o je pamiatkov fond Slovenskej republiky?

(1) Pamiatkov fond je sbor hnutench vec a nehnutench vec vyhlsench poda zkona za nrodn kultrne pamiatky (alej len kultrna pamiatka), pamiatko-

v rezervcie a pamiatkov zny. Za pamiatkov fond sa povauj aj veci, o ktorch sa zaalo konanie o vyhlsenie za kultrne pamiatky, pamiatkov rezervcie a pamiatkov zny. (2) Pamiatkov hodnota je shrn vznamnch historickch, spoloenskch, krajinnch, urbanistickch, architektonickch, vedeckch, technickch, vtvarnch alebo umeleckoremeselnch hodnt, pre ktor mu by veci predmetom individulnej alebo zemnej ochrany. (3) Kultrna pamiatka je hnuten vec alebo nehnuten vec pamiatkovej hodnoty, ktor je z dvodu ochrany vyhlsen za kultrnu pamiatku. V prpade archeologickho nlezu me by kultrnou pamiatkou aj neodkryt hnuten vec alebo neodkryt nehnuten vec, zisten metdami a technikami archeologickho vskumu. (4) Pamiatkov zemie je sdeln zemn celok alebo krajinn zemn celok sstredench pamiatkovch hodnt alebo archeologickch nlezov a archeologickch nlezsk, ktor je z dvodu ich ochrany vyhlsen za pamiatkov rezervciu alebo pamiatkov znu. (5) Ochrann psmo je zemie vymedzen na ochranu a usmernen rozvoj prostredia alebo okolia nehnutenej kultrnej pamiatky, pamiatkovej rezervcie alebo pamiatkovej zny. (6) Archeologick nlez je hnuten vec alebo nehnuten vec, ktor je dokladom o ivote loveka
Kopany, Kostol sv. Margity Antiochijskej

a o jeho innosti od najstarch db, spravidla sa nala alebo sa nachdza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologick nlez je vlastnctvom Slovenskej republiky. Sprvcom archeologickho nlezu je Pamiatkov rad SR. Sprvcom archeologickho nlezu me by tie Archeologick stav SAV alebo mzeum zriaden strednm orgnom ttnej sprvy v prpade, ak ide o nlez njden poas nimi vykonvanho archeologickho vskumu. Archeologick vskum me vykona len oprvnen osoba na zklade oprvnenia vydanho Ministerstvom kultry SR. Pokia sa archeologick nlez njde mimo vskum a nlezca ho najneskr do dvoch pracovnch dn ohlsi prslunmu krajskmu pamiatkovmu radu, m nlezca nrok na vyplatenie nleznho a do vky 100 % hodnoty archeologickho nlezu, ktorho hodnotu uruje znaleck posudok. Je vak zakzan pouva detekn zariadenia ako aj vyzdvihova archeologick nlezy zisten pomocou detektorov kovov, takto konanie me by posudzovan ako trestn in.

(7) Archeologick nlezisko je topogracky vymedzen zemie s odkrytmi alebo neodkrytmi archeologickmi nlezmi v pvodnch nlezovch svislostiach. (8) Kultrnu pamiatku alebo pamiatkov zemie me ministerstvo z vlastnho podnetu, na podnet Pamiatkovho radu alebo inej prvnickej osoby alebo fyzickej osoby navrhn na zpis do Zoznamu svetovho dedistva za podmienok ustanovench v medzinrodnej zmluve. V sasnosti je v Zozname svetovho dedistva p slovenskch lokalt reprezentujcich kultrne dedistvo: Bansk tiavnica a technick pamiatky okolia, Levoa, Spisk hrad a pamiatky okolia, Vlkolnec, historick jadro mesta Bardejov a Dreven chrmy slovenskej asti karpatskho oblka. (9) Kultrne pamiatky a pamiatkov zemia s evidovan v strednom zozname pamiatkovho fondu, ktor poskytuje zkladn daje pre ich ochranu na zem celej Slovenskej republiky. (10) Nlez je vec pamiatkovej hodnoty, ktor sa njde vskumom, pri stavebnej alebo inej innosti a to v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.

Preo chrnime pamiatkov fond o je predmetom ochrany?

Aj ke si to zva neuvedomujeme, kultrne dedistvo, pamiatkov fond alebo kultrne pamiatky sprevdzaj kadho z ns a predstavuj pre vinu z ns vemi dleit sas ivota. Kultrne dedistvo je potrebn chrni a zveaova, pretoe je dokladom historickch koreov kadho nroda a kadej komu-

nity. Pokia sa zni vzba na tieto korene, strat nrod i komunita dkazy svojej historickej kontinuity v ase i v priestore. Preto je ochrana kultrneho dedistva deklarovan ako verejn zujem a je zakotven aj v stave Slovenskej republiky ( l. 44, ods. 2: Kad je povinn chrni a zveaova ivotn prostredie a kultrne dedistvo). Zachovan zhmotnen dedistvo po minulch genercich nm dva do rk pomyseln tafetu od naich predkov, ktor budeme odovzdva alej naim potomkom. To, o nebude znien a bude schopn sprostredkova autentick, neskreslen informcie o ivote, duchovnej, kultrnej a hospodrskej vyspelosti v minulosti naej spolonosti, zvis od kadho z ns. Aj ke sme z prvneho hadiska asto vhradnmi vlastnkmi tej-ktorej asti kultrneho dedistva, z asovho hadiska ju spravujeme iba na prechodn as. Preto mme nielen prvnu zodpovednos, ale aj morlnu povinnos stara sa o kultrne pamiatky. Pamiatkov fond je vberovou skupinou pamiatkovch zem, hnutench a nehnutench vec ako vznamnch dokladov historickho vvoja spolonosti, jej spsobu ivota a prostredia od najstarch ias po sasnos. Je prejavom tvorivej prce loveka v rznych odboroch udskej innosti a pre jeho urbanistick, architektonick, historick, ume-

leck vedeck a in hodnoty je potrebn chrni ho ako pamiatkov rezervcie, pamiatkov zny, kultrne pamiatky a archeologick nlezy a nlezisk. Tto vberov skupina je sasou kultrneho dedistva, ktor je sborom vetkch historickch a kultrnych hodnt vytvorench predchdzajcimi generciami bez ohadu na as a miesto ich vzniku. Pamiatkov rezervcie, pamiatkov zny, hnuten a nehnuten kultrne pamiatky s zapsan a evidovan v strednom zozname pamiatkovho fondu Slovenskej republiky, priom p lokalt s mimoriadne vznamnmi pamiatkovmi hodnotami je zapsanch aj v Zozname svetovho a kultrneho dedistva UNESCO. V naom okol je mnoho cennch stavieb hradov, katieov, kostolov, kaplniek, ale i metianskych domov alebo udovch chalp. Medzi pamiatky patria aj priemyseln arely a vrobn objekty, sklady, mosty, vodn ndre, ale aj ruiny, nhrobn kamene a pomnky, asto zabudnut a prerasten krkmi. Patria sem aj rzne in artefakty a pozostatky innosti loveka, zisten pri ternnych prcach a pri archeologickch vskumoch, taktie prcestn kaplnky i kre so skupinou stromov, fontny, parky alebo zemn valy, zaniknut hradisk, pohrebisk at. Informciu o tom, ktor z nich s sasou pamiatkovho fondu, je mon zska na Pamiatkovom rade SR, ktor vedie ich zoznam. Zkladnm znakom nehnutenej kultrnej pamiatky je jej hmotn podstata ako architektonickho, stavebnho, technickho alebo vtvarnho diela. Nehnuten kultrna pamiatka je dan svojou hmotovou skladbou a jedinenm rieenm usporiadania jednotlivch hmt a priestorov. M konkrtne kontrukn, technick a prpadne aj vtvarn rieenie, ktor je sasou jej hodnt. K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pvodn muriv, klenby, krov, stropy, podlahy, schodisk, kamenn a in architektonick, umeleckoremeseln a vtvarn historick detaily, ale aj omietky, maby a ntery, vplne okien a dver, zbradlia a ostatn remeseln doplnky zmky, kuky, pnty a pod. Sasou pamiatkovch hodnt me by aj technick vybavenie objektu vykurovac systm, odvodnenie, vahy a pod. K pamiatkovm hodnotm patr nielen bezprostredn historick prostredie pamiatok. Sasou pamiatkovho fondu s aj pamiatkov zemia. Ich zkladnm znakom je zachovanos priestorovho a pdorysnho usporiadania t. j. ich urbanisticko-architektonick truktra. Ochrana zemia s ucelenm historickm sdelnm usporiadanm a s vekou
Hervartov, Kostol sv. Frantika Asisskho

koncentrciou nehnutench kultrnych pamiatok je zabezpeovan formou vyhlsenia pamiatkovej rezervcie, zemia s historickm sdelnm usporiadanm formou pamiatkovej zny. Nstrojom na zabezpeenie innej ochrany prostredia a okolia kultrnej pamiatky alebo pamiatkovho zemia je ochrann psmo, priom ochrann psmo samo osebe nemus vykazova priame pamiatkov hodnoty. Zkladnm znakom hnutenej kultrnej pamiatky je jej hmotn podstata vtvarnho, umeleckoremeselnho alebo technickho diela. Estetick hodnoty hnutenej pamiatky s rovnako vznamn ako jej funkn vyuitie. Pri vtvarnch dielach dominuje ideov a estetick strnka diela, umeleckoremeseln produkcia zasa spa vinou aj itkov funkciu, pri technickch dielach nie je podstatn estetick hadisko, vznamnou hodnotou je najm kontrukn alebo technologick jedinenos a zachovan funknos. Pamiatkov fond hnutench pamiatok obsahuje v prevanej vine cirkevn predmety tvoriace mobilir sakrlnych objektov. S to napr. obrazy, sochy a relify predstavujce nboensk nmety, a to bu vo forme samostatnch predmetov alebo ako sas oltrov, kazatenc, organov, lavc, teda zariadenia objektu. Za osobitne hodnotn mono oznai najm vzcne zachovan sbory, ktor tvoria slohovo a vrazovo jednotn mobilir. Do tohto fondu patria aj drobn liturgick predmety, ktor slia priamo pri nboenskch obradoch kalichy, cibri, montrancie, svietniky, kriky a pod. Vetky druhy a typy kultrnych pamiatok, ale aj pamiatkov zemia, archeologick nlezy a nlezisk vypovedaj o prostred a dobe svojho vzniku.

Ako chrnime pamiatkov fond ktor zkony upravuj jeho ochranu?

pamiatkovho fondu.

Zkladnm prvnym predpisom usmerujcim innos vlastnkov, orgnov a organizci ttnej sprvy a samosprvy, ako aj vetkch fyzickch a prvnickch osb pri nakladan s pamiatkovm fondom je Zkon . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu z 19. decembra 2001 v znen neskorch predpisov (zkon . 479/2005 a zkon . 208/2009). Ochrana pamiatkovho fondu sa okrem tohto zkladn-

ho zkona riadi najm niie uvedenmi prvnymi predpismi Slovenskej republiky: 1. Vyhlka Ministerstva kultry SR .16/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon o ochrane 2. stavn zkon eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 21/1991 Zb. Listina zkladnch udskch prv a slobd. 3. stavn zkon SNR . 460/1992 Zb. stava Slovenskej republiky najm preambula l. 11, 20 ods. 1, 3 a 4, l. 44 ods. 2 a 3, l. 46 ods. 2 a 3, l. 51, 67, 123, 127, 152 ods. 4.

4. Zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok). 5. Zkon NR SR 206/2009 Z. z. z 28. aprla 2009 o mzech a o galrich a o ochrane predmetov kultrnej hodnoty a o zmene zkona Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov. 6. Vyhlka Ministerstva kultry Slovenskej republiky . 342/1998 Z. z. o odbornej sprve zbierkovch mzejnch predmetov a galerijnch zbierkovch predmetov. 7. Zkon . 183/2000 Z. z. o kniniciach, o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 27/1987 Zb. o ttnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen zkona . 68/ 1997 Z. z. o Matici slovenskej. 8. Zkon NR SR . 395/2002 o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov. 9. Zkon NR SR . 216/2007, ktorm sa men a dopa zkon . 395/2002 Z. z. o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 515/2003 Z. z. 10. Zkon . 207/2009 Z. z. (o podmienkach vvozu a dovozu predmetu kultrnej hodnoty a o doplnen zkona . 652/2004 Z. z. o orgnoch ttnej sprvy v colnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov). 11. Vyhlka MV SR . 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov. 12. Vyhlka MV SR . 242/2007, ktorou sa men a dopa vyhlka MV SR . 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov v znen vyhlky . 251/2005 Z. z. 13. Zkon . 200/1994 Z. z. o Komore retaurtorov a o vkone retaurtorskej innosti jej lenov. 14. Zkon . 138/1992 Zb. o autorizovanch architektoch a autorizovanch stavebnch ininieroch v znen neskorch predpisov. 15. Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov. 16. Zkon . 479/2005 Zb. ktorm sa men a dopa zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 17. Zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov, najm 127 ods. 1 a 3, 128, 135, 417 a nasl. 420 a 423, 438. 18. Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk v znen neskorch predpisov. 19. Zkon . 40/1961 Zb. Trestn zkon v znen neskorch predpisov, najm 247, 249, 257, 258. 20. Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 159/1991 Zb. o dojednan Dohovoru o ochrane svetovho kultrneho a prrodnho dedistva. 21. Zkon . 91/2001 Deklarcia Nrodnej rady SR o ochrane kultrneho dedistva.

22. Zkon 100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji zemia Banskej tiavnice a okolia. 23. Zkon 176/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji zemia Bardejov. 24. Eurpsky dohovor o kultrnom dedistve . 290/1990 Z. z. 25. Eurpsky dohovor o ochrane archeologickho dedistva . 344/2001 Z. z. pln znenia predpisov je mon vyhada aj na webovej strnke Ministerstva spravodlivosti SR, asti JASPI Jednotn automatizovan systm prvnych informci: http://jaspi.justice.gov.sk/. Z uvedench prvnych predpisov vyplva pre kadho povinnos stara sa o kultrne dedistvo. Prvne predpisy pre ochranu a vyuvanie kultrnych pamiatok zrove uruj pre vlastnkov, sprvcov a uvateov aj spsob starostlivosti o kultrne pamiatky, povinnos na vlastn nklady sa stara o kultrne pamiatky, o ich zachovanie, drbu, chrni ich pred pokodenm, ohrozenm i znehodnotenm a povinnos pona si tak, aby nedolo k nepriaznivm zmenm stavu kultrnych pamiatok alebo ich prostredia a k ohrozeniu ich zachovania. Ochrana pamiatkovho fondu je verejnm zujmom, preto tt na jej zabezpeenie okrem vyie uvedench legislatvnych nstrojov uplatuje aj intitucionlne nstroje. To znamen, e na uskutoovanie a ochranu tohto verejnho zujmu m zriaden pecializovan orgny ttnej sprvy Pamiatkov rad SR Bratislava (alej iba P SR) s celoslovenskou psobnosou a krajsk pamiatkov rady (alej iba KP) v jednotlivch krajskch mestch a v niektorch alch lokalitch s nadpriemernou sstredenosou kultrnych pamiatok alebo pamiatkovch zem. strednm orgnom ttnej sprvy v oblasti ochrany pamiatkovho fondu je Ministerstvo kultry SR a jeho pecializovan zloka na vykonvanie ttneho pamiatkovho dohadu Pamiatkov inpekcia.

Ako sa tvor pamiatkov fond?

Nehnuten alebo hnuten vec s pamiatkovmi hodnotami vyhlasuje za kultrnu pamiatku P SR na zklade podkladu KP alebo z vlastnho podnetu, a to

rozhodnutm v sprvnom konan. astnkom sprvneho konania je vlastnk predmetnej veci a pri nehnutenom objekte aj obec, na zem ktorej sa tento objekt nachdza. Pri nehnutenej kultrnej pamiatke me P SR vyhlsi rozhodnutm aj jej ochrann psmo. Pamiatkov znu vyhlasuje na zklade nvrhu P SR rozhodnutm Ministerstvo kultry SR. Pamiatkov rezervciu vyhlasuje na nvrh Ministerstva kultry SR nariadenm Vlda Slovenskej republiky. Dleit je upozorni na skutonos, e vec je chrnen poda zkona u od zaatia sprvneho konania, nie a nadobudnutm prvoplatnosti rozhodnutia.

Pri vzniku novch skutonost znamenajcich znik pamiatkovch hodnt alebo vo verejnom zujme me prslun orgn, ktor vyhlsil t-ktor as pamiatkovho fondu, svoje rozhodnutie zmeni, alebo aj zrui. Proces vyhlasovania veci za sas pamiatkovho fondu zana podnetom, ktor me poda kad fyzick a prvnick osoba, pokrauje jeho odbornm posdenm v prslunch komisich a intitcich, spracovanm odbornho podkladu a je zaven vydanm rozhodnutia kompetentnho radu. Pri zmene a zruast, Hrad erven Kame

en vyhlsenia je postup primerane rovnak. Spsob tvorby pamiatkovho fondu je presne uveden v 15 a 21 pamiatkovho zkona.

Ako postupova pri obnove nehnutenej kultrnej pamiatky?

Zkladn kroky vlastnka kultrnej pamiatky pri plnovanej obnove
Pred zaatm obnovy je vlastnk kultrnej pamiatky (resp. nm poveren zstupca) povinn krajskmu pamiatkovmu radu (KP) predloi iados o rozhodnutie k zmeru obnovy. Poiadavka predloi zmer vopred je formulovan s myslom vyli prpravu takej obnovy, ktor je nezluiten s ochranou pamiatkovch hodnt. Plnovan vyuitie mus zohadova existujcu kapacitu pamiatky a repektova jej hodnoty. Vlastnk spracovva iados v zmysle 32 pamiatkovho zkona. Sasti iadosti poda 32 ods. 3 Zmer obnovy, ktor obsahuje: identikan daje o kultrnej pamiatke, majetkovoprvne daje o kultrnej pamiatke, plnovan budce vyuitie kultrnej pamiatky (s ohadom na jej kapacitu a hodnoty!) uvedenie predpokladanch zmien kultrnej pamiatky.

KP
1. KP v rozhodnut o zmere ur podmienky vykonania obnovy, kde uvedie: (KP vedie sprvne konania a vydva rozhodnutia v zmysle zkona .71/1967 o sprvnom konan.) prpustnos predpokladanch prc z hadiska zujmov chrnench zkonom, podmienky, za ktorch mono tieto prce pripravova a vykonva tak, aby sa kultrna pamiatka neohrozila, nepokodila alebo nezniila, i je mon pripravova tto obnovu iba na zklade osobitnch vskumov a inej prpravnej a projektovej dokumentcie. 2. KP vyd osobitn zvzn stanovisko o kadej prpravnej, projektovej a vskumnej dokumentcii. (Projektov dokumentciu a kad jej zmenu v priebehu spracovania je vlastnk povinn prerokova s KP.) 3. Vo vetkch druhoch alieho konania (stavebn, zemn, kolaudan, o zmene stavby, o odstrnen nehnutenosti at.) rozhoduje stavebn rad na zklade zvznho stanoviska KP. 4. V priebehu obnovy vykonva KP ttny pamiatkov dohad. Zisten nedostatky oznmi stavebnmu radu. Ak ich nsledkom me djs k ohrozeniu, pokodeniu alebo znieniu hodnt pamiatky alebo pamiatkovho zemia, alebo ak ide o rozpor s vydanm rozhodnutm alebo zvznm stanoviskom, KP rozhodnutm prce na obnove zastav. ( 102 zk. . 50/1976 Zb., 32 ods. 13 pamiatkovho zkona). 5. Ak djde v priebehu prc k nepredvdanmu nlezu, ten treba ohlsi a prce ktor by mohli nlez ohrozi, sa musia zastavi a do vydania rozhodnutia KP, ktor rozhodne o postupe do troch pracovnch dn od oznmenia nlezu.

Vlastnk
1. a) Ak vlastnk shlas s rozhodnutm, me da vypracova prpravn a projektov dokumentciu. 1. b) Ak vlastnk neshlas, postupuje poda pouenia v rozhodnut. 1. c) Zohadn pri svojom zmere podmienky uren KP a me da vypracova prpravn a projektov dokumentciu. 2. Zad spracovanie vskumov a prpravnej a projektovej dokumentcie oprvnenm osobm (poda 32 ods. 8). 3. Spracovan vskum a/alebo kad prpravn a projektov dokumentciu predlo vlastnk na vydanie zvznho stanoviska KP. 4. Na zklade rozhodnutia stavebnho radu o projekte vlastnk me zaa realizova obnovu. 5. Ak vlastnk neshlas s rozhodnutm, postupuje poda pouenia v rozhodnut. 6. Proti rozhodnutiu o zastaven prc sa vlastnk me odvola, ale odvolanie nem odkladn inok, to znamen, e zastavenie prc sa mus vykona. 7. Po skonen obnovy vlastnk odovzd 1 vyhotovenie dokumentcie realizovanej obnovy do KP.

Poznmka: Podmienky sa tkaj celej nehnutenosti vrtane dispozinho rieenia, povrchov stien, klenieb, stropov a podlh, umeleckoremeselnch vrobkov a vtvarnch prvkov, strenej krytiny, krovovej kontrukcie at. poda individulnych pamiatkovch hodnt kultrnej pamiatky. O tom, ktor sasti a prvky objektu prpadne nie s predmetom pamiatkovej ochrany, rozhoduje KP.

Ako postupova pri prave nehnutenosti v pamiatkovom zem a ochrannom psme?

Zkladn kroky vlastnka nehnutenosti, ktor nie je kultrnou pamiatkou, ale nachdza sa v pamiatkovom zem alebo ochrannom psme
Rozhodnutie KP k prave nehnutenosti je povinn vyiada si vlastnk nehnutenosti, ktor nie je kultrnou pamiatkou, ale sa nachdza v pamiatkovej rezervcii, v pamiatkovej zne alebo v ochrannom psme pamiatkovho zemia alebo kultrnej pamiatky. K iadosti o rozhodnutie o zmere pravy nehnutenosti v pamiatkovom zem alebo v ochrannom psme prilo vlastnk zmer pravy nehnutenosti. iados spracovva vlastnk v zmysle 32 pamiatkovho zkona. Sasti iadosti poda 32 ods. 6 Zmer pravy nehnutenosti, ktor obsahuje:

daje o nehnutenosti, majetkovoprvne daje o nehnutenosti, plnovan vyuitie nehnutenosti, pecikciu predpokladanch plonch a priestorovch zmien.

KP v rozhodnut ur prpustnos zmeru a podmienky vykonania prav nehnutenosti v pamiatkovom zem a v ochrannom psme, najm: zsady objemovho lenenia, vkovho usporiadania, architektonickho rieenia exteriru nehnutenosti, i pravy nehnutenosti mono vykona iba na zklade prpravnej a projektovej dokumentcie. alie kroky vlastnka s zhodn s krokmi vlastnka pri obnove nehnutenej kultrnej pamiatky (body . 1 a 7).

Poznmka: 1. Podmienky vykonania prav sa tkaj vonkajieho vrazu nehnutenosti a jej psobenia v pamiatkovo chrnenom prostred s drazom na ochranu, prpadne na rehabilitciu jeho hodnt.

Ako postupova pri zmere premiestni kultrnu pamiatku?

Premiestnenie kultrnej pamiatky upravuje 24 zkona. Hnuten aj nehnuten kultrnu pamiatku alebo jej sas mono premiestni iba na zklade rozhodnutia KP. Rozhodnutie KP sa nevyaduje pri doasnom premiestnen hnutenej pamiatky, na ktor nie je potrebn odborn demont (napr. doasn prenesenie kalicha z farskho kostola do lilneho, doasn umiestnenie vone stojacej sochy na oltr a pod.) Vlastnk si vak mus vyiada rozhodnutie KP v prpade doasnho premiestnenia hnutenej pamiatky, ktor si vyaduje odborn demont (napr. premiestnenie oltra do ateliru s cieom retaurovania). V prpade trvalho premiestnenia hnutenej pamiatky z verejne prstupnho miesta a v prpade premiestnenia nehnutenej pamiatky vyaduje zkon od KP prerokovanie, resp. vyjadrenie obce. Rozhodnutie o premiestnen si od KP vyiada vlastnk, resp. jeho oprvnen zstupca. V iadosti o premiestnenie kultrnej pamiatky (alej iba pamiatka) je potrebn uvies:

zkladn daje o pamiatke; i ide o doasn alebo trval premiestnenie, v prpade doasnho premiestnenia termn, dokedy m by pamiatka premiestnen; i ide o premiestnenie celej pamiatky alebo iba jej sasti, ak sasti, tak ktorej; presn adresn daj sasnho aj budceho umiestnenia, pri nehnutenej pamiatke vrtane parcelnch siel; v prpade, e sa pamiatka m premiestni s cieom retaurovania do ateliru, presn adresn daj ateliru; daje o osobe, ktor bude zodpoveda za pamiatku v ase jej premiestnenia (retaurtor, sprvca objektu, kde bude pamiatka uloen a pod.).

K iadosti treba priloi: doklady potvrdzujce oprvnenie iadatea naklada s pamiatkou list vlastnctva, v prpade zastupujceho iadatea splnomocnenie vlastnka; pokia list vlastnctva nie je zaloen (stva sa to napr. pri exterirovch sochrskych dielach), je potrebn priloi overen estn vyhlsenie iadatea, resp. tatutrneho zstupcu o vlastnctve pamiatky a oprvnen s ou naklada; v prpade hnutench pamiatok, pokia sa vyskytn nejasnosti alebo pochybnosti o vlastnctve, KP si vyiada aj doklad o vlastnctve objektu, v ktorom je uloen hnuten pamiatka;

pri nehnutench pamiatkach kpiu katastrlnej mapy s vyznaenm miesta sasnho umiestnenia pamiatky a v prpade premiestnenia v exteriri aj s vyznaenm miesta plnovanho umiestnenia.

Ak vlastnk zist, e z objektvnych dvodov nie je mon dodra termn doasnho premiestnenia, e je nutn zmeni miesto umiestnenia, resp. pri alch podobnch zmench je povinn vyiada si nov rozhodnutie KP.

10

Ako postupova pri zmere retaurova kultrnu pamiatku?

Retaurovanie kultrnej pamiatky alebo jej ast je osobitnm druhom obnovy. Retaurovanm sa obnovuj spravidla pamiatky vtvarnej alebo umeleckoremeselnej povahy, predmetom retaurovania vak mu by napr. aj historick omietky, kamenn architektonick lnky a pod. O tom, i pjde o retaurtorsk obnovu, rozhoduje KP. Retaurtorsk vskum, retaurtorsk dokumentciu a retaurovanie me vykonva len fyzick osoba, ktor m odborn spsobilos poda zkona . 200/1994 Z. z. 5 ods. 2 psm. a) d) o Komore retaurtorov. (Zoznam tchto osb aj s ich pecializciami sa nachdza na strnke komory www.restauro.sk, prpadne na poiadanie ho poskytne aj prslun KP.) Retaurovanie me vlastnk pripravova iba na zklade predchdzajceho rozhodnutia KP o zmere retaurovania. Vlastnk je povinn KP predloi iados o rozhodnutie k zmeru retaurova. Vlastnk spracovva iados v zmysle 33 pamiatkovho zkona. Sasti iadosti poda 33 ods. 3 Zmer na retaurovanie, ktor obsahuje:

daje o kultrnej pamiatke, daje o vlastnkovi, vymedzenie retaurtorskho zsahu, odvodnenie retaurtorskho zsahu. Kroky vlastnka 1. a) Ak vlastnk shlas s rozhodnutm, zad vykonanie vskumov a spracovanie nvrhu odborne spsobilej osobe. 1.b) Ak vlastnk neshlas, postupuje poda pouenia v rozhodnut. 1. c) Pri svojom zmere zohadn podmienky uren rozhodnutm a me zada vykonanie vskumov a spracovanie nvrhu odborne spsobilej osobe. 2. Spracovan vskum a prpravn retaurtorsk dokumentciu predlo vlastnk na vydanie rozhodnutia KP.

1. KP v rozhodnut o zmere na retaurovanie ur:

druh retaurtorskej dokumentcie, rozsah retaurtorskch vskumov, druh a rozsah retaurtorskch prc, podmienky vykonvania retaurtorskch prc.

2. Retaurtorsk dokumentcia je sasou retaurovania a spracovva sa v dvoch stupoch:

nvrh na retaurovanie, ktor obsahuje aj sprvu z retaurtorskho vskumu; dokumentcia vykonanch retaurtorskch prc.

11

3. KP vydva rozhodnutie o kadom stupni retaurtorskej dokumentcie zvl. Po predloen nvrhu KP vyd rozhodnutie o nvrhu na retaurovanie. 4. V priebehu retaurovania vykonva KP ttny pamiatkov dohad. Jedno vyhotovenie nvrhu na retaurovanie si KP ponechva na vykonvanie pamiatkovho dohadu. Ak sa zistia nov skutonosti alebo nedostatky, v dsledku ktorch me djs k ohrozeniu, pokodeniu alebo znieniu hodnt pamiatky, KP rozhodnutm zastav dotknut prce. 5. Ak djde v priebehu prc k nepredvdanmu nlezu, prce sa musia zastavi do vydania rozhodnutia KP, ktor rozhodne o postupe do troch dn od oznmenia nlezu.

3. a) Na zklade shlasnho rozhodnutia KP k nvrhu na retaurovanie vlastnk me zada retaurovanie odborne spsobilej osobe, retaurtorovi spajcemu podmienky poda 5 ods. 2 zkona NR SR . 200/1994 Zb. o Komore retaurtorov. 3. b) Ak vlastnk neshlas so znenm alebo s podmienkami urenmi v rozhodnut, postupuje poda pouenia v rozhodnut. 4. Proti rozhodnutiu o zastaven prc sa vlastnk me odvola, ale odvolanie nem odkladn inok, to znamen, e zastavenie prc sa mus vykona. 5. V prpade nlezu mus retaurtorsk prce zastavi zodpovedn retaurtor a nlez oznmi KP. 6. Po skonen retaurovania je vlastnk povinn predloi do 60 dn dokumentciu vykonanch retaurtorskch prc KP.

alie usmernenia vyplvajce z platnch prvnych predpisov:

Akkovek stupe projektovej dokumentcie pre obnovu kultrnej pamiatky me poda zkona o autorizovanch architektoch a stavebnch ininieroch vykonva len architekt s oprvnenm na vykonvanie odbornch innost vo vstavbe v kategrii pozemnch stavieb.

Dokumentciu k retaurovaniu, t. j. Nvrh na retaurovanie a Dokumentciu vykonanch retaurtorskch prc spracovva odborne spsobil retaurtor, len Komory retaurtorov Slovenska s prslunou pecializciou retaurovania.

alie podrobnosti o vykonvan retaurtorskch prc a retaurtorskej dokumentcii ustanovuje vykonvacia vyhlka MK SR . 16/2003 Z. z. k pamiatkovmu zkonu. Charakter a obsah dokumentcie sa okrem toho mus riadi Metodickmi podkladmi k truktre a kritrim retaurtorskej dokumentcie, ktor prostrednctvom Komory retaurtorov obdrali vetci jej lenovia.

12

Povinnosti vlastnka pri predaji a kpe kultrnej pamiatky

Pri predaji kultrnej pamiatky mus vlastnk repektova predkupn prvo ttu na kpu kultrnej pamiatky (v zmysle 23). To znamen, e ak zama preda kultrnu pamiatku, je povinn psomne ju ponknu na kpu ttu, zastpenmu

ministerstvom (ie psomne Ministerstvu kultry SR). Ak tt ponuku prijme, je ministerstvom uren ttna organizcia povinn do 90 dn odo da prijatia ponuky uzavrie s vlastnkom kultrnej pamiatky kpnu zmluvu, ak nie je dohodnut inak. Ak tt ponuku neprijme do 30 dn odo da jej doruenia, to znamen, ak vlastnk v tejto lehote nedostane odpove alebo dostane zamietav odpove predkupn prvo zanik. Preda kultrnu pamiatku do zahraniia nie je mon.

Oznamovacia povinnos

V zmysle 28 ods. 2 c) je povinnosou vlastnka oznmi zmluvnej strane v prpade prevodu vlastnctva (predaj, darovanie a pod.) e vec, ktor je predmetom prevodu, je kultr-

nou pamiatkou a vzahuje sa na u reim ochrany poda zkona. Vlastnk kultrnej pamiatky je povinn oznmi KP a obci najneskr do 30 dn kad uskutonen zmenu vlastnctva kultrnej pamiatky. Aj ke to pamiatkov zkon ako povinnos priamo neuklad, je vhodn tto zmenu nahlsi aj P SR Bratislava, oddeleniu strednho zoznamu, kee tam s centrlne evidovan kultrne pamiatky v strednom zozname pamiatkovho fondu. Ak vznik pochybnos, i vec je pamiatkou, je potrebn si tto skutonos overi na P SR alebo KP. Pokia nie je vyznaen archa alebo kd ochrany z tohto titulu v liste vlastnctva k nehnutenosti, neznamen to automaticky, e nehnutenos nie je kultrnou pamiatkou, alebo sa nenachdza v chrnenom zem alebo ochrannom psme. Je preto vdy vhodn, ke si nadobdate veci over tto skutonos, aby sa predilo nepotrebnm komplikcim a problmom. Informcie o tom, i je objekt evidovan ako nrodn kultrna pamiatka, mono zska na webovej strnke P SR www.pamiatky.sk alebo e-mailom na adrese: uzkp@pamiatky.gov.sk.

Rusk Bystr, Kostol sv. Mikula

13

Kde je mon zska doplujce nann prostriedky na obnovu kultrnych pamiatok?

A. Zo ttneho rozpotu

Okrem vlastnch nannch prostriedkov me vlastnk kultrnej pamiatky poiada o prspevky:

z rozpotu MK SR, prostriedky ttneho fondu Obnovme si svoj dom, Ministerstvo z rozpotu ttneho fondu rozvoja bvania, ver na vytvorenie samostatnej bytovej

kultry SR Bratislava, Nm. SNP 33, 813 31 Bratislava, www.culture.gov.sk,

jednotky so samostatnm vchodom.

B. trukturlne fondy Regionlny operan program

Na obdobie 2007 2013 s tm, e realizcia kon v roku 2015. Na zklade vzvy mu vlastnci iada o nenvratn nann prostriedky. Program garantuje MVaRR SR a z priort sa tka pamiatkovho fondu Prioritn os . 3 Posilnenie kultrneho potencilu reginov a Infratruktra cestovnho ruchu. Opatrenie . 3. 1. Posilnenie kultrneho potencilu reginov Oprvnen aktivity: 3. 1. 1 Rekontrukcia, rozirovanie a modernizcia existujcich pamovch a fondovch intitcii (kninice, mze a galrie). Objekt nemus by nehnutenou kultrnou pamiatkou (NhKP). 3. 1. 2 Obnova nevyuvanch, resp. nevhodne vyuvanch stavebnch objektov evidovanch v registri NhKP vo vlastnctve verejnho sektora. , 3. 1. 3 Cie vyuitia: na kultrno-spoloensk a osvetov ely v obciach identikovanch ako tzv. ply rastu (zoznam obc na www.build.gov.sk a www.nsrr.sk). 3. 1. 4 Revitalizcia priahlch historickch parkov v areli vyie uvedench nehnutench nrodnch kultrnych pamiatok (NhNKP). 3. 1. 5 Obstaranie vybavenia vrtane informano-komunikanch technolgi. Opatrenie . 3. 2. Podpora a rozvoj infratruktry cestovnho ruchu Oprvnen aktivity: Opatrenie sa tka iba tch NhKP ktor sa vyuvaj v kultrno-poznvacom turizme, nach, dzaj sa na zem stanovenom Novou stratgiou cestovnho ruchu SR do roku 2013, s denovan ako zemia s medzinrodnm a nrodnm vznamom a ako zemia v regine vyej kategrie ako prslun regin (pozri www.economy.gov.sk). Podrobnejie a aktulne informcie www.build.gov.sk a www.strukturalnefondy.sk.

14

INTERREG IVC program medzihraninej spoluprce (jedine na propagciu kultrneho dedistva) V 2. priorite ivotn prostredie a prevencia voi rizikm je aj podtma kultrne dedistvo a krajina. Garantom je MH SR, www.economy.gov.sk. Oprvnen aktivity: Vmena sksenost v oblasti ochrany a podpory kultrneho dedistva a kultry, podpora rizk a podpora kultrnych hodnt ako potencil pre ekonomick rozvoj reginov. Mono organizova tudijn nvtevy, spolon vzdelvania a kolenia, vmeLadomrov, Kostol sv. Michala archanjela

na zamestnancov, tdie, sprvy, analzy, workshopy, seminre a renie informci. Oprvnen prijmatelia: verejn orgny a orgny, ktor sa spravuj verejnm prvom a s to orgny zodpovedn za ochranu kultrneho dedistva a krajiny. 1. OPERAN PROGRAM STREDN EURPA (Central Europe) obdoba INTERREG IVC. Vyaduje spojenie reginov i miest troch krajn. (esk republika, Slovensko, Posko, Maarsko, zpadn as Ukrajiny, Slovinsko, Raksko, as vchodnho Nemecka a severnho Talianska). V Priorite . 4 Zvenie konkurencieschopnosti a atraktvnosti miest a reginov, Intervencia 4. 3 Vyuvanie kultrnych zdrojov k zvyovaniu atraktivity miest a reginov je monos erpa nann prostriedky. Program garantuje MP SR. www.central2013.eu (v anglickom jazyku), www.enviro.gov.sk, http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5529. Oprvnen aktivity: Spoluprca medzi krajinami a ich kultrnymi intitciami, tudijn nvtevy, spolon kolenia, vmena pracovnkov, spolon tdie, seminre, workshopy, publikcie, at. Oprvnen prijmatelia: Partnerstv nrodnch, regionlnych a loklnych intitci zapojench krajn a ich oblast, kultrne skupiny a nadnrodn organizcie v oblasti kultry. 2. OPERAN PROGRAM JUHOVCHODN EURPA Garantom projektu je MP SR a zapojen s v om Albnsko, Raksko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Chorvtsko, Macednsko, Grcko, Maarsko, Taliansko (iba vchodn reginy), Srbsko a ierna Hora, Slovensko, Slovinsko, Turecko (iba zpadn reginy) a Ukrajina (iba zpadn reginy).

15

3. CEZHRANIN SPOLUPRCA Samostatn programy spoluprce medzi Slovenskom a eskom, Slovenskom a Rakskom, Slovenskom a Poskom, Slovenskom a Maarskom, a tie aj Slovenskom, Maarskom, Rumunskom a Ukrajinou. Garantom programu je MVaRR SR. Operan program cezhraninej spoluprce SR R 2007 2013 Prioritn os 1 Podpora sociokultrneho a hospodrskeho rozvoja cezhraninho reginu a spoluprce, oblas podpory 1. 5 Rozvoj cezhraninho turizmu umouje rekontrukciu historickch, kultrnych, technickch a prrodnch objektov v prospech rozvoja turizmu. Gestorom je MVaRR SR. Oprvnen aktivity: Investin nklady na rekontrukciu historickch objektov s cieom ich turistickho i kultrneho vyuitia. Je teda mon rekontrukcia historickch, kultrnych, technickch a prrodnch objektov v prospech rozvoja turizmu. Oprvnen prijmatelia: Prvnick osoby: tt, samosprva a nimi zriaden organizcie, obianske zdruenia, cirkev a pod. Podrobnejie informcie: www.sk-cz.eu.

In prostriedky, ktor prideuje rad vldy SR

a. NRSKY FINANN MECHANIZMUS (NFM) rad vldy SR, Bratislava, Nm. Slobody 1, tel.: 02/5729 5111. Do roku 2011 sa investuje v prioritnej asti Zachovanie eurpskeho kultrneho... Oprvnen aktivity: pozri www.eeagrants.sk as realizcie: 30. 4. 2011. Prijmatelia: Mal a stredn podnikatelia (do 250 zamestnancov, ktor maj ron obrat nepresahujci 50 milinov eur). iada neme samosprva a ani ou zriaden organizcie! b. VAJIARSKY FINANN MECHANIZMUS V 1. programe: Bezpenos a stabilita reforiem v podprograme Iniciatvy regionlneho rozvoja v okrajovch a znevhodnench reginoch umouje oprvnen projekt na mobilizciu potencilu cestovnho ruchu, ako s najm ekoturistika, porty, kultrne dedistvo. Garantom je rad vldy SR: www.sfm.vlada.gov.sk. Oprvnen prijmatelia: Predpoklad sa iba ttny a verejn sektor.

16

C. Nadcie a fondy,
ktor v spoluprci s domcimi a zahraninmi prispievatemi podporuj formou grantov rozvoj v oblasti kultry, umenia a architektry, ivotnho prostredia, ale aj rozvoj malho a strednho podnikania. Mnoh vek rmy tmito aktivitami prostrednctvom zamestnaneckch projektov prispievaj k obnove kultrneho dedistva. U kadej nadcie a fondu platia vlastn pravidl a asov harmonogramy, ktor je potrebn repektova.

Mohyla generla Milana Rastislava tefnika na Bradle

T-Mobile Slovensko, a .s. realizuje as svojich lantropickch aktivt prostrednctvom zamestnaneckho grantovho programu T-Mobile pomha. Nadan fond Tesco Stores SR, a. s. sa sstreuje na zlepovanie kvality ivota ud v mestch s Tesco obchodmi v slade s Plnom zodpovednho susedstva. Nadcia VUB podporuje zachovanie kultrneho dedistva prostrednctvom zamestnaneckch grantov a partnerskch projektov. Nadcia Dexia banky Slovensko m okrem inho za cie rozvoj, ochranu a zachovanie duchovnch a kultrnych hodnt. Finann skupina SOB realizuje zamestnaneck grantov program, okrem inho zameran na svojpomocn obnovu drobnch kultrnych a prrodnch pamiatok.

D. Monosti dotci z rozpotu samosprvnych krajov

Banskobystrick samosprvny kraj VZN . 5/2007 na zklade ktorho je mon iada o dotciu http://www.vucbb.sk/ ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/707F2046D03EBF57C1256F4300395272 Bratislavsk samosprvny kraj VZN . 24/2008 http://www.region-bsk.sk/clanok/vzn-bsk-c-24-2008-468395.aspx Koick samosprvny kraj VZN . 3/2006 o poskytovan dotci Nitriansky samosprvny kraj http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=3287 Preovsk samosprvny kraj VZN 5/2005, novelizovan

17

Trnavsk samosprvny kraj Z rozpotu bva vylenen fond na pamiatky a pamtihodnosti ilinsk samosprvny kraj http://www.regionzilina.sk/showdoc.do?docid=9220

E. Program E Kultra
Program Kultra je programom Eurpskej nie, v ktorom sa v rokoch 2007 2013 uvon 400 milinov eur z rozpotu nie aj na obnovu kultrneho dedistva. Podmienkou je zmluva najmenej troch (podprogram Projekty spoluprce) alebo iestich ttov (podprogram Viacron projekty spoluprce) prostrednctvom organizci s prvnou subjektivitou (aj skromnch), ktor s zaloen na neziskovej bze (mze, galrie, nadcie...) a psobia aj v oblasti kultry. Skromn osoby nemu iada grant. Finann podpora nesmie presiahnu 50 % rozpotu na projekt a mus by v rozpt od 200 000 do 500 000 eur rone. Na 50 % nannch zdrojov sa okrem iadatea mu podiea aj organizcie zo zahraniia, s ktormi sa dohodla spoluprca na projekte. Cieom projektu mus by kultrna aktivita, napr. sprstupnenie objektu verejnosti a pod. iadosti sa podvaj k 1. oktbru danho roka. V rmci Slovenska program Kultra garantuje Kultrny kontaktn bod pre Slovensko, ktor okrem propagcie programu, poskytuje informcie, pomha pri spracovan projektov, m databzu monch zahraninch partnerov a pod. Kontakt: Divadeln stav, Jakubovo nmestie 12, 813 57 Bratislava Natlia Cehlrikov, tel: +421 2 5263 2871, fax: +421 2 5263 2873, natalia.cehlarikova@ccp.sk, www.ccp.sk, www.programculture.cz.

Interir artikulrneho kostola v Kemarku

18

Vademecum vlastnka a sprvcu hnutenost v sakrlnom objekte

na ich ochranu pred odcudzenm, pokodenm, neleglnou zmenou vlastnctva a nepovolenm vvozom
elom tejto samostatnej asti prruky je informova o prvach a povinnostiach vlastnkov a sprvcov hodnotnch hnutenost (umeleck diela, umelecko-remeseln a kvalitn remeseln prce), nachdzajcich sa vo vine sakrlnych objektov. Tieto hodnotn hnutenosti rozdeujeme v zsade na dva hlavn druhy ttom (zkonom) chrnen a ttom (zkonom) nechrnen. Najcennejie, a teda ttom chrnen s veci vyhlsen za nrodn kultrne pamiatky a zapsan v strednom zozname pamiatkovho fondu. Ostatn hodnotn hnutenosti s zahrnut pod pojem veci kultrnej hodnoty. Tto prruka sa zaober predovetkm prvou skupinou a oboznamuje vlastnkov a sprvcov takchto hnutenost, ak prva a povinnosti maj zo zkona. V niektorch astiach sa vak dotka aj skupiny hodnotnch hnutenost, ktor nie s nrodnmi kultrnymi pamiatkami, ale ktor chrni a opatrova je takisto v zujme nielen spoloenskom, ale aj v zujme samotnho vlastnka a sprvcu. Pre vlastnkov hnutench kultrnych pamiatok v sakrlnych objektoch rovnako platia vetky usmernenia vo veci prv a povinnost vlastnka, obnovy, retaurovania, premiestnenia, prevodu vlastnctva a oznamovacej povinnosti, ktor s uveden v predchdzajcej asti tejto prruky.

alie usmernenia EVIDENCIA

Hnuten kultrne pamiatky s centrlne evidovan v P SR v strednom zozname pamiatkovho fondu. V prvom rade je nevyhnutn, aby vlastnk poznal zveren cirkevn mobilir. Na tento el je nevyhnutn protokolrne a preukazne prebra pri zmene sprvcu hnuten vlastnctvo s pamiatkovmi hodnotami.
Tvrdon, Kostol Vetkch svtch

19

Pri orientcii, ktor predmety patria do tejto skupiny, je najlepou pomckou materil, ktor bol odovzdan v rokoch 1993 a 1995 proti podpisu kadmu sprvcovi sakrlneho objektu vtedajm Pamiatkovm stavom (tzv. Celoplon fotodokumentcia, realizovan pamiatkarmi v spoluprci s policajnm zborom). al exemplr tohto materilu sa nachdza v prslunom KP. Materil obsahuje
Hronsek, evanjelick artikulrny kostol

identikan listy nielen vetkch hnutench kultrnych pamiatok

a ich sast nachdzajcich sa v objekte, ale tie hodnotnch predmetov, ktor nie s zapsan v strednom zozname pamiatkovho fondu a teda nie s kultrnymi pamiatkami v zmysle zkona. Kad identikan list obsahuje fotograu predmetu a zkladn identikan daje. Tieto identikan listy by sa mali nachdza na kadej farnosti. Pokia nie s k dispozcii (teraj sprvca ich neprevzal, nenaiel alebo ich nem k dispozcii z inho dvodu), ale aj z dvodu aktualizcie informci, me si vlastnk (sprvca) daje o hnutench kultrnych pamiatkach, ktor s v jeho sprve, vyiada na prslunom KP, prpadne na P SR (Odbor ttneho informanho systmu). V zujme skvalitovania odbornej evidencie je vlastnk povinn predloi hnuten kultrnu pamiatku na vskumn ely (pamiatkov zkon 12, ods. 1 b) alebo dokumentan ely (pamiatkov zkon 28 ods. 2 d), ktor realizuj v zsade pracovnci P SR alebo KP. Dleit upozornenie: Osoby, ktor plnia lohy na seku ochrany pamiatkovho fondu, s povinn preukza sa sluobnm preukazom (pamiatkov zkon 12, ods. 2 a), ak ide o zamestnancov P SR, KP, Ministerstva kultry SR alebo Pamiatkovej inpekcie Ministerstva kultry SR. Pokia ide o in spolupracujce osoby, musia sa preukza obianskym preukazom a psomnm poverenm na vykonanie vskumnej alebo dokumentanej lohy od orgnu, ktor ich touto lohou poveril, t. j. P SR, prslunho KP alebo Ministerstva kultry SR.

ODCUDZENIE
Je potrebn dostaton technick zabezpeenie jednotlivch objektov, v ktorch sa nachdzaj kultrne pamiatky a veci mzejnej a galerijnej hodnoty. Vhodn je konzultova tieto

20

kroky s odbornkom na dan problematiku z Policajnho zboru SR. Vo vlastnom zujme je vhodn aj prieben kontrola zverenho fondu kultrnych pamiatok. Vlmanie do objektu a odcudzenie kultrnej pamiatky alebo aj inej hodnotnej hnutenosti je nevyhnutn okamite po jeho zisten nahlsi na prslunom pracovisku policajnho zboru a spsa zpisnicu, priom je uiton poui pre identikciu odcudzenej pamiatky jej identikan list zo spomnanej Celoplonej fotodokumentcie. Odcudzenie je nutn bezodkladne oznmi aj prslunmu KP (pamiatkov zkon, 28, ods. 3 a).

OHROZENIE, POKODENIE
Kad ohrozenie, pokodenie alebo znienie kultrnej pamiatky je vlastnk povinn bezodkladne oznmi KP (pamiatkov zkon, 28, ods. 3, ps. a). V prpade ohrozenia (napr. pri poiari, hrozbe zaplavenia objektu) je vlastnk oprvnen premiestni kultrnu pamiatku okamite bez povolenia KP (pamiatkov zkon, 24, ods. 2), takto premiestnenie vak mus nsledne oznmi KP. V prpade mimoriadnych situci (ide o situcie poda 3 zkona o civilnej ochrane obyvatestva) je vlastnk povinn zabezpei hnuten kultrne pamiatky v reime osobitnej ochrany v zmysle krzovch plnov v spoluprci s prslunmi tvarmi civilnej ochrany. V prpade potreby je povinn zveri tieto pamiatky do schovy a umoni ich uloenie na vopred urenom mieste ( 28 ods. 2 psm. g/ pamiatkovho zkona).
Interir artikulrneho kostola v Hronseku

VVOZ
Kultrnu pamiatku alebo jej sas nie je mon trvalo vyviez z zemia Slovenskej republiky. Mon je iba jej doasn vvoz na zklade povolenia Ministerstva kultry SR po predchdzajcom vyjadren pamiatkovho radu, najdlhie na tri roky (najastejie ide o dvod retaurovania alebo vystavovania). Ministerstvo me vydanie povolenie viaza na urit podmienky (napr. poistn zmluva).

21

iados o doasn vvoz kultrnej pamiatky predklad iadate na predpsanom tlaive (tlaivo je mon zska na strnke ministerstva kultry http:// www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/ ochrana-pamiatok/formulre alebo priamo na ministerstve, prpadne ho me vlastnkovi poskytn prslun KP). Vlastnk je povinn bezodkladne oznmi vrtenie kultrnej pamiatky na
Kemarok, evanjelick artikulrny kostol

zemie SR pamiatkovmu radu, ktor over zhodu vrtenej kultrnej pamiatky

s pamiatkou vyvezenou a posdi jej celkov stav (pamiatkov zkon, 25, ods. 1 6). Veci kultrnej hodnoty (t. j. predmety, ktor nie s vyhlsen za kultrnu pamiatku a nie s ani evidovanm zbierkovm predmetom ani knininm i archvnym dokumentom, ale s charakterizovan kultrno-historickmi hodnotami) mono trvalo vyviez do zahraniia iba so shlasom Ministerstva kultry SR po predchdzajcom vyjadren poradnho orgnu ministra kultry SR (Komisia na ochranu sast kultrneho dedistva, na ktor sa vzahuje osobitn prvny reim k zahraniiu). Vlastnk, resp. nm splnomocnen osoba iadajca o vvoz takejto veci, podva iados na Ministerstvo kultry SR, a to najneskr 30 dn pred uskutonenm vvozu. iados sa podva na predpsanom tlaive (tlaivo je mon zska na strnke ministerstva kultry http://www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/muzea-a-galerie/formulre alebo priamo na ministerstve). Sasou iadosti je znaleck posudok o hodnote vyvanho predmetu. Vetky nleitosti vvozu predmetov kultrnej hodnoty upravuje novelizovan zkon . 207/2009 o podmienkach vvozu predmetu kultrnej hodnoty.

PRVA VLASTNKOV
Vlastnk kultrnej pamiatky m monos poiada obec a ministerstvo o nann prspevok alebo o poskytnutie ttnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultrnej pamiatky ak ide o ochranu hnutench kultrnych pamiatok, ide vinou o prspevok na retaurovanie, ale naprklad aj na elektronick zabezpeovac systm. Vlastnk m prvo poiada krajsk pamiatkov rad o bezplatn poskytnutie odbornej a metodickej pomoci. Vlastnk m prvo aj na primeran nhradu preukzatenej ujmy, ktor mu vznikne aplikciou pamiatkovho zkona, alebo rozhodnutm poda tohto zkona. (pamiatkov zkon 28, ods.1).

22

ADRESR

Pamiatkov rad SR
Cesta na erven most . 6, 814 06 Bratislava tel: +421 2 20 464 111 spoj., +421 2 20 464 105 sekr. GR fax: +421 2 20 464 100 generlna riaditeka P SR: PhDr. Katarna Kosov e-mail: sekretariat.pusr@pamiatky.gov.sk www.pamiatky.sk

Krajsk pamiatkov rad Koice

Hlavn 25, 040 01 Koice, tel: +421 55 24 55 111, fax: +421 55 24 55 855 e-mail: portal@stonline.sk riaditeka: Ing. Kristna Markuov tel: 0903/256 704

Pracovisko Roava
Betliarska 6, 048 01 Roava, tel: +421 58 24 51 111, fax: +421 58 24 51 855 e-mail: pamiatkovyuradroznava@stonline.sk vedca: Ing. arch. Eva melkov

Krajsk pamiatkov rad Bansk Bystrica

Lazovn 8, 975 65 Bansk Bystrica tel: +421 48/24 55 111, fax: +421 48/24 55 855 e-mail: podatelna.bb@pamiatky.gov.sk riadite: PhDr. Miroslav Sura tel: 0903 757 755

Pracovisko Spisk Nov Ves so sdlom v Levoi

Nm. Majstra Pavla 41, 054 01 Levoa tel: +421 53 24 52 128, fax: +421 53 24 52 855 e-mail: pusnv@stonline.sk vedca: Ing. arch. Zuzana Majerov

Pracovisko Bansk tiavnica

Doln ruov 7, 969 01 Bansk tiavnica tel: +421 45 24 51 111, fax: +421 45 24 51 855 e-mail: pusrbs@mail.t-com.sk vedca: Ing. ubica Turtkov

Krajsk pamiatkov rad Nitra

Nmestie Jna Pavla II. 8, 949 01 Nitra tel: +421 37 24 51 111, fax: +421 37 24 51 855 e-mail: podatelna.nr@pamiatky.gov.sk riaditeka: Ing. Anna Valekov tel: 0903 256 702

Kancelria Kremnica
. tra 679/7, 967 01 Kremnica tel: + 421 45 24 52 121, fax: + 421 45 24 52 855 e-mail: jarmila.marsalkova@pamiatky.gov.sk

Pracovisko Luenec
Nm. republiky 26, 984 01 Luenec tel: +421 47 24 61 111, fax: + 421 47 24 61 855 e-mail: pulucenec@mail.t-com.sk vedci: Ing. Eduard Streka

Pracovisko Topoany
Kukunova 30, 955 01 Topoany tel: +421 38 24 51 122, fax: +421 38 24 51 855 e-mail: podatelna.to@pamiatky.gov.sk vedca: Ing. arch. Eva Gaiov

Krajsk pamiatkov rad Bratislava

Lekova 17, 811 04 Bratislava, tel: +421 2 204 89 111 e-mail: kpuba@stonline.sk riadite: PhDr. Peter Jurkovi tel: 0903 727 705

Kancelria v Komrne
Senn trh 6, 945 01 Komrno tel: +421 35 24 52 121, fax: +421 35 24 52 855 e-mail: imrich.toth@pamiatky.gov.sk vedci: Mgr. Imrich Tth

23

Krajsk pamiatkov rad Preov

Hlavn 115, 080 01 Preov, tel: +421 51 24 52 812, fax: +421 51 24 52 855 e-mail: pupo@stonline.sk riaditeka: PhDr. Mria Polkov tel: 0903 966 372

Krajsk pamiatkov rad ilina

Marinske nm.19, 010 01 ilina tel: +421 41 24 52 111, fax: +421 41 24 52 855 e-mail: kpuza@mail.t-com.sk riadite: Ing. Milo Dud, PhD. tel: 0903 256 703

Pracovisko Levoa
Nm. Majstra Pavla 41, 054 01 Levoa, tel: +421 53 24 52 111, fax: +421 53 24 52 855 e-mail: levoca@stonline.sk vedci: JUDr. Mgr. Gabriel Luk

Pracovisko Martin
S. H. Vajanskho 1, 036 01 Martin tel: +421 43 24 52 111, fax: +421 43 24 52 855 e-mail: pumt1@stonline.sk vedci: Ing. arch. Karol urian

Pracovisko Poprad
Sobotsk nm. 1735/16 058 01 Poprad-Spisk Sobota, tel: +421 52 24 51 111, fax: +421 52 24 51 855 e-mail: pupoprad@stonline.sk vedca: Ing. arch. Iveta Bujnov

Pracovisko Ruomberok
. N. Hroa 1, 034 01 Ruomberok, tel: +421 44 24 52 111, fax: +421 44 24 52 855 e-mail: ruzomberok@stonline.sk vedca: PhDr. Zuzana Liptayov

Oblastn retaurtorsk ateliry Bratislava Krajsk pamiatkov rad Trenn

Hviezdoslavova 1, 911 01 Trenn tel: +421 32 24 551 111 fax.: +421 32 24 51 855 e-mail: podatelna.tn@pamiatky.gov.sk riaditeka: PhDr. Eva Gazdkov tel: 0903 460 095 Cesta na erven most 6 814 06 Bratislava tel: +421 2 204 64 417, tel: +421 2 204 64 418 e-mail: zuzana.tahy@pamiatky.gov.sk vedca: Mgr. Zuzana Benekov tel: 0903 440 252

Oblastn retaurtorsk atelir Levoa Pracovisko Prievidza

Ul. J. ervea 34, 971 73 Prievidza tel: +421 46 24 51 111, fax: +421 46 24 51 855 e-mail: bojnice@mail.t-com.sk vedca: Ing. Mria Dvonov Nov 55, 054 01 Levoa, tel: +421 53 24 53 111, tel: +421 53 24 51 855 e-mail: ora.levoca@pamiatky.gov.sk vedci: Ing. Ivan Tk tel: 0903 603 731

Krajsk pamiatkov rad Trnava

Kollrova ulica 8, 917 01 Trnava tel: +421 33 24 52 111, fax:+421 33 24 52 855 e-mail: kputrnava@stonline.sk riaditeka: Ing. arch. Gabriela Kvetanov tel: 0903 256 701

24

25

26