n

Ty r o v

o nbr .

s k h o

K
o

E
n s k i a a
P e n
B o h r o v a

P l a n c k o v a

Nobelovo nm.

Zadu n

D1

E
e r n y e
ces ta

s e i

K a p i c o v a

v s k

h o
c e s t a

Mach arova

L u n

a o v r d n a Le
G
e

Daliborovo nm.

robrovo nm.
a

s k

in

bn

ic

V a v i l o

Du

po

s o

v o v a

e
e

P i f o v a

F a r s k h o

u s t e k o v a

Mnesovo nm. Muchovo nm.

u s t e k o v a

So

sno

up

n n J o va a n t

n a r o v i o v a

B l a g o e
v a v o v a k o

k
R

a
n

r n

i c k

Ch o r v tske

PETRALKA

eleznin stanica Petralka

k r o v a c e

Vlasteneck nm.
s

B u l
M

h o

J u
a

Pa

nk

ho

va

en

B e

e n k o

TURISTICK SPRIEVODCA
P
a
o

Jan

ko

lov

M
o

in

R o m a n o v a
Rov n i a nkova

M.

C.

Sk

lod

ow

ske

Ovsi nm

lm

Hro

ro

va ko

in

R o m a n

i anko va

R o m a n o v a

Ambr oseh o

o v a

T u p o l

dostihov drha
j

S tar hj

je

Ro vn

t
s

Ijui nova

Nm. Jna Pavla II. Technopol

Smo l enic k

P a j t n s k a
Brans
k

K
p o i a n s k a
Te m a tn sk a

c e s t a

s k a

M a l D radiak
k

H o l

ianska

Stren

n i e v s k a

B u d at

n sk a

Z n i

Budat

nska

S t r e

n i a n s

Ve k D r a d iak

Zrka dlov hj

ud

atnsk

J a n t r o v

a
a

Nm. Hraniiarov

o v a

Po

lor

ec

ho

ram

j
e

konduktor
D
o
Ge
t

M o s t

S a d Janka Kr a

Kloko

ova

A p o l l o

S t a r

D U N A J

a js k

s
o

v
s

c
e

s
v

t
a

a
m

tti

ng

ov

A .

S t

j v e k o e r G w

H r

o b k o v

r o h

Ma
rk

p a

ov a

s k a

B
u

r
h

d
B

d
s

n
s

 Z autobusu vystpi skupinka japonskch turistov. Vetci vyvracaj hlavy dohora a obdivuj sofis-

Pohad z dnenej Rovniankovej ulice v roku 1979, foto: Karol Kleibl

tikovane rieen vzdobu panelov troch vlnovkovch domov na Krsnohorskej ulici, niektor sa fotografuj pri bielej kamennej soche leiacej eny. Predtm si stihli da rann kvu na terase kaviarne Nemeckho veslrskeho klubu, prezreli si mzeum Petralky, preli sa Sadom Janka Kra, pozreli si kostol na korze, hromadn idovsk hrob na petralskom cintorne, vojnov cintorn a bunker BS-8. Ete ich ak obed v Kokeovej horrniv Starom hji, niektor tiaci po vom dobrodrustve si daj pivo a utopenca v pohostinstve Meteor. Tento sci-fi scenr by nemusel by aleko od skutonosti. Sdlisko Petralka toti le na historicky dleitom strategickom zem, ktor prelo poas svojho vvoja mnohmi zmenami a udialo sa tu vea dleitch udalost naich dejn. i u to bolo tborenie Napoleonskch vojsk a ostreovanie Bratislavy v roku 1809, pripojenie najvej obce na Slovensku k nacistickmu

Nemecku v roku 1938 a v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch postupn branie vidieckych domov a stavba najvieho panelovho sdliska vstrednej Eurpe. Avak ani tento brutlny zsah nezniil vetko, o tu bolo predtm. Stle sa tu njdu historick miesta a pamiatky, aj pvodn obyvatelia, ktor sa v starej Petralke narodili. Ohromn betnov bunkre spred druhej svetovej vojny odolvaj zubu asu u takmer osemdesiat rokov. Aj novodob Petralka pe u svoje vlastn, 30-ron dejiny (v aprli 2013 ubehne 40 rokov od zaatia vstavby). Vyrast tu u druh genercia Novopetralanov, pre ktorch je toto sdlisko domovom. Petralka u dvno nie je getom, nocahrou, alebo betnovou dungou, ako sa o nej zvyklo anie kedy aj stle zvykne hovori. Nemus figurova iba ako kuriozitka v turistickch sprievodcoch, ktorej je lepie sa vyhn. Vtieni jej panelkov sa toti skrva mnoho prekvapen. Presvedte sa.

OBSAH
HISTRIA 2 3 DVORY 4 24 Sad Janka Kra 14 15 Petralsk korzo 20 21 Medzinrodn urbanistick sa 25 HJE 26 46 Detsk ihrisk 32 33 Monumentlne maby 47 LKY 48 55

Martin Kleibl

OKOLIE 56 62 Petralsk systm opevnenia 58 59 KONTAKTOR 63 64

Petralka dnes

Kontaktor

Okolie

autor

Lky

Hje

Dvory

VOD

HISTRIA
zemie, na ktorom le najvie stredoeurpske panelov sdlisko, bolo odpradvna tvaran tokom rieky Dunaj a jeho poetnch ramien. Tie poas dlhho obdobia menili svoj tvar, hbku aj poet preto bolo toto zemie osdlen a pomerne neskoro a riedko. trkopieskov terasa, kra Ondreja II. z roku 1225, v ktorej sa opisuje poloha osady nazvanej Flzendorf (nem. flz sloj, vrstva, dorf dedina) a spomna sa tu aj zemie, na ktorom sa kedysi nachdzali domy Peenehov. Tento koovn bojovn kme sa po mnohch bojoch arozdrobeniach usdlil aj v Uhorsku as osdlila prve prav breh Dunaja oproti dvno osdlenmu zemiu v okol bratislavskho hradu a v blzkosti dleitho brodu cez Dunaj. Peenehovia boli dobre vyzbrojen a bojovnos mali v krvi, preto boli najman ako ochrancovia hranc Vekej Moravy, neskr Uhorska. Ako pamiatku na ich psobenie nesie oblas nazvan Pea (nem. Ptschen, ma. Bee), s Penianskym lesom a dnes u neexistujcim Penianskym ramenom. Km nae zemie zasahovalo do dnenho Rakska, strili hranice rusk kmene, ktor tu vytvorili viacer strne osady (Rusk hrad ma. Oroszvr, dnes Rusovce, alebo Ivanov dvor Locus Iwani Antonienhof Jankov dvor). V spomnanej darovacej listine sa pe o ostrove Uhrov, vroku 1654 oznaen ako Ungerau Uhorsk niva. V nemeckom znen sa prvkrt spomna vroku 1654 ako Engerau (z uhorskej nivy sa stala zka niva). Prv trvalejie osady s zaznamenan a na mape z roku 1753 zpadn as tvorila osada Flzendorf, stredn as dedina Engerau a vchodn as, na ohybe rieky, osady Aulissel (Elzium) a Ovsite. Tieto

neskr tvorili zklad dediny Petralka. Poas dlhej histrie sa na tomto zem odohralo mnostvo dleitch udalost, pravdepodobne sa na petralskch lkach odohralo viacero vznamnch bitiek.

Hitler si obzer Bratislavu z petralskho brehu, 25. 10. 1938

Mapa z roku 1753, ktor spracoval Andrej Erik Fritsch, mestsk geometer v Bratislave

pokryt vrstvou naplavenej zeminy, bola sce dobre zavlaovan, avak na ponohospodrstvo prli plytk a asto zaplavovan. Pevn podloie poskytovalo na niektorch miestach priestor na osdlenie. Prv zmienka o osdlen pochdza z darovacej listiny
Prehad dleitch historickch udalost

V rokoch 1805 a 1809 si tu napolenske vojsk urobili zkladu na ostreovanie Bratislavy a generlny tok na Viede. (Dodnes sa kadorone v Sade Janka Kra uskutouj na vroie tejto udalosti rekontrukcie bojov.) alou tragickou udalosou bola okupcia Petralky nacistickm Nemeckom v rokoch 1938 a 1945. Na sklonku vojny v roku 1944 tu bol dokonca vybudovan provizrny koncentran tbor a po osloboden objaven masov hrob stakmer 500 obeami. Po odstaven a zanesen niektorch dunajskch ramien sa Petralka mohla rozrasta. Rozhodujcim medznkom pre rozvoj Petralky bolo postavenie cestno-elezninho mosta cez Dunaj v roku 1890 a vybudovanie elezninho spojenia s Viedou v roku 1914. Odvtedy tu (prevane rakske) podniky zaali budova svoje vrobn poboky. Lacnej pracovnej sily tu bol dostatok. Z pvodne sedliackej dediny sa postupne stvalo priemyseln predmestie Bratislavy s robotnckymi, malometianskymi, sedliackymi domami, aj s chatrami najchudobnejch vrstiev. Na rodnej pde sa darilo ovociu a zelenine, ktormi petralsk gazdinky zsobovali

bratislavsk trhy. Bol medzi nimi aj voav petrlen, a tak sa u Bratislavanov ujalo oznaenie petrleni a dedina dostala slovensk meno Petralka.*1 Po prvej svetovej vojne sa Petralka rapdne zvovala (v rokoch 1920 1930 sa poet jej obyvateov strojnsobil) a stala sa z nej najvia dedina na Slovensku. Po druhej svetovej vojne a 7-ronej okupcii nacistickm Nemeckom bola v roku 1945 prilenen k Bratislave. V obdob od roku 1948 a do roku 1989 viedla v tesnej blzkosti Petralky na jej zpadnej strane hranica tzv. eleznej opony. V roku 1967 sa uskutonila medzinrodn urbanistick sa na rieenie zemia Petralky a rozhodlo sa o kompletnej asancii pvodnej zstavby a vybudovan novej modernej tvrte Bratislavy. Odvne plny vak zmarila okupcia vojskami Varavskej zmluvy v roku 1968. Petralka sa (poda inho plnu) zaala stava v roku 1973. Pvodn dedinu takmer cel zrovnali so zemou a cel zemie takmer 30 km2 zastavali novmi komunikciami a panelovmi stavbami, v ktorch dnes ije viac ako 100 000 obyvateov.*2

Pr v os ps d om le n n Pr z zm v em ie n kr ia nka zo t s o v po En m e g Os er nu au t tr ne na eo m po van ec pe leo ie k tr ns Br a al k ti sk m sla i v Ot ho vo y vo br jsk eh am Jo ren ze ie u iz fa M os t a Za Fr i an a ti el tok ek p ka tri re k m y v Pe ky tr vi ed al ka en sk sa ej s Ok t va up s hi c tle ia a s ro Pe ou vs tr k a S Pe m lky R tr Ne Br alk m ec at a isl sa ko av st m y al Vy a p s s a ur n as ba ie o ni m u st ed ic z Za ke in i j r s od at ok a n e ej v st av by sd lis ka

Posledn etapa vstavby sdliska as Dvory

*1 LUTTERER, I. MAJTN, M. RMEK, R. : Zempisn jmna eskoslovenska. Praha: Mlad fronta, 1982. s. 233, 234. *2 Poda stania vroku 2011 tu bolo evidovanch 105 763 obyvateov strvalm pobytom. Zdroj: tatistick rad SR

12 25

18 91

19 18

19 38

19 46

19

19 67

19 73

14 9

18 0

14

22

s
D2 33

n
i
3 26

t 25

2 a

19

1
Ty r o v

e
23

55

o nbr .

1 1

P e n

Star most Tyrovo nbreie Sad Janka Kra kostol Povenia sv. Kra hostinec Lipa dom riaditea smaltovne zvod Matador torzo starej Petralky petralsk cintorn bunker BS-8 vojnov cintorn ssoie Dievat
D1

E
n s k i a a

i
8

B o h r o v a

P l a n c k o v a

54

Nobelovo nm. 3

Zadu n
a js k

D1
21
e r n y e

s k h o

Pe niansky l es

Sa d Ja nka Kr a

27

E
v s k

K a p i c o v a

Petralsk as Dvory je ohranien zo severu riekou Dunaj, zo zpadu Viedenskou cestou, z vchodu Chorvtskym ramenom azjuhu Bratskou ulicou. Toto zemie bolo v minulosti najviac zastavan rodinnmi domami starej Petralky, ktor zaali postupne asanova a

Smo l enic k

od roku 1982 (bola to teda posledn etapa vstavby sdliska Petralka). Takmer 2000 domov doslova zo da na de zbrali aVoby i e vateov vysahovali do inch ast Bratislavy alebo priamo do novopostavench panelkov Petralky. Kee ide o zemie, kde sa predtm nachdzala najvia as dediny, zachovalo sa tu niekoko pamiatok na toto obdobie. V severnej asti D2 s to hodnotn historick budovy popri vznamnej Viedenskej ceste (divadlo Arna, veslrske kluby, retaurcia Leberfinger), z vtedajieho centra Petralky sa zachovali B r dve budovy kl, kostol z 30. rokov a 20. storoia od architekta Vladi m ra Kar f ka a nealeko neho aj populrny hostinec Lipa. Ju nej ie, vblzkosti elezninej stanice stoja historick budovy zvodu Mata dor a vjeho blzkosti sa zachovali niektor pvodn ulice, aj s pvodnmi domami, v ktorch stle ij aj niekok Staropetralania. V asti Dvory sa d spravi najlepia predstava o tom, ako vyzerala Petral ka pred vstavbou sdliska.

Mach arova

to

n n J o va a n t

5
s

K a u k a z s k

11

r a ls Hr k ob r sk a
N

br

Go

e n k o

Ch o r v tske

D a r g o v s k K u b i n s k 4

o v a

38

B e

26

ram

45

en

56

46

19
G e

r n

i c k

25

10

eleznin stanica Petralka

h o

J u

60

16

v s

Kapitul sk d vor

up

Kr

a
n

k r o v a c e

Vlasteneck nm.

P n

in

H a

s k

ic

V a v i l o

bn

Du

3
o

o p

ro

v o v a

an

vo

sk

ie

Ke m a r s k k nm. c i

Jarosla vov a

vs

59
e

24

9
c

robrovo nm.

43

4
c

P i f o v a

F a r s k h o

Mnesovo nm. Muchovo nm.

c e s t a

a o v r d n a Le

58 Daliborovo nm.

ces ta

h o

29
y

S t a r

Dvory
1

DVORY

18

Nm. Hraniiarov
14

12

8
s

v
a

20 15 o

in

47
a
a

18

20

17 49 20 15

23

h 22

48

Kopany
30

lm

in

24 R o m a n o v a 16 25 R o vniank 26 ova 27 9 15 40

16
Hro b kov

ro

R o m a n

i anko va

T u p o l

je

Ro vn

t
s
a

21
i

51

17

50
s

Ijui nova

17 Nm. Jna Pavla II. Technopol 27

i a n s k a

18

11

R o m a n o v a

B
a

Ambr oseh o

o v a

o
D

29

28

P a j t n s k a
Brans
k

21

c e s t a

mat ns k a

Manelia Dongovci pred svojm domom na Kolmej 162, zaiatok 80. rokov 20. stor. tesne pred asanciou, foto: archv GIB

K ittsee

i www.konduktor.sk/dvory
23 24

36
B

52

s k a

18

M a l D ra d i
10

m o s
a

D U N A J

Klo

u
s

o
v

e n

s
v
t
a

16

s
s

S t

r o b k o v

Ma
rk

p a

ov a

a
r

Dvory

V histrii spojenie dvoch bratislavskch brehov zabezpeoval lokov (pontnov) most Karolny Augusty (1825 1891) apred nm tzv. lietajci most (ktor fungoval ako kompa vrokoch 1676 1809). Prv

Most Frantika Jozefa Most M. R. tefnika Most ervenej armdy Star most

stly bratislavsk most cez Dunaj postavili v rokoch 1889 1890 a niesol meno Raksko-uhorskho cisra Frantika Jozefa I. Za prejazd cez most sa platilo mto, preto boli na oboch stranch vybudovan mtne domeky. Tie poas okupcie Petralky nemeckou armdou v rokoch 1938 1945 slili ako colnice. Poas druhej svetovej vojny most odolval mnohm bombovm tokom, a bol v roku 1945 ustupujcou nemeckou armdou znane pokoden. Po osloboden Bratislavy most prestavili a a do roku 1989 sa nazval Mostom ervenej armdy, odkedy nesie dnen nzov Star most. Kvli zlmu technickmu stavu na om od roku 2010 vylili dopravu. Na cestnej a elezninej asti prebieha rekontrukcia, ale lvka pre pech a cyklistov je funkn. V mtnom domeku na bratislavskej strane sdli v sasnosti Mzeum colnctva agalria a na petralskej sa nachdza retaurcia. 6

Bufet pod Starm mostom s dlhoronou tradciou je idelnym vchodzm, ale aj konenm miesto, i u vyrate do nealekho Sadu Janka Kra, na dunajsk hrdzu, alebo obdivova pamtihodnosti pravho brehu Dunaja. Donedvna bol tento podnik neoddelitenou sasou futbalovch zpasov, ktor sa odohrvali na dnes u ne existujcom tadine FC Petralka (zbrali ho koncom roku 2012). Bohat a spen histriu tohto klubu pripomnaj dve zarmovan fotografie futbalovch jedenstiek na stench bufetu. Aj napriek tomu, e bufet stratil znan as pravidelnch klientov, je naalej prjemnm a vyhadvanm miestom na posedenie. Po nedvnej rekontrukcii zmizli zo steny pri vape charakteristick plagty mono aj kvli tomu, o zobrazovali, sa krmike zvykne dodnes hovori aj tetka. Ceny s vemi prijaten, podnik m svojsk atmosfru a je to jedna z mla poslednch krmiiek, ktor pamtaj Petralku, ke bola ete dedinou.

tadin FC Artmedia Petralka

Uhorska. Od roku 1939 sa nzov klubu pomerne asto menil. V nedvnej histrii sa klub preslvil (aj vaka silnmu sponzorovi) pod nzvom Artmedia Petralka, ke sa prebojoval vsezne 2005/2006 a doLigy majstrov. Prestavba tadina v roku 2001 zvila kapacitu tribn a na 7100 miest. Od roku 2008, kedy sponzor klub opustil, tadin zarastal a chtral. Vseptembri 2012 sa zaalo skompletnou likvidciou tadina, na mieste ktorho vyrastie vbudcnosti zstavba, kee ide o lukratvny pozemok iriehocentra Bratislavy. Futbalov klub, s novm nzvom FC Petralka 1898 sa v roku 2012 znova vrtil z avho brehu Dunaja do Petralky. Domovsk tadin sa momentlne nachdza pri kole na Ulici M. C. Sklodowskej vOvsiti.

Divadlo Arna patr medzi najstarie divadl v Bratislave. V roku 1828 postavili z podnetu divadelnho podnikatea J. A. Stgera pri Auparku (Sade J. Kra) dreven nekryt amfiteter divadeln arnu. Pribline na rovnakom mieste dnes stoj budova postaven v roku 1898. Po takmer 50-ronej prestvke od druhej svetovej vojny zsluhou svetoznmeho slovenskho mma (ijceho vNemecku) Milana Sldka divadlo obnovili a od roku 1996 sa v om op hr. Konaj sa tu divadeln predstavenia, koncerty a pravidelne aj priame prenosy predstaven z Metropolitnej opery v New Yorku sHD kvalitou zvuku aobrazu. Za divadlom sa nachdza takmer 20m

Divadlo Arna

vysok tehlov stavba vodnej vee, ktor slila na zsobovanie divadla vodou. Veda stoj zachovan tehlov dom strojnka vee. Lunapark
1

Bufet pod Starm mostom s vodnou veou v pozad

? Futbalov ihrisk a kluby

27

v Pe tr alke v rokoch 1918 1938

I. sl. K Bratislava (H) na Starohjskej ceste PTE SC (Artmedia) na Kraskovskho ulici Makkabea K (potri) na Starohjskej ceste Ligeti SC (K Petralka) na Starohjskej ceste Matador K na Kopianskej ceste PMTK SC na Klokoovej ulici Slvia Kablo K na ulici Pri Sei Tehela K na Kopianskej ceste

tadin FC (Artmedia) Petralka

Petralsk futbal m bohat histriu a najstariu v celej Bratislave. Z mnostva petralskch futbalovch klubov pravdepodobne najviac spechov zoal klub PTE (Pozsonyi Torna Egyeslet Preporsk

V 50. rokoch 20. storoia na nbre Dunaja, pri divadle Arna vybudovali jedin stly zbavn park v Bratislave lunapark. Aj ke na atrakcie skromn, teil sa vekej obube od jari a do jesene. Hsenkov drha, rusk koleso, straideln hrad, bludisko, autodrom, retiazkov koloto, i hangr pln vakovakch mechanickch a potaovch hier vak neodolali niekokm zplavm 7

Dvory

Star most a mtny domek

Bufet pod Starm mostom

telocvin spolok), zaloen v roku 1898. Na zaiatku 20. storoia patril medzi najsilnejie vidiecke kluby Uhorska. V roku 1913 sa dokonca stal majstrom Hornho

Divadlo Arna

a lunapark sa zaal rozpadva, a v roku 2003 po vekej povodni zanikol plne. Dnes sa daj ete rozli zklady jednotlivch stavieb apriestor sli ako parkovisko. Pamtnky na Tyrovom nbre

V tesnom susedstve sa nachdza kr, ako spomienka na kaplnku sv. Jna Nepomuckho, ktor kedysi stla v tchto miestach. Bufet a klub Propeller
1

Dvory

Retiazkov koloto v Lunaparku

Da 4. septembra 2005 na Tyrovom nbre (na mieste, kde kedysi stl lunapark) zavradili 21-ronho tudenta Daniela Tupho. O rok neskr na tomto mieste odhalili Pamtnk obetiam rasizmu aneonacizmu, 1 ktor navrhol architekt Pavol Brna a zrealizoval sochr Pavol Dubina. Na prehnutom oceovom nosnku je umiestnen bronzov socha anjela so zlomenm krdlom. Nealeko sa nachdza Pamtnk mierovch zmlv. 55 thly vysok pamtnk je venovan dokumentom speatenm po prvej svetovej vojne vo Versailles, SaintGermain a v Trianone v rokoch 1919 a 1920, ktor udvali nov hranice po pde Raksko-uhorskej monarchie. Hne veda Au caf stoj v tni medzi stromami bohato ornamentlne zdoben pieskovcov Pamtnk obetiam genocdy Armnov, 2 ktor uctieva pamiatku 1 500 000 obet genocdy v roku 1915. 8

Legendrny bufet Propeller na Tyrovom nbre bol v 90. rokoch vyhadvanou ozou alternatvy (popri dnes u taktie neexistujcom divadle a krme Stoka na Pribinovej ulici za dnenou Euroveou). Ist as do komplexu patrilo aj pdium, ktor vak v roku 2001 myselne zaplili. (Propk leal v aldku mnohm uom, hlavne predstaviteom mesta a polcii, pretoe sa tu vraj stretvala alternatvna mlde a slobodne tu polihovala na trvniku astvrala kadejak neprstojnosti. Sem-tam sem zavtala aj skupinka neonacistov, ktorm taktie prekala uvonen atmosfra tohto miesta). Skutonos, e budovu bufetu postavili naierno, koncertami sa naruoval non kud a v neposlednom rade aj vrada Daniela Tupho, mali za nsledok, e bufet v roku 2006 zruili. Namiesto vylihovania v trve s lacnm pivom alebo kofolou sa tu dnes mete slni s drahm mojitom na 3500 tonch piesku, ktor sem kad leto vysype jeden

V roku 1930 mlad slovensk architekt Emil Bellu navrhol dve funkcionalistick budovy prstaviska propeleru kyvadlovej lode premvajcej medzi pravm a avm brehom Dunaja. Pvodne dopravu zabezpeovalo viacero modelov parnkov. Jeden z nich, vyroben v roku 1909 (premval od roku 1911 do roku 1966), dnes kotv pri mle a nachdza sa v om kurizna galria ete kuriznejieho svetoznmeho vtvar-

Ptanque

19

Hne veda prstaviska propeleru sa nachdza ihrisko na ptanque. Tento fyzicky nenron, ale vemi prjemn a spoloensk port si mete zahra kedykovek poas roka a zadarmo. Gule si, samozrejme, treba prinies.
Prstavisko propeleru od arch. Emila Bellua

Most SNP

nka Adolfa Bencu. 2 Poslednou kompou bola lo Kamzk, ktor premvala od roku 1978 s prestvkami a do roku 2003. Km budova na bratislavskom brehu funguje dnes ako kaviare, stavba na pravom brehu, pozostvajca z akrne a okienka na predaj lstkov, u nepln svoju funkciu achtra. V sasnosti sa uvauje o obnoven prepravy, ktor by spjala obe prstavisk sEuroveou a River parkom. Leberfinger
25

Most Slovenskho nrodnho povstania postavili v rokoch 1967 1972, vase, ke u bolo rozhodnut o vstavbe na pravom brehu Dunaja. Poda nvrhu architektov Jozefa Lacka, jeho asistentov Ladi slava Kunra aIvana Slamea a ininierov Arp da Tesra a Jozefa Zvaru dostal most charakteristickpodobu 84,6 m vysokho pylna s vyhliadkovou retaurciou na vrchole,

Alternatvna mlde v Propelleri, foto: Martina Jarolnov

nemenovan mobiln opertor. Dnen doba u alternatvnej mldei nepraje.

Histria hostinca Leberfinger siaha a do roku 1759, kedy bol zaloen ako zjazdn hostinec na vznamnej dopravnej tepne Viedenskej ceste. Hostinec poskytoval pocestnm aj ubytovanie, ustajnenie a servis anch kon, dobytku a povozov. K jeho obube prispelo prjemn prostredie, dobr kuchya (vyhlsen boli tunajie slivkov

Leberfinger a Most SNP

Pamtnk obetiam genocdy Armnov

Dvory

Prstavisko propeleru

knedle), aj to, e sa nachdzal v susedstve vznamnho rekreanho parku Aupark (dnen Sad Janka Kra) a kad vkend sa tu konali tanen zbavy. Od 50. rokov 20. stor v budove sdlilo uovsk stredisko kominrov. V roku 1992 objekt vyhorel aprestal sa vyuva. V rokoch 1996 1998 preiel rekontrukciou a dodnes funguje ako retaurcia s terasou a priahlm detskm ihriskom. Ak do retaurcie zavtate poriadne hladn, urite si nenechajte ujs tvrkilov Leberfingerovu bravov niclu.

dnes nazvanou UFO. Na mohutnch oceovch lanch vis kontrukcia mosta s dvomi dvojprdovmi vozovkami a chodnkmi pre pech a cyklistov pod ou. V strednej asti mosta s veden ininierske siete. Pri jeho stavbe zbrali vek as bratislavskho podhradia, vrtane jedinenej idovskej synaggy. Aj napriek tomu most v roku 2001 vyhlsili za slovensk stavbu storoia. Na streche retaurcie (pvodne nazvanej Bystrica), do ktorej premva vah, sa nachdza panoramatick vyhliadkov ploina, z ktorej pri dobrej viditenosti vidie a na rakske Alpy. Zoboch strn spodnej asti mosta na petralskej strane sa nachdzaj dva relify bratislavskho erbu od sochrky udmily Cvengroovej zroku 1971. T je aj autorkou sochy leiacej eny na protiahlom brehu, vparku pri zastvke autobusov pod mostom. Maarsk veslrsky klub
22

spsob anglickch klubov. V rokoch 1885 86 bol poda projektu rakskeho architekta Raimunda Jeblingera postaven v neogotickom tle technikou tzv. fachwerk (hrazden kontrukcia). Vysok ikm strechy budovy s strednou vysokou veou a odhalen dreven trmy boli inpirovan alpskou architektrou. Nemeck veslrsky klub
6 Bratislava z petralskho nbreia

alskom nbre v okol Sadu Janka Kra (Auparku) ich bolo v tch asoch takmer 20. Tehlov budova Dmskeho tenisovho klubu postaven technikou fachwerk sa ete donedvna nachdzala v areli vstaviska Incheba. V roku 2007 (tesne po podan nvrhu na vyhlsenie za chrnen pamiatku), ho dalo vedenie vstaviska vzhadom na zisten skutkov stav stavebnho objektu, ktor ohrozoval nvtevnkov arelu odstrni. Slovensk veslrsky klub Viedensk cesta
26 7

Dvory

Uniktna funkcionalistick budova Nemeckho veslrskeho klubu od Josefa Konrada postavili v roku 1931 a je jednm

Petralsk stranu Dunaja v minulosti bohato vyuvali na rekrean ely (futbalov kluby, tenis, plvanie, dostihy) a vzniklo tu aj viacero veslrskych klubov. Dnes u neexistujca budova Maarskho veslrskeho klubu (bva oznaovan aj ako Bratislavsk, stl na mieste, kde dnes sti Most SNP a kvli tejto stavbe ho koncom 60. rokov 20. stor. asanovali) bol prvm modernm portovm klubom v Uhorsku na

Sasn stav Nemeckho veslrskeho klubu

Maarsk veslrsky klub znien pri vstavbe Mosta SNP

zdvoch predstaviteov klubovej architektry na Slovensku. Tto budova, ktor vyuva prvky lodnej estetiky, pripomnajca vek parnk s terasou, podpalubm a kapitnskym mostkom na vrchole, dlho plnila svoju pvodn funkciu. V 90-tych rokoch vnej sdlil archv STV avspodnej asti fungovala prevdzka mldenckeho klubu. Od roku 2005 je budova majetkom skromnej organizcie. Objekt je zachovan takmer v pvodnom, avak znane devastovanom stave dispozcia spodnho podlaia bola iba mierne pozmenen, zachovan s kovov rmy okien, krb a dreven podlaha na druhom podla, madl aj zbradlia schodiska aters. Aj ke s v sasnosti vetky dvere a okn zabednen, budova, ktor je nrodnou kultrnou pamiatkou, chtra a jej osud je zatia nejasn.

Druhm predstaviteom klubovej archi tektry na Slovensku je budova Slovenskho veslrskeho klubu od vznamnho architekta Emila Bellua z roku 1931. Je jednou z prvch architektovch stavieb vo funkcionalistickom duchu a patr kjeho najavantgardnejm dielam. Pvodn vek sklenen plochy boli kvli lepej tepelnej izolcii v rmci rekontrukcie odstrnen a objekt obohaten o retaurciu. T pod nzvom Aupic funguje dodnes. Zachovala sa dokonca aj pvodn funkcia a stle tu sdli Slovensk veslrsky klub, ktor m na hornch podlaiach zzemie a v spodnej asti lodenicu. Dmsky tenisov klub
5

as Viedenskej cesty le na povrchu hrdze, patriacej do sstavy hrdz, ktor dala od roku 1771 postavi Mria Terzia. Vedie od Starho mosta a k bvalmu hraninmu prechodu Berg. Kee ilo v minu-

V Petralke zaiatku 20. storoia sa nachdzalo aj mnostvo tenisovch kurtov (aj dnes ich njdeme poehnane). Na petr-

Viedensk elektrika na Viedenskej ceste pri Penianskom ramene

Budova Dmskeho tenisovho klubu v areli Incheba

losti o vznamn cestu, spjajcu Bratislavu nielen s Rakskom, ale aj Maarskom (na Viedensk cestu sa napjala Orosvrska Rusovsk cesta, aj Kopianska cesta, vedca do Kittsee), nachdzali sa na nej vznamn budovy, ako policajn stanica, divadlo Arna, kaviare Au caf, zjazdn hostinec Leberfinger, 3 veslrske kluby (maarsk, nemeck, slovensk), podniky Preglejka a Diava. Na pravej strane za dnenou Inchebou sa tiahlo Penianske rameno, 3 ktor sa vyuvalo na rybrenie, kpanie, 11

10

Dvory

Bratislavsk sek trate viedenskej elektriky (erven) a medzimestsk sek (zelen)

lnkovanie a v zime sa na om koruovalo. Rameno v 90. rokoch, v svislosti so stavbou sdliska, vyschlo a vek as zasypali pri stavbe mosta Lafranconi. Viedensk cesta bola aj dejiskom mnohch historickch udalost 20. storoia. V roku 1938 po nej priiel Adolf Hitler, aby si pozrel okupovan zemie a systm petralskho opevnenia. Vroku 1945 sa po nej prve nemeck vojsk sahovali nasp pred ervenou armdou. Vroku 1968 po Viedenskej ceste prichdzali do Bratislavy tanky vojsk Varavskej zmluvy. A do roku 1989 tvorilo zemie za cestou hranin psmo a za ou u nasledoval iba neprekonaten systm ostnatch drtov. Po Viedenskej ceste viedla aj jedna as povestnej viedenskej elektriky. Viedensk elektrika V roku 1914 otvorili 69 km dlh koajov tra, vedcu z Bratislavy a do Viedne. Tra mala tri asti bratislavsk a viedensk mestsk as trate a medzimestsk as. VBratislave vyrala elektrika spred hotela Savoy a vytvrala okruh cez afrikovo nmestie (pribline tak, ako ho vytvra dnes elektrikov tra), potom cez (Star) most prechdzala po Viedenskej, Rusovskej a Kopianskej ceste a po vmenn stani12

cu Kopany. Tam vlak prepojili na medzimestsk systm. Odtia pokraoval do Viedne, kde sa znova prepojil na systm mestskej dopravy. Od roku 1938 tra konila pred Starm mostom a do mesta cez hranicu s Nemeckou rou u neviedla. Na Petralskej strane ju alej vyuvali ako spojenie sViedou. V roku 1945 petralsk sek a po Viede plne zruili. Stanin budova Kopany aj pvodn depo s zachovan pri starom petralskom cintorne afabrike Matador. Stanicu prestavili na rodinn dom (natret namodro) a depo sli ako sklad. V lnii od Kopianskej stanice a po hranicu s Rakskom, aj za ou, s ete viditen podvaly, betnov patnky, miestami aj asti koaj a dokonca nvestidlo, ktor je v polohe stop u od roku 1945. V sasnosti prebieha rekontrukcia lokomotvy z iniciatvy Klubu priateov mestskej hromadnej a regionlnej dopravy, ktormu sa ju podarilo zachrni v roku 2011 pred zorotovanm v Raksku. Viacelov vstavn zariadenie (Inche ba) 23 Vetrh Incheba (International Chemical Bratislava), poda ktorho sa tto stavba udovo nazva, sa dlh roky konal v bratislavskom PKO (Park kultry a oddychu), v dnes u neexistujcich pavilnoch

z oceovo-sklenenej kontrukcie od arch. Ferdinanda Milukho. Vetrh sa presunul na protiahl breh do vekho vstavnho komplexu od nemenej vznamnho slovenskho architekta Vladimra Dedeka. Stavbu realizovali v rokoch 1974 1986, projekt vak pvodne rtal s tm, e komplex sa stane predenm bratislavskho centra na petralsk stranu. Sasou vstavby mali by mnoh budovy, ako aj prstav na Dunaji. V sasnosti sa vo vstavnch halch poas celho roka konaj rzne vetrhy (Coneco, Autosaln, Bibliotka, Flra, ITF Slovakiatour), koncerty, pred budovou kadorone na jese stvaj kolotoiari zcelej Eurpy s rozmanitmi kolotomi. Arel zdobia rzne rozmiestnen sochy od autorov z USA, Talianska, panielska, Slovenska, Fnska a Rumunska, ktor tu vznikli poas medzinrodnho sochrskeho sympzia v roku 2008. Dominantou arelu je administratvna budova vysok 85 m, ktorej zaujmav lenenie fasd je, bohuia, z viditenejej strany od Mosta SNP zakryt obrovskou plachtou reklamy. Ke vak prejdete okolo budovy po Viedenskej ceste, uvidte aj vek presklen otvor (dodatone doroben) na najvrchnejom podla, z ktorho m majite podniku Bratislavu a Karpaty ako na dlani. Vo vedajej niej budove sa nachdza hotel. koly V Petralke sa zachovali tri koly z predsdliskovho obdobia, ktor dodnes funguj. Gymnzium na Zadunajskej, 21 na torze pvodnej ulice, u v rokoch 1918 1938 fungovalo ako ttna udov kola 5-triedna. V budove Gymnzia na Ein steinovej ulici 8 sa u u od roku 1956. Na Zporoskej ulici sa nachdza komplex viacerch kolskch budov aj stelocviou. Od roku 1948 tu sdlila Zkladn kola, dnes patria budovy Skromnej bulharskej kole s gymnziom a materskou klkou

Dvory

Gymnzium Einsteinova

svyuovacm jazykom bulharskm a jedna Policajnmu zboru SR.

? Zadunajsk cesta
Historick nzvy dnenej Zadunajskej cesty odzrkaduj vetky reimy, ktor preila Marxova a Masarykova (1918 1938), Adolf Hitlerstrasse (1938 1945), Beneova (1945 1948), Stalinova a Zadunajsk (1948 do asancie). Z pvodnej ulice sa zachovala iba as pred Gymnziom Einsteinova.

Mnik Sovietskej armdy

54

Vkov budova Incheba s hotelom

Na kriovatke Viedenskej a Rusovskej cesty stoj kamenn pomnk s npisom: V tchto miestach prekroili oddiely slvnej Sovietskej armdy hranice oslobodenej Bratislavy, aby ud Rakska oslobodil od nadvldy faizmu! es a slva Sovietskej armde!. ulov pamtnk je na jednej strane skosen do tvaru pky, ktor ukazuje smer postupu Sovietskej armdy. Rovnak pamtnky s rozmiestnen na viacerch miestach Bratislavy (Raa, Lama, Ruinov, Podunajsk Biskupice), poda toho, ako mesto postupne oslobodzovali. Mniky odhalili vroku 1960 aich autormi s sochr Ladislav Snopek aarchitekt Ladislav Beisetzer.
Mnik Sovietskej armdy

13

Dvory

Sad Janka Kra

zhradncky, poovncky a paviln priemyselnch plodn. Park je doplnen o prvky drobnej architektry v centrlnej osi vo vchodnej asti sa nachdza horn as gotickej vee Frantiknskeho kostola, 2 ktor tu premiestnili po zemetrasen na konci 19. storoia, a sli ako altnok. V strednej asti parku, pri mieste, kde sa pretnaj cestiky, sa pomedzi kvetinov zhony vynma biela socha Janka Kra 1 od sochra Frantika -uhorskej armdy proti napoleonskm vojskm, 7 ktor na toto zemie zavtali dvakrt, v rokoch 1805 a 1809. Na vroie nom ase verejnosou kritizovan erotick klub. Nenov npisy nad vchodom sce dvnejie zmizli, ale podnik ponka svoje sluby naalej. Sad Janka Kra je jedinenm mestskm parkom, nrodnou kultrnou pamiatkou, biocentrom regionlneho vznamu asasne geofondovo vznamnou plochou fauny a flry. Aj napriek tomu v jeho tesnej blzkosti postavili v roku 2002 nkupn centrum s priahlou 22-podlanou budovou (rok 2007). Z druhej strany sa ti alia 19-poschodov budova (na Krasovskho ulici) a hne veda sa plnuje vstavba 25-podlanej polyfunknej budovy juho-

N A J

Socha Janka Kra

Gotick vea Frantiknskeho kostola

Sad Janka Kra

Zadu

Sad Janka Kra je najstarm verejnm parkom v strednej Eurpe. Zaloili ho v rokoch 1774 76 na ploche pvodnho lunho lesa. Park bol upraven vplyvom barokovho klasicizmu do tvaru osemramennej hviezdice s alejami rznych druhov stromov, neskr preiel v roku 1832 pravou, pri ktorej bola dispozcia uvonen na spsob anglickho parku. Dnen podobu park zskal v roku 1839. V 70. rokoch 20. storoia preiel vekou rekontrukciou, kedy odstrnili divorastce kroviny, m sa park otvoril a vytvorili sa vekopriestorov prrodn interiry. Je tu zastpen vek mnostvo druhov krovn a stromov, pomedzi ktormi sa nachdzaj aj exotick dreviny (Ginko dvojlalon, Maklura oranov, Metasekvoja nska a in). Uniktne s takmer 200-ron Platany javorolist, ktorch obvod kmeov dosahuje a 5 6 metrov. V roku 1902 sa v Sade Janka Kra uskutonila II. ponohospodrska vstava. V parku postavili pecializovan secesn pavilny obilninrsky, vinohradncky, lesncky,

Tbor Napoleonskch vojsk poas vroia bombardovania Bratislavy v roku 1809

Gibalu. Oproti nej v trve stoj vek kame, ktor je zkladnm kameom pre budci Pa mt nk slovenskho vysahovalectva. 3 Ide o tyri a pol tony viaci kus ervenho mramoru z Tardoskho lomu, ktor je darom od maarskch Slovkov. V parku je rozmiestnench 12 kruhovch miest slavikami po obvode, v strede ktorch sa nachdzaj guov plastiky so znameniami zverokruhu. 4 V juhovchodnej asti parku sa nachdza fontna s troma holubicami. 5 Hne veda v rokoch 1934 37 bolo prv bratislavsk rozrium. Pripomna ho pamtn tabua 6 nealeko fontny. Po obvode a vchodnej asti E i junej n s cestu sa zachoparku a po Viedensk t e i vala as obrannho valu raksko- n

Fontna s troma holubicami

bombardovania Bratislavy a prudk boje na pravom brehu Dunaja sa v Sade Janka Kra odohrvaj kad rok v jni ukky bojov, ktorch sa zastuje mnostvo skupn vojenskej histrie z celej Eurpy. Kuriozitou je budova v zpadnej asti parku, 8 pvodne postaven na retauran ely. V tej sa dnes nachdza vposledP N s
V

Leberfinger d

Ty r o v o

n b r e i e

1 3

2 5 6

vchodne od parku. Ide toti o lukratvne pozemky v blzkosti bratislavskho centra a dianice, K l o k o presekva ktor doslova ov Petralku na dve a asti a izoluje ju od Dunaja a mesta. Ochranri maj obavu o budcnos Sadu Janka Kra, ktormu sa okolitou zstavbou pravdepodobne zmenia klimatick podmienky.

S t a r

Napoleonsk obrann val

m o s t

Dvory

V prvej polovici 20. stor. sa Petralka postupne stala miestom, kde sa sstredili mnoh priemyseln podniky (v svislos-

V zastrenej asti Petralky (o ktorej vina jej sasnch obyvateov ani nevie), z jednej strany ohranienej mrmi bvalej tovrne Matador a z druhej petralskm cintornom, si mete spravi predstavu

Letn kpalisko Matador

16

Pvodn vrobn haly zvodu Semperit Matador

ti s vybudovanm elezninho spojenia s Viedou). Tovrne sa usadili pozd Viedenskej, Kopianskej a Orosvrskej cesty, na strategickch miestach vblzkosti elezninej trate a stanice. Nachdzala sa tu tehela, tovre na konzervy, parn pla, tovre na vrobu preglejky a in. Vek a prosperujcu tovre na vrobu smaltovanho tovaru, situovan v miestach oproti dnenej elezninej stanici, zaloili u vroku 1896. K nej patril aj dodnes zachovan murovan dom riaditea tovrne 10 zo zaiatku 20. storoia, nesprvne oznaovan ako stanin domek. Ten je, podobne ako (u neexistujce) budovy Dmskeho tenisovho klubu aBratislavskho veslrskeho klubu, realizovan technikou hrzdenho muriva fachwerk. V roku 1904 zaloili podnik na vrobu gumovho tovaru. Vyrbali sa tu gumov hadice, bicyklov due, podptky, tenisov loptiky a pneumatiky. Tovre Semperit, neskr znma pod nzvom Matador, tu fungovala a do 90. rokov 20. sto16
Komn Matadoru

Komplex nekrytho kpaliska Matador tvor olympijsk 50 m bazn aj s tribnou, 20 m bazn s tobognom a dva detsk bazny. Kpalisko je v prevdzke od roku 1963. Kpalisko v lete navtevuje pomerne dos ud, aj ke asy, kedy sa v bazne nedalo hba a na brehu bola hlava na hlave, s histriou. Sezna zana, poda poasia niekedy u v polovici mja atrv a do zaiatku septembra. Olympijsk bazn bva dejiskom plaveckch pretekov a zpasov vo vodnom ple. V areli je viacero bufetov, z ktorch s niektor otvoren celorone as prstupn aj z ulice.

Ruina domu na Goralskej ulici

Kpalisko Matador

Kpalisko Matador patrilo v minulosti do arelu portovsk Miestneho portovho klubu Iskra, v histrii znmeho hlavne kvli skvelmu futbalovmu klubu Matador. Dnes kpalisko prevdzkuje bratislavsk Klub vodnho pla. Vareli vsasnosti funguj iba tenisov kurty, vek plochy futbalovch ihrsk vtieni novostavby Vienna Gate pomaly zarastaj.

o tom, ako Petralka vyzerala kedysi. Na uliciach Dargovsk, Kubnska, Nbren, Goralsk a Hrobrska stoja ete pvodn domy, niektor aj s pvodnmi obyvatemi. Oblas voakedy patrila pod raksku obec Kittsee a od roku 1928 je evidovan ako kolnia Kopany. Preto bva miestnymi obyvatemi aj starmi Petralanmi nazvan kolnia, alebo kolnka. Dodnes tto as nem vybudovan kanalizciu ani plyn. Predaja kvetov a nhrobnch kameov na Nbrenej ulici funguje aj ako mal bufet (Mini Presso) a mete si tu da nieo na osvieenie a posedie na dvoreku. o-to sa d dozvedie od samotnch majiteov firmy Gumbrovcov, alebo starch Petralanov, ktor tu chodia na hroby svojich blzkych, zaspomna si aj na svoje rodisko. Cez vkendy tu na uliciach predvaj miestne zhradkrky erstv kvety a najv pohyb tu je, samozrejme, na Sviatok vetkch svtch.

Okrem toho, e je Petralsk cintorn miestom poslednho odpoinku mnohch Petralanov, nachdza sa tu aj pamtnk a spolon hrob idovskch obet faizmu. Nealeko cintorna a pvodnej elezninej stanice tu poas okupcie faistickm Nemeckom stl zbern tbor zriaden a v polovici decembra 1944, kedy tu dorazil prv transport 1 600 vzov z Budapeti. Boli medzi nimi najm maarsk idia, ale aj Poliaci, Ukrajinci, Taliani a Juhoslovania. Po evakucii nemeckch vojsk v marci roku 1945 za severozpadnm plotom cintorna objavili p masovch hrobov a v nich 497 obet, z ktorch sa podarilo identifikova 49. Pamtnk m tvar kamennej mohyly s pamtnou tabuou azoznamom identifikovanch obet. Dnes ho zaujmavo dotvra ahav strom, ktor z pamtnka akoby vyrastal. Viacerch funkcionrov petralskho zbernho tbora v rmci povojnovch sdnych procesov odsdili, niektor ako naprklad velite petralskho gestapa An ton Hart gasser, vak ostali nepotrestan.

Pamtnk a spolon hrob obet popravench v zbernom tbore v Petralke

Motokrosov drha

Na ploche medzi poom pri kolnii a dianicou D2 do Maarska (na mieste, kadia viedli koajnice tzv. viedenskej elektriky) je vybudovan motokrosov drha aj 17

Dvory

Zvod Matador

11

roia. Vek arel pri elezninej stanici, kde sa nachdza aj pamiatkovo chrnen tehlov vrobn hala, je dnes sdlom mnostva firiem, pneuservisov, autoservisov a zbern kovovho rotu. Vysok komn v sasnosti sli hlavne holubom as na om umiestnen vysielae a antny.

Torzo starej Petralky

Petralsk cintorn

12

Prekky motokrosovej drhy

s prekkami z dreva a pneumatk a dokonca aj s malou tribnkou na drevenej kontrukcii. Kopany

30

Juhozpadn as Petralky bola voakedy sasou rakskej obce Kittsee, po slovensky nazvanou Kopany. tvr, ktor tu vznikla okolo Kopianskej ulice a elezninej trate, mala priemyseln charakter (Matador, smaltova, tehela), ale nachdzala sa tu aj ensk vznica miestnymi oznaovan ako lger. Vtejto asti vyrstlo koncom 80. rokov 20. stor. mal sdlisko nazvan Kopany a do jeho piatich 12-poschodovch panelkov a ubytovne postupne umiestovali problematickch obyvateov a neplatiov. Tak tu vzniko skuton geto, izolovan od ostatnch ast Petralky, plnho drg, prostitcie, smet azdevastovanho prostredia. V poslednch

rokoch sa situcia vylepuje, uskutouj sa rzne socilne projekty, psob tu komunitn centrum Ulita, ktor sa orientuje na mladch ud, detsk ihrisk postupne prechdzaj rekontrukciou. V blzkosti sa nachdza mnoho predajn a vekoskladov, v jednej budove arelu june od sdliska (ist as sa vnej konali aj predajn burzy) je vybudovan verejn kryt motokrov drha 21 s dkou 500 m. V areli sa nachdza aj centrum s retaurciou, penzinom, wellness a konferennou slou. V roku 2012 na Kopianskej ceste predili cyklistick trasu od elezninej stanice a po hranicu s Rakskom, kde je napojen na raksky systm cyklistickch ciest. Mnostvo pech a cyklistov tadiato prechdza k nealekmu vojnovmu cintornu a zrekontruovanmu bunkru spred 2. svetovej vojny. Sdlisko Kopany u nie je odrezan od sveta ako kedysi, u nestoj na okraji (zujmu), ale na historickej spojnici s Rakskom tak, ako to bolo v 19. a zaiatkom 20. storoia. Ak predsa len chcete spozna miestnych ud a prehodi s nimi pr slov, navtvte podivn bdku pred kriovatkou, kde vm naapuj kofolu alebo pivo do plastovho pohra. Mete posedie vntri, pri hracom automate a televzore, alebo sa posadi von na terasu. Vojnov cintorn
23

pretoe sa nachdzal v zakzanej hraninej oblasti. Zrekontruovali ho a v roku 2008, na spsob americkch vojnovch cintornov spravidelnmi zstupmi bielych krov. Stl tu aj samostatn hrob raksko-uhorskho generla Cvreka de Mielec, ktorho pozostatky previezli krtko po vojne mimo Slovenska. Budovu samostatnej hrobky-kaplnky asanovali v roku 1936, ke na jeho mieste postavili objekt opevnenia (bunker
Zhradky okolo trafostanice na Kolmej ulici

Dvory

jmav tm, e sa nachdza v tesnom susedstve trafostanice. Ide mono o posledn miesta, na ktorch ete rast aj povestn petralsk marhule.

Ovocn stromy
Pozostatky ovocnch stromov sa daj njs tie priamo medzi panelkmi sdliska. Pravidelne sa v lete objavuj na niektorch miestach bohato obsypan stromy plodmi mirabeliek (ltch sliviek), orechov alebo jablon.

Zrekontruovan vojnov cintorn z I. svetovej vojny

BS-8). Poda legendy v predveer exhumcie duch generla vystpil z hrobky a rozlil sa so svojimi vojakmi. Potom sa vrtil na miesto svojho odpoinku, ako to na vlastn oi vraj videli dvaja nhodn okoloidci. Zhradky na Kolmej
5

i www.fruitmap.sk

Plastika Snop

51

Kopany s Kopianskou cestou

Vojnov cintorn z roku 1916 sa nachdza pri hranici s Rakskom, v tesnej blzkosti bunkra BS-8. 24 Vznikol ako sas vojenskho lazaretu. Na cintorne je pochovanch 331 vojakov rznych nrodnost. Le tu 122 echov a Slovkov, 53 Maarov, 16 Rakanov, 11 Poliakov, 11 Talianov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 3 Nemci a 6 neznmych vojakov. Ide o obete prvej svetovej vojny, ktor zomreli v posdkovej nemocnici v Bratislave a divznej nemocnici v Kopanoch v rokoch 1916 1918. Cintorn od konca 2. svetovej vojny chtral,

Hne pri nadjazde cez Pannsku cestu, pri Kolmej ulici s ete pvodn zhradky, ktor tu stli za poslednou ulicou dediny Kolmou. T mala smer dnenej asti Kolmej, ktor sa nachdza na protiahlej strane Pannskej cesty. V tejto oblasti, kde u nestli domy, boli na rodnej pde budovan zhradky, ktor slili najm Bratislavanom. Zachovali sa aj popri elezninej trati veda nkupnho strediska Danubia a pri petralskom cintorne, pri kpalisku Matador, alebo june od dnenej Petralky, v lokalite Jankov dvor. Zhradkrska oblas na Kolmej ceste je zau-

V strede asfaltovej plochy, na ktorej kedysi stli stnky trhoviska a ktor dnes sli ako parkovisko pri obchodnom centre na Jirskovej ulici, sa ti plastika znzorujca snop zviazan Plastika Snop obilie. Kame Torzo
50

Na rohu Jirs kovej a Paj tn skej ulice stoj erven pieskovcov socha enskho torza na vysokom podstavci.
Kame Torzo

18

19

Dvory

Petralsk korzo
Ide o pe a cyklistick chodnk spjajci star mesto cez most SNP s petralskou elezninou stanicou. V sasnosti u trasu predili cez Kopiansku ulicu a do Kittsee anapojili ju na cyklistick trasy v Raksku. V severnej asti korzo prechdza medzi nadjazdom Mosta SNP a Inchebou, vedie ponad Einsteinovu cestu a dianicu na Nobelovo nmestie. Na nmest s sstreden rzne sluby a budovy obianskej vybavenosti. Veda budovy potravn so zaujmavou toitou rampou sa nachdza elezn plastika troch farebnch aov 3 na choduliach od sochra Stanislava Mikua. Na nmest sa zachovala alej gatanov, kto-

Hne pri kostole sa nachdza socha Krista 59 s rozpaenmi rukami od sochra Stanislava Mikua z roku 2009. A kee krma neme by aleko do kostola, hne oproti soche v susedstve zkladnej umeleckej koly je nzka jednopodlan budova, v ktorej u od zaiatku 60. rokov 20. stor. funguje Hostinec Lipa. 24 Osud tejto takmer poslednej pvodnej petralskej krmy je neist, kee na jej mieste plnuj stavbu obytnho domu. Stle tu vak mono stretn starch Petralanov, od ktorch sa d velio dozvedie. Kadia pvodne ili ulice starej Petralky, kde sa nachdzalo kino Iskra, alebo naprklad aj to, e viacer lipy v zhrade aj v blzkom okoKostol Povenia sv. Kra

medzi dreven trmy, tzv. hrzden murivo) a bval vom riadite uhorskej tovrne na emailovan tovar, pn Herkner. Budovu pred zbranm zachrnilo to, e ju vyhlsili za nrodn kultrnu pamiatku. Korzo kon pri elezninej stanici, 4 ktorej sasou s rzne vonkajie bufety, ponkajce jedlo a pitie. Z petralskej sta-

Nobelovo nmestie

r tvorili sas starho petralskho cintorna. Ten v 30. rokoch zruili a vybudovali nov cintorn za tovrou Matador. Korzo alej pokrauje popri dvoch bustch Antona Bernolka a tefana Moyssa 58 na Daliborovo nmestie, kde u od roku 1932 stoj Kostol Povenia sv. Kra. 9 Koncom 20-tych rokov 20. stor. Petralania poiadali o finann pomoc Toma Bau na vstavbu kostola v neogotickom tle. K naetrenm peniazom (350 000 korn) im chbalo ete raz toko. Baa povolal svojho dvornho architekta

Vladimra Karfka a ten pomocou vyuitia prefabrikovanch dielov, skeletovej kontrukcie a oceovho debnenia stlail celkov rozpoet na 350 000 korn a navrhol kostol, ktorho vstavba trvala iba 3,5 mesiaca. Kostol s dispozciou trojloovej baziliky predstavuje idely funkcionalistickho chpania architektry bez akchkovek zbytonch prvkov jednoduchos, trvanlivos, nzke nklady na drbu a funknos boli na prvom mieste. V interiri sa zachovali pvodn prvky ako oltr, lavice, spovednice a priestoru dominuje dreven kr od bratislavskho sochra Alojza Rigeleho. Ku kostolu patr aj budova fary.

Interir elezninej stanice

Dom riaditea smaltovne

Hostinec Lipa

l zasadili niektor skaln prvrenci tohto oberstvovacieho zariadenia. Korzo pokrauje cez nov obytn tvr s viacermi kaviarami a retaurciami, podchodom pod Rusovskou cestou a kovovou skulptrou, symbolizujcou vstupn brnu 60 a po eleznin stanicu. Oproti elezninej stanici, v tieni nedvno postavenho centra Vienna Gate up tehlov dom, 10 nesprvne nazvan stanin domek. Ide vak o vilu postaven zaiatkom 20. storoia technikou fachwerk (vkladanm neplench tehl
Plastika aovia na Nobelovom nmest

nice premvaj vlaky hlavne do Rakska. Spojenie s Viedou zabezpeuj vlaky vhodinovch intervaloch cez pracovn de a v dvojhodinovch cez vkend. Zo stanice sa d alej pokraova po Kopianskej ceste smerom na Kittsee alebo podchodom pod nstupiami na Pannsku cestu. Nad schodiskom pri vchode z podchodu, sa nachdza trojplastika Tri ensk torz 5 od sochra Stanislava Mikua.

Dvory

Kostol sv. Rodiny stoj pri Chorvtskom ramene, oproti administratvnej budove Technopol. Kostol postavili v roku 2003 poda nvrhu arch. Ivana Kolenia a v sasnosti sa buduje priahl budova fary a pastoranho centra. Nmestie Jna Pavla II., na ktorom sa kostol nachdza, sa 14. 9. 2003 stalo dejiskom svtej ome, ktor odslil ppe Jn Pavol II. pred takmer tvr milinom veriacich. Kostol stoj v susedstve budcej kriovatky bratislavskho nosnho

Bronzov plastika od Miroslava Cipra

56

Skatepark na Markovej ulici

Fedinova Priamo oproti parku na Jirskovej ulici sa nachdza Fedinova ulica, ktor tvor aksi obvodn centrum tvrte. Pota, Cik-cak centrum s obradnou sieou a vstavnm priestorom, povestn bingo Alfa (v sasnosti ale bez binga), rzne sluby na terase za nvtevu stoj poiova kostmov. 18 Za psom terasovch domov stoj zdravotn stredisko so zaujmavou plastikou, 48 pripomnajcou p kmeov stromov vrastajcich do steny. Okresn sd na Prokofievovej ulici, situovan v pvodnom

Pozd Pannskej cesty, v blzkosti elezninej stanice postupne vyrastaj nov administratvne budovy. Nachdzaj sa tu naprklad daov rad, skromn vysok kola, autoservisy a autopredajne, nkupn stredisk at. Oproti elezninej stanici, pred vchodom do budovy vydavatestva asopisov, sa nachdza abstraktn bronzov plastika z roku 2001 od slovenskho vtvarnka Miroslava Cipra.
Plastika od Miroslava Cipra

Kostol sv. Rodiny

systmu dopravy a administratvnej a obytnej tvrte, ktor povedie vchodozpadnou spojnicou s u jestvujcim Technopolom azstavbou na Pajtnskej ulici. Vntri kostola sa nachdza oltrny kr, ktor stl na tribne vybudovanej pri prleitosti ppeovej ome. Pred vstupom do kostola stoj bronzov socha ehnajceho Jna Pavla II. z roku 2003 od sochra Jna Gazdka. Park Jirskova Park v severnej asti Jirskovej ulice (za socializmu Nmestie Mjovho povstania eskho udu) tvor trvnat plocha, v ktorej centrlnej asti sa nachdza Pamtnk Praskmu povstaniu 49 v roku 1945, vytvoren z nahromadench kamennch kociek. Vo vchodnej asti, v susedstve Chorvtskeho kanla a oproti obchodnmu 22

Mzeum kolstva a pedagogiky Na Hlovej ulici stoj bval budova klky, ktor prestavili na modern sdlo Slo ven skej pedagog ickej k n i n i c e . 25 Oproti, v budove Strednej priemyselnej koly elektrotechnic kej sa nachdza Plastika Emila Venkova Mzeum kolstva a pedagogiky, 26 ktor muzelnymi prostriedkami dokumentuje vvoj kolstva a pedagogiky na zem Slovenska. Mzeum vlastn vo svojich fondoch takmer 40 000 zbierkovch predmetov zo 16. 20. storoia.

Vlasteneck nmestie Dleitm centrom severnej asti (Dvory IV) je Vlasteneck nmestie, s rznymi obchodmi a slubami (potraviny, pota,

Plastika pri zdravotnom stredisku

Vlasteneck nmestie

23

Dvory

Kostol Svtej Rodiny

17

domu Kaufland sa na asfaltovej ploche rozprestiera populrny skatepark. 15 V junej asti sa nachdza lt budova, v ktorej v rokoch 1993 2003 sdlilo divadlo Ludus. 20 Odvtedy je budova nevyuit.

(avak prestavanom) obytnom dome starej Petralky, so susediacou portovou halou, ihriskami a objektmi materskch kl, tvoria vek otvoren plochu. Do nej sti irok chodnk, ktor vedie od subcentra v okol daovho raduaelezninej stanice.

Ide prevane o zariadenie kl (inventr tried, kabinetov), uebn pomcky, uebnice, knihy so kolskou a pedagogickou tematikou, listinn materil (vysvedenia, indexy, triedne knihy, kolsk zoity), i fotografie, filmov a in obrazov materil. Na priestranstve medzi tmito dvoma budovami je umiestnen formlne zaujmav plastika z umelho kamea. 46 Plastika Ikaros Pripomna mileneck pr aje dielom Emila Venkova. V abstraktnom, a dekontruvistickom podan tvarov (typickom pre rukopis tohto sochra), mono rozpozna mua, ktor podva ene kyticu. Nealek plastika, tentoraz u signovan Emilom Venkovom stoj na ploche medzi 12-poschodovm domom a obchodnm centrom na Hlovej ulici. Hlinkov plastika Ikaros 45 je tylizciou krdiel avonch fragmentov, ktor nepredstavuj iaden konkrtny tvar, iba tylisticky dopaj vonejie plochy krdel vrmci tmy detrukcie padajceho Ikara. Dielo vzniklo v roku 1990.

banka, koprovacia sluba, hotel s retaurciou at.). Nmestie prelo v roku 2012 rekontrukciou, pri ktorej poloili nov dlabu, vybudovali kvetine s mnostvom kvetn a stromov. Pred potou stoj na stpe obloenom letenm kameom socha z ierneho kamea 7 v tvare zaoblenej kocky s okrhlymi vyhbeninami. Ssoie Dievat
6

Dvory

Kblov komora Uniktnym pozostatkom systmu opevnenia budovanho v rokoch 1935 38 je kblov komora, 29 ktor sa nachdza na trvnatej ploche medzi obchodnm domom TPD a Chorvtskym ramenom. V kblovej komore sa stretvali telegrafn a elektrick kble z bunkrov a alej viedli

Medzinrodn urbanistick sa
V roku 1965 vypsali medzinrodn sa na Ideov urbanistick tdiu junho obvodu mesta Bratislavy. To, e ilo na ozaj o jedinen sa v celosvetovom kontexte, sved mnostvo zaslanch nvrhov od kolektvov autorov z celho sveta (310 astnkov z 28 krajn), ale aj medzinrodn zloenie poroty (odbornci z Franczska, Anglicka, Ruska a Juhoslvie). Za predsedu poroty bol zvolen Arthur Ling (Vek Britnia) a za podpredsedu tefan Svetko (v tom ase zastval funkciu nmestnka hlavnho architekta mesta Bratislavy). Do finlneho vberu sa dostalo 18 nvrhov, z ktorch vaza nevybrali. Kee iaden z nvrhov nedokzal komplexne vyriei tto neahk lohu, porota udelila p tretch cien. Sa vak priniesla mnostvo zaujmavch ide a konceptov, ktor porota odporuila alej riei formou seminrov a diskusi s odbornkmi aj autormi projektov. Vsledkom mala by mestsk as so 100 000 obyvatemi s komplexnou obianskou vybavenosou, so zachovanm prrodnho rzu krajiny, uplatujc najmodernejie poznatky z vvoja svetovho urbanizmu. Vzadan sae sa taktie pe: Nov Petralka nem by a nebude poat ako obytn spla mesta, ale ako tvar, ktor svojou pralivosou utvor podmienky pre stle a zdravo pulzujci ivot, aby po vstavbe Petralky stala sa Bratislava skutone mestom na Dunaji.* Vetky tieto smel plny vak zo da na de zhatila okupcia v roku 1968 a nsledn roky tzv. normalizcie. Rieenm projektu bol poveren Stavoprojekt na ele sarchitektmi Stanislavom Talaom a Joze fom Cho van com, ktor aj napriek istm snahm o vyuitie poznatkov zo sae nedokzali zabrni pouitiu prefabrikovanch panelov a typizovanch projektov. Budova sa muselo o najrchlejie a najlacnejie, aj na kor kvality. Tak sa v roku 1973 zaalo s vstavbou.

V strede parku medzi Vavilovovou, Wolkrovou a ernyevskho ulicou, v priesenku cestiiek, stoj pomerne mohutn kamenn ssoie. Z hmoty zloenej z piatich kusov kamea s viac ako 2-metrovou vkou vystupuje p jemne tylizovanch enskch postv vrznych pzach jedna
Kblov komora na Jantrovej ceste

Ssoie Dievat

dr v nru diea, alia vypa z dlan holubicu. Dielo vytvoril v roku 1986 sochr Juraj Hovorka (signovan v spodnej asti), ktor je aj jednm z autorov (spolu s Tiborom Brtfayom a Karolom Lackom) znmej fontny Druba na Nmest slobody v Bratislave. Plastika stp s tvrou
43

Na Mnesovom nmest, nealeko nefunknej fontny, stoj plastika z umelho kamea v tvare thleho vysokho stromu, v korune ktorho sa vynra kubistick udsk tvr. 24

do kasrn a na potu. Take to, o vina okoloidcich povauje za betnov kanl, je v skutonosti takmer 80 rokov star pripomienka na krut a neist dobu pred vypuknutm 2. svetovej vojny. Veda komory sa zachovalo torzo pvodnej petralskej ulice Miurinovej, ktor prechdza aj na druh stranu Boskovej ulice. Vedie stredom lky a napja sa na ikm dvojprdov cestu, ktor je pozostatkom pvodnej Starohjskej cesty. T viedla v 50. rokoch 20. stor. od Sadu Janka Kra, popri horrni Star hj (tam mala smer dnenej asfaltovej cestiky za dostihovou drhou) a po ostrov Star Hj. Na lke pri autobusovej zastvke s u viac ako 30 rokov uloen betnov panely, 8 ktor mali by pouit pri vstavbe metra.

Jeden z vaznch nvrhov, v ktorom autori potali so zachovanm Penianskeho ramena a prekopanm alch umelch kanlov, ktor by dali Petralke charakter mesta na vode * GROSS, Kamil: Medzinrodn urbanistick sa Petralka. 1967

Plastika na Mnesovom nmest

22

i
V

e
23

Ty r o v

55

o nbr .

1 1

s k h o

27 7

28
K
o

e r n y e

Lodenice Zhradkrska kolnia TJ Polygraf E Centrum Ovsite Mlynaroviova Glazovan relify na Haanovej Nm. hraniiarov Dostihov drha Hjova akaplnka Star hj Chorvtsky kanl Monumentlna maba Mier DK Zrkadlov hj Technopol
a
R

13 20
P

Nobelovo nm. 3

D1
21

E
v s k

s e i

ces ta

h o
c e s t a

L u n

Daliborovo nm.
Mach arova

a
8

robrovo nm.
a

s Miestna as Hje sa erozpriestiera d e n V i v severo-vchodnej asti Petralky, ohranienej Dunajom, Chorvtskym kanlom a Kutlkovou ulicou. Toto zemie bolo voakedy ostrovom medzi hlavnm tokom Dunaja a Chorvtskym kanlom, pokryt prevane bohato podmanmi plochami lunch lesov. Obvan bola iba severo-vchodn as, nazvan Ovsite. Lun lesy boli od 19. stor. pretvran na lesoparky (Zrkadlov hj, Star hj), ktor vyuvali hlavne Bratislavania, ale zavtali sem aj obyvatelia z terajieho Rakska a chodili sa sem rekreova aj samotn Viedenania. V druhej polovici 20.

a 29 stor. tu v miestach dnenej Rovniankovej, V a v 6 i l o Romanovej a Osuskho stlo mnostvo zhrad, ktorch rodn pdu vyuvali hlava a Vlasteneck ne Bratislavania. o nm. l k r R u o v a Sdlisko na tomto zem zaali v 70. s o v s k 7 J u c e rokoch 20. stor. stava ako prv. Prv panes t a eleznin stanica lky, ktor stoja na Romanovej ulici 33 35, h o Petralka 8 18 skolaudovali u v roku 1977. Sdlisko tu 25 o 45 stoj v tesnom susedstve vzcnych 56 lunch 46 Nm. 19 hraniiarov lesov a pomerne rozsiahlych a zachovanch 26 H l 14 lesoparkoch (hjoch), ktor maj jedinen e n k v o potencil sta sa vyhadvanou rekreanou v a a y o 20 v lokalitou nielen pre Petralanov. as Hje 8 15 ponka aj mnostvo prleitost na portov o s u s h k 47 20 vyitie. Nachdzaj sa tu ihrisk, tenisov 18 22 23 17 kurty, dostihov drha a viacero 24 R o m 16 a n o jazdeckch klubov, stoj tu fut- 49 15 v a va 16 30 ko rob 25 H R 20 o balov ihrisko FC Petralka, aj vniank 26 ova 27 9 15 nov hokejov hala. Aj blzkos Ambr oseh o 40 v Dunaja a hrdze preduruj o o v a d o 28 u toto miesto na vytvorenie jedi 29 D 11 nenho portovho zzemia r B Bratislavy. Vplne je vybudova17 nie vekho portovho I komple juin ova 17 18 Nm. xu s plavrou amultiportovou Jna Pavla II. halou pri kole na Dudovej ulici. o

v o v a

c
e

P i f o v a

F a r s k h o

u s t e k o v a

24

Mnesovo nm. Muchovo 43 nm.

u s t e k o v a

10

9 9
a

So

sno

26

n n J o va a n t

n a r o v i o v a 7

5 14

B l a g o e

14

B u l
M

32

15
a
va

16 17

11
m

11

19
a
v

Pa

nk

ho

10

13 42 41
a
Po lor ec k ho

12
a

en

o v a

ram

35

Ge
t

tti

ng

ov

25

Hrabi n y
m

B e

Ch o r v tske

7
Jan
ko

lov

12
y

15 16 21
a

29
j

13

C. M.

Sk

lod

ow

ske

14 12 Ovsitsk nm.

ro

R o m a n o v a

i anko va

R o m a n

dostihov drha
j

S tar h j

T u p o l

Ro vn

17

P a j t n s k a
Brans
k

Technopol 27 52

K
S

i a n s k a

Te m a tn sk a

c e s t a

s k a

H o l

Pohad na dnen Romanovu ulicu, na konci ulice vpravo dnes stoj Technopolu, budova i n okolo r. 1980, foto: ubo Stacho
a
t

34

18

M al Drad iak
10

a
a

27

Hje
M

Zadu n
a js k

M o s t

Sad Janka Kra

Kloko

ova

22 6

A p o l l o
k

HJE

t 25

2 a

19

S t a r

D U N A J

o
v

u
s
o
v

G
e

s
r
k

v a v o v a k o

o
l

o
z

A .

j v e k o e r G w

Ma

rk

ov

s k a

a
r

h
r

Lodenice

22

Petralsk breh Dunaja je u od 19. stor. sdlom viacerch vodckych klubov a lodenc. Maarsk veslrsky klub zaloili u vroku 1862 a bol to prv modern porto-

Lodenica vodckeho klubu Dunajk

v klub vo vtedajom Uhorsku. Vroku 1896 vybudovali zkladu v dnes u neexistujcej budove, ktor bola rozobrat pri stavbe Mosta SNP. Najstar klub, ktor funguje dodnes, je vodcky klub Dunajk, zaloen u v roku 1924. Spoiatku klub sdlil na protiahlom brehu Dunaja v zimnom prstave, a km bola v roku 1932 postaven lodenica na konci ztoky Lido, hne za plotom povestnho kpaliska. Poas vojny bola innos klubu preruen a lodenica rozobrat. Vybudova arel, ktor funguje dodnes, sa podarilo u v roku 1946. Pvodn dreven budovy namaovan nazeleno tu stoja dodnes aj so starmi popisnmi tabuami, npisom Dunajk a dvoma pdlami nad vstupom do lodenice. lenovia klubu sa zaoberaj turistickou, ale aj portovou kanoistikou. V areli sa stretvaj, zveauj svoju lodenicu, opravuj lode, opekaj si a trvia tu vinu svojho vonho asu. Kuriozitou je, e sa v areli dodnes nachdza betnov plocha, ktor slila ako tanen parket a terasa znmeho hostinca Elzium. V susedstve sa nachdzaj dve novie budovy lodenc. Histria vodckeho klubu 28

Dunajklub Kamzk siaha a do roku 1933, kedy klub sdlil v budove Maarskho veslrskeho klubu. V roku 1970 ho presahovali do novopostavenej budovy, ktor je presnou kpiu susednej budovy kanoistickho oddielu portovho klubu polcie (kedysi vodcky kanoistick klub ervenej hviezdy Bratislava). Sasou lodenc s aj tenisov kurty, ihrisk na plov volejbal a ohnisk na opekanie. Bola by koda, keby tieto ozy pokoja zruili a nahradili ich vstavbou, kee sa nachdzaj na lukratvnom zem irieho centra Bratislavy. lenovia klubov veria, e sa tak nestane, aj preto, e sa zemie nachdza pred hrdzou, teda v zplavovej oblasti Dunaja. Bohat a spen histria tchto klubov by mala osta zachovan a naalej by malo toto zemie poskytova tak potrebn kontrast k uponhanmu tempu naprotistojaceho brehu. Kpalisko Lido
6

lisko nevyuvalo a v roku 1944 dokonca dostalo zsah pri bombardovan rafinrie Apollo. Po vojne prevdzku iastone obnovili, a v 90. rokoch 20. stor. plne zaniklo. Dodnes sa daj njs pozostatky kpaliska zarasten vo vegetcii pri moste Apollo, za budovami lodenc. Zhradkrska kolnia (Pri sei)
7

dedinke Kittsee (kde si ich stria a propaguj, dokonca kadorone koncom jna organizuj Slvnos marh). Oblas je zaujmav aj tm, e v jej severnej asti pred druhou svetovou vojnou aj krtko po nej stla osada s nzvom Elzium. Bola obvan chudobnmi vrstvami obyvatestva, ktor ili v rzne pozliepanch chatriach. TJ Polygraf
20

Hje

Jedna z poslednch lokalt v Petralke, kde sa dodnes zachovali charakteristick zhradky, sa nachdza v oblasti medzi hrdzou a bvalm depom dopravnho podni-

Prv ovsitsk kola

Kpalisko Lido

Medzi Bratislavanmi obben kpalisko Lido sa kedysi rozprestieralo na brehu Dunaja na mieste dnenho mosta Apollo. Spoiatku to bola iba trkov pl, neskr pribudli aj pontny, v ktorch boli osaden bazny, cez ktor pretekala dunajsk voda. Napokon kpalisko vymurovali na brehu, aj s prezliekarami, sprchami a bufetmi. Poas okupcie v rokoch 1938 1945 sa kpa-

ku. Na vnimone rodnej a bohato zavlaovanej pde sa darilo zelenine aj ovocnm stromom. Dnes tu stle njdeme pomerne vea zhrad, ktor s obhospodarovan. Cez zemie vedie cesta, ktor spjala Petralku s Ovsiom a ktorej nzov pripomna ostr boje napolenskych vojsk v roku 1809 Pri sei. V zarastenej ulike pri bufete oproti lodeniciam sa nachdza vek lt murovan, dnes obvan dom, ktor bol a do roku 1938 prvou ovsiskou kolou. 28 Nealeko v alej polozarastenej ulike stoj zdemolovan a viackrt vyhoren budova bvalej Bukschovej hjovne. 13 Toto zemie je odsden na demolciu a v budcnosti sa stane sasou irieho bratislavskho centra. Posledn povestn petralsk marhue budete mc ochutna u iba v rakskej

Medzi zhradkrskou oblasou, nadjazdom na Star most a bvalm autobusovm depom stoj arel telovchovnej jednoty Polygraf. Na futbalovom tadine sa obas konaj zpasy mladieho dorastu a enskho futbalu. V areli sa d prjemne posedie v bufete, ktor ponka aj lacn a dobr domcu stravu. Pivo a domcu kapustnicu (niekedy aj kotlkov gu, huspeninu ain dobrotky) ponka mil vedci a jeho manelka. Pri letnej terase bufetu sa nachdza mal detsk ihrisko so mykavkou a hojdakami, tri tenisov kurty na prenjom a ihrisko na plov volejbal. Toto miesto m prjemn atmosfru, ktor treba urite zai (a prispie malm tringeltom na chod, ktor u mono dlho trva nebude), pretoe petralsk futbalov ihrisk pomaly, ale isto mizn pod bagrami developerov.

Interir bufetu TJ Polygraf s kartrmi a majiteom (vavo)

Hne za plotom bufetu, na mieste, kde sa dnes nachdza betonre, stl od konca 20. rokov 20. stor. najv petralsk tadin sdlo futbalovho klubu I. SK 29

Hje

(predchodca Slovanu Bratislava) s ctyhodnou kapacitou pre takmer 20 tisc divkov. prestieral najv petralsk tadin .. Relif Kozk 8 Kurizne umeleck dielo sa nachdza na jednej stene budovy vodrenskej spolonosti, pod hrdzou za Prstavnm mostom. Je nm relifna plastika z umelho kame-

Agrofert, s mnostvom tenisovch kurtov (aj s tribnami), vonkajm baznom a halou s tenisovmi a badmintonovmi kurtami, fitness a wellness. Medzi dvoma arelmi sa nachdza retaurcia Tarpan. Strom roka 2009
32

Hne veda neho, pri bufetovom stnku stoj stena, ktor bola kedysi zdoben mozai kou s motvmi holubc a geometrickch tvarov. Dnes je znane zdevastovan a sli na umiestovanie reklamnch ptaov. Centrum Ovsite
29

Relif Kozk na stene vodrne

a, na ktorej je zobrazen vojak v uniforme kozka, sediacom na koni. Pvod ani okolnosti osadenia diela na tak kuriznom mieste nie je zisten. Jazdeck klub Slvia STU
6

Pred budovou novej auly Ekonomickej univerzity stoj 40 metrov vysok Topo ierny. Tento strom spriemerom kmea 430 cm tu vysadili v roku 1925 pre potreby remeselnej vroby korytrov, ktor v Ovsiti ili ete v 70-tych rokoch 20. stor. V roku 2009 mu bol udelen titul Strom roka. Mono by si zaslil aspo mal tabuku.
Strom roka 2009

Slnen hodiny

Nemeck kola

26

Za Ekonomickou univerzitou, na Mjovej ulici, ktor je pozostatkom starho Ovsia, sa nachdza jazdeck klub Slvie STU, na ktorom sa kadorone konaj prestne parkrov preteky Grand Prix Bratislava. Hne veda je arel portovho centra Slavia

V roku 1938 v obsadenom Ovsiti postavili nov nemeck 4-triednu udov kolu, ktor nahradila star kolu na Konkovej ulici (budova dodnes stoj).

v tvare oblka osadila Sprva dianic ako umeleck dotvorenie Prstavnho mosta (pvodne Most hrdinov Dukly), ktor bol postaven v rokoch 1977 1985. Autorom je sochr tefan Prekop a na hodinch zobrazil zaujmavo stvrnen betnov plastiku loveka v kruhu (pripomnajcu Da Vinciho Vitruvinskeho mua). Tie dlhej ikmej tye, rovnobenej s osou Zeme, udva as od 7. do 17. hodiny, ktor s vyznaen rmskymi slicami pod jednotlivmi pologuami Slnka. Na zadnej strane hodn s v sasnosti umiestnen horolezeck chyty. Torzo mozaikovho mru
10

V centre Ovsia stoj architektonicky zaujmavo stvrnen budova od architektov Stanislava Talaa a Jna Lena z roku 1983. Rozprestiera sa na oboch stranch hlavnej cesty, ponad ktorou je spojen premostenm. Pod nm s umiestnen autobusov zastvky, aj hlavn vstupy do budovy.

Hje

Centrum Ovsite

Na Dolnozemskej ulici sa daj vidie charakteristick erven lamintov bdy, ktor slia ako prstreky autobusovch zastvok a podchodov. Jedin funkn podchod ostal pred Ekonomickou univerzitou.

Nemeck kola z roku 1938 pred Ekonomickou univerzitou

Dnes sa tu nachdza retaurcia a v spodnej asti bar s terasou. Slnen hodiny

Jazdeck klub Slvia STU parkr 9 Torzo mazaikovho mru

Obrovsk betnov slnen hodiny

Vchdza sa aj cez okolit rampy a betnov schodisko s vysokou veou, pripomnajce kostol. Budova pln funkciu kultrneho domu na jednej strane cesty, na druhej sa v przem nachdza predaja potravn. Vpriestoroch na prvom poschod je retaurcia, bar a in prevdzky, ktor sa vak pomerne asto menia. V spodnej asti njdeme alie pohostinsk zariadenia, rchle oberstvenie, zmrzlinu a in. Urite sa oplat prejs sa po budove a trochu sa porozhliadnu. U aj preto, e tto stavbu ocenili v roku 1983 prestnou architektonickou Cenou Duana Jurkovia. Dom kultry u dlhiu dobu nefunguje pravidelne. Prleitostne sa tu konaj divadeln predstavenia a donedvna tu fungovalo kino. 31

30

Hje

Detsk ihrisk
Sasou projektu vstavby sdliska bolo aj rieenie plch detskch ihrsk. Tie vinou projektovali architekti a v kaa pyramda z nahromadench drevench hranolov. alie, dnes u nefunkn ihrisko, z ktorho sa vak vek as kontrukcie zachovala, je v jame na Bradovej. Postavili ho v roku 1981 poda projektu architektov Evy Grbertovej a Jozefa Sla. Tu boli kontrukciou navzjom pospjan preliezky a hojdaky doplnen aj o mostk s brvnami na reaziach a bubny, na ktorch sa dalo beha. Ilo o experimentlne detsk ihrisko pre starie deti. Zaujmavmi objektmi, vyskytujcimi sa na viacerch ihriskch, s lt alebo erven plastepoxidov mykavky, vytvoren poda nvrhu sochra Alexandra Bilkovia a architekta Karola Rueka. Objekty plnia funkciu mykaviek a zrove s dmyselnm sochrskym dielom. Kompozcia troch ltch mykaviek 16 stoj na trvnatej ploche na Hrobkovej ulici. alie s na Topoianskej a ubovnianskej ulici. Na dvore materskej koly na Rovniankovej ulici a vo dvore ZU na Topoianskej ulici

brali. Takmer desaroie bola Petralka prakticky bez akchkovek udriavanch ihrsk. Zaiatkom 21. tiscroia, s prudkm nrastom det, ihrisk postupne zaali rekontruova a budova nanovo. Dnes je v Petralke ohromn mnostvo ohradench detskch ihrsk s kvalitnm, avak vi-

Plastepoxidov mykavky na Hrobkovej ulici

stoja zvltne lt plastov objekty od tch istch autorov, ktor pripomnaj vesmrnu lo. Ide vlastne o kolotoe, ktor maj vo vrchnej asti otvory krtery, do ktorch sa d posadi. Na niektorch ihriskch materskch kl a jasl osadili oblkov preliezky, ktor mali viacero ventilov a voda pusten dovntra bola nimi v letnch mesiacoch rozpraovan. Pred niekokmi rokmi tieto

Betnov kopec na ihrisku na Vyehradskej ulici

nou prefabrikovanm zariadenm. Starm deom (aj dospelm) slia basketbalov ihrisk, futbalov plochy, exterirov pingpongov stoly a in.

Dnes u neexistujce ihrisko v ku na Romanovej ulici, zaiatok 80. rokov, foto: ubo Stacho

dej asti sdliska sa na zaiatku 80. rokov nachdzalo mnostvo originlne spracovanch detskch ihrsk. Rzne hojdaky, dmyseln systmy preliezok, reazovch rebrkov a bubnov na behanie, sa stali atraktvnou sasou viacerch vntroblokov. Zaujmav, avak u iba na fotografich zachyten ihrisko, sa nachdzalo vo vntrobloku 4-poschodovho obytnho domu v tvare U na dnenej Romanovej ulici. Tu postavili netradin tvar z drevenej kontrukcie spojenej obalenmi oceovmi lanami z jednej strany na druh, take sie vytvrala aksi hyperbolick paraboloid, po ktorom mohli deti lozi. Veda stlo zaujmav kovov dvojkyvadlov zariadenie

Ihrisko na Vyehradskej ulici

Ihrisko na Bradovej ulici na zaiatko 80. rokov, foto: ubo Stacho

dmyseln zariadenia ete fungovali. V junej asti Lk, v poslednom obrovskom vntrobloku, na Vyehradskej ulici sa nachdza alie torzo pvodnho ihriska. Tu je zachovan amfitetrik 19 s vtvarne zaujmavmi asami glazovanch relifov, ktor tvoria kulisu na zadnej stene javis ka. V 90. rokoch 20. stor., ke odrstla prv genercia petralskch det, zaali tieto ihrisk chtra a vinu kompletne rozo-

Dnes u neexistujce ihrisko vku na Romanovej ulici, zaiatok 80. rokov, foto: ubo Stacho

Futbalov ihrisko FC Petralka 1898

12

Futbalov klub FC Petralka 1898 je pokraovateom dlhej histrie klubu, ktor bol zaloen v roku 1898 ako futbalov klub PTE (Pozsonyi Torna Egyeslet Preporsk telovchovn spolok). tadin klubu sa dlh roky nachdzal za Starm mostom, dnes znmy ako tadin Artmedie Petralka, ktor asanovali koncom roka 2012. V nedvnej histrii znme spechy Artmedie vak po strate sponzora a tadina vystriedal pokles a do 3. ligy. Mustvo trnovalo v Prievoze,

Sklodowskej 14 a Lachovej 18 s viac geometrick (rovn lnie, polooblky a pologue), dve plastiky na Dudovej ulici 28 maj organick charakter.

Bar Alpinka
28 14 18

Plastiky udovta Korkoa

Trafostanica Ovsite

12

Socha Ppava

13

Futbalov ihrisko FC Petralka 1898

a do leta 2012, kedy bol na dvore portovej koly na Ulici M. C. Sklodowskej postaven nov tadin, s tribnou a kapacitou 1500 miest z toho 450 miest na sedenie. Poas sezny sa hr takmer kad druh vkend. V areli sa nachdza bufet. Z druhej strany koly sa v sasnosti stavia hokejov hala. udovt Korko (1928 1992) Sochr udovt Korko vytvoril v rokoch 1980 1981 v Petralke viacero podobnch plechovch plastk, ktor s situovan pred budovami rznych kl v asti Hje. Vetky plastiky maj spolon vertiklny tvar postavy, stpu alebo kmea, a s na nich priznan ostr zvary jednotlivch dielov. Plastiky pred kolou na Uli ci M. C. 34

Bielu sochu pred Domom opatrovateskej sluby na Medveovej ulici osadili 23. 9. 2003. Autorom nie je profesionlny sochr, ale obyvate tohto zariadenia, pn Jozef Posp, ktorho inicilky s vytesan v spodnej asti sochy. Tvar pripomna ppavu, obklopen dvoma listami, ale me evokova aj abstraktn podanie motvu madony s dieaom. Socha na Medveovej ulici Strelnica
12

Na Bulkovej ulici sa nachdza ben trafostanica, akch je v Petralke mnoho. Tto je vak zaujmav tm, e obvodov plte s vytvoren z ornamentlne zdobench odliatych panelov. Vzdobu tvor truktra geometrickch tvarov, ktor sa rytmicky vertiklne opakuj (zhluk tvarov na jednom mieste pripomna napr. Most

Rodina). Na nzkom podstavci stoj socha zobrazujca robotnka. Ten vak pod svojm dlhm plom nieo schovva. Ztoho, ako tajomn vec dr, by sa dalo usudzova, e me s aj o zbra. V zmysle hesla vdy pripraven je tento robotnk odhodlan brni svoju vlas za kadch okolnost. Hne veda, na bonej stene domu je umiestnen pamtn tabua Jna Bulka, 11 rodka zo srbskej Kovaice, ktor bol prvm predsedom Matice Slovenskej vJuhoslvii a organiztor eskoslovenskho zahraninho odboja. Zomrel v roku 1942 v koncentranom tbore Socha Robotnk Mauthausen. Trhovisko Mlynaroviova
5

Hje

Zaujmavo psobia tri dreven chatky uprostred ovsitskho sdliska. Na mieste, kde stoja, sa nachdzala v 60. rokoch 20. stor. portov strelnica. Z nej sa zachovali dve budovy a tri z pvodnch tyroch chatiek (alpiniek), ktor slili na ubytovanie. Dnes je v jednej z nich kadernctvo, v jednej sdli skromn firma a v strednej sa nachdza bufet Alpinka, kde sa d prjemne posedie a vychutna si utopenca, hermeln alebo grilovan peciality s pivom alebo kofolou.

Trafostanica s relifnou fasdou

Z pvodnch tyroch trhovsk, budovanch ako obianska vybavenos sdliska, v Petralke funguje v plnom reime iba trhovisko na Mlynaroviovej ulici. Tu sa d poas sezny kpi erstv ovocie a zelenina od predajcov z junch oblast Slovenska. Celorone tu funguj stnky slacnm nskym textilom. Trhovisko sused s pohostinskm zariadenm a pekrou Kvsok 14 s vlastnou predajou potravn. Dnes u nefunkn s trhovisk na Ijuinovej ulici

SNP). Polovica budovy, ktor sli ako trafostanica, je namaovan naerveno, v druhej asti sa nachdza bar aj s terasou a je natret nabielo. Socha Robotnk
15

Autorom realistickej sochy z roku 1982 v parku na Bulkovej ulici (pravdepodobne z vpenca) je Jn V. Huko, ktor vytvoril aj ssoie na Hrobkovej ulici (ssoie

Trhovisko Mlynaroviova na jese

35

Hje

Hje

Mlynaroviova terasy Partr terasovho domu na Mlyna roviovej ulici, hne veda trhoviska, okupuj rzne predajne a sluby, z ktorch za povimnutie stoj predaja 1000 drobnost. 6 Dobov podsvieten npis (z druhej strany sveteln tt) tu do nedvneho zatepovania zdobil plochu nad obchodom. Tisc drobnost tu vak predvaj dodnes a njdete tu takmer vetko na vybavenie domcnosti.
Interir predajne Mso deniny na Mlynaroviovej ul. Chorvtsky kanl pri Kutlkovej ceste

erven pota

14

Budovu poty postavili v roku 1980 poda projektu arch. Ogy Ondreikovej. Mohutn jednoduch objekt pripomnal betnov sarkofg (ernoby vybuchol a o pr rokov neskr). Fasdy budovy pokrvali erven lamely po celej dke objektu, z ktorch sa vpredu nad hlavnm vchodom vynral vek npis POTA. Lamely vroku 2008 prekryli obrovskmi plachtami reklm, a ich napokon pri necitlivej prestavbe vroku 2011 plne odstrnili. Jedinen architektra, sce znane neudriavanej budovy, tak stratila vetko svoje aro a hodnotu.

Starohjska pivre v susedstve detskho ihriska

Chorvtske rameno (kanl)

Predaja 1000 drobnost s dnes u neexistujcim svetelnm npisom

alm zaujmavm objektom je predaja mso deniny 7 v poslednom 12-poschodovom dome pri Chorvtskom kanli. Na oknch sa dodnes zachovali piktogramy s msiarskou tematikou. Okrem vekho vberu msa a voavch denn tu mete obdivova erveno-biele psy hlinkovho podhadu a zachovan zariadenie pvodnho interiru stropn lampy, zclony, podlahu, alebo klasick bufetov stoly. 36

Budova poty na zaiatku 80. rokov 20 stor., foto: Kamil Beladi

Pri hlavnom vchode sa nachdzal relif vtvare listovej oblky, ktor bol odstrnen ete pred rekontrukciou, adnes je na jeho mieste okno banky.

Tvar dnenho Chorvtskeho ramena, sprvne nazvanho Chorvtsky kanl, vychdza sasti ztvaru mohutnho ramena Dunaja (miestami dosahovalo aj 200 - 300 m rku), ktor tadiato tieklo ete v 18. storo a vytvralo na tomto zem spolu smnohmi menmi ramenami viacer ostrovy. Ke ho v roku 1773, dva roky po vekej povodni, prehradili, postupne v om voda prestala cirkulova a zanalo sa zana. V 19. stor. rameno vysychalo a ostali z neho iba torz. Jedin dodnes zachovan pvodn torzo ramena sa d v sasnosti vidie medzi jazerom Mal Dradiak aKutlkovou ulicou. Pri stavbe sdliska asti znova prepojili a vytvoril sa umel kanl, ktor mal hlavne protipovodov funkciu a pomocou erpadiel a stavidiel nm mala by regulovan rove spodnej vody. Vplyvom zahlbovania Dunaja v 80. a zaiatkom 90. rokov 20. stor. sa hladina spodnej vody natoko znila, e bolo rameno prakticky such. Svisl vodn

hladina sa v ramene objavila a v roku 1993, po vybudovan zdre Hruov pri unove. Odvtedy je zabezpeen stla vodn hladina akanl prekypuje ivotom. Ben laick nvtevnk tu m monos vidie mnostvo labut (niektor tu na jar aj hniezdia), rznych druhov divch kac, rb, rkosia a ndhernch obrovskch bielych a ruovch lekien. Na brehoch tu dokonca rastie do ervena sfarben mta pieporn. Odbornk ocen skutonos, e sa tu vyskytuje 12 druhov chrnench a ohrozench druhov rastln, 7 druhov chrnench a 6 druhov ohrozench ivochov (vinou obojivelnkov). Ete v polovici 20. stor. tu ili aj korytnaky. Chorvtske rameno, ktor pretek vetkmi asami Petralky, je jedinenm prrodnm prvkom sdliska, a jeho

Mlad labute na Chorvtskom kanli

37

Hje

a Topoianskej. Na Topoianskej (kedysi Rybalkova) sa koncom 80. rokov konvali pravideln burzy, kde sa dali zohna aj zpadn platne, magnetofnov psky, video kazety, asopisy, plagty a in, v tom ase vzcny tovar. Na trhovisku Brank 13 v asti Lky na Beadickej ulici obas vidno zopr predvajcich, ale vinou plocha trhoviska sli ako parkovisko.

Starohjska pivre

19

Prjemnm miestom na letn posedenie pri orosenom pohri je terasa Starohjskej pivrne, ktor sa nachdza priamo pri detskom ihrisku na Haanovej ulici. To ocenia rodiia s demi, ale najm kokujci oteckovia.

brehy s obbenm miestom rybrov, cyklistov, koruliarov, becov, rodiov s kokmi alebo dchodcov. V budcnosti by malo by naalej ozou ivota a pokoja, v kontraste sokolitou plnovanou zstavbou spojenou s vybudovanm koridora rchlodrhy. Plechov strom
17

Hje

Glazovan relify V blzkosti bvalch potravn Starohjanka, dnes predajou Albert na Haanovej, sa nachdzaj hne dva zaujmav keramick glazovan relify. Jeden je umiestnen hne na jednej stene budovy potravn. Abstraktne poat vjav na tmu Radostn ivot 35 od autorky Jany ernej-Korkoovej z roku 1984, pozostvajci z rznych geometrickch tvarov, tu vyrast z keramickho obloenia budovy. Tto autorka vytvorila aj mozaiku na stene plavrne nealekho gymnzia na Pankchovej ulici s nzvom Detsk hry.

Plechov strom

Medzi stromami popri autobusovej zastvke na Furdekovej ulici sa ti plastika stromu, ktor pozostva z ohnutch a do seba spojench plechov. Tieto plechy, pripomnajce nosnky, s z vntornej strany natret naerveno a zvonku nazeleno, s bielou obrubou, evokujcou a udov ornamentaliku. Ssoie Mlados
16

Keramick glazovan relif pri vstupe do koly na Haanovej ulici

Pred kolou, v nie vemi udriavanej predzhradke je situovan zvltna hlinkov plastika. 42 Vyzer ako zabudnut siastka z nejakho stroja. Bikrosov drha
7

Dielo autora Ladislava Berka z roku 1982, ktor sa nachdza medzi dvoma nzkymi panelkmi na Lachovej ulici, je jednm z (mla) petralskch diel vytvorench v duchu socialistickho realizmu. Sediaci mu a v jeho lone leiaca ena s vytesan do hoickho pieskovca, ktor je osaden na betnovom podstavci. V zpisnici pri prleitosti odo38

Keramick glazovan relif Radostn ivot

Ke sa povedalo: Ide sa cajglova na terny, takmer kad petralsk diea hne vedelo, e re je o bikrosovej drhe na okraji lesa (Starho hja) na Haanovej ulici. Donedvna tu sdlil a trnoval bikrosov klub (BMX Eln). Ete v roku 1999 sa tu uskutonil Slovensk pohr v bikrose. Drha sa dnes u na preteky nepouva, ale stle je pojazdn. Dostihov drha
9

Preteky na dostihovej drhe

alm skvostnm dielom je relif pri hlavnom vstupe gymnzia 41 na Haanovej ulici. Dielo od neznmeho autora tu v jednom bloku zobrazuje aksi lku, z ktorej vyrastaj vedomosti v podobe psmen, slic, glbusu so symbolom atmu, s dvoma demi a nad nimi slnko a nebo s neodmyslitenmi holubicami mieru.

Jazdectvo a dostihov port patr vBratislave medzi najstarie a jeho rozvoj je zko spt s Petralkou. Prv bratislavsk dostihov klub vznikol u v roku 1839. Ke v roku 1902 vznikla Bratislavsk kluscka spolonos, rozhodlo sa, e dostihov drhu

vblzkom okol sdli viacero jazdeckch klubov (TJ ika, JK Slovan Hje) a je tu centrla ttneho podniku Plemenrnych sluieb Slovenskej republiky. Poas celho roka sa tu konaj aj rzne akcie, ako vekonon a vianon trhy, Dni Petralky, arkanida ain. Dlh roky tu kad sobotu prebiehali populrne predajn burzy, ktor vak vroku 39

Ssoie Mlados

Hje

vzdania a obhliadky diela sa pe: Mimoriadne astne zvolen proporcie a vntorn skladba dvojfigurlnej kompozcie dodva mikropriestoru sdliska intmnu poetick klmu. Starostliv spracovanie kamennho materilu znsobuj lyrick nboj celku. Vzhadom na obsahov zrozumitenos diela pln aj kultrno-vchovn lohu a zodpoved kritrim ttnej kultrnej politiky a socialistickho vtvarnho umenia.

umiestnia na plffyovskch pozemkoch na pravom brehu Dunaja. Drha, na mapch oznaovan ako dostihov lky, sa rozprestierala v miestach medzi nadjazdom na Star most, Einsteinovou a ernyevskho ulicou, tam, kde sa dnes nachdza obchodn dom TPD a Mnesovo nmestie. Tto dostihov drha sa pouvala do roku 1933, ke ju rozparcelovali na zhrady. Nov dostihov drhu, na mieste kde stoj dodnes, otvorili v roku 1960. Koncom 60. rokov nemalo zvodisko dostaton rove a chtralo. Od polovice 70. rokov 20. stor. vak zvodisko zmodernizovali (popri vstavbe sdliska) a dnes patr medzi najprestnejie zvodsk v strednej Eurpe. Poas sezny sa tu konaj takmer kad nedeu hojne navtevovan dostihy s medzinrodnou asou. Obasne sa tu konaj aj preteky chrtov. Sasou arelu s bufetov dreven chatky, detsk ihrisko, retaurcia Podkova, dva podniky s terasou, prstupn aj zvonka a pnsky non klub. Priamo v areli aj

2010 presunuli do priestorov vekej haly na Kopianskej ulici tam sa vak u dnes taktie nekonaj. Plot kone
21

Mozaika na Nmest Hraniiarov

Hje

Nmestie hraniiarov
Hjova Star hj s Hostincom u Hubra

kpi skvel klobsky, srn gu a pivo. Budova dodnes stoj za betnovm plotom pri cestike, vedcej od dostihovej drhy do Ovsia, v areli jazdeckho klubu. Cez plot je vidno aj pamtn tabuu v nemeckom jazyku a vklenok v stene, ktor pred niekokmi rokmi vypala socha Panny Mrie. T vak niekto odcudzil. Kaplnka v Starom hji
Plot kone 15

behu, take celok psob ako vek masa beiacich kon, ktorch lnie plynule prechdzaj jednotlivmi panelmi plotu. Horre Star hj
16

Petralka bola v histrii znma svojmi lunmi lesmi, ktor pretvrali na lesoparky, sliace na rekrean ely. Dodnes sa niektor asti lunch lesov zachovali. Z obdobia, ke sa tieto lesoparky nazvali hje dodnes stoja tri hjovne (Bukchsova hjova v Ovsiti, hjova Mal Dradiak na dnenej Starhradskej ulici a hjova Star hj v lesku za dostihovou drhou). Lesoparky boli popretkvan mnohmi cestikami, prtomnmi dodnes, a boli miestom nedench vletov Bratislavanov. V hjovni v Starom hji, znmej aj ako Kokeova horre, sa nachdzala prevdzka Hostinca u Hubra. Na zaiatku 20. stor. bol znmy vynikajcou kuchyou, prjemnm prostredm a prijatenmi cenami, za ktor sa dali 40

V roku 1809 postretli Petralanov dve tragick udalosti. Jednou bola okupcia zemia napolenskymi vojskami a druhou vek povode. T dajne vyplavila dreven kr, ktor po klesnut hladiny skonil svoju p prve v mieste pri horrni Star hj. Na tomto mieste ho Petralania postavili, a postupne sprchnivel anahradili ho vroku 1869 kamennm krom. V roku 1909 postavili kaplnku v novogotickom tle so zvonicou, do ktorej kr premiestnili, a stoj tu dodnes. Je na om npis v nemine K pamiatke povodne v roku 1809 od obyvateov Bratislavy 1869. Kaplnku zrekontruovali a dnes Kaplnka v Starom hji je vo vbornom

Nmestie hraniiarov je jednm z vraznejch orientanch bodov Pe tralky. asto bva oznaovan aj za jej centrum. Nmestie je venovan slube pohraninkov, o kedysi pripomnal npis na bonej strane budovy trafostanice schovanej za vyrastenmi borovicami. Dodnes sa d ete preta odtlaok npisu, ktor znel: Ochrana ttnych hranc je povinnosou kadho obana. Nmestie tvor park, ktor nepsob vemi udriavanm dojmom. V om sa nachdza okrem stpu na hodiny (ktor je vak u viac ako 20 rokov bez hodn), aj zkladn kame Petralky. 14 Na betnovom podstavci je pripevnen erven tabua z letenho kamea s vygravrovanm npisom Vstavba mestskho sektoru Petralka zaat v jubilejnom 25. roku vazstva pracujceho udu SSR, aprl 1973. Park ohraniuje z jednej strany vkov budova Dominant, ktorej vrchn poschodia prevyuj vetky okolit budovy, take je z nich uniktny vhad ponad cel Petralku. Vpartri budovy s rzne obchody, sluby, bary a retaurcie. Z druhej strany sused park s terasovm 12-poschodovm domom, na ktorho tte sa donedvna nachdzala jedna zo siedmich monumentlnych malieb. Na terase domu s situovan rzne ob

Npis na trafostanici v 80. rokoch 20. stor.

com, doplnenho oholubice, ktor vylietaj z namaovanch geometrickch oblakov. tl maby aj farebnos pripomna maby na Rovniankovej aOsuskho ulici. Sasou tohto diela bola aj alia mozaika s dvoma jazdcami na koni, ktor vak skonila zamurovan pod reklamnm ttom jednej z predajn. Petralsk oben drha Pozd koridoru, urenho u viac ako 30 rokov pre nosn dopravn systm spojenia s mestom, postavili 12-poschodov terasov domy. Zstavba (hustota a vka domov) sa smerom ku koridoru, ktor mala pvodne vytvra trasa metra (dnes sa hovor o nadzemnej rchloelektrike), koncentruje a terasy tchto domov sa mali napoji na bulvr vytvoren pozd trate. tandard domov aj vekos vntroblokovch priestorov sa
Zkladn kame Petralky

41

Hje

Zaujmavo je rieen betnov plot, ktor oddeuje cestiku vedcu od kaplnky na Starohjsku ulicu a arel jazdeckho klubu Slovan Hje. Je vytvoren z rytmicky sa opakujceho motvu konskej hlavy pri

stave. Pred ou sa nachdzaj laviky, udia tu chodia zapaova svieky a posedie na tomto tichom pietnom (a historickom) mieste.

chody a sluby. Pod terasou, pri stanoviti taxi sluby stoj bufet s oberstvenm. Na protiahlom terasovom dome, kde je taktie mnostvo predajn, sa na tte zachovala mozaika od autorov P.Kra aB. Mikua, 19 ktor je kombinovan s mabou. Mozaika zobrazuje postavu maliara s paletou a tet-

smerom od tohto koridoru zvyuj adoskov terasov 12-poschodov domy teda maj sli ako izolcia od severojunej komunikanej osi.

Z Gessayova Pred vstupom do koly na Gessayovej ulici sa nachdza socha abstrahovanho torza enskej postavy 20 z bieleho kamea, pripomnajca Venuu. V parku pred kolou, na troch betnovch pilieroch, ktor sa tu tia dodnes, stlo mal prdov lietadlo Delfn L-29. 15 Lietadlo, ktor sa stalo aj vraznm orientanm bodom, bolo dobre viditen u z hlavnej cesty. Preto kolu nielen Petralania, ale aj Brati slav ania nazvali kola s lietadlom. Tento netradin darek od eskoslovenskch vojakov osadili v mji 1987. Ako informuje Veernk z 18. mja 1987: Po namontovan krdiel nadila oakvan chva. Slvnostn odovzdanie Delfna pri prleitosti 42. vroia oslobodenia eskoslovenska, ktorho sa zastnil aj nelnk Obvodnej vojenskej sprvy Bratislava V pplk. Pavol Prokop. A ke

a okupovan. iroko-aleko neexistovalo diea, ktor by v om aspo raz nesedelo. Po viacerch nespench pokusoch o zamedzenie prstupu vak tejto hrake odzvonilo. Vytajce plechy a siastky zaali by stle viac nebezpen, a tak Delfn v roku 1998 zlikvidovali. Ssoie Rodina
22

Relif ryba

29

Hje

Pohostinstvo Jupiter na Gessayovej ulici

V lnii tchto terasovch domov vybudovali robotncke pohostinsk zariadenia s nzvami ako: Urn, Komta, Jupiter, Meteor, Neptn at. Vinu tchto zariaden 4. cenovej skupiny neskr prestavali a zmodernizovali. Njdu sa vak stle tak, ktor za cel as ostali prakticky nezmenen. Jednm z nich je pohostinstvo Jupiter 8 na Gessayovej ulici. Nie vemi vbny interir vak treba urite navtvi a vimn si drobn nuansy nnosov z minulosti. V letnch mesiacoch mono posedie aj na terase. Omnoho kultivovanejie a zachovalejie je pohostinstvo Meteor 11 na Rovniankovej ulici. Svojsk atmosfru vytvraj pravideln zkaznci a vlastn stl aj s priestorom na odkladanie rybskych stoliiek tu maj dokonca aj rybri.

V parku na rohu Osuskho a Hro bkovej ulice stoj ssoie s nzvom Rodina. Trojfigurlne ssoie z bieleho vraanskho vpenca s vkou 260 cm zobrazuje kaiaceho mua, oproti nemu up ena ana kolench jej sed diea. Otec dr ruky dieaa, uprene naho pozer, ako by mu prve nieo vysvetoval. Autor tejto plastiky vduchu socialistickho realizmu je sochr Jn V. Huko, ktor vytvoril aj sochu robotnka na Bulkovej ulici. Socha bola odovzdan v roku 1982 a ako sa pe v zpise z prehliadky ssoia zo da 21. 07. 1982: Komisia kontatuje, e realizcia a osadenie vtvarnho diela je v plnom slade skolaudanm rokovanm a vtvarn dielo je vhodnm vtvarnm doplnkom v danom priestore. Je dobre situovan ako na hlavn ahy i pre peiu komunikciu. Plastika svojm vyjadrenm, trukturlnym pojatm

Relif ryba

Juraj Mihalk Na terasovom dome na Rovniankovej, kde je umiestnen ps malieb, sa na bonej strane, nad vkladom papiernictva nachdza relif, 40 pozostvajci z plechovch kvdrov, ktor vytvraj dhu medzi oblakmi. Dielo z roku 1981 je signovan J.Mi ha lkom a M. Studenm. Juraj Miha lk je autorom mnohch diel, dotvrajcich architektru viacerch budov na Slovensku. Ke vak v roku 1983 odmietol vstpi do zvzu umelcov, sochrsku innos mu zakzali. Zaal sa teda venova keramike, a po Nenej revolcii otvoril v centre Bratislavy obchod so svojimi vrobkami. Jeho hrav dizajnrske vrobky (znme s jeho popkultrne ajnky) sa zaali predva po celom svete v limitovanch edciach. Od roku 1983 vytvoril viac ako 500 nvrhov a predvaj sa v limitovanch edcich 150 500 kusov. Jeho alm dielom z ias, ke vytvral plastiky do verejnch priestorov, je strom 23 umiestnen medzi borovicami na Osuskho ulici (pred retaurciou Engerau). Dielo z 43

Delfn L-29 pred kolou na Gessayovej ulici v roku 1996, foto: archv Z Gessayova

Pohostinstvo Meteor na Rovniankovej ulici

z lietadla zliezol strapec det, o si do chuti v predstavch zalietali, zavrela sa kabna pilota. Rameno eriava ho zdvihlo do vky a poloilo na podstavec. Po upevnen bude sli deom na hry a pri najbliom vro sa kabna op otvor. A na hry deom aj slilo. Vbec neprekalo, e bol kokpit prikryt plexisklovm poklopom, ktor bol navye asi dva metre nad zemou. Deti si s nm hravo poradili a lietadlo bolo neustle rozmontovvan

Ssoie Rodina

a uzatvorenou kompozciou dotvra ideov zmer diela. Po vtvarnej a remeselnej strnke je dielo preveden kvalitne.

42

Hje

Na ploche veda hlavnho vchodu do budovy zkladnej koly Dudova sa nachdza glazovan relif, ktor pozostva zrznych prvkov (vtk, slnko, mesiac, kvapky) adohromady vytvra aksi rybu, plvajcu vo vode z modrch lesklch keramickch kachliiek. Dielo nie je signovan.

as psu malieb na Rovniankovej ulici, stav z roku 2009

roku 1982 tvarovo koreponduje s mabami na Rovniankovej a Osuskho ulici. Hlinkov oblkov koruna stromu je osaden do betnovho podstavca, znzorujceho kme stromu. Juraj Mihalk je aj autorom dvoch interirovch relifov na tmu peanctva na Holskej ulici, v budove bvalej sporitene. Ps malieb na Rovniankovej
26

Maba, ktor kedysi tvorila svisl ps na ploche nad terasou na Roviankovej 5 15, postupne mizne pod novmi reklamnmi ttmi predajn azateplenm adodnes sa znej zachovalo iba mal torzo. Mabu tvorili opakujce sa motvy siluety tvre, oblakov atvarov, pripomnajcich kontrukcie a nosnky. Tieto prvky, vzjomne prekrvajcich sa a na seba nadvzujcich tvarov, tvoria dmyselne kontruovan dielo, autorom ktorho je Peter Darndy. Tvarovo aj farebne koreponduje s monumentlnou mabou, nachdzajcou sa na druhej strane cesty, na bonej fasde domu na Osuskho ulici. DK Zrkadlov hj
30

sly v suterne, foyer s barom a tanenm parketom, ktor sa vyuvaj na rzne spoloensk akcie a koncerty. Odohrva sa tu mnostvo kultrnych akci, koncertov a vystpen, ktor navtevuj divci z celej Bratislavy. Funguje tu aj kino, filmov klub a Klub za zrkadlom. Budovu postavili vprvej polovici 80. rokov pod- Hlinkov strom a projektu z roku 1977. Veda sa nachdza budova obvodnho zdravotnho strediska, ktor postavili koncom 70. rokov 20. stor. Zaujmavosou je, e tu bolo na jednej fasde umiestnen dielo Jozefa Jankovia, 25 realizovan na t dobu jedinenou technikou modul-

Sluby na Rovniankovej Stavba Kauflandu na Romanovej ulici v roku 2004 pochovala niekoko mench okolitch predajn (napr. potraviny na Osuskho ulici dnen retaurcia Engerau aokolit veierky). O to vzcnejia je preto Drogria na terase 16 domu na Rovniankovej 5. T tu stoj u od zaiatku ivota tejto asti sdliska, take u viac ako 30 rokov. Predaja si zachovala svojsk atmosfru, pvodn s pravdepodobne aj regly a pri bliom preskman sa daj njs aj alie historick artefakty.

mi slubami (kvetinrstvo, pota, msiarstvo at.) a ako sa vetci navzjom poznali a svorne si navali. Zaujmav s tunely pod terasami, ktor boli prejazdn pod takmer kadm terasovm domom pozd Chorvtskeho kanla a slili na zsobovanie obchodov.

Hje

Zsobovac tunel pod terasou domu

Doma je pohoda

Predaja papier hraky drogria u Milky Relif Jozefa Jankovia na zdravotnom stredisku na Rovniankovej ulici, demontovan v roku 1982

Dom kultry Zrkadlov hj je jednm z dvoch funknch kultrnych domov v Petralke. Budova s vonou dispozciou od architektov Petra Jana, Pavla Mrzka a Anny Dandrovej pozostva zo sly, administratvnej asti, kninice, tanenej

ciou tvarov potaovm softvrom. Nvrh bol nsledne pretransformovan vo forme kovovho relifu. Dielo tu vak dlho nepobudlo, ke ho v roku 1982 odstrnili. Relif vytvoren rovnakou technikou je dodnes zachovan na budove elezninej nemocnice pri bratislavskej Trnici.

alm zaujmavm obchodkom je predaja Papier hraky drogria u MiIlky 15 na druhom konci terasy. Kee obchod tu stoj u hodn chvu, pani Milka (ktor prevdzkuje obchod spolu so synom) si pamt takmer kad diea, ktor sem pravidelne chodilo ma svoje vreckov. Okrem vakovakho tovaru tu zoeniete aj klasick hlinen alebo sklenen guky. Pani vedca so synom vm radi porozprvaj o tom, ako kedysi terasy na Rovniankovej (pred 1989 Fosterova) prekypovali rzny-

Na alej terase domu na Rovniankovej 2 (za zdravotnm strediskom) je schovan kaviare so pecifickou atmosfrou, ktor by ste od priestoru, v ktorom kedysi sdlila predaja ovocia a zeleniny, neakali. Kaviarni s oficilnym nzvom Doma je pohoda sa

Kaviare Doma je pohoda na terase domu na Rovniankovej ul.

Relif dha

44

45

Hje

kocky hracia, rubikov a kocka zloen z dielov puzzle. Univerzlna prevdzkov Technopol 27 budova

Monumentlne maby
Sasou vtvarnho dorieenia sdliska Petralka boli aj vekorozmern maby na siedmich bonch fasdach 12-poschodovch terasovch domov. Najvia koncentrcia tchto malieb bola v centrlnej asti v okol Rovniankovej ulice (Fedinova, Markova, Romanova, Osuskho, Nm. hraniiarov), jedna sa nachdzala na najjunejom terasovom dome na Lkach a jedna pri Dolnozemskej ceste oproti Ekonomickej univerzite. Tieto maby mali plni okrem estetickej funkcie aj funkciu orientan. Maba na Lkach bola znien ako prv, ostatn postupne mizli pod zateplenm domov od roku 2005. Dielo Jna Ilavskho na Romanovej ulici odstrnili koncom roku 2012 a posledn zachovan maba ostala na dome na Osuskho ulici 1, oproti DK Zrkadlov hj. Dielo z roku 1985 od autora Jozefa Porubina nesie nzov Mier, a napriek tomu, e je u takmer 30 rokov vystaven slnenmu iareniu (kee je orientovan na juh), je vaka kvalitnmu spracovaniu stle v dobrom stave.
Posledn zachovan monumentlna maba Mier, Osuskho ul., autor: Jozef Porubin 24

Tri betnov kocky

hovor obvaka, pretoe je zariaden ervenmi koenkovmi kreslami, rznym staroitnm nbytkom, vekm zrkadlom a mnostvom vec, ktor majite podniku so svojou manelkou vyzbierali a vkusne pouili. Sta sa len posadi do kresla alebo do salnika s televzorom, cinknutm zvoneku si nieo objedna, a len tak pozorova mnostvo zaujmavch vec okolo. Za nvtevu stoj aj WC, ktor je zariaden naozaj krovsky. V lete sa d sedie na terase. Prv panelky
18

Budova na Kutlkovej ulici (znma pod nzvom Technopol) z roku 1984 od architekta Rudolfa Masnho, je so svojimi 90 metrami druhou najvyou budovou v Petralke. Pozostva z dvojpodlanej asti, v ktorej je vyhlsen retaurcia so fkuchrom s michelinovskou hviezdikou, bufet a konferenn sla. V dvoch vkovch budovch, spojench priechodom naposlednom 20. podla, m sdlo viacero

Hje

Prv petralsk panelky skolaudovali 3. 8. 1977 a stoja na dnenej Romanovej ulici 33 a 35.
Technopol

Tri betnov kocky

17

Medzi bodovmi 12-po scho dovmi domami na Ro manovej ulici ostali popri chodnku tri betnov kocky, na ktorch bol pravdepodobne umiestnen stoiar vysokho naptia. Skupinka mladch Petralanov z okolia sa rozhodla tieto kocky hravou formou skrli a pomaova. Z trvy vykkaj tri polozapusten 46

intitci Miestny rad Petralka, rad prce, socilnych vec a rodiny, redakcia Petralskch novn a rzne skromn spolonosti. Pred hlavnm vchodom sa nachdza fontna. T donedvna poas letnch veerov sprevdzala hudobn produkciu svetelnou miniou. Preto bola znma aj ako spievajca fontna.
Prv petralsk panelky na Romanovej ulici

27 Fedinova ul. autor: Ivan Vychlopen znien: 2005 Pocta VOSR Nm. Hraniiarov autor: Ivan Schurmann znien: 2005 Tupolevova ul. autor: Ivan Vychlopen znien: 2005 Beci Romanova ul. autor: Jn Ilavsk st. znien: 2012

11 Bulkova ul. znien: 2012

17
o

R o m a n

i anko va

T u p o l

je

Ro vn

t
s

Smo l enic k

p o i a n s k a

Hjova Zrkadlov hj Mal a Vek Dradiak Posledn torzo pvodnho Chorvtskeho ramena Stena pre protitankov kann Kostol sv. Trojice Ihrisko K i t t s ee s amfitetrom Plastika Zamyslen Socha leiaca ena Depo metra Umel kopec

21

51

11

R o m a n o v a

LKY

48

49 20

15

30

Ko p a n y

lm

in

24 R o m a n o v a 16 25 26 R o v n i a n k o v a 27 9 15 40
o v a

16
Hro b kov

ro

Ambr oseh o

o
v

o
D

29

28

dostiho drha
j

Ma

a
p a

rk ov a

v a

17

k
50

Ijui nova

17 Nm. Jna Pavla II. Technopol 27 52

18

P a j t n s k a
Brans
k

36

21

Te m a tn sk a

c e s t a

s k a

B
u

18

M a l D r a d i a k
10

as Lky le v najjunejej oblasti Petralky. zemie tvorili vek plochy lk, kee pda nebola vhodn na ponohospodrske vyuitie. Jedinou obvanou oblasou bola osada Jankov dvor, zaloen ruskmi strcami hranc a v darovacej listine z roku 1225 sa spomna pod menom Locus Iwani. Osadu, v ktorej bolo v druhej polovici 20. stor. aj roncke drustvo, zbrali v 80. rokoch 20. stor. vsvislosti s vstavbou sdliska a postavili tu depo metra, ktor vak dodnes nie je vyuit.

Zstavba sdliska je na Lkach najvekorysejia. Domy pospjan do oblkov tu vytvraj obrovsk plochy vntroblokov, v ktorch sa nachdzaj parky, ihrisk, koly a budovy materskch kl. Sdlisko sused s vznamnou rekrea nou oblasou v okol Vekho a Malho Dradiaku. Pannska cesta je lemovan nkupnmi strediskami a rznymi autoservismi a autopredajami, nachdza sa tu aj vek prevdzka pekrne a cestovinrne apri Vekom Dradiaku stoj arel Nemocnice sv. Cyrila a Metoda.

ianska

Stren

n i e v s k a

30
Budat
n sk a

Budat

n sk a

Z n i

D2

Budat

nska

S t r e

n i a n s

37 19

Ve k D r a d i a k

57

28

11

Z r ka d l ov h j

m
s

ud

atnsk

J a n t r o v

a s t

44

12

c e

ts ke

r a me no
r s k

J a n t r o v

20

53
adsk

Vy e hr

61
o

J a s o v s k

29 13

h n o o s K r

a
32

10

s k L i e t a v e
a

27 39 Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

a
B e

19

33

34

s
d
k

22

s k

K r s n o h o r s k

Tu r n i a n s k a

31

s
21

t
18

Ja n kov d vo r

B e n e ov

V g

Humensk nm.

k a

22
e h r i a n s k

23

Lky

H o l

d
B

a
t

s
k

a
a h r e V y n a

e v

o Ch

adick

i c k a d

v s k

s o v n i a n

s k

n
s

Socha Dve eny

52

Pred predajou potravn na Kutlkovej ulici, oproti Technopolu, stoj na betnovom podstavci kamenn ssoie, ktor zobrazuje dve eny. Obidve sedia na lavike, jedna vyzer, akoby volala do diaky s rukami pri stach, a druh sa tm istm smerom pozer. Auto rom sochy z roku 1986 Socha dve eny je Jn Huko. Hjova Zrkadlov hj
18

nazvaj aj dve trkovisk, medzi ktormi hjova le Vek a Mal Dradiak. Lesn cestiky medzi dvoma jazerami s pvodn cesty lesoparku. V nedvnej minulosti sa uskutonili tdie na vyuitie tejto oblasti na rekrean ely a prepojenie dvoch jazier kanlom. Potalo sa aj so znanm vrubom stromov, take nvrh ochranri aj iria verejnos zamietli. Medzi budovou hjovne a poslednm panelkom na Starhradskej ulici vyta v strede malej trvnatej plochy strop kblovej komory, ktor tu postavili ako sas opevnenia v rokoch 1935 38. Lka vaky
34

sa na rybrenie, koruovanie, v okol sa daj njs vyhraden ohnisk. Po celej dke vchodnho brehu sa nachdzaj stavby rekreanch chatiek. Dnes je vina z nich prestavench na rodinn domy, ktor vak nekazia panormu prrodnho prostredia. Jazero je obklopen zo severu zkou hrdzou, za ktorou sa nachdza zvyok pvodnho Chorvtskeho ramena. Toto malebn miesto s jedinenou prrodou v tesnom susedstve sdliska urite stoj za nvtevu. Vek Dradiak
11

Lky

Na Starhradskej ulici, pri jazere Mal Dra diak, v tzv. Zrkadlovom hji (nem. Spie ge lhagen) sa nachdza oploten

Na lke medzi Malm Dradiakom a hjovou organizuje kadorone obianske zdruenie Za zele Petralky sadenie stromov vznamnmi osobnosami. Na Lke vaky m svoj dub herec Ladislav Chudk, lipu Eva Sirack (zakladateka Ligy proti rakovine), jase Anton Srholec a v roku 2012 pribudla jarabina, ktor zasadila Emlia Vryov. Mal Dradiak
10

Plastika lipa

36

Vek Dradiak

Hjova Zrkadlov hj

arel hjovne. Pozostva z dvoch budov. Jednopodlan podpivnien murovan stavba s datovanm na fasde CISP 1779, ktor prela rekontrukciou na zaiatku 20. stor., bola sluobnm bytom horra a skladom. Druh je dvojpodlan budova s murovanm podlam a drevenou nadstavbou. V hjovni psobil horr Gejza Drak, pochdzajci zo starej hjnickej rodiny, poda ktorho aj oblas dostala meno Drak, ktor je zachyten aj na mape z roku 1938. Poda neho sa dnes 50

trkovisko u horra, nazvan Mal Dradiak je jazero, ktor vzniklo abou trku v druhej polovici 20. stor. Jeho nepravideln tvar, ktor nie je vo vej miere obhospodarovan, vytvra z nevekho jazera prirodzene rastci organizmus. Vyuva

Posledn torzo pvodnho Chorvtskeho ramena pri Malom Dradiaku

trkovisko, vybagrovan v druhej polovici 20. stor., oficilne nazvan trkovisko Zrkadlov hj, dostalo sasn podobu a zaiatkom 90. rokov 20. stor. Dnes ide oobben rekrean miesto poas celho roka nielen Petralanov. Poas sezny tu mono stretn poetnch rybrov, v lete vak jazero a jeho rozahl brehy slia hlavne ako prrodn kpalisko. Nachdza sa tu mnostvo bufetov s oberstvenm, celorone otvoren retaurcia Oza s terasou, tenisov kurty aj s krytou tenisovou halou, poiova vodnch bicyklov, detsk ihrisko a sstava ihrsk na plov volejbal a loptov hry v areli koly na severnom brehu. Na nprotivnom brehu je novopostaven hotel, veda ktorho sa nachdza oploten arel, kedysi znmy pod nzvom rda Kormorn. Je tu pomerne rozahl trvnat plocha s detskm ihriskom, z ktorej je prstup priamo k jazeru a poas sezny

V parku pri Bytovom podniku Petralka na Budatnskej ulici stoj betnov plastika stromu. Jeho kme tvor rovn vysok kvder a korunu hmota v tvare motlch krdiel. T je zdoben hladko modelovanmi mkkmi lniami, kvetmi a troma lipovmi listami. Tvarovo vemi podobn plastika, 53 pravdepodobne od toho istho autora, stoj pred cirkevnou zkladnou kolou na Beadickej ulici. Matchball
21 Plastika lipa

Na Smolenickej ulici, v susedstve piatich tenisovch kurtov (v zime bvaj niektor znich zakryt pneumatickou halou) sa nachdza pivre s retaurciou Matchball. D sa posedie aj na krytej alebo letnej terase obkolesenej ivm plotom. 51

Lky

tu sdli aj zchrann sluba. Nie vemi udriavan dreven stavby slia ako prezliekarne a socilne zariadenia. V areli je tie bufet s terasou a donedvna sa na priahlej asfaltovej ploche (na nej kedysi stlo pdium) konali letn veern zbavy. Kuriozitou a vekou atrakciou pre deti s kozy, ktor tu chovaj za plotom arelu zo strany Chorvtskeho ramena. Voda v jazere dosahuje hbku a 18 metrov, ije tu viacero druhov rb, prevane kapre, ale vyskytuj sa tu aj uky, zube a hory. Na hladine sa zdruj poetn labute a rzne druhy kac, ktor tu o potravu ndzu nemaj. Pri dostatone hrubej adovej vrstve sa tu v zime koruuje a hr hokej. Njdu sa aj tak, ktor sa v adovej vode jazera kpu a kadorone sa tu na tedr de kon slvnostn vianon kpanie otuilcov.

Kostol Svtej Trojice

19

Na Strenianskej ulici, hne za budovou portovho centra a potravn, sa nachdza vrazn budova so ikmou picatou strechou a betnovou veou. Je nm Kostol Svtej Trojice aspolu sfarou amalm nmestm tvoria arel postaven v rokoch 1991 94 poda nvrhu arch. Jliusa Bal a. Vo dvore arelu stoj socha Martina Luthe ra, 37 ktor vytvoril sochr Kostol sv. Trojice Rastislav Bal. Konaj sa tu okrem pravidelnch bohosluieb aj koncerty vnej hudby. Stena pre protitankov kann
28

ho systmu. (A mono by tu mohla osta ako cenn historick pamtnk. Ten m u takmer 80 rokov a stle pripomna historick okolnosti, kvli ktorm ho tu kedysi umiestnili.) Mozaika Mier deom
57

Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

27

Priestor nad hlavnm vchodom do koly (dnes Stredn zdravotncka kola) na Strenianskej ulici zdob prrodn kamenn mozaika s nzvom Mier deom od maliara Juraja Deka. Dieva s holubicou
30

Glazovan relif na zadnej scne amfitetra

Pri Jantrovej ceste, na lke pri poliklinike, vyta z trvy as mohutnej elezobetnovej striene s otvorom pre protitankov kann. Viacero takchto stien sa zachovalo pri objekte BS-8, tto je vak zaujmav tm, e sa nachdza priamo v strede sdliska. Kedysi vak leala na vonom priestranstve lk, ako sas systmu opevnenia budovanho vrokoch 1935 38. Bude tu st pravdepodobne nepovimnut a do vstavby hlavnej komunikanej osi Petralky, ktor vytvoria v okol trate nosnho dopravn-

Vo vekom vntroblokovom priestore medzi domami na Buda tnskej a Lietavskej ulici stoj bronzov plastika geometricky tylizovanej enskej postavy sholubicou na ramene od sochra Pavla Ttha. Okrem nej sa tu nachdzaj asfaltov ihrisk, detsk ihrisko a pomerne vek trvnat plochy. Pekre
Dieva s holubicou 10

medzi domami na Vgaskej ulici sa popri dvoch viac-menej zachovanch lanovkch azvltnom betnovom kopci, v ktorom s vidie odtlaky tupov kopaiek (obbenej obuvi det 80. rokov), dochoval objekt detskho amfitetra. Oproti stupienkom na sedenie stoj mierne vyven javisko s betnovm mrom, ktor pln funkciu zadnej scny. Na nej sa nachdzaj tri asti glazovanho keramickho relifu, v ktorom figuruj farebn listy, stromy, kvety, motle a vtky. DK Lky
29

Budovy univerzitnej nemocnice s okolitm arelom dokonili po dlhej odmlke a v roku 1997 poda projektu tmu architektov (Viktor iolk, Jindich Martin, Vla di mr Ku bi, Ivan Koleni atefan Lichvr) zroku 1984. V pomerne vekom areli nemocnice sa popri viacerch traktoch budovy nachdza park s jazierkom, ktor je vak uzavret a nesli ani pacientom nemocnice. Vareli nemocnice sa nachdza plastika sv. Cyrila a Metoda. 39 Tri vlnovkov domy
32

Tri 12-poschodov domy na Krsno horskej ulici boli ete donedvna zdoben po celej vke psmi hnedo-bielych vlnovkovch panelov. Sochrom Jurajovi

Pri kriovatke ulc Budatnska a Lie tavsk stoj arel pekrne s podnikovou predajou. Zo strany Pannskej cesty je cez otvory v plote mono vidie sochu pred administratvnou budovou pekrne. Socha s nzvom N chlieb 44 je dielom autora Valra Vavra. Znzoruje abstraktne podan sediacu enu Madonu specom chleba vnru.
Socha N chlieb

Dom kultry Lky na Vgaskej ulici sa nachdza v obvodovom centre, ktor tvor trhovisko, mnostvo sluieb na terase a obchodn centrum Brank (potraviny, pivre a in). Pravidelne sa tu u dlh roky konaj koncerty, tanen zbavy pre starch a rzne tvoriv diene. Pred telocviou, ktor je sasou budovy, stoj betnov plastika 47 s motvom dvoch portovcov vo vskoku a loptou. Kostol Sedmebolestnej Panny Mrie Rmsko-katolcky kostol na Betliarskej ulici s kruhovm pdorysom a s centrlnou veou vystupujcou v tvare pirly postavili v roku 2001 poda nvrhu architekta Klementa Trizujaka. Arel fary zaha aj ihrisko na loptov hry.
Kostol Sedembolestnej Panny Mrie 20 Tri vlnovkov domy

Ihrisko a amfiteter

19

Stena pre protitankov kann z 30. rokov 20. stor.

V najjunejom a pravdepodobne aj najvom petralskom vntrobloku

Saparovi a Jnovi Vanovi sa podaril zrealizova v rokoch 1980 82 jedinen experiment. Navrhli systm tzv. ars panelov, ktor odliali s pouitm pecilnej oceovej formy. Aj vaka stretovosti vtedajieho riaditea panelrne Ing. Hrdliku postavili tieto tri jedi nene vtvarne spracovan domy z panelov, 53

52

Lky

z ktorch boli niektor vlnovkovo plasticky tvarovan a nsledne rznorodo vymaovan hnedou farbou. Poda slov jednho z autorov, Juraja Saparu: Hlavnm zmerom bolo vytvori tak rieenie, ktor by mohlo by pouit v priemyselnej hromadnej psovej vrobe aaby bolo zrove mon kad dom riei originlnou relifnou kompozciou, charakterizujcou kad dom. Bolo vytvorench niekoko sd relifnych prvkov pre jednotliv typy panelov, aby ich kombinciou mohli vznika vdy in relifne kompozcie. Pre kad prvok bola zhotoven pecilna oceov forma vyhovujca technolgii panelrne na opakovan pouitie v kontinulnej vrobe liatia panelov. Kad panel, vzhadom na odlin plon arelifnu kontelciu, musel by kontrukne, pevnostne itepelne vyhovujci vtedajm technickm normm, o bolo niekedy ak dodra vzhadom na meniaci sa relif jednotlivch panelov. Aj napriek tomu, e systm relifneho rieenia panelov ocenenili na vstave Coneco Kritovm pohrom, iadne in stavby na Slovensku sa nerealizovali touto metdou. V lete 2012 postupne zmizli pod zateplenm vetky tri vlnovkov domy.

ze vekho okrhleho balvana le opret thla lnia abstrahovanej enskej postavy. Abstraktn podanie tvarov enskho tela pripomna diela anglickho sochra Henryho Moorea. Plastika Zamyslen
31

Centrum MIVA

22

Futbalov ihrisko Jankov dvor

18

V lokalite Jankov dvor, veda depa metra sa nachdza kurizne futbalov ihrisko aj s kovovmi brnkami. Aj napriek nerovnosti povrchu a hustm krkom vokol bva ihrisko vlete vyuvan.

Tto plastiku s neoficilnym nzvom Zenov dieva, na podstavci z troch ulovch kusov (pochdzajcich z pvodnho Starho mosta, ktor bol zdemolovan v
Hotel MIVA na Bzovckej ulici

V juhovchodnej asti Petralky, na Bzovckej ulici sa nachdza obchodn centrum MIVA. V komplexe v sasnosti funguje iba predaja potravn a mal hotel. Retaurcia je zatvoren.
Socha leiacej eny od Petra Rollera

Lky

Futbalov ihrisko v Jankovom dvore

Depo metra

Umel kopec

23

21

V najjunejej asti Petralky, na mieste, kde kedysi stla osada Jankov dvor, vosemdesiatych rokoch postavili dva tunely, ktor mali sli ako depo metra spjajceho
Bronzov plastika Zenov dieva od Vladimra Havrillu, foto: archv Vladimra Havrillu

roku 1945) vytvoril v rokoch 1989 90 sochr Vladimr Havrilla. Geometricky tylizovan postava kaiacej, meditujcej eny z bronzu so svtoiarou sa pozer na ulov kvder, ktor sa nachdza niekoko metrov pred ou. Holubica mieru
Socha leiacej eny od Petra Rollera 34 Depo metra Jankov dvor

Pri ceste do Rusoviec stoj umel kopec, Staropetralanmi nazvan pohrebisko Petralky, ktor vznikol nahromadenm stavebnho odpadu z asanovanej Petralky a bratislavskho Podhradia. Vek as odpadu z Petralky sa vyvala aj na nealek ostrov Star hj, do jm, ktor vznikli pri abe trku. Kopec je v spodnej asti izolovan a dmyseln systm zkladu stavby si vraj prili pozrie aj rakski ininieri. Na kopci bolo mon v minulosti vidie pasce sa ovce, dnes sa vyuva ako offroadov drha pre ternne automobily.

Leiaca ena

33

Socha leiacej eny z bieleho vpenca na trvnatej ploche na ubovnianskej ulici je dielom sochra Petra Rollera. Vo vre54

Na Dolnozemskej ceste, pri vstupe do Bratislavy od Rusoviec, vta prchodzch vysok oceov plastika holubice mieru, ktorej jedno krdlo sli ako dlh podpera.
Holubica mieru na Dolnozemskej ceste

Petralku s centrom Bratislavy. V roku 1989 vstavbu plne preruili a dodnes nie je otzka tzv. nosnho dopravnho systmu vyrieen. Tunely s dkou okolo 300 m s zatopen vodou, pln smet a potkanov. Vstup na vlastn nebezpeie!

Umel kopec

55

Lky

L a f r a n c o n i

M o s t

D U N A J
P

OKOLIE
N

Hrdza

17

D2

s k h o

P en ia n sky le s

K
o
m

M o s t

33

i
V

Ty r o v

o nbr .

Sad J anka Kr a

Kloko

ova

A p o l l o

S t a r

17

D U N A J

Protipovodov hrdza, po ktorej povrchu vedie asfaltov komunikcia, sa vyuva ako cyklistick cesta. T je sasou tzv. Dunajskej cyklomagistrly, vedcej
Tr n av a i l i n a

D1

E
n s k i a a

P e n

B o h r o v a

D1

P l a n c k o v a

Nobelovo nm.

Zadu n
a js k

D1

E
e r n y e

s e i

K a p i c o v a

ces ta

v s k

h o
c e s t a

Mach arova

vs

to

in

n n J o va a n t

K a u k a z s k

v s k

Ka pi t u l sk d vo r

up

H a

P n

s k

ic

V a v i l o

bn

o
k

Du

po

ro

sk

v o v a

vo

an

sk

ie

P i f o v a

F a r s k h o

u s t e k o v a

Ke m a r s k k nm. c i

L u n

Jarosla vov a

a o v r d n a Le
G
e

Daliborovo nm.

robrovo nm.

Mnesovo nm. Muchovo nm.

u s t e k o v a

So

sno

n a r o v i o v a

B l a g o e

a
n

k r o v a

Vlasteneck nm.
s

B u l
M

en

D2

i c k

r n

eleznin stanica Petralka

s

h o

J u
a

Pa

nk

ho

va

o
o v a

Ch o r v tske

D a r g o v s k K u b i n s k
e br

B e

Hr ob r sk a
N

Go

r als

Jan

ko

lov

e n k o

Nm. Hraniiarov

Po

lor

ec

ho

ram

Ge
t

tti

ng

ov

Hrabin y
m

Hrdza 13

M
o

in

H r

R o m a n o v a
Rov n i a nkova

M.

C.

Sk

lod

ow

ske

Ovsitsk nm.

Ko p a n y
B

lm

Hro

ro

a kov

in

R o m a n

i anko va

R o m a n o v a

Ambr oseh o

o v a

T u p o l

je

a
h

dostihov drha
j

St ar h j

Ro vn

t
s

Ijui nova

Nm. Jna Pavla II. Technopol

Smo l enic k

K ittsee

P a j t n s k a
Brans
k
p o i a n s k a

K
Te m a tn sk a

c e s t a

t
a

s k a

M al D r adi ak

ud

atnsk

k
ianska

J a n t r o v

H o l

a
a

31
D U N A J

Stren

n i e v s k a

B u d at

n sk a

Z n i

D2

Budat

nska

S t r e

z Viedne cez Bratislavu a do Budapeti. Bratislavsk as zana pri hraninom prechode Berg, prechdza popod Most Lafranconi, pri Inchebe sa napja na Viedensk cestu a za Starm mostom pokrauje znovu ako samostatn cyklocesta. V letnch mesiacoch ju hojne vyuvaj hlavne cyklisti, beci a koruliari. Cesta je lemovan mnohmi bufetmi v niektorch sa poas sezny aj var. Peniansky les Pea
33

s Rakskom. Je jednm z poslednch svislch celkov lunch lesov na zem Petralky. Od roku 2012 patr medzi chrnen zemia, ako sas zemia eurpskeho vznamu Bratislavsk luhy. Nachdzaj sa tu biotopy eurpskeho vznamu, tvoren najm lunmi lesmi, a ije tu viacero vznamnch druhov ivochov. Uniktom je najv eurpsky ate ate ierny, bobor vodn a viacero druhov netopierov. ij tu tie srnky, diviaky alky. Toto zemie je aj dleitm zdrojom pitnej vody. Les pretna hrdza s cyklistickou cestou, njdeme tu aj viac-menej zarasten menie cestiky, ktor boli kedysi sasou lesoparku (nachdzala sa tu tie hjova). Za mostom Lafranconi vedie okolo celho lesa zka cesta, ktor slila pred rokom 1989 pohraninej stri. V lese njdeme aj tyri ak objekty opevnenia zobdobia spred druhej svetovej vojny, ktor s momentlne vo fze rekontrukcie.

m o s t

k
o
v

J N A D U

o
v

e n

c
e
s

v a v o v a k o

Kr

t
a

a
m

o
l

G e s
s

a
S t a
o b k o v

A .

j v e k o e r G w

c
e

r o

s
t
a

Ma
rk

p a

ov

Z r kadl ov h j Ve k D r adi ak

n i a n s

17

B u d at

c e

n sk a s k L i e t a v e

ts ke

r a me no

Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

Rozprestiera sa medzi Dunajom, Viedenskou cestou a ttnou hranicou

a s t

J a n t r o v

V y e h r

J a s o v s k

ads k

Pl za mostom Lafranconi

a
B e

Pl za mostom Lafranconi

s k

V g

Humensk nm.

k a

a
c

e h r i a n s k

J an kov dvo r

14 24
Ja r ov sk B a a n t n i ca

Cesta pre pohranin str v Penianskom lese

Gyr Buda pest Ru s ovce u novo

Na brehu pred mostom Lafranconi, oproti vysteniu protiahlho Karloveskho ramena sa nachdza trkopieskov pl. Dunaj sa tu mierne to, take plytk voda siaha takmer do polovice rky toku. Pl je vyuvan hlavne rybrmi, ale v ndhernom prostred plytkho brehu medzi prevsajcimi stromami sa tu d opeka, vo vode sa d dokonca aj kpa. 57

28

27

Okolie

s k

B
u

r
h

d
B

a
t

d
s
k

s
k

a
a h r e V y n a P

e v

o Ch

k
a

adick
o

i c k a d

v s k

s o v n i a n

d
s k

n
s

J N A D U

Petralsk systm opevnenia

V roku 1935 sa zaala vstavba opevnenia hranc eskoslovenska kvli stle silnejcemu nebezpeenstvu zo strany nacistickho Nemecka. Tisce objektov malo vytvopohraninho opevnenia vysok stupe dokonenosti a bojaschopnosti. V lnii, ktor sa zana pri Moste Lafranconi, pokrauje pozd hranc s Rakskom, prechdza sdliskom Petralka popri Chorvtskom ramene a kon pri Dunaji oproti Slovnaftu, sa zachovalo z pvodnch 25 a 16 akch objektov, niekoko kblovch komr a stien so strieami pre protitankov kanny. Vetky tieto stavby stihla postavi od roku 1934 a do jesene 1938 bratislavsk firma Ing. Rudolf Fri a kvalitu ich stavieb si priiel osobne pozrie aj Adolf Hitler (ktor je na jednej fotografii zachyten pri obhliadke bunkru dajne BS-4, aj s Evou Braunovou a jej psom), ktor sa vraj v Berlne zmieo-

Miroslav Korer pri rekontrukcii bunkru BS-8 v r. 2009

Novovybudovan bunker BS-8 a systm opevnenia v roku 1939 foto: Viliam Malk

ri ucelen lniu takmer po celom obvode ttu. Na Slovensku sa do roku 1938, kedy bola podpsan Mnchovsk dohoda a as pohraninch oblast vrtane Petralky pripadla Nemecku, stihli vybudova pevnosti popri rieke Morave, pri Komrne avPetralke. Petralsk opevnenie dosiahlo ako jedin ucelen sek eskoslovenskho

komr sa dodnes daj njs priamo medzi panelkmi (pri Jantrovej ceste oproti TPD a pred poslednm domom na Starhradskej ulici) a pri Jantrovej ceste, na lke pri poliklinike, vyta z trvy stena striene na protitankov kann. alou zaujmavosou je objekt B-S IV, ktor je jedinm postavenm objektom 1. stupa odolnosti v celom eskoslovenskom opevnen. Bol vyzbrojen dvoma dvojatami akch guometov advomi ahkmi guometmi. Jeho sasou bol protitankov kann, ktor mal kontrolova cestu a eleznicu do Kittsee aeleznicu v smere na Rusovce. Tento objekt existuje, ale je zasypan pod nadjazdom cez Pannsku cestu pri hypermarkete Carrefour. V roku 2008 vaka iniciatve fotoreportra Miroslava Korera mesto zrekontruovalo vojnov cintorn pri Kopianskej

ceste a susediaci bunker zaali zveaova nadenci na ele s Korerom svojpomocne. Dnes je bunker takmer v pvodnom stave a exponty v mzeu vovntri neustle pribdaj. Zdruenie usporadva rzne vron akcie, ktorch sa zastuj nadenci a kluby vojenskej histrie z celho Slovenska aj iech, ale aj irok verejnos. V bunkri sa d dokonca aj prespa. Tto iniciatva aktivizovala alch mladch ud (vinou Petralanov), ktor momentlne prevdzkuj bunker BS-4 a pod nzvom Mzeum petralskho opev-

Cvin murovan objekt tanku

nenia postupne rekontruuj vetky tyri ak objekty v Penianskom lese. alia partia sa pustila do obnovy objektu BS-6 na ostroveku dianinho nadjazdu na konci Bratskej ulice.

i www.konduktor.sk/bunkre

Bunker BS-6 v susedstve dianice D2

val o vnimonej a nebezpenej obrannej sile opevnenia. Kto vie, koko krvi by muselo pretiec pri dobvan pevnosti, keby sa situcia po Mnchovskej dohode vyvinula inak. Dodnes sa zachovali aj 3 velitesk bunkre, niekoko protitankovch priekop aj kurizna maketa tanku, ktor pravdepodobne slila na cvin ely. Niekoko mench objektov bolo zdemolovanch pri vstavbe sdliska, vek objekty stle existuj pod povrchom zeme. Jeden tak vyta spod kopca pri cirkevnej kole na Beadickej ulici. Stropy dvoch kblovch

Objekt BS-4 z lnie bunkrov Mzea petralskho opevnenia

Pl za Prstavnm mostom

13

Pl za Prstavnm mostom

Za ohybom Dunaja za Prstavnm mostom, sa nachdza zka trkov pl. V plytkej vode, ktor siaha takmer do polovice rky toku rieky, sa d aj kpa. Na pli sa d njs tie prevrten betnov kupola striene. Pravdepodobne ju v blzkosti vybudovala nemeck armda na kontrolu pohybu na Dunaji poas druhej svetovej vojny. Vek lka medzi brehom a hrdzou je klasifikovan ako vhodn plocha pre panie diakovo ovldanch modelov lietadiel. Hod sa aj na panie arkanov. Jarovsk baantnica
24

chrnen arel Jarovskej baantnice. Na ploche pvodnho lunho lesa, obkolesenej dunajskm ramenom, tu bol pravdepodobne u v 17. storo vybudovan les na chov baantov, upraven v barokovom slohu. Priestor baantnice bol rozdelen hviezdicovito usporiadanou cestnou sieou s smimi ramenami lemovanmi stromoradiami. Cestiky s aj v sasnosti rozoznaten a na zpadnom konci sa zachoval kamenn most s dvoma oblkmi, ktor bol vybudovan ponad dnes u vyschnut rameno. Na priesenku ciest v strede arelu stla dreven stavba altnok. Nachdzali sa tu aj murovan stavby, ktor slili poovnkom. Baantnica je najkrajia na jar, ke cez konre stromov prenik slnen svetlo a zem je posiata obrovskm mnostvom sneienok. Ostrov Star hj
31

podobu dostal pribline v polovici 20. storoia. Vtedy sa tu v jeho strede ail trk a v obdob likvidcie starej Petralky tieto jamy zasypvali stavebnm odpadom z asanovanch domov. V sasnosti je toto chrnen zemie jednm z poslednch zvykov lunho lesa v okol Bratislavy. Vyskytuj sa tu viacer chrnen druhy rastln aj ivochov. Na junom cpe ostrova (ktor nie je tak plne ostrov prejs sa d popri ztoke od dunajskej strany) sa nachdza posledn zobjektov opevnenia BS-14. D sa k nemu prejs po asfaltovej ceste, ktor vedie cez cel Star hj. Jarovsk rameno a Vek Zemnk
14

Jazero Vek Zemnk

vaj hlavne rybri. Toto miesto, nachdzajce sa prakticky hne za mestom, vyuvaj na kempovanie aj cel rodiny sdemi. Gerulata
28

Okolie

Galria sasnho umenia Danubiana

Juhozpadne od Petralky, hne za dianicou pri Jarovciach sa nachdza jedinen

Ztoka v Starom hji

Na polostrove zdre Hruov (unovsk priehrada) stoj budova od arch. Petra almana v tvare zahrotenho ovlu pripomnajcu lo. Je ou skromn galria modernho umenia Danubiana Meulen steen Art Museum. Vybudovali ju v roku 2000 z iniciatvy slovenskho galeristu

Kamenn most v Jarovskej baantnici pravdepodobne z 18. storoia

zemie v okol Bratislavy prechdzalo astmi zmenami ternu vplyvom rozvodnenho toku Dunaja. Oblas, na ktorom dnes stoj Petralka, bola dlh as tvoren mnohmi ostrovmi, pretekalo cez u mohutn Chorvtske rameno a mnostvo mench ramien. Tento stav sa zaal meni a v 18. storo, kedy postupne tok Dunaja regulovali. Vznik ostrova Star hj spad do polovice 18. storoia. Jeho tvar sa postupne menil spolu s tvarom toku Dunaja. Dnen

Hausbty na Jarovskom ramene

no a znane naraj prrodn rz krajiny. Cestou, ktor vedie priamo cez rameno aktor bva pri vyej hladine vody zatopen, sa d dosta k jazeru Vek Zemnk. Toto podlhovast umelo vytvoren jazero vybudovali ako veslrsku drhu s dkou 2 km. V sasnosti popri veslroch jazero vyu-

Galria Danubiana

60

61

Okolie

Jarovsk rameno je rameno Dunaja, prepojen s vystenm Chorvtskeho kanla za istikou odpadovch vd na juhovchodnom konci Petralky. Okraje ramena vasti pri jeho zaiatku s posiate hausbtmi, ktorch poet sa zaal vposlednom obdob nekontrolovatene rozrasta. Niektor stavby na vodnej hladine toti postavili naier-

June od Petralky, v obci Rusovce sa nachdza mzeum antickej Gerulaty. Na mieste, kde stl rmsky vojensk tbor na severnom okraji Rmskej re, ktor bol sasou hranc Limes Romanus, dnes mono vidie zklady stavieb z 2. a 4. storoia.

Vincenta Polakovia a z finannch prostriedkov holandskho zberatea Gerarda Meulensteena. Popri galrii sa tu nachdza predajn galria, art shop, kaviare a park s mnostvom sch a monosou posedie si na trve alebo lavike v prjemnom prostred v tesnej blzkosti Dunaja. Otvoren je kad de okrem pondelka. V letnom obdob sa sem d dosta aj osobnou lodnou dopravou zbratislavskho prstaviska. Lun lesy Na zem Petralky sa nachdzaj viacer vznamn chrnen zemia. Peniansky les lokalizovan medzi Viedenskou cestou a hranicou s Rakskom, Sov les za Prstavnm mostom, Star hj a Chorvtske rameno v oblasti medzi nemocnicou na Antolskej a dunajskou hrdzou, s sasou zemia eurpskeho vznamu Bratislavsk luhy (spolu s ostrovom Siho alebo Biskupickmi luhmi). Je to zemie pokryt hodnotnmi porastmi vbovo-topoovch a dubovo-brestovo-jaseovch lunch lesov s vskytom mnohch starch stromov jedinenej ekologickej hodnoty. Btav stromy a popadan kmene posky-

Okolie

tuj prstreie viacerm druhom netopierov, vtkov a hmyzu. ije tu viacero druhov motlov, vok a chrobkov. Z vtkov tu hniezdia skorky, korce, atle (aj najv eurpsky ate tesr ierny). Z cicavcov lesy obvaj jelene, srnce, diviaky, jazvece, lky, aj n najv hlodavec bobor vodn. Medzi alie loklne vznamn chrnen zemia, s jedinenou faunou a flrou patria les Hrabiny 25 a Jarovsk baantnica. V chrnenom areli lunho lesa Hrabiny sa vyskytuje najvia znma populcia kriticky ohrozenho a vzcneho rastlinnho druhu kozinca drsnho na Slovensku. Kad jar les zaplavuj sneienky, ktorch zber je vak v chrnenej oblasti trestn. Tieto zemia, ktor s akmisi pcami a vzduchovm filtrom Petralky, s aj dleitm zdrojom kvalitnej pitnej vody. Jedien prrodn prostredie, ktor vytvraj si treba patrine vi, ochraova a obdivova. Dkazom toho, e to astokrt nebva samozrejmosou, je aj fakt, e pretrvvaj snahy o vstavbu v Penianskom lese a momentlne sa kauza vybudovania betonrne na okraji Sovieho lesa stretva s ostrou kritikou ochranrov, aj verejnosti.

KONTAKTOR
Miestny rad Petralka Kutlkova17, Bratislava, 02/63 82 30 65, www.petrzalka.sk Riaditestvo policajnho zboru Nm. hraniiarov 1/B, 0961/035 101, www.minv.sk Doprava Autobusy www.imhd.sk eleznin stanica Petralka Kopianska ul. , 02/20 29 76 43, www.cp.sk Ubytovanie Hotel Incheba Viedensk cesta 7, 02/67 27 51 11 Hotel Dominika Vlasteneck nmestie 3, 02/62 52 02 23, www.hoteldominika.sk Hotel Viktor Kremnick 26, 02/63 45 20 84, www.hotelviktor.sk Hotel Miva Bzovcka 38, 02/63 82 25 56, www.mivacentrum.sk Hotel Gaudio derncka 14, 02/62 25 07 60, www.hotelgaudio.sk Hotel Esprit Zadunajsk cesta 12, 0902 500300, www.hotelesprit.sk Hotel Bonbon Tematnska 7, 02/68 29 79 99, www.bonbon.sk Penzion Berg derncka 24, 0902 222223, www.penzionberg.sk Penzion Raki Kopianska 82, 02/68 20 52 10 / www.rakicentrum.sk Penzion Stevan Rusovsk cesta 22, 0903 400649, www.stevan.sk Melrose apartments Betliarska 12, 02/20 76 29 46 / www.melroseapartman.sk Ubytovacie zariadenie Futura Romanova 37, 02/68 27 02 00 Dom stavbrov Kopianska 80,02/63 82 64 43, www.ubytovne.sk Kultra DK Lky Vigask 1, 02/63 83 54 04, dkl@kzp.sk DK Zrkadlov hj Rovniankova 3, 0903 735 225, dkzh@kzp.sk CC centrum Jirskova 3, cc.centrum@gmail.com DK Ovsite Ovsitsk nmestie 1 Divadlo Arna Viedensk cesta 10, 02/67 20 25 50, www.divadloarena.sk Divadlo vpodpalub Tyrovo nbreie, 0903 449650, www.lodcafe.sk Mze a galrie Mzeumkolstva apedagogiky Hlova 16, 02/62 41 06 65, www.msap.sk Mzeum Petralskho opevnenia Belinskho 7, 0904 838 769, www.mpo.sk Galria Adolfa Bencu Tyrovo nbreie Galria Danubiana unovo Vodn dielo, 02/62 52 85 01, www.danubiana.sk Mzeum Antick Gerulata Gerulatsk 69, Rusovce, 02/62 85 93 32 VstaviskoInchebaExpo Viedensk cesta 3 7, 02/67 27 11 11, www.incheba.sk Kninice Petralsk kninica centrla: Kutlkova 17, www.kniznicapetrzalka.sk Slovensk pedagogick kninica Hlova 16, 02/68 20 86 12, www.spgk.sk Nemocnice a zdravotn stredisk Nemocnica s poliklinikou svtho Cyrila a Metoda Antolsk 11 63

Peniansky les v tesnom susedstve toku Dunaja

62

Kontaktor

Zdravotn stredisko Fedinova Fedinova 9 Zdravotn stredisko Strenianska Strenianska 13 Poliklinika ustekova ustekova 2 Zdravotn stredisko Rovniankova 1

LITERATRA GUSTAFK, Jaroslav: Spomienky Staropetralana. Bratislava: M M Petralka, 2000. ISBN 80-968503-3-4 OMAJ, Jn. Petralka Engerau Ligetfalu. Bratislava: Marenin PT, 2008. ISBN 978-80-89218-72-1 KUCHTA, Jn - SCHWARZ, Jozef: www.petrzalka.sk. Bratislava: M Petralka. ISBN 80-969359-5-6 MORAVKOV, Henrieta TOPOLANSK, Mria SZALAY, Peter a kol.: Bratislava atlas sdlisk. Bratislava: Slovart, 2011. ISBN 978-80-556-0478-7 ANDREJKOV, Jarmila BORSK, Michal: Petralka. Bratislava: M Petralka, 1995. ISBN 80-967370-2-3 PODMAJERSK, Miroslava MIAUEROV, Jana MIAUER, Vladimr: Domov na pravej strane. Bratislava: M Petralka, 2000 APOV, Mria a kol.: Petralka, mestsk as Bratislavy. Harmanec: Vojensk kartografick stav, 1995 TAKTSOV, Jlia: 75 rokov vodckeho klubu Dunajk 1924 1999. Bratislava, 1999 SVETKO, tefan a kol.: Koncepcia dotvorenia a humanizcie mestskej asti Petralka. Bratislava: SFVU, 1991 INTERNETOV ZDROJE http://www.petrzalka.sk M Petralka http://www.muop.bratislava.sk Mestsk stav ochrany pamiatok BA http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto Archvne fotografie http://petrzalcan.info http://www.mpba.sk Poakovanie: Magistrtu mesta Bratislavy, Oliverovi Krovi a OZ Mlad Petralka, Milanovi beuskovi, Natlii Murat-Oravcovej, Jozefovi Porubinovi, rodine Gumbrovej, Kamilovi Beladiovi (GIB), Kamilovi Gbrikovi (GIB), Soni Kyselovej (M Petralka), Viere Obuchovej (MOP, Bratislava), Lukovi Harutiakovi, Jurajovi Saparovi, Ivanovi Venkovovi, ubovi Stachovi, Duanovi Malkovi, Vladimrovi Havrillovi

Veterinrne ambulancie EuroVet Strenianska 4, 02/38 10 03 89, www.eurovet.sk VetPoint Gessayova 3, 02/62 41 16 76, www.vetpoint.sk Petvet Starohjska 35, 02/62 41 24 96, www.petvet.sk Veterinrna ambulancia Starohjska 29,0902 280737 Veterinrna ambulancia Hlova 5,0908 719691, mlci@centrum.sk Veterinrna klinika Topoianska 25, 0907 354 535, www.ambulancie.sk Animavet Ovsitsk nmestie 1, 0917 859982, www.animavet.sk Veterinrne sluby Turnianska 7,02/63 83 65 51 Veterinrna ambulancia MVDr. Pavel Kraji TB Osuskho portovisk Tenisov akadmia TJ Slvia Prvnik Tematnska 5, www. slaviapravnik.sk Matchball Smolenick 20,0903 406 327 Danko Viliam TENIS PRO Wolkrova 1,02/62 24 56 57 Joyzone Fedinova 7, 0948 068 828, www.joyzone.sk Centrum tenisovej mldee Dudova 2, 0902 355812, www.tenispravnik.sk Tenisov kola Nobelovo nm. 6, 0902 355812, www.tspetrzalka.eu Motokrov drha Kopianska 82, www.kartarena.sk Bikrosov drha Haanova ul. Dostihov drha Starohjska 29, 02/62 31 09 65, www.zavodisko.sk Jazdeck oddiel K Dunaj Starohjska 35, www.skdunaj.szm.sk Kpalisko Matador derncka 20, www.kupaliskomatadorka.sk K Slvia Agrofert Mjov 21, 02/62 24 70 95, www.slaviaagrofert.sk tadin FC Petralka 1898 ul. M. C. Sklodowskej 1, www.fcpetrzalka1898.sk Vodcky klub Dunajk Klokoova 5, 02/62 25 01 41, www.dunajcik.sk Dunajklub Kamzk Klokoova 1, 02/62 25 00 51, www.dunajklub.sk portov klub polcie Klokoova 10, 02/62 25 00 76 Slovensk veslrsky klub Viedensk cesta 24, 02/62 25 00 97 Trhovisk Trhovisko Mlynaroviova Mlynaroviova ul. Trhovisko Brank Beadick ul. Predaj aservis bicyklov Velosport Bradova 3, 02/63 82 76 06 Chillis Bike ustekova 25, 02/62 25 09 19, www.chillisbike.sk Cyklo port Fedinova 3, 02/63 81 04 78 portservis Bike Betliarska 11, 02/38 10 36 56 / www.sportservis.sk Liptk Ladislav bicykle Haanova 1, 02/33 22 73 76 ProCycling Jungmannova 20, 0917 344 484 / www.procycling.sk Civi sport Znievska 9/11, 0903 450 434, www.civisport.sk 64

Kontaktor

konduktor

Petralka turistick sprievodca

1. vydanie, nklad 2000 ks copyright Martin Kleibl, 2012 nepredajn koncepcia, texty, fotografie (ak nie je uveden inak), mapy, grafick prava a zalomenie: Martin Kleibl asistencia, kontaktor: Joo Charfaoui jazykov korektra: Natlia Murat-Oravcov vydal: Martin Kleibl s prspevkom Hlavnho mesta SR Bratislavy, grantovho programu ARS BRATISLAVENSIS vytlail: Devin printing house, s.r.o., www.devinprint.sk Vetky prva vyhraden. iadna as tejto publikcie neme by rozirovan bez psomnho shlasu autora. ISBN 978-80-971187-5-4

i www.konduktor.sk

info@konduktor.sk Projekt podporili:

NEVYHADZUJ, POSU ALEJ.