Milan Rastislav

ŠTEFÁNIK z Košarísk
Veronika Mikulová
Milan Rastislav Štefánik prišiel na svet v roku
1880 do rodiny evanjelického kňaza Pavla
Štefánika. Narodil sa ako šiesty v poradí z 12
detí, z čoho sa len 9 dožilo dospelosti.
Základné vzdelanie získal na cirkevnej
evanjelickej škole v rodnej dedine. Jeho
otec, ktorý bol od roku 1870 evanjelickým
farárom v Košariskách mal doma bohatú
knižnicu keďže bol slovenský národovec a
vzdelanec. Takto sa snažil vychovávať aj
svoje deti. M. R. Štefánik vyrastal, a do
svojich deviatich rokov žil v Košariskách, tak
ako ostatné deti košarištianksych roľníkov.
Presne tak isto ako moja pra-pra babka Alžbeta
Šľahorová, ktorú v roku 1874 po narodení krstil
jeho otec, evanjelický farár Pavol Štefánik.
Vyrastali spolu v jednej dedine až kým M. R.
Štefánik ako 9-ročný odišiel do Šamorína aby
sa pripravil na strednú školu. Bol to najlepší
žiak zo školy a preto pokračoval v štúdiu, na
evanjelickom lýceu v Bratislave. Po maturite v
Szarvasi v roku 1898 pokračoval na Českom
vysokém učení technickém, odbor stavebné
inžinierstvo. Odtiaľ prestúpil v roku 1900 na
filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej
univerzity v Prahe.
V roku 1904 promoval ako doktorant filozofie
Karlovej univerzity v Prahe. A o rok nato začal
pracovať v Meudonskej hvezdárni u vedca
J.Jansena. Kvôli vedeckým pozorovaniam
vystúpil na Mont Blanc celkom 6 krát. V tom
istom roku bol v Oxforde zvolený za člena
Únie pre pozorovanie a výskum Slnka.
V roku 1912 mu udelili francúzske občianstvo.
Na otcovom pohrebe v roku 1913 poslednýkrát
navštívil Košariská a Slovensko.
Rytiersky rád Čestnej légie za vedecké a
diplomatické úspechy si prebral v roku 1914.
V roku 1915 nastúpil do franc. armády ako
pilot. Bol činný aj ako publicista. Písal o
slovenskej kultúre a politike. Jeho cieľom
bolo informovať českú verejnosť o
Slovensku. Upozorňoval najmä na
postupujúcu maďarizáciu. Keď písal o
Československu použil vždy medzerník
(Česko-Slovensko),alebo napísal Čechy a
Slovensko. To veľa vypovedalo aj o jeho
názoroch. Rešpektoval národy a národnosti
a zároveň podporoval ich spolužitie a
vzájomnú pomoc.
Spolu s T.G.Masarykom a E. Benešom založil v
roku 1916 Česko-slovenskú národnú radu v
Paríži.
V roku 1918 sa usiloval o zriadenie légii z
českých a slovenských zajatcov, bývalých
rakúsko-uhorských vojakov v Taliansku. Neskôr
získal hodnosť generála a bol menovaný za
ministra vojny novej Československej
republiky.
4. Mája 1919 tragická nehoda
ukončila jeho život, keď sa
jeho lietadlo zrútilo v Ivánke pri Dunaji.
Pri študovaní histórie a detstva M. R Štefánika
mi fakt, že pochádzal z Košarísk vnukol
myšlienku nahliadnuť znovu do svojho
rodostromu. Uvedomila som si totiž, že aj moji
pra-pra rodičia z otcovej strany sa narodili v
Košariskách. Rozhodla som sa preto znovu
pátrať a zistiť niečo viac o ľuďoch z tejto dediny,
ktorí v nej žili koncom predminulého storočia.
Bolo by úžasné, keby som mohla položiť pár
otázok aj otcovi môjho otca, ale dedo bohužiaľ
pred dvomi rokmi zomrel. Obrátila som sa preto
na svojho otca či si nepamatá niečo z
rozprávania starých a prastarých rodičov.
Nie je toho veľa, ale spomenul si ako mu
raz jeho dedo Ján Mikula, ktorý sa narodil
v roku 1907 v Brezovej pod Bradlom
rozprával o tom ako sa stavala mohyla M.
R. Štefánika na Bradle. Keď sa začalo so
stavbou mal dedo 17 rokov. Stavba na
Bradle na počesť svojho rodáka bola
veľkou udalosťou nielen pre národ, ktorý
sa oň pričinil verejnou zbierkou, ale aj pre
samotných rodákov, ktorí sa tiež snažili
pomocť, každý ako vedel a mohol.
A tak sa stalo, že mladý Janko Mikula so
svojimi kamarátmi meral mnohokrát cestu na
vrch Bradlo za robotníkmi a stavbármi, aby
im doniesol proviant, ktorý mu nabalila nie
len jeho mama, ale vlastne celá rodná
dedina. Neraz tam i pomáhali. Keď mal 21
rokov, čiže v roku 1928 bola mohyla
dokončená a o ďalších 40 rokov, v roku keď
sa narodil moj otec, bola vyhlásená za
národnú kultúrnu pamiatku svetového
dedičstva UNESCO.
Otec mi ešte rozprával ako s kamarátmi
počas letných prázdnin na návštevách u
svojich starých rodičov chodili na vrch Bradlo
púšťať svoje lietadielka. Vtedy vraj ešte
nebolo všetko tak husto zarastené lesným
porastom a bol odtiaľ krásny výhľad na veľkú
časť Myjavskej pahorkatiny.
Boli to krásne časy v krásnom prostredí
kopaníc a otca mrzelo už len to, že za tie roky,
počas socialistického obdobia, mohyla
chátrala a postupne sa rozpadala.
Muselo sa toho na Slovensku veľa zmeniť, aby
sa napokon v roku 1988 začala jej
rekonštrukcia. Keď sme tam minulý rok boli na
výlete ukazoval mi miesta kde sa so svojím
mladších bratom a kamarátmi hrávali a musím
povedať, že tam bolo naozaj krásne.
Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik-
astronóm, fotograf, letec, diplomat a
politik- bol jeden z tých Slovákov, ktorý bol
všestranne vzdelaný a veľmi rozhľadený
svetobežník. Nikdy nezabudol na svoj
povod a vlastnou silou a húževnatosťou
dosiahol to, že sa náš národ dostal do
celosvetového povedomia. Jeho motto
“Veriť, Milovať, Pracovať“ by malo byť
základom aj pre dnešnú generáciu.
Citáty M. R. Štefánika:

“Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú,

ten jej nie je hoden.“
“Žil som krásny život. Prežíval som
večnosť v sekundách.“
“Pravde veriť, pravdu žiť, pravdu brániť.“
“Prekážky treba rozbiť a nie sa im
poddávať.“
“Ja s udivením norím sa do vesmíru a
snažím sa určiť v ňom súradnice mojej
duše.“
…
Ďakujem za pozornosť!