktor
zaostva pre neschopnos, odlinos, alebo strach, niekedy sa identifikuje s rolou nepriatea.
Gama sa k nemu sprvaj tak, ako by sa poda nich sprval k nemu vodca. (R.Schindler)
Priiel som spolone milova, nie vak spolone nenvidie. (Sofokles)
lovek neme dlho prei bez vzduchu, vody a spnku. Potom, o do dleitosti, prichdza
jedlo. A tesne v ptch za nm je samota. (T.Szasz)
Jednota sa mus uskutoni obetou. (sv.Terezka)
S to udia, kto tvor obec a nie mry. (Thukydides)
Nemalo by v Cirkvi plati pastoran pravidlo, e sa pre milosrdenstvo Boie v kadom
spoloenstve me ukza ktokovek, s akoukovek vinou a nezvisle na akomkovek ine?
(P.M.Zulehner)

KOLA

Ak budete ma vek astie, bude v vedci mentorom a uiteom. Slovo mentor je

prevzat od historickej osobnosti menom Mentr, priatea, ktorho Odyseus poveril vchovou
svojho syna Tlemacha, ke odchdzal do Trjskej vojny. Jeho meno sa dnes stalo synonymom
mdreho radcu i intruktora. (J.Adair)
Nepotrebujem knihy. Ja mm jednu vek knihu, ktor le predo mnou stle otvoren.
Prv strana je zem s kvetmi, rastlinami a zvieratami, druh je nesmierne more, treou je vzduch
so vetkmi ivmi bytosami, tvrt je nebo s hviezdami. V tejto knihe listujem vemi asto a
objavujem Boha v jeho dielach. (sv.Anton Pustovnk)
Kad poznanie sa deje cez nejak podobnos. (sv.TA I q.14 a.11)
S tyri veci na dobr zapamtanie: 1, Vzia si podobnos veci, neobvykl prklad, lebo sa
mu viac divme a viac si ho takto pamtme. 2, Riadne si rozvrhn ltku, aby sa ahko
postupovalo od jednho k druhmu. 3, Priklada starostlivos a cit tomu, o sa chcem naui,
mus ma to zaujma. 4, asto uvaova, zvyk sa akosi stva prirodzenosou. (sv.TA II/II q.49
a.14)
To, o si chceme zapamta je nutn zoradi poda nejakho hadiska. Hlboko a pozorne
sa tmi vecami zaoberajme. asto o nich uvaujme poda poriadku. So spomnanm zaa vdy
od poiatku. (sv.T.Aquinsk)

447
 Ptate sa ma, ako by ste s najlepm prospechom vytudovali a najistejie sa stali mdrymi.
Dvam vm radu, aby ste na zaiatku nepreberali ak veci, ale dvhali sa akoby po stupoch.
Poznanie najjednoduchch prvd vs nebadane privedie k pravdm hlbm. nerozprvajte vemi,
o si myslte a neukazujte, o ste sa nauili. Hovorte mlo a nikdy neodpovedajte bez rozvahy.
(sv.T.Aquinsk)
Nikdy neostvajte v pochybnostiach o tom, o mete vedie s istotou. Pracujte so svtm
hladom a smdom, aby ste si obohatili ducha, roztriete si v poriadku vetky vedomosti, ktor
si mete zska, ale nepresiujte talenty, ktor ste dostali od Boha. (sv.T.Aquinsk)
vahy zachrauj pam. (Aristoteles)
lovek od prrody ba po poznan. (Aristoteles)
stiv udia pohdaj uenosou, jednoduch ju obdivuj a mdri ju vyuvaj. (F.Bacon)
Dra sa hoc aj zlho uitea je pre mladch zdrav, utuuje to svaly. (Beerbohm)
Ver mi, sm som to sksil, e viac njdeme v lesoch, ako v knihch. Stromy a kamene a
bud ui, o ti iadny uite neme da. (sv. Bernard)
Nikto so zdravm rozumom nemal rd kolu. (lord Boothby)
Univerzita rozvja vetky vlohy, vrtane hlposti. (echov)
Dfam, e budem tudentom a do konca ivota. (echov)
Ten, kto sa pta, vyzer hlpy na p mint, kto sa nepta, zostane nm navdy. (nske
prslovie)
Uvidie je lepie ne pou, pozna je lepie ne uvidie, urobi je lepie ne pozna.
(nske prslovie)
Sprvaj sa v kole slune, nech zas nemusme s za pani uitekou do nemocnice. (J.Dank)
Osol, ktor nesie vea knh, nie je ete uen. (Dnske prslovie)
ivotn uite je viac, ne tisc kolskch uiteov. (Eckhart)
Zo koly by mal vychdza mlad lovek ako harmonick osobnos, nie ako pecialista.
(Einstein)
o je prvou povinnosou loveka, ktor chce tudova filozofiu? Mus sa zbavi mrnivosti.
Nie je toti mon da sa do tdia veci, o ktorej si lovek mysl, e ju ovlda. (Epiktetos)
Od lekrov a uiteov sa oakvaj zzraky, a ke ich uinia, nikto sa neuduje.
(Eschenbachov)
Uite v uritom veku chce ska. U nechce ui; stle chce len ska. To je vemi
prirodzen: ke u, jeho posudzuj, ke ska, vyna sd on. (.Faguet)
Kad pouenie bol. (B.Franklin)

448
 Metdy uenia sa: 1, Banking system - iak je banka, do ktorej uite uklad hotov veci,
aj protireenia cez vlastn filter, vytvor svoje skript, na ktorch bazruje. Tento systm pouva
moc, ktor ud utla, ni sa kreativita, lovek sa vak nieo nadriluje. 2, Problem-posing
system - V skupine sa predlo problm, tuduj sa pramene, kad had a v rozhovore sa
vyjasn to, o kto objav. Tento systm je pozitvnej a progresvnej. (P.Freire)
V skorch epochch naej vlastnej kultry i kultry v ne a Indii bol najvenejm
lovekom lovek vynikajcich duchovnch kvalt. Uite nebol len a ani nie hlavne zdrojom
informcie; jeho funkciou bolo predovetkm prena urit udsk spsoby. V sasnej
spolonosti mui, ktor maj by obdivovan a napodobovan, s vetko mon, len nie nositelia
vznamnch duchovnch vlastnost. (E.Fromm) vchova-
Na przdne rozprvanie sa u typu bytia ned ivo reagova a za takch okolnost je
lepie neposlcha, ale sstredi sa na vlastn premanie. (E.Fromm)
tudenti, ktor si pri prednke starostlivo zapisuj kad mylienku, bud bezpochyby
menej rozumie a pamta si, ne tudenti, ktor sa spoahli na svoju schopnos porozumie a
ktor si pamtaj aspo to najpodstatnejie. (E.Fromm)
Kto nepozn cudzie jazyky, nevie ni o svojom vlastnom. (Goethe)
Vzdelanos je schopnos rozumie inm. (Goethe)
Ume sa len od toho, koho milujeme. (Goethe)
Filozofick vyuovanie zanaj mohamedni uenm, e neexistuje ni, o om by sa nedal
poveda prav opak, a tak cviia ducha mladch, dvajc im za lohu vynachdza a formulova
pri kadom vyslovenom tvrden opan nzor, z oho mus vznikn vek obratnos v myslen
a hovoren. (Goethe)
Kniha je zchrann koleso samoty. (R.Gomz)
Nie je ni. Ak predsa nieo je, lovek to neme pozna. Aj to preda mon pozna, nejde
to blzkemu zdeli a vysvetli. (Gorgias)
Zl je tak uite, ktor sa neu alebo ktor sa u mlo. (Gorkij)
lovek bez vedomosti - svet v temnote. (B.Gracian)
V kole a nauia poznva svet. Za kolou zist, e je in. (P.Gregor)
Vzdelanie obanov tvor zkladn sas spolonch dobier ttu. (Gnthr IIIa 117)
sociolgia-

Som za vypoiiavanie knh. Ke lovek knihu vlastn, povie si: Pretam si to inokedy!
(T.Hippel)
Prezenn listiny s zbyton, ak odhaujeme mladm neznme svety. (Hirszfeld)
Sama histria je veda zaloen na zlej pamti. (M.Holub)
Najlepie vieme to, o sme sami zistili a potom to, o sme sa nauili zo sksenosti.
(S.Chamfort)
449
 Turisti sa vinou riadia znmou zsadou, e cudzou reou sa najahie hovor o filozofii.
Najaie je hovori o bench dennch potrebch. (Chesterton)
Dvodom cestovania nie je navtevova cudzie krajiny, pravm dvodom je to, aby sme
nakoniec do vlastnej vstpili ako do cudzej. (Chesterton)
ta knihy cittov je dobr pre nevzdelanca. (W.Churchill)
Neznam, ke ma niekto pouuje - ale rd sa um. (W.Churchill)
Dobre je ui sa ak lovek rob, o m. (sv.Ignc z Loyoly)
T, o sa uia, nech netrvia vetok svoj as iba uenm, lebo tak sa ni nenauia. (sv.Jn
Zlatosty)
o si udia nevymyslia, len aby nemuseli myslie. (T.Janovic)
Myslm, e prednky nemu toko prospie ako tanie knh, z ktorch sa prednky
robia. (S.Johnson)
Vyuova znamen ui sa dvakrt. (J.Joubert)
Ja um bez hlunch slov, bez mtenia pojmov, nedychtm po uznan, nevyhadvam
kriepky s protivnkmi. (Kempensk)
ivot loveka je neprestajn kola. (G.Keller)
Handicapovan lovek poznva svoje skryt zdroje sl, a ke sa s nm jedn ako s
normlnym. (G.Keller)
Ako tudova? Nezmyseln, nelogick materil sa ui pred spnkom, dleit veci na
zaiatku a na konci tdia. Uenie je potrebn dvkova a deli ho oddychom. (S.H.Kimm)
Ak teda chceme iakom vtepi prav a ist znalos vec, musme sa snai, aby sme
vetko podvali sksenosou a zmyslovm nzorom. (Komensk)
Jedinm uiteom hodnm toho mena je ten, ktor vzbudzuje ducha slobodnho
premania a vyvja cit osobnej zodpovednosti. (Komensk)
Nai uitelia nesm by podobn stpom pri cestch, ktor iba ukazuj, kam s, ale sam
nejd. (Komensk)
Ptaj sa blneho svojho iba na veci, ktor pozn lepie ako on. Iba vtedy me by pre
teba jeho rada uiton. (K.Kraus)
o vetko si udia nevymyslia, len aby nemuseli naozaj myslie. (L.Kumor)
Mylienky sku z loveka na loveka ako blchy, ale nie kadho utipn. (S.Lem)
Niet divu, e na univerzitch je toko uenosti, ke z nej kad troku prinesie a ni
neodnesie. (A.Loos)
tanie kaz zrak. Sprvny pohad na svet maj iba negramotn. (G.Laub)

450
 Lepie je ui ud, ako maj myslie, a nie, o maj myslie. Tm sa vyhneme mnohm
nedorozumeniam. (Ch.Lichtenberg)
udia, ktor nemali iadnu duevn potravu desiatky rokov, okrem pr omrviniek z novn,
sa vyskytuj aj medzi profesormi. Nie s vbec zriedkav. (Ch.Lichtenberg)
Hlavne aby kad iaik mal pocit: ja osobne pre uitea nieo znamenm. A aby sa v tom
pocite tak plne nemlil. (L.Lichtenbergov)
kola produkuje mnostvo ud, ktor vedia ta, ale nevedia rozli, o stoj za pretanie
a o nie. (T.Lyan)
Nevedomos je dmon a obvam sa, e ete zavin mnoho tragdi. (K.Marx)
Koko nezmyslov bolo v priebehu asu povedan profesormi. Preo nesm tie tudenti
hovori hlposti? (A.Mitscherlich)
, ak je krsne vedie jednu vec, alebo dokonca dve. (Molire)
Mus sa mnoho ui, aby si poznal, ako mlo vie. (M.de Montaigne)
Vedie nieo naspam neznamen vedie. (M.de Montaigne)
Mus sa mnoho ui, aby si poznal, e mlo vie. (M.de Montaigne)
lovek, ktor vyuuje, sa ahko me sta tvrdohlavm, pretoe vykonva povolanie
loveka, ktor sa nikdy nemli. (Montesquieu)
Dostaneme trojak vzdelanie: jedno od naich rodiov, jedno od uiteov a alie od sveta.
To tretie je v rozpore so vetkm, o ns nauili tie prv dve. (Montesquieu)
V kole sa mlad udia uia vetko, o je potrebn, aby sa mohli sta profesormi.
(Morgenstern)
lovek chpe vetko okrem toho, o je dokonale jednoduch. (T.Morren)
Zle sa odvame za prcu nho uitea, ak vdy zostaneme len iakmi. (Nietzsche)
Apello nepremekal jedin de, aby neurobil jeden ah tetcom. (Plnius) tdium-
Je ovea lepie vedie nieo o vetkom ako vedie vetko o jednom. (B.Pascal)
Keby nebo vypoulo detsk modlitby, nezostal by naive ani jeden uite. (Perzsk prslovie)
Niektor udia sa nikdy ni nenauia, pretoe vetkmu vemi skoro rozumej. (A.Pope)
Skuton vyuovanie sa obmedzuje len na iakov, ktor trvaj na tom, aby sa nieo nauili.
Ostatn sa podob chovu dobytka. (E.Pound)
iaden uite nestroskotal na svojej nevedomosti - me stroskota, len pokia nevychdza
s triedou. (E.Pound)
Sksenos je dlh cesta a drah kola. (prslovie)
Zbohom priatelia! - knihm. (Pukin)
451
 Zvierat sa rozhodli urobi kolu. Vyuovalo sa tam behanie, plhanie, plvanie a lietanie.
Vetci sa uili vetky predmety. Ker dobre lietal aj plval - lepie ako intruktor. Bol vak
slab v behu a tak zostal po kole, trnoval, zodral si plvacie blany a stal sa priemernm aj v
plvan.. Priemernos vak bola v kole prijaten. Zajac sa zrtil pri plvan, veverika pri
lietan... orol sa plhal po svojom... Na konci roka hor, ktor bol dobr plavec a trocha vedel
ostatn, dosiahol najlep priemer... Kojoti nechodili do koly, lebo tam nebolo zaraden rpanie
a neskr s jazvecom, potkanom a diviakom zaloili skromn kolu. (R.H.Reeves) manipulcia-
poslunos- osobnos-

Vzdelanie ohlupuje ud. (Remarque)

Nie encyklopedick vedomosti, ale ich pouvanie. Nebute prekliatym muninm
vagnom, bute pukou. (C.R.Rogers)
Pane, zachr ma od vedomost, ktor by mi kodili. (P.Rosso)
Dobr uite je ten, kto doke svojich iakov vyprovokova k tvorivm otzkam. A
vtedy sa toti skutone zaujmaj o predmet. (P.Rosso)
Preaen uitelia postupne nadobudn k deom tie ist pocity ako cukrrsky ue ku
krmeom. (B.Russell)
Nech sa deti uia to, o im treba ako uom, nie to, o maj zabudn. (Rousseau)
Star majstri nemaj radi iakov, ktor pochopia aj to, o im nevysvetlia. (G.Sandov)
Nechcem tvrdi, e z hlupka je mon urobi mdreho loveka - to by bolo rovnak ako
chcie da sluch loveku, ktor sa narodil bez sluchovho nervu. (I.M.Seenov)
asto je ahie poui sa viac o vodcovskch schopnostiach od zlho vedceho ne od
dobrho, alebo draho si vykpi znalos dobra tm, e spozn zlo. (Shakespeare)
Niekoko rz som si vymieal nzory s istm idiotom a zd sa, e som ohlpol. (G.B.Shaw)
Ten, kto vie, rob. Ten, kto nevie, vyuuje. (G.B.Shaw)
Nevzdelan lovek je karikatrou seba samho. (F.Schlegel)
Zdrav rozum me nahradi takmer kad druh vzdelania, ale iadne vzdelanie neme
nahradi zdrav rozum. (Schopenauer)
Vzdelanie je to, o v loveku zostane, ke zabudne, o sa nauil. (Skinner)
Koho chceli bohovia potresta, toho spravili uiteom. (Slov.prslovie)
lovek sa nikdy nepreu. (Slov.prslovie)
Existuje len jedno dobro, a to vedomos, existuje len jedno zlo - nevedomos. (Sokrates)
Viem, e ni neviem. (Sokrates)
tanie je to ist pre myse ako cvienie pre telo. (R.Steele)
iak si mysl, e m ak prcu, hoci on je koiar a uite je k. (J.Strindberg)
452
 Nao je uom rozum, ke na nich mono psobi nsilm. (Tolstoj) politika-
Najhorie je tvri sa, e chpeme, o nechpeme. (Tolstoj)
Vzdelanie vytvorilo obrovsk mnostvo obyvatestva, ktor vie ta, ale nedoke rozli
to, o stoj za pretanie a je ahkou korisou senzci a lacnch pvabov. (G.Trevelyan)
Vzdelanie umouje loveku zlosti sa nad vecami zo vetkch ktov sveta. (M.Twain)
Na skkach klad hlpi otzky, na ktor mdri nedoku odpoveda. (O.Wilde)
Vea som sa nauil od svojich uiteov, od svojich kolegov viac, od svojich iakov ete
viac. (idovsk prslovie)
Sksenos je najtvrd uite. Najprv vs vyska a a potom vm d lekciu. (XY)
Mojou lohou ako uitea je pomc njs deom k ku skutonosti. (XY)
J mm nejradji soudruku uitelku, protoe abych nebyl blb. (XY)
Golf je prjemn prechdzka pokazen hrou. (M.Twain)

SPOVE

Ke spovednk vid, e kajcnik nem smrten hriech, m sa vemone vynasnai, aby

ho uviedol na cestu dokonalosti a lsky Boej. (sv.Alfonz)
Due, ktor prestvaj hrei iba zo strachu pred Bom trestom, vracaj sa ahko do svojich
starch hriechov, ale tie, ktor sa vin k Bohu z lsky, ahko vytrvaj. (sv.Alfonz)
Nikto nie je povinn poknm zo vednho hriechu, lebo sa bez poknia odpa, hoci nie
v tomto ivote. (sv.TA III q.87 a.1)
Na vyplnenie nariadenia Cirkvi sta, aby sa predstavil kazovi a ukzal, e si je vedom
smrtenho hriechu a to mu plat za vyznanie. (sv.TA D q.6 a.3)
Vyznanie uinen laikovi je aksi svtenina. Hoci nie je dokonalou sviatosou a vychdza
z lsky, i toto je spsobil odpa vedn hriechy ako bitie v hru a pokropenie svtenou
vodou. (sv.TA D q.8 a.2)
Priatestvo nevyaduje nhradu rovnocenn za hriech, ale to, o je mon. (sv.TA D q.13
a.1)
Chcem liei, nie obviova. (sv.Augustn)
Vyznanie zlch skutkov je zaiatok dobrch skutkov. (sv.Augustn)
Nepriznanie sa k hriechu je neprekonatenou prekkou pre odpustenie. (sv.Augustn)
Boh schovva olej svojho odpustenia iba vo vze zvanej dvera v Boha. (sv.Bernard)

453
 Vies jednu duu znamen vies svet pre seba, svet, ktor m viac tajnost a pestrost ako
svet, ktor vidme. (P.de Brulle)
Ke poviete na kazatenici dve slov, jedno nech je o svtej spovedi. (don Bosco)
Mu zachov cudzie tajomstvo lepie ako vlastn, naproti tomu ena si chrni vlastn
tajomstvo lepie ako cudzie. (J.Bruyre)
Kto spchal vinu, mus hada monos vyznania viny. (A.Camus)
i je to in, ako umierajcemu ete druh smr prida a svojou ukrutnosou jeho duu
zabi tm, e nebola pozbaven hriechov? Ve Boh je pripraven v kadom ase prs na pomoc.
(sv.Celestn)
Nie je dovolen v nijakom ase odmietnu vysluhovanie poknia tomu, kto si to iada.
(sv.Celestn)
Ke vyplieva burinu, nezabudni zbavi sa koreov. (nske prslovie)
tos je krvajci posol, ktor prichdza pomaly, ale isto. (Dante)
Bojujete proti vetkm chybm a nite ich; ale o dvate na ich miesto. (Deffand)
Nedvaj rady, pokia a o ne nepoiadaj. (Erazmus)
Ochota a schopnos vyzna vinu koren v zkladnom pocite prijatia, vo vedom, e lovek
napriek vetkm svojm vinm je prijat. Monos, e si ten druh vylo vyznanie viny ako
slabos alebo ho zneuije ako mocensk prostriedok, stoj vyznaniu v ceste a brni zvldnutiu
minulosti a tm sasne otvorenej prtomnosti. (Fraas)
Psychoterapeutick vznam spovede bol optovne z rznych strn hodnoten kladne. Stle
znovu sa ukazuje, e u samotn vyhovorenie sa ako tak, m priepastn terapeutick inok.
(V.E.Frankl)
Pri morlnej hypochondrii sa osoba neobva, e ochorie a zomrie, ale e sa previn. Takto
osoba sa ustavine zaober svojou vinou na veciach, ktor urobila zle, svojimi hriechmi, ktorch
sa dopustila, at. Nezasvtenmu loveku - a sama sebe - me pripada zvl svedomit,
morlna a dokonca sstreden na druhch, v skutonosti je vak takto osoba sstreden len na
seba sam, na svoje svedomie, na to, o by o nej povedali druh, at. (E.Fromm) egoizmus-
Zpadn udstvo presdlilo od duchovnho pastiera k lekrovi nervovch chorb.
(V.Gebsattel)
Neviem, o lepieho by bolo hodn objavenia, ne aby lampy svietili bez istenia. (Goethe)
Kad lovek me zo svojej noci vykroi do svetla. (Green)
T, ktor uvauj o tom, e zabldili aleko od Boha, nahradia predol kody nasledujcimi
ziskami. Aj generl viac miluje vojaka, ktor dezertoval a vrtil sa bojova, ne toho, ktor
nevykonal ni statonho. (sv.Gregor Vek)
Kaz m pomha pri rieen prpadu a nie poskytn hotov rieenie, nem zastupova
iadatea a jeho svedomie. (Gnthr Ia s.101)
454
 Prosm a, preo sa erven a hanb sa poveda svoje hriechy? i vari hovor loveku,
aby a za to potupil? i azda vyznva spolubratovi, aby ich vyniesol na verejnos? Ukazuje
svoje rany tomu, ktor je Pn, ktor sa star o teba, ktor je udsk, ktor je lekrom. (sv.Jn
Zlatosty)
On vrav: len mne sammu sa skromne vyznaj zo svojho hriechu, aby som ti vylieil vred
na dui a oslobodil a od bolesti. (sv.Jn Zlatosty)
Nikto sa odrazu nestal vekm niomnkom. (Juvenalis)
Peklo je pln dobrch predsavzat, ktor sme neuskutonili. (sv.Karol Boromejsk)
S lovekom, ktor trp pokuenm, nezaobchdzaj tvrdo, ale poteuj ho, ako by si si elal,
aby sa aj tebe stalo. (Kempensk)
Treba sa ma na pozore, najm vtedy, ke je pokuenie ete v zaiatku; lebo ahie zdolme
nepriatea, ke mu vbec nedovolme vnikn do dver mysle, ke sa mu postavme do cesty
hne pred prahom. (Kempensk)
Ete dobre, ke a aspo strach z pekelnch mk odstrauje od zla, ak a od neho neme
odvrti lska. (Kempensk)
Ois sa o najskr; vypuj chytro jed, ponhaj sa ui liek a bude sa lepie cti, ako
keby si dlho odkladal. (Kempensk)
zkostlivos je zvrat zo slobody. (S.Kierkegaard)
Vstupova do seba, puva do seba a vodi psov do seba prsne zakzan! (V.Klimek)
hriech-

T Cirkev je prav, v ktorej je vyznanie a poknie, ktor spsonosne liei hriechy a rany,
o si podmauj krehk telo. (Laktancius)
Neskor tos je zriedka primn. (lat.prslovie)
Nikto nezostane tak, ak bol, ke si uvedom sm seba. (T.Mann)
Nera nikomu, ak si sa sm neporadil s ukriovanm. (sv.Mria Magd.de Pazzi)
Aj keby boli mylienky balny, zkostlivec by sa o ne porezal. (H.Michaux)
Sme zodpovedn nielen za to, o robme, ale aj za to, o nerobme. (Molire)
lovek nikdy nie je tak pekn, ako ke pros o odpustenie, alebo sm odpa. (J.Paul)
Depresia je jednou z najastejch prin, preo udia vyhadvaj psychiatrick pomoc.
Je mon poveda, e tto udia sa u pred rozhodnutm vyhada psychoterapiu dokzali nieoho
vzda a zaali rs; k psychiatrovi ich vlastne privdzaj symptmy tohoto rastu. Terapeutovou
lohou je preto, aby pomohol pacientovi dokoni proces, v ktorom u sm zaal. (M.S.Peck)
Boie dvere s stle otvoren. (Perzsk mdros)
Predsavzatie je ako hor - ulapi je ho ahie ako udra. (prslovie)

455
 eny si zachovvaj tajomstvo o vetkom, o zistili samy, ale s menej diskrtne o tom, o
sa dozvedeli od inch. (H.Rgnier)
krupule a spove sa nikdy neznali. (kard.Retz)
Svedomie druhho loveka je jeho skromnou izbou, do ktorej sa nechod nasilu v
baganiach. Ak ma niekto pozve, v pokore si vyzujem obuv z nh a pozriem si len tie zkutia,
ktor mi on osobne uke. (P.Rosso) kaz-
Pre odvrtenie sa od hriechu s potrebn oi viery. (B.Russell)
Spovednk m ma kresansk lsku, vedomosti a opatrnos. (sv.Fr.Salesk)
udia hodnotia poda toho, ako sa zd. Boh hodnot poda toho, kto si. (M.Seemann)
Sprvny komunista vypluje dotaznk kad mesiac. (Stalin)
Ke v bezhraninej detinskej dvere hodm svoje chyby do spaujceho oha lsky, akoe
by nemali navdy zhorie? (sv.Terezka)
Predovetkm napodobujem Magdalnino sprvanie. Fascinuje ma jej obdivuhodn alebo
skr milujca odvaha, ktor obastuje Jeia. Hej, ctim, e aj keby som mala na svedom
vetky hriechy, ak len mono spcha, ila by som k Jeiovi so srdcom plnm tosti a hodila
by som sa mu do nruia. lebo viem, ako vemi miluje mrnotratnho syna, ktor sa k nemu
vrti. (sv.Terezka)
Ke sa dopustme chyby, nikdy by sme to nemali pripisova prirodzenej prine, ako
naprklad chorobe, poasiu alebo starosti. Toto zlyhanie by sme mali skr pripsa naej
nedokonalosti a nikdy pritom nestrati odvahu. (sv.Terezka)
i z lsky znamen vyhna vetok strach, vetky spomienky na viny minulosti. Moje
hriechy ma u neznepokojuj. Zniil ich Bo ohe. (sv.Terezka)
Tisc takch, ktor osekvaj vetvy zla, pripad na jednho, ktor zasahuje jeho korene.
(H.Thoreau)
udia dnes v ivotnej tiesni vyhadvaj z vej asti nie duchovnho pastiera, ale ivota
znalho poradcu v lekrovi. (H.J.Weitbrecht)
V ten de bude Dvidovmu domu a obyvateom Jeruzalema otvoren prame proti hriechu
a pokvrne. (Zach 12,1)
Nik km ije, nie je spravodliv pred tebou. ( 143,2)

SPRAVODLIVOS

Spravodliv lovek vytvra spravodlivos okolo seba, pretoe ju nos v sebe. (Alain)
Nech sa predovetkm urob zados spravodlivosti, aby sa neponkalo ako dary lsky to,
o je povinn u z titulu spravodlivosti. (AA 8)

456
 Kona ti skutky, ktor kon spravodliv je ahk, ale kona ich tm spsobom, akm kon
spravodliv, toti radostne a ochotne, je ak tomu, kto nem spravodlivos. (sv.TA II/I q.107
a.4)
Nhrada m nasta hne, alebo sa m poiada o pozhovenie od toho, ia vec je, pretoe
prkaz zporn, o ktor tu ide, viae vdy a navdy. (sv.TA II/II q.32 a.1)
Kto zanedbva napomen prkazom alebo zkazom, pretoe nedfa v npravu, ale obva
sa zhorenia, nehre. (sv.TA II/II q.33 a.2)
V bratskom napomnan: za prv napomenutie skromn, za druh oznmi predstavenmu
skromne, za tretie poui svedkov, za tvrt verejne oznmi. (sv.TA II/II q.33 a.7)
Spravodlivos znamen rovnos, Bohu vak nememe da spravodlivos a preto voi
nemu nemme prvo, ale povinnos. (sv.TA II/II q.57 a.1)
Spravodlivos je zbehlos, poda ktorej niekto stlou a ustavinou vou udeuje kadmu
jeho vlastn prvo. (sv.TA II/II q.58 a.1)
Lepie je, aby sa niekto klamal, majc dobr mienku o nejakom zlom loveku, pretoe
takto sa nekrivd nikomu. (sv.TA II/II q.60 a.4)
Prav Bo zkon je lska. (sv.Augustn)
Spravodlivos je lska, sliaca iba Bohu, preto dobre rozkazuje ostatnm innostiam a
skutkom, ktor s poddan loveku. (sv.Augustn)
Ten ije zbone a spravodlivo, kto posudzuje veci nestranne, nekloniac sa na iadnu stranu.
Kto vyklad lepie, o je pochybn, klon sa k druhej strane. teda sa to nem robi. (sv.Augustn)
Nedostatok vzjomnej lsky v medziudskch vzahoch, zaznvanie autority, nespravodliv
boj medzi rozlinmi triedami obanov a nezriaden tba po pominutench dobrch to s
tyri pramene neporiadku, z ktorch pochdzaj tak ak zmtky v spolonosti, e sa proti nim
musia spoli vetky silia uvies znova kresansk zsady, ak chceme vne privies do ttov
poriadok a pokoj. (Benedikt XV.)
Najlep pozorovate a najhlb myslite je vdy najmiernejm sudcom. (H.Buckle)
Vetci udia sa rodia slobodn a rovnak o do dstojnosti a prv. S obdaren rozumom a
svedomm a maj sa sprva jedni k druhm v duchu bratstva. (Deklarcia OSN)
Pn bude sdi siln oveky, ktor odtlaili tie slabie. (A.Dermek)
Spravodlivos je pravda v innosti. (B.Disraeli)
U Star zkon u, e spravodlivos je sce u loveka opravdivou nosou a v Bohu
podstatnou dokonalosou, predsa vak lska je vynikajcejia, lebo je prv a zkladn. (DiM
4, J.P.II.)
Mono poveda, e lska zmieruje spravodlivos a zasa spravodlivos vlastne sli lske.
(DiM 4, J.P.II.)
Spravodlivos sa zaklad na lske, z nej vyplva a k nej smeruje. (DiM 7, J.P.II.)
457
 Sksenos predolej i naej doby dokazuje, e spravodlivos sama nesta, ba me vies
k popieraniu a k znieniu seba samej, ak nedovol vyej nosti, ktorou je lsky, aby riadila
udsk ivot v jeho rozlinch okolnostiach. Dejinn sksenos dola medziinm aj k tomuto
vroku: Zvrchovan prvo - zvrchovan nespravodlivos. (DiM 12, J.P.II.)
Avak vernos, ktor je zaloen na spravodlivosti, je ohranien na vonkajie vecn
hodnoty, km lska a milosrdenstvo privdzaj ud k vzjomnmu hodnoteniu toho, o
predstavuje lovek sm so svojou vlastnou udskou dstojnosou. (DiM 14, J.P.II.)
Nik nestoj tak vysoko, aby smel by voi inm iba spravodlivm. (Eschenbachov)
Dar neprijme, lebo dar zaslep aj mdrych a prekrti zleitos tch, o s v prve! (Ex
23,9)
Srdce nie je spravodliv, ak nebije v rytme ostatnch sdc. (P.luard)
Najvia sluba, ak mono oakva ako vanos od zlch ud, je t, e k nevanosti
nepridaj aj nespravodlivos. (Ezop)
Pretoe vetci udia s obdaren rozumovou duou a s stvoren na obraz Bo, maj t
ist prirodzenos a ten ist pvod, a pretoe Kristom vykpen maj to ist povolanie a Boie
urenie, je potrebn stle viac uznva zkladn rovnos vetkch. (GS 29)
By primn mem sbi, by nestrann, to nie. (Goethe)
Miloval som spravodlivos a nenvidel som neprvos, preto zomieram vo vyhnanstve.
(sv.Gregor VIII.)
Neprav spravodlivos - spravodlivos pynch nem sstrasti ale opovrhovanie. (sv.Gregor
Vek)
Je horie nenvidie spravodlivos ne ju neini. (sv.Gregor Vek)
Majite rozsiahlych majetkov me by v ase ndze povinn prepusti vek as svojich
pozemkov aj za podmienok, ktor nie s pre neho priazniv, ak sa ned inm spsobom znane
zlepi hospodrske postavenie ronkov. (Gnthr IIIa 50)
Ke nieo kpim, som povinn zaplati cenu tovaru predavaovi nielen preto, e je to
poestn, ale aj preto, e predava m na to prvo. Keby som nesplnil povinnos zaplati cenu
tovaru, bol by som nielen neestnm, ale aj nespravodlivm, a predava by mal prvo donti
ma zkonitmi prostriedkami zaplati podlnos. (Gnthr IIIa 89)
Ke podnikatelia a pracujci uruj pracovn zmluvy, maj ma na zreteli nielen svoje
oprvnen poiadavky, ale aj nsledky, ktor ich rozhodnutia mu ma na svetov ekonomiku
a osobitne na situciu krajn na ceste rozvoja. (Gnthr IIIa 95)
Spravodlivos a lska s dve nosti podstatne rozdielne. No s intmne a zko spojen,
take neme jestvova skuton spravodlivos bez lsky, ani lska bez spravodlivosti. (Gnthr
IIIa 105)
Voi osobe sme spravodliv vtedy, ke ju milujeme. (Jn Pavol II.)

458
 Vyhknut slzy sa vypomst na tom, kto ju spsobil. (M.Jkai)
Spravodlivos je prvo najslabieho. (J.Joubert)
Ke sa pominie spravodlivos, nebude ma u pre ud cenu i na zemi. (I.Kant)
Pravda karh nahlas, pretoe ona m za spolonka svt spravodlivos, drah perlu, ktor
m iari v kadom rozumnom tvorovi, ale najm u vysokho prelta. Pravda ml, ke treba
mla a svojm mlanm kri v trpezlivosti, pretoe vie rozozna, v om je viac slvy Boej a
spsy ud. (sv.Katarna Siensk)
Z toho istho vajca nememe ma aj praenicu, aj kuriatko. (E.Krotkij)
Nech je vypout aj druh strana. (lat.prslovie) ohovranie-
Spravodlivos nie je ni in ako lska mdreho loveka k blnemu. (G.Leibniz)
Aj ten najopodstatnenej predsudok ni nezavi na vhach spravodlivosti. (G.Lessing)
Spravodlivos je ako cementov malta: km je erstv, je prun a ahko sa d tvarova,
ale ke stuhne, skste ju obmki! (J.Miguis)
Tri veci udruj svet v chode - spravodlivos, pravda a mier. (Mina)
Od najvyieho zmyslu pre poriadok je iba krok k puntikrstvu. (Ch.Morgenstern)
Vec sa nestane spravodlivou tm, e pre u udia zomieraj. (H.Montherlant)
Hlupk je iba nudn, pedant je neznesiten. (Napoleon)
Spravodlivos a moc musia by jedno, aby sa spravodlivos stala mocou a moc
spravodlivosou. (B.Pascal)
Spravodlivos bez sily je bezmocn; sila bez spravodlivosti je tyransk. (B.Pascal)
Mlad mu nebude dobrm sudcom; sudca m by star a m ma sksenosti z poznania
nespravodlivosti. (Platn)
Spravodlivos Boia je zachovvanie venho zkona v jeho dielach. (Plotinus)
Spravodlivos je vzcna vec; prve preto je drah. (F.Quevedo)
Teroristi mu uteka pred spravodlivosou, ale nikdy sa nemu pred ou skry. (R.Reagan)
Nech sa uplatn spravodlivos, aj keby mal svet zahyn. (star Rimania)
Lska k spravodlivosti nie je u viny ud ni inho ako strach z toho, e sa im stane
krivda. (Rochefoucauld)
Mlokto povauje utrpen bezprvie za nepatrn. (Salustius)
Privilgi kadho druhu s hrobom slobody a spravodlivosti. (J.Seume)
Veanie u mme za sebou. Teraz zostva ete to vyetri. (G.B.Shaw) pravda-

459
 Zo vetkch sudcov je najzhovievavej znalec. (F.Schiller)
Vetko pochopi, to vedie k zhovievavosti. (A.Stal)
Viem, musme dospie k tomu, aby sa uom nevyplcalo by zlmi. (P.Strauss)
Aj voi nepriateovi treba dodra slovo. (P.Syrus)
Nespravodlivos treba radej strpie ako spcha. (Talmud)
Spravodlivos zaha vetky nosti. (Teognid)
Pn je nekonene spravodliv. Tto spravodlivos, ktor tokch odstrauje, je dvodom
mojej radosti a dvery. By spravodlivm neznamen len prsne zaobchdza s previnilcom, ale
aj uzna primn mysly a odmeni nosti. (sv.Terezka)
Takto si predstavujem Boiu spravodlivos. Moja cesta je sam dvera a lska. nechpem
ud, ktor sa boja takho scitnho priatea. (sv.Terezka)
Spravodliv nie je ni inho ne prospech silnejieho. (Thrasymachos)
Je ak i spravodlivo? - Niekedy je to vemi ak. Ale preo by ns mali zaujma in
veci ne ak. (D.Ursny)
Radej treba riskova zchranu jednho vinnka ako odsdi nevinnho. (Voltaire)
Spravodlivos je da kadmu, o mu patr. (XY)

STAROBA

Uhlie sa vysmieva popolu. (Africk prslovie)

Je to vdy vhodn doba pre starho mua - ui sa. (Aischylos)
Star udia kokokrt radej zomr, pretoe k nim nikto neprehovor zopr peknch slov.
(E.Albee)
Vedie zostarn je majstrovsk ksok, jeden z najach vkonov vekho umenia
mdrosti. (H.F.Amiel)
Jar neprina ovocie jesene a nehreje ako augustov slnko. (Aragon)
Pretoe udia nemu nepretrite pracova, potrebuj odpoinok; preto vak odpoinok
nie je ete konen cie. (Aristoteles)
Mlados je nielen v rokoch, ale aj v mylienkach. (Bacon)
Keby len staroba dvala mdros, dubov klt by bol najvm mudrcom. (K.H.Borovsk)
Starn iba udia bez zsad. (L.Brne)

460
 Ako mlad som dfal, e njdem starca, ktor sa nech poui. Ke budem star, njdem
- dfam - mladho loveka a... dm sa poui. (B.Brecht) mlad-
Bojme sa staroby, ktor mono nikdy nedosiahneme. (J.Bruyre)
Nioho sa staroba nemus vystrha viac ne - neinnosti. (Cicero)
Prame takmer vdy odsudzuje tok rieky. (J.Cocteau) mlad-
Mlad genercia m pocit, e s ou prichdza lep svet. Star garda m pocit, e s ou ten
lep svet odchdza. (apek) mlad-
By mladm doke by kad tea. Ale vedie starn, to je kumt. (apek)
Star vetva prask, ke sa m ohn. (Dnske prslovie)
Vetci sa rodme ako podpaai a zomierame ako hasii. (A.Dermek) tradcia- odvaha-
Zoi voi venosti sa strca rozdiel medzi mladm a starm. (A.Dermek)
Jar neme zazlieva jeseni, e nekvitne. (A.Dermek)
Ach, bol som o toko star, o koko som dnes mlad. (B.Dylan)
Staroba bu vyjasn, alebo skamenie. (Eschenbachov)
lovek zostva mladm, pokia je ete schopn ui sa, zskava nov vlastnosti a zna
odlin nzory ostatnch. (Eschenbachov)
Starn znamen organizova si mlados v priebehu rokov. (P.luard)
Skr som mval mlo cty k dospelm. Bol to omyl, lovek nikdy nestarne. (Exupry)
Staroba je bremeno, ktor sa kad sna nies o najdlhie. (O.Fischer)
Mlados ije z ndej, staroba zo spomienok. (Franc.prslovie)
Star nemus mladm zvidie ich monosti, ktor maj pred sebou, skr sa m tei zo
skutonosti svojej minulosti - z vytvorench diel, zo skutonosti milovanej lsky a pretrpench
trap. (V.E.Frankl)
Nhla strata vntornej truktry, ktor nastva zitkom bezzmyslovosti a bezobsahovosti,
vedie tie k prejavom organickho padku. Deje sa to naprklad pri odchode do dchodku.
(V.E.Frankl)
lovek strednho veku sa ako mlad zobdza, aby u do obeda zostarol. (S.Galambos)
Zostarn nie je umenie - umenie je to znies. (Goethe)
Krsni udia s hrakou prrody, ale krsni star udia s umeleck diela. (Goethe)
Pozerme sa do priepasti staroby a deti do ns zozadu strkaj. (R.Gomz)
Mdros nie je v starch hlavch, ale v starch knihch. (A.de Guevara)

461
 Mdros starcov to je vek podvod. Nestarn k mdrosti, starn k opatrnosti. (Hemingway)
Starec je ten, kto m o desa rokov viac ne ty. (O.Henry)
By sedemdesiat rokov mlad - to je niekedy omnoho radostnejie ako by tyridsa rokov
star. (O.W.Holmes)
Vetci radi starneme, ke mme osemns. (E.Hubbard)
Ohe plpol v oiach mladosti, ale svetlo vidme v oiach starho loveka. (V.Hugo)
Staroba me by sladk, ke je ako mlados. (Cheilon)
V mojom veku si u nemem dovoli, aby som sa ctil zle. (W.Churchill)
Starn zaname, akonhle rezignujeme na mlados. (W.Churchill)
Nie je ak by star, dlho ale trv, ne sa do toho vpravme. (W.Churchill)
V poslednch dejstvch opery ivota je vemi mlo vekolepch scn. (J.K.Jerome)
Ke mladk, alebo lovek strednho veku si nespomenie, kam poloil klobk, je to bez
vznamu. Le pri rovnakej nepozornosti starho loveka udia u kria plecami: u mu to
vynechva! (S.Johnson)
m som star, tm viac vyprchvam a kurzy snvania akosi vynechvam. (V.Klimek)
Stupe cty k starobe udva stupe uachtilosti a pravej ceny u vetkch nrodov a kultr.
(L.Klma)
Vek je seln daj, ktor ns informuje o tom, o vetko sme zmekali a o vetko u
nestihneme. (.Kmeo)
lovek je star vtedy, ke m viu rados z minulosti ako z budcnosti. (J.Knittel)
Len tradcia ns navykla ponma mlados ako najintenzvnejiu as ivota. (F.Krl)
Uschnut lstie nehyzd stromy. (Kurdsk prslovie)
Ke starneme, sme ako deti. Odmietame da shlas k nieomu, o n shlas vbec
nepotrebuje. (S.Lem)
Bohuia, by starm je jedin spsob, ako i dlho. (F.Lesseps)
Nebolo by zle, keby diea napsalo kniku pre starcov, kee dnes vetci pu kniky pre
deti. (Ch.Lichtenberg)
Nim nestarne lovek rchlejie ne neustlou mylienkou na to, e starne. (Ch.Lichtenberg)
Starn nie je ni in ako zlozvyk, na ktor skutone zaneprzdnen lovek nem as.
(A.Maurois)
m som star, tm menej verm znmemu tvrdeniu, e s vekom prichdza mdros.
(H.Mencken)

462
 Dbajte, aby nm staroba neurobila vrsky tie na dui, ke ich u rob na tvri. (M.de
Montaigne)
Ve nie dlh roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria potom liet. (Md 4,8)
Ktor diea by nemalo prinu plaka nad svojimi rodimi? (Nietzsche)
V pdesiatke m kad tak tvr, ak si zasli. (G.Orwell)
Vek bola kedysi cta pred edivou hlavou. (Ovdius)
Najlep spsob, ako si zaisti plnohodnotn starobu, je ui sa od vlastnch det. Bohuia
vak vina ud tto ancu nevyuva. (M.S.Peck)
tyridsiatka je stran vek. Je to vek, v ktorom sa staneme tm, m sme. (Ch.Pguy)
Devdesiatron povauje svojho sedemdesiatronho syna za nesksenho puberka.
(K.Peteraj)
Starcov drdi nie mlados, ale jej ance. (K.Peteraj)
Vek hr lohu len pokia lovek starne. Teraz, ke som dospel do vysokho veku, me
mi by prve tak dvadsa. (P.Picasso)
Niektor star udia tm, e neustle chvlia as svojej mladosti, by ns takmer presvedili,
e v tch asoch neboli iadni hlupci, ale naneastie zostali sami na ukku. (A.Pope)
Starn je tak, akoby vs stle viac trestali za zloin, ktor ste nespchali. (A.Powell)
Srdce prestva by mladm, akonhle tba po neznmom ustpi desu z neho. (E.Rey)
Star udia dvaj s poteenm dobr rady, aby sa uteili, e u nie s schopn dva zl
prklad. (Rochefoucauld)
Do kadho vekovho stupa vstupujeme ako novikovia a chbaj nm k tomu sksenosti.
(Rochefoucauld)
Nechajme mladm, nech uku, o doku. Je to dielo spolon - nae a ich. A teraz u
hlavne ich. (an)
Ke bol mlad, hovorili o jeho charakterovch vadch. Ke zostarol, hovoria tomu istmu
zaujmav osobit rysy. (J.Sekera)
V mladosti robme pre seba najviac, ke robme hlavne pre druhch a v starobe robme
najviac pre druhch, ke sa starme hlavne o seba. (J.Sekera)
Starn zaname, ke mme osemns rokov. (Seneca)
Vetci radi starneme, ke mme osemns. (Seneca)
Star lovek je po druh raz dieaom. (Shakespeare)
V starobe nie je lepej techy nad t, e sme cel svoju silu svojej mladosti vtelili do diela,
ktor nestarne s nami. (Schopenhauer)

463
 Ohovra mladch ud je nevyhnutnou sasou duevnej hygieny starch a vborne
povzbudzuje ich krvn obeh. (L.Smith) ohovranie-
Nikto nemiluje ivot tak ako star lovek. (Sofokles)
Staroba nie je ni inho ako strata pochabosti, nedostatok ilzi a vn. (Stendhal)
Lekr zana starn, ke si mysl, e sa od mladch neme ni naui. astn uite,
ktor m iakov, o ho ntia, aby sa uil. (P.Strauss)
Starn znamen, e stojme pred tmi istmi problmami ako mlad. Treba vetko znovu
zaa, len z inej perspektvy a s inm energetickm potencilom. (P.Strauss)
Miera starnutia sa rovn vnikaniu spnku do vetkch oblast ivota. (P.Strauss)
To, o spsobuje starnutie, nie je vek, ale opustenie idelov. (K.Svtl)
Kad si el dlho i, ale nikto nechce by star. (J.Swift)
Mlados m krsnu tvr, staroba m krsnu duu. (vdske prslovie)
V si starca i vtedy, keby zo stareckej slabosti zabudol svoje vedomosti. (Talmud)
Staroba je t najmenej oakvan vec, ktor postihne loveka. (Trockij)
Mlad netrpia natoko svojimi chybami ako opatrnosou starch. (L.Vauvenargues) mlad-
Preo sa b staroby? Dnes sme mlad ako zajtra a dnes je stle. (M.Vilenskij)
So starobou by mal prs rozum - niekedy vak staroba prichdza sama. (J.Vocsek)
Aby sme zskali sp mlados, sta zopakova nae blznovstv. (O.Wilde)
Tragdia pokroilch rokov nespova v tom, e starneme, ale v tom, e zostvame mlad.
(O.Wilde)
Na svete nie je ni krajieho ne zdrav, mdry star lovek. (L.Yutang)
asto i starnutie sa povauje za zsluhu. (XY)
udia starn pomaly, zvl ke mlad akaj na ich miesta. (XY)

ASTIE

Je troje dobro - estn, itkov a pre poteenie. (sv.TA I q.5 a.6)

astie je odmenou nosti. (sv.TA II/I q.57 a.1)
astie patr tm, ktor si postauj sami. (Aristoteles)
Mono milova a neby pritom astn, mono by astn a nemilova, ale milova a by
sasne astn, to by bol zzrak. (Balzac) lska-

464
 Neastn lovek strvi svoje neastie tm, e rezignuje. (Balzac)
Ak chce by astn, vyt si akkovek cie, len jeden nie - astie. (L.Blaga)
Vidme ud pada z vky vekho astia pre chyby, ktor ich tam vyniesli. (J.Bruyre)
Najastnej je ten, kto m najmenej poiadaviek. (Budha)
Myslie si, e vonkajie okolnosti by mohli loveka urobi astnm, alebo neastnm, je
vek omyl. To, o urob loveka astnm, i neastnm, to je jeho vlastn srdce. (C.Bchsel)
astie nebva samo slep, ale obyajne oslepuje tch, s ktormi sa spojilo. (Cicero)
Akokovek mme radi svojich priateov alebo svoju rodinu, astie druhch nikdy
nepostauje pre nae vlastn astie. (L.Clapiers)
Dary prrody a astia nie s tak zriedkav, ako umenie uva ich. (L.Clapiers)
Mnoh udia ij astne bez toho, aby o tom vedeli. (L.Clapiers)
astie nie je cieom, ale prostriedkom ivota. (P.Claudel)
astie nie je prepych, je v ns tak ako my sami. (P.Claudel)
Bu spokojn, je heslo moje! o pome mi pocta, peniaz? To, o mm, mi postauje, kto
je mdry neel si viac; bo po omkovek lovek prahne, hoc to aj m, spokojnos nedosiahne.
(M.Claudius)
Verm v existenciu astia, pretoe ako inak by sme si vysvetlili spechy tch, ktorch
nemme radi. (J.Cocteau)
Bute astn. Je to urit druh mdrosti. (J.Cocteau)
Najkrajie na svete nie s veci, ale okamihy. (apek)
Myslie si, e uspokojme svoje tby tm, e ich splnme, je rovnak ako pota s tm,
e zahasme ohe slamou. (nske prslovie)
Podoby astia nikto nezrta. (R.imrik)
Strata pvodnch zub je stratou astia, kod mono i intelektu, aleko viac vak
morlnemu charakteru, pretoe oslabuje emocionlnu strnku nho charakteru. (Ch.Darin)
Ke niekto povie, e je spokojn, to ete neznamen, e je astn. (A.Dermek)
Vetko je dobr... Vetko. lovek je neastn, pretoe nevie, e je astn. Iba preto. To
je vetko, vetko! Kto to pochop, bude astn, astn ihne, ete v tom okamihu. (Dostojevskij)
astie nespova v ast, ale v jeho dosahovan. (Dostojevskij)
Kolumbus nebol astn vtedy, ke objavil Ameriku, ale vtedy, ke ju len hadal.
(Dostojevskij)
Ho astnho loveka do Nlu a vyplva s rybou v stach. (Egyptsk prslovie)

465
 Nehadajte astie vonku, ale v sebe, lebo in ho nikdy nenjdete. (Epiktetos)
Nemono i astne bez toho, aby sme boli mdri, estn a spravodliv, ani nememe
by mdri, estn a spravodliv bez toho, aby sme boli astn. (Epikuros)
lovek, ktormu nikto nezvid, nie je astn. (Eshir)
To, e in udia nemaj astie povaujeme za vemi prirodzen, avak to, e my sami
nemme astie sa nm vdy zd by nepochopiten. (Eschenbachov)
N osud nevytvra to, o zaijeme, ale spsob akm vnmame to, o zaijeme.
(Eschenbachov)
Ak chce pochopi slovo astie, treba ho chpa ako odmenu a nie ako cie. (Exupry)
Lebo lovek had svoju nutnos a nie astie. (Exupry)
Neastn sa uteuj tm, e vidia ete neastnejch od seba. (Ezop)
Tvojou prvou povinnosou je urobi astnho sm seba. Ak si astn, urob astnmi
ostatnch okolo seba, lebo astn me okolo seba vidie len astnch. (Feuerbach)
Za nedotknutenos sa plat neplnosou. To najlepie, o ti mem pria, diea moje, je
trocha neastia. (Fitzgerald)
Ke lovek u netrp zimou, hladom a strachom, je nespokojn. (E.Flaiano)
astie je ernk: za tvrhodinku radosti, ktor nm poiia, d si zaplati celou hromadou
neastia ako rokom. (G.Flaubert)
Nikto nem prvo by astn sm. (P.Follereau)
Najvie tajomstvo astia je by dobr k sebe. (B.Fontanelle)
Jednou z prekok astia je oakva prli vek astie. (B.Fontanelle)
Prve ten, kto sa sna kovite by astn, zatvra si u tm sm cestu k astiu.
(V.E.Frankl)
lovek sa vlastne ani vbec neusiluje o astie, ale o slas. Na om loveku zle nie je
slas osebe a pre seba, ale dvod k slasti. Tou mierou, akou sa slas skutone stva obsahom
jeho zujmu, a o mono predmetom jeho reflexie, strca sa mu dvod k slasti a u tie slas pre
seba uzatvra. (V.E.Frankl)
Pvodne lovek vbec nechce by astn, to, o chce, je aleko viac ma dvod k tomu,
aby bol astn. (V.E.Frankl)
m viac ide loveku o slas, tm viac mu tie unik. m viac sa niekto naha za slasou,
tm viac ju tie zaha. (V.E.Frankl)
Nik neme spsobi to, aby vymazal astie, ktor si preil. (V.E.Frankl)

466
 Ke jednotlivec cti, spoloenstvo sa rca. Neodkladaj na zajtra zbavu, ktor me ma
dnes. Dnes je kad astn. udsk astie dnes znamen zabva sa. Zabva sa, to znamen
konzumova a prijma tovar, vizulne pitky, potravu, npoje, cigarety, ud, prednky,
knihy, filmy - vetko sa konzumuje, vetko sa polyk. Svet je jedin vek objekt pre nau chu,
vek jablko, vek faa, vek prsnk; my sme kojenci, my sme t, ktor vene nieo akaj -
a t, ktor s vene sklaman. (E.Fromm)
lovek v trnom charaktere nie je sstreden na svoj ivot alebo astie, ale na to, ako sa
sta predajnm - zodpoveda pohadvke na neho. Je tak, aby sa dobre predval. (E.Fromm)
Ak by boli udia na svete astn, keby mohli nevedie o zle. (A.Gide)
Ni neme urobi pre astie druhho ten, kto sm nevie by astn. (A.Gide)
Existuje astie, ale ho nepoznme; aj by sme ho poznali, ale si ho nevieme vi. (Goethe)
Nikdy nie sme natoko vzdialen od naich tob, ako vtedy ke si myslme, e mme to,
o si elme. (Goethe)
Nie je rozhodujce, ako astne ijeme, rozhodujce je, koko uom sme dali astie.
(C.Goetz)
Svini vlezie astie samo do rypka. (Gogo)
astn s iba deti, ale ani tie nie dlho. (Gorkij)
astie neexistuje, s len astn udia. (Gourmont)
astena sa unav nosi na chrbte toho istho loveka. astie, ktor pretrvva, je vdy
podozriv. (B.Gracin)
K astiu treba mlo? Ale kde to zohna? (P.Gregor)
Najviac, o potrebuje: zai to, e si potrebn. (D.Hammarskjld)
Zblbol astm. (J.Haek)
astie je slep, hovoria, ale vidia sami dobre? (F.Hebbel)
Kto ver v astie, m astie. (F.Hebbel)
astie je rados, ktor sme pripravili inm. (Hermaut)
astie je dobr zdravie a zl pam. (Hemingway)
astie je nieo, o prichdza v rznych podobch a ktoe ho me spozna? (Hemingway)
Neastn udia s nevan; to je sasou ich neastia. (V.Hugo)
astie sa podob hodinkm. m je jednoduchie, tm sa menej kaz. (S.Chamfort)
Je vemi ak njs astie v sebe. A njs ho inde je nemon. (S.Chamfort)
Skuton astie nestoj vea; ak je drah, nie je to ten sprvny druh. (F.Chateaubriand)

467
 udstvo produkuje optimistov, ke prestalo produkova astnch ud. (Chesterton)
Ke je lovek vemi astn, zostane sm; a rovnako zostane sm, ke je vemi neastn.
(P.Istrati)
astie rob vo veobecnosti ud lepmi. (J.Jacobsen)
Ani bohatstvo, ani ndhera, ale pokoj a zamestnanie je to, o poskytuje astie. (T.Jefferson)
Peniaze vm zaobstaraj vetko okrem astia. (Wallstreet Journal)
Nikto zl nie je astn. (J.D.Juvenal)
Slas nie je veobecne cieom naich snh, ale dsledkom ich splnenia. (I.Kant)
astie nie je idelom rozumu, ale predstavivosti. (F.Kafka)
astie sa sklad z neast, ktorm sme sa vyhli. (A.Karr)
Uvaj asn dary, ale t po vench. (Kempensk)
Keby si mal cel tento stvoren svet, nemohol by si by astn a blaen, lebo len v
Bohu, ktor vetko stvoril, je cel tvoje astie a blaenos. (Kempensk)
Dvere k astiu sa otvraj von. (Kierkegaard)
Mu sa te zo astia, ktor pociuje a ena z toho, ktor poskytuje. (P.Laclos)
lovek sa oskoro nasti dobrho a aj toho najlepieho, ak to zane by vednm.
(G.Lessing)
astie je ako slnko, i tie mus by, aby sa lovek ctil dobre. (O.Ludwig)
astie zmtie ud viac ne neastie. (M.Luther)
Zd sa, e k astiu potrebujeme prve to, o nm chba. (Maeterlink)
Tragdia ivota spova niekedy v tom, e dostaneme, po om time. (W.S.Maugham)
astie je mozaika zloen z drobnch radost. (A.Maurois)
Niet astia bez zabdania. (A.Maurois)
astie je kvet, ktor netreba trha. (A.Maurois)
Chcel by som ma kvapku astia, alebo pln sud rozumu. (Menandros)
Keby si vetci udia navzjom pomhali, potom by nikto nepotreboval astie. (Menandros)
Puritanizmus. Neodbytn strach, e niekto, niekde by mohol by astn. (H.Mencken)
Optaj sa sm seba, i si astn a prestane nm by. (J.Mill)
Keby sme chceli by len astn, bolo by to ahk; ale my chceme by astnej ako
ostatn a to je takmer vdy ak, pretoe si myslme, e s astnej ako s. (Montesquieu)

468
 Keby sme len dokzali vyui t namhavo zskan schopnos vyai z kadej situcie o
najv podiel istho astia a nenechali sa otrias vo svojom postoji iadnym porovnvanm
s tm, o rob astnmi inch, lebo za n postoj by ns nikto nemal obalva. Ve ksok
slnka, ktor zohrieva vtikovi ktik v jeho klietke, ho pote mono vrcnejie ne plnos
slobody vonku. (E.Mrike)
Km bude astn, napota vea priateov. Ke astie odde, ostane sm. (Ovdius)
Zsluha a astie s dvaja nezmieriten nepriatelia, ktor sa jeden druhmu zkostlivo
vyhbaj. (A.Oxenstierna)
Mal som astie by neastn, smie niekedy poveda tak isto nrod ako lovek. (J.Paul)
krza-

astie je blahodarn pre telo, ale sily ducha rozvja smtok. (M.Proust)
Nikdy nevieme, kedy sme astn. Nikdy nie sme tak neastn, ako si to o sebe myslme.
(M.Proust)
Vina ud sa sauje len preto, aby zatajili, ako sa maj dobre. (V.Rkosi)
Peniaze dvaj vetko to, o druh povauj za astie. (H.Rgnier)
Neastie je t najbenejia vec, ktor existuje. (Remarque)
Nie sme astn: nae astie je len mlanm neastia. (J.Renard)
astie je asto iba pojem pre pomenovanie cudzch zsluh. (.Rey) modlitba- obeta-
V neast ns vie utei iba to, e vetci vidia, ak sme neastn. (Rochefoucauld)
Vetci mme dos sl na to, aby sme vydrali zna neastie druhch. (Rochefoucauld)
Nikto nie je tak astn ani neastn, ako si to nahovra. (Rochefoucauld)
lovek je vtedy astn, pokia nie je astn. (Rochefoucauld)
Nevynakladme toko silia na to, aby sme boli astn, ako na to, aby si to udia o ns
mysleli. (Rochefoucauld)
astie je vdy to, o za to prve pokladme. (J.Romains)
Pesimisti nie s astn, pretoe si realitu farbia naierno. Ani optimisti nie s astn,
pretoe si realitu zasa farbia na ruovo. astn mu by jedine realisti, lebo doku pozrie na
pravdu v jej ndherne farebnom spektre. (P.Rosso)
lovek je dovtedy astn, km nie je astn. (Rousseau)
Kto nikdy nepoznal smtok, nepochop ani astie. (.Rustaveli)
astie alebo neastie, dva vrazy pre Boiu innos s nami. (I.Seidel)
Zo astia vetkch sa raduj, neastm daj sa doja. (Seneca)

469
 astn nie je ten, kto sa druhm zd, astn je ten, kto sm seba poklad za astnho.
(Seneca)
astie bohatch je vonkajie. (Seneca)
Ti po nieom znamen ma to v sebe. (P.Strauss)
Neastie viny ud spova v tom, e maj as spytova sa, i s astn alebo nie.
(G.B.Shaw)
Ale cel ivot astia! iv dua by to nevydrala; to by bolo peklo na zemi. (G.B.Shaw)
S dve tragdie v ivote. Jedna je, ke stratme to, po om ti nae srdce. T druh je, ke
to zskame. (G.B.Shaw)
Nemme o ni vie prvo uva astie bez toho, aby sme ho vytvrali, ako uva
bohatstvo bez jeho vytvorenia. (G.B.Shaw)
lovek me urobi to, o chce, ale ia, nechce to, o me. (Schopenauer)
astie oi zaslepuje a neastie otvra. (Slov.prslovie)
Zbava me by vrobok z beiaceho psu, astie nikdy. (J.Steinbeck)
Niet povinnosti, ktor by sme tak podcenili ako povinnos by astnmi. (R.Stevenson)
astie je ako echo: ohlsi sa ti, ale neprde k tebe. (C.Sylva)
Boh sm je slab proti milikovi asteny. (P.Syrus)
astie je zo skla: vtedy, ke najkrajie iari, rozbije sa. (P.Syrus)
Time predovetkm po tom, o nemme ma. (P.Syrus)
ahie astie nadobudne, ako ho udr. (P.Syrus)
Tomu, kto ochutn vetko, sa zokliv vetko. (H.Taine)
Udatnm astie pomha. (Terentius)
S lskou trpie je to najistejie astie. (sv.Terezka)
Len to, o je ven, ns me uspokoji. (sv.Terezka)
Ni tak neoslabuje sily loveka ako ndej, e v nieom inom, ne vo vlastnom sil njde
spsu a astie. (Tolstoj)
Toho, kto m astie, mete hoci do vody hodi - vyplva s rybou v zuboch. (J.Tuwim)
Smr povedala: Dobr je jedna vec, prjemn druh; tieto dve veci, ktor maj rozdielne
ciele, zviau loveka. je dobre tomu, kto sa pridriava dobrho; ten, kto si zvol prjemn, minie
sa svojim cieom. (Upaniady)

470
 o lovek potrebuje, aby si uvedomil astie? - Ten ako polapiten pojem znamen pre
kadho nieo inho. Je ale myslm dobre si uvedomi si, e lovek je smrten. astie potom
spova v tom, e ijem. To, e sa rno prebudm, by pre ma malo by dostatonm dvodom
k astiu, i keby to bolo prebudenie do vekho trpenia. (D.Ursny)
Ke si myslte, e ste astn, viete, e to sta na to, aby ste boli astn. (M.Vergne)
Neastie pociujeme ako skutonos, km astie ako sen. (Voltaire)
astie m, kto nieo pozn a pracuje. (Wassermann)
astie je kategria dokonale relatvna. niekto potrebuje vyhra bitku a zabi pr tisc ud,
mne k tomu staila obyajn lska. (J.Werich)
astie je to jedin, o meme dva, aj ke ho sami nemme. (P.Whalen)
Srdcia ij tm, e s zranen. Rozko me spsobi, e srdce skamenie, bohatstv ho
mu zatvrdi, ale smtok - smtok ho neme zlomi. (O.Wilde)
Opar tby slad je nad vetko bohatstvo. (XY)
Kto raz nem astie i vtedy si palec vytkne, ke sa v nose pra. (XY)
astie je, ke ide chlap po ulici, zo strechy mu padne na hlavu kridla a nie som to ja. (XY)
spech je dosta to, o chceme a astie je chcie to, o dostvame. (XY)

STRACH

To, o vldne uom je strach z pravdy. (H.Amiel)

Predmetom bzne je budce neahk zlo, ktormu sa ned odporova. (sv.TA I q.36 a.2)
Boh je obvan nie ako zlo, ale preto e me uvali trest. (sv.TA I q.36 a.4)
Je es druhov bzne: vhavos, zaervenanie, ostych, udivenie, strnulos a bezradnos.
(sv.TA II/I q.36 a.3)
T, ktor u s sthan sa neboja, vidiac, e im nastva nutne smr. Aby sa niekto bl, mus
by nejak ndej zchrany. (sv.TA II/I q.42 a.2)
Dar bzne lepie odvdza od zlho pre ctu k Bohu, ne mravn nos. (sv.TA II/I q.68 a.4)
Malomysen je ten, kto sa zdrha vykona, o me. (sv.TA II/I q.133 a.1)
Strach je znak starho, lska znak novho ivota. (sv.Augustn)
Strach spsob, e sa obava stane skutonosou. (I.Bergman)
Ak m nejak vec akkovek mal ancu skoni zle, skon zle. (A.Bloch)
Strach z jednho zla ns asto zavedie ete k horiemu. (N.Boileau)

471
 Panika je strach zo strachu. (M.Bubk)
stupky slabch s stupkami strachu. (E.Burke)
To, o ns najviac trpi, je nebezpeenstvo, ktor tume, ale nevidme. (Caesar)
Zo strachu pred komplikciami zostal analfabetom. (E.Canetti)
Strach m mnoho o a me vidie veci pod zemou. (M.de Cervantes)
Nememe milova toho, koho sa bojme, ani toho, kto sa boj ns. (Cicero)
Kto problm nepomha riei, ten ho pomha vytvra. (E.Cleaver)
Zbabelci, ktor mlia, ke maj hovori, spsobili viac kd ne lotri. (G.Clemenceau)
Viac sa treba b kyjaka v ruke zloinca, ako atmovej rakety v rukch sv.Frantika
Asisskho. (A.Dermek)
Monstrproces - Za jednm kazom doli do vzenia. Tu mte otzky a odpovede. Naute
sa ich, in pre vau skupinu 17 ud dme tri tresty smrti. Nauil sa to, napokon ich aj tak zabili.
(A.Dermek)
Drme v rukch svoj osud a vetko sa nm vykzne z ruky, pretoe sme zbabel.
(Dostojevskij)
Nemono vetkm pomc, hovor zkos v srdci a nepomha nikomu. (Eschenbachov)
Obava uskutouje u to, oho sa obva - prli intenzvne prianie u znemouje to, o si
lovek toko praje. (V.E.Frankl)
Pokus fobickho pacienta pria si to, oho sa tak vemi obva m lieiv vplyv. Tmto
spsobom sa toti nakoniec berie strachu vietor z plachiet. Agrofbny pacient si mus napr.
poveda: Dnes si teda vyjdem, aby som sa nechal rani mtvicou. (V.E.Frankl)
Vina z ns, ke m eli relnym alternatvam, a ke si m medzi nimi zvoli, o
vyaduje znalos veci a urit obeti, dva prednos mylienke, e s tu ete in monosti, ktor
je mon preskma. (E.Fromm)
Hvzdanie v temnote neprina svetlo. (E.Fromm)
Niet tak tesne uitch gat, aby v nich nebolo miesto pre jedno udsk srdce. (P.Gregor)
Kto si, e sa boj smrtenho loveka? (Iz 51,12)
Hrochovi nenasko husia koa. (T.Janovic)
Boj sa Boha a nebude sa desi udskch hrozieb. (Kempensk)
zkos je zvrat slobody. (Kierkegaard)
Nerd sa mieam do svojich skromnch zleitost. (K.Kraus)
Mnoh udia si skazia ivot predstavou neastia, ktor im hroz. (A.Maurois)

472
 Kto sa boj utrpenia, trp u tm, e sa boj. (M.de Montaigne)
Dve pky dvaj loveka do pohybu - zujem a strach. (Napoleon)
Navonok zvltna duchovn vyrovnanos skrva hlbiny strachu mlokomu znme. Prejavuje
sa tvrdoijnou snahou ovlda kad aspekt vzahu s druhou osobou, plynie to z panickej hrzy,
e by nad vzahom mohol strati vldu. (M.S.Peck)
Ak ns lenivos a strach z utrpenia ved k tomu, e sa brnime obzvl intenzvne svojimi
obrannmi mechanizmami, potom nae chpanie sveta bude ma mlo spolon so skutonosou.
I nae konanie sa stane nerealistickm, pretoe vychdza z toho, ako chpeme svet. Pokia v
tomto smere prekrome urit mieru, nai spoluobania spoznaj, e sme odtrhnut od reality
a prehlsia ns za duevne chorch, i ke my sami vbec nepochybujeme o svojom duevnom
zdrav. (M.S.Peck)
Zo vetkch vn je strach tou, ktor najviac oslabuje sudok. (kard.Retz)
Pre strach je omnoho prirodzenejie poradi sa ako sa rozhodn. (kard.Retz)
Zbabelec nikdy nespozn vetok svoj strach. (Rochefoucauld)
Jedin vec, ktorej sa musme b je samotn strach. (F.Roosevelt)
Strach a peniaze som v ivote nemal a dfam, e ani ma nebudem. (P.Rosso)
Najastejie zatvrame tam, kde sa bojme otvori hubu. (M.Ruika)
Strach je dsledkom ndeje. (Seneca)
Kto prli ota, mlo doke. (J.Schiller)
Kadho, koho opustila ndej, opustil aj strach; to je vznam slova zfal. (Schopenauer)
Zvedavos preme strach ete viac ako odvaha. (J.Stephens)
Neznmeho nebezpeenstva sa dua boj viac. (P.Syrus)
Strach je najbohatm zdrojom hriechov. (K.Uinskij)
Niektor zlyhvaj zo strachu, aby nezlyhali. (M.Vrblik)
iadne neastie nie je tak vek, ako ho vidme oami strachu. (F.Werfel)
Zo iau nenarastie iadny in. (S.Zweig)
Pn je moje svetlo a moja spsa, koho sa mm b? ( 26,1)
Nezabudni, e ke vol o pomoc, upozoruje gaunerov, e si bezmocn! (J.ek)
Ni nie je horie ako ma, alebo vzbudzova strach.
Bojm sa Boha a tch, o sa Boha neboja. (XY)

473
 SVTOS

Svtos je to, m myse loveka seba a svoje kony spojuje s Bohom. (sv.TA II/II q.81
a.8)
Svtos vyaduje urite dve veci, aby sa myse zaoberala Bohom: istotu a pevnos. (sv.TA
II/II q.81 a.8)
My toti, hoci sa stvame svtmi, predsa sa nerodme, pretoe sme sptan svojm stavom
poruenej prirodzenosti. On vak jedin sa naozaj narodil svt. (sv.TA III q.34 a.1)
Svtoiara svtch znamen vazn korunu. (sv.T.Aquinsk)
iari je viac ako vedie. (sv.Bernard)
Bu vesel, miluj Jeia a Mriu a pl si povinnosti. (don Bosco)
Je mon, je nutn a je pomerne ahk sta sa svtm. (don Bosco)
K svtosti je potrebn ma trval a umiernen rados, vern plnenie si stavovskch
povinnost a povinnost voi Bohu a svedeck a apotolsk prtomnos medzi druhmi. (don
Bosco)
Aby kresansk nos bola hne v prvom akte hrdinsk, je potrebn, aby mala pripojen
nejak dar Ducha Svtho a poskytla dotynmu silu kona z Boieho vnuknutia pohotovo,
rchlo a s radosou iny, presahujce obvykl prirodzen spsob, vykonan z nadprirodzenho
ciea bez udskho uvaovania so sebazaprenm a s ovldanm citov. (kard.Brancati)
Staton je ten, kto nie je ani svtec, ani svtukr, kto sa uspokoj s tm, e je estn.
(J.Bruyre)
Skrtka a dobre, rd by som vedel, ako sa lovek stane svtm, - povedal Tarrou jednoducho.
- Ale vy predsa neverte v Boha! - No prve. Jedin konkrtny problm, ak dnes poznm, je i
sa me lovek sta svtcom bez Boha. - Mono, odpovedal doktor, - Ale viete, ja sa ctim viac
solidrny s porazenmi ne so svtmi. Myslm, e nemm vlohy pre hrdinstvo a svtos. Mne
zle na tom, aby som bol lovekom. (A.Camus)
Ke Boh dar orlovi krdla, dal mu ich nie preto, aby sa plazil po zemi. (A.Dermek)
Chceme vidie svtos s udskou tvrou. (A.Dermek)
Pre ns svtos spova v tom, e sme stle vesel. (sv.Dominik Svio)
Svtoiara nie je vynlez zbonch maliarov; skutone sa vyskytuje - a asto u vemi
jednoduchch ud, ktor nieo vyaruj. (Drkheim)
Pvodn vznam slova profnny bol in ako je dnes. Pro fanum znailo pre svtos,
zameran na svtos. Teda nie protiklad, ale dopanie. (Hanus)
Ke sa lovek pribli k srdcu svtca, zavonia akoby prjemn vu, ako by priiel k
nejakmu kvetu; hne chpe, e sa dotka nieoho boskho a lovek je hne hrd, e je
lovekom. (H.Huvelin)
474
 Aby udia kaza pokladali za svtho, k tomu sta tretina toho, o mus ma pred Bohom,
aby ho on uznal za takho. (sv.Jozef Cafasso) kaz-
Svt milovali! To bolo ich cel tajomstvo. (Lacordaire)
Prav uctievanie svtch nezle toko vo vekom pote vonkajch konov, ako skr v
sile naej inorodej lsky, s ktorou vyhadvame - k viemu itku pre seba a Cirkev, v ich
jednan prklad, v spolonosti as a v ich prhovore pomoc. (LG 51)
Svtch treba vdy povaova za vinnch dovtedy, km sa nedoke ich nevina. (G.Orwell)
Poznm mnostvo ud, ktorm nechba vzia, ale va ju naplni. Veria, e sa mu
zaobs bez disciplny a dospie k svtosti pohodlnou skratkou. asto sa ju usiluj dosiahnu
jednoduchm povrchnm napodobnenm svtcov - oddu do pte alebo sa stan tesrmi. Niektor
s dokonca presveden, e sa takmto napodobnenm skutone prorokmi a svtcami stali.
Nedoku si prizna, e s ete stle demi. Nemu sa vyrovna s tm, e by sa mali vrti
sp na zaiatok a prjs poctivo cel cestu. (M.S.Peck)
Podstatou mysticizmu je viera v jednotn povahu sveta. (M.S.Peck)
Cesta k svtosti vedie cez dospelos, nie cez rchle a ahk skratky. Hranice ega sa musia
najskr zvonka spevni, a potom sa mu zaa rozplva. (M.S.Peck)
Ak sa chceme vzda svojho ja, musme si ho najskr njs. (M.S.Peck)
Mm radej svtho, ktor m chyby, ako hrienika, ktor ich nem. (Ch.Pguy)
Som zroden pre vzneenejie veci, chcem i tak, ako sa to pi Pnu Bohu a nechcem
dba na udsk chvlu a hanu. (sv.Stanislav Kostka)
Pane, ke u ja nemem by svt, daj, aby aspo jeden z ns bol svt. (Taiz)
Nemm dveru k uom, o ktorch mi nikto nepovedal ni zl. (Talleyrand)
Skuton svtos spova v tom, e s smevom na perch plnme Boiu vu. (Matka
Tereza)
Odporala som sa vrcne sv. Jozefovi. Nepamtm sa, e by som ho bola dosia prosila o
nieo, o by nebol splnil. Inm svtm dal Pn milos prispieva na pomoc v jednej potrebe,
viem vak zo sksenosti, e tomuto svtcovi dal milos pomha vo vetkch potrebch.
(sv.Terzia Avilsk)
Svtos nepozostva v skutkovom konan, ale jedine v dispozcii srdca, ktor ns rob
malmi a pokornmi v nru Boha. zabdajc na seba dverujeme v Otcovsk lsku a do
krajnosti. (sv.Terezka)
Nemete by poloviatm svtm. Alebo budete cel, alebo nijak. (sv.Terezka)
Svtos nepozostva z toho alebo onoho cvienia: spova v postoji srdca, ktor ns v
Boom nru rob pokornmi a malmi, v ktorom si uvedomujeme svoju slabos a dverujeme
a po opovlivos v Otcovu dobrotu. (sv.Terezka)

475
 Dcra moja, neboj sa ni. Ja chcem od teba, aby si poznala len tieto tri psmen: biele,
ierne a erven. Biele psmeno znamen istotu srdca, ktor miluje Boha nadovetko a tvory v
Bohu a pre Boha. ierna farba a ochrni pred pohorenm nad chybami bratov, pome ti
zna ich pobldenia s vntornm pokojom a s trpezlivosou a modli sa za tch, ktor sa chb
dopaj. erven farba u kadodenne rozjma o utrpen Jeia Krista. (sv.Veronika z Binasca)
Jedin rozdiel medzi svtcom a hrienikom je, e kad svtec m minulos a kad hrienik
m budcnos. (O.Wilde)
Svt Vincent Ferarsk sa vyznaoval ponenosou bez pretvrky, modlitbou bez vlanosti,
usilovnosou bez navy a vdnosou bez zachmrenia. (ivotopisec)

SVEDECTVO

Je dleit pravdu stelesni, nie o nej rozvja terie. (J.Adair)

Je ahie bojova za princpy ako i poda nich. (A.Adler)
Kad stretnutie sa s blnym je vekou zodpovednosou. (Alzin)
Mladucha by nela do svadobnej siene s tokou radosou ako Agnesa, tto panna sa
ponhala na popravisko, veseliac sa zo svojho spechu. (sv.Ambrz)
Chrte sa pred takmi, ktor obchoduj so svojm kresanstvom. (apokryf)
Boh z naich dobier nehad itok ale slvu, tj. zjavenie svojej dobroty, o tie had zo
svojich diel... a preto zasluhujeme nieo u Boha, nie akoby mu nieo pribudlo z naich zsluh,
ale pokia jednme pre jeho slvu. (sv.TA II/I q.114 a.1)
Neme ui psa a ta, ke to sm dobre nevie, tm menej me ui ako treba
sprvne i, ke sm tak neije. (M.Aurelius)
Sprvanie si udia odovzdvaj navzjom ako choroby. (F.Bacon)
Ten, kto dva dobr rady, buduje jednou rukou. Ten, kto dva dobr rady a dobr prklad,
buduje obidvoma. Avak ten, kto dva dobr varovania a zl prklad, jednou rukou buduje a
druhou rca. (F.Bacon)
Slov s vetko o mme. (S.Becket)
S udia, ktor nemusia vbec hovori. Sta, e existuj. (H.Bergson)
Nik sa neodvi karha veci, v ktorch sa sm dopa priestupkov. (sv.Bernard)
Ten, koho tvr neiari, nikdy sa nestane hviezdou. (W.Blake)
By medzi tmi, o robia dobre ns povzbudzuje bez toho, e by sme to spozorovali. (don
Bosco)
Sli mylienke, ale mylienke to nesli. (W.Brudziski)

476
 Ak chba viditen dialg, to ete neznamen, e medzi kresanmi a kultrou nepriateskou
ich idelom neexistuj iadne vzahy. U len tm, e ij, veriaci sa stvaj svedectvom a ivou
otzkou pre spolonos a prostredie. Domnievame sa, e dialg medzi vierou a kultrou m i
svoj duchovn rozmer, ktor nm sce asto unik, ale napriek tomu psob hlbokm vplyvom
na pretvranie sveta. (H.Carriera)
Posudzuj ud radej poda inov ako poda slov, pretoe mnoh konaj zle a hovoria
znamenite. (M.Claudius)
Jedno mal svetlo je viac ne mnoho tmy. (P.Clodel)
ijce prklady maj in moc. (P.Corneille)
Je ahko kona na nzkej rovni a dva rady na vysokej rovni. (Covey)
Muky ustpili pred vami a vy ste neustpili pred nimi. Blaen naa Cirkev! Vera biela
vo svojej istote, dnes odiata do krovskho purpuru svojich det! (sv.Cyprin)
Ete aj tie hodinky, ktor stoja, ukazuj v uritom momente presn as. (echov)
Lep dobr prklad ako Psma vklad. (esk prslovie)
Chceme vidie Jeia a nielen o om pou. (A.Dermek)
Kresania bvaj na zemi, ale svoje miesto maj v nebi. Miluj vetkch a vetci ich
prenasleduj. Ke robia dobre, trestaj ich ako zloincov; aby som to proste povedal: o je dua
v tele, to s kresania vo svete. (list Diogenetovi)
A ke idem okolo, tu bez vaky zaplim jednu alebo druh lampu v srdciach na okraji
ciest. (H.Domin)
To, ak ste, sa tak ozva v mojich uiach, e ani nepoujem, o hovorte. (Emerson)
Nhoda vytvra prleitos pre vek dobr skutky i pre vek zloiny. (Epikuros)
Keby kad pomhal blnemu, vetkm by sa pomhalo. (Eschenbachov)
Kto objavil zkmit svetla, toho ah kad za rukv, aby mu ho ukzal. (Exupry)
K tvojmu povolaniu patr hlsa evanjelium nie slovami, ale ivotom. (Foucauld)
Jeden slnen paprsok posta, aby presvietil vea temna. (sv.Frantiek z Asisi)
Modr sklo je preto modr, lebo zadr vetky vlny okrem modrch. je pomenovan nie
poda toho, o si nechva, ale poda toho, o dva. (E.Fromm)
Vedie to je poklad, ale prax je k. (T.Fuller)
Nae najprimnejie iny s aj najvypotavejie. (A.Gide)
Koko svetiel va iba svojmu svietniku za to, e nie s prehliadnut. (F.Hebbel)
Zlmi svedkami s uom oi a ui, ak maj barbarsk due. (Herakleitos)

477
 Ke to neurobm ja - kto to m urobi? A ke to neurobm teraz - kedy to mm urobi? A
ke to urobm len pre seba - o som potom? (Hillel)
Um svet, aby sa mal lepie ne ja, ale nechce mi veri. (J.C.Hronsk)
Svet nikdy nezahynie na nedostatok divov, iba na nedostatok divu. (Chesterton)
Som Boou penicou a musia ma zomlie zuby zveri, aby som sa stal nepokvrnenm
chlebom Kristovm. (sv.Ignc Antiochijsk)
Plamene, kr, papule divch zver, trhanie dov, muenie, rozkskovanie kost: nech vetky
tieto muky padn na ma, len ke dosiahnem Jeia Krista. nao by mi boli rozkoe a krovstv
tohto sveta? Zomrie za Krista je hodno viac ako vldnu nad svetom. (sv.Ignc Antiochijsk)
Svedok nikdy nemen svoju tvr, u by bol hercom. (J.Jarab)
Kto m pochode, cho prv. (Japonsk prslovie)
Vemi vea blnych m vemi vren tvr. A t tvr hovor tak hlasno, e u nepouje
slov, ktor hovor. (M.Kaleko)
Keby som stretol viac takch ud ako sv.Frantiek, tie by som sa stal kresanom. (El
Kamil)
O Jezuitoch: Nech zostan, ako s, alebo nech zanikn. (Klement XIII.)
Svetlo bojuje proti tme u tm, e svieti. (Keppler)
Treba viac nmahy na to, by dokonalm kresanom, ako by zlm kresanom. (bl.Kolping)
Je lepie rozsvieti hoci len mal svieku ne preklna temnotu. (Konfucius)
Mdry lovek netvrd ni, o nedokazuje. (lat.prslovie)
Slov pohnaj, prklady tiahn. (lat.prslovie)
Cesta k jednaniu je by. (Lao-c)
Vkrink, ktor zmkol, stane sa otznikom. (S.J.Lec)
Zlat pravidlo: Nie je dobr posudzova ud poda ich nzorov, ale poda toho, o z nich
tieto nzory urobili. (Ch.Lichtenberg)
Posudzujeme sa poda toho, o sme schopn urobi. Druh ns vak sdia poda toho, o
sme u urobili. (H.Longfellow)
N mal program svetovho poslania spova v troch bodoch: diakonia - sli, martyria
- vydva svedectvo, oikmen - hjada jednotu. (A.Mandl)
Idea nezodpoved za ud, ktor v u veria. (D.Marquis)
udia tak mdro rozprvaj a tak hlpo konaj, e sa treba zamyslie nad tm, i by pre
svet nebolo lepie, keby viac hovorili a menej robili. (W.S.Maugham)
Blahoslaven t, ktor ni nedokazuj. (A.Maurois)
478
 Cesta povinnosti je poloen v tom, o je blzko a lovek ju had v tom, o je vzdialen.
(Meng-c)
Prav kresan nenos vieru na obleku a nezaves nbonos na vek zvon. (Molire)
Nie jas slvy, ale sila snahy a vern vytrvanie v povinnosti rozhodne o hodnote udskho
ivota. (Moltke)
o sa najahie pochop, to sa najaie vykon. (H.Much)
oho je potrebn sa vystrha, nie je ani tak omyl ako rozpor so sebou samm; prve touto
druhou chybou strca autorita svoju silu. (Napoleon)
udia nechc slov, chc boj, boj za udsk dstojnos. (G.Nasser)
Zakadm som trochu zmten, ke poujem nesprvneho loveka hlsa sprvne
mylienky. (R.Neumann)
Aby som kresanstvu uveril, to by mi museli zaspieva inakiu pesniku. (Nietzsche)
Hudba zostva. Verklikri sa menia. (K.Peteraj)
Vetky dobr zsady s u napsan. Teraz ete zostva uskutoni ich. (B.Pascal)
Nik nie je tak astn, rozumn, nostn a mil ako prav kresan. Nboenstvo je tak
vzneen vec, e je spravodliv, aby t, ktor sa nechc pre namha a ho hada, boli ho
zbaven. (B.Pascal)
Mnoh udia zniuj vek pravdy u tm, e ich vyslovia. (J.Paul)
Svedectvo vak dostva pln evanjelizan silu a vtedy, ke dokazuje, e stvorite nie je
pre loveka len neznmou a vzdialenou mocou, ale Otcom. (Pavol VI.)
udia prijmaj uiteov iba vtedy, ak s svedkovia. (Pavol VI.)
Ke sa tchto skutone silnch ud optame, kde je zdroj ich znalost a sily, odpovedaj
takto: Nevychdza to zo ma. Moja vlastn moc je nevek, je len malikm prejavom aleko
vej sily, ktor cezo ma iba prechdza. Vbec mi nepatr. (M.S.Peck)
Kto bva u chromho, nau sa krva. (Plutarchos) vchova-
Zmten studnica a prame skazen je spravodliv lovek, o sa zakole pred bezbonkom.
(Prs 25,26)
Jedno dnes je lepie ako desa zajtra. (prslovie)
Svetlo je svetlom aj ke ho slep nevid. (prslovie)
Kto nekon ni dobrho, kon a prli vea zlho. (prslovie)
Ak dobr mus by Boh, ke pn biskup Salesk zo enevy je tak dobr. (protestant)
To vek otvoren tajomstvo sveta le v celej svojej krse a ndhere pred nami vo svetle
prve dnenho da. (W.Raabe)

479
 Ak nie sme presvediv a ak nedokeme presvedi druhch, nemme prvo vyadova
verejn uznanie. (kard.Ratzinger)
Kresan m s tam, kde nie je svetlo. Tam m by svetlom. (R.Schneider)
Kto sa rozhodne kona dobro, nesmie oakva, e mu preto udia bud odpratva kamene
z cesty, ale mus by pripraven na t osudov skutonos, e mu ich bud skr do cesty kls.
(A.Schweitzer)
Svet m jednu odmenu pre primnos a jednoznanos: umla! (P.Strauss)
udia chc na ns vidie, e okrem hmotnch hodnt existuj aj in, vie hodnoty.
(P.Rosso) chudoba-
Ak chce by svetlom sveta, potaj s tm, e a obas niekto bude chcie poriadne sfknu.
(P.Rosso)
Nie je dleit hlboko prema a kona si svoje, ale svojm ivotom medzi ud vna
toho, ktor im ponka ven ivot. (P.Rosso)
Vek zzraky nedokeme robi preto, lebo nechceme robi mal. (P.Rosso)
Dnes udia nechc pou ak bol Kristus, chc na ns vidie, poda toho ako s nm ijeme,
ak je. (P.Rosso)
m lep sme my, tm lep s udia okolo ns. (Rothe)
U iba smieni s v poriadku. (M.Rfus)
loveku je niekedy ahie umrie za svoje zsady ne poda nich i. (Seneca)
Mnoho chladu je medzi umi, lebo sa neodvime ukza tak srden ako sme.
(A.Schweitzer)
Prklad nie je hlavn vec na ovplyvnenie ostatnch. je to jedin vec. (A.Schweitzer)
Zl s npadnej. Preto sa zd, akoby ich bolo viac ako dobrch. (P.Strauss)
Ten, kto inpiruje k dobrm skutkom, je v ako ten, kto ich vykon. (Talmud)
Netreba, aby ns bolo vea, ale aby sme boli dobr. (matka Tereza)
Porovnvala som dupastierov s dobrmi zrkadlami, ktor odraj Jeia v srdciach.
(sv.Terezka)
Kresan je ikona Krista, ba druh Kristus. (Tertulin)
achetnm slovm zriedka odpovedaj achetn iny. (Tolstoj)
Konajte vdy sprvne. Tm niektorch ud uspokojte, inch prekvapte. (M.Twain)
Je mlo takch neprjemnch a neznesitench vec na svete ako dobr prklad niekoho
druhho. (M.Twain)
Z vonkajka mono usudzova vntro. (Vogelweide)
480
 Mm tisc svietnikov, ale ani jednu svieku. (K.Vonnegut)
iv kamene - prv del kamea, ete prv ako bude nies druh kamene, znamen by
vysekan na mieru. Nau aktivitu treba upravi tak, aby bola slubou ostatnm. (J.Vrablec)
Vy ste svetlo sveta... Sta iba iskra. Ale t iskra pad jasne na cestu. (R.O.Wiemer)
o m svieti, mus zna, e hor. (Wildgans)
Nie je dovolen zabi bludra! Tm by sa uviedla do sveta nezmieriten vojna. Treba mu
zatvori sta, oda mu slobodu slova, treba tak zhromadenie rozohna, ale nikdy nie je
dovolen ich zabja. (sv.Jn Zlatosty)
Intitcie s dnes stle viac vnman prostrednctvom osb, ktor ich reprezentuj. To
zko svis s vierohodnosou intitci - udia nehadaj abstraktn, ale osobn ivotn vzory.
(P.M.Zulehner)
Mnoh ij nostnejie ako kresania, nie preto, e s vyie, ale e my sme hlboko. Preo?
Usilujeme si nahovra si, e priny dokonalosti loveka s v pstoch, dlhch modlitbch,
ptiach, nam cieom s sviatosti a zabdame na to hlavn - sli Kristovi v blnych. (XY)
Slov sa stratia, ak ich nepodporia skutky. (XY)
Boh mlanliv a skryt chce hovori nam ivotom. (XY)
Mnoenie oz znamen umenovanie pte. (XY)
Krv muenkov je slvou pre Cirkev, ale krv jej nepriateov rob Cirkev nenvidenou. (XY)
Problm je v tom, e in vidm a in poujem. (XY)
Cirkev m 6 milinov registrovanch muenkov. (XY)
Bl som sa, e ma bud ignorova a oni si ma ani nevimli. (XY) strach-
Stle ete s slimci, ktor prednaj ako beha stovku. (XY)

SVEDOMIE

Svedomie sa nazva opravovate a vychovvate due, prkaz rozumu. (sv.TA I q.79 a.13)
O svedom sa hovor, e ospravedluje alebo obviuje, pokia poznvame, e sme dobre
alebo zle jednali. (sv.TA I q.79 a.13)
Svedomie usveduje, viae alebo nutk, tie obviuje alebo hryzie, alebo karh. (sv.TA I
q.79 a.13)
Bldiace svedomie zavzuje. (sv.TA II/II q.19 a.5)
Jedin spsob, ako neby odlen od ostatnch, je koniec koncov ist svedomie.
(A.Camus)

481
 Na potpajcom sa Titanicu jeden mu zastavil nmornka: Musm vm osi poveda. Ja
som pred dvadsiatimi rokmi zavradil svoju manelku. Nemem s tm ods na venos.
(A.Dermek)
Pred dieaom sa toti vdycky cti nesmelo, ako by osi vedelo. (Exupry)
Kad je sm zodpovedn za vetkch. (Exupry)
Svedomie by sa dalo definova ako intuitvna schopnos njs jednorzov a jedinen
zmysel, ktor sa skrva v kadej situcii. Jednm slovom svedomie je orgn zmyslu. (V.E.Frankl)
Konflikty svedomia v skutonosti neexistuj, pretoe to, o loveku hovor svedomie, je
jednoznan. (V.E.Frankl)
Jedine svedomie psob to, e lovek kon svoje rozhodnutie slobodne, ale nie svojvone,
ale zodpovedne. (V.E.Frankl) sloboda-
Ak je svedomie systematicky metodicky potlan a dusen, potom dochdza bu k
zpadnmu konformizmu, alebo vchodnmu totalitarizmu. (V.E.Frankl)
Svedomie m svoj hlas a hovor k nm. Je to nepopieraten fenomenlna skutonos.
(V.E.Frankl)
Religizny lovek preva nielen to, o bolo povedan, ale naviac toho, kto hovor, pouje
akosi jasnejie ako nereligizny. V rozhovore so svojm svedomm - v tomto najintmnejom
rozhovore so sebou ak vbec existuje - je mu partnerom jeho Boh. (V.E.Frankl)
Svedomm byrokratov s povinnosti. Nezle im na loveku, ale na zkone. (E.Fromm)
Pomlen svedomie je otrokrom, ktorho si lovek do seba vloil sm. poha ho prsne
a kruto, zakazuje mu rados a astie a z celho jeho ivota rob kajcne vykupovanie akchsi
tajomnch hriechov. (E.Fromm) manipulcia-
Svedomie je najtajnejie jadro a svtya loveka. (GS 16)
V hlbinch svedomia odkrva lovek zkon, ktor si sm nedal, ale ktor mus poslcha.
Jeho hlas ho neustle nabda, aby miloval a konal dobro a vyhbal sa zlu a ke je to treba,
prehovor k sluchu jeho srdce: To rob, tomuto sa vyhni! (GS 16)
Ten, kto jedn, nem nikdy svedomie, iba ten, kto uvauje, m svedomie. (Goethe)
Nemem a nechcem pristrihn svoje svedomie tak, aby vyhovovalo tohoronej mde.
(L.Hellmanov)
Svedomie loveka je Boia mylienka. (V.Hugo)
Svedomie je teda v hlavnej miere zkladom vntornej dstojnosti loveka a zrove aj
jeho vzahu k Bohu. (Jn Pavol II.)
ist svedomie poskytuje vek dveru v Boha. (Kempensk)
lovek m by ovea lep vo svojom vntri, ne ako sa vid zvonku. Lebo Boh nm had
do srdca. (Kempensk)
482
 Jeho svedomie bolo ist. Nikdy ho nepouval. (S.J.Lec)
Do vlastnho vntra vchdzaj bez klopania. (S.J.Lec)
lovek je vybaven biologickm svedomm - vytvorenm nervovou sstavou, v ktorom
s zakotven tak normy ako koopercia a solidarita, hadanie pravdy a slobody. (R.B.Livingston)
Ven spsu mu dosiahnu vetci, ktor bez vlastnej viny nepoznaj Kristovo evanjelium
a jeho Cirkev, hadaj vak primne Boha a snaia sa s pomocou milosti plni jeho vu tak,
ako ju poznvaj z hlasu svojho svedomia. (LG 16)
Zl oko a zl svedomie nestrp svetlo. (udov mdros)
Svedomie je kolsk kniha loveka. (udov mdros)
Svedomie je vntorn hlas, ktor ns upozoruje, e sa niekto dva. (H.Mencken)
Prli mnoho ud ije v mierovom spolunavan so zlm svedomm. (H.Miller)
Ke starneme, hnevy sa zmenia na smtky. (H.Montherlant)
Dvere do minulosti nemono otvori bez vzgania. (A.Moravia)
Dejiny doposia neskonili prcu. Svedomie doposia neprehavilo zem! (C.K.Norvid)
Skmanie sveta okolo ns nikdy nie je tak bolestn ako skmanie svata v ns, ktormu sa
vina ud vyhba prve pre strasti, ktor to prina. Tomu, kto je odhodlan i v pravde, sa
vak tieto strasti zdaj menej dleit - a m menej vznamn s, tm alej sa lovek na ceste
sebapoznania dostva. (M.S.Peck)
Pnovm kahancom je udsk svedomie, o prekutva vetky skryty ivota. (Prs 20,27)
o ti to pome nema svedka? Ve m svedomie! (Seneca)
Rozum je rozhodca medzi dobrm a zlm. (Seneca)
Boh je blzko, je pri ns, je v ns. no, Duch Svt bva v ns a bdie nad dobrom a zlom
v ns. (Seneca)
Hlas svedomia je tak tich, e je ahk potlai ho, no zrove je tak pravdiv, e je
nemon, aby ns pomlil. (madam de Stael)
Je v ns nieo mdrejie ako naa hlava. (Schopenauer)
Morlka zana tam, kde konia slov. (A.Schweitzer)
Celkom nevinn maj pocit viny. T ostatn maj vitky. Skuton zloinci ij mimo tejto
oblasti. (P.Strauss)
Dajte si pozor na prv popud; je vdy uachtil. (Talleyrand)
Svedomie je ten tichuk hlsok; ktor nm epk, e sa niekto pozer. (J.Tuwim)
Najistejie je svedomie. (XY)

483
 Proti rozhodnutiam svedomia sa odvolvame rozumom. (XY)

TRADCIA

Nesmieme zabda, e zmena je pre devdesiatdev percent vetkch ud, i

konzervatvcov alebo labouristov, niem nenvidenm a e vemi obmedzen okruh dokonale
zabezpeench alebo neobvykle dobrodrune zaloench jedincov sa ou opja ako ampanskm.
(J.Adair)
Vedeniu v jednom podniku chbali tvoriv myslitelia i tvoriv inovcie. Pri vbere
kandidtov psycholgovia vetkch kandidtov testovali cel dva dni. Testy im urite pomohli
vybra sprvnych zamestnancov, ktor odpovedali poiadavkm existujcich pracovnch miest
a nijako nenaruovali zaveden poriadok. Dnes vak premam o tom, i tento proces neviedol
k elimincii vetkch ud s tvorivmi schopnosami. (J.Adair)
Stva sa, e konzervatvnych manarov alebo vedcich udruj pri ivote starobyl
ctyhodn truktry napriek tomu, e s u skostnaten i dysfunkn. Tieto truktry zasa
priahuj i priamo produkuj manarov, ktor nevedia vies, a tak to ide stle alej. Npravu
je mon zaisti tm, e dte truktre sprvnu podobu a budete ju udrova v dobrom stave.
(J.Adair)
Tradcie s ako kandelbre. Jasne osvetuj cestu, ale iba opilci sa ich pevne dria. (Anglick
prslovie)
Musme si uvedomi skuton zmysel katolckej tradcie pred tvrou tch vene
verajch. To nie je odovzdvanie stle toho istho, na spsob reaze robotnkov, ktor si
vzjomne podvaj tehly. Tradcia je nieo neobyajne iv, o m svoj prvotn poiatok v
darovaniu sa Syna skrze Otca uom... vdy spolu s krvou srdca Odovzdvajcej Osoby. (H.Urs
von Balthasar)
Od stojatej vody oakvaj jed. (W.Blake)
Nepla nad tm, e sa svet men. Keby zostal v stabilnom, nezmenenom stave, a to by bol
ozajstn dvod pre pla. (W.Bryant)
o bolo raz nacvien, sa me ahko zmeni v neschopnos, ak sa zmenia vonkajie
podmienky. (K.Burke)
Nevedie, o sa stalo predtm, ne si sa narodil, znamen toko, ako vdy osta dieaom.
(Cicero)
Je ahie poveda nov veci, ako navzjom zladi tie, ktor u boli povedan. (L.Clapiers)
Ak mme zl mapu sveta, nepome nm hadan ulicu hada rchlejie, alebo sa zmieri
s tm, e ju nenjdem. Treba nov mapu, nov nhad na realitu. (Covey)
Zvzn tradcia je to, o zostane po odpotan osobnho tlu uitea a toho, o je
podmienen okolnosami. (A.Dermek)
Ale to je smutn epocha, ke je aie znii predsudok ako rozbi atm. (Einstein)
484
 sudok je mon vyvrti, predsudok nie. (Eschenbachov)
Star hviezdy svietia aj nad novou dobou. (kard.Faulhaber)
Nezaho svoje star topnky, km nem nov. (flmska mdros)
Problm sa asom me vytrati, avak udia, ktor pracuj na jeho rieen, pretrvvaj.
(W.Fox)
Dnenho loveka sa zmocuje existencilne vkuum. lovek dnes chradne nielen
ochudobnenm intinktov, ale tie stratou tradcie. U mu intinkty nehovoria, o mus a tradcia,
o m. (V.E.Frankl)
Minulos sce umouje porozumie prtomnosti, ale nie je sprvne necha vlune ju,
aby urovala tie budcnos. (V.E.Frankl)
Kto popiera svoju vlastn, bolestn minulos alebo sa jej vyhba, tm viac sa jej vydva
napospas, pretoe minulos riadi z hbky nevedomia a zo svojich koreov. (K.Frielingsdorf)
Kto chce urobi dlh krok, mus sa vrti do minulosti ivota, aby mohol doskoi alej.
(K.Frielingsdorf)
Empiricky sa d ahko overi fakt, e je tu zky vzjomn vzah medzi osobami so silnm
upnutm na matku a tmi, ktor s vnimone priptan k nrodu, rase, pde a krvi. (E.Fromm)
Hne ako lovek posolstvo vypoul, zaal ho falova; miesto toho aby sa sm stval plne
udskm, vytvoril si z Boha a z dogiem ako vyjadrenie novho ciea idoly, a tak dosadil
namiesto skutonosti, o ktorej ho presviedala vlastn skutonos, phy obraz a phe slov.
(E.Fromm) evanjelizcia-
Archaicky orientovan osoba sa v archaickej kultre necti izolovan, ale naopak podporen
veobecnm shlasom. Pre t ist osobu v kultre progresvnej plat prav opak. (E.Fromm)
Osoby, ktor v sebe plne zniili vetky monosti vvoja k progresvnej orientcii, plne
stratili monos slobodnej voby - v tomto prpade voby progresu. (E.Fromm) manipulcia- sloboda-
Ak sa nm nepodar udra naive sen o zrelom ivote, potom stojme pred
pravdepodobnosou, e sa nm cel naa kultrna tradcia zrti. Tto tradcia nie je zaloen
predovetkm na predvan uritho druhu znalost, ale na predvanie uritho druhu udskch
rysov. (E.Fromm) kultra-
A znikom dogiem zana veda. (G.Galilei)
Pokrok nespova v tom, verajok zbori, ale zachova jeho podstatu, ktor m silu stvori
lep dneok. (J.O.y Gasset)
Ak si chce zariadi pekn ivot, aby si bol pekn dos, nesmie sa stara o svoju minulos.
(Goethe)
Dogma spova na zvltnom paradoxe; skutonos nie je interpretovan, ale interpretcia
sa uskutouje. (J.Grossman)
Si bez rozporov? Si bez monost. (V.Holan) sloboda- veda-
485
 Bojm sa udalost, ku ktorm mm k, radej otvram perhkom udalosti, o ktor sa
ned zrani. (B.Hrabal)
Tradcia neznamen uchovva popol, ale odovzdva plame. (R.Huch)
Vetky samozrejmosti s predsudky. Vedky predsudky s nejasnosti, s kalnou usadeninou
tradci. (E.Husserl)
Obvyklom osudom novch prvd je, e zanaj ako kacrstva a konia ako predsudky.
(H.Huxley)
Zmena mdy je da, ktor vyrbe dvtip chudobnho na mrnomysenos bohatho.
(S.Chamfort)
Koko brn postavili iba kvli tabuke Vstup zakzan! (T.Janovic)
Aj budcnos m svoju minulos. (T.Janovic)
Utpie s asto len predasn pravdy. (A.Lamartine)
Trpaslci na pleciach obrov dovidia alej ako oni. (lat.prslovie)
Ve vie, my vetci chceme zmeni svet. Ke ale hovor o detrukcii, nevie, e so mnou
neme pota. (J.Lennon)
Predsudky a neastn lska s dve veci, z ktorch u jedna sta na to, aby sa z loveka
stal niekto plne in, ako je. (G.Lessing)
Prax vychdzajca z dogiem postihuje i t as skutonosti, ktor v neadekvtnej
interpretcii bola zachyten s dielou vernosou. (L.Lichtenbergov)
Krza kresanstva vyplva i z toho, e zaname zabda na svoje grcke, rmske a idovsk
dedistvo. Strom ije zo svojich koreov. (M.Lobkowicz)
Nov mylienky s vdy podozriv a obyajne s odmietan len z toho dvodu, e ete nie
s veobecne rozren. (J.Locke)
Priiel as, aby sa vetci dobr udia povzniesli nad zsadu. (H.Long)
Star mniky netreba posva. (udov mdros)
S traja despotovia: zkon, zvyk a nevyhnutnos. (Menandros)
Budcnos doposia nenaroden radej nekrsme, priateu. (G.Meredith)
Podiel na slve predkov mme len ak sa im sname podoba. (Molire)
Tam, kde je povinnosou zboova slnko, urite je zloinom skma zkony tepla.
(J.Morley)
Star omyl m viac priateov ako nov pravda. (Nemeck prslovie)
Ak som videl alej ako ostatn, je to preto, lebo som stl na pleciach obrov. (I.Newton)
Presvedenia s nebezpenej nepriatelia pravdy ako klamstv. (Nietzsche)
486
 Akceptova pravovern nzor vdy znamen zdedi nevyrieen rozpory. (G.Orwell)
S udia, ktor sa radej poksia nov realitu znii, ne by zmenili svoju mapu. Tieto
osoby potom bohuia asto vydvaj viac energie na obranu svojho zastaralho svetonzoru,
ne by pvodne potrebovali na jeho prehodnotenie. (M.S.Peck)
Rezigncia bol, pretoe nieo umiera; smr starho je vak zrodenm novho. Ak si mme
vytvor nov, lepiu mylienku, predstavu, teriu alebo spsob chpania, mus star mylienka,
predstava, teria alebo spsob chpania zomrie. (M.S.Peck)
Je naozaj potrebn zaa cestu k pokroku bagrami? (K.Peteraj)
Paradoxy dneka s predsudkami zajtrajka. (M.Proust)
Skutone pokrokov udia s t, pre ktorch je vchodzm bodom hlbok cta k minulosti.
(Renan)
Je stran vidie, e vetko, o bolo opovrhovan v minulosti sa vracia sp obleen do
farieb budcnosti. (J.Rostand)
V zdanlivej stlosti je asto viac hlposti ako odvahy. (Rousseau)
Vystrihni nov kabt a poda starho ho vymeraj. (Rusk prslovie)
Keby sme zvyku vo vetkom hovie mali, prach starch asov, ke sa neuprace ns vetkch
zaahne a pravda zmizne. (Shakespeare)
Vy okolo seba vidte veci a vravte si Preo? Ale ja snvam o veciach, ktor tu ete neboli,
a vravm si Preo nie? (G.B.Shaw)
Trpaslk, ktor stoj na ramench obra, me vidie alej a viac, ne sm obor. (Stekel)
Doba je vene mlad. Len lovek starne. (P.Strauss)
lovek je to, o v om ije v minulosti. (P.Strauss)
Zo vetkch vldcov vdy najstranejie vldne zvyk. (P.Syrus)
Niekedy v tomto svete plnom kolsan spova stlos v zmene nzoru. (T.Tasso)
Bigotnos sa sna pevne dra pravdu v ruke zovretm, ktor ju zabja. (R.Thkur)
Vetka tto svetsk mdros bola kedysi neprjemnm kacrstvom nejakho mdreho
loveka. (H.Thoreau)
Ak chceme, aby veci zostali tak ako s, veci sa bud musie zmeni. (G.Tomasi)
Vetky revolcie s priamym nsledkom pomalosti evolcie. (P.Valry)
Ak chce ma nepriateov, sna sa nieo zmeni. (T.Wilson)
uom s svt: rast a korene. (P.M.Zulehner)

487
 S tudenti, ktor by mohli by svojimi vlastnmi pradedami, tak s hotov vo svojich
vlastnch nzoroch, tak mlo si dovolia myslie alebo dokonca i nezvyajnm spsobom.
(P.M.Zulehner)
Z intitucionalizcie udalost me vzs intitcia bez udalosti. Nikto sa u potom nepta,
i v priestore intitcie ova udalos, ale i intitcia zostane tak, ako bola skr: v dobch
prarodiov, v dobch nho detstva... (P.M.Zulehner)
Odcudzenie medzi osobou a intitciou ani jednmu z oboch neprospieva. Zskan sloboda,
ktor je oividn, je vykpen za cenu straty uahen, ktor intitcia poskytovala. ivot toti
pri zodpovednom riaden seba samho vbec nie je pohodlnej, ale nronej. Sloboda u
potom nie je slas, ale stva sa asto dokonca bremenom. Me by tak ak, e osoby so
slabm ja sa tohoto stle obtianejieho bremena chc zbavi. U kvli uaheniu ivota je
mon oakva nov ochotu k nvratu k intitcim. (P.M.Zulehner)
Mnoh rehon spoloenstv uskutonili vek diela, maj dnes vek domy a vznamn
finann majetok. Chbaj vak mui a eny, ktor by vetky tieto zariadenia viedli. Poet
sestier a bratov pod tyridsa rokov bva vinou mal. takto spoloenstv zostarli. zastarvanie
organizcie vinou zana tm, e sa postupne vytrcaj vzie. pohad sa obracia k starm
dobrm asom, slvia sa rzne jubile. Po vzich zane slabn zvzok spoloenstva. o zostane,
je u iba program a administratva. Ak zoslabne tie program a zostane u iba administratva,
bli sa smr organizcie. (P.M.Zulehner)
K omladnutiu djde vtedy, ke sa dod to, o vitalite chbalo. Ak sa vytratili vzie, tak iba
prsun takch vzi me znova otvori budcnos. Chba vak me tie spoloenstvo, program
a niekedy administratva. Dnen Cirkev vak trp predovetkm nedostatkom vzi ako sa o
tom hovor v 1 Sam 3,1n: Boie slovo bolo v tch doch vzcne a videnie nebolo ast. I stalo
sa v ktorsi de, e Hli leal na svojom mieste. Oi mu zanali hasn, take nevidel.
(P.M.Zulehner)
Cintorny s pln nenahraditench ud. (XY)
Mda je to, o vychdza z mdy. (XY)

TRPEZLIVOS

Trpezlivos je nos zachovvajca dobro rozumu proti smtku. (sv.TA II/I q.66 a.4)
Od jednho oha zlato iari a slama zhor. (sv.Augustn)
Vina ud je pre dosiahnutie svojich cieov schopn skr vekho silia ako dlhej
vytrvalosti. (J.Bruyre)
Gnius nie je ni inho ako via schopnos trpezlivosti. (G.Buffon)
Trpezlivos je umenie dfa. (L.Clapiers)
Niet takho pondelka, ktor by neustpil utorku. (echov)

488
 Ten, kto premiestnil horu, zaal svoju prcu tak, e zodvihol mal kamienky. (nske
prslovie)
Rno zasadil stromek a veer u z neho chcel pli dosky. (nske prslovie)
Chudobn ronk objavil v hniezde obbenej husi zlat vajce. tak je to kad de a stva
sa bohom. Netrpezliv, zabije hus, aby mal vetky vajcia naraz. Neboli v nej iadne. (Ezop)
Trpezlivos a plynutie asu doku viac ako sila alebo zrivos. (La Fontaine)
Aby si lovek urobil predstavu, o je trpezlivos, sta pozrie sa na diea, ktor sa zana
ui chodi. pad, op pad, a predsa sa poka alej, rob pokroky, a jednho da chod bez
pdu. (E.Fromm)
Nielen samotn umenie a veda, aj trpezlivos mus by pri diele. (Goethe)
Kad lovek m svoje dobr strnky. Tie zl treba len prelistova. (E.Jnger)
Usiluj sa by trpezliv, ak ti prichod zna cudzie chyby a akkovek krehkosti; lebo i ty
m velio, o zas prichod zna inm. (Kempensk)
Vekej a zslunej oiste sa podrobuje trpezliv lovek, ktorho, ke sa mu deje krivda,
viac bol zloba inch, ne na om pchan bezprvie. (Kempensk)
Ako m by odmenen tvoja trpezlivos, ke a nestihne nijak protivenstvo. (Kempensk)
Trpezlivos kad chvli, hoci mlokomu sa chce trpie. (Kempensk)
To nie je prav trpezlivos, ktor chce trpie len toko, koko sa jej vid a len od koho jej to
vyhovuje. (Kempensk)
Jb znal vetko - a dovtedy, km ho priatelia neprili uteova. (H.Kierkegaard)
Mozogom mr neprebije. (M.Lasica) opatrnos-
T, o plvaj proti prdu, nesm oakva, e zmen svoj smer. (S.J.Lec)
Trpezlivos je najhrdinskejia z nost, prve preto, e vbec nevyzer na hrdinstvo.
(G.Leopardi)
Niekto de za dom trpezlivo pozoruje svoju hruku, i u dozrieva. Keby sa poksil
nsilm ovplyvni tento proces, zniil by ovocie i strom. Ale ke trpezlivo ak, spadn mu do
nruia zrel plody. (A.Lincoln)
Neustle kvapkanie prederav kame. (T.Lucretius)
Kvapka vyhbi kame, reaz sa opotrebuje pouvanm. (Ovdius)
Pst a modlitba s prameom vekch zsluh, ale trpezlivo znan choroba je zaiste ete
zslunejia. (Pachnius)
Ke si sa pomlil, tak sa nehanbi urobi to lepie. (Periander)
Pane, rozmno mi boles, ak sa to pi, ale rozmno mi aj trpezlivos. (sv.Pius V.)

489
 o nemono napravi, trpezlivosou sa stva ahm. (prslovie)
Ak nebudem schopn sli a prija Boiu vu dnes, ako budem ma silu v budcnosti.
Nie sny, ale skutky. (P.Rosso)
Hlavou mr neprebije, teda aspo svojou nie. (P.Rosso)
Nezle na tom, i sa nm Boh prihovra v toch, alebo vo voajcich kvetoch.
(sv.Fr.Salesk)
Trpezlivos je veliek; ale kde rastie, alebo kto ho prehltne? (W.Shenstone)
Znaj bez reptania to, o neme zmeni. (P.Syrus)
Skkou dobrho sprvanie je trpezlivos voi zlmu chovaniu. (I.elomo)
iaden lovek nie je tak hlpy, aby nedosiahol spech aspo v jednej veci - ke je vytrval.
(L.da Vinci)

TVORIVOS

Naplnujte si chvle pokoja na tvoriv premanie. (J.Adair)

Fantzia je to, m sa lovek li od ivochov. (J.Arbes)
Metafora je poznvac znak gnia: lovek, ktor doke vytvori dobr metaforu, doke
rozpozna i to, o sa na seba vzjomne podob. (Aristoteles)
Ak lovek zane istotami, skon v pochybnostiach; ak sa vak uspokoj s tm, e zane s
pochybnosami, skon v istotch. (F.Bacon)
Vytvori dobr mylienku, alebo plodn npad stoj omnoho menej, ako vyrobi tank.
(E.Bahr)
Zabdanie je vekm tajomstvom silnch a tvorivch bytost. (Balzac)
Intinkt a inteligencia predstavuj dve protichodn, rovnako elegantn rieenia toho istho
problmu. (H.Bergson)
Jeden fakt sm o sebe nie je ni, m vznam len prostrednctvom mylienky, ktor sa k
nemu viae, alebo cez dkaz, ktor poskytuje. (C.Bernard)
Pokia si myslte, e nepriate si me vybra iba zo dvoch monost, bute si ist, e si
vyberie t tretiu. (Bismarck)
Treba ma vdy dva npady: aby sa jednm zabil druh. (G.Braque)
Tuenie je tvorivos, ktor ti chce nieo poveda. (F.Capra)
Poriadok je poteenm rozumu, ale neporiadok je rozkoou predstavivosti. (P.Claudel)
Skeptik je lovek, ktor ni netu. (P.Claudel)
490
 By tvoriaci a nielen troviaci. (L.Csontos)
Fantzia, to nie je predstavova si nieo, o veci nie s, ale urobi z nich, o by mohli by.
(apek)
Takmer nikdy nedverujem prvm mylienkam, ktor ma napadn. (Descartes)
Najlep spsob na to, ako sa oboznmi s uritou tmou, je napsa o nej knihu. (B.Disraeli)
Npady neprichdzaj v brke, ale v ume vnku. (P.F.Drucker)
Nezriedka sa stva, e objavme pravdu cestou omylu. (J.Dotourd)
o bolo raz myslen, to sa u viac ned vzia sp. (F.Drrenmatt)
Predstavivos je dleitejia ako znalosti. (Einstein)
Zkladn zkony nie je mon objavi logickou cestou. Existuje len intucia, ktorej pomha
cit pre chpanie zkonitost, ktor sa za uritm javom skrvaj. (Einstein)
Ke si dvakrt nieo rozmysl, tu obyajne je vsledkom tvojej snahy npad mdrej.
(Euripides)
Tvorba zostva vdy neviditen. (Exupry)
A moja tvorba nie je ni inho, ne voba da a hodiny a nem zmysel sa o u oprie,
pretoe skrtka je. (Exupry)
Kad zrodenie je zahalen aj osudu. (G.von Le Fort)
Vo vetkch typoch tvorivej prce sa lovek zjednocuje so svetom procesom tvorenia. To
vak plat len pre prcu tvoriv, pre prcu, v ktorej ja plnujem, vyrbam a vidm vsledok
svojej prce. (E.Fromm) prca-
Proces tvorivho myslenia vo vetkch oblastiach udskho podnikania zana asto niem,
o by sme mohli nazva racionlnou vziou, ktor je sama vsledkom vekho mnostva
predbenho tdia, reflexvneho myslenia a pozorovania. (E.Fromm)
Zkladom racionlnej viery je tvoriv sila; i vieru znamen i tvorivm ivotom.
(E.Fromm)
Jedin spsob ako liei detruktvnos ako kompenzciu je vyvin v loveku
potencionlnu tvorivos, rozvin jeho schopnos produktvne vyuva svoje udsk sily.
(E.Fromm)
Tvoriv udia prebdzaj k ivotu vetko, oho sa dotkn. Dvaj ivot svojim vlastnm
monostiam a prinaj ivot druhm uom i veciam. (E.Fromm)
m bliie k cieu, tm viac vzrastaj akosti. (Goethe)
loveka nepoznme poda mylienok, ale poda skutkov. Nie ke mysl, ale ke tvor, o
m, poznva svoju cenu. (Goethe)
Treba veri srdcu, predovetkm ak je to srdce, ktor m predtuchu. (B.Gracin)
491
 Vetko sa li od svojej hypotzy. (H.Heissenbttel)
Jednho da sn bud stroje myslie, ale nikdy nebud ma fantziu. (T.Heuss)
Ako sa robia objavy? Istotne v tom hr rolu trochu intucie a intinktvne poznanie.
(J.Heyrovsk)
V om spova tvoriv proces vo vede? Sn v schopnosti pozna, o je dleit a o
druhorad. (J.Heyrovsk)
Kore tvorivosti je v schopnosti produkova varicie na dan tmu. Kad mylienka stoj
na tiscoch inch, prbuznch mylienok. (Hofstadter)
Okamih intuitvneho poznania sa me vyrovna celoivotnej sksenosti. (O.Holmes)
Hranice medzi fantziou a relnosou sa dnes stieraj. (J.Hork)
lovek ete nie je chytr preto, e m vea npadov, podobne ako nie je generl dobrm
generlom len preto, e m vea vojakov. (S.Chamfort)
Lea v posteli by bol celkom dokonal a vynikajci zitok, keby mal lovek farebn
ceruzku tak dlh, aby mohol kresli na plafn. (Chesterton)
Vyroben vec meme milova len potom, ke u existuje, ale vytvoren vec milujeme u
pred jej vznikom. (Chesterton)
Pobldi mono preto, e sme hadali vemi netrpezlivo, e sme u-u chceli by pri cieli,
mono ete vemi vzdialenom. (Z.Jesensk)
Mylienka sa stva vonou a vtedy, ke prestva by podperou. (F.Kafka)
Fantzia je n dobr duch alebo n dmon. (I.Kant)
Pni, naume sa snva. (F.Kekul)
Na to, aby bola originalita ocenen, mus obsahova ist logick odkaz, mus by
nasmerovan k rozoznatenmu cieu. (S.H.Kimm)
Nevedomos je sila, ktor dva novikovi odvahu ska tam, kam sa odbornci neodvia
vkroi. Novic prina erstv pohad a nem iadne predsudky pred ciemi, ktor s
nedosiahnuten, premiea nemon na mon. (S.H.Kimm)
Vynaliezav rieenia sa vyvjaj prrastkovm spsobom pomocou srie malch npadov
a nie ako nhly vbuch inpirovanho gnia. (S.H.Kimm)
Oakvan kvalita rieenia, ako sa zd, zvis od mnostva vkladanho silia. Najvm
problmom je, e npad je diskrtne zvieratko, ktor bu existuje alebo nie. (S.H.Kimm)
Bisocicia je hadanie a vyuvanie podobnosti. Gutenberg vynaiel knhtla tak, e spojil
tla emblnov - peiatok s vnnym lisom. (S.H.Kimm)
Vek as naej inpircie sa deje v obrazoch. Romnopisci nechaj zpletky rozvja
pred svojm zrakom a potom ich jednoducho zaznamenvaj na papier. (S.H.Kimm)

492
 Lepm prstupom je erpa zo sasnch vedomost, ne oivova zastaral techniky, i
tradcie, ktor u vyli z mdy. (S.H.Kimm)
udia, ktor vynali nov paradigmu, boli takmer vdy vemi mlad alebo nov v oblasti, v
ktorej menili paradigmu. (S.H.Kimm)
Zlyhanie me by niekedy pounejie ne spech, aj ke tak neupokojuje. (S.H.Kimm)
krza-

Stvori aforizmus tomu, kto to vie, je asto ak. Ovea ahie sa pe aforizmus tomu,
kto to nevie. (K.Kraus)
Fantzia je nieo, o si niektor udia nevedia predstavi. (G.Laub)
Fantzia je nieo, o si niektor udia jednoducho nedoku predstavi. (G.Laub)
Jeho hlava je tak naplnen uenosou, e vlastn mylienky tam u vbec nemaj miesto.
(S.J.Lec)
Ani diferencilny a integrlny poet by nebolo mon objavi bez fantzie. (Lenin)
Mm rd roztritch ud; znamen to, e maj npady a e s dobr, pretoe zlomysenci
a hlupci si vdy zachovaj duchaprtomnos. (Ch.Ligne)
Mal je kolskou vekho. (udov mdros)
Mlanie je element, v ktorom sa formuj vek veci. (M.Maeterlinck)
lovek pozostva z tela, mysle a fantzie. Telo je slab, myse nespoahliv, ale fantazia
uinila z loveka pozoruhodnho tvora. (J.Masefield)
Improvizcia je skobnm kameom duevnch schopnost. (Molire)
Ani jeden vek objav sa nezrodil bez smelho odhadu. (I.Newton)
Nhoda i len pripravenej mysli. (L.Pasteur)
Vetky pravdiv mylienky s mylienky iv a prejavuj svoj ivot tm, e doku
zosilnieva a meni sa. Ale menia sa ako strom a nie ako oblak. (J.Ruskin)
Vina ud by radej umrela, ne myslela a v skutonosti to tak aj je. (B.Russel)
Mdros nem vea fantzie, ale doke ju oceni. (M.Rika)
Moja myse sa nesie prirodzene k rozuzovaniu zamotanch a takpovediac zfalch otzok.
(P.afrik)
Intucia je podvedom inteligencia, ktor vedie k poznatkom bez uvaovania a usudzovania.
je to okamihov chpanie vec bez racionlneho myslenia. Intucia je iskrou vetkch foriem
originality, vynaliezavosti a duchaplnosti. Je to zblesk, ktor spja vedom myslenie a fantziu.
(H.Seyle)
Tajomstvo tkvie v tom, e vec je potrebn pochopi a doceni. (H.Seyle)

493
 Je nutn hada metdy na rieenie problmu a nie problmy, ktor je mon riei
metdami, ktor sme vymysleli. (H.Seyle)
Je astm pre svet, e vek vedci nemaj o zkonoch logiky ani potuchy. (F.Schiler)
Premyslie me lovek len to, o pozn - preto sa m nieomu naui, ale vie len to, o
premyslel. (Schopenhauer)
V kadom loveku sa obyajne urit dobr mylienky havia ako uhlky. Znan as
tchto uhlkov sa vak rozhor iba vtedy, ke naraz na nejak plame i iskru zvonka, to znamen
od nejakho inho loveka. (A.Schweitzer)
Len v samote sa tvor, v spolonosti sa len konzumuje. Svet je len privnkom vetkch
boavch samt. (P.Strauss)
ivot je vek dar, ktor mono vrti len vo forme malch tvorivch npadov. (P.Strauss)
Tvoriv omyly posunuli udstvo viac, ako vina netvorivch poriadkov. (P.Strauss)
Je znakom tvorivej schopnosti uzna aj to, o zatia plne nechpeme. (P.Strauss)
Nie npad ns privedie k prci. Prca nm prinesie npad. (P.Strauss)
By tvorivm znamen cti sa vdy na zaiatku. (P.Strauss)
Autor nepozn vydaren dielo, len dokonen. (P.Strauss)
Popoludnie vie to, o si rno nikdy nepomyslelo. (vdske prslovie)
Najvie objavy prichdzaj zavasu, lebo spolonos ete nie je pripraven na ich
vyuvanie. (M.Tuma)
Vlohy s ako nezrel ovocie. Bu sa zakrpatia a odpadn, alebo dozrej. (M.Tuma)
Ak sa nevenuje mimoriadne sstreden pozornos vchove k tvorivosti dieaa do troch
rokov, je toto obdobie nenvratne straten a nemono ho neskr dobehn. (M.Tuma)
Najkrajie veci pu nemluvat. (J.Urban)
Vynlez je matka nutnosti. (T.Veblen)
Koprova skutonos me by dobr, ale vymyslie skutonos je lepie, omnoho lepie.
Koprova skutonos me by pekn vec, ale je to fotografovanie a nie maliarske umenie.
(G.Verdi)
Vetko, o si vymyslm, vetko, o si predstavujem, zostane vdy pod pravdou, pretoe
prde chva, kedy vtvory vedy prekonaj vtvory imagincie. (J.Verne)
Kto me s k prameu, nech nejde ku krahu s vodou. (L.da Vinci)
lovek sa zrodil pre innos, ako ohe smeruje hore a kame dolu. By neinn a
neexistova, to je pre loveka to ist. (Voltaire)

494
 Pvod a vznik novch vec zle astokrt na nhodnch okolnostiach, ktor s vlastnm
problmom nemaj plne ni spolonho. (O.Wichterle)
lovek by mal by vdy trocha nepravdepodobn. (O.Wilde)
Pokrok je realizcia utpi. (O.Wilde)
Talent je ako prame, z ktorho vytek vdy nov voda. Ale tento prame strat vetku
svoju hodnotu, ak sa sprvne nevyuije. (L.Wittgenstein)
Sila sa omnoho ahie prejav nienm ako tvorenm. (W.Wordsworth)
m presnej je pln, tm zriedkavejie stretne loveka nhoda. (XY)
lovee ty si povolan, aby si si z toho, o pouje v sebe vytvral nov obraz, aby si
vypovedan mylienku rozvjal a dopal. (XY)

VE

Zmyslov iados poslcha rozkazy rozumu. (sv.TA I q.77 a.4)

Rozum skr smeruje k dobru ako k poteeniu. (sv.TA II/I q.4 a.2)
iadna nklonnos vne alebo pohotovos nie je tak prudk, aby jej rozum nemohol
eli, ak zostane uvanie rozumu. (sv.TA II/I q.10 a.3)
Vne v loveku s v dvojiciach: dychtiv - lska a nenvis, tba tek, rados a smtok;
nhliv - ndej a zfalstvo, strach a odvaha a hnev, ktor nem dvojicu, proti nemu nie je iadna
ve. (sv.TA II/I q.23 a.4)
Ve predchdzajca sd rozumu, ak v duchu prevldne a shlas sa s ou, preka radeniu
a sdu rozumu. ke nasleduje ako rozkzan od rozumu, pomha k prevedeniu rozkazu rozumu.
(sv.TA II/I q.59 a.2)
Ke je mimo rozumovho poriadku, je dychtiv alebo nhliv sila zachvten vou.
Hovor sa, e hriech je zo slabosti. Aj nezdranlivho prirovnvaj k epileptikovi, ktorho asti
s hban opane, ne ako sm uruje. (sv.TA II/I q.77 a.3)
Dychtivos tela povstva najviac z videnia o. (sv.TA II/I q.77 a.5)
Ak je lovek pohnut k dobru, alebo zlu skr z vne ako z sudku rozumu, takto ve
umenuje vekos konu. (sv.TA II/I q.77 a.7)
Dychtivos celkom nezvzuje rozum. (sv.TA II/II q.151 a.1)
Hriechy dychtiv s ohavnejie a menej ak, ne hriechy nhliv. (sv.TA II/II q.156 a.4)
Dychtivos je bez rozumu, nie sce, e by plne znemonila sd rozumu, ale preto, e
nikdy nepostupuje poda rozumu, iba ak by niekedy spsobila pomtenie, vtedy by plne
zvzovala rozum. (sv.TA II/II q.161 a.1)

495
 Rozko obsahuje nezriaden dychtivos, ktor sa celkom nepoddva rozumu. (sv.TA III
q.27 a.3)
Vidme najdivie elmy odstraen od najvch rozko strachom z bolesti. (sv.Augustn)
Rozmnoenie lsky je zmenenm dychtivosti. (sv.Augustn)
Ke sa ponorm na dno rozko, prinesieme odtia viac trku ako perl. (Balzac)
Vek vne s ako vek prrodn sily; i s uiton alebo kodliv, to zle na smere,
ktor naber. (L.Brne)
Vetko, na o sme zabudli, vol o pomoc vo sne. (E.Canetti)
Najabsurdnejie a najblznivejie ndeje a sny sa niekedy stvaj prinou mimoriadneho
spechu. (L.Clapiers)
Ten, kto ovlda svoje vne, je otrokom rozumu. (C.Connolly)
Najvie due s schopn najvch nerest prve tak ako najvch nost. (Descartes)
Vne s indiferentn, pokia nevstupuj pod kontrolu rozumu a vle. (A.Dermek)
Je vdy lepie nevpusti cez vrtnicu - zmysly, ako vyha. (A.Dermek)
Kad vek chva v dejinch udstva bola vazstvom entuziazmu niekoho. (R.W.Emerson)
Ve je hnutie zmyslovej iadostivej sily z vnmania dobra, alebo zla. (sv.Jn Damascnsky)
innos je pohyb, ktor je poda prirodzenosti, ve vak je pohyb proti prirodzenosti.
(sv.Jn Damascnsky)
Blzni otvraj cesty, po ktorch potom prejd mdri. (C.Dossi)
Pre vek city nie je bezpodmienene potrebn pln pochopenie. (A.France)
Fixn idea vedie bu k ialenstvu alebo k hrdinstvu. (V.Hugo)
Ten, kto bjam neuver, Trju nevykope. (V.Klimek)
Vetko mimoriadne, vek a krsne sa vdy urob len tak, e na to myslme astejie a
lepie ako in. (Louis XIV.)
Skutone by sme nemali by otrokmi svojich citov. Sebadisciplna vak tie neznamen,
e by sme ich mali plne potlai. asto hovorm svojim pacientom, e naopak city s naimi
otrokmi a sebadisciplna je umenie by im dobrm otrokrom. (M.S.Peck)
Ak sa budeme trieti namiesto toho, aby sme zobrali vetky svoje sily a zamerali sa k
jedinmu cieu, nedme ivot dielam hodnm naej boskosti. (Pico de la Mirandola)
T, o snvaj vo dne, poznaj mnoho vec, ktor unikn tm, o snvaj len v noci. (E.Poe)
Dobr mysly sa maj menej preha ako okovek. (kard.Retz)
Pri prvch vzplanutiach eny ete miluj milenca, v alch u len lsku. (Rochefoucauld)
496
 Prv bostn dobrodrustvo sa u ien obyajne pota a od toho druhho. (Rochefoucauld)
Vniv lovek je ako mocn ah. Mus ma pritiahnut uzdu, aby sa nevyerpal
pohadzovanm hlavou a bujnm poskakovanm. Vetku svoju silu mus sstredi na ah k dobru.
(P.Rosso)
Emcia, ktor je vou, prestva by vou, hne ako si o nej utvorme presn a jasn
obraz. (Spinoza)
Ovldaj svoje vne, aby a neovldli ony. (P.Syrus)
Srdce asto pociuje tby, ktor slovo nedoke vyjadri. S to elania, ktor me
pochopi alebo skr uhdnu jedine Boh. (sv.Terezka)
Lska je slep, ale vni je v podstate tie vetko fuk. (J.Thurber)
Ke Balzac dopsal dielo otec Goriot, rozplakal sa: Prve zomrel otec Goriot. (M.Tuma)
Pokrok je v uskutoovan utpi. (O.Wilde)
Dveruj svojim pocitom, ale pouvaj svoju hlavu. (XY)

VEDA

Pochybnos prina skku a skka pravdu. (P.Abelard)

Ete som nevidel problm tak zloit, aby sa nemohol sta ete komplikovanejm, ke sa
na sprvne pozriete. (P.Anderson)
Trochu vedie je nebezpen vec. (Angl.prslovie)
Mus sa poveda, e len vierou sa dr, e svet nebol vdycky a neme sa preukzatene
dokza. Novos sveta neme ma dkaz zo strany samho sveta. (sv.TA I q.46 a.2)
I myslenie obas kod zdraviu. (Aristoteles)
Vetko, o sa prevdza z monosti v skutonos, prevdza sa tm, o v skutonosti u je.
(Aristoteles)
Slnko je planci kame. (sv.Augustn)
Znalos prin je skuton veda. (F.Bacon)
Mu sa postavi lode, ktor vesluj bez ud, take plvaj ako najvie riene a nmorn
lode. Plvaj riaden jednm lovekom rchlejie, ako keby boli pln veslrov. Mu sa tie
zostavi vozy, ktor mu sa bez zvieraa da do pohybu a id neobyajnou rchlosou.
(frantikn R.Bacon 1294)
Mnoh ivochy nachdzaj zubu v kvetoch pre ich krsu, vu, i farbu. Vely vak v
nich nachdzaj med! (sv.Bazil)

497
 S udia, o vyhadvaj poznatky iba pre vedomos - to je plytk zvedavos. In hadaj
vzdelanie len preto, aby sa sami stali znmymi - to je hanebn mrnos. S aj tak, o sa oddvaj
vede, aby z nej vyaili bohatstvo alebo pocty - a to je kared pohntka. Ale s aj tak, o
zskavaj poznatky pre mravn povznesenie inch - tch vedie lska. A ete s aj tak, o sa uia
preto, aby sa sami mravne povzniesli - to je mdros. (sv.Bernard)
Ke vstupujete do laboratria, odlote svoju predstavivos, ako odkladte kabt. Ke
budete odchdza, zasa si ju vezmite. (C.Bernard)
To, o je tery dokzan, bolo kedysi plodom obrazotvornosti. (W.Blake)
loveku nesta veda, ale nesta, ani filozofia bez vedy. (Bogliolo)
Veda nm sbila pravdu ... nikdy nesubovala ani pokoj, ani astie. (G.Le Bon)
Nijak z knh naozajstnho spisovatea nie je zaloen na vmysloch - okrem pamt.
(W.Brudzinski)
Vedec m rd pravdu pre pravdu ako tak, nech vedie kamkovek. (L.Burbank)
Expert je ten, kto vie stle viac a viac o nieom, o je stle menie a menie. (N.Butler)
Vetok pokrok sa zaklad na veobecne vrodenej tbe kadho organizmu i nad svoje
prostriedky. (S.Butler)
Defincia znamen zatvori divoinu npadu medzi steny slov. (S.Butler)
Veda je iba vmena naej nevedomosti za nevedomos novho druhu. (G.G.Byron)
Ni nie je objaven a sasne dokonal. (Cicero)
Priny udalost ns zaujmaj asto viac ne sam udalosti. (Cicero)
Poiatonm bodom nho poznania je omyl. Ten v priebehu alieho poznvania
vyvraciame. Na konci poznvacieho procesu je omyl plne vyvrten a my nevieme ni. Ale
vieme to sprvne. (J.Cimrman)
Pte krtke vety, podmet, sloveso, predmet, hotovo! Prv ne napete prdavn meno,
zaskote sa ku mne opta, i je potrebn. Pracujem o tri poschodie vyie od vs. (Clemenceau)
homlia-

Dejiny vedy ukzali, e teriu je mon vyvrti len lepou teriou, a nikdy len faktami,
ktor s s ou v rozpore. (J.Connant)
Vznamn pokrok nevychdza z empirie, ale z novch teri. (J.Connant)
Jednou z najvch civilizanch pohrm je uen hlupk. (apek)
O mnohch veciach vieme vlastne len ich meno - a ni alej. (apek)
Prroda sa sna klama vm priamo do o. (Darvin)
lovek m poznva s vedomm, e je vzdialen od skutonosti. (Demokritos)

498
 Ke ste vylili nemon, vetko, o zostane, nech je to akokovek nepravdepodobn,
mus by pravda. (A.Doyle)
Logika, podobne ako whisky, strca svoj blahodrny inok, ke sa pouva v nadmernom
mnostve. (E.Dunsany)
Veda je ako ostr nstroj, s ktorm sa udia hraj ako deti a pore si prsty. (A.Eddington)
Jednm z najsilnejch motvov, ktor vedie muov do umenia a vedy, je nik z
kadodennho ivota vyznaujceho sa bolestnou drsnosou a bezndejnou nudou, od okov
vlastnch, stle sa meniacich tob. (Einstein)
Bez viery, e sa tento svet tak, ako sa jav nmu poznaniu, riadi zkonmi rozumovej
povahy, si neviem predstavi skutonho vedca. Prrodn vedy bez nboenstva s ochrnut.
(Einstein)
Kad poznanie o skutonosti vychdza zo skutonosti a sti do nej. (Einstein)
Je otzka, o je pre vedca vznamnejie, i poznanie faktov, i fantzia. (Einstein)
Najkrajie pocity vyplvaj zo zhad. S to pocity, ktor stpja pri kolske skutonho
umenia a skutonej vedy. lovek, ktor tento pocit nepozn, lovek, ktor sa u nedoke divi
a ktor nevie asn, je prakticky mtvy. Je ako zhasnut svieca. (Einstein)
Skvel kniha: najprv ju zhltneme, potom si ju v pokoji pretame, a nakoniec si ju kpime.
(Eschenbachov)
Pre tch, o sa nevedia udova, zzraky neexistuj. (Eschenbachov)
Vetko poznanie vychdza z pochybnosti a kon sa vo viere. (Eschenbachov)
Veda je dlhou histriou kolenia o tom, ako si presta klama do kapsy. (R.Feynman)
Teoretik na bojovej fronte vedy, tam, kde zahajuje boj s neznmym, alebo v om pokrauje,
dr sce mal frontov sek, na om vak me vykona nieo nenahraditenho a jedinenho
a jedinenosou tohto osobnho vkonu me by nenahraditen. (V.E.Frankl)
Bol tak uen, e dokzal pomenova koa v deviatich jazykoch, a tak nevedom, e si
kpil kravu, aby na nej jazdil. (B.Franklin)
tipka nbonosti plat viac, ne desa centov uenosti, kvapka skutonej lsky je vzcnejia
ako cel more vedy. (sv.Frantiek Asissk)
iadna vedomos nm nepome, ak sme stratili schopnos doja sa utrpenm inej udskej
osoby, priateskm pohadom druhej osoby, spevom vtka, zeleou trvy. Ak sa stane lovek
ahostajnm k ivotu, potom tu u nie je ndej, e by si mohol zvoli dobro. (E.Fromm) utrpenie-
ivot-

Ma znalosti je ovea menej, ne vedie. (E.Fromm)

Je ist, e myslenie bez znalosti faktov zostva przdne a neskuton, ale phe informcie
mu by pre myslenie prve tak prekkou ako ich nedostatok. (E.Fromm)

499
 Mnoh zo zkladnch problmov osobnho a spoloenskho ivota s vemi jednoduch,
tak jednoduch, e sa od kadho me predpoklada ich pochopenie. asto vak s zakryt
reou odbornch prekomplikovanch vrazov a to ud odradzuje. (E.Fromm)
Skonite s predstavou, e za svojho ivota mete sami njs to, o najv duchovia
udstva odhalili v priebehu mnoho tisc rokov, priom kad staval z kameov a nrtov svojho
predchodcu. (E.Fromm)
Trivilne - trikrt obohran odpove. Tres viae - tri cesty. (E.Fromm)
Ke sa vak vykonva sstavn bdanie vo vetkch vednch oboroch skutone vedecky
a poda mravnch zsad, nebude nikdy v skutonom rozpore s vierou, pretoe veci vonkajie i
veci, ktor s predmetom viery, pochdzaj od jednho a toho istho Boha. (GS 36)
Vedeck vskum sm o sebe nie je vedou: ete stle je to umenie alebo remeslo. (W.George)
lovek vlastne vie, len ke vie mlo. m vie viac, tm vie s jeho pochybnosti. (Goethe)
Nesta vedie, treba vedie aj poui. (Goethe)
Zd sa, e niektor knihy s napsan nie na to, aby sme sa z nich uili, ale aby sme vedeli,
e ich autor nieo vedel. (Goethe)
Kad vec m niekoko prin. (Goethe)
o lovek skma a vie, to je veda. o lovek cti, to je pozia. (F.Grillparzer)
Nielene je vesmr podivnej, ne si myslme; je dokonca podivnej, ne si dokeme
predstavi. (J.Haldane)
Vetko sa deje vo svri. (Herakleitos)
Osamoten jedinec me dnes vo vede sotva dosiahnu vznamnej spech a ete menej
me svoje dielo naplno rozvin. (J.Herovsk)
Tragdia udskho rodu: veobecne plat, e lovek je mdry jednostranne, ale hlpy
mnohostranne. (.Hirszfeld)
Veda je topografia nevedomosti. (O.Holmes)
Kad nemus by vedcom, ale kad mus dnes vede otvra dvere. (M.Horansk)
Kozmick priestor vbec nie je aleko. Je tak na hodinu cesty, keby vae auto dokzalo s
kolmo hore. (F.Hoyle)
lovek sa odvauje do tmy, do diaky, kde na vanie modr nebo a nedosiahnuten diaka,
priom kad krok, o rob, je tpanm a neistotou. (J.Hron)
Veda nie je ni inho ako vykolen a organizovan zdrav rozum. (T.Huxley)
Ak je mlo vedomost nebezpen vec, kde je lovek, ktor ich m dos na to, aby bol
mimo tohto nebezpeenstva. (T.Huxley)
Logick dsledky s straiakom hlupkov a majkom mdrych. (T.Huxley)
500
 Najvou tragdiou vedy je, e kared fakty zabjaj krsne hypotzy. (T.Huxley)
Pokrok je matkou problmov. (Chesterton)
o nm oso, ote, namhav a ak tdium, ke prost udia pestovanm pokory a
modlitby stvaj sa omnoho uenejmi ako my, ktor bledneme a tratme zrak od uenia. Oni sa
vznaj k nebesm, km my sa plazme po zemi, oni prostotou nebo dobvaj, zatia o my
namyslen na svoju vedu musme sa prvom obva, aby pred nami nebolo naveky zatvoren.
(bl.Jn Ribera)
Skutonos nekon tam, kde kon nae poznanie o nej. (Jger)
To nevzdelanec vna do sveta problmy. (Jehuda)
Ke v ktorejkovek vede nie s protichodn nzory, neexistuje boj, potom sa veda uber
na svoj vlastn pohreb. (P.Kapica)
Presta sa prli zha po vedomostiach, lebo v nich je mnoho roztritosti a sklamania.
(Kempensk)
Pokojamilovn lovek viac oso ne uen. (Kempensk)
Lepie je menej vedie a svoj men rozhad doplova pokorou, ne ma cel poklady
vedomost a pritom by mrnivo samobym. (Kempensk)
Ke akokovek mnoho preta a pozn, vdy sa bude musie vraca k jedinmu zaiatku
vetkho. (Kempensk)
Mnoh stratili svoje spojenie s Bohom, e chceli vyskma, o je pre nich prli vysok.
(Kempensk)
Od teba sa vyaduje viera a bezhonn ivot, nie vysok poznanie a hlbok znalos Boch
tajomstiev. (Kempensk)
Vo vzahu k svojim systmom je vina tvorcov systmov tak ako lovek, ktor si postav
obrovsk hrad a bva v chatri veda neho. Neij v budovch svojich vlastnch obrovskch
systmov. (S.Kierkegaard)
Nov pravdu treba vyslovi tak, aby sa zdalo, e vrabce na streche ju iba nhodou
nevyvirikali. (K.Kraus) mda-
Umelec je iba ten, kto z rieenia vie urobi hdanku. (K.Kraus)
Nadpsa, posledn strnky knihy slovom - Obsah znie v niektorch prpadoch privemi
trfalo. (L.Kumor)
T, ktor vea vedia, nehovoria, kto hovor, nem poznanie. (Lao-c)
Naa nevedomos dobva stle alie svety. (S.J.Lec)
Hlposti jednej epochy s pre vedu nasledujcej epochy prve tak dleit ako jej mdros.
(S.J.Lec)
Veda vlastne zana by zaujmav a tam, kde sa kon. (J.Liebig)
501
 Nie div, e je na univerzitch toko mdrost - kad nieo prinesie a nijak neodnesie.
(Lowell)
Ak kradnete od jednho autora, je to plagit. Ak kradnete od mnohch, je to vskum.
(W.Mizner)
Kto sa enie za duchaplnosou - dohon hlpos. (Montesquieu)
ijeme vo svete, v ktorom vedomosti predstihli mdros tak ako nikdy predtm.
(Ch.Morgan)
Neviem, o som odovzdal svetu, no mne sammu sa zd, e som sa podobal chlapcovi,
ktor sa hral na brehu mora a bavil sa tm, e naiel hladk kamienok alebo krsnu muu,
avak vek ocen pravdy leal pred nm neodhalen. (I.Newton)
Bytie a veda je more bez brehov. m alej prenikme, tm nezmeratenejie sa rozprestiera
to, o ete le pred nami. (I.Newton)
o vieme je kvapkou, o nevieme ocenom. (I.Newton)
Hypotzy vytvram, avak hypotzam - ani svojim vlastnm - neverm do poslednho
psmena. (I.Newton)
Kto chce niekedy v budcne vea poveda, nech dlho ml skryt svetu. Kto chce niekedy
blesk zapli, ten mus dlho mranom by. (Nietzsche) homlia- tvorivos- modlitba-
Vedie pouva lexikn je lepie ako veri, e nm sme. (Nobel)
Hypotzy s siete. Len ten ulov, kto sie hod. (Novalis)
Vyplil kninicu v Alexandrii, kde bolo sedemsto tisc rukopisov a povedal: Ak tieto knihy
obsahuj to ist, o je v korne, s zbyton. Ak obsahuj nieo in, s kodliv. (Omar)
Na racionlne myslenie je uren prevane av hemisfra mozgu, na intuitvne chpanie
prav. (Ornstein)
Vesmr vyzer stle menej ako vek stroj a stle viacej ako vek mylienka. (J.Ortega)
Pokrok vo vede je nepriamo mern potu vychdzajcich odbornch asopisov.
(Parkinson)
Je ovea lepie vedie nieo o vetkom ako vedie vetko o jednom, univerzlnos je
lepia. (B.Pascal)
Dve krajnosti: vyli rozum a uznva iba rozum. (B.Pascal)
Poslednm krokom rozumu je poznanie, e existuje nekonen mnostvo vec, ktor s
mimo jeho dosahu. (B.Pascal)

502
 Meranie umonilo vede, aby uinila obrovsk kroky kupredu k pochopeniu hmotnho
sveta. Vaka tomuto spechu sa vak tie stalo akousi vedeckou modlou. Vsledkom je to, e
sa mnoho vedcov ku vetkmu nemeratenmu stavia nielen skepticky, ale priamo odmietavo.
Ako by hovorili: o nememe zmera, nememe pozna; tm, o nie je mon pozna, si
nem cenu lma hlavu; preto vetko nemeraten je bezvznamn a nehodn naej pozornosti.
Tento postoj vedie mnoho vedcov k tomu, e zo svojich vah vyluuj vetko, o je - alebo sa
zd by - nehmataten. Teda i to, o sa tka Boha. (M.S.Peck)
Na zdanlivo najjednoduchie otzky bu neposkytneme iadnu odpove, alebo odpovieme
spsobom, ktor na prv pohad bude pripomna skr aksi podivn katechizmus ne
priamoiar no-nie, na ktor sme z fyziky zvyknut. Naprklad na otzku, i sa poloha elektrnu
men s asom, musme odpoveda nie; ak sa ptame, i zostva stle rovnak, musme poveda
nie; na otzku, i je elektrn v pokoji, odpovedme nie, a ak sa ptame, i je v pohybe,
musme rovnako odpoveda nie. Podobne odpovedal Buddha, ke sa ho ptali na stav due
po smrti. V tradcii vedy sedemnsteho a osemnsteho storoia vak tieto odpovede nie s
obvykl. (M.S.Peck)
Bola to prve veda, ktor mi svojm spsobom pomohla k pochopeniu toho, e fenomn
milosti je relny. Akonhle si toti uvedomme existenciu milosti, otrasie to presvedenm, e
n ivot nem iadenn zmysel a vznam. Predstava o naej vlastnej bezvznamnosti dostva
naraz trhliny, ak zistme, e okrem ns samch, okrem nho vedomia a vle, existuje mocn
sila, ktor podporuje n rast a vvoj. Prtomnos tejto sily (pokia ju dokeme vnma) toti s
nezvratnou istotou ukazuje, e nieomu, o je vie ne my, na naom duchovnom raste zle.
To nieo nazvame Bohom. (M.S.Peck)
asto je veda prameom vetkho zla. Tba po nej me by nebezpen. (sv.Peter
Damiani)
Ni nm nepreka, ba naa tba dva sa na svet jednotne ns priamo poha, aby sme
urobili rovnicu medzi tmito dvoma zvrchovane innmi a predsa tajomnmi silami:
veobecnm poriadkom vedy a Bohom nboenstva. (M.Planck)
Ke je experimentlny vsledok v rozpore s existujcou teriou, je na obzore pokrok:
ukzala sa toti nutnos zmeni a vylepi teriu. (M.Planck)
Nahromadenie faktov nie je veda, prve tak ako hromada kameov nie je dom. (J.Poincar)
Neme by vedeck morlka; ale neme by ani nemorlna veda. (J.Poincar)
Sloboda je pre vedu tm, m je vzduch pre zvierat. (J.Poincar)
Prca vedca sa podob vstupu horolezca, o ktorom sa hovor, e m ma vdy tri body
ist a tvrt hada. (O.Poupa)
Vedcovo bezpen neviem m pre pokrok poznania asto rovnak cenu ako jeho bezpen
viem. (O.Poupa)
Necha zhorie sviecu na hadanie ihly. (prslovie)
Najmdrejie je slo. (Pythagoras)

503
 I teoretick veda sa vlastne opiera o disciplnovan vyuvanie metafr. (A.Rapport)
S udia, ktor nosia v hlavch cel encyklopdie a jednako s nani. (M.Rzus)
Preto teolgovia, ako sluobnci Boej pravdy, ke venuj svoje tdium a prcu jej
hlbiemu pochopeniu, nikdy nesm strati z o vznam svojej sluby v Cirkvi, ktor je zhrnut
do pojmu intelectus fidei. Tento pojem m, aby sme tak povedali dvojstrann rytmus. (RH 19,
J.P.II.)
Teolgovia a vetci cirkevn vedci s povolan uvies do sladu vieru s vedou a priiova
sa o to, aby sa navzjom prenikali. (RH 19, J.P.II.)
Keby som mal charakterizova ich spsoby, povedal by som, e pri formovan svojich
hypotz plytvaj vekorysosou tak mocne ako puntikrstvom pri pokusoch. (Ch.Richet)
Je len jeden poctiv dvod k vedeckej aktivite a to je uspokojenie potreby njs zmysel
vec. (C.R.Rogers)
Niektor profesori by si zaslili titul Prof. Gadolgie. (P.Rosso)
Ke berieme do vahy udsk hlpos, predsa len udia vedia vea. (E.Rostand)
Myslenie - s celou svojou jemnou rozliovacou schopnosou - je len rafinovanej obzor
nevedomosti, dokonca najrafinovanej zo vetkch trikov, ktormi mja klame. (Rgvda)
S rovnakou vou som hadal poznanie. Priel som si porozumie srdcu ud. Prial som si
vedie, preo svietia hviezdy. Lska a poznanie, pokia som ich dosiahol, ma povznali hore k
nebesiam. (B.Russell)
tudenti, ktor s na Vysokch kolch a maj u nad 25 rokov s do budcnosti zameran
viac na prax. Niekedy je to zameranie a tak siln, e preka vedeckosti, vedychtivosti. (an)
Veda nikdy nevyriei jeden problm bez toho, aby nenarobila desa novch. (G.B.Shaw)
Nikto sa neme plne pecializova bez toho, aby sa pri tom nepremenil na plnho
idiota. (G.B.Shaw)
Vedec, to je lovek, ktor zabja svoj von as prcou. (G.B.Shaw)
Kad veda sa stva poziou, ke sa stala filozofiou - lskou k mdrosti. (F.Scheling)
Teria je len nstroj. Ke nstroj nie je pre prcu potrebn, mus sa vymyslie in.
(H.Schliemann)
Veda je inn protiltka proti jedu nekritickho myslenia a povier. (A.Smith)
Odbornci sa vdy hnevaj, ke laika napadne nieo, o ich nenapadlo. (J.Steinbeck)
Vskum znamen vidie to, o kad videl a pomyslie si to, o si ete nikto nepomyslel.
(A.Szent)
Silvester II. v matematike zaviedol arabsk slice namiesto rmskych a tak prispel ku
kultrnemu povzneseniu Eurpy. (.mlik)

504
 Julinsky kalendr na gregorinsky sa zmenil v noci zo 4. na 15. oktber 1582. (.mlik)
Najvia povera je viera v pokrok. (J.Tati)
Veda, zvl vak veda dvadsiateho storoia, nm dala nahliadnu do nieoho, o sme
predtm vlastne nikdy nepoznali: odhalila udsk nevedomos. (L.Thomas)
Me ns tei, e sme predsa len nejak t mu urazili za phych niekoko tisc rokov, o
povame jazyk poriadne, ale viac by ns malo potei a priam rozveseli, e mme ete pred
sebou tak nedohadn vzdialenos. (L.Thomas)
I nbonos je potrebn, ale veda tie. Veda bez nbonosti je ako ostr me v rukch
dieaa. Veda sa d dobre spoji s kltornou sstredenosou. (sv.Tom z Villanovy)
Nezitn intelektulna zvedavos je ivotn nevyhnutnos skutonej civilizcie.
(G.Trevelyan)
pecialista: znalec, ktor vie vetko o nieom a ni o hociom inom. (J.Tuwim)
Uen hlupk je hlpej ako neuen. (J.Tuwim)
Veda dneka je omylom zajtrajka.(J.von Uexkll)
Vetko, o si niekto doke predstavi, me niekto in uskutoni. (J.Verne)
ediv je teria a vene je zelen k ivota! (P.Vilikovsk)
S tri druhy nevedomost: ke sa nevie ni, ke sa vie nieo in, ne treba vedie, a ke sa
nevie dobre, o sa vie. (Voltaire)
Tajomstvo spechu - mla o tom, o neviete. (Voltaire)
Systm je ifra, pomocou ktorej sa pokame deifrova vesmr, a kad, ak je bran inak
ne ako len ifra, mus stroskota. (H.Wahl)
Zd sa, e najviac problmov vo svete pochdza od prli usilovnch ud. Keby len politici
a vedci boli lenivej, o o by sme vetci boli astnej. (E.Waugh)
Je dleitejie tei sa z ruovho kvetu, ako prinies jeho kore pod mikroskop. (O.Wilde)
Keby sa udia obas nedopustili hlposti, nevzniklo by absoltne ni mdreho.
(L.Wittgenstein)
Myslite nahradil slovo preo slovom lebo. (.ry)
Neexistuje nezaujmav veda, ale iba uitelia, ktor vedu nezaujmavo prednaj. (XY)
Dka vskumnej sprvy je nepriamo mern dosiahnutmu vedeckmu vsledku. (XY)
Len t nezneuij svoju mdros, ktor sa asto spjaj s Bohom. (XY)

505
 VIERA

To, omu mono ahko uveri, nestoj za to, aby sme tomu uverili. (Alain)
Keby sa lepie poznali pohansk myslitelia, lepie by sa chpala prevaha kresanstva.
(bl.Ambrz Traversari)
Verm, aby som rozumel. (sv.Anzelm)
Viera predpoklad prirodzen poznanie. (sv.TA I q.2 a.2)
Tie veci, ktor s z viery, nemu odporova prirodzenmu rozumu a naopak. (sv.TA I q.1
a.8)
Zaiatok viery nie je v ns. (sv.TA II/I q.13 a.4)
Nevera je posledn hriech, ku ktormu je lovek niekedy priveden inmi hriechmi. (sv.TA
II/I q.50 a.1)
Vyznanie viery je nutn ku spse iba vtedy, ak je v nebezpeenstve Boia es alebo prospech
blneho. (sv.TA II/II q.2 a.5)
Nevera, pokia je hriechom, vznik z pchy. (sv.TA II/II q.10 a.1)
K spaseniu sa prde dvojako: zsluhou Krista ako deti a hlpi a vlastnou zsluhou pridanou
konu viery k zsluhe Krista. (sv.TA II/II q.87 a.1)
Predovetkm a upozorujem na to, aby si sa pri debatch s neveriacimi nepokal
dokazova pravdu viery nezvratnmi rozumovmi dvodmi. To by bolo na ujmu viere. Mme
sa usilova skr o to, aby sme vyvrtenm protivnkovch nmietok ukzali, e katolcka viera
nie je nepravdiv. (sv.T.Aquinsk)
iadne nboenstvo nem ten, kto nem udskos. (Arabsk prslovie)
Rozumej, aby si veril, ver, aby si rozumel. (sv.Augustn)
o je viera? Veri to, o nevid. (sv.Augustn)
Veri me len ten, kto chce. (sv.Augustn)
Za to, o vieme, vame rozumu, za to o verme, vame autorite. (sv.Augustn)
Porozumenie je odmena za vieru. nesna sa pochopi, aby si veril, ale ver, aby si pochopil.
(sv.Augustn)
Odmena za nau vieru bude, ke budeme vidie, v o verme. (sv.Augustn)
Nikto neme strati vieru, iba ak ju sm zahod. (sv.Augustn)
Viera m vlastn oi. (sv.Augustn)

506
 Kresansk filozofia je skoro nim, ak sa uspokoj s tm, e postav nad prirodzen pravdy
in, vyie pravdy. treba vnikn do vntornej drmy mylienky a ukza, e ak sa nieo postav
a do vrcholu a nem to v zkladoch viery, vetko sa zrti. (M.Blondel)
Detsk - jasn a ist, adolescent - jasn a neist, dospel - nejasn a ist. (M.Bubk)
Zutujte sa nad nami, veriacimi umi, ktor potrebujeme urit istoty, schopn da zmysel
nmu ivotu i smrti. Chcem tu vyjadri potrebu dogmy, hoci je toto slovo tak silne
spochybovan. Ja sa ho nebojm. Vieme, e v naej Cirkvi mme dogmy. T, ktor ich neprijmaj
a bojuj proti nim, sa stvaj neobyajne tvrdmi dogmatikmi. (H.Camara)
O niektorch veciach rozprvame iba preto, aby sme v ne privemi neuverili. (E.Canetti)
Desakralizcia v zmysle sociologickom vak me prispie k oisteniu kresanstva tm,
e ho uin innejm a d vyniknu podstate jeho posvtnho posolstva. V sekularizovanom
svete sa tak poslanie cirkvi stane jasnejm, autentickejm, nevyhnutnejm. (I.Csa)
Bohu, ktor dva zjavenie, treba preukazova poslunos viery. (DV 5)
Za o a zavreli? Za vieru, ja som veril, e to nepraskne a ono to prasklo. (A.Dermek)
Riskujeme prve toko tm, e uverme prli vea ako tm, e uverme prli mlo. (Diderot)
lovek m zodpoveda Bohu uveriac slobode. Nikto sa teda nesmie k viere nti proti
vli... Povahe viery plne zodpoved, aby bolo na poli nboenstva vylen akkovek
donucovanie zo strany ud. Prve preto nboensk sloboda nemlo napomha vytvra
podmienky, v ktorch mono nehatene pozva ud, aby z vlastnej vle prijali kresansk
vieru a ju cez cel ivot aktvne vyznvali. (DH 10)
Poloi si otzku o zmysle ivota znamen by nboenskm. (Einstein)
Kto ni nevie, mus vetkmu veri. (Eschenbachov)
Vek je iba privies k viere, a privies k viere to znamen prija. (Exupry)
Veri znamen o skutonosti pozitvne myslie. (Exupry)
Vedec pochybuje asto, nevzdelan lovek zriedka, hlupk nikdy. (.Faguet)
Moji posluchi, mojou lohou bolo spsobi to, aby sa z vs, priateov Boha, stali priatelia
loveka; aby sa z ud veriacich - stali udia mysliaci; z ud modliacich sa - udia pracujci; z
kandidtov na onen svet - skmatelia tohto sveta; z kresanov, ktor aj poda vlastnho priznania
s napoly zvierat, napoly anjeli - udia, opravdiv udia. (Feuerbach)
Myslte, e nrod, ktor zhod posvtn jarmo, bude ahie nies jarmo udsk? Rcate
najpevnejie zbrany skazy a zloinnosti. namiesto tohto sladkho pokoja a spoahlivej dvery,
ktor poskytuje kresanstvo, vnate do du tch, o zvdzate do bludu, nepokoj, trpkos a
zfalstvo. (Frron)
Viera v nejak vy zmysel m eminentn psychoterapeutick a psychohygienick vznam.
Je tvoriv. (V.E.Frankl)
Ak prav viera pramen z vntornej sily, rob loveka silnejm. (V.E.Frankl)
507
 i to chce alebo nie, i si to uvedomuje alebo nie - lovek ver v zmysel, pokia dcha.
(V.E.Frankl)
Videl som zomiera presvedench ateistov, ktor svojm umieranm ukzali to, o neboli
schopn ukza ivotom: Objavila sa u nich pln dvera, ktor nevie o tom, komu je prejavovan,
ani o tom, omu sa tu dveruje, a predsa vzdoruje poznaniu o neblahej prognze. (V.E.Frankl)
Pomocou vedomho vyjasnenia vlastnho vzahu k Bohu v otvorenom spore sa meme
zbavi nevedomch prenosov a prdchdza im a tak me by upraven cesta k vedommu
rozhodnutiu pre vieru. Bez tohoto vyjasnenia vzahov nie je natrvalo mon samostatn viera a
duchovn rast. (K.Frielingsdorf)
V jednom kurzu pre rehon predstaven zo iestich kontinetov kad astnica zostavila
spis priort pre normlny de, mesiac a predol rok. Vek poet sestier menoval ako prv
prioritu vkon a aktivitu. Boli prekvapen zistenm, e sa v ich zozname priort vlastne
nevyskytovali dleit prvky ako napr. vzah k Bohu, as modlitby, odpoinku, ticha, meditcie
alebo sviatosti. Na to poukazuje to, koko asu sa omu venuje. (K.Frielingsdorf)
Ten, kto v Boha veril, i ke poda neho neil, sa ctil by poven nad lovekom, ktor
il poda Boha, ale nemal vieru v neho. (E.Fromm)
Prevame regresiu k modlrskej koncepcii Boha. Je pravda, e v nboenskch kultrach,
ako naprklad v stredoveku, udia pozerali na Boha ako na pomhajceho otca i matku. Ale
zrove brali Boha i vne v tom zmysle, e najdleitejm cieom jeho ivota bolo uini
spasenie najvyou mtou, ktorej sa podriaovala vetka ich ivotn innos. (E.Fromm)
lovek skutone nboenskej kultry sa d prirovna k osemronmu dieau, ktor
potrebuje otcovu pomoc, ktor vak u zana vteova jeho uenie a zsady do svojho ivota.
Dnen lovek sa skr podob trojronmu dieau, ktor vol otca, ke ho potrebuje, ale in,
ke sa hr, je celkom sebestan. (E.Fromm)
Za iracionlnu vieru povaujem tak vieru (v loveka i ideu), ktor je zaloen na
podriaden loveka iracionlnej autorite. V protiklade k tomu racionlna viera je presvedenie,
ktor m svoje korene vo vlastnej sksenosti myslenia i ctenia. (E.Fromm)
Zatia o iracionlna viera znamen prijma nieo len preto, e autorita i vina to tvrd,
racionlna viera je nezvisl presvedenie zaloen na vlastnom tvorivom pozorovan a myslenie
napriek mysleniu viny. (E.Fromm)
Veri vyaduje odvahu, schopnos riskova, ochotu prija boles i sklamanie. Kto trv na
istote a bezpe ako na hlavnch podmienkach ivota, neme ma vieru. (E.Fromm)
Ten, kto nem racionlnu vieru, trp premierou zkost o diea, nespavosou alebo
neschopnosou k akejkovek tvorivej prci; alebo je podozrievav, nevie sa k nikomu pribli,
m sklon k hypochondrii, je neschopn robi si akkovek dlhodobejie plny. (E.Fromm)
Moc tch, ktor vieru hlsaj a obhajuj sa jav ako neotrasiten. A kto by si neprial ma
takto istotu, ke to nestoj ni viac, ne vzda sa vlastnej nezvislosti. (E.Fromm)
Bolo by lepie hovori, e lovek je vo viere, ne e m vieru. (E.Fromm)

508
 Hebrejsky viera znie emunah a znamen istotu. Z tohto amen znamen iste. (E.Fromm)
Viera v Boha je overovan vntornou sksenosou boskch kvalt v sebe samom. je to
nepretrit aktvny proces sebatvorenia. Od Krista vene sa rodiaci sm poda svojich sl.
(E.Fromm)
Istota mojej viery vychdza z mjho prevania, nie z podriadenia sa autorite, ktor mu
tto vieru predpisuje. (E.Fromm)
Sme tm, omu sme oddan a omu sme oddan, to motivuje nae sprvanie. (E.Fromm)
lovek nem intinkty a preto potrebuje cie plnej oddanosti, stredobod vetkch svojich
nmah ako zklad pre svoje skuton, eln a nielen proklamovan hodnoty. (E.Fromm)
Rozpor medzi vierou, ku ktorej sa udia hlsia a dennm ivotom je treba pota medzi
najzvanejie omyly naej doby. (GS 43)
Veriaci sli Bohu, fanatik kladie Boha do sluieb sebe. Veriaci sa boj Boha, fanatik Bom
menom vyhra inm. Veriaci je pre udstvo milosou, fanatik ranou. (G.Gilbert)
Vo svete zbavenom ide vldnu prery. (F.Goya)
Viera nem zsluhy, ak jej udsk rozum dva dkazy. (sv.Gregor Vek)
Medzi vedou a vierou nemu vznika skuton rozpory. Povedan Goethovmi slovami,
kad z tchto oblast duchovnho ivota loveka m svoju vlastn partitru. Rozpory naopak
vznikaj - a celkom zkonite - jednak medzi vedou a pavedou, a alej medzi nboenskou
vierou a poverami. (J.Grygar)
Koncil ide poza voakedajiu problematiku. Neobmedzuje sa na to, aby sa ptal, ktor
zjaven pravdy treba prinajmenom veri, ale pripomna povinnos zaloen na podstate zjavenia,
ktor zavzuje pozna jeho obsah v o najirej monej miere: ... uenk je viazan vnou
povinnosou voi Kristovi Uiteovi, aby lepie poznal pravdu, ktor prijal od neho /DH 14/
(Gnthr IIa 117)
Zd sa, e dnen lovek sa tak intenzvne sstreuje na javov svet, e nechva zakrpatie
orgn schopn zachyti posledn a neviditen hbky skutonosti. (Gnthr IIa)
Viera sa nezaklad na vntornej evidencii - zrejmosti, ale na svedectve inch, predovetkm
na svedectve samho Krista, ktor je v lone Otca a ktor o om priniesol zves. (Gnthr IIa
82)
Druh vatiknsky koncil zdrazuje vo viere dva aspekty, ktor si na prv pohad zdanlivo
protireia: a, viera je milos; b, viera je rozhodnutie a slobodn in loveka. (Gnthr IIa 89)
Viera je sasne a predovetkm poznanie a dvera. (Gnthr IIa 104)
Kto poul ohlasova evanjelium a je presveden o jeho vierohodnosti a Boej autorite,
nie je slobodn ho prija, alebo zavrhn. Toto sebazjavenie Boha ho zavzuje. Kto okrem toho
uzn Katolcku cirkev ako prav Cirkev Jeia Krista, je povinn prida sa k nej a prija katolcku
vieru. (Gnthr IIa 104)

509
 Ak mme na zreteli skutonosti modernho sveta, musme predpoklada, e situcie v
ktorch si udia uvedomuj povolanie k vslovnej viere s azda zriedkavejie. (Gnthr IIa
115)
Ten, kto sa hlbie mli, bude aj hlbie mdry. (G.Hauptmann)
Mnoh niomu neveria, ale vetkho sa obvaj. (F.Hebbel)
Viera je zkladom toho, v o dfame, dkazom toho, o nevidme. (Hebr 11,1)
V jablku poznania je ohryzok viery. (M.Horansk)
Keby vetci poznali len to, o si doku predstavi, bolo by udstvo neuveritene hlpe.
(M.Hornek)
astn potrebuje vieru, aby sa nestal pynm. Neastn potrebuje vieru ako oporu. A
zfal potrebuje vieru, aby nepodahol. (Humboldt)
Kad mus ma odvahu presvedenia. (Humboldt)
Jeiovo nboenstvo skrze svoj osobit ultra - monoteizmus je bez prehania nielen
schopn experimentlne odolva novm teplotm a tlakom udskho ducha, potom o sa objavila
mylienka evolcie, ale po tejto premene tu nalo dokonca idelne prostredie k rozvoju a k
novmu rastu. A tm pdom sa presadzuje ako definitvne nboenstvo sveta. (T.de Chardin)
Zo vetkch nboenstiev, ktor kedy jestvovali, kresansk nboenstvo m najviac pozie,
udskosti, najviac podporuje slobodu, umenie a literatru, jemu je modern svet dln za vetko.
Niet ni bliieho Bohu ako jeho mravouka, ni milieho a skvelejieho ako jeho dogmy, jeho
uenie a bohosluby. Ono napomha gnia, oisuje vkus, rozvja nostn vzlet a dva silu
mylienke. (Chateaubriand)
asto stretvame inteligentov vemi nronch na vedeck presnos, ktor vak bez mihnutia
oka znes i najhrubie omyly v nboenstve. (Chautard)
Viera je shlas bez hadania. (sv.Jn Damascnsky)
Ke vak ide o vznam a zmysel ivota a smrti, potom informcie z druhej ruky nestaia.
Nemem i s prevzatou vierou v prevzatho Boha. Potrebujem osobn a jedinen zdelenie,
stretnutie, ak sa mm prebudi k ivotu. (A.Jones)
Vek svetov udalosti, ktor spsobil a vyvolal lovek, nedchaj dychom kresanstva,
ale nefalovanho pohanstva. Tieto veci pochdzaj z archaickho duevnho stavu, ani v
najmenom nedotknutho kresanstvom... Ukzalo sa, e kresansk kultra je v odstraujcom
rozsahu jalov: Je to vonkaj nter, vntorn lovek vak zostva nedotknut a preto nezmenen.
Stav due neodpoved tomu, omu sa navonok ver. Vo svojej dui nedral kresan krok s
vonkajm vvojom. no, stoj tu navonok vetko slovom i obrazom, v cikvi a v biblii. Ale nie
je to vo vntri. Vo vntri vldnu archaick bostv, ako vdy. (C.G.Jung)
Viera loveka v zmysel je transcendentlnou kategriou. (Kant)

510
 K pam pobda ud asto len zvedavos a tba vidie nov veci, a preto si odtia odnaj
len vemi skromn ovocie npravy, najm, ke len bezmylienkovite, bez pravej nbonosti,
behaj od jednho ptnickho miesta k druhmu. (Kempensk)
Dokia sa nezrti kola a minaret, nebude nae svt dielo dokonan. Dokia sa viera
nestane odmietnutm a odnietnutie vierou, nebude pravch moslimov. (Aba Said ibn Abi-I-
Khair)
Skr pochybujem o tom, e tento obraz na stene tam nevis, ako o tom, e Boh je v troch
osobch. Zmysly ma mu klama. (sv.Klement M.Hofbauer)
Potrebujeme kresanov s otvorenm pohadom, odvnych a ochotnch i riskova, ale
tie schopnch aka a mdro rozvaova. A vedkm nm je ponad to potrebn skromnosti,
pretoe ani my Boiu pravdu nevlastnme a na Boha akme, so vetkmi ostatnmi dnes ako
prv, hoci u mme prvotiny Ducha. V prci, modlitbe, trpezlivosti a vytrvalosti je naa spsa.
(P.Kol)
O vetkom je treba pochybova. (lat.prslovie)
Niekto chce veri tomu, v o ver; a in chce veri v to, omu rozumie. (S.J.Lec)
Ten, kto podceuje ohromn vznam nboenstva, napriek vetkmu osvietenstvu nahrva
iba povere. (G.Leibniz)
Svetlo z neba sa ned rozptli ako sa ned vchod slnka zakry purpurovmi plami, i
tmavmi kutami. (N.Lenau) pravda-
Nie je zvltne, e udia tak radi bojuj za nboenstvo a tak neradi ij poda jeho
predpisov? (Ch.Lichtenberg)
U viny ud sa neviera v jednu vec zaklad na slepej viere v in. (Ch.Lichtenberg)
T, ktor maj zakalen srdce, maj aj zakalen vieru. (Linhardt)
Viera je rym dielom Bom, bez akejkovek naej spoluprce. (M.Luther)
Viera v celkom veobecnom zmysle znamen slobodne prijatie vyjadren uritej osoby, v
ktorom sa prejavuje dvera v dotyn osobu. (P.Mikluk) dvera-
Spolonos bez nboenstva je ako lo bez kompasu. (Napoleon)
Kto ni nevie, mus vetkmu veri. (J.Neruda)
Mm tisc nejasnost, ale ani jednu pochybnos. (kard. Newman)
V pravej filozofii niet strednej cesty medzi ateizmom a katolicizmom, a dsledn lovek
mus prija bu jeden alebo druh. (kard. Newman)
Meme si vybra to, v o verme. Sme zodpovedn za to, o si vyberieme ako predmet
viery. (kard.Newman)

511
 Vtedy niektor vojaci odrazu sa zaali verejne modli s vekou silou viery a vzvali meno
Kristovo, na o sa spustil tak vdatn d, e Rimanov tedro a nekodne oberstvil, ale
barbarov prestraench neustlymi bleskami printil k teku. (Orgius)
Kresansk nboenstvo tvrd len dve veci: e lovek je u od prrody krehk a e Jei
Kristus ns spas. (B.Pascal)
S potrebn i zzraky, i pravda, pretoe treba presvedi celho loveka: telo i duu.
(B.Pascal)
Keby som sa vea usiloval, mal by som vieru, ako bretnsky sedliak. A keby ete viac, tak
ako bretnska sedliaka. (L.Pasteur)
Najviu rolu vak nehr to, o nm rodiia hovoria o Bohu a o podstate sveta, ale to o
robia - ako sa sprvaj jeden k druhmu, k naim srodencom a preovetkm k nm samm.
Inmi slovami, celkov dojem o svete, ktor si z detstva odname, je dan povahou naich
konkrtnych sksenost v mikrokozme rodiny. V vplyv ne slov rodiov maj na vunik
svetonzoru ich skutky, ktormi utvraj ten jedinen a neopakovaten svet okolo ns.
(M.S.Peck)
Cesta duchovnho rastu zana tm, e pochybujeme o veciach, ktorm sme u uverili;
aktvne vyhadvame vetko neznme a neobvykl; nevyhbame sa iadnemu ohrozeniu toho,
o sme si v minulosti osvojili a prijali za vlastn. Svtm sa me sta len ten, kto o vetkom
pochybuje. (M.S.Peck)
Skutonm zaiatkom cesty prehbenia nboenstva bva veda, o je vlastne nboenstvo,
ktorm nahrdzame vieru svojich rodiov. Proti nej sa musme bri a odvrh ju, lebo ich
svetonzor bol nutne obmedzenej ne ten, ku ktormu sa meme dopracova my, pokia plne
vyuijeme svoje osobn sksenosti i sksenost celej alej genercie udskho rodu. Neexistuje
dobre sprostredkovan nboenstvo. Aby bolo ivotaschopn, mus by nae nboenstvo
plne osobn, mus by zakalen v ohni naich vlastnch oktzok a pochybnost. (M.S.Peck)
Predtm som tak trochu zlomysene hovorieval, e sa mi katolcka cirkev ako psychiatrovi
star o ivobytie. Rovnako tak som mohol menova cirkev baptistick, luternsku,
presbyterinsku, alebo ktorkovek in. Cirkev nebva prinou neurzy, ale vlastne len
nstrojom, ktor niektor pouvaj k tomu, aby si upevnili a zvili svoju prehnan rodiovsk
autoritu. (M.S.Peck)
Kathyin problm by sa dal definova takto: naplno sce verila v Boha, v desatoro prikzan
a katolcke poatie hriechu, ale jej viera a jej chpanie sveta boli plne prevzat, a nevyhovovali
preto jej potrebm. Nebola schopn sa pta, pochybova, myslie vlastnou hlavou. Jej cirkev -
o je op vemi typick - sa jej ani v najmenom nepoksila pomc, aby si vytvorila vhodnejie
a originlnejie osobn nboenstvo. Zd sa, e cirkvi vinou, ak nie vdy, dvaj prednos
takmuto prevzatmu poatiu viery. (M.S.Peck)

512
 Vo vanike okolo existencie Boha je nepochybne kvantum kalnej vody. Svt vojny,
inkvizcia, obetovanie zvierat i ud, povery, nesloboda, dogmatizmus, nevedomos, pokrytectvo,
svtukrstvo, strnulos, krutos, plenie knh i arodejnc, inhibcia, strach, konformizmus,
chorobn pocit viny, ialenstvo. Zoznam je takmer nekonen. Urobil toto vetko Boh uom,
alebo udia Bohu? Je plne zjavn, e viera v Boha je asto detruktvna a dogmatick. Spova
teda problm v tom, e udia maj sklon veri v Boha, alebov tom, e maj sklon k dogmatizmu?
(M.S.Peck)
alm z hlavnch dvodov, preo maj vedci sklon vylieva diea s vanikou, je to, e
nevidia diea. Mnoh z nich dkazy existencie Boha jednoducho nevnmaj. Trpia istm druhom
tunelovho videnia; na oiach maj vlastnorune vyroben klapky, ktor im brnia, aby si vimli
ru duchovna. (M.S.Peck)
Cesta duchovnho rastu vyaduje odvahu, iniciatvu a nezvislos v myslen i konan.
Slov prorokov a pomocn ruka milosti s sce napordzi, ale cestu mus prejs kad sm.
iaden uite ns neme dovies k cieu na chrbte. Neexistuj iadne vopred dan recepty.
Rituly s len pomcky, nie uenie sam. Mete jes prrodn jedlo, odrieka pred raajkami
p zdravasov, modli sa elom k vchodu alebo zpadu a chodi v nedeu do kostola, ale to vs
k cieu nepribli. iadne slov a iadne uenie z vs na tejto ceste nesnme povinnos samostatne
sa rozhodova, usilovne pracova a trpi sa nad svojimi nevyapanmi cestami, ktor ved
neopakovatenou krajinou vho vlastnho ivota k identifikcii vho vlastnho ja s Bohom.
(M.S.Peck)
Bez zjavenia sa ri v ude bezuzdnos, no slva tomu udu, ktor sa pridriava zkona.
(Prs 29,18)
iadny lovek nie je bez svojho ale. (prslovie)
Najprv je viera, potom je teolgia. (J.Prvoznk)
Kresan budcnosti bude mystikom, alebo nebude vbec. (Rahner)
Vek sila kresanskch cirkv nespova v morlke, ale v mystike, presnejie v mystagogike.
Ich silou bolo oddvna uvdzanie do tajomstva, ktor je zkladom nho ivota. (Rahner)
Viera je skok do sveta prekvapen, pretoe Boh neustle nieo novho chyst. (M.Rejchrt)
Pretoe si nevedeli vi poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrtenmu zmaniu.
(Rim 1,28)
Vid, je v ns nieo, o ide alej ako cel filozofia. (Shakespeare)
Z naej kajcnosti a modlitby sa zrod i nov teolgia, ktor nebude len uitekou a
guvernantkou, ale pomocnicou v prehben ivota spoloenstva a svedectva; jej najvou slvou
bude, ke jej objavy vstpia zasa do zbonosti a modlitby veriacich. (E.Schillebeeck)
o udia veobecne nazvaj osudom, je vinou len ich hlpy vmysel. (Schopenhauer)
Cho alej, kla jednu nohu pred druh, od pochybnosti cho alej k viere; nestaraj sa o
to, o sa zd nemonm. Zap ohe! I s tmi, ktor a rozdieraj! (R.Schutz)

513
 Svetlo vzneenosti svieti uprostred noci. Kto ho me vidie? Srdce, ktor m oi a bdie.
(Silesius)
Povery sa dopa ten, kto nesprvne uctieva Boha, alebo uctieva stvorenia ako Boha tm,
e im pripisuje tak moc, ak im Boh nedal. (Spesz)
ahie uverme to, omu nerozumieme. (Tacitus)
Kee nemm pitok viery, usilujem sa aspo kona skutky viery. (sv.Terezka)
Svojim najlepm priateom nerob zzraky, km nevyskal ich vieru. (sv.Terezka)
ivot je pochybnos a viera bez pochybnosti je iba smr. (M.Unamuno)
Muenci tvoria vieru viac ako viera tvor muenkov. (M.Unamuno)
Nepatr sa robi nsilie v nboenskch veciach, lebo asto to, o sa vytrhne zo srdca,
nahrad ateizmus a vemi rozren. (Villerei)
Veri, o verili vade, vdy a vetci. Nebolo by takto azda nijakho pokroku v nboenstve
Cirkvi Kristovej? Ba veru bud, a to vznamn pokroky. ale tak, e to bude pokrok viery a nie
jej premena. Strom sa nachdza u v jadre tak ako aj dub v krku. (sv.Vincent Lerinsk)
Poda SZ je viera vdy reakcia loveka na predchdzajcu Boiu akciu. (A.Weiser)
Viera znamen jednoducho no povedan Bohu, znamen poveda amen so vetkmi
jeho dsledkami. (A.Weiser)
Neverm v zzraky. Videl som ich u privea. (O.Wilde)
Preo sa toko deste pochybovania? Je nieo horieho ne pochybovanie, a to je
ahostajnos. (T.Wilder)
Pre prav vieru neexistuje ni nezmyselnho. Ni sa jej neme zda mrnym, iaden in
nezostva nezaznamenan. (Wuldgans)
Mystaggovia, teda udia, ktor cestu k tajomstvu poznaj z vlastnej sksenosti, a mu sa
tak vyda na mystick cestu s almi hadajcimi, s a prli vzcni. Dnen cirkvi vsdzaj
namiesto mystaggie na sprostredkovanie vierounch vrokov a morlnych noriem. Cirkevn
zhromadenia sa hekticky zaoberaj podvanm viery. Je to asi tak, ako by lovek, miesto aby
miloval, bol o lske informovan. Alebo ako by tudoval mapy, miesto toho aby sa vydal na
cestu. (P.M.Zulehner)
Sme menej religizni preto, e pohdame Bohom, alebo preto, e nm bol uzatvoren
prstup k tajomstvu. (P.M.Zulehner)
Zmyslom tajomstva samozrejme nie je ich pochopenie, ale ich obvanie. Mystik je teda
obyvate tajomstva. (P.M.Zulehner)
Hanbil by som sa tchto ateistov ohovra a pini, ako inia i niektor kresania. Naopak
im musm akova, e ma asto hbkou svojho svedomia a svojou odvahou posilnili. S bolesou
kontatujem, e som nikde nenaiel tak vieru v Izraeli. (J.Zvina)

514
 Vznikn przde a temn miesta, ale prve tam vstpi evanjelium ako neznme a nov. Za
vyerpanch kazov nastpia mlad udia hoci aj v montrkach a zasvtia svoj ivot Bohu.
Biskup mono nebude nosi mitru - ale, ktovie, mono kombinzu a dierkovaciu psku.
(J.Zvina)
Ak zatvor oi ete nedoke, e slnko nesvieti. (XY)
Obr tvr k slnku a vetky tiene bud za tebou. (XY)

VOJNA

Kazom sa nedovouje osobne bojova, ale mu sa s dovolenm predstavench zastni

vojny a povzbudzova bojujcich. (sv.TA II/II q.40 a.2)
Vojensk vkony maj najvie nepokoje, pretoe vemi zdruj duu od nazerania
Boskch, chvly Boej a modlitby za ud. (sv.TA II/II q.40 a.2)
Kto napda nespravodlivo, dopa sa akho hriechu, kto sa brni, nem iadny, alebo
ahk, ke sa k tomu prid nejak slabie hnutie nenvisti alebo pomsty. Ke povstane proti
tonkovi so zatvrdnutm duchom a z nenvisti, aby ho zabil, alebo ako ranil, dopa sa
akho hriechu. (sv.TA II/II q.40 a.4)
Vojna je dobr pre tch, ktor sa pozeraj. (Arabsk prslovie)
Nevyhadva sa mier, aby sa viedla vojna, ale vedie sa vojna, aby sa nadobudol mier.
Bojujc teda, bu mierumilovn, aby si tch, proti ktorm bojuje, priviedol vazstvom k
itku mieru. (sv.Augustn)
Dajme ancu mieru. (John z Beatles)
Knieat medzi sebou ved vojny a cukrov trstina hynie. (Benglske prslovie)
Bitka: Metda rozviazania politickho uzla zubami, ktor sa nedal rozviaza jazykom.
(A.Bierce)
Delo: Zariadenie pouvan na opravu hranc medzi ttmi. (A.Bierce)
Pochopili sme tajomstvo atmu a odmietli sme Kze na hore. (O.Bradley)
astn to zem, kde velite delostrelectva zbiera porceln. (K.Brandys)
Prv nezvestn vo vojne je pravda. (G.G.Byron)
Vojna nie je ni inho ako pokraovanie politickho styku so zsahom inch prostriedkov.
(C.Clausewitz)
Je desatisckrt lacnejie tedro plati najlepch pinov, ako zle plati hoci aj mal armdu.
(J.Clavell)
Najvyia dokonalos vojenskho umenia spova v schopnosti zlomi odpor nepriatea
bez boja. (J.Clavell)
515
 Je ahie vies vojnu ako uzavrie mier. (G.Clmenceau)
Technick prostriedky, ktor ma terajia spolonos poruke, skrvaj v sebe nielen monos
sebaznienia vojenskm konfliktom, ale umouj aj pokojnou cestou si podrobi jednotlivch
ud, rodiny i cel spolonosti. (DiM 11, J.P.II.)
Mier nemono udra silou. Me sa dosiahnu len porozumenm. (Einstein)
Mier nepodporujeme vtedy, ke sa rozprvame len s umi, ktor s nami shlasia.
(D.Eisenhover)
Vojna nie je iadne dobrodrustvo. je to nemoc. je ako tfus. (Exupry)
Mier nie je stav, ktor by bolo mon dosiahnu vojnou. (Exupry)
Daurat neuil muov odvahe: ntil ich zabja przraky. (Exupry)
Znii svet, to chce as, as je tie to jedin, o to vyaduje. (Fontenelle)
Ten, koho premu, je vzbrenec. Vazi nikdy nie s vzbrencami. (A.France)
Ete nikdy neexistovala dobr vojna alebo zl mier. (B.Franklin)
iadne rozumov zdvodnenie neplat pre nuklernu vojnu. Nie je iadna obrana, iaden
zisk, iadne oslobodenie, iadna slva tam, kde prinajlepom polovica obyvatestva tej ktorej
zeme bola v niekokch hodinch premenen v popol, kde bola vetka kultrna cesta znien a
kde barbarsk a brutlny ivot zostva v tch, ktor aj ke s dosia naive, bud zvidie
mtvym. (E.Fromm)
Ak zni udstvo samo seba, potom to nebude preto, e by srdce loveka bolo skazen
zvntra; bude to preto, e nebude schopn precitn k realistickm alternatvam a ich dsledkom.
(E.Fromm)
Ale prve tak ako potrebuje lovek k tomu, aby bojoval vo vojne, zbrane, potrebuje k tomu
zrove rozvnenos nenvisti, rozhorenia, detruktvnosti a strachu. Inak by nebolo mon
prim p milinov ud, aby riskovali ivoty a stali sa vrahmi. (E.Fromm)
Poslchnutie rozkazu na odplenie nuklernych zbran: i v hlbinch osobnosti musia,
alebo nemusia existova ak-nie-detruktvne impulzy, potom teda pln ahostajnos k ivotu,
aby osobnos bola vbec takhoto inu schopn? (E.Fromm)
Pomsta spova v atmosfre psychickej nedostatonosti, ktor prenik primitvnou skupinou
a ktor rob z pomsty nevyhnutn prostriedok, ktorm je mon nahradi kodu. Druhm faktom
je narcizmus. (E.Fromm)
Je skutone tak vek rozdiel, ako si myslme, medzi udskmi obeami, ktor prinali
svojim Bohom Aztkovia, a modernmi udskmi obeami vo vojne kvli modlm nacionalizmu
a suvernneho ttu. (E.Fromm)
Nemono potrias rukou, ktor je zovret v ps. (I.Gandhov)
A na ostnatch drtoch vyrast rue, bude koniec vojen. (R.Gomz)

516
 Vsledkom snenia rozumu bvaj zverstv. (Goya)
Star pni vyhlsia vojnu. Ale je to mlde, ktor mus bojova a zomrie. (C.Herbert)
V mieri pochovvaj synovia svojich otcov; vo vojne otcovia svojich synov. (Herodotos)
Uniformita anonymizuje a dezindividualizuje a teda akoby snma zodpovednos za
agresivitu. (Hicks)
Ak nenastane as udstva, udstvo skon. (M.Horansk)
Kad vojna zana protitokom. (Chesterton)
Terorizmus sa stal systematickou zbraou vo vojne, ktor nem hranc. (J.Chirac)
Pero vojny sa privemi asto nama do kalamra udstva. (V.Chlebnikov)
Vo vojne rozhodnos, pri porke vzdor, vo vazstve vekodunos, v mieri dobr va.
(W.Churchill)
T, ktor s schopn vyhra vojnu, zriedkakedy uzavr dobr mier. T, ktor by dokzali
uzavrie dobr mier, nikdy nevyhraj vo vojne. (W.Churchill)
repy zo zemegule by nikomu nepriniesli astie. (T.Janovic)
lovek dnes stoj pred alternatvami: Znik loveka alebo premena loveka. (K.Jaspers)
Vstrel je vmena nzorov. (G.Johannesen)
Ty si Boh, o potiera vojny. (Jdt 16,2)
Bez nepriatea je generl hotov nula. (P.Karva)
Ak udstvo neskoncuje s vojnou, vojna skoncuje s udstvom. (J.F.Kennedy)
Musme sa naui i spolone ako bratia, alebo spolone zahyn ako blzni. (M.L.King)
Ako sa vldne vo svete a ako zanaj vojny? Diplomati hovoria klamstv novinrom a
potom uveria tomu, o si pretaj. (K.Kraus)
Vojaci, ktor nevedia, za o bojuj, vedia spo to, za o nebojuj. (K.Kraus)
Krstn otec, krstn ma si u istia automat. (Lasica - Satinsk)
Vojna je spravodliv, ke je nevyhnutn; zbrane s dovolen, ke neexistuje iadna ndej
bez zbran. (N.Machiavelli)
Vojny sa zanaj vtedy, ke chceme, ale neskonia sa vtedy, ke sa nm to pi.
(N.Machiavelli)
Najlep patriotizmus je v tom, nevies iadne vojny. (Y.Menuhin)
Kad vojna je porka udskho ducha. (H.Miller)

517
 Dnes u vojnu mono definova len tak, e je to samovrada sveta. Vojna u nie je in
politick alebo hospodrsky, ale priamo kozmick. (J.Minarovi)
Aj t najvaznejia vojna je nrodn pohroma. (H.Moltke)
Hovor, e sa obva, aby nebol vynjden nejak spsob nienia ete fatlnej ne
doterajie. Nie. Keby dolo k takmuto fatlnemu vynlezu, bol by skoro zakzan prvom ud
a jednomysen shlas nrodov by tento objav pochoval. (Montesquieu)
Zaa vojnu neznamen ni in ako prea uzol a nie ho rozuzli. (Morgestern)
Aby mal nrod dobrch vojakov, mus by stle vo vojne. (Napoleon)
Vojna sa oskoro stane anachronizmom. (Napoleon)
Kad vojna kon jednaniami. Preo nejedna hne? (D.Nehr)
Zastavte zemeguu, chcem vystpi! (A.Newley)
Vemi sa obvam, e venmu mieru, o ktorom hovor Kant, bude predchdza mier
cintornov. (A.Nobel)
Ak chc udia vies vojnu, mali by to robi farbami. Namaujte v noci nepriatesk mesto
na ruovo a na zeleno. (Y.Ono)
Ako meme by necitlivmi k nsiliu bez toho, aby sme sa sami nestali nsilnkmi.
(M.S.Peck)
Nech u boli dvody akkovek, Amerika rozhodla, e vo Vietname djde k zabjaniu a
tto mui poslchli ich rozkazy. Mu sa zda menej ulachtilmi ne priemern Amerian,
avak skutonos je tak, e sme to boli my, Ameriania ako spolonos, kto ich vybral a poveril,
aby za ns previedli nau pinav prcu. V uritom zmysle boli vetci naimi obetnmi barnkami.
(M.S.Peck)
Naa spolonos v rekcii na protivojnov sentiment vyvinula a v sasnej dobe trv na
politike dobrovonho vojska. plne vak prehliadaj nebezpeenstv, skryt vo vytvoren tejto
ete hlbie pecializovanej armdy. Tm, e sme vojaka -civilistu vymenili za oldniera, ocitli
sme sa vo vekom nebezpeenstve. Za nejakch dvadsa rokov, ke u biude Vietnam z vej
asti zabudnut, bude vmi ahk sa - spolu s dobrovonkmi - znova zastni malch
zahraninch dobrodrustiev. (M.S.Peck)
Povolvacia - nedobrovon sluba - je to jedin, o me nae vojsko udra v nedziach
rozumu. Bez nej sa nevyhnutne stane obmedzenm nielen vo svojej innosti, ale i vo svojej
psycholgii. (M.S.Peck)
Ke u musme armdu ma, malo by to bolie. Nememe sa predsa zahrva s niem
takm, ako je hromadn nienie a neby za to zodpovedn. Ak musme zabja, nevyberajme a
necvime si najatch zabijakov, ktor za ns odved pinav prcu, a my tak meme zabudn,
e pri tom tiekla krv. Ak musme zabja, nech teda sami na vlastnej koi oksime to utrpenie,
ktor je s tm spojen. V opanom prpade sa od vlastnch inov ditancujeme a staneme sa
rovnakmi, ako jedinci v predchdzajcej asti: zl. Pretoe i v zatajovan vlastnch hriechov je
skryt zlo. (M.S.Peck)
518
 Vojna potrebuje mnoho odvnych, pretoe je zbabel. (K.Peteraj)
Budova mieru by spovala na krehkom a hrozivom zklade, ak by sa neprestalo s takm
totalitarizmom, ktor rob z loveka postrkovanho sedliaka na politickej achovnici a jednoduch
slo v hospodrskych kalkulcich. (Pius XII.)
Ako vo vojne povstvaj dve strany jedna proti druhej, podobne aj v budovan mieru vdy
nevyhnutne treba dve strany, ktor by sa o mier usilovali, a v tom pozostva aj opravdiv zmysel
mierovho dialgu. (RP 25, J.P.II.)
Slov sa stvaj ete varovnejmi, ke si pomyslme, e novm ttom a nrodom,
prebdzajcim sa k nezvislosti, sa namiesto chleba a kultrnej pomoci poskytuj, a neraz v
znanom mnostve, modern zbrane a prostriedky nienia sliace v ozbrojench konfliktoch a
vojnch. (RH 16, J.P.II.)
Nemono poveda, e civilizcie nerobia pokrok - v kadej vojne vs zabij novm
spsobom. (W.Rogers)
Nememe akceptova, aby vojna navdy patrila k osudu udstva. (F.Roosvelt)
Ak mier nemono udra so cou, u to nie je mier. (J.Russel)
Mier je omnoho dleitej ako ksok zeme. (M.Sadat)
Kde je Kristus, tam je lska, kde je lska, tam je mier. (Sailer)
Po kadom vstrele delo cvne, ako by sa aklo, o to vyviedlo. (R.Serna)
Mte zujem, Excelencia, sta sa tie Bohom? Prosm! Kto berie uom ivoty, vyvolva
dojem, e im ich kedysi vdchol. (K.Steigerwald)
Keby vetky eny sveta povedali svoje nie, nebolo by vojen. Ani vojakov. (S.tepka)
Zl mier je hor ako vojna. (Tacitus)
Konferencie s brzdn stopy dejn. (H.Troyat)
Barbari! Preo ich vak tak vola? Ve nevymysleli ani len pun prach. (P.Vron)
Okrem prehratej bitky nie je ni tak smutn ako bitka vyhran. (Wellington)
Poslanm loveka od praveku bolo a zostva lovi, nie vradi. Iba voli si to plet. (J.Werich)
Kedy? Medzi dvoma vojnami! Svet il a ije vdy medzi dvoma vojnami. (J.Werich)
Vojvodca je vojak, ktor statone prelieva cudziu krv! (J.ek)
Sen neznmeho vojaka - hromadn hrob neznmych generlov. (J.ek)
Ostatn nrody potali vo vojne straty. My sme potali tch, ktor preili. (id)
Vo vojne trpia najviac t, o dali svetu najviac; z vec - sklo, zo zvierat - kone, a z ud -
eny. (XY)

519
 VA

Pesimizmus je z nlady, optimizmus je z vle. (Alain)

Nenazva sa dobrm lovek, ktor m dobr rozum, ale ten, ktor m dobr vu. (sv.TA
I q.5 a.4)
Cie je predmetom vle. (sv.TA I q.48 a.1)
Predmetom vle je vnman dobre. (sv.TA I q.80 a.2)
Iba Boh me zasiahnu vu. (sv.TA I q.150 a.3)
Va neme by printen od iadnej stvorenej veci, ani neme by nutne hban. (sv.TA
II/I q.6 a.6)
Prinou vle neme by ni inho ne Boh. (sv.TA II/I q.9 a.6)
Nie je v moci vle, aby ihne ve odvrhla, tie tak nie je v moci vle aby nechcela, k
omu ju ve klon. (sv.TA II/I q.10 a.2)
Hoci va neme spsobi, aby hnutie dychtivosti nevzniklo, predsa va me nechcie
dychti, alebo s dychtivosou neshlasi. (sv.TA II/I q.10 a.3)
Ten, je dobr, ktorho va spova v pravom dobre, zl vak, ktorho va spova v zle.
(sv.TA II/I q.34 a.4)
Kde je nieo mon, posta dobr va. (sv.TA II/II q.81 a.6)
Je to va, ktorou sa hre i ktorou sa dobre ije. (sv.Augustn)
iadnou inou vecou sa myse loveka nestva otrokyou rozkoe ako vlastnou vou.
(sv.Augustn)
Va odporujca silnejej moci psob boles. keby toti neodporovala ale shlasila,
nenasledovala by boles, ale poteenie. (sv.Augustn)
Nsilie nad vou dva nsilie nad telom. (Budha)
Apelova na vu k zmyslu znamen aleko skr da zaiari zmyslu sammu a necha na
vli, aby ho chcela. (V.E.Frankl)
Pacientka: Mm slab vu ke chcem a ke nechcem, nemm slab vu. (V.E.Frankl)
Nesta len chcie, treba aj kona. (Goethe)
Prroda dala loveku silu vle, aby si sm pomohol alej, ke ho nech asi v polceste
padn. (F.Hebbel)
Ak si pevne zaumieni, e prkazy mono zachova, tak ich ahko zachov. Ak si pripust
do srdca mylienku, e ich lovek neme zachova, tak ich nezachov. (Hermas)
uom nechbaj sily, chba im va. (V.Hugo)

520
 Trning osobnho zaprinenia, ktor sa uskutooval dlhodobo a bol zalenen do procesu
konania, prina v itok, ne krtkodob motivan kurzy. najlepie motivuj iastkov
postupn spechy. (R.de Charmson)
Je ti odpusten, ke neme, ale nie, ke nechce. (H.Ibsen)
Nezostaneme dobrmi, ak sa nebudeme snai zlepi sa. (G.Keller)
K k oceovej komore vle sa nachdza v predsieni citu. (Keppler)
Slobodn, osobn va je mocn rameno, s ktorm ovldame n osud. (P.Lippert)
Motivova nie vyntenm, askzou, ale zaujatm podanm problmu zvntra. (G.Polya)
Va je siln slepec, ktor nesie na ramench chromho vidiaceho. (A.Schopenhauer)
Kad si uruje svoju cenu sm. Sme vek alebo mal poda svojej vle. (S.Smiles)
Povedz mi ako motivuje svoje skutky a ja ti poviem, kto si. (XY)

VCHOVA

Postoje, ktor zskavame v dospelosti, s vyryt v piesku. Hodnoty, ktor sme prijali v
detstve, s vytesan do kamea. (J.Adair)
Predtm, ne m diea nieo vlastn, tak mu dvaj peniaze alebo veci na dareky pre
blzkych - uia ho dostva a najm dva! (J.Adair)
lovek je tak, ak bolo jeho detstvo. (J.Alan)
Rodiia odpaj svojim deom najaie tie chyby, ktor im vtepili vchovou. (D.Bohlen)
Pamtajte si, e vchova je vec srdca. Pnom srdca je Boh. My sami tu ni nezmeme, ak
ns tomuto umeniu nenau Boh a ned nm knemu k. (don Bosco)
Vychovvatelia nech miluj, o sa pi mladm a mlad bud milova to, o sa pi
vychovvateovi. (don Bosco)
Mladm treba veci stokrt opakova, ale ani to nesta! Rozprvajte im len, rozprvajte!
Upozorujte a upozorujte! (don Bosco)
Cel preventvny systm spova na rozumnosti, nboenstve a lskavosti. (don Bosco)
Angliknovi: Vy preventvny systm nemete uplatova, lebo nemte sviatosti. (don
Bosco)
Kto nem odvahu povzbudzova k nbonosti, nie je hodn by vychovvateom. (don
Bosco)
Dua mladka je pevnos, ktor sa vdy uzaviera prsnosti a tvrdosti. (don Bosco)
S demi, s ktormi si nerobia starosti rodiia, mvaj asto starosti dejiny. (W.Brudzinski)
521
 Mal omyl na zaiatku sa stva na konci vekm. (G.Bruno) veda-
Dusme dveru v srdci det, ke ich trestme za veci, ktor neurobili, alebo ke ich trestme
prsne za mal previnenia... kazia sa prve tak trestami nespravodlivmi ako iadnymi. (Bruyre)
Ui je mon slovami, vychovva iba prkladom. (Bruyre)
Diea kr - diea nepatr na trn. Tam m s iba osoba, ktor je schopn vies. Je zle, ak
rodiia plnia vetky vrtochy det. (M.Bubk)
Nepestova v deoch pocit viny - ty si zl. Iba pocit hanby - si dobr, ale toto o si urobil,
je zl. Nebi ich bez dvodu. (M.Bubk)
Peniaze nemono horie investova ako do nevychovanch det. (W.Busch)
Teil by som sa, keby sa deti vychovvali tak, e ak nieo nemaj radi, nemaj hovori, e
to maj radi len preto, e to takto pouj od inch. (S.Butler)
Vchova, ktor dva nen a cnostn matka, m na nau budcnos prve tak vplyv ako
skvel prirodzen vlohy. (Caesar)
udia sa snaia by tak, za akch ich pokladme. Aby boli udia bezhonn, sprvajte sa
k nim, ako keby bezhonn boli. (Carnegi)
S iba dve trval veci, ktor meme odkza svojim deom. Jednou s korene a druhou
krdla. (Covey)
ud potrebuje chlieb a vchovu. (G.Danton)
Nepolepiten chlapec sa dostal do katolckeho stavu. Po tdni priiel plne vymenen.
o sa s tebou stalo? Vie mama, prdem do tudovne a tam jeden ukriovan. Prdem do jedlne
a tam druh... Tam sa s nikm nehraj... (A.Dermek)
Malho chlapca zavreli do obvaky, kde pokriabal nbytok a potrhal kresl. Otec ho tak
zbil po rukch, e mu ich museli amputova. Ke ho bol otec pozrie v nemocnici povedal:
Ocko, ke mi narast ruky, ja Ti zarobm na nov nbytok. Otec nevydral a obesil sa. (A.Dermek)
Vchova je spolon zpas s vychovvanm na jednej strane barikdy a pre budovanie
dvery vyaduje ast rozhovor. (A.Dermek)
Kto prehral svoju pedagogick partiu na dvore i ihrisku, ako ju vyhr v kaplnke, pretoe
tam sa asi nestretn. (A.Dermek)
Preventvny systm rozliuje disciplinrny priestupok od hriechu. (A.Dermek)
Ak sme medzi mladmi prtomn len iastone, tak sa nm tie otvoria len iastone.
vychovvatea prijmaj ako toho, ktor im ide radi, dirigova, kazi im hru. je neiadci
element. (A.Dermek)
Vchova je vdy stretnutie sa osoby s osobou. (A.Dermek)
Kto chce liei, mus dokza e m rd. (A.Dermek)
Zl otec je tak, ktor zabudol na chyby, o robil v detstve. (R.V.Diaz)
522
 Mete im da svoju lsku, nie vak svoje mylienky, lebo oni maj svoje vlastn mylienky.
Mete da domov ich telm, nie vak ich duiam, pretoe ich due prebvaj v domove zajtrajka,
ktor vy nemete navtvi dokonca ani vo svojich snoch. Mete sa snai by ako oni,
nepokajte sa vak uini ich podobnmi sebe. Lebo ivot nekra sp a nezastavuje sa pri
verajku. Ste lukmi, z ktorch s vae deti vystreovan ako iv py. Lukostrelec vid na
cestike nekonena ter a napna vs svojou silou, aby jeho py leteli rchlo a aleko. Nech
napnanie rk Lukostrelca je pre vs radosou. Lebo ako miluje p, ktor let, tak miluje aj luk,
ktor je pevn. (Ch. Dibrn)
Vyvarujme sa toho, aby sme mladmu loveku predkladali spech v obvyklom zmysle ako
ivotn cie. Za spenho loveka je povaovan kad, kto od svojich blnych dostva viac,
ne odpoved jeho slubm. Hodnotenie loveka m vychdza z toho, o dva, nie z toho, o
je schopn zska. (Einstein)
Kto sa u dobre nepamt na svoju mlados, je zl vychovvate. (Eschenbachov)
Kto dal ivot dieau, stva sa jeho dlnkom. (J.Fabre)
Dobr vchova je najlep zklad, dobr vychovvate je najlep dobrodinca, najv
umelec, najv uenec. (Fnelon)
Ke deti nerobia ni, robia neplechu. (H.Fielding)
Nechajte ns i pre nae deti! (F.Fbel)
Chyby vchovy nie s iadnym ospravedlnenm, ale maj sa vyrovnva sebavchovou.
(V.E.Frankl)
Lska, ani vchovn, sa nenanucuje. (A.Frankov)
Vea rodiov-utlateov, ktor neguj ivot, sa vyvinie z bvalch detskch obet. Sami
zaili nsilie a brutalitu. Ke poznaj, e bez svojej vlastnej vle alebo dokonca proti svojej
vlastnej vli vkzli do role vlastnch ukrutnch rodiov, vinou sa vemi vydesia.
(K.Frielingsdorf)
Rodiia, ktor svoje diea odmietaj, sprostredkvavaj neiadcemu dieau nielen ivot
negujci kov posolstv, ale zrove i ist przdnotu zmyslu a mezmyselnos vo vzahu k
ivotu. asto takto ivotn zsady hlsaj a ij cel genercie: ivot predsa nakoniec nem
iaden zmysel; je to bremeno, trpenie, nmaha a neastie, ktor sa d znies len s ohadom na
sben odmenu na onom svete. (K.Frielingsdorf)
Najdleitejou podmienkou toho, aby sa v dieati vyvinula lska k ivotu, je pre neho to,
aby bolo s umi, ktor miluj ivot. Lska k ivotu je prve tak nkazliv ako lska k smrti.
(E.Fromm)
Keby vchovn systmy vo vetkch krajinch kldli v draz na vsledky celho udstva
miesto na vsledky dosiahnut jednm nrodom, mohlo by sa urobi viac pre to, o by loveka
presvedilo a pohlo k tomu, aby bol pyn, e je lovekom. (E.Fromm)

523
 Diea nieo rozober, rozbja, aby to poznalo; alebo rozober zviera; kruto trh motovi
krdla, aby ho poznalo, aby prelomilo jeho tajomstvo. Ukrutnos sama je motivovan niem
hlbm: prianm pozna tajomstvo vec a ivota. (E.Fromm)
Vine deti od smich a do desa a pol roka zle takmer vlune na tom, aby boli
milovan - aby boli milovan za to, o s. Diea tohoto veku ete nemiluje; reaguje vane,
radostne na to, e je milovan. V tomto tdiu vvoja dieaa sa objavuje nov inite: nov
pocit, e vyvolva lsku svojou vlastnou innosou. Po prv krt diea mysl na to, aby matke
(i otcovi) nieo dalo, aby nieo vytvorilo - bsniku, kresbu, i okovek inho. Po prvkrt v
ivote dieaa ho idea lsky premiea z prijmania lsky v milovanie, vo vytvranie lsky.
(E.Fromm)
Zatia o otec nepredstavuje domov, svet prrody, predstavuje druh pl udskej existencie:
svet myslenia, svet udskch vrobkov, zkona a poriadku, disciplny, cestovania a dobrodrustva.
je to otec, kto diea u, kto mu ukazuje cestu do sveta. (E.Fromm)
Matka mus by nielen dobr matka, ale tie astn lovek - a tento cie mnoho ud
nedosiahne. Sotva sa asi d oceni inok, ak to m na diea. Lska matky k ivotu je rovnako
nkazliv ako jej zkos. (E.Fromm)
Ak nebol lovek schopn da zmysel svojmu vlastnmu ivotu, poka sa da mu zmysel
prostrednctvom det. Ale nutne stroskot ako v sebe, tak v deoch. To prv vyplva z toho, e
problm existencie si me kad vyriei len sm za seba a nie prostrednctvom niekoho inho;
druh vyplva z toho, e lovek, ktor sa o nieo tak poka, postrda zkladn kvality, ktor
s potrebn k vedeniu det v ich vlastnom hadan odpoved. (E.Fromm)
Priemern lovek je citliv k svojim telesnm procesom: vma si zmien alebo i malch
dvok bolesti; tento druh telesnej citlivosti sa vyvja pomerne ahko, pretoe vina ud m
predstavu, o znamen cti sa dobre. Rovnak citlivos voi duevnm procesom je omnoho
obtianejia, pretoe vina ud nikdy nepoznala optimlnu funkciu loveka. ber ako normu
psychick fungovanie svojich rodiov, prbuznch alebo spoloenskej skupiny, do ktorej sa
narodili, a pokia sa od tejto normy nelia, ctia sa normlne a nemaj zujem, aby nieo
pozorovali. je naprklad mnoho ud, ktor nikdy nevideli milujceho loveka alebo loveka
poctivho, odvneho, sstredenho. (E.Fromm) misie-
Vchova znamen pomc dieau pri rozvoji jeho monost. Opak vchovy je mechanick
vedenie, zaloen na nevere v rast monost, na presvedenie, e sa diea vyvinie sprvne len
vtedy, ke dospel do neho vloia, o je iadce a potlaia v om, o sa zd neiadce. (E.Fromm)
manipulcia-

Kore slova educatio je e-ducere, o doslova znamen vyvies von i privies k

vonkajiemu prejavu nieo, o u potencionlne existuje. (E.Fromm)
Mme vieru v monosti druhch a v monosti udstva, pretoe sme preili - a len do tej
miery, o sme preili - rast svojich vlastnch monost, realitu rastu v sebe samch, silu vlastnej
rozumovej schopnosti a schopnosti k lske. (E.Fromm)
Diea v obdob okolo 4 rokov, niekedy aj skr zaije otrasenie viery - v ivot, v monos
dfa v ivot, prechdza celou radou dezilzi a sklaman. Spoznva rozdiel medzi svetom, kde
vaz dobro a skutonm svetom. Je to normlna fza vo vvoji. (E.Fromm)
524
 Manelia zas, vyznaen dstojnosou otcovskho a materinskho poslania, bud svedomito
plni svoje vychovvatesk povinnosti, ktor sa vzahuj v prvom rade na nich, najm o sa
tka nboenstva. (GS 48)
Vychova je ak, bi je ahk. (A.I.Gercen)
Vzenie je obludnosou pre deti, o zo ivota nepoznali ni, ne nenvis a nsilie.
(G.Gilbert)
Kto si zle zapne prv gombk, ten sa u poriadne nezapne. (Goethe) povolanie-
Keby deti dorastali tak, ako sa najskr prejavuj, mali by sme samch gniov. (Goethe)
Nememe deti tvrni poda svojej vle. (Goethe)
Deti miluj toho, kto ich miluje; a kto neme milova vemi mlo dosiahne pri vchove.
(Goethe)
Zaobchdzajte s lovekom poda toho, ak je a on takm zostane. Zaobchdzajte s lovekom
poda toho, akm me a mal by by a on sa takm stane. (Goethe)
Kee rodiia dali ivot svojmu dieau, viae ich vemi vna povinnos poskytn svojmu
potomstvu aj vchovu. Treba ich ma za prvch a hlavnch vychovvateov. (GE 3)
Ako vychova syna ku skutonej mravnosti? Spsobi, aby il v obci s dobrmi zkonmi.
(Hegel)
Jedna dobr matka je viac hodna ako sto uiteov. (J.G.Herder)
ak znalec ud! Detinsky chce by s demi. Avak diea a strom hadaj, o nad nimi
je. (F.Hlderin)
Ak chcete vychova loveka, muste zaa s jeho starou mamou. (V.Hugo)
Kto nikdy nebol dieaom, neme sa sta dospelm. (Ch.Chaplin)
U svoje deti poriadne sa umva, aby boli dlho zdrav a mohli cel ivot robi pinavosti!
(T.Janovic)
Vyuova mlde je jednm z najpotrebnejch povolan pre Cirkev, ona je svtyou, v
ktorej Boh bva cez Ducha Svtho. kolsk brat stavia nebesk Mesto a pripravuje dediov
krovstva Boieho. (sv.Jn de la Salle)
Baant neopust mlat na horiacom poli. (Japonsk prslovie)
Psycholgovia tvrdia, e najv rozdiel medzi dobrm a zlm uiteom spova v lske
k blnemu a v schopnosti vedie sa vcti do pocitov a postojov iakov. pecialisti opakovane
zisuj, e odborn znalosti a zrunosti - hoci nepochybne dleit - s pre celkov kvalitu a
efektivitu vuky menej vznamn ne intenzvny pozitvny vzah. (P.Jeek)
Deti viac potrebuj vzory ako kritiku. (J.Joubert)
Od starho vola u sa ora mlad. (Juvenalis)

525
 Vchova je najv a naja problm, ktor mono uloi loveku. (Kant)
Vplyv rodiov je v ako vplyv koly. (Kettler)
Hoci sa zd, e diea je anjelik, predsa potrebuje metlu. (Komensk)
Nemme ani tak vychovva deti, hovori im, ale vychovva seba pred demi. (Komensk)
U sa samostatnosti, synek. A raz budem star, bude si musie beha s platkami sm.
(.Kmeo)
Lode a deti maj kormidlo na zadku. (lat.prslovie)
Rodi, ktor by bol schopn vidie svoje diea tak, ak je v skutonosti, potriasol by
hlavou a povedal: Vilko nestoj za ni, predme ho! (S.B.Leacock)
Mladm uom netreba odpora knihy, ktor si maj preta, ale treba ich chvli pred
nimi. Potom si ich njdu sami. (Ch.Lichtenberg)
Rodiia nech s slovom a prkladom prvmi hlsatemi viery pre svoje deti. (LG 11)
Ak mme deti vychovva, je potrebn, aby sme sa aj my stali demi. (Luther)
Ak chcete spoahlivo otrvi svoje diea, dajte mu vypi vek dvku vlastnho astia.
(Makarenko)
Zkladnm cieom vchovy je predovetkm formova loveka, ovea viac je vak
dynamicky ho vies k tomu, aby sa formoval sm a aby sa stal lovekom. (Maritain)
Vanos je pamou srdca. (Massien) lska-
Vekm problmom stavnej starostlivosti je protichodnos poiadaviek; na jednej strane
aby zamestnanci maximlne akceptovali klientov, na druhej strane aby maximlne obmedzovali
ich sklon k vytvraniu subkoltry rozvracajce zmery stavnej starostlivosti. (O.Matouek)
Mlad psy a medvede dvaj svoje vlohy najavo ihne, udia sa vak menia. (M.de
Montaigne)
Cel t naa vchova obvykle spova v tom, e deti karhme za mal priestupky a e ich
trpime pre ahostajn iny, nemajce ani vznam, ani nsledkov. (M.de Montaigne)
Najlepia vchovn metda je obstara dieau dobr matku. (Morgenstern)
Otec ta noviny a syn sa stle pta svoje. Preo? Ke ma bude stle otravova otzkami,
dostane ma do blzinca! Bude tam musie tie ta noviny, tati? Tam ani nie s noviny!
Parda, prdem a tam navtvi a budem sa s tebou rozprva, to a nebude rui. (M.Mulov)
Budci osud dieaa je dielom matky. (Napoleon)
Dojau prischol jazyk k asnm od smdu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho
lmal. (Nr 4,4)
Kde je ten chlapec, ktorm som bol, je stle vo mne, i sa stratil? (P.Neruda)

526
 Jeden otec je lep ne sto uiteov. (Nrske prslovie)
Rozvod predstavuje pre diea extrmne ohrozenie jeho pocitu istoty. (M.S.Peck)
V tlom veku mme t nevhodu, e nememe porovnva, a preto sa nam detskm
oiam javia rodiia ako bohovia. Ke rodiia nieo robia uritm spsobom, mal diea sa
domnieva, e sa to tak robi m. Pokia m diea pred oami rodiov, ktor sa de za dom
sprvaj disciplinovane, ohaduplne a dstojne a doku usporiada svoj vlastn ivot, potom
zska hlbok vntorn pocit, e tento spsob ivota je sprvny. Ak vak vid svojich rodiov i
de za dom bez sebadisciplny a sebaovldania, zska vntorn pocit, e sa m i prve takto.
(M.S.Peck)
Rodiia, ktor venuj as svojim deom i vtedy, ke o to neiadaj do o bijcimi
prehrekami, u nich rozpoznaj i miernu potrebu disciplinrneho zsahu a odpovedaj na to
jemnm povzbudenm, pokarhanm, alebo pochvalou, prejavenou uvene a citlivo. (M.S.Peck)
Deti usudzuj o svojej cene v oiach rodiov poda asu, ktor im rodiia venuj a poda
jeho kvality. Niektor v podstate nemilujci rodiia sa pokaj zakry svoj nedostatok zujmu
o deti tm, e im stle mechanicky opakuj, ako ich maj radi, ale pritom im nevenuj dos asu
potrebnej kvality. Deti sa ale nikdy nenechaj takmito przdnymi slovami plne zmias.
(M.S.Peck)
Diea si je sam vedom svojej ceny len vtedy, ke vie, e je oceovan svojimi rodimi,
a m v tomto smere hlbok vntorn istotu. (M.S.Peck)
To vie, e mamika s oteckom na teba nezabudn. - Pokia tmto slovm po cel mesiace
a roky odpovedaj skutky, potom deti od zaiatku dospievania stratia obavu z opustenia a zskaj
vntorn istotu, e ij v bezpenom svete, kde sa im dostane ochrany, pokia jej bude treba. S
tmto vntornm pocitom trvalej bezpenosti sveta me diea pokojne odklada uspokojenie
svojich potrieb; dodva mu to istotu vedomia, e prleitos k uspokojeniu, rovnako ako domov
a rodiia, mu neuteie. (M.S.Peck)
Rodiia mu pre svoje deti v procese zretia urobi vemi vea. Ako deti rast, ponkaj
sa im tisce prleitost, kedy im rodiia mu vytkn snahu ujs zodpovednosti za vlastn
konanie, alebo ich naopak uisti, e za niektor situcie nemu. (M.S.Peck)
Hovor sa, e neurotici inia neastnmi sami seba, avak udia s naruenou osobnosou
inia neastnmi vetkch ostatnch, v prvej rade svoje deti. (M.S.Peck)
Pre diea s jeho rodiia vetkm; reprezentuj cel svet. Diea si nedoke predstavi, e
ostatn rodiia s in, mnohokrt lep. Predpoklad, e sa na svete vetko rob tak, ako to robia
jeho rodiia. Preto nedospeje k zisteniu, e neme dverova rodiom, ale ku skutonosti, e
neme dverova uom. (M.S.Peck)
Deti vychovvane bez lsky prdu k presvedeniu, e sam nie s schopn vzbudi lsku.
Kedykovek sa v rodiovskej lske objav nejak vrazn deficit, bude diea so vetkou
pravdepodobnosou reagova na tento deficit tm, e sa bude povaova za jeho prinu, m si
vytvor nerealisticky negatvnu predstavu o sebe samom. (M.S.Peck)

527
 lohou rodiov je pomc svojim deom dosiahnu ich vlastn nezvislos a samostatnos.
Aby tto lohu spene splnili, je pre rodiov nevyhnutn zmieri sa so svojou vlastnou
osamelosou, a svojim deom dovoli a nakoniec ich povzbudi k tomu, aby ich nakoniec opustili.
naopak usilova sa tomuto odleniu zabrni predstavuje nielen nezvldnutie rodiovskej lohy,
ale tie obetovanie rastu svojho dieaa svojm vlastnm nevyzretm egoistickm tbam.
(M.S.Peck)
Existuje rada faktorov, ktor mu nara proces duchovnho rastu a predi tak normlnu,
zdrav depresiu a do chronickej a patologickej podoby. Jednm z najbenejch a najinejch
je opakovan sksenos z detstva, kedy bu Osud alebo necitliv rodiia odobrali dieau urit
veci skr, ne bolo pripraven sa ich vzda alebo dos siln na to, aby sa so stratou vyrovnalo.
Opakovanie takch sksenost zvyuje precitlivelos dieaa na pocit straty a posiluje v om
sklon vyhba sa tomuto bolestnmu zitku, lipn na veciach a nioho sa dobrovone
nevzdva. (M.S.Peck)
Dvojron diea sa obvykle poka jedna ako tyran a autokrat, sna sa rodiom,
srodencom i domcim zvieratm rozkazova, ako keby boli radovmi vojakmi v jeho skromnej
armde, a ke si nenechaj diktova, reaguje vbuchmi krovskej zrivosti. Preto rodiia hovoria
o tomto veku ako o hroznom treom roku. Po doven troch rokov sa diea stva poslunejm
a pokojnejm, pretoe sa zmieruje s tm, e je relatvne bezmocn. (M.S.Peck)
Je vek mnostvo ien, ktor s schopn milova svoje deti len ako nemluvat.
Vyskytuj sa vade. Dokia diea nedosiahne dvoch rokov, bvaj idelnymi matkami - prekypuj
nenosou, radostne deti koja, mazlia sa a hraj sa s nimi. Ich oddanos je nezmern; pre dobro
svojho dieaa s ochotn urobi okovek a materstvo ich napa blaenosou. Potom sa
takpovediac za noc vetko zmen. Akonhle diaa zane prejavova svoju vlastn vu - priei,
fuk, nechce sa hra, obas sa brni mazleniu, zbliuje sa s inmi osobami, poznva svet po
svojom - je s lskou koniec. Matka o neho strca zujem a vnma ho u ako nieo, o je na
obtia. (M.S.Peck)
Kad, kto deom skutone nava, rozumie starej pravde, e vek mdros prichdza z
st malikch. Ke svojmu dieau venujete pozornos, zistte, e je celkom pozoruhodnou
osobnosou. A m pozoruhodnejie sa vm bude zda, tm viac budete ochotn nava a tm
viac sa o nich dozviete. Ak budete o svojom dieati viac vedie, budete tie schopn viac ho
naui. Ten, kto svoje deti pozn mlo, ich obvykle u nieo, na o ete nie s zrel, alebo
naopak to, o u vedia a omu mono rozumej lepie ne on. A konene, m viac deti vedia,
e si ich vite, tm viac bud ochotn vm nava a tie si vs ceni. (M.S.Peck)
Dospievajce deti vyaduj celkovo menej asu ne esron, ale potrebuj viac asu, v
ktorom sa im nava skutone. Nahovoria toho menej, pretoe mlokedy len tak kecaj, ale ke
prehovoria, obvykle vyaduj pln pozornos rodiov ete viac ne mladie deti. (M.S.Peck)
Pokia milujeme svoje deti hlavne preto, e sa to od rodiov oakva, budeme vyd necitliv
k ich menej zjavnm potrebm a nedokeme vyjadri lsku menej npadnmi, ale asto aj
prve preto vznamnmi spsobmi. (M.S.Peck)
Deti nemu dospie k psychickej zrelosti, ak nemaj istotu, o bude zajtra, a ij v stlom
strachu z monho opustenia. (M.S.Peck)

528
 Vetci urite poznme rodiov, ktor svoje deti vychovvaj spene a do ich puberty, ale
potom plne stroskotvaj, pretoe sa nedoku prispsobi ich nhlej zmene. Bolo by vak
chybou povaova tto ochotu meni sa a trpei za nejak sebaobetovanie alebo muenctvo.
Naopak, rodiia mu v tomto procese zska ovea viac ako deti. T z nich, ktor nie s ochotn
rs a trpie so svojimi demi a ui sa od nich, smeruj k senilite, i ke si to veakrt
neuvedomuj; deti a svet ich nechaj aleko za sebou. (M.S.Peck)
Pokia rodiia svoje deti miluj, musia ich obas konfrontova a kritizova - mierne a
opatrne, avak aktvne. Musia im tie dovoli, aby oni konfrontovali a kritizovali ich. (M.S.Peck)
Z toho, o vieme o princpoch rekombincie, je jasn, e sa vetky dti od rodiov, a tm
skr od ostatnch predkov, vrazne lia. portovo zaloen otcovia ntia svojich synov do
fotbalu, i ke ich bav skr tanie, a stan otcovia ntia portovo zaloench synov ta.
Zbytone v nich tmto vyvolvaj zmtok a pocit previnenia. (M.S.Peck)
Rodiia ma stle ntia, aby som sa ostrihal - hovorievaj niekedy dospievajci chlapci.
Nie s schopn mi vysvetli, o je na dlhch vlasoch zlho. Ide im len o to, aby druh nehovorili,
e maj vlasat deti. V skutonosti na ma kal. Zle im len na vlastnej povesti. Tieto
sanosti dospievajcich bvaj obvykle oprvnen. Ich rodiia vinou skutone nedoku
oceni jedinen individualitu svojho dieaa. Viadia ho ako nieo, o je pokraovanm ich
samch - prve tak ako krsne aty, hadne pristrihnut trvniky a nablskan aut, ktor ich
reprezentuj navonok. (M.S.Peck)
Kolska je prameom nboenstva. (Pestalozzi)
Muste ud milova, ak ich chcete zmeni. (Pestalozzi)
lovek si mus na svete pomc sm. Naou lohou je naui ho to. (Pestalozzi)
Slovkom sa lovek nerod. Slovka z neho urobia. (K.Peteraj)
Nezle len na rodioch a vychovvateoch, ale na celej obci, ako sa diea vyvja. (Platn)
Ke chc ma rodiia estn deti, musia by sami estn. (Plautus)
Ke tame sprvy uiteov o naich deoch, mme pocit avy a dokonca astia, e
nikto nikomu nepodva sprvy o ns. (Pristley)
Kto utuje svoj prt, ten nem svojho syna rd, kto ho vak miluje, ten ho pria na trestanie
zavasu. (Prs 13,24)
Koko nmahy d naui mladch ud robi tie ist chyby, ak robia dospel. (Radi)
svedectvo-

Aby bolo enm ahie, vymysleli sa koele, ktor sa nepinia, aty, ktor sa neehlia,
jedl, ktor sa nevaria a deti, ktor sa nevychovvaj. (D.Radovi)
Bite deti, a km sa vm nepriznaj, preo ste ich bili. (D.Radovi)
Ke u bijete deti, tak ich bite iba tak, pretoe kad in dvod je hlpej. (D.Radovi)

529
 Deti! Tatka mte v krme, mamu v kine, veeru v chladnike a Sandokana na prvom
programe! (D.Radovi)
Bite svoje deti hne, ako spozorujete, e sa vm zanaj podoba. (D.Radovi)
Rodiia sa vdy vydesia, ke pouj, e ich deti fetuj. Ke ich videli naposledy, nefetovali.
(D.Radovi)
A vtedy, ke presne vieme, ako dopadli vnat, meme posdi, i sme si dobre
vychovali deti. (Remarque)
Ak hodnotme pravdovravnos mladch ako drzos, zan klama. (V.Richter)
Ke diea klame, povedzte mu, e klame, nikdy vak nehovorte, e je klamr. Ak ho
oznate za klamra, zlomte jeho vieru vo vlastn charakter. (V.Richter)
Menej schopn poradca m sklon navodzova konformitu so sebou a mva klientov, ktor
ho napodobuj, schopnej nezasahuje do ich slobody by osobnosou plne oddelenou od
svojho terapeuta. (C.R.Rogers)
Diea je knihou z ktorej mme ta a do ktorej mme psa. (P.Rosegger)
Nepoznm ni nemonejie ako slov: Ja som ti to predsa hovoril! (Rousseau)
Vchova det je innos, pri ktorej musme obetova as, aby sme ho zskali. (Rousseau)
Vychovvanie nie je ni viac ne navykanie. (Rousseau)
Podobne ako udia, aj nrody s poddajn len v mladosti; tm ako starn, stvaj sa
nenapravitenmi. (J.Rusk)
Malm deom daj viac jednoduch hraky ako zloit, ktor musia obsluhova. Najradej
maj detrukn hry ako s kocky a skladaky. Optovanm rozoberanm a skladanm sa im
vtepuj do pamti mnoh zkladn princpy. (an)
Do dospelosti prejde mlad lovek dvoma fzami sebavedomia. Prv je v obdob troch
rokov ivota a druh niekedy medzi 11 a 15 rokmi. (an)
Vek od 15 do 20 rokov je vekom vyjasovania si ivotnch postojov a problmov v
diskusich. Pre nauenie sa tanca je najlep vek 16 rokov. (an)
Rodiia asto vidia na deoch svoje nesplnen sny a iadaj si, aby odinili vetky ich
porky. ja som nemohol tudova, nech aspo on... (an)
Mlad, ktorm sa odpa vetko, neodpaj ni. (Shaw)
Ni nem na deti lep vplyv ne chvla. (R.Sheridan)
ierny chlieb rob deti dobrmi a poslunmi. Biely chlieb ich rob tvrdohlavmi a
nectivmi. (R.Schumann)
Kto si prv diea dobre vychovva, ten u aj ostatnm poklad zanechva. (Slov.prslovie)
Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvle na zhumnie. (Slov.prslovie)
530
 Raz pohladok, raz pohlavok. (Slov.porekadlo)
V dieati neraz milujeme svoju vlastn znemonen budcnos. (P.Strauss)
Niektor rodiia sa pomstia svojim deom za to, e ich od poiatku zle vychovvali. (C.Sylva)
V jedno rno priiel za mnou k stolu na vyuovacej hodine iak VI. triedy a ticho, so
smutnm vrazom v oiach mi povedal: - Prosm vs, nevyvolajte ma dnes, otec priiel vera
domov opit, nemohol som sa ui. Samozrejme, e som to repektoval. In iak na hodine
slohovej vchovy, pri spracvan tmy Moja mama - opis, v zvere napsal: - Svoju mamu
nemm rd, lebo vea faj pije, a potom ma aj bije. A pritom to bola vysokokolsky vzdelan
ena. (O.temlk)
Kto ako chlapec zni vtie hniezdo, v starobe zapli dedinu. (vdska mdros)
o neprilo s materskm mliekom, s kravskm u neprde. (Tatrske prslovie)
Keby ma pri mojej povahe vychovvali nie cnostn rodiia, bola by som sa stala vemi
zlou a mono by som sa bola i zatratila. (sv.Terezka)
Jestvuje tak mil spsob odmietnu veci, ktor nemono da, e odmietnutie spsobuje
tak ist rados ako dvanie. (sv.Terezka)
V deoch s uloen nae vlastn vek monosti. (Tolstoj)
Miluj svoje deti srdcom, ale vychovvaj ich rukou. (Ukrajinsk mdros)
Kad sa rod s genialitou, ale vina ud si ju ponech len na pr mint. (E.Varse)
Vchova odkrva schopnosti, netvor ich. (Voltaire)
Km som sa neoenil, mal som es teri o vchove det. Teraz mm es det, a nijak
teriu. (J.Wilmot)
Je to fuka, odnaui nae deti naim zlozvykom! (J.ek)
Skutone astn som bol, ke som bol raz sm s otcom; mohol som sa na vetko pta a
on mi vetko vysvetlil. (diea)
Ke odpa, ukazuj vek hnev a pohroz, e ak odpust potom nabudce bude tresta
viac. (XY)
Dievat s dospel o tri roky skr, ne sa domnievaj ich rodiia, a o tri roky neskr, ne
predpokladaj samy. (XY) rodina-
Nielen deti chova ale aj vychova. (XY)

VZKRIESENIE

Pred zmtvychvstanm vstan vetci. (sv.TA II/I q.81 a.3)

531
 Po vkriesen bude lovek podobn anjelovi, uinen duchovnm i poda due i poda tela.
(sv.TA II/I q.98 a.2)
Dokonalos slvy, ku ktorej m by nakoniec priveden udsk prirodzenos vtelenm
Slovom, bude a na konci sveta. (sv.TA III q.1 a.6)
Dvojakm spsobom je niekto vzat zo smrti. jednm spsobom iba zo skutonosti smrti,
ke niekto zane akokovek i, ke bol mtvy. Inm spsobom, ke je vysloboden nielen zo
smrti, ale tie z nutnosti, a o je viac, z monosti smrti. A to je prav a dokonal zmtvychvstanie.
(sv.TA III q.53 a.3)
Telesnej hmote, v ktorej bolo bostvo, neprekali zatvoren dvere, lebo mohol nimi
neotvorenmi vojs ten, ktorho narodenie nechalo neporuenm panenstvo matky. (sv.TA III
q.54 a.1)
Ak je toti nevhodn, aby Kristus prijal pri svojom poat telo inej prirodzenosti, hoci
nebeskej. Ovea nevhodnejie je, aby pri vzkriesen vzal telo inej prirodzenosti, pretoe pri
vzkriesen vzal k nesmrtenmu ivotu telo, ktor prijal pri poat k ivotu smrtenmu. (sv.TA
III q.54 a.2)
Boia moc me oda tejto viditenej a tvrnej prirodzenosti tela vlastnosti ktor chce,
niektor ponechvajc, aby nebola zkaza, toti poruenie - zostala podoba, zostalo pohybovanie,
nebolo navy, zostala monos jes, nebola nutnos jes kvli hladu. (sv.TA III q.54 a.2)
ena, ktor bola kedysi sluobnicou smrti, prv postrehla a zvestuje vek tajomstvo
zmtvychvstania. tak dosiahlo ensk pokolenie ako zbavenie hanby, tak zruenie prekliatia.
(sv.TA III q.55 a.1)
Zl bud trpen innosou oha, dobr, v ktorch sa nenjde ni k oisteniu, nebud cti
vbec iadnu boles od oha ako traja mldenci v ohnivej peci. (sv.TA D q.74 a.8)
Hod sa, aby udia vstali ako mlad. (sv.TA D q.81 a.1)
U starch aj mladch bude udsk prirodzenos uveden do stavu mladho veku v poslednej
dokonalosti, kedy sa kon pohyb rastu a zana zmenovanie. (sv.TA D q.81 a.1)
Oslvench tiel je mon sa dotka. (sv.TA D q.83 a.6)
Je ist z Psma, e tel po zmtvychvstan bud iariv. (sv.TA D q.85 a.1)
Po vzkriesen, v blaenosti samej due nastane aksi pretekanie do tela a do telesnch
zmyslov, aby boli zdokonalen vo svojej innosti. (sv.Augustn)
Toto telo nebude u ivone, ale duchovn, teda bude sa rovna anjelom a bude mu ku
slve, o mu bolo na obtia. (sv.Augustn)
Jedin ospravedlnenie pre tento ivot je zmtvychvstanie. (L.Bloy)
Nemme svedkov vzkriesenia, ale svedkov Vzkriesenho. (A.Dermek)
S dva prchody Kristove. Prv, aby odpustil hriechy, druh, aby sdil. Keby toto neuinil,
vetci by zahynuli. (sv.Jn Zlatosty)

532
 adovca si uzrel zsobrne tie, ktor uschoval som na de pohromy. (Job 38,22-23)
Smr bude znien a nastane nepominuten blaho, prestane vetka zkos a zane sa
slastn blaenos v milovanom, uachtilom spoloenstve. (Kempensk)
Ak toti toto vetko - napriek celmu bohatstvu pozemskho ivota - vedie s osudovou
nevyhnutnosou na hranicu smrti a k rozkladu udskho tela, Kristus sa nm zjavuje za touto
hranicou: Ja som vzkriesenie a ivot. Kto ver vo ma... nezomrie naveky. (RH 18, J.P.II)
Boh bude i na poslednom sde jedna tvorivm spsobom a nebude len bu trestom, alebo
odmenou reagova na domnele neodvolaten minulos. Zjavenm svojho najhlbieho vntra
bude ud trbi k nestenenej asti na boskej lske. Pritom mus zosta otvoren, i zloba
niektorho loveka mohla tak aleko skamenie, e ju nai Boia tvoriv lska u neme
vskriesi k novmu ivotu v lske. (Werbick)

ZVIS

Zvis je smtok z cudzieho dobra, pokia sdi, e zmenuje jeho vlastn slvu. (sv.TA II/
II q.36 a.1)
Zvis je iba voi tm, ktorm sa chce lovek v slve rovna, alebo ich predi. (sv.TA II/
II q.36 a.1)
Zvis je protiahl milosrdenstvu priamo, pretoe zvistliv smti z dobra blneho,
milosrdn sa vak rmti zo zla blneho. (sv.TA II/II q.36 a.3)
Zvis je dcrou mrnej slvy - milovnci cti a slvy zvidia viac. (sv.TA II/II q.36 a.4)
Najvia zvis je zvidenie bratovej milosti. (sv.TA II/II q.36 a.4)
Dcry zvisti - ohovranie, osoovanie, jasot pri protivenstvch, trpenie v spechoch,
nenvis. (sv.TA II/II q.36 a.4)
Nesvornos hlavne pramen z mrnej slvy, za druh zo zvisti. (sv.T.Aquinsk)
Blaenos - duevn stav spsoben pozorovanm susedovho neastia. (A.Bierce)
spech - jedin hriech, ktor blnemu neodpame. (A.Bierce)
Toko zlho mi o niekom rozprvaj a v om z toho vidm tak mlo, e zanam ma
podozrenie, i nem nejak zsluhu, ktor zahml zraky ostatnch. (J.Bruyre)
Kto nos istm spsobom na ele pea spechu, doplil by i nebotka. (A.Camus)
Dcra zvisti je ohovrka. (G.Casanova)
udia poznaj zriedkakedy svoje vlastn astie, ale astie inch im neujde nikdy.
(P.Daninos)
Obdiv je predstupom lsky, zvis vak predstupom pohdania. (Exupry)

533
 Svet a rob otrokom, ke ti zvid. (F.Fedor)
Niektor udia sprosto nadvaj inm uom, pretoe in udia maj to, omu by sa oni
poteili. (H.Fielding)
Chtivos a zvistlivos s tak siln nie preto, e spovaj v udskej prirodzenosti, ale
preto, e je ak odolva veobecnmu tlaku by vlkom medzi vlkmi. (E.Fromm)
astie sli iba silnm uom a prve to rozhoruje hlupkov. (.Gaboriau)
Proti vekm prednostiam druhho niet inej zchrany ako lska. (Goethe)
udsk ucho sa stle spytuje, pretoe, ak si ho bliie vimnete, m tvar otznika. (R.Gomz)
Nemono dos vynachvli loveka, ktor dobre rozprva o tom, kto o om zle rozprva;
najhrdinskejia pomsta je t, ke svojimi zsluhami a dobrmi vlastnosami prememe a
natiahneme zvis na kripec. (B.Gracin)
Zo zvisti vznik nenvis. (sv.Gregor Vek)
Chradncu myse drsa jej boles a mu ju cudzie astie. (sv.Gregor Vek)
Zvidie meme iba tm, ktorch povaujeme za lepch od seba. (sv.Gregor Vek)
Kadou neresou, ktorej sa dopame, vlieva sa do udskho srdca jed starho nepriatea,
v tejto neprvosti vak vytriasa had cel svoje troby a chrl mor vtepovanej zloby. (sv.Gregor
Vek)
Zvisou diablovou prila smr na zemsk kraj. (sv.Gregor Vek)
Slovik priiel za Pnom Bohom. On sa ho pta: Dm ti o chce, tvoj sused vak dostane
dvojnsobok. Slovk porozma a hovor: Pane, Boe, vypichni mi oko. (A.Hlinka)
Nhla slva je vzruenie, ktor spsobuje grimasy nazvan smiechom. (T.Hobbes)
Priateu, chcel by som a rozveseli, porozprvam ti o svojom najnovom zrmutku.
(K.Irzykowski)
e predbehol svoju dobu, to by nevadilo, horie, e predbehol svojich kolegov. (T.Janovic)
Obidvaja mali spolon cie; nepusti jeden druhho do ciea. (T.Janovic)
Kri v elegantnch krivkch a stpa hore, a do oblakov. Ptate sa mono, o tu robm ja.
akm, a spadne na nos. (V.Jirnek)
Skr ti odpustia podlos, ktorej sa voi tebe dopustili, ne dobro, ktor si im preukzal.
(K.Kraus)
V pekle druhch vidme raj. (A.Moravia)
Zvisou diabla vak prila na svet smr. (Md 2,24)

534
 Uvedomil som si, e nedvalo zmysel, aby som im vytal, e si zvolili in ivotn tl ne
ja, kee aj ja som si kedykovek mohol zvoli ten ich, keby som chcel. Hneva sa na nich by
znamenalo hneva sa na to, e moja vlastn voba je in; a ja by som bol pritom so svojou
vobou spokojn. (M.S.Peck)
Kto m kodu, m aj posmech. (prslovie)
Kad, kto zarba viac ne my, je trocha podozriv. (Prslovie)
Dovome uom, aby boli astn poda ich vlastnho uznania. (B.Prus)
Ke pjdete na dovolenku, nechajte zlodejom adresy tch, o maj viac ne vy. (D.Radovi)
Aj dnes rno na vs niekto mysl. Bute hodn cudzej lsky, zvisti alebo iarlivosti.
(D.Radovi)
Nespech nie je jedin trest za lenivos. Ete existuje aj spech druhch. (J.Renard)
Najvm tajomstvom je schopnos zmeni zvis. (kard.Retz)
udia nikdy neuveria, e druh s schopn urobi to, o oni sami nedoku. (kard.Retz)
Naa zvis trv vdy dlhie ako astie tch, ktorm zvidme. (Rochefoucauld)
Ke sm iadne nzory nemm, brojm aspo proti tm, ktor maj t druh. (Rochefoucauld)
Obyajne pochvlime od srdca len tch, ktorch obdivujeme. (Rochefoucauld)
Vytkam Bohu inkovanie jeho milosti v druhom loveku, ak nie som rd, e t o prdu
po mne, bud lep ako ja. (P.Rosso)
Ten, kto zvid, najviac ubliuje sebe. Dovome druhm robi dobro. (P.Rosso)
Ak pochopm, e v Boom plne m kad lovek jedinen miesto, a e Boh je ochotn
da mu vetko o potrebuje tak ako mne, nemem zvidie. (P.Rosso)
Kad z ns dobre pozn ten neprjemn pocit, ke sa niekomu dar viac ako nm. (P.Rosso)
To, e X. Y. mohol napsa tak dobr knihu, mi me celkom znechuti cel literatru.
(J.Rostand)
Ak vek je okruh obdivovateov, tak je okruh zvistlivcov. (Seneca)
Ach, ak je trpk pozera sa na astie len okom inho. (Shakespeare) astie-
Najviac drdi to, o nemme, a nie to, o potrebujeme. (P.Strauss)
So slvnymi umi sa chceme stretn preto, aby sme zistili, e s hlpej ako my.
(P.Strauss)
Viac ako po obdive muov ti ena po zvisti ien. (H.Taine)
Jedin, o nevzbudzuje zvis, je posledn miesto. (sv.Terezka)
spech je nieo, o ti priatelia nikdy neodpustia. (J.Tuwim) priate-
535
 Dva rady je vdy chybou, ale ak d radu dobr, nikdy ti to neodpustia. (O.Wilde)
Je mnoho neprjemnch vec, ktor by sme najradej zahodili, keby sme sa nebli, e ich
druh zodvihn. (O.Wilde)
Okrem cudzch neprjemnost vraj existuj aj in radosti. (XY)
spech je neodpustiten hriech voi znmym. (XY)
Zna spechy a astie druhch nedoke kad. (XY)

ZDRAVIE

Lekr mus tie uteova duu. To nie je v iadnom prpade len lohou psychiatra. Je to
celkom jednoducho loha kadho praktikujceho lekra. (Am.Ass.Medical)
Nohy v teple, chladn hlavu, v aldku len skromn stravu. (Angl.lekr)
udsk prirodzenos vdy mala s ranou liek na ranu. (sv.Augustn)
Boh uinil duu tak mocnej prirodzenosti, e z jej blaenosti pretek na telo plnos zdravia,
toti sila neporuitenosti. (sv.Augustn)
Diagnza: Talent, ktor je vemi vyvinut u lekrov a ktor spova v schopnosti odhadn
vekos pacientovho bankovho konta tak, aby bolo mon uri, ako dlho m zosta chor.
(A.Bierce)
Polovika naich ud je u na obznej drhe! (A.Brstl)
aldon vredy nie s spsoben tm o jete, ale tm, o erie vs. (Carnegi)
Radej chcem by zdrav ne bohat. (Cicero)
Labunci si kop hrob vlastnmi zubami. (H.Estienne)
Musme zrui medicnu, aby si udia mohli umiera, ke sa to slu a patr. (L.Ferlinghetti)
Medicnska prevdzka je mnohonsobne mechanizovan a lovek je v nej
depersonalizovan. (V.E.Frankl)
Oetrovateky, presveden o svojej mravnej povinnosti, ktor pracovali v epidemickch
nemocniciach, alebo dokonca v staniciach lepry, zostvali do takej miery uetren infekci, e sa
doposia vdy hovorilo o zzrakoch alebo o rozprvkach. (V.E.Frankl)
Hypochondricky zkostliv lovek m znen imunitu organizmu proti infekcii.
(V.E.Frankl)
Chor ako trpiaci je nejako nadraden lekrovi. Pacient vzdoruje osudu tm, e ho berie v
tichom utrpen na seba a tm uskutouje na metafyzickej rovine skuton vkon - zatia o
lekr vo fyzickom svete, v oblasti lekrskej innosti prve zlyhva. (V.E.Frankl)
Zo vetkch liekov najlep je odpoinok a zdranlivos. (B.Franklin)
536
 V momente, ke sa lovek pta na zmysel ivota, je chor. (Freud)
Menej jes: iadna lampa nesvieti jasnejie preto, e m v ndri viac oleja. (Galenos)
Dita je, ke pozorujete, o jete a chceli by ste jes to, o pozorujete. (H.Gindolov)
Nemocnica nie je miesto pre chorch ud. (S.Goldwyn)
Medicna subuje, e vyliei o sto rokov tch, o teraz umieraj. (R.Gomz)
Mdry lekr vie, kedy m predpsa liek a kedy nem predpsa ni. (B.Gracin)
Lepie v pcach erstv vzduch, ne medecn pln bruch. (Hancke porekadlo)
Lekr, ktor je zrove filozofom, stva sa rovn bohom. (Hippokrates)
ivot je krtky, umenie dlh, prleitos prchav, pokusy neist, posdenie neahk... predsa
vak musme liei. (Hippokrates)
Normalita je len miernejia forma slabomysenosti. (M.Holub)
Pokia sa dobre dar tvojim nohm, chrbtu a bruchu, viac ti neme prida ani skvel
bohatstvo krov. (Horatius)
Neurotici buduj vzdun zmky, psychotici v nich bvaj, psychiatri vyberaj njomn a
psychopati rozbjaj okn. (A.Hull)
Lekrsky vskum urobil tak pokroky, e napokon na svete u niet zdravho loveka.
(A.Huxley)
Boe, daj mojm stam hlas, mjmu nosu dych, mojim oiam zrak - a sluch mojim uiam!
Pane, nedvaj mi ete ediv vlasy, nedvaj mi ete pokazen zuby, daj mojim rukm siln
svaly! Pane, dopraj silu mojim stehnm, rchlos a vytrvalos mojim nohm! Pane, nechaj
vetky moje dy nezranen a moju duu bez hony. (Indick modlitba) port-
Kto nem zdravie, nem ni. (Indick prslovie)
Normlny je lovek, ktor doke vyi za ubovonch podmienok, ak tieto podmienky
obsahuj o i len minimum monosti prei. Mnoh s toho neschopn, preto normlnych ud
nie je prli mnoho. (C.G.Jung)
Kardinlovi pri lku chorho: Teraz som u Jeia Krista. Ke to skonm, mem sa
stretn s Vaou Excelenciou. (sv.Kamil de Lellis)
Prav vojak mrie na bojisku, nmornk na mori a oetrovate v nemocnici. (sv.Kamil de
Lellis)
Km si zdrav, me vykona mnoho dobrho, ale ke ochorie, neviem, o bude vlda.
(Kempensk)
Jednou z najrozrenejch chorb je diagnza. (K.Kraus)
Nech a liei myse, nie lieky. (lat.prslovie)

537
 Maj troch lekrov: veselos, odpoinok a miernu stravu. (lat.prslovie)
Tun ij kratie. Ale jedia dlhie. (S.J.Lec)
Lekr mi sce odporal pohyb, ale nepredpsal, ktorm smerom. (M.Lechan)
Samovrada vidlikou a noom je takmer najastej typ mrtia. (Lekrska revue)
Zmysel pre zdravie zskame len chorobou. (Ch.Lichtenberg)
Po tyridsiatom roku veku je u kad zodpovedn za vzor svojej tvre. (Lincoln)
Osud udstva by sa zmenil, keby 60 -, 70 - a 80 - ron mui zostali v plnej forme.
(A.Lysebeth)
Pastelov zele a modr farba uvouje naptie o. (A.Marek)
Takmer vetci udia umieraj na svoje lieky, nie na svoje choroby. (Molire)
Zdrav lovek je krsny... ale mus na neho prs trochu nejakej choroby, aby sa stal tie
duchovne krsnym. (Ch.Morgenstern)
Zdrav m spstu prian, chor iba jedno. (Nemeck prslovie)
lovek je loveku najlepia medicna. (Nigrijsk prslovie)
Spnok je ako ndhern modrochvost: ak ho nebude chyta, prilet k tebe sm. (orientlne
prslovie)
Choroba by mala by definovan ako akkovek nedostatok v truktre organizmu alebo
osobnosti, ktor nm zabrauje plne rozvin vetok n udsk potencil. (M.S.Peck)
Slep chlapec sa ma ptal na onej klinike: o je erven? Bol som v rozpakoch, nepoznal
som iadnu odpove a pohladil som ho mlky po vlasoch. Od tej doby ale viem, ako ndherne
kvitn erven rue v slnenom svetle. (H.Perne)
Dotyn pacient zomrel na lekrsky predpis. (K.Peteraj)
Prroda doke zosla na loveka len krtke choroby, ale lekrstvo si osvojilo umenie
predlova ich. (M.Proust)
Striedmos je lska ku zdraviu, alebo neschopnos vea jes. (Rochefoucauld)
Predovetkm kvli dui je nutn cvii telo. (Rousseeau)
Nosofbia: nosos - nemoc, je strach pred nemocou. Prichdza najastejie po tyridsiatke.
Obvaj sa, e zomr na rakovinu, infarkt... (an)
Zpach nemocnch je pre ma ako va ru. (sv.Fr.Salesk)
Neetrite svojm zdravm. Spotrebujte ho. (G.B.Shaw)
Niet primnejej lsky, ako je lska k jedlu. (G.B.Shaw)

538
 Optimistick klamstv maj tak ohromn terapeutick hodnotu, e lekr, ktor ich
nedoke presvedivo poveda, si splietol povolanie. (G.B.Shaw)
Dev desatn nho astia sa opiera o zdravie. (Schopenauer)
Zdravie prevauje vetky vonkajie majetky tak vemi, e zdrav obrk je skutone
astnej ne chor kr. (Schopenhauer)
Kde sa vea pije, ere, tam otvra nemoc dvere. (Slov.prslovie)
Kto chce dobre spa, nesmie mnoho ra. (Slov.prslovie)
Zl udia ij preto, aby jedli a pili, zatia o dobr udia jedia a pij preto, aby ili. (Sokrates)
Keby sme vedeli lepie pozorova, nemuseli by sme toko liei. Samota, pokoj a prroda
s najspenejmi lekrmi vetkch ias. (P.Strauss)
Zdravie rob z ud drav elmy. Choroba a smr robia z nich asto bratov. Kedy sa prde
oficilne na to, e choroba je dar? (P.Strauss)
Ku kadmu zkroku m lekr pristupova tak, ako by ho mal vykona svojim najblim.
(P.Strauss)
Vo svojej prci lekr nem pozna prpady. M pozna iba ud. (P.Strauss)
V akch situcich sa uke, kto je pravm lekrom. Prav lekr sa trasie o osud
nemocnho, neprav o svoju poves. (P.Strauss)
Dobr lekr je bez tdia nemysliten. Ak netuduje mesiac, nepozn to nik. Po dvoch
mesiacoch bez tdia to pozn on sm, po troch to poznaj nemocn. (P.Strauss)
Len to si vime, o je ohrozen. Len nalomen zdravie a ohrozen sloboda maj cenu.
(P.Strauss)
udia, ktor zan striedmo i, a ke ochorej, s ako zloinci, ktor sa slune tvria, a
ke sa im liape na krk. (P.Strauss)
Svt Auberta si iadala, aby ju Boh oistil nejakou bolestnou skkou. dostala rakovinu
na pravom prsnku. veriaci postihnut rakovinou ju asto vzvaj o pomoc. (.mlik)
ahni si a bu chor, hne spozn, kto ti chce dobre a kto zle. (panielske prslovie)
Dnen mso, veraj chlieb a vlaajie vno. (panielske prslovie)
Ako ahko meme strati odvahu, ke sme vemi chor! Zretene ctim, e by som bola
stratila odvahu, keby som nemala vieru, alebo lepie, keby som nemilovala Boha. (sv.Terezka)
Pri chorch musme by radostn. nesmieme bedka ako t, o nemaj nijak ndej.
(sv.Terezka)
Preaen lovek, ktor m migrnu, alebo duevn utrpenie, ak vykon o len polovicu
svojej prce, urob viac ako in, zdrav na tele a na dui, ktor ju vykon plne. (sv.Terezka)
Akonhle lekr zomrie, u je mimo svoju uebn dobu. (Tibetsk mdros)
539
 Ke spadne mr, volaj murra, ale ke lovek ochorie, chce ho liei kad. (Tureck
prslovie)
Lekrske umenie spova v zabvan pacienta, zatia o prroda liei nemoci. (Voltaire)
Ak uznme definciu, e za normlne je mono oznai funkciu orgnu prebiehajcu
najdokonalejie, zistme s hrzou, e u iadneho loveka nie s vetky funkcie dokonal.
Dospejeme k tomu, e normlne vbec neexistuje. To potom vedie k paradoxu, e normlnym
je to, o je ahko nenormlne. (V.Vondrek)
Zdravie je stavom plnho telesnho, duevnho a socilneho blaha. Nie je to iba
neprtomnos choroby alebo zdravotnho postihnutia. (WHO)
Duevne zdrav: 1, Maj sami k sebe dobr postoj 2, Ctia sa dobre medzi inmi umi 3,
S schopn zvlda poiadavky ivota. (WFMH)
Je nieo novho? Nie, pn doktor, len ten simulant z trojky dnes v noci zomrel. (XY)
Sklerza sa ako liei, lepie je na u zabudn. (XY) humor-
Jedin rozdiel medzi mnou a ialencom je, e ja nie som ialenec. (XY)

ENA

eny s schopnejie riadi mal podniky ako mui. (J.Adair)

Toko ien je okolo ma a kad je inho. (E.Ady)
Krsna ena nem by prli inteligentn. Rozptyuje to pozornos. (M.Achard)
Najradej mm eny ke bozkvaj, lebo tak musia dlho mla. (M.Achard)
Mu m jednu lsku - svet! ena m jeden svet - lsku! (P.Altenberg) manelstvo- mu-
enu me vdy zbi, ona u bude vedie preo. (Arabsk prslovie)
Bolo nutn uini enu na pomoc muovi, nie sce na pomoc k nejakmu inmu dielu,
pretoe v kadom inom diele vhodnejie me by mu podporovan inm muom ne enou,
ale na pomoc plodenia. (sv.TA I q.62 a.1)
Vzhadom k ojedinelej prirodzenosti, ena je nieo chybnho a nepodarenho. (sv.TA I
q.62 a.1)
ena, najm ak m to neastie, e nieo vie, by to mala o najlepie skry. (J.Austenov)
Zska enu je rozhodne ahie ako sa jej zbavi. (Balzac)
Je vsadou eny, e ns pri kadej prleitosti me printi, aby sme si vbec nevmali
rozumov dvody. (Balzac)
Srdce matky je priepas, v ktorej sa na dne vdy nachdza odpustenie. (Balzac)

540
 ena je nenejia ako kvet, ale tvrdia ako kame. (Ch.Baudelaire)
eny musia by milovan ak maj zosta krsne. (G.Bauer)
Dmska mda bola vdy tou najdrahou obalovou technikou. (A.Bierce)
Ke hovorte so enou, povajte hlavne to, o vrav oami. (O.Bezina)
Ke nepekn enu miluj, miluj ju ialene. (J.Bruyre)
Beda tej ene, o ktorej kad mu povie len dobre. (A.Camus)
ena, ktor zostane enou, je dokonal bytos. (S.Colettov)
Bsnici, ktor prirovnvaj eny ku kvetom, asi nikdy neboli zhradnkmi. (R.V.Diaz)
Ke aj mme viac rozumu ako eny, tak ony maj urite viac intinktu ako my. (Diderot)
Cirkev teda akuje za vetky eny a za kad osobitne: za matky, sestry, manelky; za
eny zasvten Bohu v panenstve; za eny, ktor sa venuj slube tokm uom, akajcim na
nezitn lsku druhej osoby; za eny, ktor bedlia nad lovekom v rodine, ktor je zkladnm
znakom udskho spoloenstva; za eny konajce prcu v zamestnan, za eny, na ktor nezriedka
dolieha vek spoloensk zodpovednos, za eny dokonal i za eny slab - za vetky, tak,
ako boli myslen Bohom v celej krse a bohatstve ich enskosti. (DM 31, J.P.II.)
lovek, ktor hovor zle o ench, hovor zle o svojej matke. (C.Dossi)
ena inpiruje mua k vekm veciam. A znemouje mu ich robi. (A.Dumas ml.)
ena je poda biblie posledn vec, ktor Boh stvoril. Muselo to by v sobotu veer. Bol u
unaven. (A.Dumas ml.)
ena - to je anjel i diabol v jednom tele. (A.Dumas ml.)
Mdra ena m milin prirodzench nepriateov: vetkch hlpych muov.
(Eschenbachov)
Manelia ien, ktor sa nm pia, s vdy hlupci. (G.Feydeau)
ena je celkom obyajn tvor, o ktorom si si urobil krsnu predstavu. (G.Flaubert)
Priemern ena sa naha v starostlivosti o svoj zovajok, chce, aby ju brali - vbec
nechce, aby ju brali vne, ako to, m vlastne je: lovek vo svojej jedinenosti a jednorzovosti.
(V.E.Frankl)
Ak je ena v neprve, potom prv, o mus urobi, je - odprosi ju. (P.Fresnay)
U eny sa akt dvania obnovuje, nie vak v jej funkcii milenky, ale vo funkcii matky. Dva
zo seba dieati, ktor v nej vyrast, dva mlieko novonarodenmu, dva svoje telesn teplo.
Nedva pre u by bolo bolestn. (E.Fromm) obeta-
Matka me da ivot a me ho tie bra. Ona je to, ktor oivuje a ktor ni; me
vykona zzraky lsky - a nikto neme rani viac ne ona. (E.Fromm)

541
 eny sa musia vymani z patriarchlnej nadvldy. (E.Fromm)
Zosilujce oslobodzujce hnutie ien m ohromn vznam, pretoe ohrozuje princp moci,
z ktorej ije sasn spolonos. (E.Fromm)
ena sa chce skr podda silnmu muovi, ne vldnu slabochovi. (E.Fromm)
Od ien ptajte inpirciu, neptajte ich o radu. (D.Girardinov)
eny odpaj a vtedy, ke potrestali. (D.Girardinov)
Nemajte strach, e ena, ktor sa pohda a zamkne v izbe, spcha samovradu. Ska si
tam klobk. (R.Gomz)
Prroda si iada, aby ena bola venm kontrastom mua, aby mu bol tm rozdielom stle
oaren, naplnen zvedavosou a rozpaovan tbou. A si raz eny oble nohavice a sako,
zastav sa nadobro prrastok obyvatestva. (L.Gozlan)
ena bez mua je ako ryba bez bicykla. (Graffiti)
ena miluje mlanlivch muov, lebo si mysl, e povaj ju. (S.Guitry)
ena je vydarenou napodobeninou anjela, lene Pn Boh sa pritom dopustil niekokch
milch chb. (G.Hauptmann)
eny nm dvaj techu, ale keby ich nebolo, nikdy by sme ju nepotrebovali. (D.Herold)
ensk intucia je vsledkom milinov rokov bez myslenia. (R.Hughes) humor-
Dobr ena mua inpiruje, vtipn ho zaujme, scitn ho dostane. (V.Hugo)
Ten osobitn gnius eny, ktor lepie porozumie muovi ako on sm sebe. (V.Hugo)
ena me urobi z mua milionra. Ale len z takho, ktor je miliardrom. (Ch.Chaplin)
Vaka ti ena, u len za to, e si ena! Vnmavosou, ktorou sa vyznauje tvoja enskos,
obohacuje chpanie sveta a prispieva svojou asou k plnosti pravdy o udskch vzahoch.
(Jn Pavol II.)
Koko ien sa v minulosti hodnotilo a ete vdy sa hodnot skr poda telesnho vzhadu
ne poda poslania, odbornosti, intelektulnej innosti, bohatosti ich vnmavosti, i pre samu
dstojnos ich bytia. (Jn Pavol II.)
enskos a muskos sa navzjom dopaj nielen z fyzickho a psychickho ale aj z
ontologickho hadiska. udsk sa naplno uskutouje jedine vaka dvojitosti muskho a
enskho. (Jn Pavol II.)
Nie je zanedbaten ani prnos eny vo vede a technike. lene toto nie je jedin strnka
pokroku, tob nie hlavn. Ovea vznamnej je etick a socilny rozmer, ktor poznauje
vzahy medzi umi, ako aj hodnoty ducha. Prve v tomto rozmere, rozvjanom vinou v
tichosti, ponc kadodennmi vzahmi medzi umi, najm v rodine, spolonos vemi vea
dlhuje enskmu gniovi. (Jn Pavol II.)
ensk odhad je presnej ako musk istota. (J.Kipling)
542
 Mui skr akceptuj kooperatvny prstup, eny s opatrnejie, aie je zska si ich dveru.
(M.Ko)
Dua eny je vemi zloit algoritmus. (K.Kraus)
S eny, ktor nie s pekn, iba tak vyzeraj. (K.Kraus)
ena mus vyzera tak mdro, aby jej nevedomos bola milm prekvapenm. (K.Kraus)
ena, ktor m rada muov, m rada iba jednho mua. (K.Kraus)
Najkrajie eny s tie, ktorm sa pime. (G.Laub)
Slovo rob mua. Slov, slov, slov - enu. (M.Lechan)
Jedna ena z naej ulice nos tak star aty, e s u modern. (M.Lechan)
Niet karedch ien. S len eny, ktor nevedia, ako by krsnymi. (N.de Lenclos)
eny chc by povaovan za nepremoiten, ale nechc, aby mui konali tak ako keby
tomu verili. (N.de Lenclos)
By rozumn je to posledn o si mu u dievaa praje. (E.Malpass)
Voi hlpym enm sme galantn. Ale o robi s mdrymi? (H.Mann)
Krsna a vern ena je tak ojedinel ako dokonal preklad pozie. Preklad obyajne nie je
pekn, ak je vern, a nie je vern, ak je pekn. (W.S.Maugham)
eny s roden fikky, nikdy nehovoria presvedivejie, ako ke nie s v prve.
(W.S.Maugham)
Len ena vie, oho je schopn ena. (W.S.Maugham)
Neexistuj nebezpen eny, existuj len slab mui. (A.Maurois)
Mui a eny sa zhodn aspo v jednom: ani jedni, ani druh nedveruj enm. (Mencklen)
eny prikladaj v vznam svojej krse ako inteligencii, lebo mui bvaj nezriedka
hlpi, ale mlokedy slep. (H.de Montherlant)
U ien je vetko srdce, dokonca aj hlava. (J.Paul)
eny si doiia navzjom vetko, ale nie aty, muov a krsu. (J.Paul) zvis-
Predovetkm je uiton, aby matky naej doby, ktor mrz e maj deti a e s viazan
manelskm zvzkom, a preto tak znevauj a poruuj svoju povinnos, obrtili svoj zrak k
Mrii a pozorne rozjmali o tej, ktor tak vysoko pozdvihla vemi vnu hodnos materstva.
(Pius XI.)
I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumn ena je vak od Pna. (Prs 19,14)
Zlat obrka v svinskom rypku je pekn ena, ale bez jemnocitu. (Prs 11,22)
Krsne eny ponechajme muom bez fantzie. (M.Proust)
543
 Kde s tie pekn a dobr dievat, ktor sme kedysi milovali? Vari nie s ete stle tak
mlad a pekn? To by bolo stran! (D.Radovi)
eny mu by zboovan, alebo opusten. Ni medzi tm. (Remarque)
ena odpust vetko okrem toho, e nevzbudila tbu. (Rousseau)
O nevedn enu sa uchdzaj vednm spsobom, bude jej to nevedn. (M.Ruika)
Mui radi generalizuj, eny maj radi konkrtne veci. Napr: Vetci vravia, e si klebetn.
Menuj mi piatich. (an)
eny nie s nikdy silnejie, ako ke sa ozbroja svojou slabosou. (G.Sandov)
ena a je nehanebn a krut ivoch, ktor nedoke ovlda svoje iadostivosti. (Seneca)
Najkrajou vlastnosou eny je mlanie. (Seneca)
eny s anjeli, ke sa o ne uchdzame. (Shakespeare)
Nevie, e som ena? Ke rozmam, musm rozprva. (Shakespeare)
V ivote eny poznme sedem obdob: 1. Batoa, 2. Dievatko, 3. Slena, 4. Mlad ena,
5. Mlad ena, 6. Mlad ena, 7. Mlad ena. (G.B.Shaw) humor-
Na svete existuj dva druhy ien, ktorm sa treba vyhba. Jedny, ktor ns miluj, a
druh, ktor ns nemiluj. Ale vetky ostatn s vynikajce. (F.Sinatra)
ena bez mua je ako ryba bez bicykla. (G.Steinemov)
Venue. Maj sce hlavu a ruky, ale vidte, e je to len tak luxus. (J.Such)
Len dva city pozn ena - lsku a nenvis. (P.Syrus)
ena odpa vetko, s vnimkou jednho: e sme jej odpustili. (H.Taine)
ena je star vtedy, ke neberie v zlom, ak je nazvan starou. (Talmud)
Chcem, aby ste v niom neboli eny, ale vo vetkom sa vyrovnali silnm muom. (sv.Terzia
Avilsk)
Ak jemnocitn je srdce matky; vyjadruje svoju nenos v tiscich predvdavch slubch,
na ktor by nikto ani len nepomyslel. (sv.Terezka)
kared a schopn mu m spech u ien niekedy, km pekn hlupk je neodolaten.
(W.Thackeray)
o vedia mui o martrstve ien? Zblznili by sme sa, keby sme museli znies o i len
stotinu toho senia, ktor mnoho ien krotko zna. (W.Thackeray)
Poriadne dieva nikdy nelieta za chlapcom. i u niekto videl, aby pasca nahala my?
(J.Tuwim)
Krovn je ena, ktor vldne ttu, ke nieto kra, a ktor vldne ttu aj ke je kr.
(Tuwim)
544
 eny, ktor nie s pyn na svoje aty, bvaj pyn na to, e nie s pyn na svoje aty.
(M.Twain) pokora-
Inteligentn ena je t, s ktorou meme by tak hlpi, ak len chceme. (P.Valry)
Kad ena mus by diplomatom, aby dokzala mua dovies tam, kam chce. (M.Variov)
O o by bol svet kraj, keby nebolo toko krsnych ien! (L.Vauvenargues)
Je nad slnko jasnejie, e Boh stvoril enu, aby skrotil mua. (Voltaire)
Vea pochbov had zmysel ivota v hadan zmyslu v nezmysle. Snaia sa naprklad
pochopi enu. (Wasylkowski)
Ke som bola mlad, mala som hladk tvr a skladan suku. Teraz je to naopak. (Wellsov)
Kdo vno m a nepije, kdo hrozny m a nej je, kdo enu m a nelba, na toho jenom by a
hl, to nen lovk, to je vl. (J.Werich)
Ak chce vedie, o m ena naozaj na mysli - o je mimochodom, vdy vemi nebezpen
- pozeraj sa na u a nepovaj ju. (O.Wilde)
eny nikdy nemaj o poveda, ale hovoria to oarujco. (O.Wilde)
ena nie je gnius, je dekoratvny druh. Nem nikdy o poveda, ale povie to tak pekne.
(O.Wilde)
Pokia ena me vyzera o desa rokov mladie ako jej dcra, je spokojn. (O.Wilde)
Keby ste vedeli, ak vek je ensk zvedavos! Takmer tak ako musk. (O.Wilde)
eny s k tomu, aby sme ich milovali a nie aby sme ich chpali. (O.Wilde)
eny s sfingy - bez tajomstva. (O.Wilde)
eny nevedia o chc a nedaj pokoj, km to nedostan. (O.Wilde)
Nikdy koovi, psovi alebo dievau nepozeraj do o dlhie ako niekoko seknd: zahanbuje
ich to. (O.Wilde)
Siclska mafia, prsne uzavret tajn spolonos muov, z ktorej s eny vylen a ktor
mimochodom enm nikdy neukod, je svojimi lenmi nazvan Mama. (M.Zuna)
Prca mua trv do zpadu slnka, prce eny nie je hotov nikdy. (XY)
Pri potrate hovor ena: Toto je moje telo... mem si robi s nm, o chcem. V kostole
zaznievaj podobn slov: Toto je moje telo... ktor sa obetuje. (XY)
Povedal mi otec po maturite: z troch vec, kola, dievat a port, sa daj sasne robi
pikovo len dve. (XY)
Staroba zana od chvle, ke sa nm vetky dievat zdaj by pekn. (XY)
Je v starobe behanie za dievatami nebezpen? Iba ak ich dohon. (XY)

545
 ZLO

iadne bytie sa nenazva zlom ako bytm, ale iba ak mu chba nejak bytie - ako lovek sa
nazva zlm, pokia mu chba bytie nosti a oko sa nazva zlm, pokia mu chba bystros
zraku. (sv.TA I q.5 a.3)
Zlo celkom neodstrauje dobro. (sv.TA I q.5 a.5)
Zlo nie je poznaten sam od seba, pretoe k pojmu zla patr, aby bolo postrdanm dobra.
(sv.TA I q.14 a.10)
Aby bola vo veciach zachovan mnohotvrnos stupov, Boh dopa, aby sa dialo nejak
zl, aby sa nezabrnilo mnohm dobrm. (sv.TA I q.23 a.5)
Keby Boh nedopustil, aby bolo nejak zlo, zmizli by mnoh dobr. Nezrodil by sa ohe,
keby nebol poruen vzduch. lev by zahynul, keby nezabjal zvierat. Nebola ba trpezlivos,
keby nebolo neprvost. (sv.TA I q.48 a.2)
Zlo neme plne strvi dobro. (sv.TA I q.48 a.4)
Poriadok vesmru vyaduje, aby boli niektor, ktor mu urobi chybu a niekedy ju urobia.
(sv.TA I q.49 a.2)
Ni neme by svojou podstatou zlm, kad bytie ako bytie je dobr. Znienm vetkho
dobra by sa zniilo samotn zlo, ktorho podmetom je dobro. (sv.TA I q.49 a.3)
K dobru sa vyaduje viac ako ku zlu, pretoe dobro nastva z celej, nedotknutej priny,
zlo vak z jednotlivch nedostatkov. (sv.TA II/I q.71 a.5)
Zlo sa neodstrauje in ako vytvorenm dobra. (sv.TA D q.12 a.3)
Od Boha maj vetky prirodzenosti, e s prirodzenosami a potia s nerestn, pokia sa
uchyuj od jeho umenia, ktorm boli uinen. (sv.Augustn)
Boh, ktor je najviac dobr, by iadnym spsobom nedopustil, aby sa stalo nejak zlo,
keby nemohol z kadho zla vyvodi dobro. (sv.Augustn)
Ete je dobr, e bol strata dobra, lebo keby nezostvalo nejak dobro v prirodzenosti,
strata iadneho dobra by nebola trpenm. (sv.Augustn)
Dobro je slabos zla! (J.Buzssy)
Zlo neije vo svete vec, ije iba v lovekovi. (nska mdros)
Tak vec ako monos voby medzi dobrom a zlom neexistuje - s konkrtne a zvltne
iny, ktor s prostriedky k tomu, o je zl, za predpokladu, e bolo to, o je dobr, a to, o je zl
vhodne definovan. (E.Fromm)
lovek neme nikdy presta by udskm; preto neme by nikdy so zlobou spokojn
ako s rieenm. (E.Fromm)

546
 Zlo je lovekova strata seba samho pri tragickom pokuse unikn bremenu udskosti.
(E.Fromm)
lovek je vybaven imaginciou, ktor ho uschopuje k tomu, aby si predstavil vetky
monosti zla, a tak aby po nich til a jednal poda nich, aby ivil svoju predstavivos zla.
(E.Fromm)
Boh, ktor osobne preiel utrpenm a smrou, dal zmysel udskej bolesti. (Gnthr)
Zloba m nzku postavu, ale m vemi dlh ruky. (G.Halifax)
U viackrt som hovoril o tom, e ke nebudeme zlu eli u v jeho len zdanlivo nevinnch
prvopoiatonch prejavoch, prerastie vo fenomn skutone vny, nebezpen, ohrozujci cel
spolonos, a riskujeme, e neskr tomuto zlu u eli nedokeme, alebo mu budeme schopn
eli len za cenu alch udskch obet. (V.Havel)
Dobro si podman zlo prve tak, ako voda preme ohe a ak pohr vody nesta na uhasenie
poiaru, netreba z toho vyvodzova, e voda je proti ohu bezmocn. (Meng-c)
Zlomysen udia mu zomrie, ale zloba nezomrie nikdy. (Molire)
Ocko, preo slovo zlo znamen ivot naopak? Evil-live. (M.S.Peck)
Nezistil som behom tch dvadsiatich rokov ni, o by prezrdzalo, e zl jedinci mu by
rchle ovplyvnen nejakm inm prostriedkom ne hrubou silou. Ani v najmenom sa ich
nedotkne akkovek lskav vdnos ani iadna in forma psychologickho dohovrania, s
ktorm som dobre oboznmen. (M.S.Peck)
Jednm z charakteristickch rysov zlch ud je prve tba mias. (M.S.Peck)
Za posledn roky som sa nauil, e zlo - i u udsk i dmonick - je prekvapivo poslun
autorite. Preo je tomu tak, vm nepoviem. Ale viem, e je tomu tak. (M.S.Peck)
Pri skman podstaty udskho zla nie je ist, ako jasne budeme schopn vymedzi hranicu,
ktor ich oddeuje od ns; s najvou pravdepodobnosou by predmetom skmania bola naa
vlastn podstata. (M.S.Peck)
Niektor by najradj dobro plne zniili, keby to samozrejeme bolo v ich silch. Nie je to
vdy zlomysen mysel; asto to inia slepo, bez toho aby si uvedomovali, e ria zlo - dokonca
sa vemi usiluj si to neuvedomi. (M.S.Peck)
Zlo je celkom extrmna forma lenivosti. Lska je protikladom lenivosti. Obyajn lenivos
je pasvna neschopnos milova. (M.S.Peck)
Skutone zl udia nie s len pasvni, ale aktvne sa brnia akmukovek stretovmu
pohybu. Na obranu svojej lenivosti - nezdravej asti svojho ega - s ochotn uini okovek.
Ne by druhmu pomohli, radj ho vo svojom zujme zniia. Pokaj sa vetkmi prostriedkami
zlomi a rozdrti duevn zdravie ud zo svojho okolia, pretoe i to ohrozuje integritu ich
chorho ja. (M.S.Peck)
Zlo je vnucovanie vlastnej vle pomocou otvorenho alebo skrytho ntlaku, s cieom sa
vyhn stretovmu kroku, vyhn sa podpore duchovnho rastu. (M.S.Peck)
547
 Obyajn lenivos je nelska; zlo je antilska. (M.S.Peck)
Dobr sprvy jazdia na rchlom koni, ale zl na blesku. (I.Stone)
Ke tisckrt zatneme do konrov zla, jedenkrt zasiahneme kore. (Thoreau)
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily. ( 73,16)

IVOT

Chaos asto plod ivot, ke poriadok plod zvyk. (H.B.Adams)

Je ahie bojova za princpy, ne i poda nich. (A.Adler)
Priiel k murrovi. o rob majstre? Murujem cel de! Preo muruje? Aby som si zarobil
peniaze. Preo si chce zarobi peniaze? Chlieb... aby som mohol i. Preo chce i?
(sv.Fr.Asissk)
Chcel som napsa svoj ivotopis, ale potom som si spomenul, e lovek m psa iba o
veciach ktor pozn. (W.Allen)
ivot je ako trbka. Ke do nej nefka, ni z nej nevyjde. (L.Armstrong) odvaha-
Z toho, o nebolo a o nikdy nebude, zrun spisovatelia vytvoria najkrajie romny o tom,
o je. (I.Andri)
ivm sa nazva to, okovek sa uvdza do pohybu, alebo do nejakej innosti. (sv.TA I
q.18 a.1)
udsk ivot je dobro dan Bohom. (sv.TA II/II q.46 a.5)
ivot je iba beh k smrti, kde sa nikto neme ani na chvu zastavi, ani spomali krok.
(sv.Augustn)
udia si neme bohuia vybra svoje kotvitia, svojich milikov a priateov rovnako,
ako si nemu zvoli rodiov. ivot im ich daruje a berie, a vek akos spova v tom,
poveda ivotu no. (J.Baldwin)
ivot je nemocnica, v ktorej je kad pacient posadnut tbou zmeni poste.
(Ch.Baudelaire)
Milujem veci, ktor do ede nho ivota prinaj farebn tajomno. (A.Born)
Rozdiel medzi Umenm a ivotom je v tom, e Umenie je znesitenejie. (Ch.Bukowski)
Vyvodzovanie zmyslu stoj na vyom vvojovom stupni, ne dvanie zmyslu.
(Ch.Bhlerov)
A pozia je len vodn kame, ktor sa usadzuje na dne naich dn. (J.Buzssy)
Gua je kocka unaven cestou. (J.Buzssy)

548
 Nemono i, ke ivot nem zmysel. (A.Camus)
Pre nakazench je spnok posvtnej ne ivot. (A.Camus)
Svet je ako divadlo. Prde, pozrie sa, odde. (M.Claudius)
V ivote netreba nikdy ni subova, ani tvrdi, e sa nieo nestane. Zajtrajok je vdy
inak ako dneok. To, o odmieta dnes, mono zajtra prijme. Mdry lovek vie i kad de
v prtomnosti. (E.ou)
ivot je jednosmern premvka, ani mintu nevrti sp. (A.Dermek)
Je ivot predsa dar, hoci aj chudobnej a pda pdou je, hoc vietor po nej sku. A zmysel
ivota len v tom je skryt, to, o ti ivot dal skrli a uhji. (V.Dyk)
Ako me niekto i bez toho, e by nebol pouen o umen itia a umierania. (Eckhart)
Ten, kto pozn umenie i so sebou samm, nepozn nudu. (Erazmus)
Logika zabja ivot. A sama o sebe ni neobsahuje. (Exupry)
Ja nenazvam skutonosou to, o sa d odmera na vhe, ale to o na ma nalieha. (Exupry)
Svet je ohromn miesto, kam sa narodi. (L.Ferlinghetti)
Bolo u privea pokroku. ivot ho viacej nevydr. (L.Ferlinghetti)
Stromy to s z dreva bsne o tom ako treba i. (B.Filan)
ivotn umenie: i ahko bez ahkomyselnosti, by vesel bez rozpustilosti, ma odvahu
bez spupnosti, dvera a radostn odovzdanos, to je ivotn umenie. (T.Fontane)
Rados z ndhernho zpadu slnka je nejako relnejia, ne nejak astronomick vpoet
domnelho asovho bodu, v ktorom zem spadne do slnka. (V.E.Frankl)
Rados me da ivotu zmysel iba vtedy, ak m sama zmysel. Jej u zmysel neme
vak spova v nej. V skutonosti le mimo u samu. (V.E.Frankl)
Zmysel ivota neme by vynjden, mus by odkryt. (V.E.Frankl)
Romn, ktor niekto il je ete vdy nezrovnatene v, tvoriv vkon, ne ten, ktor
niekto napsal. (V.E.Frankl)
Lebo, ke ide len o jedin okamih - u na vekosti okamihu je mon vidie vekos
ivota. (V.E.Frankl)
Povaujeme za sporn, i je lovek vbec schopn urobi s dostatonou objektivitou ivotn
bilanciu. (V.E.Frankl)
Zodpovednos za okamih - i tak, ako by si il po druh raz a ako by si po prv raz urobil
vetko tak zle, ako si to len doke predstavi. (V.E.Frankl)
Predstav si svoj ivot ako film, ktor je natoen, ale ktor neme by strihan. (V.E.Frankl)
V ivot je pomnk! Pomnk, ktor iaden lovek neme odprata zo sveta. (V.E.Frankl)
549
 ivot nikdy nie je ist, nikdy sa ned predpoveda, nikdy nie je mon ho kontrolova; aby
bolo mon uini ivot kontrolovatenm, je nutn ho premeni v smr. Smr je v ivote
naozaj jedinou istotou. (E.Fromm)
Cyklus ivota je cyklom zjednocovania, zrodu a rastu - tak ako cyklus smrti je cyklom
ustatia v raste, dezintegrcii a zniku. (E.Fromm)
Je ist jedincov, ktor nemaj prleitos a silu zabja a ktorch nekroflia - lska k smrti
sa prejavuje inm, na prv pohad ovea kodlivejm spsobom. S to t, ktor potlaj u
inch rados zo ivota, neraduj sa z ich pokroku. (E.Fromm)
Osobu, ktor naplno miluje ivot, priahuje sm proces ivota a sm rast vo vetkch
monch oblastiach. Dva prednos tomu skr kontruova, vytvra nov ne zachovva
star stav. Je schopn obdivu, radej vid nieo novho, dva tomu prednos pred istotou, s
ktorou sa over star. Skr ne bezpeie miluje dobrodrunos ivota. (E.Fromm) tradcia-
Lska k ivotu sa vyvja vinou v takej spolonosti, kde je: bezpeie - v tom zmysle, e
tu nie s ohrozen zkladn materilne podmienky dstojnho ivota, spravodlivos - v tom
zmysle, e nikto neme by prostriedkom k cieu inch ud a sloboda - v tom zmysle, e
kad lovek m monos by aktvnym a zodpovednm lenom spolonosti. (E.Fromm) sociolgia-
Povedan teleologicky, meme poveda, e prroda vybavila loveka vekou mierou
narcizmu, aby ho uschopnila k tomu, o je nutn pre zachovanie jeho ivota. Je to sprvne,
pretoe ho nevybavila dostatone vyvinutmi intinktmi, ako ich maj zvierat. (E.Fromm)
Tendencia zosta priptan k materskej osobe a k jej ekvivalentom - krvi, rodine, kmeni -
je vetkm muom i enm inherentn. je ustavine v rozpore s protikladnou tendenciou - by
zroden, s dopredu, rs. Ak je vvoj normlny, zvaz tendencia rs. (E.Fromm)
ivot sa m teda s najvou starostlivosou chrni u od samho poatia, potrat a usmrtenie
nemluvaa s hanebn zloiny. (GS 51)
i tak, ako by si si prial i pri svojom umieran. (Gellert)
ij, ako ke taj noviny - len aby to u mali za sebou. (Goethe)
ivot je javisko, naute sa teda hra svoju rolu. (Grcke prslovie)
Zmysel ivota je radova sa zo ivota a ini ho pre kad udsk bytos krsnejm.
(D.B.Gurion)
ivot nie je nieo, vdy je len prleitos k nieomu. (Hebbel)
Sksenos je dobr kola len kolsk poplatky s vemi vysok. (H.Heine)
ivot dostva zmysel jedine lskou. To jest, m viac sme schopn milova a dva sa, tm
v zmysel m n ivot. (H.Hesse) lska-
Neznalos ivota je neznalosou bolesti. (V.Holan)

550
 So ivotnmi obdobiami je to ako s naimi dami. iadny nie je celkom krsny a kad
m, ke u nie svoje trpenie, tak predsa len svoje nedostatky, ale ak ich spota dohromady,
vyjde ti suma radosti a ivota. (F.Hlderlin)
Ak ijeme sami pre tento ivot, tak sme najbohej zo vetkch bytost. (Humboldt)
Fakt, e budk nezazvonil, zmenil u vea udskch osudov. (A.Christie)
akujem za to dobr jedlo, mil Boe, za svoj dobr ivot! - hovoria deti. o mem ja,
sedemdesiatpron poveda? akuje, mil Boe, za svoj dobr ivot, za vetku lsku, ktorej
sa mi dostalo. (A.Christie)
Zd sa mi, e vidm strom zmietan vetrami. V kadom okamihu opadvaj listy. ivot je
tak krsny... To vari ani nie je mon! (V.Jirnek)
Kadmu samovrahovi zle na ivote, preto sa z neho stal samovrah. (J.Johanides)
Kresania maj by pre svet tm, m je dua pre telo. (sv.Jn Zlatosty)
Ke mme okolo 35 rokov, vtedy sa slnko nho ivota ocitlo v zenite, odtia vedie cesta
len dolu. (C.G.Jung)
Niektor odolvaj viac, in menej. Ak niektor z nich pretrvvaj brku a udria sa na
strome, prde zima a pod jej dychom aj tie uvdn, vetky opadaj. To je udsk ivot, to je
strom ivota. (F.X.Jurnek)
Najm tm si mi, Boe, preukzal svoju lsku, e ke som nebol, stvoril si ma. (Kempensk)
Akoe mono milova ivot, ktor m toko horkost a ktor ohrozuj tokorak neastia
a biedy. (Kempensk)
Len z istho srdca pochdza ovocie dobrho ivota. (Kempensk)
Kad lovek prichdza na svet so zavretou oblkou. (Kierkegaard)
V knihch tame dychtivo o tom, oho si v ivote nevmame. (E.Krotkij)
Moja teria je uva si ivota, ale prax je proti nej. (Ch.Lamb)
udia sa rodia, udia umieraj - nie je to neviemak ivotn mdros, ale na druhej strane
je to, ia, pravda. (Lasica - Satinsk)
Mme a ivot ako nai predkovia - musme si zaobstarva viac vec, ktor uahuj
ivot. (G.Lub)
udia by potrebovali obas de vona od ivota. (S.J.Lec)
Zopr rz som sa pristihol, e som na glbuse lupou hadal seba. (S.J.Lec)
Nevie sa, na o zomrel. Ba ani na o il. (M.Lechan) smr-
Pre spisovatea je cesta do sveta nevyhnutn nie preto, aby videl mnoho rozlinch situci,
ale preto, aby sa v nich sm ocitol. (Ch.Lichtenberg)

551
 Vedn de viny ud je tich hrdinstvo na spltky. (A.Magnaniov)
To pekn, vzcne, dojemn, to skutone dramatick v ivote je, e uplynie. (A.Maillol)
Optimista je chlapk, ktor nikdy nemal vea sksenost. (D.Marquis)
ivotn skka k nm nikdy neobrti t tvr, ktor sme oakvali. (F.Mauriac)
Je pravdepodobn, e sa stane tisc vec, ktor s v protiklade s pravdepodobnosou.
(H.Mencken)
udsk ivot je krsna vec, ke si ho zaslime. (J.Miguis)
Lepie je ivot i ako o om psa - nech o om pe ten, kto sa z neho neme tei.
(J.Miguis)
Pre toho, kto u stratil dvadsaes rokov, je ivot vzcna vec. (H.Michaux)
kola pavka nie je pre muchu. (H.Michaux) kola-
ivot je to, o z neho urobme. (H.Miller)
Mono smti za lepmi asmi, ale nemono utiec z terajch. (M.de Montaigne)
ivot je pevnos, o ktorej ja ani vy ni nevieme. (Napoleon)
N ivot je nervzny telefn, ktor zvon prli asto za mintu. Namiesto slov vak
pouje len matn, nejasn huanie drtov. (V.Nezval)
Ke si lovek postav dom, vdy zbad, e sa pri tom priuil nieo, o mal rozhodne
vedie prv, ne zaal stava. (Nietzsche)
lovek sa narodil na to, aby il a nie na to, aby sa pripravoval na ivot. (B.Pasternak)
Vina ud tak celkom nechpe, e ivot je ak. Namiesto toho skoro stle nariekaj,
i u nahlas, alebo v kryte due, ak obrovsk s ich problmy, starosti a akosti - ako keby
ivot obvykle bol ahk a ako keby sa to automaticky predpokladalo. (M.S.Peck)
Ui i, sa musme po cel ivot, povedal Seneca pred dvetisc rokmi a o vs udiv ete
viac, po cel ivot sa musme ui zomiera. (M.S.Peck)
Na tdich som niekde tal, e evolcia je pohyb proti druhej termodynamickej vete.
(M.S.Peck)
lovek sa nau hovori za dva roky, a potom aby sa cel ivot uil mla. (.Petan)
lovek, ktor nem o om prema, nem ani o om i. (K.Peteraj)
Najstaria a najvia lska je lska k ivotu. (Plutarchos) lska-
Vemi str svoje srdce, lebo z neho vyvieraj riedla ivota. (Prs 4,23)
Ako medzi gadami, tak medzi Rmami: jeden vie i, druh nevie. (Rmske prslovie)

552
 Kto prestane ma rd zmenu, prestva ma rd ivot, pretoe ivot to je zmena. ivot nie je
bod, je to iara, ktor plynie. (P.Rosso)
ivot to nie je len div bujnenie, ale aj pokojn rast a pokojn umieranie. (P.Rosso)
i prtomn chvu. Zbytone naahuje potrubie do budcnosti, ktorm by si tam chcel
doda milos. Radej si svoju ndr milosti napl po okraj teraz. Zsoby Ti vydria po dlh
dobu a bude ma dos aj teraz aj potom. (P.Rosso)
lovek, ak chce naplno prei ivot, mus bezodn priepas svojho srdca naplni
nekonenm Bohom, aby mohol potom z tohto nevyerpatenho zdroja erpa lsku, ktor sa
rozdva. (P.Rosso)
Dajte si o najviac prce, aby ste skutone ili. (W.Saroyan)
ivot je vytvoren z budcnosti ako geometrick teles z przdneho priestoru. (Sartre)
Ak bude chcie cel udstvo alej i, nebude to jednoducho preto, e sa zrodilo, ale preto,
e chce v ivote pokraova. (Sartre)
Dve veci si pripomnaj: Odkia? Kam? Potom m tvoj ivot sprvny zmysel. (M.Seeman)
Vrcholom zla je ods z kruhu ivch prv, ako umrie. (Seneca)
Nemme sa stara, aby sme ili dlho, ale aby sme ili plne. (Seneca)
Kto odklad itie, tomu sa ivot vytrca. (Seneca)
Ni na svete nie je bezvznamn. (Schiller)
ivot je loha, ktor treba splni. (Schopenhauer)
udsk ivot sa pohybuje sem a tam medzi ndzou a nudou. (Schopenhauer)
To, o udia veobecne nazvaj osudom, sa vo vine prpadov sklad z ich vlastnch
hlpych skutkov. (Schopenauer)
V ivote s dve veci, na ktor sa treba zamera: najprv zska to, o chceme a potom sa z
toho tei. Len t najmdrej dosiahnu to druh. (L.Smith)
Medzi dlhm ivotom a dlhm obedom je len jeden rozdiel: pri obede prdu sladkosti a
nakoniec. (R.Stevenson)
Slza je k ivota, ktor otvra vstupn i vstupn brnu. (P.Strauss)
Najkraj zmysel ivota: hada zmysel ivota. (P.Strauss)
ivot je preto tak krsny, e je vetko mon. I to, o ani netume. (P.Strauss)
Zjednoduovanm sa ivot strane skomplikuje. (P.Strauss)
ivot je boj? Len boj je ivot! (P.Strauss)
Npis na jednom moste v Passau - Vetko je len prechod. (pirago)

553
 Furman viezol jednho vedca. Ten sa ptal: Uili ste sa matematiku? Nie! Tak ste stratili
tvrtinu ivota! A fyziku? ...druh tvrtinu. Astronmiu? ... tretiu tvrtinu. Spadn do vody.
Viete plva pn vedec? Nie! Tak sa ma chyte, lebo stratte tyri tvrtiny ivota. (pirago)
Jedinenos ivota - Ke niekto zachrni jeden ivot, je to, akoby zachrnil cel svet; ke
niekto zni jedin ivot, je to, akoby zniil cel svet. (Talmud)
ivot je len sen! O chvu sa prebudme, ak to rados... m vie je nae utrpenie, tm
bezhraninejia bude naa slva. (sv.Terezka)
Orol venosti, ty ma chce ivi svojou boskou podstatou, ma biedne stvoreniatko, ktor
by upadlo do nioty, keby mi tvoj bosk pohad nedval v kadom okamihu ivot. (sv.Terezka)
ivote je vemi tajomn! Je to p, exil... Ale v hbke due lovek cti, e raz svitne de
nekonench diaav, ktor navdy daj zabudn na smtok pte a vyhnanstva. (sv.Terezka)
Deti mu len i, dospel musia zpasi. (Tolstoj)
Kad poznatok je tm jasnej, m menej ho potrebujeme pre zodpovedanie zkladnej
udskej otzky. (Tolstoj)
Zd sa mi, e toto je pravidlo celho bytia: ivot nie je tak - je plne in. (K.Tucholsky)
ivot je asov sek, ktor tvor dve polovice. Prv polovicu nm kazia rodiia a druh
deti. (J.Tuwim)
Daj kadmu du ancu, aby sa stal najkrajm dom tvojho ivota. (M.Twain)
Pretoe je ivot krut, vo filmoch treba happy end. (J.Urban)
Niektor udia sa tak boja smrti, e ani nezan i. (D.Van)
ivot je dychov cvienie, ktorm sa upokojujeme po prode. (J.Vodansk)
Svet sa zmieta sprava doava a naopak. Zabudol, e existuje vka a hbka. (Werfel)
Neberte ivot prli vne. Tak i tak z neho nevyviaznete iv. (J.Werich)
Ani Kristus, ani Budha, ani Sokrates nenapsal iadnu knihu, pretoe toto znamen zameni
ivot za logick proces. (W.Yeats)
Vetkm bez vnimky! Od okamihu zverejnenia tejto vyhlky sa vetkm obanom mesta
povouje i. (J.Zozulja)
Pravm zmyslom celho nboenstva nie je to, e mme o Bohu vedomosti, ale e u neho
mme domov. (P.M.Zulehner)
Morlna ochrana vec je vrazne jednoznanejia ne ochrana ivota v jeho rozlinch
variantoch. Aut s morlne lepie chrnen ne nenaroden, umierajci alebo milostn vzahy.
Je vemi povliv, keby lovek - vyjadren tak trochu paradoxne - mal ma v naej kultre
astie, keby priiel na svet ako auto. (P.M.Zulehner)
o sa nemen, to u neije. (ivotn mdros)

554
 ivot nem cenu, ak nemem ni zmeni. (XY)
Keby som vedel, e budem tak dlho i, bol by som sa o seba lepie staral. (XY)

PS. V tejto verzii som nestihol pre krtkos asu opravi vetky preklepy. Dfam, e v
nasledujcom upgrade sa mi to podar. Vea astia pri prci s tmto textom.
Jozef

555