Paul von Hindenburg

Životopis
• Bol syn pruského dôstojníka. V
rokoch 1859 – 1866 chodil do Ústavu pre kadetov v
okrese Liegnitz, neskôr v Berlíne. V roku 1866 sa
ako poručík zúčastnil na Rakúsko-pruskej vojne, v
rokoch 1870 – 1871 sa zúčastnil na Prusko-
francúzskej vojne.
 Životopis
• V roku 1903 sa stal veliacim generálom. V roku 1911 vo veku 64
rokov odišiel do penzie. O tri roky neskôr, keď vypukla prvá
svetova vojna, ho povolali z penzie späť a 22. augusta 1914 bol
vymenovaný ako vrchný veliteľ 8. armády (čiže nemeckých vojsk
na východnom fronte). 8. armáda následne v bitke pri
Tannenbergu porazila ruské vojská.
Prezident
• V búrlivých rokoch weimarskej republiky nastúpil
roku 1925 namiesto Friedricha Eberta na post prezidenta. V skutočnosti
nemal Hindenburg žiadny záujem kandidovať na akúkoľvek verejnú
funkciu. V prvom kole prezidentských volieb roku 1925 nezískal žiaden
kandidát väčšinu. Sociálne demokratický kandidát, ministerský
predseda Otto Braun , súhlasil s tým, že z volieb odstúpi a podporí
kandidáta Katolíckej stredovej strany Wilhelma Marxa
 Prezident
• Keďže spoločný kandidát dvoch konzervatívnych strán Nemeckej
ľudovej stran a Nemeckej ľudovej strany Karl Jarres bol považovaný
za príliš hlúpeho, vyzeralo to na jasné víťazstvo Marxa. Avšak jeden z
vodcov Nemeckej národnej ľudovej strany navštívil Hindenburga a
povedal mu, že je jediný, kto môže Marxa zastaviť. Hindenburg zo
začiatku odmietal, ale Tirpitz naňho vyvinul silný tlak a nakoniec ho
ku kandidatúre zlomil.Voľby potom skutočne vyhral z časti aj vďaka
svojej povesti vojnového hrdinu.
 Následky vojny

• Po vojne Hindenburg roku 1918 opäť odišiel z armády a oznámil

zámer stiahnuť sa z verejného života. O rok neskôr bol predvolaný
pred komisiu Reichstagu, Ktorá vyšetrovala zodpovednosť za
vypuknutie vojny v roku 1914 i porážku roku 1918. Hindenburg
nemal záujem objaviť sa pred ňou a bol teda súdne obosielaný. Jeho
výstup pred komisiu bol verejnosťou horlivo očakávaný.Ludendorff,
ktorý sa s Hindeburgom nepohodol kvôli rozhodnutiu z októbra
1918 pokračovať v vyjednávaní o prímerí, sa obával, že by
Hindenburg mohol prezradiť, že to bol on, kto toto vyjednávanie
navrhoval.
Ďakujem za pozornosť
Samuel Boguščák
1.A