CTIHODNM BRATOM

KARDINLOM, ARCIBISKUPOM, BISKUPOM,

PRESBYTEROM, DIAKONOM
A OSTATNM LENOM BOIEHO UDU

JN PAVOL, BISKUP,
SLUHA BOCH SLUOBNKOV,
NA TRVAL PAM
Zkony posvtnej disciplny katolcka cirkev postupom asu zvyajne reformuje a obnovuje, aby
sa pri stlom zachovvan vernosti voi boskmu Zakladateovi vhodne zhodovali so spsnym
poslanm, ktor jej bolo zveren. My, veden tm istm myslom, spajc napokon oakvanie
celho katolckeho sveta, dnes, 25. janura 1983, nariaujeme zverejni zrevidovan Kdex
knonickho prva. Ke to robme, naa myse zalieta k tomu istmu du roku 1959, ke n
predchodca blahej pamti Jn XXIII. prv raz verejne oznmil, e sa rozhodol zreformova platn
zbierku knonickch zkonov, vyhlsen na slvnos Turc roku 1917.
Toto rozhodnutie obnovi Kdex vak bolo spojen s dvoma inmi rozhodnutiami, o ktorch tento
vekaz hovoril v ten ist de. Jedno sa tkalo vle slvi synodu Rmskej dieczy a druh zvolania
veobecnho koncilu. Hoci prv z tchto udalost sa nevemi tka reformy Kdexu, druh, toti
koncil, m vemi vek vznam pre nau vec a zko svis s jej podstatou.
Ke si polome otzku, preo Jn XXIII. pocioval potrebu zreformova platn Kdex, odpove
njdeme azda v samom Kdexe, vyhlsenom roku 1917. Predsa vak je aj in odpove, a t je
rozhodujca: videlo sa toti, e reformu Kdexu knonickho prva si elal, ba priam vyadoval
sm koncil, ktor svoju pozornos v maximlnej miere obrtil na Cirkev.
Je celkom jasn, e ke sa prv raz zverejnila potreba revzie Kdexu, koncil bol zleitosou,
ktor celkom patrila budcnosti. Navye je tu ete skutonos, e dokumenty jeho magistria, najm
jeho uenie o Cirkvi mali by vypracovan v rokoch 1962 a 1965. Predsa vak kad vid, e
predstava Jna XXIII. bola vemi sprvna, a tak prvom mono poveda, e svojm rozhodnutm sa
na dlh as postaral o dobro Cirkvi.
Preto nov Kdex, ktor sa dnes zverejuje, si nevyhnutne vyadoval predchdzajcu prcu
koncilu. A hoci bol ohlsen sasne s tmto veobecnm zhromadenm, predsa asovo nasleduje
po om, lebo prce na jeho prprave sa museli opiera o koncil, a preto sa mohli zaa a po jeho
skonen.
Ke sa dnes v duchu vraciame na zaiatok tejto cesty, toti k 25. januru 1959 a k sammu Jnovi
XXIII., inicitorovi revzie Kdexu, musme prizna, e tento Kdex vziiel z jednho a toho istho
zmeru, a to obnovi kresanstvo; poda tohto zmeru vlastne cel prca koncilu dostala svoje
normy a svoje zameranie.
Ke teraz obrtime pozornos na povahu prc, ktor predchdzali vyhlsenie Kdexu, ako aj na
spsob, ako sa vykonvali najm za pontifiktu Pavla VI. a Jna Pavla I. a napokon a do dnenho
da, treba celkom jasne zdrazni, e tieto prce boli doveden do konca v neobyajne kolgiovom
duchu. A vzahuje sa to nielen na vonkajie zostavenie diela, ale sa hlboko dotka aj samej podstaty
vynesench zkonov.
Tto znmka kolgiovosti, ktorou sa eminentne vyznauje proces vzniku tohto Kdexu, sa plne
zhoduje s magistriom a s povahou Druhho vatiknskeho koncilu. Preto Kdex nielen svojm
obsahom, ale aj svojm vznikom prejavuje ducha tohto koncilu, v ktorho dokumentoch sa Cirkev,

veobecn sviatos spsy, predstavuje ako Bo ud a jej hierarchick usporiadanie sa chpe ako
zaloen na kolgiu biskupov, spojenom so svojou hlavou.
Preto biskupi a episkopt boli vyzvan, aby spolone pracovali na prprave novho Kdexu, a
poas takej dlhej cesty, nakoko to bolo mon, kolgiovm spsobom postupne dozrievali
prvnick formuly, ktor by napokon mali sli celej Cirkvi. Na prcach sa poas tohto celho
podujatia zastovali aj odbornci, teda udia obdaren osobitnou uenosou v teologickej nuke, v
histrii a najm v knonickom prve, ktor boli pozvan zo vetkch krajn sveta.
Dnes vetkm jednotlivo vyslovujeme tie najsrdenejie vaky.
Pred naimi oami defiluj predovetkm zosnul kardinli, ktor boli na ele prpravnej komisie:
kardinl Pietro Ciriaci, ktor dielo zaal, a kardinl Pericle Felici, ktor po mnoh roky viedol prce
takmer a do ich zavenia. Myslme alej na tajomnkov tejto komisie: na najdstojnejieho pna
Giacoma Violarda, neskorieho kardinla, i na P. Raimonda Bidagora, lena Spolonosti Jeiovej;
obidvaja vkladali do spania tejto lohy dary svojej uenosti a mdrosti. Spolu s nimi si spomname
na kardinlov, arcibiskupov, biskupov a na vetkch, ktor boli lenmi tejto komisie, ako aj na
poradcov jednotlivch tudijnch skupn, ktor poas tchto rokov boli pribrat na tak ak prcu
a ktorch Boh medzitm povolal k sebe, aby prevzali ven odmenu. Za tch vetkch sa dvha k
Bohu naa prosebn modlitba.
Chceme spomen aj ivch, predovetkm dnenho radujceho propredsedu komisie,
ctihodnho brata Rosalia Castilla Laru, ktor vynikajcou prcou vemi dlho prispieval k tejto
lohe; a po om milovanho syna Willyho Onclina, kaza, ktor sa vytrvalou a nenavnou
starostlivosou vemi zaslil o spen zakonenie diela, ako aj vetkch ostatnch, ktor v tej istej
komisii i ako kardinli lenovia, alebo ako radnci, poradcovia a spolupracovnci v tudijnch
skupinch alebo v inch radoch prispeli vemi cennm podielom k vypracovaniu a zavenie
takho akho a zloitho diela.
Ke teda dnes vyhlasujeme Kdex, plne si uvedomujeme, e tento akt vychdza z naej ppeskej
autority, a preto m povahu primtu. Rovnako si vak uvedomujeme, e tento Kdex svojm
obsahom odra kolgiov starostlivos o Cirkev vetkch naich bratov v episkopte. Ba prve v
dsledku akejsi podobnosti s koncilom treba tento Kdex poklada za plod kolgiovej spoluprce,
ktor sa zrodila zo spojenho silia odbornkov a intitci celej Cirkvi.
Vynra sa in otzka, o vlastne Kdex knonickho prva je. Aby sa na tto otzku dala sprvna
odpove, treba si pripomen to dlhotrvajce prvne dedistvo, ktor sa nachdza v knihch Starho
a Novho zkona, z ktorho ako zo svojho prvotnho pramea vyviera cel prvna a zkonodarn
tradcia Cirkvi.
Kristus Pn toti toto prebohat dedistvo Zkona a Prorokov, ktor pomaly rstlo z histrie a zo
sksenosti Boieho udu v Starom zkone, vbec nezruil, ale ho naplnil (porov. Mt 5, 17), take
novm a hlbm spsobom patr do dedistva Novho zkona. Hoci teda svt Pavol pri vklade
vekononho tajomstva u, e ospravedlnenie nepochdza zo skutkov zkona, ale z viery (porov.
Rim 3, 28; porov. Gal 2, 16), predsa nevyluuje zvzn innos Desatora (porov. Rim 13, 8-10;
porov. Gal 5, 13-25;6, 2) a ani nepopiera dleitos disciplny v Boej cirkvi (porov. 1 Kor 5 a 6).
Takto nm spisy Novho zkona umouj, aby sme si ete ovea viac uvedomili samu dleitos
disciplny a lepie chpali zvzky, ktor ho uie spjaj so spsnou povahou posolstva samho
evanjelia.
Ke je to tak, je dostatone jasn, e cieom Kdexu vbec nie je nahradi v ivote Cirkvi vieru,
milos, charizmy a najm nie lsku veriacich. Naopak, Kdexom sa sleduje skr to, aby sa v
eklezilnej spolonosti utvoril tak poriadok, ktor by uprednostoval lsku, milos a charizmy,

sasne uahoval usporiadan rozvoj tak v ivote eklezilnej spolonosti, ako aj jednotlivcov, ktor
patria do nej.
Kee Kdex je prvoradm zkonodarnm dokumentom Cirkvi, spovajcim na prvnom a
zkonodarnom dedistve Zjavenia a Tradcie, treba ho povaova za prepotrebn nstroj zachovania
nleitho poriadku tak v individulnom a socilnom ivote, ako aj v samej innosti Cirkvi. Preto
okrem zkladnch prvkov hierarchickej a organickej truktry Cirkvi, ustanovench jej boskm
Zakladateom alebo zakladajcich sa na apotolskej alebo inak vemi starej tradcii, a okrem
hlavnch noriem, vzahujcich sa na vykonvanie trojakej lohy zverenej samej Cirkvi, Kdex mus
uri aj niektor pravidl a normy innosti.
Nstroj, akm Kdex je, plne zodpoved povahe Cirkvi, ako sa predovetkm predklad
magistriom Druhho vatiknskeho koncilu veobecne,a osobitnm spsobom jeho ekleziologickou
nukou. Dokonca tento nov Kdex sa me istm spsobom chpa ako vek silie preloi samu
nuku ie koncilov ekleziolgiu do knonickej rei. A hoci obraz Cirkvi opsan v nuke koncilu
nie je mon dokonale pretlmoi do knonickho jazyka, predsa Kdex treba stle prirovnva k
tomuto obrazu ako prvotnmu vzoru, ktorho rty mus v sebe poda monosti vyjadrova svojou
povahou.
Z toho vyplvaj niektor zkladn normy, ktormi sa riadi cen nov Kdex, ale v medziach jeho
vlastnho predmetu, ako aj samho jazyka, ktor s tmto predmetom svis.
Ba mono tvrdi, e tu m svoj pvod aj t rta, poda ktorej sa Kdex m povaova akoby za
doplnenie magistria, predloenho Druhm vatiknskym koncilom, osobitne z hadiska dvoch
kontitci, toti dogmatickej a pastorlnej.
Z toho vyplva, e zkladn dvod novosti, ktor bez odchlenia sa od zkonodrnej tradcie
Cirkvi nachdzame v Druhom vatiknskom koncile, najm v jeho ekleziologickej nuke, tvor aj
dvod novosti v novom Kdexe.
Spomedzi prvkov, ktor vyjadruj prav a vlastn obraz Cirkvi, treba uvies najm tieto: nuka,
poda ktorej sa Cirkev poklad za Bo ud (porov. kont. Lumen gentium II) a hierarchick autorita
za slubu (tamtie, III); alej nuka, ktor ukazuje Cirkev ako spoloenstvo, a preto stanovuje
vzjomn vzahy, ktor musia by medzi partikulrnou a univerzlnou Cirkvou, ako aj medzi
kolgiovosou a primtom; potom nuka, poda ktorej vetci lenovia Boieho udu maj svojm
vlastnm spsobom as na trojakej lohe Krista: kazskej, prorockej a krovskej. S touto nukou
sa spja aj nuka, ktor sa vzahuje na povinnosti a prva veriacich, osobitne laikov; a napokon je to
silie, ktor m Cirkev vyvja v ekumenizme.
Ak teda Druh vatiknsky koncil vyniesol z klenotnice Tradcie star i nov a jeho novos
obsahuj aj tieto a in prvky, je zrejm, e Kdex preber t ist znmku vernosti v novosti a novosti
vo vernosti a e sa mu prispsobuje tak z hadiska svojho vlastnho predmetu, ako aj svojho
vlastnho spsobu vyjadrovania.
Nov Kdex knonickho prva sa uverejuje v ase, ke biskupi celej Cirkvi jeho vyhlsenie
nielen iadaj, ale sa ho aj naliehavo a rozhodne doaduj.
Kdex knonickho prva je Cirkvi vskutku potrebn. Kee Cirkev je ustanoven aj ako
socilny a viditen organizmus, potrebuje normy, aby sa jej hierarchick a organick truktra stala
viditenou, aby sa riadne usporiadalo plnenie loh, ktor jej Boh zveril, predovetkm posvtn moc
a vysluhovanie sviatost, aby sa usporiadali vzahy medzi veriacimi poda spravodlivosti zaloenej
na lske zabezpeenm a presnm urenm prv jednotlivcov a aby sa napokon spolon podujatia,
prijat na zdokonaovanie kresanskho ivota, knonickmi zkonmi podopierali, upevovali a
napomhali.

Napokon knonick zkony u svojou povahou vyaduj, aby sa dodriavali; preto sa s o

najvou starostlivosou sledovalo to, aby sa poas dlhej prpravy Kdexu normy presne
sformulovali a aby sa opierali o pevn prvny, knonick a teologick zklad.
Po tchto vahch si dozaista treba len ela, aby sa nov knonick zkonodarstvo stalo innm
nstrojom, pomocou ktorho by Cirkev mohla seba samu zdokonaova v duchu Druhho
vatiknskeho koncilu a stvala sa oraz viac spsobilejou spa svoju spsnu lohu na tomto
svete.
Chceme tieto nae vahy s dverou zveri vetkm teraz, ke pre latinsk Cirkev vyhlasujeme
tto hlavn zbierku cirkevnch zkonov.
Nech d Boh, aby rados a pokoj spolu so spravodlivosou a poslunosou tento Kdex
odporali, a to, o nariauje hlava sa v tele zachovalo.
A tak dverujc v pomoc Boej milosti, opierajc sa o autoritu blaench apotolov Petra a Pavla,
s plnm vedomm a spajc elania biskupov celho sveta, ktor v kolgiovom duchu s nami
spolupracovali, najvyou mocou, ktor mme, touto naou kontitciou, ktor bude do budcnosti
plati, tento Kdex tak, ako je zostaven a zrevidovan, vyhlasujeme; nariaujeme, aby odteraz mal
innos zkona pre cel latinsk Cirkev a odovzdvame ho do opatery a dohadu vetkm, ktorch
sa to tka, aby bol zachovvan. Aby vak vetci mohli tieto predpisy, skr ako nadobudn inok,
riadne spozna a dkladne pretudova, vyhlasujeme a nariaujeme, aby nadobudli zvzn
innos od prvho adventnho da roku 1983. Tomu nie s na prekku nijak nariadenia,
kontitcie, privilgi, a to ani tie, ktor by akokovek boli hodny zvltnej a jednotlivej zmienky, a
ani protikladn zvyky.
Povzbudzujeme preto vetkch milovanch synov, aby uveden prkazy zachovvali s primnm
duchom a ochotnou vou v ndeji, e sa bude rozmha horliv disciplna Cirkvi, a tak za pomoci
preblahoslavenej Panny Mrie, Matky Cirkvi, sa bude oraz viac napomha aj spsa du.
Dan v Rme da 25. janura 1983 vo vatiknskych budovch v piatom roku nho pontifiktu.
PPE JN PAVOL II.

PR E D H OVO R
U od prvch zaiatkov Cirkvi bolo zvykom zhromaova posvtn knony do zbierok, aby sa
uahilo ich poznvanie, pouvanie a zachovvanie najm u posvtnch sluobnkov, lebo ako
upozornil u ppe Celestn v liste biskupom Aplie a Kalbrie, ani jeden kaz nesmie nepozna
svoje knony (21. jla 429. Porov. Jaff, 2 . 371; Mansi, IV, stpec 469). Toto kontatovanie
potvrdzuje tvrt toledsk synoda (roku 633), ktor po obnoven disciplny v Cirkvi v krovstve
Vizigtov a po jej osloboden od arianizmu nariadila: Kazi maj pozna Svt psmo a
knony, lebo nevedomosti, matke vetkch omylov, sa maj vyhba najm Bo kazi (kn.
25: Mansi, X, stpec 627).
Poas prvch desiatich storo sa naozaj vade objavovali takmer nespoetn zbierky
cirkevnch zkonov, zostaven najastejie zo skromnej iniciatvy, obsahujce zva normy,
ktor vydali koncily a Rmski vekazi, ale aj in, prevzat z mench prameov. V polovici XII.
storoia toto nahromaden mnostvo zbierok a noriem, ktor si neraz navzjom protireili,
zredigoval takisto zo skromnej iniciatvy mnch Gracin a zkony i zbierky dal do sladu. Toto
zosladen dielo, neskr nazvan Decretum Gratiani, tvor prv as tej vekej zbierky zkonov
Cirkvi, ktor poda vzoru Corpus Iuris Civilis cisra Justinina bola nazvan Corpus Iuris
Canonici; do tejto zbierky sa pomocou znalcov v knonickom prve ie glostorov dostali
zkony, ktor skoro po dve storoia vydvala najvyia autorita Rmskych vekazov. Dielo

Corpus Iuris Canonici okrem Gracinovho dekrtu, v ktorom sa nachdzali dvnejie normy,
tvoria Liber Extra Gregora IX., Liber VI Bonifca VIII., Clementinae, t. j. zbierky Klementa V.,
ktor vyhlsil Jn XXII. K nim sa pripjaj Extravagantes od toho istho vekaza a
Extravagantes Communes, dekretlie rozlinch Rmskych vekazov, ktor nikdy neboli prevzat
do autentickej zbierky. Cirkevn prvo, ktor sa nachdza v tejto zbierke, tvor klasick prvo
katolckej cirkvi a veobecne sa uvdza pod tmto menom.
Tejto zbierke zkonov latinskej Cirkvi istm spsobom zodpoved Syntagma canonum alebo
Corpus canonum orientale grckej cirkvi.
alie zkony, najm tie, ktor v ase katolckej reformy vydal Tridentsk koncil, ako aj tie,
ktor neskr vyniesli rozlin dikastri Rmskej krie, nikdy neboli sstreden do jednej zbierky.
To bolo aj prinou, e zkonodarstvo nachdzajce sa mimo zbierky Corpus Iuris Canonici sa
postupom asu stalo obrovskou hromadou zkonov nakopench bez ladu a skladu, v ktorej
nielen neporiadok, ale aj neistota spolu s neuitonosou a neplnosou mnohch zkonov
spsobili, e sama disciplna Cirkvi sa zo da na de oraz viac dostvala do nebezpeenstva a
krzy.
Preto u v ase prpravy Prvho vatiknskeho koncilu mnoh biskupi iadali, aby sa pripravila
nov a jedin zbierka zkonov, aby pastoran starostlivos o Bo ud bola istejia a
bezpenejia. Pretoe toto dielo koncil svojou prcou nemohol uskutoni, Apotolsk stolica sa
neskr postarala o nov usporiadanie zkonov iba v najsrnejch veciach, bezprostredne sa
tkajcich disciplny. Napokon sa ppe Pius X. hne na zaiatku svojho pontifiktu podobral na
tto prcu tak, e si zaumienil zozbiera a zreformova vetky cirkevn zkony, a nariadil, aby sa
pod vedenm kardinla Pietra Gasparriho dielo napokon dokonilo.
Pri uskutoovan takho vekho a takho namhavho diela bolo potrebn najprv rozriei
otzku vntornej a vonkajej formy novej zbierky. Po vylen kompilanho spsobu, poda
ktorho sa text jednotlivch zkonov mal uvdza v ich obrnom pvodnom znen, zdalo sa
vhodnejie zvoli dnen spsob kodifikcie. A tak texty, obsahujce a predkladajce nejak
prkaz, boli zredigovan do novej a kratej formy. Cel ltka bola rozvrhnut do piatich knh,
ktor v podstate sledovali systm intitci rmskeho prva o osobch, veciach a alobch. Dielo
bolo dokonen po dvanstich rokoch za spoluprce znalcov, poradcov a biskupov celej Cirkvi.
Povaha novho Kdexu sa jasne vyjadruje v vode, v knone 6: Kdex zva obsahuje doteraz
platn disciplnu, aj ke prina vhodn zmeny. Nelo teda o tvorbu novho prva, ale hlavne o
nov usporiadanie dovtedy platnho prva. Po smrti Pia X. jeho nstupca Benedikt XV. vyhlsil
27. mja 1917 tto univerzlnu, vlun, autentick zbierku a zvzn innos nadobudla 19.
mja 1918.
Univerzlne prvo tohoto Piovho-Benediktovho Kdexu bolo schvlen shlasom vetkch a v
dnenej dobe vemi prispelo k innmu napomhaniu pastoranej lohy v celej Cirkvi, ktor
medzitm zaila nov vzrast. Avak tak vonkajie podmienky Cirkvi v tomto svete, ktor za
niekoko desaro preiel takmi prevratnmi zmenami a vekmi premenami mravov, ako aj
neprestajn vntorn zmeny cirkevnho spoloenstva nevyhnutne spsobili, e nov reforma
knonickch zkonov sa zo da na de stvala naliehavejou a iaducejou. Tieto znamenia
asov jasne postrehol Najvy vekaz Jn XXIII., ktor 25. janura 1959 s prvm oznmenm
Rmskej synody a Druhho vatiknskeho koncilu sasne oznmil, e tieto udalosti nevyhnutne
poved k prprave poadovanej obnovy Kdexu.
Skutone, hoci komisia pre revziu Kdexu knonickho prva bola ustanoven da 28. marca
1963 u po zaat veobecnho koncilu, ktorej predsedom sa stal kardinl Pietro Ciriaci a

tajomnkom najdstojnej pn Giacomo Violardo, lenovia kardinli sa na zasadnut 12.

novembra toho istho roku spolu s predsedom dohodli, e prav a vlastn prce na revzii treba
odloi a e ich bude mon zaa a po skonen koncilu. Obnova sa toti mala uskutoni
poda pokynov a zsad, ktor mal stanovi koncil. Medzitm ku komisii, ktor ustanovil Jn
XXIII., jeho nstupca Pavol VI. pripojil 27. aprla 1964 sedemdesiatich poradcov a neskr
vymenoval inch kardinlov za lenov a pozval poradcov z celho sveta, aby toto dielo pomohli
dokoni. 24. februra 1965 Najvy vekaz vymenoval najdstojnejieho P. Raimonda
Bidagora, SJ, za novho tajomnka komisie, kee najdstojnej pn Violardo bol poveren
fnkciou tajomnka Kongregcie pre disciplnu sviatost, a 17. novembra toho istho roku
ustanovil najdstojnejieho pna Willyho Onclina za pomocnho tajomnka komisie. Po smrti
kardinla Ciriaciho bol 21. februra 1967 za novho propredsedu vymenovan arcibiskup
Pericle Felici, generlny tajomnk Druhho vatiknskeho koncilu, ktor bol 26. jna toho roku
prijat do posvtnho kolgia kardinlov a potom prevzal lohu predsedu komisie. Ke
najdstojnej P. Bidagor 1. novembra 1973 zavil osemdesiaty rok ivota a vzdal sa lohy
tajomnka, za novho tajomnka komisie bol 12. februra 1975 vymenovan J. E. pn Rosalio
Castillo Lara, SDB, tit. biskup prekausk a koadjtor v Trujille vo Venezuele, a 17. mja 1982 bol
po nhlej smrti kardinla Pericla Feliciho ustanoven za propredsedu komisie.
Ke sa Druh vatiknsky koncil chlil ku koncu, 20. novembra 1965 sa za prtomnosti
Najvyieho vekaza Pavla VI. konalo slvnostn zasadnutie, na ktorom boli prtomn lenovia
kardinli, tajomnci, poradcovia a radnci medzitm ustanovenho sekretaritu, ktorm sa
slvilo verejn zaatie prc na revzii Kdexu knonickho prva. V prhovore poloil Najvy
vekaz v istom zmysle zklady celej prce a osobitne pripomenul, e knonick prvo vyplva z
povahy Cirkvi a e jeho cie treba vidie v starostlivosti, aby due dosiahli ven spsu. Okrem
toho objasnil povahu cirkevnho prva, brnil jeho potrebu proti najastejm nmietkam,
naznail histriu vvoja prva a zbierok a osobitne objasnil srnu potrebu novej revzie, aby sa
cirkevn disciplna vhodne prispsobila zmenenm podmienkam.
Okrem toho Najvy vekaz naznail komisii dve hadisk, ktormi sa mala riadi cel prca.
Poda prvho nelo toti iba o nov usporiadanie zkonov, ako to bolo pri vypracovan PiovhoBenediktovho Kdexu, ale aj a najm o obnovenie noriem. Toto obnovenie malo by
prispsoben novmu spsobu myslenia a novm potrebm, hoci za zklad malo sli star
prvo. Poda druhho hadiska pri celej prci tejto revzie bolo treba ma osobitne na zreteli
dekrty a spisy Druhho vatiknskeho koncilu, lebo sa v nich nachdzali vlastn zkladn rty
zkonodarnej obnovy, a to bu preto, e boli vydan normy, ktor sa priamo vzahovali na nov
intitcie a na cirkevn disciplnu, alebo aj preto, e sa ukazovalo ako potrebn, aby nukov
bohatstvo tohto koncilu, ktor vemi dopomohlo k pastoranmu ivotu, malo svoje inky a
svoje nevyhnutn doplnenie i v knonickom zkonodarstve.
Aj v nasledujcich rokoch Najvy vekaz v prhovoroch, prkazoch a radch pripomnal
lenom komisie obidve uveden hadisk a nikdy neprestval vies a starostlivo sledova cel
prcu.
Aby sa subkomisie ie tudijn skupiny mohli prci venova sstavne, predovetkm bolo
potrebn vypracova a schvli zsady, ktor by vytili cestu, po ktorej sa mala ubera cel
revzia Kdexu. stredn skupina poradcov pripravila text dokumentu, ktor bol na rozkaz
Najvyieho vekaza v oktbri 1967 predloen na tdium generlnemu zhromadeniu Synody
biskupov. Takmer jednomysene boli schvlen tieto zsady: 1. Pri obnove prva sa m
bezvhradne zachova prvnick povaha novho Kdexu, o vyaduje sama socilna povaha

Cirkvi. Kdex m preto podva normy, aby sa veriaci v prevan kresanskho ivota
zastovali na dobrch, ktor ponka Cirkev, aby ich viedli k venej spse. Kdex mus preto
chrni prva a uri povinnosti jednch voi druhm a voi cirkevnej spolonosti, lebo ony sa
vzahuj na Bo kult a na spsu du. 2. Medzi vonkajm a vntornm from, ktor s vlastn
Cirkvi a ktor platili po cel stroia, m vldnu koordincia, aby sa tak vyhlo konfliktu medzi
nimi. 3. Aby sa pastoran starostlivos o due o najviac podporovala, v novom prve sa okrem
nosti spravodlivosti m zohadni aj lska, miernos, udskos, umiernenos, ktormi sa m
prejavova snaha o prvnu umiernenos nielen pri uplatovan zkonov zo strany pastierov du,
ale aj v samom zkonodarstve. Preto sa maj odstrni prli prsne normy a maj sa skr
pouva napomenutia a presviedanie, kde nie je potrebn zachovva prsne prvo pre verejn
blaho a veobecn cirkevn disciplnu. 4. Aby najvy zkonodarca a biskupi v starostlivosti o
due postupovali zhodne a aby loha pastierov bola oraz pozitvnejia, doterajie mimoriadne
splnomocnenia dva dipenzy od veobecnch zkonov sa maj sta riadnymi a najvyej moci
univerzlnej Cirkvi alebo inm vym vrchnostiam sa maj rezervova iba tie, ktor z hadiska
spolonho dobra vyaduj vnimku. 5. Vek pozornos treba venova zsade, ktor sa
odvodzuje z toho, o sa povedalo vyie a oznauje sa za zsadu subsidirnosti; v Cirkvi sa m
uplatova tm viac, e rad biskupov a moci s nm spojen s boskho prva. Ke sa
zachovva zkonodarn jednota a univerzlne i veobecn prvo, touto zsadou sa prebojva
to, e je tie vhodn a nevyhnutn postara sa o osoh najm jednotlivch intitci
prostrednctvom partikulrnych prv a zdravej autonmie partikulrnej vkonnej moci, ktor sa
im priznva. Vychdzajc teda z tejto zsady, nov Kdex m prenecha bu partikulrnym
prvam alebo vkonnej moci to, o nie je potrebn pre jednotu disciplny celej Cirkvi, a tm sa
zabezpe zdrav tzv. decentralizcia a odstrni sa nebezpeenstvo, e sa jednota rozpadne
alebo e sa ustanovia nrodn cirkvi. 6. Z hadiska zkladnej rovnosti vetkch veriacich a z
hadiska rozmanitosti radov a loh, zaloenej na samom hierarchickom usporiadan Cirkvi, je
potrebn, aby sa prva osb vhodne definovali a zabezpeili. Vsledkom toho bude, e sa vkon
moci jasnejie prejav ako sluba, viac sa upevn jej pouvanie a dostrni sa zneuvanie. 7. Aby
sa to vhodne uviedlo do praxe, osobitn starostlivos sa m venova usporiadaniu procesu, ktor
m za cie chrni subjektvne prva. Preto pri obnove prva treba dba na to, o bolo doteraz v
tejto veci vemi elaten, toti dba na administratvne rekurzy a na vysluhovanie spravodlivosti.
Aby sa to dosiahlo, treba jasne rozoznva rozlin lohy cirkevnej moci, a to zkonodarn,
administratvnu a sdnu lohu a vhodne definova, ktor orgny maj vykonva jednotliv
lohy. 8. Istm spsobom treba zrevidova zsadu o zachovan zemnej povahy pri vkone
cirkevnho riadenia; zd sa, e z hadiska dnenho apotoltu sa odporaj osobn
jurisdikn jednotky. Preto pri tvorbe novho prva sa m stanovi zsada, poda ktorej sa
podiel Boieho udu m vymedzova veobecnm pravidlom zemne; ni vak nepreka, aby sa
tam, kde je to uiton, nemohli prija aspo spolu s zemnm hadiskom in dvody ako kritri
na vymedzenie spoloenstva veriacich. 9. o sa tka donucovacieho prva, ktorho sa Cirkev
ako vonkajia, viditen a nezvisl spolonos neme zriec, tresty sa vo veobecnosti maj
uklada na zklade rozsudku, ktor sa m vynies (ferendae sententiae) a maj sa uklada a
odpa iba vo vonkajom fre. Tresty uloen na zklade rozsudku u vynesenho (latae
sententiae) sa maj obmedzi na minimum prpadov a uklada iba za najaie delikty. 10.
Napokon, ako vetci jednomysene uznvaj, nov systematick osnovu Kdexu, ktor vyaduje
nov prispsobenie, mono sce nartn u na zaiatku, ale nemono ju definova a uri. To
bude potrebn urobi iba po dostatonej revzii jednotlivch ast, ba a ke bude dokonen
takmer cel dielo.

Z tch zsad, ktor mali usmerova cestu revzie novho Kdexu, celkom jasne vyplva
nevyhnutnos postupne uplatova uenie o Cirkvi, rozpracovan Druhm vatiknskym
koncilom, ktor ustanovuje, e sa maj zohadova nielen vonkajie a socilne znmky
Kristovho tajomnho tela, ale aj a najm jeho vntorn ivot.
Pri vypracvan novho textu Kdexu sa poradcovia tmito zsadami vskutku riadili.
Medzitm kardinl predseda komisie listom z 15. janura 1966, ktor zaslal predsedom
konferenci biskupov, poiadal biskupov celho katolckeho sveta, aby predloili iadosti a rady
ohadom prva, ktor treba utvori, ako aj o spsobe, akm by sa mali vhodne upravi vzahy
medzi konferenciami biskupov a komisiou, aby sa tak v tejto veci dosiahla o najuia
spoluprca pre dobro Cirkvi. Okrem toho sa vyslovila poiadavka, aby sa na sekretarit komisie
poslali men odbornkov knonickho prva, ktor poda sudku biskupov vynikaj v
jednotlivch krajinch uenosou, aj s oznaenm ich pecializcie, aby sa z nich mohli vybra a
vymenova poradcovia a spolupracovnci. A naozaj, u na zaiatku i poas prc okrem
kardinlov lenov za poradcov komisie boli pribrat biskupi, kazi, rehonci, laici, znalci v
knonickom prve, teolgii, pastorlnej teolgii, obianskom prve, a to z celho kresanskho
sveta, aby svojm podielom prispeli k prprave novho Kdexu knonickho prva. Z piatich
kontinentov a z 31 nrodov ako lenovia, poradcovia a in spolupracovnci v komisii po cel as
prc pracovalo 105 otcov kardinlov, 77 arcibiskupov a biskupov, 73 svetskch presbyterov, 47
rehonch presbyterov, 3 rehonky a 12 laikov.
Ete pred poslednm zasadnutm Druhho vatiknskeho koncilu boli na 6. mja 1965 pozvan
poradcovia komisie na skromn zasadnutie, na ktorom im predseda komisie so shlasom
Svtho otca predloil na pretudovanie tri zkladn otzky: i treba pripravi jeden alebo dva
Kdexy, latinsk toti a vchodn; ak postup prc sa m zvoli pri jeho redakcii, ie ako by
mala postupova komisia a jej orgny; a napokon ako vhodne rozdeli prcu a ako ju zveri
jednotlivm subkomisim, ktor by pracovali sasne. O tchto otzkach vypracovali referty tri
skupiny, na to ustanoven, a tie sa rozposlali vetkm lenom.
Kardinli lenovia komisie posdili tieto otzky 25. novembra 1965 na druhom zasadnut, na
ktorom im bola predloen iados, aby odpovedali na niektor pochybnosti v tejto zleitosti.
Z hadiska systematickho rozvrhnutia novho Kdexu sa na iados strednej skupiny
poradcov, ktor zasadali od 3. do 7. aprla 1967, sformulovala zsada a bola predloen Synode
biskupov. Po zasadnut synody sa ukzalo, e v novembri 1967 bude vhodn utvori osobitn
skupinu poradcov, ktor by sa venovali tdiu systematickho usporiadania. Na zasadnut tejto
skupiny zaiatkom aprla 1968 sa vetci zhodli v tom, e do novho Kdexu sa nezaradia ani
zkony isto liturgick, ani normy tkajce sa procesov blahoreenia a svtoreenia, ani normy
o vzahoch Cirkvi navonok. Vetci sa zhodli v tom, aby sa do asti, v ktorej sa hovorilo o Boom
ude, vloil tatt o osobitnom postaven vetkch veriacich a aby sa oddelene hovorilo o
mociach a splnomocneniach, ktor sa tkaj vykonvania rozlinch radov a loh. Napokon sa
vetci zhodli v tom, e v novom Kdexe sa ned celkom zachova rozdelenie knh PiovhoBenediktovho Kdexu.
Na treom zasadnut kardinlov lenov komisie 28. mja 1968 otcovia kardinli v podstate
schvlili predben usporiadanie, poda ktorho tudijn skupiny, ustanoven u predtm, boli
rozvrhnut novm spsobom: Systematick usporiadanie Kdexu, Veobecn normy, Posvtn
hierarchia, Intitty dokonalosti, Laici, Fyzick a morlne osoby vo veobecnosti, Manelstvo,
Sviatosti okrem manelstva, Cirkevn magistrium, Cirkevn majetkov prvo, Procesy, Trestn
prvo.

Body, ktor sa prerokvali v skupine Fyzick a prvnick osoby (tak nzov neskr dostala),
preli do knihy Veobecn normy. Takisto sa ukzalo, e je vhodn ustanovi skupinu Posvtn
miesta, posvtn obdobia a bosk kult. V dsledku rozrenej kompetencie sa zmenili aj nzvy
inch skupn: skupina Laici sa premenovala na Prva a zdruenia veriacich a laici, skupina
Rehonci bola nazvan Intitty dokonalosti a nakoniec Intitty zasvtenho ivota profesiou
evanjeliovch rd.
O metde, ktor sa pri revznej prci pouvala viac ako 16 rokov, treba nakrtko pripomen
aspo to hlavnejie: poradcovia z jednotlivch skupn, majc pred oami iba blaho Cirkvi, s
maximlnou oddanosou poskytovali vynikajcu pomoc i u pripravovanm psomnch nvrhov
tkajcich sa ast ich vlastnej schmy, alebo diskusnmi prspevkami poas zasadan, ktor sa
konali v urench lehotch v Rme, alebo pri skman pripomienok, nmetov a mylienok, ktor k
tej schme prichdzali do komisie. Postupovalo sa takto: jednotlivm poradcom, ktorch poet v
jednotlivch tudijnch skupinch bol 8 a 14, sa poslala tma, ktor poda prva platnho
Kdexu bolo treba podrobi revznemu tdiu. Po preskman otzok kad predloil psomne
vypracovan nvrh sekretaritu komisie a jednu kpiu reltorovi, a ak bolo asu, aj vetkm
lenom skupiny. Poradcovia skupiny sa schdzali na tudijn zasadania, ktor sa konali v Rme
poda harmonogramu prc, a na nvrh reltora sa o vetkch otzkach a nzoroch rokovalo
dovtedy, km sa text knonov, a to aj po astiach, neodhlasoval a nezredigoval do schmy. Na
zasadan reltorovi pomhal radnk, ktor bol zapisovateom.
Poet zasadan jednotlivch skupn bol v alebo men poda konkrtnych predmetov a
prce trvali viac rokov.
Boli utvoren, a to najm v poslednom ase, aj urit zmiean skupiny s tm cieom, aby
niektor poradcovia, vybran z rozlinch skupn, spolone prerokovali tmy, ktor patrili priamo
viacerm skupinm a bolo ich treba riei spolone.
Ke tudijn skupiny vypracovali niektor schmy, vyiadali si od najvyieho zkonodarcu
konkrtne pokyny, akou cestou sa treba alej v prci ubera. Cesta poda vtedy vydanch noriem
bola tto:
Schmy spolu s dvodovou sprvou sa posielali Najvyiemu vekazovi, ktor rozhodol, i sa
m prikroi ku konzultcii. Po dostan povolenia sa vytlaen schmy poslali na preskmanie
celmu episkoptu a ostatnm poradnm orgnom (toti dikastrim Rmskej krie, cirkevnm
univerzitm a fakultm a nii generlnych predstavench), aby sa tieto orgny v rozumne
stanovenej lehote - nie kratej ako es mesiacov - postarali o vypracovanie a predloenie svojej
mienky. Sasne sa schmy posielali kardinlom lenom komisie, aby poda sasnho tdia
prce predkladali svoje veobecn alebo iastkov pripomienky.
Schmy sa posielali na konzultcie v tomto porad: roku 1972 schma Administratvny postup;
roku 1973 Sankcie v Cirkvi; roku 1975 Sviatosti; roku 1976 Spsob postupu pri ochrane prv
ie procesy; roku 1977 Intitty zasvtenho ivota profesiou evanjeliovch rd; Veobecn
normy; Bo ud; Uiaca loha Cirkvi; Posvtn miesta a posvtn obdobia a bosk kult;
Majetkov prvo Cirkvi.
Je nepochybn, e zrevidovan Kdex knonickho prva by sa nebol mohol vhodne pripravi
bez neocenitenej a trvalej spoluprce, ktor pre komisiu predstavovali biskupi a konferencie
biskupov svojimi nespoetnmi a vemi hodnotnmi pripomienkami najm pastoranej povahy.
Biskupi toti poslali mnostvo psomnch pripomienok i u veobecnch, tkajcich sa schm
vcelku, alebo iastkovch, tkajcich sa jednotlivch knonov.

Okrem toho vemi uiton boli aj pripomienky, ktor posvtn kongregcie, tribunly a
intitcie Rmskej krie predloili na zklade vlastnej sksenosti a ktor sa tkali strednho
riadenia Cirkvi, ako aj vedeck a technick nvrhy a podnety, ktor predloili cirkevn univerzity
a fakulty, patriace k rozlinm kolm a ovplyvovan rozlinmi mylienkovmi prdmi.
tdium, skmanie a kolgiov prerokvanie vetkch veobecnch a iastkovch pripomienok,
poslanch komisii, predstavovali zaiste namhav a obrovsk prcu, ktor sa pretiahla na
sedem rokov. Sekretarit komisie svedomite dbal, aby sa starostlivo roztriedili a synteticky
usporiadali vetky pripomienky, nvrhy a podnety. Tie sa odoslali poradcom a po ich pozornom
pretudovan sa prerokvali na spolonch pracovnch zasadaniach desiatich tudijnch skupn.
Nebolo pripomienky, ktor by sa nebola preskmala o najstarostlivejie a o najpozornejie.
Tak sa postupovalo aj vtedy, ke ilo o pripomienky, ktor si navzjom protireili (o nebolo
zriedkav), lebo sa do vahy brala nielen ich sociologick vha (toti poet poradnch orgnov
a osb, ktor ich predloili), ale najm ich nukov a pastoran hodnota, ako aj ich zhoda s
uenm a s vykonvacmi normami Druhho vatiknskeho koncilu a s ppeskm magistriom a
takisto zo pecificky technickho a vedeckho hadiska nevyhnutn zhoda s knonickm
prvnym systmom. Ba vdy, ke sa vynorila pochybnos alebo otzky mimoriadneho vznamu,
vyiadala sa mienka kardinlov lenov komisie zhromadench na plenrnom zasadan. V inch
prpadoch sa vzhadom na pecifickos prerokvanej ltky poiadala o radu aj Kongregcia pre
nuku viery a in dikastri Rmskej krie. Napokon na iados alebo podnet biskupov a inch
poradnch orgnov boli v knonoch predchdzajcich schm vykonan opravy a zmeny, v
dsledku oho boli niektor schmy nanovo celkom prepracovan alebo opraven.
A tak po prerokovan vetkch schm sa sekretarit komisie a poradcovia pustili do alej
namhavej prce. Ilo toti o vntorn koordinciu vetkch schm, o zaistenie ich jednotnej
terminolgie najm z technicko-prvneho hadiska, o zotylizovanie knonov do krtkych a
sladnch forml a napokon o definitvne stanovenie systematickho usporiadania tak, aby sa
vetky i jednotliv schmy pripraven rozlinmi skupinami zliali do jednotnho a vestranne
sdrnho Kdexu.
Nov systematick usporiadanie, ktor vzniklo akoby spontnne popri tom, ako prca postupne
dozrievala, sa opiera o dve zsady. Jedna sa tka vernosti voi veobecnejm zsadm, ktor u
predtm stanovila stredn skupina; druh sa tka praktickej uitonosti, aby nov Kdex mohli
ahko pochopi a pouva nielen znalci, ale aj pastieri, ba aj vetci veriaci.
Nov Kdex sa teda sklad zo siedmich knh, ktor maj nadpisy: Veobecn normy, Bo ud,
Uiaca loha Cirkvi, Posvcovacia loha Cirkvi, asn majetky Cirkvi, Sankcie v Cirkvi, Procesy.
Aj ke u z rozdielnosti nzvov jednotlivch knh starho i novho Kdexu dostatone vidie
rozdielnos medzi jednm a druhm systmom, predsa novos systematickho usporiadania sa
ete viac jav z ast oddielov, titulov a ich nzvov. Je ist, e nov usporiadanie lepie zodpoved
nielen ltke a vlastnej povahe knonickho prva ne star, ale aj a to je ete zvanejie,
ekleziolgii Druhho vatiknskeho koncilu a zsadm, ktor odtia vyplvaj a ktor boli
predloen u na zaiatku revzie.
Vytlaen schma celho Kdexu bola na slvnos svtch apotolov Petra a Pavla 29. jna
1980 odovzdan Najvyiemu vekazovi a on nariadil, aby bola poslan vetkm kardinlom
lenom komisie na definitvne preskmanie a posdenie. Aby sa vak v poslednom tdiu prce
ete viac vyzdvihla as celej Cirkvi, Najvy vekaz nariadil, aby do komisie boli pribrat
al lenovia, kardinli a biskupi, vybran na nvrh Konferenci biskupov z celej Cirkvi. Tak sa
vtedy poet lenov uvedenej komisie zvil na 74. T zaiatkom roku 1981 predloili vemi mnoho

pripomienok, ktor potom sekretarit komisie za spoluprce poradcov, vynikajcich odbornkov

v jednotlivch prerokvanch predmetoch podrobil dkladnmu preskmaniu, starostlivmu
pretudovaniu a spolonmu prediskutovaniu. Syntza vetkch pripomienok spolu s odpveami
sekretaritu a poradcov odovzdali v auguste 1981 lenom komisie.
Plenrne zasadnutie, zvolan z mandtu Najvyieho vekaza, aby uvaovalo o celom texte
novho Kdexu a podalo o om definytvny sudok, sa konalo od 20. do 28. oktbra 1981 v aule
Synody biskupov. Rokovalo sa na om najm o iestich zvanejch a vznamnejch otzkach,
ale aj o inch na iados aspo desiatich otcov. Na zver plenrneho zasadnutia na predloen
otzku, i otcovia shlasia, aby po preskman schmy Kdexu knonickho prva na
plenrnom zasadnut a po opravch, u vykonanch, t ist schma po uveden pripomienok,
ktor na plenrnom zasadnut schvlila vina, po zohadnen aj inch pripomienok, ktor boli
predloen, a po vybrsen tlu a latininy (to vetko sa zveruje predsedovi a sekretatitu) sa
povaovala za hodnu, aby sa m skr predostrela Najvyiemu vekazovi s tm, e Kdex vyd
v takom ase a takm spsobom, ako to bude povaova za vhodn, otcovia jednomysene
odpovedali; shlasme.
Takto prepracovan a schvlen pln text Kdexu, rozren o knony schmy zkladnho
zkona Cirkvi, ktor bolo treba vzhadom na predmet vloi do Kdexu, ako aj vybrsen z
hadiska latininy, bol napokon op vytlaen a odovzdan Najvyiemu vekazovi 22. aprla
1982, aby sa u mohlo prikroi k jeho vyhlseniu.
Najvy vekaz za pomoci niektorch odbornkov a po vypout propredsedu ppeskej
komisie pre revziu Kdexu knonickho prva osobne preskmal tto posledn schmu a po
zrelom uven vetkho nariadil, aby nov Kdex bol vyhlsen 25. janura 1983, teda na
vroia prvej sprvy, ktorou ppe Jn XXIII. ohlsil revziu Kdexu.
Kee ppesk komisia na to ustanoven takmer po dvadsiatich rokoch astne zakonila
ak lohu, ktor jej bola zveren, pastieri a veriaci u maj k dispozcii najnovie cirkevn
prvo, ktormu nechba jednoduchos, prehadnos, sladnos a veda opravdivho prva. A
kee nechba v om lska, prvnick umiernenos, udskos a dokonal preniknutie
opravdivm kresanskm duchom, obsahuje silie zodpoveda vonkajej i vntornej povahe
Cirkvi danej Bohom a sasne vak aj elanie vyjs v strety jej podmienkam a potrebm v
dnenom svete. Ak sa v dsledku prli rchlych zmien v dnenej udskej spolonosti podarilo
nieo menej dokonale u v ase vypracvania prva a ak bude potrebn, aby sa to op
zrevidovalo, Cirkev m tak bohatstvo sl, e tak ako v predchdzajcich storoiach je schopn
op sa podobra na obnovenie zkonov svojho ivota. Teraz vak u nie je mon zkon
nepozna. Pastieri maj spoahliv normy, poda ktorch maj sprvne usmerova vkonvanie
posvtnho radu. Teraz sa kadmu umouje, aby poznal vlastn prva a povinnosti a aby sa
zahatala cesta svojvonmu konaniu. Zlozvyky, ktor hdam v dsledku chbajcich zkonov
vkzli do cirkevnej disciplny, bude mon ahie vykoreni a im predchdza. Napokon vetky
diela apotoltu, intitcie a podujatia maj teraz dozaista predpoklady, aby rchle napredovali
a vzmhali sa, lebo zdrav prvne usporiadanie je vonkoncom potrebn, aby sa cirkevn
spoloenstvo upevovalo, rstlo a prekvitalo. Nech to d najlskavej Boh na orodovanie
preblahoslavenej Panny Mrie, Matky Cirkvi, jej encha svtho Jozefa, ochracu Cirkvi, a
svtho Petra a Pavla.
PRV KNIHA
VEOBECN NORMY

Kn. 1 - Knony tohto Kdexu sa vzahuj iba na latinsk Cirkev.

Kn. 2 - Kdex zva neuruje obrady, ktor treba zachovva pri liturgickch slveniach. Preto
doteraz platn liturgick zkony si zachovvaj svoju innos, ak niektor z nich nie je v rozpore s
knonmi Kdexu.
Kn. 3 - Knony Kdexu neruia ani plne, ani iastone dohody, ktor uzavrela Apotolsk
stolica s nrodmi alebo inmi politickmi spolonosami. Preto i naalej zostvaju v platnosti ako
doteraz a predpisy tohto Kdexu, ktor s s nimi v rozpore, im ani v najmenom neprekaj.
Kn. 4 - Nadobudnut prva, ako aj privilgia, udelen doteraz Apotolskou stolicou i fyzickm
alebo prvnickm osobm, pouvan a neodvolan, zostvaj nedotknut, ak ich knony tohto
Kdexu vslovne neodvolvaj.
Kn. 5 - 1 - Doteraz platn univerzlne alebo partikulrne zvyky, ktor s v rozpore s predpismi
tchto knonov a samy knony tohto Kdexu ich zavrhuj, zruuj sa plne a ani v budcnosti sa
nepripa ich oivenie. Aj ostatn sa maj povaova za zruen, ak Kdex vslovne neuruje
nieo in, i s storon alebo jestvuj od nepamti, mono ich vak trpie, ak ich poda sudku
ordinra vzhadom na okolnosti miesta a osb nemono odstrni.
2.Zvyky mimo prva, tak univerzlne, ako aj partikulrne, ktor s doteraz platn zostvaj
zachovan.
Kn. 6 - 1. Nadobudnutm innosti tohto Kdexu sa plne ruia:
1. Kdex knonickho prva, vyhlsen roku 1917;
2. aj ine zkony, tak univerzlne, ako aj partikulrne, ktor s v rozpore s predpismi tohto
Kdexu, ak sa o partikulrnch vslovne neuruje nieo in;
3. vetky trestn zkony, tak univerzlne, ako aj partikulrne, vydan Apotolskou stolicou, ak
nie s prevzat do tohto Kdexu;
4. aj ostatn univerzlne disciplinrne zkony, vzahujce sa na vec, ktor tento Kdex upravuje
v celom rozsahu.
2.Knony tohto Kdexu, pokia obsahuj star prvo, treba posudzova aj so zreteom na
knonick tradciu.
I. titul
CIRKEVN ZKONY
Kn. 7 - Zkon sa ustanovuje vtedy, ke sa vyhlasuje.
Kn. 8 - 1. Univerzlne cirkevn zkony sa vyhlasuj uverejnenm v radnom vestnku Acta
Apostolicae Sedis, ak v niektorch jednotlivch prpadoch nie je predpsan in spsob vyhlsenia.
Nadobdaj innos po uplynut troch mesiacov odo da, uvedenho v prslunom sle Aktov, ak z
povahy veci nezavzuj ihne alebo ak sa v samom zkone osobitne a vslovne nestanovuje kratia
alebo dlhia vakancia.
2. Partikulrne zkony sa vyhlasuj spsobom, ak vymedzil zkonodarca, a zanaj
zavzova po mesiaci odo da ich vyhlsenia, ak sa v samom zkone nestanovuje in lehota.
Kn. 9 - Zkony sa vzahuj na budce veci, nie na minul, ak sa v nich menovite neuruje nieo
o minulch veciach.
Kn. 10 - Len tie zkony treba povaova za zneplatujce alebo zapriujce nespsobilos,
ktor vslovne stanovuj, e kon je nulitn alebo e osoba je nespsobil.
Kn. 11 - isto cirkevn zkony zavzuj pokrstench v katolckej cirkvi alebo do nej prijatch,
ktor dostatone pouvaj rozum, a ak prvo neuruje nieo in, zavili siedmy rok ivota.

Kn. 12 - 1. Univerzlne zkony zavzuj na celom svete vetkch, pre ktorch boli vynesen.
2. Avak spod univerzlnych zkonov, ktor na uritom zem neplatia, s vyat vetci,
ktor sa na tom zem skutone nachdzaj.
3. Zkonom vynesenm pre osobitn zemie podliehaj t, pre ktorch boli vynesen a ktor
tam maj trval alebo prechodn bydlisko a sasne sa tam skutone zdriavaj, pri zachovan
predpisu kn. 13.
Kn. 13 - 1. Partikulrne zkony sa nepokladaj za osobn, ale za zemn, ak nie je zrejm
nieo in.
2. Cudzincov neviau:
1. partikulrne zkony ich zemia, dokia nie s na om prtomn, ak bu ich prestpenie
nespsobuje kodu na ich vlastnom zem, alebo ak zkony nie s osobn;
2. ani zkony zemia, na ktorom sa nachdzaj, okrem tch, ktor chrnia verejn poriadok
alebo vymedzuj formlne nleitosti konov, alebo sa vzahuj na nehnutenosti, nachdzajce sa
na zem.
3. Potulnch viau tak univerzlne, ako aj partikulrne zkony, platn na mieste, kde sa
nachdzaj.
Kn. 14 - Zkony aj zneplatujce a zapriujce nespsobilos v pochybnosti o prve
nezavzuj; avak v pochybnosti o skutku ordinri mu od nich dipenzova, len ke dipenz, ak
ide o rezervovan, vrchnos, ktorej je rezervovan, zvyajne udeuje.
Kn. 15 - 1. Neznalos alebo omyl, ktor sa tkaj zkonov zneplatujcich alebo
zapriujcich nespsobilos, neprekaj ich inku, ak sa vslovne nestanovuje nieo in.
2. Neznalos alebo omyl, ktor sa tkaj zkona alebo trestu, alebo vlastnho skutku, alebo
cudzieho skutku veobecne znmeho, sa neprezumuj; ke ide o cudz skutok, ktor nie je
veobecne znmy, sa prezumuj, km sa nedoke opak.
Kn. 16 - 1. Zkony hodnoverne vyklad zkonodarca a ten, komu zveril moc hodnovernho
vkladu.
2. Hodnovern vklad, dan na spsob zkona, m tu ist innos ako sm zkon a mus
by vyhlsen. Ak slov zkona, ktor s ist samy osebe, iba objasuje, m sptn platnos; ak
zuuje alebo roziruje zkon, alebo pochybn vysvetuje, nem sptn platnos.
3. Avak vklad na spsob sdneho rozsudku alebo administratvneho konu v jednotlivom
prpade nem innos a viae iba osoby a vzahuje sa na veci, pre ktor bol dan.
Kn. 17 - Cirkevn zkony treba chpa poda vlastnho vznamu slov, ak maj v texte a v
kontexte. Ak by vznam zostal pochybn a nejasn, treba prihliada na prpadn paraleln miesta, na
cie a okolnosti zkona a na mysel zkonodarcu.
Kn. 18 - Zkony, ktor stanovuj tresty alebo zuuj slobodn vykonvanie prv, alebo obsahuj
vnimku zo zkona, podliehaj striktnmu vkladu.
Kn. 19 - Ak o nejakej veci chba vslovn predpis univerzlneho alebo partikulrneho zkona
alebo zvyk, kauzu, ak nie je trestn, treba rozriei s prihliadnutm na zkony, vydan v podobnch
prpadoch, na veobecn zsady prva, uplatovan s knonickou miernosou, na prvnu vedu, na
prax Rmskej krie a na spolon a stlu mienku odbornkov.
Kn. 20 - Neskor zkon plne alebo iastone ru predchdzajci zkon, ak to vslovne
vyhlasuje alebo je s nm v priamom rozpore, alebo ak znova usporadva cel obsah

predchdzajceho zkona. Avak univerzlny zkon ani iastone neru partikulrne alebo zvltne
prvo, ak sa v prve vslovne neuruje nieo in.
Kn. 21 - V pochybnosti sa odvolanie predchdzajceho zkona neprezumuje, ale neskorie
zkony treba porovna s predchdzajcimi a poda monosti da ich s nimi do sladu.
Kn. 22 - Obianske zkony, na ktor sa prvo Cirkvi odvolva, v knonickom prve sa maj
zachovva s tmi istmi inkami, pokia nie s v rozpore s boskm prvom a ak knonick
prvo neuruje nieo in.
II. titul

ZVYK
Kn. 23 - Iba ten zvyk zaveden spoloenstvom veriacich m innos zkona, ktor schvlil
zkonodarca poda normy nasledujcich knonov.
Kn. 24 - 1. Nijak zvyk, ktor je v rozpore s boskm prvom, neme nadobudn innos
zkona.
2. Ani zvyk, ktor je proti knonickmu prvu alebo mimo knonickho prva, neme
nedobudn innos zkona, ak nie je rozumn; zvyk toti, ktor sa v prve vslovne zavrhuje, nie
je rozumn.
Kn. 25 - Nijak zvyk nenadobudne innos zkona, ak ho spoloenstvo, schopn aspo prija
zkon, nezachovvalo s myslom zavies prvo.
Kn. 26 - Zvyk, ktor odporuje platnmu knonickmu prvu alebo je mimo knonickho zkona
a nebol zvl schvlen kompetentnm zkonodarcom, innos zkona nadobda len vtedy, ke
bol zkonne zachovvan svislch a plnch tridsa rokov. Avak nad knonickm zkonom, ktor
obsahuje doloku, zakazujcu budce zvyky, me previ iba storon alebo od nepamti
jestvujci zvyk.
Kn. 27 - Zvyk je najlepm vkladom zkonov.
Kn. 28 - Pri zachovan predpisu kn. 5 zvyk proti zkonu alebo mimo zkona sa odvolva
protikladnm zvykom alebo zkonom; avak zkon neodvolva storon alebo od nepamti
jestvujce zvyky ani univerzlny zkon neodvolva partikulrne zvyky, ak sa o nich vslovne
nezmieuje.
III. TITUL
VEOBECN DEKRTY A POKYNY
Kn. 29 - Veobecn dekrty, ktormi kompetentn zkonodarca vydva spolon predpisy pre
spoloenstvo schopn prija zkon, s zkonmi vo vlastnom zmysle a riadia sa predpismi knonov o
zkonoch.
Kn. 30 - Kto m iba vkonn moc, neme vyda veobecn dekrt, o ktorom sa hovor v kn.
29, ak mu kompetentn zkonodarca v jednotlivch prpadoch poda normy prva vslovne neudelil
na to moc a pritom neboli zachovan podmienky, stanoven v kone udelenia.
Kn. 31 - 1. Veobecn vykonvacie dekrty, bliie vymedzujce spsoby, ktor treba
zachovva pri uplatovan zkona alebo ktormi sa vymha zachovvanie zkonov, mu v
medziach svojej kompetencie vydva t, ktor maj vkonn moc.
2. o sa tka vyhlsenia a vakancie dekrtov, o ktorch sa hovor v 1, maj sa zachova
predpisy kn. 8.
Kn. 32 - Veobecn vykonvacie dekrty zavzuj tch, ktorch viau zkony, pre ktor tie ist
dekrty vymedzuj spsoby ich uplatovania alebo vymhaj ich zachovvanie.

Kn. 33 - 1. Veobecn vykonvacie dekrty, hoci sa vydvaj v direktrich alebo v inak

nazvanch dokumentoch, neruia zkony ani iastone a ich predpisy, ktor s v rozpore so
zkonmi, nemaj nijak innos.
2. T ist innos strcaj explicitnm alebo implicitnm odvolanm zo strany
kompetentnej vrchnosti, ako aj zaniknutm zkona, na vykonvanie ktorho boli vydan; nezanikaj
vak ukonenm prva toho, kto ich vydal, ak sa vslovne neuruje nieo protikladn.
Kn. 34 - 1. Pokyny, ktor toti vysvetuj predpisy zkonov, ako aj rozvdzaj a vymedzuj
postupy, ktor treba zachovva pri ich vykonvan, vydvaj sa na pouvanie tm, ktor sa maj
stara, aby sa zkony vykonvali, a zavzuj ich pri vykonvan zkonov; tieto pokyny zkonne
vydvaj v medziach svojej kompetencie t, ktor maj vkonn moc.
2. Nariadenia pokynov zkony ani iastone neruia, a tie, ktor nemono da do sladu s
predpismi zkonov, nemaj nijak innos.
3. Pokyny strcaj innos nielen explicitnm alebo implicitnm odvolanm zo strany
kompetentnej vrchnosti, ktor ich vydala, alebo jej nadriadenej vrchnosti, ale aj zaniknutm zkona,
na ktorho vysvetlenie alebo vykonvanie boli vydan.
IV. titul
JEDNOTLIV ADMINISTRATVNE KONY
I. kapitola
SPOLON NORMY
Kn. 35 - Jednotliv administratvny kon, i je to dekrt, alebo prkaz, alebo je to reskript, me
v medziach svojej kompetencie vyda ten, kto m vkonn moc, pri zachovan predpisu kn. 76,
1.
Kn. 36 - 1. Administratvny kon treba chpa poda vlastnho vznamu slov a poda benho
reovho zu. V pochybnosti tie administratvne kony, ktor sa vzahuj na spory alebo v ktorch
sa hroz trestami, alebo sa nimi tresty ukladaj, alebo sa obmedzuj prva osoby, alebo sa naraj
nadobudnut prva inch, alebo s v rozpore so zkonom vydanm v prospech skromnch osb,
podliehaj striktnmu vkladu; vetky ostatn iriemu.
2. Administratvny kon sa okrem vslovne uvedench prpadov nesmie rozirova na in.
Kn. 37 - Administratvny kon, ktor sa vzahuje na vonkajie frum, treba zaznamena
psomne; rovnako aj kon jeho vykonania, ak je dan v poverovacej forme.
Kn. 38 - Administratvny kon, aj ke ide o reskript vydan z vlastnho popudu, nem inok,
pokia poruuje nadobudnut prvo inho alebo je v rozpore so zkonom alebo so schvlenm
zvykom, ak kompetentn vrchnos vslovne nepripojila iastone zruovaciu doloku.
Kn. 39 - Podmienky uveden v administratvnom kone sa iba vtedy povauj za podmienky
spojen s platnosou, ke s vyjadren spojkami: ak, ak nie, len ke.
Kn. 40 - Vykonvate nejakho administratvneho konu neplatne pln svoju lohu pred prijatm
listiny a preskmanm jej hodnovernosti a neporuenosti, ak ho predbene s ou neoboznmila
vrchnos, ktor tento kon vydala.
Kn. 41 - Vykonvate administratvneho konu, ktormu sa zveruje iba sluba vykonania,
neme odoprie vykonanie tohto konu, ak nie je zrejm, e tento kon je nulitn alebo e z inho
vneho dvodu je neprpustn, alebo nie s splnen podmienky, uveden v samom
administratvnom kone; ak sa vak vykonanie administratvneho konu vzhadom na okolnosti

osoby alebo miesta zd nevhodn, vykonvate m vykonanie odloi; v takchto prpadoch m

hne upovedomi vrchnos, ktor kon vydala.
Kn. 42 - Vykonvate administratvneho konu mus postupova poda normy mandtu; ak vak
podstatn podmienky uveden v liste nesplnil a nezachoval podstatn formu postupovania,
vykonanie je neplatn.
Kn. 43 - Vykonvate administratvneho konu sa poda svojho rozumnho uvenia me da
zastpi inm, ak zastupovanie nebolo zakzan alebo vykonvate nebol zvolen so zreteom na
svoju osobu, alebo osoba zstupcu nebola vopred uren; v tchto prpadoch je vak vykonvateovi
dovolen zveri prpravn kony inmu.
Kn. 44 - Administratvny kon me vykona aj nstupca vykonvatea v rade, ak vykonvate
nebol zvolen so zreteom na osobu.
Kn. 45 - Ak sa vykonvate pri vykonvan administratvneho konu akokovek zmlil, je mu
dovolen ten ist kon znova vykona.
Kn. 46 - Administratvny kon neprestva plati ukonenm prva toho, kto ho vydal, ak prvo
neuruje nieo in.
Kn. 47 - Odvolanie administratvneho konu inm administratvnym konom kompetentnej
vrchnosti nadobda inok iba od chvle, ke sa odvolanie zkonne d na vedomie osobe, pre ktor
bol kon vydan.
II. kaptola
JEDNOTLIV DEKRTY A PRKAZY
Kn. 48 - Jednotlivm dekrtom sa rozumie administratvny kon, vydan kompetentnou
vkonnou vrchnosou, ktorm sa poda noriem prva pre jednotliv prpad vydva rozhodnutie
alebo vykonva poverenie, ktor svojou povahou nepredpokladaj, e niekto podal iados.
Kn. 49 - Jednotliv prkaz je dekrt, ktorm sa osobe alebo uritm osobm priamo a zkonne
nariauje nieo vykona alebo od nieoho upusti najm na vymhanie zachovvania zkona.
Kn. 50 - Pred vydanm jednotlivho dekrtu si m vrchnos zadovi potrebn poznatky a
dkazy a poda monosti vypou tch, ktorch prva by mohli by poruen.
Kn. 51 - Dekrt sa m vyda psomne, a ak ide o rozhodnutie, aspo so shrnnm uvedenm
dvodov.
Kn. 52 - Jednotliv dekrt m innos iba vo veciach, o ktorch rozhoduje, a voi osobm,
ktorm bol dan; tie vak zavzuje vade, ak nie je zrejm nieo in.
Kn. 53 - Ak si dekrty navzjom protireia, osobitn prevauje nad veobecnm v tch veciach,
ktor vyjadruje osobitne; ak s rovnako osobitn alebo veobecn, neskorm sa predchdzajci ru
natoko, nakoko mu protire.
Kn. 54 - 1. Jednotliv dekrt, ktorho uplatnenie sa zveruje vykonvateovi, m inok od
chvle vykonania; inak od chvle, ke sa d na vedomie osobe autoritou toho, kto vydva
rozhodnutie.
2. Aby sa mohlo vymha zachovvanie jednotlivho dekrtu, treba ho da na vedomie
poda normy prva zkonnm dokumentom.
Kn. 55 - Pri zachovan predpisu kn. 37 a 51, ke vemi vny dvod preka, aby sa napsan
text dekrtu odovzdal, dekrt sa povauje za dan na vedomie, ke sa pred notrom alebo dvoma
svedkami preta tomu, komu je uren, a vyhotov sa zpisnica, ktor vetci prtomn maj
podpsa.

Kn. 56 - Dekrt sa povauje za doruen, ak ten, komu je uren, bol riadne predvolan, aby si
dekrt prevzal alebo si ho vypoul, bez oprvnenho dvodu sa nedostavil alebo odmietol sa
podpsa.
Kn. 57 - 1. Vdy, ke zkon prikazuje vydanie dekrtu, alebo ke ten, koho sa to tka,
zkonne poiada alebo sa rekurzom uchdza o vydanie dekrtu, kompetentn vrchnos m urobi
opatrenie do troch mesiacov od prijatia iadosti alebo rekurzu, ak zkon nepredpisuje in lehotu.
2. Ak po uplynut tejto lehoty nebol dekrt vydan, vzhadom na podanie alieho rekurzu
sa prezumuje, e odpove je zporn.
3. Prezumovan zporn odpove neoslobodzuje kompetentn vrchnos od povinnosti
dekrt vynies, ba ani od nahradenia prpadnej zavinenej kody poda normy kn. 128.
Kn. 58 - 1. Jednotliv dekrt strca innos, ke ho kompetentn vrchnos zkonne odvol
alebo ke zanikne zkon, pre ktorho vykonanie bol dekrt vydan.
2. Jednotliv prkaz, ktor nebol uloen zkonnm dokumentom, zanik ukonenm prva
prikazujceho.
III. kapitola
RESKRIPTY
Kn. 59 - 1. Reskriptom sa rozumie administratvny kon, vydan psomne kompetentnou
vkonnou vrchnosou, ktorm sa poda povahy veci na iados niekoho udeuje privilgium,
dipenz alebo in milos.
2. Predpisy stanoven pre reskripty platia aj pre udeovanie povolenia, ako aj pre stne
udeovanie milost, ak nie je zrejm nieo in.
Kn. 60 - Kad si me vyiada akkovek reskript, ak sa mu to vslovne nezabrauje.
Kn. 61 - Ak nie je zrejm nieo in, reskript mono vyiada pre inho aj bez jeho shlasu a plat
pred jeho prijatm pri neporuen opanch doloiek.
Kn. 62 - Reskript, ktor nem vykonvatea, m inok od chvle, ke listina bola vydan;
ostatn reskripty od chvle vykonania.
Kn. 63 - 1. Platnosti reskriptu preka subrepcia ie zatajenie pravdy, ak v iadosti nebolo
uveden, o poda zkona, tlu a knonickej praxe treba k platnosti uvies, ak nejde o reskript
milosti, ktor bol dan z vlastnho popudu.
2. Takisto platnosti reskriptu preka obrepcia ie predostretie nepravdy, ak ani jeden z
predloench motivujcich dvodov nie je pravdiv.
3. Motivujci dvod v reskriptoch, ktor nemaj nijakho vykonvatea, mus by pravdiv
v ase, ke bol reskript vydan; v ostatnch reskriptoch v ase vykonania.
Kn. 64 - Pri neporuen prva Penitencirie pre vntorn frum milos, ktor odmietne
ktorkovek dikastrium Rmskej krie, neme platne udeli in dikastrium tej istej krie ani in
kompetentn vrchnos niia ako Rmsky vekaz bez shlasu dikastria, s ktorm sa konanie
zaalo.
Kn. 65 - 1. Pri neporuen predpisov 2 a 3 nikto nem iada od inho ordinra milos, ktor
mu odoprel vlastn ordinr, bez uvedenia, e mu bola milos odopret; ak je to uveden, ordinr
nem udeli milos, ak nepozn dvody odopretia milosti prvm ordinrom.

 2. Milos, ktor odoprel generlny vikr alebo biskupsk vikr, neme platne udeli in
vikr toho istho biskupa, aj ke m od vikra, ktor milos odoprel, dvody odopretia.
3. Milos odopret generlnym vikrom alebo biskupskm vikrom a potom bez uvedenia
tohto odopretia vyiadan od dieczneho biskupa je neplatn; avak milos, ktor odoprel dieczny
biskup, nemono platne vyiada, hoci sa jej odopretie aj uvedie, od jeho generlneho vikra alebo
biskupskho vikra bez shlasu biskupa.
Kn. 66 - Reskript sa nestva neplatnm, ak je v om omyl tkajci sa mena osoby, ktorej sa dva
alebo ktor ho vydva, alebo miesta, v ktorom bva, alebo veci, o ktor ide, len ke poda sudku
ordinra nie je nijak pochybnos o samej osobe alebo o veci.
Kn. 67 - 1. Ak sa stane, e v jednej a tej istej veci sa vyiadaj dva navzjom si protireiace
reskripty, osobitn prevauje nad veobecnm v tch veciach, ktor vyjadruje osobitne.
2. Ak reskripty s rovnako osobitn alebo veobecn, asovo prv prevauje nad neskorm,
ak v druhom nie je vslovn zmienka o prvom alebo ak prv iadate podvodne alebo v dsledku
znanej nedbanlivosti reskript nepouil.
3. V pochybnosti, i reskript je platn alebo nie, treba sa obrti na toho, kto reskript vydal.
Kn. 68 - Reskript Apotolskej stolice, ktor nem vykonvatea, treba predostrie ordinrovi
iadatea len vtedy, ke sa to v samom liste prikazuje alebo ke ide o verejn zleitosti, alebo ke
treba overi podmienky.
Kn. 69 - Reskript, ktor nem vymedzen as na predostretie, me sa vykonvateovi predloi
hocikedy, len nech je to bez klamstva a podvodu.
Kn. 70 - Ak sa v reskripte samo udelenie zveruje na vykonvatea, je vecou jeho samho, i na
zklade vlastnho rozumnho uvenia a svedomia milos udel alebo odoprie.
Kn. 71 - Nikto nie je povinn poui reskript udelen len na jeho vlastn prospech, ako ho z
inho dvodu nezavzuje na to knonick povinnos.
Kn. 72 - Reskripty udelen Apotolskou stolicou, ktor zanikli, me dieczny biskup z
oprvnenho dvodu raz predi, nie vak na dlhie ako tri mesiace.
Kn. 73 - Protikladnm zkonom sa nijak reskripty neodvolvaj, ak sa v samom zkone
neuruje nieo in.
Kn. 74 - Hoci niekto me stne udelen milos uva vo vntornom fre, pre vonkajie frum
je povinn ju dokza, kedykovek sa to od neho zkonne iada.
Kn. 75 - Ak reskript obsahuje privilgium alebo dipenz, maj sa navye zachovva predpisy
nasledujcich knonov.
IV. kapitola
PRIVILGIA
Kn. 76 - 1. Privilgium ie milos dan osobitnm konom v prospech uritch osb tak
fyzickch, ako aj prvnickch me udeli zkonodarca, ako aj vkonn vrchnos, ktorej
zkonodarca tto moc udelil.
2. Storon alebo od nepamti trvajce vlastnenie utvra prezumpciu, e privilgium bolo
udelen.
Kn. 77 - Privilgium treba vyklada poda normy kn. 36, 1; avak vdy treba poui tak
vklad, aby nm t, ktor boli obdaren privilgiom, naozaj dosiahli nejak milos.
Kn. 78 - 1. O privilgiu sa prezumuje, e je trval, ak sa nedoke opak.

 2. Osobn privilgium, ktor sa toti viae na osobu, s ou zanik.

3. Vecn privilgium zanik plnm znikom veci alebo miesta; avak miestne privilgium
oivne, ak sa miesto poas pdesiatich rokov obnov.
Kn. 79 - Privilgium zanik odvolanm kompetentnou vrchnosou poda normy kn. 47 pri
zachovan predpisu kn. 81.
Kn. 80 - 1. iadne privilgium nezanik zrieknutm sa, ak ho neprijala kompetentn vrchnos.
2. Kad fyzick osoba sa me zriec privilgia, ktor bolo udelen len v jej prospech.
3. Privilgia, ktor bolo udelen nejakej prvnickej osobe z dvodu dstojnosti miesta alebo
veci, sa jednotliv osoby nemu zriec; ani sama prvnick osoba nem prvo sa zriec privilgia,
ktor jej bolo udelen, ak zrieknutie predstavuje pre Cirkev alebo pre inch ujmu.
Kn. 81 - Privilgium nezanik ukonenm prva toho, kto ho udelil, ak nebolo udelen s
dolokou poda nho dobrozdania alebo s inou rovnocennou dolokou.
Kn. 82 - Privilgium, ktor nie je na archu inmu, nezanik jeho neuvanm alebo
protikladnm uvanm; to vak, ktor je na archu inm, strca sa, ak nastane zkonn premlanie.
Kn. 83 - 1. Privilgium zanik uplynutm asu alebo vyerpanm potu prpadov, pre ktor
bolo udelen, pri zachovan predpisu kn. 142, 2.
2. Zanik aj vtedy, ke sa postupom asu okolnosti poda sudku kompetentnej vrchnosti
natoko zmenili, e sa stalo kodlivm alebo jeho uvanie nedovolenm.
Kn. 84 - Kto zneuva moc, ktor mu bola dan privilgiom, zasluhuje si, aby bol pozbaven
samho privilgia, preto ordinr po mrnom napomenut m nositea privilgia, ktor ho hrubo
zneuva, pozbavi privilgia, ktor mu sm udelil; ke vak privilgium bolo udelen Apotolskou
stolicou, ordinr je povinn ju o tom upovedomi.
V. kapitola
DIPENZY
Kn. 85 - Dipenz ie uvonenie isto cirkevnho zkona v jednotlivom prpade mu v
medziach svojej kompetencie udeli t, ktor maj vkonn moc, ako aj t, ktorm explicitne alebo
implicitne prislcha moc dipenzova zo samho prva alebo na zklade zkonnho delegovania.
Kn. 86 - Dipenzu nepodliehaj tie zkony, ktor vymedzuj podstatn prvky intitci alebo
prvnych konov.
Kn. 87 - 1. Dieczny biskup, ke usdi, e to prospeje ich duchovnmu dobru, me veriacich
dipenzova od disciplinrnych zkonov tak univerzlnych, ako aj partikulrnych, ktor pre jeho
zemie alebo pre jeho podriadench vyniesla najvyia cirkevn vrchnos, nie vak od procesnch
alebo trestnch zkonov, ani od tch, od ktorch je dipenz osobitne rezervovan Apotolskej stolici
alebo inej vrchnosti.
2. Ak podanie rekurzu u Svtej stolice nara na akos a sasne z oneskorenia hroz
nebezpeenstvo zvanej kody, ktorkovek ordinr me dipenzova od tchto zkonov, hoci
dipenz je rezervovan Svtej stolici, len ke ide o dipenz, ktor ona v tch istch okolnostiach
zvyajne udeuje, pri zachovan predpisu kn. 291.
Kn. 88 - Miestny ordinr me dipenzova od diecznych zkonov, kedykovek usdi, e to
prospeje dobru veriacich, aj od zkonov vynesench plenrnym alebo provinnm koncilom alebo
Konferenciou biskupov.

Kn. 89 - Farr a in presbyteri alebo diakoni nemu dipenzova od univerzlneho a

partikulrneho zkona, ak im tto moc nebola vslovne udelen.
Kn. 90 - 1. Od cirkevnho zkona sa nem dipenzova bez oprvnenho a rozumnho dvodu,
priom treba ma na zreteli okolnosti prpadu a zvanos zkona, od ktorho sa dipenzuje; inak je
dipenz nedovolen, a ak ho nedal sm zkonodarca alebo jeho nadriaden, je aj neplatn.
2. V pochybnosti o dostatonosti dvodu sa dipenz udeuje platne a dovolene.
Kn. 91 - Kto m moc dipenzova, me ju vykonva aj v prpade, e sa nachdza mimo svojho
zemia, voi podriadenm, hoci aj vzdialenm z zemia, a takisto, ak nie je vslovne stanoven
opak, aj voi cudzincom, ktor sa skutone nachdzaj na jeho zem, ako aj voi sebe sammu.
Kn. 92 - Striktnmu vkladu podlieha nielen dipenz poda normy kn. 36, 1, ale aj sama moc
dipenzova, udelen pre ist prpad.
Kn. 93 - Dipenz, ktor m postupn priebeh, zanik tmi istmi spsobmi ako privilgium, ako
aj istm a plnm znikom motivujceho dvodu.
V. titul
TATTY A PORIADKY
Kn. 94 - 1. tatty vo vlastnom zmysle s predpisy, ktor sa poda normy prva vydvaj pre
zoskupenie osb alebo vec a ktormi sa definuje ich cie, ustanovenie, riadenie a spsoby innosti.
2. tatty zoskupenia osb zavzuj iba osoby, ktor s zkonne jej lenmi; tatty
zoskupenia vec zavzuj tch, ktor maj na starosti jeho spravovanie.
3. Predpisy tattov vydan a vyhlsen na zklade zkonodarnej moci sa riadia predpismi
knonov o zkonoch.
Kn. 95 - 1. Poriadky s pravidl ie normy, ktor sa musia zachovva v zhromadeniach
osb, usporiadanch cirkevnou vrchnosou alebo slobodne zvolanch veriacimi, ako aj pri inch
slveniach, a ktormi sa definuje to, o sa vzahuje na ustanovenie, spravovanie a spsoby innosti.
2. Pravidl poriadku v zhromadeniach alebo pri slveniach zavzuj tch, ktor maj na
nich as.
VI. titul
FYZICK A PRVNICK OSOBY
I. kapitola
KNONICK POSTAVENIE FYZICKCH OSB
Kn. 96 - lovek sa krstom vleuje do Kristovej cirkvi a v nej sa ustanovuje ako osoba s
povinnosami a prvami, ktor s kresanom vlastn vzhadom na ich postavenie, pokia sa
nachdzaj v cirkevnom spoloenstve a ak tomu nepreke zkonne vynesen sankcia.
Kn. 97 - 1. Osoba, ktor dovila osemnsty rok ivota, je plnolet; ak tento vek nedovila, je
malolet.
2. Malolet osoba pred dovenm siedmeho roku ivota sa vol diea a povauje sa za tak,
ktor nie je zodpovedn za svoje iny, ale po doven siedmeho roku sa prezumuje, e je schopn
pouva rozum.
Kn. 98 - 1. Plnoletej osobe prinle pln vykonvanie jej prv.

 2. Malolet osoba vo vykonvan svojich prv ostva pod mocou rodiov alebo porunkov s
vnimkou toho, v om bosk zkon alebo knonick prvo vynma malolet osoby spod ich moci;
o sa tka ustanoven porunkov a ich moci, maj sa zachovva predpisy obianskeho prva, ak sa
knonickm prvom neuruje nieo in alebo ak dieczny biskup neusdil, e v istch prpadoch sa
treba z oprvnenho dvodu vymenovanm postara o inho porunka.
Kn. 99 - Komu trvalo chba pouvanie rozumu, povauje sa za takho, ktor nie je zodpovedn
za svoje iny a pripodobuje sa deom.
Kn. 100 - Osoba sa nazva obyvateom na mieste, kde m trval bydlisko; prisahovalcom, kde
m prechodn bydlisko; cudzincom, ke sa nachdza mimo trvalho i prechodnho bydliska, ktor
si ete podriava; potulnm, ak nem nikde ani trval, ani prechodn bydlisko.
Kn. 101 - 1. Miestom pvodu dieaa i novopokrstenca je to miesto, v ktorom ke sa diea
narodilo, rodiia mali trval bydlisko, alebo ak ho nemali, prechodn bydlisko, alebo ak rodiia
nemali to ist trval alebo prechodn bydlisko, kde ho mala matka.
2. Ak ide o diea potulnch, jeho rodnm miestom pvodu je samo miesto narodenia; ak ide
o njdenca, miesto, kde bol njden.
Kn. 102 - 1. Trval bydlisko zskava osoba takm pobytom na zem niektorej farnosti alebo
aspo dieczy, ktor je spojen bu s myslom zosta tam natrvalo, ak ju nieo neodvol, alebo ak
sa jej pobyt pretiahol na plnch p rokov.
2. Prechodn bydlisko zskava osoba takm pobytom na zem niektorej farnosti alebo
aspo dieczy, ktor je spojen bu s myslom zosta tam aspo tri mesiace, ak ju nieo neodvol,
alebo sa skutone pretiahol na tri mesiace.
3. Trval alebo prechodn bydlisko na zem farnosti sa vol farsk; na zem dieczy, hoci
nie vo farnosti, dieczne.
Kn. 103 - lenovia rehonch intittov a spolonost apotolskho ivota zskavaj trval
bydlisko v mieste, kde sa nachdza dom, do ktorho patria; prechodn bydlisko v dome, kde sa
poda normy kn. 102, 2, zdriavaj.
Kn. 104 - Manelia maj ma spolon trval alebo prechodn bydlisko, v prpade zkonnho
odlenia alebo z inho oprvnenho dvodu me ma kad vlastn trval alebo prechodn
bydlisko.
Kn. 105 - 1. Malolet osoba si nevyhnutne podriava trval a prechodn bydlisko toho, koho
moci podlieha. Po prekroen detskho veku me zska aj vlastn prechodn bydlisko; a ke je
poda normy obianskeho prva zkonne osamostatnen, aj vlastn trval bydlisko.
2. Kto je z inho dvodu ne z dvodu maloletosti zkonne zveren do porunctva alebo
opatrovnctva inho, m trval a prechodn bydlisko porunka alebo opatrovnka.
Kn. 106 - Trval a prechodn bydlisko sa strca odchodom z miesta s myslom nevrti sa pri
neporuen predpisu kn. 105.
Kn. 107 - 1. Kad dostva svojho farra a ordinra na zklade tak trvalho, ako aj
prechodnho bydliska.
2. Vlastnm farrom alebo ordinrom potulnho je farr alebo ordinr miesta, kde sa
potuln skutone zdriava.
3. Vlastnm farrom aj toho, kto m iba dieczne trval alebo prechodn bydlisko, je farr
miesta, kde sa skutone zdriava.
Kn. 108 - 1. Pokrvnos sa pota poda lni a stupov.

 2. V priamej lnii je toko stupov, koko potomstiev, ie, koko osb po odpotan kmea.
3. V bonej lnii je toko stupov, koko osb v obidvoch lnich spolu po odpotan kmea.
Kn. 109 - 1. vagrovstvo vznik z platnho hoci nedokonanho manelstva a existuje medzi
muom a pokrvnmi eny a takisto medzi enou a pokrvnmi mua.
2. Pota sa tak, e t, ktor s pokrvnmi mua, s v tej istej lnii a v tom istom stupni
vagrovstva k ene a opane.
Kn. 110 - Deti adoptovan poda normy obianskeho zkona sa povauj za deti toho alebo tch,
ktor ich adoptovali.
Kn. 111 - 1. Prijatm krstu sa do latinskej cirkvi zarauje diea rodiov, ktor do nej patria,
alebo ak jeden z nich do nej nepatr, obaja zhodne prejavili vu, aby diea bolo pokrsten v
latinskej cirkvi; ak zhodn va chba, diea sa zarauje do cirkvi toho obradu, do ktorej patr otec.
2. Kad krstenec, ktor dovil trnsty rok ivota, si me slobodne zvoli, i m by
pokrsten v latinskej alebo v inej cirkvi svojprvneho obradu; v tomto prpade patr do tej cirkvi,
ktor si zvol.
Kn. 112 - 1. Po prijat krstu sa do inej cirkvi svojprvneho obradu zaleuj:
1. kto dostal na to dovolenie od Apotolskej stolice;
2. manelsk strnka, ktor pri uzavieran manelstva alebo poas jeho trvania vyhlsi, e
prestupuje do cirkvi svojprvneho obradu druhej strnky; po rozviazan manelstva sa me
slobodne vrti do latinskej cirkvi;
3. deti tch, o ktorch sa hovor v bode 1 a 2, pred dovenm trnsteho roku ivota a takisto v
mieanom manelstve deti katolckej strnky, ktor zkonne prela do cirkvi inho obradu; po
doven tohto veku sa vak mu vrti do latinskej cirkvi.
2. Ani dlhotrvajci zvyk prijma sviatosti poda obradov niektorej cirkvi svojprvneho
obradu neprina so sebou zaradenie do tejto cirkvi.
II. kapitola
PRVNICK OSOBY
Kn. 113 - 1. Katolcka cirkev a Apotolsk stolica maj zo samho boskho nariadenia
povahu morlnej osoby.
2. Okrem fyzickch osb s v Cirkvi aj prvnick osoby ie v knonickom prve subjekty
povinnost a prv, ktor zodpovedaj ich povahe.
Kn. 114 - 1. Zoskupenia osb alebo vec, zameran na cie, primeran poslaniu Cirkvi a
presahujci cie jednotlivcov, s za prvnick osoby ustanoven bu na zklade predpisu samho
prva, alebo zvltneho udelenia, ktor dekrtom dala kompetentn vrchnos.
2. Ciemi, o ktorch sa hovor v 1, sa rozumej tie, ktor sa vzahuj na diela nbonosti,
apotoltu alebo dobroinnej lsky bu duchovnej, alebo asnej.
3. Kompetentn cirkevn vrchnos m prvnu subjektivitu udeova iba tm zoskupeniam
osb alebo vec, ktor sleduj naozaj uiton cie a po zven vetkho disponuj prostriedkami, o
ktorch sa predvda, e s dostaujce na dosiahnutie vytenho ciea.
Kn. 115 - 1. Prvnickmi osobami v Cirkvi s alebo zoskupenia osb alebo zoskupenia vec.

 2. Zoskupenie osb, ktor toti me by ustanoven aspo z troch osb, je kolgiov, ak

jeho innos uruj lenovia spoluasou na rozhodovan i u rovnakm prvom, alebo nie poda
normy prva a tattu; in je nekolgiov.
3. Zoskupenie vec ie samostatn fundcia pozostva z dobier ie vec bu duchovnch,
alebo materilnych a spravuje ho poda normy prva a tattu bu jedna, alebo viacer fyzick
osoby, bu kolgium.
Kn. 116 - 1. Verejn prvnick osoby s zoskupenia osb alebo vec, ktor ustanovuje
kompetentn cirkevn vrchnos, aby v hraniciach im vyznaench plnili v mene Cirkvi poda normy
predpisov prva vlastn lohu, ktor im bola zveren vzhadom na verejn dobro; ostatn prvnick
osoby s skromn.
2. Verejn prvnick osoby dostvaj tto subjektivitu bu zo samho prva, alebo
zvltnym dekrtom kompetentnej vrchnosti, ktorm ju vslovne udeuje; skromn prvnick
osoby dostvaj tto subjektivitu iba na zklade zvltneho dekrtu kompetentnej vrchnosti, ktorm
ju vslovne udeuje.
Kn. 117 - Nijak zoskupenie osb alebo vec, ktor sa uchdzaj o zskanie prvnej subjektivity,
neme ju zska, ak kompetentn vrchnos neschvli jeho tatt.
Kn. 118 - Verejn prvnick osobu, zastupuj konajc v jej mene t, ktorm sa tto kompetencia
priznva univerzlnym alebo partikulrnym prvom alebo vlastnm tattom. Skromn prvnick
osobu zastupuj t, ktorm sa t ist kompetencia udeuje tattom.
Kn. 119 - Ak sa v prve alebo v tatte neuruje nieo in, o kolgiovch konoch plat:
1. ak ide o voby, prvnu innos m to, o za prtomnosti viny tch, ktor musia by zvolan,
prijala vina prtomnch; po dvoch nespench hlasovaniach sa m hlasova o dvoch
kandidtoch, ktor dostali najv poet hlasov, alebo ak ich je viac, o dvoch vekom najstarch; ak
po treom hlasovan je poet hlasov rovnak, za zvolenho sa poklad vekom najstar;
2. ak ide o in zleitosti, prvnu innos m to, o za prtomnosti viny tch, ktor musia by
zvolan, prijala absoltna vina prtomnch; ak po dvoch hlasovaniach poet hlasov zostva
rovnak, predseda me rovnos odstrni svojm hlasom;
3. to vak, o sa tka vetkch ako jednotlivcov, musia schvli vetci.
Kn. 120 - 1. Prvnick osoba je svojou povahou trval, zanik vak, ak ju kompetentn
vrchnos zkonne zru alebo ak poas sto rokov nevyvja innos; skromn prvnick osoba
okrem toho zanik, ak sa zdruenie samo poda normy tattu rozpust alebo ak poda sudku
kompetentnej vrchnosti fundcia sama poda normy tattu prestala existova.
2. Ak z kolgiovej prvnickej osoby zostane o i len jeden len a zoskupenie osb poda
tattu neprestalo existova, vykonvanie vetkch prv zoskupenia prislcha tomuto lenovi.
Kn. 121 - Ak sa zoskupenia alebo osb, alebo vec, ktor s verejnmi prvnickmi osobami,
spoja tak, e sa z nich ustanov jedno zoskupenie, majce aj ono prvnu subjektivitu, tto nov
prvnick osoba dostane majetky a dedin prva, vlastn predolm osobm, a preber bremen,
ktormi boli zaaen; o sa vak tka najm urenia majetkov a znania bremien, va
zakladateov a darcov, ako aj nadobudnut prva musia zosta neporuen.
Kn. 122 - Ak sa zoskupenie, ktor m verejn prvnu subjektivitu, rozdel tak, e jeho jedna as
sa spoj s inou prvnickou osobou alebo sa z oddelenej asti zriadi odlin verejn prvnick osoba,
cirkevn vrchnos, ktorej prislcha rozdelenie, sa sama alebo cez vykonvatea mus pri zachovan
predovetkm vle zakladateov a darcov, ako aj nadobudnutch prv a schvlenho tattu
postara o to:

1. aby sa spolon deliten majetky aj dedin prva, ako aj dlhy a in bremen rozdelili v
nleitom pomere poda slunosti a spravodlivosti medzi prvnick osoby, o ktor ide, so zreteom
na vetky okolnosti a potreby obidvoch osb;
2. aby uvanie a vnosy nedelitench spolonch majetkov pripadli obidvom prvnickm
osobm a im vlastn bremen sa obidvom uloili tie pri zachovan nleitho pomeru, ktor treba
vymedzi poda slunosti a spravodlivosti.
Kn. 123 - Ke verejn prvnick osoba zanikne, naloenie s jej majetkom a dedinmi prvami,
ako aj s bremenami sa riadi prvom a tattom; ak tie o tom mlia, pripadn bezprostredne vyej
prvnickej osobe vdy pri neporuen vle zakladateov alebo darcov, ako aj nadobudnutch prv;
ke zanikne skromn prvnick osoba, naloenie s jej majetkami a bremenami sa riadi vlastnm
tattom.
VII. titul

PRVNE KONY
Kn. 124 - 1. Pre platnos prvneho konu sa vyaduje, aby ho urobila spsobil osoba a aby
obsahoval to, o tvor podstatu samho konu, ako aj formality a poiadavky, ktor prvo uruje pre
platnos konu.
2. Prvny kon riadne uroben z hadiska svojich vonkajch prvkov, sa prezumuje za
platn.
Kn. 125 - 1. kon uroben pod vonkajm nsilm, spchanm na osobe, ktormu ona nemohla
nijako odporova, sa povauje za nevykonan.
2. kon uroben z vekho strachu, spsobenho nespravodlivo alebo na zklade podvodu,
je platn, ak prvo neuruje nieo in; avak sudca ho me rozsudkom zrui bu na iados
pokodenej strnky, alebo jej nstupcov v prve alebo z radu.
Kn. 126 - kon uroben z neznalosti alebo na zklade omylu, ktor sa tka toho, o tvor jeho
podstatu alebo sa vzahuje na podmienku sine qua non, je neplatn; inak je platn, ak prvo
neuruje nieo in, ale kon uskutonen z neznalosti alebo na zklade omylu dva monos, aby sa
poda normy prva podala aloba na jeho zruenie
Kn. 127 - 1. Ke prvo stanovuje, e predstaven na kony, ktor treba urobi, potrebuje
shlas alebo radu nejakho kolgia alebo skupiny osb, mus sa zvola kolgium alebo skupina
poda normy kn. 166, ak partikulrne alebo vlastn prvo, ke ide len o vyiadanie rady, neuruje
inak; aby vak kony boli platn, vyaduje sa, aby shlas dala absoltna vina prtomnch alebo
aby sa rada vyiadala od vetkch.
2. Ke prvo stanovuje, e predstaven na kony, ktor treba urobi, potrebuje shlas alebo
radu niektorch osb ako jednotlivcov, vtedy plat:
1. ke sa vyaduje shlas, kon predstavenho je neplatn, ak si nevyiadal shlas tchto osb
alebo konal proti ich stanovisku alebo niektorej z nich;
2. ke sa vyaduje rada, kon predstavenho je neplatn, ak nevypoul tieto osoby; predstaven,
hoci nie je viazan pristpi na ich stanovisko, i ke shlasn, predsa nem bez dvodu, ktor poda
jeho sudku prevauje, odstpi od ich stanoviska, najm shlasnho.
3. Vetci, ktorch shlas alebo rada sa vyaduje, s viazan primne vyjadri svoju mienku,
a ak to vyaduje zvanos vec, starostlivo zachovva tajomstvo; predstaven vak me tto
povinnos vyadova.
Kn. 128 - Ktokovek nezkonne prvnym konom, ba akmkovek inm konom urobenm
myselne alebo z nedbanlivosti spsobil inmu kodu, je povinn spsoben kodu nahradi.

VIII. titul

RIADIACA MOC
Kn. 129 - 1. Na riadiacu moc, ktor je toti v Cirkvi z boskho ustanovenia a vol sa aj
jurisdiknou mocou, s poda normy predpisov prva spsobil t, ktor s vyznaen posvtnm
rdom.
2. Pri vykonvan tejto moci mu poda normy prva spolupracova aj laick veriaci.
Kn. 130 - Riadiaca moc sama osebe sa vykonva pre vonkajie frum, niekedy vak len pre
vntorn frum, a to tak, e inky, ktor jej vykonvanie m svojou povahou pre vonkajie frum,
sa v tomto fre neuznvaj, ak to do istej miery vo vymedzench prpadoch nestanovuje prvo.
Kn. 131 - 1. Riadna riadiaca moc je t, ktor je samm prvom spojen s nejakm radom;
delegovan je t, ktor sa udeuje samej osobe nie prostrednctvom radu.
2. Riadna riadiaca moc me by vlastn alebo zastupitesk.
3. Tomu, kto o sebe tvrd, e je delegovan, prinle povinnos delegovanie dokza.
Kn. 132 - 1. Trval splnomocnenia sa riadia predpismi o delegovanej moci.
2. Predsa vak trval splnomocnenie udelen ordinrovi, ak sa v jeho udelen vslovne
neuruje nieo in alebo ak nebol zvolen so zreteom na osobu, nezanik ukonenm prva
ordinra, ktormu bolo splnomocnenie dan, hoci ho sm zaal vykonva, ale prechdza na
ktorhokovek ordinra, ktor je jeho nstupcom v riaden.
Kn. 133 - 1. Delegovan, ktor prekro medze svojho mandtu vzhadom na veci alebo na
osoby, kon nulitne.
2. Nepovauje sa za prekroenie medz mandtu, ak delegovan inm spsobom, ak je
uren v mandte, vykon to, na o je delegovan, ak sm delegujci nepredpsal spsob ako
podmienku platnosti.
Kn. 134 - 1. Pod menom ordinr sa v prve okrem Rmskeho vekaza rozumej dieczni
biskupi a in, ktor s hoci len doasne na ele nejakej partikulrnej cirkvi alebo jej na rove
postavenho spoloenstva poda normy kn. 368, ako aj t, ktor maj v nich veobecn riadnu
vkonn moc, toti generlni a biskupsk vikri; a taktie pre svojich lenov vy predstaven
klerickch rehonch intittov ppeskho prva a klerickch spolonost apotolskho ivota
ppeskho prva, ktor maj aspo riadnu vkonn moc.
2. Pod menom miestny ordinr sa rozumej vetci, ktor s uveden v 1 s vnimkou
predstavench rehonch intittov a spolonost apotolskho ivota.
3. To, o sa v knonoch udeuje menovite diecznemu biskupovi v rozsahu vkonnej moci,
sa rozumie tak, e prislcha iba diecznemu biskupovi a tm, ktor s mu poda kn. 381, 2,
postaven na rove, z oho s vylen generlny vikr a biskupsk vikr, ak to nemaj na zklade
zvltneho mandtu.
Kn. 135 - 1. Riadiaca moc sa del na zkonodarn, vkonn a sdnu.
2. Zkonodarn moc treba vykonva spsobom predpsanm v prve a t, ktor m v
Cirkvi zkonodarca ni ne je najvyia vrchnos, neme by platne delegovan, ak prvo
vslovne neuruje nieo in; ni zkonodarca neme platne vynies zkon, ktor je v protiklade s
vym prvom.
3. Sdna moc, ktor maj sudcovia alebo sdne kolgi, sa m vykonva spsobom
predpsanm v prve a nemono ju delegova, ak to nie je na vykonanie prpravnch konov pre
nejak dekrt alebo rozsudok.

 4. o sa tka vykonvania vkonnej moci, maj sa zachovva predpisy nasledujcich

knonov.
Kn. 136 - Vkonn moc me niekto vykonva, hoci sa zdriava mimo svojho zemia, voi
podriadenm, aj ke nie s na zem, ak z povahy veci alebo z predpisu prva nie je zrejm nieo
in; voi cudzincom, nachdzajcim sa skutone na zem, ak ide o udelenie priazn alebo
uplatnenie univerzlnych alebo partikulrnych zkonov, ktormi s viazan poda normy kn. 13,
2, bod 2.
Kn. 137 - 1. Riadnu vkonn moc mono delegova tak na kon, ako aj na vetky prpady, ak
prvo vslovne neuruje nieo in.
2. Vkonn moc, ktor delegovala Apotolsk stolica, mono subdelegova na kon alebo
na vetky prpady, ak delegovan nebol zvolen so zreteom na svoju osobu alebo subdelegovanie
nebolo vslovne zakzan.
3. Vkonn moc, delegovan inou vrchnosou, ktor m riadnu moc, ak bola delegovan na
vetky prpady, mono subdelegova len v jednotlivch prpadoch; ak bola delegovan na kon
alebo na vymedzen kony, neme by subdelegovan, ak to delegujci vslovne nedovolil.
4. Nijak subdelegovan moc nemono op subdelegova, ak to delegujci vslovne
nedovolil.
Kn. 138 - Riadnu vkonn moc, ako aj moc delegovan na vetky prpady treba vyklada
iroko, akkovek in striktne; kto vak m delegovan moc, rozumie sa, e dostal aj to, bez oho
tto moc neme vykonva.
Kn. 139 - 1. Ak prvo nestanovuje nieo in, tm, e sa niekto obrti na nejak kompetentn
vrchnos, aj vyiu, nepozastavuje sa vkonn moc inej kompetentnej vrchnosti, i je riadna, alebo
delegovan.
2. Do kauzy predloenej vyej vrchnosti sa nem miea niia, ak to nie je z vanho a
naliehavho dvodu; v tomto prpade m ihne upovedomi vyiu vrchnos.
Kn. 140 - 1. Ak na vybavenie tej istej zleitosti s delegovan viacer ako celok, ten, kto skr
zaal zleitos vybavova, ostatnch z jej vybavovania vyluuje, ak neskr nebol v tom haten
alebo vo vybavovan zleitosti nechcel alej pokraova.
2. Ke na vybavenie zleitosti boli delegovan viacer ako kolgium, vetci musia
postupova poda normy kn. 119, ak v mandte nebolo uren nieo in.
3. Ak vkonn moc bola delegovan viacerm, prezumuje sa, e im bola delegovan ako
celku.
Kn. 141 - Ke boli viacer delegovan postupne, zleitos m vybavi ten, ktorho mandt bol
prv a neskr nebol odvolan.
Kn. 142 - 1. Delegovan moc zanik: ke sa spln mandt; ke uplynie as alebo sa vyerp
poet prpadov, na ktor bola dan; ke zanikne cieov prina delegovania; ke sa odvolanie zo
strany delegujceho priamo doru delegovanmu, ako aj ke sa zrieknutie delegovanho oznmi
delegujcemu a on ho prijme; nezanik vak ukonenm prva delegujceho, ak to nevyplva z
pripojench doloiek.
2. Avak kon na zklade delegovanej moci, ktor sa vykonva len pre vntorn frum,
uroben z nepozornosti po uplynut asu, na ktor bola udelen, je platn.
Kn. 143 - 1. Riadna moc zanik stratou radu, s ktorm je spojen.
2. Ak prvo neuruje nieo in, riadna moc sa pozastavuje, ak sa proti pozbaveniu radu
alebo proti odvolaniu z neho pod zkonn odvolanie alebo sa predlo rekurz.

Kn. 144 - 1. Pri spolonom skutkovom alebo prvnom omyle a rovnako v pozitvnej a
pravdepodobnej prvnej alebo skutkovej pochybnosti Cirkev dopa riadiacu vkonn moc tak pre
vntorn, ako aj vonkajie frum.
2. T ist norma sa pouva, ke ide o splnomocnenia, o ktorch sa hovor v kn. 882, 883,
966 a 1111, 1.
IX. titul
CIRKEVN RADY
Kn. 145 - 1. Cirkevn rad je akkovek loha, natrvalo ustanoven boskm alebo
cirkevnm nariadenm, ktor treba vykonva na dosiahnutie duchovnho ciea.
2. Povinnosti a prva vlastn jednotlivm cirkevnm radom sa uruj bu samm prvom,
ktorm sa rad ustanovuje, alebo dekrtom kompetentnej vrchnosti, ktorm sa ustanovuje a sasne
udeuje.
I. kapitola
POVERENIE CIRKEVNM RADOM
Kn. 146 - Cirkevn rad nemono platne nadobudn bez knonickho poverenia.
Kn. 147 - Poverenie cirkevnm radom sa deje: slobodnm udelenm kompetentnou cirkevnou
vrchnosou; ustanovenm tou istou vrchnosou, ak predchdzalo navrhnutie; potvrdenm alebo
pripustenm, vykonanm tou istou vrchnosou, ak predchdzala voba alebo postulcia; napokon
jednoduchou vobou a prijatm voby zo strany zvolenho, ak voba nevyaduje potvrdenie.
Kn. 148 - Vrchnos, ktorej prislcha rady zriaova, pozmeova a rui, je kompetentn nimi
aj poverova, ak prvo nestanovuje nieo in.
Kn. 149 - 1. Aby mohol by niekto poven do cirkevnho radu, mus by v spoloenstve
Cirkvi a by sci ie ma tak vlastnosti, ktor sa univerzlnym alebo partikulrnym prvom, alebo
zkonom fundcie vyaduj na tento rad.
2. Poverenie cirkevnm radom dan tomu, komu chbaj poadovan vlastnosti, je
neplatn iba vtedy, ke sa vlastnosti univerzlnym alebo partikulrnym prvom, alebo zkonom
fundcie vslovne vyaduj pre platnos poverenia; inak je platn, ale sa me zrui dekrtom
kompetentnej vrchnosti alebo rozsudkom administratvneho tribunlu.
3. Poverenie radom vykonan simniovo je zo samho prva neplatn.
Kn. 150 - rad, ktor je spojen s plnou starostlivosou o due, ku ktorej sa vyaduje
vykonvanie kazskho rdu, nemono platne udeli tomu, kto ete nebol vysvten za kaza.
Kn. 151 - Poverenie radom, ktor je spojen so starostlivosou o due, sa bez vneho dvodu
nem odklada.
Kn. 152 - Nikomu sa nemaj udeli dva alebo viacer nezluiten rady, toti tak, ktor jeden
neme sasne vykonva.
Kn. 153 - 1. Poverenie radom, ktor poda prva nie je vakantn, je tm inom neplatn a
nestva sa platn ani nslednou vakanciou.
2. Ak vak ide o rad, ktor sa poda prva udeuje na vymedzen as, poverenie sa me
urobi poas iestich mesiacov pred uplynutm tohto asu a inok nadobda odo da vakancie
radu.
3. Prisbenie nejakho radu, dan kmkovek, nem nijak prvny inok.

Kn. 154 - rad vakantn poda prva, ktor azda niekto nezkonne dr, mono udeli, len ke
sa nleite vyhlsilo, e dranie nie je zkonn, a o tomto vyhlsen sa m urobi zmienka v
udeovacej listine.
Kn. 155 - Kto v zastpen toho, kto je nedbanliv alebo je haten, udeuje rad, nenadobda tm
nijak moc nad osobou, ktorej bol udelen, ale jej prvne postavenie je prve tak, ako keby
poverenie bolo bvalo vykonan poda riadnej normy prva.
Kn. 156 - Poverenie akmkovek radom sa m zaznamena psomne.
1. lnok
Slobodn udelenie
Kn. 157 - Ak prvo vslovne nestanovuje nieo in, diecznemu biskupovi prinle slobodnm
udelenm poverova cirkvenmi radmi vo vlastnej partikulrnej cirkvi.
2. lnok
Navrhovanie
Kn. 158 - 1. Nvrh na cirkevn rad mus ten, komu prislcha prvo navrhova, poda tej
vrchnosti, ktor m prvo ustanovova do tohto radu, a to do troch mesiacov od prijatia sprvy, e
rad je vakantn, ak zkonne nie je uren nieo in.
2. Ak prvo navrhova prislcha nejakmu kolgiu alebo skupine osb, ten, kto m by
navrhnut, m sa oznai pri zachovan predpisov kn. 165-179.
Kn. 159 - Nikto nem by navrhovan proti svojej vli; preto ten, kto je predkladan na
navrhnutie, po optan sa na jeho mienku, me by navrhnut ak do smich vyuitench dn
neodmietne.
Kn. 160 - 1. Kto m prvo navrhova, me navrhn jednho alebo aj viacerch, a to bu
naraz, alebo postupne.
2. Nikto neme navrhova seba samho; kolgium alebo skupina osb vak me navrhn
niektorho svojho lena.
Kn. 161 - 1. Ak prvo nestanovuje nieo in, ten, kto navrhol takho, o ktorom sa zist, e nie
je sci, me do jednho mesiaca navrhn inho kandidta, ale len raz.
2. Ak sa navrhnut pred ustanovenm zriekne alebo umrie, ten, kto m prvo navrhova,
me od chvle, ke sa dozvedel o zrieknut alebo smrti, do jednho mesiaca nanovo poui svoje
prvo.
Kn. 162 - Kto nepodal nvrh vo vyuitenom ase poda normy kn. 158, 1, a kn. 161, ako aj
ten, kto dva razy navrhol takho, o ktorom sa zistilo, e nie je sci, strca pre tento prpad prvo
navrhova a vrchnosti, ktor m prvo ustanovova, prislcha slobodne poveri vakantnm radom,
ale so shlasom vlastnho ordinra toho, kto je radom poverovan.
Kn. 163 - Vrchnos, ktorej poda normy prva prislcha navrhnutho ustanovi, m ustanovi
zkonne navrhnutho, o ktorom zistila, e je sci, a ktor to prijal; ak sa o viacerch zkonne
navrhnutch zist, e s sci, jednho z nich mus ustanovi.
3. lnok

Voba
Kn. 164 - Ak prvo nestanovilo nieo in, pri knonickch vobch sa maj zachovva predpisy
nasledujcich knonov.
Kn. 165 - Ak prvo alebo zkonn tatt kolgia alebo skupiny neuruj nieo in, kolgium
alebo skupina osb, ktor maj prvo voli do radu, vobu nemaj odklada dlhie ne na tri
vyuiten mesiace, ktor treba pota od prijatia sprvy, e rad je vakantn; ke tto lehota
uplynula bez vyuitia, cirkevn vrchnos, ktorej prislcha prvo vobu potvrdi alebo prvo
nhradne poverova, m slobodne poveri vakantnm radom.
Kn. 166 - 1. Predseda kolgia alebo skupiny m zvola vetkch, ktor patria do kolgia alebo
skupiny; pozvanie vak, ke mus by osobn, je platn, ak sa uskuton na mieste trvalho alebo
prechodnho bydliska alebo na mieste pobytu.
2. Ak niekto z tch, ktorch treba zvola, bol opomenut, a preto neprtomn, voba je
platn; predsa vak na jeho poiadanie, a to po dokzan opomenutia a neprtomnosti, kompetentn
vrchnos mus vobu, aj ke bola potvrden, zrui, len ke je prvne zrejm, e rekurz bol podan
aspo do troch dn od prijatia sprvy o vobe.
3. Ak vak opomenutch bolo viac ako tretina voliov, voba je na zklade samho prva
nulitn, ak vetci opomenut skutone neboli prtomn.
Kn. 167 - 1. Po zkonnom pozvan hlasovacie prvo maj t, ktor s prtomn v de uren a
na mieste urenom v tom istom pozvan, priom ak tatt zkonne neuruje nieo in, je vylen
monos hlasova alebo listovne, alebo cez zstupcu.
2. Ak je niektor z voliov prtomn v tom dome, kde sa kon voba, ale pre chorobu sa
neme na vobe zastni, skruttori maj vyiada jeho psomn hlas.
Kn. 168 - Hoci by niekto mal prvo hlasova vo vlastnom mene z viacerch titulov, odovzda
me iba jeden hlas.
Kn. 169 - Aby voba bola platn, k hlasovaniu neme by pripusten nikto, kto nepatr do
kolgia alebo do skupiny.
Kn. 170 - Voba, ktorej sloboda bola akmkovek spsobom skutone haten, samm prvo je
neplatn.
Kn. 171 - 1. Hlasova je nespsobil ten, kto:
1. je neschopn udskho konu;
2. nem aktvny hlas;
3. je postihnut trestom exkomunikcie bu sdnym rozsudkom, alebo dekrtom, ktorm sa trest
uklad alebo vyhlasuje;
4. veobecne znmym spsobom odpadol od spoloenstva Cirkvi.
2. Ak niekto z uvedench bol k hlasovaniu pripusten, jeho hlas je nulitn, ale voba je
platn, ak nie je zrejm, e by zvolen po odpotan tohto hlasu nebol zskal potrebn poet hlasov.
Kn. 172 - 1. Aby hlas bol platn, mus by:
1. slobodn; preto je neplatn hlas toho, kto z vekho strachu alebo na zklade podvodu bol
priamo alebo nepriamo naveden voli ist osobu alebo rozlin osoby vyluujcim spsobom;
2. tajn, ist, bezpodmienen, urit.
2. Podmienky pripojen k hlasu pred vobou sa maj povaova za nepripojen.
Kn. 173 - 1. Pred zaatm voby treba zo stredu kolgia alebo skupiny uri aspo dvoch
skruttorov.

 2. Skruttori maj pozbiera hlasy a pred predsedom voby zisti, i poet lstkov
zodpoved potu voliov, preskma hlasy a oznmi, kto koko hlasov dostal.
3. Ak poet hlasov presahuje poet voliov, ni sa nekonalo.
4. Kto vykonva lohu aktura, m vetky kony voby presne zapsa a zpis podpsan
aspo tm istm akturom, predsedom a skruttormi sa m starostlivo uchovva v archve kolgia.
Kn. 174 - 1. Ak prvo alebo tatt neuruje nieo in, voba sa me uskutoni aj dohodou,
len ke toti volii jednomysenm a psomnm shlasom pre tento prpad prenes volebn prvo
na jednho alebo viac scich osb bu zo svojho stredu, alebo mimo neho, ktor v mene vetkch
maj voli na zklade prijatho splnomocnenia.
2. Ak ide o kolgium alebo skupinu, pozostvajcu len z klerikov, dohodnut volii musia
ma posvtn rdy; inak je voba neplatn.
3. Dohodnut volii musia zachova predpisy prva o vobe a pre platnos voby dodriava
podmienky pripojen k dohode, ktor neodporuj prvu; avak podmienky, ktor odporuj prvu, sa
povauj za nepripojen.
Kn. 175 - Dohoda zanik a hlasovacie prvo sa vracia na tch, ktor dohodu uzavreli:
1. odvolanm zo strany kolgia alebo skupiny, ke sa ete vo veci ni nepodniklo;
2. nesplnenm niektorej podmienky, pripojenej k dohode;
3. vykonanm voby, ak bola nulitn.
Kn. 176 - Ak prvo alebo tatt neuruje nieo in, za zvolenho m by povaovan a
predsedom kolgia alebo skupiny m by vyhlsen ten, kto dosiahol poadovan poet hlasov
poda normy kn. 119, bod 1.
Kn. 177 - 1. Zvolenie treba hne da na vedomie zvolenmu, ktor mus do smich
vyuitench dn od prijatia upovedomenia oznmi predsedovi kolgia alebo skupiny, i vobu
prijma alebo nie; inak voba nem inok.
2. Ak zvolen neprijal, strca vetko prvo vyplvajce z voby ani ho dodatonm prijatm
nenadobudne, ale me by nanovo zvolen; kolgium alebo skupina mus vak do jednho mesiaca
od dozvedenia sa o neprijat prikroi k novej vobe.
Kn. 178 - Zvolen prijatm voby, ktor nepotrebuje potvrdenie, rad plnm prvom dostva
ihne; inak nadobda na iba prvo.
Kn. 179 - 1. Ak voba potrebuje potvrdenie, zvolen mus osobne alebo cez inho do smich
vyuitench dn odo da prijatia voby iada od kompetentnej vrchnosti potvrdenie; inak sa
zbavuje vetkho prva, ak nedoke, e ho oprvnen prekka zdriavala iada potvrdenie.
2. Kompetentn vrchnos neme odoprie potvrdenie, ak zist, e zvolen je poda normy
kn. 149, 1, sci a voba bola vykonan poda normy prva.
3. Potvrdenie sa mus da psomne.
4. Pred prijatm potvrdenia zvolenmu nie je dovolen zasahova do spravovania radu v
duchovnch alebo hmotnch veciach a kony, ktor azda urobil, s nulitn.
5. Po prijat potvrdenia zvolen plnm prvom nadobda rad, ak prvo neuruje nieo in.
4. lnok
Postulcia

Kn. 180 - 1. Ak zvoleniu toho, koho volii povauj za vhodnejieho a uprednostuj ho, stoj
v ceste knonick prekka, od ktorej mono da a zvyajne sa dva dipenz, sami ho mu svojimi
hlasmi iada od kompetentnej vrchnosti, ak prvo neuruje nieo in.
2. Dohodnut volii nemu postulciu predloi, ak to nebolo vyjadren v dohode.
Kn. 181 - 1. Aby postulcia mala innos, vyaduj sa aspo dve tretiny hlasov.
2. Hlas pre postulciu sa mus vyjadri slovom postulujem alebo inm rovnoznanm
slovom; formula volm alebo postulujem alebo in rovnocenn formula plat pre vobu, ak prekka
nejestvuje, inak plat pre postulciu.
Kn. 182 - 1. Predseda mus postulciu do smich vyuitench dn posla kompetentnej
vrchnosti, ktorej prislcha vobu potvrdi a ktor m prvo da dipenz od prekky, alebo ak tto
moc nem, m ho vyiada od vyej vrchnosti; ak sa potvrdenie nevyaduje, postulcia sa mus
posla kompetentnej vrchnosti, aby sa dipenz udelil.
2. Ak postulcia nebola poslan v predpsanom ase, samm inom ju nulitn a kolgium
alebo skupina strca v tomto prpade prvo voli alebo postulova, ak sa nedoke, e predsedu
zdriavala oprvnen prekka postulciu posla alebo e ju podvodne i z nedbanlivosti neposlal v
pravom ase.
3. Postulovan nenadobda z postulcie nijak prvo; kompetentn vrchnos nie je povinn
postulciu pripusti.
4. Postulciu podan kompetentnej vrchnosti volii nemu odvola, ak s tm vrchnos
neshlas.
Kn. 183 - 1. Ke kompetentn vrchnos postulciu nepripustila, prvo voli sa vracia kolgiu
alebo skupine.
2. Ke vak postulcia bola pripusten, m sa to oznmi postulovanmu, ktor mus
odpoveda poda normy kn. 177, 1.
3. Kto pripusten postulciu prijma, plnm prvom ihne nadobda rad.
II. kapitola
STRATA CIRKEVNHO RADU
Kn. 184 - 1. Cirkevn rad sa strca uplynutm vopred urenho asu, dosiahnutm veku
vymedzenho prvom, zrieknutm sa, preloenm, odvolanm, ako aj odatm.
2. Akmkovek ukonenm prva vrchnosti, ktor rad udelila, cirkevn rad sa nestrca,
ak prvo neuruje nieo in.
3. Strata radu, ktor nadobudla innos, m sa m skr oznmi vetkm, ktorm
prislcha nejak prvo poverova radom.
Kn. 185 - Tomu, kto stratil rad dosiahnutm veku alebo zrieknutm sa, ktor bolo prijat, sa
me udeli titul emeritnho.
Kn. 186 - Strata radu uplynutm vopred urenho asu alebo dosiahnutm veku, nadobda
innos iba od chvle, ke to kompetentn vrchnos psomne dala na vedomie.
1. lnok
Zrieknutie sa
Kn. 187 - Kad, kto je zodpovedn za svoje iny, z oprvnenho dvodu sa me cirkevnho
radu zrieknu.

Kn. 188 - Zrieknutie sa vykonan z vekho strachu, vyvolanho nespravodlivo, na zklade

podvodu alebo podstatnho omylu, alebo simniovo je samm prvom neplatn.
Kn. 189 - 1. Aby zrieknutie sa bolo platn, i u vyaduje prijatie, alebo nie, mus sa predloi
vrchnosti, ktorej patr poverovanie radom, o ktor ide, a to psomne alebo stne pred dvoma
svedkami.
2. Vrchnos nem prija zrieknutie sa, ktor nie je podloen oprvnenm a primeranm
dvodom.
3. Zrieknutie sa, ktor vyaduje prijatie, nem nijak innos, ak nebolo prijat do troch
mesiacov; zrieknutie sa, ktor nevyaduje prijatie, nadobda innos, ke ho zriekajci sa oznmi
poda normy prva.
4. Km zrieknutie sa nenadobudlo innos, zriekajci sa me ho odvola; po nadobudnut
innosti nemono ho odvola, ale ten, kto sa zriekol, rad me dosiahnu z inho titulu.
2. lnok
Preloenie
Kn. 190 - 1. Preloenie me vykona iba ten, kto m prvo poverova radom, ktor sa
strca, a sasne i radom, ktor sa zveruje.
2. Ak sa preloenie deje proti vli nositea radu, vyaduje sa vny dvod a m sa
zachova spsob postupu predpsan prvom a vdy pri zachovan prva predloi opan dvody.
3. Aby preloenie nadobudlo innos, treba ho da na vedomie psomne.
Kn. 191 - 1. Predchdzajci rad sa pri preloen stva vakantnm po knonickom prevzat
druhho radu, ak prvo neuruje alebo kompetentn vrchnos nepredpisuje nieo in.
2. Remunerciu spojen s predchdzajcim radom dostva preloen dovtedy, km knonicky
neprevezme druh rad.
3. lnok
Odvolanie
Kn. 192 - Z radu je niekto odvolvan bu dekrtom, zkonne vydanm kompetentnou
vrchnosou, pri zachovan prv, nadobudnutch prpadne z dohody, alebo samm prvom poda
normy kn. 194.
Kn. 193 - 1. Z radu, ktorm je niekto poveren na neurit as, neme by odvolan, ak to
nie je z vnych dvodov a pri zachovan spsobu postupu, vymedzenho prvom.
2. To ist plat, aby niekto, komu sa udeuje rad na urit as, mohol by z neho odvolan
pred uplynutm tohto asu pri zachovan predpisu kn. 624, 3.
3. Z radu, ktor sa poda predpisov prva niekomu udeuje na zklade rozumnho
uvenia kompetentnej vrchnosti, ten me by z oprvnenho dvodu odvolan poda sudku tej
istej vrchnosti.
4. Aby dekrt o odvolan nadobudol innos, treba ho da na vedomie psomne.
Kn. 194 - 1. Samm prvom sa z cirkevnho radu odvolva:
1. kto stratil klerick stav;
2. kto verejne odpadol od katolckej viery alebo od spoloenstva Cirkvi;
3. klerik, ktor sa poksil uzavrie hoci len obianske manelstvo.
2. Odvolanie, o ktorom sa hovor v bode 2 a 3, mono vymha iba vtedy, ke je zrejm z
vyhlsenia kompetentnej vrchnosti.

Kn. 195 - Ak je niekto nie samm prvom, ale dekrtom kompetentnej vrchnosti odvolan z
radu, ktorm je postaran o jeho materilne zabezpeenie, t ist vrchnos sa m postara, aby jeho
materilne zabezpeenie bolo zaisten na primeran as, ak nie je postararan inak.
4. lnok
Odatie
Kn. 196 - 1. Odatie radu toti ako trest za delikt sa me vykona iba poda normy prva.
2. Odatie nadobda inok poda predpisov knonov trestnho prva.
X. titul
PREMLANIE
Kn. 197 - Premlanie ako spsob nadobudnutia alebo straty subjektvneho prva, ako aj
oslobodenia sa od zvzkov Cirkev prijma tak, ako je to v obianskom zkonodarstve prslunho
nroda, pri neporuen vnimiek, ktor knony tohto Kdexu stanovuj.
Kn. 198 - Nijak premlanie neplat, ak sa nezaklad na dobromysenosti, a to nielen na
zaiatku, ale aj po cel as, vyadovan na premlanie pri neporuen predpisu kn. 1362.
Kn. 199 - Premlaniu nepodliehaj:
1. prva a povinnosti, zakladajce sa na prirodzenom alebo pozitvnom boskom zkone;
2. prva, ktor mono zska iba z apotolskho privilgia;
3. prva a povinnosti, ktor sa priamo vzahuj na duchovn ivot veriacich;
4. presn a nepochybn hranice cirkevnch zemnch jednotiek;
5. omov milodary a bremen;
6. poverenie cirkevnm radom, ktor poda normy prva vyaduje vykonvanie posvtnho
rdu;
7. prvo vizitcie a povinnos poslunosti tak, aby veriacich nemohla vizitova nijak cirkevn
vrchnos a nijakej vrchnosti u nepodliehali.
XI. titul
POTANIE ASU
Kn. 200 - Ak prvo vslovne neuruje nieo in, as sa m pota poda normy nasledujcich
knonov.
Kn. 201 - 1. Pod svislm asom sa rozumie as, ktor tomu, kto vykonva alebo uplatuje
svoje prva, tak prislcha, e ak o om nevie alebo neme kona, mu neplynie.
Kn. 202 - 1. V prve sa pod dom rozumie doba 24 hodn, potanch svisle, a zana sa o
polnoci, ak sa vslovne neuruje nieo in; pod tdom doba 7 dn; pod mesiacom doba 30 dn a
pod rokom doba 365 dn, ak sa nehovor, e mesiac a rok treba bra tak, ako s v kalendri.
2. Ak je as svisl, mesiac a rok treba bra vdy tak, ako s v kalendri.
Kn. 203 - 1. De od ktorho sa nezapotava do lehoty, ak sa jej zaiatok nekryje so zaiatkom
da alebo ak sa v prve vslovne neuruje nieo in.
2. Ak nie je stanoven opak, de po ktor sa zapotava do lehoty, ktor, ak as pozostva z
jednho alebo viacerch mesiacov alebo rokov, z jednho alebo viacerch tdov, sa kon
uplynutm poslednho da toho istho sla, alebo ak mesiac nem ten ist poet dn, po uplynut
poslednho da mesiaca.
DRUH KNIHA

BO UD
I. as
VERIACI
Kn. 204 - 1. Veriaci s t, ktor krstom vlenen do Kristovho tela s ustanoven za Bo ud, a
kee sa svojm spsobom stali astn na Kristovej kazskej, prorockej a krovskej lohe, s
poda svojho vlastnho postavenia povolan uskutoova poslanie, ktor Boh zveril Cirkvi, aby ho
plnila vo svete.
2. Tto Cirkev, ustanoven a usporiadan na tomto svete ako spolonos, sa napa v
katolckej Cirkvi, spravovanej nstupcom Petra a biskupmi v spoloenstve s nm.
Kn. 205 - V plnom spoloenstve katolckej Cirkvi tu na zemi s t pokrsten, ktor sa v jej
viditenom organizme spjaj s Kristom, a to zvzkami vyznania viery, sviatost a cirkevnho
riadenia.
Kn. 206 - 1. Zvltnym spsobom s s Cirkvou spojen katechumeni, ktor toti z podnetu
Ducha svtho prejavenou vou iadaj, aby boli do nej vlenen, a tak sa touto samou tbou, ako
aj ivotom viery, ndeje a lsky, ktor ij, spjaj s Cirkvou, ktor sa o nich star u ako o svojich.
2. Zvltnu starostlivos o katechumenov prejavuje Cirkev, ktor ke ich vyzva, aby ili
poda evanjelia, a uvdza ich do slvenia posvtnch obradov, udeuje im u rozlin vhody, ktor
s vlastn kresanom.
Kn. 207 - 1. Z boskho ustanovenia s v Cirkvi medzi veriacimi posvtn sluobnci, ktor sa
v prve nazvaj aj klerikmi; ostatn sa vak nazvaj aj laikmi.
2. V obidvoch tchto skupinch s veriaci, ktor sa profesiou evanjeliovch rd
prostrednctvom subov alebo inch posvtnch zvzkov, uznanch a potvrdench Cirkvou,
osobitnm spsobom zasvcuj Bohu a s na osoh spsnemu poslaniu Cirkvi. Ich stav, hoci
neprinle k hierarchickej truktre Cirkvi, predsa patr k jej ivotu a svtosti.
I. titul

POVINNOSTI A PRVA VETKCH VERIACICH

Kn. 208 - Medzi vetkmi veriacimi na zklade ich preporodenia v Kristovi existuje z hadiska
dstojnosti a innosti opravdiv rovnos, ktorou vetci poda svojho vlastnho postavenia a lohy
spolupracuj na budovan Kristovho tela.
Kn. 209 - 1. Veriaci s zaviazan aj svojm spsobom konania vdy zachovva spoloenstvo s
Cirkvou.
2. S vekou starostlivosou maj plni povinnosti, ktormi s viazan tak voi celej, ako aj
partikulrnej cirkvi, do ktorej poda predpisov prva patria.
Kn. 210 - Vetci veriaci musia poda vlastnho postavenia venova svoje sily na to, aby viedli
svt ivot a napomhali vzrast Cirkvi a jej ustavin posvcovanie.
Kn. 211 - Vetci veriaci maj povinnos a prvo vynasnaova sa, aby sa bosk posolstvo spsy
stle viac a viac dostvalo k vetkm uom vetkch ias a celho sveta.
Kn. 212 - 1. To, o posvtn pastieri, reprezentujci Krista, ako uitelia viery vyhlasuj alebo
ako sprvcovia Cirkvi stanovuj, veriaci, vedom si svojej zodpovednosti, s povinn s kresanskou
poslunosou zachovva.

 2. Veriaci maj prvo na to, aby sa so svojimi potrebami, najm duchovnmi, a so svojimi
iadosami obracali na pastierov Cirkvi.
3. Poda vzdelania, odbornosti a vnosti, ktor povaj, sami maj prvo, ba niekedy aj
povinnos prejavi posvtnm pastierom svoju mienku vo veciach, ktor sa vzahuj na dobro
Cirkvi, a oboznmi s ou aj ostatnch veriacich pri neporuen celistvosti viery a mravov a cty
voi pastierom a so zreteom na spolon osoh a dstojnos osb.
Kn. 213 - Veriaci maj prvo na to, aby od posvtnch pastierov dostvali pomoc z duchovnch
dobier Cirkvi, najm z Boieho slova a zo sviatost.
Kn. 214 - Veriaci maj prvo na to, aby vzdvali Bohu kult poda predpisov vlastnho obradu,
schvlenho zkonnmi pastiermi Cirkvi, a pridriavali sa vlastnej formy duchovnho ivota,
zhodnej vak s nukou Cirkvi.
Kn. 215 - Veriaci maj prvo slobodne zaklada a usmerova zdruenia na ciele dobroinnej
lsky alebo nbonosti, alebo na rozvjanie kresanskho povolania vo svete a zhromaova sa,
aby tieto ciele dosahovali spolone.
Kn. 216 - Vetci veriaci, kee sa zastuj na poslan Cirkvi, maj prvo, aby aj vlastnmi
podujatiami, kad poda svojho stavu a postavenia, napomhali alebo podporovali apotolsk
innos. Nijak podujatie si vak nem nrokova na oznaenie katolcke, ak na to nedala shlas
kompetentn cirkevn vrchnos.
Kn. 217 - Veriaci, kee s krstom povolan, aby viedli ivot zodpovedajci evanjeliovmu
ueniu, maj prvo na kresansk vchovu, ktorou maj by riadne pripravovan na dosiahnutie
zrelosti udskej osoby a sasne na spoznanie a prevanie tajomstva spsy.
Kn. 218 - T, ktor sa venuj posvtnm disciplnam, povaj oprvnen slobodu bdania, ako
aj rozvneho prejavovania svojej mienky v tch veciach, v ktorch s znalcami, pri zachovan
nleitej poslunosti voi magistriu Cirkvi.
Kn. 219 - Vetci veriaci povaj prvo, aby pri vobe ivotnho stavu boli uchrnen od
akhokovek ntlaku.
Kn. 220 - Nikomu nie je dovolen nezkonne pokodi dobr poves, ktor niekto m, ani
porui prvo akejkovek osoby na ochranu vlastnho skromia.
Kn. 221 - 1. Veriacim prislcha, aby si prva, ktor v Cirkvi maj, zkonne vymhali a
obhajovali na kompetentnom cirkevnom fre poda normy prva.
2. Veriaci maj taktie prvo, aby v prpade, e ich kompetentn vrchnos predvolva na
sdne konanie, boli sden pri zachovan predpisov prva, ktor treba uplatova s prvnou
miernosou.
3. Veriaci maj prvo, aby boli postihovan knonickmi trestami iba poda normy zkona.
Kn. 222 - 1. Veriaci maj povinnos prispieva na potreby Cirkvi, aby mala to, o je potrebn
na bosk kult, na diela apotoltu a dobroinnej lsky, ako aj na slun materilne zabezpeenie
sluobnkov.
2. Maj aj povinnos napomha socilnu spravodlivos, ako aj pamtajc na prikzanie
Pna, zo svojich prjmov podporova chudobnch.
Kn. 223 - 1. Pri uplatovan svojich prv musia veriaci ako jednotlivci aj ako spojen v
zdrueniach ma na zreteli spolon dobro Cirkvi, ako aj prva inch a svoje povinnosti voi inm.
2. Cirkevnej vrchnosti prislcha, aby so zreteom na spolon dobro usmerovala
uplatovanie prv, ktor s veriacim vlastn.

II. titul

POVINNOSTI A PRVA LAICKCH VERIACICH

Kn. 224 - Laick veriaci okrem tch povinnost a prv, ktor s spolon vetkm veriacim, a
tch, ktor sa stanovuj v inch knonoch, maj povinnosti a prva, ktor sa uvdzaj v knonoch
tohto titulu.
Kn. 225 - 1. Laici, kee tak ako vetci veriaci s krstom a birmovanm Bohom uren na
apotolt, maj veobecn povinnos a povaj prvo ako jednotlivci aj ako spojen v zdrueniach
vynasnaova sa, aby bosk posolstvo spsy vetci udia na celom svete spoznali a prijali; tto
povinnos je ete naliehavejia v tch okolnostiach, v ktorch udia mu pou evanjelium a
pozna Krista iba ich prostrednctvom.
2. Aj takou osobitnou povinnosou s zaviazan, kad toti poda vlastnho postavenia,
aby poriadok asnch vec napali a zdokonaovali evanjeliovm duchom, a tak zvl pri
usporadvan tchto vec a vo vykonvan svetskch loh vydvali svedectvo o Kristovi.
Kn. 226 - 1. T, ktor ij v manelskom stave, maj poda vlastnho povolania osobitn
povinnos manelstvom a rodinou vynasnaova sa o budovanie Boieho udu.
2. Rodiia, kee dali deom ivot, maj vemi vnu povinnos a prvo ich vychovva;
preto v prvom rade kresansk rodiia maj lohu stara sa o kresansk vchovu det poda nuky,
podvanej Cirkvou.
Kn. 227 - Laick veriaci maj prvo, aby sa im vo veciach pozemskej obce priznala sloboda,
ktor prislcha vetkm obanom. Avak pri uvan tejto slobody sa maj stara, aby ich innosti
boli preniknut evanjeliovm duchom, a pozorne povali nuku predkladan magistriom Cirkvi,
priom sa v nzorovch otzkach maj chrni, aby vlastn mienku nepredkladali ako nuku
Cirkvi.
Kn. 228 - 1. Laici pokladan za scich s spsobil, aby ich posvtn pastieri prijmali do tch
cirkevnch radov a na tie lohy, ktor poda predpisov prva mu vykonva.
2. Laici, ktor sa vyznauj nleitou uenosou, rozumnosou a bezhonnosou, s
spsobil ako znalci alebo poradcovia aj v radch poda normy prva poskytova pastierom Cirkvi
pomoc.
Kn. 229 - 1. Laici, aby boli schopn i poda kresanskej nuky a mohli ju aj sami hlsa a
poda potreby i obhajova a aby aj vo vykonvan apotoltu mohli ma svoj podiel, maj
povinnos a prvo osvoji si poznanie tohto uenia, primeran schopnosti a postaveniu kadho z
nich.
2. Maj aj prvo osvoji si to plnie poznanie v posvtnch vedch, ktor sa prednaj na
cirkevnch univerzitch alebo fakultch, alebo intittoch nboenskch vied, tm, e navtevuj
tam prednky a dosahuj akademick stupne.
3. Takisto s pri zachovvan predpisov stanovench ohadom vyadovanej scosti
spsobil, aby od zkonnej cirkevnej vrchnosti dostali mandt na vyuovanie posvtnch vied.
Kn. 230 - 1. Laick mui, ktor maj vek a vlohy stanoven dekrtom Konferencie biskupov,
mu by predpsanm liturgickm obradom nastlo prijat do sluby lektora a akolytu; toto
udelenie sluieb im vak nedva prvo na materilne zabezpeenie alebo remunerciu zo strany
Cirkvi.
2. Na zklade doasnho poverenia laici mu pri liturgickch konoch plni lohu lektora;
takisto vetci laici mu vykonva lohu komenttora, spevka a in lohy poda normy prva.

 3. Kde to potreba Cirkvi vyaduje, pri nedostatku sluobnkov mu aj laici, hoci nie s
lektori ani akolyti, zastva ich niektor sluby, toti vykonva slubu slova, vies liturgick
modlitby, udeova krst a rozdva svt prijmanie poda predpisov prva.
Kn. 231 - 1. Laici, ktor sa natrvalo alebo na nejak as oddvaj osobitnej slube Cirkvi,
maj povinnos, aby si osvojili primeran formciu, vyadovan na nleit plnenie svojej lohy, a
aby tto lohu plnili svedomite, horlivo a usilovne.
2. Pri zachovan predpisu kn. 230, 1, maj prvo na slun remunerciu, primeran
svojmu stavu, ktorou sa mu aj pri zachovan predpisov obianskeho prva slune postara o
potreby vlastn a svojej rodiny; takisto im prislcha prvo, aby bolo nleite postaran o ich socilnu
starostlivos aj socilne zabezpeenie, aj zdravotn pomoc.
III. titul

POSVTN SLUOBNCI IE KLERICI

I. kapitola
FORMOVANIE KLERIKOV
Kn. 232 - Cirkev m povinnos i vlastn a vlun prvo formova tch, ktor s uren na
posvtn sluby.
Kn. 233 - 1. Celmu kresanskmu spoloenstvu pripad povinnos rozvja povolania, aby v
celej Cirkvi boli dostaujco zabezpeen potreby posvtnej sluby; tto povinnos maj najm
kresansk rodiny, vychovvatelia a osobitnm spsobom kazi, predovetkm farri. Dieczni
biskupi, ktor sa maj najvmi stara o vzrast povolan, maj poa sebe zveren ud o vzname
posvtnej sluby a o potrebe sluobnkov v Cirkvi a maj podnecova a podporova podujatia, ktor
rozvjaj povolania, predovetkm dielami na to ustanovenmi.
2. Okrem toho kazi, najm vak dieczni biskupi sa maj stara, aby sa tm muom
zrelieho veku, ktor usudzuj, e s povolan na posvtn sluby, slovom i skutkom rozumne
poskytovala pomoc a nleit prprava.
Kn. 234 - 1. Tam, kde existuj, maj sa zachova a podporova mal seminre a in intitcie
tohto druhu, v ktorch sa m s cieom rozvja povolania postara, aby sa osobitn nboensk
formcia poskytovala spolu s humanitnm a vedeckm formovanm; ba kde to dieczny biskup
povauje za oson, m sa postara o zriadenie malho seminra alebo podobnej intitcie.
2. Ak sa v istch prpadoch poda okolnost nieo in neodpora, mladci, ktor maj
mysel dosiahnu kazstvo, maj dosta tak humanitn a prrodovedn formciu, akou sa mladci,
kad vo svojej krajine, pripravuj na vyie tdi.
Kn. 235 - 1. Mladci, ktor sa usiluj prija kazstvo, maj dosta vhodn duchovn formciu
a prpravu na vlastn lohy vo vekom seminri po cel as formovania, alebo ak to okolnosti poda
sudku dieczneho biskupa vyaduj, aspo poas tyroch rokov.
2. Tch, ktor sa zkonne zdriavaj mimo seminra, dieczny biskup m zveri nbonmu
a scemu kazovi, ktor m dozera na to, aby boli starostlivo formovan v duchovnom ivote a v
disciplne.
Kn. 236 - Uchdzai o trval diakont maj by poda predpisov Konferencie biskupov
formovan v pestovan duchovnho ivota a maj by pripravovan na riadne plnenie povinnost,
ktor s vlastn tomuto rdu:

1. mladci aspo poas troch rokov pobytom v nejakom osobitnom dome, ak dieczny biskup z
vnych dvodov nestanovil in;
2. mui zrelieho veku, i slobodn alebo enat, poda poriadku, rozvrhnutho na tri roky a
vymedzenho tou istou Konferenciou biskupov.
Kn. 237 - 1. V jednotlivch biskupstvch, kde je to mon a uiton, m by vek seminr;
inak chovanci, ktor sa pripravuj na posvtn sluby, sa maj zveri inmu seminru alebo sa m
zriadi interdieczny seminr.
2. Konferencia biskupov, ak ide o seminr pre cel jej zemie, in biskupi, ktorch sa to
tka, nemaj zriadi interdieczny seminr, ak sa predtm nedosiahlo schvlenie Apotolskej stolice
tak pre samo zriadenie, ako aj pre tatt seminra.
Kn. 238 - 1. Zkonne zriaden seminre maj v Cirkvi prvnu subjektivitu zo samho prva.
2. Pri vybavovan vetkch zleitost seminr zastupuje jeho rektor, ak pre niektor
zleitosti kompetentn vrchnos nestanovila nieo in.
Kn. 239 - 1. V kadom seminri m by rektor, ktor stoj na jeho ele, a poda potreby aj
vicerektor, ekonm, a ak chovanci tuduj v samom seminri, uitelia, ktor maj predna rozlin
disciplny usporiadan poda vhodnho poriadku.
2. V kadom seminri m by aspo jeden piritul, priom sa chovancom ponechva
sloboda obrti sa aj na inch kazov, ktorch na tto lohu uril biskup.
3. tattom seminra sa m uri, akm spsobom sa na starostlivosti rektora najm o
zachovvanie disciplny maj zastova ostatn modertori, uitelia, ba aj sami chovanci.
Kn. 240 - 1. Okrem riadnych spovednkov maj do seminra pravidelne prichdza in
spovednci a pri neporuen disciplny seminra chovanci maj ma vdy prvo obrti sa na
ktorhokovek spovednka i u v seminri, alebo mimo neho.
2. Pri rozhodovaniach o pripusten chovancov k posvtnm rdom alebo o ich prepusten zo
seminra sa nikdy nemono pta na mienku piritula a spovednkov.
Kn. 241 - 1. Do vekho seminra m dieczny biskup prijma iba tch, ktorch vzhadom na
ich udsk, mravn, duchovn a intelektulne vlohy, na ich telesn a duevn zdravie, ako aj na
sprvny mysel povauje za spsobilch natrvalo sa venova posvtnm slubm.
2. Pred prijatm musia predloi doklady o tom, e prijali krst a birmovanie a in doklady,
ktor sa vyaduj poda predpisov Poriadku kazskho formovania.
3. Ak ide o prijatie takch, ktor boli prepusten z inho seminra alebo z rehonho
intittu, vyaduje sa navye svedectvo prslunho predstavenho o prine ich prepustenia alebo
odchodu.
Kn. 242 - 1. V jednotlivch nrodoch m by Poriadok kazskho formovania, ktor m
stanovi Konferencia biskupov so zreteom na normy, vydan najvyou cirkevnou vrchnosou, a
schvli Svt stolica, aj novm okolnostiam prispsobi op so schvlenm Svtej stolice; v om
sa maj uri hlavn zsady a veobecn normy formovania, ktor treba poskytova v seminri,
prispsoben pastoranm potrebm kadej oblasti alebo provincie.
2. Normy Poriadku, o ktorom sa hovor v 1, sa maj zachovva vo vetkch diecznych a
interdiecznych seminroch.
Kn. 243 - Navye kad seminr m ma vlastn poriadok, schvlen diecznym biskupom,
alebo ak ide o interdieczny seminr, biskupmi, ktorch sa to tka; v om sa normy Poriadku
kazskho formovania maj prispsobi osobitnm okolnostiam a bliie vymedzi najm tie body
disciplny, ktor sa tkaj kadodennho ivota chovancov a poriadku celho seminra.

Kn. 244 - Duchovn formcia a vedeck formovanie chovancov sa m v seminri harmonicky

zladi a zamera na to, aby si poda svojho nadania s nleitou udskou zrelosou osvojili ducha
evanjelia a zky vzah ku Kristovi.
Kn. 245 - 1. Duchovnou formciou sa chovanci maj sta scimi na plodn vykonvania
pastoranej sluby a maj si osvoji misionrskeho ducha a ui sa, e sluba vykonan vdy so
ivou vierou a lskou prispieva k ich vlastnmu posvteniu; takisto sa maj ui pestova tie nosti,
ktor sa cenia v udskom spoloenstve, a to tak, aby mohli dosiahnu vhodn slad medzi udskmi
a nadprirodzenmi hodnotami.
2. Chovanci sa maj tak formova, aby preniknut lskou ku Kristovej Cirkvi sa ponenou
a synovskou lskou spjali s Rmskym vekazom, Petrovm nstupcom, aby sa k vlastnmu
biskupovi vinuli ako jeho vern spolupracovnci a spolone pracovali s bratmi; spolonm ivotom v
seminri a pestovanm vzahu priatestva a drunosti s inmi sa maj pripravova na bratsk
jednotu s diecznym presbytriom, ktorho lenmi bud v slube Cirkvi.
Kn. 246 - 1. Stredobodom celho seminrskeho ivota m by slvenie Eucharistie, aby
chovanci asou na samej lske Krista kadodenn erpali najm z tohto prehojnho pramea silu
ducha na apotolsk prcu a pre svoj duchovn ivot.
2. Maj sa formova na slvenie liturgie hodn, ktorou sa bo sluobnci v mene Cirkvi
modlia k Bohu za vetok ud, ba za cel svet.
3. M sa rozvja cta k preblahoslavenej Panne Mrii aj marinskym ruencom, rozjmav
modlitba a in nbon cvienia, ktormi si chovanci maj osvoji ducha modlitby a zska silu pre
svoje povolanie.
4. Chovanci si maj navykn na ast pristupovanie k sviatosti poknia a odpora sa, aby
kad mal modertora svojho duchovnho ivota slobodne zvolenho, ktormu by mohol s dverou
otvori svoje svedomie.
5. Chovanci si maj kadorone vykona duchovn cvienia.
Kn. 247 - 1. Na zachovvanie stavu celibtu sa maj pripravova primeranou vchovou a
maj sa naui ma ho v cte ako osobitn Bo dar.
2. Chovanci maj by nleite oboznmen s povinnosami a bremenami, ktor s vlastn
posvtnm sluobnkom Cirkvi, priom sa im nem zamla nijak akos kazskho ivota.
Kn. 248 - Vedeck formovanie, ktor treba podva, je zameran na to, aby chovanci spolu so
veobecnou kultrou, zodpovedajcou potrebm miesta a asu, nadobudli rozsiahle a hlbok
poznanie v posvtnch disciplnach, aby vlastnou vierou, na om zaloenou a nm ivenou, mohli
uom svojej doby vhodne, spsobom primeranm ich chpaniu hlsa uenie evanjelia.
Kn. 249 - Poriadkom kazskho formovania sa m zabezpei, aby sa chovanci dkladne nauili
nielen rodn re, ale aby dobre ovldali aj latinsk jazyk a osvojili si aj primeran znalosti cudzch
re, ktorch poznanie sa povauje za potrebn alebo uiton na ich formovanie alebo vykonvanie
pastoranej sluby.
Kn. 250 - Filozofick a teologick tdi konan v samom seminri mu prebieha bu
postupne, alebo sasne poda Poriadku kazskho formovania; tdi maj trva aspo plnch es
rokov, a to tak, aby as uren na filozofick disciplny sa rovnal plnm dvom rokom, na teologick
tdia vak plnm tyrom rokom.
Kn. 251 - Filozofick formovanie, ktor sa m opiera o trvalo platn filozofick dedistvo a m
bra do vahy aj sasn filozofick bdanie, sa m poskytova tak, aby zdokonaovalo udsk
formciu chovancov, podporovalo bystros ducha a urobilo ich schopnejmi na teologick tdi.

Kn. 252 - 1. Teologick formovanie sa m vo svetle viery pod vedenm magistria poskytova
tak, aby chovanci spoznali pln katolcku nuku, opierajcu sa o bosk Zjavenie, urobili ju
pokrmom vlastnho duchovnho ivota a aby ju vo vykonvan sluby mohli nleite hlsa a
obhajova.
2. Chovanci sa s osobitnou starostlivosou maj vzdelva vo Svtom psme, aby zskali
prehad o celom Svtom psme.
3. Maj sa kona prednky z dogmatickej teolgie, opret vdy o napsan Boie slovo a
posvtn Tradciu, pomocou ktorch sa chovanci maj naui hlbie vnika do tajomstiev spsy,
majc predovetkm za uitea svtho Toma, takisto aj prednky z morlnej a pastorlnej
teolgie, knonickho prva, liturgie, cirkevnch dejn, ako aj inch pomocnch a pecilnych
discipln poda normy predpisov Poriadku kazskho formovania.
Kn. 253 - 1. Do lohy uiteov filozofickch, teologickch a prvnickch discipln m biskup
alebo biskupi, ktorch sa to tka, vymenova len tch, ktor vynikaj v nostiach a dosiahli doktort
alebo licencit na univerzite alebo fakulte, uznanej Svtou stolicou.
2. Treba dba na to, aby boli vymenovan osve uitelia na vyuovanie Svtho psma,
dogmatickej teolgie, morlnej teolgie, liturgiky, filozofie, knonickho prva, cirkevnch dejn a
inch discipln, ktor treba predna poda vlastnej metdy.
3. Uitea, ktor sa vne spreneveruje svojej lohe, m odvola vrchnos, o ktorej sa hovor
v 1.
Kn. 254 - 1. Uitelia pri prednan discipln sa stle maj stara o vntorn jednotu a slad
celej nuky viery, aby sa chovanci presvedili, e sa uia jednu vedu; aby sa to m ahie dosiahlo,
v seminri m by niekto, kto usmeruje cel poriadok tdi.
2. Chovancov treba vyuova tak, aby sa aj sami stali spsobilmi skma otzky vhodnmi
vlastnmi bdaniami a vedeckou metdou; preto sa maj kona cvienia, na ktorch sa chovanci
pod vedenm uiteov maj ui samostatnou prcou vykona niektor tdi.
Kn. 255 - Hoci cel formcia chovancov v seminri sleduje pastoran cie, m sa v om zavies
pastoran vuka v uom zmysle, ktorou si chovanci maj osvoji zsady a spsoby, ktor aj so
zreteom na potreby miesta a asu svisia s vykonvanm sluby ui, posvcova a riadi Bo ud.
Kn. 256 - 1. Chovanci maj by starostlivo pripravovan na to, o sa osobitnm spsobom
vzahuje na posvtn slubu, predovetkm na katechizovanie a kzanie, na bosk kult a osobitne
na slvenie sviatost, na styk s umi, a to aj s nekatolkmi alebo neveriacimi, na sprvu farnosti a
na plnenie ostatnch loh.
2. Chovanci maj by pouen o potrebch celej Cirkvi tak, aby mali staros o napomhanie
povolan, o misijn, ekumenick a in aj socilne naliehav otzky.
Kn. 257 - 1. Treba sa postara o tak formovanie chovancov, aby mali staros nielen o
partikulrnu cirkev, do sluby ktorej bud inkardinovan, ale aj o cel Cirkev a aby preukazovali
pripravenos zasvti sa partikulrnym cirkvm, na ktor dolieha vek ndza.
2. Dieczny biskup sa m postara, aby klerici, ktor sa chc presdli z vlastnej
partikulrnej cirkvi do partikulrnej cirkvi inho kraja, boli vhodne pripraven tam vykonva
posvtn slubu, ie aby sa nauili aj re kraja a rozumeli jeho intitcim, socilnym
podmienkm, obyajom a zvykom.
Kn. 258 - Aby si chovanci osvojili umenie vykonva apotolt aj priamo v praxi, maj sa poas
tdi, najm vak cez przdniny vdy pod vedenm sksenho kaza uvdza do pastoranej praxe

vhodnmi cvieniami, prispsobenmi veku chovancov a miestnym podmienkam, a urenmi poda

sudku ordinra.
Kn. 259 - 1. Diecznemu biskupovi, alebo ak ide o interdieczny seminr, biskupom, ktorch
sa to tka, prislcha rozhodova o tom, o sa tka vyieho riadenia a sprvy seminra.
2. Dieczny biskup, alebo ak ide o interdieczny seminr, biskupi, ktorch sa to tka, sami
maj seminr asto navtevova, dozera na formciu svojich chovancov, ako aj na filozofick a
teologick formovanie, ktor sa v om poskytuje, a maj zska znalosti o povolan, povahe,
nbonosti a prospechu chovancov najm vzhadom na udelenie posvtnch rdov.
Kn. 260 - Pri plnen svojich loh vetci musia poslcha rektora, ktorho lohou je stara sa o
kadodenn vedenie seminra poda normy Poriadku kazskho formovania a seminrskeho
poriadku.
Kn. 261 - 1. Rektor seminra a pod jeho autoritou modertori a uitelia sa maj zo svojej
strany stara, aby chovanci presne zachovvali normy, predpsan Poriadkom kazskho formovania
a seminrskeho poriadku.
2. Rektor seminra a modertor tdi sa maj svedomite stara, aby si uitelia nleite
plnili svoju lohu poda predpisov Poriadku kazskho formovania a seminrskeho poriadku.
Kn. 262 - Seminr m by vyat z farskho riadenia; a pre vetkch, ktor s v seminri, rad
farra m vykonva rektor alebo jeho delegt s vnimkou manelskch zleitost a pri zachovan
predpisu kn. 985.
Kn. 263 - Dieczny biskup, alebo ak ide o interdieczny seminr, biskupi, ktorch sa to tka, sa
musia v podiele, ktor si spolonou dohodou urili, stara o zriadenie a udriavanie seminra, o
materilne zabezpeenie chovancov, ako aj o remunerciu uiteov a in potreby seminra.
Kn. 264 - 1. Aby bolo postaran o potreby seminra, biskup okrem milodarov, o ktorch sa
hovor v kn. 1266, me v diecze stanovi prspevky.
2. Prspevku na seminr podliehaj vetky cirkevn prvnick osoby aj skromn, ktor
maj sdlo v diecze, ak nie s vydriavan len z almuien alebo ak sa v nich skutone nachdza
kolgium iakov alebo uiteov na napomhanie spolonho dobra Cirkvi; tento prspevok mus by
veobecn, mern prjmom tch, ktor mu podliehaj, a vymedzen poda potrieb seminra.
II. kapitola
ZALENENIE IE INKARDINCIA KLERIKOV
Kn. 265 - Kad klerik mus by inkardinovan bu do nejakej partikulrnej cirkvi alebo
osobnej prelatry, bu do niektorho intittu zasvtenho ivota alebo do spolonosti, ktor maj
toto splnomocnenie, take klerici bez predstavenho ie potuln sa vbec nepripaj.
Kn. 266 - 1. Prijatm diakontu sa niekto stva klerikom a inkardinuje sa do partikulrnej
cirkvi alebo osobnej prelatry, do sluby ktorej je poven.
2. len rehonho intittu s doivotnmi submi alebo kto bol definitvne vlenen do
klerickej spolonosti apotolskho ivota, prijatm diakontu sa inkardinuje ako klerik do tohto
intittu alebo spolonosti, ak stanovy, ke ide o spolonosti, neuruj nieo in.
3. len sekulrneho intittu prijatm diakontu sa inkardinuje do partikulrnej cirkvi, do
sluby ktorej bol poven, ak sa na zklade dovolenia Apotolskej stolice neinkardinuje do samho
intittu.

Kn. 267 - 1. Aby sa u inkardinovan klerik platne inkardinoval do inej partikulrnej cirkvi,
mus od dieczneho biskupa dosta nm podpsan listinu exkardincie; a rovnako od dieczneho
biskupa partikulrnej cirkvi, do ktorej si el by inkardinovan, nm podpsan listinu inkardincie.
2. Takto udelen exkardincia nenadobda inok, ak sa nedosiahla inkardincia v inej
partikulrnej cirkvi.
Kn. 268 - 1. Klerik, ktor sa zkonne presdlil z vlastnej partikulrnej cirkvi do inej, po
uplynut piatich rokov sa na zklade samho prva inkardinuje do tejto partikulrnej cirkvi, ak
takto mysel prejavil psomne tak diecznemu biskupovi hostiteskej cirkvi, ako aj vlastnmu
diecznemu biskupovi a ani jeden z nich mu psomne nevyjadril odmietav postoj do tyroch
mesiacov od prijatia listiny.
2. Doivotnm alebo definitvnym prijatm do intittu zasvtenho ivota alebo do
spolonosti apotolskho ivota klerik, ktor sa poda normy kn. 266, 2, inkardinuje do tohto
intittu alebo do tejto spolonosti, je z vlastnej partikulrnej cirkvi exkardinovan.
Kn. 269 - Dieczny biskup m k inkardincii klerika pristpi, iba ak:
1. to vyaduje potreba alebo itok jeho partikulrnej cirkvi a neporuia sa predpisy prva,
vzahujce sa na slun materilne zabezpeenie klerikov;
2. zo zkonnho dokladu je mu zrejm, e exkardincia bola udelen, a okrem toho m od
exkardinujceho dieczneho biskupa v prpade potreby pod tajomstvom vhodn svedectv o ivote,
mravoch a tdich klerika;
3. klerik tomu istmu diecznemu biskupovi psomne vyhlsil, e sa chce venova slbe novej
partikulrnej cirkvi poda normy prva.
Kn. 270 - Exkardinciu mono dovolene udeli len z oprvnench dvodov, akmi s uitonos
pre Cirkev alebo dobro samho klerika; odoprie sa vak me len zo zjavne vnych dvodov;
avak klerikovi, ktor sa cti ukrivden a naiel biskupa, ktor ho prijme, je dovolen, aby proti
rozhodnutiu predloi rekurz.
Kn. 271 - 1. Okrem prpadu skutonej potreby vlastnej partikulrnej cirkvi dieczny biskup
nem odoprie povolenie na presdlenie klerikom, ktor chc ods do krajov trpiacich vekm
nedostatkom klru a tam vykonva posvtn slubu a o ktorch vie, e s pripraven a povauje ich
za vhodnch; m sa vak postara, aby psomnou dohodou s diecznym biskupom miesta, kam
odchdzaj, boli ustlen prva a povinnosti tchto klerikov.
2. Dieczny biskup me svojim klerikom da povolenie presdli sa do inej partikulrnej
cirkvi na urit as aj viac rz obnoven, ale tak, aby tto klerici zostali inkardinovan vo vlastnej
partikulrnej cirkvi a po nvrate do nej povali vetky prva, ktor by mali, keby sa boli v nej
venovali posvtnej slube.
3. Klerika, ktor zkonne preiel do inej partikulrnej cirkvi a zostva inkardinovan vo
vlastnej cirkvi, vlastn biskup me z oprvnenho dvodu odvola, len ke sa dodria dohody
uzavret s druhm biskupom aj prirodzen prvna miernos; rovnako pri zachovan tch istch
podmienok me dieczny biskup druhej partikulrnej cirkvi takmu klerikovi z oprvnenho
dvodu odoprie povolenie na al pobyt na svojom zem.
Kn. 272 - Exkardinciu a inkardinciu, ako aj povolenie presdli sa do inej partikulrnej cirkvi
me dieczny administrtor udeli iba po roku od vakancie biskupskej stolice a so shlasom
kolgia konzultorov.
III. kapitola

POVINNOSTI A PRVA KLERIKOV

Kn. 273 - Klerici maj zvltnu povinnos preukazova ctu a poslunos Najvy-iemu
vekazovi a svojmu ordinrovi.
Kn. 274 - 1. Iba klerici mu dosta rady, na ktorch vykonvanie sa vyaduje moc
posvtnho rdu alebo cirkevn riadiaca moc.
2. Klerici, ak ich zkonn prekka neospravedluje, s povinn prija a verne plni lohu,
ktor im zveril ich ordinr.
Kn. 275 - 1. Klerici, kee sa vetci usiluj o jedno dielo, a to o budovanie Kristovho tela,
maj by medzi sebou spojen zvzkom bratstva a modlitby a maj navzjom spolupracova poda
predpisov partikulrneho prva.
2. Klerici maj uznva a napomha poslanie, ktor laici, kad svojm podielom,
vykonvaj v Cirkvi a vo svete.
Kn. 276 - 1. Klerici s v spsobe svojho ivota z osobitnho dvodu povinn usilova sa o
svtos, lebo oni novm titulom zasvten Bohu v prijat posvtnho rdu s rozdvatemi boskch
tajomstiev na slubu jeho udu.
2. Aby tto dokonalos mohli dosiahnu:
1. predovetkm maj verne a nenavne plni povinnosti pastoranej sluby;
2. svoj duchovn ivot maj syti pokrmom zo stola Svtho psma a zo stola Eucharistie; preto
s kazi nstojivo vyzvan, aby denne prinali eucharistick obetu, diakoni vak aby sa denne
zastovali na jej prinan;
3. kazi, ako aj diakoni, ktor sa pripravuj na presbytert, s povinn modli sa kad de
liturgiu hodn poda vlastnch a schvlench liturgickch knh; trval diakoni vak maj sa z nej
modli to, o ur Konferencia biskupov;
4. rovnako s povinn zastova sa na duchovnch cvieniach poda predpisov partikulrneho
prva;
5. naliehavo sa iadaj, aby sa pravidelne venovali meditatvnej modlitbe, asto pristupovali k
sviatosti poknia, osobitne si uctievali Bohorodiku Pannu a pouvali in spolon a osobitn
prostriedky posvcovania.
Kn. 277 - 1. Klerici s povinn zachovva dokonal a doivotn zdranlivos pre nebesk
krovstvo, a preto s viazan na celibt, o je osobitn Bo dar, pomocou ktorho sa posvtn
sluobnci mu nerozdelenm srdcom ahie privin ku Kristovi a slobodnejie sa odda slube
Bohu a uom.
2. Klerici sa s nleitou rozvnosou maj sprva k osobm, ktorch navtevovanie by
mohlo ohrozi ich povinnos zachovva zdranlivos alebo pohori veriacich.
3. Diecznemu biskupovi prislcha, aby v tejto veci stanovil presnejie normy a v
jednotlivch prpadoch posdil zachovvanie tejto povinnosti.
Kn. 278 - 1. Svetsk klerici maj prvo zdruova sa s inmi na dosiahnutie cieov,
primeranch klerickmu stavu.
2. Svetsk klerici si maj vysoko vi najm tie zdruenia, ktor poda tattu
preskmanho kompetentnou vrchnosou vhodnm a primerane schvlenm usporiadanm ivota a
bratskou pomocou rozvjaj ich svtos vo vykonvan sluby a ktor upevuj jednotu klerikov
navzjom a s vlastnm biskupom.

 3. Klerici sa maj zdra ustanovovania zdruen alebo asti na zdrueniach, ktorch cie
alebo innos nemono zosladi so zvzkami, vlastnmi klerickmu stavu, alebo ktor mu
preka v starostlivom plnen lohy, ktor im zverila kompetentn cirkevn vrchnos.
Kn. 279 - 1. Klerici maj pokraova v posvtnch tdich aj po prijat kazstva a prida sa
tej spravodlivej nuky, zaloenej na Svtom psme, odovzdanej predkami a veobecne prijatej
Cirkvou, ako ju vymedzuj najm dokumenty koncilov a rmskych vekazov, vyhbajc sa
svetskm novotm vo vyjadrovan a nepravej vede.
2. Kazi poda predpisov partikulrneho prva maj navtevova pastoran prednky,
ktor treba zavies po kazskej vysviacke, a v ase urenom tm istm prvom sa maj zastova
aj na inch prednkach, teologickch zhromadeniach alebo konferencich, ktormi sa m im
poskytn prleitos na zskanie hlbieho poznania posvtnch vied a pastoranch metd.
3. Maj pokraova v poznvan aj inch vied, predovetkm tch, ktor svisia s
posvtnmi vedami, pokia to napomha najm vykonvanie pastoranej sluby.
Kn. 280 - Klerikom sa vemi odpora ist spsob spolonho ivota; tam vak, kde je, treba ho
poda monosti zachova.
Kn. 281 - 1. Klerici, kee sa venuj cirkevnej slube, zasluhuj si remunerciu, primeran
ich postaveniu, so zreteom tak na miestne i asov okolnosti, ktorou sa mu postara o svoje
ivotn potreby, ako aj o spravodliv odmenu tm, na ktorch slubu s odkzan.
2. Takisto sa treba postara, aby povali tak socilnu pomoc, ktorou sa vhodne zabezpeia
ich potreby v chorobe, v invalidite alebo v starobe.
3. enat diakoni, ktor sa plne venuj cirkevnej slube, zasluhuj si remunerciu, ktorou
sa mu postara o svoje materilne zabezpeenie i svojej rodiny; t vak, ktor dostvaj
remunerciu na zklade obianskeho zamestnania, ktor vykonvaj alebo vykonvali, z tchto
prjmov sa maj postara o svoje potreby a o potreby svojej rodiny.
Kn. 282 - 1. Klerici maj vies jednoduch ivot a zdriava sa vetkho, o zava
mrnivosou.
2. Dobr, ktor nadobdaj z prleitosti vykonvania cirkevnho radu a ktor im zvia
po postaran sa o slun materilne zabezpeenie a splnenie vetkch povinnost vlastnho stavu,
maj poui na dobro Cirkvi a na diela dobroinnej lsky.
Kn. 283 - 1. Klerici, hoci nezastvaj rad spojen s rezidovanm, predsa sa nemaj bez aspo
predpokladanho povolenia vlastnho ordinra vzaova zo svojej dieczy na dlh as, ktor treba
vymedzi partikulrnym prvom.
2. Patr im vak, aby kadorone mali nleit a dostaton as na dovolenku, ktor je
vymedzen veobecnm alebo partikulrnym prvom.
Kn. 284 - Klerici maj nosi slun cirkevn oblek poda noriem vydanch Konferenciou
biskupov a poda zkonnch miestnych zvykov.
Kn. 285 - 1. Klerici sa poda predpisov partilulrneho prva maj plne zdriava vetkho, o
sa nepatr na ich stav.
2. Klerici sa maj vyhba tomu, o hoci nie je neslun, predsa je cudzie klerickmu stavu.
3. Klerikom sa zakazuje prevzia verejn rady, s ktormi je spojen as na vykonvan
obianskej moci.
4. Bez povolenia svojho ordinra nemaj prebera sprvu majetkov, ktor patria laikom,
alebo svetsk rady, s ktormi je spojen brememo skladania tov; zakazuje sa im rui bez porady

s vlastnm ordinrom, hoci aj vlastnmi majetkami; takisto sa maj vyvarova podpisovania

zmenok, ktormi sa preber zvzok vyplati peniaze bez urenho dvodu.
Kn. 286 - Klerikom sa zakazuje osobne alebo prostrednctvom inch podnika alebo obchodova
i u na vlastn, alebo osoh inch bez povolenia zkonnej cirkevnej vrchnosti.
Kn. 287 - 1. Klerici maj vdy vemone podporova zachovanie pokoja a svornosti medzi
umi, zaloen na spravodlivosti.
2. Nemaj ma aktvnu as na prci v politickch stranch a na riaden odborovch
organizci, ak to poda sudku kompetentnej cirkevnej vrchnosti nevyaduje obrana prv Cirkvi
alebo napomhanie spolonho dobra.
Kn. 288 - Trval diakoni nie s viazan predpismi kn. 284, 285, 3 a 4, 286, 287, 2, ak
partikulrne prvo nestanovuje nieo in.
Kn. 289 - 1. Kee vojensk sluba je pre klerick stav menej vhodn, klerici, ako aj kandidti
na posvtn rdy nemaj sa bez povolenia svojho ordinra dobrovone hlsi k vojsku.
2. Klerici maj vyuva vnimky spod vykonvania loh a verejnch obianskych radov,
cudzch klerickmu stavu, ktor v ich prospech udeuj zkony a dohody alebo zvyky, ak v
jednotlivch prpadoch vlastn ordinr nerozhodol in.
IV. kapitola
STRATA KLERICKHO STAVU
Kn. 290 - Posvtn ordincia raz platne prijat sa nikdy nestva neplatnou. Klerik vak strca
klerick stav:
1. sdnym rozsudkom alebo administratvnym dekrtom, ktorm sa vyhlasuje neplatnos
posvtnej ordincie;
2. zkonne uloenm trestom prepustenia;
3. reskriptom Apotolskej stolice; takto reskript Apotolsk stolica udeuje diakonom len z
vnych dvodov, presbyterom z vemi vnych dvodov.
Kn. 291 - Okrem prpadov, o ktorch sa hovor v kn. 290, bod 1, strata klerickho stavu
neprina so sebou dipenz od povinnosti celibtu, ktor me da iba Rmsky vekaz.
Kn. 292 - Klerik, ktor poda normy prva strca klerick stav, strca nm prva vlastn
klerickmu stavu a ani ho viac neviau nijak zvzky klerickho stavu pri zachovan predpisu kn.
291; m zakzan vykonva moc posvtnho rdu pri neporuen predpisu kn. 976; tm samm je
pozbaven vetkch radov, loh a akejkovek delegovanej moci.
Kn. 293 - Klerik, ktor stratil klerick stav, me by znova zaraden medzi klerikov iba
reskriptom Apotolskej stolice.
IV. titul

OSOBN PRELATRY
Kn. 294 - Na podporu vhodnho rozdeovania presbyterov alebo na uskutonenie osobnch
pastoranch alebo misijnch diel pre rozlin krajiny alebo rozlin socilne skupiny Apotolsk
stolica me po vypout mienky Konferenci biskupov, ktorch sa to tka, zriadi osobn prelatry,
ktor pozostvaj z presbyterov a diakonov svetskho klru.

Kn. 295 - 1. Osobn prelatra sa riadi tattom vydanm Apotolskou stolicou a na jej ele je
prelt ako vlastn ordinr, ktor m prvo zriadi nrodn alebo medzinrodn seminr, ako aj
inkardinova chovancov a povi ich do posvtnch radov na titul sluby prelatre.
2. Prelt sa mus stara tak o duchovn formovania tch, ktorch na spomnan titul povil,
ako aj o ich slun materilne zabezpeenie.
Kn. 296 - Na zklade dohd uzavretch s prelatrou sa laici mu venova dielam apotoltu
osobnej prelatry; avak spsob tejto organickej spoluprce, ako aj hlavn povinnosti a prva, ktor
s s ou spojen, maj sa v tatte vhodne vymedzi.
Kn. 297 - tatt m rovnako uri vzahy osobnej prelatry k miestnym ordinrom tch
partikulrnych cirkv, v ktorch po predchdzajcom shlase dieczneho biskupa tto prelatra
vykonva alebo zama vykonva svoje pastoran alebo misijn diela.
V. titul
ZDRUENIA VERIACICH
I. kapitola
SPOLON NORMY
Kn. 298 - 1. V Cirkvi jestvuj zdruenia, odlin od intittov zasvtenho ivota a od
spolonost apotolskho ivota, v ktorch sa veriaci, klerici alebo laici, alebo klerici a laici spolu
usiluj spolonou innosou pestova dokonalej ivot alebo napomha verejn kult alebo
kresansk nuku, alebo in diela apotoltu ie podujatia evanjelizcie, vykonva skutky
nbonosti alebo dobroinnej lsky a kresanskm duchom oivova asn poriadok.
2. Veriaci maj vstupova najm do takch zdruen, ktor kompetentn cirkevn vrchnos
bu zriadila, bu pochvlila, alebo odporala.
Kn. 299 - 1. Veriaci maj prvo po uzavret vzjomnej skromnej dohody ustanovova
zdruenia na dosahovanie cieov, o ktorch sa hovor v kn. 298, 1, pri zachovan predpisu kn.
301, 1.
2. Takto zdruenia, hoci ich cirkevn vrchnos pochvlila alebo ich odporala, sa volaj
skromnmi zdrueniami.
3. Nijak skromn zdruenie veriacich sa v Cirkvi neuznva, ak jeho tatt nepreskmala
kompetentn cirkevn vrchnos.
Kn. 300 - Nijak zdruenie si nem privlastni oznaenie katolcke, ak na to nedala shlas
kompetentn cirkevn vrchnos poda normy kn. 312.
Kn. 301 - 1. Iba kompetentn cirkevn vrchnos m prvo zriaova zdruenia veriacich,
ktor si vytyuj cie v mene Cirkvi podva kresansk nuku alebo podporova verejn kult,
alebo zdruenia usilujce sa o in ciele, ktorch uskutoovanie je svojou povahou rezervovan tej
istej cirkevnej vrchnosti.
2. Ak to kompetentn cirkevn vrchnos povauje za uiton, me zriaova aj zdruenie
veriacich na priame alebo nepriame uskutoovanie inch duchovnch cieov, ktorch dosiahnutie
nie je dostatone zabezpeen skromnmi podujatiami.
3. Zdruenia veriacich, ktor zriauje kompetentn cirkevn vrchnos, sa nazvaj verejn
zdruenia.
Kn. 302 - Klerickmi zdrueniami veriacich sa nazvaj tie, ktor s pod vedenm klerikov,
podujmaj sa na vykonvanie posvtnho rdu a za tak ich uznva kompetentn vrchnos.

Kn. 303 - Zdruenia, ktorch lenovia vo svete, majc as na duchu niektorho rehonho
intittu, pod vym vedenm toho istho intittu ved apotolsk ivot a snaia sa o kresansk
dokonalos, nazvaj sa tretie rdy alebo maj in primeran nzov.
Kn. 304 - 1. Vetky zdruenia veriacich, i u verejn alebo skromn, nech sa oznauj
akmkovek titulom alebo nzvom, maj ma svoj tatt, v ktorom sa m uri cie alebo
spoloensk loha zdruenia, sdlo, riadenie a poadovan podmienky asti v nich a ktormi sa
maj vymedzi zsady innosti so zreteom na asov a miestnu potrebu alebo osonos.
2. Maj si zvoli titul alebo nzov, prispsoben asovm a miestnym zvykom, o najviac
vyjadrujci cie, o ktor sa usiluj.
Kn. 305 - 1. Vetky zdruenia veriacich podliehaj dohadu kompetentnej cirkevnej vrchnosti,
ktorej lohou je stara sa, aby sa v nich zachovvala neporuenos viery a mravov, a dozera, aby sa
do cirkevnej disciplny nevkradli zlozvyky, a preto jej prislcha povinnos a prvo poda normy
prva a tattu ich vizitova; podliehaj aj riadeniu tej istej vrchnosti poda predpisov knonov,
ktor nasleduj.
2. Dohadu Svtej stolice podliehaj zdruenia akhokovek druhu; dohadu miestneho
ordinra podliehaj dieczne zdruenia, ako aj in zdruenia, pokia v diecze vykonvaj innos.
Kn. 306 - Aby niekto poval prva a privilgi zdruenia, odpustky a in duchovn milosti
tomuto zdrueniu udelen, je potrebn a sta, aby bol poda predpisov prva a vlastnho tattu
zdruenia do neho platne prijat a nebol z neho zkonne prepusten.
Kn. 307 - 1. Prijmanie lenov sa m robi poda normy prva a tattu kadho zdruenia.
2. T ist osoba me by prijat do viacerch zdruen.
3. lenovia rehonch intittov mu poda normy vlastnho prva so shlasom svojho
predstavenho vstpi do zdruen.
Kn. 308 - Nikto, kto je zkonne prijat, nem by zo zdruenia prepusten, ak to nie je z
oprvnenho dvodu poda normy prva a tattu.
Kn. 309 - Zkonne ustanoven zdruenia maj prvo poda normy prva a tattu vydva
osobitn normy, vzahujce sa na samo zdruenie, kona zhromadenia, urova modertorov,
radnkov, pomocnkov a sprvcov majetku.
Kn. 310 - Skromn zdruenie, ktor nebolo ustanoven ako prvnick osoba, ako tak neme
by subjektom povinnost a prv; avak veriaci v om zdruen mu spolone prevzia zvzky a
ako spoluvlastnci a spoludritelia nadobudn a vlastni prva a majetky; tieto prva a povinnosti
mu vykonva prostrednctvom mandatra ie zstupcu.
Kn. 311 - lenovia intittov zasvtenho ivota, ktor predsedaj alebo vykonvaj funkciu
asistentov zdrueniam, spojenm nejakm spsobom s ich intittom, maj sa stara, aby tieto
zdruenia poskytovali pomoc dielam apotoltu v diecze pod vedenm miestneho ordinra za
spoluprce najm so zdrueniami, ktor s uren na vykonvanie apotoltu v diecze.
II. kapitola
VEREJN ZDRUENIA VERIACICH
Kn. 312 - 1. Kompetentnou vrchnosou na zriadenie verejnch zdruen je:
1. pre univerzlne a medzinrodn zdruenia Svt stolica;
2. pre nrodn zdruenia, ktor toti samm zriadenm s uren na vykonvanie innosti v
celom nrode, Konferencia biskupov na svojom zem;

3. pre dieczne zdruenia dieczny biskup na svojom zem, nie vak dieczny administrtor, s
vnimkou tch zdruen, na zriaovanie ktorch je prvo na zklade apotolskho privilgia
rezervovan inm.
2. Na platn zriadenie zdruenia alebo odboky zdruenia v diecze, hoci sa to deje na
zklade apotolskho privilgia, sa vyaduje psomn shlas dieczneho biskupa; avak shlas
dieczneho biskupa, dan na zriadenie domu rehonho intittu, plat aj na zriadenie zdruenia v
tom istom dome alebo kostole k nemu pripojenom, ktor je tomu intittu vlastn.
Kn. 313 - Verejn zdruenie, ako aj konfedercia verejnch zdruen sa samm dekrtom,
ktorm ich poda normy kn. 312 kompetentn cirkevn vrchnos zriauje, ustanovuj za
prvnick osobu, a pokia sa to vyaduje, dostva poslanie na dosahovanie cieov, ktor si samo v
mene Cirkvi vytyuje.
Kn. 314 - tatt akhokovek verejnho zdruenia, jeho preskmanie alebo zmena potrebuj
schvlenie cirkevnej vrchnosti, ktorej prislcha zriadenia zdruenia poda normy kn. 312, 1.
Kn. 315 - Verejn zdruenia mu samy od seba kona podujatia, primeran ich povahe; riadia sa
poda normy tattu, ale pod vym vedenm cirkevnej vrchnosti, o ktorej sa hovor v kn. 312, 1.
Kn. 316 - 1. Do verejnch zdruen neme by platne prijat ten, kto verejne zavrhol
katolcku vieru alebo odpadol od cirkevnho spoloenstva, alebo je postihnut uloenou alebo
vyhlsenou exkomunikciou.
2. T zkonne prijat, ktor upadli do stavu, o ktorom sa hovor v 1, maj sa po
predchdzajcom napomenut zo zdruenia prepusti pri zachovan jeho tattu a pri neporuen
prva rekurzu k cirkevnej vrchnosti, o ktorej sa hovor v kn. 312, 1.
Kn. 317 - 1. Ak sa v tatte nepredvda nieo in, cirkevn vrchnos, o ktorej sa hovor v kn.
312, 1, m prvo potvrdi modertora verejnho zdruenia, ktorho zvolilo samo verejn
zdruenie, alebo navrhnutho ustanovi, alebo ho na zklade vlastnho prva vymenova; avak
duchovnho sprvcu ie cirkevnho asistenta vymenva t ist cirkevn vrchnos po vypout
vych radnkov zdruenia, kde je to uiton.
2. Norma stanoven v 1 plat aj pre zdruenia, zriaden lenmi rehonch intittov na
zklade apotolskho privilgia mimo ich vlastnch kostolov alebo domov; avak v zdrueniach,
zriadench lenmi rehonch intittov vo vlastnom kostole alebo dome, vymenovanie alebo
potvrdenie modertora a duchovho sprvcu prinle predstavenmu intittu poda normy tattu.
3. V zdrueniach, ktor nie s klerick, lohu modertora mu vykonva laici; na tto
lohu sa nem prijma duchovn sprvca ie cirkevn asistent, ak sa v tatte neuruje nieo in.
4. Vo verejnch zdrueniach veriacich, ktor s uren priamo na vykonvanie apotoltu,
modertormi nemaj by t, ktor v politickch stranch zastvaj riadiacu funkciu.
Kn. 318 - 1. Za osobitnch okolnost, kde to vyaduj vne dvody, me cirkevn vrchnos,
o ktorej sa hovor v kn. 312, 1, uri poverenca, ktor v jej mene doasne vedie zdruenie.
2. Modertora verejnho zdruenia me z oprvnenho dvodu odvola ten, kto ho
vymenoval alebo potvrdil, po vypout tak samho modertora, ako aj vych radnkov zdruenia
poda normy tattu; duchovnho sprvcu vak me odvola poda normy kn. 192-195 ten, kto
ho vymenoval.
Kn. 319 - 1. Zkonne zriaden verejn zdruenie, ak nie je uren nieo in, majetky, ktor
vlastn, spravuje poda normy tattu pod vym riadenm cirkevnej vrchnosti, o ktorej sa hovor v
kn. 312, 1, ktorej mus kadorone predloi vytovanie zo sprvy majetkov.

 2. Tej istej vrchnosti mus predloi presn vytovanie z nakladania s milodarmi a

almunami, ktor zozbieralo.
Kn. 320 - 1. Zdruenia, ktor zriadila Svt stolica, me zrui iba ona.
2. Z vnych dvodov me Konferencia biskupov zrui zdruenia, ktor ona zriadila,
dieczny biskup zdruenia, ktor on zriadil, ako aj zdruenia, zriaden na zklade apotolskho
indultu lenmi rehonch intittov so shlasom dieczneho biskupa.
3. Kompetentn vrchnos nem zrui verejn zdruenie, ak nevypouje jeho modertora a
inch vych radnkov.
III. kapitola
SKROMN ZDRUENIA VERIACICH
Kn. 321 - Skromn zdruenia veriaci riadia a spravuj poda predpisov tattu.
Kn. 322 - 1. Skromn zdruenie veriacich me nadobudn prvnu subjektivitu formlnym
dekrtom kompetentnej cirkevnej vrchnosti, o ktorej sa hovor v kn. 312.
2. Nijak skromn zdruenie veriacich neme nadobudn prvnu subjektivitu, ak jej
tatt neschvlila cirkevn vrchnos, o ktorej sa hovor v kn. 312, 1; schvlenie tattu vak
nemen skromn povahu zdruenia.
Kn. 323 - 1. Hoci skromn zdruenia veriacich poda normy kn. 321 maj
samostatnos,podliehaj dohadu cirkevnej vrchnosti poda normy kn. 305 a takisto riadeniu tej
istej vrchnosti.
2. Pri zachovan samostatnosti, vlastnej skromnm zdrueniam, cirkevnej vrchnosti
prislcha dozera a dba na to, aby sa vyhbalo trieteniu sl a aby sa vykonvanie ich apotoltu
usmerovalo na spolon dobro.
Kn. 324 - 1. Skromn zdruenie veriacich si slobodne poda normy tattu uruje svojho
modertora a radnkov.
2. Ak si skromn zdruenie veriacich el ma duchovnho poradcu, me si ho slobodne
vybra spomedzi kazov, ktor zkonne vykonvaj slubu v diecze; ten vak potrebuje potvrdenie
miestneho ordinra.
Kn. 325 - 1. Skromn zdruenie veriacich slobodne poda predpisov tattu spravuje tie
majetky, ktor vlastn, pri neporuen prva kompetentnej cirkevnej vrchnosti dozera, aby sa
majetky pouvali na ciele zdruenia.
2. To ist zdruenie podlieha autorite miestneho ordinra poda normy kn. 1301 vo veci
sprvy a pouvania majetkov, ktor boli zdrueniu darovan alebo zanechan na nbon ciele.
Kn. 326 - 1. Skromn zdruenie veriacich zanik poda normy tattu; me ho zrui aj
kompetentn vrchnos, ak jeho innos ako pokodzuje cirkevn nuku alebo cirkevn disciplnu
alebo je veriacim na pohorenie
2. Naloenie s majetkami zaniknutho zdruenia m by vymedzen poda normy tattu pri
neporuen nadobudnutch prv a myslu darcov.
IV. kapitola
ZVLTNE NORMY O ZDRUENIACH LAIKOV

Kn. 327 - Laick veriaci si maj vemi ceni zdruenia, ustanoven na duchovn ciele, o ktorch
sa hovor v kn. 298, zvl tie, ktor si klad za cie kresanskm duchom oivova poriadok
asnch vec a tmto spsobom vemi podporuj vntorn jednotu medzi vierou a ivotom.
Kn. 328 - T, ktor s na ele zdruen laikov, aj tch, ktor boli zriaden na zklade
apotolskho privilgia, maj sa stara, aby tam, kde je to uiton, ich zdruenia spolupracovali s
inmi zdrueniami veriacich a aby ochotne pomhali rozlinm kresanskm dielam, najm tm,
ktor sa nachdzaj na tom istom zem.
Kn. 329 - Modertori zdruen laikov sa maj stara, aby sa lenovia zdruenia nleite
formovali na apotolt, vlastn laikom.
II. as
HIERARCHICK ZRIADENIE CI0RKVI
I. oddiel
NAJVYIA VRCHNOS CIRKVI
I. kapitola
RMSKY VEKAZ A KOLGIUM BISKUPOV
Kn. 330 - Ako z rozhodnutia Pna svt Peter a ostatn apotoli tvoria jedno kolgium,
podobnm spsobom s medzi sebou spojen Rmsky vekaz, Petrov nstupca, a biskupi,
nstupcovia apotolov.
1. lnok
Rmsky vekaz
Kn. 331 - Biskup rmskej cirkvi, v ktorom pretrvva loha, ktor Pn zveril jedine Petrovi,
prvmu z apotolov, a ktor sa odovzdva jeho nstupcom, je hlava kolgia biskupov, zstupca
Krista a pastier celej Cirkvi tu na zemi; preto na zklade svojej lohy m v Cirkvi najvyiu, pln,
bezprostredn a univerzlnu riadnu moc, ktor me vdy slobodne vykonva.
Kn. 332 - 1. Rmsky vekaz dostva pln a najvyiu moc v Cirkvi zkonnm zvolenm,
ktor sm prijal, spolu s biskupskou konsekrciou. Preto zvolen za Najvyieho vekaza, ktor
m biskupsk svtenie, tto moc dostva od chvle prijatia zvolenia. Ak vak zvolen nem
biskupsk svtenie, ihne m by vysvten za biskupa.
2. V prpade, e sa Rmsky vekaz zriekne svojej lohy, k platnosti sa vyaduje, aby
zrieknutie sa bolo slobodne vykonan a nleite prejaven, a nevyaduje sa, aby ho niekto prijal.
Kn. 333 - 1. Rmsky vekaz na zklade svojej lohy m moc nielen nad celou Cirkvou, ale
dostva primt riadnej moci aj nad vetkmi partikulrnymi cirkvami a ich zoskupeniami, m sa
toti sasne upevuje a zaruuje vlastn, riadna a bezprostredn moc, ktor biskupi maj nad
partikulrnymi cirkvami, zverenmi ich starostlivosti.
2. Rmsky vekaz v plnen svojej lohy najvyieho pastiera Cirkvi je stle spojen
spoloenstvom s ostatnmi biskupmi, ba aj s celou Cirkvou; sm m vak prvo poda potrieb
Cirkvi vymedzi bu osobn, alebo kolgiov spsob vykonvania tejto lohy.
3. Proti rozsudku alebo dekrtu Rmskeho vekaza niet odvolania ani rekurzu.
Kn. 334 - Rmskemu vekazovi vo vykonvan jeho lohy pomhaj biskupi, ktor s nm mu
spolupracova rozlinmi spsobmi, medzi ktor patr Synoda biskupov. Okrem toho s mu na
pomoci otcovia kardinli, ako aj in osoby, a poda potrieb doby rozlin intitcie; vetky tieto

osoby a intitcie vykonvaj lohu, ktor je im zveren, v jeho mene a jeho autoritou pre dobro
vetkch cirkv poda noriem urench prvom.
Kn. 335 - Ke je Rmska stolica vakantn alebo je celkom haten, v riaden celej Cirkvi sa nem
ni meni; maj sa vak zachovva zvltne zkony, vydan pre tieto okolnosti.
2. lnok
Kolgium biskupov
Kn. 336 - Kolgium biskupov, ktorho hlavou je Najvy vekaz a jeho lenmi s biskupi na
zklade sviatostnej konsekrcie a hierarchickho spoloenstva s hlavou a lenmi kolgia a v ktorom
apotolsk zbor nepretrite pretrvva, je spolu so svojou hlavou a nikdy bez tejto hlavy aj subjektom
najvyej a plnej moci nad celou Cirkvou.
Kn. 337 - 1. Kolgium biskupov slvnostnm spsobom vykonva moc nad celou Cirkvou na
veobecnom koncile.
2. T ist moc vykonva pomocou zjednotenej innosti biskupov, rozdench vo svete, ktor
ako tak Rmsky vekaz vyhlsil alebo slobodne prijal, take sa stva pravm kolgiovm
konom.
3. Rmsky vekaz m prvo, aby poda potrieb Cirkvi vybral a napomhal spsoby,
ktormi kolgium biskupov m kolgiovo vykonva svoju lohu vzhadom na cel Cirkev.
Kn. 338 - 1. Jedine Rmsky vekaz m prvo veobecn koncil zvola osobne alebo cez inch
mu predseda, preloi ho, pozastavi alebo rozpusti a schvli jeho dekrty.
2. Ten ist Rmsky vekaz m prvo vymedzi otzky, ktor sa maj na koncile
prerokova, a stanovi poriadok, ktor treba na koncile zachovva; otcovia koncilu mu k
otzkam predloenm Rmskym vekazom prida in, ktor potrebuj schvlenie Rmskeho
vekaza.
Kn. 339 - 1. Vetci biskupi a len biskupi, ktor s lenmi kolgia biskupov, maj prvo a
povinnos zastni sa na veobecnom koncile s rozhodujcim hlasom.
2. Okrem toho najvyia cirkevn vrchnos me na veobecn koncil prizva aj niektorch
inch, ktor nie s vyznaen biskupskou hodnosou, a m prvo vymedzi ich as na koncile.
Kn. 340 - Ak sa stane, e Apotolsk stolica je poas slvenia koncilu vakantn, koncil sa samm
prvom preruuje dovtedy, km nov Najvy vekaz nenariadil v om pokraova alebo km ho
nerozpust.
Kn. 341 - 1. Dekrty veobecnho koncilu nemaj zvzn innos, ak neboli Rmskym
vekazom spolu s koncilovmi otcami schvlen, nm potvrden a na jeho prkaz vyhlsen.
2. To ist potvrdenie a vyhlsenie potrebuj na to, aby mali zvzn innos dekrty, ktor
vydva kolgium biskupov, ke vykonva vo vlastnom zmysle kolgiov innos inm spsobom,
ktor Rmsky vekaz zaviedol alebo slobodne prijal.
II. kapitola
SYNODA BISKUPOV
Kn. 342 - Synoda biskupov je zhromadenie biskupov, vybranch z rozlinch krajn sveta, ktor
sa schdzaj v stanovenom ase, aby udriavali zke spojenie medzi Rmskym vekazom a
biskupmi a aby Rmskemu vekazovi radami poskytovali pomoc, ke ide o neporuenos a vzrast
viery a mravov, dodriavanie a upevovanie cirkevnej disciplny, a aby posdili otzky, tkajce sa
innosti Cirkvi vo svete.

Kn. 343 - Synoda biskupov m za lohu rozobera otzky predloen na rokovanie a vyjadri
elania, nie vak o nich rozhodn alebo vyda o nich dekrty, ak jej v uritch prpadoch nedal moc
rozhodovania Rmsky vekaz, ktor v tomto prpade m prvo potvrdi rozhodnutia synody.
Kn. 344 - Synoda biskupov priamo podlieha autorite Rmskeho vekaza, ktor m prvo:
1. zvola synodu, kedykovek sa mu to zd vhodn, a uri miesto, kde sa bud kona zasadania;
2. potvrdi vobu lenov, ktor maj by poda normy osobitnho prva zvolen, a uri a
vymenova alch lenov;
3. poda normy osobitnho prva vo vhodnom ase pred slvenm synody stanovi obsah otzok,
o ktorch treba rokova;
4. uri poriadok rokovania;
5. predseda synode osobne alebo prostrednctvom inch;
6. samu synodu zakoni, preloi, pozastavi a rozpusti.
Kn. 345 - Synoda biskupov sa me zs bu na veobecn zasadanie, na ktorom sa prerokvaj
veci, priamo sa vzahujce na dobro celej Cirkvi, a toto zasadanie je riadne alebo mimoriadne, alebo
sa me zs na zvltne zasadanie, na ktorom sa prerokvaj zleitosti priamo sa tkajce
vymedzenej alebo vymedzench krajn.
Kn. 346 - 1. Synoda biskupov, ktor sa schdza na riadne veobecn zasadanie, pozostva z
lenov, ktorch vinu tvoria biskupi, zvolen pre jednotliv zasadania konferenciami biskupov
spsobom, vymedzenm osobitnm prvom synody; in s vysielan na zklade toho istho prva;
inch priamo vymenva Rmsky vekaz; k nim pristupuj niektor lenovia klerickch rehonch
intittov, zvolen poda normy toho istho osobitnho prva.
2. Synoda biskupov, zden na mimoriadne veobecn zasadanie, aby prerokovala
zleitosti, ktor si vyaduj urchlen rieenie, pozostva z lenov, ktorch vinu tvoria biskupi,
vysielan osobitnm prvom synody na zklade radu, ktor vykonvaj, inch vak priamo
vymenva Rmsky vekaz; k nim pristupuj niektor lenovia klerickch rehonch intittov,
zvolen poda normy toho istho prva.
3. Synoda biskupov, ktor sa schdza na zvltne zasadanie, pozostva z lenov, vybranch
predovetkm z tch krajn, pre ktor bola zvolan poda normy osobitnho prva, ktorm sa synoda
riadi.
Kn. 347 - 1. Ke Rmsky vekaz ukon zasadanie synody biskupov, kon sa biskupom a
inm lenom loha, ktor im bola na nej zveren.
2. Ke sa Apotolsk stolica po zvolan synody alebo poas jej slvenia stane vakantnou,
zasadanie synody sa samm prvom pozastavuje a takisto aj loha, ktor bola na om lenom
zveren, km nov Vekaz nerozhodne, e zasadanie treba rozpusti alebo v om pokraova.
Kn. 348 - 1. Synoda biskupov m stly generlny sekretarit, na jeho ele je generlny
sekretr, vymenovan Rmskym vekazom, a tomu pomha rada sekretaritu, pozostvajca z
biskupov, z ktorch jednch vol poda normy osobitnho prva sama synoda biskupov, inch
vymenva Rmsky vekaz; ich loha sa vak kon zaatm novho veobecnho zasadania.
2. Okrem toho pre kad zasadanie synody biskupov je ustanoven jeden alebo viacer
zvltni sekretri, ktorch vymenva Rmsky vekaz a vo zverenom rade zostvaj len do
skonenia zasadania synody.
III. kapitola

KARDINLI SVTEJ RMSKEJ CIRKVI

Kn. 349 - Kardinli Svtej rmskej cirkvi tvoria osobitn kolgium, ktormu prislcha prvo
postara sa o vobu Rmskeho vekaza poda normy osobitnho prva; okrem toho kardinli
pomhaj Rmskemu vekazovi bu kolgiovo, ke s zvolvan, aby prerokovali otzky vieho
vznamu, alebo ako jednotlivci, ke toti v rozlinch radoch, ktor zastvaj, poskytuj pomoc
Rmskemu vekazovi predovetkm v kadodennej starostlivosti o cel Cirkev.
Kn. 350 - 1. Kolgium kardinlov sa len na tri rdy: biskupsk, do ktorho patria kardinli,
ktorm Rmsky vekaz udeuje titul prmestskej cirkvi, ako aj vchodn patriarchovia, ktor boli
zaraden do kolgia kardinlov; presbytersk a diakonsk.
2. Kadmu kardinlovi presbyterskho a diakonskho rdu Rmsky vekaz prideuje titul
alebo diakoniu v Meste.
3. Vchodn patriarchovia, prijat do kolgia kardinlov, za titul maj svoje patriarchlne
sdlo.
4. Kardinl dekan m za titul ostijsk dieczu spolu s inou cirkvou, ktor za titul u mal.
5. Opciou, uskutonenou v konzistriu a schvlenou Rmskym vekazom, kardinli z
presbyterskho rdu pri zachovan prvenstva rdu a hodnosti mu prejs na in titul a kardinli z
diakonskho rdu na in diakoniu, a ak v diakonskom rde boli pln desaroie, aj do
presbyterskho rdu.
6. Kardinl, prechdzajci na zklade opcie z diakonskho rdu do presbyterskho rdu,
dostva miesto pred vetkmi tmi kardinlmi presbytermi, ktor boli po om prijat za kardinlov.
Kn. 351 - 1. Tch, ktor maj by poven na kardinlov, si Rmsky vekaz slobodne vyber
z pomedzi muov, ustanovench aspo v posvtnom rde presbytertu, ktor mimoriadne vynikaj
uenosou, mravmi, nbonosou, ako aj rozumnosou v spravovan vec; t, ktor ete nie s
biskupmi, musia prija biskupsk konsekrciu.
2. Kardinlov ustanovuje Rmsky vekaz dekrtom, ktor sa zverejuje pred kolgiom
kardinlov; a tak od zverejnenia maj povinnosti a prva, uren zkonom.
3. Kto bol poven do kardinlskej hodnosti a jeho ustanovenie Rmsky vekaz oznmil,
meno si vak ponechal v srdci, nem zatia nijak povinnosti kardinlov ani nijak ich prva; ke
vak jeho meno Rmsky vekaz zverejnil, m tie ist povinnosti a prva, ale prvo precedencie m
odo da uchovvania v srdci.
Kn. 352 - 1. Na ele kolgia kardinlov je dekan; ke je haten, zastupuje ho poddekan; dekan
ani poddekan nem nad ostatnmi kardinlmi nijak riadiacu moc, ale je prv medzi rovnmi.
2. Ke je rad dekana vakantn, kardinli vyznaen titulom prmestskej cikvi a len oni
sami za predsednctva poddekana, ak je prtomn, alebo najstarieho z nich maj zvoli jednho zo
svojho stredu za dekana kolgia; jeho meno maj oznmi Rmskemu vekazovi, ktormu
prislcha zvolenho schvli.
3. Tm istm spsobom, o ktorom sa hovor v 2, za predsednctva samho dekana sa zvol
poddekan; Rmskemu vekazovi prislcha schvli aj vobu poddekana.
4. Ak dekan a poddekan nemaj v Meste trval bydlisko, maj ho tam nadobudn.
Kn. 353 - 1. Kardinli kolgiovou innosou pomhaj Najvyiemu pastierovi Cirkvi hlavne
v konzistrich, na ktor sa zhromauj na prkaz a pod predsednctvom Rmskeho vekaza;
konzistri s riadne a mimoriadne.

 2. Na riadne konzistrium sa zvolvaj vetci kardinli, zdriavajci sa aspo v Meste, na

poradu o niektorch vnych, veobecnejie sa vyskytujcich zleitostiach alebo na vykonanie
niektorch vemi slvnostnch konov.
3. Na mimoriadne konzistrium, ktor sa slvi, ke to vyaduj osobitn potreby Cirkvi
alebo prerokovanie vnejch zleitost, sa zvolvaj vetci kardinli.
4. Iba riadne konzistrium, na ktorom sa slvia niektor slvnosti, me by verejn, kee
toti okrem kardinlov s na pripusten prelti, vyslanci obianskych spolonost a in na pozvan.
Kn. 354 - Od otcov kardinlov, ktor stoja na ele dikastri a inch trvalch intitci Rimskej
krie a Vatiknskeho ttu a dovili sedemdesiaty piaty rok ivota, sa iada, aby zrieknutie sa radu
predloili Rmskemu vekazovi, ktor po zven vetkch okolnost rozhodne.
Kn. 355 - 1. Kardinlovi dekanovi prinle vysvti zvolenho Rmskeho vekaza za
biskupa, ak zvolen potrebuje vysviacku; ke je dekan haten, to ist prvo prislcha poddekanovi,
a ke aj on je haten, najstariemu kardinlovi z biskupskho rdu.
2. Kardinl protodiakon oznamuje udu meno novozvolenho Najvyieho vekaza; takisto
v zastpen Rmskeho vekaza kladie metropolitom pli alebo ich odovzdva ich zstupcom.
Kn. 356 - Kardinli maj povinnos horlivo spolupracova s Rmskym vekazom; preto
kardinli, ktor zastvaj akkovek rad v krii a nie s diecznymi biskupmi, s povinn sdli v
Meste; kardinli, ktor maj na starosti niektor dieczu ako dieczni biskupi, maj prs do Mesta,
kedykovek ich zvol Rmsky vekaz.
Kn. 357 - 1. Kardinli, ktorm je za titul pridelen prmestsk cirkev alebo kostol v Meste, po
ich prevzat maj radou a starostlivosou napomha dobro tchto diecz a kostolov, priom nemaj
nad nimi nijak riadiacu moc a z nijakho dvodu nemaj zasahova do sprvy ich majetkov, do
disciplny alebo sluieb kostolov.
2. Kardinli, ktor sa nachdzaj mimo Mesta a mimo svojej dieczy, s v tom, o sa tka
ich osoby, vyat spod riadiacej moci biskupa dieczy, v ktorej sa zdriavaj.
Kn. 358 - Kardinlovi, ktormu Rmsky vekaz zveril lohu, aby na nejakej slvnosti alebo
zhromaden osb zastupoval jeho osobu ako legatus a latere, toti ako jeho druh ja, ako aj tomu,
komu sa ako jeho osobitnmu vyslancovi zveruje nejak pastoran loha, prislcha iba to, m ho
poveril sm Rmsky vekaz.
Kn. 359 - Ke je Apotolsk stolica vakantn, kolgium kardinlov m v Cirkvi iba tak moc,
ak mu dva osobitn zkon.
IV. kapitola
RMSKA KRIA
Kn. 360 - Rmska kria, pomocou ktorej Rmsky vekaz zvyajne vybavuje zleitosti celej
Cirkvi a ktor v jeho mene a pod jeho autoritou pln lohu pre dobro a na slubu cirkv, pozostva
zo ttneho ie Ppeskho sekretaritu, Rady pre verejn zleitosti Cirkvi, kongregci,
tribunlov a inch ustanovizn; ustanovenie a kompetenciu vetkch uruje osobitn zkon.
Kn. 361 - Pod menom Apotolsk stolica alebo Svt stolica sa v tomto Kdexe rozumie nielen
Rmsky vekaz, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplva nieo in, aj ttny sekretarit,
Rada pre verejn zleitosti Cirkvi a in ustanovizne Rmskej krie.
V. kapitola
LEGTI RMSKEHO VEKAZA

Kn. 362 - Rmsky vekaz m vroden a nezvisl prvo vymenva a vysiela svojich legtov
tak do partikulrnych cirkv v rozlinch nrodoch alebo krajinch, ako aj sasne do ttov a k
verejnm vrchnostiam a takisto ich preklada a odvolva, a to pri zachovan noriem
medzinrodnho prva, tkajceho sa vysielania a odvolvania legtov, ustanovench pri ttoch.
Kn. 363 - 1. Legtom Rmskeho vekaza sa zveruje rad trvalm spsobom reprezentova
osobu Rmskeho vekaza pri partikulrnych cirkvch alebo aj ttoch a verejnch vrchnostiach, ku
ktorm s vyslan.
2. Apotolsk stolicu reprezentuj aj t, ktor s poveren ppeskou misiou ako delegti
alebo pozorovatelia pri medzinrodnch radch alebo na konferencich a zhromadeniach.
Kn. 364 - Hlavnou lohou ppeskho legta je, aby sa oraz viac upevovali a stvali
innejmi zvzky jednoty, ktor s medzi Apotolskou stolicou a partikulrnymi cirkvami. Preto
ppeskmu legtovi do okruhu jeho psobenia prinle:
1. informova Apotolsk stolicu o pomeroch, v akch sa nachdzaj partikulrne cirkvi, a o
vetkom, o sa tka samho ivota Cirkvi a dobra du;
2. skutkom a radou pomha biskupom, priom zostva nedotknut vykonvanie ich zkonnej
moci;
3. pestova ast kontakty s Konferenciou biskupov a poskytova jej vemon pomoc;
4. vo veci vymenvania biskupov sprostredkova alebo navrhova men kandidtov, ako aj zaa
informatvny proces o tch, ktor maj by poven, poda noriem, ktor vydala Apotolsk stolica;
5. usilova sa o napomhanie toho, o sli pokoju, pokroku a spoluprci medzi nrodmi;
6. spolupracova s biskupmi pri rozvjan vhodnch stykov medzi katolckou cirkvou a inmi
cirkvami alebo eklezilnymi spoloenstvami, ba aj nekresanskmi nboenstvami;
7. v spoluprci s biskupmi chrni u predstaviteov ttu to, o patr k poslaniu Cirkvi a
Apotolskej stolice;
8. okrem toho uplatova splnomocnenia a plni ostatn mandty, ktor mu zverila Apotolsk
stolica.
Kn. 365 - Osobitnou lohou ppeskho legta, ktor poda noriem medzinrodnho prva
sasne psob ako legt pri ttoch, je aj:
1. napomha a rozvja vzahy medzi Apotolskou stolicou a ttnymi vrchnosami;
2. prerokva otzky, tkajce sa vzahov medzi Cirkvou a ttom; osobitnm spsobom
pracova na uzatvran konkordtov a inch podobnch dohd a na ich realizovan.
2. Pri vybavovan zleitost, o ktorch sa hovor v 1, ppesk legt, poda toho, ako to
vyaduj okolnosti, nem opomen vyiada mienku a radu biskupov cirkevnej oblasti a
informova ich o priebehu zleitost.
Kn. 366 - So zreteom na osobitn povahu lohy legta:
1. sdlo ppeskho legta je vyat spod riadiacej moci miestneho ordinra, ak nejde o slvenia
manelstiev;
2. ppesk legt, pokia je to mon, po upovedomen miestnych ordinrov, smie vo vetkch
kostoloch na zem svojho psobenia ako legta vykonva liturgick slvenia, a to aj s
biskupskmi insgniami.
Kn. 367 - loha ppeskho legta nezanik vakanciou Apotolskej stolice, ak v ppeskej
listine nebolo stanoven nieo in; zanik vak splnenm mandtu, odvolanm, ktor mu bolo dan
na vedomie, zrieknutm sa, ktor Rmsky vekaz prijal.

II. oddiel
PARTIKULRNE CIRKVI A ICH ZOSKUPENIA
I. titul
PARTIKULRNE CIRKVI A V NICH USTANOVEN VRCHNOS
I. kapitola
PARTIKULRNE CIRKVI
Kn. 368 - Partikulrne cirkvi, v ktorch a z ktorch sa utvra jedna a jedin katolcka cirkev, s
predovetkm dieczy, ktorm sa, ak nie je zrejm nieo in, pripodobuje zemn prelatra a
zemn optstvo, apotolsk vikarit a apotolsk prefektra, ako aj natrvalo zriaden apotolsk
administratra.
Kn. 369 - Diecza je podiel Boieho udu, ktor sa zveruje biskupovi, aby ho za spoluprce
presbytria duchovne psol, tak aby tm, e sa vinie k svojmu pastierovi a on ho na zklade
evanjelia a Eucharistie v Duchu Svtom zhromauje, utvral partikulrnu cirkev, v ktorej je
skutone prtomn a inkuje jedna, svt, katolcka a apotolsk cirkev Kristova.
Kn. 370 - zemn prelatra alebo zemn optstvo je urit podiel Boieho udu, zemne
ohranien, ktor pre zvltne okolnosti je zveren do starostlivosti niektormu preltovi alebo
optovi, ktor ho na spsob dieczneho biskupa riadi ako jeho vlastn pastier.
Kn. 371 - 1. Apotolsk vikarit alebo apotolsk prefektra je urit podiel Boieho udu,
ktor pre osobitn okolnosti ete nie je ustanoven ako diecza a ktor sa zveruje apotolskmu
vikrovi alebo apotolskmu prefektovi, aby ho duchovne psli a riadili v mene Najvyieho
vekaza.
2. Apotolsk administratra je urit podiel Boieho udu, ktor pre zvltne a skutone
vne dvody Najvy vekaz nezriauje ako dieczu a pastoran starostlivos o neho sa zveruje
apotolskmu administrtorovi, ktor ho m v mene Najvyieho vekaza riadi.
Kn. 372 - 1. M by pravidlom, e podiel Boieho udu, ktor tvor dieczu alebo niektor in
partikulrnu cirkev, m by ohranien istm zemm, tak aby zahrnoval vetkch veriacich,
bvajcich na tom zem.
2. Predsa vak tam, kde by sa to poda sudku najvyej cirkevnej vrchnosti po vypout
mienky Konferenci biskupov, ktorch sa to tka, videlo uiton, na tom istom zem sa mu
zriadi partikulrne cirkvi, rozlen poda obradu veriacich alebo z inho podobnho dvodu.
Kn. 373 - Iba najvyia cirkevn vrchnos m prvo zriaova partikulrne cirkvi; ak s
zkonne zriaden, samm prvom maj prvnu subjektivitu.
Kn. 374 - 1. Kad diecza alebo in partikulrna cirkev m by rozdelen na odlin asti ie
farnosti.
2. Na rozvjanie pastoranej starostlivosti spolonou innosou sa viacer susedn farnosti
mu spoji do osobitnch zoskupen, akmi s dekanty.
II. kapitola
BISKUPI
1. lnok
Biskupi vo veobecnosti

Kn. 375 - 1. Biskupi, ktor s z boskho ustanovenia nstupcovia apotolov skrze Ducha
Svtho, ktor im bol dan, ustanovuj sa v Cirkvi za pastierov, aby aj sami boli uitemi nuky,
kazmi posvtnho kultu a sluobnkmi riadenia.
2. Biskupi samou biskupskou konsekrciou prijmaj s posvcovacou lohou aj lohu
uiacu a riadiacu, ktor vak vzhadom na ich povahu mu vykonva iba v hierarchickom
spoloenstve s hlavou a s lenmi kolgia.
Kn. 376 - Biskupi, ktorm je zveren starostlivos o nejak dieczu, sa nazvaj dieczni;
ostatn sa nazvaj titulrni.
Kn. 377 - 1. Biskupov slobodne vymenva alebo zkonne zvolench potvrdzuje Najvy
vekaz.
2. Biskupi cirkevnej provincie, alebo kde to okolnosti vyaduj, Konferencie biskupov maj
aspo kad tri roky po spolonej porade a tajne zostavi zoznam presbyterov aj lenov intittov
zasvtenho ivota, naozaj vhodnch na episkopt, a zasla ho Apotolskej stolici, priom zostva
zachovan prvo kadho biskupa osve oznmi men presbyterov, ktorch povauje za hodnch a
scich na biskupsk lohu.
3. Ak zkonne nebolo stanoven in, kedykovek treba vymenova dieczneho biskupa
alebo biskupa koadjtora, lohou ppeskho legta vzhadom na, ako sa hovor, terno kandidtov,
ktor treba predloi Apotolskej stolici, je, aby jednotlivo preskmal a Apotolskej stolici oznmil
spolu so svojou mienkou to, o odpora metropolita a sufragni provincie, do ktorej diecza, o
ktor sa treba postara, patr alebo do zoskupenia ktorej vstupuje, ako aj to, o odpora predseda
Konferencie biskupov; ppesk legt si m navye vypou mienku niektorch z kolgia
konzultorov a z katedrlnej kapituly, a ak to uzn za uiton, m si jednotlivo a tajne zisti mienku
aj inch z dieczneho a rehonho klru, ako aj laikov, ktor vynikaj mdrosou.
4. Ak zkonne nebolo postaran in, dieczny biskup, ktor sa domnieva, e jeho diecze
treba da pomocnho biskupa, Apotolskej stolici m predloi zoznam aspo troch presbyterov,
naozaj vhodnch na tento rad.
5. V budcnosti sa svetskm vrchnostiam nebud udeova nijak prva a privilgi
tkajce sa voby, vymenvania, navrhovania a urovania biskupov.
Kn. 378 - 1. K scosti kandidta na episkopt sa vyaduje, aby:
1. vynikal pevnou vierou, dobrmi mravmi, nbonosou, horlivosou za due, mdrosou,
rozumnosou a udskmi nosami a mal aj ostatn vlohy, ktor ho robia vhodnm vykonva
uveden rad;
2. mal dobr poves;
3. bol aspo tridsapron;
4. bol aspo p rokov ustanoven v rde presbytertu;
5. mal doktort alebo aspo licencit zo Svtho psma, teolgie alebo knonickho prva,
zskan na intitte vych tdi, schvlenom Apotolskou stolicou, alebo aby bol aspo v tchto
disciplnach naozaj sksen.
2. Konen sudok o scosti toho, kto m by poven, patr Apotolskej stolici.
Kn. 379 - Ten, kto je poven do episkoptu, ak ho nezdriava zkonn prekka, mus do troch
mesiacov od prijatia apotolskej listiny prija biskupsk konsekrciu, a to skr, ne prevezme
vlastnenie svojho radu.

Kn. 380 - Poven na biskupa, skr ne knonicky prevezme vlastnenie svojho radu, m zloi
vyznanie viery a prsahu vernosti Apotolskej stolici poda formuly, ktor schvlila t ist
Apotolsk stolica.
2. lnok
Dieczni biskupi
Kn. 381 - 1. Diecznemu biskupovi v diecze, ktor mu bola zveren, patr vetka riadna,
vlastn a bezprostredn moc, ktor sa vyaduje na vykonvanie jeho pastierskej lohy, s vnimkou
kuz, ktor s na zklade prva alebo dekrtu Najvyieho vekaza rezervovan najvyej alebo
inej cirkevnej vrchnosti.
2. T, ktor s na ele inch spoloenstiev veriacich, o ktorch sa hovor v kn. 368, v prve
s postaven na rove diecznemu biskupovi, ak z povahy veci alebo z predpisu prva nie je zjavn
nieo in.
Kn. 382 - 1. Poven na biskupa neme zasahova do vykonvania radu, ktor mu je
zveren, pred prevzatm knonickho vlastnenia dieczy; me vak vykonva rady, ktor v ase
povenia v tej istej diecze u mal, pri zachovan predpisu kn. 409, 2.
2. Poven do radu dieczneho biskupa, ak ho nezdriava zkonn prekka, mus
prevzia knonick vlastnenie dieczy do tyroch mesiacov od prijatia apotolskej listiny, ak ete nie
je konsekrovan za biskupa; ak u je konsekrovan, do dvoch mesiacov od jej prijatia.
3. Knonick vlastnenie dieczy preber biskup vtedy, ke v samej diecze osobne alebo cez
zstupcu predlo kolgiu konzultorov apotolsk listinu za prtomnosti riaditea krie, ktor o veci
vyhotov zpisnicu, alebo v novozaloench dieczach vtedy, ke sa postar, aby sa klrus a ud,
prtomn v katedrlnom kostole, oboznmil s tou istou listinou, o om najstar z prtomnch
presbyterov vyhotov zpisnicu.
4. Vemi sa odpora, aby prevzatie knonickho vlastnenia sa uskutonilo liturgickm
konom v katedrlnom kostole za prtomnosti klru a udu.
Kn. 383 - 1. Dieczny biskup vo vykonvan svojej lohy pastiera m by starostliv voi
vetkm veriacim, ktor s zveren do jeho starostlivosti, bez ohadu na ich vek, postavenie alebo
nrodnos, i u bvaj na jeho zem, alebo sa na om doasne zdriavaj, priom svojho
apotolskho ducha m zamera aj na tch, ktor vzhadom na svoje ivotn podmienky nemu v
dostaujcej miere pova riadnu pastoran starostlivos, ako aj na tch, ktor zanechali
praktizovanie nboenstva.
2. Ak m vo svojej diecze veriacich rozlinho obradu, m sa postara o ich duchovn
potreby bu pomocou kazov alebo farnost toho istho obradu, bu pomocou biskupskho vikra.
3. Voi bratom, ktor nie s v plnom spoloenstve s katolckou cirkvou, sa m sprva
vdne a lskavo a rozvja aj ekumenizmus, ako ho chpe Cirkev.
4. Nepokrstench m ma za takch, ktor s mu zveren v Pnovi, aby aj im zaiarila
Kristova lska, ktorej biskup mus by svedkom pred vetkmi.
Kn. 384 - Dieczny biskup m osobitnou starostlivosou sprevdza presbyterov, ktorch m
pova ako pomocnkov a poradcov, m chrni ich prva a stara sa, aby si nleite plnili
zvzky, vlastn ich stavu, a aby mali k dispozcii prostriedky a intitcie, ktor potrebuj na
pestovanie duchovnho a intelektulneho ivota; takisto sa m postara, aby sa poda normy prva
zaistilo ich slun materilne zabezpeenie a socilna pomoc.
Kn. 385 - Dieczny biskup sa m v o najvej miere stara o povolania na rozlin sluby a na
zasvten ivot, priom zvltnu starostlivos m venova kazskm a misionrskym povolaniam.

Kn. 386 - 1. Dieczny biskup je povinn astm osobnm kzanm veriacim predklada a
objasova pravdy viery, ktor treba veri a v mravoch uplatova; m sa tie postara, aby sa
predpisy knonov o slube slova, najm o homlii a katechetickej vuke horlivo zachovvali, tak
aby sa cel kresansk nuka vetkm podvala.
2. o najvhodnejmi prostriedkami m pevne chrni celistvos a jednotu viery, ktor treba
vyznva, uznvajc pritom oprvnen slobodu v alom skman prvd.
Kn. 387 - Dieczny biskup, pamtajc na to, e je zaviazan dva prklad svtosti v lske,
ponenosti a jednoduchosti ivota, m sa vemone usilova napomha svtos veriacich poda
povolania vlastnho kadmu z nich, a kee je hlavnm rozdvateom Boch tajomstiev, m sa
stle vynasnaova, aby veriaci zveren jeho starostlivosti slvenm sviatost rstli v milosti a aby
poznali a ili vekonon tajomstvo.
Kn. 388 - 1. Dieczny biskup po prevzat vlastnenia dieczy mus kad nedeu a v in sviatky,
prikzan v jeho oblasti, obetova omu za ud, ktor mu je zveren.
2. V doch, o ktorch sa hovor v 1, biskup mus slvi a obetova omu za ud sm; ak je
vak v tomto slven zkonne haten, m ju v tch istch doch obetova prostrednctvom inho
alebo v in dni sm.
3. Biskup, ktormu s okrem vlastnej dieczy zveren in dieczy aj z titulu sprvy, zvzku
urob zados obetovanm jednej ome za vetok ud, ktor mu je zveren.
4. Biskup, ktor zvzku, o ktorom sa hovor v 1-3 neurobil zados, m m skr obetova
za ud toko om, koko vynechal.
Kn. 389 - asto m v katedrlnom kostole alebo v inom kostole svojej dieczy predseda
slveniu najsvtejej Eucharistie najm v prikzan sviatky a pri inch slvnostiach.
Kn. 390 - Dieczny biskup me kona pontifiklne bohosluby v celej svojej diecze; nie vak
mimo svojej dieczy bez vslovnho alebo aspo rozumne predpokladanho shlasu miestneho
ordinra.
Kn. 391 - 1. Je lohou dieczneho biskupa, aby riadil partikulrnu cirkev, ktor mu bola
zveren, zkonodarnou, vkonnou a sdnou mocou poda normy prva.
2. Zkonodarn moc vykonva sm biskup; vkonn moc vykonva bu sm, alebo cez
generlnych alebo biskupskch vikrov poda normy prva; sdn moc bu sm, alebo cez sdneho
vikra a sudcov poda normy prva.
Kn. 392 - 1. Biskup, kee mus chrni jednotu celej Cirkvi, je zaviazan napomha
disciplnu, spolon celej Cirkvi a z toho dvodu vyadova zachovvanie vetkch cirkevnch
zkonov.
2. M dozera, aby sa do cirkevnej disciplny nevkradli zlozvyky, najm o sa tka sluby
slova, slvenia sviatost a svtenn, kultu Boha a svtch, ako aj sprvy majetkov.
Kn. 393 - Vo vetkch prvnych zleitostiach dieczy zastupuje ju dieczny biskup.
Kn. 394 - 1. Biskup m v diecze podporova rozlin spsoby apotoltu a stara sa, aby sa
pod jeho vedenm v celej diecze alebo v jej jednotlivch obvodoch koordinovali vetky diela
apotoltu pri zachovan vlastnej povahy kadho jednho z nich.
2. M trva na povinnosti, ktor zavzuje veriacich, aby sa kad poda svojho postavenia a
schopnost venoval vykonvaniu apotoltu, a m ich povzbudzova, aby sa poda asovch a
miestnych potrieb zastovali na rozlinch dielach apotoltu a podporovali ich.
Kn. 395 - 1. Dieczny biskup, hoci m koadjtora alebo pomocnho biskupa, je zkonom
viazan osobne rezidova v diecze.

 2. Okrem nvtevy ad limina alebo koncilov, Synody biskupov, Konferencie biskupov,

ktorch sa mus zastni, alebo inho radu, ktor mu bol zkonne zveren, z dieczy sa z
oprvnenho dvodu smie vzdiali najviac na jeden mesiac, i svisl, alebo s prestvkami, len ke
sa zabezpe, e jeho neprtomnosou diecza neutrp nijak kodu.
3. Z dieczy nem by vzdialen v doch Narodenia Pna, Svtho tda a Vzkriesenia
Pna, Zoslania Duchu Svtho a Tela a krvi Kristovej, ak to nie je z vneho a naliehavho dvodu.
4. Ak by bol biskup nezkonne vzdialen z dieczy dlhie ne es mesiacov, metropolita m
o jeho neprtomnosti upovedomi Apotolsk stolicu; ak sa to tka metropolitu, to ist m urobi
najstar sufragn.
Kn. 396 - 1. Biskup je viazan kadorone vizitova dieczu, bu cel, alebo jej as tak, aby
aspo kadch p rokov vykonal vizitciu celej dieczy sm, alebo ak by bol zkonne haten, cez
biskupa koadjtora alebo pomocnho biskupa, alebo generlneho i biskupskho vikra, alebo cez
inho presbytera.
2. Biskup si smie pri vizitcii vyvoli za sprievodcov a pomocnkov klerikov, akch chce,
priom sa zavrhuje akkovek protikladn privilgium alebo zvyk.
Kn. 397 - 1. Riadnej biskupskej vizitcii podliehaj osoby, katolcke intitcie, posvtn veci a
miesta, ktor sa nachdzaj v obvode dieczy.
2. lenov rehonch intittov ppeskho prva a ich domy me biskup vizitova iba v
prpadoch, uvedench v prve.
Kn. 398 - Biskup sa m usilova pastoran vizitciu vykona s nleitou svedomitosou; m
dba na to, aby zbytonmi vdavkami nespsoboval nikomu akosti a nebol na archu.
Kn. 399 - 1. Dieczny biskup je viazan kadch p rokov poda Najvyiemu vekazovi
sprvu o stave dieczy, ktor mu je zveren, formou a v ase, ako to urila Apotolsk stolica.
2. Ak rok uren na podanie sprvy celkom alebo sasti zapad do prvho dvojroia od
zaiatku riadenia dieczy, biskup me tentoraz upusti od vyhotovenia a podania sprvy.
Kn. 400 - 1. Dieczny biskup v tom roku, v ktorom je viazan poda Najvyiemu vekazovi
sprvu, m prs do Mesta ucti si hroby svtch apotolov Petra a Pavla a vykona nvtevu u
Rmskeho vekaza, ak Apotolsk stolica nestanovila inak.
2. Tento zvzok m biskup splni osobne, ak nie je zkonne haten; v takom prpade ju m
splni cez koadjtora, ak ho m, alebo cez pomocnhno biskupa, alebo niektorho sceho kaza
svojho presbytria, ktor m sdlo v jeho diecze.
3. Apotolsk vikr me tento zvzok splni aj cez zstupcu, ktor bva v Meste;
apotolsk prefekt tento zvzok nem.
Kn. 401 - 1. Od dieczneho biskupa, ktor dovil sedemdesiaty piaty rok ivota, sa iada, aby
zrieknutie sa radu predloil Najvyiemu vekazovi, ktor po zven vetkch okolnost
rozhodne.
2. Od dieczneho biskupa, ktor sa pre naruen zdravie alebo in vny dvod stal menej
schopnm zastva svoj rad, sa naliehavo iada, aby predloil zrieknutie sa radu.
Kn. 402 - 1. Biskup, ktorho zrieknutie sa radu bolo prijat, ponechva si titul emeritnho
biskupa svojej dieczy a ak si to el me si podra miesto pobytu v samej diecze, ak v
niektorch prpadoch pre zvltne okolnosti Apotolsk stolica nerozhodne in.
2. Konferencia biskupov sa mus postara, aby sa zaistilo primeran a dstojn materilne
zabezpeenie biskupa, ktor sa zrieka, so zreteom na prvotn zvzok, ktor viae dieczu, ktorej
sm slil.

3. lnok
Biskupi koadjtori a pomocn biskupi
Kn. 403 - 1. Ke sa to z pastoranch potrieb dieczy odpora, na iados dieczneho biskupa
m by ustanoven jeden alebo viacer pomocn biskupi; pomocn biskup nem prvo nstupnctva.
2. Vo vnejch okolnostiach aj osobnej povahy sa diecznemu biskupovi me da
pomocn biskup, vybaven zvltnymi splnomocneniami.
3. Svt stolica, ak to sama povauje za vhodnejie, z radu me ustanovi biskupa
koadjtora, ktor aj sm je vybaven zvltnymi splnomocneniami; biskup koadjtor m prvo
nstupnctva.
Kn. 404 - 1. Biskup koadjtor preber vlastnenie svojho radu vtedy, ke vymenovaciu
apotolsk listinu predlo sm alebo cez zstupcu diecznemu biskupovi a kolgiu konzultorov za
prtomnosti riaditea krie, ktor o veci vyhotov zpisnicu.
2. Pomocn biskup preber vlastnenie svojho radu vtedy, ke predlo vymenovaciu
apotolsk listinu diecznemu biskupovi za prtomnosti riaditea krie, ktor o veci vyhotov
zpisnicu.
3. Ak je vak dieczny biskup plne haten, sta, ke biskup koadjtor, ako aj pomocn
biskup predloia vymenovaciu apotolsk listinu kolgiu konzultorov za prtomnosti riaditea krie.
Kn. 405 - 1. Biskup koadjtor, ako aj pomocn biskup maj povinnosti a prva vymedzen
predpismi knonov, ktor nasleduj, a tie s uren v ich vymenovacch listinch.
2. Biskup koadjtor a pomocn biskup, o ktorom sa hovor v kn. 403, 2, pomhaj
diecznemu biskupovi v celom riaden dieczy a zastupuj ho, ke je neprtomn alebo haten.
Kn. 406 - 1. Dieczny biskup m ustanovi biskupa koadjtora a takisto pomocnho biskupa,
o ktorom sa hovor v kn. 403, 2, za generlneho vikra; navye dieczny biskup m zveri skr
jemu ne inm to, na o sa poda prva vyaduje zvltny mandt.
2. Ak v apotolskej listine nebolo postaran in a pri zachovan predpisu 1, dieczny
biskup m ustanovi svojho pomocnho biskupa alebo pomocnch biskupov za generlnych vikrov
alebo aspo za biskupskch vikrov, zvisiacich iba od jeho autority alebo od autority biskupa
koadjtora, alebo pomocnho biskupa, o ktorom sa hovor v kn. 403, 2.
Kn. 407 - 1. Aby sa sasn a budce dobro dieczy o najviac zveaovalo, dieczny biskup,
koadjtor a pomocn biskup, o ktorom sa hovor v kn. 403, 2, maj sa vo veciach vieho
vznamu navzjom radi.
2. Dieczny biskup pri zvaovan otzok vieho vznamu najm pastoranej povahy m
da prednos porade s pomocnmi biskupmi ne s ostatnmi.
3. Biskup koadjtor a pomocn biskup, pretoe oni s povolan na to, aby mali as na
zodpovednosti dieczneho biskupa, maj si svoje lohy tak plni, aby v innosti a zman
postupovali v slade s nm.
Kn. 408 - 1. Biskup koadjtor a pomocn biskup, ak ich nezdriava oprvnen prekka, s
vdy, ke to iada dieczny biskup, viazan vykonva pontifiklne a in radn funkcie, ktor
viau dieczneho biskupa.
2. Tie biskupsk prva a funkcie, ktor me vykonva biskup koadjtor alebo pomocn
biskup, dieczny biskup nem natrvalo zverova inmu.
Kn. 409 - 1. Ke je biskupsk stolica vakantn, biskup koadjtor sa hne stva biskupom
dieczy, pre ktor bol ustanoven, len ke jej vlastnenie zkonne prevzal.

 2. Ke je biskupsk stolica vakantn, ak kompetentn vrchnos nestanovila nieo in,

pomocn biskup, km nov biskup neprevezme vlastnenie stolice, zachov si vetky moci a len tie
moci a splnomocnenia, ktor mal ako generlny vikr alebo ako biskupsk vikr, ke bola stolica
obsaden; ak vak nebol uren na rad dieczneho administrtora, tto svoju moc, dan toti
prvom, m vykonva pod autoritou dieczneho administrtora, ktor je na ele riadenia dieczy.
Kn. 410 - Tak ako sm dieczny biskup, aj biskup koadjtor a pomocn biskup s viazan
rezidova v diecze; z nej sa okrem z dvodu nejakej povinnosti, ktor treba plni mimo dieczy
alebo z dvodu dovolenky, ktor nem by dlhia ako mesiac, maj vzaova iba na krtky as.
Kn. 411 - Na biskupa koadjtora a pomocnho biskupa, ke ide o zrieknutie sa radu, sa
vzahuj predpisy kn. 401 a 402, 2.
III. kapitola
HATEN STOLICA A VAKANTN STOLICA
1. lnok
Haten stolica
Kn. 412 - Biskupsk stolica sa povauje za haten, ak uvznenie, vypovedanie, exil alebo
nespsobilos plne zabrauje diecznemu biskupovi vykonva v diecze pastoran lohu, take
sa neme ani psomne dorozumieva s veriacimi dieczy.
Kn. 413 - 1. Ke je stolica haten, riadenie dieczy, ak Svt stolica nezariadila in, prislcha
biskupovi koadjtorovi, ak je; ak biskupa koadjtora niet alebo je haten, niektormu pomocnmu
biskupovi, bu generlnemu, alebo biskupskmu vikrovi, alebo inmu kazovi pri zachovvan
poradia osb stanovenho v zozname, ktor m dieczny biskup o najskr zostavi po prevzat
vlastnenia dieczy; tento zoznam, ktor treba oznmi metropolitovi, sa m obnovova aspo kad
tri roky a riadite kancelrie ho m uchovva v tajnosti.
2. Ak niet biskupa koadjtora alebo je haten, a ak chba zoznam, o ktorom sa hovor v 1,
lohou kolgia konzultorov je zvoli kaza, ktor m riadi dieczu.
3. Kto poda normy 1 alebo 2 prevzal riadenie dieczy, m m skr upovedomi Svt
stolicu o hatenej biskupskej stolici a o prevzatej lohe.
Kn. 414 - Kto bol poda normy kn. 413 povolan, aby prechodne mal pastoran starostlivos o
dieczu v ase, ke je stolica iba haten, vo vykonvan pastoranej starostlivosti o dieczu m
povinnosti a moc, ktor poda prva patria diecznemu administrtorovi.
Kn. 415 - Ak diecznemu biskupovi je cirkevnm trestom zakzan vykonva lohu,
metropolita, alebo ak ho niet alebo ak ide o neho samho, povenm najstar sufragn sa m ihne
obrti na Svt stolicu, aby sa sama postarala.
2. lnok
Vakantn stolica
Kn. 416 - Biskupsk stolica sa stva vakantnou smrou dieczneho biskupa, zrieknutm sa, ktor
prijal Rmsky vekaz, preloenm a odatm, ktor bolo biskupovi oznmen.
Kn. 417 - Vetko, o generlny vikr alebo biskupsk vikr vykonali dovtedy, km nedostali
nepochybn sprvu o smrti dieczneho biskupa, m inos a takisto m innos aj to, o vykonali
dieczny biskup alebo generlny vikr, alebo biskupsk vikr, km nedostali nepochybn sprvu o
spomnanch ppeskch konoch.

Kn. 418 - 1. Do dvoch mesiacov od prijatia nepochybnej sprvy o preloen mus biskup ods
do dieczy, do ktorej bol preloen a knonicky prevzia vlastnenie; dom prevzatia vlastnenia
novej dieczy sa diecza, z ktorej bol preloen, stva vakantnou.
2. Od prijatia nepochybnej sprvy o preloen a do knonickho prevzatia vlastnenia novej
dieczy preloen biskup v diecze, z ktorej bol preloen:
1. dostva moc dieczneho administrtora a m jeho zvzky, priom prestva akkovek moc
generlneho vikra a biskupskho vikra, avak pri neporuen kn. 409, 2;
2. dostva pln remunerciu, vlastn radu.
Kn. 419 - Ke je stolica vakantn, riadenie dieczy a do ustanovenia dieczneho administrtora
prechdza na pomocnho biskupa, a ak ich je viac, na toho, ktor je povenm najstar; ak niet
pomocnho biskupa, prechdza na kolgium konzultorov, ak Svt stolica nezariadila in. Kto
takto preber riadenie dieczy, m bezodkladne zvola kolgium, ktor je kompetentn uri
dieczneho administrtora.
Kn. 420 - Ke je stolica vakantn vo vikarite alebo v apotolskej prefektre, riadenie preber
provikr alebo proprefekt, ktorho iba na tento cie vymenva vikr alebo prefekt bezprostredne po
prevzat vlastnenia radu, ak Svt stolica nestanovila in.
Kn. 421 - 1. Do smich dn od prijatia sprvy, e biskupsk stolica je vakantn, kolgium
konzultorov m zvoli dieczneho administrtora, ktor m doasne riadi dieczu, pri zachovan
predpisu kn. 502, 3.
2. Ak dieczny administrtor nebol z akhokovek dvodu v predpsanom ase zkonne
zvolen, jeho urenie prechdza na metropolitu, a ak je vakantn sama metropolitn cirkev alebo
sasne metropolitn aj sufragnna, na sufragnneho biskupa povenm najstarieho.
Kn. 422 - Pomocn biskup, ak ho niet, kolgium konzultorov m o smrti biskupa, a ten, kto bol
zvolen za dieczneho administrtora, o svojom zvolen o najskr upovedomi Apotolsk stolicu.
Kn. 423 - 1. M sa uri jeden dieczny administrtor pri zamietnut opanho zvyku; in je
voba neplatn.
2. Dieczny administrtor nem by sasne ekonmom; preto ak za dieczneho
administrtora bol zvolen ekonm dieczy, ekonomick rada m na ten as zvoli inho ekonma.
Kn. 424 - Dieczny administrtor m by zvolen poda normy kn. 165-178.
Kn. 425 - 1. Na lohu dieczneho administrtora me by platne uren iba kaz, ktor
dovil tridsiaty piaty rok ivota a na t ist vakantn stolicu nebol u zvolen, vymenovan alebo
navrhnut.
2. Za dieczneho administrtora m by zvolen kaz, ktor vynik uenosou a
rozumnosou.
3. Ak podmienky predpsan v 1 boli zanedban, metropolita, alebo ak metropolitn cirkev
je vakantn, sufragnny biskup, povenm najstar, po zisten pravdy o veci m na tento raz uri
administrtora; kony toho, kto bol zvolen proti predpisom 1, s na zklade samho prva
nulitn.
Kn. 426 - Kto vtedy, ke je stolica vakantn, riadi dieczu pred urenm dieczneho
administrtora, m tak moc, ak prvo priznva generlnemu vikrovi.
Kn. 427 - 1. Dieczny administrtor m povinnosti a moc ako dieczny biskup s vylenm
tch vec, ktor s svojou povahou alebo samm prvom vyat.

 2. Dieczny administrtor prijatm voby dostva moc a nevyaduje sa niie potvrdenie pri
zachovan zvzku, o ktorom sa hovor v kn. 833, bod 4.
Kn. 428 - 1. V ase, ke je stolica vakantn, nem sa ni meni.
2. Tm, ktor sa prechodne staraj o riadenie dieczy, zakazuje sa robi okovek, o by
mohlo znamena akkovek ujmu pre dieczu alebo biskupsk prva; zvl sa zakazuje im a
dsledne aj vetkm ostatnm i u osobne, alebo pomocou inho odna alebo nii akkovek
dokumenty diecznej krie alebo v nich okovek meni.
Kn. 429 - Dieczny administrtor je povinn rezidova v diecze a obetova omu za ud poda
normy kn. 388.
Kn. 430 - 1. loha dieczneho administrtora sa kon, ke nov biskup prevezme vlastnenie
dieczy.
2. Odvolanie dieczneho administrtora je rezervovan Svtej stolici; ak sa prpadne sm
zriekne, zrieknutie sa treba hodnovernou formou predloi kolgiu, ktor je kompetentn voli, a
nevyaduje prijatie; po odvolan alebo zrieknut sa dieczneho administrtora, alebo po jeho smrti sa
m poda normy kn. 421 zvoli in dieczny administrtor.
II. titul

ZOSKUPENIA PARTIKULRNYCH CIRKV

I. kapitola
CIRKEVN PROVINCIE A CIRKEVN OBLASTI
Kn. 431 - 1. Aby sa poda osobnch a miestnych okolnost napomhala spolon pastoran
innos rozlinch susednch diecz a aby sa vhodnejie rozvjali vzjomn vzahy medzi
diecznymi biskupmi, susedn partikulrne cirkvi sa maj spja do cirkevnch provinci, zemne
presne ohraniench.
2. Odteraz vyat dieczy nemaj by pravidlom; a tak jednotliv dieczy a in partikulrne
cirkvi, nachdzajce sa na zem nejakej cirkevnej provincie, musia by zaraden do tejto cirkevnej
provincie.
3. Jedine najvyia cirkevn vrchnos po vypout mienky biskupov, ktorch sa to tka, m
prvo ustanovi, zrui alebo meni cirkevn provincie.
Kn. 432 - 1. V cirkevnej provincii m poda normy prva autoritu provinn koncil a
metropolita.
2. Cirkevn provincia m na zklade samho prva prvnu subjektivitu.
Kn. 433 - 1. Ak je to uiton, najm v krajinch, kde s partikulrne cirkvi poetnejie, Svt
stolica me na nvrh Konferencie biskupov spoji susedn cirkevn provincie do cirkevnch
oblast.
2. Cirkevn oblas mono zriadi ako prvnick osobu.
Kn. 434 - Zhromadeniu biskupov cirkevnej oblasti patr rozvja spoluprcu a spolon
pastoran innos v oblasti; avak tie moci, ktor sa v knonoch tohto Kdexu udeuj Konferencii
biskupov, tomuto zhromadeniu neprislchaj, ak mu niektor zvl neudelila Svt stolica.
II. kapitola
METROPOLITI

Kn. 435 - Na ele cirkevnej provincie je metropolita, ktor je arcibiskupom zverenej dieczy;
tento rad je spojen s biskupskou stolicou, ktor uril alebo schvlil Rmsky vekaz.
Kn. 436 - 1. V sufragnnych dieczach metropolitovi prislcha:
1. dozera, aby sa viera a cirkevn disciplna presne zachovvala, a o prpadnch zneuitiach
upovedomova Rmskeho vekaza;
2. vykona knonick vizitciu z dvodu, ktor predtm Apotolsk stolica schvlila, ak ju
sufragn zanedbal;
3. uri dieczneho administrtora poda normy kn. 421, 2, a 425, 3.
2. Kde to okolnosti vyaduj, Apotolsk stolica me metropolitu vybavi osobitnmi
lohami a mocou, ktor treba vymedzi v partikulrnom prve.
3. V sufragnnych dieczach metropolitom neprislcha nijak in riadiaca moc; me vak
vo vetkch kostoloch, a ak ide o katedrlny kostol, po predbenom upovedomen dieczneho
biskupa vykonva posvtn funkcie ako biskup vo vlastnej diecze.
Kn. 437 - 1. Metropolita je povinn do troch mesiacov od prijatia biskupskej konsekrcie,
alebo ak u bol konsekrovan, od knonickho poverenia iada osobne alebo cez zstupcu
Rmskeho vekaza plium, oznaujce moc, ktorou je metropolita v spoloenstve s rmskou
cirkvou poda prva vybaven vo vlastnej provincii.
2. Metropolita me poda normy liturgickch zkonov pouva plium v ktoromkovek
kostole cirkevnej provincie, na ele ktorej stoj, nikdy vak mimo nej, a to ani so shlasom
dieczneho biskupa.
3. Ak je metropolita preloen do inej metropolitnej stolice, potrebuje nov plium.
Kn. 438 - Titul patriarchu a prmasa v latinskej cirkvi okrem estnho prvenstva neprina so
sebou nijak riadiacu moc, ak o niektorom nie je zrejm nieo in z apotolskho privilgia alebo zo
schvlenho zvyku.
III. kapitola
PARTIKULRNE KONCILY
Kn. 439 - 1. Plenrny koncil ie koncil pre vetky partikulrne cirkvi tej istej Konferencie
biskupov sa m slvi vdy, ke to sama Konferencia biskupov so schvlenm Apotolskej stolice
poklad za nevyhnutn alebo uiton.
2. Norma stanoven v 1 plat aj pre slvenie provinnho koncilu v cirkevnej provincii,
ktorej hranice sa kryj s zemm krajiny.
Kn. 440 - 1. Provinn koncil pre rozlin partikulrne cirkvi tej istej cirkevnej provincie sa
m slvi vdy, ke sa to poda sudku viny diecznych biskupov provincie poklad za vhodn,
pri neporuen kn. 439, 2.
2. Ke je metropolitn stolica vakantn, provinn koncil sa nem zvolva.
Kn. 441 - lohou Konferencie biskupov je:
1. zvola plenrny koncil;
2. zvoli miesto slvenia koncilu na zem Konferencie biskupov;
3. spomedzi diecznych biskupov zvoli predsedu plenrneho koncilu, ktorho m schvli
Apotolsk stolica;

4. vymedzi rokovac poriadok a otzky, ktor sa maj prerokova, ohlsi zaiatok a trvanie
plenrneho koncilu, preloi ho, predi a ukoni.
Kn. 442 - 1. lohou metropolitu, ke shlas vina sufragnnych biskupov, je:
1. zvola provinn koncil;
2. zvoli miesto slvenia provinnho koncilu na zem provincie;
3. vymedzi rokovac poriadok a otzky, ktor sa maj prerokova, ohlsi zaiatok a trvanie
provinnho koncilu, preloi ho, predi a ukoni.
2. Predseda provinnmu koncilu je lohou metropolitu, a ke je zkonne haten,
sufragnneho biskupa, zvolenho ostatnmi sufragnnymi biskupmi.
Kn. 443 - 1. Na partikulrne koncily maj by zvolan a maj na nich prvo rozhodujceho
hlasu:
1. dieczni biskupi;
2. biskupi koadjtori a pomocn biskupi;
3. in titulrni biskupi, ktor zastvaj na zem osobitn lohu, zveren im Apotolskou stolicou
alebo Konferenciou biskupov.
2. Na partikulrne koncily mu by pozvan in titulrni aj emeritn biskupi, ktor bvaj
na zem; aj t maj prvo rozhodujceho hlasu.
3. Na partikulrne koncily maj by pozvan iba s poradnm hlasom:
1. generlni vikri a biskupsk vikri vetkch partikulrnych cirkv na zem;
2. vy predstaven rehonch intittov a spolonost apotolskho ivota v pote, ktor tak pre
muov, ako aj pre eny m uri Konferencia biskupov alebo biskupi provincie, prpadne zvolen
vetkmi vymi predstavenmi intittov a spolonost, ktor maj sdlo na zem;
3. rektori cirkevnch a katolckych univerzt a dekani teologickej fakulty a fakulty knonickho
prva, ktor maj sdlo na zem;
4. niektor rektori vekch seminrov v pote vymedzenom ako v bode 2, zvolen rektormi
seminrov, ktor sa nachdzaj na zem.
4. Na partikulrne koncily mu by pozvan aj presbyteri a in veriaci iba s poradnm
hlasom, ale tak, aby ich poet neprevyoval polovicu tch, o ktorch sa hovor v 1-3.
5. Okrem toho sa na provinn koncily maj pozva katedrlne kapituly, ako aj presbytersk
rada a pastoran rada kadej partikulrnej cirkvi, a to tak, aby kad z nich vyslala dvoch svojich
lenov, ktorch kolgiovo urila; t vak maj iba poradn hlas.
6. Na partikulrne koncily sa mu ako hostia prizva aj in, ak poda sudku Konferencie
biskupov pre plenrny koncil alebo poda sudku metropolitu spolu so sufragnnymi biskupmi pre
provinn koncil je to uiton.
Kn. 444 - 1. Vetci pozvan na partikulrne koncily sa musia na nich zastni, ak ich
nezrdiava oprvnen prekka, o ktorej s povinn upovedomi predsedu koncilu.
2. T, ktor s pozvan na partikulrne koncily a maj na nich rozhodujci hlas, mu posla
zstupcu, ak ich zdriava oprvnen prekka; tento zstupca m len poradn hlas.
Kn. 445 - Partikulrny koncil sa na svojom zem star o to, aby sa zabezpeili pastoran
potreby Boieho udu, a m riadiacu, predovetkm zkonodarn moc, tak aby vdy pri neporuen
univerzlneho prva Cirkvi mohol rozhodova, o sa m povaova za vhodn pre vzrast viery,
riadenie spolonej pastoranej innosti, usmerovanie mravnosti a pre zachovvanie, zavedenie
alebo ochranu spolonej cirkevnej disciplny.

Kn. 446 - Po skonen partikulrneho koncilu sa predseda m postara, aby sa vetky spisy
koncilu zaslali Apotolskej stolici; dekrty vydan koncilom sa nemaj vyhlsi, ak neboli
preskman Apotolskou stolicou; sm koncil m prvo uri spsob vyhlsenia dekrtov a as,
odkedy vyhlsen dekrty zanaj zavzova.
IV. kapitola
KONFERENCIE BISKUPOV
Kn. 447 - Konferencia biskupov ako stla intitcia je zhromadenie biskupov nejakej krajiny
alebo uritho zemia, ktor spolone plnia ist pastoran lohy pre veriacich svojho zemia, aby sa
oraz viac vzmhalo dobro, ktor Cirkev poskytuje uom najm formami a spsobmi apotoltu,
vhodne prispsobenmi okolnostiam asu a miesta poda normy prva.
Kn. 448 - 1. Konferencia biskupov poda veobecnho pravidla zaha predstavench vetkch
partikulrnych cirkv tej istej krajiny poda normy kn. 450.
2. Ak vak Apotolsk stolica po vypout mienky diecznych biskupov, ktorch sa to tka,
usdi, e pre osobn alebo vecn okolnosti sa to odpora, me sa zriadi Konferencia biskupov pre
menie alebo vie zemie, tak aby zahala len biskupov niektorch partikulrnych cirkv,
ustanovench na uritom zem, alebo predstavench partikulrnych cirkv, nachdzajcich sa v
rozlinch krajinch; Apotolsk stolica m prvo stanovi pre ne osobitn normy.
Kn. 449 - 1. Iba najvyia cirkevn vrchnos m prvo po vypout mienky biskupov, ktorch
sa to tka, zriaova, zruova alebo meni Konferencie biskupov.
2. Zkonne zriaden Konferencia biskupov m na zklade samho prva prvnu
subjektivitu.
Kn. 450 - 1. Na zklade samho prva do Konferencie biskupov patria vetci dieczni biskupi
zemia a im poda prva na rove postaven, ako aj biskupi koadjtori, pomocn biskupi a ostatn
titulrni biskupi, ktor na tom istom zem plnia osobitn lohu, zveren im Apotolskou stolicou
alebo Konferenciou biskupov: mu by pozvan aj ordinri inho obradu, ktor vak maj len
poradn hlas, ak tatt Konferencie biskupov neuruje nieo in.
2. Ostatn titulrni biskupi, ako aj legt Rmskeho vekaza nie s poda prva lenmi
Konferencie biskupov.
Kn. 451 - Kad Konferencia biskupov m vypracova svoj tatt, ktor treba da preskma
Apotolskej stolici a v ktorom okrem inho maj by predpisy o konan plenrnych zasadan
Konferencie a m sa pota so stlou radou biskupov a generlnym sekretaritom Konferencie, ako
aj s inmi radmi a komisiami, ktor poda sudku Konferencie innejie pomu dosiahnu cie.
Kn. 452 - 1. Kad Konferencia biskupov si m poda normy tattu zvoli predsedu,
vymedzi, kto bude plni lohu propredsedu, keby predseda bol zkonne haten, a uri generlneho
sekretra.
2. Predseda Konferencie, a ke je zkonne haten, propredseda predsed nielen veobecnm
zasadaniam Konferencie biskupov, ale aj stlej rade.
Kn. 453 - Plenrne zasadania Konferencie biskupov sa maj kona aspo raz do roka a okrem
toho vdy, ke to vyaduj osobitn okolnosti, poda predpisov tattu.
Kn. 454 - 1. Rozhodujci hlas na plenrnych zasadaniach Konferencie biskupov na zklade
samho prva prislcha diecznym biskupom a tm, ktor s im poda prva postaven na rove, ako
aj biskupom koadjtorom.

 2. Pomocnm biskupom a ostatnm titulrnym biskupom, ktor patria do Konferencie

biskupov, prislcha rozhodujci alebo poradn hlas poda predpisov tattu Konferencie; avak m
plati, e ke ide o vypracovanie alebo zmenu tattu, rozhodujci hlas maj iba t, o ktorch sa
hovor v 1.
Kn. 455 - 1. Konferencia biskupov me vyna veobecn dekrty iba v prpadoch, v ktorch
to predpisuje univerzlne prvo alebo to stanovuje osobitn mandt Apotolskej stolice i u z
vlastnho popudu, alebo na iados samej Konferencie.
2. Aby dekrty, o ktorch sa hovor v 1, mohlo plenrne zasadanie platne vynies, mus ich
odhlasova aspo dvojtretinov vina biskupov, ktor patria do Konferencie s rozhodujcim
hlasom; zvzn innos vak nenadobdaj, ak po preskman Apotolskou stolicou neboli
zkonne vyhlsen.
3. Spsob vyhlsenia a as, odkedy dekrty nadobudn innos, vymedzuje sama
Konferencia biskupov.
4. V prpadoch, ke ani univerzlne prvo, ani osobitn mandt Apotolskej stolice neudelili
Konferencii biskupov moc, o ktorej sa hovor v 1, kompetencia jednotlivch diecznych biskupov
ostva nedotknut a ani Konferencia, ani jej predseda nemu kona v mene vetkch biskupov, ak
vetci jednotliv biskupi nedali shlas.
Kn. 456 - Po skonen plenrneho zasadania Konferencie biskupov predseda m zasla
Apotolskej stolici sprvu o rokovan Konferencie, ako aj jej dekrty, aby jednak bola oboznmen s
rokovanm Konferencie, jednak aby dekrty, ak nejak s, mohla preskma.
Kn. 457 - lohou stlej rady biskupov je stara sa, aby sa pripravili tmy, o ktorch sa m na
plenrom zasadan rokova, a rozhodnutia stanoven na plenrnom zasadan sa nleite vykonali; jej
lohou je vybavova aj in zleitosti, ktor sa jej zveruj poda normy tattu.
Kn. 458 - lohou generlneho sekretaritu je:
1. zostavi sprvu o rokovan a dekrtoch plenrneho zasadania Konferencie, ako aj o rokovan
stlej rady biskupov a oboznmi s nimi vetkch lenov Konferencie a takisto pripravi in spisy,
ktor mu predseda Konferencie alebo stla rada zver na vyhotovenie;
2. oboznmi susedn Konferencie biskupov so spismi a dokumentmi, ktor sa im konferencia na
plenrnom zasadan alebo stla rada biskupov rozhodla posla.
Kn. 459 - 1. Medzi Konferenciami biskupov, predovetkm susednmi, sa maj rozvja
vzahy, aby sa napomhalo a chrnilo vie dobro.
2. Kedykovek sa vak Konferencie podujmaj na innosti alebo na vytvranie vzahov,
ktor maj medzinrodn povahu, treba si vypou mienku Apotolskej stolice.
III. titul

VNTORN USPORIADANIE PARTIKULRNYCH CIRKV

I. kapitola
DIECZNA SYNODA
Kn. 460 - Dieczna synoda je zhromadenie vybratch kazov a inch veriacich partikulrnej
cirkvi, ktor diecznemu biskupovi poskytuj pomoc pre dobro celho dieczneho spoloenstva
poda normy nasledujcich knonov.
Kn. 461 - 1. Dieczna synoda sa m slvi v jednotlivch partikulrnych cirkvch, ke to
poda sudku dieczneho biskupa a po vypout presbyterskej rady okolnosti vyaduj.

 2. Ak m biskup na starosti viac diecz alebo o jednu sa star ako vlastn biskup a o druh
ako administrtor, me zvola jednu diecznu synodu zo vetkch diecz, ktor s mu zveren.
Kn. 462 - 1. Diecznu synodu zvolva iba dieczny biskup, nie vak ten, ktor je na ele
dieczy doasne.
2. Diecznej synode predsed dieczny biskup, ktor vak pre jednotliv zasadnutia synody
me na tento rad delegova generlneho vikra alebo biskupskho vikra.
Kn. 463 - 1. Na diecznu synodu ako lenovia synody musia by pozvan a s zaviazan sa jej
zastni:
1. biskup koadjtor a pomocn biskupi;
2. generlni vikri a biskupsk vikri, ako aj sdny vikr;
3. kanonici katedrlneho kostola;
4. lenovia presbyterskej rady;
5. laick veriaci aj lenovia intittov zasvtenho ivota, zvolen pastoranou radou spsobom a
v pote, ktor m vymedzi dieczny biskup, alebo ak tto rada nie je, spsobom, vymedzenm
diecznym biskupom;
6. rektor vekho dieczneho seminra;
7. dekani;
8. aspo jeden presbyter z kadho dekantu, ktorho maj voli vetci, ktor tam vykonvaj
duchovn starostlivos; takisto treba zvoli inho presbytera, ktor ho zastupuje, ak je haten;
9. niektor predstaven rehonch intittov a spolonost apotolskho ivota, majcich v diecze
dom, ktorch treba zvoli v pote a spsobom, ako ich vymedzil dieczny biskup.
2. Na diecznu synodu me dieczny biskup ako lenov synody pozva aj inch, i
klerikov, i lenov intittov zasvtenho ivota, i laickch veriacich.
3. Na diecznu synodu me dieczny biskup, ak to povauje za vhodn, ako pozorovateov
pozva niektorch sluobnkov alebo lenov cirkv alebo eklezilnych spolonost, ktor nie s v
plnom spoloenstve s katolckou cirkvou.
Kn. 464 - len synody, ak ho zdriava zkonn prekka, neme posla zstupcu, ktor by v
jeho mene bol prtomn na synode; o tejto prekke vak m upovedomi dieczneho biskupa.
Kn. 465 - Vetky predloen otzky sa na zasadnutiach synody maj da na slobodn diskusiu
lenov.
Kn. 466 - Jedinm zkonodarcom na diecznej synode je dieczny biskup, priom in lenovia
synody maj iba poradn hlas; jedine on podpisuje synodlne vyhlsenia a dekrty, ktor sa mu
zverejni iba s jeho autoritou.
Kn. 467 - Dieczny biskup m s textami synodlnych vyhlsen a dekrtov oboznmi
metropolitu a Konferenciu biskupov.
Kn. 468 - 1. Diecznemu biskupovi prislcha poda jeho rozumnho sudku diecznu synodu
pozastavi, ako aj rozpusti.
2. Ke je biskupsk stolica vakantn alebo haten, dieczna synoda sa na zklade samho
prva preruuje, km nasledujci dieczny biskup nenariadi v nej pokraova alebo ju nevyhlsi za
zaniknut.
II. kapitola

DIECZNA KRIA
Kn. 469 - Dieczna kria pozostva z tch intitci a osb, ktor pomhaj biskupovi v riaden
celej dieczy najm pri usmerovan pastoranej innosti, pri zabezpeovan sprvy dieczy, ako aj
pri vykonvan sdnej moci.
Kn. 470 - Vymenovanie tch, ktor zastvaj rady v diecznej krii, patr diecznemu
biskupovi.
Kn. 471 - Vetci, ktor sa prijmaj do radov v krii, musia:
1. zloi sub, e bud lohu verne plni spsobom vymedzenm prvom alebo biskupom;
2. zachovva tajomstvo v rozsahu a spsobom, ako vymedzuje prvo alebo biskup.
Kn. 472 - Ke ide o kauzy a osoby, ktor s v krii spojen s vykonvanm sdnej moci, maj sa
zachovva predpisy VII. knihy Procesy: ke vak ide o veci, tkajce sa sprvy dieczy, maj sa
zachovva predpisy knonov, ktor nasleduj.
Kn. 473 - 1. Dieczny biskup sa mus stara, aby sa vetky zleitosti, ktor patria k sprve
celej dieczy, nleite koordinovali a usmerovali na naozaj vhodn zabezpeenie dobra podielu
Boieho udu, ktor mu je zveren.
2. Je lohou samho dieczneho biskupa koordinova pastoran innos vikrov tak
generlnych, ako aj biskupskch; kde je to uiton, me vymenova modertora krie, a treba aby
bol kaz; jeho lohou je pod autoritou biskupa koordinova tie veci, ktor sa vzahuj na
vybavovanie administratvnych zleitost, ako aj stara sa, aby ostatn pracovnci krie riadne
zastvali rad, ktor im je zveren.
3. Ak poda sudku biskupa okolnosti miesta nevyaduj nieo in, za modertora krie sa
m vymenova generlny vikr, alebo ak s viacer generlni vikri, jeden z nich.
4. Kde to biskup uzn za uiton, na vhodnejie rozvjanie pastoranej innosti me
ustanovi biskupsk radu, pozostvajcu z generlnych vikrov a biskupskch vikrov.
Kn. 474 - Spisy krie, ktor sa vyhotovili, aby mali prvny inok, musia by podpsan
ordinrom, ktor ich vydva, a to pre platnos a sasne aj riaditeom krie alebo notrom; riadite
je vak povinn o spisoch upovedomi modertora krie.
1. lnok
Generlni a biskupsk vikri
Kn. 475 - 1. Je potrebn, aby v kadej diecze dieczny biskup ustanovil generlneho vikra,
ktor vybaven riadnou mocou poda normy nasledujcich knonov mu m pomha v riaden celej
dieczy.
2. M by veobecnm pravidlom, e sa m ustanovova jeden generlny vikr, ak rozloha
dieczy alebo poet obyvateov, alebo in pastoran dvody nevyaduj nieo in.
Kn. 476 - Kedykovek to sprvne riadenie dieczy vyaduje, dieczny biskup me ustanovi
jednho alebo viacerch biskupskch vikrov, ktor toti alebo vo vymedzenej asti dieczy, alebo v
istom druhu zleitost, alebo pre veriacich vymedzenho obradu, alebo pre urit skupiny ud bud
ma tak ist riadnu moc, ak poda univerzlneho prva prislcha generlnemu vikrovi poda
normy nasledujcich knonov.
Kn. 477 - 1. Generlneho a biskupskho vikra slobodne vymenva dieczny biskup a me
ich slobodne odvola pri zachovan predpisu kn. 406; biskupsk vikr, ktor nie je pomocnm
biskupom, m by vymenovan iba na as, ktor treba vymedzi v samom kone ustanovenia.

 2. Ke je generlny vikr neprtomn alebo je zkonne haten, dieczny biskup me

vymenova inho, ktor ho m zastupova; t ist norma sa vzahuje aj na biskupskho vikra.
Kn. 478 - 1. Generlny a biskupsk vikr maj by kazi nie mlad ne tridsaron, doktori
alebo licenciti knonickho prva alebo teolgie, alebo aspo naozaj sksen v tchto vedch, ktor
sa vyznauj zdravou nukou, bezhonnosou, rozvnosou a sksenosou vo vybavovan vec.
2. rad generlneho a biskupskho vikra nemono zluova s radom kanonika
penitencira ani zverova pokrvnm biskupa a do tvrtho stupa.
Kn. 479 - 1. Generlnemu vikrovi na zklade radu prislcha v celej diecze vkonn moc,
ktor poda prva patr diecznemu biskupovi, a to na vykonvanie vetkch administratvnych
konov s vnimkou tch, ktor si rezervoval biskup alebo ktor poda prva vyaduj zvltny
mandt biskupa.
2. Biskupskmu vikrovi na zklade samho prva prislcha t ist moc, o ktorej sa hovor
v 1, ale pre vymedzen as zemia alebo pre druh zleitost, alebo pre veriacich vymedzenho
obradu alebo len vymedzenej skupiny, pre ktor a pre ktorch je ustanoven, s vnimkou tch kuz,
ktor biskup rezervoval sebe alebo generlnemu vikrovi alebo ktor poda prva vyaduj zvltny
mandt biskupa.
3. Generlnemu vikrovi, ako aj biskupskmu vikrovi v rmci ich kompetencie patria aj
trval splnomocnenia, udelen Apotolskou stolicou biskupovi, ako aj vykonvanie reskriptov, ak sa
vslovne nestanovilo nieo in alebo dieczny biskup nebol zvolen so zreteom na osobu.
Kn. 480 - Generlny vikr a biskupsk vikr musia diecznemu biskupovi referova o
hlavnejch zleitostiach, ktor sa maj vykona aj ktor sa vykonali a nikdy nemaj kona proti
vli a myslu dieczneho biskupa.
Kn. 481 - 1. Moc generlneho vikra a biskupskho vikra zanik uplynutm asu mandtu,
zrieknutm sa a pri zachovan kn. 406 a 409 aj odvolanm, ktor im dieczny biskup doruil, ako aj
vakanciou biskupskej stolice.
2. Pozastavenm lohy dieczneho biskupa sa pozastavuje moc generlneho vikra a
biskupskho vikra, ak nemaj biskupsk hodnos.
2. lnok
Riadite, in notri a archvy
Kn. 482 - 1. V kadej krii m by ustanoven riadite, ktorho hlavnou lohou, ak v
partikulrnom prve nie je stanoven in, je stara sa, aby sa vyhotovili a odposielali spisy krie a
aby sa v archve krie chrnili.
2. Ak sa zd potrebn, riaditeovi sa me prideli pomocnk, ktor sa nazva zstupca
riaditea.
3. Riadite, ako aj zstupca riaditea s zrove notrmi a tajomnkmi krie.
Kn. 483 - 1. Okrem riaditea kancelrie mu by ustanoven aj in notri, ktormi napsan
alebo podpsan spis je verejne hodnovern, pokia ide o akkovek spisy alebo len sdne spisy,
alebo len spisy uritej kauzy alebo zleitosti.
2. Riadite a notri musia by bezhonnej povesti a mimo kadho podozrenia; v kauzch,
ktormi sa poves kaza me dosta do nebezpeenstva, notrom mus by kaz.
Kn. 484 - Povinnosou notrov je:
1. vyhotovova spisy a listiny, tkajce sa dekrtov, dispozci, zvzkov alebo inch vec, ktor
vyaduj ich as;

2. psomne verne zachyti to, o sa kon, a podpsa to s uvedenm miesta, da, mesiaca a roka;
3. ukza spisy alebo listiny z registra tomu, kto ich zkonne iada, pri zachovan toho, o sa m
zachova, a osvedi, e ich opisy sa zhoduj s pvodinou.
Kn. 485 - Riaditea a ostatnch notrov me z radu slobodne odvola dieczny biskup, nie
vak dieczny administrtor, ak to nie je so shlasom kolgia konzultorov.
Kn. 486 - 1. Vetky dokumenty tkajce sa dieczy alebo farnost sa musia chrni s o
najvou starostlivosou.
2. V kadej krii sa m na bezpenom mieste zriadi dieczny archv, v ktorom sa maj
chrni listiny a psomnosti, tkajce sa tak duchovnch, ako aj asnch zleitost dieczy, poda
istho poriadku uloen a starostlivo uzamknut.
3. Z dokumentov, ktor sa v archve nachdzaj, sa m zostavi inventr ie katalg s
krtkym obsahom jednotlivch spisov.
Kn. 487 - 1. Je potrebn, aby archv bol uzamknut a k od neho m ma biskup a riadite;
nikomu nie je dovolen do vstpi, ak nem povolenie biskupa alebo povolenie modertora krie a
riaditea sasne.
2. T, ktorch sa to tka, maj prvo osobne alebo cez zstupcu dosta hodnovern opis
alebo fotokpiu dokumentov, ktor s svojou povahou verejn a ktor sa tkaj stavu ich osb.
Kn. 488 - Z archvu nie je dovolen vyna dokumenty, ak to nie je iba na krtky as a nie so
shlasom biskupa alebo so shlasom modertora krie a riaditea sasne.
Kn. 489 - 1. V diecznej krii m by aj tajn archv alebo aspo v riadnom archve trezor
alebo skria plne uzatvoren a uzamknut, nepohnuten z miesta; v nej sa toti maj o
najpozornejie chrni dokumenty, ktor treba v tajnosti uchovva.
2. Kad rok sa maj znii dokumenty trestnch kuz, tkajcich sa mravov, ktorch
vinnci zomreli, alebo ktor boli uzavret odsudzujcim rozsudkom pred desiatimi rokmi, priom sa
m uchova strun obsah skutku s textom definitvneho rozsudku.
Kn. 490 - 1. K od tajnho archvu m ma len biskup.
2. Ke je stolica vakantn, tajn archv alebo trezor sa nem otvra, v prpade ozajstnej
nevyhnutnosti to me urobi iba sm dieczny administrtor.
3. Z tajnho archvu alebo z trezora sa dokumenty nemaj vyna.
Kn. 491 - 1. Dieczny biskup m dba o to, aby sa spisy a dokumenty aj v archvoch
katedrlnych, kolgiovch, farskch a inch kostolov, nachdzajcich sa na jeho zem, starostlivo
uchovvali a aby sa inventre ie katalgy vyhotovovali v dvoch exemplroch, z ktorch jeden sa
m uchovva vo vlastnom archve, druh v diecznom archve.
2. Dieczny biskup sa m tie stara, aby v diecze bol historick archv a aby dokumenty
majce historick hodnotu sa v om starostlivo chrnili a systematicky usporadvali.
3. Pri prezeran a vynan spisov a dokumentov o ktorch sa hovor v 1 a 2, sa maj
zachovva normy, ustanoven diecznym biskupom.
3. lnok
Ekonomick rada a ekonm
Kn. 492 - 1. V jednotlivch dieczach sa m ustanovi ekonomick rada, ktorej predsed sm
dieczny biskup alebo jeho delegt a ktor pozostva aspo z troch veriacich vymenovanch
biskupom, skutonch znalcov v ekonomickch veciach, ako aj v obianskom prve a
vyznaujcich sa bezhonnosou.

 2. lenovia ekonomickej rady sa maj vymenova na p rokov, ale po uplynut tohto asu
mu by prijat na alie proia.
3. Z ekonomickej rady sa vyluuj osoby, ktor s s biskupom spojen pokrvnosou alebo
vagrovstvom a do tvrtho stupa.
Kn. 493 - Ekonomick rada okrem loh, ktor s jej zveren v V. knihe asn majetky Cirkvi,
m za lohu kadorone poda pokynov dieczneho biskupa pripravi rozpoet prjmov a vdavkov,
ktor sa predvdaj pre cel riadenie dieczy na nasledujci rok, ako aj na konci roka schvli
vytovanie prjmov a vdavkov.
Kn. 494 - 1. V jednotlivch dieczach m biskup po vypout mienky kolgia konzultorov a
ekonomickej rady vymenova ekonma, ktor v ekonomickch veciach m by naozaj znalcom a
vyznaova sa plnou bezhonnosou.
2. Ekonm m by vymenovan na p rokov, ale po uplynut tohto asu ho mono
vymenova na alie proia; poas trvania lohy sa nem odvolva, ak to nie je z vneho
dvodu, ktor m posdi biskup po vypout mienky kolgia konzultorov a ekonomickej rady.
3. lohou ekonma je poda poriadku urenho ekonomickou radou spravova majetky
dieczy pod autoritou biskupa a zo stanovenho prjmu dieczy hradi vdavky, ktor biskup alebo
in nm poveren zkonne urili.
4. Na konci roka mus ekonm ekonomickej rade predloi vytovanie z prjmov a
vdavkov.
III. kapitola
PRESBYTERSK RADA A KOLGIUM KONZULTOROV
Kn. 495 - 1. V kadej diecze sa m ustanovi presbytersk rada ie skupina kazov, ktor m
by akoby sentom biskupa, reprezentujca presbytrium; jej lohou je poda normy prva pomha
biskupovi v riaden dieczy, aby sa o najvmi podporilo dobro podielu Boieho udu, ktor mu je
zveren.
2. V apotolskch vikaritoch a prefektrach m vikr alebo prefekt ustanovi radu aspo z
troch presbyterov misionrov, ktorch mienku si maj vo vnejch zleitostiach vypou hoci aj
listom.
Kn. 496 - Presbytersk rada m ma vlastn tatt, schvlen diecznym biskupom, so zreteom
na normy, vydan Konferenciou biskupov.
Kn. 497 - Ke ide o urenie lenov presbyterskej rady:
1. asi polovicu maj slobodne zvoli sami kazi poda normy knonov, ktor nasleduj, ako aj
poda tattu;
2. niektor kazi poda normy tattu musia by rodenmi lenmi, ktor toti maj patri do rady
na zklade radu, ktor je im zveren;
3. dieczny biskup m prvo niektorch slobodne vymenova.
Kn. 498 - 1. Tak aktvne, ako aj pasvne prvo voby na ustanovenie presbyterskej rady maj:
1. vetci svetsk kazi, inkardinovan v diecze;
2. svetsk kazi, neinkardinovan v diecze, ako aj kazi lenovia niektorho rehonho intittu
alebo spolonosti apotolskho ivota, ktor sa zdriavaj v diecze a pre jej dobro zastvaj nejak
rad.

 2. Pokia sa to v tatte predvda, to ist prvo voby sa me udeli inm kazom, ktor
maj v diecze trval alebo prechodn bydlisko.
Kn. 499 - Spsob voby lenov presbyterskej rady treba vymedzi tattom, a to tak, aby poda
monosti boli zastpen kazi presbytria vzhadom na vemi rozlin sluby a na rozmanit oblasti
dieczy.
Kn. 500 - 1. Je lohou dieczneho biskupa presbytersk radu zvola, predseda jej a vymedzi
otzky, ktor sa maj na nej prerokova, alebo prija tie, ktor predloili lenovia.
2. Presbytersk rada m iba poradn hlas; dieczny biskup m vypou jej mienku v
zleitostiach vieho vznamu, jej shlas vak potrebuje iba v prpadoch, vslovne urench
prvom.
3. Presbytersk rada nikdy neme kona bez dieczneho biskupa, ktormu jedinmu patr
aj staros o zverejnenie toho, o bolo stanoven poda normy 2.
Kn. 501 - 1. lenovia presbyterskej rady maj by uren na as vymedzen v tatte, ale tak,
aby sa cel rada alebo nejak jej as obnovila v priebehu piatich rokov.
2. Ke sa stolica stane vakantnou, presbytersk rada zanik a jej lohy pln kolgium
konzultorov; biskup mus do roka od prevzatia vlastnenia dieczy presbytersk radu nanovo
ustanovi.
3. Ak presbytersk rada nepln lohu, ktor jej bola pre dobro dieczy zveren alebo ju
vne zneuva, dieczny biskup ju me po porade s metropolitom, alebo ak ide o samu
metropolitn stolicu, po porade so sufragnnym biskupom povenm najstarm rozpusti, ale do
jednho roka ju mus nanovo ustanovi.
Kn. 502 - 1. Spomedzi lenov presbyterskej rady dieczny biskup slobodne vymenva
niektorch kazov, potom nie menej ako es a nie viac ako dvans, ktor maj na p rokov
tvori kolgium konzultorov, ktormu prislchaj lohy vymedzen prvom; po uplynut piatich
rokov kolgium konzultorov pokrauje v plnen svojich vlastnch loh dovtedy, km sa neustanov
nov kolgium.
2. Kolgiu konzultorov predsed dieczny biskup; ke je vak biskupsk stolica haten
alebo vakantn, predsed mu ten, kto doasne zastupuje biskupa, alebo ak ete nebol ustanoven,
vysviackou najstar kaz v kolgiu konzultorov.
3. Konferencia biskupov me stanovi, aby sa lohy kolgia konzultorov zverili katedrlnej
kapitule.
4. V apotolskom vikarite a v apotolskej prefektre lohy kolgia konzultorov prislchaj
misijnej rade, o ktorej sa hovor v kn. 495, 2, ak prvo nestanovuje nieo in.
IV. kapitola
KAPITULY KANONIKOV
Kn. 503 - Kapitula kanonikov, i je katedrlna alebo kolgiov, je kolgium kazov, ktorho
lohou je v katedrlnom alebo kolgiovom kostole vykonva slvnostn liturgick obrady; okrem
toho katedrlna kapitula m plni lohy, ktor jej zveruje prvo alebo dieczny biskup.
Kn. 504 - Zriadenie katedrlnej kapituly, jej zmena alebo jej zruenie je rezervovan Apotolskej
stolici.
Kn. 505 - Kad kapitula, i katedrlna, alebo kolgiov, m ma svoj tatt, zostaven
zkonnm konom kapituly a schvlen diecznym biskupom; tento tatt sa nem meni ani plne
zrui, ak to neschvli ten ist dieczny biskup.

Kn. 506 - 1. tatt kapituly m vdy pri neporuen zkonov fundcie vymedzi zloenie
kapituly a poet kanonikov; m uri, o m robi kapitula a jednotliv kanonici pri vykonvan
boskho kultu, ako aj sluby; m nariaova zhromadenia, na ktorch sa maj prerokva
zleitosti kapituly, a pri neporuen predpisov univerzlneho prva stanovi podmienky,
vyadovan k platnosti a dovolenosti konania.
2. V tatte sa maj uri aj prjmy, tak trval, ako aj vyplcan z prleitosti vykonanej
lohy, a taktie so zreteom na normy vydan Svtou stolicou, ak maj by insgnie kanonikov.
Kn. 507 - 1. Jeden z kanonikov m by na ele kapituly a poda normy tattu sa maj
ustanovi aj in rady vzhadom na zvyk, platn v krajine.
2. Klerikom nepatriacim do kapituly sa mu zveri in rady, ktormi sami maj poda
normy tattu poskytova kanonikom pomoc.
Kn. 508 - 1. Kanonik penitencir tak katedrlneho, ako aj kolgiovho kostola m na zklade
radu riadne splnomocnenie, ktor vak neme delegova inm, vo sviatostnom fre rozhreova
od cenzr, uloench na zklade rozsudku u vynesenho, ale nevyhlsench a Apotolskej stolici
nerezervovanch, v diecze me rozhreova aj cudzincov, veriacich dieczy vak aj mimo zemia
dieczy.
2. Kde nie je kapitula, dieczny biskup m na plnenie tejto lohy ustanovi kaza.
Kn. 509 - 1. Dieczny biskup, nie vak dieczny administrtor m po vypout mienky kapituly
prvo obsadi vetky a jednotliv kanonikty tak v katedrlnom, ako aj v kolgiovom kostole pri
odvolan akhokovek opanho privilgia; ten ist biskup m prvo potvrdi toho, koho sama
kapitula zvolila na svoje elo.
2. Dieczny biskup m udeova kanonikty iba kazom, ktor sa vyznauj uenosou a
bezhonnosou ivota a ktor chvlyhodne vykonvali slubu.
Kn. 510 - 1. Ku kapitule kanonikov sa nemaj viac pripja farnosti; tie, ktor s ete spojen s
nejakou kapitulou, dieczny biskup m od kapituly odli.
2. V kostole, ktor je sasne farsk a kapituln, m sa uri farr, vybrat spomedzi lenov
kapituly alebo mimo nich; tento farr je viazan vetkmi povinnosami a m vetky prva a
splnomocnenia, ktor s poda normy prva vlastn farrovi.
3. Je lohou dieczneho biskupa stanovi presn normy, ktormi sa maj nleite zosladi
pastoran povinnosti farra a lohy vlastn kapitule, priom m dba, aby farr nebol na prekku
kapitulnm ani kapitula farskm funkcim; prpadn rozpory m rozriei dieczny biskup, ktor sa
m predovetkm stara, aby sa vhodne zabezpeili pastoran potreby veriacich.
4. O milodaroch, darovanch kostolu, ktor je farsk a sasne aj kapituln, sa prezumuje,
e boli venovan farnosti, ak nie je zrejm nieo in.
V. kapitola
PASTORAN RADA
Kn. 511 - V jednotlivch dieczach, ak to vyaduj pastoran okolnosti, m sa ustanovi
pastoran rada, ktorej
pastoranch diel v diecze, radi sa o nich a predklada k nim praktick nvrhy.
Kn. 512 - 1. Pastoran rada pozostva z veriacich, ktor s v plnom spoloenstve s katolckou
cirkvou tak z klerikov, ako aj z lenov intittov zasvtenho ivota a predovetkm z laikov; uruj
sa spsobom, ktor vymedzil dieczny biskup.

 2. Veriaci, vysielan do pastoranej rady, sa maj tak vybera, aby naozaj reprezentovali cel
podiel Boieho udu, ktor tvor dieczu so zreteom na rozlin oblasti dieczy, socilne
podmienky a povolania, ako aj na as, ak maj v apotolte bu ako jednotlivci, alebo spojen s
inmi.
3. Do pastoranej rady sa maj vysiela len veriaci, ktor sa vyznauj pevnou vierou,
dobrmi mravmi a rozumnosou.
Kn. 513 - 1. Pastoran rada sa ustanovuje na urit as poda predpisov tattu, ktor vydva
biskup.
2. Ke je stolica vakantn, pastoran rada zanik.
Kn. 514 - 1. Pastoran radu, ktor m iba poradn hlas, poda potrieb apotoltu prinle
zvolva a jej predseda iba diecznemu biskupovi; takisto iba jemu prislcha zverejni to, o om sa
rokovalo na porade.
2. M sa zvola aspo raz do roka.
VI. kapitola
FARNOSTI, FARRI A KAPLNI
Kn. 515 - 1. Farnos je urit spoloenstvo veriacich, natrvalo ustanoven v partikulrnej
cirkvi, o ktor pastoran starostlivos je pod autoritou dieczneho biskupa zveren farrovi ako
jeho vlastnmu pastierovi.
2. Zriaova, zruova farnosti alebo ich meni m prvo jedine dieczny biskup, ktor
nem farnosti zriaova,
presbyterskej rady.
3. Zkonne zriaden farnos m na zklade samho prva prvnu subjektivitu.
Kn. 516 - 1. Ak prvo neuruje nieo in, farnosti sa kladie na rove kvzifarnos, ktor je
uritm spoloenstvom veriacich v partikulrnej cirkvi, zverenm kazovi ako vlastnmu pastierovi,
pre osobitn okolnosti ete nie zriadenm ako farnos.
2. Kde sa niektor spoloenstv nemu zriadi ako farnos alebo kvzifarnos, dieczny
biskup sa m o ich pastoran starostlivos postara inm spsobom.
Kn. 517 - 1. Kde to okolnosti vyaduj, pastoran starostlivos o farnos alebo sasne o
rozlin farnosti sa me zveri viacerm kazom ako celku, ale s tm zkonom, e jeden z nich m
by modertorom vykonvania pastoranej starostlivosti, ie m vies spolon innos a nies za
u zodpovednos pred biskupom.
2. Ak dieczny biskup pre nedostatok kazov usdi, e as na vykonvan pastoranej
starostlivosti o farnos treba zveri diakonovi alebo inej osobe, ktor nie je vyznaen kazskm
znakom, alebo spoloenstvu osb, m ustanovi nejakho kaza, ktor vybaven mocami a
splnomocneniami farra m usmerova pastoran starostlivos.
Kn. 518 - Farnos m by poda veobecnho pravidla zemn, m toti zahrnova vetkch
veriacich uritho zemia; kde je to vak uiton, maj sa ustanovi osobn farnosti vzhadom na
obrad, re, nrodnos veriacich nejakho zemia, ako aj z inho dvodu vymedzen.
Kn. 519 - Farr je vlastn pastier farnosti, ktor mu je zveren, a vykonva pastoran
starostlivos o spoloenstvo, ktor mu je zveren, pod autoritou dieczneho biskupa, ku ktorho
asti na slube Krista bol povolan, aby pre to ist spoloenstvo vykonval uiacu, posvcovaciu a

riadiacu lohu za spoluprce aj inch presbyterov alebo diakonov i za prispenia laickch veriacich
poda normy prva.
Kn. 520 - 1. Prvnick osoba nem by farrom; avak dieczny biskup, nie vak dieczny
administrtor me so shlasom kompetentnho predstavenho zveri farnos klerickmu
rehonmu intittu alebo klerickej spolonosti apotolskho ivota, zriadiac ju aj v kostole intittu
alebo spolonosti, ale tm zkonom, e farrom farnosti m by jeden presbyter, alebo ak sa
pastoran starostlivos zveruje viacerm ako celku, modertor, o ktorom sa hovor v kn. 517, 1.
2. Zverenie farnosti, o ktorom sa hovor v 1, me by bu trval, alebo na ist
vymedzen as; v obidvoch prpadoch sa m urobi psomnou dohodou, uzavretou medzi diecznym
biskupom a kompetentnm predstavenm intittu alebo spolonosti; v dohode sa okrem inho m
vslovne a presne uri to, o sa tka diela, ktor treba vykona, osb, ktor treba na prideli, a
ekonomickch vec.
Kn. 521 - 1. Aby niekto mohol by platne prijat za farra, je potrebn, aby bol ustanoven v
posvtnom rde presbytertu.
2. Okrem toho sa m vyznaova zdravou nukou a bezhonnosou mravov, m vynika
horlivosou za due a inmi nosami a okrem toho m ma vlastnosti, ktor sa pri starostlivosti o
dan farnos vyaduj univerzlnym alebo partikulrnym prvom.
3. Aby sa niekomu zveril rad farra, je potrebn sa o jeho scosti s istotou presvedi
spsobom, ktor ur dieczny biskup, aj skkou.
Kn. 522 - Je potrebn, aby sa farr teil stlosti, a preto m by vymenovan na neobmedzen
as; na urit as ho dieczny biskup me vymenova vtedy, ak to dekrtom pripustila Konferencia
biskupov.
Kn. 523 - Pri zachovan predpisu kn. 682, 1, poverenie radom farra prislcha diecznemu
biskupovi, a to slobodnm udelenm, ak nie je nikto, kto m prvo navrhovania alebo voby.
Kn. 524 - Dieczny biskup m vakantn farnos bez akhokovek uprednostovania osb udeli
tomu, koho po zven vetkch okolnost povauje za sceho vykonva v nej farsk starostlivos;
aby si utvoril sudok o scosti, m si vypou mienku dekana a vykona vhodn zisovania v
prpade potreby s vypoutm mienky niektorch presbyterov, ako aj laickch veriacich.
Kn. 525 - Ke je stolica vakantn alebo haten, diecznemu administrtorovi alebo inmu, kto
doasne riadi dieczu, patr:
1. udeli ustanovenie alebo potvrdenie presbyterom, ktor boli pre farnos zkonne navrhnut
alebo zvolen;
2. vymenova farrov, ak je stolica rok vakantn alebo haten.
Kn. 526 - 1. Farr m ma farsk starostlivos iba o jednu farnos; avak pre nedostatok
kazov alebo pre in okolnosti me by tomu istmu farrovi zveren starostlivos o viacer
susedn farnosti.
2. V tej istej farnosti m by iba jeden farr alebo modertor poda normy kn. 517, 1,
priom sa zavrhuje protireiaci zvyk a odvolva sa akkovek protireiace privilgium.
Kn. 527 - 1. Kto bol poven do pastoranej starostlivosti o farnos, dostva ju a je povinn ju
vykonva od chvle prevzatia vlastnenia.
2. Farra do vlastnenia uvdza miestny ordinr alebo nm delegovan kaz pri zachovan
spsobu, prijatho partikulrnym zkonom alebo zkonnm zvykom; z oprvnenho dvodu vak
ten ist ordinr me od tohto spsobu dipenzova; v tomto prpade dipenz, oznmen farnosti,
nahrdza prevzatie vlastnenia.

 3. Miestny ordinr m uri as, v ktorom sa mus prevzia vlastnenie farnosti; ak as

uplynul bez vyuitia, farnos me vyhlsi za vakantn, ak prevzatiu nestla v ceste oprvnen
prekka.
Kn. 528 - 1. Farr je povinn stara sa, aby sa Boie slovo celostne hlsalo tm, ktor ij vo
farnosti; preto m dba o to, aby laick veriaci boli pouovan o pravdch viery najm homliou,
ktor treba kona v nedele a prikzan sviatky, ako aj katechetickou vukou, a m rozvja diela,
ktormi sa napomha evanjeliov duch aj vo vzahu k socilnej spravodlivosti; osobitn
starostlivos m venova katolckej vchove det a mldee; m sa aj za spoluprce veriacich
vemone usilova, aby sa evanjeliov posolstvo dostalo aj k tm, ktor zanechali pestovanie
nboenstva alebo nevyznvaj prav vieru.
2. Farr sa m stara, aby sa najsvtejia Eucharistia stala stredobodom farskho
zhromadenia veriacich; m sa vynasnaova, aby sa veriaci stili nbonm slvenm sviatost a
najm aby asto pristupovali k sviatostiam najsvtejej Eucharistie a poknia; takisto sa m
usilova, aby veriaci boli veden k modlitbe konanej aj v rodinch a aby sa vedome a aktvne
zastovali na posvtnej liturgii, ktor farr mus vo svojej farnosti riadi pod autoritou dieczneho
biskupa, a ja viazan dozera, aby sa nevkradli zlozvyky.
Kn. 529 - 1. Farr, aby horlivo vykonval rad pastiera, sa m usilova pozna veriacich,
zverench do jeho starostlivosti; preto m navtevova rodiny, ma as na starostiach, seniach a
osobitne na iaoch veriacich a v Pnovi ich posilova, ako aj mdro karha, ke v nieom
pochybili; chorm, predovetkm umierajcim m pomha scitnou lskou, starostlivo ich
posilova sviatosami a odpora ich due Bohu; s osobitnou pozornosou sa m ujma
chudobnch, utrpench, osamelch, vyhnanch z vlasti a tch, na ktorch doliehaj osobitn
trpenia; m sa aj vynasnaova, aby manelia a rodiia mali podporu pri plnen svojich povinnost,
a v rodine m podporova vzrast kresanskho ivota.
2. Farr m uznva a napomha vlastn diel, ktor maj v poslan Cirkvi laick veriaci,
podporujc ich zdruenia s nboenskmi ciemi. M spolupracova so svojm biskupom a s
presbytriom dieczy a vynasnaova sa, aby sa veriaci starali o farsk spoloenstvo, aby sa ctili
lenmi tak dieczy, ako aj celej Cirkvi a aby sa na dielach, ktor toto spoloenstvo maj napomha,
zastovali alebo ich podporovali.
Kn. 530 - Funkcie, ktor s zveren zvl farrovi, s tieto:
1. vysluhovanie krstu;
2. vysluhovanie sviatosti birmovania tm, ktor sa nachdzaj v nebezpeenstve smrti poda
normy kn. 833, bod 3;
3. vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorch pri zachovan predpisu kn. 1003, 2 a 3,
ako aj udeovanie apotolskho poehnania;
4. asistovanie pri uzatvran manelstiev a poehnanie soba;
5. pochovvanie;
6. poehnanie krstnej vody vo vekononom ase, vedenie procesi mimo kostola, ako aj
slvnostn poehnania mimo kostola;
7. slvnostnejie slvenie Eucharistie v nedele a prikzan sviatky.
Kn. 531 - Hoci by niektor lohu farra vykonal in, milodary, ktor pri tejto prleitosti dostane
od veriacich, m odovzda do farskho fondu, ak nie je zrejm opan va darcu ohadne
dobrovonch milodarov; diecznemu biskupovi po vypout mienky presbyterskej rady prislcha

stanovi predpisy, ktormi m by postaran o urenie tchto milodarov, ako aj o remunerciu

klerikov, ktor plnia tto lohu.
Kn. 532 - Farr zastupuje farnos vo vetkch prvnych zleitostiach poda normy prva; m
dba, aby sa farsk majetky spravovali poda normy kn. 1281-1288.
Kn. 533 - 1. Farr je povinn rezidova vo farskej budove blzko kostola; avak v jednotlivch
prpadoch, ak je oprvnen dvod, miestny ordinr me dovoli, aby sa zdriaval inde, najm v
dome, spolonom viacerm presbyterom, len ke je nleite a vhodne postaran o plnenie farskch
loh.
2. Ak nepreka vny dvod, farr sa z titulu dovolenky smie kadorone z farnosti
vzdiali najviac na jeden mesiac svisl alebo preruen; do dovolenky sa nezapotavaj dni, ktor
farr raz do roka venuje duchovnm cvieniam; farr vak, ak m by z farnosti vzdialen viac ako
jeden tde, je povinn o tom upovedomi miestneho ordinra.
3. Je lohou dieczneho biskupa stanovi normy, ktormi sa poas neprtomnosti farra m
zabezpei starostlivos o farnos pomocou kaza, vybavenho nleitmi splnomocneniami.
Kn. 534 - 1. Farr po prevzat vlastnenia farnosti je povinn kad nedeu a kad sviatok
prikzan v jeho diecze obetova omu za ud, ktor mu je zveren; kto je vak v tomto slven
zkonne haten, m ju obetova v tch istch doch prostrednctvom inho alebo v in dni sm.
2. Farr, ktor m na starosti viac farnost, v doch, o ktorch sa hovor v 1, je povinn
obetova iba jednu omu za vetok ud, ktor mu je zveren.
3. Farr, ktor zvzku, o ktorom sa hovor v 1 a 2, neurobil zados, m m skr
obetova za ud toko om, koko vynechal.
Kn. 535 - 1. V kadej farnosti maj by farsk knihy, a to kniha pokrstench, manelstiev,
zomrelch a in knihy poda predpisov Konferencie biskupov alebo dieczneho biskupa; farr sa m
postara, aby sa tieto knihy viedli presne a aby sa starostlivo uchovvali.
2. V knihe pokrstench sa m zaznai aj birmovanie, ako aj to, o sa vzahuje na
knonick stav veriacich z hadiska manelstva pri neporuen predpisu kn. 1133, z hadiska
adoptovania, takisto z hadiska prijatia posvtnho rdu, doivotnej profesie, zloenej v rehonom
intitte, ako aj zmeny obradu; tieto zznamy sa maj vdy uvdza v dokumente o prijatom krste.
3. Kad farnos m ma vlastn peiatku; svedectv, ktor sa vydvaj o knonickom
stave veriacich, ako aj vetky spisy, ktor mu ma prvny vznam, m podpsa sm farr alebo
jeho delegt a maj sa opatri farskou peiatkou.
4. V kadej farnosti m by archv, v ktorom sa maj chrni farsk knihy spolu s listinami
biskupov a inmi dokumentmi, ktor treba uchovva z dvodu potreby alebo osohu; toto vetko m
dieczny biskup alebo jeho delegt v ase vizitcie alebo v nejakom inom vhodnom ase prezrie a
farr m dba, aby sa to nedostalo do cudzch rk.
5. Aj starie farsk knihy sa maj starostlivo chrni poda predpisov partikulrneho prva.
Kn. 536 - 1. Ak poda sudku dieczneho biskupa a po vypout mienky presbyterskej rady je
vhodn, v kadej farnosti sa m ustanovi pastoran rada, ktorej predsed farr; v nej veriaci spolu
s tmi, ktor sa na zklade svojho radu zastuj vo farnosti pastoranej starostlivosti, maj
poskytova svoju pomoc pri rozvjan pastoranej innosti.
2. Pastoran rada m iba poradn hlas a riadi sa normami, stanovenmi diecznym
biskupom.

Kn. 537 - V kadej farnosti m by ekonomick rada, ktor sa okrem univerzlneho prva riadi
normami vydanmi diecznym biskupom a v ktorej veriaci vybrat poda tch istch noriem, maj
farrovi pomha v sprve majetkov farnosti pri zachovan predpisu kn. 532.
Kn. 538 - 1. Farr kon rad odvolanm alebo preloenm, ktor poda normy prva vykonal
dieczny biskup, zrieknutm sa, ktor z oprvnenho dvodu urobil sm farr, a aby bolo platn,
prijal ho ten ist biskup, ako aj uplynutm asu, ak poda predpisov partikulrneho prva, o ktorom
sa hovor v kn. 522, bol ustanoven na urit as.
2. Farr, ktor je lenom rehonho intittu alebo je inkardinovan v spolonosti
apotolskho ivota, m by odvolan poda normy kn. 682, 2.
3. Od farra, ke zavil sedemdesiaty piaty rok ivota, sa iada, aby zrieknutie sa radu
predloil diecznemu biskupovi, ktor po preskman vetkch okolnost osoby a miesta m
rozhodn, i ho treba prija alebo oddiali; dieczny biskup sa m postara o primeran materilne
zabezpeenie a bvanie zriekajceho sa so zreteom na normy, stanoven Konferenciou biskupov.
Kn. 539 - Ke je farnos vakantn alebo ke sa farrovi uvznenm, vyhnanstvom alebo
vypovedanm, pre nespsobilos alebo slab zdravie alebo z inho dvodu zabrauje vo vykonvan
pastoranej lohy vo farnosti, dieczny biskup m m skr uri farskho administrtora ie
kaza, ktor m farra zastupova poda normy kn. 540.
Kn. 540 - 1. Farsk administrtor je viazan tmi istmi povinnosami a m tie ist prva ako
farr, ak dieczny biskup nestanovil in.
2. Farskmu administrtorovi nie je dovolen kona ni, o spsobuje ujmu prvam farra
alebo me by na kodu farskm majetkom.
3. Farsk administrtor po skonen lohy m predloi vytovanie farrovi.
Kn. 541 - 1. Ke je farnos vakantn a rovnako farr je vo vykonvan pastoranej lohy
haten, pred ustanovenm farskho administrtora riadenie farnosti m doasne prevzia kapln; ak
je ich viac, ten, ktor je vymenovanm najstar, a ak kaplni nie s, farr, uren partikulrnym
prvom.
2. Kto poda normy 1 prevzal riadenie farnosti, o vakancii farnosti m ihne upovedomi
miestneho ordinra.
Kn. 542 - Kazi, ktorm sa poda normy kn. 517, 1, ako celku zveruje pastoran
starostlivos o niektor farnos alebo sasne o rozlin farnosti:
1. maj ma vlastnosti, o ktorch sa hovor v kn. 521;
2. maj by vymenovan alebo ustanoven poda normy predpisov kn. 522 a 524;
3. pastoran starostlivos preberaj iba od chvle prevzatia vlastnenia; ich modertor sa do
vlastnenia uvdza poda normy predpisov kn. 527, 2; pre ostatnch kazov vak zkonne zloen
vyznanie viery nahrdza prevzatie vlastnenia.
Kn. 543 - 1. Ak sa kazom ako celku zveruje pastoran starostlivos o niektor farnos alebo
o rozlin farnosti sasne, kad z nich je poda poriadku, ktor si sami stanovili, povinn
vykonva lohy a funkcie farra, o ktorch sa hovor v kn. 528, 529 a 530; splnomocnenie
asistova pri uzatvran manelstiev, ako aj vetky moci dipenzova, udelen farrovi samm
prvom, prislchaj vetkm, ale sa maj vykonva pod vedenm modertora.
2. Vetci kazi, ktor patria do skupiny:
1. s povinn rezidova;

2. spolone maj stanovi poriadok, poda ktorho jeden z nich bude obetova omu za ud
poda normy kn. 534;
3. iba modertor zastupuje v prvnych zleitostiach farnos alebo farnosti, zveren skupine.
Kn. 544 - Ke niektor kaz zo skupiny, o ktorej sa hovor v kn. 517, 1, alebo modertor
skupiny kon rad, a takisto ke sa niektor z nich stane nespsobil na vykonvanie pastoranej
lohy, farnos alebo farnosti, ktor s zveren skupine, nestvaj sa vakantnmi; je lohou
dieczneho biskupa vymenova inho modertora; avak skr ako biskup vymenuje inho
modertora, tto lohu m vykonva kaz tejto skupiny, vymenovanm najstar.
Kn. 545 - 1.Vdy, ke je to na nleit plnenie pastoranej starostlivosti o farnos nevyhnutn
alebo vhodn, farrovi mono prideli jednho alebo viacerch kaplnov, ktor ako spolupracovnci
farra a astn na jeho starostlivosti maj pomha v pastoranej slube spolonou radou a
spolonm silm s farrom a pod jeho autoritou.
2. Kapln me by ustanoven bu na to, aby pomhal vo vykonvan pastoranej sluby,
a to alebo pre cel farnos, alebo pre vymedzen as farnosti, alebo pre urit skupinu veriacich
farnosti, bu aj na to, aby pomhal vo vykonvan uritej sluby sasne v rozlinch farnostiach.
Kn. 546 - Aby bol niekto platne vymenovan za kaplna, je potrebn, aby bol ustanoven v
posvtnom rde presbytertu.
Kn. 547 - Kaplna slobodne vymenva dieczny biskup po vypout mienky, ak to povauje za
vhodn, farra alebo farrov farnost, pre ktor sa ustanovuje, ako aj dekan pri zachovan predpisu
kn. 682, 1.
Kn. 548 - 1. Povinnosti a prva kaplna okrem knonov tejto kapitoly s uren diecznym
tattom a listom dieczneho biskupa, podrobnejie s vak vymedzen mandtom farra.
2. Ak list dieczneho biskupa vslovne neuruje nieo in, kapln je na zklade svojho
radu viazan pomha farrovi v celej farskej slube, ale s vnimkou obetovania ome za ud a
takisto, ak to vec vyaduje, poda normy prva zastupova farra.
3. Kapln m pravidelne referova farrovi o plnovanch a zaatch pastoranch
podujatiach, tak aby farr a kapln alebo kaplni spolonmi silami mohli zabezpei pastoran
starostlivos o farnos, za ktor spolone zodpovedaj.
Kn. 549 - Za neprtomnosti farra, ak sa dieczny biskup poda normy kn. 533, 3, nepostaral
ina a ak nebol ustanoven farsk administrtor, maj sa zachova predpisy kn. 541, 1; kapln
m v tomto prpade aj vetky povinnosti farra s vnimkou zvzku obetova omu za ud.
Kn. 550 - 1. Kapln je povinn rezidova vo farnosti, alebo ak je ustanoven pre rozlin
farnosti sasne, v niektorej z nich; miestny ordinr vak z oprvneneho dvodu me dovoli, aby
rezidoval inde, predovetkm v dome spolonom viacerm presbyterom, len ke vykonvanie
pastoranch loh tm neutrp nijak kodu.
2. Miestny ordinr sa m stara, aby tam, kde je to mon, sa medzi farrom a kaplnmi
podporoval na fare ist spsob spolonho ivota.
3. o sa tka dovolenky, kapln m to ist prvo ako farr.
Kn. 551 - o sa tka milodarov, ktor veriaci dvaj kaplnovi z prleitosti vykonanej
pastoranej sluby, maj sa zachovva predpisy kn. 531.
Kn. 552 - Kaplna me dieczny biskup alebo dieczny administrtor z oprvneneho dvodu
odvola pri zachovan predpisu kn.682, 2.
VII. kapitola

DEKANI
Kn. 553 - 1. Dekan, ktor sa nazva arcipresbyter alebo aj inm menom, je kaz, ktor je na
ele dekantu.
2. Ak sa partikulrnym prvom nestanovuje nieo in, dekana vymenva dieczny biskup
priom poda svojho rozumnho sudku vypouje mienku kazov, ktor v danom dekante
vykonvaj slubu.
Kn. 554 - 1. Na rad dekana, ktor sa neviae na farnosti, m biskup vybra kaza, ktorho po
preskman okolnost miesta a asu povauje za sceho.
2. Dekan m by vymenovan na urit as, vymedzen partikulrnym prvom.
3. Dekana me dieczny biskup z oprvnenho dvodu poda svojho rozumnho uvenia
slobodne z radu odvola.
Kn. 555 - 1. Dekan okrem splnomocnen, ktor mu partikulrne prvo zkonne dva, m
povinnos a prvo:
1. napomha a koordinova spolon pastoran innos v dekante;
2. dozera, aby klerici jeho obvodu viedli ivot primeran ich stavu a aby si svedomite plnili
svoje povinnosti;
3. stara sa, aby sa nboensk obrady slvili poda predpisov posvtnej liturgie, aby sa vzdoba
a istota kostolov a posvtnho zriadenia najvmi pri eucharistickom slven a uchovvan
Najsvtejej sviatosti starostlivo zachovvala, aby sa farsk knihy sprvne viedli a patrine
uchovvali, aby cirkevn majetok bol svedomito spravovan; napokon, aby sa farskej budove
venovala nleit starostlivos.
2. Dekan sa m v dekante, ktor mu je zveren:
1. usilova, aby sa klerici poda predpisov partikulrneho prva v stanovenom ase zastovali
prednok, teologickch zhromaden alebo konferenci poda normy kn. 279, 2;
2. stara, aby presbyteri jeho obvodu mali napordzi duchovn pomoc; takisto m o najvmi
prejavova starostlivos o tch, ktor sa nachdzaj v akch okolnostiach alebo ktorch trpia
problmy.
3. Dekan sa m stara, aby farrom jeho obvodu, o ktorch vie, e s vne chor, nechbala
duchovn a materilna pomoc, a aby pohreb tch, o zomreli, sa dstojne slvil; m sa aj postara,
aby poas ich choroby alebo pri ich smrti nevyli navnivo alebo neboli poodnan knihy,
dokumenty, posvtn zariadenia a in veci, ktor patria Cirkvi.
4. Dekan je poda urenia dieczneho biskupa povinn vizitova farnosti svojho obvodu.
VIII. kapitola
REKTORI KOSTOLOV A DUCHOVN SPRVCOVIA
1. lnok
Rektori kostolov
Kn. 556 - Rektormi kostolov sa tu rozumej kazi, ktorm je zveren starostlivos o nejak
kostol, ktor nie je ani farsk, ani kapituln, a ani nie je pripojen k domu rehonho spoloenstva
alebo spolonosti apotolskho ivota, ktor v om slvia bohosluby.
Kn. 557 - 1. Rektora kostola slobodne vymenva dieczny biskup pri neporuen prva voli
alebo navrhova, ak to niekomu zkonne prislcha; v tom prpade dieczny biskup m prvo rektora
potvrdi alebo ustanovi.

 2. Aj vtedy, ke kostol patr nejakmu klerickmu rehonmu intittu ppeskho prva,

diecznemu biskupovi prislcha stanovi rektora, ktorho navrhol predstaven.
3. Rektorom kostola, ktor je spojen so seminrom alebo s inm kolgiom, ktor spravuj
klerici, je rektor seminra alebo kolgia, ak dieczny biskup nestanovil in.
Kn. 558 - Pri neporuen predpisu kn. 262 rektorovi nie je dovolen vykonva farsk funkcie,
o ktorch sa hovor v kn. 530, v bodoch 1-6, v kostole, ktor mu je zveren, ak s tm farr
neshlasil alebo ho v prpade potreby nedelegoval.
Kn. 559 - V kostole, ktor mu je zveren, rektor me vykonva liturgick slvenia, aj
slvnostn, pri neporuen zkonnch podmienok fundcie a len ke poda sudku miestneho
ordinra nijakm spsobom nekodia farskej slube.
Kn. 560 - Miestny ordinr, kde to povauje za vhodn, me rektorovi prikza, aby vo svojom
kostole slvil pre ud vymedzen obrady aj farsk a aby kostol bol prstupn uritm skupinm
veriacich, ktor tam chc vykonva liturgick slvenia.
Kn. 561 - Bez povolenia rektora alebo inho zkonnho predstavenho nikomu nie je dovolen v
kostole slvi Eucharistiu, vysluhova sviatosti alebo vykonva in posvtn kony; toto povolenie
treba dva alebo odopiera poda normy prva.
Kn. 562 - Rektor kostola pod autoritou miestneho ordinra a pri dodriavan zkonnho tattu a
nadobudnutch prv je povinn dozera, aby sa v kostole dstojne slvili posvtn kony poda
liturgickch noriem a predpisov knonov, aby sa bremen verne plnili, majetok sa svedomite
spravoval, aby bola zaisten drba a vzdoba posvtnho zariadenia a posvtnch budov a aby sa
nedialo ni, o sa akokovek nezhoduje s posvtnosou miesta a s nleitou ctou k Boiemu domu.
Kn. 563 - Rektora kostola, hoci ho in zvolili alebo navrhli, miestny ordinr me z oprvnenho
dvodu poda svojho rozumnho uvenia z radu odvola pri zachovan predpisu kn. 682, 2.
2. lnok
Duchovn sprvcovia
Kn. 564 - Duchovn sprvca je kaz, ktormu sa nastlo zveruje aspo sasti pastoran
starostlivos o nejak spoloenstvo alebo osobitn skupinu veriacich, ktor treba vykonva poda
normy univerzlneho a partikulrneho prva.
Kn. 565 - Ak prvo neuruje nieo in alebo ak niekomu zkonne neprislchaj zvltn prva,
duchovnho sprvcu vymenva miestny ordinr, ktormu tie prinle navrhnutho ustanovi alebo
zvolenho potvrdi.
Kn. 566 - 1. Je potrebn, aby duchovn sprvca bol vybaven vetkmi splnomocneniami,
ktor vyaduje riadna pastoran starostlivos. Okrem tch, ktor sa udeuj partikulrnym prvom
alebo zvltnym delegovanm, duchovn sprvca m na zklade radu splnomocnenie spoveda
veriacich, zverench jeho starostlivosti, hlsa im Boie slovo, vysluhova viatikum a pomazanie
chorch, ako aj udeli sviatos birmovania tm, ktor sa nachdzaj v nebezpeenstve smrti.
2. V nemocniciach, vo vzniciach a pri plavbch na mori duchovn sprvca m okrem toho
splnomocnenie, ktor m poui iba na tchto miestach, rozhreova od nerezervovanch ani
nevyhlsench cenzr, uloench na zklade rozsudku u vynesenho, pri zachovan predpisu kn.
976.
Kn. 567 - 1. Miestny ordinr nem pristpi k vymenovaniu duchovnho sprvcu domu
laickho rehonho intittu bez konzultcie s predstavenm, ktor m prvo po vypout mienky
spoloenstva niektorho kaza navrhn.

 2. lohou duchovnho sprvcu je slvi alebo riadi liturgick slvenia; nie je mu vak
dovolen miea sa do vntornho riadenia intittu.
Kn. 568 - Pre tch, ktor pre ivotn podmienky nemu pova riadnu starostlivos farrov,
ako s vysahovalci, vyhnanci, uteenci, koovnci, plaviaci sa, maj sa poda monosti ustanovi
duchovn sprvcovia.
Kn. 569 - Vojensk duchovn sprvcovia sa riadia zvltnymi zkonmi.
Kn. 570 - Ak je k sdlu spoloenstva alebo skupiny pripojen kostol, ktor nie je farsk,
duchovn sprvca m by rektorom tohto kostola, ak starostlivos o spoloenstvo alebo o kostol
nevyaduje nieo in.
Kn. 571 - Pri vykonvan svojej pastoranej lohy m duchovn sprvca udriava s farrom
naleit spojenie.
Kn. 572 - Ke ide o odvolanie duchovnho sprvcu, m sa zachova predpis kn. 563.
III. as
INTITTY ZASVTENHO IVOTA A SPOLONOSTI APOTOLSKHO IVOTA
I. oddiel
INTITTY ZASVTENHO IVOTA
I. titul

NORMY SPOLON VETKM INTITTOM ZASVTENHO IVOTA

Kn. 573 - 1. Zasvten ivot profesiou evanjeliovch rd je stly spsob ivota, ktorm sa
veriaci, uie nasledujc Krista psobenm Ducha svtho, naplno zasvcuj nadovetko
milovanmu Bohu, aby z novho a osobitnho titulu oddan jeho oslave, budovaniu Cirkvi a spse
sveta dosahovali dokonalos lsky v slube Boieho krovstva, a stanc sa v Cirkvi skvelm
znamenm, boli predzvesou nebeskej slvy.
2. Na tto formu ivota v intittoch zasvtenho ivota, knonicky zriadench
kompetentnou cirkevnou vrchnosou, sa slobodne podujmaj veriaci, ktor submi alebo inmi
posvtnmi zvzkami poda vlastnch zkonov intittov konaj profesiu evanjeliovch rd istoty,
chudoby a poslunosti, a lskou, ku ktorej ved, sa zvltnym spsobom spjaj s Cirkvou a s jej
tajomstvom.
Kn. 574 - 1. Stav tch, ktor v takchto intittoch konaj profesiu evanjeliovch rd, patr k
ivotu a svtosti Cirkvi, a preto treba, aby ho v Cirkvi vetci podporovali a napomhali.
2. Boh do tohto stavu zvl povolva niektorch veriacich, aby v ivote Cirkvi povali
osobitn dar a aby poda ciea a ducha intittu boli na osoh jej spsnemu poslaniu.
Kn. 575 - Evanjeliov rady,zaloen na uen a prklade Krista Uitea, s boskm darom,
ktor Cirkev od Pna prijala a s jeho milosou stle uchovva.
Kn. 576 - lohou kompetentnej cirkevnej vrchnosti je evanjeliov rady vyklada, ich
uskutoovanie upravova zkonmi a z nich knonickm schvaovanm ustanovova trval formy
ivota a takisto sa z jej strany stara, aby intitty v duchu zakladateov a zdravch tradci rstli a
prekvitali.
Kn. 577 - V Cirkvi existuje vek mnostvo intittov zasvtenho ivota, ktor maj rozlin
dary poda milosti, ktor im bola dan: uie toti nasleduj Krista alebo modliaceho sa, alebo
konajceho uom dobro, alebo ijceho s nimi vo svete, vdy vak plniaceho vu Otca.

Kn. 578 - Je potrebn, aby vetci verne zachovvali mysel a zmery zakladateov, potvrden
kompetentnou cirkevnou vrchnosou, tkajce sa povahy, ciea, ducha a vlastnosti intittu, ako aj
jeho zdravch tradci, o vetko tvor dedistvo tohto intittu.
Kn. 579 - Dieczni biskupi, kad na svojom zem, mu formlnym dekrtom zriadi intitty
zasvtenho ivota, len ke sa poradili s Apotoskou stolicou.
Kn. 580 - Prilenenie nejakho intittu zasvtenho ivota k inmu je rezervovan kompetentnej
vrchnosti prileujceho intittu vdy pri neporuen knonickej samostatnosti prilenenho
intittu.
Kn. 581 - Rozdeli intitt na asti, nech sa akokovek nazvaj, zriadi nov, zriaden zluova
alebo in ohranii patr kompetentnej vrchnosti intittu poda normy stanov.
Kn. 582 - Zluovanie a spjanie intittov zasvtenho ivota je rezervovan jedine Apotolskej
stolici; jej s rezervovan aj konfedercie a federcie.
Kn. 583 - Zmeny v intittoch zasvtenho ivota, tkajce sa vec, ktor boli schvlen
Apotolskou stolicou, sa nemu uskutoni bez jej dovolenia.
Kn. 584 - Zruenie intittu prislcha iba Apotolskej stolici, ktorej je tie rezervovan
rozhodovanie o jeho asnch majetkoch.
Kn. 585 - Zrui asti intittu patr kompetentnej vrchnosti toho istho intittu.
Kn. 586 - 1. Jednotlivm intittom sa priznva oprvnen samostatnos ivota, najm
riadenia, na zklade ktorej maj v Cirkvi vlastn disciplnu a mu si zachova nedotknut svoje
dedistvo, o ktorom sa hovor v kn. 578.
2. lohou miestnych ordinrov je tto samostatnos zachova a chrni.
Kn. 587 - 1. Aby sa vernejie chrnilo vlastn povolanie a identita jednotlivch intittov,
zkladn kdex ie stanovy kadho intittu musia okrem toho, o sa v kn. 578 stanovuje na
zachovvanie, obsahova zkladn normy, tkajce sa riadenia intittu a disciplny lenov,
vleovania a formovania lenov, ako aj vlastnho predmetu posvtnch zvzkov.
2. Takto kdex schvauje kompetentn vrchnos Cirkvi a mono ho zmeni iba s jej
shlasom.
3. V tomto kdexe sa maj vhodne zladi duchovn a prvne prvky; normy sa vak nemaj
mnoi bez potreby.
4. Ostatn normy stanoven kompetentnou vrchnosou intittu sa maj vhodne zozbiera
do inch kdexov a tie sa mu poda poiadaviek miesta a asu primerane revidova a
prispsobova.
Kn. 588 - 1. Stav zasvtenho ivota nie je svojou povahou ani klerick, ani laick.
2. Klerickm sa nazva ten intitt, ktor z dvodu ciea alebo zmeru zakladatea alebo na
zklade zkonnej tradcie je pod vedenm klerikov, berie na seba vykonvanie posvtnho rdu a za
tak ho uznva cirkevn vrchnos.
3. Laickm sa vak nazva ten intitt, ktor za tak uznva cirkevn vrchnos a na zklade
svojej prirodzenosti, povahy a ciea m vlastn lohu uren zakladateom alebo zkonnou
tradciou, a nezahrnuje vykonvanie posvtnho rdu.
Kn. 589 - Intitt zasvtenho ivota sa nazva intittom ppeskho prva, ak ho Apotolsk
stolica zriadila alebo ho svojm formlnym dekrtom schvlila; je vak intittom dieczneho prva,
ak ho zriadil dieczny biskup a nedostal schvaovac dekrt od Apotolskej stolice.

Kn. 590 - 1. Kee intitty zasvtenho ivota sa osobitnm spsobom venuj slube Bohu,
celej Cirkvi, z osobitnho dvodu s podriaden jej najvyej autorite.
2. Jednotliv lenovia s povinn poslcha Najvyieho vekaza ako svojho najvyieho
predstavenho aj z dvodu posvtnho zvzku poslunosti.
Kn. 591 - Aby sa o najlepie zabezpeilo dobro intittov a potreby apotoltu, Najvy
vekaz me na zklade svojho primtu nad celou Cirkvou so zreteom na spolon osoh vya
intitty zasvtenho ivota spod riadenia miestnych ordinrov a podriadi ich sebe sammu alebo
inej cirkevnej vrchnosti.
Kn. 592 - 1. Aby sa spoloenstvo intittov s Apotolskou stolicou o najlepie rozvjalo, kad
najvy modertor m Apotolskej stolici posiela krtky prehad o stave a ivote intittu
spsobom a v ase, ak sama stanovila.
2. Modertori vetkch intittov maj napomha znalos dokumentov Svtej stolice,
tkajcich sa lenov, ktor s im zveren, a maj sa stara o ich zachovvanie.
Kn. 593 - Pri zachovvan predpisu kn. 586 intitty ppeskho prva z hadiska vntornho
riadenia a disciplny bezprostredne a vlune podliehaj moci Apotolskej stolice.
Kn. 594 - Intitt dieczneho prva zostva pri zachovan kn. 586 pod zvltnou starostlivosou
dieczneho biskupa.
Kn. 595 - 1. Biskup hlavnho sdla m prvo schvli stanovy a potvrdi zmeny, ktor boli do
nich zkonne zaveden, pri neporuen tch vec, do ktorch zasiahla Apotolsk stolica, ako aj
prerokva dleitejie zleitosti, vzahujce sa na cel intitt, ktor presahuj moc vntornej
vrchnosti, po porade s ostatnmi diecznymi biskupmi, ak sa intitt rozril do viacerch diecz.
2. Dieczny biskup me udeli dipenz od stanov v jednotlivch prpadoch.
Kn. 596 - 1. Predstaven a kapituly intittov maj tak moc nad lenmi, ak uruje
univerzlne prvo a stanovy.
2. V klerickch rehonch intittoch ppeskho prva maj vak okrem toho cirkevn
moc riadenia tak pre vonkajie, ako aj pre vntorn frum.
3. Na moc, o ktorej sa hovor v 1, sa vzahuj predpisy kn. 131, 133 a 137-144.
Kn. 597 - 1. Do intittu zasvtenho ivota me by prijat kad katolk, ktor m sprvny
mysel a vlastnosti vyadovan univerzlnym a vlastnm prvom a nezdriava ho nijak prekka.
2. Nikto neme by prijat bez primeranej prpravy.
Kn. 598 - 1. Kad intitt m so zreteom na charakter a vlastn ciele vo svojich stanovch
uri spsob, akm treba zachovva evanjeliov rady istoty, chudoby a poslunosti primerane jeho
spsobu ivota.
2. Vetci lenovia vak musia nielen verne a celostne zachovva evanjeliov rady, ale aj
ivot usporiada poda vlastnho prva intittu, a tak sa usilova o dokonalos svojho stavu.
Kn. 599 - Evanjeliov rada istoty, prijat kvli nebeskmu krovstvu, ktor je znakom
budceho sveta a prameom hojnejej plodnosti v nerozdelenom srdci, nesie so sebou zvzok
dokonalej zdranlivosti v celibte.
Kn. 600 - Evanjeliov rada chudoby na napodobovanie Krista, ktor hoci bol bohat, stal sa
chudobnm, okrem ivota v skutonosti i v duchu chudobnho, vedenho pracovito v triezvosti a
vzdialenosti od pozemskch bohatstiev, prina so sebou zvislos a obmedzenie v uvan majetkov
a v nakladan s nimi poda normy vlastnho prva jednotlivch intittov.

Kn. 601 - Evanjeliov rada poslunosti, prijat v duchu viery a lsky v nasledovan Krista
poslunho a na smr, zavzuje na podriadenie vle zkonnm predstavenm, zastupujcim Boha,
ke vydvaj prkazy poda vlastnch stanov.
Kn. 602 - Bratsk ivot, vlastn kadmu intittu, ktorm sa vetci lenovia zdruuj v Kristovi
akoby do osobitnej rodiny, sa m tak uri, aby sa pre vetkch stal vzjomnou pomocou pri plnen
povolania kadho z nich. Bratskm spoloenstvom, zakorenenm a spovajcim v lske, maj by
lenovia prkladom univerzlneho zmierenia v Kristovi.
Kn. 603 - 1. Okrem intittov zasvtenho ivota Cirkev uznva eremitsk ie postovncky
ivot, v ktorom veriaci prsnejm odlenm od sveta, tichom samoty, ustavinou modlitbou a
poknm zasvcuj svoj ivot na chvlu Boha a spsu sveta.
2. Pustovnka ako Bohu oddanho v zasvtenom ivote prvo uznva, ak verejne zlo
profesiu troch evanjeliovch rd, potvrdench subom alebo inm posvtnm zvzkom, do rk
dieczneho biskupa a pod jeho vedenm zachovva vlastn spsob ivota.
Kn. 604 - 1. K tmto formm zasvtenho ivota sa pribliuje rd panien, ktor po prejaven
svtho predsavzatia uie nasledova Krista dieczny biskup poda schvlenho liturgickho
obradu zasvcuje Bohu, mysticky zasnubuje s Kristom, Bom Synom, a posvcuje slube Cirkvi.
2. Na to, aby panny svoje predsavzatie vernejie zachovvali a aby slubu Cirkvi, shlasn s
ich vlastnm stavom, vykonvali vzjomnou pomocou, mu utvra zdruenia.
Kn. 605 - Schvaovanie novch foriem zasvtenho ivota je rezervovan iba Apotolskej stolici.
Dieczni biskupi sa vak maj snai rozpozna nov dary zasvtenho ivota, zveren Cirkvi
Duchom svtm, a pomha inicitorom, aby o mono najlepie vyjadrili predsavzatia a chrnili
ich vhodnm tattom pri pouit predovetkm veobecnch noriem, obsiahnutch v tejto asti.
Kn. 606 - o sa stanovuje o intittoch zasvtenho ivota a o ich lenoch, rovnakm prvom
plat pre obidve pohlavia, ak z kontextu rei alebo z povahy veci nie je zrejm nieo in.
II. titul
REHON INTITTY
Kn. 607 - 1. Rehon ivot ako zasvtenie celej osoby je prejavom v Cirkvi obdivuhodnho,
Bohom zaloenho zasnbenia je znakom budceho veku. Tak rehonk zavruje pln darovanie
seba ako obetu, prinesen Bohu, ktorou sa cel jeho existencia stva nepretritm kultom Boha v
lske.
2. Rehon intitt je spolonos, v ktorej lenovia poda vlastnho prva skladaj verejn
doivotn alebo doasn suby, ktor vak po uplynut asu treba obnovi, a ij bratsk ivot v
spoloenstve.
3. Verejn svedectvo, ktor maj rehonci vydva Kristovi a Cirkvi, prina so sebou tak
odlenie od sveta, ak je vlastn povahe a cieu kadho intittu.
I. kapitola
REHON DOMY, ICH ZRIADENIE A ZDRUENIE
Kn. 608 - Rehon spoloenstvo mus bva v dome, zkonne ustanovenom pod autoritou
predstavenho, urenho poda normy prva; jednotliv domy maj ma aspo kaplnku, v ktorej sa
m slvi a uchovva Eucharistia, aby naozaj bola stredobodom spoloenstva.
Kn. 609 - 1. Domy rehonho intittu zriauje poda stanov kompetentn vrchnos po
predchdzajcom psomnom shlase dieczneho biskupa.
2. Na zriadenie kltora mnok sa navye vyaduje povolenie Apotolskej stolice.

Kn. 610 - 1. Zriaovanie domov sa kon vzhadom na uitonos Cirkvi a intittu a

zabezpeenm toho, o sa vyaduje pre riadny rehon ivot lenov poda vlastnch cieov a ducha
intittu.
2. Nijak dom sa nem zriaova, ak nemono rozumne usdi, e je primerane postaran o
potreby lenov.
Kn. 611 - Shlas dieczneho biskupa na zriadenie rehonho domu nejakho intittu prina so
sebou prvo:
1. vies ivot poda vlastnej povahy a vlastnch cieov intittu;
2. vykonva diela vlastn intittu poda normy prva pri dodran podmienok, pripojench k
shlasu;
3. pre klerick intitty ma kostol pri neporuen predpisu kn. 1215, 3, a vykonva posvtn
sluby pri zachovan toho, o poda prva treba zachova.
Kn. 612 - Aby rehon dom bol uren na apotolsk diela, odlin od tch, na ktor bol
ustanoven, vyaduje sa shlas dieczneho biskupa; nie vak ke ide o zmenu, ktor sa pri
neporuen zkonov fundcie vzahuje iba na vntorn riadenie a disciplnu.
Kn. 613 - 1. Rehon dom regulrnych kanonikov a mnchov pod riadenm a starostlivosou
vlastnho modertora je svojprvny, ak stanovy neuruj in.
2. Modertor svojprvneho domu je poda prva vy predstaven.
Kn. 614 - Kltory mnok pridruen k niektormu muskmu intittu si podriavaj vlastn
spsob ivota a riadenie poda stanov. Vzjomn prva a povinnosti sa maj uri tak, aby z
pridruenia mohlo vzchdza duchovn dobro.
Kn. 615 - Svojprvny kltor, ktor okrem vlastnho modertora nem inho vyieho
predstavenho a ani nie je k nejakmu intittu rehonkov tak pridruen, eby jeho predstaven
mal nad takm kltorom ozajstn moc, vymedzen stanovami, poda normy prva sa zveruje
osobitnmu dohadu dieczneho biskupa.
Kn. 616 - 1. Zkonne zriaden rehon dom me poda normy stanov zrui najvy
modertor po porade s diecznym biskupom. O majetok zruenho domu sa m postara vlastn
prvo intittu pri neporuen vle zakladateov alebo darcov a zkonne nadobudnutch prv.
2. Zruenie jedinho domu intittu patr Svtej stolici, jej sa v takom prpade rezervuje aj
rozhodnutie o majetku.
3. Zrui svojprvny dom, o ktorom sa hovor v kn. 613, m prvo generlna kapitula, ak
stanovy neuruj in.
4. Zruenie svojprvneho kltora mnok prinle Apotolskej stolici pri zachovan
predpisov stanov, tkajcich sa majetku.
II. kapitola
RIADENIE INTITTOV
1. lnok
Predstaven a rady
Kn. 617 - Predstaven maj svoju lohu plni a svoju moc vykonva poda normy
univerzlneho a vlastnho prva.
Kn. 618 - Predstaven maj svoju moc, prijat od Boha prostrednctvom sluby Cirkvi,
vykonva v duchu sluby. Poslun teda voi Boej vli pri plnen lohy, maj podriadench riadi

ako Boie deti, s ctou voi udskej osobe napomha ich dobrovon poslunos a maj ich
ochotne pova, ako aj podporova ich silie za dobro intittu a Cirkvi, ale pri zachovan svojej
autority v rozhodovan a prikazovan, o treba kona.
Kn. 619 - Predstaven sa maj horlivo venova svojmu radu a spolu s lenmi, ktor s im
zveren, usilova sa o budovanie bratskho spoloenstva v Kristovi, v ktorom sa m nadovetko
hada a milova Boh. Maj preto lenov asto sti pokrmom Boieho slova a privdza ich k
slveniu posvtnej liturgie. Maj im by prkladom v pestovan nost a v zachovvan zkonov a
tradci vlastnho intittu; vhodne im maj pomha v osobnch potrebch, o chorch sa svedomito
stara a navtevova ich, nespokojnch karha, malodunch poteova, by trpezliv voi vetkm.
Kn. 620 - Vy predstaven s t, ktor riadia cel intitt alebo jeho provinciu, alebo as, ktor
je jej postaven na rove, alebo svojprvny dom, ako aj ich zstupcovia. Medzi nich sa zarauje
opt prmas a predstaven mnskej kongregcie, ktor vak nemaj vetku moc, ak univerzlne
prvo udeuje vym predstavenm.
Kn. 621 - Spojenie viacerch domov, ktor pod tm istm predstavenm tvor bezprostredn as
toho istho intittu a je knonicky zriaden zkonnou vrchnosou, sa vol provincia.
Kn. 622 - Najvy modertor dostva moc nad vetkmi provinciami, domami a lenmi
intittu, ktor m vykonva poda vlastnho prva; ostatn predstaven ju maj v medziach svojej
lohy.
Kn. 623 - Aby lenovia boli platne vymenovan alebo zvolen do lohy predstavenho, vyaduje
sa primeran as od doivotnej alebo definitvnej profesie, ktor m by vymedzen vlastnm
prvom, alebo ak ide o vych predstavench, stanovami.
Kn. 624 - 1. Predstaven maj by ustanovovan na urit a primeran asov rozptie poda
povahy a potreby intittu, ak o najvyom modertorovi a o predstavench svojprvneho domu
stanovy neuruj in.
2. Vlastn prvo m vhodnmi normami zabezpei, aby predstaven, ustanoven na urit
as, nezostvali v radoch riadenia dlhie bez preruenia.
3. Mu by vak poas trvania lohy z radu odvolan alebo preloen na in z dvodov,
stanovench vlastnm prvom.
Kn. 625 - 1. Najvy modertor intittu m by uren knonickou vobou poda normy
stanov.
2. Vobm predstavenho svojprvneho kltora, o ktorom sa hovor v kn. 615, a
najvyieho modertora intittu dieczneho prva predsed biskup hlavnho sdla.
3. Ostatn predstaven maj by ustanoven poda normy stanov; tak vak, e ak s volen,
potrebuj potvrdenie kompetentnho vyieho predstavenho; ak ich vak vymenva predstaven,
m predchdza vhodn porada.
Kn. 626 - Predstaven pri udeovan radov a lenovia pri vobch maj zachovva normy
univerzlneho a vlastnho prva, chrni sa akhokovek zneuvania a uprednostovania osb,
majc pred oami iba Boha a dobro intittu, maj vymenova alebo voli tch, o ktorch vedia, e
s v Pnovi naozaj hodn a schopn. Okrem toho sa vo vobch maj chrni priamo alebo nepriamo
zskava hlasy i u pre seba, alebo pre inch.
Kn. 627 - 1. Predstaven maj ma poda normy stanov vlastn radu a je potrebn, aby pri
vykonvan radu pouvali jej pomoc.
2. Okrem prpadov predpsanch univerzlnym prvom vlastn prvo m vymedzi prpady,
v ktorch pre platnos konania je potrebn poda normy kn. 127 si vyiada shlas alebo radu.

Kn. 628 - 1. Predstaven, ktor s na tto lohu uren vlastnm prvom intittu, v
stanovenom ase maj vizitova domy a lenov, ktor s im zveren, poda noriem toho istho
vlastnho prva.
2. Dieczny biskup m prvo a povinnos vizitova aj z hadiska rehonej disciplny:
1. svojprvne kltory, o ktorch sa hovor v kn. 615;
2. jednotliv domy intittu dieczneho prva, ktor sa nachdzaj na vlastnom zem.
3. lenovia maj ma dveru k vizittorovi, na otzky, ktor zkonne kladie, maj mu
odpoveda poda pravdy v lske; nikomu vak nie je dovolen akmkovek spsobom odvraca
lenov od tejto povinnosti alebo in hati cie vizitcie.
Kn. 629 - Predstaven sa maj zdriava kad vo svojom dome a neodchdza z neho, ak to nie
je poda normy vlastnho prva.
Kn. 630 - 1. Predstaven maj lenom priznva nleit slobodu, o sa tka sviatosti poknia
a duchovnho vedenia, ale pri neporuen disciplny intittu.
2. Predstaven sa poda normy vlastnho prva maj stara, aby lenovia mali k dispozcii
scich spovednkov, u ktorch sa mu asto spoveda.
3. V kltoroch mnok, v domoch formovania a v laickch spoloenstvch s vm potom
lenov maj by riadni spovednci, schvlen miestnym ordinrom po porade so spoloenstvom, ale
bez akhokovek zvzku chodi k nim.
4. Predstaven nemaj spovedva podriadench, ak si to lenovia sami od seba neiadaj.
5. lenovia maj s dverou prichdza k predstavenm, ktorm sa mu slobodne a sami od
seba zdveri. Predstavenm je vak zakzan akokovek ich navdza, aby im otvorili svoje
svedomie.
2. lnok
Kapituly
Kn. 631 - 1. Generlna kapitula, ktor poda normy stanov m v intitte najvyiu autoritu,
m sa utvori tak, aby reprezentujc cel intitt, stala sa opravdivm znakom jeho jednoty v lske.
Jej lohou je hlavne: chrni dedistvo intittu, o ktorom sa hovor v kn. 578, a poda neho
napomha primeran obnovu, zvoli najvyieho modertora, prerokva vnejie zleitosti, ako
aj vydva normy, ktor maj vetci poslcha.
2. Zloenie a rozsah kapituly sa m uri stanovami; vlastn prvo m bliie vymedzi
poriadok, ktor treba zachovva pri slven kapituly, osobitne ke ide o voby a spsob rokovania.
3. Poda noriem vymedzench vo vlastnom prve nielen provincie a miestne spoloenstv,
ale aj ktorkovek len mu generlnej kapitule slobodne zasla iadosti a nvrhy.
Kn. 632 - Vlastn prvo m presne vymedzi to, o sa vzahuje na in kapituly intittu a na in
podobn zhromadenia ie na ich povahu, autoritu, zloenie, spsob postupovania a as ich
slvenia.
Kn. 633 - 1. astncke alebo poradn orgny maj verne plni lohu, ktor im bola zveren,
poda normy univerzlneho a vlastnho prva a svojm spsobom vyjadrova starostlivos a as
vetkch lenov, zameran na dobro celho intittu alebo spoloenstva.
2. Pri zachovvan a pouvan tchto astnckych a poradnch prostriedkov sa m
zachova mdre rozliovanie a spsob ich innosti sa m zhodova s povahou a cieom intittu.
3. lnok

asn majetky a ich sprva

Kn. 634 - 1. Intitty, provincie a domy ako prvnick osoby s zo samho prva schopn
nadobda, vlastni, spravova a scudzova asn majetky, ak sa tto schopnos v stanovch
nevyluuje alebo neobmedzuje.
2. Maj sa vak vyhba akejkovek podobe prepychu, ziskuchtivosti a hromadeniu
majetkov.
Kn. 635 - 1. asn majetky rehonch intittov, kee s cirkevn, riadia sa predpismi V.
knihy asn majetky Cirkvi, ak sa vslovne neuruje nieo in.
2. Kad intitt vak m na uvanie a sprvu majetkov stanovi vhodn normy, ktormi sa
m jemu vlastn chudoba podporova, ochraova a zvrazova.
Kn. 636 - 1. V kadom intitte a podobne v kadej provincii, ktor je riaden vym
predstavenm, m by ekonm, nem nm by vy predstaven a m by ustanoven poda normy
vlastnho prva; m vies sprvu majetkov pod usmerovanm prslunho predstavenho. Ekonm
sa poda monosti m ustanovi aj v miestnych spoloenstvch a nem nm by miestny
predstaven.
2. Ekonmovia a in sprvcovia maj kompetentnej vrchnosti predklada vytovanie zo
sprvy v ase a spsobom, ak stanovuje vlastn prvo.
Kn. 637 - Svojprvne kltory, o ktorch sa hovor v kn. 615, musia miestnemu ordinrovi raz
do roka predloi vytovanie zo sprvy; okrem toho miestny ordinr m prvo preskma
ekonomick zleitosti rehonho domu dieczneho prva.
Kn. 638 - 1. Vlastnmu prvu prislcha v rmci univerzlneho prva vymedzi kony, ktor
presahuj hranicu a spsob riadnej sprvy, a stanovi, o je potrebn na platn uskutonenie konu
mimoriadnej sprvy.
2. Platne hradia vdavky a robia prvne kony riadnej sprvy okrem predstavench v
medziach svojej lohy aj radnci, ktor s na to uren vo vlastnom prve.
3. Pre platnos scudzenia a kadej innosti, ktorou sa majetkov stav prvnickej osoby me
zhori, vyaduje sa psomn povolenie kompetentnho predstavenho so shlasom jeho rady. Ak
vak ide o transakciu, ktor presahuje sumu uren Svtou stolicou pre prslun krajinu, a takisto
ke ide o veci darovan Cirkvi subom alebo o veci cenn z umeleckho alebo historickho
hadiska, vyaduje sa navye povolenie samej Svtej stolice.
4. Pre svojprvne kltory, o ktorch sa hovor v kn. 615, a pre intitty dieczneho prva
je potrebn aj psomn shlas miestneho ordinra.
Kn. 639 - 1. Ak prvnick osoba prevzala dlhy a zvzky hoci aj s povolenm predstavench, je
povinn sama nies za ne zodpovednos.
2. Ak ich prevzal len s povolenm predstavenho vo vzahu k svojmu majetku, sm mus
nies zodpovednos; ak vak zleitos intittu vybavil z mandtu predstavenho, zodpovednos
mus nies intitt.
3. Ak ich vak prevzal rehonk bez akhokovek povolenia predstavench, sm mus nies
zodpovednos, nie vak prvnick osoba.
4. M vak plati, e na toho, v prospech sa uzavret dohoda obrtila, mono vdy poda
alobu.
5. Rehon predstaven maj dba, aby nedovoovali prebera dlhy, ak nie je zrejm, e z
bench prjmov sa bud mc splca roky z dloby a e v nie prli dlhom ase sa zkonnm
umorovanm bude mc vrti hlavn suma.

Kn. 640 - Intitty vzhadom na jednotliv okolnosti miesta sa maj usilova vydva akoby
kolektvne svedectvo lsky a chudoby a poda monosti z vlastnch majetkov niem prispieva na
potreby Cirkvi a na podporu ndznych.
III. kapitola
PRIJMANIE KANDIDTOV A FORMOVANIE LENOV
1. lnok
Prijmanie do novicitu
Kn. 641 - Prvo prijma kandidtov do novicitu patr vym predstavenm poda normy
vlastnho prva.
Kn. 642 - Predstaven s pozornou starostlivosou maj prijma len takch, ktor okrem
poadovanho veku s zdrav, maj primeran vlohy a dostaujce vlastnosti zrelosti na osvojenie
ivota, ktor je vlastn intittu; zdravie, vlohy a zrelos, ak je to potrebn, sa maj potvrdi aj za
pomoci odbornkov pri zachovan predpisu kn. 220.
Kn. 643 - 1. Do novicitu sa neplatne prijma:
1. kto ete nedovil sedemnsty rok ivota;
2. jeden z manelov poas trvania manelstva;
3. kto je posvtnm zvzkom skutone viazan k nejakmu intittu zasvtenho ivota alebo je
vlenen do nejakej spolonosti apotolskho ivota pri neporuen predpisu kn. 684;
4. kto do intittu vstupuje pod vplyvom nsilia, vekho strachu alebo podvodu, alebo ten, koho
predstaven prijma pod tm istm vplyvom;
5. kto zatajil svoje vlenenie do nejakho intittu zasvtenho ivota alebo do nejakej
spolonosti apotolskho ivota.
2. Vlastn prvo me stanovi in prekky aj o do platnosti prijatia alebo pripoji
podmienky.
Kn. 644 - Predstaven nemaj do novicitu prijma svetskch klerikov bez poradenia sa s ich
vlastnm ordinrom, ani tch, ktor s zaden a dlobu nie s schopn splati.
Kn. 645 - 1. Kandidti pred prijatm do novicitu musia predloi svedectvo o krste a
birmovan a o slobodnom stave.
2. Ak ide o prijatie klerikov alebo tch, ktor boli prijat do inho intittu zasvtenho
ivota, do spolonosti apotolskho ivota alebo do seminra, sa navye vyaduje svedectvo
prslunho miestneho ordinra alebo vyieho predstavenho intittu alebo spolonosti, alebo
rektora seminra.
3. Vlastn prvo me poadova aj in svedectv o vyadovanej scosti kandidtov a o
tom, e nemaj prekky.
4. Predstaven mu vyiada aj in informcie, hoci aj pod tajomstvom, ak to uznaj za
potrebn.
2. lnok
Novicit a formovanie novicov
Kn. 646 - Novicit, ktorm sa zana ivot v intitte, je zameran na to, aby novici bosk
povolanie, a to vlastn intittu, lepie poznali, aby sksili spsob ivota intittu a jeho duchom
formovali myse i srdce a aby sa potvrdilo ich rozhodnutie a scos.

Kn. 647 - 1. Zriadenie, premiestnenie a zruenie domu novicitu sa m uskutoni psomnm

dekrtom najvyieho modertora intittu so shlasom jeho rady.
2. Aby bol novicit platn, mus sa vykona v dome na to riadne urenom. V jednotlivch
prpadoch a vnimone kandidt me na zklade dovolenia najvyieho modertora so shlasom
jeho rady vykona novicit v inom dome intittu pod vedenm niektorho osvedenho rehonka,
ktor zastupuje magistra novicov.
3. Vy predstaven me dovoli, aby sa skupina novicov v uritch asovch sekoch
zdriavala v inom dome intittu, ktor on uril.
Kn. 648 - 1. Aby bol novicit platn, mus trva dvans mesiacov, strvench v samom
novicitnom spoloenstve, pri zachovan predpisu kn. 647, 3.
2. Na zdokonalenie formovania novicov mu stanovy okrem asu, o ktorom hovor 1,
uri jedno alebo viacer obdobia apotolskho zacviovania, konanho mimo novicitneho
spoloenstva.
3. Novicit nem by dlh ne dva roky.
Kn. 649 - 1. Pri neporuen predpisov kn. 647, 3 a kn. 648, 2, neprtomnos v dome
novicitu, ktor trv dlhie ne tri mesiace bu nepretrite, alebo s prestvkami, rob novicit
neplatnm. Neprtomnos trvajca viac ako ptns dn mus by doplnen.
2. S dovolenm kompetentnho vyieho predstavenho sa prv profesia me anticipova,
nie vak skr ne ptns dn.
Kn. 650 - 1. Cie novicitu vyaduje, aby sa novici formovali pod usmerovanm magistra
poda poriadku formovania, ktor treba uri vlastnm prvom.
2. Riadenie novicov pod autoritou vych predstavench je rezervovan iba magistrovi.
Kn. 651 - 1. Magistrom novicov m by len intittu, ktor zloil doivotn suby a bol
zkonne uren.
2. Magistrovi, ak je to potrebn, sa mu prideli spolupracovnci, ktor mu podliehaj z
hadiska spravovania novicitu a poriadku formovania.
3. Na ele formovania novicov maj by starostlivo pripraven lenovia, ktor nezaaen
inmi povinnosami mu svoju lohu plni plodne a stlym spsobom.
Kn. 652 - 1. Je lohou magistra a jeho spolupracovnkov rozpozna a potvrdi povolanie
novicov a postupne ich formova na nleit vedenie ivota dokonalosti, ktor je vlastn intittu.
2. Novici sa maj vies k pestovaniu udskch a kresanskch nost; modlitbou a
sebazapieranm sa maj uvdza na plniu cestu dokonalosti; maj sa poa, ako rozjma o
tajomstve spsy, ako ta Svt psmo a meditova o om; maj sa pripravova na pestovanie
boskho kultu v posvtnej liturgii; maj si osvoji spsob ivota, zasvtenho Bohu a uom v
Kristovi evanjeliovmi radami; maj sa poui o povahe a duchu intittu, o jeho cieli a disciplne, o
jeho dejinch a ivote a napa sa lskou k Cirkvi a k jej posvtnm pastierom.
3. Novici, vedom si vlastnej zodpovednosti, maj tak aktvne spolupracova so svojm
magistrom, aby verne odpovedali na milos boskho povolania.
4. lenovia intittu sa maj stara, aby na diele formovania novicov zo svojej strany
spolupracovali prkladnm ivotom a modlitbou.
5. as novicitu, o ktorom sa hovor v kn. 648, 1, sa m vyui vlune na dielo
formcie, a preto sa novici nemaj zamestnva tdiami a prcami, ktor tejto formcii priamo
neslia.

Kn. 653 - 1. Novic me intitt slobodne opusti; avak kompetentn vrchnos intittu ho
me prepusti.
2. Po dokonen novicitu sa novic, ak je uznan za sceho, m pripusti k doasnej profesii,
in sa m prepusti; ak zostva pochybnos o jeho scosti, vy predstaven me predi as
probcie poda normy vlastnho prva, nie vak na dlhie ne es mesiacov.
3. lnok
Rehon profesia
Kn. 654 - V rehonej profesii lenovia verejnm subom ber na seba zachovvanie troch
evanjeliovch rd, zasvcuj sa Bohu slubou Cirkvi a vleuj sa do intittu s prvami a
povinnosami, urenmi v prve.
Kn. 655 - Doasn profesia sa sklad na as, uren vlastnm prvom, ktor nem by krat ne
tri roky a dlh ne es rokov.
Kn. 656 - K platnosti doasnej profesie sa vyaduje:
1. aby ten, kto ju chce sklada, dovil aspo osemnsty rok ivota;
2. aby novicit bol platne vykonan;
3. aby pripustenie zo strany kompetentnho predstaho s vyjadrenm jeho rady bolo slobodne
vykonan poda normy prva;
4. aby bola vslovn a zloen bez nsilia, vekho strachu alebo podvodu;
5. aby ju prijal zkonn predstaven osobne alebo prostrednctvom inho.
Kn. 657 - 1. Po uplynut asu, na ak bola profesia zloen, rehonk, ktor iada z vlastnej
vle a je povaovan za sceho, m by pripusten k obnoveniu profesie alebo k doivotnej profesii,
in m ods.
2. Ak sa to vak zd vhodn, kompetentn predstaven me poda vlastnho prva predi
obdobie doasnej profesie, ale tak, aby cel as, na ktor sa len doasnmi submi zavzuje,
neprevil dev rokov.
3. Doivotn profesia sa me z oprvnenho dvodu anticipova, nie vak skr ne tri
mesiace.
Kn. 658 - Okrem podmienok, o ktorch sa hovor v kn. 656, bod 3, 4, a 5 a inch, ktor pridva
vlastn prvo, k platnosti doivotnej profesie sa vyaduje:
1. aspo doven dvadsiaty prv rok ivota;
2. predchdzajca doasn profesia aspo tri roky pri neporuen predpisu kn. 657, 3.
4. lnok
Formovanie rehonkov
Kn. 659 - 1. V jednotlivch intittoch sa po prvej profesii m pokraova vo formovan
vetkch lenov, aby plnie viedli ivot vlastn intittu a aby primeranejie uskutoovali jeho
poslanie.
2. Preto vlastn prvo mus uri poriadok tohto formovania a jeho trvania so zreteom na
potreby Cirkvi a na okolnosti ud a asu, ak to vyaduje cie a povaha intittu.
Kn. 660 - 1. Formovanie m by systematick, prispsoben chpavosti lenov, duchovn a
apotolsk, vedeck a sasne praktick a prpadne aj so zskanm primeranch titulov tak
cirkevnch, ako aj obianskych.

 2. Poas trvania tohto formovania sa lenom nemaj zverova rady a diela, ktor mu
prekaj.
Kn. 661 - Rehonci maj po cel ivot horlivo pokraova vo svojej duchovnej, vedeckej a
praktickej formcii; predstaven im vak maj na to poskytn prostriedky a as.
IV. kapitola
POVINNOSTI A PRVA INTITTOV A ICH LENOV
Kn. 662 - Rehonci maj nasledovanie Krista, predloen v evanjeliu a vyjadren v stanovch
vlastnho intittu, poklada za najvyie pravidlo ivota.
Kn. 663 - 1. Prvou a hlavnou povinnosou vetkch rehonkov m by rozjmanie o boskch
veciach a ustavin spojenie s Bohom v modlitbe.
2. lenovia sa poda monosti maj denne zastova na eucharistickej obete, prijma
najsvtejie Kristovo telo a klaa sa sammu Pnovi, prtomnmu vo sviatosti.
3. Maj sa venova taniu Svtho psma a rozjmavej modlitbe, maj dstojne slvi
liturgiu hodn poda predpisov vlastnho prva pri zachovan zvzku pre klerikov, o ktorom sa
hovor v kn. 276, 2, bod 3, a maj vykonva aj in cvienia nbonosti.
4. Osobitn ctu maj prejavova Panne Bohorodike, ktor je prkladom a ochrankyou
kadho zasvtenho ivota, a to aj marinskym ruencom.
5. Kad rok maj svedomite vykona duchovn cvienia.
Kn. 664 - Rehonci maj zotrvva v obrten ducha k Bohu, maj aj denne spytova svedomie
a asto pristupova k sviatosti poknia.
Kn. 665 - 1. Rehonci maj bva vo vlastnom rehonom dome, zachovvajc spolon ivot,
a nemaj sa z neho vzaova bez povolenia svojho predstavenho. Ak vak ide o dlhodob
neprtomnos v dome, vy predstaven so shlasom svojej rady a z oprvnenho dvodu me
lenovi dovoli, aby mohol bva mimo domu intittu, nie vak dlhie ne rok, ak to nie je z
dvodu lieenia sa z choroby, kvli tdim alebo vykonvaniu apotoltu v mene intittu.
2. lena, ktor s myslom vymani sa spod moci predstavench sa nezkonne vzdialil z
rehonho domu, predstaven maj starostlivo vyhada a pomc mu, aby sa vrtil a vytrval vo
svojom povolan.
Kn. 666 - V pouvan spoloenskch oznamovacch prostriedkov sa m zachovva potrebn
opatrnos a vyhba sa tomu, o je kodliv vlastnmu povolaniu a nebezpen istote zasvtenej
osoby.
Kn. 667 - 1. Vo vetkch domoch sa m zachovva klauzra, prispsoben povahe a poslaniu
intittu, ako ju vymedzuje vlastn prvo, priom niektor as rehonho domu m by vdy
rezervovan iba lenom.
2. Prsnejiu disciplnu klauzry treba zachovva v kltoroch, urench na kontemplatvny
ivot.
3. Kltory mnok, ktor s plne uren na kontemplatvny ivot, musia zachovva
ppesk klauzru, a to poda noriem, ktor vydala Apotolsk stolica. Ostatn kltory mnok
maj zachovva klauzru, prispsoben vlastnej povahe a uren v stanovch.
4.Dieczny biskup m splnomocnenie z oprvnenho dvodu vstpi do klauzry kltorov
mnok, ktor sa nachdzaj v jeho diecze, a z vneho dvodu a so shlasom predstavenej dovoli,
aby aj in vstpili do klaurry a aby mnky z nej vychdzali na naozaj nevyhnutn as.

Kn. 668 - 1. lenovia pred prvou profesiou maj sprvu svojich majetkov postpi, komu
chc, a ak stanovy neuruj nieo in, slobodne naklada s ich uvanm a vnosom. Avak
testament, ktor m by platn aj poda obianskeho prva, maj urobi aspo pred doivotnou
profesiou.
2. Na zmenu tchto opatren z prvneho dvodu a na uskutonenie akhokovek konu,
tkajceho sa asnch majetkov, potrebuj povolenie kompetentnho predstavenho poda normy
vlastnho prva.
3. okovek rehonk nadobda vlastnou usilovnosou alebo vzhadom na intitt,
nadobda pre intitt. o mu akmkovek spsobom prislcha ako dchodok, podpora alebo
poistn, nadobda pre intitt, ak vlastn prvo nestanovuje nieo in.
4. Kto sa pre povahu intittu mus naplno zriec svojich majetkov, toto zrieknutie sa m
urobi pred doivotnou profesiou poda monosti formou platnou aj poda obianskeho prva, ktor
bude plati odo da zloenia profesie. To ist m urobi profes s doivotnmi submi, ktor sa poda
normy vlastnho prva chce s povolenm najvyieho modertora iastone alebo celkom zriec
svojich majetkov.
5. Profes, ktor sa pre povahu intittu plne zriekol svojich majetkov, strca schopnos
nadobda a vlastni, a preto neplatne uskutouje kony, ktor s v protiklade so subom chudoby.
o vak dostane po zrieknut sa, pripad intittu poda normy vlastnho prva.
Kn. 669 - 1. Rehonci maj nosi odev intittu, zhotoven poda normy vlastnho prva, ako
znak zasvtenia a na svedectvo chudoby.
2. Rehon klerici intittu, ktor nem vlastn rcho, maj nosi klerick odev poda
normy kn. 284.
Kn. 670 - Intitt mus lenom poskytn vetko, o je poda normy stanov potrebn na
dosiahnutie ciea ich povolania.
Kn. 671 - Rehonk nem bez povolenia zkonnho predstavenho prebera lohy a rady mimo
vlastnho intittu.
Kn. 672 - Rehonkov zavzuj predpisy kn. 277, 285, 286, 287 a 289, a rehonch klerikov
navye predpisy kn. 279, 2; v laickch intittoch ppeskho prva povolenie, o ktorom sa
hovor v kn. 285, 4, me udeli vlastn vy predstaven.
V. kapitola
APOTOLT INTITTOV
Kn. 673 - Apotolt vetkch rehonkov spova v prvom rade v svedectve ich zasvtenho
ivota, ktor s povinn napomha modlitbou a poknm.
Kn. 674 - Intitty, ktor s plne uren na kontemplciu, v tajomnom Kristovom tele vdy
zaujmaj znamenit miesto: prinaj toti Bohu vzneen obetu chvly, prehojnmi plodmi
svtosti obohacuj Bo ud a prkladom ho pobdaj, ako aj tajomnou apotolskou plodnosou
rozmnouj. Z tohto dvodu, hoci by potreba innho apotoltu bola akokovek naliehav, lenov
tchto intittov nemono povolva, aby poskytovali vpomoc v rozlinch pastoranch slubch.
Kn. 675 - 1. V intittoch, ktor sa venuj dielam apotoltu, apotolsk innos patr k ich
samej povahe. Preto cel ivot lenov m by preniknut apotolskm duchom, cel apotolsk
innos vak m by formovan rehonm duchom.
2. Apotolsk innos m vdy vychdza z dvernho spojenia s Bohom a m ho
posilova a podporova.

 3. Apotolsk innos, ktor treba kona v mene a z mandtu Cirkvi, sa m vykonva v jej
spoloenstve.
Kn. 676 - Laick intitty tak muov, ako aj ien maj as duchovnmi a telesnmi skutkami
milosrdenstva na pastoranej lohe Cirkvi a uom poskytuj najrozmanitejie sluby; preto maj
verne zotrvva v milosti svojho povolania.
Kn. 677 - 1. Predstaven a lenovia sa maj verne pridriava poslania a diel, ktor s vlastn
intittu; maj ich vak so zreteom na asove a miestne potreby rozumne prispsobova aj za
pouitia novch a vhodnch prostriedkov.
2. Avak intitty, ak maj nejak zdruenia veriacich, ktor s k nim pripojen, maj im s
osobitou starostlivosou pomha, aby boli preniknut pvodnm duchom ich rehonej rodiny.
Kn. 678 - 1. Rehonci v tom, o sa vzahuje na starostlivos o due, na verejn vykonvanie
boskho kultu a inch diel apotoltu, podliehaj moci biskupov, ktorm s povinn preukazova
oddan poslunos a ctu.
2. Vo vykonvan vonkajieho apotoltu rehonci podliehaj aj vlastnm predstavenm a
musia zosta vern disciplne intittu; v prpade potreby sami biskupi nemaj zanedbva
vyadovanie tohto zvzku.
3. V organizovan diel apotoltu rehonkov je potrebn, aby dieczni biskupi a rehon
predstaven postupovali po vzjomnej porade.
Kn. 679 - Dieczny biskup me z vemi naliehavho dvodu zakza lenovi rehonho
intittu zdriava sa v diecze, ak jeho vy predstaven po upozornen zanedbal urobi opatrenie,
priom sa vec m ihne predloi Svtej stolici.
Kn. 680 - Medzi rozlinmi intittmi a aj medzi intittmi a svetskm klrom sa m rozvja
usporiadan spoluprca, ako aj koordincia vetkch apotolskch diel a innost pod vedenm
dieczneho biskupa pri neporuen povahy, ciea jednotlivch intittov a zkonov fundcie.
Kn. 681 - 1. Diela, ktor dieczny biskup zveruje rehonkom, podliehaj autorite a riadeniu
toho istho biskupa pri zachovan prva rehonch predstavench poda normy kn. 678, 2 a 3.
2. V tchto prpadoch sa medzi diecznym biskupom a kompetentnm predstavenm
intittu m uzavrie psomn dohoda, v ktorej sa medzi inm m vslovne a presne uri to, o sa
vzahuje na dielo, ktor treba vykona, na lenov, ktorch treba pre prideli, a na ekonomick
otzky.
Kn. 682 - 1. Ak ide o udelenie cirkevnho radu niektormu rehonmu lenovi v diecze,
dieczny biskup rehonka vymenva na nvrh alebo aspo so shlasom kompetentnho
predstavenho.
2. Rehonk me by zo zverenho radu odvolan na pokyn bu zverujcej vrchnosti po
upozornen rehonho predstavenho, alebo na pokyn predstavenho po predchdzajcom
upozornen toho, kto rad zveril, priom sa nevyaduje shlas druhej strnky.
Kn. 683 - 1. Dieczny biskup me poas pastoranej vizitcie, ako aj v prpade potreby
osobne alebo cez inho vizitova kostoly a kaplnky, ktor veriaci trvalo navtevuj, koly a in
nboensk alebo charitatvne diela i u duchovn, alebo asn, zveren rehonkom; nie vak
koly, ktor s prstupn vlune vlastnm chovancom intittu.
2. Ak azda zistil zneuvanie, po bezvslednom napomenut rehonho predstavenho me
urobi opatrenie sm na zklade vlastnej autority.
VI. kapitola

ODLENIE LENOV OD INTITTU

1. lnok
Prestpenie do inho intittu
Kn. 684 - 1. len s doivotnmi submi neme z vlastnho rehonho intittu prestpi do
inho, ak nem dovolenie najvych modertorov obidvoch intittov a ak kad z nich nem shlas
svojej rady.
2. len, po skonen probcie, ktor m trva aspo tri roky, mono v novom intitte
pripusti k doivotnej profesii. Ak vak len tto profesiu odmietne zloi alebo ho k jej zloeniu
kompetentn predstaven nepripustia, m sa vrti do pvodnho intittu, ak nedostal indult
sekularizcie.
3. Aby rehonk mohol zo svojprvneho kltora prestpi do inho kltora toho istho
intittu alebo federcie, alebo konfedercie, vyaduje sa a sta shlas vych predstavench
obidvoch kltorov a kapituly prijmajceho kltora pri neporuen inch poiadaviek, stanovench
vlastnm prvom; nov profesia sa nevyaduje.
4. Vlastn prvo m vymedzi as a spsob probcie, ktor m predchdza profesii lena v
novom intitte.
5. Na prestpenie do sekulrneho intittu alebo do spolonosti apotolskho ivota, alebo z
nich do rehonho intittu sa vyaduje dovolenie Svtej stolice, ktorej mandtov sa treba dra.
Kn. 685 - 1. A do zloenia profesie v novom intitte, hoci suby zostvaj, prva a
povinnosti, ktor mal len v predchdzajcom intitte, sa pozastavuj; avak od zaatia probcie je
viazan zachovva vlastn prvo novho intittu.
2. Zloenm profesie v novom intitte sa len do vleuje, priom zanikaj
predchdzajce suby, prva a povinnosti.
2. lnok
Vystpenie z intittu
Kn. 686 - 1. Najvy modertor so shlasom svojej rady me lenovi, ktor zloil doivotn
suby, z vneho dvodu udeli indult exklaustrcie, nie vak na dlhie ne tri roky, a ak ide o
klerika, s predchdzajcim shlasom ordinra miesta, na ktorom sa mus zdriava. Predi indult
alebo ho udeli na dlhie ne tri roky je rezervovan Svtej stolici, alebo ak ide o intitty
dieczneho prva, diecznemu biskupovi.
2. Udelenie indultu exklaustrcie pre mnky dva iba Apotolsk stolica.
3. Na iados najvyieho modertora so shlasom jeho rady exklaustrciu me lenovi
intittu ppeskho prva z vnych dvodov uloi Svt stolica alebo lenovi intittu
dieczneho prva dieczny biskup pri zachovan prvnej miernosti a lsky.
Kn. 687 - Exklaustrovan len je pokladan za oslobodenho od zvzkov, ktor s nezluiten
s novm ivotnm stavom, a ostva v zvislosti od svojich predstavench a pod ich starostlivosou,
ako aj miestneho ordinra, najm ak ide o klerika. Rcho intittu me nosi, ak sa v indulte
neuruje nieo in. Nem vak aktvny ani pasvny hlas.
Kn. 688 - 1. Kto chce po uplynut asu profesie z intittu vystpi, me ho opusti.
2. Kto poas trvania doasnej profesie z vneho dvodu iada opusti intitt, indult na
opustenie v intitte ppeskho prva me dosta od najvyieho modertora so shlasom jeho
rady; avak indult, aby bol platn v intittoch dieczneho prva a v kltoroch, o ktorch sa hovor
v kn. 615, mus by potvrden biskupom domu, do ktorho len patr.

Kn. 689 - 1. lena po uplynut doasnej profesie, ak s na to oprvnen dvody, kompetentn

vy predstaven me po vypout mienky svojej rady vyli zo skladania alej profesie.
2. Telesn alebo duevn choroba, vzniknut aj po profesii, ktor poda sudku odbornkov
rob lena, o ktorom sa hovor v 1, neschopnm i v intitte, je dvodom, aby nebol pripusten k
obnoveniu profesie alebo k zloeniu doivotnej profesie, ak choroba nevznikla z nedbanlivosti
intittu alebo v dsledku prce, vykonvanej v intitte.
3. Ak sa vak rehonk poas trvania doasnch subov pomiatol, hoci nov profesiu neme
zloi, predsa neme by z intittu prepusten.
Kn. 690 - 1. Kto po skonen novicitu alebo po profesii zkonne vystpil z intittu, toho
najvy modertor so shlasom svojej rady me prija sp bez bremena opakova novicit;
lohou toho istho modertora vak bude vymedzi primeran predben probciu pred doasnou
profesiou a as subov, ktor m oplyn pred doivotnou profesiou poda normy kn. 655 a 657.
2. To ist splnomocnenie m predstaven svojprvneho kltora so shlasom svojej rady.
Kn. 691 - 1. Profes s doivotnmi submi nem iada indult na opustenie intittu, ak nem
na to vemi vne dvody, zven pred Pnom; svoju iados m poda najvyiemu modertorovi
intittu, ktor ju m s vyjadrenm svojm a svojej rady predloi kompetentej vrchnosti.
2. Takto indult v intittoch ppeskho prva je rezervovan Apotolskej stolici; v
intittoch dieczneho prva ho me udeli aj biskup dieczy, v ktorej sa nachdza dom, do ktorho
len patr.
Kn. 692 - Indult na opustenie intittu, zkonne udelen a lenovi oznmen, ak ho sm len pri
samom kone oznmenia neodmietol, na zklade samho prva prina so sebou dipenz od subov,
ako aj od vetkch zvzkov, vyplvajcich z profesie.
Kn. 693 - Ak je len klerikom, indult sa neudel, km si nenjde biskupa, ktor ho v diecze
inkardinuje alebo aspo prijme na skku. Ak je prijat na skku, po uplynut piatich rokov je na
zklade samho prva do dieczy inkardinovan, ak ho biskup neodmietol.
3. lnok
Prepustenie lenov
Kn. 694 - 1. Za lena samm inom prepustenho z intittu treba povaova toho, ktor:
1. veobecne znmym spsobom odpadol od katolckej viery;
2. uzavrel manelstvo alebo sa o hoci len obiansky pokal.
2. V tchto prpadoch m vy predstaven so svojou radou bezodkladne po zozbieran
dkazov vyda vyhlsenie o ine, aby prepustenie bolo prvne zrejm.
Kn. 695 - 1. len mus by prepusten pre delikty, o ktorch sa hovor v kn. 1397, 1398 a
1395, ak v prpade deliktov, o ktorch sa hovor v kn. 1395, 2, predstaven neusudzuje, e
prepustenie nie je vbec navyhnutn a o npravu lena, ako aj o zadosuinenie spravodlivosti a
odstrnenie pohorenia sa mono dostatone postara inm spsobom.
2. V tchto prpadoch m vy predstaven po zozbieran dkazov o inoch a
zapoitatenosti prepanmu lenovi predloi obalobu a dkazy s poskytnutm monosti
obhajova sa. Vetky spisy, podpsan predstavenm a notrom, spolu s odpoveami lena,
zachytenmi psomne a samm lenom podpsanmi, sa maj odosla najvyiemu modertorovi.
Kn. 696 - 1. lena mono prepusti aj z inch dvodov, len ke s vne, vonkajie,
zapoitaten a prvne dokzan, ako s: trval zanedbvanie zvzkov zasvtenho ivota;
opakovan poruovanie posvtnch zvzkov; tvrdoijn neposlunos voi zkonnm predpisom

predstavench vo vnej veci; vek pohorenie vyplvajce z trestuhodnho sprvania sa lena;

tvrdoijn obhajovanie alebo renie nuk, odsdench magistriom Cirkvi; verejn hlsenie sa k
ideolgim, nakazenm materializmom alebo ateizmom; nezkonn neprtomnos, o ktorej sa
hovor v kn. 665, 2, trvajca pol roka; in dvody podobnej zvanosti, prpadne vymedzen
vlastnm prvom intittu.
2. Na prepustenie lena s doasnmi submi staia aj dvody menej zvanosti, stanoven
vo vlastnom prve.
Kn. 697 - Ak v prpadoch, o ktorch sa hovor v kn. 696, vy predstaven po vypout mienky
svojej rady usdi, e treba zaa proces na prepustenie:
1. m zozbiera alebo doplni dkazy;
2. m lena psomne alebo pred dvoma svedkami napomen s vslovnm pohrozenm
nslednho prepustenia, ak sa nespamt, priom mu jasne nazna dvod prepustenia a d lenovi
pln monos obhajoby; ak napomenutie nemalo inok, po uplynut aspo ptnstich dn m
pristpi k druhmu napomenutiu;
3. ak ani toto napomenutie nemalo inok a vy predstaven so svojou radou usdi, e
nenapravitenos je dostatone zrejm a e obhajoby lena s nedostaujce a od poslednho
napomenutia uplynulo ptns dn bez itku, vetky spisy podpsan samm vym predstavenm
a notrom spolu s odpoveami lena, ktor sm podpsal, m odosla najvyiemu modertorovi.
Kn. 698 - Vo vetkch prpadoch, o ktorch sa hovor v kn. 695 a 696, vdy zostva zachovan
prvo lena by v spojen s najvym modertorom a priamo jemu predklada svoje obhajoby.
Kn. 699 - 1. Najvy modertor so svojou radou, ktor aby bola platn, mus pozostva aspo
zo tyroch lenov, m kolgiovo postupova pri dkladnom zvaovan dkazov, argumentov a
obhajob, a ak sa to po tajnom hlasovan rozhodne, m vyda prepac dekrt, priom aby bol
platn, aspo shrnne uvedie prvne a skutkov motvy.
2. Vo svojprvnych kltoroch, o ktorch sa hovor v kn. 615, rozhodnutie o prepusten
patr diecznemu biskupovi, ktormu predstaven predlo spisy, preskman jeho radou.
Kn. 700 - Prepac dekrt nem innos, ak ho nepotvrdila Svt stolica, ktorej treba posla
dekrt a vetky spisy; ak ide o intitt dieczneho prva, potvrdenie prislcha biskupovi dieczy, kde
sa nachdza dom, do ktorho je rehonk prijat. Aby vak dekrt bol platn, mus uvies prvo,
ktor m prepusten poda rekurz kompetentnej vrchnosti do desiatich dn od prijatia oznmenia.
Rekurz m pozastvajci inok.
Kn. 701 - Samm inom zkonnho prepustenia suby zanikaj, ako aj prva a povinnosti,
vyplvajce z profesie. Ak vak len je klerikom, posvtn rdy neme vykonva, km nenjde
biskupa, ktor ho po primeranej probcii prijme do dieczy poda normy kn. 693 alebo mu aspo
dovol vykonva posvtn rdy.
Kn. 702 - 1. T, ktor z rehonho intittu zkonne vystupuj alebo boli z neho zkonne
prepusten, nemu od neho ni iada za nijak prcu, ktor v om vykonali.
2. Intitt m vak zachova prvnu miernos a evanjeliov lsku voi lenovi, ktor sa od
neho odluuje.
Kn. 703 - V prpade vekho vonkajieho pohorenia alebo vemi vnej ujmy hroziacej intittu
vy predstaven, alebo ak hroz nebezpeenstvo z oneskorenia, miestny predstaven so shlasom
svojej rady me rehonka ihne z rehonho domu vyli. Ak je to potrebn, vy predstaven sa
m postara, aby sa zaal proces na prepustenie poda normy prva, alebo m vec predloi
Apotolskej stolici.

Kn. 704 - O lenoch, ktor s akmkovek spsobom odlen od intittu, m sa urobi

zmienka v sprve, ktor treba zasla Apotolskej stolici a o ktorej sa hovor v kn. 592, 1.
VII. kapitola
REHONCI POVEN DO EPISKOPTU
Kn. 705 - Rehonk poven do episkoptu zostva lenom svojho intittu, ale na zklade
subu poslunosti podlieha jedine Rmskemu vekazovi a neviau ho zvzky, ktor sm rozumne
povauje za nezluiten so svojm postavenm.
Kn. 706 - Rehonk, o ktorom sa hovor vyie:
1. ak profesiou stratil vlastnctvo majetkov, m prvo na uvanie, vnos a sprvu majetkov, ktor
mu pripadaj; avak dieczny biskup a in, o ktorch sa hovor v kn. 381, 2, vlastnctvo
nadobdaj pre partikulrnu cirkev; ostatn pre intitt alebo pre Svt stolicu poda toho, i intitt
je schopn vlastni alebo nie;
2. ak profesiou nestratil vlastnctvo majetkov, op nadobda uvanie, vnos a sprvu majetkov,
ktor mal; tie, ktor mu pripadn neskr, nadobda plne pre seba;
3. avak v obidvoch prpadoch s majetkami, ktor mu pripadn nie z hadiska jeho osoby, mus
naloi poda vle darcov.
Kn. 707 - 1. Emeritn biskup rehonk si me vybra miesto bydliska aj mimo domov svojho
intittu, ak sa Svt stolica nepostarala o nieo in.
2. o sa tka jeho primeranho a dstojnho materilneho zabezpeenia, ak slil nejakej
diecze, m sa zachova kn. 402, 2, ak by sa vlastn intitt nechcel postara o jeho materilne
zabezpeenie; in sa Apotolsk stolica m postara inm spsobom.
VIII. kapitola
KONFERENCIE VYCH PREDSTAVENCH
Kn. 708 - Vy predstaven sa mu s itkom zdruova do konferenci alebo rd, aby sa
spolonmi silami vynasnaovali bu o plnie dosiahnutie ciea jednotlivch intittov vdy pri
neporuen ich samostatnosti, povahy a vlastnho ducha, alebo aby prerokovali spolon zleitosti,
alebo aby sa zaviedla primeran koordincia a spoluprca s Konferenciami biskupov, aj s
jednotlivmi biskupmi.
Kn. 709 - Konferencie vych predstavench maj ma svoj tatt, schvlen Svtou stolicou,
ktor jedin ich me zriadi, aj ako prvnick osobu, a zostvaj pod jej najvym vedenm.
III. titul

SEKULRNE INTITTY
Kn. 710 - Sekulrny intitt je intitt zasvtenho ivota, v ktorom sa vo svete ijci veriaci
usiluj o dokonalos lsky a snaia sa predovetkm zntra prispie k posvteniu sveta.
Kn. 711 - len sekulrneho intittu na zklade svojho zasvtenia nemen vlastn knonick
postavenie v Boom ude, i u laick, alebo klerick, pri zachovan predpisov prva, ktor sa
vzahuj na intitty zasvtenho ivota.
Kn. 712 - Pri zachovvan predpisov kn. 598-601 stanovy maj uri posvtn zvzky, ktormi
sa v intitte prijmaj evanjeliov rady, a uri zvzky, ktor z tchto zvzkov vyplvaj, ale v
spsobe ivota vdy pri zachovan vlastnej sekulrnosti intittu.

Kn. 713 - 1. lenovia tchto intittov vyjadruj a uskutouj vlastn zasvtenie v

apotolskej innosti a ako kvas sa usiluj vetko prenikn evanjeliovm duchom na posilnenie a
vzrast Kristovho tela.
2. Laick lenovia maj vo svete a zo sveta as na evanjelizanej lohe Cirkvi bu
svedectvom kresanskho ivota a vernosti voi svojmu zasvteniu, alebo poskytovanm pomoci pri
usporadvan asnch vec poda Boha a pri pretvran sveta silou evanjelia. Poda vlastnho
sekulrneho spsobu ivota ponkaj aj svoju spoluprcu do sluby cirkevnho spoloenstva.
3. Klerick lenovia svedectvom zasvtenho ivota najm v presbytriu poskytuj pomoc
spolubratom osobitnou apotolskou lskou a v Boom ude svojou posvtnou slubou zdokonauj
posvcovanie sveta.
Kn. 714 - lenovia maj i v obyajnch podmienkach sveta poda normy stanov bu sami,
alebo kad vo svojej rodine, alebo v skupine bratskho ivota.
Kn. 715 - 1. Klerick lenovia inkardinovan v diecze zvisia od dieczneho biskupa pri
neporuen toho, o sa vzahuje na zasvten ivot vo vlastnom intitte.
2. T vak, ktor s poda normy kn. 266, 3, inkardinovan do intittu, ak s uren na
vlastn diela intittu alebo na riadenie intittu, zvisia od biskupa ako rehonci.
Kn. 716 - 1. Vetci lenovia sa maj aktvne zastova na ivote intittu poda vlastnho
prva.
2. lenovia toho istho intittu maj medzi sebou zachovva spoloenstvo, starostlivo
dbajc na jednotu ducha a na prav bratstvo.
Kn. 717 - 1. Stanovy maj predpisova vlastn spsob riadenia, uri as, v ktorom maj
modertori vykonva svoj rad, a spsob, akm sa maj urova.
2. Nikto nem by uren za najvyieho modertora, kto nie je definitvne vlenen.
3. T, ktor s na ele riadenia intittu, maj sa stara, aby sa zachovala jednota ducha a
aby sa napomhala aktvna as lenov.
Kn. 718 - Sprva majetkov intittu, ktor mus vyjadrova a rozvja evanjeliov chudobu, sa
riadi normami V. knihy asn majetky Cirkvi, ako aj vlastnm prvom intittu. Takisto vlastn
prvo m uri najm ekonomick zvzky intittu voi lenom, ktor pre pracuj.
Kn. 719 - 1. lenovia, aby verne zodpovedali svojmu povolaniu a aby ich apotolsk innos
vychdzala zo samho spojenia s Kristom, maj sa horlivo oddva modlitbe, vhodnm spsobom sa
venova taniu Svtho psma, zachovva as kadoronch duchovnch cvien a poda
vlastnho prva vykonva aj in cvienia duchovnho ivota.
2. Slvenie Eucharistie, poda monosti kadodenn, m by prameom a posilou celho ich
zasvtenho ivota.
3. Slobodne maj pristupova k sviatosti poknia a asto ju prijma.
4. Potrebn duchovn vedenie maj dosta slobodne, a ak si elaj, rady tohto druhu si maj
iada od svojich modertorov.
Kn. 720 - Prvo prijma do intittu tak na probciu, ako aj na prevzatie posvtnch zvzkov
bu asnch, alebo doivotnch ie definitvnych patr vym modertorom s ich radou poda
normy stanov.
Kn. 721 - 1. Na zaiaton probciu sa neplatne prijma:
1. kto ete nedosiahol plnoletos;

2. kto je skutone viazan posvtnm zvzkom v nejakom intitte zasvtenho ivota alebo je
vlenen do spolonosti apotolskho ivota;
3. manelsk strnka poas trvania manelstva.
2. Stanovy mu uri in prekky prijatia aj vzhadom na platnos alebo pripoji
pripomienky.
3. Okrem toho, aby bol niekto prijat, m ma zrelos, potrebn na sprvne vedenie ivota,
ktor je vlastn intittu.
Kn. 722 - 1. Zaiaton probcia sa m zamera na to, aby kandidti lepie spoznali svoje
bosk povolanie, a to vlastn intittu, a aby sa cviili v duchu a v spsobe ivota intittu.
2. Kandidti sa maj riadne formova na ivot poda evanjeliovch rd a pouova, ako ho
plne premeni na apotolt za pomoci tch foriem evanjelizcie, ktor viac zodpovedaj cieu,
duchu a povahe intittu.
3. Spsob a as tejto probcie pred prvm prijatm posvtnch zvzkov v intitte, nie
kratej ne dva roky, m sa uri v stanovch.
Kn. 723 - 1. Po uplynut asu zaiatonej probcie kandidt, ktor je povaovan za sceho,
m tri evanjeliov rady, potvrden posvtnm zvzkom, prija alebo z intittu ods.
2. Toto prv vlenenie, nie kratie ne p rokov, m by poda normy stanov doasn.
3. Po uplynut asu tohto vlenenia len, ktor je povaovan za sceho, m by pripusten
k doivotnmu alebo definitvnemu vleneniu, priom pravda doasn zvzky treba vdy
obnovova.
4. Definitvne vlenenie vzhadom na ist prvne inky, ktor treba uri v stanovch, je
postaven na rove doivotnmu.
Kn. 724 - 1. Po prvom prijat posvtnch zvzkov treba stle vo formovan pokraova poda
stanov.
2. lenovia sa v boskch a udskch veciach maj rovnako formova; avak o ich trval
duchovn formciu sa maj vne stara modertori intittu.
Kn. 725 - Intitt si nejakm zvzkom, vymedzenm v stanovch, me pridrui aj inch
veriacich, ktor sa snaia o evanjeliov dokonalos poda ducha intittu a maj as na jeho
poslan.
Kn. 726 - 1. Po uplynut asu doasnho vlenenia me len intitt slobodne opusti alebo ho
vy modertor po vypout mienky svojej rady z oprvnenho dvodu me vyli z obnovenia
posvtnch zvzkov.
2. Doasne vlenen len, ak to sm od seba iada, me od najvyieho modertora so
shlasom jeho rady z vneho dvodu dosta indult na opustenie.
Kn. 727 - 1. Doivotne vlenen len, ktor chce intitt opusti, m po zrelom uven veci
pred Pnom iada od Apotolskej stolice cez najvyieho modertora indult na opustenie intittu,
ak intitt je ppeskho prva; in aj od dieczneho biskupa, ako je to uren v stanovch.
2. Ak ide o klerika inkardinovanho v intitte, m sa zachova predpis kn. 693.
Kn. 728 - Zkonne udelenm indultom na opustenie zanikaj vetky zvzky, ako aj prva a
povinnosti, vyplvajce z vlenenia.
Kn. 729 - len sa z intittu prepa poda normy kn. 694 a 695; okrem toho stanovy maj
vymedzi in dvody prepustenia, len ke s primerane vne, vonkajie, zapoitaten a prvne

dokzan, a m sa zachova spsob postupu, stanoven v kn. 697-700. Na prepustenho sa

vzahuje predpis kn. 701.
Kn. 730 - Aby len sekulrneho intittu preiel do inho sekulrneho intittu, maj sa
zachova predpisy kn. 684, 1, 2, 4, a kn. 685; aby sa uskutonil prechod do rehonho intittu
alebo do spolonosti apotolskho ivota, alebo z nich do sekulrneho intittu, vyaduje sa
povolenie Apotolskej stolice, ktorej mandtov sa treba dra.

II. oddiel
SPOLONOSTI APOTOLSKHO IVOTA
Kn. 731 - 1. K intittom zasvtenho ivota sa pribliuj spolonosti apotolskho ivota,
ktorch lenovia bez rehonch subov sleduj vlastn apotolsk cie spolonosti, a ijc bratsk
ivot v spoloenstve poda vlastnho spsobu ivota, zachovvanm stanov sa snaia o dokonalos
lsky.
2. Medzi nimi s spolonosti, v ktorch lenovia nejakm zvzkom, urenm v stanovch,
prijmaj evanjeliov rady.
Kn. 732 - To, o je stanoven v kn. 578-597 a 606, sa vzahuje na spolonosti apotolskho
ivota, ale pri neporuen povahy kadej spolonosti; na spolonosti vak, o ktorch sa hovor v kn.
731, 2, sa vzahuj aj kn. 598-602.
Kn. 733 - 1. Dom zriauje a miestne spoloenstvo ustanovuje kompetentn vrchnos
spolonosti po predchdzajcom psomnom shlase dieczneho biskupa, s ktorm sa tie mus
poradi, ke ide o jeho zruenie.
2. Shlas na zriadenie domu prina so sebou prvo ma aspo kaplnku, v ktorej sa slvi a
uchovva najsvtejia Eucharistia.
Kn. 734 - Riadenie spolonosti sa vymedzuje stanovami pri zachovan kn. 617-633 poda
povahy kadej spolonosti.
Kn. 735 - 1. Prijmanie, probcia, vlenenie a formovanie lenov sa vymedzuje vlastnm
prvom kadej spolonosti.
2. o sa tka prijmania do spolonosti, maj sa zachovva podmienky, stanoven v kn.
642-645.
3. Vlastn prvo mus vymedzi pln probcie a formovania, prispsoben cieu a povahe
spolonosti, najm vedeck, duchovn a apotolsk, tak aby lenovia, spoznvajc bosk
povolanie, vhodne sa pripravovali na poslanie a ivot spolonosti.
Kn. 736 - 1. V klerickch spolonostiach sa klerici inkardinuj do samej spolonosti, ak
stanovy neuruj in.
2. Vo veciach, tkajcich sa poriadku tdia prijmania posvtnch rdov, sa maj
zachovva normy pre svetskch klerikov, ale pri zachovan 1.
Kn. 737 - Vlenenie prina so sebou pre lenov povinnosti a prva, uren v stanovch, pre
spolonos vak staros vies lenov k cieu vlastnho povolania poda stanov.
Kn. 738 - 1. Vetci lenovia podliehaj vlastnm modertorom poda normy stanov vo
veciach, ktor sa tkaj vntornho ivota a disciplny spolonosti.
2. Podliehaj aj diecznemu biskupovi vo veciach, ktor sa tkaj verejnho kultu,
starostlivosti o due a inch diel apotoltu so zreteom na kn. 679-683.

 3. Vzahy lena inkardinovanho do dieczy k vlastnmu biskupovi uruj stanovy alebo

osobitn dohody.
Kn. 739 - lenovia okrem zvzkov, ktorm ako lenov viau poda stanov, s viazan
veobecnmi zvzkami klerikov, ak z povahy veci alebo z kontextu nie je zrejm nieo in.
Kn. 740 - lenovia musia bva v zkonne ustanovenom dome alebo v spoloenstve a
zachovva spolon ivot poda normy vlastnho prva, ktorm sa riadia aj prpady neprtomnosti
v dome alebo spolonosti.
Kn. 741 - 1. Spolonosti, a ak stanovy neuruj in, ich asti a domy s prvnickmi osobami
a ako tak s schopn nadobda, vlastni, spravova a scudzova majetky poda normy predpisov
V. knihy asn majetky Cirkvi, kn. 636, 638 a 639, ako aj vlastn prva.
2. lenovia s takisto schopn poda normy vlastnho prva asn majetky nadobda,
vlastni, spravova a nimi disponova, ale okovek dostan so zreteom na spolonos, nadobda
sa pre spolonos.
Kn. 742 - Vystpenie a prepustenie lena ete definitvne nevlenenho sa riadi stanovami
jednotlivej spolonosti.
Kn. 743 - Indult na opustenie spolonosti so znikom prv a povinnost, vyplvajcich z
vlenenia, pri zachovan predpisu kn. 693, me dosta definitvne vlenen len od najvyieho
modertora so shlasom jeho rady, ak to poda stanov nie je rezervovan Svtej stolici.
Kn. 744 - 1. Takisto je rezervovan aj najvyiemu modertorovi so shlasom jeho rady udeli
povolenie lenovi definitvne vlenenmu prejs do inej spolonosti apotolskho ivota, priom s
medzitm pozastaven prva a povinnosti vlastnej spolonosti, ale pri zachovan prva vrti sa sp
pred definitvnym vlenenm do novej spolonosti.
2. Aby sa uskutonil prechod do intittu zasvtenho ivota alebo z neho do spolonosti
apotolskho ivota, vyaduje sa povolenie Svtej stolice, ktorej mandtov sa treba dra.
Kn. 745 - Najvy modertor so shlasom svojej rady me definitvne vlenenmu lenovi
udeli indult i mimo spolonosti, nie vak dlhie ne tri roky, priom sa pozastavuj prva a
povinnosti, ktor s nezluiten s jeho novm postavenm; zostva vak pod starostlivosou
modertorov. Ak ide o klerika, vyaduje sa navye shlas ordinra miesta, na ktorom sa mus
zdriava, pod jeho starostlivosou aj zostva a je od neho zvisl.
Kn. 746 - Pri prepan definitvne vlenenho lena sa maj zachova primerane prispsoben
kn. 694-704.
TRETIA KNIHA

UIACA LOHA CIRKVI

Kn. 747 - 1. Cirkev, ktorej Kristus Pn zveril poklad viery, aby za pomoci Ducha Svtho
zjaven pravdu svto chrnila, hlbie skmala, verne ohlasovala a vykladala, m povinnos a
vroden prvo, pouvajc aj vlastn spoloensk oznamovacie prestriedky nezvisle od akejkovek
udskej moci kza evanjelium vetkm nrodom.
2. Cirkvi prislcha prvo vdy a vade ohlasova morlne zsady, tkajce sa aj socilneho
poriadku, ako aj posudzova akkovek udsk veci, pokia to vyaduj zkladn prva udskej
osoby alebo spsa du.
Kn. 748 - 1. Vetci udia s zaviazan v tch veciach, ktor sa vzahuj na Boha a jeho Cirkev,
hada pravdu a na zklade boskho zkona maj povinnos a prvo spoznan pravdu prija a
zachovva.

 2. Nikdy nikomu nie je dovolen pod ntlakom privdza ud, aby prijali katolcku vieru
proti svojmu svedomiu.
Kn. 749 - 1. Najvy vekaz je na zklade svojej lohy neomyln v magistriu, ke ako
najvy pastier a uite vetkch veriacich, ktor m za lohu posilova svojich bratov vo viere,
definitvnym konom vyhlasuje nuku o viere alebo mravoch za zvzn.
2. Neomylnos v magistriu m aj kolgium biskupov, ke magistrium vykonvaj
biskupi zhromaden na ekumenickom koncile, ktor ako doktori a sudcovia viery a mravov
vyhlasuj pre cel Cirkev nuku o viere alebo mravoch za tak, ktorej sa treba definitvne
pridriava; alebo ke rozden po svete, zachovvajc spojenie spoloenstva medzi sebou a s
nstupcom Petra, spolu s tm istm Rmskym vekazom hodnoverne uiac veci viery alebo
mravov, dospej k jednmu sudku, ktorho sa treba ako definitvneho pridriava.
3. Nijak nuka sa neme chpa ako neomylne definovan, ak to nie je zjavne zrejm.
Kn. 750 - Boskou a katolckou vierou treba veri vetko to, o obsahuje napsan alebo
tradovan Boie slovo, ie jeden poklad viery zveren Cirkvi, a sasne predklad ako Bohom
zjaven bu slvnostnm magistriom Cirkvi, alebo jej riadnym a univerzlnym magistriom, o sa
toti prejavuje spolonm zomknutm sa veriacich pod vedenm posvtnho magistria; vetci s
teda zaviazan vyhba sa akmkovek nukm, ktor tomu protireia.
Kn. 751 - Herzou sa nazva po prijat krstu tvrdoijn popieranie nejakej pravdy, ktor treba
veri boskou a katolckou vierou, alebo tvrdoijn pochybovanie o nej; apostzia je opovrhnutie
celej kresanskej viery; schizma je odmietnutie podrobi sa Najvyiemu vekazovi alebo
odmietnutie spoloenstva s lenmi Cirkvi, ktor s mu podriaden.
Kn. 752 - Nie sce shlas viery, predsa vak nbon poslunos rozumu a vle treba prejavi
nuke, ktor hlsa bu Najvy vekaz, alebo kolgium biskupov o viere alebo mravoch, ke
vykonvaj hodnovern magistrium, hoci tto nuku nezamaj vyhlasi definitvnym konom;
veriaci sa teda maj starostlivo vyhba tomu, o sa s ou nezhoduje.
Kn. 753 - Biskupi, ktor s v spoloenstve s hlavou a lenmi kolgia i jednotlivo, alebo
zhromaden na Konferencich biskupov alebo na partikulrnych konciloch, hoci nemaj
neomylnos v uen, s hodnovernmi doktormi a uitemi viery veriacich, ktor s zveren ich
starostlivosti; veriaci s povinn prejavi svoj shlas s tmto hodnovernm magistriom svojich
biskupov s nbonou poslunosou ducha.
Kn. 754 - Vetci veriaci s zaviazan zachovva kontitcie a dekrty, ktor s cieom
predklada nuku alebo odsudzova myln nzory vydva zkonn cirkevn vrchnos, zvl vak
tie, ktor vydva Rmsky vekaz alebo kolgium biskupov.
Kn. 755 - 1. lohou celho kolgia biskupov a predovetkm Apotolskej stolice je rozvja a
usmerova u katolkov ekumenick hnutie, ktorho cieom je obnovenie jednoty vetkch
kresanov, ktor napomha je Cirkev zaviazan z vle Krista.
2. Takisto lohou biskupov a poda normy prva aj Konferenci biskupov je napomha tto
jednotu a poda rozlinch potrieb alebo situci vydva praktick normy so zreteom na predpisy,
vynesen najvyou cirkevnou vrchnosou.
I. titul

SLUBA BOIEHO SLOVA

Kn. 756 - 1. Z hadiska celej Cirkvi je loha ohlasova evanjelium zveren predovetkm
Rmskemu vekazovi a kolgiu biskupov.

 2. Z hadiska partikulrnej cirkvi, ktor je im zveren, tto lohu vykonvaj jednotliv

biskupi, ktor s v nej modertormi celej sluby slova; niekedy vak tto lohu spolone plnia
niektor biskupi sasne pre rozlin cirkvi poda normy prva.
Kn. 757 - Vlastnou lohou presbyterov, ktor toti s spolupracovnci biskupov, je ohlasova
Boie evanjelium; tto povinnos maj najm farri voi udu, ktor je im zveren, a in, ktorm je
zveren starostlivos o due; aj diakoni maj lohu venova sa slube slova Boiemu udu v
spoloenstve s biskupom a jeho presbytriom.
Kn. 758 - lenovia intittov zasvtenho ivota na zklade vlastnho zasvtenia Bohu
osobitnm spsobom vydvaj svedectvo evanjelia a biskup ich pri ohlasovan evanjelia vhodne
priber na pomoc.
Kn. 759 - Laick veriaci na zklade krstu a birmovania s svedkami evanjeliovej zvesti svojm
slovom a prkladom kresanskho ivota; mu by aj povolan, aby pri vykonvan sluby slova
spolupracovali s biskupom a s presbytermi.
Kn. 760 - V slube slova, ktor sa m opiera o Svt psmo, tradciu, liturgiu, magistrium a
ivot Cirkvi, Kristovo tajomstvo sa m predklada celostne a verne.
Kn. 761 - Na ohlasovanie kresanskej nuky sa maj pouva rozlin dostupn prostriedky,
predovetkm kzanie a katechetick vuka, ktor zaujmaj vdy popredn miesto, ale aj
predkladanie nuky v kolch, v akadmich, na konferencich a pri stretnutiach rozlinho druhu,
ako aj jej rozirovanie verejnmi vyhlseniami zo strany zkonnej vrchnosti v tlai alebo v inch
spoloenskch oznamovacch prostriedkoch z prleitosti niektorch udalost.
I. kapitola
KZANIE BOIEHO SLOVA
Kn. 762 - Pretoe sa Bo ud zhromauje predovetkm slovom ivho Boha, ktor sa plnm
prvom vyaduje z st kazov, lohu kzania si maj vemi ceni posvtn sluobnci, medzi
hlavnmi povinnosami ktorch m by ohlasovanie Boieho evanjelia vetkm.
Kn. 763 - Biskupi maj prvo kza Boie slovo vade, nevynmajc kostoly a kaplnky
rehonch intittov ppeskho prva, ak to miestny biskup v jednotlivch prpadoch vslovne
neodoprel.
Kn. 764 - Pri neporuen predpisu kn. 765 presbyteri a diakoni maj splnomocnenie kza
vade, ktor treba pouva s aspo predpokladanm shlasom rektora kostola, ak toto
splnomocnenie kompetentn ordinr neobmedzil alebo neodal alebo ak partikulrny zkon
nevyaduje vslovn povolenie.
Kn. 765 - Na kzanie rehonkom v ich kostoloch alebo kaplnkch sa vyaduje povolenie
predstavenho, kompetentnho poda normy stanov.
Kn. 766 - Poda predpisov Konferencie biskupov a pri neporuen kn. 767, 1, na kzanie v
kostole alebo v kaplnke mono pripusti laikov, ak to v istch okolnostiach vyaduje potreba alebo
ak sa to v jednotlivch prpadoch ukazuje ako uiton.
Kn. 767 - 1. Medzi formami kzania vynik homlia, ktor je asou samej liturgie a je
rezervovan kazovi alebo diakonovi; v nej sa poas liturgickho roka maj z posvtnho textu
vyklada tajomstv viery a normy kresanskho ivota.
2. Vo vetkch omiach v nedele a prikzan sviatky, ktor sa slvia za asti udu, treba
ma homliu a nemono ju vynecha bez vneho dvodu.

 3. Vemi sa odpora, aby ak je as udu dostaujca, homlia bola aj v omiach

slvench v tdni najm v adventnom a pstnom obdob alebo z prleitosti nejakho sviatku alebo
smutnej udalosti.
4. Je lohou farra alebo rektora stara sa, aby sa tieto predpisy svedomito zachovvali.
Kn. 768 - 1. Hlsatelia Boieho slova maj veriacim predklada predovetkm to, o treba
veri a kona na slvu Boha a spsu ud.
2. Veriacim maj podva aj nuku, ktor predklad magistrium Cirkvi o dstojnosti a
slobode udskej osoby, o jednote a stlosti rodiny a jej lohch, o povinnostiach ud, ijcich v
spolonosti, ako aj o usporiadan asnch vec poda poriadku, ktor stanovil Boh.
Kn. 769 - Kresansk nuka sa m predklada spsobom, ktor je primeran stavu posluchov
a zodpoved potrebm doby.
Kn. 770 - Farri maj poda predpisov dieczneho biskupa v istch obdobiach usporiada kzne,
ktor sa nazvaj duchovnmi cvieniami a posvtnmi misiami, alebo in formy kzn
prispsoben potrebm.
Kn. 771 - 1. Duchovn pastieri, predovetkm biskupi a farri sa maj stara, aby sa Boie
slovo hlsalo aj tm veriacim, ktor pre svoj ivotn stav dostatone nevyuvaj spolon a riadnu
pastoran starostlivos alebo im celkom chba.
2. Maj sa tie postara, aby sa posolstvo evanjelia dostalo aj k neveriacim, bvajcim na
ich zem, lebo aj ich tak ako veriacich mus zaha starostlivos o due.
Kn. 772 - 1. o sa tka kzania, vetci maj okrem toho zachovva normy, ktor vydal
dieczny biskup.
2. Ke ide o predkladanie kresanskej nuky v rozhlase alebo televzii, maj sa zachovva
predpisy, stanoven Konferenciou biskupov.
II. kapitola
KATECHETICK VUKA
Kn. 773 - Vlastnou a vnou povinnosou predovetkm duchovnch pastierov je stara sa o
katechizciu kresanskho udu, aby sa viera veriacich podvanm a sksenosou kresanskho
ivota stala ivou, vraznou a inorodou.
Kn. 774 - 1. Starostlivos o katechizciu pod vedenm zkonnej cirkevnej vrchnosti sa tka v
primeranej miere vetkch lenov Cirkvi.
2. Rodiia maj vmi ako in povinnos slovom a prkladom formova deti vo viere a praxi
kresanskho ivota; rovnak povinnos maj t, ktor zastupuj, ako aj krstn rodiia.
Kn. 775 - 1. Pri zachovan predpisov vydanch Apotolskou stolicou lohou dieczneho
biskupa je vyda normy o katechizcii a postara sa, aby boli k dispozcii vhodn katechetick
pomcky, ak sa to uke vhodn, aj pripravou katechizmu, ako aj podporova a koordinova
katechetick podujatia.
2. Je lohou Konferencie biskupov, aby sa, ak sa to uke uiton, po predchdzajcom
schvlen Apotolskej stolice postarala o vydanie katechizmov pre svoje zemie.
3. Pri Konferencii biskupov sa me ustanovi katechetick rad, ktorho hlavnou lohou
m by poskytova jednotlivm dieczam pomoc v katechizcii.
Kn. 776 - Farr je na zklade svojej lohy viazan stara sa o katechetick formovanie
dospelch, mldee a det a na tento cie si m za spolupracovnkov pribra klerikov, pridelench do
farnosti, lenov intittov zasvtenho ivota a spolonost apotolskho ivota s ohadom na

povahu kadho intittu, ako aj laickch veriacich, predovetkm katechtov; t vetci, ak nie s
zkonne haten, sa nemaj zdrha ochotne poskytn pomoc. M napomha a podporova lohu
rodiov v rodinnej katechze, o ktorej sa hovor v kn. 774, 2.
Kn. 777 - Farr sa m so zreteom na normy stanoven diecznym biskupom osobitnm
spsobom stara:
1. aby sa poskytovala vhodn katechza pred slvenm sviatost;
2. aby sa deti katechetickou vukou, poskytovanou primeran as, riadne pripravovali na prv
prijatie sviatost poknia a najsvtejej Eucharistie, ako aj na sviatos birmovania;
3. aby sa deom po pristpen k prvmu prijmaniu, katechetickm formovanm dostalo plnie a
hlbie vzdelanie;
4. aby sa katechetick vuka podvala aj telesne alebo duevne postihnutm, pokia to dovouje
ich stav;
5. aby sa viera mldee a dospelch rozlinmi formami a podujatiami upevovala, osvetovala a
rozvjala.
Kn. 778 - Rehon predstaven a predstaven spolonost apotolskho ivota sa maj stara, aby
sa v ich kostoloch, v kolch a v inch dielach, ktor s im akokovek zveren, horlivo poskytovala
katechetick vuka.
Kn. 779 - Katechetick vuka sa m podva pri pouit vetkch prostriedkov, didaktickch
pomcok a spoloenskch oznamovacch prostriedkov, ktor sa zdaj innejie na to, aby si veriaci
primerane svojej povahe, schopnostiam a veku, ako aj ivotnm podmienkam plnie osvojili
katolcku nuku a mohli ju vhodnejie uvdza do praxe.
Kn. 780 - Miestni ordinri sa maj stara, aby katechti boli nleite pripraven na riadne plnenie
svojej lohy, aby sa im toti poskytovala trval formcia, aby vhodne poznali nuku Cirkvi, a
teoreticky i prakticky si osvojili normy, vlastn pedagogickm disciplnam.
II. titul

MISIJN INNOS CIRKVI

Kn. 781 - Kee cel Cirkev je svojou povahou misionrska a dielo evanjelizcie treba
povaova za zkladn povinnos Boieho udu, vetci veriaci, vedom si vlastnej zodpovednosti,
maj ma v misijnom diele svoj podiel.
Kn. 782 - 1. Najvyie riadenie a koordincia podujat a innost, ktor sa tkaj misijnho
diela, ako aj misionrskej spoluprce, prislcha Rmskemu vekazovi a kolgiu biskupov.
2 Jednotliv biskupi ako zodpovedajci za cel Cirkev a vetky cirkvi sa maj osobitne
stara o misijn dielo predovetkm podnecovanm, rozvjanm a podporovanm misijnch podujat
vo vlastnej partikulrnej cirkvi.
Kn. 783 - lenovia intittov zasvtenho ivota, kee sa na zklade svojho zasvtenia
oddvaj slube Cirkvi, s povinn spsobom vlastnm svojmu intittu zvl pracova v misijnej
innosti.
Kn. 784 - Za misionrov, ktorch toti kompetentn cirkevn vrchnos vysiela na vykonvanie
misijnho diela, mu by vybrat domorodci alebo nedomorodci, tak svetsk klerici, ako aj lenovia
intittov zasvtenho ivota a spolonost apotolskho ivota, alebo in laick veriaci.
Kn. 785 - 1. Na vykonvanie misijnho diela sa maj prijma katechisti ie laick veriaci,
nleite pripraven a vyznaujci sa kresanskm ivotom, ktor sa pod vedenm misionra venuj
predkladaniu evanjeliovho uenia a usporadvaniu liturgickej innosti a diel dobroinnej lsky.

 2. Katechisti sa maj formova v kolch nato urench, alebo kde nie s, pod vedenm
misionrov.
Kn. 786 - Cirkev misijn innos vo vlastnom zmysle, ktorou sa ujma v nrodoch alebo
spoloenstvch, kde ete nezapustila korene, vykonva predovetkm vysielanm hlsateov
evanjelia, km sa mlad cirkvi naplno neustanovia, km toti nebud vybaven vlastnmi silami a
dostatonmi prostriedkami, ktormi samy bud mc vykonva dielo evanjelizcie.
Kn. 787 - 1. Misionri maj svedectvom ivota a slova nadviaza primn dialg s neveriacimi
v Krista, aby sa im spsobom primeranm ich mentalite a kultre otvorili cesty, ktormi mu by
priveden k poznaniu evanjeliovho posolstva.
2. Maj sa stara, aby tch, ktorch povauj za pripravench prija evanjeliov posolstvo,
vyuili v pravdch viery, a to tak, aby sami, ke to slobodne iadaj, mohli by pripusten na prijatie
krstu.
Kn. 788 - 1. T, ktor prejavili vu prija vieru Krista po uplynut asu predkatechumentu,
maj sa liturgickmi obradmi prija do katechumentu a ich men sa maj zapsa do knihy, na to
urenej.
2. Katechumeni sa vukou kresanskho ivota a cvienm maj vhodne zasvcova do
tajomstva spsy a uvdza do ivota viery, liturgie a dobroinnej lsky Boieho udu, ako aj
apotoltu.
3. Je lohou Konferencie biskupov vyda tatt, ktorm sa m riadi katechument,
vymedzi, o maj katechumeni plni, a uri, ak vhody sa im maj priznva.
Kn. 789 - Novopokrstenci sa maj vhodnou vukou formova na hlbie poznanie pravdy
evanjelia a na plnenie povinnost, prijatch krstom; maj sa da prenikn primnou lskou ku
Kristovi a k jeho Cirkvi.
Kn. 790 - 1. lohou dieczneho biskupa v misijnch zemiach je:
1. napomha, usmerova a koordinova podujatia a diela, ktor sa vzahuj na misijn
innos;
2. stara sa, aby sa uzavreli nleit dohody s modertormi intittov, ktor sa venuj misijnmu
dielu, a aby vzahy s nimi boli na prospech misie.
2. Predpisom, vydanm diecznym biskupom, o ktorch sa hovor v 1, bod 1, podliehaj
vetci misionri aj rehonci a ich pomocnci, ktor bvaj v jeho oblasti.
Kn. 791 - V jednotlivch dieczach sa na rozvjanie misijnej spoluprce:
1. maj napomha misionrske povolania;
2. m uri kaz na inn napomhanie podujat v prospech misi najm Ppeskch misijnch
diel;
3. m kadorone slvi de misi;
4. m kadorone odvdza primeran milodar na misie, ktor treba zasla Svtej stolici.
Kn. 792 - Konferencie biskupov maj ustanovi a napomha diela, ktor maj tch, ktor z
pracovnch alebo udijnch dvodov prichdzaj z misijnch krajov na ich zemie, bratsky prijma
a s primeranou pastoranou starostlivosou podporova.
III. titul

KATOLCKA VCHOVA

Kn. 793 - 1. Rodiia, ako aj t, ktor ich zastupuj, s povinn a maj prvo vychovva deti;
katolcki rodiia maj povinnos aj prvo zvoli si tie prostriedky a intitcie, ktormi poda
miestnych okolnost mu vhodnejie zabezpei katolcku vchovu det.
2. Rodiia maj tie prvo vyuva tie prostriedky, poskytovan obianskou spolonosou,
ktor potrebuj na zaistenie katolckej vchovy det.
Kn. 794 - 1. Z osobitnho dvodu povinnos a prvo vychovva prislcha Cirkvi, ktorej Boh
zveril poslanie pomha uom, aby mohli djs k plnosti kresanskho ivota.
2. Povinnosou duchovnch je vetko zariadi tak, aby vetci veriaci dostali katolcku
vchovu.
Kn. 795 - Kee prav vchova mus sledova pln formciu udskej osoby, usmernen na jej
posledn cie a sasne na spolon dobro spolonost, deti a mlde sa maj tak vychovva, aby
svoje fyzick, morlne a intelektulne vlohy mohli harmonicky rozvja, zska dokonalej zmysel
pre zodpovednos a sprvne pouvanie slobody a aby boli pripraven na aktvnu as na
spoloenskom ivote.
I. kapitola
KOLY
Kn. 796 - 1. Mezi prostriedkami na zveaovanie vchovy maj veriaci vysoko hodnoti
koly, ktor s rodiom pri plnen vchovnej lohy hlavnou pomocou.
2. Je potrebn, aby rodiia zko spolupracovali s uitemi kl, ktorm zverili deti do
vchovy; uitelia vak pri plnen svojej povinnosti maj dverne spolupracova s rodimi, ktorch
treba ochotne vypou, a ich zdruenia alebo zhromadenia sa maj organizova a vysoko vi.
Kn. 797 - Je potrebn, aby rodiia mali vo vbere kl prav slobodu; preto sa veriaci musia
stara o to, aby obianska spolonos tto slobodu rodiom priznvala a pri zachovan distributvnej
spravodlivosti ju aj podporou chrnila.
Kn. 798 - Rodiia maj zveri deti tm kolm, v ktorch je postaran o katolcku vchovu; ak
to nemu urobi, s povinn postara sa, aby sa ich nleit katolcka vchova zabezpeila mimo
koly.
Kn. 799 - Veriaci sa maj usilova, aby v obianskej spolonosti zkony upravujce formciu
mldee zaisovali i jej nboensk a mravn vchovu poda svedomia rodiov v samch kolch.
Kn. 800 - 1. Cirkev m prvo zaklada a vies koly akhokovek odboru, druhu a stupa.
2. Veriaci maj podporova katolcke koly a poda svojich sl poskytova pomoc pri ich
zakladan a udriavan.
Kn. 801 - Rehon intitty, ktorm je vchova vlastnm poslanm, verne sa pridriavajce toho
svojho poslania, maj sa snai venova sa katolckej vchove aj pomocou svojich kl, zaloench
so shlasom dieczneho biskupa.
Kn. 802 - 1. Ak nie s k dispozcii koly, v ktorch sa poskytuje vchova, preniknut
kresanskm duchom, lohou dieczneho biskupa je postara sa, aby sa zaloili.
2. Kde je to uiton, dieczny biskup sa m postara, aby sa zaloili aj odborn a technick,
ako aj in, vyadovan zvltnymi potrebami.
Kn. 803 - 1. Katolckou kolou sa rozumie t kola, ktor vedie kompetentn cirkevn
vrchnos alebo verejn cirkevn prvnick osoba alebo ktor cirkevn vrchnos psomnm
dokumentom za tak uznva.

 2. Je potrebn, aby sa vuka a vchova v katolckej kole opierala o zsady katolckej

nuky; uitelia sa maj vyznaova sprvnou nukou a bezhonnosou ivota.
3. Nijak kola, hoci skutone katolcka, nem nies nzov katolcka kola, ak to nie je so
shlasom kompetentnej cirkevnej vrchnosti.
Kn. 804 - 1. Cirkevnej vrchnosti podlieha katolcka nboensk vuka a vchova, ktor sa
poskytuje v akchkovek kolch alebo sa zabezpeuje prostrednctvom rozlinch spoloenskch
oznamovacch prostriedkov; lohou Konferencie biskupov je vydva pre tto oblas innosti
veobecn normy a lohou dieczneho biskupa je usmerova ju a dozera na u.
2. Miestny ordinr m ma staros o to, aby t, ktor s uren na nboensk vuku v
kolch, aj nekatolckych, boli uitelia, vyznaujci sa sprvnou nukou, svedectvom kresanskho
ivota a pedagogickm umenm.
Kn. 805 - Miestny ordinr m prvo vymenva alebo schvaova uiteov nboenstva pre
svoju dieczu a takisto, ak sa to vyaduje z nboenskho alebo mravnho dvodu, ich odvolva
alebo iada, aby boli odvolan.
Kn. 806 - 1. Diecznemu biskupovi prislcha prvo dozera na katolcke koly nachdzajce
sa na jeho zem a vizitova ich, aj tie, ktor zaloili alebo riadia lenovia rehonch intittov;
takisto jemu prislcha vydva predpisy, ktor sa tkaj veobecnho poriadku katolckych kl;
tieto predpisy platia aj pre koly, ktor riadia t ist lenovia, ale pri neporuen samostatnosti
vntornho vedenia tchto kl.
2. Modertori katolckych kl sa pod dohadom miestneho ordinra maj stara, aby
vuka, ktor sa v nich podva, sa z vedeckho hadiska vyznaovala aspo takou rovou ako v
inch kolch kraja.
II. kapitola
KATOLCKE UNIVERZITY A IN INTITTY VYIEHO TDIA
Kn. 807 - Cirkev m prvo zaklada a vies univerzity, ktor maj prispieva k vyej kultre
ud a plniemu rozvoju udskej osoby, ako aj k plneniu uiacej lohy samej Cirkvi.
Kn. 808 - Nijak univerzita, hoci skutone katolcka, nem ma titul alebo nzov katolcka
univerzita, ak to nie je so shlasom kompetentnej cirkevnej vrchnosti.
Kn. 809 - Konferencie biskupov sa maj stara, aby ak je to mon a uiton, boli univerzity
alebo aspo fakulty, na ich zem vhodne rozmiestnen, na ktorch sa maj skma a predna
rozlin disciplny, ale pri zachovan ich vedeckej samostatnosti a zohadnen katolckeho uenia.
Kn. 810 - 1. Povinnosou vrchnosti kompetentnej poda tattu je postara sa, aby na
katolckych univerzitch boli vymenvan vyuujci, ktor sa okrem vedeckej a pedagogickej
scosti vyznauj neporuenosou uenia a bezhonnosou ivota, a ak tieto poiadavky nespaj,
aby boli z lohy odvolan pri zachovan postupu, urenho v tatte.
2. Konferencia biskupov a dieczni biskupi, ktorch sa to tka, maj povinnos a prvo
dozera, aby sa na tchto univerzitch verne zachovvali zsady katolckej nuky.
Kn. 811 - 1. Kompetentn cirkevn vrchnos sa m stara, aby sa na katolckych univerzitch
zriadila fakulta alebo intitt, alebo aspo katedra teolgie, na ktorej sa maj kona prednky aj
pre laickch tudentov.
2. Na kadej katolckej univerzite sa maj kona prednky, na ktorch sa maj rozobera
hlavne tie otzky, ktor svisia s disciplnami tchto faklt.

Kn. 812 - Je potrebn, aby t, ktor na akchkovek intittoch vych tdi prednaj
teologick disciplny, mali mandt kompetentnej cirkevnej vrchnosti.
Kn. 813 - Dieczny biskup m ma vek pastoran starostlivos o tudentov aj zriadenm
farnosti alebo aspo pomocou kazov, trvalo na to urench, a m sa postara, aby pri univerzitch,
aj nekatolckych, boli katolcke univerzitn stredisk, ktor by mldei poskytovali pomoc,
predovetkm duchovn.
Kn. 814 - Predpisy, stanovan pre univerzity, sa rovnakm spsobom vzahuj na aj in intitty
vych tdi.
III. kapitola
CIRKEVN UNIVERZITY A FAKULTY
Kn. 815 - Cirkvi s na zklade jej lohy ohlasova zjaven pravdu vlastn cirkevn univerzity
alebo fakulty pre vskum posvtnch discipln alebo s posvtnmi spojench a pre vedeck
formovanie tudentov v tchto disciplnach.
Kn. 816 - 1. Cirkevn univerzity a fakulty mu by ustanoven iba zriadenm Apotolskou
stolicou alebo schvlenm, ktor udelila; jej prislcha aj ich vyie riadenie.
2. Kad cirkevn univerzita a fakulta mus ma svoj tatt a tudijn poriadok, schvlen
Apotolskou stolicou.
Kn. 817 - Akademick stupne, ktor maj ma v Cirkvi knonick inky, neme udeova
iadna univerzita alebo fakulta, ktor nie je zriaden alebo schvlen Apotolskou stolicou.
Kn. 818 - Predpisy, stanoven pre katolcke univerzity v kn. 810, 812 a 813, platia aj pre
cirkevn univerzity a fakulty.
Kn. 819 - Pokia to vyaduje dobro dieczy alebo rehonho intittu, ba i celej Cirkvi, dieczni
biskupi alebo kompetentn predstaven intittov musia na cirkevn univerzity alebo fakulty posiela
mladkov, klerikov a lenov, ktor vynikaj povahou, nosami a nadanm.
Kn. 820 - Modertori a profesori cirkevnch univerzt a faklt sa maj stara, aby si rozlin
fakulty univerzity, pokia to predmet dovouje, vzjomne pomhali a aby medzi vlastnou
univerzitou alebo fakultou a inmi univerzitami alebo fakultami aj necirkevnmi bola vzjomn
spoluprca, v rmci ktorej maj spolonou prcou, zhromadeniami, koordinovanmi vedeckmi
vskumami a inmi prostriedkami prispieva k viemu rozvoju vied.
Kn. 821 - Konferencia biskupov a dieczny biskup sa maj postara, aby kde je to mon, sa
zakladali vyie intitty nboenskch vied, na ktorch sa maj vyuova teologick a in
disciplny, ktor sa vzahuj na kresansk kultru.
IV. titul

SPOLOENSK OZNAMOVACIE PROSTRIEDKY A ZVL KNIHY

Kn. 822 - 1. Pastieri Cirkvi, vyuvajc vlastn prvo Cirkvi pri plnen svojej lohy, sa maj
snai pouva spoloensk oznamovacie prostriedky.
2. T ist pastieri maj ma staros o to, aby veriacich pouovali o povinnosti spolupracova
na oivovan pouvania spoloenskch oznamovacch prostriedkov humnnym a kresanskm
duchom.
3. Vetci veriaci, najm t, ktor sa akmkovek spsobom zastuj na usmerovan alebo
pouvan tchto prostriedkov, maj by sarostliv v poskytovan pomoci pastoranej innosti, tak
aby Cirkev aj pomocou tchto prostriedkov inne spala svoju lohu.

Kn. 823 - 1. Aby sa zachovala neporuenos viery a mravov, pastieri Cirkvi maj povinnos a
prvo dozera, aby sa spismi alebo pouvanm spoloenskch oznamovacch prostriedkov
nespsobila ujma viere alebo mravom veriacich; takisto poadova, aby sa im predkladali na
posdenie spisy, tkajce sa viery alebo mravov vydvan veriacimi; a tie zavrhn spisy, ktor
kodia pravej viere alebo dobrm mravom.
2. Povinnos a prvo, o ktorch sa hovor v 1, prislcha biskupom tak jednotlivo, ako aj
zhromadenm na partikulrnych konciloch alebo Konferencich biskupov vo vzahu k veriacim,
zverenm do ich starostlivosti, najvyej cirkevnej vrchnosti vak vo vzahu k celmu Boiemu
udu.
Kn. 824 - 1. Ak nie je stanoven in, miestnym ordinrom, od ktorho treba iada povolenie
alebo schvlenie vydva knihy poda knonov tohto titulu, je vlastn miestny ordinr autora alebo
ordinr miesta, kde sa knihy vydvaj.
2. To, o sa v knonoch tohto titulu stanovuje o knihch, treba uplatni na akkovek spisy,
uren na verejn rozirovanie, ak nie je zrejm nieo in.
Kn. 825 - 1. Knihy Svtho psma nemono vydva, ak nie s schvlen Apotolskou stolicou
alebo Konferenciou biskupov; aby sa mohli vydva ich preklady do nrodnho jazyka, takisto sa
vyaduje, aby boli schvlen tou istou vrchnosou a sasne vybaven potrebnmi a dostaujcimi
vysvetlivkami.
2. Preklady Svtho psma, opatren vhodnmi vysvetlivkami, mu katolcki veriaci s
povolenm Konferencie biskupov pripravi a vyda aj v spoluprci s oddelenmi bratmi.
Kn. 826 - 1. o sa tka liturgickch knh, maj sa zachovva predpisy kn. 838.
2. Pri novom vydan liturgickch knh, ako aj ich prekladov do nrodnho jazyka alebo ich
ast mus by z osvedenia ordinra miesta, kde sa knihy vydvaj, zrejm, e sa zhoduj so
schvlenm vydanm.
3. Modlitebn knihy na verejn alebo skromn pouvanie veriacich sa nemaj vydva bez
povolenia miestneho ordinra.
Kn. 827 - 1. Na vydanie katechizmov alebo inch spisov, ktor sa tkaj katechetickej vuky,
alebo ich prekladov, je potrebn schvlenie miestneho ordinra pri zachovan predpisu kn. 775, 2.
2. Na kolch, i u zkladnch, strednch alebo vych, nemono ako uebn texty
pouva knihy, ktor sa zaoberaj otzkami, tkajcimi sa Svtho psma, teolgie, knonickho
prva, cirkevnch dejn, nboenskch a morlnych discipln, ak neboli vydan so schvlenm
kompetentnej cirkevnej vrchnosti alebo neboli ou dodatone schvlen.
3. Odpora sa, aby knihy, zaoberajce sa ltkou, o ktorej sa hovor v 2, hoci sa
nepouvaj ako uebn texty, ako aj spisy, v ktorch sa nachdza nieo, o sa osobitne dotka
nboenstva alebo poestnosti mravov, sa predkladali miestnemu ordinrovi na posdenie.
4. V kostoloch alebo kaplnkch nemono vystavova, predva ani rozdva knihy alebo in
spisy, zaoberajce sa otzkami nboenstva alebo mravov, ak neboli s povolenm kompetentnej
cirkevnej vrchnosti vydan alebo ou dodatone schvlen.
Kn. 828 - Zbierky dekrtov alebo spisov, ktor vydala niektor cirkevn vrchnos, sa nesm
znova vyda, ak sa predtm nevyiadalo povolenie tej istej vrchnosti a nezachovali sa ou
predpsan podmienky.
Kn. 829 - Schvlenie alebo povolenie vyda nejak dielo plat pre originlny text, nie vak pre
jeho nov vydania alebo preklady.

Kn. 830 - 1. Konferencia biskupov me zostavi zoznam cenzorov, vyznaujcich sa

uenosou, pravm uenm a rozvnosou, ktor maj by k dispozcii diecznym kriam, alebo
me ustanovi komisiu cenzorov, s ktorou sa miestni ordinri mu radi, priom zostva
nedotknut prvo kadho miestneho ordinra zveri posdenie knh osobm, ktor m za
osveden.
2. Cenzor pri plnen svojho radu m ma bez akhokovek uprednostovania osb pred
oami iba nuku Cirkvi o viere a mravoch, ako ho predklad magistrium Cirkvi.
3. Cenzor mus da svoj posudok psomne; ak je priazniv, ordinr poda svojho sudku m
udeli povolenie na vydanie s uvedenm svojho mena, ako aj dtumu a miesta udelenho povolenia;
ak ho neudel, ordinr m autorovi diela oznmi dvody odopretia.
Kn. 831 - 1. Do dennkov, brorok alebo periodk, ktor zvyajne otvorene napdaj
katolcke nboenstvo alebo dobr mravy, veriaci nemaj nim prispieva, ak nie je na to
oprvnen a rozumn dvod; avak klerici a lenovia rehonch intittov iba s povolenm
miestneho ordinra.
2. Je lohou Konferencie biskupov stanovi normy o tom, o sa vyaduje, aby sa klerici a
lenovia rehonch intittov mohli v rozhlase alebo televzii zastni na diskusich o otzkach,
tkajcich sa katolckeho uenia alebo mravov.
Kn. 832 - Aby lenovia rehonch intittov mohli vyda spisy, zaoberajce sa otzkami
nboenstva alebo mravov, potrebuj aj povolenie svojho vyieho predstavenho poda normy
stanov.
V. TITUL
VYZNANIE VIERY
Kn. 833 - Osobne zloi vyznanie viery poda formuly, schvlenej Apotolskou stolicou, s
povinn:
1. pred predsedom alebo jeho delegtom vetci, ktor sa s rozhodujcim alebo poradnm hlasom
zastuj na veobecnom alebo partikulrnom koncile, na synode biskupov, ako aj na diecznej
synode; predseda vak pred koncilom alebo synodou;
2. poven do kardinlskej hodnosti poda tattu posvtnho kolgia;
3. pred delegtom Apotolskej stolice vetci poven do episkoptu a takisto t, ktor s
diecznemu biskupovi postaven na rove;
4. pred kolgiom konzultorov dieczny administrtor;
5. pred diecznym biskupom alebo jeho delegtom generlni vikri, biskupsk vikri, ako aj
sdni vikri;
6. pred miestnym ordinrom alebo jeho delegtom farri, rektor a uitelia teolgie a filozofie v
seminroch pri prijman lohy; t, ktor maj by poven do radu diakontu;
7. pred vekm kancelrom, alebo ak nie je, pred miestnym ordinrom alebo ich delegtmi rektor
cirkevnej alebo katolckej univerzity pri prijman lohy; pred rektorom, ak je kazom, alebo pred
miestnym ordinrom alebo ich delegtmi vyuujci, ktor na akchkovek univerzitch prednaj
disciplny, tkajce sa viery alebo mravov pri prijman lohy;
8. predstaven v klerickch rehonch intittoch a v klerickch spolonostiach apotolskho
ivota poda normy stanov.
TVRT KNIHA
POSVCOVACIA LOHA CIRKVI

Kn. 834 - 1. Posvcovaciu lohu Cirkev osobitnm spsobom pln pomocou posvtnej liturgie,
ktor je toti vykonvanm kazskej lohy Jeia Krista; v nej sa posvcovanie ud naznauje
zmyslovmi znakmi a uskutouje sa spsobom kadmu vlastnm a tajomn telo Jeia Krista ie
hlava a dy vykonva celostn bosk kult.
2. Takto kult je vtedy, ke sa v mene Cirkvi vykonva zkonne urenmi konmi, ktor
schvlila cirkevn vrchnos.
Kn. 835 - 1. Posvcovaciu lohu vykonvaj predovetkm biskupi, ktor s vekazmi,
hlavnmi rozdvatemi boskch tajomstiev, ako aj modertormi, podporovatemi a strcami
celho liturgickho ivota v cirkvi, ktor je im zveren.
2. Tto lohu vykonvaj aj presbyteri, ktor toti aj sami astn na Kristovom kazstve
ako jeho sluobnci pod autoritou biskupa sa vysviacan na slvenie boskho kultu a na
posvcovanie udu.
3. Diakoni maj as na slven boskho kultu poda normy predpisov prva.
4. Na posvcovacej lohe maj svoju vlastn as aj ostatn veriaci tm, e sa svojm
spsobom aktvne zastuj na liturgickch slveniach, predovetkm na eucharistickom slven;
osobitnm spsobom sa na tej istej lohe zastuj aj rodiia, ke ij manelsk ivot v
kresanskom duchu a staraj sa o kresansk vchovu det.
Kn. 836 - Kee kresansk kult, v ktorom sa vykonva spolon kazstvo veriacich, je dielo,
ktor vychdza z viery a o u sa opiera, posvtn sluobnci sa maj horlivo stara, aby ju
vzbudzovali a objasovali predovetkm slubou slova, ktorm sa viera rod a iv.
Kn. 837 - 1. Liturgick kony nie s skromn kony, ale slvenia samej Cirkvi, ktor je
sviatos jednoty, toti svt ud, zjednoten a usporiadan pod biskupmi; preto patria celmu telu
Cirkvi, s jeho prejavom a psobia na; jeho jednotlivch dov sa vak tkaj rozdielnym spsobom
poda rozdielnosti posvtnch rdov, loh a skutonej asti.
2. Liturgick kony, kee svojou povahou s spolonm slvenm, tam, kde je to mon,
maj sa slvi s hojnou a aktvnou asou veriacich.
Kn. 838 - 1. Usmerovanie posvtnej liturgie zvis jedine od autority Cirkvi: touto autoritou
je vak Apotolsk stolica a poda prva normy dieczny biskup.
2. Je lohou Apotolskej stolice riadi posvtn liturgiu celej Cirkvi, vydva liturgick
knihy, skma ich preklady do nrodnch jazykov, ako aj dozera na to, aby sa lliturgick
nariadenia vade verne zachovvali.
3. Konferencim biskupov prinle pripravi preklady liturgickch knh do nrodnch
jazykov, vhodne prispsoben v rozsahu urenom v samch liturgickch knihch a po
predchdzajcom preskman Svtou stolicou ich vydva.
4. Diecznemu biskupovi prinle v cirkvi, ktor mu je zveren, v medziach svojej
kompetencie vydva normy pre liturgiu, ktor vetkch zavzuj.
Kn. 839 - 1. Cirkev vykonva posvcovaciu lohu aj inmi prostriedkami, i u modlitbami,
ktormi pros Boha, aby veriaci boli posvten v pravde, alebo dielami poknia a dobroinnej lsky,
ktor vemi pomhaj, aby sa Kristovo krovstvo v duiach zakorenilo a upevnilo, a prispievaj k
spse sveta.
2. Miestni ordinri sa maj stara, aby sa modlitby, ako aj nbon a posvtn cvienia
kresanskho udu plne zhodovali s normami Cirkvi.
I. AS

SVIATOSTI
Kn. 840 - Sviatosti Novho zkona, ustanoven Kristom Pnom a zveren Cirkvi ako iny Krista
a Cirkvi, s znakmi a prostriedkami, ktormi sa viera vyjadruje a upevuje, vzdva sa kult Bohu a
uskutouje posvcovanie ud, a tak zvrchovane prispievaj k utvraniu, upevovaniu a
prejavovaniu cirkevnho spoloenstva; preto tak posvtn sluobnci, ako aj ostatn veriaci musia pri
ich slven preukazova najvyiu ctu a nleit starostlivos.
Kn. 841 - Kee sviatosti s tie ist pre cel Cirkev a patria do boskho pokladu, jedine
najvyia cirkevn vrchnos m prvo schvaova alebo urova, o sa vyaduje pre ich platnos, a
rovnako ona alebo in kompetentn vrchnos m poda normy kn. 838, 3 a 4 prvo rozhodn,
o sa vzahuje na ich dovolen slvenie, vysluhovanie a prijmanie, ako aj na poriadok, ktor treba
pri ich slven zachova.
Kn. 842 - 1. Kto neprijal krst, neme by platne pripusten k ostatnm sviatostiam.
2. Sviatosti krstu, birmovania a najsvtejej Eucharistie s navzjom tak spojen, e sa
vyaduj pre pln uvedenie do kresanskho ivota.
Kn. 843 - 1. Posvtn sluobnci nemu odoprie sviatosti tm, ktor si ich vhodne iadaj, s
riadne disponovan a prvo im nezakazuje, aby ich prijali.
2. Duchovn pastieri a ostatn veriaci, kad poda svojej cirkevnej lohy, maj povinnos
stara sa, aby t, ktor sviatosti iadaj, boli nleite evanjelizciou, ako aj katechetickou vukou
pripraven na ich prijatie so zreteom na normy, vydan kompetentnou vrchnosou.
Kn. 844 - 1. Katolcki vysluhovatelia dovolene vysluhuj sviatosti iba katolckym veriacim,
ktor ich takisto dovolene prijmaj iba od katolckych vysluhovateov pri neporuen predpisov 2,
3 a 4 tohto knonu, ako aj kn. 861, 2.
2. Kedykovek to potreba vyaduje alebo sa to odpora z hadiska pravho duchovnho
osohu a len ke sa vyhne nebezpeenstvu omylu alebo indiferentizmu, je dovolen veriacim, ktorm
je fyzicky alebo morlne nemon dosta sa ku katolckemu vysluhovateovi, prija sviatosti
poknia, Eucharistie a pomazania chorch od nekatolckych vysluhovateov, v cirkvi ktorch s
uveden sviatosti platn.
3. Katolcki vysluhovatelia dovolene vysluhuj sviatosti poknia, Eucharistie a pomazania
chorch lenom vchodnch cirkv, ktor nemaj s katolckou Cirkvou pln spoloenstvo, ak si to z
vlastnej vle iadaj a s riadne disponovan; plat to aj o lenoch inch cirkv, ktor z hadiska
sviatost s poda sudku Apotolskej stolice v rovnakom poloen ako uveden vchodn cirkvi.
4. Ak hroz nebezpeenstvo smrti alebo ak poda sudku dieczneho biskupa alebo
Konferencie biskupov nalieha in vna potreba, katolcki vysluhovatelia tie ist sviatosti dovolene
vysluhuj aj ostatnm kresanom, ktor nemaj pln spoloenstvo s katolckou Cirkvou a nemu sa
dosta k vysluhovateovi svojej spolonosti a iadaj to z vlastnej vle, len ke vo vzahu k tmto
sviatostiam prejavuj katolcku vieru a s riadne disponovan.
5. Pre prpady, o ktorch sa hovor v 2, 3 a 4, dieczny biskup alebo Konferencia biskupov
nemaj vydva veobecn normy, km sa neporadia aspo s miestnou kompetentnou vrchnosou
nekatolckej cirkvi alebo spolonosti, ktorej sa to tka.
Kn. 845 - 1. Sviatosti krstu, birmovania a posvtnho rdu sa nemu opakova, kee
vtlaj znak.
2. Ak po starostlivo vykonanom zisovan pretrvva rozumn pochybnos, i sviatosti, o
ktorch sa hovor v 1, boli skutone alebo platne udelen, maj sa udeli podmienene.

Kn. 846 - 1. Pri slven sviatost sa treba verne pridriava liturgickch knh, schvlench
kompetentnou vrchnosou; preto nikto nem v nich ni svojvone pridva, vynechva ani meni.
2. Vysluhovate m sviatosti slvi poda vlastnho obradu.
Kn. 847 - 1. Pri vysluhovan sviatost, v ktorch treba poui posvtn oleje, vysluhovate
mus pouva olej vylisovan z olv alebo inch rastln pri neporuen predpisu kn. 999, bod 2, a
nedvno posvten alebo poehnan biskupom; star sa nemaj pouva, ak to nie je nevyhnutn.
2. Farr si m zadovi posvtn oleje od vlastnho biskupa a m ich na slunom mieste
starostlivo uchovva.
Kn. 848 - Za vysluhovanie sviatost okrem milodaru, urenho kompetentnou vrchnosou,
vysluhovate nem ni iada, priom m dba vdy na to, aby ndzni neboli zbavovan sviatostnej
pomoci z dvodu chudoby.
I.titul
KRST
Kn. 849 - Krst, brna sviatost, nevyhnutn na spsu, v skutonej forme alebo aspo v tbe,
ktorm sa udia oslobodzuj od hriechov, preporodzuj sa na Boie deti a nezmazatenm znakom
pripodobnen Kristovi sa vleuj do Cirkvi, sa platne udeuje iba kpeom pravej vody s nleitou
slovnou formou.
I. kapitola
SLVENIE KRSTU
Kn. 850 - Krst sa vysluhuje poda poriadku predpsanho v schvlench liturgickch knihch s
vnimkou prpadu srnej potreby, v ktorom sa mus zachova iba to, o sa vyaduje pre platnos
sviatosti.
Kn. 851 - Je potrebn, aby sa slvenie krstu nleite pripravilo, a preto:
1. dospel, ktor m v mysle prija krst, m by prijat do katechumentu a poda monosti
rozlinmi stupami privdzan k sviatostnmu uvedeniu poda poriadku uvdzania,
prispsobenho Konferenciou biskupov, a poda osobitnch noriem, ktor ona vydala;
2. rodiia dieaa, ktor m by pokrsten, a takisto t, ktor prevezm lohu krstnch rodiov,
maj sa riadne poui o vzname tejto sviatosti a o zvzkoch, ktor s ou svisia; farr sa sm,
alebo prostrednctvom inch m postara, aby rodiia pastoranmi poueniami, ba aj spolonou
modlitbou boli nleite pripraven, priom zhromad na to viacer rodiny, a kde je to mon, aj ich
navtvi.
Kn. 852 - 1. Predpisy, ktor sa nachdzaj v knonoch o krste dospelho, sa vzahuj na
vetkch, ktor vyrstli z detstva a dosiahli pouvanie rozumu.
2. Za diea, aj o sa tka krstu, sa poklad ten, kto nie je zodpovedn za svoje iny.
Kn. 853 - Je potrebn, aby voda, ktor sa pouva pri udeovan krstu, bola okrem nevyhnutnho
prpadu poehnan poda predpisov liturgickch knh.
Kn. 854 - Krst sa m udeova bu ponorenm, alebo poliatm pri zachovan predpisov
Konferencie biskupov.
Kn. 855 - Rodiia, krstn rodiia a farr maj dba na to, aby sa nedvalo meno, cudzie
kresanskmu zmaniu.
Kn. 856 - Hoci sa krst me slvi v ktorkovek de, predsa sa odpora, aby sa spravidla
slvil v nedeu alebo poda monosti na Vekonon vigliu.

Kn. 857 - 1. Okrem nevyhnutnho prpadu vlastnm miestom krstu je kostol alebo kaplnka.
2. M by pravidlom, e dospel m by pokrsten vo vlastnom farskom kostole, diea vak
vo vlastnom farskom kostole rodiov, ak sa z oprvnenho dvodu neodpora nieo in.
Kn. 858 - 1. Kad farsk kostol m ma krstn prame pri neporuen kumulatvneho prva
u nadobudnutho inmi kostolmi.
2. Miestny ordinr me po vypout miestneho farra pre pohodlie veriacich dovoli alebo
nariadi, aby krstn prame bol aj v inom kostole alebo kapnke v obvode farnosti.
Kn. 859 - Ak krstenec pre vzdialenos miesta alebo pre in okolnosti neme bez vekch
akost prs alebo ho nemu donies do farskho kostola alebo do inho kostola, alebo kaplnky, o
ktorch sa hovor v kn. 858, 2, krst sa me a mus udeli v inom bliom kostole alebo kaplnke,
alebo aj na inom slunom mieste.
Kn. 860 - 1. Okrem nevyhnutnho prpadu sa krst nem udeova v skromnch domoch, ak
to miestny ordinr z vneho dvodu nedovolil.
2. Ak dieczny biskup nestanovil in, v nemocniciach sa krst okrem nevyhnutnho prpadu
alebo z inho srneho pastoranho dvodu nem slvi.
II. kapitola
VYSLUHOVATE KRSTU
Kn. 861 - 1. Riadnym vysluhovateom krstu je biskup, presbyter a diakon pri zachovan
predpisu kn. 530, bod 1.
2. Ak je riadny vysluhovate neprtomn alebo haten, krst dovolene udeuje katechista
alebo niekto in, koho na tto lohu uril miestny ordinr, ba v nevyhnutnom prpade kad lovek,
veden nleitm myslom; duchovn pastieri, najm farr maj ma staros o to, aby veriaci boli
pouen o sprvnom spsobe krstenia.
Kn. 862 - Okrem nevyhnutnho prpadu nikto nesmie bez nleitho povolenia udeova krst na
cudzom zem, a to ani svojim podriadenm.
Kn. 863 - Krst dospelch, aspo tch, ktor zavili trnsty rok ivota, m by predloen
diecznemu biskupovi, aby krst udelil sm, ak to uzn za uiton.
III. kapitola
KRSTENCI
Kn. 864 - Prija krst je schopn kad lovek a jedine lovek, ktor ete nie je pokrsten.
Kn. 865 - 1. Aby dospel mohol by pokrsten, je potrebn, aby prejavil vu prija krst, aby
bol dostatone pouen o pravdch viery a kresanskch povinnostiach a aby sa katechumentom
osvedil v kresanskom ivote; m sa mu pripomen, aby outoval svoje hriechy.
2. Dospel, ktor sa nachdza v nebezpeenstve smrti, me by pokrsten, ak m nejak
poznanie hlavnch prvd viery, akmkovek spsobom prejavil svoj mysel prija krst a prisbi, e
bude zachovva prikzania kresanskho nboenstva.
Kn. 866 - Dospel, ktor je krsten, m hne po krste, ak nepreka vny dvod, prija
birmovanie a zastni sa na eucharistickom slven aj pristpenm k prijmaniu.
Kn. 867 - 1. Rodiia s povinn postara sa, aby deti boli pokrsten v prvch tdoch; m
skr po naroden, ba ete predtm sa maj obrti na farra, aby poiadali o sviatos pre diea a aby
sa na u nleite pripravili.
2. Ak sa diea nachdza v nebezpeenstve smrti, m sa bezodkladne pokrsti.

Kn. 868 - 1. Aby sa diea dovolene pokrstilo, je potrebn:

1. aby rodiia, aspo jeden z nich alebo kto ich zkonne zastupuje, shlasili;
2. aby bola opodstatnen ndej, e bude vychovvan v katolckom nboenstve; ak tak ndej
plne chba, m sa krst poda predpisov partikulrneho prva odloi, priom sa rodiom vysvetl
dvod.
2. Diea katolckych, ba aj nekatolckych rodiov sa v nebezpeenstve smrti dovolene
pokrst aj proti vli rodiov.
Kn. 869 - 1. Ak je pochybnos, i niekto bol pokrsten alebo i krst bol platne udelen, a
pochybnos aj po dkladnom zisovan zostva, krst sa mu m udeli podmienene.
2. Pokrstench v nekatolckej eklezilnej spolonosti netreba krsti podmienene, ak po
preskman matrie a slovnej formuly pouitej pri udeovan krstu, ako aj so zreteom na mysel
pokrstenho dospelho a krstiaceho vysluhovatea nie je vny dvod pochybova o platnosti krstu.
3. Ak vak v prpadoch, o ktorch sa hovor v 1 a 2, pochybnos o udelen alebo o
platnosti krstu zostva, krst sa nem udeli, km krstencovi, ak je dospel nevylo uenie o sviatosti
krstu a km sa jemu, alebo ak ide o diea, jeho rodiom nevysvetlia dvody pochybovania o
platnosti slvenho krstu.
Kn. 870 - Odloen alebo njden diea sa m pokrsti, ak po starostlivom zisovan nie je jeho
pokrstenie zrejm.
Kn. 871 - Potratov plody, ak s iv, sa maj poda monosti pokrsti.
IV. kapitola
KRSTN RODIIA
Kn. 872 - Krstencovi sa poda monosti m da krstn rodi, ktorho lohou je dospelmu
krstencovi pomha pri uvdzan do kresanskho ivota alebo diea, ktor m by pokrsten, spolu
s rodimi prinies na krst a takisto sa usilova, aby pokrsten viedol kresansk ivot, primeran
krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktor s nm svisia.
Kn. 873 - Za krstnho rodia sa m bra iba jeden krstn otec alebo iba jedna krstn matka,
alebo jeden krstn otec a jedna krstn matka.
Kn. 874 - 1. Aby niekto bol pripusten na prijatie lohy krstnho rodia, je potrebn:
1. aby ho uril sm krstenec alebo jeho rodiia, alebo ich zstupca, alebo ak nie s, farr alebo
vysluhovate, a aby bol schopn a mal mysel plni tto lohu;
2. aby zavil estnsty rok ivota, ak dieczny biskup nestanovil in vek alebo ak sa farr alebo
vysluhovate domnievaj, e z oprvnenho dvodu treba pripusti vnimku;
3. aby bol katolk, ktor u prijal birmovanie a najsvtejiu Eucharistiu, a viedol ivot primeran
viere a lohe, ktor m prija;
4. aby nebol postihnut nijakm knonickm trestom, zkonne uloenm alebo vyhlsenm;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
2. Pokrsten, ktor patr do nekatolckej eklezilnej spolonosti, sa m pripusti jedine spolu
s katolckym krstnm rodiom, a to iba ako svedok krstu.
V. kapitola
DKAZ A ZPIS O UDELENOM KRSTE
Kn. 875 - Kto vysluhuje krst, m sa postara, aby ak nie je prtomn krstn rodi, bol aspo
svedok, ktorm sa me dokza udelenie krstu.

Kn. 876 - Na dokzanie udelenho krstu, ak sa tm nikomu nespsob ujma, sta vyhlsenie
jednho svedka, proti ktormu nemono ni namieta, alebo prsaha samho pokrstenho, ak prijal
krst v dospelom veku.
Kn. 877 - 1. Farr miesta, v ktorom sa slvi krst, mus starostlivo a bezodkladne zapsa do
knihy pokrstench men pokrstench s uvedenm vysluhovatea, rodiov, krstnch rodiov, ako aj
svedkov, ak boli prtomn, miesta a dtumu udelenho krstu spolu s udanm da a miesta narodenia.
2. Ak ide o diea naroden z nevydatej matky, treba zapsa meno matky, ak jej materstvo je
verejne znme alebo sama od seba o to psomne alebo pred dvoma svedkami poiada; takisto treba
zapsa meno otca, ak je otcovstvo potvrden nejakm verejnm dokladom alebo vyhlsenm pred
farrom a dvoma svedkami; v ostatnch prpadoch sa m pokrsten zapsa bez uvedenia mena otca
alebo rodiov.
3. Ak ide o adoptvne diea, maj sa zapsa men adoptujcich, a ak sa to rob v obianskej
matrike kraja, aj men prirodzench rodiov poda normy 1 a 2 so zreteom na predpisy
Konferencie biskupov.
Kn. 878 - Ak krst nebol udelen ani farrom, ani v jeho prtomnosti, vysluhovate krstu, nech je
to ktokovek, o udelenom krste mus upovedomi farra farnosti, v ktorej bol krst udelen, aby krst
zapsal poda normy kn. 877, 1.
II. titul
SVIATOS BIRMOVANIA
Kn. 879 - Sviatos birmovania, ktor vtla znak a ktorou sa pokrsten, pokraujc na ceste
uvdzania do kresanskho ivota, obohacuj darom Ducha Svtho a dokonalejie sa priptavaj k
Cirkvi, posiluje ich a uie zavzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista a rili a
obhajovali vieru.
I. kapitola
SLVENIE BIRMOVANIA
Kn. 880 - 1. Sviatos birmovania sa udeuje pomazanm krizmou na ele, ktor sa vykonva
vloenm ruky a slovami, predpsanmi v schvlench liturgickch knihch.
2. Krizma, ktor treba pouva pri sviatosti birmovania, mus by posvten biskupom, aj
ke sviatos vysluhuje presbyter.
Kn. 881 - Je uiton, aby sa sviatos birmovania slvila v kostole, a to v omi; z oprvnenho a
rozumnho dvodu sa vak me slvi mimo ome a na hociktorom dstojnom mieste.
II. kapitola
VYSLUHOVATE BIRMOVANIA
Kn. 882 - Riadnym vysluhovateom birmovania je biskup; tto sviatos platne udeuje aj
presbyter, ktor je na to vybaven splnomocnenm na zklade univerzlneho prva alebo osobitnho
udelenia kompetentnej vrchnosti.
Kn. 883 - Splnomocnenie vysluhova birmovanie na zklade samho prva maj:
1. v hraniciach svojej oblasti t, ktor s poda prva postaven na rove diecznemu biskupovi;
2. vzhadom na urit osobu presbyter, ktor na zklade radu alebo mandtu dieczneho
biskupa krst osobu, ktor vyrstla z detstva, alebo u pokrstenho prijma do plnho spoloenstva
katolckej Cirkvi;
3. vzhadom na tch, ktor sa nachdzaj v nebezpeenstve smrti, farr, ba hociktor presbyter.

Kn. 884 - 1. Dieczny biskup m birmovanie udeova sm alebo m sa postara, aby ho

vysluhoval in biskup; ak je to vak nevyhnutn, splnomocnenie me udeli jednmu alebo
viacerm urenm presbyterom, ktor maj tto sviatos vysluhova.
2. Biskup a takisto presbyter, ktor na zklade prva alebo osobitnho udelenia
kompetentnej vrchnosti m splnomocnenie birmova, mu si v jednotlivch prpadoch z vneho
dvodu pribra presbyterov, aby aj oni sviatos vysluhovali.
Kn. 885 - 1. Dieczny biskup m povinnos postara sa, aby sa sviatos birmovania udeovala
podriadenm, ktor si ju riadne a rozumne iadaj.
2. Presbyter, ktor m toto splnomocnenie, mus ho pouva v prospech tch, pre ktorch
bolo toto splnomocnenie udelen.
Kn. 886 - 1. Biskup vo svojej diecze zkonne vysluhuje sviatos birmovania aj veriacim, ktor
mu nepodliehaj, ak to nezabrauje vslovn zkaz ich vlastnho ordinra.
2. Biskup, aby dovolene vysluhoval birmovanie v cudzej diecze, potrebuje aspo rozumne
predpokladan dovolenie dieczneho biskupa, ak nejde o jeho podriadench.
Kn. 887 - Presbyter, ktor m splnonocnenie vysluhova birmovanie, tto sviatos dovolene
udeuje aj cudzincom na zem, ktor mu bolo uren, ak tomu nebrni zkaz ich vlastnho
ordinra; na cudzom zem ju vak nikomu platne neudeuje, priom zostva neporuen predpis
kn. 883, bod 3.
Kn. 888 - Vysluhovatelia mu vysluhova birmovanie aj na vyatch miestach zemia, na
ktorom ho mu udeova.
III. kapitola
BIRMOVANCI
Kn. 889 - 1. Prija birmovanie je schopn kad pokrsten a jedine pokrsten, ktor ete nie je
birmovan.
2. Aby niekto mimo nebezpeenstva smrti dovolene prijal birmovanie, vyaduje sa, aby ak je
schopn pouva rozum, bol vhodne pouen, riadne disponovan a vedel obnovi krstn suby.
Kn. 890 - Veriaci s povinn tto sviatos prija v pravom ase; rodiia, duchovn pastieri,
predovetkm farri sa maj stara, aby veriaci boli na jej prijatie riadne pouen a v prhodnom
ase ju prijali.
Kn. 891 - Sviatos birmovania sa m veriacim udeova pribline vo veku rozoznvania, ak
Konferencia biskupov nevymedzila in vek alebo ak nehroz nebezpeenstvo smrti, alebo ak sa
poda sudku vysluhovania z vneho dvodu neodpora nieo in.
IV. kapitola
BIRMOVN RODIIA
Kn. 892 - Birmovanec m ma poda monosti birmovnho rodia, ktorho lohou je stara sa,
aby sa birmovan sprval ako opravdiv Kristov svedok a povinnosti, ktor svisia s touto
sviatosou, verne plnil.
Kn. 893 - 1. Aby niekto plnil lohu birmovnho rodia, je potrebn, aby vyhovoval
podmienkam, o ktorch sa hovor v kn. 874.
2. Je uiton za birmovnho rodia vzia toho, kto pri krste prijal lohu krstnho rodia.
V. kapitola

DKAZ A ZPIS O UDELENOM BIRMOVAN

Kn. 894 - Pri dokazovan udelenho birmovania sa maj zachovva predpisy kn. 876.
Kn. 895 - Men birmovanch s uvedenm vysluhovatea, rodiov, birmovnch rodiov, miesta a
dtumu udelenho birmovania sa maj zapsa do knihy birmovanch diecznej krie, alebo kde to
predpsala Konferencia biskupov alebo dieczny biskup, do knihy, ktor treba uchovva vo
farskom archve; farr mus o udelenom birmovan upovedomi farra miesta krstu, aby sa urobil
zznam v knihe pokrstench poda normy kn. 535, 2.
Kn. 896 - Ak miestny farr nebol prtomn, m ho vysluhovate sm alebo cez inho m skr
upovedomi o udelenom birmovan.
III. TITUL

NAJSVATEJIA EUCHARISTIA
Kn. 897 - Najvzneenejou sviatosou je najsvtejia Eucharistia, v ktorej sm Kristus Pn je
prtomn, obetuje sa a je prijman a ktorou Cirkev ustavine ije a rastie. Eucharistick obeta,
pamiatka smrti a zmtvychvstania Pna, v ktorej obeta kra naveky pretrvva, je vrcholom a
prameom celho kultu a kresanskho ivota, ou sa naznauje a uskutouje jednota Boieho
udu a dovruje budovanie Kristovho tela. Ostatn sviatosti a vetky cirkevn diela apotoltu toti
svisia s najsvtejou Eucharistiou a s na u zameran.
Kn. 898 - Veriaci maj ma najsvtejiu Eucharistiu v najvej cte tm, e sa aktvne
zastuj na slven najsvtejej obety, prijmaj tto sviatos s najvou nbonosou a asto a
uctievaj ju s najhlbou poklonou; pri objasovan uenia o tejto sviatosti duchovn pastieri maj
veriacich o tejto povinnosti horlivo poa.
I. kapitola
EUCHARISTICK SLVENIE
Kn. 899 - 1. Eucharistick slvenie je kon samho Krista a Cirkvi, v ktorom Kristus Pn
ministriom kaza obetuje seba samho, podstatne prtomnho pod podobami chleba vna Bohu
Otcovi a veriacim, zapojenm do jeho obetovania, sa dva ako duchovn pokrm.
2. Na eucharistickom zhromaden sa Bo ud povolva v jedno za predsednctva biskupa
alebo pod jeho autoritou predsedajceho presbytera, ktor konaj v osobe Krista, a vetci prtomn
veriaci, i klerici, alebo laici, kad svojm spsobom poda rozdielnosti posvtnch rdov a
liturgickch loh, maj na om as a spolupsobia.
3. Eucharistick slvenie sa m tak usporiada, aby vetci zastnen dostali z neho o
najhojnejie ovocie, na dosiahnutie ktorho Kristus Pn ustanovil eucharistick obetu.
1. lnok
Vysluhovate najsvtejej Eucharistie
Kn. 900 - 1. Vysluhovateom, ktor v osobe Krista mu utvori sviatos Eucharistie, je jedine
platne vysvten kaz.
2. Eucharistiu dovolene slvi kaz nehaten knonickm zkonom pri zachovan predpisov
knonov, ktor nasleduj.
Kn. 901 - Kaz m prvo obetova omu za kohokovek, tak za ivch, ako aj za zomrelch.
Kn. 902 - Ak sa na osoh veriacich nevyaduje alebo neodpora nieo in, kazi mu
Eucharistiu koncelebrova, priom vak zostva nedotknut sloboda jednotlivch kazov slvi
Eucharistiu individulnym spsobom, nie vak v ase, ke sa v tom istom kostole alebo kaplnke
kon koncelebrcia.

Kn 903 - Kaz m by pripusten k slveniu, hoci nie je rektorovi kostola znmy, len ke
predlo odporajcu listinu svojho ordinra alebo svojho predstavenho, nie stariu ne jeden rok,
alebo ke sa mono rozumne domnieva, e nie je haten slvi.
Kn. 904 - Kazi, majc stle na pamti, e v tajomstve eucharistickej obety sa trvalo uskutouje
dielo vykpenia, maj asto slvi; ba sa im nstojivo odpora kadodenn slvenie, ktor aj
vtedy, ke veriaci nemu by prtomn, je konom Krista a Cirkvi; v om kazi spaj svoju
hlavn lohu.
Kn. 905 - 1. Okrem prpadov, v ktorch poda normy prva je dovolen v ten ist de viac rz
slvi alebo koncelebrova Eucharistiu, kazovi nie je dovolen slvi viac ne raz za de.
2. Ak je nedostatok kazov, miestny ordinr me povoli, aby kazi z oprvnenho dvodu
slvili Eucharistiu dva razy za de, ba ke si to vyaduj pastoran potreby v nedele a v prikzan
sviatky, aj tri razy.
Kn. 906 - Ak nie je oprvnen a rozumn dvod, kaz nem slvi eucharistick obetu, ak nem
na nej ast aspo nejak veriaci.
Kn. 907 - Pri eucharistickom slven nie je diakonom a laikom dovolen predna modlitby,
zvla nie eucharistick modlitbu alebo robi kony, ktor s vlastn slviacemu kazovi.
Kn. 908 - Katolckym kazom je zakzan koncelebrova Eucharistiu spolu s kazmi alebo
sluobnkmi cirkv alebo eklezilnych spolonost, ktor nemaj pln spoloenstvo s katolckou
cirkvou.
Kn. 909 - Kaz nem zanedba modlitbou sa nleite pripravi na slvenie eucharistickej obety a
po jej skonen vzda Bohu vaky.
Kn. 910 - 1. Riadnym vysluhovateom svtho prijmania je biskup, presbyter a diakon.
2. Mimoriadnym vysluhovateom svtho prijmania je akolyta, ako aj in veriaci, uren
poda normy kn. 230, 3.
Kn. 911 - 1. Povinnos a prvo zanies najsvtejiu Eucharistiu chorm ako viatikum maj
farr a kaplni, duchovn sprvcovia, ako aj predstaven spolonosti v rehonch klerickch
intittoch alebo spolonostiach apotolskho ivota vo vzahu ku vetkm, ktor sa nachdzaj v
dome.
2. V prpade nevyhnutnosti alebo aspo s predpokladanm povolenm farra, duchovnho
sprvcu alebo predstavenho, ktorch treba o tom neskr upovedomi, mus to urobi akkovek
kaz alebo in vysluhovate svtho prijmania.
2. lnok
as na najsvtejej Eucharistii
Kn. 912 - Kad pokrsten, ktormu to prvo nezakazuje, me a mus by pripusten na svt
prijmanie.
Kn. 913 - 1. Aby sa najsvtejia Eucharistia mohla vysluhova deom, vyaduj sa od nich
dostaujce vedomosti a dkladn prprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chpali
Kristovo tajomstvo a s vierou a nbone mohli prija Pnovo telo.
2. Deom vak nachdzajcim sa v nebezpeenstve smrti mono vysli najsvtejiu
Eucharistiu, ak mu rozozna Kristovo telo od obyajnho pokrmu a prijmanie ctivo prija.
Kn. 914 - Je povinnosou predovetkm rodiov a ich zstupcov, ako aj farra postara sa, aby
sa deti po dosiahnut pouvania rozumu nleite pripravili a o najskr sa po predchdzajcej
sviatostnej spovedi oberstvili tmto boskm pokrmom; lohou farra je aj dozera, aby k svtmu

prijmaniu nepristupovali deti, ktor nedosiahli pouvanie rozumu alebo ktor nepovauje za
dostatone pripraven.
Kn. 915 - Na svt prijmanie sa nemaj pripusti exkomunikovan a postihnut interdiktom po
uloen alebo vyhlsen trestu a in, ktor tvrdoijne zotrvvaj v zjavne akom hriechu.
Kn. 916 - Kto si je vedom akho hriechu, bez predchdzajcej sviatostnej spovede nem
slvi omu ani prijma Pnovo telo, ak nie je na to vny dvod a niet prleitosti vyspoveda sa; v
tomto prpade si mus by vedom, e je povinn vzbudi si kon dokonalej tosti, ktor zaha v
sebe predsavzatie o najskr sa vyspoveda.
Kn. 917 - Kto najsvtejiu Eucharistiu u prijal, me ju v ten ist de prija po druh raz iba pri
eucharistickom slven, na ktorom sa zastuje, pri neporuen predpisu kn. 921, 2.
Kn. 918 - Vemi sa odpora, aby k svtmu prijmaniu pristupovali veriaci v samom
eucharistickom slven; mimo ome sa im vak m vysli, ke ho z oprvnenho dvodu iadaj,
pri zachovan liturgickch obradov.
Kn. 919 - 1. Kto chce prija najsvtejiu Eucharistiu, m sa aspo jednu hodinu pred svtm
prijmanm zdriava akhokovek pokrmu a npoja iba s vnimkou vody a liekov.
2. Kaz, ktor v ten ist de slvi dva alebo tri razy najsvtejiu Eucharistiu, me nieo
poi pred druhm alebo tretm slvenm, hoci ete neuplynula jedna hodina.
3. T, o s pokroilho veku a trpia nejakou chorobou, ako aj t, ktor ich opatruj, mu
prija najsvtejiu Eucharistiu, hoci v predchdzajcej hodine nieo poili.
Kn. 920 - 1. Kad veriaci po uveden do najsvtejej Eucharistie je povinn aspo raz do roka
pristpi k svtmu prijmaniu.
2. Toto prikzanie sa mus splni vo vekononom obdob, ak sa z oprvnenho dvodu
nespln v priebehu roka v inom ase.
Kn. 921 - 1. Veriaci, ktor sa nachdzaj v nebezpeenstve smrti, pochdzajcom z akejkovek
priny, maj sa posilni svtm prijmanm na spsob viatika.
2. Hoci v ten ist de u boli posilnen svtm prijmanm, predsa sa vemi odpora, aby t,
ktor sa ocitli v nebezpeenstve ivota, op prijmali.
3. Poas trvania nebezpeenstva smrti sa odpora, aby sa svt prijmanie vysluhovalo viac
rz v rozlinch doch.
Kn. 922 - Svt viatikum sa chorm nem prli odklada; duchovn pastieri maj horlivo dba,
aby sa chor nm posilnili, km s pri vedom.
Kn. 923 - Veriaci sa mu zastni na eucharistickej obete a pristpi k svtmu prijmaniu v
ktoromkovek katolckom obrade pri zachovan predpisu kn. 844.
3. lnok
Obrady a ceremnie eucharistickho slvenia
Kn. 924 - 1. Najsvtejia eucharistick obeta sa mus prina z chleba a vna, do ktorho treba
primiea trocha vody.
2. Chlieb mus by isto penin a nedvno upeen, tak aby nebolo nijak nebezpeenstvo
pokazenia.
3. Vno mus by prrodn z plodov vinia a nepokazen.
Kn. 925 - Svt prijmanie sa m udeova len pod podobou chleba alebo poda normy
liturgickch zkonov; v prpade nevyhnutnosti aj len pod podobou vna.

Kn. 926 - Pri eucharistickom slven poda dvnej tradcie latinskej cirkvi m kaz pouva
nekvasen chlieb, kdekovek prina obetu.
Kn. 927 - Nesmie sa ani v naliehavo krajnej potrebe konsekrova jedna matria bez druhej, ani
obidve mimo eucharistickho slvenia.
Kn. 928 - Eucharistick slvenie sa m vykonva v jazyku latinskom alebo v inom jazyku, len
ke liturgick texty boli zkonne schvlen.
Kn. 929 - Pri slven a vysluhovan Eucharistie maj kazi a diakoni nosi posvtn rcho,
predpsan rubrikami.
Kn. 930 - 1. Chor kaz alebo kaz pokroilho veku, ak neme st, eucharistick obetu
me slvi posediaky pri zachovan liturgickch zkonov, nie vak pred udom, ak to nie je s
povolenm miestneho ordinra.
2. Slep kaz alebo kaz trpiaci inou chorobou dovolene slvi eucharistick obetu s
pouitm akhokovek schvlenho omovho textu a v prpade potreby za prtomnosti inho kaza
alebo diakona, alebo riadne pouenho laika, ktor mu m pomha.
4. lnok
as a miesto slvenia Eucharistie
Kn. 931 - Slvi a rozdva Eucharistiu mono v ktorkovek de a v ktorkovek hodinu s
vnimkou tch, ktor sa poda liturgickch noriem vyluuj.
Kn. 932 - 1. Eucharistick slvenie sa m kona na posvtnom mieste, ak v jednotlivom
prpade potreba nevyaduje nieo in; v takom prpade slvenie mus by na slunom mieste.
2. Eucharistick obetu treba vykonva na posvtenom alebo poehnanom oltri; mimo
posvtnho miesta sa me poui vhodn stl, vdy prikryt oltrnou plachtou a korporlom.
Kn. 933 - Z oprvnenho dvodu a s vslovnm povolenm miestneho ordinra je kazovi
dovolen slvi Eucharistiu v kostole niektorej cirkvi alebo eklezilnej spolonosti, ktor nemaj
pln spoloenstvo s katolckou cirkvou, pri vylen pohorenia.
II. kapitola
UCHOVVANIE A UCTIEVANIE NAJSVATEJEJ EUCHARISTIE
Kn. 934 - 1. Najsvtejia Eucharistia:
1. sa mus uchovva v katedrlnom kostole alebo v kostole, ktor mu je postaven na rove, v
kadom farskom kostole, ako aj v kostole alebo kaplnke, ktor s pripojen k domu rehonho
intittu alebo spolonosti apotolskho ivota;
2. sa me uchovva v skromnej kaplnke biskupa a s povolenm miestneho ordinra v inch
kostoloch, kaplnkch a skromnch kaplnkch.
2. Na posvtnch miestach, kde sa uchovva najsvtejia Eucharistia, mus by vdy niekto,
kto sa m o u stara, a poda monosti kaz m slvi omu aspo dva razy do mesiaca.
Kn. 935 - Nikomu nie je dovolen dra u seba najsvtejiu Eucharistiu alebo ju so sebou nosi
pri cestovan, ak to nie je z naliehavej pastoranej potreby a pri zachovan predpisov dieczneho
biskupa.
Kn. 936 - V dome rehonho intittu alebo v inom nbonom dome m sa najsvtejia
Eucharistia uchovva iba v kostole alebo v hlavnej kaplnke, ktor s pripojen k domu; ordinr
vak z oprvnenho dvodu me dovoli, aby sa uchovvala aj v inej kaplnke toho istho domu.

Kn. 937 - Ak nepreka vny dvod, kostol, v ktorom sa uchovva najsvtejia Eucharistia, m
by otvoren pre veriacich aspo niekoko hodn denne, aby sa pred Najsvtejou sviatosou mohli
venova modlitbe.
Kn. 938 - 1. Najsvtejia Eucharistia sa m trvalo uchovva iba v jednom svtostnku kostola
alebo kaplnky.
2. Svtostnok, v ktorom sa uchovva najsvtejia Eucharistia, m by umiestnen v takej
asti kostola alebo kaplnky, ktor je vznan, viditen, dstojne vyzdoben, vhodn na modlitbu.
3. Svtostnok, v ktorom sa trvalo uchovva najsvtejia Eucharistia, m by nepohnuten,
zhotoven z pevnho nepriehadnho materilu a tak uzavret, aby sa o najviac vylilo
nebezpeenstvo zneuctenia.
4. Z vneho dvodu je dovolen najsvtejiu Eucharistiu najm v nonom ase uchovva
na inom bezpenejom a dstojnom mieste.
5. Kto m na starosti kostol alebo kaplnku, m zabezpei, aby sa k od svtostnku, v
ktorom sa uchovva najsvtejia Eucharistia, o najstarostlivejie stril.
Kn. 939 - Konsekrovan hostie sa maj v mnostve dostaujcom potrebm veriacich uchovva
v pyxide ie cibriu a pri riadnom spotrebovan starch asto obnovova.
Kn. 940 - Pred svtostnkom, v ktorom sa uchovva najsvtejia Eucharistia, m trvalo svieti
osobitn lampa, ktorou sa naznauje a uctieva prtomnos Krista.
Kn. 941 - 1. V kostoloch alebo kaplnkch, ktorm je dan uchovvanie najsvtejej
Eucharistie, sa me kona vyloenie bu v cibriu, alebo v montrancii pri zachovan noriem,
predpsanch v liturgickch knihch.
2. Poas slvenia ome sa v tom istom priestore kostola alebo kaplnky nem vystavova
Najsvtejia sviatos.
Kn. 942 - Odpora sa, aby sa v tch istch kostoloch a kaplnkch kadorone konalo slvnostn
vyloenie Najsvtejej sviatosti primerane dlh, aj ke nie svisl as, aby miestne spoloenstvo
intenzvnejie meditovalo o eucharistickom tajomstve a klaalo sa mu; takto vyloenie sa vak m
kona len vtedy, ke sa predvda primeran as veriacich, a pri zachovan stanovench noriem.
Kn. 943 - Vykonvateom vyloenia Najsvtejej sviatosti a eucharistickho poehnania je kaz
alebo diakon; za osobitnch okolnost vykonvateom len vyloenia a uloenia, ale bez poehnania
je akolyta, mimoriadny vysluhovate svtho prijmania alebo niekto in, uren miestnym
ordinrom, pri zachovan predpisov dieczneho biskupa.
Kn. 944 - 1. Kde je to poda sudku dieczneho biskupa mon, ako verejn svedectvo cty
voi najsvtejej Eucharistii sa najm na slvnos Kristovho tela a krvi m kona procesia, veden
po verejnch cestch.
2. Je lohou dieczneho biskupa vyda nariadenia o procesich, ktormi sa m postara o
as na nich a o ich dstojnos.
III. kapitola
MILODAR VENOVAN NA SLVENIE OME
Kn. 945 - 1. Poda schvlenho zvyku Cirkvi kadmu kazovi, ktor slvi alebo koncelebruje
omu, je dovolen prija venovan milodar, aby omu obetoval na urit mysel.
2. Kazom sa nstojivo odpora, aby aj ke nedostali nijak milodar, slvili omu na
mysel veriacich, najm chudobnch.

Kn. 946 - Veriaci, ktor dvaj milodar, aby sa na ich mysel slila oma, prispievaj k dobru
Cirkvi a jeho venovanm maj as na jej starostlivosti o podporu sluobnkov a diel.
Kn. 947 - Omov milodary sa maj plne uchrni pred akmkovek o i len zdanm
predvania alebo obchodovania.
Kn. 948 - Oddelene treba obetova ome na mysly tch, za ktorch bol jednotlivo venovan a
prijat milodar, hoci aj nepatrn.
Kn. 949 - Kto je zaviazan povinnosou slvi omu a obetova ju na mysel tch, ktor
venovali milodar, t ist povinnos m, hoci by sa prijat milodary bez jeho viny stratili.
Kn. 950 - Ak sa venuje suma peaz na slenie om bez urenia potu om, ktor treba slvi,
ten sa vyrta so zreteom na milodar stanoven v mieste, na ktorom sa darca zdriava, ak sa zkonne
nemus predpoklada, e mal in mysel.
Kn. 951 - 1. Kaz, ktor v ten ist de slvi viac om, kad me obetova na mysel, na
ktor bol venovan milodar, ale s tm zkonom, e okrem da Narodenia Pna si m ponecha
milodar iba za jednu omu, ostatn vak m odovzda na ciele, ktor predpsal ordinr, ale pri
pripusten istej odmeny z vonkajieho titulu.
2. Kaz, ktor v ten ist de koncelebruje druh omu, z nijakho titulu neme za u prija
milodar.
Kn. 952 - 1. lohou provinnho koncilu alebo zhromadenia biskupov provincie je pre cel
provinciu dekrtom uri, ak milodar sa m venova na slvenie a obetovanie ome, a kazovi nie
je dovolen iada vyiu sumu; je mu vak dovolen prija dobrovone venovan vy, ale aj ni
milodar, ne je uren za obetovanie ome.
2. Kde tak dekrt chba, m sa zachova zvyk, platn v diecze.
3. Aj lenovia ktorchkovek rehonch intittov sa musia dra toho istho dekrtu alebo
miestneho zvyku, o ktorch sa hovor v 1 a 2.
Kn. 953 - Nikomu nie je dovolen prija toko milodarov na ome, ktor m sm obetova,
kokm nie je schopn v priebehu roka zadosuini.
Kn. 954 - Ak v niektorch kostoloch alebo kaplnkch iadaj slvi v poet om, ne je
mon ich tam slvi, je dovolen slvi ich inde, ak darcovia vslovne nevyjadrili opan vu.
Kn. 955 - 1. Kto mieni slvenie om, ktor treba obetova, zveri inm, ich slvenie m o
najskr zveri kazom poda svojho vberu, len ke mu je zrejm, e nemono proti nim ni
namieta; mus odovzda cel prijat milodar, ak nie je s istotou zrejm, e to, o prevyuje povinn
sumu v diecze, bolo dan vzhadom na osobu; je aj povinn stara sa o slvenie om, km
nedostane potvrdenie tak o prevzatom zvzku, ako aj o prijatom milodare.
2. as, v ktorom treba ome slvi, sa zana dom, v ktorom ich kaz prijal na slvenie, ak
nie je zrejm nieo in.
3. T, ktor inm zveruj ome na slvenie, bezodkladne maj do knihy zapsa tak prijat
ome, ako aj tie, ktor odovzdali inm, priom zapu aj milodary za ne.
4. Kad kaz mus presne zapsa ome, ktor prijal na slvenie a ktorm zadosuinil.
Kn. 956 - Vetci sprvcovia darov na nbon ciele, alebo t, ktor s akokovek povinn stara
sa o slvenie om, i klerici, alebo laici, maj bremen om, ktorm nebolo v priebehu roka
zadosuinen, odovzda svojim ordinrom spsobom, ktor maj oni uri.

Kn. 957 - Povinnos a prvo dozera na plnenie omovch bremien v kostoloch svetskho klru
prislcha miestnemu ordinrovi, v kostoloch rehonch intittov alebo spolonost apotolskho
ivota ich predstavenm.
Kn. 958 - 1. Farr, ako aj rektor kostola alebo inho nbonho miesta, kde sa zvyajne
prijmaj omov milodary, maj ma osobitn knihu, do ktorej sa m presne zapisova poet om,
ktor treba slvi, mysel, venovan milodar, ako aj vykonan slvenie.
2. Ordinr je povinn kadorone preskma tieto knihy sm alebo cez inch.
IV. titul
SVIATOS POKNIA
Kn. 959 - Veriaci, ktor vo sviatosti poknia vyznvaj hriechy zkonnmu vysluhovateovi,
utuj ich a maj predsavzatie polepi sa, rozhreenm, ktor im ten ist vysluhovate udeuje,
dostvaj od Boha odpustenie hriechov, ktor spchali po krste, a sasne sa zmieruj s Cirkvou,
ktor zhreenm ranili.
I. kapitola
SLVENIE SVIATOSTI
Kn. 960 - Individulne a pln vyznanie a rozhreenie s jedinm riadnym spsobom, ktorm sa
veriaci, vedom si akho hriechu, zmieruje s Bohom a s Cirkvou; iba fyzick alebo morlna
nemonos oslobodzuje od takhoto vyznania; v tomto prpade sa zmierenie me dosiahnu aj
inmi spsobmi.
Kn. 961 - 1. Rozhreenie viacerm kajcnikom naraz bez predchdzajceho individulneho
vyznania hriechov sa veobecnm spsobom neme udeova okrem prpadov, e:
1. hroz nebezpeenstvo smrti a niet dos asu, aby kaz alebo kazi vypouli spove
jednotlivch kajcnikov;
2. je vna potreba, toti ke so zreteom na poet kajcnikov nie je k dispozcii dostatok
spovednkov, aby v primeranom ase riadne vypouli spove jednotlivcov, take kajcnici by boli
bez vlastnej viny nten zosta dlho bez sviatostnej milosti alebo svtho prijmania; potreba sa vak
nepovauje za dostaujcu, ke je nedostatok spovednkov len z dvodu, e sa zhromadil vek
poet kajcnikov, ak sa me vyskyn pri nejakej vekej slvnosti alebo na pti.
2. Posdi, i jestvuj podmienky, vyadovan poda normy 1, bod 2, prislcha
diecznemu biskupovi, ktor so zreteom na kritri, dohodnut s ostatnmi lenmi Konferencie
biskupov, me vymedzi prpad takej potreby.
Kn. 962 - 1. Aby veriaci platne prijal sviatostn rozhreenie, udelen viacerm naraz, vyaduje
sa nielen to, aby bol vhodne disponovan, ale aby si sasne predsavzal, e sa v nleitom ase
individulne vyspoved z akch hriechov, z ktorch sa nateraz takto neme vyspoveda.
2. Veriaci maj by poda monosti aj pri prleitosti prijmania spolonho rozhreenia
pouen o tom, o sa poda normy 1 vyaduje, a spolonmu rozhreeniu aj v nebezpeenstve
smrti, ak to as dovouje, m predchdza povzbudenie, aby si kad vzbudil kon dokonalej
tosti.
Kn. 963 - Pri zachovan povinnosti, o ktorej sa hovor v kn. 989, ten, komu sa veobecnm
rozhreenm odpaj ak hriechy, m m skr pri prvej prleitosti pristpi k individulnej
spovedi, skr ne dostane in veobecn rozhreenie, ak to neprekaz oprvnen dvod.
Kn. 964 - 1. Vlastnm miestom na vysluhovanie sviatostnej spovede je kostol alebo kaplnka.

 2. o sa tka spovednice, Konferencia biskupov m vyda normy, priom vak m dba na

to, aby spovednice boli vdy na viditenom mieste, opatren pevnou mriekou medzi kajcnikom a
spovednkom, aby ich mohli slobodne pouva veriaci, ktor si to elaj.
3. Spove sa nem vysluhova mimo spovednice, ak to nie je z oprvnenho dvodu.
II. kapitola
VYSLUHOVATE SVIATOSTI POKNIA
Kn. 965 - Vysluhovateom sviatosti poknia je jedine kaz.
Kn. 966 - 1. Na platn rozhreenie od hriechov sa vyaduje, aby vysluhovate okrem moci
posvtnho rdu mal splnomocnenie vykonva ju vo vzahu k veriacim, ktorm udeuje
rozhreenie.
2. Kaz me toto splnomocnenie dosta bu na zklade samho prva, alebo udelenm
kompetentnou vrchnosou poda normy kn. 969.
Kn. 967 - 1. Okrem Rmskeho vekaza splnomocnenie spoveda veriacich vade na svete
maj na zklade samho prva kardinli; takisto aj biskupi, ktor ho aj dovolene vade pouvaj, ak
to dieczny biskup v jednotlivom prpade neodoprel.
2. T, ktor maj trval splnomocnenie spoveda i u na zklade radu, alebo na zklade
udelenia ordinra miesta inkardincie alebo miesta, kde maj trval bydlisko, toto splnomocnenie
mu pouva vade, ak to miestny ordinr v jednotlivom prpade neodoprel, pri zachovan
predpisov kn. 974, 2 a 3.
3. Na zklade samho prva to ist splnomocnenie vo vzahu k lenom a inm, bvajcim
vo dne i v noci v dome intittu alebo spolonosti, maj t, ktor s vybaven splnomocnenm
spoveda na zklade radu alebo udelenia kompetentnm predstavenm poda normy kn. 968, 2
a 969, 2; t ho pouvaj aj dovolene, ak to niektor vy predstaven vo vzahu k vlastnm
podriadenm v jednotlivom prpade neodoprel.
Kn. 968 - 1. Na zklade radu splnomocnenie spoveda kad pre svoju oblas m miestny
ordinr, kanonik penitencir a rovnako aj farr a in, ktor s na mieste farra.
2. Na zklade radu maj splnomocnenie spoveda svojich lenov a inch, ktor vo dne i v
noci bvaj v dome, predstaven rehonho intittu alebo spolonosti apotolskho ivota, ak s
klerick ppeskho prva, ktor poda normy stanov maj riadiacu vkonn moc, ale pri zachovan
predpisu kn. 630, 4.
Kn. 969 - 1. Jedine miestny ordinr je kompetentn udeli ktormkovek presbyterom
splnomocnenie spoveda ktorchkovek veriacich; avak presbyteri, ktor s lenmi rehonch
intittov, toto splnomocnenie nemaj pouva bez aspo predpokladanho povolenia svojho
predstavenho.
2. Predstaven rehonho intittu alebo spolonosti apotolskho ivota, o ktorom sa hovor
v kn. 968, 2, je kompetentn udeli ktormukovek presbyterovi splnomocnenie spoveda svojich
podriadench a inch, ktor vo dne i v noci bvaj v dome.
Kn. 970 - Splnomocnenie spoveda sa m udeova iba presbyterom, o ktorch sa skkou
zistilo, e s sci, alebo ich scos je zrejm odinakia.
Kn. 971 - Miestny ordinr nem udeli trval splnomocnenie spoveda presbyterovi, hoci m v
jeho oblasti trval alebo prechodn bydlisko, ak predtm poda monosti nevypoul ordinra tohto
presbytera.

Kn. 972 - Splnomocnenie spoveda me kompetentn vrchnos, o ktorej sa hovor v kn. 969,
udeli i u na neobmedzen, alebo vymedzen as.
Kn. 973 - Trval splnomocnenie na spovedanie sa m da psomne.
Kn. 974 - 1. Miestny ordinr a takisto kompetentn predstaven nem odobra trvalo udelen
splnomocnenie spoveda, ak nie je vny dvod.
2. Ke miestny ordinr, o ktorom sa hovor v kn. 967, 2, odoberie splnomocnenie
spoveda, ktor on udelil, presbyter strca toto splnomocnenie vade; ke toto splnomocnenie
odoberie in miestny ordinr, strca ho iba na zem ordinra, ktor ho odobral.
3. Kad miestny ordinr, ktor nejakmu presbyterovi odobral splnomocnenie spoveda,
m vyrozumie ordinra, ktor je vlastn presbyterovi z dvodu inkardincie, alebo ak ide o lena
rehonho intittu, jeho kompetentnho predstavenho.
4. Ak splnomecnenie spoveda odoberie vlastn vy predstaven, presbyter vade strca
splnomocnenie spoveda vo vzahu k lenom intittu; ke toto splnomocnenie odoberie in
kompetentn predstaven, strca ho iba vo vzahu k podriadenm v jeho oblasti.
Kn. 975 - Okrem odobratia splnomocnenia, o ktorom sa hovor v kn. 967, 2, zanik stratou
radu alebo exkardinciou, alebo stratou trvalho bydliska.
Kn. 976 - Kad kaz, hoci nem splnomocnenie spoveda, rozhreuje platne a dovolene od
akchkovek cenzr a hriechov ktorchkovek kajcnikov, ktor sa nachdzaj v nebezpeenstve
smrti, hoci je prtomn schvlen kaz.
Kn. 977 - Rozhreenie spolupchatea v hriechu proti iestemu prikzaniu Desatora je okrem v
nebezpeenstve smrti neplatn.
Kn. 978 - 1. Pri spovedan si kaz m by vedom, e berie na seba rovnako lohu sudcu a
lekra a e je Bohom ustanoven za vysluhovatea boskej spravodlivosti a sasne aj
milosrdenstva, aby sa staral o oslvenie Boha a spsu du.
2. Spovednk ako sluobnk Cirkvi sa pri vysluhovan tejto sviatosti m verne pridriava
uenia magistria a noriem, ktor vydala kompetentn vrchnos.
Kn. 979 - Kaz m pri kladen otzok postupova s rozvnosou a ohaduplnosou so zreteom
vak na stav a vek kajcnika a m sa zdra vyzvedania sa na meno spolupchatea.
Kn. 980 - Ak spovednk nem pochybnosti o disponovanosti kajcnika a ten si rozhreenia iada,
rozhreenie sa mu nem odoprie ani oddiali.
Kn. 981 - Poda vekosti a mnostva hriechov, ale so zreteom na stav kajcnika, spovednk m
uloi spasiten a primeran zadosuinenia; kajcnik je povinn ich sm splni.
Kn. 982 - Kto sa spoved z toho, e falone obvinil nevinnho spovednka pred cirkevnou
vrchnosou zo zloinu navdzania na hriech proti iestemu prikzaniu Desatora, rozhreenie nem
dosta, ak predtm formlne neodvolal falon obvinenia a nie je ochotn napravi prpadn kody.
Kn. 983 - 1. Sviatostn tajomstvo je neporuiten; preto spovednk nesmie ani slovami, ani
nijakm inm spsobom, ani z nijakho dvodu ani len iastone prezradi kajcnika.
2. Zachovva tajnos je povinn aj tlmonk, ak sa zastn, ako aj vetci ostatn, ktor sa
akmkovek spsobom dozvedeli o hriechoch zo spovede.
Kn. 984 - 1. Spovednkovi sa plne zakazuje pouitie poznatku zskanho zo spovede na
priaenie kajcnikovi, aj ke je vylen akkovek nebezpeenstvo odhalenia.
2. Kto je ustanoven ako vrchnos, nijakm spsobom neme vo vonkajom riaden poui
poznatok, ktor m o hriechoch zo spovede, vyslenej v ktoromkovek ase.

Kn. 985 - Magister novicov a jeho pomocnk, rektor seminra alebo inho vchovnho intittu
nemaj spoveda svojich chovancov, zdriavajcich sa v tom istom dome, ak to chovanci v
jednotlivch prpadoch neiadaj z vlastnej vle.
Kn. 986 - 1. Kad, komu je zveren starostlivos o due na zklade lohy, je povinn stara
sa, aby veriaci, ktor s mu zveren a ktor si spove rozumne iadaj, boli vyspovedan a aby sa im
poskytla prleitos na individulnu spove v doch a hodinch vhodne pre nich stanovench.
2. V prpade srnej potreby je kad spovednk povinn veriacich vyspoveda a v
nebezpeenstve smrti kad kaz.
III. kapitola
KAJCNIK
Kn. 987 - Veriaci sa na prijatie spsonosnho lieku sviatosti poknia, m tak pripravi, aby
zavrhnutm hriechov, ktor spchal, a predsavzatm polepi sa obrtil sa k Bohu.
Kn. 988 - 1. Veriaci je povinn vyspoveda sa poda druhu a potu zo vetkch akch
hriechov spchanch po krste a kami Cirkvi ete priamo neodpustench a ani v individulnej
spovedi nevyznanch, ktorch si je vedom po starostlivom spytovan svedomia.
2. Veriacim sa odpora, aby sa spovedali aj zo vednch hriechov.
Kn. 989 - Kad veriaci, ke dosiahol vek rozoznvania, je povinn primne sa vyspoveda z
akch hriechov aspo raz do roka.
Kn. 990 - Nikomu sa nebrni vyspoveda sa pomocou tlmonka pri vyhnut sa zneuitiu a
pohoreniu a pri zachovan predpisu kn. 983, 2.
Kn. 991 - Kad veriaci m prvo vyzna sa z hriechov spovednkovi zkonne schvlenmu, aj
inho obradu, poda svojho vberu.
IV. kapitola
ODPUSTKY
Kn. 992 - Odpustky s odpustenm asnho trestu pred Bohom za hriechy z hadiska viny u
zotret, ktor vhodne disponovan veriaci za istch a urench podmienok dosahuje pomocou
Cirkvi, ktor ako vysluhovateka vykpenia poklad zadosuinen Krista a svtch s autoritou
spravuje a uplatuje.
Kn. 993 - Odpustky s iaston alebo pln poda toho, i od asnho trestu, nleitho za
hriechy, oslobodzuj iastone alebo plne.
Kn. 994 - Kad veriaci me iaston, ako aj pln odpustky bu zska pre seba, alebo
venova zomrelm na spsob prosebnej modlitby.
Kn. 995 - 1. Okrem najvyej cirkevnej vrchnosti mu odpustky udeova len t, ktorm tto
moc priznva prvo alebo udeuje Rmsky vekaz.
2. iadna vrchnos niia ne Rmsky vekaz neme inm zveri moc udeovania
odpustkov, ak jej to Apotolsk stolica vslovne nepovolila.
Kn. 996 - 1. Aby bol niekto schopn zska odpustky, mus by pokrsten, neexkomunikovan,
v stave milosti aspo pri ukonen predpsanch konov.
2. Aby ich vak schopn subjekt zskal, mus ma aspo mysel dosiahnu ich a uloen
kony splni v stanovenom ase a nleitm spsobom poda znenia udelenia.
Kn. 997 - o sa tka udeovania a pouvania odpustkov, treba okrem toho zachovva ostatn
predpisy, ktor sa nachdzaj v osobitnch zkonoch Cirkvi.

V. titul

SVIATOS POMAZANIA CHORCH

Kn. 998 - Pomazanie chorch, ktorm Cirkev nebezpene chorch veriacich odpora trpiacemu
a oslvenmu Pnovi, aby im uavil a ich spasil, sa udeuje pomazanm olejom a vyslovenm slov,
predpsanch v liturgickch knihch.
I. kapitola
SLVENIE SVIATOSTI
Kn. 999 - Olej pouvan pri pomazan chorch mu okrem biskupa poehna:
1. t, ktor s poda prva postaven na rove diecznemu biskupovi;
2. v prpade nevyhnutnosti kad presbyter, ale v samom slven sviatosti.
Kn. 1000 - 1. Pomazania sa maj presne vykona slovami, poda poriadku a spsobom, ako to
predpisuj liturgick knihy; avak v prpade nevyhnutnosti sta jedin pomazanie na ele alebo aj
na inej asti tela pri vysloven celej formuly.
2. Pomazania m vykona vysluhovate vlastnou rukou, ak sa z vneho dvodu
neodpora poui nstroj.
Kn. 1001 - Duchovn pastieri a prbuzn chorch sa maj stara, aby chor boli vo vhodnom ase
touto sviatosou posilnen.
Kn. 1002 - Spolon slvenie pomazania chorch naraz pre viacerch chorch, ktor maj by
vhodne pripraven a riadne disponovan, me sa vykonva poda predpisov dieczneho biskupa.
II. kapitola
VYSLUHOVANIE POMAZANIA CHORCH
Kn. 1003 - 1. Pomazanie chorch platne vysluhuje kad kaz a jedine kaz.
2. Povinnos a prvo vysluhova pomazanie chorch maj vetci kazi, ktorm je zveren
starostlivos o due vo vzahu k veriacim, zverenm ich pastoranmu radu; z rozumnho dvodu
me tto sviatos vysluhova kad in kaz s aspo predpokladanm shlasom kaza, o ktorom
sa hovor vyie.
3. Kadmu kazovi je dovolen nosi so sebou poehnan olej, aby v prpade potreby
mohol vysluhova sviatos pomazania chorch.
III. kapitola
PRIJMATELIA POMAZANIA CHORCH
Kn. 1004 - 1. Pomazanie chorch sa me vysli veriacemu, ktor sa po dosiahnut
pouvania rozumu pre chorobu alebo starobu zana ocita v nebezpeenstve.
2. Tto sviatos sa me opakova, ak chor po vyzdraven znova upadol do akej choroby
alebo ak sa poas trvania tej istej choroby nebezpeenstvo stva vnejm.
Kn. 1005 - V pochybnosti, i chor dosiahol pouvanie rozumu, i je nebezpene chor alebo
zomrel, tto sviatos sa m vysluhova.
Kn. 1006 - Tto sviatos sa m udeli chorm, ktor keby boli pri vedom, aspo implicitne by si
ju iadali.
Kn. 1007 - Pomazanie chorch sa nem udeli tm, ktor tvrdoijne zotrvvaj v zjavne akom
hriechu.
VI. titul

POSVTN RD
Kn. 1008 - Sviatosou posvtnho rdu sa z boskho ustanovenia niektor spomedzi veriacich
na zklade nezmazatenho znaku, ktorm sa oznauj, ustanovuj za posvtnch sluobnkov,
ktor sa vysviacaj a uruj, aby primerane svojmu stupu, plniac v osobe Krista Hlavy uiacu,
posvcovaciu a riadiacu lohu, psli Bo ud.
Kn. 1009 - 1. Posvtnmi rdmi s episkopt, presbytert a diakont.
2. Udeuj sa vkladanm rk a konsekranou modlitbou, ktor pre jednotliv stupne
predpisuj liturgick knihy.
I. kapitola
SLVENIE A VYSLUHOVATE VYSVIACKY
Kn. 1010 - Vysviacka sa m slvi poas slvnostnej ome v nedeu alebo v prikzan sviatok,
ale z pastoranch dvodov sa me kona aj v in dni, nevynmajc ani vedn.
Kn. 1011 - 1 Vysviacka sa vo veobecnosti m slvi v katedrlnom kostole; z pastoranch
dvodov sa vak me slvi v inom kostole alebo kaplnke.
2. Na vysviacku treba pozva klerikov a inch veriacich, aby sa na slven zastnili v o
najvom pote.
Kn. 1012 - Vysluhovateom posvtnej vysviacky je konsekrovan biskup.
Kn. 1013 - Nijakmu biskupovi nie je dovolen niekoho konsekrova za biskupa, ak predtm nie
je zrejm, e je na to ppesk mandt.
Kn. 1014 - Ak Apotolsk stolica nedala dipenz, biskup hlavn konsekrtor pri biskupskej
konsekrcii si m za konsekrtorov pribra aspo dvoch biskupov; je vak vemi vhodn, aby spolu
s nimi konsekrovali zvolenho vetci prtomn biskupi.
Kn. 1015 - 1. Do presbytertu a diakontu m by kad vysvten vlastnm biskupom alebo
na zklade jeho zkonnej prepacej listiny.
2. Vlastn biskup, ak nie je z oprvnenho dvodu haten, m svojich podriadench
vysviaca sm; avak podriadenho vchodnho obradu neme bez apotolskho indultu dovolene
vysvti.
3. Kto me vyda prepaciu listinu na prijatie posvtnch rdov, me aj tieto rdy
udeli sm, ak m biskupsk sviatostn znak.
Kn. 1016 - Vlastnm biskupom, ke ide o diakonsk vysviacku tch, ktor pomaj patri
medzi svetsk klrus, je biskup dieczy, v ktorej ten, kto m by poven, m trvale bydlisko, alebo
tej dieczy, ktorej sa rozhodol zasvti; ke ide o presbytersk vysviacku svetskch klerikov, je
biskup dieczy, do ktorej je ten, kto m by poven, inkardinovan diakontom.
Kn. 1017 - Biskup mimo vlastnej oblasti me posvtn rdy udeli len s povolenm dieczneho
biskupa.
Kn. 1018 - 1. Prepaciu listinu pre svetskch me da:
1. vlastn biskup, o ktorom sa hovor v kn. 1016;
2. apotolsk administrtor a so shlasom kolgia konzultorov dieczny administrtor; so
shlasom rady, o ktorej sa hovor v kn. 495, 2, apotolsk provikr a apotolsk proprefekt.
2. Dieczny administrtor, apotolsk provikr a apotolsk proprefekt nemaj vydva
prepaciu listinu tm, ktorm dieczny biskup alebo apotolsk vikr, alebo apotolsk prefekt
odoprel prstup k posvtnm rdom.

Kn. 1019 - 1. Vyiemu predstavenmu klerickho rehonho intittu ppeskho prva alebo
klerickej spolonosti apotolskho ivota ppeskho prva prislcha, aby svojim podriadenm,
poda stanov doivotne alebo definitvne prijatm do intittu alebo spolonosti, vydal prepaciu
listinu na diakont a presbytert.
2. Vysviacka vetkch ostatnch chovancov akhokovek intittu alebo spolonosti sa riadi
prvom svetskch klerikov pri odvolan akhokovek indultu, udelenho predstavenm.
Kn. 1020 - Prepacia listina sa nem vyda, ak predtm nie s k dispozcii vetky svedectva a
doklady, ktor prvo vyaduje poda normy kn. 1050 a 1051.
Kn. 1021 - Prepaciu listinu mono posla ktormukovek biskupovi, ktor m spoloenstvo s
Apotolskou stolicou, len s vnimkou biskupa obradu, odlinho od obradu toho, kto m by
poven, ak nem apotolsk indult.
Kn. 1022 - Vysviacajci biskup po prijat zkonnej prepacej listiny nem prikroi k
vysviacke, ak nie je plne zrejm hodnovernos listiny.
Kn. 1023 - Prepaciu listinu me obmedzi alebo odvola ten, kto ju sm udelil, alebo jeho
nstupca, ale u raz udelen neprestva znikom prva toho, kto ju udelil.
II. kapitola
ORDINANDI
Kn. 1024 - Posvtn vysviacku platne prijma jedine pokrsten mu.
Kn. 1025 - 1. Na dovolen udelenie posvtnho rdu presbytertu alebo diakontu vyaduje
sa, aby kandidt po vykonan probcie poda normy prva mal poda sudku vlastnho biskupa
alebo kompetentnho vyieho predstavenho nleit vlastnosti, nebol zdriavan nijakou
iregularitou a prekkou a spal poiadavky poda normy knonov 1033-1039; okrem toho maj
by vystaven doklady, o ktorch sa hovor v kn. 1050 a m by vykonan skrutnium, o ktorom sa
hovor v kn. 1051.
2. Navye sa vyaduje, aby poda sudku toho istho zkonnho predstavenho bol uiton
pre ministrium Cirkvi.
3. Biskupovi, vysviacajcemu vlastnho podriadenho, ktor m by uren na slubu do
inej dieczy, mus by zrejm, e ordinand bude patri do tejto dieczy.
1. lnok
Poiadavky na ordinandov
Kn. 1026 - Aby bol niekto vysvten, je potrebn, aby poval nleit slobodu; nikto sa nijakm
spsobom, z nijakho dvodu nesmie nti prija posvtn rdy ani knonicky sceho odrdza od
ich prijatia.
Kn. 1027 - Uchdzai o diakont a presbytert sa maj dkladnou prpravou formova poda
normy prva.
Kn. 1028 - Dieczny biskup alebo kompetentn predstaven sa m stara o to, aby kandidti,
skr ne bud poven do niektorho posvtnho rdu, sa riadne pouili o veciach, ktor sa
vzahuj na posvtn rd a na jeho zvzky.
Kn. 1029 - Do posvtnch rdov maj by povyovan len t, ktor poda rozumnho sudku
vlastnho biskupa alebo kompetentnho vyieho predstavenho a po zven vetkho maj
neporuen vieru, vedie ich sprvny mysel, maj nleit znalosti, povaj dobr poves, maj
neporuen mravy a osveden nosti a in fyzick a duevn vlastnosti, primeran posvtnmu
rdu, ktor maj prija.

Kn. 1030 - Vlastn biskup alebo kompetentn vy predstaven me sebe podriadenm

diakonom urenm na presbytert zakza prija presbytert iba z knonickho dvodu, hoci aj
tajnho, pri neporuen monosti rekurzu poda normy prva.
Kn. 1031 - 1. Presbytert sa m udeova iba tm, ktor dovili dvadsiaty piaty rok ivota a s
dostatone zrel, navye pri zachovan asovho odstupu aspo iestich mesiacov medzi diakontom
a presbytertom; t, ktor s uren na presbytert, k posvtnmu rdu diakontu maj by pripusten
iba po zaven dvadsiateho tretieho roku ivota.
2. Neenat kandidt na trval diakont sa pripust k tomuto diakontu a po zaven aspo
dvadsiateho piateho roku ivota; enat kandidt aspo po zaven tridsiateho piateho roku ivota a
so shlasom manelky.
3. Konferencie biskupov maj prvo stanovi normu, ktorou sa vyaduje vy vek na
presbytert a trval diakont.
4. Dipenz od veku, ktor je ni viac ne rok od poadovanho poda normy 1 a 2, je
vyhraden Apotolskej stolici.
Kn. 1032 - 1. Uchdzai o presbytert mu by do diakontu poven iba po skonen
piateho roku filozoficko-teologickch tdi.
2. Po skonen tdi sa diakon m primeran as, ktor m uri biskup alebo kompetentn
vy predstaven, pred povenm do presbytertu zastova na pastoranej starostlivosti
vykonvanm posvtnho rdu diakontu.
3. Uchdza o trval diakont sa nem do tohto posvtnho rdu povi, ak neukonil as
formcie.
2. lnok
Veci poadovan na vysviacku
Kn. 1033 - Do posvtnho rdu je dovolene povyovan iba ten, kto prijal sviatos posvtnho
birmovania.
Kn. 1034 - 1. Uchdza o diakont a presbytert nem by vysvten, ak predtm od vrchnosti,
o ktorej sa hovor v kn. 1016 a 1019, liturgickm obradom prijatia nedostal zpis medzi
kandidtov po svojej predchdzajcej vlastnorune napsanej a podpsanej iadosti, a tou istou
vrchnosou psomne prijatej.
2. Na dosiahnutie takhoto prijatia nie je viazan ten, kto bol na zklade subov zalenen
do klerickho inittu.
Kn. 1035 - 1. Skr ne je niekto poven bu do trvalho, alebo prechodnho diakontu, sa
vyaduje, aby prijal slubu lektora a akolytu a primeran as ju vykonval.
2. Medzi udelenm akolyttu a diakontu m by asov odstup aspo es mesiacov.
Kn. 1036 - Kandidt, aby mohol by poven do posvtnho rdu diakontu alebo presbytertu,
m vlastnmu biskupovi alebo kompetentnmu vyiemu predstavenmu odovzda vlastnorune
napsan a podpsan vyhlsenie, ktorm dosveduje, e z vlastnej vle a slobodne prijme posvtn
rd a e sa natrvalo zasvt cirkevnej slube, a sasne iada, aby bol pripusten na prijatie
posvtnho rdu.
Kn. 1037 - Ten, kto m by poven do trvalho diakontu a nie je enat, rovnako aj ten, kto
m by poven do presbytertu, nemaj by pripusten k posvtnmu rdu diakontu, ak poda
predpsanho obradu verejne pred Bohom a Cirkvou neprevzali na seba zvzok celibtu alebo
nezloili doivotn suby v rehonom intitte.

Kn. 1038 - Diakonovi, ktor odmieta povenie do presbytertu, nemono zakza vykonvanie
prijatho posvtnho rdu, ak ho v tom nezdriava knonick prekka alebo in zvan dvod,
ktor m posdi dieczny biskup alebo kompetentn vy predstaven.
Kn. 1039 - Vetci, ktor maj by poven do niektorho posvtnho rdu, maj si vykona
aspo pdov duchovn cvienia na mieste a spsobom, ako uril ordinr; je potrebn, aby biskup,
skr ne pristpi k vysviacke, bol upovedomen o tom, e tieto cvienia si kandidti riadne
vykonali.
3. lnok
Iregularity a in prekky
Kn. 1040 - Prija posvtn rdy sa zabrauje tm, ktorch postihuje akkovek prekka i u
trval, ktor sa nazva iregularitou, alebo jednoduch; iadnu prekku nespsobuje to, o sa
nenachdza v knonoch, ktor nasleduj.
Kn. 1041 - Na prijatie posvtnho rdu je iregulrny:
1. kto je postihnut nejakou formou pomtenosti alebo inej psychickej choroby, v dsledku ktorej
je po porade so znalcami povaovan za nespsobilho na nleit vykonvanie sluby;
2. kto sa dopustil deliktu apostzie, herzy alebo schizmy;
3. kto sa poksil o i len o civiln manelstvo priom bu on sm bol v uzavieran manelstva
haten manelskm zvzkom alebo posvtnm rdom, alebo verejnm doivotnm subom istoty,
bu ena bola viazan platnm manelstvom alebo tm istm subom;
4. kto sa dopustil myselnej vrady alebo vykonal potrat s dosiahnutm inkom a vetci, ktor
pozitvne spolupracovali;
5. kto seba samho alebo inho vne a myslene zmrzail alebo sa poksil o samovradu.
6. kto uskutonil kon posvtnho rdu, rezervovan tm, ktor s ustanoven v posvtnom rde
episkoptu alebo presbytertu, priom tento rd alebo nem, alebo jeho vykonvanie mu je zakzan
nejakm vyhlsenm alebo uloenm knonickm trestom.
Kn. 1042 - Prija posvtn rdy je jednoducho haten:
1. enat mu, ak nie je zkonne uren na trval diakont;
2. kto vykonva rad alebo sprvu majetku klerikom zakzan poda normy kn. 285 a 286, z
ktorej mus predloi vytovanie, km vzdanm sa radu a sprvy majetku, ako aj predloenm
vytovania sa nestane vonm;
3. novokrstenec, ak sa poda sudku ordinra dostaujco neosvedil.
Kn. 1043 - Veriaci s povinn pred vysviackou oznmi ordinrovi alebo farrovi prekky
prijatia posvtnch rdov, ak o nejakch vedia.
Kn. 1044 - 1. Na vykonvanie prijatch posvtnch rdov je iregulrny:
1. kto nezkonne prijal posvtn rdy vtedy, ke bol postihnut iregularitou vzhadom na
posvtn rdy, ktor prijmal;
2. kto spchal delikt, o ktorom sa hovor v kn. 1041, bod 2, ak je delikt verejn;
3. kto spchal delikt, o ktorom sa hovor v kn. 1041, bod 3,4,5,6.
2. Vykonva posvtn rdy je haten:
1. kto zdriavan prekkou prija posvtn rdy, posvtn rdy nezkonne prijal;

2. kto je postihnut pomtenosou alebo inou psychickou chorobou, o ktorej sa hovor v kn.
1041, bod 1, km mu ordinr po porade so znalcom nepovol vykonvanie toho istho posvtnho
rdu.
Kn. 1045 - Neznalos iregulart a prekok neoslobodzuje od nich.
Kn. 1046 - Iregularity a prekky sa znsobuj z ich rozlinch prin, nie vak opakovanm tej
istej priny, ak nejde o iregularitu z myselnej vrady alebo z vykonanho potratu s dosiahnutm
inkom.
Kn. 1047 - 1. Iba Apotolskej stolici je rezervovan dipenz od vetkch iregulart, ak sa
skutok, na ktorom sa zakladaj, dostal na sdne frum.
2. Takisto je jej z hadiska prijatia posvtnch rdov rezervovan aj dipenz od iregulart a
prekok, ktor nasleduj:
1. od iregulart pochdzajcich z verejnch deliktov, o ktorch sa hovor v kn. 1041, bod 2 a 3;
2. od iregularity pochdzajcej i u z verejnho, alebo tajnho deliktu, o ktorom sa hovor v kn.
1041, bod 4;
3. od prekky, o ktorej sa hovor v kn. 1042, bod 1.
3. Apotolskej stolici je rezervovan aj dipenz od iregulart vzahujcich sa na vykonvanie
prijatho posvtnho rdu, o ktorch sa hovor v kn. 1041, bod 3, len vo verejnch prpadoch, a v
bode 4 toho istho knonu aj v tajnch prpadoch.
4. Od iregulart a prekok, ktor nie s rezervovan Svtej stolici, me dipenzova
ordinr.
Kn. 1048 - V naliehavejch tajnch prpadoch, ak sa nemono obrti na ordinra alebo ak ide o
iregularity, o ktorch sa hovor v kn. 1041, bod 3 a 4, na Penitenciriu, a ak hroz nebezpeenstvo
vekej kody alebo straty dobrho mena, ten, komu iregularita zabrauje vykonvanie posvtnho
rdu, me ho vykonva, ale pri zachovan bremena m skr sa obrti na ordinra alebo na
Penitenciriu bez udania mena a cez spovednka.
Kn. 1049 - 1. V iadosti o zskanie dipenzu od iregulart a prekok treba uvies vetky
iregularity a prekky; veobecn dipenz vak plat aj pre tie, ktor boli dobromysene zamlan s
vnimkou iregulart, o ktorch sa hovor v kn. 1041, bod 4, alebo inch, ktor boli podan na
sdne frum, nie vak pre tie, ktor boli zamlan zlomysene.
2. Ak ide o iregularitu z myselnej vrady alebo z vykonanho potratu, na to, aby bol
dipenz platn, treba uvies aj poet deliktov,
3. Veobecn dipenz od iregulart a prekok prijatia posvtnch rdov plat pre vetky
posvtn rdy.
4. lnok
Vyadovan doklady a skrutnium
Kn. 1050 - Aby mohol by niekto poven do posvtnch rdov, vyaduj sa tieto doklady:
1. svedectvo o riadne vykonanch tdich poda normy kn. 1032;
2. ak ide o ordinandov na presbytert, svedectvo o prijat diakontu;
3. ak ide o povyovanch do diakontu, svedectvo o prijat krstu a birmovania, ako aj o prijatch
ministrich, o ktorch sa hovor v kn. 1035; takisto svedectvo o vykonanom vyhlsen, o ktorom
sa hovor v kn. 1036, a ak ordinand m by poven do trvalho diakontu a je enat, aj
svedectvo o slvenom manelstve a o shlase manelky.

Kn. 1051 - o sa tka skrutnia o vlastnostiach, vyadovanch u ordinanda, maj sa zachova

tieto predpisy:
1. je potrebn svedectvo rektora seminra alebo domu formcie o vlastnostiach, kor sa vyaduj
na prijatie posvtnho rdu, ie o sprvnej nuke, pravej nbonosti, dobrch mravoch kandidta a
o jeho schopnosti vykonva ministrium; takisto po riadne vykonanom vyetren svedectvo o stave
jeho fyzickho a duevnho zdravia;
2. aby sa skrutnium riadne vykonalo, dieczny biskup alebo vy predstaven me poui aj
in prostriedky, ktor sa mu z hadiska asovch a miestnych okolnost zdaj uiton, ako s
psomn svedectvo, ohlky alebo in informcie.
Kn. 1052 - 1. Aby biskup, ktor vysviacku udeuje na zklade vlastnho prva, mohol k nej
pristpi, mus mu by zrejm, e doklady, o ktorch sa hovor v kn. 1050, s k dispozcii a e po
vykonan skrutnia poda normy prva sa pozitvnymi dkazmi potvrdila scos kandidta.
2. Na to, aby biskup pristpil k vysviacke cudzieho podriadenho, sta, ke sa v
prepacej listine uvdza, e tieto doklady s k dispozcii, e skrutnium bolo vykonan poda
normy prva a e scos kandidta je zrejm; ak ten, kto m by poven, je lenom rehonho
intittu alebo spolonosti apotolskho ivota, t ist listina mus okrem toho potvrdzova, e bol
definitvne prijat do intittu alebo do spolonosti a e je podriadenm predstavenho, ktor listinu
vydva.
3. Ak biskup popritom, e toto vetko nie je prekkou, z istch dvodov pochybuje o tom,
i kandidt je sci na prijatie posvtnch rdov, nem ho povi.
III. kapitola
ZPIS A SVEDECTVO O VYKONANEJ VYSVIACKE
Kn. 1053 - 1. Po vykonan vysviacky sa men jednotlivch vysvtench a meno vysluhovatea
vysviacky, miesto a dtum vysviacky maj zapsa do osobitnej knihy, ktor sa m svedomito
chrni v krii miesta vysviacky, a maj sa starostlivo uchovva aj vetky doklady jednotlivch
vysviacok.
2. Biskup, ktor udelil vysviacku, m kadmu vysvtenmu da hodnovern svedectvo o
prijatej vysviacke; t, ktorch povil cudz biskup na zklade prepacej listiny, maj toto
svedectvo ukza vlastnmu ordinrovi, aby sa vysviacka zaznaila do osobitnej knihy, ktor sa m
uchovva v archve.
Kn. 1054 - Miestny ordinr, ak ide o svetskch klerikov, alebo kompetentn vy predstaven,
ak ide o jeho podriadench, maj o kadej slvenej vysviacke upovedomi farra miesta krstu, ktor
ju zazna vo svojej knihe pokrstench poda normy kn. 535, 2.
VII. titul

MANELSTVO
Kn. 1055 - 1. Manelsk zmluvu, ktorou mu a ena ustanovuj medzi sebou spoloenstvo
celho ivota a ktor svojou povahou je zameran na dobro manelov, ako aj na plodenie a vchovu
det, povil Kristus Pn medzi pokrstenmi na hodnos sviatosti.
2. Preto medzi pokrstenmi neme existova platn manelsk zmluva, aby nebola
sviatosou.
Kn. 1056 - Podstatnmi vlastnosami manelstva s jednota a nerozluitenos, ktor v
kresanskom manelstve z dvodu sviatosti nadobdaj osobitn pevnos.

Kn. 1057 - 1. Manelstvu dva vznik shlas strnok zkonne prejaven medzi prvne
spsobilmi osobami, ktor neme nahradi nijak udsk moc.
2. Manelsk shlas je kon vle, ktorm sa mu a ena neodvolatenou zmluvou navzjom
odovzdvaj a prijmaj, aby ustanovili manelstvo.
Kn. 1058 - Manelstvo mu uzavrie vetci, ktorm to prvo nezakazuje.
Kn. 1059 - Manelstvo katolkov, hoci iba jedna strnka je katolcka, sa riadi nielen boskm,
ale aj knonickm prvom pri neporuen kompetencie obianskej moci, tkajcej sa isto
obianskych inkov toho istho manelstva.
Kn. 1060 - Manelstvo m priaze prva; preto v pochybnosti treba trva na platnosti
manelstva, km sa nedoke opak.
Kn. 1061 - 1. Platn manelstvo medzi pokrstenmi sa nazva iba uzavret, ak nie je
dokonan; nazva sa uzavret a dokonan, ak manelia udskm spsobom medzi sebou vykonali
manelsk kon, sm osebe vhodn na splodenie dieaa, na ktor je manelstvo svojou
prirodzenosou zameran a ktorm sa manelia stvaj jednm telom.
2. Ak po slven manelstva manelia bvali spolu, prezumuje sa dokonanie, km sa
nedoke opak.
3. Neplatn manelstvo sa nazva putatvne, ak bolo slven aspo jednou strnkou
dobromysene, km obidve strnky nenadobudn istotu o jeho nulite.
Kn. 1062 - 1. Prisbenie manelstva, i jednostrann, alebo obojstrann, nazvan zsnubami
sa riadi partikulrnym prvom, ktor stanovila Konferencia biskupov pri zohadnen zvykov a
obianskych zkonov, ak tak s.
2. Z prisbenia manelstva nevznik prvo alobou vymha slvenie manelstva; vznik
prvo alobou vymha nhradu kd, ak je povinnos nhrady.
I. kapitola
PASTORAN STAROSTLIVOS A PRPRAVA NA SLVENIE MANELSTVA
Kn. 1063 - Duchovn pastieri s povinn stara sa, aby vlastn cirkevn spoloenstvo
poskytovalo veriacim pomoc, ktorou sa manelsk stav uchovva v kresanskom duchu a napreduje
v dokonalosti. Tto pomoc treba predovetkm poskytova:
1. kzanm, katechzou, prispsobenou deom, mldei a dospelm, ba aj pouvanm
spoloenskch oznamovacch prostriedkov, pomocou ktorch veriaci dostvaj pouenie o vzname
kresanskho manelstva a o lohe kresanskch manelov a rodiov;
2. osobnou prpravou na uzavretie manelstva, pomocou ktorej sa snbenci uspsobuj na
svtos a povinnosti svojho novho stavu;
3. obohacujcim liturgickm slvenm manelstva, z ktorho je zjavn, e manelia naznauj
tajomstvo jednoty a plodnej lsky medzi Kristom a Cirkvou a maj na om as;
4. napomhanm manelov, aby sami vernm zachovvanm a chrnenm manelskej zmluvy
dosahovali v rodine de o de svtej a pln ivot.
Kn. 1064 - lohou miestneho ordinra je stara sa, aby tto pomoc bola nleite organizovan, a
ak sa to zd vhodn, vypouje aj mienku muov a ien, osvedench sksenosou a znalosou.
Kn. 1065 - 1. Katolci, ktor ete neprijali sviatos birmovania, maj ju prija pred pripustenm
k manelstvu, ak je to mon bez vekej akosti.
2. Aby sa sviatos manelstva prijala s itkom, snbencom sa nstojivo odpora, aby
pristpili k sviatosti poknia a prijali najsvtejiu Eucharistiu.

Kn. 1066 - Pred slvenm manelstva mus by zrejm, e ni nepreka jeho platnmu a
dovolenmu slveniu.
Kn. 1067 - Konferencia biskupov m stanovi normy, tkajce sa skky snbencov,
manelskch ohlok a inch prostriedkov, vhodnch na vykonanie zisovan, ktor s nevyhnutn
pred manelstvom, aby farr po ich starostlivom zachovan mohol pristpi k asistovaniu pri
uzavieran manelstva.
Kn. 1068 - V nebezpeenstve smrti, ke nemono ma in dkazy, sta, ak niet protikladnch
nznakov, tvrdenie sobiacich sa, v prpade potreby aj pod prsahou, e s pokrsten a nezdriava
ich nijak prekka.
Kn. 1069 - Vetci veriaci s povinn oznmi prekky, ak o nejakch vedia, farrovi alebo
miestnemu ordinrovi pred slvenm manelstva.
Kn. 1070 - Ak zisovania robil niekto in ako farr, ktormu prinle asistova pri uzavieran
manelstva, s ich vsledkom m m skr oboznmi toho istho farra hodnovernm dokladom.
Kn. 1071 - 1. S vnimkou prpadu nevyhnutnosti nikto nem bez povolenia miestneho ordinra
asistova:
1. pri uzavieran manelstva potulnch;
2. pri uzavieran manelstva, ktor nemono uzna alebo slvi poda normy obianskeho
zkona;
3. pri uzavieran manelstva toho, kto m prirodzen povinnosti voi inej strnke alebo voi
deom, pochdzajcim z predchdzajceho spojenia;
4. pri uzavieran manelstva toho, kto veobecne znmym spsobom zavrhol katolcku vieru;
5. pri uzavieran manelstva toho, kto je postihnut cenzrou;
6. pri uzavieran manelstva neplnoletho, ke rodiia o tom nevedia alebo s rozumne proti
tomu;
7. pri uzavieran manelstva cez zstupcu, o ktorom sa hovor v kn. 1105.
2. Miestny ordinr nem da povolenie na asistovanie pri uzavieran manelstva toho, kto
verejne zavrhol katolcku vieru, ak sa nezachovali primerane upraven normy, o ktorch sa hovor v
kn. 1125.
Kn. 1072 - Duchovn pastieri sa maj usilova odrdza mladistvch od slvenia manelstva
pred vekom, v ktorom sa zvyajne poda prijatch krajovch zvykov vstupuje do manelstva.
II. kapitola
ZNEPLATUJCE PREKKY VO VEOBECNOSTI
Kn. 1073 - Zneplatujca prekka rob osobu nespsobilou na platn uzavretie manelstva.
Kn. 1074 - Za verejn sa poklad prekka, ktor sa me dokza na vonkajom fre; in je
tajn.
Kn. 1075 - 1. Len najvyia cirkevn vrchnos m prvo hodnoverne vyhlsi, kedy bosk
prvo manelsvo zakazuje alebo zneplatuje.
2. Takisto iba najvyia vrchnos m prvo stanovi pre pokrstench in prekky.
Kn. 1076 - Zvyk, ktor uvdza nov prekku alebo je v protiklade s jestvujcimi prekkami,
sa zavrhuje.

Kn. 1077 - 1. Miestny ordinr me v osobitnom prpade vlastnm podriadenm, kdekovek sa

nachdzaj, a vetkm, ktor sa skutone nachdzaj na jeho vlastnom zem, manelstvo zakza,
ale iba na as, z vneho dvodu, ktor pretrvva.
2. Iba najvyia cirkevn vrchnos me k zkazu pripoji zneplatujcu doloku.
Kn. 1078 - 1. Miestny ordinr me svojich podriadench, kdekovek sa nachdzaj, a
vetkch, ktor sa skutone nachdzaj na jeho zem, dipenzova od vetkch prekok
cirkevnho prva s vnimkou tch, ktorch dipenzovanie je vyhraden Apotolskej stolici.
2. Prekky, ktorch dipenzovanie je vyhraden Apotolskej stolici, s:
1. prekka, pochdzajca z posvtnch rdov alebo z verejnho doivotnho subu istoty v
rehonom intitte ppeskho prva;
2. prekka zloinu, o ktorom sa hovor v kn. 1090.
3. Nikdy sa nedva dipenz od prekky pokrvnosti v priamej lnii ani v druhom stupni
bonej lnie.
Kn. 1079 - 1. Ak hroz nebezpeenstvo smrti, miestny ordinr me dipenzova vlastnch
podriadench, kdekovek sa nachdzaj, a vetkch, ktor sa skutone nachdzaj na jeho vlastnom
zem, tak od formy, ktor treba zachovva pri slven manelstva, ako aj od vetkch a
jednotlivch prekok cirkevnho prva bu verejnch, alebo tajnch s vnimkou prekky,
pochdzajcej z posvtnho rdu presbytertu.
2. Za tch istch okolnost, o ktorch sa hovor v 1, ale len v prpadoch, ke sa nemono
dosta ani k miestnemu ordinrovi, t ist moc dipenzova m farr, aj riadne delegovan posvtn
vysluhovate i kaz, alebo diakon, ktor asistuj pri uzavieran manelstva poda normy kn. 1116,
2.
3. V nebezpeenstve smrti m spovednk moc dipenzova od tajnch prekok pre vntorn
frum bu vo sviatostnej spovedi, alebo mimo nej.
4. V prpade, o ktorom sa hovor v 2, za nemon dosta sa k miestnemu ordinrovi sa
povauje to, ke sa to me sta iba telegraficky alebo telefonicky.
Kn. 1080 - 1. Vdy, ke sa prekka odhal vtedy, ke je na sob u vetko pripraven a
uzavieranie manelstva sa bez pravdepodobnho nebezpeenstva vekho zla neme odiali
dovtedy, km sa nedosiahne dipenz od kompetentnej vrchnosti, moc dipenzova od vetkch
prekok s vnimkou tch, o ktorch sa hovor v kn. 1078, 2, bod 1, m miestny ordinr, a len
ke je prpad tajn, vetci, o ktorch sa hovor v kn. 1079, 2-3, pri zachovan podmienok, ktor
s tam predpsan.
2. Tto moc plat aj pre konvalidciu manelstva, ak ist nebezpeenstvo hroz z oneskorenia
a niet asu obrti sa na Apotolsk stolicu alebo na miestneho ordinra, ke ide o prekky, od
ktorch me on dipenzova.
Kn. 1081 - Farr alebo kaz, i diakon, o ktorch sa hovor v kn. 1079, 2, m o udelen
dipenzu pre vonkajie frum ihne upovedomi miestneho ordinra; a tento dipenz sa m zapsa
do knihy manelstiev.
Kn. 1082 - Ak reskript Penitencirie neuruje nieo in, dipenz od tajnej prekky, udelen vo
vntornom nesviatostnom fre, sa m zapsa do knihy, ktor sa m uchovva v tajnom archve
krie, a al dipenz pre vonkajie frum nie je potrebn, ak sa potom tajn prekka stane
verejnou.
III. kapitola

JEDNOTLIV ZNEPLATUJCE PREKKY

Kn. 1083 - 1. Mu pred dovenm estnsteho roku ivota a ena pred dovenm trnsteho
roku nemu uzavrie platn manelstvo.
2. Konferencia biskupov m prvo stanovi vy vek na dovolen slvenie manelstva.
Kn. 1084 - 1. Predchdzajca a trval impotencia bu zo strany mua, alebo eny, bu
absoltna, alebo relatvna, zneplatuje manelstvo zo samej jeho povahy.
2. Ak prekka impotencie je pochybn i u z hadiska prva, alebo z hadiska skutku,
uzavretiu manelstva sa nem preka, a km pochybnos trv, ani ho vyhlsi za nulitn.
3. Neplodnos ani nezakazuje, ani nezneplatuje manelstvo pri zachovan predpisu kn.
1098.
Kn. 1085 - 1. Neplatne sa poka uzavrie manelstvo, kto je viazan zvzkom
predchdzajceho manelstva, hoci nedokonanho.
2. Hoci predchdzajce manelstvo je z akhokovek dvodu neplatn alebo rozlen,
predsa in manelstvo nie je dovolen uzavrie, km o nulite alebo rozviazan predchdzajceho nie
je zkonne a nepochybne zrejm.
Kn. 1086 - 1. Neplatn je manelstvo medzi dvoma osobami, z ktorch jedna je pokrsten v
katolckej Cirkvi alebo do nej prijat a formlnym konom od nej neodpadla, a druh je
nepokrsten;
2. Od tejto prekky sa nem dipenzova, ak nie s splnen podmienky, o ktorch sa hovor
v kn. 1125 a 1126.
3. Ak v ase uzavretia manelstva bola strnka veobecne povaovan za pokrsten alebo jej
krst bol pochybn, poda normy kn. 1060 sa m platnos manelstva prezumova, km sa s istotou
nedoke, e jedna strnka je pokrsten a druh nepokrsten.
Kn. 1087 - Neplatne sa pokaj uzavrie manelstvo t, ktor prijali posvtn rdy.
Kn. 1088 - Neplatne sa pokaj uzavrie manelstvo t, ktorch viae verejn doivotn sub
istoty v rehonom intitte.
Kn. 1089 - Medzi muom a unesenou alebo aspo zadriavanou enou so zmerom uzavrie s
ou manelstvo neme existova nijak manelstvo, ak si neskr ena, oddelen od noscu a
umiestnen na bezpenom a slobodnom mieste, dobrovone nezvol manelstvo.
Kn. 1090 - 1. Kto so zmerom uzavrie manelstvo s istou osobou spsob smr jej manelskej
strnke alebo vlastnej manelskej strnke, o toto manelstvo sa poka neplatne.
2. Neplatne sa pokaj uzavrie medzi sebou manelstvo aj t, ktor vzjomnm fyzickm
alebo morlnym priinenm spsobili smr manelskej strnke.
Kn. 1091 - 1. V priamej lnii pokrvnosti je manelstvo neplatn medzi predkami a potomkami
tak zkonnmi, ako aj prirodzenmi.
2. V bonej lnii je neplatn a do tvrtho stupa vrtane.
3. Prekka pokrvnosti sa neznsobuje.
4. Nikdy sa nem pripusti manelstvo, ak je pochybnos, i strnky s v pokrvnom vzahu
v niektorom stupni priamej lnie alebo v druhom stupni bonej lnie.
Kn. 1092 - vagrovstvo v priamej lnii zneplatuje manelstvo v kadom stupni.

Kn. 1093 - Prekka verejnej mravopoestnosti vznik z neplatnho manelstva po zaat

spolonho ivota bu zo znmeho, alebo verejnho konkubintu; zneplatuje manelstvo v prvom
stupni priamej lnie medzi muom a pokrvnmi enami a naopak.
Kn. 1094 - Manelstvo nemu medzi sebou platne uzavrie t, ktor s spojen zkonnm
prbuzenstvom, pochdzajcim z adopcie v priamej lnii alebo v druhom stupni bonej lnie.
IV. kapitola
MANELSK SHLAS
Kn. 1095 - Uzavrie manelstvo s neschopn t:
1. ktorm chba dostaton pouvanie rozumu;
2. ktor maj vny nedostatok rozoznvacieho sudku, tkajceho sa podstatnch manelskch
prv a povinnost, ktor treba navzjom odovzdva a prijma;
3. ktor z dvodov psychickej povahy nedoku vzia na seba podstatn zvzky manelstva.
Kn. 1096 - 1. Na vznik manelskho shlasu je nevyhnutn, aby uzatvrajce strnky vedeli
aspo to, e manelstvo je trval spolunavanie mua a eny, zameran na plodenie det istou
sexulnou sinnosou.
2. Tto neznalos sa po puberte neprezumuje.
Kn. 1097 - 1. Omyl v osobe rob manelstvo neplatnm.
2. Omyl vo vlastnosti osoby, hoci je dvodom na zmluvu, nerob manelstvo neplatnm, ak
tto vlastnos nie je priamo a zsadne chcen.
Kn. 1098 - Kto uzaviera manelstvo oklaman podvodom, vykonanm na zskanie shlasu,
ohadne nejakej vlastnosti druhej strnky, ktor svojou povahou me ako nara manelsk
spolunavanie, uzaviera ho neplatne.
Kn. 1099 - Omyl ohadne jednoty alebo nerozluitenosti, alebo sviatostnej hodnosti manelstva,
nerob manelsk shlas chybnm, len ke nedeterminuje vu.
Kn. 1100 - Vedomos alebo mienka, e manelstvo je nulitn, manelsk shlas nevyhnutne
nevyluuje.
Kn. 1101 - 1. Prezumuje sa, e vntorn shlas sa zhoduje so slovami alebo znakmi, pouitmi
pri slven manelstva.
2. Ak vak niektor strnka alebo obidve strnky pozitvnym konom vle vyluuj samo
manelstvo alebo niektor podstatn prvok, alebo niktor podstatn vlastnos manelstva,
uzavieraj ho neplatne.
Kn. 1102 - 1. Manelstvo s podmienkou, vzahujcou sa na budcnos, nemono platne
uzavrie.
2. Manelstvo uzavret s podmienkou, vzahujcou sa na minulos alebo na prtomnos, je
platn alebo neplatn poda toho, i to, o je predmetom podmienky, jestvuje alebo nie.
3. Avak podmienku, o ktorej sa hovor v 2, nemono dovolene pripoji, ak nie je dan s
psomnm povolenm miestneho ordinra.
Kn. 1103 - Neplatn je manelstvo uzavret pod ntlakom alebo z vekho strachu, vyvolanho
zvonku, hoci aj nemyselne, od ktorho ak sa chce niekto oslobodi, je nten vybra si manelstvo.
Kn. 1104 - 1. Na platn uzavretie manelstva je nevyhnutn, aby uzatvrajce strnky boli
sasne prtomn bu osobne, alebo cez zstupcu.

 2. Snbenci maj manelsk shlas vyjadri slovami; ak vak nemu hovori,

rovnocennmi znakmi.
Kn. 1105 - 1. Na platn uzavretie manelstva cez zstupcu sa vyaduje:
1. aby bol zvltny mandt na uzavretie manelstva s uritou osobou;
2. aby zstupca bol uren samm mandantom a aby svoju lohu plnil osobne.
2. Aby bol mandt platn, treba aby ho podpsal mandant a okrem toho farr alebo ordinr
miesta, na ktorom sa mandt dva, alebo kaz, ktorho jeden z nich delegoval, alebo aspo dvaja
svedkovia; alebo sa mus vyhotovi ako doklad, ktor je poda normy obianskeho prva
hodnovern.
3. Ak mandant neme psa, m sa to zaznamena v samom mandte a m sa pribra al
svedok, ktor m listinu aj sm podpsa; in je mandt neplatn.
4. Ak mandant, skr ne zstupca v jeho mene uzavrel manelstvo, mandt odvolal alebo
upadol do pomtenosti, manelstvo je neplatn, hoci ani zstupca, ani druh uzatvrajca strnka o
tom nevedeli.
Kn. 1106 - Manelstvo mono uzavrie cez tlmonka; farr vak nem pri om asistova, ak mu
nie je zrejm hodnovernos tlmonka.
Kn. 1107 - Hoci manelstvo bolo pre prekku alebo pre nedostatok formy uzavret neplatne,
prezumuje sa, e prejaven shlas trv, km nie je zrejm jeho odvolanie.
V. kapitola
FORMA SLVENIA MANELSTVA
Kn. 1108 - 1. Iba tie manelstv s platn, ktor sa uzavieraj pred asistujcim miestnym
ordinrom alebo farrom, alebo pred kazom i diakonom, delegovanmi jednm z nich, ako aj pred
dvoma svedkami, ale poda pravidiel, vyjadrench v knonoch, ktor nasleduj, a pri neporuen
vnimiek, o ktorch sa hovor v kn. 144, 1112, 1, 1116 a 1127, 1-2.
2. Asistujcim pri uzavieran manelstva sa rozumie iba ten, kto je prtomn a iada prejav
shlasu uzavierajcich strnok a v mene Cirkvi ho prijma.
Kn. 1109 - Miestny ordinr a farr, ak neboli rozsudkom alebo dekrtom exkomunikovan alebo
postihnut interdiktom, alebo suspendovan z radu, alebo za takch vyhlsen, na zklade radu
platne asistuj v hraniciach svojho zemia pri uzavieran manelstiev nielen podriadench, ale aj nie
podriadench, len ke aspo jeden z nich je latinskho obradu.
Kn. 1110 - Osobn ordinr a osobn farr na zklade radu platne asistuj pri uzavieran
manelstiev iba tch, z ktorch aspo jeden je podriaden v medziach ich oblasti.
Kn. 1111 - 1. Miestny ordinr a farr, pokia platne vykonvaj rad, mu kazom a
diakonom delegova splnomocnenie, aj veobecn, asistova pri uzavieran manelstiev v hraniciach
svojho zemia.
2. Aby delegovanie splnomocnenia asistova pri uzavieran manelstiev bolo platn,
vslovne sa mus da uritm osobm; ak ide o zvltne delegovanie, treba ho da pre urit
manelstvo; ak vak ide o veobecn delegovanie, treba ho udeli psomne.
Kn. 1112 - 1. Kde niet kazov a diakonov, dieczny biskup po predchdzajcom priaznivom
vyjadren Konferencie biskupov a po dosiahnut dovolenia od Svtej stolice me delegova laikov,
ktor maj asistova pri uzavieran manelstiev.
2. M sa vybra sci laik, ktor je schopn dva snbencom pouenie a spsobil riadne
vykonva sobnu liturgiu.

Kn. 1113 - Ete pred udelenm zvltneho delegovania m by postaran o vetko, o stanovuje
prvo na dokzanie slobodnho stavu.
Kn. 1114 - Asistujci pri uzavieran manelstva kon nedovolene, ak sammu nie je zrejm
slobodn stav uzavierajcich strnok poda normy prva a poda monosti nie je mu zrejm ani
dovolenie farra, kokokrt asistuje na zklade veobecnho delegovania.
Kn. 1115 - Manelstv sa maj slvi vo farnosti, v ktorej jedna z uzavierajcich strnok m
trval alebo prechodn bydlisko, alebo sa tam mesiac zdriava, alebo ak ide o potulnch, vo farnosti,
kde sa skutone zdriavaj; s povolenm vlastnho ordinra alebo vlastnho farra sa mu slvi
inde.
Kn. 1116 - 1. Ak asistujci, kompetentn poda normy prva, neme by bez vekej akosti
prtomn alebo sa nemu k nemu dosta, t, ktor maj mysel uzavrie prav manelstvo, mu ho
platne a dovolene uzavrie pred sammi svedkami:
1. v nebezpeenstve smrti;
2. mimo nebezpeenstva smrti, len ke sa rozumne predvda, e tento stav potrv jeden mesiac.
2. V obidvoch prpadoch, ak je k dispozcii in kaz alebo diakon, ktor me by prtomn,
mus by prizvan a spolu so svedkami mus by prtomn pri slven manelstva pri neporuen
platnosti manelstva, uzavretho pred sammi svedkami.
Kn. 1117 - Formu stanoven vyie treba zachova, ak aspo jedna zo strnok uzavierajcich
manelstvo je pokrsten v katolckej Cirkvi alebo je do nej prijat a formlnym konom od nej
neodpadla, pri neporuen predpisov kn. 1127, 2.
Kn. 1118 - 1. Manelstvo medzi katolkmi alebo medzi katolckou strnkou a nekatolckou
pokrstenou strnkou sa m slvi vo farskom kostole; v inom kostole alebo kaplnke sa me slvi s
povolenm miestneho ordinra alebo farra.
2. Miestny ordinr me dovoli, aby sa manelstvo slvilo na inom vhodnom mieste.
3. Manelstvo medzi katolckou strnkou a nepokrstenou strnkou sa me slvi v kostole
alebo na inom vhodnom mieste.
Kn. 1119 - Okrem nevyhnutnho prpadu sa pri slven manelstva maj zachova obrady
predpsan v liturgickch knihch, schvlench Cirkvou, alebo prijat zkonnmi zvykmi.
Kn. 1120 - Konferencia biskupov me vypracova vlastn obrad manelstva, ktor m
preskma Svt stolica a ktor zodpoved miestnym a nrodnm zvykom, prispsobenm
kresanskmu duchu, ale pri zachovan zkona, aby prtomn asistujci pri uzavieran manelstva
vyadoval prejav shlasu uzavierajcich strnok a prijal ho.
Kn. 1121 - 1. Po slven manelstva m farr miesta slvenia alebo jeho zstupca, hoci ani
jeden z nich pri jeho uzavieran neasistoval, o najskr zaznai v knihe manelstiev men
manelov, asistujceho a svedkov, miesto a dtum slvenia manelstva, spsobom predpsanm
Konferenciou biskupov alebo diecznym biskupom.
2. Kedykovek sa manelstvo uzaviera poda normy kn. 1116, kaz alebo diakon, ak bol
prtomn pri slven, in svedkovia spolu s uzavierajcimi s ako celok povinn o najskr
upovedomi farra alebo miestneho ordinra o uzavret manelstva.
3. Ke ide o mnaelstvo uzavret s dipenzom od knonickej formy, miestny ordinr, ktor
dipenz udelil, sa m postara, aby dipenz i slvenie boli zapsan v knihe manelstiev tak krie,
ako aj vlastnej farnosti katolckej strnky, ktorej farr vykonal zisovania slobodnho stavu; o
slven manelstva je zaviazan o najskr upovedomi toho istho ordinra a farra katolcka
manelsk strnka, oznmiac aj miesto slvenia, ako aj zachovania verejnej formy.

Kn. 1122 - 1. Uzavret manelstvo sa m zaznai aj v knihch pokrstench, v ktorch je

zapsan krst manelov.
2. Ke manelsk strnka neuzavrela manelstvo vo farnosti, v ktorej bola pokrsten, farr
miesta slvenia m uzavretie manelstva o najskr upovedomi farra miesta udelenho krstu.
Kn. 1123 - Kedykovek sa manelstvo bu konvaliduje pre vonkajie frum, alebo sa vyhlasuje
za nulitn, alebo sa zkonne okrem smrti rozvzuje, mus by o tom upovedomen farr miesta, kde
bolo manelstvo slven, aby sa zpis v knihch manelstiev a pokrstench riadne vykonal.
VI. kapitola
MIEAN MANELSTV
Kn. 1124 - Manelstvo medzi dvoma pokrstenmi osobami, z ktorch jedna je pokrsten v
katolckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijat a formlnym konom od nej neodpadla, druh
vak patr do cirkvi alebo eklezilnej spolonosti, ktor nie je v plnom spoloenstve s katolckou
Cirkvou, je bez vslovnho povolenia kompetentnej vrchnosti zakzan.
Kn. 1125 - Takto povolenie me udeli miestny ordinr, ak existuje oprven a rozumn
dvod; nem ho da, ak nie s splnen tieto podmienky:
1. katolcka strnka m vyhlsi, e je pripraven odstrni nebezpeenstv odpadnutia od viery a
m da primn prsub, e urob vetko, o je v jej silch, aby vetky deti boli pokrsten a
vychovan v katolckej cirkvi;
2. druh strnka sa m v prav as oboznmi s tmi prsubmi, ktor m da katolcka strnka,
natoko, aby bolo zrejm, e si je naozaj vedom prsubu a povinnosti katolckej strnky;
3. obidve strnky sa maj poui o cieoch a podstatnch vlastnostiach manelstva, ktor ani
jeden z uzavierajcich nem vylui.
Kn. 1126 - Je lohou Konferencie biskupov stanovi spsob, ako treba uskutoni tieto
vyhlsenia a prsuby, ktor sa vdy vyaduj, ako aj uri, akou formou sa maj sta zrejmmi aj
vo vonkajom fre a ako sa m s nimi oboznmi nekatolcka strnka.
Kn. 1127 - 1. o sa tka formy, ktor treba poui pri mieanom manelstve, maj sa zachova
predpisy kn. 1108; ak vak katolcka strnka uzaviera manelstvo s nekatolckou strnkou
vchodnho obradu, knonick forma slvenia sa m zachova iba pre dovolenos; na platnos sa
vak vyaduje as posvtnho sluobnka pri zachovan toho, o treba poda prva zachova.
2. Ak zachovaniu knonickej formy prekaj vek akosti, miestny ordinr katolckej
strnky m v jednotlivch prpadoch prvo od nej dipenzova, ale po porade s ordinrom miesta,
kde sa manelstvo slvi, a pri neporuen nejakej verejnej formy slvenia, ktor je potrebn na
platnos; lohou Konferencie biskupov je stanovi normy, poda ktorch sa uveden dipenz m
udeova jednotnm spsobom.
3. Zakazuje sa, aby sa pred knonickm slvenm manelstva poda normy 1 alebo po
om konalo in nboensk slvenie toho istho manelstva na vyjadrenie alebo obnovenie
manelskho shlasu; takisto sa nem kona nboensk slvenie, pri ktorom katolcky asistujci a
nekatolcky sluobnk sasne, kad konajc svoj obrad, vyaduj shlas strnok.
Kn. 1128 - Miestni ordinri a in duchovn pastieri sa maj stara o to, aby katolckej manelskej
strnke a deom narodenm z mieanho manelstva nechbala duchovn pomoc pri plnen ich
povinnost a aby manelom pomhali upevova jednotu ich manelskho a rodinnho ivota.
Kn. 1129 - Predpisy kn. 1127 a 1128 sa maj uplatova aj pri manelstvch, ktorm stoj v
ceste prekka rozdielnosti nboenstva, o ktorej sa hovor v kn. 1086, 1.

VII. kapitola
TAJN SLVENIE MANELSTVA
Kn. 1130 - Z vneho a naliehavho dvodu me miestny ordinr dovoli, aby sa manelstvo
slvilo tajne.
Kn. 1131 - Dovolenie slvi manelstvo tajne prina so sebou,
1. aby zisovania, ktor treba vykona pred manelstvom, boli tajn;
2. aby tajomstvo o slvenom manelstve zachovali miestny ordinr, asistujci, svedkovia a
manelia.
Kn. 1132 - Povinnos zachova tajomstvo, o ktorom sa hovor v kn. 1131, bod 2, zo strany
miestneho ordinra zanik, ak zo zachovvania tajomstva hroz vek pohorenie alebo vek
znevenie posvtnosti manelstva, a o tom treba upovedomi strnky pred slvenm manelstva.
Kn. 1133 - Tajne slven manelstvo sa m zapsa iba v osobitnej matrike, ktor treba
uchovva v tajnom archve krie.
VIII. kapitola
INKY MANELSTVA
Kn. 1134 - Z platnho manelstva vznik medzi manelmi zvzok, ktor je svojou povahou
doivotn a vlun; okrem toho sa v kresanskom manelstve manelia na povinnosti a dstojnos
svojho stavu osobitnou sviatosou posiluj a akoby zasvcuj.
Kn. 1135 - Obidvaja manelia maj rovnak povinnos a rovnak prvo vo vetkom, o svis so
spoloenstvom manelskho ivota.
Kn. 1136 - Rodiia maj vemi vnu povinnos a prvotn prvo, aby sa poda svojich sl starali
tak o telesn, spoloensk a kultrnu, ako aj mravn a nboensk vchovu det.
Kn. 1137 - Zkonit s tie deti, ktor sa poali alebo narodili v platnom alebo putatvnom
manelstve.
Kn. 1138 - 1. Otcom je ten, koho za takho oznauje zkonn sob, ak zjavn argumenty
nedokazuj opak.
2. Prezumuje sa, e zkonit s deti, ktor sa narodili aspo po 180 doch odo da slvenia
manelstva alebo do 300 dn od rozviazania manelskho ivota.
Kn. 1139 - Nezkonit deti sa stvaj zkonitmi neskorm platnm alebo putatvnym
manelstvom rodiov alebo reskriptom Svtej stolice.
Kn. 1140 - o sa tka knonickch inkov, uzkonen deti s vo vetkom postaven na rove
zkonitm, ak prvo vslovne nestanovilo nieo in.
ODLENIE MANELOV
1. lnok
Rozviazanie zvzku
Kn. 1141 - Uzavret a dokonan manelstvo neme by rozviazan nijakou udskou mocou a z
nijakho dvodu, len smrou.
Kn. 1142 - Nedokonan manelstvo medzi pokrstenmi alebo medzi pokrstenou strnkou a
nepokrstenou strnkou me z oprvnenho dvodu rozviaza Rmsky vekaz na iados obidvoch
strnok alebo jednej z nich, hoci druha strnka je proti tomu.

Kn. 1143 - 1. Manelstvo uzavret dvoma nepokrstenmi sa rozvzuje na zklade pavlovskho

privilgia v prospech viery strnky, ktor prijala krst, samm skutkom, ktorm tto strnka uzaviera
nov manelstvo, len ke nepokrsten strnka odstpi.
2. Usudzuje sa, e nepokrsten strnka odstupuje, ak s pokrstenou strnkou nechce
spolunava alebo nechce spolunava pokojne bez urania Stvoritea, ak jej tto strnka po
prijat krstu neposkytla oprvnen dvod na odstpenie.
Kn. 1144 - 1. Aby pokrsten strnka mohla platne uzavrie nov manelstvo, nepokrstenej
strnke sa musia vdy poloi otzky:
1. i aj sama chce prija krst;
2. i aspo chce s pokrstenou strnkou pokojne spolunava bez urania Stvoritea .
2. Tieto otzky sa musia poloi po krste; miestny ordinr vak z vneho dvodu me
dovoli, aby sa otzky poloili pred krstom, ba aj od otzok me dipenzova i u pred krstom,
alebo po om, len ke je aspo zo sumrneho a mimosdneho postupu zrejm, e ich nemono
poloi alebo to bude neuiton.
Kn. 1145 - 1. Otzky sa maj kls spravidla na zklade autority miestneho ordinra obrtenej
strnky; tento ordinr m da druhej manelskej strnke lehotu na odpove, ak si ju vyiada, s
upozornenm, e ak lehota uplynie bez vyuitia, jej mlanie sa bude povaova za zporn odpove.
2. Aj skromn poloenie otzok obrtenou strnkou je platn, ba aj dovolen, ak sa forma
predpsan vyie neme zachova.
3. V obidvoch prpadoch mus by vo vonkajom fre zkonne zrejm, e otzky boli
poloen a s akm vsledkom.
Kn. 1146 - Pokrsten strnka m prvo uzavrie nov manelstvo s katolckou strnkou:
1. ak druh strnka odpovedala na otzky zporne alebo ak kladenie otzok bolo zkonne
vynechan;
2. ak nepokrsten strnka, i u jej boli poloen otzky, alebo nie, najprv zotrvvala v pokojnom
spolunavan bez urania Stvoritea, potom bez oprvnenho dvodu odstpila, pri zachovan
predpisov kn. 1144 a 1145.
Kn. 1147 - Miestny ordinr vak z vneho dvodu me dovoli, aby pokrsten strnka,
pouijc pavlovsk privilgium, uzavrela manelstvo s nekatolckou strnkou i u pokrstenou,
alebo nepokrstenou, pri zachovan aj predpisov knonov o mieanch manelstvch.
Kn. 1148 - 1. Nepokrsten, ktor m sasne viac nepokrstench maneliek, po prijat krstu v
katolckej cirkvi, me si jednu z maneliek ponecha a ostatn prepusti, ak mu je ak zosta s
prvou z nich. To ist plat o nepokrstenej ene, ktor m sasne viac nepokrstench manelov.
2. V prpadoch, o ktorch sa hovor v 1, treba po prijat krstu manelstvo uzavrie
zkonnou formou, pri zachovan, ak je to potrebn, aj predpisov o mieanch manelstvch a inch,
ktor treba poda prva zachova.
3. Miestny ordinr, majc pred oami mravn, socilne a ekonomick podmienky miesta a
osb, m sa postara, aby bolo dostaujco postaran o potreby prvej manelky a ostatnch
prepustench maneliek poda noriem spravodlivosti, kresanskej lsky a prirodzenej citlivosti.
Kn. 1149 - Nepokrsten strnka, ktor po prijat krstu v katolckej cirkvi z dvodu zajatia alebo
prenasledovania neme obnovi spolunavanie s nepokrstenou manelskou strnkou, me
uzavrie in manelstvo, hoci druh strnka medzitm prijala krst, pri zachovan predpisu kn.
1141.

Kn. 1150 - V prpade pochybnosti privilgium viery pova priaze prva.

2. lnok
Odlenie pri trvan zvzku
Kn. 1151 - Manelia maj povinnos a prvo zachova manelsk spolunavanie, ak ich
zkonn dvod neospravedluje.
Kn. 1152 - 1. Hoci sa nstojivo odpora, aby manelsk strnka, veden kresanskou lskou
a majca staros o dobro rodiny, neodoprela odpustenie cudzolonej strnke a aby manelsk ivot
nepreruila, predsa ak jej vinu vslovne alebo mlky neodpustila, m prvo prerui manelsk
spolunavanie, ak s cudzolostvom neshlasila alebo nedala na prinu, alebo aj sama nespchala
cudzolostvo.
2. Za tich odpustenie sa povauje to, ke nevinn manelsk strnka po tom, ako sa
dozvedela o cudzolostve, z vlastnej vle sa s druhou strnkou manelsky stkala; prezumuje sa
vak, ak poas iestich mesiacov zachovvala manelsk spolunavanie ani sa neobrtila s
rekurzom na cirkevn alebo obiansku vrchnos.
3. Ak nevinn manelsk strnka z vlastnej vle preruila manelsk spolunavanie, m do
iestich mesiacov predloi kauzu odlenia kompetentnej cirkevnej vrchnosti, ktor po zven
vetkch okolnost m posdi, i nevinn manelsk strnku mono privies k tomu, aby vinu
odpustila a odlenie nepredlovala nastlo.
Kn. 1153 - 1. Ak niektor z manelov sa stane pvodcom vekho nebezpeenstva pre duu
alebo pre telo druhej manelskej strnky alebo det, alebo in vemi sa spolon ivot, poskytuje
druhej strnke zkonn dvod na odstpenie na zklade dekrtu miestneho ordinra, a ak hroz
nebezpeenstvo z oneskorenia, aj z vlastnho rozhodnutia.
3. Vo vetkch prpadoch treba po zaniknut dvodu odlenia obnovi manelsk
spolunavanie, ak cirkevn vrchnos nestanovuje in.
Kn. 1154 - Po odlen manelov sa treba vdy vhodne postara o nleit materilne
zabezpeenie a nleit vchovu det.
Kn. 1155 - Nevinn manelsk strnka me druh strnku, o je chvlyhodn, znova prija do
manelskho spolunavania; v tomto prpade sa vzdva prva na odlenie.
X. kapitola
KONVALIDCIA MANELSTVA
1. lnok
Jednoduch konvalidcia
Kn. 1156 - 1. Na konvalidciu manelstva neplatnho pre zneplatujcu prekku sa vyaduje,
aby prekka zanikla alebo aby bol od nej dan dipenz a aby shlas obnovila aspo strnka,
vedom si prekky.
2. Toto obnovenie sa vyaduje cirkevnm prvom k platnosti konvalidcie, hoci na zaiatku
obidve strnky shlas dali a ani neskr ho neodvolali.
Kn. 1157 - Obnovenie shlasu mus by novm konom vle, zameranm na manelstvo, o
ktorom obnovujca strnka vie alebo sa domnieva, e od zaiatku bolo nulitn.
Kn. 1158 - 1. Ak je prekka verejn, treba, aby shlas obnovili obidve strnky knonickou
formou pri neporuen predpisu kn. 1127, 2.

 2. Ak prekku nemono dokza, sta, aby sa shlas obnovil skromne a tajne, a to

strnkou, ktor si je vedom prekky, len ke druh strnka v danom shlase zotrvva, alebo
obidvoma strnkami, ak je prekka znma obidvom strnkam.
Kn. 1159 - 1. Manelstvo neplatn pre nedostatok shlasu sa konvaliduje, ak strnka, ktor
neshlasila, u shlas, len ke shlas dan druhou strnkou trv.
2. Ak nedostatok shlasu nemono dokza, sta, aby strnka, ktor neshlasila, dala shlas
skromne a tajne.
3. Ak nedostatok shlasu mono dokza, je nevyhnutn, aby sa shlas dal knonickou
formou.
Kn. 1160 - Aby sa manelstvo nulitn pre nedostatok formy stalo platnm, mus sa nanovo
uzavrie knonickou formou pri neporuen predpisu kn. 1127, 2.
2. lnok
Sancia v zklade
Kn. 1161 - 1. Sancia v zklade neplatnho manelstva je jeho konvalidcia bez obnovenia
shlasu, udelen kompetentnou vrchnosou, prinajca so sebou dipenz od prekky, ak tak je, aj
od knonickej formy, ak nebola zachovan, ako aj sptn psobnos knonickch inkov do
minulosti.
2. Konvalidcia nastva od chvle udelenia milosti; sptn psobnos sa vak chpe tak, e
plat od chvle slvenia manelstva, ak nie je vslovne uren nieo in.
3. Sancia v zklade sa nem udeli, ak nie je pravdepodobn, e strnky chc zotrva v
manelskom ivote.
Kn. 1162 - 1. Ak chba shlas obidvoch strnok alebo aspo jednej z nich, manelstvo
nemono sanova v zklade, i u shlas chbal od zaiatku alebo na zaiatku dan, neskr bol
odvolan.
2. Ak shlas na zaiatku sce chbal, ale neskr bol dan, sanciu mono udeli od chvle
vyjadrenia shlasu.
Kn. 1163 - 1. Manelstvo neplatn pre prekku alebo pre nedostatok zkonnej formy mono
sanova, len ke trv shlas obidvoch strnok.
2. Manelstvo neplatn pre prekku prirodzenho prva alebo pozitvneho boskho prva
mono sanova iba potom, ke prekka zanikla.
Kn. 1164 - Sanciu mono platne udeli aj bez vedomia jednej alebo obidvoch strnok; nem sa
vak udeova, ak nie je na to vny dvod.
Kn. 1165 - 1. Sanciu v zklade me udeli Apotolsk stolica.
2. Dieczny biskup ju me udeli v jednotlivch prpadoch, aj ke to ist manelstvo je
nulitn z viacerch dvodov, ke ide o sanciu mieanho manelstva, po splnen podmienok, o
ktorch sa hovor v kn. 1125; neme ju vak udeli, ak existuje prekka, od ktorej dipenzovanie
je vyhraden Apotolskej stolici poda normy kn. 1078, 2, alebo ak ide o prekku prirodzenho
prva alebo pozitvneho boskho, ktor u zanikla.
II. AS
OSTATN KONY BOSKHO KULTU
I.titul

SVTENINY

Kn. 1166 - Svteniny s posvtn znaky, ktormi sa ako istm napodobnenm sviatost
naznauj najm duchovn inky a na prhovor Cirkvi sa dosahuj.
Kn. 1167 - 1. Nov svteniny ustanovi alebo prijat hodnoverne vyklada, niektor z nich
zrui alebo zmeni me iba Apotolsk stolica.
2. Pri vykonvan ie vysluhovan svtenn sa maj presne zachovva obrady a formuly
schvlen cirkevnou vrchnosou.
Kn. 1168 - Vysluhovateom svtenn je klerik, vybaven nleitou mocou; niektor svteniny
zhodne s normou liturgickch knh mu poda sudku miestneho ordinra vysluhova aj laici, ktor
maj primeran vlastnosti.
Kn. 1169 - 1. Zasvtenia a posvtenia mu platne vykonva t, ktor s vyznaen
biskupskm sviatostnm znakom, ako aj presbyteri, ktorm to dovouje prvo alebo zkonn
udelenie.
2. Poehnania s vnimkou tch, ktor s rezervovan Rmskemu vekazovi alebo
biskupom, me udeova kad presbyter.
3. Diakon me udeova iba tie poehnania, ktor mu prvo vslovne dovouje.
Kn. 1170 - Poehnania, ktor treba udeova predovetkm katolkom, mu sa da aj
katechumenom, ba aj nekatolkom, ak tomu nebrni zkaz Cirkvi.
Kn. 1171 - S posvtnmi vecami, ktor s posvtenm alebo poehnanm uren na bosk kult,
sa m zaobchdza ctivo a nemaj sa pouva na profnne alebo im nie vlastn ciele, hoci by boli
vo vlastnctve skromnch osb.
Kn. 1172 - 1. Nikto neme zkonne vykonva exorcizmy nad posadnutmi, ak nedostal
osobitn a vslovn povolenie miestneho ordinra.
2. Toto povolenie m miestny ordinr udeli iba presbyterovi, ktor sa vyznauje
nbonosou, uenosou, rozumnosou a bezhonnosou ivota.
II. titul
LITURGIA HODN
Kn. 1173 - Cirkev, plniac Kristovu kazsk lohu, slvi liturgiu hodn, v ktorej povajc Boha
hovoriaceho k svojmu udu a pripomnajc si tajomstvo spsy, bez prestania chvli Boha spevom a
modlitbou a pros ho za spsu celho sveta.
Kn. 1174 - 1. Modli sa liturgiu hodn s povinn klerici poda normy kn. 276, 2, bod 3;
lenovia intittov zasvtenho ivota, ako aj spolonost apotolskho ivota poda normy svojich
stanov.
2. Aj ostatn veriaci maj by horlivo pozvan, aby sa na liturgii hodn ako na kone Cirkvi
poda okolnost zastovali.
Kn. 1175 - Pri modlitbe liturgie hodn sa poda monosti m zachova skuton as kadej
hodiny.
III. titul
CIRKEVN POHREBN OBRADY
Kn. 1176 - 1. Zomrelm veriacim treba poda normy prva poskytn cirkevn pohrebn
obrady.

 2. Cirkevn pohrebn obrady, ktormi Cirkev vyprosuje zomrelm duchovn pomoc a

vzdva ctu ich telm a sasne ivm prina techu ndeje, treba slvi poda normy liturgickch
zkonov.
3. Cirkev nstojivo odpora, aby sa zachovval nbon zvyk tel zomrelch pochovva;
nezakazuje vak kremciu, ak nebola zvolen z dvodov, odporujcich kresanskmu ueniu.
I.kapitola
SLVENIE POHREBNCH OBRADOV
Kn. 1177 - 1. Pohrebn obrady za kadho zomrelho veriaceho sa spravidla musia slvi v
kostole vlastnej farnosti.
2. Kadmu veriacemu alebo tm, ktorm prislcha postara sa o pohrebn obrady
zomrelho veriaceho, je vak dovolen zvoli si na pohreb in kostol so shlasom toho, kto ho
spravuje, a po upovedomen vlastnho farra zomrelho.
3. Ak smr nastala mimo vlastnej farnosti a mtve telo nebolo do nej prenesen, ani nijak
kostol nebol zkonne zvolen na pohreb, pohrebn obrady sa maj slvi v kostole farnosti, kde
smr nastala, ak partikulrnym prvom nebol uren in.
Kn. 1178 - Pohrebn obrady dieczneho biskupa sa maj slvi vo vlastnom katedrlnom
kostole, ak sm si nezvolil in kostol.
Kn. 1179 - Pohrebn obrady rehonkov alebo lenov spolonosti apotolskho ivota m
spravidla slvi vo vlastnom kostole alebo v kaplnke predstaven, ak intitt alebo spolonos s
klerick, in duchovn sprvca.
Kn. 1180 - 1. Ak m farnos vlastn cintorn, zomrelch veriacich treba pochovva v om, ak
si sm zomrel alebo t, ktorm prislcha postara sa o pochovanie zomrelho, zkonne nezvolili in
cintorn.
2. Vetkm je vak dovolen, ak im to prvo nezakazuje, zvoli si cintorn na pochovanie.
Kn. 1181 - o sa tka milodarov pri prleitosti pohrebov, maj sa zachova predpisy kn. 1264,
treba vak dba, aby sa pri pohrebnch obradoch neuprednostovali osoby ani chudobn neboli
zbavovan nleitch pohrebnch obradov.
Kn. 1182 - Po skonen pochovania sa m vykona zpis do knihy zomrelch poda normy
partikulrneho prva.
II. kapitola
PRIZNANIE A ODOPRETIE CIRKEVNCH POHREBNCH OBRADOV
Kn. 1183 - 1. Ke ide o pohrebn obrady, katechumenov treba pripota k veriacim.
2. Miestny ordinr me dovoli, aby mal deti, ktor rodiia mienili da pokrsti, avak
ktor zomreli pred krstom, mali cirkevn pohrebn obrady.
3. Pokrsten, ktor s lenovia niektorej nekatolckej cirkvi alebo nekatolckeho eklezilneho
spoloenstva, maj ma poda rozumnho sudku miestneho ordinra cirkevn pohrebn obrady, ak
nie je zrejm ich opan va a len ke vlastn vysluhujci neme by prtomn.
Kn. 1184 - 1. Ak pred smrou neprejavili nijak znaky poknia, cirkevn pohrebn obrady
treba odoprie:
1. veobecne znmym apostatom, heretikom a schizmatikom;
2. tm, ktor si zvolili kremciu vlastnho tela z dvodov, ktor odporuj kresanskej viere;

3. inm zjavnm hrienikom, ktorm nemono prizna cirkevn pohrebn obrady bez verejnho
pohorenia veriacich.
2. Ak sa vyskytne nejak pochybnos, treba sa poradi s miestnym ordinrom a dra sa jeho
sudku.
Kn. 1185 - Komu boli odopret cirkevn pohrebn obrady, treba mu odoprie aj akkovek
pohrebn omu.
IV. titul

KULT SVCH, POSVTNCH OBRAZOV A RELIKVI

Kn. 1186 - Na rozvjanie posvcovania Boieho udu Cirkev do osobitnho a synovskho
uctievania veriacich odpora preblahoslaven Mriu vdy Pannu, Matku Boiu, ktor Kristus
ustanovil za matku vetkch ud, a podporuje aj prav a hodnovern kult inch svtch, ktorch
prklad veriacich povzbudzuje a prhovor im pomha.
Kn. 1187 - Verejnm kultom je dovolen uctieva iba tch sluhov Boch, ktorch cirkevn
vrchnos zahrnula do zoznamu svtch alebo blahoslavench.
Kn. 1188 - M sa zachova prax predklada v kostoloch cte veriacich posvtn obrazy; maj sa
vak vystavova v miernom pote a v primeranom poriadku, aby nevyvolali div kresanskho udu
ani sa nedal podnet na menej sprvn nbonos.
Kn. 1189 - Ak cenn obrazy ie tak, ktor sa vyznauj starobylosou, umeleckosou alebo
kultom, vyloen v kostoloch alebo kaplnkch na uctievanie veriacim, vyaduj opravu, nemaj sa
nikdy opravova bez psomne udelenho povolenia ordinra; skr ne ho ten udel, m sa poradi so
znalcami.
Kn. 1190 - 1. Posvtn relikvie sa nesm predva.
2. Vznan relikvie a takisto in, ktorm ud preukazuje vek ctu, nemu sa nijakm
spsobom platne scudzi ani natrvalo premiestni bez povolenia Apotolskej stolice.
3. Predpis 2 plat aj na obrazy, ktorm ud preukazuje v nejakom kostole vek ctu.
V. titul
SUB A PRSAHA
I.kapitola
SUB
Kn. 1191 - 1. Sub, ie uven a slobodn prsub dan Bohu o monom a vom dobre, sa
mus splni z nosti nbonosti.
2. Vetci, ktor primerane pouvaj rozum, s schopn zloi sub, ak im v tom nebrni
prvo.
3. Sub uroben z vekho a nespravodlivho strachu alebo na zklade podvodu je zo
samho prva nulitn.
Kn. 1192 - 1. Sub je verejn, ak ho v mene Cirkvi prijma zkonn predstaven; in je
skromn.
2. Je slvnostn, ak ho Cirkev za tak uznala; in je jednoduch.
3. Osobn je tak, ktorm sa subuje innos subujceho; vecn je tak, ktorm sa subuje
nejak vec; miean je tak, ktor m povahu osobnho a vecnho subu.
Kn. 1193 - Sub sm od seba viae iba toho, kto ho sklad.

Kn. 1194 - Sub zanik uplynutm asu urenho na splnenie zvzku, podstatnou zmenou
prisbenho predmetu, chbanm podmienky, od ktorej sub zvis, alebo jeho cieovej priny,
dipenzom a zmenou.
Kn. 1195 - Kto m moc nad predmetom subu, me zvzok subu pozastavi na tak dlho,
pokm mu plnenie subu spsobuje ujmu.
Kn. 1196 - Okrem Rmskeho vekaza dipenzova od skromnch subov z oprvnenho
dvodu, len ke dipenz nenara nadobudnut prvo inch, mu:
1. miestny ordinr a farr ke ide o vetkch ich podriadench, ete aj cudzincov;
2. predstaven rehonho intittu alebo spolonosti apotolskho ivota, ak s klerick
ppeskho prva, ke ide o lenov, novicov a osoby, ktor sa vo dne v noci zdriavaj v dome
intittu alebo spolonosti;
3. t, ktorm Apotolsk stolica alebo miestny ordinr delegovali moc dipenzova.
Kn. 1197 - To, o bolo sben skromnm subom, sm subujci me zameni za vie
alebo rovnak dobro; za menie dobro vak ten, kto m moc dipenzova poda normy kn. 1196.
Kn. 1198 - Suby zloen pred rehonou profesiou sa pozastavuj, km subujci zostva v
rehonom intitte.
II. kapitola
PRSAHA
Kn. 1199 - 1. Prsahu, to jest vzvanie Boieho mena za svedka pravdy, nemono zloi, ak to
nie je v pravde, uvenosti a spravodlivosti.
2. Prsahu, ktor knony vyaduj alebo pripaj, nemono platne zloi cez zstupcu.
Kn. 1200 - 1. Kto slobodne prisah, e nieo vykon, je osobitnm zvzkom nbonosti
zaviazan splni, o potvrdil prsahou.
2. Prsaha vynten podvodom, nsilm alebo vekm strachom je zo samho prva nulitn.
Kn. 1201 - 1. Prsubn prsaha sleduje povahu a podmienky konu, ku ktormu je pripojen.
2. Ak sa prsaha pripja k konu, priamo zameranmu na kodu inch alebo na ujmu
verejnho dobra alebo venej spsy, kon z nej nezskava nijak silu.
Kn. 1202 - Zvzok vyplvajci z prsubnej prsahy prestva:
1. ak ho odpust ten, v prospech koho bola prsaha zloen;
2. ak sa predmet prsahy podstatne zmen alebo po zmene okolnost sa stane bu zlm, alebo
celkom bezvznamnm, alebo napokon preka viemu dobru;
3. chbanm cieovej priny alebo podmienky, pod ktorou bola prsaha azda zloen;
4. dipenzom, zmenou poda normy kn. 1203.
Kn. 1203 - T, ktor mu pozastavi sub, dipenzova od neho, zameni ho, t ist moc a tm
istm spsobom maj vzhadom na prsubn prsahy; avak ak dipenz od prsahy spsobuje ujmu
inm, ktor odmietaj zvzok odpusti, od prsahy me dipenzova iba Apotolsk stolica.
Kn. 1204 - Prsahu treba striktne vyklada poda prva a poda myslu prisahajceho, alebo ak
ten kon podvodne, poda myslu toho, komu sa prsaha sklad.
III. AS
POSVTN MIESTA A OBDOBIA

I. titul

POSVTN MIESTA
Kn. 1205 - Posvtn miesta s tie, ktor s uren na bosk kult alebo na pochovvanie
veriacich posvtenm alebo poehnanm, ktor na to predpisuj liturgick knihy.
Kn. 1206 - Posvtenie nejakho miesta prislcha diecznemu biskupovi a tm, ktor s mu poda
prva postaven na rove; t ist mu ktormukovek biskupovi alebo vo vnimonch prpadoch
presbyterovi zveri lohu, aby na ich zem vykonali posvtenie.
Kn. 1207 - Posvtn miesta poehnva ordinr; avak poehnanie kostolov je rezervovan
diecznemu biskupovi; kad z nich vak me na to delegova inho kaza.
Kn. 1208 - O vykonanom posvten alebo poehnan kostola, takisto aj o poehnan cintorna sa
m vyhotovi doklad, ktorho jeden exemplr sa m uchova v archve diecznej krie, druh v
archve kostola.
Kn. 1209 - Posvtenie alebo poehnanie nejakho miesta, ak sa tm nikomu nespsob koda, sa
dostatone doke aj jednm svedkom, proti ktormu nemono ni namieta.
Kn. 1210 - Na posvtnom mieste sa m pripusti iba to, o sli na vykonvanie alebo
napomhanie kultu, nbonosti a nboenstva, a zakazuje sa vetko, o sa nezluuje s posvtnosou
miesta. Ordinr vak me z prpadu na prpad dovoli in pouitie, neprieiace sa vak posvtnosti
miesta.
Kn. 1211 - Posvtn miesta sa zneucuj hrubo urajcimi inmi, vykonanmi na nich za
pohorenia veriacich, ktor poda sudku miestneho ordinra s tak vne a odporujce
posvtnosti miesta, e nie je na nich dovolen vykonva kult, km sa urka nenaprav kajcim
obradom poda normy liturgickch knh.
Kn. 1212 - Posvtn miesta strcaj posvtenie alebo poehnanie, ak boli z vej asti znien
alebo natrvalo preli do profnneho pouvania na zklade dekrtu kompetentnho ordinra alebo
fakticky.
Kn. 1213 - Cirkevn vrchnos svoje moci a lohy na posvtnch miestach vykonva slobodne.
I. kapitola
KOSTOLY
Kn. 1214 - Pod oznaenm kostola sa rozumie posvtn budova, uren na bosk kult, do ktorej
veriaci maj prvo prichdza, aby v nej najm verejne vykonvali bosk kult.
Kn. 1215 - 1. Ani jeden kostol sa nem stava bez vslovnho psomnho shlasu dieczneho
biskupa.
2. Dieczny biskup nem da shlas, ak po vypout presbyterskej rady a rektorov
susednch kostolov neusdi, e nov kostol me sli na dobro du a e nebud chba
prostriedky, potrebn na stavbu kostola a na bosk kult.
3. Aj rehon intitty, hoci od dieczneho biskupa dostali shlas na zaloenie novho domu
v diecze alebo v meste, predsa len pred zaatm stavby kostola na presne urenom mieste musia
dosta od neho povolenie.
Kn. 1216 - Pri stavbe a obnove kostolov maj sa po vyiadan rady znalcov zachova zsady a
normy liturgie a posvtnho umenia.
Kn. 1217 - 1. Po nleitom dokonen stavby sa nov kostol m m skr posvti alebo aspo
poehna pri zachovan zkonov posvtnej liturgie.

 2. Kostoly sa maj posvti slvnostnm spsobom, najm katedrlne a farsk.

Kn. 1218 - Kad kostol m ma svoj titul, ktor po posvten kostola nemono meni.
Kn. 1219 - V zkonne posvtenom alebo poehnanom kostole sa mu vykonva vetky kony
boskho kultu, pri neporuen farskch prv.
Kn. 1220 - 1. Vetci, ktorch sa to tka, maj dba o to, aby sa v kostoloch udriavala tak
istota a vzdoba, ak prislcha Boiemu domu, a m sa z nich odstrni vetko, o sa nezhoduje so
svtosou miesta.
2. Na ochranu posvtnch a cennch vec sa m zabezpei riadna starostlivos o drbu a
maj sa pouva vhodn bezpenostn prostriedky.
Kn. 1221 - Vstup do kostola poas posvtnch slven m by slobodn a bezplatn.
Kn. 1222 - 1. Ak sa nejak kostol nijakm spsobom neme pouva na bosk kult a nie je
monos ho obnovi, dieczny biskup ho me odovzda na profnne, nie vak na nedstojn
pouvanie.
2. Kde sa z inch zvanch dvodov odpora, aby sa nejak kostol na bosk kult alej
nepouval, dieczny biskup ho me po vypout mienky presbyterskej rady odovzda na profnne,
nie vak na nedstojn pouvanie so shlasom tch, ktor si na zkonne uplatuj prva, len ke
dobro du neutrp preto nijak kodu.
II.kapitola
KAPLNKY A SKROMN KAPLNKY
Kn. 1223 - Pod oznaenm kaplnka sa rozumie miesto, ktor je s povolenm ordinra uren na
bosk kult pre pohodlie nejakho spoloenstva alebo skupiny veriacich, ktor sa tam schdzaj, a
kde so shlasom kompetentnho predstavenho mu prichdza aj in veriaci.
Kn. 1224 - 1. Ordinr nem udeli poadovan povolenie na zriadenie kaplnky, ak predtm
sm alebo cez niekoho inho nenavtvil miesto uren na kaplnku a nezistil, e je dstojne
vybaven.
2. Avak po udelen povolenia nemono bez shlasu toho istho ordinra kaplnku odovzda
na profnne ciele.
Kn. 1225 - V zkonne zriadench kaplnkch sa mu vykonva vetky posvtn slvenia, ak
niektor z nich nie s na zklade prva alebo predpisu miestneho ordinra vyat alebo neodporuj
liturgickm normm.
Kn. 1226 - Pod oznaenm skromn kaplnka sa rozumie miesto, ktor je s povolenm ordinra
uren na bosk kult pre pohodlie jednej alebo viacerch fyzickch osb.
Kn. 1227 - Biskupi si mu zriadi skromn kaplnku, ktor m tie ist prva ako kaplnka.
Kn. 1228 - Pri zachovan predpisu kn. 1227 na ome a na vykonvanie inch posvtnch
slven v nejakej skromnej kaplnke sa vyaduje povolenie miestneho ordinra.
Kn. 1229 - Patr sa, aby kaplnky a skromn kaplnky boli poehnvan poda obradu,
predpsanho v liturgickch knihch; musia by vak vyhraden iba na bosk kult a osloboden od
akhokovek domceho pouvania.
III. kapitola
SVTYNE
Kn. 1230 - Pod oznaenm svtya sa rozumie kostol alebo in posvtn miesto, kam z
osobitnho dvodu nbonosti putuj poetn veriaci so schvlenm miestneho ordinra.

Kn. 1231 - Aby sa svtya mohla nazva nrodnou, mus dosta schvlenie Konferencie
biskupov; aby sa mohla nazva medzinrodnou, vyaduje sa chvlenie Svtej stolice.
Kn. 1232 - 1. Na schvlenie tattu diecznej svtyne je kompetentn miestny ordinr; na
tatt nrodnej svtyne je kompetentn Konferencia biskupov; na tatt medzinrodnej svtyne
jedine Svt stolica.
2. V tatte sa m vymedzi predovetkm cie, prvomoc rektora, vlastnctvo a sprva
majetkov.
Kn. 1233 - Svtyniam sa mu udeli niektor privilgi, ke sa zd, e tomu nasveduj
miestne okolnosti, mnostvo ptnikov a najm dobro veriacich.
Kn. 1234 - 1. Vo svtyniach sa maj veriacim hojnejie poskytova prostriedky spsy horlivm
hlsanm Boieho slova, vhodnm rozvjanm liturgickho ivota najm slvenm Eucharistie a
sviatosti poknia, ako aj pestovanm schvlench foriem udovej nbonosti.
2. Votvne predmety udovho umenia a nbonosti sa maj vo svtyniach a priahlch
miestach uchovva, aby boli viditen a maj by bezpene stren.
IV. kapitola
OLTRE
Kn. 1235 - 1. Oltr ie stl, na ktorom sa slvi eucharistick obeta, sa nazva pevn, ak je
vyhotoven tak, e je spojen s dlabou, a preto nemono nm pohn; nazva sa prenosn, ak ho
mono prenies.
2. Je uiton, aby v kadom kostole bol pevn oltr; avak na ostatnch miestach urench
na posvtn slvenia pevn alebo prenosn oltr.
Kn. 1236 - 1. Poda tradinho zvyku Cirkvi menza pevnho oltra m by kamenn, a to z
jednho prrodnho kamea; poda sudku Konferencie biskupov vak mono poui aj in dstojn
a pevn materil. Zklad vak ie podstavec sa me zhotovi z akhokovek materilu.
2. Prenosn oltr sa me zhotovi z akhokovek pevnho materilu, vhodnho na
liturgick pouvanie.
Kn. 1237 - 1. Pevn oltre sa maj posvti, prenosn vak sa maj posvti alebo poehna
poda obradov, predpsanch v liturgickch knihch.
2. M sa zachova starobyl zvyk pod pevn oltr uklada relikvie muenkov alebo inch
svtch poda noriem, podvanch v liturgickch knihch.
Kn. 1238 - 1. Oltr strca posvtenie alebo poehnanie poda normy kn. 1212.
2. Odovzdanm kostola alebo inho posvtnho miesta na profnne pouvanie, i u pevn
alebo prenosn, oltre nestrcaj posvtenie ani poehnanie.
Kn. 1239 - 1. Pevn, ako aj prenosn oltr sa m vyhradi jedine na bosk kult s plnm
vylenm akhokovek profnneho pouvania.
2. Pod oltrom nem by uloen nijak mtve telo; in nie je dovolen slvi na om
omu.
V. kapitola
CINTORNY
Kn. 1240 - 1. Kde je to mon, Cirkev m ma vlastn cintorny alebo aspo priestory v
obianskych cintornoch, uren pre zomrelch veriacich, ktor treba nleite poehna.
2. Ak sa to vak neme dosiahnu, jednotliv hroby sa maj kad raz nleite poehna.

Kn. 1241 - 1. Farnosti a rehon intitty mu ma vlastn cintorny.

2. Aj in prvnick osoby alebo rodiny mu ma osobitn cintorn alebo hrobku, ktor
treba poda sudku miestneho ordinra poehna.
Kn. 1242 - V kostoloch sa mtve tel nemaj pochovva, ak nejde o Rmskeho vekaza,
kardinlov alebo diecznych biskupov aj emeritnch, ktorch treba pochova vo vlastnom kostole.
Kn. 1243 - Partikulrne prvo m stanovi vhodn normy, tkajce sa zachovvania poriadku na
cintornoch najm z hadiska ochrany a udriavania ich posvtnej povahy.
II. titul
POSVTN OBDOBIA
Kn. 1244 - 1. Jedine najvyia cirkevn vrchnos m prvo ustanovi, preloi, zrui sviatky
rovnako dni poknia, spolon pre cel Cirkev, pri zachovan predpisu kn. 1246, 2.
2. Dieczni biskupi mu pre svoje dieczy alebo miesta vyhlsi osobitn sviatky alebo dni
poknia iba z prpadu na prpad.
Kn. 1245 - Pri zachovan prva diecznych biskupov, o ktorom sa hovor v kn. 87, farr me z
oprvnenho dvodu a poda predpisov dieczneho biskupa v jednotlivch prpadoch udeli dipenz
od zvzku zachovva sviatok alebo de poknia alebo ich zameni za in nbon skutky; a to
me urobi aj predstaven rehonho intittu alebo spolonosti apotolskho ivota, ak s klerick
ppeskho prva, vo vzahu k vlastnm podriadenm a inm, ktor sa vo dne v noci zdriavaj v
dome.
I. kapitola
SVIATKY
Kn. 1246 - 1. Nedeu, v ktorej sa slvi vekonon tajomstvo, poda apotolskej tradcie v
celej Cirkvi treba zachovva ako prvopoiaton prikzan sviatok. Takisto sa musia zachovva
dni Narodenia nho Pna Jeia Krista, Zjavenia, Nanebovstpenia, Najsvtejieho tela a krvi
Kristovej, svtej Bohorodiky Mrie, jej Nepokvrnenho poatia a Nanebovzatia, svtho Jozefa,
svtch apotolov Petra a Pavla a napokon Vetkch svtch.
2. Konferencia biskupov vak po predchdzajcom schvlen Apotolskej stolice me
niektor z prikzanch sviatkov zrui alebo preloi na nedeu.
Kn. 1247 - V nedeu a v in prikzan sviatky s veriaci povinn zastni sa na omi; okrem
toho sa maj zdriava takch prc a innost, ktor prekaj vo vzdvan povinnej cty Bohu, v
radosti, vlastnej du Pna, alebo povinnmu duevnmu a telesnmu oddychu.
Kn. 1248 - 1. Prikzaniu zastni sa na omi urob zados, kto je prtomn na omi,
kdekovek sa slvi v katolckom obrade bu v sm sviaton de, alebo veer predchdzajceho
da.
2. Ak chba posvtn sluobnk alebo ak in vny dvod znemouje as na
eucharistickom slven, vemi sa odpora, aby sa veriaci zastnili na liturgii slova, ak sa nejak
vo farskom kostole alebo na inom posvtnom mieste slvi poda predpisov dieczneho biskupa,
alebo nleit as venovali modlitbe osobne alebo modlitbe v rodine, alebo ak je to vhodn, v
skupinch rodn.
II. KAPITOLA
DNI POKNIA
Kn. 1249 - Vetci veriaci, kad svojm spsobom, s z boskho zkona povinn kona poknie;
aby sa vak vetci medzi sebou spojili v istom spolonom konan poknia, predpisuj sa dni poknia,

v ktorch sa veriaci maj zvltnym spsobom venova modlitbe, kona skutky nbonosti a
dobroinnej lsky, maj sa zapiera vernejm plnenm svojich povinnost a najm zachovvanm
pstu a zdriavanm sa msa poda normy knonov, ktor nasleduj.
Kn. 1250 - Dni a obdobia poknia v celej Cirkvi s jednotliv piatky celho roka a pstne
obdobie.
Kn. 1251 - Zdriavanie sa jedenia msa alebo inho pokrmu poda predpisov Konferencie
biskupov sa m zachovva kad piatok roka, ak nepripad na niektor de, uveden medzi
slvnosami; avak zdriavanie sa msa a pst sa m zachovva na Popolcov stredu a v Piatok
umuenia a smrti nho Pna Jeia Krista.
Kn. 1252 - Zkon zdriavania sa msa zavzuje tch, ktor dovili trnsty rok ivota; zkon
pstu vak zavzuje vetkch plnoletch a do zaatia esdesiateho roka ivota. Duchovn pastieri a
rodiia sa vak maj stara, aby aj t, ktor pre maloletos nie s viazan zkonom pstu a
zdriavania sa msa, boli vychovvan k pravmu zmyslu poknia.
Kn. 1253 - Konferencia biskupov me bliie vymedzi zachovvanie pstu a zdriavania sa
msa, ako aj plne alebo iastone zameni pst a zdriavanie sa msa za in formy poknia, najm
za skutky dobroinnej lsky a cvienia nbonosti.
PIATA KNIHA

ASN MAJETKY CIRKVI

Kn. 1254 - 1. Katolcka cirkev me na zklade vrodenho prva nezvisle od obianskej moci
nadobda, vlastni, spravova a scudzova asn majetky na dosahovanie cieov, ktor s jej
vlastn.
2. Vlastnmi vak ciemi s najm: organizova bosk kult, stara sa o slun materilne
zabezpeenie klru a inch sluobnkov, vykonva diela posvtnho apotoltu a dobroinnej lsky
najm voi chudobnm.
Kn. 1255 - Cel Cirkev aj Apotolsk stolica, partikulrne cirkvi, ako aj ktorkovek in
prvnick osoba, i u verejn, alebo skromn, s subjekty, ktor s schopn nadobda, vlastni,
spravova a scudzova asn majetky poda normy prva.
Kn. 1256 - Vlastnctvo majetkov pod najvyou autoritou Rmskeho vekaza patr tej
prvnickej osobe, ktor tieto majetky zkonne nadobudla.
Kn. 1257 - 1. Vetky asn majetky, ktor patria celej Cirkvi, Apotolskej stolici alebo inm
verejnm prvnickm osobm v Cirkvi, s cirkevnmi majetkami a riadia sa knonmi, ktor
nasleduj, ako aj vlastnm tattom.
2. asn majetky skromnej prvnickej osoby sa riadia vlastnm tattom, nie vak tmito
knonmi, ak sa vslovne neuruje nieo in.
Kn. 1258 - V knonoch, ktor nasleduj, pomenovanm Cirkev sa oznauje nielen cel Cirkev
alebo Apotolsk stolica, alej aj kad verejn prvnick osoba v Cirkvi, ak z kontextu rei alebo z
povahy veci nie je zjavn nieo in.
I. titul

NADOBDANIE MAJETKOV
Kn. 1259 - Cirkev me nadobda asn majetky vetkmi spravodlivmi spsobmi i u
prirodzenho, alebo pozitvneho prva, ktor s dovolen inm.

Kn. 1260 - Cirkev m vroden prvo vyadova od veriacich, o je potrebn na ciele, ktor s jej
vlastn.
Kn. 1261 - 1. Veriaci maj prvo odovzdva asn majetky v prospech Cirkvi.
2. Dieczny biskup je povinn pripomna veriacim povinnos, o ktorej sa hovor v kn.
222, 1, a vhodnm spsobom nstoji na nej.
Kn. 1262 - Veriaci maj Cirkvi poskytova pomoc vyadovanmi podporami a poda noriem,
vydanch Konferenciou biskupov.
Kn. 1263 - Dieczny biskup m prvo po vypout ekonomickej rady a presbyterskej rady uloi
verejnm prvnickm osobm podliehajcim jeho riadeniu pre potreby dieczy mierny prspevok,
primeran ich prjmom; ostatnm fyzickm a prvnickm osobm je mu dovolen v prpade vnej
potreby a za tch istch podmienok uloi mimoriadnu a miernu dvku pri neporuen
partikulrnych zkonov a zvykov, ktor mu udeuj vie prva.
Kn. 1264 - Ak prvo neuruje nieo in, lohou zhromadenia biskupov provincie je:
1. uri poplatky za kony vkonnej moci, udeujcej nejak milos, alebo poplatky za
vykonanie reskriptov Apotolskej stolice, ktor m schvli sama Apotolsk stolica;
2. uri milodary z prleitosti vysluhovania sviatost a svtenn.
Kn. 1265 - 1. Pri neporuen prva obravch rehonkov sa akejkovek skromnej osobe, i
u fyzickej, alebo prvnickej, bez psomnho povolenia vlastnho ordinra a miestneho ordinra
zakazuje zbiera milodary pre akkovek nbon alebo cirkevn intitciu alebo na akkovek
nbon alebo cirkevn cie.
2. Konferencia biskupov me stanovi normy, tkajce sa zbierania milodarov, ktor musia
zachovva vetci, nevynmajc tch, ktor sa z ustanovenia nazvaj a s obravmi.
Kn. 1266 - Miestny ordinr me nariadi, aby sa vo vetkch kostoloch a kaplnkch, aj v tch,
ktor patria rehonm intittom, a s skutone stle prstupn veriacim, zbieral zvltny milodar na
uren farsk, dieczne, nrodn alebo veobecn podujatia, ktor potom treba starostlivo zasla
diecznej krii.
Kn. 1267 - 1. Ak nie je znmy opak, prezumuje sa, e milodary, ktor sa dvaj predstavenm
alebo administrtorom ktorejkovek cirkevnej prvnickej osoby aj skromnej, s dan samej
prvnickej osobe.
2. Milodary, o ktorch sa hovor v 1, nemono odmietnu, ak to nie je z oprvnenho
dvodu a vo veciach vieho vznamu s dovolenm ordinra, ak ide o verejn prvnick osobu;
dovolenie toho istho ordinra sa vyaduje na prijmanie milodarov, ktor s zaaen uritm
bremenom alebo podmienkou, pri zachovan predpisu kn. 1295.
3. Milodary, ktor dali veriaci na urit cie, sa mu poui iba na tento cie.
Kn. 1268 - Premlanie ako spsob nadobdania a oslobodzovania sa Cirkev prijma vo veci
asnch majetkov poda normy kn. 197 -199.
Kn. 1269 - Posvtn veci, ak s vo vlastnctve skromnch osb, premlanm ich mu
nadobudn skromn osoby, ale nie je dovolen ich poui na profnne ciele, ak nestratili
posvtenie alebo poehnanie; ak vak patria cirkevnej verejnej prvnickej osobe, me ich zska iba
in cirkevn verejn prvnick osoba.
Kn. 1270 - Nehnuten veci, cenn hnuten veci, prva a aloby, bu osobn, alebo vecn, ktor
patria Apotolskej stolici, sa premliavaj po uplynut sto rokov; ak vak patria inej cirkevnej
verejnej prvnickej osobe, premliavaj sa po uplynut tridsiatich rokov.

Kn. 1271 - Z dvodu zvzku jednoty a dobroinnej lsky biskupi maj poda monosti svojej
dieczy prispieva na zaobstaranie prostriedkov, ktor Apotolsk stolica potrebuje poda asovch
okolnost, aby mohla riadne poskytova slubu celej Cirkvi.
Kn. 1272 - V krajinch, kde ete existuj benefci v pravom zmysle, Konferencii biskupov
prislcha, aby vhodnmi normami dohodnutmi s Apotolskou stolicou a ou schvlenmi riadila
sprvu tchto benefci, tak aby sa prjmy, ba poda monosti i sm zklad benefci postupne
previedli na intitciu, o ktorej, sa hovor v kn. 1274, 1.
II. titul
SPRVA MAJETKOV
Kn. 1273 - Rmsky vekaz je na zklade primtu riadenia najvy sprvca a hospodr vetkch
cirkevnch majetkov.
Kn. 1274 - 1. V kadej diecze m by zvltna intitcia, ktor by sstreovala majetky alebo
milodary s tm cieom, aby poda normy kn. 281 bolo postaran o materilne zabezpeenie
klerikov, ktor vykonvaj slubu v prospech dieczy, ak nie je o nich postaran in.
2. Kde socilna starostlivos o klrus ete nie je vhodne zriaden, Konferencia biskupov sa
m stara, aby existovala intitcia, ktor by sa dostatone starala o socilne zabezpeenie klerikov.
3. V kadej diecze sa poda potreby m zriadi spolon fond, pomocou ktorho by biskupi
mohli zadosuini zvzkom voi inm osobm, sliacim Cirkvi a prispieva na rozlin potreby
dieczy a pomocou ktorho by bohatie dieczy mohli zas podporova chudobnejie.
4. Poda rozlinch miestnych okolnost sa ciele, o ktorch sa hovor v 2 a 3, mu
vhodnejie dosiahnu navzjom spojenmi diecznymi intitciami alebo kooperciou, alebo aj
primeranm zdruenm, ustanovenm pre rozlin dieczy, ba aj pre cel zemie samej Konferencie
biskupov.
5. Tieto intitcie treba poda monosti tak ustanovi, aby mali innos aj v obianskom
prve.
Kn. 1275 - Fond majetkov, pochdzajcich z rozlinch diecz, sa spravuje poda noriem vhodne
dohodnutch biskupmi, ktorch sa to tka.
Kn. 1276 - 1. Je lohou ordinra horlivo dozera na sprvu vetkch majetkov, patriacich
verejnm prvnickm osobm, ktor mu podliehaj, pri neporuen zkonnch titulov, ktor tomu
istmu ordinrovi udeuj vie prva.
2. Pri zohadnen prv, zkonnch zvykov a okolnost maj ordinri dba, aby cel
zleitos sprvy cirkevnch majetkov usporiadali vydanm osobitnch intrukci v medziach
univerzlneho a partikulrneho prva.
Kn. 1277 - Dieczny biskup, ke ide o kony sprvy, ktor so zreteom na ekonomick stav
dieczy maj v vznam, mus vypou mienku ekonomickej rady a kolgia konzultorov;
potrebuje vak shlas tej istej rady, ako aj kolgia konzultorov okrem prpadov, zvl uvedench v
univerzlnom prve alebo vo fundanch listinch na kony mimoriadnej sprvy. lohou
Konferencie biskupov je vak uri, ktor kony treba povaova za kony mimoriadnej sprvy.
Kn. 1278 - Okrem loh, o ktorch sa hovor v kn. 494, 3 a 4, dieczny biskup me
ekonmovi zveri lohy, o ktorch sa hovor v kn. 1276, 1, a 1279, 2.
Kn. 1279 - 1. Sprva cirkevnch majetkov prislcha tomu, kto bezprostredne riadi osobu,
ktorej patria tieto majetky, ak nieo in neuruje partikulrne prvo, tatt alebo zkonn zvyk, a pri
neporuen prva ordinra zasiahnu v prpade nedbanlivosti sprvcu.

 2. Na sprvu majetkov verejnej prvnickej osoby, ktor na zklade prva alebo fundanch
listn, alebo vlastnho tattu nem svojich sprvcov, ordinr, ktormu ta ist osoba podlieha, m
prija sce osoby na tri roky; ordinr ich me vymenova znova.
Kn. 1280 - Kad prvnick osoba m ma svoju ekonomick radu alebo aspo dvoch poradcov,
ktor poda normy tattu maj pomha sprvcovi pri plnen lohy.
Kn. 1281 - 1. Pri zachovan predpisov tattu neplatn s kony sprvcov, ktor presahuj
hranice a spsob riadnej sprvy, ak skr nedostali od ordinra psomn splnomocnenie.
2. V tatte sa maj uri kony, ktor presahuj hranice a spsob riadnej sprvy; ak vak o
tejto veci nie je v tatte re, diecznemu biskupovi prislcha, aby po vypout mienky ekonomickej
rady vymedzil tieto kony pre osoby, ktor mu podliehaj.
3. Prvnick osoba nie je povinn zodpoveda za neplatn kony sprvcov, ak nemala z toho
niekedy a do istej miery osoh; avak za nezkonn, ale platn kony sprvcov bude zodpoveda
sama prvnick osoba pri neporuen jej prva na alobu alebo na rekurz proti sprvcom, ktor jej
spsobili kody.
Kn. 1282 - Vetci, i u klerici, alebo laici, ktor maj zo zkonnho titulu as na sprve
cirkevnch majetkov, svoje lohy s povinn plni v mene Cirkvi poda normy prva.
Kn. 1283 - Skr ako sprvcovia prevezm svoju lohu:
1. musia pred ordinrom alebo jeho delegtom pod prsahou sbi, e bud dobre a verne
spravova;
2. m sa vyhotovi presn a podrobn a nimi sammi podpsan inventr vec nehnutench,
hnutench, i u cennch, alebo akokovek patriacich medzi kultrne hodnoty, alebo inch s ich
opisom a ohodnotenm a vyhotoven sa m preskma.
3. jeden exemplr tohto inventra sa m uchovva v archve sprvy, druh v archve krie; v
obidvoch sa m zaznai akkovek zmena, ktorou by majetok prpadne preiel.
Kn. 1284 - 1. Vetci sprvcovia s povinn plni svoju lohu so starostlivosou dobrho
hospodra.
2. Preto musia:
1. dozera, aby sa majetky zveren do ich starostlivosti nijakm spsobom nestratili alebo
neutrpeli kodu; s tm cieom uzatvraj, pokia je to potrebn, poistn zmluvy;
2. stara sa, aby vlastnctvo cirkevnch majetkov bolo zabezpeen obiansky platnmi
spsobmi;
3. zachovva predpisy tak knonickho, ako aj obianskeho prva, alebo tie, ktor uloil
zakladate alebo darca, alebo zkonn vrchnos, a predovetkm dba, aby z nezachovvania
obianskych zkonov nevzila Cirkvi koda;
4. presne a v pravom ase vyadova prjmy z majetkov a vnosy a prijat bezpene uchovva a
naklada s nimi poda myslu zakladatea alebo poda zkonnch noriem;
5. v stanovenom ase uhradi splatn roky bu z piky, alebo hypotky a stara sa, aby v
prhodnom ase bola vrten sama hlavn suma dlhu;
6. peniaze, ktor zostan po zaplaten vdavkov a mu by uitone investovan, so shlasom
ordinra poui na ciele prvnickej osoby;
7. ma dobre veden knihy prjmov a vdavkov;
8. na konci kadho roka zostavi vkaz o sprve;

9. doklady a listiny, na ktorch sa zakladaj prva Cirkvi alebo intitcie na majetky riadne
usporiada a v primeranom a vhodnom archve chrni; avak ich autentick odpisy, kde je to ahko
mon, uloi v archve krie.
3. Nstojivo sa odpora, aby sprvcovia kad rok zostavovali prehady prjmov a
vdavkov; ponechva sa vak na partikulrne prvo, aby ich nariadilo a podrobnejie vymedzilo
spsoby, ako sa maj zostavova.
Kn. 1285 - Len v medziach riadnej sprvy sprvcovia sm z hnutench majetkov, ktor nepatria
k trvalmu majetku, dva dary na nbon ciele alebo na ciele kresanskej dobroinnej lsky.
Kn. 1286 - Sprvcovia majetkov:
1. pri zamestnvan pracovnch sl maj presne zachovva aj obianske zkony, tkajce sa
prce a socilneho ivota, poda zsad predkladanch Cirkvou;
2. tm, ktor vykonvaj prcu poda dohody, maj dva spravodliv a poctiv mzdu, tak aby
mohli primerane zabezpei svoje potreby aj svojich rodn.
Kn. 1287 - 1. Pri zavrhnut protikladnho zvyku tak klerick, ako aj laick sprvcovia
akchkovek cirkevnch majetkov, ktor nie s zkonne vyat spod riadiacej moci dieczneho
biskupa, s povinn kadorone predloi vytovanie miestnemu ordinrovi, ktor ho m odovzda
na preskmanie ekonomickej rade.
2. O majetkoch, ktor veriaci daruj Cirkvi, sprvcovia maj predklada veriacim
vytovanie poda noriem, ktor m stanovi partikulrne prvo.
Kn. 1288 - Sprvcovia nemaj v mene verejnej prvnickej osoby zana spor na obianskom
sde ani vystupova na om ako svedkovia, ak na to nedostali psomn povolenie vlastnho
ordinra.
Kn. 1289 - Hoci sprvcovia nie s povinn vykonva sprvu z titulu cirkevnho radu,
prevzatej lohy sa nemu svojvone vzda; ak zo svojvonho vzdania sa utrp Cirkev kodu, s
povinn ju nahradi.
III. titul

ZMLUVY A NAJM SCUDZENIE

Kn. 1290 - To, o stanovuje obianske prvo na istom zem o zmluvch tak vo veobecnosti,
ako aj jednotlivo a o platbch, m sa s tmi istmi inkami zachovva v knonickom prve vo
veciach, ktor podliehaj riadiacej moci Cirkvi, ak sa neprieia boskmu prvu alebo sa
knonickm prvom neuruje nieo in, pri zachovan predpisu kn. 1547.
Kn. 1291 - Na platn scudzenie majetkov, ktor na zklade zkonnej asigncie tvoria trval
majetok verejnej prvnickej osoby a ktorch hodnota presahuje sumu vymedzen prvom, vyaduje
sa dovolenie vrchnosti, kompetentnej poda normy prva.
Kn. 1292 - 1. Pri neporuen predpisu kn. 638, 3, ke sa hodnota majetkov, ktor sa
navrhuj na scudzenie, pohybuje medzi najniou a najvyou sumou, ktor m uri Konferencia
biskupov pre svoju oblas, kompetentn vrchnos, ak ide o prvnick osoby, ktor nepodliehaj
diecznemu biskupovi, uruje vlastn tatt; in kompetentnou vrchnosou je dieczny biskup so
shlasom ekonomickej rady a kolgia konzultorov, ako aj tch, ktorch sa to tka. Ich shlas
potrebuje dieczny biskup aj na scudzenie majetkov dieczy.
2. Ak vak ide o veci, ktorch hodnota presahuje najvyiu sumu, alebo o veci darovan
Cirkvi subom, alebo cenn z umeleckho alebo historickho hadiska, k platnosti scudzenia sa
okrem toho vyaduje povolenie Svtej stolice.

 3. Ak vec, ktor sa m scudzi, je deliten, v iadosti o dovolenie scudzenia sa musia uvies

asti, scudzen predtm; in je dovolenie neplatn.
4. T, ktor sa musia zastni na scudzovan majetkov radou alebo shlasom, nemaj dva
radu alebo shlas, ak predtm neboli presne oboznmen tak s ekonomickm stavom prvnickej
osoby, ktorej majetky sa navrhuj na scudzenie, ako aj scudzeniami u uskutonenmi.
Kn. 1293 - 1. Na scudzenie majetkov, ktorch hodnota presahuje uren minimlnu sumu, sa
okrem toho vyaduje:
1. oprvnen dvod, akm je naliehav potreba, zjavn osonos, nbonos, dobroinn lska
alebo in vny pastoran dvod;
2. ohodnotenie veci, ktor sa m scudzi, psomne dan znalcami.
2. Maj sa zachova aj in ochrann opatrenia, predpsan zkonnou vrchnosou, aby sa
vyhlo kode pre Cirkev.
Kn. 1294 - 1. Vec sa spravidla nesmie scudzi za cenu niiu, ne ak sa uvdza v ohodnoten.
2. Peniaze zskan scudzenm sa maj alebo opatrne investova na osoh Cirkvi alebo sa
maj rozumne poui v zhode s ciemi scudzenia.
Kn. 1295 - Poiadavky poda normy kn. 1291-1294, ktorm treba prispsobi aj tatt
prvnickch osb, sa musia dodriava nielen pri scudzovan, ale aj v akejkovek zleitosti, ktorou
sa majetkov stav prvnickej osoby me zhori.
Kn. 1296 - Ak cirkevn majetky boli scudzen bez potrebnch knonickch nleitost, ale
scudzenie je obiansky platn, kompetentn vrchnos m po zrelom uven vetkho rozhodn, i
a ak alobu, toti osobn alebo vecn, kto a proti komu m poda na obranu prv Cirkvi.
Kn. 1297 - Je lohou Konferencie biskupov so zreteom na miestne okolnosti stanovi normy o
prenajman cirkevnch majetkov, najm o povolen, ktor treba dosta od kompetentnej cirkevnej
vrchnosti.
Kn. 1298 - Ak nejde o vec nepatrnej hodnoty, cirkevn majetky sa bez osobitnho psomnho
povolenia kompetentnej vrchnosti nemu predva ani prenajma vlastnm sprvcom ani ich
prbuznm a do tvrtho stupa pokrvnosti alebo vagrovstva.
IV. titul

NBON ODKAZY VO VEOBECNOSTI A NBON FUNDCIE

Kn. 1299 - 1. Kto je na zklade prirodzenho a knonickho prva schopn slobodne
disponova svojimi majetkami, me majetky odkza na nbon ciele bu prvnym konom
medzi ivmi, alebo prvnym konom pre prpad smrti.
2. Pri odkazovan pre prpad smrti v prospech Cirkvi sa poda monosti maj zachova
nleitosti obianskeho prva; ak boli opomenut, dediom sa mus pripomen povinnos, ktorou
s viazan splni vu poruitea.
Kn. 1300 - Zkonne prijat odkazy veriacich, ktor bu prvnym konom medzi ivmi, alebo
prvnym konom pre prpad smrti dvaj alebo odkazuj svoje majetky na nbon ciele, sa maj
vemi starostlivo plni aj vzhadom na spsob sprvy a uvania majetkov pri zachovan predpisu
kn. 1301, 3.
Kn. 1301 - 1. Vykonvateom vetkch nbonch odkazov tak pre prpad smrti, ako aj medzi
ivmi je ordinr.
2. Na zklade tohto prva ordinr me a mus dozera, a to aj pomocou vizitcie, aby sa
nbon odkazy plnili, a in vykonvatelia po splnen lohy s mu povinn predklada vytovanie.

 3. Doloky pridan k poslednm odkazom, ktor protireia tomuto prvu ordinra, sa maj
povaova za nepripojen.
Kn. 1302 - 1. Kto prijal do opatery majetky na nbon ciele bu prvnym konom medzi
ivmi, alebo zvetom, mus o tejto opatere upovedomi ordinra a oznmi mu vetky takto
hnuten alebo nehnuten majetky s pripojenmi bremenami; ak to darca vslovne a plne zakzal,
opateru nem prija.
2. Ordinr mus poadova, aby majetky zveren do opatery boli bezpene uloen, a takisto
dozera na vykonvanie nbonho odkazu poda normy kn. 1301.
3. Ke ide o majetky zveren do opatery nejakmu lenovi rehonho intittu alebo
spolonosti apotolskho ivota, ak toti majetky s uren miestu alebo diecze, alebo ich
obyvateom, alebo na pomoc nbonm cieom, ordinrom, o ktorom sa hovor v 1 a 2, je miestny
ordinr; in je nm vy predstaven v klerickom intitte ppeskho prva a v klerickch
spolonostiach apotolskho ivota ppeskho prva alebo vlastn ordinr toho istho lena v inch
rehonch intittoch.
Kn. 1303 - 1. Pod oznaenm nbon fundcie v prve vystupuj:
1. samostatn nbon fundcie, ie zoskupenia vec, uren na ciele, o ktorch sa hovor v
kn. 114, 2, a ktor kompetentn cirkevn vrchnos zriadila ako prvnick osobu;
2. nesamostatn nbon fundcie, ie asn majetky, dan akmkovek spsobom verejnej
prvnickej osobe s bremenom, aby sa dlh as, ktor m vymedzi partikulrne prvo, z ronch
prjmov slvili ome a vykonvali in vopred uren cirkevn funkcie, alebo sa in dosahovali
ciele, o ktorch sa hovor v kn. 114, 2.
2. Ak majetky nesamostatnej nbonej fundcie boli zveren prvnickej osobe, podliehajcej
diecznemu biskupovi, musia by po uplynut asu uren intitcii, o ktorej sa hovor v kn. 1274,
1, ak sa vslovne neprejavila in va fundtora; in pripadaj samej prvnickej osobe.
Kn. 1304 - 1. Aby prvnick osoba mohla fundciu platne prija, vyaduje sa psomn
povolenie ordinra; ordinr ho nem da, km zkonne nezistil, e prvnick osoba me
zadosuini jednak novmu bremenu, ktor m prija, jednak bremenm, u prijatm; obzvl sa
m stara, aby prjmy plne zodpovedali pripojenm bremenm poda obyaje miesta alebo oblasti.
2. alie podmienky na stanovenie a prijatie fundci maj by uren partikulrnym
prvom.
Kn. 1305 - Peniaze a hnuten majetky poukzan ako dar sa maj ihne uloi na bezpenom
mieste, ktor m schvli ordinr, s tm cieom, aby sa tieto peniaze alebo hodnota hnutench
majetkov chrnili a aby sa m skr poda rozumnho sudku toho istho ordinra, po vypout
mienky tch, ktorch sa to tka, a vlastnej ekonomickej rady, opatrne a uitone uloili na prospech
tej istej fundcie s vslovnm a podrobnm uvedenm bremena.
Kn. 1306 - 1. Fundcie, zaloen aj stne, sa maj psomne zaznamena.
2. Jeden exemplr listiny sa m bezpene uchova v archve krie, druh v archve
prvnickej osoby, ktorej fundcia patr.
Kn. 1307 - 1. Pri zachovan predpisov kn. 1300-1302 a 1287 sa m zostavi zoznam bremien,
ktor vyplvaj z nbonch fundci, a vyloi na viditenom mieste, aby povinnosti, ktor treba
plni, neupadli do zabudnutia.
2. Okrem knihy, o ktorej sa hovor v kn. 958, 1, m sa vies druh kniha a uchova u
farra alebo rektora, v ktorej sa maj zaznamenva jednotliv bremen, ich plnenie a almuny.

Kn. 1308 - 1. Znenie omovch bremien, ktor sa m vykona iba z oprvnenho a

nevyhnutnho dvodu, je vyhraden Apotolskej stolici pri neporuen predpisov, ktor nasleduj.
2. Ak je to vo fundanch listinch vslovne uren, pre pokles prjmov me ordinr zni
omov bremen.
3. Diecznemu biskupovi prislcha moc zni ome z odkazov alebo z akchkovek
fundci, ktor s samostatn, pre znenie prjmov, km trv dvod, poda vky almuny, zkonne
platnej v diecze, len ke nieto nikoho, kto je povinn a me by inne printen zvi almunu.
4. Jemu prislcha moc zni bremen ie ome z odkazov, zaaujce cirkevn intitciu,
ak sa prijmy stali nedostaujce na primeran dosiahnutie ciea vlastnho tej istej intitcii.
5. Tie ist moci, o ktorch sa hovor v 3 a 4, m najvy modertor klerickho rehonho
intittu ppeskho prva.
Kn. 1309 - Tm istm vrchnostiam, o ktorch sa hovor v kn. 1308, okrem toho prislcha moc
z primeranho dvodu preloi omov bremen na in dni, kostoly alebo oltre, odlin od tch,
ktor s stanoven vo fundcich.
Kn. 1310 - 1. Zni, zmierni, zameni odkazy veriacich na nbon ciele me ordinr iba z
oprvnenho a nevyhnutnho dvodu, ak mu fundtor tto moc vslovne udelil.
2. Ak sa vykonanie uloench bremien stane pre znenie prjmov alebo z inho dvodu bez
akejkovek viny sprvcov nemon, ordinr po vypout tch, ktorch sa to tka, a vlastnej
ekonomickej rady, ako aj pri zachovan o mono najlepm spsobom vle fundtora, me tie ist
bremen spravodlivo zmeni s vnimkou znenia om, ktor sa riadi predpismi kn. 1308.
3. V ostatnch prpadoch sa treba obrti na Apotolsk stolicu.
IESTA KNIHA
SANKCIE V CIRKVI
I. as
DELIKTY A TRESTY VO VEOBECNOSTI
I. titul

TRESTANIE DELIKTOV VEOBECNE

Kn. 1311 - Cirkev m vroden a vlastn prvo trestnmi sankciami postihova veriacich, ktor
spchali delikt.
Kn. 1312 - 1. Trestn sankcie v Cirkvi s:
1. medicinlne tresty ie cenzry, ktor sa uvdzaj v kn. 1331-1333:
2. odpykvacie tresty, o ktorch sa hovor v kn. 1336.
2. Zkon me stanovi in odpykvacie tresty, ktor veriaceho pozbavuj nejakho
duchovnho alebo asnho dobra a zodpovedaj nadprirodzenmu cieu Cirkvi.
3. Okrem toho sa pouvaj trestn lieiv prostriedky a poknia; trestn lieiv prostriedky
najm na predchdzanie deliktov, poknia skr na nahradenie alebo zvenie trestu.
II. titul
TRESTN ZKON A TRESTN PRKAZ
Kn. 1313 - 1. Ak sa po spchan deliktu zkon zmen, treba uplatni zkon, priaznivej pre
vinnka.
2. Ak neskor zkon zruuje zkon alebo aspo trest, trest ihne zanik.

Kn. 1314 - Trest je zva trestom na zklade rozsudku, ktor sa m vynies, take vinnka
neviae, ak nebol ete uloen; je vak aj trest na zklade rozsudku u vynesenho, take sa do
upad samm inom spchania deliktu, ak to zkon alebo prkaz vslovne stanovuje.
Kn. 1315 - 1. Kto m zkonodarn moc, me vydva aj trestn zkony; me vak svojimi
zkonmi aj bosk zkon alebo cirkevn zkon, vynesen vyou vrchnosou, primeranm trestom
chrni pri zachovan hranc svojej kompetencie vzhadom na zemie alebo osoby.
2. Zkon sm me vymedzi trest alebo jeho vymedzenie ponecha na rozumn uvenie
sudcu.
3. Partikulrny zkon me k trestom, ktor za nejak delikt stanovil univerzlny zkon,
prida aj in tresty; nem sa to vak robi, ak to nie je z vemi vnej nevyhnutnosti. Ak vak
univerzlny zkon hroz iba nevymedzenm alebo fakultatvnym trestom, partikulrny zkon me
namiesto neho stanovi vymedzen alebo zvzn trest.
Kn. 1316 - Dieczni biskupi maj dba, aby sa poda monosti v tom istom tte alebo v tej istej
oblasti vynali rovnak trestn zkony, ak tak treba vynies.
Kn. 1317 - Tresty sa maj stanovova do takej miery, do akej s naozaj nevyhnutn, aby sa
vhodnejie zabezpeila cirkevn disciplna. Avak prepustenie z klerickho stavu nemono stanovi
partikulrnym zkonom.
Kn. 1318 - Zkonodarca nem hrozi trestami na zklade rozsudku u vynesenho, ak to azda
nie je za niektor jednotliv zlomyseln delikty, ktor mu bu vyvola vnejie pohorenie, alebo
ich nemono innejie potresta trestami na zklade rozsudku, ktor sa m vynies; avak cenzry,
najm exkomunikciu nem stanovova, iba ak by to bolo s o najvou umiernenosou a len za
vnejie delikty.
Kn. 1319 - 1. Do akej miery me niekto na zklade riadiacej moci vo vonkajom fre
vydva prkazy, do takej miery me aj formou prkazu pohrozi vymedzenmi trestami s
vnimkou trvalch odpykvacch trestov.
2. Trestn prkaz sa nem vynies, ak to nie je po zrelom uven a pri zachovan toho, o sa
stanovuje v kn. 1317 a 1318 o partikulrnych zkonoch.
Kn. 1320 - Miestny ordinr me rehonkov postihova trestami vo vetkom, v om mu
podliehaj.
III. titul
SUBJEKT PODLIEHAJCI TRESTNM SANKCIM
Kn. 1321 - 1. Nikto nie je trestan, ak vonkajie poruenie zkona alebo prkazu, ktorho sa
dopustil, nie je vne zapotaten na zklade myslu alebo nedbanlivosti.
2. Trest stanoven zkonom alebo prkazom sa vzahuje na toho, kto uvene poruil zkon
alebo prkaz; kto to vak urobil zo zanedbania nleitej pozornosti, netrest sa, ak zkon alebo
prkaz neuruje in.
3. Ke nastalo vonkajie poruenie, zapotatenos sa prezumuje, ak nie je zjavn nieo
in.
Kn. 1322 - T, ktorm trvalo chba pouvanie rozumu, povauj sa za neschopnch spcha
delikt, hoci zkon alebo prkaz poruili vtedy, ke sa zdali zdrav.
Kn. 1323 - Nijakmu trestu nepodlieha ten, kto pri poruen zkona alebo prkazu:
1. ete nezavil estnsty rok ivota;

2. bez vlastnej viny nevedel, e poruuje zkon alebo prkaz; neznalosti sa vak kladie na rove
nepozornos, omyl;
3. konal na zklade fyzickho nsilia alebo nhody, ktor nemohol predvda alebo predvdan
nemohol odvrti;
4. konal printen vekm strachom, hoci len relatvne vekm alebo z nevyhnutnosti, i pre
vek neprjemnos, ak vak skutok nie je vntorne zl alebo nie je zameran na kodu du;
5. v zkonnej obrane seba alebo inho konal proti nespravodlivmu tonkovi a zachoval
nleit mieru;
6. chbalo mu pouvanie rozumu pri zachovan predpisov kn. 1324, 1, bod 2, a 1325;
7. bez vlastnej viny sa domnieval, e ide o niektor z okolnost, o ktorch sa hovor v bode 4
alebo 5.
Kn. 1324 - 1. Poruovate nie je vyat z trestu, ale trest stanoven zkonom alebo prkazom
sa mus zmierni alebo miesto neho poui poknie, ak delikt spchal:
1. ten, kto mal iba nedokonal pouvanie rozumu;
2. ten, komu chbalo pouvanie rozumu pre zavinen opitos alebo in podobn rozruenie
mysle;
3. pre siln vzplanutie vne, ktor vak nepredchdzalo a neprekazilo vetko rozhodovanie
mysle a shlas vle, a len ke sama ve nebola chcene vyvolan alebo iven;
4. neplnolet, ktor dovil estnsty rok ivota;
5. ten, kto bol printen vekm strachom, hoci len relatvne vekm, alebo z nevyhnutnosti, i
pre vek neprjemnos, ak delikt je vntorne zl alebo je zameran na kodu du;
6. ten, kto v zkonnej obrane seba alebo inho konal proti nespravodlivmu tonkovi alebo
nezachoval nleit mieru;
7. na tom, kto hrubo a nespravodlivo provokoval;
8. ten, kto sa mylne, ale zo svojej viny domnieval, e ide o niektor z okolnost, o ktorch sa
hovor v kn. 1323, bod 4 alebo 5;
9. ten, kto bez vlastnej viny nevedel, e k zkonu alebo prkazu je pripojen trest;
10. ten, kto konal bez plnej zapoitatenosti, len ke zostala vna.
2. To ist me urobi sudca, ak existuje nejak in okolnos, ktor zmenuje zvanos
deliktu.
3. V okolnostiach, o ktorch sa hovor v 1, vinnk nepodlieha trestu na zklade rozsudku
u vynesenho.
Kn. 1325 - Hrub alebo nedbanliv, alebo schvlna neznalos sa nikdy neme bra do vahy pri
uplatovan predpisov kn. 1323 a 1324; takisto ani opitos alebo in rozruenia mysle, ak boli
spsoben zmerne, aby sa spchal alebo ospravedlnil delikt, a ani ve, ktor bola chcene
vyvolan alebo iven.
Kn. 1326 - 1. Sudca me uloi trest v, ne stanovuje zkon alebo prkaz:
1. tomu, kto po odsden alebo po vyhlsen trestu tak pokrauje v pchan deliktov, e sa z
okolnost me rozumne vyvodi jeho tvrdoijnos v zlej vli;
2. tomu, kto m nejak hodnos alebo kto zneuil svoju autoritu alebo rad na spchanie deliktu;

3. vinnkovi, ktor hoci za delikt spchan z nedbanlivosti bol stanoven trest, nsledok
predvdal, a predsa na to, aby sa mu vyhol, zanedbal urobi opatrenia, ktor by bol pouil kad
starostliv lovek.
2. V prpadoch, o ktorch sa hovor v 1, ak trest bol stanoven na zklade rozsudku u
vynesenho, mono prida in trest alebo poknie.
Kn. 1327 - Okrem prpadov v kn. 1323-1326 partikulrny zkon me stanovi in
oslobodzujce, poahujce alebo priaujce okolnosti i u veobecnou normou, alebo pre
jednotliv delikty. Takisto sa v prkaze mu stanovi okolnosti, ktor od trestu, stanovenho
prkazom, oslobodzuj alebo trest zmieruj, alebo zvuj.
Kn. 1328 - 1. Kto na spchanie deliktu nieo vykonal alebo zanedbal, a predsa mimo svojej
vle delikt nedokonal, nie je viazan trestom, stanovenm za dokonan delikt, ak zkon alebo
prkaz neuruje in.
2. Ak vak kony alebo zanedbania svojou povahou ved k vykonaniu deliktu, pchate
me by podroben pokniu alebo trestnmu lieivmu prostriedku, ak z vlastnej vle neupustil od
zaatho pchania deliktu. Ak vak vzniklo pohorenie alebo in vek koda, alebo vek
nebezpeenstvo, pchate, hoci prestal z vlastnej vle, me by potrestan spravodlivm trestom,
ale ahm, ne ak je stanoven za dokonan delikt.
Kn. 1329 - 1. T, ktor na zklade spolonho myslu spcha delikt spolupracuj na spchan
deliktu a v zkone alebo prkaze sa vslovne nespomnaj, podliehaj tm istm alebo inm trestom
tej istej alebo menej vekosti, ak pre hlavnho pchatea s stanoven tresty na zklade rozsudku,
ktor sa m vynies.
2. Do trestu na zklade rozsudku u vynesenho, spojenho s deliktom, upadaj
spolupchatelia, ktor v zkone alebo prkaze nie s uveden, ak bez ich priinenia by delikt nebol
spchan a trest je takej povahy, e ich me postihn; in mu by potrestan trestami na
zklade rozsudku, ktor sa m vynies.
Kn. 1330 - Delikt, ktor spova vo vyhlsen alebo v inom prejave vle, uenia alebo vedy,
treba povaova za nedokonan, ak si toto vyhlsenie alebo tento prejav nikto nevimol.
IV. titul

TRESTY A IN POSTIHY
I.kapitola
CENZRY
Kn. 1331 - 1. Exkomunikovanmu sa zakazuje:
1. ma akkovek as sluby na slven eucharistickej obety alebo na akchkovek inch
kultovch obradoch;
2. slvi sviatosti alebo svteniny a prijma sviatosti;
3. zastva akkovek cirkevn rady, vykonva sluby alebo lohy alebo robi kony riadenia.
2. Ak je exkomunikcia uloen alebo vyhlsen, vinnk:
1. ke chce kona proti predpisu 1, bod 1, treba mu v tom brni alebo od liturgickho konu
upusti, ak nepreka vny dvod;
2. neplatne rob kony riadenia, ktor s poda normy 1, bod 3 nedovolen;
3. m zakzan uva privilgi, udelen predtm;
4. neme platne nadobudn hodnos, rad alebo in lohu v Cirkvi;

5. neprisvojuje si poitky z titulu hodnosti, radu, akejkovek lohy, dchodku, ktor v Cirkvi
azda m.
Kn. 1332 - Postihnut interdiktom je viazan zkazmi, o ktorch sa hovor v kn. 1331, 1, bod
1 a 2; ak je interdikt uloen alebo vyhlsen, treba zachovva predpis kn. 1331, 2, bod 1.
Kn. 1333 - 1. Suspenzia, ktor me postihn iba klerikov, zakazuje:
1. bu vetky, alebo niektor kony moci posvtnho rdu;
2. bu vetky, alebo niektor kony riadiacej moci;
3. vkon bu vetkch, alebo niektorch prv alebo loh, spojench s radom.
2. V zkone alebo prkaze sa me stanovi, e po vynesen odsudzujceho alebo
vyhlasujceho rozsudku suspendovan neme platne robi kony riadenia.
3. Zkaz nikdy nepostihuje:
1. rady alebo riadiacu moc, ktor nie s pod mocou predstavenho, ktor trest stanovuje;
2. prvo na bvanie, ak ho vinnk m na zklade radu;
3. prvo spravova majetky, ktor azda patria k radu suspendovanho, ak trest je na zklade
rozsudku u vynesenho.
4. Suspenzia zakazujca pobera poitky, plat, dchodky alebo in podobn prjmy prina
so sebou zvzok vrti vetko, o je nezkonne, hoci aj dobromysene prijat.
Kn. 1334 - 1. Rozsah suspenzie v medziach stanovench predchdzajcim knonom uruje sa
bu samm zkonom alebo prkazom, alebo rozsudkom i dekrtom, ktorm sa trest uklad.
2. Zkon, nie vak prkaz me stanovi suspenziu na zklade rozsudku u vynesenho bez
pripojenia akhokovek vymedzenia alebo obmedzenia; takto trest m vak vetky inky, ktor sa
uvdzaj v kn. 1333, 1.
Kn. 1335 - Ak cenzra zakazuje slvi sviatosti alebo svteniny alebo robi kon riadenia, zkaz
sa pozastavuje, kedykovek je to nevyhnutn na pomoc veriacim, nachdzajcim sa v
nebezpeenstve smrti; ak vak cenzra na zklade rozsudku u vynesenho nie je vyhlsen, zkaz
sa okrem toho pozastavuje, kedykovek veriaci iada sviatos alebo svteninu, alebo kon riadenia;
iada to vak je dovolen z akhokovek oprvnenho dvodu.
II.kapitola
ODPYKVACIE TRESTY
Kn. 1336 - 1. Odpykvacie tresty, ktor mu postihn pchatea deliktu bu natrvalo, alebo
na urit as, alebo na nevymedzen as, okrem inch, ktor prpadne stanovil zkon, s tieto:
1. zkaz alebo prkaz pobytu na uritom mieste alebo zem;
2. odatie moci, radu, lohy, prva, privilgia, splnomocnenia, milosti, titulu, odznaku, hoci len
estnho;
3. zkaz vykonva to, o sa uvdza v bode 2, alebo zkaz vykonva to na uritom mieste alebo
mimo uritho miesta; tieto zkazy nie s nikdy pod trestom nulity;
4. preloenie na in rad z trestu;
5. prepustenie z klerickho stavu.
1. Odpykvacie tresty na zklade rozsudku u vynesenho mu by len tie, ktor sa
uvdzaj v 1, bod 3.

Kn. 1337 - 1. Zkaz pobytu na uritom mieste alebo zem me postihn tak klerikov, ako aj
rehonkov; prkaz pobytu vak postihuje svetskch klerikov, a v medziach stanov rehonkov.
2. Aby mohol by uloen prkaz pobytu na uritom mieste alebo zem, treba, aby bol na to
dan shlas ordinra tohto miesta, ak nejde o dom uren aj pre mimodiecznych klerikov, ktor
robia poknie alebo sa maj polepi.
Kn. 1338 - 1. Odatia a zkazy, ktor sa uvdzaj v kn. 1336, 1, bod 2 a 3, nikdy
nepostihuj moci, rady, lohy, prva, privilgi, splnomocnenia, milosti, tituly, odznaky, ktor
nepodliehaj moci predstavenho, stanovujceho trest.
2. Odatie moci posvtnho rdu nie je mon, ale iba zkaz vykonva ju alebo niektor jej
kony; takisto nie je mon odatie akademickch stupov.
3. O zkazoch, ktor sa uvdzaj v kn. 1336, 1, bod 3, treba zachova normu o
cenzrach, ktor sa podva v kn. 1335.
III. kapitola
TRESTN LIEIV PROSTRIEDKY A POKNIE
Kn. 1339 - 1. Toho, kto sa nachdza v blzkej prleitosti spcha delikt, alebo na koho na
zklade vykonanho zistenia pad vne podozrenie, e spchal delikt, ordinr me sm alebo cez
inho napomen.
2. Toho vak, zo sprvania ktorho pochdza pohorenie alebo vne naruenie poriadku,
me aj pokarha spsobom, primeranm osobitnm podmienkam osoby a inu.
3. Napomenutie a pokarhanie mus by vdy zrejm aspo z nejakho dokladu, ktor sa m
uchovva v tajnom archve.
Kn. 1340 - 1. Poknie, ktor mono uloi vo vonkajom fre, je nejak skutok nboenstva
alebo nbonosti, alebo dobroinnej lsky, ktor treba vykona.
2. Za tajn priestupok sa nikdy nem uklada verejn poknie.
3. Poknia me ordinr poda svojho rozumnho sudku prida k trestnmu lieivmu
prostriedku napomenutia alebo pokarhania.
V. titul

UPLATOVANIE TRESTOV
Kn. 1341 - Ordinr m dba, aby sa sdny alebo administratvny postup na uloenie alebo
vyhlsenie trestov zaal iba vtedy, ke zistil, e ani bratskm napomenutm, ani pokarhanm, ani
inmi prostriedkami pastoranej starostlivosti sa neme dostatone odstrni pohorenie, obnovi
spravodlivos a dosiahnu polepenie vinnka.
Kn. 1342 - 1. Kedykovek oprvnen dvody prekaj, aby sa sdny proces uskutonil, trest
mono uloi alebo vyhlsi mimosdnym dekrtom; avak trestn lieiv prostriedky a poknia sa
mu uloi dekrtom v ktoromkovek prpade.
2. Dekrtom sa nemu uloi ani vyhlsi trval tresty, ako ani tresty, ktor zkon alebo
prkaz tieto tresty stanovujci zakazuje uplatni dekrtom.
3. To, o sa v zkone alebo prkaze hovor o sudcovi, ke ide o ukladanie alebo
vyhlasovanie trestov v sdnom konan, treba uplatova aj vzhadom na predstavenho, ktor mimo
sdneho konania dekrtom uklad alebo vyhlasuje trest, ak nie je zrejm nieo in a nejde o
predpisy, tkajce sa iba spsobu postupu.
Kn. 1343 - Ak zkon alebo prkaz dva sudcovi moc uplatni alebo neuplatni trest, sudca me
poda svojho svedomia a rozumnho sudku aj trest zmierni alebo miesto neho uloi poknie.

Kn. 1344 - Hoci zkon pouva prikazujce slov, sudca poda svojho svedomia a rozumnho
sudku me:
1. uloenie trestu odloi na vhodnej as, ak sa predvda, e z unhlenho potrestania vinnka
me vznikn vie zlo;
2. upusti od uloenia trestu alebo uloi miernej trest, alebo poui poknie, ak sa vinnk
polepil a pohorenie odstrnil alebo ho obianska vrchnos dostatone potrestala, alebo sa d
predvda, e ho potrest;
3. pozastavi zvzok dodriava odpykvac trest, ak sa vinnk po chvlyhodne preitom ivote
dopustil deliktu po prv raz a ak nie je naliehav potreba napravi pohorenie, ale s tm, e ak
vinnk v ase vymedzenom samm sudcom op spcha delikt, odpyk nleit trest za obidva
delikty, ak medzitm neuplynul as na premlanie trestnej aloby za predchdzajci delikt.
Kn. 1345 - Kedykovek mal pchate bu iba nedokonal pouvanie rozumu, alebo delikt
spchal zo strachu alebo nevyhnutnosti, alebo zo vzplanutia vne, alebo z opitosti, alebo inho
podobnho rozruenia mysle, sudca me aj od uloenia akhokovek potrestania upusti, ak sa
domnieva, e sa o jeho polepenie mono lepie postara in.
Kn. 1346 - Kedykovek vinnk spchal viacer delikty, ak shrn trestov na zklade rozsudku,
ktor sa m vynies, sa zd prli vysok, ponechva sa na rozumn sudok sudcu, aby tresty
zmiernil v spravodlivch medziach.
Kn. 1347 - 1. Cenzru nemono platne uloi, ak predtm nebol vinnk aspo raz napomenut,
aby zanechal vzdorovitos, a nedal sa mu primeran as na spamtanie sa.
2. Treba poveda, e ten vinnk zanechal vzdorovitos, ktor delikt naozaj outoval a ktor
okrem toho primerane napravil kody a odstrnil pohorenie, alebo to aspo vne prisbil.
Kn. 1348 - Ke bol vinnk od obaloby osloboden alebo mu nebol uloen nijak trest, ordinr
sa vhodnmi napomenutiami a inmi prostriedkami pastoranej starostlivosti alebo v prpade
potreby aj trestnmi lieivmi prostriedkami me postara o jeho osoh a o verejn dobro.
Kn. 1349 - Ak trest je nevymedzen a ani zkon neuruje nieo in, sudca nem uklada aie
tresty, najm nie cenzry, ak to vnos prpadu skutone nevyaduje; trval tresty vak uloi
neme.
Kn. 1350 - 1. Pri ukladan trestov klerikovi sa treba vdy vyvarova, aby nezostal bez
potrebnho slunho materilneho zabezpeenia, ak nejde o prepustenie z klerickho stavu.
2. Avak o prepustenho z klerickho stavu, ktor je pre trest naozaj v ndzi, sa ordinr m
postara o mono najlepm spsobom.
Kn. 1351 - Trest zavzuje vinnka vade aj po zaniknut prva toho, kto trest stanovil alebo
uloil, ak sa vslovne neuruje nieo in.
Kn. 1352 - 1. Ak trest zakazuje prijma sviatosti alebo svteniny, zkaz sa pozastavuje, km
sa vinnk nachdza v nebezpeenstve smrti.
2. Povinnos dodriava trest na zklade rozsudku u vynesenho, ktor nebol ani vyhlsen
a ani nie je veobecne znmy na mieste, kde sa pchate zdriava, pozastavuje sa plne alebo
iastone do takej miery, do akej ju vinnk nebude mc zachovva bez nebezpeenstva vekho
pohorenia alebo zlej povesti.
Kn. 1353 - Odvolanie alebo rekurz proti sdnym rozsudkom alebo dekrtom, ktor ukladaj
alebo vyhlasuj akkovek trest, maj odkladn inok.
VI. titul

ZNIK TRESTOV
Kn. 1354 - 1. Popri tch, ktor s uveden v kn. 1355-1356, vetci, ktor mu dipenzova od
zkona chrnenho trestom alebo vya spod prkazu hroziaceho trestom, mu tento trest aj
odpusti.
2. Okrem toho zkon alebo prkaz stanovujci trest me da moc odpa trest aj inm.
3. Ak Apotolsk stolica odpustenie trestu rezervovala sebe alebo inm, rezervovanie treba
vyklada striktne.
Kn. 1355 - 1. Zkonom stanoven trest, i je uloen, alebo vyhlsen, len ke nie je
vyhraden Apotolskej stolici, me odpusti:
1. ordinr, ktor dal podnet sdnemu konaniu na uloenie alebo vyhlsenie trestu, alebo ho sm
alebo cez inho dekrtom uloil alebo vyhlsil;
2. ordinr miesta, na ktorom sa pchate deliktu nachdza, ale po porade s ordinrom, o ktorom
sa hovor v bode 1, ak to nie je pre mimoriadne okolnosti nemon.
2. Zkonom stanoven trest na zklade rozsudku u vynesenho, ete nevyhlsen, ak nie je
rezervovan Apotolskej stolici, me odpusti ordinr svojim podriadenm a tm, ktor sa
nachdzaj na jeho zem alebo tam spchali delikt, a aj hociktor biskup, ale v kone sviatostnej
spovede.
Kn. 1356 - 1. Prkazom stanoven trest na zklade rozsudku, ktor sa m vynies, alebo na
zklade rozsudku u vynesenho, a nie je vynesen Apotolskou stolicou, me odpusti:
1. ordinr miesta, na ktorom sa pchate deliktu nachdza;
2. ak trest je uloen alebo vyhlsen, aj ordinr, ktor dal podnet sdnemu konaniu na uloenie
alebo vyhlsenie trestu alebo ho sm alebo cez inho dekrtom uloil alebo vyhlsil.
2. Pred odpustenm trestu sa treba poradi s tm, kto vydal prkaz, ak to nie je pre
mimoriadne okolnosti nemon.
Kn. 1357 - 1. Pri zachovan predpisov kn. 508 a 976 cenzru exkomunikcie alebo interdiktu
na zklade rozsudku u vynesenho, ale nevyhlsen, me spovednk odpusti vo vntornom
sviatostnom fre, ak je kajcnikovi ako zotrva v stave akho hriechu za as, potrebn na to,
aby kompetentn predstaven urobil opatrenie.
2. Pri udeovan odpustenia m spovednk uloi kajcnikovi bremeno, aby sa pod hrozbou
optovnho upadnutia do trestu podal do jednho mesiaca rekurz kompetentnmu predstavenmu
alebo kazovi majcemu splnomocnenie a dral sa jeho pokynov; medzitm m mu uloi
primeran poknie, a pokia je to naliehav, odstrnenie pohorenia a nahradenie kody; rekurz vak
mono urobi aj cez spovednka bez uvedenia mena.
3. Tm istm bremenom poda rekurz s po uzdraven viazan t, ktorm bola poda normy
kn. 976 odpusten cenzra, uloen alebo vyhlsen, alebo rezervovan Apotolskej stolici.
Kn. 1358 - 1. Odpustenie cenzry mono udeli iba takmu pchateovi deliktu, ktor poda
normy kn. 1347, 2, zanechal vzdorovitos; tomu, kto ju zanechal, odpustenie nemono odoprie.
2. Kto cenzru odpa, me urobi opatrenia poda normy kn. 1348 alebo aj uloi
poknie.
Kn. 1359 - Kto je vak postihnut viacermi trestami, odpustenie plat len pre tresty, ktor s v
om vslovne uveden; veobecn odpustenie vak ru vetky tresty s vnimkou tch, ktor v
iadosti vinnk zlomysene zamlal.
Kn. 1360 - Odpustenie trestu vynten vekm strachom je neplatn.

Kn. 1361 - 1. Odpustenie mono udeli aj neprtomnmu alebo podmienene.

2. Odpustenie vo vonkajom fre sa m da psomne, ak sa zo zvanho dvodu
neodpora nieo in.
3. Treba dba na to, aby sa iados o odpustenie alebo samo odpustenie nezverejovali, ak to
nie je do istej miery uiton pre ochranu dobrej povesti vinnka, alebo nevyhnutn na odstrnenie
pohorenia.
Kn. 1362 - 1. Trestn aloba zanik premlanm po troch rokoch, ak nejde:
1. o delikty rezervovan Kongregcii pre nuku viery;
2. o alobu za delikty, o ktorch sa hovor v kn. 1394, 1395, 1397, 1398, t sa premluje po
piatich rokoch;
3. o delikty, ktor veobecn prvo netrest, ak partikulrny zkon stanovil in lehotu na
premlanie.
2. Premlanie sa zana dom, v ktorom bol delikt spchan, alebo ak ide o delikt trvajci
alebo ktor sa stal nvykom, dom, v ktorom zanikol.
Kn. 1363 - 1. Ak sa v lehotch, o ktorch sa hovor v kn. 1362 a ktor treba pota odo da,
ke sa odsudzujci rozsudok stal rozsdenou vecou, vinnkovi nedoru vykonvac dekrt sudcu, o
ktorom sa hovor v kn. 1651, aloba na vykonanie trestu zanik premlanm.
2. To ist plat pri zachovan toho, o sa m zachova, ak sa trest uloil mimosdnym
dekrtom.
II. as
TRESTY ZA JEDNOTLIV DELIKTY
I.titul

DELIKTY PROTI NBOENSTVU A JEDNOTE CIRKVI

Kn. 1364 - 1. Apostata, heretik alebo schizmatik upad do exkomunikcie na zklade rozsudku
u vynesenho pri zachovan predpisu kn. 194, 1, bod 2; klerik me by okrem toho potrestan
trestami, o ktorch sa hovor v kn. 1336, 1, bod 1, 2 a 3.
2. Ak to dlhotrvajca vzdorovitos alebo vekos pohorenia vyaduje, mu sa prida aj in
tresty, nevynmajc prepustenie z klerickho stavu.
Kn. 1365 - Za zakzan spoluinkovanie pri bohoslubch m by vinnk potrestan
spravodlivm trestom.
Kn. 1366 - Rodiia alebo ich zstupcovia, ktor dvaj deti pokrsti alebo vychovva v
nekatolckom nboenstve, maj by potrestan cenzrou alebo inm spravodlivm trestom.
Kn. 1367 - Kto konsekrovan eucharistick podoby zahod alebo ich so svtokrdenm cieom
odnesie alebo prechovva, upad do exkomunikcie na zklade rozsudku u vynesenho,
rezervovanej Apotolskej stolici; klerika mono okrem toho potresta inm trestom, nevynmajc
prepustenie z klerickho stavu.
Kn. 1368 - Ak niekto nieo tvrd alebo subuje pred cirkevnou vrchnosou, priom sa dopa
krivej prsahy, m by potrestan spravodlivm trestom.
Kn. 1369 - Kto na verejnom zhromaden alebo vo verejnom prejave, vo verejne rozirovanom
spise alebo inak za pomoci spoloenskch oznamovacch prostriedkov vyslov rhanie proti Bohu
alebo ako naru dobr mravy, alebo sa dopust urky proti nboenstvu i Cirkvi, alebo
vyvolva voi nej nenvis alebo opovrhovanie ou, m by potrestan spravodlivm trestom.

II.titul

DELIKTY PROTI CIRKEVNM VRCHNOSTIAM A SLOBODE CIRKVI

Kn. 1370 - 1. Kto pouije fyzick nsilie proti Rmskemu vekazovi, upad do
exkomunikcie na zklade rozsudku u vynesenho, rezervovanej Apotolskej stolici; k nej, ak je to
klerik, sa pre zvanos deliktu me prida in trest, nevynmajc prepustenie z klerickho stavu.
2. Kto takto kon proti tomu, kto m biskupsk svtenie, upad do interdiktu na zklade
rozsudku u vynesenho, a ak je klerik, aj do suspenzie na zklade rozsudku u vynesenho.
3. Kto pouije fyzick nsilie proti klerikovi alebo rehonkovi z opovrhnutia vierou alebo
Cirkvou, alebo cirkevnou mocou, alebo slubou, m by potrestan spravodlivm trestom.
Kn. 1371 - Spravodlivm trestom m by potrestan:
1. kto okrem prpadu, o ktorom sa hovor v kn. 1364, 1, ri uenie zavrhnut Rmskym
vekazom alebo veobecnm koncilom alebo tvrdoijne odmieta uenie, o ktorom sa hovor v kn.
752, a po napomenut Apotolskou stolicou alebo ordinrom to neodvol;
2. kto in Apotolsk stolicu, ordinra alebo predstavenho, ke zkonne prikazuj alebo
zakazuj, neposlcha a po napomenut zotrvva v neposlunosti.
Kn. 1372 - Kto proti opatreniu Rmskeho vekaza urob rekurz na veobecn koncil alebo na
kolgium biskupov, m by potrestan cenzrou.
Kn. 1373 - Kto verejne bu vyvolva u podriadench nepriatestvo alebo nenvis voi
Apotolskej stolici i ordinrovi pre nejak kon cirkevnej moci alebo sluby, bu vyzva
podriadench na neposlunos voi nim, m by potrestan interdiktom alebo inmi spravodlivmi
trestami.
Kn. 1374 - Kto vstpi do zdruenia, ktor rob intrigy proti Cirkvi, m by potrestan
spravodlivm trestom; kto vak takto zdruenie napomha alebo vedie, m by potrestan
interdiktom.
Kn. 1375 - T, ktor obmedzuj slobodu sluby alebo voby, alebo cirkevnej moci, alebo zkonn
uvanie posvtnch majetkov i inch cirkevnch majetkov, alebo zastrauj volia i zvolenho,
alebo toho, kto vykonal cirkevn moc alebo slubu, mu by potrestan spravodlivm trestom.
Kn. 1376 - Kto hnuten alebo nehnuten posvtn vec zneuct, m by potrestan
spravodlivm trestom.
Kn. 1377 - Kto bez predpsanho povolenia scudzuje cirkevn majetky, m by potrestan
spravodlivm trestom.
III. titul
UZURPCIA CIRKEVNCH LOH A DELIKTY SPCHAN PRI ICH VYKONVAN
Kn. 1378 - 1. Kaz, ktor kon proti predpisu kn. 977, upad do exkomunikcie na zklade
rozsudku u vynesenho, rezervovanej Apotolskej stolici.
2. Do trestu interdiktu na zklade rozsudku u vynesenho, alebo ak je to klerik, do
suspenzie upad:
1. kto hoci nie je poven do kazskho rdu, poka sa o liturgick konanie eucharistickej
obety;
2. kto, hoci sviatostn rozhreenie platne da neme, okrem prpadu, o ktorom sa hovor v 1,
poka sa ho udeli alebo pova sviatostn spove.

 3. V prpadoch, o ktorch sa hovor v 2, sa poda zvanosti deliktu mu prida aj in

tresty, nevynmajc exkomunikciu.
Kn. 1379 - Kto okrem prpadov, o ktorch sa hovor v kn. 1378, predstiera vysluhovanie
sviatosti, m sa potresta spravodlivm trestom.
Kn. 1380 - Kto na zklade simnie slvi sviatos alebo ju prijma, m by potrestan interdiktom
alebo suspenziou.
Kn. 1381 - 1. Ktokovek si uzurpuje cirkevn rad, m by potrestan spravodlivm trestom.
2. Uzurpcii sa rovn jeho nezkonn podriavanie si po odat alebo ukonen lohy.
Kn. 1382 - Biskup, ktor bez ppeskho mandtu konsekruje niekoho za biskupa, a rovnako
ten, kto od neho konsekrciu prijma, upadaj do exkomunikcie na zklade rozsudku u
vynesenho, rezervovanej Apotolskej stolici.
Kn. 1383 - Biskupovi, ktor proti predpisu kn. 1015 vysvtil cudzieho podriadenho bez
zkonnej prepacej listiny, sa poas jednho roka zakazuje udeova posvtn rd. Kto vak
svtenie prijal, je samm inom od prijatho posvtnho rdu suspendovan.
Kn. 1384 - Kto okrem prpadov, o ktorch sa hovor v kn. 1378-1383, nezkonne vykonva
kazsk lohu alebo in posvtn slubu, me by potrestan spravodlivm trestom.
Kn. 1385 - Kto z omovho milodaru nezkonne nadobda zisk, m by potrestan cenzrou
alebo inm spravodlivm trestom.
Kn. 1386 - Kto okovek daruje alebo subuje tomu, kto vykonva lohu v Cirkvi, aby
nezkonne konal alebo nieo zanedbal, m by potrestan spravodlivm trestom; takisto ten, kto
tak dary alebo suby prijma.
Kn. 1387 - Kaz, ktor poas spovede alebo pri jej prleitosti, alebo pod jej zmienkou navdza
kajcnika na hriech proti iestemu prikzaniu Desatora, m by pre zvanos deliktu potrestan
suspenziou, zkazmi, pozbaveniami a v ach prpadoch m by prepusten z klerickho stavu.
Kn. 1388 - 1. Spovednk, ktor priamo poru sviatostn tajomstvo, upad do exkomunikcie
na zklade rozsudku u vynesenho, rezervovanej Apotolskej stolici; kto vak iba nepriamo, m by
potrestan poda zvanosti deliktu.
2. Tlmonk a in, o ktorch sa hovor v kn. 983, 2, ktor poruuj tajomstvo, maj by
potrestan spravodlivm trestom, nevynmajc exkomunikciu.
Kn. 1389 - 1. Kto zneuva cirkevn moc alebo lohu, m by potrestan poda zvanosti
konu alebo opomenutia, nevynmajc pozbavenie radu, ak za takto zneuitie nie je u stanoven
trest zkonom alebo prkazom.
2. Kto vak zo zavinenej nedbanlivosti nezkonne vykon alebo opomenie kon cirkevnej
moci alebo sluby, alebo lohy na kodu inho, m by potrestan spravodlivm trestom.
IV. titul

TRESTN IN NEPRAVDY
Kn 1390 - 1. Kto u cirkevnho predstavenho falone ud spovednka pre delikt, o ktorom sa
hovor v kn. 1387, upad do interdiktu na zklade rozsudku u vynesenho, a ak je klerik, aj do
suspenzie.
2. Kto cirkevnmu predstavenmu poskytne in osoujce udanie o delikte alebo in
pokod dobr poves druhho, me by potrestan spravodlivm trestom, nevynmajc cenzru.

 3. Osoovate me by printen, aby poskytol aj primeran zadosuinenie.

Kn. 1391 - Spravodlivm trestom poda zvanosti deliktu, me by potrestan:
1. kto vyhotov falon verejn cirkevn doklad alebo prav zmen, zni, ukryje alebo falon i
zmenen pouva;
2. kto pouva in falon alebo zmenen doklad v cirkevnej veci;
3. kto vo verejnom cirkevnom doklade tvrd nepravdu.
V. titul

DELIKTY PROTI ZVLTNYM ZVZKOM

Kn. 1392 - Klerici alebo rehonci, ktor sa proti predpisom knonov zaoberaj obchodovanm
alebo podnikanm, maj by potrestan poda zvanosti deliktu.
Kn. 1393 - Kto poruuje zvzky, ktor mu boli uloen z trestu, me by potrestan
spravodlivm trestom.
Kn. 1394 - 1. Pri zachovan predpisu kn. 194, 1, bod 3, klerik, ktor sa poka uzavrie
manelstvo o i len obiansky, upad do suspenzie na zklade rozsudku u vynesenho; ak sa po
napomenut nespamt a naalej vzbudzuje pohorenie, me by postupne potrestan odatiami,
ba aj prepustenm z klerickho stavu.
2. Rehonk s doivotnmi submi, ktor nie je klerikom a poka sa uzavrie manelstvo
o i len obiansky, upad do interdiktu na zklade rozsudku u vynesenho pri zachovan predpisu
kn. 694.
Kn. 1395 - 1. Klerik ijci v konkubinte, okrem prpadu, o ktorom sa hovor v kn. 1394, a
klerik, zotrvvajci na pohorenie v inom vonkajom hriechu proti iestemu prikzaniu Desatora,
maj by potrestan suspenziou, ku ktorej, ak po napomenut zotrvvaj v delikte, sa postupne mu
prida in tresty a po prepustenie z klerickho stavu.
2. Klerik, ktor sa in previnil deliktom proti iestemu prikzaniu Desatora, ak toti delikt
spchal s pouitm nsilia alebo vyhrok, alebo verejne, alebo s osobou mladou ako
estnsronou, m by potrestan spravodlivmi trestami, nevynmajc v prpade potreby
prepustenie z klerickho stavu.
Kn. 1396 - Kto vne poruuje povinnos rezidovania, ktor je viazan zachovva z dvodu
cirkevnho radu, m by potrestan spravodlivm trestom, nevynmajc po napomenut ani
pozbavenie radu.
VI.titul
DELIKTY PROTI IVOTU A SLOBODE LOVEKA
Kn. 1397 - Kto vrad loveka alebo nsilm i podvodne una, alebo zadriava loveka, alebo
ho mrza, i ako zrauje, m by poda zvanosti deliktu potrestan odatiami a zkazmi, o
ktorch sa hovor v kn. 1336; avak za vradu osb, o ktorch sa hovor v kn. 1370, trest sa
trestami, ktor s tam stanoven.
Kn. 1398 - Kto vykonva potrat, po dosiahnut inku upad do exkomunikcie na zklade
rozsudku u vynesenho.
VII.titul
VEOBECN NORMA
Kn. 1399 - Okrem prpadov stanovench v tomto zkone alebo v inch zkonoch za vonkajie
poruenie boskho alebo knonickho zkona mono toti len vtedy potresta spravodlivm

trestom, ke zvltna zvanos poruenia vyaduje potrestanie a nalieha nevyhnutnos, aby sa

pohoreniam predilo alebo sa napravili.
SIEDMA KNIHA

PROCESY
I.as
SDNE KONANIA VO VEOBECNOSTI
Kn. 1400 - 1. Predmetom sdneho konania:
1. je vymhanie alebo ochrana prv fyzickch alebo prvnickch osb, alebo vyhlasovanie
prvnych skutonost;
2. s delikty vzhadom na uloenie alebo vyhlsenie trestu.
2. Avak kontroverzie vzniknut z konu administratvnej moci mono predloi iba
predstavenmu alebo administratvnemu tribunlu.
Kn. 1401 - Cirkev vlastnm a vlunm prvom rozsudzuje:
1. kauzy, ktor sa vzahuj na veci duchovn a s duchovnmi svisiace;
2. poruovanie cirkevnch zkonov a vetko, o m povahu hriechu, o sa tka urenia viny a
uloenia cirkevnch trestov.
Kn. 1402 - Vetky tribunly Cirkvi sa riadia knonmi, ktor nasleduj, pri neporuen noriem
tribunlov Apotolskej stolice.
Kn. 1403 - 1. Kauzy kanonizcie Boch sluhov, sa riadia osobitnm ppeskm zkonom.
2. V tch istch kauzch sa okrem toho uplatuj predpisy tohto Kdexu, kedykovek sa v
tom istom zkone odkazuje na univerzlne prvo alebo ide o normy, ktor sa zo samej povahy veci
vzahuj aj na tie ist kauzy.
I. titul

KOMPETENTN FRUM
Kn. 1404 - Prv Stolicu nikto nesdi.
Kn. 1405 - 1. Iba sm Rmsky vekaz m prvo sdi v kauzch, o ktorch sa hovor v kn.
1401:
1. tch, ktor zastvaj najvy ttny rad;
2. otcov kardinlov;
3. legtov Apotolskej stolice a v trestnch kauzch biskupov;
4. in kauzy, ktor sm prevzal do svojho sdneho konania.
2. Sudca neme rozhodova o kone alebo listine, ktor zvltnou formou potvrdil Rmsky
vekaz, ak tomu nepredchdzal jeho mandt.
3. Rmskej rte je rezervovan sdi:
1. biskupov v sporovch zleitostiach pri zachovan predpisu kn. 1419, 2;
2. opta prmasa alebo opta predstavenho mnskej kongregcie a najvyieho modertora
rehonch intittov ppeskho prva;
3. dieczy alebo in cirkevn osoby bu fyzick, alebo prvnick, ktor nemaj inho
predstavenho ne Rmskeho vekaza.
Kn. 1406 - 1. Poruenm predpisu kn. 1404, sa povauj za nevykonan.

 2. V kauzch, o ktorch sa hovor v kn. 1405, nekompetencia inch sudcov je absoltna.

Kn. 1407 - 1. V prvej intancii nemono poda alobu na nikoho, ak to nie je pred cirkevnm
sudcom, ktor je kompetentn na zklade jednho z titulov, ktor sa vymedzuj v kn. 1408-1414.
2. Nekompetencia sudcu, na ktorho sa nevzahuje ani jeden z tchto titulov, sa nazva
relatvna.
3. alobca sa pridriava fra pozvanej strnky; ak pozvan strnka m viacer fra, voba
fra sa ponechva alobcovi.
Kn. 1408 - Na kohokovek mono poda alobu na tribunli poda jeho trvalho alebo
prechodnho bydliska.
Kn. 1409 - 1. Potuln m frum v mieste, kde sa skutone zdriava.
2. Na toho, koho ani trval, ani prechodn bydlisko, ani miesto pobytu nie je znme, mono
poda alobu na fre alobcu, len ke nie je napordzi in zkonn frum.
Kn. 1410 - Z dvodu umiestnenia veci mono na strnku poda alobu na tribunli miesta, kde
sa sporn vec nachdza, kedykovek je aloba zameran na vec alebo ide o odat vec.
Kn. 1411 - 1. Z dvodu zmluvy mono na strnku poda alobu na tribunli miesta, kde bola
zmluva uzavret alebo mus by splnen, ak si strnky zhodne nezvolili in tribunl.
2. Ak sa kauza tka zvzkov, ktor pochdzaj z inho titulu, na strnku mono poda
alobu na tribunli miesta, kde zvzok vznikol alebo kde m by splnen.
Kn. 1412 - V trestnch kauzch mono na obvinenho, hoci je neprtomn, poda alobu na
tribunli miesta, na ktorom bol delikt spchan.
Kn. 1413 - Na strnku mono poda alobu:
1. v kauzch, ktor sa tkaj sprvy, na tribunli toho miesta, kde sa sprva vykonva;
2. v kauzch, ktor sa vzahuj na dedistv alebo nbon odkazy, na tribunli poslednho
trvalho alebo prechodnho bydliska alebo pobyte poda normy kn. 1408-1409 toho, o ktorho
dedistvo alebo nbon odkaz ide, ak nejde len o vykonanie odkazu, ktor sa m posudzova poda
riadnych noriem kompetencie.
Kn. 1414 - Z dvodu spojitosti m jeden a ten ist tribunl a v tom istom procese rozsdi kauzy
navzjom spojen, ak predpis zkona tomu nepreka.
Kn. 1415 - Ak s dva alebo viacer tribunly rovnako kompetentn, z dvodu predstihu ten m
prvo rozsdi kauzu, ktor alovanho skr zkonne predvolal.
Kn. 1416 - Konflikty o kompetenciu medzi tribunlmi, ktor podliehaj tomu istmu
odvolaciemu tribunlu, riei tento tribunl; ak nepodliehaj tomu istmu odolaciemu tribunlu,
Apotolsk signatra.
II. titul

ROZLIN STUPNE A DRUHY TRIBUNLOV

Kn. 1417 - 1. Na zklade primtu Rmskeho vekaza m kad veriaci prvo svoju kauzu,
bu sporov, alebo trestn, na ktoromkovek stupni sdneho konania a v ktoromkovek tdiu
sporu predloi na rozsdenie Svtej stolici alebo ju tam uvies.
2. Avak obrtenie sa na Apotolsk stolicu nepozastavuje okrem prpadu odvolania
vykonvanie jurisdikcie sudcu, ktor u zaal rozsudzovanie kauzy; a ten preto me pokraova v
sdnom konan a do vynesenia konenho rozsudku, ak Apotolsk stolica sudcovi neoznmila, e
kauzu prevzala.

Kn. 1418 - Kad tribunl m prvo zavola si na pomoc in tribunl na vyetrenie kauzy alebo
na doruenie spisov.
I. kapitola
TRIBUNL PRVEJ INTANCIE
1. lnok
Sudca
Kn. 1419 - 1. V kadej diecze a pre vetky kauzy, ktor prvo vslovne nevyalo, sudcom
prvej intancie je dieczny biskup, ktor sdnu moc me vykonva osobne alebo cez inch poda
knonov, ktor nasleduj.
Kn. 1420 - 1. Kad dieczny biskup je povinn ustanovi sdneho vikra ie oficila s
riadnou mocou sdi, odlinho od generlneho vikra, ak sa pre nevekos dieczy alebo mal
poet kuz neodpora nieo in.
2. Sdny vikr tvor s biskupom jeden tribunl, ale neme sdi kauzy, ktor biskup
vyhradzuje pre seba.
3. Sdnemu vikrovi sa mu prideli pomocnci, ktor sa nazvaj pridelen sdni vikri
alebo viceoficili.
4. Aj sdny vikr, aj pridelen sdni vikri musia by kazi bezhonnej povesti, doktori
knonickho prva alebo aspo licenciti a najmenej tridsaron.
5. Ke je biskupsk stolica vakantn, ich loha sa nekon, ani nemu by odvolan
diecznym administrtorom; avak prchodom novho biskupa potrebuj potvrdenie.
Kn. 1421 - 1. Biskup m v diecze ustanovi diecznych sudcov, ktor maj by klerici.
2. Konferencia biskupov me dovoli, aby sa aj laici ustanovovali za sudcov, z ktorch
jeden, ak je to potrebn, me by vybrat na zostavenie kolgia.
3. Sudcovia maj ma bezhonn poves a maj by doktori alebo aspo licenciti
knonickho prva.
Kn. 1422 - Sdny vikr, pridelen sdni vikri a ostatn sudcovia sa vymenvaj na vymedzen
as pri zachovan predpisu kn. 1420, 5, a mu by odvolan iba zo zkonnho a z vneho
dvodu.
Kn. 1423 - 1. Viacer dieczni biskupi mu so schvlenm Apotolskej stolice namiesto
diecznych tribunlov, o ktorch sa hovor v kn. 1419-1421, pre svoje dieczy po dohode ustanovi
jedin tribunl prvej intancie; v tomto prpade skupine tchto biskupov alebo biskupovi, ktorho
oni uria, prislchaj vetky moci, ktor m dieczny biskup vzhadom na svoj tribunl.
2. Tribunly, o ktorch sa hovor v 1, mu by ustanoven bu pre akkovek kauzy,
alebo len pre niektor druhy kuz.
Kn. 1424 - Samosudca si na akomkovek sdnom konan me za poradcov pribra dvoch
prsediacich, klerikov alebo laikov bezhonnho ivota.
Kn. 1425 - 1. Pri zamietnut opanho zvyku kolgiovmu tribunlu z troch sudcov sa
vyhradzuj:
1. sporov kauzy, tkajce sa: a) puta posvtnej vysviacky; b) manelskho zvzku pri zachovan
predpisov kn. 1686 a 1688;
2. trestn kauzy, tkajce sa: a) deliktov, ktor mu prina so sebou trest prepustenia z
klerickho stavu; b) uloenia alebo vyhlsenia exkomunikcie.

 2. Biskup me aie alebo zvanejie kauzy zveri sdu z troch alebo piatich sudcov.
3. Sdny vikr m na rozsdenie jednotlivch kuz povolva sudcov v turnusoch poda
poriadku, ak biskup v jednotlivch prpadoch nestanovil in.
4. Na prvom stupni sdu, ak azda nie je mon zostavi kolgium, Konferencia biskupov
me dovoli, aby biskup km tto nemonos trv, zveril kauzy samosudcovi klerikovi, ktor si m
tam, kde je to mon, pribra prsediaceho a audtora.
5. Sudcov u raz urench sdny vikr nem nahrdza inmi, ak nie je na to vny dvod,
ktor treba v dekrte uvies.
Kn. 1426 - 1. Kolgiov tribunl mus postupova kolgiovo a rozsudky vyna na zklade
viny hlasov.
2. Predseda mu mus, pokia je to mon, sdny vikr alebo pridelen sdny vikr.
Kn. 1427 - 1. Ak je kontroverzia medzi rehonkmi alebo domami toho istho klerickho
rehonho intittu ppeskho prva, sudcom prvej intancie, ak sa v stanovch neuruje nieo in,
je provincilny predstaven, alebo ak je to svojprvny mnsky kltor, miestny opt.
2. Pri neporuen odlinho predpisu stanov, ak ide o sporov vec medzi dvoma provinciami,
v prvej intancii bude sdi najvy modertor osobne alebo cez delegta; ak medzi dvoma
kltormi, opt, predstaven mnskej kongregcie.
3. Ak napokon vznikne kontroverzia medzi fyzickmi alebo prvnickmi rehonmi
osobami rozlinch rehonch intittov alebo aj toho istho klerickho intittu dieczneho prva
alebo laickho intittu, alebo medzi rehonou osobou a svetskm klerikom alebo laikom, alebo
nerehonou prvnickou osobou, v prvej intancii sdi dieczny tribunl.
2. lnok
Audtori a reltori
Kn. 1428 - 1. Sudca alebo predseda kolgiovho tribunlu me na vyetrenie kauzy uri
audtora, vyberc ho alebo spomedzi sudcov tribunlu, alebo spomedzi osb, ktor na tto lohu
schvlil biskup.
2. Biskup me na lohu audtora schvli klerikov alebo laikov, ktor maj vynika
dobrmi mravmi, rozumnosou a uenosou.
3. lohou audtora je, aby poda sudcovho mandtu iba zhromadil dkazy a zhromaden
odovzdal sudcovi; me vak, ak tomu nepreka mandt sudcu, medzitm rozhodn, ktor dkazy
a ako treba zhromadi, ak by azda vznikla o tom otzka, km sm vykonva svoju lohu.
Kn. 1429 - Predseda kolgiovho tribunlu mus spomedzi sudcov kolgia uri jednho za
ponensa ie referenta, ktor v zhromaden sudcov referuje o kauze a psomne zostavuje rozsudky;
ten ist predseda me z oprvnenho dvodu na jeho miesto dosadi inho.
3. lnok
Promtor spravodlivosti, obhajca zvzku a notr
Kn. 1430 - Pre sporov kauzy, v ktorch me by ohrozen verejn dobro, a pre trestn kauzy sa
m v diecze ustanovi promtor spravodlivosti, ktor m povinnos ochraova verejn dobro.
Kn. 1431 - 1. V sporovch kauzch je lohou dieczneho biskupa posdi, i verejn dobro
me by ohrozen alebo nie, ak zkrok promtora spravodlivosti nie je zkonom prikzan alebo z
povahy veci nie je zjavne potrebn.
2. Ak v predchdzajcej intancii zakroil promtor spravodlivosti, prezumuje sa, e jeho
zkrok je v alom stupni nevyhnutn.

Kn. 1432 - Pre kauzy, v ktorch ide o nulitu posvtnej vysviacky alebo o nulitu i rozviazanie
manelstva, m by v diecze ustanoven obhajca zvzku, ktor m povinnos predklada a
vyklada vetko, o sa me rozumne uvies proti nulite alebo rozviazaniu.
Kn. 1433 - V kauzch, v ktorch sa vyaduje prtomnos promtora spravodlivosti alebo obhajcu
zvzku, kony s neplatn, ke neboli predvolan, ak sami, hoci nepozvan, neboli skutone
prtomn alebo aspo pred rozsudkom po nazret do spisov nemohli plni svoju lohu.
Kn. 1434 - Ak sa vslovne neuruje nieo in:
1. kedykovek zkon prikazuje, aby sudca vypoul strnky alebo jednu z nich, treba vypou aj
promtora spravodlivosti a obhajcu zvzku, ak sa zastuj na sdnom konan;
2. kedykovek sa vyaduje iados strnky na to, aby sudca mohol nieo rozhodn, t ist
innos m iados promtora spravodlivosti alebo obhajcu zvzku, ktor sa zastuj na sdnom
konan.
Kn. 1435 - Je lohou biskupa, aby vymenoval promtora spravodlivosti a obhajcu zvzku, ktor
maj by klerici alebo laici bezhonnej povesti, doktori alebo licenciti knonickho prva,
osveden v rozumnosti a horlivosti za spravodlivos.
Kn. 1436 - 1. T ist osoba, nie vak v tej istej kauze, me vykonva rad promtora
spravodlivosti a obhajcu zvzku.
2. Promtor a obhajca mu by ustanoven tak pre vetky, ako aj pre jednotliv kauzy;
biskup ich vak me z oprvnenho dvodu odvola.
Kn. 1437 - 1. Na kadom procese sa m zastni notr, take spisy, ktor on nepodpsal, sa
maj poklada za nulitn.
2. Spisy, ktor vyhotovuj notri, maj verejn hodnovernos.
II. kapitola
TRIBUNL DRUHEJ INTANCIE
Kn. 1438 - Pri zachovan predpisu kn. 1444, 1, bod 1:
1. z tribunlu sufragnneho biskupa sa odvolanie podva na tribunl metropolitu pri neporuen
predpisu kn. 1439;
2. v kauzch, ktor sa prerokvaj v prvej intancii pred metropolitom, odvolanie sa podva na
tribunl, ktor on so schvlenm Apotolskej stolice nastlo uril;
3. pre kauzy prerokvan pred provincilnym predstavenm, tribunl druhej intancie je u
najvyieho modertora; pre kauzy prerokvan pred miestnym optom je u opta, predstavenho
mnskej kongregcie.
Kn. 1439 - 1. Ak poda normy kn. 1423 je pre viacer dieczy ustanoven jedin triunl prvej
intancie, Konferencia biskupov mus so schvlenm Apotolskej stolice ustanovi tribunl druhej
intancie, ak vetky dieczy nie s sufragnne tej istej arcidieczy.
2. Konferencia biskupov me so schvlenm Apotolskej stolice ustanovi jeden alebo viac
tribunlov druhej intancie aj okrem prpadov, o ktorch sa hovor v 1.
3. o sa tka tribunlov druhej intancie, o ktorch sa hovor v 1-2, Konferencia biskupov
alebo biskup, ktorho ona urila, maj vetky moci, ktor prislchaj diecznemu biskupovi
vzhadom na jeho tribunl.
Kn. 1440 - Ak sa kompetencia z hadiska stupa nezachov poda normy kn. 1438 a 1439,
nekompetencia sudcu je absoltna.

Kn. 1441 - Tribunl druhej intancie mus by ustanoven tm istm spsobom ako tribunl
prvej intancie. Ak vak poda kn. 1425, 4, na prvom stupni sdneho konania rozsudok vyniesol
samosudca, tribunl druhej intancie m postupova kolgiovo.
III. kapitola
TRIBUNLY APOTOLSKEJ STOLICE
Kn. 1442 - Rmsky vekaz je pre cel katolcky svet najvy sudca, ktor sdi bu osobne,
bu prostrednctvom riadnych tribunlov Apotolskej stolice, alebo cez sudcov, ktorch sm
delegoval.
Kn. 1443 - Riadnym tribunlom, ktor ustanovil Rmsky vekaz na prijmanie odvolan, je
Rmska rta.
Kn. 1444 - 1. Rmska rta sdi:
1. v druhej intancii kauzy, ktor boli rozsden riadnymi tribunlmi prvej intancie a Svtej
stolici s predkladan zkonnm odvolanm;
2. v tretej alebo alej intancii kauzy, ktor u rozhodla sama Rmska rta alebo ktorkovek
in tribunl, ak sa vec nepovauje za rozsden.
2. Tento tribunl sdi aj v prvej intancii kauzy, o ktorch sa hovor v kn. 1405, 3, alebo
in, ktor Rmsky vekaz i z vlastnho popudu, alebo na iados strnok prevzal na svoj tribunl a
zveril Rmskej rte; tieto kauzy sdi Rmska rta aj v druhej a alej intancii, ak v reskripte,
ktorm sa jej zveruje loha, nie je uren nieo in.
Kn. 1445 - 1. Najvy tribunl Apotolskej signatry rozsudzuje:
1. vymhania nulity a iadosti o navrtenie do pvodnho stavu a in rekurzy, namieren proti
rozsudkom Rty;
2. rekurzy v kauzch o stave osb, ktor Rmska rta odmietla prija na nov preetrenie;
3. nmietky z podozrenia a in kauzy proti audtorom Rmskej rty pre kony vo vykonvan ich
lohy;
4. konflikty o kompetenciu, o ktorch sa hovor v kn. 1416.
2. Tento tribunl rozhoduje sporov otzky, vzniknut z konu cirkevnej administratvnej
moci, ktor mu boli zkonne predloen, in administratvne kontroverzie, ktor mu predlo
Rmsky vekaz alebo dikastri Rmskej krie, a konflikty o kompetenciu medzi tmito
dikastriami.
3. Tomuto Najvyiemu tribunlu okrem toho prislcha:
1. dozera na sprvne vykonvanie spravodlivosti, a ak je potrebn, napomna advoktov alebo
zstupcov;
2. rozri kompetenciu tribunlov;
3. napomha a schvaova zriaovanie tribunlov, o ktorch sa hovor v kn. 1423 a 1439.
III. titul

ZACHOVVANIE DISCIPLNY V TRIBUNLOCH

I. kapitola
POVINNOSTI SUDCOV A PRACOVNKOV TRIBUNLU
Kn. 1446 - 1. Vetci veriaci, predovetkm vak biskupi sa maj horlivo usilova, aby sa
sporom v Boom ude pri neporuen spravodlivosti, nakoko je to mon, vyhbalo a aby sa spory
m skr pokojne urovnali.

 2. Sudca na zaiatku sporu, ale aj kedykovek inokedy, ke vid , e je nejak ndej na

dobr vsledok, nem opomen strnky povzbudzova a pomha im, aby sa spolonou dohodou
starali o hadanie spravodlivho rieenia kontroverzie, a m im na to ukza vhodn cesty, vyuijc
na sprostredkovanie aj vench ud.
3. Ak sa spor tka skromnho dobra strnok, sudca m uvi, i sa kontroverzia neme
osone skoni pokonanm alebo vrokom rozhodcov poda normy kn. 1713-1716.
Kn. 1447 - Kto sa v kauze zastnil ako sudca, promtor spravodlivosti, obhajca zvzku,
zstupca, advokt, svedok alebo znalec, neme potom t ist kauzu platne rozhodn v inej
intancii ako sudca alebo zastva v nej lohu prsediaceho.
Kn. 1448 - 1. Sudca nem na rozsdenie prija kauzu, na ktorej m nejak zujem z dvodu
pokrvnosti alebo vagrovstva v ktoromkovek stupni priamej lnie a a do tvrtho stupa bonej
lnie, alebo z dvodu porunctva a opatrovnctva, dvernho spolunavania, vekho nepriatestva
alebo dosiahnutia zisku, i vyhnutia sa kode.
2. Za tch istch okolnost sa musia zdra svojho radu promtor spravodlivosti, obhajca
zvzku, prsediaci a audtor.
Kn. 1449 - 1. V prpadoch, o ktorch sa hovor v kn. 1448, strnka me sudcu odmietnu, ak
sa sm nevzd.
2. O odmietnut rozhoduje sdny vikr; ak je sm odmietnut, rozhoduje biskup, ktor
predsed tribunlu.
3. Ak je sudcom biskup a odmietnutie sa vznesie proti nemu, sm sa m zdra sdenia.
4. Ak sa odmietnutie vznesie proti promtorovi spravodlivosti, obhajcovi zvzku alebo proti
inm pracovnkom tribunlu, o tejto nmietke rozhoduje predseda kolgiovho tribunlu alebo sm
sudca, ak je samosudcom.
Kn. 1450 - Po pripusten odmietnutia, sa musia vymeni osoby, nie vak stupe sdu.
Kn. 1451 - 1. Otzku odmietnutia treba o najrchlejie rozhodn po vypout strnok,
promtora spravodlivosti alebo obhajcu zvzku, ak s astn, a sami neboli odmietnut.
2. kony, ktor vykonal sudca predtm, ako bol odmietnut, s platn; tie vak, ktor
vykonal po vznesen odmietnutia, musia by zruen, ak strnka o to poiada do desiatich dn od
prijatia odmietnutia.
Kn. 1452 - 1. V zleitosti, ktor sa tka iba skromnho dobra, sudca me kona iba na
iados strnky. Ke sa vak kauza zkonne zaala, sudca me a mus postupova aj z radu v
trestnch kauzch a v inch, ktor sa vzahuj na verejn dobro Cirkvi alebo spsu du.
2. Okrem toho sudca me doplni nedbanlivos strnok pri predkladan alebo pri vznan
nmietok vdy, ke to povauje za potrebn, aby sa vyhlo vemi nespravodlivmu rozsudku, pri
zachovan predpisov kn. 1600.
Kn. 1453 - Sudcovia a tribunly sa maj stara, aby sa pri neporuen spravodlivosti vetky
kauzy skonili o najskr a aby v tribunli prvej intancie netrvali dlhie ne rok, v tribunli druhej
intancie dlhie ne es mesiacov.
Kn. 1454 - Vetci, ktor tvoria tribunl alebo s nm spolupracuj, musia zloi prsahu, e lohu
bud riadne a verne plni.
Kn. 1455 - 1. Sudcovia a pomocnci tribunlu s povinn zachovva radn tajomstvo v
trestnom konan vdy, v spornom konan vak vtedy, ak z prezradenia nejakho procesnho konu
me strnkam vznikn ujma.

 2. Tie s povinn vdy zachovva tajomstvo o diskusii, ktor je medzi sudcami

kolgiovho tribunlu pred vynesenm rozsudku, ako aj o rozlinch hlasovaniach a mienkach, ktor
tam boli prednesen, pri zachovan predpisu kn. 1609, 4.
3. Dokonca kedykovek je povaha kauzy alebo dkazov tak, e z rozrenia spisov alebo
dkazov vo verejnosti je ohrozen poves inch alebo sa dva podnet na roztky, alebo vznik
pohorenie i nejak in neprjemnos tohto druhu, sudca me prsahou zviaza svedkov, znalcov,
strnky a ich advoktov alebo zstupcov, aby zachovali tajomstvo.
Kn. 1456 - Sudcovi a vetkm pracovnkom tribunlu je z prleitosti sdneho konania zakzan
prijma akkovek dary.
Kn. 1457 - 1. Sudcov, ktor s celkom iste a evidentne kompetentn, odmietaj sdi alebo sa
bez akejkovek opory prvneho predpisu vyhlasuj za kompetentnch a rozsudzuj a rozhoduj
kauzy, alebo poruuj zkon o zachovan tajomstva, alebo podvodom i hrubou nedbanlivosou
spsobuj sporovm strnkam in kodu, kompetentn vrchnos me primeranmi trestami
potresta, nevyluujc odatie radu.
2. Tm istm sankcim podliehaj pracovnci a pomocnci tribunlu, ak zanedbvaj svoj
rad, ako sa vyie uvdza; tch vetkch me potresta aj sudca.
II. kapitola
POSTUP PRI ROZSUDZOVAN
Kn. 1458 - Kauzy treba rozsudzova v tom porad, v akom boli predloen a v protokole
zapsan, ak niektor z nich nevyaduje rchlejie vybavenie ne in, o vak treba stanovi
osobitnm dekrtom, obsahujcim dvody.
Kn. 1459 - 1. Proti chybm, ktor mu spsobi nulitu rozsudku, mono nmieta v
ktoromkovek tdiu alebo stupni sdneho konania a takisto ich me sudca vyhlsi z radu.
2. Okrem prpadov, o ktorch sa hovor v 1, odkladn nmietky, najm tie, ktor sa
vzahuj na osoby a spsob sdneho konania, treba vznies pred dosvedenm sporu, ak sa
nevynorili a po dosveden sporu, a treba ich rozhodn o najskr.
Kn. 1460 - 1. Ak sa nmietka vzna proti kompetencii sudcu, mus rozhodn sm sudca.
2. V prpade nmietky proti relatvnej nekompetencii, ak sa sudca vyhlsi za kompetentnho,
jeho rozhodnutie nepripa odvolanie, ale sa nezakazuje vymhanie nulity a navrtenie do
pvodnho stavu.
3. Ak sa sudca vyhlsi za nekompetentnho, strnka, ktor sa nazdva, e je ukrivden,
me sa do ptnstich vyuitench dn obrti na odvolac tribunl.
Kn. 1461 - Sudca, ktor v ktoromkovek tdiu kauzy uzn, e je absoltne nekompetentn,
mus svoju nekompetenciu vyhlsi.
Kn. 1462 - 1. Nmietky u rozsdenej veci, pokonania a in mariace nmietky, ktor sa
nazvaj nmietkami zakonenho sporu, musia sa vznies a rozsdi pred dosvedenm sporu; kto
ich vznesie neskr, netreba ho odmietnu, ale m by odsden na hradenie trov, ak nedoke, e
namietanie neoddialil zlomysene.
2. In mariace nmietky sa maj vznies pri dosveden sporu vo svojom ase a treba ich
prerokova poda pravidiel o vedajch otzkach.
Kn. 1463 - 1. Protialoby mono platne vznies iba do tridsiatich dn odo da dosvedenia
sporu.

 2. Tie sa vak maj rozsudzova spolu s hlavnou alobou, to znamen na rovnakom stupni s
ou, ak nie je nevyhnutn rozsdi ich oddelene alebo ak to sudca neuznal za vhodnejie.
Kn. 1464 - Otzky o zloen kaucie na sdne trovy alebo o poskytnut bezplatnej prvnej moci, o
ktor bolo poiadan hne na zaiatku, a in podobn otzky treba rozsdi pred dosvedenm
sporu.
III. kapitola
LEHOTY A ODKLADY
Kn. 1465 - 1. Takzvan neodkladn zkonn lehoty ie lehoty stanoven zkonom na znik
prv, nemono predi, a ak to strnky neiadaj, ani platne skrti.
2. Sdne a dohodnut lehoty sudca me pred ich uplynutm po vypout alebo na iados
strnok z oprvnenho dvodu predi, nikdy vak platne skrti, ak strnky neshlasia.
3. Sudca m vak dba, aby spor netrval prli dlho pre predlovanie.
Kn. 1466 - Kde zkon nestanovuje lehoty na uskutonenie procesnch konov, mus ich uri
sudca vzhadom na povahu kadho konu.
Kn. 1467 - Ak v de uren na sdny kon tribunl neraduje, lehota sa povauje za predlen
do prvho nasledujceho pracovnho da.
IV.kapitola
MIESTO SDNEHO KONANIA
Kn. 1468 - Sdlo kadho tribunlu m by poda monosti stabiln a v stanoven hodiny
otvoren.
Kn. 1469 - 1. Sudca nsilm vyhnan zo svojho zemia alebo tam haten vo vykonvan
jurisdikcie me svoju jurisdikciu vykonva a rozsudok vyna mimo zemia, ale ke
upovedomil o tom dieczneho biskupa.
2. Okrem prpadu, o ktorom sa hovor v 1, sudca me z oprvnenho dvodu a po
vypout strnok ods mimo vlastnho zemia, aby zskal dkazy, ale s povolenm dieczneho
biskupa miesta, kde chce prs, a v sdle nm urenom.
V. kapitola
PRSTUP OSB DO POJEDNVACEJ MIESTNOSTI A SPSOB VYHOTOVOVANIA A
UCHOVVANIA SPISOV
Kn. 1470 - 1. Ak partikulrny zkon neuruje in, poas prerokvania kuz pred tribunlom
v pojednvacej miestnosti maj by prtomn iba t, o ktorch zkon alebo sudca stanov, e s pre
priebeh procesu potrebn.
2. Vetkch prtomnch na sdnom konan, ktor sa vne previnili proti nleitej cte a
poslunosti voi tribunlu, sudca me primeranmi trestami privies k plneniu povinnost, okrem
toho advoktom a zstupcom aj pozastavi vykonvanie lohy v cirkevnch tribunloch.
Kn. 1471 - Ak nejak osoba, ktor treba vypou, hovor jazykom sudcovi alebo strnkam
neznmym, m sa pribra prsan tlmonk, ktorho ur sudca. Avak vyhlsenia sa maj psomne
vyhotovi v pvodnom jazyku a m sa priloi preklad. Tlmonk sa tie m poui, ke sa mus
vypou hluch alebo nem osoba, ak azda sudca ned prednos tomu, aby sa na jeho otzky
odpovedalo psomne.
Kn. 1472 - 1. Sdne kony, tak tie, ktor sa vzahuj na meritum otzky ie kony kauzy,
ako aj tie, ktor sa tkaj formy postupu ie kony procesu, musia by vyhotoven psomne.

 2. Jednotliv listy spisov sa maj oslova a opatri znakom hodnovernosti.

Kn. 1473 - Kedykovek sa v sdnych spisoch vyaduje podpis strnok alebo svedkov a strnka
alebo svedok sa neme alebo nechce podpsa, m sa to v samch spisoch vyznai a sasne m
sudca a notr potvrdi, e spis bol strnke alebo svedkovi slovo za slovom pretan a e strnka
alebo svedok sa bu nemohol, alebo nechcel podpsa.
Kn. 1474 - 1. V prpade odvolania sa exemplr spisov po overen jeho hodnovernosti notrom
m posla vyiemu tribunlu.
2. Ak spisy boli vyhotoven v jazyku, ktor je vyiemu tribunlu neznmy, maj sa preloi
do inho, ktor je tomuto tribunlu znmy, pri pouit opatren, aby vernos prekladu bola zaruen.
Kn. 1475 - 1. Po skonen sdneho konania listiny, ktor s vlastnctvom skromnch osb, sa
musia vrti, ale pri ponechan si ich opisu.
2. Notrom a kancelrovi sa bez mandtu sudcu zakazuje vyda opis sdnych spisov a listn,
ktor boli zskan pre proces.
IV. titul

STRNKY V KAUZE
I. kapitola
ALOBCA A POZVAN STRNKA
Kn. 1476 - Kad, i u pokrsten, alebo nepokrsten, me v sdnom konan vystupova ako
alobca; avak strnka zkonne pozvan mus odpoveda.
Kn. 1477 - Hoci si alobca alebo pozvan strnka ustanovili zstupcu alebo advokta, predsa s
vdy povinn by na sdnom konan osobne prtomn, ak to predpisuje prvo alebo sudca.
Kn. 1478 - 1. Malolet a t, ktor s pozbaven pouvania rozumu, mu v sdnom konan
vystupova iba cez svojich rodiov i porunkov, alebo opatrovnkov pri neporuen predpisu 3.
2. Ak sudca usudzuje, e prva maloletch s v rozpore s prvami rodiov alebo porunkov,
alebo opatrovnkov, alebo e t nemu dostatone chrni ich prva, vtedy maj vystupova v
sdnom konan cez porunka alebo opatrovnka, ktorho pridelil sudca.
3. Avak v kauzch duchovnch a s duchovnmi svisiacich mu malolet, ak nadobudli
pouvanie rozumu, alova a odpoveda bez shlasu rodiov alebo porunka, a to osobne, ak
dovili trnsty rok ivota, in cez opatrovnka, ktorho ustanovil sudca.
4. T, ktorm je zakzan sprva majetku, a t, ktor s slabomysen, vystupova v sdnom
konan mu osobne, len aby sa zodpovedali za vlastn delikty alebo ak to predpisuje sudca; v
ostatnch prpadoch musia alova a odpoveda cez svojich opatrovnkov.
Kn. 1479 - Kedykovek je prtomn porunk alebo opatrovnk, ktorho ustanovila obianska
vrchnos, cirkevn sudca ho me pripusti, ak je to mon, po vypout dieczneho biskupa toho,
komu je pridelen; ak vak ho niet alebo sa zd, e nem by pripusten, sm sudca ur pre kauzu
porunka alebo opatrovnka.
Kn. 1480 - 1. Prvnick osoby vystupuj na sdnom konan cez svojich zkonnch
reprezententov.
2. Avak v prpade, e niet reprezententa alebo je nedbanliv, na sdnom konan v mene
prvnickch osb podliehajcich jeho moci me vystupova sm ordinr osobne alebo cez inho.
II. kapitola

ZSTUPCOVIA V SPOROCH A ADVOKTI

Kn. 1481 - 1. Strnka si me slobodne ustanovi advokta a zstupcu; avak okrem prpadov,
stanovench v 2 a 3, me aj osobne alova a odpoveda, ak sudca nepoklad slubu zstupcu
alebo advokta za nevyhnutn.
2. V trestnom sdnom konan obalovan mus ma vdy advokta, ktorho si ustanovil sm
alebo mu ho pridelil sudca.
3. V sporovom sdnom konan, ak ide o maloletch alebo o sdne konanie, v ktorom ide o
verejn dobro s vnimkou manelskch kuz, sudca m z radu ustanovi obhajcu tej strnke, ktor
ho nem.
Kn. 1482 - 1. Kad si me ustanovi iba jednho zstupcu, ktor neme poveri za seba
inho, ak nedostal vslovn splnomocnenie.
2. Ak vak z oprvnenho dvodu ustanovil viacerch, t sa maj uri tak, aby medzi nimi
mala miesto prednos.
3. Sasne vak mono ustanovi viacerch advoktov.
Kn. 1483 - Zstupca a advokt musia by plnolet a dobrej povesti; advokt mus by okrem
toho katolk, ak dieczny biskup nedovol in, a doktor knonickho prva alebo inak skuton
znalec a schvlen tm istm biskupom.
Kn. 1484 - 1. Zstupca a advokt skr ne prevezm lohu, musia na tribunli predloi
hodnovern mandt.
2. Aby sa vak zabrnilo zniku prva, sudca me pripusti zstupcu aj bez predloenia
mandtu po poskytnut vhodnej zruky, ak to vec vyaduje; kon vak nem nijak innos, ak
zstupca v znikovej lehote, ktor m stanovi sudca, mandt riadne nepredlo.
Kn. 1485 - Ak zstupca nedostal zvltny mandt, neme sa platne zrieknu aloby,
pojednvania alebo sdnych konov ani robi pokonanie, uzatvra dohody, zverova spor na
rozhodcov a veobecne robi to, na o prvo vyaduje zvltny mandt.
Kn. 1486 - 1. Aby odvolanie zstupcu alebo advokta nadobudlo inok, je nevyhnutn im ho
dorui, a ak spor u bol dosveden, sudca a protistrnka maj by o odvolan upovedomen.
2. Po vynesen definitvneho rozsudku prvo a povinnos odvolania sa zostva zstupcovi,
ak to mandant neodmietne.
Kn. 1487 - Sudca me bu z radu, alebo na iados strnky, dekrtom vyli tak zstupcu,
ako aj advokta, ale z vneho dvodu.
Kn. 1488 - 1. Obidvom sa zakazuje odkpi spor alebo sa dohodn o nadmernom zisku pre
seba alebo o vymhan si asti spornej veci. Ak to urobili, dohoda je nulitn a sudca ich me
potresta poanou pokutou. Okrem toho advokt me by jednak suspendovan z radu, jednak
ak sa optovne previnil, biskup, ktor predsed tribunlu, ho me vyiarknu zo zoznamu
advoktov.
2. Tm istm spsobom mu by potrestan advokti a zstupcovia, ktor podvodne obdc
zkon, odnmaj kompetentnm tribunlom kauzy, aby ich in rozhodli priaznivejie.
Kn. 1489 - Advokti a zstupcovia, ktor pre dary alebo prsuby, alebo z akhokovek inho
dvodu zradili svoj rad, m im by pozastaven vykonvanie prvnej pomoci a maj by potrestan
peanou pokutou alebo inmi primeranmi trestami.

Kn. 1490 - V kadom tribunli maj by poda monosti ustanoven stli patrni, platen samm
tribunlom, aby vykonvali lohu advokta alebo zstupcu najm v manelskch kauzch pre
strnky, ktor si ich chc zvoli.
V. titul
ALOBY A NMIETKY
I. kapitola
ALOBY A NMIETKY VO VEOBECNOSTI
Kn. 1491 - Kad prvo je chrnen nielen alobou, ale ak nie je vslovne uren nieo in, aj
nmietkou.
Kn. 1492 - 1. Kad aloba zanik premlanm poda normy prva alebo inm zkonnm
spsobom s vnimkou alb o stave osb, ktor nikdy nezanikaj.
2. Nmietku pri neporuen predpisu kn. 1462 mono vdy predloi a je svojou povahou
trval.
Kn. 1493 - alobca me niekoho pozva na sd sasne viacermi alobami, ktor si vak
navzjom nemaj protirei i v tej istej veci, alebo v rozlinch veciach, ak neprekrauj
kompetenciu tribunlu, na ktor sa obrtil.
Kn. 1494 - 1. Pozvan strnka me pred tm istm sudcom v tom istom sdnom konan
vznies proti alobcovi protialobu bu pre svis kauzy s hlavnou alobou, alebo na odvolanie
alebo zmenenie iadosti alobcu.
2. Protialoba na protialobu sa nepripa.
Kn. 1495 - Protialobu treba poda u sudcu, pred ktorm bola vznesen prv aloba, hoci
delegovanho iba na jednu kauzu alebo in relatvne nekompetentnho.
II. kapitola
JEDNOTLIV ALOBY A NMIETKY
Kn. 1496 - 1. Kto aspo pravdepodobnmi dkazmi preuke, e m prvo na nejak vec,
ktor in zadriava, a e mu hroz koda, ak vec nebude odovzdan do schovy, m prvo dosiahnu
u sudcu, aby vec bola dan do ntenej sprvy.
2. V podobnch okolnostiach me dosiahnu, aby sa niekomu zakzal vkon prva.
Kn. 1497 - 1. schova vec sa pripa aj na zaistenie piky, len ke prvo veritea je
dostatone zrejm.
2. schova sa me rozri aj na veci dlnka, ktor sa z akhokovek titulu nachdzaj u
inch osb, a aj na piky dlnka.
Kn. 1498 - schovu a zkaz vkonu prva vbec nemono nariadi, ak hroziacu kodu mono
in nahradi a ponkne sa vhodn zruka jej nhrady.
Kn. 1499 - Sudca od toho, komu dovouje schovu veci alebo vyslovuje zkaz vkonu prva,
me iada predben zruku na nhradu kd, ak svoje prvo nedokzal.
Kn. 1500 - o sa tka povahy innosti aloby o drbe, maj sa zachova predpisy obianskeho
prva miesta, kde sa nachdza vec, o drbu ktorej ide.
II. as
SPOROV SDNE KOANIE
I. oddiel

RIADNE SPOROV SDNE KONANIE

I. titul
UVEDENIE KAUZY
I. kapitola
ALOBN SPIS NA UVEDENIE SPORU
Kn. 1501 - Sudca neme rozsudzova nijak kauzu, ak iados poda normy knonov
nepredlo ten, kto m na tom zujem, alebo promtor spravodlivosti.
Kn. 1502 - Kto chce niekoho pozva na sd, mus kompetentnmu sudcovi poda alobn spis, v
ktorom m predloi predmet kontroverzie a poiada o slubu sudcu.
Kn. 1503 - 1. Sudca me pripusti stnu iados vdy, ke bu alobca je haten, aby podal
alobn spis, alebo kauza sa d ahko vyetri a m men vznam.
2. Avak v obidvoch prpadoch m sudca notrovi nariadi, aby o tom vyhotovil spis, ktor
treba alobcovi preta, a treba, aby ho schvlil, a ktor nahrdza alobn spis, napsan alobcom
so vetkmi prvnymi inkami.
Kn. 1504 - alobn spis, ktorm sa spor uvdza, mus:
1. vyjadrova, pred ktorm sudcom sa kauza uvdza, o sa iada a od koho sa iada;
2. uvies, o ak prvo a aspo veobecne o ak skutonosti a dkazy na presadenie toho, o sa
tvrd, sa alobca opiera;
3. by podpsan alobcom alebo jeho zstupcom s uvedenm da, mesiaca a roka, ako aj miesta,
kde alobca alebo zstupca bvaj alebo ktor si sami urili na prijmanie spisov;
4. uvies trval alebo prechodn bydlisko pozvanej strnky.
Kn. 1505 - 1. Ke samosudca alebo predseda kolgiovho tribunlu preskmali, e i predmet
patr do ich kompetencie a ani alobcovi nechba zkonn spsobilos vystupova na sdnom
konan, musia m skr svojm dekrtom alobn spis bu prija, alebo zamietnu.
2. alobn spis mono zamietnu iba:
1. ak sudca alebo tribunl je nekompetentn;
2. ak je nepochybne zrejm, e alobcovi chba zkonn spsobilos vystupova v sdnom
konan;
3. ak nie s zachovan predpisy kn. 1504, bod 1-3;
4. ak zo samho alobnho spisu je celkom zjavn, e iadosti chba akkovek podklad a ani sa
neme sta, e sa poas procesu nejak podklad objav.
3. Ak alobn spis bol zamietnut pre chyby, ktor sa mu napravi, alobca me tomu
istmu sudcovi znova predloi nov, riadne vyhotoven alobn spis.
4. Proti zamietnutiu alobnho spisu m strnka vdy prvo do desiatich vyuitench dn
predloi dvodmi podopret rekurz bu odvolaciemu tribunlu, alebo kolgiu, ak alobn spis
zamietol predseda; avak otzku zamietnutia treba rozhodn o najrchlejie.
Kn. 1506 - Ak sudca do mesiaca od predloenia alobnho spisu nevydal dekrt, ktorm alobn
spis prijma alebo zamieta poda normy kn. 1505, strnka, ktor m na tom zujem, me sa
doadova, aby si sudca splnil svoju lohu; ak vak sudca jednako ml, po bez vyuitia uplynutch
desiatich doch od podania iadosti sa psomn nvrh m poklada za prijat.
II. kapitola

PREDVOLANIE A OZNMENIE SDNYCH KONOV

Kn. 1507 - 1. V dekrte, ktorm sa prijma alobn spis alobcu, sudca alebo predseda mus
vola ostatn strnky na sdne konanie ie ich predvola na dosvedenie sporu, stanoviac, i maj
odpoveda psomne alebo i sa maj k nemu dostavi na zosladenie pochybnost. Ak vak z
psomnch odpoved zist potrebu strnky vola, me to stanovi novm dekrtom.
2. Ak sa alobn spis povauje za prijat poda normy kn. 1506, dekrt o predvolan na
sdne konanie sa mus vyda do dvadsiatich dn od predloenia iadosti, o ktorej sa hovor v tom
istom knone.
3. Ak sa sporov strnky skutone dostavia pred sudcu na prerokvanie kauzy, predvolanie
nie je potrebn, ale aktur m v spisoch poznamena, e strnky na sdnom konan boli prtomn.
Kn. 1508 - 1. Predvolvac dekrt na sdne konanie sa mus ihne oznmi pozvanej strnke a
sasne da na vedomie ostatnm, ktor sa musia dostavi.
2. K predvolaniu sa m priloi alobn spis na uvedenie sporu, ak sudca z vnych
dvodov neusdi, e so alobnm spisom netreba oboznmi strnku, skr ne bude vypoveda na
sdnom konan.
3. Ak sa spor vedie proti tomu, kto neme slobodne vykonva svoje prva alebo slobodn
sprvu vec, o ktorch sa pojednva, predvolanie, ak to prpad vyaduje, treba oznmi porunkovi,
opatrovnkovi, osobitnmu zstupcovi ie tomu, kto je povinn v jeho mene prevzia sdne konanie
poda normy prva.
Kn. 1509 - 1. Oznmenie o predvolaniach, dekrtoch, rozsudkoch a inch sdnych konoch
treba posla pomocou potovch doruovateov alebo inm o najbezpenejm spsobom pri
zachovan noriem, stanovench partikulrnym zkonom.
2. Zo spisov mus by zrejm skutonos oznmenia a jeho spsob.
Kn. 1510 - Pozvan strnka, ktor odmietne prevzia predvolac lstok alebo ktor preka, aby
predvolanie jej bolo doruen, sa povauje za zkonne predvolan.
Kn. 1511 - Ak predvolanie nebolo zkonne oznmen, kony procesu s nulitn pri neporuen
predpisu kn. 1507, 3.
Kn. 1512 - Ke predvolanie bolo zkonne oznmen alebo strnky sa dostavili pred sudcu na
prerokvanie kauzy:
1. vec prestva by nedotknut;
2. kauza sa stva vlastnou toho sudcu alebo tribunlu, in nekompetentnho, pred ktorm bola
aloba podan;
3. jurisdikcia delegovanho sudcu sa stva pevnou, take neprestva jestvova znikom prva
delegujceho;
4. preruuje sa premlanie ak nie je uren nieo in;
5. spor zana prebieha; preto ihne plat zsada: Km spor prebieha, ni sa nem meni.
II. titul

DOSVEDENIE SPORU
Kn. 1513 - 1. Dosvedenie sporu nastva vtedy, ke sa dekrtom sudcu ur okruh
kontroverzie, vybrat zo iadost a odpoved strnok.
2. iadosti a odpovede strnok okrem tch, ktor s v alobnom spise na uvedenie sporu,
mu by vyjadren bu v odpovedi na predvolanie, alebo v stnych vyhlseniach pred sudcom;

avak v ach kauzch m sudca pozva strnky na zosladenie pochybnosti alebo pochybnost, na
ktor treba da v rozsudku odpove.
3. Dekrt sudcu treba oznmi strnkam, ktor ak ete nedali shlas, mu sa do desiatich
dn obrti na tohto sudcu, aby ho zmenil; otzku treba o najrchlejie rozhodn dekrtom toho
istho sudcu.
Kn. 1514 - U raz stanoven okruh kontroverzie mono platne zmeni iba novm dekrtom z
vneho dvodu na iados strnky a po vypout ostatnch strnok a zven ich dvodov.
Kn. 1515 - Po dosveden sporu drite cudzej veci prestva by dobromysenm driteom; a
preto ak sa odsudzuje, aby vec vrtil, mus vrti odo da dosvedenia sporu aj plody a nahradi
kody.
Kn. 1516 - Po dosveden sporu m sudca strnkam uri primeran as na predloenie a
doplnenie dokazovan.
III. titul

POJEDNVANIE SPORU
Kn. 1517 - Pojednvanie sporu sa zana predvolanm; kon sa nielen vynesenm definitvneho
rozsudku, ale aj inmi spsobmi urenmi prvom.
Kn. 1518 - Ak sporov strnka zomrie alebo zmen stav, alebo odstpi z radu, na zklade
ktorho vystupuje, vtedy:
1. ke kauza ete nie je uzavret, pojednvanie sa pozastavuje, km dedi zomrelho alebo
nstupca, alebo ten, koho sa to tka, spor neprevezme;
2. ke je kauza uzavret, sudca mus po predvolan zstupcu, ak tak je, in dedia alebo
nstupcu zomrelho postupova alej.
Kn. 1519 - 1. Ak od svojej lohy odstpi porunk alebo opatrovnk, alebo zstupca, ktor je
poda normy kn. 1481, 1 a 3 nevyhnutn, pojednvanie sa doasne pozastavuje.
2. Sudca m o najskr ustanovi inho porunka alebo opatrovnka; zstupcu vak pre
spor me ustanovi, ak to strnka v krtkej lehote, ktor stanovil sm sudca, zanedbala urobi.
Kn. 1520 - Ak strnky poas iestich mesiacov neuskutonili nijak procesn vkon, hoci tomu
nebrnila nijak prekka, pojednvanie sa mar. Partikulrny zkon me stanovi in lehoty
zmarenia.
Kn. 1521 - Zmarenie m inok zo samho prva a voi vetkm aj maloletm alebo inm, ktor
s maloletm postaven na rove, a mus sa aj z radu vyhlsi pri neporuen prva poadova
odkodnenie od porunkov, opatrovnkov, sprvcov, zstupcov, ktor nedoku, e s bez viny.
Kn. 1522 - Zmarenie ru spisy procesu, nie vak spisy kauzy; dokonca tie mu ma innos aj
na inom pojednvan, len ke sa kauza vzahuje na tie ist osoby a na t ist vec; ke vak ide o
cudzie osoby, maj innos iba dokumentov.
Kn. 1523 - Kad sporov strnka hrad tie trovy zmarenho sdneho konania, ktor spsobila.
Kn. 1524 - 1. alobca sa v ktoromkovek tdiu a na ktoromkovek stupni sdneho konania
me zrieknu pojednvania; rovnako tak alobca, ako aj pozvan strnka sa mu zrieknu i u
vetkch, alebo len niektorch konov procesu.
2. Aby sa porunci a sprvcovia prvnickch osb mohli zrieknu pojednvania, potrebuj
radu alebo shlas tch, ktorch spolupsobenie sa vyaduje na kony, prekraujce medze riadnej
sprvy.

 3. Aby zrieknutie sa bolo platn, treba ho vykona psomne a mus ho podpsa strnka
alebo jej zstupca, vybaven zvltnym mandtom, mus sa oznmidruhej strnke a t ho mus
prija alebo aspo nenapadn a sudca ho mus pripusti.
Kn. 1525 - Zrieknutie sa pripusten sudcom m vzhadom na zrieknut kony tie ist inky ako
zmarenie pojednvania a tie zavzuje zriekajceho sa hradi trovy za kony, ktorch sa zriekol.
IV. titul

DKAZY
Kn. 1526 - 1. archa dokazovania pripad tomu, kto nieo tvrd.
2. Dkaz nepotrebuje:
1. to, o sm zkon prezumuje;
2. to, o jedna sporov strnka tvrd a druh pripa, ak prvo alebo sudca predsa len
nevyaduj dkaz.
Kn. 1527 - 1. Mono predloi dkazy akhokovek druhu, ktor sa zdaj uiton pre
rozsdenie kauzy a s dovolen.
2. Ak strnka iada, aby dkaz, ktor sudca zamietol, bol prijat, sm sudca m o tom o
najrchlejie rozhodn.
Kn. 1528 - Ak strnka alebo svedok odmietaj dostavi sa pred sudcu, aby vypovedali, je
dovolen vypou ich aj cez laika urenho sudcom alebo iada, aby svoje vyhlsenie urobili pred
verejnm notrom alebo akmkovek inm zkonnm spsobom.
Kn. 1529 - Sudca nem prikroi k zhromaovaniu dkazov pred dosvedenm sporu, ak nie je
na to vny dvod.
I. kapitola
VYHLSENIA STRNOK
Kn. 1530 - Aby sudca lepie zistil pravdu, vdy me strnkam kls otzky, ba mus na iados
strnky alebo na dokzanie skutonosti, ktor z hadiska verejnho zujmu m by mimo
pochybnosti.
Kn. 1531 - 1. Zkonne optan strnka mus odpoveda a vyzna pln pravdu.
2. Ak vak odmietla odpoveda, lohou sudcu je zvi, o z toho mono vyvodi na
dokzanie skutonost.
Kn. 1532 - V prpadoch, v ktorch ide o verejn dobro, sudca m da strnkam zloi prsahu, e
bud hovori pravdu alebo aspo e to, o povedali, je pravda, ak sa z vneho dvodu
neodporalo nieo in; v inch prpadoch to me urobi poda svojho uvenia.
Kn. 1533 - Strnky, promtor spravodlivosti a obhajca zvzku mu predloi sudcovi body
otzok, poda ktorch m by strnka vypovan.
Kn. 1534 - Pri vypovan strnok sa m primerane zachova to, o sa v kn. 1548, 2, bod 1,
1552 a 1558-1565 stanovuje o svedkoch.
Kn. 1535 - Tvrdenie o nejakej skutonosti, ktor psomne alebo stne predniesla niektor strnka
proti sebe pred kompetentnm sudcom o samom predmete sdneho konania bu z vlastnej vle,
alebo na otzku sudcu, je sdnym priznanm.
Kn. 1536 - 1. Sdne priznanie jednej strnky, ak ide o nejak skromn zleitos a v kauze
nejde o verejn dobro, ostatn strnky oslobodzuje od bremena dokazovania.

 2. Avak v kauzch, ktor sa tkaj verejnho dobra, sdne priznanie a vyhlsenia strnok,
ktor nie s priznaniami, mu ma dkazov silu, ktor m sudca posdi spolu s ostatnmi
okolnosami kauzy, ale nemono im prizna silu plnho dkazu, ak nepristpia in prvky, ktor by
ich plne potvrdili.
Kn. 1537 - Ke ide o mimosdne priznanie, predloen na sdnom konan, lohou sudcu je, aby
po zven vetkch okolnost posdil, ak hodnotu mu treba pripsa.
Kn. 1538 - Priznanie alebo akkovek in vyhlsenie strnky nem nijak silu, ak je zrejm, e
bolo uroben na zklade omylu ohadom skutku alebo bolo vynten nsilm alebo vekm
strachom.
II. kapitola
DOKAZOVANIE POMOCOU DOKLADOV
Kn. 1539 - V akomkovek druhu sdneho konania sa pripa dokazovanie pomocou dokladov
tak verejnch, ako aj skromnch.
1. lnok
Povaha a hodnovernos dokladov
Kn. 1540 - 1. Verejn cirkevn doklady s tie, ktor vyhotovila verejn osoba pri vkone svojej
lohy v Cirkvi pri zachovan nleitost, ktor predpisuje prvo .
2. Verejn obianske doklady s tie, ktor sa prvne za tak povauj poda zkonov
kadho jednotlivho miesta.
3. Ostatn doklady s skromn.
Kn. 1541 - Verejn doklady maj hodnovernos vo vetkom, o sa v nich priamo a zsadne tvrd,
ak protikladn a oividn dkazy nepotvrdzuj nieo in.
Kn. 1542 - Skromn doklad, bu uznan strnkou, alebo pripusten sudcom, m proti
pvodcovi alebo tomu, kto ho podpsal, a proti tm, na ktorch prela od nich kauza, t ist dkazn
silu ako priznanie uroben mimo sdneho konania; proti cudzm osobm m t ist silu ako
vyhlsenia strnok, ktor nie s priznaniami, poda normy kn. 1536, 2.
Kn. 1543 - Ak sa doke, e v dokladoch bolo nieo vymazan, opraven, vloen alebo e maj
nejak in chybu, lohou sudcu je, aby posdil, i a ak hodnotu takto doklady maj.
2. lnok
Predkladanie dokladov
Kn. 1544 - Doklady nemaj v sdnom konan dkazn silu, ak nie s pvodn alebo predloen
v hodnovernom opise a uloen v kancelrii tribunlu, aby ich sudca a druh strnka mohli
preskma.
Kn. 1545 - Sudca me prikza, aby sa v procese predloil doklad, spolon pre obidve strnky.
Kn. 1546 - 1. Nikto nie je povinn predloi doklady, hoci spolon, ktor nemono zverejni
bez nebezpeenstva kody poda normy kn. 1548, 2, bod 2, alebo bez nebezpeenstva poruenia
tajomstva, ktor treba zachova.
2. Ak sa predsa d odpsa aspo nejak as dokladu a mono ju v odpise predloi bez
uvedench neprjemnost, sudca me nariadi, aby sa tto as predloila.
III. kapitola
SVEDKOVIA A SVEDECK VPOVEDE

Kn. 1547 - Dokazovanie pomocou svedkov sa pripa v akchkovek kauzch pod vedenm
sudcu.
Kn. 1548 - 1. Svedkovia musia sudcovi, ktor zkonne vypova, vyzna pravdu.
2. Pri neporuen predpisu kn. 1550, 2, bod 2, spod povinnosti odpoveda s vyat:
1. klerici o tom, o im bolo zveren na zklade posvtnho ministria; ttni radnci, lekri,
prodn asistentky, advokti, notri a in, ktor s povinn zachovva radn tajomstvo, aj z dvodu
poskytnutej rady, tkajcej sa zleitost, podliehajcich tomuto tajomstvu;
2. t, ktor sa obvaj, e pre ich svedeck vpove postihne ich samch alebo ich manelskho
partnera, alebo najbliie pokrvn i zovagren osoby zl poves, nebezpen trapy alebo in
vek zlo.
1. lnok
Kto me by svedkom
Kn. 1549 - Svedkom me by kad, ak ho prvo bu plne, alebo iastone vslovne
neodmieta.
Kn. 1550 - 1. Na svedenie nemaj by pripusten malolet mlad ne trnsron a duevne
chor; vypova ich vak mono na zklade dekrtu sudcu, ktorm sa vyhlasuje, e je to uiton.
2. Za neschopnch sa povauj:
1. strnky v kauze alebo t, ktor v mene strnok vystupuj v sdnom konan, sudca a jeho
pomocnci, advokt a in, ktor strnkam v tej istej kauze pomhaj alebo pomhali;
2. kazi, ak ide o to vetko, o sa dozvedeli zo sviatostnej spovede, hoci by kajcnik iadal jeho
zverejnenie; ba ani to, o ktokovek a akmkovek spsobom poul z prleitosti spovede, nemono
prija ani len ako nznak pravdy.
2. lnok
Uvdzanie a vyluovanie svedkov
Kn. 1551 - Strnka, ktor svedka uviedela, me sa zriec jeho vypovania; avak druh
strnka me iada, aby predsa len svedok bol vypovan.
Kn. 1552 - 1. Ke sa iada dokazovanie pomocou svedkov, tribunlu sa maj oznmi ich
men a trval bydlisko.
2. V lehote, ktor uril sudca, sa maj predloi body otzok, poda ktorch sa iada
vypovanie svedkov; in sa iados m povaova za zanechan.
Kn. 1553 - lohou sudcu je obmedzi prli vek poet svedkov.
Kn. 1554 - Pred vypovanm svedkov sa ich men maj oznmi strnkam; ak to vak poda
uvenho sudku sudcu nie je bez vekch akost mon, m sa tak urobi aspo pred
zverejnenm svedectiev.
Kn. 1555 - Pri zachovan predpisu kn. 1550 me strnka iada, aby bol svedok vylen, ak
sa oprvnen dvod na vylenie doke pred vypovanm svedka.
Kn. 1556 - Svedok sa predvolva dekrtom sudcu, ktor bol svedkovi zkonne oznmen.
Kn. 1557 - Nleite predvolan svedok sa m dostavi alebo sudcovi oznmi dvod svojej
neprtomnosti.
3. lnok
Vypovanie svedkov

Kn. 1558 - 1. Svedkov treba vypova v samom sdle tribunlu, ak sa sudca nerozhodne in.
2. Kardinli, patriarchovia, biskupi a t, ktor poda prv svojho kraja povaj rovnak
vhodu, maj by vypovan na mieste, ktor si sami vyber.
3. Sudca m rozhodn, kde treba vypova tch, ktorm je pre vzdialenos, chorobu alebo
in prekku nemon alebo ak dostavi sa do sdla tribunlu, pri zachovan predpisov kn. 1418
a 1469, 2.
Kn. 1559 - Pri vypovan svedkov strnky nemu by prtomn, ak sudca, najm ke ide o
skromn dobro, neusdil, e ich treba pripusti. Avak prtomn mu by ich advokti alebo
zstupcovia, ak sudca neusdil, e vzhadom na okolnosti vec a osb treba postupova tajne.
Kn. 1560 - 1. Svedkov treba vypova oddelene po jednom.
2 . Ak sa svedkovia medzi sebou alebo so strnkou vo vnej veci rozchdzaj, sudca me
tch, ktor sa medzi sebou nezhoduj, zvola a konfrontova poda monosti s vylenm zvd a
pohorenia.
Kn. 1561 - Vypovanie svedka vykonva sudca alebo jeho delegt, alebo audtor, ktormu
treba, aby asistoval notr; preto strnky alebo promtor spravodlivosti, alebo obhajca zvzku, alebo
advokti, ktor sa zastuj vypovania, ak maj in otzky, ktor treba svedkovi predloi,
nemaj ich kls svedkovi, ale sudcovi alebo jeho zstupcovi, aby ich sm poloil, ak partikulrny
zkon neuruje in.
Kn. 1562 - 1. Sudca m svedkovi pripomen vnu povinnos hovori cel pravdu a len
pravdu.
2. Sudca m poiada svedka o prsahu poda kn. 1532; ak ju svedok odmietne zloi, m
by vypovan bez prsahy.
Kn. 1563 - Sudca m najprv overi totonos svedka; m zisti, ak m vzah k strnkam, a ke
mu kladie pecifick otzky, tkajce sa kauzy, m sa ho opta aj na pramene jeho poznatkov a
kedy sa presne dozvedel to, o tvrd.
Kn. 1564 - Otzky maj by krtke, prispsoben chpavosti vypovanho, nemaj obsahova
sasne viac vec, nemaj by skon, zkern, nemaj naznaova odpove, maj by vzdialen
od akejkovek urky a maj sa vzahova na kauzu, o ktor ide.
Kn. 1565 - 1. Otzky sa nemaj svedkom vopred oznmi.
2. Ak vak to, o om treba svedi, tak vypadlo z pamti, e sa to bez predchdzajceho
premyslenia neme s istotou tvrdi, sudca me svedkovi niektor veci pripomen, ak usdi, e sa
to me sta bez nebezpeenstva.
Kn. 1566 - Svedkovia maj poda svedectvo stne a napsan nemaj ta, ak nejde o seln
daje a ty; v tom prpade si toti mou vypomc poznmkami, ktor priniesli so sebou.
Kn. 1567 - 1. Odpove m by ihne notrom zapsan a mus obsahova doslovn svedeck
vpove aspo vzhadom na to, o sa priamo tka predmetu sdneho konania.
2. Mono pripusti pouvanie magnetofnu, len ke sa potom vpovede psomne zaznaia,
a ak je to mon, podpu ich vypovedajci.
Kn. 1568 - Notr m v spisoch zaznamena zloenie, vynechanie alebo odmietnutie prsahy,
prtomnos strnok a inch, otzky pridan z radu a vbec vetko, o stoj za zmienku z toho, o sa
azda prihodilo poas vypovania svedkov.

Kn. 1569 - 1. Po skonen vypovania sa mus svedkovi preta, o notr z jeho vpovede
zapsal, alebo da mu vypou, o sa z jeho vpovede nahralo na magnetofn, priom sa tomuto
svedkovi m da monos nieo doplni vynecha, opravi, zmeni.
2. Napokon zpisnicu mus podpsa svedok, sudca a notr.
Kn. 1570 - Svedkovia, hoci u vypout, mu by na iados strnky alebo z radu pred
zverejnenm spisov i svedeckch vpoved nanovo predvolan na vypovanie, ak to sudca
povauje za nevyhnutn alebo uiton, len ke nie je iadne nebezpeenstvo tajnho dohovoru
alebo podplcania.
Kn. 1571 - Svedkom musia by poda spravodlivho odhadu sudcu uhraden tak vdavky, ktor
mali, ako aj ul zrobok z dvodu podvania svedectva.
4. lnok
Hodnovernos svedectiev
Kn. 1572 - Sudca pri hodnoten svedectiev, ke si v prpade potreby vyiadal svedeck list, m
bra do vahy:
1. stav a poestnos osoby;
2. i sved na zklade vlastnho poznania, najm i sm videl a poul, i na zklade vlastnej
mienky, poda povesti alebo poutia od inch;
3. i je svedok stly a zsadov alebo je nespoahliv, neist alebo vrtkav;
4. i m spolusvedkov svedectva a i ho in prvky dokazovania potvrdzuj alebo nie.
Kn. 1573 - Vpove jednho svedka neme ma pln hodnovernos, ak nejde o
kvalifikovanho svedka, ktor vypoved o veciach, vykonanch z radu, alebo ak sa na zklade
okolnost vec a osb neodpora nieo in.
IV. kapitola
ZNALCI
Kn. 1574 - Pomoc znalcov treba vyui vdy, ke sa poda predpisu prva alebo sudcu ich
zisovanie a posdenie, opierajce sa o kritri odbornosti alebo vedy, vyaduj na potvrdenie
nejakho faktu alebo na objasnenie pravej povahy nejakej veci.
Kn. 1575 - Je lohou sudcu vymenova znalcov po vypout strnok alebo na ich nvrh, ak si to
prpad vyaduje, prijal posudky vyhotoven u inmi znalcami.
Kn. 1576 - Z tch istch dvodov ako svedok sa vyluuj aj znalci alebo ich mono odmietnu.
Kn. 1577 - 1. Sudca so zreteom na to, o sporov strnky prpadne uviedli, m svojm
dekrtom uri jednotliv body, na ktor sa mus prca znalca zamera.
2. Znalcovi maj da k dispozcii spisy kauzy a in listiny a pomcky, ktor me
potrebova na riadne a vern vykonanie svojej lohy.
3. Sudca m po vypout znalca uri as, v ktorom treba vykona zisovanie a predloi
sprvu.
Kn. 1578 - 1. Kad svoju sprvu maj znalci vyhotovi nezvisl od inch, ak sudca
nerozke vyhotovi jednu, ktor maj vetci podpsa; ak sa tak nestane, starostlivo sa maj
zaznai rozdiely v nzoroch, ak nejak boli.
2. Znalci musia zretene uvies, pomocou akch listn alebo akmi inmi vhodnmi
spsobmi sa dozvedeli o totonosti osb alebo vec, alebo miest, akou metdou a akm spsobom

postupovali pri plnen lohy, ktor im bola zveren, a predovetkm o ak dkazy opieraj svoje
zvery.
3. Sudca me pozva znalca, aby podal vysvetlenia, ktor sa zdaj ete ako nevyhnutn.
Kn. 1579 - 1. Sudca m pozorne zvi nielen zvery znalcov, hoci zhodn, ale aj ostatn
okolnosti kauzy.
2. Pri zdvodovan rozhodnutia mus vyjadri, ak dkazy ho viedli k tomu, e zvery
znalcov prijal, alebo zamietol.
Kn. 1580 - Znalcom treba hradi trovy a vyplati honorre, ktor m sudca vymedzi poda
slunosti a spravodlivosti pri zachovan partikulrneho prva.
Kn. 1581 - 1. Strnky mu uri skromnch znalcov, ktor potrebuj schvlenie sudcu.
2. Ak sudca dovol, t mu, pokia je to potrebn, nahliadnu do spisov kauzy a zastni
sa na znaleckom zisovan; vdy vak mu predloi svoju sprvu.
V. kapitola
SDNA OBHLIADKA MIESTA A VECI
Kn. 1582 - Ak sudca na rozhodnutie kauzy poklad za vhodn s obhliadnu nejak miesto
alebo preskma nejak vec, m to stanovi dekrtom, v ktorom po vypout strnok strune ope
to, o treba urobi pri obhliadke.
Kn. 1583 - O vykonan obhliadky sa m vyhotovi doklad.
VI. kapitola
PREZUMPCIE
Kn. 1584 - Prezumpcia je pravdepodobn predpoklad neistej veci; in je prezumpcia prva, ktor
stanovuje sm zkon; in je prezumpcia loveka, ktor utvra sudca.
Kn. 1585 - V prospech koho hovor prezumpcia prva, ten je osloboden od bremena
dokazovania, ktor prechdza na druh strnku.
Kn. 1586 - Prezumpcie, ktor nie s stanoven prvom, sudca nem utvra, ak to nie je na
zklade nepochybnej a vymedzenej skutonosti, ktor s tm, o om je kontroverzia, priamo svis.
V. titul

VEDAJIE KAUZY
Kn. 1587 - Vedajia kauza vznik vdy, ke po zaat sdneho konania sa na zklade
predvolania predlo otzka, ktor hoci v alobnom spise uvdzajcom spor nie je vslovne
obsiahnut, predsa s kauzou tak svis, e sa zva mus rozriei pred hlavnou otzkou.
Kn. 1588 - Vedajia kauza sa predklad psomne alebo stne sudcovi, kompetentnmu
rozhodn hlavn kauzu, s naznaenm svisu, ktor je medzi ou a hlavnou kauzou.
Kn. 1589 - 1. Sudca po prijat iadosti a po vypout strnok m o najrchlejie rozhodn, i
sa predloen vedajia otzka na nieom zaklad a i svis s hlavnm sdnym konanm alebo i ju
treba hne na zaiatku zamietnu; a ak ju prjme, i m tak zvanos, e ju mus rozriei
iastkovm rozsudkom alebo dekrtom.
2. Ak vak usdi, e vedajiu otzku netreba riei pred konenm rozsudkom, m
rozhodn, aby sa s ou potalo pri rozhodovan hlavnej kauzy.
Kn. 1590 - 1. Ak sa vedajia otzka mus rozriei rozsudkom, maj sa zachova normy o
stnom sporovom procese, ak sudca so zreteom na vnos veci nerozhodne in.

 2. Ak sa vak mus rozriei dekrtom, tribunl me vec zveri audtorovi alebo predsedovi.
Kn. 1591 - Skr ne sa skon hlavn kauza, sudca alebo tribunl, ak sa vyskytne oprvnen
dvod, me dekrt alebo iastkov rozsudok odvola alebo zmeni bu na iados strnky, alebo z
radu po vypout strnok.
I. kapitola
STRNKY, KTOR SA NEDOSTAVILI
Kn. 1592 - 1. Ak sa predvolan pozvan strnka nedostav a ani nepredlo primeran
ospravedlnenie neprtomnosti alebo neodpovie poda normy kn. 1507, 1, sudca ju m vyhlasi za
neprtomn na sdnom konan a m rozhodn, aby kauza pri zachovan toho, o sa m zachova,
pokraovala a do konenho rozsudku a jeho vykonania.
2. Skr ne sa vyd dekrt, o ktorom sa hovor v 1, mus by zrejm, v prpade potreby aj z
novho predvolania, e zkonne vykonan predvolanie dolo obalovanmu vo vyuitenom ase.
Kn. 1593 - 1. Ak sa potom pozvan strnka dostav na sd alebo d odpove pred rozhodnutm
kauzy, me predloi zvery a dkazy pri zachovan predpisu kn. 1600; sudca vak m dba, aby
sa sdne konanie zmerne prli dlho a nepotrebne nepreahovalo.
2. Hoci predtm, ako sa kauza rozhodla, sa pozvan strnka nedostavila a ani nedala
odpove, me rozsudok napadn; ak vak doke, e jej brnila zkonn prekka, ktor bez
vlastnej viny nemohla predtm preukza, me poui vymhanie nulity.
Kn. 1594 - Ak sa v de a hodinu, ktor s stanoven na dosvedenie sporu, alobca nedostav a
ani nepredlo primeran ospravedlnenie:
1. sudca ho m optovne predvola;
2. ak sa alobca na nov predvolanie nedostav, prezumuje sa, e sa poda normy kn. 15241525 zriekol pojednvania;
3. ak sa vak neskr chce zastni v procese, m sa zachova kn. 1593.
Kn. 1595 - 1. Strnka neprtomn na sdnom konan, i alobca, alebo pozvan strnka, ktor
nedoke oprvnen prekku, je povinn hradi tak trovy sporu, ktor vznikli pre jej neprtomnos,
ako aj poda potreby odkodni druh strnku.
2. Ak na sdnom konan nebol prtomn alobca ani pozvan strnka, s povinn hradi
trovy sporu ako celok.
II. kapitola
TRET ASTNK V KAUZE
Kn. 1596 - 1. Ten, koho sa to tka, me by pripusten, aby bol astnkom v kauze na
ktoromkovek stupni sporu bu ako strnka, ktor hji vlastn prvo, alebo ako vedaj astnk,
aby pomhal niektorej strnke v spore.
2. Aby vak bol pripusten, mus pred uzavretm kauzy predloi sudcovi alobn spis, v
ktorom m strune vyloi svoje prvo by astnkom.
3. Toho, kto je astnkom v kauze, treba pripusti v tom tdiu, v akom sa kauza nachdza,
priom sa mu nazna krtka a znikov lehota na predloenie jeho dkazov, ak kauza dola do
tdia dokazovania.
Kn. 1597 - Tretieho, ktorho as sa zd nevyhnutn, sudca mus po vypout strnok vola na
sdne konanie.
VI. titul

ZVEREJNENIE SPISOV, UZAVRETIE V KAUZE A DISKUSIA O KAUZE

Kn. 1598 - 1. Po zhromaden dkazov sudca mus pod trestom nulity dekrtom dovoli
strnkam a ich advoktom, aby si v kancelrii tribunlu prezreli spisy, ktor ete nepoznaj;
dokonca advoktom, ktor si to iadaj, mono da opis spisov; v kauzch, ktor sa tkaj verejnho
dobra, sudca, aby sa vyhlo vemi vekm nebezpeenstvm, me rozhodn, e niektor spis sa
nesmie nikomu ukza, dbajc vak na to, aby prvo na obhajobu zostalo vdy nedotknut.
2. Na doplnenie dokazovania strnky mu predloi sudcovi alie dkazy; po ich zskan,
ak to bude sudca povaova za nevyhnutn, je na mieste znova vyda dekrt, o ktorom sa hovor v
1.
Kn. 1599 - 1. Po splnen vetkho, o sa tka predloenia dkazov, pristupuje sa k uzavretiu v
kauze.
2. Toto uzavretie nastva vtedy, ke bu strnky vyhlsia, e nemaj o uvies alebo
uplynul vyuiten as, ktor uril sudca na predloenie dkazov, alebo sudca vyhlsi, e kauzu
poklad za dostatone vyetren.
3. O uzavret v kauze, nech sa uskutonilo akmkovek spsobom, m sudca vyda dekrt.
Kn. 1600 - 1. Po uzavret v kauze sudca me znova vola tch istch alebo inch svedkov
alebo nariadi in dkazy, ktor sa predtm neiadali, iba:
1. v kauzch, v ktorch ide len o skromn dobro strnok, ak shlasia vetky strnky;
2. v ostatnch kauzch po vypout strnok a len ke je na to vny dvod a odstrni sa
akkovek nebezpeenstvo podvodu alebo ovplyvovania;
3. vo vetkch kauzch, ke je pravdepodobn, e ak sa nepripust nov dokazovanie, rozsudok
bude nespravodliv pre dvody, o ktorch sa hovor v kn. 1645, 2, bod 1-3.
2. Sudca vak me prikza alebo dovoli, aby sa predloil doklad, ktor sa azda predtm
bez viny toho, koho sa to tka, nemohol predloi.
3. Nov dkazy sa maj zverejni pri zachovan kn. 1598, 1.
Kn. 1601 - Po uzavret v kauze sudca m uri primeran as na prednesenie obhajob alebo
pripomienok.
Kn. 1602 - 1. Obhajoby a pripomienky maj by psomn, ak sudca so shlasom strnok
nepovauje rozpravu, konan pred zasadajcim tribunlom, za dostaujcu.
2. Ak sa obhajoby spolu s hlavnmi dokladmi vydvaj tlaou, vyaduje sa predchdzajce
dovolenie sudcu pri neporuen povinnosti zachovva tajomstvo, ak tak je.
3. o sa tka rozsahu obhajob, potu exemplrov a inch podrobnost tohto druhu, m sa
zachova nariadenie tribunlu.
Kn. 1603 - 1. Po vzjomnom oboznmen sa s obhajobami a pripomienkami obidve strnky
mu predloi odpove v krtkom ase, urenom sudcom.
2. Toto prvo maj ma strnky iba raz, ak sa sudca nedomnieva, e ho treba z vneho
dvodu znova udeli; vtedy vak povolenie udelen jednej strnke sa m poklada za udelen aj
druhej.
3. Promtor spravodlivosti a obhajca zvzku maj prvo znova prednies repliku na
odpovede strnok.
Kn. 1604 - 1. S plne zakzan informcie strnok alebo obhajcov, alebo aj inch, poskytnut
sudcovi, ktor maj zosta mimo spisov kauzy.

 2. Ak sa diskusia o kauze vykonala psomne, sudca me stanovi, aby pred zasadajcim

tribunlom prebehla krtka stna rozprava na objasnenie niektorch otzok.
Kn. 1605 - Na stnej rozprave, o ktorej sa hovor v kn. 1602, 1, a 1604, 2, m by prtomn
notr na to, aby ke sudca rozke alebo strnka poiada a sudca shlas, mohol prerokovan veci a
zvery ihne psomne zachyti.
Kn. 1606 - Ak strnky vo vyuitenom ase zanedbali pripravi si obhajobu alebo sa spoliehaj
na uenos a svedomie sudcu, sudca, ak zo spisov a dkazov poklad vec za celkom jasn, me
ihne vynies rozsudok, ale po vyiadan pripomienok promtora spravodlivosti a obhajcu zvzku,
ak s astnkmi sdneho konania.
VII. titul

VROKY SUDCU
Kn. 1607 - Kauzu prerokovan sdnym spsobom, ak je hlavn, rozhoduje sudca konenm
rozsudkom; ak je vedajia, iastkovm rozsudkom pri zachovan predpisu kn. 1589, 1.
Kn. 1608 - 1. Na vynesenie akhokovek rozsudku sa vyaduje, aby sudca mal v sebe morlnu
istotu vo veci, ktor treba rozsudkom rozhodn.
2. Tto istotu mus sudca erpa zo spisov a z dkazov.
3. Dkazy mus sudca hodnoti poda svojho svedomia pri zachovan predpisov zkona o
innosti niektorch dkazov.
4. Sudca, ktor tto istotu nemohol nadobudn, m vyhlsi, e prvo alobcu nie je
dokzan, a pozvan strnku m ako osloboden prepusti, ak nejde o kauzu, ktor m priaze
prva, a v takom prpade treba vynies rozsudok v jej prospech.
Kn. 1609 - 1. V kolgiovom tribunli m predseda kolgia stanovi, v ktor de a hodinu sa
maj sudcovia zhromadi na rozhodovanie, a zhromadenie sa m kona v samom sdle tribunlu,
ak sa z osobitnho dvodu neodpora nieo in.
2. V de uren na zhromadenie jednotliv sudcovia maj predloi svoje psomn zvery o
merite kauzy a dvody tak poda prva, ako aj poda skutonosti, na zklade ktorch doli k svojmu
zveru; tieto zvery sa maj priloi k spisom kauzy a treba ich dra v tajnosti.
3. Po vzvan Boieho mena a po prednesen zverov jednotlivch sudcov v porad poda
precedencie, a to tak, e vdy zana ponens ie reltor kauzy, m by diskusia pod vedenm
predsedu tribunlu najm preto, aby sa spolone ustlilo, o treba stanovi vo vrokovej asti
rozsudku.
4. V diskusii je vak kadmu dovolen odstpi od svojho pvodnho zveru. Avak sudca,
ktor nechce pristpi na rozhodnutie ostatnch, me poadova, aby v prpade odvolania sa jeho
zvery boli odoslan vyiemu tribunlu.
5. Ak v prvej diskusii sudcovia nechc alebo nemu dospie k rozsudku, rozhodnutie sa
me odroi na nov zhromadenie, ale najviac o tde, ak sa poda normy kn. 1600 nem
doplni vyetrovanie kauzy.
Kn. 1610 - 1. Ak ide o samosudcu, rozsudok vypracuje sm.
2. V kolgiovom tribunli lohou ponensa ie reltora je vypracova rozsudok, priom
zdvodnenie erp z toho, o jednotliv sudcovia predniesli v diskusii, ak vina sudcov neurila
zdvodnenie, ktormu treba da prednos; potom sa m rozsudok predloi na schvlenie
jednotlivm sudcom.

 3. Rozsudok treba vyda do mesiaca odo da rozhodnutia kauzy, ak v kolgiovom tribunli

sudcovia z vneho dvodu neurili dlh as.
Kn. 1611 - Rozsudok mus:
1. rozhodn kontroverziu, prerokvan pred tribunlom, ke sa na jednotliv pochybnosti dala
primeran odpove;
2. vymedzi, ak s povinnosti strnok, vyplvajce zo sdneho konania, a ako ich treba splni;
3. vyloi dvody ie zdvodnenia tak poda prva, ako aj poda skutonosti, na ktorch sa
zaklad vrokov as rozsudku;
4. stanovi sdne trovy.
Kn. 1612 - 1. V rozsudku treba po vzvan Boieho mena v porad uvies, kto je sudca alebo
tribunl, kto je alobca, pozvan strnka, zstupca s riadne uvedenmi menami a trvalm
bydliskom, kto je promtor spravodlivosti, obhajca zvzku, ak boli astnkmi sdneho konania.
2 . Potom mus strune opsa skutkov stav so zvermi strnok a so znenm pochybnost.
3. Nato nasleduje vrokov as rozsudku po uveden dvodov, o ktor sa opiera.
4. M sa uzavrie uvedenm da a miesta jeho vynesenia s podpisom sudcu, alebo ak ide o
kolgiov tribunl, vetkch sudcov a notra.
Kn. 1613 - Pravidl o konenom rozsudku, uveden vyie, treba prispsobi aj iastkovmu
rozsudku.
Kn. 1614 - Rozsudok sa m m skr zverejni s uvedenm spsobov, ktormi ho mono
napadn; pred zverejnenm nem nijak innos, hoci vrokov as bola s povolenm sudcu
strnkam oznmen.
Kn. 1615 - Zverejnenie ie doruenie rozsudku sa me uskutoni bu tak, e sa exemplr
rozsudku odovzd strnkam alebo ich zstupcom, alebo tak, e sa im pole ten ist exemplr poda
normy kn. 1509.
Kn. 1616 - 1. Ak sa do textu rozsudku bu vkzol omyl v slach, alebo vecn omyl sa stal pri
opisovan vrokovej asti i pri uvdzan skutonost, alebo iadost strnok, alebo bolo vynechan
to, o vyaduje kn. 1612, 4, rozsudok m opravi alebo doplni bu na iados strnok, alebo z
radu sm tribunl, ktor ho vyniesol, vdy vak po vypout strnok a dekrtom, pripojenm na
koniec rozsudku.
2. Ak niektor strnka odporuje, vedajia otzka sa m rozhodn dekrtom.
Kn. 1617 - Ostatn vroky sudcu okrem rozsudku s dekrty, ktor ak nie s iba nariaujce,
nemaj innos, ak aspo shrnne nevyjadruj zdvodnenia alebo ak neodkazuj na zdvodnenia,
uveden v inom spise.
Kn. 1618 - iastkov rozsudok alebo dekrt maj innos konenho rozsudku, ak prekaj
sdnemu konaniu alebo ukonuj bu samo sdne konanie, alebo niektor jeho stupe vo vzahu
aspo k niektorej strnke v kauze.
VIII. titul

NAPADNUTIE ROZSUDKU
I. kapitola
VYMHANIE NULITY ROZSUDKU
Kn. 1619 - Pri zachovan kn. 1622 a 1623 nulity konov, stanoven pozitvnym prvom, ktor
hoci boli znme strnke podvajcej vymhanie, sudcovi pred vynesenm rozsudku neboli

oznmen, naprvaj sa samm rozsudkom vdy, ke ide o kauzu, tkajcu sa dobra skromnch
osb.
Kn. 1620 - Rozsudok m chybu nevylieitenej nulity, ak:
1. ho vyniesol absoltne nekompetentn sudca;
2. ho vyniesol ten, kto nem moc sdi v tribunli, v ktorom bola kauza rozsden;
3. rozsudok vyniesol sudca, donten nsilm alebo z vekho strachu;
4. sdne konanie bolo vykonan bez sdnej iadosti, o ktorej sa hovor v kn. 1501, alebo nebolo
ustanoven proti nijakej pozvanej strnke;
5. bol vynesen medzi strnkami, z ktorch aspo jedna nem spsobilos vystupova v sdnom
konan;
6. niekto vystupoval v mene inho bez zkonnho mandtu;
7. jednej zo strnok bolo odopret prvo obhajoby;
8. kontroverzia nebola ani iastone rozhodnut.
Kn. 1621 - Vymhanie nulity, o ktorom sa hovor v kn. 1620, sa me predloi na spsob
nmietky bez asovho obmedzenia, na spsob aloby pred sudcom, ktor rozsudok vyniesol, do
desiatich rokov odo da zverejnenia rozsudku.
Kn. 1622 - Rozsudok m len chybu vylieitenej nulity, ak:
1. ho vyniesol nezkonn poet sudcov proti predpisu kn. 1425, 1;
2. neobsahuje zdvodnenia ie dvody rozhodnutia;
3. chbaj na om podpisy, predpsan prvom;
4. neobsahuje rok, mesiac, de a miesto vynesenia;
5. sa opiera o nulitn sdny kon, ktorho nulita nebola napraven poda normy kn. 1619;
6. bol vynesen proti strnke zkonne neprtomnej poda kn. 1593, 2.
Kn. 1623 - Vymhanie nulity v prpadoch, o ktorch sa hovor v kn. 1622, sa me predloi do
troch mesiacov od sprvy o zverejnen rozsudku.
Kn. 1624 - O vymhan nulity rozhoduje sudca, ktor rozsudok vyniesol; ak sa vak strnka
obva, e sudca, ktor vyniesol rozsudok, napadnut vymhanm nulity, je zaujat, a preto ho
povauje za podozrivho, me poadova, aby bol poda normy kn. 1450 nahraden inm
sudcom.
Kn. 1625 - Vymhanie nulity sa me predloi spolu s odvolanm v lehote, stanovenej na
odvolanie.
Kn. 1626 - 1. Vymhanie nulity mu predloi nielen strnky, ktor sa ctia pokoden, ale aj
promtor spravodlivosti alebo obhajca zvzku vdy, ke sami maj prvo zasiahnu.
2. Sm sudca me vynesen nulitn rozsudok, ktor vyniesol, z radu stiahnu alebo
opravi v lehote stanovenej na konanie v kn. 1623, ak medzitm nebolo podan odvolanie spolu s
vymhanm nulity alebo ak nulita nebola napraven uplynutm lehoty, o ktorej sa hovor v kn.
1623.
Kn. 1627 - Kauzy o vymhan nulity mu by prerokovan poda noriem o stnom sporovom
procese.
II. kapitola
ODVOLANIE

Kn. 1628 - Strnka, ktor sa nazdva, e je nejakm rozsudkom pokoden, a takisto promtor
spravodlivosti a obhajca zvzku v kauzch, v ktorch sa vyaduje ich prtomnos, maj prvo poda
odvolanie sa proti rozsudku u vyieho sudcu pri neporuen predpisu kn. 1629.
Kn. 1629 - Odvolanie sa nie je prpustn:
1. proti rozsudku samho Najvyieho vekaza alebo Apotolskej signatry;
2. proti rozsudku postihnutmu nulitou, ak nie je spojen s vymhanm nulity poda normy kn.
1625;
3. proti rozsudku, ktor sa stal rozsdenou vecou;
4. proti dekrtu sudcu alebo iastkovmu rozsudku, ktor nemaj innos konenho rozsudku,
ak nie je spojen s odvolanm proti konenmu rozsudku;
5. proti rozsudku alebo dekrtu v kauze, o ktorej prvo uruje, e vec treba o najrchlejie
rozhodn.
Kn. 1630 - 1. Odvolanie sa mus sa poda pred sudcom, ktor rozsudok vyniesol, v znikovej
lehote ptnstich vyuitench dn od prijatia sprvy o zverejnen rozsudku.
2. Ak sa podva stne, notr ho m pred samm odvolvajcim sa vyhotovi psomne.
Kn. 1631 - Ak vznikne otzka o prve na odvolanie sa, m ju o najrchlejie rozriei odvolac
tribunl poda noriem stneho sporovho procesu.
Kn. 1632 - 1. Ak v odvolan sa nie je uveden, ktormu tribunlu je ono uren, prezumuje sa,
e bolo podan tribunlu, o ktorom sa hovor v kn. 1438 a 1439.
2. Ak sa druh strnka odvolala na in odvolac tribunl, kauzu riei tribunl, ktor je
vyieho stupa, pri neporuen kn. 1415.
Kn. 1633 - V odvolan sa treba pokraova pred sudcom, ktormu je ono uren, do mesiaca od
jeho podania, ak sudca u ktorho neposkytol strnke dlh as na jeho pokraovanie.
Kn. 1634 - 1. Na pokraovanie v odvolan sa vyaduje sa a sta, aby strnka poiadala
vyieho sudcu o slubu opravi napadnut rozsudok, priloila odpis toho rozsudku a uviedla
dvody odvolania sa.
2. Ak strnka neme vo vyuitenom ase dosta odpis napadnutho rozsudku od tribunlu
u ktorho, medzitm lehoty neplyn a prekku treba oznmi sudcovi odvolania sa; i ten m sudcu
u ktorho prkazom zaviaza, aby m skr urobil zados svojej povinnosti.
3. Medzitm sudca u ktorho mus poda normy kn. 1474 spisy odosla sudcovi odvolania
sa.
Kn. 1635 - Po nevyuitom uplynut neodkladnch odvolacch leht bu pred sudcom u ktorho,
alebo pred sudcom ktormu odvolanie sa povauje sa za zanechan.
Kn. 1636 - 1. Odvolvajci sa me sa zrieknu odvolania sa s inkami, o ktorch sa hovor v
kn. 1525.
2. Ak odvolanie sa pod obhajca zvzku alebo promtor spravodlivosti, ak zkon neuruje
in, me sa ho zrieknu obhajca zvzku alebo promtor spravodlivosti odvolacieho tribunlu.
Kn. 1637 - 1. Odvolanie sa podan alobcom je na osoh aj pozvanej strnke a naopak.
2. Ak je pozvanch strnok alebo alobcov viac a rozsudok je napadnut iba jednm z nich
alebo proti jednmu z nich, usudzuje sa, e napadnutie urobili vetci a proti vetkm, kedykovek
poadovan vec je nedeliten alebo zvzok celistv.

 3. Ak jedna strnka pod odvolanie sa proti niektorej asti rozsudku, druh strnka, hoci
uplynuli neodkladn lehoty na odvolanie sa, me poda vedajie odvolanie sa proti inm astiam v
znikovej lehote ptnstich dn odo da, ke jej bolo oznmen hlavn odvolanie sa.
4. Ak nie je zrejm nieo in, prezumuje sa, e odvolanie sa bolo podan proti vetkm
astiam rozsudku.
Kn. 1638 - Odvolanie sa pozastavuje vykonanie rozsudku.
Kn. 1639 - 1. Pri neporuen predpisu kn. 1683 sa na odvolacom stupni neme pripusti
nov dvod aloby ani na spsob uitonho spjania; dosvedenie sporu sa preto me vzahova
iba na to, aby sa prv rozsudok bu potvrdil, alebo zmenil bu plne, alebo iastone.
2. Nov dkazy sa vak pripaj iba poda normy kn. 1600.
Kn. 1640 - Na odvolacom stupni treba postupova tm istm spsobom ako v prvej intancii s
primeranm prispsobenm; avak ak azda netreba doplni dkazy, ihne po dosveden sporu
poda normy kn. 1513, 1, a kn. 1639, 1, m sa pristpi k diskusii o kauze a k rozsudku.
IX. titul

ROZSDEN VEC A NAVRTENIE DO PVODNHO STAVU

I. kapitola
ROZSDEN VEC
Kn. 1641 - Pri zachovan predpisu kn. 1643 rozsden vec vznik:
1. ak medzi tmi istmi strnkami boli vynesen dva zhodn rozsudky o tej istej iadosti a z toho
istho dvodu iadosti;
2. ak odvolanie proti rozsudku nebolo podan vo vyuitenom ase;
3. ak sa na odvolacom stupni zmar pojednvanie alebo dolo k jeho zrieknutiu sa;
4. ak bol vynesen konen rozsudok, proti ktormu niet odvolania sa poda normy kn. 1629.
Kn. 1642 - 1. Rozsden vec pova prvnu nemenitenos a nemono ju priamo napadn, ak
to nie je poda normy kn. 1645, 1.
2. Ona utvra medzi strnkami prvo a oprvuje na exekun alobu a na nmietku
rozsdenej veci, ktor me sudca aj z radu vyhlsi za zamedzenie novho uvedenia tej istej
kauzy.
Kn. 1643 - Nikdy sa rozsdenou vecou nestvaj kauzy o stave osb, nevynmajc ani kauzy o
odlen manelov.
Kn. 1644 - 1. Ak boli vynesen dva zhodn rozsudky v kauze o stave osb, hocikedy sa mono
obrti na odvolac tribunl, priom treba predloi nov a vne dkazy alebo argumenty v
znikovej lehote tridsiatich dn od podania napadnutia. Odvolac tribunl vak mus do jednho
mesiaca od predloenia novch dkazov a argumentov dekrtom stanovi, i sa nov predloenie
kauzy mus prija alebo nie.
2. Obrtenie sa na vy tribunl, aby sa dosiahlo nov predloenie kauzy, nepozastavuje
vykonanie rozsudku, ak bu zkon neuruje in, alebo odvolac tribunl poda normy kn. 1650,
3, neprikazuje pozastavenie.
II. kapitola
NAVRTENIE DO PVODNHO STAVU

Kn. 1645 - 1. Proti rozsudku, ktor sa stal rozsdenou vecou, mono poui navrtenie do
pvodnho stavu, len ke je celkom zrejm jeho nespravodlivos.
2. Avak nespravodlivos sa povauje za celkom zrejm, ak:
1. rozsudok sa do takej miery opiera o dkazy, ktor sa neskr ukzali ako falon, e bez tchto
dkazov vrokov as rozsudku je neudraten;
2. sa neskr objavili doklady, ktor nepochybne dokazuj nov skutonosti, vyadujce opan
rozhodnutie;
3. rozsudok bol vynesen na zklade podvodu jednej strnky na kodu druhej;
4. bol oividne zanedban nie isto procesulny predpis zkona;
5. rozsudok odporuje predchdzajcemu rozhodnutiu, ktor sa stalo rozsdenou vecou.
Kn. 1646 - 1. O navrtenie do pvodnho stavu z dvodov, o ktorch sa hovor v kn. 1645,
2, bod 1-3, treba poiada sudcu, ktor rozsudok vyniesol, a to do troch mesiacov, potanch odo
da spoznania tchto dvodov.
2. O navrtenie do pvodnho stavu z dvodov, o ktorch sa hovor v kn. 1645, 2, bod 4
a 5, treba poiada odvolac tribunl do troch mesiacov od prijatia sprvy o vyhlsen rozsudku; ak
vak v prpade, o ktorom sa hovor v kn. 1645, 2, bod 5, sprva o predchdzajcom rozodnut
bola prijat neskr, lehota plynie od tejto sprvy.
3. Lehoty, o ktorch sa hovor vyie, neplyn, km pokoden je malolet.
Kn. 1647 - 1. iados o navrtenie do pvodnho stavu pozastavuje ete nezaat vykonvanie
zozsudku.
2. Ak vak z hodnovernch nznakov vznik podozrenie, e iados bola podan preto, aby
sa oddialilo vykonanie, sudca me rozhodn, aby sa rozsudok vykonal, ale tomu, kto iada
navrtenie, m poskytn vhodn zruku, e ak djde k navrteniu do pvodnho stavu, nebude
pokoden.
Kn. 1648 - Po udelen navrtenia do pvodnho stavu sudca mus vynies rozsudok o merite
kauzy.
X. titul
SDNE TROVY A BEZPLATN PRVNA OCHRANA
Kn. 1649 - 1. Biskup, ktorho lohou je usmerova tribunl, m stanovi normy:
1. o odsden strnok na zaplatenie alebo nhradu sdnych trov;
2. o honorroch pre zstupcov, advoktov, znalcov a tlmonkov a o odkodnen svedkov;
3. o udelen bezplatnej prvnej ochrany alebo znen trov;
4. o nhrade kd, ktor mus vykona ten, kto spor nielen prehral, ale sa aj neuvene sdil;
5. o peanej zlohe alebo dvan zruky na zaplatenie trov a nahradenie kd.
2. Proti vroku tkajcemu sa trov, honorrov a nahradenia kd niet osobitnho odvolania,
ale strnka sa me do ptnstich dn obrti na toho istho sudcu, ktor me poplatok upravi.
XI. titul
VYKONANIE ROZSUDKU
Kn. 1650 - 1. Rozsudok, ktor sa stal rozsdenou vecou, me sa odovzda na vykonanie pri
neporuen predpisu kn. 1647.

 2. Sudca, ktor vyniesol rozsudok, a ak bolo podan odvolanie, aj odvolac sudca mu z

radu alebo na iados strnky prikza predben vykonanie rozsudku, ktor sa ete nestal
rozsdenou vecou, v prpade potreby po poskytnut vhodnch zruk, ak ide o prspevky ie dvky
uren na nevyhnutn materilne zabezpeenie alebo ak sri in oprvnen dvod.
3. Ak je vak rozsudok, o ktorom sa hovor v 2, napadnut, sudca, ktor mus napadnutie
rozsdi, ak vid, e napadnutie je pravdepodobne opodstatnen a z vykonania me vznikn
nenahraditen koda, me bu samo vykonanie pozastavi, alebo ho viaza na zruku.
Kn. 1651 - Vykonanie rozsudku nie je mon, km nejestvuje vykonvac dekrt sudcu, ktorm
sa vyhlasuje, e rozsudok mus by odovzdan na vykonanie; tento dekrt sa poda povahy
rozlinch kuz m bu zahrn do samho znenia rozsudku, alebo vyda osobitne.
Kn. 1652 - Ak vykonanie rozsudku vyaduje predben vytovanie, vznik vedajia otzka,
ktor m rozhodn ten sudca, ktor vyniesol rozsudok, uren na vykonanie.
Kn. 1653 - 1. Ak partikulrny zkon nestanovuje nieo in, rozsudok mus vykona sm alebo
cez inho biskupa dieczy, v ktorej bol vynesen rozsudok prvho stupa.
2. Ak vak ten on odmietne alebo zanedb, na iados strnky, ktorej sa to tka, alebo aj z
radu vykonanie prislcha vrchnosti, ktorej poda normy kn. 1439, 3, podlieha odvolac tribunl.
3. Vykonanie rozsudku u rehonkov prislcha predstavenmu, ktor vyniesol rozsudok
uren na vykonanie alebo ktor sudcu delegoval.
Kn. 1654 - 1. Vykonvate mus sm rozsudok vykona poda benho vznamu slov, ak sa v
samom znen rozsudku nieo neponechva na jeho uvenie.
2. Je mu dovolen rozhodova o nmietkach, tkajcich sa spsobu a innosti vykonania,
nie vak o merite kauzy; ak sa vak odinakia dozvie, e rozsudok je poda normy kn. 1620, 1622,
1645 nulitn alebo zjavne nespravodliv, m sa zdra vykonania a po upovedomen strnok vec
vrti tribunlu, ktor rozsudok vyniesol.
Kn. 1655 - 1. Ak ide o aloby, tkajce sa vec, vdy ke bola alobcovi prisden nejak vec,
treba ju alobcovi odovzda ihne, ako sa stala rozsdenou vecou.
2. Ak vak ide o aloby, tkajce sa osb, ke vinnk bol odsden, aby odovzdal hnuten
vec alebo aby vyplatil peniaze, alebo aby nieo in dal i urobil, sudca m v samom znen rozsudku
alebo vykonvate poda svojho uvenia a rozumnosti uri lehotu na splnenie povinnosti, ktor
vak nem by kratia ne ptns dn a dlhia ne es mesiacov.
II. oddiel
STNY SPOROV PROCES
Kn. 1656 - 1. stnym sporovm procesom, o ktorom sa hovor v tomto oddiele, sa mu
prekonva vetky kauzy, ktor prvo nevyluuje, ak strnka neiada riadn sporov proces.
2. Ak sa stny proces pouije mimo prpadov, ktor pripa prvo, sdne kony s nulitn.
Kn. 1657 - stny sporov proces sa na prvom stupni kon pred samosudcom poda normy kn.
1424.
Kn. 1658 - 1. V alobnom spise, ktorm sa spor uvdza, okrem toho, o je uveden v kn.
1504, sa musia:
1. krtko, plne a prehadne vyloi skutonosti, o ktor sa opieraj iadosti alobcu;
2. dkazy, ktormi alobca chce dokza skutonosti, ale ktor sasne neme predloi, uvies
tak, aby ich sudca mohol ihne zska.

 2. K alobnmu spisu musia by aspo v hodnovernom exemplri pripojen doklady, o ktor

sa iados opiera.
Kn. 1659 - 1. Ak pokus o zmierenie poda normy kn. 1446, 2, bol nespen, sudca, ak sa
domnieva, e alobn spis sa opiera o nejak zklad, m do troch dn dekrtom, pripojenm na
konci samho alobnho spisu, prikza, aby sa exemplr iadosti doruil pozvanej strnke a da jej
splnomocnenie, aby do ptnstich dn poslala kancelrii tribunlu psomn odpove.
2. Toto oznmenie m inky sdneho predvolania, o ktorch sa hovor v kn. 1512.
Kn. 1661 - 1. Po uplynut leht, o ktorch sa hovor v kn. 1659 a 1660, sudca m po prezret
spisov vymedzi znenie pochybnosti; potom m na pojednvanie, ktor treba vykona do tridsiatich
dn, predvola vetkch, ktor sa musia na om zastni, priom strnkam pripoj znenie
pochybnosti.
2. V predvolan sa m strnkam oznmi, e najneskr do troch dn pred pojednvanm
mu predloi tribunlu nejak strun text na podopretie svojich tvrden.
Kn. 1662 - Na pojednvan sa maj najskr prerokova otzky, o ktorch sa hovor v kn. 14591464.
Kn. 1663 - 1 . Dkazy sa zhromauj na pojednvan pri neporuen predpisu kn. 1418.
2. Strnka a jej advokt mu by prtomn pri vypovan ostatnch strnok, svedkov a
znalcov.
Kn. 1664 - Odpovede strnok, svedkov, znalcov, iadosti a nmietky advoktov m notr
psomne zaznamena, ale strune a z nich iba to, o sa tka podstaty kontroverznej veci; t, ktor
odpovedali, maj to podpsa.
Kn. 1665 - Dkazy, ktor sa neuvdzaj alebo nevyaduj v iadosti alebo v odpovedi, sudca
me pripusti iba poda normy kn. 1452; ke bol vypout o i len jeden svedok, sudca me
nariadi nov dkazy iba poda normy kn. 1600.
Kn. 1666 - Ak sa na pojednvan nemohli zhromadi vetky dkazy, m sa stanovi nov
pojednvanie.
Kn. 1667 - Po zhromaden dkazov sa na tom istom pojednvan kon stna diskusia.
Kn. 1668 - 1. Ak sa v diskusii nezist, e vo vyetrovan kauzy treba nieo doplni alebo e
jestvuje nieo in, o preka, aby rozsudok bol riadne vynesen, sudca sa m hne po skonen
pojednvania utiahnu a rozriei kauzu; vrokov as rozsudku sa m ihne preta pred
prtomnmi strnkami.
2. Avak tribunl me pre obanos veci alebo z inho oprvnenho dvodu rozhodnutie
odroi a do piateho vyuitenho da.
3. pln text rozsudku sa m s uvedenm dvodov m skr, spravidla do ptnstich dn,
oznmi strnkam.
Kn. 1669 - Ak odvolac tribunl zist, e na niom stupni sdneho konania stny sporov proces
bol pouit v prpadoch, ktor prvo vyluuje, m vyhlsi nulitu rozsudku a kauzu vrti tribunlu,
ktor rozsudok vyniesol.
Kn. 1670 - V ostatnch veciach, tkajcich sa spsobu postupu, sa maj zachova predpisy
knonov o riadnom sporovom sdnom konan. Avak tribunl me svojm dekrtom, obsahujcim
dvody, iastone zrui procesn normy, ktor nie s stanoven pre platnos, aby sa pri neporuen
spravodlivosti prispelo k urchleniu.
III. as

NIEKTOR ZVLTNE PROCESY

I. titul

MANELSK PROCESY
I. kapitola
KAUZY NA VYHLSENIE NULITY MANELSTVA
1. lnok
Kompetentn frum
Kn.1671 - Manelsk kauzy pokrstench patria poda vlastnho prva cirkevnmu sudcovi.
Kn. 1672 - Kauzy o isto obianskych inkoch manelstva patria obianskej vrchnosti, ak
partikulrne prvo nestanovuje, e tieto kauzy, ak sa prerokvaj ako vedajie a dodatkov, me
vyetrova a rozsdi cirkevn sudca.
Kn. 1673 - V kauzch o nulite manelstva, ktor nie s rezervovan Apotolskej stolici, je
kompetentn:
1. tribunl miesta, kde bolo manelstvo slven;
2. tribunl miesta, kde m pozvan strnka trval alebo prechodn bydlisko;
3. tribunl miesta, kde m alobca trval bydlisko, len ke obidve strnky bvaj na zem tej
istej Konferencie biskupov a ak sdny vikr trvalho bydliska pozvanej strnky po jej vypout d
na to shlas;
4. tribunl miesta, na ktorom fakticky treba zhromadi vinu dkazov, len ke d na to shlas
sdny vikr trvalho bydliska pozvanej strnky, ktor sa m pozvanej strnky predtm opta, i
nem nejak nmietku.
2. lnok
Prvo napadn manelstvo
Kn. 1674 - Napadn manelstvo s spsobil:
1. manelia;
2. promtor spravodlivosti, ke sa nulita stala u znmou, ak sa manelstvo neme
konvalidova alebo nie je to uiton.
Kn. 1675 - 1. Manelstvo, ktor za ivota obidvoch manelov nebolo alovan, po smrti
jednho z nich alebo obidvoch nemono alova, ak otzka tkajca sa platnosti nie je prejudicilna
na rozrieenie inej kontroverzie bu na knonickom fre, alebo na obianskom fre.
2. Ak vak jeden z manelov zomrie poas priebehu kauzy, m sa zachova kn. 1518.
3. lnok
Povinnos sudcov
Kn. 1676 - Sudca, skr ne prijme kauzu, a vdy, ke vid ndej na spech, m poui
pastoran prostriedky, aby manelov poda monosti priviedol k prpadnmu konvalidovaniu
manelstva a k obnoveniu manelskho spoluitia.
Kn. 1677 - 1. Po prijat alobnho spisu m predseda alebo ponens pristpi k oznmeniu
predvolacieho dekrtu poda normy kn. 1508.
2. Po uplynut lehoty ptnstich dn od oznmenia predseda alebo ponens, ak niektor
strnka nepoiadala o zasadanie na dosvedenie sporu, m do desiatich dn svojm dekrtom z radu
stanovi znenie pochybnosti alebo pochybnost a oznmi strnkam.

 3. V znen pochybnosti sa m nielen kls otzka, i v danom prpade je zrejm nulita

manelstva, ale sa mus aj vymedzi, z akho titulu alebo z akch titulov je platnos soba
napadnut.
4. Po desiatich doch od oznmenia dekrtu, ak strnky ni nenamietali, predseda alebo
ponens novm dekrtom nariadi vyetrenie kauzy.
4. lnok
Dkazy
Kn. 1678 - 1. Obhajca zvzku, patrni strnok, a ak je astnkom sdneho konania, aj
promtor spravodlivosti maj prvo:
1. by prtomn pri vypovan strnok, svedkov, znalcov pri neporuen predpisu kn. 1559;
2. nahliadnu do sdnych spisov, hoci aj nezverejnench, a preskma doklady, predloen
strnkami.
2. Pri vypovan, o ktorom sa hovor v 1, bod 1, nemu by strnky prtomn.
Kn. 1679 - Ak nie s pln dkazy odinakia, sudca na zhodnotenie vpoved strnok poda
normy kn. 1536 m okrem inch indci a pomcok poda monosti poui svedkov o
vieryhodnosti samch strnok.
Kn. 1680 - V kauzch o impotencii alebo nedostatku shlasu pre choromysenos m sudca
vyui pomoc jednho alebo viacerch znalcov, ak sa to z okolnost zretene neuke ako zbyton;
v ostatnch kauzch sa m zachova predpis kn. 1574.
5. lnok
Rozsudok a odvolanie sa
Kn. 1681 - Vdy, ke pri vyetrovan kauzy vznikne vemi pravdepodobn pochybnos o
nedokonan manelstva, tribunl me kauzu o nulite so shlasom strnok pozastavi, doplni
vyetrovanie na dosiahnutie dipenzu od uzavretho manelstva a napokon odosla spisy Apotolskej
stolici spolu so iadosou o dipenz jednho alebo obidvoch manelov a s vyjadrenm tribunlu a
biskupa.
Kn. 1682 - 1. Rozsudok, ktorm sa po prv raz vyhlsila nulita manelstva, spolu s prpadnmi
odvolaniami a ostatnmi sdnymi spismi sa m do dvadsiatich dn od zverejnenia rozsudku z radu
posla odvolaciemu tribunlu.
2. Ak rozsudok o nulite manelstva bol vynesen na prvom stupni sdneho konania,
odvolac tribunl po zven pripomienok obhajcu zvzku a aj prpadnch pripomienok strnok m
svojm dekrtom bu rozhodnutie ihne potvrdi, alebo kauzu prija na riadne preetrenie na
novom stupni.
Kn. 1683 - Ak sa na odvolacom stupni predlo nov titul nulity manelstva, tribunl ho me
ako na prvej intancii prija a rozhodn o om.
Kn. 1684 - 1. Ke rozsudok, ktorm sa po prv raz vyhlsila nulita manelstva, bol na
odvolacom stupni i u dekrtom, alebo druhm rozsudkom potvrden, t, ktorch manelstvo bolo
vyhlsen za nulitn, mu uzavrie nov sob ihne, len o im bol dekrt alebo druh rozsudok
oznmen, ak im v tom nebrni zkaz, pripojen k sammu rozsudku alebo dekrtu alebo stanoven
miestnym ordinrom.
2. Predpisy kn.1644 treba zachova, hoci rozsudok, ktorm bola vyhlsen nulita
manelstva, bol potvrden nie druhm rozsudkom, ale dekrtom.

Kn. 1685 - Hne ako sa rozsudok stal vykonatenm, sdny vikr ho mus oznmi ordinrovi
miesta, kde bolo manelstvo slven. Ten sa vak mus postara, aby sa v knihch manelstiev a
pokrstench o najskr urobil zznam o vyhlsenej nulite manelstva a o prpadne stanovench
zkazoch.
6. lnok
Dokladov proces
Kn. 1686 - Po prijat iadosti predloenej poda normy kn. 1677 sdny vikr alebo nm uren
sudca me po vynechan nleitost riadneho procesu, ale po predvolan strnok a za asti obhajcu
zvzku rozsudkom vyhlsi nulitu manelstva, ak z dokladu, ktor nepodlieha nijakmu
protireeniu ani nmietke, je celkom zrejm existencia zneplatujcej prekky alebo zrejm
nedostatok zkonnej formy, len ke s rovnakou istotou je zjavn, e dipenz nebol dan alebo e
zstupca nemal platn mandt.
Kn. 1687 - 1. Proti tomuto vyhlseniu sa obhjca zvzku, ak sa rozumne domnieva, e bu
nedostatky, o ktorch sa hovor v kn. 1686, alebo nejestvovanie dipenzu nie s ist, mus odvola
na sudcu druhej intancie, ktormu treba posla spisy a psomne ho upozorni, e ide o dokladov
proces.
2. Strnke, ktor sa domnieva, e je pokoden, zostva nedotknut prvo sa odvola.
Kn. 1688 - Sudca druhej intancie za asti obhajcu zvzku a po vypout strnok tm istm
spsobom, o ktorom sa hovor v kn. 1686, rozhodne, i rozsudok treba potvrdi alebo i skr treba
v kauze postupova riadnou prvnou cestou; v tomto prpade kauzu vrti tribunlu prvej intancie.
7. lnok
Veobecn normy
Kn. 1689 - V rozsudku sa strnky maj upozorni na mravn alebo aj obianske zvzky,
ktormi s azda zaviazan jedna voi druhej a voi deom z hadiska ich materilneho zabezpeenia
a vchovy.
Kn. 1690 - Kauzy na vyhlsenie nulity manelstva nemu by prerokvan stnym sporovm
procesom.
Kn. 1691 - V ostatnch veciach, ktor sa tkaj spsobu postupu, treba uplatni, ak tomu
nebrni povaha veci, knony o sdnych konaniach vo veobecnosti a o riadnom sporovom sdnom
konan pri zachovan osobitnch noriem, tkajcich sa kuz o stave osb a kuz, ktor sa vzahuj
na verejn dobro.
II. kapitola
KAUZY O ODLEN MANELOV
Kn. 1692 - 1. O osobnom odlen pokrstench manelov, ak pre partikulrne miesta nie je
zkonne postaran in, me sa rozhodn dekrtom dieczneho biskupa alebo rozsudkom sudcu
poda normy knonov, ktor nasleduj.
2. Kde cirkevn rozhodnutie nem obianske inky, alebo ak sa predvda, e obiansky
rozsudok nebude protirei boskmu prvu, biskup dieczy, v ktorej sa manelia zdriavaj, me
po zven osobitnch okolnost udeli povolenie obrti sa na obianske frum.
3. Ak sa kauza vzahuje aj na isto obianske inky manelstva, sudca sa m usilova, aby
sa pri zachovan predpisu 2 kauza u od samho zaiatku preniesla na obianske frum.
Kn. 1693 - 1. Ak niektor strnka alebo promtor spravodlivosti neiadaj riadny sporov
proces, m sa poui stny sporov proces.

 2. Ak bol pouit riadny sporov proces a bolo podan odvolanie, tribunl druhho stupa
m postupova poda normy kn. 1682, 2, pri zachovan toho, o treba zachova.
Kn. 1694 - o sa tka kompetencie tribunlu, maj sa zachova predpisy kn. 1673.
Kn. 1695 - Sudca, skr ne prjme kauzu, a vdy, ke vid ndej na spech, m poui
pastoran prostriedky, aby sa manelia zmierili a aby ich priviedol k obnoveniu manelskho
spoluitia.
Kn. 1696 - Kauzy odlenia manelov sa vzahuj aj na verejn dobro; preto mus by v nich
vdy prtomn promtor spravodlivosti poda normy kn. 1433.
III. kapitola
PROCES NA DOSIAHNUTIE DIPENZU OD UZAVRETHO A NEDOKONANHO
MANELSTVA
Kn. 1697 - Iba manelia alebo jeden z nich, hoci aj proti vli druhho, maj prvo iada milos
dipenzu od manelstva uzavretho a nedokonanho.
Kn. 1698 - 1. Iba Apotolsk stolica rozsudzuje o skutonosti nedokonanosti manelstva a o
existencii oprvnenho dvodu na udelenie dipenzu.
2. Dipenz vak udeuje jedine Rmsky vekaz.
Kn. 1699 - 1. Kompetentn na prijmanie psomnej iadosti o dipenz je dieczny biskup
trvalho alebo prechodnho bydliska iadatea; biskup, ak je zrejm, e iados je odvodnen, mus
nariadi vyetrovaciu as procesu.
2. Ak vak predkladan prpad m zvltne akosti prvneho alebo mravnho poriadku,
dieczny biskup sa m poradi s Apotolskou stolicou.
3. Proti dekrtu, ktorm biskup zamieta psomn iados, je mon rekurz k Apotolskej
stolici.
Kn. 1700 - 1. Pri zachovan predpisu kn. 1681 m biskup vyetrenie tchto procesov trvalo
alebo v jednotlivch prpadoch zveri tribunlu svojej alebo inej dieczy alebo scemu kazovi.
2. Ak vak bola podan sdna iados na vyhlsenie nulity toho istho manelstva,
vyetrenie sa m zveri tomu istmu tribunlu.
Kn. 1701 - 1. V tchto procesoch mus by vdy prtomn obhajca zvzku.
2. Patrn sa nepripa, ale pre obanos prpadu biskup me dovoli, aby iadateovi
alebo pozvanej strnke pomhal prvny znalec.
Kn. 1702 - Vo vyetrovan sa maj vypou obidvaja manelia a poda monosti sa maj
zachovva knony o zhromaovan dkazov v riadnom sporovom sdnom konan a v kauzch o
nulite manelstva, len ke sa daj prispsobi povahe tchto procesov.
Kn. 1703 - 1. Spisy sa nezverejuj; ak vak sudca vid, e z predloench dkazov vznik
iadosti iadajcej strnky alebo nmietke pozvanej strnky vn prekka, m to opatrne oznmi
strnke, ktorej sa to tka.
2. Strnke, ktor to iada, sudca me predloen doklad alebo prijat svedectvo ukza a
vymedzi as na predloenie zverov.
Kn. 1704 - 1. Po skonen vyetrovania m vyetrovate predloi vetky spisy s primeranou
sprvou biskupovi, ktor m vyjadri sudok poda objektvnej pravdy tak o skutonosti
nedokonania, ako aj o oprvnenom dvode na dipenz a o vhodnosti milosti.

 2. Ak vyetrovacia as procesu je zveren poda normy kn. 1700 inmu tribunlu,

pripomienky v prospech zvzku sa maj vypracova na tom istom fre, ale sudok, o ktorom sa
hovor v 1, prinle poverujcemu biskupovi, ktormu m vyetrovate spolu so spismi odovzda
primeran sprvu.
Kn. 1705 - 1. Vetky spisy spolu so svojm sudkom a s pripomienkami obhajcu zvzku m
biskup zasla Apotolskej stolici.
2. Ak sa poda sudku Apotolskej stolice vyaduje doplnenie vyetrovania, biskupovi sa to
nazna uvedenm bodov, vzhadom na ktor m by vyetrovanie doplnen.
3. Ak vak Apotolsk stolica odpsala, e z uvedenho nie je zrejm nedokonanie, vtedy
prvny znalec, o ktorom sa hovor v kn. 1701, 2, me spisy procesu, nie vak vyjadrenie biskupa
v sdle tribunlu prezrie, aby uvil, i sa me uvies nieo vn na optovn podanie iadosti.
Kn. 1706 - Reskript dipenzu Apotolsk stolica odosiela biskupovi; ten vak reskript oznmi
strnkam a okrem toho o najskr prike farrovi tak miesta uzavretia manelstva, ako aj miesta
prijatia krstu, aby v knihch manelstiev a pokrstench urobili zznam o udelenom dipenze.
IV. KAPITOLA
PROCES NA VYHLSENIE PREZUMOVANEJ SMRTI JEDNHO Z MANELOV
Kn. 1707 - 1. Vdy, ke smr jednho z manelov nemono dokza hodnovernm cirkevnm
alebo obianskym dokladom, druh manelsk strnka me by pokladan za osloboden od
manelskho zvzku iba po vyhlsen o prezumovanej smrti, vydanom diecznym biskupom.
2. Vyhlsenie, o ktorom sa hovor v 1, dieczny biskup me vyda iba vtedy, ke po
vykonan potrebnch zisovan, z vpoved svedkov, z verejnej mienky alebo z indci nadobudol
morlnu istotu o smrti jednho z manelov. Sama neprtomnos jednho z manelov, hoci
dlhotrvajca, nesta.
3. V neistch a zloitch prpadoch sa m biskup poradi s Apotolskou stolicou.
II. titul

KAUZY NA VYHLSENIE NULITY POSVTNEJ VYSVIACKY

Kn. 1708 - Platnos posvtnej vysviacky maj prvo napadn bu sm klerik, alebo ordinr,
ktormu klerik podlieha alebo v ktorho diecze bol vysvten.
Kn. 1709 - 1. alobn spis sa mus zasla kompetentnej kongregcii, ktor rozhodne, i o
kauze m rokova sama kongregcia Rmskej krie alebo tribunl, ktor ona ur.
2. Po odoslan alobnho spisu m klerik zo samho prva zakzan vykonva posvtn
rdy.
Kn. 1710 - Ak kongregcia zverila kauzu tribunlu, maj sa zachova, ke tomu nebrni povaha
veci, knony o sdnych konaniach vo veobecnosti a o riadnom sporovom sdnom konan pri
neporuen predpisov tohto titulu.
Kn. 1711 - V tchto kauzch m obhajca zvzku tie ist prva a je viazan tmi istmi
povinnosami, ak m obhajca manelskho zvzku.
Kn. 1712 - Po druhom rozsudku, ktor potvrdil nulitu posvtnej vysviacky, klerik strca vetky
prva vlastn klerickmu stavu a je osloboden od vetkch povinnost.
III. titul
SPSOBY VYHBANIA SA SDNYM KONANIAM

Kn. 1713 - Na vyhbanie sa sdnym sporom sa uitone pouva pokonanie ie zmierenie alebo
sa kontroverzia me zveri vroku jednho alebo viacerch rozhodcov.
Kn. 1714 - O pokonan, kompromise a rozhodcovskom vroku sa maj zachova normy, ktor si
strnky vybrali, alebo ak si strnky iadne nevybrali, zkon, ktor vydala Konferencia biskupov, ak
tak je, alebo obiansky zkon platn v mieste, kde sa uzatvra dohoda.
Kn. 1715 - 1. Pokonanie alebo kompromis neme platne nasta v tch veciach, ktor sa
tkaj verejnho dobra alebo v inch, s ktormi strnky nemu vone naklada.
2. Ak ide o cirkevn asn majetky, maj sa vdy, ke to predmet vyaduje, zachova
nleitosti, ktor stanovuje prvo pre scudzenie cirkevnch vec.
Kn. 1716 - 1. V prpade, e obiansky zkon nepriznva rozhodcovskmu rozsudku innos,
ak nie je potvrden sudcom, aby rozhodcovsk rozsudok v cirkevnej kontroverzii mal innos v
knonickom fre, potrebuje potvrdenie cirkevnho sudcu miesta, v ktorom bol vynesen.
2. Ak vak obiansky zkon pripa napadnutie rozhodcovskho rozsudku pred
obianskym sudcom, v knonickom fre sa to ist napadnutie me poda u cirkevnho sudcu, ktor
je v prvom stupni kompetentn kontroverziu rozsdi.
IV. as
TRESTN PROCES
I. kapitola
PREDBEN ZISOVANIE
Kn. 1717 - 1.Vdy, ke m ordinr aspo pravdepodobn sprvu o delikte, m sm alebo cez
in scu osobu opatrne zisti skutonosti a okolnosti i zapoitatenos, ak sa toto zisovanie nezd
plne zbyton.
2. Treba sa chrni toho, aby sa tmto zisovanm neohrozilo iekovek dobr meno.
3. Kto vykonva zisovanie, m tie ist moci a povinnosti ako audtor v procese; ak sa
potom zane sdny proces, neme v om vystupova ako sudca.
Kn. 1718 - 1. Ke sa zd, e je zhromadench dos dajov, ordinr m rozhodn:
1. i sa me zaa proces na uloenie alebo vyhlsenie trestu;
2. i je to so zreteom na kn. 1341 uiton;
3. i treba poui sdny proces, alebo ak to zkon nezakazuje, i treba postupova mimosdnym
dekrtom.
2. Ordinr m dekrt, o ktorom sa hovor v 1, odvola alebo zmeni vdy, ke sa mu na
zklade novch dajov zd, e treba rozhodn in.
3. Pri vydvan dekrtov, o ktorch sa hovor v 1 a 2, ordinr, ak to povauje za rozumn,
m vypou dvoch sudcov alebo inch znalcov prva.
4. Skr ne ordinr rozhodne poda normy 1, m uvi, i na vyhnutie sa neuitonm
sdnym konaniam nebude prospen, aby so shlasom strnok sm alebo zisovate rozrieil otzku
o kodch poda dobra a spravodlivosti.
Kn. 1719 - Spisy zisovania a dekrty ordinra, ktormi sa zisovanie zana alebo kon, a
vetky veci, ktor predchdzali zisovaniu, ak nie s potrebn pre trestn proces, maj sa uchovva
v tajnom archve krie.
II. kapitola
PRIEBEH PROCESU

Kn. 1720 - Ak ordinr usdi, e treba postupova mimosdnym dekrtom:

1. m vinnka oboznmi s obalobou a dkazmi a m mu poskytn monos hji sa, ak vinnk
nleite predvolan neopomenul dostavi sa;
2. s dvoma prsediacimi dkladne zvi vetky dkazy a argumenty;
3. ak je delikt s istotou zrejm a trestn aloba nezanikla, m vyda dekrt poda normy kn.
1342-1350, aspo strune vyloiac dvody poda prva a poda skutonosti.
Kn. 1721 - 1. Ak ordinr rozhodol, e trestn sdny proces treba zaa, spisy zisovania m
odovzda promtorovi spravodlivosti, ktor poda normy kn. 1502 a 1504 m sudcovi odovzda
alobn spis.
2. Pred vym tribunlom lohu alobcu vykonva promtor spravodlivosti, ustanoven pri
tomto tribunli.
Kn. 1722 - Aby sa predilo pohoreniam, chrnila sa sloboda svedkov a zabezpeilo sa uplatnenie
spravodlivosti, ordinr po vypout promtora spravodlivosti a po predvolan obalovanho me v
ktoromkovek tdiu procesu zabrni obalovanmu vykonvanie posvtnho ministria alebo
nejakho cirkevnho radu a nejakej cirkevnej lohy, uloi mu alebo zakza pobyt na istom
mieste alebo zem alebo mu aj zakza verejn as na najsvtejej Eucharistii; toto vetko treba
po zaniknut dvodu odvola a po zaniknut trestnho procesu sa vetko kon na zklade samho
prva.
Kn. 1723 - 1. Ke sudca vinnka predvol, mus ho vyzva, aby si poda normy kn. 1481, 1,
ustanovil advokta v lehote, ktor uril sm sudca.
2. Ak sa vinnk o to nepostaral, sm sudca mu pred dosvedenm sporu m vymenova
advokta, ktor m vykonva lohu dovtedy, km si vinnk neustanov advokta.
Kn. 1724 - 1. Na ktoromkovek stupni sdneho konania sa promtor spravodlivosti me
zrieknu pojednvania na prkaz alebo so shlasom ordinra, z rozhodnutia ktorho sa proces zaal.
2. Aby zrieknutie bolo platn, mus ho vinnk prija, ak sm nie je vyhlsen za
neprtomnho na sdnom konan.
Kn. 1725 - V diskusii kauzy, i sa u kon psomne, alebo stne, obalovan m ma vdy
prvo, aby sm alebo jeho advokt, alebo zstupca psal alebo hovoril ako posledn.
Kn. 1726 - Ak na ktoromkovek stupni a tdiu trestnho sdneho konania je plne zrejm, e
vinnk delikt nespchal, sudca to mus vyhlsi rozsudkom a vinnka oslobodi, hoci by sasne bolo
zrejm, e trestn aloba zanikla.
Kn. 1727 - 1. Vinnk me poda odvolanie aj vtedy, ke bol rozsudkom len preto osloboden,
e trest bol fakultatvny, alebo preto, e sudca pouil moc, o ktorej sa hovor v kn. 1344 a 1345.
2. Promtor spravodlivosti sa me odvola vdy, ke usdi, e nie je dostatone postaran
o npravu pohorenia alebo o obnovenie spravodlivosti.
Kn. 1728 - 1. Pri neporuen predpisov knonov tohto titulu treba v trestnom sdnom konan,
ak tomu nepreka povaha veci, uplatni knony o sdnych konaniach vo veobecnosti a o riadnom
sporovom sdnom konan so zachovanm zvltnych noriem o kauzch, tkajcich sa verejnho
dobra.
2. Obalovan nie je povinn prizna sa k deliktu a ani mu nemono uloi prsahu.
III. kapitola
ALOBA O NHRADU KD

Kn. 1729 - 1. Pokoden strnka me v samom trestnom sdnom konan uplatni poda
normy kn. 1596 sporov alobu o nhradu kd, ktor jej boli spsoben deliktom.
2. Zkrok pokodenej strnky, o ktorom sa hovor v 1, ak sa nevykonal na prvom stupni
trestnho sdneho konania, sa viac nepripa.
3. Odvolanie v kauze o kodch sa kon poda normy kn. 1628-1640, hoci odvolanie v
trestnom sdnom konan nie je mon; ak sa vak predloia obidve odvolania, aj ke od rozlinch
strnok, m by iba jedno odvolacie sdne konanie pri neporuen predpisu kn. 1730.
Kn. 1730 - 1. Aby sa vyhlo prlinmu preahovaniu trestnho sdneho konania, sudca me
sdne konanie o kodch odroi, km nevynesie konen rozsudok v trestnom sdnom konan.
2. Sudca, ktor takto konal, mus po vynesen rozsudku v trestnom sdnom konan
rozsudzova o kodch, hoci trestn sdne konanie pre podan napadnutie ete trv alebo vinnk bol
osloboden z dvodu, ktor ho nezbavuje povinnosti nahradi kodu.
Kn. 1731 - Rozsudok vynesen v trestnom sdnom konan, hoci sa stal rozsdenou vecou,
pokodenej strnke nedva iadne prvo, ak nezakroila poda normy kn. 1729.
V. as
SPSOB POSTUPU PRI ADMINISTRATVNYCH REKURZOCH
A PRI ODVOLVAN ALEBO PREKLADAN FARROV
I. oddiel
REKURZ PROTI ADMINISTRATVNYM DEKRTOM
Kn. 1732 - To, o sa v knonoch tohto oddielu stanovuje o dekrtoch, treba uplatova na vetky
jednotliv administratvne kony, vykonvan v mimosdnom vonkajom fre s vnimkou tch,
ktor vykonva sm Rmsky vekaz alebo sm veobecn koncil.
Kn. 1733 - 1. Je vemi iadce, aby vdy, ke sa niekto domnieva, e je dekrtom pokoden,
sa vyhlo sporu medzi nm a pvodcom dekrtu a aby sa spolonm silm hadalo medzi nimi
spravodliv rieenie pri prpadnom vyuit sprostredkovania a silia vench osb, tak aby sa
vhodnm spsobom kontroverzia odvrtila alebo urovnala.
2. Konferencia biskupov me stanovi, aby sa v kadej diecze natrvalo ustanovil ist rad
alebo rada, ktorch lohou m by hadanie a predkladanie spravodlivho rieenia poda noriem,
stanovench samou Konferenciou; ak to vak Konferencia nenariadi, takto radu alebo takto rad
me ustanovi biskup.
3. rad alebo rada, o ktorch sa hovor v 2, maj vyvja innos predovetkm vtedy,
ke sa poda normy kn. 1734 iadalo odvolanie dekrtu a lehoty na rekurz neuplynuli; ak vak
proti dekrtu bol podan rekurz, sm predstaven, ktor o rekurze rozhoduje, m vdy, ke vid
ndej na spech, vyzva predkladatea rekurzu i pvodcu dekrtu, aby takto rieenia hadali.
Kn. 1734 - 1. Skr ne niekto pod rekurz, mus psomne iada odvolanie alebo opravu
dekrtu od jeho pvodcu; predloenie tejto iadosti sa sasne chpe aj ako iados o pozastavenie
vykonania.
2. iados sa mus poda v znikovej lehote desiatich vyuitench dn od zkonnho
doruenia dekrtu.
3. Normy 1 a 2 neplatia:
1. pre rekurz, podvan u biskupa proti dekrtom vydanm vrchnosami, ktor s mu
podriaden;

2. pre rekurz, podvan proti dekrtu, ktorm sa rozhoduje o hierarchickom rekurze, ak

rozhodnutie nevydal biskup;
3. pre rekurzy, podvan poda normy kn. 57 a 1735.
Kn. 1735 - Ak pvodca dekrtu v priebehu tridsiatich dn od prijatia iadost, o ktorej sa hovor v
kn. 1734, doru nov dekrt, ktorm bu prv opravuje, alebo rozhodne, e iados treba
zamietnu, lehoty na rekurz plyn od doruenia novho dekrtu; ak vak v priebehu tridsiatich dn
nijako nerozhodne, lehoty plyn od tridsiateho da.
Kn. 1736 - 1. V tch veciach, v ktorch hierarchick rekurz pozastavuje vykonanie dekrtu,
m ten ist inok aj iados, o ktorej sa hovor v kn. 1734.
2. V ostatnch prpadoch, ak pvodca dekrtu v priebehu desiatich dn od prijatia iadosti, o
ktorej sa hovor v kn. 1734, nerozhodol o pozastaven vykonania, pozastavenie sa medzitm me
iada od jeho hierarchickho predstavenho, ktor ho me nariadi iba z vnych dvodov, dbajc
vdy na to, aby spsa du neutrpela nijak ujmu.
3. Ak sa rekurz podva po pozastaven vykonania dekrtu poda normy 2, ten, kto mus
rekurz vybavi, m poda normy kn. 1737, 3, rozhodn, i sa pozastavenie m potvrdi alebo
odvola.
4. Ak sa v stanovenej lehote nepod proti dekrtu nijak rekurz, pozastavenie vykonania,
ktor bolo medzitm poda normy 1 alebo 2 uskutonen, tm samm zanik.
Kn. 1737 - 1. Kto sa domnieva, e je dekrtom pokoden, me z akhokovek oprvnenho
dvodu poda rekurz u hierarchickho predstavenho toho, kto dekrt vydal; rekurz sa me poda
u samho pvodcu dekrtu, ktor ho mus ihne odosla kompetentnmu hierarchickmu
predstavenmu.
2. Rekurz treba poda v znikovej lehote ptnstich vyuitench dn, ktor v prpadoch, o
ktorch sa hovor v kn. 1734, 3, plyn odo da, ke bol dekrt doruen, v ostatnch prpadoch
vak plyn poda normy kn. 1735.
3. Aj v prpadoch, v ktorch rekurz nepozastavuje vykonanie dekrtu zo samho prva, a ani
pozastavenie nie je nariaden poda normy kn. 1736, 2, predstaven z vneho dvodu predsa
me nariadi, aby sa vykonanie pozastavilo, dbajc vak na to, aby spsa du neutrpela nijak
kodu.
Kn. 1738 - Rekurent m vdy prvo vzia si advokta alebo zstupcu, vyhnc sa neuitonmu
preahovaniu; dokonca m by u radu ustanoven patrn, ak ho predkladate rekurzu nem a
predstaven to povauje za nutn; predstaven vak me vdy nariadi, aby sa sm predkladate
rekurzu dostavil na vypovanie.
Kn. 1739 - Predstavenmu, ktor o rekurze rozhoduje, je poda toho, ako si to prpad vyaduje,
dovolen dekrt nielen potvrdi alebo vyhlsi za neplatn, ale ho aj zrui, odvola, alebo ak to
predstaven povauje za uitonejie, opravi, nahradi, iastone zrui.
II. oddiel
POSTUP PRI ODVOLVAN A PREKLADAN FARROV
I. kapitola
SPSOB POSTUPU PRI ODVOLVAN FARROV
Kn. 1740 - Ke sa sluba niektorho farra z nejakho dvodu aj bez jeho akej viny stane
kodlivou alebo aspo neinnou, dieczny biskup ho me z farnosti odvola.
Kn. 1741 - Dvody, pre ktor mono farra z jeho farnosti zkonne odvola, s najm tieto:

1. spsob konania, ktor spsobuje cirkevnmu spoloenstvu vek kodu alebo vyvolva
znepokojenie;
2. nescos alebo trval duevn i telesn choroba, ktor rob farra neschopnm, aby s osohom
plnil svoje lohy;
3. strata dobrho mena u poestnch a vench farnkov alebo odpor voi farrovi, o ktorch sa
predvda, e v krtkom ase neustan;
4. zvan zanedbvanie alebo poruovanie povinnost farra, ktor pretrvva aj po napomenut;
5. zl spravovanie asnch majetkov na vek kodu Cirkvi vtedy, ke sa na toto zlo neme
njs in liek.
Kn. 1742 - 1. Ak z vykonanho vyetrovania je zrejm, e existuje dvod, o ktorom sa hovor v
kn. 1740, biskup m vec prerokova s dvoma farrmi, vybratmi zo skupiny, ktor na to trvalo
utvorila presbytersk rada na nvrh biskupa; ak vak z toho usdi, e treba prikroi k odvolaniu, po
uveden dvodu a dkazov kvli platnosti m otcovsky farrovi poradi, aby sa do ptnstich dn
zriekol.
2. Ke ide o farrov, ktor s lenmi rehonho intittu alebo spolonosti apotolskho
ivota, m sa zachova predpis kn. 682, 2.
Kn. 1743 - Farr sa me zrieknu nielen bez podmienky a jednoducho, ale aj s podmienkou, len
ke biskup me tto podmienku zkonne prija a naozaj ju prijme.
Kn. 1744 - 1. Ak farr poas urench dn neodpovie, biskup m vzvu zopakova, prediac
vyuiten as na odpove.
2. Ak je biskupovi zrejm, e farr druh vzvu prijal a neodpovedal, hoci mu nebrnila
nijak prekka, alebo ak farr bez udania akchkovek dvodov odmieta zrieknutie, biskup m
vyda odvolac dekrt.
Kn. 1745 - Ak vak farr napadne uveden dvod a jeho opodstatnenie a pripoj tak dvody,
ktor sa biskupovi zdaj nedostaujce, biskup, aby platne konal:
1. m vyzva farra, aby po nahliadnut do spisov zhrnul svoje nmietky do psomnej sprvy, ba
aby predloil protidkazy, ak nejak m;
2. potom po doplnen vyetrovania, ak je to potrebn, m vec preskma spolu s tmi farrmi, o
ktorch sa hovor v kn. 1742, 1, ak pre nemonos ich asti nie je potrebn uri inch;
3. napokon m stanovi, i farra treba odvola alebo nie, a hne m vyda o tom dekrt.
Kn. 1746 - O odvolanho farra sa biskup m postara tak, e mu bu zver in rad, ak je na
sci, alebo tak, e ho penzionuje poda toho, ako si to prpad vyaduje a okolnosti dovouj.
Kn. 1747 - 1. Odvolan farr sa mus zdra vykonvania lohy farra, o najskr uvolni
farsk budovu a vetko, o patr farnosti, odovzda tomu, komu biskup farnos zveril.
2. Ak ide o chorho, ktor sa z farskej budovy neme bez akosti inde odsahova, biskup
mu ju m ponecha na uvanie, a to aj na vlun, km tto potreba trv.
3. Km rekurz proti odvolaciemu dekrtu trv, biskup neme vymenova novho farra,
ale m sa o farnos doasne postara cez administrtora farnosti.
II. kapitola
SPSOB POSTUPU PRI PREKLADAN FARROV
Kn. 1748 - Ak dobro du alebo potreba i prospech Cirkvi vyaduje, aby farr bol zo svojej
farnosti, ktor s osohom vedie, preloen do inej farnosti alebo do inho radu, biskup mu psomne
m navrhn preloenie a odporui mu, aby z lsky k Bohu a k duiam s tm shlasil.

Kn. 1749 - Ak farr nemieni vyhovie rade a presviedaniu biskupa, dvody m vyloi
psomne.
Kn. 1750 - Ak biskup napriek predloenm dvodom usudzuje, e nemus odstpi od zmeru,
m s dvoma farrmi, vybranmi poda normy kn. 1742 , 1,zvi dvody, ktor s za preloenie
alebo proti nemu; ak sa vak aj potom domnieva, e preloenie treba vykona, farrovi m
zopakova otcovsk vzvy.
Kn. 1751 - 1. Ke po tom vetkom sa farr aj naalej vzpiera a biskup sa domnieva, e
preloenie treba uskutoni, m vyda dekrt o preloen, stanoviac, e farnos po uplynut urenho
asu bude vakantn.
2. Po nevyuitom uplynut asu, m farnos vyhlsi za vakantn.
Kn. 1752 - V kauzch prekladania sa maj uplatni predpisy kn.1747, priom treba zachova
kanonick spravodlivos a ma pred oami spsu du, ktor mus by v Cirkvi vdy najvym
zkonom.