EDCIA

VIE RA

D O

V R E C KA

31

Marin Cipr

Odluka cirkv od ttu

CISROVO CISROVI, BOIE BOHU... ROZUMIEME TMTO JEIOVM SLOVM? MAL BY CIRKEV NA SLOVENSKU FINANCOVA TT? AKO TO FUNGUJE V INCH KRAJINCH? AK DSLEDKY BY MALA ODLUKA CIRKV OD TTU?

db
Praktick prruka pre kadho kresana
cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteov: 1,00 EUR

ODLUKA CIRKV OD TTU Tmy ako nboenstvo, vzah cirkv a ttu, cirkevn hierarchia, peniaze v cirkvi a podobne s iste vemi zaujmav. A vyjadruje sa k nim aj mnostvo ud od politikov, ekonmov, aktivistov a po bench ud, veriacich alebo neveriacich. Niekedy s to, ia, len vyjadrenia pln emci, poloprvd, ideolgie a konkrtne argumenty s asto a niekde na chvoste dialgu o tchto otzkach. Pojem odluka ttu a cirkv, ktor je stle prtomn vo verejnej diskusii na Slovensku, sa d chpa v rozlinch rovinch. Najastejie sa chpe ako nezasahovanie ttu do vntrocirkevnch zleitost. Odluka m vak aj svoju ekonomick dimenziu. U ns znme retiSpjanie ttu s konkrtnou cirkvou je v princpe neastn a neprospieva ani ttu, ani cirkvi. tcie cirkevnho majetku boli chpan ako zmiernenie niektorch majetkovch krvd spsobench cirkvm a nboenskm spolonostiam poas komunistickho reimu. Po pde reimu boli cirkvi ekonomicky nesamostatn, kostoly a sakrlne objekty boli v zlom stave a cirkev bola postaven pred vzvu vstavby novch kostolov a pastoranch priestorov ako aj pred rekontrukciu u existujcich objektov. To si vyadovalo a vyaduje investcie v asovom horizonte desiatok rokov. Tvrdi, e takto majetok sa stane okamite zdrojom prjmov pre cirk-

vi a tie tak doku samy existova, je naivn alebo zlomysen. Cirkev nebola ete ekonomicky, organizane a personlne pripraven na odluku v zmysle franczskeho alebo americkho modelu zbierok a darov. Dfame, e informcie v tejto publikcii vm poskytn viac svetla a umonia zamyslie sa nad vzahom ttu a cirkvi pokojne, vecne a s repektom voi lohm a postaveniu ttu a cirkvi. Vzahy ttu, cirkv a nboenskch spolonosti s ovplyvovan mnohmi faktormi. My sa zameriame aspo na niekoko dleitch okruhov. Poukeme na dejiny vzahov ttu a cirkv vo vyspelch krajinch Eurpy a Ameriky. Strune popeme dejiny vzahov ttnej moci a cirkv na zem Slovenska v obdob od novoveku a po sasnos. Predstavme si zkladn systmy usporiadania vzahov ttu a cirkv v sasnosti vrtane modelov financovania cirkv. A nakoniec sa poksime zodpoveda otzku odluky ttu a cirkv z hadiska jej praktickch dsledkov.

KRESANSTVO ZSADNE MEN SITUCIU V antickej grckej polis i v rmskej res publica bol nboensk kult zko spt s verejnmi funkciami a bol jednou zo zloiek innost verejnho initea. Nboenstvo sa stalo obianskou zleitosou, stotoovalo sa s obianskou spolonosou, a preto neexistoval nijak zsadn rozdiel medzi nboenstvom a ttnym i politickm ivotom. Bostv, respektve bosk sily boli zviazan s antickm mestom, zemm alebo ttom. Nboensk kult bol zko spojen so ttnym kultom. Typickm prkladom je bosk kult cisrov v Rmskej ri. Pokuenie poui nboenstvo na presadzovanie nzorov a politickch cieov zo strany vldnucej moci bolo v minulosti a je aj dnes. Prchodom kresanstva sa vak situcia men. Kresania odmietaj vzdva bosk ctu cisrovi. T patr jedine Bohu. Na druhej strane sa usiluj dodriava svetsk zkony, napomhaj veobecn dobro a pracuj pre blaho svojich spoluobanov. V kresanskom teologickom i filozofickom myslen nastva oddelenie svetskej a nboenskej moci. Kresanstvo odmietlo teokratick model usporiadania ttu, v ktorom by si politick moc nrokovala aj na nboensk uctievanie z vojenskch, ekonomickch i politickch prin. Rmsky tt mal voi kresanom,

ktor odmietali vzdva bosk poctu cisrovi a pohanskm bohom, nepriatesk postoj. Nov vvoj vzahov ttu a cirkv v staroveku priniesol Milnsky edikt cisra Kontantna z roku 313, ktorm cisr vyhlsil toleranciu rmskeho ttu voi kresanom. Kresanstvo prinieslo do udskch dejn definitvny koniec priameho spjania a zjednocovania bostiev s politickou mocou (naprklad egyptsk faran bol pokladan za boha, respektve za jeho syna, predstavite a vldca starovekej re bol zrove vekazom bostva a jeho zstupcom na zemi). Milnskym ediktom sa zrove skonilo obdobie troch storo prenasledovania kresanov. Medzi rmskym ttom a kresanskou cirkvou sa zaala rozvja spoluprca. Kresansk duchovn boli osloboden od platenia dan a od verejnch radov a cirkev dostala podporu na stavbu kostolov. V roku 321 vyhlsil cisr nedeu za de odpoinku, a to aj pre otrokov. Dovtedy de pracovnho pokoja neexistoval, ilo teda o prevratn socilny poin. Presadili sa naprklad zmeny v prvnom poriadku zkaz vrady det, trznenia otrokov i zkony na ochranu manelstva. Od roku 324 boli postupne cirkevn intitcie oslobodzovan od daovch povinnost. Aj takouto formou podporil cisr cirkev a uznal jej pozitvny vznam pre rmsky tt. V tomto obdob bada vak aj prv pokusy svetskho panovnka zasahova do cirkevnch zleitost. Ke sa zaalo v ri ri arinske hnutie (neuznvalo rovnocennos Krista s Bohom), cisr Kontantn sa rozhodol na vzniknut situciu zareagova tak, e zvolal celokresansk snem do Nicei, na ktorom bol tento smer odmietnut. Aj ke bol cisr Kontantn nzorovo v tomto spore neutrlny, jeho synovia podporovali arianizmus. A tak naprklad biskup Atanz, znmy svojim protiarinskym

postojom, bol za ich vldy pkrt poslan do vyhnanstva. Pokuenie poui nboenstvo na presadzovanie nzorov a politickch cieov zo strany vldnucej moci bolo vtedy a je aj dnes. Na jednej strane to me by pre cirkev prospen, na druhej strane to vak me ma na u negatvny vplyv. Preto je oddelenie cirkvi a ttu, presnejie zachovanie autonmie cirkvi v tte, najlepm rieenm. Spjanie ttu s konkrtnou cirkvou je v princpe neastn a neprospieva ani ttu, ani cirkvi. Rmski cisri postupne presadzovali renie kresanstva v Rmskej a neskr Byzantskej ri. V roku 391 cisr Theodosius zakzal vykonvanie pohanskch obetnch ritulov i hlsanie arianizmu. V roku 529 bola zruen pohansk Platnska akadmia a tento dtum sa poklad za koniec pohanskej ry staroveku. Kresanstvo sa tak vo svojej ortodoxnej forme zpadnho alebo vchodnho rtu stalo jedinm ttom uznanm nboenstvom. Zaala sa tm ra konfesijnho ttu, ktor pretrvala cel stredovek, obdobie reformcie v 16. storo a bola definitvne nahraden a sekulrnym ttom v 18. storo v obdob absolutizmu. Kresanstvo sa stalo integrlnou sasou eurpskej stredovekej spolonosti.

Ke cisra korunoval ppe Kresanstvo v stredovekej strednej a zpadnej Eurpe bolo spojen v jednej cirkvi zpadnej latinskej cirkvi a liturgii. Univerzlnym predstaviteom tohto spojenia bolo na kresanskom zpade ppestvo. Vchodn kresansk cirkvi po svojom oddelen v roku 1054 sa postupne vyvinuli v pravoslvny smer kresanstva, ktor bol budovan na nrodnch cirkvch na ele s patriar-

chami pod vedenm kontantnopolskho patriarchu (tzv. nov Rm). Aj napriek siliu z obidvoch strn vak nevznikla v stredoveku trvalejia jednota medzi tmito smermi kresanstva. Politickm vrazom kresanskho univerzalizmu v stredovekej Eurpe bola Fransk ra a neskr Svt rmska ra, ktor reprezentovali vedce politick jednotky v Eurpe. V Byzantskej ri sa kresanstvo postupne dostvalo pod siln vplyv czaropapizmu. silm byzantskch cisrov ako aj vysokch feudlov bolo, aby aktvne vstupovali do rozhodovania cirkevnch zleitost a do takho stavu, kedy sa byzantsk cisri povaovali za hlavu vchodnho kresanstva. Na Zpade zase dominoval boj Kresanstvo prinieslo do dejn definitvny koniec priameho spjania a zjednocovania bostiev s politickou mocou. o investitru, o znamen, e cirkev sa zskanm vekch majetkov asto stala lnne zvisl od svetskch feudlov a panovnkov, ktor ovplyvovali vobu biskupov a ich innos. To podriaovalo cirkevnch predstaviteov svetskm feudlnym autoritm. Na druhej strane viacer ppei sa usilovali sta aj svetskmi panovnkmi a vldcami kresanstva (aspo toho zpadnho). Cez vetky tieto spomenut spory a boje sledovali vak tak svetsk panovnci, ako i cirkevn predstavitelia jeden spolon cie: budova spolon kresansk civitas Dei obec Boiu. Tak sa v stredoveku zrodila teria dvoch meov, ktor uznva za jedinho pvodcu vetkej moci Boha a za dobrho sprostredkovatea tejto moci cirkev. Duchovn moc tak bola nadraden nad moc svet-

sk. Spravodliv svetsk moc neme s proti ueniu cirkvi a cirkev m prvo zasiahnu proti nemorlnemu uplatovaniu svetskej moci. Toto uenie bolo rozvjan viacermi ppemi v terii i praxi. A tak cisra korunoval, ponc Karolom Vekm, ppe.

Koho panstvo, toho nboenstvo Nboensk reformcia, ktor zachvtila stredn a zpadn Eurpu v 16. storo, u od poiatku vyuvala na svoj rozmach svetsk moc. Na stranu reformcie sa postavili rske knieat v Nemecku, ktor sa vzopreli tak Rmu, ako aj sedliackemu povstaniu v nemeckch krajinch. Reformcia sa rila najm v oblastiach so ttnou podporou. Prijatm zsady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho nboenstvo) zakonzervovala stav po tridsaronej vojne v Eurpe v roku 1648. Prestup z jednho vierovyznania na in bol vemi saen a o vierovyznan poddanch rozhodoval ich feudl a panovnk. Tak sa vytvorili typicky protestantsk a typicky katolcke zemia (protestansk severn Eurpa, severn Nemecko, protestantsk kantny vo vajiarsku a, naopak, katolcke panielsko, Portugalsko, Taliansko). Viacer panovnci sa stali hlavami ttnych protestantskch cirkv a aktvne zasahovali do ich ivota (Anglicko, Holandsko). Vemi problematick bola existencia oboch kresanskch smerov v nboensky zmieanch zemiach (Uhorsko), kde boli nboensk pohntky zmienkou pre dlhotrvajce achtick povstania a nepokoje. Sasn rozdelenia hlavnch historickch kresanskch konfesi m svoj pvod prve v obdob reformcie. U spomnan zsada cuius regio, eius religio rozdelila p-

vodne jednotn kresansk Eurpu na asto nezmieriten asti. Nijak nboenstvo nebolo jedin mon a prav. Ak no, viedlo to k prenasledovaniu osb s inm vierovyznanm ako bolo to ttne, k povstaniam a vojnm. Tento stav nebol dlhodobo udraten. Vznikla teda potreba riei pomer ttnej moci, ktor reprezentoval panovnk, k dvom alebo viacerm vierovyznaniam stretajcim sa na jednom zem.

Obmedzenie vplyvu cirkv V obdob absolutizmu v 18. storo a zaiatkom 19. storoia prevzali panovnci v katolckych krajinch spsoby zasahovania do cirkevnch zleitost od svojich protestantskch protivnkov. Tento jav nazvame jurisdikcionalizmus. Svetsk panovnk sm uroval pravidl vzahu medzi ttom a cirkvou bez ohadu na nzor a prospech druhej strnky, aj ke asto navonok prejavoval cirkvi priaze. V protestantskch krajinch mal okrem toho panovnk prvo reformova cirkev poda vierounho vyznania, ktor si sm zvolil, a nestrpie na svojom zem tie nboensk spoloenstv, ktor sa nepodrobia panovnkovmu (ttnemu) vyznaniu. V katolckych krajinch sa jurisdikcionalizmus prejavuje silm o obmedzenie vplyvu Katolckej cirkvi, a to konkrtne ppea a Rmskej krie. Katolcku cirkev sce uznvaj ako sprvnu a prav Cirkev, ale prisudzuj jej len obmedzen duchovn moc nad veriacimi na zem ttu. Panovnci si vyhradzovali naprklad aj prvo veta voi niektormu kandidtovi na obsadenie cirkevnho radu, ba v niektorch prpadoch prvo veta pri vobe ppea prve zvolenho kardinlmi.

Cirkvi a nboensk spolonosti v SR/ stredia cirkv 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Rmskokatolcka cirkev Evanjelick cirkev augsburskho vyznania Grckokatolcka cirkev Reformovan kresansk cirkev Pravoslvna cirkev Nboensk spolonos Jehovovi svedkovia Evanjelick cirkev metodistick Kresansk zbory Apotolsk cirkev Bratsk jednota baptistov Cirkev bratsk Cirkev adventistov siedmeho da stredn zvz idovskch nboenskch obc Cirkev eskoslovensk husitsk Starokatolcka cirkev Bahjske spoloenstvo Cirkev Jeia Krista Svtch neskorch dn Novoapotolsk cirkev Konferencia biskupov Slovenska Ekumenick rada cirkv Konferencia vych predstavench enskch reh Konferencia vych rehonch predstavench Slovensk katolcka charita Evanjelick diakonia ECAV stredie diakonie Reformovanej kresanskej cirkvi Spolu 4 076 897 75,54 %

Percentulne Poet zastpenie veriacich veriacich 3 347 277 62,021 % 316 250 5,860 % 206 871 3,833 % 98 797 1,831 % 49 133 0,910 % 17 222 0,319 % 10 328 0,191 % 7 720 0,143 % 5 831 0,108 % 3 486 0,065 % 3 396 0,063 % 2 915 0,054 % 1 999 0,037 % 1 782 0,033 % 1 687 0,031 % 1 065 0,020 % 972 0,018 % 166 0,003 %

* Poet veriacich poda stania obyvateov, domov a bytov v roku 2011. * Poet duchovnch poda ronho tatistickho zisovania k 31. 12. 2012 (v ztvorke prepotan poet duchovnch platench zo ttneho rozpotu).

Poskytnut suma zo ttneho rozpotu v roku 2012 2 341 (2 303,4) 21 540 974 EUR 368 (339,4) 3 695 535 EUR 431 (393,1) 3 784 437 EUR 231 (231,0) 1 991 320 EUR 133 (133,0) 1 706 548 EUR 1 397 0 EUR 32 (27,5) 266 901 EUR 50 0 EUR 45 (40,5) 372 237 EUR 39 (34,2) 288 498 EUR 40 (36,5) 319 757 EUR 30 19 087 EUR 11 (6,0) 124 821 EUR 6 (5,2) 102 138 EUR 11 (11,3) 103 414 EUR 0 0 EUR 32 0 EUR 27 8 300 EUR 0 146 517 EUR 0 69 707 EUR 36 (36,0) 423 289 EUR 18 500 EUR 2 337 848 EUR 208 657 EUR 26 555 EUR 5 260 (3 597,1) 37 555 040 EUR Poet duchovnch

Priemern mesan plat duchovnho 494 EUR 516 EUR 491 EUR 453 EUR 561 EUR 0 EUR 531 EUR 0 EUR 547 EUR 492 EUR 499 EUR 0 EUR 476 EUR 603 EUR 522 EUR 0 EUR 0 EUR 0 EUR 0 EUR 0 EUR 687 EUR 0 EUR 0 EUR 0 EUR 0 EUR 498 EUR

Poet veriacich na jednho duchovnho 1 430 859 480 428 369 12 323 154 130 89 85 97 182 297 153 1 065 30 6

775

* Poskytnut suma zo ttneho rozpotu 2012 suma poskytnut cirkvm a nboenskch spolonostiam na platy duchovnch a prevdzku stred.

OBSAH ODLUKA CIRKV OD TTU ............................ 1 KRESANSTVO ZSADNE MEN SITUCIU ..3 Ke cisra korunoval ppe ............................... 5 Koho panstvo, toho nboenstvo ....................... 7 Obmedzenie vplyvu cirkv ................................... 8 HISTORICK VVOJ VZAHU TTU A CIRKV V NIEKTORCH KRAJINCH .......................... 9 Idey Franczskej revolcie .................................. 9 Americk spoluprca a tolerancia ...................... 10 Zjednocovanie Talianska ..................................... 11 Kultrny boj proti cirkvm v Nemecku ............. 11 Od absolutizmu ku kostolnej konkurencii .........12 ttny rad pre veci cirkevn ............................. 13 FINANCOVANIE CIRKV ................................... 17 Spoluprca cirkv a ttu .................................... 18 Model darov a zbierok ........................................ 21 Model cirkevnch dan a cirkevnch dvok ....... 23 Model daovej asigncie ..................................... 26 Cisrovo cisrovi, Boie Bohu .............................28 ODLUKA NO I NIE? ...................................30 Rozpotov systm financovania cirkv ..............31 o by spsobila odluka? ..................................... 33 Ak je sprvny model financovania cirkv na Slovensku? ...................................................... 35