KDH Volebny-Program 2010

Cesta pre Slovensko
Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010
Kresanskodemokratick hnutie pozva k spoluprci vetkch, ktorm zle na spolonom dobre. Chceme vrti do politiky slunos, kompetentnos a zmysel pre slubu verejnosti.
Sme cesta pre Slovensko

Na volebnom programe Cesta pre Slovensko spolupracovali: Pavol Hruovsk, Martin Fronc, Pavol Abrhan, Stanislav Kahanec, Monika Gibalov, Jozef imko, Miroslav Mikolik, Anna Zborsk, Viktor Vlask, Branislav Stanek, Jn Zachar, Marin Radoovsk, Karel Hirman, Martin Dilong, Ivan arnogursk, Jn Porubsk, Mria Demeterov, Milo Moravk, Pavel Kravec, Jn Vojtko, Pavol Faktor, Helena Michlkov, Ladislav Vano, Viera Lehoczk, Jn Hudack, Pavol Baxa, Michal Kapusta, Pavel Pavlsek, Anton Letko, Peter Murnsky, Peter Stanko, tefan Bonk, Marin Hanzalk, Jozef Klokner, Igor Varga, Jozef Mikloko, Roman imonk, Jn Petrk, Vladimr Kme, Peter Mach, Bystrk Holl, Peter Belinsk, Peter Bobula, Martin Lauko, Jozef Habovtiak, Michal Datko, Jn Kotua, Peter Haapka, Stanislav Bela, Jn Krivk, Bohumil Chmelk, Jn Bielik, Juraj ujan, Alojz Oparty, Jn Gabo, ubomr Bak, Julian Tomatk, Pavol Kossey, Andrej Kramr, Jlius Stanko, Martin Kamensk, Fabin Novotn, Anton Cibula, Filip Raks a al
OtVOrenOS k uOm a SOcilna SpraVOdliVOS V pOlitike

Kresanskodemokratick hnutie pozva k spoluprci vetkch, ktorm zle na spolonom dobre. Nejasn a nerovn smer nesta. Slovensko potrebuje cestu zodpovednosti a solidarity, dslednej spravodlivosti a primnho vlas tenectva. Nam cieom je ponknu nielen Slovensku, ale aj kadmu oba novi vlastn hodnotu a perspektvu pre ivot a budcnos. Chceme vrti do politiky slunos, kompetentnos a zmysel pre slubu verejnosti. KDH je jedinen, autentick politick hnutie. Vzniklo zdola, na presveden ud, v zpase o slobodu a demokraciu. Dnes, s bohatmi sksenosami a silnm medzinrodnm postavenm, ponka svoje sily, program a vzahy na ozdravenie celej spolonosti a jej intitci. Naa predstava je konkrtna a realistick. A m svojich nositeov. N program Cesta pre Slovensko sa opiera o osveden kresansk a konzervatvne hodnoty, o tradcie, ale prichdza aj s inovciami. To je cesta k uchovaniu identity a kultry, ale aj k rozvoju v ase globalizcie a novch vziev. Programom KDH na roky 2010 2014 dostvame vetci ancu podpori udsk rozmer v politike. Podpori kombinciu otvorenej mysle a otvo renho srdca. Tto kombincia m svoj obsah vychdza z kresanskej humanistickej inpircie. Do centra politiky kladie loveka s jeho socilnym a duchovnm rozmerom, loveka, ktor je centrom rodinnho, nrodnho i globlneho spoloenstva. Je to voba, ktor formuje vyven a osvede n socilne trhov hospodrstvo. Voba, ktorej hlavnmi svislosami hos podrskej a socilnej politiky s rodina, trh a spolonos. Voba, ktor sa opiera o slunos, transparentnos, zkonnos, bezpenos a zodpovednos. Budeme chrni ivot od poatia po prirodzen smr, manelstvo ako zvzok mua a eny, prvo rodiov na vchovu det. Chceme podporova modern infratruktru a rozvoj reginov, aby sa Slovensko stvalo tvorivou a ino vatvnou spolonosou pripravenou na sasn a budce vzvy. Budeme upevova postavenie a dveryhodnos Slovenska, jeho dobr susedsk a eurpske vzahy a angaovanos vo svete. Aj preto pozvame vetkch ud dobrej vle k otvorenmu dialgu, asti a vzjomnej podpore. Program KDH vznikal na zklade podnetov od oba nov, prce programovho konzlia, odbornch zvzov a zdruen, expertov, lenov hnutia a garantov jednotlivch kapitol, ktormi s vedci predsta vitelia KDH. Vetkm vyslovujem primn poakovanie a ocenenie. Tento program je nam pozvanm vetkch voliov k spolonej predstave a ceste pre Slovensko. Dvadsa rokov krame spolu v sil o perspektvu slobo dy, demokracie a rozvoja. S novou ndejou sa uchdzame o viu dveru obanov Slovenska mladch i menej mladch aby sme spolu boli spe n. Aby Slovensko bolo dobrm miestom na dstojn ivot. 10. aprl 2010
Jn Fige predseda KDH
Viac prce. Niie odvody. menej byrokracie. Zdrav potraviny. podpora turizmu.
INg. aNtoN marCININ, phd.

PODPReDSeDA KDH PRe HOSPODRSTVO, PDOHOSPODRSTVO A FINANCIe
1. prOgram hOSpOdrSkehO rOzVOja

Ekonomick program Kdh vytvra monosti na skromn iniciatvu obanov a rast hospodrstva na Slovensku ako podmienky na zabezpeenie zklad nch istt rodn a rozvoja reginov i celej spolonosti. obsahuje okamit odpovede na sasn krzu, ako aj strednodob vzie pre posilovanie kon kurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a jej udraten ekonomick rast v globlnom konkurennom prostred. Rast investci a zamestnanosti chceme docieli kombinciou stabilnho makroekonomickho prostredia, radiklneho znenia odvodov a byrokracie, zjednoduenia podnikania pre mal a stredn podniky, zvenia flexibility trhu prce pri zachovan zamestnaneckch istt a transformcie vldnej administratvy tak, aby prestala by prekkou zvenia konkurencieschop nosti Slovenska. Kdh zaklad program rozvoja hospodrstva a zamestnanosti na pilieroch: Rozpotov striedmos a dlhov brzda Radiklne znenie odvodovodaovho zaaenia prce Zlepenie podmienok pre mal a stredn podniky energetick bezpenos a vyuvanie obnovitench zdrojov Posilnenie turizmu a sluieb Zotavenie stavebnctva Ponohospodrstvo a rozvoj vidieka
Zvenie transparentnosti vrtane zsadnho zvenia informanej rovne nvrhov ttneho rozpotu, zavedenie informanho minima pre verejn intitcie a urchlenie zmien v ttnom tovnctve smerom k zavedeniu konceptu istho bohatstva ttu. Elektronizcia verejnho obstarvania aj s vybudovanm centrlneho povinnho registra verejnch obstarvan, v ktorom bude mc kad oban sledova cel proces kadho verejnho obstarvania od zadania a po jeho vsledky. Na hodnotenie dodriavania pravidiel pre zodpovedn fiklnu politiku a zvyovanie transparentnosti a informovanosti parlamentu a verejnosti navrhujeme zriadi nezvisl radu pre fiklnu zodpovednos. Sasou rozumnho hospodrenia s verejnmi financiami je aj lepie vyuvanie eurpskych fondov. KDH bude presadzova prispsobenie roz potu 2007 2013 novm pokrzovm potrebm Slovenska v oblasti infratruktry, zavedie zvyovanie energetickej efektvnosti, inovci a vzde lvania, presmerovanie trukturlnych fondov prioritne pre verejn sektor (bez ohadu na zriaovatea), zabezpe zjednoduenie predkladania projek tov na strun zmery v prvom kole posudzovania, zavedie zjednoduen tovanie nkladov a decentralizciu sprvy eurofondov urench na regio nlny rozvoj, podpor decentralizciu sasnho regionlneho operan ho programu na tyri samostatn operan programy (zpadn Slovensko, stredn Slovensko, vchodn Slovensko a zachovanie operanho progra mu Bratislavsk kraj). Rozumn nakladanie s verejnmi zdrojmi me zabezpei len zodpovedn vlda, preto KDH bude podporova budovanie malho a kompetentnho ttneho apartu urchlenm reformy verejnej administratvy, ktor jasne stanov spsob hodnotenia zamestnancov, ich pracovn podmienky a mo nosti karirneho postupu. KDH presadzuje povinn a dsledn zavedenie intittu hodnotenia dosa hov vetkch vznamnch regulci nielen na verejn rozpoet, ale aj na podnikatesk prostredie, rodinu, spotrebiteov a zamestnanos.
rozpotov striedmos a dlhov brzda

Bez rozumnho a striedmeho nakladania s verejnmi financiami sa ned zabezpei stabiln makroekonomick prostredie pre rast hospodrstva a vytvranie udratench pracovnch miest. KDH bude presadzova pokraovanie reforiem v oblasti viacronho rozpotovania, programovho rozpotovania, makroekonomickho prognzovania, fiklnej decentraliz cie, ttnej pokladnice a agentry na riadenie dlhu a likvidity. KDH bude presadzova ukotvenie dlhovej brzdy zaloenej na koncepte istho bohatstva ttu vo forme stavnho zkona, aby sme zabrnili ahkovnemu zadlovaniu budcich generci a zvyovaniu vdavkov na dlhov slubu. dlhov brzda Kdh je shrnom tchto pravidiel: Zavedenie stropu pre vku verejnho dlhu na rovni 45 % HDP. Zavedenie zvznch vdavkovch stropov vedcich k zniovaniu dlho dobho deficitu oproti udratenosti verejnch financi vo vke aspo 0,5 % HDP za rok.
znenie odvodovodaovho zaaenia prce

Vysok odvodovodaov zaaenie prce a s nm spojen administratva m za nsledok dlhodobo vysok mieru nezamestnanosti a nzku mieru zamestnanosti na Slovensku. KDH bude presadzova radiklne znenie odvodovodaovho bremena a odstrnenie zbytonej administratvnej zae zamestnvateov.
10
11
V zdravotnch odvodoch budeme presadzova urchlen znenie sadzieb odstrnenm rznych vnimiek a zrovnoprvnenm vetkch druhov prj mov. Zrove otvorme politick a spoloensk diskusiu o zruen zdravot nch odvodov a financovan verejnho zdravotnctva zo veobecnch dan a spor a jeho prpravu. V socilnych odvodoch sa zasadme o urchlen npravu pravidiel pre druh dchodkov pilier a podstatn znenie sadzieb na rove 22 %. Zrove sa zasadme o urchlen prpravu posilnenia solidarity v prvom pi lieri na zabezpeenie dstojnho prjmu pre vetkch dchodcov, zlepenie regulcie a lepiu motivciu na sporenie v treom pilieri, vylenenie ma terskho prspevku z nemocenskho poistenia do dvok rodinnej politiky ttu, spojenie nemocenskho poistenia a poistenia v nezamestnanosti do jednho komernho poistenia formou osobnch sporiacich tov, zruenie garannho fondu a jeho zaradenie do systmu ttnych socilnych dvok, a prevedenie razovho poistenia na povinn komern poistenie. KDH bude presadzova progresvnu platbu socilnych odvodov, podobne ako je to v sasnosti pri platen dane z prjmu fyzickch osb. Aby sme odstrnili nron a nkladn administrciu, budeme presadzova urchlen spustenie klientsky orientovanho systmu jednotnho vberu dan a odvodov, ktor zni poet interakci medzi podnikom a radmi, odstrni duplicitn registrcie a vkazy, nejednoznan vklady zkonov a ron ztovanie zdravotnch odvodov a prinesie zjednoduenie vyme riavacieho zkladu platby socilnych odvodov.
Poskytnutie cielenej finannej podpory pre vemi mal, mal a stredn podniky a zavedenie nzkej paulnej dane z prjmu a poplatku socil neho poistenia pre vemi mal podniky s ronm obratom nim ako 6 000 eur a pre mal podniky s ronm obratom nim ako 12 000 eur. Zlepenie systmu vzdelvania v odbornom kolstve a zlepenie podmie nok na celoivotn vzdelvanie. Zrovnoprvnenie podmienok podpory pri tvorbe novch pracovnch miest pre zahraninch aj domcich investorov. Podporu spolonch vskumnch, inovanch a vzdelvacch aktivt realizovanch spolone akademickou obcou a podnikmi.
energetick bezpenos a vyuvanie obnovitench zdrojov

Plynov krza z janura 2009 ukzala dleitos energetickej bezpenosti pre stabilitu celej krajiny. Znenie vyuvania foslnych palv a ekonomic ky a ekologicky udraten rozvoj vyuitia domcich obnovitench zdro jov najm lesnej a ponohospodrskej biomasy napomha upevovanie energetickej nezvislosti Slovenska a zrove je aj vznamnm impulzom vytvrania novch pracovnch miest najm na vidieku. Domce obnovite n zdroje spolu so zlepovanm energetickej efektvnosti a spor pri vrobe a spotrebe energi maj aj pozitvny vplyv na zniovanie emisi. KDH bude presadzova prepracovanie a aktualizciu Stratgie energetickej bezpenosti Slovenskej republiky. Nam cieom je ekonomicky konkurencie schopn, technologicky vyspel, bezpen, surovinovo zabezpeen a nzko emisn vroba a distribcia energi. V svislosti s potrebou koordincie je potrebn zriadi radu vldy Sr pre energetiku. Taktie je potrebn zabez pei odpolitizovanie a o najviu profesionalitu a odbornos regulan ho radu. Budeme presadzova solidaritu medzi lenskmi ttmi e na obdobia pr padnch energetickch krz. Podporme diverzifikciu dovozov energetic kch surovn a prepojenie infratruktry, ktor sa bude realizova spolu prcou ttu a energetickch firiem, a to v nadvznosti na projekty a za podpory e. Na posilnenie bezpenosti dodvok je potrebn alej rozv ja budovanie novch prepojen so susednmi ttmi, vstavbu podzem nch zsobnkov plynu a zsobnkov na ropu a ropn produkty, avak bez finannej zae ttneho rozpotu. Tieto prepojenia nemu by v rozpore so strategickmi zujmami Slovenska v oblasti ochrany ivotnho prostre dia a zvl ochrany podzemnch vd.
zlepenie podmienok pre mal a stredn podniky

Mal a stredn podniky s motorom rastu zamestnanosti v reginoch a preto si zasluhuj pecilnu pozornos a podporu ttu. Za nevyhnutn pokladme stabiln, spravodliv a nediskriminan legislatvne a regulan prostredie s dobrm vymhanm prva, ktor umon malm a strednm podnikom aktvne sa podiea na hospodrskej obnove Slovenska pri budovan in fratruktr, zniovan energetickej nronosti, rozvoji vidieka a miestneho ponohospodrstva, turizmu a sluieb. Kdh bude presadzova: Zrchlenie a skvalitnenie prce obchodnch sdov. Znenie administratvneho zaaenia podnikov. Zjednoduenie prvnych predpisov na podnikanie, vrazn znenie a zjednoduenie administratvnych povinnost a pravu postihov a pokt za formlne chyby.
12
13
Kladieme draz na energetick efektvnos a spory. Chceme formulova a finanne zabezpei dlhodob programy na znenie spotreby vo vetkch sektoroch, prioritne vak v priemysle, pri vstavbe a renovcii obytnch budov, vo verejnom sektore a v doprave. Podporme sporu energie v domc nostiach na rovni samosprvnych projektov financovanch z eurpskych fondov. Vnosy z predaja emisi vyuijeme na znenie energetickej nro nosti v domcnostiach. Podporme vyuvanie jadrovej energie pri zachovan prsnych bezpenost nch opatren a zabezpeen spracovania a dlhodobho skladovania vyho renho jadrovho paliva. Jadrov energia je jednm z najlacnejch zdrojov energie, ktor podporuje konkurencieschopnos vroby elektrickej energie na zem Slovenska. Rozhodujcou mierou prispieva k zneniu emisi skle nkovch plynov a bezpenosti dodvok elektrickej energie. Vrazne podporme rozvoj vyuvania obnovitench zdrojov energi za podmienky ekologickej udratenosti a ekonomickej a cenovej prijatenosti. Je potrebn zamera sa na lesn a ponohospodrsku biomasu, ktorej vyui tie je najvhodnejie v tepelnej energetike, v sstavch centrlneho vykuro vania. Je potrebn vyui von kapacity v oblasti malch vodnch elektrr n a podpori rozvoj geotermlnej energie.
Podporme vyuitie dchodkovch fondov pri vstavbe ttom garantova nej a vlastnenej infratruktry za podmienok transparentnosti, vhodnosti a bezpenosti pre sporiteov. Taktie podporme vstavbu njomnch bytov v obciach a mestch, aby sa dosiahlo cenovo dostupn a kvalitn bvanie, ktor napome mobilite pracovnej sily a vytvor podmienky na bvanie pre mlad rodiny bez nutnosti nemernho zadlenia. Podporme revitalizciu obytnch budov a domov so zameranm na zlep enie ich energetickej efektvnosti. Chceme presadi draznejie dodria vanie pravidiel v stavebnom konan a sprsnenie postihov legislatvnymi zmenami.
ponohospodrstvo a rozvoj vidieka

Hlavnm cieom KDH v ponohospodrstve je spoloensky prijaten pod pora kvalitnej agroprodukcie s uprednostovanm zdraviu prospievajcich potravn, ich bezpenosti a loklneho pvodu. KDH bude preto presadzova: Priblenie spracovania produkcie o najviac k spotrebiteovi, aby boli zachovan pvodn vlastnosti produktu. Postupn navenie priamych platieb a ttnej pomoci na rove starch lenskch ttov e. Podporu mliekarenstva a spotreby mliekarenskch vrobkov zvenm podpory na dojnicu. Rieenie nerovnosti v reazci prvovrobca pracovate obchod aj na rovni e. Zachovanie rozmanitosti rastlinnch a ivonych druhov, ochranu eko logickej stability, zlepenie vzhadu vidieckej krajiny elnm vyuitm produkcie danho zemia a ochranu ornej pdy. Tvorbu a zveaovanie krajiny, ktor svojimi pvodnmi produktmi a v robkami me sli domcim spotrebiteom a pritiahnu aj turistov. Podporu malho podnikania vo vidieckom priestore s vyuitm regionl nych prrodnch, kultrnych a historickch zvltnost. Vytvorenie vhodnejch verovch podmienok farmrom pri nadobda n pdy ako zkladnho vrobnho prostriedku. Rozvoj informatizcie, poradenstva a celoivotnho vzdelvania agro potravinrov a sprstupnenie najnovch vedeckch poznatkov s cieom adaptova ponohospodrstvo na rchlo sa meniaci trh. Sceovanie pozemkov, zlepenie prce katastra a efektvne vyuvanie pdy neznmych vlastnkov.
posilnenie turizmu a sluieb

Potencil cestovnho ruchu na Slovensku je vek. Aj ke kvalita poskyto vanch sluieb postupne stpa, problmom ostva nedostatok doplnkovch a neziskovch aktivt. KDH je si vedom dleitosti cestovnho ruchu, a preto podpor as podnikateov v cestovnom ruchu pri rozhodovan o miestnych a regionlnych investcich. Taktie podpor vyuvanie podpornch fondov svisiacich s rozvojom turizmu formou miestnych a regionlnych zdruen, ktor bud financovan z miestnych dan a poplatkov. KDH podpor prija tie zkona o cestovnom ruchu, ktorm zlep podnikatesk prostredie v ces tovnom ruchu za elom vytvorenia finannch zdrojov na rozvoj domcej turistiky, zavedie prspevok ttu na ubytovanie, sasne zjednodu kom plexn predpisy pre mal ubytovacie zariadenia odstrnenm regulci na poskytovanie stravy pre host v zariadeniach s menej ako 16 lkami.
zotavenie stavebnctva
Stavebnctvo m vysok podiel na zamestnanosti aj tvorbe HDP v Slovenskej republike. KDH preto bude v oblasti vstavby presadzova vrazn posilne nie financovania z fondov e a v spoluprci s eIB a eBRD so zameranm na infratruktrne projekty a zlepenie energetickej efektvnosti v prevdzke budov vo verejnom a ttnom sektore.
14
15
Zvime efektvnu zamestnanos. Vytvorme pracovn miesta pre sluby seniorom. budeme spravodlivo valorizova dchodky. Vytvorme priazniv prostredie pre rodiny s demi.
INg. jlIuS broCKa

PODPReDSeDA KDH PRe SOCILNu POLITIKu, RODINu A ReGIONLNy ROZVOJ
2. zOdpOVedn a SpraVOdliV SOcilna pOlitika, zameStnanOS a rOdina

zamestnanos, aktvna podnikatesk a socilna politika
Jednm z negatvnych dsledkov hospodrskej krzy je prudk rast neza mestnanosti na Slovensku. Km v lete 2008 bola nezamestnanos na rovni 7,5 %, dnes je takmer 14 %. V ase krzy rstla nezamestnanos na Slovensku dvakrt rchlejie ako v krajinch e. Znepokojujca je dlhodob neza mestnanos, rovnako i vysok nezamestnanos mladch a absolventov kl. Nam cieom je zvi efektvnu zamestnanos, ktor je zdrojom ekono mickho rastu, vych prjmov jednotlivca, rodiny i ttu. Chceme to urobi zlepenm podmienok na zamestnvanie a podnikanie nasledujcimi opat reniami: zlepenm podnikateskho prostredia, zsadnou zmenou Zkonnka prce (prunejie pracovn vzahy, zne nie nkladov zamestnvateov cez sbeh vpovednej lehoty a odstupn ho, prava minimlnej mzdy 120, nadasy po dohode so zamestnan com, vzah odborov a zamestnaneckch rd), znenm poistnch odvodov, zvenm vymoitenosti prva, prehodnotenm Nrodnho strategickho referennho rmca aktuali zova operan programy v sektore dopravy, energetiky, cestovnho ruchu, ivotnho prostredia, konkurencieschopnosti a hospodrskeho rastu s cieom podpori zamestnanos v reginoch s najvyou nezamest nanosou, rozvojom socilnych sluieb (vrtane odstrnenia diskrimincie neverej nch poskytovateov socilnych sluieb) pre seniorov, zdravotne postih nutch obanov, rodiny s demi a dlhodobo marginalizovan skupiny, vytvorenm legislatvneho finannho rmca na poskytovanie socilnych sluieb v domcom prostred individulnymi poskytovatemi, zvenm motivcie zamestnvateov zamestnva dlhodobo nezamest nanch a absolventov kl odvodovmi przdninami (po dobu 1 roka), pravou financovania strednch a uovskch kl tak, aby motivovalo koly zvyova spenos svojich absolventov na trhu prce a nezvyo va poet uchdzaov o zamestnanie v evidencii radov prce, prehodnotenm sbehu predasnho dchodku a zamestnania, efektvnejm vyuitm prostriedkov z verejnch zdrojov pri projektoch na tvorbu a udranie pracovnch miest (napr. zastavme plytvanie v so cilnych podnikoch),
pravou dobrovonej asigncie dane 2 % zavedieme horn limit asigncie na maximlne 300tisc eur a spodn limit asigncie na minimlne 5 eur z dan. Zjednodume proces administrcie a naviaeme asignciu na konkrtne oblasti napr. vzdelvanie, socilnu slubu.
medzigeneran solidarita
Relatvne vysok rove socilneho zabezpeenia, zdravotnej starostlivos ti a kolstva vo vyspelch krajinch eurpy a na Slovensku bola dosiahnu t vaka medzigeneranej solidarite. Rodiia rozdeuj vsledky svoje pr ce nielen sebe a svojim deom, ale i genercii starch rodiov. Tento systm medzigeneranej solidarity je vak v poslednch rokoch vne naruen vemi nepriaznivm demografickm vvojom, ktor me ma v budcich rokoch vny vplyv nielen na n dchodkov systm, ale i na spoloensk a politick ivot, kee starnutie populcie je spojen s ekonomickmi, so cilnymi i politickmi dsledkami. Nepriazniv demografick trend me me zmierni zodpovednou a rozumnou rodinnou politikou, ktor nediskri minuje viacdetn rodiny. Cieom naej politiky je zdrav rodina. Rodiovsk vchovu, vchovu det chpeme ako povolanie. tt a kolsk systm ma j pomha rodiom pri vchove det k zodpovednmu rodiovstvu a tmto priaznivo psobi aj na demografick vvoj. Trojpilierov dchodkov systm je vrazom medzigeneranej solidarity a zrove zodpovednej a spravodlivej socilnej politiky. Povaujeme za potrebn, v rmci posilnenia stability dchodkovho systmu, odstrni deformcie, ktor v 2. dchodkovom pilieri spsobila sasn vldna koal cia (podmienky nroku na dchodok z druhho piliera, povinnos sporenia v 2. pilieri, podmienky zhodnocovania spor, otvori systm pre vstup no vch sporiteov a pod.), a tie zreformova 1. dchodkov pilier z dvodu jeho neudratenosti (posilnenm solidarity na kor zsluhovosti). Chceme eliminova diskriminan charakter novej dchodkovej reformy na eny, ktor sa dlhodobo celodenne starali o nezaopatren deti (napr. pri vpote osobnho mzdovho bodu, pri posudzovan doby poistenia na starobn dchodok). V neposlednom rade chceme podporova vytvranie pracovnch miest pre sluby seniorom a spravodliv valorizovanie dchodkov.
rodinn politika
Rodina je prirodzenm, zkladnm a ttu predchdzajcim spoloenstvom. Rodina je miestom vzniku ivota, formovania udskho charakteru i osvojo vania hodnt. Starostlivos o deti a vchova v rodine s zkladom prenosu mravnch hodnt, a teda zkladom pokoja, rozvoja a blahobytu spolonos ti. tt je povinn spoloenstvo rodiny repektova, chrni a podporova. Opodstatnenos naich nvrhov umocuje skutonos, e rodina ako intit cia je dnes vo vnom ohrozen.
18
19
KDH v politike podpory rodiny vychdza z princpov osobnej zodpovednosti, zodpovednosti za svoju rodinu a tie z princpov subsidiarity a medzigene ranej solidarity. Cieom rodinnej politiky KDH je vytvra priazniv prostre die pre rodiny s demi, uspokojovanie ich materilnych a duchovnch po trieb, ako aj odstraova diskriminciu viacdetnch rodn. Chceme mladch ud motivova k zodpovednmu sprvaniu a podporova ich v prprave na manelstvo a rodiovstvo. Rodinn politika KDH m dva zkladn atribty: ochranu rodiny a podporu rodiny. Kad zdrav spolonos chrni intitciu manelstva, m chrni spolon dobro mua a eny, rovnako aj ich det. Aj preto navrhujeme stavn zkon o ochrane manelstva. Na podporu rodiny chceme presadi nasledujce opatrenia: Oslobodi od zdanenia investcie rodn do budcnosti (vzdelanie, vchovu, sporenie). Odstrni diskriminciu rodiov pri nroku na rodiovsk prspevok. Zvi daov bonus o 100 % do 6 rokov na kad diea. Spolon socilne poistenie manelov. Znenie odvodov na dchodok poda potu det (odvodov bonus na diea). Zvhodnen odchod do dchodku v zvislosti od potu det (zruenie krtenia dchodku v prpade predasnho odchodu do dchodku, t. j. zvenie dchodku o 6, resp. 12 %). Daov, resp. odvodov przdniny pre novomanelov po dobu 1 roka v prpade prvho manelstva. Otcovsk dovolenka (tde pracovnho vona nad rmec zkonnej do volenky). Zvi podporu vstavby njomnch bytov (socilne bvanie pre riziko v skupiny). Zavy vo verejnej doprave pre rodiny s demi a rodiov (napr. 3 deti = zava 30 %, maximlna zava 50 %). Daov bonus na rodia, poberatea starobnho dchodku, ak ije v spo lonej domcnosti. Sluby pre rodiny s demi (dostupn matersk koly, matersk centr, detsk ihrisk, centr vonho asu a pod.). Motivova zamestnvateov na vytvranie skrtench vzkov pre rodi a starajceho sa o nezaopatren diea a podporova prcu z domu zjed noduenm daovej a odvodovej administratvy. Vytvranm rznych foriem cenovo dostupnho bvania prispejeme k zneniu socilnych problmov a socilnych rizk v rodinch (zvime ochranu obanov pred podvodmi v oblasti vlastnctva a njmu bytov).
a charity. Socilnu pomoc chceme maximlne decentralizova o najbliie k obanovi do miest a obc, priom socilne odkzan oban by bol zainte resovan na rieen svojho problmu. preto navrhujeme: upravi podmienky nroku na podporu v nezamestnanosti (vyia a dlh ia dvka v nezamestnanosti pre starch zamestnancov). Predasn dchodok umoni aj v tom prpade, ak nedosahuje vku 1,2nsobku ivotnho minima. Zvi nezdaniten zklad dane zamestnanmu rodiovi v rodine s a ko zdravotne postihnutm lenom (v prpade opatrovania zdravotne po stihnutho dieaa v domcom prostred navrhujeme zvi nezdanite n zklad zamestnanho rodia na dvojnsobok). Prehodnoti intitt osobitnho prjemcu (IOP bude zaha aj ttne socilne dvky rodiovsk prspevok, prspevok pri naroden dieaa a pod.) vade tam, kde nespa el. Poberanie dvky v hmotnej ndzi podmieni vkonom aktivanej innosti. V svislosti s demi v intitcich, najm v detskch domovoch, navrhu jeme rozvoj prce s biologickou rodinou a budovanie socilnych bytov pre rodiny na ulici s dohadom socilnych pracovnkov. Reformovanie reedukanch centier pre deti a mladistvch. Rozvoj systmu prce s demi v domovoch s poruchami sprvania. Podporu profesionlnych rodn a nhradnho rodiovstva. Rozvoj programov, ktor podporuj prbuznch, aby sa starali o deti, ke zlyhali ich rodiia. Prehbenie pecializcie polcie a sdov pre problematiku det, mladist vch a rodiny. Zlepenie motivcie pre marginalizovan skupiny obanov s cieom zapoji ich do pracovnho procesu.
rovnoprvnos muov a ien

KDH bude presadzova rovnoprvne postavenie muov a ien v spolonosti. Zasadme sa o odstrnenie ete vdy existujceho znevhodnenia ien v pracovnom svete, politike a spolonosti. Vea rodn ije dnes z dvoch prj mov a asto s prve eny hlavnmi ivitekami rodn. Povaujeme pravidlo rovnak mzda za rovnak prcu za samozrejm a od mietame rozlin mzdy pre eny a muov za rovnak prcu. Zkladnm predpokladom rastcej rovnosti v mzdch je akceptovanie, e vchova det a opatera prbuznch je rovnako loha muov, ako aj ien. Aby sme uahili zosladenie pracovnho a osobnho ivota, budeme podporo va rozvoj sluieb pre mlad rodiny s demi.
rozvoj dlhodobo marginalizovanch skupn

Chceme zlepi socilnu situciu obanov, ktor potrebuj pomoc, kombin ciou foriem ttnej socilnej podpory, socilnej pomoci, socilneho poistenia
20
21
posilnme rozvoj reginov. Sme za spravodliv a efektvny mtny systm. Zjednodume prstup reginov k eurofondom. rozvojom infratruktry zvime zamestnanos.
INg. aNdrEj urKoVSK

PReDSeDA KONZLIA
3. Siln meSt a reginy pre Siln SlOVenSkO

infratruktra pre Slovensko v 21. storo
Modern a efektvna dopravn a technologick infratruktra m nezastu piten lohu v rozvoji vetkch oblast hospodrstva, m vplyv na prlev investci, na rozvoj turizmu, ale aj na zvyovanie ivotnej a vzdelanost nej rovne obyvatestva a jeho mobility. Rozvoj infratruktry je nevy hnutnou podmienkou rastu zamestnanosti najm vo vchodnch reginoch Slovenska. KDH bude v oblasti dopravy presadzova dokonenie realizovanch ppp projektov (verejnoskromnch partnerstiev) tak, aby v budcnosti nedo chdzalo k nenosnmu zaaeniu dlhovej sluby pri zabezpeen o naj vyej kvality odovzdanch stavieb. Prehodnotme aliu realizciu PPP projektov v oblasti dopravnej infratruktry so zreteom na sksenosti a v sledky z u realizovanch projektov. Sme presveden, e Slovensko mu s vrazne posilni financovanie cestnej a elezninej dopravnej infratruk try prostrednctvom fondov e a tak zabezpei modernizciu kovch tranzitnch sekov s prioritnm zameranm na vyrieenie krzovch se kov a uzlov. pecifickm problmom Bratislavy a Koc je udriavanie miestnych komu nikci a spoluprca s VC pri udriavan cestnch infratruktr. KDH pod por realizciu projektov integrovanch dopravnch systmov v krajskch mestch. Zabezpeme spolufinancovanie rekontrukci elektrikovch koa jovch trat v Bratislave a Koiciach zo zdrojov ttneho rozpotu a eurp skych fondov. Vstavbou dopravnej infratruktry, vrtane verejnej dopravy v mestskch aglomercich, sa odklon tranzitn doprava a bude umonen efektvnejie napojenie prmestskch oblast s cieom vrazne zni dopravn zaaenie v intravilne miest a tm zvi kvalitu ivota ud ijcich v mestch. Bude me preferova hromadn osobn dopravu pred individulnou dopravou. Budeme presadzova modernizciu kovch tranzitnch sekov cestnej a elezninej dopravnej infratruktry ako prostriedku dynamizovania roz voja zaostvajcich reginov, severojun prepojenia, jun cestn a elez nin koridor Bratislava Koice a ilina Koice vraznm posilnenm financovania prostrednctvom fondov e. Presadme transformciu SR na obchodn spolonos (ttnu akciov spo lonos), rovnako i integrciu elezninho Carga do eurpskej logistickej
siete vstupom zahraninho investora. KDH prehodnot projekt predenia i rokorozchodnej trate z Hanisky pri Koiciach do Bratislavy a podpor rozvoj prekladiskovho uzla eurozijskho vznamu za podpory e a v spoluprci s almi zainteresovanmi krajinami, osobitne Ruskom a ukrajinou v oblas ti u existujcich prekladsk elezninej a kombinovanej dopravy na vchod nom Slovensku. Podporme nov prepravn systmy elezninej, cestnej a vodnej kombinovanej dopravy, ktor odahia cestn sie SR. Zvime bezpenos cestnej premvky intenzvnejm vyuvanm elovo viazanch finannch zdrojov zo ttneho rozpotu (MDPT SR program BeCeP) a zdrojov e pre mestsk a regionlne samosprvy na budovanie cestnej svetelnej signalizcie, chrnench elezninch prejazdov a osvet len priechodov pre chodcov, ktor by boli spolufinancovan z rozpotov samosprv. prehodnotme zavedenie mtneho systmu z hadiska vky poplatkov, nkladov na prevdzku systmu a finannch potrieb ttu na drbu a roz voj dianinej siete, rchlostnch ciest a ciest I. triedy tak, aby cestn dopra va nestratila konkurencieschopnos na eurpskom trhu. Presadme oslobodenie hromadnej prepravy osb od platenia mta.
regionlny rozvoj a efektvne erpanie eurofondov

eurpska regionlna politika podporuje vyrovnvanie regionlnych rozdie lov, upevovanie vntornej kohzie e a trvalo udraten ekonomick rast. Tieto ciele sa realizuj aj prostrednctvom Kohzneho a trukturlnych fon dov, ktorch rozpoet na programovacie obdobie 2007 2013 je 347 mi lird eur. prostriedky uren pre Slovensko na roky 2007 2013 s v obje me 11,6 miliardy eur, o je pribline vka ronho ttneho rozpotu Sr. Regionlna politika tak predstavuje jeden z najdleitejch nstrojov dyna mickho rozvoja Slovenska. Dlhodob socilne a ekonomick zaostvanie v reginoch spsobuje rozvo jov priepas medzi Bratislavskm krajom a zvykom SR. Poda dajov eu rostatu m bratislavsk regin (NuTS2) HDP na obyvatea 160 % priemeru e, avak vchodn Slovensko len 46 %. S cieom aktivizova ekonomick a socilny potencil a hodnoty skryt v reginoch Slovenska bude KDH pre sadzova zjednoduenie prstupu reginov k trukturlnej podpore z euro fondov tak, aby sa v zmysle subsidiarity dostali potrebn prostriedky vas a na miesto podpory rozvoja reginov a spoluprce medzi nimi. Pomocou posilnenia RRA regionlnych rozvojovch agentr sa bude me snai motivova reginy k vej aktivite a efektvnosti pri podvan projektov. KDH presad rozvoj nleitej informanej zkladne pre zujem cov o eurofondy, ktor poskytne transparentn a jednoznan podmienky
24
25
vetkm uchdzaom. V svislosti s erpanm regionlnych fondov regionl neho rozvoja je kovm budovanie administratvnych kapact na rovni ministerstiev, ale i samosprv, rovnako i budovanie odbornch a vedeckch kapact v oblasti regionlneho rozvoja. eurpska nia zane v roku 2010 diskusiu s vldami lenskch krajn o po dobe a prioritch programovacieho obdobia 2014 2020. Slovensko by ma lo zodpovedne formova svoju pozciu a definova tematick priority, nov operan truktru a operan programy. KDH podpor decentralizciu s asnho regionlneho operanho programu na tyri samostatn operan programy (zpadn Slovensko, stredn Slovensko, vchodn Slovensko a za chovanie operanho programu Bratislavsk kraj). Pri erpan trukturlnych fondov je mimoriadne dleit kvalitn a efektv ne riadenie. Mnostvo existujcich projektov vak m vny problm s pre plcanm realizovanch oprvnench aktivt, a to bez vlastnch adminis tratvnych pochyben. Viacero iadateov sa takto dostva do existennch problmov. KDH otvor diskusiu o tom, ako podpori rozvoj miest a obc vytvorenm novho operanho programu pre mest a obce, ktor by mohol kombino va sasn program uRBAN podporujci trvalo udraten rozvoj miest a mestskch oblast, s inovatvnymi finannmi nstrojmi e, ako je program JeSSICA (Spolon eurpska podpora udratench investci v mestskch oblastiach). V svislosti s ekonomickm rozvojom reginov podporme mo nos, aby miestne samosprvy mohli flexibilnejie narba s vlastnmi eko nomickmi zdrojmi, naprklad vo forme investinch stimulov. Potrebm sasnej ekonomickej situcie by mali tie zodpoveda adek vtne zmeny nastavenia trukturlnych fondov, a to aj s cieom celkovho zjednoduenia systmu a zamedzenia korupcie pri schvaovan finannch prostriedkov na projekty. Nejasn, zloit a najm asto meniace sa pravidl vytvraj rizik a komplikcie pri efektvnom erpan prostriedkov. Jedno duchie systmy bvaj transparentnejie a pod menm tlakom pekulci. Celospoloensk innos eurofondov zvime tm, e projektov doku mentcia schvlench projektov (vrtane uvedenia spracovatea dokumen tu a lenov komisi) bude verejne dostupn (na webovom portli prslunho ministerstva). Optovn vyuitie dobrch mylienok a ich administratvne spracovanie prinesie spolonosti ako celku vek prospech. Rovnako bude po ukonen realizcie projektu zverejnen aj vyhodnotenie (evalucia), m sa zvi verejn kontrola, do akej miery boli ciele a zmery dosiahnut. Rea lizujeme zsadu: Verejn kontrola nad verejnmi peniazmi!
Nemal as erpania prostriedkov vak tvor technick pomoc, to znamen financie uren priamo ministerstvm pre radnkov, ktor s zodpovedn za riadenie fondov. Zlepenie innosti riadiacich orgnov by preto mohlo prinies viazanie erpania technickej pomoci v uritej miere na spenos refundcie prostriedkov iadateom. To by znamenalo, e prslun minis terstvo dostane preplaten nklady na vlastnch radnkov a vtedy, ke preuke spen preplcanie relevantnho mnostva prostriedkov na pro jekty. KDH je si vedom, e spsob vyuitia prostriedkov eurpskej nie bude ma priamy dosah aj na dveru obanov k eurpskej nii.
cezhranin a regionlna spoluprca

Dleitm aspektom regionlnej politiky je cezhranin a regionlna spo luprca, ktorej cieom m by zlepovanie rozvoja prihraninch reginov a napomhanie vytvraniu novch pracovnch prleitost pomocou vme ny sksenost medzi reginmi. Naprklad v oblasti turizmu i ochrany kul trneho a prrodnho dedistva by reginy Slovenska mohli vou prepo jenosou so susednmi reginmi v echch, Raksku, Posku, na ukrajine a v Maarsku len zska. Rovnako dleit je i budovanie cezhraninch do pravnch infratruktr a spolonch stratgi na rozvoj susednch reginov (naprklad rchlostn cesta Krakov Koice Mikolc). S cieom zlepi inovatvnos a medzinrodn konkurencieschopnos bude KDH presadzova podporu vytvrania a prevdzkovania regionlnych zdru en (klastrov) ako zoskupen subjektov z rznych odvetv, ktor sa rozvja j na zklade vzahov medzi privtnymi a verejnmi aktrmi. KDH tie pod por vyuvanie inovatvnych ekonomickch nstrojov e a spoluprcu so susednmi krajinami a privtnymi aktrmi v oblasti vstavby irokopsmo vho pripojenia na internet, a to najm na vidieku. KDH podpor aktvny prstup Slovenska k obsahovej a metodologickej formulcii novch regionlnych politk E a ich implementcii, akou je na pr. Dunajsk stratgia, pretoe tm me napomc realizciu strategickch cieov SR, ako s: lepie koordinovanie vstavby infratruktr, konsolid cia vzahov s krajinami podunajskho reginu, zmierovanie regionlnych rozdielov, eurpska integrcia krajn reginu. Koordinovane vynaloe n prostriedky s pomocou fondov e dosahuj v efekt v ekonomickom a socilnom rozvoji celho reginu.
26
27
rovnak kvalita zdravotnctva pre kadho. Spravodliv odmeovanie zdravotnkov. Niie poplatky pre seniorov.
mudr. IVaN uhlIarIK

PODPReDSeDA KDH PRe ZDRAVOTNCTVO A OCHRANu SPOTReBITeA
4. zdraVOtn pOlitika a Ochrana SpOtrebitea

zkladn vchodisk zdravotnej politiky kdh
KDH povauje fungujce zdravotnctvo za kov pre spolonos a budc nos Slovenska. Pre KDH s hlavnmi ciemi zdravotn stav, zvyujca sa spokojnos a finann ochrana obanov pred zvenmi vdavkami. Spo lu so solidaritou, spoluzodpovednosou za vlastn zdravie a kvalitou zdra votnckych sluieb pre kadho obana Slovenskej republiky tvoria hlavn vchodisk zdravotnej politiky KDH. KDH je za rieenie dlhodobch potrieb v oblasti zdravotnctva, preto navr hujeme zaloi iniciatvu Zdravotnctvo 2020, ktor umon dohodu politic kch strn a odbornch spolonost so stanovenm priort na 10 rokov o sys tme, organizcii a financovan zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Za kov cie v zdravotnej starostlivosti povaujeme dobr zdravotn stav jednotlivca a jeho zlepovanie. Budeme sa zasadzova o zabezpeenie rov nakej kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti v rmci vetkch re ginov Slovenska. Preto budeme presadzova definovanie zkonnho n roku na rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejnho povinnho zdravotnho poistenia (tzv. zkladn balk) vrtane definovania asovch tandardov. Proces stanovovania tandardov bude realizovan nezvislm intittom. Pre zvenie informovanosti zavedieme elektronick kartu po istenca, ktor prinesie vrazn zefektvnenie administratvy, prehad o ce nch poskytnutej zdravotnej starostlivosti a pome zamedzi plytvaniu zdrojmi. Budeme presadzova posilnenie zodpovednosti pacienta za vlastn zdravie a motivova ho v oblasti prevencie. Kvalita zdravotnckej starostlivosti by nemala zvisie od finannej situcie jednotlivca. Finann spoluas pacienta vidme ako nstroj spoluzodpo vednosti za uvanie zdravotnej starostlivosti a nie ako nstroj na zska vanie finannch prostriedkov. KDH sa zasad o to, aby vka spoluasti bola nastaven v prijatenom rozmedz a bola platbou za nadtandardn sluby. Pre zabrnenie nrastu vdavkov na zdravotn starostlivos bude KDH presadzova zavedenie maximlneho limitu na spoluas seniorov, invalidnch dchodcov a driteov preukazu Zp a zavedenie adresnej socilnej dvky. Presvedenie KDH je zaloen na hlbokom repekte kadej udskej bytosti a jej dstojnosti i v pokroilom veku. Preto sa zasadme o skvalitnenie zdravotnej a socilnej starostlivosti o seniorov. Zrovnoprv nime podmienky opatrovania ako chorch pacientov v domcej starostli vosti s nemocninou starostlivosou a zvime prspevok pre opatrovatea pacienta v domcej starostlivosti na rove minimlnej mzdy.
postavenie pracovnkov v zdravotnctve, vzdelvanie, veda a vskum

KDH si vysoko vi vedomostn potencil a obetav prcu lekrov, sestier a ostatnch zdravotnckych pracovnkov. Preto budeme podporova zlep enie spoloenskho postavenia slovenskch zdravotnkov vrtane rozvoja nedostatkovch profesi (veobecnch lekrov, zchranrov a stomatolgov). Zlepenm ocenenia prce zdravotnkov a ich zvenou motivciou chceme zamedzova odchodu kvalifikovanho lekrskeho, sesterskho i ostatnho personlu mimo oblas zdravotnctva, resp. mimo SR. Budeme presadzova zvenie hodinovej mzdy za prcu v LSPP a uPS. KDH kladie draz na rozvoj zdravotnckeho kolstva s cieom dosiahnu ro ve vyspelch eurpskych krajn. Budeme preto podporova vybudovanie univerzitnej nemocnice s dobudovanm Lekrskej fakulty v Bratislave. Zjed nodume a formlne zjednotme obsahov truktru postgradulneho vzde lvania so zvenm jeho podielu na decentralizovanch pracoviskch. Veda a vskum bud riaden grantovm systmom, ktor bude vychdza zo skutonej potreby a vyhodnocova efekt vsledkov v praxi v trvan 3 rokov po ukonen grantu.
Financovanie a organizcia zdravotnctva

Vzhadom na demografick vvoj Slovenska a rastce poiadavky obyvate ov na zdravotn starostlivos bud vdavky na zdravotnctvo v porovnan s rastom HDP rs rchlejie. Financovanie tohto rastu iba z verejnch zdro jov by v budcnosti viedlo k zvyovaniu deficitu verejnch financi. Preto KDH bude presadzova tak financovanie zdravotnctva, ktorm sa zame dz alie prehlbovanie dlhu s negatvnymi nsledkami pre al rozvoj. Bu deme presadzova zachovanie plne solidrneho financovania zdravotnctva zrovnoprvnenm vetkch druhov prjmov spolu so vznikom doplnkov ho zdravotnho poistenia. Otvorme diskusiu o financovan zdravotnctva zo veobecnch dan. V ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa budeme usilova o zvenie kvality posilnenm odbornch kompetenci veobecnch lekrov spolu s ich motivciou zniova nklady. Budeme presadzova rovnoprvnos vo financovan nemocnc spolu so zavedenm platby za diagnzu (DRG systm) a zavedenie pecifickho programu akreditcie nemocnc zameran na za bezpeenie kvality zdravotnej starostlivosti. KDH bude presadzova, aby rozmiestnenie stanc zchrannej zdravotnej sluby bolo prehodnocovan na zklade rovnomernej dostupnosti z ktorhokovek bodu na zem SR tak, aby nedolo k ohrozeniu ivota a zdravia obanov.
30
31
KDH sa zasad, aby rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou zskal nov kompetencie ako posudzovate najm prvnych a ekonomickch vza hov medzi poskytovatemi a zdravotnmi poisovami. Pre zvenie jeho nezvislosti budeme presadzova vobu jeho najvych predstaviteov Nrodnou radou SR.
Ochrana spotrebitea
KDH stavia na jasnch pravidlch, vraznch oznaeniach, informanch povinnostiach a vzdelvan spotrebiteov. bezpen potraviny maj pre ns prioritu. Budeme podporova spotrebu domcich, zdravch a erstvch po travn a ich predaj chceme o najviac pribli k spotrebiteovi. Nam cieom je zvzn nrodn oznaenie pvodu s ohranienm na miesto spracovania. Budeme sa zasadzova o tak spotrebitesk politiku, ktor ud chrni pred neistmi a zdraviu kodlivmi produktmi a pomha im, ke boli oklaman. Chceme, aby boli spotrebitelia chrnen pred stratami spsobenmi nesprvnym finannm poradenstvom. Vytvorme preto jednotn pravidl pre vetkch sprostredkovateov. Musia dokza svoju kvalifikciu a ma poistenie povinnho ruenia v zamestnan. Sprostredkovate ponkajci fi nann produkty mus by kontrolovaten ttnym finannm dozorom. Pri pouvan internetu a elektronickho obchodu sa zasadme o ochranu pred obaovaniami a podvodmi. Zrove budeme lepie informova ob anov, obzvl mladch, o bezpenom zaobchdzan s osobnmi dtami. Poruovanie ochrany osobnch dajov budeme dsledne tresta.
Ochrana zdravia, verejn zdravotnctvo a zdravotn poisovnctvo

Budeme podporova dsledn realizciu celottnych preventvnych programov ako Matka a diea, Starostlivos o seniorov, Onkologick program, Srdcovocievny program a Program mentlneho zdravia. existujce preven tvne programy sa podrobia revzii na podklade medicny zaloenej na d kazoch, ako aj revzii z pohadu ekonomickej efektivity. Verejn zdravotnctvo bude hodnoten na zklade dosiahnutia stanovench parametrov, najm v schopnosti zlepova zdravotn stav obyvatestva, zni ova rozdiely v zdravotnom stave rzne diferencovanch populanch sku pn a zvyova zdravotn bezpenos obyvatestva zlepovanm ttneho zdravotnho dozoru. Budeme presadzova dsledn a siln kontrolu ttu nad financiami vo verejnom zdravotnom poisten a nad zdravotnmi poisovami. Pred stavenstvo Veobecnej zdravotnej poisovne, a. s., bude volen Nrodnou radou SR. V oblasti zdravotnho poistenia KDH povauje za potrebn vyko na aspo nasledujce kroky: Rozri kompenzciu rizikovej truktry poistencov (tzv. prerozdeova cieho mechanizmu) o kritri zdravotnho stavu so zahrnutm finanne nronch vkonov. Definova ukazovatele efektivity a kvality vkonu zdravotnch poisovn a zabezpei o nich informovanie verejnosti v pravidelnch intervaloch.
bioetika a rozvoj biotechnolgi

Rozvoj biotechnolgi roziruje monosti kona v prospech loveka, ale umouje aj nov typ zasahovania do udskho ivota. Technologick po krok priniesol nov otzky moci jednho loveka nad osudom inho v pr pade interrupci, manipulci s embryami i eutanzie, ako aj eliminciu tra dinho a prirodzenho chpania rodiovstva a rodiny. Povaujeme slobodu vedy a vskumu za nevyhnutn, avak sme si vedom jej hranc z etickch dvodov. Chceme da jasne najavo, e sloboda vedy sa kon tam, kde sa do tka hranice neporuitenej dstojnosti loveka, lebo jej je podriaden. Pre to je trvalou snahou KDH pomoc loveku, dsledn ochrana ivota od poa tia po prirodzen smr, nie jeho manipulcia alebo dokonca znienie.
32
33
ovzduie nesli na obchodovanie! Voda nie je nepriate, za ani prekka. lesy potrebuj starostliv ruku ich vlastnka. tatry potrebuj tak zonciu, ktor umon rozvoj turizmu, ale neohroz chrnen biotopy.
INg. mrIa SaboloV

PODPReDSeDNKA KDH PRe IVOTN PROSTReDIe A INFRATRuKTRu
5. iVOtn prOStredie a leSn hOSpOdrStVO

Ochranu ivotnho prostredia povaujeme za zkladn morlnu povinnos kadho loveka, chceme chrni ivot a jeho podmienky. Prioritami novho volebnho obdobia bud v svislosti so zmenou klmy ochrana ovzduia a oznovej vrstvy Zeme, redukcia emisi, ochrana a posilnenie prirodzench zchytov sklenkovch plynov, teda lesov, ktor na Slovensku pokrvaj viac ako 40 % plochy z celho jeho zemia, reforma systmu ochrany prro dy, ochrana vody a zvenie ochrany pred povodami. KDH chce podpori budovanie environmentlnej infratruktry, odstraova nie nebezpench environmentlnych za, zachovanie biologickej a kra jinnej diverzity, zvyovanie environmentlneho vedomia obyvatestva, ako i skvalitnenie systmu environmentlneho vzdelvania a vchovy. KDH pri ochrane ivotnho prostredia principilne nepodpor rizikov pro jekty, ohrozujce ivotn prostredie, akmi s plnovan vstavba ropovo du cez itn ostrov a projekty svisiace s abou urnu na Slovensku. KDH podpor tak zonciu chrnench zem, teda aj Tatier, ktor umon rozvoj turizmu, ale neohroz chrnen biotopy.
environmentlny pdny fond a reforma ochrany prrody

Otvorme monos vytvorenia environmentlneho pdneho fondu, ktor dopln ponohospodrsky a lesn pdny fond. Tento fond bude tvoren pre vane brehovmi porastmi, ochrannmi veternmi lesnmi psmi a zeleou vo vonej krajine. Pre porasty v environmentlnom pdnom fonde nebude potrebn lesn hospodrsky pln, len zjednoduen predpis starostlivosti o ekosystmy. Navrhujeme reformu systmu ochrany prrody tm, e zavedieme model za loen na repektovan prvomoc vlastnkov, fyzickch a prvnickch osb, urbaritov, cirkv a obianskych zdruen. Reformou systmu ttnej ochra ny prrody taktie chceme dosiahnu pln usporiadanie vlastnctva pozem kov v 4. a 5. stupni ochrany. Chrnen zemia umonme spravova aj mi movldnym a nettnym subjektom. Ponkame rieenie usporiadania prv vlastnkov pozemkov v chrnench zemiach zmenou, m dokeme riei nhradu za obmedzenie uvania pozemkov na tchto zemiach a zosladi zujmy ochrany prrody s loklnymi zujmami.
Ochrana ovzduia, zhodnocovanie odpadov a environmentlne technolgie

Ochrana ovzduia je jednm z kovch problmov, ktor je potrebn rie i v spojitosti s ohrozovanm zdravia obyvateov. Podporou alternatvnych zdrojov energie (biomasy, malch vodnch elektrrn a geotermlnej energie) prioritne znime vysok podiel emisi. Vytvorme transparentn podmien ky a kontroln mechanizmy na dodriavanie kritri pri nkupe emisnch kvt na vonom trhu v Sr tak, aby nedochdzalo k neetickmu obchodova niu podnikateskch subjektov na kor ochrany ovzduia. Naou prioritou v odpadovom hospodrstve je materilov zhodnocovanie. Sasnm problmom v celom procese, okrem objektvnych dvodov hos podrskej krzy, je dlhodob podfinancovanie a netransparentnos celho systmu. Zkladnm princpom odpadovej legislatvy mus zosta princp pvodca plat. Na rozdiel od sasnho stavu existencie mnostva oprvne nch organizci vrobcov a dovozcov, ktor nie s nikm kontrolovan, je potrebn zkonom ustanovi stren organizciu, v ktorej bud zastnen vetky zloky systmu (vrobcovia, dovozcovia, spracovatelia, obce, mest a tt). Presadme nov program environmentlnych technolgi, ktor bude zame ran na pomoc konenm prijmateom fyzickm osobm a bude sa tka programov na ochranu kvality ovzduia a oznovej vrstvy, ako aj ochrany
Vodn hospodrstvo a efektvna protipovodov ochrana

Voda je zkladnou podmienkou na existenciu ivota na Zemi a jednou z naj nevyhnutejch zloiek potrebnch pre ivot. Je teda nevyhnutn, aby neo hrozovala udsk zdravie a bola pitn. V tejto svislosti je potrebn dobudo vanie vodovodov a zvenie napojenia obyvateov na verejn kanalizciu, pretoe SR vrazne zaostva oproti vyspelm krajinm e. Navrhujeme zruenie poplatkov za daov vodu. V svislosti s oraz astejmi prudkmi zrkami, ako aj nesprvnymi sp sobmi aby dreva navrhujeme na dobudovanie protipovodovch syst mov vyui hlavne trukturlne fondy e, ale aj zdroje ttneho rozpo tu a prspevky regionlnych rozpotov. Zasadme sa tie za trval drbu malch vodnch tokov na zemiach ohrozench povodami. uskutonme reformu organizci vodnho hospodrstva zameran na ra cionalizciu vkonov a sluieb, vyrovnan hospodrenie tchto intitci a schopnos podiea sa na financovan protipovodovej ochrany aj z vlast nch zdrojov.
36
37
kvality a racionlneho vyuitia vody. Drevn hmota ako potencilne nevy erpaten zdroj materilov i energi sa sasne stva strategickou surovinou. V rmci podpory alternatvnych zdrojov energie chceme uprednostova v sadbu energetickch porastov, ktor bud sasou programu Biomasa. Ekologick doprava (dopravn infratruktra) m nezastupiten lohu v rozvoji hospodrstva, prleve investci, pri prekonvan regionlnych eko nomickch a socilnych rozdielov, v rozvoji turizmu a mobility obyvate stva, pretoe je ekonomick a efektvna. Legislatvne budeme priorizova vyuvanie zemnho plynu v dopravnch prostriedkoch najm mestskej do pravy a vo vekch aglomercich budeme podporova vyuvanie elektric kej trakcie.
tujcich chrnench zemiach je nutn zjednodui postupy na predkladanie iadost o nhradu ujmy. Vku nhrady ujmy stanovme prvnym predpi som poda lesnch oblast, respektve poda hospodrskeho sboru lesnch typov. Zachovanie a rozvjanie verejnoprospenej funkcie lesov (akmi s ochra na ovzduia, oznovej vrstvy Zeme a tlmenie klimatickch zmien, ale aj vo n vstup do lesa, rekrecia, turistika i zber lesnch plodov) treba kompen zova formou prstupu k fondom z e, ktor podporia ozdravn opatrenia v lesoch a tie budovanie i udriavanie lesnej cestnej infratruktry, akou s lesn cesty, chodnky a cyklotrasy. Z fondov e budeme podporova ekologizciu lesnej vroby formou obno vy lesnej a dopravnej techniky, taktie vyuvanie dreva ako obnovitenho stavebnho materilu a energetickej suroviny, ako aj domcej suroviny s tr valo udratenou produkciou, a vyuvanie lesa ako nosnho prvku tvorby ivotnho prostredia a poskytovatea verejnoprospench funkci. Kdh podpor pravu organizanej truktry v spravovan ttnych lesov, ktor zohadn konkurenn prostredie, hospodrnos a efektvnos vyu vania potencilu vidieka vrtane sprehadnenia obchodu s drevom. Takisto zabrni elovmu rozpredvaniu majetku ttu. Pomocou a motivciou pre vlastnkov lesov na dosiahnutie lepieho a trans parentnejieho hospodrenia je zavedenie porovnatenej vky podpory na obhospodarovan jednotku plochy lesa, ako je to v ponohospodrstve. Le gislatvnou pravou je potrebn zavies rezervu na zvldnutie kalamitnch situci. Zrui, respektve limitova vku dane z lesnch pozemkov, a tak tie podpori rast seznnej zamestnanosti najm v pestovateskej innosti, protierznych opatreniach a pri udriavan cestnej infratruktry.
potencil lesov pre rozvoj Slovenska

Vznam prirodzench funkci lesov sa znsobuje polohou Slovenska v cen tre eurpy. Lesy s oraz dleitejie na hospodrske vyuvanie, zabezpe enie dostatku vody, ochrany pdy a zlepovanie kvality ivotnho prostre dia, tvorbu rzu krajiny, rozvoj turistickho priemyslu, vyuvanie vonho asu, rozvoja vidieka a ochrany prrody. Zvyovanm vmery lesa nepriamo znime dosah produkcie CO2, m vytvo rme priaznivejie prostredie so schopnosou lesnch ekosystmov viaza sklenkov plyny, taktie zvime akumulan schopnos krajiny v prirodze nom cykle zachytva vodu, m prirodzene podporme program protipovod ovch opatren. Aby lesy mohli plni svoje funkcie, je potrebn dokoni usporiadanie vlast nckych vzahov, stanovi jasn pravidl nhrady ujmy vlastnkom, moti vova rozvoj verejnoprospench funkci, podpori diferenciciu a ekologi zciu lesnej vroby, zlepi hospodrenie so ttnymi lesmi a umoni rast zamestnanosti v odvetv. Je potrebn zavi usporiadanie vlastnctva lesov znmych i neznmych vlastnkov, aj lesov na chrnench zemiach 4. 5. stupa ochrany, vrtane dokonenia retitunho procesu. alej je nevyhnutn urchlene dobudova register obnovenej evidencie pdy, umoni jednoduchie preukazovanie vlastnctva k lesnm nehnutenostiam, zabezpei sinnos sprvy katastra a podpori vypracovanie geometrickch plnov vrtane relneho vytenia pozemkov. V neodovzdanch lesoch je nutn umoni hospodrenie formou prenjmu miestnymi pozemkovmi spoloenstvami, vlastnkmi lesa, prpad ne obcami. Je nevyhnutn stanovi pravidl obmedzenia vlastnckych prv k lesom a vku nleitch nhrad vzniknutej ujmy v ochrannch psmach vodnch zdrojov, na plynovodoch, elektrovodoch a z dvodu ochrany prrody. V exis
38
39
boj proti korupcii a istota verejnho ivota. polcia ochotn k uom, tvrd k zloinu. prvny systm, ktor dva ancu vetkm, namiesto toho, aby ochraoval zke zujmy len niekokch.
judr. daNIEl lIpIC

PODPReDSeDA KDH PRe VNTRO A SPRAVODLIVOS
6. bezpenejie a SpraVOdliVejie SlOVenSkO

poriadok a bezpenos
KDH povauje vldu prva a dodriavanie zkona za zklad slobodnej spo lonosti. Kovmi intitciami pre bezpenos obanov a poriadok a z konnos v spolonosti s represvne zloky ttu. Polcia je slubou obanom a spolonosti, jej zkladnm poslanm m by tvrdos k zloinu a slunos voi obanom. Policajn sluba mus fungova transparentne a efektvne. Obanom m by v prpade potreby nablzku, otvoren, sli ich potrebm a pripraven chrni ivot, slobodu a majetok. Hlavnou prioritou KDH v nadchdzajcom volebnom obdob bude posilnenie vkonu policajnej sluby. Zlepme pracovn, socilne a odborn podmien ky na innos polcie. KDH bude presadzova, aby bola prca policajta celo ivotnm zamestnanm. Budeme zvyova spoloensk postavenie policajta nielen drazom na etick kdex prslunkov Policajnho zboru, ale tie zv enm policajnch platov s drazom na mladch a nastupujcich policajtov. alej zvime poet policajtov v hliadkovej slube. Zasadme sa za kvalitnejie budovanie pecializovanch zloiek polcie, oso bitne sprsnenm vberu do elitnch tvarov Policajnho zboru, menovite radu boja proti korupcii a radu boja proti organizovanej kriminalite. Zlep me ochranu policajtov pred neopodstatnenm trestnm sthanm a za straovanm zo strany mafie. Skvalitnme komunikciu s obanmi a budeme presadzova lepie reagovanie polcie na podnety obanov. Zasadme sa za posilnenie otvorenosti polcie voi obanom a budeme pokraova v snahe zvyova dveru verejnosti k polcii. Posilnme boj proti zloinu aj nstroje prevencie. Zameriame sa na prsnejie postihovanie trestnch inov obchodovania s umi, detskej pornografie, n silia proti deom, sexulneho zneuvania, zotroovania a trania. Osobitn priestor budeme venova boju proti drogm, boju proti distribcii, spotrebe drog, a to tak v oblasti represie, ako aj prevencie. V boji proti drogm, kto r ohrozuj nau mlde, nae rodiny a nau spolonos, posilnme zkonn a vkonn kompetencie polcie. Zlepme odborn a technick zzemie a podmienky na prcu polcie. Vytvorme analytick a koordinan centrum boja proti zloinu a koordi nan centrum boja proti terorizmu. V boji proti korupcii a organizovanmu zloinu sa zameriame na lepie vzdelanie a kvalitnejie finann a materil
ne zabezpeenie prslunkov Policajnho zboru. Posilnme boj proti extr mizmu. Draz budeme kls aj na kontrolu polcie smerom dovntra: oso bitne prvomoci a personlne zabezpeenie inpeknch a kontrolnch mechanizmov v Policajnom zbore. Ako sas prevencie budeme uprednost ova kamerov systmy a naalej budeme zvyova investcie do policaj nej techniky. Budeme iniciova diskusiu o posilnen kontrolnch oprvnen vborov N rodnej rady SR vo vzahu k spravodajskm slubm. Posilnen kompetencie parlamentnch vborov vak musia by vyven prsnymi kritriami vbe ru poslancov do tchto vborov. Integrciou zchrannch zloiek a krzovho manamentu, Hasiskho a z chrannho zboru, Civilnej ochrany a radu krzovho manamentu vytvor me nov a lepie fungujci zchrann systm. Vytvorme lepie podmienky na vyuvanie elektronickch sluieb pre obanov a eGovernmentu. V oblasti azylovej politiky budeme podporova prsnu azylov politiku, zasadme sa za vysok rove ochrany intitcie azylu pred jeho zneu vanm. Na pde e budeme presadzova zachovanie suverenity lenskch ttov pri rozhodovan o azyle a kontrole vonkajch hranc nie. V bilate rlnych vzahoch dobudujeme systm readmisnch dohd s Ruskom a ukra jinou. V oblasti nadobudnutia ttneho obianstva stanovme prsne pravidl a kontrolu jeho udeovania. Budeme presadzova zosladenie volebnch obdob pri vobch staros tov, primtorov, poslancov obecnch a mestskch zastupitestiev a vobch predsedov a poslancov vych zemnch celkov, ako aj prijatie komplex nho volebnho kdexu, ktor zoslad pravu jednotlivch typov volieb v jednom zkone. V oblasti hazardnch hier budeme presadzova nvrat do prvneho stavu spred roka 2009, ke boli finanne zvhodnen megakasna formou degre svnych odvodov a 30ronch licenci. Spoloensk nklady megakasn nie kokonsobne prevyuj potencilne prjmy z hazardu. Megakasna prin aj vznamn nrast kriminality, spotreby drog, gamblerstva, rovnako ako pranie pinavch peaz, rozvrten rodiny a rast chudoby. Budeme inicio va diskusiu o celkovej prsnejej prave hazardnch hier.
justcia a prvny tt
Na Slovensku sa v poslednch rokoch zaala prejavova tolerancia k nsiliu, dokonca aj tomu najbrutlnejiemu nsiliu. Tragick udalosti nm vak pri pomnaj, e najdleitejou lohou ttu je postara sa o bezpenos svo jich obanov.
42
43
Jednou z najvch vziev rezortu spravodlivosti v minulosti preto bola rekodifikcia trestnho prva. Vsledkom rekodifikcie trestnho prva je prsnej postih pchateov nsilnch trestnch inov a modern trestn pro ces, ktor je rchly a efektvny. Vsledkom zmien v trestnom prve je 40 % pokles v pchan nsilnch trestnch inov za poslednch osem rokov. Naa dnen sksenos vemi jasne ukazuje, e rozdelenie prvomoci v trestnom konan medzi viacer ttne orgny rob trestn politiku ttu menej efektvnou a viac chaotickou. tt mus ma jednotn a jasn trestn politiku, ktor zabezpe zujem ttu o prsne a spravodliv potrestanie pchateov trestnch inov. KDH preto bude presadzova zmenu, ktor zalen orgny ttnej obaloby pod rezort justcie, tak ako je to obvykl takmer vo vetkch demokratickch ttoch. Navrhneme prijatie osobitnho stavnho zkona, ktor zabezpe stabilitu a funknos pecializovanho trestnho sdu a radu pecilnej prokuratry (pecilneho ttneho zastupitestva) ako kovch intitci boja proti organizovanmu zloinu a korupcii. V trestnom prve sa budeme naalej usilova, v slade s naimi medzinrod nmi zvzkami, presadi trestn zodpovednos prvnickch osb. Na jed nej strane zlepujeme podnikatesk prostredie, na strane druhej mus by v podnikan aj zodpovednos. iadne predstavenstvo obchodnej spolonos ti neme st nad zkonom alebo mimo zkona. Naa ekonomika zvis od estnosti a poctivho prstupu. Po schvlen trestnej zodpovednosti prv nickch osb budeme ma nov nstroj na presadenie tchto hodnt, ktor chrnia n systm slobodnho podnikania pred zloinom a korupciou. Jednou z najvch vziev v justcii bude nepochybne boj proti korupcii. Vysok miera korupcie toti oslabuje dveru v ttne intitcie vrtane jus tinch a policajnch orgnov a podkopva hodnoty, na ktorch je zaloe n demokracia. Vetci obania si zaslia prvny systm, ktor dva ancu vetkm, namiesto toho, aby ochraoval zke zujmy len niekokch. Za kov povaujeme inn zkon o preukazovan pvodu majetku. Legitmnym cieom tejto prvnej pravy je zabrni protiprvnemu nado budnutia majetku. Naa stava chrni vlastncke prvo, ale len vlastncke prvo nadobudnut z leglnych prjmov. Prvny tt neme tolerova exis tenciu a uvanie majetku nadobudnutho z neleglnych aktivt. Navrhneme sprsnenie platnho zkona tak, aby ho nebolo mon obchdza cez fiktv ne obchodn opercie. V trestnom prve budeme pri organizovanej a drogovej kriminalite presa dzova obligatrne prepadnutie majetku pri uznan viny pchatea, ak ne bude vedie preukza leglnos prjmov, z ktorch majetok nadobudol. Bez monosti dosta sa k majetku organizovanch a zloineckch skupn je toti ich postih ovea menej efektvny.
V trestnom procese je neprijaten stav, ke viacer obvinen a niektor ob hajcovia zneuvaj svoje procesn prva na predlovanie sdnych proce sov. V prpade megaprocesov s vekm potom obalovanch sa im asto dar blokova priechod spravodlivosti. Navrhneme legislatvne rieenia, kto r bud minimalizova takto obtrukcie. Jednm z rieen je presadenie in tittu verejnch obhajcov, ktor by v prpade obtrukci zvolench obhajcov prebrali obhajobu obalovanch. Budeme presadzova sprsnenie stavnho zkona o konflikte zujmov a z enie imunity stavnch initeov len na konanie svisiace s vkonom verej nej funkcie. Navrhneme stavn pravu jeden mandt sta, ktor zabr ni kumulcii vkonu mandtu poslanca NR SR s inmi volenmi funkciami. Rovnako budeme presadzova povinn elektronick verejn obstarvania (elektronick draby) pre cel oblas verejnej sprvy. Zvime zavedenie finannch odmien pre osoby, ktor oznmia korupn alebo in nezkonn praktiky, ak sa preuke opodstatnenos ich podnetu. stava a platn zkony vytvorili garancie nezvislosti justcie, ktor s po rovnaten s postavenm sdnej moci vo vyspelch demokratickch ttoch. Nezvislos sudcov a prokurtorov je vak iba jednou stranou mince. Dru hou stranou tej istej mince je a mus by zodpovednos. Na Slovensku za tia medzi sudcami a prokurtormi prevauje skr tendencia zmierova poiadavky kladen na vkon justinej profesie. V poslednch tyroch ro koch prilo k vraznmu prepadu dveryhodnosti sdov a prokuratry. Pod a prieskumu Transparency International sa vnmanie klientelizmu v just cii zvilo o tretinu. Takmer 50 % obanov povauje platkrstvo na sdoch a prokuratre za vemi rozren. Za sasnej vldy prestva by Slovensko prvnym ttom. Z uvedenho dvodu bude potrebn za jednu z priort budcej vldy po vaova razantn personlnu obmenu justcie. justcia mus by otvoren a transparentn. Miesta sudcov sa nesm obsadzova takmer vlune ro dinnmi prslunkmi sudcov. KDH bude iniciova diskusiu o stavnch zme nch, tkajcich sa spsobu kreovania sdnej moci. Jednou z monost je aplikcia bezpenostnch previerok na vetkch sudcov, alou monosou je voba asti lenov Sdnej rady obanmi v priamych vobch alebo pria ma voba sudcov. Po sudcoch zavedieme povinnos publikcie majetkovch priznan na inter nete aj pre prokurtorov. Rovnako zavedieme vberov konanie na obsa dzovanie vonho miesta prokurtora a funkn obdobia pre vedcich pro kurtorov. Budeme alej presadzova opatrenia na zrchlenie a zefektvnenie sdneho konania. Kovm projektom v sdnictve mus aj naalej by pokraovanie projektu Sdny manament. Tento projekt, spovajci v rozsiahlej informa tizcii sdnictva a meniaci cel obeh spisu po sde, je najvou zmenou vo
44
45
vntornom chode sdov za posledn desaroia. Okrem skrtenia sdneho konania m tento projekt aj vrazn protikorupn efekt, kee zabezpeu je nhodn prideovanie sdnych kuz sudcom elektronickm spsobom. V obianskom sdnom konan bude naalej potrebn posilova prvky kon tradiktrnosti, teda zodpovednos astnkov konania za predkladanie d kazov. Po zaveden systmu doslovnej protokolcie v trestnom konan bude potrebn prejs na tento systm aj v civilnom procese. KDH bude naalej presadzova zvenie potu odbornej sdnej adminis tratvy (vych sdnych radnkov a probanch a medianch radnkov), ktor me vrazne pomc zrchleniu sdneho konania. Budeme podporo va pokraovanie projektu zverejovania sdnych rozhodnut na internete. V zujme zefektvnenia civilnej justcie navrhneme presun pozemkovch knh z katastrlnych radov do rezortu spravodlivosti. V rmci zniovania miery korporativizmu v naom tte budeme presadzo va otvorenie notrskej komory a zruenie systmu numerus clausus. Podporme zavedenie elektronickho legislatvneho procesu, ktor umo n v relnom ase transparentn kontrolu vetkch tdi legislatvneho ko nania. Budeme presadzova zverenie verejnej politiky vrtane legislatvy do vlunej kompetencie ministerstiev ako ttnych orgnov, ktorch predsta vitelia s priamo zodpovedn zstupcom obanov Nrodnej rade SR. V oblasti vzenstva budeme presadzova urchlen vybudovanie deten nho stavu. Neschopnos sasnej vldy zaa s vstavbou detennho stavu ohrozuje bezpenos slunch ud pred nebezpenmi pchatemi sexulnych zloinov a recidivistami. Budeme pokraova v rozirovan kapa ct naich vznc bez zvyovania potu prslunkov Zboru vzenskej a jus tinej stre (ZVJS). innos ZVJS sa mus sta efektvnejou a as adminis tratvy bude potrebn prenies do priameho vkonu sluby. Zmyslom rezortu spravodlivosti mus by zabezpeenie spravodlivho pro cesu. T, ktor ij v slade so zkonom, musia by chrnen, a t, ktor zkon poruuj, musia by prsne potrestan.
Slovensko m trpk sksenos s nedvnym obdobm, ke udia stratili slo bodu a boli printen i v nedemokratickom, totalitnom politickom rei me, v ktorom neboli dodriavan najzkladnejie udsk prva a slobody. T, ktor sa ich doadovali, boli uvrhnut do vznen na dlh roky, kde bola po liapavan ich udsk dstojnos. KDH podporuje spravodliv vyrovnva nie sa s tmto dedistvom. Budeme presadzova vznik Memorilu totalitn ho utrpenia ako vzdelvacej intitcie, ktor bude poskytova vzdelvanie irokej slovenskej verejnosti, najm mldei o totalitnej minulosti. Budeme podporova intitcie, zaoberajce sa skmanm prin a dsledkov straty slobody. Pretoe pam a identita spolu svisia. Nezabdanie, poznvanie a spolon vedomie o naej minulosti nm uku sprvne smerovanie do budcnosti.
46
47
lepie vzdelanie. dostupnejia kultra. Kvalitnej ivot.
mgr. jaNa ItaNSK

PODPReDSeDNKA KDH PRe KuLTRu, VeDOMOSTN A OBIANSKu SPOLONOS
7. kultra, Vzdelanie, VedOmOStn a ObianSka SpOlOnOS

rozvoj kultry
Kultra nie je luxus. Kultra nesmie by okrajov agenda i rozpotov ka pitola. je dleit pre identitu, zachovanie kultrneho dedistva a celkov rozvoj spolonosti. Chceme vznamne prispie k vytvoreniu spoloensk ho konsenzu o tom, ak minimlny podiel nho bohatstva (podiel z hdp) bude spolonos dlhodobo vyleova na podporu kultry s cieom vytvo ri prostredie, v ktorom sa d dlhodobo plnova a tvori. Zrove budeme podporova zvyovanie tohto podielu na rove priemeru Eurpskej nie. Na podporu kultry chceme prija nasledujce opatrenia: Podporme vytvorenie grantovej schmy, ktor bude spravodliv (eliminuje klientelistick vzby a korupciu) a efektvna (zabezpe viu diverzitu podporovanch aktivt). Budeme cieavedome zvyova spoloensk ohodnotenie a postavenie pracovnkov kultry. Zavedieme bezplatn dni vo vetkch ttnych mzech, galrich a kultrnych ustanovizniach pre deti do 18 rokov a tudentov V. Podporme program, aby sa kultra dostala k uom (podpora mobil nch expozci). Budeme presadzova, aby do roku 2015 mali kad stredn kola a as po polovica zkladnch kl kreatvne partnerstvo s kultrnym sekto rom alebo kreatvnym priemyslom. Cielene (pomocou grantovej schmy) budeme podporova vydvanie slo venskej literatry vetkch nrov. Budeme dlhodobo podporova obnovu historickho dedistva, aby sme zachovali pamiatky alm genercim a zlepili podmienky pre cestov n ruch.
Presadme nahradenie koncesionrskych poplatkov s fixne urenm po dielom na HDP. Podporme vyven regulciu oraz dleitejch internetovch mdi tak, aby bola dsledne zaruen sloboda slova, ale zrove aby tieto m di podliehali regulcii, ak je tandardn v prostred printovch a elek tronickch mdi. Zlepme regulciu, prijmeme nov pravidl na vber a poet lenov me dilnych rd, nov kompetencie zodpovedajce rchlo sa meniacim pod mienkam v medilnom svete, ako aj nstroje na dsledn vymhanie do driavania pravidiel. Budeme podporova optovn zavedenie asovej opony (od 6.00 do 20.00) pre programy oznaen ako nevhodn do 15 rokov veku.
lepie vzdelanie
Aby sme obstli v globlnej sai, oraz viac budeme musie konkurova svetu svojimi vedomosami. Po obdob tpania, zaostvania a chaosu v kol stve v uplynulch tyroch rokoch musme zsadne zmeni spsob, akm sa na Slovensku vzdelvaj deti aj dospel. N prstup je postaven na troch zkladnch pilieroch: lepia motivcia, via sloboda, zdravie, bezpenejie a kvalitnejie koly.
podporujme, o je najcennejie
Budeme presadzova vrazn zvenie zdrojov na vzdelvanie a zve nie priestoru, aby koly mohli zskava financie z alch zdrojov (od spon zorov, podnikanm a pod.). Konkrtne to znamen, e budeme presadzova zvenie financovania regionlneho kolstva tak, aby v priebehu 4 rokov plat uitea dosiahol rove nad priemernou mzdou v nrodnom hospodr stve. Zsadn zvenie finannho ohodnotenia uiteov me prinies aj zsadn premenu vzdelvacieho systmu, zmenu motivci, podporu statusu a ohodnotenia pedaggov a pritiahnutie novch talentovanch ud do tej to oblasti. Budeme presadzova aj vrazn zvenie finannho ohodnote nia nepedagogickch pracovnkov. Spolu so zvenm objemu zdrojov pod porme aj opatrenia na zvenie efektvnosti vyuvania zdrojov (zaloen na dkladnom audite vetkch organizci v rezorte) a tie prerozdeovanie finannch prostriedkov na zklade kvalitatvnych vsledkov koly. Vrtime rovnoprvnos financovania skromnch a cirkevnch kolskch zariaden so ttnymi, a to aj v otzke erpania finannej pomoci od E.
mdi
Mdi povaujeme za nesmierne dleit sas slobodnej spolonosti, a preto budeme presadzova opatrenia, ktor zaruia ich nezvislos, nedotknutenos slobody slova a vytvoria im primeran podmienky na plnenie ich informanho a kontrolnho poslania. Na podporu mdi prijme me nasledujce opatrenia: Budeme presadzova vytvorenie transparentnejieho modelu financova nia a fungovania vetkch verejnoprvnych mdi s cieom eliminova skryt dotcie a minimalizova politick tlaky na ich fungovanie.
50 Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010
51
uvonme priestor tvorivosti

Poskytneme viac slobody kolm, uiteom i iakom. Konkrtne to zname n, e odstrnime nadbyton byrokraciu a zmenme mieru centralizcie v kolstve. Otvorme trh s uebnicami (ak si koly maj tvori vlastn progra my, musia ma slobodu vberu), zavedieme elektronick iacke kniky, pre sadme viac slobody pre pedaggov (dnen stav zvzuje uiteom ruky a brni inovcim vo vzdelvan, o spsobuje narastajce zaostvanie Slo venska v tejto oblasti) a viac slobody pre rodiov vybra si konkrtnu kolu pre svoje diea, ako aj vplva na rozhodovania koly. Budeme presadzova, aby sa ovea v draz kldol na individualitu die aa, o okrem inho znamen zsadn zlepenie predkolskej diagnostiky a podporu oraz potrebnejch pecilnych pedaggov a pedagogickopsy chologickch poradcov na kolch. Vytvorme podmienky na kvalitnejie vzdelvanie v cudzch jazykoch, ktor s dnes nevyhnutnm predpokladom uplatnenia na trhu prce.
Vysok koly
Ako najplivej problm sa dnes u nejav dostupnos, ale kvalita vyso kch kl. Budeme preto presadzova opatrenia, ktor prispej k zvyova niu kvality vzdelvania. Pjde naprklad o tieto opatrenia: posilnenie lohy kvalitatvnych ukazovateov pri financovan verejnch vysokch kl, zmenu kritri akreditcie, ktor zabezpeia skuton hodnotenie kvality vzdelvania, prehodnotme posledn novely vysokokolskho zkona, ktor zakon zervovali nedostatky vo vysokokolskom systme a zabrzdili jeho kvali tatvny rozvoj, zavedenie internacionalizcie do hodnotenia kvality, teda as zahra ninch hodnotiteov, zvenie lohy internho hodnotenia tudentmi a absolventmi a alch kritri (naprklad spenos umiestnenia absolventov na trhu prce) vo vntornom fungovan kl, podporu otvorenosti k svetu prostrednctvom medzinrodnej spoluprce, vmeny tudentov, pritiahnutie pikovch zahraninch pedaggov a vedcov, podporme opatrenia, ktor umonia za presne stanovench podmienok odobra neestne zskan vysokokolsk a vedeckopedagogick tituly, budeme presadzova, aby kad tudent V strvil aspo jeden semester na zahraninej univerzite. Na to je potrebn vytvori osobitn fond, ktor by zabezpeoval spolufinancovanie aj prostrednctvom programov e, vytvorenie osobitnho zdroja na obnovu slovenskej univerzitnej in fratruktry, aby sa m skr stala konkurencieschopnou na medzinrod nej rovni, vytvorenie podmienok na pritiahnutie pikovch vedcov zo sveta vy tvorenie fondu na podporu nadanch tudentov a tdium na pikovch kolch v zahrani, zvenie lohy cudzieho jazyka vo vzdelvan na vysokch kolch, podporme univerzitn bilingvlne tudijn programy, budeme tie presadzova opatrenia na zvenie motivcie pre skromn sektor, podporme vskum i vzdelvanie, presadme zmenu nespravodlivho systmu platenia za tdium exter nch tudentov.
zdravie a bezpenejie koly

V kole deti trvia priemerne viac asu ako s rodimi, preto je dleit, aby kola bola bezpenm miestom a nauila deti dobrm nvykom. Preto sa zameriame aj na zmenu charakteru kl na otvoren koly, umoujce deom aj popoludajie aktivity a aktvnu as rodiov na ivote koly. Podporme dostupnos kl pre deti s postihnutm ich premenou na bezba rirov koly. Budeme aktvne podporova opatrenia na zlepenie kvality stravovania a telesnej vchovy a celkovho zdravotnho stavu iakov na kolch. Podporme opatrenia na zaistenie vyej bezpenosti v kolch (proti reniu drog, ikanovaniu i na ochranu uiteov pred tokmi). Podpo rme zavedenie kolskch autobusov dopravujcich deti do kl.
kvalitn koly pre vetkch

Budeme presadzova, aby iaci boli prijman na stredn koly bez prijma cch skok na zklade objektvneho hodnotenia ich schopnost (Monitor 9). Zavedieme tie motivan podporu vzdelvania, ktor bude ma podobu pr spevku ku sporeniu na vzdelanie so ttnou prmiou po ukonen ucelen ho stupa vzdelania. Takto zskan prostriedky pomu iakom pri tarte do ivota alebo alom tdiu. Podporme rozvjanie talentovanch det na rznych vedomostnch saiach. Budeme tie presadzova zsadn zme nu v chpan a fungovan pecilnych kl. Tie dnes maj vrazne negatv ny vplyv na ivoty mnohch det (asto ich bezdvodne vyleuj na zvyok ivota z vinovej spolonosti). Budeme presadzova, aby minimlne kad stredn kola mala neobmedzen bezdrtov prstup k vysokorchlostnmu internetu a kad tudent prstup k osobnmu potau.
Veda a vskum
Veda a vskum si zaslia zven pozornos spolonosti, pretoe prve z tchto odvetv me prameni naa budca prosperita, zaloen na vedo mostnej ekonomike. V rmci ttneho rozpotu budeme preto presadzova tak podporu vedy a vskumu, ktor prinesie priblenie Slovenska v tejto oblasti inm krajinm s dobrmi sksenosami a vsledkami.
52
53
podporme innos a rozvoj Slovenskej akadmie vied ako vrcholnej vedec kej intitcie na Slovensku. Budeme presadzova zavedenie spravodlivho grantovho systmu na pod poru vedy a vskumu obsahujceho posudzovanie vedeckch projektov nezvislmi a zahraninmi posudzovatemi. Podobne ako v kolstve a kul tre, aj pri vede a vskume sa budeme usilova o transparentnos systmu a o najviac kritri zaloi na nrokovatenosti po ich splnen, o najme nej komisi a subjektvneho posudzovania. Zabezpeme, aby Agentra SR pre podporu a rozvoj vskumu a vvoja mala garantovan primeran ro n rozpoet.
KDH bude chrni obianske slobody. Shlasne s poiadavkami distribunej spravodlivosti sa postar, aby sa verejn subvencie udeovali takm sp sobom, aby si klient mohol poskytovatea sluby (koly, kolsk zariadenia, socilne sluby, zdravotnctvo a pod.) vybra naozaj slobodne, poda svoj ho svedomia. Budeme presadzova zavedenie konkurennho prostredia na zklade tan dardov kvality poskytovanch verejnch sluieb a zrovnoprvnenie ich financovania. Terajie nastaven pravidl zakladania a financovania subjektov poskytuj cich verejn sluby s nespravodliv a nepriznvaj rovnak prva ttnym, samosprvnym, cirkevnm a skromnm poskytovateom verejnch sluieb. Podporme zkon o dobrovonctve, ktor zavedie tatt dobrovonka a je ho socilne zabezpeenie. Tie uprav postavenie tch, ktor v prospech slu by blnemu vytvorili a vytvraj hodnoty, ktor sa finanne nedaj vysli. Tka sa to vetkch obanov angaovanch v slube druhm, laikov, rovna ko i lenov obianskych a cirkevnch organizci a spolonost.
celoivotn vzdelvanie
Nroky na schopnosti sa menia aj pre skr narodench, a preto sa zvyuje dleitos celoivotnho vzdelvania, ak maj ma aj udia, ktor u psobia na trhu prce, ancu obst v sai s mladmi. Preto budeme podporova monosti na doplnenie vzdelania a rekvalifikciu v kadom veku. Chceme umoni vrazn odpotatenos nkladov na alie vzdelvanie pre fyzic k osoby z daovho zkladu. Kee najviac potrebuj motivciu na vzdel vanie zamestnancov mal a stredn podniky (vek firmy vzdelvaj spravi dla aj bez potreby verejnch stimulov), navrhujeme v ich prpade zvenie odpotatenosti nkladov na vzdelvacie aktivity zamestnancov zo zkladu dane prvnickch osb. Budeme presadzova akreditovanie programov (nie intitci), ktor poskytuj alie vzdelvanie.
bezbarirov Slovensko
KDH podporuje budovanie spolonosti, ktor nekladie prekky skupine ud so zdravotnm postihnutm. Preto chceme: Predvda a odstraova diskriminciu ud so zdravotnm postihnutm. Podporova fyzick a socilnu prstupnos verejnch intitci (radov, kl, kultrnych intitci, zdravotnch zariaden) a participciu ud so zdravotnm postihnutm na ivote spolonosti. Motivova zamestnvateov vytvra pracovn miesta pre ud so zdra votnm postihnutm. Zabezpei uom so zdravotnm postihnutm plnohodnotn ivot, aby mohli samostatne existova, ma lep prstup k slubm a verejnej do prave. Presadzova dostupnos vzdelania pre ud so zdravotnm postihnutm v kadom veku. Otvorme monosti lepej prprave zamestnancov verejnej sprvy, aby pri kontakte s umi so zdravotnm postihnutm nevytvrali prekky pre ich obianske prva, ako ani poniujce prostredie. Podporme dostupnos a adekvtne financovanie tlmonckych sluieb pre tch, ktor to potrebuj. Bez sprstupnenia komunikcie a prstupu k informcim nememe ho vori o inklzii a integrcii osb so sluchovm alebo zrakovm postihnu tm. Otvorme verejn diskusiu o zrovnoprvnen posunkovho jazyka. Podporme zvenie potu programov v televznom vysielan so slubou pre nepoujcich a nevidiacich.
port a mlde
Podporme port pre vetkch budovanm arelov i finanne nenronch portovsk (miniihrsk, cyklotrs, beeckch trat). Zvime financovanie pro fesionlneho a amatrskeho portu, ako aj mldenckych aktivt so zame ranm na zmyslupln naplnenie vonho asu. Budeme podporova portov a telovchovn organizcie a tie portov koly pri rozvjan ich innosti. Podporme portov a kultrne aktivity pre mlde a aktivity organizova n mldeou.
Obianska spolonos
Chceme vytvori podmienky na fungovanie obianskej spolonosti zaloe nej na princpoch distribunej spravodlivosti, solidarity a subsidiarity v pro spech spolonho dobra a zrovnoprvni financovanie mimovldnych, sk romnch a cirkevnch organizci so ttnymi pri poskytovan verejnch sluieb.
54
55
Podporme vytvorenie centier konkrtnej pomoci a podpory tudentom so zdravotnm postihnutm poda pecifickch potrieb vyplvajcich z jednot livch druhov zdravotnho postihnutia na vysokch kolch. Tie podpor me vytvorenie siete povinnej integrovanej starostlivosti o deti so zdravot nm postihnutm od momentu zistenia zdravotnho postihnutia. Sie bude podporen s podmienkou povinnej spoluprce a kontaktovania poskytova teov zdravotnej starostlivosti, poradenskch centier (organizci zaoberaj cich sa pomocou osobm so zdravotnm postihnutm) a kolskch intitci poda jednotlivch druhov zdravotnho postihnutia.
Chceme zastavi renie extrmnej chudoby a pomoc socilne slabm ko munitm prostrednctvom cielenej pomoci ttu, podporou aktivt cha rity, mimovldnych organizci, kresanskch spoloenstiev, ktor maj najlepie vsledky v tejto oblasti. Prija innejie opatrenia najm v boji proti ere, majetkovej a drobnej kriminalite. Budova dveru rmskej komunity k intitcim ttu (integrcia Rmov do Policajnho zboru a pod.).
inklzia rmskej meniny

Poda odbornch odhadov tvor rmska menina osem percent populcie Slovenska a jej podiel sa bude zvyova na desa percent v roku 2030. Vek as Rmov je nsledkom nzkeho vzdelania a nezamestnanosti zvisl od socilneho systmu, a tie v ivote el zloitm situcim z dvodu chudoby, diskrimincie a zauvanch stereotypov. KDH si uvedomuje potrebu inklzie rmskej meniny, a zrove si je vedom, e pozitvne vsledky je mon dosiahnu iba s asou a spoluzodpo vednosou Rmov. V snahe prispie k rieeniu nahromadench problmov budeme presadzova: Vypracovanie plnu rozvoja pre rmske osady vybudovanie komu nitnch centier, centier obnovy rodiny, ktor by sa zamerali na prcu s celou rodinou. Vytvorenie nstrojov na pomoc o najviemu potu rmskych det, aby sa dostali zo socilne deprimovanho prostredia (podpora nultch ron kov, testy kolskej zrelosti robi aj v rmine, interntne koly od druh ho stupa Z striktne na bze dobrovonosti, podpora programov rodin nej asistencie, prca s rodimi). Vytvorenie motivanch nstrojov, aby deti z extrmne chudobnch ro dn mohli pokraova v tdiu aj na strednej kole (tipendi pokrvaj ce vetky nklady). Vypracovanie programu inklzie prostrednctvom vzdelvania a kultry. Prehodnotenie pravidiel socilnej podpory s cieom zmeni priestor na jej zneuvanie (napr. detailnejie pravidl zavedenia intittu osobitn ho prjemcu) a tie zvi jej motivan efekty k spoloensky iaducemu konaniu (napr. kolsk dochdzka a povinn zdravotn starostlivos pre deti). Podporme prsun investci do zkladnej infratruktry (kanalizcia, vo dovody, elektrick rozvody, cesty). Podporme motivan nstroje a budovanie pocitu vlastnctva a zodpo vednosti za majetok (napr. zapojenie Rmov pri vstavbe domov).
Vzah ttu, cirkv a nboenskch spolonost

KDH oceuje vznamn prnos cirkv a nboenskch spolonost pre Slo vensko, duchovn a materilny rozvoj loveka a spolonosti, etiku a kult ru v naej krajine. Sme pripraven na dialg a spoluprcu s cirkvami a nbo enskmi spoloenstvami v zujme upevovania zkladnch hodnt, o ktor sa opiera slobodn spolonos. KDH podporuje dokonenie zmluvnho rmca medzi Slovenskou republikou a Svtou Stolicou a prvneho rmca vo vzahu k registrovanm cirkvm a nboenskm spoloenstvm.
56
57
Eurpa bude siln, ak bud siln jej lensk krajiny, ak bud prakticky uplatovan princpy slobody, subsidiarity, solidarity a spravodlivosti.
INg. jN FIgE
PReDSeDA KDH ZODPOVeDN ZA ZAHRANIN, euRPSKu A OBRANN POLITIKu
8. SlOVenSkO V medzinrOdnOm SpOlOenStVe

medzinrodn spoloenstvo ako solidrna rodina
Kdh bude presadzova zahranin politiku v rmci princpov medzinrod nho prva zaloen na spravodlivosti, solidarite a repektovan udskch prv a slobd. Kee Sr vaka rozlohe a populcii nepatr medzi vek t ty, zkladom dobrej zahraninej politiky s jasne stanoven priority, pria tesk a spojeneck vzahy. preto sa bude Kdh usilova, aby bola zahrani n politika ttu dveryhodn a zahranin sluba profesionlna a schopn presadzova zahraninopolitick zujmy Slovenska. V zahraninej politike bude Kdh presadzova: Slovensko ako spoahlivho lena e a NATO. Rovnovhu medzi zachovanm vlastnej identity a suverenity a nutnm prispsobenm sa globalizanm trendom. Dleitos upevnenia a rozvoja transatlantickej spoluprce medzi e a uSA. Dobr vzahy s Ruskou federciou, ktor je jednm z dleitch partne rov SR a hlavnm dodvateom energetickch surovn. Hospodrsku, vedeck a kultrnu spoluprcu najm s vyspelmi ttmi e, uSA, Japonskom, ale aj s nou, Indiou a almi krajinami. Kdh bude podporova: Mierov spoluitie nrodov, ich prosperitu a trvalo udraten rozvoj. Odstraovanie chudoby a zaostalosti v rozvojovch astiach sveta. Rozvoj vzahov s komunitami slovenskch krajanov a rozvjanie spolu prce s krajanskmi spolkami vo svete. Stabilizciu a vkon zahraninej sluby SR kvalifikovanmi a bezhonn mi pracovnkmi. Zefektvnenie siete zastupiteskch radov SR vo svete a vytvranie pod mienok pre verejn a mimovldnu diplomaciu. Zabezpeenie systmovej vchovy profesionlnych diplomatov pre ob sadenie kvt v zahraninej slube a intitcich e. Vie zapojenie do procesov vytvrania novch medzinrodnch inti tci a uchdzanie sa Slovenska o sdlo takejto intitcie v rmci e. Kdh sa bude aktvne zasadzova za: Dodriavanie univerzlnych udskch prv vo svete. Transparentn poskytovanie rozvojovej pomoci v spoluprci vldy SR a mimovldnych organizci.
Intenzvnejiu spoluprcu MZV SR so Slovenskou agentrou pre medzin rodn rozvojov spoluprcu. Zrchlenie poskytovanie humanitrnej pomoci vytvorenm systmu za pjania mimovldnych organizci. Aby globlna rozvojov pomoc nebola zneuvan na korupciu a nehu mnne prstupy regulovania populcie (potraty, sterilizciu, eutanziu a na in aktivity, ktor poruuj dstojnos udskej osoby). Presadzovanie medzinrodnej environmentlnej zodpovednosti zaloe nej na princpe zneisovate plat, priom ekologick katastrofy nesm zosta nepotrestan.
Slovensko pre eurpu, eurpa pre Slovensko

po vstupe do E, vrtane eurozny a schengenskho priestoru, je dnenou spolonou vzvou zodpovedn naplnenie reformy intitci a inn odozva na globlne vzvy. do rozhodnut E chceme aktvnejie vna slovensk postoje. Sasne chceme kultivova eurpske vedomie na Slovensku, aj my sme E, pretoe Eurpska nia nie je klasickm externm aktrom. Eurpa bude siln, ak bud siln jej lensk krajiny, ak bud prakticky uplatovan princpy slobody, subsidiarity, solidarity a spravodlivosti. Slovensko svojm udskm potencilom, hospodrstvom a kultrou obohacuje a posiluje Eurpu. Kdh bude chrni, presadzova a rozvja zujmy Sr v E. Kdh bude podporova: Ochranu hodnt, ktor s zkladom eurpskej jednoty. Jednota sa neopiera len o trh i geografiu, ale repektovanie dstojnosti kadej udskej osoby. Aby eurpske intitcie konali v rmci svojich kompetenci a v duchu, ktor repektuje stavn tradcie jednotlivch lenskch ttov. uplatovanie princpu subsidiarity, zvl v takch oblastiach, ako s ob ianske prvo, fiklne zleitosti, socilna politika, vzdelanie a kultra. Princp jednomysenosti, ktor je zkladom spoluprce na bze dvery a rovnosti medzi krajinami, v oblasti priamych dan, trestnho prva, rodinnej politiky, zahraninej politiky a obrany. Posilovanie zodpovednho vedomia, ktor je zkladom akcieschopnosti e v otzkach globlnych vziev, ako s bezpenos, migrcia, chudoba, ivotn prostredie. Aby sa rozhodovacm procesom v e dslednejie, odbornejie a zodpo vednejie venovala NR SR v spoluprci s vldou SR. Transparentn vyuvanie trukturlnej podpory e pre rozvoj reginov a modernizciu SR bez korupcie a klientelizmu, ktor dnes vyuvanie fondov sprevdzaj. Posilovanie celonrodnej diskusie, historickho a kultrneho vedomia spolonosti, osobitne mldee, o koreoch, identite, mieste a lohe Slo venska v spolonej eurpe. Vlastenectvo a vedomie eurpskej spolupatrinosti odmietnutm nacio nalizmu, totalitnch ideolgi a etickho relativizmu, ktor oslabuje ctu k hodnotm.
Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010 61
60
KDH bude presadzova dsledn monitoring vetkch legislatvnych, ako aj nelegislatvnych nvrhov eurpskej komisie tak, aby NR SR vedela vyui prva, ktor jej vyplvaj z lisabonskej zmluvy. KDH povauje za nevy hnutn, aby boli parlamenty lenskch ttov Eurpskej nie garanciou princpu subsidiarity a proporcionality v Eurpskej nii. KDH bude presadzova dsledn pokraovanie rozirovania e za predpo kladu, e apirujce krajiny splnia podmienky vstupu. Kdh plne podporuje vstup Chorvtska a nsledne aj alch krajn zpadnho balknu do E. Nateraz nevid dvod na zmenu oficilneho postoja k statusu Kosova. KDH pozorne sleduje prstupov rokovania Turecka s e a oceuje zlepenia, kto r Turecko v uplynulch rokoch dosiahlo. Vzhadom na dlhodobo pretrvva jce problmy povauje za adekvtne, aby bol turecku ponknut osobitn vzah vo forme privilegovanho partnerstva. KDH podporuje rozvoj spolu prce v rmci Vchodnho partnerstva a zasadzuje sa za ponknutie kon krtnej integranej perspektvy pre ukrajinu. KDH sa bude zasadzova o to, aby Rada eurpy a eurpsky sd pre udsk prva slili obyvateom eurpy ako piliere ochrany spolonch eu rpskych hodnt. Medzi ne neodmyslitene patria kresansk kultrna a nboensk tradcia, zahrnujce repektovanie slobody vierovyznania. psobenie a rozhodnutia tchto intitci musia repektova princpy subsidiarity, proporcionality a zrove sa vyhba sdnemu aktivizmu.
KDH bude podporova budovanie vej dvery a zefektvnenie innosti zoskupenia V4 (R, Posko, Maarsko a Slovensko) a vyuitie potencilu a rozvoja spoluprce v rmci regionlneho partnerstva (V4 + Raksko a Slo vinsko). ukrajina je najblim a najvm susedom SR smerom na vchod. Budeme podporova zintenzvnenie celkovej spoluprce, osobitne cezhra ninej.
Obrann politika
Kdh povauje ozbrojen sily Sr za nenahraditen nstroj nho bezpe nostnho systmu. podporme ich efektvny rozvoj. Zasadme sa o aktvnu angaovanos Sr v sil o mier vo svete. Kdh bude v medzinrodnom priestore presadzova: Pokraovanie plnenia naich zvzkov vyplvajcich z lenstva v e a NATO. Transformciu NATO, ktor mus zosta obranou vojenskou alianciou a by schopn reagova na nov hrozby. Rozvoj funknej a dveryhodnej eurpskej bezpenostnej a obrannej po litiky, vrtane ozbrojench zloiek. Zapojenie slovenskch vojakov a policajnch prslunkov do medzin rodnch operci. Nasadzovanie prslunkov Ozbrojench sl SR doma aj v zahrani chce me uskutoova v slade s prioritami bezpenostnej a zahraninej poli tiky a medzinrodnm prvom. inn boj proti terorizmu a organizovanmu zloinu, ktor vak nesmie vies k poruovaniu medzinrodnch dohovorov, udskch prv a slo bd. Viu angaovanos Slovenska v sil o mier vo svete aj prostrednc tvom naej diplomacie a civilnch expertov zapjanm do projektov na podporu mieru. Kdh v ozbrojench silch Sr podpor: eln a zmyslupln vynakladanie udskch a finannch zdrojov. V tom to kontexte budeme presadzova nulov toleranciu ku korupcii. Vytvorenie dobrovonej zlonej vojenskobezpenostnej sluby Ozbro jench sl SR na rchle nasadenie zchranrskych tmov v prpade prie myselnch havri a prrodnch neast. Skvalitnenie systmu strategickch zsob ttu (ttnych hmotnch re zerv), spojenia, varovania obyvatestva a hlavne krzovho manamentu, ktor bude reagova rchlo a s potrebnou kompetenciou. Skvalitnenie podmienok na innos vojenskho spravodajstva. Budeme sa snai o prijatie novelizovanho zkona pre civiln a vojensk spravo dajsk sluby a ich kontrolu. Zruenie Vojenskho obvodu Javorina, ktor bol u v roku 2002 vyhod noten ako nepotrebn na plnenie loh obrany ttu.
Slovensko a jeho susedia

dobr susedsk vzahy s zkladnm zujmom naej zahraninej politiky. Vzahy s eskou republikou s nadtandardn, s Poskom a Rakskom s bezproblmov. KDH bude alej rozvja vetky pozitvne projekty. Bilate rlne vzahy s Maarskom s aj naalej skobnm kameom zahraninej politiky meme si v nich posilni dveryhodnos a stabilitu celho regi nu, alebo nm mu vetko ostatn skomplikova. Na dobr vzahy vak tre ba dvoch partnerov. KDH povauje za zklad rozvoja bilaterlnych vzahov s Maarskou republikou (MR) Zmluvu o dobrom susedstve a priateskej spolu prci z roku 1995, ako aj lenstvo oboch krajn v e a NATO. KDH m zujem, aby historick otzky a traumy nezaaovali rozvoj sloven skomaarskch vzahov. V duchu zodpovednosti sa KDH bude usilova aj o symbolick zmierenie medzi SR a MR. Bude podporova dialg na kadej rovni vldnej i mimovldnej. Nebudeme akceptova zasahovanie do suverenity SR, akm je aj vytvranie novch intitucionlnych vzieb medzi maarskm ttom a obanmi SR maarskej nrodnosti a prijatie exterito rilnych prvnych noriem v MR. KDH odmieta renie extrmizmu a revizi onizmu z MR na Slovensko. Podporme iniciatvu, aby sa paraleln texty zo spolonej histrie, ktor pripravuje zmiean komisia historikov, stali dopln kovou sasou vyuovacieho procesu v oboch krajinch.
62
63
OBSAH
otvorenos k uom a socilna spravodlivos v politike ..................................6 1. program hospodrskeho rozvoja .................................................................... 10 Rozpotov striedmos a dlhov brzda .............................................................. 10 Znenie odvodovodaovho zaaenia prce............................................... 11 Zlepenie podmienok pre mal a stredn podniky ........................................ 12 energetick bezpenos a vyuvanie obnovitench zdrojov .................. 13 Posilnenie turizmu a sluieb ................................................................................... 14 Zotavenie stavebnctva ............................................................................................. 14 Ponohospodrstvo a rozvoj vidieka ................................................................... 15 2. Zodpovedn a spravodliv socilna politika, zamestnanos a rodina ... 18 Zamestnanos, aktvna podnikatesk a socilna politika ........................... 18 Medzigeneran solidarita ....................................................................................... 19 Rodinn politika ........................................................................................................... 19 Rozvoj dlhodobo marginalizovanch skupn .................................................... 20 Rovnoprvnos muov a ien ................................................................................. 21 3. Siln mest a reginy pre siln Slovensko ................................................... 24 Infratruktra pre Slovensko v 21. storo ........................................................ 24 Regionlny rozvoj a efektvne erpanie eurofondov .................................... 25 Cezhranin a regionlna spoluprca .................................................................. 27 4. Zdravotn politika a ochrana spotrebitea ................................................... 30 Zkladn vchodisk zdravotnej politiky KDH ............................................... 30 Postavenie pracovnkov v zdravotnctve, vzdelvanie, veda a vskum ............................................................................................................. 31 Financovanie a organizcia zdravotnctva ........................................................ 31 Ochrana zdravia, verejn zdravotnctvo a zdravotn poisovnctvo...... 32 Bioetika a rozvoj biotechnolgi ............................................................................ 32 Ochrana spotrebitea .................................................................................................. 33 5. ivotn prostredie a lesn hospodrstvo ..................................................... 36 Vodn hospodrstvo a efektvna protipovodov ochrana ....................... 36 environmentlny pdny fond a reforma ochrany prrody ......................... 37 Ochrana ovzduia, zhodnocovanie odpadov a environmentlne technolgie ............................................................................. 37 Potencil lesov pre rozvoj Slovenska .................................................................. 38
OBSAH
6. bezpenejie a spravodlivejie Slovensko ................................................... 42 Poriadok a bezpenos .............................................................................................. 42 Justcia a prvny tt................................................................................................. 43 7. Kultra, vzdelanie, vedomostn a obianska spolonos ......................... 50 Rozvoj kultry .............................................................................................................. 50 Mdi ................................................................................................................................ 50 Lepie vzdelanie .......................................................................................................... 51 Podporujme, o je najcennejie.............................................................................. 51 uvonme priestor tvorivosti .................................................................................. 52 Zdravie a bezpenejie koly................................................................................ 52 Kvalitn koly pre vetkch .................................................................................... 52 Vysok koly ................................................................................................................. 53 Veda a vskum ............................................................................................................. 53 Celoivotn vzdelvanie ........................................................................................... 54 port a mlde .............................................................................................................. 54 Obianska spolonos ................................................................................................ 54 Bezbarirov Slovensko ........................................................................................... 55 Inklzia rmskej meniny ........................................................................................ 56 Vzah ttu, cirkv a nboenskch spolonost.............................................. 57 8. Slovensko v medzinrodnom spoloenstve ................................................. 60 Medzinrodn spoloenstvo ako solidrna rodina......................................... 60 Slovensko pre eurpu, eurpa pre Slovensko .................................................. 61 Slovensko a jeho susedia.......................................................................................... 62 Obrann politika .......................................................................................................... 63 poZVaNIE Na CEStu ................................................................................................ 66
64
65
pOzVanie na ceStu
Ven spoluobania, mil priatelia! Aj dnes, dvadsa rokov od svojho vzniku, ponka Kresanskodemokratick hnutie svoju vziu, ktor chpe ako pozvanie na cestu k spolonmu dobru pre vetkch obanov Slovenska. Tento program Cesta pre Slovensko je postaven na osvedench kresanskch a konzervatvnych hodnotch, ktor formovali slovensk a eurpsku kultru a spolonos. Politiku chpeme ako slubu vo verejnom zujme. Dsledne obhajujeme dstojnos kadej udskej bytosti. Verme princpom socilneho trhovho hospodrstva. Chceme, aby naa vlas bola dveryhodnm partnerom v zahrani a bezpenm miestom na pokojn ivot. Ke krajinu zachvtia krza, populizmus a nekompetentnos, potrebujeme tvoriv pokoj, rozvahu, odbornos a tmov prcu. KDH je dnes otvoren pre ud pre nov tvre a nov rieenia. V tejto otvorenosti, ale aj s vedomm zodpovednosti za al vvoj krajiny, vs vetkch pozvame k tvorivej spoluprci. Nech nm v tom Pn Boh pomha!
WWW.KDH.SK
KRESANSKODEMOKRATICK HNUTIE | Bajkalsk 25 | 821 01 Bratislava

KDH Volebny-Program 2010

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

KDH Volebny-Program 2010

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Cesta pre Slovensko

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Sme cesta pre Slovensko

OtVOrenOS k uOm a SOcilna SpraVOdliVOS V pOlitike

Jn Fige predseda KDH

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

INg. aNtoN marCININ, phd.

1. prOgram hOSpOdrSkehO rOzVOja

rozpotov striedmos a dlhov brzda

znenie odvodovodaovho zaaenia prce

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

energetick bezpenos a vyuvanie obnovitench zdrojov

zlepenie podmienok pre mal a stredn podniky

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

ponohospodrstvo a rozvoj vidieka

posilnenie turizmu a sluieb

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

INg. jlIuS broCKa

2. zOdpOVedn a SpraVOdliV SOcilna pOlitika, zameStnanOS a rOdina

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

rovnoprvnos muov a ien

rozvoj dlhodobo marginalizovanch skupn

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

INg. aNdrEj urKoVSK

3. Siln meSt a reginy pre Siln SlOVenSkO

regionlny rozvoj a efektvne erpanie eurofondov

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

cezhranin a regionlna spoluprca

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

mudr. IVaN uhlIarIK

4. zdraVOtn pOlitika a Ochrana SpOtrebitea

postavenie pracovnkov v zdravotnctve, vzdelvanie, veda a vskum

Financovanie a organizcia zdravotnctva

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Ochrana zdravia, verejn zdravotnctvo a zdravotn poisovnctvo

bioetika a rozvoj biotechnolgi

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

INg. mrIa SaboloV

5. iVOtn prOStredie a leSn hOSpOdrStVO

environmentlny pdny fond a reforma ochrany prrody

Ochrana ovzduia, zhodnocovanie odpadov a environmentlne technolgie

Vodn hospodrstvo a efektvna protipovodov ochrana

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

potencil lesov pre rozvoj Slovenska

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

judr. daNIEl lIpIC

6. bezpenejie a SpraVOdliVejie SlOVenSkO

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010

Volebn program Kresanskodemokratickho hnutia 2010