Kultúrny prínos Veľkej

Moravy
Ondrej Bitter
7.B
Základná škola,Tbiliská 4, Bratislava
 Veľkomoravské obdobie predstavuje veľmi
významnú etapu našich najstarších dejín.
Naddunajskí Slovani sa po prijatí kresťanstva
v priebehu 9. storočia priblížili civilizačnej
úrovni západoeurópskych krajín. Liturgia v
domácom jazyku bol unikátny jav v
kresťanskej cirkvi, ktorý sa nevyskytol nikde
inde v Európe až do čias reformácie.
Písomníctvo Veľkej Moravy
 Počas existencie VM prebiehal na našom území
proces kristianizácie. Vytvorenie hlaholiky
umožnilo preložiť bohoslužobné knihy do
staroslovienčiny. Vďaka pôsobeniu Konštantína a
Metoda sa na VM rozvíjala literatúra. Proglas –
predslov Konštantína k preloženému evanjeliu.
Hradiská
Veľkomoravskí panovníci podporovali zakladanie a
rozvoj nových hradísk. Stali sa strediskami väčších
územných celkov. Významnými centrami VM boli
Nitra, Bratislava a Devín. V Nitre bol vysvätený prvý
kostol na území západných Slovanov (roku 828).
Začala sa budovať aj cirkevná organizácia.
Zachovali sa základy viacerých kostolov, napr. v
Bratislave, v Nitre, na Devíne a aj dodnes stojace
stavby.
Spôsob života
 Vo veľkomoravskom období sa v spôsobe života
našich predkov postupne objavovali nové prvky.
Najmä vládnuca vrstva začala napodobňovať
Frankov spôsobom obliekania, bývania a vojenským
výstrojom a výzbrojou. Ženy sa krášlili honosnými
šperkami. Na spôsob života malo zásadný vplyv aj
prijatie kresťanstva.
Svätoplukova tradícia
 Hoci sa VM napokon rozpadla, nezaniklo tunajšie
etnické spoločenstvo ani jeho kultúra a
kresťanstvo, ktoré už mali pevné korene. V ústnej
tradícii sa zachovávala spomienka na Svätopluka a
istý čas aj na pôsobenie sv. Metoda. Ako prvý
zaznamenal časť zo Svätoplukovej tradície
byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos,
ktorému bolo známa táto významná osobnosť.
Koniec