w

Recenzenti Prof PhDr Gejza Dobrtka, CSc

Doc PHDR PETER SAK, CSC.

SUUALNA \
PETER ONDREJKOVIC ed. JOZEF BREZK GABRIELA LUBELCOV EVA POLKOV MRIA VLKOV

VEDA Vydavatestvo slovenskej akadmie vied Bratislava 2001

KNIHA VYCHDZA S

PRISPENfM

j J g P ^ ^

S L Q V E N S K A

Peter Ondrejkovi (ed ) w

Eva Polkov, Mria v k o v 2OoT' ^ ^ ****

'

ISBN 80-224-0685-6

OBSAH
vod Predhovor k 2. vydaniu Socilna patolgia (P. Ondrejkovi) Socilna devicia (P. Ondrejkovi) Anmia (P. Ondrejkovi) Subkultra a kontrakultra (P. Ondrejkovi) Chudoba (P. Ondrejkovi) Agresia, agresivita, hostilita a nsilie (P. Ondrejkovi) 6.1. Tranie, zneuvanie a zanedbvanie det (M. Vlkov) .. 6.2. Nsilie v kolch (P. Ondrejkovi) 7. Kriminalita (G. Lubelcov, P. Ondrejkovi) 7.1. Vymedzenie zkladnch pojmov (G. Lubelcov) 7.2. Rozsah a meranie kriminality (G. Lubelcov) 7.3. Socilna podmienenos kriminality (G. Lubelcov, P. Ondrejkovi) 7.4. Predpolia kriminality (P. Ondrejkovi) 7.5. Nov orientcia kriminolgie, normatvna a interpretatvna paradigma (P. Ondrejkovi) 7.6. Kriminalita v slach (P. Ondrejkovi) 7.7. Kriminolgia, diverzia a viktimolgia (P. Ondrejkovi) .. 8. Prostitcia (P. Ondrejkovi) 9. Drogov (nealkoholov) zvislosti (P. Ondrejkovi) 10. Samovraednos (P. Ondrejkovi) 11. Predsudky, xenofbia a rasizmus (P. Ondrejkovi, E. Polkov) 12. Sledovanie indiktorov socilnej patolgie. Rozvodovos a pokles prodnosti (J. Brezk) 13. Mlde ako ohrozen socilna skupina a krza identity (P. Ondrejkovi) 14. ZAVER - Monosti a medze socilneho ininierstva v oblasti socilnopatologickch javov (G. Lubelcov, P. Ondrejkovi) 15. Literatra (Ondrejkovi a kol.) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7 9 11 21 37 44 58 70 84 100 112 112 117 119 129 132 142 148 157 161 174 186 211 227 239 249

Shrn Summary Zusammenfassung O autoroch Menn register Vecn register Dodatok pre vysokokolskch tudentov - otzky a cvienia

262 273 284 292 294 298 306

vod
Neprejde ani de, aby sme sa nestali svedkami kritiky vznamne narastajceho nsilia, kriminality (osobitne kriminality mldee), asocilneho sprvania, ako i mnostva alch spoloensky neiaducich javov. Tto skutonos kritizuj politici, pedaggovia, masovokomunikan prostriedky, prvnici, cirkvi, obianske zdruenia, radov obania - najastejie rodiia naich det. Pritom sa nestretvame iba s prejavmi neiaducich spoloenskch javov, ale i s pripravenosou oraz vieho potu obyvatestva takto neiaduco" sa sprva. Sasne narastaj i obavy obyvatestva, e sa stan obeami trestnch inov, nsilia, podvodov, ale i nezamestnanosti, chudoby. Sasne sa vak paradoxne oraz astejie stretvame s prejavmi skrytho, tichho a neraz i transparentnho shlasu s niektormi javmi, ktor s veobecne povaovan za spoloensky neiaduce, i u ide o kriminalitu, prostitciu, nsilie na kolch, neznanlivos a agresivitu a i. V osobitnom postaven sa ocitva tt a ttna moc, mimovldne organizcie a obianske zdruenia. oraz vznamnejiu lohu zohrvaj v potieran prejavov spoloensky neiaducich javov spolu so strachom z trestu a oraz menej sa uplatuje v potieran tchto javov individulne svedomie, interiorizovan spoloensk idely a presvedenie, e iba dobrovone, v podmienkach slobody a plurality je mon robi npravu. S to oraz astejie moc a sila, ktor nastupuj na miesto dobrovonosti, na miesto presvedenia a citov zvznosti spoloenskch neformlnych noriem. Prin je iste viacero, sotva by niekto uveril v jednoduch prinnos tohto stavu. Celkom urite sa na tomto jave podiea sasn stav spolonosti s prvkami anmie, ktor je typick pre obdobia vznamnch socilnych zlomov, v ktorch sa nachdzame. S istotou mono tvrdi, e s to i globalizan procesy, ich negatvne strnky, na jednej strnke neumoujce izolovan kultrny a hospodrsky vvin spolonosti na zem jednho ttu a sasne sprostredkujce import zloinu, ale i kultrnych vzorov. Na tomto stave sa urite podieaj i procesy socializcie, problmy vchovy a v neposlednom rade i zaostvanie tch vednch a vskumnch odborov, ktor by mali riei naliehav otzky nrastu spoloensky neiaducich javov. Rozvoj kriminolgie, sociolgie kriminality a socilnej patolgie s disciplny, ktor maj svoje nezadaten miesto

v objasovan spoloensky neiaducich javov, prin ich vzniku a monostiach ich kontroly a prekonvania. Jednej z nich, socilnej patolgii, je venovan i prca, ktor je obsahom tejto publikcie. Publikcia si nekladie za cie vyerpvajcim spsobom analyzova problmy socilnej patolgie, ani predklada hotov recepty na ich rieenie, skr si kladie za cie vyslovova nzory na niektor otvoren problmy a sasne stava alie, doposia nevyrieen otzky. Publikcia je truktrovan tak, aby kapitoly na seba nadvzovali. Na jej zaiatok bolo nevyhnutn zaradi kapitoly s prevahou terie a teoretickch poznatkov kee iba po ich pretudovan je mon pochopi prezentovan neiaduce socilne javy v svislostiach, v akch ich vidia autori. K tmto zkladnm vchodiskm patria pojednania o obsahu a problmoch pojmu socilna patolgia, socilna devicia a anmia. Problematika socilneho ininierstva, ako sme nazvali silie o akkovek plnovan socilnu zmenu v spolonosti, tvor vystenie publikcie. Autori si sasne uvedomuj, e rozpracovanos jednotlivch problmov v publikcii nie je celkom rovnomern, v niektorch prpadoch dokonca iba naznaen. Ich dopracovanie tvor vzvu a sasne predsavzatie v zaatej prci pokraova. Predpokladme, e publikcia prispeje k rozvoju discipln, ktor sa mu priamo podiea na prekonvan sasnho neradostnho stavu, a taktie, e po nej siahnu profesionlni pracovnci orgnov innch v trestnom konan, socilni pracovnci, pedaggovia, aj tudenti a irok verejnos. Kolektv autorov vyslovuje ndej, e publikcia doke svojich itateov nielen zauja, ale i inpirova v ich vlastnej prci a tdiu, prpadne aj k spoluprci s autorskm kolektvom publikcie. Napokon ete chceme uvies, e budeme povan za vetky kritick pripomienky, nmety i rozdielne nzory, ktor nm itate tejto publikcie oznmi. Pociujeme za potrebn vyslovi osobitn poakovanie najm profesorovi PhDr. Gejzovi Dobrotkovi, CSc, ale i spolupracovnkom publikcie, nielen za cenn pripomienky a rady, ale i za nmety, ktormi prispeli k prprave rukopisu do tlae. Na zver prichod ete editorovi za cel kolektv autorov, ale i za itateov Socilnej patolgie poakova NRODNEJ BANKE SLOVENSKA za porozumenie a finann prspevok, uren na vydanie publikcie, bez ktorho by tto kniha neuzrela svetlo sveta. Poakovanie patr i vydavatestvu VEDA-SAV za tento vydavatesk in a prkladn spoluprcu pri vydvan Socilnej patolgie. Bratislava, janur 2000

Predhovor k 2. vydaniu
Nepreiel ani rok a Socilna patolgia, ktor sa objavila na kninom trhu na jese roku 2000 bola vypredan. Zd sa, e publikcia sa stretla s vekm zujmom svojich itateov. Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied Veda reagovalo na tto skutonos celkom prirodzene - poiadalo autorov, aby pripravili do tlae druh vydanie. Tto prleitos sme vyuili na zaradenie novej kapitoly, s problematikou predsudkov, xenofbie a rasizmu, ktor pokladme vzhadom na sasn vvoj socilnych problmov na celom svete, a teda aj na Slovensku, za vsostne aktulnu. Zaradenie tejto kapitoly predstavuje ist kompromis medzi snahou autorov prepracova viacero kapitol a snahou vydavatestva vyda 2. vydanie spenej publikcie v nezmenenej podobe. Niektor socilnopatologick javy zaznamenali od roku 1999 - 2000, ke publikcia vznikala znan vzostup (samovrady, kriminalita mldee, prejavy chudoby, prostitcia a i.). V publikcii vak nebolo mon na ne adekvtne reagova novm spsobom, liacim sa od toho, ktor autori prezentovali v 1. vydan. Chceme preto zdrazni, e Socilna patolgia, ktorej druh vydanie sa vm dostva do rk, nepredstavuje v iadnom prpade pln a vyerpvajci vpoet a ani analzu spoloensky neiaducich javov. Nech by sme tieto javy pomenovali ako socilna patolgia, socilna devicia, i nadmieru narastajce a hranicu normlu" prekraujce socilne problmy, ich vpoet iste nebude v tejto publikcii pln. Napriek tomu sa autori publikcie poksili o reflektovanie najvznamnejch z tchto javov a vyslovuj presvedenie, e sa o to v nastvajcom obdob ete poksia. Uvedomujeme si aj to, e javy, ktor s predmetom jednotlivch kapitol v tejto publikcii by si zaslili dkladnejiu teoretick i empirick analzu. Rozsah publikcie a relatvne irok zber problematiky sa vak stali limitujcimi faktormi, ktor nedovoovali hlb a viacdimenzionlny ponor do jednotlivch problmov. Mono vyslovi iba ndej, e publikcia sa stane podnetom a inpirtorom aj pre takto monotematick postup i v prpade jednotlivch problmov. Napokon editorovi prichod za cel autorsk kolektv vyslovi poakovanie vydavatestvu VEDA za starostlivos a silie spojen s pri-

pravou druhho vydania publikcie, ktor zahranin recenzent hodnotil ako vysoko zslun a priekopncky in. Bratislava, februr - marec 2001

1. Socilna patolgia
Shrnn pojem na oznaenie chorch, nenormlnych, veobecne neiaducich spoloenskch javov je najastejie socilna patolgia (angl. social pathology, nem. Sozialpathologie, fr. pathologie sociale). Patria sem aj sankcionovan formy deviantnho sprvania, ako aj tdium prin ich vzniku a existencie. Pojem zaal pouva vznamn anglick filozof a sociolg H. SPENCER (1820 - 1903), jeden zo zakladateov pozitivizmu v spoloenskch vedch a zstanca evolucionizmu. H. Spencer hadal nomotetick paralelu medzi socilnou a biologickou patolgiou, a to v oblasti biologickho a socilneho organizmu, ich truktry a funkci. Bol presveden o jednote spoloenskch a prrodnch zkonov, o ktorch predpokladal, e ovldaj udsk sprvanie. Pretoe spolonos, poda Spencera, je vlastne istm pecifickm druhom biologickho organizmu, funguj v om rovnak zkony. Avak prve tento biologizmus sa stal prinou neskorieho zamietania tohto pojmu a jeho nahrdzania pojmom socilna devicia. Jeden z najvznamnejch predstaviteov genercie zakladateov vedeckej sociolgie Francz E. DURKHEIM (1858 - 1917) povaoval socilnu patolgiu za vedu o chorobch a nepriaznivch skutonostiach, inoch a sprvan, ktor sa odchyuj od stanovench noriem, ale sasne s organickou sasou, komponentom ivota socilnych celkov. V tomto zmysle poda Durkheima nie je mon stava chorobu (socilnu) proti zdraviu, lebo s to komplementrne, vzjomne sa vysvetujce prejavy biologickho i socilneho ivota. Obtianos vymedzi presne o je patologick vyplva z toho, e nevieme dobre stanovi, resp. definova normalitu. Porozumie tomu, o je abnormlne mono iba vtedy, ak mme jasno v tom, o je normlne. To o povaujeme za normlne vak nemono stotoova s predstavou o priemernosti, teda s tm, o v spolonosti pokladme za priemern alebo tandardn. Vysvetli pojem normality sa nm skr podar prostrednctvom spoloenskch vzahov, prevldajcich spoloenskch rol, postojov, vzorcov sprvania, prpadne kultry. Preto je nevyhnutn upozorni na socio-kultrnu urenos socilnopatologickch javov a ich premenlivos v zvislosti od asu a zemia, reginu. V literatre sme asto svedkami dvojakho chpania normality - raz ako normality prevanho sveta (lebensweltliche Normali-

12

p 0NDREJK0V1

tt), ktor garantuje vntorn istotu, inokedy ako normalitu, o ktor usiluje socilny tt, prekonvajci socilne problmy.1/ Opercionalizova a nsledne empiricky postihova normalitu je neobyajne ak. Veobecne mono poveda, e za normlne je zmyslupln poklada socilne javy a procesy, ale aj socilne situcie, ktor umouj loveku tak ivotn prejavy, ak s vsledkom konsenzu a nepotrebuj vdy znova a znova osobitn argumentciu pre vlastn zdvodovanie. Normalita bude ma preto i svoju subjektvnu, tatistick, antropologick a sociokultrnu dimenziu a samozrejme i svoju dimenziu etick. V naom ponman normalitu budeme chpa ako opak anmie, o ktorej podrobnejie pojednme v osobitnej kapitole (. 3), a teda ako opak stavu spolonosti, v ktorom jednotlivci, skupiny a intitcie prijmaj a repektuj ustlen celospoloensk hodnoty a normy. Na prelome 20. storoia boli povaovan za socilne patologick tak javy, ako samovraednos, alkoholizmus, homosexualita, prostitcia, rozvodovos, nezamestnanos a vojna. Neskr sa k nim pridali i narkomnia, drogov zvislosti, nsilie a agresivita, ktor predstavuj dnes jedno z najvch nebezpeenstiev, kee hroz ich habitualizcia, rezigncia ud na ich odstraovanie, prpadne presvedenie, e s v naej spolonosti nevyhnutn. S habitualizciou je spojen i nebezpeie, e sa stan sasou naej kultry a v podobe noriem a vzorcov sprvania si agresivitu i konzumciu drog zan osvojova mlad udia v procese socializcie od tleho detstva. Termn socilna patolgia ako predmet pozornosti sociolgie pouval vznamn esk sociolg medzivojnovho obdobia I. A. BLAHA, ktor zdrazoval poruchy socilnych procesov a socilnych zariaden," vo funkcii determinantov individulnych i hromadnch porch.2/ Socilnopatologick terie najastejie vychdzaj z predpokladu, e v spolonosti jestvuj dlhodobo trukturlne nedostatky, ktor jej lenov postihuj rzne, nie rovnorodo. Najefektvnejm spsobom boja proti tmto socilnopatologickm javom je prevencia, v ktorej s najinnejie socilnotrukturlne zmeny. Toto zdanlivo banlne tvrdenie nie je vbec tak samozrejm, ako sa na prv pohad zd. U ns sa neraz stretvame s problematickmi vrokmi, poda ktorch je najinnejm predchdzanm socilnopatologickch javov (najm v prpade drogovch zvislost) ich terapia. Terapiou sa dajne zabrni aliemu reniu socilnej infekcie", kee zstancovia takhoto prstupu vychdzaj z predpokladu
/ Bhmsch, L.: Gespaltene Normalitt. Weinheim : Juventa, 1994, s. 35 - 42. / Blha, I. A.: Sociolgie. Praha : Academia, 1968, s. 374.

I SOCILNA PATOLGIA

_ _ .

socilnej nkazy" patologickch javov. Terapia m v boji so socilnopatologickmi javmi iste svoje miesto, jej zamieanie s prevenciou vak nemono poklada za zmyslupln. Z hadiska chpania prevencie, poda ktorho s v boji proti socilnopatologickm javom najinnejie socio-trukturlne zmeny, mme na mysli silie o zmenu v spolonosti v zmysle socilneho ininierstva. V uom slova zmysle vlastne je socilnym ininierstvom iba tak silie, ktor vychdza z empirickho vskumu, sociologickej, prvnej a ekonomickej terie a ich vzjomnho prepojenia. V prpade socilneho ininierstva ide teda o tie iastkov oblasti, ktor sa usiluje o odstrnenie spoloenskho zla, akmi s nezamestnanos, chudoba, konflikty v spolonosti, samovraednos, rozvodovos a pod., teda prevane o odstrnenie toho, o nazvame socilnou patolgiou najm v socilnej prci.3/ Socilna prca predstavuje integrovan disciplnu, ktor sa zaober problematikou socilnej patolgie nielen teoreticky, ale i prakticky, a to dokonca v prevanej miere ako socilna sluba, ochotn i schopn riei individulne, skupinov, prpadne prostrednctvom socilnej politiky i celospoloensk socilne problmy, vrtane socilnopatologickch javov. V tomto smere je vzba socilnej prce na socilnu politiku celkom evidentn, km praktick vyuitenos sociolgie, socilnej psycholgie a socilnej pedagogiky zvis predovetkm od rozvoja poznania socilnopatologickch javov a rovne ich reflexie v prslunej vednej disciplne. U z uvedenho vyplva, e otzky socilnej patolgie s predmetom pozornosti viacerch vednch discipln, medzi ktormi spomenieme predovetkm socilnu psycholgiu, socilnu pedagogiku, sociolgiu, socilnu prcu a osobitne kriminolgiu a prvne vedy. Miera pozornosti, ktor venuj socilnej patolgii je spravidla dan predmetom tchto vednch discipln a ich vzjomnmi vzahmi. Nie je to vbec jednoduch a neraz sme svedkami dlhoronch pokusov o vymedzenie predmetu i sporov, ktor svisia s novm vymedzovanm predmetu a vzjomnch vzahov napr. socilnej prce a socilnej pedagogiky, sociolgie a socilnej psycholgie, kriminolgie a vednch discipln, z ktorch vychdza a pod. Len ako prklad mono uvies terie rieiace vzah socilnej prce a so/ Socilnu prcu chpeme ako pecializovan socilnu slubu, ktor poskytuje individulnu i skupinov socilnu pomoc a riei socilne problmy na makro- i mikrorovni. Sasne je i realizciou socilnej politiky a sasou socilnej pomoci a starostlivosti. Opiera sa predovetkm o sociologick, psychologick a ekonomick poznanie, vyuva i poznatky socilnej medicny, prva i pedagogiky. Je zko previazan so socilnou politikou (na rozdiel od socilnej pedagogiky). Podmienkou jej efektvnosti je jej vedeck charakter, vznik osobitnch metd a technk vskumu i realizcie ich vsledkov.
3

14

ONDREJKOVlC

cilnej pedagogiky. Raz je to prstup, v ktorom prevlda diferencicia socilnej prce a socilnej pedagogiky - tento prstup prevauje i v anglicky hovoriacich krajinch. Inokedy je to konvergentn prstup, smerujci k postupnmu zbliovaniu socilnej prce a socilnej pedagogiky a napokon prstup identifikan, ktor stotouje socilnu prcu a socilnu pedagogiku, prznan pre nemecky hovoriace krajiny Eurpy. Autor tejto prce je presveden, e najvhodnej prstup v situcii, v ktorej sa nachdza vvoj oboch discipln v podmienkach Slovenska (socilna prca i socilna pedagogika) je konvergentn prstup, ku ktormu by malo smerova silie socilnej pedagogiky i socilnej prce. V tabuke s blokovo znzornen modely:

Socilna pra 1 S&m H

f*

tk

Obr. 1

Samotnej socilnej patolgii sa asto vytka, e je opisn, e je vlastne iba zbierkou socilnych problmov. Poznme rzne prstupy k vysvetovaniu socilnopatologickch javov. Znme s prstupy biologick (najastejie na bze dedinosti), rasistick, psychoanalytike, sociologick (terie socializcie), komplementrne, mnohofaktorov a i. Autor sa vbec netaj skutonosou, e v prezentovanom prstupe k socilnej patol-

1 SOCILNA PATOLGIA

gii prevlda prve sociologick prstup. Prve preto poklad za pozoruhodn hlavne Durkheimovu a neskr Mertonovu teriu anmie, o ktorej sa tie zmienime, Bellovu a Cohenovu teriu subkultry a kontrakultry a teriu etiketovania (ttkovania, nlepkovania), najm Lemertovu teriu labeling approach. Podobne LAMNEK uvdza, e pojem socilnej patolgie sa asto pouva vo vzname patologizcie"4/ socilnych javov, v rozpore s ich charakterom, analogicky ako v prpade niektorch prejavov deviantnho sprvania. O patologizcii hovorme, ke istmu deviantnmu sprvaniu alebo niektorm znakom takhoto sprvania budeme pripisova charakter chorobnej poruchy. Sprievodnm negatvnym javom patologizcie je odatie kompetencie socilnej pedagogike a socilnej prci, prpadne i sociolgii v prospech medicny (najastejie psychiatrie) alebo patopsycholgie. Dsledkom takhoto prstupu bva redukcia silia o npravu na terapiu" a kuratelu" s nslednm javom stigmatizcie (labeling) jednotlivca, alebo i celch socilnych skupn. K pozoruhodnmu procesu patologizcie dochdza asto v kriminalite niektor kriminlne javy sa zanaj oznaova ako chor, patologick. Naopak, ak spolonos rozhodne o ich dekriminalizcii, dochdza sasne aj k ich odpatologizovaniu. S termnom socilna patolgia v osobitnom vzname sa stretvame od ias Ericha FROMMA a tzv. Frankfurtskej koly (kritick teria, neomarxizmus). Poda tejto terie socilna patolgia predstavuje nielen problm duevnho zdravia jednotlivca uprostred spolonosti, ktorej sa nevie prispsobi, ale aj patologick stav celej (zpadnej) spolonosti. Naproti tomu Talcot PARSONS5/ interpretuje socilnu patolgiu (jej zdrojom je moderna a modernizcia), ako nerovnovne stavy s doasnm charakterom, ktor s vlastne banlnymi momentmi regulanej poruchy subsystmov a v podstate s schopn sam obnovova svoj rovnovny stav bez socilnej patolgie.

/ Analgiou patologizcie je i medicinalizcia'" - vychdzajca zo zsady, e km naprklad deviant, pchate trestnho inu, kriminlnik je zodpovedn najastejie v celom rozsahu za svoj in, pri inch inoch pchate bva oznaen ako chor" (napr. drogovo zvisl). A kee chorho nememe vola k zodpovednosti za jeho iny, je namieste, aby sme ho lieili'" (odtia medicinalizcia). Tm zbavujeme subjekt viny i zodpovednosti, Medicinalizcia je najastejie spojen na rozdiel od patologizcie" i s dekriminalizciou a vzvou na lieenie". Pozoruhodn s v tejto svislosti i nzory o lieen" celej spolonosti (terapia), ktor by malo spova v rukch odbornkov" - terapeutov. V Parsons, T.: The system of modem societies. N. J., Engelwood Cliffs : Prentice Hall, 1971.

16

Nevhodou viny sasnch prstupov j e i c h nedostaton vzjomne zohladnovanie a nedostaton integrcia. Veobecne plat e v zsade vstinejou kategriou ne socilna patolgia je pojem dev'icie, najm v dsledku neadekvtnej analgie spolonosti s biologickm organizmom. Za vedecky celkom neudraten povauje socilnu patolgiu ako pojem DRNER.6/ Poda neho k oznaeniu socilna patolgia bolo nevyhnutn pristpi v obdob, ke klasick patopsycholgia bazrovala na umelej kontrukcii autarknho indivdua bez socilnych vzahov. Tm vyluovala z okruhu svojej pozornosti socilne prostredie jednotlivca. Pri prekonvan svojho vvojovho tdia bola rozren o socilnu patolgiu, poda ktorej bolo udsk sprvanie povaovan za vsledok koopercie viacerch ud. V tomto vzname zohral termn socilnej patolgie progresvnu lohu, ale dnes u nepredstavuje vedeck pojem. Napriek tomu sa pojem socilnej patolgie natoko zauval, e je dnes celkom ben a bolo by spojen so znanmi akosami poksi sa o zmenu v jeho pouvan. Zstancovia kategrie socilnej patolgie zdrazuj jej negatvny axiologick nboj,- t.j. spoloensk neelatenos, ktor dajne termn socilna devicia neobsahuje v dostatonej intenzite. Ako najracionlnejie rieenie sa ukazuje by zmena obsahu pojmu socilna patolgia, a to i za cenu, e sa nebude celkom kry nzov (termn) so svojm obsahom. Osobitn problm predstavuj tzv. poruchy sprvania, ktor nepatria do oblasti socilnej patolgie, resp. socilnej devicie, lebo s sasou individulnej invalidity, abnormality v psychologickej alebo anatomickej truktre i funkcii loveka. Sem potame tzv. disaptibilitu (obmedzenos alebo nedostatok schopnost vykonva innos povaovan za normlnu, ktor je spsoben poruchou) a hendikep (shrnn oznaenie nepriaznivej situcie loveka, v ktorej sa ocitol v dsledku prslunej poruchy). S predmetom pozornosti predovetkm lieebnej pedagogiky, prpadne psychiatrie, ako sast vied o loveku, nie o spolonosti. Do pozornosti socilnej prce patria ich nsledky v spolonosti, nie vak individulna terapia, ktor patr do rk lieebnch pedaggov i psychiatrov. V svislosti so sprvanm hovorme najastejie nie o poruchch sprvania, ale o sprvan aberantnom (odliujcom sa od kultrne predpsanch a prpustnch vzorcov s'prvania), sprvan deviantnom, delikventnom, rebelantskom a heretickom. Dnes veobecne chpeme pod so-

6 / Drner, K.: Staatlicher Gewalt-Verzicht mindert Brger-Gewalt. In: Albrecht, P. A., Backes, O.: Verdeckte Gewalt - Pldoyers fr eine innere Abrstung". Frankfurt am Main : 1990, s. 142-250.

1 SOCILNA PATOLGIA

17

cilnou patolgiou ako vednou disciplnou odvetvov sociologick disciplnu, ktor skma negatvne javy vyskytujce sa v spolonosti a v prevanej miere je predmetom socilnej prce. Poda prof. DOBRTKU osobitosou pojmu socilna patolgia" je paradox, e obsahuje nepatologick prejavy a formy spoloensky neiaduceho, ba spolonosti krajne nebezpenho sprvania, ktor sa patologizciou" a medicinalizciou" vymyk z kompetencie justcie, najm trestnho prva a tm i preventvnej viktimolgie - ochrany potencilnych obet. Naivn predstavy o lieitenosti nepatologickch socilnych deviantov prepanch predasne z vkonu mnohoronej detencie (vkonu trestu odatia slobody), ktorej cieom je znemoni recidvu, maj za nsledok nespoetn mnostvo opakovanch trestnch inov, pchanch zdanlivo socilne prelieenmi" a zdanlivo socilne reintegrovanmi habitulnymi nsilnkmi (napr. na priepustke z vkonu trestu alebo predasne na podmienku prepustench na slobodu). Prve nepatologick sriov nsilnci s trvalm rizikom pre spolonos. V tejto svislosti poklad DOBRTKA teriu terapie a prevychovatenosti za pedagogick naivizmus" pri nepatologickch", t.j. chorobnmi zmenami CNS nepodmienench trestnch inoch. Hovori preto o socilnej patolgii je vlastne vrcholn terminologick alibizmus, vit nzov socilna patolgia" je zmton a nahrva iracionlnej predstave napravitenosti" spoloenskch deviantov individulnou terapiou. Poda Dobrtku je termn socilna devicia priliehavejm nzvom pre komplexn jav, ktor nadobda veudsk povliv eskalciu.7/ V svislosti s problematikou socilnej patolgie pokladme za nevy8 hnutn zmieni sa ete o istej analgii s pojmom socilny problm". / Poda SPECTORA a KITSUSEHO je socilna patolgia iba druhm nzvom pre socilny problm, dezorganizciu, deviciu a konflikt hodnt. o vak zskame, ak naprklad kriminalitu nazveme socilnym problmom (a dodajme e i socilno-patologickm javom)? 9/ Inou definciou socilneho problmu je charakteristika jeho vzniku neuspokojenm niektorej z materilnych alebo nematerilnych potrieb, ktor maj fundamentlny vznam 10 pre existenciu jednotlivca. Vychdzajc z tohto poatia V. PAVLOK /
1 Dobrtka, G., stna informcia v rozhovoroch, august 1999. / O problmoch vymedzenia pojmu socilny problm" vstine informuje Pavol Fri: Pojem socilny problm" a veobecn teria socilnych problmov v americkej sociolgii. In: Sociolgia, ro. 22, 1990, . 1, s. 29 - 45. 9 /Fri. P.: Ref. 8, s. 35. "V Pavlok, V.: Pe spolenosti o integraci obanu spoleensky nepizpsobench. Vzkumn prce. Praha : sl. Vzkumn stav prce a soc. vec, 1989.
1

18

p ONDREJKOV1

vypracoval pozoruhodn typolgiu iestich t y p o v s o c i l n v c h problmov, ktor mono empiricky doloi frekvenciou v s k y t u m e d z j ^ b v a t e stvom: 1. Nepriazniv interpersonlne vzahy 2. Pracovn problmy 3. Nevyrieen problmy bvania 4. Zdravotn problmy alebo staroba 5. Nepriazniv finann pomery 6. Nevyrieen administratvno-sprvne problmy Pri takto formulovanch socilnych problmoch bude termn socilna patolgia na oznaenie niektorch z nich (napr. zadlenos, nevyrieen administratvno-sprvne problmy, umiestnenie na nevhodnom pracovnom mieste a pod.) jednoznane neprimeran. Za vhodnejie mono poklada v tomto prpade zlyhvanie (latentn deviantnej) osobnosti individulne nadlimitnou nronosou, zaou (nem. berforderung). Zlyhva osobnos, socilna skupina, socilne podmienky s iba kulisou, nie kauzalitami. V nadvznosti na trend fenomenologizcie sociolgie sa oraz astejie stretvame so snahou o skmanie vlune subjektvnej strnky socilnej patolgie. Poda uvedenej (interpretatvnej) paradigmy s problmy socilnej patolgie kontruovan spolonosou. Preto treba poda tejto paradigmy skma nie objektvne podmienky vzniku a definovania socilnej patolgie, ale procesy individulneho prevania a chpania socilnopatologickch javov. Pri tomto skman maj ma miesto predovetkm kvalitatvne metdy, osobitne metdy chpania, empatia. V prospech tohto nzoru osobitne v problematike socilnej patolgie prispieva i vystpenie Alaina TOURAINA na 14. svetovom sociologickom kongrese 26. jla a 1. augusta 1998 v Montreali v Kanade. Vo svojom vystpe11 n Reflexie o charaktere sociologickho poznania" / sa TOURAIN pta, i dnen sociolgia termn spolonos vbec potrebuje, i ke bol jej vznik zko spojen s tmto pojmom. Kee dochdza k spjaniu logiky trhu" a logiky spoloenstva" len na individulnej rovni, treba poda neho pozdvihn jednotlivca na referenn bod sociologickho myslenia, o znamen subjektivizciu sociolgie. To by vak znamenalo zaradi do predmetu pozornosti socilnej patolgie i poruchy sprvania jednotlivca, zkostn stavy, ataky paniky a ostatn prejavy, vrtane svojich skupinovch prejavov. Poda DOBRTKU schmy analogickho sprvania v rovnakch podmienkach (napr. reakcie bezhlavho niku" v panike)
"/ Poda Kus, Z., Machek, L.: 14. Svetov sociologick kongres. In: Sociolgia, ro. 30, 1998, . 5, s. 521 -532.

1 SOCILNA PATOLGIA

19

s charakterom nadindividulnosti s predmetom socilnej patolgie na zotretie individulnych determinnt sociognnej kontroly konania, pri ktorch prevldli pudovo-intinktvne motvy sebazchovy. "/ Nazdvame sa, e socilno-patologick javy maj vetky znaky socilnych javov, vrtane nadindividulnosti. Znamen to, e jestvuj nezvisle od toho, i si ich subjekt, jednotlivec, uvedomuje alebo nie a e ich charakter predstavuje objektvnymi podmienkami vymedzen rmec monost na individulnu sebarealizciu jednotlivca. Socilna skutonos je sasne ovea zloitejia ne by sa jej plnos dala poja vlune takmi bezprostrednmi metdami ako chpanm.13/ Kvalitatvne metdy, vrtane chpania budeme povaova sce za vznamn, nie vak samostatn a u vbec nie za vlun metdy sociologickho a socilnopedagogickho bdania v oblasti socilnej patolgie, v zmysle nvratu k durkheimovskmu antipsychologizmu a proti nominalistickmu chpaniu spolonosti, poda ktorch spolonos" a teda i socilna patolgia je iba nzov, akm sa sleduje vyjadrenie uritho celku indivdu a ich vzjomnch vzahov.14/ Tu pokladme za nevyhnutn prihlsi sa k stanovisku Immanuela WALLERSTEINA, poda ktorho ani pri retrukturalizcii socilnych vied ...neuznvame stanovisko, e socilna veda by z tchto dvodov mala by zredukovan na rozmanit skromn nzory, ktor maj rovnocenn platnos."15/ V tejto oblasti treba hada i veobecn silie o budovanie kolektvnej identity, prekonvanie dichotomickho myslenia v opozcii jednotlivca, spoloenstva a spolonosti, ale aj interpretcie prve spoloenskho ivota z pozcie jednotlivca. Osobitn prstup k problematike socilnej patolgie zskame, ak na sasn socilnu situciu nazerme z hadiska superzpasu, ktor zko svis s utvranm novej civilizcie" Alvina a Heidi TOFFLEROVCOV. / Koncept zrky civilizci (rozumej prvej socilnej vlny - agrrnej revolcie, druhej vlny - industrializcie a tretej vlny - nstupu informanch technolgi) znamen vznik, resp. rozvoj novch konfliktov, akmi s predovetkm klasick priemyseln vekovroba a presun al Dobrtka, G.: stna informcia, august 1999. / Podrobnejie pozri o tom Hirner, A.: Ako sociologicky analyzova. Bratislava : UI, 1976, s. 137. 14 /Hirner, A.: Ref. 13, s. 144. 15 /Wallerstein, L: Kam smuj socilni vdy? Sprva Gulbenkianovy komise o restrukturaci socilnch vd. Praha : Slon, 1998, s. 98. "V Toffler, A., Tofflerov, H.: Utvranie novej civilizcie. Politika tretej vlny. Bratislava : Open Windows, 1996. V orig. Creating a new civilization. Atlanta : Turner Publishing, 1995.
n

20

iska z oblasti vroby do oblasti socilnych sluieb, ultranacionalizmus azanik klasickch nrodnch statov, masovos vroby a spolonosti a sasne ich demasifkcia, tradicionalizmus a zrchovanie tempa vvoja, vzdelanos verzus nevzdelanos, univerzlnos verzus pecializcia a pod. Najdleitejm momentom v politickom vvoji naej doby poda Tofflerovcov je vznik dvoch zkladnch tborov. Jeden je oddan civilizcii Druhej vlny, pevne odhodlan zachova kov intitcie masovej priemyselnej spolonosti, t.j. nuklernu rodinu, masov vzdelvac systm, gigantick korporcie, masov odbory, centralizovan nrodn tt a politiky pseudoreprezentatvnej vldy. Druh tbor, oddan civilizcii Tretej vlny si uvedomuje, e najnaliehavejie problmy dneka, ponajc energiou, cez vojny a chudobu a po ekologick krzu a rozpad rodinnch vzahov sa nemu riei v rmci priemyselnej civilizcie. / Iba rozvojom poznania, akceptovanm plurality hodnt, zmien v klasickej nuklernej rodine Druhej vlny a prisdenm adekvtneho vznamu socilnym slubm, vrtane socilnej prci je mon hada a nachdza rieenie problmov socilnej patolgie.

"/ Ref. 16, s. 73.

2. Socilna devicia
Vzhadom na uveden vhrady k obsahu a nevyjasnenosti socilnej patolgie je nevyhnutn venova osobitn pozornos socilnej devicii. Devicia (socilna) (angl. deviance, nem. abweichendes Verhalten, fr. deviation sociale) predstavuje podtriedu socilneho sprvania a sasne termn na oznaenie odchlky od oakvanho tandardizovanho a intitucionalizovanho sprvania, ktor predpisuje socilna norma, platn v uritej spolonosti, skupine, socilnom tvare. Centrlnym pojmom teri socilnej devicie sa preto stva sprvanie. N prstup k socilnej devicii m niekoko vchodsk. Jednm z nich sa stva vznam, ktor nadobdaj pojmy sprvanie (nesprvne chovanie") a socilne sprvanie a na druhej strane konanie (socilne konanie). Obe kategrie nemono stotoova. Sprvanie je v porovnan s konanm ovea veobecnej pojem. Nie je vak toton iba s reakciou na nieo. Najveobecnejie by sme mohli poveda, e sprvanie je zmyslupln odpove jednotlivca alebo skupiny na situciu, ktor m sama tie zmysel. Zahrnuje teda cel komplex predovetkm psychiky loveka alebo skupiny (vrtane vnmania, pamti, socilnej sksenosti, predstavivosti, inteligencie, emci i potrieb). Kad sprvanie je sasne i odpoveou na minul sprvanie inch a sasne i podnetom, stimulom pre budce sprvanie inch. Dleit je, e sprvanie je tak shrn innost indivdua alebo skupiny, ktor je zvonka pozorovaten. Znme s i kybernetick vymedzenia sprvania ako mnoiny vonkajmi vplyvmi vyvolanch stavov dynamickho a sebaregulujceho systmu. Znme s i pojmy patofenomenolgia" a normofenomenolgia" sprvania. Socilne sprvanie je kad sprvanie, ktor je svojm zmyslom orientovan na partnera socilneho kontaktu alebo vzahu. V socilnom sprvan psob tzv. napodobovanie, ktor mnoh autori pokladaj za zkladn proces socilneho ivota (BALDWIN, J. M.).18/ Osobitn vznam pripisuje sprvaniu behaviorlna sociolgia, asto nazvan vedou o sprvan. /
/ Baldwin, J. M.: Social and ethical interpretations in mental development, New York : 1902. 19 / Za najvznamnejch predstaviteov behaviorlnej sociolgie alebo vedy o sprvan (behavior science) mono oznai G. C. Homansa, Baldwinovcov (J. L. a J. L.) a B. F. Skinnera s jeho teriou elementrnych foriem sprvania a Turnera.

ONDRUKOVI

V poslednom obdob bva asto teoria socilneho sprvania nahradzovana teriou socilnej interakcie. Na rozdiel od sprvania je konanie, ktor je jeho sasou predovetkm vedomou innosou, obvykle zameranou k cieu. Je to vedom, kognitvne a emotvne akceptovan reagovanie osobnosti alebo skupiny na objektvnu (materilnu alebo socilnu) situciu, navye s axiomatickou hodnotovou kvalitou. Tm sa stva konanie sasne aj rieenm nejakej konkrtnej lohy vzhadom na podmienky, v ktorch sa jednotlivec alebo skupina nachdzaj pri uskutoovan tejto cieavedomej innosti. Mono teda poveda, e konanie je druhom sprvania. Socilne konanie je tak konanie, ktor je zameran na sprvanie inch ud. Jeho zkladom je orientcia na partnera v sprvan, priom je zanedbaten, z akch dvodov. Najznmejia je PARSONSOVA veobecn teria socilneho konania. Poda nej je mon ako socilne konanie oznai kad sprvanie vtedy, ak anticipuje, predvda a predchdza stavy, ku ktorm smeruje, a tie sprvanie, smerujce k normatvnej regulcii. Zmysel, ktor jednotlivec alebo skupina prirauje socilnemu konaniu nazvame jeho orientciou. HABERMAS dopracovva otzky socilneho sprvania a konania vo svojej terii komunikatvneho konania. alm vchodiskom v kategorilnej oblasti sociolgie deviantnho sprvania je koncepcia normy. T najastejie dnes vychdza z DURKHEVIOVHO20/ a WEBEROVHO21/ konceptu normy, kde sa norma identifikuje ako elementrny prvok socilnej existencie udstva. Oznauje nadindividulny stav veci, na vonkajej rovni predraden individulnemu loveku a jeho sprvaniu, ktor zabezpeuje kontinuitu a truktru socilneho konania. Normy prslunej spolonosti alebo inej ubovonej socilnej skupiny s modelom spsobu sprvania a konania jednotlivca ako prslunka takhoto socilneho tvaru. Zjednoduene mono poveda, e kad sprvanie lena socilneho tvaru sa uskutouje na pozad normatvnej truktry, ktorej zodpoved, resp. niekedy dokonca odzrkaduje, alebo voi nej je namieren. Tm dospievame v podstate k dvom spsobom sprvania: konformnmu k normm a odchylnmu od noriem (deviantnmu). V prpade odchylnho socilneho sprvania by sme mohli vytvori cel klu takhoto sprvania. Na zaiatku takejto kly je konformn (vo vzahu k normm, t.j. normokonformn) sprvanie, na dru-

V Podrobnejie pozri o tom mile Durkheim: Sociolgie a filosofe. Sociolgie a socilni vedy. Praha : Slon, 1998. 2 V Weber, M.: Soziologische Grundbegriffe. Tbingen : Mohr, 1984, podrobnejie pozri Weber, M.: Wirtschaft und Gesellschaft. Tbingen : Mohr, 1972/76.

2(

2 SOCILNA DEVICIA

23

hom konci kly je kriminalita. Blokovo a vemi pribline graficky by bolo mon tto klu znzorni:
Obr 2

normokonformn socilne sprvanie

npadn, provokujce socilne sprvanie

dissocilne sprvanie

asocilne a antisocilne sprvanie deviantn sprvanie delikventn sprvanie

kriminlne sprvanie

Na tomto mieste je nevyhnutn objasni si o nieo podrobnejie ete pojem socilnej normy, kee normy tak vznamne ovplyvuj nae sprvanie. Normy vo veobecnosti meme chpa predovetkm ako konkretizciu a intitucionalizciu hodnt. Socilne normy s i v spojen so sankciami oakvanm sprvanm, ktor je vlastn jednotlivcovi alebo skupine, zaujmajcimi prslun socilnu pozciu. Kadopdne s sasne aj vhodn nstroj na meranie stupa zhody normy a hodnotovej orientcie v sprvan jednotlivca. Socilne normy meme definova aj ako pravidl pre vedom socilne konanie, predpisy pre socilne sprvanie, oakvan sprvanie alebo dokonca vyadovan socilne sprvanie, s charakterom kategorickho imperatvu. Normy maj aj stupe svojej innosti a platnosti. Ke vychdzame z existencie relevantnosti sprvania voi norme a normu definujeme ako

poiadavku na sprvanie, potom tto vaha implikuje e musia jestvova intitcie alebo osoby, ktor stavaj a presadzuj normatvne poiadavky na urit vzorec sprvania v istej konkrtnej situcii. Takisto musia jestvova osoby alebo intitcie, ktor sa riadia poda takchto vzorcov sprvania. A napokon mus plati i to, e normy sa vo svojich vpovediach vzahuj na konkrtny obsah. Abstraktn a prli veobecn formulcie strcaj svoju relevantnos. Tch, ktor normy stanovuj a presadzuj budeme nazva autormi noriem a tch, na ktorch sa normy obracaj, t.j. ktorm s adresovan, budeme nazva adrestmi noriem. Autori aj adresti noriem mu by niekedy parcilne toton. Naprklad trestn prvo je pre jeho autorov takisto zvzn ako pre tch, ktorm je adresovan. Zo vzahu autorov a adrestov noriem mono usudzova na mocensk pomery, ideologick aspekty a relatvnos, ktor sa mu odra v prslunej norme. Idelny stav, v ktorom by v plnom rozsahu akceptovali spolon normu aj jej autori aj jej adresti a sasne ju realizovali, je vemi zriedkav. Z hadiska stupa akceptcie istej normy zo strany autorov hovorme o stupni platnosti. Stupe platnosti, teda rozsah, o ktorom s autori presveden, e je ako poiadavka na sprvanie zmyslupln, me by v mnohom ohade uiton. Ak by sme toti zistili obmedzenej stupe platnosti, vynra sa otzka, i je norma vbec legitmna a uiton. Sasne to me vies k zverom, e jestvuje iba vemi mal ndej na optimlne presadzovanie normy u adrestov. Lebo poiadavka, ktor nebude akceptovan v prslunom rozsahu, strca svoj charakter absoltnosti a nronosti. Uposlchnutie, t.j. vyplnenie normy v sprvan alebo jej neuposlchnutie, teda neplnenie oznaujeme pojmom stupe innosti. Ten je mon stanovi dokonca i kvantitatvne. Stupe innosti me by kritriom merania platnosti normy. Ke je stupe innosti normy obmedzen, mal, t.j. ke ju dodriava vo svojom sprvan iba menina adrestov, mono tvrdi (pri istom zanedban prin), e normu alebo nemono dodriava pre jej otzny zklad, alebo sa nedodriava zmerne, lebo nie je dostatone zrejm nevyhnutnos jej dodriavania. Autori normy, adresti normy, stupe platnosti a stupe innosti s teda pojmy predovetkm s heuristickou hodnotou, ktor s dleit z hadiska normokonformnho alebo od normy sa odchyujceho sprvania. Ke jestvuje poiadavka na sprvanie poda normy, mus jestvova aj mechanizmus, ktor doke presadi orientovanie sa na prslun normu v sprvan. Tento mechanizmus, ktor m sli najm presadzovaniu normy, sa v sociolgii nazva socilna kontrola. Socilnu kontrolu ako sociologick kategriu vak treba chpa ovea irie. A. HIRNER ju defi-

2 SOCILNA DEVICIA

nuje ako ...sebarealizan aktivitu dan shrnom interakci medzi emitormi a akceptormi naptia, vyplvajceho z konfrontcie skutonho a idelneho stavu v oblasti cieov, hodnt, noriem a realizanch innost socilneho systmu."22/ M aj vznam signaliztora normlnosti i patologickosti systmovej aktivity, prpadne stavu, ktor sa ou dosiahol alebo sa ou me zmeni.21/ Ako synonymum k socilnej kontrole sa v sociolgii asto zen pouva termn sankcia. Sankcie mu by pozitvne i negatvne. Tm sa li tento sociologick termn od pojmu sankcia, pouvanho v benej hovorovej rei. Osobitn problm predstavuje v svislosti so socilnou kontrolou otzka tzv. vntorne a zvonka riadenho sprvania jednotlivca (David RIESMANN). V sasnej spolonosti oraz vmi narast vonkaj tlak spolonosti na sprvanie jednotlivca, bez sociologickej internalizcie a psychologickej interiorizcie hodnt a noriem spolonosti. Bez internalizcie a interiorizcie hodnt a noriem vyvolva tento druh socilnej kontroly neustle naptie a snahu vzoprie sa kontrole i vonkajiemu tlaku, ktor asto vysuje do vzdoru, agresie a nsilia. Normy ako imperatv v sprvan, ktor maj by funkn z hadiska interaknho systmu, maj iba vtedy zmysel, ke doku garantova konformitu. To sa deje najastejie sankcionovanm sprvania, ktor je v rozpore s prslunmi normami. Nedeje sa to vak individulnym trestanm toho, kto sa odchyuje od normy, aj ke je sankcionovanie takto pociovan. Ak je raz norma poruen a poruovate normy potrestan, poruenie normy tm nie je odstrnen. Sankcie mu ma zo sociologickho hadiska iba ten vznam, aby sa jednotlivec, ktor sa od normy odchlil, toho u v budcom sprvan nedopustil. Podstatn funkcia sankcionovania predstavuje teda signalizan, varovn a preventvny inok. Z hadiska charakteru socilnej kontroly, ktor me psobi zntra" alebo zvonka" je dleit, ak bude skuton sprvanie jednotlivca v budcnosti. Sociologicky je najastejie zdvodniten neplnenie noriem v sprvan 24 nedostatonou socializciou. Poda HABERMASA / dochdza v spolonosti k vytvoreniu normatvnych (neutrlnych) systmov, ktor sa dostvaj do vetkch oblast ivota, tzv. prevanho sveta (Lebens12

a 79.

1 Hirner. A.: Socilna kontrola. Bratislava : s. vskumn stav prce, 1973, s. 78

/ Hirner, A/ Socilna kontrola. Bratislava . s. vskumn stav prce, 1973, s. 12. l/ Habermas J.: Moralbewustsein und komumkatives Handeln. Frankfurt am Main : Habermas, Suhrkamp, 1983.
A

23,

welt). Tento proces nazva HABERMAS kolonizciou Najdleitejie vak je, e sankcia sa stva legitmna prostrednctvom svojich spechov, ktor spovaj vo zven stupa innosti prslunej normy. Samotn innos normy, ktor sa mus odvdza od skutonho sprvania jednotlivca alebo skupiny je vak podmienen multifaktorovo. Funknos mechanizmu sankcionovania za elom presadzovania konformnosti k norme by sme mohli odvdza od vky sankcie (trestu). Pre odchyln (deviantn) sprvanie bvaj exemplrne tresty, ktor maj ma odstraujci inok. Tto funkcia trestu ako monej formy sankcie nieje vak jednoznan. Mono naprklad ako dokza, e maximlna vka trestu (trest smrti) neodrad kadho od toho, aby zabil loveka, lebo mu jestvova situcie a motvy, ktor bud ma v inok ako hrozba trestu (smrti). Vka trestu samotn teda neme by rozhodujca pri donten k normokonformnmu sprvaniu. Ovea innejie ne hroziaca sankcia je skuton operatvna pripravenos k nej, ako aj vysok pravdepodobnos, e konkrtne odchlenie sa od normy v sprvan bude skutone sankcionovan. Sasne treba vak upozorni i na omyl, ktorho sa dopaj t, ktor argumentuj absoltnou neinnosou pohrozenia trestom. Spravidla sa odvolvaj na tatistiky. Treba si vak uvedomi, e tatistike unikaj celkom prirodzene prpady, v ktorch hrozba trestom odradila od trestnej innosti, lebo tatistika sa zaober iba prpadmi, ke normy a sankcie neodradili" od pchania trestnch inov alebo deviantnho sprvania vbec. Je preto v spolonosti dleit, aby adrest normy veril vo vysok stupe pravdepodobnosti postihnutia za poruenie normy. Naopak, ak je potencilny poruovate normy presveden o nulovej alebo vemi nzkej sanknej pravdepodobnosti za svoje sprvanie, spravidla nepome ani najvyia a najprsnejia sankcia. Sasne mono poveda, e jestvuje zvislos i medzi stupom innosti a platnosti normy a pripravenosou postihova jej poruovanie. Tieto vzahy a ich kvalita mu ma za nsledok stabilnos alebo labilnos normy. Jestvuje teda tzv. konformn sprvanie (napr. pravideln dochdzka do koly, do prce) a deviantn (nemus vak by delikventn) sprvanie (naprklad prehreok proti dobrm zvykom, etikete). V takomto prpade asto hovorme o alternatvnej forme sprvania. Naopak, delikventn sprvanie nemus by vdy povaovan za deviantn (napr. aktivita na iernom trhu v ase ndze). Najastejie je vak delikventn sprvanie sasne aj deviantnm sprvanm (napr. lpe). Z toho vyplva, e socilna devicia ako pecifick typ socilneho sprvania postihuje tak socilne normy predpisujce urit druh i spsob socilneho sprvania,

2 SOCILNA DEVICIA

ako aj sociokultrny tvar obsahujci socilne normy a sstavu socilnych rol, ktor s nedeliten s normami spojen. Jestvuj terie definujce ako deviantn kad sprvanie, ktor je inmi osobami, hlavne vak oficilnymi intitciami sankcionovan alebo za deviantn oznaovan (stigmatizcia, etiketovanie, ttkovanie, labeling), znme s aj terie, ktor posudzuj deviantn sprvanie poda kauzlnej priny, na rozdiel od funkcionalistickch, alebo interakcionalistickch teri. Osobitn miesto v terii deviantnho sprvania predstavuje kontruktivistick paradigma, opierajca sa o PIAGETOVE stupne kognitvnej kompetencie loveka (dieaa),25/ ktor neskr rozpracoval L. KOHLBERG26/ vo svojej povestnej terii schopnosti morlneho sudku loveka, spovajcej na troch stupoch. Doposia zostva otvoren otzka, i mono deviantn sprvanie v rmci kontruktivistickej paradigmy posudzova ako deficit istch kompetenci alebo ako dsledok vlastnej, osobitnej logiky vvoja deviantnho sprvania. V tejto paradigme toti nenachdzame odpove na priepas medzi kohlbergovskou schopnosou morlneho sudku a skutonm socilnym (asocilnym, antisocilnym, kriminlnym a pod.) sprvanm, medzi morlnym poznanm a morlnym ctenm, teda medzi aspektmi, medzi ktormi nesporne jestvuje vzjomn vzah. Ako sukcesvne kontinuum, kde sa vzah morlneho sudku a morlneho konania rozpad na tyri prvky, ho analyzuje James REST.27/ Poda neho tmito tyrmi prvkami s poznanie, posdenie, rozhodnutie, odhodlanie. Aktr morlneho sudku a morlneho sprvania najprv mus rozpozna (identifikova) a posdi situciu ako vznamn pre morlny sudok. Nsledne spravidla posudzuje mon alternatvy sprvania, primeran danej situcii, ktor pozn. A potom sa rozhoduje a vol prslun alternatvu, aby napokon odhodlane jednu z nich naplnil a zaal kona. Deficit v tchto tyroch prvkoch vak iba me by prinou deviantnho sprvania. Pvodne KOHLBERGOM koncipovan morlny sudok sa vo svetle tchto teri poklad za prekonan. Viacer autori 28/ na celom rade experimentov preukzali, e predpoklad o morlnom vedom (najm u det) ako zkladu morlneho sudku a utilitaristickho intrumentlneho kalkulu socilneho sprvania (ani deviantnho) sa nepotvrdil.
" / Piaget, J.: Das moralische Urteil beim Kinde. Frankfurt am Main : 1973. " 7 Kohlberg, L.: Die Psychologie der Moralentwicklung. Frankfurt am Main : 1995. "/ Rest, J.: Morality. In: Mssen, P. H. (ed.): Handbook of Child Psychology, Vol. Ill, Cognitive Development. New York : 1983, s. 556 - 629. 28 / Naprklad Nunner-Winkler, G.: Moralische Wesen - Moralische Motivation - moralische Handeln. In: Honig, M. S. (Hrsg.): Kinder und Kindheit. Soziokulturelle Muster soziahsationstheoretische Perspektiven. Mnchen : Weinheim, 1996, s. 129 - 154.

p. QNDRJEJKOVI

Termn deviantn sprvanie sa zaal pouva v americkej a anglickej sociolgii zaiatkom 40-tych rokov a predstavuje vlastne nasledovnka pojmu socilna patolgia a iastone i p o j m u anmia, ktormu sa v rmci tejto publikcie tie budeme venova. Oproti tmto pojmom deviantn sprvanie nem jednoznane hodnotiaci charakter, naopak, hovorme o negatvnej, ale aj o pozitvnej devicii. Deviantn sprvanie me ma i charakter prpravy socilnych zmien, me anticipova vznik novch socilnych noriem. V tomto zmysle najastejie hovorme o pozitvnej devicii, kreativite socilnej devicie, ke sa stva zkladom vzniku odlinch (novch) noriem. Dodriavanie kadej konkrtnej normy je pri bench okolnostiach rovnomerne rozloen. Znamen to teda, e extrmne prejavy sprvania (pozitvne i negatvne) s vrazne menej frekventovan ako normlne sprvanie. Jestvuje i tzv. tolerann limit, meniaci sa v rznych spoloenskch situcich, poda ktorho spolonos toleruje ist odchlky od stanovench noriem sprvania (tolerancia ku konzumovaniu alkoholu naprklad kole od prohibcie, absoltneho zkazu a vymedzovania asu i miesta, ke je povolen konzumova alkohol, po tolerovanie istho kvanta konzumovanho alkoholu a opilstva, i na uritom zem alebo vade; podobn je to v otzkach sexulneho sprvania, manelskej nevery at.). Tolerann limit nachdza svoj pln vraz i v oblasti interkulturlnej variability noriem. To, o je napr. u Eskimkov ben, napr. ponkanie vlastnej manelky nvtevnkovi, by bolo jednoznane povaovan napr. v eurpskom prostred za deviantn. V tejto svislosti hovorme o kultrno-pecifckej relatvnosti noriem. Znme s poetn vskumy v tejto 29 oblasti, medzi najznmejmi spomenieme COHENOVU prcu, / a kom30 paratvnu tdiu Jlie S. BROWNOVEJ. / Na ilustrciu teda niekoko nameranch vsledkov:

29 / Cohen, A. K.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main : 1968, s. 372 - 394. 3( V Brown, J. S.: A Comparative Study of Deviation from Sexual Mores. In: American Sociological Review, ro. 17, 1952, s. 135 - 146.

2. SOCILNA DEVICIA

29

Poet skmanch % spolonost, spoloenstiev ktor prslu. sprvanie trestaj 100 54 82 84 55 43 15 73 88 93 22 57 52 30 44 49 16 97 97 12 67 100 95 95 95 93 92 89 87 86 86 85 77 68 67 44 44 41 33 10

Druh sankcionovanho sprvania a sankcionovan osoby Incest nos vydatej eny Zneuctenie vydatej eny Zneuctenie slobodnej eny Sexulne vzahy poas estonedelia Sodomia Sexulne vzahy poas mentrucie Potrestanie milenca pri cudzolostve Potrestanie manelky pri cudzolostve Sexulne vzahy poas dojenia Nevera snbencov nos snbenice inho Zvedenie slobodnej eny (potrestanie mua) Homosexulne vzahy medzi mumi Sexulne vzahy poas tehotenstva Masturbcia Predmanelsk pohlavn styky (potrestanie eny) Predmanelsk pohlavn styky (potrestanie mua) Homosexulne vzahy medzi enami Sexulne vzahy medzi snbencami

ONDRCJKOVI

Zd sa teda, e prvok evalucie v pouvan termnu devicie z hadiska socilnej funkcionality by bol bez zohadovania interkulturlnej variability noriem otzny, ako to nzorne dokumentuje uveden prklad relatvnosti noriem. D e v i a n t n sprvanie nie je m o n vysvetova iba prostrednctvom osoby, ktor sa deviantn sprva. Pri posudzovan devicie je nevyhnutn oboznmi sa s platnmi spoloenskmi normami, so sankciami, ktor pouva spolonos za ich nedodriavanie (sankcie zkonn, morlne, nboensk, estetick a pod.), ale i s hodnotovm systmom prslunej skupiny, resp. spolonosti a s jej deformciami vrtane deformci v interpersonlnych, ale aj spoloenskch vzahoch. Najm klasick kriminologick kola vychdza z princpu, poda ktorho s si vetci konajci udia rovn, slobodn a racionlni vo svojom sprvan. Deviantn sprvanie vznik ako dsledok vzjomnej interakcie medz indivduom a spolonosou. Preto aisko takhoto sprvania nespova na deviantovi, ale na j e h o skutkoch, lebo deviantom sa m e sta kad lovek. Naproti tomu bva asto pokladan za zklad deviantnho sprvania v biologickch terich samotn osoba devianta, j e h o biologicko-genetick kontitcia. Teda zodpovednm sa stva nie socilne prostredie, ale znaky indivdua, prpadne j e h o sprvania, ktor s i zvonka zistiten, ba niekedy i pozorovaten. Tto biologicko-genetick kontitcia bva pokladan za zklad, doplovan spoloenskmi podmienkami (sociologizujce terie), alebo psychologickmi aspektmi (psychiatrickmi, psychoanalytickmi, osobnostnmi a pod.). Pre psychologick terie je spolon, e pokladaj za zklad socilnej devicie spoloensky nekonformn nastavenie osobnosti predovetkm v psychickej rovine. R z n e stupne psychopatologickch porch osobnosti s zkladom psychopatologickch a psychiatrickch teri. Poda nich deviantn sprvanie me by podm i e n e n i mentlnou nedostatonosou alebo naopak, prevyovanm jednotlivca nad svojm prostredm, astejie vak priebehom procesu socializcie. V ostatnom obdob okrem tzv. mnohofaktorovch (a eklektickch) teri prevlda stanovisko, poda ktorho je deviantn sprvanie odvoditen od fungovania intancie socilnej kontroly, od deviantnho sprvania ako producenta devicie i kriminality. Na zklade uvedenho m o n o teraz u zhrn defincie deviantnho sprvania: ]. Najtransparentnejia defincia deviantnho sprvania je prvnick. Tto defincia poklad za deviantn tak sprvanie, ktor poruuje z k o n o m kodifikovan normy.

,j j, I '

2 SOCILNA DEVICIA

31

2. Druh skupinu definci tvoria tie, ktor s orientovan na normy. Poda nich mono klasifikova sprvanie ako konformn alebo deviantn poda toho, i poruuje alebo neporuuje normy prslunej spoloenskej skupiny a to aj vtedy, ke nie s zkonom kodifikovan. 3. Tretiu skupinu definci tvoria tie, ktor s orientovan na oakvan sprvanie. Prvm pritom vzniknutm problmom je otzka, kto rozhodne o tom, ktor s tie konkrtne oakvania na sprvanie uritej osoby v uritch konkrtnych podmienkach.31/ Najv problm vak v tejto skupine definci predstavuje skutonos, e oakva mono i deviantn sprvanie. 4. tvrt skupinu definci predstavuj tie, ktor sa orientuj na sankcie. Je to ten prpad, ke sa za deviantn poklad tak sprvanie, ktor interakn partner povauje za nevyhnutn sankcionova (napr. u ERIKSONA). o nie je zakzan, je dovolen" - deviantn sprvanie je iba tak, ktor treba sankcionova (tolerann defincia deviantnosti). 5. Piata skupina definci deviantnho sprvania roziruje definciu o kvantitatvne prvky. Poda tchto definci ide o deviantn sprvanie vtedy, ke nieje uspokojen oakvanie viny lenov prslunej spoloenskej skupiny alebo spolonosti. 6. iestu skupinu prstupu k deviantnmu sprvaniu by sme mohli oznai ako kontruktivistick, vychdzajcu z kognitvnych kompetenci jednotlivca a jeho schopnosti morlneho sudku. 7. Jestvuj i terie pokladajce za deviantn akkovek sprvanie, ktor postihuje sankciami socilna kontrola. Osobitnm druhom takhoto sprvania me by i chudoba ako nsledok deviantnho sprvania. (O problematike chudoby pojednvame na inom mieste tejto publikcie). 8. Napokon treba spomen i charakteristiky devicie, ktor vychdzaj z poruovania noriem" etnickch, zvykovch, tradicionalistickch, archetypovch (Jung) a danch ezoterickmi kritriami sprvania.

V Napr. tudent, ktor pozoruje svojho kolegu pri odpisovan by bol v oiach ostatnch tudentov donaom, ak by informoval o svojom zisten. Zo strany toho, kto dohliada nad priebehom napr. skky, ale aj z hadiska normy ako estnosti sa oakva, e na odpisovanie svojho kolegu upozorn Kto m s konenou platnosou rozhodn, ak konkrtne oakvanie je namieste, aby bolo mon definova, ktor z uvedench monost bude povaovan za deviantn?

P QNDREJKOVI

Terie socilnej devicie tvoria dnes u takmer neprehadn mnostvo najrznejch prstupov a ich kombinci. Kvli vej prehadnosti by sme ich mohli rozdeli do dvoch vekch skupn1. Tradin terie socilnej devicie, kam zaraujeme klasick pozitivistick a antropogenetick koly, alej multifaktorov terie manelov GLCKOVCOV, psychologick a psychogenetick terie, sociologick a sociologistick terie, vrtane terie anmie, terie subkultr, ako i teriu diferencovanho uenia. 2. Terie vychdzajce zo zmeny paradigmy, kam mono zaradi terie labeling approach, terie spovajce na koncepte sebakontroly GOTTFREDSONA a HIRSCHIHO, interakcionistick terie, terie vychdzajce z interpretatvnej paradigmy, terie socilnej kontroly a prevencie a napokon viktimologicke terie socilnej devicie. O vemi vydaren klasifikciu teri socilnej devicie sa poksil 32/ S. LAMNEK:-17
Obr. 3

Individualistick terie

Kolektivistick terie

Bioantro- Psychodynapologick mick terie terie, napr. B. Sheldon

Redukcio- Terie socilnej Terie prenosu Terie labeling nistick terie nerovnosti (B. Sutherland) approach

Terie socilnej kontroly

Terie odmietania a marginalzcie

7 Lamnek, S.: Theorien abweichenden Verhaltens. Mnchen : W. Fink, 1990, s. 56.

2 SOCILNA DEVICIA

33

O podobn klasifikcie i triedenie sa pokali viacer (napr. HAAG, ENDRUWEIT, KERSCHER a al, klasifikcia LAMNEKA je vak najprehadnejia a najvstinejia. Jednou z najfrekventovanejch teri, pokajcich sa vysvetli vznik deviantnho sprvania je tzv. nauen devicia", alebo inak teria diferencilnych prleitost". Jej zkladom je socilne truktrovan indukovanie uenia deviantnho sprvania. Poetn empirick vskumy socilnej devicie sa najastejie orientuj na porovnvanie hodnotovej orientcie deviantnch skupn obyvatestva s ostatnmi socilnymi skupinami, na podmienenos socilnym prostredm, najastejie rodinou, ulicou", rovesnkou skupinou, ale i ekonomickou situciou prslunho reginu. Na zklade poetnch, dlhodobo sledovanch znakov, sprevdzajcich vznik socilnej devicie s znme i poetn pokusy prognzova deviantn sprvanie, vznik tzv. deviantnej kariry, osobitne v prpade mldee. Vznikaj i poetn typolgie, ktor sa pokaj analzou vyuvania vonho asu, hodnotovej orientcie, stupa agresivity, vzdelania, spirituality, emocionality a mnohch alch sledovaternch ukazovateov charakterizova jednotliv stupne a predstupne" deviantnho sprvania. Osobitnm prpadom socilnej devicie je devicia sexulna. V sasnosti sme svedkami zvyovania intenzity sexulneho ivota mldee, ale i ostatnch vekovch skupn obyvatestva. Vzjomn erotick vzahy sa vak stvaj povrchnejmi, sprevdza ich rastci poet striedanch partnerov (sexulna partnersk promiskuita). Poet vystriedanch partnerov sa neraz stva a prestnou otzkou. V tomto kontexte sa stretvame asto i s manifesto vaou sexulnou deviciou, km o latentnej sa v dsledku absencie empirickch vskumov na zem SR vea nedozvedme. udsk sexualita je jednm zo zkladnch prejavov ivota a predstavuje sbor javov, spojench viac alebo menej s funkciou rozmnoovania. Podmienkou udskho rozmnoovania je nadvzovanie kontaktov a interakcia s osobami opanho pohlavia. Ide o javy, ktor maj svoju strnku biologick, socilno-kultrnu (sociologick a socilnopsychologick). Sexualita loveka je jav vysoko komplexn, do ktorho sa premietaj takmer vetky individulne i socilne sksenosti loveka, rove jeho poznania, osobnostn truktra a kvalita jeho ivota. Podstatou udskej sexuality je genotropizmus, vytvoren v priebehu existencie loveka ako udskho druhu. V sexulnom sprvan loveka je zahrnut i zujem o vzbudzovanie pralivosti umoujci kombinciu gnov otca i matky pri oplodnen, m sa dosahuje pokrok vo vybaven splodenho jedinca. Sexulne sprvanie je alej sprevdzan dosahovanm slasti a nadvzo-

P ONDRfJKOVI

vanm viac i menej trvalejch intmnych partnerskch vzahov, ako aj zvzkov, umoujcich starostlivos o potomstvo. Uveden aspekty udskej sexuality vystupuj ako sociosexulne potreby, ktor sa vyvinuli v priebehu evolcie udstva a s sprevdzan i monosou oddelenia sexu a plodenia. Pri sexulnej devicii ide o prpady, ke dochdza k odchlke v uspokojovan socilnych potrieb a pudov alebo v zameranosti socilnych tob na in ako udsk objekty.33/ V uvedenom vzname hovorme o sexulnej perverzite a sexulnej inverzite. Pri sexulnej perverzite sa najastejie stretvame s prejavmi sadizmu (ke sa zdrojom pohlavnho vzruenia stva spsobovanie bolesti alebo poniovania), ba i s vradou ako najkrajnejm a najdrastickejm spsobom sexulnej perverzity. O masochizme hovorme v prpade, ak sa zdrojom pohlavnho vzruenia stva vyadovanie spsobovania bolesti alebo ponenia. Transvestizmus je sexulne vzruenie, vyvolan najastejie prezliekanm sa do obleenia (muskho lebo enskho), bez tby premeni sa na osobu opanho pohlavia (sex conversion). Treba ho odli od transsexualizmu, ktor je inverziou psychosexulnej identifikcie s vlastnm biologickm pohlavm. Niekedy bva zmena pohlavia (naprklad operatvna) dokonca vynucovan pod hrozbou samovrady. Znme s i prpady falovania osobnch dokladov, motivovan transsexualitou. V literatre sa stretvame s nzorom, poda ktorho to nie s iba ojedinel javy, ale dokonca vek ierna tatistick cifra", kee ide o mnoho neplnch a nemanifestovanch prpadov.34/ Niekedy sa stretvame s obnaovanm genitli na verejnosti (exhibicionizmus), sliedenm po osobch, ktor sa prezliekaj alebo vykonvaj pohlavn akt (voyerizmus), trenm sa telom o cudzie osoby, napr. v hromadnch dopravnch prostriedkoch (frotrstvo) a i. V prpade sexulnej inverzie sa najastejie stretvame so zmenou zamerania pohlavnej aktivity na malolet osoby, spravidla na deti (pedoflia), zvierat (zooflia), mtvoly (nekroflia), na starch ud (gerontoflia) alebo najrznejie predmety alebo asti udskho tela (fetiizmus). Osobitne spoloensky nebezpen je kombincia pedoflie a sadizmu (polymorfn abercia). Mnoh z tchto prejavov sexulnej devicie s spojen s psychickmi poruchami, so znenou inteligenciou a organickmi poruchami. Niektor doku svoje sprvanie dokonale skrva. asto sa dostvaj do rozporu
/ Za zkladn dielo k uvedenej problematike je veobecne pokladan dnes u historick prca Krafft - Ebing: Psychopatia sexualis z roku 1899. 34 / Hynie - Dobrtka: Devicia psychosexulnej identifikcie. Bouzov : 1968.

2 SOCIALNA DEVICIA

____

so zkonom, priom ich trestnoprvne sthanie nebva inn. Ovea innejie je ochrann lieenie a socilna starostlivos. Stanovenie hranc sexulnej devicie je niekedy obtiane. Pri posudzovan je okrem zkonom stanovenej vekovej hranice nevyhnutn zohadova i prpadn psychick alebo fyzick pokodzovanie sexulneho partnera a donucovanie. Sexulna devicia zana tam, kde dochdza k uspokojovaniu vlastnch sexulnych tob na kor partnera alebo veobecne prijatej socilnej normy. Zmena v oblasti hodnt a hodnotovch orientci je vdy spojen (s uritm asovm posunom) i s nslednou zmenou noriem. Dokladaj to poetn empirick vskumy v krajinch stredozpadnej Eurpy, umoujce predpoklada, e tieto zmeny sa dotkaj i zemia Slovenska ajeho obyvatestva. Najastejie sa poukazuje na zmeny v hodnotch, ako usilovnos, disciplna, zmysel pre povinnos, skromnos, ktor ustupuj do pozadia pred hodnotami, ako emancipcia, rovnos v prstupe, autonmia, pitok, sebarealizcia, ktor nadobdaj oraz v vznam. Ako hodnota vemi podstatne strca na vzname vzjomn ohaduplnos, ktor je ochotn vo vchove svojich det uplatova iba pribline tvrtina obyvatestva.3"5/ Znane narast vznam tzv. postmaterialistickch hodnt, akmi s napr. v vplyv (obanov) na rozhodnutia vldy, ochrana prva na slobodu nzorov, ale i bezpenos obanov, pokoj a poriadok. Neznamen to vznik novch hodnt, iba zmenu v ich preferencii, vznamn vzostup a stup niektorch z nich. Sasne narast i diferencicia v oblasti preferenci hodnt a noriem v zvislosti od skupinovej prslunosti. Narast i poet marginlnych, prpadne kvantitatvne bezvznamnch skupn s osobitnmi a extrmnymi skupinovmi hodnotami a normami. Tento vvoj m dva vznamn rozdielne nsledky: Na jednej strane stpa inovcia a individulny rozvoj, o sa nezriedka stva zdrojom ekonomickho rozvoja spolonosti. V tomto smere je vlastne kad socilna inovcia deviantnm sprvanm, prpadne druhom pozitvnej devicie. Na druhej strane tm takmer automaticky rastie rozsah deviantnho sprvania. O kvantifikciu socilnej devicie mldee a populcie sa poksil P. SAK.36/ Zmer operacionalizova socilnu deviciu predstavuje v/ Friedriechs, J.: Anomietendenzen und soziale Integration. Gutachten fr die Staatskanzelei Schleswig-Holstein. Kiel : 1994, s. 24. 36 / Sak, P.: Kvantifikace socilni deviace mldee a populace, http://www.adam.cz/ win 1250/sdruzeni/sakvyz/vyzk4.htm.
35

p ONDREJKOVI

znamn sociologick rieenie, ktor sasne napa zsadu angaovanosti, lebo poskytuje konkrtne vstupn daje, ktor nesm chba pri rieen problmov osobitne na makro- a mezospoloenskej rovni. Sak skontruoval tzv. index devicie, ktor sa pohybuje v intervale od 0 - 36. m je hodnota indexu vyia, tm je devicia via. Analzou rozloenia devicie v populcii jednoznane preukzal socilnu podmienenos posunu od normlu a normy k devicii. Znane pesimisticky vyznieva v svislosti so socilnou deviciou kontatovanie Saka,37/ ktor koreponduje s presvedenm autora, e ...niektor prvky deviantnej hodnotovej orientcie anticipuj budcnos spolonosti."

"/ Sak, P.: Promny mldee v sociologicko-pedagogickch souvislostech. Habilitan prce. Brno : Masarykova univerzita, 1999, s. 121.

3. Anmia
Pre charakteristiku socilnej devicie je nevyhnutn vystihn ist pecifick stav spolonosti, v ktorej viac alebo menej prestvaj plati socilne normy a zkony. Tomuto stavu hovorme anmia - (nem. Anomie, fr. anmie, ang. anomy) a doslova znamen bezzkonnos. Pojem pochdza z grckeho slova nomos (nomos = zkon, a = ne). Pvodne sa pouval v stredovekej teologickej literatre a oznaoval nielen nezkonnos, ale aj morlnu bezuzdnos. V sociolgii zaal pouva termn anmie E. DURKHEIM, ktormu sa pripisuje i jeho autorstvo vo vzname nedostatonej socilnej regulcie a socilnej kontroly. Durkheim pvodne vychdzal z priemyselnej deby prce, ktor vedie k posunom v racionalizcii a individualizcii socilnych pravidiel a k stavu bez platnosti veobecnch noriem. Anmia je socilny stav, v ktorom je oslaben kolektvne vedomie, ciele socilneho konania sa stvaj nejasnmi, lebo zlyhvaj v spolonosti zakotven morlne presvedenia."38/ Vedomie prevania krzy i striedajcej sa prosperity a konjunktry na konci 19. storoia sa stali zdrojom pochybovania o zvldnutenosti tchto procesov, ale aj pochybnost o monostiach trvalho socilneho pokroku a pravdepodobne prve tie inpirovali Durkheima k jeho terii anmie. Poda toho by sme sa mohli nazdva, e anomick kontelcie a s nimi spojen deviantn sprvanie s integrlnou sasou modernej priemyselnej spolonosti, v ktorej sa deviantn sprvanie paradoxne stva normlnym". Poda Durkheima vznikaj anomick tendencie vdy sasne ako dsledok nhlych ekonomickch zlomov a posunov, a to aj pozitvnych (napr. pri nhlej konjunktre) aj negatvnych (krzach, prepadoch na burze s nslednou inflanou krivkou, explziou chudoby a pod.). Obe, recesia i prehriata" konjunktra, mu vyvola kultrne a politick krzy v prispsobovan sa lenov spolonosti, ba celch spoloenskch skupn. Vchodiskom z takejto krzy a spsobom jej zvldania sa stva deviantn sprvanie, najm kriminalita a nsilie, ale aj samodetrukn depresie, ktor mu vies neraz a k samovradm. V tomto smere spova Durkheimovo prvenstvo a doslova priekopncka a pionierska
/ Lamnek, S.: Neue Theorien Abweichenden Verhaltens. Mnchen : W. Fink, 1994, s. 18.
18

p ONDREJKOVI

prca pri objasovan devicie prostrednctvom anmie. Preto poda Durkheima nemu by osoby pchateov trestnch inov predmetom analzy (osoby pchateov s poda neho dokonca zameniten), ale centrom analzy sa musia sta ich skutky. Strata orientcie lenov spolonosti, s ktorou sa stretvame v dsledku anomickch stavov sa preto nekontituuje ako subjektvny problm, ale ako problm s osobitnou socilnou truktrovanosou. trukturlna diskrepancia medzi tm, o spolonos kultrne a socilne poskytuje a prostriedkami, ktor maj jednotlivci k dispozcii na dosahovanie spoloenskch cieov, vedie k anmii a v jej dsledku k deviantnmu sprvaniu. S to situcie, v ktorch lenovia spolonosti nestrcaj iba vzby k spolonosti, ale v dsledku integranej logiky modernej deby prce strcaj aj vzjomn socilne vzby medzi sebou. Osobitn lohu pritom zohrva socilna kontrola. Jej oslabenie vedie takmer vdy k stavom socilnej dezintegrcie, k nedostatonej socilnej regulcii a k socilne deviantnmu sprvaniu. Ich dsledkom je najastejie spoloensk destabilizcia, asto sasne s demoralizciou. Z hadiska mldee je socilna kontrola o to vznamnejia, e prve prostrednctvom nej dochdza v procese socializcie k osvojovaniu si hodnt a noriem, ktorch charakter a kvalita nm nemu by ahostajn. Jej oslabenie vyvolva preto i poruchy v socializcii. Km socilna kontrola m za lohu porovnva relne sprvanie jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spolonosti a zisova odchlky (deviciu) od tandardov spoloenskho spoluitia, socilna regulcia predstavuje skr prostriedky, ktor pouva spolonos na to, aby zabezpeila plnenie spoloenskch cieov, noriem a hodnt. Regulatvne intitcie maj zabezpei, aby sa individulne zujmy prli neodchyovali od zujmov celku (skupiny, spolonosti). Veobecn tolerancia k osobnm zujmom a ich jednostrann uprednostovanie pred zujmami celku je vrazom tzv. socilnej korzie, ktor me dokonca vysti do rozkladu celho normatvneho systmu spolonosti nazvanho anmiou. Anmiou teda sasne oznaujeme stav socilnej dezintegrcie, ktor je charakteristick socilne odchylnmu konaniu vo vzname nedostatonej socilnej regulcie v uritom socilnom systme. Je to teda tak stav spolonosti, ktor sa nachdza v stave anmie a diskrepancie v dsledku narastajcej deby prce a diferencicie, prostrednctvom stavov bez pravidiel a noriem v spolonosti. No o anmii hovorme aj v dsledku diskrepancie medzi nemerne vysokmi nrokmi skupn i jednotlivcov a ohranienmi, resp. obmedzenmi prostriedkami (napr. v dsledku ekonomickej krzy). Do uritej miery odlin stanovisko zastva americ-

3 ANMIA

39

k sociolg R. K. MERTON.39/ Vysvetuje anmiu ako diskrepanciu medzi kultrne a socilne stanovenmi ciemi a legitmne intitucionalizovanmi prostriedkami, ktor maj vies k ich dosiahnutiu. Anmia sa v tomto prpade rovn nestabilite a bva spjan s demoralizciou a dezintitucionalizciou. V takomto prpade sa stva socilne sprvanie poda MERTONA nekontrolovatenm. Vznik tzv. anomick situcia, na ktor reaguj jednotlivci, ale i skupiny vo svojom sprvan inovciou, adaptciou, rebliou (vzburou) alebo ritualizmom (ignorovanm cieov a pridriavanm sa intitucionalizovanch foriem). Vznam anmie povaovali mnoh sociolgovia v ivote spolonosti i jednotlivcov za tak vek, e napr. DURKHEIM dokonca spjal anmiu i s monosou tzv. anomickej samovrady, ku ktorej dochdza pri prudkch otrasoch ivotnho tandardu, pri poruen rovnovhy a strate sdrnosti socilnych skupn, o bva vdy sprevdzan znikom zvznch noriem sprvania. Stav anmie me by i prejavom toho, e sa urit formy socilneho ivota vyerpali, stali sa zastaranmi a ich zmena sa stala nevyhnutnou. I ke anmia doslovne znamen stav bez noriem, zo sociologickho hadiska k tomu neme djs na dlhie obdobie. O to sa obyajne postar intitt socilnej kontroly a socilnej regulcie. MERTON sa poksil aj o exaktn meranie anmie (kla piatich zkladnch typov adaptcie na anomick situciu) a L. SROLE na prklade mapovania stavu rznych etnickch skupn.40/ O klasifikciu anomickch postojov sa poksil i Melvin SEEMAN,41/ ktor v anomickch postojoch rozliuje bezmocnos" (powerlessness - vo vzname rozkladu moci), bezvznamnos" (meaniglessness - vo vzname straty vznamov), beznormovos" (normlessness vo vzname rozkladu noriem), socilnu izolciu" (social isolation) a samorozloenie" (selfestrangement - vo vzname rozkladu vlastnej osoby a aliencie). Kvantitatvne vskumy anmie skoncentroval na powerlessness, normlessness a social isolation Dwight DEAN.42/ Vetci autori vak svorne kontatuj, e anmia je meraten vlune ako mnohodimenzionlny kontrukt. Na vne skalia najm v oblasti reliability nstrojov merania anmie upozoruje dvojica autorov J. P. ROBINSON
/ Merton, R. K.: Sozialstruktur und Anomie. In: Knig, R., Sack, F. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main : 1968. 4( V Srole, L.: Social Integration and Cartain Corollaries: An Exploratory Study. In: American Sociological Review, roc. 21, 1956, s. 709 - 716. 4 V Seeman, M.: On the Meaning of Alienation. In: American Sociological Review, ro. 24, 1959, s. 783-791. 42 / Dean, G. D.: Alienation: Its Meaning and Measurement. In: American Sociological Review, ro. 26, 1961, s. 753 - 758.
39

40

p QNDREJKOVl

a P. R. SHAVER.4/ Tieto skutonosti upozoruj na potrebu vekej opatrnosti pri posudzovan stupa anmie uritej spolonosti i spoloenskej skupiny a priam nabdaj ku kombincii kvalitatvnych a kvantitatvnych metd vskumu anmie. Z najnovch empirickch vskumov anmie v stredoeurpskych podmienkach upozorujeme na longitudinlny vskum, ktor uskutonili Wolfgang ZAPF, Wolfgang GLATZER a Heinz-Herbert NOLL na Univerzite v Mannheime (r. 1980, 1984, 1988, 1990, 1993).44/ Poda koncepcie anmie tchto autorov a vsledkov ich vskumu anmia zasahuje do najosobnejch sfr ivota loveka, bezprosatredne ovplyvuje jeho ivotn pocity. Na ilustrciu iba niekoko indiktorov rznych dimenzi anmie z uvedenho vskumu: - Svet je dnes tak komplikovan, e sa u v om spravidla lovek nevyzn. - Ke to dnes lovek niekam chce dotiahnu, je obyajne nten robi veci, resp. sa sprva tak, ako to nieje sprvne. - asto sa ctim osamel. - Moja prca ma vlastne nebav, ale musm ju vykonva, aby som zskal veci, ktor chcem a potrebujem. - Na vine naich dnench akost nemem vea zmeni. Tieto indiktory vo vskume zo strany respondentov sprevdza nervozita, podrdenos, pocity viny, ast starosti a obavy, ostchavos, zmtenos, ktor patria k psychosomatickm symptmom, ako benie srdca, bolesti hlavy, aldon akosti, tremor a potenie, vyerpanos a rchlo sa dostavujca nava. Uveden informcie o vskume uvdzame iba na ilustrciu dimenzi, ktorch sa koncepcia anmie dotka. Prli jednoznan a priamoiare ponmanie anmie podrobil kritike i nemeck sociolg DREITZEL.45/ Anmia poda neho nemus bezpodmienene predstavova rozpad systmu hodnt a noriem spolonosti. Ide skr o stav neistoty o platnosti noriem v uritch situcich, v ktorch sa nemono sprva poda tandardnho socilneho sprvania, adekvtneho prslunej socilnej role a statusu jednotlivca alebo skupiny. Tto neistota
/ Robinson, J. P., Dhaver, P. R.: Measures of Social Psychological Attitudes. Ann Arbor: 1973. 44 / Glatzer, W., Bs M.: Anomietendenzen im Transformationsprozess. Analysen mit den Wohlfahrtssurveys. In: Heitmeyer, W. (Hrsg.): Was treibt die Gesellschaft auseinander? Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1997, s. 557 - 586. 45 / Dreitzel, H. P.: Die gesellschaftlichen Leiden und das Leiden an der Gesellschaft. Stuttgart: Clett-Cotta, 1968.
43

ANMIA

41

me by doasn, prtomn v uritch prvkoch kadodennho sprvania, a permanentn, ke ju sprevdzaj poruchy interakcie, vzjomnho oakvania v sprvan sa ud. Aby sme vak mohli hovori o anmii, mus takto objektvnu situciu sprevdza i subjektvne prevanie, spravidla pociovan ako utrpenie (Leiden). Trpiaci subjekt pociuje utrpenie ako tenziu (Leidensdruck), naptos, nespokojnos s aktulnou socilnou situciou. V takejto situcii udia nedoku navzjom spene komunikova a dochdza k vytvraniu vlastnch osobnch alebo i skupinovch noriem v malch skupinch, spolu s tvorbou vlastnej subkultry, izolovanej od spolonosti. Vznik socilna izolcia a deprivcia, pocity bezmocnosti, osamelosti, cudzoty, frustrcie a nsledne i agresia. K agresii dochdza, ak trpenie motivuje zmenu objektvnej situcie, spravidla o to naliehavejie, o o je tenzia (Leidensdruck) intenzvnejia. Vtedy mobilizuje mechanizmy osobnosti (zdolvacie, odbremeovacie) do istej hranice, ke jednotlivec alebo i skupina doku ete reagova v medziach prosociality. Za touto hranicou dochdza spravidla k agresii (napr. ku kriminalite), prpadne autoagresii (napr. k samovrade). Pojem anmie je nerozlune spt s procesom socializcie, kee hodnoty, normy, socilne roly a vzorce sprvania si osvojuje jednotlivec prve v tomto procese, rovnako ako spsob vyrovnva sa so stavom, ke sa hodnoty a normy stvaj neistmi, alebo dokonca prestvaj plati. V tomto smere mono hovori o terii anmie ako osobitnej paradigme devicie, ktor nachdza svoj odraz i v niektorch terich socializcie. Postmodernistick terie anmie rozpracvaj viacer autori. Patr k nm H. H. BOHLE,46/ najm vak W. HEITMEYER, ktor roku 1997 formuluje pre sociolgiu otzku o vedie k rozpadu spolonosti?" A11 V sasnom obdob je problematika anmie neustle konfrontovan s takmer veobecnm cieom spoloenskho spechu, ktor bva najastejie vyjadren ako materilne bohatstvo alebo aspo monetrny spech. Jeho dosiahnutie sa stva vemi asto centrlnou hodnotou alebo aspo vemi vysokou hodnotou v hierarchii hodnt. Na druhej strane vak spolonos nevytvra dostaton hodnotov a normatvne predstavy ako tento cie dosahova. astm prpadom je intenzvny spoloensk tlak na dosahovanie spechu a menej intenzvny tlak na leglne, prpadne etick spsoby jeho dosahovania. Vsledkom je jav, ke sa znan poet ud, ktor

7 Bohle, H. H.: Soziale Abweichung und Erfolgschancen - Die Anomietheorie in der Diskussion. Neuwied : Luchterhand, 1975. 47 / Heitmeyer, W. (Hrsg.): Bundesrepublik Deutschland: Eine zerrissene Gesellschaft und die Suche nach Zusammenhalt. Frankfurt am Main : 1997.

42

P ONDREJKOVI

relne nemu dosiahnu bohatstvo a monetarily spech, uchyuje k sankcionovanm, neleglnym a asto kriminlnym spsobom ich dosahovania. Socilna kontrola v tomto prpade zlyhva, koroduje, ako sme sa u o tom zmienili, a ostatn spoloensk i individulne aktivity, ako politika, vzdelvanie, rodinn ivot zskavaj vlune intrumentlny charakter, t j. zanaj sli iba na dosahovanie spomnanho druhu spechu. Ak by tomuto cieu prestvali sli, stvaj sa z hadiska dosahovania ciea nefunknmi. V tejto svislosti uvdza vstine SCHNEIDER, e dochdza k vazstvu ekonomiky v spoloenskom systme a veobecnmu podceovaniu neekonomickch rol a intitci, ktor sa neprispsobuj ekonomickmu reimu.48/ Poda L. IRTKOVEJ jestvuj v terich anmie i psychologick aspekty. U jednotlivca vznik v dsledku jeho nespsobilosti dosahova stanoven spoloensk ciele naptie a tlak, ktor ho zatlaj do pozcie socilneho outsajdera. Vznikaj u neho anomick pocity, ktormi s depresie, dezilzie, frustrcia a sklamanie, roztrpenie a hnev. Ventilovanm tchto pocitov, ktor vyvolvaj tlak je asto zloin, ako jedno z monch variantnch rieen.49/ Vznam anomickch interpretci pocitov stratenosti, bezmocnosti a bezperspektvnosti spova poda menovanej v tom, e bvaj predzvesou rznych podb nsilia a socilnej i individulnej patolgie. To ns vak aj v tejto svislosti iba ubezpeuje o pravdivosti Durkheimovej mylienky ete z roku 1895 v svislosti s anmiou vedcou k zloinu ako o anticipcii nastvajcej morlky, ako o krokoch k tomu, o ns ak a o bude.50/ Uveden mylienky ved ku kultrnemu a socilnemu pesimizmu. Svisia s obavami o stratu celosti a tzv. mypocitov. Poda ONDREJKOVIA51/ sa individualizcia najastejie vnma zo svojej negatvnej strnky, ekonomick tendencie zospoloentenia, ktor sa vysvetuj v svislosti s globalizciou, s pokladan za bezduch". Postmodernisti upozoruj v tejto svislosti na degenerciu udskosti, na zniujcu konkurenciu, ktorej neodolaj iadne hodnoty, na rozpad intitci, ktor doposia chrnili spolonos, na nik do nihilizmu. Iba mlde
/ Schneider, J.: Kriminologie. Walter de Gruyter, Berlin, New York : 1987 ako i Schneider, J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, ro. 1997, . 5, s. 306 318. 49 / irtkov, L.: Kriminlni psycholgie. Praha : Eurounion, 1998, s. 52 a nasl. irtkov pritom cituje prcu Agnew, R.: Strain and Subcultural Theories of Criminology. In: Sheley, J. (ed.): Criminology. Boston : Belmont, 1995, s. 305 - 327. 5 < V Durkheim E.: Regeln der soziologischen Methode. Neuwied : 1970; orig. Les regies de la mthode sociologique, Paris : 1895. 5 7 Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, PdF UK, 1997.
4i

3 . ANMIA

_^___

predstavuje potencilne vchodisko z tejto studenej a obchodncky orientovanej strojovej spolonosti, ak nastpi cestu hadania novho loveka" ako hadania samho seba.52/ V svislosti s anmiou je nevyhnutn zmieni sa ete o jednom problme, ktor svis s pluralizciou hodnt a noriem. Je nesporn, e sasn spolonos sa tie nezaobde bez znanho kvanta noriem, ktor by sme mohli nazva ako Jadrov" a nesporn, i ke sa pravdepodobne toto nesporn jadro" oproti pluralite" noriem zmenuje. V dsledku toho sa stvaj hranice medzi deviantnm a nedeviantnm sprvanm oraz menej ostr a je nevyhnutn neustle znova a znova ich definova. K tomu patr i proces, ktor by sme mohli nazva delegitimciou noriem. V tej miere, v akej sa lenovia spolonosti stotouj s normami, sa stretvame s dvoma jednoznane anomickmi javmi: 1. v spolonosti kles pripravenos a ochota riadi sa spornmi normami, 2. sasne sa sauje a zmenuje individulna integrcia a narast subjektvna neistota v socilnom sprvan. Oba tieto javy by sme mohli oznai ako vedaj produkt (prpadne negatvne strnky) individualizcie, poprpade modernizcie spolonosti.53/ Sme na konci 20. storoia, v obdob, ke vrchol epocha, ktor bola vchodiskom spoloenskch vied za ias E. Durkheima. Aj ke sasnos, nau dobu" nazvame neskoro- alebo postmodernou dobou, nemme na mysli koniec epochy, ktorej zaiatky kldli franczski osvietenci - mme do inenia skr s inm druhom modernej epochy. Nie je charakteristick jedinm princpom vvoja a pokroku, ale pluralitou takchto princpov, ktor s dokonca neraz protireiv. Tm sa op dostvame do situcie, ktor sa stva oraz neprehadnejou, analogicky ako za ias Durkheima, ocitvame sa v spolonosti, v ktorej nastupuj nov racionalizan procesy, nov, ako prehadn spoloensk spsob deby prce v globlnej spolonosti. Ocitvame sa teda v situcii, ktor tvorila svojho asu svojou neprehadnosou vchodisko i pre Durkheimovu teriu anmie. Nazdvam sa preto, e sa op stvaj aktulnymi, i ke na inej rovni, prvky klasickej terie anmie, ktor vstine a neoddiskutovatene charakterizuj sasn spolonos, nachdzajcu sa v procese globalizcia

/ Pozri o tom Niemeyer, C, Schrder, W., Bhnisch, L.: Grundlinien Historischer Sozialpdagogik. Traditionsbezuge, Reflexionen und bergangene Sozialdiskurse. Weinheim und Mnchen : Juventa, 1997. n l Podrobnejie o negatvnych strnkach individualizcie pozri Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individulizcie mldee. Bratislava : Amos, PdF UK, 1999.

52

4. Subkultra a kontrakultra
Spolonos ako predmet pozornosti sociolgie (ale aj inch spoloenskch vied) nie je v iadnom prpade jednoliaty celok. Zjednoduene mono poveda, e pozostva okrem inho z mnostva skupn, ktor maj svoju vlastn kultru, t.j. maj svoj pecifick spsob organizcie, realizcie a rozvoja innost, ktor je objektivizovan vo vsledkoch ich sprvania, osobitne vo vsledkoch ich prce. Ako subkultru budeme charakterizova tak kultru, (spravidla tkajcu sa skupiny) ktor sa li od globlnej kultry spolonosti predovetkm hodnotami, normami, pecilnou truktrou, prpadne i spsobom ivota a sprvania svojich prslunkov. Stupe tejto rozdielnosti je v irokom intervale. Na jeho jednom ple sa nachdza jednoduch modifikcia kultry spolonosti a na druhom ple prkry rozpor s hodnotami a normami spolonosti. Termn subkultra pvodne pouvala etnografia a sociokultrna antropolgia. Obsahoval vetky spredmetnen prejavy definovatenej konfigurcie uritho typu kultry. Pritom vak ilo o predmety hmotnej kultry a symboly v socilnom sprvan (napr. pozdravy, nadvzovanie stykov, sexulne a in zvyklosti a pod.) a o predpisy, zvyky at., ktor boli vrazom hodnt a noriem. Pod vplyvom vedy, techniky, plnovania a organizcie vroby sa stal takto pojem so svojm pvodnm obsahom neudraten a prekonal ist zmeny. Jednou z prin neudratenosti obsahu pojmu subkultra bolo zdrazovanie jej triednych aspektov. Poda sasnch nzorov stabilizovan truktra spolonosti si vytvra postupne cel systm subkultr, ktor sa skladaj so pecifickho shrnu noriem sprvania a z vonkajch symbolov, spojench s uritou spoloenskou skupinou. Prslunos k uritej spoloenskej skupine sa stva v sasnej spolonosti pozorovaten prve prostrednctvom sprvania sa (napr. ivotn tl, kultrne potreby, spsob trvenia vonho asu at.), alebo symbolu (napr. slovn zsoba, pouvan obraty v rei a i.). Vemi asto pouvame termn subkultra v svislosti s mldeou. Podobne ako detstvo" aj mlados" a mlde ako sociologick jav s produktmi modernej doby, ktor svisia osobitne so scholarizciou spolonosti. Spoiatku predstavovala kultra mldee skr empatick pojem, do ktorho sa bolo potrebn vcti" a porozumie mu. Mlados a mlde boli chpan ako ivotn poslanie, nov ivot, dynamizan faktor spo-

4 SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

4S_

lonosti.54/ Menej euforick boli nzory na kultru mldee v 20-tych a 40-tych rokoch, ktor vznikali a neskr ete stle boli ovplyvovan v rmci tzv. Chicagskej koly a tdiami o gangoch, ktor analyzovali najm delikvenciu mldee a jej deviantn sprvanie. V tom obdob vznikali i prv nzory, poda ktorch mono hovori o subkultre mldee, pre ktor je typick smerovanie proti kultrnej hegemnii dospelej spolonosti a o vytvran alternatvnych pravidiel a noriem a sasne i rigorznom vyadovan tchto noriem od svojich prslunkov. Deviantn sprvanie mldee bolo povaovan za konformn voi normm v subkultre mldee, najm pokia nebola akceptovan dospelou spolonosou. Na tento vvoj upozoruj osobitne BAACKE a FERCHHOFF na zklade svojich poetnch empirickch vskumov.55/ Sem mono pota i termn youth culture" T. PARSONSA, ktor ho odvdza od pojmu adult culture" a tvor jeho nprotivok. Na Parsonsa spene nadvzuje predovetkm Samuel EISENSTADT / so svojou teriou rovesnckych skupn a nsledne Robert BELL, o ktorom sa ete zmienime. Subkultru mldee povauje BELL57/ za faktor prechodu medzi partikularistickou a univerzalistickou spolonosou a podobne ako rovesnka skupina nadobda osobitn funkciu v spolonosti. Preto aj npadnos, prpadne provokan charakter sprvania sa mldee mono povaova za celkom normlny jav, ktor patr k prechodnmu obdobiu", koniacemu plnm zalenenm sa do adult culture". To, o je prznan pre subkultru mldee, by vak bolo povliv v kultre dospelej spolonosti. Rozdielne nzory m v 60-tych a 70-tych rokoch skupina Birminghamskch sociolgov (Centre for Contemporary Cultural Studuies - CCCS), ktor nadvzuje na prce Chicagskej koly. Subkultru mldee analyzuj ako parent culture" vo vzahu k tzv. dominantnej kultre a jej spracovanie, resp. prevanie mladou generciou ako kultrneho dedistva. Zdrazuj nadvznos na subkultru prslunej socilnej vrstvy, od ktorej sa ale subkultra mldee vznamne li. Subkultra mldee preber rzne prvky dominantnej kultry, aby ich samostatne spracovala, dodala im nov vznam a nov kontext. Prostriedky, ktor pritom vyuva s najm
/ Podrobnejie o tom o je mlde a ako vznikla ako sociologick kategria pozri Ondrejkovi, P.: Socializcia mldee, Bratislava : Veda V-SAV, 1997. 55 / Baacke, D., Ferchhoff, W.: Jugend und Kultur. In: Krger, H-H. (Hrsg.): Handbuch der Jugendforschung. Opladen : Lask u. Budrich, 1993. 56 / Eisenstadt, S.: Von Generation zu Generation, Altengruppen und Sozialstruktur. Mnchen : Beiz, 1966. 51 / Bell, R. R.: Die Teilkultur der Jugendlichen. In: Friedeburg, L. v: Jugend in der modernen Gesellschaft. Kln, Berlin : Kiepenheuer u. Witsch, 1967, s. 83 - 87.
54

46

P OND1

iREJKOVI

ritulne sprvanie, poruovanie tabuizovanch predstv a zmeny symbolov. Tak vznikli napr. Teddy-Boys", Kinks" a al, ktor provokovali svojm obleenm, v retaurcich, na portoviskch a tadinoch, ale aj inch verejnch priestranstvch. Mnoh z tchto nzorov s povaovan za stle aktulne, naopak spochybovan prpadne povaovan za prekonan s vzby na socio-triedne kultrne rozdiely. Najm U. BECK58/ upozoruje na to, e sasn spolonos je v procese individualizcie a diverzifikcie, a to spsobu ivota, ivotnch tlov aj ivotnch situci jednotlivcov, take hovori o hierarchickom modeli socilnych vrstiev alebo tried je minimlne otzne. Proces individualizcie v tomto smere znamen, e v praxi sa dnes u kultrne vzorce a spsoby ivota mldee nespjaj nevyhnutne s vonkajmi znakmi, ako napr. prslunos k istej triede, socilnej vrstve, vzdelanostnej skupine alebo povolaniu. Vo vobe spsobu ivota ovea skr prevldaj individulne voby a rozhodnutia pre pecifick hodnotov orientcie a ivotn tl, ktor nie s podmienen socilnou prslunoou. o teda rozumie pod subkultrou mdee dnes? Predovetkm empiricky poznaten zvltny integrovan svet hodnt, noriem a symbolov, ktor chatakterizuj sprvanie mldee. Kad kolektv, kad spoloensk a profesijn skupina, ba vetky jednotky spoloenskho systmu (napr. rodiny) by mohli ma svoje intitucionalizovan hodnoty, ktor s vlastne pecifikovanmi veobecnmi hodnotami spolonosti. Dialektika rozporu medzi kultrou spolonosti a jej jednotlivmi subkultrami (subkultrami spoloenskch skupn) tvor dleit prvok v mechanizme stimultorov vvoja spolonosti. Subkultra danej spoloenskej skupiny smeruje k vytvraniu vlastnch pecifickch noriem, ktor nie vdy zodpovedaj hlavnej" prpadne dominantnej kultre (kultre celej spolonosti). V dsledku toho vznikaj monosti spoloenskch protireen, ba aj konfliktov, pozitvnym rieenm ktorch je spoloensk vvoj. Naalej plat, e subkultru mono povaova aj za urit mentlny vraz ob59 jektvnej ekonomickej truktry," / ktor m znan sptn vplyv na samotn ekonomick truktru danej spolonosti. V tejto svislosti pouvame i termn vysokokolsk subkultra, tudentsk subkultra, prpadne subkultra inch skupn mldee (napr. subkultra deviantnej mldee). Pokia ide o tudentov (o ich hodnotov
V Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Modeme. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986; pozri vak aj Beck, U.: Kinder der Freiheit. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1997. 59 / Lukcs, G.: Historie et conscience de classe. Paris : I960, s. 87 - 107.
5

4 SUBKULTURA A KONTRAKULTRA

47

orientciu, normy, symboly, postoje, vzory, zvyky a obyaje, tradcie" a pod. ), subkultra nie je iba niem, o predstavuje aksi neosobn a konen produkt tejto skupiny mldee. Jej vznam z hadiska procesu vchovy a vzdelvania spova najm v tom, e postupom asu me zabera viac miesta vo vedom a konan mladch ud, ktor me v oraz vej miere ovplyvova. Anton JUROVSK hovor, e to, o z takhoto konania zostane v psychike mladho loveka, tvor fakticky podstatu existencie subkultry mldee.60/ Zle len od ns, i budeme tento proces vznikania a sptnho psobenia subkultry podporova a rozvja, motivova a usmerova alebo naopak, i sa budeme usilova odstraova pecifick znaky tejto subkultry. Ako sme u uviedli, podobne ako v kultre aj v procese vzniku subkultry sa dostvaj do popredia jej alie trukturlne aspekty. Vrazne sa prejavuj najm medzi tudujcou mldeou, osobitne na vysokch kolch. Vezmime si naprfldad vysokokolskho tudenta z niektorej z krajn, kde ideovo-politick aspekty nepsobia latentn alebo iba v pozad inch javov. Ideologick postoje, politick prslunos vysokokolskch tudentov, naprklad v USA, nezostali bez odozvy ani v ich orientcii na hodnoty, v konan poda uritch noriem, v spsobe ivota, vo vyuvan vonho asu a pod. Mono teda poveda, e trukturlna diferencicia, ako aj diferencicia poda prslunosti k politickm stranm, svis s otzkami vzniku sptnho psobenia subkultry. Vrazne sa naprklad odliuje svet hodnt a ivotn tl mldee v ernoskch tvrtiach americkch vekomiest od hodnt a ivotnho tlu Portorikncov, od americkch vysokokolkov, kedysi od hippies a pod. MILLER a S WANSON skmali vzahy medzi spoloenskou triedou, metdami vchovy mldee a prostriedkami, akmi rieili mlad udia vntorn konflikty (o povaovali za jeden zo znakov subkultry). Ukzalo sa, e chlapci z tzv. strednch tried boli viac nchyln potla nespechy, agresie a pod. Skupinov a socilnu diferenciciu a determinovanos vzniku osobitnej subkultry tchto skupn mldee povaovali za evidentn. Vznamn americk sociolg James S. COLEMAN dokazoval existenciu subkultry mldee na zklade bohatho empirickho materilu. Poda Colemana maj vek vznam v kolskom systme (uvdza sa ako prklad na strednch kolch - High School) mimokolsk okrajov" javy, ako naprklad portov sae medzi stavmi, drunos a zbavy 6 skupn, klubov a prt. V Vemi dleit je aj to, a to najm zo strany
6( 6

V Jurovsk, A.: Kultrny vvin mldee na Slovensku. Bratislava : SPN, 1965, s. 18. V Coleman, J. S.: The Adolescent Society. Glencoe, 111.: 1961, s. 21.

48

^^^

P. ONDREJKOVI

uiteov a vchovnch pracovnkov, aby uznali, e v prslunom stave, kole i vchovnom zariaden existuje skupinov truktra mldee. Jednotliv skupiny orientuj toti jednotlivcov na svoje ciele, hodnoty a normy. Preto je z vchovnho hadiska vemi dleit, aby sme tento proces poznali a vedeli ho v pedagogickej prci sprvne vyui. Subkultru mldee poda COLEMANA treba dkladne tudova, aby bolo mon mlde sprvne vies a ovplyvova.62/ Dnes je u termn subkultra mldee v sociolgii celkom samozrejme zauvan. Uvdza ho Dorothy NELKIN,63/ Anna SUTHERLAND,64/ E. W. STEWART,65/ celkom bene i v novej vysokokolskej uebnici a encyklopdie sociolgie H. KERBER66/ a al autori upozoruj na vek vznam rovesnckej skupiny. E. L. McDILL naprklad dokazuje, e s narastajcim vekom rastie i vplyv rovesnckej skupiny na jednotlivca najm pri vobe povolania. Z tejto skutonosti vyvodzuje existenciu spoloenstva mldee, ako aj existenciu jej subkultry ako produkt tohto spoloenstva (Youth Culture).67/ V zsade rovnak stanovisko zaujma i Fridrich H. TENBRUCK.68/ Na otzku, i nie je u ns vstinejie pouva Tenbruckov pojem iastkov kultra (Teilkultur), nie je mon v dsledku nedostatku empirickch dt o spsobe ivota mldee na Slovensku jednoznane odpoveda. Pravdepodobne bude termn subkultra vo veobecnosti integrova v sebe vemi irok vznamov spektrum, ponajc jej chpanm ako iastkovej kultry, ktor je integrlnou sasou socilneho systmu, a po chpanie vznamu subkultry ako kultry deviantnch skupn (mldee), ktor sa prejavuje ako antikultra. Maria JAHODA a Neil WAREN poukazuj na nehomognnos sprvania mldee, m sa usiluj zdrazni, ako silne je mlde a jej konanie spoloensky diferencovan. kolsk systm tto diferenciciu poda nich iba posiluje, pretoe nevytvra rovnak monosti tdia pre vetky skupiny

62 / Coleman, J. S.: The Adolescent Subculture and Academie Archievement. In: American Journal of Sociology, zv. 65, 1960. 63 / Nelkin, D.: The Science Textbook Controversies. In: Scientific Amerikan, . 234, april 1976, s. 36-41. 64 / Sutherland, A.: Gypsies: The Hidden Americans. In: Society, . 12, janur- februr 1975, s. 27 - 33. 65 / Stewart E. W.: Sociology, New York : McGraw-Hill Book Company, 1981. 66 / Kerber, H. u. Schmieder, A. (vyd): Soziologie, Rowohlts Enzyklopdie. Reinbek bei Hamburg: 1991. 67 / McDill, E. L.: Sociology of Education, zv. 35, 1965. 68 / Tenbrock, Friedrich H.: Jugend und Gesellschaft, Soziologische Perspektiven. 2. vyd. Freiburg : 1965.

4 SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

mldee.69/ Obaja autori pri interpretcii svojej terie vlastne popieraj, e socilna diferencicia mldee a jej subkultry tvoria ist celok, ktorho hranice s relatvne presne vymedziten, tvoria jednotu s biosocilnym fenomnom mldee ako celku a s jej subkultrou. Vo svojich prcach vytvraj nevdojak predstavu, ako by charakteristickch znakov diferencujcich mlde bolo viac ne tch, ktor mlde integruj a umouj hovori o mldei vbec a nie o biologicky mladch jednotlivcoch. Pravdepodobne z uverejnenho spochybovania vyplva i nzov prce Mtus mldee. So spochybovanm existencie mldee ako sociologickho pojmu sa stretvame ete i v inej svislosti. Paradigma postmodernej socilnej pedagogiky a sociolgie vchovy vychdza z nzoru o zniku mldee ako socilnej skupiny. Terie o zniku mldee vychdzaj z nzoru, e mlde je vynlez modernej industrilnej spolonosti a a s jej znikom vymizne, podobne ako aj klasick pedagogika. Poda tchto teri mlde ako sociologick kategria je produktom dnes u prekonanej modernej, industrilnej deby prce, ktor predpoklad vylenenie mldee zo sveta prce, aby mohla by pre tento svet prce lepie pripravovan a nsledne optovne do sveta prce integrovan. Znikom industrilnej spolonosti prognzuje postmodernistick sociolgia vchovy aj znik mldee a teda aj znik pedagogiky. Mlde sa stane v takom prpade iba submisvnou generanou pozciou v spoloenskej hierarchii moci, ako socilne vekov zoskupenie v postmodernej konkurencii vekovch skupn obyvatestva.70/ Relatvne extenzvne rozren pouvanie pojmu subkultra podnietilo roku 1960 ku kritike J. M. YINGERA. Poda jeho nzoru termn subkultra je nevyhnutn spresni, prsnejie vymedzi a pozornejie s nm zaobchdza. Na zklade analzy viac ako sto vznamnejch tdi rznych autorov dospel ku klasifikcii termnu subkultra v troch vznamoch: 1. Subkultra vo vzname prkultry (predkultry). V tomto vzname obsiahol termn subkultry fenomn, ktor m predchdza vzniku a existencii vetkch kultr. 2. Subkultra chpan ako normatvny systm, resp. iastkov podsystm istho vieho celku (sas globlnej kultry celej spolonosti).

/ Jahoda, M. a Neil, W.: The Myth of Youth. In: Sociology of Education, zv. 36, 1965. / Giddens, A.: Konsequenzen der Moderne. Frankfurt am Main : 1995 a alej pozri aj Giddens, A.: Die Konstitution der Gesellschaft.Grundzge einer Theorie der Strukturierung. Frankfurt am Main, New York : 1995, 2. vyd.

69

50

Toto chpanie subkultry je vemi blzke aj nmu poatiu a je najrozrenejie. 3. Subkultra chpan ako vsledok konfliktu jednej alebo viacerch skupn s globlnou spolonosou, resp. s oficilnou spolonosou a dominantnou kultrou. V tomto prpade YINGER71/ neodpora pouva termn subkultra, ale skr termn kontrakultra. Kontrakultra je potom sce vemi blzka svojimi znakmi subkultre, prakticky vyrast z nej, ale obe mono analyticky prsne rozliova a oddeli. Jestvuje i monos prerastania subkultry do kontrakultry a naopak. Leopold ROSENMAYR, vznamn raksky sociolg, poukazuje na tzv. opozin" a na tzv. konformn" vobu rovesnckej skupiny, ktor si mlad lovek vyber. V oboch prpadoch sa ROSENMAYR usiluje dokza, e vplyvu rovesnckej skupiny na mladho loveka predchdza jeho individulny vber, ktor je determinovan najm rodinou a jej socilnym systmom. ROSENMAYR72/ v dsledku toho tvrd, e mlde z robotnckych rodn sa priatel zva iba s mladmi umi, ktor s tie robotnckeho pvodu. Mlad udia z intelektulskych kruhov si volia rovesnku skupinu, pozostvajcu z podobnch socilnych vrstiev. Podobne aj deti podnikateov a priemyselnkov. V dsledku toho nielene nestrcaj odlinosti a znaky jednotlivch spoloenskch skupn a vrstiev, ale prostrednctvom rovesnckych skupn mldee sa na ne v procese socializcie priamo nadvzuje. Platnos tchto zisten v slovenskej spolonosti by si vak zaslila osobitn empirick vskum a znan rozdiely mono zaznamena i v porovnan s postmodernistickmi teriami, najm vo vzahu k individualizcii mldee a strate vzieb na socilnotrukturlne znaky. Kee vchovou rozumieme v sasnej modernej pedagogike psobenie na cel osobnos loveka, o m svoj osobitn vraz najm v kole a vchovnom zariaden, ako si vber prostriedkov konania v plnovanej a cieavedomej vchovnej innosti mono predstavi bez tdia otzok subkultry mldee. Ako sme u ukzali, v procese vzniku subkultry mldee zohrva kola a mimokolsk zariadenia kov lohu. Vzhadom na protireenia a ich jednotu v oblasti kultry spolonosti a subkultry mldee me kola a alie vchovn a vzdeV Yinger, J. M.: Contraculture and Subculture. In: American Sociological Rewiev, ro. 25, 1960, s. 625-635. n l Rosenmayr, L.: Heuptgebiete der Jugendsoziologie, In: Knig, R. (Hrsg.): Handbuch der empirischen Sozialforschung, Stuttgart: Enke Verlag, 1969, Bd. 2 s. 105 - 126.
7

4 SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

51_

lvacie intitcie podstatne ovplyvova spoloensk vvoj. Na tomto vvoji sa me vznamnou mierou podiela i socilna prca a socilna pedagogika. Zvis aj od nich, i sa mldei podar njs spoloensky nosn mieru rozvoja subkultry ako najvznamnejieho znaku aj sasnej mldee. Teria subkultry poda COHEN A Ako prklad osobitnej subkultry odchylnho sprvania - devicie mono uvies prklad Cohenovej terie subkultry, ktor sa tka len pecifickch skupn mldee. Subkultry deviantnho sprvania s poda COHENA kolektvnymi reakciami na problmy adaptcie, ktor maj svoj pvod v spoloensky nerovnakom poloen a pre ktor nedoke poskytova jestvujca (globlna) kultra dostaton rieenia. Cohen rozpracovva sociologick, trukturlno-funkcionalistick teriu, ktor had rieenie otzok predpokladov, genzy, obsahu a rozdelenia delikventnej subkultry. Vchodiskom pre COHENA je poznatok, e kriminalita mldee v USA sa odohrva vinou v bandch, ktorch lenovia pochdzaj z najnich vrstiev mladch ud muskho pohlavia.73/ Obsah, t.j. systm noriem a hodnt takchto bnd, ktor poklad za typick subkultru mladistvch, resp. za najastej druh hier alebo bzov subkultru", opisuje ako jav, ktor m negativistick, neuiilitrne, malign, autonmne a mnohostrann74/ znaky. Ke teda kriminalita mldee spova hlavne v asti na kriminlnych subkultrach, ktor s zvisl od socilnej truktry spolonosti,75/ na jej rozvinutie vyvstva otzka trukturlnych podmienok, umoujcich vznik subkultr. Zkladom jeho vah je, e ...vetko konanie je vsledkom pretrvvajceho silia riei problmy prispsobenia."76/ Problmy adaptcie zvisia od osobnostnch a situanch komponentov socilneho poa, to znamen, e prostrednctvom podsytmov rekrutovania, prideovania a preberania rol, socializcie, moci, komunikcie, vlastnctva a pod., dochdza v socilnom systme charakteristickm spsobom k triedeniu
/ Cohen, A. K., Short, J. F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1968, s. 372. 74 / Cohen, A. K Short, J. F. (Hrsg.), Ref, 73. s. 373. 7 V Cohen, A. K.: Kriminelle Subkulturen. In: Heintz, P., Knig, R. (Hrsg.): Soziologie der Jugendkriminalitt. Kln und Opladen : Westdeutscher Verl., 1957, s. 103. 76 /Cohen, Ref. 75, s. 105.
73

52

P ONDREJKOVI

osobnost, situci, a tm aj prslunch problmov prispsobovania sa. Tieto problmy prispsobovania sa predznamenvaj vznikajci stav naptia, ktor mono riei rznym spsobom. Jedna z foriem je leglna (napr. silie riei naptie medzi nzkymi prjmami a tbou po bohatstve, ktor sa d dosiahnu napr. prostrednctvom lotrie). Kee vak pre vetky mon situcie nejestvuje uspokojiv intitucionalizovan rieenie, treba predpoklada ist frustran toleranciu u jednotlivcov,77/ ktorej prekroenie vedie k vobe neleglnych foriem rieenia tohto naptia. alia monos rieenia naptia spova v zmene vzahovej (referennej) skupiny (napr. pri tbe po bohatstve je takmto rieenm pokles rovne poiadaviek a orientcia na referenn skupinu, ktor je primeranejia obmedzenm prjmom, ako v prpade uvedenej lotrie). V literatre sa asto v tejto svislosti hovor o tzv. lohch ciea".78/ Zjednocovanie a spjanie sa predstavuj alie monosti adaptcie na tento stav naptia: Ak nejestvuje pre ist poet jednotlivcov s podobnmi problmami prispsobovania iadne intitucionalizovan rieenie, a sasne ani monos zmeny (racionalizcie) ciea a vzahovej skupiny, dochdza k ich zjednocovaniu a spjaniu. V priebehu interaknch procesov, ktor okamite zan medzi nimi prebieha, vznikaj spolon normy, hodnoty, krytalizuje sa spolon spsob sprvania a systm rol, o bva zaven vznikom osobitnej subkultry.79/ Subkultry predstavuj takto monos kolektvneho rieenia spolonho problmu.80/ Kee o deviantnej subkultre sa v tomto zmysle hovor najm u najnich spoloenskch vrstiev, treba spomen aj deprivciu tch, ktorch sa tka. Termn deprivcia chpeme ako znevhodnenie, v ktorom sa oit jednotlivec v porovnan s inmi, ale najastejie s lenmi skupn, ktorch prslunkom by sa rd stal. Tu nemme do inenia s objektvnou situciou, ale s predstavou o tom, o je primeran osobm, s ktormi sa prslun jednotlivec porovnva. Stupe deprivcie je potom zvisl od vky apirci a poiadaviek prslunho jednotlivca a monost ich dosahovania. Kee jestvuje prakticky iba jeden statusov svet", a sce ten, ktor je vlastn strednej spoloenskej vrstve, prslunk najniej spoloenskej
11 7!

1 U Mertona je to pojem konformity". 7 Napr. u Mertona. 79 / Cohen, A. K.: Kriminelle Subkulturen. Ref, 75. s. 106 - 108. 8l V Cohen, A. K.: Abweichung und Kontrolle. Mnchen : 1968, s.i86.

4 SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

vrstvy kontatuje nespokojnos so svojm socilnym poloenm. Ke nedoke njs iadnu zo spomnanch foriem vyrovnania sa s problmami a vznikajcim naptm a zisuje, e takch ako je on je viac, dokonca dochdza aj k ich vzjomnej komunikcii. Poda COHENA dochdza k ich spjaniu, ktor nachdzaj svoj relny vraz vo vzniku bnd a ich subkultr. Centrlnym problmom sa stva otzka statusov. Poda Cohenovej hypotzy ...kultra bandy... tieto problmy riei tm, e vytvra kritri statusu, poda ktorch deti a mladistv doku i."81/ Kee u COHENA s normy strednej spoloenskej vrstvy povaovan za platn pre cel spolonos a adekvtne k tomu dochdza aj k ich internalizcii, je potrebn vemi komplikovan mechanizmus na zmiernenie tlaku z pocitov utrpenia a zlyhania a oslobodenia jednotlivca od pocitov viny, sebaobviovania a nenvisti k sebe, prpadne i strate sebacty.82/ Odmietnutie tchto celospoloensk platnch noriem me by spen iba v kolektve vej skupiny, priom dochdza nezriedka i k legitimizcii agresie a nsilia. Pre takto subkultru s charakteristick dva vemi podobn, nie vak toton znaky: 1. Negativistick charakter, o znamen, e delikventn sprvanie sa rozvja aj preto, e je neelan, takmer mono poveda zakzan. Znamen preto negciu prevldajcich kultrnych konvenci. 2. Neutilitrny obsah deviantnho sprvania, o znamen asi toko, e deviantn sprvanie sa uskutouje nie z dvodov oakvania istho prospechu, teda nie ako uplatovanie adekvtnych (aj ke nelegitmnych) prostriedkov na dosiahnutie istho ciea. Individulny alebo kolektvny materilny itok nieje motvom konania a prinou deviantnho sprvania, aj ke takto sprvanie me by zdrojom pociovania istho uspokojenia. o teda sprostredkovva subkultra deviantnho sprvania poda COHENA? Predovetkm je to prepoiiavanie statusu prslunkom subkultry, resp. lenom prslunch skupn mldee, ktor nemu v systme hodnt a noriem strednch spoloenskch vrstiev nikdy dosiahnu. alej zdvoduj nepriatestvo a agresivitu voi tm, ku ktorm sa ctia menejcenn, prpadne voi nim strcaj sebactu.83/ Nemono

V Cohen, A. K.: Kriminelle Jugend. Hamburg : 1961, s. 91. / Moser, T.: Jugendkriminalitt und Gesellschaftsstruktur. Frankfurt am Main : 1970, s. 32. 83 / Sykes, G. M., Matza, D.: Techniken der Neutralisierung, Eine Theorie der Deliquenz. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main : 1968.
82

P. ONDREJKOVI

zabda ani na zmierovanie strachu a pocitov viny, ku ktorm dochdza prostrednctvom mechanizmu tzv. techniky neutralizcie. COHEN rozoznva 6 druhov delikventnch subkultr:84/ 1. Najastejie sa vyskytujca, tzv. bzov subkultra mldee muskho pohlavia 2. Konfliktne orientovan subkultra ako subkultra vekch organizovanch bnd. 3. Subkultra drogovo zvislch. 4. Subkultra poloprofesionlnych zlodejov", zva 16 - 17-ronch, u ktorch prevlda utilitrne motivovan zloin. 5. Delikventn subkultra strednej spoloenskej vrstvy, ktor sa opiera najm o zlyhanie v kole. 6. ensk delikventn subkultra, opierajca najm o sexulne sprvanie. Deviantn subkultru (mldee) spjaj viacer autori s problematikou pohlavnej identity. Monolitick predstavy o spontnnej pohlavnej identite, i ke ete znane pretrvvaj, s u dvno prekonan.85/ S touto otzkou toti svis predpoklad, poda ktorho subkultra nsilia" v najnich spoloenskch vrstvch bezprostredne svis s nevyhnutnosou sebapotvrdzovania muskej identity prostrednctvom nsila. Verejn repekt pred muom v tejto socilnej vrstve je ohrozen, ak si svoju pozciu a socilnu rolu mua, osobitne v prpade mldee, vdy znova a znova nepotvrdzuje nsilm, o je sasne i maskovanm prostriedkom presadzovania moci.86/ V tejto svislosti sa objavuj sociobiologick vahy o antropologickch kontantch s existenciou zla, ktorho pvodom je 87 88 mu. DOWER / a osobitne BROWN / proti tomu namietaj, e ani model subkultry nsilia, koncipovan na bze pohlavnej identity, ani tvrdenie o zle", ktor pochdza od muskho pohlavia nedoku vy-

/ Cohen, A. K., Short, J. F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main : 1968, s. 390. 8 V Podrobnejie pozri o tom Connel, R. W.: Gender and Power, Sydney 1987, ako i Kersten, J., Steinert, H.: Masculinities and crime - Critique and reconceptualisation of theory. Maryland : Lanham. 1993, ako i Polk, K.: When Men Kill. Scenarios of Masculine Violence. Cambridge, New York, Melbourne : 1994. 8 < V Kersten, J.: Gewalt - Ein Problem berflssiger" Mnlichkeit? In: Psychologie Heute, . 23, ro, 1996, s. 64 - 69. 87 / Dower, J.: War without Mercy - Race and Power in the Pacific War. New York : 1986. S8 / Brown, Ch.: Ordinary Men - Reserve Police Battalion 101 and the Final Solution in Poland. New York : 1991.

84

4. SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

svetli a opsa varicie a pecifik medziudskch a rodovo pohlavne pecifickch foriem nsilia, nadobdajcich formu subkultry. V tejto svislosti chceme poznamena, e tzv. musk machizmus" (odvoden od macho" ) je skr demontrciou protestu ne reprezentatvnou formou sebaidentifikcie subkultrnej skupiny.89/ Poksime sa zhrn zklady COHENOVEJ terie deviantnej subkultry ako jednej z najznmejch a najtypickejch z oblasti deviantnho sprvania. Mlde spodnch spoloenskch vrstiev poznva sce hodnoty a normy strednch spoloenskch vrstiev, ktor maj celospoloensk platnos, ale nie vdy ich akceptuje v plnom rozsahu. Len zriedkakedy dochdza k totlnej negcii tchto hodnt a noriem zo strany rodiov tchto mladch ud. Najniie spoloensk vrstvy maj vak aj svoje vlastn hodnoty a normy, ktor prenaj na mladch ud. Mlad lovek, pochdzajci z takhoto prostredia ako me dosiahnu, o sa od neho oakva poda celospoloenskch kritri (napr. v kole). Aj ke si niektor z tchto poiadaviek mlad lovek osvojuje, vznikaj problmy s jeho statusom, ktor vysuj do adaptanch problmov. Preto takto mlad lovek had vchodisko zo svojej situcie, poznaenej najastejie zlyhvanm, ktor m vak viacero rovn. Prijatie lenstva v skupine mladch ud s podobnmi problmami a podiel na tvorbe a kultivcii kultry tejto skupiny (bandy) znamen mon rieenie jeho statusovch problmov. Kultra takejto skupiny riei tieto problmy tm, e vytvra nov statusov kritri, poda ktorch s mlad udia - lenovia tchto skupn, schopn i. Negativistick skupina mldee spodnch spoloenskch vrstiev vznik, ke sa v nej integrujci mlad udia doku zjednoti na odmietan celospoloenskch noriem a hodnt (hodnt a noriem strednej spoloenskej vrstvy), vzjomne sa podporuj a odmietanie celospoloenskch hodnt a noriem legitimuj, priom mono predpoklada, e nov hodnoty, ktor sa pritom tvoria mono aj v skutonosti realizova. Empirick vskumy preukzali, e m menie s emocionlne vzby mladistvch z nich spoloenskch vrstiev na osoby a systmy hodnt strednch spoloenskch vrstiev, tm obmedzenejie s aj monosti socilnej kontroly konformnho sprvania a sasne tm via je aj pravdepodobnos vzniku deviantnho sprvania. Na zver treba uvies, e v literatre prevldajci pojem subkultry mldee sa v sasnosti pouva takmer vlune v mnonom sle. Tento fakt odra skutonos, e dnes u nejestvuje jednotn subkultra mldem

l Dobrtka, G.: stna informcia v osobnch rozhovoroch a v poznmkach.

56

P. ONDREJKOVI

e. Dokonca ani o prevldajcej" kultre mldee nemono hovori. Km v 60-tych a 70-tych rokoch bola ete aktulna predstava o mainstream" - hlavnom prde, ktor predstavoval na jednej strane prispsobiv" prpadne modifikovan kultru mldee, konformn s dominantnou kultrou spolonosti a sasne rebelantsk, autentick" subkultru mldee, kultru underground", ktor jestvovali sasne popri sebe, dnes takto predstava nie je mon. Dnes jestvuje prevaha percing" a neo-Woodstock" a mainstream" sa sm poklad za meninu". Sasne zaznamenvame v spolonosti juvenilizujce hodnotenie smerom k spoloenskej puerilizcii. Stle viac vekovo nehomognnych ud sa pozer na spsob ivota mldee ako na svoj vzor, vrtane vonkajieho vzoru. Stle viacer tia po flexibilite mldee, skryto i otvorene. A tak sa stvaj pvodn znaky subkultry mldee nstrojom socilnej samokontroly. Podniky a podnikatesk spolonosti, ktorm by chbal mladistv imid, flexibilita a mobilita, spravidla nemu by na trhu spen. Vyzerm ete mlad(-)? Som ete dostatone dynamick a prispsobiv(-)? Nie som u prli star(-) pre nov prcu? Nepouvam prpadne nenosm nieo u prli dlho? formuluje prklady kadodennch otzok viny ud HOLERT a TERKESSIDIS.90/ Tm sa strca pvodn osobitos subkultry mldee a jej znaky sa juvenilizeiou spolonosti stvaj znakom sasnej kultry vbec, bez vekovch a biologickch rozdielov jej prslunkov. V svislosti so subkultrou mldee pokladme za nevyhnutn zmieni sa i o doteraz menej frekventovanom pojme scna". V kadodennom hovorovom jazyku sa asto stretvame s pojmami ako drogov scna", techno-scna", pop-scna" a i. Zd sa, e pojem scna je vemi vhodn na pomenovanie mnohch javov, svisiacich so subkultrou mldee. Mme do inenia s javmi, ktorch existencia je spravidla obmedzen asovo i priestorovo, ktor vzjomne svisia a vzjomne sa ovplyvuj, asto sa striedaj, polarizuj, podliehaj krzam, zmenm a vyvjaj sa, podobne ako akty v dramaturgii divadelnch predstaven. V tejto svislosti viacer autori hovoria o mldenckej scne (FERCHHOFF, BAACKE, 9 SCHULTZE, SILBEREISEN, DORNMAYR, NEMETH). '/ Tento pojem sli predovetkm na to, aby bolo mon charakterizova vntorne

V Holert. T., Tarkessidis, M.: Mainstream der Minderheiten. Pop in der Kontrollgesellschaft. Berlin : 1996. lJ1 / Hahn, M, Heinzelmaier, Zentner, M.: Die Freitzeitsituation Jugendlicher in sterreich. In: Klein, Ch. (Hrsg.): Erlebniswelten und Gestaltungsrume. Graz, Wien : Verlag Zeitpunkt, 1999, s. 26 a nasl.

9(

4 SUBKULTRA A KONTRAKULTRA

57

protireiv, variantne bohat, diferencovan a sotva vyerpvajco rekonruovaten (sub)kultru sasnej mldee. Sem mono zaradi i techno-scnu, cyber-kids, punk, graffiti, body-kultur-scnu, hard-core-scnu, skinhead-scnu, mods, hiphop, death metal, vrtane ich vrazovch prostriedkov, i u v jazykovom prejave, hudobnom prpadne vtvarnom prejave, spsobe obliekania spsobe reagovania a pod.92/ V tejto pluralite mldenckej scny zohrva vykrytalizovan kriminlna scna len jednu z mnohch scn, ktor vak nie je od iadnej z ostatnch izolovan, ba naopak, mono empiricky zaznamena aj ich vzjomn prelnanie, podobne ako v naozajstnej drme, ktorej rmce dnes tvor globalizujca sa a sasne i lokalizujca sa spolonos.

/ V tejto svislosti treba upozorni na pozoruhodn analzu Schlobinski, P., Heins, N-Ch. (Hrsg.): Jugendliche und ihre" Sprache. Opladen, Wiesbaden : Westdeutscher Verlag, 1998, najm preto, e na analze sa podieali samotn analyzovan.

92

5. Chudoba
Chudoba nie je ia iadny okrajov jav v spolonosti, ale dotka sa poda obdivuhodne jednotnch odhadov mnohch expertov pribline tretiny obyvatestva naej planty.93/ Nemono prehliada, e chudoba nem iba svoju individulne prevan podobu, ale i svoju spolonosou a ttom formovan a internacionlnu, ba aj globlnu tvr. Vo svojej radiklnej podobe znamen chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannos, biedu a bezmocnos. V tejto svislosti asto hovorme o tzv. absoltnej chudobe, ke lovek nem zabezpeen ani minimlny ivotn tandard vo vive, oaten a bvan. Touto absoltnou chudobou je poda dajov MEYENSA94/ postihnutch 630 milinov obyvateov na svete. Absoltna chudoba stavia loveka neschopnm by udskm a ohrozuje jadro jeho existencie. Pojem chudoby vnmame teda najastejie ako prejav kadodennosti, aj ke sa tka vekch skupn obyvatestva. V svislosti so ttom verejnho blaha (charakterizovanom okrem inho aj ekonomickou konjunktrou) asto hovorme o nvrate chudoby ako socilneho javu, ke paradoxne vznik a rastie chudoba uprostred blahobytu, bohatstva a hojnosti. V tejto svislosti sa oraz astejie stretvame s tzv. novm typom chudoby, ktor m sasne s rastom veobecnho blaha a dostatku jednoznane stpajci trend. Nzorne sved o tom rastci poet osb, poberajcich socilnu podporu. Tento poet sa poda viacerch autorov v ase pribline od roku 1970 do roku 1990 v priemere viac ako zdvojnsobnil, a to osobitne v priemyselne rozvinutch krajinch sveta.95/ Je to nov typ chudoby, ktor je spojen s rastom blahobytu irokch vrstiev obyvatestva. V postsocialistickch krajinch bvalho socialistickho tbora bva asto nazvan chudobou transformcie. Tento nov typ chudoby je charakteristick okrem inho novou dynamikou. Pribline 57% obvate/ Podrobnejie pozri o tom Nohlen, D., Nuscheier, F. (Hrsg.): Handbuch der Dritten Weit. Grundprobleme, Theorien, Strategien. Bonn : 1993. 94 / Meyens, P.: Hunger und Ernhrung. In: Nohlen, D., Nuscheier, F. (Hrsg.). Ref. 93. 9 V Podrobnejie pozri o tom (najm z hadiska SRN) Rentzsch, D., Olk, Th. (Hrsg.): Grenzen des Sozialversicherungsstaates. Opladen : 1994, ale najm rozsiahku prcu Bourdie, P. et. al.: La misere du monde. Edition du Seuil, Paris : 1993, ktor sa stala bestselerom a bola za krtky as preloen do vetkch svetovch jazykov.
93

5. C H U D O B A

_59_

stva postihnutho chudobou sa nachdza v takejto situcii asi 1 rok, km chudobou v dke 6 a viac rokov bva postihnutch pribline iba 11 % obyvatestva. Pre vek as obyvatestva postihnutho chudobou, t.j. pribline 20% predstavuje chudoba trval stav.96/ Zvltnosou tohto novho typu chudoby je i tzv. nov fenomn opakovanho prichdzania a odchdzania chudoby, ktorm je poznaen znan percento obyvatestva vrtane strednch vrstiev. Vznamn nemeck sociolg Ulrich BECK prirovnva tento stav k podzemnej eleznici: Pristupuj stle nov cestujci", a mnoh vystupuj. Urit dobu sa me zda, e ide o rovnak osudy chudobou postihnutch ud, ale niektor cestuj" iba jednu zastvku, in cel tra. Poas pobytu v podzemke (chudobe) predstavuj nhodn skupinu, pre ktor je typick spolon akanie na vstupn zastvku.97/ Takto zskava chudoba masovos udskch osudov a sasne aj ich individualizciu. Chudobou veobecne rozumieme socilny jav, ktor je charakteristick nedostatkom ivotnch prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je povaovan za socilny problm, prpadne za socilnopatologick jav. Niekedy sa miesto mnohoznan definovanho pojmu absoltnej chudoby pouva pojem bieda. V porovnan s pojmom bieda je chudoba povaovan za menej drastick situciu, v ktorej sa jednotlivec alebo socilna skupina nachdzaj. Pojem biedy sa obvykle pouva v svislosti s hladom, telesnm alebo duevnm utrpenm alebo pokodzovanm, socilnou odkzanosou a pod. Hranice biedy a chudoby nie je mon stanovi a asto sa oba vznamy zamieaj. asto sa hovor 0 priechodnosti chudoby do biedy, napr. pri zdraovan zkladnch ivotnch potrieb. Z hadiska jednotlivca prpadne spoloenskej skupiny me by chudoba nezaprinen, alebo spsoben vlastnm priinenm. Popri kadodennom pouvan pojmu chudoba v benej rei jestvuje vak 1 niekoko pokusov o vedeck reflexiu tohto javu. Chudoba m oproti niektorm socilnym javom zvltny charakter. Obsahuje v sebe kategorick imperatv okovek kona na jej odstrnenie a neuspokojova sa s jej deskripciou, analzou prin a nsledkov. 98 V tomto zmysle je chudoba i morlnym pojmom. / Nadvzuje na veobecne rozren predstavy o udskej dstojnosti, solidarite a spravodli'J6/ Leibsfried, St., Leisering, L. U.: Zeit der Armut. Lebenslufe im Sozialstaat. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1995, s. 80. 97 / Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986, 1. vyd s. 147. 8 / Spicker, P.: Poverty and Social Security: Concepts and Principles. London, New York: 1993.

P ONDREJKOVI

vosti, ako i ochrane slabch. Tm sa pojem chudoby li od pojmu socilnej nerovnosti. Odstraovanie nerovnost svis s silm o odstraovanie rznorodosti spolonosti, jej mnohotvrnosti a ruenia prirodzenho poriadku. Nerovnosti s veobecne povaovan za dsledok rozdielov v podvan vkonov v spolonosti, ktor samotn spova na princpe vkonov (spolonos vkonov, Leistungsgesellschaft). Poda tohto princpu dosahuje jednotlivec i spoloensk skupina socilnu pozciu (status) predovetkm na zklade vkonov, ktor jednotlivec (socilna skupina) v spolonosti podva. Na rozdiel od nerovnost vak chudoba predstavuje extrmny, neelan prpad nerovnosti. Ke sa podar ist vzahy v ivote spolonosti charakterizova ako chudobu, nti toto oznaenie socilne prostredie kona. Naopak, ke dochdza k zakrvaniu, popieraniu alebo utajovaniu chudoby alebo nesprvnemu vysvetovaniu chudoby prve ako psobenie princpu vkonnosti, zbavuje sa spolonos prpadne socilne prostredie, ktor obklopuje takto jav, nevyhnutnosti kona. S takmto postupom sa asto stretvame v konan niektorch vld (napr. USA v 80-tych rokoch,99/ SRN v parlamente roku 1986 a vedeli by sme doloi podobn prpady aj v SR). Hlavne v oblasti socilnej politiky na celom svete zaznamenvame neustle narastajci poet tch, ktor poberaj socilnu vpomoc, a to od ttu i mimovldnych organizci. U dlhie obdobie jestvuj vo svete odborn diskusie o tom, i je mon vytvori exaktn, ahko operacionalizo vate n a objektvnu definciu chudoby. Socilna veda vak v tejto otzke nie je kompetentnejia ako ostatn (i nevedeck disciplny), prve vzhadom na morlny aspekt chudoby ako socilneho javu. Prve preto sa stretvame s nespoetnm mnostvom definci chudoby a nsledne i s vemi rozdielnym kvantitatvnym rozmerom tohto javu v spolonosti. V tejto svislosti treba spomen KARSKA,100/ ktor na zklade analz v SR dokazuje i metodologick oprvnenos rozliova dve psma chudoby: niiu vrstvu chudoby a iriu vrstvu chudoby. Za najvhodnejie vchodisko mono poklada prstup KRAUSEHO,101/, poda ktorho mono rozliova prstup k defincii chudoby ako:
"/ Pozri o tom Galbraith, J. K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der Demokratie vor der Armut. In- Der Spiegel, ro. 1992, 36, s. 136 - 146. I(X V Karsek. J K otzke hranc chudoby obyvatestva Slovenskej republiky. In: Sociolgia, ro. 25, 1993, . 1-2, s. 53 - 67 "" / Krause, P.: Einkommensarmut in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der Zeitgeschichte, B. 49, 1992, s. 3 - 17, pozri tie Alcock, P.: Understanding poverty. London . Basingstoke, 1993.

5 CHUDOBA

61

absoltneho javu relatvneho javu subjektvneho javu politickho javu.

Tzv. absoltna koncepcia chudoby vychdza z prekroenia, resp. nedosahovania stanovenho absoltneho ivotnho minima, priom sa vychdza zo stanovench alebo veobecne uznvanch tandardov bvania, stravovania, obliekania. V SR sa stretvame ete s pojmom hmotn ndza, ktor je prkladom pokusu o objektivizciu chudoby ako socilneho javu.102/ Znamen stav pod rovou ivotnho minima, ktorho vka sa kadorone zverejuje v zmysle platnho zkona o socilnej pomoci k 1. jlu prslunho roka. Niektor absoltne koncepcie chudoby vychdzaj z uritej hranice, pod ktorou u nie je mon udriava ani hol existenciu (potrava, oatenie, bvanie). Naproti tomu pri relatvnej koncepcii obsahu pojmu bva oznaovan ako chudobn kad, kto nedosahuje relatvne tandardy, zvisl od bohatstva spolonosti. To znamen, e chudobn v bohatej krajine nebude porovnaten s chudobnm v hospodrsky menej prosperujcej krajine. Kvli nzornosti uvdzame prklad 10 krajn v sedemdesiatych rokoch: Krajina (tt) Franczsko panielsko Austrlia Kanada USA SRN Japonsko Vek Britnia Nrsko Holandsko Podiel 10% najbohatch na prjmoch? , 30,5 28,5 25,2 24,7 26,1 30,6 27,8 23,9 18,6 21,8 Podiel 10% najchudobnejch na % - prjmoch ' 1,4 1,5 1,6 1,6 1,7 2,8 2,7 2,4 2,6 3,2 Koeficient nerovnosti 21,78 19 15,75 15,43 15,35 10,92 10,29 9,95 7,12 6,81

st

Najastejie sa vychdza z nedosahovanho uritho percenta prjmov na obyvatea (na hlavu). Pojem relatvnej chudoby bva dopan ivot7 Poda ods.l 7 zkona . 195/1998 v znen neskorch predpisov O socilnej pomoci je hmotn ndza stav, ke prjem obana nedosahuje ivotn minimum ustanoven osobitnm predpisom."
I(P

P. ONDREJKOVI

nou situciou (vybavenm domcnosti, vzdelanm, socilnymi kontaktmi, zdravm a i.)- O relativizcii pojmu chudoby monom hovori i z pohadu histrie (ivot v staroveku, stredoveku, novoveku, v dvadsiatych rokoch nho storoia, v medzivojnovom, vojnovom a povojnovom obdob, v sasnosti a pod.). Poda subjektvnej koncepcie chudoby je chudobn ten, kto m poda subjektvneho odhadu tak mlo prostriedkov na ivobytie, e mu nedostauj na zkladn ivotn potreby. Pritom samotn pojem zkladnch ivotnch potrieb je neobyajne variabiln, v zvislosti od tradci, kultrneho prostredia, geografickch a klimatickch podmienok, spsobu ivota indivdua a pod. Spravidla sa stretvame s vznamnmi rozdielmi medzi subjektvne pociovanou chudobou, resp. ivotom pod rovou ivotnho minima, prpadne na jeho rovni a medzi ivotnm minimom poda zkona.

Q Naproti tomu poda politickej koncepcie chudoby je chudobn ten, kto spa kritri stanoven ttom na poberanie socilnych dvok, resp. socilnej pomoci v chudobe. Ide najastejie o stav tzv. socilnej ndze, ke si oban neme sm zabezpeova starostlivos o svoju osobu, starostlivos o svoju domcnos, ochranu a uplatovanie svojich prv a prvom chrnench zujmov alebo kontakt so spoloenskm prostredm najm vhadom na vek, nepriazniv zdravotn stav, socilnu neprispsobenos alebo stratu zamestnania.103/ V takomto prpade s poty chudobnch v prslunej krajine, regine, zemnosprvnom celku a pod. zvisl od potu poberateov tejto pomoci. Uveden koncepcia preto pota i s tzv. skrytou chudobou, t.j. s istm percentom obyvatestva, ktor sce spa kritri na poberanie socilnej pomoci, ale z najrznejch dvodov sa neuchdza o takto pomoc (pocity zahanbenia pre odkzanos, neinformovanos, odmietanie, subjektvna spokojnos s danm stavom a pod.). Politick koncepcia chudoby vychdza z nevyhnutnosti sporadickho prispsobovania kritri a hranc chudoby monostiam (napr. ttu, reginu a pod.). Tm sa bli ku koncepcii relatvnej chudoby. V tejto svislosti treba spomen termn ivotn minimum. Poda RADIOVEJ104/
7 Poda od.l 10 zkona . 195/1998 v znen neskorch predpisov O socilnej pomoci. m l Radiov, I. (ed.): Vieme o chceme a vieme o odmietame? S.P.A.C.E., Bratislava : 1998, s. 12.
103

5 CHUDOBA

63

je to tak sbor statkov a sluieb, ktor umouje zkladnej spotrebnej jednotke (spolone hospodriacej domcnosti s uritou vekosou a zloenm) uspokojova potreby v miere uznanej spolonosou v danom asovom obdob za minimlne nevyhnutn nklady pre udranie primeranej rovne spotreby a zapojenia do normlneho ivota spolonosti. ivotn minimum tak pozostva z vdavkov na ben potreby (viva, ostatn zkladn osobn potreby, vdavky spojen s prevdzkou domcnosti) a vyluuje vdavky spojen s nkupom a obnovou predmetov strednodobej a dlhodobej spotreby. V SR poda zkona do roku 1999 predstavoval 1980.- Sk mesane pre samostatne ijceho jednotlivca. Dokazovanie a kvantifikcia chudoby zo strany socilnych vied, osobitne socilnej prce je sasne spravidla poukazom na nespravodlivos spolonosti. Pre plnos treba vak spomen i diskusie, spochybujce, i vbec mu by chudoba, bieda a nedostatok predmetom vied o spolonosti, osobitne sociolgie. / Chudobn bvaj asto oznaovan za obete nedostatone fungujceho systmu socilneho zabezpeenia alebo diskriminalizcie na trhu prce. Vpovede o chudobe s preto sasne i svedectvom toho, ako si vlastne spolonos a jej funkcie predstavujeme. Sociologick koncepcie chudoby vychdzaj najastejie zo ivotnej situcie tzv. zpadoeurpskych strednch vrstiev. Vskumn stratgie chudoby vytvorili predstavu ivota strednch vrstiev spolonosti, povench na veobecne platn socilnu normu, ktor si osvojuj prakticky vetky skupiny obyvatestva v procese socializcie. Sasne rieia i participciu chudobnch vrstiev spolonosti na socilnopolitickch rozhodnutiach, na socilnej kontrole a podiel tchto vrstiev spolonosti na zaprinen vlastnej ivotnej situcie. Funkcionalistick terie vysvetuj chudobu ako socilny jav, ktor popri svojich negatvnych strnkach pln aj vznamn poslanie v spolonosti.106/ Predovetkm spsobuj nezujem tch, ktor nie s chudobn, o redukciu spoloenskch nerovnost, osobitne o chudobu a sasne mobilizuj k zvyovaniu vlastnch vkonov, o nachdza priazniv odraz vo vvoji spolonosti. Chudobn preberaj i vkon tzv. pinavch a podradnch, prpadne neatraktvnych, ale spoloensky nevyhnutnch prc v spolonosti, zabezpeuj odbyt, konzumciu a cirV Podrobnejie pozri o tom Kraiss, B.: La misre du monde und die moderne Gesellschaft, oder Knnen Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In: Lendemains, ro. 1974, . 75 - 76, s. 7 - 13. K "V Gans, H. J.: The positive funktion of poverty. In: Amer. Journal of Sociology, ro. 78, 1972, s. 275-289.
IO

64

P. ONDREJKOVI

kulciu menej kvalitnho tovaru, ktor nieje schopn prina v zisk. A napokon, kee ich existencia je spojen so sektorom socilnych sluieb, sasne vytvraj dodaton pracovn miesta a pracovn prleitosti. Tto koncepcia napokon nadvzuje na stredovek kresansk poatie chudoby, spjan s morlnou istotou (chudoba cti netrat") a askzou. Chudoba bola sasne vzvou k achetnosti, k lske k blnemu a milosrdenstvu. Sociologick i socilnopsychologick koncepcie chudoby klad vek draz na reakciu chudobnch na situciu, v ktorej sa nachdzaj. Socilne sprvanie niektorch chudobnch skupn obyvatestva alebo jednotlivcov me by prznan akceptovanm situcie (zmierenm sa), v ktorej sa nachdzaj, alebo jej odmietanm. Vznamn je pritom subjektvne vnmanie vlastnej chudoby. Stereotypom socilneho sprvania chudobnch je dispropornos, ktor jestvuje medzi intenzitou chudoby a jej vnmanm. Oakvania chudobnch na prekonanie chudoby mu by adekvtne alebo slabie ako materilna situcia, v ktorej sa nachdzaj, ale aj silnejie. Anglick socilny politik a vedec W. G. RUNCVIEN nazval tento jav relatvnou deprivciou".107/ Postmodernistick paradigma kladie vinu za vznik sasnch podb chudoby industrializcii a urbanizcii, ktor mali za nsledok sahovanie obyvatestva do miest, proletarizciu a pauperizciu obyvatestva. V tomto smere sa poklad za nsledok rozvoja vedy a techniky, spojench s industrializciou a rastom priemyselnej vekovroby a znamen sas nrastu socilneho rizika v spolonosti. Pozoruhodn s i nzory vychdzajce z tzv. fenomnu feminizcie chudoby. Poda tchto nzorov eny ijce bez manelov alebo partnerov, rozveden a opusten eny s demi tvoria najpoetnejiu vrstvu chudobnho obyvatestva. Poda dajov z roku 1992 v USA 45% vetkch americkch rodn s matkou samoivitekou ije v chudobe. Mnoh z tchto ien napriek spoloenskm a ekonomickm prekkam utiekli z domu 108 pred muskm nsilm. / Osobitn miesto v terii zaujmaj otzky anmie ako nsledku chudoby. Poda tchto teri nezamestnanos, ale najm chudoba vyluuj vek as obyvatestva z realizcie cieov sprostredkovanch kultrou, ako napr. blahobyt, resp. ekonomick istota. V dsledku toho vznik
/ Uvdza Hobsbawn, E. J.: Industrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte, s. 1750. Frankfurt am Main : 1968. l8 / Podrobnejie pozri o tom Jones, A.: Nabudce bude mtva. In: Aspekt, 1998, . 3, s. 15.
l07

5 CHUDOBA

65

anomick naptie, ktorho prvky sa individualizanmi tendenciami v naej spolonosti ete zosiluj.109/ Kee chudoba a v tej miere i nezamestnanos ved k destabilizcii hodnt a noriem, vzahujcich sa k prci, dochdza vo vzahu k prci k vznamnmu oslabeniu socilnej regulcie aj socilnej kontroly. Tto destabilizcia sa postupne me prenies i na alie oblasti hodnt a noriem, ba me spochybni i samotn princp vkonu, na ktorom spova sasn spolonos. Dynamika rastu bohatstva a luxusu v spolonosti aj dynamika chudoby oslabuj zkladn spoloensk normy, ktor spovaj v etike vkonu a prce naej kultry. Navye chudoba v kadej bohatej spolonosti kladie nstojivo otzky o existencii socilnej spravodlivosti, ktor by mohli spochybni legitimitu truktr spoloenskch anc. To vetko je spojen i s pohadom na socilnu kohziu, v ktorej chudoba znamen stratu monost spoloenskch kontaktov a vylenie chudobnch z normlnych foriem komunikcie a drunosti. Jednm z nsledkov je ubdanie socilnej solidarity. Na Slovensku nzkoprjmov domcnosti (ni prjem ako 1800.- Sk na jednho lena domcnosti) predstavovali roku 1994 20,6% a roku 1995 11,4%. Hoci podiel nzkoprjmovch domcnost postupne klesal, bol tento jav sprevdzan oraz vm naptm medzi istm mesanm prjmom a relnymi vdavkami na jednho lena domcnosti.110/ Rozhodujci podiel tchto domcnost tvoria v SR rodiny s nezaopatrenmi demi (ca 82%) a domcnosti nepracujcich dchodcov (ca 14%). Prjmy v tchto rodinch nedoku pokry nevyhnutn vdavky, take s odkzan na spory (pokia ich maj), piky, svojpomoc, predaj nehnutenost, socilnu vpomoc. Nezriedka vedie tto situcia k pokusom o neleglne zskavanie prostriedkov na obivu. Poda inch zdrojov, zaloench na odlinej metodike bol podiel socilne odkzanch v SR roku 1995 8%-n a roku 1996 u len 7%-n. Z dlhodobho hadiska veobecne mono kontatova, e na Slovensku prevlda trend zmenovania skupiny ud pod ivotnm minimom, o znamen dlhodob zniovanie rozsahu chudoby."'/ V prpade dlhodobejieho pretrvvania vieho potu obyvateov pod hranicou alebo na hranici ivotnho minima sa me vemi negatvne prejavi naprklad zniovanm vzdelanostnej rovne
" / O negatvnych strnkach individualizcie podrobnejie pozri Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : PdF UK, 1997. 1 "V Radiov, L: Socilna situcia obanov Slovenska - re siel. In: Radiov, I. (ed.): Vieme o odmietame a vieme o chceme? S.P.A.C.E., Bratislava : 1998, s. 12 a nasl. "V Vaeka, I: Transformcia socilnej starostlivosti na systm socilnej pomoci v podmienkach Slovenska v rokoch 1990 - 1996. In: Radiov, L: Socilna politika na Slocvensku. S.P.A.C.E., Bratislava : 1997, s. 109.
)9

66

P ONDREJKOV1

obyvatestva (chbaj prostriedky na vzdelanie, otzka podielu ttu na redukcii vzdelanosti), na technick zaostvanie (napr. vozovho parku obyvatestva, vybavenia domcnost a pod.), chtranie bytovho fondu a i., teda celho spsobu ivota, vrtane spoloenskch vzahov. Do tzv. niej vrstvy chudoby v SR poda KARASKA patria najm rodiny strednch vekovch kategri (30 - 50 rokov), ktor tvoria ca 43% tejto vrstvy, star udia (60 a viac ron), ca 29%, obania so zkladnm vzdelanm (ca 41%) a strednm vzdelanm (ca 40%). m / Za vznamn mono povaova zistenia, poda ktorch medzinrodn porovnanie truktry spotrebnch vdavkov domcnost v SR sved o kvalitatvne odlinom modeli ivotnho tandardu, a tm aj odlinom prahu chudoby. Problematika chudoby ako socilneho javu bva spjan s nevyhnutnosou rieenia na individulnej, prpadne skupinovej, ale i celospoloenskej rovni. K takmuto rieeniu je vak potrebn konsenzus pri definovan chudoby, vsledkom ktorho by bola jasn, zrozumiten, politicky akceptovaten a naviac operatvna defincia chudoby. Vypracova takto definciu a nsledne sa aspo poksi o jej likvidciu sa vak zatia nepodarilo, rovnako sa nepodarilo vypracova ani komplexn metodolgiu na meranie chudoby a hranc chudoby. Dobr prehad o prstupoch k meraniu chudoby podva P. MARE.113/ Prkladom nespechu v likvidcii chudoby me posli USA, kde bola roku 1964 prezidentom Johnsonom vyhlsen vojna proti chudobe, ktor mala komplexn charakter a tkala sa prakticky vetkch oblast ivota, ekonomiky, kultry, zdravotnctva, kolstva a mimokolskho vzdelvania, mldenckej politiky, politiky zamestnanosti a i. Zlyhanie americkej stratgie bolo vysvetovan pripisovanm vlunej zodpovednosti za svoj osud chudobnm. Poda dajov OSN roku 1997 ilo na svete 1,3 miliardy obyvateov s dchodkom menm ako 1 US dolr denne. V Anglicku je znmy thatcherovsk" pokus nazvan trickle down", ktor potal s tm, e chudobn sa bud podiea na raste spoloenskho bohatstva a ich momentlna socilna situcia sa bude riei iba obmedzenmi prostriedkami, aby boli motivovan k spoluprci na raste bohatstva celej spolonosti. Vznamn prnos pre zmierovanie nsledkov chudoby predstavuje socilna prca, charita, individulna pomoc, osobitne existencia tzv. welfare ttu, (Wohlfahrtstaat, ttu verejnho blaha). Existenciou ttu verejnho blaha rozumieme v uom slova zmysle systm ttnych a verejnch (mimovldnych) zariaden, ktor slia tmto cieom:

112

/ Poda Karska, Ref. 100, s. 66. " 3 / Mare, P.: Sociolgie nerovnosti a chudoby. Praha : Slon, 1999.

5 CHUDOBA

67

1. Zabrneniu loveku nedstojnej chudobe a existennej ndzi (napr. prostrednctvom socilnej pomoci). 2. Zabezpeeniu proti hroziacim tandardnm rizikm (prostrednctvom dchodkovho, nemocenskho, havarijnho, nehodovho a pod. poistenia, vrtane poistenia pre prpad nezamestnanosti). 3. Odstrneniu neelatench foriem socilnych nerovnost (naprklad prostrednctvom tzv. progresvneho zdaovania, chrnench pracovsk a pod.). 4. Nastoleniu rovnakch ivotnch podmienok, resp. zkladnch predpokladov kadodennho sprvania (prpravou vhodnej infratruktry a prstupu k verejnmu bohatstvu). V irom slova zmysle tty verejnho blaha, ktorch obyvatestvo predstavuje vyspel spolonos, usiluj o vytvorenie politicko-administratvneho, socio-ekonomickho a socio-kultrneho systmu, ktor by dokzal sstavne rozmnoova verejn blaho obyvatestva, kvalitu ivota, poriadok, bezpenos a veobecn spokojnos. Tieto snahy mono hodnoti ako paradigmu silia o verejn blaho. I ke sa podarilo vo vyspelejch ttoch (ttoch socilneho blaha, welfare, Wohlfahrtstaat), chudobu ako socilnopatologick jav utlmi alebo aspo zmierni, v celosvetovom meradle sa problm chudoby povauje za nerieiten, lebo vystupuje ako globlny jav, spovajci na diskrepancii medzi expanzvnymi tendenciami udskch poiadaviek a populanho rastu na strane jednej a obmedzenosou zdrojov na naej plante na strane druhej. Populan explzia me nadobudn charakter kovho problmu, lebo nara na nepomer medzi potom konzumentov a rezervami na obivu a udranie ivotnho tandardu. Avak aj v mnohch krajinch s vyspelou demokraciou sme svedkami narastajcich socilnych priepast, neustle narastajcej nezamestnanosti, zvujcich sa konkurennch tlakov, socilnej marginalizcie celch skupn obyvatestva a postupnho zbavovania sa zodpovednosti za chudobu zo strany ttu. Dochdza k paradoxnmu vvoju, ke sa v niektorch najbohatch ttoch sveta zvyuj majetkov rozdiely medzi skupinami obyvatestva a prjmy v domcnostiach s najnimi prjmami klesaj, podobne ako i priemern mzdy v skupinch najslabie platench. Nzorn prklad predstavuje vvoj v USA, ako o tom sved tabuka: /

"/ Schiessl, M.: Die Zumutung der harten Liebe. In: Speigel, ro. 1999, . 39, s. 234.

p. ONDREJKOVI

Skupiny domcnost pod prjmov Najniia ptina Druh ptina Tretia ptina tvrt ptina Najvyia ptina 1% pikovo zarbajcich

Priemern ist ron prjem v r. 1999 v USD 8 800 20 000 31 000 45 000 102 300 515 600

Relne zmeny oproti roku 1997 -12% -0,10 % -0,03 % 0,06 % 0,38 % 120%

Otrasn svedectvo v tomto smere podva Pierre BOURDIEU v pozoruhodnom sociologickom svedectve a diagnze kadodennho utrpenia a chudoby na prklade franczskej spolonosti, ktor m takmer veobecn platnos. 7 V SR je problematika skmania chudoby dlhodobo predmetom pozornosti Vskumnho stavu prce, socilnych vec a rodiny a z hadiska sociolgie predmetom pozornosti Sociologickho stavu SAV. Jedna z metd pri urovan hranc chudoby v SR vychdza z rozpotovch tandardov, vychdzajcich zo pecifickch koov tovarov a sluieb, ktor po ocenen mu predstavova urit minimlnu hranicu ivotnej rovne. Hlavnm nedostatkom tejto metdy s akosti pri dosahovan veobecnho shlasu, o s zkladn potreby, ktor tandardy ich reprezentuj a ktor zo tandardov maj by do koov zahrnut. tandardom sa vytka aj ich autoritatvnos a arbitrrnos, ale najm to, e neber do vahy nzory chudobnho obyvatestva."6/ In spsob, zaloen na tatistickch metdach, vyuva na urenie chudoby tzv. Engelove zkony, poda ktorch s rastom prjmu sa zniuje podiel vdavkov domcnost na zkladn potreby v jej celkovom rozpote. S. VALN117/ uvdza tri u ns najfrekventrovanejie prstupy na urovanie hranc chudoby:
V Bourdieu, P. et al.: Das Elend der Welt. Universittsverlag Konstanz, 1997, 848 strn, orig.: La misre du monde, Editions du Seuil, Paris : 1993. 11 V Valn, S., Filipova, J.: Dopad spoloenskej transformcie na diferenciciu socilno-ekonomickej situcie domcnost. In: Aktulne otzky zmien socilnej politiky a politiky zamestnanosti na Slovensku. Bratislava : VPSVAR, 1996, s. 138 - 151. m l Valn, S., Filipova, J Ref. 116, s. 140 a nasl.
11

5. CHUDOBA

69

prstup prjmovo-vdavkov (rozpotov tandardy), prstup socilneho konsenzu (zaloen najm na sociologickch vskumoch), prstup zaloen na sprvan ud (behaviorlny, zaloen na analze sprvania ud v zvislosti od zmien prjmov). Za najoptimlnej prstup z hadiska socilnej prce a socilnej politiky povaujeme prstup socilneho konzensu, i ke nemono poveda, e niektor z prstupov skmania chudoby ako socilneho javu by bol nevedeck, ibae kad z nich vyjadruje a zdrazuje in strnku problematiky. Na Slovensku sa VPSVaR vo svojich koncepno-metodologickch prstupoch usiluje o komplementrne vyuvanie vetkch tchto monost. Treba si uvedomi, e nerieenie komplexu otzok chudoby a vynechvame jej vskumu mu ma za nsledok vne integran problmy prve v dsledku chudoby.

6. Agresia, agresivita, hostilita a nsilie

Nemem si pomc, ale nazdvam sa, e toto storoie je najnsilnejim storom udskch dejn. Wiliam GOLDING

Zd sa, e agresivita a nsilie sa podobne ako peniaze stvaj univerzlnym fetiom a veobecnou otzkou, ktor zaujma asi vetkch ud. Jestvuj pesimistick terie, poda ktorch sa narastajce nsilie a agresivita stvaj symptmom samoznienia naej civilizcie, ktor erp svoju univerzlnos a legitimitu prve z kontitutvnej nensilnosti.118/ Vychdzajc prve z kontitutvnej nensilnosti, ktor pokladme za zklad naej civilizcie a humanity, povaujeme agresivitu i nsilie za spoloensky neelaten javy, ktor zaraujeme do socilnej patolgie, ako sme ju vymedzili v prvej kapitole tejto publikcie. Jedna z foriem nsilia, muenie, nesleduje in ciele ako znienie vetkho v loveku, o svis s civilizciou, kultrou, spolonosou, zredukovanie loveka na jeho telesnos a obavy o vlastn fyzick existenciu. Nsilie na loveku postihuje preto predovetkm akkovek socilne sprvanie. Vyvolva strach a obavy, aktualizuje existenn obrann procesy. Ohrozenie alebo doslova likvidcia socilneho sprvania je sasne vak aj ohrozenm existencie spolonosti a jej vzahov. Poksime sa preto o podrobnej pohad na ne, najprv veobecne a neskr predovetkm z pohadu det a mldee a kl. Latinsk slovo aggredi", ktor tvor zklad slova agresia m viacero vznamov. Substantvum agressio" znamen tok alebo nbeh renka. Znmy slovnk Oxford Dictionary definuje agresiu ako nevyprovokovan tok alebo ako jeho dovenie. LAPLANCHE oznauje pojmom agresia tendencie alebo sbor tendenci, ktor sa realizuj v skutonom alebo fantazmatickom sprvan, s cieom kodi, nii, poniova.119/ V naom
" / Podrobnejie pozri o tom Adorno, Th. W.: Negative Dialektik. Gesammelte Schriften in 20 Bnden, Bd. 6, Frankfurt am Main : 1982. 1 i9 / Laplanche J. et al.: Das Vokabular der Psychoanalyse. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1972; v slovenskom vydan Laplanche, J., Pontalis, J.-B.: Psychoanalytiky slovnk. Bratislava : Veda V-SAV, 1996.
8

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

ponman agresie vychdzame z predpokladu, e emcie sprevdzajce ud po cel ivot sa prejavuj i v neobyajne pecifickej a spoloensky nebezpenej podobe, ktor nazvame agresia. Agresiou oznaujeme najastejie ton sprvanie, ktor obyajne nastupuje ako reakcia na skuton alebo iba zdanliv ohrozenie vlastnej (predovetkm) moci, najastejie ako prejav hnevu. Sociologick vznam agresie naviac obsahuje aj zmer, t.j. intencionlne pokodzovanie120/ (druhho alebo i seba). Stretvame sa s ou ako agresiou individulnou, skupinovou (prpadne kolektvnou), ale i masovou. Z hadiska jednotlivca zisujeme negatvny inok agresie, ktor sa prejavuje v ohrozen individulneho zdravia (psychosocilna jednota loveka), pretoe agresvne mylienky, impulzy i samotn konanie mu negatvne ovplyvova nervov sstavu, vyvolva tenziu, ustavin naptie, strach, prechdza do psychzy, nsledne do ochorenia napr. aldka (vredov choroba), srdca a pod. Z hadiska spolonosti si prejavy agresie zasluhuj osobitn pozornos, lebo agresia doke ohrozi udsk spoluitie, fungovanie socilnych systmov, ba i samotn existenciu udstva (v prpade eskalcie konfliktov, nuklernej vojny, ale aj individulnej nezodpovednosti). Prejavuje sa bu evidentnm spsobom (bitie, trhanie, hryzenie a pod.), alebo skryto (napr. ohovranie, poniovanie a pod.). V literatre s znme tri skupiny teri agresie (pudovo intinktivistick terie, frustran terie a terie socilneho uenia, povaujce agresiu za nauen odpove). Pozoruhodn s prce G. DOBRTKU,121/ osobitne v oblasti dispozinho zkladu agresie. V odbornch diskusich sme svedkami pretrvvajcich debt, i je agresia primrne zmyslupln sila, ktor umouje rieenie ivotnch loh a ivotnch problmov, alebo je to detruktvny potencil v loveku, ktor je nevyhnutn odvies vchovou (psobenm druhch) a sebavchovou (psobenm loveka samho na seba) na bezpen koaj. Je detrukcia vroden pud, a teda primrny, alebo sekundrny nsledok frustrcie a zle riadench procesov v udskom ivote? Agresia poda viny zstancov psychoanalytickch teri patr k pudu ivota a manifestuje sa ako aktivita, na rozdiel od pudu smrti, ktor sa manifestuje ako detrukcia a pasivita. Agresia je teda povaovan za kontruktvny faktor. Z etologickho hadiska mono poveda, e v ivonej ri je agresia v slubch ivota. Tu pokladme agresiu za pud a nie za reakciu na frusV Markov, Petrusek, Vodkov a kol.: Velk sociologick slovnk, 1. diel. Praha : Karolinum, 1996, s. 44. I2 V Dobrtka, G.: Agresolgia v interdisciplinrnom sbore forenznch vied. In: Zbornk Kriminologickch dn. Bratislava : SAV, 1992.
12(

P. ONDREJKOVI

tran vonkajie vplyvy. U loveka nie je vak tento pud kanalizovan v genetickch drhach, v spsobe sprvania nieje ritualizovan a stereotypizovan, aleje spojen s medziudskmi vzahmi. Zatia sa vak nepodarilo iadnej filozofii, etike, ani nboenstvu udskej agresii skutone zabrni. Mono poklada za viac ne pozoruhodn, e doterajie vskumy funkcie neurotransmiterov a vky ich hladiny v udskom tele prekvapivo koreponduj so socilnymi podmienkami, prevanm socilne podmienench hodnt, a socilneho okolia, t.j. aspektmi, sprevdzajcimi prpadne i vyvolvajcimi udsk agresivitu.122/ Pokladme za nevyhnutn spomen aj terie, poda ktorch k zaiatku ivota patria libido i agresia, ktor s od seba nerozoznaten a tvoria spolon nediferencovan maticu. Za prame agresie je povaovan proces rastu a mechanizmy ivota vbec.123/ V dsledku rzneho biologickho vybavenia loveka jestvuje vek kongenilna interindividulna variabilita aj vo vybavenosti agresiou". Spova v rznej schopnosti odstraova a prekonva prekky. Nastupuje krtko po naroden, ke postupne preber pvodn libidzne vzby na matku. Neskr sa stavia do sluieb osobnostnho vvoja. Agresia je raz v lohe toku, inokedy v lohe obrany a odstraovania prekok. Pozoruhodn je kontatovanie, e pripravenos k toku na druhch sa dostavuje v detstve skr ne pripravenos k vlastnej obrane.124/ Z tohto zistenia sa odvdza tvrdenie, e agresivita je nsledkom pudu agresie (Aggressionstrieb) a me by vyvolan i skrytmi (neuvedomenmi) agresvnymi impulzmi. V skrytej podobe ich mono uspokojova i vo fantzii. Anna FREUDOV125/ uvdza, e ,ja" m strach z pudu agresie a vyvja obrann mechanizmy, aby obmedzilo prejavy pudu agresie, modifikovalo ich, kontrolovalo ich a aby ich dokzalo viaza. To, z oho mme strach, sa ahko stva zlom (Das Bse). Zlom je vdy to druh, neznme, cudzie, je nsledkom choroby a ialenstva. Znma je snaha o nik a vyhbanie sa tomu, pred m mme strach, ak sa povaujeme za slabch a naopak, ak prevauje pocit silnejieho, prevlda snaha reagova nsilm. Obraz zla vznik v ranom detstve vo vzahu k matke ako nieo, o vyvolva frustrciu, boles, naptie
l22 / Kersten, J.: Risiken und Nebenwirkungen: Gewaltorientierung und die Bewerkstelligung von Mnlichkeit" und Weiblichkeit". In: Kriminologisches Journal, 6. Beiheft 1997. Weinheim : Juventa, 1997, s. 105. "I Podrobnejie pozri o tom Mahler, M.: Aggression in the service of separationindividuation. In: Psychoanal. Quart. L. 4, 1981, s. 625 - 638. 124 / Freud A.: Bemerkungen zur Aggression. In: Die Schriften der Anna Freud, Band X. Mnchen : Kindler, 1980, s. 2773 - 2774. 12 7 Freud, A., Ref. 124.

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

a bezmocn zlos.126/ V tejto svislosti si zasluhuje zmienku i biologicky potrebn agresia" Ericha FROMMA, a agresia bengna", ktor pouva na oznaenie reakci na toky a obranu proti nim / (na rozdiel od agresie malgnej, totonej s udskou niivosou a ukrutnosou). Pojem hostilita pouvame na oznaenie veobecne nepriateskho postoja voi uom, voi spolonosti. LOVA uvdza, e hostilita me by zlokou agresivity, ale nemus nadobudn charakter agresivity.128/ Znamen to teda, e hostilita sa nemus prejavi agresvnym sprvanm, asto sa prejavuje v tom, e jednotlivec sa negatvne vyjadruje o niekom, el mu nespech, ktor si primne el, najradej by privodil na osobu alebo skupinu, ktor nem rd, chorobu alebo akosti. Hostilita preto me by prinou agresie, ale agresia me ma aj in priny. Jednm z prejavov agresivity, hostility i nsilia je osobitn komplexn (multifaktorov) socilno-patologick jav, ktor veobecne nazvame tranm, zneuvanm a zanedbvanm det (podkapitola 6.1). Osobitn formy prejavu nadobda v kole, kde sa prejavuje ako rast nsilia, o prine ktorho pojednvame v podkapitole 6.2. Hoci na individulnej rovni jestvuje predstava o ovldnut udskej agresivity (napr. antiagresvny trning - AAT, sublimcia, katarzia, psychoanalytike techniky rozhovoru, zvyovanie sebaoceovania, sebahodnotenia, a pod.), na mezo- a makrosocilnej rovni nepoznme inn postupy prekonvania agresie a agresivity. Problm agresivity vak zko svis s javom, ktor veobecne hodnotme pozitvne - pluralitou hodnt a noriem. Tento problm plurality spova jednak v monosti straty orientcie indivdua, na o sme poukzali pri negatvnych strnkach individualizcie, osobitne individualizcie mldee,129/ ale z hadiska agresivity ete vznamnejm problmom sa stva, i doku jestvujce subkultry, spovajce na rozdielnych a asto protichodnch normch koexistova veda seba bez toho, aby medzi nimi dochdzalo k agresvnym aktom. Sociologick problm potom spova v otzke, za akch podmienok vedie pluralita hodnt a noriem k agresii. Aby sme pochopili cel hbku problmu treba si uvedomi, e individualizcia je bezprostredne spojen s vymi nrokmi, silnejm prevanm inidividulnych prian, s menou ohaduplnosou na inch (jednotlivcov
7 Brgin, D.: Aggression und Gewalt im Kindes- und Jugendalter. In: Aggression. Purkersdorf: Hollinek Verlag, 1997, s. 14. l27 / Fromm, E.: Anatomie lidsk destruktivity. Praha : Nakl. Lidov noviny, 1997. 12t 7 Lova, L.: Agresivita. In: Vrost, J., Slamenk, I.: Socilni psycholgie - socilna psycholgia. Praha : ISV 1997, s. 317. n9 l Podrobnejie o tom Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, PdF UK, 1997.
12

74

p. QNDREJKOVI

i celch skupn). Ke teda rastie individulne sprvanie, sledovanie individulnych cieov a cieavedomos, stpa sasne i presvedenie, e mrne prvo sledova svoje osobn ciee a svoju sebarealizciu. Ak dochdza k obmedzovaniu tohto prva, i u jednotlivcom alebo dokonca ttom, rozdielnou spoloenskou normou, formlnou alebo neformlnou, alebo dokonca zkonom, dochdza spravidla k individulnej i skupinovej frustrcii, a k neiadcej forme jej prekonvania, k agresvnemu sprvaniu. Ten, kto odkazuje na prslun normy ich mus zdvodova, na rozdiel od toho, kto ich poruuje. K tomu pristupuje i skutonos, e jednotlivci i skupiny s spravidla vystavovan v sasnej spolonosti s prvkami anme menej socilnej kontrole, ako sme ju charakterizovali v kapitole o socilnej devicii. Nsledky deviantnho sprvania, ktor by jednotlivec negatvne pocioval, sa stali v dsledku toho menmi. Skuton pluralita hodnt, noriem a nzorov vedie k agresii, ak dochdza k vyostreniu konkurencie dvoch alebo viacerch osb i skupn v prpade nedostatku (napr. parkovacch miest, bytov, miest na sedenie a pod.) alebo hmotnej ndze. Preto je vznik, resp. nrast agresie pravdepodobnej v nedostatku a chudobe a me dokonca nadobda i podobu socilnych konfliktov pri raste napr. nezamestnanosti, potu bezdomovcov, ud ijcich v chudobe, prpadne ndzi. Agresia v tomto prpade me vysti do rezigncie, apatie, ale i do protestov alebo kriminality.

Nsilie Doposia vemi nepresn je vymedzenie nsilia (nem. Gewalt, angl. violence), s ktorm sa prakticky stretvame v kadodennom ivote. Ist je, e predstavuje jednu z najtrvalejch socilnych skutonost, aj ke v rznom rozsahu a intenzite. O nsil spravidla hovorme v svislosti s kriminalitou, asto hovorme o nsil v rodine, nsil voi enm, o nsil voi cudzincom, o nsil v kolch, v armde, a alch pecializovanch spoloenskch intitcich, ale aj o pecifickom kadodennom" nsil - nsil na ulici", o nsil skrytom, otvorenom, a i. Nsilie znamen tie najastejie oznaenie jednorazovho fyzickho aktu, resp. postupu, pri ktorom lovek spsobuje ujmu druhmu loveku. In charakteristika nsilia hovor o akchkovek aktoch vrtane zanedbvania, ktor ovplyvuj ivot, fyzick a psychick integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo pokodzuj rozvoj jeho osobnosti. O mnohoznanosti pojmu nsilie sved vak i to, e sa pouva i na oznaenie formy intervencie do vzahov (medziudskch, ale i medzittnych, do vzahov medzi intit-

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

7JL

ciami a pod.), ktorch sfra je upraven prvnou formou, alebo i na oznaovanie intervencie na alekosiahle priame alebo nepriame ovplyvovanie ud. Nsilie me by zabudovan i do truktry samotnho spoloenskho systmu a me predstavova dynamick proces (vo svojej podstate me predstavova silie navodi zmenu). Me narasta, eskalova, alebo naopak, doasne me dochdza k minimalizcii nsilia v spolonosti. Me nadobda kolektvne i individulne formy, podobu masovch hnut alebo individulnych inov v sprvan jednotlivcov. Me nadobudn latentn formy, prejs do mimovedomia jednotlivca, skupiny i spolonosti. Me spsobova utrpenie, boles, ale i avu a subjektvne pocity satisfakcie alebo vyslobodenia. Me vyvolva odpor, ale i podrobenie sa, rezignciu. Me ma podobu tienia" i mestnania (Stauung), aby vzpt v spolonosti prepuklo s nebvalou intenzitou. Tu by si zaslilo osobitn sociologick analzu z hadiska socilnej latentifikcie, reaktualizcie a hostilnho narastania vzahu k objektu potencilneho nsilia. V tomto smere m problematika i politologick vznam a neodmysliten dimenziu zo strany socilnej prce. Nsilie je napokon dimenziou udskej existencie, ktor vyvolva vdy nejak reakciu. Ni nie je tak nejednoznan a otzne ako defincia nsilia, uvdza Birgitta NEDELMANNOV,130/ profesorka sociolgie na Univerzite v Mainzi, znma svojimi prcami o nsil a moci v spolonosti. Pravdepodobne preto sa najastejie stretvame s hustm opisom" - o najpodrobnejm, doslova mikroskopickm vpotom vetkho toho, o je nsilie, vychdzajc z paradigmy a teoreticko-metodologickho konceptu fenomenolgie.131/ Najnovie sociologick terie sa stavaj odmietavo k redukcii sociolgie nsilia na jeho priny. Takto postup, ktor had podstatu nsilia v jeho princh je sociolgiou pchateov bez zodpoved132 nosti". / Vetko sa dva do svislosti so vetkm - pe dvojica autorov LEVIN a ROSISCH,133/ sociodemografick ukazovatele o rodiovskej

V Nedelmann, B: Gewalt. Soziale Bedeutungen und sozialwissenschaftliche Bedingungen des Begriffs, s. 109 - 147. In: Bundeskriminalamt (Hrsg.): Was ist Gewalt? Auseinandersetzungen mit einem Begriff Bd. 1, Strafrechtliche und Sozialwissenschaftliche Darlegungen, Bundeskriminalamt. Wiesbaden : 1986. l3 7 Podrobnejie pozri o tom Clifford - Geertz: Dichte Beschreibung. Bemerkungen zu eine deutenden Theorie von Kultur. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1994. l32 / Podrobnejie pozri o tom Lindenberger, T., Ldtke, A.: Physische Gewalt. Studien zur Geschichte der Neuzeit. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1995; ako i Trotha, T, v. (Hrsg.): Soziologie der Gewalt. Opladen, Wiesbaden : Westdeutscher Verlag, 1997. 133 / Levin, F. J., Rosisch, K. J.: Social Causes of Violence. Crafting a Science Agenda. Washington D. C : American Sociological Association, 1995.

n(

J76

P, QNDREJKOVl

vchove a po topografiu vlastnenia zbran, od nezamestnanosti a po urbanistick a rodinn dezorganizciu. Takto sa stva sociolgia nsilia sociolgiou prin nsilia a t nsledne sociolgiou socilnych problmov a ich kumulcie v socilnych skupinch, prpadne v jednotlivcovi. V takomto ponman sa stvaj pchatelia vlastne iba prijmatemi prkazov zo svojho prostredia, alebo socilnymi, kultrnymi alebo psychologickmi homunkulmi."134/ G. DOBRTKA v tejto svislosti zdrazuje nevyhnutnos kontituovania novej sociologickej disciplny - forenznej sociolgie, ktor by bola sasne zlokou interdisciplinrnej sstavy forenznch vied na ele s normatvnou prvnou vedou".1'5/ Nazdvame sa, e ak naalej budeme redukova sociolgiu nsilia na sociolgiu jeho prin, budeme iba pokraova vo vznamnom obsahovom posune, ktor predstavuje hrub skreslenie skutonosti, o nevypoved o nsil samotnom. o je teda nsilie? Ke vynechme defincie, zostva nm optovne iba hust opis", fenomenolgia nsilia. Odpoveda na otzku o je nsilie mono iba mikroskopickm opisom nsilia bez redukcie na jeho priny. Kom k nsiliu je vskum a poznanie jeho jednotlivch foriem. Dovtedy, km k tomu nepristpime, zostane pre ns nsilie iba abstrakciou, ktor je vsledkom korelcie socilna, ekonomiky a kultry, ktor povaujeme za podmienky, v ktorch vznik. Jadrom fenomnu nsilia je vak to, o nsilie prina, umouje a o uvdza do pohybu v spolonosti, osobitn logika bezprostrednho situanho konania v ase so svojou praktickou nepredvdatenosou, emciami a sksenosami. V naich vahch o nsil vychdzame predovetkm z nsilia fyzickho ako paradigmy i modelu. Jeho zkladnm charakteristickm znakom je mysel. Nsilie nie je iadnou nhodou" ani osudom". Je nsledkom istho druhu udskho konania, ktor je zmern. Mnoh autori pokladaj i psychick nsilie iba za formu obavy pred monm fyzickm, resp. telesnm nsilm. Strach pred fyzickm nsilm i strach pred tm, by vydan na milos a nemilos niekomu (nieomu) je vdy aj strachom pred hroziacou psychickou dezintegrciou. To vysvetuje aj ast fobick reakcie pri len nsilia i u slovne alebo v obrazoch. Neodmyslitenou kategriou nsilia je boles a hrozba bolesti. Boles spja pchateov a ich obete. Pchatelia boles spsobuj, ich obete bo/ Trotha, T. v.: Ethnornetodologie und abweichendes Verhalten. Anmerkungen zum Konzept des Reaktionsdeppen". Kriminologisches Journal, ro. 1977, . 9, s. 98 - 115. 135 / Dobrtka, G., v univerzitnch prednkach o socilnej patolgii pre tudentov psycholgie Filozofickej fakulty UK v Bratislave roku 1980.
134

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

les pociuj a prevaj. Boles si mu ete pred pchanm nsilia predstavova vo svojej obrazotvornosti aj pchate aj obe, a to i ovea intenzvnejie ako v skutonosti. Prve to sa me sta zdrojom vzie, ktor psychicky odrovn obe ete skr ne tortra nsilia zane. Tolerancia bolesti, ktor obe zna, je extrmne individulna a sasne podmienen kultrno-antropologicky. Napriek tomu je prevanie silnej bolesti (algeziolgovia udvaj 5 stupov klu bolesti, v ktorej posledn, piaty stupe bva oznaovan ako neznesiten boles /) nielen neprjemnm a bolestivm pocitom. Boles prenik vetky psychick vrstvy loveka, predstavuje i pecifick psychosomatick jednotu, doke zmobilizova vetky biologick (napr. limbick systm, vyplavovanie adrenalnu pre aktvnu obranu proti spsobovateovi bolesti, mobilizcia hormnov, umoujcich zna i krut boles, napr. endorfnov, enkefalnov a dynorfnov a pod.), racionlne i iracionlne potencie loveka, vrtane kreativity a inteligencie. Sasne vak doke i ochromi a zablokova akkovek racionlne sprvanie, vrtane sprvania socilneho. Doke zbavi loveka svojej udskej dstojnosti, zredukova loveka na biologick bytos, dosta loveka vedome na rove rastlinnej re" (nemecky zauvan termn Verpflanzlichung), na rove, ktor kon a vtedy, ke z dvodov bolesti vypovie vedomie, nastva komatzny stav. Pri stupovan intenzity bolesti lovek je najprv zredukovan na rove zvieraa v pociovan bolesti a neskr na rove vegetujcej, prevajcej bytosti, analogicky s rastlinnou rou, t.j. prakticky bez schopnosti aktvnej komunikcie s prostredm. Pritom lovek aj v bolesti (pri vedom, pred stratou vedomia) komunikuje so spsobiteom bolesti a metakomunikuje s vlastnou bolesou a situciou vystavenosti bolesti. Boles je vak nielen procesom stelesnenia", zredukovania udskej podstaty na biologick zklad, ale je sasne i procesom osamotenosti. Boles v zsade nie je spolupreciovaten niekm, kto nie je obeou nsilia. Socilna spoluas znamen porozumenie pre trpiaceho, spoluas, ale nikdy nie prevanie toho, o obe sama preva. lovek prtomn pri pchan nsilia ako pozorovate me povaova boles, ktor obe preva za stran, mal, vek a pod., nikdy vak nie za tak, ako ju preva obe nsilia. W. SOFSKY137/ uvdza, e ...boles sa vymyk
13f 7 Stupne intenzity bolesti poda Meltzackovej kly (Meltzack, R., Wall, P. D.: Pain Mechanism A New Theory. Science, ro. 150, 1965, . 19, s. 971 - 979): 1. Mierna boles; 2. Neprjemn boles; 3. Intenzvna boles; 4. Krut boles; 5. Neznesiten boles. Znme s aj in kly, napr. 100-bodov numerick kla, vizulna analgov kla, jednoduch deskriptvna kla, 10-bodov kla bolesti u det poda McGratha a i. 137 / Sofsky, W.: Traktat ber die Gewalt. Frankfurt am Main : Fischer, 1996, s. 79.

78

p. ONDREJKOVI

komunikcii, ....bolestiv grimasy, bolestiv vzpnanie sa, ke, vkriky, ...s samy bolesou..., nehovoria ni..," mohli by sme poveda, e s spsoben najastejie mimovone bolesou, s jej sasou, nie komuniktom. V tomto zmysle meme tvrdi, e boles nem intencionalitu. Je istm pociovanm, nem objekt, ...boles je iba sama sebou."138/ Je prejavom najvej opustenosti. Z hadiska sociolgie spovaj korene prejavov udskej ahostajnosti k bolesti pravdepodobne prve v tejto oblasti. as prevania bolesti m svoju osobitn logiku. Nem ani minulos, ani budcnos, jestvuje iba prtomnos, sasn prevanie bolesti. Zfalstvo, samota a opustenos s zkladn sksenosti, ktor nadobdaj obete nsilia pri prevan nsilia. Nsilie, ktor spsobuje boles, je zdrojom bezmocnosti obete a sasne prejavom prevania moci pchatea nsilia nad svojou obeou. V tom smere me by aj pocitom uspokojenia. Bezmocnos obete je spravidla cieom pchatea a dka prevania bolesti me by plnovan, chcen, sliaca k podrobeniu obete. V svislosti s bolesou, ktor je jednou z strednch kategri nsilia je nevyhnutn zmieni sa o telesnosti loveka. Pociovanie seba a svojho ja ako nieoho, o mono vydeli zo sveta (socilneho prostredia, okolia) vznik poznanm, e nae telo m hranice, kde kon nae telo ako sas nho ja a zana jeho okolie. Opakom s ast poruchy osobnosti, ke nejestvuje jasn predstava o hraniciach nho tela, prpadne ak vdy dochdzame k razom", ke sa chceme o hraniciach nho tela presvedi jeho pokodzovanm. O hraniciach nho tela sa presviedame prve prostrednctvom bolesti. Prv sksenosti nadobdame po opusten matkinho tela pri prode. Zavame striedanie chladu a tepla, jemnch a menej jemnch dotykov, smdu a hladu. Svet nie je nieo, o automaticky zabezpeuje moju existenciu, ete predtm, ne pociujem boles a nepohodu. Krim a a nsledne budem sty. Som vydan napospas svojmu okoliu, kam teraz patr aj lovek, ktor ma priviedol na svet a jeho sasou som donedvna bol. To s vnemy, ktor sprevdzaj vznik uvedomenia si vlastnej existencie a hranc medzi mnou a mojm okolm. Tto veudsk sksenos vznik prve pociovanm telesnej nepohody, ktor sa niekedy pociuje ako boles. Pocit bolesti aktualizuje sebauvedomovanie si by nositeom bolesti ako somatopsychick entita, bytos delimitovan od inch bytost", ktor voi subjektu (,ja") tvoria socilnu kulisu.139/

l9

7 Sofsky, Ref. 137, s. 79. / Poda Dobrtku, stna informcia a poznmky, august 1999.

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

Nsilie je i pecifickm prejavom negcie udskej slobody. Sloboda je toti nie poznanou nevyhnutnosou", ako ju chpala marxistick filozofia a etika, ale monosou rozhodova sa a poda toho aj kona. lovek sa vak nerozhoduje preto, e je slobodn, ale loveka nazvame slobodnm vtedy, ke ist rozhodnutia prijma me. Sloboda teda skr ne stav bude monosou kona tak alebo inak, vstupova do takch alebo inakch vzahov. V svislosti s nsilm sa treba zmieni ete o fenomne kompenzcie nsilia nsilm. Je to predstava, poda ktorej niektor obete nsilia mu zska optovne sami seba, ak bud sami kona nsilie. Vznik tak idea akhosi oslobodzovacieho nsilia", ako pokus o znovuzskanie miesta pod slnkom. Aj keby sme akceptovali fungovanie takhoto oslobodzovacieho mechanizmu pchanm nsilia, treba poznamena, e vdy je to nsilie nie na tch, ktor ho na svojich obetiach spchali, ale nsilie obet na alch obetiach. Je to teda zskavanie miesta pod slnkom" na kor inho. Oakvanie i prevanie ujmy (nsilia, aj psychickho) a oakvanie ohrozenia me zdanlivo paradoxne motivova nsiln formu predchdzania nsiliu. V spolonosti to me by napr. vojensk tok, ktor je koncipovan ako najlepia obrana", v prpade jednotlivca me predchdzanie vies a k zavradeniu ohrozovatea, ke je motivovan patologicky, napr. bludom ohrozenia, prenasledovania.140/ Relatvne odlin aspekty kontatujeme v prpade nsilia, ktorho pchateom je mlde. Francois DUBET141/ tvrd, e logika nsilia mldee je odlin najm v dsledku toho, e spolonos vyhradzuje" pre nsilie zo strany mldee ist priestor, v ktorom je nsilie tolerovan. Patr sem i zrivos, ktor m svoje korene vo vylen mldee zo skutonho socilneho, politickho, kultrneho a ekonomickho ivota. Popri tomto excesvnom nsil, chpanom ako revolta, jestvuje i intrumentlne nsilie, ktor nadobda spravidla formu delikventnej stratgie a delikventnej kariry. Napokon do tejto oblasti patr i nsilie v kole (budeme o om hovori podrobnejie v osobitnej kapitole) a vandalizmus. Nsilie vrtane nsilia pchanho mldeou mono sasne oznai i ako pecifick udsk sprvanie, smerujce k vynucovaniu splnenia prian, zujmov, zkonov, prkazov a pod., najastejie spjan s mocou,
V Podrobnejie pozri o tom Dobrtka, G.: Paranoidn obrana ako motivcia trestnho inu. In: sl. psychiatria, ro. 1967, s. 318 - 324. 14 V Dubet, F., Martucelli, D.: Im Aus der Vorstdte. Der Zerfall der demokratischen Gesellschaft. Stuttgart: Klett-Cotta, 1994, fr. originl 1992.
14(

P QNDREJKOVI

prpadne nadvldou. Nsilie je sasne neobyajne komplexn fenomn. Najm v obdob poslednch desaro vol oraz vie percento mldee cestu nsilia za vlastnm akceptovanm, v boji za uznanie, za skupinovm alebo spoloenskm vzostupom, prpadne na ceste za zaujatm uritej statusovej pozcie. Kee sasn spolonos sasne s procesmi individualizcie vytvra v trhovom hospodrstve neustle narastajcu individulnu konkurenciu, mlde je nten do svojich ivotnch konceptov a plnov zaraova oraz viac nsilnch prvkov vo svojom sprvan.142/ K rozvoju sprvania mldee s oraz vm potov nsilnch prvkov prispieva jeho socilna spenos, resp. efektvnos, teda zskavanie oraz vch pozitvnych sksenost s nsilm, osobitne v problmovch situcich, ako o tom svedia i vskumy W. HEITMEYERA v polovici 9O-tych rokov.143/ Mono poveda, e spenos nsilia v sasnej spolonosti priamo modeluje imitatvne reakcie mldee, ktor sa stvaj vzhadom na eskalciu kriminality mldee u bezmla mdnymi" a prestnymi. Nsilie medzi mldeou sa neraz doslova heroizuje, ba glorifikuje, k omu nezriedka prispievaj okrem inch i masovokomunikan prostriedky. Osobitnm druhom nsilia je terorizmus, ktor vzbudzuje strach a hrzu. Mva spravidla provokatvny charakter, v ostrom rozpore s prijatmi normami sprvania. Pvodne znamenal predvedeck kategriu, pouvan v benom hovorovom jazyku. Dnes sa pojem terorizmu pouva najastejie v svislosti s existenciou malch extrmistickch skupn, ktorch innos je motivovan rasovo, etnicky, xenofobicky, prpadne prslunosou k niektorm sektm, ale i v svislosti s organizovanm zloinom, kde tvor jeho najni stupe. Teroristick skupiny vak neraz zskavaj i skryt podporu ttu (najastejie zo zahraniia), materilnu alebo v oblasti profesionlneho vcviku. Ich innos je neraz opraden rkom tajomnosti a v skupine samotnej platia osobitn normy, prsne zsady konpircie, ktorch nedodranie sa prsne trest. V svislosti s problematikou nsilia sa objavuj ako naliehav i otzky monopolu ttu na nsilie ako jedinej intitcie, ktor je oprvnen na pouvanie nsilia a v svislosti s tm i otzky kontroly tohto monopolu a nsilia v spolonosti vbec. Otvorenou otzkou zostva i proces zovednenia, skadodennostnenia" nsilia, zvykania si na, neustle narastajceho vleovania nsilia do vzorcov socilneho sprvania a kult/ O procesoch individualizcie podrobnejie pozri Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, PdF UK, 1997. 143 / Heitmeyer W. u. a.: Gewalt. Weinheim u. Mnchen : Juventa, 1996.
l42

6 AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

ry (alternatvne kultry a kontrakultry) a s tm spojenej narastajcej ahostajnosti voi prejavom nsilia. oraz astejie sa stretvame s charakteristikami 20. storoia ako storoia nsilia. Niektor autori kontatuj, e nsilie sa stalo v 20. storo rovnako ako peniaze univerzlnym fetiom. Sriov vrady, amokom postihnut jednotlivci, teroristick a antiteroristick komanda a ich ponanie, vyhladzovanie celch nrodov, etnickch a rasovch skupn, muenie politickch odporcov a vzov, drancovanie a lpee neraz spsobuj e sa a dych zastavuje" v najirch vrstvch obyvatestva, stretvaj sa s pravidelnmi, obbenmi a obsiahlymi reakciami v masovokomunikanch prostriedkoch, take sa iastone aj ich zsluhou stvaj doslova veobecnou zleitosou, nielen zleitosou ttu, sdov, prokuratry a polcie. Vskumy mnchovskho stavu Jugend-Film-Fernsehen upozoruj na komern atraktvnos, ale i na negatvny vplyv nsilia v masmdich osobitne na deti a mlde. Celkom v zmysle terie detruktivity Horkheimera a Adorna nemeck kriminolg a sociolg kriminality Wolfram STENDER tvrd, e mme jednoznane do inenia so symptmom samoznienia naej civilizcie.144/ V mji 1996 sa uskutonilo v Hamburgu vedeck sympzium s nzvom Kriminolgia a storoie nsilia", ktor kontatovalo, e spoloensk vedy, osobitne kriminolgia premekali konfrontciu svojho mylienkovho sveta s fenomnom nsilia a katastrf, typickch pre toto storoie.145/ udsk kreativita nie je obmedzen iba na vedeck objavy, technick vynlezy a umeleck produkciu, ale patr k nej i kreativita v nsil a hrze. Len preto sa doku udia sprva horie ako zvierat a fenomny nsilia a hrzy sa stvaj novou sasou udskosti". Nsilie m takto svoje teoreticko-filozofick, sociologick i psychologick aspekty. O to nstojivejie s popri vedeckej analze narastajceho nsilia a agresivity v spolonosti a bezradnosti vedy nae lohy v oblasti prevencie, etiky, socilnej pedagogiky a socilnej prce osobitne v SR, kde azda ete jestvuje aspo potencilna monos dosta uveden fenomny pod kontrolu. Na rozdiel od nsilia rozumieme pod tranm spravidla nie jednorzov akt nsilia, ale dlhodobej proces, ktorho podstata spova v nespravodlivom vyuvan fyzickej, psychickej alebo socilnej moci voi inm, najastejie voi tm, ktor nie s schopn z najrznejch dvodov chr144 / Stender, W.: Post Crimen. In: Die Gewalt in der Kriminologie. 6. Beiheft Kriminologisches Journal. Weinheim : Juventa 1997, s. 64. l45 / Die Gewalt in der Kriminologie. Kriminologisches Journal, 6. Beiheft. Juventa, 1997.

p QNDREJKOVI

ni samch seba. Tento proces me trva krtko, ale me pretrvva i roky, me zvyova alebo zniova svoju intenzitu, me sa zaa vyvja zo zdanlivo zanedbatench prin. Me sa tka jednotlivcov, mench alebo i vch skupn, ale i celch skupn obyvatestva, prvrencov nboenskch alebo politickch hnut i strn. Dvody, preo sa tran nedoku ubrni tomuto procesu, spovaj prve v tom, e sami nedisponuj rovnakou alebo aspo dostatonou fyzickou, psychickou a socilnou mocou. Samotn tranie nemus spova priamo v spsobovan fyzickej bolesti. Hrozba smrti alebo ublenia na zdrav, vyhrky tkajce sa blzkych osb, priateov, rodiov a pod. a metdy vyvolvajce strach obete, poniovanie, obmedzovanie slobody a po detrukciu vlastnej osobnosti a vyvolanie jej zvislosti od pchatea bvaj mnohokrt astejm zjavom ne samotn fyzick nsilie. Nsilie je najastejie okrem psycholgie predmetom pozornosti kriminolgie a sociolgie kriminality a nsilia. Rieia otzku, kto vykonva nsilie, o povauje spolonos za nsilie, i nsilie narast, o s jeho priny, ako mu mono zabrni a predchdza, ak je stupe ohrozenosti spolonosti nsilm. Problm vak spova v tom, e predmet tchto analz vznikol kontrukciou, situovanm, prpadne diskusiou. Nsilie je okrem inho i kategria morlno-eticko-politick, z oho vyplva, e mono o om hovori ako o danom", mono ho zviditeova", alebo naopak, mono ho ponechva bez povimnutia verejnosti a bez publicity. V tejto svislosti mono hovori o absencii pozornosti problmom nsilia v tzv. makrokriminalite. Zd sa, e sme svedkami istej medzery osobitne v oblasti kolektvneho nsilia. Kriminolgia i sociolgia kriminality sa takmer vlune venuj individulnej kriminalite (dokonca i v prpade organizovanej kriminality). Na tto skutonos kriticky upozornil u roku 1989 146 JGER. / Dvodom je poda neho jednostrann orientcia takmer vlune na individulnu kriminalitu, postihovaten justciou. Prvna neistota v hodnoten skupinovho alebo masovho nsilia vedie k tomu, e skupinov alebo masov nsilie nie je dokonca niekedy ani postihovaten klasickou justciou. Politick zujmy, konflikty a rozpory sleduj neraz tendenciu ospravedlova alebo neutralizova nsilie. Stanovi individulnu zodpovednos za nsilie a individulny podiel na nsil z hadiska objektvnej a subjektvnej podmienenosti pri fenomne podmienenosti kolektvnej je prakticky nemon. Sstreovanie sa na jednotlivca je centrlnym momentom akost, uvdza JGER.147/ Individulne akty

147

/ Jger, H.: Makrokriminalitt. Frankfurt am Main : 1989. "V Jger, Ref. 146, s. 380.

6, AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NSILIE

nsilia sa preto stvaj najastejie i predmetom kriminologickch vskumov, ale kolektvne nsilie sa uzatvra pred analzami jednoducho preto, lebo ho nemono parcelova" na morlne kategorizovaten a prvne spracovaten individulne akty, teda na jedin menu", s ktorou vie kriminolgia pozitvne pracova. Za zmienku stoj i skutonos, e vedeck tematizcia, vedeck spracovanie aktov kolektvneho nsilia je mon a s istm historickm alebo socilnym odstupom. Stretvame sa preto i s nzormi, poda ktorch najm kolektvne akty nsilia s povaovan za hrozbu vedeckej integrity kriminolgie ako vedy.148/ V osemdesiatych rokoch sa objavili terie dokazujce pralivos nsilia v spolonosti, ba dokonca ist druh fascincie nsilm, ktor do znanej miery pociujeme dodnes.149/ Poda tchto teri nsilie fascinuje svojou zmyslovosou, emocionalitou, opanm kadodennosti a triumfovanm nad ou. Terie sa opieraj o sociologicko-antropologick poznanie, poda ktorho nsilie je spojen bezprostredne s bezbrehosou udskej predstavivosti. Nsilie obsadzuje svet naich predstv a stva sa obsesvnym (lebo imponuje sebaneistm - dodva prof. Dobrtka). Je dajne len mlo priestoru v prevan sveta, ktor by nebol obsaden predstavami ohrozenosti a preitia loveka, o vlastne spoluvytvra dejiny organizcie spolonosti a najnovie i jej sasti, ktorou je apart propagandy. Obsesvnos nsilia uruje skutonos, spravidla prisudzovan technolgii a ekonomike nsilia, ktor sa iba zriedka stva objektom pozornosti spoloenskch vied. Tieto technolgie nsilia nekopruj iba ekonomick, technologick a militaristick logiku. Sleduj i logiku predstavivosti nho ohrozenia a fantzie naej prevahy nad nsilm... Neprli radostnou skutonosou na zver naich vah je kontatovanie, e nsilie sa stva oraz viac kadodennosou, sasou kultrnej normalizcie. Preto nemono shlasi s vzvami, poda ktorch sa musme naui i i u s nsilm, kriminalitou, drogami, i inmi socilnopatologickmi javmi. Tu u nejde iba o niektor typy spolonost, v zvislosti od noriem, ako sme si ukzali v kapitole o devicii v prpade kultrnopecifickej relatvnosti noriem. Nazdvame sa, e v sasnej etape vvoja spolonosti mme jednoznane do inenia s jasnou globalizciou nsilia, ktor sa sce od prpadu k prpadu me li, me nadobda rznu intenzitu v zvislosti od teritria, ale v konenom dsledku zname-

V Schumann, K.: Gewalttaten als Gefahr fhr die wissenschaftliche Integritt der Kriminologie. In: Kriminologisches Journal, 26, 1994, s. 242 - 248. m l Podrobnejie pozri o tom Steinweg, R. (Hrsg.): Faszination der Gewalt. Politische Strategie und Alltagserfahrung. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1983.

14

84

VLKOVA

n prienik do vetkch oblast nho ivota na celej plante tak v oblasti kultry a umenia, politickho i ekonomickho ivota, v podobe individulnej i kolektvnej, skrytej i zjavnej a celkom otvorenej podobe. Tu ide o nebezpeie, e globalizcia nsilia v spolonosti dosiahne moment, v ktorom ohroz samotn zklady nielen eurpskej, ale i celej udskej civilizcie vbec. V tejto svislosti treba znova upozorni na to, e problm nsilia je iba asou problematiky agresie a agresiu ako socionegatvny problm nemono zredukova na problm nsilia. Nsilie je vak paradigmou agresie a pre svoju spoloensk nebezpenos zaujma osobitn, prominentn miesto v naich vahch. V sil o hadanie vchodsk z pokraujceho a narastajceho nsilia v spolonosti ako globlneho fenomnu by sa mali stretn vetky spoloensk vedy. Autor tchto riadkov je presveden o tom, e pecifickos psobenia spoloenskch zkonov a megatrendov vvoja a ich odlinos od prrodnch zkonov spova prve v tom, e psobia weberovsky prostrednctvom aktivt, vyplvajcich z interpretatvneho porozumenia sprvania druhch. Znamen to asi toko, e nie sme slepo vystaven psobnosti objektvnych spoloenskch zkonov. Tm sa vytvra potencilny priestor, teoretick i praktick monos humanizcie udskho sprvania a redukcie nsilia v spolonosti, o mono povaova za podstatu procesov, ktor nazvame civilizciou. V tomto sil nepodahn osudovosti mu aktvne prispie nielen spoloensk vedy, ale i praktick innosti, akmi s vchova, vzdelvanie a socilna prca. 6.1. Tranie, zneuvanie a zanedbvanie det Spoloensko-politick zmeny po novembri 1989 vytvorili priestor pre tdium viacerch problmov ivota spolonosti, ktor z najrozlinejch dvodov zostvali mimo zujmu nielen laickej, ale i odbornej verejnosti. Vzahuje sa to aj na problm trania, zneuvania a zanedbvania dieaa v rodine. Pre svoju nezluitenos s oficilnou ideologickou lniou o veobecnej starostlivosti ttu a rodiny o zdravie, astie a blaho kadho dieaa sa jeho existencia zaznvala, resp. bagatelizovala. Zven zujem o poznanie a rieenie tohto zvanho problmu v sasnom obdob je podmienen pedocentrickm charakterom dnenej spolonosti, spojenm s uznanm vysokej hodnoty dieaa a chpanm detstva ako pecifickho vvoja obdobia loveka s osobitnmi potrebami a prvami, ako aj Dohovorom o prvach dieaa, akcentujcim nevyhnutnos ochrany dieaa pred vetkmi formami fyzickho alebo psychickho nsilia, pokodenia alebo zneuitia.

6 1 TRANIE,

HD f\ i.riMi.^u, .

Syndrm CAN Tranie, zneuvanie a zanedbvanie dieaa predstavuje zvan patosocilny jav, ktor svojimi dsledkami podstatnm spsobom ovplyvuje telesn, duevn a socilne zdravie dieaa. Nepredstavuje vak nov problm. Naopak. Sprevdza udstvo od zaiatku jeho existencie i ke pochopitene nie v sasnom ponman ako nsilia na dieati, ale ako sas kultry tej-ktorej spolonosti, jej tlu ivota, uznvanho systmu hodnt, metd a spsobov vchovy. Preto naprklad predvanie det do otroctva, zabjanie hendikepovanch det ako prae pre spolonos, rozlin rituly uvdzania det do sveta dospelch, osobitn druhy elovho telesnho pokodzovania, uplatovan v rozlinch obdobiach, bolo nielen celkom samozrejm, ale spolonosou aj plne akceptovan. Podobne krut zaobchdzanie s demi a ich zamestnvanie v neudskch manufaktrnych podmienkach, uplatovanie tvrdch, priam surovch telesnch trestov bolo kadodennou sasou ivota det. Diea bolo veobecne povaovan za vlastnctvo rodiov, s ktorm mohli ubovone naklada a tvrd, surov telesn trest za najvhodnej vchovn prostriedok. A 19. storoie prinieslo niektor nov nzory na postavenie dieaa v rodine a v spolonosti a prejavy uritej starostlivosti o neho. Jednako vak z hadiska jeho ochrany pred nsilm sa situcia nijako podstatne nezmenila. Dkazom je aj skutonos, e vznik rozlinch organizci, zameranch na ochranu zvierat predchdzal vzniku spolonost a organizci orientujcich svoju innos na ochranu det. A v druhej polovici 19. storoia vznikali v Eurpe dobrovon zdruenia podobnho charakteru. Prvou bola Nrodn spolonos prevencie proti krutostiam na deoch, ktor vznikla roku 1883 v Liverpoole a roku 1884 v Londne. Vcelku vak zujem laickej i odbornej verejnosti o problm nsilia na dieati zostval vemi mal. Nepodnietili ho ani konkrtne fakty niektorch lekrov, dokazujcich existenciu vraznho nsilia na deoch, spsobujceho im nie raz vne telesn pokodenie. Medznkom v postoji odbornkov i irokej verejnosti k problmu trania dieaa sa stali prce F. N. SILVERMANA,150/ najm vak C. H. 151 KEMPEHO, / ktor nzvom svojej state The battered-child syndrome, uverejnenej roku 1962 zaviedol pojem syndrm bitho dieaa". Podnietil tm zujem lekrov, psycholgov, sociolgov i pedaggov a spolu
V Silverman, In: Dunovsk, J., Dytrych, Z., Matjek, Z.: Tran, zneuvan a zanedbvan dt. Praha : Grada, 1995. l51 / Kempe, C. H.: The battered-child syndrome, uverejnenej v J. Am. med. Ass. 181, 1962.
15(

86

M VLKOVA

s tm aj snahu o vestrann tdium a poznanie tohto problmu. Jeho vsledkom je rozlenenie celku trania dieaa na jeho zkladn, vzjomne spt a podmienen formy. Pre cel komplex trania dieaa, jeho prejavov a dsledkov pre aktulny i perspektvny ivot sa od zaiatku devdesiatych rokov v anglosaskej literatre zana uplatova pojem Child Abuse and Neglect", v skratke CAN. V domcej literatre sa okrem neho pouva aj jeho slovensk jazykov ekvivalent - syndrm tranho, zneuvanho a zanedbvanho dieaa. Charakter a podstata trania a zanedbvania dieaa Tranie dieaa v rodine predstavuje mimoriadne zloit, multifaktorov problm, o do svojho vzniku, prejavov a dsledkov. V jeho podstate je surov, krut, odmietav a diea poniujci prstup, ktorm sa dieau v zvanom rozsahu telesne alebo duevne ubliuje. Nejde o jednorazov trest, ale o opakujce sa nsilie, pre ktor je charakteristick vysok stupe hrubosti, surovosti a bezohadnosti. Je zretenm prejavom dysfunknho charakteru rodiny, zlyhania rodiov ako rodiov a vychovvateov, dkazom nedostatku ich interaknch a empatickch schopnost. Tranie dieaa predstavuje zloit problm interdisciplinrneho charakteru. To sa prejavuje aj v pokusoch o jeho definovanie, v ktorch sa vdy premieta odborn zameranie toho-ktorho autora a akcentovanie tej alebo inej strnky tohto zloitho spoloenskho problmu. V dsledku toho je mon stretn sa v literatre s rozlinmi definciami. Poda VGNEROVEJ152/ tranie a zneuvanie dieaa je mon definova ako kad prejav sprvania sa rodiov, resp. inch osb, ktor diea duevne alebo telesne pokodzuje. Najobsanejou a najvstinejou sa v sasnosti jav defincia DUNOVSKHO, DYTRYCHA A MATJEKA,153/ poda ktorej tranie dieaa je akkovek nenhodn, preventabiln, vedom, prpadne aj nevedom konanie rodiov, vychovvatea alebo inej osoby voi dieau, ktor je v danej spolonosti neprijaten a odmietan a ktor pokodzuje fyzick, duevn a spoloensk stav dieaa a jeho vvin, prpadne spsobuje jeho smr." Prednosou defincie je predovetkm akcentovanie mylienky o nezluitenosti trajceho sprvania sa rodiov s kultrou spolonosti a o jeho nepriaznivch dsledkoch pre ivot a zdravie dieaa.
/ Vgnerov, M.: Psychopatologie pro pomhajc profese. Praha : Portl, 1999. / Dunovsk, J., Dytrych, Z., Matjek, Z.: Tran, zneuvan a zanedbvan dt. Praha : Grada, 1995.

6 1 TRANIE, ZNEUZlVANIh A M n c u i w

Tranie dieaa v rodine predstavuje zloit celok. V slade s definciou Zdravotnej komisie Rady Eurpy, ktor vymedzila a charakterizovala zkladn formy trania dieaa, rozliujeme v om tieto zkladn formy: telesn tranie, citov (psychick) tranie, zanedbvanie, sexulne zneuvanie a systmov tranie. Okrem uvedench zkladnch foriem v literatre sa uvdzaj aj tak formy, ako napr. organizovan zneuvanie, sexulny turizmus, ritulne zneuvanie a Miinchhausenov syndrm by proxy (v zastpen), ktor Dunovsk, Dytrych a Matjek oznauj ako zvltne formy trania dieaa. Vetky formy trania dieaa aj napriek svojej vonkajej rozdielnosti predstavuj celok, v ktorom sa jednotliv formy vzjomne dopaj a podmieuj. Vetky, bez rozdielu, s prejavom nsilia na dieati, prejavom zneuitia autority a mocenskej prevahy rodia voi bezbrannmu a od dospelch zvislmu dieau. Telesn tranie v najveobecnejom vyjadren predstavuje nemern pouitie telesnho trestu, surov a krut telesn zaobchdzanie s dieaom, spsobujce mu nepredstaviten telesn, resp. aj duevn trapy a utrpenie, ktor zsadnm spsobom ovplyvuje jeho aktulne ivotn postavenie a perspektvu. Je teda zmern, nenhodne pouitie sily, nsilnch aktov alebo konania v aktvnej alebo pasvnej podobe, dsledkom ktorho je telesn ublenie, pokodenie, poranenie alebo aj smr dieaa. V zklade telesnho trania, resp. vchodiskom k nemu bva asto telesn trest, ktor v naej kultre je ete takmer veobecne povaovan za prijaten vchovn prostriedok. Rodiia, resp. vychovvatelia sa prostrednctvom neho usiluj zdisciplinova diea, usmerni jeho temperamentn alebo povahov rty, dosiahnu poadovan sprvanie, resp. zabrni opakovaniu jeho neiaducich prejavov, prpadne zvi frustran toleranciu dieaa a formova viu odolnos voi akostiam a problmom ivota. Zabda sa pritom, e v dsledku istej adaptcie dieaa na telesn trest vznik potreba zvyova nielen jeho frekvenciu, ale i intenzitu. Tm vznik monos prekroenia istej neviditenej hranice, za ktorou trest u prestva by trestom a stva sa u tranm. Uri vak tto hranicu nieje prakticky mon, pretoe m plynul a vrazne individulny charakter. Zvis nielen od pohlavia dieaa, ale aj jeho individulnych osobitost, odolnosti voi fyzickej a psychickej bolesti a v neposlednom rade aj od veobecnej miery tolerancie spolonosti k nsiliu vbec a vo vzahu k dieau zvl.

M VlKOVA

Citov (psychick) tranie predstavuje koncentrovan tok dospelho jedinca na psychick vvoj dieaa, ktor sa dotka jeho ,ja" a jeho socilnych schopnost. V najveobecnejom vyjadren ide o tak sprvanie, ktor vedie k pokodzovaniu sebapoatia a sebahodnotenia, k dezintegrcii osobnosti a v konenom dsledku k narueniu vzahov nielen k trajcim rodiom, ale aj k uom vbec. Dsledky psychickho trania s pre psychicky, emocionlny a socilny vvoj dieaa tm zvanejie, m ni vvojov stupe dieaa je zachyten a m vyia je jeho frekvencia a intenzita. Psychick (citov) tranie sa me v aktvnej alebo pasvnej podobe prejavova v piatich zkladnch formch, a to ako odmietanie, izolcia, terorizovanie, ignorovanie a korupcia. K tmto zkladnm formm sa niekedy prileuje aj napr. vykorisovanie dieaa, jeho systematick poniovanie, ale aj nevhodn atmosfra rodinnho ivota, charakterizovan naprklad tranm matky, srodencov, rozvodom rodiov a pod. Osobitnou formou citovho trania je verblna agresia, ktor vykazuje vetky jeho charakteristick znaky. Ide o komunikciu, zameran na spsobenie psychickej bolesti, resp. o komunikciu takto dieaom vnman. Jej sasou s nadvky, permanentn kritika, nevhodn a urajce pomenovvania dieaa, jeho zosmieovanie, zveliovanie nedostatkov, znevaovanie, vysmievame, podceovanie, vyadovanie vsledkov nezodpovedajcich monostiam dieaa, jeho preaovanie len ako zvldnutench rozsahom innost a pod. Aj ke psychick tranie vystupuje ako relatvne samostatn podoba trania dieaa, jednako vak takmer vdy sprevdza aj ostatn formy, pritom v prpadoch telesnho trania a sexulneho zneuvania bva asto prevan psychick boles via a intenzvnejie prevan ne boles z prvotnej formy trania. Zanedbvanie dieaa predstavuje mnohotvrny a mnohodimenzionlny jav o do prin, foriem prejavu a zvanosti dopadu na diea. Ide o formu trania, ktor sa vyskytuje relatvne najastejie. V slade s definciou Zdravotnej komisie Rady Eurpy zanedbvanm treba chpa akkovek nedostatok starostlivosti, ktor dieau spsobuje zvan ujmu na zdrav, vvoji a ivote, alebo ho chronicky ohrozuje. Dochdza k nemu vtedy, ke bez ohadu na priny nie s primerane uspokojen zkladn potreby dieaa, t.j. potreba adekvtnej lekrskej starostlivosti, bvania, vivy, obleenia, vzdelania, ochrany pred nebezpeenstvom razu, ako aj potreba prejavov lsky a nklonnosti zo strany rodiov a pod. Pritom poiadavka primeranho, resp. adekvtneho uspokojenia potrieb predstavuje tak rove, ktor

6 1 TYRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DETI

vyluuje monos alebo riziko pokodenia pokodenia telesnho a duevnho zdravia dieaa. Zanedbvanie predstavuje pasvny prstup rodiov, resp. vychovvateov k dieau, prejavujci sa v nedostatonej, prpadne aj v nijakej starostlivosti, v absencii primeranho zabezpeenia jeho aktulnych a perspektvnych potrieb tak v oblasti telesnej, ako aj emocionlnej a vchovnej, a to v rozsahu a spsobe zodpovedajcom vvojovmu stupu dieaa. Pritom vak je potrebn vidie, e zabezpeovanie potrieb dieaa, ale aj spsob a rozsah starostlivosti je vdy podmienen nielen charakterom spolonosti ako celku, ale aj poiadavkami a normami uieho spoloenstva, i u etnickho alebo nboenskho, ku ktormu sa rodina hlsi, ktorho hodnoty a normy uznva a repektuje. Pochopitene, v prpadoch ohrozenia dieaa s prioritn hodnoty a normy spolonosti ako celku, ktor v danej kultre objektvne sleduj zujmy a potreby dieaa. Zanedbvanie je, nepochybne, jav mimoriadne zloit a heterognny. Odliuje sa od prpadu k prpadu svojm charakterom aj rozsahom a zvanosou dopadu na diea. Jeho osobitosou je aj skutonos, e diea me by zanedbvan v jednej oblasti svojho ivota, zatia o v ostatnch s jeho potreby dostatone saturovan a neprejavuje sa deficit v rodiovskej starostlivosti. Rovnako aj miera uspokojovania jeho potrieb, prpadne aj nedostatok starostlivosti me vykazova najrozlinejiu rove. Pre jej urenie, najm vak pre odlenie zanedbvajceho sprvania sa rodiov od nezanedbvajceho, bolo by vhodn vychdza z istho tandardu starostlivosti o diea v rodine, platnho v spolonosti ako celku a zohadujceho tak kultru spolonosti, ako aj osobitosti rozlinch skupn. Spracovanie podobnho tandardu iste nie je jednoduch ani ahk, je vak nevyhnutn. Veda iastonho zanedbvania, t.j. zanedbvania uritej oblasti ivota a potrieb dieaa, existuj aj prpady jeho plnho zanedbvania vo vetkch zkladnch sfrach jeho ivota. V takomto prpade diea pre rodiov akoby ani neexistovalo. ije z hadiska hygienickho, materilneho i socilneho v absoltne nevyhovujcich podmienkach, asto plne izolovan od okolitho sveta, ukryt pred oami susedov a znmych. Je zrejm, e v takchto podmienkach diea nepredstavitene trp telesne i duevne. Navye mu vak chbaj aj zkladn stimulan podnety pre rozvoj rei, intelektulnych, resp. aj socilnych schopnost a zrunost. Podobne ako in formy trania dieaa aj zanedbvanie sa me prejavova v rozlinch oblastiach ivota dieaa. Najastejie sa vyskytuje zanedbvanie telesn, pri ktorom nie s uspokojivo zabezpeen tak potreby dieaa, ako je potreba primeranho obleenia, vivy, hygieny,

M VIkOVA

bvania, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred nebezpeenstvom razu, resp. inho telesnho pokodenia, zanedbvanie vchovy a vzdelvania, pri ktorom dieau chba dostatok podnetov pre rozvoj jeho schopnost a zrunost. Vemi asto sa spja s nedostatonou vchovnou starostlivosou rodiov o diea podmienenej alkoholizmom rodiov, ich nezujmom o vchovu dieaa, ale aj ich preangaovanou podnikateskou innosou, do ktorej rozlinmi spsobmi zapjaj aj diea, a to asto aj na kor jeho vzdelvania v kole, zanedbvanie emocionlne, predstavujce vo svojej podstate psychick deprivciu dieaa. Pri nej nie s uspokojivo zabezpeen zkladn psychick potreby dieaa, najm potreba lsky, istoty a prejavov nklonnost zo strany rodiov. Relatvne asto sa vyskytuje v tzv. dvojkarirovch rodinch, v ktorch obaja rodiia sleduj predovetkm svoju profesionlnu kariru, priom diea, asto materilne bohato saturovan, zostva samo, odkzan na seba a svoje hraky, prpadne priateov. Sexulne zneuvanie dieaa je poda Zdravotnej komisie Rady Eurpy chpan ako nepatrin vystavenie dieaa pohlavnmu kontaktu, innosti alebo sprvaniu. Zahruje akkovek pohlavn dotyky, styk, sexulne vzruovanie, i vykorisovanie kmkovek, komu bolo diea zveren do starostlivosti, alebo kmkovek kto diea zneuva. Predstavuje vemi irok klu najrozlinejch sexulnych aktivt dospelho, orientovanho na diea, ktor mu ma bezdotykov podobu (prezentovanie pornografickho materilu, exhibicionizmus, harassment, masturbcia alebo in spsoby ukjania sa pred oami dieaa, obscnne rozhovory a pod.) alebo podobu dotykov, ako napr. rozlin dotyky v erotognnych znach dieaa, objmanie a bozkvanie so sexulnym podtextom, manipulcia s genitliami dieaa, resp. podnecovanie dieaa k dotykom genitli dospelho, hry sexulneho charakteru a vlastn pohlavn styk. Sexulne zneuvanie dieaa je jeho tragdiou hne na samom zaiatku jeho ivota. Ide o traumatizujci a nim neospravedlniten akt nsilia na dieati. Zana tam, kde sa pchate vedome poka ukja na tele dieaa alebo sa nm nech ukja. Je vdy nsilm, bez ohadu na to, i pchate presadzuje svoje sexulne zujmy fyzickm atakom na diea alebo jeho psychickm zastraovanm, odmeovanm, resp. inm zvhodovanm. Je zneuitm jeho autoritatvnej pozcie a mocenskej prevahy nad mladm, ktor je nielen bezbrann a nesksen, ale asto od neho aj plne zvisl. Mimoriadne zvanou podobou zneuvania dieaa je incest, pri ktorom biologick otec, resp. in pokrvn prbuzn sexulne zneuva diea.

6 1 TYRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DETI

Veda incestnej podoby me sa v rodine vyskytova - a to astejie - aj tzv. pseudoincest, pri ktorom je diea zneuvan druhom, priateom alebo aj novm manelskm partnerom matky. Tak pri inceste ako aj pseudoinceste je diea asto dezorientovan nielen vlastnou skutonosou, ale asto aj nepravdivm tvrdenm pchatea o prirodzenosti a veobecnosti sexulnych kontaktov dieaa s rodimi, prpadne aj rozlinmi darmi a prejavmi osobitnej nklonnosti. V dsledku toho je asto neschopn odporu. Pokia sa vyskytne, bva spravidla tm men, m menej s naplnen jeho citov potreby, m menej je pouen o monostiach odmietnutia kontaktov a innost, ktor sa mu nepia alebo ktor mu nerobia dobre a ku ktorm je nten a m viac je rodimi veden k poddajnosti a nekritickmu repektovaniu dospelch a slepej dvere k nim. Ako pchatelia sexulneho zneuvania det mu najastejie by: - pedoflne zameran osoby, t.j. udia, ktor odjakiva pociuj sexulnu nklonnos k deom, zatia o z hadiska sexulneho ich dospel nezaujmaj. Ich zujem o deti sa zana spravidla prejavova vemi skoro a vysuje do ako zmenitenho sprvania. S presveden, e diea m prvo sexulne sa stka s dospelmi, m sa mu vbec neubliuje; - osoby regresnho typu, ktor hoci ij v partnerskom vzahu, zneuvaj deti v dsledku vlastnej infantilnej regresie, neprtomnosti dospelho partnera, resp. neuspokojenia a zlyhania v kontakte s nm, ale aj v dsledku nedostatonho zvntornenia morlnych noriem spolonosti ohadom sexulneho ivota. Spacm mechanizmom me by alkoholov, resp. in zvislos oslabujca vntorn zbrany, kontrolu vlastnho konania a uvedomenie si dsledkov svojho konania. Zneuvanie spsobuje dieau ako predstaviten, asto celoivotn traumu. Je tm silnejia a intenzvnejie prevan, m je zneuvanie dlhodobejie, m je via zvislos dieaa od pchatea a m bezvchodiskovej ou sa mu jav vlastn situcia. Sksenosti ukazuj, e zneuvan diea v niektorch prpadoch had rieenie svojej situcie v linke dvery", astejie vak vyuva monos zdveri sa niektorej blzkej osobe - a ia v niektorch prpadoch aj v pokuse o samovradu, ktor je asto volanm o pomoc, prejavom silia upta pozornos na seba a prevan problmy a akosti. Systmov tranie je tranie, spsobovan dieau systmom, ktor bol prijat ako prostriedok jeho ochrany a pomoci. Ide o rozlin nron, bolestiv a opa-

M VLKOVA

kujce sa lekrske, alebo aj psychologick vyetrovanie, vypovanie dieaa na polcii, sdoch, rozlin dokazujce innosti a pod., ktor s sce z hadiska ochrany a pomoci dieau nevyhnutn, no spsobuj mu asto vemi intenzvnu duevn, niekedy aj telesn boles. Systmov tranie sa preto niekedy oznauje ako druhotn tranie. Nastupuje toti spravidla po prvej preitej trume a poskytnut pomoc diea preva ako nov podobu svojho trania. Zvltne formy trania dieaa Mnchhausenov syndrm by proxy (v zastpen) je spojen s patologickou predstavou rodiov o vnej chorobe dieaa, v dsledku oho sami umelo vytvraj podmienky pre jeho hospitalizciu, zloit, ak a asto aj bolestiv vyetrenia a lieenie. Zmern otravy dieaa s osobitnou, vemi vnou formou jeho trania. Ide o dlhodob podvanie pre diea nevhodnch liekov, ktor pokodzuj jeho zdravie, podvanie rozlinch chemickch prostriedkov, nemernho mnostva soli, korenia a pod. Dsledkom toho je nielen vrazn ujma na zdrav dieaa, ale v niektorch prpadoch aj jeho smr. Podstatou organizovanho zneuvania je vnosn obchod, prinajci obrovsk zisky. Pri om toti diea vystupuje ako tovar. Ako tovar sa predva tak pre sexulne ely, ako aj pre nmedzn prcu, rovnajcej sa novodobmu otroctvu. K nemu sa pribliuje svojou povahou aj sexulny turizmus, vyuvajci deti pre sexulne potreby zahraninch turistov" a ritulne zneuvanie, ako prostriedok zalenenia dieaa do uritej skupiny, party alebo sekty. Z uvedenho prehadu zkladnch foriem trania dieaa je zrejm, e vetky formy aj napriek svojej relatvnej odlinosti, obsahuj spolon prvok. Tm je nesporn skutonos, e vetky, bez rozdielu, spsobuj dieau boles a asto aj nepredstaviten utrpenie a nepriaznivo ovplyvuj jeho aktulny aj perspektvny ivot. Priny trania, zneuvania a zanedbvania dieaa v rodine Tranie dieaa svojm patologickm charakterom a zvanosou dsledkov vedie nielen k otzke o charaktere tch ud, ktor s schopn pcha nsilie na slabom a bezbrannom dieati, ale aj k otzke o jeho princh a okolnostiach napomhajcich jeho vzniku. Aj ke laick verejnos takmer jednoznane odsudzuje rodiov trajcich svoje deti a oznauje ich za nenormlnych" alebo duevne chorch a doaduje sa ich potrestania, jednako problm trania dieaa, jeho prin a charakteru

6 1 TRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DETI

93

subjektov nie je jednoduch. Vdy toti existuje nie jeden, ale mnoho rozlinch faktorov a initeov priamo alebo nepriamo napomhajcich k vzniku nsilia na dieati v rodine. Vysvetli preto jeho priny jednm - aj ke zdanlivo vemi podstatnm faktorom, resp. initeom - nie je mon. Vdy ide o komplex rozlinch okolnost a situci, ktor vzjomnou kombinciou mu vies k vzniku trania dieaa. Preto je pochopiten, e existuje cel rad rozlinch prstupov k vysvetleniu jeho podstaty a prin. V niektorch z nich sa tranie dieaa oznauje za rezidulne nvraty prastarch kultrnych stereotypov vzahov rodia a dieaa", resp. ako atavistick chpanie detstva ako nesvojprvneho obdobia vo vvoji jedinca"154/ a bezvhradnho prva rodia na diea. Nielen v starch terich, ale nie raz aj v sasnosti sa tranie dieaa charakterizuje ako agresvny akt, ktorho vysvetlenie sa spja s existujcimi modelmi agresivity, prpadne ako stratgia rieenia konfliktov alebo uplatovania moci. V inch sa zasa meme stretn s pokusom ukza na niektor faktory a initele spoloensko-ekonomickej a ekologickej povahy vedcich k permanentnmu stresu, ktorho rieenie me vysti do trania dieaa, alebo so snahou spoji tranie dieaa s duevne chormi, prpadne kriminlnymi rodimi. Existujca rozmanitos nzorov spojench s vysvetlenm prin trania dieaa nachdza v sasnosti svoje vyjadrenie v nasledujcich zkladnch prstupoch, resp. terich odliujcich sa navzjom primrne zohadovanm aspektom problmu. K nim je mon zaradi: Cyklickos nsilia t.j. intergeneran prenos trania dieaa. V jeho podstate je prenanie nsilia, preitho v detstve, na aliu generciu. Zkladom toho s dieaom nauen a osvojen vzorce sprvania sa a ich aplikcia - nie raz v ete intenzvnejej podobe - pri vchove det vo vlastnej rodine. Ako uvdza Langmeier, v tejto svislosti je mimoriadne zaujmav zistenie RENVOIZEOVEJ,155/ poda ktorho u 3-4 ron diea zskava psychologick charakteristiky budceho trajceho rodia. V tomto veku, alebo vemi skoro po om, sa u diea zana stotoova s agresvnym rodiom a preber jeho tl sprvania vo vzahu k slabm. Podobne aj
/ Mat, V.: Nkter otzky genealgie nsil na dtech. In: asopis lkaf eskch, ro. 134, 1995, . 11, s. 336. 155 / Podrobnejie pozri o tom Langmeier, J.: Psychologick charakteristiky tranch det. In: eskoslovensk pediatrie, ro. 1981, . 10, s. 600.
l54

M VLKOV

STRAUS a KANTOR / dospeli k poznaniu, e u jedincov tranch a zneuvanch v detstve je 3-5 krt vie riziko toho, e bud tra svoje deti ne u tch, ktor neboli v detstve tran alebo zneuvan. Tto skutonos vak takmer zkonite vedie k otzke, preo transgeneran prenos nsilia neplat veobecne, resp. k otzke o faktoroch a initeoch napomhajcich k tomu, aby sa tranie neopakovalo v alej genercii. P. PTHE157/ k takmto faktorom zarauje: - lepiu aktulnu socilnu podporu jedinca, vrtane prtomnosti podpornho partnera, - pozitvny vzah k niektormu, pre jedinca vznamnmu loveku, resp. aj nov poznanie a sksenosti nadobudnut v procese psychoterapie, - schopnos vytvori si ucelen obraz o preitch traumatickch udalostiach, ktor brni jedincovi opakova ich na slabom a bezbrannom. Psychopatologick vysvetlenie je spojen so psychopatologickm charakterom rodiov trajcich vlastn diea. Poda tchto nzorov diea traj a zneuvaj najastejie rodiia, ktor s duevne chor, impulzvni, rodiia ijci v permanentnom strese, nespokojn sami so sebou, svojm spoloenskm postavenm, vkou prjmov a pod. Terie podobnho druhu patria k tm, ktor existenciu trania a zneuvania det jedincami psychopatologickho charakteru zoveobecuj na vetky prpady trania det, resp. ktor psychopatologick rty osobnosti povauj takmer vlune za prioritn pri vzniku trania, zneuvania a zanedbvania. Uveden prstup, ktor je vemi lkav a takmer veobecne akceptovan najm v laickej verejnosti, je vak sprvny len v istej miere. Najrozlinejie psychick poruchy, psychick ochorenia, resp. psychick anomlie, sa toti naozaj mu sta potencilnym zdrojom trania, zneuvania alebo zanedbvania dieaa. Avak aj napriek tomu kad pokus o stotonenie trajceho rodia s duevne chorm je nielen zjednoduenm, ale i zkym a zavdzajcim pohadom na problm. Samotn psychiatri upozoruj na jeho jednostrannos a neopodstatnenos, o potvrdzuj aj vsledky viacerch vskumov. Tie toti ukazuj (RIAN, KREJOV, 1995), e len v 5-10% je tranie dieaa podmienen
/ Uvdza Bentovim, A.: Tran a sexulni zneuvan v rodinch. Praha : Grada, 1998, s. 26. l57 / Pthe, P.: Dt v ohroen. Praha : GG, 1996, s. 67.
156

6 1 TRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DETl

95

individulnou psychopatolgiou rodiov, ktor traj svoje deti pod vplyvom psychotickch porch svojej osobnosti.158 Socilno-interakn vysvetlenie poda ktorho tranie dieaa v akejkovek podobe je vsledkom interakcie v rmci celho rodinnho systmu, v ktorom neexistuje alternatvne rieenie, prpadne monos zabrni nsiliu. Socilno-interakn vysvetlenie teda vychdza z charakteru interaknch procesov medzi rodiom a dieaom v konkrtnom rodinnom kontexte, ako aj v kontexte irch socilnych truktr, v ktorch prevlda nenvistn sprvanie, podrdenos vo vzahu k dieau, patriarchlny tl rodinnho ivota a presvedenie o vysokej innosti trestu. Socilno-kultrne (ekologick) vysvetlenie vychdza z predpokladu, e sprvanie loveka sa mus chpa a posudzova v irom kontexte, t.j. s ohadom na osobnostn, spoloensk, ekonomick, kultrne a socilne faktory a podmienky ivota. Uveden prstupy dopa a roziruje psychosocilny model, v ktorom poda PTHEHO159/ nezanedbatenm faktorom ovplyvujcim vzahy vntri rodinnho spoloenstva je socilne postavenie rodiny a jej nzky ekonomick status, ktor prejavuje znmky rizikovosti vysokho stupa. Aj ke je nespornm faktom, e v rodinch s nzkym socilno-ekonomickm statusom bva vyia tolerancia k nsilnm formm sprvania, k uplatovaniu nsilia, vrtane jeho naj surovejch podb, jednako ani tto skutonos nem veobecn platnos. Treba toti vidie, e k traniu a zneuvaniu dochdza nielen v rodinch s nzkym, ale aj s vym, dokonca i s vysokm socilno-ekonomickm statusom. Rozmanitos prstupov k problmu trania, zneuvania a zanedbvania dieaa naznauje, e ide o mimoriadne zloit spoloensk jav, v ktorom sa nielen odraj, ale aj podieaj viac-menej vetky strnky loveka, jeho osobnosti, rodiny i spolonosti. Preto jeho vysvetlenie vyaduje pristupova k nemu nielen ako k takmu, ale vdy v kontexte irch osobnostnch, rodinnch i spoloenskch svislost. Takmuto chpaniu prin vzniku nsilia na dieati najlepie zodpoved tzv. ekologick model. Jeho uplatnenie predpoklad vestrann analzu tzv. rizikovch faktorov, ktor sa nachdzaj na strane rodia aj dieaa a socilnych, ekonomickch a kultrnych podmienok ivota rodiny, resp. rozlinch
158 15i

/ an, P., Krejfov, D. a kol.: Detsk klinick psycholgie. Praha : Grada, 1997. 7Pthe,P.,Ref. 157.

M.VLKOV

ivotnch situci a okolnost. Ukazuje sa, e poznanie rizikovch faktorov je nevyhnutn nielen z hadiska potreby pozna okolnosti, faktory a initele napomhajce traniu dieaa, ale predovetkm z hadiska efektvnej prevencie. Z doterajieho poznania situcie je zrejm, e aj ke nie je mon jednoznane poveda, ktor deti sa najastejie stvaj objektom trania, jednako sksenosti ukazuj, e najastejie s to deti, ktor z hadiska svojho psychomotorickho vvoja zaostvaj za svojimi vrstovnkmi, deti s nezrozumitenm sprvanm, ustraen alebo aj hyperaktvne a provokujce alebo naopak pasvne a apatick, deti chorav, vyadujce sstavn starostlivos, deti postihnut vrodenou nedostatonou, prpadne in hendikepovan deti z neiaduceho tehotenstva, resp. deti nechcen. Bvaj to aj deti priemern svojimi schopnosami, od ktorch sa vak oakvaj nadpriemern vkony, ale aj deti s ahkou mozgovou dysfunkciou, prejavujcou sa v osobitostiach ich sprvania. Vo vine prpadov s to teda deti, ktor vzhadom na svoj telesn alebo duevn stav vyaduj viu pozornos a starostlivos, doadovanm ktorej sa stvaj pre rodiov nielen zaou, ale svojou bezbrannosou a zvislosou asto aj vhodnm nhradnm objektom uvonenia svojho naptia a agresie. V charakteristike rizikovch rodiov sa viacer autori zhoduj v tom, e vo vine prpadov ide o prejav ich nedostatonej kompetencie pre rodiovsk rolu a nedostatonej motivcie pre rodiovstvo. Najastejie teda ide o ud s anomlnym vvojom osobnosti, s agresvnymi povahovmi rtami, ud impulzvnych, trpiacich neurotickmi akosami, mentlne, somaticky, prpadne aj psychicky postihnutch, ud zvislch od alkoholu a drog, ud so sksenosou citovej deprivcie alebo trania a zneuvania, rodiov v mladistvom veku, ktor s rodiovsk nezrel, nedostatone vyspel a nestotonen s rolou rodia, ud so zvltnym ivotnm tlom (niekedy prslunkov niektorch nboenskch siekt), o stpencov zvltnych ritulov, ud chronicky ijcich v strese, ud spoloensky i profesionlne nespench, dlhodobo nezamestnanch, socilne izolovanch a pod. K traniu vak me prs aj za situcie, ke ani na strane rodiov ani na strane dieaa sa nenachdzaj vraznejie rizikov faktory. Ide o osobitn druh rizika, tzv. dyadckho (AN, KREJOV, 1995) pri ktorom individulna reaktivita a oakvania na obidvoch stranch s natoko odlin, e presahuj monosti vzjomnej adaptcie. Do vahy treba tie zobra rozlin situcie, ktor traniu napomhaj. Vyvolvajcim momentom asto bva aktny stres rodiov, vyvolan asto profesionlnou, resp. spoloenskou nespenosou, chronickm

6 1 TRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DET

22-

ochorenm, alkoholovou alebo inou zvislosou, materilnou nedostatonosou, socilnou izolovanosou, chudobou, stiesnenmi bytovmi podmienkami a pod., ktor ved nielen k vlastnej nespokojnosti, ale aj k hadaniu vinnka za existujci neuteen a stresujci stav. Aj napriek prtomnosti uritho vzahu medzi chudobou rodiny a tranm dieaa, na ktor poukazuj niektor autori (MUFSSONOV,160 KRANZOV, PTHE), by bolo vekm zjednoduenm povaova chudobu za rozhodujceho initea pre vznik nsilia na dieati. Faktom toti je, e chudoba, resp. nezamestnanos neved k traniu dieaa priamo, len sam o sebe, ale prostrednctvom frustrci spojench s danm faktom a nespokojnosou rodia pri jeho rieen, t.j. prostrednctvom vplyvu celho radu alch faktorov a initeov. Nebezpeenstvo trania dieaa v rodinch vykazujcich materilnu nedostatonos rastie merne potu a charakteru alch rizikovch faktorov (alkoholizmus rodiov, ich kriminalita, poruchy duevnho zdravia, socilna izolovanos, patriarchlny tl rodinnho ivota, postihnut, hyperaktvne, chorav alebo trucovit diea), ktor vo svojom celku vytvraj ivn" pdu pre vznik nsilia na dieati. Tranie dieaa v jeho rozlinch podobch predstavuje bez pochybnost vne nebezpeenstvo aj pre aktulne aj pre perspektvne telesn, duevn a socilne zdravie dieaa, jeho ivot a celkov rozvoj osobnosti. Nejde len o ak ublenie, ktor v niektorch prpadoch spsobuje celoivotn zdravotn problmy, ale aj o celkov psychick stav a vvoj dieaa. Tranm sa toti diea stva citovo chladnm, v jeho sprvan absentuj prvky scitu, empatie, npadne sa prejavuje nedvera, zatrpknutos, pocit ustrchanosti, menejcennosti, nedostatok sebavedomia, vrazn s tie poruchy v oblasti interpersonlnych vzahov. Tie sa nie raz demontruj v nsil, pchanom na mladch srodencoch, vrstovnkoch, resp. inch nhradnch objektoch, ale najm v neskorom obdob detruknm, asocilnym, prpadne prostituujcim sprvanm sa. Vemi zvan je aj skutonos, e tran diea sa identifikuje s agresvnym rodiom, prijma a osvojuje si trajce vzory sprvania v dsledku oho je nchyln tie ist spsoby uplatova nielen voi rodiom samm, ale aj vo vchove vlastnch det. Ide o u spomnan transgeneran prenos trania, pri ktorom sa z tranch stvaj trajci.

V Mufssonov, S.: Kranzov, R.: O tran a zneuvan. In: Praha : Lidov noviny, 1996.

1( 6

98

M VLKOV

Prstup k rieeniu problmu trania det Problm trania, zanedbvania a zneuvania dieaa aj napriek svojej zvanosti nieje mon vyriei hne a jednoducho. To preto, lebo k traniu dochdza v hlbokej intimite rodinnho prostredia, do ktorho susedia, resp. znmi nechc z rozlinch dvodov zasahova. Naviac, vchovu det, pouvan metdy vchovy a vbec prstup k dieau rodiia povauj za svoju skromn vec a prvo. Zkladnm predpokladom a sasne vchodiskom rieenia problmu trania det je predovetkm primrna prevencia. Predstavuje rozsiahlu a mnohotvrnu oblas spoloenskej praxe, ktorej obsahom je: - irok osveta verejnosti a veobecn opatrenia v prospech rodn s demi, - pecifick informovanos a osveta medzi rodimi a vychovvatemi dieaa o jeho potrebch, prstupoch k nemu a o metdach vchovy, - vchova mladch ud k uvedomelmu manelstvu a zodpovednmu rodiovstvu, ich vedenie a usmerovanie k stotoneniu sa s rolou rodia, - vytipovanie a sledovanie rizikovch skupn detskej a dospelej populcie z hadiska prevencie nsilia na deoch, prostrednctvom vasnho skrningu uplatovanho u v pediatrickch ambulancich. Sekundrna prevencia prichdza do vahy v situcii, ke k nsiliu u prilo. Predpoklad nielen sprvne diagnostikovanie stavu, ale aj stanovenie prognzy, spsobov rieenia prpadu, a v neposlednom rade aj nvrh na ochrann, terapeutick a alie opatrenia v prospech dieaa i rodiny. Je zrejm, e ak sa uke dysfunkn, resp. afunkn charakter rodiny, jej trval neschopnos zabezpei podmienky pre normlny vvoj dieaa a jeho ivot, vznik relna potreba zalenenia dieaa do niektorej z foriem nhradnej rodinnej starostlivosti. Pri rieen problmu trania dieaa je mon uplatni rozlin postupy. Ako uvdzaj LANGMEIER, BALCAR, PITZ,161/ najastejie sa uplatuje punitvny prstup, ktor je zameran na otzku kto diea tra a ako m by potrestan. Je prirodzenm a plne pochopitenm prejavom rozhorenia a hnevu, vyvolanm ublenm bezbrannmu dieau
' / Langmeier, J., Balcar, K., pitz, J.: Detsk psychoterapie. Praha : Avicenum, 1989.
161,

6 1 TRANIE, ZNEUVANIE A ZANEDBVANIE DETI

a tbou po odplate. Protektvno-kontrolujci prstup sleduje najm ochranu dieaa pred alm nsilm a pokodenm, a to dslednou kontrolou, socilnym dozorom, pravidelnmi zdravotnmi prehliadkami a v prpade nevyhnutnosti aj vyatm dieaa z rodiny, zbavenm rodiov ich rodiovskch prv a umiestnenm dieaa v niektorej z existujcich foriem nhradnej rodinnej starostlivosti. Nevyluuje vak ani monos potrestania rodiov za prpadn trestn in nsilia na dieati. Protektvnoterapeutick prstup sce nevyluuje kontrolu a ani prpadn potrestanie rodiov v slade s prslunmi asami trestnho zkona, ale za hlavn lohu povauje terapeutick intervenciu, poskytovan celej rodine, t.j. rodiom, dieau, prpadne aj alm lenom rodiny. Jej cieom je zlepi podmienky ivota rodiny, vzjomn vzahy medzi rodimi navzjom a vzahy rodiov k dieau do takej miery, aby diea mohlo zosta v rodine prpadne sa do nej vrti bez alieho rizika trania. Zkladnou poiadavkou je potreba uplatnenia nielen symptomatickej lieby, zameranej na odstrnenie prznakov i dsledkov trania, ale najm lieby kauzlnej, sledujcej priny vyvolvajce, resp. napomhajce traniu. Ich poznanie sa stva vchodiskom pre vlastn terapeutick intervenciu aj prevenciu. Pre sasn obdobie je charakteristick, e sa stle zretenejie upa od punitvneho prstupu, ktor sa ukazuje ako mlo efektvny a do popredia sa dostva vznam a loha terapeutickho lieebnho prstupu. Inmi slovami, od metdy odplaty a trestu sa stle vo vej miere zana prechdza k terapii, ktorej cieom je formova a rozvin zodpovedajce rodiovsk schopnosti, stotoni sa s rolou rodia, osvoji si vhodn metdy vchovy a spsoby rieenia stresov a frustrci kadodennho ivota kultrne prijatenm spsobom a v konenom dsledku sancia rodiny a ozdravenie rodinnho ivota do takej miery, aby sa stalo bezpenm prostredm pre diea. Ak m by terapeutick prstup inn, mus by komplexn a interdisciplinrny, aby sa nm priaznivo ovplyvnili vetky zloky ivota dieaa, jeho rodiov, celej rodiny a spsobu jej ivota. aisko innosti spova na psychiatroch, psychoterapeutoch, psycholgoch a socilnych pracovnkoch. Svoju odborn innos spjaj vak aj s innosou rozlinch depistnych, socilnych, terapeutickch a charitatvnych intitci, organizci a obianskych zdruen vyuvajcich na jednej strane intelektulny potencil vysokokvalifikovanch odbornkov a na druhej strane obetavos, zanietenos a nezitnos laikov. Predpokladom efektvnosti ich spolonej innosti je koordinovanos, vzjomn prepojenos a informovanos, ktor je nevyhnutn pre dosiahnutie spoloenskho ciea.

P ONDREJKOVIC

Tm mus by komplexn ochrana dieaa, jeho prv, najm prva na zdrav telesn i duevn vvoj, na lsku, primeran rodiovsk starostlivos a astn detstvo, detstvo bez trania a akhokovek nsilia. 6.2. Nsilie v kolch Nsilie medzi kolkmi je nesporne star fenomn. Skutonos, e niektor deti alebo mlad udia boli systematicky vystavovan nsiliu a zneuvaniu, prpadne sstavne napdan svojimi spoluiakmi bola veakrt opsan i v krsnej literatre a maj s tm vlastn sksenosti i mnoh dospel z ias svojej kolskej dochdzky. V sasnosti vak vo vetkch krajinch Eurpy dramaticky narast kriminalita mldee a nsilie v kolch. Vnimkou nie je ani Slovensko. I v Bratislave sme zaznamenali prpad, ke iak strednej koly zastrelil svoju uiteku neminy. Nedvno, len pred krtkym asom, sme videli v spravodajstve vradu vychovvateky u naich zpadnch susedov v echch. Km v minulosti, na prelome storoia sa ete iaci v kole triasli pred trstenicou a odpsanm remeom, oraz astejie sme svedkami obavy vyuujcich zo surovosti a trfalosti niektorch iakov, ktor asto nosia celkom bene so sebou i do koly n, boxer, slzotvorn plyn alebo in zbrane. Nie je aleko as, ke budeme vyzva iakov, aby sa prezuli a spolu s vychdzkovou obuvou v atni odovzdali kolnkovi i streln zbrane - ako poloartom uvdza ist kolsk asopis. Ete astejie sme svedkami nsilia na spoluiakoch, fyzickho i psychickho, ktor je niekedy horie ako fyzick, sme svedkami i ikanovania, vydierania, vzjomnho poniovania. Takhoto nsilia sa dopaj jednotlivci, ale ete astejie cel skupiny (rovesnkov). Bezprostrednmu nsiliu asto predchdza surovos, netolerantnos, necta k druhm, i u spoluiakom alebo vyuujcim. asto nachdzaj verblny ale aj neverblny vraz. Takto sprvanie vak nie je obmedzen len na kolu, ale i mimo nej, v jej okoli, cestou do koly alebo zo koly, v domove mldee alebo v kolskch zariadeniach. Nsilia sa dopaj iaci v kole nielen na uiteoch, ale najm na svojich rovesnkoch. V Spolkovej republike Nemecko je registrovanch len za rok 1997 pribline 200 000 mladistvch, ktor sa dopustili trestnho inu alebo s z neho podozriv. Mnoh trestn iny na verejnosti zanaj prve v kole. Kritici oprvnene poukazuj na to, e oraz astejie zostva bez povimnutia poruovanie kolskho poriadku, vulgrne vrazy a slovnk iakov, urky uiteov, zdanlivo malichern krdee" desiaty spoluiakovi, prpadne jeho vreckovho, vydieranie spoluiakov a pod. Na niektorch kolch vo vyspelch ttoch Eurpy prebieha doslova

6 2 NSILIE V KOLCH

zkopov vojna medzi iakmi a uitemi: mnoh uitelia s vystavovan kadodennmu stresu a konfliktom, ktor dlhodobo nemu zvldnu. Preto mnoh asto radej dobrovone odchdzaj zo kolskch sluieb alebo sa stvaj sami psychicky naruen alebo pokoden, s diagnzou ,choroba z povolania". A vekmu nasilu takmer vdy predchdza nsilie mal. Oprvnene vznik otzka, oho dsledkom je tento jav a ako mu inne eli. Ako sa k nemu postavi, lebo obeami nsilia v kolch s rovnako iaci i uitelia. Treba si postavi otzku aj na obsah a spsob prijmanch opatren, ktor by mali ma dlhodob a preventvny charakter. Otzky bezpenosti v kolch zamestnvaj nielen vyuujcich a vedenia kl, ale iste i rodiov, kolsk orny a orgny inn v trestnom konan (sdy, prokuratru, polciu). Masovokomunikan prostriedky nezriedka roziruj informcie o nsilnch inoch v kolch a priiuj sa o vznik strachu prpadne obv a zneistenia v atmosfre na naich kolch a kolskch zariadeniach. Pritom neraz s to prve masmdi, ktor sstavne prezentuj svojim konzumentom (i u s to itatelia alebo televzni a filmov divci), nsilie ako kadodenn sas nho ivota (habitualizcia nsilia). Neraz prve ich priinenm sa mnoh, najm mlad udia domnievaj, e nsilie je samozrejmosou a zvykaj si na. Odtia je u len krok k tomu, aby sami zaali nsilie vo svojom ivote pcha, kee je poven takmer na spoloensk normu. Nsilie v kole je vo svojich prejavoch vemi komplexn fenomn, mono preto sa stretvame i s viacermi spsobmi jeho oznaovania. Tak naprklad sa hovor o agresvnom vystupovan, brutlnych aktoch sprvania, donucovan, vydierastve, koristnctve, ba aj lpenctve. V anglickej literatre sa asto pouva termn bullying" (doslova trpenie, suovanie). V kandinvskych krajinch, kde zaali ako prv so systematickm vskumom fenomnu nsilia na kolch (Dan OLWEUS vo vdsku v 70-tych rokoch), nazvali tento jav mobbing, ktor sa dnes celkom bene pouva v Dnsku, Nrsku, vdsku, Fnsku, ale i v Nemecku. Komplexn s aj jeho priny. Za tento fenomn nemono jednoznane vini vchovnovzdelvaeiu sstavu, ktor nesie objektvne najmen podiel viny". Nsilie a jeho prejavy spovaj na celom komplexe faktorov, z nich vemi vznamn lohu pripisujeme rodine a socilno-ekonomickej situcii, v ktorch sa uskutouje socializcia mldee, osvojovanie si spoloenskch hodnt, noriem, rol a vzorcov sprvania. V tomto procese dochdza k k exemplrnemu modelovaniu nsilia ako formy benej komunikcie medzi dospelmi. Diea sa stva svedkom nsilia vo vlastnej rodine, ba neraz i objektom tohto nsilia. Vznik prv predstava nsilia ako normy sprvania, vznik napodobovania hodn model vlastnho sprvania.

_IO2

p. QNDREJKOVlC

Na ilustrciu uvedieme niekoko typickch prkladov (z tlae). Nie je vbec dleit, kde sa odohrali, lebo sa mohli odohra hocikde na svete. Niekoko rokov bol 13-ron Janko, tichej a skromnej povahy, hrakou v rukch niektorch svojich spoluiakov z triedy. Pravidelne si ptali od neho menie iastky peaz, pod hrozbou e bude musie vypi mlieko, pomiean s prkom na pranie. Raz ho zbili na zchode, inokedy mu zavesili na krk tabuku s npisom zviera na povrzku" spolu s opratami, za vekho veselia ostatnch spoluiakov. 10-ron dievatko Deniska bolo dlhie obdobie vystaven vsmechu dvoch dievat, ktor mali v triede poves rebelantov, lebo pri myselnom naruovan vyuovania nepopulrnej uiteky Deniska s nimi nespolupracovala. Okrem vsmechu sa jej vyhrali a navdzali ostatn spoluiaky a spoluiakov na to, aby bola vylen z kruhu spoluiakov. Kedysi chodila celkom rada do koly, ale odvtedy, ako sa zaali udalosti so sabotovanm vyuovacej hodiny by najradej do koly u nikdy nela. 12-ron Lindu trpili spoluiaci, lebo ju povaovali za fajnovku". Linda sa spriatelila s jednou spoluiakou, trvili vea asu spolone v kole i vo vonom ase. Vodca malej nsilnckej skupiny v triede sa pokal (bolo to dieva) toto priatestvo narui, o sa napokon podarilo a Linda zostala v triede celkom izolovan. Neskr nahovorila ist spoluiaka Lindu, aby usporiadala oslavu svojich narodenn doma a pozvala spoluiakov. Sasne sa postarala o to, aby nikto z pozvanch na oslavu nepriiel. Vsledkom sprvania sa k Linde bolo jej takmer pln nervov zlyhanie. Filipa (14-ronho) spoluiaci kad de bili na kolskom dvore spravidla cez prestvku. Situcia sa stvala pre Filipa oraz neznesitenejou, ke sa k bitke dajne zo srandy" pridalo i ustavin poniovanie a vyhranie sa, e ho op zbij. Vo vyhrkach obzvl vynikali traja fyzicky zdatnej spoluiaci, ktor nevynechali prleitos, aby do Filipa aspo nestrkali. Tto situcia trvala 2 roky. Ako 16-ronmu mu schovali" domcu lohu, ktorej vypracovanie bolo podmienkou pre uzavretie vslednej znmky. Filip sa nedokzal zdveri ani uiteom, ani rodiom a jednho da, ke u prkorie nevedel zvldnu, spchal samovradu doma vo svojej izbe. Takto nsilie v kole definujeme ako mobb", alebo bullying". iak alebo iaka, prpadne skupina iakov v kole s vystaven nsiliu,

6 2. NSILIE V KOLCH

103

t.j. mobbu vtedy, ak sa toto konanie opakuje a ak s iak, iaka alebo skupina iakov dlh as vystaven negatvnemu sprvaniu jednho alebo viacerch spoluiakov}62/ O negatvnom konan hovorme vtedy, ke niekto inmu spsobuje myselne neprjemnosti alebo ho myselne pokodzuje (fyzicky, psychicky, spoloensky). V podstate sa obsah negatvneho konania v tomto zmysle pribline kryje s obsahom pojmu nsilie. Najastejie sa stretvame s mobbingom, ktor me ma verblnu podobu (napr. nadvky, hrozby, vsmech), podobu telesnho kontaktu (bitie, kopanie, ptanie, tpanie, stlanie a pod.), vhranch alebo poniujcich gest a grims, ale i vylenia zo skupiny (ostrakizmus). Cieom takhoto negatvneho sprvania bva ako obe astejie jednotlivec ako skupina a vo vine prpadov aktivistami" prpadne inicitormi takhoto sprvania s najastejie dvaja-traja spoluiaci. Nsilie, ktor je vdy v uritej podobe podstatou mobbingu sa orientuje: Proti jednotlivcovi alebo viacerm osobm, medzi iakmi, voi uiteom prpadne inm pracovnkom kl a kolskch zariaden (ublenie na zdrav, bitky, sexulne delikty, vydieranie, zneuvanie, poniovanie a pod.). Proti predmetom (vandalizmus). Ako veobecn agresvne formy sprvania, nenamieren proti konkrtnemu jednotlivcovi alebo skupine osb (napr. nedisciplinovanos, vulgrny slovnk a vulgrne nadvky a pod.). Ako ostatn podoby deviantnho sprvania (poruovanie noriem ako napr. krdee, falovanie dokladov, nosenie zbran, zakzanch predmetov a pod.). Pojem mobb alebo bullying nepouvame, ak ide o sperenie dvoch alebo viacerch rovnocennch spoluiakov (v hdke, bitke). Podmienkou mobbu alebo bullyingu je nerovnovha sl, ich asymetrick rozloenie. Je to teda prpad, ke je (zdanlivo alebo i skutone) obe bezmocn voi nsiliu. Z viktimologickho hadiska spravidla hovorme o dvoch najastejch typoch obet nsilia v kole: 1. Najastej prpad predstavuje tzv. typick obe, ktor je bojazliv, neist, s nedostatkom sebavedomia, citliv a precitlivel, o je vemi asto veobecnou vlastnosou mnohch iakov. Ke sa stvaj obeou mobbingu, reaguj plaom (najm v nich ronkoch), stupom, uzatvranm sa do seba. asto sa mobbing na nich
162

/ Olweus, D.: Mobbing - vad vi wet och vat vi kan gra. Stockholm : Liber, 1986,

s. 17.

104

p QNDREJKOVI

prejavuje negatvnym postojom voi sebe sammu, prpadne posilovanm takhoto postoja. asto sa hodnotia ako neschopn alebo ako niekto kto zlyhal, povauj sa za hlpych, s nedostatkom pralivosti pre akhokovek partnera i spoluiaka a asto sa za to hanbia. Trpia pocitom osamelosti, v kole nemvaj spravidla priatea. Takto obe nikdy nie je agresvna, sama m odmietav postoj voi nasilu vbec. Ke ide o chlapcov, asto s telesne slab ako t, ktor im ubliuj. V literatre sa asto pouva termn pasvna alebo odovzdan obe. Dlhodob vskumy v SRN, vdsku, Nrsku a USA163/ poukazuj na to, e tto kategria obet mva neraz zke kontakty k rodiom a pozitvny vzah, osobitne k matke, o neraz zvdza k mylnmu hodnoteniu, ako by lo o syndrm hkanho dieaa. Takto nesprvne hodnotenie, ktorho sa neraz dopaj uitelia, me napokon nsledne vyvola nsilie voi takejto obeti zo strany spoluiakov. 2. Jestvuje vak i alia, i ke menej poetn skupina obet mobbingu, ktor nazvame provokujce obete. Kombinciou zkostnch ako aj agresvnych vzorcov sprvania vyvolvaj vo svojom okol hnev alebo naptie. Takto chlapci i dievat s asto hyperaktvni, mnohch spoluiakov napr. v triede provokuj, asto vyvolvaj negatvne reakcie v celej triede. Nsledne, po prekroen uritej hranice sa stvaj sami obeami nsilia.164/ Po pokuse o charakteristiku obet mobbingu sa chceme strune zmieni aspo o niektorch charakteristikch pchateov mobbingu, samotnch nsilnkoch. Najnovie vskumy jednoznane vyvracaj mtus o nsilnkoch, ktor s dajne v podstate vemi nesebaist, pod svojm povrchom skr bojazliv, tak chlapci, ako i dievat. Vnimku tvor ist skupina, ktorch by sme mohli nazva pasvni nsilnci, alebo sbeci", sprevdzajci" nsilnkov, prpadne prvrenci nsilia, ktor sa vak sami nesprvaj nsilncky. Tto skupina sa vymyk zo skupiny pra/ Olweus, D.: Hackkycklingar och versittare. Forskning on skolmobbing. Stockholm : Almquist and Wicksell, 1973; Olweus, D.: Aggresion in the schools. Bullies and whipping boys. Washington DC : Hemisphere Preess, Wiley, 1978; Schwartz, D., Dodge, K., Coie, J.: The Emergence of chronic peer victimization in boys's play groups. Child development, 1995; Schubarth,W., Kolbe, F. U., Willerms, H. (Hrsg.): Gewalt an Schulen. Opladen : Leske-Budrich, 1996; ai. IM / Olweus, D.: Victimization by peers: Antecendents and long-term outcomes. In: Rubin, K. H. and Asendorf, J. B. (eds.): Social withdrawal, inhibition, and shyness in childhood. Hilddsdale : Erlbaum, 1993.
163

6 2. NSILE v KOLCH

vch" pchateov mobbu prve svojou astou neistotou a bojazlivosou. Niektor s asto na strane nsilnkov prve z obavy, aby sa sami nestali ich obeami. Celkovo mono kontatova, e nsiln sprvanie, osobitne v kole, me by povaovan za vznamnho sinitea veobecnho antisocilneho, socilne nepriateskho a odmietavho sprvania voi druhm (pozri o tom klu nonkonfromnho a kriminlneho sprvania v kapitole o devicii). V zsade mme do inenia s deviantnm sprvanm. Vetky vsledky empirickch vskumov poukazuj na to, e a z ca 60% chlapcov, vykonvajcich mobbing v zkladnej kole, teda nsilnkov, sa stvaj pchatelia trestnej innosti a bvaj prvoplatne odsden. A tyrikrt astejie ako ostatn bvaj odsden za opakovan nsiln trestn iny.165/ Najastejie motvy mobbingu, ba pchania nsilia vbec, by sme mohli shrn do tyroch bodov: 1. Pchatelia nsilia pociuj siln tbu alebo potrebu po vkone moci a vldy nad inmi. Vychutnvaj monos kontrolova ostatnch a ich podriadenos. Nezriedka je vak hnacou silou potreba sebaosvedenia a preste slabochov imitovanm silctva. 2. Rodinn podmienky, v ktorch vyrastaj kolsk nsilnci mono charakterizova ako nepriatesk voi svojmu okoliu. Tu vznikaj pocity a impulzy, vedce k uraniu a trpeniu, prpadne i traniu inch. Domce prostredie je i zdrojom imitcie, preberania invektv a i. 3. V sprvan nsilnkov nachdzame intrumentlne komponenty (napr. ntenie obete k zaobstarvaniu cennch predmetov, peniazov, cigariet, piva a pod.). 4. Prest, prslun status, ktor s nezriedka odmenou za agresvne sprvanie medzi spoluiakmi. Pokia ide o poetnos najastejie sa vyskytujcich foriem agresie a nsilia v kole uvdzame na ilustrciu dve tabuky z vsledkov najnovieho vskumu v SRN.166/ V prvej tabuke ide o typick kolsk formy agresie a nsilia, ktor s prejavom antisocilneho sprvania, km v druhej tabuke ide o vskyt foriem agresie a nsilia s delikventnm charakterom:
/ Olweus, D.: Gewalt in der Schule. Hans Huber, Bern, Gttingen, Toronto, Seatle : 1997, s. 44. m l Schubarth, Kolbe, Willems (Hrsg.): Gewalt an Schulen. Opladen, Leske u. Budrich: 1996, s. 33 a 35.
;65

P. ONDREJKOVI

Tab I

Prejavy nsilia Sasko

% 75

Spolkov lerajipi Hessensko Thringen

1

Naruovanie vyuovania a nedisciplinovanos Vulgrne nadvky Neverblne provokcie Extrmistick hesl a npisy Brutlne bitky medzi spoluiakmi Pravicovo extrmistick outfit Nsilie voi dievatm Nosenie noov, boxerov a pod. Vydieranie, vyberanie peaz, racketing Nsiln rieenie nezhd medzi skupinami iakov Nosenie zbran

Poradie

84,3

Poradie
1

% 81

Poradie
1

BadenskoWurtembersko % Poradie 1 84,7

69,3 45,4 13,7 12 9,2 4,5 9,2 3,5 2

2 3 4

79,3 68,8 9,8 22,6

2 3

79,2 45,6 10,3 7,8 6,8 2,9 10,5 2,9 3,8

2 3

83.5 69,2
9,5
16

2 3 6 4

7
4

5 6 7

5 6 8 6
9

6,8

8 6 5
9

8,7 8,7 15,7 5

7 7 7
9

12 19 5,5

4
9

10

4,7

10

4,6

10

0,2

11

1,7

11

0,9

11

11

Tab 2 Prejavyfsia" *

* Y -* / ' ' ' "

- Spolkov Krajina., Thringen BadenskoJWrtembersko ' P.orade 27,1 33,2 16,5 2 1 4

Sasko
Vandalizmus Krdee Falovanie dokladov

Hesesko
%

% 33,6

poradie
1 2 3

Poradie
1

%~ Poradie
28,6 16 10,4
1

41,2 33,3 14,7

17,1 10,1

2 4

2 4

f, 2 NSILIE V KOLCH

107

Prejavy nsilia Sasko

%

Spolkov krajina Hessensko

%

Thringen
%

Poradie
4

Poradie
3 5 6

Poradie
3 6

BadenskoWurtembersko % Poradie 20,5 12 9,9

3

Ublenie na zdrav Donucovanie a vydieranie Prisvojovanie si vec s pouitm nsilia alebo vyhrok Sexulne delikty

9 7,6 3,5

21,5 13,1 10,5

11,3 5,7 6,5

5
6

5
6

1,4

1,7

Tento vskum dospel okrem inho k pozoruhodnm vsledkom, poda ktorch s m vou liberalizciou vo vchove a vzdelvan, hraniiacou s bezbrehosou mme do inenia na kolch, s o to vou mierou nsilia sa v kolch stretvame. K podobnmu vsledku dospieva i Dan OLWEUS, poda ktorho Lska a as osb, ktor diea (mladho loveka) vychovvaj, vytvraj zreten hranice, o je a o nie je dovolen (zdraznil P. O.) a aplikcia netelesnch" metd vchovy vytvraj harmonickho a nezvislho loveka."167/ Poksime sa najprv veobecne naznai, v om spovaj priny narastajceho nsilia v kolch. Vo svojej knihe Socializcia mldee168/ uvdza ONDREJKOVI, e dezintegrcia (proces alebo stav naruenia funknej jednoty) je jednm z centrlnych problmov vetkch modernch spolonost.169/ Je imanentn i procesom individualizcie mldee a nsiliu ako negatvnej 170 strnke procesu individualizcie. / Samotn dezintegrcia pozostva 171 poda Heitmeyera: /
/ Olweus, D.: Gewalt in der Schule. Bern : Hans Huber Verlag, 1997, s. 49. / Ondrejkovi, P.: Socializcia mldee. Bratislava : Veda, 1997, s. 27 - 29. m l O dezintegrcii v modernej spolonosti podrobnejie pozri Durkheim, E.: Der Selbstmord. Darmstadt : 1973; Honeth, A.: Desintegration. Bruchstcke einer soziologischen Zeitdiagnose. Frankfurt am Main : 1993; pozoruhodn je prca Peters, B.: Die Integration moderner Gesellschaften. Frankfurt am Main ; 1993. Problematiku mldee z uvedench aspektov analyzuje Heitmeyer.W.: Desintegration und Gewalt. In: Deutsche Jugend, ro. 40, . 3, 1992, s. 109 - 122. 170 / Podrobnejie pozri o tom Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : PdF UK, 1997. 17 V Heitmeyer.W. (Hrsg.): Gewalt. Mnchen : Juventa, 1996, s. 56.
168 161

108

p ONDREJKOVI

- jednak z dezorientcie (resp. straty orientcie, pozitvnych modelov, autority) z hadiska kultry, asto ako dsledok plurality nzorov, smerov, hodnt a noriem, vdy s vzbou na emocionlne komponenty, - jednak z dezorganizcie (ako chaos, naruenie systmu rol a zaujmanch pozci napr. v rodine, kole, vo verejnosti, v skupine a pod.) z hadiska trukturlneho, ako dsledok diferencicie, narastajcej anonymity ivotnch foriem a ich vzjomnej izolovanosti, ale i zniujceho sa vznamu asti na ivote spoloenskch intitci v dsledku ich byrokratizcie. Poksme sa teraz v skratke poveda, v om teda spovaj globlne priny nsilia na naich kolch: Predovetkm je tu strata niekdajch istt, rizikovos a individualizcia (v rodine, kole, vonom ase, vo vzahu k ttnym, nettnym i politickm intitcim), z ktorch vyplvaj neistota a nezakorenenos - hlavn faktory, psobiace pri dezintegrcii a raste nsilia ako komplexnom fenomne. Dochdza k ospravedlovaniu a postupnej legitimizcii nsilia v postojoch k vlastnmu konaniu. Vystupuje tu: Nsilie ako odpove na nsilie. Subjektvne bva zdvodovan definovanm seba ako obeti. Mnoh mlad udia sa nechc neinne" prizera na nsilie, driac sa zdanlivo zsady oko za oko, zub za zub". Samozrejme, e v takomto prpade si svoje nsiln ponanie vdy zdvoduj bu ako predchdzanie ete viemu nsiliu, ktorho by sa sami stali obeou, keby nezasiahli, alebo ako svoju bezprostredn reakciu na nsilie, ktor pcha niekto in. Skutonos, e obeami nsilia prpadne mobbingu sa stvaj t, ktor sa nsilia nikdy nedopustili a pravdepodobne ani nikdy nedopustia je celkom vedajia. Nsilie ako Ultima ratio" - posledn prostriedok. Subjektvne zdvodovanie pochdza zo sksenosti, e iba takto je mon presadi vlastn ciele a upozorni na vlastn problmy, prpadne upozorni na seba vbec a printi interaknch partnerov k tomu, aby bola takto konajca osoba bran vne". Nsilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektvne presvedenie, e konflikty, i u medzi spoluiakmi alebo i medzi iakmi a dospelmi mono riei prostrednctvom nsilia, ktor jedin me znova nastoli skuton poriadok a disciplnu. Nsilie ako normlny vzorec sprvania. Subjektvne bva zdvodovan dojmom, resp. vnmanm nsilia ako kadodennho javu.

6 2 NSILIE V KOLCH

Nsiln konanie mldee nie je poda toho nim neobyajnm a problmovm, skr naopak, nsilie je skr iba celkom normlnou adaptciou na dominujci spsob sprvania. Prve v tejto oblasti zohrvaj rozhodujcu lohu vzory a pozitvne hodnotov orientcie, ktorch sa mladm uom v kolch nedostva. loha masovokomunikanch prostriedkov ako siedmej vemoci" je prve tu nezastupiten, hoci v sasnosti sme svedkami skr negatvneho vplyvu masmdi. Nsilie ako rieenie problmovch situci. Subjektvne me by nsilie zdvodovan tm, e nsilnci medzi mldeou sa premietaj do pozcie nebojcnej avantgardy v protiklade k dospelm, ktorch u ivot nauil" prispsobova sa, uzatvra kompromisy s okolm i so sebou. Nsilnci sa nazdvaj, e oni ete nepodahli" rezigncii dospelch a ich bezcharakternmu prispsobovaniu sa. Nsilie ako vraz protestu prpadne neshlasu s vlastnm nespechom v kole, osudom, za ktor si zodpoved kad sm a ktor je spojen s pocitom bezmocnosti, prpadne ako dodvanie si sebavedomia. V tomto prpade sli nsilie ako nhrada za nespechy, ako ich via i menia kompenzcia. Nsilie ako hranie roly ierneho Petra" - premietnutm, prpadne prenesenm zavinenia za vlastn akosti a chyby na inch, ktor sa stan objektom posmechu, nsilia, prpadne ako obetn barnky za tch, na ktorch si nsilnk netrfa. Zjednoduene meme poveda, e u mldee spravidla spovaj socilne korene prejavov nsilia v strate istt a bezperspektvnosti, asto umocovanch materilnou ndzou. O rozsahu problematiky a jej naliehavosti jestvuje vea protichodnch nzorov. Treba sa vyvarova situcie, ktorej sme boli svedkami v obdob po roku 1989, ke sme sa nazdvali, e drogov epidmia Slovensko akosi zzrakom obde a nanajv budeme iba tranzitnou krajinou, cez ktor drogy bud sce prdi, ale nebud sa u ns konzumova. I v otzkach nsilia v kolch sme svedkami rozbiehajceho sa javu, ktor je mon ete vo svojich i ke znane pokroilch, ale predsa len poiatkoch dosta pod kontrolu. Nemono preto poklada za sprvne bagatelizciu tohto javu a pripisova prpadom, ktor sa odohrali, iba charakter ojedinelosti. Zd sa, e bude nevyhnutn v pedagogickom vskume monitorova situcie, postoje uiteov, iakov i rodiov a prijma inn opatrenia, ktor by dokzali zastavi vlnu riaceho sa nsilia. Osobitne

p ONDREJKOVIC

dleit je vak, aby vyuujci v kolch dokzali adekvtne na uveden javy reagova. Ako najinnejie pedagogick opatrenie sa ukzali konfrontcie pchateov a ich obet a skr ako tresty za previnenie je innejia nprava spchanej krivdy. Tzv. Tter-Opfer-Ausgleich je vyrovnanie sa pchatea a jeho obete, kde vyuujci vystupuje v roli sprostredkovatea, nie trestajceho. Vea by mohli urobi fakulty pripravujce uiteov a metodick centr, ktorch sie je na celom zem SR. V niektorch vyspelch ttoch Eurpy vznikaj osobitn iniciatvy a programy, ako napr. v Anglicku Program bezpenosti v kole", Bezpen kola" v Holandsku, akcia Prosocilne sprvanie" vo vdsku a panielsku, ktorch hlavnm cieom je pomha tm, ktor s konfrontovan s nsilm. Tieto krzov intervencie vak poukazuj i na nevyhnutnos politiky prevencie nsilia. Znova sa otvra i otzka o prlinej liberalizcii vchovy mladej genercie, v rodine i v kole. Vsledky EMINDvskumu172/ ukazuj, e a 4 ptiny (79%) respondentov (N = 988) sa nazdva, e naa vchova je prli liberlna. Dokonca a 81% respondentov, zloench z rznych vekovch kategri sa vyslovilo za telesn tresty v odvodnench prpadoch. Vyleovanie previnilcov a tzv. akovychovvatench do osobitnch uzavretch npravnch stavov vak odmietaj najm odbornci na problematiku deviantnej mldee. Umiestovanie takejto mldee v uzavretch zariadeniach je len prejavom naej bezradnosti a neschopnosti vyrovna sa s tmto javom inak. V tejto svislosti sa vynra otzka, ako je mon podporova pozitvne socilne sprvanie a pozitvne socilne postoje, ktor by sa odrazili v spenej integrcii iakov a tudentov, ale mladch ud vbec do svojho socilneho prostredia. Zd sa, e spech prevencie je podmienen vytvranm atmosfry bezpenosti a istoty, v ktorej sa mu mlad udia rozvja poda svojich diferencovanch monost a predpokladov. lohou koly je toti okrem sprostredkovvania informci a poznatkov i socilne uenie, a teda aj loha, naui mladch ud vyrovna sa s rieenm konfliktnch situci, vrtane nsilia. Kovm problmom zostva schopnos koly poskytn alternatvne modely nensilnho a nezkernho rieenia akost, konfliktov, bez ktorch je prevencia nsilia mlo alebo celkom neinn. Jednm z predpokladov spenho postupu je i medzinrodn vmena informci a sksenost. I v tejto oblasti je nevyhnutn, aby sme neobjavovali Ameriku", aby sme nevynakladali prostriedky na to, o je inde u dvno znme. Na tieto sksenosti je potrebn nadviaza a sasne i po7 Emind-Umfrage, September 1997, Spiegel special, ro. 1997, . 12, s. 16.

6 2 NSILIE V KOLCH

111

diea sa na medzinrodnej spoluprci.173/ alm predpokladom je interdisciplinrny prstup v oblasti vednch odborov (pedagogika, sociolgia vchovy, kriminolgia, psycholgia), ako i orgnov ttnej sprvy (kolstvo, sdnictvo, prokuratra, policia, socilna prca). Bude nevyhnutn znova otvori otzky o znen vekovej hranice trestnej zodpovednosti, / otzky zriadenia juvenilnej justcie poda vzoru vyspelch ttov sveta, vytvorenie a prijatie zkona o mldei. Pokladme za nevyhnutn riei i otzky ochrany mldee pred negatvnymi javmi a otzky podpory mldee a jej organizci. Osobne pokladm za dleit, aby boli mladistv, permanentne naruujci kolsk i verejn poriadok, zbaven svojej anonymity, ktorej sa im dostva v dsledku zdhavho vyetrovania. A napokon rozhodujce pre prijmanie innch opatren je to, aby vychdzali z dkladnej znalosti situcie, nie z predpokladov, dohadov alebo subjektvnych nzorov, ale o mono najobjektvnejch empirickch analz. I na to vak treba vytvori nevyhnutn podmienky. G. DOBRTKA v tejto svislosti uvdza, e kritick, prosocilne orientujce zkladn vzdelanie v kole sa rt ako jedin subn cesta preformovania loveka tretieho tiscroia na protagonistu prosocilnej komunikcie v celospoloenskom kontexte."175/

Nsilie na kolch pokladme jednoznane za socilnopatologick jav, ktor je neobyajne komplexn a multikauzlny. Svis s procesom individualizcie mldee, trukturlnymi zmenami v rodine, oslabovanm socilnej kontroly a prvkami anmie v spolonosti. M vzostupn tendenciu, ktor je nevyhnutn o najskr dosta pod kontrolu" profesionlnou intervenciou do jeho podstaty. V tomto smere je nevyhnutn rozvja socilnu pedagogiku a socilnu prcu ako intitcie socilnej kontroly v prprave nastvajcich uiteov, ako i tch, ktor s dnes vo vkone povolania. Je len samozrejm, e prprave uiteov a vychovvateov mus predchdza rozvoj vedy a vskumu a medzinrodnej spoluprce i v tejto oblasti.

"V Napr. v Holandsku sa uskutonila vo februri 1997 medzinrodn konferencia, samozrejme bez naej asti, ktor dajne prijala i odporania v oblasti predchdzania nsilia v kolch (Utrecht 24. - 26. 2. 1997). 174 / V Holandsku, Franczsku a Anglicku s trestne zodpovedn aj deti od 12 rokov. I75 /Dobrotka, G.: osobn informcia v auguste 1999.

7. Kriminalita 7.1. Vymedzenie zkladnch pojmov Kriminalitu povaujeme za druh odchylnho sprvania, ktor je neprpustn a sankcionovan trestnm prvom. Etymologicky pochdza z latinskho crimen, o zna: 1. obvinenie, obaloba 2. prina, zmienka 3. chyba, vitka 4. vina, previnenie, prein, zloin.176/ Z tchto vznamov s odvoden dva dleit aspekty, ktor sa v poat kriminality reprodukuj: 1. ide o normu prestupujce sprvanie, ktor je neprpustn, najm z hadiska etickch noriem 2. trestuhodnos, sankcionovanie takhoto sprvania. V slovenine sa odliuje individulna podoba prekroenia normy (zloin) od masovej (kriminalita, zloinnos). V slovenskej podobe etymolgie slova mono identifikova etick pvod hodnotenia prestpenia normy (ini zlo, zloin ako krajn, odsdeniahodn podoba zla v sprvan loveka k loveku). Zloin sprevdza loveka a udsk spolonos od jej najranejch foriem a do znanej miery svis s biologickou, pudovou povahou loveka. Vvoj kriminality naznauje, e bude sprievodnm fenomnom udskej spolonosti aj v budcnosti. Vymedzenie zloinu a chpanie trestu sa historicky vyvjalo. Uvedomovanie si neprimeranosti uritho sprvania a potreby konformity vychdzalo z potrieb socilnej integrcie a princpov socilnej spravodlivosti. Zo zaiatku boli kritriami pre vymedzenie zloinu etick a nboensk normy. Postupne s vvojom spolonosti sa racionalizovali, intitucionalizovali a formalizovali - kritriom sa stvali trestno-prvne normy. Podobne aj poatie trestu prechdzalo od individulnej odplaty (starozkonn oko za oko, zub za zub ako navodenie rovnovhy medzi stratou obete a ujmou pchateovi) k intitucionlnemu (neosobnmu) vkonu trestnej spravodlivosti, ktorej hlavnou funkciou je okrem navodenia socil6

1 par, J.: Latinsko-slovensk slovnk. Bratislava : 1969.

7 KRIMINALITA

nej spravodlivosti aj npravn funkcia a preventvna funkcia (zastraenie trestom). Hlavnm kritriom na sasn vymedzenie trestnej sankcie s dva princpy: 1. ochrana udskch prv a individulnej pozitvnej slobody (individulny priestor pozitvnej slobody je chrnen pod hrozbou sankcie pred prienikom negatvnej slobody inho) 2. kritrium spoloenskej kodlivosti (ako prostriedok kontroly sprvania a stability spoloenskho poriadku) - toto kritrium vak podlieha dobovm a politickm vplyvom. Pri vymedzen kriminality sa meme stretn s tromi spsobmi 177/: 1. Socilno-etick vymedzenie zloinu Opiera sa v danej spolonosti o kultrne vybudovan systm noriem a vzorov a odvodzuje sa od toho, o sa priei dobrm mravom. O toto vymedzenie sa opiera delenie na prirodzen a umel zloin. Prirodzen zloin predstavuje to, o je zl sam osebe" (malum per se). Najastejmi reprezentantmi prirodzenho zloinu s vrada a krde ako univerzlne neprpustn a odsdeniahodn forma sprvania. Opakom prirodzenho zloinu je zloin umel (malum mere prohibitum), teda to, o je ako zl zakzan". Do vymedzenia umelho zloinu teda intervenuj rzne, spoloensky legitimizovan kritri na obmedzovanie neiaduceho sprvania. Prednosou vymedzenia zloinu ako prirodzenho je prve ist miera univerzality jeho obsahu, ke popri vekch kultrnych a historickch rozdieloch v tom, ktor odchyln sprvanie patr do obsahu kriminality, m prve vymedzenie kriminality ako prirodzenho zloinu znan mieru porovnatenosti a stlosti. Toto vymedzenie sa najastejie vyskytuje vo verejnej mienke a v benom vedom, ktor zriedkavo reflektuje presn hranice kriminalizcie trestnm kdexom a formami prirodzenho zloinu sa cti najviac ohrozen. 2. Normatvne (trestno-prvne) Veobecne najastejie akceptovan chpanie kriminality. Kriminalita alebo zloinnos je charakterizovan ako vskyt trestnho sprvania alebo sprvania kriminlneho, vyjadren shrnom trestnch inov, spchanch v spolonosti za urit obdobie. Pojem je vymedzen platnm 178 trestnm prvom..." /
/ Kaiser, G.: Kriminologie. Praha : C. H. Beck, 1994.. l Kapr, J., Linhart, J., Fischerov,V., Vodkov, A.: Socilni deviace, sociolgie nemoci a medicny. Praha : Slon, 1994.
l77

G Ll'BFi rOVJ^ONDREJKOVl

Je to kriminologick vymedzenie, ktorho prednosou je presnos, jednoznanos obsahu a rozsahu kriminality. Kriminalita je forma takho sprvania, ktor je takto definovan skutkovmi podstatami jednotlivch trestnch inov. Toto definovanie je objektivizovan, bez subjektvnej problematizcie jeho hranc v danom okamihu. Popri presnosti vymedzenia kriminality m vak tto defincia aj svoje limity. Tie spovaj v asopriestorovej premenlivosti obsahu pojmu. To, o sa dnes poklad za trestn in, me by zajtra (z uritch spoloenskch dvodov) dekriminalizovan alebo naopak, poda toho ako sa v irch hodnotovch a normatvnych spoloenskch rmcoch posvaj evaluan kritri pre kriminalizciu i dekriminalizciu jednotlivch foriem udskho sprvania. Osobitne v naich podmienkach, po historickch sksenostiach radiklnych spoloenskch zvratov a dynamiky legislatvneho procesu v poslednom obdob, poznme na vlastnej sksenosti relatvnos hranc kriminalizcie. Prznan je v tomto smere napr. klasifikcia trestnho inu krdee poda kody stanovenej nsobkom minimlnej mzdy, ktor bola vnesen do Trestnho zkona novelizciou v oktbri 1994. Takto stanoven hranica na odlenie spoloenskej zvanosti drobnej krdee, podliehajcej priestupkovmu konaniu a spoloensky zvanejej, trestno-prvne sankcionovanej krdee, m zrejme svoje opodstatnenie a logiku zkonodarcu, ale berie do vahy iba jedno hadisko - spsoben materilnu kodu. alie zvyovanie minimlnej mzdy (na zklade valorizanho mechanizmu) znova posunie hranicu kriminalizcie drobnej majetkovej kriminality . Aj ke jadrom trestnho prva zostva najm ochrana univerzlnych udskch hodnt sptch so ivotom, zdravm a majetkom obanov, predsa aj do trestnho prva intervenuj skupinov, najm politick zujmy, ktor mu hranicu kriminalizcie dynamicky posva a relativizova tak obsah pojmu kriminalita. Porovnvanie vvoja kriminality vo vch asovch radoch me by preto problematick. Podobne problematick s medzinrodn porovnvania, pretoe kad krajina m vlastn, historicky a kultrne podmienen trestn kdex. Navye tento prstup k obsahu kriminality nezohaduje tak druhy sprvania, ktor patria medzi tzv. predpolia kriminality, ete ou nie s, ale asto do nej vysuj alebo s ou zko svisia (problmy socilnej patolgie, prostitcia, drogov zvislos a pod.). Takto vymedzenie me potom kriminalitu izolova od svojich individulnych aj socilnych vvinovch zdrojov, o me ma najm v analytickej a sociotechnickej aplikcii takejto defincie (napr. v prevencii kriminality) nepriazniv dsledky.

7. KRIMINALITA

H5_

3. Sociologick (zloin ako socilna devicia) Toto poatie umouje chpa kriminalitu irie. Z hadiska sociolgie, ktor vo vzahu ku kriminalite osobitne zaujma jej socilna podmienenos a socilne dsledky kriminlneho sprvania, me trestno-prvna defincia psobi ako umel vyatie z komplexu prirodzench socilnych procesov a vzieb. Prpady rekvalifikcie trestnch inov (napr. vyie uvdzan krde) po novom definuj rozsah a obsah kriminality bez toho, aby sa okovek zmenilo v socilnej klme, kvalite socilnych vzahov, konfliktognnosti i problmovosti vzahov medzi umi v rozlinch socilnych prostrediach. Tieto skutonosti s aiskom uritej sociologickej problmovosti uplatovania trestno-prvnej defincie kriminality pri predmetnom definovan jej vskumnch zmerov. Sociologicky prijatenejm je pojem delikvencie, ktorm sa veobecne oznauje innos poruujca zkonn alebo in normu sprvania a spsobujca spolonosti alebo jednotlivcovi ujmu."179/ Ide teda o pojem ir ako trestno-prvna klasifikcia kriminality, ale pritom pojem vemi blzky. V takomto kontexte sa pouva najm v zahrani. V naom odbornom kontexte sa pojem delikvencie pouva skr na oznaenie predmetne trestnej innosti (kriminlnej), ale realizovanej subjektom so znenou trestno-prvnou zodpovednosou, t.j. trestnej innosti mldee. Najveobecnejm pojmom, ktor sa najfrekventovanejie uplatuje v zahraninej kriminlnej sociolgii na oznaenie spoloensky npadnho a kontrolu vyadujceho sprvania"0/ je vak pojem socilna devicia. Socilna devicia je univerzlne definovan ako odchlka alebo poruenie socilnej normy alebo skupiny noriem. Pritom me s nielen o prvnu normu, ale aj o in181/ socilnu normu, napr. etick, nboensk a pod. l82 / Prednosou, pre ktor sa tento pojem presadil v kriminologickch prcach, je jednak jeho hodnotov neutralita, jednak dostatone irok priestor umoujci skma spoloensky zvan odchlky od normy v irom kontexte. Pod pojmom negatvna socilna devicia je zahrnut cel rad rznych javov, ako je napr. kriminalita, ale aj alkoholizmus, drogov zvislos, prostitcia, samovraednos, rozvodovos a rodinn problmy, duevn choroby, bezdomovstvo, chudoba a podobne. Pre kriminologick skmanie m rka rozsahu pojmu socilnej devicie osobit vznam. Vytvra dostatone irok priestor pre vyhnutie

179 I8I

/Kaprakol.,Ref. 178, 1991. V Kaiser, G.: Kriminologie. Praha : C. H. Beck, 1994. 18 V Petrusek in: Kapr a kol., Ref. 178, 1991. 182 / Podrobnejie pozri o tom kapitolu 2, Socilna devicia.

1 16

G T , mPI r O V ^ P ONDREJKOV1

sa dobovm, historickm posunom oficilnych (trestno-prvnych) hranc kriminality a reaguje na relne, spoloensky podmienen hranice kriminalizcie v spoloenskom vedom. Umouje vidie podhubie, priestor pre kriminognne sprvanie loveka a mechanizmy, ktor k odchylnmu, spoloensky npadnmu sprvaniu ved. Prve preto mono poklada pojem socilna devicia pre kriminlnu etiolgiu (skmanie podmienenosti kriminlneho sprvania) za predmetne primeranej ako pojem kriminalita. Zaujmav je vzah medzi oficilnou hranicou kriminality a spoloensky akceptovanou hranicou tolerannho limitu k jednotlivm typom deviantnho sprvania. Ist miera sladu medzi spoloensky kriminalizovanm" a oficilnou kriminalizciou je predpokladom innosti trestnoprvnej kontroly kriminality a autority prva v spoloenskom vedom. Vzah medzi uvdzanmi pojmami mono zjednoduene znzorni (obr. . 1):
Obr t 1

Tolerann limit Negatvna j devicia Socilna patol&gla NORMA I Pozitvna J devicia

Gaussova krivica Trestn pri vo

Procesy krimlnalizcic a dekrlminallzacie

Ak oficilna hranica kriminality v uritej oblasti socilneho sprvania prli zaostva za spoloenskmi oakvaniami, vznik v spolonosti pocit prvneho vkua i beztrestnosti alebo pocit ohrozenia z nedostatonej ochrany pred neprimeranm rozrenm vo verejnej mienke neakceptovanch, neiaducich javov. Prkladom me by urit zaostvanie naej legislatvy za vvinom novch foriem ekonomickch vzahov

7 KRIMINALITA

a novch foriem podnikania, vysujcich do neistch praktk, podvodov a pod. Na druhej strane prlin kriminalizcia prejavov, v spoloenskom vedom posudzovanch benevolentne alebo ako primeran, me vyvolva pocit obmedzovania slobody, ohrozovania udskch a obianskych prv, neprimeranej intervencie ttu, najm jeho represvnej moci do socilnych vzahov. Prznan je v tomto smere naa historick sksenos politicky motivovanej kriminalizcie. Zmyslom trestnoprvnej kontroly by mala by predovetkm regulcia, obmedzovanie neprimeranho rozrenia kriminlneho i deviantnho sprvania, regulcia konfliktnosti a konfliktognnosti medziudskch vzahov. Neprimeranos hranc kriminalizcie me oslabova tto funknos formlnej socilnej kontroly. Oslabovanie autority prva a ttneho mechanizmu v oiach obanov je samo osebe potencilnym kriminognnym faktorom. V naom prostred je dos prznan prisudzova mono a neprimeran vhu represvnym, trestnm formm socilnej kontroly. Svis to zrejme so sksenosami a prvnym vedomm formovanm totalitnm politickm systmom, ktor sa presadzoval do celho ttneho a justinho mechanizmu. Preto je v naej verejnej mienke tak ast volanie po represvnych formch kontroly nrastu kriminality. Svetov trend vak skr zdrazuje procesy dekriminalizcie a depenalizcie napriek vysokej miere kriminality, sprevdzajcej modern civilizciu. Nejde tu vak len o dekriminalizciu v trestnom prve, ale o komplexnejie nahrdzanie represvnych, formlnych podb socilnej kontroly za neformlne, aktivizciu obianskej verejnosti, komunlnej solidarity, svojpomoci, pomoci komunitm pri socilnom elen neiaduceho kriminlneho i deviantnho sprvania vrtane irokej socilnej prevencie kriminality. Tieto postupy a sksenosti si vak v naich podmienkach vyiadaj ist adaptan as, aby si vytvorili tradciu. 7.2. Rozsah a meranie kriminality Pri meran kriminality sa spravidla vychdza z trestnoprvnej defincie, ktor umouje presnos a jednoznanos predmetu merania. Kriminalitu predstavuje shrn inov neschvlench trestnm prvom. Stav kriminality je potom vyjadren potom trestnch inov za urit obdobie, spravidla za rok. Okrem stavu celkovej kriminality sa uvdza aj stav jej jednotlivch druhov, ke sa trestn iny podobnej povahy zoskupuj do skupn. Najvznamnejmi druhmi kriminality, ktor sa u ns uvdzaj s:

G f .mPirOVA 1 P 0NDREJK0V1

nsiln kriminalita (reprezentuj ju akty nsilia proti osobe a jej zdraviu, typickmi trestnmi inmi s nsilie proti jednotlivcovi alebo skupine osb, vrada, myseln ublenie na zdrav, tranie, nos, ruvaka, lpe, a pod.) majetkov kriminalita (reprezentuj ju toky na majetok, typickmi reprezentantmi s krdee, vlmania, krdee vlmanm do bytov, krdee motorovch vozidiel) ekonomick kriminalita (zaha trestn iny v oblasti podnikania a hospodrskej sae, typickmi reprezentantmi s podvody, sprenevery, skrtenie dane, neoprvnen podnikanie, platkrstvo, falovanie verejnej listiny a pod.) Sledovanie nielen stavu, ale aj truktry kriminality a jej vvoja v ase je dleitou informciou nielen o povahe kriminality, ale aj o osobitosti jej socilnej podmienenosti a rovne vvoja spolonosti. Napr. veobecne plat, e rastom civilizanej rovne spolonosti rastie relatvny podiel majetkovej kriminality na kor nsilnej. Naopak, vysok miera podielu nsilnej kriminality je prznan pre civilizan zaostvajce krajiny (rozvojov krajiny). Zkladnm zdrojom informci o stave kriminality s policajn tatistiky, ktor vychdzaj z polciou dokumentovanch dajov o pchateovi a trestnom ine. Obmedzenm tchto dajov je, e zachycuj iba as relnej kriminality, a to polciou zistenej alebo polcii udanej obanmi. Relna kriminalita je vyia, kee popri zistenej kriminalite jestvuje ete tzv. latentn ie skryt kriminalita. Veobecne mieru latencie kriminality 183 odhaduj na 3- a 5-nsobok zistenej. / Miera latencie pritom kole poda viacerch faktorov, najm: druhu kriminality, predpoklad sa, e miera latencie je vyia najm pri tch trestnch inoch, ktorch odhalenie je spojen s monou stigmatizciou obete, napr. znsilnenie, pohlavn zneuvanie, vntrorodinn konflikty a pod. alebo pri novch druhoch trestnej innosti kde polcia nem sksenosti s odhaovanm alebo primeran prostriedky, napr. novodob formy ekonomickej kriminality, podvodov a pod.) dynamiky nrastu kriminality schopnosti polcie inne odhaova trestn innos dvery verejnosti k polcii, ako aj alm intitcim trestnej spravodlivosti.
/ Holcr a kol.: Prognostick scenr strednodobho vvoja kriminality v SR. Bratislava : 1995.

7 KRIMINALITA

119

In pohad na oficilny stav kriminality ponkaj tatistiky alch intitci trestnej spravodlivosti, najm sdne tatistiky. Tie sa vak od policajnch tatistk za rovnak obdobie lia, jednak vzhadom na asov posun v dsledku trestnho procesu a jednak vzhadom na to, e policajn tatistiky zachycuj zisten trestn iny a sdne poet odsdench (ktorch je spravidla menej ako podozrivch). Na zistenie, resp. zrelnenie odhadu skutonej kriminality sa v zahrani pouvaj alie zdroje informci, najm vskumnho charakteru. Ide najm o: tzv. self-reporty, ke sa na vybranch vzorkch populcie zisuje relny stav kriminality anonymnmi dotaznkmi s otzkami na to, i sa vo vybranch formch za vymedzen asov obdobie dopustili prekroenia noriem viktimizan vskumy, ktor zisuj mieru viktimcie populcie alebo jej vybranch ast, t.j. v akch druhoch trestnch inov a ako asto sa stali obeami. Tieto zdroje (doplnen almi nepriamymi informciami, ako poet sanost, reklamci a pod.) umouj odhadn mieru relnej kriminality. Bohuia u ns sa zatia tieto vskumn akcie nekonaj. Doplujcim nepriamym zdrojom informci s aj vskumy verejnej mienky, tkajce sa pocitu bezpenosti a pocitu ohrozenia z kriminality, resp. dvery v polciu a alie intitcie trestnej justcie. 7.3. Socilna podmienenos kriminality Otzka, o viedlo k inu prekraujcemu normu, patr dnes u k zkladnmu, klasickmu diapaznu kriminologickch i sociologickch otzok. Jednoznanos otzky je vak konfrontovan s rozsiahlou klou 184 a pluralitou zodpovedajcich nzorov, koncepci a teri. / Je to primeran prinajmenom z tchto dvodov: Devicia a kriminalita je truktrovan, m rznorod podoby, rznu mieru individulnej a spoloenskej kodlivosti, rznu mieru spoloenskho konsenzu v jednoznanosti jej hodnotenia (na kle od odsdenia po benevolenciu). Kriminalita sa men a vyvja, m formy tradin, ale aj novodob, modern. Men sa s ou socilny profil pchatea od spoloenskho outsidera k expertovi s vysokm spoloenskm statusom, prestou a vzdel84

/ Heidensohn, F.: Crime and Society. London : 1993.

120

G. IUBELCOV, P. ONDREJKOVI

lanm (napr. hospodrska kriminalita bielych golierov, potaov kriminalita a pod.) Men sa a vyvja teoretick rmec interpretcie fenomnov devicie a kriminality v kontexte spoloenskho vvoja i v kontexte imanentnho vvoja paradigiem sociolgie a kriminolgie. Pri vetkej rznorodosti a akostiach klasifikcie i typolgie teoretickch prstupov sa za zkladn veobecn typy interpretcie deviantnho sprvania pokladaj:185/ a) terie kultrneho prenosu, poda ktorch je deviantn sprvanie nauen rovnakm spsobom ako sprvanie konformn interakciou s umi v pecifickch subkultrach b) terie trukturlneho tlaku, poda ktorch v kadej spolonosti vznikaj situcie alebo dlhodob stavy, ke urit as populcie reaguje odchylnm sprvanm od normy (tradin interpretcie kriminalizcie sprvania pod tlakom nedostatku, biedy alebo obmedzench monost), c) kontroln terie, ktor vysvetuj deviantn sprvanie oslabenm alebo absenciou socilnej kontroly, d) etiketizan terie, ktor deviciu chpu ako vslednicu efektvneho oznaovania niektorch ud za deviantov inmi socilne vznamnmi umi. In klasifikciu z hadiska vvoja kriminologickch teri uvdza G. KAISER. Vychdza zo zkladnch orientci kriminolgie a uvdza tri rozdielne roviny vkladu: individulnu, trukturlnu a intitucionlnu. Pchatelia a obete s na individulnej rovine vkladu, rozvrstvenie anc na trukturlnej a kontrola zloinnosti na intitucionlnej rovine. Z nich vychdzaj tyri najvznamnejie tradin terie etiolgie kriminality: socilne terie uenia, socilne terie kontroly, terie anmie, 186 etiketizan terie. / Jednm z teoretickch vchodsk sociologickch prdov interpretcie podmienenosti kriminlneho sprvania je teria socilnej dezorganizcie. Tto teria reaguje na modernizan trendy v americkej spolonosti zaiatkom 20. storoia (najm industrializciu a urbanizciu), ktor spso/ Kapr, J., Linhart, J., Fischerov, V., Vodkov, A.: Socilni deviace, sociolgie nemoci a medicny. Praha : Slon, 1994. 186 / Kaiser, G.: Kriminologie. Praha : C. H. Beck, 1994.
185,

7 . KRIMINALITA

^^

Lrl

bili zmeny socilnych vzieb, rozpad tradinch komunt vidieckeho typu a nsledne stratu mechanizmov socilnej kontroly v novo sa formujcich mestskch aglomercich. Dezorganizan efekt tchto dynamicky prebiehajcich zmien bol posilnen medzinrodnou migrciou a zmieavanm kultr. Prznaky spoloenskej dezorganizcie sa presadzuj do individulnej demoralizcie, prejavujcej sa aj rastom kriminality. Kriminognnos mestskho prostredia, predovetkm v socilne zaostalejch astiach s kumulciou socilnych problmov, skmali predstavitelia chicagskej sociologickej koly (C. SHAW, H. McKAY). Zamerali sa na teritorilne varicie kriminality a na ich zklade identifikovali ohrozen tvrte miest. Parametre kriminality sasne konfrontovali s celm radom socilnych a ekonomickch charakteristk, aby preukzali ich vplyv na kriminalizciu sprvania. Vsledkom ich analz vak nebolo priamoiare potvrdenie prepojenia zlch socilno-ekonomickch podmienok s kriminalitou. Kovm faktorom v kauzalite kriminality nie je priamo chudoba alebo ekonomick nedostatok, ale socilna situcia, ktor chudobu sprevdza a do uritej miery reprodukuje - konkrtne zrtenie intitci socilnej kontroly a padok intmnych, konvennch vzahov.187/ Svojimi zvermi predstavitelia terie socilnej dezorganizcie inpirovali zkladn argumenty, ktor sa rozvinuli v alch prdoch kriminologickej sociolgie - v terii kultrneho prenosu a neskr delikventnch subkultr, vplyve truktry a charakteru spolonosti na kriminalitu, ako aj vplyve procesov socilnej kontroly. Vysvetovanie vplyvu socilnej truktry spolonosti na kriminalizciu sprvania sa odvjalo aj od vznamnej terie anmie franczskeho sociolga E. DURKHEVIA, ktor sformuloval u na konci 19. storoia. Poda neho udsk spolonos svojm vvojom mieri k vej komplexnosti. V tomto vvoji mechanick, podvedom solidaritu tradinho spoloenskho poriadku zaloenho na spolonom zujme a spolonch hodnotch strieda deba prce, neosobnos socilnych vzieb a rast socilnej diferencicie. Spoloensk hodnoty a normy zaloen na zvyku strcaj svoju silu. Hodnoty a normy prestvaj by presne stanoven a adekvtne dodriavan. Vytvra sa tak stav anmie (stav spolonosti, ke prestvaj plati normy), ktor je spojen s rastom neuritosti socilnych pravidiel sprvania sa a neistoty, vedcim a k pocitom osamelosti a strachu a nsledne k deviantnmu (odchylnmu) sprvaniu. V modernej spolonosti je neustle ist miera anmie, oho vsledkom je vy187

/ Sykes, G. M., Cullen, F.T.: Criminology. HBJ, 1992.

ONPREJKOV e

'

soka frekvencia deviantnho sprvania. Vyia miera kriminlneho sprvania je tak cenou za vytvorenie modernej spolonosti.188/ Prnosom Durkheimovej analzy bola orientcia sociolgov na skmanie charakteru spoloenskho poriadku (spoloenskej organizcie a truktry) ako pdy pre vznik kriminlneho sprvania, ako aj zadefinovanie kriminality ako socilneho javu, vyskytujceho sa v kadej spolonosti (teda nie ako produktu individulnej nedostatonosti alebo zlyhania). Tto tradciu rozvinul do autoritatvnej terie o vzahu socilnej truktry a kriminality R. MERTON. Nazva sa aj teriou trukturlneho tlaku alebo naptia (strain theory). Problm, ktor si Merton vytil, bolo objasnenie pvodu deviantnho sprvania vrtane kriminality a delikvencie, v rmci normlnej spoloenskej organizcie. Spolonos reprezentuje predovetkm socilna truktra a kultra. Kultru tvoria hodnoty a normy, udvajce ciele, o ktor sa m jednotlivec snai a urujce hranice socilne akceptovanho sprvania ako spsobu dosahovania tchto cieov. Socilna truktra je organizovan sbor spoloenskch vzahov, v ktorch maj lenovia spolonosti rzne pozcie a roly. Kultra definuje obraz spoloenskho spechu (o ak ciele sa m usilova), ktor s v americkej spolonosti definovan ekonomickm spechom a spoloenskou mobilitou pre vetkch. V skutonosti s vak monosti naplnenia tohto kultrne definovanho spoloenskho spechu pre mnohch obmedzen z dvodov ich pozcie v socilnej truktre. Dochdza tak k naptiu medzi kultrne definovanmi ciemi socilneho sprvania a prstupom k prostriedkom na ich dosiahnutie. Pre vek as obyvatestva je potom zlyhanie nevyhnutn a systmov. Individulna reakcia na toto naptie (rozpor) je urit spsob adaptcie na tto situciu. Tto reakcia me ma podobu: inovcie (akceptovanie cieov propagovanch v rmci kultry, ale zavrhnutie povolench intitucionalizovanch spsobov na ich dosiahnutie) rtualizmu (zavrhnutie kultrou definovanch apirci sprevdzan zkostlivm dodriavanm spoloenskch pravidiel aj v prpade, ak sa ich vznam medziasom stratil) stupu (opustenie cieov i ciest na ich dosiahnutie a spsobov sebarealizcie oakvanch alebo umonench spolonosou) vzbury (vytvorenie novho sboru cieov a novho sboru noriem usmerujcich spsoby ich dosahovania).
i8

/ Podrobnejie pozri o tom 3. kapitolu tejto publikcie nazvan Anmia.

7 KRIMINALITA

123_

Najdleitejie z hadiska kriminlnej kauzality s inovcia a vzbura. Do kategrie inovcie Merton zaha tak formy kriminality, ako s lpee, organizovan kriminalita, podvody, kriminalita bielych golierov, profesionlne krdee a in trestn iny pchan najm kvli materilnemu zisku. Takto formy sprvania predstavuj efektvny i ke ileglny spsob zskavania peanch prostriedkov, ktor s tak kultrne cenen. Najsilnejie nutkanie k deviantnmu sprvaniu takhoto druhu sa vyskytuje medzi nimi vrstvami, u ktorch nedostatok vzdelania a pracovnej kvalifikcie znamen pecifick hendikep v dostupnosti vyuitia konvennch spsobov dosiahnutia spoloenskho spechu, hoci diskrepancia medzi zmermi a prostriedkami ich dosiahnutia sa vyskytuje na vetkch rovniach socilnej truktry. Vzbura sa pravdepodobne tka uieho okruhu ud, najm odcudzenej mldee, organizujcej sa do gangov s nslednm vytvorenm svojskej subkultry, v ktorej sa sprvanie zakzan spolonosou vnma ako normlne a sprvne. Vzbura me tie nadobudn podobu revolcie alebo politickho prevratu, v ktorom sa jednotlivci alebo skupiny snaia o zmenu politickho systmu alebo vyjadrenie neshlasu prostrednctvom sily a nsilnho protestu. V takch prpadoch sa devicia stva vedomm silm o spoloensk zmenu a zskava skr formu nekonformnho ne aberantnho sprvania.189/ Doteraz uvdzan terie vychdzali z vnmania kriminality ako sprvania poruujceho normy spolonosti i seba samho. Odlin teoretick perspektva vak vychdza z nzoru, e aj zloin me predstavova normatvne akceptovan sprvanie, ktormu sa lovek u tak ako konformnmu. Zloin nieje formou devicie, ale formou konania, ktor zodpoved socilnym normm a hodnotm uznvanch okolm jednotlivca. Tento prd (teri socilneho uenia) vychdza z terie E. H. SU190 THERLAND A, / tzv. diferencovanho zdruovania (alebo diferencilnej asocicie). Sutherland tvrdil, e kriminlne sprvanie sa neded, ani si ho lovek sm nevymysl, ale nau sa ho v rmci socilnej interakcie malch socilnych skupn, v ktorch je prekroenie normy kultrne akceptovan. Takto uenie sa kriminlnemu sprvaniu zaha techniky pchania trestnej innosti, ako aj motvy, tby, odvodnenia a postoje, ktor k takmu sprvaniu ved. Osoba sa stva delikventom vtedy, ak sa stretva s nadmernm mnostvom definci negatvne ovplyvujcich repek/ Merton, R.: Social Theory and Social Structure. New York : 1968. V Sutherland, E. H, Cressey, D. R.: Principles of Criminology. Chichago, Philadelphia, New York : 1955.
19t 189

124

G. LUBELCOV, P. O N D R E J K O V I

tovanie noriem v porovnan s definciami pozitvne ovplyvujcimi repektovanie prvnych noriem. Dochdza k prevaujcim asocicim s typmi kriminlneho sprvania oproti asocicim s nekriminlnym sprvanm, priom prv predstihuj druh frekvenciou vskytu, trvanm, prioritou a intenzitou. Sutherland tak prispel k poatiu kriminality ako racionlneho a pochopitenho javu, ktor vyplva zo socilne osvojovanho sprvania, bez potreby uchli sa k domnienkam o biologickej alebo psychologickej devicii. Jeho teria diferencovanho zdraovania zohrala vznamn lohu pri rozpracovan subkultrneho pozadia kriminlneho sprvania. Teriu normatvne podporovanho kriminlneho sprvania rozvinul najm A. COHEN pri analze delikvencie mldee. Na neho nadviazali R. CLOWARD a L. OHLIN, ktor svojou prcou Delikvencia a prleitos (Delinquency and Opportunity) z roku 1960 prepojili Mertonovu tzu o zablokovan legitmnych ciest k spechu chlapcov z nich vrstiev s Cohenovou analzou skupinovej dynamiky delikventnch mldenckych subkultr. S odklonom kriminolgov od teri socilnej dezorganizcie v prospech trukturlnych teri a teri kultrneho prenosu poklesol aj zujem o zlyhanie socilnej kontroly ako priny kriminality. Obnovenie zujmu o faktory socilnej kontroly priniesla prca T. HIRSCHIHO Priny delikvencie (Causes of Delinquency) roku 1969 svojou teriou socilneho puta (social bond). Poda HIRSCHIHO nie je pre vysvetlenie kriminality rozhodujca otzka preo tak niekto kon, ale otzka preo tak nekonme my. Impulzy k kodlivmu sprvaniu s kontrolovan socilnymi putami s ostatnmi, ktor repektuj prvo. Najdleitejie zvzky predstavuj rodina, kola a rovesnka skupina. HIRSCHI tak presunul zujem z makrosociologickho pohadu na spoloensk kontrolu (vplyv formlneho systmu socilnej kontroly, ako je prvo, socilne a ekonomick direktvy vekch skupn) na mikrosociologick rove - neformlne socilne skupiny. Rozoznva tyri socilne put, ktor podporuj socializciu a konformitu: 1. vzba (spriaznenos), ktor nadobda tri formy: vzba k rodiom, ku kole (uiteovi) a k rovesnkom 2. zvzok (podpora a participcia na socilnych aktivitch, ktor zvzuj individulne a spoloensk pomocou morlneho kdu) 3. zapojenie sa (zaujatie aktivitami, ktor s spoloensky akceptovan a zvyuj zujem spolonosti) 4. viera (v spolonosou schvlen hodnotov systm - ak mlad udia prestan veri, e prvny systm je spravodliv, ich puto k spolo-

7 KRIMINALITA

nosti slabne a pravdepodobnos, e bud inklinova k pchaniu delikventnch inov rastie). Neskr HIRSCHI spolu s M. GOTTFREDSONOM191/ rozpracoval teriu kontroly do podoby sebakontroly. Kriminalitu tvoria akty nsilia alebo podvodu, spchan v osobnom zujme a ich zkladn charakteristika tkvie v tom, e poskytuj okamit zadosuinenie, s vzruujce a vyaduj obmedzen mnostvo intelektulnych schopnost. udia s vysokou sebakontrolou vedia oddaova zadosuinenie, s usilovn a opatrn, pripraven na dlhodob snaenie, oceuj akademick a intelektulne schopnosti a s citliv k potrebm a trpeniam inch - a maj znane ni sklon ku kriminalite vo vetkch obdobiach ivota. Na druhej strane udia s nzkou sebakontrolou maj znane premenliv orientciu a chba im usilovnos a vytrvalos. Nemaj zujem o dlhodob snaenie, zato im nechba sklon k dobrodrustvm a ku kriminalite. Kriminalita je jednoducho podmienen vyou tendenciou k okamitmu uspokojeniu potrieb a tob, teda tomu, o by sme mohli nazva krtkodobm hedonizmom. Nedostatok sebakontroly nieje, poda autorov, biologicky ani psychopatick zakorenen, ale m pvod v neadekvtnej rodiovskej vchove. alm nvratom k mechanizmu socilnej kontroly s vskumy venovan socilnej kontrole v komunite. Najm vskumy R. SAMPSONA priniesli presvediv argumenty o dleitosti jej procesov na rovni komunity pre redukciu loklnej kriminality. Jeho vskum sa orientoval na truktru komunitnch vzahov (intenzita a rozsah priateskch vzieb, susedsk vpomoc) a skmal mechanizmus psobenia siete socilnych vzahov na sprvanie jednotlivca. Vskumy takhoto zamerania sa stali inpirciou pre rozvoj jednho strategickho smeru v socilnej prevencii kriminality - budovania komunt podporou a rozvojom komunitnch socilnych vzahov. Predchdzajce sociologick prstupy k interpretcii a vysvetovaniu 192 kriminality s asto oznaovan ako kriminolgia hlavnho prdu. / Zameriavaj sa na defekty v spoloenskom systme ako zdroje deviantnho sprvania, ktor vina obyvateov odmieta. V 60. a 70. rokoch sa vak do popredia dostva aj odlin pohad - tzv. kritick kriminolgia. Upozoruje na rozdelenie spolonosti na bohatch a chudobnch, mocnch a bezmocnch, priom bohat a mocn ovplyvuj tvorbu prvneho poriadku a prispsobuj ho vlastnm zujmom tak, aby unikli odhaleniu a trestu za vlastn kriminlne iny. Prnosom tchto teri je upozornenie
m m

l Godtfredson, M., Hirchi, T.: A General Theory of Crime. Stanford : 1990. l Sykes, G. M., Cullen, F. T., Ref. 187.

G LUBELCQVA, P ONDREJKOVI

na kriminalitu bielych golierov, politick korupciu a skryt demoralizciu spolonosti tmito javmi. Jednou z odno kritickej kriminolgie je feministick kriminolgia, v ktorej nachdzaj uplatnenie v zpadnch krajinch vemi rozvinut feministick prdy, ako aj tzv. gender studies (rodov tdie). Rozvinuli sa najm v 80. rokoch. Reflektuj diferencovan podiel muov a ien na kriminalite (kriminalita je vrazne musk zleitos) ako aj diferencovan formy muskej a enskej kriminality. N. NAFFINOV193/ kritizuje tradin kriminologick vysvetovanie (vinou prirodzene interpretovan kriminolgmi - mumi) niieho podielu ien na kriminalite jednoduchm obrazom vyej konformity jej socilnej roly, ale argumentuje, e tto konformita me by vsledkom silnho a nezvislho zmyslu pre zodpovednos a snahy o dosiahnutie astia pre inch ako pecificky enskho rodovho princpu. In feministick prstupy zdrazuj, e v obraze kriminality sa zrkadlia formy spoloenskej diskrimincie ien a zdrazuj relevantnos feministickho prstupu aj k takm socilnym javom, ako s kriminalita, devicia a spoloensk kontrola. Osobitnm prdom v sociologickej interpretcii kriminality s prstupy, ktor sa rozvinuli z tradcii interpretatvnej sociolgie a symbolickho interakcionizmu.194/ Najvplyvnejou teriou v tomto smere je teria nlepkovania (labeling approach), ktor sstredila pozornos nie na to ako sa niekto deviantom stva, ale ako sa stane, e je niekto za devianta oznaen. Odkryla tak nov zorn pole pre kritick reflexiu nie socilnych podmienok, z ktorch deviantn sprvanie vyrast, ale psobenie (a spolupsobenie) formlnych intitci spoloenskej kontroly (najm intitci systmu trestnej justcie) v procese definovania devicie. Tento teoretick prd vychdza z LEMERTOVHO odlenia primrnej a sekundrnej devicie. Vo svojej prci Socilna patolgia z roku 1951195/ uvdza, e prvotn alebo primrnu deviciu (prekroenie normy) me ovplyvova vek mnostvo subjektvnych a objektvnych faktorov. Avak ke raz spolonos na tto deviciu reagovala, do hry prichdza nov prvok. Jednotlivci zanaj symbolicky reagova na svoje vlastn skraty a zafixuj si ich v socilno-psychologickom kontexte. Reakcia spolonosti sa me ahko sta kauzlnym prvkom, ak jednotlivec integruje odpove spolonosti do vnmania seba samho a zreorganizuje svoje sprvanie v spolonosti na tomto zklade. Potom hovorme o sekundrnej devicii.

"V Naffine, N.: Female Crime. Sydney : 1987. / Alijevov, D.: Sasn americk sociolgia. Bratislava: 1985. X9i l Lemert, E. M.: Social Pathology, Willey, New York, Toronto, London : 1951.

7 KRIMINALITA

127_

Najastejie sa vyskytuje progresvny recipron vzah medzi deviciou jednotlivca a reakciou spolonosti, to znamen hromadenie spoloenskch reakci na drobn vstrelky deviantnho sprvania a do okamihu, ke drobn reakcie na jednej i na druhej strane prerast do viditenej formy. V tomto bode dochdza k stigmatizcii deviantnho sprvania vo forme pomenovania, znakovania alebo stereotypizovania.196/ Tento prstup sa stal produktvny najm pri vskume delikventnch karir a analze delikventnho sprvania mldee. Na Slovensku sa podrobnejie rozboru terie nlepkovania venoval vo svojich prcach P. ONDREJKOVI.197/ V poslednch rokoch sa v kriminolgii zjavuj prce pokajce sa o urit ucelen teriu kriminality. J. Q. WILSON a R. J. HERRNSTEIN publikovali roku 1985 prcu Kriminalita a udsk povaha (Crime and Human Nature), v ktorej sa poksili uplatni teriu racionlnej voby na vysvetlenie kriminlneho sprvania. Kriminalitu je mon poda nich vnma ako racionlnu vobu, ktor kalkuluje s itkom, tak ako in formy udskho sprvania. Ich teria sa sstreuje na kriminlnos, t.j. individulne vlastnosti tvoriace nchylnos ku kriminlnemu sprvaniu. V protiklade k pokusu o odhalenie psycholgie kriminality pouitm hypotetickho modelu racionlnej voby je prca Pralivos kriminality J. KATZA (1988). Hovor najm o tom, o cti kriminlne sa sprvajca osoba. Prevan vina sociologickch teri, pokajcich sa vysvetli etiolgiu kriminality, vnma kriminlne sprvanie ako vedom akt s cieom dosiahnu urit vhody (peniaze, majetok, moc, prest). Z toho vyplva predpoklad, e ku kriminlnej innosti by nedolo, ak by sa tieto vhody dali dosiahnu leglnym spsobom. Poda KATZA vak je nemon pochopi mnoho druhov kriminality bez toho, aby sme vnmali morlnu a zmyseln pralivos negatvnych aktov, ie preferencie kriminality pred nekriminalitou. Kriminalita je toti ivelnejia, spontnnejia, expresvnejia a vzruujcejia ne ak ju sociolgia tradine vnma. Kriminalita nie je spoloenskm problmom akajcim na vyrieenie prostrednctvom socilnej reformy, ale vrazom psychologickch a kultrnych elementov. KATZ tu poukzal na symbolick hodnotu zloinu, ktor modern osvieten spolonos nechpe a neme kontrolova. Tto symbolick hodnota zloinu upozoruje na urit vntorn kultrny

l Sykes, G. M., Cullen, F.T., Ref. 187. / Ondrejkovi, P.: vod do sociolgie vchovy. Bratislava : Veda V-SAV, 1995, 1997; pozri tie Ondrejkovi, P.: Nov orientcia kriminolgie a labeling approach. Bratislava : Amos, PdF UK, 1995.
l91

. THRELCOyA, P. ONDREJKOV1

posun v intepretcii zla, nsilia a detruktivity modernho (i postmodernho) loveka. Ten sa prejavuje v masovej kultre, pre ktor sa nsilie a brutalita stali priam fetiom, ako aj vo vysokom rozsahu kriminality v sasnej modernej spolonosti. Mnoh teoretick reflexie o povahe sasnej spolonosti diagnostikuj rast jej neuritosti, zloitosti, permanentnej zmeny, ktor vysuj do dilem identity, pocitov ohrozenia, existencilneho pocitu zkosti. Inklinciu k detruktivite a nsiliu je mon interpretova ako kompenzciu za stratu ontologickho bezpeia198/ v permanentne anomickej situcii modernho loveka. Zd sa, e budci vskum v kriminolgii sa bude vraznejie zaobera psychologickmi premennmi psobiacimi v jednotlivcovi a zrove konfigurciou spoloenskej truktry, v ktorej jednotlivec funguje. Predben rekapitulcia S problematikou socilnej devicie i anmie bezprostredne svis vznamn socilny (socilnopatologick) jav, ktorm je kriminalita. Kriminalita (z lat. crimen - zloin) je pojem, ktorm oznaujeme vskyt trestnho sprvania ako socilneho javu. Bva vyjadrenm shrnu trestnch inov spchanch v prslunej spolonosti, tte, regine. Pojem kriminality vychdza z trestnho inu, ktor je vymedzen v platnom trestnom prve, zkone. Vzhadom na stupe nebezpeia, ktor znamen antisocilne sprvanie, stanovuje spolonos jeho znaky (subjekt - subjektov strnka, objekt - objektov strnka trestnho inu). Ich posudzovanie prislcha sdnym orgnom. Kriminalita je teda tak forma deviantnho sprvania, ktor je v rozpore s normami, uvedenmi v trestnom zkone. O kriminalite hovorme e je aktvna, ak ide o myseln iny s antisocilnym dopadom a pasvna, vznikajca z nedbalosti, z neinnosti plnenia si zkonom stanovanch povinnost. Rozliujeme kriminalitu zjavn, ktor je vdy uritm spsobom registrovan a kriminalitu latentn. Zkladom zjavnej kriminality je skutonos, e vina trestnch inov vychdza najavo a stva sa predmetom sthania prostrednctvom pecializovanch spoloenskch intitci, ktor spolonos vytvra prve na tento el. S to orgny inn v trestnom konan (sdy, prokuratra, polcia). O kriminalite latentnej hovorme vtedy, ak ide o trestn iny, o ktorch sa orgny ttnej moci, resp. orgny inn v trestnom konan nedozvedia. Na rozsah latencie m vplyv dvera obanov k orgnom innm v trestnom konan, ale i obavy pred pomstou pchateov trestm

l Giddens, A.: Dsledky modernity. Praha : Slon, 1998.

7. KRIMINAUTA

1_29_

nch inov, miera tolerancie k poruovaniu zkona, kvalita trestnho prva a alie socilne faktory. Latencia pri ahkch deliktoch je via, pri ach menia, a to napriek menej ochote vypoveda v prpade vnejch trestnch inov. Najvia latencia je v oblasti kriminality mldee, asto preto, lebo sa trestn iny mldee bagatelizuj. Vskyt kriminality bva nazvan npadom trestnej innosti, ktor je obsahom trukturlnych, obsahovch, kauzlnych i tatistickch analz, ktor bvaj zdrojom prognz budceho vvoja kriminality. Vznamnm faktorom predchdzania kriminalite je objasnenos trestnch inov. Objasnenos trestnho inu znamen nielen jeho zaznamente, ale poznanie pchatea, prinnch svislost a okolnost, za ktorch bol trestn in spchan. Sksenosti svedia o tom, e nie vka trestu, ale percento objasnenosti trestnch inov m rozhodujci vznam z hadiska prevencie. Je preto nevyhnutn, aby sa predovetkm zvila pravdepodobnos toho, e spchan zloin bude objasnen a potrestan. Sasn veda o zloine ako o socilnom jave - kriminolgia - dospieva dnes k nzoru, e zloin nie je zaloen na vopred geneticky danom defekte osobnosti. O tom, ktor sprvanie sa bude posudzova ako zloin, rozhoduje spolonos, tt. Mnoh socilne javy, ako napr. prostitcia, alkoholizmus, drogov zvislosti, samovrady, rozvrten manelstv, sektrstvo, bezdomovectvo, chudoba a pod. bvaj asto oznaovan ako predpolia kriminality. V prpade niektorch z nich (napr. samovrady, niekedy prostitcia) sa trest len nvodcovstvo, npomoc a dontenie. Charakterizujeme ich ako socilnopatologick javy, ktor samotn nie s trestnou innosou, ale trestnej innosti najastejie predchdzaj alebo sa stvaj jednou z jej prin. 7.4. Predpolia kriminality Nzov predpolia kriminality odvodzujeme z terie socilneho poa. Socilnopsychologick a sociologick teria poa vychdza z predpokladu, poda ktorho je kom k socilnemu sprvaniu loveka, a teda i ku kriminalite samotn udsk ivot. V ivote loveka jestvuje socilne prostredie, prpadne socilne okolie loveka, ktor pozostva z jeho ivotnho priestoru, kde jestvuj praliv a odstrediv sily. Tieto sily psobia v naom ivote najastejie ako nae potreby, prpadne zujmy a v rznej intenzite motivuj nae sprvanie. Tieto sily poda pvodnho uenia LEWIN (1890 - 1943) s analgiou matematicko-fyziklneho modelu a maj svoju vlastn dynamiku. Sprvanie indivdua je poda terie poa vsledkom sl rznych smerov a rznej intenzity (vekto-

G mm-rrovA, P ONPREJKOVI

rov).' 9/ I ke je tto teria silne poplatn psychologickmu gestaltizmu, jej zsluhou sa zaali venova socilne vedy s dovtedy nevdanou pozornosou konkrtnej situcii indivdua, osobitne prostrediu, v ktorom ije a ktor kad individulne a odline preva (Lebenswelt). Poda terie poa medzi potrebami a zujmami jednotlivca na jednej strane a medzi jeho socilnym prostredm na strane druhej jestvuje urit naptie, ktorho intenzita sa odvodzuje od toho, do akej miery socilne prostredie uspokojuje potreby a zujmy indivdua, prpadne skupiny jednotlivcov. Toto naptie me by zredukovan na minimum, ba dokonca me jestvova i ist rovnovha medzi potrebami a zujmami jednotlivcov a socilnym prostredm. Toto prostredie je in v anonymite vekomiest a in v rustiklnom priestore malomesta alebo vidieka. Ale aj zujmy a potreby jednotlivca s rzne. Dnes meme u doplni, e podstatn vplyv na zujmy a potreby m systm hodnt, hodnotov orientcie a ich interiorizcia v procese socializcie. Jestvuj i niektor kriminologick terie, ktor vychdzaj prve z terie poa, o umouje prehbi analytick pohad na priny pchania trestnch inov a ich vntorn truktrovanos. P. S AK, vedeck pra200 covnk Akadmie PZ R vo svojej habilitanej prci / charakterizuje socilne pole ako truktrovan spoloensk realitu:
Obr 4

(poda Saka) 1. Jednotlivci a skupiny, ku ktorm je subjekt v relnom vzahu 2. Jednotlivci a skupiny, medzi ktormi jestvuje jednosmern alebo obojstrann konanie 3. Socilne procesy, na ktorch sa jednotlivec aktvne alebo aspo pasvne podiea 4. Materilne a duchovn vtvory vyjadrujce hodnoty, normy, postoje a vedenie (poznanie) spolonosti 5. Spoloensk intitcie a organizcie

'"/ Lewin, K.: Principles of topological psychology. New York : 1936; Lewin, K.: Field Theory in Social Science. New York : 1951. Vchodisk svojej terie vak potavii u v diele Lewin, K.: Vorsatz, Wille und Bedrfnis. Berlin : 1926. 2IK V Sak, P.: Promny mldee v socologicko-pedagogickch souvislostech. Habilitan prca. Brno : PdF Masarykovej univerzity, 1999.

7 KRIMINALITA

131

V socilnom poli sa stva jednotlivec priesekom tchto charakteristk. Socilne sprvanie indivdua je poda terie poa funkciou jeho socilneho poa, v ktorom sa plne odraj jeho apetencie a averzie. Formlne by sme mohli tieto vzahy vyjadri pribline takto: SI = / (SP + O) Tieto vzahy sme sa poksili znzorni blokovo:
Obr 5

??fi]J

= apelenrie a at er/ie o*>bv (O)

Doc PliDr Peter Ondrcjkovi

Poznmka: Parcilne polia 1 - 5 predstavuj trukturlne prvky socilneho poa poda Saka. Kriminalita, pchanie trestnch inov, vak spravidla nevznik naraz. Obyajne bva vsledkom tzv. deviantnej kariry, ktor zaha urit stupne odchylnho, deviantnho sprvania. Zle od spolonosti, ktor z jednotlivch stupov deviantnho sprvania bude tolerova a od ktorho tdia deviantnho sprvania zane toto sprvanie kriminalizova. Jestvuje tzv. tolerann limit, meniaci sa poda spoloenskej situcie, poda ktorho spolonos toleruje ist odchlky od stanovench noriem sprvania (tak naprklad kole tolerancia ku konzumovaniu alkoholu od prohibcie, absoltneho zkazu a vymedzovania asu, prpadne miesta, kde je povolen konzumova alkohol, po tolerovanie istho kvanta konzumovanho alkoholu a opilstva na uritom zem alebo vade, podobne v otzkach sexu-

G. I IIRF.I.COV, P. ONDREJKOVI

lneho sprvania, manelskej nevery a pod.). Predpolia kriminality mu by takto obsahom rznych stupov deviantnho sprvania. Spravidla vak o predpoliach kriminality zaname hovori ponajc asocilnym, prpadne antisocilnym sprvanm. Z hadiska terie poa by sme mohli poveda, e predpolia" kriminality mu ma charakter vzdialen, nbehov a realizan. Pre prevenciu kriminality m zsadn vznam pozna mechanizmus psobenia a charakter predpol kriminality, prve tak ako je dleit z hadiska psycholgie pozna fzy priebehu trestnho inu.201/ 7.5. Nov orientcia kriminolgie Kriminolgia dnes po rokoch zaostvania prekonva zloit vvin najm v naich podmienkach. Vchodiskovm teoretickm bodom s dosahom na teoretick i metodologick intrumentrium kriminolgie, tej, ktor poklad za centrum svojej pozornosti pchatea, i kriminolgie orientovanej normatvne (na in), sa stva tvorba sociologickch teri. Zkladnou lohou sa stva rieenie teoretickej otzky zvislost medzi spolonosou a kriminalitou. Predmetom novej orientcie kriminolgie sa stva kriminalita ako spoloensk jav, vyvolan prostrednctvom spolonosti a jej najrznejch truktr socilneho, politickho a ekonomickho druhu. Takto by sme mohli nazva vedeck program, ku ktormu sa dnes hlsia obidva spomnan vek kriminologick smery (kriminolgia orientovan na pchatea a kriminolgia orientovan na problematiku noriem). Kriminalita sama bva najastejie definovan ako kriminalita v konkrtnej spolonosti, v ktorej sa sasne identifikuje, zviditeuje a spracovva ako socilna realita. Prve preto nadobda oraz v vznam orientcia kriminolgie na viktimolgiu, nielen na pchatea a trestn in, ale i na obete trestnho inu. Zd sa, e aisko pozornosti sociologickho pohadu na problematiku trestnho inu by malo spova prve v jeho viktmnosti. Sociologick analza kriminality a kriminlneho sprvania mus vychdza najprv z toho, e prekroenie, resp. nedodranie trestnoprvne sankcionovanej normy predstavuje skutonos, ktor m vemi vea spolonho s inmi formami sprvania, t.j. takmi formami sprvania, ktor nie s predmetom pozornosti vlastnej kriminolgie. Takto sprvanie, ktor je trestnoprvne sankcionovan, je pecilnym prpadom celej
/ O psychologickej analze priebehu trestnch inov pozri Dobrtka, G., Marsinov, G.: Ein Beitrag zur psychologischen Analyse von Delokten, die unter Gewaltanwendung begangen wrden. In: Kriminalistik und forensische Wissenschaften, Heft 67/68, s. 228-231. Berlin: 1987.
201

7 KRIMINALITA

133

obsiahlej triedy fenomnov, pre ktor je nevyhnutn veobecn koncepcia pojmovho poatia. Takto poatie ponka sociolgia so svojou koncepciou normy, devicie a sankcie. Poda tohto sociologickho poatia je zloineck alebo delikventn sprvanie identifikovaten ako tak, ktor je previnenm voi norme doplnenej o sankciu. Skutonos, e ide najastejie o normu, ktor je poda platnho trestnho poriadku prslunej spolonosti prvne kodifikovan, je z tohto hadiska celkom bezvznamn, prve tak ako i v prpade prvne kodifikovanej sankcie. Ide teda o to, o E. DURKHEIM i Max WEBER nazvali sociologickou skutonosou (ako protipl skutonosti prrodnej). Pre Durkheima je samotn spolonos v elementrnom zmysle normatvnym poriadkom, vyrastajcim z udskho sprvania.202/ Naptie, ktor jestvuje medzi individulnou a socilnou existenciou loveka203/ rozpracovva R. KNIG,204/ S. LUKES205/ a A. GIDDENS.206/ Prve kriminologick diskusia ukzala op na plodnos a efektvnos durkheimovskho spsobu nazerania na socilnu skutonos a na sasn ignoranciu a povrchn interpretciu DURKHEIMOVCH prc. Ukzalo sa, e, vitkm sociologizmu, ktorou bolo jeho dielo neraz oznaovan ba a nlepkovan, chbali hlbie analzy. A normocentristick kriminolgia, najm prce anglickch sociolgov kriminality znovaobjavili E. DURKHEIMA pre kriminolgiu.207/ Rovnako tak maj centrlny vznam pre rozvoj modernej kriminolgie aj prce M. WEBERA, vychdzajce zo spoloenskch noriem a organizcie spolonosti. M. WEBER sa ete vo vej miere ako E. DURKHEIM zaober systematikou, diferenciciou, hierarchizciou a shrou najrznejch systmov noriem, ako i normatvnou a intitucio/ Durkheim, E.: De la division du travail Paris : 1893; Durkheim, E.: Die Regeln der soziologischen Methoden. 4. vyd. Neuwied, Berlin : 1976; fr. orig. Les rgels de la mthode sociologique. Paris : 1895; Durkheim, E.: Crime et sant sociale. In: Revue Philosophique de la France et de Etranger, zv. 39, 1895. Pozri aj Weber, M.: Die soziologischen Grundbegriffe. Tbingen ; Mohr, 1984. 2O3 / Ondrejkovi, P.; tdie zo sociolgie vchovy. Bratislava : Iuventa, 1994, s. 32. 2(>4 / Knig, R.: Einleitung. In; Emile Durkheim, Die Regeln der soziologischen Methode. 4. vyd. Neuwied ; Luchterhand, 1975; Knig, R.: General Report on the Sociological Aspects and of Sociology of Law. Caracas 3 - 7 . august 1976; Knig, R.: E. Durkheim zur Diskusion. Mnchen : 1976. 205 / Lukes, S.: Prolegomena to the Interpretation of Durkheim. In: Archives europenes de sociolgie, zv. 12, 1971. 2O< 7 Giddens, A.: The Individual" in the writings of E. Durkheim. In: Archives europens de sociolgie, zv. 12, 1971. m l Taylor, L, Walton, P., Young, J.: The New Criminology. For a Social Theory of Deviance. London : 1963; Taylor a spol.: Critical Criminology, London, Boston : 1975.
2I)2

G. LUBELCOV, P ONDREJKOVlC

nlnou skladbou prva. Z jeho prc vyplva spsob pecifikcie kriminality ako zvltneho prpadu socilnej kontroly, ku ktorej dochdza za predpokladanch trukturlnych podmienok. Deviantn sprvanie, ako pandant takho sprvania, ktor akceptuje spoloensk normy, me vyvolva spoloensk zmeny, ale aj samotn me by socilnymi zmenami vyvolan. Tieto nzory vyvolvaj dodnes polemiky i neshlasn kritiku. Durkheimove a Weberove nzory nali svojho pokraovatea v terii konania T. PARSONSA, 208 / ktor vypracoval vemi dsledne nov paradigmu odchylnho (deviantnho) sprvania. V tejto svislosti mono spomen aj R. K. MERTONA209/ s jeho druhmi individulneho prispsobovania sa, najm v znmej prci Anmia a socilna truktra". Zd sa, e sociolgia kriminality sa v stle vej miere a intenzvnejie integruje do veobecnejej sociolgie deviantnho sprvania (napr. M. B. CLINARD,210/ L. T. WILKINS,211/ A. K. COHEN,212/ W. W. WALLTENBERG213/ a S. WHEELER214/). V najnovch diskusich zskava sociolgia deviantnho sprvania z aspektu teoretickej kritiky, rozvja svoju sebareflexiu, analogicky, ako je to medzi kriminolgiou, orientovanou na pchatea a kriminolgiou, orientovanou na normy. Znamen to asi toko, e deviantn sprvanie mono analyzova aj z hadiska toho, kto poruuje dan normy, aj z hadiska toho, kto na toto deviantn sprvanie reaguje. Sociolgia deviantnho sprvania, ktor bude kls do centra svojej pozornosti normy, bude sstreova svoje teoretick a empirick postupy, ako aj svoje intrumentrium okolo otzky na vznik, presadzovanie a aplikciu noriem, na otzky ich rozmanitosti, vntornch svislost a previazanosti, na otzky nenormatvnych truktr, na hierachiu systmov noriem a pod. Km starie prce tkajce sa deviantnho sprvania boli skr orientovan na pozciu sprvania sa devianta, v poslednch rokoch sa oraz

7 Parsons, T.: The Social System. Glencoe, III. : 1951. / Merton, R. K.: Social Theory and Social Structure. Glencoe, II]., 1957. 2 "V Clinard, M. B.: Sociology of Deviant Behavior. 4. vyd. New York : 1974. 2 " / Willkins, L. T: Social Deviance. Social Policy, Action and Research. N.J., Engelwood Cliffs, 1965. 212 / Cohen, A. K.: Deviance and Control. N.J., Engelwood Cliffs, 1966; v nemeckom preklade Abweichung und Kontrolle. 2. vyd. Mnchen : 1970. Pozoruhodn s i Cohenove prce o delikventnej subkultre. 2I3 / Walltenberg, W. W. (vydavate): Social Deviancy among Youth. The Sixty-fifth Yearbook of the National Society for Study of Education. I. diel. Chicago : 1966. 2I4 / Wheeler, S.: Deviant Behavior. In: Neil, J. S.: Sociology. An Introduction. New York - London - Sydney : 1967.
m

2O

7 KRIMINALITA

astejie objavuj monografie, ktor aspekty deviantnho sprvania v prospech normatvnej analzy potlaj do pozadia. Vznamn je v tomto smere prca D. MATZASA,215/ ktor podrobuje kritike tradin orientciu na pchatea. Tu treba upozorni na dlhotrvajcu intenzvnu a plodn diskusiu, ktor sa zaala v Anglicku v sedemdesiatych rokoch, ostro napad tradin kriminolgiu prve z uvedench teoretickch pozci a ktor si kladie za cie vybudova the new criminology" ako socilnu teriu devicie (I. TAYLOR, P. WALTON a J. YOUNG). V tejto svislosti sa v literatre asto cituje americk sociolg J. D. DOUGLAS, 2 6 ' / ktor zaloil na kritike Durkheimovej prce o samovrade cel rad svojich prc, orientovanch skr normocentristicky. Mono poveda, e jestvuje paralela medzi teoretickmi kontroverziami vntri kriminolgie i sociolgie deviantnho sprvania, resp. sociolgie kriminality. Ba niektor autori dokonca tvrdia, e ich problmy s identick a mono ich rozri aj na oblas metodologick a oblas technicko-vskumnch detailov (napr. E. LEMERT,217/ C. LEIGHTON,218/1. K. ZOLA 219 a i.). U z uvedenho vyplva, e kriminolgia aj sociolgia kriminality, resp. sociolgia deviantnho sprvania pokladaj za vchodiskov kategriu pojem normy a z nej vyplvajceho odchylnho, teda deviantnho sprvania. Je potrebn preto venova otzkam ich vzniku v kriminolgii i sociolgii kriminality osobitn pozornos. 7.5.1. Normatvna a interpretatvna paradigma sociolgie V kategorilnej oblasti sociolgie deviantnho sprvania sa dnes vychdza z Durkheimovho a Weberovho konceptu normy, kde sa norma identifikuje ako elementrny prvok socilnej existencie udstva. Oznauje nadindividulny stav veci, na vonkajej rovni predraden individulnemu loveku a jeho sprvaniu, ktor zabezpeuje kontinuitu a truktru socilneho konania. Normy prslunej spolonosti alebo inej ubovol/ Matza, D.: Becoming Deviant. N.J., Engelwood Cliffs, 1969; v nemeckom preklade Abweichendes Verhalten. Untersuchung en zur Genese abweichender Identitt. Heidelberg: 1973. 2I< 7 Douglas, J. D.: Observations on Deviance. New York : 1970; Douglas, J. D.: Research on Deviance, New York : 1972. 217 / Lemert, E. M.: Human Deviance, Social Problems and Social Control. 2. Vydanie. N.J., Engelwood Cliffs, 1972. 2I 7 Leighton, D. C, Harding, J. S., Macklin, D. B., MacMillan A. M., Leighton, A. A.: Psychiatrie Symptoms in Selected Communities. New York, London : 1963. 219 / Zola, I. K.: Medicine as an Institution of Social Control. In: American Sociological Review, zv. 20, ro. 1972.
2I5

136

nmELCQvA, P ONDREJKOVIC

nej socilnej skupiny s nprotivkom spsobu sprvania a konania jednotlivca ako prslunka takhoto socilneho tvaru. Zjednoduene mono poveda, e kad sprvanie lena prslunho socilneho tvaru sa uskutouje na pozad normatvnej truktry, ktorej zodpoved, resp. ju niekedy dokonca odzrkaduje, alebo voi ktorej je namieren. Tm dospievame v podstate k dvom spsobom sprvania: konformnmu k normm a odchylnmu od noriem (deviantnmu). Otvra sa otzka, ako sa uskutouje prispsobovanie sa sprvania lena socilneho tvaru (napr. skupiny, obce, organizcie a pod.) tak, aby jeho sprvanie poda monosti stopercentne korepondovalo s platnmi normami. Zjednoduene by sme mohli poveda, e sa tak deje prostrednctvom socilnej kontroly, o ktorej sme hovorili na inom mieste. Zkladnou kategriou terie socilnej kontroly, zodpovedajcou tomuto chpaniu noriem je sankcia, ako sme o nej hovorili v kapitole 2. Oznauje nstroje a sasne aj socilne procesy, prostrednctvom ktorch sa prslun socilny tvar poka dosahova zhodu medzi nadindividulnou normatvnou truktrou a individulnym spsobom sprvania svojich lenov. Tto charakteristika sankcie vak neriei zkladn otzku: zodpoved vzah medzi normatvnou truktrou socilnej kontroly a sprvanm sa lena socilneho tvaru skutonosti? A vzahuj sa socilne normy a sankcie aj na vzjomne izolovan a navzjom nezvisl empirick spsoby sprvania? Mono vbec hovori o norme v zmysle socilnej a mimoindividulnej zvznosti, ke nie je sprevdzan iadnou sankciou? A mono hovori o sankcii bez toho aby bola priraden k prslunej norme? Neindikuje existencia nejakej sankcie predchdzanie istej normy? A ak normu nesleduje sankcia, nebolo by vbec lepie hovori pri deviantnom sprvan o nezvznosti? A je potom vbec mon hovori ete o devicii? U bez toho, aby sme si odpovedali na poloen otzky je zrejm, e model, ktor by bol postaven na vzjomne nezvislej existencii noriem a sankci, by sa dostal do znanch metodologickch a pojmovch akost. Normy, resp. odchlky od nich (devicia) osobitne napr. v oblasti rodiny, v oblasti sexulneho ivota, v oblasti tzv. primrnych skupn, medzi mldeou a pod. sa stvaj zjavnmi pre pozorovatea, resp. vskumnka, ale asto aj pre lena takejto skupiny prpadne tvaru najastejie iba prostrednctvom sankci, ktorm je vystaven prslun sprvanie. Vznik tak rozdielna paradigma - normatvna a interpretatvna. Normatvna paradigma pracuje s modelom socilneho sprvania, v ktorom s konajci aktri povaovan za astnkov interakcie ako indivdu, kde normy a oakvania s integrovan do ich osobnostnho systmu pros-

7. K R I M I N A L I T A

l_37_

trednctvom socializanch procesov220/ a internalizcie,221/ sasne ako incentv konania, motivcia a postoje. Dochdza tak automaticky k likvidcii durkheimovskej representations collectives", ako sociologickej kvality sui generis. Naproti tomu aktr v nterpretativnej paradigme je niekto, kto je zahrnut do ustavinho procesu aktualizcie a striedania rol. To znamen, e v nterpretativnej paradigme slia normy, oakvania, roly jednotlivca tomu, aby dojmy, vnemy, pozorovania, javy usporadval, spjal do koherentnch svislost a to takm spsobom, aby konajci subjekt zskal orientciu, a tm mohol svoje konanie dosta do interaknej polohy voi svojmu interaknmu partnerovi, teda aby vbec mohol voi interaknmu partnerovi kona. Obraz, ktor si jednotlivec vytvra o druhom loveku, sa stva zkladom (prpadne aj dvodom) jeho konania. Tento obraz je poda teri nterpretativnej paradigmy vdy iba v polohe nrtu, nvrhu, ktor sa v priebehu interakcie podrobuje neustlej korekcii a na ktorom vykonvaj spolu s interaknm partnerom vzjomn zmeny. Konajci v normatvnej paradigme je odkzan na pasvnu reflexiu internalizovanej normy a oakvan voi nemu, v nterpretativnej paradigme je aktvnym tvorcom a producentom" socilnych procesov a socilnych truktr. Z uvedench rozdielov teda vyplva aj rozdielne pouvanie a rozdielny vznam kategri, akmi s norma, truktra, rola, motivcia, postoje a i. nterpretativna paradigma nadvzuje na symbolick interakcionizmus G. H. MEADA a filozofickch nasledovateov HUSSERLA (A. SCHTZ, P. BERG, Th. LUCKMANN a i.) ako prvrencov tzv. chpajcej sociolgie. V Spolkovej republike Nemecko nala svojich zstancov nterpretativna paradigma najprv na univerzite v Bielefelde,222/ v Anglicku to bol predovetkm G. PEARSON u v polovici sedemdesiatych rokov, kto sa venoval otzkam deviantnho sprvania. Normy nechpe ako statick, vonkajie faktory a sily, ktorm je vydan jednotlivec napospas, ale ako nieo, m svojm spsobom disponuje, vldne, vo svojej stratgii interaknho sprvania a stratgii konania. Socilnu truktru nechpe ako extern danos, ale ako skutonos, vytvoren
V O procese socializcie podrobnejie pozri Ondrejkovi, P.: vod do sociolgie vchovy, Bratislava : Veda V-SAV, 1995; Ondrejkovi, P.: Socializcia ako vchodiskov kategria sociolgie vchovy, Bratislava : Veda V-SAV, 1997. 22 V V literatre, najm socilno-psychologickej sa asto stretvame i s pojmom interiorizcia. Na rozdiely v oboch pojmoch poukazuje autor tejto prce vo svojom habilitanom spise tdie zo sociolgie vchovy na vysokch kolch, Bratislava : Filozofick fakulta UK, 1992. 222 / Pod nzvom Arbeitsgruppe Bielefelder Soziologen.
22(

IUBELCOV, P. ONDREJKOVlC

prostrednctvom innho, konajceho loveka. Roly nechpe ako nieo, o si jednotlivec pasvne osvojuje, ale ako komplexn predstavu, obraz, pomocou ktorho si lovek vytvra svoj poriadok a prepoiiava mu svoju tvorivos i schopnos tvrni spoloensk vzahy. V tomto smere sa nachdza vvin novej kriminolgie i sociolgie kriminality, v konvergencii s fenomenologickou sociolgiou, etnometodolgiou, s antipsychiatrickmi smermi terie labeling-approach223/ a terie stigmatizcie. V kriminolgii ako i v sociolgii kriminality sa stretvame v ostatnom obdob so vznikom vekho mnostva rznych a znane odlinch teri labelingu. Vzhadom na ich narastajci vznam a na oraz viu popularitu pokladme za nevyhnutn venova sa terii labeling-approach podrobnejie. 7.5.2. Spolon prvky a rozdielnosti v terich labeling approach Terie labeling approach maj napriek svojmu krtkemu trvaniu toko najrznejch odtieov, e je ak zachova si o nich prehad. Poksme sa preto o strun zhrnutie teoretickch diferenci jednotlivch smerov a nsledne aj o zhrnutie tch podstatnch znakov, ktor s pre tieto smery spolon. Jednotliv obsahov diferencie medzi jednotlivmi smermi rozpracovva RTHER.224/ Poka sa o typolgiu, vychdzajcu z podstatnch znakov najznmejch teri labeling approach. Prv rozlenie vyplva z aplikcie labeling-terie na stanovovanie, resp. aplikovanie noriem. Vina autorov vid aisko labeln" (nlepkovania) cez optiku aplikcie noriem. Spoloensk defincia odchlky je vak kontituovan oboma prvkami, t.j. aj stanovovanm aj aplikciou noriem. Teria labelingu sa me vzahova na makro- aj mikrosociologick obsahy. U ERIKSONA bola priraden k makrosociologickm prvkom oficilna socilna kontrola, teda formlne nlepkovanie, etiketovanie, km mikrosociologickm prvkom zodpoved neformlny proces definovania. Tieto makro- resp. mikrosociologick perspektvy mono chpa aj ako spoloensk defincie, prpadne individulne nlepkovanie. V prvom prpade dochdza k vahovaniu agregovanch dt (napr. dajov o kriminalite), v druhom prpade dochdza k pokusu vysvetova individulne dta prostrednctvom terie labelingu.
3 / K terii labeling approach pozri Ondrejkovi, P.: Nov orientcia kriminolgie a labeling approach. Bratislava : Amos, PdF UK, 1995. 224 / Rther, W.: Abweichendes Verhalten und labeling approach. Kln, Berlin : Heymanns, 1975.

7 KRIMINALITA

139

BECKER225/ medzi takmi konaniami diferencuje. Odchyujcim sa od noriem je u BECKERA tak konanie, ktor bolo definovan a vnman ako deviantn. Tm upozornil na aspekt selekcie v definovan a pripisovan etikety (nlepky). Vo vzahu k tomuto fenomnu selekcie diferen226 covanch reakci na urit sprvanie hovor RTHER / o seleknom" labelingu a m pritom na mysli to, e do potu oficilne registrovanch prpadov kriminality vchdza iba as relnej kriminality, lebo reakcie okolia na odchyln spsob sprvania sa dostavuj selektvne. V prpade defininho" labelingu (nlepkovania) sa obzvl zdrazuje aspekt, ktor sa zameriava na to, e v interakcich dochdza k stanovovaniu a aplikcii noriem na bze situanch definci. Inmi slovami, v istom interaknom procese mu by spsoby sprvania definovan ako vychlen, odchyln, deviantn. O pripisovacom" labelingu hovor RTHER vtedy, ke sa istej osobe (napr. na bze primrnej devicie alebo istch znakov) pripisuje rola devianta. Zkladom pripisovania je jednotlivec, osoba. T je etiketovan ako odchylujca sa (deviantn), z oho vyplvaj aj prslun posudzovania spsobov jej sprvania. Na rozdiel od tzv. pripisovacieho labelingu zkladom defininho" labelingu je spsob sprvania, nie osoba. Aj ke mnoh autori popieraj etiologick aspekt svojej terie, me by aj labeling approach chpan etiologick. A ke ist reakcie okolia ako procesy etiketovania vyvolaj odchyln sprvanie, potom mono na ne nazera ako na priny devicie. V takomto prpade hovor RTHER o zaprinenom" labelingu. LEMERT227/ zvl zdrazuje, e ako nsledok primrnej devicie dochdza prostrednctvom procesu labelingu k odchylnmu sprvaniu a vdy me nasta i sebaindukcia takhoto sprvania, prejavujca sa prpadne aj ako posilovanie. Ak teda budeme vychdza z deviantnej kariry ako kritria, kde reakcie okolia psobia (napr. prostrednctvom redukcie monost konformnho sprvania) ako posilovanie odchylnho sprvania, meme tento smer poda RTHERA oznai ako forsrujci" labeling (napomhajci, podporn).

/ Becker, H. S.: Aussenseiter. Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt am Main: 1973. 22< 7 Rther, W.: Abweichendes Verhalten und labeling approach". Kln-Berlin : Heymanns, 1975. 227 / Lernen, E. M.: Der Begriff der sekundren Devianz. In: Lderssen, K., Sack, F. (ed.): Seminar: Abweichendes Verhalten I. Die selektiven Normen der Gesellschaft. Frankfurt am Main : 1975.

225

G. riIRELCOvA, P. ONDREJKOV1

Poksili sme sa menova najdleitejie mon priority labeling approach. Terie labeling approach vak mono skma aj zo strnky toho, do akej miery a ako s podriaden veobecnejm terim a metaterim, prpadne ku ktorm inm terim vrtane teri deviantnho sprvania s vzahovan. Aj ke tuje ak urobi jednoznan deliacu iaru, mono uvies niektor diferencujce poznmky poda DEICHSELA.228/ DEICHSEL rozliuje interakn karirny model, alej fenomenologicko-jazykovo analytick teriu, alej etnometodologick teriu (priom obe patria do oblasti fenomenolgie), komunikano-teoretick teriu a napokon marxisticko-interakcionistick koncept. Ke hovorme o labelingu alebo etiketovan, znamen to, e predpokladme asymetrick, jednostrann pripisovanie. V skutonosti to vak nie je tak, ke BECKER pe: Budem sledova iba moje zsadn odmietanie konvennho vznamu terie, kee ju teraz nazvam interaknou teriou odchylnho sprvania."229/ Teoretici, orientovan interakcionisticky v labeling approach vychdzaj z procesulneho charakteru etiketovania a z istho, skr symetrickho modelu, v ktorom namiesto pripisovania je re i o vyjednvan pripisovania. Oba prvky sa manifestuj v karirnom modeli devianta,230/ na konci ktorho stoj odchyln, deviantn identita. Tto deviantn identita sa bilaterlne vytvra prostrednctvom interaknch procesov. Akcia a reakcia, indivduum a socilne prostredie kontituuj prve tie fenomny, ktor s opisovan ako labeling (etiketovanie, nlepkovanie) a ktor prebiehaj vntri interaknch situci. Fenomenologicka (v naom prpade jazykovo-analyticka) teria je za231 stpen v Spolkovej republike Nemecko W. KECKEISENOM. / Tu je vchodiskom vah to, e vskumnk, ktor m skma subjekt, nesmie oktrojova svoje kontrukcie a interpretcie, ale tieto kontrukcie a interpretcie m stava na bze analzy subjeku. To znamen, e subjektvny
/ Deichsel, W.: DieVerdoppelung sozialer Diskriminierung. Ein Erklrungsansatz der Entstehung abweichenden Verhaltens Jugendlicher. Nezverejnen diplomov prca. Mnchen, 1977, s. 101, uvdza Lamnek: Teorien abweichenden Verhaltens. Mnchen : 1990, s. 234. 229 / Becker, H. S.: Aussenseiter. Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt am Main : 1973, s. 163. 230 / Porovnaj napr. Quensel, S.: Wie wird man Krimminell? Verlaufsmodell einer fehlgeschlagenen Interaktion zwischen Deliquenten und Sanktionsinstanz. In: Kritische Justiz 3, ro. 1970, s. 375anasl. 23 V Keckeisen, W.: Die gesellschaftliche Definition abweichenden Verhaltens. Perspektiven und Grenzen den labeling approach. Mnchen : Juventa, 1974.
228

7 KRIMINALITA

____

1L

zmysel, spojen s konanm mus by odhalen, nemono ho zamaskova. Subjektvny zmysel sa stva zrozumitenm, ke je mon vychdza z porozumenia tzv. vednho da" a podobnch definci, ...zaradenie intersubjektivity konajcich, ktor sa dorozumievaj diskurzne, rozpravou, prostrednctvom platnosti noriem a pravidiel, umouje kontitun analytick prstup k fenomnu devicie."232/ Tm dochdza ku kritike normatvno-spoloensky danch rmcov posudzovania spsobov sprvania ako odchylnch, deviantnch, lebo subjektvny prvok kontrukcie skutonosti sa podceuje alebo minimlne nedoceuje. Deviantn kariry mono priradi i k fenomenologickmu modelu poda CICOURELOVEJ retrospektvno-prospektvne kontruovanej vvojovej sekvencie, ktor tak kon v prpade jednej osoby - v tomto prpade v osobe delikventa - prostrednctvom kontrolnch intanci."233/ Tm je kadopdne tendenn vysloven, e sprvanie ako tak neobsahuje kvalitu odchlky, ale e je definovan prostrednctvom kadodennch kontrolnch procesov. Tto fenomenologick teria m by metodologicky dostatone vyrieen a vybaven prostrednctvom etnometodolgie, ktor sama vychdza z koreov fenomenolgie a symbolickej interakcie.234/ F. HAAG235/ v lnku Kriminologie und labeling approach, poukazuje na to, e cel rad problmov, o ktorch sa diskutuje v kriminolgii pod heslom labeling-approach, ...je otvoren ako problm v skupine komunikano-teoreticky orientovanch socilnych psycholgov (BEAVIN, HALEY, JACKSON, LAING, WATZLAWICK, WEAKLAND a i.) u dlh as." Deviantn spsoby sprvania sa chpu na bze komunikanoteoretickho modelu ako porucha interpersonlnej komunikcie. Naruen a tzv. paradoxn komunikcie sa povauj za priny deviantnch spsobov sprvania, priom typolgia porch mus by vemi diferencovan vzhadom na objasovanie. Komunikano-teoretick pecifickos v tejto verzii labeling approach sa dostva k vrazu tm, e pri stanovovan noriem aj pri reakcich na sprvanie mu by interakn vzahy pochopen komunikano-teoreticky, t.j. e poruchy komunikcie na oboch rovniach mu vies k devicii. Vo vzahu k marxistickej verzii SACKA nm zostva kontatova, e tu ide o pokus vysvetova proces pripisovania z historicko-materialistic-

/ Deichsel, Ref. 228, s. 108. / Keckeisen, cit. vyd. s. 67. 234 / Porovnaj k tomu Lamnek, Ref, s. 91 a nasl. 235 / Haag, F.: Kriminologie und labeling approach. In: Kriminologisches Journal, 1/1972, s. 55 - 56.
233

232

UIBKLCOVAJ*

ONDREJKOVI

kch prstupov, priom sa poukazuje na rzne mocensk potencily tried, o SACK236/ povauje za zklad, ktor ovplyvuje aj distribciu etiketovania socilnej nerovnosti v interaknch procesoch. Nad labeling approach (nlepkovanie) sa tu nadrauje spoloensk teria, ktor m metateoreticky dokza, o labeling approach sm nedoke alebo ani nechce dokazova by etiologick.

*
Ke chceme na zver k uvedenm terim uvies veobecn obsah labeling approach - bez ohadu na jeho jednotliv vznamov odtiene, bolo by mon v skrtenej forme poveda: S to reakcie socilneho prostredia, ktor nasleduj po uritom spsobe sprvania. Socilne prostredie na jednej strane stanovuje normy a na druhej strane ich aplikuje. Oboje prebieha skupinovo pecificky, ako i pecificky vzhadom na osoby a adekvtne situcii, z oho vyplva selektvny efekt, spovajci v tom, e rovnak sprvanie me by definovan ako deviantn, odchyln alebo konformn. Takto defincie sa utvraj neformlne alebo oficilne, priom pri oficilnych defincich mono namera vzhadom na ich inok viu vhu. Ak prebiehaj tieto defincie nepecifick vo vzahu k sprvaniu, ale pecificky k osobe alebo adekvtne k spoloenskej role, potom doku prostrednctvom nlepkovania (etiketovania) osoby ako odchylnej tak vznamne obmedzi jej konformn sprvanie, e tejto osobe nezostane in, iba uchyova sa k nelegitmnym monostiam, m sa jednotlivec dostva do tzv. deviantnej kariry. Tm dochdza vlastne k spoloenskej viktimizcii diskriminovanho jednotlivca, prpadne skupiny. V priebehu tejto deviantnej kariry vznik nov deviantn identita prslunej osoby, ktor zana povaova deviantn konanie za sas svojej identity a jej monosti sa jej musia javi ako konformn, take sa deviantn spsob sprvania upevuje. Kruh sa takto uzatvra. Reakciu socilne etiketovanho jednotlivca alebo skupiny povaujeme preto za vznamn deviognny inite, ktor m v socilnej patolgii svoje trval miesto a ktormu z hadiska sociolgie nevenujeme dostaton pozornos. 7.6. Kriminalita v slach Kriminalita prakticky na celom svete, teda i u ns zaznamenva v obdob po roku 1989 prudk nrast. asto o nej hovorme, e je jednm zo znakov globalizcie spolonosti, ke jej internacionlny charakter pri/ Sack, F.: Definition von Kriminalitt als politisches Handeln: der labeling approach. In: Kriminologisches Journal, ro. 1972, . 1.

7 KRIMINALITA

spieva k prekonvaniu stotoovania spolonosti s nrodnm ttom. Z celkovho nrastu kriminality zaznamenvame osobitne rast kriminality mldee. Pod kriminalitou mldee v uom slova zmysle rozumieme kriminalitu, t.j. poruovanie trestnho zkona spravidla 15 a 18 ronmi, ale i starmi (kategria obyvatestva blzka veku mladistvch", ktor sa takmer kryje s pokusmi o sociologick vymedzenie veku mldee), i mladmi (kategria pubertlnej a postpubertlnej mldee, ktor u nemono povaova za detsk populciu, i ke zkon im ete neprisudzuje status mladistvch). Kriminologick literatra uvdza, e v priemere takmer 1/4 vetkch trestnch inov pchaj mlad udia ktor dosahuj v priemere menej ako 21 rokov.237/ Poda tch istch autorov takmer 14 % z celkovho potu trestnch inov pchaj mlad udia vo veku od 21 do 25 rokov:

Obr. 6 Deti a mlde do 21 r.

25%

Mladi udia 21 - 25 r.
14%

Star ako 25 r.
39%

D OeB * mlde do 21 r B Mlad ruda 21 -25 r. D Star ako 25 r.

Ete lepie mono zvrazni celkov nrast trestnch inov spchanch mldeou ich podielom na celkovom pote trestnch inov v SR (v rokoch 1989 - 1996) ako uvdzame na alom obrzku:
237 / Kaiser, G.: Jugendkriminalitt. 3. vyd. Weinheim : Beiz, 1982; Kaiser, G.: Kriminologie. Praha : C. H. Beck, 1994; Kerner, H. J. (Hrsg.): Kriminologie Lexikon. Heidelberg : Kriminalistik Verlag, 1991.

G l.UBELCOVA P ONDREJKOVlf

Tabuka k obrzku . 7
Rok

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998

% z celkovho Poet objasnench trestnch inov potu trestnch spchanch mldeou inov 16,88 10 029 23,11 9 313 11 408 26,17 10 622 23,73 14 008 26,43 13411 26,12 13 133 26,71 12 451 27,6 12 349 28,29 11 871 26

Objasnen kriminalita mldee v r 1989 -1998 Obr c 7

10

11

12

Roky 1989-1998

KRIMINALITA

14*5

Z hadiska vekovej skladby pchateov trestnej innosti narast predovetkm poet pchateov vo veku do 15 rokov.218/ V naich podmienkach ide predovetkm o (ca 8,5 - 10,5 %) podiel na lpeiach, myselnom ublen na zdrav, krdeiach vlmanm, poiaroch, vbuchoch a na trestnej innosti svisiacej s drogami. Pchatelia vo veku 15 a 18 rokov sa podieaj (ca 17 - 18,5 5%) predovetkm na vradch, lpeiach, myselnom ublen na zdrav, pohlavnch zneuvaniach, krdaiach vl2W manm, vtrnctve, ako i na trestnch inoch svisiacich s drogami. / Pre kriminalitu mldee je typick, e tzv. drobn a prleitostn kriminalita je rozloen relatvne rovnomerne vo vetkch socilnych vrstvch mldee pribline do 16. roku ivota.240/ Tto skutonos nemono zahova. Treba si uvedomi, e pre pto- a kriminogenzu det a mldee je vznamn gradcia trestnej innosti, zanajca prve drobnou a prleitostnou kriminalitou, od banlnych lohnut" k lpenej vrade.241/ Pre viu nzornos uvdzame prehad vybranch trestnch inov v SR spchanch mldeou ponajc rokom 1975.242/

Prehad niektorch trestnch inov spchanch mldeov v r. 1975 - 1998 (Obr. . 8)

Rok 1975 1980 1985 1989 1995 1997 1998 Celkov poet objasnench trestnch inov 10528 9462 10117 10029 13133 12349 11871 Majetkov kriminalita 7319 6684 7296 7531 10633 9580 9097 Nsiln kriminalita 737 769 842 821 1322 1544 1506 Mravnostn kriminalita 890 791 733 591 226 335 270

"*/ Sprava riaditea Odboru kriminlne) polcie Prezdia PZ o bezpenostnej innosti v SR Nepublikovan materil MV SR, Bratislava, mj 1997. 2V) / Sprva, Ret 238, s 4 24( 7 Kaiser, G Kriminologie, Beck, Praha 1994, s 142 24 V Podrobnejie pozri o tom Dobrtka, G Gradcia trestnej innosti a jej vznam pre socilnu prognostiku In Socialistick zkonnos, ro XXVII, 1979, 10, s 617 619 Praha Min spravodlivosti SR, 1979 242 / Poda dajov Expertnei komisie Rady vldy pre prevenciu kriminality, uda|ov Prezdia PZ a poda vlastnch vpotov

G T.HBELCOVA, P ONDREJKOV1

Poda tetistiky Prezdia PZ

Vybran trestn n y mldee v r. 1975 - 1998

14000

12000

Ceftov poet objas. trest.

457,2x +9238,6

10000

Majetkov kriminalita
000

9097

17531

6000

4000

2000 $42

Nsiln ktnmaBta 270

1975 1980 1985 1989 1995 1997 1998

Pre viu nzornos uvdzame i celkov npad trestnej innosti v SR (1999) a npad trestnej innosti v Bratislavskom kraji, vrtane percenta objasnenosti a podielu Bratislavy na celkovom npade trestnej innosti v SR:

KRIMINALITA

147

Prehfad o vybranch druhoch trestnej innosti k 25 5 1999 Obr 9

Diuh trestnej innosti

Celkov npad trestnej innost Nsiln knmnahta vrady pee Znsilnenia Majetkov knminaiita celkove kradae viazanm krdee do bytov Krdee motor vozidiel Ekonomick kriminalita

Podiel ObjasnePoet Poet Bratislavskho nost v trestnch Objasns- trestnch Bratislav- kraja na npade Cnov v ncsrt' v SR inov v SR (maj v% Bratistavs skom kraji trestnej innosti v SRv% 1998) v% kom kraji 38954 6268
59 493

58 25661 12172 638 3081 2127

45,8 83,37 71,2 67 7 89,7 29

30

8349
474 6

32,4
69

94 8 6297 2020 1104

68,7 46,8
100

21,4? 9.00 10,17 19,07 13,79 24,54 16,50 25,08 35,83 17,49

45 18 66,8

ieo

19,9 23,5 45,3

51

3/2

57

Npad trestnej innosti v SR (1999)

g% nsiln kriminalita 1 1 % krdee vlm tto bytov ^ o/o krdee motor vozid krdee vlmanm 0% vrady (59) 1% lpee 0<y0 znsilnenia (58)

26%

majetkov kriminalita

55%

Npad trestnej innost v Bratisi. kraji (1999)

krdee motorovch ***Q% krdee vlmanm do bytov
knm

ekonomick4% " n s i l n a kriminalita ,nal,ta , 0%vradV(6)% ^^

M

^^

2% -

A-<i

Q% znsilnenia (8)

krdee vlmanm

19%
majetkov kriminalita^ 6 0 %

G. IIIBELCOVA, P. ONDREJKOV1

Hne pri prvom letmom pohade na graf ns mus zarazi podiel objasnench trestnch inov na incidencii (vskyte) celkovej trestnej innosti. Nepomer medzi nimi m dlhodob charakter a jednoznane treba kontatova pretrvvajci alarmujci stav. Celkovo mono poveda, e kriminalita mldee predstavuje osobitne naliehav a stle otvoren problm. Niektor autori vysvetuj kriminalitu mldee, najm pokia ide o tzv. nsiln kriminalitu, ako vraz pecifickej formy vyrovnvania sa mldee s krzovm potencilom spolonosti.243/ 7.7. Kriminolgia, diverzia a viktimolgia Priny kriminality ako predmet osobitnej vednej disciplny - kriminolgie, ktor sa zaober kriminalitou predovetkm ako socilnym javom, vrtane kriminogenzy, zko svisia s otzkami ako mono kriminalite predchdza - prevenciou a otzkami skmania obet trestnch inov - viktimolgiou. Je to usporiadan celok empirickch poznatkov o zloine, zloincovi a kontrole zloinnho sprvania (socilna kontrola). Kriminolgia pritom najm vzhadom na svoje sasti (napr. prevenciu a viktmolgiu) vyuva poznatky viacerch vednch discipln, osobitne prva, sociolgie, psycholgie a psychiatrie. I tu v zsade mono leni jestvujce kriminologick terie na tri vek skupiny. S to terie, ako sme u podrobnejie uviedli, orientovan na pchatea trestnho inu, t.j. zloinca (interpretatvny prstup), terie orientovan na trestn in, t.j. zloin (normatvna orientcia) a terie, ktor predstavuj kombincie oboch predchdzajcich. In lenenie kriminologickch teri, ktor sa interdisciplinrne zaoberaj prinami zloinu s poda J. SCHNEI244 DERA: / 1. sociokulturlne terie (teria socilnej dezorganizcie a u v vode tejto publikcie uvdzan terie anmie) 2. socioprocesulne terie (terie socilneho uenia, najm teria dife245 rencilnej asocicie E. H. SUTHERLANDA, / terie socilnej kon/ Podrobnejie pozri o tom napr. Golz, L.: Zur Befindlichkeit Jugendlicher in den Stdten Neubrandenburg, Greifswald und Schwerin. In: Sydow, H., Schlegel, U., Helmke, A. (Hrsg.): Chancen und Risiken im Lebenslauf. Beitrge zum gesellschaftlichen Wandel in Ostdeutschland. Berlin : 1995. 244 / Schneider, J.: Kriminalistische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, ro. 1997, . 5, s. 306-318. 245 / Sutherland, E. H, Cressey, D. R.: Principles of Criminology. Chicago, Philadelphia, New York: 1955.
243

7. K R I M I N A L I T A

149_

troly, o ktorej sme sa tie u zmienili v kapitole o socilnej devicii, terie labelingu a terie ivotnej cesty) 3. viktimologick terie (terie zranitenosti a ivotnho tlu a terie rozdielnych truktr prleitost) Najm nov orientcia kriminolgie (tzv. labeling approach) dnes predstavuje vedeck program, ku ktormu sa hlsi vina kriminologickch teri (tzv. main stream theories) a ktor spova v rieen zvislost medzi spolonosou a kriminalitou, v ponman kriminality ako spoloenskho javu. Jej zkladom sa stva integrcia rznych prstupov k devicii, normm a sankcim. Obsahovo tvoria integrciu zklady terie anmie, terie subkultry a kontrakultry, terie diferencilneho socilneho uenia, terie labelingu, diverzie, abolicionizmu a alie. Kriminolgia sa zaober okrem toho aj otzkami, ako psobia trestn zkony na kriminalitu. V tejto svislosti asto hovorme o kriminalizcii, t.j. posudzovan sprvania ako trestnho a dekriminalizcii a depenalizcii, t.j. posudzovan sprvania inak ako trestnho, a teda aj netrestanho. Centrlnou tmou novej orientcie kriminolgie sa stva socilna kontrola (formlna, neformlna, terapeutick, punitvna, odkodujca a pod.) Kriminolgia sa tak stva teoreticko-empirickou vedou o princh, formch prejavu a inkoch zloinu v spolonosti, ako i o boji proti nemu a o jeho predchdzan. K tomu vyuva poznatky viacerch vednch discipln, osobitne prvnych vied, biolgie, humnnej genetiky, psycholgie, sociolgie, socilnej psycholgie, ekonomiky a i., z oho vyplvaj i nemal problmy s ich integrciou v jednom vednom odbore. Poznatky kriminolgie s vemi cenn i pre socilnu prcu, ktor z hadiska kriminolgie predstavuje jeden z faktorov kontroly kriminality s monosou jej ovplyvovania a predchdzania. V svislosti s kriminalitou a kriminolgiou je nevyhnutn podrobnejie sa zmieni ete o: 1. diverzii a 2. viktimolgii, ktor zko svisia s problmami koncepcie socilnej prce. Teoretick aj empirick poznatky sociolgie kriminality v nedvnom obdob ukzali a poukazuj na to dodnes, e kriminalizcia deliktov najm mldee prostrednctvom justcie me by asto kontraproduktvna. Etiketizujci a stigmatizujci inok trestnoprvneho sthania ttnymi intitciami vyvolali vo svete vek diskusie o ich podstatnom redukovan. Vznikla koncepcia tzv. diverzie, ktor predstavuje pokus o nahradenie trestu odatia slobody, a sasne i pokus o zabrnenie trestnopravnemu

150

G I.UBELCOV, P. ONDREJKOVI

sthaniu oficilnymi orgnmi, aby bolo mon previnilcov podpori v ich prpadnom sil o normokonformn spsob ivota v budcnosti. V praxi sa ukzalo, e napriek nespornej monosti negatvneho inku trestnoprvnej justcie nestaia tieto argumenty na presadenie a realizciu koncepcie diverzie. Okrem legislatvy, ako i orgnov innch v trestnom konan a ich nepripravenosti na ukladanie alternatvnych trestov absentuj na rozdiel napr. od USA v naich podmienkach (podobne ako i v mnohch alch eurpskych ttoch), predovetkm vysoko erudovan a poetn socilni pracovnci, ktorch psobenie v prpade diverzie zskava kov postavenie. Samotn pojem diverzie je americkho pvodu (to divert") a predstavuje obchdzanie. V irom vzname sa tm mysl na to, aby osoba, podozriv z trestnho inu mohla ete pred zavedenm trestnoprvneho pokraovania obs" trestnoprvne sdnictvo, najastejie prostrednctvom polcie. Polcia mus zska rozsiahle prvomoci (princp oportunity246/), aby bola kompetentn v tomto smere rozhodova. Poda princpu oportunity (na rozdiel od legality, spojenej so striktnm dodriavanm zkonnch kompetenci a konformnm spsobom sprvania poda platnch zkonov) by mala ma polcia prvo postupova poda vhodnosti, prispsobujc svoje rozhodnutie podmienkam a individulne rozhodn o trestnoprvnom sthan previnilca. Takto prax sa uplatuje osobitne v prpade delikvencie mldee, ke treba zabrni tomu, aby dolo k stigmatizovaniu mladho loveka najm odsdenm k trestu odatia slobody. V takomto prpade nastupuje koncentrovan silie o resocializciu, silie o nvrat previnilca do obianskeho ivota, alebo aspo o poskytnutie relnej ance previnilcovi zmeni svoje sprvanie. (Udeovanie podmienky, alternatvneho trestu alebo inej formy postihu, napr. verejnoprospenmi prcami a i.). V takomto prpade ide o intervenciu vetkch zastnench, ktor koordinuje prve socilny pracovnk. Najastejie je takto postup (v USA) podmienen plnm doznanm viny delikventa a skutonosou, e ide o prvopchatea. K tomu pristupuje i ochota odini spchan kody, prpadne vyrovnanm sa pchatea s obeou. Aplikcia diverzie nadobda spravidla dve formy: 1. Diversion to nothing, t.j. prepustenie (mladistvho) bez sankci, s upozornenm. V niektorch ttoch takto neme postupova polcia, ale iba ttne zastupitestvo alebo prokuratra.
246/ ' / Princp oportunity v trestnom procese znamen vyjadrenie zsady zvaovania okolnost, na zklade ktorch je mon rozhodn, i sa bude prslun (trestn) in stha alebo nie.

7 KRIMINALITA

2. Diversion with referal, t.j. upustenie od oficilneho sthania a odovzdanie prpadu miestnej komunite, obci, samosprvnym orgnom, prpadne orgnom socilnej starostlivosti a pod., kde sa nevykonvaj kodifiovan sankcie. V prvom prpade kladie aplikcia diverzie vek nroky na sksenosti a socilne vzdelanie policajtov, prpadne pracovnkov ttneho zastupitestva (prokuratry). V druhom prpade vstupuje do hry" v celom rozsahu prednostne rezort prce a socilnych vec, ktorho prslun pracovnci musia by odborne kompetentn, aby dokzali kvalifikovane a efektvne zasahova. Z hadiska prevencie znamen diverzia vlastne tzv. pecilnu prevenciu, nachdzajcu sa na hranici sekundrnej (adresnej) a tercirnej prevencie (resocializcie). Me zabrni stigmatizcii pchatea ako kriminlnika a tm zmenuje nebezpeenstvo tzv. sekundrnej devicie, ke napokon lovek, oznaen za kriminlnika sm uver, e takm je a zane sa poda toho i sprva, kee nikto od neho in ani neoakva. Diverzia tak me zabrni motivcii k sprvaniu, ktor je nsledkom akceptovania labelingu (...ke to u o mne tvrdia, budem tak..."). Sasne otvra diverzia irok monosti socilnej prci, socilnej pedagogike a krzovej intervencii. Celkom otvorene sa natska otzka, i by naiel podobn projekt v podmienkach rastcej kriminality, ale i alch socilnopatologickch javov v SR uplatnenie. Niektor autori (ALBRECHT, LERMAN) spochybuj efektvnos diverzie. Ani starostlivos komunity (Community Treatment Projekt), ani podmienen tresty (Probation Subsidy - Projekt) nedok247 zali podstatnm spsobom zni npad trestnej innosti. / Naproti tomu in autori (napr. SCHNEIDER, GREENBER, PALMER, LEWIS a i.) v odlinch podmienkach dospievaj k inm, optimistickm zverom. Medzi takto nzory patr aj ten, poda ktorho mono prve prostrednctvom socilnej prce pozitvne ovplyvova i v poet delikventov mimo npravnch zariaden v prslunej komunite bez toho, aby bola 248 bezpenos komunity ohrozen. / Mono poklada za nesporn, e by nebolo sprvne mechanick aplikovanie zahraninch sksenost v naich podmienkach. Kritick aspekty diverzie by si iste zaslili osobitn pozornos i z hadiska socilnej
247 / Lerman, P.: Community Treatment and Social Control - A Critical Analysis of Juvenile Correctional Policy. Chicago : 1975. 248 7 Schneider, H. J.: Kriminologie. Berlin : 1987, s. 858.

152

G. LUBELCOV, P. ONDREJKOVI

kontroly, podobne ako i ekonomick aspekty, ktor nie s zanedbaten. Vemi asto sa podrobuje kritike nespravodlivos" diverzie, ktor ahie formy trestnch inov depenalizuje a aie postihuje o to prsnejie. V svislosti s tm sa otvra cel rad otvorench problmov. Spova ich rieenie v skvalitnen a vo vej diferencovanosti administrovania prvopchatestva a recidivizmu orgnmi bezpenosti a justcie? Jestvuj vbec kritri resocializovatenosti? Ak lohu v nich zohrvaj socilne, politick, osobnostn a alie faktory? Do akej miery me pomc poradenstvo, krzov intervencia, socilna prca, vrtane socilnej kurately a v neposlednej miere aj rodina a socilne prostredie v podmienkach sasnej spolonosti a na zem SR? V tejto svislosti treba poukza na to, ak vznamn a sasne i zloit je profesionalizcia prevencie v rmci socilnej prce, ako i na to, e pri profesionalizcii a zven efektvnosti socilnej prce je mon uvaova o alekosiahlych zmench aj v oblasti trestnoprvnej politiky, aj samotnej socilnej politiky a sasne ekonomickejie vynaklada prostriedky iba za uritch podmienok, ktor bezpodmienene treba dodra. Treba vak poveda i to, e to stoj za to", pretoe profesionlne vykonvan prevencia vdy bola a vdy bude socilne efektvnejia a ekonomicky lacnejia ne represia. Socilna prca v svislosti s diverziou predstavuje nevyhnutnos aplikova sasne minimlne tyri rozdielne metdy a techniky: vypracovanie kritri resocializovatenosti a diagnostikovania v rznych socilnych podmienkach (napr. na slobode, vo vkone trestu a pod.) pomoc jednotlivcom skupinov socilnu prcu a socilnu prcu v prospech celej komunity (reginu, sdliska, obce a pod.). Pomoc jednotlivcom naalej spova na klasickej nslednosti - anamnza, diagnza, rieenie (prpadne poradenstvo, terapia ap.). Socilna prca v prospech celej komunity vak u prekrauje rmec klasickej socilnej pomoci a mus sa opiera o intitucionlnu kooperciu, priom pravdepodobne mus pota i s uskutoovanm trukturlnych zmien a s nevyhnutnou aplikciou socilnej politiky. V praxi je nevyhnutn vdy znova a znova vysporadva sa s otzkou, i v takomto prpade mono hovori o socilnej pomoci, alebo ide skr o prpad socilnej kontroly ako mechanizmu spolonosti na prekonvanie rozporov a zachovvanie spoloenskej rovnovhy. Dleit problm predstavuje i otz-

7 KRIMINALITA

ka o s prpadmi flagrantnho a opakovanho zlyhania prevencie, diverzie, poradenstva, socioterapie, prpadne i celej socilnej politiky? Na tieto otzky nie je jednoduch odpoveda a vyaduj si interdisciplinrne a longitudinlne rieenie, ktor sme zatia nehadali. Pojem viktimolgie je z celkovho mnostva kriminologickch pojmov pomerne najmlad. Kriminolgia sa dlh roky zaoberala predovetkm pchatemi a menej si vmala ich obete. Relatvne neskoro, ale predsa sa vak tento prstup zmenil. Slvny vskum v rokoch 1948 - 1952, v ktorom podrobil analze Marwin E. WOLFGANG249/ 621 vrd vo Filadelfii v USA je povaovan za zaiatok ry novej vednej disciplny ako sasti kriminolgie - viktimolgie. Jej zkladom je pohad na pchatea a jeho in z hadiska obete, ktorou mu by jednotlivci, skupiny, organizcie i intitcie. Obeou inu (trestnho) sa mono sta tm, e djde k ohrozeniu, pokodeniu alebo jej znieniu. Vzniklo uenie o obeti, ktor vystilo do terie ako sa obeou mono sta. Viktimolgia (lat. victima znamen obe) skma vzahy medzi pchatemi a obeami zloinu. Viktimolgia rozliuje svoj u a ir predmet. V uom vymedzen ide skr o obete trestnch inov, vymedzench v zmysle prvnom (trestnho prva). V irom vymedzen ide o kad druh ohrozenia, pokodenia, znienia alebo o i len zlho zaobchdzania alebo zneuvania. Vzahovm rmcom v tomto prpade nie je trestn prvo a trestn in, ale veobecn socilne blaho ako zujem spolonosti. V dsledku empirickch vskumov disponujeme dnes u mnostvom poznatkov, ktor maj veobecn platnos. Patr k nim okrem inho aj poznatok o kriminalitou zranitench, tzv. ohrozench skupinch. K tmto skupinm patria eny, deti250/ a star udia. Naprklad roku 1989 bol v USA poet obet z radu ien vznamne vy ako muov. V SRN tvor napr. percento vreckovch krde, pri ktorch s postihnut eny a 92% ! V prpade sexulneho nsilia, zneuvania, vydierania a pod. udvaj tatistiky a 91% ien ako obet. Ete viac ne eny mono k obetiam zloinu pota deti, i u ide o zl zaobchdzanie, tranie, sexulne zneuvanie, ale i vrady a ujmy na zdrav. Vznamn je viktimizcia v nie menej miere starch ud, vo veku nad 60 rokov. V priemere sa udva asi 19% z celkovho potu vrd, spchanch na starch uoch,

V Wolfgang, M. E.: Paterns in Criminal Homicide. Philadelphia : 1958, uvdza Keiser, G.: Kriminologie. Praha : Beck, 1994, s. 231. 25( V K problematike viktimolgie detskho veku pozri Dobrtka, G.: Forenznomedicnske a forenzno-psychologick problmy viktimolgie. In: Socialistick zkonnost, ro. XXII, 1974, . 1, s. 27 - 29. Praha : Min. spravodlivosti SR, 1974.

24

154

G LUBELCOV, P ONDREJKOVI

ca 16% dokonanch lpe, pokusy o lpe starch ud tvoria dokonca okolo 20% z celkovho potu takchto pokusov. Frekventovan s i delikty akho ublenia na zdrav. (daje predstavuj globlne svetov sla, nie situciu v SR). V prpade starch ud sa poklad za hlavn prinu ich viktimizcie socilna izolcia rzneho stupa a druhu a tzv. infantilizcia (najm v domovoch dchodcov), ale i relatvna fyzick bezbrannos gerontov. Vo svojom dopade je kriminalita proti starm uom zvl zvan. Nielen telesn a duevn kody, ale aj predmety, spojen s citovmi vzbami a spomienkami s pre starch ud nenahraditen. Podobne aj ukradnut alebo inak odcudzen majetok vzhadom na svoj vek a hmotn situciu si nemu star udia optovne nadobudn, ke asto na nadobudnutie potrebovali cel svoj ivot. To vetko stupuje predovetkm strach zo zloinu, ktor je u starch ud vy ako u ostatnch skupn obyvatestva. V literatre s znme tyri zkladn kontelcie vzahu medzi pchateom a obeou, ktor mu vies niekedy a k provokcii, vyvolaniu prpadne spoluzodpovednosti za spchan zloin. V literatre jestvuj dokonca typolgie, v ktorch sa uvdzaj typy osobnost priahujce zloin a tzv. osobnosti-obete: scit ochota a potreba pomha sklon k devtnemu sprvaniu ziskuchtivos Osobitn prpad predstavuje tzv. rodovo podmienen nsilie, teda nie nhodn nsilie pchan na ench. M vea podb a uskutouje sa asto prakticky od narodenia (nsiln preruovanie tehotenstva), detstva (odlin poskytovanie starostlivosti v zvislosti od pohlavia dieaa), dospievania (sexulne zneuvanie, obaovanie, nten prostitcia a pod.), reproduknho veku (tranie v manelstve, tzv. domce skryt nsilie, bitie, zneuvanie na pracovisku a pod.) i v starom veku (starie eny s astejie obeami nsilia ako star mui). Pritom mono veobecne kontatova, e: 1. nsilie hroz enm najvmi od muov, ktorch poznaj 2. rodovo podmienen nsilie sa vyskytuje vo vetkch socilno-ekonomickch skupinch 3. nsilie v rodinch je rovnako nebezpen ako prepadnutie neznmym lovekom

7 KRIMINALITA

4. vinu nsilia, ktor vedie k zraneniam, pchaj mui na ench 5. prevan vina nsilnkov nie je duevne chor 6. alkohol sce prispieva k nsiliu, ale nie je prinou pchania nsilia na ench,251/ pokladme ho skr za katalyztor nsilia zo strany pchatea a ochoty necha sa zneui zo strany obete. Poda Deklarcie OSN proti nsiliu pchanmu na ench ide o kad prejav rodovo podmienenho nsilia, ktor m alebo by mohol ma za nsledok telesn, sexulnu alebo duevn ujmu alebo utrpenie ien, vrtane hrozby takmito inmi, zastraovania a myselnho obmedzovania slobody a to vo verejnom alebo skromnom ivote. " Zniovanie pravdepodobnosti, e sa niekto stane obeou zloinu mus vychdza z empirickho vskumu sasnch konkrtnych podmienok ivota prslunch skupn obyvatestva. Veobecne sa hovor o nevyhnutnosti prekonvania subjektvnej bezmocnosti a socilnej nemohcnosti, pri ktorej mu vznamnou mierou pomc socilni pracovnci. Vznamn lohu zohrva zorganizovan svojpomoc a sebaobrana (pasvna i aktvna), legislatvne pravy, napr. zkonn pravy, ktor ved k zlepeniu postavenia pokodench v trestnom konan, uprednostovanie nrokov na nhradu kody obet, osobitne seniorov, pred ttnymi nrokmi, zkon o odkodnen obeti, alej obianske iniciatvy, vzdelvanie ohrozench skupn obyvatestva a pod. Prevencia je najefektvnejia ak vychdza z dkladnho kriminologickho poznania socilneho prostredia, mentality obet i pchateov a disponibilnch monost. Preto je nevyhnutn rozvja pri vzdelvan pracovnkov exekutvy a socilnych pracovnkov i viktimologick poznanie, ktor doke poskytn adekvtne informcie pre rozvoj preventvnych aktivt. Je len samozrejm, e preventvne aktivity musia by pecificky primeran veku (in v prpade ohrozenia det, ide v prpade ohrozenia starch ud) a pohlavia (gender). Problematika prevencie kriminality tvor samostatn zloku kriminolgie. asto bva chpan ako kontrola kriminality, vrtane tzv. kriminality potencilnej. Prevenciu kriminality mono definova vemi iroko, ako akkovek innos, ktorej nsledok smeruje k zniovaniu pchania trestnch inov. V tejto svislosti hovorme podobne ako pri drogovch zvislostiach o prevencii primrnej alebo univerzlnej, prpadne nepriaV Heise L. L., Pintanguy, J., Germain, A.: Nsilie pchan na ench. Humenn, Bratislava : Pro famlia, Aspekt, 1998.
25

LUBELCOV,

ONDREJKOVlf

mej, zameranej na cel spolonos, prevencii sekundrnej, zameranej na rizikov skupiny obyvatestva a na predpolia kriminality, a o prevencii tercirnej, zameranej na predchdzanie recidv, zabrnenie optovnmu vskytu trestnch inov u tch, ktor sa trestnch inov u dopustili. Osobitn problm predstavuj aktivity sekundrnej prevencie. Vyhadvanie tzv. ohrozench skupn obyvatestva, hlavne mldee znamen u samo o sebe nezriedka nebezpeenstvo etiketovania - labelingu (napr. na zklade nepravdivho alebo nevhodnho informovania nekvalifikovanm informtorom, ale i navodenm zvedavosti ak to je spcha zloin), a tm i uvedenie mechanizmu vzniku kriminlnej kariry do chodu. Kee odmietame zrieknutie sa pomoci ohrozenm skupinm obyvatestva, resp. intervencie do nastpenej cesty vedcej k drogovej karire, nazdvame sa, e sekundrna prevencia m svoje pln oprvnenie. Pravdou je vak i jej osobitn nronos a nevyhnutnos kvalifikovanho prstupu, profesionlnej zrunosti a citlivosti. V prevencii kriminality m svoje nezastupiten miesto policajn a trestn represia, ktor maj okrem inho aj odstraovaciu funkciu, socilna usporiadanos a veobecn platnos hodnt a noriem a vyadovanie ich plnenia prostrednctvom socilnej kontroly, oraz vie miesto zaujmaj v prevencii kriminality masovokomunikan prostriedky, socilna prca a socilna pedagogika. Naalej pretrvva vznam rodiny a koly, avak vzhadom na ich zniujci sa vplyv ako socializanch initeov v praxi v sasnom obdob treba relne hodnoti ich monosti osobitne v prpade sekundrnej a tercirnej prevencii, km v primrnej prevencii je ich miesto i v sasnosti nezastupiten. V prevencii kriminality, najm sekundrnej, zohrva osobitn miesto teria poa, v zmysle ktorej vieme vypecifikova i tzv. predpolia kriminality, ktorm je nevyhnutn venova osobitn profylaktick pozornos.

8. Prostitcia
Sexulny ivot loveka predstavuje vemi vznamn sas reprodukcie spolonosti a udskho rodu. Spolonos si preto v oblasti udskej sexuality vytvra rzne regulatvy, ktor nadobdaj charakter najrznejch noriem, tandardizovanho sprvania, automatizovanch vzorcov, obyajov ba i ritulov (niekedy i celch kultov), s presne stanovenm postupom. Vo vznamnej miere sa tak dar socilne stabilizova sexulne sprvanie jednotlivcov i celch spoloenskch skupn. Jednm z najstarch socilnych javov, poruujcich normy sexulneho sprvania a asto povaovanch za socilno-patologick jav je prostitcia. V eurpskom kultrnom regine najastejie rozumieme pod prostitciou poskytovanie homo- ako aj heterosexulnych sluieb za peniaze alebo in protihodnotu. Tto skutonos treba osobitne zdrazni, lebo s znme i prpady prostitcie, ktor vonkoncom nemaj socilnopatologick charakter a u vonkoncom nepredstavuj socilnu deviciu, ktor by naruovala skupinov socilne normy. Znma je chrmov prostitcia v Asrii, v starom Rme a Grcku, prpadne ritulna prostitcia, ke sa poskytovanie sexulnych sluieb stva sasou predpsanho obradu, napr. sluby bohom alebo dmonickm silm (v sasnosti napr. satanisti, sabatisti a i.), v minulosti boli vysoko spoloensky hodnoten sexulne sluby napr. v Japonsku (geje), priom niektor zvyky pretrvvaj dodnes, znme s i niektor zvyky a obyaje prrodnch nrodov a pod. Naprklad prijmanie hosa bva niekedy spjan s poskytnutm sexulneho styku s vlastnou enou alebo dcrou. Tu sa v plnej miere prejavuje rozdielnos spoloensky podmienench noriem, ako sme na to poukzali v prpade komparatvnej tdie Jlie S. BROWNOVEJ252/ v kapitole 0 devicii. Za klasick prostitciu bva pokladan poskytovanie sexulnych sluieb z ekonomickch dvodov, priom ani tu nemus by dvodom vlune socilna ndza, chudoba alebo nedostatok. Prostitcia me ma 1 charakter prostriedku dosahovania spoloenskej alebo profesijnej kariry a spechu. ast s i prpady tzv. prleitostnej prostitcie, ktor bva
/ Brown, J. S.: A Comparative Study of Deviation from Sexual Mores. In: American Sociological Review, roc. 17, 1952, s. 135 - 146.
252

158

P ONDREJKOVI

spjan s potrebou hrady mimoriadnych vdavkov, resp. uspokojenia osobitnch ekonomickch nrokov. Znme s i motvy individulnej pomsty za spsoben sklamania (v lske, vernosti partnera a pod.) v podobe prostitcie a promiskuity. asto vak sa prve z prleitostnej prostitcie vyvinie prostitcia permanentn, spojen s nvykom na prslun spsob ivota, nezriedka spojen so zhaivosou, vznikom osobitnch zvzkov a socilneho, mimoekonomickho donucovania. Je to najastej prpad tzv. profesionalizcie prostitcie. O prostitcii hovorme ako o enskej, muskej a v ostatnom obdob oraz astejie i detskej. Prostitcia me ma podobu verejn a leglnu, ke osoby poskytuj sexulne sluby prevane v pecializovanch zariadeniach (verejn domy, erotick masne salny, vyhraden ulice v niektorch mestskch tvrtiach, v minulom storo dokonca pokus o zavedenie tzv. licencie) alebo skryt, najastejie neleglnu, ke tieto osoby aktvne vyhadvaj svojich zkaznkov", snaia sa upozorova na seba, priom vlastn sexulny akt sa najastejie uskutouje vo vlastnom alebo prenajatom byte, hotelovej izbe, penzine, motoreste a pod. Obe formy s obyajne zko prepojen. Obmedzovanm verejnej prostitcie narast skryt, neverejn forma a naopak, liberalizciou prpadne legalizciou verejnej prostitcie, zvyajne spojenej s lekrskou kontrolou dochdza k poklesu skrytej a neverejnej prostitcie. V ostatnom obdob je znme v niektorch ttoch (napr. SRN) i silie o uznanie prostitcie ako leglnej ivnosti, spojenej s platenm dan, nemocenskho poistenia a pod. V zmysle medzinrodnej Konvencie o potlan (potieran) prostitcie a obchodu s umi, prijatej roku 1949 v OSN dospela vina eurpskych ttov k odkriminalizovaniu (dekriminalizcii) prostitcie, ke poda zkonov prslunch krajn samotn poskytovanie sexulnych sluieb za hradu nie je trestn, hoci je veobecne povaovan za amorlne a antisocilne. Sociolgia, socilna pedagogika i socilna prca ako veda sa zaoberaj i otzkami motivcie, ktor najastejie vedie k vzniku prostitcie ako socilneho javu. V 19. storo sa najastejie pokladala za prinu prostitcie chudoba, ako i vplyv zlch socilnych podmienok, prpadne morlny rozvrat rodiny. Znma je bse V. Huga: Och, neuraj enu, ktor padla... Medzi prinami prostitcie sa v starch prcach asto stretvame s biologickmi dvodmi, poda ktorch je kriminalita typick musk jav a jej nprotivok - prostitcia je vlastn prevane enm. Niektor sociologick terie vysvetuj prostitciu ako dsledok enskej socilnej roly a niektor psychologick terie vysvetuj prostitciu ako dsledok psychologickej patolgie alebo ako poruchu osobnosti. Ekono-

8 PROSTITCIA

mistick terie nazeraj na prostitciu ako prostriedok socilnej meny vo vzahu medzi zkaznkom a predvajcim. V ostatnom obdob sa oraz astejie stretvame s aplikciou terie labelingu. Poda terie labelingu je prostitcia vsledkom socilnej devicie, spojenej s nesprvnou interpretciou noriem a nesprvnym hodnotenm socilnej normy. Nie je jednoduchm poruenm normy, ale predovetkm vsledkom hodnotenia prslunho socilneho sprvania, v naom prpade ako prostitcie zo strany spolonosti. Toto prisdenie, resp. oznaenie niekoho ako prostitta, prostittky je dokonca podstatnejie ako samotn poruovanie socilnej normy. Me djs i k situcii, ke k samotnmu poruovaniu socilnej normy ani nedochdza a jednotlivec napriek tomu zskava nlepku prostitcie, napr. je pokladan za loveka, ktor sexulne sluby poskytuje za hradu. V socilnej prci je nevyhnutn analyzova podmienky vzniku, prpadne nrastu prostitcie, vrtane otzok motivcie. V sasnej spolonosti sme svedkami narastajcej tolerancie k odchlkam od noriem sexulneho sprvania, ku ktorm patr i prostitcia. Sexulne a erotick normy, ktor si m osvoji lovek v procese socializcie, prestvaj psobi s predchdzajcou socilnou naliehavosou. Sasne dochdza i k rozreniu samotnho rozsahu pojmy normality v sexulnom sprvan. Mono, e prve preto sme svedkami narastajcich prvkov anmie i vo vzahu k sexulnemu sprvaniu a prostitcii. Analyzova situciu a vskyt prostitcie je preto neraz mimoriadne obtiane. Na uahenie analz neprispieva ani chlostivos zisovania, ostych, obava z prieniku do najintmnejch sfr udskho sprvania z najrznejch dvodov, ale i napr. zamlovanie, pokrytectvo, prudria, neprimeran hanblivos a pod. Skutonosou je vak jednoznan nrast prostitcie i v SR, osobitne jej niektorch foriem (napr. tzv. dianin a cestn prostitcia, detsk pornografia spojen s pornoturistikou, tzv. zjazdov prostitcia, napr. z Bratislavy do Viedne alebo Schwechatu a i.). Jednm z prstupov k prostitcii v socilnej prci je tzv. abolicionistick prstup, ke sa v socilnej prci zdriavame zsahov proti prostitcii samotnej, ale vmame si predovetkm negatvne javy, ktor sa s prostitciou najastejie spjaj. Je to najm zneuvanie ien a obohacovanie sa na ich kor, obchodovanie so enami (tzv. obchod s bielym msom), kupliarstvo, zneuvanie det, podvody, myseln uvdzanie do omylu za elom zskania neoprvnenho zisku a pod. V prpade ak prostitcia zskava nebval rozsah a stva sa zdrojom celho radu alch antisocilnych, nezriedka i kriminlnych javov, pristupuje spolonos neraz k reglementcii, ke ustanovuje nad prostitciou radn

160

P ONDREJKOVI

(napr. policajn) dozor alebo ustanovuje kuratelu, povinn lekrske prehliadky, dokonca i registrciu. K tomu bva spolonos neraz donten masovm renm pohlavnch chorb, v ostatnom obdob aj AIDS. Vzhadom na kvantitatvny nrast osb, zaoberajcich sa profesionlne prostitciou ako ivobytm sa neraz stvame svedkami formovania tchto osb do svojpomocnch skupn, najastejie za elom dosiahnutia uznania prostitcie ako leglneho povolania, ako sme sa o tom u zmienili. V oblasti prevencie prostitcie jestvuje viacero teri, vinou nerelnych a podfarbench idealizmom. Jednou z innch ciest je streetwork, nadvzovanie kontaktu, zskavanie dvery a pomoc osobm, zaoberajcim sa prostitciou.

9. Drogov zvislosti
Problematika konzumcie drog a vzniku drogovch zvislost predstavuje vny socilnopatologick jav s narastajcou tendenciou a narastajcim globlnym spoloenskm vznamom. O drogch hovorme najastejie ako o dvoch vekch kategrich tzv. leglnych, t.j. socilne akceptovanch, ktorch konzumcia nie je v rozpore s platnmi zkonmi naej krajiny a o neleglnych (zakzanch, naej kultre cudzch), a teda aj nebezpenejch, i ke v nejednom prpade v porovnan s leglnymi drogami menej asto konzumovanch. Tzv. leglne drogy neznamenaj z hadiska socilnej prce men problm, prpadne menie spoloensk nebezpeenstvo prve preto, e mme v ich prpade do inenia s drogami, ktorch uvanie je kultrne integrovan, t.j. e mnoh z ns sa s leglnymi drogami nauili" zaobchdza. V tejto asti sa nebudeme zaobera drogami, ktor sme nazvali leglnymi, ale s vekou skupinou neleglnych drog. Ako drogov zvislos kvalifikujeme chorobn vzah k drogm, ktor je charakterizovan nekontrolovatenou tbou vpravova si drogy akmkovek spsobom do organizmu. Znma je pvodn defincia Svetovej zdravotnckej organizcie (WHO),253/ akcentujca predovetkm tbu po droge, ktor pozostva zo tyroch charakteristk: 1. Neprekonaten iadostivos alebo potreba (nutkavho charakteru) pokraova v konzumcii drogy a zadovaova si ju akmkovek spsobom. 2. Tendencia k zvyovaniu konzumovanch dvok. 3. Psychick a veobecne fyzick zvislos od inkov, ktor me droga vyvola. 4. Zniujci inok na indivduum a spolonos. Tto defincia vyvolva viac otzok ako vysvetlen. Predovetkm: musia by prtomn vetky tyri charakteristiky, aby sme mohli hovori o zvislosti? kodliv pre jednotlivca i spolonos mu by vak aj le" / WHO Expert Commitee on Addiction-Producing Drugs (1952) : WHO Technical Report Series, No. 3, New York, citovan poda Scherer, S., Vogtt I.: Drogen und Drogenpolitik. Ein Handbuch. Frankfurt am Main : Campus, 1989 s. 14.
2

162

P ONDREJKOVI

galne drogy, ktor nepodliehaj iadnej medzinrodnej kontrole a dohovorom Rovnako tak jestvuje aj dilema nedostatonej rozlitenosti psychickej a fyzickej zvislosti zoi-voi sasnmu vvoju drogovej zvislosti ako globlneho svetovho fenomnu na naej plante To vetko vystilo do nahradenia pvodnho termnu tby po droge (nem Sucht) termnom zvislos od drogy, ako ju chpeme v sasnosti Takto chapana zvislos je u definovan ako stav, ktor vznik opakovanou konzumciou drogy, priom uvanie drogy me by periodick (z asu na as), alebo kontinulne Samotn charakteristiky takto ponmanej zvislosti u nie s univerzlne, ale zvisia od uvanej drogy 254 / Nevhodou tejto defincie je monos jej aplikcie vlune v spojitosti s typolgiu drogovch zvislost, ktor vyvinuli vo WHO zvislosti morfnovho typu, kokanoveho typu, kanabisoveho typu, zvislos od barbituratov, amfetaminu, zvislos kathovho typu a halucinognna zvislos Defincia vak umoovala na internacionlnej urovni klasifikova i alie a (neustle) pribdajce latky, nezvisle od toho, i spsobuj zvislos psychick alebo fyzick Za plne nevyhovujce vak mono poklada vlune farmakologick chpanie vzniku zvislosti, zdrazujce vlastnosti drogy a abstrahujce od mnostva alch faktorov (socilnych, psychologickch, skupinovch, osobnostnch, ekonomickch a i) ktor niekedy podmieuj vznik zvislosti nezvisle od jej typu S podstatnou kritikou koncepcie, poda ktorej je zvislos chorobou sa stretvame v odbornej literatre oraz astejie 255/ Takto defincia je vemi vhodn z hadiska nkladov na lieenie v zdravotnckych zariadeniach, menej vak z hadiska efektvnosti terapie, ako na to poukazuj viacer autori S vnimkou USA, Fnska a Vekej Britnie je konkrtnym vsledkom okrem inho neustle zniovanie prostriedkov na vskum a zvyovanie prostriedkov na lieenie v zdravotnckych zariadeniach, ktor sa prve v dsledku nedostatonho vskumu stva oraz menej efektvnym V tejto svislosti treba upozorni i na viu precznos v narban s pojmami, aby sme sa vyhli simphfikacim a habitualizcn, ke nazvame drogovou zvislosou oraz viac javov (hovorme u i o prci psobiacej ako
/WHO 1964 citovane podl Scherer S , Vogtt I Drogen und Drogenpolitik Ein Handbuch Campus Frankfurt am Main 1989, s 15 / Napr Erbach, B Wie Sprache Wirklichkeit erzeugt Sucht als sprachliche konstrukt In Richelshagen Kordula (Hrg) Suchtlosungen Systematische Unterstellungen zur ambulanten Therapie Freiburg Herder, 1996, s 76 - 88, Efran, J S et al Alkoholismus als Auffassungssache In Zeitschrift fr systematische Therapie, ro 1988, 6, s 180-191 Schwertl, W Systematische Reflexion zur Sucht In Sucht in systemischer Perspektive Gottingen Vanderhoecku Ruprecht, 1998 a i
4

9 DROGOV ZVISLOSTI

droga, podobne o jedle, sexe, hrch, zbavch, autch, cestovan, ba najnovie i o tdiu a pod ) Nezriedka tu mame do inenia s tzv medicmahzaciou" problmov a khentifikaciou" ud v naom ivote, ktorch problmy sa zdanlivo stavaj rieiten" iba prostrednctvom expertov Pri drogovch zvislostiach je nevyhnutne vdy diferencova a konkretizova v akch podmienkach, v akom kontexte, poda akch vzorcov sprvania hovorme o zvislosti a o aku zvislos, od ktorej drogy (akch drog) ide, inak hroz nebezpeenstvo, e upadneme v oblasti protidrogovch aktivt do trvalej nemohcnosti Ke hovorme o zvislosti, spravidla vdy ide o biologicky a sasne i socilny jav Tento vzah je alej sprevdzan zotroovanm osobnosti drogou, ktor sa prejavuje vo fyzickej alebo psychickej i socilnej sfre osobnosti, najastejie vak v celej totalite loveka Poda toho hovorme najastejie o zvislosti fyzickej alebo psychickej O fyzickej zvislosti hovorme vtedy, ke je preruenie konzumcie drogy sprevdzan prznakmi presne opanmi, ako s tie, pre ktor jednotlivec drogu vyhadval a uval Mechanizmus vzniku fyzickej zvislosti spova v prispsobovan sa organizmu novej rovni homeostazy v dsledku konzumovania drogy a reakciami na poruovanie tejto novej homeostazy Psychick zvislos bva oznaovan ako neodolatene nutkanie a potreba pokraova v konzumovan drogy Manifestuje sa sprvanm, v ktorom prevlda usilovn vyhadvanie drogy a to i napriek tomu, e konzument vie 0 rizikch dopadu na svoje zdravie Psychick zvislos spravidla predchdza zvislosti fyzickej, ale treba upozorni i na to, e nie vdy mus fyzick zvislos nasta, hoci dochdza trebrs i k pokodeniu organizmu Donedvna pouvan vemi nepresn a neurit pojem nvyk (addikcia) bol povaovan za stav sasnej psychickej i fyzickej zvislosti Zvislos bva asto znsobovan pokraovanm v konzumovan drogy, ospravedlovanej tym, e sa takto vlastne predchdza vzniku abstinennch prznakov a e podvanm drogy sa iba udruje normahta" Vynechva sa spoloensk zvislos (napr disko-kultra, techno-scna, kolektvna konzumcia drog, a i), spravidla spojen s rituahzciou, celm sborom postupov a obyajov, spojenm s konzumciou drog Sasou ntualizcie a kolektvnej konzumcie drog bva i vznik osobitnej subkultry zvislch a vznik osobitnho spsobu komunikcie, vyjadrovania, osobitnch vrazov, ktorm asto in ani nerozumie, ba a celho slangovho slovnka Sasou problmov spoloenskej zvislosti je 1 vznik osobitnch hodnt a noriem, ktormi sa postupne riadi socilne sprvanie zvislch Extrmnym prpadom je vznik tzv kolektvnej prodrogovej klmy Kto v atmosfre prodrogovej klmy nekonzumuje drogu,

164

P ONDREJKOVI

nie je viac in", stva sa spoloensky diskreditovanm. inok prodrogovej klmy je vysoko socilnopatologicky inn, asto zodpovedn za vznik zvislosti a vemi ako ovplyvniten. Zvislos mva spravidla rzny stupe intenzity. Niekedy hovorme o tdich zvislosti (najastejie o tyroch tdich), priom ocitnutie sa vo tvrtom tdiu vemi asto znamen smr. Vchodiskom bva substitun (napr. metadonov) program, ktor nahrdza konzumciu drogy (najastejie heronu) menej nebezpenou drogou. V svislosti so zvislosou niektor autori zdrazuj, e konen diagnza zvislosti by sa mala stanovi, resp. kontatova a vtedy, ak poas roka dolo k trom alebo viacerm z viacerch javov, ktorch vpoet stanovuje napr. MARHOUNOV a NEPOR na es.256/ Syndrm nhleho odatia drogy - tzv. abstinenn syndrm vznik ako pravideln sprievodn jav tolerancie. Jeho vskyt a intenzita vznamnou mierou zvis od stupa vytvorenej fyzickej zvislosti. Abstinenn sydrm me by mierny, pomaly odznievajci, ale i explozvny, spojen s celm radom negatvnych fyzickch i duevnch prejavov. Spravidla si vyaduje medicnsku intervenciu. V svislosti so vznikom zvislosti hovorme o tolerancii. Pod ou rozumieme znen odpove organizmu na inky drogy, ktor mus prijma konzument na dosahovanie rovnakho inku v neustle vych dvkach. Teria pojednva o tolerancii metabolickej, ako dsledku zvenej degradcie ltky pri chronickom uvan, o tolerancii behaviorlnej, ktor predpoklad schopnos kompenzova inok drogy a tolerancii funknej (najastejie), spsobovanej kompenzanmi zmenami recepto257 258 259 rov, / enzmov / a membrnovch inkov drogy. / Najnovie farmakologick vskumy preukzali, e stupe tolerancie me by a 35-nsobn (napr. u opioidov).
256

/ Marhounov, J., Nepor, K.: Alkoholici, feci a gambleri. Praha : Empatie, 1995

s. 56. / Receptory s asti buniek (makromolekuly), ktor vstupuj do interakcie s molekulami drogy a spaj sled biochemickch pochodov, vedcich ku konenm pozorovatenm inkom. Nuka o receptoroch je dnes stredobodom zujmu vskumu inku lieiv i drog. Mechanizmus ich psobenia sa oznauje ako farmakodynamika. / Enzm je bielkovinov ltka (aminokyselina), urchujca biochemick pochody. 259 / Teria pojednva o tolerancii metabolickej, ako dsledok zvenej degradcie ltky pri chronickom uvan, o tolerancii behaviorlnej, ktor predpoklad schopnos kompenzova inok drogy a tolerancii funknej (najastejie), ktor je spsoben kompenzanmi zmenami receptorov, enzmov a membrnovch inkov drogy (Poda Hollister, L. E.: Zneuvan ltky. In: Katzung, B. G.: Zkladn a klinick farmakolgie, Praha, H. a H., 1994, s. 457)
257

9. DROGOV ZVISLOSTI

1S_

A teraz, po vysvetlen pojmu drogovej zvislosti sa meme poksi o vysvetlenie a objasnenie toho, o budeme vlastne rozumie pod pojmom drogy. Droga je upraven surovina nerastnho, rastlinnho alebo ivoneho pvodu, ktor je po vpraven do udskho organizmu schopn vyvola psychick alebo fyzick zvislos. No kodlivos konzumcie drogy nespova iba vo vysokom stupni pravdepodobnosti vzniku zvislosti. Prof. NOVOMESK260/ v tejto svislosti hovor, e niet v udskom tele orgnu alebo tkaniva, ktor by droga nezasiahla a ktor by droga skr alebo neskr nepokodila alebo dokonca celkom nezniila. Drogy, vtane tzv. mkkch" drog, napr. marihuany v mozgu pokodzuj priamo nervov bunky, rozbjaj nervov vlkna v bielej hmote mozgovej, spsobuj poruchy cirkulcie mozgovomieneho likvora, i naraj pevnos stien mozgovch ciev (tzv. kokanov endovaskulitda). Pred inkami drog nie je chrnen ani najdleitej zmyslov orgn - zrak. Po fajen marihuany sa zvyuje vntroon tlak a o 25%, uvdza Novomesk. Pri vntroilovej aplikcii drog sa z nesterilnch ihiel a striekaiek krvnm obehom zanesie do o cel rad mikroorganmizmov, vtane plesn. Mu vznikn trval pokodenia vetkch onch tuktr. Srdce a cievy s pokodzovan bu priamym inkom drog pri ich ustavinom biovan" k vyiemu vkonu (amfetamny, kokan), alebo sa do krvnho obehu z nesterilnch ihiel zanes mikroorganizmy, schopn ako narui srdcov sval i chlopne v srdci (bakterilne myokarditdy, endokarditdy). V pcach konzumentov drog sa asto rozvjaj ak zpaly, nezriedkavo aj plesov (Aspergillus), inokedy sa tu vytvraj granulmy okolo cudzch hmt ako drogovch prmes (vlkna vaty, zrnk mastenca a i.). Pee toxikomana je postihnut osobitne zvane, obvykle vo forme akho zpalu alebo cirrhzy (heron), o me vies k zlyhaniu jej funkcie a k smrti. Obliky drogovho konzumenta strcaj schopnos sprvnej filtrcie krvi, v moci sa objavuj bielkoviny, krv, hnis, asom me djs k totlnemu zlyhaniu innosti obliiek a k smrti (heron, amfetamny). Inokedy vznikaj bakterilne zpaly obliiek, taktie s monosou ich terminlneho zlyhania. Toko z pera hlavnho odbornka MZ SR pre sdne lekrstvo. Z tohto hadiska sa vlastne stvaj diskusie o vzniku zvislosti fyzickej alebo psychickej skutone druhoradmi. Vzhadom na vysok spoloensk nebezpenos konzumcie drog je v SR boj s drogovou scnou zakotven v trestnom zkone (zkon . 140/1961 Zb. v znen neskorch doplnkov a noviel). S to najm 187, 188 a 188. Paragraf 187 pojednva v troch odsekoch o nedovolenej v26(1

V Novomesk, F.: Drogy. Histria - medicna - prvo. Martin : Advent Orion, 1996.

P ONDREJKOVI

robe a dran omamnch a psychotropnch ltok, jedov a prekurzorov 26V Paragraf 188 pojednva o zadoven alebo prechovvan predmetu urenho na vrobu takejto ltky, a paragraf 188a o ren toxikomnie. O spoloenskom nebezpeenstve nzorne sved graf s tabukou, kde vidno rastci poet lieench zvislch pacientov na zem SR v rokoch 1994 - 1998 s linernou prognzou do najblich rokov:
(Obr tOl lieench pacientov v SK 1994 1995 1996 1997 1998 12W 15^4 2074 2179

Pov licench \ .SK

500

{i t -

Rok 1V94 - 2001

l stav <aravot tnfomuu.ii a tdtislifo

/ Prekurzory su latky, z ktorch mono vyrba drogy.

9 DROGOV ZVISLOSTI

167_

Kee sa dnes u stretvame s vekm a neustle narastajcim mnostvom rozlinch drog, s rozdielnym inkom, spsobom uvania, legalizcie a vskytu, je nevyhnutn poksi sa o ich triedenie. Najhrubm triedenm drog je u spomnan triedenie na tzv. leglne, t.j. neodporujce zkonom (napr. kva, vno, aj, destilty, tabak a pod.) a neleglne, ktor s zkonnou normou zakzan. I ke sa budeme zaobera iba tzv neleglnymi drogami, neznamen to ete, e samotn zvislos nemu spsobova i niektor leglne drogy. Dokonca z niektorch z nich mono vyrobi" ileglne drogy. Z hadiska poslania tejto publikcie za najelnejie pokladme triedenie drog poda ich inku do piatich skupn: 1) DROGY S PREVANE SED ATI VNYM INKOM - alkohol - barbiturty a nebarbiturtov sedatva - hypnotik - trankvilizry - inhalan prostriedky Ich inky spovaj pri krtkodobom uvan v celkovej uvonenosti v dsledku odstraovania zbran, vo zvenej aktivite, zhovorivosti, inkom me by aj pokoj, mierna eufria, ale aj spoloensky neprijaten sprvanie, zkostn stavy, neschopnos zretene artikulova, strata koncentrcie, kltiv chdza. Pri dlhodobejom uvan u po niekokch tdoch me djs k vraznej redukcii funkci mozgu a kvalitatvnym zmenm, k saenej idecii, asocicii a vybavenosti v procese myslenia, me djs k zmenm inch ast centrlnej nervovej sstavy. ast je celkov letargia, nevonos, zpcha, prznaky opice", zmenen motorika, poruchy videnia. Znme s i prpady krtkodobej pamti, nepriateskho a agresvneho sprvania. V noci sa stretvame s nespavosou, neschopnosou cti sa odpoinutm. Vznik zvislosti je individulny, podmienen telesnou kontitciou, celkovm zdravotnm stavom, vrtane stavu psychiky.
2) D R O G Y S PREVANE POVZBUDZUJCIMI INKAMI (STIMULANCIA)

- kokan, krak - amfetamny inky spovaj predovetkm v drden centrlnej nervovej sstavy. Zvyuj krvn tlak a zrchuj krvn obeh. Doku vybiova orga-

168

P ONDREJKOVI

nizmus, vytvraj pocit prlevu sl, svieosti a energie. ast je strata chuti do jedla. Po eufrii sa zvyajne dostavuje rozlenos a zkos, bolesti hlavy, studen pot, bledos, trasenie rk a celkov triaka. Zvyuje sa i sexulna drdivos, znenie zbran voi sexulnej povonosti. Ak je prtomn latentn dispozcia k aberantnej sexulnej orientcii, me sa manifestova v sexulnych chylkch. Nstup ich inkuje pomerne rchly, osobitne v prpade kraku. Vznik zvislosti je spravidla fyzick i psychick. Abstinenn krza bva krtka (niekoko hodn), ale mimoriadne dramatick, s nebezpem samovrady. 3) HALUCINOGNY -marihuana (indick konope, cannabis sativa) -hai (vaok z kvetov konope, v podobe ivice) -LSD a syntetick drogy -MDMA, extza -ololiqui, teonanacatl a peyotl (meskaln) -huby Starho sveta", psilocybn inky spovaj vo vyvolvan stavov podobnch tranzu, ale i zkosti a zmtku. ast s prpady eufrie a nslednej depresie. Vyvolvaj vidiny, kadodenn ediv" svet vyzer zvltny, stva sa pralivm, hudba nadobda farby", dochdza k strate reality. asto vznikaj i obludn predstavy a nekritickos najm k sebe. inky s vemi individulne, asto umocuj pvodn osobnostn vlastnosti konzumenta. inky halucinognov s asto predmetom rznych mtov, o je nebezpen najm pri marihuane. asto sa stretvame s mtom o nekodnosti halucinognov a nemonosti vzniku zvislosti. Vznik psychickej zvislosti bez fyzickej zvislosti sa bagatelizuje najm pri LSD. Medzi mldeou na naich kolch je rozren najm fajenie marihuany a konzumcia MDMA (extza) na diskotkach a zbavch. Amfetamn bol syntetizovan koncom dvadsiatych rokov a zaveden do praxe roku 1936. Poet amfetamnovch homolgov sa neustle zvyuje. Najznmejie z nich s metamfetamn, zvan pervitn, fenmetrazn, ritaln. Prv z nich bol 2, 5-dimetoxy-4-metylamfetamn (tzv. DOM). V sasnosti je znmy hlavne metylenedioxyamfetamn - MDA, a metylenedioxymetamfetamn - MDMA, nazvan extza". Amfetamny maj stimulatvny a sasne i halucinognny inok, rchle sa vyvja tolerancia, take asto sme svedkami uvania aj vemi vekch dvok. Fajenie marihuany pokodzuje pri dlhodobom fajen plod u ien, neplodnos muov, citov otupenie, a apatiu, poruchy pamti, problmy s koncentrciou a schopnosou komunikova. Marihuana, ie cannabis obsahuje okrem inho delta-9-tetrahydrocana-

9 DROGOV ZVISLOSTI

binol (THC), ktor m psychoaktvne inky. Obsah THC v rastline sa pohybuje od 2 do 6%. Jeho vysok rozpustnos v tukoch spsobuje hromadenie v lipidovch kompartmentoch tela, take sa mu vyluova ete i tde po uit jednej dvky (cigarety). Niektor inky sa podobaj inkom amfetamnov a LSD. U muov spsobuje znenie hladiny testosternu a zenie dchacch ciest. Sasne spsobuje chronick bronchitdu, metaplziu dlaicovho epitelu. Vyvolva tachykardiu, pokodzuje schopnos riadi (motorov vozidlo).V ostatnom obdob sme svedkami pokusov o vyuvanie marihuany pri lieen zhubnch ndorov, pri epilepsii, sklerze multiplex a glaukome. Syndrm z odatia je mierny. LSD - j e semisyntetick zlenina, dietylamid kyseliny lysergovej. Psob na presynaptick receptor a inhibuje uvoovanie srotonnu. Zvyuje sa tm koncentrcia srotonnu v mozgu a znen je hladina jeho hlavnho metabolitu - 5-hydroxyindoloctovej kyseliny. Vyvolva rozmazan videnie, zvraty, slabos, triaku, nauzeu, zhoruje sluch a men vnmanie asu. Uvanie sprevdzaj poruchy pamti, neschopnos sudku a zmeny nlady. Vyvolva halucincie. Znme s prpady halucinci bez bezprostrednho predchdzajceho uitia drogy ako neakan inok dlhieho uvania (tzv. echo-psychzy").

4) NARKOTICK LTKY

-heron (prepart zskavan derivatizciou morfnu v hnedom alebo najnovie i bielom prku) - morfn (alkaloid pia, distribuovan v prku alebo roztoku) -pium (najastejie fajiarske v podobe guiek) -koden (po vstreknut do ily sa men na morfn) - syntetick opity (farmaceutick vrobky) -metadon (pouvan ako nhrada za heron v substitunch lieebnch programoch) Ponkaj pocit eufrie, radosti, nadradenosti a sily. Oslabuj centrlnu nervov sstavu, spsobuj tlm dchania. Striedaj eufriu a opojenie s latergiou a ospalosou, vyvolvaj zmtenos, krtkodobo znecitlivuj boles. Sprievodnmi znakmi s zpcha, dvenie, potenie, neschopnos sstredi sa. Vyvolvaj vemi siln psychick a fyzick zvislos. Na drogovej scne na naom zem predstavuje najvie nebezpeenstvo konzumovanie heronu, s nslednm vznikom vemi silnej psychickej i fyzickej zvislosti, ktor nie je prakticky mon bez profesionlneho prstupu zvldnu. Rovnako tak i recidvy s najastejie pri herone a efektvnos terapie je najniia.

170

P. ONDREJKOVI

5) STEROID Y

inky spovaj v raste, vvoji svalstva a telovho tkaniva, preto sa k ich uvaniu utiekaj kulturisti a niektor portovci, ale i neportovci v ndeji, e zlepia svoj vzhad. Krtkodobo mu pozitvne ovplyvni telesn vkonnos. Ich uvanie bva spojen s uhrovitosou, nafknutou tvrou, naptou koou na svaloch, opuchmi nh, triakou, astmi modrinami, ale aj s vypadvanm vlasov, zvenm krvnm tlakom a benm srdca. Pri dlhodobejom uvan dochdza i k zmenovaniu sexulnych orgnov, ochoreniam peene a k agresvnemu sprvaniu. inky jednotlivch druhov drog s rozdielne a zaslili by si podrobnej opis, na o v tejto publikcii nieje dostaton priestor. Drogy sa dostvaj do organizmu viacermi cestami. Samotn spsob vpravovania drog do organizmu do znanej miery ovplyvuje jej alie inky v tkanivch a orgnoch udskho tela. Najastejie sa drogy dostvaj do udskho tela: inhalciou, t.j. vdychovanm a uchanm (sniffing drugs") rezorpciou cez sliznicu (stnej dutiny alebo zavacieho traktu najastejie perorlne, cez sliznicu povy, konenka, nosa), ale aj cez neporuen udsk kou parenterlne (najastejie injeknou striekakou do svalu, do ily, podkon). inky drog s sprevdzan mnostvom nepravdivch vmyslov a mtov. Niektor z nich zahuj a bagatelizuj inky i nebezpeie, spojen s ich uvanm. Vemi asto sa stretvame s nzormi, poda ktorch konzumcii drog s vystaven iba osobnostne na to preduren jednotlivci, prpadne duevne postihnut jednotlivci. K rozrenm mtom patr aj presvedenie, poda ktorho mne sa to neme sta", t.j. presvedenie, e jestvuje monos kontrolova uvanie drog, aksi intelektulna schopnos ovlda sa a obmedzi konzum drog na experimentovanie". Osobitne nebezpen s nzory svisace s konzumovanm marihuany. Pre nzornos uvdzame tabuku zistench nesprvnych nzorov na inky marihuany, takej rozrenej na naich kolch, a to poda poradia ako sme ich zaznamenali: Prleitostn uvanie je nekodn inok sa strca za pr hodn Mono kedykovek presta Zniuje stres a obavy

9 DROGOV ZVISLOSTI

Marihuana zlepuje tvoriv myslenie Poskytuje dobr spnok a upokojuje Dnen marihuana je bezpenejia Zvyuje sexulnu vkonnos Nespsobuje genetick potuchy M jednoznane lieiv inky

Druh krajnos predstavuj rovnako tak nepravdiv a kodliv nzory, dmonizujce drogy, najastejie s myslom pomocou zastraovania odrdza od ich uvania. Zahujce nzory na inky a drogov nebezpeenstvo oslabuj zbrany vytvoren na ich konzumciu a nepravdiv straenie spsobuje stratu dvery, najm ak sa predpovedan inky hne po prvom vyskan" drogy nedostavia. Najinnejou cestou v sprostredkovvan informci je pravdivos. Na to je vak potrebn dkladne sa oboznmi s inkami drog. Sprostredkovanie pravdivch informci o drogch, ich inkoch a kodlivosti je sce dleit, ale zriedkakedy doke samotn ovplyvni postoje262/ i u potencilnych uvateov alebo aktvnych konzumentov drog, kee postoje maj nielen svoju kognitvnu zloku, ktor postihujeme sprostredkovanm informci, ale i zloku emotvnu a konatvnu. Prve preto protidrogov akcie", prednky a besedy zostvaj mlo inn pri ovplyvovan postojov k drogm, prpadne pri vytvran spoloensky elatench postojov. Predchdzanie drogovm zvislostiam sa nazva prevencia. Je vdy vhodnejia ako terapia drogovch zvislost, ktor mus by vdy spojen s dlhodobm a zloitm procesom odvykania a zaraovania sa do normlneho ivota. Podmienkou jej spenosti je profesionalizcia a znalos drogovej scny. Pohad na drogov scnu mono blokovo znzorni tak, e jestvuje pestovanie a vroba drog, potom transport a distribcia k uvateovi a napokon je tu konzument. Vvoj ukzal, e najinnej spsob zniovania dopytu po drogch spova v ovplyvovan konzumentov, o predstavuje sasne najinnejiu prevenciu. Schematicky sme sa poksili znzorni drogov scnu a pohyb" drog na obrzku /:

/ Postoj je poda Allportovej defincie ...vzah pohotovosti, organizovan sksenosou a vyvjajci direktvny alebo dynamick vplyv na odpovede indivdua voi vetkm objektom a situcim, s ktormi je v relcii." Citovan poda Nakonen, M.: Encyklopdie obecn psycholgie. Praha : Academia, 1997, s. 217. 263 / Poda Ondrejkovi, P Poliakov, E.: Protidrogov vchova. Bratislava : VEDA V-SAV, 1999, s. 13.

262

P ONDREJKOVI

Obr 11

V tejto svislosti hovorme o prevencii primrnej alebo generlnej, tkajcej sa najveobecnejch podmienok predchdzania vzniku zvislost, ke nevieme vlastne ni o jej innosti, lebo je uren vetkm, aj ohrozenm aj neohrozenm, aj mladm aj starm, aj chlapcom aj dievatm, bez rozdielu. U konkrtnejie mme hovori o tzv. prevencii sekundrnej, ie adresnej, ktor sa tka u nie vetkch, aleje zameran na ohrozen skupiny obyvatestva, ke u vieme, s km mme vlastne do inenia". Ale aj ohrozenie m svoje stupne. Niektor skupiny obyvatestva s ohrozen viac, in menej, niektor s ohrozen bezprostredne, niektor menej, alebo iba sprostredkovane, v zvislosti od mnohch faktorov (prostredie, rodina, naruen vzahy s rodinou, osobitne s matkou, nespechy a akosti v kole, spsob ivota, osobnostn predpoklady a i.). lohou sekundrnej prevencie je teda zabrni drogovej karire ohrozenho. Napokon hovorme o tzv. tercirnej prevencii, ktor m zabrni recidve zvislch po absolvovan lieenia alebo nejakej terapie. Uskutoovanie prevencie je vak mimoriadne zloit a nron. Kad

9 DROGOV ZVISLOSTI

173_

z tchto druhov prevencie m svoje pecifick formy, ktorch zvldnutie je mimoriadne nron a ich zamieanie je nevhodn, ba me ma za nsledok a opan inok (napr. zvenie zujmu o konzumciu drog). Neodbornos, ktorou je poznaen sasn stav, m za nsledok predovetkm nzku innos, nedostaton efektivitu prevencie vo vetkch jej troch druhoch. Sasou zvyovania odbornho prstupu v prevencii je i poznanie etiolgie264/ drogovch zvislost, poznanie incidencie a prevalencie osobitne v prevencii primrnej, ako i metd a technk ovplyvovania postojov jednotlivcov i skupn. Dleit lohu zohrvaj tzv. peerprogramy a svojpomocn skupiny a hnutia. Z hadiska prevencie drogovch zvislost zohrvaj viacer spoloensk intitcie pecifick lohy. Napr. legislatva, polcia a sdnictvo mu prispie k zneniu ponuky drog a k saeniu prstupu k drogm, kov lohu zohrvaj uitelia a socilni pracovnci, ich pregradulna i postgradulna prprava, vcvik a vedomosti, prostrednctvom ktorch mu vznamnm spsobom ovplyvni verejn mienku, cel skupiny obyvatestva, osobitne mldee, pokia ide o znenie dopytu po drogch. K vznamnm mienkotvornm initeom v tejto oblasti patria i masovokomunikan prostriedky. Konzumcia drog poda zkonov nie je trestn, predstavuje vak vznamn predpolie kriminality, ako sa o tom v kapitole o kriminalite zmienime podrobnejie. Svis s tzv. zaopatrovacou kriminalitou (majetkov aj nsiln kriminalita), prostrednctvom ktorej konzumenti drog zskavaj najastejie peniaze na nkup drog. Patria sem krdee, vlmania (napr. do lekrn), falovanie receptov, krdee cennost v rodinch, a pod.2 5/ Vznamn je i kriminalita pchan bezprostredne pod vplyvom drog alebo v stave abstinennho syndrmu a tzv. komern drogov kriminalita, spsobovan ponkanm a predajom neleglnych drog.

/ O princh vzniku zvislost pozri Ondrejkovi, P.: Socilna pedagogika, socilna prca a drogov zvislosti. In. Pedagogick revue, ro. 50, 1998, mimoriadne slo, s 2 - 15 265 / Podrobnejie pozri o tom Kuchrov, B.. Systm prevencie zvislost. In Kriminalita mldee a preventvnovchovn psobenie Bratislava . Nrodn osvetov centrum, 1997, s 65-74.

264

10. Samovraednos
Samovrada (suicdium) je vlastn myseln sebausmrtenie. Ako socilny jav je jednoznane neelaten a povaovan za socilnopatologick. Ako vedeck problm m multidimezionlny charakter. Prelna sa s problematikou biologickou (medicnskou), sociologickou, psychologickou, filozofickou, osobitne axiologickou. V prpade ohrozench mladch ud predstavuje vek problm pre rodiov, uiteov a kolskch psycholgov. Samovrada bva najrznejie motivovan, ale najastejie je to reakcia ako nsledok akej, zdanlivo nerieitenej a bezvchodiskovej ivotnej situcie, v ktorej sa jednotlivec ocitne. Tieto situcie bvaj sprevdzan bezperspektvnosou a stratou zmyslu ivota, znienm alebo devastciou vyznvanch hodnt, prpadne i noriem, nedostatkom lsky a porozumenia, stratou ivotnch istt. Z biologickho hadiska by sme mohli hovori o strate pudu sebazchovy, ktor prirodzene chrni nau existenciu. Jestvuj terie, poda ktorch sa prve preto dopaj ovea menej asto samovrady eny ne mui, lebo existencia loveka ako biologickho druhu je spojen prve s nimi. U ien sa astejie stretvame s nedokonanmi pokusmi o samovradu, ktor maj charakter tzv. demontratvnej samovrady. Vina tchto samovrd sa uskutouje doma, u mladch ud dokonca vtedy, ke s v blzkosti rodiia. lovek, ktor sa poksi o samovradu za takchto okolnost si zrejme praje, aby ho nali a zachrnili. Demontratvne samovrady asto vystupuj so znakmi hysterickej osobnosti. Maj elov, najastejie ntlakov charakter, na ich pozad je snaha prostrednctvom nich dosiahnu splnenie istho zmeru alebo ciea, prpadne protestova. Niekedy znamenaj formu volania o pomoc", ktorej sa nedoku inm spsobom dovola. V prpade nedokonanej samovrady, motivovanej volanm o pomoc meme pravdepodobne oakva recidvu, optovn pokus, ktor me dozrie, resp. vysti do dokonanej samovrady. Medzi samovradami sa stretvame i s tzv. bilannmi samovradami, ktor s vchodiskom, prpadne nikom z nerieitenej situcie (napr. u ako chorch, u trpiacich s vekmi bolesami, u postihnutch bez ivotnch perspektv). Prve osoby, ktor sa dopaj bilannch samovrd (s vnimkou drogovo zvislch) spravidla nebvaj nesvojprvne trosky" - udia, ktor by sa dopali samovrady bez jasnho vedomia

10 SAMOVRAEDNOS

175

a bez slobodnho rozhodnutia. Ich samovrada bva vrazom krajnej bezndejnosti, niekedy pocitu menejcennosti a neznesitenosti vlastnej existencie, i u z dvodov vekho utrpenia alebo neschopnosti nies zodpovednos za svoje iny, prpadne za svoj predchdzajci ivot. Osobitn druh bilannch samovrd predstavuj aj myseln samovrady drogovo zvislch v najvych tdich zvislosti, obyajne spojench s akmi depresiami. V takchto prpadoch, asto po opakovanch nespench pokusoch lieby, volia niektor drogovo zvisl dobrovone smr (zlat strela", der goldene Schuss"). Niektor autori sa dokonca nazdvaj, e samotn uvanie drog m autodetruktvny charakter. Samotn konzumcia drog bva niekedy oznaovan ako samovrada na spltky". Pri vpote druhu samovrd nemono vynecha ritualizovan samovrady v orientlnych nboenstvch a kultrach (napr. harakiri, letci kamikadze v druhej svetovej vojne a i.) a nikov samovrady, vyvolan zo strachu pred smrou, neznesitenou bolesou, pred trestom, ale i obavou pred socilnou dehonestciou. Stretvame sa i s tzv. autopunitvnymi samovradami, ktor maj charakter samotrestania. Niekedy maj formu autoagresie voi vlastnej osobe, mu by vak i spojen s duevnmi chorobami (ak depresie, schizofrnie a i.). Napriek snahe hada a nachdza to, o je veobecn, prpadne spolon pre samovrady a jej jednotliv druhy, osobn subjektvne prevanie socilnej skutonosti nie je mon bezozvyku" spracova pozitvnymi vedeckmi metdami bez porozumenia, vctenia sa a vkladu kadho jednotlivho prpadu samovrady loveka. Kad konkrtna ivotn sksenos loveka m popri veobecnch a navzjom porovnatench prvkoch i neopakovaten, jedinen individulnu kvalitu vo vzahu k vlastnmu ivotu a vlastnej smrti. Napriek tomu sa v prpade samovrd mladistvch uvdzaj ist prznaky, ktor mono zaznamena vopred. K takmto prznakom (tzv. presuicidlny syndrm) patr reagovanie pri poiadavkch na vkon ahostajnosou a rezignciou, depresvnymi nladami a almi prznakmi, zvrazujcimi stratu chuti do ivota. Patr k nim znehodnocovanie vetkho, o bolo ete donedvna mil a drah, sahovanie sa z okruhu priateov, utrpenm v dsledku vlastnej osamelosti, ktor si vak sami zvolili, ako i neschopnosou vedome zvlda a prekonva problmov a zaov situcie. Kresansk nboenstv samovradu rozhodne odmietaj. Poda nich samovrada je nielen vrazom krajnej bezndejnosti, ale aj samolsky a pchy. Ak samovrah neme existova poda svojich predstv, odmieta

176

P, O N D R E J K O V I

existenciu vbec. Odmieta prija a nies utrpenie ako svoju lohu v pozemskom ivote. Takto lovek sa hroz tohto utrpenia a sna sa mu unikn do neznma a pokoja. Veriaci lovek vak vie, e astie a pokoj me njs iba prostrednctvom a s pomocou Boha. V niektorch filozofickch koncepcich vystupuje samovrada v spojen s absoltnou slobodou v rozhodovan sa loveka o vlastnej existencii. Vedomie vlastnej nedokonalosti, spojen s nezmyselnosou akhokovek udskho snaenia (podobenstvo o Sizyfovi) a vedomie, e skr i neskr bude kad lovek vytrhnut zo ivota bva spt s otzkou, preo teda bojova s akosami a utrpenm, i chorobou, ke ivot kadho loveka i tak neodvratne kon smrou? Problematika samovrady m teda svoj aspekt filozofick a nboensk psychologick (psychoanalytike terie o trestajcom superegu a autoagresii) a psychiatrick aspekt (vysok korelcia s neurotikmi) zdravotn, ke vo svojej extrmnej podobe bva problematika samovrady povaovan za formu poruchy zdravia socilny aspekt, spojen v oblasti socilnej prce s problematikou krzovej intervencie aspekt sociologick (egoistick samovrada, vyplvajca z nedostatonej vzby medzi jednotlivcom a spolonosou, altruistick samovrada ako dsledok prlinej tesnej vzby indivdua na skupinu, spojen asto so sebaobetovanm v prospech zujmov skupiny alebo celku, a napokon anomick samovrada, v pozad ktorej stoja vek a nhle socilne prevraty a zmeny, spojen so zmenou hodnt a noriem spolonosti a absenciou socilnej kontroly, poda DURKHEMA 266 / aspekt etick, ktor je bezprostredne spojen s kategorickm imperatvom ochrany udskho ivota aspekt trestnoprvny (navodenie samovrady inou osobou, vyprovokovanie samovrady inou osobou a i.) Treba spomen i problematiku samovrady, ktor je obsahom mnohch umeleckch diel, osobitne v literatre a pozii (Goetheho Utrpenie mladho Werthera, bsne Sergeja Jesenina a i.), kde sa asto stretvame nielen s umeleckm stvrnenm, ale sasne i s vou vpovednou hodnotou prostrednctvom umeleckho jazyka ako prostrednctvom jazyka
/ Durkheim, E.: Der Selbstmord. Darmstadt Luchterhand, 1973; orig. Le suicide. Etude de sociolgie. Paris: Alcan, 1987.
6

10. SAMOVRAEDNOS

177

vedy. Znme je aj tzv. navodenie samovrady umenm (literatra, depresvna hudba, heroizcia smrti a pod.). U dospelch v SR sa stretvame s odlinm spsobom samovrady u ien (prevauj lieky na spanie) a u muov (prevauje smr obesenm). Aj pokia ide o motvy, eny pristupuj k samovrade najastejie z dvodov sklamania v lske, priatestve, manelstve, km mui prevane z dvodov konfliktov v zamestnan, z obv pred trestom za spchan zloin, ale aj zo strachu pred chudobou a zodpovednosou za situciu, v ktorej sa ocitol okruh najblich prve vinou samovraha. Osobitn problematiku predstavuj samovrady mldee,267/ najm v puberte. asto je v ich prpade samovrada nsledkom skratkovitho konania, priny s vemi subjektvne, vyplvajce z nesprvneho hodnotenia relnej ivotnej situcie. Znme s i historick obdobia, v ktorch poet samovrd stpa pod vplyvom kultrnych (umeleckch) vzorov. Spsoby, akmi mlad udia uskutouj samovradu s tie odlin od spsobov samovrady dospelch. Prevlda otrava jedmi, predvkovanie drogami, podrezanie l, skok pod vlak, skok z vky. Samovrada ako socilny jav a predmet pozornosti sociolgie je podmienen makrosocilne, spoloenskmi vzahmi a socilnou situciou. Vskyt samovrd je rzny v jednotlivch ttoch a geografickch podmienkach. Pre nzornos uvdzame vskyt samovrd na Slovensku, R a Posku v rokoch 1989 a 1996: Percento samovraednosti v populcii 5 - 1 9 ronch SPOLU:
Krajina
SR CR

,3,3 3,6 3,7 6,4 3,2 3,4 3,8 6

1991
5,2 5,9 4,4 5,6

1992
2,4 5,1 4,4

19933,5 5,1 5,2 5,9

li llli
4,8 6,1 5,3 7,1 4,7 7 6 6,8 6 6,1 5,3

Posko Maarsko

7,9

/ Podrobnejie o tom pozri napr. Kokavec, M., Dobrtka, G.: Prspevok k problematike samovrd v detskom veku. In: Lekrsky obzor, ro. XI, 1962, . 10, s. 545 - 553; Kokavec, M., Dobrtka, G.: Faktory juvenilnej samovraednosti. In: Bratislavsk lekrske listy, ro. 45, 1965, . 2, s. 97 - 112; Dobrtka, G.: Motvy suicdia v detskom veku. In: Psycholgia a patopsycholgia dieea, ro. 1966, . 1, s. 73 - 81.

267

p ONDREJKOVI

Z TOHO DIEVAT Krajina SR R Posko Maarsko 1989 1,4 0,8 0,7 2,2 1990 1,2 1,2 1 2,9 1991 0,9 1,1 0,9 1,3 1992 0,8 0,6 1 2 1993 1,4 1,3 0,9 2,5 lj>>4 0,8 1,2 1,1 1,5 1995 1,5 2,1 1,1 0,9 1,3 1,2 1,3 1996

Poda zdravotnckej tatistiky roku 1997 bolo na zem Slovenska zaznamenanch 458 samovrd, z toho 354 muov. Prehad uvdza vekov rozloenie samovrd roku 1997 v SR:
Vek* vrkoch Poet samovrd 29 (6,3%)
67 91

dt*19 * '20-29

30*39

"40-^4? -50 --59i -60-69

110

Viac ako 70 43 (9,5%)

Spqlfjf
458

75 (16,4%)

43 (9,5%)

(14,6%)

(19,9%)

(24%)

(100%)

Vznamn lohu pri predchdzan samovradm, najm mladch ud, zohrva pocit zakotvenosti v ivote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj nboenskho ctenia a pocit spoloenskej uitonosti. Tragika kadej samovrady poukazuje s osobitnou naliehavosou na nevyhnutnos intenzvnej prevencie a lepej pripravenosti uiteov, vychovvateov, socilnych pracovnkov i psycholgov. Z makrosocilneho pohadu jestvuje vznamn zvislos od spsobu ivota, uznvanch hodnt a platnosti noriem, ktorch absencia vyvolva pocity neistoty, deprivcie, pocity sprevdzan depresiami a pocitmi socilnej nezakorenenosti a na druhej strane s potom samovrd, ku ktorm dochdza v obdob nhlych spoloenskch zmien a zlomov. Z hadiska socilnej prce a socilnej pedagogiky i sociolgie je na mieste otzka, i jestvuje inn prevencia samovrd a terapia stavov, vedcich k samovradm. Kee suicidn sprvanie najm mldee predstavuje komplexn a multifaktorov jav, viacer autori poukazuj na to, e zko pecializovan prevencia a terapia samovrady nejestvuje268/ najm preto, e odpovede na stovky otzok o prine samovrady by mo/ Viewegh, J.' Sebevrada a literatra Akademie vd R Brno . Nakladatelstv T. Janeka, 1996, s 264.
268

10 SAMOVRAEDNOS

179

hol skutone poskytn iba ten, kto zomrel a koho sa na to u spta nememe. Preto iba poznvanm veobecnch prin, socilnych aj psychickch a individulne duchovnch, ktor mu vies k samovrade, je mon intervenova do tchto podmienok a poksi sa samovrade zabrni. Intervencie vak nevyhnutne musia ma komplementrny charakter, individulny aj makrospoloensk, aby sa zvila pravdepodobnos ich innosti pri zchrane najvyej hodnoty v spolonosti, ktor predstavuje udsk ivot. Poksime sa prezentova terie, zaoberajce sa obsahom zaovch situci, vedcich k samovrade. Vina autorov (LAZARUS,269/ HOUSTON,270/ KOLIP271/) sa nazdva, e akkovek situcia sa stva stresovou a vtedy, ak vyvolva negatvne pocity. Tm zdrazuj, e iba jednotlivec sm me rozhodn, i je preho nieo zaov alebo stresov. Zkladnm vchodiskom je subjektvnos posdenia zae konkrtnym jednotlivcom. V tomto zmysle hovorme aj o osobe aj o situcii. JERUSALEM272/ hovor v tejto svislosti o monostiach konania adekvtnych osobe a poiadavkch adekvtnych situcii (personspezifische Handlungsmghchkeiten und situationsspezifische Anforderungen). Stres (disstres) nastupuje vtedy, ak dochdza k narueniu rovnovhy a vyvenosti medzi osobou a prostredm. Obsah zaovch faktorov predstavuje tri najvznamnejie zloky, medzi ktormi jestvuj osobitn vzahy: kritick ivotn udalosti, daily hassle" a krzy, ako ukazuje blokovo obrzok Subjektvne hodnotenie zaovch situci, vone poda H. BRNDELOVEJ.273/

/ Lazarus, R S , DeLongis, A , Folkman, S., Gruen, R. (Stress and adaptional outcomes The problem of confounded mesures In American Psychologist, ro 40, 1985, s 770-779 27l 7 Houston, B. K.. Stress and Coping. In. Snyder, C. R., Ford, C E (eds ) Coping with Negative Life Events New York : Plenum Press, 1987, s 373 - 399. 27 V Kohp, P . Freundschaftsbeziehungen als soziale Ressource invulnerabler" Madchen und Jungen Universitt Bielefeld . 1991. 272 / Jerusalem, M: Persnliche Resourcen, Vulnerabilitat und Stresserleben Gottingen : Hogrefe, 1990, s. 4. 273 / Brundel, H.: Suizidgefahrdete Jugendliche. Weinheim u Mnchen : Juventa, 1993, s. 74.

M9

Obr. . 12

Subjektvne hodnotenie za < ch situci jednotlivcom

Kritick ivotn udalosti

"Daily Hassle" '

Krzy

Doc iDt i Ondrepkon, Ph

10 SAMOVRAEDNOS

1. Kritick ivotn udalosti a situcie povauje FILIPP274/ za molrne koncipovan stresory, ktor psobia na jednotlivca zvonka. Patr k nim napr. smr niekoho z blzkych, rozchod, nten rozdelenie (napr. rodiny), presahovanie sa do diametrlne odlinch podmienok, neiaduce otehotnenie a pod. Predstavuj poiadavky na prispsobenie sa ana zmenu. Zamestnvaj osobu dlhodobo a vystupuj ako makroudalosti" v ivote loveka, premietaj sa do mikroepizd", spsobuj aj reazenie a mono ich aj rekontruova v podobe jednotlivch svisiacich epizd. Menia rovnovhu jednotlivca a prostredia, mu spsobova i vznamnejie psychick poruchy, priom zostva stle otvoren otzka, preo rovnak kritick ivotn udalosti vyvolvaj u rznych osb rzne nsledky. 2. Daily hassle" - termn, ktorm oznaujeme mal, vdy znova a znova sa opakujce a vracajce sa kadodenn udalosti, frustran, iritujcu, obas i ako trpenie psobiace denn prhody, prpadne mrzutosti. Patria sem i drobn prehry a nespechy, uten urky a ponenia, sklamania, neprjemn prekvapenia, nzorov nezhody, spory a konflikty. Sam o sebe nepredstavuj objektvne zaov faktory, tmi sa stvaj op a v procese subjektvneho zhodnocovania a prevania. Ich charakteristikou je okrem inho i to, e sa mu kumulova. Najm v sasnom obdob individulizcie a straty istt mu sa sta ubovon udalosti hassle", ktor doku narui duevn i fyzick pohodu. Prve vzhadom na ich subjektvnu interpretciu jednotlivcom doku nadobudn i v a vnej zaov faktor, akmi s kritick ivotn udalosti a preto sa mu sta i vznamnmi signlmi, ktor predchdzaj samovradm, ale i alm poruchm sprvania a socilnopatologickm javom. Roku 1988 publikoval GRUEN275/ nzor, poda ktorho je nevyhnutn rozliova medzi tzv. centrlnymi a perifrnymi hassles. Vyvinuli klu kadodennch udalost, tzv. hassles scale", kde na jednom ple stoja centrlne hassles", ktor predstavuj jednotliv stredn zhluky udalost (kumulciu parcilnych za, spsobujcich socio- a psychotraumatizciu) v ivote loveka a na druhom ple stoja perifrne hassles", okrajov udalosti, ktor nepredstavuj podstatnejiu za. Tieto nzory vystili do tzv. paradigmy za - zvldnutie. V tejto

274 / Filipp, S.-H. (Hrsg.): Kritische Lebensereignisse. Mnchen : Urban und Schwarzenberg, 1981, s. 4 27 V Gruen, R. J., Folkman, S., Lazarus, R. S.: Centrality and Individual Diferences in the Meaning of Daily Hassles. In: Journal of Personality, ro 56,1988, s. 743-762.

P. ONDREJKOVI

paradigme sa predpoklad zitok zae vtedy, ke pociuje osoba neslad medzi poiadavkami a obmedzeniami v konkrtnej situcii a ke vlastn prostriedky a vntorn zdroje nepostauj na to, aby osoba spene zvldla takto situciu. 3. Krza vznik poda ULICHA276/ z vchodiskovch bodov, ktor s poznaen pochybovanm o sebe, obavami a strachom, pocitmi skenosti a pesimizmu a ktor sasne kolu medzi ndejou a zfalstvom. Krza je charakteristick naruenm psychickej rovnovhy, m vytvra poda KASTA277/ sama najvy stupe psychickej zae. SONNECK278/ v tejto svislosti hovor o pocitoch preaenia, nemonosti zvldnu problm, o pocitoch, poda ktorch prslun osoba nedisponuje ani stratgiou sprvania subujcou zvldnutie problmu. lovek, nachdzajci sa v takejto krze je ako ochromen, niekedy ako postihnut panikou. Krza sasne vyvolva aj vyostrenie emocionality, ale aj ist pozitvnu monos sksenosti a potvrdenia, resp. rozrenia vlastnej identity. Osobitn problematiku predstavuj tzv. zkostn stavy. zkos je vlastne normlnou reakciou loveka, resp. jeho organizmu na stres. M svoje telesn prznaky, mylienky i osobitn, tzv. zkostn sprvanie. Vznik ako dsledok skutonho, alebo asto iba z domnelho nebezpeia. Z hadiska samovraednosti sa stva problmom, ke je neprimerane intenzvna alebo ke trv prli dlho. Niekedy sa samotn zkos stva zdrojom stresu a vznik stav, ke postihnut zkosou zane trpie zkosou z zkosti".279/ zkos sa me manifestova ako tzv. nezmern, von zkos, konkrtny strach, me nadobudn podobu panickho zchvatu strachu, alebo sa me pre280 meni na formu obsedantne kompulzvneho, / prpadne vyhbavho sprvania. Nazdvame sa, e niektor formy zkosti mu nadobda vetky znaky daily hassle", vrtane svojich nsledkov v podobe samovrady. Tieto vahy viedli viacerch autorov ku kontrukcii tzv. transakconlneho modelu, ktor obsahuje v sebe viacero navzjom sa prelnajcich sa rovn:
V Ulich, D.: Krise und Entwicklung. Zur Psychologie der seelischen Gesundheit. Mnchen : Psychologie Verlagsunion, 1987. / Kst, V.: Der schoepferische Sprung. Vom therapeutischen Umgang mit Krisen. Mnchen : DT Verlag, 1991. 27i 7 Sonneck, G. (Hrsg.): Krisenintervention und Suizidverhalten. Wien : Facultas Universittsverlag, 1991. 219 1 Kennerleyov, A.: Jak zvldat zkostn stavy. Praha : Portl, 1998 s. 52. 28( V Ide o sprvanie, ktor sa prejavuje subjektvne nutkavm pocitom vykovva urit innos alebo zaobera sa uritou, najastejie vtieravou mylienkou, ktor nemono zahna.
27<

10. SAMOVRAEDNOS

situan premenn (extern krzov faktory, situan podmienky, vyvolvajce krzu) telesnmu organizmu a subjektu vlastn premenn (individulne predispozcie a znaky vulnerability, kompetencie zvldnu za a pod.) socilne kontextulne premenn (rezervy v socilnom prostred, schopn jednotlivcovi pomc) premenn reaktivity (afektvne, kognitvne a behaviorlne aspekty spracovvania krzovej situcie) Transakcionlny model, ktorho premenn (znaky) sme uviedli, predstavuje jadro paradigmy zvldania a prekonvania zae. Spova na poznatkoch poetnch vskumov stresu, ivotnch udalost, socilneho postavenia a tzv. copingu. U ns mlo pouvan termn coping oznauje viacero autorov (napr. u citovan LAZARUS, LAUNIER, ARNDTPAG a i.) konatvnocentrick, kognitvne a emocionlne vyrovnvanie sa so zaou,281/ zjednoduene povedan zvldanie zae". Coping zdrazuje mnohostrannos vzjomnho psobenia medzi emciami a konanm ako i sptn vzbu k uvedomovaniu si vlastnej situcie, hodnotenia vlastnej ohrozenosti, ako i pokusov o zvldnutie prslunej zae.282/ Vznam terie copingu a LAZARUSOVHO modelu transakcie spova predovetkm v prekonan interakcionalistickho modelu.283/ V svislosti s copingom sa musme zmieni ete o alom termne, ktorm je resiliencia (nie celkom presne odolnos). Resilienciu budeme charakterizova prostrednctvom osoby, ktor preukazuje napriek kritickm ivotnm udalostiam a daily hassles" sprvanie, ktor vedie k spenmu prekonvaniu zae. Resiliencia vyvolva otzku, akmi schopnosami musia takto jednotlivci disponova, aby zae spene zvldli. Zkladom sa stva tzv. hoherentn ja, t.j. stabiln a sasne plastick osobnos.284/ Pre viu nzornos uvdzame op blokov znzornenie resiliencie a suicidality:

V Lazarus, R. S. et al.: The Psychology of Coping. In: Coelho, G.V, Hamburg, D.A., Adams, J.E. (eds.): Coping and Adaption. New York : Basic Books Publishers, 1974, s. 249-315, uvdza Briindel, H., Ref. 273, s. 78. 282 /Ulich, Ref, 274, s. 122. 283 / K interakcionalistickmu modelu procesu socializcie pozri Ondrejkovi, P.: Socializcia mldee ako vchodiskov kategria sociolgie vchovy a sociolgie mldee. Bratislava : Veda V- SAV, 1997. 284 / H. Koht v tejto svislosti uvdza, e koherentn ja je optovne viazan na pozitvne sksenosti a prostredie (ranho) detstva. Podrobnejie o tom Koht, H.: Heilung des Selbst. Frankfurt am Main : 1978.

28

Obr. . 13

KONTRUKCIA SUICIDALITY
ZATAZE DEPRESIVITA

RESILIENCE

OHROZBMCS

Vone poda H. Bruendelovej (1993, s, 109)

10 SAMOVRAEDNOS

Na zver ete informcia o vznamnom vedeckovskumnom pracovisku, zaoberajcom sa zaou mldee v rozdielnych socilnych ivotnch situcich, ktorm je vskumn skupina oblasti 227 v Bielefelde, veden profesorom Klausom HURRELMANNOM, u ns znmym svojimi prcami o socializcii a vskumn skupina, veden profesorom LOESELOM. Prve vskumy tchto skupn sa pokaj odpoveda na otzku, akmi schopnosami musia jednotlivci, predovetkm mlad udia, disponova, aby zae spene zvldli. Odpovede na tto otzku by sa mohli sta zkladom akejkovek, no najm pedagogicko-psychologickej prevencie ohrozenej a suicidlnej mldee, a sasne by sa mali sta integrlnou sasou i socilnej prce. V eskej republike sme zaznamenali pozoruhodn prehadov tdiu J. MAREA.285/ Ke mme zhrn klasifikciu dokonanch samovrd (poda DOBRTKU286/), budeme hovori o: 1. samovraednom konan s myslom a sasne i s rozhodnutm ukoni vlastn ivot terminlnym ohrozenm svojej biologickej existencie 2. sebausmrten bez myslu privodi si biologick smr: - nhodnom (napr. predvkovanie drogami, liekmi) -zlyhan tzv. zadnch dvierok" zchrany pri demontratvnych suicdich - samousmrten det pri imitatvnej hre bez myslu a dvodu zomrie (tastisticky by sa tento druh samousmrtenia vlastne nemal pota k samovradm). Ke sa na zver op vraciame k otzke, i jestvuje inn prevencia samovrd a terapia stavov, vedcich k samovradm, mono iba kontatova nevyhnutnos vasnho diagnostikovania, tak individulneho ako i skupinovho alebo dokonca i celospoloenskho ohrozenia (anmia, makrosystmov stresory), poskytovania socilnej opory a individulnej pomoci v prpade vasnho rozpoznania ohrozenia a zvyovania resiliencie budovanm innch stratgi zvldania zaovch situci.

/ Mare, J.: Diagnostika zvldan zte u det a dospvajcich. In: Pedagogika, ro. 49, 1999, l,s 12-43. 28( Y Dobrtka, G.: stna informcia a poznmky, august 1999.

285

11. Predsudky, xenofbia a rasizmus (P. Ondrejkovi, E. Polkov)

NihiI est.quod tam miseros facit quam impietas et scelus. (Ni nerob ud takmi bohmi ako bezohadnos a zloin) Cicero

Cel osobitn skupinu spoloensky neiaducich negatvnych javov predstavuje udsk neznanlivos voi vetkmu, o je cudzie a neznme. Priny obv z neznmeho a cudzieho spovaj pravdepodobne v neistote, v obave pred odlinosou a zaslili by si osobitn pojednanie. Tto neznanlivos neraz prerast do nsilia voi cudzincom, voi inak rozmajcim skupinm i voi osobm s rozdielnou farbou pleti, inho nboenstva alebo pvodu. Stva sa neraz nielen prekkou obianskeho spolunavania, ale me prers i do dlhotrvajcich konfliktov, ktor mu nadobda i hroziv, ba a masov rozmery. I v minulosti sa stvala neznanlivos neraz prinou vojnovch konfliktov, vradenia, terorizovania celch skupn obyvatestva, ba i genocdy. No nielen v minulosti sme boli svedkami tchto negatvnych socilnych javov. V uplynulom desaro sme zaznamenali v niektorch vyspelch ttoch Eurpy, ale i ostatnho sveta narastajci poet nsilnch inov voi prisahovalcom, voi cudzincom, ale i voi vlastnm obanom s inou farbou pleti alebo inm vierovyznanm. V Spolkovej republike Nemecko za dodnes nie celkom objasnench okolnost sa zakladali poiare v azylovch domoch, v ktorch boli ubytovan cudzinci, iadajci o pobyt v krajine. Zuhonaten tel det i rodiov nedokzali vyvola u niektorch vrstiev obyvatestva ani len scit, nieto ete odsdenie pchateov. V niektorch inch ttoch nie je neobvykl hanobenie idovskch modlitebn a cintornov. Rovnako ast s bitky jednotlivcov, ale i hromadn poulin bitky a vrady zahraninch tudentov. Tieto nsiln iny boli neraz sprevdzan hlasitm shlasom a potleskom prihliadajcich divkov. Prekvapujce je aj to, e bezprostrednmi aktrmi tchto inov boli spravidla mlad udia, teda t, ktor maj najmenej ivotnch a osobnch sksenost s cudzincami a pre ktorch otzka nieoho cudzieho" stoj celkom v inom svetle, lebo je rovnako tak nov" v dsledku nedostatku

11 PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

sksenost, ako i vetko o nie je cudzie", ale mlad udia sa i s tm iba oboznamuj. V tejto rovine sa vlastne stiera v kategrii nov" rozdiel medzi tm, o je cudzie" a o cudzie" nie je. Predpokladme, e tieto javy osobitne v prpade mldee, maj svoje korene skr v novch charakteristikch mldee, akmi s dezintegrcia, individualizcia a zneistenie, socilna nezakotvenos. Individualizcia modernho loveka so vetkmi nsledkami, medzi ktor potame okrem inho i zneistenie, prioritne svis so znienm vetkch jeho prvotnch vzieb".281/ Socilna nezakotvenos mldee pramen z procesov, ktor prebiehaj v osobnej i spoloenskej rovine ivota jednotlivca. S uvedenmi javmi svis i skutonos, e mlad udia sa nestali integrlnou sasou politickho systmu prslunej demokratickej krajiny zaloenej na humanistickch princpoch. Lebo humanitu spolonosti mono najlepie dokumentova vzahom k cudzincom a k cudziemu" (odlinmu). Okrem extrmistickch skupn jestvuj poda viacerch autorov predovetkm skupiny m l d e e , ktor formlne akceptuj demokratick princpy socilneho systmu, ale je prznan pre nich nepriatestvo voi vetkmu, oho pvod je mimo nich. K tmto charakteristikm mldee patr i rizikovos, ako sa o tom ete zmienime,288/ a z nej vyplvajce dimenzie, ako autoritatvnos, machiavelizmus289/ a postoje afinitne (prbuzn, zluujce sa) s nsilm, samotn nsiln sprvanie a postoje, schvaujce nsilie. Otzkou je, i sa meme tmto spoloensky neelanm javom brni, obmedzova ich nrast, i meme predovetkm vchovou a vzdelvanm aktvne zasahova do tejto socilnej skutonosti. Tieto iny maj svoj hlbok a spravidla skryt pvod. Ich odkrvanie me pomc nielen k pochopeniu tchto zdanlivo nepochopitench inov na prelome 20. a 21. storoia, ale tvoria i vchodisko pre to, aby sme sa poksili efektvne intervenova do tchto javov nielen represiou, ale aj inm spsobom. Podmienkou intervencie na makro- i mikrosocilnej rovni sa mus sta hlbok a dkladn znalos problematiky s o c i l n e h o i n i n i e r s t v a , ako i samotnho merita problmov vzniku a pretrvvania predsudkov, xenofbie i rasizmu. Za najvznamnejie mono poklada analzu tchto javov vo viacerch rovinch, o o sa chceme poksi.
/ O problme indivdua a individuality pozri podrobnejie F r o m m , E.: Strach ze slobody. Praha : N a e vojsko, 1993, s. 23 a n., 125, 127 a n. a Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, P d F U K , 2000. 288 /Podrobnejie pozri o tom Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, P d F U K , 2000. 289 /Machiavelizmus - pozri p o z n m k u . 292
287

p. ONDREJKOVI, E POLAKOVA

silie o akkovek plnovan socilnu zmenu v spolonosti mono teda nazva aj socilnym ininierstvom. V uom slova zmysle je vak socilnym ininierstvom iba tak silie, ktor vychdza z empirickho vskumu, sociologickej, prvnej i ekonomickej terie a ich vzjomnho prepojenia. V takto chpanom pojme sa pojem socilneho ininierstva prelna s koncepciou socilnej prce ako novho vednho odboru, nielen odbornej innosti v praxi. Koncepcia socilneho ininierstva vychdza naalej z koncepcie Karia POPPERA290/, ktor hovor o veobecnom, globlnom socilnom ininierstve, kladcom si za cie celkov premenu spolonosti. Kee globlne socilne ininierstvo POPPER stotouje s utopickmi nvrhmi zsahov do spolonosti, je zrejm aj charakter, ktor mu pripisuje. Globlna socilna terapia socilnej patolgie je ilzia. POPPER vak hovor aj o iastkovch oblastiach socilneho ininierstva, ktor sa usiluj o odstrnenie spoloenskho zla, akmi s kriminalita, nezamestnanos, chudoba, nemern konflikty v spolonosti a pod., teda prevane o odstrnenie toho, o v socilnej prci veobecne nazvame socilnou patolgiou. Snaha o rieenie problmov, veobecne nazvanch socilna patolgia vyplva jednak z nevyhnutnosti silia o zachovanie spolonosti, ktor sa vdy cti ohrozen narastanm socilnopatologickch javov a vyplva aj zo zneistenia existencie jednotlivca i skupn v spolonosti na adekvtnej kultrnej rovni, ako i z etickej dimenzie problmu, v naom prpade xenofbie, antisemitizmu a socilnych predsudkov. V zsade je mon, aby si spolonos, tt, socilna skupina i jednotlivec vybrali z dvoch monost. Na jednej strane rieenia vo vzahu k socilnej patolgii sa nachdza vchova, socilna prca a socilne ininierstvo, vrtane represie ako sas dobre fungujcej socilnej kontroly291/ zameranej na dodriavanie socilnych noriem. Na druhej strane ako ich nprotivok sa nachdza nevmavos, prpadne bezbreh tolerancia. Socilna kontrola predstavuje mechanizmus, ktor doke presadi orientovanie sa na prslun normu v sprvan. No najm vchova v socilnom ininierstve nadobda nov, osobitn postavenie. Znamen prekonvanie socilnej manipulcie, posilovanie a rozvoj preventvnych stratgi a obmedzovanie intervenovania, najm intitucionlneho. Na jednej strane mono poklada za prekonan nzory, ktor si klad za cie celkov premenu spolonosti prostrednctvom vchovy. Na druhej strane vak prve prostrednctvom vchovy mono dosahova

/Popper, K.: Otevfen spolenost ajej neptel. I. Praha : Oikoymenh, 1944, orig, The Open Society and Its Ennemies, London : 1945. ~91 /O socilnej kontrole pozri kapitolu Socilna devicia v tejto publikcii.

290

U, PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

vsledky v iastkovch" oblastiach socilneho ininierstva, ktor sa usiluj o odstrnenie i takho spoloenskho zla, akmi s i xenofbia, predsudky a alie neiaduce javy v spolonosti, teda dosahova zmiernenie, ak i nie odstrnenie toho, o v socilnej prci nazvame socilnou patolgiou. V socilnopsychologickej a sociologickej rovine sa najastejie stretvame s pojmom autostereotyp. S to predstavy a mienky, vinou zjednoduen a nesprvne, ktor maj jednotlivci a skupiny o sebe. Vyjadruje sa v om vedomie prslunosti k skupine, najastejie idealizovan. Len zriedka bvaj kritick alebo sebaironizujce. Znme s autostereotypy robotnkov, intelektulov, prslunkov rznych spoloenskch vrstiev, ale aj profesi, pohlav a nboenstiev. Zjednoduene mono poveda, e udia spravidla maj o sebe priazniv mienku, pozitvny nzor, alebo prinajlepom seba hodnotia v porovnan s inmi lepie. Nprotivkom pojmu autostereotyp je hetereostereotyp. S to predstavy, mienky a sdy, spovajce vinou na zjednoduench a zoveobecnench sdoch, ktor maj jednotlivci a skupiny o inch jednotlivcoch alebo skupinch, najm o ich vlastnostiach, ktor asto ani nepoznaj. Heterostereotyp asto splva s pojmom predsudok. J. DREVER chpe predsudok ako postoj, obvykle s emocilnym zafarbenm, nepriatesk alebo priazniv voi sprvaniu alebo objektom uritho druhu, voi uritm osobm alebo doktrnam"292/. Niektor autori hovoria o predsudkoch ako o manifestovanch hodnotovch orientcich 293/. Predsudok me smerova i voi vlastnej osobe. Predsudok je vlastne kriticky nepreskman, nereflektovan, jednostranne citovo zdrazovan sudok, asto bez akhokovek racionlneho zkladu. O predsudkoch hovorme, e maj iracionlny zklad, ktor racionlne argumenty nedoku vyvrti alebo aspo zmeni. Predsudky bvaj asto preberan jednotlivcom alebo i celou skupinou ako hotov, a to i vo vej socilnej skupine alebo socilnom tvare. Graficky by sme sa mohli poksi znzorni genzu, ktor prebieha v porad:

/ Draver, J.: Dictionary of psychology. Harmondsworth : 1964, 2. vyd. 1979. / Allport, G.W.: Prejudice: A problem in psychological and social causation. In: Parsons, T., Shils, E.A. (eds.): Toward a general theory of action. Cambridge : 1951, New York-Evanston : 1962.
293

292

P ONDREJKOVI, E. POLKOV

GENZA A VVOJ PREDSUDKOV K POSTOJOM Predsudok Stereotyp

POSTOJ
f
Conatvna zloka

\ Kognitvna zloka

V \ \

Emocionlna zloka

yy

y/
Doc PhDrPOndrejkovi,PhD

Problematika vedeckej reflexie predsudkov ako socilneho javu sa stala predmetom pozornosti vo viacerch mylienkovch prdoch. Vo vedecky reflektovanch prstupoch k predsudkom sa stretvame s vskumom prejudicity (predsudkov), postojov, autoritarizmu a konfliktov. Tieto prstupy znane ovplyvnili filozofick vysporiadanie sa s otzkou predsudkov aj vysporadvanie sa v sociolgii poznania (vskum predsudkov ako pomocn disciplna metodolgie). Gordon W. ALLPORT upozoruje, e anglick pojem prejudice, ktor znamen predsudok, pochdza z latinskho praeiudicium, a pripisuje mu niekoko vznamov. Pvodn vznam spova na predbench sudkoch, sksenostiach a rozhodnutiach. Postupom asu nadobudol tento pojem charakter sudku a nzoru, ktor sa prijma pred presnejm a dkladnejm skmanm a zohadovanm. Tak zskal pojem predsudok vznam predasnho a unhlenho sudku, ktor je spravidla alebo prli nepriazniv, alebo naopak prehnane pozitvny.294/ K ete starm defincim patr nzor Joh/ Allport, G.W.: The Nature of Prejudice. Cambridge Mss. : 1954, s. 20.

11 PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

I 9 1

na LaFARGEHO, ktor pripisuje predsudku vznam ...o druhch neopodstatnene zle myslie".295/ Predsudok ako aprirna predstava o jednotlivcovi alebo skupine teda obsahuje tie asti mylienkovch pochodov, ktor predchdzaj logickmu uvaovaniu a na tejto rovni zotrvvaj. udia mu ma aprirne predsudky i voi skupinm, o ktorch nikdy nemohli pou, ktor s vymyslen. Vo veobecnosti plat, e lovek, ktor m predsudky voi jednej uritej skupine (napr. etnickej) zva negatvne zma aj o inch.296/ asto preto hovorme o predsudkoch kognitvnych, v irom slova zmysle, fungujcich ako hypotza, predpoklad, do znanej miery mon korigova poznanm o objekte, na ktor sa predsudok vzahuje a. predsudkoch nekognitvnych, predsudkoch v uom slova zmysle, spravidla so silnm emocionlnym nbojom, spojench s afektvnym konanm, najstrnulejch, najodolnejch voi akmukovek poznaniu. Nekognitvny predsudok mva charakter (pseudo)viery alebo silnho presvedenia, stereotypu. Predsudky (kognitvne i nekognitvne) mu by pozitvne i negatvne. Pozitvne" predsudky sa spjaj s jednotlivcami (skupinami), s ktormi sa lovek (udia) stotouje. Pretoe vo vine prpadov sa predsudky tkaj socilnych partnerov alebo astnkov socilnych procesov, hovorme spravidla o socilnych predsudkoch. Socilne predsudky slia ako orientcia v socilnej skutonosti, v socilnom svete, v socilnom sprvan, t.j. v sprvan orientovanom na inho loveka ako na seba samho. V tejto svislosti spova aj problm nereflektovanch javov kadodennho ivota, v postmodernch terich nazvan Lebenswelt.291/ Zdanlivo tak pomhaj vyzna sa v spletitosti socilnych vzahov a javov najm zjednoduovanm, ktorho vsledkom je nesprvne, pomlen hodnotenie socilnej situcie. Socilne predsudky s zdrojom
295 2%

/La Farge, J. S.J.: The Race Question and the Negro. New York : 1945, s. 174. / Podrobnejie o tom pozri vskum: Hartley, E.: Problems in prejudice, N.Y. :

1946. / Pojem Lebenswelt prvkrt pouil E. Husserl (1859 - 1938). Patr k vchodiskovm pojmom fenomenologickej sociolgie. Pod pojmom Lebenswelt rozumieme predvedeck skutonos, ktor je pre ud samozrejmosou a ktor ich obklopuje v kadodennom ivote. Osobn prevanie tejto skutonosti jej vtla prostredie kadodennosti, z ktorej lovek erp svoje primrne sksenosti, prepoiiavajce mu (doasne) istotu v konan. Tento pojem nadobda spolu s kadodennosou (Alltag) v postmodernej socilnej pedagogike oraz v vznam a stva sa centrlnym pojmom paradigmatickch zmien koncom 70-tych rokov v pedagogike, priom sa zdrazuje vznam ivotnch (preitch) sksenost loveka. Kadodennos vak predstavuje predvedeck pojem, t.j. vedecky nereflektovan udsk sksenos. V tejto kadodennosti je kad lovek pokladan za kompetentnho.
297

P. ONDREJKOVI, E POLKOVA

heterostereotypov, teda predstv, mienok a sdov, zaloench vinou na zjednoduench a zoveobecnench sdoch a predstavch, ktor maj jednotlivci a skupiny o inch jednotlivcoch alebo skupinch Bvaj orientovan na nrodn, nboensk, rasov, politick, ideologick, profesijn a in oblasti, asto sa tkaj socilnych vrstiev a skupn, ako i rznych menn. Ich vznik svis asto s charakterom osobnosti, agresivitou (ako prina i ako nsledok), svis i s toleranciou voi svojim", s dogmatizmom, autoritrstvom, osobitne skupinovou ale i individulnou frustrciou298/ , socilnou mobilitou a pod. Socilne predsudky psobia jednak na sprvanie svojich nositeov, ktor sa obyajne snaia za kad cenu dokza sprvnos" svojho predsudku (self-fulfilling prophecy), jednak na objekty, na ktor sa predsudok vzahuje. Tento objekt reaguje najastejie v podobe obrany, ktor me ma pasvny charakter (napr. extrmne pasvny charakter Ghndho v Indii, alebo z literatry znme Tolstho neprotivenie sa zlu nsilm), ale i aktvny charakter, a krajne militantn (napr. prslunci iernej moci" v USA). Pokladme za vemi vznamn zistenie mnohch autorov, ktor vyvracaj mtus o nerevidovatenosti dokonca aj silne zakorenench predsudkov.299/ V tomto smere vyznieva i vskum, ktor uskutonila v rokoch 1999 - 2000 v Bratislave E. POLKOV300/. Autostereotyp a heterostereotyp maj asto zrkadlov charakter, priom autostereotyp o pozitvach (vlastnch) je spravidla vy ako heterostereotyp. Naopak, autostereotypy o vlastnch negatvach s spravidla niie ako heterostereotypy. Znme s autostereotypy a heterostereotypy robotnkov, intelektulov, susedov a pod. Stereotyp je teda pevn a ako meniten, strnul tvar (forma) a spsob sprvania, ktor sa vdy opakuje. asto sa pouva vo vzname zjednoduenej, skreslenej predstavy, mienky, nzoru, ktor si vytvraj jednotlivci alebo skupiny o sebe, najm o svojich vlastnostiach, ale aj o inch (jednotlivcoch, skupinch, vrstvch, nrodoch, profesich, rasch a pod.). asto vznikaj na zklade predsudkov, hoci s nimi nie s toton. Kad stereotypn myslenie preV Situcia, ktor nastva postavenm fyzickej, socilnej alebo psychickej prekky pri dosahovan ciea, alebo ke je celkom eliminovan oakvan odmena. Nsledkom me by deprivcia, nedostaton alebo celkom chbajca saturcia psychickch a socilnych potrieb, vntorn naptie, motivan konflikty, agresia, ale i apatia (ako protiklad k agresii), somatick i nervov ochorenie s tendenciou dosiahnu vyrovnanie. 2 "7 M.D. Sevlund, H.E.Wolf, Ursula H.Soldan, G. Nierdall, A. de Trutt, M. Hewstone, G.M. Stephenson a i. ~/ Polkov, E.: Vchova k tolerancii ako jedna z monost psobenia kultrnej intitcie - Mzea idovskej kultry. Dizertan prca, Bratislava : FiFUK, 2000
29

j i PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

bieha prostrednctvom uritch kategri, ktormi lovek (jednotlivec) klasifikuje, posudzuje, hodnot a nsledne reaguje na urit socilne sksenosti. Pri takomto stereotypnom druhu myslenia s mylienkov kategrie rigidn, mono ich charakterizova nedostatonou (zlou) informovanosou, a preto sa vetky alie nov poznatky, tkajce sa predmetu uvaovania interpretuj v slade s aprirnymi predstavami a presvedenm, ktor sme nazvali predsudok. Kad stereotypn predstava svis so zujmami jednotlivca a m urit emotvny nboj. V zvislosti od vekosti tohto nboja (me sa pohybova v intencich od pozitvneho cez neutrlny, a ku krajne negatvnemu) meme kategorizova jednotliv postoje a zrove predpoklada urit typy (formy) sprvania (reakcie) v socilnych situcich, ktorm je jednotlivec vystaven. 30V Vznamnm faktorom vytvrania stereotypov je zoveobecovanie jednotlivost a ich rozirovanie na cel kategriu - skupinu, vrstvu, nrod, politick stranu, rasu a pod. Stereotypy astejie zodpovedaj skr povesti jednotlivca, skupiny, a pod., ne skutonosti. S sasou konzervativizmu. In nzor predstavuj mylienky R. SCRUTONA, ktor sm seba povauje za umiernenho konzervatvca a prezentuje konzervatvny postoj v opozcii s liberlnym i socialistickm, ale neshlas ani s radiklmi.302/ Stvaj sa zdrojom konfliktov, vzniku socilnopatologickch javov (podieaj sa na labelingu, ttkovan, resp. etiketovan ud), asto i agresii, ovinizme, nacionalizme, rasizme. Stlym opakovanm stereotypov vznik dynamick stereotyp. Me vznikn i zmernm cvikom, prip. i sebapresviedanm alebo ideologickm psobenm (napr. pranie mozgov") jednotlivcov alebo skupn, priom vznikaj cel scny innost, ktor sa vykonvaj takmer automaticky, akoby mimovone, t.j. bez plnej pozornosti loveka pri ich vykonvan. Niektor terie povauj dynamick stereotyp za pecifick prpad podmienenho reflexu. Naprklad stereotyp pohlavia spsobuje automatick diferencovan socilne sprvanie v zvislosti od pohlavia. Tka sa diferencovanch predstv o jednotlivch vlastnostiach mua a eny, ako emocionalita, agresivita, submisvnos, zvislos, pasivita, rozhodnos, starostlivos, praktickos a pod. Dynamick stereotyp me psobi i ako socilna norma a predmet socializcie, napr. pri vzniku tzv. muskch a enskch vzorov. Niektor autori (napr. R. BERGLER303/, J. WILCOTT304/ a i.) pova-

V Giddens, A.: Sociolgie. Praha : Argo, 1999, s. 232. / Scruton, R.: Smysl konzervativismu. Praha : Torst, 1993, s. 13 a n., 19, 29 a n. m l Bergler, R., Bernd, S.: Stereotype und Vorurteile. In: Handbuch der Psychologie, 7. Bd. Gttingen :Vandenhoeck u. Ruprecht, 1972, s. 103.
3()2

30

194

p ONDREJKOVI, E. POLKOV

uj pojem stereotypu za jednu zo zkladnch socilnych kategri a samotn postoj je poda nich iba prejavom stereotypu. Pre javy, ktor svisia z neznanlivosou, ba a nenvisou voi cudzincom, ako predstaviteom vetkho cudzieho" najastejie pouvame termn xenofbia. Pochdza z obavy a strachu a z nich vyplvajcej nenvisti spravidla voi vetkmu o prichdza z cudziny, alebo o m pvod mimo vlastnej socilnej skupiny, vlastnho kmea, nroda a pod. Xenofbia je spojen so silnm heterostereotypom (negatvne mienky a sdy o inch) a tm i autostereotypom (pozitvne mienky a sdy o sebe a svojich"). Zatia nejestvuje v terii zhoda v tom, i je xenofbia plodom heterostereotypov alebo naopak, i heterostereotypy nie s produktom xenofbie. Xenofbia je zkladom rznych druhov socilnej nenvisti, ako antisemitizmu, rasizmu, ale aj ovinizmu, nacionalizmu a faizmu. M svoje symbolick prejavy (demaggia, plamenn vzvy a rencke vystpenia, na verejnosti, ale i v skrom"), prejavy v arvtkach a fyzickch napadaniach, ba nezriedka a vo fyzickej likvidcii objektov nenvisti. asto je to prve xenofbia, ktor stoj v pozad problmov menn, za prenasledovanm cudzincov" (t.j. nie iba tch, ktor neij v prslunej krajine, prpadne nevlastnia prslun ttne obianstvo), ale xenofbia stoj v pozad problmov aj tch, ktor nepatria do prslunej komunity. Xenofbia me vytvra segregovan zemia, ktor sa stvaj cieom tokov. Bva asto umelo iven a podporovan rznymi ideolgiami a propagandami, me z nich aj vyrasta. Najastejie vznik vtedy, ak treba njs obetnho barnka" - t.j. vinnka alebo pvodcu ekonomickch problmov, nespechov, chudoby alebo niektorch socilnopatologickch javov (napr. vojnov konflikty, prostitcia a pod.). pecifickm prejavom xenofbie je rasizmus. Znamen nepriatesk postoj a nenvis voi prslunkom inej rasy, ale spravidla aj inho etnika, udovo povaovanho za rasu. Me nadobda a fanatick podobu a me prers do ideolgie, ale aj systematickho teroru. Najastejie sa obracia voi izolovanej menine, ktor m vraznejie rozliovacie znaky (fyzick, jazykov, profesionlne, nboensk, vzdelanostn a i.). V svislosti s rasizmom hovorme o rasovch predsudkoch, o rasovej diskrimincii, t.j. obmedzovan prv prslunej rasy, o rasovej segregcii, t.j. odlen resp. vylen (exklzii) prslunej rasy zbenho socilneho ivota krajiny, ttu, komunity a pod., a o rasovej genocde, t.j. o sil o pln vyhubenie alebo aspo zdecimovanie uritej etnickej, kultrnej alebo nrodnostnej skupiny. / WilcotU.B.: The Roots of Nonsense. A Critical Analysis of Terminus and Theory Strereotype". New York : Springer, 1967.
304

11. PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

V svislosti s predsudkami, xenofbiou a rasizmom sa stretvame i s pojmom ovinizmus. Tento pojem m skr literrny, a tm aj menej exaktn obsah. Roku 1831 sa hrala v Pari komdia La Cocarde tricolore, v ktorej vystupuje vlasteneck vojak menom Nicolas Chauvin. Je jednostranne lojlny a nekritick voi svojej vlasti a nrodu. Jeho vzah k vlastnmu nrodu je podmienen odmietanm a nectou k inm nrodom. cta k vlastnmu nrodu a k inm nrodom sa v hre navzjom vyluuj. V tomto vzname sa zaal termn pouva na oznaovanie etnickej agresivity. Jej cieom bolo zvenie solidarity vntri nrodnej pospolitosti najm v krzovch, prpadne kritickch situcich a pri nepriateskom vojenskom ohrozen (vonkajom ale i vntornom). Takto etnick racionalizovan agresivita, nazvan ovinizmus, slila k tranzcii socilnych problmov do formy etnickho nepriatestva a konfliktov a to zva formou patologickej solidarity. Obyajne pritom vznik predstava rovnosti vo vzahu k spolonmu nepriateovi, predstava spolonch zujmov a mtus dobrovonej koopercie vetkch prslunkov nroda. pecifickm variantom rasizmu je antisemitizmus. Je to nepriatesk vzah k idom, ktor ij v rznych ttoch sveta v diaspre a v Izraeli. V nboenskej podobe sa prejavuje odporom voi judaizmu, idovskmu nboenstvu. Za jeho opan pl sa povauje sionizmus, paradoxne rozirovan prve antisemitizmom. Zklady rasizmu poloil J.A. de GOBINEAU (O nerovnosti udskch rs", Teutni a nordick rasa"), irie rozvinul H. S. CHAMBERLAIN (Zklady 19. storoia") a neskr GALTON, poda ktorho jestvuje prirodzen nerovnos rs, priom najniiu menejcenn rasu predstavuj ernosi. Horlivmi ritemi antisemitizmu v 19. storo boli Wilhelm Marr a Ernest Renan. Ich antisemitizmus zskal prezvku antihebreizmus", poda ktorho sa nazva cel jeden smer v antisemitizme. Vyvrcholenm rasizmu bol nemeck nacionlny socializmus, Hitler (Mein Kampf") a najm A. Rosenberg (Mtus 20. storoia") so svojm slabomysenm mysticizmom krvi a pdy. Vznamn lohu v predsudkoch, ktor vystili do antisemitizmu, zohrva mysticizmus krvi. Poda DOBRTKU pramen v prazkosti loveka z krvi, ktor prekonva jej prelievanie.305/ Nsledne potom aj naa krv", ktorej istotu" je treba chrni, je autostereotypom. Negatvne hodnotenie u samotnej prslunosti k idom, t.j. k uom cudzej krvi", privolalo nesmierne utrpenie postihnutch. K tragickm dsledkom negujceho" a odcudzujceho" mysticizmu krvi -mystickho zdvodo/ Nagai,T., Dobrtka, G., Prokop, O.: O mysticizme krvi a inch poverch. Nov Zmky, Psychoprof, 1997, s. 12
3()5

P. ONDREJKOVI, E POLKOV

vania odmietania cudzej, teda menejcennej a asto aj vymteniahodnej" krvi patria celkom nepochybne rasistick pogromy, pri ktorch sa pod zmienkou rasovej oisty" od neiadcej krvi neraz skrvali materilne zujmy rasovo istch".306/ Vskumy antisemitizmu resp. antisemitskch predsudkov nadobudli po porke hitlerovskho faizmu intenzvnejie rozmery. Boli vyvolan predovetkm neuveritenm rozsahom, ktor antisemitizmus nadobudol, rovnako ako i obludnosou jeho prejavov. V tejto svislosti sa o psychologizovan a niku do psychoanalzy vemi kriticky zmieuje Hannah ARENDT a Alphons SILBERMANN, ke ironicky poznamenva, e poda tchto poznatkov sa mu idia pri najbliom pogrome necha spokojne masakrova s upokojujcim vedomm, e ich poutovaniahodn vrahovia trpia predsudkami, s autoritatvne typy, alebo s frustrovan.307/ Roku 1965 kontatovali na zklade empirickho vskumu Werner J. CAHNMANN, H.T. RISSE a K.H. BONNER, e poet obyvatestva s antisemitskmi predsudkami dosahuje v priemere 12% (!)." / Z najnovch vskumov na zem SR mono spomen Postoje mldee v SR k problmom intolerancie (K. RVICZYOV, M. HARGAOV, 1994 3O9 /) a rozsiahly vskum Vchova k tolerancii ako jedna z monost psobenia kultrnej intitcie - Mzea idovskej kultry, ktor uskutonila E. POLKOV.310/ Samotn pojem antisemitizmus je vntorne rozporn, lebo neznamen veobecne protisemitsk postoj, ktor by zahal aj negatvny postoj k Arabom a doteraz mu chba jasn defincia. Hoci pojem antisemitizmus vznikol a v 19. storo, je to fenomn star ako idovstvo samo. Je to zrejm z viacerch historickch prameov a potvrdzuj to u biblick pramene, naprklad Kniha Ester. Fenomn antisemitizmu m niekoko aspektov:
7Nagai, T., Dobrtka, G., Prokop.O., cit. vyd. s. 34 /Arendt, H.: Elemente u. Ursprnge der totalitren Herrschaft, Frankfurt am Main, Fischer, 1955 a Silbermann, A., Sallen H. A.: Latenter Antisemitismus in der Bundesrepublik Deutschland. In: Klner Zeitschrift f. Soziologie u. Sozialpsychologie, ro. 28, 1976 ako i Silbermann, A.: Ketzereien eines Soziologen. Diederichs Verl., Wien u. Dsseldorf, 1965 m Uvdza Wolf, H.E.: Zur Problemsituation der Vorurteilsforschung. In: Knig, R.(Hrg.): Hanbuch der empirischen Sozialforschung, Bd. 12, Enke, Stuttgart 1978, s. 121 309 Vsledky vskumu uvdzaj, e viac ako 1/3 mldee svojm neutrlnym postojom k antisemitizmu vypoved o nesformovan vlastnho nzoru. Hierarchia antisemitskch predsudkov sa tvor skr mumi ne enami, obyvatemi obc do 10 tis. obyvateov a mldeou s neplnm stredokolskm vzdelanm. Tie neveriaci mlad udia s voi antisemitizmu imnnej (s. 61) 3U) /Polkov, E., Ref. XX cit. vyd. 2000.
3O7 30<

1 1. PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

a) sociologick - svis so socilnymi alebo ekonomickmi problmami spolonosti, kde segregcia (dobrovon alebo vynten, jej krajn formu predstavuje geto) idovskej komunity je zkladom postoja majoritnej spolonosti, ktor nazvame hadanie obetnho baranka /, b) teologick - pramen z pradvnej roztrky medzi idmi a prvotnmi kresanmi, priom nezhody prerstli od vzjomnej nevraivosti a k hadaniu teologickch dvodov pre tento nepriatesk postoj (existuje mnostvo prameov, z ktorch je mon odvodi priebeh vzjomnej idovsko-kresanskej nevraivosti a po sasnos)312/, c) iracionlny - psychopatologick - j e zaloen na uritej mentlnej deformcii, ktorej vsledkom je patologick nenvis313/. Na zklade zdrazovanch znakov hovorme dnes o antisemitizme religiznom, na ktorom sa podiea v Eurpe tzv. kresansk antisemitizmus, o antisemitizme fyziognomickom, zdrazujcom telesn znaky a tzv. tvrov rty, antisemitizme charakterologickom, ktor pripisuje idom pecifick vroden charakterov rty, hovorme aj o antisemitizme ekonomickom, zdrazujcom vedcu lohu idov v hospodrstve, kultrnom antisemitizme a pod. Sasn situciu tkajcu sa antisemitizmu na Slovensku i v niektorch krajinch strednej Eurpy charakterizuje MEAN 314/. Dnes nachdzame rasistick rty u niektorch skupn mldee (hnutie skinhead, niektor odnoe punk), ale i vo vyhlseniach niektorch politikov, vo vzahu asti obyvatestva k Rmom, k nrodnostnm meninm, zahraninm tudentom, ale i k inm skupinm obyvatestva, asto i k enm, o vyvolva odvetn reakciu vo forme militantnho feministickho hnutia.
V Pozri o tom Hermann, L: Psycholgia antisemitizmu Nov Zmky; Dunajsk Streda : Psychoprof, Artus, 1998, s. 37-64; Krech, D Crutchfeld, R., Ballachey, L: lovek v spolonosti, Bratislava ; Vyd. SAV, 1968, s. 215 a n.; Kottak, C. P.: Anthropology. McGraw-Hill, 1997, s. 59-60, 65. 312 / Johnson, P: Dejiny idovskho nroda. Praha : Rozmluvy, 1996; Acta Judaica Slovaca 6. Zbornk refertov z konferencie Antisemitizmus na konci 20. storoia - Nitra 15. - 17. 5. 2000. Bratislava : SNM-MK, 2000, najm kap. IV., s.199-209, 217-231. 313 / Krech, D., Crutchfeld, R., Ballachey, L: lovek v spolonosti. Bratislava : Vyd. SAV, 1968, s. 29, 215 a n., ako i 245, 303 a n. 314 / Mean, P.: Antisemitizmus v politickom vvoji Slovenska. Bratislava : SNM MK, 2000.
3I

i 311 /

P. ONDREJKOVI, E POLKOV

Najnovie sociologick vskumy ukazuj, e dochdza k rozdielnym charakteristikm xenofbie vo vyspelch ttoch zpadnej Eurpy a v bvalch socialistickch ttoch. Km v radoch mldee najm v zpadnch krajinch prevlda machiavelizmus3'5/, v postsocialistickch krajinch prevlda autoritarizmus316/. Graficky by sme mohli uveden rozdiely znzorni takto:

POSTOJE Machiavelizmus -v ^
\

> KONANIE Zpad Poniovanie cudzincov a cudzieho"

Xenofbia s nsilm Autoritarizmus

Vchod

Telesn nsilie voi cudzincom

Vone poda Heltmeyera

V interpretcich poetnch sociologickch a politologickch empirickch vskumov" / sa zdrazuje najm emocionlna dezintegrcia rodiny ako vraz individualizcie a nedostatonej podpory, ktorej sa dostva jej jednotlivm lenom, uvdza sa i strata orientcie ako vraz an/ V prpade machiavelizmu ide o tendenciu osobnosti sledova prostrednctvom manipulatvnych technk vlastn zujmy. Samotn termn vychdza z Machiavelliho diela II Principe" (r. 1513), v ktorom vypracoval pravidl, ktor lepie zabezpeuj vldnutie ako by to dokzalo otvoren nsilie. V Autoritarizmus mono charakterizova poda Oesterreich ako ...habitualizovan tek v prpade krzovej situcie pod ochranu intancie, ktor poskytuje ochranu". Ide o psychick reakcie, ktor mono poklada za bzov v udskom sprvan, vyvolvan situanmi faktormi. Pre autoritrsky typ je prznan neschopnos zbavi sa autoritrskych reakci. (Oesterreich, D., 1993) /Koomans, R: Explaining the Rise of Racist and Extreme Right Violence in Western Europe: Grievances or Opportunities? In: European Journal of Political Research, roc. 1996, . 30, s. 185-216.
1

U. PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

L2E.

mie 318/ a sasne aj pocitov bezmocnosti. Za zvl bolestiv formu dezintegrcie povauje HEITMEYER 319/ absentujcu emocionlnu podporu zo strany priateov, a to napriek lenstvu v prslunej spoloenskej, spravidla neformlnej skupine, o vrazne zneisuje mladch ud. V tejto svislosti nemeck pojem Zugehrigkeitsbedrfnis" (potreba niekam patri) povauje prof. DOBRTKA za civilizan rudiment skupinovho intinktu vych cicavcov.3 / Zneistenie, rizikovos, ako jedny z dominujcich strnok ivota mldee vyvolvaj pocit nevyhnutnosti brni sa stpajcej neistote v spolonosti. V tomto syndrme obrany s obsiahnut dva prvky: 1. silie neukza neistotu za iadnu cenu a za iadnych okolnost, lebo v opanom prpade nadobda jednotlivec, ale i cel skupina imid zlyhvajceho, prehrvajceho, o si v socilnom prostred mlokto me dovoli. Takmto prehrvajcim" bva pripisovan status slabochov. 2. Na druhej strane sa pripisuje obetiam nsilia nlepka, poda ktorej sami s si najastejie na vine". Uveden syndrm obrany, nevyhnutnos brni sa, teda zko svis s nsilm a me nadobda funkciu racionalizcie. Sasne spsobuje pokles prahu citlivosti na nsilie zo strany nsilnkov v podobe akceptcie nsilia, schvaovania nsilia pripravenosti na nsilie a to tm rchlejie, m astejie sa vyskytuj situcie, ktor mu by hodnoten ako pre nsilie vhodn. alou vemi nebezpenou strnkou takhoto vvoja je habitualizcia 21 nsilia* / vbec a nsilia voi cudzincom a cudziemu" zvl. Habitualizcia nsilia m za nsledok i stratu zbran a vitiek svedomia, stva sa vzorcom sprvania, ktor me nadobudn dlhodob alebo dokonca stly charakter. Sociologick vskumy upozoruj na cel rad sprievodnch znakov, ktor svisia s predsudkami a xenofbiou, alebo s nimi sprevdzan.
/ Ondrejkovi, P.: Modernizcia aanmia. Je teria anmie aktulna i v sasnej slovenskej spolonosti? In: Sociolgia, ro. 32, 2000, .4, s. 343-361. 119/ Heitmeyer, W. u.a.: Gewalt. Weinheim u. Mnchen : Juventa, 1996, s. 373. 32( V Profesor Gza Dobrtka, jeden zo zakladateov slovenskej kriminolgie v osobnch rozhovoroch s autorom v aprli 2001. 32 V Habitualizcia nsilia, tj. vytvranie zvykov a nvykov a stereotypov sprvania, v ktorch na urit podnety osoba alebo i cel skupiny reaguj nsilm, priom tto svoju reakciu povauj za celkom prirodzen, samozrejm a oprvnen
3I8

200

P ONDREJKOVlC, E POLKOVA

Patr k nim i nhrada nrodnej hrdosti socilnym sklamanm 322/. Nae upozornenia na zklade vskumov vychdzaj z toho, e a 77% mldee, ktor sympatizuje s xenofbiou alebo sa na nej sama podiea vid budcnos spolonosti i budcnos svoju vemi pochmrne. V postsocialistickch ttoch je toto percento mldee menie, na prklade vskumov v bvalej NDR sa odhaduje na cca 55%. Nrodnos bva spojen s kolektvnou emocionalitou, navye nie je vystaven takej ohrozenosti ako samotn socilno. Mono predpoklada, e prve z tchto dvodov neraz nrodn uvedomenie nahrdza socilne a stva sa integranou ideolgiou 323/. m viac prvkov afinitnch postojov (prbuznch, zluujcich sa postojov) s nsilm, postojov schvaujcich nsilie voi cudzincom a pravicovo extrmistickch nsilnch inov sa vyskytuje, tm vy je stupe dezintegrcie3124/, tm vyia je neistota a tm niie je zdieanie spolonch socilnych hodnt a noriem. L. MACHEK uvdza, e v podmienkach SR sa do povedomia mldee dostvaj i nsilnci (55%), najm t skupina z nich, ktor sa oznauje ako extrmne pravicovo orientovan - skni (42%) 325/. Pre informciu uvdzame najastejie sa vyskytujce znaky (premenn) vo faktorovej analze: 1. Absentujca emocionlna podpora, rodina 2. Odmietanie kritiky 3. Absentujca socilna orientcia 4. Intrumentlna pracovn orientcia 5. Tlak skupinovej konformity Kee v spolonosti nie je mon nekomunikova (s vnimkou autizmu), nieje ani mon nepatri k iadnej socilnej skupine. V tejto svislosti mono chpa dezintegrciu ako prechodn tdium k reintegrcii do socilnej entity (skupiny, socilneho systmu), ktorej idelgia" najviac konverguje k osobnm, agresvnym, ale nerealizovatenm resentimentom a sebarealizanm tendencim demontrova moc, ktor prslun jednotlivec sm nem. Jednotlivci, ktor sa spoluj do nsilnckych skupn z dvodov socilnej neistoty na zklade predsudkov a xenofbie s jednotlivo bezmocn
/ Heitmeyer, W., Ref. XX, cit. vyd s. 377. O prostred zostvajcich 27 % mldee, sparvajcej sa nepriatesky voi cudzincom autor nevypoved. / Wehler, H.-U.: Nationalismus als fremdenfeindliche Integrationsideologie. In: Heitmeyer, W.(Hrsg.): Das Gewalt - Dilema. Frankfurt am Main : 1994, s. 73-90. / Dezintegrcia je veobecne oznaovan ako rozkladanie a rozruovanie socilnych vzieb (napr. v skupine), ako opak integrcie. 125 / Machek, L.: Sociologick aspekty obianskej participcie a zdruovania mldee. Bratislava . SSS pri SAV, 2000, s. 11. Machek vak uvdza, e skni a anarchisti nepatria u ns k veobecne akceptovanm vzorom.

11, PREDSUDKY, XENOFBIA A RASKMUS

a zbabel. Ich trfalos je namieren len voi ete bezmocnejm (cudzincom, azylantom, bezdomovcom, enm a deom), ktor sa stvaj ich obeou. Ich teror je mocou" bezmocnch (Teror ist Macht der Machtlosen"). Zaujmav informciu poskytuje HEITMEYER 327 o prostred, z ktorho pochdza mlde sprvajca sa nepriatesky voi cudzincom: 1. Hedonisticko-robotncke milieu (16,6%) 2. Robotncke milieu bez tradcie (15,5%) 3. Malometiacke prostredie (13,9%) 4. Milieu, zameran na status a kariru (11,7%) 5. Tradin robotncke milieu (6,1%) 6. Racionlno-technokratick milieu (4,6%) 7. Obiansko-humanistick prostredie (3,6%) 8. avicovo-intelektulne prostredie (1,3%) Predpokladme, e podobn prostredie, z ktorho pochdza takto mlde je i na zem Slovenska. Zostva nm ete zmieni sa o problme exklzie. Tento termn chpeme ako vylenie, prpadne vypustenie zo spolonosti resp. skupiny. Je opakom inklzie, ako jednho z mechanizmov spolonosti, prostrednctvom ktorho sa spolonos usiluje o zachovanie pvodnho stavu a jeho pomocou sa brni spravidla potencilnemu, asto fiktvnemu nebezpeenstvu integrcie cudzieho". Je to proces, prostrednctvom ktorho spolonos vyluuje alebo aspo izoluje jednotlivcov, spoloensk skupiny, alebo minority, prpadne prslunkov nboenskch alebo nrodnostnch skupn. Me sa tka i nositeov prevratnch mylienok, ide alebo poznatkov. Vo vzahu k exklzii Niklas LUHMANN prezentuje pochmrne a zlovestn nazeranie na budcnos. Inklzii a exklzii v modernej spolonosti poda neho nemono zabrni. Rozdielnosti medzi skupinami, ktor s ich zdrojom, a ktor sa v rmci plurality bud 327 rozvja, sa tak stan normami v nastvajcom storo / a dodajme, e 328 napriek narastajcej globalizcii. Aj poda U. BECKA / modern kategria cudzieho", cudzinca", ktorho sa tka exklzia, transcenduje, stva sa veobecnm znakom udskej existencie vbec. Tto generalizcia me postihn kadho zn. Monos sta sa cudzm spsobuje neistotu, sasne vyvolva ako kompenzciu posilovanie vlastnej iden/ Heitmeyer, W ref. XX, s. 383. l Luhmann, N.: Jenseits von Barbarei. In: Modernitt und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20. Jahrhunderts. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1996, s. 219-231. 328 / Beck. U.: Wie aus Nachbarn Juden werden. Zur politischen Konstruktion des Fremden in der reflexiven Moderne. In: Modernitt und Barbarei. Soziologische Zeitdiagnose.
m 326

p QNDREJKOVI, E POLKOVA

tity. Posilovanie vlastnej identity sa vak asto deje kontrukciou obrazu nepriatea, ktor je op postihovan exklziou. V kontakte s prvrencami postmodernch teri v socilnej oblasti sa asto stretvame s otzkami, ako mono uveden terie premeni na konkrtny vkon socilnej prce a socilnopedagogickch aktivt. Rasizmus a diskriminciu niektorch menn je ahk identifikova, ale o mono v tejto veci podnikn. S osobitnou naliehavosou vystupuj v tejto svislosti terie k a d o d e n n o s t i (Alltagstheorien). Kadodennos ako pojem sa tu stva centrlnym pojmom paradigmatickch zmien u od konca 7O-tych rokov v pedagogike, socilnej prci i v sociolgii, priom sa zdrazuje vznam ivotnch (preitch) sksenost loveka. Kadodennos predstavuje predvedeck pojem, t.j. vedecky nereflektovan udsk sksenos. V tejto kadodennosti je kad lovek pokladan za kompetentnho. Poukazovanie na kadodennos sa spravidla spja aj s kritickou korektrou profesionlizcie, zvedetenia a vvojovej pecializcie jednotlivch spoloenskovednch discipln, ktorm sa vyta vzalovanie sa od relnych ivotnch situci a potrieb adrestov tchto discipln. Z uvedench dvodov sa objavuje poiadavka vieho priblenia sa ku kadodennosti a prevania ivota lovekom (Lebenswelt). Pojem Lebenswelt, ktor poprvkrt pouil E. HUSSERL (1859 - 1938) patr k vchodiskovm pojmom fenomenologickej sociolgie. Pod pojmom Lebenswelt rozumieme predvedeck skutonos, ktor je pre ud samozrejmosou a ktor ich obklopuje v kadodennom ivote. Osobn prevanie tejto skutonosti jej vtla prostredie kadodennosti, z ktorej lovek erp svoje primrne sksenosti, ktor mu prepoiiavaj (doasne) istotu v konan. Tento pojem nadobda spolu s kadodennosou (Alltag, Altagserfahrung) v postmodernej socilnej pedagogike, socilnej prci, socilnej psycholgii i sociolgii oraz v vznam a stva sa vchodiskom interpretatvnej paradigmy tchto discipln, hoci s s nim spojen viacer nebezpeia (napr. absolutizcie sksenosti a praxe bez ich vedeckej reflexie a denuncicie profesionlneho poznania a terie). Opieraj sa 0 tzv. common sense (zdrav rozum"), ktor vychdza z praktickch sdov a hodnotenia skutonosti iba na zklade sksenosti, bez poznatkov, zskanch tdiom a vedeckm poznanm. Naprklad nevzdelanmu loveku sa bude zda, e slnko obieha okolo zeme, lebo to je jeho sksenos poda zdravho rozumu". V tej miere sa kadodennos opiera dokonca 1 o predsudky, povrchn nereflektovan sksenos, prpadne o zdanie skutonosti. Kadodennos a kadodennostn sksenos sa stvaj sborom zitkov, poznatkov a sksenost, ktor zoveobecuj, stvaj sa samozrejmmi, znova a znova oakvanmi bez zmeny. Sprievodnm

1 1 PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

?03_

zjavom ich prevania je stle progredujca ahostajnos. V tejto situcii sa kad zmena pociuje najastejie ako ruiv, ako vytrhvanie zo zauvanho behu udalost, i ke asto pokladanho za prli vednho a edivho (Die graue Alltag). Tejto kadodennosti je pohodln prispsobi sa a ai z vhod spoluastnctva (Znme prslovie Kto chce s vlkmi i, mus s vlkmi vy"). Problematika diktatry sa" v socilnych vedch u ns ete iba ak na svoje podrobnejie rozpracovanie. V terich rasizmu sa stretvame najastejie s dvoma interpretatvnymi a kadodennostnmi" predstavami o princh xenofbie a rasizmu, ktor stoja oproti sebe a navzjom sa vyluuj S to holistick a individualistick terie. Holistick terie prin rasizmu vychdzaj z predpokladu, e rasizmus nemono eliminova bez radiklnej premeny ttu, ekonomiky a spolonosti. Explicitne alebo implicitne sa tu odvdzaj z objektvne jestvujcich podmienok moci a podriadenosti v spolonosti subjektvne spsoby myslenia a konania. V protireen k holistickm terim individualistick terie vidia rasizmus ako vsledok individulnych predsudkov, ktor aj ke sa neintitucionalizuj, pretrvvaj prostrednctvom postojov a konania individulnych rasistov. Oba pohady predstavuj redukciu mnohorozmernosti predsudkov, xenofbie a rasizmu ako socilnych javov na jednu z tchto prin. Jednotlivec vak nie je obyajn bbka, ktor je plne determinovan spoloenskmi podmienkami, vzahmi a ekonomikou, ale nie je ani absoltne od nich nezvisl, rovnako ako ani od socilnych faktov". Zkladom me by iba mnohodimenzionlny model, v ktorom bud ma svoje miesto spoloensko-trukturlne podmienky (ekonomick vzahy, intitucionlne pomery), subjektvne myslenie a konanie jednotlivca vo svojom vzjomnom ovplyvovan a vzjomnej innosti a to bez toho, aby dochdzalo k redukcii na jednu z nich. V takomto mnohodimenzionlnom modeli mono vychdza z toho, e subjekty trukturlno-spoloenskch podmienok s voi nim stavan nie priamo, bezprostredne, ale dostvaj sa s nimi do kontaktu sprostredkovane prostrednctvom vznamov, ktor im pripisuj a ako tieto podmienky intrepretuj. Prve tu sa ukazuj monosti vzdelvania, kognitvneho psobenia pri interpretcii vznamu trukturlno-spoloenskch podmienok a kadodennch sksenost. Prirodzene, e jestvuje aj relatvna autonmnos rasistickch ideolgi, ktor asto nadobdaj nie otvoren, ale skryt formy. Napokon aj tieto ideolgie podliehaj svojmu historickmu vvoju, a v zvislosti prve od trukturlno-spoloenskch podmienkach sa rzne artikuluj. Nie s znova objavovan", iba sa rzne aktualizuj. V tej chvli, ako zskavaj priestor v trukturlno-spoloenskch podmienkach, ako i v prezentcii

204

p QNDREJKOVI, E, POLAKOVA

subjektov, vytvraj vchodisko pre falon rozpory s jestvujcou spoloenskou realitou i nvody na pecifick protispoloensk konanie. V tejto svislosti treba podotkn, e v sasnosti jestvuje viacero praktickch nvodov k antirasistickej vchovnej a socilnej prci, ako i antirasistickch trningov. Jeden z najprogresvnejch je americk antirasistick trning Jane ELLIOT-a, ktor sa nazva Blue Eyed/Brown Eyed, patria sem o prce holandskho socilneho pedagga Rudolfa LEIPRECHTA, Ph. COHENA, A. KALPAKA a i., ktor pracuj s pocitmi viny, dichotmie pchate obe, so zneistenm, autoritarizmom, zneuvanm moci a pod. Spoloensky neiaduce, negatvne ba a patologick javy, akmi predsudky, stereotypy, xenofbia, rasizmus a antisemitizmus nesporne s, ns ntia hada spsoby ako ich eliminova, korigova alebo v idelnom prpade im predchdza. V zmysle uvedenho mus by kadmu jasn, e zahaj nesmierne komplexn a komplikovan okruh problmov, ktor musme ma na zreteli vdy, ke pristupujeme k ich identifikcii, definovaniu a hlavne vtedy, ak sa pokame hada spsoby, ako tmto javom predchdza. Zd sa, e posledn desaroie 20. storoia prinieslo so sebou fenomny, ktor sa z hadiska samotnej udskej koexistencie (i u v eurpskom alebo celosvetovom kontexte) stali nesmierne aktulnymi. Demokratizan procesy po pde eleznej opony" vyniesli na povrch mnostvo problmov, ktor sce v latentnej forme stle existovali, ale a prelomenie bariry vchod - zpad" prinieslo ich reflektovanie v tej najirej miere. Prezentcia v podobe my - oni" stratila vplyvom globalizanch tendenci (naprklad vznik EU ) svoju politick prioritu a preniesla sa do oblasti komunikcie autochtnnych kultr (v poslednom ase hlavne v rmci Eurpy), priom je nesporn, e jednm z najzkladnejch predpokladov ich bezkonfliktnej komunikcie a spoluprce je tolerancia. Ak pripustme, e v sasnosti je dstojn udsk koexistencia zvisl od toho, akm spsobom sa lenovia rozlinch socilnych systmov vysporiadaj s kultrnou, politickou a religiznou inakosou a diferenciou, nejednotnosou a nezhodou, potom pokladme za prioritn hada tak normy, postupy a pravidl, ktor by boli akceptovaten pre vetkch. Ide tu o definovanie tzv. etickho minima" pre praktick ivot v radiklnej pluralite. Inmi slovami, ide o stanovenie legitimity univerzlnych pravidiel, noriem a postupov, na ktorch sa prslunci jednotlivch systmov doku zjednoti." 329 /
Remiov. A.: K problmu tolerancie a kultrnej identity, In: Acta Culturologica, 2, FiFUK - Katedra kulturolgie, Bratislava, 1998, s. 31.
329

1 1 PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

Pod pojmom tolerancia najveobecnejie rozumieme pripame odlinch nzorov, odlinho sprvania, odlinho vzhadu, ale i znanlivos a trpezlivos vo vzahu k inm. Tolerancia ako druh postoja vychdza zo veobecnejch princpov tolerancie odvodench na zklade morlnych princpov. Znma je v tejto svislosti Hippokratova zsada primum nihil nocere". Ak pod morlnymi princpmi rozumieme najveobecnejiu podobu morlnych zsad, ktormi sa riadi udsk spolunavanie (skupiny alebo spolonosti), potom ich mono vyjadri ako morlne poiadavky sformulovan v podobe prkazov, zkazov alebo odporan, ktor tvoria komplex morlnych noriem. Morlne normy maj zvzn platnos pre kadho lena skupiny alebo spolonosti, uruj rozsah sprvania a konania, ktor je prpustn a jednotlivec si ich osvojuje v procese socializcie prostrednctvom vchovy, platnch mravov, zvykov, tradci, ale i pod tlakom verejnej mienky. Repektovanie a dodriavanie morlnych noriem zaruuje bezkonfliktn existenciu jednotlivca v skupine, i spolonosti, kvalitu medziudskch vzahov a priamo ovplyvuje iaduce morlne vlastnosti jednotlivca. Aj ke morlne princpy a z nich odvoden morlne normy neplatia v iadnej spolonosti absoltne (plat to i pre toleranciu), so zmenami hodnt i vvojom spolonosti sa modifikuj pvodn, zanikaj neinn a vznikaj nov, men sa ich hierarchia v zvislosti od meniacich sa ivotnch podmienok jednotlivcov i skupn v spolonosti, ich zklad zostva nemenn - j e to rieenie konfliktov a hadanie vchodsk v udskom spolunavan. Sasn problmy pluralitnch spolonost fungujcich na demokratickch princpoch osciluj okolo otzok a hadania vchodsk v oblasti socilnej, religiznej, humnnej i ekologickej. Najm problematika humnneho spolunavania predpoklad humnnos oboch kontrahentov. Je zjavn, e bezkonfliktn koexistencia - spolunavanie, ktor je prioritnm predpokladom, aby sa socilnopatologick javy vyskytovali o najmenej, zvis v irej miere od toho, ako bude fungova princp tolerancie v zkonodarstve jednotlivch ttov, ale v konenom dsledku je spolunavanie zvisl od toho, do akej miery sa stane tolerancia vntornm postojom kadho obana. Vzhadom na to, e toleranciu nememe 330 poklada za aksi druh vrodenej predispozcie /, e je to postoj, ktormu sa treba naui, priklame sa k nzoru, e treba chpa toleranciu
330

Remiov, A: Tolerancia ako modus vivendi, In: Filozofia, ro. 52, 1997, . 7,

s. 469.

P. ONDREJKOVI, E. POLKOV

procedurlne v protiklade s najrozrenejm ponmanm, ktor o nej hovor ako o shlase s inakosou, ako o znanlivosti inakosti. Ak sa stotonme s nzorom, e tolerancia je nauiten a mala by by neoddelitenou sasou vchovnovzdelvacieho procesu v tom najkomplexnejom chpan (rodina, kola, mdi, intitcie, verejn mienka), je nevyhnutnou podmienkou racionlneho rieenia problmov, ktor vyplvaj z odlinosti - i u osobnost, svetonzorov, nboenstiev a pod. musme ju chpa ako nensiln formu komunikcie, zaloen na racionlnom postupe. V praxi to znamen vyhba sa akmukovek nsiliu v procese komunikcie, pouva racionlnu argumentciu a repektova v plnej miere integritu osobnosti. Takto chpanie tolerancie je univerzlnym princpom udskej komunikcie. Richard RORTY hovor v svislosti s racionalitou v procese komunikcie o tom, e tolerancia ako procedurlna forma racionlnej komunikcie - nie je v iadnom prpade ignorovanie racionality, chpeme ju skr ako nieo rozumn" a nie metodick" a takto chpan racionalita znamen by tolerantn, vnmav k nzorom inch, ochotn pova, spolieha sa skr na presviedanie ne na silu. Takto vlastnosti by mali ma prslunci civilizovanej spolonosti, ak m prei ... By racionlny jednoducho znamen by schopn diskutova o vetkch tmach ... spsobom, ktor sa vyhba dogmatizmu, tokom obrane a spravodlivmu rozhorovaniu."331/ Tolerancia ako univerzlny spsob udskej komunikcie spova na mylienke, e vetci udia s si rovn vo svojej udskej dstojnosti a vo svojich neodatench prvach, o je v slade so Veobecnou deklarciou udskch prv, prijatou v OSN 10. 12. 1948. Znamen to repektova prva inho loveka, priom kad astnk dialgu mus ma zaruen, e nebude za svoj nzor diskriminovan alebo prenasledovan. Slobodn vmena nzorov a informci formou nensilnej komunikcie mus prebieha bez akchkovek donucovacch prostriedkov. Poiadavky na toleranciu ako formu etickho princpu spolunavania v diferencovanej a pluralitnej spolonosti vyplvaj a s zdvodnen na zklade dis332 kurznej etiky /. Vemi zvanou a permanentne diskutovanou zostva otzka kritri a hranc tolerancie, ale aj otzka vzahu tolerancie a pravdy, i tolerancie
33

V Rorty R..: Veda ako solidarita. In: Gl, E., Marcelli, M. (ed.): Za zrkadlom moderny. Bratislava : Archa, 1991, s. 195-196. 332 / Remiov, A., 1997, ref. XX, s. 465-466; pozri aj Habermas, J.: Filozofia ako miestodrite a Moderna - nedokonen projekt. In: Gl, E., Marcelli,M .(ed.), ref. XX; Apel, K.-O.: Situcia loveka ako etick problm. In: Gl, E., Marcelli, M. (ed.), ref. XX.

11. PREDSUDKY, XENOFBIA A RASIZMUS

207

a principilnosti. V kadom prpade vak mus by zrejm, e tolerancia neznamen ahostajnos a u vbec nie k akmkovek prejavom fyzickho i psychickho nsilia, ktor s sasou vetkch socilnopatologickch javov. Tolerancia tie nieje ani veliekom, ani nvodom na rieenie problmov, znamen vak zaujatie takho osobnho postoja, na zklade ktorho budeme schopn akceptova nezhodu pri dodriavan zsad nensilnej komunikcie, ale v iadnom prpade nebudeme shlasi s intolerantnou zhodou. Procedurlne chpan tolerancia nm nebrni zauja neshlasn stanovisko voi nehumnnym tradcim a zvykom i voi vetkmu, o nieje v slade so zkladnmi udskmi prvami.333/. F. GL334/ hovor: ...niekoko grzlov doke masou tolerantnch ud naplni cintorny. Aj preto je netolerantnos k nsiliu, predsudkom, neznanlivosti ... tak dleit. Naozaj nemono naalej tolerova ...eskalciu rasizmu ...vina nboenskch, ideovch, nrodnch a etnickch konfliktov vybuchuje vaka nedostatonej netolerantnosti voi ich inicitorom ... tolerova nemono ohrozovanie bezpenosti ud, poruovanie zdieanch pravidiel hry a noriem spoluitia. Preto sa dovolvame fungovania intitci ttu, vytvrame socilne hnutia a obianske iniciatvy. Strune a krtko: udia tolerantnej letory, zbavte sa ilzi, e bez nekompromisnho nasadenia mono v konfrontcii s negatvnymi spoloenskmi deviciami a ich nositemi obst. V opanom prpade si oni njdu vs." Slovami prof. DOBRTKU poruovateov princpov tolerancie a humanity treba znekodni vetkmi - ia aj nehumnnymi prostriedkami. Prve v tom je tzv. madchovsk tragdia loveka.

Shrn Odkrvanie koreov xenofbie, rasizmu s predsudkov me pomc nielen k pochopeniu tchto zloitch javov v sasnosti, ale ich analza tvor i vchodisko pre to, aby sme sa poksili efektvne intervenova do tchto javov nielen represiou, ale aj efektvnejm, i ke zloitejm spsobom. Pochopenm miesta vchovy a vzdelvania v socilnom ininierstve, prostrednctvom ktorch sce nie je mon zmeni svet, ale vytvra predpoklady pre zmierovanie socilnopatologickch javov bez socilnej manipulcie a s obmedzenm socilneho intervenovania sa otvra nov dimenzia rozvoja modernej socilnej pedagogiky a socilnej prce. S to
m

334

l Remiov, A, 1997,ref. XX, s. 467. 7 Gl, F.: O jinakosti. Praha : G plus G, 1998, s. 56-58.

208

P QNDREJKOVI E POLKOV

terie i praktick postupy, vchova i trningy, ktor njdu svoje miesto v policajnej i socilnej prci, v prevencii neelatench socilnych javov i v socilnej politike na makro-1 mikrospoloenskej rovni Podmienkou intervencie na makro- i mikrosocilnej rovni sa mus preto sta hlbok a dkladn znalos problematiky socilneho ininierstva a miesta vchovy v om i znalos samotnho merita problmov vzniku a pretrvvania predsudkov, xenofbie i rasizmu K nim patr reflektovanie otzok vzniku socilnych predsudkov, auto- a heterostereotypov, dynamickch stereotypov, ktor sa prejavuj v xenofbii a jeho osobitnch formch, akm je antisemitizmus, ale i ovinizmus Socilne predsudky zdanlivo slia ako orientcia v socilnej skutonosti, v socilnom svete, v socilnom sprvan. Zdanlivo pomhaj vyzna sa v spletitosti socilnych vzahov a javov sasnho zloitho sveta a ivota v om, najm zjednoduovanm, ktorho vsledkom je vak nesprvne, pomlen hodnotenie socilnej situcie. Socilne predsudky sa stvaj zdrojom heterostereotypov, teda predstv, mienok a sdov, vynanch vinou na zjednoduench a zoveobecnench predstavch, ktor seba hodnotia v porovnan s inmi lepie. Takto vznikajce predsudky s vlastne kriticky nepreskman, nereflektovan, jednostranne citovo zdrazovan sudky, najastejie bez akhokovek racionlneho zkladu. Za najvznamnejie mono poklada pohad na existenciu tchto javov vo viacerch rovinch, vrtane postmodernch interpretatvnych teri, ako i pripravens spolonosti, ale i odbornkov na ich prekonvanie, v ktorom zohrva pravdepodobne najvznamnejiu lohu tolerancia
Literatra Acta Judaica Slovaca 6, Zbornk refertov z konferencie Antisemitizmus na konci 20 storoia Nitra-15 - 17 5 2000 Bratislava SNM - MK, 2000 Allport, G W Prejudice A problem in psychological and social causation In Parsons, T, Shils,E A (eds ) Toward a general theory of action Cambridge 1951, New York Evanston, 1962 Apel, K -O Situcia loveka ako eticky problem In Gal, E , Marcelh, M ,(ed ) Za zrkadlom moderny, Bratislava Archa, 1991 Arendt, H Elemente u Ursprnge totalitre Herrschaft, Frankfurt am Main Fischer, 1955 Beck, U Wie aus Nachbarn Juden werden Zur politischen Konstruktion des Fremden in der reflexiven Moderne In Modernitt und Barbarei Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20 Jahrhunderts Frankfurt am Main Suhrkamp, 1996, s 318-344 Drever, J Dictionary of psychology Harmondsworth 1964,2 vyd 1979 Fromm, E Strach ze slobody Praha Nae vojsko, 1993

i 1 PREDSUDKY XFNOFBIA A RASIZMUS

Gal, E , Marcelh, M (ed ) Za zrkadlom moderny, Bratislava Archa 1991 Gl, F Ojinakosti Praha G plus G, 1998 Giddens, A Sociolgie Praha Argo, 1999 Habermas, J Filozofia ako miestodrite a interpret In Gal, E , Marcelh, M (ed ) Za zrkadlom moderny, Bratislava Archa, 1991 Habermas, J Moderna - nedokonen projekt In Gal, E , Marcelh, M (ed ) Za zrkadlom moderny, Bratislava Archa, 1991 Heitmeyer, W u a Gewalt Wemheim u Mnchen Juventa, 1996 Hartley, E Problems in prejudice NewYork 1946 Hermann, Imre Psycholgia antisemitizmu Nove Zmky / Dunajsk Streda Psychoprof/Artus, 1998 Johnson, P Dejiny idovskho nroda Praha Rozmluvy, 1996 Koopmans, R Explaining the Rise of Racist and Extreme Right Violence in Western Europe Grievances or Opportunities9 In European Journal of Political Research, roc 1996,5 30, s 185-216 Krech, D , Crutchfield, R , Ballachey, L lovek v spolonosti Bratislava Vyd SAV, 1968 Luhmann, N Jenseits von Barbarei In Modernitt und Barbarei Soziologische Zeitdiagnose am Ende des 20 Jahrhunderts Frankfurt am Main Suhrkamp, 1996, s 219-231 Leiprecht, R Strategien gegen Rasismus Unterschiedliche Handlungsebenen In Isotopia - Forum fur gesellschaftspolitische Alternativen Antirassistische Projekte im europaischen Vergleich, 1997, Heft 7, Nr 7 Machaek, L Sociologick aspekty obianskej participcie a zdruovania mldee Bratislava SSS pri SAV, 2000 Mean, P Antisemitizmus v politickom vvoji Slovenska, SNM - MK, Bratislava 2000 Nagai,T , Dobrtka, G , Prokop, O O mysticizme krvi a inch poverch Nove Zmky Psychoprot, 1997 Oesterreich, D Autoritare Persnlichkeit und Gesellschaftsordnung Eine empirische Untersuchung von Jugendlichem in Ost und West Weinheim und Mnchen Juventa Verlag, 1993 Ondrejkovi, P Negatvne strnky mdividuahzaicie mldee Amos, PdF UK, Bratislava 2000 Ondrejkovi, P Modernizcia a anomia Je teoria anmie aktulna i v sasnej slovenskej spolonosti'' In Sociolgia, ro 32, 2000, 4, s 343-361 Ondrejkovi, P a kol Socilna patolgia Veda, SAV, Bratislava 2000 Polkova, E Vchova k tolerancii ako jedna z monosti psobenia kultrnej intitcie - Mzea idovskej kultry Bratislava FiFUK, 2000, doktorandsk dizertan prca Popper, K Otevfena spolenost ajeji nepfatele, I Praha Oikoymenh, 1994, ong The Open Society and Its Ennemies London 1945 Remiova, Anna Tolerancia ako modus vivendi In Filozofia, ro 52, 1997, 7 Remiov, Anna K problmu tolerancie a kultrnej identity In Acta Culturologica 2, FiF UK - katedra kulturolgie, Bratislava 1998 Rimoczyova, K , Hargaova, M Postoje mldee v SR k problmu intolerance Bratislava UIP,1994 Rorty, R Veda ako solidarita In Gl, E , Marcelli, M (ed ) Za zrkadlom moderny Bratislava Archa, 1991

P. ONDREJKOVI, E POLKOVA

1965.

-
Soz

h a : Torst 1993 s 13 a

'ologen. Wien u. Dsseldorf: Diederichs Verlag,

emdenfeindli

- --

" ' -

l9 29 a n

g Wolf H E

n ' ^

a S f

I c h e Integrationsideologie. In: HeitFrankfurt am Main : 1994, s. 73-90. ^

R

12. Rozvodovos a populan pokles. Sledovanie indiktorov socilnej patolgie

Procesy spoloenskch zmien v uplynulch 20-30-tich rokoch neobili ani rodinu, a to ani na zem SR. V tzv. predmodernej spolonosti bol ivot loveka v spolonosti poznaen mnostvom tradinch loklnych, familirnych, stavovskch a nboenskch vzieb. Spoloensk zmeny mali za nsledok okrem inho nstup nebvalej individualizcie o do rozsahu i dynamiky. Proces individualizcie sa dotkol i rodiny, v ktorej zmenil predovetkm postavenie a rolu eny. Zmena spoloenskej roly eny v spolonosti i rodine vznamne postihla truktru rodinnch vzahov, stabilitu tradinch manelskch vzahov, v ktorch sa ena postupne vymanila zo zvislosti od prjmov manela a zskala monos nadobudnutia alternatvnych istt. Nrast monost voby rznych ivotnch ciest a sasne i doslova nevyhnutnos voby posiluj individualizan procesy a sasne spsobuj normatvnu erziu manelstva a rodiny ako intitci spolonosti. Manelstvo a rodina u nevystupuj ako jedin alternatva v biografii eny. Niekdajia podmienka ak lska, tak manelstvo a rodiovstvo", vystupujca ako model rodiny a rodinnej kariry dostala vne trhliny. Tieto zmeny sprevdzaj aj zmeny v hodnotovch orientcich, ktor niektor autori zaznamenvaj u od 50-tych rokov,335/ a to aj v ttoch vyspelej zpadnej demokracie, aj v postkomunistickch ttoch vchodnej Eurpy. Modernizcia, prvky anmie, nsilie, pluralizcia a individualizcia foriem ivota v rodine - to s iba niektor zo znakov sasnej rodiny. Veobecne sme svedkami kontatovania krzy jadrovej rodiny a manelstva. O tom svedia poetn ukazovatele: - demografick znaky (klesajca prodnos, narastajca mimomanelsk prodnos, postupne klesajci poet uzatvranch manelstiev, narastajci poet rozvodov) - bytok normatvnej zvznosti manelskch vzorcov sprvania, ktor u nepsobia ako prirodzen a veobecne platn alebo dokonca povinn formy ivota a s tm spojen nrast neplnch rodn s jednm rodiom
335

/ Napr. Meyer, T.: Modernisierung der Privatheit. Opladen : Westdeutscher Verlag,

1992.

212

J BREZA K

narastajca pluralizcia a individualizcia foriem ivota v manelstve i mimo neho, vrtane absoltneho nrastu manelstiev, v ktorom s zamestnan obaja manelia.

V tejto svislosti treba vyslovi vne pochybnosti o kontatovan niektorch zverov empirickch vskumov, osobitne na zem SR, ktor tvrdia, e patriarchlna slovensk rodina je vnimkou, ktor globlna krza nepostihla. Svoje tvrdenia opieraj najastejie o vskumy hodnotovch orientci, v ktorch rodina a rodiovstvo, deti, spovaj v hierarchii hodnt respondentov na poprednch miestach. Zabdaj vak, e ide o tzv. proklamovan hodnoty a nie o hodnoty, ktor by bolo mon odvodi zo sprvania respondentov, take je celkom relne mon, e respondent, ktor uvdza rodinu na prvom mieste v hierarchii hodnt sa mono sasne prve rozvdza. Ak hodnotme vysok rozvodovos a vrazn populan pokles, nrast mimomanelskch prodov, neplnch rodn a alch sprievodnch javov ako negatvne javy v spolonosti a sasne i ako jedny zo znakov nielen zmien v sasnej rodine ale i ako krzy rodiny, je nevyhnutn sa dkladnejie s nimi oboznmi a analyzova ich priny. Prve z uvedenho dvodu pojednvame o nich v rmci socilnej patolgie a sasne upozorujeme na monos ohrozenia primrnej socializanej funkcie rodiny, a tm i spoloenskho poriadku, resp. fungovania spolonosti. Vznamn spoloensk a ekonomick premeny, ku ktorm u ns dochdza od zaiatku devdesiatych rokov maj viacero dsledkov. Pri ich hodnoten sa odborn kruhy, ale aj politick a cirkevn predstavitelia v znanej miere zaujmaj tie o demografick, sprvnejie populan vvoj. Kontatuje sa najm negatvny vvoj prodnosti, ktor po roku 1990 zaznamenala najstrm pokles poas celej znmej nevojnovej histrie nho zemia. Menej ne 60 tisc ivonarodench det v roku 1997 toti predstavuje doteraz najniiu historicky znmu ron prodnos na Slovensku. Rok
1980 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997

Poet vonarodench
**<- ~-Mc

95 100 80 116 79 989 78 569 74 640 73 256 66 370 61427 60 123 59 111

Jdr

'- i^Hrub miera prodnost. ,, ssAilSoet prodov natiscKK) 19,1 15,2 15,1 14,9 14,1 13,8 12,4 11,4 11,2 11,0

U ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PAIULUUI

^U

Analzou tohto vvojovho trendu sa u zaoberali niektor demografick a sociologick prce." 6 / astm predmetom analz v sasnosti tie bvaj nepriazniv materilne podmienky na uzatvranie manelstva, ktor je zkladom pre reprodukciu udskho rodu. Tto tematika je aj ivo medializovan. Takisto sa zvykne posudzova komplementrny vzah ivorodenosti a potratovosti. Pozornos vak teraz upriamime na posdenie aj inch svislost, ktor sa mu zda spoiatku nie prli zreten. Ide nm naprklad o vzah rozvodovosti a prodnosti a alch javov, a to najm z hadiska ich priestorovho rozloenia. Vychdzame z dostupnej dajovej zkladne v zemnom lenen SR, platnom do jla 1996 (t.j. 37 dovtedajch okresov azemie hl. m. Bratislavy). Na Slovensku toti jestvuje pozoruhodn, takmer a inverzn zemn zhoda medzi rovou rozvodovosti a rovou prodnosti, lepie povedan ivorodenosti. Spomedzi 16 okresov, ktor s na Slovensku nadpriemern v ivorodenosti, je ich a 14 takch, kde je rozvodovos podpriemern, ako sa meme presvedi grafoch. Dvans z tchto okresov vykazuje najniiu rozvodovos v SR vbec - vnimkou s iba obidva gemersk okresy.
Okrtaasy p o d p r i e m e r n o u h r u b o u miarou r o / v o d o v o t d v r 1996

o tso

a j*>

Ao >

a eso

o &a

i oo

i * ' O

1 -to

16O

1 ao

7 Napr Matulnk, J., Pastor, K.. Pokles prodnosti na Slovensku ako devicia a ako vskumn problm In Sociolgia 29, ro 1997, . 5.

11f

J BREZAK

Pritom vidme, e dokonca sbor iestich okresov, a to Star ubova, Bardejov, Doln Kubn, Koice-vidiek, Vranov nad Topou, Preov sa nachdza vdy aj medzi prvmi smimi okresmi s podpriemernou hrubou mierou rozvodovosti, aj medzi prvmi smimi okresmi s nadpriemernou hrubou mierou ivorodenosti (pozri druh graf). Obr . 15
Okresy s nadpriemernou hrubou mierou tvorodenosti v r 1996

12 ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

215

Rozvodovos na Slovensku m u dlhodobo prevane stpajcu tendenciu, o om sa presvedme z tohto prehadu

"Ukazovatel Rozvody absoltny poet hrub miera na tis obyv rozvody na 100 sobov 1980 6 645 1,33 16,8 1989 8 304 1,57 22,7
Rok

1991 7 893 1,49 24,1

1993 8 143 1,53 26,5

1995 8 978 1,67 32,7

1997 9 138 1,70 32,7

Aby sme zskali komplexnej obraz, zameriame sa alej vdy na tyri vznamn demografick ukazovatele sbene. Dva z nich, sobnos a rozvodovos, patria do kategrie sledovania tzv. socilno-prvneho pohybu obyvatestva, ktor bva urujcou podmienkou prirodzenej menlivosti obyvatestva. Z tejto kategrie vyberme in dva ukazovatele, a to ivorodenost' a potratovost'. Tieto ukazovatele predstavuj dva najastejie spsoby skonenia tehotenstva. w / Vytriedili a usporiadali sme daje o hodnotch tyroch ukazovateov v kadom okrese SR (v dovtedajch hraniciach 38 okresov) za rok 1996. Hl. mesto Bratislavu tu kvli zjednodueniu uvdzame len ako jeden zemn celok. Posudzujeme skutonos, v kokch prpadoch a v ktorch poradiach sa men pozcia kadho okresu, porovnvan voi tyrom priemernm hodnotm za Slovensko. Znamen to, e za najlepie propopulan hodnoty povaujeme maxim pri sobnosti a ivorodenosti, ako aj minim pri rozvodovosti a potratovosti. Naopak, zl propopulan situciu vykazuj okresy s nadpriemernmi hodnotami rozvodovosti a potratovosti, ktor s charakterizovan zrove nzkou rovou sobnosti a ivorodenosti. Zaujmav obraz potom poskytuje usporiadanie tch okresov, ktor v jednotlivch ukazovateoch dosahovali v roku 1996 jednak najvyie a jednak najniie hodnoty v rmci Slovenska:

/ Poet mtvonarodench det bva mal - miera mtvorodenosti je 4,5 prpadov na 100 000 obyv

216

J. BREZAK

Prehad okresov s najlepmi propopulanmi ukazovatemi v roku 1996 (hrub miera kadho ukazovatea v prepote na 1000 obyvateov strednho stavu) Okres, SR Bardejov adca Koice-vidiek Trebiov Spisk Nov Ves Preov Vranov nad Topou ilina Doln Kubn Koice-mesto Slovensko - priemer Sobnos 6.0 6,0 5,8 5,7 5,7 5,6 5,6 5,5 5,5 5,5 5,1 Okres, SR Star ubova Bardejov Doln Kubn Koice-vidiek Svidnk Vranov nad Topou Humenn Preov adca Trebiov Slovensko - priemer Rozvodovos 0,65 0,73 0,73 0,86 0,91 0,93 0,99 1,09 1,28 1,36 1,75

Okres, SR\ Star ubova Doln Kubn Preov

-s

vorodenos 17,0 15,8 15,1 15,0 14,9 14,8 14,2 13,5 13,0 12,8 11,2

Okres, SR Star ubova Doln Kubn Bardejov Svidnk Vranov nad Topou Humenn adca Preov Povask Bystrica Trenn Slovensko - priemer

Portovos 3,1 3,2 3,6 4,0 4,1 4,2 4,4 4,5 4,6 4,6 5,7

Spisk Nov Ves Vranov nad Topou Poprad Bardejov Koice-vidiek Trebiov adca Slovensko - priemer

Je zrejm, e v rmci vetkch tyroch trieden sa na niektorom z prvch troch miest medzi najlepmi vdy umiestnili: po trikrt Bardejov, Star ubova, Doln Kubn a po jednom raze okresy adca, Preov, Koice-vidiek. Ak rozrime okruh posudzovanch pozci vychdza nm, e na prvch piatich miestach vo vetkch tyroch triedeniach s medzi

j 2, ROZVODOVOS A POPULAN POKLES. SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

ZI /

najlepmi po trikrt Star ubova, Bardejov, Doln Kubn, alej po dvakrt Koice-vidiek, Svidnk, Vranov nad Topou, Spisk Nov Ves a po jednom raze adca a Preov.
Prehad okresov s najhormi propopulanmi ukazovatemi v roku 1996 (hrub miera kadho ukazovatea v prepote na 1000 obyvateov strednho stavu) "zemie Hl. m. Bratislava Bansk Bystrica Rimavsk Sobota Zvolen Liptovsk Mikul Povask Bystrica Galanta Star ubova Bratislava-vidiek Luenec Slovensko - priemer zemie . %' Sobnos 4,6 4,6 4,7 4,7 4,7 4,7 4,7 4,8 4,8 4,8 5,1 ivbrcyenosf ' 7,6 9,4 9,5 9,6 9,7 9,8 9,9 10,0 10,0 10,1 11,2 zemie Hl. m. Bratislava Nov Zmky Martin Zvolen Bansk Bystrica Komrno Levice iar nad Hronom Bratislava-vidiek Luenec Slovensko - priemer * "' ^ ' *% .Rimavsk Sobota zemie
lp

Rozvodovos 2,75 2,37 2,31 2,31 2,26 2,26 2,17 2,15 2,06 2,04 1,75 Potratovos

Hl. m. Bratislava Trenn Martin Nov Zmky Trnava Bansk Bystrica Prievidza Bratislava-vidiek Dunajsk Streda Nitra Slovensko - priemer

8,3 7,6 7,5 7,3

7,3 7,1 7,1 7,0 6,7 6,7 5,7

Komrno Koice-mesto Dunajsk Streda Bansk Bystrica Roava Hl. m. Bratislava Luenec Galanta Trebiov Slovensko - priemer

J BREZK

Na niektorom z najhorch prvch" troch miest sa v rmci vetkch tyroch trieden umiestnili (s propopulane negatvnymi" vsledkami): trikrt hl. mesto Bratislava, dvakrt Martin a po jednom raze Rimavsk Sobota, Bansk Bystrica, Nov Zmky, Trenn, Komrno, Zvolen a Koice-mesto. Keby sme brali do vahy rozren umiestnenie na piatich najhorch miestach, boli by tu: trikrt hl. mesto Bratislava, po dvakrt Bansk Bystrica, Rimavsk Sobota, Nov Zmky, Zvolen, Martin a po jednom raze Trenn, Povask Bystrica, Koice-mesto, Dunajsk Streda a Trnava. Sbor tch okresov SR, kde tamojie eny konia tehotenstvo potratom a dvojnsobne astejie ne inde, sa nachdza iba na juhu Slovenska a v Banskej Bystrici. V doterajom prstupe sme sa zamerali na umiestnenie okresov v obojstranne maximlnych pozcich. In triediaci princp meme poui, ak by sme vychdzali zo vzahu dajov vykzanch za okresy voi celoslovenskmu priemeru. Vo vetkch tyroch prpadoch poadovan" propopulan nadpriemer (+), t.j. pri rozvodovosti a potratovosti znamen, e o najniie hodnoty sa povauj za vysoko pozitvny vsledok. Pri danom usporiadan meme kontatova, e v takomto zoskupen sa vyskytlo iba 8 okresov: Bardejov, adca, Doln Kubn, Preov, Spisk Nov Ves, Svidnk, Vranov nad Topou, ilina. Na protiahlej pozcii je opan zoskupenie, kde je vo vetkch prpadoch horia rove - podpriemer (-), nezje priemer za SR. V tch prpadoch, kde sa pri rozvodovosti a potratovosti vykazuj vyie hodnoty, ide o vysok negatvum. Do tohto zoskupenia patr 10 okresov: Bansk Bystrica, Bratislava-vidiek, Galanta, hl. mesto Bratislava, Levice, Luenec, iar nad Hronom, Vek Krt, Komrno, Nov Zmky. Takmto spsobom sa d poahky uri, e na Slovensku jestvuj skutone ucelen zemn celky, kde prevauj propopulane tendencie a tak isto jeden ucelen zemn celok, kde je situcia z tohto hadiska najhoria. Okrem toho je zrejm ist ambivalentnos pri okresoch Trenn, Povask Bystrica a prekvapujco aj pri urbanizovanom okrese Koice-mesto. Kad z nich sa vyskytuje po jednom raze zo tyroch monost medzi najlepmi a zrove po inom jednom raze (zo tyroch monost) medzi desiatkou najhorch. Pozoruhodn je tak isto, e okres Star ubova je v troch prpadoch zo tyroch monch vbec najlep na Slovensku, avak pri sobnosti patr medzi desa najhorch; okres Trebiov je takisto v desiatke najlepch v troch prpadoch (zo tyroch monch), ale pri potratovosti je de-

12 ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

219

siaty v porad v najhorch. Zvyuje vlastne len jeden okres, ktorho pozcia v tchto triedeniach nie je rozkolsan - nie je nikdy aleko od celoslovenskho priemeru: s to Topoany. Poksme sa teraz zhrn zemn vymedzenie jednotlivch kategri okresov poda sledovanch princpov. Poadovan" propopulan nadpriemer (+) voi priemeru SR vykazuj vo vetkch tyroch prpadoch triedenia nasledovn zemn celky tvoren susediacimi dovtedajmi okresmi: A) Severozpad SR - adca, Doln Kubn, ilina (3-krt) B) Jun Spi so ariom a k tomu priahlou asou Hornho Zemplna Spisk Nov Ves, Preov, Bardejov, Svidnk, Vranov nad Topou (5-krt). Tieto celky tvoria L kategriu (maximlna pozcia). C) V troch zo tyroch takchto prpadov sa k zemnmu celku ,,A)" primknaj z juhu a vchodu alie zemplnske a usk okresy: Humenn, Michalovce, Trebiov, tie prevane abovsk okres Koice-vidiek. D) Tak isto zo severozpadu pribdaj spisko-arisk okres Star ubova a spisko-liptovsk okres Poprad (dovedna 6-krt). E) Okrem toho v inej asti Slovenska sem prinle okres Topoany. Uveden celky tvoria II. kategriu. Najnepriaznivejia je perspektva populanej situcie, meran vo vetkch tyroch prpadoch vskytom horej rovne hodnt, t.j. podpriemerom (-) voi priemeru SR. F) Toto sa jav vo vekom svislom zemnom pse na juhozpade SR i na juhu strednho Slovenska (9-krt). Ps tvoria okresy: Bratislavavidiek, hl. mesto Bratislava, Galanta, Komrno, Nov Zmky, Levice, Vek Krt, iar nad Hronom, Luenec. G) V tejto kategrii je aj neprjemn postavenie" gemersko-zvolenskho okresu Bansk Bystrica (1-krt). Uveden dve zemia vytvraj z propopulanch hadsk V. kategriu (minim). Ak vak pouijeme rovnak princp ako hore aj na vskyt o len troch zo tyroch sledovanch neprjemnch" porad, potom zistme, e zemn celky F"a G" sa almi zemiami vlastne spoja a rozria do jednho celku. Ide o tieto okresy, ktor vzjomne nesusedia (dovedna je ich p): H) okres Dunajsk Streda, I) okres Martin, J) okres Zvolen, K) okres Koice-mesto, L) okres Rimavsk Sobota.

J BREZK

Predchdzajcich p jednotlivch okresov tvor teda IV. kategriu. Po vytrieden doteraz uvedench okresov zvyuje ete 8 takch, o vykazuj vyrovnane (zo tyroch porad) po dva prpady nadpriemeru a dva prpady podpriemeru voi dajom za Slovensko: M)Na zpade Slovenska je to zemie tvoren okresmi Senica, Trenn, Povask Bystrica, Prievidza, Nitra a Trnava (6-krt). N) Na severe Slovenska le Liptovsk Mikul (1-krt). O) Na juhovchode Slovenska ide o okres Roava. Tieto tri zoskupenia vytvraj III. kategriu - priemer.

zemie Slovenskej republiky sa z hadiska monej propopulanej situcie vemi polarizovalo. Dovedna 15 okresov tvoriacich tri zemn celky (tri okresy na severozpade, jedens okresov na vchode Slovenska a okres Topoany) mono zaradi medzi propopulane vcelku nadpriemern" (kategrie I. a II). Na druhej strane sa vyskytuje zhodou okolnost tie dovedna 15 okresov - svisl zemie 14 okresov na juhozpade a strede Slovenska, ku ktormu sa rad ete aj okres Koice-mesto. Tu je vade nepriazniv pozcia populanej situcie - uveden okresy s najalej od celoslovenskho priemeru (IV. a V. kategria). Vo zvynch 8 okresoch (6 ich je na zpade, alej Liptovsk Mikul a Roava) mono z hadiska sbene sledovanch tyroch demografickch princpov oznai situciu za priemern (III. kategria). Takto poznanie by mohlo napomc k adresnejiemu cieleniu celospoloenskho zujmu o rieenie zloitej demografickej problematiky, ako i zohadovaniu v konkrtnej socilnej prci v danom regine, ktor ete pred 10 rokmi azda nik u ns neoakval. Sledovanie indiktorov socilnej patolgie Poznatkov zklada, o ktor sa opierame pri posudzovan skutonosti oznaovanch shrnne ako socilna patolgia, bva spracovan vo viacerch rovniach o do obsahu, periodicity a zemnho hadiska. Socilna patolgia sa v rozlinch tatistickch publikcich a informcich sleduje rozmanitm spsobom. Pri kategorizovan takchto javov a procesov mono kvli ahej orientcii postupova pragmaticky povedzme takto:

j 2 ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

221

A. Poda spsobu sledovania: indiktory, sledovan pravidelne v medzinrodnch prrukch a reportoch indiktory, sledovan pravidelne v domcich publikcich typu oficilnych roeniek i pramennch diel tatistickch orgnov a ministerstiev, vydvanch periodicky indiktory a dta uvdzan neperiodick, nhodilo napr. v tatistickch analzach a sprvach ad hoc - pri rozlinch prleitostiach indiktory uvdzan v odbornej literatre rznymi autormi, metodicky mlo koordinovan indiktory zatia nesledovan, iaduce vak aspo vo vskumoch a prieskumoch. Poda toho sa nm umon popri inom korektne pracova pri interpretcii jednak vvoja (asovch radov) a jednak priestorovho rozloenia (zemn truktry) danch skutonost. Daktor ukazovatele sa priamo viau na legislatvne a in prvne normy. Je vak pochopiten, e ivot prina (a aj bude prina) stle novie poznatky, take sa hocijak kategrie indiktorov zrejme mu pomerne rchlo zmeni. Uvdzame aj in mon prstupy kategorizci (bez urenia poradia dleitosti) B. Hadisk: socilna patolgia, svisiaca s biologickou reprodukciou udskho rodu * socilna patolgia, svisiaca s ekonomickou situciou (vroba, J spotreba, rozdeovanie) socilna patolgia, svisiaca so spsobom ivota (jednotlivci a mal skupiny; cel spolonos) socilna patolgia, svisiaca s poruovanm prvnych noriem socilna patolgia, svisiaca s inmi okolnosami. C. Ukazovatele sa daj triedi aj poda toho, i ide o patologick javy a skutky: z vlastnej vle jedinca vroden spsoben inmi spsoben radmi" a ttnou mocou. D. In princp triedenia me vychdza z toho, i ide o socilnu patolgiu zameran na:

J B REZ AK

seba, znenie pudu sebazchovy jedinca znik i skrtenie ivota inej bytosti obmedzenie prv inho znenie pudu zachovania rodiny a udskho rodu. Kritria trieden tm vak pochopitene nie s vyerpan. V oficilnej ttnej tatistickej roenke Slovenskej republiky (ktor vychdza dvojjazyne - po slovensky a po anglicky) sa v kapitole Socilna patolgia" sleduj ukazovatele v dvoch podkapitolch: Kriminalita a sdnictvo", Nehody a poiare". Treba si vak uvedomi, e cel rad inch ukazovateov, ktor sa zvykn zaraova do socilnej patolgie, i socilnych problmov, bva tradine uveden v inch kapitolch. Tka sa to tak publikanho systmu tatistickho radu SR, ako aj Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vntra SR, Generlnej prokuratry SR a inch orgnov a intitci. Podobn situcia je aj v zahraninch oficilnych roenkch a publikcich, priom bohatm informanm zdrojom bvaj v nich kapitoly o medzinrodnch porovnvaniach vybranch ukazovateov. Kriminalita a sdnictvo v tatistickej roenke SR Tu s obsiahnut zkladn informcie o zistenej a objasnenej kriminalite a jej postihu sdmi, ie o vkone vzby obvinench a o vkone trestu odsdench osb (zabezpeuje Zbor vzenskej a justinej stre v stavoch pre vkon vzby a v npravnovchovnch stavoch). daje sa erpaj zo tatistk Ministerstva vntra SR a Ministerstva spravodlivosti SR.

1.1. Kriminalita Trestn in predstavuje konanie osoby, skupiny osb myselne alebo nevedome poruujci zkon, pravidlo alebo dohodu. Trestn iny poda paragrafov nho trestnho zkona a oblasti ich pchania sa zsadne delia do troch skupn: veobecn kriminalita hospodrska kriminalita zostvajca kriminalita.

12 ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

223

Poda predmetu a spsobu pchania sa veobecn kriminalita len na: majetkov nsiln mravnostn ostatn. Sleduj sa ukazovatele: Trestn iny zisten z toho: vrady lpee myseln ublenie na zdrav. Trestn iny objasnen z toho: spchan pod vplyvom alkoholu vrady lpee myseln ublenie na zdrav. Pchatelia trestnch inov z toho: ete netrestan recidivisti deti a mladistv kody spsoben kriminalitou spolu (v mil. Sk).

1.2. Vvoj potu trestnch inov v zkladnch skupinch a druhoch Trestn iny spolu v tom: veobecn trestn iny majetkov trestn iny nsiln trestn iny mravnostn trestn iny ostatn trestn iny hospodrske trestn iny zostvajce trestn iny. 1.3. Pohyb agendy na sdoch ( vdy v lenen: npad, vybaven, nevybaven) Trestn veci Obaloby Osoby obvinen v trestnch veciach Rehabilitan agenda - poet vec Poet osb Obianskoprvne veci spolu Veci agendy starostlivosti o malolet deti.

J. BREZK

1.4. Vsledky trestnho konania sdov a prvoplatne uloen tresty Osoby obalovan spolu z toho: spod obaloby osloboden sthanie zastaven z toho pre amnestiu veci postpen inmu orgnu Odsden spolu z toho eny mladistv recidivisti uznan sdom Odsden na: nepodmienen trest odatia slobody podmienen trest odatia slobody pean trest trest zkazu innosti in trest od potrestania upusten Uloen ochrann opatrenia Ochrann lieenie uloen osobm spolu z toho protialkoholick Ochrann vchova uloen mladistvm. 1.5. Odsden za vybran trestn iny Odsden spolu z toho za vrobu a renie drog zanedbvanie povinnej vivy vrady myseln ublenie na zdrav znsilnenie a pohlavn zneuvanie krdee, sprenevera a podvody. 1.6. Odsden mladistv za vybran trestn iny Odsden spolu z toho za vrobu a renie drog zanedbvanie povinnej vivy vrady myseln ublenie na zdrav znsilnenie a pohlavn zneuvanie krdee, sprenevera a podvody. 1.7. Rozhodnutia v obianskoprvnych veciach Vybran rozhodnutia vo veciach starostlivosti o malolet deti

12 ROZVODOVOS A POPULAN POKLES SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE

225

Prvne prpady, o ktorch rozhodol sd Prva spolu, o ktorch rozhodol sd v tom: vchova vrtane vchovnch opatren rodiovsk prva styk rodiov s demi osvojenie vivn na deti urenie a zapretie otcovstva schvlenie dleitch konov za maloletho rozhodnutie o mene a priezvisku dieaa Rozhodnutie o rozvode a neplatnosti manelstva Vybaven nvrhy z toho rozveden manelstv. 1.8. - 14. Obvinen a odsden v stavoch npravnej vchovy poda npravnovchovnch skupn, vzdelania, pohlavia, veku, dky trestu odatia slobody. Nehody a poiare V tejto podkapitole sa sleduj daje iba o cestnch dopravnch nehodch, ako aj o poiaroch. Vetky ukazovatele (vrtane negatvnych dsledkov nehd a poiarov) sleduje Ministerstvo vntra SR. Za usmrten osoby sa povauj osoby, ktor zomreli na mieste cestnej dopravnej nehody alebo poiaru, pri prevoze do nemocnice alebo do 24 hodn po nehode, poiari. Vku hmotnej kody uruje polcia na zklade hodnoty udanej astnkmi dopravnej nehody. 2.1. Cestn dopravn nehody nehody spolu v tom: s usmrtenm s akm zranenm s ahkm zranenm len s hmotnou kodou Usmrten osoby ako zranen osoby ahko zranen osoby Hmotn kody (v mil. Sk). 2.2. a 2.4. Cestn dopravn nehody poda zavinenia, poda hlavnch prin, poda miesta vzniku.

i. BREZK

2.5.

Poiare Poet poiarov Usmrten osoby Zranen osoby Hmotn kody (v mil. Sk).

2.6., 2.7. a 2.9. Vskyt poiarov v jednotlivch odvetviach hospodrstva, v jednotlivch doch, v jednotlivch mesiacoch 2.8. Usmrten a zranen osoby pri poiaroch poda sledovanch ukazovateov. Otzky a nmety na rieenie 1. 2. 3. 4. 5. Stanovi v kapitolch tatistickej roenky SR alie relavantn indiktory socilnej patolgie Vyriei otzku, ktor in javy socilnej patolgie by bolo vhodn navrhn na sledovanie a kto by ich mal sledova? Charakteristiky vvoja indiktorov kriminality mladistvch v SR v ostatnom obdob Poda podkladov zo tatistickej roenky SR posdi, ako sa vyvjaj tie rozhodnutia v obiansko-sprvnych veciach, ktor sa dotkaj jednak manelstva a jednak starostlivosti o malolet deti Vyhadvanie indiktorov socilnej patolgie, ktor by mohli by predmetom aj medzinrodnho porovnvania

13. Mlde ako ohrozen socilna skupina a krza identity

Medzi obdobm dospelosti a detstvom je obdobie, veobecne nazvan obdobm mladosti a udia, prevajci tto fzu ivota, s povaovan za prslunkov vekej spoloenskej skupiny, nazvanej mlde. Pohad na najmladie dejiny tejto spoloenskej skupiny nm ukazuje, e jej existencia i truktra vznikali a koncom 18. a zaiatkom 19. storoia. No 0 existencii mldee so skutone veobecnmi znakmi a so veobecnou platnosou pre vetky vrstvy obyvatestva meme hovori vlastne iba od poiatkov 20. storoia. Mono kontatova, e mlde na rozdiel od mladosti nie je biologickm fenomnom, ani prrodnm produktom, ale sociokultrnym javom, ktorho formy predstavuj historicko-spoloensk dimenziu, o znamen historicky meniace sa zoskupovania (mldee), meniace sa socilne postavenie a prvne vzahy, ako i kadodenn a kultrne praktiky, nachdzajce svoj vraz v spsobe ivota (mldee). Proces telesnho a duevnho zrenia, zaraovania puberty a adolescencie ako sasti tohto zrenia v obdob medzi detstvom a dospelosou vyvolvaj nevyhnutnos osobitnho prstupu k mldei v rodine, kole, 1 celej spolonosti. Pojem puberty vychdza z faktu, e pribline medzi 12. a 15. rokom ivota loveka dochdza k vznamnm rastovm telesnm zmenm. Dostavuje sa pohlavn zrelos, obyajne spojen s rastovou akcelerciou a relatvnym predenm takmer vetkch ast tela. Tieto nepopieraten znmky telesnch zmien, ktor sprevdzaj ukonenie detstva s jednoznane pozorovaten aj zo strany socilneho okolia. Sexulne zrenie ako jeden z podstatnch znakov puberty vedie k narastaniu pohlavnho pudu, ktorho uspokojovanie sa dosahuje najastejie masturbciou. 90% 16ronch chlapcov a 50% 15-ronch dievat udvali v roku 1971, e aspo niekedy masturbuj.338/ Paralelne so zrenm primrnych a sekundrnych pohlavnch orgnov dochdza i k prudkmu rastu, u dievat o nieo skr (asi o dva roky), ktor sa kon pribline v 18. roku ivota,
7 Kee na zem SR vsledky podobnch reprezentatvnych vskumov nie s znme, uvdzame poznatky, ktor zskali Oerter, R., Montada, L.: Entwicklungpsychologie, Mnchen, Wien, Baltimore : 1982, ktor tvrdia, e ich zistenia maj veobecn platnos.
33f

P ONDRTJKOVI

ke dosahuje telesn vekos zvyajne svoju konen podobu. Tto prevane biologick naprogramovanos" loveka vak neznamen v iadnom prpade, e sa uskutouje nezvisle od spoloenskch vplyvov a podmienok, o mono op dokumentova na histrii a jednotlivch epochch dejn. Znme s i rozdiely medzi pohlavnm dozrievanm v jednotlivch reginoch na severe a juhu, na zaiatku storoia a v sasnosti. Celkovo mono kontatova, e puberta sa dnes dostavuje ovea skr ako ete pred niekokmi generciami (napr. predvojnovmi). Nzory biolgov vysvetuj tento jav zlepenmi ivotnmi podmienkami, lepou vivou najm v detstve, lepmi podmienkami bvania, vm prsunom bielkovn v potrave a pod. (tzv. sekundrna akcelercia). Kee sa men i celkov vzhad mladho loveka, mus mlad lovek korigova i svoju vlastn predstavu o svojom tele, o sebe vbec. Tu zohrva porovnvanie s rovesnkmi mimoriadne vznamn lohu. Narastajce sexulne potreby, ktor nie s uspokojovan, alebo s uspokojovan iba masturbciou, ved k novm sksenostiam a dovtedy neznmym zitkom. Sasne sa vynraj aj celkom nov otzky o tom, o je a o nie je v tomto smere vlastnej sexuality dovolen (tzv. prekohabitulne praktiky, necking, notting, petting, a i.). Chlapci zskavaj sasne i telesn silu a s tm spojen nov, nebval monosti konania, asto spjan s tbou vyska si ich, najm svoju silu. Dievat s svedkami narastajceho zujmu o svoju osobu v dsledku svojich telesnch zmien a svojho celkovho telesnho zjavu. Zanaj si uvedomova svoje sexulne vyarovanie", o bva asto zdrojom fascincie (samm sebou), alebo naopak zdrojom strachu a obv. U tchto niekoko poznmok dokazuje, e telesn zmeny nemono posudzova nezvisle od zko s nimi spojench psychickch zmien, vrtane zmenench socilnych oakvan, kladench na takchto mladch ud. Tie s sasne odlin v porovnvan s oakvaniami, ktor spolonos kladie na ostatn skupiny obyvatestva.. Ukzalo sa, e v mnohom spolonos tmto mladm uom ete nemlo upiera (najm v oblasti sexulnej morlky, ale aj pri zakladan rodiny, uzatvran manelstiev, vstupovan do normlneho pracovnho pomeru, riaden napr. motorovch vozidiel a pod.), ale sasne v niektorch smeroch ich akceptuje ako dospelch" (najm v oblasti konzumu, postupnho uvoovania sa spod starostlivosti rodiov, stanovovania vlastnej cesty ivotom, pri vobe povolania, vzdelvania, priateov, partnerov a pod.). Sasne jestvuj aj oblasti, kde spolonos vystupuje ako ochranca mldee (napr. zkony na ochranu mldee pred negatvnymi javmi, podvanie alkoholu mladistvm, pracovnoprvna ochrana mldee, starostlivos o vyuvanie vo-

13 MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA A KRIZA IDENTITY

22y_

neho asu a pod.). V niektorch smeroch vykazuje spolonos viu toleranciu voi mldei, ktorej umouje experimentova, hada svoju identitu, spsob sprvania, presvedenie, spoloensk vzahy. Tm meme poklada za preukzan, e puberta ako predovetkm biologick dozrievanie loveka znamen sasne podmienky pre vznik sociologickej kategrie mldee. Ke sa teda ptame, o mme rozumie pod pojmom mlados a mlde, nie je jednoduch odpoveda jednoznanou krtkou a jasnou definciou. asto sa v takejto odpovedi stretvame s odkazom na tzv. spoloensk moratrium, ktor m by vysvetlenm - v procese puberty sce nastva pohlavn dozrievanie, napriek tomu vak nedochdza k plnmu zskavaniu vetkch prv a povinnost a predovetkm spoloenskho postavenia dospelho. Za zvl vznamn mono poklada v naich spoloenskch podmienkach spoloensk odklad povinnosti zarba si vlastnou prcou na vlastn ivobytie, stara sa o obivu a vchovu det. V tomto obdob sa nachdzaj takmer vetci mlad udia, chlapci a dievat v istom pomere so vzdelvacmi intitciami, ktor najastejie priamo navtevuj, aby ich pripravili pre bytie v dospelosti". Treba poveda ete niekoko slov o zaiatku a konci tohto procesu. Km zaiatok puberty (mladosti, dospievania) bva ohraniovan bez vch problmov (vinou 13. rok ivota), jeho koniec sa vymedzuje rzne a menej preczne. Najastejie sa povauje za koniec procesu dospievania zapojenie sa do stleho pracovnho procesu a uzatvranie manelstva. V praxi to neraz znamen oraz vie odaovanie konca dospievania, predlovanie ivotnej fzy, nazvanej mlados, ke je mon jednotlivca poklada za prslunka spoloenskej skupiny mldee. V sasnosti sa za takto obdobie konca dospievania uvdza dokonca interval a 12 rokov, obdobie medzi 20. a 32. rokom ivota. Tto skutonos mono oznai za pluralizciu" veku mldee. Tto forma existencie mldee ako psychosocilneho moratria medzi pohlavnou zrelosou a plnohodnotnm statusom dospelosti je vlastne javom s vemi krtkou histriou, ktorej vznik sa viae na industrializciu spolonosti. Niektor autori339/ upozoruj na to, e v predindustrilnej Eurpe 18. storoia boli ivotn horizonty mladch ud fixovan na ich pvod. Vina det vyrastala v ronckom alebo remeselnckom prostred, v ktorom nebolo mon a dokonca ani elaten prijma rozhodnutia o vzdelvan, ba dokonca ani o prprave na in povolanie ako v rodine. Prechod detstva do roly pracovnej sily sa uskutooval pribline medzi
/ Napr Herrmann, U.: Was heisst Jugend"? In: Herrmann, U.: Jugend, Jugendprobleme, Jugendprotest, Stuttgart 1982, s. 11 - 27.
339

P ONDREJKOVI

8. a 10. rokom ivota, vlastn puberta nastupovala ovea neskr, teda a ke bolo vetko o ivotnej drhe rozhodnut. Mnoh autori preto uzatvraj, e k vzniku fenomnu mldee dochdza a vznikom obianskej spolonosti, teda koncom 18. storoia.140/ S istm nadsadenm mono poveda, e existencia mldee bola vynjden a objaven rovnako tak ako parn stroj. Lene km parn stroj vynaiel J.WATT roku 1765, mlde vlastne objavil" roku 1762 J. J. ROUSSEAU a a po om objavila mlde spolonos. MITTERAUER34'/ opisuje vemi podrobne v predindustrilnej Eurpe, ak bol ivot mladch ud v agrrnych a remeselnckych pomeroch v dobch od 16. do 18. storoia. Zdrazuje, e najm obec a dedinsk ivot znamenal vemi vea pre aktivity pohlavne zrelch ale ete slobodnch mladch ud. Zdrazuje, e v tomto obdob nejestvovali problmy vo vobe povolania, problmy s rozhodovanm sa, orientciou a hadanm vlastnej identity, ktor sa dnes povauj za typick pre mlde. Industrializcia v 19. storo viedla k tomu, e vroba potrebovala neustle v prlev pracovnch sl z ponohospodrskeho vidieka. Spoiatku bola aj v tomto obdob prznan detsk prca. Zloitos vroby si vak vyadovala odborn a neskr oraz vyiu prpravu a vzdelvanie, ktor sa postupne stali podmienen zskanm veobecnho vzdelania. Bolo preto nevyhnutn vytvori asov i socilny priestor, v ktorom by sa takto prprava mohla uskutoni. Postupom asu sa takto prprava intitucionalizovala, vznikali nov vzdelvacie intitcie - koly, ktor boli schopn pripravi v poet svojich absolventov. Ukzalo sa, e popri osvojen si znanho mnostva poznatkov vzdelvanm je nevyhnutn, aby si budce pracovn sily osvojili aj nov vlastnosti, nevyhnutn pre strojov vekovrobu (napr. presnos, zrunos, dslednos, ale aj kooperatvnos, schopnos podrobi sa a pod.), o bolo mon dosiahnu rozrenm vzdelvania o vchovu takchto vlastnost. Takouto prpravou prechdzal postupne oraz v poet obyvatestva, vznikali nov profesie, zameran na vchovu a vzdelvanie, na stanovovanie obsahu vchovy a vzdelvania, ich kontrolu. Podstatnm z hadiska vzniku mldee sa stal as, ktor bolo nevyhnutn na takto prpravu vyleni. Priemyslovou revolciou vznikla nielen proletrska mlde, ale sasne sa rozvjala aj mlde, ktorej pvod bol v hospodrsky najsilnejej vrstve obyvatestva a ktor bola spravidla pripravovan na prevzatie ot7 Napr. Gillis, J. R.: Geschichte der Jugend. Weinheim : Beiz, 1980, s. 19 a nasl.; Musgrove, F.: Youth and the Social Order. 2. vyd., London : 1968, s. 33 a i. 34 V Mitterauer, M.: Sozialgeschichte der Jugend. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986.
340/

13 MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA A KRIZA IDENTITY

JJ_

covskho podniku, prpadne na zveaovanie rodinnho majetku. To vak bolo spravidla mon len vtedy, ak sa na tto svoju rolu svedomit pripravovali. Mono poveda, e ekonomick a spoloensk status prslunch rodn zvisel od toho, ako spene dokzala nasledujca genercia naplni svoju spoloensk rolu. Pribline od polovice 20. storoia dochdza k alm vznamnm zmenm. ZINNECKER 342/ dokonca hovor o epochlnom obrate v histrii mldee od 18. storoia. Ide o to, e mohutn trend, smerujci k predlovaniu kolskej dochdzky viedol k tomu, e oraz vo vej miere zana tudova aj robotncka mlde a mlde z najnich spoloenskch vrstiev. Osobitn nrast zaznamenalo tdium dievat. Mlados a mlde sa tak stali aktulnymi ako fza ivota aj v tchto skupinch obyvatestva. Km roku 1960 navtevovalo a konilo povinn kolsk dochzku pribline iba 38% 15-ronch, roku 1990 to bolo u takmer 92%. Pri 16ronch stplo toto percento z 25% na 70 %, pri 17-ronch z 18% na 53%. Expanzia vzdelvania mala za nsledok predenie mladosti a vytvorenie alieho priestoru pre existenciu mldee. Treba upozorni, e od roku 1990 tento proces zakoovania mldee neustle pokrauje alej a navye sa spja s procesom homogenizcie mldee prostrednctvom kolstva, prstupom k vzdelaniu prakticky vetkm spoloenskm vrstvm, ktor aspo poas kolskej dochdzky stiera socilne rozdiely. Tie sa postupne presvaj do novho, tzv. postadolescentnho obdobia, ktor sa v najvyspelejch ttoch Eurpy a ostatnho sveta stva masovm javom. Je to nov jav, ktor dovouje hovori o alej fze, tentokrt medzi mladosou a dospelosou. Je charakterizovan hospodrskou zvislosou (napr. od pravidelnch mesanch prspevkov rodiov, tipendi a pod.), sasne je tto ekonomick zvislos spjan so samostatnosou prakticky vo vetkch oblastiach ivota. Typickm prostredm postadolescentnho obdobia je vysokokolsk prostredie. Tto epochlna zmena znamen sasne i vznamn zmeny v spsobe ivota mldee. Km do uvedenho obdobia prevldali asketick spsob ivota, astokrt vynten, obmedzenie zbav, rodiovsk, aj ke oslaben kontrola, najm u dievat a ast tajn odpor a boj mladch ud proti nej, od polovice esdesiatych rokov zskava takmer 70% mldee prv sexulny styk pred 18. rokom ivota, mlde si oraz astejie prestva odriekava zbavu, nezriedka zaklad rodinu, zana sa podiea
/ Zinnecker, J.: Jugend der Gegenwart - Begin oder Ende einer historischen Epoche? In: Baccke, D., Heitmeyer, W. (Hrsg.): Neue Wiedersprche - Jugendliche in den achtziger Jahren. Weinheim, Mnchen : 1985.
342

232

P ONDREJ KOVI

v plnej miere na radostiach ivota" poda svojich, asto skreslench predstv. Spsob ivota mldee socilne dobre situovanch vrstiev, asto aj neviazan, sa stal takmer veobecn, uplatovan vetkmi socilnymi vrstvami mldee. Vznik nov subkultra mldee, ktor ako celok u nie je v podstate ani triedne ani socilne diferencovan. Tto zmena, mono poveda, v spsobe ivota mldee vak nemala za nsledok ani zmenu funkcie mldee v spolonosti, ani jej loh najm v oblasti zskavania a nadobdania vzdelania a kvalifikcie. Mlde sa takto oit pred zloitou lohou: mus sa vyrovna s pluralistickou ponukou hodnotovch orientci, vzorcov sprvania, viery, ivotnch cieov a politickho myslenia, tak, aby si vytvorila vlastn etick a politick vedomie. Ocitva sa pred prenikavmi spoloenskmi trukturlnymi zmenami, socilnymi vzvami a problmami, ku ktorm mus zaujma stanovisk a s ktormi sa mus vyrovna. Nesporne sem patr aj definitvne oddelenie od rodiovskho domu, nahradenie pvodnho vzahu k rodiom vzahmi novej kvality, voba povolania, obavy o vlastn samostatn socilnu existenciu po vstupe do sveta prce a kreovanie vlastnej osobnosti. Najastejie prebiehaj tieto procesy neuvedomen, bvaj spojen s psychickmi problmami a veobecne bvaj oznaovan ako adolescentn krza, ktor vystupuje aj ako socilny problm. Tieto problmy rieia terie socializcie mldee 343 / a osobitne terie krzy identity. Vznamnm predstaviteom terie identity je E. ERIKSON. Nadvzuje na tradciu Sigmunda FREUDA, preber od neho dokonca i vznam ranho detstva a koncepciu ono, ja a nad-ja. Jeho teria predstavuje sasne i al psychoanalytiky rozvoj terie socializcie, kee sa nevenuje patologickm javom, ale predovetkm zdravej osobnosti". Podstatou jeho snaenia je njs spojenie medzi indivduom a spolonosou a prekona ich protireenia. Svoj zmer uskutouje prostrednctvom svojho strednho pojmu identity. Pojem identity a krzy identity s nesporne ERIKSONOVYM prnosom do psycholgie i do terie socializcie a nsledne i sociolgie vchovy. Identita a krza sa stvaj centrlnymi kategriami jeho terie. Samotn identitu poklad za sebareflektujci vkon subjektu, ktor je zameran na syntzu ,ja". Znamen to asi toko, e vlastn osoba sa povauje za ist jednotu schopn kona, priom vlastn intencie" s zameran na to, aby aj in tto jednotu a kontinuitu rozoznali." / Identitu opisuje alej
343 344

/ Ondrejkovi, P.: Socializcia mldee. Bratislava : Veda V-SAV, 1997. / Enkson. E. H.: Identitt und Lebenszyklus. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1966,

s. 18.

13 MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA A KRIZA IDENTITY

^-^

ako vzah subjektu k sebe sammu, ako trval bytie sebou samm (Sichselbst-Gleichsein). Osobnos skma hlavne z aspektu jej ontogenetickho vvoja, priom upozoruje na vek vznam sksenost z ranho detstva z hadiska identity. Sksenosti z detstva, ktorch sasou je identifikcia s dospelmi, s u ERIKSONA iba prpravou pre tvorbu vlastnej identity. Lebo ako naozajstn identitu, tzv. identitu vlastnho ja oznauje ERIKSON a nrast zrelosti osobnosti, lebo ...indivduum mus na konci adolescencie z obsahu svojich zitkov z detstva ubra, aby bol vyzbrojen pre lohy ivota dospelho (loveka)."345/ ERIKSON upozoruje na to, e pri vetkej kontinuite a jednote subjektu je vystaven jeho identita neustlej zmene v dsledku neustle novch subjektvnych sksenost a dynamickch skutonost, ktorch je subjekt svedkom. Rast osobnosti je preto v systematickom vzahu s konfliktmi a krzami, ktor mus subjekt v priebehu svojho ivota vyst. Sm pojem krza vak neznamen katastrofu, ale skr normlny stav, kee ide o nevyhnutn obraty a zmeny v subjektvnom vvine, o ...rozhodujce momenty, ke sa vvoj zana ubera jednm alebo druhm smerom."146/ ERIKSON kontruuje alej ivotn cyklus, poas ktorho v 8 fzach (od narodenia po smr) dochdza systematicky k vvojovm krzam. Kad fza dosahuje svoj vrchol, po ktorom sa dostva do krzy, prekonvajc svoj koniec. Vybudovanm dobrch vzahov k svetu kon poda ERIKSONA detstvo vo vlastnom slova zmysle. lovek vstupuje do obdobia puberty a po uritom asovom sklze do adolescentnej krzy, ktor ERIKSON na grafickom znzornen v podobe diagramu oznauje ako protireenie identity voi difzii identity. V tomto obdob sa spochybuj vetky ivotn sksenosti, ktor lovek nadobudol v detstve. Jednotlivec je postaven pred lohu, aby zrekontruoval a integroval v detstve nazhromaden jahodnoty. Integrcia, ktor sa uskutouje vo forme ja-identity znamen viac ako suma identifikci v detstve. Ak sa integrcia podar, predstavuje presvedenie jednotlivca, e sa vyvinul ako osobnos, ktor plne pochopila sasn socilnu skutonos. Tto rekontrukcia sa v skutonosti nemus vdy podari, resp. rod sa nesmierne ako, je sprevdzan mnohmi nebezpeiami (napr. difzie identity), obavami (napr. zo zvldnutia novch nrokov, ktor s na loveka kladen) a bva oznaovan ako krza. Jedna z ciest nepodarenej rekontrukcie vedie dokonca ku kriminalite, vzdoru, in k niku, alia k nvratu k hodnotm z detstva, ale aj k ideologickej totalite.

/ E n k s o n , Ref. 296, s. 123. / Erikson, E. H.: Jugend und Krise. Stuttgart: 1970, s. 12.

346

P ONDREJKOVI

KONCEPCIA JURGENA HABERMASA

Vchodiskom terii J HABERMASA je rozliovanie medzi prcou (ako elovo racionlnym konanm) a interakciou (ako komunikatvnym konanm). Obe, prca i interakcia sa riadia rozdielnymi pravidlami, take odvodzovanie jednho od druhho nie je mon. Poda HABERMASA / osobnos nevznik v elovo racionlnom konan, ale v komunikatvnom konan. Tm, e subjekty vstupuj do komunikcie s inmi subjektmi, vytvraj si svoju identitu a sasne aj svoju schopnos komunikatvne kona. Stredobodom HABERMASOVCH teri je tzv. komunikatvna kompetencia, vlastne obdoba pojmu identity ja". Pouva sa na oznaenie schopnosti subjektu primerane sa dorozumieva uprostred neustle nejasnch a nestlych truktr rol a pritom si zachovva svoju identitu. Tto defincia nasveduje tomu, e komunikatvna kompetencia nadvzuje na teriu symbolickho interakcionalizmu, o ktorej pojednvame podrobnejie v nasledujcej kapitole v svislosti s teriou interaktvneho konania G. H. MEADA. HABERMAS doplna a roziruje tto teriu o ontogenetick dimenziu. Km symbolick interakcionalizmus sa vzahuje na kompetentnch (dospelch) hovorcov, HABERMAS sa neustle zaober otzkou, ako tto kompetenciu nadobdaj nedospel udia. Tento proces nadobdania kompetencie komunikatvneho konania predstavuje u HABERMASA neobyajne komplexn prstup, viazan na cel rad alch teri (napr. teria emancipatorickch zujmov poznania), no predsa len aiskovm pojmom zostva komunikatvna kompetencia, odvoden od MEADA. HABERMAS si vak poiiava i poznatky PIAGETOVEJ kognitvnej psycholgie a od FREUDA a ERIKSONA koncepciu krz identity v procese dospievania. S takto vybavenou teriou napokon nadvzuje na tzv. mladho MARXA a marxistick spoloenskovedn terie neskorho kapitalizmu.
KONCEPCIA ULRICHA BECKA A INDIVIDUALIZCIA SPOLONOSTI

HABERMASOVA kritika spolonosti hovor o neskorokapitalistickej spolonosti", ktorej trvanie u nebude dlh. Ukzalo sa vak, e jeho analzy, aj rieenia spoloenskch problmov vystihovali spoloensk situciu iba konca 60-tych a zaiatku 70-tych rokov. V 80-tych rokoch sa napr. stali prevldajcimi problmami spolonosti nie otzky legitimity moci, ale otzky ekologickej krzy, ktor sa nehodili do klasickej schmy
I Habermas, J.. Theorie des kommunikativen Handelns 2 Bd Frankfurt am Main . Suhrkamp, 1981
M1

1 -j MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA A KRZA IDENTITY

215_

triednych protireen a HABERMASOVE analzy spolonosti prestvali plati. Medzi tm vznikali novie a aktulnejie analzy, medzi ktormi zaujma popredn miesto Ulrich BECK.148/ Jeho prca RIZIKOV SPOLONOS. NA CESTE DO INEJ MODERNY, ktor vyla roku 1986 v SRN a v zapt v USA vyvolala nielen v spoloenskch vedch znan ohlas. Na tto prcu nadvzuje vo svojich prcach FUCHS, / ZINNECKER, / HEITMEYER a OLK.351/ Spolon znaky pre cel smer by sme mohli charakterizova takto: 1. Pojmy ako industrilna spolonos" alebo kapitalistick triedna spolonos u adekvtne nevystihuj spoloensk realitu. Autori sa nazdvaj, e dochdza k spoloenskmu posunu, ktor by bolo mon vstinejie nazva ako cesta k rizikovej spolonosti". Z toho vyplvaj aj dsledky najm pre mlde. 2. Na ceste od triednej spolonosti" k rizikovej spolonosti" postupne zanik tradin spoloensk milieu (napr. priemyseln robotnctvo). Znamen to, e jednotlivec len ako me nadvzova na niekdajie tradcie z tohto zanikajceho socilneho prostredia. Tm vak mizne nielen spoloensk tlak na jednotlivca prispsobova sa tomuto prostrediu, ale sasne aj jeho istoty, ktor boli vdy spojen s prslunosou k spoloenskmu prostrediu. BECK v tejto svislosti hovor o posune k individualizcii, ktormu je subjekt vystaven. 3.Tieto trukturlno-spoloensk zmeny nezostvaj bez vplyvu na mladch ud, na mlde. Obraz klasickho priebehu mladosti ako ivotnej fzy sa podstatne men, zanik tzv. proletrska a metiacka mlde. Na ich miesto sa dostavuj vemi rznorod a vemi rozdielne spsoby ivota, ivotn tly, ktor jestvuj sasne popri sebe. OLK v tejto svislosti hovor o odtrukturalizovan mldee a mladosti ako fzy ivota. 4. Vzhadom na zmenen situciu sa u mladch ud stalo ete vznamnejm hadanie vlastnej identity, svojho ja. Prslunos k spoloenskej triede, vrstve, skupine s natoko oslabovan, e skr mono hovori
/ Beck, U Risikogesellschaft Auf dem Weg in eine andere Moderne Frankfurt am Main Suhrkamp, 1986 w / Fuchs-Heinntz, W , Kruger, H H (Hrsg ) Feste Fahrplane durch die Jugendphase''Opladen Westdeutscher Verlag, 1991 35( V Zinnecker, J. Jugend der Gegen wart-Begin n oder Ende einer historischen Epo9 che In Baacke, D , Heitmeyer, W (Hrsg ) Neude Wiederspruche - Jugendliche in den achtzigen Jahren Weinheim, Mnchen 1985, s 24-45 "V Heitmeyer, W, Olk, Th (Hrsg). Individualisierung von Jugend, Weinheim, Mnchen 1990
348

P ONDREJKOVI

o individualizcii a nsledne o narastajcom zneisovan mldee v procese hadania svojej identity. HEITMEYER hovor v tejto svislosti, e rieenie problmu identity sa stalo najdleitejou lohou mladosti ako fzy ivota a mldee ako spoloenskej skupiny. Niektor autori, napr. Z. BAUMAN352/ vak tvrdia, e sasn, tzv. postmodern spolonos je prznan aj tm, e osobnos v nej sa vyznauje absenciou identity. 5. Dezintegrcia je jednm z centrlnych problmov vetkch modernch spolonost. 35V Je imanentn i procesom individualizcie mldee. Dezintegrcia pozostva poda HEITMEYERA:354/ z dezorientcie z hadiska kultry, asto ako dsledok plurality nzorov, smerov, hodnt a noriem, vdy s vzbou na emocionlne komponenty, z dezorganizcie z hadiska trukturlneho, ako dsledok diferencicie, narastajcej anonymity ivotnch foriem a ich vzjomnej izolovanosti, ale i zniujceho sa vznamu asti na ivote spoloenskch intitci v dsledku ich byrokratizcie. Graficky by sme tento proces mohli znzorni:
Obr 16

Dezintegrcia

dezorientcia kultrna dimenzia (napr. pluralzcia)

dezorganizcia trukturlna dimenzia

Hodnoty a normy

Socilne vzahy

Podiel na intitcich

(Poda Heitmeyera: Gewalt. Mnchen : 1996, s. 57. / Bauman, Z.: vahy o postmodern dob. Praha : Slon, 1995. / O dezintegrcii v modernej spolonosti podrobnejie pozri Durkheim, E.: Der Selbstmord. Darmstadt : 1973: alej Honeth, A.: Desintegration. Bruchstucke einer soziologischen Zeitdiagnose. Frankfurt am Main : 1993; pozoruhodn prca Peters, B.: Die Integration moderner Gesellschaften. Frankfurt am Main : 1993. Problematiku mldee z tchto aspektov analyzuje Heitmeyer, W.: Desintegration und Gewalt. In: Deutsche Jugend, ro. 40, . 3, 1992, s. 109 - 122. 354 / Heitmeyer, W. (Hrsg.): Gewalt. Mnchen : Juventa, 1996, s. 56.
5 352

^ 3 . MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA A KRZA IDENTITY

237_

6. Strata niekdajch istt, rizikovos a individualizcia (v rodine, kole, vonom ase, vo vzahu k politickm intitcim) s hlavnmi faktormi psobiacimi pri dezintegrcii a raste nsilia ako komplexnom fenomne. Dochdza k ospravedlovaniu a postupnej legitimizcii nsilia v postojoch k vlastnmu konaniu. Mono teda kontatova nielen diferenciciu mldee, ale predovetkm jej individualizciu, ktor sa stva na jednej strane zdrojom doposia nevdanch monost, ale sasne aj zdrojom jej vlastnho ohrozenia. Mlde sa tak stva ako celok do znanej miery rizikovou skupinou spolonosti v ovea vej miere ako ktorkovek in socilna i vekov skupina obyvatestva.355/ Uviedli sme najvznamnejie paradigmy mldee, ktor maj vo vede neraz interdisciplinrny charakter. Bolo by iste mon hovori podrobnejie o kadej z nich. Ich interdisciplinrnos spova predovetkm vo vyuvan poznatkov sociolgie (najm sociolgie vchovy a mldee), ako aj poznatkox^psycholgie. Vo svete sa tieto paradigmy spjaj s vekm oakvanm a ndejami na vedeck spechy v alom vskume, i za cenu obvinenia z eklekticizmu. Poksili sme sa ukza, e m mimoriadny vznam venova sa v socilnej prci prednostne otzkam mldee. Vo vyspelch ttoch sveta vznikaj preto osobitn programy, neraz ako sas politiky prslunho ttu. Patr sem predovetkm starostlivos o mlde (nem. Jugendhilfe). Pomoc chudobnm, opustenm a bezprizornm deom a mldei, ktor sa organizovala v spolonosti od nepamti, dostva od roku 1900 vo vine vyspelch krajn zkonn formu. tt vystupuje ako pomocnk mldenckych organizci a zvzov. Sasou zkonom kodifikovanej starostlivosti o mlde je prvny nrok na vchovu a vzdelvanie (napr. novelizovan zkon SRN z roku 1991 Kinder- und Jugendhilfegesetz"). Ciele starostlivosti o mlde mono veobecne formulova ako: 3. 4. 5. 6. 7. Sebauskutoovanie a sebaurenie mldee Produktivita Humnna sexualita Sociabilita Fantzia a spontnnos, kreativita.

Tieto ciele sa stvaj aj kritriom kvalitatvneho hodnotenia starostlivosti o mlde. Realizuj sa zva pomocou vonoasovch aktivt,
/ Podrobnejie pozri o tom Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, PdF UK, 1997.
355

238

P ONDREJKOVrC

vrtane vzdelvacch, vchovou alebo aspo ovplyvovanm rodiov, poradenstvom, aktivizciou mldenckych organizci a mldenckej prce, rieenm socilnych problmov jednotlivcov i skupn mldee, kreovanm socilnej politiky ttu voi mldei. Politika voi mldei (nem. Jugendpolitik) v irom slova zmysle predstavuje vetko silie zskava a formova vplyv na vzahy medzi mldeou a spolonosou, mldeou a ttom a na prevldajce vzahy vntri mldee (ako socilneho javu). Kovou otzkou aj v mldenckej politike je otzka moci, otzka schopnosti privies druhho k uritmu elanmu druhu sprvania. V politike voi mldei je dleit zabrni redukcii socilneho na politick, ako aj naopak, redukcii politickho na socilne. ttna politika vo vzahu k mldei vyuva vedeck poznatky o procesoch, ktor ovplyvuj ivotn podmienky sasnej mldee a odraj sa v jej sprvan v kole, rodine, v prci, vo vonom ase. Vychdza z nevyhnutnosti systematickej pecializovanej prce s mldeou, ktor sa stva organickou sasou socilnej prce (na radocr prce, odboroch socilnych vec, odboroch regionlneho rozvoja, v orgnoch samosprvy, v intitcich socilnej pomoci a socilnej starostlivosti (ttnych i nettnych), v personlnych odboroch podnikov, v odboroch, v truktrach tretieho sektora, ale osobitne v mldenckych organizcich. Prca s mldeou sa stala neodmyslitenou zlokou eurpskej politiky mldee. Aj pridruenie SR ku krajinm Eurpskej nie m svoj mldencky rozmer. Vznikla Eurpska charta o participcii mladch ud na ivote obc a reginov, vzniklo Eurpske centrum mldee v trasburgu, Direktrium mldee Rady Eurpy a kadorone sa uskutouje Eurpske frum mldee. Socilna prca s mldeou spova na 4 princpoch: 1. 2. 3. 4. Princp partnerstva generci Princp solidarity a socilnej spravodlivosti Princp aktvneho alebo participatvneho obianstva Princp zabezpeenia socilnej a ekonomickej integrcie

Tieto princpy sa musia premietnu do mldenckej politiky kadodennej vchovnej i socilnej prce. Mono sa nazdva, e to je jedin cesta na minimalizovanie ohrozenia mldee ako socilnej skupiny, najinnejie predchdzanie a obmedzovanie vzniku neelanch javov, i u ich budeme nazva socilnou patolgiou alebo socilnou deviciou mldee.

14. ZVER - Monosti a medze socilneho ininierstva v oblasti socilnopatologickch javov

Zasahova do socilnych problmov, vrtane socilnej patolgie znamen aplikciu socilneho ininierstva v praxi, socilnu intervenciu. Socilna intervencia znamen teda najirie zasahovanie a ovplyvovanie socilnych problmov. Mono sa stretn: so irm chpanm tohto pojmu, ke reprezentuje vetky spsoby udskho bytia, ktor s kolektvnou reakciou na spoznan socilne problmy,356/ s um chpanm, ke reprezentuje cieavedom, zmern, najm intitucionlne zasahovanie do socilnych problmov. Chpanie obsahu ako aj spsobov uskutoovania socilnych intervenci svis s poatm obsahu dvodu intervenovania, ktor reprezentuje socilny problm. Koncepcie socilnych problmov s najviac rozpracovan v americkej sociologickej tradcii v kolch sociolgie socilnych problmov. Najastejie kritri, ktor sa uplatuj pri definovan socilneho problmu v tejto tradcii: ide o urit podmienku alebo situciu v ivote vznamnho mnostva ud, ktor je v rozpore s ich normami, hodnotami alebo potrebami spsobuje im akosti vyvolva potrebu zmeny (je zmeniten) a tto zmena je nad individulne sily jednotlivcov (potreba kolektvnej akcie). Popri znanej zhode pri definovan kritri socilneho problmu, vldne najvia diskusia okolo objektvneho i subjektvneho charakteru 357 socilnych problmov. / Zstancovia dominancie objektvneho charakteru socilnych problmov zastvaj nzor, e problmovos je dan meratenmi kodlivmi inkami objektvnych podmienok i situcie socilnych aktrov a ako tak je problmom nezvisle od toho, i si to dan subjekt uvedomuje alebo nie. Zstancovia subjektvneho charakteru socilnych problmov vychdzaj z tradcie interpretatvnej sociolgie a tvrdia, e socilne problmy
7 Henshel, R. L.: Thinking about social problems. HBJ, 1990. / Fri, P.: Sociolgia socilnych problmov v USA. Sociolgia, ro. 22, 1989, 5. 6, s. 633 - 647.
357 35f

G. LUBELCOVA, P. ONDREJKOVI

s predovetkm produktom procesu kolektvneho definovania a nejestvuj nezvisle ako sbor objektvneho poriadku (BLUMER). Bez tohto uvedomenia si problmovosti i kodlivosti socilnej situcie alebo socilnych podmienok niet pocitu nespokojnosti, naptia i frustrcie, ktor s hlavnm zdrojom poiadavky zmeny i intervencie. Chpanie socilneho problmu a nsledne obsahu a spsobu intervencie sa odvja od zkladnch teoretickch modelov spolonosti, ktor sa v modernej sociolgie vyvinuli. Meme ich strune rozleni do troch zkladnch prdov (paradigiem):358/ Funkcionalist - spolonos vidia ako organizmus, ktorho asti s vo vzjomnch vzahoch zvislosti a vmeny, socilne skupiny sa harmonizuj pre blaho celku, celok m tendenciu k rovnovhe. Socilne problmy vznikaj naruenm fungovania niektorej asti systmu, najm socilnych intitci, ke urit as systmu zlyhva, najm kvli dynamickej socilnej zmene. Rieenie vidia najm v posilovan socilneho vskumu a nslednej intervencii do zlepovanie socilnych intitci. Konfliktualisti - spolonos vidia vntorne diferencovan vaka nerovnostiam tried, rs, etnict, rodovch a vekovch kategri. Zdrojom socilnych problmov s diferencovan hodnoty a zujmy socilnych skupn, ako aj diferencovan podiely na moci, ktor sa stretaj a saia. Rieenie socilnych problmov vidia v budovan silnch socilnych hnut, definujcich pecifick socilne akosti a v angaovan sa vo vzjomnom vyjednvan a dosahovan vzjomnho prispsobenia. Interakcionalisti - spolonos vidia ako vzorce sprvania ud, ktor s v neustlom procese vzjomnch interakci. Socilne problmy chpu ako subjektvne defincie. Pvod socilneho problmu je v skutonosti, e spolonos reflektuje urit sprvanie a nlepkuje ho ako socilny problm. Spsob rieenia vidia v zmene defincie toho, o sa poklad za deviantn alebo v resocializcii" deviantov posilovanm ich kontaktov s akceptovatenmi vzormi sprvania. Kad z tchto sociologickch tradci prezentuje in obraz lohy sociolga pri rieen socilnych problmov. Funkcionalistick tradcia posiluje obraz roly sociolga ako nezvislho vskumnka, experta, s lohou intervenova najm do socilnych intitci normotvorbou a organizanmi zmenami, ktormi reaguje na dysfunkn momenty. Konfliktualisti aktualizuj obraz sociolga ako spoloensky angaovanho, mobilizujceho socilne hnutia, resp. sprostredkovatea spoloenskho dialgu
V Kornblum, W., Julian, J.: Social Problems. Prentice Hall, 1989; Henslin, J. H.: Social Problems. Prentice Hall, 1990.
35

14. ZVER - MONOSTI A MEDZE SOCILNEHO ININIERSTVA ...

241_

a negocitora diferencovanch zujmov socilnych skupn. V intencich symbolickho interakcionalizmu sociolg odmieta socilne intervencie (najm intitucionlne) ako podieajce sa na spoloenskej stigmatizcii, resp. kontruuje socilne interakcie s neproblmovmi" vznamami. S problematikou socilnych intervenci sa okrem sociolgie socilnych problmov meme stretn aj v inch koncepcich aplikovanch spoloenskovednch discipln. Praktickmi zsahmi do spoloenskej reality sa zaober sociotechnika. Tto disciplna sa teoreticky osobitne rozpracovala v Posku, kde nadvzovala na teoretick vchodisk praxeologickho prstupu. Praxeolgia, zaloen prcami T. KOTARBINSKHO, bola osobitm, na vysokej miere veobecnosti formulovanm (vplyv kybernetiky) pokusom o ustanovenie samostatnej veobecnej vedy o racionlnom konan.359/ Spomedzi predstaviteov poskej sociotechniky je v naom teoretickom prostred naj citovanej i A. PODGRECKI, ktor chpe sociotechniku ako sbor odporan, tkajcich sa toho, ako uvedomelo vykonva spoloensk premeny v zujme dosiahnutia zamanch cieov. 360/ Sociotechnika vychdza z poznatkov filozofie, sociolgie, psycholgie, ekonmie, kultrnej a socilnej antropolgie, politolgie a alch socilnych vied (m multidisciplinrny charakter) a uplatuje sa v rozhodovacch aktoch v oblasti ekonmie, prva, demografie, pedagogiky, reklamy, politickej praxe.361/ Ohniskom sociotechnickho psobenia je regulcia sprvania loveka. Poda PODGRECKEHO sa pri regulcii sprvania uplatuj najm tieto formy: presviedanie (prostrednctvom argumentcie) facilitcia (za pomoci vytvrania uritch relnych, vecnch alebo organizanch situci vplva na postoje a nzory ud) manipulcia (podsvanie vznamu). Za zkladn druhy cieavedomej innosti, ktormi je mon (prostredncvom vhodnej komunikcie) ovplyvova kolektvne sprvanie ud poklad: 1. systm vchovy (na osvojovanie si iaducich vzorov sprvania, napr. ako obana a na osvojenie si kvalifikanch predpokladov)

359 / Mafkov, H., Petrusek, M., Vodkov, A.: Velk sociologick slovnk. Praha : Karolinum, 1996. 36( V Podgrecki, A.: Zklady sociotechniky. Praha : 1968. 36 V Velk sociologick slovnk, Ref. 311.

G. LUBELCOVA, P. O N P R E J K O V I

2. masovokomunikan prostriedky (na ovplyvovanie postojov a hodnoten najm v bench kadodennch zleitostiach) 3. prvny systm (na informovanie o sprvan, ktor prvna autorita podporuje, na vymedzenie priestoru sprvania, ako aj odradenie od neiaducich spsobov sprvania). Koncepcie sociotechniky ovplyvnili aj vvoj naich socilne-aplikanch koncepci. Problematiku sociotechniky teoreticky rozpracoval slovensk sociolg J. PICHA. V chpan J. PICHU je sociotechnika teoreticko-projekno-kontrukn sociologick disciplna, ktor sa zaober vznikom, renm a zavdzanm spoloenskch novt do spoloenskej praxe.362/ Spoloensk inovcia je produktom sociotechniky, ktor sa realizuje prostrednctvom zsahov (intervenci) do spoloenskej reality. Tieto poatia posvaj intervenovanie do podoby spoloenskch projektovan, ktor presahuj rmec sociotechnickch opatren reagujcich na jestvujce socilne problmy a svisia s intenciami socialistickho spoloenskho modelu strategicky plnova cel komplex spoloenskej reality. In model socilneho intervenovania predstavuje koncepcia socilneho ininierstva, ktor sa rozvinula v polovici 20. storoia a v povojnovom obdob. Pojem socilneho ininierstva uviedol prvkrt R. POUND, ktor ho spjal s prvnou politikou. Socilne ininierstvo vak plne rozvinul K. R. POPPER363/ vo svojej prci Otvoren spolonos a jej nepriatelia. Chpe ho ako plnovanie a kontruovanie intitci s cieom spomaova, regulova alebo urchova rozvoj spolonosti. K. R. POPPER pritom diferencuje dva zkladn typy socilneho ininierstva:364/ 1. Globlne (veobecn) alebo tie utopick ininierstvo (utopian engineering), ktor sa mu kryje s utopickm nvrhom na zsah do spoloenskej reality. M na mysli tak zsahy, ktor vyvolvaj veobecn premenu spolonosti. Tento typ socilneho ininierstva povauje POPPER za nerelny, kee si vyaduje dkladn znalos spolonosti a prostriedky na uskutoovanie zmien. POPPER tu teda odmieta projektvno-revolun komplexn prestavby spolonosti (vrtane marxistickho modelu revolunej premeny spolonosti) ako nerelne. 2. iastkov alebo pomocn ininierstvo (piecemal engineering), ktor prezentuj jednotliv iastkov spoloensk zmeny v rznych oblas362 363

/Picha, J.: Sociolgia a spoloensk prax. Bratislava : 1989 /Popper, K.: Otevfen spolenost ajej nepftel. Praha : Oikoymenh, 1994. 364 V Uvdza Picha, J., Ref. 314.

14. ZVER -MONOSTI A MEDZE SOCILNEHO ININIERSTVA ...

tiach spoloenskho ivota. Prve tieto parcilne intervencie reformnho typu poklad POPPER za oprvnen a produktvne. almi pojmami s podobnm obsahom, s ktormi sa meme stretn, s udsk ininierstvo, socilna technolgia, socilne projektovanie, socilne plnovanie a pod. Hoci sa tieto stratgie praktickho zasahovania do spoloenskej reality terminologick a obsahovo lia, prejavuj sa v nich dve zkladn lnie: vna do spoloenskej reality inovciu a socilnu zmenu ovplyvova, minimalizova i riei spoznan socilne problmy. Vvoj socilneho ininierstva a sociotechniky akceleroval najm v 50. - 60. rokoch a vrazne sa prejavil najm v dvoch oblastiach: v hospodrskej praxi - prostrednctvom rozvoja terie a praxe manamentu, personalistiky, teri riadenia rozvoja udskch zdrojov, ktor zvznamnili vhu udskho a socilneho faktora vo vrobnch a pracovnch procesoch v socilnej oblasti - prostrednctvom rozvoja terie a praxe socilnej politiky a boomu socilneho ttu. Socilne intervenovanie sa rozvjalo pod vplyvom potrieb praxe (stav spolonosti, etapa jej vvoja, aktulne socilne potreby a problmy) ako aj teoretickho reflektovania spolonosti a socilnych problmov (teoretick spoloenskovedn, filozofick a ideologick prdy). V obdob 50. - 60. rokov sa zvznamovali aplikan, sociotechnick spsobilosti spoloenskovednch discipln a ich schopnos praktickmi opatreniami ovplyvova socilny rozvoj a kvalitu ivota ud. Analze a stratgim rieenia socilnych problmov bol venovan znan priestor a aplikan spsobilos spoloenskovednch discipln sa stala zdrojom jej spoloenskej preste. Postupne sa vak zaali zjavova kritick nzory, poukazujce na negatvne svislosti a dsledky socilnych intervenci. V sociologickej terii vznamne prispel k rozpracovaniu tohto fenomnu R. MERTON svojou koncepciou manifestnch a latentnch funkci. Merton tu odliuje zaman, vedom, predpokladan dsledok cieavedomho udskho konania (manifestn funkcia) a nezaman, neoakvan, a preto nepredvdan a asto nepredvdaten dsledok vedomch udskch innost (latentn funkcia). Cieavedom udsk innos teda popri oakvanch a zamanch dsledkoch, ktor si dan intitcia, organizcia, skupina alebo jednotlivec predsavzali vykona, nesie potencil monch nezamanch i neoakvanch dsledkov a tie jej vsledky mu vznamne modifikova. Poda MERTONA meme rozliova tri druhy nezamanch dsledkov:

G. LUBELCOV, P. ONDREJKOV1

eufukn, t.j. pozitvne dsledky pre dan socilny systm, ktor vznikn ako vedaj produkt inak cieovo zameranej innosti (napr. vytvorenie priateskch vzieb medzi lenmi pracovnho alebo portovho tmu) 2. dysfunkn, t j. negatvne dsledky pre socilny systm (napr. zavedenie prohibcie v USA ako stratgie zniovania spotreby alkoholu neviedlo k zneniu, ale vyvolalo celkom nov negatvne javy a procesy, ako vznik alkoholovch paerckych a obchodnch gangov, neleglnu vrobu alkoholu a pod.) 3. afunkn, t.j. bez funkcionlneho vznamu pre socilny systm. Rozpracovanie tmy latentnch funkci a najm dysfunknch efektov poukzali na monosti skrytch motivanch zmerov socilnych aktrov a monch negatvnych dsledkov akokovek dobre mienench zmerov. Pri uplatnen takhoto pohadu pri analze fungovania modernej spolonosti a jej intitci sa mnoh autori dopracovali ku kritickmu zveru o ich byrokratizcii a odcudzen svojmu socilnemu poslaniu, ako aj monosti manipulovania. Po obdob dvery k intitucionlnym rieeniam socilnych problmov a sociotechnickej spsobilosti socilnych vied sa posilnili kritick hlasy vo vzahu k socilnemu ininierstvu, na ktorom sa kritizovala manipulatvnos jeho technk a odcudzenos expertznych rieen vo vzahu k dotknutm socilnym aktrom. Toto kritick hodnotenie socilnych intervenci sa posilnilo v osemdesiatych rokoch na pozad krzy socilneho ttu. iroko koncipovan systm garantovania socilnych prv klou socilnych sluieb a expertzne pripravovanch socilnych intervenci sa zana reflektova ako ekonomicky nenosn, socilne neefektvny, ba a kontraproduktvny365/ (pasca chudoby a nezamestnanosti - VEERA, 1993, DAHRENDORF, 1991). Hovor sa dokonca o krze legitimity socilneho ttu,366/ t.j. strate oprvnenia intitucionlnej truktry socilneho ttu zastupova a reprezentova socilne zujmy a potreby ud. Koncepcie sociotechniky dostali koncom osemdesiatych rokov aliu ranu" v podobe historickho krachu spoloenskho systmu, pre ktor bolo komplexn spoloensk projektovanie a plnovanie jednm z jeho zkladnch princpov reprodukcie - modelu tzv. relneho socializmu. Spoloensk zmeny poslednho obdobia sa odraj aj v teoretickom myslen. V najnovch koncepcich sa hovor asto o krze modernity,
/Napr. Veera, M.: Socilni tt. Praha : 1993; Dahrendorf, R.: Modern socilny konflikt. Bratislava, 1991 a i. 366 / Konopsek, Z.: Estetika socilnho ttu. Praha : 1999.
365

1.

j 4 , ZVER - MONOSTI A MEDZE SOCILNEHO ININIERSTVA ...

spojenej s krzou racionality a skeptickmi postojmi k pretvrajcej produktvnosti cieavedomho udskho rozumu. To sa prejavuje aj v nraste kritickch a skeptickch nzorov na socilne intervenovanie do spoloenskej reality a do socilnych problmov. Radiklne postoje dokonca hlsaj poiadavku neintervenovania alebo minimalizcie intervenci (niektor predstavitelia terie labelingu alebo M. FOUCAULT v kriminolgii). Menej radiklne nzory vysuj do hadania alternatvnych rieen, ktor by mohli minimalizova nezaman dsledky doteraz najastejie vyuvanch prstupov. Tieto alternatvne rieenia by sme mohli charakterizova uritmi rtami, ktor sa prejavuj v zmench princpov socilnej politiky: zapoji do rieenia socilnych situci nielen tt, ale iriu klu socilnych aktrov (prechod od welfare state k welfare mix, alebo od socilneho ttu k socilnej spolonosti, zapojenie obianskych zdruen, nadci, obianskej spolonosti do rieenia socilnych problmov) zapoji do rieenia socilnych situci aj subjekty, ktorch sa socilne problmy tkaj zmena od univerzlnych dvok k adresnm a individualizcia socilnej pomoci, najm prostrednctvom rozvoja socilnej prce posilnenie socilnych intervenci v prirodzenom socilnom prostred klientov (prechod od stavnej k ambulantnej starostlivosti, rozvoj socilnej prce v terne - napr. streetworkeri) posilnenie sptnej vzby, prieben vyhodnocovanie vsledkov socilnych opatren a intervenci, evalucia, controlling. Ide teda o posilnenie alternatvnosti, participatvnosti, individualizcie a partnerskho, zastnenho ovplyvovania v metdach a stratgich 367 socilneho intervenovania. R. HENSHEL / hovor v tejto svislosti o zmene odbornka v tejto oblasti (vonejie socilneho pracovnka) z neosobnho intitucionlneho experta na experta scitnho, empatickho (compassionate expert). Podobnm vvojom preli aj stratgie intervencie vo vzahu k socilnopatologickm javom. Najstarm modelom je tzv. justin model, ktor je zaloen na separcii a sankcionovan socilnopatologickho sprvania. Jeho jadrom je udelenie trestu, ktor je spoloenskou reakciou na neprimeran sprvanie a pln funkciu odplaty (navodenie stavu socilnej spravodlivosti), odstraovaciu funkciu a funkciu zneschopnenia potencilneho nositea alch neprimeranch inov.
367

7 Henshel, Ref. 308, s. 37.

246

G. LUBELCOVA, P. ONDREJKOVI

alia stratgia je rehabilitan alebo terapeutick, ktor nazer na nositea neprimeranho sprvania ako na chorho loveka. Me s o chorobu osobnostn alebo socilnu (bezprostredn socilne podmienky ivota, vchova). Poda toho sa volia aj stratgie intervenovania: bu psychiatricko-psychologick alebo vchovno-pedagogick vo vzahu k osobnosti alebo stratgie zlepovania bezprostrednch socilnych podmienok, socilny ameliorozmus a reformizmus vo vzahu k problmovmu prostrediu. alia stratgia sa orientuje na alternatvne intervencie. Svisia s alternatvnymi sankciami (odkodnenie, nhrada kody, vyrovnanie, podmienen tresty), ale aj alternatvnymi (nepunitvnymi) postupmi, ako s obmedzovanie prleitost na sankcionizovan sprvanie, etick regenercia, programy podpory a pomoci. Tieto stratgie svisia s modelom posilovania osobnej zodpovednosti, vaka alternatvnosti a socilnej asistencii namiesto odosobnenho vkonu intitucionlnych sankci. Poslednm modelom je tzv. komunitn model, ktor je zaloen na podpore a posilovan prirodzench mechanizmov socilnej kontroly v socilne najbliom spoloenstve, najm loklneho charakteru. Svis s vkonom alternatvnych sankci (podmienen tresty, tresty verejnoprospench prc a pod.), ako aj s rozvinutm alej vekej stratgie intervenovania do socilnopatologickho a deviantnho sprvania - a to preventvnych aktivt. Tieto modely (hoci s v uritej historickej postupnosti) sa zva neuplatuj ako vlun, ale skr v uritej kombincii. Mono vak poveda, e sasn pohady na produktvnos a aktulnos postupov zasahovania a ovplyvovania neiaduceho sprvania preferuj : obmedzovanie intervenovania, najm intitucionlneho (pod vplyvom terie labelingu) posilovanie alternatvnych trestov ako aj odklon od prsne intitucionlneho vkonu procesu trestnej spravodlivosti a socilnej kurately (najm v oblasti menej zvanej delikvencie mldee, napr. vyrovnanie s obeou pred samosudcom alebo v spoluprci so socilnym pracovnkom, rozvoj stratgi ternnej socilnej prce a pod.) posilovanie a rozvoj preventvnych stratgi. silie o akkovek plnovan socilnu zmenu v spolonosti mono teda nazva aj socilnym ininierstvom. V uom slova zmysle je vak socilnym ininierstvom iba tak silie, ktor vychdza z empirickho vskumu, sociologickej, prvnej a ekonomickej terie a ich vzjomnho prepojenia. V tomto slova zmysle sa pojem socilneho ininierstva preli-

14. ZVER-MONOSTI A MEDZE SOCILNEHO ININIERSTVA ...

na s koncepciou socilnej prce ako novho vednho odboru, nielen odbornej innosti v praxi. Koncepcia socilneho ininierstva vychdza naalej z koncepcie Karia POPPERA,368/ ktor hovor o veobecnom, globlnom socilnom ininierstve, kladcom si za cie celkov premenu spolonosti. Kee globlne socilne ininierstvo POPPER stotouje s utopickmi nvrhmi na zsahy do spolonosti, je zrejm aj charakter, ktor mu pripisuje. Socilna terapia socilnej patolgie je ilzia. POPPER vak hovor aj o iastkovch oblastiach socilneho ininierstva, ktor sa usiluj o odstrnenie spoloenskho zla, akmi s nezamestnanos, chudoba, konflikty v spolonosti a pod., teda prevane o odstrnenie toho, o v socilnej prci nazvame socilnou patolgiou. Snaha o rieenie problmov, veobecne nazvanch ako socilna patolgia vyplva jednak z nevyhnutnosti o zachovanie spolonosti, ktor sa vdy cti ohrozen narastanm socilnej patolgie a vyplva i z existencie jednotlivca i skupn v nej na adekvtnej kultrnej rovni, ako i z etickej dimenzie problmu socilnopatologickch javov. V zsade je mon, aby si spolonos, tt, socilna skupina i jednotlivec vybrali medzi dvoma monosami. Na jednej strane monost vo vzahu k socilnej patolgii sa nachdza socilna prca a socilne ininierstvo, na druhej strane ako ich nprotivok sa nachdza nevmavos, prpadne tolerancia. V tejto svislosti je nevyhnutn zaa udeova prci v socilnych slubch rovnak ctu ak sme predtm venovali vrobe a nie posmene zhadzova cel sektor sluieb ako vrobcov hamburgerov".369/ Poznme rzne prstupy k vysvetovaniu socilnopatologickch javov. Znme s prstupy biologick (najastejie na bze dedinosti), rasistick, psychoanalytike, sociologick (napr. terie socializcie, anmie, devicie), komplementrne, mnohofaktorov a i. Veobecne plat, e devicia je v zsade vstinejia kategria ne socilna patolgia, a to v dsledku neadekvtnej analgie spolonosti s biologickm organizmom. Napriek tomu sa pojem socilnej patolgie natoko zauval, e by bolo dos ak poksi sa o zmenu v jeho pouvan. V svislosti so socilnou patolgiou najastejie hovorme o socilnej devicii, anmii, subkultre a kontrakultre, chudobe, agresii, agresivite a hostilite, v svislosti s nimi o nsil, pchanom na ench i na deoch, o kriminalite, osobitne kriminalite mldee, prostitcii, homosexualite (mu-

7 Popper, K.: Otevfen spolenost a jej nepftel, I. Praha : Oikoymenh, 1994; orig. The Open Society and Its Ennemies, London : 1945. m l Toffler, A., Tofflerov, H.: Utvranie novej civilizcie. Politika novej civilizcie. Bratislava : Open Windows, 1996, s. 53.

36

G. LUBELCOV, P. ONDREJKOVI

skej i enskej), alkoholizme a ostatnch drogovch (nealkoholovych) zvislostiach, o patologickom hrstve, samovraednosti, ale i o rozvodovosti a poklese prodnosti. Osobitn vznam predstavuje mlde ako ohrozen socilna skupina s nebezpem krzy identity. Mlde je vak nielen ohrozenou socilnou skupinou, ale sasne i skupinou cieovou. V dsledku svojej vnmavosti, procesov hadania vlastnej identity, sa stva neobyajne plastickou" pre imunizovanie" v oblasti prejavov socilnej patolgie. Ich dkladn identifikcia, poznvanie ich prin a nsledkov podmieuje vber a efektvnos socilnej prce i v naich podmienkach. Na zver treba vyslovi znan obavy, ako sme to urobili u i pri inch prleitostiach.370/ Je to problematika relatvnosti deviantnho sprvania (jeho sasou je i nsilie), v intencich ktorej DURKHEIM formuloval svoje mylienky: ...asto je zloin (a dodajme e i socilnopatologick javy - pozn. autora) skutone iba anticipciou nastvajcej morlky, prvm krokom k tomu, o ns ak a o bude."371/

V Napr. Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : Amos, PdFUK, 1997. 371 /Durkheim, E.: Regeln der soziologischen Methode. Neuwied : 1970; orig. Les regies de la mthode sociologique. Paris: 1895.

37

Literatra
1. Adler, F. - Muller, G. - Laufer, W.: Criminology. McGraw-Hill, 1991. 2. Adorno, Th. W.: Negative Dialektik. Gesammelte Schriften in 20 Bnden, Bd. 6, Frankfurt am Main : 1982. 3. Alcock, P.: Understanding poverty, London : Basingstoke, 1993. 4. Alijevov, D.: Sasn americk sociolgia. Bratislava : 1985. 5. Atkinsonov, R. L., Atkinson, R. C, Smith, E. E., Bern, D. J.: Psychologie. Praha : Victoria publishing, 1995. 6. Baldwin, J. M.: Social and ethical interpretations in mental development, New York : 1902. 7. Barlow, H. D.: Introduction to criminology. New York : 1993. 8. Bartlov, S.: Socilni patolgie. Brno, 1998. 9. Bauman, Z.: vahy o postmodern dob. Praha : Slon, 1995. 10. Bauman, Z.: vahy o postmodern dob. Praha : Slon, 1995. 11. Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986. 12. Becker, H. S.: Aussenseiter. Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1973. 13. Bentovim, A.: Tran a sexulni zneuvan v rodinch. Praha : Grada, 1998. 14. Blha, I. A.: Sociolgie. Praha : Academia, 1968. 15. Bohle, H. H.: Soziale Abweichung und Erfolgschancen - Die Anomietheorie in der Diskussion. Neuwied : Luchterhand, 1975. 16. Bhnisch, L.: Gespaltene Normalitt. Weinheim : Juventa, 1994. 17. Bourdie, P. et. al.: La misere du monde. Paris : Edition du Seuil, 1993. 18. Brown, Ch.: Ordinary Men - Reserve Police Battalion 101 and the Final Solution in Poland. New York : 1991. 19. Brown, J. S.: A Comparative Study of Deviation from Sexual Mores In: American Sociological Review, roc. 17, 1952, s. 135 - 146. 20. Briindel, H.: Suizidgefhdete Jugendliche. Weinheim u. Mnchen : Juventa, 1993. 21. Brgin, D.: Aggression und Gewalt im Kindes- und Jugendalter. In: Aggression. Purkersdorf: Hollinek Verlag, 1997.

22. Chnard, M. B.- Sociology of Deviant Behavior. 4. vyd. New York : 1974. 23. Cohen, A. K.: Kriminelle Jugend. Hamburg : Rowohlt, 1961. 24. Cohen, A. K., Short, J. F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1968, s. 372 - 394. 25. Cohen, A.K.: Abweichung und Kontrolle. Mnchen : Beiz, 1968; orig. Cohen, A. K.: Deviance and Control . N. J., Engelwood Cliffs, 1966. 26. Cohen, A. K.: Kriminelle Subkulturen, In: Heintz, P., Knig, R. (Hrsg.): Soziologie der Jugendkriminalitt. Kln und Opladen : Westdeutscher Verlag, 1957. 27. Coleman, J. S.: The Adolescent Society. Glencoe, 111. : 1961. 28. Coleman, J. S.: The Adolescent Subculture and Academie Archievement. In: American Journal of Sociology, zv. 65, 1960. 29. rtkov, L.: Kriminlni psycholgie. Praha : Eurounion, 1998. 30. Darhendorf, R.: Modern socilny konflikt. Bratislava : Archa, 1991. 31. Dean, G. D.: Alienation: Its Meaning and Measurement , In: American Sociological Review, roc. 26, 1961, s. 753 - 758. 32. Dobrtka, G., Marsinov, G.: Ein Beitrag zur psychologischen Analyse von Delikten, die unter Gewaltanwendung begangen wrden. In: Kriminalistik und forensische Wissenschaften, Heft 67/68, Berlin : 1987, s. 228-231. 33. Dobrtka, G.: Motvy suicdia v detskom veku. In: Psycholgia a patopsycholgia dieaa, ro. 1966, . 1, s. 73 - 81. 34. Dobrtka, G.: Forenzno-medicnske a forenzno-psychologick problmy viktimolgie. In: Socialistick zkonnost, ro. XXII, 1974, .l, s. 27 - 29; Praha : Min. spravodlivosti SR, 1974. 35. Dobrtka, G.: Gradcia trestnej innosti a jej vznam pre socilnu prognostiku. In: Socialistick zkonnost, ro. XXVII, 1979, . 10, s. 617 - 619; Min. spravodlivosti SR, Praha : 1979. 36. Dobrtka, G.: Paranoidn obrana ako motivcia trestnho inu. In: sl. psychiatria, ro. 1967, s. 318 - 324. 37. Drner, K.: Staatlicher Gewalt-Verzicht mindert Brger-Gewalt. In: Albrecht, P. A., Backes, O.: Verdeckte Gewalt - Pldoyers fr eine innere Abrstung". Frankfurt am Main : 1990, s. 142 - 250. 38. Douglas, J. D.: Observations on Deviance, New York : 1970. 39. Douglas, J. D.: Research on Deviance, New York : 1972. 40. Do wer, J.: War without Mercy - Race and Power in the Pacific War. New York: 1986.

LITERATRA

41. Dreitzel, H. P.: Die gesellschaftliche Leiden und das Leiden an der Gesellschaft. Stuttgart: 1968. 42. Dubet, F., Martucelh, D.: Im Aus der Vorstdte. Der Zerfall der demokratischen Gesellschaft. Stuttgart: Klett-Cotta, 1994. 43. Dubowitz, H.: A conceptual definition of child neglect. In: Criminal Justice and Behavior. Vol. 20, N 1, March 1993. 44. Dunovsk, J. a kol.: Socilni pediatrie. Vybran kapitoly. Praha : Grada, 1999. 45. Dunovsk, J., Dytrych, Z., Matjek, Z.: Tran, zneuvan a zanedbvan dt. Praha : Grada, 1995. 46. Durkheim, E.: Crime et sant sociale, In: Revue Philosophique de la France et de l'Etranger, zv. 39, 1895. 47. Durkheim, E.: Der Selbstmord. Darmstadt : Luchterhand, 1973; orig. Le suicide. Etude de sociolgie. Paris : Alcan, 1987. 48. Durkheim, E.: Regeln der soziologischen Methode. Neuwied, Luchterhand, 1970, orig. Les regies de la mthode sociologique, Paris 1895. 49. Durkheim, E.: Sociolgie a filosofe. Sociolgie a socilni vedy. Praha : Slon, 1998. 50. Efran, J. S. et al.: Alkoholismus als Auffassungssache. In: Zeitschrift fr systematische Therapie, ro. 1988, . 6, s. 180-191. 51. Elliottov, M.: Jak ochrnit sv dt. Praha : Portl, 1995. 52. Emind-Umfrage, September 1997, Spiegel special, ro. 1997, . 12. 53. Erikson, E. H.: Jugend und Krise. Stuttgart: Klett Cotta, 1970. 54. Erikson, E. H.: Identitt und Lebenszyklus. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1966. 55. Filipp, S.-H. (Hrsg.): Kritische Lebensereignisse. Mnchen : Urban und Schwarzenberg, 1981. 56. Frankl, V. E., Kranzov, R.: O sebevradch. Praha : Nakl. Lidov noviny, 1998. 57. Freud A.: Bemerkungen zur Aggression. In: Die Schriften der Anna Freud, Band X, Kindler. Mnchen : 1980, s. 2773 - 2774. 58. Fri, P.: Pojem socilny problm" a veobecn teria socilnych problmov v americkej sociolgii. In: Sociolgia, ro. 22, 1990, . 1, s. 29-45. 59. Fri, P.: Sociolgia socilnych problmov v USA. Sociolgia, ro. 22, 1989, . 6, s. 633 - 647. 60. Friedriechs, J.: Anomietendenzen und soziale Integration. Gutachten fr die Staatskanzelei Schleswig-Holstein. Kiel: 1994.

61. Fromm, E.: Anatomie lidsk destruktivity. Praha : Nakl. Lidov noviny, 1997. 62. Fuchs-Heinritz, W., Krger, H .H. (Hrsg.): Feste Fahrplne durch die Jugendphase? Opladen : Westdeutscher Verlag, 1991. 63. Galbraith, J. K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der Demokratie vor der Armut. In: Der Spiegel, ro. 1992, . 36, s. 136 146. 64. Gans, H. J.: The positive funktion of poverty. In: Amer. Journal of Sociology, ro. 78, 1972, s. 275 - 289. 65. Geertz, C: Dichte Beschreibung. Bemerkungen zu einen deutenden Theorie von Kultur. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1994. 66. Giddens, A.: Die Konstitution der Gesellschaft. Grundzge einer Theorie der Strukturierung. Frankfurt am Main; 2. vyd. New York : 1995. 67. Giddens, A.: Dsledky modernity. Praha : Slon, 1998. 68. Giddens, A.: Konsequenzen der Moderne. Frankfurt am Main : 1995. 69. Giddens, A.: The Individual" in the writings of E. Durkheim. In: Archives europens de sociolgie, zv. 12, 1971. 70. Gillis, J. R.: Geschichte der Jugend. Weinheim : Beiz, 1980. 71. Glatzer, W., Bs, M.: Animietendenzen im Transformationsprozess. Analysen mit den Wohlfahrtssurveys. In: Heitmeyer, W. (Hrsg.): Was treibt die Gesellschaft auseinander? Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1997, s. 557 - 586. 72. Golz, L.: Zur Befindlichkeit Jugendlicher in den Stdten Neubrandenburg, Greifswald und Schwerin. In: Sydow, H., Schlegel, U., Helmke, A. (Hrsg.): Chancen und Risiken im Lebenslauf. Beitrge zum gesellschaftlichen Wandel in Ostdeutschland. Berlin : 1995. 73. Gottfredson, M. - Hirchi, T.: A General Theory of Crime. Stanford : 1990. 74. Gruen, R. J., Folkman, S., Lazarus, R. S.: Centrality and Individual Diferences in the Meaning of Daily Hassles. In: Journal of Personality, ro. 56, 1988, s. 743 - 762. 75. Haag, F.: Kriminologie und labeling approach. In: Kriminologisches Journal 1/1972, s. 55-56. 76. Habermas, J.: Moralbewustsein und komunikatives Handeln. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1983. 77. Habermas, J.: Theorie des kommunikativen Handelns. 2 Bd. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1981. 78. Hapkov, E., Uhrov, E.: Zkladn pojmy a kategrie v socilnej patolgii. In: Paedagogica specialis XVII. Bratislava : SPN, 1992.

LITERATRA

253

79. Heidensohn, F.: Crime and Society. London : 1993. 80. Heise L. L., Pintanguy, J., Germain, A.: Nsilie pchan na ench. Humenn, Bratislava : Pro famlia, Aspekt, 1998. 81. Heitmeyer, W. (Hrsg.): Bundesrepublik Deutschland: Eine zerrissene Gesellschaft und die Suche nach Zusammenhalt. Frankfurt am Main : 1997. 82. Heitmeyer, W. (Hrsg.): Gewalt. Mnchen : Juventa, 1996. 83. Heitmeyer, W.: Desintegration und Gewalt. In: Deutsche Jugend, ro. 40, . 3, 1992, s. 109 - 122. 84. Henshel, R. L.: Thinking about social problems. HBJ, 1990. 85. Henslin, J. H. : Social Problems. Prentice Hall, 1990. 86. Herrrmann, U.: Was heisst Jugend"? In: Herrmann, U.: Jugend, Jugendprobleme, Jugendprotest, Stuttgart: 1982, s. 11 - 27. 87. Hirner, A.: Ako sociologicky analyzova. Bratislava : I, 1976. 88. Hirner, A.: Socilna kontrola. Bratislava : s. vskumn stav prce, 1973. 89. Hobsbawn, E. J.: Industrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte, s. 1750. Frankfurt am Main : 1968. 90. Holcr, K. a kol.: Prognostick scenr strednodobho vvoja kriminality v SR. Bratislava : 1995. 91. Hollister, L. E.: Zneuvan ltky. In: Katzung, B. G.: Zkladn a klinick farmakolgie. Praha : H. a H., 1994. 92. Honeth, A.: Desintegration. Bruchstcke einer soziologischen Zeitdiagnose. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1993. 93. Houston, B. K.: Stress and Coping. In: Snyder, C.R., Ford, C.E. (eds.): Coping with Negative Life Events. New York : Plenum Press, 1987. 94. Jahoda, Marie a Neil, W.: The Myth of Youth, In: Sociology of Education, zv. 36, 1965. 95. Jger, H.: Makrokriminalitt. Frankfurt am Main : 1989. 96. Jerusalem, M.: Persnliche Resourcen, Vulnerabilitt und Stresserleben. Hogrefe, Gttingen 1990. 97. Jones, A.: Nabudce bude mtva. In: Aspekt, 1998, . 3. 98. Jurovsk, A.: Kultrny vvin mldee na Slovensku. Bratislava : SPN, 1965. 99. Kaiser, G.: Kriminologie. Praha : C. H. Beck, 1994. 100. Kaiser, G.: Jugendkriminalitt. 3. vyd. Weinheim : Beiz, 1982. 101. Kapr, J., Linhart, J., Fischerov, V., Vodkov, A.: Socilni deviace, sociolgie nemoci a medicny. Praha : Slon, 1994. 102. Karsek, J.: K otzke hranc chudoby obyvatestva Slovenskej republiky. In: Sociolgia, ro. 25, 1993, . 1-2, s. 53 - 67.

103. Kst, V.: Der schoepferische Sprung. Vom therapeutischen Umgang mit Krisen. Mnchen : DT Verlag, 1991. 104. Keckeisen, W.: Die gesellschaftliche Definition abweichenden Verhaltens. Perspektiven und Grenzen del labeling approach. Mnchen : Juventa, 1974. 105. Kempe, C. H.: The battered-Child syndrome, In: J. Am. med. Ass., ro. 1962, . 181. 106. Kennerleyov, A.: Jak zvldat zkostn stavy. Praha : Portl, 1998. 107. Kerber, H. u. Schmieder, A. (Hrsg.): Soziologie, Rowohlts Enzyklopdie. Reinbek bei Hamburg : 1991. 108. Kerner, H. J. (Hrsg.): Kriminologie Lexikon. Heidelberg : Kriminalistik Verlag, 1991. 109. Kersten, J.: Gewalt - Ein Problem berflssiger" Mnlichkeit? In: Psychologie Heute, . 23, ro, 1996, s. 64 - 69. 110. Kersten, J.: Risiken und Nebenwirkungen:Gewaltorientierung und die Bewerkstelligung von Mnlichkeit" und Weiblichkeit". In: Kriminologisches Journal, 6. Beiheft 1997. Weinheim : Juventa, 1997. 111. Klein, Ch. (Hrsg.): Erlebniswelten und Gestaltungsrume. Graz, Wien : Verlag Zeitpunkt, 1999. 112. Knig, R.: Einleitung. In: Emile Durkheim, Die Regeln der soziologischen Methode. 4. vyd. Neuwied : Luchterhand, 1975. 113. Knig, R.: General Report on the Sociological Aspects and of Sociology of Law. Caracas 3 - 7 . august 1976. 114. Kohlberg, L.: Die Psychologie der Moralentwicklung. Frankfurt am Main : 1995. 115. Kohut, H.: Heilung des Selbst. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1978. 116. Kokavec, M., Dobrtka, G.: K otzke motivcie zlho zaobchdzania s demi. In: Soudn lkafstv 16. 4. 1971. 117. Kokavec, M., Dobrtka, G.: Faktory juvenilnej samovraednosti. In: Bratislavsk lekrske listy, ro. 45, 1965, . 2, s. 97 - 112. 118. Kokavec, M., Dobrtka, G.: Prspevok k problematike samovrd v detskom veku. In: Lekrsky obzor, ro. XI, 1962, . 10, s. 545 553. 119. Kolip, P.: Freundschaftsbeziehungen als soziale Ressource invulnerabler" Mdchen und Jungen. Universitt Bielefeld : 1991. 120. Konopsek, Z.: Estetika socilnho ttu. Praha : 1999. 121. Kornblum, W. - Julian, J.: Social Problems. Prentice Hall: 1989. 122. Kraiss, B.: La misre du monde und die moderne Gesellchaft, oder Knnen Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In: Lendemains, ro. 1974, . 75 - 76, s. 7 - 13.

LITERATRA

255_

123. Krause, P.: Einkommensarmut in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der Zeitgeschichte, B. 49, 1992, s. 3 - 17. 124. Kuchrov, B.: Systm prevencie zvislost. In: Kriminalita mldee a preventvno-vchovn psobenie. Bratislava : Nrodn osvetov centrum, 1997, s. 65 - 74. 125. Kus, Z., Machek, L.: 14. Svetov sociologick kongres. In: Sociolgia, ro. 30, 1998, . 5, s. 521 - 532. 126. Lamnek, S.: Theorien abweichenden Verhaltens. Mnchen : W. Fink, 1990. 127. Lamnek, S.: Neue Theorien abweichenden Verhaltens. Mnchen : Fink, 1994. 128. Langmeier, J., Balcar, K., pitz, J.: Detsk psychoterapie. Praha : Avicenum, 1989. 129. Langmeier, J.: Psychologick charakteristiky tranch det. In. eskoslovensk pediatrie, 1981, . 10. 130. Laplanche, J., Pontalis, J.-B.: Psychoanalytiky slovnk. Bratislava : VedaV-SAV, 1996. 131. Lazarus, R. S. et al.: The Psychology of Coping. In: Coelho, G. V, Hamburg, D. A., Adams, J. E. (eds.): Coping and Adaption. New York : Basic Books, Inc., Publishers, 1974, s. 249 - 315. 132. Lazarus, R. S., DeLongis, A., Folkman, S., Gruen, R.: Stress and adaptional outcomes: The problem of confounded mesures. In: American Psychologist, ro. 40, 1985, s. 770 - 779. 133. Leibsfried, St., Leisering, L. U.: Zeit der Armut. Lebenslufe im Sozialstaat. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1995. 134.Leighton, D. C, Harding, J. S., Macklin, D. B., MacMillan A. M., Leighton, A. A.: Psychiatrie Symptoms in Selected Communities. New York, London : 1963. 135.Lemert, E. M.: Der Begriff der sekundren Devianz. In: Lderssen, K., Sack, (ed.): Seminar: Abweichendes Verhalten I. Die selektiven Normen der Gesellschaft. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1975. 136. Lemert, E. M.: Human Deviance, Social Problems and Social Control. 2. vydanie. N. J., Engelwood Cliffs, 1972. 137. Lemert, E. M.: Social Pathology. Willey, New York, Toronto, London : 1951. 138.Lerman, P.: Community Treatment and Social Control - A Critical Analysis of Juvenile Correctional Policy. Chicago : 1975. 139. Levin, F. J., Rosisch, K. J.: Social Causes of Violence. Crafting a Science Agenda. Washington D. C : American Sociological Association, 1995.

140. Lewin, K.: Field Theory in Social Science. New York : 1951. 141. Lewin, K.: Vorsatz, Wille und Bedrfnis. Berlin : 1926. 142. Lewin, K.: Principles of topological psychology, New York : 1936. 143.Lindenberger, T., Ldtke, A.: Physische Gewalt. Studien zu Geschichte der Neuzeit. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1995. 144. Lova, L.: Agresivita. In: Vrost, J., Slamnk, L: Socilni psycholgie - socilna psycholgia. Praha : IS V, 1997. 145. Lubelcov, G.: Formovanie vchodsk sociologickej interpretcie kriminality. Sociolgia, ro. 28, 1996, . 4, s. 335 - 342. 146. Lubelcov, G.: Kriminalita v kontexte socilnej transformcie. In: Radiov, I. (ed.): Vieme o odmietame a vieme o chceme? Bratislava : S.P.A.C.E., 1998. 147. Lukes, S.: Prolegomena to the Interpretation of Durkheim. In: Archives europenes de sociolgie, zv. 12, 1971. 148. Mahler, M.: Aggresssion in the service of separation-individuation. In: Psychoanal. Quart. L. 4, 1981, s. 625 - 638. 149. Machek, L.: Prca s mldeou v systme prpravy slovenskch obanov na eurpske obianstvo (1989 - 1998). Bratislava : SSS SAV, 1998. 150. Mare, J.: Diagnostika zvldan zte u det a dospvajcch. In: Pedagogika, ro. 49, 1999, . 1, s. 12 - 43. 151. Mare, P.: Sociolgie nerovnosti a chudoby. Praha : Slon, 1999. 152. Marhounov, J., Nepor, K.: Alkoholici, feci a gambleri. Praha : Empatie, 1995. I53.Masaryk, T. G.: Sebevrada hromadnm jevem spoleenskm modern osvety. Praha : Vyd. in, 1930. 154. Mat, V.: Nkter otzky genealgie nsil na dtech. In: asopis lka eskch, ro. 134, 1995, .l 1. 155.Matulnk, J., Pastor, K.: Pokles prodnosti na Slovensku ako devicia a ako vskumn problm. In: Sociolgia, 29, ro. 1997, .5. 156. Matza, D.: Becoming Deviant. N. J., Engelwood Cliffs, 1969; v nemeckom preklade Abweichendes Verhalten. Untersuchung en zur Genese abweichender Identitt. Heidelberg : 1973. 157. McDill, E. L.: Sociology of Education, zv. 35, 1965. 158. Meltzack, R., Wall, P. D.: Pain Mechanism A New Theory. Science, ro. 150, 1965, . 19, s. 971 -979. 159. Merton, R. K.: Sozialstruktur und Anomie. In: Knig, R Sack, F. (Hrsg.): Kriminal-soziologie, Frankfurt am Main : 1968. 160. Merton, R. K.: Social Theory and Social Structure. Glencoe, 111. : 1957.

LITERATRA

257

161. Meyer, T.: Modernisierung der Privatheit. Opladen : Westdeutscher Verlag, 1992. 162. Mitterauer, M.: Sozialgeschichte der Jugend. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986. 163. Moser, T.: Jugendkriminalitt und Gesellschaftsstruktur. Frankfurt am Main : 1970. 164. Mufssonov, S., Kranzov, R., Pthe, P.: O tran a zneuvan. Praha : Lidov noviny, 1996. 165. Naffine, N.: Female Crime. Sydney : 1987. 166.Nakonen, M.: Encyklopdie obecn psycholgie. Praha : Academia, 1997. 167.Nedelmann, B: Gewalt. Soziale Bedeutungen und sozialwissenschaftliche Bedingungen des Begriffs, s. 109 - 147. In: Bundeskriminalamt (Hrsg.): Was ist Gewalt? Auseinandersetzungen mit einem Begriff Bd. 1, Strafrechtliche und Sozialwissenschaftliche Darlegungen, Bundeskriminalamt, Wiesbaden : 1986. 168. Nelkin, D.: The Science Textbook Controversies. In: Scientific Amerikan, . 234, aprl 1976, s. 36-41. 169. Niemeyer, C, Schrder, W., Bhnisch, L.: Grundlinien Historischer Sozialpdagogik. Traditionsbeyuge, Reflexionen und bergangene Sozialdiskurse. Weinheimund Mnchen : Juventa, 1997. 170.Nohlen, D., Nuscheier, F. (Hrsg.): Handbuch der Dritten Welt.. Grundprobleme, Theorien, Strategien. Bonn, 1993. ni.Novomesk, F.: Drogy. Histria - medicna - prvo. Martin : Advent Orion, 1996. 172. Nunner-Winkler, G.: Moralische Wesen - Moralische Motivation moralische Handeln. In: Honig, M. S. (Hrsg.): Kinder und Kindheit. Soziokulturelle Muster - sozialisationstheoretische Perspektiven. Weinheim, Mnchen : 1996, s. 129 - 154. 173.0erter, R., Montada, L.: Entwicklungpsychologie. Mnchen, Wien, Baltimore : 1982. 174. Olweus, D.: Gewalt in der Schule. Hans Huber, Bern, Gttingen, Toronto, Seattle : 1997. 175. Olweus, D.: Mobbing - vad vi wet och vat vi kan gra. Stockholm : Liber, 1986. 176. Olweus, D.: Victimization by peers: Antecendents and long-term outcomes. In: Rubin, K. H., Asendorf, J. B. (Eds.): Social withdrawl, inhibition, and shyness in childhood. Hilddsdale : Erlbaum, 1993. 177. Ondrejkovi, P., Poliakov, E. a kol.: Protidrogov vchova. Bratislava : Veda V-SAV, 1999.

178.0ndrejkovi, P.: vod do sociolgie vchovy. Bratislava : Veda V-SAV, 1997. 179. Ondrejkovi, P. (ed.), Brezk, J., Vlkov, M.: Socilna patolgia ako predmet pozornosti socilnej prce, socilnej pedagogiky a vychovvatestva. Bratislava : Amos, PdF UK, 1999. 180. Ondrejkovi, P.: Negatvne strnky individualizcie mldee. Bratislava : AMOS, PdF UK, 1997. 181. Ondrejkovi, P.: Nov orientcia kriminolgie a labeling approach. Bratislava : AMOS, PdF UK, 1995. 182. Ondrejkovi, P.: Socializcia mldee, Bratislava : Veda V-SAV, 1997. 183. Ondrejkovi, P.: Socilna pedagogika, socilna prca a drogov zvislosti. In: Pedagogick revue, ro. 50, 1998, mimoriadne slo, s. 2- 15. 184. Parsons, T.: The Social System. Glencoe, 111. : 1951. 185.Pavlok, V.: Pe spolenosti o integraci oban spoleensky nepizpsobench. Vzkumn prce. Praha : sl. Vzkumn stav prce a soc. vec, 1989. 186. Piaget, J.: Das moralische Urteil beim Kinde. Frankfurt am Main : 1973. 187. Picha, J.: Sociolgia a spoloensk prax. Bratislava : 1989. 188. Podgrecki, A.: Zklady sociotechniky. Praha : 1968. 189. Popper, K.: Otevfen spolenost a jej neptel, I. Praha : Oikoymenh, 1994; orig. The Open Society and Its Ennemies. London : 1945. 190. Pthe, P.: Dt v ohroen. Praha : GG, 1996. 191. Quensel, St.: Wie wird man Krimninell? Verlaufsmodell einer fehlgeschlagenen Interaktion zwischen Deliquenten und Sanktionsinstanz. In: Kritische Justiz, 3, ro. 1970. 192. Radiov, L (ed.): Socilna politika na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 1997. 193. Radiov, I. (ed.): Vieme o odmietame a vieme o chceme? Bratislava : S.P.A.C.E., 1998. 194. Richelshagen, K. (Hrg.): Suchtlsungen. Systematische Unterstellungen zur ambulanten Therapie. Freiburg : Herder, 1996. 195. Rest, J.: Morality. In: Mssen, P. H. (ed.): Handbook of Child Psychology, Vol. Ill, Cognitive Development. New York : 1983, s. 556 -629. 196. an, P., Krejbv, D. a kol.: Detsk klinick psychologic Praha : Grada, 1997.

LITERATRA

259

197. Robinson, J. P., Dhaver, P. R.: Measures of Social Psychological Attitudes. Ann Arbor, 1973. 198. Rogers, C. R.: Spsob bytia. Modra : Intitt rozvoja osobnosti, 1997. 199.Rosenmayr, L.: Heuptgebiete der Jugendsoziologie. In: Knig, R. (Hrsg.): Handbuch der empirischen Sozialforschung. Bd. 2. Stuttgart : Enke Verlag, 1969, s. 105 - 126. 200. Rther W.: Abweichendes Verhalten und labeling approach Kln, Berlin : Heymanns Verlag, 1975. 201. Sak, P.: Promny mldee v sociologicko-pedagogickch souvislostech. Habilitan prce. Brno : Masarykova univerzita, 1999. 2O2.Seeman, M.: On the Meaning of Alienation. In: American Sociological Review, ro. 24, 1959, s. 783 - 791. 2O3.Scherer, S., Vogtt, L: Drogen und Drogenpolitik. Ein Handbuch. Frankfurt am Main : Campus, 1989. 204. Schlobinski, P., Heins, N-Ch. (Hrsg.): Jugendliche und ihre" Sprache. Opladen, Wiesbaden : Westdeutscher Verlag, 1998. 205. Schneider, H. J.: Kriminologie. Berlin : 1987. 206. Schneider, J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, ro. 1997, . 5, s. 306-318. 2O7.Schubarth,W., Kolbe, F. U., Willerms, H. (Hrsg.): Gewalt an Schulen. Opladen : Leske-Budrich : 1996. 208. Schubert, L. - Nikov, G.: Kriminolgia. Bratislava : 1986. 209. Schumann, K.: Gewalttaten als Gefahr fhr die wissenschaftliche Integritt von Kriminologie. In: Kriminologisches Journal, 26, 1994 s. 242 - 248. 210. Schwartz, D., Dodge, K., Coie, J.: The emergence of chronic peer victimization in boys's play groups. Child development, 1995. 211. Smith, D.: Criminology for Social Work. MacMillan : 1995. 212. Sociologick koly, smery a paradigmata. Praha : Slon, 1994. 213.Sofsky, W.: Traktat ber die Gewalt. Frankfurt am Main : Fischer, 1996. 214. Sonneck, G. (Hrsg.): Krisenintervention und Suizidverhalten. Wien : Facultas Universittsverlag, 1991. 215. Spicker, P.: Poverty and Social Security: Concepts and Principles. London, New York : 1993. 216. Srole, L.: Social Integration and Cartain Corollaries: An Exploratory Study. In: American Sociological Review, ro. 21, 1956, s. 709 716. 217. Steinweg, R. (Hrsg.): Faszination der Gewalt. Politische Strategie und Alltagserfahrung. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1983.

218.Stender, W.: Post Crimen. In: Die Gewalt in der Kriminologie. 6. Beiheft Kriminologisches Journal. Weinheim : Juventa, 1997. 219. Stewart E. W.: Sociology. New York : McGraw-Hill Book Company, 1981. 220. Sutherland, A.: Gypsies: The Hidden Americans. In: Society, . 12, janur - februr 1975, s. 27 - 33. 221. Sutherland, E. H, Cressey, D. R.: Principles of Criminology, Chicago, Philadelphia, New York : 1955. 222. Schwertl, W. u. a.: Sucht in systematischer Perspektive. Theorie, Forschung, Praxis. Gttingen : Vanderhoeck u. Ruprecht, 1998. 223. Sykes, G. M. - Cullen, F. T.: Criminology. HBJ, 1992. 224. Sykes, G. M., Matza, D.: Techniken der Neutralisierung. Eine Theorie der Deliquenz. In: Sack, F., Knig, R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main : 1968. 225. par, J.: Latinsko-slovensk slovnk. Bratislava : 1969. 226. Taylor, L, Walton, P., Young, J.: The New Criminology. For a Social Theory of Deviance. London : 1963. 227. Tenbruck, F. H.: Jugend und Gesellschaft, Soziologische Perspektiven. 2. vyd. Freiburg : 1965. 228. Toffler, A., Tofflerov, H.: Utvranie novej civilizcie. Politika tretej vlny. Bratislava : Open Windows, 1996; orig. Creating a new civilization. Atlanta : Turner Publishing, 1995. 229. Trestn prvo - pln znenie zkona . 140/1961 Zb. (Trestn zkon) v znen neskorch prav a zkona . 141/1961 (Trestn poriadok) v znen neskorch prav. 230. Trotha, T. (Hrsg.): Soziologie der Gewalt. Opladen, Wiesbaden : Westdeutscher Verlag, 1997. 231. Trotha, T. v: Ethnometodologie und abweichendes Verhalten. Anmerkungen zum Konzept des Reaktionsdeppen". Kriminologisches Journal, ro. 1977, . 9, s. 98 - 115. 232. Ulch, D.: Krise und Entwicklung. Zur Psychologie der seelischen Gesundheit. Mnchen : Psychologie Verlags Union, 1987. 233. Vgnerov, M.: Psychopatologie pro pomhajc profese. Praha : Portl, 1999. 234. Valn, S., Filipova, J.: Dopad spoloenskej transformcie na diferenciciu socilno-ekonomickej situcie domcnost. In: Aktulne otzky zmien socilnej politiky a politiky zamestnanosti na Slovensku. Bratislava : VPSVAR, 1996, s. 138 - 151. 235. Vankov, E., Hajd-Moussov, Z., Provaznkov, H.: Nsil v rodine. Syndrm zneuvanho a zanedbvanho dtte. Praha : KU, 1995.

LITERATRA

261

236. Vaeka, I: Transformcia socilnej starostlivosti na systm socilnej pomoci v podmienkach Slovenska v rokoch 1990 - 1996. In: Radiov, L: Socilna politika na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 1997. 237. Veerka, K. a kol.: Prevence kriminality v terii a praxi. Institut pro kriminolgii a socilni prevenci, Praha : 1996. 238. Veera, M.: Socilni tt. Praha : 1993. 239. Velk sociologick slovnk. Praha : Karolinum, 1996. 240. Viewegh, J.: Sebevrada a literatra. Brno : T. Janeek, 1996. 241. Vlkov, M.: O fyzickom nsil na dieati. In: Mlde a spolonos, 1997, . 2. 242. Vlkov, M.: Problematika trania det. In: Pedagogick revue, 1998, . 2. 243. Vlkov, M.: Sexulne zneuvanie dieaa ako forma trania. In: Socilna prca - udsk prva - vzdelvanie dospelch. Zbornk refertov z vedeckej konferencie s medzinrodnou asou. Preov : Filozofick fakulta Preovskej univerzity, 1998. 244. Vlkov, M.: O fyzickom nsil na dieati. Mlde a spolonos, 1997, . 2. 245. Vlkov, M.: O tran, zneuvan a zanedbvan dieaa. In: Pedagogick revue, 1998, . 2. 246. Vrost, J., Slamnk, I.: Socilni psycholgie - socilna psycholgia. Praha: ISV, 1997. 247. Wallerstein, L: Kam smfuj socilni vedy? Sprva Gulbenkianovy komise o restrukturaci socilnch vd. Praha : Slon, 1998. 248. Weber, M.: Soziologische Grundbegriffe. Tbingen : J. C. B. Mohr, 1984. 249. Wheeler, S.: Deviant Behavior. In: Neil, J. Smelser: Sociology. An Introduction. New York - London - Sydney : 1967. 250. WHO Expert Commitee on Addiction-Producing Drugs: WHO Technical Report Series, No. 3, New York, 1952. 251.Willkins, L. T.: Social Deviance. Social Policy, Action and Research. N. J. Engelwood Cliffs, 1965. 252. Yinger, J. M.: Contraculture and Subculture, In: American Sociological Rewiew, . 25, ro. 1960, s. 625 - 635. 253. Znebejnek, F.: Socilni hnut. Praha : Slon, 1997. 254. Zola, I. K.: Medicine as an Institution of Social Control. In: American Sociological Review, zv. 20, ro. 1972.

Shrn
1. Socilna patolgia (Peter Ondrejkovi) Shrnn pojem na oznaenie chorch, nenormlnych, veobecne neiaducich spoloenskch javov je najastejie oznaovan ako socilna patolgia. Patria sem aj sankcionovan formy deviantnho sprvania, ako aj tdium prin ich vzniku a existencie. Obtianos vymedzi presne o je patologick vyplva z toho, e nevieme dobre stanovi resp. definova normalitu. To o povaujeme za normlne vak nemono stotoova s predstavou o priemernosti, teda s tm, o z normality sa nm skr podar prostrednctvom spoloenskch vzahov, prevldajcich spoloenskch rol, postojov, vzorcov sprvania, prpadne kultry. V prspevku sa priklame prevane k ponmaniu normality ako opaku anmie. Analgiou patologizcie je i medicinalizcia" - vychdzajca zo zsady, e km deviant, pchate trestnho inu, je zodpovedn za svoj in, pri inch inoch pchate bva oznaovan ako chor" (napr. drogovo zvisl). A kee nemocnho nememe vola na zodpovednos za jeho iny, je namieste, aby sme ho lieili" (odtia medicinalizcia). Tm zbavujeme subjekt nielen viny, ale i zodpovednosti. Sprievodnm negatvnym javom patologizcie i medicinalizcie je o d n m a n i e kompetencie sociolgii, socilnej pedagogike a socilnej prci, a to v prospech medicny (najastejie psychiatrie) alebo patopsycholgie. Dsledkom takhoto prstupu bva redukcia silia o npravu na terapiu" a kuratelu" s nslednm javom stigmatizcie (labeling). Prihovrame sa za veobecn chpanie socilnej patolgie ako vednej disciplny, ktor je odvetvovou sociologickou disciplnou skmajcou negatvne javy vyskytujce sa v spolonosti a v rozhodujcej miere je predmetom socilnej prce v sil o ich redukciu a predchdzanie. 2. Socilna devicia (Peter Ondrejkovi) Vchodiskom nho prstupu k socilnej devicii je teria socilneho sprvania, vzniku socilnej normy a socilnej kontroly. Koncepcia normy vychdza z DURKHEIMOVHO a WEBEROVHO konceptu, kde sa norma identifikuje ako elementrny prvok socilnej existencie udstva.). V prpade odchylnho socilneho sprvania je vhodn vytvori cel klu deviantnho sprvania. Na zaiatku takejto kly by bolo konformn (vo

SHRN

vzahu k normm, t.j. normokonformn) sprvanie, na druhom konci kly bude kriminalita. Terie socilnej devicie tvoria dnes u takmer neprehadn mnostvo najrznejch prstupov a ich kombinci. Kvli vej prehadnosti by sme ich mohli rozdeli do dvoch vekch skupn. Za vemi vydaren klasifikciu teri socilnej devicie pokladme definciu S. Lamneka. Znane pesimisticky vyznieva v svislosti so socilnou deviciou kontatovanie, poda ktorho niektor prvky deviantnej hodnotovej orientcie anticipuj budcnos spolonosti. 3. Anmia (Peter Ondrejkovi) Kapitola rozober ist pecifick stav spolonosti, v ktorej viac alebo menej prestvaj plati socilne normy a zkony. Rozober vvin predstv z ias E. Durkheima a do sasnosti, informuje o monostiach empirickho merania anmie a upozoruje na aktulnos prvkov anmie v sasnej spolonosti, vazstvo ekonomiky v spoloenskom systme a tlak na dosahovanie najm ekonomickch spechov, ako i na vznam socializcie a osobitne mldee, ktor me zohra rozhodujcu lohu v prekonvan sasnho stavu spolonosti s oraz viac narastajcim potom prvkov anmie. 4. Subkultra a kontrakultra (Peter Ondrejkovi) Pod pojmom subkultra mldee rozumieme dnes predovetkm empiricky poznaten zvltny integrovan svet hodnt, noriem a symbolov, ktor charakterizuj sprvanie mldee. Kad kolektv, kad spoloensk a profesijn skupina, ba vetky jednotky spoloenskho systmu (napr. rodiny) by mohli ma svoje intitucionalizovan hodnoty, ktor s vlastne pecifikovanmi veobecnmi hodnotami spolonosti. Dialektika rozporu medzi kultrou spolonosti a jej jednotlivmi subkultrami (subkultrami spoloenskch skupn) tvor dleit prvok v mechanizme stimultorov vvoja spolonosti. Subkultra danej spoloenskej skupiny smeruje k vytvraniu vlastnch pecifickch noriem, ktor nie vdy zodpovedaj hlavnej" prip. dominantnej kultre (kultre celej spolonosti). V dsledku toho vznikaj monosti spoloenskch protireen, ba aj konfliktov, pozitvnym rieenm ktorch je spoloensk vvoj. Naalej plat, e subkultru mono povaova i za urit mentlny vraz objektvnej ekonomickej truktry", ktor m znan sptn vplyv na samotn ekonomick truktru danej spolonosti. V svislosti so subkultrou mldee pokladme za nevyhnutn zmieni sa i o pojme scna". V kadodennom hovorovom jazyku sa asto stretvame s pojmami drogov scna", techno-scna", pop-scna" a i. Pojem scna je vemi vhodn na porne-

novanie mnohch javov, svisiacich so subkultrou mldee. Mme do inenia s javmi, ktorch existencia je spravidla obmedzen asovo i priestorovo, ktor vzjomne svisia a vzjomne sa ovplyvuj, asto sa striedaj, polarizuj, podliehaj krzam, zmenm a vyvjaj sa, podobne ako akty v dramaturgii divadelnch predstaven. V tejto svislosti viacer autori hovoria o mldenckej scne. Tento pojem sli predovetkm na to, aby bolo mon charakterizova vntorne protireiv, variantne bohat, diferencovan a sotva vyerpvajco rekonruovaten (sub)kultru sasnej mldee. Sem mono zapota i technoscnu, Cyber-Kids, Punk, Graffiti, Body-Cultur-scnu, Hard-Core-scnu, Skinhead-scnu, Mods, HipHop, Death Metal, vrtane ich vrazovch prostriedkov, i u v jazykovom prejave, hudobnom prip. vtvarnom prejave, spsobe obliekania, spsobe reagovania a pod. V tejto pluralite mldenckej scny zohrva vykrytalizovan kriminlna scna len jednu z mnohch scn, ktor vak nie je od iadnej z ostatnch izolovan, ba naopak, mono empiricky zaznamena aj ich vzjomn prelnanie, podobne ako v naozajstnej drme, ktorej rmce dnes tvor globalizujca sa a sasne i lokalizujca sa spolonos. 5. Chudoba (Peter Ondrejkovi) Chudobou veobecne rozumieme socilny jav, ktor je charakteristick nedostatkom ivotnch prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je povaovan za socilny problm, prip. za socilnopatologick jav. Niekedy sa miesto mnohoznan definovanho pojmu absoltnej chudoby pouva pojem bieda. V porovnan s pojmom bieda je chudoba povaovan za menej drastick situciu, v ktorej sa jednotlivec alebo socilna skupina nachdzaj. Pojem biedy bva obvykle pouvan v svislosti s hladom, telesnm alebo duevnm utrpenm alebo pokodzovanm, socilnou odkzanosou a pod. Hranice biedy a chudoby nieje mon stanovi a asto sa oba vznamy zamieaj. U dlhie obdobie jestvuj vo svete diskusie o tom, je mon vytvori exaktn, ahko operacionalizovaten a objektvnu definciu chudoby. Socilna veda vak v tejto otzke nie je kompetentnejia ako ostatn (i nevedeck disciplny), prve vzhadom na morlny aspekt chudoby ako socilneho javu. Za najvhodnejie mono poklada prstup, poda ktorho mono rozliova prstup k defincii chudoby ako absoltneho javu, relatvneho javu, subjektvneho javu a politickho javu. Pozoruhodn s i nzory, vychdzajcej z tzv. fenomnu feminizcie chodoby a anmie ako nsledku chudoby. I ke sa podarilo vo vyspelejch ttoch (ttoch socilneho blaha, welfare, Wohlfahrtstaat,) chudobu ako socilnopatologic-

SHRN

_____

2 6 < 5

k jav utlmi alebo aspo zmierni, v celosvetovom meradle je problm chudoby povaovan za nerieiten, lebo vystupuje ako globlny jav, spovajci na diskrepancii medzi expanzvnymi tendenciami udskch poiadaviek a populanho rastu na strane jednej a obmedzenosou zdrojov na naej plante na strane druhej. V SR je problematika skmania chudoby dlhodobo predmetom pozornosti Vskumnho stavu prce, socilnych vec a rodiny a z hadiska sociolgie predmetom pozornosti Sociologickho stavu SAV. Vznamn podiel na rieen otzok chudoby oakva socilnu prcu. 6. Agresia, agresivita, hostilita a nsilie (Peter Ondrejkovi) Agresivita a nsilie, podobne ako peniaze, sa stvaj v sasnej spolonosti univerzlnym fetiom. Stvaj sa veobecnou otzkou, ktor zaujma asi vetkch ud. Jestvuj pesimistick terie, poda ktorch sa narastajce nsilie a agresivita stvaj symptmom samoznienia naej civilizcie, erpajcej svoju univerzlnos a legitimitu prve z kontitutvnej nensilnosti. Agresiou oznaujeme najastejie ton sprvanie, ktor obyajne nastupuje ako reakcia na skuton alebo iba zdanliv ohrozenie vlastnej (predovetkm) moci, najastejie ako prejav hnevu. Sociologick vznam agresie navye obsahuje aj zmer, t.j. intencionlne pokodzovanie. V sasnosti sme svedkami pretrvvajcich diskusi, i je agresia primrne zmyslupln sila umoujca rieenie ivotnch loh a ivotnch problmov, alebo je to detruktvny potencil v loveku, ktor je nevyhnutn odvies vchovou (psobenm druhch) a sebavchovou (psobenm loveka samho na seba) na bezpen koaj. Doposia vemi nepresn je vymedzenie nsilia, s ktorm sa prakticky stretvame v kadodennom ivote. Znamen najastejie oznaenie jednorzovho fyzickho aktu resp. postupu, pri ktorom lovek spsobuje ujmu druhmu loveku. In charakteristika nsilia hovor o akchkovek aktoch, vrtane zanedbvania, ktor ovplyvuj ivot, fyzick a psychick integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo pokodzuj rozvoj jeho osobnosti. O mnohoznanosti pojmu nsilie sved vak i to, e sa pouva i na oznaenie formy intervencie do vzahov (medziudskch, ale i medzittnych, do vzahov medzi intitciami a pod.), ktorch sfra je upraven prvnou formou. Neodmyslitenou kategriou nsilia je boles a hrozba bolesti. Nsilie, ktor spsobuje boles, je zdrojom bezmocnosti obete a sasne prejavom prevania moci pchatea nsilia nad svojou obeou. V sil o hadanie vchodsk z pokraujceho a narastajceho nsilia v spolonosti ako globlneho fenomnu by sa mali stretn vetky spoloensk vedy.

6.1.Tranie, zneuvanie a zanedbvanie det (Mria Vlkov) Tranie, zneuvanie a zanedbvanie dieaa predstavuje zvan patosocilny jav multifaktorovho a multidisciplinrneho charakteru. Jeho zkladnou sasou je telesn a psychick tranie, pohlavn zneuvanie a zanedbvanie, ktor vystupuj ako jeho navzjom zko spojen a podmienen, relatvne samostatn formy. Tranie a zneuvanie dieaa je mon v najveobecnejom vyjadren definova ako kad prejav sprvania sa rodiov, resp. inch osb, ktor telesne alebo duevne pokodzuje diea v jeho aktulnom i perspektvnom ivote. Zvanos dsledkov trania na dieati vedie k potrebe analzy jeho prin s osobitnm zreteom na tzv. rizikov faktory nachdzajce sa na strane rodiov aj dieaa a socilnych, ekonomickch i kultrnych podmienok ivota rodiny. To m vznam nielen z hadiska rieenia konkrtnej situcie, ale aj z hadiska prevencie. Pri rieen problmu nsilia na dieati sa v sasnosti stle vraznejie upa od punitvneho, t j . trestajceho prstupu, pochopitene, okrem prpadov v ktorch bola naplnen skutkov podstata trestnho inu, a pristupuje sa k uplatneniu terapie. 6.2. Nsilie na kolch Nsilie na kolch (mobb", alebo bullying") pokladme jednoznane za socilnopatologick jav, ktor je neobyajne komplexn a multikauzlny. Svis s procesom individualizcie mldee, trukturlnymi zmenami v rodine, oslabovanm socilnej kontroly a prvkami anmie v spolonosti. M vzostupn tendenciu, ktor je nevyhnutn o najskr dosta pod kontrolu" profesionlnou intervenciou do jeho podstaty. V tomto smere je nevyhnutn rozvja socilnu pedagogiku a socilnu prcu ako intitty socilnej kontroly v prprave nastvajcich uiteov aj tch, ktor s dnes vo vkone povolania. Je len samozrejm, e prprave uiteov a vychovvateov mus predchdza rozvoj vedy a vskumu a medzinrodnej spoluprce i v tejto oblasti. 7. Kriminalita (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) S problematikou socilnej devicie i anmie bezprostredne svis vznamn socilny (socilnopatologick) jav - kriminalita, ktorm oznaujeme vskyt trestnho sprvania ako socilneho javu. Bva vyjadrenm shrnu trestnch inov spchanch v prslunej spolonosti, tte, regine. Pojem kriminality vychdza z trestnho inu, ktor je vymedzen v platnom trestnom prve, zkone. Vzhadom na stupe nebezpeia, ktor znamen antisocilne sprvanie, stanovuje spolonos jeho znaky (sub-

SHRN

jekt - subjektov strnka, objekt - objektov strnka trestnho inu). Ich posudzovanie prislcha sdnym orgnom. Kriminalita je teda tak forma deviantnho sprvania, ktor je v rozpore s normami, uvedenmi v trestnom zkone. Kriminalitu meme charakterizova tromi spsobmi: ako socilno-etick, normatvne (trestno-prvne) a sociologick (zloin ako socilna devicia) vymedzenie zloinu. O kriminalite hovorme, e je aktvna, ak ide o myseln iny s antisocilnym dopadom a pasvna, vznikajca z nedbalosti, z neinnosti plnenia si zkonom stanovench povinnost. Rozliujeme kriminalitu zjavn, ktor je vdy uritm spsobom registrovan a kriminalitu latentn. Zkladom zjavnej kriminality je skutonos, e vina trestnch inov vychdza najavo a stva sa predmetom sthania prostrednctvom pecializovanch spoloenskch intitci, ktor spolonos vytvra prve za tmto elom. S to orgny inn v trestnom konan (sdy, prokuratra, polcia). O kriminalite latentnej hovorme vtedy, ak ide o trestn iny, o ktorch sa orgny ttnej moci, resp. orgny inn v trestnom konan nedozvedia. Na rozsah latencie m vplyv dvera obanov k orgnom innm v trestnom konan, ale i obavy pred pomstou pchateov trestnch inov, miera tolerancie k poruovaniu zkona, kvalita trestnho prva a alie socilne faktory. Latencia pri ahkch deliktoch je via, pri ach menia a to napriek menej ochote vypoveda v prpade vnejch trestnch inov. Najvia latencia je v oblasti kriminality mldee, asto preto, lebo sa trestn iny mldee bagatelizuj. Vskyt kriminality bva nazvan npadom trestnej innosti, ktor je obsahom trukturlnych, obsahovch, kauzlnych i tatistickch analz, a tie bvaj zdrojom prognz budceho vvoja kriminality. Vznamnm faktorom predchdzania kriminalite je objasnenos trestnch inov. Objasnenos trestnho inu znamen nielen jeho zaznamenaie, ale poznanie pchatea, prinnch svislost a okolnost, za ktorch bol trestn in spchan. Sksenosti svedia o tom, e nie vka trestu, ale percento objasnenosti trestnch inov m rozhodujci vznam z hadiska prevencie. Je preto nevyhnutn, aby sa zvila pravdepodobnos toho, e spchan zloin bude objasnen a potrestan. Sasn veda o zloine ako o socilnom jave - kriminolgia zastva nzor, e zloin nie je zaloen na vopred geneticky danom defekte osobnosti. O tom, ktor sprvanie sa bude posudzova ako zloin rozhoduje spolonos, tt. Mnoh socilne javy, napr. prostitciu, alkoholizmus, drogov zvislosti, samovrady, rozvrten manelstv, sektrstvo, bezdomovectvo, chudobu a pod. oznaujeme ako predpolia kriminality. V prpade niektorch z nich (napr. samovrady, niekedy prostitcia) sa trest len nvodcovstvo, npomoc

a dontenie. Charakterizujeme ich ako socilnopatologick javy, ktor samotn nie s trestnou innosou, ale trestnej innosti najastejie predchdzaj alebo sa stvaj jednou z jej prin. O kriminalite hovorme, e je jednm zo znakov globalizcie spolonosti a jej internacionlny charakter prispieva k prekonvaniu stotoovania spolonosti s nrodnm ttom. Z celkovho nrastu kriminality zaznamenvame osobitne rast kriminality mldee. Priny kriminality ako predmetu kriminolgie a kriminogenzy, zko svisia s otzkami, ako mono kriminalite predchdza - prevenciou a otzkami skmania obet trestnch inov - viktimolgiou. Etiketizujci a stigmatizujci inok trestnoprvneho sthania ttnymi intitciami vyvolali vo svete vek diskusie o ich podstatnom redukovan. Vznikla koncepcie tzv. diverzie, ktor predstavuje pokus o nahradenie trestu odatia slobody, a sasne i pokus o zabrnenie trestnoprvnemu sthaniu oficilnymi orgnmi, aby bolo mon previnilcov podpori v ich prpadnom sil o normokonformn spsob ivota v budcnosti. 8. Prostitcia (Peter Ondrejkovi) V eurpskom kultrnom regine najastejie rozumieme pod prostitciou poskytovanie homo- a heterosexulnych sluieb za peniaze alebo in protihodnotu. Tto skutonos treba osobitne zdrazni, lebo s znme i prpady prostitcie, ktor vonkoncom nemaj socilnopatologick charakter a u vonkoncom nepredstavuj socilnu deviciu, ktor by naruovala skupinov socilne normy. O prostitcii hovorme ako 0 enskej, muskej a v ostatnom obdob oraz astejie i detskej. Prostitcia me ma podobu verejn a leglnu, ke osoby poskytuj sexulne sluby prevane v pecializovanch zariadeniach (verejn domy, erotick masne salny, vyhraden ulice v niektorch mestskch tvrtiach. V zmysle medzinrodnej Konvencie o potlan (potieran) prostitcie a obchodu s umi, prijatej roku 1949 v OSN dospela vina eurpskych ttov k odkriminalizovaniu (dekriminalizcii) prostitcie, ke poda zkonov prslunch krajn samotn poskytovanie sexulnych sluieb za hradu nie je trestn, hoci je veobecne povaovan za amorlne a antisocilne. V prpade ak prostitcia zskava nebval rozsah a stva sa zdrojom celho radu alch antisocilnych nezriedka 1 kriminlnych javov, pristupuje spolonos neraz k reglementcii, ke ustanovuje nad prostitciou radn (napr. policajn) dozor alebo kuratelu, povinn lekrske prehliadky, dokonca i registrciu. K tomu bva spolonos neraz donten masovm renm pohlavnch chorb, v ostatnom obdob aj AIDS.

S'HRN

269

9. Drogov (nealkoholov) zvislosti (Peter Ondrejkovi) Hoci leglne drogy neznamenaj z hadiska socilnej prce men problm i menie spoloensk nebezpeenstvo, v tejto asti sa publikcia zaober drogami, ktor sme nazvali vekou skupinou neleglnych drog. Podrobuje kritike jestvujce defincie drogovch zvislost a okrem zvislosti fyzickej a psychickej sa venuje i zvislosti socilnej. Interpretuje sasn chpanie abstinennho syndrmu, vzniku tolerancie, inkov jednotlivch druhov drog a otzok prevencie. Osobitn pozornos venuje kapitola otzkam etiolgie drogovch zvislost, zniovaniu ponuky drog a dopytu po drogch. 10. Samovraednos (Peter Ondrejkovi) Je to jednoznane neelaten a deviantn socilny jav, ktor povaujeme za sas socilnej patolgie. Ako vedeck problm m multidimezionlny charakter. Prelna sa s problematikou biologickou (medicnskou), sociologickou, psychologickou, filozofickou, osobitne axiologickou. Samovrada ako socilny jav a predmet pozornosti sociolgie je podmienen makrosocilne, spoloenskmi vzahmi a socilnou situciou. Vznamn lohu pri predchdzan samovradm, najm mladch ud, zohrva pocit zakotvenosti v ivote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj nboenskho ctenia a pocit spoloenskej uitonosti. Tragika kadej samovrady poukazuje s osobitnou naliehavosou na nevyhnutnos intenzvnej prevencie a lepej pripravenosti uiteov, vychovvateov, socilnych pracovnkov i psycholgov. Kapitola prezentuje i terie, zaoberajce sa obsahom zaovch situci vedcich k samovrade, otzky resiliencie, zkostnch stavov. Osobitne sa venuje tzv. transkacionlnemu modelu, ktor predstavuje jadro paradigmy zvldania a prekonvania zae. Uvdza i klasifikciu dokonanch samovrd. 11. Predsudky, xenofbia a rasizmus (Peter Ondrejkovi, Eva Polkov) Cel osobitn skupinu spoloensky neiaducich negatvnych javov predstavuje udsk neznanlivos voi vetkmu, o je cudzie. Tto neznanlivos neraz prerast do nsilia voi cudzincom, voi in rozmajcim skupinm, prpadne voi osobm s rozdielnou farbou pleti, inho nboenstva alebo pvodu. Odkrvanie koreov xenofbie, rasizmu a predsudkov me pomc nielen pochopi tieto zloit javy v sasnosti, ale ich analza tvor i vchodisko aby sme sa poksili efektvne intervenova do tchto javov nielen represiou, ale aj efektvnejm, i ke zloitejm spsobom. Pochopenm miesta vchovy a vzdelvania v so-

cilnom ininierstve, prostrednctvom ktorch sce nie je mon zmeni svet, ale vytvra sa predpoklad pre zmierovanie socilnopatologickch javov bez socilnej manipulcie a s obmedzenm socilneho intervenovania sa otvra nov dimenzia rozvoja modernej socilnej pedagogiky a socilnej prce. S to terie i praktick postupy, vchova i trningy, ktor njdu svoje miesto v policajnej i socilnej prci, v prevencii neelanch socilnych javov i v socilnej politike na makro- i mkrospoloenskej rovni. Kapitola prezentuje sasn nazeranie na vznik predsudkov, auto- a heterostereotypov, okrem xenofbie venuje sa i otzkam rasizmu, osobitne antisemitizmu a ovinizmu. Osobitn pozornos venuje kapitola otzkam tolerancie a zhovievavosti voi spoloensky neelatenm javom. Podmienkou intervencie do uvedench neiaducich javov na makro- i mikrosocilnej rovni sa mus preto sta hlbok a dkladn znalos problematiky socilneho ininierstva a miesta vchovy v om, ako i znalos samotnho merita problmov vzniku a pretrvvania predsudkov, xenofbie i rasizmu. Za najvznamnejie mono poklada pohad na existenciu tchto javov vo viacerch rovinch, vrtane postmodernch interpretatvnych teri, ako i pripravenos spolonosti, ale i odbornkov na ich prekonvanie. 12. Rozvodovos a pokles prodnosti (Jozef Brezk) zemie Slovenskej republiky sa z hadiska monej propopulanej situcie vemi polarizovalo. Dovedna 15 okresov tvoriacich tri zemn celky (tri okresy na severozpade, jedens okresov na vchode Slovenska a okres Topoany) mono zaradi medzi propopulane vcelku nadpriemern" (kategrie I. a II.). Na druhej strane sa vyskytuje zhodou okolnost tie dovedna 15 okresov - svisl zemie 14 okresov na juhozpade a strede Slovenska, ku ktormu sa rad ete aj okres Koice-mesto. Tu je vade nepriazniv pozcia populanej situcie - uveden okresy s naj alej od celoslovenskho priemeru (IV. a V. kategria). Vo zvynch 8 okresoch (6 ich je na zpade, alej Liptovsk Mikul a Roava) mono z hadiska sbene sledovanch tyroch demografickch princpov oznai situciu za priemern (III. kategria). Takto poznanie by mohlo napomc k adresnejiemu cieleniu celospoloenskho zujmu o rieenie zloitej demografickej problematiky, ako i zohadovaniu v konkrtnej socilnej prci v danom regine, ktor ete pred 10 rokmi azda nik u ns neoakval.

SHRN

13. Mlde ako ohrozen socilna skupina a krza identity (Peter Ondrejkovi) Km zaiatok procesu (puberty, mladosti, dospievania) bva ohraniovan bez vch problmov (vinou 13. rok ivota), jeho koniec sa vymedzuje rzne a menej preczne. Najastejie sa povauje za koniec procesu dospievania zapojenie sa do stleho pracovnho procesu a uzatvranie manelstva. V praxi to znamen neraz oraz vie odaovanie konca dospievania, predlovanie ivotnej fzy nazvanej mlados, ke je mon jednotlivca poklada za prslunka spoloenskej skupiny mldee. V sasnosti sa za takto obdobie konca dospievania uvdza dokonca interval a 12 rokov, obdobie medzi 20. a 32. rokom ivota. Tto skutonos mono oznai za pluralizciu" veku mldee. Forma existencie mldee ako psychosocilneho moratria medzi pohlavnou zrelosou a plnohodnotnm statusom dospelosti je vlastne javom s vemi krtkou histriou, ktorej vznik sa viae na industrializciu spolonosti. Expanzia vzdelvania mala takto za nsledok predenie mladosti a vytvorenie alieho priestoru pre existenciu mldee. Kapitola uvdza terie mldee (S. Eisenstadt, E. Erikson, J. Habermas, U. Beck ai.), vrtane sasnch postmodernch prstupov k charakteristikm mldee. Kontatuje, e nielen diferencicia mldee, ale predovetkm jej individualizcia, ktor je najvznamnejou charakteristikou sasnej mldee, sa stva na jednej strane zdrojom doposia nevdanch monost, ale sasne aj zdrojom jej vlastnho ohrozenia. Mlde sa tak stva ako celok rizikovou skupinou spolonosti v ovea vej miere ako ktorkovek in socilna i vekov skupina obyvatestva. Preto m mimoriadny vznam venova sa prednostne v socilnej prci otzkam mldee. Vo vyspelch ttoch sveta vznikaj prve preto osobitn programy, neraz i ako sas politiky prslunho ttu. Politika voi mldei (nem. Jugendpolitik) v irom slova zmysle predstavuje vetko silie zskava a formova vplyv na vzahy medzi mldeou a spolonosou, mldeou a ttom a na prevldajce vzahy vntri mldee (ako socilneho javu). 14. ZVER - Monosti a medze socilneho ininierstva v oblasti socilnopatologickch javov (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) Zasahova do socilnych problmov vrtane socilnej patolgie znamen aplikciu socilneho ininierstva v praxi, socilnu intervenciu. In model socilneho intervenovania ako sociotechnika predstavuje koncepcia socilneho ininierstva, ktor sa rozvinula v polovici 20. storoia a v povojnovom obdob. Predstavuje plnovanie a kontruovanie socilnych intitci s cieom spomaova, regulova alebo urchova rozvoj spolo-

ZT.

nosti. Rozpracovanie tmy latentnch funkci a najm dysfunknch efektov socilneho ininierstva poukzalo na monosti skrytch motivanch zmerov socilnych aktrov a monch negatvnych dsledkov akokovek dobre mienench zmerov. Pri uplatnen takhoto pohadu pri analze fungovania modernej spolonosti a jej intitci sa mnoh autori dopracovali ku kritickmu zveru o ich byrokratizcii a odcudzen svojmu socilnemu poslaniu, ako aj monosti manipulovania. Radiklne postoje dokonca hlsaj poiadavku neintervenovania alebo minimalizcie intervenci. Menej radiklne nzory vysuj do hadania alternatvnych rieen, ktor by mohli minimalizova nezaman dsledky najastejie vyuvanch prstupov. V uom slova zmysle plat ako socilne ininierstvo iba tak silie, ktor vychdza z empirickho vskumu, sociologickej, prvnej a ekonomickej terie a ich vzjomnho prepojenia. V tomto slova zmysle sa pojem socilneho ininierstva prelna s koncepciou socilnej prce, ako novho vednho odboru, nielen odbornej innosti v praxi. V zsade je mon, aby si spolonos, tt, socilna skupina i jednotlivec vybrali medzi dvomi monosami. Na jednej strane monost vo vzahu k socilnej patolgii sa nachdza socilna prca a socilne ininierstvo, na druhej strane ako ich nprotivok sa nachdza nevmavos, prip. tolerancia. V tejto svislosti je nevyhnutn zaa udeova prci v socilnych slubch rovnak ctu ak sme predtm venovali vrobe a ekonomike.

Summary
1. Social pathology (Peter Ondrejkovi) The common notion denoting the sick, abnormal, and generally undesirable social phenomena is social pathology. Here belong the penalised forms of deviated behaviour and the study of causes of their origin and occurrence. The difficulty in precise definition of what is pathological is given by the fact that we are not able to establish or define what is normality. What we consider normal though, cannot be identified with the idea of averageness, i.e. with what the society considers average or standard. Normality is better explained through social relations, prevailing social roles, attitudes, behavioural patterns, or culture. In this contribution we rather prefer interpretation of normality as the opposite of anomie. Analogy of pathologisation is also medicinalisation based in the principle that while the deviationist or perpetrator of criminal act are responsible for their acts, perpetrators of other acts are often denoted "sick" (for instance, a drug addict). And as the sick people cannot be made responsible for their acts, they must be "treated" (medicinalisation). This is the way in which the subject is devoid not only of guilt, but also of responsibility. The accompanying negative phenomenon of both pathologisation and medicinalisation is withdrawal of competency of sociology, social pedagogy, and social work in favour of medicine (most often psychiatry or pathopsychiatry). Consequence of such approach is the reduction of the remedial efforts to "therapy" and "custody" and finally Stigmatisation or labelling. We support general interpretation of social pathology as scientific discipline, which is a branch discipline of sociology studying negative phenomena occurring in society and the subject of social work targeted to their reduction and prevention. 2. Social deviation (Peter Ondrejkovi) The salient point of our attitude to social deviation is the theory of social behaviour, origin of social standard and social control. The concept of standard is based in Durkheim and Weber's concept, which identifies it as the basic element of social existence of mankind. In case of deviated social behaviour it is appropriate to create a scale of deviated behaviour. Such scale starts by conformed (in relation to standards or standard-

conformed) behaviour and ends by crime. Theories of social deviation are part of almost confusing amount of approaches and their combinations. For the sake of transparency they can be classified into two big groups. We consider the classification attempted at by S. Lamnek a very coherent one. The statement that some elements of deviated value orientation anticipate the future of society sounds very pessimistic in terms of social deviation. 3. Anomie (Peter Ondrejkovi) The chapter analyses certain specific state of society in which the social standards and law more or less loose their force. The development of ideas from time of E. Durkheim up to the present time is analysed, options of empirical measurement of anomie are presented and the topicality of the elements of anomie in present society, victory of economics in social system, and pressure on reaching economic success are pointed at. Significance of socialisation above all of youth, which can play the decisive role in overcoming the existing situation with growing number of elements of anomie, is emphasised. 4. Subculture and contraculture (Peter Ondrejkovi) The notion subculture of youth denotes above all empirically obvious and a particular integrated world of values, standards and symbols that characterise behaviour of youth. Every group, every social and professional group, even all units of social system (for example family) may have institutionalised values of their own, as a matter of fact, specified by the general values of society. Dialectics of discrepancy between the culture of society and its single subcultures (subcultures of social groups) represents an important element within the mechanism stimulating the societal developments. Subculture of a particular social group tends to creation of proper specific standards, which not always correspond to the "principal" or dominating culture (the culture of the whole society). In the consequence possibilities of social contradictions, even conflicts originate, positive solution of which is social development. Subculture can be considered also a kind of "mental expression of the objective economic structure" with considerable feed-back to the economic structure of the particular society. In connection with subculture of youth we consider important to mention the concept of "scene". We often run to the notions such as "drug scene", "techno-scene", "pop-scene", etc. The notion scene is very appropriated for denomination of numerous phenomena related to subculture of youth. We are dealing with phenomena, existence

SUMMARY

275

of which is, as a rule, temporarily and spatially limited, nevertheless they are interrelated, they alternate, become subjects of crisis, changes and development the same as the acts in dramatic plays. Many authors talk about youth scene. This notion is above all used for characterisation of latently contradicting, varied, differentiated, and impossible to reconstruct subculture of modern youth. Here belong Techno-scene, Cyber-Kids, Punk, Graffiti, Body-Culture scene, Hardcore scene, Skinhead scene, Mods, HipHop, Death Metal, including their means of expression either in language, music or artistic fields, clothing, way of response, etc. In this plurality of youth scent the crystallised crime scene is only one of many though not isolated from either of them, just contrary, it is possible to observe their mutual overlapping the same as in a dramatic play, the frame and background of which is globalising and simultaneously localising society.

5. Poverty (Peter Ondrejkovi) The word poverty is referring to the social phenomenon characterised by lack of life means of individual or group. In this sense it is accepted as social problem or socio-pathological phenomenon. Sometimes the ambiguous term of absolute poverty is alternatively used with that of misery. Compared to misery, poverty is considered a less drastic situation of an individual or group. Misery is used in connection with hunger, physical or mental suffering or damage, social dependence, and the like. It is not possible to establish the border between poverty and misery or in general. The debates, whether it is possible to establish an exact, easy to handle and objective definition of poverty are going on in the world for pretty long time. Social science is not more competent in this sense than other (also non-scientific) disciplines just because of the moral aspect of poverty as a social phenomenon. An approach, which makes possible to discern the approach to definition of poverty as an absolute phenomenon, relative phenomenon, subjective phenomenon and political phenomenon, seems to be the most appropriate. The opinion based in what is called the phenomenon of feminisation of poverty and anomie in the consequence of poverty is also remarkable. Although the advanced countries (states of social welfare) succeeded in reducing or palliating poverty as a sociopathological phenomenon, the problem of poverty in the world is considered insoluble. It is a global phenomenon leaning on the discrepancy between the expanding tendencies of human claims and growth of population on the one side and limited sources of our planet on the other. The

problem of poverty in the Slovak Republic is subject of long-term studies of the Labour, Social Matters and Family Research Institute. The topic is studied also at the Institute of Sociology of the Slovak Academy of Science from the sociological point of view. Solution of the questions of poverty also requires a great deal of social work. 6. Aggression, aggressiveness, and violence (Peter Ondrejkovi) Aggressiveness and violence the same as money become in the present society the universal fetish. These topics attract attention of about all people. Pessimistic theories exist, which assert that the growing violence and aggressiveness are the symptoms of self-destruction of our civilisation, which draws its universality, and legitimacy precisely from constitutive tolerance or non-violence. Aggression usually refers to attacking behaviour which normally occurs as a response to actual or apparent threat of one's proper power (above all) and most frequently as manifestation of anger. Sociological meaning of aggression moreover contains intention or intentional damage. At the present moment we are witnesses to on-going discussions whether aggression is a primarily meaningful force which makes possible solution of life tasks and problems or it is a destructive potential of man which should be digressed to a safe trail by education (action of other persons) and self-education (action of the man himself)- Very vague so far is the definition of violence occurring practically in everyday life of each of us. Violence usually refers to a single physical act or action, when one person harms another person. Other characteristics of violence refer to any acts, including negligence, which affect the life, physical and mental integrity or freedom of an individual or they cause harm to his/her personality. Ambiguity of the notion violence is obvious also because it is used to refer to forms of intervention into the relations (human, interstate or interinstitutional relations included), the sphere of which is provided for by legislation. Inseparable category of violence is pain and threat of pain. Violence causing pain is the source of helplessness of the victim and simultaneous manifestation of experience of power for the perpetrator of violence over his victim. All humanities should unite their efforts to find remedies to the existing and growing violence in society as a global phenomenon 6.1 Ill-treatment, abuse and negligence of children (Mria Vlkov) Ill-treatment, abuse and negligence of children represent a serious patho-social phenomena of multifactorial and multidisciplinary nature. Their basic component is physical and mental torture, sexual abuse and

SUMMARY

277

negligence, which occur in relatively independent forms though mutually inter-related and conditioned. Child ill-treatment and abuse can be in its most general expression defined as any manifestation of behaviour of parents or other persons, which physically or mentally inflict child in its present or future life. Seriousness of the consequences of child illtreatment calls for analysis of its causes with special regard of risk factors on side of parents and on side of child, and social, economic, and cultural conditions of the family life. It is imperative not only from the point of views of solutions but also the one of prevention. Solution of the problem of child ill treatment is currently abandoning the punitive approach while therapy is preferred, naturally with the exception of cases where crime was committed. 6.2 Violence in school (Peter Ondrejkovi) Violence in school (bullying) is univocally considered as a sociopathological phenomenon and an unusually complex and multi-causal one. It is connected with the process of individualisation of young people, structural changes within family, weakened social control and elements of anomie in society. It has an increasing trend, which first of all must be brought under control by professional intervention in its very essence. Consequently, it is necessary to develop social pedagogy and social work as the institutes of social control in the framework of education of future teachers, as well as those, who are currently exerting the occupation. Education of teachers must be obviously preceded by development of science and research and international co-operation in the field. 7. Crime (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) The problem of social deviation and anomie is closely connected with an important social (socio-pathological) phenomenon - the crime. Crime refers to occurrence of criminal behaviour as social phenomenon. It usually expresses the series of criminal acts committed in particular society, state or region. The notion of crime is based in criminal act, which is defined by criminal law, an act. Regarding the degree of danger represented by anti-social behaviour, society establishes its traits (subject subject side, object - object side of individual crimes). Judicial bodies assess it. Crime is therefore such form of deviated behaviour that is in contrariety with the standards of criminal law. Crime can be characterised in three ways: social/ethical, normative (criminal/legal), and sociological (crime as social deviation). Crime is active if the acts with anti-social

278

impact are intentional, and passive as result of negligence, inactivity and failure to observe duties imposed by law. Crime is evident when always registered in some way or latent. The core of evident crime is the fact that the majority of criminal acts is explained and persecuted through specialised social institutions created by society precisely for the purpose. They are bodies active in criminal proceeding (courts of justice, attorney, and police). If the bodies of state power or bodies active in criminal proceeding are not aware of criminal acts, it is the case of latent crime. The extent of latency also depends on the citizen's trust to the bodies active in criminal proceeding and fear from retribution of the perpetrators of criminal acts, rate of tolerance to violation of laws, quality of criminal law and other social factors. Latency is greater in petty crime and lesser in serious crime in spite of unwillingness to testify in case of serious crime. The greatest latency is in the area of crime committed by young people often because the crime perpetrated by youth is underestimated. Occurrence of crime is often referred to as perpetration of criminal activity, subject of structural, causal, and statistical analysis, which eventually constitute the source of predictions of prevailing trends in crime. Explanation of criminal act means not only its recording, but also recognition of perpetrator, causal relations and circumstances of the crime. Experience showed that not the extent of punishment but the percentage of explained criminal acts has a decisive effect from the prevention point of view. It is then indispensable that the probability of explanation and punishment of crime be increased. The contemporary science dealing with crime as social phenomenon - criminology asserts that crime is not based on genetic defect of personality. Society and the state decide on what kind of behaviour will be considered crime. Many social phenomena such as prostitution, alcoholism, drug addiction, suicide, broken marriages, sectarianism, homelessness, poverty, etc. are referred to as the fore-fields of crime. In case of some of them (for example, suicide, sometimes prostitution) only instigation, assistance and coercion are criminal. They are characterised as socio-pathological phenomena, which if isolated are not considered criminal acts. They precede crime or become one of its causes. Crime is one of the traits of globalisation of society, while its international character contributes to elimination of identification of society with national state. Increased incidence of youth crime is one aspect of the total increase of crime. Causes of crime as subject of criminology and criminogenesis are closely linked to the questions how to prevent crime: by prevention and questioning of the victims of crime, victimology. The labelling and stigmatising effects of criminal prosecu-

SUMMARY

279_

tion by the state instituttions were the topic of worldwide discussion of their substantial reduction. The concept of what is called diversion originated. It represents an attempt to replace the punishment in form of imprisonment and simultaneously an attempt to prevent criminal prosecution by official bodies so that it would be possible to support the trespasser's, as the case may be, efforts to accept the standard-conform way of life in future. 8. Prostitution (Peter Ondrejkovi) Prostitution in the European cultural region normally refers to paid or otherwise compensated provision of homosexual or heterosexual service. The fact of remuneration must be emphasised, as there are some forms of prostitution, which cannot be characterised as socio-pathological and even less as social deviation interfering with social standards. Prostitution is female or male and in recent time we record an increasing incidence of child prostitution. It can be public, legal when persons provide for sexual service in specialised institutions (public houses, erotic massage houses, selected streets in some municipal quarters). In the sense of the international Convention on Suppression of Prostitution and Trade with Persons adopted in 1948 in by the UNO, the majority of states opted for decriminalisation of prostitution, when pursuing the law of particular country provision of sexual service alone for remuneration is not criminal, although it is ostracised as amoral and anti-social. In case prostitution attains inadmissible dimensions and becomes the source of numerous following anti-social and criminal phenomena, societies control prostitution and impose an official supervision (by police, for instance) of the activity, including the custody, obligatory medical supervision, even registration. Societies are compelled to do so from time to time also because of propagation of venereal diseases, such as recently AIDS. 9. Drug (non-alcoholic) addictions (Peter Ondrejkovi) Although the legal drugs do not represent lesser problem or social threat from the point of view of social work, this part of the book deals with drugs, which we call a big group of illegal drugs. It criticises the existing definitions of drug addictions and it investigates social dependence along with physical and mental dependence. The contemporary understanding of the abstinence syndrome, origin of tolerance, effects of the individual drugs and questions of prevention. Special attention is paid to questions of aetiology, drug addiction, reduction of drug offer and drug demand.

10. Suicide rate (Peter Ondrejkovi) It is an absolutely undesirable phenomenon classified as deviation within the framework of social pathology. The nature of this scientific problem is multidimensional. It is an issue, which overlaps the branches of biology (medicine), sociology, psychology, and axiological branch of philosophy. Macro-social relations and social situations condition suicide as social phenomenon and subject of sociology. The sense of firm position in life, sense of proper existence, development of religious feeling and a feeling of social usefulness above all of young people play important role in prevention of suicide. The tragic side of every suicide points at indispensability of intensive prevention and better preparation of teachers, educators, social workers and psychologists. The chapter presents theories dealing with the contents of stress situations leading to suicide, questions of resiliency, states of anxiety. It devotes a special attention to what is called transactional model, which represents the core of paradigm of managing and overcoming stress. It also quotes classification of consummated suicides. 11. Prejudices, xenophobia and racism (Peter Ondejkovi, Eva PoIkov) Human intolerance to everything alien represents a large group of socially undesirable negative phenomena. This intolerance often grows into violence against strangers, groups with different way of thinking, coloured persons, different religions or origin. Discovering the roots of xenophobia, racism, and prejudices can help elucidate these complicated phenomena and their analysis should lead to interventions not only through repression, but also by more efficient albeit more difficult way. Education cannot change the world altogether but if we correctly estimate its place in social engineering it provides the ground for palliating of sociopathological phenomena without social manipulation and with limiting social intervening while it opens a new perspective in the development of social pedagogy and social work. Theories, practices, education and training will find their place in social work, that of police, prevention of undesirable social phenomena and in social policy both on the macro- and microsocial levels. The chapter presents the contemporary view of the origin of prejudices, auto- and heterostereotypes, and it treats the questions of xenophobia and racism, particularly those of anti-Semitism and chauvinism. Special attention is dedicated to the subject of tolerance to undesirable social phenomena. Interventions on macro- and microsocial levels require

SUMMARY

_ _ _

281

a deep and thorough knowledge of social engineering and the place of education in it, as well as the knowledge of the causes, origin and persistence of prejudices, xenophobia and racism. These phenomena are estimated from the different viewpoints including the post-modernistic interpretative theories while also the existing preparation of society and experts to overcome them is commented. 12. Divorce rate and decrease of birth rate (Jozef Brezk) The territory of the Slovak Republic is extremely polarised from the viewpoint of possible pro-population situation. Total 15 districts creating three higher territorial units (three districts in the north-west, eleven districts in Eastern Slovakia, and the district of Topoany) can be classified as above average from the pro-population viewpoint (categories II and I). On the other side, there are also 15 districts - a compact territory of 14 districts in the south-west and in the centre of Slovakia plus the district of Koice, where there is an unfavourable pro-population situation: the quoted districts are the ones that are most retired from the Slovak average (categories IV and V). The remaining 8 districts (6 in the west, plus the ones of Liptovsk Mikul and Roava) can be denoted as average (category III) from the viewpoint of parallel observation of four demographic principles. This data may be useful for more accurate targeting of the all-national interest in solution of the complex demographic issue and its eventual application in the corresponding social work in particular regions, the need of which was perhaps expected by no one ten years ago. 13. Youth as threatened social group and crisis of identity (Peter Ondrej kovi) While the beginning of adolescence (youth, pubescence) is usually more or less limited (mostly the 13th year of life), its end is not as easily determined. The end of the process of maturing is normally marked by the entry into a permanent work process and marriage. In practical life it means an ever-bigger delay of the conclusion of the adolescent period, prolongation of the life stage called youth, the one when the individual can be considered a member of youth group. At the present moment the end of maturing is often quoted as a 12 year interval between 20 and 32 years of life. This fact can be referred to as pluralisation" of the age of youth. Form of existence of youth as a psycho-social moratorium between sexual maturity and the full-value maturity status is, as a matter of

fact, a phenomenon with very short history and linked to industrialisation of society. Expansion of education resulted in prolongation of youth and creation of additional space for existence of youth. The chapter quotes theories of youth (S. Eisenstadt, E. Erikson, J. Habermas, U. Beck and other) including the contemporary post-modern approaches to the characteristics of youth. It states that not only differentiation, but above all individualisation as the most important character of the modern youth becomes on the one side the source of almost unlimited possibilities and the source of its threat on the other. Youth as a whole becomes a risk group of society more than any other social or age group of population. This is the reason why it is worth to prioritise the questions of youth in social work. In advanced countries special programs are prepared often as a part of official policy of the particular state. The youth policy in its broader sense represents all efforts involved in achievement and formation of relations between youth and society, youth and the state and in the prevailing relations within youth (as a social phenomenon). 14. CONCLUSION: Possibilities and limits of social engineering in the sphere of socio-pathological phenomena (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) Interventions in social problems, including social pathology means application of social engineering in practical life. A different model of social intervention from socio-technology is represented by the concept of social engineering, which unfolded in mid-20th century and in afterwar period. It represents planning and construction of social institutions with the aim to slow down, control or speed-up the development of society. Elaboration of the theme of latent functions and above all dysfunction effects of social engineering pointed at the possibilities of implied motivating intentions of social actors and possible negative consequences of any good intentions. While applying such view in analysis of functioning of the modern society and its institutions many an author arrived at a critical conclusion that they were bureaucratised and alienated to their social mission and open to manipulation. Radical attitudes even promote the request not to intervene or to reduce the interventions. Less radical attitudes end up in search of alternative solutions, which should minimise the undesired consequences of the applied approaches. In the narrow sense of the word social engineering denotes only such effort, which is based in empirical research, sociological, legal and economic theory and their interaction. In this sense, the notion of social engineering overlaps with the concept of social work as a new science, not only prac-

SUMMARY

tical activity. In principle society, the state, social group or individual can choose between two options. In terms of social pathology there is on the one side social work and social engineering and their counterpart are ignorance or tolerance. It is then inevitable to esteem social service the same as much as we esteemed production and economics before.

Zusammenfassung
1. Sozinlpatologie (Peter Ondrcjkovi) Als Sammelbegriff fr alJe nicht normale, unerwnschte gesellschaftliche Erscheinungsformen gebruchlich. Die breite Steuung des Begriffs zwischen dem sozial lediglich Anstssigen und dem ausgesprochen Patologischen ist die Ursache der Schwierigkeiten, die soziale Norm - die Normalitt im Allgemeinen - zu definieren. Wir betrachten die Normalitt als das Gegenteil der Anomie. Die Medizination" des sozialen Patologiebegriffs ist Folge der strafrechtlichen Praxis. Kranke" einer Terapie, nich einer Strafe fr gesellschaftswidriges Verhalten zuzufhren. Soziopaten als krankhaft Eingestufte werden dadurch exkulpierbar, zugleich der Kompetenz der Sozialwissenschaften entzogen. Wir betrachten die Sozialpatologie als Teildisziplin der Soziologie, die nagative gesellschaftlich Erscheinungen der Sozialarbeit, der Einschrkung und der Vorbeugung (Prvenz) zuzufhren anstrebt. 2. Soziale Deviation (Peter Ondrejkovi) Unser Konzept und Vestndms des Normbegriffs fusst auf der Auffassung DURKHEIMS und WEBERS als des elementaren Tatbestandes der geselischftlichen Existenz der Menschheit. Abweichungen beinhalten eine Skala des abwegigen (devianten) Verhaltens. Sie erstreckt sich vom normkonfonnen bis in extremis zum kriminellen Verhalten, die bereits unbersichtliche Reihe von Teorien der sozialen Deviation enthlt die durchaus annehmbare Kiasilikation von S. LAMNEK ebenso, wie die Kusserst pessimistische Perspektive der Vorwegnahme einer Zukunft der Gesellschaft, die sicii nach einer sozial devianten Weltvorstellung ausrichten wrde. 3. Anomie (Peter Ondrejkovi) In Anlehnung an die Vorstellungen von E. DURKHEIM ist ein spezifischer Zustand der Gesellschaft, in der soziale Normen und Gesetze ihre Gltigkeit verloren haben. Mglichkeiten der empirischen Messbarkeit der Anteile der Anomie in der zeitgenssischen Gesellschaft sind von aktuellem Interesse in einer konomisch orientierten Gesellschaft, in der Elemente der Anomie besonders im Verhalten der Jugend im Zunehmen begriffen sind.

ZUSAMMENFASSUNG

28

4. Subkultur und Kontrakultur (Peter Ondrejkovi) Wir verstehen unter einer jugendlichen Subkultur eine empirisch erfassbare Gruppierung, die ihr Verhalten an einer integrierten Welt von Werten, Normen und Symbolen ausrichtet. Die Dialektik der Gegenstze zwischen der Kultur der Gesellschaft und der ihrer einzelnen Subkulturen ist ein wichtiges Stimulans ihrer Entwicklung. Die Subkultur der Gruppe entspricht nicht gesetzmssig der aktuellen Kultur der bergeordneten Gesellschaft. Widersprche, ja Konflikte sind die Folge, die durch die Entwicklung der Gesellschaft positiv zu lsen wren. Man knnte die Subkultur als mentalen Ausdruck der objektiven mentalen Struktur" auffassen, die rckwirkend die konomische Struktur der Gesellschaft beinglusst. Jugendlich Gruppierenungen - Scenen" - werden als Drogenscene", Technoscene", Popscene" im Sinne bestimmter Subkulturen verstanden. Scenen haben ihre eigene Dynamik, sie wandeln sich, gehen ineinander ber, polarisieren sich, kriseln" und als sogenannte Jugendscene" dienen sie zur Kennzeichnung der widersprchlichen, mannigfaltigen, differenzierten, kaum rekonstruierbaren Subkulturen der Jungend der Gegenwart. Die diversen Kids-, Kultur, und Kunst-Scenen, wie die Skinheads und hnliche Gruppierungen, mit ihren spezifischen Ausdrucksmitteln, Spracheigenheiten, knstlerischen Erzeugnissen, Eigenarten der Kleidung sind Ausserungen, bzw. Auswchse ihrer Selbstdarstellung. Die bereits ausgereifte kriminelle Scene ist mit den brigen oft dramatisch verflochten, indem sie sich globalisiert und augleich lokalisiert. 5. Armut (Peter Ondrejkovi) Als Armut wird der Mangel an Lebensbedrfnissen des Einzelnen, jedoch auch von gruppen, bezeichnet. Sie wird zum Sozialproblem, das im Extremfall als Not bezeichnet wird, ein Begriff, der im Zusammenhang mit Hunger, krperlichem und seelischen Leiden, Angewiesensein auf soziale Hilfe und hnlichen Mngeln Erwhnung findet. Eine exakte, leicht operationisierbare, zugleich objektive Begriffsbestimmung der Armut steht uns noch aus. Die Sozialwissenschaft ist gleichermassen wie auch andere wissen-schaftsgebiete, kompetent, insbesondere wegen des moralischen Aspekts der Armut. Als der gngigate Weg bietet sich an die Unterscheidung zwischen den Begriffen der absoluten, relativen, subjektiven und der politischen Betrachtungsweise der Armut. Bemerkenswert sind die Anstze ber die sogenannte Feminisierung der Armut und der Anomie als ihrer Folge. Wohlfahrtsstaaten ist es kediglich gelungen, die Armut als sozialpolitische Erscheinung in den Griff zu bekommen, in

globalen Dimensionen gilt das problem als unlsbar, da es auf Diskrepanzen zwischen den expenasiven Tendenzen der stndig wachsenden Bevlkerungaszahl und der beschrnkten Resourcen unseres Planeten beruht. In der Slowakischen Republik ist das Problem sin Anliegen der Soziologie und der Sozialarbeit. 6. Aggression - Aggressivitt - Hostilitt und Gewalt (Peter Ondrejkovi) Aggressivitt, Gewalt und das liebe geld sind die universellen Fetische der Gegenwart. Das Ansteigen der Gewalt und der Aggressivitt gelten als Symptome der Selbstzerstrung unserer Zivilisation, die aus der konstitutiven Gewaltlosigkeit ihre Universalitt und Legitimitt bezieht. Aggression als Antwort auf eine tatschliche oder scheinbare Bedrohung des Machtanspruches erscheint meist als Ausserung des Zorns mit dem Ziel der Vernichtung des Anlasses. Die Frage nach der elemantarischen Kraft der Verwirklichung sinnvoller Ziele des Lebens, oder, ob es sich um ein destruktives Potential des Menschen handelt, das durch Erziehung und Selbsterze ihung ableitbar wre, bleibt offen. Mit dem Begriff und den Formen der Gewalt als eines einmaligen krperlichen Aktes, durch den jemand geschdigt wird, verstehen wir nicht den gleichen Tatbestand. Auch Vernachlssigung mit weitreichender Schdigung der Persnlichkeit des Vernachlssigten gilt als Form der passiven Gewalt. Auch Eingriffe in zwischenmenschliche, bzw. zwischenstaatliche Beziehungen gilt als gewaltsame Strung rechtlich geregelter Beziehungen. Schmerz und Androhung mit seiner Verursachung erweckt das Erlebnis der Ohnmacht des Opfers gegenber dem Machtanspruch des Gewalttters. Eien Ausweg aus der allgemeinen Eskalation der Gewaltanwendung zu finden, ist Anliegen der Gesellschaftswissenschaften. 6.1. Misshandlung - Missbrauch - vernachlssigen von Kindern (Mria Vlkov) Es ist eine der schwerwiegendsten patosozialen Formen des Verhaltens mit multifaktoriellem und multidisziplinrem Charakter. Krperliche und seelische Misshandlung, sexueller Missbrauch und die Vernachlssigung des Kindes haben eine dauernde Schdigung des Kindes an Leib und Seele und letztlich seiner Persnlichkeit zur Folge. Eine Ursachenforschung unter der besonderen Beachtung der allseitigen Risikofaktoren sowie des sozialen, konomischen und kulturellen familiren Hintergrundes ist Vorbedingung einer Abhilfe und Vorbeugung. Sie richten sich mehr und mehr nach dem Terapieprin-

ZUSAMMENFASSUNG

287

zip unter Verzicht auf strafende Massnahmen, wo kein strafrechtlich relevanter Tatbestnd Punitive Reaktionen der Gesellschaft erfordert. 6.2. Gewalt an Schulen (Peter Ondrejkovi) Einen endeutig sozialpatologischen Tatbestand bilden der sog. mobb" oder bullying" mit ihrem komplexen und multikausalen Hintergrund. Individuationsprozesse Jugendlicher, Strukturwandlungen innerhalb ihrer Familien, ein Nachlassen der sozialen Kontrolle und die zunehmende Anomie in der Gesellschaft sind die urschlichen Faktoren. Der ansteigenden Taendenz drfte nur eine wirksame Sozialpdagogik und Sozialabeit entgegenzustellen sein, die eine gediegane fachliche Ausbildung knftiger Lehrkrfte und Erzieher zur Voraussetzung hat, die auch Vorbedingung einer internationalen Forschung in dieser Richtung ist. 7. Kriminalitt (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) Die Kriminalitt als sozialpatologische Erscheinung hngt mit der sozialen Deviation und der Anomie zusammen. Der Begriff selbst basiert auf der Straftat, die im einschlgigen Strafrecht definiert ist. Gesellschaftliche Folgen, wie sie ein antisoziale^ Verhalten auslst, obliegt in ihrer Beurteilung subjektiver und objektiver Aspekte der gerichtlichen Erwgung. Die Kriminalitt steht in krassem Widerspruch zu den geltenden Normen des prosozialen Verhaltens. Sie bedarf gesellschagtlich-ethischer, strafrechtlich-normativer und soziologischer Abgrenzung der Straftat. Kriminalitt gilt als vorstzlich aktiv, mit antisozialen Folgen und als passiv, wenn sie aus Vernachlssigung gesetzlich vorgesehener Pflichten erfolgt. In der berwiegenden Merzahl geht es um eine offensichtliche Tat, die dank der Ermittlung gesetzlich befugter Organe der Gesellschaft ihrer Ahndung zugefhrt werden kann. Die latente Kriminalitt entgeht vorerst dem Zugriff dieser Institutionen, da sie oft verdeckt verbt und nicht zur Anzeige gebracht wird. Somit ist die Dunkelziffer" besonders bei Straftaten Jugendlicher betrchtlich, da sie nur zu oft zusstzlich bagatellisiert werden. Die kriminelle Inzidenz ist Ausgangs- und Ansatzpunkt der kriminologischen Forschung und der Prognostik. Die Aufklrungsquote ist ein bedeutender Faktor der Prvenz. Die Identifikation und Registrierung der Straftter, die Durchleuchtung der kausalen Hintergrnde der Tat und der Tatumstnde sind wichtige Positivposten der Vorbeugung von Straftaten. Die Aufklrungsrate erweist sich somit fr vorbeugende soziale Massnahmen von entscheidender Bedeutung. Uber die Strafwrdigkeit einzelner Verhaltensweisen befindet das Gericht. Als

Vorfelder der Kriminalitt gelten insbesondere Prostitution, Alkoholismus, Drogenabhngigkeit. Suicidalitt, Zerrttung der Ehen, Sektierertum, Heimat- und Abdachlosigkeit und Armut. Bei Selbstmord wird nur Anstiftung und Beihilfe geahndet, besonders aber Ntigung. Die Kriminalitt gilt alsAnzeichen einer Globalistion der Gesellschaft mit einer Internationalisierung der nationalstaatlichen Belange. Jugendkriminalitt und allgemeine Kriminogenese sind Schwerpunktaufgaben der Kriminalittsforschung mit einem besonderen Akzent auf Prvenivmassnahmen. Die gesellschaftlich etikettierenden und stigmatisierenden Folgen strafrechtlicher Konsequenzen der Strafflligkeit sind ein Sonderproblem des Strafvollzuges, das durch Erziehung und Frderung zur Vorbeugung einer Strafrckfalligkeit zu mildern wre. 8. Prostitution (Peter Ondrejkovi) Hetero- und homosexelle Dienste gegen Entgelt als mnnliche, weibliche und zunehmend kindliche Prostitution sind Randerscheinungen der Gesellschaft. Sie muss nicht unbedingt kriminellen Charakter haben. Gemss der Vereinbarung der UNO (1949) ber die Entriminalisierung der Prostitution wird diese in beschrnktem Umfang quasi als Gewerbe toleriert. Wird sie zum Anlass krimineller Erscheinungen, kommt es zur Reglementierung durch Beschrnkungen unter behrdlicher Aufsicht, besonders zur Vehtung besonders gesellschaftsgefhrdender Formen (Kinderprostitution!) und Verbreitung von Geschlechtskrankheitn, aktuell von HIV, bzw. AIDS.

9. Abhngigkeit von (nichtalkoholischen) Drogen (Peter Ondrejkovi) Der stndig zunehmende Genuss von illegalen, gesundheitsgefhrdenden psychotropen Wirkstoffen bildet eine aktuelle Bedrohung der Gesellschaft und ein ernstes soziopatologisches Problem. Die gegenwrtig gltigen Definitionen der Drogenabhangigkeit bedrfen des Umdenkens, da die soziale Abhngigkeit zuwnig beachtet wird. Begriffe, wie das Abstinenzsyndrom, das der Toleranz, Unterschiede in der Wirkungsweise einzelner Drogen, sowie der Prvenz erfordern ebenso eine besondere Beachtung, wie die Grundfragen der Entstehungsbedingungen der Drogenabhngigkeit. 10. Suicidalitt (Peter Ondrejkovi) Der Selbstmord gehrt eindeutig in den Bereich der sozialpatologischen Problematik. Er hat multidimensionalen Charakter als wissenschatli-

ZUSAMMENFASSUNG

289

ches Problem gleichermassen der Medizin, der Psychologie, der Soziologie und der philosophischen Axiologie. Als soziales Phnomen hat seine gesellschftliche Bedingtheit eine besondere Bedeutung. Die Eingebundenheit in eine sinnvolle Existenz, die Entfaltung religis- emotiver Bindungen und das Wissen um die eigene gesellschaftliche Aufgabe sind wichtige Positivposten der vorbeugenden Massnahmen. Die Intensivierung der Praventivmassnahmen hat eine bessere Vorbereitung von Lehrern, Erziehern, Sozialarbeitern und Psychologen zur Voraussetzung. Belastende Situationen, die den Selbstmord motivieren, Resilianz (seelische Widerstandskraft) und Angatzustnde werden teoretisch behandelt. Eine besondere Beachtung wird dem sogen transaktioneilen Modell gewidmet, der Wesensfrage der Beherrschbarkeit und berwindbarkeit von belastenden Erlebnissen. 11. Die Vorurteile, die Xenofbie und der Rassismus (Peter Ondrejkovi, Eva Polkov) Die menschliche Unvertrglichkeit gegen alles, was Fremd ist bildet eine eigenartige Gruppe gesellschaftlich unerwnschte Erscheinungen. Diese Unvertrglichkeit vielmals in die Gewalt gegen die Auslnder berwchst, so wie auch gegen die anders denkenden Gruppen, beziehungsweise gegen die Personen anderer Hautfarbe, anderen Glaubens, oder anderer Herkunft. Die Wurzeln der Xenofbie, des Rassismus, und der Vorurteile enthllen kan nicht nur diese komplizierte Erscheinungen in der Gegenwart zu begreifen helfen. Die Analyse bildet gleichzeitig der Ausweg fr eine effektive Intervention gegen diese Erscheinungen, nicht nur durch Represionsmassnahmen, aber auf eine effektivere, wenn auch mehr kopliziezrte Art und Weise. Durch die Kenntniss der Stelle der Bildung und Erziehung im Sozialingenieurstums, mittels welcher man die Welt zwar nicht ndern kann, sie aber eine Voraussetzung der Verminderung von Sozialpatologischen Erscheinungen bildet und zwar ohne eine Sozialmanipulation. Eine neue Entfaltungsdimension der Sozialpdagogig und Sozialarbeit es erffnet sich dadurch. Es sind dies Teorien und auch praktische Anwndungen der Bildung und Erziehung wie auch Training, die ihren Platz wie in Polizei- so auch in der Sozialarbeit finden, zugleich auch in der Vorbeugung unerwnschter Sozialerscheinungen und in der Sozialpolitik auf der Makro- wie auch Mikroebene. Das Kapitel stellt die gegenwrtigen Ausschaungsweise ber die Entstehung von Vorurteilen, Auto- und Heterostereotypen dar. Ausser dem widmet es sich auch Fragen des Rassismus, besonders des Antisemitismus und des Schovinismus. Das Kapitel widmet eine besondere Aufmerksamkeit der Toleranzfrage, und der Nachsicht gegenber gesellschaft-

290

lieh unerwnschten Erscheinungen. Bedinungen fr eine Intervention in die genanten unerwnschten Erscheinungen mssen darum eine tiefe und grndliche Erkentniss ber die Enstehung der Vururteile, der Xenofbie und des Rassismus und deren Zeitlosigkeit sein. Als wichtigsten halten wir die Einsicht in mehrere Ebenen, einschliesslich der postmodernen Theorien, wie auch die Vorbereitung der Gesellschaft, aber auch die Fachleute auf das berwinden dieser unerwnschten Erscheinungen. 12. Scheidungsrate und sinkende Geburtsraten (Jozef Brezk) Das Territorum der Slowakischen Republik ist, was die Bevlkerungsdichte anbelangt, uneinheitlich, etwa die hlfte der Landkreise wist eine berdurchschnittliche, der Rest eine eher ungnstige, nur vereinzelt eine durchschnittliche Bevlkerungssituation auf. Die Geburts-, Eheschliessungsund Scheidungsraten weisen eine entsprechende Streuung aut. 13. Die Jugend als gefhrdete Bevlkerungsgruppe und die Krise der Identitt (Peter Ondrejkovi) Das Jugendalter wird mit dem Beginn der Pubertt (etwa mit dem 13. Lebensalter), das Erwachsenenalter weniger einheitlich begrenzt, etwa mit dem Berufsantritt oder der Eheschliessung. Eine sozial bedingte Verlngerunng dieser bergangsphase zwischen Geschlechtsreife und Erwachsenenalter - das sogenannte psychosoziale Moratorium" - unter Anderem dureb die Verlngerung der Ausbildung, erlagt zunehmend an Bedeutung fr die Sozialwissenschaften. Diverse Teorien der Jugend als Lebensabschnitt und postmoderne Anstze zur Charakteristik werden diskutiert. Nicht lediglich die Differenzierung der Jugend, sondern besonders ihre Individualisatio ermglicht einerseits ungeahnte Mglichkeiten, andererseits birgt sie Risiken ihrer eigenen Gefhrdung in sich. Die Jugend als Ganzheit wird somit zur Risikogruppe der Gesellschaft. Fr die Sozialarbeit entsteht dadurch ein vordergrndiges Arbeitsgebiet. In den Industrielindern wurden staatspolitisch wichtige Sonderprogramae entwickelt. Die moderne Jugendpolitik ist vor allem auf das Erlangen und Gestalten der Beziehungen zwischen der Jugend und der Gesellschaft, dem Staat und den Wechselbeziehungen innerhalb der Jugend als gesellschaftliches Phnomen bedacht. 14. Facit: Mglichkeiten und Grenzen des Sozialengineering im Bereich der Sozialpatologischen Erscheinungen (Gabriela Lubelcov, Peter Ondrejkovi) Soziale Probleme, einschliesslich die der sozialen Pathologie, erfordern die soziale Intervention, besonders des sozialen Engineerings. Sie

ZUSAMMENFASSUNG

beruht auf Planung und Konstruktion sozialer Institutionen zur Regulierung. Verlangsamung oder Beschleunigung der Entwicklung der Gesellschaft. Latente, besonders dysfunktionelle Effekte der Eingriffe der Sozialtechnik weisen auf Mglichkeiten versteckter Motive sozialer Akteure und auf negatjve Answirkungen an sich gutgemeinter Absichten hin. Diesbezgliche Erwgungen mancher Autoren fhrten zur Kritik der Brokratisierung und Entfremdung, sowie auf Mglichkeiten der Manipulation. Radikale Meinungen verneinen eine jegliche Intervention, gemssigtere suchen nach Alternativen zur Verringerung unerwnschter Folgen. Als soziales Engineering gilt als annehmbar nur jenes, das auf einer empirischen Forschung fusst, so wie auf einer soziologischen, rechtlichen und konomischen Terie und auf ihren wechselseitigen Rckbeziehungen. In diesem Sinne wird der Begriff des Socialengineering mit dem der Sozialarbeit als einem neuen Wissenschaftsgebiet verbunden, Grundstzlich ergibt sich fr Sozialgrupierungen, dem Staat und Einzelpersonen die Wahl zwischen zwei Mglichkeiten: auf der einen Seite in Bezugnahme auf die soziale Pathologie bietet sioh die Sozialerbeit und das Sozialengineering an, andererseits als ihr Gegenteil: Nichtbeachtung und unangebrachte Toleranz. Der Sozialarbeit und den prventiven Dienstleistungen gebhrt in Zukunft dieselbe Beachtung und Frderung, die wir bislang der Technik und konomie haben angedeihen lassen.

O autoroch
Brezk Jozef, Ing., Psob na Katedre sociolgie vchovy a mldee Pedagogickej fakulty UK. Predna problematiku demografie a ekonomiky socilnej sfry, zaober sa i otzkami metodolgie a indiktorov socilnych javov. Sasne psob aj ako podpredseda Slovenskej demografickej spolonosti. Lubelcov Gabriela, PhDr., CSc, predna na Katedre sociolgie Filozofickej fakulty UK v Bratislave socilnu politiku a vod do kriminolgie a socilnej prevencie. V sasnosti sa venuje otzkam regionlneho rozloenia kriminality a jej socilnej podmienenosti. Publikuje v asopise Sociolgia a v zbornkoch venovanch problematike socilnych problmov. Ondrejkovi Peter, Doc. PhDr., PhD., nar. 1940, po skonen tdia na FFUK v Bratislave a Prahe psobil ako pracovnk s mldeou, vysokokolsk uite, nmestnk riaditea stavu informci a prognz kolstva a mldee pre vskum. Podieal sa na zakladan Mestskej polcie v Bratislave a bol jej prvm nelnkom. Je lenom Rady vldy pre prevenciu kriminality, podpredsedom Protidrogovho fondu a lenom redaknch rd viacerch odbornch a vedeckch asopisov. Vedie Katedru sociolgie vchovy a mldee na Pedagogickej fakulte UK. Ako sociolg sa venuje predovetkm otzkam socializcie mldee, socilnej patolgii a kriminolgii. Je autorom viacerch monografi, tdi vo vedeckch a odbornch asopisoch, ako i zbornkoch. Okrem inho na PdF UK predna problematiku drogovch zvislost. V sasnosti psob i ako prodekan Pedagogickej fakulty UK. Vlkov Mria, Doc. PhDr., CSc, absolventka tdia sociolgie na FFUK v Bratislave, je dlhoronou vysokokolskou uitekou. Poas svojho psobenia na PdF UK venovala primrnu pozornos prehbeniu a skvalitneniu odbornej i metodickej prpravy tudentov pre ich pedagogick prcu na zkladnch i strednch kolch. Svoju vedeckovskumn innos orientovala predovetkm na otzky vchovy mladho loveka, najm jeho vchovy ako obana ttu. V sasnom obdob s v popred

ZUSAMMENFASSUNG

jej zujmu prva dieaa a problmy jeho trania, zneuvania a zanedbvania. K tmto otzkam publikovala viacero odbornch lnkov, stat a vystpen na vedeckch konferencich. Je autorkou niekokch uebnch textov, vekho potu odbornch lnkov a stat publikovanch v odbornch asopisoch a zbornkoch. Vedie diplomantov a je kolitekou pri doktorantskom tdiu v odbore socilna prca. Psob na Katedre sociolgie vchovy a mldee PdF UK Bratislava.

M e n n register A ALLPORT, G. w. ARENDT, H. 196 IRTKOV, L. 42 B BACKE, D. 54,56 BALCAR, K. 98 BALDWIN, J. M. 20 BAUMANN, Z. 236 BECK, U. 46, 59, 234, 235 BECKER, H. S. 139,14 BELL, R. R. 45 BERGLER, R. 193 BLHA, J. A. 12 BOENNER, K. H. 196 BOHLE, H. H. 41 BOUDRIEU, P. 68 BROWN, J. S. 28, 54,157 BRUENDEL H. 179 DAHRENDORF, R. 244 DEAN, D. 39 DEICHSEL, W. 140 DOBRTKA, G. 1 7 , 1 8 , 7 1 , 76, 83, 111, 195, 199,207 DORNMAYR, 56 DOUGLAS, J. D. 135 DOWER, J. 54 DREITZEL, H. P. 40 DREVER, J. 189 DUBET, F. 79 DUNOVSK, J. 86 DURKHEIM, E. 11, 22, 37, 39, 121,133,176 DYTRICH, Z. 86 CAHNMANN, H. T. 196 CICERO 187 CICORELL, A. 141 CLINARD. M. B. 134 CLOWARD, R. 124,134 COHEN, PH. 204 124 COHEN, A. K. 28,51,53,54,55, EISENSTADT, S. 45 ELLIOT, R. 204 ENDRUWEIT, G. 33 ERIKSON, E. 31, 138,232, 233 E D 190 COLEMAN, J. S. 47, 48

MENN REGISTER

Ch FERCHHOFF, W. 45, 56 FILIPP, S.-H. 181 FOUCAULT, M. P. 245

F R E U D , S. 232 CHAMBERLAIN, H. S. 195

FREUDOV, A. 72
F R O M M , E. 15,73 JAHODA, M. 48

FUCHS-HEINRITZ, W. 235

JGER, H. 82 JERUSALEM, M. 179 JUNG, C. G. 31 JUROVSK, A. 47

GL, F. 207 GALTON 195 GIDDENS, A. 133 GLATZER, W. 40 GLUECK, E. , GLUECK, S. 32 GOBINEAU, J. A. 195 GOTTFREDSON, M. R. 32, 125 GRUEN, R. J. 181

K
KAISER, J. 120 KALPAK, A. 204 KANTOR, 94 KARSEK, J. 60,66 KST, V. 182

KATZ, J. 127
KECKEISEN, W. KEMPE, C. H. 85 140

H
H A A G , F. 3 3 , 1 4 1 H A B E R M A S , J. 25,26, 234,

KERBER, H. 48

235 HARGAOV, M. 196

HEITMEYER, W. 4 1 , 80,107,

199,201,235,236 HENSHEL, R. 245

HERRNSTEIN, R. J. 127

KERSCHER, I. 33 KITSUSE, J. A. 17 KOENIG, R. 123 KOHLBERG, L. 27 KOLIP, P. 179 KOTARBINSKI, T. 241 KRANZOV, R. 97 KRAUSE, P. 60 KREJOV, D. 94, 96

HlRNER, A. 24 HIRSCHI, T. 32, 124, 125 HOLERT, T. 56 HOUSTON, B. K. 179 HURRELMANN, K. 185 HUSSERL, E. 191,202

LAFARGE, J. S. J. 191 LAMNEK, S. 32, 33

LANGMEIER, J. 98 LAPLANCHE, J. 70 LAZARUS, R. S. 179,183 LEIGHTTON, C. 135 LEIPRECHT, PH. 204 LEMERT, E. 126, 135, 139 LEVIN, F. J. 75 LEWIN, K. 129 LEWIS, 151 LOVA, L. 73

NEMETH, 56 NEPOR, K. 164

NOLL, H.-H. 40

NOVOMESK, F.

165

O
OHLIN, L. 124 OLK, TH. 235 OLWEUS, D. 101 ONDREJKOVI, P. 42,107,127

LUCKMANN, TH. 137 LUHMANN, A. 201

LUKES, S. 133

M
MACHEK, L. 200 MARE, J. 66, 185 MARHOUNOV, J. 164 MARX, K. 234
MATJEK, Z. 86 PARSONS,

T. 15,22,45,134

PAVLOK, V. 17 PEARSON, G. 137

MATZA, D. 135 McDlLL, E. L. 48 ,J MCKAY, H. D. 121 MEAD, G. H. 137, 234 MERTON, R. K. 39, 122, 134, 243
MEAN, P. 197 MEYENS, P. 59 MILLER, W. 47

PIAGET, J. 27, 234 PICHA, J. 242 PODGRECKI, A. 241 POETHE, P. 94, 95, 97 POLKOV, E. 192, 196 POPPER, K. 188, 242, 243, 247 POUND, R. 242

R
RADIOV, I. 62 REMIOV,

MlTTERAUER, M. 230 MUFSSONOV, S. 97 N NAFFINE, N. 126

NEDELMANN, B. 75

A. 204, 205,206,

207
RENVOIZEOV, 93 REST, J. 27

RlESMANN. D. 25 RlMCZYOV, K. 196

RISSE, H. T. 196 ROBINSON, L. 39

NELKIN, D. 48

RORTY, R. 206

MENNY REGISTER

297

ROSENMAYR, L. 50 ROSISCH, K. J. 75 ROUSSEAU, J. J. 230 RUETHER, W. 138, 139 RUNCIMEN, W. G. 64

TENBRUCK, F. H. 48 TERKESSIDIS, M. 56 TOFFLER, A. A H. 19 TOURAIN, A. 18 U ULICH, D. 182

SACK, F. 141, 142 SAK,P. 35, 36, 130 SAMPSON, R. 125 SCRUTON, R. 193 SEEMAN, M. 39 SHAVER, P. R. 40 SHAW, C. 121
SCHNEIDER, J. 4 2 , 148, 1 5 1 SCHULTZE, 56, 1 5 7 SILBEREISEN, 56 SILBERMANN, A. 196

VGNEROV, M. 85
VALN, S. 68 VEERA, M. 244

W
WALLERSTEIN, J. S. 19 WALTENBERG, W. W. WALTON, P. 135 WAREN, A. 48 WATT, J. 230 WEBER, M. 22, 133 WHEELER, ST. 134 134

SlLVERMAN, F. A. 85 SOFSKY, W. 77 SONNECK, G. 182 SPECTOR 17 SPENCER, H. 11 SROLE, L. 39 STENDER, W. 81 STEWART, E. W. 48 STRAUSS 94 SUTHERLAND, A. 48 SUTHERLAND, E. H. 123,148 SWANSON, 47

WILCOTT, J. B. 193 WILKINS,L.T. 134

WILSON, J. Q. 127 WOLFGANG, M. E. 153

YINGER, J. M. 49, 50 YOUNG, J. 135

SPITZ, J. 98

ZAPF, W. 40 ZINNECKER, J. 182,231,

TAYLOR, J. 135

135 ZOLA,J. K. 135

Vecn register
BIEDA 59,63 BILANN SAMOVRADA 174,175 BLOSOCILNY FENOMN MLDEE

ABOLICIONISTICK PRSTUP 159 ABSOLTNA CHUDOBA 58, 59 ABSOLTNA KONCEPCIA CHUDOBY 61 ABSTINENN SYNDRM 164 ADOLESCENTN KRZA 2 3 2 , 2 3 3 ADRESTI NORIEM 24 ADULT CULTURE 45 AGRESIA 41, 70, 71, 72,72, 74,

49

BOLES 76, 77, 78 BULLYING 102,103

88, 147

ALTERNATVNY TREST 150

ANMIA 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 64,247

ANOMICK SAMOVRADA 39, 176 ANTIAGRESVNY TRNING 72 ANTISEMITIZMUS 188, 194,195,

CITOV TRANIE 88 COMMON SENSE 202 COPING 183 CYBER-KIDS 57 CYKLICKOS NSILIA 93

196,197

AUTENTICK SUBKULTRA 54 AUTO AGRESIA 41 AUTOPUNITVNA SAMOVRADA

IASTKOV KULTRA 48 IASTON ZANEDBVANIE 89

175

AUTORI NORIEM 24 AUTORITARIZMUS 198 AUTOSTEREOTYP 189, 192

D
DAILY HASSLE 179,181 DEATH METAL 57 DEFINCIE DEVIANTNEHO SPRVANIA 30, 31 DEGENERCIA UDSKOSTI 42 DEKRIMINALIZCIA 15,117,149,

B
BANDY 51 BZOV SUBKULTRA 51 BENGNA AGRESIA 73 BEZBRANNOS (GERONTov) 154 BEZMOCNOS 39,42,78,155 BEZNORMOVOS 39 BEZVZNAMNOS 39

158

DELEGITIMCIA NORIEM 43 DELIKVENCIA MLDEE 150, 124 DELIKVENTN SUBKULTRA (ENSK) 54 DELIKVENTN SPRVANIE 26,127

VECN REGISTER

299

DEMOGRAFICK ZNAKY 211 DEMONTRATVNA SAMOVRADA 174 DEMORALIZCIA 38, 121, 126 DEPENALIZCIA 117, 149 DEPRIVCIA 52 DETRUKCIA 71 DEVICIA 21, 28, 30, 36, 124, 127, 135, 136, 139,247 DEVICIA SEXULNA 33 DEVIANTN KARIRA 142 DEVIANTN SUBKULTRA 54 DEVIANTN SPRVANIE 22, 23, 26, 28, 30, 35, 74, 120, 122, 127, 128, 132, 134, 135,136, 141, 142 DEZINTEGRCIA 107, 236 DEZORGANIZCIA 108, 120, 121, 200, 236 DEZORIENTCIA 108,236 DIANIN PROSTITCIA 159 DISAPTIBILITA16 DIVERZIA 149, 150, 151, 152, 153 DOHOVOR O PRVACH DIEAA 84 DOKONAN SAMOVRADY 185 DOMINANTN KULTRA 45 DOPYT PO DROGCH 173 DROGA 165, 167,169,170,171 DROGOV SCNA 171 DROGOV ZVISLOSTI 12,115, 129, 161, 171 DROGY S PREVANE POVZBUDZUJCIM INKOM 167 DROGY S PREVANE SEDATVNYM INKOM 167

ETIKETIZAN TERIE 120 ETIOLGIA 173 ETNOMETODOLGIA 141 EXHIBICIONIZMUS 34 EXKLZIA201

FASCINCIA NSILM 83 FEMINISTICK KRIMINOLGIA 126 FEMINIZCIA CHUDOBY 64 FETIIZMUS 34 FORENZN SOCIOLGIA 76 FROTRSTVO 34 FRUSTRCIA 74,192 FYZICK ZVISLOS 163

G
GENOTROPIZMUS 33 GERONTOFLIA 34 GLOBALIZCIA NSILIA 83, 84 GLOBALIZCIA SPOLONOSTI 43 GLOBLNE PRINY NSILIA v KOLE 108 GRAFFITI 57

H HABITUALIZCIA NSILIA 199 HALUCINOGNY 168 HANDICAP 16 HARD-CORE-SCNA 57 HETEROSTEREOTYP 189,194 HIPHOP 57 HIPPIES 47 HLAD 59 HMOTN NDZA 61 HNEV 71 HOLISTICK TERIE RASIZMU 203

E EFEKTVNOS DI VERZIE 151 EKONOMICK KRIMINALITA 118 ENGELOVE ZKONY 68

HOMOGENIZCIA MLDEE 231 HOMOSEXUALITA 12, 247 HOSTILITA 73,247 HRANICE CHUDOBY 59, 68 HROZBA 82 HROZBA BOLESTI 76 HUMANITA 187 HUST POPIS 75,76

JADROV RODINA 211

K
KADODENN NSILIE 74, 8 KADODENNOS 202 KOGNITVNA KOMPETENCIA 27 KOHERENTNJA 1 8 3 KOLEKTVNE (SKUPINOV) NSILIE 83, 84 KOLONIZCIA 26 KOMPENZCIA NSILIA 79 KOMUNIKATVNA KOMPETENCIA

Ch
CHICAGSK KOLA 45 CHILD ABUSE NEGLECT 86 CHUDOBA 58,59, 60, 74, 97,121,

156,247

234

KONANIE 22 KONFORMN VOBA 50 KONFORMN SPRVANIE 22, 26,

I
IDENTITA 232 INCEST 90 INCESTN PODOBA 91 INDIKTORY SOCILNEJ PATOL-

136

KONTITUTVNA NENASILNOS 70 KONTRAKULTRA 50, 2 4 7 KONTROLN TERIE 120 KONVENCIA O POTLAN PROSTITCIE 1 5 8 KONZERVATIVIZMUS 193 KRIMINALITA 15, 30,51, 72,

GIE211.212

INDIVIDUALIZCIA 42, 73, 82,

107,210,212,236,237 105

INFANTILIZCIA 154 INTRUMENTLNE KOMPONENTY INTENCIONLNE POKODZOVANIE

71

74, 82,83, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120,121, 122, 123, 124, 125, 126, 127, 128, 129, 131, 132, 134, 142, 148, 149, 153, 156,222,223,233, 247

INTERGENERAN PRENOS TRANIA 93 INTERPRETATVNA PARADIGMA

KRIMINALITA AKTVNA 128 KRIMINALITA LATENTN 128 KRIMINALITA MLDEE 143, 145,

135, 137, 148

148
KRIMINALITA PASVNA 128 KRIMINALITA ZJAVN 128 KRIMINALIZCIA 114,117,

INVALIDITA 16 INVERZITA 34

149

131,

JADRO NSILIA 76

KRIMINLNE SPRVANIE 122, 123 KRIMINOGNNOS 121 KRIMINOLGIA 82, 83, 132,133,

VECN REGISTER

134, 135, 141, 143, 148, 149, 153 KRIMINOLGIA HLAVNHO PRDU 125 KRZA (IDENTITY) 2 3 2 KULTRA BND 53 KVALITATVNE METDY 18 KVANTIFIKCIA CHUDOBY 63

MORLNE NORMY 205 MORLNE PRINCPY 205 MORLNE VEDOMIE 27 MORLNY SUDOK 27 MUENCHHAUSENOV SYNDRM 92 MTUS MLDEE 49

N NPAD TRESTNEJ INNOSTI 129, 147,151 NARKOTICK LTKY 169 NSILIE 70, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 60,81,82,83,84,85,93,97, 101, 103, 105, 107, 108,109, 154, 155, 207, 267 NSILIE MLDEE 79 NSILIE NA ULICI 74 NSILIE PCHAN NA ENCH 74, 154, 155 NSILIE V KOLCH 74, 100, 101, 102, 107, 109,111 NSILN KRIMINALITA 118, 2 2 3 NEGATVNA SOCILNA DEVICIA 116 NEHODY 225 NEKROFLIA 34 NEO-WOODSTOCK 56 NEUROTRANSMITERY 72 NEZAMESTNANOS 12 NZKOPRJMOV DOMCNOSTI 65 NIIA A VYIA VRSTVA CHUDOBY 60 NORMA 23, 37, 38, 39, 40, 41, 43, 123, 131, 132, 133,134,135, 136 NORMALITA 11,12 NORMATVNA PARADIGMA 136,137,148 NORMY STREDNEJ SPOLOENSKEJ VRSTVY 53

LABELING APPROACH 126, 138, 139, 140, 141, 142, 156, LATENTN KRIMINALITA 118, 128, 129 LEBENSWELT 25, 130, 191, 202 LEGITIMIZCIA NSILIA 108, 2 3 7 LIBERALIZCIA VCHOVY 110 LSD 169

M MACHIAVELIZMUS 198 MACHIZMUS 110 MAINSTREAM 56 MAJETKOV KRIMINALITA 118 MARIHUANA 168 MASOCHIZMUS 34 MEDICINALIZCIA 17,163 MERANIE AMMIE 39 MERANIE CHUDOBY 66 MERANIE KRIMINALITY 117 MLDE 228, 229, 230, 231, 232, 235, 236, 237, 238 MLDE AKO OHROZEN SOCILNA SKUPINA 228. 237 MLDENCKA SCNA 56 MOBB 102,103 MOBBING 101,104,105 MODS 57 MORLNE KONANIE 27

135,

O
OBIANSKE INICIATVY 155, 207 OBDOBIE MLADOSTI 228 OBE 78,153,154 OBJASNENOS 129 OBSESVNOS NSILIA 83 ODSDEN 224,225 OHROZEN SKUPINY 153,248 OCHRANA 113 ORGANIZOVAN KRIMINALITA

POZITVNA DEVICIA

PRODNOS 212, 213 PRAXEOLGIA241 PREDPOLIA KRIMINALITY 129, 132, 156

PREDSUDKY 186, 189, 190, 191 PREPOIIAVANIE STATUSU 53 PREST 105 PREVENCIA 148,155,156,171,

116

172

123

ORIENTCIA 22 OTRAVY DIEAA 92

PREVENCIA SAMOVRD 178 PRINY TRANIA 92 PRIMRNA DEVICIA 126, 139 PRINCP OPORTUNITY 150 PRINCPY TOLERANCIE 205 PRSTUP SOCILNEHO KONSENZU

69

PCHATE 38, 105, 118, 132, 153

PARADIGMA SILIA O VEREJN

PRODROGOV KLMA 163 PROGRAM BEZPENOSTI V KOLE

BLAHO 67 45

110

PARTIKULARISTICK SPOLONOS PASVNI NSILNCI 104 PATOLOGIZCIA 15 PAUPERIZCIA 64 PEDOFLIA34, 91 PEER-PROGRAMY 173 PERVERZITA 34 PLURALITA NORIEM 73 POLITICK KONCEPCIA CHUDOBY

PROPOPULAN HODNOTY 215,

216

PROSOCILNE SPRVANIE 110 PROSTITCIA 12,114,129,157,

158,247

PROTEKTVNO-KONTROLUJCI

PRSTUP 99 PRSTUP 99

PROTEKTVNO-TERAPEUTICK PROVOKUJCA OBE 104 PSYCHICK ZVISLOS 163 PUBERTA 228 PUD AGRESIE 72 PUD SMRTI 71 PUNITVNY PRSTUP 98, 99

62

POLYMORFN ABERCIA 34 PONUKA DROG 173 POP-SCNA 56 POPULAN POKLES 211 POSTADOLESCENTN OBDOBIE

PUNK 57

231 35

POSTMATERIALISTICK HODNOTY POSTMODERNISTICK TERIE 4 1 , 5 POKODENIE 85 POTRATOVOS215

R
RASIZMUS 186,194, 195,196 RASOV GENOCDA 194 RASOV SEGREGCIA 194

VECN REGISTFR

RASOV PREDSUDKY 194 RAST NSILIA 108, 2 3 7 REGLEMENTC1A159 REGULCIA SPRVANIA 2 4 1 RELATVNA DEPRIVCIA 64 RELATVNA KONCEPCIA CHUDOBY

SOCILNA IZOLCIA 39, 1 5 4 SOCILNA KONTROLA 24,25,38,

74, 124, 125, 136, 148, 149

61 RESILIENCIA183 RITUALIZMUS 39, 163 175

SOCILNA KORZIA 38 SOCILNA NEROVNOS 60 SOCILNA NORMA 23,115 SOCILNA NDZA 62 SOCILNA PATOLGIA 11,12,13,

RlTUALIZOVAN SAMOVRADA RIZIKOV SPOLONOS 235 ROZVODOVOS 12, 2 1 1 , 2 1 2

14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 220, 221 SOCILNA PEDAGOGIKA 13,14, 156
SOCILNA POLITIKA TTU VOI

MLDEI 238

s
SADIZMUS 34 SAMOROZLOENIE 39 SAMOVRADA 37,41,129,174,

SOCILNA PRCA

13,14,66,149, 151, 152, 156,158,238,248

SOCILNA PRCA S MLDEOU

238

175,176,185

SAMOVRADY MLDEE 177 SAMOVRADY U IEN 173 SAMOZNIENIE CIVILIZCIE 81 SANKCIA 25,26,30,133,136 SANKCIONOVANIE 26 SCNA 56 SEKUNDRN A DEVICIA 126 SELF-RPORTY119 SEXULNE SLUBY 157 SEXULNE ZNEUVANIE (DIEAA) 90, 153 SCHOLARIZCIA 44 SKADODENNOSTNENIE NSILIA 80 SKINHEAD 57,197 SKRYT CHUDOBA 62 SMR 92,175

SOCILNA REGULCIA 38 SOCILNA SPRAVODLIVOS 65 SOCILNE ININIERSTVO 187,188, SOCILNE KONANIE 22,23 SOCILNE SPRVANIE 21,40, 80 SOCILNE PREDSUDKY 191 SOCILNOPATOLOGICK JAVY

240,242, 244, 246

111, 151, 157,248

SOCILNOPSYCHOLOGICK KONCEPCIE CHUDOBY 64 SOCILNY KONSENZUS 69 SOCILNY PRACOVNK 150 SOCILNY PROBLM 17,239,240,

242,243
SOCIOKULTRNA ANTROPOLGIA

44

SOBNOS 215, 216, 217, 218 SOCIALIZCIA 25,63,101,107 SOCILNA DEVICIA 22,32,33, 35,36,115,116 SOCILNA INTERVENCIA 207,239, 243,245,246,

SOCIOLGIA DEVIANTNHO SPRVANIA 134 SOCIOLGIA KRIMINALITY 82,

115,135
SOCIOLGIA NSILIA 7 5 , 76 SOCIOLOGICK SKUTONOS 133 SOCIOLOGICK KONCEPCIE CHUDOBY 63

SOCIOTECHNIKA 2 4 4 SHLAS S INAKOSOU 2 0 6 SPOLOENSK ZVISLOS 163 SPRVANIE 21, 25, 40 SPRVANIE ABERANTN 16 SPRVANIE DELIKVENTN 16 SPRVANIE DEVIANTN 16 SPRVANIE HERETICK 16 SPRVANIE REBELANTSK 16 STAROSTLIVOS O MLDE 237 STEREOTYP 190,192,193,194 STEROIDY 170 STRACH ZO ZLOINU 154 STRATA SEBACTY 53 STREETWORK 160 STUPE PLATNOSTI NORMY 24 STUPE INNOSTI NORMY 24 SUBJEKTVNA KONCEPCIA CHUDOBY 62 SUBKULTRA 4 4 , 4 5 , 4 6 , 4 7 , 4 8 ,

TDIUM DIEVAT 231

TEDDY-BOYS 46 TECHNIKA NEUTRALIZCIE 54 TECHNO-SCNA 56, 57 TELESN TRANIE 57 TELESNOS LOVEKA 78 TEORIA ANMIE 120,148 TEORIA KONTROLY 120 TEORIA KULTRNEHO PRENOSU TEORIA POA 129,130, 131 TEORIA SOCILNEHO PUTA 124 TEORIA SOCILNEHO UENIA 123,

120

148

TEORIA TRUKTURLNEHO TLAKU

49,50,51,52,53,54,55,73, 124 SUBKULTRA MLDEE 56, 57, 124

SUBKULTRA NSILIA 54 SUICIDUM 174 SVOJPOMOC 155 SVOJPOMOCN SKUPINY 173 SYNDRM BITHO DIEAA 85 SYNDRM CAN 85 SYNDRM OBRANY 199 SYSTMOV TRANIE 91, 92

120,122 120

TERIE DEVICIE 32 TERIE KULTRNEHO PRENOSU TERAPEUTICK (PROTEKTVNOTERAPEUTICK) PRSTUP 99 TERORIZMUS 80,205,206,207,

208

TOLERANCIA

208, 247 131 182

164, 205, 206, 207,

TOLERANN LIMIT

28,116,

TOXIKOMNIA 166 TRANSAAKCIONLNY MODEL TRANSVESTIZMUS 34 TRESTN IN 118, 128,129,223,

SKALA BOLESTI 77 KOLSK FORMY AGRESIE A NSILIA 105 OVINIZMUS 194, 195 TT VEREJNHO BLAHA 67 TRUKTURLNE PRVKY SOCILNEHO POA 1 3 0

224

TRETIA VLNA 19 TRICKLE DOWN 66 TYPICK OBE 103

TRANIE 73, 81, 92, 94, 95 TRANIE DIEAA 73, 86, 87, 88, 89, 92, 93, 94, 97, 98

VECNY REGISTER

UENIE SA KRIMINLNEMU SPRVANIU 123 UNDERGROUND 56 ZKOS 128, 182

VANDALIZMUS 103 VEREJN BLAHO 67 VIKTIMIZAN VSKUMY 1 1 9 ViKTIMOLGIA 148, 149, 153 VOYERIZMUS 34 VYMEDZENIE ZLOINU 113 VZBURA 123

w
WELFARE TT 66,67,245 WHO 162 WOHLFAHRSTAAT 66,67

ZKLADN POTREBY 68 ZKON O ODKODNEN OBET 155 ZMERN OTRAVY DIEAA 92 ZANEDBVANIE DIEAA 84, 86, 87, 88, 89, 98 ZNIK MLDEE 49 ZNIK PEDAGOGIKY 49 ZAOV SITUCIA 179 ZVISLOS 162, 163, 164, 165 ZLO 54, 72, 128 ZLOIN 113,248 ZLOS 73 ZMENA PRINCPOV SOCILNEJ POLITIKY 245 ZMIEROVANIE STRACHU 54 ZNEUVANIE 84, 85,98 ZOOFLIA 34

X
XENOFBIA 186,194,198,200

ENSK DELIKVENTNA SUBKULTRA 54 IVON ARODEN DETI 2 1 2 IVORODENOS212, 2 1 3 , 2 1 4 , 215 IVOTN MINIMUM 62, 63 IVOTN TANDARD 67

YOUTH CULTURE 45

Otzky a cvienia pre tudujcich 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. Vysvetlite obsah pojmu socilna patolgia a histriu jeho vzniku Vysvetlite vzah socilnej patolgie a socilnej devicie Ktor socilne javy mono povaova za socilnopatologick? o je socilna kontrola a ako psob na dodriavanie socilnych noriem? Vysvetlite pojem anmie a uvete prklad. Ak je rozdiel medzi chpanm anmie u Durkheima a u Mertona? Vysvetlite rozdiel medzi subkultrou a kontrakultrou. Uvete podstatu koncepcie Yingera a Cohena. o je to chudoba? Uvete prklady subjektvneho a absoltneho aspektu chudoby. Uvete prklad hmotnej a socilnej ndze a monosti ich rieenia. Ako mono charakterizova agresiu a nsilie? Uvete viacero monost. Charakterizujte podstatu trania dieaa. Uvete zkladn formy a vymenujte ich spolon a rozdielne rty. o je to CAN? Vysvetlite jeho socilne svislosti, vskyt a monosti rieenia. Uvete, ako by ste rieili zneuvanie a zanedbvanie det vo vaom okol. Vysvetlite podstatu ekologickho" prstupu k vysvetleniu prin trania dieaa. V om vidte priny narastania nsilia v kole? Ktor vedn disciplna sa zaober etiolgiou kriminality? Ak je rozdiel medzi latentnou a zjavnou kriminalitou? Vysvetlite o je to trestn in a m sa li od priestupku. Ktor socilne javy povaujete za predpolia kriminality? Uvete dvody pre a proti kriminalizcii a dekriminalizcii. Vysvetlite pojem diverzie a vznam socilnej prce, ktor s ou svis. o je to viktimolgia? Uvete m sa zaober. Je prostitcia trestn? Vysvetlite preo. o je to reglementcia? Za akch okolnost je treba k nej pristpi? o s to drogy? Ako vznikaj drogov zvislosti?

OTZKY A CVIENIA PRE TUDUJCICH

26. o je to tolerancia v prpade konzumcie drog? 27. Uvete lenenie drog poda ich inku. 28. Ako mono predchdza drogovm zvislostiam? Charakterizujte lohy primrnej, sekundrnej a tercirnej prevencie vo vzahu k drogovm zvislostiam. 29. o je to demontratvna samovrada a pri ktorej vrstve obyvatestva sa s ou najastejie stretvame? 30. Uvete najastejie priny samovrady a pokste sa o ich diferenciciu poda veku a pohlavia. 31. Pokste sa charakterizova geografick diferenciciu prodnosti na zem SR. 32. Vysvetlite pojem mldee a terie, ktor sa mldeou zaoberaj. 33. Na akch princpoch spova ttna politika voi mldei? Ak vznam zohrva pritom socilna prca? 34. Charakterizujte rozdiel medzi socilnou prcou a socilnym ininierstvom. Otzky ku kapitole SLEDOVANIE INDIKTOROV SOCILNEJ PATOLGIE 35. Pokste sa zoradi vdy poda inch kritri abecedne usporiadan indiktory - ak ich povaujete za prejavy socilnej patolgie. Nejde iba o podmienky Slovenskej republiky: Bezdomovectvo a nemonos zskania primeranho bvania Dopravn nehody Duevn choroby Ekonomika ierna" a siv" vrtane falovatestva a paovania Etnick, jazykov, kultrna a nboensk segregcia Eutanzia Homosexualita musk Homosexualita ensk Chorobnos (nadmern) dospelch Chorobnos (nadmern) nedospelch Chudoba Ileglne prevdzastvo cez hranice Justin vrady a organizovan popravy Korupcia vo verejnom sektore Kriminalita Kupliarstvo, pasctvo Nadmern nezamestnanos, nzkoproduktvna zamestnanos

Nadmern zdrazovanie ozbrojench zloiek - d sa mera napr. porovnanm truktry vdavkov verejnch rozpotov (jednak na socilny sektor a jednak na ozbrojen a informan zloky) v rozlinch ttoch; inm spsobom sa d mera napr. porovnanm oficilneho priemernho ronho prjmu vysokokolskho pedagga a prslunka ozbrojench sl so stredokolskm vzdelanm Nvyk - alkoholizmus Nvyk - farmakofgia Nvyk - gamblerstvo Nvyk - sstavn sledovanie obrazovky (TV, PC, internet, video) Nvyk - tabakizmus Nehody, razy, zskan invalidita dospelch Nehody, razy, zskan invalidita nedospelch Nemanelsk deti Nesprvna viva, prejedanie sa Neetrn vyuvanie a aba prrodnch zdrojov Nevzdelanos, zl kvalita vchovy a kolstva Nezriaden promiskuita Neiaduca migrcia a vyhanie z domovov Nzka stredn dka ivota - pravdepodobnos doitia muov Nzka stredn dka ivota - pravdepodobnos doitia ien Niia ne zchovn ist miera reprodukcie populcie Nten prce, otroctvo det Nten prce, otroctvo prceschopnho obyvatestva Nten presahvanie vlastnch obanov do vymedzench inch zem vlastnho ttu (vntorn vyhnanstvo) Odmietanie sobnosti ako prejav neochoty prevzia as zodpovednosti aj za inch Odmietanie starostlivosti o vlastn diea - zanedbvanie vchovy Odmietanie vlastnho dieaa - opustenie hne po prode Odmietanie vlastnho dieaa - opustenie v neskorom obdob Odmietanie vlastnho dieaa (v prpade zosobench) absolutizovanm iba antikoncepcie Organizovan brain-washing": daktor sekty (nboensk) Organizovan brain-washing": daktor elitn kluby a in vberov nadnrodn spoloenstv, asto ritulne utajovan Organizovan brain-washing": mdi - nsilie Organizovan brain-washing": mdi - populistick prejavy Organizovan brain-washing": mdi - vtierav reklama

OTZKY A CVIENIA PRE TUDUJCICH

_ _ _ _ _

Perinatlna mrtnos Podviva, hlad Politick vzni Predasn mrtnos - suicidita (samovraednos) Predasn mrtnos rodiov ekonomicky zvislch det (siroty) Predasn mrtnos veobecne Predasn tehotenstv det nie 15 ronch (a nedospelej nie 18 ronej mldee) Prostitcia musk Prostitcia ensk Spoloensky tolerovan nadradenos arogantnej ttnej byrokracie nad volenou samosprvou a nad radovm obanom i obianskymi zdrueniami Spontnne potraty Tranie a ikanovanie ud Tranie zvierat Umel potraty Umiestovanie rodiov ijcich det do domovov dchodcov, financovanch z verejnch prostriedkov radn prkazy a zkazy vo veciach obleenia a zovajku (napr. zahaovanie tvre, plavky at.) Vojnov aktivity Vroden chyby Vydieranie, vpalnctvo, nosy Xenofbia Zamedzovanie prstupu verejnosti k pravdivm informcim celospoloenskho vznamu, vedom renie oficilnych dezinformci Znik plnch rodn rozvodom Znik plnch rodn, predasnm mrtm Zneisovanie ivotnho prostredia 36. Ktor ukazovatele socilnej patolgie povaujete za dostatone informane (tatisticky) pre verejnos pokryt a medializovan, a ktor nie? 37. Ktor javy socilnej patolgie sa daj zniova vhodnou socilnou politikou a ktor povedzme individulnym poradenstvom? Vysvetlite, preo. 38. Ktor ukazovatele socilnej patolgie povaujete za dostatone informane (tatisticky) pre verejnos pokryt a medializovan, a ktor nie?

39. Vyhadajte v inch kapitolch tatistickej roenky SR relevantn indiktory socilnej patolgie! 40. Keby ste boli lenom redaknej rady tatistickej roenky, ktor in javy socilnej patolgie by ste navrhli na sledovanie? Kto by ich mal sledova? 41. Charakterizujte vvoj indiktorov kriminality mladistvch v SR v ostatnom obdob! 42. Poda podkladov zo tatistickej roenky SR poste, ako sa vyvjaj tie rozhodnutia v obiansko-sprvnych veciach, ktor sa dotkaj jednak manelstva a jednak starostlivosti o malolet deti! 43. Vyhadajte, ktor indiktory socilnej patolgie s predmetom aj medzinrodnho porovnvania! 44. Pokste sa charakterizova (na zklade vlastnej vahy) priny zvenej miery rozvodovosti a potratovosti prve v junejch a strednch astiach Slovenska! 45. V om vidte priny neakane prudkho poklesu ivorodenosti u ns? Porovnajte so situciou v susednch krajinch!

Human rights Social Charter monographs - No. 7

"i

Social protection in the European Social Charter

Council of Europe Publishing Editions du Conseil de l'Europe

Human rights Social Charter monographs - No. 7

Social protection in the European Social Charter

Council of Europe Publishing Editions du Conseil de l'Europe

The European Social Charter is the only treaty in European law to apply to all the aspects of social protection which are at the core of the European social model. It guarantees the right to social security, the right to social assistance and the right to benefit from social services. This monograph explains the content of these provisions and the case law of the European Committee of Social Rights in the light of recent developments in Europe. The study gives further insight into the scope of the Charter's protection and the fundamental social rights of individuals confronted with various risks, such as illness, old age, poverty, etc The Protocol providing for a system of collective complaints, which entered into force on 1 July 1998, allows social partners and certain NGOs to apply to the European Committee of Social Rights where they consider a situation does not comply with the Charter. This Protocol will help to reinforce the right to social protection, while promoting equal treatment in its enjoyment.

ISBN 92-871-3889-3

9 789287 1 3 8 8 9
Cnwnr\\ r\i Fiirnnp Piihhchincr FFfiD/ US$15 / 9,15