Bunka

Charakteristika
Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka
každého živého organizmu

Veľkosť: 10 – 100nm

Cytológia:

• Veda, ktorá skúma bunku, jej štruktúru a procesy, ktoré v

nej prebiehajú
Typy buniek

Rastlinná

Živočíšna

bakteriálna
Objavitelia bunky
Antony von • Pozoroval a opísal mikroorganizmy
Leeuwenhoek • (baktérie, nálevníky, erytrocyty,kvasinky)

Ján Evangelista • Český vedec, zaviedol pojem protoplazma

Purkyně • Významne prispel k formulovaniu bunkovej teórie

Matias Jacob Schleiden • Nemeckí prírodovedci

a Teodor Schwann • V roku 1838 nezávisle od seba zverejnili bunkovú teóriu

• Lat.“Omnis cellula e cellula“ – bunka pochádza z bunky

Rudolf Virchawa • Dcérske bunky vznikajú z materskej bunky
Bunková teória
Základom každého organizmu rastlín a živočíchov je
bunka, ktorá je nositeľom všetkých živočíšnych
funkcií

Každá bunka vzniká len delením už existujúcej

materskej bunky

Bunková teória má všeobecnú platnosť

Pozorovanie bunky

Zachariáš Janssen
• Prvý mikroskop v roku 1590
• Lat. mikros – malý, cope – pozorovanie

Mikroskop:
• Svetelný
• elektronový
Mikroskopické bunkové štruktúry
 Pozorovateľné svetelným mikroskopom
◦ Bunková stena/membrána
◦ Jadro
◦ Mitochodrie (bunkové dýchanie)
Submikroskopické bunkové
štruktúry
 Pozorovateľné elektronovým mikroskopom
◦ Golgiho aparát
◦ Endoplazmatické retikulum
Vlastnosti buniek

Chemické vlastnosti

Stavba – štruktúra

Metabolizmus a syntéza látok

Dedičnosť
Chemické zloženie buniek
 65 % voda
 3 % minerálne látky
 3 % nukleové kyseliny
 8 % lipidy
 9 % sacharidy
 12% bielkoviny
Voda a minerálne látky
Prostredie pre chemické reakcie

Dobré rozpúšťadlo

Ovplyvňuje fyzikálno-chemické procesy

Soli reagujú osomtické javy a hospodárenie s

vodou, súčasť metabolizmu
Organické látky

Proteíny

Sacharidy

Lipidy

Nukleové kyseliny
proteíny
Makromolekulové látky

Vytvárajú reťazce z aminokyselýn

Peptidová väzba

Funkcia:
• stavebná
• katalitická
• transportná
• regulačná
• obranná
sacharidy
 Zdroj energie
 Stavebná látka
◦ Monosacharidy
 Základný zdroj energie
 Glukóza
 fruktóza
◦ Disacharidy
 Sacharóza
 Maltóza
 Laktóza
◦ Polysacharidy
 Škrob a glykogén = rýchly zdroj energie
 Celulóza – stavebný polysacharid
 Chitín
Lipidy – tuky, oleje, vosky
Funkcia

• zásobná
• stavebná
• ochranná

Dlhodobý zdroj energie

• Súčasť hormónov a vitamínov

• Fosfolipidy – stavba biomembrán, príjem a výdaj látok
• cholesterol
Nukleové kyseliny
 Tvoria genetickú informáciu
 Hmotný základ dedičnosti
 Stavba
 Nukleotid – monomér - zákl. st. jednotka

◦ Kyselina trihydrogénfosforečná (H3PO4)

◦ Pentóza – riboza al deoxyriboza (sacharid)
◦ Dusíkatá báza
 Purínova – A, G
 Pirimidínova – C, T, U
Nukleové kyseliny
 DNA –
deoxyribonukleová
kyselina
◦ Nositeľ genetickej
informácie
 RNA – ribonukleová
kyselina
◦ Realizácia genetickej
informácie
Rozdiel medzi DNA a RNA
DNA

Deoxynukleotid – nukleotid v DNA (monomér)

Polynukleotidové reťazce - usporiadané do dvojzávitnicovej špirály

Stavba nukleotidu
• Fosfát (zvyšok H3PO4)
• Dusíkatá báza
• A- adenín
• G-guanín
• C-cytozín
• T-tymín
• Deoxyribóza
Rozdiel medzi DNA a RNA
 RNA
 Polynukleotidový reťazec – jedno vlákovno
ribonukleotidov
 Stavba:
◦ Fosfát
◦ Dusíkatá báza:
A – adenín
◦ G – guanín
◦ C –cytozín
◦ U – uracyl (namiesto Tymínu)
 Typy RNA
◦ r RNA
◦ t RNA
◦ m RNA