TRNAVSK UNIVERZITA V TRNAVE PRVNICK FAKULTA

SVT STOLICA A UDSK PRVA

DIPLOMOV PRCA

tudijn program: koliace pracovisko: tudijn odbor: Vedci prce:

prvo stav pre prvne otzky nboenskej slobody 6835 prvo ThLic. Mgr. Michaela Moravkov, Th.D

Bc. Jozef Liday Trnava, 2014

V prvom rade akujem Bohu, pvodcovi mdrosti a vetkho poznania. Vemi pekne akujem Michaele Moravkovej za vetko v om mi pomohla k napsaniu tejto prce. akujem mojej rodine, hlavne rodiom, starm rodiom a vetkm, ktor mi o i len malou radou pomohli pri psan tejto prce. Hlavne za modlitby (ale aj podporu a priatestvo) akujem lenom Spoloenstva sv. Petra Katarnke, Magdalnke, Majke, Mike, Filipovi, Pakovi, Duanovi, Martinovi, Jokovi a tie vetkm lenom modlitbovej skupiny Spoloenstva Ladislava Hanusa.

Abstrakt
V tejto diplomovej prci sa venujeme subjektu medzinrodnho prva sui generis Svtej stolici a jej vzahu k udskm prvam. Cieom prce je preskma innos Svtej stolice dotkajcu sa udskch prv. V prvej kapitole objasujeme niektor zkladn pojmy, ktor nm lepie pomu pozna Svt stolicu. V druhej kapitole sa venujeme dvom misim Svtej stolice pri OSN a analyzujeme pontifikty poslednch troch ppeov Katolckej cirkvi vo vzahu k udskm prvam. V tretej kapitole sa pozerme na udsk prva a Svt stolicu vo vzahu k Slovensku. V tejto kapitole spomname aj magnum opus nboenskej slobody na Slovensku Zkladn zmluvu. Tie prezentujeme domcu legislatvu v oblasti nboenskej slobody. V tvrtej kapitole spomname vek a nov vzvu pre Svt stolicu v Eurpe rastcu intoleranciu a diskriminciu voi kresanom. Prezentujeme mnoh legislatvne opatrenia v eurpskych krajinch (hlave v krajinch Eurpskej nie), ktor obmedzuj a zasahuj do ivota obanov eurpskych krajn kresanskho vierovyznania a tie spomname vslovne prpady intolerancie a diskrimincie voi nm. Vznam prce je obrovsk a spova hlavne v sprvnom chpan udskch prv. Prca chce ponknu pohad na dleit spoloensk procesy naej doby. Je sprvou o tom ako dnes kresania v jednote s nstupcom apotola Petra psobia na medzinrodnom poli, o hlsaj, ak ved boje, o kritizuj a o chvlia.

kov slov: Svt stolica, udsk prva, Katolcka cirkev, medzinrodn vzahy, nboensk sloboda, prvo na ivot, nenaroden diea, prva ien, Vatiknsky mestsk tt, ppe Jn Pavol II., ppe Benedikt XVI., ppe Frantiek, Zkladn zmluva, Silvano Tomasi, Francis Chullikatt, Organizcia spojench nrodov, intolerancia a diskrimincia voi kresanom v Eurpe, prenasledovanie kresanov

Abstract
This thesis is devoted to the sui generis subject of international law Holy See and its relation to human rights, but also to examine the activity of the Holy See dedicated to human rights. In the first chapter we explain some basic concepts that will help us to get to know the Holy See better. The second chapter is devoted to two missions of the Holy See to the United Nations and we analyses pontificates of last three popes of the Catholic Church in relation to human rights. In the third chapter we look at human rights and the Holy See in relation to Slovakia. In this chapter we also mention the magnum opus of religious freedom in Slovakia Basic Agreement. We also present domestic legislation in the area of religious freedom. In the fourth chapter we mention a great new challenge for the Holy See in Europe growing intolerance and discrimination against the Christians. We present a number of legislative measures in European countries (especially in EU countries), which restrict and intervene in the lives of citizens of Christian belief in European countries and also we mention explicit cases of intolerance and discrimination against them. Importance of the work is huge and consists essentially in correct understanding of human rights. The work aims to provide insight into important social processes of our time. It is a report on how today's Christians are in communion with the successor of Peter engaged in the international arena and what they preach, what they fight for, what they criticize and what they praise. keywords : Holy See, Human Rights, Catholic Church, international relations, religious freedom, right to life ,the unborn child ,women's rights ,Vatican City ,Pope John Paul II., Pope Benedict XVI., Pope Francis, Basic Agreement, Silvano Tomasi, Francis Chullikatt, United Nations, intolerance and discrimination against Christians in Europe, persecution of Christians

Obsah

Obsah..5 vod...7 1. Svt stolica, Katolcka cirkev a Vatiknsky mestsk tt...............................9 1.1 Svt stolica..............9 1.2 Katolcka cirkev.........10 1.3 Vatiknsky mestsk tt.................................................................................................10 1.4 Ppe..............................................................................................................................12 1.5 Medzinrodnoprvna subjektivita Svtej stolice............................................................12 1.6 Svt stolica a in subjekty medzinrodnho prva sui generis.....................................13 1.7 udsk prva..................................................................................................................14 2. Svt stolica a udsk prva: Sila dobra vo svete?.....................................................16 2.1 Svt stolica a OSN: 2 misie eneva a New York......................................................16 2.1.1 Misia Svtej stolice pri OSN v eneve.......................................................................16 2.1.2 Pozorovatesk misia Svtej stolice pri OSN v New Yorku......................................18 2.2 Tri pontifikty: Jn Pavol II., Benedikt XVI. a Frantiek.............................................22 2.2.1 Jn Pavol II. & udsk prva ampin udskch prv.............................................22 2.2.2 kritick prstup k pontifiktu Jna Pavla II................................................................24 2.2.3 ppe Benedikt XVI. & udsk prva.........................................................................24 2.2.4 ppe Frantiek a udsk prva...................................................................................28 3. Svt stolica, udsk prva & Slovensko.....................................................................31 3.1 Nboensk sloboda & Slovensko.................................................................................31 3.1.1 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd.............................36 3.1.2 magnum opus nboenskej slobody na Slovensku Zkladn zmluva medzi Svtou stolicou a Slovenskou republikou.........................................................................................38 4. Intolerancia a diskrimincia kresanov.......................................................................42 5

4.1 antikresansk sentiment................................................................................................42 4.2 intolerancia a diskrimincia kresanov v Eurpe...........................................................42 4.3 intolerancia, diskrimincia a prenasledovanie kresanov vo svete................................53 4.3.1 Severn Krea.............................................................................................................54 4.3.2 Somlsko.....................................................................................................................55 4.3.3 Sria.............................................................................................................................56 Zver.....................................................................................................................................58 Zoznam pouitej literatry...................................................................................................60

vod

Cieom naej prce je ponknu zkladn pohad na vznamnho aktra na medzinrodnom poli Svt stolicu. Tto prca je pecilne zameran na vzah Svtej stolice k udskm prvam. itateovi objasujeme samotn pojem Svtej stolice. Venujeme sa objasovaniu prbuznch pojmov ako s Katolcka cirkev, Vatiknsky mestsk tt, ppe, subjekty medzinrodnho prva sui generis. V rmci obsiahlej tmy vzahu Svtej stolice a udskch prv sme sa zamerali na aktulnu innos dvoch misi Svtej stolice pri Organizcii spojench nrodov, na analzu pontifiktov troch poslednch ppeov, na loklnu problematiku innosti Svtej stolice vo vzahu k Slovenskej republike. V poslednej asti prce sme sa rozhodli venova sa praktickmu potlaniu udskch prv v Eurpe i vo svete. Meme sledova prebiehajci proces vykoajenej sekularizcie, ktor vedie k obmedzovanie udskch prv obyvateov Eurpy. Prezentujeme prpady anti-kresanskho sentimentu, vnej intolerancie a diskrimincie kresanov v eurpskych krajinch, ale dodvame, e podobn prpady mono pozorova v celom okcidentlnom svete. Vo svete, ktor by sa dal charakterizova ako postkresansk alebo inak postmodern. Na koniec prce spomname prenasledovanie inej intenzity a kvality v krajinch Afriky a zie. Prenasledovanie potlanie tch najzkladnejch udskch prv v krajinch ako s Severn Krea, Somlsko a Sria je nesmiernou tragdiou. Zatia o anti-kresansk sentiment v krajinch Eurpy vedie len k tomu, e kresanov sa stvaj obania druhej kategrie, v tchto krajinch je prenasledovanie krvav a vedie k muenctvu. Pri uvedomovan si tchto tragdii sa asto ptame ako je mon, e medzinrodn spoloenstvo nesprav viac pre pomc tmto udom. Ako je mon, e ich hlas zostva nevypout? Pri psan tejto prce nm bol vemi uiton internet, ktor nm poskytol stanovisk udskoprvnych misi Svtej stolice, lnky z magaznu Crisis a inch magaznov, prejavy ppeov, in informcie, ale aj akademick texty.

Jednm z naich zmerov bolo upriami pozornos jednak na situciu na pde Organizcie spojench nrodov, kde dochdza k vnym sporom v prstupoch k udskm prvam a tie na charakter poruovania udskch prv v rznych astiach sveta.

1. Svt stolica, Katolcka cirkev a Vatiknsky mestsk tt

Vymedzenie

pojmov

Svt

stolica,

Katolcka

cirkev

a Vatiknsky mestsk tt. Ich vzjomn vzah. Porovnanie s inmi subjektmi medzinrodnho prva sui generis. 1.1 Svt stolica
V naej prci sa venujeme vzahu Svtej stolice k udskm prvam. Skr ako prejdeme k opsaniu samotnho vzahu Svtej stolice a udskch prv, rozobratiu histrie tohto vzahu, jednotlivch udsko-prvnych problematk, v ktorch Svt stolica reprezentuje odlin stanovisk od prevaujcej mienky na medzinrodnom poli, vidme ako dleit prezentova sprvne chpanie pojmu Svt stolica, potrebu jeho odlenia od pojmu Katolcka cirkev a Vatiknsky mestsk tt a opsa ich vzjomn vzah. Kdex knonickho prva (alej len KKP) z roku 1983 v sasnosti platn pre zpadn (latinsk) Katolcku cirkev1definuje Svt stolicu v knone 361 takto: Pod menom Apotolsk stolica alebo Svt stolica sa v tomto Kdexe rozumie nielen Rmsky vekaz, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplva nieo in, aj ttny sekretarit, Rada pre verejn zleitosti Cirkvi a in ustanovizne Rmskej krie.2 Zrove poda knonu 113 1 maj Katolcka cirkev a Apotolsk stolica (synonymum slova Svt stolica) povahu morlnej osoby.3 Z hadiska verejnho medzinrodnho prva je Svt stolica raden spolone s Rdom Maltzskych rytierov, Medzinrodnm vborom
1

Katolcka cirkev sa del na latinsk Katolcku cirkev a vchodn katolcke cirkvi, ktor s v plnom spoloenstve s Rmom a uznvaj rmskeho biskupa za hlavu Cirkvi. Odlin s liturgickou tradciou, duchovnm dedistvom a cirkevnou disciplnou. Ich vntorn prvny poriadok predstavuje Kdex knonov vchodnch cirkv (Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, ktor bol vyhlsen v roku 1990. 2 Kdex kanonickho prva. [online]. : Konferencia biskupov Slovenska [cit. 07. 07. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-avyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/2-bozi-lud>. 3 porov. Kdex kanonickho prva. [online]. : Konferencia biskupov Slovenska [cit. 07. 07. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-avyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/1-vseobecne-normy>. 9

ervenho kra a s tzv. mestami s medzinrodnm statusom k subjektom, ktor maj prvnu subjektivitu sui generis.4

1.2 Katolcka cirkev

Katolcka cirkev predstavuje subjekt omnoho ir ako Svt stolica, ktor je len centrlnym riadiacim orgnom (hlavou) cirkvi. Poda Kdexu knonickho prva5 (alej len KKP) cirkev s veriaci krstom vlenen do Kristovho tela.6 KKP definuje cirkev hlavne teologicky. O prvne chpanie cirkvi sa poksil Marek mid, pre ktorho je Katolcka cirkev z hadiska medzinrodnho prva: nadnrodnou univerzlnou truktrovanou mimovldnou organizciou veriacich ud, zaloenou na nboenskch princpoch kresanstva, ktor, hoci m prvnu subjektivitu v zmysle vntrottneho prva i knonickho prva, nie je spsobil vstupova do medzinrodnoprvnych vzahov, regulovanch medzinrodnm prvom.7 Poda Dudu mono poveda, e Svt stolica je najvym orgnom Katolckej cirkvi.8

1.3 Vatiknsky mestsk tt

Subjekt zsadne odlin od Katolckej cirkvi a Svtej stolice je Vatiknsky mestsk tt, niekedy jednoducho oznaovan len ako Vatikn. Z hadiska udsko-prvnej problematiky je Vatikn pre ns najmenej zaujmav. Jeho innos je prevane administratvnej, prpadne turistickej povahy9. Jeho vznik sa datuje do roku 1929, ke Svt stolica v zastpen kardinla Gasparriho (ttny sekretr, ktor konal v mene ppea Pia XI.) podpsala Laternske dohody s Talianskym krovstvom (za Taliansko konal ministersk predseda Benito Mussolini v mene kra Viktora Emanuela).10 Vatikn dnes predstavuje enklvu v Rme, hlavnom meste Talianskej republiky. Jeho rozloha je 0,44 km, a poda poslednch dajov z roku 2012 m 836 obyvateov.11 Z hadiska
4 5

porov. VANSK, P. VALUCH, J. a kol. 2012, s. 196 knon 204 1 6 porov. KKP 7 MD, M. Medzinrodnoprvna subjektivita Svtej stolice: Bilaterlne medzinrodn zmluvy. 8 porov. Duda. 2005. s. 1071. Poznmky k stave Vatiknskeho ttu. Tribunl 9 Na jeho zem na nachdza aj Vatiknske mzeum. 10 NEMEC. M. 2006. Zklady knonickho prva. Bratislava Trnava. Iura Edition. 2006. s. 237 11 Vatican City. [online]. : CIA [cit. 08. 07. 2013]. Dostupn na internete: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/vt.html>. 10

medzinrodnho prva Vatikn prestavuje pecifick ttny tvar prepojen s inou nettnou entitou Svtou stolicou.12 S Talianskou republikou m coln a menov niu.13 Z hadiska formy ttu je to subjekt vemi pecifickej povahy. mid ho povauje za voliten teokratick monarchiu14, Gelnarov za hierarchick teokraciu15 a objavuj aj nzory, e ide o absolutistick volen monarchiu.16 stava Vatiknu sa nazva Zkladn zkon Vatiknskeho mestskho ttu. Prijat bola v roku 1929 a v roku 2001 bola modifikovan ppeom Jnom Pavlom II. Profesor Duda medzi jej zkladn piliere rad skutonos, e ppe je suvernnou hlavou Vatiknskeho ttu a vlastn najvyiu moc zkonodarn, vkonn a sdnu. Poas vakantnho ppeskho stolca moc preber kolgium kardinlov, ale ich rozhodnutia s zvzn len v prpade, e ich novozvolen ppe potvrd (dodaton schvlenie). Ak sa tak nestane strcaj platnos.17 Sprvu nad Vatiknom m v rukch Ppesk komisia pre Mestsk tt Vatikn, ktor je tvoren desiatimi kardinlmi menovanmi ppeom na obdobie piatich rokov. Na jej ele je prezident.18 Exekutvu predstavuje Governatort Mestskho ttu Vatikn s najvym predstaviteom, ktor nesie titul prezident. Sasnm prezidentom je kardinl Giuseppe Bertello. V prci mu pomha generlny sekretr monsignor Giuseppe Sciacca.19 Odpove na otzku preo ppe potrebuje vlastn tt nm dva profesor mid, poda ktorho je jeho elom: ...zabezpei ppeovi slobodn vkon jeho poslania ako hlavy Katolckej cirkvi.20 alebo Halas: Ppe nepotrebuje vlastn tt preto aby vldol, ale preto, aby nebol ovldan.21

12 13

GELNAROV, J., 2009, s. 75 MID. M. 2006. Medzinrodnoprvna subjektivita Svtej stolice 14 tame. 15 GELNAROV, J., 2009. s. 70-71 16 Vatican City. Wikipedia Foundation. Dostupn online na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Vatican_City> 17 porov. DUDA, J. Poznmky k stave Vatiknskeho ttu. 2006. Dostupn online na : <http://tribunal.kapitula.sk/2006-2/poznamky.htm> 18 SEKERK, M. 2012. Svt stolica: Medzinrodnoprvne a diplomatick dimenzie. Nov horizonty. 1/2012, ronk 6. 19 porov. Presidency of the Governorate of Vatican City State. [online]. : vaticanstate.va [cit. 08. 07. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.vaticanstate.va/content/vaticanstate/en/stato-e-governo/struttura-delgovernatorato/presidenza.html>. 20 MID, 2006 21 HALAS. 2006. s. 16 11

Svt stolica, Katolcka cirkev a Vatiknsky mestsk tt s teda vzjomne previazan hlavne osobou ppea, ktor je najvym predstaviteom vetkch subjektov a v niektorch prpadoch svoju moc deleguje na in osoby.

1.4 Ppe
KKP nazva ppea rmsky vekaz a knon 331 definuje jeho postavenie v Cirkvi: Biskup rmskej cirkvi, v ktorom pretrvva loha, ktor Pn zveril jedine Petrovi, prvmu z apotolov, a ktor sa odovzdva jeho nstupcom, je hlava kolgia biskupov, zstupca Krista a pastier celej Cirkvi tu na zemi; preto na zklade svojej lohy m v Cirkvi najvyiu, pln, bezprostredn a univerzlnu riadnu moc, ktor me vdy slobodne vykonva.22 Ppe reprezentuje Cirkev navonok. Je jej viditenou hlavou.

1.5 Medzinrodnoprvna subjektivita Svtej stolice

Veda medzinrodnho prva je nejednotn ohadom kritri pre vymedzenie medzinrodnoprvnej subjektivity. Prof. Brownlie presadzuje tradin definciu, poda ktorej plat, e subjektom medzinrodnho prva je kad entita schopn by nositeom medzinrodnch prv a povinnost a by spsobil zachovva svoje prva vznanm medzinrodnch nrokov.23 Veobecne sa v sasnosti za subjekty povauj: suvernny tt, nrod, povstaleck hnutie, medzinrodn vldna organizcia, subjekty sui generis a v uritch prpadoch aj jednotlivec. Svt stolica sa rad k tzv. subjektom sui generis. Medzi subjekty sui generis ete patr Rd Maltzskych rytierov, Medzinrodn vbor ervenho kra, ale aj tzv. mest s medzinrodnm statusom napr. Terst, Krakov, Jeruzalem a pod.24 Poda mida je Svt stolica subjekt s obmedzenou mierou subjektivity, m spsobilos vstupova do medzinrodnoprvnych vzahov regulovanch medzinrodnm prvom. M schopnos uzatvra medzinrodn zmluvy, uplatova pasvne i aktvne legan prvo alebo by lenom medzinrodnch organizci. Medzinrodn spoloenstvo svojou praxou potvrdzovalo postavenie Svtej stolice ako subjektu sui generis. Existencia

22 23

KKP, kn. 331 VANSK, P. VALUCH, J. a kol. 2012. Medzinrodn prvo verejn - Veobecn as, s. 194 24 tame. 12

Vatiknskeho mestskho ttu nepodmieuje subjektivitu Svtej stolice, ale ju len zdrazuje.25 Medzi renomovanmi autormi subjektivita Svtej stolice nie je spochybovan. Status Svtej stolice, ako si vma aj Sekerk, spochybuj len niektor krajne ideologick organizcie.26 Tvrdia, e Svt stolica nem subjektivitu, pretoe nie je tt. Nepi sa im, e je naviazan na Katolcku Cirkev, a e neratifikovala niektor medzinrodn dohovory.27 Spochybovanie subjektivity Svtej stolice a jej celostnej svetovej innosti je sasou zpasu o povahu zpadnej civilizcie. Na medzinrodnom poli, ale aj vntri jednotlivch ttov prebieha zvan konflikt, ktorho sasou je aj Katolcka cirkev ako hlavn reprezentant jednej strany konfliktu. Da 5. februra 2014 dolo k publikovaniu reportu zo strany OSN, ktor mono povaova za vystenie tchto napt. Reportu Komisie OSN pre prva dieaa sa viac venujeme v alom texte.

1.6 Svt stolica a in subjekty medzinrodnho prva sui generis

Svt stolica m medzinrodnoprvnu subjektivitu a zarauje sa medzi subjekty sui generis. K ostatnm subjektom medzinrodnho prva sui generis patr Zvrchovan rd maltzskych rytierov a Medzinrodn vbor ervenho kra. Medzi tmito subjektmi s niektor odlinosti. Zvrchovan rd maltzskych rytierov bol zaloen v roku 1948 v Jeruzaleme. V roku 1113 bol rd postaven pod ochranu Svtej stolice, odkedy nadobda silu a politick moc. Od roku 1826 sdli v Rme. Rd vznikol ako mnske spoloenstvo, ktor sa staralo o ptnikov do Svtej zeme a venoval sa aj poskytovaniu lekrskej starostlivosti. V medzivojnovom obdob plnil lohu aj pri tvorbe humanitrneho prva a v sasnosti m jeho innos charitatvny charakter. Jeho aktivity s obdobn aktivitm ervenho kra. Dnes Rd udriava zke styky so Svtou stolicou. Rd m diplomatick styky s 104 krajinami a niektor tty maj svojho zstupcu pri tomto rde, ktor je zrove zstupcom
25

MID, M.: Medzinrodnoprvna subjektivita Svtej stolice: Bilaterlne medzinrodn zmluvy. 26 Sekerk ich subsumuje pod pojem feministick organizcie. 27 SEKERK, M. 2012 13

pri Svtej stolici. O blzkosti Rdu k Svtej stolici hovor aj skutonos, e na jeho ele je kardinl Katolckej cirkvi.28 Medzinrodn vbor ervenho kra m sdlo v eneve. Poda stanov je nezvislou humanitrnou organizciou s osobitnm statusom. Jeho hlavnou lohou je innos v oblasti medzinrodnho humanitrneho prva. Dohliada na jeho dodriavanie a vyvja iniciatvu pri jeho alej tvorbe.29

1.7 udsk prva

udsk prva s bene charakterizovan ako morlne princpy, ktor vytvraj urit tandard pre udsk konanie a s chrnen ako zkonn prva v medzinrodnom prve a v prvnych poriadkoch jednotlivch ttov. Tie s chpan ako nescudziten zkladn prva, ktor inherentne patria loveku, pretoe on alebo ona je udsk osoba.30 Historicky sa rozvoj udskoprvneho hnutia chpe ako reakcia na Druh svetov vojnu a Holokaust, priom dolo k prijatiu dleitho dokumentu na pde Organizcie spojench nrodov Veobecnej deklarcie udskch prv v Pari v roku 1948.31 Poda Hansa Maiera dejiny udskch prv prebiehaj v troch stupoch. Najprv predstavovali veobecn proklamciu slobody vetkch ud zaloen na prirodzenom prve. Potom nasledovalo dlh obdobie pozitivizcie udskch prv v nrodnch prvnych poriadkoch. V druhej polovici 20. storoia sa z udskch prv stavaj prva univerzlne.32 Maier tvrd, e slobody, privilgia a prva vzahujce sa na jednotlivcov alebo skupiny ud existovali aj v starch spolonostiach, ale udsk a obianske prva ako katalg a systm boli vybojovan a presaden a v priebehu modernch revolci. Vtedy prebehol proces, v ktorom sa tradin slobody stavovskej spolonosti pretvorili na veobecn slobodu loveka ako takho.33

28

VANSK, P. VALUCH, J. a kol. 2012. Medzinrodn prvo verejn - Veobecn as, s. 229 29 tame, s. 231 30 Human rights; Dostupn online na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Human_rights> 31 tame. 32 porov. Lidsk prva : nrok na obecnou platnost a kultrni diferenciace / Ji Hanu (ed.) 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2001. Dejiny a kulture ; sv. . 1), s. 7 33 tame. s. 8 14

Nov udsk prva maj poda Maiera tyri charakteristick rty. S to prva zahajce vetkch, s univerzlne. Nerozliuje sa na zklade nrodnosti, rasy, stavu alebo triedy. Pod druh s to prva individulne. Nositeom prv je jednotlivec, nie skupiny, spolky alebo korporcie stavovsky usporiadanej spolonosti. Po tretie s udsk prva vroden a svoj pvod maj ete pred vznikom ttu, pretoe vyplvaj z udskej prirodzenosti. tt nsledne tieto prva len rozpoznva a uznva, nie vytvra. A po tvrt udsk prva prestavuj na zkladne svojej povahy nroky voi ttu. Vyaduj od ttu repektovanie osobnej sfry loveka. tt me zasahova do slobody jednotlivca len za presne stanovench podmienok.34

34

tame. s. 8 - 9 15

2. Svt stolica a udsk prva: Sila dobra vo svete?

2.1 Svt stolica a OSN: 2 misie eneva a New York
Svt stolica je pecifickm subjektom medzinrodnho prva, ktor vemi asto uplatuje tzv. soft power. Tto moc uplatuje prostrednctvom ppeskch ciest (napr. aj Svetov dni mldee, ktor sa tento rok diali v mesto Rio de Janeiro), ppeskch prejavov (napr. poehnanie mestu a svetu Urbi et orbi alebo aj poas kadodennch modlitieb Angelus). Soft power je zaloen na presti danho medzinrodnoprvneho initea. Aktulne ide napr. o ppea Frantika, ktorho aktivity po nstupe na ppesk stolec zsadnm spsobom formuj verejn mienku svetovho obyvatestva a zvyuj prest Svtej stolice a subjektov s ou previazanch. Zrove by som rd dodal, e cieom misie Svtej stolice urite nie je zskavanie si verejnej mienky na svoju stranu. Vetka aktivita Svtej stolice by sa mala vykonva v kontexte evanjelia Jeia Krista. Ako aj samotn zakladate Cirkvi aj Svt stolica ak to evanjelium vyaduje mus s (a vemi asto aj ide) proti prevaujcej verejnej mienke. Teraz sa pozrieme na dve misie Svtej stolice psobiace pri Organizcii spojench nrodov. Najprv zavtame do enevy, kde sdli Misia Svtej stolice pri OSN.

2.1.1 Misia Svtej stolice pri OSN v eneve

Od septembra 2003 arcibiskup Silvano Tomasi zaal sli ako Stly pozorovate Svtej stolice pri Organizcii spojench nrodov a pri Svetovej obchodnej organizci v eneve. Jeho pozorovatesk misia sa zameriava na tmy ako s prca, odzbrojenie, udsk prva, uteenci, migranti, zdravie, duevn vlastnctvo, obchod a tmy svisiace. Aktivita kadho loveka sa zaklad nejakom presveden, na uritej filozofii, ktor povauje za sprvnu. lovek ako rozumov agent schopn rozpozna dobro a zlo a v slade s tm o povauje za dobr aj kon. Misia arcibiskupa Silvana Tomasiho sa zaklad na kresanskom antropologickom presveden. lovek je vnimon bytos, udsk dstojnos je dstojnos radiklne inej povahy ako dstojnos zvierat. Tto dstojnos je udskm rozumom spoznaten, ale zrove o nej hovor aj poznanie, ktor pochdza zo Zjavenia. Poznanie zo zjavenia dodva viu istotu tomu presvedeniu. 16

Dstojnos udskej osoby m pvod v stvoren loveka na Bo obraz a podobu; uskutouje sa v jej povolan k Boej blaenosti.35 Ppe Pavol VI. pod vplyvom II. Vatiknskeho koncilu vymedzil kov aspekty ppeskej diplomacie: podpora jednoty udskej rodiny, dialg medzi nrodmi, spoluprca medzi umi a mierov hadanie spolonho dobra.36 Prejavy arcibiskupa Tomasiho svedia o oddanosti Svtej stolice udskm prvam a udskej dstojnosti. Alfonso Riob analyzujc intervencie tvrd, e potvrdzuj skuton zujem o individulneho loveka a jeho dstojnos.37 Prejavy Svtej stolice neobhajuj partikulrne, skupinov alebo in pecifick zujmy Katolckej cirkvi, ale univerzlne hodnoty udskej dstojnosti.38 Misia sa pecificky zameriava na presadzovanie nboenskej slobody vo svete, a to nie len pre katolkov alebo kresanov, ale pre vetkch ud. Zmena postoja Katolckej cirkvi nastala po 2. Vatiknskom koncile, ke Katolcka cirkev opustila doktrnu presadzovania svojho postavenia v jednotlivch ttoch a zaala presadzova nboensk slobodu pre vetkch ud bez ohadu na nboensk prslunos. Ppe Jn Pavol II. definoval ako vek tmu svojho pontifiktu udsk prva. Tvrdil, e nboensk sloboda je prvm cieom a neodatenm prvom udskch bytost.39 Pre misiu Svtej stolice je zkladom pre udsk prva inherentn dstojnos udskej osoby a tieto neodcudziten prva s zakotven v prirodzenom morlnom poriadku. Aktivita Svtej stolice je teda zaloen na presveden, e existuje univerzlna a transcendentlna pravda o loveku a jeho dstojnosti, ktor determinuje vetku politick aktivitu a iadna ideolgia alebo moc neme tto pravdu eliminova.40 O niekoko strn niie sa venujeme reportu Komisie pre prva dieaa z februra 2014, ktor na chvu rozruil arcibiskupa Tomasiho. Ideologicky zaaen report poadoval od Katolckej cirkvi aby zmenila svoje uenie poda prian tvorcov reportu. Bliie sa mu venujeme na alch stranch.
35 36

Katechizmus Katolckej Cirkvi, Spolok svtho Vojtecha, Trnava 1999, s. 437 TOMASI, S. : The religious dimension of multilateral diplomacy and the churchs mission in todays world. Dostupn online: <http://www.holyseemissiongeneva.org/index.php?option=com_docman&task=doc_detail s&gid=5&Itemid=95> 37 RIOB, A. : Religious freedom in the papacy of pope Benedict XVI. Seven years of interventions before the UN. 38 tame. 39 porov. ABO, M., 2006, s. 83 40 RIOB, Alfonso: Religious freedom in the papacy of pope Benedict XVI. Seven years of interventions before the UN. 17

2.1.2 Pozorovatesk misia Svtej stolice pri OSN v New Yorku

Sasnm stlym pozorovateom Svtej stolice je arcibiskup Francis A. Chullikatt, ktor bol vymenovan ppeom Benediktom XVI. 17. jla 2010. Predtm slil ako apotolsk nuncius v Iraku a Jordnsku.

Misia arcibiskupa Chullikatta

Intervencie a stanovisk misie Svtej stolice vyjadruj skuton zujem o udsk osobu. Vemi dleit je zmieni sa o napt, ktor je cti z prejavov arcibiskupa Chaullikatta. Toto naptie je vsledkom vneho konfliktu v pohade na udsk osobu medzi prevaujcou mienkou v OSN a Svtou stolicou. Svt stolica v slade s aktulnym vedeckm poznanm obhajuje prirodzen udsk prvo na ivot pre udsk osobu pred narodenm. Chce by nenaroden diea, resp. udsk bytos vo vetkch tdich svojho vvoja mala rovnak prvnu ochranu. Svt stolica nleite svoju pozciu zdrazuje. Meme to sledova naprklad aj v intervencii pred Komisiou o statuse eny (CSW) poas svojho 57. zasadnutia (New York, 4-15 marca 2013): Mnoho ien a dievat od momentu poatia po prirodzen smr je konfrontovanch s nemorlnymi a neudskmi prejavmi nsilia.41 V tej istej intervencii arcibiskup Chullikatt znovu zdrazuje: Repektovanie udskho ivota od poatia po prirodzen smr je tartovacm bodom pre konfrontovanie kultry nsilia. Neskr Svt stolica kritizovala vytvranie novch prv redefinovanm pojmu sexulne a reprodukn prva a poadovala aby umel potrat nebol sasou sluieb zdravotnej starostlivosti.42 V alom stanovisku z marca 2013 arcibiskup znovu zdrazuje potrebu konzistentnej etiky ivota a vo vzahu k ndzovej antikoncepcii a bezpenom umelom potrate poznamenva udsk ivot sa zana v momente poatia a mus by chrnen a obhajovan.43 Za ochranu nenarodenho dieaa reprezentant Svtej stolice vol aj v stanovisku k Reportu ohadom sexulneho nsilia v konfliktoch (17. aprl 2013).
41

CHULLIKATT, F. : Intervention of the Holy See; Commission on Status of Woman (CSW) 57th Session (New York, 4-15 March 2013) 42 CHULLIKATT, F. : Statement of the Holy See one the Agreed Conclusions (E.CN.6/2013/...) 57th session of the Commision on the Status of Woman of the United Nations Economic and Social Council. New York, 15 March 2013 43 CHULLIKATT, F. : Satement of the Holy See on the Agreed Conclusions (E.CN.6/2013/...); 57th session of the Commission on the Status of Women of the United Nations Economic and Social Council; New York, 15 March 2013 18

V stanovisku kritizuje zabezpeovanie prstupu k bezpenm slubm umelho potratu. Tvrd, e tu ide o potlaenie udskho ivota a smr nevinnho nenarodenho dieaa. Tto ponuka OSN pre eny poda neho presadzuje len alie nsilie pre enu v problmoch. Pre enu s dieaom odpora ponknu starostlivos, podporu, vzdelanie, konzultcie a asistenciu, a tie repektova jej materilne, duchovn a socilne potreby cez a po jej tehotenstve vrtane monosti njdenia rodiny pre adopciu jej dieaa.44 Meme teda spolone s Austinom Rouseom, prezidentom C-FAM45, kontatova, e arcibiskup Francis Chullikatt je nebojcnym bojovnkom za nenaroden diea.46 Potvrdzuje to aj pohad na jeho prejavy. Apel na to aby nenaroden diea bolo povaovan za udsk bytos a jej prirodzen a neodaten prva neboli poruovan sa vinie naprie celou newyorskou misiou. Vimn si meme aj ostatn tmy, pri ktorch Svt stolica intervenuje. Ide naprklad o situciu na Strednom vchode s pozornosou na situciu v Srii, problematiku obchodovania s umi, starostlivos o starch ud alebo kritiku politk populanej kontroly. Svt stolica asto upriamuje pozornos na chudobnch a prenasledovanch obzvl z nboenskch dvodov. 24. mja 2013 na stretnut skupiny Sustainable Development Goals arcibiskup vyjadril presvedenie, e prstup k istej vode a toaletnm zariadeniam je zkladn udsk prvo a spolon dobro.47V tom istom stanovisku zrove vol po tom aby prvo na ist vodu a toalety malo viu prioritu ako tzv. nov prva.

44

Statement by H.E. Francis A. Chullikatt, Apostolic Nuncio, Permanent Observer of the Holy See to the United Nations, in the Security Council Open Debate on Woman, Peace and Security; The Secretary-General Report on Sexual Violence in Conflict (S/2013/149); New York, 17 April 2013 45 Austin Ruse is president of C-FAM (Catholic Family & Human Rights Institute), a New York and Washington DC-based research institute focusing on international legal and social policy. 46 RUSE, A. : Kicking the Church Out of the UN. [online]. New York: C-FAM [cit. 21. 10. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.crisismagazine.com/2013/kicking-the-churchout-of-the-un>. 47 Statement of H. E. Archbishop Francis Chullikatt Permanent Observer of the Holy See to the United Nations; Third session of the Open Working Group on Sustainable Development Goals; Water and sanitation 19

6. februra 2014 na smom zasadnut Otvorenej pracovnej skupiny ohadom Udratench rozvojovch cieoch, ktor bolo venovan podpore socilnej spravodlivosti, rodovej rovnosti a podpore ien sa arcibiskup vyjadril, e eny a dievat maj eln miesto medzi tmi, ktorch udsk dstojnos je uran. Najviac sa to prejavuje v obdob, ke s najzranitenejie: ke s terorizovan interrupciami z dvodu pohlavia48 predmetom infanticdy, opusten, nevzdelan, ke sa stvaj predmetom enskej obriezky (mrzaenie enskch pohlavnch orgnov), ntenho manelstva alebo obchodovania s umi. Hrza domceho nsilia, znsilnenia, ntenej sterilizcie a umelch potratov ohrozuje zdravie a ivoty ien. V starom veku sa ocitaj opusten a chudobn bez socilneho a ekonomickho zabezpeenia. Vetky tieto vzvy vyaduj prstup, ktor bude zaha rovnos ien v rmci rozvojovch cieov.49 Nsledne Chullikatt tvrd, e by bolo naivn chpa rovnos ako rovnakos. Prstup
k enm poda jeho slov mus pomha odstraova bariry, ktorm elia bez to aby sa im brnilo v tom, o je pre nich podstatn. eny neij v izolcii, ale v kontexte vzahov, ktor im poskytuj zmysel, naplnenie, identitu a udsk lsku. Vznamn je hlavne ich loha v rodine, kde psobia ako matky, manelky, opatrovateky. Arcibiskup nsledne kritizuje simplifikovan prstup k rozvoju ien, ktor spova len v obmedzovan ich prokreatvnych kapact a vol po tom aby sa zabezpeovali rovnak prleitosti v rmci kontextu skutonch rodinnch vzahov, ktor rmcuj ich ivot.50

Je ete mnoho vyjadren a nzorov prezentovanch misiou arcibiskupa Chullikatta, ale na tomto mieste nie je priestor pre hbkov analzu celej jeho misie od zaiatku jeho psobenia. V poslednom ase sa poas zasadnut stva, e nrsky diplomat spochybuje postavenie Svtej stolice pri OSN hlavne z dvodu inho presvedenia v niektorch

48 49

sex-selective abortion Promoting Equality, including Social Equity, Gender Equality, and Womens Empowerment New York, 6 February 2013; Dostupn online na: <http://holyseemission.org/statements/statement.aspx?id=453> 50 tame. 20

citlivch otzkach. Experti v oblasti medzinrodnch vzahov sa o postavenie Svtej stolice neobvaj. Tvrdia, e jej postavenie je siln a nespochybniten.51 Dodatok: Da 5. 2. 2014 prepukol kandl, ktor svis viac s misiou arcibiskupa Tomasiho ako arcibiskupa Chullikatta, kee sa tak stalo v eneve. Pracovn skupina pri Komisii pre prva det publikovala report, ktor mono jednoznane zaradi k snahm o vytlaenie alebo delegitimizciu misie Svtej stolice pri OSN. Report Komisie pre prva dieaa, ktor sa mal venova zneuvaniu det zaiel a tak aleko, e poadoval od Katolckej cirkvi aby zmenila svoje uenie vo veciach antikoncepcie, interrupci v prpade znsilnenia dieaa a incestu alebo homosexuality.52 Reakcia Svtej stolice bola okamit. Arcibiskup Tomasi reagoval vyjadrenm, e je vemi ak njs in tt alebo intitciu, ktor spravila tak vea pre ochranu det ako Vatikn spolone s miestnymi biskupskmi konferenciami. alej kritizoval zasahovanie do cirkevnho magistria a potvrdil pozciu Svtej stolice, e zostane obrancom a podporovateom prv det. Komisiu obvinil z presadzovania ideologickho presvedenia a povedal, e kritizovan oblasti predstavuj tradin uenie Cirkvi, ktorm prispieva k spolonmu dobru spolonosti, a preto neme by zmenen.53 V reakcii aj na report Komisie pre prva dieaa vznikla petin iniciatva defendtheholysee.org, ktor podpsalo u okolo 100 000 ud. Predpokladme, e pnutia a trenice medzi Svtou stolicou a inmi ttmi alebo priamo intitciami OSN bud pokraova. Bude vemi zaujmav sledova tento vvoj.

2.2 Tri pontifikty Jn Pavol II., Benedikt XVI. a Frantiek

Vzah Svtej stolice k udskm prvam sa d vemi dobre ilustrova na vzahu, aktivitch a nzoroch ppeov, ktor s hlavou Svtej stolice k udskm prvam.

51

RUSE, Austin: Kicking the Church Out of the UN. [online]. New York: C-FAM [cit. 21. 10. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.crisismagazine.com/2013/kicking-thechurch-out-of-the-un>. 52 U.N. Panel Criticizes the Vatican Over Sexual Abuse; New York Times. Dostupn online na: <http://www.nytimes.com/2014/02/06/world/europe/un-panel-assails-vaticanover-sex-abuse-by-priests.html?_r=0> 53 Vatican blasts U.N. report on clergy sex abuse. USA TODAY. Dostupn online na: <http://www.usatoday.com/story/news/world/2014/02/05/vatican-united-nations-reportsex-abuse-abortion/5227903/> 21

Teraz sa pozrieme na vzah troch poslednch ppeov k udskm prvam. Otzky, ktor si kladieme s nasledovne: Repektovali ppei poas vkonu svojej prvomoci udsk prva? Povaovali udsk prva za dleit? Presadzovali udsk prva prostrednctvom svojich diplomatickch misi?

2.2.1 ppe Jn Pavol II. & udsk prva ampin udskch prv
Pontifikt Jna Pavla II. je povaovan za pontifikt udskch prv. Poda poskho ppea zkladom a cieom spoloenskho poriadku je udsk osoba a jej neodaten prva, ktor nepochdzaj z externho zdroja, ale vyplvaj zo samotnej prirodzenosti loveka, a teda iadna extern moc alebo sila ich neme zrui anulova.54 Poda Krysa udsko-prvny koncept Jna Pavla II. zaha aj kolektvne prvo na mier, ktor je zaloen na tyroch pilieroch: (1) udsk prva musia by repektovan; (2) mierov intitty medzi krajinami by mali by posilnen; (3) mus sa predchdza konfliktom medzi krajinami a maj by rieen v slade s princpom spravodlivosti (ekvity); (4) sa v zbrojen medzi krajinami je potrebn zanecha.55 Traer tvrd, e najviac konzistentnou a zdrazovanou tmou ppeovho posolstva bol apel na ochranu udskch prv a kritika poruovania udskch prv. udsk prva ppe identifikoval s misiou Cirkvi. V Singapure v roku 1986 vyhlsil, e mier je mon iba ak existuje spravodliv spoloensk poriadok, ktor garantuje prva kadho.56 V encyklike Centesimus Annus Jn Pavol II vymedzil konkrtnejie niektor hlavn udsk prva: (1) prvo na ivot, ktorho integrlnou sasou je prvo dieaa vyvin sa v matkinej maternici od momentu poatia; (2) prvo i v spolonej rodine a v morlnom prostred prispievajcom k rastu detskej osobnosti; (3) prvo kadho na osobn rozvoj a slobodu v poznvan pravdy; (4) prvo na podiel na prci, ktor vytvra rozumn pouvanie materilnych zdrojov; (5) prvo slobodne zaloi si rodinu, ma a vychovva deti prostrednctvom zodpovednho prstupu k vlastnej sexualite. Zrove plat, e zdrojom a syntzou tchto

54

CAJIAO, Silvio: Human rights in the Teachings of John Paul II. [online]. Bogot: [cit. 06. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.clerus.org/clerus/dati/2003-11/0513/07Pa25IN.html>. 55 KRYS, Roman. The Right to Peace According to Pope John Paul II.. s. 462 56 TRAER, Robert: Catholics and Human Rights. [online]. : [cit. 06. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://religionhumanrights.com/Religion/Christian/Catholic/catholics.fhr.htm>. 22

prv je nboensk sloboda chpan ako prvo i v pravde svojej viery a v slade s vlastnou transcendentlnou dstojnosou udskej osoby.57 Ppe Jn Pavol II bol znmy aj svojimi mnohmi apotolskmi cestami. V roku 1995 poas svojej cesty do Spojench ttov americkch na 50. zasadnut Valnho zhromadenia Organizcie spojench nrodov predniesol prejav, v ktorom zdraznil, e univerzlne udsk prva skutone existuj, s zakorenen v podstate udskej osoby, s to prva, ktor reflektuj objektvne a nedotknuten poiadavky univerzlneho morlneho zkona. V loveku existuje morlna logika, ktor umouje dialg medzi umi. Univerzlny morlny zkon vpsan do srdca kadho loveka je najvhodnejou gramatikou, ktor je potrebn na to aby svet vstpil do diskusie o svojej budcnosti.58 1. janura 1999 ppe v prejave k Svetovmu du mieru povedal, e jednou z najviac tragickch foriem diskrimincie je odmietanie etnickm skupinm a nrodnostnm meninm zkladn prvo na ich existenciu. Deje sa to ich potlanm alebo brutlnym ntenm k vysahovaniu alebo snahami o zoslabenie ich etnickej identity do takch rozmerov, e sa stvaj nerozpoznatenmi.59 Uvedomujeme si, e udskoprvny apel takho vekho ppea akm bol Jn Pavol II je nevyerpaten. Vo svojich prejavoch vdy zdrazoval dstojnos udskej osoby a udsk prva. Aj preto ho mnoh autori jeho pontifikt nazvaj pontifiktom udskch prv. In autori zdrazuj aj jeho zsluhy na porazen tyranskho komunizmu v Strednej a Vchodnej Eurpe.

2.2.2 kritick prstup k ponfiktu Jna Pavla II.

Nie kad povauje Jna Pavla II. za vekho loveka a svtca. Njdu sa aj autori, ktor kritizuj jeho konzervativizmus. Medzi vznamnch kritikov jeho pontifiktu patr
57

porov. Teaching on Human Rights. [online]. : Catholics for the common good [cit. 06. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://ccgaction.org/node/879>. 58 porov. ppe JN PAVOL II. : ADDRESS OF HIS HOLINESS JOHN PAUL II. [online]. : Organizcia spojench nrodov [cit. 07. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1995/october/documents/hf_jpii_spe_05101995_address-to-uno_en.html>. 59 porov. ppe JN PAVOL II. : MESSAGE OF HIS HOLINESS POPE JOHN PAUL II FOR THE CELEBRATION OF THE WORLD DAY OF PEACE. [online]. : Svt stolica [cit. 07. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/messages/peace/documents/hf_jpii_mes_14121998_xxxii-world-day-for-peace_en.html>. 23

vajiarsky teolg a profesor ekumenickej teolgie na Univerzite v Tbingene Hans Kng. Kng kritizuje pontifikt Jna Pavla II hlavne z teologickho hadiska. Spomna procesy vntri Cirkvi, ktor povauje za antikoncilov, reakn a triumfalistick. Krtko sa zmieuje aj o spolonosti, ke pe: na jednej strane kvetnat rei o udskch prvach, na druhej strane iadna realizovan spravodlivos voi teolgom a rdovm sestrm. Brlivo sa protestuje proti diskrimincii v spolonosti, v rmci Cirkvi s vak vystaven diskrimincii eny v otzke antikoncepcie, potratov a ordincie. Nape sa dlh encyklika o milosrdenstve, avak voi rozvedenm, ktor uzatvorili znovu manelstvo, voi desatiscom enatch kazov tu nie je milosrdenstva ani stopy a tak alej. Aj v tomto zmysle to s chud roky.60

2.2.3 ppe Benedikt XVI. & udsk prva

Kardinlske kolgium v roku 2005 zvolilo za ppea Katolckej cirkvi nemeckho kardinla Josepha Ratzingera. Kardinl Ratzinger dovtedy psobil ako prefekt Kongregcie pre nuku viery. Ppe Benedikt XVI. poas svojho pontifiktu predniesol vemi vea prejavov, ktor sa viac alebo menej tkali udskch prv. V roku 2008 poas svojej apotolskej cesty do Spojench ttov americkch vak predniesol prejav, ktor sa zaoberal udskmi prvami cel. Stalo sa tak 18. aprla v New Yorku poas stretnutia s lenmi valnho zhromadenia OSN. Nau pozornos zameriame na kritick prvky prejavu, ktor s na prejave najpozoruhodnejie. Benedikt XVI. upozoruje na rizik vedeckch vskumov a technologickho pokroku, ke na jednej strane spomna, e udstvo me by technolgiami vemi obohaten, ale zrove aj pripomna, e niekedy technolgie predstavuj zreten poruovanie poriadku stvorenia, priestor, ktor je kontradiktrny nielen k posvtnmu charakteru udskho ivota, ale aj udsk osoba a rodina s pozbaven svojej prirodzenej identity. Preto by medzinrodn aktivity mali by zameran nielen na racionlne pouvanie technolgii a vedy, ale musia tie objavi autentick obraz

60

KUNG. H. 2010. Mal djiny katolick crkve. Druh vydanie. Brno : Barrister & Principal, 2010. s. 131 - 132 24

stvorenia. Mali by vo svojej prci uplatova vedeck metdu, ktor skutone repektuje etick poiadavky prkazy.61 Benedikt XVI. pripomna aj nebezpeenstvo relativizmu ohrozujceho udsk prva. Poda neho s udsk prva zaloen na prirodzenom prve vpsanom do udskch sdc a prtomnom v rznych kultrach a civilizcich. Pokia bud udsk prva vymazan z tohto kontextu znamenalo by to obmedzenie ich rozsahu a vstpenie do relativistickej koncepcie, poda ktorej vznam a interpretcia udskch prv je rozlin a ich univerzlnos bude odmietnut v mene rznych kultrnych, politickch, socilnych a dokonca nboenskch pohadov. Tto nzorov rznorodos neme pretlai skutonos (fakt), e nie len udsk prva s univerzlne, ale tie aj udsk osoba, subjekt tchto prv, je univerzlna. 62 Benedikt XVI. v prejave pridva al kritick postreh, ke akcentuje riziko pozitivizmu: Sksenos ukazuje, e legalita asto prevauje nad spravodlivosou, ke s prva chpan ako exkluzvny vsledok legislatvnych procesov a normatvnych rozhodnut prostrednctvom rznych mocenskch orgnov. Ke s prva prezentovan len v pojmoch legality riskuj, e sa stan slabmi propozciami odtrhnutmi od etickch a racionlnych dimenzi, na ktorch s zaloen, a ktor s ich cieom.63 Mary Ann Glendon komentuje ppeovu sta inmi slovami, priom sa odvolva aj na americkch otcov zakladateov a ich Deklarciu nezvislosti: ...zkladn prva nie s kreovan vldou, s pred-politick.64 Glendon pripomna, e poda katolckeho uenia udsk prva vyvieraj z prirodzenho poriadku, ktorho pravidl mu by zistiten prostrednctvom tdia a sksenosti, a to lovekom veriacim aj neveriacim. Ak udsk prva bud odstrnen z tohto kontextu naru sa ich univerzlnos.65

61

porov. ppe BENEDIKT XVI. : ADDRESS OF HIS HOLINESS BENEDICT XVI. [online]. : Svt stolica [cit. 23. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2008/april/documents/hf_benxvi_spe_20080418_un-visit_en.html>. 62 tame 63 tame 64 pozri. GLENDON, Mary Ann. 2008. Justice and Human Rights: Reflections on the Address of Pope Benedict to the UN. In: The European Journal of International Law, ro. 19, 2008, . 5, s. 927. 65 tame 25

Na inom mieste ppe pripomna, e prve nboensk dimenzia udskej osoby a rozpoznanie transcendentlnej hodnoty kadho loveka me premiea srdcia ud a vies k odmietnutiu nsilia, terorizmu, vojny a presadzova spravodlivos a mier.66 V poslednej asti svojho prejavu sa ppe Benedikt XVI. dotka vemi aktulnej tmy. Silnejca sekularizcia v okcidentlnom svete zsadnm spsobom ohrozuje nboensk slobodu. V niektorch krajinch s u dnes vytvoren spoloensk podmienky, v ktorch sa z niektorch obanov stvaj udia druhej kategrie. Pozrieme sa na Benediktov prspevok k diskusii. Vol po ochrane prv spojench s nboenstvom hlavne vtedy ak sa dostvaj do konfliktu s prevaujcou sekulrnou ideolgiou alebo s exkluzvnym postavenm jednho dominantnho nboenstva v krajine. Pln garancia nboenskej slobody neme by limitovan len na slobodn vyznvanie nboenstva, ale mus venova nleit pozornos aj verejnej dimenzii nboenstva a mus umoova veriacim udom by sasou budovania spoloenskho poriadku.67 Ppe na zver svojho posolstva na pde OSN citujc zo svojej encykliky Spe Salvi pripomna, e: kad genercia stoj pred lohou novho namhavho hadania ako sprvnym spsobom usporiada udsk zleitosti.68 Druhm Benediktovm prspevkom, ktormu sa budeme venova je prejav adresovan diplomatickm zborom akreditovanm pri Svtej stolici, ktor odznel da 7. janura 2013. V porovnan s prejavom na pde OSN je tento prejav otvorenej, konkrtnej a jasnej. Pozrime sa teda na niektor jeho najviac pozoruhodn body. Poda Benedikta XVI. sme v sasnosti niekedy presveden, e pravda, spravodlivos a mier s utopick idely a poznanie pravdy sa zd by nemonm. Poda veobecnho presvedenia mierov aktivity spovaj iba v kompromisoch zameranch na mierov spolunavanie medzi rznymi umi alebo obanmi v rmci jednho nroda. Avak kresansk pohad na monos dosiahnutia mieru je in. Poda kresanskho presvedenia existuje siln spojivo medzi oslavou Boha a mierom medzi umi na Zemi. Mier nie je ovocm udskch snh, ale asou na samotnej Boej lske. Prve udsk zabdanie na Boha a jeho zlyhanie vzdva mu chvlu vedie k nrastu nsilia. A nsledne sa Benedikt XVI. pta ako meme dosiahnu autentick dialg ak zabdame
66 67

porov. BENEDIKT XVI. , ppe: ADDRESS OF HIS HOLINESS BENEDICT XVI. tame 68 porov. BENEDIKT XVI. , ppe: ADDRESS OF HIS HOLINESS BENEDICT XVI. 26

na objektvnu a transcendentlnu pravdu? Bez otvorenosti k transcendentlnej pravde sa udsk bytosti stvaj obeou relativizmu a strcaj schopnos kona sprvne a pracova na mieri.69 Na inom mieste prejavu ppe vol po repekte pre udsk ivot v kadej fze, m meme rozumie odmietnutie umelch potratov a pochvalne sa vyjadruje na adresu Rady Eurpy, ktorej Parlamentn zhromadenie schvlilo rezolciu volajcu po zkaze eutanzie ako myselnom zavraden spovajcom v konan alebo opomenut konania na odkzanom (zvislom) loveku. Nsledne Benedikt XVI. kritizuje legislatvu dekriminalizujcu umel potrat, ktor je vo vnom rozpore s morlnym zkonom. Zrove pripomna, e Katolcka Cirkev vdy ponka pochopenie a milosrdenstvo pre matku, ktor je toho sasou. Kritizuje aj Inter-American Court of Human Rights, ktor svojvone redefinoval moment poatia a oslabil ochranu nenarodenho dieaa.70 Ppe Benedikt XVI. nemohol opomen aj tmu nboenskej slobody. Tvrd, e je to otzka marginalizcie nboenstva v spoloenskom ivote niekedy len v podobe intolerancie alebo dokonca nsilm voi jednotlivcom, symbolom nboenskej identity a nboenskm intitcim. Na ochranu nboenskej slobody je nevyhnutn repektova prvo na vhradu vo svedom. Nerepektovanie prva na vhradu vo svedom v mene slobody a pluralizmu paradoxne otvra dvere intolerancii a ntenej uniformite.71 Benediktove pozcie ohadom udskch prv mono zaradi k silnej kritike sasnch tendenci. Budcnos je otvoren a je teda otzne, i Benediktova kritika zaujme predstaviteov OSN a diplomatickch misi alebo, i jeho slov nepadn na rodn pdu.

2.2.4 ppe Frantiek & udsk prva

Po prekvapujcom odstpen ppea Benedikta XVI., ktor ohlsil 11 februra 2013 nastpil na ppesky post - tie vemi prekvapujco - latinskoamerick kardinl Jorge Mario Bergoglio SJ. Tento jezuita prijal meno Frantiek.
69

porov. ppe BENEDIKT XVI. : ADDRESS OF HIS HOLINESS POPE BENEDICT XVI TO THE MEMBERS OF THE DIPLOMATIC CORPS ACCREDITED TO THE HOLY SEE. [online]. vatican.va: Svt stolica [cit. 23. 12. 2013]. Dostupn na internete: <http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2013/january/documents/hf_be n-xvi_spe_20130107_corpo-diplomatico_en.html>. 70 tame 71 tame 27

Ppe Frantiek v otzkach udskch prv ide v slade s lniou predchdzajcich ppeov. V podstate ani neme s inak. Pri pohade na jeho prv kroky mono sledova dve tendencie: 1. Ppe sa bude snai viac zdrazova socilne prva a kritizova v zpadnom svete prevaujci ekonomick model, ktor nehlad na chudobnejch. 2. Mono sledova snahu o zdrav, vybalansovanej prstup napr. v obhajobe prva na ivot nenarodench det. Menej obsesie a viac konzistentnej etiky ivota. Ppe zrove vemi silne vyjadril neshlas s leglnosou umelho potratu. Pozrime sa na niekoko vyjadren ppea Frantika dotkajcich sa problematiky udskch prv. Ako sme spomenuli ppe Frantiek sa bude snai dva v akcent na socilne prva. V jeho prvej encyklike Evangelii Gaudium podrobuje sasn spolonos tvrdej kritike. Frantiek chvli spechy, ktor prispievaj k rastu blahobytu ud, ale zrove dodva, e nemme zabda na skutonos, e vina muov a ien naej doby ije v nedostatku blahobytu s neblahmi dsledkami a pribdaj rzne patolgie. V bohatch krajinch sa strca rados zo ivota. Je potrebn bojova o ivot a asto sa preva s malou dstojnosou.72 Nsledne ppe svoju kritiku pritvrdzuje: Tak ako prikzanie nezabije kladie jasn hranice, aby zaistilo hodnotu udskho ivota, musme dnes poveda nie ekonmii vyraovania a nerovnosti. Tto ekonmia zabja. Nie je mon aby nevzbudzovala zujem skutonos, e starec nten i na ulici zomrel podchladenm, zatia o pokles kurzu na burze no. Toto je vyraovanie. U nie je mon tolerova skutonos, e sa vyhadzuje jedlo, ke existuj udia, ktor hladuj. To je nerovnos. Dnes je vetko vydan napospas konkurencii a zkona silnejieho, kde mocn poiera slabieho. V dsledku tejto situcie s obrovsk masy populcie vyraovane a marginalizovan: s bez prce, bez perspektvy, bez vchodsk. Sama udsk osoba je povaovan za konzumn tovar, ktor je mon poui a zahodi. Zaviedli sme skartan
72

porov. ppe FRANTIEK. 2013. Evangelii Gaudium. VATICAN CITY STATE: VATICAN PRESS, 2013. s. 44-45; Dostupn online: <http://www.vatican.va/holy_father/francesco/apost_exhortations/documents/papafrancesco_esortazione-ap_20131124_evangelii-gaudium_en.html> 28

kultru, ktor je dokonca presadzovan. Nejde u o len fenomn vykorisovania a tlaku, ale o nieo nov. Vyraovanm je zasiahnut prslunos k spolonosti, v ktorej sa ije u samotnho korea, pretoe spodina, perifria, i bezmocnos nie je v nej, ale mimo u. Vyraovanie nepredstavuj vykorisovan, ale odpadky, zbytky.73 Nsledne ppe dodva kritiku ideolgie vonho trhu, ktor tvrd, e prve von trh prinesie rovnos a socilnu inklziu. Poda ppea toto presvedenie nikdy nebolo potvrden a vyjadruje naivn vieru v dobrotu tch, ktor maj ekonomick moc a v sakralizovan mechanizmy panujceho ekonomickho systmu.74 A dodva: Takmer bez povimnutia strcame schopnos zaka scit tvrou v tvr vkrikom bolesti druhch, u neplaeme nad drmami druhch, ani ns nezaujma starostlivos o nich ako by to vetko bola zodpovednos, ktor je nm cudzia a netka sa ns. Kultra blahobytu ns uspva, ale znepokojuje ns, ke sa na trhu objav nieo, o sme si doteraz nekpili, zatia o vetky ivoty nien nedostatkom monost pokladme len za divadlo, ktor ns nijako neznekuduje.75 Na inom mieste pokrauje v kritike vzahu k peniazom: v pozad ekonomickej krzy je hlbok antropologick krza odmietnutie primtu udskej osoby. Sasn doba je poznaen idolatriou peaz a diktatrou neosobnej ekonmie pozbavenej skutonho udskho zmyslu.76 Ppe sa alej odvolva na Svtho Jna Chryzostoma, priom cituje jeho etick normu, poda ktorej ak sa lovek nedel s chudobnmi o svoj majetok je to ako by ich okrdal a bral im ivot. Tvrd, e peniaze musia sli loveku, nie nad nm vldnu.77 Siln kritiku poruovania prv det ppe predniesol aj v prejave diplomatickmu zboru da 13. janura 2014. Povedal, e: Mier je tie ohrozen kadm odmietnutm udskej dstojnosti, hlavne nedostatkom prstupu k obive. Nememe by ahostajn k tm, ktor trpia od hladu, obzvl k deom, ke myslme na to ak mnostv jedla s kad de
73 74

tame. s. 45 tame. 75 tame. s. 46 76 tame. s. 47 77 tame. s. 48 29

v mnohch astiach sveta predmetom toho o som nazval kultra vyhadzovania. Bohuia predmetom tejto kultry nie je len jedlo a nahraditen objekty, ale aj udsk bytosti samotn, ktor s vyraden ako zbyton. Naprklad je hrozn na to len pomyslie, e existuj deti obete umelho potratu, ktor nikdy neuvidia svetlo da; deti, ktor s pouvan ako vojaci, zneuit a zabit vo vojnovch konfliktoch; a deti, ktor s kupovan a predvan v modernej podobne otroctva obchodovania s umi, ktor je zloinom proti udskosti.78

78

ADDRESS OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE MEMBERS OF THE DIPLOMATIC CORPS ACCREDITED TO THE HOLY SEE, Sala Regia, Monday, 13 January 2014; Dostupn online: < http://www.vatican.va/holy_father/francesco/speeches/2014/january/documents/papafrancesco_20140113_corpo-diplomatico_en.html> 30

3. Svt stolica, udsk prva a Slovensko

Napriek tomu, e sa objavuj stle nov vzvy ohrozujce spolon dobro ako napr. genderov ideolgia, v tejto kapitole svoju pozornos zameriame na oblas nboenskej slobody. Tejto oblasti sa venujeme hlavne z dvodu, e prve Svt stolica (ako meme vidie aj v analze jej misi pri OSN alebo aktivt ppeov) povauje toto fundamentlne udsk prvo za prvo vekej dleitosti a zrove prvo, ktor je v sasnosti poruovan vo vekej miere.

3.1 nboensk sloboda a Slovensko

Tyransk komunistick reim zaloen na marxistickej, ateistickej a materialistickej ideolgii nboensk slobodu obmedzil na minimum. Vznamnm vyjadrenm odporu voi nespravodlivmu a neslobodnmu reimu sa stala tzv. Sviekov demontrcia za slobodu Cirkvi, ktor sa uskutonila da 25. marca 1988 v Bratislave.79 Po pde komunistickho reimu nastala rehabilitcia nboenskho ivota. Nastal proces zkonodarnch prav, z ktorch prv bola prijat 13. decembra 1989 a tkala sa zruenia tzv. nboenskch trestnch inov. Nsledne boli zruen normy, ktor zasahovali do autonmnych cirkevnch zleitosti a nastolila sa odluka Cirkvi od ttu v priateskej forme.80 Nastala nov etapa slobodnho psobenia Cirkv a nboenskch spolonost. V bvalom eskoslovensku bola prijat Listina zkladnch prv a slobd81, ktor nadobudla innos 8. 2. 1991. Listina obsahuje niekoko ustanoven tkajcich sa nboenskej slobody. Za relevantn pre nboensk slobodu pokladme tieto ustanovenia:

79

porov. ABO Martin. 2006. tt a cirkvi na Slovensku. Vvoj financovania cirkv. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2006. s.87 80 tame. 81 Predpis . 23/1991 Zb. stavn zkon, ktorm sa uvdza LISTINA ZKLADNCH PRV A SLOBD ako stavn zkon Federlneho zhromadenia eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky. 31

udia s slobodn a rovn v dstojnosti i v prvach. Zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten. tt je zaloen na demokratickch hodnotch a nesmie sa viaza ani na vlun ideolgiu ani na nboensk vyznanie. ttnu moc mono uplatova iba v prpadoch a v medziach ustanovench zkonom, a to spsobom ktor ustanov zkon. Kad me kona, o nie je zkonom zakzan, a nikoho nemono nti, aby konal nieo, o zkon neuklad. Zkladn prva a slobody sa zaruuj vetkm bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a nboenstva, politickho i inho zmania, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnostnej alebo etnickej menine, majetku, rodu alebo inho postavenia. Nikomu nemono spsobi ujmu na prvach pre uplatovanie jeho zkladnch prv a slobd. Povinnosti mono uklada iba na zklade zkona a v jeho medziach a len pri zachovan zkladnch prv a slobd. Kad m spsobilos na prva. Sloboda myslenia, svedomia a nboenskho vyznania je zaruen. Kad m prvo zmeni svoje nboenstvo alebo vieru alebo by bez nboenskho vyznania. Nikoho nemono nti, aby vykonval vojensk slubu, ak je to v rozpore s jeho svedomm alebo s jeho nboenskm vyznanm. Podrobnosti ustanov zkon.

32

Kad m prvo slobodne prejavova svoje nboenstvo alebo vieru bu sm, alebo spolone s inmi, skromne alebo verejne, bohoslubou, vyuovanm, nboenskmi konmi alebo zachovvanm obradu. Cirkvi a nboensk spolonosti spravuj svoje zleitosti, najm zriauj svoje orgny, ustanovuj svojich duchovnch a zakladaj rehon a in cirkevn intitcie nezvisle od ttnych orgnov. Zkon ustanov podmienky vyuovania nboenstva na ttnych kolch. Obania maj prvo postavi sa na odpor proti kadmu, kto by odstraoval demokratick poriadok udskch prv a zkladnch slobd, zaloen Listinou, ak je znemonen innos stavnch orgnov a inn pouitie zkonnch prostriedkov.82

stava Slovenskej republiky, ktor nadobudla innos 1. 10. 1992 obsahuje takmer identick katalg ustanoven ohadom nboenskej slobody ako Listina zkladnch prv a slobd. Ustanovenia Listiny zkladnch prv a slobd preber aj zkon zo 4. jla 1991 o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost. Spomenieme niektor zaujmav ustanovenia zkona: Kad m prvo slobodne ri svoju nboensk vieru alebo svoje presvedenie by bez vyznania. Nikoho nemono nti vyznva akkovek nboensk vieru alebo nti ho by bez vyznania. Vyznvanie nboenskej viery nesmie by dvodom k obmedzeniu stavou zaruench prv a slobd obanov, najm prva na vzdelanie, vobu a vkon povolania a prstup k informcim. O nboenskej vchove det do dovenia 15 rokov ich veku rozhoduj ich zkonn zstupcovia. Vetky cirkvi a nboensk spolonosti maj pred zkonom rovnak postavenie.

82

tame. 33

Cirkvi a nboensk spolonosti poda tohto zkona s prvnick osoby. tt uznva povinnos mlanlivosti osb poverench vykonva duchovensk innos.83 Zkon o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost

ustanovuje aj alie prva registrovanch cirkv a nboenskch spolonost. Domnievame sa vak, e niekedy ide zkon o do prlinch podrobnost, ke ustanovuje prva, ktor s s ohadom na stavn reim Slovenskej republiky plne zrejm napr. zkon hovor o prve vlastni nboensk literatru v ubovonom jazyku a za podmienok ustanovench veobecne zvznmi prvnymi predpismi ju ri84 alebo voli si duchovn alebo rehon stav a rozhodova sa pre ivot v komunitch, rdoch a podobnch spoloenstvch85 Zkonodarca resp. zkonotvorca zrejme vychdzal z historickch sksenost, ke skutonosti nm dnes plne zrejm a samozrejm, nie vdy takmi boli. V 6 zkon demontratvne ustanovuje niektor innost, ktor mu cirkvi a nboensk spolonosti pri plnen svojho poslania vykonva:

Cirkvi a nboensk spolonosti mu na plnenie svojho poslania najm: a) slobodne urova svoje nboensk uenie a obrady;

b) vydva vntorn predpisy, pokia nie s v rozpore so veobecne zvznmi prvnymi predpismi; c) poskytova duchovn a hmotn sluby; d) vyuova nboenstvo;

83

Predpis . 308/1991 Zb. Zkon o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost 84 tame. 85 tame. 34

e) vyuova a vychovva svojich duchovnch aj laickch pracovnkov vo vlastnch kolch a inch zariadeniach i na vysokch bohosloveckch kolch a bohosloveckch fakultch za podmienok ustanovench veobecne zvznmi prvnymi predpismi; f) organizova bez oznmenia svoje zhromadenia; g) vlastni hnuten a nehnuten majetok a ma in majetkov a nehmotn prva; h) zriaova a prevdzkova elov zariadenia; i) prevdzkova tla, nakladatestv, vydavatestv a tlaiarne; j) zaklada a prevdzkova vlastn kultrne intitcie a zariadenia; k) zriaova a prevdzkova vlastn zdravotncke zariadenia a zariadenia socilnych sluieb a zastova sa na poskytovan tchto sluieb aj v ttnych zariadeniach v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi; l) vysiela svojich zstupcov do zahraniia a prijma zstupcov cirkv a nboenskch spolonost zo zahraniia.86 Odsek 2 6 zrove ustanovuje obmedzenia pre vkon tchto innost: Vkon innost uvedench v odseku 1 nesmie by v rozpore s stavou, nesmie ohrozova bezpenos obanov a verejn poriadok, zdravie a mravnos alebo prva a slobody druhch, nezvislos a zemn celistvos ttu.

Ak je zkon . 308/1991 sasou prvneho systmu, v ktorho stave je napsane, e kad me kona to o zkon nezakazuje, tak vidme podrobn rozpisovanie innost,
86

Predpis . 308/1991 Zb. Zkon o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost; Dostupn online na: <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991308> 35

ktor mu cirkvi a nboensk spolonosti vykonva ako nadbyton. Zrove v odseku 2 6 vidme mierne riziko pre vkon tchto innost, kee je relativizovan inter alia zkazom ohrozovania verejnho poriadku, mravnosou alebo prvami a slobodami druhch. Netvrdme, e vkon tchto innost m by absoltny, ale skr si uvedomujeme riziko sdneho aktivizmu87 alebo sdnej interpretcie, ktor by mohla slobodn vkon uvedench innost nespravodlivo obmedzi. alm obmedzenm nboenskej slobody je ustanovenie v 11, poda ktorho nvrh na registrciu cirkvi alebo nboenskej spolonosti je mon poda len v prpade ak sa k cirkvi alebo nboenskej spolonosti hlsi najmenej 20 000 plnoletch lenov, ktor maj trval pobyt na zem Slovenskej republiky a s obanmi Slovenskej republiky.88 Medzi alie vznamn udalosti spojen so slobodnou innosou cirkv a nboenskch spolonosti patr novela zkona o rodine . 234/1992, ktor obnovila s innosou od 1. 7. 1992 tradin alternatvnu formu uzatvrania manelstva s tm, e cirkevn sobe maj aj civilnoprvnu innos.89 alej zkonom . 586/1992 o dan z prjmov boli od zdanenia osloboden vnosy z kostolnch zbierok, prjmy za cirkevn kony a prspevky lenov registrovanch cirkv a nboenskch spolonost.90 Repektovanie, resp. nezasahovanie ttu do vlastnckych prv v svislosti s innosou cirkv a nboenskch spolonost, ktor s tie udsk prva pokladme za sprvne.

3.1.1 Eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd

Slovensk republika je lenom Rady Eurpy a zrove aj signatrom Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. V slade s Dohovorom je ustanoven

87

sdny aktivizmus - Poda Blacks Law Dictionary je filozofia sdneho rozhodovania, ke sudcovia riadia svoje rozhodovanie okrem inch faktorov aj svojimi osobnmi nzormi na verejn politiku.; Judicial activism. Wikipedia Foundation. Dostupn online na <http://en.wikipedia.org/wiki/Judicial_activism>; Poda ns je sdny aktivizmus zvanm poruovanm zkladnch zsad prvneho ttu a delenia verejnej moci v demokratickom prvnom tte. V prvnom tte tvor prvo moc legislatvna, ktor je volen volimi vo vobch. V prpade sdneho aktivizmu prvo tvoria sudcovia v rozpore s ich poslanm v demokratickom prvnom tte. Prvo tvoren sudcami poda ns nem legitimitu. 88 11 predpisu . 308/1991 Zb. Zkon o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost 89 ABO Martin. 2006. tt a cirkvi na Slovensku. Vvoj financovania cirkv. Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2006. s.92 90 tame 36

Eurpsky sd pre udsk prva so sdlom v trasburgu, ktor m bohat innos v ochrane udskch prv a patr medzi vznamn intrumenty ochrany udskch prv v Eurpe. Dohovor ustanovuje k lnku 9 nasledovn prva pre obanov Slovenskej republiky v oblasti nboenskej slobody: lnok 9 Sloboda myslenia, svedomia a nboenstva 1. Kad m prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenstva; toto prvo zaha slobodu zmeni nboenstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavova nboenstvo alebo vieru sm alebo spolone s inmi, verejne alebo skromne, bohoslubou, vyuovanm, nboenskmi konmi a zachovvanm obradov. 2. Sloboda prejavova nboenstvo alebo vieru me podlieha len takm obmedzeniam, ktor s stanoven zkonom, a ktor s nevyhnutn v demokratickej spolonosti v zujme verejnej bezpenosti, ochrany verejnho poriadku, zdravia alebo morlky alebo na ochranu prv a slobd inch.91 Zrove Dohovor v lnku 14 ustanovuje zkaz diskrimincie zaloenom na akomkovek dvode: lnok 14 Zkaz diskrimincie Uvanie prv a slobd priznanch tmto dohovorom mus by zabezpeen bez diskrimincie zaloenej na akomkovek dvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, nboenstvo, politick alebo in zmanie, nrodnostn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnostnej menine, majetok, rod alebo in postavenie.

91

Eurpsky dohovor o udskch prvach. Dostupn online na: <http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf> 37

3.1.2 Magnum Opus nboenskej slobody na Slovensku - Zkladn zmluva medzi Slovenskou republikou a Svtou stolicou.
Od roku 1995 zaala pracova odborn skupina pre pravu vzahu ttu a Katolckej cirkvi zloen zo zstupcov Konferencie biskupov Slovenska a zstupcov ttnej sprvy. Skupina kontatovala, e prijatie medzinrodnej zmluvy medzi Svtou stolicou a Slovenskou republikou je mon. Neskr sa zamietla idea uzavretia konkordtu a dohodli sa na uzatvoren medzinrodnch zmlv v konkrtnych oblastiach.92 Nsledne prebehol proces vyjednvania a konen znenie textu podpsali vo Vatikne 24. 11. 2000 predseda vldy Slovenskej republiky Mikul Dzurinda a ttny tajomnk Jeho Svtosti J. Em. kardinl Angelo Sodano. Po vmene ratifikanch listn nadobudla zmluva platnos.93 Zkladn zmluva obsahuje preambulu a 25 lnkov. V preambule sa zmluvn strany hlsia k medzinrodne uznvanm princpom nboenskej slobody, na vznamn poslanie Katolckej cirkvi v dejinch Slovenska, ako aj na jej aktulnu lohu v socilnej, morlnej a kultrnej oblasti. Tie sa hlsia k cyrilo-metodskmu duchovnmu dedistvu a deklaruj vu prispieva k celkovmu duchovnmu a materilnemu dobru loveka a spolonmu dobru. Zkladn zmluva obsahuje niekoko zsadnch ustanoven vysokej prvnej (normatvnej) sily, ktor sa tkaj obanov Slovenskej republiky hlsiacich sa ku Katolckej cirkvi, ktor je najvou kresanskou cirkvou na Slovensku. Zkladn zmluva m vak vek vznam aj pre ostatn kresansk cirkvi, kee nsledne boli prijat dohody medzi ttom a ostatnmi cirkvami a nboenskmi spolonosami. Pozrime sa na niektor ustanovenia Zkladnej zmluvy: Slovensk republika uznva prvo Katolckej cirkvi v Slovenskej republike a jej lenov na slobodn a nezvisl psobenie, ktor zaha najm verejn vyznvanie, hlsanie a uskutoovanie katolckej viery, slobodu pri plnen poslania Katolckej cirkvi, vykonvanie jej kompetenci ustanovench knonickm prvom,

92

ABO, M. 2006. tt a cirkvi na Slovensku : Vvoj financovania cirkv. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2006. s. 103 93 tame 38

vykonvanie vlastnckeho prva k jej finannm a materilnym prostriedkom a spravovanie jej vntornch vec. Katolcka cirkev m prvo zriaova prvnick osoby. Slovensk republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich psobenia. innos tchto prvnickch osb mus by v slade s prvnym poriadkom Slovenskej republiky. Katolcka cirkev m prvo vykonva apotolsk poslanie, najm liturgick obrady a nboensk kony, hlsa a vyuova katolcku nuku. Slovensk republika garantuje nedotknutenos posvtnch miest, ktor s v slade s knonickm prvom uren na vykonvanie nboenskch konov. Pod nedotknutenosou posvtnho miesta rozumej zmluvn strany ochranu tohto miesta, spovajcu v zamedzen jeho pouitia na in ely, ne ktorm sli v slade s knonickm prvom, a v zamedzen naruenia jeho dstojnosti. Slovensk republika uznva kadmu prvo uplatova vhrady vo svedom poda vierounch a mravounch zsad Katolckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto prva ustanov osobitn medzinrodn zmluva uzavret medzi zmluvnmi stranami.

Na tomto mieste sa nachdza vemi dleit udsk prvo prvo kadho uplatni si vhradu vo svedom. Zrove treba doda, e uplatnenie vhrady vo svedom poda Zkladnej zmluvy prichdza do vahy len poda vierounch a mravounch zsad Katolckej cirkvi. Inak sa uvedenmu prvu hovor aj sloboda svedomia. Poda Mareka mida, ktor pracoval na znen textu Zkladnej zmluvy je sloboda svedom ia monos sprvania v slade so svedomm ako nezvislm a personlnym imperatvom sprvania loveka vyplvajcim bu z nboenskho presvedenia, viery alebo etickch noriem netkajcich sa nboenskho presvedenia.94 V slade zo Zkladnou zmluvou je Slovensk republika ete povinn prija osobitn zmluvu, ktorou zabezpe prvo na vhradu vo svedom.

94

MID. M: K podstate zmyslu slobody svedomia a slobody nboenstva 39

Spovedn tajomstvo je nedotknuten. Nedotknutenos spovednho tajomstva zaha prvo odmietnu vypoveda pred ttnymi orgnmi Slovenskej republiky. Slovensk republika garantuje aj nedotknutenos tajomstva informcie, ktor bola stne alebo psomne zveren pod podmienkou mlanlivosti osobe poverenej pastoranou starostlivosou. Zmluvn strany bud spolupracova na ochrane a podpore manelstva, ako aj rodiny, ktor z manelstva pochdza.

Starostlivos o deti a ich vchova s prvom a povinnosou rodiov. Rodiia maj prvo vychovva deti v slade s vierounmi a mravounmi zsadami Katolckej cirkvi. Osoby s katolckym vierovyznanm maj vo vchovno-vzdelvacom procese prvo uplatova svoje presvedenie, pokia ide o vchovu k rodiovstvu, v slade so zsadami kresanskej etiky. Katolcka cirkev m prvo vykonva pastoran starostlivos o veriacich v stavoch na vkon vzby a v npravnovchovnch stavoch na vkon trestu odatia slobody. Katolcka cirkev m prvo vykonva vzdelvaciu, vchovn, vedeckovskumn, misijn, charitatvnu, zdravotncku a socilnu innos. Katolcka cirkev m prvo vstupova v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprvnych spoloenskch informanch prostriedkov. Katolcka cirkev m prvo vstupova v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprvnych spoloenskch informanch prostriedkov. Katolcka cirkev m prvo organizova kostoln zbierky. Prjmy z hospodrenia s takto zskanmi prostriedkami nepodliehaj zdaneniu, ani povinnosti verejnho vytovania.

40

Zkladn zmluva upravuje aj alie oblasti psobenia Katolckej cirkvi na Slovensku, vak na ely naej prce sa nm zd by ilustratvny prklad uvedench prvnych sentenci zo zmluvy ako dostaton na preukzanie charakteru zmluvy a jej vekho vznamu pre nboensk slobodu v Slovenskej republike.

41

4. Intolerancia a diskrimincia voi kresanom

4.1 Anti-kresansk sentiment
Prenasledovanie kresanov nie je len zleitosou prvch storo nho letopotu. Dialo sa v priebehu celch dejn. Znme s prenasledovania v Rmskej ri, poas franczskej revolcie (hlavne v provincii Vende), v panielsku poas obianskej vojny, ale aj obete nacionlneho a internacionlneho socializmu. Kresansk misionrska organizcia Open Doors odhaduje, e dnes okolo 100 milinov kresanov el perzekcii hlavne v moslimskch krajinch ako Saudsk Arbia a Pakistan.95 Tma recentnho prenasledovania kresanov je pre Svt stolicu mimoriadne dleit. Naposledy sa na obranu prenasledovanch kresanov vyjadril ppe Frantiek na Sviatok sv. tefana. Vyjadril im solidaritu a spomenul, e prenasledovanie sa deje aj v krajinch, kde je nboensk sloboda garantovan na papieri, ale realita je plne in.96 Je vecou naej vekej starostlivosti, e aj dnes v okcidentlnom svete narast poet prpadov nie len anti-kresanskho sentimentu, ale niekedy priamej a myselnej diskrimincie legalizovanej zkonom. Povaujeme tieto tendencie za vemi vne, a preto sme sa rozhodli venova diskrimincii a intolerancii voi kresanom as naej prce. Uvedomujeme si, e zvanos prenasledovania kresanov v okcidentlnom svete je neporovnatene niia ako naprklad v Severnej Krei, kde je by kresanom - zakzan. Tie situcia v krajinch ako je Sria, Somlsko alebo Irak je ovea zvanejia ako v Severnej Amerike alebo v Eurpe.

4.2 Intolerancia a diskrimincia kresanov v Eurpe

V ase psania tchto slov je to u 10 rokov od prpadu Buttiglione, ktor sa stal vznamnm medznkom. Rocco Buttiglione bol kandidt talianskej vldy na post
95

The 50 countries where persecution of Christians is most severe . [online]. opendoorsuk.org: Open Doors 10. 2. 2014 [cit. 11. 02. 2014]. Dostupn na internete: <http://www.opendoorsuk.org/persecution/country_profiles.php>. 96 Pope Francis: Angelus appeal on behalf of persecuted Christians. [online]. Vatican City State: news.va 26. 12. 2013 [cit. 11. 02. 2014]. Dostupn na internete: <http://www.news.va/en/news/pope-francis-angelus-appeal-on-behalf-of-persecute>. 42

eurokomisra pre vntro a spravodlivos. Komisrom sa vak nakoniec nestal. Niektor poslanci z Vboru pre obianske slobody z dvodu, e povauje homosexulne konanie za hriech a elom rodiny je aby ena mala deti a aby sa mohli tei z ochrany mua, ktor sa o rodinu star, sa postarali o odmietnutie nvrhu jeho nomincie.97 Buttiglione je kresan a univerzitn profesor, ktor m poves mierumilovnho a ctyhodnho profesora. Poda Palka tto kauza znamen nov ru. Tvrd, e avica na Zpade v tejto kauze povedala katolkom otvorene to ist, o im hovorila nedvno na komunistickom Vchode komunistick avica.98 De facto katolk, ktor sa hlsi k svojej viere nie je spsobil zastva politick funkciu.99 Je to skutone tak? Kniha Levy prichdzaj bvalho poslanca Nrodnej rady Slovenskej republiky a ministra vntra, Vladimra Palka, poukazuje na vemi nebezpen tendencie a zrove pomenva aj relne prpady, v ktorch boli kresania diskriminovan. Situciu na Starom kontinente vak me zmeni islamsk nboenstvo. Plat, e budcnos je otvoren a je vemi ak ju predvda. Antikresansk sentiment me ma rzne podoby ako s antiklerikalizmus, antikatolicizmus, antiprotestantizmus, antimormonizmus, antiteizmus. Vemi ast s nenvistn prejavy na internete, pokodenia cirkevnch budov, cintornov, pamtnkov, verblne alebo fyzick toky, uranie a zosmieovanie nboenskch symbolov, doktrn, vytvranie prostredia neprajnosti na pracovisku, v kole, vo verejnom ivote. Vemi ast je obmedzovanie slobody prejavu, nerepektovanie slobody svedomia, prva rodiov vzdelva a vychovva svoje deti v slade s vlastnm nboenskm a filozofickm presvedenm, at. Prpadmi intolerancie a diskrimincie kresanov v Eurpe sa zaal zaobera Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians. Intitt je lenom Fundamental Rights Platform of the EU-Fundamental Rights Agency. Jeho cieom je poskytn intitcim Eurpskej nie, OSCE, Rade Eurpy, OSN alebo Rade katolckych biskupskch konferenci v Eurpe, objektvne a spoahliv informcie o intolerancii

97

PALKO. V. 2012. Levy prichdzaj. Preo Eurpa a Amerika smeruj k novej tyranii. Preov : Vydavatestvo Michala Vaka, 2012, s. 32 98 tame. 99 tame. 43

a diskrimincii

kresanov

v Eurpe.

Observator

je

mimovldnou

a neziskovou

organizciou, ktor sdli vo Viedni a na jej ele stoj doktorka Gudrun Kugler.100 Pozrime sa na report intittu z roku 2012. Mnoh eurpske krajiny dlhodobo maj alebo v poslednch dekdach prijali zkony, ktorch uplatovanie predstavuje intoleranciu a diskriminciu voi kresanom. V Raksku farmaceuti nemaj explicitne garantovan prvo na vhradu vo svedom. To znamen, e mu by nten vydva abortvne tabletky. Raksky trestn zkonnk sce obsahuje vnimku pre lekrov pri umelch potratoch, ale nie pre farmaceutov. Je nevyhnutn aby prvo v Raksku explicitne rozpoznalo slobodu svedomia pre farmaceutov.101 Matrikri v Belgicku nemu v slade zo svojm svedomm odmietnu zaregistrova tzv. manelstvo homosexulov. Tie majitelia sobnych priestorov sa nemu vyhn poskytovaniu tzv. homosexulnych sobov.102 V eskej republike je tie obmedzen sloboda svedomia. Farmaceuti maj prvo odmietnu predva abortvne prpravky len vtedy ak kupca m monos kpi si prpravky od inho lekrnika.103 Franczsko: Napriek tomu, e de jure lekr nemus vykonva umel potraty a tie prodn asistentka, sestra alebo lekrsky asistent nemu by nten participova na umelch potratoch, realita je plne in. Z dvodu organizcie nemocnc, nedostatku personlu a tlaku ostatnch lekrov je odmietnutie vykonania umelho potratu na zkladne vhradu vo svedom vemi nron. S podobnmi problmami sa stretvaj aj tudenti medicny, pre ktorch je takmer nemon spene ukoni tdium bez to aby vykonali umel potrat.104

100 101

Dostupn online na: <http://www.intoleranceagainstchristians.eu> REPORT 2012. Legal restrictions affecting christians. Cases of intolerance or discrimination against christians. Dostupn online na: <http://www.intoleranceagainstchristians.eu/fileadmin/user_upload/reports/Legal_Limitati ons_Affecting_Christians_as_well_as_Cases_of_2012_Webversion_of_Report_by_OIDA C.pdf> 102 tame. 103 tame. 104 tame. 44

Vo Franczsku navye farmaceuti nemaj monos vhrady vo svedom, a teda odmietnu abortvne prpravky. Problm tie nastva v prpade pasvnej eutanzie.105 rsko: Etick kdex pre farmaceutov v rsku vyaduje aby vetci farmaceuti predvali vetko o je poda prva prstupn v tte. To znamen, e aj tzv. tabletku po. rska stava m siln garancie nboenskej slobody, ale ak by farmaceut odmietol predva tabletku po znamenalo by to, e by musel alova svojho zamestnvatea na sde a namieta svoje stavn prva. To vak me by finanne vemi nron, a preto vina farmaceutov ich v praxi predva alebo radej podaj vpove.106 V rsku me s matrikr do vzenia a na es mesiacov za to, e odmietne celebrova sob pru rovnakho pohlavia. Zatia o cirkvi nie s ntene poskytova poehnanie pre tak pry priamo, mu by pokutovan prenaja ich priestory pre pry rovnakho pohlavia, ktor ich chc poui na recepciu.107 Litva: Lekri a tudenti medicny v oblasti gynekolgie nepovaj explicitn prvo na vhradu vo svedom. Dobrou sprvou je, e v parlamente maj zastpenie politici, ktor toto prvu chc uzkoni. Politick diskusia stle prebieha.108 Posko: Sasn prvo neposkytuje monos odmietnu predva prpravky s vnimkou vemi pecifickch prpadov. ttne orgny mu oda licenciu prevdzkova lekre nefunguje v slade s tmito poiadavkami.109 Napriek tomu, e potratov legislatva v Posku je vemi retriktvna explicitne neumouje vhradu vo svedom iadnemu zo zdravotnkov, ktor sa podieaj na leglnom potrate. Tie vznik nebezpeenstvo, e tudenti medicny budci gynekolgovia bud nten vykonva umel potraty ako sas kolskch osnov.110 panielsko: Zkon o sexulnom a reproduknom zdrav N 2/2010 reguluje myseln preruenie tehotenstva. Prvo na vhradu vo svedom je garantovan len tm zdravotnckym pracovnkom, ktor sa priamo zastuj na zkroku umelho potratu. Od

105 106

tame. tame. 107 tame. 108 tame. 109 tame. 110 tame. 45

lekrnikov sa vyaduje aby ponkali a vydvali vetky zkone zaregistrovan lieky bez ohadu na vhradu vo svedom.111 Matrikri nemaj dovolen odmietnu vykona obrad uzavretia manelstva homosexulneho pru. Sudca Juez de Paz z mesta Pinto bol nten rezignova, pretoe odmietol uzkoni homosexulny zvzok.112 vdsko: V krajine vbec neexistuje legislatva, ktor by umoovala vhradu vo svedom pre zdravotnckych pracovnkov, lekrov, zdravotn sestry, tudentov medicny a farmaceutov.113 Vek Britnia: Zkon z roku 1967 sce ustanovuje monos vhrady vo svedom pri vykonvan umelch potratov. Avak rozsah uplatovania tejto klauzuly je predmetom ntlaku. V roku 2012 dve prodn asistentky v ktsku boli pouen zo strany sdu, e musia zaa in prodn asistentky vykonva umel potraty, ak o to iada vedenie nemocnice. Tie v roku 2012 Veobecn lekrska rada vydala stanovisko, poda ktorho lekri musia by pripraven odloi ich osobn presvedenia vo vzahu k mnohm kontroverznm praktikm vrtane predpisovania antikoncepci (vrtane tzv. tabletky po), informova eny o umelom potrate a vykonva tzv. opercie zmeny pohlavia.114 V poslednch rokoch sme mohli by svedkami mnohch podobnch prpadov, kde kresan poadoval vhradu vo svedom, pretoe nemohol schvaova alebo shlasi s homosexulnym sprvanm. Nsledne bol donten prispsobi sa alebo poda vpove. Naprklad v roku 2006, Lillian Ladele, sksen matrikrka bola nten spolupodiea sa na obrade homosexulneho pru. Namiesto toho aby bolo jej kresansk presvedenie chrnen, bola prepusten. Podobnch prpadov sa objavilo vo Vekej Britnii viacero.115 Jedno z alch oblast, kde sa prejavuje intolerancia a diskrimincia voi kresanom je sloboda prejavu. V poslednom obdob dochdza k trestaniu ud za citovanie z Biblie alebo ak svojimi vlastnmi slovami vyjadrovali kresansk nzory. Obmedzovanie slobody prejavu vedie k autocenzre.116 Poda ns takto autocenzra spsobuje vntorn naptia,

111 112

tame. tame. 113 tame. 114 tame. 115 tame. 116 tame. 46

ktor mu asto vies k skratovmu konaniu. Uznvame, e sloboda vyjadrovania neme by plne absoltna a potrebn je hadanie sprvneho balansu. Pozrime sa na niektor prpady:

Zkony proti tzv. nenvistnej rei (hate speech) s vemi prsne vo Franczsku. Odkedy plat zkon z 8. decembra 2004 akkovek reov prejav diskrimincie proti homosexulom je zakzan. Naprklad kresania nemu verejne poveda, e by v homosexulnom vzahu je hriech. Nsledkom toho je, e nikto nekritizuje homosexualitu v televzii, rdiu alebo v novinch.117 vdsko: vdsky trestn zkon obsahuje zloin agitcie proti nrodnostnej alebo etnickej skupine a ustanovuje za maximlny trest dva roky vo vzen. vdska vlda zadrala tyroch aktivistov, ktor chceli spusti diskusiu o nedostatku objektivity vo vzdelvan v vdskych kolch distribciou letkov o homosexulnej agende. vdsky najvy sd uznal, e navrhovate m prvo vyjadrova svoje mylienky, ale zistil, e tvrdenie v tomto prpade boli prli agresvne. Traja aktivisti boli peane pokutovan sumou od 200 do 2000 a tvrt aktivista bol podmienene odsden.118 Vek Britnia: Poda Zkona o verejnom poriadku z roku 1986 je kriminlnym inom poui toiace slov alebo sprvanie, ktor je schopn spsobi obaovanie, poplach alebo tiese. Tento zkon bol pvodne prijat s cieom potla futbalov chuliganizmus, ale v poslednej dobe tento zkon viedol k zatknutiu a sthaniu mnohch kresanskch poulinch kazateov. Naprklad v roku 2008 Anthony Rollins bol zatknut za prejavenie svojho nzoru, e homosexulne sprvanie je morlne nesprvne a v roku 2010 al kazate, Dale McAlpine, bol zatknut a trvil sedem hodn v policajnej cele. Pokia voi tmto kazateom boli obvinenia stiahnut, in udia boli predveden pred sd aby oistili svoje meno a niektor boli usveden. Pro-life aktivisti boli sthan za demontrovanie pre potratovou klinikou a v roku 2009 kresansk pr bol sthan za nenvistn re za dajn napadnutie moslima v skromnej konverzcii.119 Medzi aliu oblas kde kresania v Eurpe elia obmedzovaniu na svojich prvach je slobodn zhromaovanie. Slobodn zhromaovanie je niekedy obmedzovan
117 118

tame. tame. 119 tame. 47

extrmistickmi skupinami, ktor s dokonca financovan z verejnch zdrojov. To by malo by okamite zastaven. Pozrime sa na prpady:

Raksko: Legislatva proti nebezpenmu prenasledovaniu (stalking) sa pouva proti konzultcim na chodnku alebo proti tzv. picketing120 25. oktbra 2011 ttny sd v meste Graz zmenil rozsudok sdu prvho stupa a odsdil pro-life aktivistov na zaplatenie finannej pokuty z dvodu nebezpenho prenasledovania. Sd extenzvnou interpretciou stalking-u zasiahol do prva slobodne sa zdruova. V Raksku tie prebiehaj snahy zakza pro-life manifestcie v okol abornch klink. Tieto opatrenia mu znovu vies k potlaniu prv obanov kresanskho vierovyznania.121 Nemecko: Taktie dochdza k snahm obmedzi slobodu zhromaovania pred abornmi klinikami. V mestch Mnchov a Freiburg u boli tieto aktivity obmedzen.122 Protinboensk skupiny vytvraj prostredie neprajnosti k slobodnej verejnej diskusii. ast s defaman kampane, vytvranie negatvnych stereotypov a nenvis. Aktivisti fyzicky zabrnili profesorovi vstpi do auditria. Anti-nboensk slogany a obrzky sa pouvaj v zraujcom kontexte verejne sa niia kre, objavil sa obraz Jeia ako prasaa alebo slogany ako Sme to na to aby sme zranili vae city alebo Ak by Mria mala interrupciu zbavili by sme sa ud ako vy. Takto fyzick alebo verblne nsiln toky s vykonvan zo strany anti-nboenskch skupn a zasahuj do nboenskej slobody a tie naraj socilnu kohziu. Policajti asto nevedia ako maj reagova v takchto prpadoch. Niektor z tchto agresvnych organizcii dokonca poberaj verejn dotcie. Je vemi dleit aby organizcie, ktor nerepektuj slobodu zhromaovania nedostvali dotcie z verejnch zdrojov.123 Franczsko: Prvna norma z roku 1993 tzv. loi Neiertz vytvorila nov priestupok robi obtrukcie interrupcim. Z tohto dvodu manifestcie pred nemocnicami s zakzan. Znmy lekr a embryolg, Xavier Dor, bol odsden a uvznen niekoko krt,
120

Pojem picketing by sa dal preloi ako odchytvanie. Ide o snahu pro-life aktivistov presvedi enu, ktor ide na vykonanie umelho potratu aby zmenila svoj nzor. 121 REPORT 2012. Legal restrictions affecting christians. Cases of intolerance or discrimination against christians. 122 tame. 123 tame. 48

pretoe sa modlil spolu s almi umi pred nemocnicou a robil obtrukcie s ohadom na vykonvanie umelch potratov.124 Holandsko: Organizcie mu by zaloen na akejkovek viere alebo presvedeniu, ale na dostvanie verejnch dotci nemu spochybova sasn legislatvu. Vytvra to problm pre kresansk organizcie s ohadom na ich namietanie niektorch medicnskych praktk. V decembri 2009 Holandsk asocicia pacientov nedostala subvenciu od mestskej rady mesta Rhenen pretoe zastvala pro-life postoj v prpade eutanzie. Navye odmietnutie poskytnutia dotcie bolo jednoznane motivovan proti-kresanskm postojom. Podobn prpady sa udiali v mestch Elburg a Vlissingen. V poslednej dobe boli v krajinch Eurpskej nie prijat antidiskriminan zkony. Lene sksenos ukazuje, e zkony ohadom rovnakho zaobchdzania id prli aleko a asto ved k strategicky motivovanm sdnym sporom. Antidiskriminan legislatva m tendenciu poruova nboensk slobodu v jej individulnej a kolektvnej dimenzii.125 Raksko: Na zklade transpozcie prva Eurpskej nie bola prijat prsna nediskriminan legislatva v zamestnaneckom sektore. Ke pracovnk kresanskej nboenskej organizcie hadal sekretrku jeho prvny poradca sa sptal komisie pre rovnak zaobchdzanie predtm ako publikoval pracovn inzert, i je mon odmietnu moslimsk enu, ktor nos na hlave atku. Odpove bola nie. Cirkevn hodnostr sa nakoniec rozhodol, e nepublikuje pracovn inzert, ale bude niekoho hada skromne. Nsledkom toho stavu nastva situcia, ke sa mnoho kvalifikovanch ud nedozvie o pracovnej ponuke.126 Dnsko: Parlament schvlil zkon, ktor Evanjelickej luternskej cirkvi prikazuje vykonva sobe homosexulnych prov, napriek tomu, e jedna tretina kazov sa vyjadrila, e sa nebude tchto ritulov zastova. Poda novho zkona bud kazi z teologickch dvodov odmietnu vykona obrad. Avak biskup bude musie zariadi nhradnho kaza.127 rsko: Podnikatelia s povinn bez vnimky ponka tovar a sluby kadmu kto ich iada a nemu diskriminova na zklade sexulnej orientcie, manelskho stavu a pod.
124 125

tame. tame. 126 tame. 127 tame. 49

Zatia o cirkvi nie s nten poskytova obrady pre homosexulne pry, mu eli pokutm ak odmietnu prenaja svoje priestory na recepcie pre homosexulne pary.128 Holandsko: Matrikri v Amsterdame musia podstpi ron hodnotenia k tomu aby sa zistilo, i podporuj homosexulne manelstv. K tomuto opatreniu sa pristpilo po tom ako sa objavili informcie, e dvaja matrikri sa odmietli zastni obradu. Od roku 2007 radnica v amsterdamskom okrsku Nieuw-West zamestnva len ud, ktor shlasia s vykonvanm homosexulnych manelstiev a nerepektuje vhradu vo svedom. Navye verejn orgny musia rozviaza zmluvu s osobou, ktor na zklade svojho presvedenia nerepektuje princp nediskrimincie.129 panielsko: Prsne antidiskriminan zkony zasahujce do skromnho ivota spsobuj diskriminciu kresanov. Madridsk retaurcia bola pokutovan 12,000 mestskou radou za to, e odmietla vo svoje priestory poskytn na homosexulnu svadobn party v roku 2006. Rada rozhodla, e majitelia sa dopustili vneho poruenia a s vinn z diskrimincie.130 Vek Britnia: Tzv. Equality Act 2010 zakazuje diskriminciu na zklade rznych vlastnost vrtane sexulnej orientcie v oblasti poskytovania tovarov a sluieb. Napriek tomu, e existuje vnimka z veobecnho zkazu diskrimincie pre nboensk organizcie, ke poskytuj tovary a sluby, je mon sa jej dovolva len obmedzench okolnostiach a nie je dostatone irok aby pokryla mnoh situcie. Ke nie je mon uplatni vnimku dochdza k obmedzeniu nboenskej slobody. V dsledku tejto legislatvy majitelia kresanskch hostincov boli spene alovan a nboensk adopn agentry prestali by financovan a boli nten ukoni svoju innos alebo odstrni zo svojej innosti nboensk tos.131 K alej oblasti, v ktorej dochdza k diskrimincii kresanov patr prvo rodiov vzdelva poruovan. deti v slade s vlastnm nboenskm, filozofickm a pedagogickm presvedenm. V jednotlivch eurpskych krajinch je toto prvo rznymi formami

128 129

tame. tame. 130 tame. 131 tame. 50

Belgicko: Vzdelvac systm v skromnch a verejnch kolch u od materskch kl a po ukonenie stredokolskho vzdelania zaha vzdelvanie o homosexualite vrtane tvrden, e nboenstvo stigmatizuje. Deti sa tie uia, e Katolcka cirkev a dokonca ppei vykonvali homosexulne rituly. 132 Franczsko: V ttnych kolch s striktne poiadavky ohadom politickej korektnosti. Je vemi ak pre kresanskch uiteov slobodne zaa diskusiu s iakmi o umelch potratoch. Znmy je aj prpad Philippea Hisnarda, katolckeho uitea, ktor bol suspendovan pretoe organizoval diskusiou o umelch potratoch poas predmetu obianskej vchovy. Dokonca v katolckych kolch je tento tlak enormn. Minister vzdelvania poiadal riaditeov nboenskch kl aby v kolch nemali diskusie o homosexualite v zujme predchdzania homofbii.133 Nemecko: Domce vzdelvanie je zakzan. Je povolen len za vemi vnimonch okolnost. Veobecne rodiia nemaj monos vzdelva doma svoje diea. Ak poruia zkaz musia zaplati pokutu a niekedy dokonca s do vzenia. Zvltny splnomocnenec OSN, Vernor Munoz v roku 2006 kritizoval vzdelvania. Ani odvtedy sa situcia nezlepila.
134

Nemecko za kriminalizciu domceho

Slovensko: Domce vzdelvanie je vemi limitovan. Je dovolen len pre iakov prvho a tvrtho stupa zkladnej koly, pre postihnut deti alebo pre deti v nhradnej starostlivosti a pre deti, ktor sa nemu dostavi do koly zo zdravotnch dvodov po dlh as ako dva mesiace. Povolenie na domce vzdelvanie vydva riadite zkladnej koly, ktor diea navtevuje. alm problmom je, e osoba, ktor u deti doma mus ma pedagogick univerzitn vzdelanie. Preto je homeschooling vemi zriedkav na Slovensku.135 panielsko: Vzdelvac systm zaha sadu povinnch a znmkovanch kolskch predmetov v rmci veobecnej kategrie Vzdelvanie k obianstvu, ktor s indoktrinan a poruuj prva rodiov. Vzdelvanie k obianstvu je povinn pre zkladn a stredn koly a mus by implementovan na vetky koly verejn aj skromn. Nov vlda u

132 133

tame. tame. 134 tame. 135 tame. 51

podnikla kroky, ktor zmenia tento vzdelvac projekt, ktor spsobil okolo 400 sanost na Eurpsky sd pre udsk prva.136 vdsko: Poda Zkona o vzdelvan z roku 2010 homeschooling je prakticky zakzan vo vdsku. Je povolen len za vnimonch podmienok, ktor je takmer nemon splni. Navye poda vldnych dokumentov bude mon homeschooling povoli len, ke je to nevyhnutn a medzi podmienky povolenia nebud zohadovane nboensk a filozofick okolnosti.137 Vo vdsku tie neexistuje monos uvoni sa zo sexulnej vchovy. V roku 2011 verejn vysielacia spolonos spustila vzdelvaciu kampa o sexe, ktor bola zameran na deti zkladnch kl. Rodiia sa ozvali proti obsahu programu, ktor zahal explicitne zznamy a sexulne scny a alie kontroverzn tvrdenia. Informcie ohadom vernosti, abstinencii neboli zahrnut v programe. Zrove rodiia nemaj monos uvoni svoje diea zo vzdelvanie programu.138 vdsko: Neexistuje rodiovsk shlas pri umelch potratoch. Vea pozornosti bolo venovan prpadu, kde jedensron dieva podstpilo dve interrupcie vo vemi krtkom ase bez shlasu rodiov. Parlamentn ombudsman povedal, e to u zalo prialeko a vyjadril presvedenie, e diea v takomto veku nem dostaton schopnosti posdi nsledky umelho potratu. Napriek vetkmu rodiovsk shlas alebo informcie pre rodiov sa poskytuj len vo vnimonch prpadoch.139 Report Observatria sa venuje aj individulnym prpadom intolerancie

a diskrimincie voi kresanom v Eurpe. Pozrime sa na niektor i nich. Politika z vdskej liberlnej strany Lotta Edholm volala za ete prsnejie postihy za homeschooling a za zmenu zkona o socilnych slubch, ktorm by vlda mohla odobera deti z rodn, ktor praktizuj domce vzdelvanie.140 Pro-aborn sily na internete spustili kampa, v ktorej obviuj panielskeho biskupa z legitimizcie znsilnenia poas homlie, v ktorej odsudzoval vradenie nenarodench.141
136 137

tame. tame. 138 tame. 139 tame. 140 tame. 52

Bval starosta mesta Warwickshire a kresan, ktor sa odmietol zastni Halloween-u bol obvinen z poruenia zkonov o rovnosti za to, e rozhneval pohanov.142 Mnky, ktor nosia habit sa stvaj stle viac predmetom verblnych tokov na verejnosti v Bosne a Hercegovine na zklade tvrden Sestier frantiknok.143 Mierumilovn pro-life protestanti proti vykonvaniu potratov v barcelonskej katolckej nemocnici boli atakovan pro-abortion demontrantami, priom niektor z nich hdzali kamene, odpadky a vykrikovali obscnne, ton vrazy.144 Poda rskej strany pracujcich (Labour Party) pravidlo ttom financovanch kl, poda ktorho maj katolci prednos v prijmacom procese je ileglny, diskriminan a mal by by zruen.145 Biskup Philip Boyce z Paphoe dieczy v severovchodnom rsku bol vyetrovan polciou za tzv. hate crime po tom o sa vyjadril, e Katolcka Cirkev v rsku je atakovan agresvnym sekularizmom.146 V galrii Albane v Nantes sa na umeleckej vstave objavili sochy, ktor urali a zosmieovali Pannu Mriu.147

4.3 Intolerancia, diskrimincia a prenasledovanie kresanov vo svete

Medzinrodn organizcia Open Doors, ktor sa zaober prenasledovanm kresanov pravidelne zostavuje rebrek krajn, kde je prenasledovanie kresanov najsilnejie. Veobecne mono poveda, e kresania elia perzekcim hlavne v krajinch Severnej Afriky, na Strednom a alekom vchode.

141 142

tame. tame. 143 tame. 144 tame. 145 tame. 146 tame. 147 tame. 53

Rebrek z roku 2013 zaradil na prv miesto Severn Kreu, ktor nesleduje Somlsko, Sria, Irak, Afganistan, Saudsk Arbia, Maldivy, Pakistan, Irn a na desiatom mieste je Jemen.148 K najviemu prenasledovaniu kresanov dochdza v krajinch Severn Krea, Somlsko a Sria. Teraz sa pozrieme bliie na to ak podobu, intenzitu a priny m prenasledovanie v tchto krajinch.

4.3.1 Severn Krea

V krajine ije okolo 300 000 kresanov a celkov populcia predstavuje 24,5 milina obyvateov. Na ele tejto komunistickej diktatry stoj Kim Jong-Un. Prevaujcim nboenstvom je ateizmus a rzne tradin viery. Za zdroj agresie voi kresanom sa povauje vldnuca ideolgia a paranoja vodcu.149 V Severnej Krei sa ni nezlepilo k lepiemu ani po nstupe Kim Jong Un-a do radu. Potlanie prv je stle extrmne siln a kresania, ktor neij blzko nskej hranice nemaj ndej na nik z krajiny.150 Hlavnm zdrojom tlaku je vldnuca komunistick ideolgia. Vodca je povaovan za boha, a preto neznesie aby niekto uctieval inho boha ako jeho, a teda praktizoval in nboenstvo.151 V krajine s trestan nie len samotn veriaci, ale automaticky aj ich cel rodiny. Rodinn prslunci, dokonca aj v prpade ak oni samotn nie s kresania, si odsedia trest v reedukanom tbore. Kresania s posielan do pracovnch tborov, z ktorch u nvrat domov nie je mon.152 Poda poslednch reportov ohadom pracovnch tborov, sa predpoklad, e v sasnosti sa tam nachdza okolo 150 000 a 200 000 vzov, priom alie uvznen

148

World Watch List 2014, Open Doors, Dostupn online na: < http://www.worldwatchlist.us/world-watch-list-countries/> 149 tame. 150 tame. 151 tame. 152 tame. 54

osoby sa nachdzaj v ostatnch vzniciach v krajine. Predpoklad sa, e od 50 000 do 70 000 kresanov tam denne trp vo vzniciach.153

4.3.2 Somlsko
Somlsko m v rebrku druh miesto. Tto krajina je federlna republika. Na ele krajiny stoj prezident Hassan Sheikh Mohamud. Populcia predstavuje 10,3 milina ud. ije tam len niekoko stoviek kresanov. Prevaujcim nboenstvom v krajine je islam a za hlavn prinu agresie voi kresanom sa povauje islamsk extrmizmus.154 V krajine kde vek as populcie patr k moslimom, je neiaduce by kresanom. Navye islamsk duchovn ldri verejne prehlasuj, e pre kresanstvo, kresanov a kostoly neexistuje v krajine priestor. Podobn pohad zastvaj vldny predstavitelia, politick strany a aj ben udia.155 Navye v krajine funguje militantn islamistick teroristick skupina, al-Shabaab, ktor sa hlsi k wahabistickej doktrne156 a presadzuje aby sa poda islamskho prva ria riadili vetky dimenzie spoloenskho ivota prvny, politick aj ekonomick ivot. Spoloensk truktra v Somlsku je kmeov. Rzne klany v rmci tohto kmeovho systmu maj svoje vlastn milcie.157 Tie poda indexu korupcie z roku 2012, ktor zostavuje Transparency International, je Somlsko najskorumpovanejou krajinou na svete.158 Vlda zintenzvnila vyetrovania voi udom, ktor s kresania a nachdzaj sa v riadiacich pozcich. Nsledne sa vyskytli pokusy o zatkanie kresanov. Dokonca aj obyaj obania sa v spoluprci s al-Shabaab podieaj na vraden kresanov.159 Poda sprvy Open Doors somlski kresania, ak sa chc zska prstup k zkladnm slubm ako s vzdelanie, socilne sluby alebo justcia, musia skrva

153 154

tame. tame. 155 tame. 156 Wahhbizmus alebo Wahhbovsk hnutie je reformn puritnske hnutie, ktor zaloil na zem dnenej Saudskej Arbie Muhammad ibn Abdalwahht. 157 tame. 158 tame. 159 tame. 55

svoju identitu. ivot Cirkvi je obmedzen a zostva v podzem. Veriaci zostvaj v malch skupinch a stretvaj sa tajne.160

4.3.3 Sria
Srii pripadlo tretie miesto medzi ttmi, v ktorch s kresania najviac prenasledovan. Na ele krajiny, ktor m 21,8 milinov obyvateov (1,3 mil. kresanov) stoj prezident Bashar al-Assad. Forma vldy je republika a prevaujcim nboenstvom je islam. Za hlavn zdroj tyranie je povaovan islamsk extrmizmus.161 Po prvkrt v histrii sa Sria dostala do prvej desiatky v rebrku. Podoba perzekcie sa radiklne zmenila. Pre zaiatkom obianskej vojny v Srii bolo prenasledovanie spsobovan totalitrnou paranoiou. Dnes sa prevldajcim motorom stal islamsk extrmizmus. Posledn tdia renomovanej bezpenostnej agentry IHS Janes odhaduje, e pribline polovica rebelov bojujcich v Srii m ihadistick alebo nekompromisn islamistick pozadie. Vplyv tchto skupn, ktor s prepojen na Al-Kidu a in extrmistick frakcie posledn rok znane narstol.162 Ako sa konflikt stva stle a stle viac sektrskym, nsilie zameran na kresanov zaalo stpa. Pred obianskou vojnou boli v Srii prtomn tyri hlavn skupiny kresanov. Dnes prakticky cel komunita kresanov vyhnanch z vlasti odila kvli nebezpenej situcii v krajine.163 Organizcie Open Doors dostala informcie o mnohch unesench kresanoch, fyzicky zranench alebo zavradench. Poas obianskej vojny bolo mnoho kostolov pokodench a zniench, v mnohch prpadoch myselne.164 Islamsk militanti napadli prevane kresansk mesto Sadad. Poda ortodoxnho metropolitu arcibiskupa Selwanos Boutros Alnemh-a to o sa stalo v Sadade je najvnej a najv masaker kresanov v Srii za poslednho dva a pol roka. Arcibiskup

160 161

tame. tame. 162 tame. 163 tame. 164 tame. 56

tvrd, e kriali do sveta, ale nikto ns nepoval. Pta sa: Kde zostalo kresansk svedomie? Kde zostalo udsk svedomie? Kde s moji bratia?165

165

tame. 57

Zver
V naej prci sme sa venovali vzahu Svtej stolice k udskm prvam. Domnievame sa, e sme ponkli dostaton pohad do tejto problematiky. Prezentujeme teoretick vchodisk innosti nielen Svtej stolice, ale celej Katolckej cirkvi a jej pohad na dstojnos udskej osoby a spolon dobro. Zpasy arcibiskupov Tomasiho a Chullikatta nsledne prestavuj praktick aplikciu uenia Katolckej cirkvi na pde Organizcie spojench nrodov. Dozvedeli sme sa, e nie vetko je v najlepom poriadku medzi Svtou stolicou a OSN. Reprezentanti Svtej stolice tam ved vek zpas dovolme si poveda za dstojnos udskej osoby. Za dstojnos a prva ien, nenarodench det, ud zomierajcich od hladu a pod. Kto m pravdu v tomto spore? OSN alebo Katolcka cirkev. Alebo sa mlia oba tieto subjekty? Je mon cesta, ktor by viedla k rovnakmu pohadu na umel potrat a aby v podstatnch otzkach mohli tieto dve obrovsk intitcie spolupracova? Bude vemi zaujmav sledova al vvoj na pde OSN. alej sme ponkli pohad na nzory poslednch troch ppeov ohadom udskch prv. Ako sme spomenuli pontifikt Jna Pavla II. je ako celok povaovan za pontifikt udskch prv. A je pravdou, e jeho zsluhy s obrovsk. Ppe Benedikt XVI. ponka jasne naformulovan pohad Katolckej cirkvi na udsk prva. Pripomna, e udsk prva s univerzlne, tak ako aj subjekt tchto prva udsk osoba je univerzlna. Varuje pred nebezpeenstvom technologickho pokroku zbavenho etickho zkladu. Silnm momentom je, ke spomna, e mier nie je vsledkom udskch snch. A m pravdu, ve lovek je vemi slab bytos. A krehk. Viac sa mli ako kon sprvne. Ale existuje pre udsk osobu a udsk zleitosti zdroj, z ktorho by mohla erpa aby konala sprvne. Aby vntri udskej osoby zvazilo dobro nad zlom. Benedikt by odpovedal, e no. Samotn Stvorite nenechal udsk osobu napospas divokej prrode, zkonu silnejieho. Je tu cesta, ktor spova v pokoren sa pred vlastnm Stvoriteom a prijatia vlastnej nedokonalosti. Mier je vsledkom adorcie Boha. Bude schopn postmodern spolonos pochopi o Benedikt myslel? Ppe Frantiek odtartoval svoj pontifikt grandizne. Bude zaujmav sledova nov prstup Katolckej cirkvi okorenen latinskoamerickm temperamentom a apelom na repektovanie prv najbiednejch medzi nami. Ppeovi Frantikovi drme palce a teme sa na jeho alie slov i skutky. 58

as prce venovan prenasledovaniu kresanov pokladme za mimoriadne dleit. Je vecou naej vekej starostlivosti akm smerom sa Star kontinent v tejto veci uber. Prpady, ktor boli pred jednou dekdou nemysliten sa dnes stvaj skutonosou. Ako je mon, e aktulne v vdsku bojuje o svoje prva prodn asistentka, ktor bola vyhoden z prce za to, e odmieta vykonva umel potraty? Je pre ns poteujcou informcia, e na jej stranu sa postavili udsko-prvni advokti a nordick tt bude eli alobm na medzinrodnch justinch intancich. Vaka Bohu. Perzekcie, ktorm elia kresania v krajinch mimo Zpadu s dlhodobo znme. Z roka na rok sa len menia rebrky v tom, ktor krajina ich prenasleduje akou intenzitou. Pre medzinrodn spoloenstvo mus by prioritou zabezpeovanie bezpenosti, ivota a zdravia vetkch ud nespravodlivo sthanch. Oni kriia, ale my posadnut provinnmi malichernosami sa tvrime, e ich nepoujeme. Krie elison.

59

Zoznam pouitej literatry

BENEDIKT XVI. , PPE: ADDRESS OF HIS HOLINESS BENEDICT XVI. [ONLINE]. : SVT STOLICA [CIT. 23. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/BENEDICT_XVI/SPEECHES/2008/A PRIL/DOCUMENTS/HF_BEN-XVI_SPE_20080418_UN-VISIT_EN.HTMLSEM SKOPRUJTE WWW ADRESU STRNKY>. BENEDIKT XVI., PPE: ADDRESS OF HIS HOLINESS POPE BENEDICT XVI TO THE MEMBERS OF THE DIPLOMATIC CORPS ACCREDITED TO THE HOLY SEE. [ONLINE]. VATICAN.VA: SVT STOLICA [CIT. 23. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/BENEDICT_XVI/SPEECHES/2013/J ANUARY/DOCUMENTS/HF_BEN-XVI_SPE_20130107_CORPODIPLOMATICO_EN.HTML>. CAJIAO, SILVIO: HUMAN RIGHTS IN THE TEACHINGS OF JOHN PAUL II. [ONLINE]. BOGOT: [CIT. 06. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.CLERUS.ORG/CLERUS/DATI/2003-11/05-13/07PA25IN.HTML>.

GLENDON, MARY ANN. 2008. JUSTICE AND HUMAN RIGHTS: REFLECTIONS ON THE ADDRESS OF POPE BENEDICT TO THE UN. IN: THE EUROPEAN JOURNAL OF INTERNATIONAL LAW, RO. 19, 2008, . 5, S. 927. RUSE, AUSTIN: KICKING THE CHURCH OUT OF THE UN. [ONLINE]. NEW YORK: C-FAM [CIT. 21. 10. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.CRISISMAGAZINE.COM/2013/KICKING-THE-CHURCH-OUT-OFTHE-UN>. ADDRESS OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE MEMBERS OF THE DIPLOMATIC CORPS ACCREDITED TO THE HOLY SEE, SALA REGIA, MONDAY, 13 JANUARY 2014; DOSTUPN ONLINE NA: < HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/FRANCESCO/SPEECHES/2014/JANU ARY/DOCUMENTS/PAPA-FRANCESCO_20140113_CORPODIPLOMATICO_EN.HTML> 60

DUDA, J. POZNMKY K STAVE VATIKNSKEHO TTU. 2006. DOSTUPN ONLINE NA : <HTTP://TRIBUNAL.KAPITULA.SK/2006-2/POZNAMKY.HTM> EURPSKY DOHOVOR O UDSKCH PRVACH. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://WWW.ECHR.COE.INT/DOCUMENTS/CONVENTION_SLK.PDF> GELNAROV, J. 2006. VATIKN: CHARAKTERISTIKA STTU V KONTEXTU JEHO PROPOJEN SE SVATM STOLCEM. IN: ACTA POLITOLOGICA, RO. 1, . 1, 2009.)

GLENDON, MARY ANN. 2008. JUSTICE AND HUMAN RIGHTS: REFLECTIONS ON THE ADDRESS OF POPE BENEDICT TO THE UN. IN: THE EUROPEAN JOURNAL OF INTERNATIONAL LAW, RO. 19, 2008, . 5, S. 927. HUMAN RIGHTS; DOSTUPN ONLINE NA: HTTP://EN.WIKIPEDIA.ORG/WIKI/HUMAN_RIGHTS

CHULLIKATT, F. : INTERVENTION OF THE HOLY SEE; COMMISSION ON STATUS OF WOMAN (CSW) 57TH SESSION (NEW YORK, 4-15 MARCH 2013)

CHULLIKATT, F. : SATEMENT OF THE HOLY SEE ON THE AGREED CONCLUSIONS (E.CN.6/2013/...); 57TH SESSION OF THE COMMISSION ON THE STATUS OF WOMEN OF THE UNITED NATIONS ECONOMIC AND SOCIAL COUNCIL; NEW YORK, 15 MARCH 2013

CHULLIKATT, F. : STATEMENT OF THE HOLY SEE ONE THE AGREED CONCLUSIONS (E.CN.6/2013/...) 57TH SESSION OF THE COMMISION ON THE STATUS OF WOMAN OF THE UNITED NATIONS ECONOMIC AND SOCIAL COUNCIL. NEW YORK, 15 MARCH 2013

CHULLIKATT, F. : STATEMENT OF THE HOLY SEE ONE THE AGREED CONCLUSIONS (E.CN.6/2013/...) 57TH SESSION OF THE COMMISION ON THE

61

STATUS OF WOMAN OF THE UNITED NATIONS ECONOMIC AND SOCIAL COUNCIL. NEW YORK, 15 MARCH 2013 JUDICIAL ACTIVISM. WIKIPEDIA FOUNDATION. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://EN.WIKIPEDIA.ORG/WIKI/JUDICIAL_ACTIVISM>

KATECHIZMUS KATOLCKEJ CIRKVI. SPOLOK SVTHO VOJTECHA, TRNAVA 1999, ISBN 80-7162-259-1 KDEX KANONICKHO PRVA. [ONLINE]. : KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA [CIT. 07. 07. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.KBS.SK/OBSAH/SEKCIA/H/DOKUMENTY-AVYHLASENIA/P/KODEX-KANONICKEHO-PRAVA/C/2-BOZI-LUD>.

KRYS, ROMAN. THE RIGHT TO PEACE ACCORDING TO POPE JOHN PAUL II.. KUNG. H. 2010. MAL DJINY KATOLICK CRKVE. DRUH VYDANIE. BRNO : BARRISTER & PRINCIPAL, 2010. 148 S. ISBN 978-80-87029-92-3 LIDSK PRVA : NROK NA OBECNOU PLATNOST A KULTRNI DIFERENCIACE / JI HANU (ED.) 1. VYD. BRNO : CENTRUM PRO STUDIUM DEMOKRACIE A KULTURY, 2001. 136 S. DEJINY A KULTURE ; SV. . 1) ISBN 80-85959-86-0 NEMEC. M. 2006. ZKLADY KNONICKHO PRVA. BRATISLAVA TRNAVA. IURA EDITION. 2006.

PALKO. V. 2012. LEVY PRICHDZAJ. PREO EURPA A AMERIKA SMERUJ K NOVEJ TYRANII. PREOV : VYDAVATESTVO MICHALA VAKA, 2012, 488 S. ISBN 978-80-7165-870-2

PPE BENEDIKT XVI. : ADDRESS OF HIS HOLINESS BENEDICT XVI. [ONLINE]. : SVT STOLICA [CIT. 23. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: 62

<HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/BENEDICT_XVI/SPEECHES/2008/A PRIL/DOCUMENTS/HF_BEN-XVI_SPE_20080418_UN-VISIT_EN.HTML>. PPE BENEDIKT XVI. : ADDRESS OF HIS HOLINESS POPE BENEDICT XVI TO THE MEMBERS OF THE DIPLOMATIC CORPS ACCREDITED TO THE HOLY SEE. [ONLINE]. VATICAN.VA: SVT STOLICA [CIT. 23. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/BENEDICT_XVI/SPEECHES/2013/J ANUARY/DOCUMENTS/HF_BEN-XVI_SPE_20130107_CORPODIPLOMATICO_EN.HTML>. PPE FRANTIEK. 2013. EVANGELII GAUDIUM. VATICAN CITY STATE: VATICAN PRESS, 2013. 223 S.

PPE FRANTIEK. 2013. EVANGELII GAUDIUM. VATICAN CITY STATE: VATICAN PRESS, 2013. S. 44-45; DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/FRANCESCO/APOST_EXHORTATI ONS/DOCUMENTS/PAPA-FRANCESCO_ESORTAZIONEAP_20131124_EVANGELII-GAUDIUM_EN.HTML> PPE JN PAVOL II. : ADDRESS OF HIS HOLINESS JOHN PAUL II. [ONLINE]. : ORGANIZCIA SPOJENCH NRODOV [CIT. 07. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/JOHN_PAUL_II/SPEECHES/1995/O CTOBER/DOCUMENTS/HF_JP-II_SPE_05101995_ADDRESS-TO-UNO_EN.HTML>. PPE JN PAVOL II. : MESSAGE OF HIS HOLINESS POPE JOHN PAUL II FOR THE CELEBRATION OF THE WORLD DAY OF PEACE. [ONLINE]. : SVT STOLICA [CIT. 07. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICAN.VA/HOLY_FATHER/JOHN_PAUL_II/MESSAGES/PEAC E/DOCUMENTS/HF_JP-II_MES_14121998_XXXII-WORLD-DAY-FORPEACE_EN.HTML>.

63

POPE FRANCIS: ANGELUS APPEAL ON BEHALF OF PERSECUTED CHRISTIANS. [ONLINE]. VATICAN CITY STATE: NEWS.VA 26. 12. 2013 [CIT. 11. 02. 2014]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.NEWS.VA/EN/NEWS/POPEFRANCIS-ANGELUS-APPEAL-ON-BEHALF-OF-PERSECUTE>. PREDPIS . 23/1991 ZB. STAVN ZKON, KTORM SA UVDZA LISTINA ZKLADNCH PRV A SLOBD AKO STAVN ZKON FEDERLNEHO ZHROMADENIA ESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATVNEJ REPUBLIKY. PREDPIS . 308/1991 ZB. ZKON O SLOBODE NBOENSKEJ VIERY A POSTAVEN CIRKV A NBOENSKCH SPOLONOST

PRESIDENCY OF THE GOVERNORATE OF VATICAN CITY STATE. [ONLINE]. : VATICANSTATE.VA [CIT. 08. 07. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.VATICANSTATE.VA/CONTENT/VATICANSTATE/EN/STATO-EGOVERNO/STRUTTURA-DEL-GOVERNATORATO/PRESIDENZA.HTML>.

REPORT 2012. LEGAL RESTRICTIONS AFFECTING CHRISTIANS. CASES OF INTOLERANCE OR DISCRIMINATION AGAINST CHRISTIANS. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://WWW.INTOLERANCEAGAINSTCHRISTIANS.EU/FILEADMIN/USER_UP LOAD/REPORTS/LEGAL_LIMITATIONS_AFFECTING_CHRISTIANS_AS_WELL_A S_CASES_OF_2012_WEBVERSION_OF_REPORT_BY_OIDAC.PDF> RIOB, A. : RELIGIOUS FREEDOM IN THE PAPACY OF POPE BENEDICT XVI. SEVEN YEARS OF INTERVENTIONS BEFORE THE UN.

RUSE, A. : KICKING THE CHURCH OUT OF THE UN. [ONLINE]. NEW YORK: CFAM [CIT. 21. 10. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.CRISISMAGAZINE.COM/2013/KICKING-THE-CHURCH-OUT-OFTHE-UN>. SEKERK, M. 2012. SVT STOLICA: MEDZINRODNOPRVNE A DIPLOMATICK DIMENZIE. NOV HORIZONTY. 1/2012, RONK 6. 64

STATEMENT BY H.E. FRANCIS A. CHULLIKATT, APOSTOLIC NUNCIO, PERMANENT OBSERVER OF THE HOLY SEE TO THE UNITED NATIONS, IN THE SECURITY COUNCIL OPEN DEBATE ON WOMAN, PEACE AND SECURITY; THE SECRETARY-GENERAL REPORT ON SEXUAL VIOLENCE IN CONFLICT (S/2013/149); NEW YORK, 17 APRIL 2013

STATEMENT OF H. E. ARCHBISHOP FRANCIS CHULLIKATT PERMANENT OBSERVER OF THE HOLY SEE TO THE UNITED NATIONS; THIRD SESSION OF THE OPEN WORKING GROUP ON SUSTAINABLE DEVELOPMENT GOALS; WATER AND SANITATION MID, M.: MEDZINRODNOPRVNA SUBJEKTIVITA SVTEJ STOLICE: BILATERLNE MEDZINRODN ZMLUVY. MID. M: K PODSTATE ZMYSLU SLOBODY SVEDOMIA A SLOBODY NBOENSTVA

TEACHING ON HUMAN RIGHTS. [ONLINE]. : CATHOLICS FOR THE COMMON GOOD [CIT. 06. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://CCGACTION.ORG/NODE/879>.

THE 50 COUNTRIES WHERE PERSECUTION OF CHRISTIANS IS MOST SEVERE . [ONLINE]. OPENDOORSUK.ORG: OPEN DOORS 10. 2. 2014 [CIT. 11. 02. 2014]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://WWW.OPENDOORSUK.ORG/PERSECUTION/COUNTRY_PROFILES.PHP >.

TOMASI, S. : THE RELIGIOUS DIMENSION OF MULTILATERAL DIPLOMACY AND THE CHURCHS MISSION IN TODAYS WORLD. DOSTUPN ONLINE: HTTP://WWW.HOLYSEEMISSIONGENEVA.ORG/INDEX.PHP?OPTION=COM_DOC MAN&TASK=DOC_DETAILS&GID=5&ITEMID=95

65

TRAER, ROBERT: CATHOLICS AND HUMAN RIGHTS. [ONLINE]. : [CIT. 06. 12. 2013]. DOSTUPN NA INTERNETE: <HTTP://RELIGIONHUMANRIGHTS.COM/RELIGION/CHRISTIAN/CATHOLIC/CA THOLICS.FHR.HTM>.

U.N. PANEL CRITICIZES THE VATICAN OVER SEXUAL ABUSE; NEW YORK TIMES. DOSTUPN ONLINE NA: HTTP://WWW.NYTIMES.COM/2014/02/06/WORLD/EUROPE/UN-PANEL-ASSAILSVATICAN-OVER-SEX-ABUSE-BY-PRIESTS.HTML?_R=0

VATICAN BLASTS U.N. REPORT ON CLERGY SEX ABUSE. USA TODAY. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://WWW.USATODAY.COM/STORY/NEWS/WORLD/2014/02/05/VATICANUNITED-NATIONS-REPORT-SEX-ABUSE-ABORTION/5227903/> VATICAN CITY. [ONLINE]. : CIA [CIT. 08. 07. 2013]. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTPS://WWW.CIA.GOV/LIBRARY/PUBLICATIONS/THE-WORLDFACTBOOK/GEOS/VT.HTML>. VATICAN CITY. [ONLINE]. WIKIPEDIA FOUNDATION. DOSTUPN ONLINE NA: <HTTP://EN.WIKIPEDIA.ORG/WIKI/VATICAN_CITY> VANSK, P. VALUCH, J. A KOL. 2012. MEDZINRODN PRVO VEREJN VEOBECN AS. BRATISLAVA : EUROKDEX, S. R. O., 2012, 416 S. ISBN 97880-89447-71-8 WORLD WATCH LIST 2014, OPEN DOORS, DOSTUPN ONLINE NA: < HTTP://WWW.WORLDWATCHLIST.US/WORLD-WATCH-LIST-COUNTRIES/>

66