Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVIII. - CCXXIX.

1.
lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

Parlamentn
ASOPIS
Z NRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY Kurir
CCXXVIII. CCXXIX. SLO 2014
CCXXVIII. CCXXIX. slo 2014
PARLAMENTN KURIR
asopis z Nrodnej rady
Slovenskej republiky
Mesank, ronk XXII
Vydavate:
Slovensk nrodn reklamn
a realitn agentra, s. r. o.
v spoluprci s Nrodnou radou SR,
Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR
Adresa redakcie:
Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2
Tel./fax: 02/54 414 544
e-mail: parkur@gtsmail.sk
frantisek.nagy101@gmail.com
(fredaktor)
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrovan MK SR . EV4085/10
ISSN 13350307
fredaktor: Frantiek Nagy
Redakcia: Anna Komov
Rbert Kotian
Zuzana Stankov
Marta Tomaoviov
Peter Zemank

Redakn kruh: Tibor Bastrnk
Helena Mezensk
Bibina Riapoov
Peter Osusk
Ivan tefanec
Jana itansk
Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov
madar224@gmail.com
Generlny riadite: Frantiek Nagy
Asistentka riaditea: Magdalna Horkov
0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585
Riadite pre obchod a marketing:
Marin Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito: AppleStudio
Tla: WELTPRINT, Bratislava
Grafick prava: J. B. Design
Fotografie: Rudolf Bihary,
archv redakcie

Predplatn a objednvky na uverejnenie
reklamy prijma:
Slovensk nrodn reklamn a realitn
agentra, s. r. o.
Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2
Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR
Dtum a miesto vydania: Bratislava, mj 2014
slo tu 2629002985/1100
DI SK2020399458
Foto na titulnej strane: Andrej Kiska
novozvolen prezident SR
Foto: Reklamna agentura Komplot
OBSAH
Predseda vldy SR
Pozitvne vnmanie Slovenska v zahrani (R. Fico) 2
Slovensko-franczska spoluprca
Nae bilaterlne vzahy s na vemi dobrej rovni (Rozhovor s J. E. D. Lopinotom) 2
Slovensko-franczska spoluprca
Hodvbna cesta z minulosti do budcnosti (Rozhovor s J. E. P. Weifangom) 4
Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR
Zameranie zahraninej aeurpskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 6
(M. Lajk)
Europe at the crossroad? Which is the right way for Slovakia? (P. Javork) 54
Ministerstvo hospodrstva SR
Proces realizcie reverznho prepojenia slovenskej prepravnej siete plynu 8
s Ukrajinou (T. Malatinsk)
Eurpska nia
Eurpska komisia vta prelomov dohodu o tokoch plynu zo Slovenska na Ukrajinu 10
(J. M. Barroso, G. Oettinger)
Bezpenos zdravotnckych pomcok: EP presadzuje posilnenie kontrol 41
a sledovatenosti (D. Roth-Behrendt, P. Liese)
Eurpsky parlament sal bremeno zchrany bnk z pliec daovch poplatnkov 42
Zkladn bankov ty pre vetkch (J. Klute) 57
10 rokov v E
Eurpska nia mus aj naalej zosta prostriedkom mieru, stability a prosperity 11
v Eurpskej nii (R. Fico)
10 rokov lenstva v E bolo pre Slovensko spench (J. M. Barroso) 12
Slovensko v plnej miere vyuilo monosti lenstva v E (H. Van Rompuy) 12
Ukrajina Krym
Reakcia medzinrodnho spoloenstva na udalosti na Ukrajine 13
Slovensko neme necha Ukrajinu bez podpory a pomoci (Rozhovor s M. Lukom) 14
Podpredseda vldy SR
Vlda schvlila Partnersk dohodu na roky 2014 2020 (. Vny) 16
Zkon o ochrane subdodvateov je pokryteck (. Vny) 16
Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR
Vlda schvlila eurofondy na dopravu a informatizciu do roku 2020 (J. Poiatek) 18
Eurofondy z OPD pomhaj natartova slovensk ekonomiku (F. Palko) 21
Zmeny v mte pomohli uom, kaminy sa presvaj na dianice (V. Stromek) 22
Svet financi
Slovensk stavebnctvo ova (Rozhovor s I. Breom) 20
iada sa viac optimizmu (Rozhovor s J. Makchom) 48
20 rokov v obciach ako doma (Rozhovor s V. Bakeom) 50
Architektra Bratislavy
V stavebnom procese m kad svoje kompetencie (Rozhovor s I. Konradovou) 23
Kvartlna analza slovenskho stavebnctva
Kvartlna analza slovenskho stavebnctva Q1/2014 (CEEC Research) 25
Ministerstvo zdravotnictva SR
Nemocnice novej genercie (Z. Zvolensk) 33
Ide v prvom rade o pacienta? (Rozhovor s A. Hlkom) 35
Slovensk zdravotnctvo
Zdrav farmcia v konsolidovanom zdravotnctve (Rozhovor so S. Porubskou) 34
Nrodn rada SR
Budeme ma nemocnice novej genercie? (Rozhovor s R. Raim) 37
Zvyovanie kvality zdravotnej starostlivosti (Rozhovor s J. Valockm) 38
Unitrny systm (Rozhovor s V. Novotnm) 39
Sie chce relnu zmenu sasnch pomerov (Rozhovor s R. Prochzkom) 52
Euro-info zkon na Slovensku (J. Kollr) 62
Ministerstvo financi SR
Koordincia hospodrskych politk (Rozhovor s V. Hudkom) 43
Portl Finannej sprvy (Rozhovor s F. Imreczem) 44
Slovensko by malo patri medzi premiantov Eurpskej nie (P. Kaimr) 46
Ministerstvo ivotnho prostredia SR
Vlda schvlila Stratgiu adaptcie Slovenska na nepriazniv dsledky klmy 55
(P. iga)
Ministerstvo spravodlivosti SR
Elektronick nramky pomu vzenstvu, rozpotu aj bezpenosti obanov (T. Borec) 56
Na obnovu dveryhodnosti justcie treba aj stavn zmeny 56
Zkladn bankov ty pre vetkch (J. Klute) 57
Svetov ekonomika
Ekonomick diplomacia na Slovensku (Rozhovor s . Kassayom) 58
Najvy kontroln rad SR
Dosahy kontrol a ich vznam (Rozhovor s J. Jasovskm) 60
Glosy Poznmky Eseje
Joko Mak a hlava ttu (R. Kotian) 63
Parlamentn dennk
Ke krajine nechba 47 milinov eur (R. Kotian) 65
www.parlamentnykurier.sk
P R E D S E D A V L D Y S R
2
V roku 2013 prijala Eurpska nia vea
nronch opatren s cieom prekona hos-
podrsku krzu. Dvali sme draz na to, aby
sme postupovali s rozvahou, hadali sme
rovnovhu medzi ekonomickou stabiliz -
ciou a udranm Slovenska v jadre Eurp-
skej nie. Napriek tomu, e rokovania v E
neboli jednoduch, Slovensko v nich vystu-
povalo ako kontruktvny, zodpovedn a so-
lidrny partner. Kov poda ma je, e
reformy a opatrenia prijat v predchdzaj-
com obdob zanaj prina spechy. M-
eme sn skontatova, e to najhorie u
mme za sebou. U nikto nehovor o rozpa-
de eurozny a aj Slovensko me poveda,
e m dobr perspektvu z hadiska hospo-
drskeho rastu.
Medzi priority slovenskej zahraninej po-
litiky stle patria tty Vchodnho partner-
stva a regin zpadnho Balknu. Hoci
Ukrajina ako kov len Vchodnho
partnerstva teraz prekonva problmy, ne-
mali by sme zabda na Gruznsko a Mol-
davsko, ktor urobili obrovsk pokroky. V
svislosti so zpadnm Balknom treba
zdrazni, e Eurpa nebude zjednoten, po-
kia tento regin nebude integrovan do eu-
rpskych truktr. V tomto smere sme
schopn a pripraven mu pomha a naa di-
plomacia tu m fantastick renom. Postoj
Slovenska k uznaniu Kosova sa stle neme-
n. Pokrok v normalizcii vzahov medzi
Belehradom a Pritinou vak vlda vnma
pozitvne.
Za dleit sas zahraninej politiky
povaujem aj ekonomick diplomaciu. Bu-
dcnos slovenskho exportu nevidme len
v Eurpskej nii, ale podporujeme aj jeho
diverzifikciu na trhy vchodnej Eurpy, ju-
hovchodnej zie, do krajn Perzskho z-
livu i Latinskej Ameriky.
Oceujem prcu slovenskch vojakov v
zahraninch misich. Hoci rok 2013 pri-
niesol aj tragick udalosti teroristick to-
ky si vyiadali ivoty troch prslunkov
Ozbrojench sl SR v Afganistane. Sloven -
sk vojaci v zahraninch misich vykon-
vaj ak prcu v nronch podmienkach
skvelo a svojou aktivitou zachrauj ivoty.
Robia dobr meno Slovensku v zahrani.
Dokonca aj prezident USA ocenil nau ex-
pertzu a sksenosti.
Pre slovensk zahranin politiku je v-
znamn aj lenstvo vo V4. Dobr vzahy a
kontruktvna spoluprca v rmci V4 s pre
ns jednou z priort zahraninej politiky.
Spoluprcu s krajinami V4 vidm predovet-
km v oblasti energetiky, dopravnej infra-
truktry i obrany. Mimoriadne sa osved-
ili aj stretnutia premirov krajn V4 pred
zasadnutiami E. Znaka V4 m poda ma
oraz lepie meno nielen v E, ale aj za jej
hranicami. V ostatnom obdob dolo k zin-
tenzvneniu vzahov aj s inmi partnermi,
naprklad Japonskom. loha V4 do alieho
obdobia bude ete vznamnejia.
Pozitvne vnmanie
Slovenska v zahrani
Svoju misiu na Slovensku ste zaali v septemb-
ri 2013. Kee nae bilaterlne vzahy sa za
viac ako 20 rokov stabilizovali na vemi dobr
rove, s akmi ambciami ste nastupovali do
radu? Je ete o vylepova?
Prezident Franczskej republiky navtvil Bra-
tislavu 29. oktbra 2013. Ilo o historicky prv
nvtevu hlavy Franczska po zskan nezvi-
slosti vaej krajiny. Pn Franois Hollande pri
tejto prleitosti podiarkol dlh cestu, ktorou
prelo Slovensko poas poslednch dvadsiatich
rokov a taktie jeho politick i ekonomick
spech.
Pri tejto prleitosti bol podpsan nov Akn
pln strategickho partnerstva: predstavuje dy-
namiku bilaterlnych franczsko-slovenskch
vzahov a jej potencil rozvoja. Ako uviedol n
prezident, dvadsiate vroie naich diplomatic-
kch vzahov nie je len spomienkou na minu-
los, sme tu spolu, aby sme budovali zajtrajky.
Franczsko-slovensk vzahy s vynikajce,
ale po prezidentskej nvteve sa n politick
dialg posilnil, najm na bilaterlnom poli, mno-
hmi franczskymi parlamentnmi nvtevami
(predsedovia vborov eurpskych zleitost a
financi Sentu a predseda vboru pre trval roz-
voj Nrodnho zhromadenia). V eurpskom
rmci zastvame rovnak nzory Robert Fico
napokon ubezpeil, e Slovensko a Franczsko
tvoria tandem o sa tka eurpskej politiky
n dialg sa zintenzvuje a pracujeme spolone
na lepej rovnovhe medzi fiklnou konsolid-
ciou a podporou rastu, rovnako ako navom
zapojen E v boji proti nezamestnanosti a vy-
tvrania pracovnch miest pre mladch ud.
S naou bilaterlnou hospodrskou, vedeckou
a univerzitnou spoluprcou chceme lepie pod-
porova prechod zo Slovenska k viac diverzifi-
kovanej ekonomike, k znalostnej ekonomike,
opierajc sa o nov informan a komunikan
technolgie. Chceme poskytn nae sksenosti
Podpredseda vldy a minister
zahraninch vec a eurpskych
zleitost Slovenskej republiky
Miroslav Lajk prijal na jese
minulho roka, 30. septembra
2013,dezignovanho vevyslanca
Franczskej republiky Didiera
Lopinota pri prleitosti jeho nstupu
do funkcie. J. E. pn Didier Lopinot,
mimoriadny a splnomocnen
vevyslanec Franczskej republiky na
Slovensku odovzdal poverovacie listiny
prezidentovi Ivanovi Gaparoviovi
v stredu 2. oktbra 2013, m sa
oficilne ujal svojej funkcie.
S uspokojenm meme skontatova,
e bilaterlne vzahy s na vemi
dobrej rovni, predovetkm
v ekonomickej oblasti a s vek
perspektvy prehbenia spoluprce
medzi Franczskom a Slovenskom.
Potvrdzuje to aj rozhovor,
ktor J. E. Didier LOPINOT poskytol
pre Parlamentn kurir.
Ptal sa Peter Zemank.
3
S L O V E N S K O - F R A N C Z S K A S P O L U P R C A
a nae kompetencie v oblasti kolstva a odbor-
nho vzdelvania, aby sme prispeli k spechu
ambiciznych plnov Slovenska v tejto oblasti,
ktor s nevyhnutn pre tak spen prechod.
Slovensko-franczske vzahy mono prvom
povaova za tradin, aj ke poas vvoja
naich krajn a nrodov preli mnohmi pe-
ripetiami. Dnes sa etablovali op ako stabiln
a zaloen na vzjomnej dvere. Odzrkaduje
a to aj v hospodrskej a obchodnej bilaterl-
nej bilancii?
Za 10 rokov sa n obchod zdvojnsobil a do-
siahol a 5 milird eur so silnm prebytkom v
prospech Slovenska. Tento tok tovarov a sluieb
priniesli vemi vek investcie zo strany fran-
czskych firiem, ktor sa od roku 2000 a stroj-
nsobili a predstavuj cca 3,5 mld. eur, priom
380 spolonost zamestnva 35 000 ud. Ale my
chceme podpori franczsky vvoz a ete zvi
rove danej vmeny: a k tomu potrebujeme pri-
lka viac firiem na slovensk trh a stle lepie
vysvetova jeho siln strnky a aj odpoveda, ak
je to potrebn, na ich otzky o socilnom a eko-
nomickom prostred krajiny.
S cieom uahi dialg so slovenskmi pred-
stavitemi, sme od jesene 2013 zaviedli ekono-
mick okrhle stoly, ktor umouj francz-
skym investorom, aby sa stretvali s rozhoduj-
cimi initemi slovenskej administratvy. To
umouje naim krajanom lepie porozumie
hospodrskym a prvnym otzkam slovenskho
prostredia a tie naim slovenskm partnerom
lepie pochopi oakvania franczskych inves-
torov, naprklad o sa tka odbornej prpravy.
Poas nvtevy v oktbri 2013, sm prezident
Hollande predsedal takmuto okrhlemu stolu
spolu s pnom Ficom. Rovnako i v marci tohto
roku, nae spolonosti mali op prleitos vies
dialg priamo so slovenskm premirom, ako aj
s prslunmi ministrami a ttnymi tajomnkmi.
V sasnosti prechdzaj nae krajiny kom-
plikovanm obdobm, v ktorom musia eli
vzvam na stabilizciu a natartovanie eko-
nomiky a hospodrskej spoluprce. Ktor od-
vetvia priemyslu okrem automobilovho
vnmate ako perspektvne z pohadu investci
a bilaterlnych vzahov?
Franczskym spolonostiam a investorom sa
nka mnoho prleitost. Obzvl subn sa zda-
j oblasti energetiky (jadrov energia, diakov
vykurovanie) a pozemnej infratruktry (diani-
ce, verejn prce), ale aj telekomunikci.
almi oblasami, ktor maj dobr vyhliad-
ky, s vek maloobchodn reazce (potraviny,
portov potreby), oblas zemnho plnovania
a digitlnych technolgi.
Okrem toho existuje dopyt po franczskych
vrobkov v ponohospodrsko-potravinrskom
sektore, farmaceutickom sektore a kozmetike, po
spotrebnom tovare vyej triedy a malch prie-
myselnch zariadeniach.
irie povedan, musme rozvja nau spolu-
prcu v oblasti inovci, vskumu a vvoja, no-
sitemi budcnosti pre nae ekonomiky. Stle
viac a viac franczskych firiem investuje do slo-
venskch vvojovch centier, projeknch kan-
celri a inovanch programov: opierajc sa o
ne, meme lepie zhodnoti dleit vedeck
spoluprcu, ktor u medzi naimi dvoma kraji-
nami existuje.
Je tendencia k hospodrskej spoluprci len
jednocestnou aktivitou z Franczska na
Slovensko, alebo vidte aj opan tendencie,
ke slovensk investori a podnikatesk sub-
jekty prenikaj do Franczska?
Franczske spolonosti neprichdzaj na Slo-
vensko len preto, e nklady na pracovn sily s
niie ako vo Franczsku: investuj tu, pretoe tu
nachdzaj stabilitu, bezpenos a perspektvu
rastu, ktor hadaj. Ale Slovensko bude aj naa-
lej atraktvne, len ak umon tmto spolonostiam,
aby boli konkurencieschopn na svetovom trhu.
Podobne i Franczsko, ktor je piatou sveto-
vou destinciou pre priame zahranin investcie,
mus zachova svoju konkurencieschopnos vy-
tvranm pracovnch miest, o je nron loha
a spolon zujem na naich dvoch vld. Fran-
czske orgny spustili pakt zodpovednosti a so-
lidarity, ktor pome zvi konkurencie-
schopnos podnikov a zvi atraktvnos fran-
czskeho zemia pre zahraninch investorov.
Je pravdou, e vo Franczsku je ete mlo slo-
venskch investci, pravdepodobne preto, e po-
et spolonost, ktor chc investova v zahrani,
je pomerne nzky. Prilkanie novch slovenskch
investorov do Franczska je pre ns prioritou, a
my zvime kontakty s miestnymi skupinami,
ktor mu ma zujem prezentova svoje pred-
nosti vo Franczsku a na franczskom trhu.
Franczska prtomnos na Slovensku je vidi-
ten nielen cez automobily, ale predovetkm
cez kultrne a vzdelvacie aktivity. Ak maj
perspektvu?
Franczsko vdy prikladalo vek dleitos
kultrnej spoluprci, ale i jazykovej a taktie spo-
luprci v oblasti vzdelvania, pretoe verme, e
najlepm spsobom ako sa spozna je rozsiahla
vmena v tejto oblasti.
To je najm prklad vo vaej krajine, kde je
priamo v centre Bratislavy etablovan Francz-
sky intitt Slovenska: je to sasne vstavn ga-
lria, kino, kninica, prve inaugurovan media-
tka a centrum vuby francztiny.
Festival franczskeho filmu Crme de la
crme, ktor prve skonil, zaznamenal obrovsk
spech v Bratislave, i po celom Slovensku. Fran-
czsky intitt organizuje 21. mja De otvo-
rench dver, ktor bude prleitosou predstavi
kalendr kultrnych podujat v roku 2014. Na-
alej podporujeme cez franczsko-slovensk
Univerzitn intitt frankofnne oddelenia uni-
verzt a bilingvlne sekcie na slovenskch gym-
nzich. V septembri sa Franczska kola, ktor
m u dvojak akreditciu franczskych a slo-
venskch vzdelvacch systmov, presahuje do
vej budovy v Petralke, o jej umon prija
v poet det, a my dfame, e i alie slo-
vensk rodiny si zvolia toto kvalitn bi-nrodn
vzdelvanie.
V nasledujcich mesiacoch bude prleitos za-
mera sa na niekoko oslv: o niekoko tdov
bud sa kona oslavy desiateho vroia vstupu
Slovenska do E, v mji sa bud kona vetky
slvnosti na pamiatku generla tefnika; v jni
navtvi prezident Gaparovi pri prleitosti 70.
vroia vylodenia Franczsko a 14. jla bude pr-
leitos pozva slovensk delegciu, v rmci stho
vroia prvej svetovej vojny, na defil pri prle-
itosti franczskeho ttneho sviatku. V Bratisla-
ve sa bud kona udov slvnosti, u tri roky or-
ganizovan nam vevyslanectvom v spoluprci
s Franczsko-slovenskou obchodnou komorou,
ktor bud ozvenou parskych slvnost.
Nae bilaterlne vzahy
s na vemi dobrej rovni
S L O V E N S K O - N S K A S P O L U P R C A
4
Poas nvtev Kazachstanu a Indonzie v
septembri roku 2013 dal prezident nskej u-
dovej republiky Xi Jinping podnet na vznik
spolonho rozvoja ekonomickho opaska
okolo Hodvbnej cesty a pobrenho psma
Hodvbnej cesty dvadsiateho prvho storoia.
Opasok a Pobren cesta s dve hlavn inicia-
tvy zo strany ny na reformu, rozvoj a otvo-
renie sa diplomatickm smerom voi susedia-
cim krajinm.
OPASOK A POBREN CESTA
POKRAUJ V DUCHU ROZVOJA
A INICIATVY Z IAS STAREJ
HODVBNEJ CESTY
Takmer pred dvetisc rokmi pracovit odv -
livci z eurzijskeho kontinentu vytvorili poet-
n obchodn cesty, ktor spjali krajiny a civi-
lizcie z zie, Eurpy a Afriky. Sstave tchto
ciest sa hovorilo Hodvbna cesta, tak ich po-
menovali nasledujce genercie. Napriek po-
etnm konfliktom a vojnm v Eurzii obchod
na Hodvbnej ceste prekvital, dopravn ruch
sa na jej cestch nikdy plne nezastavil. I na-
priek slabej technolgii a v tom ase aj chabmu
transportu ni nezabrnilo obchodnkom a re-
meselnkom v odvnom podnikan a priesku-
me Hodvbnej cesty s vidinou rozvoja a pro-
spechu. Prekonvali koniare, rieky, moria a
nehostinn cesty. Mal i vek krajiny profito-
vali z obchodu na Hodvbnej ceste. na sa od
ostatnch krajn mnohmu nauila, a zvyok
sveta sa mnohmu priuil od ny. Toto vz-
jomn prepojenie zahalo vmenu tovaru, re-
meselnch sksenost a know-how, podporo-
valo ekonomick rozvoj a kultrne obohatenie,
ako aj integrciu medzi rznymi civilizciami.
V dvadsiatom prvom storo, ktor kladie
draz na mier, rozvoj a kooperciu, m Hod-
vbna cesta vznam ako symbol spoluprce,
otvorenosti, vzjomnho porozumenia. Ak boli
nai predkovia pred dvetisc rokmi schopn
spolonej symbizy a povaovali sa za sebe-
rovnch v prospech obchodu a rozvoja, ak sa
povzniesli nad obasn kriepky, je o to dle-
itejie, aby sme nieo podobn dokzali aj my.
M oraz v vznam, aby nov genercia
prijala mylienku Hodvbnej cesty a rozvjala
ju naalej v prospech udskej civilizcie.
SPOLON PRCA NA OPASKU
A POBRENEJ CESTE SA STRETVA
S TRENDOM REGIONLNEJ
KOOPERCIE
zia, motor globlneho rastu a kov hr
multipolarizcie a ekonomickej globalizcie,
hr dleit lohu pri modelovan medzin-
rodnch horizontov. Popritom stoj zoi-voi
novm i starm vzvam, priom sa sna zosta
hybnou a aktulnou. Udra priazniv situciu
mieru a rastu v zii, ako aj udriavanie zhody
nzorov zijskch krajn a zvenie spolo-
nch zujmov sa stane benou lohou vetkch
zijskch krajn v prospech harmonickho spo-
lunavania.
Opasok a Pobren cesta, ktor v sebe sp-
jaj minulos s budcnosou zahaj irok
oblas monost ako obnovi slvnu histriu
zie a poskytova zdroj sebaistoty a pchy
vlastnej kultry, zijskej jednoty a prsubu
spoluprce.
Regionlna integrcia je nevyhnutnou fzou
ekonomickej globalizcie. Prosperujca spo-
luprca v zii podporila mier a rozvoj v regi-
ne. Avak v porovnan so Severnou Amerikou
i Eurpou je regionlna spoluprca v zii ne-
dostaton, o dokazuje najm slab rozvoj a
chab komunikcia medzi zijskmi subre -
ginmi, o by mohlo predstavova prekku
pre hlbiu regionlnu spoluprcu. Opasok a Po-
bren cesta spojenm centrlnej zie s junou
a juhovchodnej so zpadnou prispej k lep-
iemu spojeniu a doplneniu subreginov a po-
mu zavedeniu industrilnej a zsobovacej
siete, m sa posunie panzijsk a eurzijsk
spoluprca na nov rove.
Vne zmeny prebiehaj aj v globlnom ras-
te, investcich, obchode a pohyboch kapitlu.
Vetky eurzijsk krajiny, ktor sa nachdzaj
v tdiu prechodu a vylepovania, by mali
spruni svoju ekonomiku a da jej dynamic-
kos, aby predili monm rizikm. Iniciatvy
Opasok a Pobren cesta predvdaj infratruk-
tru rozvoja a systematickej inovcie, o vedie
ku zlepenmu prostrediu na podnikanie v re-
ginoch, k pohybu investci, zlepenej distri-
bcii a rozvoju krajn, zneniu nkladov a in-
vestinch barir.
V krajinch Eurzie existuj jasn rozdiely,
i u v kultre alebo nboenstve a rovni roz-
voja. Preto by sa vchodn krajiny mali inten-
zvnejie venova vhodnej rznorodosti, sle-
dova drhu rozmanitho rozvoja a vybudova
harmniu odlinost, a pritom sa dra spolo-
nho ciea. Hodvbna cesta stla na princpe
vmeny a kultrnej komunikcie medzi umi,
o je vemi dleit. Na tomto zklade stoja aj
Opasok a Pobren cesta, ktor sa venuj od-
kazom minulosti, historickm spechom, a po-
siluj kultrnu vmenu medzi krajinami vo
vetkch spektrch, o prina do zie pozi-
tvnu energiu, mier a rozvoj.
SPOLUPRCA NA OPASKU
A POBRENEJ CESTE SA STRETVA
S POTREBOU VLASTNHO ROZVOJA
NY A SPOLUPRCE SO SVETOM
Proces reformy a otvorenia sa ny si zskal
zvun ohlas. Nevyven rozvoj vak aj na-
priek tomu zostva problmom prve medzi
vchodnm, strednm a zpadnm reginom.
Na odstrnenie tohto problmu treba posilni
vmenu prostriedkov a priemyslu, vyui v-
hodn polohu centrlnych a zpadnch regi-
nov a vyui tento potencil na spoluprcu so
susednmi krajinami.
V poslednch tridsatich rokov sa na otvo-
rila najm vchodu. Dnes sa pozerme smerom
na zpad, kde vidme vek trh eurzijskho
kontinentu. Je to priestor na prieskum, rozvoj
a podnikanie. Tretie plnum naej strany sa
Hodvbna cesta
z minulosti do budcnosti
Vznam ny ako hospodrskej vemoci stle rastie a jej podiel na svetovej ekonomike bude
oraz vraznej. Vevyslanec nskej udovej republiky na Slovensku J. E. Pan WEIFANG
napsal pre n asopis zaujmav tdiu o novch aktivitch ny v tejto oblasti.
Milan Stano: Paviln v cisrskych zhradch, Peking
5
viedli cez Rusko, a aj ajov cesta vo vtedy
znmej podobe tu m hlbok korene. Poas
olympijskch hier v Soi sa prezidenti ny a
Ruska stretli na rokovan ohadom budovania
Opasku a Pobrenej cesty. Niektor u zabeh-
nut projekty medzi krajinami, ako s naprk-
lad ropovody, eleznica Chongqing Xinjiang
Eurpa a alie trate, nska vpomoc pri bu-
dovan vchodnej asti Ruska a Sibri, bud
urite do budovania tohto novho projektu in-
tegrovan.
Opasok a Pobren cesta predstavuj p
lnkov zameranch na vsledky a s zaloen
na spoluprci projektu, orientovan na prnos
hmatatench benefitov pre ud v reginoch.
Prvm z piatich lnkov je stratgia. Krajiny
mu diskutova o rieeniach problmov, ha-
da spolon pdu a prekonva rozdiely, har-
monizova pozcie cez konzultcie a formulo-
va korepondujce plny pre regionlnu eko-
nomick integrciu a da tejto stratgii oficil-
nu zelen.
Druhm z lnkov je cesta. nske prslovie
vrav: Ak sa chce sta bohatm, zani budo-
vanm ciest. Mnoho krajn s tmto pohadom
shlas. Pre nu a jej susedn krajiny je ne-
vyhnutn venova sa monostiam transporto-
vania a vylepi sie dopravy medzi reginmi
a celkov infratruktru prevozu na prepojenie
Eurpy a Afriky, ciele tohto projektu.
Tretm z lnkov je obchod. Mali by sme pre-
skma otzky obchodu a investci, zamera sa
na vhodn rieenia, zbavi sa obchodnch barir
a prekok, podpori ekonomick cirkulciu a
rozvoj v reginoch. Odhali potencil obchodu
a investovania zastnench krajn a zvi
rozmer spoluprce regionlneho kola.
tvrtm lnkom je mena. Mali by sme pod-
pori obchodn vyrovnanie, o sa tka loklnej
meny a vmeny kurzu, posilni finann spo-
luprcu a regionlny vvoj, zni transakn
nklady a odrazi finann rizik, aby regio-
nlna ekonomika bola schopn konkurova
svetovej.
Piatym lnkom s udia. Priatesk vzahy
medzi umi udruj zdrav vzahy medzi tt-
mi. na a susedn krajiny sa potrebuj pod-
pori v medzittnych stykoch, zlepi vntorn
komunikciu, porozumenie a priatestvo medzi
rozlinmi nrodmi.
Projekty Opasok a Pobren cesta s dlho-
dob lohy, ktor nevznikli za noc. Nie je mo-
n postupova inak ako krok po kroku, od ah-
ch loh k am, od roztrsench obydl k
vekm regionlnym celkom. Zatia o Hod-
vbna cesta sa zameriavala na obchod so suro-
vinami, Opasok a Pobren cesta si mu do-
voli predstavi nieo vie. Prioritnmi ob-
lasami s obchod a investcie, priemyseln
spoluprca a kultrna vmena. V rmci prie-
myselnej spoluprce mme na mysli agrokul-
tru, rybrstvo, vedu a technolgie, priemysel
a sluby. o sa tka projektov, v ktorch sa
stretvaj rovnak zujmy, ako s naprklad
cesty, eleznice, leteck doprava, lodn dopra-
va, energie, surovinov zdroje, ropovody, elek-
trick energia a telekomunikcia, ako aj FTA
rokovania, vmena zamestnancov, treba urobi
sprvny krok, aby boli vhodn podmienky na
podnikanie. Kov testovacie zny na rozvoj
a otvorenie, ako aj vybran a prstavn zny
mu sli na testovanie spoluprce. Vetky
pilotn zny na rozvoj, ako aj vyselektovan
zny spoluprce s navrhnut tak, aby priniesli
vhody politickch vzahov, geografickej pr-
buznosti a doplnkov ekonomiku do praktickej
spoluprce, ustlili rast s cieom dosiahnu ne-
preruovan prnos pri surovinch, socilnej
harmnii, benefitoch a veobecnom rozvoji.
Cez tento proces sleduje na sprvny pr-
stup k udraniu spravodlivho prstupu, a po-
skytuje susednm krajinm asistenciu pri r-
chlejom raste. na sa zapoj do diania v jej
okol a poskytne susednm krajinm pomoc,
podpor rozvoj infratruktry, financie, vyna-
lo snahu o vytvorenie priateskej atmosfry,
harmnie a mieru. na nielen urchli vlastn
ekonomiku, ale cez spomnan projekty rozri
vzjomn spoluprcu.
Ke prezident R Xi Jinping predstavil
tieto projekty, prezident Kazachstanu Nazar-
bajev ich oznail za prioritn. Ldri krajn cen-
trlnej zie, ale aj krajiny zpadnej zie oz-
naili projekt za dleit a kontruktvny, ktor
zodpoved sasnosti a prinesie prospech vet-
km stranm. Obchodn spolonosti v mno-
hch krajinch sleduj tento proces s vekm
zujmom.
Projekty Opasok a Pobren cesta nie s s-
kromnmi aktivitami v ne. Je to proces, na
ktorom sa podieaj viacer krajiny. Tieto pro-
jekty a ich otvoren tdie s otvoren kon-
truktvnej kritike, nvrhom i npadom aj z eu-
rpskych krajn, s pripraven vylepi strat-
giu a vziu do budcnosti. Nechajme plyn
nae npady a mylienky a spolone vybuduj-
me nov kapitolu Hodvbnej cesty pre lep
ivot ns vetkch.
rozhodlo otvori hranice reginov a vytvori
ekonomick koridor na podnikanie. Sasne
pobren priestor vo vchodnch reginoch
ny mus stava na pevnch zkladoch a po-
silni vetky u spen oblasti, a taktie po-
silni implementciu cielen na susedn kraji-
ny, ako aj prehbi nmorn ekonomick spo-
luprcu so susediacimi krajinami. Prve Opa-
sok a Pobren cesta bud pokrytm viacerch
provinci, autonmnych reginov a samosprv-
nych okresov vo vchodnch a centrlnych ob-
lastiach ny spolone s vvojovmi stratgia-
mi, novou urbanizciou a otvranm sa ny.
Opasok a Pobren cesta sa javia aj ako a-
isko diplomacie ny, najm o sa tka sused-
skch vzahov. Susedsk diplomacia m v cel-
kovej diplomatickej politike ny hlavn poz-
ciu. Prioritou je budovanie a posilovanie vza-
hov so susediacimi krajinami. Prioritne sa na
venuje budovaniu priateskch politickch vza-
hov, silnejm ekonomickm vzbm, spolu-
prci na zabezpeen a hlbm kultrnym vz-
bm. Vzahy so susednmi krajinami s dle-
it pri budovan lepch vzahov s celm sve-
tom. Tak ako sa bud vyvja tieto vzahy, bud
sa vyvja aj vzahy medzinrodn.
OPASOK A POBREN CESTA S
OTVOREN IROKEJ EKONOMICKEJ
SPOLUPRCI
Tieto iniciatvy s zaloen na ekonomickej
spoluprci a kultrnej vmene medzi nrodmi.
Neplnuj zasahova do vntornch probl-
mov krajn a inch reginov.
Opasok a Pobren cesta hadaj npady a
nvrhy na spoluprcu a rozvoj. Nesnaia sa o
vybudovanie novch entt a mechanizmov.
Spoluprca bude zaloen na vzjomnch a
mnohostrannch mechanizmoch medzi nou
a ostatnmi krajinami a vyuije princpy a me-
chanizmy, ktor sa v minulosti osvedili. Ne-
bud sa prekrva ani speri s existujcou spo-
luprcou Shanghai Cooperation Organization,
Eurasian Economic Community alebo ASEAN
Plus China. Mu vak tieto mechanizmy obo-
hati a oivi. Mali by sme sa otvori novm
mylienkam spoluprce a vyska pragmatic-
kej prstup na lepiu efektivitu a vzjomn
upevnenie vzahov.
Projekt zded tradciu otvorenosti starovekej
Hodvbnej cesty a adoptuje otvoren regiona-
lizciu obhajovan krajinami vchodnej zie.
Projekty Opasku a Pobrenej cesty s oraz
otvorenejie a veobsanejie. Stavaj na exis -
tujcich zkladoch, s cieom vybudova a vy-
lepi vzjomn komunikciu a spoluprcu.
Zapojen strany mu zvi spoluprcu na
plnovanch projektoch, aby znsobili efekti-
vitu tchto zabehnutch i naplnovanch pro-
jektov.
Projekty Opasok a Pobren cesta s otvo-
ren geografickmu odkazu krajiny urenia.
Bud mapova star trasu Hodvbnej cesty, ale
nebud sa sstreova iba na u. Vetky krajiny
v okol ny sa mu do projektu zapoji. Cen-
trlna zia, Rusko, jun a vchodno-jun
zia s vak prioritnm smerom. Taktie
Stredn vchod a vchodn Afrika, kde sa
Opasok a Pobren cesta spjaj. Krajiny v Eu-
rpe, CIS a Afrika mu by v budcnosti do
projektu pribrat. V priebehu asu sa do pro-
jektu mu zapja alie krajiny a partneri, o
zvi otvorenos a efektivitu.
Niektor asti starovekej Hodvbnej cesty
S L O V E N S K O - N S K A S P O L U P R C A
Zatia o rok 2013 bol rokom, ke si Slo-
vensk republika ajej zahranin sluba pri-
pomenuli dvadsiate vroie svojho vzniku,
rok 2014 poskytne prleitos sodstupom
asu sa zamyslie a vyhodnoti, o priniesla
aprina realizcia nho strategickho za-
hraninopolitickho rozhodnutia integrcia
do eurpskych atransatlantickch truktr.
Vroku 2014 si SR pripomenie 25.vroie
Nenej revolcie, ktor vrtila nau krajinu na
cestu demokratickho rozvoja aumonila aj
vzahraninopolitickej oblasti slobodn vobu
preferenci aorientcie. Budeme ma priestor
na to, aby sme zhodnotili, akm spsobom sa
naplnili nae oakvania, ktor sme do poli-
tickch aspoloenskch zmien pred 25 rokmi
vkladali aj v medzinrodnej oblasti.
SR vroku 2014 oslvi 10.vroie vstupu
do Eurpskej nie aSeveroatlantickej alian-
cie. Uveden vroie nm pripomna, e sme
etablovanmi arovnocennmi lenmi prest-
neho spoloenstva zaloenho nazdieanch
hodnotch, naprincpoch demokracie, prv-
neho ttu, socilnej trhovej ekonomiky, do-
driavania udskch prv azkladnch slo-
bd. Tieto hodnoty aprincpy dlhodobo pred-
stavuj hlavn vchodisk nho psobenia
na medzinrodnej scne. Rok 2014 bude aj
vtomto zmysle potvrdenm kontinuity zahra-
ninopolitickch priort a cieov.
Pre al vvoj krajiny vtrochu vzdialenej-
ej minulosti mala rozhodujci dopad aj al-
ia historick udalos Slovensk nrodn
povstanie, ktorho 70. vroie si pripomenie-
me. Vojnov genercia nevhala brni hod-
noty slobody aidely udskosti. To, e ijeme
vslobodnch ademokratickch podmien-
kach, vbec nie je samozrejm, preto je pre
ns opakujcou sa azrejme nikdy nekonia-
cou vzvou zachova ich prenau krajinu
vmedzinrodnom prostred pre ns ipre na-
sledujce genercie.
Zahranin aeurpska politika SR je po-
staven na tyroch nosnch pilieroch. Prvm
znich je bilaterlna amultilaterlna diploma-
cia, t.j. rozvoj dvojstrannch vzahov sjed-
notlivmi krajinami, aktvne psobenie vme-
dzinrodnch organizcich, rozirovanie sta-
bility aprosperity, najm no nielen vbez-
prostrednom susedstve, scieom presadzova
nae zujmy apriority, osobitne vekonomic-
kej oblasti. Angaovanos slovenskej diplo-
macie pri rokovacch stoloch je aj vroku 2014
sprevdzan poskytovanm praktickej pomoci
partnerom, odovzdvanm vlastnch skse-
nost stransformciou, reformami aintegr-
ciou. Nai civiln ivojensk experti bud na-
alej psobi vmisich medzinrodnho kr-
zovho manamentu na Balkne, Cypre, Blz-
kom vchode a vAfganistane. Prostrednc-
tvom intrumentria oficilnej rozvojovej po-
moci bude SR pomha pri rieen vziev
MI NI S T ERS T VO Z AHRANI N CH VEC A EURP S KY CH Z L E I T OS T S R
6
voblasti odstraovania chudoby, udraten-
ho rozvoja ademokratickej transformcie
vrznych reginoch sveta.
Druhm pilierom je eurpska politika. Ide
onadrezortn, prierezov agendu, naktorej
realizcii sa podieaj vetky ministerstv
aostatn orgny ttnej sprvy, aje prtomn
aj v ostatnch dimenzich zahraninej poli-
tiky. Rezortu diplomacie okrem vkonu eu-
rpskej politiky vo viacerch oblastiach pri-
slcha aj koordinan loha. Vznamnm
momentom vroku 2014 s mjov voby do
Eurpskeho parlamentu, ktor vrazne
ovplyvnia celkov dynamiku v E a ich v-
sledok bude ma dopad naformovanie novej
Eurpskej komisie aobsadzovanie alch
kovch postov vintitcich E. Uveden
zmeny bud dleit aj v kontexte prpravy
predsednctva SR vRade E vdruhompol-
roku 2016, najm pokia ide oidentifikciu a
konkretizciu programovch priort. Vroku
2014 sad oakva mierne, ike naalej
krehk zlepenie ekonomickho vvoja vE,
o vytvor priestor pre rchlejie napredova-
nie strategickej diskusie obudcnosti eurp-
skej integrcie. Rokom 2014 zana v E
nov programov obdobie, v ktorom bude SR
podporova opatrenia na podporu hospodr-
skeho rastu azniovanie nezamestnanosti.
Treou oblasou zahraninopolitickho p-
sobenia naej krajiny je ekonomick diplo-
macia ajednotn prezentcia Slovenskej re-
publiky v zahrani. MZVaEZSR bude vs-
lade sustanoveniami kompetennho zkona
koordinova presadzovanie obchodno-ekono-
mickch zujmov vzahrani a jednotn pre-
zentciu SR. Zmerom bude alej zintenzv-
ova relnu spoluprcu spodnikateskou sf-
rou. Ekonomika potrebuje siln mal astred-
n podniky, ktor vytvraj vek as zcel-
kovho potu pracovnch miest. SR potrebuje
investcie spridanou hodnotou, nov techno-
lgie, inovcie, spoluprcu naich azahrani-
nch univerzt voblasti aplikovanho vsku-
mu. To je jadrom novej ekonomickej diplo-
macie, ktor SR buduje.
tvrtm pilierom je konzulrna agenda
apomoc obanom. Zmerom MZVaEZSR
je by o najbliie slovenskm obanom v
zahrani, zvyova tandard poskytovanch
sluieb, vyuva pritom modern technolgie
azlepova komunikciu adostupnos. Kon-
krtnymi opatreniami akrokmi bude vroku
2014 poskytovanie konzulrnych sluieb for-
mou vjazdovch dn mimo sdla zastupite-
skch radov, rozirovanie dostupnosti pro-
strednctvom dohd okonzulrnej spoluprci
sinmi lenskmi krajinami E, rozirovanie
okruhu sluieb poskytovanch honorrnymi
konzulmi, i pokraujca elektronizcia ve-
rejnej sprvy.
Zameranie zahraninej
a eurpskej politiky
Slovenskej republiky na rok 2014
Minister zahraninch vec a eurpskych zleitost SR Miroslav Lajk
7
N R O D N R A D A S R
loha zsobnkov plynu v trhovom
reazci z pohadu POZAGAS, a. s.
Spolonos POZAGAS, a. s., sa za 20 rokov svojej existencie
na plynrenskom trhu pevne etablovala. Zsobnk PZZP
Lb 4. Stavba, s technickou kapacitou vo vke 655 mil. m
3
a priamym prstupom do dvoch nezvislch trhovch zn, je
dnes vyhadvan vznamnmi hrmi psobiacimi najm
na slovenskom a rakskom trhu s plynom.
Plynrensk uzol neprodukuje plyn, zsobnk no
Zsobnk je jedin nstroj na zabezpeenie dostupnosti plynu v
blzkosti jeho skutonej spotreby. Plynrensk uzly ponkaj zauj-
mav komern rieenia, avak nezabezpeuj fyzick dostupnos
plynu. Zsobnk eliminuje riziko vpadkov dodvok plynu z rznych
dvodov.
Zsobnk eliminuje cenov volatilitu
Zsobnk poskytuje uvateom siete asto nedocenen strate-
gick hodnotu vzhadom na nepredvdatenos udalost ovplyvuj-
cich ponuku a dopyt po plyne. Vyrovnva seznne varicie v dodv-
kach a zabezpeuje kontinuitu a tandard bezpenosti dodvok pre
koncovch spotrebiteov. Zsobnk prispieva k elimincii neelanch
cenovch vkyvov.
Zo zsobnkov profituj vetci vrtane koncovho spotrebitea
Zsobnk optimalizuje aj investin nklady producentom a pre-
pravcom, poskytuje dodaton kompresn prcu a prispieva k opti-
mlnemu vyuitiu ostatnch siet za cenu, ktor sa v konenom te
spotrebitea za energie prejavuje iba vo vke niekokch percent.
Vznam zsobnkov rastie
Narastajca eurpska zvislos od dovozu plynu a zvyujci sa po-
diel vroby elektrickej energie z obnovitench zdrojov robia zo z-
sobnka idelnu zlon alternatvu pre okamit produkciu elek-
trickej energie z najistejieho foslneho paliva zemnho plynu.
The role of gas storage in the market
chain view of POZAGAS, a. s.
POZAGAS, a. s., has firmly established the position on the
gas market throughout the 20 years of its existence. Storage
facility UNGSF Lb 4 consisting of 655 mil. m
3
of storage
capacity and the direct access into two independent market
areas constitutes the point of interest by the important
players present on the Slovak and Austrian market.
Gas hub does not produce gas, storage does
Storage is a sole tool for providing the availability of gas in the pro-
ximity of its real consumption. Gas hubs offer the interesting com-
mercial solutions, but do not provide the physical availability of gas.
Storage eliminates the risk of supply disruptions from various rea-
sons.
The storage eliminates the price volatility
Storage provides to the system users an undervalued strategic pre-
mium considering the unpredictability of events affecting the gas
supply and demand. It counterbalances the seasonal variations in gas
supplies and ensures the continuity and security of supplies for end
consumers. Storage contributes to the elimination of unwanted price
volatility.
Everybody benefits from the storage, including the end consumer
Storage optimises the producers and transporters investment costs,
provides the additional compression work and contributes to the opti-
mal usage of networks for price, which constitutes only few percent
from the total end consumers energy bill.
The importance of storage rises
The increasing European dependency on gas imports and increasing
the share of electricity production from renewable resources determine
the gas storage to be the ideal back-up solution for instant electricity
production from the cleanest fossil fuel natural gas.
www.pozagas.sk
marketing@pozagas.sk
M I N I S T E R S T V O H O S P O D R S T V A S R
8
MIMORIADNE ROKOVANIE
BEZPENOSTNEJ RADY SR
O UKRAJINE
3. 3. 2014
Situcia na Ukrajine je neprehadn a do-
chdza k eskalcii naptia. Medzinrodn spo-
loenstvo sa zatia zhoduje na tom, e vznik-
nut okolnosti treba riei diplomatickou a po-
litickou cestou.
Po zasadnut Bezpenostnej rady SR m
Slovensko zujem svoj postoj voi Ukrajine
koordinova s partnermi v E. Ministri zahra-
ninch vec E na mimoriadnom stretnut
prijali spolon vyhlsenie, v ktorom sa odsu-
dzuje konanie Ruskej federcie na Ukrajine.
Niet pochb, e zo strany Ruskej federcie do-
lo k agresii a k porueniu medzinrodnho
prva. Naou prvou prioritou vak je nedovoli
al rast naptia a prelievanie tejto situcie z
Krymu do alch oblast.
V svislosti s nepokojmi na Ukrajine mus
Slovensko dba aj na ochranu vlastnch n-
rodnch zujmov. Najviac ns znepokojuje to,
e by mohlo djs k ohrozeniu dodvok plynu,
ropy a ropnch vrobkov na zemie Slovenska
a ohrozen me by aj tranzit cez Slovensko
do zpadnej Eurpy. Slovensko m v slade s
medzinrodnmi predpismi zsoby ropy na 95
dn plnej prevdzky a zsoby plynu nm vy-
staia na tyri a p mesiacov.
EURPSKA NIA JE PRIPRAVEN
POMC UKRAJINE
6. 3. 2014
Ldri E na mimoriadnom summite v Bru-
seli ostro odsdili rusk vojensk aktivity na
Kryme a dohodli sa na pozastaven rokovan
o uvonen vzovho reimu pre Rusko.
Eurpska rada aktulne udalosti na Ukrajine
povauje za poruenie medzinrodnho prva
a odsudzuje takto poruenie ukrajinskej su-
verenity a zemnej integrity zo strany Ruskej
federcie. Eurpska rada zrove vyzva Rus-
ko na stiahnutie svojich vojakov sp na z-
kladne a iada ho, aby umonilo medzinrod-
nm pozorovateom vstpi na Krym. Predsta-
vitelia E sa zhodli na tom, e krzu na Kryme
treba riei okamitm zaatm vyjednvan
medzi Kyjevom a Moskvou. Pokia takto pr-
stup neprinesie uvonenie naptia, s pripra-
ven alie opatrenia, ako cestovn obmedze-
nia, zmrazovania tov i zruenie nasleduj-
cich summitov E Rusko.
Eurpska nia pome Ukrajine aj finanne.
Slovensk vlda bude s finannou pomocou
Ukrajine shlasi len pod podmienkou, e ne-
bude ma iadny vplyv na ttny rozpoet SR.
Akkovek pomoc z fondov E je mon len
vtedy, ak sa predtm iniciuje pika z Me-
dzinrodnho menovho fondu.
Eurpska nia Ukrajine op ponkla aso-
cian dohodu. Jej odmietnutie vtedajm
ukrajinskm prezidentom Viktorom Januko-
vyom v novembri 2013 spsobilo politick
krzu a nepokoje. Politick as dohody by
mohla podpsa aj prechodn vlda veden Ar-
senijom Jaceukom. V oblasti vonho obcho-
du je Eurpska nia pripraven prija jedno-
strann opatrenia, z ktorch by mohla ma
Ukrajina itok. Eurpska nia m zujem
asocian dohodu podpsa ete pred prezi-
dentskmi vobami na Ukrajine, ktor s vy-
psan na mj tohto roka. Arsenij Jaceuk pri-
sbil podpis dohody s E v najskorom mo-
nom termne.
REAKCIA NA VYJADRENIA
UKRAJINSKEJ STRANY
K REVERZNMU TOKU PLYNU
4. 4. 2014
Rozhodnutie o realizcii, ako aj samotn
realizcia projektu prepojenia medzi Sloven -
skou republikou a Ukrajinou patr plne do kom-
petencie prevdzkovateov prepravnej siete v
oboch krajinch. Ministerstvo hospodrstva
SR pozorne sleduje prebiehajce rokovania
spolonost eustream, a. s., a UKRTRANSGAZ
s Eurpskou komisiou a podporuje ich spe-
n priebeh.
Slovensk republika opakovane vo vzahu
k ukrajinskej strane, ako aj k Eurpskej komi-
sii zdraznila svoj pozitvny postoj k realizcii
reverznho prepojenia slovenskej prepravnej
siete s Ukrajinou. Spochybovanie tejto poz-
cie povaujeme za nenleit a kontraproduk-
tvne na margo medializovanch sprv ukra-
jinskej strany, e Slovensko nechce tto pro-
blematiku riei.
MH SR podporuje tandardn postup spo-
lonosti eustream, a. s. pri prprave sptnho
toku plynu, ktorho sasou je podpsanie me-
moranda o porozumen a prepojovacej dohody.
V sasnej etape je nevyhnutn sstredi sa na
Proces realizcie reverznho
prepojenia slovenskej prepravnej
siete plynu s Ukrajinou
Rokovanie vo Vekch Kapuanoch.
Minister hospodrstva SR Tom Malatinsk
9
technick aspekty rieenia monho sptnho
chodu plynu cez Slovensk republiku. Pri ich
prprave sa strca cenn as nepripravenosou
spolonosti UKRTRANSGAZ na rokovania a
podpis dokumentov, pripravovanch viac ne
rok z podnetu Eurpskej komisie.
Je nevyhnutn tandardn spsob prpravy
reverzu, v slade s pravidlami legislatvy E
tak, aby nebolo naruen plnenie doterajch
zvzkov spolonosti eustream, ktor svisia
aj s prepravou plynu cez Slovensk republiku
Uvtali by sme vyiu flexibiitu spolonosti
UKRTRANSGAZ pokia ide o prpravu a
as na rokovaniach v Bratislave, vedcich k
zaveniu tohto procesu.
Slovensk strana podporuje rokovania pre-
pravnch spolonost o reverznch dodvkach
plynu. Vo vzahu k vyhlseniam ukrajinskej
strany je potrebn zdrazni, e poda infor-
mci, spolonos eustream, a. s., nezazname-
nala iadny zujem zo strany Ukrajiny navt-
vi slovensk plynrensk objekty, ani kom-
presorov stanicu vo Vekch Kapuanoch.
Verejn nepodloen vyhlsenia z politickej
rovne nenapomhaj vzjomnej dvere, s
kontraproduktvne a neurchuj rieenie, na
ktorom maj zujem obe strany.
SLOVENSKO JE NA PRPADN VPADOK
DOVOZU PLYNU A ROPY PRIPRAVEN
11. 4. 2014
Chcem ubezpei obanov krajiny, e Slo-
vensko je z technickej strnky plne pripraven
na rieenie situcie, ktor by nastala v prpade
obmedzenia alebo preruenia dodvky ropy a
plynu.
Aktulna situcia v zsobovan zemnm
plynom na Slovensku je tandardn a prebieha
v zmysle platnch zmlv. V prpade, e by pri-
lo k obmedzeniu alebo prerueniu dodvky
bude mon vyui plyn, ktor je v sasnosti
uskladnen v podzemnch zsobnkoch a
vzhadom na miernu zimu je vo vrazne v-
om objeme, ako tomu bolo minul rok.
V sasnosti je v zsobnkoch 1,7 mld. m3
plynu. Ide o celkov objem, ktor uskladuj
zkaznci so zmluvnm vzahom s prevdzko-
vatemi zsobnkov. Predpokladan obdobie,
poas ktorho by bolo mon vyuva tieto
zsoby je pri sasnom charaktere poasia cca
140 dn.
V prpade ropy a ropnch produktov je si-
tucia podobn. Slovensko m v sasnosti k
dispozcii objem zsob ropy a ropnch vrob-
kov vo vke 150 dn, ktor pozostvaj z n-
dzovch zsob (97 dn) a z komernch zsob
spolonost Transpetrol, a. s., a Slovnaft, a. s.
Zrove sme prediskutovali alternatvne
monosti prepravy plynu z eskej republiky
alebo Rakska a pripravenos spolonosti eu-
stream, a. s., na takto situciu. Kapacity, ktor
s k dispozcii na vstupe na Slovensko aktu-
lne vrazne prekrauj priemern denn spo-
trebu a v prpade dodvok ropy je v ase krzy
mon vyui alternatvny prepravn koridor
ropovod Adria. Ropovod m v sasnosti ka-
pacitu 3,5 mil. ton ropy rone. Po rekontrukcii
sa tto kapacita zvi na 6 mil. ton ropy ro-
ne.
CHCEME A SME PRIPRAVEN
POMC UKRAJINE
15. 4. 2014
Dodvky plynu na Ukrajinu zo zpadu a zo
Slovenska nie je tak jednoduch zrealizova.
Je tam niekoko technickch pecifk, ktor
treba vyriei. Je tu aj zmluvn problm, lebo
tto trasa sli na to, aby bol dodvan plyn z
Gazpromu cez Ukrajinu do Eurpy. Chceme
a sme pripraven pomc Ukrajine, ale musme
to robi tak, aby sa nestratili slovensk a eu-
rpske zujmy, pretoe ten plyn teie do Eu-
rpy. A Eurpa pri vetkch alternatvnych tra-
sch je ete stle zvisl a potrebuje plyn, ktor
prichdza do Eurpy cez eustream, a. s.
Slovensko u zaalo s prcami na spusten
reverznho toku plynu. MH SR u vydalo na
tto innos spolonosti eustream, a. s., licen-
ciu. Zrove oakvame podpis Memoranda
o porozumen, dlhodobo pripravovan s ukra-
jinskmi partnermi za asistencie Eurpskej ko-
misie. Memorandum definuje podmienky vy-
budovania technickho rieenia pre sptn tok
plynu na Ukrajinu. alej by sa malo diskuto-
va o podmienkach prepojovacej dohody me-
dzi susednmi opertormi prepravnch siet,
ako aj o konkrtnych podmienkach Open Sea-
son pre nov prepojenie. Ide o procedru, v
ktorej sa zisuje zvzn zujem trhu o pre-
pravn kapacity.
MEMORANDUM O REVERZNOM CHODE
PLYNU JE PODPSAN
28.4.2014
Predstavitelia spolonosti eustream, a. s. a
Ukrtransgaz podpsali memorandum o poro-
zumen o monom rieen prepravy plynu v
smere zo Slovenska na Ukrajinu. Na podpise
memoranda sa zastnili aj f Eurpskej ko-
misie Jos Manuel Barroso, premir sloven-
skej vldy Robert Fico, minister hospodrstva
SR Tom Malatinsk, ako aj ukrajinsk mi-
nister energetiky Jurij Prodan.
Verm, e vetky kroky, ktor boli v memo-
rande dohodnut, sa v krtkom ase aj naplnia.
Toto memorandum je aj o sil diverzifikova
dodvky plynu v Eurpe. Posiln sa bezpe-
nos Eurpskej nie. Vnmam to ako spech a
zavenie nronch rokovan, ktor ved k
snahe pomc Ukrajine v dodvkach plynu.
Toto rieenie je prvm monm a relnym,
ktor neohrozuje energetick bezpenos Slo-
venska a krajn E, je rchlym rieenm a som
rd, e zstupcovia EK tie podporili tto mo-
nos.
Plyn zo Slovenska na Ukrajinu sa dostane
vaka modernizcii v sasnosti nevyuva-
nho plynovodu, ktor spja Vojany s Uho-
rodom. U v tomto roku by sa mohlo zaa so
sptnmi dodvkami plynu. Rone by sa moh-
lo vaka tomuto plynovodu dopravi na Ukra-
jinu do 10 milird metrov kubickch plynu.
Partneri vyjadrili poakovanie vyjednva-
cm tmom, e sa im nakoniec podarilo v krt-
kom ase pripravi vetko na podpis memo-
randa o porozumen o monom rieen prepra-
vy plynu zo Slovenska na Ukrajinu.
Tom Malatinsk, minister hospodrstva SR a Jurij Prodan, minister energetiky Ukrajiny vo Vekch Kapuanoch.
E U R P S K A N I A
Srdene blahoelm vetkm
zastnenm stranm k prielo-
mu v rokovaniach o tokoch
plynu zo Slovenska na Ukraji-
nu. Je to vznamn prv krok
k diverzifikcii dodvok plynu
pre Ukrajinu a dleit prspe-
vok k posilneniu energetickej
bezpenosti vchodnej Eur-
py, ale aj E ako celku. Zro-
ve je dkazom, e E je pev-
ne odhodlan podpori ukra-
jinsk energetick odvetvie.
Sved o tom aj hospodrsko-
finann balk, ktor nia ex-
presne poskytla Ukrajine v
ostatnch tdoch. Chcel by
som poakova komisrovi pre energetiku p. Oettingerovi a jeho tmu
za mimoriadne zsluhy, ktor maj na dosiahnut dnenej dohody.
Dnen dohoda je ozajstnm m-
nikom. Je to prv krok k nasmero-
vaniu plynovch tokov zo Sloven -
ska na Ukrajinu, ktor posiluje
vzby medzi energetickm trhom
E a Ukrajinou. Plyn cez Sloven -
sko bude znamena vrazn zve-
nie objemov, ktor u Ukrajina do-
va z Maarska a Poska. Dodv-
ky z lenskch ttov E poskytuj
Ukrajine prstup k plynu za ceny
urovan poda zsad spravodlivos-
ti a transparentnosti. V tomto oha-
de je dleit, aby Ukrajina, a to
najm ako len Energetickho spo-
loenstva, urobila rchle pokroky
pri zoslaovan svojho prvneho
a regulanho rmca s prvnymi predpismi E. Tm sa zvi dvera
investorov a krajine to pome zmodernizova energetick odvetvie.
Eurpska komisia zohrala pri rokovaniach, ktor viedli k prelomovmu rozhodnutiu, lohu sprostredkovatea.
Okrem memoranda prslun prevdzkovatelia plynovodov slovensk podnik eustream, a. s. a ukrajinsk spolonos
Ukrtransgaz podpsali rmcov dohodu o prepojen, ktor bude obsahova technick detaily dohodnutho rieenia.
Eurpska komisia vta
prelomov dohodu o tokoch plynu
zo Slovenska na Ukrajinu
Nae stavby menia v svet ...
Cestn tunel Solbakk, Nrsko
Hydroelektrre Nant de Drance, vajiarsko
TuCon, a.s.
K cintornu 63 010 04 ilina Bnov
t +421 41 5046 204
f +421 41 5046 209
e-mail info@tucon.sk www.tucon.sk
vstavba a rekontrukcia podzemnch
stavieb
(cestn, dianin, eleznin tunely, podzem-
n hydroelektrrne, prieskumn a nikov
tlne, podzemn objekty pre vodohospodr-
ske stavby, vekopriestorov podzemn diela
a in)
vstavba a rekontrukcia ininierskych
stavieb
(vodovody, vodojemy, kanalizcie, OV, revitali-
zcie verejnch priestranstiev a nmest, TKO,
protipovodov ochrann opatrenia a in)
TuCon, a.s.
dodva stavebn prce v oblasti:
Dianin tunel Frankenhain, Nemecko
Splakov kanalizcia Ludgeovice, esk republika
Predseda Eurpskej komisie
Jos Manuel Barroso
Komisr pre energetiku
Gnther Oettinger
11
Prvch desa rokov Slovenska v E bolo
pre ns vemi spench a som presveden,
e aj o alch desa rokov budeme mc kon-
tatova, e nae lenstvo v E bolo prospe-
n pre obe strany.
lenstvo v Eurpskej nii ovplyvuje n
kadodenn ivot a spech Slovenska je zko
spojen s spechom E.
To, e sme 10 rokov v Eurpskej nii, zna-
men, e sme pri stole, pri ktorom sa prijma-
j zsadn rozhodnutia ovplyvujce budc-
nos Eurpy a v mnohch prpadoch aj al-
ch reginov sveta.
Eurpska nia sme my. Ak m kompeten-
cie Eurpska komisia, tak sme jej ich spolo-
ne zverili. Ak rozhodujeme vo formte Eu-
rpskej rady, tak je kad rozhodnutie aj na-
m slovenskm rozhodnutm. Ak rozhodoval
Eurpsky parlament, tak aj hlasmi sloven-
skch poslancov.
Slovensko je krajina, ktor chce by dve-
ryhodnm partnerom Eurpskej nie a euro-
Predseda vldy SR Robert Fico:
Eurpska nia mus aj naalej zosta
prostriedkom mieru, stability
a prosperity v Eurpskej nii
Slovensk republika si 1. mja 2014 pripomenula 10. vroie vstupu do E. Vstup SR do E
patr k najvznamnejm medznkom v dejinch samostatnho Slovenska. SR sa dostala do
jadra eurpskej integrcie, posilnilo sa jej medzinrodn postavenie a kredibilita. Agenda E sa
v priebehu uplynulch 10 rokov stala vznamnou sasou portflia dennej agendy nielen
strednch orgnov ttnej sprvy SR, ale priamo ovplyvuje ivot bench obanov. Vaka
perspektve lenstva v E absolvovalo Slovensko pred rokom 2004 politick, socilny a hospodr-
sky reformn proces v tempe a kvalite, ktor by bol bez tejto inpircie nemysliten. SR sa
vstupom do E vyhla politickej a ekonomickej izolcii. lenstvo v E prinieslo Slovensku
zvenie konkurencieschopnosti vo vine oblast hospodrstva, uahenie prstupu
k informcim, zavdzanie vyspelch technolgi, eliminovanie obchodnch prekok, von
pohyb tovaru a sluieb, nov podnikatesk prleitosti v rmci E, ale aj uahenie ochrany prv
a zujmov zamestnancov vo vzahu k zamestnvateom, prchod zahraninho kapitlu z E
na Slovensko, prstup k viemu objemu nenvratnch finannch prostriedkov z E, viu
ponuku vrobkov, von pohyb obanov, odstrnenie nkladov na ochranu ttnych hranc, i
monos vyjadrova sa k eurpskej legislatve a pod. Hadanie spolonch rieen v prospech
vieho celku, z ktorho ivotaschopnosti SR profituje, u Slovensko hadie nielen na vlastn
problmy, ale nazera na ne z istho nadhadu, u spoluasti, vedie k spoluprci a solidarite.
V roku 2004 sa E rozrstla o desa no-
vch krajn a ilo o historicky najvie roz-
irovanie tejto intitcie. Toto rozrenie vy-
tvorilo nov hranice E, vytvorilo nov slo-
body, prleitosti pre cestovanie, tdium a
obchod medzi hranicami jednotlivch ttov.
Skonsolidovalo tie celkov silie o mier a
integrciu v Eurpe.
Prleitosti, ktor Slovensku rozrenie pri-
nieslo, ste poda aj v plnej miere vyuili. Pri-
pomnam, e vae tovary a sluby sa stali kva-
litnejmi, no aj napriek tomu si dokzali
udra cenov konkurencieschopnos. Slo-
vensk export za ostatn dekdu takmer ka-
dorone rstol. Slovci mu by hrd, e dnes
s o 80 % prosperujcejou krajinou, ako to
bolo v roku 2005 a v tomto ohade vs iadna
zo susednch krajn nedoke porazi.
Chcem sa poakova za kontruktvnu lo-
hu, ktor vaa vlda zohrala pri dohode o re-
verznom toku plynu na Ukrajinu.
Existuj mnoh pozitvne znaky hospodr-
skeho zotavovania v E. Na trhy sa vracia d-
vera, rastie vvoz, klesaj deficity a postupne
sa zavdza bankov nia. Vzvou vak stle
zostva vysok miera nezamestnanosti a pre-
dovetkm nezamestnanosti mladch ud.
zny a ktor ver v hlbiu integrciu eurp-
skych truktr.
Vaka Eurpskej nii meme cestova,
pracova, podnika aj tudova v zahrani.
Slovensko ako len eurozny plat spolonou
eurpskou menou. To, o sa nm teraz u zd
samozrejm, bolo pred desiatimi rokmi iba
zbonm prianm. Vstup Slovenska do E
prispel aj k vyrovnvaniu ivotnej rovne s
ostatnmi krajinami nie. Po desiatich ro-
koch meme kontatova, e vkon naej
ekonomiky vzrstol z 57 % na 75 % priemeru
Eurpskej nie. Rovnako dleit je, e toto
pribliovanie m perspektvu aj alej pokra-
ova.
K rozvoju Slovenska podstatne prispievaj
aj trukturlne fondy Eurpskej nie. Pribli-
ne 80 % verejnch investci na Slovensku je
financovanch z eurpskych peaz. Pod tm
si meme predstavi cesty, ktor denne vy-
uvame, rekontrukciu koly, do ktorej cho-
dia nae deti alebo obnovu parku, kam si cho-
dme oddchnu s priatemi a chcem pod-
iarknu, e bez eurpskych peaz by tyri z
piatich takchto projektov nebolo mon
zrealizova.
Slovensko vstpilo do Eurpskej nie 1.
mja 2004 spolu s eskou republikou, Po-
skom, Maarskom, Slovinskom, Maltou, Cy-
prom, Litvou, Lotyskom a Estnskom. Ilo
o historicky najvie rozrenie nie. O p
rokov neskr, 1. janura 2009 prijalo Sloven -
sko spolon eurpsku menu a stalo sa tak
16. lenom eurozny. U o dva roky bude
naa krajina predseda Rade Eurpskej nie.
Je to mimoriadne zodpovedn loha, na kto-
r sa u teraz musme intenzvne pripravova.
Predseda Eurpskej rady Herman Van Rompuy:
Slovensko v plnej miere vyuilo
monosti lenstva v E
Po desiatich rokoch meme poveda, e
to bol vek spech Slovenska. spech mohlo
Slovensko poda ma dosiahnu aj vaka
tomu, e jeho obyvatelia lenstvo v E vy-
uili ako prleitos. Prve z tohto dvodu d-
fam, e si obyvatelia Slovenska koncom mja
urobia as a prdu voli vo vobch do Eurp-
skeho parlamentu. Bolo by dobr, keby aj
prostrednctvom tohto hlasovania Slovci
ukzali, e maj aj naalej o otzky Eurp-
skej nie zujem.
Oceova by sme mali vetkch lenov E
rovnako. Chudobnejie, bohatie i novie a
starie krajiny. Vetci sme v tomto zvzku a
musme sa zasadzova o spravodlivos a f-
rovos.
Slovensko je krajina, kde relevantn poli-
tick strany maj konsenzus v zsadnch
otzkach zahraninej politiky a eurpskej in-
tegrcie.
Predseda Eurpskej komisie Jos Manuel Barroso:
10 rokov lenstva v E bolo
pre Slovensko spench
1 0 R O K O V V E
12
13
U K R A J I N A - K R Y M
V kontexte analzy reakcie medzinrodn-
ho spoloenstva na posledn udalosti na
Ukrajine si osobitn pozornos zasli prijatie
rezolcie Valnho zhromadenia OSN 24.
marca 2014 zemn celistvos Ukrajiny, kto-
r bola schvlen drvivou vinou (100 za;
11 proti).
Najreprezentatvnej orgn Organizcie
Spojench nrodov v tejto rezolcii potvrdil
svoj zvzok voi zvrchovanosti, politickej
nezvislosti, jednote a zemnej celistvosti
Ukrajiny v slade s jej medzinrodne uzna-
nmi hranicami. Valn zhromadenie OSN
vyzvalo nedopusti akkovek zmeny statusu
Autonmnej republiky Krymu a Sevastopoa
na zklade vsledkov nelegitmneho referen-
da.
Ruskej federcii bol odovzdan jasn sig-
nl o neprijatenej innosti zameranej na ias-
ton alebo pln poruenie nrodnej jednoty
a zemnej celistvosti Ukrajiny vrtane poku-
sov o zmenu hranc Ukrajiny hrozbou alebo
pouitm sily i inch protiprvnych spso-
bov. Uznesenie rezolcie obsahuje vzvu, aby
Rusko okamite pristpilo k mierovmu
urovnaniu situcie cestou politickho dialgu,
aby neuskutoovala jednostranne nepriates-
k opatrenia, a plne sa podiealo na medzin-
rodnch sprostredkovacch siliach.
Bezpodmienen podpora pre Ukrajinu
bola vyjadren aj v texte rezolcie Eurpske-
ho parlamentu Invzia Ruska do Ukrajiny,
ktor bola schvlen 13. marca 2014 v tras-
burgu. Obsah rezolcie oznauje spolon
pozciu medzinrodnho spoloenstva na
podporu Ukrajiny a jej zemnej celistvosti, a
drazne odsudzuje akt agresie zo strany Ru-
skej federcie.
Eurpsky parlament takisto odmietol argu-
menty, ktormi rusk strana odvoduje svo-
ju agresiu: po rusky hovoriace obyvatestvo
na Kryme nie je nikm a nim ohrozen. V
rezolcii Eurpskeho parlamentu je zdraz-
nen nezkonnos a nelegitmnos tzv. refe-
renda na Kryme.
Vbor ministrov Rady Eurpy prijal 14.
marca 2014 rozhodnutie o situcii, ktor sa
tka vojenskej okupcie Krymu Ruskou fe-
derciou.
Tmto rozhodnutm nrodne vldy len-
skch ttov Rady Eurpy jednoznane po-
tvrdili zvzok na dodrovania zsad medzi-
nrodnho prva zakotvenho v tatte Or-
ganizcie Spojench nrodov a Rady Eurpy.
Optovne sa zdraznilo dodriavanie zem-
nej celistvosti a politickej nezvislosti Ukra-
jiny, o je zaruen tmito zkladnmi ak-
tmi.
Potvrdenm konsenzu postojov vetkch
hlavnch medzinrodnch organizci, tka-
jcich sa situcie na Ukrajine, je aj sprva Po-
radnho vboru pre Rmcov dohovor na
ochranu nrodnostnch menn, pripraven
expertmi Vboru poas nvtevy na Ukrajine
21. 26. marca 2014.
Zstupcovia Rady Eurpy neskontatovali
iadne problmy pri zabezpeovan realizcie
tohto Dohovoru na Ukrajine vrtane prv pr-
slunkov ruskej meniny.
V sprve vypracovanej Poradnm vborom
pre Rmcov dohovor na zklade vsledkov
tretieho monitorovacieho cyklu a schvlenej
Vborom ministrov Rady Eurpy 18. de-
cembra 2013 bola Ukrajina kritizovan preto,
e rusky hovoriacej menine sa poskytuje
ovea vyiu rove ochrany ako inm etnic-
km komunitm.
alej sa v sprve zdrazovalo, e stano-
ven kvty pre televziu a vysielanie boli ne-
sprvne aplikovan pre rusk mdi, o vied-
lo k ich dominancii na ukrajinskej medilnej
scne.
Podobn zvery obsahuje aj Sprva vboru
expertov Eurpskej charty regionlnych alebo
meninovch jazykov, ktor bola pripraven
pre druh monitorovac cyklus a schvlen
Vborom ministrov Rady Eurpy, 15. janura
2014.
Po analze situcie v oblasti ochrany ru-
skho jazyka odbornci poznamenali, e v-
ina zvzkov, ktor mala Ukrajina poda
Charty, je plne alebo iastone splnen. V-
bor ministrov RE zdraznil, e tto rove
ochrany ruskho jazyka na Ukrajine je ovea
vyia ako zvzky Ukrajiny prevzat poda
Charty.
Podobn postoj m aj OBSE. Poda vsled-
kov monitoringu o stave zabezpeenia vzde-
lvacch prv etnickch Ukrajincov v Rusku
a etnickch Rusov na Ukrajine, ktor sa konal
v marci aprli 2009, rad vysokho komi-
sra OBSE pre nrodnostn meniny pozna-
menal, e monosti zabezpeenia kultrnych
a jazykovch otzok ruskej meniny na Ukra-
jine s vo veobecnosti ovea vyie ako mo-
nosti zvyajne poskytovan nrodnostnm
meninm v inch astnckych ttoch
OBSE.
Vysok komisr OBSE pre nrodnostn
meniny A. Tors po svojej nvteve Krymu
14. marca uviedol, e neboli zaznamenan
iadne dkazy o poruen alebo ohrozen ud-
skch prv Rusov a po rusky hovoriacich ob-
anov Ukrajiny na Kryme.
V posudzovan poslednch udalost na
Ukrajine s jednotn aj organizcie zahrani-
nch Ukrajincov, predovetkm:
14. marca 2014 Svetov kongres Ukrajin-
cov vyzval medzinrodn spoloenstvo aj
naalej podporova ukrajinsk nrod a roz-
hodne kona proti vojenskmu zsahu
ozbrojench sl Ruska, ktor ohrozuj ne-
zvislos, zvrchovanos a zemn celist-
vos Ukrajiny;
18. marca 2014 Hlavn organizcia zahra-
ninch Ukrajincov na Slovensku Zvz
Rusnov-Ukrajincov Slovenska drazne
odsdil akcie Ruskej federcie a vyzval
najvyie orgny Slovenskej republiky, Eu-
rpskej nie a medzinrodnho spoloen-
stva, aby posilnili odsudzovanie vojenskej
invzie Ruska na Ukrajine rozhodnmi
krokmi vrtane ekonomickch sankci s
cieom donti stiahnutie ruskch vojsk z
zemia Ukrajiny.
Podobn vyhlsenia boli aj zo strany slo-
vensko-ukrajinskej a Zvzu skautov ukrajins-
ko-rusnskej mldee Plast.
Vemi dleit bolo aj stretnutie ministrov
zahraninch vec Ukrajiny, USA, E a Rus-
ka, ktor sa konalo 17. aprla tohto roku v e-
neve (vajiarsko). Vsledkom bolo podp-
sane spolon vyhlsenie, v ktorom bola zd-
raznen potreba zastavi vetky akty nsilia,
zastraovania a provokci, odzbroji vetky
ileglne ozbrojen skupiny, uvoni budovy
neleglne obsaden bojovnkmi.
Ukrajina potvrdzuje svoju pripravenos na
spoluprcu a ochotu spolupracova s vplyv-
nmi medzinrodnmi organizciami vrtane
OSN, OBSE, Rady Eurpy a alch intitci
v oblasti ochrany udskch prv na zem
ukrajinskho ttu vrtane prv vetkch n-
rodnostnch menn, ktor s sasou pro-
sperity a kultrnej rozmanitosti ukrajinskej
spolonosti.
Reakcia medzinrodnho
spoloenstva na udalosti na Ukrajine
Udalosti na Ukrajine a obsadenie Krymu sa stali kovou zahranino-politickou tmou
poslednch dn. Pripomeme si niekoko zsadnch reakci medzinrodnch intitci,
ktor pripravil n spolupracovnk Michal Hrivk.
REAKCIE SLOVENSKCH
EUROPOSLANCOV
V jednote je sila. Musme by jednotn
v podpore Ukrajiny, jej suverenity a jej
zemnej celistvosti. Eurpa mus tie pod-
porova jednotn politiku energetickej bez-
penosti, ktor povedie k zneniu zvislos-
ti od Ruska. o sa tka Slovenska, me
zohra pozitvnu lohu pri posilovan
energetickej bezpenosti Ukrajiny, uvie-
dol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).
E mus urobi vetko pre to, aby Rus-
ko nemohlo alej destabilizova situciu
na Ukrajine. Snaha Ruska zasahova do
vntornch vec Ukrajiny, Moldavska,
Gruznska, Armnska, Azerbajdanu, je
absoltne neakceptovaten. Pouitie vo-
jenskej sily Ruskom je hrozbou pre eurp-
sky mier. E odsudzuje rusk imperializ-
mus, uviedol poslanec Boris Zala (S&D,
SK).
14
Ukrajina je u dlho centrom pozornosti
Slovenska, Eurpy a celho sveta. o si
myslte o tom, o sa v sasnosti na Ukra-
jine deje?
Nechcel by som zaa rozhovor negatvny-
mi aspektmi, ktorch je u aj tak v dnenej
situcii ukrajinskho ttu dos. Vetci sme
si dobre vedom toho, e Ukrajina a Ukrajinci
s v sasnosti vo vemi komplikovanej si-
tucii pokia ide o vonkajie faktory tkajce
sa udalost na Kryme a vchodnej Ukrajine,
ale aj o vntorn problmy, ktor sa tkaj
energetickch rizk a hospodrskej krzy.
Dnes (a my to tu na Slovensku dobre vi-
dme a kladne hodnotme) ukrajinsk vlda a
ukrajinsk ud uskutouj praktick kroky
tkajce sa eurpskej integrcie Ukrajiny, aj
vntornch zmien v tte, ktor maj za lo-
hu prekona krzov javy v ekonomike a ob-
novenie stability v spolonosti.
Poda mjho nzoru pred novou ukrajin -
skou vldou s vyostrenou vzvou dneka
ochrana zemnej celistvosti a zvrchovanosti
Ukrajiny v svislosti s krymskou otzkou
a naptm vo vchodnej Ukrajine, potreba za-
bezpeenia normlneho a innho fungova-
nia celej mocenskej vertikly, zaistenie eu-
rpskej integrcie Ukrajiny, uskutonenie
spravodlivch demokratickch prezident-
skch a parlamentnch volieb a prekonanie
krzy. Slovensko ako priate, sused, spoje-
nec a partner Ukrajiny nielene me, ale
malo by pomc ukrajinskej strane pri preko-
nan tchto vziev a rieen tchto aktnych
problmov.
o mete poveda o legitimite novej ukra-
jinskej vldy zo slovenskho pohadu?
Legitimita ukrajinskej vldy od jej vzniku
nebola zo strany Slovenska spochybovan.
Dkazom toho je aj to, e len zopr hodn po
vymenovan novej vldy Ukrajiny (27. fe-
brura) sa v Kyjeve uskutonila nvteva pod-
predsedu vldy, ministra zahraninch vec a
eurpskych zleitost Slovenska Miroslava
Lajka, ktor sa spolu s partnermi v rmci
Vyehradskej skupiny stretol s novm pred-
sedom vldy Ukrajiny Arsenijom Jaceukom
a s novm ministrom zahraninch vec
Ukrajiny Andrijom Deicom.
Nsledne Miroslav Lajk ete dva razy na-
vtvil Ukrajinu a viedol rokovania s vysok-
mi ukrajinskmi predstavitemi. Okrem toho,
pokia viem, tam boli v rmci mnohostran-
nch aktivt aj stretnutia ukrajinskch a slo-
venskch radnkov. Na zasadnut Eurpskej
rady v Bruseli sa stretli hlavy vld Slovenska
a Ukrajiny Rbert Fico a Arsenij Jaceuk a
17. marca v Rade E pre zahranin zlei-
tosti v Bruseli sa uskutonili dvojstrann roz-
hovory ldrov ministerstiev zahraninch vec
Slovenska a Ukrajiny Miroslava Lajka a
Andrija Deicu.
Rozvjaj sa kontakty aj na rovni ostat-
nch ministerstiev a rezortov minister kol-
stva a vedy Ukrajiny Serhij Kvit sa 7. 8. ap-
rla v Bratislave stretol s ministrom kolstva,
vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky
Duanom aploviom (podpsali Dohodu
medzi Kabinetom ministrov Ukrajiny a vl-
dou Slovenskej republiky o akademickom
vzjomnom uznvan rovnocennosti dokla-
dov o vzdelan vydanch na Ukrajine a v Slo-
venskej republike) a 15. aprla sa minister
energetiky a uhonho priemyslu Ukrajiny Ju-
rij Prodan vo Vekch Kapuanoch stretol s
ministrom hospodrstva Slovensk republiky
Tomom Malatinskm (rokovanie o reverz-
nej dodvke plynu z Eurpy na Ukrajinu cez
zemie Slovenska).
o si myslte o vobch prezidenta Ukra-
jiny (bud sa kona 25. mja), ktor by
plne odstrnili vetky otzky tkajce sa
novej ukrajinskej vldy?
Moja komunikcia so zstupcami ukrajin-
skch politickch a parlamentnch kruhov a
diplomatmi Vevyslanectva Ukrajiny v Bra-
tislave ukazuje, e ukrajinsk strana m z-
ujem na tom, aby sa voby uskutonili slo-
bodne, transparentne a demokraticky, plne v
slade s medzinrodnmi normami a s maxi-
mlnou monou asou medzinrodnch po-
zorovateov.
Pokia viem, s tmto cieom boli na sle-
dovanie volieb oficilne pozvan pozorovate-
lia z cudzch krajn a poprednch medzin-
rodnch organizci najm z ODIHR
OBSE, Rady Eurpy, Eurpskeho parlamen-
tu, NATO, BSEC, GUAM at.
Predseda Nrodnej rady Slovenskej repu-
bliky Pavol Paka v reakcii na vzvu z ukra-
jinskej strany prijal rozhodnutie vysla na
Ukrajinu pozorovateov zo Slovenskej repu-
bliky na prezidentsk voby predsedu skupiny
priatestva s Ukrajinou Mikula Krajkovia
a ma. S Mikulom Krajkoviom sme sa v
oktbri 2012 zastnili ako pozorovatelia par-
lamentnch volieb do Najvyej rady v Uho-
rode. Som si ist, e budeme schopn splni
svoje kontroln funkcie a nsledne informo-
Slovensko neme
necha Ukrajinu
bez podpory a pomoci
Rozhovor s poslancom Nrodnej rady Slovenskej republiky, lenom skupiny priatestva
s Ukrajinou, lenom zahraninho vboru Michalom LUKOM.
15
vyslanie slovenskch pozorovateov na misiu
OBSE na Ukrajine, rad rokovan Rady bez-
penosti a obrany SR ohadne situcie na
Ukrajine at.
Je zrejm, e slovensk parlament neme
zosta mimo diania na Ukrajine, a preto by
som sa chcel zmieni aj o aktivitch na rovni
Nrodnej rady Slovenskej republiky zasad-
nutiach zahraninho vboru a vboru pre
Eurpske zleitosti venovanch situcii na
Ukrajine, ktorch sa zastnili premir R-
bert Fico, minister zahraninch vec Miro-
slav Lajk a al lenovia slovenskej vl-
dy.
Vo svetle toho, o ste spomenuli o si my-
slte o prioritch vo vzahoch Slovenska a
Ukrajiny v najbliej budcnosti?
Odpove na tto otzku by som rozdelil
do dvoch rovn multilaterlnej a bilaterlnej.
V multilaterlnej rovine (najm na rovni
vzahov E Ukrajina), by som najprv zd-
raznil otzku podpory Slovenska v zaveden
bezvzovho reimu pre obanov Ukrajiny a
poskytnutie relnej vyhliadky na lenstvo
Ukrajiny v E. Po prv umon Ukrajincom
vidie Slovensko a Eurpu na vlastn oi a
presvedi sa o vhodch eurpskeho spsobu
ivota, osobne vidie a uvedomi si to, o stoj
za suchm a na diaku nezrozumitenm po-
jmom z Bruselu eurpske hodnoty, a ko-
nene sa sta skutone Eurpanmi nielen geo-
graficky a fyzicky, ale aj duevne a duchovne.
Po druh poskytne Ukrajine konkrtny pod-
net a citen motv na uskutonenie nie pa-
pierovch, ale skutonch reforiem a zmien
plne vetkch aspektov ivota ukrajinskej
spolonosti.
V bilaterlnej rovine Slovensko potrebuje
obnovi inn dialgu s Ukrajinou vo vet-
kch smeroch a vo vetkch oblastiach spo-
lonho zujmu. Najm v roku 2014 (ale sa-
mozrejme, berc v vahu voby prezidenta v
Slovenskej republike a prezidentsk a parla-
mentn voby na Ukrajine), sa treba zamyslie
nad otzkou zabezpeenia rozvoja kontaktov
medzi novmi prezidentmi naich ttov, po-
kraova v rokovaniach na rovni podpredse-
dov vld pre ekonomick zleitosti at. V
roku 2014 musme dodriava trval (ron)
reim zasadan troch slovensko-ukrajinskch
medzivldnych komisi.
V rmci aktivt v slovenskom parlamente
si tie myslm, e je dleit stretnutie pred-
staviteov parlamentov oboch krajn, obnove-
nie aktvnych kontaktov medzi skupinami
priatestva a hadanie prleitosti na rozvoj
vzahov na rovni kovch parlamentnch
vborov.
o by ste chceli na zver poveda naim i-
tateom?
Udalosti, ktor sa v poslednom ase odo-
hrali na Ukrajine (najm na Kryme a vchod-
nej Ukrajine), a kroky Slovenskej republiky
na podporu ukrajinskej strany ns ntia pre-
ma o tom, ak je dleit v modernom i-
vote pojem prvneho ttu, demokratickosti,
eurpanstva, priatestva, vzjomnej solida-
rity, tolerancie a cty k sebe navzjom.
V tejto svislosti chcem spomen vrok
Alexandra Dubeka, jednho z najvznam-
nejch Slovkov, o tom, e k demokracii
patr kultrnos politickej diskusie, tolerant-
nos, citlivos a dialg. Som si ist, e tieto
slov mu by prenesen aj na to, o sa deje
dnes okolo Ukrajiny bolo by dobr, ak by
ich mohli poui ako nvod pri rokovan aj
zstupcovia Ukrajiny, aj zstupcovia Ruska,
aj my ich eurpski partneri.
Vyuvam tto prleitos a chcem popria
aj obanom Ukrajiny (ktor prevaj neahk
asy), aj obanom Slovenska (ktor zavaj
to, o sa deje blzko okolo nich), mier, har-
mniu, zdravie, prosperitu, blahobyt a vieru
vo vazstvo dobra a pravdy.
va aj slovensk rady, parlament a verejnos
o priebehu volieb na Ukrajine.
Sptam sa na najdleitejiu otzku pre
Ukrajinu, ako aj E a Slovensko ako su-
seda Ukrajiny ohadne situcie na Kry-
me a vo vchodnej Ukrajine. o si mysl-
te?
Vo svojej tze o tom, akm vzvam dnes
el Ukrajina som nie omylom nastolil ako
prioritu tmu zemnej celistvosti a nedotk-
nutenosti hranc a ttnej suverenity Ukrajiny
v svislosti s anexiou Krymu a udalosami na
vchodnej Ukrajine.
Ako Slovk chpem vemi dobre o o ide
myslm si, e nie som samotn s mylien-
kami na paralely a analgie s agresiou proti
eskoslovensku v roku 1968. Okrem toho
ako zstupca vldnucej strany dobre chpem
aj niektor paralely so sasnosou najm
s Abchzskom, Junm Osetskom, Kosovom
(ktorho nezvislos Slovensko neuznva).
V predchdzajcich tdoch som pozorne
sledoval udalosti na Ukrajine, ich analzy,
vyhlsenia slovenskej vldy ohadne krym-
skej zleitosti a udalost vo vchodnej
Ukrajine, tudoval som prslun materily, s
ktormi ma oboznmili diplomati vevysla-
nectva Ukrajiny v Bratislave.
plne sa stotoujem s oficilnym posto-
jom Slovenskej republiky, poda ktorho slo-
vensk strana drazne odsudzuje poruovanie
suverenity a zemnej celistvosti Ukrajiny,
akty agresie, ktor predstavuj vnu hrozbu
pre medzinrodn mier a bezpenos, mu
vies k akejkovek alej eskalcii naptia a
pokraujcemu poruovaniu zvrchovanosti a
celistvosti Ukrajiny, vyzva vetky astncke
strany k mierovmu kontruktvnemu rieeniu
sasnej krzy vhradne pri rokovacom stole,
v plnom slade so zsadami a zvzkami me-
dzinrodnho prva.
Nemte pocit, e slovensk strana pomerne
mlo urobila v rmci pomoci pri rieen
krymskho konfliktu a situcie na vchode
Ukrajiny?
Rozhodne neshlasm so renm mylien-
ky niektorch slovenskch opozinch poli-
tikov o tom, e slovensk vlda a slovensk
ministerstvo zahraniia vraj nie s prli ak-
tvne v rieen krzy na ukrajinskom polos-
trove Krym.
Naopak, pomenujem uskutonen kroky
u spomenut tri nvtevy ministra zahra-
ninch vec Miroslava Lajka na Ukrajine,
jeho aktvna as na pravidelnch a mimo-
riadnych zasadnutiach Eurpskej rady pre za-
hranin zleitosti ohadne Ukrajiny (inicio-
van slovenskou stranou osobne Mirosla-
vom Lajkom), stretnutie vo formte pria-
telia Ukrajiny v E + Ukrajina na rovni
hlv lenskch ttov E, aktvna as pre-
mira Slovenskej republiky Rberta Fica na
mimoriadnom zasadnut Eurpskej rady
ohadne Ukrajiny, poetn oficilne vyhlse-
nia najvych stavnch initeov Slovenska
o situcii na Ukrajine, spolon vyhlsenie
predsedov vld a ministrov zahraninch vec
lenskch krajn Vyehradskej skupiny o
ukrajinskej otzke, obhjenie stanoviska
Ukrajiny predstavitemi Slovenska v rmci
vznamnch medzinrodnch organizci
(OSN, OBSE, Rada Eurpy, E, NATO at.),
Zava Jurij Prodan, minister energetiky Ukrajiny, Tom Malatinsk, minister hospodrstva SR,
Gnther Oettinger, komisr pre energetiku E.
16
Vlda Slovenskej republiky na svojom ro-
kovan schvlila Partnersk dohodu na roky
2014 2020. Tento vznamn strategick do-
kument je zkladnou podmienkou pre vyuite
finannch prostriedkov z fondov E v ro-
koch 2014 2020 v objeme takmer 14 mld.
eur (ist europrostriedky v bench cench).
Dokument vytvra predpoklad na rchly za-
iatok erpania eurpskych finannch zdro-
jov z novho programovho obdobia. Sloven -
sk republika je jednou z prvch lenskch
krajn E, ktor uskutonila sriu nronch
rokovan s Eurpskou komisiou, spene za-
vila prpravn proces a me v tchto doch
predloi Partnersk dohodu na proces for-
mlneho schvaovania. Okrem Eurpskych
trukturlnych a investinch fondov (EIF)
vo vyie uvedenej hodnote (14 mld. eur) m
Slovensk republika monos vyerpa v no-
vom programovom obdob alch pribline
5,4 mld. eur, t. j. celkov mon objem euro-
pomoci, vrtane ponohospodrstva a projek-
tov Spjame Eurpu, je 19,4 mld. eur.
Dokument pripraven v zkej spoluprci s
Eurpskou komisiou definuje prioritn oblasti
investci vo sfre zamestnanosti, vzdelvania,
dopravy, ivotnho prostredia, vskumu a
inovci, podpory podnikateskho sektora a
rozvoja vidieka. Investcie do uvedench sek-
torov prispej k tvorbe pracovnch miest,
zvyovaniu konkurencieschopnosti, hospo-
drskemu rastu a ivotnej rovne obanov
SR. Schvleniu Partnerskej dohody predch-
dzala sria viac ako ronch rokovan so z-
stupcami EK, mnostvo rokovan na nrod-
nej rovni, ako technickch, tak aj politickch
s jednotlivmi rezortmi, ttnymi intitcia-
mi, socio-ekonomickmi partnermi a v nepo-
slednom rade s jednotlivmi generlnymi ria-
ditestvami Eurpskej komisie. Vlda SR sa
zaviazala a zrove splnila dodranie princpu
partnerstva nielen vo vzahu k EK, ale hlavne
na nrodnej rovni, pretoe schvleniu n-
vrhu Partnerskej dohody vo vlde predch-
dzalo zloit pripomienkov konanie so vet-
kmi dotknutmi partnermi v SR.
Partnersk dohoda sa vzahuje na vetku
podporu z eurpskych trukturlnych a inves-
tinch fondov E v prslunom lenskom
tte na najblich 7, resp. 10 rokov. Ide o
dokument, ktor uruje stratgiu a priority fi-
nancovania na vyuvanie tchto fondov efek-
tvnym a innm spsobom, s cieom do-
siahnu priority stratgie Eurpa 2020. Slo-
vensk republika definovala v Partnerskej do-
hode svoje priority v slade s touto stratgiou
a ich uplatnenie je cielen predovetkm na
zvenie hospodrskeho rastu SR, znenie
nezamestnanosti a znenie regionlnych roz-
dielov.
Vlda SR skorm a spenm procesom
negocicie Partnerskej dohody, zabezpe
proces implementcie eurofondov na obdobie
2014 2020 v podstatne kratom asovom
termne, ako tomu bolo v minulom progra-
movom obdob, o umon zrove aby sa
predilo chybm, ktor sa vyskytovali v mi-
nulom programovom obdob.
Poslanci NR SR, lenovia vldy, zamest-
nvatesk zvzy a in subjekty, prakticky
vetci dostvame negatvne sprvy najm zo
stavebnho trhu o neplaten subdodvateom
o ich aivej situcii v celom reazci obchod-
nch vzahov a nsledkoch, ktor vysuj do
retrukturalizcie a krachu doposia zdra-
vch podnikateskch subjektov.
no, tento nov neduh trhu treba riei,
ale nikto si nepoloil otzku. Preo to zrazu
vzniklo? Ve to tu nebolo a ak no tak zaned-
batene a ojedinele, pretoe obchodn partneri
boli vzjomne asom a vzahmi vyskan a
tento segment vzahov bol vyisten.
V zmysle porekadla zlodej kri chyte
zlodeja vytiahol Jn Fige tromf na rieenie
tejto situcie v podobe nvrhu zkona o
ochrane subdodvateov pri verejnom obsta-
rvan, ktor je poda mjho nzoru miniml-
ne pokryteck.
Len pokrytec svojm konanm zdehonestu-
je stavebn trh tm, e ako exminister dopra-
vy donti zhotoviteov (uchdzaov) v dia-
ninch tendroch ponka nerelne ceny s
cieom dosta sa na politick vslnie ako
lacno stavia. Prkladov je vea, sta nazrie
do ponk napr. nerelna cena za 1 m3 betnu
vo vke 22 eur pri vtedy trhovej cene 42
eur/m
3
at. Scenr, ktor som vtedy avizoval
sa napa. Jn Fige pri zle nastavench ce-
nch dianic spsobil druhotn platobn ne-
schopnos, m ohrozil ekonomiku, a nsled-
ne teraz predklad pakvil nvrhu zkona,
ktor je v praxi nepouiten. Predkladan
zkon z dielne poslancov KDH prinesie zby-
tone vea papierovania bez inku, priom
vbec nie je jasn, o sa stane ak dodvate
odde zo stavby a komu vlastne pome, ke
bud zablokovan platby, ak hlavn dodvate
nem z oho zaplati. Zrove vak, ak je as
diela uskutonen, mus mu obstarvate za-
plati, nehovoriac o nedorieench zrukch
diela at.
Jn Fige by si mal konene uvedomi , e
problm s neplatenm na dianinch stav-
bch, znenie kvality stavieb a oneskorenie
vstavby, nie je spsoben legislatvou, ale
tm, e uskutonen sae, ktor z postu mi-
nistra dopravy SR z titulu politickej moci ne-
gatvne ovplyvoval, boli vysaen pod
cenu. Dobr rno, pre tch neprebudench
oponentov, pretoe ako poslanec NR SR som
veakrt upozoroval na to, e tieto nzke
ceny mu spsobi vne problmy v celom
subdodvateskom reazci, i u pri dodvke
tovaru alebo pri prcach.
Moje slov boli vtedy bohuia povaovan
za vmysly. Predkladan nvrh zkona pova-
ujem za populistick o to viac, e Jn Fige
s nm prichdza v ase, ke nem najmeniu
ancu na schvlenie v plne NR SR. A to nie-
len preto, lebo sa nm ni nevyriei z dvodu
jeho nevykonatenosti v praxi, ale aj preto,
lebo je napsan zle a netandardne.
Aj napriek tmto skutonostiam si s plnou
vnosou uvedomujeme, e vzniknut situ-
ciu v svislosti s neplatenm subdodvateom
treba riei. Sasn vlda SR, ako reakciu na
tento predchdzajcou vldou spsoben de-
fekt v subdodvateskch vzahoch, pripra-
vuje nov zkon o verejnom obstarvan, do
ktorho bude zapracovan nov smernica Eu-
rpskej nie, ktorej cieom bude via ochra-
na subdodvateov.
ubomr Vny:
Zkon o ochrane subdodvateov je pokryteck
Vlda schvlila Partnersk
dohodu na roky 2014 2020
P O D P R E D S E D A V L D Y S R
Podpredseda vldy SR pre investcie ubomr Vny
Hangr VIP HANDLING, Bratislava
Fakulta informci a informanch
technolgi STU, Bratislava
Rozrenie skladovej kapacity Nafta,
Gajary
TATRA GRAND RESIDENCE,
Dunajsk ul. Bratislava
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 www.zipp.sk
Mlynsk nivy 61/A Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 www.strabag.com
SK - 820 15 Bratislava e-mail: zipp@strabag.com
Cena primtora
hl. mesta SR Bratislavy
Cena Technickho a skobnho
stavu stavebnho, n.o.
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spolonos s viac ako 50-ronou
tradciou v stavebnej vrobe, od roku 2004 sasou eurpskeho
stavebnho koncernu STRABAG.
dodvka a realizcia stavieb na k
realizcia ininierskych stavieb
vroba a mont prefabrikovanch kontrukci
MI N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V S T AV B Y A R E G I O N L N E HO R O Z V O J A S R
18
Ako jeden z prvch programovch doku-
mentov na erpanie eurofondov od roku 2014
vlda Slovenskej republiky schvlila Opera-
n program Integrovan infratruktra. Ide o
strategick dokument, prostrednctvom kto-
rho bud najblich sedem rokov erpan
peniaze z fondov Eurpskej nie na dopravu
a rozvoj informanej spolonosti. Teraz ho
bude finlne posudzova Eurpska komisia.
V novom finannom rmci sa nm podarilo
s Eurpskou komisiou vyrokova viac ako 4
miliardy eur na dopravn projekty a infor-
man spolonos. Po mnohch nronch
rokovaniach mem poveda, e Operan
program Integrovan infratruktra u dnes
zohaduje vetky nrodn, ale aj eurpske
priority, o potvrdilo schvlenie tohto doku-
mentu Hospodrskou a socilnou radou a aj
vldou Slovenskej republiky. Operan pro-
gram Integrovan infratruktra pripravilo
Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlne-
ho rozvoja SR v spoluprci s Ministerstvom
financi SR. V Bruseli u mme za sebou ob-
rovsk kus prce a ja verm, e Komisia nm
operan program schvli na jese. Naou
ambciou je vyui jedinen eurpske zdroje
v prospech naej krajiny, tak aby sa doprava
na Slovensku stala rchlou, bezpenou a ply-
nulou, a tm sa cestovanie u ns dostalo na
rove ttov zpadnej Eurpy.
Materil Operan program Integrovan
infratruktra obsahuje sbor pecifickch
cieov a prioritnch os zahrujcich viacro-
n opatrenia na ich dosiahnutie. Tie bud rea-
lizovan s vyuitm finannej pomoci z Ko-
hzneho fondu a Eurpskeho fondu regionl-
neho rozvoja. OPII zrove vytvra prepoje-
nie na alie monosti financovania aktivt v
oblasti dopravy a informatizcie spolonosti,
ktor ponkaj finann nstroje zriaden
EK, resp. na nrodnej rovni (Nstroj na pre-
pjanie Eurpy, Slovensk investin hol-
ding).
Zkladom novho operanho programu je
Strategick pln rozvoja dopravnej infratruk-
try do roku 2020, tzv. Masterplan. Tento
strategick dokument je bezprecedentn svo-
jm rozsahom a bude udva tempo rozvoja
dopravy v nasledujcich rokoch. Podobn
materil s nzvom Strategick dokument pre
oblas rastu digitlnych sluieb a oblas inf-
ratruktry prstupovej siete novej genercie
do roku 2020 bol vypracovan a schvlen aj
v oblasti rozvoja informanej spolonosti.
PRV EUROTROLEJBUSY S U
V BRATISLAVE, PREMVA ZAN
V MJI
Dopravn podnik Bratislava predstavil
prv nov trolejbusy, ktorch nkup je spo-
lufinancovan cez fondy Eurpskej nie. Ce-
stujca verejnos ich bude mc vyuva u
v najblich tdoch.
Prvkrt v histrii m mesto Bratislava
monos zska na dopravn projekty takmer
250 milinov eur. Som vemi rd, pretoe
nae mesto m obmedzen monosti na er-
panie eurofondov. Okrem projektu komplet-
nej obmeny vozidlovho parku trolejbusov s
v plnom prde aj prce na dodan 30 novch
elektriiek a tie alch 15 regionlnych vla-
kov. Najvou dopravnou investciou v Bra-
tislave je vak vybudovanie novho Starho
mostu s elektrikovou traou do Petralky.
OPERAN PROGRAM DOPRAVA
JE ZAZMLUVNEN NA 100 PERCENT
Eurofondy na dopravn projekty z aktul-
neho finannho rmca s u plne zazmluv-
nen. Zven dynamika uzatvrania iadost
o nenvratn finann prspevok je vsled-
kom pravidelnho sledovania a vyhodnoco-
vania aknho plnu na zrchlenie erpania
a implementcie operanho programu, ktor
prijala vlda SR v aprli minulho roka.
Zazmluvnenie peaz z eurpskych fondov
pre dopravu je dnes stopercentn. Pred dvoma
rokmi, po mojom prchode na ministerstvo
dopravy, bolo zazmluvnenie vo vke 54 per-
cent, ie pomerne pesimistick. Dnen m-
nik ma vemi te, pretoe ukazuje, e vemi
tvrd prca ud z ministerstva, ako aj prij-
mateov pomoci z Operanho programu Do-
prava, prina vsledky. Teraz mme pred se-
bou vek vzvu, a to vyerpa do poslednho
centu vetky peniaze, ktor nm Brusel do
roku 2015 ponka.
Opatrenia z aknho plnu viedli zrove
k rchlejiemu erpaniu financi z Operan-
ho programu Doprava (OPD). Poda materi-
lu, ktor bol v marci prerokovan vldou,
mono OPD v oblasti erpania poklada za
najspenej operan program. OPD na-
plnil vetky zvzky erpania voi Eurpskej
komisii a aktulny zvzok erpania na rok
2014 bol splnen u koncom minulho roka.
SLOVENSKO A ESK REPUBLIKU
SPOJA DVE NOV DIANIN
PREPOJENIA DO KONCA DESAROIA
K dianinmu prepojeniu D2 medzi Bra-
tislavou a Brnom pribudn do konca desaro-
ia dve nov prepojenia, R5 spjajca ilinu
s ostravskm reginom a R6 z Trenianskeho
kraja smerom na Zln.
sek rchlostnej cesty zo Svrinovca na
esk hranicu plnujeme zaa realizova bu-
dci rok. Do roku 2019 bude kompletne do-
budovan dianica D3, take vodii bud
mc vyuva svisl prepojenie zo iliny a
na hranicu. esk strana chce svoju as tejto
spojnice zaa budova na prelome rokov
2016 a 2017.
aliu spojnicu naich dvoch krajn, rch -
lostn cestu R6 vedcu z Pchova smerom
na esk hranicu s pokraovanm na Zln, za -
ne slovensk strana stava v roku 2017, s po-
dobnmi termnmi potaj aj na eskej stra-
ne. Poda asovho harmonogramu je zrejm,
e obe prepojenia bud mc vodii plnohod-
notne vyuva ete v tomto desaro.
Odborn pracovnci na oboch minister-
stvch sa bud zaobera tmou zlepenia cez-
hraninej elezninej dopravy v hospodrsky
dleitom regine medzi ilinou a Ostravou
tak, aby prv pozitva poctili cestujci hne,
ako bude mon zmeny technicky realizova.
OTVOREN VSTAVBA JUNHO
DIANINHO OBCHVATU ILINY
Dianica D1 bude op o nieo dlhia. Vo
februri sa zaala vstavba alieho seku
najdleitejej slovenskej autostrdy, ktor
odah extrmne preaen dopravu v meste
ilina. sek D1 Hriovsk Podhradie Lie-
tavsk Lka je viac ako 11 kilometrov dlh
a m dva tunely. Vodiom bude k dispozcii
zaiatkom roku 2018.
Vlda schvlila eurofondy
na dopravu a informatizciu
do roku 2020
Minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR
Jn Poiatek
19
je spolufinancovan z eurofondov v dvoch f-
zach a v rmci dvoch po sebe nasledujcich
programovch obdob (Operan program Do-
prava a Operan program Integrovan infra-
truktra). Celkov prspevok z eurofondov
vrtane povinnho ttneho spolufinancovania
predstavuje vye 199 milinov eur.
PENIAZE NA REKONTRUKCIU
STARHO MOSTA
Projekt vstavby elektrikovej trate do bra-
tislavskej Petralky u m zabezpeen finan-
covanie cez eurofondy.
Vaka peniazom z Eurpskej nie sa u o
necel dva roky vznamne zlep doprava me-
dzi pravm a avm brehom Dunaja. iados
o potvrdenie pomoci na projekt rekontrukcie
Starho mosta bola zaslan do Bruselu, spolu
s odporuenm od technickch expertov Eu-
rpskej komisie (JASPERS).
Projekt za vye 75 milinov eur je prvou
fzou budovania nosnho systmu mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave. Aj na druh
as projektu, dobudovanie elektrikovej trate
v seku Boskova Jankov dvor, sa Slovens-
ko bude uchdza o peniaze z eurofondov,
ktor bud k dispozcii od roku 2014.
Zaali sme stava al rozhodujci sek,
ktor scel dianicu D1 a zrove vyslobod
ilinu a okolie z dopravnho zovretia. Jeho
vznam, samozrejme, ete narastie po dobu-
dovan tunela Viov, ktor plnujeme zaa
stava do polovice tohto roka.
Ide o jeden z najach dianinch sekov,
ktor bude z vekej asti veden estakdami
a v dvoch tuneloch (Oviarsko, ilina).
Zmluvn cena za vstavbu seku, ktor
stavia konzorcium firiem Oviarsko v zloen
Doprastav, Strabag, Vhostav SK a Metro-
stav, je 427 milinov eur bez DPH. Ide o pro-
jekt, ktor je spolufinancovan z eurofondov
v dvoch fzach a v rmci dvoch po sebe na-
sledujcich programovch obdob (Operan
program Doprava a Operan program Inte-
grovan infratruktra). Celkov prspevok z
eurofondov predstavuje vye 375,8 milina
eur, priom z aktulneho finannho rmca
eurofondov bude na projekt vylenench 190
milinov eur, zvyok bude dofinancovan z
novho programovho obdobia.
OTVORENIE VSTAVBY DIANICE
PRI RUOMBERKU, ZAPLATIA JU
EUROFONDY
Vo februri sa oficilne zaala vstavba
jednho z najpotrebnejch chbajcich se-
kov dianice spjajcej Bratislavu s Koicami.
sek D1 Hubov Ivachnov m viac ako
15 kilometrov a s tunelom ebra bude vodi-
om k dispozcii v roku 2017.
Na tento de netrpezlivo akali obyvatelia
Ruomberka, ale tie motoristi cestujci zo
zpadu krajiny na vchod a opane. U o tri
roky prestan prdi cez mesto desatisce ut
a cesta do Tatier, Popradu a alej na vchod
bude zasa o nieo kratia, ale najm bezpe-
nejia a plynulejia. Reginu Liptova me
dianica prinies nielen nov pracovn miesta,
ale hlavne do budcnosti dva infratruktra
dobr predpoklad prlevu novch investorov
a lepie podmienky na rozvoj turizmu.
Zmluvn cena za vstavbu seku, ktor sta-
via konzorcium firiem (Vhostav, OHL S) je
227 milinov eur bez DPH. Ide o projekt, ktor
20
nedvnom som si vypoul slov prezidenta
Zvzu stavebnch podnikateov, ktor apelo-
val, aby stavebn projekty nesaili len na
zklade najnich cien, ale aby dokzali s-
ai v kvalite. Shlasm s nm, pretoe iba tak
sa stavebn firmy udria pri ivote. Ak sa vak
na cel problm pozriem z finannho hadis-
ka, je nevyhnutn uetri tam, kde sa to d.
Samozrejme, nie na kor kvality a bezpenos-
ti. Obstarvatelia sa asto rozhodn pre naj-
niiu cenu. Dodvatelia, ktor pristpia na ta-
kto hru, asto u vopred kalkuluj s tm, e
nesplnia zvzky u svojich subdodvateov,
o me spsobi a krach malch firiem a sa-
mozrejme ma dosah aj na kvalitu stavby.
Ak sa nejak sektor dostane do recesie, oi-
venie a nsledn rozmach asto narazia na
viacero problmov. D sa oakva osi po-
dobn aj v stavebnctve?
Musm skontatova, e takto tendencia tu
je. Dobre vieme, e nedostatok prce v sta-
vebnctve v uplynulom obdob bol tak vek,
e stavebn firmy sa museli zbavi i konku-
rencieschopnch technologickch kapact a
prepali aj odbornkov, ktor im bud v ase
oivenia jednoznane chba. Zrove sa
prudko zhorovala platobn disciplna jedno-
tlivch podnikov z dvodu nedostatku prce
a nzkych cien za prcu. Toto vetko s pro-
blmy, s ktormi sa stavebnci bud musie v
najbliom obdob popasova. Hovorm to ne-
rd, ale t, ktor to nezvldnu, bud musie
svoju innos ukoni. Vldne toti zkon trhu.
Pome teraz k bvaniu. Do akho segmen-
tu bude nevyhnutn vklada financie v na-
sledujcich rokoch, aby to prospelo aj sta-
vebnctvu?
Kapacity slovenskch stavebnch firiem s
momentlne poda prieskumov vyuit iba na
78 %. Znamen to, e ptina potencilu stag-
nuje. Ak by sa rozrila vstavba njomnch
i socilnych bytov, mohlo by to pomc aj
stavebnctvu. Trh s luxusnmi vekometr-
nymi nehnutenosami je u nasten. Privtali
sme preto iniciatvu ttu ohadne efektvnej-
ej vstavby njomnch bytov, ktorch je st-
le nedostatok. Oakvam, e v tomto roku by
mohlo prs k oiveniu aj v tomto segmente.
A samozrejme, stle dominuje vstavba, kpa
a obnova bytov a domov pre bench ud.
Stavebn sporenie sa im sna pomha.
Vina z ns sa pri vbere bvania orien-
tuje poda ceny. Stavebnctvo tlaili do re-
cesie aj nzke ceny, ktor od developerov
oakvali spotrebitelia. Ceny nehnutenost
na Slovensku s dlhodobo stabiln. Ak je
vaa osobn predikcia na tento rok?
V uplynulch rokoch sme boli svedkami
skr zniovania cien nehnutenost, resp. pre-
vane mnusovch zmien priemernch cien
domov a bytov. Vlani dokonca dochdzalo v
kadom kvartli k poklesu cien. Dlhodobo naj-
vyie ceny za m
2
maj 1-izbov byty, naopak
najniie s pri 4-izbovch bytoch. Takto si-
tucia sa d oakva aj v tomto roku, a zrejme
aj v tch alch. Vek vplyv na ceny m aj
lokalita nehnutenosti. Doterajie zniovanie
cien me do uritej miery svisie aj so zni-
ujcim sa zujmom obyvateov ijcich v
meste riei vlastn bvanie obstaranm si
domu v blzkom okol. Mlad rodiny tam na-
raj na nedostaton infratruktru, a tm
pociuj diskomfort bvania na vidieku v po-
rovnan s bvanm v bytovom dome v meste.
Mlad rodiny by vak v mnohch prpa-
doch uvtali aj njomn bvanie. Tento sek-
tor na Slovensku oivenie skutone potre-
buje. Mme iba necel tri percent njom-
nch bytov. Predpokladte, e by mohlo
prs k zmene?
U ns je njomn bvanie povaovan za
takpovediac podradn. Pritom vo vyspelch
ekonomikch, ako s Nemecko i Raksko,
tvoria njomn byty a 50 i 60 % celkovho
bytovho fondu. Ide o byty s lacnejm n-
jomnm, ktor by sme pokojne mohli nazva
tartovacmi. A pre mlad rodiny na Slovens-
ku by boli ako stvoren. Momentlne sa na
vldnej rovni riei koncepcia bytovej politiky
na roky 2015 a 2020. Je relne, e tto pro-
blematika by sa v nej mala riei komplexnej-
ie. Nam odporanm je zapoji do vstav-
by njomnch bytov aj skromn sektor.
Bude si to vak vyadova ist avy zo strany
ttu, aby njomn bolo pre njomnkov ak-
ceptovaten.
Do akej miery njomnmu bvaniu na Slo-
vensku pomohla novela zkona o krtko-
dobom njme bytu?
Je to dobr iniciatva, ale iba drobn zrnie-
ko v mori problematiky njomnho bvania.
Cieom tejto novely bolo vyvi postavenie
prenajmatea a njomnka. Prenajmate m
na zklade nej monos inne a v relnom
ase brni si svoje vlastncke prvo k bytu,
ak je zo strany njomnka flagrantne poruo-
van njomn zmluva. Aj tento zkon do ur-
itej miery motivuje prenajmateov a rozvja
segment trhovho njomnho bvania. Aby
sme vak mohli hovori o pokroku, treba ete
prekona dlh cestu.
Slovensk stavebnctvo klesalo p rokov
po sebe. Vidte v tomto roku svetlo na konci
tunela? Bude rok 2014 prelomov?
Kee nie som reprezentantom stavebnho
segmentu, ani nevlastnm stavebn firmu, od-
poviem z pohadu finannka. Prv stavebn
sporitea rone vklad do bvania vye 400
milinov eur. Stle je vak zrejm, e nov
vstavba tvor naprklad oproti obnove sas-
nho bytovho fondu miziv percento. Bva-
nie je vak iba jednm zrnkom z vekho vre-
ca zvanho stavebnctvo. Napriek tomu m-
em na zklade komunikcie so stavebnmi
firmami a investormi poveda, e tento rok vy-
zer optimistickejie. Po piatich rokoch po-
klesu by sa malo prv raz slovensk staveb-
nctvo stabilizova, prpadne sa oakva jeho
mierny nrast. Ja predpokladm rast okolo
jednho percenta.
Ke sa dnes povie stavebnctvo, prpadne
vek stavebn projekt, obvykle sa to spja
s verejnm obstarvanm a tendrami. Pri
tch asto rozhoduje cena. Vy ako finan-
nk ste za to, aby pri stavebnch projektoch
rozhodovala cena, alebo by malo s skr o
kvalitu?
Odpoviem diplomaticky jednoznane ide
o spojenie oboch spomnanch zloiek. Pred-
Slovensk stavebnctvo ova
Pome to aj bvaniu?
Dosiahla krza v slovenskom stavebnctve u svoje pomyseln dno? Meme tento rok oznai za obdobie
stabilizcie a vytenej postupnej expanzie? Otzky, ktor netrpia iba investorov, stavebn firmy, ale najm ud,
ktor chc kvalitnejie bva. Stavebnctvo nezaha iba vstavbu bytov a domov, ale aj vek developersk
projekty i vstavbu dianic. Bvanie je vak jednou z kardinlnych sast, ktor ovplyvuj celkov vvoj
segmentu. Prve preto ns zaujmal nzor Prvej stavebnej sporitene, a. s., ktor bvanie financuje u vye dvoch
desaro. Rozprvali sme sa s predsedom predstavenstva Ing. Imrichom BREOM. Pripravil Marin Reisel.
S V E T F I N A N C I
21
Som vemi rd, e sa nm v poslednch
tdoch podarilo zazmluvni Operan pro-
gram Doprava na 100 percent. To sa pozitvne
prejavuje aj v oiven slovenskho stavebnho
priemyslu, najm v oblasti cestnej infratruk-
try. V roku 2012, pri naom nstupe na mi-
nisterstvo, bolo zazmluvnenie iba vo vke
54 %, ie pomerne pesimistick.
V sasnosti je rozostavanch takmer 110
km dianic a rchlostnch ciest, ktor po svo-
jom dobudovan spoja a scelia nau cestn
sie a vrazne skrtia as cestovania medzi
najvmi slovenskmi aglomerciami. Len
za posledn dva roky rezort dopravy natar-
toval vstavbu takmer 75 kilometrov dianic
a rchlostnch ciest a pripravil mnostvo al-
ch projektov v oblasti eleznc, ciest prvej
triedy alebo osobnej elezninej dopravy.
Rezort dopravy zrove rob vetko pre to,
aby tento trend pokraoval nielen v nasledu-
jcich rokoch, ale poas celho nasledujce-
ho programovho obdobia 2014 2020. V
novom finannom rmci sa nm podarilo s
Eurpskou komisiou vyrokova vye 4 mi-
lird eur na dopravn projekty. Negocicie s
Bruselom boli a s vemi nron, ale u dnes
mem oznmi, e nov Operan program
Integrovan infratruktra bude schvlen na
jese tohto roka.
DIANICA NA VCHOD JE ZASE O
NIEO BLIIE
V marci sa podarilo prerazi tunelov rru
v tuneli ibenik na dianinom seku D1 J-
novce Jablonov, II. sek. Aj vaka tomuto
mniku je vchod Slovenska znovu o osi
bliie k dobudovaniu dianinho spojenia
so strednm a zpadnm Slovenskom. Po do-
budovan oboch sekov medzi Jnovcami a
Jablonovom sa skrti as, ktor dnes vodii
musia na tejto trase absolvova, o vye tri
tvrtiny. U v lete budceho roku tak tto tra-
su absolvujete za menej ako 9 mint.
udia na vchode dlh roky volaj po tom,
aby sa aj k nim dostavali rchle a kvalitn ces-
ty. Som rd, e dnes u nielen symbolicky,
ale aj v skutonosti je vidno svetlo na konci
tunela.
Takmer 600 metrov dlhm tunelom ibe-
nik bude prechdza dianica D1 juhovchod-
ne od mesta Levoa. Tunel je navrhnut ako
dianin dvojrrov tunel s maximlnou r-
chlosou 100 km/h. Ako prv tunel na Slo-
vensku bude vybaven zariadenm na rozpoz-
nanie ADR kdu na vozidlch prepravujcich
nebezpen nklad.
Vetky technologick novinky na cestch
s, samozrejme, dleit, ale hlavnm prno-
som tejto dianice je a v najblich rokoch aj
urite bude rozvoj reginu, ktor potrebuje
nov pracovn miesta, jednoduch prstup
turistom do reginu i zefektvni cestu za
prcou. Poda predpokladov bude tento tunel
vyuva pribline 11-tisc vozidiel za 24 ho-
dn, priom cel ptina z nich by mali by n-
kladn vozidl. To okrem inho, samozrejme,
zlep aj ivot ud v regine, ktor bud oslo-
boden od tranzitnej dopravy.
SLOVENSKO MALO JEDEN
Z NAJSPENEJCH TURISTICKCH
ROKOV V HISTRII
Cestovnmu ruchu na Slovensku sa vlani
darilo najlepie za poslednch p rokov. Cel-
kov poet turistov prekroil hranicu 4 mi-
linov, o sa od 90. rokov podarilo dosiahnu
len raz, v predkrzovom roku 2008. Zujem
o dovolenku na Slovensku rstol nielen u za-
hraninch, ale aj u domcich nvtevnkov.
Vlani navtvilo Slovensko celkovo 4 048
505 turistov, o predstavuje nrast o viac ako
7 percent. Je to najvy poet, ak sme v po-
slednch piatich rokoch zaznamenali. Navye
mierne sa zvyuje aj priemern poet noc,
ktor u ns trvia. Potvrdzuje sa, e naa ak-
tvna prca prina konkrtne vsledky a Slo-
vensko sa stva v oiach turistov oraz zauj-
mavejou destinciou.
Nrast bol zaznamenan tak u zahrani-
nch nvtevnkov, ako aj u domcich. Cel-
kovo prilo vlani na Slovensko 1 669 948 n-
vtevnkov zo zahraniia, o je medzirone o
9,3 % viac. Na Slovensku strvili 4 340 009
noc. Najviac zahraninch turistov prilo
vlani z eskej republiky (492 713). Nasledo-
vali turisti z Poska (167 751), Nemecka (153
814), Ukrajiny (79 988), Rakska (73 862),
Maarska (68 832), Ruska (54 471), Talians-
ka (53 969) a Spojenho krovstva (50 255).
Domci turisti s vak aj naalej zkladom
cestovnho ruchu, pretoe tvorili takmer 60
percent klientely. Vlani trvilo na Slovensku
svoju dovolenku celkovo 2 378 557 Slovkov,
o je medzirone viac o 5,9 %. V rznych
ubytovacch zariadeniach strvili 7 146 562
noc, v priemere tam tak strvili 3 noci.
Nrast potu turistov sa pritom poda pred-
bench dajov Nrodnej banky Slovenska
prejavil aj v nraste prjmov. Prjmy z aktv-
neho zahraninho cestovnho ruchu Slovens-
ka dosiahli poda predbench dajov za uply-
nul rok 1,9245 miliardy eur, o predstavuje
medziron nrast o 7,6 percenta. Rastce pr-
jmy s dobrou sprvou nielen pre nae hos-
podrstvo, ale aj vekou prleitosou pre vet-
kch podnikateov v oblasti cestovnho ruchu
a ud zamestnanch v tejto oblasti.
Rezort zrove podnik viacer kroky, aby
trend rastu udral aj v budcnosti. Ide naprk-
lad o rozvoj destinanho manamentu a do-
tcie pre rozvoj cestovnho ruchu. Kovm
je z mjho pohadu aj zvyovanie kvality po-
skytovanch sluieb. Ministerstvo v Nemec-
ku podpsalo kontrakt na zakpenie licencie
na zavdzanie systmu kvality. Ten bude z-
kladom slovenskho systmu hodnotenia kva-
lity ubytovacch, stravovacch a alch do-
plnkovch sluieb, ktor chce zaa minister-
stvo implementova u v budcom roku.
SLOVENSKO LKA NSKYCH
TURISTOV PRIAMO V PEKINGU
SLOVENSKO M ZUJEM O NSKYCH
TURISTOV
Iba jedno percento zahraninch nvtev-
nkov k nm prilo z ny, o urite chceme
v budcnosti zmeni. Slovensko je krsna kra-
jina, ktor m nskym turistom o ponknu.
Poda medzinrodnch tatistk rone vyce-
stuje do zahraniia a 100 milinov anov.
nskym novinrom a touropertom sa pre-
zentuje predovetkm regin hlavnho mesta
a monosti rekrecie vo Vysokch Tatrch.
Reflektuje to zujmy nskych turistov. A 40
percent anov preferuje toti dovolenky v
mestch, 23 percent zasa trvi svoje vono na
okrunch cestch. V rmci pobytov v mes-
tch prevauje zbava, histria a umenie, kul-
trne akcie a nkupy.
Cestovnmu ruchu na Slovensku sa vlani
darilo najlepie za poslednch p rokov. o
sa tka konkrtne turistov z ny, v roku 2013
prilo na Slovensko 15 882 nskych turistov,
ktor u ns strvili 24 526 noc.
Eurofondy z OPD pomhaj
natartova slovensk ekonomiku
Mimoriadne efektvnym erpanm existujcich eurofondov pomhame slovenskej ekonomike
k oiveniu nielen v oblasti rastu ekonomickch ukazovateov, ale aj v oblasti zamestnanosti, povedal
ttny tajomnk ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Frantiek PALKO.
Refinancovanie vstavby rchlostnej cesty
R1 u prina prv ovocie. Ministerstvo do-
pravy, vstavby a regionlneho rozvoja ue-
trilo obanom na prvej v tomto roku zaplate-
nej faktre za projekt takmer 2,6 milina eur.
Celkov spora sa vyplh a na 144,5 mi-
lina eur.
U onedlho bude ma pritom prv sloven-
sk PPP-projekt alie nasledovnky v po-
dobe dianice D4 a rchlostnej cesty R7, ktor
pomu zvldnu oakvan masvny nrast
dopravy v regine Bratislavy.
Vstavba formou verejno-skromnho
partnerstva je nielen pomerne rchlym, ale
pri sprvnom know-how aj vhodnm sp-
sobom financovania. My takto know-how
mme, o potvrdzuje aj uetrench 2,6 mili-
na eur. Rovnak sumu pritom uetrme ka-
dho pol roka v nasledujcich takmer troch
desaroiach. Navye naprklad pre Bratislav-
sk kraj je financovanie cez PPP-projekty
prakticky jedinou vhodnou alternatvou, pre-
toe pouitie eurofondov by bolo vemi pro-
blematick.
Na bratislavskch cestch zrejme v nasle-
dujcich rokoch pribudn desiatky tisc no-
vch automobilov. Zven npor by mohol
znamena dopravn kolaps na najvyaenej-
ch slovenskch cestnch sekoch, ku kto-
rm patria naprklad Prstavn most, tunel Si-
tina i most Lafranconi. Aby sa tak nestalo,
rezort dopravy intenzvne pracuje na prprave
vstavby dianice D4 a rchlostnej cesty R7.
Poda prognz Eurpskej komisie sa do roku
2030 bude po eurpskych cestch pohybova
o 40 % viac kaminov a o 34 % viac osob-
nch ut. Je logick, e dsledky takhoto
masvneho rastu poctime aj na Slovensku.
Absoltnym rekordrom vo vyaenosti je
Prstavn most, ktor vlani oslvil 30 rokov.
Denne po om prejde takmer 120 000 ut a
rone ho vyuije viac ako 35 milinov vozi-
diel. U dnes vodii vedia, e tento stav je na
hranici nosnosti. Je tie jasn, e oakvan
enormn rast v alch 10 i 20 rokoch by u
nezvldol. Dianin obchvat D4 vak odah-
nielen tento problematick sek. Plynul
napojenie tejto novej dianice na rchlostn
cestu R7 vrazne zlep dopravu na juhu Slo-
venska, o poctia udia dochdzajci za pr-
cou i vodii tranzitujcich vozidiel. U v tom-
to roku bude ma rezort dopravy k dispozcii
zemn rozhodnutia pre vetky seky r-
chlostnej cesty R7, s ktorej vstavbou by sa
malo poda plnov ministerstva zaa u o ne-
cel dva roky.
Prvm a zatia jedinm slovenskm cest-
nm PPP-projektom je rchlostn cesta R1
Pribina. Jej viac ako 50-kilometrov sek do-
teraz vyuilo 16 milinov vozidiel, ktor si
tak znane urchlili cestu na stredn Sloven -
sko. Jej prnosy si uvedomuj aj udia ijci
v tejto lokalite. Poda nzoru obyvateov Ni-
trianskeho a Banskobystrickho reginu pri-
niesla cesta R1 Pribina zven bezpenos
a plynulos premvky. V prieskume verejnej
mienky pre koncesionra projektu Granvia
sa tak vyjadrilo a 88 percent optanch. Ve-
k vina respondentov (v Nitrianskom re-
gine 79 %, v Banskej Bystrici 78 %) si tie
mysl, e vaka vybudovaniu novch sekov
R1 ubudli dopravn zpchy. A tie, e sa zn-
il poet dopravnch nehd (v Nitrianskom
regine 70 % optanch, v Banskej Bystrici
56 %).
Ministerstvo uetrilo
obanom 2,6 milina eur
22
Vo februri dolo k medzironmu zne-
niu priemernch dopravnch intenzt na ces-
tch prvej triedy o 2,74 percenta, zatia o na
prslunch dianiciach a rchlostnch ces-
tch sa priemerne zvili dopravn intenzity
o takmer es percent. Februrov sla z mt-
neho systmu jasne ukazuj, e zmena mt-
nych pravidiel od novho roka pomohla u-
dom pri cestch prvej triedy. Zatia nemme
presn sla za cesty druhej a tretej kategrie,
ale aj tam oakvame vrazn zlepenie si-
tucie v oblasti nkladnej automobilovej do-
pravy. Pre lepiu predstavu je mon poveda,
e km na dianiciach bolo vo februri me-
dzirone takmer o 5-tisc nkladnch ut viac,
na cestch prvej triedy poet ut medzirone
klesal.
Najviac tento trend cti na hlavnom cest-
nom ahu dianice D1 medzi Trennom a i-
linou, kde v sledovanom obdob prilo k me-
dzironmu nrastu dopravnch intenzt o 8,3
percenta a zrove bol zaznamenan v-
znamn pokles dopravnch intenzt na sbe-
nch cestch I. triedy o 21,35 percenta. V pra-
xi to znamen o 8 300 nkladnch automo-
bilov viac na dianici a o 4 000 kaminov me-
nej na paralelnej ceste prvej triedy. Zatia ide
len o iastkov sla, ale u meme s istotou
poveda, e zavedenie rovnakch sadzieb na
sbench cestch I. triedy ako na dianiciach
a rchlostnch cestch splnilo svoj el a mo-
tivuje vodiov a prevdzkovateov vozidiel
vyuva prve dianice a rchlostn cesty.
Podobn vvoj, aj ke v o nieo menom roz-
sahu ako medzi Trennom a ilinou bol za-
znamenan aj na dianinch ahoch severnej
a vchodnej D1.
Nov pravidl mtneho systmu u etria
peniaze aj dopravcom. Poda poslednch do-
stupnch dajov u viac ako 6 000 dopravcov
vyuva zavov bonusov systm. Ten sa od-
vja od potu kilometrov, ktor dopravca pre-
jazd po spoplatnenej sieti slovenskch ciest
a vo vekej vine z neho benefituj slovens-
k dopravcovia.
Zmeny v mte pomohli uom,
kaminy sa presvaj na dianice
Nkladn automobilov doprava sa presva z ciest prvej triedy na dianice. Vyplva to z prvch iastkovch
dajov z mtneho systmu. Na dianici D1 medzi Trennom a ilinou stpol poet nkladnch ut, priom poet
tchto vozidiel na paralelnej ceste I. triedy klesol medzirone o viac ako ptinu. Vsledkom je kvalitnej ivot aj
lepia ochrana ud na hlavnch cestnch ahoch, ako aj vyia bezpenos na cestch, hovor ttny tajomnk
ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Viktor STROMEK.
23
A R C H I T E K T R A B R A T I S L A V Y
Vychdza rozvoj mesta aj z potrieb a po-
iadaviek obanov?
Rozvoj mesta mus vychdza z potrieb oby-
vateov mesta, mus umoni zdrav a produk-
tvny ivot v meste, ktor je dnes je oraz viac
ovplyvnen zmenou klmy. Stle viac ud ije
v mestch, a preto mest preberaj zodpoved-
nos za kvalitu ivota obyvateov tejto planty.
Tomuto sa ani Bratislava neme obraca
chrbtom.
Ak je vlastne vzia a stratgia rozvoja Bra-
tislavy a ako si vy osobne predstavujete, e
sa mesto bude rozvja?
Rozvoj udratenej dopravy s drazom na
peiu, cyklistick a mestsk hromadn dopra-
vu pohan alternatvnymi zdrojmi, ako je
plyn, biomasa, vyuitie elektromotorov a po-
dobne je len jednou zo sast novho pohadu
na rozvoj mesta. Princpy stratgie rozvoja
miest s dnes mono prv raz v dejinch miest
globlne rovnak aktvne chrni vetky pr-
rodn zdroje a kvality sdiel z viacerch ha-
dsk. Udraten rozvoj je mon len vtedy,
ke nieo v prirodzenom organizme mestsk-
ho prostredia zmenme; ak nieo prostrediu
odoberieme, musme to nahradi inm spso-
bom.
Prina nov oakvan stavebn zkon v-
razn zmeny z pohadu rozvoja mesta a
kvality architektry? o pozitvne a o, na-
opak, negatvne poda vs tento zkon pri-
nesie?
Zkon je spoloensk dohoda, nie bi na
jeho uvatea. Nov stavebn zkon je v nie-
om retriktvnej, napr. voi iernym stav-
bm, o je pozitvne, ale aj sasn stavebn
zkon otvra monosti a povinnosti staveb-
nch radov kontrolova stavebn innos v
zem, zastavi ierne stavby, zamedzi zaned-
banie stavieb, ktor asto svojm pokodenm
ohrozuj verejn priestor, a tm aj zdravie
ud. Ale vykonanie zkona je zloit a byro-
kratick, pretoe stavebn rady nedisponuj
potrebnmi kapacitami. Verm, e toto nov
stavebn zkon zmen.
Zrove vak vnmam, e navrhovan sta-
vebn zkon nem tendenciu zemn plno-
vanie zjednoduova, ale neprina ani nov
pohad na riadenie rozvoja mesta, na pecifik
lokality a z toho vyplvajcich cielench po-
iadaviek a monost riadi rozvoj mesta napr.
formou veobecne zvznch nariaden napr.
povoovacie procesy reklamnch zariaden.
Zkon nereaguje na neustle zmeny, na ktor
je nevyhnutn reagova, je stle rovnako rigid-
n. Metodika zemnho plnovania, ktor by
to mohla riei, zatia nie je k dispozcii.
Ani proklamovan urchlenie procesov nie
je relne. S sce vypusten niektor lehoty,
ale zavdza nov pojmy a nov procesy a na-
opak niektor procesy, napr. aktualizcia
zemnoplnovacej dokumentcie, s ovea
zloitejie. Za vemi problematick povaujem
pripravovan urchlen povoovanie tzv. jed-
noduchch stavieb, bez sasnej jednoznanej
prvomoci architektov prebra zodpovednos
za plnovanie a realizciu takchto stavieb z
hadiska vplyvu stavby na architektonick
kvalitu, mierku a proporciu stavby voi verej-
nmu priestoru a celkovej stavebnej kultre v
SR. V susednom Raksku architekti okrhlou
peiatkou stavbu aj koladuj, potvrdia, e bola
dokonen v zmysle stavebnho povolenia a
je v slade s dokumentciou skutonho vy-
hotovenia stavby. Nerozumiem, ako vznikol
pojem jednoduchej stavby pre bytov budovy,
ktorch zastavan plocha nepresahuje 300 m
2
a maj najviac dve nadzemn podlaia a pod-
zemn podlaie, a przemn nebytov budovy,
ktorch zastavan plocha je najviac 300 m
2
,
vka 15 m a ich uvanie nie je uren na po-
byt viac ako 30 osb, alebo gare do 300 m
2
itkovej plochy s maximlne dvomi podla-
iami. V niektorch slovenskch sdlach ani
vie budovy nenjdete, to znamen znik u
aj tak vemi oklietenej stavebnej kultry, ke
nik nebude posudzova kvalitu architektry v
kontexte sdelnho rozvoja. Zo slovenskch
obc sa strat posledn kontext vzby na mi-
nulos, z hadiska pamiatkovej ochrany nast-
pia pseudozsahy do asto vzcnych historic-
kch ast tak, ako sa to stalo v susednom Dol-
nom Raksku, ke stavby mohli podpisova
stavbri Baumeistri. Kad m v stavebnom
procese svoje kompetencie. V Raksku je to
v sasnosti tak, e plny peiatkuj len ar-
chitekti, ktor s skutonou predenou rukou
ttnej sprvy, poda zkona o autorizovanch
architektoch ako sa rozvjal ete za monarchie,
a nes pln zodpovednos za jej kvalitu. Ne-
mu by vak realiztormi stavby, aby vdy
stli jednoznane na strane zkona a investora,
a nie na strane dodvatea stavby!
V novom stavebnom zkone je ukrytch
V stavebnom procese m
kad svoje kompetencie
Pojem udratenos vznikol u v roku 1713, ke sprvca lesov v Sasku Hans Carl von Carlowitz povedal,
e 'koko dreva sa v lese vya, toko stromov sa mus aj zasadi'. V podstate je to plne jednoduch, no zrove
vemi zvzn kontatovanie. Ke dnes hovorme o udratenom rozvoji mesta, nehovorme len o udratenom
ivotnom prostred, ale aj o udratenosti v oblasti socilnej, kultrnej i ekonomickej, povedala na margo
predstv a poiadaviek na rozvoj nho hlavnho mesta hlavn architektka Bratislavy
Ing. arch. Ingrid KONRAD. Uviedla tie, e mestotvorn potencil automobilovej dopravy u zanikol.
Je to dobr alebo naopak zl sprva? Odpove njdete v nasledujcom rozhovore.
A R C H I T E K T R A B R A T I S L A V Y
24
nevhodnch stavebnch materilov, ktor u
pri ich vrobe zahlcuj prostredie CO
2
, a to
ete netume, o spsobia, ke ich po doit
stavieb nebudeme vedie recyklova. V tomto
je dnes materil drevo materilom budc-
nosti. Na nedvnom podujat rakskej spolo-
nosti Pro Holz povedal jeden z pionierov ra-
kskych drevostavieb prof. architekt Hermann
Kaufmann, e ke sa do mestskho prostredia
osadia drevostavby, z hadiska udratenosti
tohto materilu akoby sme do mesta osadili
les.
Myslte si, e vizul mesta doke podpori
vzah obanov k nemu sammu? Mnoh,
najm neobyvatelia Bratislavy, toti hlav-
n mesto Slovenska odcudzuj u len z pri-
ncpu, poda toho, o vidia, nie poda sk-
senost i zitkov. Predpokladm, e ide
predovetkm o predsudky. Do akej miery
teda poda vs prispieva architektra mesta
k budovaniu akejsi hrdosti na mesto i nau
krajinu vbec?
Identita mesta je tvoren obyvatemi, ktor
v om ij, podnikaj, pracuj. Je vemi d-
leit, aby udia mali k svojmu mestu pozitv-
ny vzah. Aby mu rozumeli, aby sa s nm osob-
ne a emocionlne identifikovali. To svis aj s
postojom mesta k svojmu historickmu a kul-
trnemu dedistvu, pravidlami s jeho zach-
dzanm, s celkovou stavebnou kultrou a kva-
litou verejnch priestorov a v neposlednom
rade aj s monosou participova na vnych
rozhodnutiach, napr. pri schvaovan zvz-
nch dokumentov o rozvoji mesta. Postoj ne-
obyvateov k Bratislave ako k vlastnmu
hlavnmu mestu je pre ma niekedy nepocho-
piten. Pretoe je Bratislava najmladie hlav-
n mesto E, potrebovala by od vlastnch
obyvateov mladej republiky vek podporu,
ktor by prkladne mala zana u elnch
predstaviteov ttu.
Ktorm projektom sa momentlne najviac
venujete a omu by ste sa radi venovali v
blzkej budcnosti?
V prvom rade som ako hlavn architektka
mesta zapojen do posudzovania investinch
zmerov, ktor prichdzaj na magistrt so ia-
dosou o stanovisko mesta k investinej in-
nosti. Stavebn povolenie vydvaj v Bratisla-
ve mestsk asti, na ne je prenesen tento v-
kon ttnej sprvy. Projekty na zemn roz-
hodnutie sa vak nezaobdu bez zvznho sta-
noviska Magistrtu Hl. mesta. Tu hr mesto
dleit rolu pri zaiatku projektu, overuje
zhodu s zemnm plnom a posudzuje zmer
z viacerch hadsk. Za najvznamnejie pro-
jekty, ktor sme v poslednom ase posudzo-
vali, povaujem pokraovanie projektu Pano-
rama City, rekontrukciu a dostavbu spok v
Jarovciach na obytn sbor s mestskmi funk-
ciami alebo rekontrukciu a dostavbu osobn-
ho prstavu na Fajnorovom nbre.
tvar hlavnej architektky sa venuje viace-
rm projektom. Medzi nimi s aj tak, ktor
povaujem pre udraten rozvoj nho mesta
za prioritn a realizuj sa s podporou Eurp-
skej nie. S tmom odbornkov dokonujeme
Adaptan stratgiu Hl. mesta SR na zmenu
klmy, spolu s almi iestimi eurpskymi
mestami sme vstpili do medzinrodnho pro-
jektu EU GUGLE, ktor podporuje komplex-
n obnovu bytovch domov. Celkovou situ-
ciou obytnho prostredia vrtane poradenskej
innosti pri tepelno-technickej obnove byto-
vho fondu sa venujeme s drazom na celkov
kvalitu ivotnho prostredia v bytovch
okrskoch. Bratislava sa spene uchdzala aj
o monosti financova udraten projekty
ohadom skvalitnenia mestskho mikropro-
stredia prostrednctvom opatren na zadria-
vanie daovej vody v zem zvovanm a
skvalitovanm plch zelene, ktor nm v po-
slednch rokoch z vntornho mesta neustle
mizn. Je dleit, aby aj zastavan zemia
mali dostatok prrodnho ternu, ktor zachy-
tva daov vodu priamo tam, kde dopadla.
Prispieva to k prjemnej klme v mestskom
prostred, zniuje sa pranos, optimalizuje
vlhkos a zabrauje sa v lete prehrievaniu a v
zima prechladeniu mestskho prostredia, ktor
spsobuj nadbyton spevnen plochy.
o to m spolon s budovami?
Vemi vea. Energetick bilanciu budovy
ovplyvuje teplota jej okolia ak sa prostredie
prehrieva, rastie energetick nronos na chla-
denie interiru budovy a naopak. Dnes sa ener-
getick obnova chpe ovea komplexnejie ako
v minulosti, m na u vplyv samotn urbaniz-
mus mestsk truktra, spsob a forma za-
stavania, resp. nezastavania priestoru, ie
tvorby verejnch priestorov. Vemi dleit je
orientcia k svetovm stranm, k prdeniu
vzduchu, preslnenie resp. zatienenie ich ast
a, samozrejme, pomer spevnench, resp. za-
stavanch plch k plochm nezastavanm a k
plochm zelene. Zastavan a nezastavan prie-
stor je ako jing-jang z nskej filozofie, do-
paj sa a s zvisl jeden od druhho.
V jednom z predchdzajcich rozhovorov
pre Parlamentn kurir ste spomenuli, e
pripravujete tdiu verejnch priestorov s
definovanmi princpmi ich rozvoja do bu-
dcnosti. V akom tdiu je spomnan ma-
teril a o sa od neho oakva? Zapja sa
do jeho prpravy aj verejnos?
Pri tdii verejnch priestorov spolupracu-
jeme s Fakultou architektry STU v Bratislave.
Na iados poslancov sme minul rok urobili
analzu trhov a trhovnctva v Bratislave. Trhy
s jednou z tradinch npln verejnch prie-
storov v meste a v Bratislave pripravujeme oi-
venie historickch trhovch lokalt. Tento se-
mester sa tudenti vybrali do ulc a na nmes-
tia, aby umonili verejnosti participova na
predstavch o zdiean verejnch priestorov, o
nzoroch na ich kvalitu, monost ich uvania,
ich prepojenie, napojenie na MHD a na cyklis-
tick dopravu. Cieom je vytvori tdiu ve-
rejnch priestorov ako dramaturgiu pre fun-
govanie mesta.
Od roku 2011 sa pripravuje nov zemn
pln Bratislavy. Kde dnes stojte?
V sasnosti sa mesto venuje dokonovaniu
dleitch zemnoplnovacch podkladov, ako
je naprklad zemn generel kolstva, generel
zdravotnctva a generel socilnej starostlivosti
Hlavnho mesta SR Bratislavy, aktualizova
treba aj niektor z u spracovanch generelov,
naprklad generel zelene. Tieto dokumenty
bud tvori dleit podklady, z ktorch sa
bude vychdza pri prprave novho zemnho
plnu.
vea napnch mn, napr. povoovanie re-
klamnch zariaden i vynucovanie umiestne-
nia umeleckho diela z verejnch prostriedkov,
m sa zasahuje do kompetenci samosprvy
pri nakladan s rozpotom obce.
Pripravovan stavebn zkon neriei jeden
zo zkladnch problmov v investinej in-
nosti prvomoci suseda, ie o me sused
v rmci stavebnho konania pripomienkova
a o neme. A pritom v slovenskej praxi je
to jedna z najbolestivejch oblast zanajca
pri hdkach a nepriatestve majiteov rodin-
nch domov a po doslova vydieranie pri ve-
kch investinch zmeroch. Niekedy mm
dojem, e udia si na takto praktiky u zvykli
a ber to, e to je tak, omu celkom nerozu-
miem. Pritom zkon m riadi obiansku spo-
lonos, m ju kultivova, nie umoova rzne
vklady a dva monos aj uom platenm
z peaz daovch poplatnkov radnkom
zkony poda potreby vysvetova...
S tm vetkm svis aj centrlne celottne
psobenie zkona o zemnom plnovan a sta-
vebnom poriadku, kde sa na pde jednho z-
kona nedozviete vetko o stavbch a zemnom
plnovan, naprklad podmienky z hadiska i-
votnho prostredia, energetick nroky, akus-
tick vlastnosti a protipoiarnu ochranu. Na-
prklad v rakskych stavebnch poriadkoch
jednotlivch krajov je ukotven jednoduchm
jazykom vetko o tvorbe, delen a zachdzan
so stavebnm pozemkom, o na Slovensku rie-
ia aj in zkony, ako Zkon 162/1995 Zb. z.
o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych
a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny
zkon) alebo zkon o pozemkovch spoloen-
stvch (. 97/2013 Z. z.).
Ako z pohadu architektky hodnotte vizul
a samotn vstavbu novho Starho mosta?
Na o sa pri podobnch stavebnch objek-
toch najviac db na dizajn alebo skr na
funknos?
Architektra je vtedy architektrou a nie iba
stavbou, ke je spojen estetick kvalita s
funknosou. Neustle zdrazujem, e kad
verejn stavba mus prejs saou nvrhov,
aby boli verejn prostriedky investovan do o
najkvalitnejieho diela. Tka sa to aj mostov.
o znamen rozvoj dopravy pre rozvoj
mesta z vho pohadu? Ako architektra
ovplyvuje dopravu v Bratislave?
Ako som na zaiatku uviedla, doprava je
dnes jednou zo zloiek plnovania mesta. Bra-
tislava vznikla na kriovatke historicky dle-
itch obchodnch ciest severo-junej Jan-
trovej, vchodo-zpadnej Podunajskej a Via
Bohemica medzi Prahou a Budapeou vet-
ky tieto tri cesty stratili v ase rozvinutej in-
dividulnej automobilovej, elezninej dopra-
vy a najm letovej prepravy ud a tovarov na
vzname. Meme kontatova, e sa defini-
tvne stratil mestotvorn potencil dopravnch
koridorov, najm koridorov automobilovej do-
pravy, a to je dobre. Dopravn infratruktra
m by v meste akoby neviditen, nemme ju
ani pou, ani cti jej exhalty. Nememe jej
aritmetick nrast viaza s novou vstavbou a
s rastom mesta. Nepreeniem, ke poviem, e
to je, akoby sme si sami kopali hrob. Mme
zodpovednos voi sebe a budcim gener-
cim, aby sme zastavili klimatick zmeny sp-
soben zneisovanm ovzduia, uplatovanm
K V A R T L N A A N A L Z A S L O V E N S K H O S T A V E B N C T V A
26
Rok 2013 bol u piatym rokom pokraujceho poklesu slovenskho stavebnctva. Stavebn
produkcia v minulom roku klesla oproti roku 2012 o 5,3 percenta a v porovnan so svojm
vrcholom v roku 2008 pokleslo stavebnctvo a takmer o tretinu (31,1 %). Z pohadu staveb-
nho zamerania vykzalo pozemn stavitestvo pokles o 34,2 % a ininierske pokleslo
o 25,1 %.
Najnovie daje tatistickho radu SR naznauj, e ininierske stavitestvo zaalo v po-
slednch mesiacoch rs a tento trend by sa mal udrat i v alch mesiacoch. Pozemn sta-
vitestvo vak kontantne kles vzhadom k tomu, e chba v objem privtnych investorov.
Objem prc na novej vstavbe vrtane modernizci a rekontrukci sa v minulom roku znil
oproti roku 2012 a o 9,9 %. Stavebn prce na opravch a drbe naopak vzrstli o 9,1 %.
Optimistick vhad a konene nvrat sektora k rastu po predchdzajcich piatich rokoch
poklesov podporuje i rastci objem novch projektov, ktor u projektov firmy pripravuj
pre stavebn realizcie. Objem tchto projektov poda riaditeov projektovch firiem u bude
vtomto i budcom roku rs, o zaist nov prcu pre stavebn firmy. Prebudilo sa ininierske
stavitestvo, ktor tento pozitvny trend ah, a to najm vaka vekm verejnm zkazkm.
Ji Vacek
riadite spolonosti, CEEC Research, s.r.o.
Oivenie stavebnctva, ktor sa prejavilo v zvere minulho roka, pokraovalo aj v prvom
mesiaci roku 2014 a bolo vsledkom zrchlenia vstavby ininierskych stavieb realizovanch
v rmci dopravnej infratruktry. Zaiatkom roka 2014 bola nlada slovenskho stavebnctva
poda hodnoten manarov stavebnch podnikov za poslednch p rokov najoptimistickejia.
Dagmar Blahov
riaditeka Odboru tatistiky stavebnctva, obchodu a sluieb, tatistick rad SR
Poda mjho nzoru rast slovenskho stavebnctva nastane u v roku 2014.
Branislav Luk
konate spolonosti a riadite direkcie TG, STRABAG, s.r.o.
o teda ak slovensk stavebnctvo v roku 2014 poda riaditeov stavebnch spolonost?
Najnovie predikcie firiem tkajce sa vvoja sektora v roku 2014 potvrdzuj ich predch-
dzajce oakvanie mierneho rastu slovenskho stavebnctva v tomto roku. Ten by mal do-
siahnu rove 1,6 percenta. Rast slovenskho stavebnctva v tomto roku u oakva vina
firiem (65 %, 53 % v novembri), naopak v pokles (spravidla len vemi mierny) ver len jedna
zo tyroch stavebnch spolonost (25 %), o je oividn zlepenie oproti vsledkom z no-
vembra 2013 (38 %).
Predpokladm, e rok 2014 bude po mnohch rokoch poklesu prv rok, v ktorom djde k
rastu objemu stavebnej vroby.
Jlius Mihlik
konate, Doprastav Export, s.r.o.
Rok 2014 m ancu by prelomovm, respektive rokom obratu.
Magdalna Dobiov
generlna riaditeka, Skanska SK, a.s.
V tomto a hlavne v budcom roku oakvame mierny rast sektora, hlavne v dsledku stavieb
dopravnej infratruktry. Mierny rast sa prejav iba vo vkonoch v technickch jednotkch.
Ekonomike stavebnch firiem nepomu pretrvvajce nerelne nzke ceny za prce a stavebn
materily, zl platobn podmienky a neestn praktiky podnikavcov. Preberanie rizk za
financovanie stavieb na strane subdodvateov asto hrani s hazardom.
Anton Barck
predseda predstavenstva a generlny riadite, Povask cementre, a.s.
Pokles slovenskho
stavebnctva v roku 2013
o 5,3 percenta
Rok 2014 prinesie
u prv mierny rast
sektora o 1,6 percenta
Slovensk stavebnctvo oproti svojmu vrcholu v roku 2008 pokleslo o 31,1 percenta. Poda riaditeov slovenskch
firiem u ale ak sektor v tomto roku prv mierny rast (o 1,6 percenta). K aliemu zlepeniu by malo djs
v budcom roku, kedy by sektor mal prida alch 3,2 percenta.
27
Z pohadu dodvatea stavebnch materilov mem teda potvrdi, e stavebn sektor po-
maly ova. Investori vyahuj projekty zo zsuviek, alebo pripravuj nov, a stavebn firmy
ich zanaj realizova. Tento rok oakvame stabilizciu trhu a pozvon mierny nrast v
druhej polovici roka.
Michal Fickuliak
marketingov riadite, Saint Gobain Construction Products, divzia Weber
Zameriavame sa na rezidenn vstavbu a musme poveda, e sa trh od zaiatku krzy
dos zmenil. Predpokladme, e se nebud stava vekoometrov nehnutenosti a vidme,
e udia u neber kvalitn budovy ako samozrejmos. Vykvaj na rozostavanos, neveria
toko vizualizcim a dopredu preveruj.
Pavel tf
riadite, Bytecheck, s.r.o.
Vina stavieb, a to nielen dopravnej infratruktry, je v sasnosti realizovan za polo-
vin ceny v porovnan s cenami stavieb rokov 2005 a 2010, o prina vea negatv do slo-
venskho stavebnctva. Preto pri vahch o raste v tomto roku by sme mali by opatrnej,
vraznejie oivenie trhu v roku 2014 objektvne neme nasta. elme si, aby sa definitvne
zastavil prepad a mohli sme kontatova v zvere roka aspo minimlny rast, priom rast
bude relny zrejme a v roku 2015.
Jn Zhradnk
obchodn riadite, DOPRASTAV, a.s.
Tento rok bude naa spolonos povaova za kov rozbehn vkony na novch dia-
ninch stavbch, pri ktorch sme boli na konci minulho roka spen v konzorcich so
svojimi partnermi. Ide o projekty vstavby rchlostnej cesty R2 na seku Pstrua Kriv a
o dianin seky D3 Svrinovec Skalit, D1 Hriovsk Podhradie Lietavsk Lka a D1
Hubov Ivachnov.
Jn Kato
generlny riadite a predseda predstavenstva Vhostav-SK, a.s.
Pre rok 2015 oakvaj riaditelia stavebnch firiem udranie tohto pozitvneho trendu a
rast slovenskho stavebnctva o alch 3,2 percenta (t. j. podobne ako v novembri, kedy pred-
ikcia naznaovala zlepenie o 3,4 %). Pokles v budcom roku ak len mal podiel firiem
(11 %).
Domnievam sa, e ak nedjde k zastaveniu financovania vekch dianinch projektov, tak
rok 2014 bude rokom mierneho rastu, priom v roku 2015 bude rast vrazn.
Vladimr Ondri
predseda predstavenstva, Danicon Holding, a.s.
Rast oakva vina
firiem na trhu
V roku 2015 rast sektora
o alch 3,2 percenta
Oakvan vvoj stavebnctva
2014 - 2015
35 %
(nevie 2 %)
37 %
(nevie 2 %)
63 %
61 %
28 %
72 %
65 %
(nevie 10 %)
25 %
71 %
(nevie 18 %)
11 %
35 %
(nevie 2 %)
37 %
(nevie 2 %)
63 %
61 %
28 %
72 %
65 %
(nevie 10 %)
25 %
71 %
(nevie 18 %)
11 %
28
Predpokladme v druhej polovici tohto roku rast objemu stavebnch zkaziek s pozitvnym
dopadom i do roku 2015, a to hlavne v dopravnej infratruktre.
Libor Tglicht
vkonn riadite, Ramirent R a SR
Natartovanie rastu slovenskho stavebnctva a pokraovanie tohto trendu i v alom roku
podporuje tie stabilizcia objemu prc v sektore projektovch firiem. Projektov rozpraco-
vanos a pripravenos s kovm zkladom alieho rastu stavebnej produkcie.
Kee sa projekty zanaj ete len projekne pripravova, stavebn prce narast a v druhej
polovici roka 2014, respektve na prelome rokov 2014 a 2015.
Erik Hrniar
konate spolonosti, autorizovan statik, HESCON. s.r.o.
Nrast stavebnej produkcie na Slovensku predpokladm mierny u aj v roku 2014 a ete
mierne vraznej v roku 2015.
Juraj Janina
konate spolonosti, Janina architekti
Ve stavebnm sektoru oekvme v r. 2014 stagnaci, v r. 2015 mrn zlepen kolem 5%. Z
tohoto dvodu mme zjem spolupracovat s velkmi i nadnrodnmi stavebnmi i strojrenskmi
firmami, kter sv aktivity smuj do zahrani se zamenm na RF a SR.
Petr Slala
editel spolenosti, EGP Invest
Z mjho pohadu vidm zlepenie situcie pre stavebn spolonosti od polovice tohto roku
a urite rok 2015 vidm lepie z hadiska stavebnch prc ako rok 2014.
Duan tefanides
riadite spolonosti, HELIKA, s.r.o.
Myslm , e k miernemu nrastu djde u v r. 2014, podobne aj v roku 2015.
Jozef Btora
riadite, De Bondt, s.r.o.
Predpovede riaditeov stavebnch spolonost ohadne vvoja ich sektora koreponduj s
oakvaniami projektovch firiem ohadne zaiatku stabilizcie a mierneho rastu sektora
stavebnch prc u v roku 2014. Na tomto vvoji sa zhoduj riaditelia firiem naprie vetkmi
analyzovanmi segmentmi. Optimistickej s vo svojich predpovediach predovetkm vek
stavebn spolonosti, ktor oakvaj zlepenie a o 3,4 %. Mal firmy oakvaj miernej
rast, a to o 1,2 percenta. Vvoj slovenskho stavebnctva z pohadu firiem zamerajcich sa
na pozemn alebo ininierske stavitestvo naznauje podobn oakvania v oboch segmentoch
(1,5 % vs. 1,9 %).
Som v tomto smere miernym optimistom a oakvam stabilizciu. V segmente ininierskeho
stavebnctva sa rozbieha vstavba niekokch dianinch projektov. V segmente pozemnho
stavebnctva vzhadom na pokraujci rast priemyselnej produkcie v SR oakvam zvenie
dopytu po novch podnikateskch investcich ako aj dveru obyvatestva investova do
bvania.
Pavol Kovik
len predstavenstva Ininierske stavby, a.s. Koice
Minimlny rast v roku 2014, vraznej meme oakva v r. 2015, resp. 2016.
Duan Jaseko
generlny riadite, Keraming, a.s.
Riaditelia firiem naprie
vetkmi segmentmi sa
zhoduj na miernom raste
sektora v roku 2014
Na miernom raste sektora v roku 2014 sa zhoduj riaditelia vekch, strednch a malch firiem.
Trby by mali tie postupne rs, menej zkaziek ne pred rokom u m len jedna zo tyroch stavebnch firiem.
Naopak podiel firiem s vm objemom zkaziek kontantne rastie.
29
V slade so zlepenm oakvanho vvoja sektora ako celku spolonosti prehodnotili k
lepiemu tie plny svojich trieb. Vhad na rok 2014 ukazuje, e rast svojich trieb oakvaj
aktulne dve tretiny predstaviteov stavebnch spolonost (67 %, v novembri 60 %). Ven
priemer odpoved vetkch oslovench riaditeov stavebnch firiem aktulne ukazuje na pred-
povedan rast trieb v roku 2014 o 2,8 percenta (v novembri rast o 1,9 %).
tatistiky ukazuj oakvan mierny rast objemu v stavebnom sektore na Slovensku, hlavne
v ininierskych stavbch. Dleit je, aby to nebolo len o nraste objemov, ale aj o relnych
cench materilov a prc na trhu. Vazstvo v tendri mus by podloen vstupmi, za ktor je
dielo mon zrealizova bez strt, so ziskom. V opanom prpade djde ku kolapsu stavebnho
trhu z dvodu krachu viacerch spolonost, ako to vidme v sasnosti.
Martin Alexik
sales manager, Building components SK, Ruukki SK
Detailnej pohad na situciu v analyzovanch segmentoch z pohadu ich vekosti ukazuje,
e rast svojich trieb v roku 2014 oakva 85 percent vekch spolonost. Priemerne by sa
to poda predpoved riaditeov v tomto segmente malo tka rastu trieb o 4,3 percenta (v no-
vembri predpovedali na rok 2014 rast o 2,2 %). Jednm z dvodov je i rast zsobnka prce
tchto firiem, a to zo 7,8 mesiaca v novembri na 11 mesiacov aktulne. Optimistickej s i
predstavitelia strednch/malch firiem, ktor priemerne oakvaj rast svojich trieb o 2,3
percenta (v novembri rast o 1,7 %). Zsobnk prce vzrstol zo 4,7 mesiaca v novembri na
aktulnych 4,9 mesiaca. Podiel spolonost, ktor v roku 2014 predpovedaj rast svojich
trieb, vzrstol na aktulnych 63 percent (v novembri 58 %).
Pre spech je rozhodujce oakvan zaatie realizcie rozsiahlych projektov dopravnch
stavieb, financovanch z prostriedkov E, zvldnutie ininierskych innost pred zaatm sta-
vebnch prc. Oakvame aj zlepenie vo finannom zabezpeen vekch projektov, tieto projekty
by mali prinies aj zmeny v postoji bankovch intitci. Bez sprvne nastavench verovch
rmcov nie je mon realizova takto rozsiahle projekty. alm predpokladom je finann
stabilizcia naej spolonosti.
Jn Zhradnk
Predstavitelia spolonost zaoberajcich sa pozemnm stavitestvom aktulne predpokladaj
pre rok 2014 rast trieb o 2,1 percenta (v novembri rast o 1,3 %) a podiel spolonost
predpokladajcich rast aktulne tvor 62 percent ( v novembri 60 %). Zsobnk prce v tomto
segmente vzrstol iba minimlne (zo 4,9 mesiaca v novembri na 5,3 mesiaca aktulne). I
spolonosti z ininierskeho stavitestva predpokladaj na rok 2014 rast svojich trieb, a to
priemerne o 5,1 percenta (v novembri rast o 4,0 %). Rast svojich trieb v roku 2014 oakva
a 87 percent ininierskych spolonost (v novembri 62 %). Ich zsobnk prce vzrstol zo
7,0 mesiaca v novembri na 8,9 mesiaca aktulne.
Vekm stavebnm firmm
znatene vzrstol objem
zsobnka prce
V rast trieb oakvaj
spolonosti z ininierskeho
stavitestva
65 %
(nevie 10 %)
25 %
100 %
0 %
57 %
(nevie 13 %)
30 %
62 %
(nevie 12 %)
26 %
77 %
(nevie 3 %)
20 %
71 %
(nevie 18 %)
11 %
Oakvan vvoj stavebnctva
jednotlivmi segmentmi
65 %
(nevie 10 %)
25 %
100 %
0 %
57 %
(nevie 13 %)
30 %
62 %
(nevie 12 %)
26 %
77 %
(nevie 3 %)
20 %
71 %
(nevie 18 %)
11 %
Oakvan vvoj stavebnc tva
jednotlivmi segmentmi
30
U len jedna zo tyroch
stavebnch spolonost m
menej zkaziek ne
predrokom
Vyaenie kapact stavebnch
firiem je na rovni rovnakho
obdobia minulho roka
Predpovede na rok 2015 naznauj al rast trieb i v budcom roku, a to o 2,0 percenta.
Zlepenie trieb v roku 2015 oakvaj zstupcovia vetkch segmentov.
Rozloenie zsob zkaziek (podiel firiem v %)
Oakvan rast sektora potvrdzuje i nrast objemu zkaziek stavebnch firiem v porovnan
s obdobm pred 12 mesiacmi. U len tvrtina stavebnch spolonost (26 %) aktulne uvdza,
e maj menej zkaziek ako pred rokom (v novembri 42 %). Podiel spolonost, ktor maj
zkaziek viac ne pred rokom, sa v porovnan s novembrom alej zvil (aktulne 32 %, v
novembri 30 %). Stabilizciu objemu zkaziek a rovnak mnostvo prce ako pred rokom
potvrzuj tyri firmy z desiatich (42 %, v novembri 28 %). Ako ukazuje niie priloen ta-
buka, situcia sa vrazne zlepila vo vetkch segmentoch.
Podiel spolonost, ktor maj menej zkaziek ne pred rokom
v jednotlivch segmentoch
Marec November
2014 2013
Trend
Vek spolonosti 26 % 48 %
Stredn/mal firmy 25 % 40 %
Pozemn stavitestvo 28 % 40 %
Inenierske stavitestvo 15 % 48 %
Sebadvera stavebnch spolonost zostva rozdelen. V lepie vkony ne konkurencia
a v jej prekonanie v roku 2014 ver es z desiatich riaditeov stavebnch spolonost (58 %,
rovnako ako v novembri). Miera neistoty je ale pomerne vek, kee ptina firiem (19 %)
na tto otzku zatia nedoke odpoveda.
Sebadvera stavebnch firiem v prekonanie konkurencie v roku 2014
Marec November
2014 2013
Trend
Vhad na rok 2015 naznauje mierne zlepenie, v prekonanie konkurencie v roku 2015
ver aktulne 59 percent riaditeov.
Vyaenos kapact stavebnch spolonost sa v porovnan s novembrom znila a je na
rovni rovnakho obdobia minulho roku (medziron porovnanie nie je ovplyvnen
seznnosou). Aktulne vyaenie sa pohybuje na rovni 63 percent.
Vyaenie kapact z pohadu jednotlivch segmentov
Marec November
2014 2013
Trend
31
Dve z troch stavebnch
firiem stavaj na
hranici bezpenej ceny
Nedostaton kvalita niektorch projektov spsobuje problmy medzi stavebnmi firmami a investormi.
Priemerne zdvha nklady stavby a o 19,5 %. Prostriedky sa nie vdy podar stavebnm firmm od investora
zska. Aktulne a dve z troch firiem stavaj na hranici bezpenej ceny.
Pritom samotn ceny, za ktor s stavby firmami ponkan a nsledne realizovan, sa poda
riaditeov firiem pohybuj spravila na tzv. hranici bezpenej ceny (za t sa povauje cena,
za ktor je stavba postaven tak, aby bola v dobe odovzdania uvateom bezproblmov). Z
vsledkov rozhovorov s riaditemi vyplva, e vina (67 %) stavebnch spolonost stavia
na samotnej hranici takejto ceny. Takmer ptina riaditeov (18 %) dokonca uvdza, e aktulne
u stavaj pod touto hranicou a len sedmina firiem (15 %) stavia nad hranicou bezpenej
ceny. Stav v jednotlivch segmentoch vi priloen tabuka.
Z dvodu nedostatonej ponuky novch stavieb je politika tvorby ponk jednotlivch sta-
vebnch spolonosti vemi agresvna, asto na rovni priamych nkladov, prpadne aj pod
nimi. Dumpingov ceny nsledne deformuj trh a relne ponuky s primeranou marou (nijak
nadsadenou) nemaj ancu na spech. Takto dlhodob stav nie je samozrejme dobr ani pre
dodvateov, ani pre investorov, kee sa zhotovitelia s podseknutou cenou dostvaj do
finannch problmov a nsledne vznik riziko, e nebud schopn dielo dokoni. Prpadne
kvli podhodnotenej cene nebude dodran predpokladan kvalita stavby.
Miroslav Zobank
generlny riadite, METROSTAV Slovakia, a.s.
Kultra podnikania v slovenskom stavebnctve je v sasnosti porovnaten s divokm z-
padom. m vyie postavenie v hierarchii zskania zkazky, tm vyia moc subjektu. Pokra-
uje zskavanie zkaziek za akkovek cenu s nslednou snahou zabezpei materil a sub-
dodvky, aj ke je vopred jasn, e vnos nepokryje nklady. Ako dlho bude ete trva, km
sa cel tto truktra zrti? Slovensk stavebnctvo je na okraji priepasti, kam ho dohnal
konkurenn boj silnch hrov.
Branislav Bao
business manager, Building components SK, CZ Ruukki
Hranica bezpenej ceny poda segmentov (odpovede v %)
Nad Na Pod
Vek spolonosti 24 70 6
Stredn/mal firmy 14 65 21
Pozemn stavitestvo 14 67 19
Ininierske stavitestvo 20 65 15
Pokia sa legislatvne nenastav a v praxi nepouije konkrtna osobn zodpovednos ud,
ktor svojimi rozhodnutiami zaprinili nejak tragdiu, i problm, tak sa tto tma nepohne
alej. Znova vak zopakujem, e je to predmetom jednak legislatvnym, ale obrovsk rolu tu hr
morlna zodpovednos a t sa mus rozvja v uoch od detstva.
Milo Milanovi
riadite, PS STAVBY, s.r.o.
Naa spolonos realizuje zkazky zsadne nad hranicou bezpenej ceny. Kvalita a bezpenos
je u ns na prvom mieste. V stavebnom sektore ia oraz astejie dochdza k vstavbm s
nimi tandardmi, o je ben jav najm v bytovej vstavbe. Naopak kancelrske a obchodn
priestory sa stavaj v oraz vyom tandarde.
Juraj Hirner
generlny riadite, ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.
Je to vemi nebezpen, sledujeme, e to nie je vnimon jav, naa spolonos touto cestou
nepjde nikdy.
Duan Jaseko
generlny riadite, Keraming a.s.
Pre stavebn trh to urite znamen alie pretrvvanie rozhodujcich problmov v rezorte,
pokia sa neustle bude sai v cench na hranici nkladov. Mnoh stavby viacerch segmentov
(ininierske, vodohospodrske...) s realizovan v sasnosti s kritickou cenovou hladinou,
ktor vyvolva alie negatvne efekty, od rozsiahlejieho zadvania prc podzhotoviteom,
niiu kvalitu, neadresn zodpovednos firiem a po platobn nedisciplinovanos.
Jn Zhradnk
T D I A S L O V E N S K C H P R O J E K T O V C H S P O L O N O S T
32
Najnronejie diskusie
o zmench s hlavne
s verejnmi investormi
Problmy najviac
zaznamenvaj predovetkm
vek stavebn spolonosti
Ptina firiem potvrdzuje rast
pohadvok
Presadenie zmien oproti pvodnmu projektu a dohoda s investorom bva poda prevanej
viny riaditeov stavebnch firiem komplikovan a asovo nron. A to aj v prpade
zapracovania technickch zmien, ako aj zmien ceny bez ohadu na typ investora (verejn
resp. skromn). Najnronejia bva poda sksenost predstaviteov stavebnch firiem
dohoda o zmench s verejnm investorom. Dvodom je hlavne obava verejnch investorov,
aby neboli obvinen z korupcie alebo klientelizmu, prpadne aby ich organizcia neprila o
dotcie zskan pre dan stavebn realizciu. Viac v tabuke.
Komplikcie pri presadzovan zmien u investora (0 10 max)
Hodnotenie
% firiem
v bodoch
Verejn
Zapracovanie technickch zmien 93 6,4
investor
Zmena ceny 94 7,3
Privtny
Zapracovanie technickch zmien 92 5,0
investor
Zmena ceny 91 5,8
S vyie uvedenm problmom bojuj predstavitelia vetkch segmentov. Najviac bojuj
s presadzovanm cenovch zmien, hlavne v prpade verejnch investorov, vek spolonosti,
ktor priebeh jednania hodnotia ako vemi komplikovan a predovetkm zdhav (a 8,1
bodu z 10 max).
ako posdi veobecne pretrvvajci stav, ke je vek tlak na cenu projektu a tomu
spravidla zodpoved aj jej nzka kvalita. asto sa d poveda, e je to stav, ktor
objednvateom vyhovuje. Ke sa zjednoduenou projektovou dokumentciou nevyrieia
vetky detaily diela, premietne sa to do znenia ceny. A ke sa tieto vynoria poas vstavby,
stanovisko objednvatea je, aby sa o vzniknut nklady podelili zhotovite s projektantom.
Jlius Mihlik
konate, Doprastav Export, s.r.o.
Vo chvli, ke djde k odshlaseniu zmien a hlavne k schvleniu zmeny ceny, vo vine
prpadov alie problmy s hradou od investora nebvaj (potvrdzuje 79 % firiem pracujcich
pre verejnch investorov a 61 % firiem realizujcich zkazky pre privtnych investorov).
Dvaja z desiatich riaditeov (21 %), ktor uvdzaj alie problmy s hradami od verejnch
investorov, vidia problm predovetkm v zloitej administratve a dlhmu asu, ne k
samotnej hrade djde. U privtnych investorov naopak najastejie chbaj finann
prostriedky pre realizciu hrady.
Celkov objem pohadvok po splatnosti sa oproti minulmu roku u viac ako poloviny
stavebnch spolonost nezmenil (potvrdzuje 66 %, v R 53 %), ptina spolonost (20 %,
v R 26 %) potvrdzuje nrast objemu pohadvok po splatnosti a iba 14 % firiem uvdza,
e objem tchto pohadvok kles (v R 21 %). Z pohadu vekosti spolonost, objem
pohadvok rastie hlavne v strednch a malch firmch.
iadne zlepenie platobnej morlky sme nezaznamenali. Nie s dodriavan ani lehoty
splatnosti nad 100 dn. Navye retrukturalizcie, konkurzy a akoe ozdravovanie dlnkov
na kor veriteov pokodzuje a ohrozuje aj stabilizovan staven spolonosti v SR.
Anton Barck
predseda predstavenstva a generlny riadite, Povask cementre, a.s.
Zhorujca sa platobn morlka sa stala nonou morou stavebnctva a zko svis
sniekokoronm prepadom vstavebnctve, ako aj nerelne nzkymi zmluvnmi cenami.
Knevyhnutnmu dsledku - krachom ainsolvencim stavebnch firiem u dochdza. Cez
nedostaton podnikatesk etiku na Slovensku aznme problmy svymoitenosou prva
sa obvam, e dospej ku svojmu koncu aj slun stavebn podnikatelia.
Pavol Kovik
len predstavenstva Ininierske stavby, a.s. Koice
Aktulny stav platobnej morlky v stavebnctve viac-menej stagnuje, resp. sa mierne
zhoruje.
Branislav Luk
konate spolonosti a riadite direkcie TG, STRABAG, s.r.o.
Objem pohadvok
po splatnosti
33
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N C T V A S R
Rozvoj poskytovania zdravotnej starostlivosti
v nemocninej oblasti zaznamenal v poslednch
rokoch vek vvojov skok. Prispelo k tomu
najm postupn zavdzanie novch vysoko pe-
cializovanch diagnostickch a lieebnch po-
stupov, komplexn elektronizcia nemocnc a
zlepenie procesnho riadenia. Tieto skutonosti
ovplyvuj aj zmenu nazerania na samotn or-
ganizciu starostlivosti o pacienta, priom ten-
denciou je efektvnejie vyuvanie finanne n-
ronej aktnej infratruktry (operan sly,
ARO, JIS, diagnostick technika), zavedenie bez-
papierovho procesnho riadenia, lepia spolu-
prca s poskytovatemi nslednej zdravotnej sta-
rostlivosti a nsledne vrazne vyia produktivita
samotnch nemocnc.
Nemocnice na Slovensku v tomto kontexte do-
sahuj pomerne nzku rove produktivity, o
spsobuje najm ich zastaran infratruktra
(priemern vek nemocninch budov na rovni
42 rokov) a nevyhovujce logistick usporiada-
nie. Investcie do rekontrukcie existujcich bu-
dov a nsledn zvyovanie produktivity s u
takmer vyerpan, preto je potrebn prinies kon-
cept postupnej vstavby novch modernch ne-
mocnc.
Ministerstvo zdravotnctva SR samozrejme
pracuje aj s relevantnmi slami a odhadom in-
vestinch potrieb lkovej zdravotnej starostli-
vosti na Slovensku. Na zklade pouitia ben-
chmarkov OECD krajn v oblasti potu hospita-
lizci, priemernej oblonosti, i priemernej
dky hospitalizcie, bola identifikovan potreba
pribline 14 000 aktnych lok na Slovensku.
Na zklade poadovanho potu na m
2
pre jedno
lko a cenu za vstavbu jednho m
2
a ivotnosti
nemocnice na rovni 35 rokov, bola stanoven
celkov investin potreba v dnench cench na
rove 3,94 miliardy eur, o predstavuje ron
priemern investciu vo vke 112,6 mil. eur.
Musme naozaj pomenova relny stav nemocnc
na Slovensku, a to, e s naozaj star a e roky
sa do nich neinvestovalo.
V poslednch rokoch pomohli slovenskmu
zdravotnctvu eurofondy. Operan program
Zdravotnctvo prispel investciami vo vke 300
mil. eur pre roky 2007 2013, o je priemern
ron investcia vo vke 43 mil. eur. Prspevky
zo ttneho rozpotu vak maj klesajcu ten-
denciu. Vka tchto prostriedkov m dlhodobo
klesajci trend a vzhadom na prognzy hospo-
drskeho rastu sa ned predpoklada, e v naj-
blich rokoch djde k vraznmu nrastu t-
chto zdrojov. Z tchto faktov je zrejm, e v s-
asnosti nie je mon kombinciou investci zo
ttneho rozpotu a trukturlnych fondov E
dosiahnu priemern ron vku investci na
rovni 112,6 mil. eur, preto je potrebn identifi-
kova alie zdroje financovania. Ministerstvo
zdravotnctva m prioritn zujem o investcie v
oblasti nemocnc najm do koncovch zariaden
(univerzitn a fakultn nemocnice), ktor s nos-
nm pilierom poskytovania lkovej zdravotnej
starostlivosti na Slovensku. Ministerstvo zdra-
votnctva pripravuje ako vodn projekt vstavbu
novej nemocnice v Bratislave, kee v tomto re-
gine je najv problm s infratruktrou a nie
je ani mon poui trukturlne fondy E.
Dlhodob vskumy v oblasti investci v zdra-
votnctve dokazuj, e nesprvne rozhodnutie o
vstavbe novej nemocnice nespsobuje probl-
my v investinej fze, ale nsledne v nkladoch
na prevdzku, ktor tak nemocnica vyvol a kto-
rch nzka efektvnos me pri nesprvnej kon-
figurcii v relatvne krtkom asovom horizonte
a viacnsobne prekroi samotn investin n-
klady. Sprvne navrhnut nemocnica je pre ka-
d regin prnosom, ak vak rozhodnutie nie je
vykonan na zklade sprvnych vchodsk a ko-
rektnch analz, me djs v alom obdob k
vzniku znanej prevdzkovej neefektvnosti.
TTNE NEMOCNICE PO ROKOCH
V PLUSOVCH SLACH
Ministerstvo zdravotnctva si takmer pred dvo-
ma rokmi vytilo ambicizny pln finannej
stabilizcie fakultnch a univerzitnch nemocnc.
Vsledky ukazuj, e tento zmer sa spene na-
pa a nrast dlhu sa postupne zniuje. Km pred
dvoma rokmi bola ziskov iba jedna nemocnica,
dnes, po prijat tvrdch opatren, u mme tyri
plusov zdravotncke zariadenia.
Priom netreba zabda, e je to bez akho-
kovek nekoncepnho oddlovania. S to najm
racionalizan kroky vedenia nemocnc, ktor
pozitvne ovplyvnili aj celkov stratu tchto
zdravotnckych zariaden.
Pokia ide o hospodrske vsledky, strata ne-
mocnc sa znila medzirone o 50 mil. , o
predstavuje naplnenie plnu na 118 %. Medzi-
rone sa podarilo zniova niektor prevdzkov
nklady. V nemocniciach klesli naprklad finan-
cie vynaloen na lieky o 10 %, o predstavuje
sporu 8,5 mil. , znili sa vdavky na al ma-
teril medzirone o 11% (3,3 mil. ) a etrenie
sa prejavilo aj v prevdzkovch nkladoch na
sluby, klesli o 9% ( 4,1 mil. ).
ZVENIE PLATOV VO FAKULTNCH
A UNIVERZITNCH NEMOCNICIACH JE
DOBROU SPRVOU
Aktulne zvenie platov sa tka nielen lek-
rov, ale aj ostatnch zdravotnckych a nezdravot-
nckych pracovnkov vo fakultnch a univerzit-
nch nemocniciach. Tto pozitvna sprva sa od-
razila v ich finannom ohodnoten u od 15. ja-
nura 2014, priom mzdy tchto kategri za-
mestnancov porast minimlne o 4 %.
Ide o priazniv posun, ktor ministerstvo zdra-
votnctva vnma ako spravodliv ocenenie prce
vetkch zamestnancov ttnych nemocnc v
uvedench kategrich. Podpis Dodatku . 3 ku
Kolektvnej zmluve vyieho stupa, ku ktormu
pristpila Asocicia ttnych nemocnc SR so
Slovenskm odborovm zvzom zdravotnctva
a socilnych sluieb a Lekrskym odborovm
zdruenm, je pozitvnym signlom, pretoe pro-
fesie, ktorch sa zvenie tka, s pre kadoden-
n chod nemocnc nenahraditen a potrebn.
ttne nemocnice zvia laborantom i zdra-
votnm asistentom zkladn zloku mzdy do-
siahnut k 30.9.2013 najmenej o 4 %. V roku
2012 zarbali in zdravotncki pracovnci vo fa-
kultnch a univerzitnch nemocniciach v prie-
mere 783 eur, priemern plat sestier a prodnch
asistentiek dosiahol v tchto stavnch zariade-
niach vlani 1 016 eur, lekri zarbali priemerne
2 500 eur.
Mme eminentn zujem, aby o pacientov v
naich nemocniciach bolo stopercentne postara-
n, aby dostvali zdravotn starostlivos aj alie
sluby v potrebnej kvalite, preto je tto inform-
cia o zvyovan platov pozitvna a verm, e nie
posledn.
ROVE KATEGORIZCIE LIEKOV
V SR JE MEDZI TOP 5 SVETA
Slovensko patr medzi TOP 5 krajn OECD,
ktor dosiahli najvyiu rove kategorizcie lie-
kov. Okrem SR do tejto skupiny patr rsko,
Nrsko, Portugalsko a Slovinsko. Rozhodujce
pri tomto hodnoten boli tri oblasti pozornos,
ktor krajina venuje klinickm a ekonomickm
dkazom, transparentnos pri zverejovan da-
jov o stanovovan hrady liekov a dostupnos od-
volacieho mechanizmu proti rozhodnutiu ohad-
ne stanovenia hrady lieku.
Informcie o cene a nkladovej efektivite lie-
kov pri stanovovan hrady z verejnho zdravot-
nho poistenia vyaduje 22 krajn OECD vrtane
Slovenska. Zrove patrme medzi 16 krajn, v
ktorch stanovovanie hrady z verejnho zdra-
votnho poistenia dosiahlo najvyiu rove
transparentnosti, aj vaka tomu, e vetky odpo-
rania a zdvodnenia s verejne dostupn. Od-
volac proces voi stanoveniu hrady lieku pro-
strednctvom samostatnej komisie umouje 15
krajn OECD vrtane SR.
Analza potvrdila, e rozhodovacie procesy,
ktor sa tkaj hrady liekov z verejnho zdra-
votnho poistenia, s v SR jedny z najtranspa-
rentnejch. Zhrnutie tdie bolo publikovan v
renomovanom asopise Value in Health medzi-
nrodnej spolonosti ISPOR, ktor sa zaober
farmakoekonomikou a kategorizanmi proces-
mi.
Nemocnice novej genercie
Ministerka zdravotnctva SR Zuzana Zvolensk.
34
Skupina Sanofi (spolonosti Sanofi, Zentiva,
Genzyme a Sanofi Pasteur) je dnes vedcou
farmaceutickou skupinou na Slovensku. Ako
by ste z tejto lderskej pozcie zhodnotili uply-
nul rok 2013 v oblasti zdravia a farmcie na
Slovensku?
Rok 2013 prebehol op v znamen konsoli-
dcie verejnch financi vrtane vdavkov na
zdravotnctvo. Vdavky na lieky zo strany zdra-
votnch poisovn sa alej zniovali a spoluas
pacienta rstla. Vplyv tohto trendu na zdravotn
ukazovatele obyvateov Slovenska (chorobnos,
mrtnos, oakvan dka ivota...) ete ne-
mono posdi, pretoe k tomu zatia neexistuj
relevantn dta. Vo veobecnosti, ia, v tchto
ukazovateoch zaostvame za pvodnou E-15,
ale aj za eskou republikou.
Aj napriek spornm opatreniam zo strany
slovenskej vldy si skupina Sanofi udrala ve-
dce postavenie na slovenskom trhu. Trhov po-
diel skupiny predstavuje takmer 25 % v pote
dodanch balen. To znamen, e takmer kad
tvrt balenie dodan slovenskmu pacientovi
je od ns. Chceme, aby kad pacient, ktor do-
stane nau krabiku, bol spokojn a bol si ist,
e dostal ten najlep liek na svoje trpenie.
Ako sa konsolidan rok 2013 podpsal na
vaej ponuke inovatvnych a cenovo dostup-
nch generickch liekov?
Spolonos Zentiva pokraovala aj minul
rok vo svojej dlhodobej stratgii zameranej na
zabezpeenie dostupnosti vysokokvalitnch lie-
kov za primeran ceny o najiriemu okruhu
pacientov. Aktulne m Zentiva na slovenskom
trhu 406 produktov, z nich a 30 % m najni
doplatok pre pacienta a a 140 produktov (o je
takmer 35 %) m najniie ceny v rmci celej
E. V roku 2013 dodala slovenskm pacientom
takmer 28 milinov balen produktov a uviedla
na slovensk trh 12 novch liekov.
Na poli vono predajnch prpravkov sme
uviedli niekoko noviniek, predovetkm pre
domcu liebu bolesti a prznakov chrpky a
prechladnutia. Pre pacientov je dostupn na-
prklad nov liek proti migrne, ako aj liek proti
bolesti vedajch nosovch dutn vo forme pr-
ku pre prpravu npoja s ereovou prchuou.
Do lekrn dodvame aj nov vivov doplnok
Magne B6 Forte, ktor sli na doplnenie hor-
ka pri psychickom vypt, nave a strese.
Nedvno uviedla spolonos Sanofi na slo-
vensk trh dva lieky v oblasti onkolgie liek
proti metastatickmu karcinmu prostaty a liek
proti kolorektlnemu karcinmu. Okrem toho
sme Slovensku predstavili zdravotncku pomc-
ku Synvisc One, uren na pouitie pri ostear-
trze kolennho kba.
Spolonos Genzyme je priekopnkom na poli
zriedkavch ochoren a v minulom roku zskala
vznamn ocenenie Company Award od orga-
nizcie EURORDIS, najvej eurpskej pa-
cientskej organizcie v oblasti vzcnych ocho-
ren. Navye liek vyvinut v Genzyme na liebu
Gaucherovej choroby sa umiestnil medzi 15
liekmi, ktor odborn lekri povauj za najviac
transformatvne za poslednch 25 rokov.
Kompetencie vaej manarskej pozcie pre-
krauj hranice Slovenska najm smerom
na vchod. o je pecifikom slovenskho far-
maceutickho priemyslu voi ostatnm kra-
jinm vchodnej E?
Na slovenskom trhu sa u od roka 2009 efek-
tvne prejavuj regulan mechanizmy, ktor s
primrne nastaven na zniovanie nkladov na
lieky. Ide hlavne o zniovanie cien na jednu z naj-
nich rovn v rmci E, monitorovanie/
kon trolu vdavkov na marketing, regulciu mar-
ketingovch, ale aj vskumnch aktivt. Tento
trend je z pohadu kontroly verejnch financi
pozitvny, avak vemi striktn kritri ved aj k
spomaleniu prstupu pacientov k inovatvnym lie-
kom (hlavne v onkolgii). Farmaceutick spolo-
nosti celkom prirodzene reaguj konsolidciou
na svojej strane, vrtane zniovania vdavkov a
stavu zamestnancov. Je preto vemi dleit po-
zorne monitorova tento vvoj a vas rozpozna mo-
ment, ke sa priazniv vplyvy konsolidcie a zni-
ovania nkladov menia na negatvne dosahy na
zdravotn ukazovatele a produktivitu spolonosti.
Oakvate vznamn legislatvne zmeny v
oblasti zdravotnctva v najbliom obdob?
V najbliom obdob budeme so zujmom
sledova, ako sa do slovenskej legislatvy pre-
mietne iniciatva EFPIA (Eurpska federcia
inovatvneho priemyslu), ktor chce vnies
pln transparentnos do vzahov medzi prie-
myslom a poskytovatemi zdravotnej starostli-
vosti zverejovanm prevodu hodnt medzi prie-
myslom a poskytovatemi. Bez ohadu na to, i
ide o fyzick osoby, alebo intitcie. Cieom je
zachova pozitvne vplyvy spoluprce priemyslu
s poskytovatemi pri vskume a vvoji a zro-
ve predchdza monm konfliktom zujmov
ako aj minimalizova riziko neetickch postu-
pov vo vzjomnch vzahoch. Okrem toho
me vrazne prispie k tandardizcii vberu
dan a ich kontrole na strane poskytovateov.
Ak s vae obchodn, vskumn a spolo-
ensk priority v najbliej budcnosti?
Prinesieme na trh nov lieky hlavne v oblasti
diabetolgie, kde v sasnosti naa spolonos
patr medzi najvznamnejch vrobcov inzul-
nov na svete. Zrove sa vrtime sa k naej tra-
dinej terapeutickej oblasti kardiolgii. Plnu-
jeme uvies na trh nov inovatvny liek na liebu
vysokej hladiny cholesterolu. Na poli zriedka-
vch ochoren spolonos Genzyme plnuje pri-
nies nov inovatvne lieky v oblasti roztrsenej
sklerzy, nov perorlne experimetlne lieivo
na liebu Gaucherovej a Fabryho choroby i ex-
perimentlnu enzmov substitun terapiu na
liebu Niemannovej-Pickovej choroby typu B.
Spolonos Zentiva navye predstav pribline 11
novch liekov, take noviniek bude viac ako dos.
Naou spoloenskou prioritou zostva nielen
starostlivos o zdravie, ale aj pomoc chorm, aby
sa poas lieby ctili lepie. U dlh roky mme
es spolupracova s Detskm kardiocentrom na
bratislavskch Kramroch a podiea sa na zlep-
ovan zdravotnej starostlivosti naich najmen-
ch pacientov. Nadcia Zentiva smeruje svoju
pomoc predovetkm na oblas vzdelvania a
podpory tudentov. Za zmienku stoj spoluprca
Nadcie Zentiva so strednmi zdravotnckymi
kolami na Slovensku, odbor farmaceutick la-
borant. U po tret raz sa tudenti mali monos
zapoji do vzdelvacieho projektu Fragnerov
pohr Nadcie Zentiva, ktorho cieom je, aby
tudenti zskali ucelen prehad nielen o samot-
nom farmaceutickom priemysle, ale predovet-
km o systme zdravotnctva na Slovensku.
Zdrav farmcia
v konsolidovanom zdravotnctve
O novinkch v oblasti liekov, realite a konsolidcii zdravotnctva a oakvaniach najvieho hra
na farmaceutickom trhu sme sa rozprvali s generlnou riaditekou Sanofi a Zentiva, znovou
riaditekou Zentiva pre regin vchodnej Eurpy Soou PORUBSKOU. Pretajte si, kam smeruje vvoj
a ponuka inovatvnych a cenovo dostupnch generickch liekov v slovenskch podmienkach.
S L O V E N S K Z D R A V O T N C T V O
K
d

m
a
t
e
r
i
l
u
:

S
K
.
C
M
N
.
1
4
.
0
4
.
0
3
,

V
y
d
a
n
:

m
j

2
0
1
4
35
Ako hodnotte vynakladanie verejnch
zdrojov na hradu liekov, d sa hovori o
efektvnom prstupe so zreteom na pacien-
ta?
Rozsah stanovovania hrad z verejnho
zdravotnho poistenia uruj ustanovenia z-
kona . 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmien-
kach hrady liekov, zdravotnckych pomcok
a dietetickch potravn na zklade verejnho
zdravotnho poistenia a o zmene a doplnen
niektorch zkonov (alej len zkon).
Kee poda 90 ods. 1 zkona kategori-
zcia liekov sa vykonva tak, aby verejn pro-
striedky, s ktormi hospodria zdravotn po-
isovne, postaovali na hradu liekov a sas-
ne Slovensk republika chce zabezpei do-
stupn a bezpen liebu pre vetkch svo-
jich obanov bez rozdielu, je potrebn tento
proces racionalizova.
V procese kategorizcie liekov treba bra
do vahy nkladov efektvnos lieby danm
liekom a eliminova rizik z monch neia-
ducich inkov lieby, najm pokia ete nie
je jednoznane preukzan bezpenostn
profil lieby predmetnm liekom, alebo po-
kia liek nem dostatok dkazov zaloench
na medicne dkazov (EBS) o jeho terapeu-
tickch inkoch.
Ako jedna z mla krajn E mme v legi-
slatve stanoven prahov hodnotu akcepto-
vatenej ceny jednho kvalitnho roku ivota
(tzv. QALY), m sa predchdza zaradeniu
nkladovo neefektvnych lieiv.
Lieky sa v procesoch urovania rozsahu
hrad z verejnho zdravotnho poistenia po-
sudzuj ako zdravotncke technolgie, posil-
nilo sa postavenie farmako-ekonomickho
hadiska na posdenie zaradenia lieku do zoz-
namu kategorizovanch liekov.
Uplatujeme nov nstroje liekovej politi-
ky, a to doasn alebo podmienen kategori-
zciu pre lieky finanne nron a inovatv-
ne.
Efektvne vynakladanie verejnch financi
so zreteom na pacienta nm umouje aj d-
sledn uplatovanie generickej preskripcie a
povinnos lekrnika informova pacienta o
vke doplatku za liek a o monosti vdaja
nhradnho lieku v lekrni, ak generick sub-
stitciu lekr nezakzal. Tmto opatrenm sa
posilnil aj vber pacienta pri vydvan lieku
vo vzahu k vke hotovostnho doplatku.
Jednm z alch efektvnych krokov lie-
kovej politiky je zavedenie tzv. hradovch
skupn pre lieiv, ktorm je uren rovnak
alebo porovnaten hrada z verejnho zdra-
votnho poistenia. hradov skupiny zdru-
uj do jednej skupiny lieky, ktor maj po-
rovnaten a vzjomne nahraditen medicns-
ke intervencie, m sa zabezpeuje socilne
nosn lieba liekmi s porovnatenm tera-
peutickm inkom.
Naalej vak plat, e v zdravotnej staro-
stlivosti kovm prvkom zostva prevencia,
ktor je uhrdzan z verejnho zdravotnho
poistenia plne pri preventvnych prehliad-
kach, a tto forma zdravotnej starostlivosti je
najefektvnejia.
Ak je spora pri referencovan liekov? o
to znamen pre zdravotnctvo, nevynma-
jc pacienta?
Ceny liekov na Slovensku podliehaj refe-
rencovaniu, o je porovnanie ceny lieku na
Slovensku s cenou toho istho lieku v inch
krajinch E. Vdy sa porovnva cena v-
robcu a rob sa tak minimlne 2x rone k d-
tumu, ktor ur MZ SR. K tomuto dtumu
s povinn dritelia registrcie kategorizova-
nch liekov poskytn MZ SR informciu o
cene vrobcu zo vetkch ostatnch krajn
E a v prpade, e prekrauj tzv. referen-
n cenu (aktulne je to priemer troch najni-
ch cien v E), musia cenu danho lieku zn-
i na rove referennej ceny.
Referencovanie sa na Slovensku prv raz
zrealizovalo v roku 2009. Tri kol referenco-
vania cien liekov v rokoch 2009 a 2010 poda
dajov MF SR uetrili verejn vdavky na
lieky vo vke 165 mil. eur. Dsledn uplat-
ovanie referencovania cien liekov m za n-
sledok, e vdavky na lieky nerast takm
tempom, ako v predchdzajcich rokoch. V
poslednom obdob sme zaznamenali pokles
vdavkov na lieky o takmer 1 %, priom do-
stupnos liekov pre slovenskho pacienta je
zachovan.
Poda tdie Eurpskeho parlamentu me-
dzinrodn referencovanie cien pomha re-
dukova vdavky na lieky, o sa v praxi po
viacerch kolch referencovania ukzalo aj v
Slovenskej republike, kde boli lieky predra-
en asi o 10 %.
Slovensk republika ako jedin z lenskch
ttov E m v svojej vecne prslunej legi-
slatve rieen aj problematiku reexportu lie-
kov. V tejto oblasti sa zko spolupracuje so
ttnym stavom pre kontrolu lieiv, ktor
me vvoz lieku zakza, ak je vvozom lie-
ku ohrozen zdravie a ivot obanov Sloven -
ska.
Nedostupnos liekov, ktor sa asto spja
nzkymi cenami liekov na Slovensku sa riei
nielen zkazom vvozu lieku, ale aj uloenm
pokt vo vke minimlne 10 000 eur, for-
mou sprvnych konan s astnkmi konania
vo veci kategorizcie a radnho urovania
cien liekov. MZ SR zaalo v roku 2013 desa
sprvnych konan vo veci nedostupnosti lie-
kov na slovenskom trhu. V predmetnej veci
bolo vydanch desa rozhodnut o udelen po-
kuty za sprvny delikt z oho tri spolonosti
sa s vrokom prvostupovho rozhodnutia
stotonili a pokutu uhradili.
Od oho zvis klesanie cien liekov, je ka-
tegorizcia v rmci liekovej politiky po-
trebn?
Kategorizcia je proces, ktorm sa na z-
klade iadosti iadatea zarauj registrovan
lieky do referennch skupn lieiv so stano-
venm rozsahu a podmienok ich hrady zdra-
votnmi poisovami, na zklade medicn-
skych, farmako-ekonomickch kritri, na z-
klade EBM dkazov, innosti a bezpenosti
Ide v prvom rade o pacienta?
Aj v liekovej politike je dominantnou lohou zabezpei najkvalitnejiu a cenovo dostupn
farmakoterapiu. Mysl sa v prvom rade na pacienta, no musia sa zohadni aj monosti ttu.
Viac v rozhovore s generlnym riaditeom Sekcie farmcie a liekovej politiky
Ministerstva zdravotnctva SR Adamom HLKOMredaktorka Anna Komov.
36
a aj finanne nronejch liekov do systmu
hrad z verejnho zdravotnho poistenia.
Slovensk pacient m dostupn najmoder-
nejiu liebu v dostatonom rozsahu, v poa-
dovanch terapeutickch indikcich, priom
je snahou ministerstva, aby v kadej referen-
nej skupine bol dostupn liek bez doplatku
poistenca alebo s doplatkom do jednho eura.
Ak pacient potrebuje liebu liekom, ktor
nie je kategorizovan alebo u ns registrova-
n, me mu by lieba uhraden na zklade
iadosti lekra, t. j. po individulnom zven
zdravotnou poisovou pacienta.
V sasnosti s verejn lekrne oprvnen
vydva v zmysle implementcie smernice o
uplatovan prv pacientov pri cezhraninej
zdravotnej starostlivosti lieky obanom inch
lenskch ttov, rovnako ako obania Slo-
venskej republiky si mu predpsan lieky
slovenskm lekrom vybera v inch len-
skch ttoch Eurpskej nie.
Je poda vs liekov politika socilne nos-
n aj s oakvanmi zmenami, ktor s po-
trebn kvli zvenej efektivite, a teda
mu prinies pozitvne vsledky?
Zkon umouje rchlej vstup novch
liekov na trh a podporuje efekt spory zdrojov
verejnho zdravotnho poistenia spojen so
vstupom generickch liekov na trh. Zarao-
vanie do zoznamu kategorizovanch liekov
sa zvilo zo 4-krt rone na 12-krt rone.
Zvila sa socilna dostupnos liekov pre
obanov, a to zabezpeenm tzv. ochrannch
limitov pre dchodcov a zdravotne ako po-
stihnutch obanov.
Ak hrnn vka hrad poistenca za do-
platky poistenca za lieky prekro v kalendr-
nom tvrroku limit spoluasti ustanoven
v zkone, zdravotn poisova poistencovi
uhrad iastku, o ktor je limit spoluasti
prekroen. Do hrnnej vky hrad poisten-
ca sa zapotavaj doplatky poistenca za lieky
iastone uhrdzan na zklade verejnho
zdravotnho poistenia vo vke prepotan-
ho doplatku za najlacnej nhradn liek.
Najlacnej nhradn liek je liek s najni-
m doplatkom poistenca prepotanm na
tandardn dvku lieiva zaraden v zozname
kategorizovanch liekov s obsahom rovnak-
ho lieiva, s rovnakou cestou podania a s rov-
nakm mnostvom lieiva v liekovej forme
ako liek predpsan na lekrskom predpise.
Ak v zozname kategorizovanch liekov nie
je zaraden in liek, ktor by vyhovoval kri-
trim najlacnejieho nhradnho lieku, po-
vauje sa za liek predpsan na lekrskom
predpise. Vka prepotanho doplatku za
najlacnej nhradn liek sa ur ako vka
doplatku poistenca prepotanho na tan-
dardn dvku lieiva najlacnejieho nhrad-
nho lieku vynsoben potom tandardnch
dvok lieiva vo vydanom lieku.
Limit spoluasti vo vke 30 eur sa vza-
huje na poistenca, ktor je k prvmu du ka-
lendrneho tvrroka driteom preukazu fy-
zickej osoby s akm zdravotnm postihnu-
tm alebo preukazu fyzickej osoby s akm
zdravotnm postihnutm so sprievodcom ale-
bo poberateom invalidnho dchodku, inva-
lidnho vsluhovho dchodku alebo inva-
lidn a nevznikol mu nrok na invalidn d-
chodok.
Limit spoluasti vo vke 45 eur sa vza-
huje na poistenca, ktor k prvmu du kalen-
drneho tvrroka je poberateom starobnho
dchodku, dchodku z vsluhovho zabez-
peenia policajtov a vojakov vo veku ustano-
venom na vznik nroku na starobn dcho-
dok, dchodku z inho lenskho ttu, Nrs-
ka, Lichtentajnska, Islandu, vajiarska, ak
nie je poisten v tomto tte, nie je poberate-
om dchodku z tretieho ttu, alebo dovil
dchodkov vek a nevznikol mu nrok na sta-
robn dchodok.
Limit spoluasti sa nevzahuje na poisten-
cov, ktor maj prjem podliehajci dani z pr-
jmov poda osobitnho predpisu okrem pr-
jmu z dohd vykonvanch mimo pracovn-
ho pomeru alebo dchodok vy ako 50 %
priemernej mesanej mzdy zamestnanca v
hospodrstve Slovenskej republiky zistenej
tatistickm radom Slovenskej republiky za
kalendrny rok, dva roky predchdzajci ka-
lendrnemu roku, v ktorom sa posudzuje n-
rok poistenca na limit spoluasti.
Prklad: Lekr predpe pacientovi liek s
doplatkom 5 . Ak v skupine liekov s rovna-
kou innou ltkou existuje liek s doplatkom
2 eur, do limitu sa zapotaj 2 . Do limitu
sa nepotaj doplatky za vinu antibiotk,
pretoe tieto lieky s uren na liebu jedno-
razovej aktnej lieby. Limit sa nevzahuje
na osoby, ktor maj zdaniten prjem okrem
prjmu z dohd vykonvanch mimo pracov-
nho pomeru a ktor maj dchodok vy
ako 402,50 (daj platn pre rok 2014).
Sasne sa umonilo poskytovateom le-
krenskej starostlivosti poskytn zavu pa-
cientovi z doplatku na vydan liek.
Liekov politika je zaloen na princpe
rovnosti a socilnej nosnosti pre pacienta a
nkladovej efektvnosti vo vzahu k verejnm
financim.
o mte pripraven pre najbliie plno-
van obdobie, ak je perspektva pre pa-
cientov, naprklad o sa tka doplatkov za
lieky, prpadne inch vhod pre pacientov?
Od 15. mja vstpi do platnosti novela vy-
hlky o vke tandardnej terapeutickej dv-
ke lieiva, nov hradov skupiny liekov
(klastre).
Novmi ustanoveniami sa roziruje poet
klastrov, zvyuje sa poet hradovch skupn
lieiv tak, e sa uruj pre porovnaten alebo
vzjomne nahraditen medicnske interven-
cie hrady zdravotnch poisovn v rovnakej,
resp. porovnatenej vke. Pri liekoch, kto-
rch pouitie prina benefity oproti alterna-
tvnym medicnskym intervencim, je cieom
uri mieru zvenia hrady zdravotnch po-
isovn primerane zohadujcu pridan be-
nefity a sasne akceptovaten z hadiska
dlhodobej finannej udratenosti systmu ve-
rejnho zdravotnho poistenia.
Pripravujeme nov rieitesk stratgiu s
cieom zni spotrebu liekov na zklade pri-
ncpu racionlnej preskripcie a farmakotera-
pie, ktor bude prebieha v sinnosti s VZ,
UKL a zdravotnmi poisovami s vyuitm
elektronizcie zdravotnctva v rmci e-
Health.
Chceme presadzova zniovanie nkladov
na lieky a zabezpei efektvnu spotrebu lie-
kov vo vetkch univerzitnch nemocniciach.
lieku potvrdenej v podmienkach benej tera-
peutickej praxe, prnosu lieku pri zniovan
chorobnosti a mrtnosti, vky hrady zdra-
votnej poisovne za in lieky uren na po-
uitie pri rovnakch indikcich, a porovna-
nia lieiva a lieku s inmi dostupnmi mo-
nosami lieby z viacerch hadsk.
Cena lieku zvis od vky referennej
ceny lieku (nesmie prekroi aritmetick prie-
mer troch najnich cien spomedzi cien lie-
kov v E), teda zvis od cenovej politiky
dritea rozhodnutia o registrcii lieku a od
cenotvorby ovplyvovanej referencovanm a
zniovanm cien lieku iadateom, ktorm
me by aj zdravotn poisova.
Cena lieku m vplyv na nkladov efek-
tvnos lieku, ktor podmieuje vku hrady
z verejnho zdravotnho poistenia, a t do-
platok poistenca.
Mesan vstup novch generickch liekov
do systmu ovplyvuje vku doplatku pois-
tenca na originlne lieky, priom ich konen
cena sa nemen. Verejnos to vak vnma ako
pohyb cien lieku a ich zdraovanie. Pravdou
vak je, tvrrone dochdza k prehodnoco-
vaniu vky hrady zdravotnej poisovne za
lieivo, v referennej skupine, do ktorej bol
zaraden rovnako inn a bezpen liek, ale
lacnej ne doteraz.
Je poda vho nzoru na Slovensku do-
stupn najmodernejia farmakoterapia?
Preto, aby mohol by humnny liek uvede-
n na trh a bol dostupn v Slovenskej repu-
blike, prpadne uhraden z verejnho zdra-
votnho poistenia, mus by v prvom rade po-
volen, t. j. mus by registrovan v slade so
zkonom . 362/2011 Z. z. o liekoch a zdra-
votnckych pomckach a o zmene a doplnen
niektorch zkonov (alej len zkon o lie-
koch).
Rozhodnutia o registrcii lieku, o zmene v
registrcii lieku a o preden registrcie lieku
vydva ttny stav pre kontrolu lieiv
(KL) a Eurpska komisia (EK) na zklade
iadosti. Jej sasou je dokumentcia o v-
sledkoch farmaceutickho, farmakologicko-
toxikologickho a klinickho skania, na z-
klade ktorho sa posudzuje innos a bez-
penos pouitia lieku.
Dostupn a z verejnho zdravotnho pois-
tenia uhraden me by aj nekategorizovan
liek ak je registrovan.
V odvodnench prpadoch, najm vtedy,
ak je poskytnutie lieku s prihliadnutm na
zdravotn stav poistenca jedinou vhodnou
monosou, me na zklade psomnej ia-
dosti poskytovatea, poda 88 ods. 7 a 8 z-
kona zdravotn poisova plne alebo iasto-
ne uhradi liek, ktor nie je zaraden v zoz-
name kategorizovanch liekov, liek, ktor nie
je zaraden v zozname liekov s radne ure-
nou cenou, neregistrovan liek, ktorho po-
uitie povolilo ministerstvo poda osobitnho
predpisu, liek zaraden v zozname kategori-
zovanch liekov, ktor nespa preskripn
obmedzenie alebo indikan obmedzenie.
V sasnosti poda dajov UKL mme v
Slovenskej republike 58 626 registrovanch
liekov a kategorizovanch je k 1. aprlu 2014
4 857 liekov.
Mesan frekvencia kategorizcie, rovnako
ako aj kategorizcia doasn a podmienen,
umouj rchly vstup novch inovatvnych
37
Ste lekr a asi kad vnma aj to, e ste ex-
ministrom zdravotnctva SR, preto sa vs
ptam, ako odbornka pre zdravotnctvo,
ako vnmate vvoj v zdravotnej starostli-
vosti na Slovensku? A skste sa zamera aj
na oblas nemocnc.
Vvoj zdravotnej starostlivosti, respektve
jej kvalitatvny posun je za poslednch 20 ro-
kov na Slovensku vemi vrazn. Dnes m-
em naozaj potvrdi, e starostlivos posky-
tovan naim pacientom je na pikovej eu-
rpskej rovni. V naich nemocniciach mme
uniktny udsk a odborn potencil. V mno-
hch, najm v pecializovanch zariadeniach
alebo koncovch nemocniciach je medicnska
technika na pikovej eurpskej rovni. o
nm chba, a v om v porovnan s tzv. bva-
lou zpadnou Eurpou zaostvame, je tech-
nick stav budov niektorch nemocnc a ich
technicko-morlna opotrebovanos. Do tohto
budeme v budcnosti musie investova, ale
softvr, teda odborn potencil, o sa v ne-
mocniciach nachdza, je naozaj na eurpskej
rovni.
Je zavdzanie novch diagnostickch a lie-
ebnch postupov v svislosti s finannmi
monosami na Slovensku porovnaten s
krajinami E?
Zavdzanie novch diagnostickch a lie-
ebnch postupov ide tak rchlo ako v akej-
kovek rozvinutej krajine Eurpskej nie.
Sved o tom aj fakt, e v naich nemocni-
ciach s pikov diagnostick prstroje. Lie-
ebn postupy, naprklad v svislosti s onko-
logickmi ochoreniami, s presne tak ist
ako vo vetkch ostatnch krajinch E.
Mono prve v onkologickej liebe, ktor ve-
rejnos vnma vemi citlivo, s vetci nai pa-
cienti lieen poda tandardov, o sa v niek-
torch krajinch E ned z ekonomickch
dvodov dosiahnu. Preto mj osobn nzor
je, e lieebn a diagnostick postupy u ns
s zavdzan tak, ako v kadej inej lenskej
krajine Eurpskej nie.
Existuje pln postupnej vstavby novch
modernch nemocnc na Slovensku, s po-
treby odvodnen?
Ako som u na zaiatku povedal, zaost-
vame v investcich do hardvru, teda do bu-
dov, v ktorch sa nai pacienti lieia. Na jed-
nej strane mme krsne a modern stavy, i
u s to kardio-stavy v Bratislave, Banskej
Bystrici, i Koiciach, na druhej strane mme
Bratislavsk univerzitn nemocnicu, sasti
umiestnen v historickch budovch, ktor
by u nemali by miestom lieenia pacientov
najmodernejmi metdami. Bratislavsk ne-
mocnica je prkladom toho, e je nevyhnutn
investova do vstavby novch a modernch
nemocnc, pretoe pacienti a zdravotnci po-
trebuj nielen techniku a lieky, ale aj kvalitn
prostredie, v ktorom sa lieia. Zdrav je ten
lovek, ktor je nielen vo fyzickom zdrav,
ale aj v psychickej pohode a duevnom zdra-
v, a na to naozaj potrebuje prjemn a mo-
dern prostredie na liebu. Preto je nevyhnut-
n investcia do vstavby novch, modernch
nemocnc, alebo do skvalitovania urgent-
nch prjmov, teda na miesta, kde pacient pri-
chdza do prvho kontaktu so zdravotnckym
zariadenm.
o znamen pre nae zdravotnctvo pri-
spsobovanie sa novm trendom?
Znamen to neustle investovanie do zdra-
votnctva. Nov trendy prinaj skvalitnenie
diagnostiky, zrchlenie lieby a lep lieebn
vsledok. Na druhej strane si vyaduj neus-
tly prlev financi. Aj preto sa iadna ekono-
mika v Eurpe nevyvja tak rchlo, ako rch-
lo sa vyvjaj nov medicnske i lieebn a
diagnostick postupy. Aj preto je nielen v Eu-
rpe, ale aj v celom svete vdy nedostatok fi-
nannch zdrojov, ktor by bolo potrebn do
zdravotnctva investova. S dve rieenia. Bu
sa zvi investcia do zdravotnctva zo strany
ttu i poisovn, alebo sa pristpi k indivi-
dulnemu pripoisteniu, ktor vak so sebou
prina riziko diskrimincie v prstupe k naj-
modernejm metdam. Aj preto som rd, e
u ns s tandardn terapeutick postupy do-
stupn pre vetkch pacientov, i u ide o die-
a, starieho loveka, alebo ekonomicky slab-
ieho pacienta, nemusia sa b toho, e bud
pri poskytovan zdravotnej starostlivosti di-
skriminovan.
Ktor nemocnica na Slovensku sa pribli-
uje eurpskej kvalite?
Vetky koncov nemocnice, teda fakultn
a univerzitn nemocnice, ktor lieia najaie
prpady a pecializovan (onkologick, kar-
diologick) nemocnice s z hadiska posky-
tovania zdravotnej starostlivosti na eurpskej
rovni. V om sme v niektorch nemocni-
ciach vzdialen eurpskej kvalite, je mono
to spomnan prostredie, ktor sa tie podiea
na liebe naich pacientov a kde s investcie
v budcnosti nevyhnutn.
Pripravuje sa projekt vstavby novej ne-
mocnice v Bratislave, o ak nemocnicu ide,
mte informcie z Ministerstva zdravot-
nctva SR?
Vstavba novej nemocnice v Bratislave je
skutone kovm krokom k zachovaniu
zdravotnej starostlivosti nielen v Bratislave a
irokom okol, ale aj pre mnohch pacientov
z celho Slovenska, ktor sa chodia liei do
Bratislavy, pretoe niektor vkony sa robia
iba v univerzitnej nemocnici v hlavnom meste.
U poas mjho psobenia vo funkcii ministra
zdravotnctva som presadzoval vstavbu novej
Budeme ma nemocnice
novej genercie?
Medzinrodn konferencia s podporou European Centre for Health Assets and Architecture
Nemocnice novej genercie sa vyznaovala vmenou sksenost expertov z oblasti zdravotnckych
inovci a technolgi. Na nov trendy sa te aj predseda vboru NR SR pre zdravotnctvo
Richard RAI. Ako to vid, porozprval redaktorke Parlamentnho kurira Anne Komovej.
38
nemocnice a stle si myslm, e jej vstavba
v Bratislave je absoltne kovm krokom
na poskytovanie tandardnej zdravotnej sta-
rostlivosti pre obyvateov nielen hlavnho
mesta, ale aj irokho reginu. Nov nemoc-
nica vyriei problm nemocnice na Kram-
roch a nemocnice v Starom Meste, ktor s
naozaj technicky vrazne opotrebovan. Z-
rove prinesie priestor na zavdzanie novch
metd aj pre tie najkomplikovanejie prpady.
Je mon aj kombinciou investci dosiah-
nu nov potrebn zdroje financovania pre
rozvoj a vstavbu nemocnc?
Vstavba nemocnc je vdy vrazne nro-
nou finannou investciou s vemi dlhodobou
nvratnosou, ktor zle od mnohch fak-
torov. Prve preto sa rtaj monosti rieenia
aj formou kombinovanho financovania v-
stavby a formou spolonch projektov ttu
a privtneho sektora, aby bolo mon nemoc-
nicu vybudova v o najkratom ase a zro-
ve by sa naiel model, ktor je samofinan-
covaten z hadiska dlhodobho horizontu.
Kombincia investci bude nevyhnutnm
krokom na to, aby sa mohli budova nov ne-
mocnice.
Ako ovplyvn vstavba nemocnc poskyto-
vanie zdravotnej starostlivosti v svislosti
s najnovmi vsledkami vskumov, mme
dostatok lekrov?
Tak ako som u povedal, myslm si, e v-
stavba nemocnc vytvor kvalitnmu udsk-
mu potencilu adekvtny, kvalitn priestor na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a mo-
no spsob aj to, e nai lekri a zdravotnci
bud menej uvaova nad odchodom do za-
hraniia.
o sa d robi na zlepenie zdravotnej sta-
rostlivosti v kratom obdob, teda ako tre-
ba vplva v sasnosti v oblasti zdravot-
nej starostlivosti aby boli pacienti spokoj-
n? Ja viem, e vdy sa njdu aj t druh...
ale dobre je vtedy, ak s v menine.
V om mono ete za zpadom zaost-
vame a o mono svis s histriou, v ktorej
sme vyrastali je to, e pacienta berieme iba
ako pacienta, priom on by niekedy vyado-
val iba trochu viac asu a mono pochopenia,
pretoe sa potrebuje s lekrom porozprva a
ma vysvetlen kony, ktor uho bud vy-
konan. Myslm si, e zdravotn starostlivos
je poskytovan vysoko kvalitne a ke sa nm
k tomu podar doda trochu viac asu na ko-
munikciu s pacientom, mono bude pacient
pri rovnakom lieen, ak vykonvame teraz,
odchdza omnoho spokojnej, s pocitom, e
bol lieen absoltne bezchybne. Toto mono
v porovnan so spomnanm zpadom u ns
trochu chba a ak sa to naume, bude aj cel-
kov dojem naich pacientov zo zdravotnct-
va lep.
Ak sksenosti sa daj a mali by sa pre-
bra zo zahraniia aby sa poskytovan
zdravotn starostlivos hodnotila ako v-
born? D sa to vbec?
iastone som odpovedal v predchdzaj-
cej odpovedi. Je to prstup ns vetkch k pa-
cientom. Na druhej strane potrebujeme, aby
aj pacienti boli trpezliv a uvedomili si, e v
prpade ak lieba trv dlhie je to preto, e to
ich stav vyaduje. alia vec je u spomnan
investcia do priestoru, v ktorom s pacienti
lieen, aby nemali pocit, e s v starch oar-
panch nemocniciach, ale aby sme im dok-
zali vytvori priestor o najviac podobn
tomu, ak maj doma a minimalizovali tak
traumu pacientov.
Vbor NR SR pre zdravotnctvo iste riei
vne problmy, ktor svisia so zdravm
obyvateov Slovenska, ako je zabezpeen
dobr rove ochrany zdravia?
Strategick smerovanie a zmery zdravot-
nctva s vymedzen jeho poslanm, ako je
uveden v programovom vyhlsen Vldy SR.
Poslanm zdravotnctva je vznamne prispie-
va k zvyovaniu kvality ivota obanov pro-
strednctvom zniovania mrtnosti, chorob-
nosti, doasnch a trvalch nsledkov chorb
a razov, poskytovanm elnej, kvalitnej,
efektvnej zdravotnej starostlivosti, podporou
individulnej a komunitnej starostlivosti o
zdravie. Mme zadefinovan priority pre na-
plnenie strategickch zmerov a prslunch
indiktorov, ktormi s verejn zdravotnctvo,
ako zkladn pilier starostlivosti o zdravie ob-
anov, a tie integrovan ambulantn starost-
livos, ktor by mala by zkladom poskyto-
vania zdravotnej starostlivosti, s prepojenm
na pecializovan a nsledn zdravotn sta-
rostlivos. Medzi nae priority patr aj stavn
zdravotn starostlivos, kde kladieme draz na
definovanie typov nemocnc, obnovu infra-
truktry, funkn prijmanie a odovzdvanie
informci, i implementciu DRG. Sname
sa realizova tak opatrenia, ktor poved k
zlepeniu zdravotnho stavu obyvatestva a k
zveniu kvality ivota obanov.
V om vidte najviu hrozbu pre zdravie,
d sa vidie aj cezhranin ohrozenie?
Najvou hrozbou pre zdravie sa asto st-
vame sami, ke podceujeme prevenciu, ne-
starme sa o nae zdravie a spoliehame sa na
to, e vetko vyrieia tabletky. 70 percent n -
ho zdravia je v naich rukch.
Zvyovanie kvality
zdravotnej starostlivosti
Kvalita by mala spa viacer atribty, predovetkm by mala by meraten, dosiahnuten
aj pre pacientov aj pre zdravotnkov. No, tch atribtov by mala spa ovea viac, ale aj o tom,
ako sa kvalita spja predovetkm so zdravm, sa rozprvame s podpredsedom Vboru NR SR
Jozefom VALOCKM. Pripravila redaktorka Anna Komov.
39
My sme sa u na tmu unitarizcie zdra-
votnch poisovn rozprvali, pln vldy
uroval fungovanie jednej ttnej zdravot-
nej poisovne u od zaiatku tohto roka.
o spsobilo zmenu?
Mte pravdu, poda harmonogramu, ktor
v roku 2012 schvlila vlda Roberta Fica,
sme mali ma na Slovensku u tento rok len
jednu zdravotn poisovu. Ak by s tm vlast-
nci Dvery a Unionu dobrovone shlasili,
tart unitrneho systmu bol stanoven na 1.
janur 2014. Ak by s tm neshlasili teda
by ich bolo potrebn vyvlastni tart unitru
mal by 1. jla 2014. Dnes je zrejm, e tieto
termny s u previhnut. Ba o viac uni-
trny systm v tomto volebnom obdob zrej-
me ani nebude.
Ptate sa, e preo? Faktorov je viac, ale
tm najdleitejm je vlda na takto akciu
nem peniaze.
Znrodni skromn spolonosti v lenskej
krajine Eurpskej nie, nie je tak jednoduch
ako povedzme vo Venezuele. Ministerstvu fi-
nanci je najneskr od prehry v arbitri kvli
zkazu zisku jasn, e ideologick rieenia
maj svoju cenu. Nesta bchanie sa do ps
so slovami pokojne si to rozdm so skrom-
nmi poisovami (R. Fico). Len za prvni-
kov v arbitri tt zaplatil u okolo tridsa
milinov eur. alch 25 milinov mus za-
plati holandskmu akcionrovi zdravotnej
poisovne Union.
Odbornci odhaduj, e cena za skromn
zdravotn poisovne sa hbe v rdoch stoviek
milinov eur. Tmito zdrojmi dnes vlda ne-
disponuje.
Ak je situcia dnes, porovnajte, prosm,
tieto dva systmy v prechodnom obdob,
bude unitrny systm vhodn s vhadom
do budcnosti?
V Eurpe vznikli v minulosti zkladn dva
Unitrny systm
Tma unitarizcie zaznieva u dlhie a vbec sa ned poveda, e je to v ase ke s vyrieen
problmy nemocnc na Slovensku naprklad s narastajcim dlhom, s platmi zdravotnch sestier
a almi pracovnkmi. Ako alej, o bude jednoduchie, m na unitarizciu vplyv vmeny
prezidenta? Viac v rozhovore s poslancom NRSR a lenom zdravotnckeho vboru
Viliamom NOVOTNMv rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Do akej miery je dleit spoluprca na
medzinrodnej rovni pre zabezpeenie
zniovania ohrozenia zdravia, ide aj o spo-
luprcu v oblasti diagnostiky medzi labo-
ratriami?
Je to vemi irok otzka, Slovensk repu-
blika nie je izolovan od sveta, spolupracu-
jeme spolu tandardne na rznych rovniach
(zahranin kongresy, vmena informci.
Prca a spoluprca jednotlivch ttov a
WHO je samozrejm.
Zvraznili sa po vstupe Slovenska do E
aj spolon rizikov faktory ohrozujce
zdravie v krajinch E?
Vstupom SR do E, ale najm uplatnenm
slobodnho pohybu osb a kapitlu, je mon
uvaova o zven vzniku rizikovch fakto-
rov ohrozujcich zdravie v krajinch E. Aby
sme tomu zabrnili, musme kls draz na
rozvoj spoluprce medzi lenskmi krajina-
mi, monitorovanie a vasn varovanie pred
zvanmi ohrozeniami zdravia. Je potrebn
prispie k dosiahnutiu vysokej rovne fyzic-
kho a duevnho zdravia a rovnosti v otz-
kach zdravia v ttoch E. Zamera sa na
zlepenie verejnho zdravia a prevenciu cho-
rb. Dleit je zlepi prstup obyvateov k
informcim, a tm zvi ich schopnos pri-
ja rozhodnutia, ktor najviac vyhovuj ich
zdravotnm zujmom. Za zdravotncke slu-
by s zodpovedn jednotliv lensk tty,
ale spoluprca na rovni spoloenstva me
by prnosom pre pacientov a zdravotncke
systmy.
Okrem poslanca ste aj lekrom, preto sa
vs ptam, ak lohu maj pri liebe an-
tibiotik, asto sa hovor o mikrobilnej
odolnosti na antibiotik, je to problm?
Bezpen a inn mus by podanie ka-
dho lieku, v tom nie s antibiotick lieky
iadnou vnimkou. S to vak lieiv, ktor
primrne neovplyvuj patofyziolgiu ma-
kroorganizmu, ale ich inok je zameran na
patognne mikrby. Ich sprvne pouitie je
spojen s uniktnym epidemiologickm as-
pektom a tm je fenomn rezistencie. Ne-
sprvne pouvanie antibiotk nem vplyv len
na jednho pacienta, ale na globlnu situciu
v liebe infeknch chorb. Pouvanie anti-
biotk preto mus podlieha antibiotickej po-
litike. To je shrn opatren, ktor upravuj
predpisovanie a podvanie antiinfeknch lie-
iv. Kvli monitorovaniu, modelovaniu a
predpovedaniu antibiotickej rezistencie boli
zaveden kontroln systmy na loklnej rov-
ni, teda v nemocniciach, ale aj na rovni re-
gionlnej, celottnej a medzinrodnej. Cie-
om antibiotickej politiky je inn a bezpe-
n lieba infekci pri minimlnom epidemio-
logickom riziku vzostupu rezistencie. Lieba
antibiotikami v nemocninch zariadeniach
podlieha pravidlm antibiotickej politiky. Na
jej dodriavanie dohliada Komisia pre anti-
infekn liebu.
V om je najvznamnejia reforma zdra-
votnctva na Slovensku, o sa dosiahlo v
prospech pacienta?
Slovensk zdravotnctvo najm od nstupu
sasnej vldy prechdza dynamickmi zme-
nami. Realizuj sa kroky, ktorch cieom je
stabilizova a zrelni nklady na lieky a
ZM. Opatrenia, ktor pod taktovkou minis-
terstva zdravotnctva realizovali jednotliv
zdravotncke zariadenia, priniesli pozitvny
efekt. Za rok 2013 tyri zdravotncke zaria-
denia skonili s pozitvnym hospodrskym
vsledkom, km za predol rok to bolo len
jedno zariadenie. Kles zadlenos a zvyuje
sa efektivita prce. Z mjho pohadu je naj-
vznamnejia prprava na zavedenie DRG,
ktorm sa zrelnia platby a vytvoria rovnak
podmienky pre poskytovateov zdravotnej
starostlivosti. V tomto smere mme vytvoren
dobr tartovacie podmienky. U s preko-
len zodpovedn zamestnanci zdravotnckych
zariaden a prebieha pilotn projekt vykazo-
vania vkonov.
Zvyuje sa zdrav spsob ivota na Sloven-
ku rovnako ako v E, tak ako sa o to sna
medzinrodn politika?
Celkov snaha Vldy SR, Ministerstva
zdravotnctva SR, a tie orgnov ttnej spr-
vy, smeruje k vytvoreniu podmienok na zv-
enie kvality ivota naich obanov. Zdravie
obanov je najvia hodnota a zdroj bohat-
stva spolonosti, ktor treba chrni a rozvja.
Poslanm zdravotnctva je vznamne prispie-
va k zvyovaniu kvality ivota obanov pro-
strednctvom zniovania mrtnosti, chorob-
nosti, trvalch a doasnch nsledkov chorb
a razov, poskytovanm kvalitnej a efektvnej
zdravotnej starostlivosti. Zkladnm princ-
pom mus by rovnos a solidarita obanov
pri ochrane zdravia a poskytovan dostupnej
a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Zdravie
obanov je najlepou investciou pre siln
ekonomiku a rozvoj spolonosti. V naich
zdravotnckych zariadeniach sa denne sna-
me zavdza do ivota nov lieebn a diag-
nostick postupy, zabezpei zvyovanie
vzdelanosti naich zdravotnckych zamest-
nancov, m vytvrame podmienky pre rchlu
a efektvnu zdravotn starostlivos a prispie-
vame k zvyovaniu kvality ivota obanov.
Zvltnu pozornos treba venova starej ge-
nercii, zabezpei jej cenovo prstupn, ale
zrove kvalitn sluby, zvi dostupnos lie-
kov a zdravotnckych pomcok bez doplat-
kov. Myslm si, e obania, aj ttne intitcie
si uvedomuj potrebu i zdravm ivotnm
tlom. V tejto oblasti je dleit zdrav v-
iva a kadodenn aktvny pohyb, o napo-
mha k postupnmu zveniu zdravho tan-
dardu ivota ud na Slovensku.
40
vlune skromnch zdravotnch poisovn
s prvom dosahova zisk, je pravidelne hod-
noten ako krajina s najlepm zdravotnm
systmom v Eurpe.
Prnos v zaveden unitrneho systmu na
Slovensku nevidm a nikdy som ho nevidel.
Odborn tdie, ktor sa zaoberaj porovn-
vanm zdravotnch systmov, sa zhoduj v
jednom: dleitejie ne poet poisovn je
nastavenie detailov regulcie. Teda toho,
ako budeme plati ambulancie, nemocnice,
ak kompetencie maj zdravotncki pracov-
nci, ako funguje vmena informci a tak a-
lej.
Zavedenie poistnho monopolu nijako ne-
vyriei otzku tchto detailov. Unitarizcia
bude st vea energie, asu a peaz, aby sme
po jej prpadnom zaven znovu stli pred
potrebou riei skuton problmy zdravot-
nctva.
Nehrozia po prpadnom chybnom kroku v
sasnosti pri prechode na in systm
zdravotnch poisovn aj finann dopady
na obyvateov v budcnosti? Ako je to v
tch krajinch, kde systm jednej zdravot-
nej poisovne funguje, pravdepodobne ne-
maj problm?
V konkurennom prostred maj poistenci
monos voby. Ako sa hovor, hlasuj noha-
mi. Ke nie s so slubami svojej zdravotnej
poisovne spokojn, prejd ku konkurencii.
To nti zdravotn poisovne orientova sa na
potreby a spokojnos poistencov.
Z monopolu poistenec nevie prejs ku kon-
kurencii, pretoe iadna neexistuje. Monopol
preto nie je motivovan vychdza svojim
klientom v strety. Prve tto neochota me
vies k nrastu finannej spoluasti pacien-
tov. Poistenci si bud doplca za sluby, kto-
r im monopoln poisova nezabezpe, ale-
bo im ich nezabezpe vas. Sta sa pozrie
k naim junm susedom do Maarska.
Je pripraven legislatva pre unitarizciu,
kedy sa bude v pozastavenom projekte po-
kraova?
Legislatva, ktor mala by pred vye ro-
kom predloen verejnosti na pripomienko-
vanie, sa nadobro stratila niekde v trobch
ministerstva. Vlani v lete kolovala medzi no-
vinrmi verzia jednho z dvoch zkonov, kto-
r ministerstvo zdravotnctva hodlalo v tejto
veci pripravi. Ministerstvo poprelo autenti-
citu nvrhu, hoci ja si myslm, e lo o sku-
ton pracovn verziu zkona. Povedzte, kto
by si dal nmahu napsa vo vonom ase 50
strn paragrafov ako podvrh? A z toho, o
som si tam pretal mi je zrejm, e to jedno-
ducho nevedia napsa. Nevedia to napsa tak,
aby sa nedostali do rozporu s stavou SR a
s komunitrnym prvom.
Vyvlastnenie stava pripa, len ak s
splnen tyri podmienky. Mus sa tak sta na
zklade zkona (o by bolo prijatm zkona
o unitarizcii splnen), v nevyhnutnej miere
(to u je otzne), vo verejnom zujme (ktor
vlda nevie vydokladova) a za primeran n-
hradu (na ktor nie s peniaze). Nvrh zkona
navrhoval, aby vlda preukzala verejn z-
ujem vyvlastnenia poisovn tm, e schvli
uznesenie, e vyvlastnenie je vo verejnom z-
ujme!
Mme za sebou polovicu volebnho obdo-
bia. V druhej polovici vldy nezvykn prij-
ma opatrenia, ktor by sa mohli negatvne
odrazi vo vobch. Projekt unitarizcie je mi-
moriadne komplexn a zloit. Tka sa vet-
kch poskytovateov zdravotnej starostlivosti,
ako aj milinov poistencov. Organizan a
manarska kapacita na strane ministerstva
zdravotnctva je obmedzen, je preto pravde-
podobn, e by projekt nebeal plynulo a bez
zdrhov. Vlda vak pred vobami nepotre-
buje nasrdi svojich voliov. Myslm si preto,
e minimlne pre toto volebn obdobie je uni-
tarizcia zdravotnho poistenia mtvym pro-
jektom.
Myslm si, e ke tu mme zaveden plu-
ralitu, tak ju pome lepie vyui. Umonime
zdravotnm poisovniam, aby sa od seba
vmi odliovali, aby mohli ponka pois-
tencom rzne poistn plny a rzne poistn
produkty. Na inpirciu sta zjs do spom-
nanho Holandska.
modely fungovania zdravotnctva. Bismarc-
kovsk, ktor zaviedlo Nemecko na sklonku
19. storoia, je zaloen na zdravotnom po-
isten, odvodoch, zvyajne s konkurenciou
zdravotnch poisovn. Druh, Beveridgov,
pochdza z Vekej Britnie zo tyridsiatych
rokov minulho storoia. Je zaloen na tt-
nom monopole a je financovan z dan.
Dnen eurpske zdravotn systmy s
kombinciou oboch modelov; istho Bis-
marcka ani Beveridga nikde nenjdete. Zdra-
votn systmy sa medzi sebou inpiruj,
ovplyvuj a vyvjaj. Vemi dleit je lo-
klny kultrno-spoloensk kontext riee-
nia, ktor funguj povedzme vo vdsku, ne-
musia fungova vo Franczsku (a naopak).
Na Slovensku sme mali bismarckovsk
systm od roku 1891. Uhorsko bolo toti dru-
hou krajinou na svete, ktor zaviedla zdravot-
n poistenie.
Vie sa u, odkia bud finann zdroje na
odpredaj skromnch poisovn Union a
Dvera?
Dobre sa ptate, ale nie toho pravho. V
ttnom rozpote sa s takouto polokou ne-
pota, a verte, e kvli tomu som si ten roz-
poet dobre pretudoval.
Poda predsedu vldy mali by vlastnci s-
kromnch poisovn odkodnen zo ttnych
finannch aktv. Inmi slovami, tt mal nie-
o preda a za uten peniaze kpi skrom-
n poisovne. Otvorene sa v tejto svislosti
hovor o predaji 49 % podielu ttu v Slovak
Telekome. Minister hospodrstva u urobil v
tejto veci viacer kroky, v parlamente ns
ak zrchlen novela zkona, aby sa akcie
Telekomu dali predva na burze.
Lene ak by sa podarilo v speai uve-
den meninov podiel, uten zdroje vbec
nemusia by pouit na hradu nkladov uni-
tarizcie. Minister financi P. Kaimr u avi-
zoval, e prpadn vnosy z privatizcie hodl
poui na znenie deficitu. Ja osobne tento
postoj pna ministra schvaujem a povaujem
ho za fiklne zodpovedn.
Uril u odbornk relnu cenu skrom-
nch zdravotnch poisovn?
Na proces unitarizcie plnovala vlda na-
ja poradcu, ktorho by vybrala v medzin-
rodnom tendri. Ten by navrhol spsob oce-
nenia v prpade, ak by ho skromn poisovne
dobrovone nepripustili do svojho tovnctva
a dokumentcie. Za poradenstvo mal zinka-
sova 3,4 milina eur.
Lene tohto poradcu vlda ani len nezaala
hada. Povaujem to za obozretn rozhodnu-
tie je koda ma miliny na prpravn pr-
ce, ke chbaj peniaze na samotn projekt.
V teoretickej rovine: cena poisovn bude
tak, ak bud poadova akcionri skrom-
nch poisovn. Ak by poradca doiel k inmu
vsledku, zrejme by Slovensk republiku a-
kala sria arbitr s neistm vsledkom.
V om vidte prnos zmeny na unitrny
systm, pre koho to bude vhodnejie a kto
bude v nevhode?
Krajiny s pluralitnm systmom zdravot-
nctva dosahuj v priemere lepie vsledky v
oblasti propacientskeho prstupu. Naprklad
maj kratie akacie lehoty na plnovan ope-
rcie. Holandsko, ako krajina s konkurenciou
41
E U R P S K A N I A
Navrhovan pravidl si klad za cie zvi
bezpenos pacientov a zlepi vystopovate-
nos zdravotnckych pomcok od vrobcu a
k pacientovi, avak bez zvyovania byrokra-
tickej zae pre inovatvne mal firmy.
Bavme sa o produktoch, ktor maj pa-
cientom pomc zmierni ich utrpenie, ich
chorobu. Naou snahou je pomc lekrom,
aby na pomoc pacientom vyuvali najvhod-
nejie a najbezpenejie produkty. Poda
tvrden lekrov s stovky nhrad bedrovch
kbov chybn a museli by odstrnen, o
viedlo k vysokej finannej zai systmov
zdravotnej starostlivosti a k utrpeniu pacien-
tov. Potrebujeme ovea lep systm, uviedla
poslankya Dagmar Roth-Behrendt (S&D,
DE), ktorej sprva bola schvlen pomerom
hlasov 541 (za); 19 (proti); 63 (zdralo sa hla-
sovania).
POUENIE PO KANDLOCH S
BEDROVMI A PRSNMI IMPLANTTMI
Parlament presadzuje zmenu postupu
umiestovania novch zdravotnckych pom-
cok na trh s cieom zabrni, aby sa produkty,
ktorch bezpenos nebola dostatone pre-
ukzan poas klinickch skok na dobro-
vonkoch, naalej ponkali pacientom.
Notifikovan subjekty, ktorch lohou je
posudzovanie bezpenosti jednotlivch po-
mcok, by poda poslancov mali v budcnosti
zamestnva dostaton poet stlych a od-
borne spsobilch zamestnancov. Vysoko ri-
zikov pomcky, naprklad tie, ktor sa im-
plantuj do udskho organizmu, by mali by
posudzovan osobitnmi notifikovanmi sub-
jektmi.
V dsledku nedvnych kandlov poslanci
presadzuj, aby pacienti, ktorm je do tela
vloen implantt, boli zaregistrovan a aby
dostali takzvan kartu implanttu. V prpade
odhalenia problmov s podobnm produktom
u inch pacientov by sa tak ahie kontakto-
vali vetky osoby, ktorch implantty mu
by chybn.
BEZPENEJIE POUITIE
DIAGNOSTICKCH ZDRAVOTNCKYCH
POMCOK IN VITRO
Poslanci prostrednctvom pozmeovacch
nvrhov k samostatnmu nariadeniu, ktor
podporili pomerom hlasov 492 (za); 21 (pro-
ti); 117 (zdralo sa hlasovania), poaduj
zvenie bezpenos pacientov pri pouit
diagnostickch zdravotnckych pomcok in
vitro. Tie sa vyuvaj naprklad na potvrde-
nie tehotenstva, pri testovan DNA alebo zis-
ovan prtomnosti protiltok proti HIV. Par-
lament vyzval na zriadenie etickch vborov
a zavedenie opatren, poda ktorch by sa
pred takmto testovanm a genetickm pora-
denstvom vyadoval informovan shlas pa-
cienta.
Naozaj mme problmy vo svete zdravot-
nckych pomcok, to sa vak tka aj pomcok
urench na diagnostiku. HIV test, ktor bol
na trhu roky, ukazoval nesprvny negatvny
vsledok, so vetkmi z toho vyplvajcimi
nsledkami v prpadoch transfzie krvi a in-
ho typu kontaktov, uviedol spravodajca Peter
Liese (EPP, DE).
AL POSTUP
Eurpsky parlament schvlil legislatvny
nvrh v prvom tan s cieom zhrn doteraz
vykonan prcu na predloenom texte a odo-
vzda ju po vobch novmu Parlamentu. V
mji zvolen poslanci tak bud mc pokra-
ova v prci vykonanej poas aktulneho
funknho obdobia.
REAKCIE SLOVENSKCH
EUROPOSLANCOV
Existuje mnoho otzok, v ktorch Eu-
rpska komisia navrhuje regulova diag-
nostick zdravotncke pomcky in vitro rov-
nakm spsobom ako ostatn zdravotncke
pomcky. Na eurpskom trhu neexistuj pre
tieto vrobky iadne nrodn hranice. Preto
je Eurpska nia povinn zaisti najviu
mon bezpenos, uviedla poslankya
Katarna Nevealov (S&D, SK).
Podporujem zvenie kvality a bezpe-
nosti zdravotnckych pomcok, pretoe je
to dleit tak pre pacientov, ako aj pre
zdravotnckych pracovnkov, obsluhujci
personl a vetky osoby, ktor s nimi prdu
do kontaktu. Pri stovkch tiscov rznych
zdravotnckych pomcok na trhu E zabez-
pe ich bezpenos iba prsna legislatva,
uviedla poslankya Monika Smolkov
(S&D, SK).
Bezpenos zdravotnckych pomcok:
EP presadzuje posilnenie kontrol
a sledovatenosti
Monitoring zdravotnckych pomcok, akmi s prsn a bedrov implantty by mal by posilnen
a certifikan postupy sprsnen. Vyplva to z legislatvneho nvrhu, ktor v stredu schvlil
Eurpsky parlament. Poslanci chc sprsni aj pravidl tkajce sa informovanho shlasu
a etickch princpov pri pouit diagnostickch zdravotnckych pomcok 'in vitro' vyuvanch
naprklad na potvrdenie tehotenstva alebo pri testovan DNA.
Dagmar Roth-Behrendt (S&D, DE)
Peter Liese (EPP, DE)
Katarna Nevealov vavo (S&D, SK)
E U R P S K A N I A
42
Parlamentu sa podarilo poas rokovan pri-
m ministrov financi k znanm stupkom,
a to najm v svislosti s pravidlami jednot-
nho mechanizmu na rieenie krzovch si-
tuci bnk (jednotnho rezolunho mecha-
nizmu) a s nm spojenho bankami financo-
vanho fondu v hodnote 55 milird eur. Nov
opatrenia, rokovania o ktorch viedla za Par-
lament poslankya Elisa Ferreira (S&D, PT),
vznamne zuuj priestor pre silov politiku,
ktor by mohla zablokova nevyhnutn opat-
renia voi bankm, a zaisuj rchlejie usta-
novenie fondu a jeho spravodlivejie vyu-
vanie.
Parlament v rmci smernice o ozdraven
bnk, rokovania o ktorej viedol poslanec
Gunnar Hkmark (EPP, SE), presadil, aby
akkovek vyuitie verejnch prostriedkov
podliehalo vemi prsnym postupom.
Revidovan pravidl ochrany vkladov, kto-
rch spravodajcom bol poslanec Peter Simon
(S&D, DE), zabezpeia, e vkladatelia sa v
prpade padku banky dostan k svojim pe-
niazom omnoho rchlejie. Nov legislatva
tie uklad bankm povinnos vloi do sys-
tmu ochrany vkladov skuton finann pro-
striedky, a nielen zvzky.
POVINNOS BNK PODIEA SA
NA STRATCH A OBNOVE
Poas hospodrskej krzy boli straty mno-
hch bnk prenesen na daovch poplatn-
kov, hodnota samotnch bnk pritom zostala
prakticky nedotknut. Princp bail-in, ktor
je zakotven v dvoch prvnych normch t-
kajcich sa rieenia krzovch situci, pred-
stavuje zchranu bnk vyuitm ich vntor-
nch zdrojov. Znamen to, e vlastnci banky
(akcionri), ako aj jej veritelia (najm vlast-
nci dlhopisov), sa bud ako prv podiea na
prpadnch stratch banky pred mobilizciou
akchkovek vonkajch zdrojov.
Dvojica legislatvnych textov uklad ban-
km aj povinnos financova rezervn fondy,
ktor by pokryli alie straty po vyerpan
vntornch zdrojov banky. lenovia banko-
vej nie (lensk tty eurozny a prpadne
alie krajiny, ktor sa rozhodn prida), bud
zdiea bankami financovan jednotn fond
na rieenie krzovch situci (jednotn rezo-
lun fond) v hodnote 55 milird eur, ktor
sa bude napa postupne poas nasleduj-
cich smich rokov. Krajiny mimo bankovej
nie zriadia v priebehu desiatich rokov svoje
vlastn vntrottne fondy, op financovan
bankami, vo vke jednho percenta objemu
krytch vkladov.
ZNIOVANIE NKLADOV OBMEDZENM
POLITICKHO ZASAHOVANIA
Poslanci dlhodobo presadzovali mylienku,
e rozhodnutie o alom postupe v prpade,
ke sa banka dostane do problmov, mus by
prijat na pevnom technickom (nepolitickom)
zklade. Niektor lensk tty si naopak
priali, aby kov lohu pri rozhodovan o
spsobe rieenia jednotlivch prpadov spa-
dajcich pod jednotn rezolun mechaniz-
mus zohrvali ministri financi. Vsledn
kompromis vak vrazne obmedzuje ich
vplyv a politick tlaky a umouje spravod-
livejie, rchlejie a lacnejie rieenie situcie
problematickch bnk.
LEPIA OCHRANA VKLADATEOV
Revzia systmu ochrany vkladov zaviae
lensk tty k ustanoveniu vntrottnych
mechanizmov financovanch bankami, ktor
odkodnia vkladateov a do vky 100 000
eur v prpade, e ich banka nebude schopn
vyplati sama. Za vklady tak nebud musie
prebra zruku daov poplatnci.
Poslancom sa tie podarilo presadi, aby sa
vkladatelia dostali k svojim peniazom r-
chlejie. Ich vklad v plnej vke (prpadne
as vkladu, na ktor sa vzahuje zruka) by
mal by k dispozcii do siedmich pracovnch
dn, v prpade naliehavej potreby by iastka
na hradu nkladov na ivobytie, o vke kto-
rej rozhoduje kad lensk tt samostatne,
mala by k dispozcii v priebehu piatich dn.
Poslanci tie do textu vloili klauzulu, ktor
zabezpeuje ochranu aj pre prechodne vysok
vklady. Ak suma na te doasne prekro
100 000 eur, naprklad v dsledku predaja ne-
hnutenosti, cel tto iastka nad hornou hra-
nicou ochrany, alebo aspo jej as, bude
chrnen minimlne tri mesiace.
Eurpsky parlament schvlil trojicu opatren, ktor prenaj riziko padku a prpadnej
zchrany z pliec daovch poplatnkov na samotn banky. Dve z opatren sa tkaj
retrukturalizcie a likvidcie problmovch bnk, cieom tretieho je zaisti, aby v prpadne
hromadnho vberu garantovali vklady do 100 000 eur samotn banky,
a nie daov poplatnci. Tieto opatrenia dopaj u existujci systm jednotnho dohadu
a posvaj E bliie k bankovej nii.
Eurpsky parlament sal
bremeno zchrany bnk
z pliec daovch poplatnkov
REAKCIE SLOVENSKCH
EUROPOSLANCOV
Nov systm ochrany vkladov podpo-
rujem preto, e stanovuje pravidl, ktor v
prpade zlyhania ktorejkovek banky v
lenskom tte E zaistia, e vklady do
100 000 eur bud chrnen samotnmi
bankami, priom bremeno nepadne na da-
ovch poplatnkov, uviedla poslankya
Katarna Nevealov (S&D, SK).
Vo vystpen som poukzal na vne
ohrozenie SR tmto projektom. Nov le-
gislatva umoujca transformciu dcr-
skych spolonost zahraninch bnk na
poboky a nsledn nekontrolovan vys-
vanie likvidity zo slovenskch poboiek
do zahraninch centrl, vytvra toti ve-
k riziko destabilizcie nho finannho
prostredia, uviedol poslanec Jaroslav Pa-
ka (EFD, SK).
43
M I N I S T E R S T V O F I N A N C I S R
Do akej miery je potrebn koordincia hos-
podrskych politk na pln zvldnutie kr-
zy, ako hodnotte pomal nvrat rastu eko-
nomiky, zmen sa tempo rastu?
Urit stupe koordincie hospodrskych
politk v rmci Eurpskej nie u v sasnosti
existuje a aplikuje sa v rmci tzv. eurpskeho
semestra. lensk tty predkladaj Eurpskej
komisii svoje Nrodn programy reforiem a
Programy stability, to plat pre lenov euroz-
ny, resp. konvergenn programy, pre nelens-
k tty eurozny. Eurpska komisia po ich
vyhodnoten pripravuje pecifick odpora-
nia pre kad lensk tt, ktor by mali by
nsledne implementovan. Od roku 2013 le-
novia eurozny predkladaj Eurpskej komisii
a Euroskupine na posdenie svoje nvrhy roz-
potovch plnov na nasledujci rok. Na rov-
ni E s v sasnosti analyzovan spsob a
mon prnos koordincie vekch reforiem
lenskch ttov ete pred ich samotnm im-
plementovanm. Eurpska nia aj vaka tmto
koordinovanm opatreniam postupne preko-
nva krzu. V sasnosti sme svedkami oive-
nia hospodrskeho rastu, hoci len mierneho.
Poda najnovej ekonomickej prognzy EK
oakva zrchlenie rastu v eurozne v tomto
roku na 1,2 % po minuloronom poklese
o 0,4 %. V sasnosti existuj predpoklady, e
recesia, v ktorej sa ocitla eurozna ako celok
minul rok, sa tento rok nebude opakova. Sa-
mozrejme, pozorne sledujeme aj vvoj na
Ukrajine a Rusku, pretoe prpadn eskalcia
naptia a prpadn alie sankcie by mohli
ovplyvni hospodrsky rast v E.
M Eurpska nia presne stanoven priori-
ty na erpanie finannch prostriedkov, do-
driava sa erpanie, nevznikaj in nov
problmy, okrem tch, ktor s u znme?
Viacron finann rmec stanovuje priori-
ty E v oblasti rozpotu, a to svojou trukt-
rou a objemom prostriedkov urench pre jed-
notliv vdavkov kapitoly. Na zklade via-
cronho rozpotu s nsledne vypracovan
jednotliv jednoron rozpoty. Samotn rea-
lizcia cieov zvis predovetkm od lensk-
ho ttu. Avak plynulos erpania prostried-
kov z rozpotu E na spolufinancovanie pro-
jektov v lenskom tte zvis od dostupnosti
vonch zdrojov Eurpskej komisie. Najviu
plynulos zaznamenvame pri financovan
spolonej ponohospodrskej politiky (priame
platby farmrom), pretoe m prednos pred
inmi vdavkovmi kapitolami. Tento princp
vyplva z Lisabonskej zmluvy a svis s po-
nohospodrskym rokom. Pri financovan po-
litiky sdrnosti z rozpotu E do rozpotu
lenskho ttu nevieme vyli, e z dvodu
nedostatku prostriedkov na toch EK mu
by niektor iadosti o platbu uhraden s uri-
tm oneskorenm, priom tto situcia sa me
tka ktorhokovek lenskho ttu. Kvli
spornm opatreniam naprie E sme sved-
kami konzervatvneho prstupu pri schvaovan
eurpskeho rozpotu, a teda zvenia pravde-
podobnosti vskytu tohto scenra.
Koordintorom eurpskeho semestra v SR
je prve ministerstvo financi, ako konkrt-
ne sa SR zastuje na prispievan k spo-
lonm cieom?
Z pohadu dosiahnutia cieov stratgie Eu-
rpa 2020 je okrem reforiem spolonho trhu
dleit prijmanie opatren na nrodnej rov-
ni. Prve tejto oblasti sa najviac venuje eurp-
sky semester. Na rokovaniach Rady E pre
hospodrske a finann zleitosti a jej vbo-
rov preto pravidelne na tto tmu diskutujeme
a hadme prklady najspenejch hospodr-
skych politk a reforiem v krajinch E, z kto-
rch nsledne vychdzaj odporania Rady.
Slovensko zohaduje eurpske ciele v n-
rodnch politikch. Z pohadu ministerstva fi-
nanci s najdleitejmi dokumentmi Nrod-
n program reforiem a Program stability, ktor
kadorone v spoluprci s partnermi pripravu-
jeme a ktor opisuj hlavn opatrenia na do-
siahnutie naich spolonch priort.
o odpora EK Slovensku v rmci hod-
notenia slovenskho nvrhu rozpotovho
plnu , ak je oakvanie?
V svislosti s posilnenm hospodrskeho
dohadu v krajinch eurozny Slovensko prv
raz v oktbri 2013 predloilo Eurpskej ko-
misii nvrh rozpotovho plnu na rok 2014,
ku ktormu EK 15. novembra 2013 zverejnila
svoje stanovisko. EK na zklade jesennej pro-
gnzy 2013 uviedla, e nvrh rozpotovho
plnu Slovenska na rok 2014 je vo veobec-
nosti v slade s pravidlami Paktu stability a
rastu. Zrove oakva, e v roku 2013 by Slo-
vensko malo pre deficit verejnch financi do-
dra hranicu 3 % HDP, o je v slade s odpo-
ranm v rmci postupu pri nadmernom de-
ficite. Slovensko poda aktulneho hodnotenia
EK za obdobie 2010 a 2013 dosiahne poda
prepotov komisie priemern upraven kon-
solidan silie a 2 % HDP, t.j. vrazne vy-
ie ako 1 % poadovan poda odporan
Rady. Do poskytnutia tohto rozhovoru Slo-
vensko, rovnako ako ostatn lensk tty,
nem k dispozcii prv notifikciu Eurostatu
k vvoju dlhu a deficitu verejnch financi za
rok 2013. Avak mem potvrdi, e vlda Slo-
venskej republiky v tomto roku oakva vy-
stpenie Slovenska z procedry nadmernho
deficitu a e Slovensko bude pokraova v
ozdraven verejnch financi aj v alch ro-
koch v slade s domcimi a zahraninmi z-
vzkami, a do dosiahnutia strednodobho
rozpotovho ciea.
V roku 2014 sa chce EK zamera na kon-
krtne oblasti, na ktor a o je zo strany EK
povaovan za najdleitejie a podstatn
pre hospodrstvo E? Ak s potreby Slo-
venska, zhoduj sa s eurpskymi?
Ako som u uviedol, v svislosti s lepou
koordinciou hospodrskych a fiklnych po-
litk v rmci E bol zaveden eurpsky se-
mester. Komisia vychdza z analzy ekono-
mickej situcie a prehade opatren prijatch
v jednotlivch lenskch ttoch. Vstupom
s jej priority, ako aj veobecn odporania
opatren na rovni nie aj lenskch ttov,
ktor mu prispie k naplneniu tchto cieov.
V roku 2014 sa EK chce zamera na presadzo-
vanie diferencovanej fiklnej konsolidcie
podporujcej rast, obnovenie verovania v
hospodrstve, podpora rastu a konkurencie-
schopnosti, rieenie nezamestnanosti a socil-
nych dsledkov krzy a modernizciu verejnej
sprvy.
Mem kontatova, e nae ciele sa v z-
sade zhoduj s eurpskymi potrebami. Slo-
vensk vlda si uvedomuje lohu ekonomic-
kho rastu pre rozvoj spolonosti, a preto pod-
pora konkurencieschopnosti a rast zamestna-
nosti s jej dlhodobmi prioritami.
o je dleit urobi na dosiahnutie cieov,
ktor si vytila Slovensk republika, do-
cieli sa ekonomick rovnovha a konkuren-
cieschopnos?
Na dosiahnutie dlhodobch cieov vyte-
nch v stratgii Eurpa 2020 a naplnenie eu-
rpskych priort Ron prieskum rastu na rok
2014 je nevyhnutn, aby Slovensk republika
prijala trukturlne reformy, ktor prines
udraten rozvoj hospodrstva a rast zames-
tnanosti. Vlda pri koncipovan Nrodnho
programu reforiem a Programu stability 2014
identifikuje prioritn oblasti, ktor zohaduj
pecifik Slovenska. Oba spomnan doku-
menty stanovuj aj hlavn opatrenia na do-
siahnutie tchto priort.
Koordincia hospodrskych politk
Krza, ktor zasiahla cel Eurpsku niu, je pomaly na stupe. Zmerne pem pomaly,
lebo nvrat hospodrskeho rastu nie je ete plne samozrejm. Hodnotenie rozpotovho plnu Slovenska EK
zaujalo aj ttneho tajomnka Ministerstva financi SR Vazila HUDKA, ktor poskytol rozhovor
pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
44
Ak najastejie podania prichdzaj na Finan-
n sprvu v papierovej podobe a o je mon v
tomto roku poda elektronicky?
V prvom rade dovote poznamena jeden zklad-
n fakt. Viac ako 200 000 podnikateov, ktor s pla-
titemi DPH, m od 1. 1. 2014 povinnos s Finan-
nou sprvou komunikova vlune elektronickou
formou. Tkalo sa to aj uplynulho termnu na po-
danie daovch priznan na da z prjmov za rok
2013. Toto daov priznanie, resp. v prpade odkla-
du oznmenie o podan daovho priznania, nm
prvnick i fyzick osoby podnikatelia, platitelia
DPH u museli poda vlune elektronicky. Od za-
iatku roka je tento spsob komunikcie u samo-
zrejmosou. Takto podanie u absolvovali dva,
resp. trikrt.
Pre vetkch ostatnch obanov i podnikateov
zostali zachovan doterajie formy a spsoby ko-
munikcie. Teda mu daov priznanie donies v
papierovej podobe na rad do podatene, i posla
ho potou. To sa tka aj vetkch ostatnch doku-
mentov, ktor pre svoju innos potrebuj, teda rz-
nych potvrden a podobne. Op plat platitelia
DPH elektronicky, ostatn si mu formu vybra.
o obsahuje portl finannej sprvy ak s mo-
nosti balka elektronickch sluieb, v om vidte
uitonos pre pouvateov, ak m vhody zo
sluieb finann sprva?
V prvom rade je fakt, e nov portl finannej
sprvy, ktor sme spustili 1. 1. 2014, je prvm plno-
hodnotnm portlom pre coln aj daov as. Do-
teraz, hoci intitcia bola spojen u dlh as, ta-
kto kvalitn webov sdlo chbalo. Vetky infor-
mcie boli na starch a neprehadnch strnkach
pvodnch intitci.
Nov portl je rozdelen na dve asti. Prv je in-
forman a je dostupn irokej verejnosti. Njdete
tu informcie z prostredia Finannej sprvy, aktu-
lne tatistiky, i vklad k existujcej legislatve.
Informan as je rozdelen na tri zkladn okruhy,
pecilne zameran informcie pre obana, podni-
katea a odborn verejnos.
Kategria Oban je svojm obsahom aj tlom
psania prispsoben prve irokej populcii. Njdu
tu mnostvo prkladov k jednotlivm ivotnm si-
tucim, jednoduch rady a pomcky, ako sa zo-
rientova v nronejej daovej a colnej problema-
tike.
Svoju as maj Podnikatelia a organizcie
je to op priestor it na mieru ich potrebm. Texty
s komplexnejie, odbornejie, ale pritom stle zro-
zumiten a uren na kadodenn pouvanie tak,
aby sa podnikate aj bez daovho poradcu vedel
ahie zorientova. Zrove tu njde aj pecializo-
van coln systmy, ako TARIC, AEO a podobne.
Tretia as je uren pre Daovch a colnch
pecialistov. Prve na tomto mieste zverejujeme
metodick pokyny, xsd schmy pre tvorcov tov-
nch informanch systmov a alie vysokope-
cializovan a odborn texty, ktor pri svojej prci
pouvaj prve daov poradcovia i tovnci, au-
dtori a podobne...
alou asou portlu je samotn rozhranie na
prijmanie dokumentov prostrednctvom tzv. osob-
nej internetovej zny. Daovnk do nej me vstpi
potom, ako sa zaregistruje na elektronick komu-
nikciu s Finannou sprvou. Vo svojom konte nj-
de mnostvo uitonch informci, naprklad ak
s jeho najbliie daov i coln povinnosti, njde
tam vzory aktulnych tlav, odoslan dokumenty
a potvrdenia o ich prijat na Finann sprvu. Elek-
tronick komunikcia zrove odbremeuje sub-
jekty od nvtev daovch i colnch radov.
o ak platite pole daov priznanie v papiero-
vej podobe?
Ak podnikate platite DPH pole priznanie v
papierovej podobe, Finann sprva ho zalo do
spisu tohto podnikatea, ale nepovaujeme ho za
podan, pretoe nesplnil zkonom stanoven formu
podania. Elektronick komunikcia nie je pre pod-
nikateov novinkou. Hoci povinn je len od zaiatku
tohto roka, dobrovon u bola niekoko rokov pred-
tm. Naprklad len v minulom roku nm viac ako
40 000 firiem poslalo daov priznanie na da z pr-
jmov prve elektronicky. Navye, informan a me-
dilnu kampa na tto tmu sme zaali ete v oktb-
ri minulho roka. Myslme si, e podnikatelia maj
dostatok informci. V prpade, e by niekto ete ta-
kto podanie priniesol na rad, nai zamestnanci by
daovnka upozornili, e to nie je v poriadku a treba
podanie posla elektronicky.
Mte sksenosti, o o vetko je zujem na spo-
mnanom portli?
Za posledn mesiace je portl najviac vyuvan
na svoj primrny cie teda na podvanie daovch
priznan a kontrolnch vkazov DPH. Okrem toho
sa vo vekej miere nvtevnci zaujmaj o rzne
informan zoznamy, ktor s na portli zverejnen,
naprklad zoznam dlnkov a podobne. Aj n portl
je ako iv organizmus. Nvtevnos a prnos jed-
notlivch lnkov monitorujeme a priebene vy-
hodnocujeme.
Vedia sa daovnci sprvne orientova a dostan
informcie aj naprklad o monch spsoboch
komunikcie?
Ohlasy na portl s prevane pozitvne. Nie ka-
d je spokojn okamite, ale ako pri kadom novom
projekte, nikdy nie je mon od zaiatku vyhovie
vetkm. Na zklade spomnanch vyhodnocovan
vak obsah upravujeme, niektor veci zjednoduu-
jeme a podobne. V prpade potreby je hne na vod-
nej strnke vyhadvanie, ktor doke v niektorch
situcich pomc. Okrem toho mme hne na
vodnej strnke dva odkazy, a takto ns me kto-
kovek kontaktova. Daovnci o tom vedia, kee
u za prv mesiac sme vybavili viac dopytov od ve-
rejnosti ako za cel minul rok. Tieto otzky i
u na technick alebo metodick podporu riei nae
call centrum. S to pecialisti na komunikciu s ve-
rejnosou a zrove na otzky z oblast dan i ciel.
Ako je to s tlaivami, existuje aj katalg vzorov?
Na hlavnej strnke portlu v asti Rchle odka-
zy s k dispozcii irokej verejnosti na von po-
uitie vetky potrebn tlaiv. Tie mono vyplni a
nsledne vytlai a posla na Finann sprvu, alebo
je mon stiahnu si ich do svojho potaa a n-
sledne ich po prihlsen sa do osobnej internetovej
zny posla elektronicky.
Na o vetko mono vyui daov kalkulaky?
Daov kalkulaky slia ako pomcka pri v-
pote jednotlivch daovch povinnost. S k dis-
pozcii na portli Finannej sprvy pre irok ve-
rejnos a maj len informatvny charakter. Finann
sprva nezodpoved za vku daovej povinnosti,
ktor si prostrednctvom tchto kalkulaiek oban
i podnikate vypota. Je to najm z toho dvodu,
e Finann sprva neme zodpoveda za sprv-
nos vstupnch hodnt, ktor pouvate zad do
kalkulaky.
Pomocou kalkulaiek je mon si nezvzne vy-
pota odpisy i roky, ale taktie preddavky na
da z prjmu.
Asi existuj stle nov poiadavky, daj sa slu-
by dopa?
Na Finann sprvu dostvame podnety od da-
ovch subjektov na vylepenie i zjednoduenie
nho portlu. Kadm jednm sa zaoberme a n-
sledne, ak vyhodnotme opodstatnenie a rieenie aj
zapracujeme. Sname sa by o najbliie k oba-
nom, a preto sme aj pri prprave portlu zapojili do
tvorby aj samotn daov subjekty, a to najm vo
forme profesijnch organizci, ktor daov sub-
jekty zdruuj. Bola to naprklad Slovensk komora
daovch poradcov, Slovensk komora exektorov,
Slovensk komora certifikovanch tovnkov, ale
aj tret sektor, konkrtne aktivistov zo zdruenia To
sa ned, ktor kritizuje prve ttne webov strn-
ky. Teraz, po obdob daovch priznan, nastal ten
as, ke sa nai zamestnanci z odboru sluieb ve-
rejnosti op pozr na texty, ktor s publikovan
na strnke a v prpade potreby ich vylepia.
Nov portl Finannej sprvy www.financnasprava.sk naplnil oakvania. Nahrdza star
strnky daovej a colnej sprvy. Dnes u podnikatelia, platitelia DPH, podvaj psomnosti
elektronicky. Ak s sksenosti aj o tom hovor prezident Finannej sprvy
Frantiek IMRECZE s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.
Portl Finannej sprvy
45
Inzert
10:29
46
Deficit verejnej sprvy by mal zosta pod
hranicou 3 % aj v rokoch 2014 a 2015. To
znamen, e naa krajina splnila vetky kri-
tri a v jni by sme mali vystpi z proce-
dry nadmernho deficitu. Tento krok ns za-
rad medzi najzodpovednejie hospodriace
krajiny eurpskej nie. Vyplva to z progn-
zy, ktor zverejnila Eurpska komisia.
Slovensko u viac nebude patri medzi eu-
rpskych hrienikov. Opatrenia, ktor vlda
prijma, prinaj svoje vsledky. Dostali sme
z Eurpy vysvedenie, vborn vysvedenie.
Splnili sme vetky poiadavky pre ukonenie
procedry nadmernho deficitu.
Vlda v ostatnch mesiacoch zlepila fun-
govanie ttu a dolo k stabilizcii verejnch
financi. Dleit ale je, e sme verejne finan-
cie stabilizovali aj do budcnosti a to udra-
tenm spsobom, ke EK predpoklad, e
pod troma percentami skonia verejne finan-
cie aj v tomto a budcom roku.
Poda eurpskej komisie sme tak vlani
zlepili hospodrenie ttu a dosiahli sme de-
ficit pod troma percentami. Eurpska komisia
kontatovala aj vrazn trukturlnu konso-
lidciu v minulom roku. trukturlny deficit
klesol o polovicu, dlhodobo sme tak zlepili
verejn financie o 2 % HDP. Zlepenie dlho-
dobej udratenosti potvrdila minul tde
aj Rada pre rozpotov zodpovednos.
Pozitvnou sprvou je aj vyven hospo-
drsky rast, ktor zrchli na 2,2 % v tomto
roku a v budcom m dosiahnu 3,1 %. K ras-
tu bude vyvene prispieva zahranin do-
pyt, ale aj domca spotreba, ktor v posled-
nch tyroch rokoch klesala. Disponibiln
prjmy domcnost v tomto aj budcom roku
bud rs.
Komisia predpoklad aj rast zamestnanosti
v tomto aj v budcom roku. Zatia o tento
rok by mal poet zamestnanch nars
o 0,5 %, v roku 2015 by to malo by o 0,6 %.
S tm svis aj postupn pokles nezamest -
nanosti, z minuloronch 14,2 % na tohto-
ronch 13,6 %. V budcom roku by mala
nezamestnanos klesn pod 13 %.
Pokraova bude aj nzky rast cien. V tomto
roku by mala by inflcia na rovni 0,4 % a
v budcom roku sa rast poda komisie zvi
na 1,6 %.
PRJMY TTU MEDZIRONE STPLI
ttny rozpoet dosiahol ku koncu aprla
2014 schodok vo vke 1,516 mld. eur. Oproti
rovnakmu obdobiu minulho roka boli prj -
my ttneho rozpotu vyie o 29,1 mil. eur.
Zvili sa aj vdavky ttneho rozpotu o
469,3 mil. eur. Napriek tomu je percento plne-
Slovensko by malo patri
medzi premiantov
Eurpskej nie
Minister financi SR Peter Kaimr.
47
nia vdavkov ttneho rozpotu len na rovni
28,6 % z celoronch vdavkov.
Celkov prjmy boli o 29,13 mil. eur vyie
ako za rovnak obdobie minulho roka. Po-
zitvny vvoj bol zaznamenan pri dani z pri-
danej hodnoty (+42,2 mil. eur), pri spotreb-
nch daniach (+13,5 mil. eur), pri dani z prj -
mov fyzickch osb (+8,7 mil. eur) a pri dani
z medzinrodnho obchodu a transakci (+1,1
mil. eur). Na hotovostnej bze boli prjmy z
dane z prjmov prvnickch osb o 110,8 mil.
eur, niie ako vlani. Svis to s monosou
poiada o odklad podania daovho prizna-
nia, o vlani nebolo mon. Navye doteraj
vvoj hovor o pozitvnom riziku v prpade
dane z prjmu prvnickch osb na roky 2013
a 2014. Negatvny vvoj bol zaznamenan aj
v rmci prjmov z rozpotu E, kde dolo k
medzironmu poklesu o 260,6 mil. eur.
Prjmy ttneho rozpotu z dividend zazna-
menali oproti predchdzajcemu roku nrast
o 78,1 mil. eur. Ide o spltku pohadvky na
dividendu od spolonosti SEPS, a. s, o vpla-
te ktorej rozhodlo Valn zhromadenie spo-
lonosti koncom decembra roku 2013. V rm-
ci ostatnch prjmov ttneho rozpotu dolo
k medzironmu nrastu o 260,0 mil. eur. Ide
najm o prjmy radu pre regulciu elektro-
nickch komunikci a potovch sluieb vo
vke 102,1 mil. eur, ktor zatia zskal ku
koncu aprla od mobilnch opertorov za vy-
danie individulnych povolen na pouvanie
frekvenci z frekvennch psiem 800 MHz,
1 800 MHz a 2 600 MHz. alm vznam-
nm prjmom v objeme 93,0 mil. eur je pr-
jem spojen s ukonenm procesu predaja
ropy a ropnch produktov. V rovnakej vke
boli ovplyvnen aj alie vdavky ttneho
rozpotu, teda uveden opercia nemala do-
pad na schodok ttneho rozpotu.
Vdavky na obsluhu ttneho dlhu zazna-
menali medziron nrast o 193,5 mil. eur,
priom v aprli sa uskutonila vplata kup-
nov ttnych dlhopisov vo vke 185 mil. eur.
V kategrich vdavkov ttneho rozpotu
svisiacich s erpanm prostriedkov z rozpo-
tu E dolo k medzironmu poklesu o 6,1
mil. eur, priom sa zrove znila aj potreba
zdrojov spolufinancovania o 5,0 mil. eur
(-7,0 %). Platba do rozpotu E zaznamenala
medziron pokles o 1,6 mil. eur (-0,5 %).
Transfer Socilnej poisovni sa medzirone
zvil o 105,8 mil. eur, o je v slade s n-
vrhom rozpotu na rok 2014. erpanie al-
ch vdavkov ttneho rozpotu medzirone
vzrstlo o 182,7 mil. eur (+6,3 %). Okrem v-
davkov spojench s ukonenm procesu pre-
daja ropy a ropnch produktov vo vke 93,0
mil. eur ide najm o medziron zvenie v-
davky ministerstva dopravy na vstavbu dia-
nic a rchlostnch ciest o 46,9 mil. eur.
OIVENIE KAPITLOVHO TRHU
PODPOR SLOVENSK EKONOMIKU
Vlda SR schvlila Koncepciu rozvoja ka-
pitlovho trhu, ktor vypracovalo Minister-
stvo financi SR na zklade uznesenia vldy
z mja 2013. Navrhovan koncepcia obsahuje
aj sbor opatren, ktor bud postupne imple-
mentovan a zameriavaj sa na podporu hos-
podrskeho rastu.
Zkladnm predpokladom oivenia sloven-
skho kapitlovho trhu je jednoznan z-
ujem a maximlna podpora zo strany ttu
ako aj koordinovan angaovanos vetkch
zainteresovanch strn participujcich na ka-
pitlovom trhu.
Prioritnmi ciemi rozvoja slovenskho ka-
pitlovho trhu je dosiahnu rovne kapitali-
zcie a likvidity porovnatenej s trhmi sused-
nch krajn V4 a kvalitu infratruktry a tan-
dardov sluieb zodpovedajcich tandardu v
krajinch s rozvinutou trhovou ekonomikou.
Na dosiahnutie tchto cieov pripravilo Mi-
nisterstvo financi SR v spoluprci s Minis-
terstvom hospodrstva SR, Nrodnou bankou
Slovenska, Burzou cennch papierov v Bra-
tislave, Centrlnym depozitrom cennch pa-
pierov SR, profesijnmi asociciami, s al-
mi astnkmi trhu a odbornou verejnosou
nvrhy opatren, ktor sa lenia do tyroch
oblast Infratruktra trhu, Likvidita trhu,
Nkladovos systmu a Finann osveta a
ochrana spotrebitea.
Ako podporn kroky pre vyuitie ponka-
nch prleitost je potrebn prija opatrenia
na zvenie potu likvidnch emisi akci na
trhu Burzy cennch papierov v Bratislave, na
podporu dopytu najm intitucionlnych in-
vestorov po novch nstrojoch kapitlovho
trhu, modernizova a zlacni infratruktru
trhu a zni administratvnu a daovo-odvo-
dov za obchodovania na kapitlovom
trhu.
FATCA POME V BOJI PROTI
DAOVM NIKOM
Expertn rokovania o nvrhu Dohody me-
dzi Slovenskou republikou a Spojenmi tt-
mi americkmi na zlepenie dodriavania me-
dzinrodnch predpisov v oblasti dan a na
implementciu FATCA boli definitvne ukon-
en 11. aprla 2014. Na zklade dohody FAT-
CA bude po jej ratifikcii mon vzjomn
automatick vmena informci na daov
ely.
Dohoda FATCA je medzinrodnou zmlu-
vou, ktor po podpise na rovni vldy pod-
lieha ratifikcii prezidentom. Termn podpisu
dohody na rovni vldy ete bude predch-
dza ukonenie certifikcie slovenskho zne-
nia na rovni prslunch orgnov Spojench
ttov americkch a nsledn vntrottne
vntrorezortn a medzirezortn pripomien-
kov konanie.
Bilancia ttneho rozpotu (v tis. eur)
Skutonos Skutonos Schvlen Skutonos % plnenia R % plnenia R Index
2013 k 30. 4. 2013 rozpoet 2014 k 30. 4. 2014 v roku 2013 v roku 2014 2014/2013 (v %)
Prjmy ttneho rozpotu 12 796 444 3 428 550 14 108 312 3 457 684 26,8 % 24,5 % 100,8 %
Daov prjmy 9 134 501 2 834 755 8 690 538 2 786 327 31,0 % 32,1 % 98,3 %
E prjmy 2 174 997 371 874 3 173 198 111 258 17,1 % 3,5 % 29,9 %
Dividendy 189 159 0 997 029 78 177 0,0 % 7,8 %
z toho: ttny rozpoet 36 892 0 173 265 78 177 0,0 % 45,1 %
FNM SR 152 267 0 823 764 0 0,0 % 0,0 %
Ostatn prjmy 1 297 787 221 921 1 247 547 481 922 17,1 % 38,6 % 217,2 %
Vdavky ttneho rozpotu 14 819 702 4 504 643 17 391 918 4 973 932 30,4 % 28,6 % 110,4 %
Vdavky na obsluhu ttneho dlhu 1 165 692 598 953 1 398 175 792 436 51,4 % 56,7 % 132,3 %
E vdavky 2 038 660 350 471 3 173 198 344 364 17,2 % 10,9 % 98,3 %
Spolufinancovanie 379 594 70 337 639 843 65 382 18,5 % 10,2 % 93,0 %
Odvod do E vrtane rezervy 732 963 346 383 784 638 344 777 47,3 % 43,9 % 99,5 %
Transfer Socilnej poisovni 673 544 240 522 1 038 854 346 285 35,7 % 33,3 % 144,0 %
alie vdavky ttneho rozpotu 9 829 249 2 897 977 10 357 210 3 080 688 29,5 % 29,7 % 106,3 %
Schodok ttneho rozpotu -2 023 258 -1 076 093 -3 283 606 -1 516 248 53,2 % 46,2 % 140,9 %
48
Ekonomika Slovenska sa poda vetkho do-
kzala rchlo obnovi najm v rokoch 2009
2011, preo sa tento trend neudral aj v
nasledujcom obdob?
V rokoch 2010 2011 nastala vraznejia
obnova globlneho obchodu, z ktorho sme ako
otvoren ekonomika profitovali. Znamen to,
e nau ekonomiku ahal najm zahranin do-
pyt a rozirovali sa aj produkn kapacity v au-
tomobilovom priemysle. To sa prejavilo v raste
vroby a nsledne aj exportu. Neskr v svi-
slosti s prehbenm dlhovej krzy v eurozne
dolo k zneniu zahraninho dopytu zo strany
naich najvch obchodnch partnerov. Tento
nepriazniv vvoj bol ete zvraznen zhore-
nm domceho dopytu, teda skromnej spotre-
by a investci vplyvom pretrvvajcej neistoty
a zhorench nlad v celej ekonomike. Toto
boli hlavn dvody pomerne slabho rastu naej
ekonomiky po roku 2011. Treba vak pozna-
mena, e napriek negatvnym nladm a vemi
nzkemu rastu zahraninho dopytu nezazna-
menala slovensk ekonomika pokles. V stred-
nodobom horizonte sa uvauje s vraznejou
obnovou zahraninho dopytu, o by sa malo
nsledne prejavi aj v natartovan domcej as-
ti ekonomiky. Take, ak by som sa mal niekde
zaradi, tak medzi opatrnch optimistov. Dle-
it bude, aby finann sektor v eurozne ako
celku bol zdrav a zaal poskytova very a aby
vldy pokraovali v postupnej konsolidcii a
stabilizcii dlhov svojich krajn.
Ako hodnotte stabilitu finannho sektora?
Bankov sektor na Slovensku je povaovan
za jeden z najstabilnejch v rmci E. Posled-
n sprva Svetovho ekonomickho fra rad
slovensk bankov sektor na 5. miesto v rmci
E z pohadu zdravia bankovho sektora. Ta-
kto stav potvrdzuj aj nae sprvy a analzy,
ktor sa zaoberaj stabilitou slovenskho ban-
kovho sektora. Slovensk banky si naalej
udruj vemi konzervatvny model podnika-
nia, o v kontexte E je u skr vnimkou. Fi-
nancovan s primrne zo zdrojov klientov a
na druhej strane financuj najm domce pod-
niky a domcnosti. Vaka takmuto modelu vy-
kazuj nzky objem zlyhanch verov a zro-
ve stabiln bzu zdrojov, o sa ukzalo ako
dleit faktor najm v ase finannej krzy.
Dleitm ukazovateom ich stability je vka
kapitlovej primeranosti, ktor odzrkaduje ich
schopnos eli neoakvanm stratm. V tejto
oblasti dosahuj nae banky skutone vysok
hodnoty.
Stle pretrvva dos vysok miera nezames-
tnanosti, kedy sa uvauje o pozitvnom v-
voji na trhu prce?
Miera nezamestnanosti sa vrazne zvila v
roku 2009 a 2010 v dsledku vplyvov finannej
krzy (z 9,6 % v roku 2008 na 14,4 % v roku
2010). V nasledujcich rokoch sa ju nepodarilo
vraznejie stlai na niie rovne. V druhej
polovici roka 2013 vak dolo s oivenm eko-
nomickej aktivity aj k miernemu zlepeniu si-
tucie na trhu prce, priom tento trend pokra-
uje aj na zaiatku tohto roka. Od dna zamest -
nanosti na zaiatku roka 2010 je momentlne
v ekonomike zamestnanch sce o zhruba 37-
tisc ud viac, o je vak v porovnan s bytkom
100-tisc pracovnch miest poas roka 2009
stle mlo na vraznejie znenie miery neza-
mestnanosti. Do roku 2016 potame v naej
predikcii s pokraovanm obnovy dopytu po
prci, ktor by mohol vytvori alch pribline
41-tisc pracovnch miest. Tm by sa podarilo
dosiahnu priaznivejiu mieru nezamestnanosti
na rovni okolo 12 % v porovnan s viac ako
14 % v minulom roku.
Vkonnos naej ekonomiky do istej miery
zvis od vvoja ekonomiky v krajinch na-
ich obchodnch partnerov, ak je relna si-
tucia?
V roku 2013 sa ekonomika eurozny vyma-
nila z recesie. Ekonomick sentiment sa u od
konca roka 2012 zaal postupne zlepova a
tento trend pretrval v priebehu celho minulho
roku. Po iestich tvrrokoch hospodrskeho
poklesu sa v 2. tvrroku 2013 rast hrubho do-
mceho produktu eurozny obnovil (0,3 %) a
iada sa viac optimizmu
Udraten ekonomick rast sa oakva u dlhie. Ak zohadnme vplyv krzy, ktor poda
informci stle pretrvva, je prirodzen, e rozvoj ekonomiky Slovenska prichdza pomaly.
No s aj tak odbornci, ktor hovoria o raste ekonomiky Slovenska optimistickejie.
Ku ktorm sa prikla guvernr Nrodnej banky Slovenska Jozef MAKCH?
Rozhovor pre Parlamentn kurir pripravila redaktorka Anna Komov.
49
pokraoval v raste aj v zostvajcich tvrro-
koch 2013 (0,1 % a 0,2 %). Za oivenm hos-
podrstva eurozny stl najm zahranin do-
pyt a s nm spojen priazniv exportn vkon-
nos. Postupne sa vak posiloval aj investin
a spotrebitesk dopyt. Za cel rok 2013 vak
hospodrstvo eurozny ete zaznamenalo po-
kles o 0,4 %. Pomerne priazniv vkonnos do-
siahla nemeck ekonomika, ktor v roku 2013
vzrstla o 0,4 %. Aj v nemeckom hospodrstve
zohrvala rozhodujcu lohu exportn vkon-
nos, posilnil sa vak aj investin dopyt.
Priazniv ekonomick sentiment pretrvval
aj v prvch mesiacoch 2014. Aj ke bola nlada
iastone nepriaznivo ovplyvnen geopolitic-
km naptm v svislosti so situciou na Kry-
me, dostupn predstihov indiktory naalej
poukazuj na pokraovanie ekonomickho ras-
tu aj v najblich tvrrokoch, dokonca na jeho
mierne zrchlenie.
Makroekonomick projekcie odbornkov
ECB pre euroznu oakvaj, e v roku 2014
bude hospodrsky rast eurozny naalej mierny
a dosiahne 1,2 %. V nasledujcich rokoch by
vak mal ekonomick rast postupne akcelerova
na 1,5 % v roku 2015 a 1,8 % v roku 2016. K
aliemu zotaveniu zahraninho dopytu by
malo prispie postupn oivovanie globlnej
ekonomiky. Domci dopyt by malo podpori
posilovanie dvery ekonomickch subjektov,
klesajca neistota, ako aj naalej uvonen me-
nov politika. K rastu domceho dopytu by
mala taktie prispie niia potreba fiklnej
konsolidcie, ako aj postupn zlepovanie ve-
rovch podmienok. Sasne bude pretrvva
nepriazniv inok vysokej nezamestnanosti a
potreby nprav bilanci verejnho i skromnho
sektora. Ich vplyv by sa vak mal postupne vy-
trca.
Ako hodnotte stratgiu hospodrskej poli-
tiky Slovenska, netreba ju meni?
Stratgia je determinovan:
zalenenm Slovenska do globlnych celkov
(E, eurozna, MMF, OECD),
vysokou otvorenosou, asymetrickou a pro-
cyklickou truktrou ekonomiky.
Zvoli vhodn stratgiu hospodrskej politi-
ky je pomerne zloit loha. V dlhodobom ho-
rizonte je potrebn najm zladi vzdelvac sys-
tm s potrebami trhu, aby sme sa dokzal udra
vysok rast produktivity prce, a tm aj kon-
kurencieschopnos naej ekonomiky Produk-
tvna a flexibiln pracovn sila pomhaj pri-
lka zahranin investcie, a tm aj nov tech-
nolgie. alej je dleit dra krok s ostatnmi
krajinami vo vymoitenosti prva a vo vytv-
ran priaznivch podmienok pre podnikanie.
Treba si zadefinova vhodn oblasti (najm
rchlo rastce krajiny), kam by mali nae pod-
niky smerova svoje aktivity (vvozy, invest-
cie) a tie prpadne podporova. Bolo by potreb-
n pozrie sa na prlev E fondov a podporova
ich erpanie a efektvnos ich alokcie, ako
zdroj na financovanie aj produktvnych odvetv
ekonomiky.
Aktulne k zveru marca 2014 s prostriedky
z E uren na Politiku sdrnosti E (v rmci
tzv. Nrodnho strategickho referennho
rmca pre roky 2007 2013) erpan na rovni
53 % (z alokcie 11,5 mld. eur). Tto iastka
spolu so spolufinancovanm z domcich verej-
nch zdrojov m nezanedbaten vplyv na hos-
podrsky rast Slovenska. Nevyerpan pro-
striedky (5,4 mld. eur) je mon erpa ete do
konca roka 2015. Bolo by koda nevyui ich
v plnej miere.
Mono hovori o stabilizcii verejnho dlhu?
Generovanie vysokho primrneho deficitu
(deficitu oistenho o rokov nklady) v 2009
2012, teda v obdob krzy, sa prejavilo v r-
chlom nraste dlhu verejnho sektora. Takto
vvoj vo verejnch financich je na jednej stra-
ne sasou ich proticyklickho psobenia. Na
strane druhej je pre fungovanie takchto auto-
matickch stabiliztorov potrebn ma vytvo-
ren priestor prostrednctvom rozumnej rovne
dlhu. Slovensko tento priestor zatia vytvoren
malo, avak teraz by malo nasta obdobie sta-
bilizcie dlhu, prpadne jeho zniovania.
V kontexte stabilizcie situcie na finan-
nch trhoch a aktulne nzkych rokovch mier
m tto situcia priazniv vplyv na vvoj (po-
kles) rokovch nkladov. Niie rokov n-
klady z novho dlhu s momentlne faktorom,
ktor by mal priaznivo prispie k vvoju dlhu
prostrednctvom spomalenia dynamiky roko-
vch nkladov. Aby dolo k stabilizcii dlhu je
potrebn pokraova v zniovan fiklnych de-
ficitov.
o spsobuj zmeny cien komodt, existuj
aj dnes rizik na zrchlenie inflcie?
Tmou da, hlavne na rovni eurozny je skr
spomalenie inflcie, problm dezinflcie (stred-
nodobo nzkych mier inflcie pod cieom ECB).
Ceny komodt vrazne ovplyvuj spotrebi-
tesk inflciu. Ich vvoj je volatiln a ovplyv-
nen rznymi faktormi vrtane poveternost-
nch. S obnovenm globlneho dopytu mu
ceny komodt predstavova v budcnosti jeden
zo zdrojov rastu inflcie. Ich volatilitu a vrazn
vplyv na cenov vvoj je mon dokumentova
tm, e pri raste ropy v roku 2010 o pribline
36 % a agrokomodt o 10 % dolo k zveniu
inflcie v roku 2011 o 3,4 p. b. (priemern inf-
lcia v roku 2010 dosiahla rove 0,7 % a v roku
2011 a 4,1 %). Po stabilizcii cien komodt,
dokonca ich poklesu sa aj inflcia vraznejie
spomalila. V januri tohto roku sa znila na
0 % v porovnan s 0,5 % v decembri (najm
vplyvom poklesu cien elektrickej energie), ale
aj vplyvom pomalho rastu cien potravn. Ten
vyplval pravdepodobne aj z minuloronho
oslabenia eskej meny, ktor sa prejavilo v lac-
nejch dovozoch z tejto krajiny. V strednodo-
bom horizonte by sa mal rast cien zrchli najm
vplyvom oivenia spotrebiteskho dopytu.
50
Vaa poisova nedvno oslvila vznamn
jubileum. Ako by ste zhodnotili vvoj spo-
lonosti za poslednch 20 rokov?
Ako vyplva z jej nzvu, KOMUNLNA
poisova vznikla preto, aby sa venovala
ochrane majetku komunlnej sfry, to zname-
n poisovaniu v obciach a mestch. Pred asi
10 a 12 rokmi vak zaala rozirova svoje
portflio o poistenie majetku obanov a pod-
nikateov, motorovch vozidiel. K najvie-
mu rozmachu dolo prekvapujco poas krzy
v roku 2010. Za posledn tyri roky poet na-
ich klientov narstol o 25 percent a dnes
mme takmer pol milina poistnch zmlv.
Zrove sme sa zaali venova aj ivotnmu
poisteniu. Sme teda univerzlna poisova,
ktor psob po celom Slovensku prostred-
nctvom viac ako 65 obchodnch miest.
Mme takmer 400 internch zamestnancov a
viac ako 600 externch spolupracovnkov.
Nam krdom je o najviac spokojnch z-
kaznkov a aktvnych zamestnancov, patrme
medzi vch zamestnvateov a myslm si,
e mme pred sebou stle rozvoj.
Ako sa za tento as vyvjali jednotliv pro-
dukty v ivotnom poisten a v poisten ma-
jetku? Nastal nejak posun?
o sa tka ivotnho poistenia, Slovci do
tchto produktov investuj viac ako v minu-
losti a u sa pomaly doahujeme na rove
zpadoeurpskych krajn. ivotn poistenie
sa pre naich obanov stva tandardom a
ber ho ako automatick sas ivota. Aj z
tohto dvodu sa paleta produktov v ivotnom
poisten vznamne rozrila. Drme krok s
dobou a prispsobujeme sa klientom, ich po-
trebm. ivotn poistenie m dnes investin
rozmer. Pokia sa v minulosti nemohli poisti
udia s horm zdravotnm stavom, dnes to
u neplat. ivotn poistenie sa rozrstlo
nezaha len civilizan choroby, ale aj alie
kritick i cudzokrajn exotick choroby.
Poistenie vlastnej nehnutenosti aj v mi-
nulosti udia povaovali za dleit, ale na-
prklad vedajie stavby ako je gar, kla,
ploty, i drevre kedysi nepoisovali. Dnes
je plne ben, e udia poisuj aj stavebn
materil, ktor maj umiestnen na dvore. V
rmci vybavenia bytu Slovci nevhaj pri-
poisti varn dosky, umvaku riadu, prku,
drah elektromotory. Rovnako tak praktiky
zlodejov s dnes na ovea vyej rovni ako
kedysi, preto aj poisova vyaduje primera-
n zabezpeenie bytu. S tm svis aj vka
poistnej sumy, ktor za tie roky postupne na-
rastala.
Ostatnch 10 rokov zavame poistenie
majetku proti ivelnm pohromm vemi
intenzvne aj na vlastnej koi. Rzne v-
chrice, brky, povodne napchali enormn
kody, ktor boli nenrokovaten, pretoe
udia takto poistenie vo vine prpadov
nemali. Stvaj sa obania uvedomelejmi
a chrnia si majetok poistenm lepie za
posledn 2 3 roky?
V prvom rade by som chcel zdrazni, e
poisti sa daj vetky nehnutenosti. Aj dom
postaven pred 50 rokmi, pokia je v dobrom
technickom stave.
Vina z ns u chpe to, e by sme ne-
mali nebezpene riskova ani v prpade svojho
hnutenho i nehnutenho majetku. Vykrad-
nutie, vodovodn / poiarna havria, iveln
pohroma - to vetko ns me zo da na de,
z minty na mintu pripravi o vetko, na o
sme etrili cel ivot.
Po kadej katastrofe s udia 1 2 mesiace
uvedomelej, potom to je u znovu v starch
koajch. Odhadujem, e len pribline polo-
vica ud m svoje prbytky poisten, avak
vea z nich je podpoistench. To znamen, e
v prpade poistnej udalosti s plnenia niie
alikvtne k vke poistnho. Pri poistnej uda-
losti sa toti poisova vyjadruje k sasnej
20 rokov v obciach ako doma
KOMUNLNA poisova vznikla v iline v roku 1993. Od roku 1994 psob na trhu poistenia
ako univerzlna poisova. KOMUNLNA poisova sa stala sasou finannej a poisovacej
skupiny Vienna Insurance Group v roku 2001. Vienna Insurance Group m viac ako 180 ron
histriu a vye 23 000 zamestnancov v 25 krajinch prevane strednej a vchodnej Eurpy.
Vstup Vienna Insurance Group sa v nasledujcich rokoch odrazil na vraznom nraste
obchodnch aktivt. KOMUNLNA poisova od roku 2004 sdli v Bratislave.
Od mja 2007 pouva obchodn nzov KOMUNLNA poisova, a. s., Vienna Insurance Group.
V roku 2009 sa KOMUNLNA poisova zlila s prevane ivotnou poisovou Kontinuita,
ktor tie patrila do skupiny VIG. Trhov podiel KOMUNLNEJ poisovne na slovenskom
poistnom trhu dosahuje pribline 7 percent o znamen 4. miesto. M viac ako 60 poboiek
po celom Slovensku, na ktorch pracuje bezmla 400 zamestnancov. Ako univerzlna poisova
ponka klientom rzne druhy poisten vrtane poistenia majetku obanov i firiem,
povinnho zmluvnho poistenia a havarijnho poistenia. O minulch, ale aj sasnch
aktivitch KOMUNLNEJ poisovne, a. s., Vienna Insurance Group, sme sa porozprvali
s Ing. Vladimrom BAKEOM, predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom.
51
cene nehnutenosti a pri rozsiahlejej kode
to me klient vemi pocti. Rone sce mo-
no uetr 20 30 EUR na poistnom, ale me
sa sta, e pri kode dostane len polovicu hod-
noty pokodenho majetku
Objavuj sa nejak nov trendy v autopo-
isten?
V poslednch rokoch sa pokles cien vraz-
ne zmiernil. Tm, e samotn cena poistenia
je viac-menej zastabilizovan, poisovne sa
snaia ponknu svojim klientom pridan
hodnotu v podobe rozirovania samotnho
produktu, alebo rozsahu asistennch sluieb,
ktor s zahrnut v cene produktu. Niektor
poisovne ponkaj aj vyie poistn limity
krytia nad hranicu stanoven zkonom, na-
koko dochdza k zveniu finannch nro-
kov pri kodch a stanoven limity nemusia
postaova.
My sme nedvno uviedli na trh inovovan
druh havarijnho poistenia, o ktor je vek
zujem a zdvihol nm predaj o 50 70 per-
cent. V rmci tohto produktu ponkame no-
vm klientom v havarijnom poisten benefity
ako poistenie batoiny, osb a od istej vky
aj zruenie spoluasti. Viacer benefity
mme aj v zkonnom poisten, v ktorom pre-
plcame aj iveln pohromy, ako zplavy,
krupobitie, ktor mu neprjemne spsobi
vea kd. ivelnch katastrof v poslednch
rokoch na Slovensku pribda. U ns sa to d
kry aj z povinnej poistky. K naim poiste-
niam ponkame aj asistenn sluby, kedy
vozidlo odtiahneme, prpadne pokodenho
ubytujeme a poskytujeme aj prvne sluby,
ktor ocen lovek najm v zahrani, kde
me by nehoda ovea vm stresom, ako
u ns. Jednoducho usilujeme sa by na rovni
doby a hada vetky spsoby na to, aby boli
nai klienti spokojn a aby sme im pomohli
vtedy, ke t pomoc najviac potrebuj. A v
tomto trende chceme aj pokraova prina
produkty, ktor udia chc a ktor zvyuj
imid a dobr poves naej poisovne.
A o zabezpeenie na dchodok? Ponka
vaa poisova aj produkt na prilepenie
si poas penzie?
Ma v zlohe aj zadn dvierka je v dnenej
dobe u takmer nutnosou. KOMUNLNA
poisova preto vytvorila nov produkt d-
chodkovho zabezpeenia Pilier Plus. Klient
zska na doivotnej mesanej dvke a 2,5-
nsobn zhodnotenie jeho vkladu. Zrove
m na vber zo tyroch monost vplaty svo-
jich peaz, i u jednorzovo celej naspore-
nej iastky alebo doivotnou vplatou aj pre
partnera poistenho. Produkt obsahuje aj pri-
poistenie Opatrovnctvo, s ktorm sa klien-
tovi navi jeho dchodkov dvka a o
60 %, ak spa zkonn podmienky. Dovolm
si tvrdi, e na trhu tto novinka nem kon-
kurenciu.
A o biznismeni, ivnostnci? T kad de
elia riziku, e ich ivobytie zrazu nepjde
na odbyt. Ak monosti mte pre nich?
Na Slovensku mme pribline 380 000 iv-
nostnkov a 165 000 podnikov. Tto udia si
sami vytvorili pracovn miesto a niektor do-
konca dvaj prcu aj ostatnm. Ide o vek
skupinu tch, ktor potrebuj chrni biznis
pred ivlom, vandalizmom, krdeou, vyto-
penm... Pre tto skupinu mme v portfliu
zaujmav produkt Moja Firma, ktor sa v
susednch krajinch u osvedil. Poistenie sa
vzahuje na nehnutenos, majetok, stroje a
elektrick zariadenia, zodpovednos za kodu,
prepravu vec a preruenie prevdzky. Pred
uzatvorenm zmluvy najskr odbornci z na-
ej poisovne poskytn poradenstvo kadmu
biznismenovi, ktor bude ma o produkt z-
ujem. Na zklade toho zska konkrtnu pred-
stavu o produkte a a potom sa me rozhod-
n pre najvhodnejiu monos.
Infolinka 0800 11 22 22 I www.kpas.sk
52
Mono trochu prekvapujco ste kandido-
vali na prezidenta ak boli plusy a mnu-
sy tohto pokusu?
Zkladnm plusom mojej kandidatry je
to, e som sa o pomeroch v tomto tte a o
tom, kto a ako tu s km funguje, poas kam-
pane nauil viac ako za uplynul tri roky do-
kopy. Mnusom je to, e som bol mlo doma
a skoro vetky nae rodinn spory premenil
na bilbordy, televzne spoty a propagan ma-
terily.
o chcete po tejto sksenosti robi inak
ako doteraz?
Inak, ako som doteraz psobil ja, chcem
robi zzemie. Potrebujeme sa profesionali-
zova a nerobi vetko na kolene ako dobro-
voncka partika. Mus to ma pevn truk-
tru a itatene fungujce procesy. Inak ako
vek vina doterajch reprezentci chcem
robi najm jednu vec: dodriava vetky su-
by, ktor verejnosti dm a neochvejne pesto-
va tos, s ktorm do toho ideme, ie tos
sluby uom.
Preo odchdzate z Nrodnej rady SR?
Preto, e som to tak sbil a preto, e to c-
tim ako svoju morlnu povinnos. Chcem tm
ako zakladate Siete vysla signl, e mi na
jej tose zle a e princp povaujem za d-
leitej, ako osobn riziko.
A preo v nej ete mesiac zostvate?
Preto, e v mji bude druh a tretie tanie
k volebnm kdexom, ktorch prava bude
jednm z bodov nho programu. Venujem
sa tej tme dlhodobo a chcem sa k nej ete
vyjadri, ak budem ma pocit, e to m zmy-
sel.
A preo ste vbec do Nrodnej rady SR
ili?
Som presveden, e mm pre verejn
slubu predpoklady, e v nej mm ist posla-
nie a e moje psobenie vo verejnej slube
me uom prinies itok.
Ak s ciele vaej strany nesmerovali ste
k nej od zaiatku?
Neviem, ako chpete ten zaiatok. Napriek
vetkm ohovraniam zo strany mojich kon-
kurentov, najm z radov tzv. pravice sa, aspo
dfam, stalo zrejmm, e som tie prezidents-
k voby naozaj chcel vyhra. S tm cieom
som do nich aj iiel. Ak by som v nich nedos-
tal dostaton podporu, asi by som o vlastnej
strane ani nerozmal, ale hne v doch na-
sledujcich po prvom kole sa ten dopyt po nej
stal plne neprehliadnuten. Nie je a nebude
to prechdzka ruovou zhradou, ale ak mi
za tde prde niekoko sto odkazov v tom
zmysle, e u sme nevideli ndej na zmenu,
ale teraz ju vidme, tak je to vzva, ktorej stoj
za to postavi sa elom.
Nam cieom bude vymeni ideovo, hod-
notovo aj programovo amortizovan gener-
ciu politikov a nahradi ju novou generciou,
ktor bude svoje psobenie vo verejnom prie-
Sie chce relnu zmenu
sasnch pomerov
Ke sa ako tyridsiatnik pustil do sboja o prezidentsk palc, pre mnohch to bolo v jeho veku
predasn skr som si ho vedel predstavi ako ldra nejakej pravicovo-socilnej strany, ktor bude
alternatvou voi Smeru. Niekoko dn po tom, ako nepostpil do druhho kola prezidentskch volieb,
ohlsil svoju nov ambciu zaloi politick stranu. Radoslav PROCHZKA.
53
star, samozrejme, e nie, ani som to nikdy
nehovoril. Ale je prirodzen, e kad orga-
nizmus potrebuje pravideln obnovu, potre-
buje okyslienie. udia, ktor tu ptns, dvad-
sa rokov mali prleitos a aj sa im mnoh po-
darilo, u sa venuj najm procesnm a tech-
nologickm otzkam vkonu moci. U to kra-
jinu nikam neposva a ona to potrebuje.
Aj v prezidentskch vobch bol sboj Fico
verzus ostatn mal by po porke vypra-
ta ring? Mnoh politici, nielen svetov, sa
vrtili aj po porke, naprklad Meiar,
napokon aj Fico, aj Churchill... m je tto
Ficova porka in? Podporu m stle vy-
sok...
Nebudem premirovi radi, o m robi.
Som zatia jedin, kto si to mysl a hovor to,
ale poda ma odde do Eurpskej komisie,
do Bruselu. A i sa po tom vrti sp a sksi
znovu kandidova na hlavu ttu, neviem, ani
sa tm nemienim zaobera. Som vak prim-
ne presveden, e po roku 2016 u premi-
rom nebude.
Nesta Smeru v roku 2016 aj 60 poslancov
na to, aby vldol? Zvyok mu predsa dod
KDH a/alebo Matovi.
Uvidme, kto bude dnu a kto vbec bude
ma o komu dodva. Ete raz, udia si vy-
ber a ak si vy novinri myslte, e u dnes
viete, ako si vyber, tak prosm. Len aby ste
neboli prekvapen, nebolo by to prvkrt.
Mme tu nov problm s stavnmi sud-
cami a predseda Najvyieho sdu kto by
ich mal vymenova?
Novozvolen prezident republiky, on m
dnes od verejnosti mandt. V spolonostiach
s istou politickou kultrou by sme sa o tom
ani nemuseli bavi, je to zrejm na prv po-
had.
Mal by ma nov prezident prvomoc vy-
menova as sdnej rady?
Samozrejme. Okrem poslancov Nrodnej
rady je to jedin verejn funkcionr, ktorho
si v celottnych vobch vyberaj priamo
obania. Neexistuje iadny rozumn dvod,
pre ktor by sa toto prvo malo bra prve
jemu.
Rbert Kotian
store chpa ako prleitos uplatni svoje
schopnosti v slube uom, ktor ich do toho
priestoru vyl.
Budete sa odliova od starch pokusov?
Preo by vm mali udia veri?
Preto, e od nich nebudem pta bianko
ek, ale poverenie do sluby, za vkon ktorej
chcem nies priamu a osobn zodpovednos.
Preto hovorm o zkladnom tose dodriava-
nia subov. U stailo vetkch tch novch
pokusov, e dajte ete ancu nm a bude sa
vm lepie i. Potrebujeme viac, potrebuje-
me najm zodpovednos. Hmotn zodpoved-
nos verejnch funkcionrov je jednou z mo-
jich nosnch tm a budem robi vetko pre to,
aby som ju presadil.
Preo zasa nov subjekt? Takmer kad
voby prichdza niekto nov Strana ob-
ianskeho porozumenia, Aliancia novho
obana, Sloboda a Solidarita, Obyajn u-
dia a nezvisl osobnosti, teraz Alfa, vlast-
ne Sie... Preo udia volia nov strany? Ak
maj dvody na zmenu, preo ich nenapl-
nia u strany zaveden?
Nebudem hovori za in strany, poznm po-
mery len v jednej z nich a t o generan, pro-
gramov a najm mentlnu obnovu nestla.
udia si vyber, to je vetko, o k tomu viem
poveda.
S projektom takejto strany ste oslovili aj
viacero ud z reginov. Preo? o od toho
oakvate?
Z troch dvodov. udia v reginoch, ktor
maj zujem o verejn veci, nie s postihnut
takou mierou cynizmu ako niektor brati-
slavsk salny a nemaj tak tendenciu vet-
ko a priori ofrfa. S pripraven nieo vo ve-
rejnom priestore aj odrobi, nie len ho zvrchu
a s depektom komentova. Druh dvod sa
tka faktu, e len od ud, ktor tam ij a
maj relnu sptn vzbu, sa d zisti, o tie
reginy naozaj potrebuj. Rysova to za sto-
lom v bratislavskej kancelrii a potom zisti,
e to nefunguje, je nezmysel. Tret dvod spo-
va v mojom presveden, e praktick ko-
munlna sksenos je mimoriadne dobrou v-
bavou do verejnej sluby na celottnej rov-
ni. udia, ktor sa vedia presadi vo svojom
okol, maj tie najlepie predpoklady uspie.
Bonusov dvod je ten, e sa v reginoch c-
tim dobre a e tam ete v uoch ctim silu a
odhodlanie pobi sa o in pomery, ak tu dnes
mme. V skratke, spjame nerozmaznan
Slovensko. :)
Slovensk politick scna je vrazne po-
znaen fragmentciou pravice me by
alternatvou voi Smeru-SD vea trpasl-
kov?
Neme a nebude. Prve preto potrebujeme
od ud zska o najsilnejie poverenie. Za-
klada aliu sedempercentn stranu ni ne-
vyriei, ale to ani nie je naa ambcia. Sie si
bude pta poverenie na relnu zmenu sas-
nch pomerov a bude potrebova silu, aby t
zmenu presadila.
Op sa tu objavuje dichotmia star poli-
tici a mlad krv je Kolesk lep ako
Chmel?
Mlad a nov nie je automaticky lepie ako
54
During the difficult times of the financial
crisis, there was no time to think about a more
distant future it was more or less just the
crisis management. Now, its time to work on
our vision:
Where are we going and by what kind of
instruments do we want to get there?
I consider the New Pact for Europe project
a very inspiring contribution in this respect.
We seem to be out of harms way now, but
there are still a lot of challenges to be addres-
sed (financial, economic, political, democra-
tic and social). Many argue that the European
integration has gone too far. Others say the
opposite - it has not gone deep enough.
One thing I know for sure is that we cannot
go back as it is outlined in one of the paths
suggested in the New Pact for Europe report.
We cannot dismantle the euro currency. In
Slovakia, if not in all euro area countries, it
is one of the most visible and popular benefits
perceived by our citizens. Despite all the cri-
ticism, I dare to say the euro is a successful
project. Moreover, it is a symbol of united
Europe, not to mention the positive economic
impacts it brought us.
Moving Forward Ambitiously would be
more than desirable for all pro-European
minds. But as we have to take into account
political realities in many countries, the se-
cond option mentioned in the report Con-
solidating past achievements is, in my view,
the most realistic one. Indeed, we need to do
more in addressing shortcomings of the inte-
gration. To sound clear also for younger ge-
neration we need to fix the bugs. Over the
last four years we have moved well ahead
from the stage one of decoding problems, into
the stage three of testing our solutions in prac-
tise. Today, perhaps even more important than
successfully overcoming of the crisis is to
make sure we will be far better prepared when
a next one comes. And for sure it will. History
of European integration is full of examples
of crisis of different nature economic or in-
stitutional. What really matters is if you are
able to sustain them and emerge stronger.
Of course, we need a constructive debate
about how far to go with the integration. It is
necessary that we accept that not all countries
are equally keen to embrace the idea of furt-
her integration. Multi-speed Europe is a fact,
but we must not allow that we will go in dif-
ferent or even opposite directions.
Let me therefore point up basic principles
which should guide Members states in the in-
tegration process:
1. Respect the rules we agree on. This is ab-
solutely crucial. Even perfect rules are use-
less if we break them (without any sancti-
ons) as it was the case in the past.
2. We need to keep on working jointly on
shortcomings that did not work.
3. Stress the subsidiarity principle. More Eu-
rope is only positive if it brings an added
value.
4. We have to see the cautiousness (or euros-
cepticism) in society. We cannot act as if
people wished to live in the United States
of Europe. Ignoring this part of public opi-
nion would further alienate citizens from
the EU and strengthen Eurosceptic parties.
5. We need to explain more. Citizens do not
follow European affairs as much as would
be desirable. We need to discuss more with
them current issues. In particular if we talk
about measures that will fundamentally inf-
luence the future of Europe: one fears
things he does not know - that is why in
Slovakia, last year we relaunched the suc-
cessful National Convention on the EU.
6. The EU should be inclusive, avoiding the
creation of an exclusive club within the EU
(the Eurozone) which would decide upon
the future of the EU as a whole.
Speaking on behalf of a smaller country,
there is another principle close to our heart -
strong European commission as a guardian
of the Treaties. This year is a year of battle
for the most important posts in the EU and
thus feelings about this principle are even
stronger. People will vote in European elec-
tions their new parliamentarians. European
Commission, EEAS, European Parliament
and the European Council will have new faces
at their helms. As economic issues will be at
the core of our attention it will become crucial
to have leaders that can face these challenges
and work closely with Member states.
Though Slovaks are pro-European, the
turn-out in the EP elections has been a disap-
pointment so far the lowest in the EU both
times we were involved. It is hard to speak
about representatives of the Slovak citizens,
if less than 20% go to vote.
Unfortunately, this is not only a problem
of our country. The turn-out has been decrea-
sing in the EU from 62% in 1979 to 43%
in the last elections.
People are still not interested in the EP
elections. Do they understand how the MEPs
influence their lives? Do they know who the
candidates are? Or how many of the MEPs
are Slovak? The huge majority does not know.
Support of the EU in Slovakia is obviously
relatively high but fragile; we need to make
it more solid the approaching EP elections
are a good opportunity for that. This is the
role of politicians (including the MEPs), me-
dia and NGOs to work harder than before.
Democratic legitimacy will always be an im-
portant topic in the EU. The EU must gain
the attention and support of its citizens. Wit-
hout it, it will be only a slowly dying project
of elites with a gloomy perspective.
Europe at the crossroad?
Which is the right way
for Slovakia?
Peter Javork, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic,
participated on roundtable with non-government and government institutions experts, bank specialists
and media. The meeting was organized by the Center for European Affairs 9 April, 2014.
They discussed about the five strategic choices presented by the author of the international project New
Pact for Europe Janis Emmanouilidis. It is need to talk about our vision of European Union. There is an
intention in EU to move the integration forward. Much has been done to overcome the crisis and also
avail against the future crises. A particular result is the banking union. Returning the integration back
to the beginning does not mean the step forward. This is confirmed in contribution of Peter JAVORK.
MI NI S T ERS T VO Z AHRANI N CH VEC A EURP S KY CH Z L E I T OS T S R
55
My vnmame zmeny klmy aj na spolo-
nosti, aj na tom, akm spsobom sa prroda
vyvja. Najvie problmy s poda ma v
rmci ochrany vd z hadiska dodvky pit-
nej vody pre obyvatestvo a ochrany proti po-
vodniam.
Stratgia pripomna, e je povinnos naej
krajiny vas identifikova a realizova preven-
tvne adaptan opatrenia a minimalizova tak
vznamn ekonomick a socilne nklady v
budcnosti. Zdrazujem, e stratgia sa pri-
pravuje sbene s Partnerskou dohodou na
roky 2014 2020. Opatrenia by sa tak mali
realizova s vyuitm eurofondov.
Za obdobie 1881 2010 sa na Slovensku
pozoroval rast priemernej ronej teploty
vzduchu asi o 1,7 C, pokles ronch hrnov
daa v priemere asi o 0,5 percenta. Kles aj
relatvna vlhkos vzduchu, tie snehov po-
krvka do vky 1 000 metrov takmer na ce-
lom zem Slovenska, stpaj vpary a kles
vlhkos pdy. Postupne sa vysuuje najm juh
Slovenska. Poasie na Slovensku sa stva viac
extrmne. Charakteristick znak s zmeny v
premenlivosti klmy. Prklady s za sebou v
krtkom asovom intervale idce extrmne
such roky 2003 a iastone aj 2007, extrm-
ne vlhk rok 2010 a mimoriadne such rok
2011 a iastone aj 2012. Oakva sa, e sa
priemery teploty bud postupne u ns zvyo-
va o 2 a 4 C v porovnan s priemermi ob-
dobia 1951 1980. Ron hrny zrok by
sa nemali podstatne meni, skr sa predpo-
klad ich mierny nrast, predovetkm na se-
vere Slovenska. Kee sa oakva teplejie
poasie v zime, a do vky 900 m n. m. bude
snehov pokrvka nepravideln a astejie sa
bud vyskytova zimn povodne. Pre Slo-
vensko by naplnenie scenra so tvorstupo-
vm globlnym oteplenm mohlo znamena
zvenie priemernej ronej teploty o 5 a
6 C, o je obrovsk skok, ktor by mal v-
razn negatvny vplyv na biosfru, produkciu
potravn, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie
obyvatestva. Adaptcia na tieto klimatick
podmienky by bola spojen s enormne vyso-
kmi nkladmi, kontatuje stratgia.
Zabrni alebo minimalizova rizik a ne-
gatvne dsledky zmeny klmy by poda mi-
nisterstva mala kombincia opatren zamera-
nch na zniovanie emisi sklenkovch ply-
nov s opatreniami, ktor znia zranitenos
loveka a ekosystmov a umonia ich adap-
tciu. Stratgia navrhuje cel rad opatren pre
najrznejie oblasti. K najvznamnejm pat-
ria tie, ktor s zameran na vodn zdroje a
vodn hospodrstvo. Slovensko by tak malo
naprklad dba o trvalo udraten manament
mokrad a lesov, malo by sa usilova o revita-
lizciu raelinsk a obnovu mokrad, podpo-
rova opatrenia na zadranie vody v krajine.
Samosprvam stratgia odpora naprklad
koncipova urbanistick truktru miest tak,
aby v nich lepie cirkuloval vzduch, zvi po-
diel zelene a vodnch plch v nich, i podpo-
rova zamedzovanie prlinho prehrievania
budov, naprklad ich lepou orientciou na
svetov strany. Stratgia navrhuje chrni
zdravie obyvatestva aj tm, e vytvor systm
vasnho varovania pre prpad extrmnych
vkyvov poasia, e sa rozri sie stanc, ktor
monitoruj alergny v ovzdu, alebo e sa vy-
tipuj zdravotncke zariadenia vhodn na rie-
enie potencilnych katastrof zaprinench
extrmnym poasm a zvi sa ich priprave-
nos. V oblasti dopravy envirorezort navrhuje
pouvanie asfaltovch zmes, ktor s odol-
nejie proti narastajcim extrmnym vplyvom
poasia, i naprklad zdokonaovanie dren-
nych systmov, alebo v oblasti elezninej do-
pravy realizova preventvne vrub stromov
popri elezniciach, ktor v prpade extrmne-
ho poasia mu spsobi komplikcie.
Prispsobi sa nepriaznivm zmenm klmy v nasledujcich rokoch je cie Stratgie
adaptcie Slovenskej republiky na nepriazniv dsledky klmy, ktor schvlila vlda.
Materil predloil minister ivotnho prostredia Peter IGA. Odvodnil ho tm, e
Slovensko zatia nem k dispozcii dokument, ktor by prepojil scenre zmeny klmy,
oakvan dsledky s proaktvnymi opatreniami.
Vlda schvlila
Stratgiu adaptcie Slovenska
na nepriazniv dsledky klmy
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
56
Na obnovu dveryhodnosti justcie treba aj stavn zmeny
M I N I S T E R S T V O S P R A V O D L I V O S T I S R
Projekt je prkladom efektvneho vyuvania
eurofondov, prostrednctvom ktorch vlda SR
prispieva k rieeniu problmov nielen v oblasti
infratruktry i zamestnanosti mladch, ale aj
v oblasti vzenstva a bezpenosti obyvateov.
O realizcii tohto projektu snvali mnoh mi-
nistri, no nebolo to mon pre nedostatok finan-
ci. Dnes sme tento problm vyrieili vaka
Operanmu programu informatizcia spolo-
nosti.
Ide o jeden z najvznamnejch moderniza-
nch projektov v slovenskom vzenstve poas
jeho 45-ronej histrie. Projekt sa neobmedzuje
len na oblas vzenstva, ale bude mc by iroko
vyuvan aj na zvyovanie bezpenosti oba-
nov.
Okrem zniovania nkladov na vzbu a v-
kon trestu odatia slobody bude ma projekt ce-
lospoloensky pozitvne socilne dosahy, na-
prklad aj v oblasti rodinnej politiky. Trest do-
mceho vzenia v kombincii s prsnymi obme-
dzujcimi opatreniami (naprklad zkaz po-
vania alkoholu) umon spravodliv potrestanie
pchateov menej zvanch trestnch inov,
no zrove sa minimalizuj negatvne nsledky
postihu odsdenho na jeho rodinnch prslu-
nkov. Odsden bude mc riadne chodi do
prce, ivi svoju rodinu a v neposlednom rade
aj plati dane.
Vaka pripravovanm zmenm sa zvi aj
ochrana obet domceho nsilia. Takisto bude
mon efektvnejie obmedzova vtrnctvo na
spoloenskch podujatiach a chrni vybran
lokality (koly, parky, detsk ihrisk) pred od-
sdenmi naprklad za sexulne trestn iny.
Projekt v hodnote 22,04 mil. eur bez DPH
bude realizova vaz verejnho obstarvania,
spolonos ICZ Slovakia, a.s. V sasnosti n-
klady na jednho odsdenho vo vkone trestu
odatia slobody presahuj 14 tisc eur rone.
Oakva sa, e nklady na jednu monitorovan
osobu vo vkone alternatvneho trestu domce-
ho vzenia bud menej ako tretinov. Na zkla-
de sksenost zo zahraniia sa odhaduje, e po
nbehovej fze bude do projektu monitorovania
zapojench cca 2 000 osb. Aj preto sa pota s
nvratnosou projektu u v priebehu piatich a
iestich rokov.
Systm elektronickho monitoringu osb z-
rove nie je mon redukova len na zavedenie
nramkov. V skutonosti ide o vybudovanie
komplexnho systmu, kde samotn dodanie n-
ramkov tvor len jednu z jednoduchch ast
projektu, pod ktor spad aj softvrov nastave-
nie, systm kontroly, riadiace centrum, prepoje-
nie s Policajnm zborom a sdnym manamen-
tom. Osobitnou kapitolou je potrebn legislatv-
na prava, na ktorej pracuje tm odbornkov na
trestn prvo. Prv zmeny tkajce sa alterna-
tvneho trestu domceho vzenia s obsiahnut
v komplexnej novele Trestnho zkona a Trest-
nho poriadku, ktor MS SR v najblich doch
predlo do pripomienkovho konania.
Elektronick nramky pomu vzenstvu,
rozpotu aj bezpenosti obanov
Ministerstvo spravodlivosti SR podpsalo dodvatesk zmluvu na systm elektronickho monitoringu osb.
Zavedenie elektronickch nramkov vytvor predpoklady pre vznamn modernizciu vzenstva a zvenie
ochrany obanov nielen v trestnej, ale aj netrestnej oblasti, povedal minister spravodlivosti Tom BOREC.
MS SR v spoluprci s radom vldy SR a
s odbornkmi z prvnej terie pripravilo n-
vrh stavnho zkona zameranho na obno-
venie dveryhodnosti justcie.
Najdleitejie zmeny nvrhu stavnho zkona:
1. Posilnenie kompetenci Sdnej rady v oblasti
verejnej kontroly sdnictva
Navrhuje sa zavedenie dohadovej kompetencie
sdnej rady. V samotnej zloke sdnej moci sa tak
zavdza mechanizmus vytvrajci predpoklady na
to, aby sudcovia spali predpoklady sudcovskej
spsobilosti poas celho vkonu funkcie.
2. Sprsnenie kritri na vstup do sudcovskho
povolania:
Zavdza sa nov predpoklad pre vymenovanie
za sudcu, ktorm je sudcovsk spsobilos, vya-
dujca morlny tandard a integritu sudcu pre n-
leit a zodpovedn vkon jeho funkcie.
Rozhodova o splnen predpokladov sudcovskej
spsobilosti bude Sdna rada Slovenskej republiky.
Jej rozhodnutie bude vychdza z podkladov tt-
neho orgnu plniaceho lohy ochrany utajovanch
skutonost (Nrodn bezpenostn rad) a vyja-
drenia kandidta na vymenovanie za sudcu.
3. Rozlime sa so sudcami, ktor nie s dvery-
hodn:
Prostrednctvom prechodnch ustanoven sa vy-
tvoria podmienky na rozhodovanie o sudcovskej
spsobilosti doterajch sudcov. Vetci sudcovia sa
bud musie podrobi overovaniu splnenia podmie-
nok sudcovskej spsobilosti preveria sa naprklad
ich ty a bude sa zisova, i nemaj neakceptova-
ten prepojenia na podnikatesk sfru i organi-
zovan zloin.
4. Garantujeme nezvislos justcie od politic-
kch vplyvov (mechanizmus NB Sdna
rada SR stavn sd SR):
O splnen predpokladov sudcovskej spsobilosti
nebude rozhodova NB, ale Sdna rada SR po vy-
jadren sudcu. Proti rozhodnutiu sdnej rady bude
mon poda sanos na stavn sd SR. Takto
systm umon efektvnu oistu justcie bez toho,
aby bol systm do budcna zneuiten na politick
istky. Zrove ide o stavne konformn spsob
oisty justcie, kee neobsahuje neprimeran zsah
zo strany vkonnej moci. Pripomname, e vlda
Ivety Radiovej mala v programovom vyhlsen za-
vedenie bezpenostnch previerok bez akchkovek
poistiek proti politickmu zneuitiu.
5. Sudcovsk etika ako sas stavy SR
Existencia zsad sudcovskej etiky, ich dsledn
dodriavanie a vynucovanie v prpade zlyhania sud-
cu je dleitm predpokladom pre posilovanie d-
very obanov v nestrann a nezvisl sdnictvo. Po-
vinnos Sdnej rady SR vyda zsady sudcovskej
etiky v spoluprci o orgnmi sudcovskej samospr-
vy bude zakotven priamo v stave SR.
6. Predseda Najvyieho sdu nebude mc by
predsedom Sdnej rady
Predseda Sdnej rady SR bude stavnm inite-
om, ktorho bude menova prezident. Nvrhy na
kandidta predsedu Sdnej rady Slovenskej repu-
bliky bud mc podva naprklad predseda stav-
nho sdu Slovenskej republiky, zujmov organi-
zcie prvnikov, Sdna rada Slovenskej republiky
a vedeck intitcie. Cieom je, aby funkciu pred-
sedu Sdnej rady Slovenskej republiky vykonvala
osoba, ktor je vysokou morlnou autoritou a pova
dveru tak v justcii, ako aj vo verejnosti.
Na druhej strane sa oslab vplyv prezidenta na
rozhodovanie sdnej rady, kee u nebude ma pr-
vo menova troch lenov sdnej rady, ako je to do-
teraz, ale iba jednho (predsedu).
7. Vyia zodpovednos sudcov
V svislosti s predstavenmi zmenami bude po-
trebn novelizova viacero obyajnch zkonov, kto-
r bud predstaven na stredajom rokovan vldy
SR. Okrem zmien, ktor svisia priamo s navrho-
vanm stavnm zkonom, sa predloia alie zme-
ny zameran na zvenie zodpovednosti sudcov:
obnovenie funknosti disciplinrnych sentov
zavedenie pevnch sentov s rozvrhom prce a
nhodnm prideovanm spisov
regresn zodpovednos za kodu v prpade sub-
jektvne zavinench prieahov v konan
sprsnenie kritri na vyplatenie 13. a 14. platu
prsnejie kontroly prceneschopnosti sudcov
prsnejie podmienky na prcu na doma.
57
E U R P S K A N I A
Tto smernica predovetkm posiln u-
vateov bench tandardnch platobnch
sluieb. Zabezpeenie prstupu vetkch klien-
tov vrtane migrantov a mobilnch obanov
k zkladnm tom bude stimulom na moder-
nizciu ekonomiky, uah von pohyb a po-
me najviac znevhodnenm lenom naich
spolonost, vyhlsil spravodajca Jrgen
Klute (GUE/NGL, DE).
OTVOREN PRSTUP
Parlament do novej legislatvy zapracoval
poiadavku, aby sa povinnos ponka pla-
tobn ty so zkladnmi funkciami vzaho-
vala na vetky verov intitcie alebo aspo
na tak poet, ktor by zaruil prstup k tmto
tom pre vetkch obanov v danom len-
skom tte a zrove zabezpeil dostaton
konkurenciu. lensk tty by mali zabezpe-
i, aby zkladn platobn ty neponkali
iba internetov banky.
Prvo na zriadenie zkladnho platobnho
tu sa bude vzahova na vetky osoby s le-
glnym pobytom na zem E, a to aj bez st-
lej adresy. lensk tty mu od potencil-
nych klientov poadova vysvetlenie dvodov
zujmu o zriadenie tu v danej krajine, musia
vak plne repektova zkladn prva a slobo-
dy klientov a zabezpei, aby tto poiadavka
neznamenala pre klienta prlin za.
JASN INFORMCIE
Nov legislatva sprehaduje truktru po-
platkov a rokovch sadzieb platobnch -
tov tieto informcie by mali by jasn a tan-
dardizovan naprie E a umouje tak
klientom, aby si ahko porovnali ponuky rz-
nych bnk. V kadom lenskom tte by mala
existova aspo jedna nezvisl internetov
strnka porovnvajca rokov sadzby a po-
platky, ktor si banky tuj za svoje sluby.
Banky by zrove mali povinnos informova
potencilnych klientov o monosti zriadi si
zkladn et.
ZKLADN ET V KOCKE
Platobn et so zkladnmi funkciami
bude klientom umoova ukladanie peaz
na et, vbery v hotovosti vrtane interne-
tovch platieb a platieb kartou. Klienti by
mohli uskutoni neobmedzen poet tran-
sakci, ktor by neboli dodatone spoplatnen
alebo by sa na ne vzahoval primeran popla-
tok. lensk tty sa mu rozhodn, e z-
kladn platobn ty na ich zem nebud po-
skytova monos preerpania (kontokorentn
ver) alebo uria maximlnu sumu a trvanie
povolenho preerpania.
JEDNODUCH PRECHOD KU
KONKURENCII
Zkaznci bud mc za primeran popla-
tok prejs ku konkurennej banke v rmci E,
ktor ponka vhodnejie podmienky. Prenos
bankovho tu v rovnakej mene a krajine by
mal by uskutonen bankou, ku ktorej klient
prechdza, na zklade jeho iadosti a oprv-
nenia.
Zkaznk v oprvnen ur vetky prich-
dzajce platby, trval prkazy na hradu a s-
hlasy s inkasom, ktor sa maj presun. Do
dvoch pracovnch dn od prijatia oprvnenia
poiada prijmajca banka pvodn o vykona-
nie loh, ktor s uveden v iadosti klienta.
Banky bud musie bezodkladne nahradi
klientom vetky finann straty, ktor im
vznikn v dsledku pochyben pri prenose
tu.
REAKCIE SLOVENSKCH
EUROPOSLANCOV
Kad spotrebite by mal ma prstup
k tandardnm bankovm opercim, kto-
r sa tkaj jeho kadodennho ivota. V-
ber a prevod finannch prostriedkov,
uhrdzanie platobnch prkazov, ako aj
pouitie platobnch kariet by mali by s-
asou balka pri otvoren zkladnho
platobnho tu v celej Eurpskej nii,
uviedla poslankya Katarna Nevealov
(S&D, SK).
nia sa smernicou poka upravi
pravidl poskytovania sluieb svisiacich
s pouvanm bankovch tov tak, aby
boli organizovan k uvateom o najpr-
vetivejie. Jej snahou je postupne docieli
tak stav, aby kad oban nie dispono-
val aspo jednm bankovm tom a nebol
odkzan na hotovostn finann oper-
cie, uviedol poslanec Jaroslav Paka
(EFD, SK).
Bankov poplatky za ty musia by
transparentn, zrozumiten a cenovo pr-
stupn. Prstup k bankovm tom musia
ma aj zranitenejie skupiny ud, aby ako
spotrebitelia neboli vylen z kadoden-
nho ivota a mohli tak nakupova a plati
bezhotovostne, uviedla poslankya Mo-
nika Smolkov (S&D, SK).
Zkladn bankov ty pre vetkch
Prvo na zriadenie zkladnho platobnho tu bud ma vetky osoby s leglnym pobytom
na zem E. Vyplva to z textu smernice, ktor v utorok schvlil Eurpsky parlament.
V budcnosti tak nebude mon odmietnu iadatea z dvodu jeho ttnej prslunosti i
miesta trvalho pobytu. Poplatky a podmienky pre vetky platobn ty by mali by vaka
novm pravidlm transparentnejie a ahko porovnaten. Uahi by sa mal aj prechod
ku konkurencii, ktor ponkne lepie podmienky.
Jrgen Klute (GUE/NGL, DE)
58
S V E T O V E K O N O M I K A
Ste znmy podnikate a vedec. Poas ostat-
nch niekoko rokov sa aktvne zapjate do
ekonomickej diplomacie. o vs k tomu
viedlo?
Kee som zopr rokov psobil v zahrani,
pravidelne komunikoval s pracovnkmi nho
vevyslanectva a kooperoval s nimi, zskaval
som sksenosti aj v diplomacii. Neskr som
bol v pozcii riaditea zahraninej firmy. Oko-
lit tlak, rast poiadaviek na vkonnos pod-
niku a spsob podnikania plne prirodzene
presmerovali moje myslenie od loklneho
podnikateskho priestoru k vekm zahrani-
nm, dnes u globlnym trhom. Aj pri tdiu
zahraninej literatry som sa stretval s rie-
eniami zaloenmi na bze dohovorov, ko-
munikanej spsobilosti a premyslenej stra-
tgie vo vzahu v obchodnmi partnermi. A
to u bolo vemi blzke tomu, o sa dnes ro-
zumie pod termnom ekonomick diplomacia.
Mal som konkrtnu predstavu, ako prispie k
ekonomickej diplomacii vlastnou prcou.
Oslovil som preto kompetentnch ud na Mi-
nisterstve zahraninch vec a eurpskych z-
leitost SR (alej MZVaEZ).
Predmetom ekonomickej diplomacie je od-
born spisba poprednch slovenskch au-
torov, o vlastne predstavuje v diplomacii
nov ideu. Vedeli by ste nm strune ozrej-
mi, o je cieom takejto ekonomickej di-
plomacie?
Nie je to jedin druh aktivity. Ministerstvo
zahraninch vec v spoluprci aj s inmi in-
titciami usporadva seminre a konferencie
na tmu Podnikanie a obchodovanie v zahra-
ni, alebo Ako rozri trhov psobenie a
vyhadanie novch obchodnch partnerov v
zahrani. SOPK pravidelne usporadva pod-
nikatesk misie s tmto zameranm. Na jed-
nej z nich, som sa mal monos zastni. Pod-
statn rolu v ekonomickej diplomacii m sa-
mozrejme MZVaEZ kde od roku 2011 psob
Podnikatesk informan centrum. Informuje
o slubch, ktor poskytuje prostrednctvom
vevyslanectiev v zahrani v oblasti podpory
exportu vrobkov a sluieb slovenskch spo-
lonost, podpory prlevu investci, vytvrania
kooperanch vzieb a spolonch podnikov
v zahrani. Prezentcia publikci vrtane
pentalgie Podnik a podnikanie sa stali sas-
ou ekonomickej diplomacie.
Vae aktivity v rmci spoluprce s vevy-
slancami SR v zahrani vyaduj urite
vea asu. Hovorili ste o vemi spenom
psoben v Posku. o poda vs me pri-
na zahranin misia?
Presvedil som sa, e podnikanie stoj pre-
dovetkm na vzahoch medzi dodvatemi a
odberatemi, medzi zamestnvateom a za-
mestnancami at. Ak sa meradlom fungovania
stva len zisk a jednostrann prospech, takto
vzahy z dlhodobho hadiska nefunguj. Ve-
mi dleitou v podnikan je etika. Dovolm si
poveda, e je zkladom dobrho podnikania.
Kad spoluprca me by prnosom, ak je
dobre nastaven a prospen pre vetkch z-
astnench.
Ako konkrtne sa realizuje ekonomick di-
plomacia vo vaom prpade?
Ekonomick diplomacia je zloit proces,
ktorho pochopenie si vyaduje aj urit dlho-
dob sksenos. Kad podnikate, ktor chce
v dnenom svete uspie, mus akceptova, e
vetko okolo ns sa men a vyvja. Ni neplat
naveky. To som si vemi dobre uvedomoval
u v zaiatkoch svojho podnikania. Vtedy som
si vytil, e firmu budem spravova nie z ha-
diska vlastnho prospechu, ale z hadiska pro-
spechu zamestnancov, ktor sa o jej spech za-
sluhuj. Z toho vychdzala aj moja osobn
misia a prvotn stratgia, zahajca eurpsky
podnikatesk priestor, osobitne priestor kra-
jn V4. V mojom prpade ide o dve symbio-
tick roviny ekonomickej diplomacie, a to: 1.
prezentcia a renie dobrho mena SR pro-
strednctvom odbornej spisby a prezentcia
produktov I.D.C. Holding, a. s., a renie dob-
rho mena v zahrani s prioritnm cieom
svojou odbornou spisbou napomc aj inm
podnikateom a zskava novch zahraninch
Ekonomick diplomacia
na Slovensku
Profesor tefan Kassay sa niekoko rokov venuje aktvne ekonomickej diplomacii. Zaznamenal
viacero spechov, kde sa mu podarilo prezentova Slovensko v krajinch aj mimo E.
Profesor tefan Kassay a Vasil Gribna, mimoriadny a splnomocnen vevyslanec Slovenskej republiky v Posku.
59
n. Ke sme pred niekokmi rokmi v I.D.C.
Holdingu, a. s., rieili tieto otzky, nebolo ete
k tejto problematike dos literatry. O skse-
nostiach podnikateov s aplikciami tchto
zmien ani nehovorm. Dnes maj k dispozcii
dostatok inpirci k tomu, ako sa pripravi na
zmeny. Predpokladm, e pentalgia bude v
mnohch prpadoch v tomto smere pre pod-
nikateov uiton. Napokon to je aj zmy-
slom jej viacjazynho vydania.
Niektor podnikatelia tvrdia, e nem zmy-
sel budova ekonomick diplomaciu. Sk-
senos je vak in.
Je to jeden z nzorov. O vetkom mono di-
skutova a nemus to by na kodu. Postupne
sa nzory cizeluj. Napokon oprvnenos ak-
chkovek vrokov najlepie uke prax. V-
sledky I.D.C. Holdingu, a. s, hovoria jasnou
reou. Otzka pre ostatnch podnikateov je
mono skr t, ako ekonomick diplomaciu
realizova efektvne. A tu je priestor na samot-
n, individulny spsob realizcie. Hada
spsoby, vlastn cesty, ktor bud prnosom
a nebud vemi nron na as i finann
prostriedky. Je takmer ist, e dlhodobo spe-
n podnikatelia musia expandova na zahra-
nin trhy. N slovensk trh je prli mal.
Treba vak prihliada, ako som spomnal, na
etiku v podnikan i na alie aspekty. Zosta
estn, spravodliv a nezabda na investcie
do inovci i vzdelvania vlastnch zamest-
nancov. Je vemi dleit nezabda na to. S-
asn rchla doba vemi expresne men via-
cer zauvan spsoby nielen komunikcie,
ale aj vroby, dopravy, logistiky at. Pozna
inovcie, neb sa ich aplikova do podniku,
aj to prina konkurenn vhody spojen s
lepou perspektvou uplatnenia sa na novch
trhoch.
Ak mte plny na tento rok? Chystte u
teraz nejak prezentcie v zahrani?
Pracujem na dotiahnut detailov piateho
zvzku pentalgie Podnik a podnikanie. Pl-
nujeme jej vydanie na mj. Anglick verzia je
u v distribcii. Rokujeme aj o tom, ako sa
bude tento rok realizova ekonomick diplo-
macia. Nechcem ete ni prezrdza, pretoe
je vetko predmetom dohody. Ale urite bu-
dem pokraova v ekonomickej diplomacii.
V akch jazykoch vydvate Podnik a pod-
nikanie?
Pem ju v slovenine a nsledne je prekla-
dan do anglickho jazyka. alej vydvame
postupne vetky zvzky v maarskom, po-
skom a ruskom jazyku. Vetky jazykov mu-
tcie vyzeraj rovnako a na rusk preklad.
Tam sme zvolili jednoduchiu grafiku pre az-
buku. Ale vbec to neznilo rove publik-
cii. Doteraz vydan zvzky v ruskom jazyku
maj svoje miesto v najprestnejej Kreme-
skej kninici v Moskve. Po spench zahra-
ninch prezentcich prebiehaj rokovania
aj s vydavatemi z Bulharska a Kazachstanu,
kde by sme chceli vyda pentalgiu.
Spolupracujete aj s Eurpskou akadmiou
vied a umen, ktorej ste riadnym lenom.
Na ktorch projektoch (EAVU) spolupra-
cujete?
Je ich niekoko. Pred dvomi rokmi sme spo-
lone pripravovali medzinrodn konferenciu
s tmou Tolerancia v spolonosti. Medzi
astnkmi bol aj predseda EAVU profesor
Felix Unger a mnoh al. Toleranciu sme ro-
zoberali z viacerch pohadov a ja som sa za-
meral na etiku v podnikan, ktor povaujem
za konkurenn vhodu. alm vznamnm
projektom je pentalgia Podnik a podnikanie,
ktor vychdza pod gesciou EAVU. A v pia-
tom, finlnom zvzku, v prpadovej tdii po-
pisujem innos EAVU a jej prnos pre fun-
govanie Eurpskej nie. EAVU vytvra siln
platformu najlepch mozgov Eurpy.
odberateov produktov, prpadne aj dodvate-
ov novch, modernch vrobnch liniek a
zariaden.
V ktorch mestch a krajinch ste zast-
nili na prezentcich SR?
Prv, dsledne pripravovan bola prezen-
tcia prvho zvzku pentalgie v anglickom
jazyku na najvom chorvtskom kninom
vetrhu Interliber. Vydarila sa vemi dobre
vaka spoluprci s vevyslanectvom SR v Z-
hrebe, predovetkm s vtedajm vevyslan-
com Romanom Supekom. O rok neskr bola
v Chorvtsku prezentcia druhho a tretieho
zvzku v anglickom jazyku. spech prezen-
tcie knh, ale aj kadorone rastci objem
predaja produktov I.D.C. Holding, a. s., v
Chorvtsku je zrejm. Pre ma je podstatn,
e do Chorvtska exportujeme svoje produkty.
Bol som pocten aj monosou audiencie u
prezidenta Chorvtskej republiky. Ivo Josipo-
vi sa vemi zaujmal o dovtedajiu spolupr-
cu v oblasti vedeckej, podnikateskej a aj cha-
ritatvnej. alie prezentcie boli v Moskve,
Varave, Krakove, v Sofii a opakovane v Z-
hrebe.
Mete vsledky prezentcie v zahrani
konkretizova?
Nadviaem na dsledne pripravovan pre-
zentciu v Sofii. Na jej spechu m vek po-
diel slovensk vevyslanec SR V Sofii Marin
Jakubcy. Knihy Podnik a podnikanie zaujali
mnostvo mladch tudentov. Prezentcia
mala aj in rozmer. Napr. rektor Univerzity
nrodnej a svetovej ekonmie v Sofii Statty
Stattev prejavil o pentalgiu primn zujem.
Poiadal ma, aby som na univerzite sa zapojil
do cyklu prednok a prednal vybran tmy.
Rektor nastolil aj otzku monosti preloenia
publikcie do bulharskho jazyka. Prnos eko-
nomickej diplomacie m viacero dimenzi,
Napr. profesor Todor Kiril priiel s mylien-
kou transferu sksenosti z riadenia holdingu
a vekch ekonomickch korporci v bulhar-
skch podnikoch. Profesor Borislav Borisov
zo Sofie povedal: Publikcia Podnik a pod-
nikanie je vemi cenn. V autorovi knihy sa
spja akcionr podniku, podnikate a vedec.
Nepe teda len teoreticky, ale opisuje kon-
krtne problmy a ukazuje ako ich rieili v
I.D.C. Holdingu. Podobn sksenosti mm
aj z prezentci v alch krajinch. Na zkla-
de serizneho zujmu a vyslovench nvrhov
sme spolu s pnom vevyslancom Jakubcym
pripravili dlhodob pln alej spoluprce.
o vs najviac prekvapilo na reakcich v
zahrani?
Bol som milo prekvapen obrovskm z-
ujmom o pentalgiu Podnik a podnikanie. Na-
prklad vo Varave po prezentcii v neforml-
nej debate odzneli nekonen dotazy najm
od tudentov. Profesori mali svoje predstavy
o kompletovan univerzitnch kninc, a tie
ma pozvali predna tamojm tudentom.
Bolo zaujmav aj sledova silie podnikate-
ov z krajn, ktor teraz absolvuj podobn
proces, akm prela naa krajina pred nieko-
kmi rokmi. Pentalgia prina spsob, akm
sme na Slovensku napr. zvldli zavedenie
eura, vstup do E, i prechod ekonomiky z
plnovanej na trhov. Publikcie uvdzaj
konkrtne prpadov tdie, ktor s podnet-
S V E T O V E K O N O M I K A
Profesor tefan Kassay v rozhovore s Petrom Burianom, ttnym tajomnkom Ministerstva zahraninch vec
a eurpskych zleitost Slovenskej republiky.
KTO JE TEFAN KASSAY?
tefan Kassay zanal ako sstrunk.
Neustle sa vak vzdelval a dnes je riad-
nym lenom Eurpskej akadmie vied a
umen. Dr. h. c. prof. PhDr. Ing. tefan
Kassay, DrSc. je predsedom Dozornej rady
I.D.C. Holdingu, a. s., a spoluvlastnkom
tejto spolonosti.
Aktvne sa podiea na jej strategickch
rozhodnutiach. Minul rok v I.D.C. zaali
s vstavbou novch integrovanch zvodov
v Seredi. Vka odhadovej investcie je
vye 50 milinov eur a prinesie nov pra-
covn miesta.
N A J V Y K O N T R O L N R A D S R
60
Nedvno bol NK SR oznaen za jedin
kontroln subjekt, ktor koncepne kontro-
loval pouitie eurpskych peaz, ale aj na-
kladanie s majetkom ttu Sprvou ttnych
hmotnch rezerv SR. Ak je zameranie kon-
trol NK SR?
Najvy kontroln rad SR v roku 2011 ak-
tualizoval svoj Strategick zmer kontrolnej
innosti na roky 2012 2014 a zameral svoje
kapacity najm na tie oblasti kontroly a nosn
tmy, ktor v sasnej ekonomickej situcii po-
vauje za celospoloensky dleit. V kadej z
tchto oblast za tri roky kontroluje a zisuje ne-
dostatky. Okrem kontrol, ktor NK SR vypl-
vaj zo zkona (Stanovisko k nvrhu ttneho
rozpotu Slovenskej republiky, Stanovisko k
nvrhu ttneho zverenho tu Slovenskej
republiky) kontrolujeme Unitas reformu da-
ovo-odvodovho systmu, oblas tkajcu sa
dan, ciel a odvodov i boja proti daovm ni-
kom. Svoje kapacity sme sstredili aj na kon-
krtne problmy v zdravotnctve, kolstve, s
orientciou na vedu a vskum i uplatnenie mla-
dch ud na trhu prce a na ESO efektvnu
verejn sprvu, jej elektronizciu. V tomto roku
zavime trojron prcu v oblasti dopravy, ide
o financovanie dianic, rchlostnch ciest, ale
aj kontrolu pouitia prostriedkov na rekontruk-
ciu ciest na Slovensku. Vemi preczne sa ve-
nujeme erpaniu fondov E, ale aj inm finan-
nm nstrojom E, zahraninm projektom i
nasledujcemu programovaciemu obdobiu.
D sa u teraz hovori o monch zveroch?
Ak s doterajie zistenia v tchto dlei-
tch oblastiach?
Tematick kontroly s rozdelen na trojro-
n obdobie, pokrauj v tomto roku a a potom
bude mon kontatova ich komplexn zvery.
Zistenia z jednotlivch kontrol s dostupn,
tak ako pri vetkch kontrolch NK SR, na
webovom sdle radu. Jednou z kovch ob-
last strategickho zmeru je naprklad zdra-
votnctvo. rad v oblasti zdravotnctva vykonal
doteraz kontroly zameran na nakladanie s ma-
jetkom ttu a vyuvanie zdravotnckej tech-
niky, kde upozornil na vrazn nedostatky v
prenjme priestorov alebo na neefektvne pre-
vdzkovanie zdravotnckej techniky. Vzhadom
na zisten nedostatky rad odporuil rezortu
zdravotnctva, hada v spoluprci so zdravot-
nckymi zariadeniami v psobnosti minister-
stva monosti prehodnotenia a zavedenia truk-
turlnych zmien.
V oblasti dopravy bolo vykonanch u via-
cero kontrol, ktor preverili vynakladanie pro-
striedkov na rekontrukcie, opravy a drbu
ciest, i kontroly zameran na pouitie financi
na vstavbu dianic a rchlostnch ciest. V-
sledky upozornili na problmy I viacer nesys-
tmov javy a na potrebu rieenia a zmeny ce-
lho systmu vstavby novch ciest. V roku
2013 rad vypracoval predben tdiu syst-
mu prerozdeovania vnosu z dane motorovch
vozidiel a aktulne vykonva kontrolu vo vet-
kch samosprvnych krajoch, kee sasn
legislatva sa jav diskriminan, znevhodu-
jca niektor kraje.
rad svoje kontroln kapacity zameral aj do
oblasti kolstva, vedy a vskumu, kde treba vy-
zdvihn predovetkm kontrolu, ktorej cieom
bolo poukza na neefektvnos vynakladania
ttnych prostriedkov na pripravenos a uplat-
nenie absolventov vybranch strednch kl a
vysokch kl na trhu prce. Ministerstvo kol-
stva, vedy, vskumu a portu Slovenskej repu-
bliky na zklade dleitch informci poskyt-
nutch radom u podniklo konkrtne kroky
smerujce k zlepeniu pripravenosti a uplatne-
nia tudentov na trhu.
Mohli by ste aj tieto kontroly viac pribli?
Nastala nprava v oblasti vberu dan, kto-
r je dleit na zskanie alch finannch
zdrojov?
V svislosti s plnenm strategickho zmeru
sa rad zameriava a systematicky sleduje pro-
blematiku daovch podvodov a nikov najm
preto, e negatvne ovplyvuj vetky oblasti
spoloenskho a ekonomickho ivota. Mimo-
riadne negatvny bol inok nepripravenosti tzv.
projektu UNITAS, v dsledku oho dolo ku
kolapsu daovej sprvy s priamym vplyvom na
plnenie prjmov ttneho rozpotu. Vzhadom
na naliehavos vzniknutej situcie v oblasti sta-
bility finannej sprvy sa NK SR rozhodol vo
februri 2012 skrti lehotu a rozri predmet
kontroly na Finannom riaditestve Slovenskej
republiky. Vykonanm tejto kontroly rad svo-
jou innosou, operatvnosou, zistenm objek-
tvneho stavu a vhodnmi odporaniami v-
znamnou mierou prispel k stabilizcii situcie.
V oblasti zemnej samosprvy rad zas pouka-
zoval a opakovane poukazuje na najastejie
nedostatky v napan samosprvnych funkci
obc. Problmy tkajce sa tejto oblasti svisia
predovetkm s nedokonenou, resp. spomale-
nou reformou v zemnej samosprve.
U ste spomnali, e zistenia kontrolrov
NK SR s dostupn na webovom sdle ra-
du. Ak s vae sksenosti s takmto otvo-
renm postupom?
Prostrednctvom nho webovho sdla u
takmer dva roky zverejujeme vetky inform-
cie z kontrol. Tto transparentnos radu oce-
uj nielen odbornci, ale aj obania, mdi i
mimovldne organizcie. Treba doda, e zve-
rejujeme vetky protokoly, zznamy, sprvy
z kontrol. Pre mnoh oblasti spolonosti je to
mnostvo zsadnch informci a zverejova-
nie m pre subjekty aj edukan a porovnva-
ciu funkciu, naprklad pre mest a obce. NK
SR tmto krokom dva k dispozcii informcie,
ktor umouj verejnosti vytvra tlak na rie-
enie problmov. Sksenos NK SR s tmto
postupom je urite pozitvna.
Obania, ale aj intitcie mu NK SR d-
va podnety na kontroln innos. Koko ste
ich dostali v minulom roku?
Dosahy kontrol
a ich vznam
Slovensk prslovie hovor dveruj, ale preveruj. Intitciou s touto lohou v oblasti verejnej sprvy je
Najvy kontroln rad SR. Aj ke stle plat, e kad subjekt je zodpovedn za napanie svojho
poslania v rmci intenci zkonov a neznalos zkona neospravedluje, predsa sa vyskytuj situcie,
e dochdza k ich porueniu alebo odlinmu vkladu znenia zkona. Kadorone o pochybeniach,
nlezoch a odstraovan nezrovnalost informuje parlament predseda NK SR. Rozhovor s predsedom
NK SR Jnom JASOVSKM informuje, ak je aktulna situcia. Pripravila Marta Tomaoviov.
61
isovne potvrdili, e as absolventov sa uplat-
nila v inch odboroch alebo u inch zamest-
nvateoch, ne boli ich pvodne vytudovan
odbory.
Kompetencie na kontrolu samosprv nie s
ben, v susednej eskej republike takto
aktivita napriek snahm chba. Ak je in-
nos kontrol NK SR v samosprve, v mes-
tch a obciach Slovenska?
NK SR pri kontrole samosprv opakovane
zisuje, e hlavn kontrolri miest a obc asto
nepostupuj poda zkona o finannej kontrole
a vntornom audite. Viacer nedostatky sved-
ia o tom, e kontroln innos hlavnho kon-
trolra nie je vdy vykonvan v poadovanom
rozsahu a kvalite. V praxi chba vyvodenie
zodpovednosti, otzna je i nezvislos intittu
hlavnho kontrolra, ktor mus by na jednej
strane nezvislm a na druhej strane je zamest-
nancom obce a je aj odmeovan obcou. Funk-
cia hlavnho kontrolra m svoje opodstatne-
nie a vzhadom na mnostvo zisovanch ne-
dostatkov v tejto oblasti je novelizcia legisla-
tvnej pravy jeho postavenia, psobnosti ve-
mi aktulna.
Pri kontrolch v zemnej samosprve NK
SR zistil mnoh nedostatky v oblasti rozpo-
tovho hospodrenia: nesprvne uplatovanie
rozpotovej klasifikcie a nesprvne vykazo-
vanie vsledku rozpotovho hospodrenia,
nesprvne poskytovanie dotci z rozpotov
miest a obc, poruovanie finannej disciplny,
nehospodrne nakladanie s majetkom zemnej
samosprvy, aj na formlne nedostatky v ob-
lasti vymhania pohadvok i nedostaton
vymhanie pohadvok, najm v oblasti sprvy
miestnych dan a miestneho poplatku, o relne
zniuje prjmy miest a obc.
Sksenosti z tchto kontrol pravidelne zve-
rejujeme, prezentujeme pred partnerskmi or-
ganizciami, spolupracujeme aj so ZMOS. V
tomto roku sme pripravili prehad zisten za
posledn tri roky v publikcii Kontroln in-
nos NK SR v zemnej samosprve v obdob
rokov 2010 2013, o ktor je vek zujem
a stane sa doslova prrukou samosprv v tom,
ktorm chybm by sa mali obce a mest, i sa-
mosprvne kraje, vyhn. Kontroly obc a
miest v tomto roku na ist as pozastavme,
aby sme predili monmu ovplyvneniu volieb
do samosprvnych orgnov, v tomto ase s-
stredme kontroln innos na in subjekty.
NK SR ako nezvisl rad zskal prest i
medzinrodn repekt aj svojm prstupom
k modernm progresvnym metdam kon-
troly. Kam smeruje nezvisl kontrola?
Z medzinrodnch tandardov pre kontroln
innos NK SR vyplvaj tri zkladn typy
kontroly, ktormi s kontrola vkonnosti, kon-
trola sladu a finann kontrola. Vraznejie
posvame zameranie kontrolnej innosti prve
na vkonnostn kontrolu ie kontrolujeme
nielen to, i m kontrolovan subjekt hospo-
drenie v slade s predpismi, zkonmi, ale i
sa efektvne vyuva kad euro. Na takto
kontrolu sme sa sstredili aj v naej stratgii
do roku 2020. Celosvetovo sa kladie draz na
to, aby sa kontrolovalo prve tmto spsobom.
Zabezpeujeme to so znenm stavom za-
mestnancov a finannch prostriedkov (zne-
nie vdavkov radu bolo o 10 % v svislosti s
konsolidciou verejnch financi). Nai pra-
covnci s zapojen do eurpskych i celosve-
tovch projektov zameranch najm na zvy-
ovanie kvality kontrolnej innosti a poskyto-
vanie informci o jej vsledkoch irokej ve-
rejnosti (napr. vajiarsky finann mechaniz-
mus, Rozvoj kontrolrskeho informanho
systmu), ktor s financovan zo zdrojov E,
a teda minimalizuj poiadavky na ttny roz-
poet.
A ak je medzinrodn postavenie sloven-
skho NK?
Medzinrodn prest si NK SR upevnil v
roku 2012, ke sme zskali predsednctvo pod-
vboru celosvetovej organizcie INTOSAI,
tto lohu sme prevzali od najvyej kontrolnej
intitcie Nemecka. V rmci plnenia loh vy-
plvajcich z tohto predsednctva Podvboru
INTOSAI na podporu najlepch postupov a
zabezpeenia kvality prostrednctvom dobro-
vonch peer review, sme zorganizovali pre
lensk NKI (najvyie kontroln intitcie)
pravideln stretnutie v jni v Bratislave. Prve
u ns, na domcej pde sme pripravili doku-
menty, ktor NK SR prezentoval na kongrese
INTOSAI v Pekingu. alou vznamnou funk-
ciou, ktor rad plnil, je funkcia audtora tov
EUROSAI, eurpskej organizcie NKI, ktor
vykonva v porad u tretie trojron funkn
obdobie. Medzinrodn seminr uskutonen
v Bratislave pri prleitosti 20. vroia zaloe-
nia NK SR na tmu loha NKI v meniacich
sa socilno-ekonomickch podmienkach, na
ktorom sa zastnilo 27 zahraninch astn-
kov zo 7 krajn, bol mimoriadne spen.
Existuje aj spoluprca priamo v kontrolnej
innosti?
Medzinrodn reputcia radu rastie aj va-
ka pravidelnm medzinrodnm kontrolm.
Kontrolri NK SR pracovali na spolonej
sprve z medzinrodnej koordinovanej kontro-
ly s NKI Maarska, ktor bola zameran na
vstavbu a drbu cyklotrs. rad minul rok
pokraoval v spoluprci s NKI Poska pri ko-
ordinovanej kontrole programu cezhraninej
spoluprce a vykonval kontrolu venovan
rovni zabezpeenia horskej zchrannej sluby.
Spolonou sprvou bola ukonen mimoriadne
vznamn kontrola vstavby dianic zameran
na porovnanie nkladovosti, ktor NK SR
uskutonil v spoluprci s NKI Nemecka.
o by ste vyzdvihli v prci NK SR za po-
sledn obdobie?
Cenm si, e sme mali viacero zisten kon-
trol, ktor sa prejavili v zmench v riaden tt-
nych i samosprvnych orgnov. Pod tlakom
kontrol sa menia pravidl pri erpan peaz z
E, aj ke stle zostva vea nesplnench opat-
ren kontrolovanch subjektov.
Pozitvne hodnotm to, e rad m od jesene
minulho roka dvoch podpredsedov, ktor sa
intenzvne zapojili do chodu i prce NK SR.
V poslednom obdob ma mimoriadne pote-
ilo ocenenie ,,estn uznanie Slovenskej ob-
chodnej a priemyselnej komory, najm to, e
NK SR je v celej histrii komory ocenen
ako prv nepodnikatesk subjekt na Sloven -
sku. Dleit je, e sa tak stalo za kontroln
innos v Slovenskej republike a najm za ak-
tvne psobenie na medzinrodnej rovni.
Najvy kontroln rad Slovenskej republi-
ky v minulom roku dostal 409 podan fyzic-
kch a prvnickch osb, do naej kontrolnej
psobnosti patrilo 276 podan z nich. V porov-
nan s rokom 2012 celkov poet klesol o 65
podan. Tento poet je najni za poslednch
p rokov. Vina podan sa aj v roku 2013 t-
kala zemnej samosprvy, zhruba jedna tvrti-
na z nich bola vyhodnoten tak, e sa na z-
klade podnetu odporala vykona kontrola.
Na prve prebiehajcu i skonen kontrolu
NK SR reagovalo 10 podan. Kvli tomu, aby
sa tieto podania mohli efektvnejie a rchlejie
skontrolova, bola do ronho plnu kontrolnej
innosti NK SR na rok 2013 zaraden kon-
troln akcia na zklade doruench informci,
poznatkov a odporan od zainteresovanch
a kompetentnch orgnov, parlamentu, poslan-
cov, intitci verejnej sprvy, organizci a ob-
anov, poas ktorej sa skontrolovalo 33 sub-
jektov. NK SR rozhodol na zklade podan o
viacerch kontrolch intitci, ttnych org-
nov a organizci, naprklad sme kontrolovali
Sprvu ttnych hmotnch rezerv SR, Slovens-
k potu, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo
vntra SR, Ministerstvo kultry SR, ale aj rad
pre Slovkov ijcich v zahrani a Krajsk
prokuratra v Bratislave.
V tomto ase poda zkona informujete v-
bory a nsledne i plnum NR SR o vaej
prci za minul rok. Ako by ste zhodnotili
rok 2013?
V Sprve o vsledkoch kontrolnej innosti
za rok 2013 sa podrobne hovor o tematickch
kontrolch, ktor som spomnal, ale aj o kon-
trolch samosprvy, zisteniach NK SR i spo-
luprci s finannou a daovou sprvou, orgn-
mi innmi v trestnom konan.
Pln naej kontrolnej innosti NK SR na
rok 2013 obsahoval 47 kontrolnch akci, NK
SR v skutonosti vykonal spolu 48 kontrolnch
akci v 268 kontrolovanch subjektoch.
Vznamnou bola kontrola efektvnosti a
innosti vynakladania prostriedkov ttneho
rozpotu na pripravenos a uplatnenie absol-
ventov vybranch vysokch kl na trhu prce,
pri ktorej NK SR zistil, e v sasnosti trh
prce ponka zhruba do tisc pracovnch miest
pre vysokokolsky vzdelanch ud, ktorch
bolo v druhom tvrroku 2013 nezamestnanch
viac ako 27 000. Tento nepomer sa premieta
do prebytku absolventov na trhu prce a verej-
n vysok kolstvo, financovan zo ttneho
rozpotu, bez alej analzy potrieb trhu prce,
produkuje novch uchdzaov o zamestnanie.
Z analzy zisten vykonanej kontroly tie
vyplva, e v akademickch rokoch 2010/2011
a 2011/2012 na trh prce nevstpilo 6 359 ab-
solventov (15,3 %), m pri priemernej hodnote
nkladov na absolventa 8 750 eur bola krtko-
dob neefektvnos vynaloench prostriedkov
zo ttneho rozpotu vo vke 55 570 000 eur.
Poskytovanie dotci je postaven na pote tu-
dentov a ostatn kritri s voi tomu margi-
nlne. NK SR preveroval celkom 42 210 ab-
solventov 1. a 2. stupa a spojenho 1. a 2.
stupa V vzdelvania v 870 tudijnch pro-
gramoch na 10 verejnch vysokch kolch za
sledovan akademick roky. Naprklad podiel
celkovch nezamestnanch absolventov za
rovnak obdobie bol poda metodiky rozpisu
2,7 %, poda zistenia kontroly NK SR bol po-
diel 15,3 %. Poskytnut daje zo Socilnej po-
N A J V Y K O N T R O L N R A D S R
62
Treba si celkom nahlas poveda, e Eurp -
ska nia u dnes vraznm spsobom ovplyv-
uje ivoty vetkch ud na Slovensku, a to
nehovorme teraz o podnikateskom prostred,
o prvnickch osobch, ale o vetkch oba-
noch Slovenska, a bude ich ovplyvova v naj-
bliom obdob stle viac a viac. Prosto, rdo-
vo okolo 80 % legislatvy sce de iure schva-
ujeme a prijmame tu, na tomto hradnom kop-
ci, v Nrodnej rade, ale pochdza z prostredia
eurpskych intitci.
Dostvame sa asto a do absurdnho stavu,
a toto je, bohuia, veobecnm kontatovanm
tkajcim sa vetkch poslancov tohto zboru
a vetkch vld, ktor tu boli od nho vstupu
do Eurpskej nie v roku 2004, e sa sname
by ppeskej ako ppe. asto, odvolvajc
sa na transpozciu akejsi eurpskej smernice,
normy, nariadenia, postupujeme asto ete a-
lej, ako je t obligatrna as, ktor potrebu-
jeme prevzia. Takm plne typickm prkla-
dom bolo naprklad ipovanie psov.
Toto je poznmka slo jeden, ktor zdvod-
uje, preo takto euro-info zkon potrebuje
Slovensk republika naozaj prija. Druh po-
znmka pjde o rove vyie. asto a frek-
ventovane, i u doma alebo v zahrani, po-
vame slovn spojenie deficit demokracie.
U sa pomaly zana udomcova aj v naom
benom slovnku, nielen politickom. Prvom
sa ns asto spytuj, ako si predstavujeme od-
straovanie deficitu demokracie v praxi. Exi-
stuje aj na nadnrodnej rovni, aj doma.
Nechcem o tom hovori vemi podrobne a
zoiroka. Pravdou je, e na nadnrodnej rovni
takm najitatenejm deficitom demokracie
je, ke sa pred summitom hlv ttov kon ne-
jak minisummit dvoch ud, dvoch hlv, v mi-
nulosti znmy merkzy (Merkelov Sar-
kzy), teraz aktualizovan merkolland (Mer-
kelov Hollande). Na tomto minisummite
asto prijm nejak zkladn architektru rie-
enia problmu, ktor sa potom na tom vekom
summite dvadsiatich smich politicky schvli.
Zdvihnutm ruky premira na takomto sum-
mite 28 hlv ttov Slovensk republika pre-
ber na seba politick zvzok. Ke to prde
na rozhodovacie rovne do nrodnch parla-
mentov, tak u nemete na dokumente zmeni
ani psmeno s odvodnenm, lebo sme v mi-
nulosti na summite hlv ttov prijali politick
zvzok, naprklad vstup do eurpskej banko-
vej nie.
Ak na konci leta, zaiatkom jesene dostane-
me do Nrodnej rady na ratifikciu prve zmlu-
vu o bankovej nii, nebude mon u na tomto
dokumente meni absoltne ni. Je tu jeden vy-
svetujci argument, ktor hovor o tom, e
zdanlivo m svoje ratio. Hovor o tom, e ak
by ubovon nrodn parlament chcel v do-
kumentoch okovek meni, potom krajiny, v
ktorch u ratifikan procesy prebehli, by mu-
seli ratifikova tie dokumenty op a dostali by
sme sa do akhosi nikde nekoniaceho zaa-
rovanho kruhu. No len polome si potom
otzku, i takto schvaovacie procedry naozaj
maj akkovek politick i demokratick le-
gitimitu. Mojou odpoveou je, e nemaj.
O to dleitejie je ma takto euro-info z-
kon, do ktorho by putovali v o najkratej
monej lehote nielen tie normy, smernice, na-
riadenia, ktor s schvlen a platia, ale aj tie,
o s v procese svojho vzniku. Prebiehaj k
nim nejak diskusie a vypracvaj nejak sta-
novisk. Rovnako naprklad programy zasad-
nut kovch eurpskych intitci a po Eu-
rpsku radu, ako aj vetky dokumenty rezort-
nch koordinanch skupn, ktor vznikli na
Slovensku. Rovnako aj stanovisk vldy Slo-
venskej republiky, aby sa nikdy neopakovala
situcia, ke asto prde premir do vboru
pre eurpske zleitosti vypta si mandt,
ktorm Vbor pre eurpske zleitosti schva-
uje stanovisko Slovenskej republiky, a tm je
potom n premir na spomnanom summite
hlv ttov viazan. asto sa stva, e sa tak
deje niekoko hodn pred odletom premira do
Bruselu na summit. Dokonca nie s zriedkav
ani prpady, ke dostva Vbor pre eurpske
zleitosti niektor z takchto informci ex
post.
Vrtim sa k otzke, ako riei tento deficit
demokracie na nadnrodnej i nrodnch rov-
niach, kde zaa vlastne odmotva klbko. Toto
je plne prv nevyhnutn, aj ke ete nie je
postaujci krok. Je to nevyhnutn minimlna
podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku
register alebo informan databza, ktor by
mala charakter verejnho portlu a bola by
otvoren pre vetky prvnick a fyzick osoby.
Nepjdem teraz op do technickch detailov,
ako by mala vyzera, ako by tam mali by
truktrovan informcie, ako by mali by na-
staven filtre, ako by sa mohli jednotliv sku-
piny ud do takejto databzy dosta a hlavne
sa v nej vemi rchlo vedie zorientova.
Euro-info zkon na Slovensku
Takto zkon uklad povinnos vzniku informanej databzy pre zleitosti tkajce sa Eurpskej nie.
Vznik nm povinnos prispieva do takejto informanej databzy pre ttne orgny, stredn orgny
ttnej sprvy, ale aj in organizcie v psobnosti strednch orgnov ttnej sprvy alebo organizcie,
ktor priamo vypracvaj, prerokvaj a predkladaj dokumenty a stanovisk k zleitostiam
Eurpskej nie. Takto databza by sa viedla v elektronickej forme a zkon presne vymedzuje aj povinn
nleitosti dokumentov a informci, ktor jednotliv intitcie by do takejto databzy zasielali.
Prevdzku takejto databzy, ktor by mala charakter verejnho portlu,
by zabezpeovala priamo kancelria Nrodnej rady Slovenskej republiky. Je to presne analgia
s rieenm susednho Rakska. Takto databza by bola prstupn vetkm prvnickm
aj fyzickm osobm. Predkladate euro-info zkona poslanec Jozef KOLLR.
63
alm vemi dleitm argumentom
pre prijatie takhoto zkona je op slovn
spojenie, ktor by som nazval informan
asymetria. Vysvetlm, o pod tm treba ch-
pa. Informan asymetria, to je na jednej
strane 500 milinov ud v Eurpskej nii
a na druhej strane objem a penzum infor-
mci, ktormi disponuj decision makeri
alebo t, ktor prijmaj kov rozhodnutia
podmieujce kvalitu ivota mnohch ge-
nerci. Na konci je to skupina subjektov
pohybujcich sa za oponou. To u tie nie s
oficilne stretnutia a mnoho kovch vec
sa teda odohrva, ete raz opakujem, za
oponou. Take mme tu doinenia s neja-
kmi tromi mnoinami: Na strane jednej t
najvia mnoina, na ktorej by malo zle-
a najviac, to je tch 500 milinov obyva-
teov Eurpskej nie. Potom mme ko-
vch hrov, ktor prijmaj rozhodnutia a
nakoniec ete to, o sa odohrva za pomy-
slenou oponou. Tomuto celmu dnes domi-
nuje informan asymetria.
Preo o tom hovorm? Ak mte doine-
nia s neinformovanm voliom, tak je
vlastne vazstvo ist, pretoe neinformo-
van voli je ovca. Neinformovan voli
sa bude vdy pohybova doava, doprava,
rchlejie, pomalie, tak ako si to bud ldri
nad tou mnoinou 500 milinov obyvateov
ela. m sa viac bud zatvra nonice v
rmci tejto informanej asymetrie, tm sa-
mozrejme bude zloitej proces aj prij-
mania rozhodnut, s tm shlasm, bude
rovnako zloitejie ovlda ten pohyb
500 milinov ud doprava, doava, rchlej-
ie, pomalie, ale verte mi, e m skr z
dlhodobho hadiska odstrnime informa-
n asymetriu, tm budeme z dlhodobho
hadiska spenej, pretoe hodnoty Eu-
rpskej nie sa bud stle viac a viac do-
stva dovntra, poviem to teraz so zveli-
enm, do sdc vetkch obanov. Eurp -
ska nia sa zane vlastne otvra uom,
nebude niekde uzatvoren v nejakch skle-
nkovch budovch a v sklench intit-
cich, nebude v tej situcii, v akej je dnes,
kedy sa plne nahlas ostatn dva-tri roky
hovor o deficitoch demokracie. Nebude i
v strachu pred nejakm nstupom radika-
lizmu, europesimizmu a neviem akch ra-
diklnych ultrapravicovch sl a podobne,
ale z dlhodobho hadiska, m skr dok-
eme informan deficity a informan
asymetrie riei, tm bude systm funk-
nej a udratenej.
Nai susedia v Raksku dokzali vo ve-
mi krtkom ase po prijat takhoto Euro-
informationsgesetz implementova vetky
nleitosti zkona. Sme v exkluzvnom
klube. Drme sa ich, aj Nemecka aj Raks-
ka naozaj vo vetkom, aj v tch veciach,
kde oni maj odvahu zatvra nonice,
zmenova informan asymetriu a poskyt-
n odbornej aj laickej verejnosti o naj-
v objem informci. Sksme sa vyma-
ni z toho stalinistickho strachu, e ud
treba dra neinformovanch, lebo neinfor-
movan voli je ovca a s neinformovanou
ovcou sa vemi ahko manipuluje. Z krt-
kodobho hadiska je to spech manipul-
torov, z dlhodobho hadiska je to smr ns
vetkch, zoskupenie Eurpskej nie ne-
vynmajc.
Joko Mak
a hlava ttu
V prvom kole druh pozcia so 455 996 vo-
limi, v druhom 1 307 065 hlasov, teda o 851
069 viac, o znamen nrast o 186 percent.
Ni nevypoved viac o prezidentskch vo-
bch ako toto slo. Vzrast sympatizantov o
186 percent za dva tdne (o by sa dalo s is-
tou dvkou zlomysenosti nazva a ako e-
ra, zachytil som tak postreh na fejsbku) ho-
vor predovetkm o tom, e Andrej Kiska
bol spoiatku predovetkm a druhou vo-
bou v porad, ak by voliom nevyla t prv
(teda najm Radoslav Prochzka a Milan
Kako poda vsledkov prieskumu Inti-
ttu pre verejn otzky Andreja Kisku v dru-
hom kole podporilo 60 percent voliov Mi-
lana Kaka a 56 percent voliov Radoslava
Prochzku z prvho kola).
PRIVEA INSITNCH GENERLOV
Druh kolo volieb vyplavilo na svet mno-
stvo teri a analz a subprieskumov a ko-
mentrov a komentrov komentrov a podob-
ne zdrav rozum vak hovor, e tak vek
mnostvo voliov uprednostnilo popradskho
podnikatea a filantropa najm preto, e proti
nemu stl jeho protipl. Celoivotn podni-
kate v ttnych slubch a lovek, ktor roz-
deuje krajinu podobne ako pred nm Vladi-
mr Meiar a Mikul Dzurinda. lovek, kto-
r je sce najdveryhodnejm politikom na
Slovensku sasne je vak aj najnedvery-
hodnejm a t mu spotali vetko, m sa
voi nim poda ich nzoru doteraz previnil.
Referendum o Robertovi Ficovi ako prezi-
dentsk voby nazval sm predseda vldy
sa skonilo druhou najvou porkou, ak
sme doteraz v druhom kolo volieb zazname-
nali.
Teria o neprimeranej fascincii Andrejom
Kiskom, i o istej chudobe ducha jeho voliov
je najviac mimo misy zo vetkch. Fico vlast-
ne ani neobhjil parlamentn poty Smeru z
roku 2012, ke Smer volilo 1 134 280 voliov
a jeho predseda zskal 762 360 preferennch
hlasov. Toto slo zrejme spsobilo, e vahy
o potencilnom odchode Roberta Fica v pr-
pade nespechu, ktormi masroval svojich
voliov pred vobami, vyprchali rchlo ako
dym, ke dolo na lmanie chleba lebo bez
predsedu je volebn potencil tejto strany
predsa len ovea niieho kalibru. Ned sa
sce vyli, e by odchod Roberta Fica z ela
strany (i u na Hrad alebo do civilu) zatriasol
preferenciami strany, je vak len ako prija-
ten predstava, e by sa strana rozhdala ako
Svtoplukovi synovia a odila na perifriu po-
litiky. Na to je Smer privemi vnosnou hra-
kou, aby to jej skuton majitelia dopustili.
Predstava, e sa zakladatelia Smeru so zlatou
akciou neinne prizeraj, ako sa krdla strany
paj do bratovraednho boja v zujme ne-
jakch ide a hoci aj zujmov, je pekne bizar-
n a uveriten asi ako snehov gua v pekle.
Skutonos, e Andrej Kiska zskal v dru-
hom kole takmer dvakrt toko voliov ako v
kole prvom, hovor najm o tom, e vinu
jeho druhokolovch voliov oslovila v prvom
kole viac in ponuka (konzervatvnejia, li-
berlnejia, profesionlnejia, menej utran
i menej povrchn...).
OP LUXUS SLOBODNEJ VOBY
V prvom kole si vina voliov podobne
ako v roku 2004 dovolila luxus voli slo-
bodne a poda svojich priort, aj preto bol s-
boj o druh miesto tak vyrovnan a ako
predvdaten. Obava, e by sa mohol zopa-
Prezidentsk voby 1999 2009
1999 Rudolf Schuster 1 727 481 57,18 %
1999 Vladimr Meiar 1 293 642 42,81 %
2004 Ivan Gaparovi 1 079 592 59,91 %
2004 Vladimr Meiar 1 293 642 42,81 %
2009 Ivan Gaparovi 1 234 787 55,53 %
2009 Iveta Radiov 988 808 44,46 %
64
kova rok 2004, ke do druhho kola nepo-
stpil jasn favorit Eduard Kukan, ale z jeho
vzjomne sa vytesovacieho sboja s Rudol-
fom Schusterom, Martinom Btorom a Fran-
tikom Miklokom profitoval prve Gapa-
rovi, nebola relna, lebo druh strana ne-
postavila druhho relneho kandidta a tak
mnohm voliom bolo zrejme dos jedno, i
do druhho kola postpi Kiska, Prochzka
alebo Kako. Bonusom tejto situcie napo-
kon bolo, e do druhho kola postpil sce
komunikane najslab protivnk, ale s naj-
vm koalinm potencilom.
Ke vak ilo do tuhho a hrozilo tu ovld-
nutie krajiny jednou stranou od riaditeky
mestskej kninice na vchodnom Slovensku
a po Grassalkoviov palc, slovensk spo-
lonos sa op, porovnatene s rokmi 1998
i 2010, zmobilizovala a pripravila favoritovi
prieskumov studen sprchu, z ktorej sa dote-
raz nespamtal. o, samozrejme, neznamen,
e nepokrauje v tom, o bolo dvodom jeho
porky v odsdeniahodnom sil ovldnu
vetko, o sa len d, bez ohadu na hanbu a
otzky, ak jeho konanie vyvolva. Darmo
pred druhm kolom vsadil na svoju dajn
schopnos spja aj protivnkov (kde mu mi-
moriadne ilo po ruke KDH svojm partner-
stvom pri spolonom predkladan oboch
zmien v stave tej o manelstve a tej o ako-
ereforme justcie), sksenos s kontroverz-
nosou a konfliktnosou predsedu Smeru je v
krajine poriadne zarat. A niet lepieho po-
tvrdenia postrehu, e z nioho sa Fico nepou-
il a ni nezabudol, ako je, po prv, kanda-
lzna ponuka kandidtov na stavnch sud-
cov, z ktorch si bude zrejme vybera ete
Ivan Gaparovi, a po druh, silie odobra
budcemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi
prvomoc vymenva troch lenov Sdnej
rady...
Preo volili prve takto? Dvody, preo si
udia vybrali vraznou vinou nie vemi
znmeho nepolitika pred celoivotnm pro-
fesionlnym politikom s najvyou (ne)dve-
ryhodnosou), sa poksil zisti povolebn
prieskum Intittu pre verejn otzky. Poda
neho volii najviac oceovali nestranckos
Andreja Kisku a sksenosti Roberta Fica. Na
prieskume nazvanom Prezidentsk voby
2014 oami verejnosti spolupracovali IVO a
agentra Focus, odpovedalo 1 056 respon-
dentov v ase od 1. do 8. aprla.
U Andreja Kisku a 89 percent voliov oce-
ovalo jeho nadstranckos, 84 percent voli-
ov ho oznailo za sympatick osobnos a 80
percent zdraznilo jeho charitatvne zsluhy.
U voliov Roberta Fica dominovali hlavne
politick sksenosti kandidta (98 percent vo-
liov), 93 percent jeho voliov ho vnmalo
ako ttnika schopnho presadzova zujmy
G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E
Slovenska v zahrani a 83 percent ho pova-
ovalo za sympatick osobnos.
Zaujmav boli aj strancke zloenia oboch
elektortov. V druhom kole prezidentskch
volieb medzi volimi Roberta Fica domino-
vali volii jeho strany Smer-SD, ktor tvorili
64 percent jeho voliov. Andreja Kisku volili
3 percent voliov Smeru. Medzi volimi
Kisku dominovali t, ktor by sa v prpade par-
lamentnch volieb nevedeli rozhodn, koho
voli. Poda prieskumu ich bolo 17 percent.
Jedens percent Kiskovch voliov nechod
voli v parlamentnch vobch. 48 percent
jeho voliov tvorili volii sasnch parla-
mentnch opozinch strn. K spechu An-
dreja Kisku vo vobch poda prieskumu pri-
spelo aj to, e ho podporilo 60 percent voliov
Milana Kaka a 56 percent voliov Rado-
slava Prochzku z prvho kola. Roberta Fica
naopak podporilo v druhom kole pribline 13
percent Prochzkovch aj Kakovch voli-
ov. Pribline tvrtinu voliov Rada Prochz-
ku a Milana Kaka voba v druhom kole ne-
oslovila. Napriek tomu bolo v druhom kole
pribline o 300-tisc voliov viac viac vak
medzi nimi zabodoval Popradan.
A O NS ETE AK?
V prpade, e by si Smer-SD a jeho pred-
seda vzali ponauenie z poslednho vprasku,
dalo by sa oakva, e medzi tromi najvy-
mi stavnmi initemi zavldne prmerie
a viac-menej selektvna koopercia to je to,
o by zrejme obania Slovenska ocenili naj-
viac. Relne by to vyzeralo tak, e v otzkach
zahraninej politiky by pokraoval status quo,
kedy sa prezident stva iba akousi symbolic-
kou ikonou krajiny a nezasahuje do zahrani-
nej politiky viac, ako je potrebn a kde treba
dra rozumn lajnu, tam ju aj podr. Doma
by nevracal Nrodnej rade viac zkonov, ako
je zvykom, ale nad vyslovenmi nestavnos-
ami by oi neprivieral. Pri vymenvan sud-
cov i ttnych funkcionrov, kde m prvo-
moci dan stavou, by zbytone nerobil ra-
men a model ent by vyuval iba v mi-
moriadnom prpade. Sprva o stave krajiny
by bola triezvou sprvou o stave krajiny a nie
o mentlnych limitoch jej prednatea. A
keby bolo treba, tak by si vyiadal informcie
o kauzch a prehrekoch mocnch, aby im
aspo trochu hadel na prsty a bol nejakm
varovnm intittom, e vetko skutone nie
je dovolen.
Toto by bolo mon v prpade, ak by pre-
mirova podvan ruka vo volebn noc pri
kontatovan porky nebola iba lacnm a vy-
ntenm gestom.
Kee vak poznme nau politick elitu,
bol predchdzajci odsek skr z re fantzie,
ako triezvym odhadom toho, o ns ak. Pre-
toe prv povolebn kroky strany Smer-SD a
jej predsedu hovoria skr o tom, e medzi naj-
silnejou politickou stranou a budcou hlavou
ttu pokrauje vojna, tentoraz veden inmi
prostriedkami perfdnym osekvanm pr-
vomoc zanajc.
A hoci, ako hovor klasik, voli je h., vnma
iba absoltny povrch, obas sa tento voli pre-
berie a povie, e toto je u aj na slovenskho
Joka Maka (J. Cger-Hronsk) privea. A
vtedy tento lacn Joko zdvihne zadok a vet-
ci sa nestaia divi.
Vsledky prezidentskch volieb 2014
2. kolo
Andrej Kiska 1 307 065 59,4 %
Robert Fico 893 841 40,6 %
1. kolo
Robert Fico 531 919 28,0%
Andrej Kiska 455 996 24,0%
Radoslav Prochzka 403 548 21,2%
Milan Kako 244 401 12,9%
Gyula Brdos 97 035 5,1%
Pavol Hruovsk 63 298 3,3%
Helena Mezensk 45 180 2,4%
65
P A R L A M E N T N D E N N K
Pavol Freo (SDK-DS): Jedno z najotvo-
renejch zlodejstiev
Emisn kauza bola jednm z najotvorenej-
ch a najdrzejch zlodejstiev v histrii Slo-
venskej republiky. tt priiel vinou vidite-
nch politikov a neviditench obchodnkov,
konajcich spolone, o 47 mil. eur, v starej
mene teda o 1,5 mld. korn. Je to porovna-
ten s Meiarovmi privatizanmi rabova-
kami. Ale sme tu dnes aj preto, lebo vtedaj
aj dnen premir pn Robert Fico odmieta
poveda pravdu o tomto pinavom kefte. Ro-
zumiem tomu, e 47 mil. eur je mono pre
niekoho mlo, pre niekoho mono nieo, o
om sa neoplat rokova. Ale s to peniaze,
ktor mohli s na zvenie platov uiteov,
s to peniaze, ktor mohli s na zvenie pla-
tov sestier, alebo, ak chcete, s to peniaze, za
ktor sme nemuseli potom zavdza vyslove-
ne hlpu daov licenciu.
Dnen schdza by sa nemusela kona,
keby Smer nebol zablokoval rokovanie mi-
moriadnej schdze k emisim a keby bol b-
val vyuil prleitos ponknut opozciou,
rokujme o tom. Doneste, pni, sprvu sem na
pdu Nrodnej rady, doneste sem sprvu o
tom, ako sa predvali emisie, doneste sem
sprvu o tom, ako sa rozdeovali zisky z tohto
predaja a mohli sme o tom pokojne, normlne
debatova. Dvakrt ste to svojou vldnou v-
inou odmietli a dnes ste navrch dali tomu
korunu, ke ste si stanovili asov limit, do-
kedy chcete s riei in problmy, kedy u
vlastne nebudete ma as na parlament.
Pozrime sa na to, akm inom sa tto sch-
ma dala do pohybu, tto schma, pri ktorej
sme prili vetci o 47, resp. 50 mil. eur. V
roku 2007 koalcia veden prve pnom pre-
mirom Robertom Ficom prijala novelu z-
kona, ktor umonila predva emisn kvty
aj sprostredkovane. Dovtedy to bolo mon
bu priamo tm, ktor ich priamo spotrebuj,
alebo cez burzu. To, e tam bolo mon da
prostrednka v roku 2007, u je dielom vte-
dajej vldnej viny, resp. vldy Roberta
Fica. Je to nieo, o vrazne znilo transpa-
rentnos celho obchodu, lebo umonilo za-
sun prostrednka do tohto predaja, o sa aj
neskr stalo. Preto hovorm, e keby to bola
organizovan skupina, o by sa malo poda
ma aj poriadne vyetri, tak by sa malo zaa
u v roku 2007, lebo za vldy Mikula Dzu-
rindu to bolo nastaven tak, aby sa to pred-
valo transparentne.
Napriek tomu, e Ficova vlda prve tento
zkon zmenila, Fico pri obhajobe ministra i-
votnho prostredia pna Jna Chrbeta klamal.
Tvrdil, e minister Chrbet, ktor rozhodoval
o emisnch kvtach, postupoval presne poda
toho zkona, ktor prijala predchdzajca
vlda. Ale to nebolo posledn klamstvo v
tomto prpade.
alm krokom celho tohto podvodu bolo,
e vlda vzala na vedomie liv sprvu pri-
praven ministrom ivotnho prostredia J-
nom Chrbetom. Psalo sa v nej, e spolonos
Interblue Group ponkla sumu 6,5 eura za
tonu CO
2
jednotiek a v objeme 10 mil. ton,
o bolo Ministerstvom ivotnho prostredia
SR akceptovan. Ministerstvo vak v skuto-
nosti predalo nie 10, ale 15 mil. ton emisi a
nie za cenu 6 eur 5 centov, ale 5 eur 5 centov,
to vetko v situcii, ke susedn krajiny pre-
dvali za vye dvojnsobok ceny.
Prve vo vpovediach na polcii, a ke si
vyiadate, pn premir, ten protokol o uza-
vret vyetrovania, zistte, pracovnci minis-
terstva hovorili o tom, e im bola znma cena,
za ak sa to predva v echch, na Ukrajine
a inde, a e t cena bola dvojnsobn. Hovo-
rili, e chodili na fra, kde sa tto cena hovo-
rila, hovorili o tom, e boli vetky tieto ma-
terily spracovvan mimo nich samotnch.
Hovorm o tom preto, lebo sme tu preto, aby
sme vyvodzovali politick zodpovednos. A
politickou zodpovednosou je, e ste tam mali
ttnych tajomnkov, mohli ste sa ich opta,
ak cena tam je a o vetko o tom minister-
stvo samozrejme vie.
Zmluva samotn bola ako dostupn, ale
na druhej strane priiel moment, kde ste mohli
ako premir zasiahnu a nezasiahli. Pn mi-
nister Chrbet totito 5. mja navrhoval, aby
vlda rozhodla o ukonen tejto zmluvy, vr-
ten predanch emisi a vrten peaz na Slo-
vensko tak, aby sa mohli preda transparent-
ne. Toto je nieo, o ste odmietli, pn premir.
Vy osobne ste prevzali politick zodpoved-
nos za to, e predaj bude pokraova alej.
Zopakujem, minister ivotnho prostredia
vm navrhol, aby bol zruen predaj, aby sa
predan emisn povolenky vrtili nasp na
1. JANURA 31. MARCA 2014
7. janura Prezident SR Ivan Gaparovi
udelil pri prleitosti 21. vroia vzniku samo-
statnej Slovenskej republiky ttne vyznamena-
nia. Ocenil nimi prcu 16 osobnost z rznych
sfr spoloenskho ivota.
8. janura Kancelria Nrodnej rady SR
chyst pokraovanie rekontrukcie Bratislavsk-
ho hradu. St by mala 29 milinov eur bez
DPH. Predpoklad to verejn sa, ktor zve-
rejnila Kancelria NR SR vo vestnku verejnho
obstarvania. Rekontrukcia Hradu m prebieha
v dvoch etapch. Tka sa bude hradnho palca
a objektov v jeho areli.
23. janura Vyjadri vne znepokojenie
nad postupom vldy z 8. janura, ke nebolo ve-
rejnej ochrankyni prv Jane Dubovcovej umo-
nen prehovori, navrhn predsedovi NR SR
Pavlovi Pakovi (Smer-SD) prerokovanie mimo-
riadnej sprvy ombudsmanky o monom poru-
ovan zkladnch prv a slobd a poiada vl-
du o uspokojiv vyrieenie sdla verejnho
ochrancu prv. Toto s ciele mimoriadnej sch-
dze NR SR, ktor svojimi podpismi iniciovali
strany udovej platformy (SDK-DS, KDH,
Most-Hd).
29. janura Predseda Nrodnej rady SR Pa-
vol Paka (Smer-SD) otvoril rokovanie mimo-
riadnej schdze parlamentu, ktor iniciovali
opozin strany zdruen v udovej platforme
(SDK-DS, KDH, Most-Hd). Dvodom na jej
zvolanie bol postoj vldy k verejnej ochrankyni
prv Jane Dubovcovej.
30. janura Nrodn rada SR vyjadruje
vne znepokojenie z pokusov o zneuitie tmy
minuloronho policajnho zsahu v rmskej
osade Moldava nad Bodvou na vytvranie pro-
tirmskych a protipolicajnch nlad. Uznesenie
v takomto znen 84 hlasmi prijal parlament na
zver mimoriadnej schdze, ktor iniciovali
opozin poslanci pre spsob, ako sa vlda za-
chovala k verejnej ochrankyni prv Jane Dubov-
covej.
Parlament zrove zobral na vedomie uzne-
senie vldy z 8. janura. Dubovcov sa vtedy na
rokovan kabinetu zastnila, nedostala vak slo-
vo. Vlda vtedy kontatovala, e verejn ochran-
kya prv nepostupovala zkonnm spsobom
a nemala sa na vldu obraca.
Opozcia toto uznesenie kritizovala. Alojz
Hlina (nezaraden) ho oznail za symbolick
facku ombudsmanke.
4. februra Mimoriadna schdza Nrodnej
rady SR ku kauze emisie trvala len niekoko mi-
nt. Poslanci Smeru-SD toti poda oakvania
neschvlili program rokovania. Na dnenej tla-
ovej konferencii im to odporal predseda vl-
dy Robert Fico (Smer-SD). Okrem inho pove-
dal, e Smer-SD nem s kauzou ni spolon a
na mimoriadnom rokovan by sa len vylievali
vedr piny.
Diskusiu iniciovali opozin strany zdruen
v udovej platforme (KDH, Most-Hd, SDK-
DS) spolu s niektormi nezaradenmi poslan-
cami. Cieom opozcie bolo vypou si inform-
cie o vyetrovan emisnej kauzy z ias prvej vl-
dy Roberta Fica a zverejnenm zoznamu osb a
V novembri 2008 ministerstvo ivotnho prostredia ovldan
nominantmi SNS a americk garov firma Interblue Group
podpsali zmluvu o predaji emisnch kvt oxidu uhliitho typu AAU
pre obdobie rokov 2008 2012 za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko
predalo 15 milinov ton emisnch limitov za pribline 75 milinov eur.
Poda opozinch poslancov prilo Slovensko tmto obchodom
o 47 milinov eur. Spota to chceli vtedajiemu a sasnmu
premirovi. Kandidtovi na hlavu ttu pred prezidentskmi
vobami. S oakvanm vsledkom.
Ke krajine nechba
47 milinov eur
66
Slovensko, aby sa peniaze, ktor boli zapla-
ten, vrtili tomu, kto ich zaplatil, a aby ob-
chod prebehol transparentne. Vy ste to od-
mietli, ministra ste odvolali a nechali ste ob-
chod bea alej.
o je menej verejne znme, je, e aj al
minister Tursk hovoril, e nedostal od vs
iadne pokyny na to, aby ste zmluvu vypove-
dali. Povaujem to za kov. To znamen,
v ase, ke u bolo znme aj poda bvalho
eskho ministra ivotnho prostredia, aj pod-
a aktulneho eskho ministra ivotnho pro-
stredia, e emisie sa daj preda za dvojnso-
bok, tak vy ste odmietli, respektve nezatlaili
na vlastnch ministrov, aby tento obchod zru-
ili. Mimochodom, keby ste sa nhodou vy-
hovrali, e to boli ministri SNS, boli tam ete
al dvaja vai nominanti, pn aplovi a
pn Medve, ktor ten obchod zrui mohli.
Stle aj z toho policajnho protokolu je zrej-
m a vetci o tom hovoria, e by ten obchod
boli bvali zruili. Nech sa pi si to preta.
Nie je pravda, e ten obchod musel dobeh-
n.
Rbert Fico, predseda vldy (Smer-SD):
o ste robili dva roky?
Pokia ide o druh dvod, pre ktor pova-
ujeme tto schdzu za zbyton, je, e v pr-
pade prpadu predaja emisnch limitov, o kto-
rch hovoril pn poslanec Freo, dolo k jas-
nmu vyvodeniu politickej zodpovednosti.
Dolo nielen tm, e prebehli dvoje parla-
mentn voby, ale ja som pristpil k odvolaniu
dvoch ministrov koalinho partnera a nako-
niec som odal cel ministerstvo ivotnho
prostredia koalinmu partnerovi. Kto z vs
by si to dovolil vo vlde Ivety Radiovej? Kto
z vs by si to dovolil v inch vldach, kde ste
boli zlepen tridsiati, tyridsiati pohromade?
Nikdy. Politick zodpovednos bola vyvoden
v takom rozsahu, ako sa ete nikdy nestalo,
nikto nezobral koalinmu partnerovi cel
ministerstvo spod jeho kontroly a neprevzal
ho do vlastnho portflia. My sme to jedno-
ducho urobili.
Dmy a pni, tento prpad je jasne spojen
so Slovenskou nrodnou stranou a ja teraz po-
uijem jedno porovnanie. Pamtme sa na
prpad Daovho riaditestva v Koiciach. A
pamtm sa naprklad aj na to, ako bola tla-
ov konferencia a na tlaovej konferencii se-
del minister vntra, vtedy pn Lipic. A ke
sa ho sptali, ako chce komentova tto kau-
zu, tak urobil toto (tlesknutie rukami), to bolo
vetko. Ostatn koalin partneri boli ticho,
nikto tto kauzu si nedovolil komentova.
ie my sme vyvodili politick zodpovednos
voi nmu koalinmu partnerovi a po ty-
roch, piatich rokoch, znovu prichdza nejak
schdza Nrodnej rady Slovenskej republiky.
Vy ste ignorovali, o sa dialo v Koiciach,
lebo ste sa bli, e djde k rozpadu vldnej
koalcie. To je presne to ist. To je presne to
ist, dmy a pni, ako keby sme my dali teraz
nvrh na odvolanie podpredsedu Nrodnej
rady pna Figea a by sme ho obviovali za
politicky zodpovednho za kauzu Daovho
riaditestva v Koiciach. Je to presne o tomto
istom. Je to jednoducho absurdn, zbyton
schdza, ktor ste vyvolali.
al dvod, pre ktor povaujeme tto
schdzu za plne zbyton, je to, e predsa
ste boli dva roky vo vlde. Ve ste mali mi-
nistra vntra. A navye musm poveda, e to,
o bolo zverejnen v mdich, ste vetko mali
k dispozcii. Predsa je zrejm, e pn Fige
u v roku 2010 rozprval v televznej relcii
s podpredsedom vldy Kalikom o existen-
cii akhosi zoznamu. Mdi sa tvrili, e
prakticky kad mdium m nieo, a bolo to
presne to, o ukazoval pn Lipic. Tak potom,
o ste robili dva roky?! Dva roky ste mali k
dispozcii komplet represiu, vyetrovacie or-
gny, vetko ste mohli robi. Dva roky ste sa
toho nedotkli. Potom ste dva roky boli ticho,
aj teraz a zrazu je p tdov pred prezident-
skmi vobami, pome na emisn kauzu. Je
to tak prehadn, tak smiene a tak zbyton.
Pn predseda, povedali ste, e je zvltne,
ke vlda hovor o tom, e cieom tejto sch-
dze je tok na prezidentskho kandidta, a
potom ste tomu venovali aj pomerne vznam-
n as svojho prejavu, ke ste chceli ete aj
verejnosti oznmi, e preo neme by kan-
didt Smeru-socilna demokracia zvolen.
Prosm vs, komu prospieva tto vaa po-
sadnutos? Tto schdza prospieva Slovens-
ku? Nie! Komu prospieva? Vm? Poda ma
neprospieva ani vm, pretoe ni mimoriadne
sa nestane, len zvyujete naptie spolonosti,
ktor nikto nepotrebujete.
Robert Kalik, minister vntra (Smer-
SD): Schdza je o prezidentskej kampani
Nvrh skupiny poslancov NR SR na vyslo-
venie nedvery predsedovi vldy SR Rober-
tovi Ficovi vlda vnma ako snahu otvori pr-
pad predaja emisnch limitov spred piatich
rokov, ktor sa tkal vtedajieho koalinho
partnera Slovenskej nrodnej strany, s cieom
zneui tento prpad na tok proti predsedovi
vldy Slovenskej republiky. Predseda vldy
Robert Fico v roku 2009 vyvodil politick
zodpovednos a prezidentovi Slovenskej re-
publiky podal nvrh na odvolanie dvoch mi-
nistrov za Slovensk nrodn stranu a na z-
klade politickho rozhodnutia bol rezort mi-
nisterstva ivotnho prostredia odobrat z
gescie Slovenskej nrodnej strany.
Od toho asu sa uskutonili dvoje voby.
Takmer dva roky bola vo vlde opozcia, kto-
r mala priestor na to, aby prpad vyetrila,
alebo zverejnila zoznamy firiem, ktor v pre-
daji emisi figurovali. V tomto obdob sa vak
v predmetnej veci nevykonalo ni. Na zklade
parlamentnch volieb bola 4. aprla 2012 vy-
menovan nov vlda na ele s jej predsedom
Robertom Ficom. V tomto kontexte dvody
podania nvrhu skupiny poslancov na odvo-
lanie predsedu tejto vldy, ktor bol doruen
predsedovi Nrodnej rady Slovenskej repu-
bliky 7. februra 2014, teda p tdov pred
prezidentskmi vobami, vlda povauje za
vykontruovan a nepravdiv, ako snahu po-
kodi kandidta strany Smer-socilna demo-
kracia. Na zklade toho vlda neshlas s n-
vrhom skupiny poslancov Nrodnej rady Slo-
venskej republiky na vyslovenie nedvery
predsedovi vldy Slovenskej republiky Ro-
bertovi Ficovi.
Dovote mi ete dva dodatky. Povaujem
to za naozaj aj vcelku vyznamenanie tejto vl-
de, e snate sa tto vldu odvolva za kau-
zu bvalch vld alebo bvalej vldy, o je
zaujmav. Je to asi historicky prv raz, pre-
toe v zsade vyslovujete nedveru formlne
inej vlde. Ale to je asi tandardn, pretoe
firiem, ktor dajne zbohatli na nevhodnom
predaji emisi, zisti, kto na obchode zarobil.
Zoznam poskytli Slovensku vajiarske vyetro-
vacie orgny.
4. februra Zatia o minister vntra Ro-
bert Kalik (Smer-SD) povauje za najdlei-
tej trest, ak dostan pchatelia toku v Nitre,
a nie je dleit proces, ako sa k nemu orgny
dostan, Daniel Lipic (nezaraden) vid vne
pochybenie policajnho prezidenta Tibora Ga-
para a hovor o jeho odvolan. Obaja politici o
oktbrovom toku neonacistov na nvtevnkov
nitrianskeho baru diskutovali na dnenom mi-
moriadnom zasadnut Vboru NR SR pre obranu
a bezpenos.
12. februra Predseda Nrodnej rady SR
Pavol Paka (Smer-SD) dnes otvoril mimoriadnu
schdzu parlamentu. Rokovanie iniciovali opo-
zin poslanci s cieom vyslovi nedveru pre-
mirovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) pre kauzu
predaja emisnch kvt z roku 2008 a neochotu
poslancov vldneho Smeru-SD o tejto proble-
matike na pde parlamentu diskutova.
Opozcia pripomna, e v novembri 2008 mi-
nisterstvo ivotnho prostredia ovldan SNS a
americk garov firma Interblue Group pod-
psali zmluvu o predaji emisnch kvt oxidu
uhliitho typu AAU pre obdobie rokov 2008 a
2012 za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko pre-
dalo 15 milinov ton emisnch limitov za pri-
bline 75 milinov eur. Daov poplatnci poda
opozcie prili o 47 milinov eur. Na ele vldy
vtedy stl Robert Fico, ktor neurobil ni preto,
aby obchod zastavil. Snail sa zleitosti svi-
siace s touto kauzou zakrva vtedy a taj ich aj
dnes, uvdzaj v nvrhu opozin poslanci.
13. februra Predseda vldy SR Robert
Fico (Smer-SD) ostva vo funkcii. Opozinm
poslancom sa poda oakvania nepodarilo pre-
mirovi vyslovi nedveru za emisn kauzu. Za
vyslovenie nedvery hlasovalo 49 poslancov zo
128 prtomnch, proti bolo 78 lenov snemovne,
jeden sa zdral.
23. februra Nvrh stavnho zkona, ve-
novan zvanm zmenm v justcii, m riei
oddelenie funkcie predsedu Sdnej rady SR od
predsedu Najvyieho sdu SR a stava by mala
vytvori podmienky na takzvan previerky sud-
cov. Pred novinrmi to dnes v Koiciach vyhlsil
kandidt na prezidenta SR premir Robert Fico
(Smer-SD).
Zmeny by mali vies k preskmaniu ich ban-
kovch tov, preskmaniu ich vzahov, s km
sa stretvaj, i tieto osoby s alebo nie s vy-
hovujce, dodal Fico. Poznamenal, e sasne
bol podan al nvrh stavnho zkona z diel-
ne KDH, ktor sa tka defincie manelstva a
rodiny. Pokia sa s opozciou nedohodneme, tak
neprejd ani reformy justcie, ale ani individu-
lny nvrh, ktor dnes predloil predseda kres-
anskch demokratov, vyhlsil Fico.
24. februra Opozcia neprijme ponuku
predsedu Smeru-SD a prezidentskho kandidta
Roberta Fica (Smer-SD) na spolon zmenu
stavy SR. Do parlamentu dnes predloila vlast-
n nvrh stavnho zkona. Podporilo ho 40 z
celkovo 67 opozinch poslancov.
26. februra Dohode medzi Smerom-SD
67
tto vlda zjavne neurobila iadnu chybu a
nemte jej teda o vyta, e za o ju odvo-
lvate, o je vemi dobr a akujem pekne.
Ale ja sa optam, naozaj, ke je tak vek
zujem prve dnes, pn Freo, o vy ste kon-
krtne vykonali v rokoch 2010 2012, ke
ste boli pri moci, pre to, aby ste t kauzu ob-
jasnili? o konkrtne?
Aspo tlaoveku. Aspo tlaov sprvu,
keby ste urobili. Ale ani iadnu otzku. Ani
ni. Vtedy, ke ste boli pri moci. Ani prv dva
roky tejto vldy, ani telefont, ani iados, ani
tlaovka, ni. ie serizny zujem, tyri
roky, kedy ste mohli, ste nekonali. A teraz ste
sa rozhodli, p tdov pred prezidentskmi
vobami.
Pn poslanec Matovi, o presne ste spra-
vili poas dvoch rokov, o ste boli sasou
vldnej koalcie? Koko otzok ste poloili
vtedajiemu ministrovi vntra, alebo vtedaj-
ej premirke, alebo vtedajiemu ministrovi
ivotnho prostredia? o ste pre to urobili?
Ni. Jedin tlaovka, priom vy ste znmy
mnostvom tlaoviek, ni. Ani dva roky tejto
vldy, ni. P tdov pred prezidentskmi
vobami? To no. To u je zaujmav. Samo-
zrejme, to je vec.
Ja sa vrtim k tomu, e kad z poslancov
Nrodnej rady, nielen koalin, ale aj opozi-
n, vina z nich m kontakty na ns, na mi-
nistrov, vina z nich ns me stretn tu v
parlamente, poloi otzku, pta sa. Nielen
vtedy, kedy s mdi, nielen vtedy, kedy s
objektvy kamier. S poslanci, ktor to naozaj
robia. A naozaj sa dostvaj aj k otzkam, aj
k odpovediam, ke ich to naozaj primne za-
ujma, e nejak problm chc riei. Toto
tm, e nikto k tejto otzke ani nezavolal, ani
sa o u neinformoval, ani to nerieil, ani v
ase, kedy bol vo vlde, naozaj iba potvrdzuje
fakt, e cel tto schdza je len a len o prezi-
dentskej kampani a len a len o politikren.
A to je fakt a to je pravda.
Zsolt Simon (Most-Hd): Robert Fico ne-
konal v zujme obanov
Robert Fico si vybral SNS, vybral si aj
HZDS, priom poznal ich minulos. A ke
ich poznal, tak vldol s nimi. Zostavil vldu,
a preto, aby ich mohol kontrolova, uplatoval
tzv. krov kontrolu. Na ministerstve ivot-
nho prostredia bol to minister za SNS a tt-
ny tajomnk jeden za HZDS, druh za Smer.
Teda pn Robert Fico mal pln kontrolu, Ro-
bert Fico bol ten, ktor dal nvrh na menova-
nie ministra ivotnho prostredia a na vet-
kch alch ministrov svojej vldy. Ba o
viac, vtedy, ke tto kauza vypukla, a hovo-
rme tu viac-menej o ministrovi Chrbetovi,
minister Chrbet bol u druhm ministrom v
porad na ministerstve ivotnho prostredia.
To znamen, e sa zaalo strieda, striedanie
na ministerstve ivotnho prostredia.
Dovolm si k tomu vystpi a vyjadri sa,
nakoko vo vlde Ivety Radiovej som si sa-
dol na miesto ministra pdohospodrstva a
sedel som na stolike, na ktorej v predch-
dzajcom obdob vldy Roberta Fica sa vy-
striedalo viac ako desa ministrov. Lebo boli
to ministri pdohospodrstva, boli to ministri
za ivotn prostredie a boli to ministri za re-
gionlny rozvoj, vetko to sa tam sstredilo.
A teraz pome sa pozrie, ku kauze emisie.
Kauza emisie vypukla v roku 2008. Ako, vte-
dy ako len vboru pre pdohospodrstvo a
ivotn prostredie aj s kolegom Freom sme
niekokokrt urobili poslaneck prieskum.
Osobne som niekokokrt iadal Roberta
Fica, aby zverejnil utajovan materil, ktor
na rade vldy prerokovali 15. oktbra 2008.
Tento materil znie: Nvrh na schvlenie pre-
daja priznanch jednotiek AAU. Materil bol
oznaen ako NESPRSTUPOVA. T,
ktor mali prvo tento materil sprstupni,
bol minister ivotnho prostredia a predseda
vldy. Ani jeden, ani druh tento materil ne-
sprstupnili. Sprstupnen pre verejnos tento
materil je, a odkedy som sa stal na chvu
aj ministrom Robert Fico si vybral svojich
koalinch partnerov, nikto mu nentil na krk
v roku 2006. ivotnho prostredia a poiadal
som o jeho odtajnenie, pretoe niet o skrva
a zakrva o kauze emisie.
Pokia sa pozriem na tento materil a bu-
a KDH v otzke podpory vldnej zmeny stavy
tkajcej sa justcie a iniciatve KDH zadefino-
va v stave ochranu manelstva brni len otzka
bezpenostnch previerok sudcov. Potvrdil to
predseda Smeru-SD a premir Robert Fico.
26. februra KDH je pripraven rokova
so Smerom-SD o stavnch zmench v justcii
a ochrane manelstva. Vyhlsil to predseda hnu-
tia Jn Fige. stavn zmeny v justcii pripravuje
Smer-SD a ochranu manelstva chce v stave
zadefinova KDH. KDH vak m problm s avi-
zovanmi previerkami sudcov, o ktorch f
Smeru-SD Robert Fico povedal, e jeho strana
na nich trv.
28. februra Vldny Smer-SD a opozin
KDH sa dohodli na zmench stavy SR. Pjde
o novinky v justcii a ochrana manelstva sa do-
stane do najvyieho zkona ttu. Na tlaovej
konferencii o tom informovali predseda NR SR
Pavol Paka (Smer-SD) a predseda poslaneckho
klubu KDH Pavol Hruovsk.
3. marca Vstup cudzch vojsk na zemie
Ukrajiny bez mandtu prslunej medzinrodnej
organizcie je poruenm medzinrodnho pr-
va. Na dnenej schdzke sa na tom zhodli traja
najvy slovensk stavn initelia prezident
Ivan Gaparovi, predseda Nrodnej rady (NR)
SR Pavol Paka (Smer-SD) a premir Robert
Fico (Smer-SD).
Prezident pripomenul, e podobn postoj za-
ujalo Slovensko aj v prpade Kosova. Dodal, e
najvy slovensk stavn initelia vemi pozor-
ne sleduj dianie na Ukrajine a dnen stretnutie
sa uskutonilo s cieom zjednotenia ich postojov.
Aby sme nemali rzne nzory a situciu chpali
spolone, poznamenal Gaparovi.
11. marca stavnoprvny vbor vypoul
vetkch 13 kandidtov na stavnch sudcov.
Po vypout vetkch 13 kandidtov schvlil
uznesenie, poda ktor vetci spaj zkonn
podmienky. Trom sudcom stavnho sdu Jno-
vi Lubymu, Jurajovi Horvthovi a Jnovi Aux-
tovi kon funkn obdobie 14. jla tohto roku.
Ich nstupcovia bud zvolen na 12-ron funk-
n obdobie.
18. marca Nrodn rada SR podporuje su-
verenitu a zemn celistvos Ukrajiny, vyjadruje
solidaritu s tamojm udom a ukrajinskou vl-
dou a odsudzuje poruovanie medzinrodnho
prva zo strany Ruskej federcie voi zemnej
celistvosti a nezvislosti Ukrajiny. Uvdza sa to
v texte Vyhlsenia NR SR k situcii na Ukrajine,
ktor 122 hlasmi prijali poslanci Nrodnej rady
SR.
25. marca Novinky v justcii a prenos de-
fincie manelstva ako jedinenho zvzku jed-
nho mua a jednej eny zo zkona o rodine do
stavy SR preli do druhho tania. Spolon
nvrh vldneho Smeru-SD a opozinho KDH
dnes zskal 103 zo 126 hlasov.
25. marca Minister spravodlivosti Tom
Borec (nominant Smeru-SD) ustl aj druh po-
kus opozcie o jeho odvolanie z funkcie. Za vy-
slovenie nedvery Borecovi pre kauzu jeho mi-
moriadneho dovolania v prpade odsdenho ko-
ickho exposlanca Frantika Olejnka, ktor
kandidoval aj s podporou Smeru-SD, dnes hla-
68
dem z neho citova, tento materil m uzne-
senie vldy, ktor znie: vlda schvauje predaj
nepridelench ast priznanch jednotiek
AAU. Teda emisie. Robert Fico, ke hovor,
e on o tomto obchode nevedel, ani nevedel,
ako sa to bude dia a ak m prvny zklad,
tak toto tvrdenie neobstoj, pretoe samotn
materil cituje zkon, ktor v tom ase vaka
zmene, ktor vykonala jeho vlda rok pred-
tm, umouje predva emisie nasledovne,
citujem: nepridelen as priznanch jedno-
tiek me ministerstvo preda priamo, spro-
stredkovane alebo na drabe kvt. Robert
Fico vedel, e me by predvan aj spro-
stredkovane. Robert Fico neustle iadal od
ns, v tom ase od opozcie, aby sme dali d-
kaz o tom, za koko sa predvaj emisie. Pri-
om jeho minister v tomto materili uvdza,
citujem: Momentlna hodnota kole v roz-
medz cca 18 a 26 eur za jednotku v zvi-
slosti od ponuky a dopytu. Toko citt z ma-
terilu, ktor prerokovala vlda.
To, e pn minister, to, e predseda vldy
nevedel, e komu sa to ide predva a ako sa
ide predva, op neobstoj, pretoe v mate-
rili sa pe, e kupujcim m by spolonos
Interblue Group LLC, ponkan suma 6,05
eur za tonu CO
2
jednotiek AAU v disponibil-
nom objeme pre SR. Tvrdenie kohokovek,
e nie je mon dokza spsoben kodu, je
prinajmenom zavdzajce. Zavdzajce pre-
to, lebo o mesiac po prerokovan tohto mate-
rilu bola podpsan kpno-predajn zmluva,
podpsan ministrom Chrbetom, kde je iast-
ka 5,05, teda jedno euro za tonu menej, ne
bolo v materili, ktor prerokovala a schvlila
vlda Slovenskej republiky. Ke toto nesta
vyetrovateom, aby skontatovali, e dolo
k spsobeniu kody pre obanov Slovenskej
republiky, tak neviem o?! asto sme v tom
ase povali, e aksi vajiarska spolonos
si rob nrok, a e neme ma nrok na kvtu
alebo na vkon. Robert Fico v tomto materili
dostal informciu, e spolonos m zriaden
poboku pre Eurpu so sdlom vo vajiars-
ku. Chpem po tom, ako minister v pred-
chdzajcej vlde som dal sprstupni tento
materil a je verejne prstupn medzi prero-
kovanmi materilmi na portli vldy 15.
oktbra 2008 a kad si ho m monos z tej,
stiahnu, preta chpem, e preo Robert
Fico nechcel zverejni tento materil.
Ke to dm do svislosti s tm, o povedal
kolega Galko, e Robert Fico u dostal spra-
vodajsk sprvu v roku 2007 o nevhodnosti
tejto zmluvy a tejto transakcie, je jasnm d-
kazom, e Robert Fico nekonal v zujme ob-
anov tejto krajiny, ale v zujme niekoho in-
ho, seba samho alebo niekoho zo sponzorov
Smeru. Robert Fico, keby hne nemal infor-
mciu v roku 2007 od svojej informanej
sluby o tom, e sa pripravuje takto nev-
hodn zmluva, tak minimlne mal od 15.
oktbra do 13. novembra 2008 dostaton a-
sov priestor na to, aby si preveril, e kupu-
jci je akou spolonosou, ke sa i, ke Slo-
vensk republika ide robi takto vek ob-
chod. Mal na to vetky monosti, i u polciu
alebo spravodajsk sluby, na to, aby si to pre-
veril, e sa jedn o garov spolonos. Ke
Robert Fico nezistil, nekonal, alebo vedel a
nezabrnil, je zodpovedn za to, e dolo k
pokodeniu obanov tejto krajiny.
Daniel Lipic (Nova): Pdu na keft pri-
pravila Ficova vlda
Je tu informcia, ktor doteraz nebola, aj
vaka nekonaniu prslunho vboru, verifi-
kovan, e u v roku 2008 v jli bol informo-
van spravodajskou slubou o nevhodnom
predaji emisnch kvt CO
2
do zahraniia a
ignoroval to. Nsledne pred prepuknutm kau-
zy ho osobne varovali vysok radnci minis-
terstva ivotnho prostredia, osobne ho varo-
vali na osobnom stretnut na rade vldy, e
sa pripravuje krde, obrovsk nevhodn
biznis. A ignoroval to. Premir Fico bol naj-
menej dvakrt upozornen, e Slovensk re-
publika strat na tomto predaji miliny eur,
ale postoj premira bol jasn, nemal as sa
tmito nezmyslami zaobera. A v roku 2008
za jeho prvej vldy bol potichu cel emisn
keft schvlen. Strana Smer je v kauze emi-
si a po ui. Pred nstupom prvej Ficovej vl-
dy v roku 2006 nebolo vbec mon predva
emisn kvty cez sprostredkovatesk firmu,
ktor sa na tom nsledne nabal. Bolo to mo-
n predva len na verejnej drabe. V roku
2007, 9. februra 2007 tto snemova schv-
lila novelu zkona o obchodovan s emisnmi
kvtami, v ktorej umonila, aby boli emisn
kvty predvan nielen cez drabu, ale aj cez
sprostredkovatea. Za hlasovali vetci poslan-
ci Smeru.
Ete raz, pravidl predaja emisi, ktor
umonili emisn keft, schvlila vlda Ro-
berta Fica a vldna vina v parlamente hlas-
mi vetkch poslancov Smeru v tom ase.
ie pdu na cel emisn keft pripravila vl-
da Roberta Fica a vldna vina v parlamen-
te. Obviova dnes len SNS, e to je ich kau-
za, povaujem za ist farizejstvo. Prv Fico-
va vlda pripravila novelu, smercka vina
v parlamente ju schvlila a potom, napriek
varovaniu spravodajskej sluby a vysokch
radnkov ministerstva ivotnho prostredia,
prv Ficova vlda dala pochybnmu predaju
zelen. Emisn keft bol od samotnho za-
iatku, od samotnho zaiatku kauzou vldy
Roberta Fica a kauzou Smeru. Preto tento ob-
chod na zaiatku a niekoko mesiacov Robert
Fico osobne obhajoval. Preto premir Fico v
mji 2009, pol roka po predaji emisi, o kri-
tike povedal: Nemm as sa tmito nezmy-
slami zaobera. Vroky premira, ktormi
niekoko mesiacov obhajoval emisn kauzu,
boli u iroko medializovan. A rovnako i-
roko bolo medializovan, ak farizejsk obrat
urobil, ke kauza neutchala. Zrazu to bola
kauza, zrazu si pn principilny premir na-
iel as, a zrazu to neboli nezmysly. To je sku-
ton farizejstvo. A takto farizejsk premir
chce by teraz hlavou ttu. Vlastnou hlavou
ttu.
Pavol Paka: Kontatujem, e NR SR ne-
vyslovila nedveru premirovi
128 prtomnch poslancov, 49 bolo za, 78
proti, 1 sa zdral:
Vzhadom na to, e poda l. 88 ods. 2 sta-
vy na vyslovenie nedvery vlde je potreb-
nch minimlne 76 poslancov, kontatujem,
e Nrodn rada nevyslovila nedveru pred-
sedovi vldy Slovenskej republiky Robertovi
Ficovi.
(rk)
sovalo 50 poslancov zo 131 prtomnch, o na
odvolanie lena vldy nestailo.
25. marca Poslanci Smeru-SD navrhuj pr-
snejie pravidl pre sudcov. Sprsnenie m pri-
nies novela zkona o sudcoch a prsediacich, o
ktorej parlament rokoval na konci piateho da
33. schdze. Prvna norma svis s stavnmi
zmenami, na ktorch sa dohodol Smer-SD s
KDH, a ktor dnes preli do druhho tania.
Novela riei okrem inho spsob obsadzova-
nia postov v Sdnej rade (SR) SR, postavenie
fa SR SR v svislosti s oddelenm tejto funkcie
od funkcie predsedu Najvyieho sdu SR. Prv-
na norma sa venuje aj disciplinrnej zodpoved-
nosti, boju so sdnymi prieahmi i kontrole pr-
ceneschopnosti (PN). Novela by mala zvi aj
poet podpredsedov sdov na vch sdoch,
predi funkn obdobie predsedov sdov z
troch na p rokov i umoni najmenej piatim
lenom SR SR da nvrh na odvolanie fa Sd-
nej rady.
26. marca Prezidentovi SR sa imunita rui
nebude. Poslanci Nrodnej rady SR dnes toti
odmietli novelu stavy SR z dielne OaNO,
ktor chceli hlave ttu zobra poda nich feudl-
ny preitok. Novela najvyieho zkona ttu
tie mala prezidentovi uri maximlne 60-do-
v lehotu na rozhodovanie o vymenovan i ne-
vymenovan funkcionrov.
27. marca Poslanec NR SR Radoslav Pro-
chzka (nezaraden) sa vzd svojho mandtu.
Urob tak po mjovej schdzi parlamentu. Oz-
nmil to na dnenej tlaovej konferencii s tm,
e je pripraven zaloi politick stranu a sie
ud, ktor sa poksia od obanov zska o naj-
silnejie poverenie na premenu ttu ako zlyh-
vajceho labyrintu a bremena.
27. marca Poslanec NR SR za Most-Hd
Andrej Hrniar odde z klubu Mostu-Hd a vzd
sa svojho poslaneckho mandtu. Urob tak spo-
lu s Radoslavom Prochzkom, s ktorm plnuj
budova nov politick stranu. Oznmil to na
dnenej tlaovej konferencii v parlamente.
29. marca Andrej Kiska sa stal novm pre-
zidentom SR. Rozhodli o tom obania v druhom
kole priamych prezidentskch volieb, kde bol
jeho sperom predseda vldy Robert Fico.
30. marca KDH ponech na mjov sch-
dzu parlamentu novelu stavy, ktor obmedzuje
kompetencie prezidenta. V diskusnej relcii TA3
V politike to uviedol predseda strany Jn Fige.
Navrhovan stavn zmeny v oblasti justcie
uberaj prvomoci hlave ttu. Po novom by u
prezident nemal ma monos navrhova troch
zstupcov v sdnej rade. Kompetencia m prejs
na vldu.
Predseda SaS Richard Sulk v relcii TA3 vy-
zval Smer-SD a KDH na stiahnutie novely. An-
drej Kiska dostal vemi siln mandt, a to by bol
siln podvod na volioch teraz mu obmedzi ale-
bo zni kompetencie, zdvodnil f liberlov.
Fige vzvu odmietol. Postup, ak jeho strana
zaujme k zmenm v oblasti justcie na mjovej
schdzi parlamentu, zhrnul do troch slov. KDH
bude diskutova, vylepova a novelu chce
prija.
(rk)

ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa
w
ny
pa

ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
arlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny

Lobujte
s 1. lobistickm asopisom na Slovensku
irok ponuka liekov,
vakcn a inovatvnych
terapeutickch rieen
po celom svete
110 000
Viac ako
zamestnancov
112
vrobnch
zvodov
100
Zastpenie v
krajinch sveta
SANOFI SPOLONOS ZAMERAN NA POTREBY PACIENTOV
Spolonos Sanofi m za sebou dlh histriu sprevdzan mnostvom udalost, ktor vznamne
ovplyvnili vvoj farmcie a vedy. V sasnosti je Sanofi globlnou spolonosou psobiacou
v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktor had a ponka terapeutick rieenia.
S naimi partnermi sa sname pochopi nielen zloitos ochorenia, ale tie nava pacientom,
porozumie ich potrebm a by pre nich oporou. Pretoe pacient je v samom srdci naich aktivt.
www.sanofi.sk www.sanofi.com
Photo credit: Getty Images
K
d

m
a
t
e
r
i
l
u
:

S
K
.
C
M
N
.1
4
.
0
4
.
0
1
.

V
y
d
a
n
:

a
p
r
l

2
0
1
4
sano-aventis Pharma Slovakia, s.r.o. - Einsteinova 24 - 851 01 - Bratislava - Slovensk republika - Tel.: +421 2 33 100 100 - Fax: +421 2 33 100 199

Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVIII. - CCXXIX.

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Parlamentný Kuriér - 2014 / CCXXVIII. - CCXXIX.

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

1.

lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

You might also like