1.

lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

Parlamentn
ASOPIS
Z NRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY Kurir
CCXXII. CCXXIII. SLO 2013
1993
2013
CCXXII. CCXXIII. slo 2013
PARLAMENTN KURIR
asopis z Nrodnej rady
Slovenskej republiky
Mesank, ronk XXI
Vydavate:
Slovensk nrodn reklamn
a propagan agentra, s.r.o.
v spoluprci s Nrodnou radou SR,
Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR
Adresa redakcie:
Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2.
Tel./fax: 02/54 414 544
e-mail: parkur@gtsmail.sk
frantisek.nagy101@gmail.com
(fredaktor)
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrovan MK SR . EV4085/10
ISSN 13350307
fredaktor: Frantiek Nagy
Redakcia: Anna Komov
Rbert Kotian
Zuzana Stankov
Marta Tomaoviov
Peter Zemank

Redakn kruh: Tibor Bastrnk
Helena Mezensk
Bibina Obrimkov
Peter Osusk
Ivan tefanec
Jana itansk
Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov
madar224@gmail.com
Generlny riadite: Frantiek Nagy
Asistentka riaditea: Magdalna Horkov
0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585
Riadite pre obchod a marketing:
Marin Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito: AppleStudio
Tla: WELTPRINT, Bratislava
Grafick prava: J. B. Design
Fotografie: Rudolf Bihary,
archv redakcie

Predplatn a objednvky na uverejnenie
reklamy prijma:
Slovensk nrodn reklamn a propagan
agentra, s.r.o.
potov prieinok
814 01 Bratislava 1
Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR
slo tu 2629002985/1100
DI SK2020399458
Foto na titulnej strane: Skldka odpadu Lutek
Foto: TASR
OBSAH
Predseda vldy SR
Predenie erpania eurofondov o rok je na dobrej ceste (R. Fico) 2
Slovensko-maarsk spoluprca
Mme pred sebou vek vzvy, ktor musme vyui (Rozhovor s Cs. Baloghom) 3
Ministerstvo ivotnho prostredia SR
Chrni a budova ((Rozhovor s P. igom) 5
Mono pome princp rozrenej zodpovednosti (Rozhovor s D. Jurkom) 14
Do ochrany prrody chceme zavies jasn pravidl (Rozhovor s J. Ilavskm) 24
Aj vodu treba chrni je nrodnm bohatstvom (Rozhovor s V. Ferenczom) 26
Voda ako strategick surovina ttu (Rozhovor s D. erekom) 28
Udriavanie rovnovhy v ivotnom prostred (Rozhovor s K. Vilinoviom) 29
Operan program Stredn Eurpa (Rozhovor s M. Hskom) 31
Rozvoj Slovenska a ochrana prrody zko svisia (Rozhovor s R. Rybaniom) 32
Do akej miery sa d ovplyvni kvalita ivotnho prostredia 35
(Rozhovor s K. Jankoviovou)
Slovensko trpia zosuvy a zae, envirorezort ponka rieenia (Rozhovor s V. Jnovou) 37
ivotn prostredie
propos, odpady (G. Gbel) 7
Vznamn vrobcovia elektrozariaden podporuj legislatvny zmer novho zkona... 8
(Rozhovor s A. Kovom, P. Valentom, . Strakom, O. elkom, R. Blahom)
Nov zkon o odpadoch bude krokom vpred pre ivotn prostredie na Slovensku 10
(CEPTA, SLICPEN, SZZV, MS)
Baterkov novela zkona o odpadoch je krok sprvnym smerom pre spotrebiteov 11
i ivotn prostredie (H. Craen)
Uplatovanie princpu rozrenej zodpovednosti vrobcov je tandardnm eurpskym 12
rieenm podpory triedenho zberu
Mon hrozby novho zkona o odpadoch (P. Krasnec) 15
Za vetkm s financie (Rozhovor s J. Vainom) 16
Zabrme katastrofe pre slovensk firmy! (Rozhovor s J. Zvonekom) 18
Stanovisko ANSDS k navrhovanej legislatvnej zmene zkona o odpadoch (J. Hrivnk) 19
Spolonos JAVYS chrni ivotn prostredie 25
Monosti zhodnocovania komunlneho odpadu (Rozhovor s M. Fabuom) 33
Eurpska nia
E na ceste k efektvnemu hospodrstvu (Janez Potonik) 13
Reforma spolonej ponohospodrskej politiky (SPP) (D. Ciolo) 49
Politick dohoda o novom smerovan spolonej ponohospodrskej politiky 52
Miestna samosprva
Nov zkon o odpadoch nesmie skoni na skldke (Rozhovor s J. Dvonom) 20
Nov zkon o odpadoch mus by krokom vpred (Rozhovor s M. Minaroviom) 22
Drevospracujci priemysel
Cenu drevnej hmoty treba garantova (E. Kadlec) 39
PRP, s. r. o. 42
Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
Aby sa neskzlo z dobrej cesty (Rozhovor s . Jahntkom) 40
Rozvoj spoluprce s R v agropotravinrstve (Rozhovor s M. Lacko Bartoovou) 44
Aj rastlinn vroba bola vystaven nronmu obdobiu (Rozhovor s . Adamom) 46
Agropodnikanie a Slovensko (Rozhovor s J. Vajsom) 53
Trend je dlhodob (Rozhovor s J. Mizerkom) 55
Aby kvalita podporovala aj zdrav vivu (Rozhovor s Z. Nouzovskou) 57
Aj rozvoj vidieka m priority (Rozhovor s M. Barbariom) 59
Podpora regionlneho rozvoja je vtan (Rozhovor s E. Pchom) 61
Efektvne vyuvanie monost (Rozhovor s S. Jnokovou) 64
Problmy v ponohospodrstve vhodne riei aj legislatva (Rozhovor s P. uukom) 65
Aby sa rozvjalo aj slovensk ponohospodrstvo... (Rozhovor s S. Grobrom) 67
Chov rb na Slovensku
Rybrska akciovka Slovryb jubiluje (J. Pika) 43
Slovensk ponohospodrstvo
Slovensk ponohospodri mu hospodri so ziskom (J. Drgoa) 48
Nrodn rada SR
Bud Slovci v njme vo vlastnej krajine? (Rozhovor s M. Hubom a M. Feckom) 69
Solidarita sa stle viac vytrca (Rozhovor s J. Brockom) 73
Oakvam, e SDK podpor Hruovskho (Rozhovor s P. Abrhanom) 74
Stavba roka 2013
Stavby v 19. ronku celottnej sae STAVBA ROKA (M. Brichtov) 76
Cena verejnosti 2013 (M. Brichtov) 77
Glosy Poznmky Eseje
Demokracia vo vajiarsku a na Slovensku (J. Bielik) 78
A tak nhoda sa vari ani neme pritrafi (R. Kotian)
Parlamentn dennk
Volebn zkon ako pracovn verzia a podnet na diskusiu? (R. Kotian) 80
www.parlamentnykurier.sk
P R E D S E D A V L D Y S R
2
Slovensko je na dobrej ceste zska vnimku
od Eurpskej komisie (EK), aby dostalo rok na-
vye na doerpanie eurofondov z programov-
ho obdobia 2007 a 2013. Negocicie na pde
Eurpskej nie o preden monosti erpa fi-
nann prostriedky zo trukturlnych fondov o
jeden rok prebiehaj vemi dobre.
Slovensku sa zaiatkom roka podarilo v Bru-
seli na rokovan s eurpskymi predstavitemi
vyrokova, aby spolu s Rumunskom dostalo v-
nimku a eurofondy mohlo erpa o rok dlhie.
Teraz tto vnimku mus ete odshlasi Eu-
rpsky parlament (EP).
Predenie erpania eurofondov
o rok je na dobrej ceste
Ak by bola definitvne schvlen zmena na-
riadenia tak, ako je navrhnut, znil by sa ob-
jem, ktor musme vyerpa v tomto roku, na
168 milinov eur. Ak nebude schvlen, zd sa,
e prdeme o 680 milinov eur s tm, e aj keby
SR o tieto prostriedky prila, nemusela by ich
zaplati z rozpotu. My ich nemusme zaplati
zo ttneho rozpotu, len ich nememe vyer-
pa, viac ich nebudeme mc vyui v nasledu-
jcich rokoch, preto sme rokovaniam venovali
obrovsk pozornos s prslunmi orgnmi.
Dvodom, preo sa sna vlda o tieto pro-
striedky neprs, je najm to, e zo trukturl-
nych fondov sa na Slovensku spolufinancuje
znan mnostvo investinch aktivt verejnho
sektora. Bez peaz z Eurpskej nie nevieme
prei. Takmer 80 % vetkch verejnch inves-
tci na Slovensku je financovanch z fondov
nie. Preto nm mus zlea na tom, do akej
miery vyerpme zdroje uren na obdobie
2007 a 2013 a do akej miery sme pripraven na
erpanie v rokoch 2014 a 2020, kde sme z-
skali v balk prostriedkov. Aj z tchto d-
vodov apeloval na slovenskch europoslancov,
aby v Eurpskom parlamente podporili zmenu
pravidiel erpania eurofondov pre Slovensko.
Garantujeme deficit 3 %,
so samosprvami
njdeme riee
Vlda za seba garantuje deficit tohtoronho
rozpotu na rovni 3 % hrubho domceho pro-
duktu (HDP). Jedin problm je momentlne
v oblasti samosprv, kde dochdza k odklonu
od konsolidcie. Predpokladam,e pri korektnej
spoluprci s jej predstavitemi sa vak rieenie
njde.
My mme deficit na rovni 3 %, ale ukazuje
sa, e odklon samosprvy je 0,2 %. Spustili sme
rad konkrtnych opatren. ZMOS aj VC sa
vdy sprvali korektne, urite spolone njde-
me tak rieenie, aby tento odklon nespsobil,
e to nebud 3 %, ale 3,2 %.
Rozpotu na budci rok s predpokladanm
deficitom 2,9 % by malo pomc aj postupn
oivenie ekonomiky, nielen slovenskej, ale v
celej Eurpskej nii. Nvrh, ktor v polovici
augusta predloilo ministerstvo financi, je za-
loen na najpesimistickejch odhadoch. Ale
tie odhady sa stle zlepuj. Pristpime nepo-
chybne k revzii tohto nvrhu a veci bud vy-
zera inak, pozitvnejie.
Okrem hospodrskeho oivenia prinaj
vsledky aj opatrenia vldy na boj proti dao-
vm nikom, o sa prejavuje na postupnom lep-
om vbere dan. Treba pochvli finann
sprvu, ministerstvo financi. Zd sa, e sme
naozaj zaali vrazne bojova s daovmi nik-
mi.
3
S L O V E N S K O - M A A R S K S P O L U P R C A
Slovensko-maarsk vzahy mono pr-
vom povaova za tradin, aj ke poas
vvoja naich krajn a nrodov preli mno-
hmi peripetiami. Dnes sa v Eurpe vn-
maj ako stabiln a kooperujce. Od-
zrkaduje sa to aj v hospodrskej a ob-
chodnej bilaterlnej bilancii?
Maarsko a Slovensko s svojm 700-ki-
lometrovm spolonm hraninm sekom,
ktor je najdlh v Eurpe, podobnmi kvan-
titatvnymi a kvalitatvnymi tandardmi, ob-
chodnmi a finannmi rizikami, prirodze-
nmi partnermi. V slade s tm sa ich eko-
nomick vzahy pohybuj v mimoriadne i-
rokej kle: vmena tovarov a sluieb, turis-
tick a kapitlov vzahy, vmena pracovnej
sily, regionlna spoluprca, spolon rozvoj
infratruktry.
Potencil bilaterlnych vzahov dobre cha-
rakterizuje, e dynamika rastu obchodu tova-
rov a sluieb u niekoko rokov prevyuje
priemer. Vaka tomu objem dvojstrannho
obratu vlani dosiahol 8,8 miliardy eur, m je
Slovensko po Nemecku, Raksku a Rusku
tvrtm najvm obchodnm partnerom
Maarska, km v maarskom exporte je po
Nemecku a Rumunsku, prakticky s rovnakm
objemom ako Rumunsko, druhm-tretm naj-
vznamnejm partnerom Maarska.
Pre maarsko-slovensk obchodn vzahy
je charakteristick vysok a stle sa zvyujci
podiel mikro, malch a strednch podnikov,
v obrate, ako aj vo vmene tovaru. Dleitm
prvkom tchto vzahov je aj to, e kapitlov
vzahy na rozdiel od ostatnch relci s dvoj-
strann.
Kde vidte perspektvu rozvoja naich
vzahov? Mm na mysli predovetkm
hospodrsku a obchodn spoluprcu, kto-
r sa prirodzene vyvja predovetkm v
prihraninch reginoch.
Nasledujce programov obdobie Eurp-
skej nie na roky 2014 2020 poskytuje o-
raz irie monosti rozirovania prihraninej,
regionlnej spoluprce, ktorej prioritnou lo-
hou je rozvoj infratruktry v prihraninch
reginoch, o okrem znanho uahenia nad-
vzovania obchodnch kontaktov generuje aj
vznamn investcie, vytvrajc tm alie
obchodn monosti.
Stle rastcou monosou je aj as na ve-
rejnch obstarvaniach najm v prihrani-
nch oblastiach, kde treba vyzdvihn v-
znam obstarvania verejnch sluieb v oblasti
ochrany ivotnho prostredia, zvyovanie
energetickej efektivity, ako napr. zatepovanie
verejnch budov, modernizcia verejnho
osvetlenia, skladovanie, respektve likvidcia
odpadu.
Podpora spoluprce malch a strednch
podnikov me by alm dynamizujcim
faktorom obratu a spoluprce, s osobitnm
zreteom na ich zapjanie do subdodvok au-
tomobilovho a elektronickho priemyslu, na
napomhanie ich internacionalizcie a na vy-
tvorenie spolonch podnikov.
Efektvna komunikcia, vyuvanie vo-
nch kapact, a ich integrcia do dodvate-
skch a respektve do technologickch siet
napomha oraz iria spoluprca v oblasti
klastrov. Dobrm prkladom je projekt Clus-
ter-COOP, ktor bol realizovan v rmci Cen-
trl Europe Programme s cieom zosladi
klastrov politiky ttov zastnench na vy-
ehradskej spoluprci, ale pozitvne iniciatvy
s badaten aj medzi nadregionlnymi kla-
strami automobilovho priemyslu.
Vo vzahu k budcej spoluprci by som
chcel spomen ete jeden fakt: pomocou
spomnanho rozvojovho programu sa na
spolonom maarsko-slovenskom pohrani-
nom seku zdvojnsob vzjomn dopravn
intenzita. Predsedovia vld naich krajn sa
na stretnut 2. jla dohodli na vzjomnom roz-
ren a zintenzvnen dopravy medzi oboma
ttmi. Na zklade tejto dohody pjde o naj-
v rozvojov program spoluprce v novo-
dobch dejinch naich krajn, v rmci kto-
rho v prvom kroku pripravme 46 novch
kontaktov a 14 existujcich obnovme a od-
strnime prekky na fungovanie. Zodpove-
dajca rove dopravnej infratruktry je z-
kladnm predpokladom rozvoja hospodr-
skych vzahov. Rozvoj infratruktry zlep
podmienky pre hospodrsku spoluprcu roz-
vinutejch a menej rozvinutch reginov i
miest, a to aj v oblasti ivotnch podmienok,
aby takmto spsobom zmenovali rozdiely
v hospodrskej, kolskej, kultrnej, zdravot-
nckej alebo socilnej infratruktre.
Napriek niektorm neuralgickm bo-
dom naich vzjomnch vzahoch sa d
hovori o stabilite v ich vvoji. Z pohadu
maarskho vevyslanca v susednej kraji-
ne je to skr uspokojujce, alebo vidte
priestor na pozitvny rozvoj bilaterlnych
vzahov? Je to hospodrstvo, turizmus ale-
bo kultra, o ns me ete viac zbli?
Ke hovorm o rozvoji naich vzahov,
mus spomen prv stretnutie premirov
oboch krajn, Viktora Orbna a Roberta Fica,
Mme pred sebou vek vzvy,
ktor musme vyui
Dobr susedsk vzahy, lenstvo v euroatlantickch truktrach, ktor m svoje korene v spolonom
hodnotovom systme, spolon zujmy vychdzajce zo stronej historickej a kultrnej previazanosti.
Zvzok k stabilizcii a zveniu bezpenosti stredoeurpskeho priestoru kladie pred obanov
Maarskej i Slovenskej republiky a ich reprezentcie nemal vzvy. Tie s spojen aj s monosami,
ktor maj pomc naplni cie zvyovania hospodrskej spenosti a prostrednctvom bilaterlnej
spoluprce. Dr. Csaba BALOGH, mimoriadny a splnomocnen vevyslanec Maarskej republiky sa
o tchto tmach porozprval s Petrom Zemankom.
skch i kultrnych zariaden, ich spolupra-
covnkmi, s predstavitemi miestnych samo-
sprv, politickmi i hospodrskymi ldrami v
reginoch a takmto spsobom zskavam
ucelenej pohad a sksenosti, absolvujem
nespoetne vea rozhovorov o ich ivote a
prci. Pestovanie osobnch kontaktov pova-
ujem v mojej profesii za neodmysliten, a
to predovetkm mimo hlavnho mesta. Sa-
mozrejme, e mimoriadne vek pozornos
venujem reginom, kde na Slovensku ije
prevan as obanov maarskej nrodnosti,
aby som sa oboznmil do detailov s ich ivot-
nmi podmienkami. Vaka tmto nvtevm
dostvam monos dozvedie sa z prvej ruky,
ako sa im vo vch i mench spoloen-
stvch ije, dar, aby som takto zskal o naj-
pravdivej obraz o kadodennch vzahoch,
problmoch, radostiach i starostiach. Poda
mojich monost rd vyhoviem kadmu po-
zvaniu. A poas kadej nvtevy sa snam
navtvi o najviac sdiel a miest. Mj zoz-
nam ete stle nie je pln. Najbliie mm
v plne navtvi Ruomberok a Martin. Po-
as svojich ciest som si len potvrdil nzor, e
medzi Slovenskom a Maarskom je mno-
stvo podobnost. Spolon historick skse-
nosti a regionlne pecifik prispeli k tomu,
e obania oboch krajn elia podobnm v-
zvam, o je typick predovetkm pre prihra-
nin oblasti. Je nespochybniten, e spome-
dzi vetkch obyvateov karpatskej kotliny sa
vaka tisckam spolonch vzahov a spja-
jcich nitiek prve Maari a Slovci najviac
pribliuj, a jedin rozdiel je len v jazyku.
Vychdzajc zo spolonch koreov si naj-
viac rozumieme v myslen, spolonmi zvyk-
mi, udovou kultrou a to s veci, ktor s
nm podobn. Azda s prve tieto podobnosti
prinou toho, e aie k sebe nachdzame
cestu v niektorch otzkach, ale zrove pr-
ve tieto podobnosti mu by zkladom na
zlepenie naich vzjomnch vzahov. Turiz-
mus, kultra, gastronmia ponkaj nm
oraz viac spolonch zaujmavch progra-
mov, ktor podiarkuj spolon koexisten-
ciu. Prve obianske a civiln aktivity doku
viac ne tzv. vek politika v prekonvan pr-
ernost a nespravodlivosti, ktor dokzal lo-
vek loveku spsobi v 20. storo. Tm sa
prve tieto obianske a civiln aktivity defi-
nitvne legitimizuj v naom spolonom i-
vote.
S L O V E N S K O - M A A R S K S P O L U P R C A
4
ktor sa uskutonilo v aprli 2012 vo Varave.
Na tomto vemi krtkom stretnut zafixovali
niekoko vemi dleitch princpov spolu-
prce. Daj sa zhrn do dvoch zkladnch
mylienok, a sce, e obidve krajiny potrebuj
v prvom rade spech, a preto sa treba sstredi
na tie oblasti, ktor maj predprogramovan
spen spoluprcu, a na druhej strane sa pr-
ve prostrednctvom tchto spechov doke-
me lepie spozna, a tm aj prekona pretrv-
vajce problmy. Preto je dleit ak teda
mm hovori aj o neuralgickch bodoch aby
sme popri spench projektoch boli ochotn
hovori aj o problematickch veciach a aby
sme o nich zaali rokova, respektve, aby
sme ich zaali riei a pouvali pritom eu-
rpsku cestu. V tomto, myslm si, m kad
strana rovnak nzor.
Rozvoj naich bilaterlnych vzahov je
vskutku vydlden spenmi projektmi, ale
myslm si, e sme ete zaleka nedoli na ko-
niec tejto cesty. Nae historick, kultrne ko-
rene, zemepisn blzkos, nae lenstvo v Eu-
rpskej nii a v rmci nej v schengenskom
priestore nm ponkaj tak monosti, kto-
rch spolonm vyuitm meme na dlh
obdobie zdynamizova nae vzjomn vzahy.
Spomnan hospodrske, turistick i kultr-
ne vzahy meme bezpochyby rozri o ob-
las spolonej ochrany ivotnho prostredia,
mm na mysli ochranu spolonho prrodn-
ho pokladu, ktorm s zsoby pitnej vody,
alebo ochranu proti povodniam. Spolone do-
cielime lepie vsledky aj v boji proti neza-
mestnanosti, ak naprklad dosiahneme viu
priechodnos hranc, ak budeme podporova
rozvoj dopravy, i domcich malch a stred-
nch podnikov a ich vzjomn spoluprcu.
Naastie tieto zmery s v slade s princpmi
kohznej politiky Eurpskej nie, m dok-
eme v nasledujcich siedmich rokoch vyge-
nerova dostatok peaz na rozvoj cezhrani-
nej spoluprce.
Svoju misiu na Slovensku ste zaali v sep-
tembri 2011 a odvtedy ste precestovali
pravdepodobne cel Slovensko. Ak mte
dojem z naich reginov? Kde je najviac
viditen spoluprca predovetkm cez
kultrne a vzdelvacie aktivity. Ak maj
perspektvu? Ak s vae osobn ambcie
a vzie?
Vskutku sa snam o to, aby som spoznal
o najviac z vaej krajiny, aby som si tak uro-
bil o najkomplexnej obraz o Slovensku.
Krok za krokom postupne navtevujem vet-
kch osem samosprvnych krajov, ich sdla
a alie mest. Okrem stretnut s vedcimi
predstavitemi krajov sa stretvam s prim-
tormi, predstavitemi cirkv, riaditemi kol-
5
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
Pri nstupe do funkcie ste si vytili cie ze-
fektvni prcu ministerstva ivotnho pro-
stredia a jeho intitci. Odzrkadlilo sa to
u v dosiahnutch vsledkoch? o povau-
jete za spech?
Podarilo sa nm postupne zefektvni sys-
tm prce ministerstva a podriadench orga-
nizcii a tm zni nklady. Dokzali sme ob-
novi erpanie eurpskych peaz z Opera-
nho programu ivotn prostredie pre rzne
oblasti vrtane vekch vodrenskch projek-
tov za desiatky milinov eur. Podarilo sa nm
odvrti viacer pokuty, ktor SR hrozili od
Eurpskej Komisie pre (ne)konania z minu-
losti. Osobitn rados mm z toho, ako sa
osvedila nov protipovodov ochrana Bra-
tislavy, ktor len nedvno dobudoval Sloven-
sk vodohospodrsky podnik, rezortn orga-
nizcia nho ministerstva. V ostrej skke po-
as jnovej vekej vody obstla na vborn.
Zachrnila mnohomilinov hodnoty v hlav-
nom meste a jednoznane preukzala potrebu
a efektvnos budovania protipovodovch
diel.
Na ich budovanie vak treba nemal finan-
cie. Dlhodobo poukazujete na ich nedosta-
tok. D sa oakva zlepenie, aj vzhadom
na preukzan innos protipovodovch
opatren a stle nestabilnejie klimatick
pomery s vym vskytom povodn?
Na Slovensku mme 559 geografickch ob-
last, ktor potencilne ohrozuje vek voda.
Sektor vodohospodrstva je za poslednch 10
rokov finanne podhodnoten asi o 450 mili-
nov eur. Aj prklad Bratislavy, kde sa vaka
novovybudovanej protipovodovej ochrane
podarilo eli vekej vode, jasne preukzal, e
vodohospodrske opatrenia maj vek v-
znam a rezort ich povauje za jednu z priort.
Ministerstvo vyuva na boj proti povodniam
eurpske peniaze v rmci Operanho progra-
mu ivotn prostredie. Iba v tomto roku je to
48 milinov eur. Z pripravovanho operanho
programu pre ivotn prostredie na roky 2014
2020 by Slovensko chcelo na protipovodo-
v ochranu zska 400 milinov eur. Protipo-
vodov diela sa vak financuj aj z vlastnch
zdrojov Slovenskho vodohospodrskeho pod-
niku. Okrem toho diskutujeme aj o protipo-
vodovch opatreniach na loklnej rovni.
Bud tu menej nron opatrenia, naprklad
rozrenie alebo prehbenie koryta mench to-
kov, ktor mu pomc ako prevencia. Pri
kadom z tchto projektov bud vodohospo-
dri aktvne spolupracova s obcami.
Vrtim sa ete k spomnanm eurofondom.
Ich nedostaton erpanie je na Slovensku
stle diskutovan problm. Tka sa aj Ope-
ranho programu ivotn prostredie. Hro-
z nm, e eurpske peniaze nestihneme vy-
ui?
V zujme plnho vyerpania tchto finan-
nch prostriedkov sme prijali sbor adresnch
opatren, naprklad revziu OP P, zabezpee-
nie o najrchlejieho uzatvorenia zmlv o po-
skytnut nenvratnho finannho prspevku
aj vo vzahu k tzv. vekm projektom, vyhl-
senie vziev vo vke zostvajcej alokcie,
zadefinovanie monosti vyuitia tzv. zsob-
nka projektov a podobne. Zrove Slovensk
republika poiadala orgny Eurpskej nie o
predenie lehoty na vyerpanie zvzkov ro-
kov 2011 a 2012 o jeden rok. V prpade schv-
lenia tohto nvrhu by sa vrazne zvila mo-
nos vyerpania takmer celho objemu financi
z OP P.
Ktor strategick materily s pre minis-
terstvo v sasnosti najdleitejie a preo?
V najblich mesiacoch dokonme prpra-
vu plne novho zkona o odpadoch, ktor po-
sunie Slovensko v tejto oblasti medzi modern
eurpske krajiny. Odpadov hospodrstvo by
malo po novom psobi na princpe tzv. roz-
renej zodpovednosti vrobcov a dovozcov.
Cie je jasn odpad viac separova a zhod-
nocova, menej skldkova. Nov zkon m
ambciu motivova k tomu, aby nevznikali
iadne skldky a ak, tak minimlne a leglne.
Z komunlneho odpadu z bench domcnosti
Chrni a budova
O lohch Ministerstva ivotnho prostredia SR sme s nstupom vldy Roberta Fica
pred asom hovorili s ministrom Petrom igom. Dnes sa k nim vraciame. Je zaujmav vedie,
ako sa ich dar napa a ako rezort reaguje na vzvy najnovch udalost, naprklad
na jnov povode na Dunaji. Rozhovor s ministrom ivotnho prostredia SR Petrom IGOM
pre Parlamentn kurir prina redaktorka Anna Komov.
Podobne ako ostatn krajiny E, aj my
chceme prenies povinnosti za odpad na v-
robcov a dovozcov. Recyklan fond nenesie
iadnu zodpovednos za plnenie stanovench
limitov a v tejto chvli sa jav sa ako nesyst-
mov prvok. Fond nezanikne zo da na de.
Ministerstvo m pripraven prechodn obdo-
bie troch rokov. Chceme nastavi systm tak,
aby tie lohy, ktor plnil fond, prebrali a plnili
kolektvne organizcie, ktor si zaloia vrob-
covia a dovozcovia. Rezort chce vytvori aj in-
forman systm , ktor zmapuje toky odpa-
dov, aby sme mali jasn a transparentn evi-
denciu. Sasn daje s asto nepresn a ne-
pln, je mon, e aj elovo skreslen.
Kedy sa d oakva dokonenie problema-
tiky odpadov?
Paragrafov znenie novho zkona o odpa-
doch chceme predloi na rokovanie vldy do
konca roka. Ak bude proces jeho schvaovania
plynul, zkon by mohol nadobudn innos
v polovici roka 2014.
Eurpska nia, ktorej sme lenmi, neustle
sprsuje normy na ochranu ivotnho pro-
stredia. Zvyovanie podielu energie vyro-
benej z obnovitench zdrojov energie, nov
smernica o priemyselnch emisich, systm
obchodovania s emisiami sklenkovch ply-
nov, to vetko s na jednej strane cesty k
istejiemu ivotnmu prostrediu, na dru-
hej strane vak mu spsobova problmy
naej ekonomike. Ako njs rozumn kom-
promis?
Myslm si, e je mon dosiahnu zelen
rast, ktor bude efektvny a schopn vytvra
nov pracovn miesta. To by mal by ten kom-
promis. Podporujem, aby E bola ldrom ze-
lench tm, avak nie za cenu zniovania kva-
lity ivota ud a konkurencieschopnosti naich
podnikov. nia neme pri prijman zelench
opatren postupova izolovane, mus sa sprva
realisticky v zujme zachovania svojej konku-
rencieschopnosti. Na globlnom trhu s toti
aj krajiny, ktor sa do zelenej politiky prli
nezapjaj, nie s tak viazan povinnosami a
obmedzeniami, a preto mu uspie svojou
lacnejou produkciou na kor naej. Slovensko
je otvoren ekonomika. Aj preto sa prihovram
za obozretn zelen politiku nie, aby sme ne-
pokodili vlastn ekonomiku, jej konkuren-
cieschopnos a neohrozili pracovn miesta.
Ako sa d dosiahnu ete zdravie a istejie
ivotn prostredie na Slovensku, ako je to
v krajinch E?
Predovetkm tak, e si to obyvatelia Slo-
venska vezm za svoje. asto sa ma novinri
ptaj, ako chceme ud printi, aby separo-
vali odpad, nevytvrali ierne skldky, nepod-
vdzali pri odhlasovan starch ut a podobne.
Ak sa budeme pozera na ochranu nho spo-
lonho ivotnho prostredia ako na nieo, o
pod hrozbou sankci musme robi, ani vek
a porn snaha celho nho rezortu nm me-
dzi najistejie a najekologickejie krajiny ne-
pome. ist vzduch, vodu, pdu a priazniv
prostredie pre ivot musme v prvom rade
chcie a by ochotn preto nieo urobi.
a 85 percent kon na skldkach a len zvyok
sa zhodnocuje etrnejm spsobom k ivot-
nmu prostrediu. V zpadnch krajinch ako
Raksko i kandinvia je pomer presne opa-
n a prve k nim sa chceme pribli.
V rmci pripomienkovania nvrhu novho
zkona sa diskutuje najm o nvrhu zak-
za vkup kovovho odpadu od obanov pre
vysok poet krde a tie o nvrhu zrui
Recyklan fond. Pri tomto nvrhu sa hr
o recyklan poplatky uren na zber a
zhodnotenie odpadu, ktor obania platia
v cench vrobkov. Kee ide rone o st-
milinov iastky, ako tt zabezpe, aby
sa prjmy z recyklanch poplatkov vyuili
na stanoven el?
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
6
ENVI-PAK oslavuje
DESA ROKOV
na slovenskom trhu.
akujeme za podporu a spoluprcu partnerom,
klientom a verejnosti, ktor spolu s nami rozvjaj
systm triedenho zberu odpadov z obalov
a vytvraj tak istejie Slovensko.
www.envipak.sk www.zelenybod.sk
7
I V O T N P R O S T R E D I E
V obidvoch prpadoch sa potom oban
pta, ak systm to v tejto oblasti na Sloven -
sku vlastne mme? Kto ho riadi a zodpoved
za jeho celkov vsledky na rovni celej re-
publiky? A ako potom vyzeraj tak celkov
vsledky na celottnej rovni v porovnan s
ostatnm ttmi E?
propos, sklo.
o hovor graf s dajmi o miere recyklcie
skla v Eurpe r. 2011:
Vetropack poprednho eurpskeho vrobcu
obalovho skla, kam okrem materskho z-
vodu vo vajiarsku patria aj zvody v Ra-
ksku, Chorvtsku, eskej republike a na
Ukrajine. Sklre v Nemovej je jej vznam-
nm lenom v roku 2012 vyprodukovala
cca 444 mil. ks sklench obalov vo viacerch
farebnch vyhotoveniach, z ktorch bolo viac
ako 42 % urench na export. Pri vrobe no-
vch sklench obalov sa recykluj tie star,
podmienky pre ochranu ivotnho prostredia
v E. Na jej zklade prijala Slovensk repu-
blika zkon . 119/2010 Z.z. tzv. zkon o
obaloch a zkon . 223/2001 Z.z. tzv. zkon
o odpadoch.
Vo vetkch krajinch patriacich do ES, v
ktorch psob skupina Vetropack (A, CZ,
SR), je nrodn legislatva postaven na spo-
menutej eurpskej smernici . 94/62/ES.
V porovnan so SR je vak v tchto kraji-
nch, ako aj vo vajiarsku, vrazne odlin
spsob aplikcie tohto druhu legislatvy. Z-
sadn rozdiel spova v tom, e tu zo strany
ttu existuje dsledne fungujci systm kon-
troly materilovch a finannch tokov.
V ronch sprvach o stave P na Sloven -
sku sa dlhodobo kontatuje, e a 75 % ko-
munlnych odpadov a 70 % tch ostatnch
(nie komunlnych) sa na Slovensku znekod-
uje skldkovanm. Nepriamo to evokuje n-
zor, e plnenie limitov recyklcie preukazuj
zodpovedn subjekty neoverenmi a praktic-
ky aj neoveritenmi dokumentmi.
Informcie o miere zberu, triedenia a recy-
klcie odpadov zo sklench obalov sa v spo-
menutch krajinch zverejuj na celottnej
rovni na rozdiel od Slovenska.
Kee existujci systm v SR nezachyt
vetok odpad a jeho vina kon na skld-
kach, asto neleglnych, je nejeden slovensk
recykltor nten zhodnocova odpad aj z
inch krajn. Slovensko tm nechtiac pln lo-
hu skldky Eurpy.
Sprvne nastavenie a fungovanie systmu
zberu, triedenia a zhodnocovania recyklcie
odpadov na Slovensku obsahuje pritom ob-
rovsk pozitvny potencil, a to nielen sme-
rom k ivotnmu prostrediu, ale aj v socilnej
oblasti. Umonil by toti vytvori aj pomerne
vek poet stabilnch pracovnch miest pre
nzko kvalifikovan pracovn sily, ktor pred-
stavuj vznamn as v truktre nezamest-
nanch na Slovensku.
Nezaslili by si tieto fakty viac pozornos-
ti?
Ing. Gregor GBEL
generlny riadite
Vetropack CZ + SK
propos, odpady
Na Slovensku si oban na ne spomenie vtedy, ke je potrebn zvi niektor z poplatkov svisiacich
s ich zberom, triedenm alebo zhodnotenm/recyklciou. V tom horom prpade vtedy, ke povodne
vyplavia z doln a strn haldy odpadov, na odstrnenie ktorch nem samosprva peniaze.
Zo veobecnho pojmu odpady prech-
dzame tak ku komodite, ktor m pre Slo-
vensko osobitn vznam. Ide o sklo, a to naj-
m obalov.
Spolonos VETROPACK NEMOV,
s. r. o., je vrobcom obalovho skla, ktor m
s tmto druhom odpadu svoje bohat skse-
nosti. Slovensk sklre je lenom skupiny
pouit pridvaj sa k zkladnm surovi-
nm vo forme repov. Tch repov, ktor vy-
generuje a prinesie k nm systm zberu a trie-
denia.
Vaka tmto sksenostiam preto perma-
nentne ponkame pre sklo, pecifick komo-
ditu odpadov, nielen odpovede na vyie na-
stolen otzky, ale aj nvrhy, ako napredova.
Potrebn know-how vychdza zo sksenost,
ktor skupina Vetropack mimochodom pio-
nier v oblasti recyklcie skla vo svete na-
dobudla pri zakladan tchto systmov vo
vajiarsku i v Raksku a podieala sa na
ich rozvoji aj v alch krajinch (esk re-
publika, Chorvtsko).
V svislosti s eskou republikou je potreb-
n zdrazni, e pri rozdelen bvalho spo-
lonho ttu v roku 1993 sme v oboch teraz
u samostatnch krajinch vychdzali z rov-
nakho stavu legislatvy a systmovho na-
stavenia na celottnej rovni. Uveden graf
jasne ukazuje dnen rozdiel.
V Eurpskej nii je zkladnm prvnym
predpisom pre oblas odpadov z obalov smer-
nica . 94/62/ES, ktorej cieom je vytvori
Zdroj: FEVE Eurpska federcia vrobcov sklench obalov







I V O T N P R O S T R E D I E
8
o s poda vs hlavn pozitva legislatvneho
zmeru zkona o odpadoch oproti sasnej le-
gislatve?
Alexander Kov, ETALUX: Nov nvrh zkona
smeruje k harmonizcii prvnych predpisov Slo-
venska s prvnymi poiadavkami Eurpskej nie.
Tm vytvra predpoklady na spravodliv sa
medzi vetkmi subjektmi na jednotnom eurp-
skom trhu, vrtane subjektov nakladajcich s od-
padmi. To v konenom dsledku bude prnosom
pre vetkch Slovkov nielen v podobe predch-
dzania sankcim zo strany Eurpskej nie, ale naj-
m v podobe innejej ochrany ivotnho pro-
stredia a v podobe ochrany tuzemskch vrobcov
a dovozcov, o povedie k udraniu, prp. alej
tvorbe novch pracovnch miest.
Cel systm zabezpeenia povinnosti vrobcov
a dovozcov by mal by poda MP SR zabezpe-
ovan uplatovanm princpu rozrenej zodpo-
vednosti vrobcov a dovozcov, tak ako je to ob-
vykl v inch lenskch ttoch E. Ministerstvo
vypracovanm zmeru jasne deklaruje svoj zujem
riei skuton problmy ochrany ivotnho pro-
stredia v oblasti odpadovho hospodrstva. Chce
posilni dohad orgnov ttnej sprvy, implemen-
tova hierarchiu odpadovho hospodrstva a vy-
tvori elektronick informan systm.
V mji ENVIDOM inicioval hromadn pripo-
mienku s cieom zska podporu verejnosti k
legislatvnemu zmeru, priom okrem vyie
uvedench pozitv zmeru ste uviedli mon
znenie cien spotrebiov. Ako a kedy sa zmeny
v zkone o odpadoch prejavia na cench spot-
rebiov?
Peter Valent, ENVIDOM: Ak sa podar navrho-
van legislatvny zmer zkona vhodne naformu-
lova do paragrafovho znenia zkona o odpadoch,
zefektvni sa proces zberu a recyklcie elektrood-
padu tm, e stanoven povinnosti bud zaloen
na tandardnch trhovch princpoch a bud zro-
zumiten pre vetky subjekty, ktor s elektrood-
padom prichdzaj do styku vrtane ich pvodcov
a driteov.
Je pozitvne, e u aj na Slovensku sa postupne
vytvra prostredie ako v inch vyspelch krajinch
E, kde je ben, e sa spracovatelia pozeraj na
niektor druhy elektroodpadu ako na cenn zdroj
surovn, ktor vhodne predaj na trhu druhotnch
surovn. Takto tovar v mnohch krajinch preto
spracovatelia odober od vrobcov a spracuj
zdarma alebo dokonca za vrobcom zaplatia. To
tie vznamne ovplyvuje zniovanie recykla-
nch poplatkov.
alm faktorom vplvajcim na nklady je aj
sprvanie samotnch spotrebiteov. Zber elektro-
odpadu odnesenho na zbern miesta je lacnej
ako zber z iernej skldky. S cieom zefektvni
nklady zberu je preto potrebn prenies vo vyej
miere zodpovednos za nakladanie s elektroodpa-
dom zo strany ttu aj na samotnch obanov, vy-
tvra pre nich pravidl a njs kontroln mecha-
nizmy, o rozhodne nie je jednoduch. Aj znenm
nkladov na zber tmto spsobom bud mc v-
robcovia zni recyklan poplatky, o sa auto-
maticky pozitvne premietne do cien novch spot-
rebiov.
Nvrh legislatvneho zmeru obsahuje niekoko
rozhodujcich zmien oproti sasnmu stavu v
oblasti odpadovho hospodrstva. Jednou z
nich je aj obmedzenie vkupu kovov od fyzic-
kch osb. Prve k zneniu nvrhu v tejto oblasti
sa vak objavilo mnoho vhrad zo strany rz-
nych subjektov. Vy ste sa vak toto obmedzenie
ocenili a privtali. Preo?
tefan Strak, ELEKOS: U dlhodobo pouka-
zujeme na problm neodbornej manipulcie s elek-
troodpadom, a najm na to, e s nm nakladaj rz-
ne subjekty bez nho povolenia a shlasu. Pritom
sme za jeho zber a recyklciu ako vrobcovia, resp.
ich kolektvna organizcia jedin zodpovedn sub-
jekty. Tento jav zvyuje nklady na zber a logistiku
elektroodpadu a navye pokodzuje ivotn pro-
stredie.
Vaka sasnm nedostatkom v legislatve a
nedostatonej kompetencii orgnov ttnej sprvy
mizn spotrebie zo zbernch miest, ako aj poas
mobilnch zberov. Takto vyzbieran star spo -
trebie udia najskr rozober na siastky s vy-
sokm mnostvom kovov, ktor potom predaj
vo vkupniach surovn. Nehodnotn torzo sta-
rho spotrebia nsledne niekde len tak pohodia.
Jeho ekologick recyklcia u nie je mon, do
ivotnho prostredia sa dostvaj kodliv ltky
a vznikaj ierne skldky. Spomeniem len jednu
z nich Zlat Klasy, ktor hovor za vetko. Sme
presveden, e s narastajcim dopytom po dru-
Vznamn vrobcovia
elektrozariaden podporuj
legislatvny zmer
novho zkona o odpadoch
V mji tohto roku predstavil envirorezort nvrh legislatvneho zmeru novho zkona o odpadoch, ktor vlda
SR po malch pravch schvlila zaiatkom jla. Poda viny vrobcov elektrozariaden m tento nvrh ancu
zlepi ivotn prostredie, zefektvni proces zberu a recyklcie elektroodpadu a zni tak jeho nklady. Zstupcov
kolektvnych organizci, ktor pre tchto vrobcov a dovozcov mnohch nrodnch a nadnrodnch znaiek
zabezpeuj zber a recyklciu odpadu z ich vrobkov, sme sa preto optali na ich konkrtne nzory, podnety
a odporania k zmeru zkona, ktor sa ich ako povinnch osb blzko dotka...
9
hotnch surovinch sa uveden problm bez adek-
vtnych opatren bude len stupova. Mimocho-
dom, aj toto potvrdzuje vyie spomnan fakt, e
niektor druh elektroodpadu nie je nklad, ale
cenn tovar.
Nespochybujeme vak aj pozitvne prnosy v-
kupcov napr. nahrdzaj chbajce zbern dvo-
ry a zvyajne s v mestch i obciach vhodne lo-
kalizovan. Mnoh z tch, ktor si svoju innos
vykonvaj serizne, s naimi zmluvnmi part-
nermi. Prve preto sme sa v spoluprci s nimi sna-
ili njs najoptimlnejie rieenie bez negatvnych
dopadov na seriznych vkupcov, tak aby sa elek-
troodpad vo vkupniach riadne zaevidoval a dostal
sa a k vrobcom, ktor mu zabezpei jeho re-
cyklciu a poda vetkho sa nm podarilo njs
spolon re a vyhovujce rieenie.
alou oblasou v nvrhu legislatvneho zme-
ru, ktorej je venovan znan pozornos je au-
torizcia kolektvnych organizci. Niektor ex-
perti spochybuj jej zmysluplnos a tvrdia, e
je to len alia byrokratick povinnos, ktor
chce vlda v novom zkone o odpadoch uvali
na podnikateov. Ak je v pohad na tto
kontroverzn tmu?
Oliver elko, EKOLAMP SLOVAKIA: Kolek-
tvne organizcie by mali rovnako ako in subjekty
v odpadovho hospodrstva (spracovatelia, zbero-
v spolonosti) preukza svoju spsobilos na vy-
konvanie innosti. Cieom autorizcie je jasnejie
a transparentnejie stanovi pravidl pre zakladanie
a fungovanie kolektvnych organizcii, sprehadni
innos KO, a tm plnenie si povinnost jednotli-
vmi vrobcami. Oakvame, e spravodlivo sta-
nov ciele zberu a recyklcie pre vetkch vrob-
cov a dovozcov elektrozariaden bez ohadu na to,
i si svoje povinnosti plnia kolektvne alebo indi-
vidulne, vrtane vrobcov, ktor predvaj elek-
trospotrebie na zem SR z inch lenskch t-
tov prostrednctvom internetu.
Autorizcia sleduje a riei environmentlne cie-
le zkona. Tm hlavnm je, aby sa zabezpeilo
vyzbieranie a recyklcia vetkho vzniknutho
elektroodpadu, za ktor zodpovedaj jeho vrob-
covia. Druhm cieom je, aby sa na jeho financo-
van spravodlivo podieali vetci vrobcovia, ktor
ho cez svoje vrobky uviedli na trh.
Aj preto je dleit, aby nikto (vrtane kolek-
tvnych organizci), kto systm doteraz zneuval
alebo deformoval, v budcnosti jednoducho ne-
existoval.
V slovenskch rodinch bude v budcnosti pri-
bline 28,5 milinov sveteln zdrojov, i u iari-
viek alebo LED iaroviek. Keby kad domcnos
rone vymenila 3 iarivky alebo LED iarovky,
skon v odpade cca 5 700 000 ks rone. Preto je
potrebn ma pre ich zber dostatone hust sie
miest sptnho odberu a oddelenho zberu, aby
boli o najbliie k obanom. Na tejto sieti sa mu-
sia podiea vetky kolektvne systmy a individu-
lni vrobcovia zainteresovan v kategrii . 5.
Zastupujeme korektn kolektvne organizcie
riaden a relne kontrolovan vrobcami. Vieme
preto, e tto vrobcovia a dovozcovia chc ma
autorizovan istotu, e ich systm zberu a recy-
klcie je v poriadku a je dlhodobo stabiln. Chc
ma istotu, e zo svojich peaz neplatia odpad za
inch vrobcov i u individulnych alebo "skry-
tch" v systme, ktor vykonvaj svoju innos
nekorektne alebo len na papieri.
Autorizciou sa zvi ochrana trhu a hospodr-
skej sae pre seriznych vrobcov. Urit pod-
mienky autorizcie navrhovan v legislatvnom
zmere ete nemono povaova za pln. Je vak
naou lohou tieto podmienky spolone definova.
V rmci nastavovania pravidiel do paragrafovho
znenia sme preto za iriu odborn diskusiu, ktor
u MP SR zaalo realizova, o ns naozaj te.
Ak alie dleit oblasti odporate ako z-
stupcovia povinnch osb zkonodarcom oet-
ri v novom zkone o odpadoch?
Ronald Blaho, ASEKOL SK: Okrem u spom-
nanch oblast je potrebn jasne a spravodlivo sta-
novi plnenie povinnost aj pre tzv. freeriders -
vrobcov a dovozcov, ktor dnes predvaj elek-
trospotrebie slovenskm spotrebiteom z inch
lenskch ttov najm prostrednctvom internetu.
Prve t sa dnes vaka nedostatkom v legislatve
mu vyhn plneniu povinnost voi ivotnmu
prostrediu. Diskriminuj tak slovensk firmy, ktor
musia financova elektroodpad aj za tieto subjekty.
iastone tento problm vyriei spomnan auto-
rizcia. Je vak potrebn prija aj alie opatrenia,
naprklad efektvnejiu kontrolu e-shopov zo stra-
ny ttnych orgnov.
Sasne odporame v novom zkone o odpa-
doch zjednodui systm nakladania s elektrood-
padom pre ich pvodcov alebo driteov, i u fy-
zick alebo prvnick osoby, ktor odovzdvaj
elektroodpad priamo vrobcom ako zodpovednm
osobm. U dlhodobo poukazujeme na fakt, e
najm pre mal spotrebie potrebuje Slovensko
budova ahko prstupn zbern miesta. udia by
tak neboli nten vyhadzova mal spotrebie do
benho komunlneho odpadu kvli tomu, e s
mal a ahk. Ak m Slovensko v budcnosti plni
oraz ambiciznejie ciele stanoven novou eu-
rpskou smernicou, bude potrebn nastavi legi-
slatvu, ktor zjednodu budovanie infratruktry
zberu tejto, ale aj ostatnch kategri elektroodpa-
du. Preto s v legislatve potrebn pravy, ktor
by zjednoduili zber najm malho elektroodpadu
bez zloitch administratvnych konov a povo-
len. V takom reime by naprklad mal spotrebie
bolo vemi jednoduch zbiera aj prostrednctvom
neprofesionlnych intitci (napr. koly i rady),
ako je to napr. v echch.
Jednm z pilierov legislatvneho zmeru nov-
ho zkona o odpadoch je rozren zodpoved-
nos vrobcov. Z obsahu eurpskej rmcovej
smernice vyplva, e prve s ou svis aj op-
tovn pouitie odpadu, ktor je spolu s pred-
chdzanm jeho vzniku na najvych prie-
kach v stanovenej hierarchii nakladania s od-
padom. Podarilo sa u vypecifikova zkladn
kroky, ktor treba urobi, aby sa optovn po-
uitie elektrozariaden zaviedlo do praxe aj na
Slovensku?
Peter Valent, ENVIDOM: Nov eurpske smer-
nice dvaj lenskm ttom povinnos prijma
opatrenia podporujce proces optovnho pou-
vania vrobkov s cieom zniova mnostvo od-
padu, o je jednoznane prnosom z hadiska
ochrany ivotnho prostredia. Je vak dleit, aby
optovn pouitie malo jasne uren pravidl a
jeho vykonvanie bolo kontrolovan. Predovet-
km to plat pri nebezpench odpadoch alebo pri
vrobkoch, pri ktorch s stanoven vemi prsne
bezpenostn alebo environmentlne poiadavky,
ako naprklad pri elektrozariadeniach. Aj to je je-
den z dvodov, preo eurpska komisia pre elek-
trozariadenia nestanovila iadne ciele, kee bez-
penos vrobkov a ochrana ivotnho prostredia
je prvorad.
Problematike optovnho pouitia sa nielen
Envidom, ale aj samotn vrobcovia venuj viac
ako desa rokov. Vemi oceujeme, e pri rieen
tejto oblasti s nami aktvne spolupracuj nielen z-
stupcovia ministerstva ivotnho prostredia, mi-
nisterstva hospodrstva, ale aj odbornci zo Slo-
venskej technickej univerzity, zstupcovia ZMOS
a v neposlednom rade aj zstupcovia mimovld-
nych organizci.
Problematika, ale najm rizik spojen s op-
tovnm pouitm u raz vyhodench spotrebiov
je vemi zloit a nie je jednoduch njs efektvny
spsob, aby sa pouvan vrobky oficilnou ces-
tou mohli odovzdva napr. do rznych socilnych
zariaden poskytujcim pomoc uom v ndzi.
Okrem toho, Slovci v porovnan so spotrebitemi
krajn E s vyou kpyschopnosou sa vrobky
snaia pouva o najdlhie a zbavuj sa ich preto
ovea neskr. Naprklad spotrebie zo skupiny bie-
lej techniky vyrauj z domcnosti u ns priemer-
ne o 5 10 rokov neskr ako v zpadnej Eurpe.
Trh znovu pouitch vrobkov u ns funguje ne-
oficilnym bazrovm systmom, ke sa udia
zbavuj starch spotrebiov formou predaja z
druhej ruky, darovanm, alebo ich premiestnia v
rmci svojej domcnosti (napr. na chatu). Je d-
leit to len sprvne podchyti.
Vvoj v oblasti elektrozariaden ide vemi rch-
lo dopredu. Je nevyhnutn prakticky vyriei pro-
tichodnos viacerch zkonov, poda ktorch mu-
sia vrobcovia na jednej strane spa prsne kri-
tria bezpenosti a ochrany spotrebitea, a na strane
druhej by mali poskytova zruku bezpenosti a
funknosti na star vrobky, ktor by u dnen
normy bezpenosti, energetickej innosti i eko-
dizajnu mono ani nespali.
Je preto nevyhnutn definova, ak elektrov-
robky by sa mohli zaradi do systmu optovnho
pouvania (vek, druh) a preczne stanovi zkon-
n normy pre cel proces optovnho pouitia,
ktor dnes chbaj. Naprklad jasne uri, kto by
mohol skontrolova funknos elektrovrobkov ur-
ench na znovupouitie, kto by ich mohol opravi,
ak opravy by boli vbec akceptovaten, aby sa
na vrobok mohla poskytn optovn zruka. A
pri tom vetkom zhodnoti ekonomick efektv-
nos a environmentlny dopad tohto procesu. Aby
sa nestalo, e nklady na samotn zber a propag-
ciu zberu takchto spotrebiov, ich bezpen pre-
pravu do servisu, ktor zabezpe ich prpadn
opravu ako aj samotn oprava i nkup nhradnch
dielov sa vyplhaj na rove ceny novho mo-
delu spotrebia s plnohodnotnou dvojronou z-
rukou.
Envirorezortu pri tvorbe samotnho zkona vie-
me ponknu nae sksenosti z nadnrodnch
trhov. Verme, e sa nm tak spolone podar vy-
tvori legislatvu, ktor vrazne pozitvnym sp-
sobom posunie Slovensko medzi vyspel a uve-
domel krajiny Eurpskej nie.
I V O T N P R O S T R E D I E
www.kcelektroodpad.eu
I V O T N P R O S T R E D I E
10
Ministerstvo ivotnho prostredia Sloven-
skej republiky zverejnilo 10. mja 2013 Le-
gislatvny zmer zkona o odpadoch. Ide o
materil sliaci ako predloha, poda ktorej
bude ministerstvo pripravova paragrafov
znenie novho zkona o odpadoch.
SLICPEN, SZZV
Vrobcovia a dovozcovia vrobkov, ktor
s uvdzan na slovensk trh v obaloch, vn-
maj predloen materil pozitvne. Predo-
vetkm je potrebn vyzdvihn smerovanie k
plnmu zavedeniu princpu rozrenej zodpo-
vednosti vrobcov a dovozcov, ako i prsnejiu
regulciu oprvnench organizci a kolektv-
nych systmov formou ich autorizcie.
NIA MIEST SLOVENSKA
Samosprva vta, e vrobcovia a dovoz-
covia s pripraven v rmci princpu rozre-
nej zodpovednosti (vrobcov a dovozcov)
podporova trieden zber odpadov v mestch
a obciach v celkovom rozsahu vytriedench
mnostiev odpadov a na celom zem Slo-
venska, tak aby boli repektovan doterajie
prvne vzahy nastaven v odpadovom hos-
podrstve.
CEPTA
OZ CEPTA shlas s potrebou novho od-
padovho zkona. Sasn systm nakladania
s komunlnym odpadom vrtane legislatvy
a ekonomiky nie je dlhodobo udraten, je
nespravodliv, neefektvny a v praxi nevedie
k napaniu priort odpadovho hospodrstva
v EU prevencia vzniku odpadov, optovn
pouvanie, recyklcia a a nsledn in for-
my zhodnocovania. Preto podporme tak n-
vrh novho zkona, ktor bude napa tieto
priority aj v praxi.
tandardn podmienky pre subjekty pso-
biace v odpadovom hospodrstve bud ma
pozitvny vplyv na ich fungovanie. a tm i na
cel ekonomiku.
SLICPEN Slovensk priemyseln zdru-
enie pre obaly a ivotn prostredie je ne-
ziskov zdruenie prvnickch osb, ktor
bolo zaloen v roku 1994. Jeho cieom je
spoluprca lenov vo vzahu k priemysel-
nm, profesijnm, spoloenskm organi-
zcim, ako aj k orgnom ttnej sprvy,
samosprvy a spotrebiteskej verejnosti,
smerujca k rieeniu problmov ekologic-
ky udratenho rozvoja v oblasti obalo-
vho hospodrstva.
SZZV Slovensk zdruenie pre znakov
vrobky je zujmov zdruenie prvnic-
kch osb, ktor vzniklo da 19. 4. 1996.
Cieom zdruenia je ochrana a podpora
spolonch zujmov vrobcov znakovho
tovaru, ktor maj vplyv na vrobu, distri-
bciu a uvdzanie na trh.
CEPTA Centrum pre trvalo udraten
alternatvy, obianske zdruenie je mimo-
vldna organizcia, ktor bola zaloen v
roku 2005. Zameriava sa na hadanie a
presadzovanie trvalo udratench rieen
problmov aj v oblasti odpadovho hospo-
drstva.
MS nia miest Slovenska je dobrovon
zujmov zdruenie miest Slovenskej repu-
bliky, zaloen 29. 4. 1994 z iniciatvy Klu-
bu primtorov miest SR. lensk zkladu
tvoria najm vek a stredn mest s po-
tom takmer 2 miliny obyvateov. Zastupuje
svojich lenov voi tretm osobm a po-
vzbudzuje partnersk vzahy verejnho, s-
kromnho a tretieho sektora. Hlavnou lo-
hou je presadzova politick, hospodrsku
a finann nezvislos miestnej samosprvy
a lohu miest ako centier reginov v pro-
cese decentralizcie a modernizcie verej-
nej sprvy. Podporuje a koordinuje vzjom-
n spoluprcu miest doma i v zahrani s
akcentom na obnovu a ochranu ivotnho
prostredia a kultrneho dedistva na pri-
ncpe trvalo udratenho rozvoja.
Nov zkon o odpadoch
bude krokom vpred pre ivotn
prostredie na Slovensku
Samosprva, tret sektor i vrobcovia a dovozcovia vrobkov, ktor s na trh uvdzan v obaloch,
vnmaj pozitvne vziu legislatvnej pravy odpadovej oblasti, predstaven ministrom ivotnho
prostredia. Smerovanie naznaen v legislatvnom zmere zkona o odpadoch zodpoved praxi
a trendom z vyspelch krajn Eurpskej nie. Zkon o odpadoch pripraven poda predloenej
filozofie bude pozitvnym impulzom pre cel oblas ivotnho prostredia.
11
Novela zkona 223/2001 Z. z. o odpadoch
je prvna norma, ktor do slovenskho prv-
neho poriadku preber smernicu Eurpskeho
parlamentu a Rady . 2006/66/ES o batrich
a akumultoroch a pouitch batrich a aku-
multoroch, preto sa zauval nzov baterko-
v novela. Hlavnm cieom tejto smernice, a
tm i baterkovej novely zkona o odpadoch,
nie je rui pracovn miesta, ale minimalizo-
va negatvne vplyvy batri a akumultorov,
ako aj pouitch batri a akumultorov na
ivotn prostredie, a tm prispie k ochrane,
zachovaniu a zlepeniu kvality ivotnho pro-
stredia. Dvodom na prijatie smernice bolo,
e pouit batrie mu by svojm chemic-
km zloenm vemi nebezpen!
Zatia o v ostatnch krajinch E sa od
prevzatia smernice vytvorili a rozvinuli sys-
tmy zberu pouitch batri a obania sa na-
uili, e pouit batrie nepatria do koa s
ostatnm odpadom, ale zbieraj sa samostat-
ne, Slovensko zaaovalo od roku 2002 bat-
rie uveden na trh najvymi poplatkami v
E. Poplatky na Slovensku s o viac ne 22 %
vyie ako v Belgicku, krajine s druhmi naj-
vymi poplatkami za 1 kg prenosnch ba-
tri. Dvodom vysokch poplatkov do Re-
cyklanho fondu malo by budovanie syst-
mu zberu a recyklcie pouitch batri. Sys-
tmu, ktor doteraz nebol schopn zverejni
svoje vsledky Slovensko je jedin krajina
v Eurpe, ktor nie je schopn zverejni d-
veryhodn oficilne sla o mnostve vyzbie-
ranch batri, i ke Recyklan fond vybral
na poplatkoch za batrie viac ako 7,2 mil. eur.
Vrobcovia a dovozcovia batri a akumu-
ltorov s pripraven i na Slovensku, tak ako
to spravili i v ostatnch krajinch E, vybu-
dova efektvny a perspektvny systm zberu
pouitch batri a akumultorov. Systm,
ktor bude fungova podobne, ako naprklad
pri elektrozariadeniach s ukonenou ivot-
nosou. Tento systm prispeje k zlepeniu i-
votnho prostredia a zvi mnostvo recyklo-
vanho odpadu, ktor by inak skonil ako ne-
bezpen na skldkach a nebude zbytone
predraova vrobky pre obanov spotrebi-
teov.
Vrobcovia a dovozcovia batri s pripra-
ven rokova s domcimi spolonosami za-
oberajcimi sa zberom a recyklciou, tak aby
boli racionlne a efektvne vyuit i slovensk
recyklan kapacity, ktor boli z vekej asti
aj tak financovan z poplatkov, o vrobcovia
a dovozcovia zaplatili do Recyklanho fon-
du.
ivotn prostredie nie je oblas, kde je dob-
r uprednostova zujmy vybranej skupiny
priemyselnkov pred veobecnm prospe-
chom spolonosti.
Hans Craen
Generlny sekretr
EPBA The Authoritative Voice of the
Portable Battery Industry
Avenue Jules Bordet 142
1140 Brussels
Belgium
www.epbaeurope.net
Poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky bud v najblich tdoch rozhodova o novele
zkona o odpadoch, pre ktor sa v odbornch kruhoch zauval nzov baterkov novela.
S procesom prpravy tejto prvnej normy sa opakovane v mdich objavilo vea skresujcich
a nepravdivch informci o ruen pracovnch miest a katastrofickch dosahoch na hospodrstvo.
Baterkov novela zkona o odpadoch
je krok sprvnym smerom
pre spotrebiteov i ivotn prostredie
I V O T N P R O S T R E D I E
European Portable Battery Association
EPBA (Eurpska asocicia prenosnch
batri) je poprednou organizciou zastu-
pujcou zujmy vrobcov prenosnch ba-
tri a vrobcov vyuvajcich prenosn
batrie vo svojich produktoch, ako aj di-
stribtorov prenosnch batri psobiacich
v rmci Eurpskej nie a mimo nej.
Naimi lenmi s vznamn vrobcovia
prenosnch batri a vrobcovia zariaden,
rovnako ako nrodn zdruenia vrobcov
batri s lenskch krajn Eurpskej nie,
ale i mimo nej.
12
tvrt ronk odbornej konferencie Samo-
sprva a separovan zber 2013 mal u tra-
dine vysok as a bohat program. ast-
nci zo sfry samosprvy a ttnej sprvy sa
po roku op stretli na Sliai, aby predisku-
tovali najaktulnejie tmy z oblasti odpado-
vho hospodrstva.
Vldou Slovenskej republiky schvlen le-
gislatvny zmer novho zkona o odpadoch,
ktorho paragrafov znenie v sasnosti pri-
pravuje Ministerstvo ivotnho prostredia SR,
konene nadobudol jasnejie kontry a jeho
najvznamnejie zmeny patrili medzi nosn
tmy tohtoronej konferencie. Boena Ga-
parkov, poradkya ministra ivotnho
prostredia sa venovala niektorm z nich pod-
robnejie, najm zavedeniu princpu rozre-
nej zodpovednosti vrobcov a dovozcov, z-
kazu vkupu eleznho odpadu, zrueniu Re-
cyklanho fondu i prsnejej regulcii
oprvnench organizci a kolektvnych sys-
tmov formou ich autorizcie.
Marin Minarovi, generlny sekretr
nie miest Slovenska v tejto svislosti uvie-
dol, e: samosprva vta pripravenos v-
robcov a dovozcov podpori trieden zber od-
padov v mestch a obciach v rmci princpu
rozrenej zodpovednosti v celkovom rozsahu
vytriedench mnostiev odpadov na celom
zem Slovenska tak, aby boli repektovan
doterajie prvne vzahy nastaven v odpa-
dovom hospodrstve.
Oprvnen organizcia ENVI-PAK pova-
uje nvrh rieenia financovania zberu v ob-
ciach prostrednctvom Rozrenej zodpoved-
nosti vrobcov a dovozcov za proeurpsky a
proreformn krok, ktor vyriei prepojenie
efektvneho triedenia komunlneho odpadu
a potreby znania tchto nkladov vrobca-
mi a dovozcami. Ako sa vyjadrila generlna
riaditeka oprvnenej organizcie ENVI-
PAK Hana Novkov: Prax a sksenosti
zakladajcich eurpskych krajn ukzali, e
uplatnenie princpu rozrenej zodpovednosti
vrobcov zalenenho do fungujcich vybu-
dovanch systmov zberu a zhodnocovania
prina efektvne naplnenie cieov uloench
ttu eurpskymi smernicami a vedie k spo-
kojnosti obyvatestva v oblasti ochrany ivot-
nho prostredia. O tom, e tento prstup
efektvne funguje svedia aj sksenosti, ktor
vo svojom prspevku uviedol Joachim Quo-
den, managing director Zdruenia oprvne-
nch organizci vo svete EXPRA, ktor vy-
zdvihol tento systm ako preveren a spene
fungujci v mnohch vyspelch eurpskych
ttoch. J. Quoden povauje: zke
partnerstvo medzi obcami/samo-
sprvami a oprvnenou organi-
zciou prevdzkovanou vrob-
cami zaloen na vzjomnej
dvere za bezpodmienen
predpoklad spechu ekonomic-
kej a environmentlnej udrate-
nosti prstupu rozrenej zodpo-
vednosti vrobcov.
Na konferencii rezonovali aj alie, neme-
nej vznamn tmy pre samosprvy, akmi
s financovanie triedenho zberu v mestch
a obciach i rieenie praktickch problmov
v oblasti odpadovho hospodrstva v svi-
slosti s vedenm zkonnej evidencie, prava-
mi VZN pre oblas nakladania s bioodpadmi
alebo prpravami novch POH. Roman Van-
dk, komoditn riadite spolonosti ENVI-
PAK, sa venoval ekonomike odpadovho
hospodrstva a prezentoval dosiahnut v-
sledky triedenho zberu v mestch a obciach
za rok 2012.
Spolonos ENVI-PAK sa pri prleitosti
desiateho vroia svojho zaloenia poako-
vala partnerom za spoluprcu a na zver od-
menila najlepie a najefektvnejie separujce
mest a obce celkovou finannou sumou
10 500 eur.
Na zklade vyhodnotench prsnych kri-
tri v oblasti triedenia odpadu je najlep-
m separujcim mestom za rok 2012 mes-
to TRENN. ENVI-PAK v sasnosti spo-
lupracuje s 1 600 slovenskmi mestami a ob-
cami, ktorm v rmci systmu ZELEN
BOD poskytuje priamu platbu za vetok vy-
zbieran a recyklovan odpad z obalov po-
chdzajci z domcnost vzniknut na zem
mesta a obce bez ohadu na jeho mnostvo.
Konferencia Samosprva a separovan
zber sa konala pod ztitou Vojtecha Feren -
cza, ttneho tajomnka Ministerstva
ivotnho prostredia Slovenskej
republiky a nie miest Sloven -
ska. Partnermi konferencie boli
Zdruenie oprvnench organi-
zci vo svete EXPRA, Koordi-
nan centrum zberu elektrood-
padu KC Elektro a Eurpske zdru-
enie vrobcov a dovozcov prenos-
nch batri EPBA.
Uplatovanie princpu
rozrenej zodpovednosti
vrobcov je tandardnm
eurpskym rieenm podpory
triedenho zberu
Viac ako 200 astnkov odbornej konferencie Samosprva a separovan zber 2013
sa zhodlo, e zavedenie princpu rozrenej zodpovednosti vrobcov (starostlivos vrobcu
o obal/vrobok od tdia jeho vvoja a po tdium konca jeho ivotnosti), ktor m
obsahova pripravovan zkon o odpadoch, je najlepm rieenm na dosiahnutie
eurpskeho tandardu v oblasti podpory triedenho zberu a zhodnocovania odpadov
a zodpoved praxi a trendom vyspelch krajn Eurpskej nie.
I V O T N P R O S T R E D I E
13
My Eurpania momentlne zavame t
najvnejiu finann, hospodrsku a dokon-
ca aj politick krzu za mnoh desaroia.
Sname sa njs cestu von, upevni a zrefor-
mova nae ekonomiky a prs na inn sp-
soby, ako natartova rast a vytvori nov pra-
covn prleitosti.
Je zjavn, e ak nae ekonomiky v najbli-
ch rokoch nezan efektvne vyuva zdro-
je a produkova nzke rovne uhlka, ocitne-
me sa v ete hlbch hospodrskych probl-
moch ako teraz. Prekonanie krzy je nerozlu-
ne spt so ivotnm prostredm.
Rozumn podniky sa na to pripravuj. Vn-
maj prrodn zdroje ako vznamn vrobn
faktor. V sasnosti s nklady na zdroje na
kritickejej rovni ako cena prce. Nedosta-
tok prrodnch zdrojov vak znamen aj to,
e sa budeme musie zbavi nho linerneho
modelu spotreby zdrojov, v rmci ktorho je
pre ns normlne najprv poui a potom za-
hodi.
Konkrtnejie ide o to, e globlna sa o
prrodn zdroje povedie k povinnmu zve-
niu produktivity zdrojov, najm v Eurpe.
N svetadiel je husto obvan a uzavret v
starom modeli podnikania zaloenom na in-
tenzvnom vyuvan zdrojov a zvislom od
dovozu energie, ako aj mnohch alch ko-
modt. Ich cena stle stpa a Eurpa je oraz
zranitenejia. Prechod na hospodrstvo s
efektvnym vyuvanm zdrojov a odpadu je
kov pre zlepenie naej konkurencie-
schopnosti. Vroba viacerch vrobkov s po-
uitm menieho mnostva energie, vody, pr-
rodnch surovn a vroba vrobkov, ktor
mono znova poui a recyklova, dvaj eko-
nomick zmysel.
Prechod na hospodrstvo vyuvajce od-
pady nesvis len so zmenou politk a prv-
nych predpisov, ale vyaduje si aj aktvne za-
pojenie vetkch hospodrskych hrov.
Prvne predpisy zohraj dleit lohu pri
nastavovan sprvnych rmcovch podmie-
nok a investinej predvdatenosti, ale zsadn
poslanie bud ma aj obianska spolonos a
podniky. Budeme sa musie zbavi starch
zvykov, systmov, infratruktry a politk a
zadefinova nov, ktor nm umonia i v
rmci limitov naej planty a zskava viac z
menieho mnostva zdrojov.
ijeme v trhovch hospodrstvach a loha
trhu zostane aj naalej kov. Je to najlep
nstroj, ak mme, hoci von trh sm o sebe
na nevyhnutn zmeny nesta. Trh nevie za-
bezpei efektvne rozdeovanie a vyuvanie
zdrojov, ak ceny neodraj skuton nklady
na zdroje, ak je odmena za vstup kapitlu ne-
pomerne vyia ako za in vstupy, ak s ma-
nari prijat na ron zmluvy pobdan k pri-
jmaniu krtkodobch investinch rozhod-
nut, ak maj na obchodn rozhodnutia riadi-
teov nadmern vplyv prmie udeovan pod-
a krtkodobej ceny akci.
Potrebujeme podporu priemyslu aj inves-
torov. Skr ako bojova proti sile kapitlu ale-
bo prvnymi predpismi zamedzi nepriazni-
vm vplyvom trhu na ivotn prostredie, mu-
sme privies trhov sily k tomu, aby nae
ekonomiky smerovali k hospodrskej, finan-
nej, socilnej a environmentlnej udrate-
nosti. Potrebujeme zelen hospodrstvo. Ale
ohady na ivotn prostredie si musia osvoji
aj priemyselnci a investori.
Ak si chce Eurpa zachova priemyseln
zkladu, mus zaa inovova, investova a
pecializova sa na innosti, v ktorch m re-
latvne vhodn postavenie v globlnom kon-
texte sae o prrodn zdroje.
Zmena si vyaduje dlhodobejie investcie
a systmov zmeny. V strednodobom hori-
zonte maj nae priemyseln odvetvia zele-
nho sektora v Eurpe eln postavenie v
technolgich aj na trhoch, ktor celosvetovo
rchlo napreduj. Musme ich posilova cez
podporu investci do vskumu a inovci. V
krtkodobom horizonte potrebujeme povzbu-
di rchly hospodrsky rast vo vine sub-
nch sektorov. Jednm z nich je odpadov
hospodrstvo a recyklovanie, ale vek po-
tencil znovu natartova nae ekonomiky a
vytvori nov kvalitn pracovn miesta m aj
modernizcia na ely zvenia energetickej
efektivity.
Jedin udraten cesta vpred vedie cez pl-
novanie prechodu na udraten hospodr-
stvo. Nejde len o program tzv. zelenho rastu,
ide o program rastu, ktor je zhodou okolnost
zelen.
Inmi slovami, nejde o zelen rast, ide jed-
noducho o rast.
Janez POTONIK
eurpsky komisr pre ivotn prostredie
E na ceste
k efektvnemu hospodrstvu
Nejde o zelen rast, ide jednoducho o rast
Zanime z vtej perspektvy: oakva sa, e poet obyvatestva naej planty sa zo sasnch
7 milird zvi do roku 2045 na vye 9 milird. Okrem toho bude do roku 2030 o 3 miliardy viac
spotrebiteov strednej vrstvy. Tm mimoriadne stpnu alie poiadavky na zdroje. V skutonosti
budeme potrebova trojnsobok dnench zdrojov do roku 2050 to bude 140 milird ton rone.
U dnes je vak 60 % najvznamnejch ekosystmov sveta, od ktorch tieto zdroje zvisia,
zdegradovanch alebo sa vyuvaj neudratene. lovek nemus by Einsteinom, aby si dal
dohromady, e pre budcnos nm model benho sprvania nebude stai.
E U R P S K A N I A
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
14
Rezort spene pripravil legislatvny z-
mer novho zkona o odpadoch, povau-
jete prpravu samotnho zkona za vau
najdleitejiu prioritu v najbliom ob-
dob?
Urite, tento zkon povaujem za svoju ab-
soltnu prioritu. Prprave novho zkona je
venovan mimoriadna pozornos a je tomu
podriaden aj cel mj pracovn program.
Jednm z hlavnch dvodov je aj skutonos,
e v novom zkone chceme dsledne imple-
mentova princp rozrenej zodpovednosti
vrobcov, o zarad SR medzi vyspel krajiny
E v oblasti odpadovho hospodrstva. Na-
vye bude taktie odstrnen sasn dvoj-
koajn systm, t. j. existencia Recyklanho
fondu a iaston uplatovanie rozrenej
zodpovednosti vrobcov.
Ak je aktulny stav v separovan a zhod-
nocovan odpadov?
Ako je zrejm z dostupnch tatistk, SR v
oblasti triedenia a recyklcie odpadov vraz-
ne zaostva za celou E. V SR je skldkova-
nch pribline 80 % komunlneho odpadu,
priom krajiny ako Nemecko a Raksko
skldkuj vrazne pod 10 % odpadov.
Kde vidte problmy v nedostatonom spa-
ovan odpadov? Spaovanie m ist vho-
dy vzhadom na environmentlne prostre-
die. Spaj nae spaovne energetick pa-
rametre v slade s legislatvou E?
Energetick zhodnocovanie odpadov (spa-
ovanie odpadov) je poda mjho nzoru jed-
nou z najperspektvnejch a najenvironmen-
tlnejch smerovan odpadovho hospodr-
stva, pri dodriavan dnes platnch prsnych
pravidiel. Problm spaovn vak na Slovens-
ku nara na negatvne reakcie obyvatestva.
Nikto si neel ma vo svojom okol spaov-
u. Rieenm by mohli by mal, loklne spa-
ovne zriaovan samosprvami, resp. pod-
nikateskmi subjektmi, pri ktorch by si
obyvatelia konkrtneho reginu boli vedom
skutonosti, e je spaovan vhrade ich
vlastn odpad a navye tento odpad neskon
na skldke, ktor vdy bude predstavova en-
vironmentlnu za.
E tla na lensk tty, aby preli od
skldkovania k zhodnocovaniu a recykl-
cii. Bud sa ceny za skldkovanie zvyo-
va?
Odklon od skldkovania je jednm z naich
najhlavnejch cieov v oblasti odpadovho
hospodrstva. Problematika poplatkov za
skldkovanie vak nie je tak jednoduch, ako
sa na prv pohad zd. Nezd sa nm vhodn
jednoducho zvyova poplatky bez poskytnu-
tia nhradnch rieen. Ak na Slovensku ne-
existuj dostaton kapacity pre energetick
zhodnocovanie odpadov (spaovne), nezd sa
nm rozumn jednostranne zvi poplatky
za skldkovanie. Na Slovensku by bolo po-
trebn energeticky zhodnoti pribline 1,5
mil. t zmesovho komunlneho odpadu ro-
ne. Pri vke poplatkov, tak ako s nastaven
v sasnosti, je pre podnikateov nevhodn
uvaova o budovan novch kapact v oblasti
energetickho zhodnocovania odpadov. Zvy-
ovanie poplatkov nesmie by jednorazov a
prli prudk, ale mus by jasne definovan,
e o 3 i 4 roky bud musie by poplatky ra-
pdne vyie, a z toho dvodu podnikatelia,
obce a mest bud ma relny priestor na vy-
vjanie aktivt v tejto oblasti.
Nie s skldky nebezpen prve v dsled-
ku zmeny klmy, a tm vysokm teplotm,
ktor mu vies k samovznieteniu odpa-
du, ako s zabezpeen?
Skldkovanie je vo veobecnosti povao-
van za najrizikovej a najmenej efektvny
spsob znekodovania odpadov. Minister-
stvo nastavilo prsne podmienky, ktor maj
v o mono najvej miere zabezpei eli-
minciu negatvnych dopadov. No aj pri do-
dran vetkch podmienok na prevdzkova-
nie skldky existuje urit monos environ-
mentlnych rizk a kd.
Ako je to so separovanm komunlneho od-
padu, myslm, e nastal ist pokrok, aj v
rozmiestnen kontajnerov na separovan
odpad, s v dostatonej miere aj v dedi-
nch a obciach?
Situcia v trieden odpadu sa za poslednch
pr rokov na Slovensku naozaj vrazne zlep-
ila. Nielene pribudli technick prostriedky
na triedenie odpadov, akmi s samotn zber-
n ndoby, kontajnerov hniezda a triediace
linky, tm najdleitejm je, e sa postupne
men aj myslenie ud v tejto oblasti. alie
zlepenie v tejto oblasti bude zvisie najm
od dobrej sinnosti ttu, obc a priemyslu.
lohou ttu je v prvom rade nastavi vhodn
prvny rmec v odpadovom hospodrstve a
stanovi model miestneho poplatku tak, aby
z neho vyplvala podpora triedenho zberu
komunlnych odpadov. Mimoriadne dleit
lohu v celom systme bud zohrva obce,
priom vemi bude zvisie od aktivity samot-
nch obc pri vytvran podmienok na triede-
nie odpadu. Nsledne za vytrieden zloky
komunlneho odpadu po novom prevezme
zodpoveda v plnom meradle priemysel (v-
robcovia, dovozcovia).
Na zklade vsledkov meran istoty
ovzduia na Slovensku, ktor poskytujete,
sa situcia men k lepiemu. o k tomu pri-
spelo a ak s aktulne vsledky v porov-
nan s predchdzajcim obdobm?
Stav a kvalita ovzduia na Slovensku sa
Mono pome princp
rozrenej zodpovednosti
Zlepenie ivotnho prostredia a modern zaobchdzanie s odpadmi, ale aj dobr kvalitu ovzduia m
kompetenne na starosti na Ministerstve ivotnho prostredia SR Sekcia environmentlneho hodnotenia
a riadenia. Na jej ele stoj generlny riadite Duan JURK. Na aktulnu situciu a plny sa
v rozhovore pre Parlamentn kurir ptala redaktorka Anna Komov.
15
monitoruje on-line Nrodnou monitorovacou
sieou kvality ovzduia, ktorej sasou s au-
tomatick monitorovacie stanice (AMS) a v-
sledky s aktulne prezentovan na strnke
Slovenskho hydrometeorologickho stavu.
Okrem nameranch hodnt je mon mode-
lovanm situcie, na zklade zskanch da-
jov, priebene hodnoti kvalitu ovzduia aj na
zemiach, kde AMS nie s. Kadorone
SHM na svojej strnke zverejuje hodno-
tenie kvality ovzduia za uplynul roky a na
zklade vsledkov minulho roka navrhuje
tzv. oblasti riadenia kvality ovzduia na al
rok, v ktorch sa prijmaj programy a akn
plny kvality ovzduia s nslednmi opatre-
niami. Vetky tieto opatrenia vplvaj na
zlepujcu sa kvalitu ovzduia na Slovensku.
Okrem toho sa sprsujca legislatva v ob-
lasti vekch a strednch zdrojov zneisova-
nia ovzduia, o m za nsledok zniujci sa
podiel mnostva zneisujcich ltok v
ovzdu.
V najnovch aknch plnoch pre kvalitu
ovzduia, ktor boli prijat vo vetkch ob-
lastiach riadenia kvality ovzduia je stanove-
n povinnos samosprv aktulne informova
obyvatestvo o zvenej koncentrcii najm
prachovch astc v ovzdu ako aj o nepriaz-
nivej inverznej situcii pre rozptyl zneisu-
jcich ltok. Samosprvy musia taktie vy-
zva obyvatestvo k zvenej pozornosti na
kvalitu pouvanho paliva vo vykurovacch
zariadeniach domcnost, o tie nemalou
mierou prispieva k zlepeniu situcie.
Ktor rok v rmci merania istoty ovzdu-
ia na Slovensku mono povaova za do-
teraz najhor, a kritick?
Zven koncentrcia emisi zneisujcich
ltok v ovzdu zko svis s aktulnym po-
asm, hlavne s inverznou situciou, o plne
potvrdila inverzia na jese v roku 2011. Ostat-
n dominantn vplyvy, najm doprava, ener-
getick zdroje na tuh palivo vrtane lokl-
nych krensk v domcnostiach dlhodobo
ovplyvuj kolsav stav ovzduia na Slo-
vensku aj v priebehu roka. Z hadiska vyku-
rovania domcnost je potrebn pripomen
aj vplyv ekonomickej krzy v poslednch ro-
koch, ke vek as domcnost miesto plynu
pouva nekvalitn tuh palivo a asto doslo-
va odpad, bez ohadu na to, e v konenom
dsledku niia zdravie nielen sebe, ale i vet-
km vo svojom okol.
D sa poveda e mest a priemyseln ob-
lasti bud v istote ovzduia na tom vemi
zle, o sa d urobi pre zlepenie stavu?
Ned sa s istotou poveda, e mest a prie-
myseln oblasti s v kvalite ovzduia naj -
ohrozenejmi oblasami. Pre Slovensko je
pecifick jeho lenitos zemia, o hlavne v
zimnch mesiacoch spsobuje koncentrciu
emisi najm z energetickch zdrojov na tuh
palivo vrtane loklnych krensk v domc-
nostiach, najm v horskch dolinch. Samo-
zrejme, medzi dleit faktory patr aj prev-
dzka vekch a strednch zdrojov zneiso-
vania ovzduia, ako energetick a technolo-
gick zdroje, ktorch prevdzku vak nie je
mon zrui, iba v rmci technickch a eko-
nomickch monost o najviac ich emisie
zniova. Tieto prevdzky s umiestnen v
blzkosti vekch miest, v priemyselnch z-
nach (Bratislava, Koice, Bansk Bystrica,
Ruomberok).
Nastvaj zmeny aj novou pravou o
ochrane ovzduia, ako sa zmeny dotkn
naprklad vekch spaovacch zariaden?
Prijatm smernice o priemyselnch emi-
sich v roku 2010 sa vytvorili podmienky na
uskutonenie zmien v nrodnch legislat-
vach. V Slovenskej republike sa transponovala
smernica do viacerch prvnych predpisov, a
to v prvom rade do zkona o integrovanej pre-
vencii kontrole zneisovanie ivotnho pro-
stredia. Ministerstvo ivotnho prostredia ako
gestor transpozcie tejto smernice sa rozhodlo
situciu vyui na vypracovanie plne novho
zkona. Zkon 39/2013 o integrovanej pre-
vencii a kontrole zneisovania ivotnho pro-
stredia bol prijat v januri tohto roku s in-
nosou od 15. marca 2013. Zmenen limitn
hodnoty pre vek spaovacie zariadenia a spa-
ovne odpadov, ktor upravuje smernica, s
zakomponovan do novely zkona o ovzdu
a prslunch vykonvacch vyhlok prija-
tch koncom roka 2012. pravou legislatvy
v oblasti ovzduia, integrovanej prevencie a
kontroly zneisovania ivotnho prostredia a
odpadov sa dosiahol pln slad s eurpskou
legislatvou v tejto oblasti.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
Prkladom je aj profilovanie expertnej skupiny k
legislatvnemu nvrhu zkona o odpadoch, kde uve-
den zvzy aj po opakovanch iadostiach o as
neboli do skupiny prizvan. Vzhadom na tento fakt
vznikol legislatvny nvrh (z neho mimochodom
bude vychdza nov zkon o odpadoch), ktor pri-
na mon hrozby. Medzi tie najzkladnejie pat-
ria: strata pracovnch miest (predpokladme stratu
okolo 5 000 pracovnch miest ustanovenm o z-
kaze vkupu eleznho rotu od obyvatestva alebo
posilnenm moci tzv. oprvnench/kolektvnych or-
ganizci teda zdruenm hlavne nadnrodnch
spolonost z oblasti dovozu a vroby vrobkov),
likvidcia recyklanch kapact vzhadom na abso-
ltny nezujem ttu o ich zachovanie alebo pod-
poru (a to podporou vvozu druhotnch surovn do
zahraniia s podporou nadnrodnch spolonost z
oblasti vroby a dovozu vrobkov), a tm zmarenie
investci, prostrednctvom ktorch domci podni-
katelia vytvorili vemi dobre zabezpeen sie zberu
a recyklcie odpadov. V porovnan s okolitmi kra-
jinami (esko, Maarsko, Posko, Raksko) chr-
niacimi si svoj trh, a tm aj zamestnanos, investcie,
dane, odvody a pod., je Slovensk republika jedinou
krajinou, ktor nem vbec zujem chrni si to, o
tu bolo rokmi budovan. Prkladom uvedenej filo-
zofie tvorby zkonov me by aj novela zkona o
odpadoch v asti nakladania s batriami, v ktorej
tvorca zkona nielene iiel nad rmec poiadavky
eurpskej legislatvy, ale formulciou uritch usta-
noven decimuje doteraj fungujci systm ich zbe-
ru a recyklcie. Tu sa presne ukazuje, preo ns v
tchto doch E vyhlsila za jeden zo ttov s naj-
slabm konkurennm prostredm. Mono sa preto
udova, e ete aj to mlo, o funguje, nm vlastn
tt zabrni robi. Pokia MP SR bude takto po-
kraova v prprave zkona o odpadoch aj naalej
(t. j. bez aktvnej komunikcie s tmi, ktor v tejto
oblasti dennodenne pracuj), samotn zkon o od-
padoch bude vemi obane realizova v praxi a v
prpade, ak bude hrozi zmarenie pracovnch miest
a investci, bud sa spolonosti brni vetkmi le-
glnymi formami.
RNDr. Peter Krasnec, PhD., MBA
prezident APOH
Mon hrozby novho
zkona o odpadoch
Sasn stav prpravy novho zkona o odpadoch je za poslednch 12 rokov naich sksenost s prpravou legislatvy
v odpadovom hospodrstve prinajmenom zvltny. Ministerstvo ivotnho prostredia SR intenzvne komunikuje hlavne
s vybranmi spolonosami zahraninch vrobcov a dovozcov (ktor mimochodom s odpadmi nemaj ni spolon);
so zvzmi, ktor reprezentuj zber a spracovanie odpadov (spolu cca 15 000 zamestnancov a asi 95 % podielu na trhu
v oblasti odpadov) nekomunikuje vbec, alebo len okrajovo.
APOH
Asocicia podnikateov
v odpadovom hospodrstve
Asocicia podnikateov v odpadovom
hospodrstve (APOH) vznikla v roku 1998
a je jednm z prvch dobrovonch profe-
sijnch zdruen subjektov podnikajcich
v odpadovom hospodrstve zaloenm v
Slovenskej republike. APOH zdruuje pod-
nikatesk subjekty poskytujce irok
spektrum sluieb v odpadovom hospodr-
stve od zberu, spracovania, recyklcie od-
padov a po konzultan spolonosti a
Oprvnen organizciu v zmysle zkona o
obaloch. APOH je od roka 1999 lenom
Eurpskej federcie (European Federation
of Waste Management and Environmental
Services - FEAD) so sdlom v Bruseli.
I V O T N P R O S T R E D I E
16
V pripravovanej novele zkona o odpa-
doch sa v rmci rozrenej zodpovednosti
oakva prevzatie financovania zberu, trie-
denia a spracovania odpadov prostrednc-
tvom vrobcov (dovozcov). Je to poda vs
mon realizova celoplone za kad ko-
moditu?
Ak sa budeme bavi na tmu separovanho
zberu, kde sa samostatne od dritea odpadu
zbieraj vytypovan zloky komunlneho od-
padu, ako je elektroodpad, pneumatiky, oleje,
batrie, sklo, automobily, bolo by mon od-
pady z tchto produktov takouto cestou riei,
ale len za predpokladu, e Ministerstvo ivot-
nho prostredia SR nastav celoron fixn
ceny, kde bude kadmu jasn, v akej hodnote
mu bud refundovan nklady za zber, trie-
denie a spracovanie tchto odpadov. Som
toho nzoru, e ke oban plat pri kpe no-
vho vrobku poplatok za jeho budce zhod-
notenie a tieto poplatky sa nemenia v priebe-
hu kalendrneho roka, musia by dan takto
pravidl aj pre vrobcov.
Je u vysvetlen otzka, ako to bude s re-
fundciou nkladov pri trieden zmeso-
vch komunlnych odpadov v zariade-
niach urench na triedenie komunlneho
odpadu pred jeho uloenm na skldku?
Nie, touto problematikou sa z kompetent-
nch intitci nezaoberal ete nikto a vidm
v tom vny problm pre obce a mest z ha-
diska ukladania komunlnych odpadov po
roku 2020. O o vlastne ide? T, ktor dnes
tzv. pu nov legislatvu k zkonu o odpa-
doch by si mali v prvom rade uvedomi, e
naprklad okrem odpadov z obalov z plastov
mme aj odpady z plastov, ktor mu tvori
objemovo a 60 % odpadu vetkch druhov
plastov. V dnenej legislatve odpadovho z-
kona nemme ani definciu odpadov z plastov
ako takch.
Navrhoval by som preto, aby si niekto z
kompetentnch v prvom rade preiel v spo-
luprci so zahraninmi spracovatemi komu-
nlneho odpadu, o vlastne vychdza na kon-
ci triedenia komunlnych odpadov pred ich
uloenm na skldku.Vetko, o sa takto vy-
triedi s separovan zloky komunlneho od-
padu pripraven na alie spracovanie s cie-
om materilovho zhodnotenia. Hovorme
stle o trieden odpadu z komunlneho zberu
od obanov, priom rtajme s tm, e sa tam
bud nachdza aj nov komodity, ktor ne-
mme v sasnom zkone.
Lene kto toto vetko bude financova?
Tu by sme sa mali najprv zaa zaobera
rieenm problmu zmesovch komunlnych
odpadov, ich spsobu triedenia, o bude tvori
vstup vytriedench zloiek, pomenova v-
robcov teda tch, ktor musia zabezpei
budce prefinancovanie nkladov. Nezjedno-
duoval by som problematiku separovanch
komunlnych odpadov len na tie komodity,
ktor u dnes separujeme, pretoe ide len o
urit druhy, ak me oban triedi vizulne,
pokia mu to obec umonila. Myslm si, e
rozren zodpovednos vrobcov je v nieom
plne inom a v prvom rade by mala riei pre-
venciu vzniku odpadov, resp. vyrba vrob-
ky tak, aby sa dali jednoducho recyklova.
alia citliv otzka: malo by by poda
vs nakladanie s odpadom vrtane jeho
materilovho zhodnotenia vonm obcho-
dom?
Pokia vetky krajiny E prijm rovnak
predpisy v oblasti nakladania odpadov a naj-
m jeho materilovho zhodnocovania, po-
tom meme hovori o vonom trhu s odpad-
mi v rmci E. Vetci vak vieme, e to ne-
existuje a najbliie desaroie ani existova
nebude. Je to najm zsluhou odlinosti jed-
notlivch ekonomk E, ale aj rznosti pri-
ncpu prstupu k samotnmu odpadu.
Ak odpad produkujeme, treba ho prednost-
ne spracova doma a takto da v prvom rade
prleitos pracovnej sile na Slovensku. Tm
podporme do budcnosti vrobu a rzne ino-
vcie pre zariadenia na materilov zhodno-
covanie odpadov. Povaujem za zvrten, ke
tto ancu nechceme pripusti, priom na dru-
hej strane vrazne obhajujeme surovinov se-
bestanos naej krajiny. Ve na Slovensku
vinu surovn meme zska prve z recy-
klcie odpadov! Ak tu chce niekto hovori o
vonom trhu, nech sa pozrie do inch krajn
E, ako si tam chrnia pracovn silu v takej
oblasti ako je triedenie a spracovanie odpa-
dov. ie, ak chce niekto myslie na obchod
a von trh, nech sa pi, ale a v momente
ke vznikne z odpadu surovina, a tm aj pri-
dan hodnota na Slovensku. Potom meme
robi obchod. Poda ma pripravovan novela
zkona znane odporuje takmto prioritm,
to znamen, e ak bude schvlen v sasnom
Za vetkm s financie
Pripravovan novela zkona o odpadoch poda mnohch stle ete obsahuje aj sporn momenty,
ktor sa mu dotkn mnostva podnikateskch subjektov. Neudo, e je tu snaha upozorova
km je ete as na tieto sporn momenty, a diskutova o nich. Na otzky Parlamentnho kurira
odpoved Ing. Jozef VAINA, riadite ELEKTRO RECYCLING, s. r. o.
Od odpadu k surovine
ODPADY PREBIEHAJCE PROCESOM
DEMONTE A PRAVY
Demontovan as CRT monitora.
Demontovan a rozdrven plast z monitorov.
Demontovan vychyovacia cievka.
Vyraden PC monitory.
17
znen, postupne zane zanika trh prce v ob-
lasti triedenia a spracovania odpadov.
Nehnev vs niekedy fakt, e obania ako
pvodcovia a dritelia odpadu vinou ne-
maj informciu o tom, ako sa s tmto od-
padom alej naloilo?
Samozrejme, e som z toho vemi znepo-
kojen a ctim to aj v mojom okol. Hoci na
Slovensku existuje slun mnostvo techno-
logickch zariaden na spracovanie a zhod-
nocovanie odpadov, informovanos je vemi
nzka. Vau otzku by som skr dal ttnym
intitcim, do akej miery vedia spropagova
hlavne u mladch ud, o vetko sa doke
na Slovensku zhodnoti bez toho, aby sme vy-
zbieran odpad vyviezli na spracovanie do
zahraniia.
Na Slovensku by sa dalo spracova takmer
vetko, no dodnes neexistuj pravidl refun-
dcie za vynaloen nklady, svisiace s trie-
denm a spracovanm takchto odpadov. Ako
prklad mem uvies urit druhy staveb-
nch odpadov, odpad z textilu, odpad z jed-
lch olejov, odpad z inch druhov plastov,
ako s plasty z obalov, ale aj odpady z rz-
nych kombinovanch materilov. Dnes je si-
tucia ia tak, e ke si postavte linku na
triedenie a zhodnocovanie odpadov, pove-
dzme aj s podporou trukturlnych fondov,
nedokete ju uivi. Ale nie preto, e zle trie-
dite a recyklujete, ale preto, e niekto zle na-
stavil pravidl, ktor neumouj, aby sa n-
klady kompenzovali hlavne z poplatkov, ktor
oban odvdza pri kpe novch vrobkov.
Nemal by by hlavnm hrom na poli in-
formovanosti tt?
Dnes me tt prostrednctvom svojich
agentr aspo 1x do roka predklada infor-
mciu pre obanov, o vetko sa na Slovensku
d enviromentlne, materilovo zhodnoti z
odpadu, ktor by sa inak ukladal na skldky.
Oban potrebuje ma istotu a presvedenie,
e sa tu na Slovensku naozaj nieo rob a e
m naozaj zmysel pre neho triedi odpad. Ak
dnes vydva tt povolenia na innosti pre
zhodnocovanie odpadov pre spracovateov za
elom ich zhodnotenia vydvaj to pr-
slun Obvodn rady ivotnho prostredia
mus predsa ma prehad o tom, ako sa prie-
bene doke zhodnocova odpad v jednotli-
vch kategrich a hlavne i vstupom na
konci tohto procesu je surovina. Samotn
strategick dokument ,,Program odpadovho
hospodrstva SR zavzuje, aby v krtkom
ase boli bliie zadefinovan jednotliv in-
nosti zhodnocovania odpadov kategri R1
R12, aby sme nepovaovali naprklad za
zhodnocovanie drvenie alebo lisovanie odpa-
du, o ia dodnes plat. Poda ma by mal
oban vedie, i dokeme z odpadu zska
op surovinu.
O ak finann zdroje na triedenie a spra-
covanie vlastne ide? Odkia prichdzaj,
na o maj by pouit a kto o nich rozho-
duje?
Hovorme o finannch zdrojoch, na ktor
sa poskladali a stle skladaj obania tohto
ttu. V podstate oban by si mal pri kpe no-
vho vrobku zaplati jeho budce zhodno-
tenie, resp. znekodnenie. Dnes tieto finann
prostriedky sasti obhospodaruje Recyklan
fond a sasti skromn spolonosti bu v po-
dobe kolektvnych systmov alebo oprvne-
nch organizci. Pokia by sa malo dodria-
va pravidlo, e ten kto uvdza na trh vrobok
je povinn prefinancova jeho budce zhod-
notenie, potom by celkov suma prspevkov
rone predstavovala cca 300 350 milinov
eur.
tt prostrednctvom Ministerstva ivotn-
ho prostredia SR novelou zkona o odpadoch
chce, aby vetky tieto finann prostriedky
obhospodrovali skromn spolonosti, zdru-
ujce vrobcov a dovozcov, ktor by prie-
bene zabezpeovali plynul refundciu n-
kladov za zber, zhodnotenie a znekodnenie
odpadov. tt sa chce takto zbavi monosti
spolupodiea sa pri refundcii nkladov a
chce cel problematiku len monitorova. Ja
to povaujem v sasnosti za absurdn, lebo
prve teraz potrebuj obce a mest v tejto ob-
lasti nakladania s odpadmi od ttu najviu
pomoc. Ve to s finann prostriedky, ktor
sa daj poui aj na prefinancovanie vzniku
novch zbernch dvorov, podporu zberu, se-
parovania a triedenia odpadov vrtane komo-
dt, ktor dnes ete neseparujeme. Nechpem,
preo sbene s nvrhom novely zkona ne-
existuj aspo 2 alternatvy s podrobnou ana-
lzou a dosahmi pre obce a mest. Ve obce
a mest, to sme my, obania.
Spolonos ELEKTRO RECYCLING,
s. r. o., vykonva innosti v oblasti na-
kladania a spracovania odpadov. Je
driteom autorizcie na spracovanie
odpadov z elektrickch a elektronickch
zariaden (OEEZ) a prevdzkuje najmo-
dernejiu recyklan linku na zhodno-
covanie tchto odpadov. Komplexnos
tchto navzjom technologicky previa-
zanch zariaden je uniktom v samotnej
E.
Linky boli postupne uveden do pre-
vdzky od roku 2004, priom posledn
technologick linka predstavuje unikt
v spracovan odpadov z plastov elektro-
technickho, automobilovho a ostatn-
ho spotrebnho priemyslu. Vzjomne
previazanie technologickch zariaden
umouje zskava priemern mieru
zhodnotenia odpadov na rovni viac ako
90 %, to znamen, e maximlne 10 %
vstupu zo spracovania tvoria odpady.
Obania postupne vyrauj aj novie
elektrozariadenia a tie s nronejie
na spracovanie. Preto spolonos napr.
pripravuje technologick zariadenie na
spracovanie LCD zobrazovacch zaria-
den, ktorch ivotnos postupne kon
a bude treba riei ich spracovanie ke -
e ide o odpad s obsahom nebezpench
ltok.
Spolonos priebene investuje do
zdokonaovania zariaden, vrtane roz-
irovania logistickch kapact na celo-
plon pokrytie zbernho systmu na
Slovensku.
ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., v s-
asnosti zamestnva 78 pracovnkov.
Jednotliv technologick zariadenia s
vyuvan v 2- alebo v 3-zmennch pre-
vdzkach.
Cieom spolonosti je zvyova podiel
priamej vroby suroviny zo spracova-
nch odpadov a vyuva spracovatesk
zariadenia aj na in komodity odpadov,
pokia materilov zloenie odpadu zod-
poved parametrom spracovateskho
zariadenia.
I V O T N P R O S T R E D I E
Od odpadu k surovine
VSTUPN SUROVINY
ZO SPRACOVANIA PC MONITOROV
Recyklovan sklo s vlastnosami stavebnch materilov
uench napr. na dren a rzne zsypy.
Regranult z recyklovanho plastu innosou R3 na surovinu.
Recyklovan vychyovacia cievka na me ako surovinu
v zmysle Nariadenia Komisie (E) . 715/2013 z 25. jla 2013,
ktorm sa ustanovuj kritri umoujce uri, kedy
meden rot prestva by odpadom poda smernice
Eurpskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES.
I V O T N P R O S T R E D I E
18
Ako bude vplva nov zkon o odpadoch na
teraj zber odpadov a ich recyklciu?
Jedin realita, ktor mme na posdenie, je
paragrafov znenie novely teraz prerokvanej
na HSR SR, tzv. baterkovej novely. Pri prprave
novho zkona o odpadoch t, ktor novelu pu,
vbec nekooperuj s dotknutmi hospodrsky-
mi subjektmi. Potom vznikaj nvrhy, ktor s
poda ns v rozpore s prvom E a zujmami
SR. Ak aj nov zkon bude v tomto duchu ako
baterkov novela, bude to katastrofa.
Ktor podnikatesk subjekty bud predkla-
danm nvrhom ovplyvnen a ak je ich po-
et?
Predpokladme stratu a 5 000 pracovnch
miest! V prvom rade treba vysvetli, e u ns s
vrobcovia v absoltnej menine proti do-
vozcom vrobkov. Teda ak aj v inch ttoch
sa preferuje domci priemysel, ktor si buduje
aj recyklan kapacity, na Slovensku je to inak.
Aj v prpade, kde to tak je (napr. papierensk
priemysel) je viac dovozcov ako domcich v-
robcov, z oho vyplva, e aj domci subjekt
me aha za krat povraz, hlavne v prpade
kolektvnych organizci. A kee nai vrob-
covia s vinou aj recykltormi, n domci
priemysel je v tomto prpade domci recyklan
priemysel. Ovplyvnen bud najm subjekty,
ktor vykonvaj zber a separciu odpadu. al-
ou ovplyvnenou asou reazca s recykltori.
Tmto vetkm subjektom hroz plne uzavretie
prevdzok.
Treba skontatova, e pri tchto subjektoch
sa vplyv nekon. alie subjekty mu zaa
uvaova o presahovan vroby do inej krajiny
z dvodu straty surovn, ktor im dnes poskytuj
vrobn zvody spracvajce odpad.
Ak je poda vs rozsah nkladov a prno-
sov?
Zber, ktor vykonvaj zbern skromn fir-
my, sa prenesie do miest a obc s tm, e tie
bud vyuva na vkon prce VPS, preto vetky
nklady na socilne a pracovn poistenie, ako
aj mzdy bude prakticky hradi tt. Recyklcia
sa skr i neskr prenesie do zahraniia, kee
SR nem vrobcu uvedench komodt a zahra-
nin vrobcovia tradine preferuj domcich
spracovateov, aj dodvateov surovn z dom-
ceho recyklanho priemyslu.
Ak je predpokladan vka nkladov, ktor
podniky vynaloia v svislosti s implement-
ciou nvrhu?
Nae zberov a recyklan firmy v minulosti
investovali stovky milinov eur do rozvoja od-
padovej infratruktry, pecilnych prepravnch
zariaden a hlavne technologickch celkov. A
to nielen z vlastnch prostriedkov, ale aj z ve-
rov a zdrojov E. SR sa dnes me porovna
kvalitou vybudovanho spracovateskho prie-
myslu s vysoko vyspelou asou krajn E. Pre-
to je nepochopiten, ako me tt nariadenm
zmluvnej povinnosti vetkch driteov odpadu,
ako aj miest a obc o zbere odpadu vhradne s
dovozcom, alebo jeho zstupcom da vetky do-
mce subjekty do vle, alebo nevle zahrani-
nch subjektov? Iba idealista si me myslie,
e si zahranin subjekty nebud tvrdo presa-
dzova svoje vlastn zujmy.
Ak s dsledky pripravovanho nvrhu pre
fungovanie podnikateskch subjektov na
slovenskom trhu? Ako sa zmenia opercie na
trhu?
Novela spsob likvidciu celho doterajie-
ho zbernho systmu aj s hutnckymi prev-
dzkami. Zahranin subjekty si zaved vlastn
systmy. Tak to urobili u aj v inch krajinch.
koda, e my sa nikdy nepoume z chb inch.
Vzcnu recyklan surovinu vyvez na spraco-
vanie do zahraniia a bezcenn odpad nechaj
u ns na skldkach.
Ak s predpokladan spoloensko-ekono-
mick dsledky pripravovanch regulci?
Prepanie pracovnkov, neplnenie zmluv-
nch zvzkov, vyplvajcich zo zmlv pri
grantoch E, alebo RF, ktor maj domce pod-
niky, znenie DPH, priamych aj nepriamych
dan, prepanie... Monopolizciou zberu sku-
pinov dovozcov sa vne zdeformuje podnika-
tesk prostredie, ktor je teraz von, obmedzo-
van iba technickmi podmienkami. Novela tie
zniuje povinnos zberu a recyklcie zo 100 %
odpadu na minimlne limity, o bude tie ma
vny vplyv na nae podniky, ke aie spra-
covaten odpady pjdu na skldky.
Ak bude vplyv na hospodrenie domcnost
a ktor bud ovplyvnen?
Neme existova efektvnej spsob zberu
a recyklcie, ako je u ns zaveden. Znenie
nkladov bude spsoben vhradne znenm
povinnho percenta zberu a recyklcie, ktor
baterkov novela, aj novopripravovan zkon
zavdza. Toto podnikanie je slobodn a sluby
a odpad sa dnes trhovo predva tomu, kto po-
nkne lepiu cenu. Umel zavedenie inch pr-
dov odpadu, nie priamo z miesta vzniku na re-
cykltora, ale velijakmi nekontrolovatenmi
cestikami na dovozcu mus logicky zvi n-
klady na dopravu.
Teda oakvate aj vplyv na prjmy obyvate-
ov?
V konenom dsledku stratou pracovnch
miest v recyklanom priemysle bud zazname-
nan znan straty v oblasti prjmov obyvateov.
Dovolm si tvrdi, e po uchopen moci zahra-
ninmi subjektmi porast aj vdavky na zber
a recyklciu. Aj ke bud u opatrnej, aby sa
im nestalo to, o v Maarsku.
Ak bude prstup k zdrojom, prvam, tova-
rom a slubm?
SR strat prstup k domcim surovinovm
zdrojom, ktor pochdzaj z odpadov a to je
dnes u prakticky jedin spsob, ako k uritm
druhom surovn vbec prs. Nae recyklan
podniky u dnes dosahuj rovnak rove kva-
lity zskanej suroviny, ako je kvalita vyrbanej
suroviny z primrnych zdrojov. To sa tka nielen
zkladnch surovn z odpadov, ale aj vrobkov
z odpadov.
Ak bud vplyvy na zamestnanos, o sa tka
vzdelania?
Prcu strat cel spektrum od vysokokolsky
vzdelanch vedcich pracovnkov a technol-
gov cez stredn kdre, a po pomocn personl.
Samozrejme najviac bude pomocnch pracov-
nkov s nzkym vzdelanm. Horie je, e u nik-
dy tak odborn personl nedotiahneme nasp.
Hroz v prpade schvlenia predkladanho
materilu hromadn prepanie?
no. Ak sa zahranin subjekty rozhodn
znii domceho spracovatea, ten nem ani
monos bojova o surovinu, lebo tt mu tto
monos zkonom zakzal!
Ako hodnotte vplyv na ivotn prostredie.
Bude pozitvny alebo negatvny?
Vysoko negatvny. S istotou kontatujeme,
e tak ako v minulosti sa odpady pre znenie
hmotnosti bud neleglne rozbja, aby sa zba-
vili bezcennch podielov. Ostatn sa upravia
tak, aby sa vyviezla iba cenn surovina, bez nut-
nosti povolenia na vvoz.
Predpokladte vplyvy na rozpoet verejnej
sprvy?
Novela vyluuje niektor odpady z nrokovej
asti prspevkov RF pre obce, ktor u alej ne-
bud obce dostva. Nov zkon tieto prspevky
zru plne. Je pravda, e sa iastone nahradia
Zabrme katastrofe
pre slovensk firmy!
Sme smutn, ale aj dotknut, e na rozdiel od vetkch doterajch zmien zkona o odpadoch, sme teraz nemali
takmer nijak monos sa osobne podiea na ich pravch. Vieme, e si MP SR zriadilo skupinu, s ktorou
prerokvalo prpravu zkona, ale zstupcovia v skupine boli vysokopostaven predstavitelia, ktor v skutonosti s
odpadom nerobia a ich prtomnos me by preto iba symbolick, povedal pre Parlamentn kurir
Ing. Jn ZVONEK, prezident Republikovej nie recyklanho priemyslu (RUREP).
19
prjmom od dovozcov a ich zstupcov, ale po-
vedzme si pravdu. Kto sa rd zbavuje peaz,
ktor mu neprinaj zisk? Nechcem poveda,
e je to pravidlo a e neexistuj dovozcovia, kto-
r si cenia ivotn prostredie aj na inom konti-
nente tak isto, ako u seba doma.
Oakvame nielen zvenie nkladov hospo-
drskych subjektov v odpadovom hospodrstve,
a to najm v svislosti so vznikom kolektvnych
organizci a implementcie novch ustanoven
zkona, ale aj s likvidciou domcich hospo-
drskych subjektov. Z dlhodobho hadiska
predpokladme zniovanie nkladovej efektv-
nosti zberu, spracovania a recyklcie. Vplyv po-
kladme za vysoko negatvny, vzhadom na mo-
nopolizciu zberu a recyklcie v prospech do-
vozcov, alebo ich zstupcov (tretie osoby, ko-
lektvne organizcie), a kee recyklan prie-
mysel a zberov systmy nemaj monos slo-
bodne vykupova odpad, bud ovldan tmito
organizciami.
Asocicia nezvislch spracovateov druhotnch surovn (ANSDS) bola zaloen s myslom zachova efektvne
nakladanie s druhotnmi surovinami a ako reakcia na snahu presadi novelu zkona vecne neopodstatnench
retrikci a diskriminanch ustanoven do znenia zkona o odpadoch. Zkladnm zameranm asocicie
je presadzovanie zujmov svojich lenov predovetkm v oblasti harmonizcie legislatvy odpadovho
hospodrstva SR s prvom E a zdokonaovanie systmu vkupu, zberu, spracovania a recyklcie druhotnch
surovn a materilov. Svojou innosou chce prispie v preventvnej, zbernej, spracovateskej a recyklanej fze
k zvyovaniu objemov recyklovanch odpadov a zabrni vzniku neleglnych skldok.
Stanovisko ANSDS k navrhovanej
legislatvnej zmene zkona o odpadoch
I V O T N P R O S T R E D I E
Samotn zkon o odpadoch, teda jeho pvodn
znenie, bol poda nho nzoru dostaujci, len bolo
treba jeho dslednejie dodriavanie zo strany p-
vodcov, vkupcov a predajcov druhotnch surovn,
ako aj zo strany prslunch orgnov vo vykonvan
kontrol a sprsnenia podmienok na udeovanie po-
volen prevdzkovania zariadenia na nakladanie s
druhotnmi surovinami (odpadom).
Spolonosti podnikajce v oblasti odpadovho
hospodrstva na vybudovanie svojich prevdzok in-
vestovali nemal finann prostriedky, taktie in-
vestovali do obstarania strojov a zariaden na zhod-
nocovanie a spracovanie druhotnch surovn; v ne-
poslednom rade i preprava a nakladanie druhotnch
surovn je finanne i asovo nron teda sa d v
krtkosti poveda, e na vybudovanie existujcej a
fungujcej spoluprce od pvodcu cez vkupcu a
k samotnmu predajcovi alebo spracovateovi, sa
pouil znan finann kapitl, ktor by navrhova-
nou zmenou v legislatve plne naruil tento dobre
zabehnut systm a mnohm spolonostiam a fir-
mm priniesol nemal finann problmy, straty,
dokonca i likvidciu prevdzok. S tm svisia nie-
len nklady na prevdzkovanie tchto zariaden, ale
vo vekej miere to m dosah na zvenie nezames-
tnanosti, kee ruenm alebo obmedzenm prev-
dzok by mnoh pracovn miesta zanikli.
V stave Slovenskej republiky je zakotven pr-
vo na slobodn podnikanie a prvo obana naklada
so svojm nadobudnutm majetkom poda svojho
uvenia. Schvlenm navrhovanho legislatvneho
zmeru by toto prvo bolo do vekej miery poruen
nielen tm, e v podstate by na Slovensku vznikol
monopol v oblasti odpadovho hospodrstva, kde
by od zbernch dvorov mohli druhotn suroviny
odkupova len urit zmluvn organizcie, ale ob-
medzilo by to prvo obana ako takho, pretoe by
majetok, ktor nadobudol vinou kpou, nemohol
po jeho znefunknen alebo zastaran finanne
zhodnoti. Prve naopak, v podstate by ho daroval
obci, ktor by ho nsledne na jeho kor speaila.
Je zrejm, e vkupom s udia motivovan odnies
kovov odpad z domcnost na miesto uren na
jeho zber (vkupa), o prispieva k separovaniu a
triedeniu odpadu. Na prevenciu vzniku odpadov to-
ti nem tt vplyv. Ako u bolo spomenut v pe-
riodiku Odpady: Odpady produkuj obania i
podnikatesk subjekty a ich nkupy tovarov
ovplyvuje trh, hospodrska situcia ttu a najm
obanov. Z toho vyplva, e ak sa bude zlepova
hospodrska situcia ttu a obanov, je pravdepo-
dobn, e merne bude stpa i produkcia odpadu.
Kee kovov odpad je v podstate komodita, s kto-
rou sa obchoduje, z ekonomickho hadiska m pre
obanov, ako i pre podnikatesk subjekty kladn
ekonomick hodnotu, m pozitvne ovplyvuje
hospodrstvo ttu. Taktie by sa zmenil objem u
ns odovzdanho kovovho odpadu slovenskm
spracovateom, ako s oceliarne a zlievarne, o by
malo dosah na ich produkciu a hlavne by museli
chbajci kovov odpad nakupova a dova zo
zahraniia, m by stpli nielen nklady na vrobu
finlnych vrobkov, ale aj ich cena na trhu.
Navrhovali by sme niekoko rieen na zdokona-
lenie systmu odpadovho hospodrstva, ktor by
boli eln, ekonomicky vhodn pre vetky zast-
nen strany. V prvom rade chce Asocicia nezvi-
slch spracovateov druhotnch surovn svojou in-
nosou zabezpei dodriavanie existujcich prv-
nych predpisov tkajcich sa odpadovho hospo-
drstva, a to tm, e bude dohliada na systm na-
kladania s odpadom, evidenciu s nm spojen, ako
i podmienky prevdzkovania zariaden na naklada-
nie s druhotnmi surovinami svojich lenov. Aktvne
sa chce podiea na zdokonaovan prvnych pred-
pisov a spolupracova s verejnoprvnymi intitcia-
mi pri ich tvorbe ako ich rovnocenn partner.
Navrhujeme spoluprcu s obcami a mestami v
systme zberu, triedenia a separovania druhotnch
surovn, prpadne zavedenie vkupu aj inch druhov
odpadov, ako s plasty, pouit pneumatiky, PET
fae a in za minimlne vkupn ceny, ako moti-
vciu pre obanov tieto suroviny triedi a elne
odovzdva. To by si vak vyadovalo spoluprcu
s radom ivotnho prostredia v dohodnut podmie-
nok takho systmu zberu. Zrove by na prev-
dzky, po dohode s obcou, alebo mestom, boli
umiestnen ndoby alebo kontajnery na odovzdanie
nevykupovanho odpadu, napr.: textli, nbytku....
. Takto systm spoluprce by bol vhodn i pre
obana, kee pri odvoze predajnho odpadu by
odovzdal aj ostatn odpad, ale najm pre mest a
obce, m by nemuseli vynaklada finann pro-
striedky na vybudovanie novch zbernch dvorov,
na ich vybavenie potrebnmi zariadeniami, zber-
nmi a skladovacmi ndobami a manipulanou
technikou.
pln zkaz vykupovania kovovho odpadu od
fyzickch osb neriei podstatu problmu odpado-
vho hospodrstva, prve naopak. V neposlednom
rade treba vzia do vahy socilne slabie vrstvy
obanov, ktor s na predaj kovov a eleza v pod-
state odkzan. Je len otzne, akm spsobom by
sa snaili prei, ak by sa im vzala monos aspo
minimlneho zrobku na zkladn ivotn potreby.
Informcia, e 80 % odovzdanho kovovho odpa-
du pochdza z trestnej innosti je prinajmenom za-
vdzajca, ak nie priamo nepravdiv. Kriminalita
po schvlen novho znenia zkona by jednoznane
vzrstla, a to krdeami a vykrdanm, m by sa
ohrozil majetok nielen ttu, spolonost a firiem,
ale najm obanov, a kody na majetku by dosaho-
vali vysok hodnoty. Tm, e zbieraj elezn od-
pad od kontajnerov, kde ich obania vyhodia, alebo
z neleglnych skldok, vlastne zabezpeuj istenie
prostredia a zrove si zabezpeuj minimlne fi-
nann prostriedky na ivot.
alou monosou je preklasifikovanie eleza a
kovov zo skupiny odpady do kategrie surovina
kee s na 90 % komoditami, s ktormi sa obcho-
duje i na LME, s alej spracvan ako vstupn su-
roviny pri vrobe finlnych vrobkov. Je teda mo-
n ich skr povaova za tovar ako za odpad.
Ak by sa pravou legislatvy zakzal vkup ko-
vov od fyzickch osb, je len otzkou asu, kedy
sa takto princp uplatn aj na prvnick osoby a to
by malo za nsledok pln likvidciu prevdzok, a
teda obmedzenie prva slobodne podnika, m by
vznikol monopol jednej, ttom, resp. samosprvou
urenej spolonosti v oblasti obchodu s druhotnmi
surovinami. Vetci mme zujem na skvalitovan
a ochrane ivotnho prostredia, na o najvom
sptnom vyuvan a spracovan druhotnch suro-
vn. Je teda na mieste obanov motivova a zapja
do systmu zberu, triedenia a recyklovania, infor-
movanosou a propagciou monch rieen a z-
rove tento systm zdokonaova a nie likvidova.
Sksme njs cestu, ako efektvne vytvra zdrav
ivotn prostredie spolonmi silami.
Ing. Juraj Hrivnk
20
Ako hodnotte sasn stav odpadovho hos-
podrstva v Slovenskej republike? Kde obce
a mest v tejto oblasti najviac tla topn-
ka?
Obce a mest najviac tla topnka v oblasti
bioodpadu. Slovensko malo ma vypracovan
strategick dokument o nakladan s biologicky
rozloitenm komunlnym odpadom u v roku
2005. Bol vak pripraven a v roku 2010, a to
bez akejkovek analzy a hlavne bez odpora-
nia vyuitia bioodpadu pre jednotliv reginy.
Finann nstroje na zabezpeenie tejto lohy
boli a s boh a neviem, i sme dostatone pri-
praven zvldnu tto lohu. V odpadovom hos-
podrstve a jeho financovan je skutone vea
problmov. Nakladanie s bioodpadom je mo-
mentlne tm najaktulnejm.
Ak je v nzor na pripravovan nov z-
kon o odpadoch? o by v om poda ZMOS
urite nemalo chba?
Zkon o odpadoch mal by hotov u v roku
2010 a mala sa do zakomponova eurpska le-
gislatva. Samosprva netrpezlivo akala na tento
zkon, pretoe dfala, e sa nm konene dorie-
ia problmy miest a obc v odpadovom hospo-
drstve, hlavne jeho financovanie. V Zdruen
mme pripravench viac nvrhov, o by malo
by v zkone: od rozrenej zodpovednosti po-
vinnch osb a po tzv. opusten odpad. Nar-
ame vak na tlak lobistickch skupn, preto sa
nov zkon o odpadoch rod ako a dlho.
ZMOS m v prpravnej komisii pre vytvorenie
zkona o odpadoch svojho zstupcu, ktor m
monos predklada poiadavky samosprv a aj
praktickmi sksenosami vplva na to, aby v
zkone o odpadoch bolo to, o poda samosprv
tam mus by, o je v zujme ochrany ivotnho
prostredia a obanov. Zle len na ministerstve
ivotnho prostredia, i a do akej miery bude tie-
to nzory a nvrhy repektova. Pozitvne hod-
notme skutonos, e MP SR po prv raz kreu-
je zkon oddola, a nie od radnckeho stola.
Ako hodnotte sasn psobenie kolektv-
nych organizci v reazci odpadovho hos-
podrstva? Je poda vs dostatone jasne vy-
medzen ich postavenie v existujcich truk-
trach?
Eurpska smernica 2008/98 jasne uruje roz-
ren zodpovednos za zhodnocovanie a likvi-
dciu odpadov tzv. povinnm osobm, t. j. do-
vozcom a vrobcom, ktor sa maj postara o
odpad, a to sami alebo prostrednctvom oprv-
nench organizci. Na Slovensku psob 17 ko-
lektvnych systmov v elektroodpade a 11
oprvnench organizci v obaloch. A tu je naj-
v problm. Samosprva cti krivdu, pretoe
vyseparovan odpad mus vyzbiera a odviez.
Tento odpad sa mus ete op pretriedi a bu
zhodnoti a to, o nie je mon zhodnoti, op
uloi na skldku. Je to proces finanne, ale aj
technicky nron a na tento systm doplca sa-
mosprva a oban.
Oceujem, e sme sa pred dvoma rokmi spo-
lone dohodli na zbere elektroodpadu, pretoe
sa kolektvne systmy spojili a spolone sme pri-
jali memorandum, ktor sa pln k spokojnosti
samosprv. Vetky nklady hradia kolektvne
systmy. Obce a mest vytvraj pre uveden
zber potrebn podmienky. Systm nakladania s
elektroodpadom je tak pre samosprvy vyve-
n, ekonomicky zvldnut a m vemi vysok
ekologick prnos.
Opakom je odpad z obalov a ich oprvnen
organizcie. Od 1. mja 2010 predpisuje zkon,
resp. novela zkona, e oprvnen organizcie
sa maj postara minimlne o 30% odpadov z
obalov. Mali by oslovi samosprvy, urobi s
nimi zmluvy. Zarajce je to, e nie je defino-
van, kto sa m postara o zvynch 70 %. My-
slm si, e v odpadoch by nemali by limity.
Vetko, o mest a obce vyzbieraj, by mali
zhodnoti. Predpsanch je sce 30 %, ale to ni-
komu nebrni, aby sa postaral o vetok vznik-
nut odpad. O kontrole ani nehovorm. Keby sa
kontrolovalo plnenie tohto zkona, tak by sa zis-
tilo, ako to v praxi funguje.
Rozren zodpovednos vrobcov a dovoz-
cov sa v sasnosti uplatuje zatia len na
elektrozariadenia. V pripravovanom zkone
o odpadoch sa pritom uvauje s rozrenm
zodpovednosti vrobcov a dovozcov aj na
alie komodity. Ak je poda ZMOS idelne
nastavenie celho systmu?
Eurpska legislatva uruje aj pre Slovensko,
e dovozcovia a vrobcovia ako povinn osoby,
tzv zneisovatelia by sa mali postara o obaly,
ktor sa po spotrebe obsahu stan odpadom, a
to sami, alebo prostrednctvom oprvnenej or-
ganizcie. Podotkam, e legislatva E pred-
pisuje minimlne mnostvo pre Slovensko, a
nie pre jednotliv povinn osoby. Myslm si, e
tu dolo k myselnmu nepochopeniu legisla-
tvy E, ako aj k jej myselne nesprvnemu za-
leneniu do nho zkona o odpadoch. Mest a
obce s ochotn podiea sa na celom procese
odpadovho hospodrstva, ale nie na kor obec-
nch a mestskch rozpotov a len za prispenia
obana. Samosprvy nechc zarba na odpa-
doch, ale nechc ani na ne doplca, a to za tch,
ktor si neplnia svoje povinnosti.
Separovan zber v obciach je stle ete pred-
raen, a tak mnostvo odpadu kon bez
itku na skldkach. Ako dosiahnu, aby pla-
tilo to eurpske: viac recyklova, menej
skldkova?
Eurpska nia umonila Slovensku pri vstupe
do E odklad vonho pohybu tovarov, preto je
od 1. janura 2012 povinnos, samozrejme s ob-
medzeniami, prija tovar, a to aj odpad. V pro-
grame odpadovho hospodrstva mal tt zade-
finova priority. Dnes je program odpadovho
hospodrstva vypracovan len na rovni ttu.
Chba nm rozpracovanie na obvodnej rovni
a na rovni miest a obc. o to vlastne mme
plni?
Odpady bud pre obce a mest vdy aktulne, pretoe zkon v praxi realizuj prve samosprvy.
Dlhodob nerieenie legislatvy v odpadovom hospodrstve v praktickom ivote nm rob vek problmy.
Najviac doplca oban, pretoe ke si kpi tovar, tak v cene vrobku zaplat aj
jeho budce zhodnotenie ako odpadu. Pritom obce a mest musia prve obanovi
premietnu do miestneho poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn
odpady vetky nklady spojen so zberom, odvozom a uloenm odpadu, teda aj
toho u vyseparovanho, povedal pre Parlamentn kurir Jozef DVON,
predseda Zdruenia miest a obc Slovenska (ZMOS).
M I E S T N A S A M O S P R V A
Nov zkon o odpadoch
nesmie skoni na skldke
21
alebo i dostali z Recyklanho fondu finann
prostriedky alebo nie. Treba si vak uvedomi,
e obce a mest s z Recyklanho fondu pod-
porovan v zmysle 64, t. z. e samosprvy mu-
sia dostva z fondu finann prostriedky za
mnostvo vyseparovanho odpadu. Aj ke od 1.
janura 2005 je tto iastka niia pretoe do
Recyklanho fondu neplatia obalri, a tm
sa nevytvraj dostaton finann zdroje do-
stvaj samosprvy aspo ak-tak nplas.
Poda ma Recyklan fond zohral svoju lohu
najm u spracovateov, ktor vybudovali aj z fi-
nannch prostriedkov Recyklanho fondu
spracovatesk kapacity a samozrejme aj 1 243
novch pracovnch miest. Pozitvnu lohu zo-
hral aj pri rotovnom, kde boli vybudovan spra-
covatesk kapacity, ktor spracovali 42 000 ut,
o bol vek ekologick prnos. Recyklan fond
je nettny fond a jeho prjmy sa tvoria z pr-
spevkov podnikateov. Ministerstvo ivotnho
prostredia SR by malo poveda, i je Recyklan
fond potrebn na plnenie loh v rmci Programu
odpadovho hospodrstva a na plnenie alch
cieov v odpadovom hospodrstve alebo nie. Tre-
ba podiarknu, e vytvorenie Recyklanho
fondu nebol cie, ale prostriedok, bol to finann
nstroj, ktor bol zriaden na plnenie uritch
cieov.
Ak zhrnieme problematiku nedostatonho
financovania obc a miest pri zabezpeovan
vybavenia zbernch dvorov, nebolo by pre
obce a mest vhodnejie, keby povinnosti
vetkch vrobcov a dovozcov, t. j. ich platby
smerovali do jednho centrlneho fondu?
Ve v konenom dsledku ide o finann pro-
striedky ns vetkch, ktor sa niekde trans-
formuj. Ako a kde? To niekedy nie je jas-
n...
Samosprvy mu postupova len v zmysle
platnej legislatvy a musia na svojich zemiach
pripravi kvalitn veobecne zvzn nariade-
nia, ktor obana zorientuj, ako m naklada s
odpadmi. Samozrejme, e musia obanom vy-
tvori aj technick podmienky, aby nemali d-
vod uklada odpady tam, kam nepatria. no,
mnoh, ktor by mali plati, neplatia a ni sa ne-
deje, iadna kontrola, iadne postihy. Tm sa
vytvra precedens, ktorm demotivuj tch,
ktor si zkonom uloen povinnosti plnia. Za-
stvam nzor, e v systme je dos finannch
prostriedkov, len nie s tam, kde by mali by.
S na nesprvnom mieste. Je potrebn vytvori
inn nstroje na to, aby si dovozcovia a v-
robcovia plnili zkonn povinnosti, pretoe s-
asn systm je nedostaton a hlavne nekon-
trolovaten. Financovanie neme by len na
pleciach obanov a samosprv. Mus sa vytvori
kvalitn informan systm, v ktorom bude evi-
dencia dovozcov a vrobcov, ich platby, pohyb
odpadov a prerozdeovanie finannch pro-
striedkov. Vtedy bude mon aj kontrola a na-
smerovanie finannch prostriedkov na plnenie
cieov a zvzkov Slovenska voi E. Samo-
sprvy by skutone uvtali prehadn, jednodu-
ch systm evidencie odpadov, jeho pohyb, evi-
denciu dovozcov a vrobcov, spracovateov, a
tie prehadn financovanie, o je mon zabez-
pei len efektvnou a kontruktvnou kontrolou.
Verte, e vytvorenm takho jedinho, ale
transformovanho fondu pod priamym do-
hadom ttu by sa sprehadnili platby a jeho
sptn refundcia by okrem inho priniesla
aj nov pracovn miesta?
V sasnosti to neviem posdi. Zle na
jeho nastaven a kontrole. V kadom prpade je
nevyhnutn, aby sa identifikovali t, o si ne-
plnia svoje povinnosti.
Jedna vec je dosta veci do poriadku na pa-
pieri, in v realite. Aj po prijat novho z-
kona o odpadoch bude stle nutn kontrolo-
va, i v mnohch obciach nedolo len k for-
mlnemu, a tm de facto nefunknmu sepa-
rovaniu zberu. Kto by mal ma tto kontrol-
n funkciu? A nebolo by dobr tento subjekt
primerane vyzbroji sanknmi kompe-
tenciami?
Obce a mest separuj povinne od roku 2010.
Samosprvy sa zhostili tejto lohy dobre, i ke
sa niekde vyskytn aj problmy. Najaie je
vychova obana, aby mal zujem nieo robi
navye, a to separova, a ete aj za to zaplati.
no, vemi vea zle od prstupu samotnch
obanov k rieeniu problematiky komunlneho
odpadu, od prstupu starostu alebo primtora,
ale aj od finannch prostriedkov na zakpenie
zbernch ndob, od zvozovch vzdialenost at.
Vetci musme zodpovedne prispieva k ochrane
prrody, aby sme o najmenej ubliovali jej a
tm v konenom dsledku aj sebe. Je dleit,
aby vetci zainteresovan pomohli Ministerstvu
ivotnho prostredia SR konene prija zkon s
jasnmi a pevnmi ustanoveniami, ktor bude
v prospech spolonosti a prrody. m skr sa
to podar, tm skr odstrnime nedostatky, ktor
dlhodobo pretrvvaj.
E nm predpisuje 50 % odpadu energeticky
zhodnoti. Maj mest a obce vytvoren pod-
mienky naklada s komunlnymi odpadmi inak,
ke existuj na Slovensku dve spaovne, a to v
Bratislave a v Koiciach? Uvedomujeme si, e
skldkovanie nie je astn rieenie, jednak za-
aujeme prrodu, ale hlavne preto, e s aj in,
ovea vhodnejie spsoby, mono nie finanne
tak nron a urite ekologickejie, ako naloi
s komunlnymi odpadmi. Musme rozli se-
parovan zloky komunlneho odpadu a ostatn
komunlny odpad. Dnes povinne separujeme 5
zloiek komunlneho odpadu papier, sklo, ko-
vov obaly, plasty a zele bioodpad. Ostatn
zloky komunlneho odpadu sa naozaj ukladaj
na skldky. Nikomu vak nikto nebrni, aby se-
paroval viac zloiek komunlneho odpadu. Tre-
ba vak poveda aj to, i mme dostatok spra-
covateov na alie vyseparovan zloky odpa-
du, i nm dispozine vyhovuj vzdialenosti, i
sa zvia nklady a hlavne treba uri, kto to za-
plat!
Ako dosiahnu v tomto prpade rovnovhu
medzi ekonomikou a ekolgiou?
Na Slovensku mme len dve spaovne, jednu
v Bratislave a druh v Koiciach, o je na mno-
stvo vzniknutho odpadu vemi mlo a taktie
to dispozine neriei cel Slovensko. Z mjho
pohadu je vemi dleit osveta medzi umi.
V minulosti nemali so spaovami dobr sk-
senosti, pretoe vinou tie, ktor nespali kri-
tri, dostali vnimky a do ovzduia vypali
niekokonsobn vie mnostv kodlivch
ltok. Viem, e rovnovha sa ako had, pre-
toe nie vetko ekologick je aj ekonomick.
Ve len separcia komunlnych odpadov je a
4-krt drahia ako ben komunlny odpad. Av-
ak ekologick prnos sa vysli ned.
Dotknime sa teraz Recyklanho fondu. Na
jeho existenciu sa nzory vemi rznia, jedni
ho vnmaj ako nesystmov prvok a chceli
by ho zrui, in a medzi nimi aj ZMOS
ako uiton lnok reazca. Treba ho teda
zrui alebo nie?
Na innos Recyklanho fondu s rzne n-
zory. Mnoh si nzor vytvorili najm poda toho,
i maj do Recyklanho fondu plati alebo nie,
M I E S T N A S A M O S P R V A
Starostka obce Brusno, predsednka Komory obc a podpredsednka ZMOS Viera Krakovsk sa dlhodobo venuje problematike
odpadovho hospodrstva a zastupuje zdruenie v pracovnej skupine pre prpravu zkona o odpadoch.
Na fotografii s vkonnm podpredsedom ZMOS Milanom Mukom.
M I E S T N A S A M O S P R V A
22
Ministerstvo ivotnho prostredia Sloven-
skej republiky zverejnilo 10. mja 2013 Le-
gislatvny zmer zkona o odpadoch. Ide o
materil sliaci ako predloha, poda ktorej
bude ministerstvo pripravova paragrafov
znenie novho zkona o odpadoch. Ak je
pohad nie miest Slovenska na tento ma-
teril?
nia miest vnma pozitvne vziu legislatv-
nej pravy odpadovej oblasti, predstaven Mi-
nistrom ivotnho prostredia. Smerovanie, na-
znaen v Legislatvnom zmere zkona o od-
padoch, zodpoved praxi a trendom z vyspe-
lch krajn Eurpskej nie.
Naou snahou bolo kontruktvne diskutova
u pri prprave legislatvneho zmeru s minis-
terstvom ivotnho prostredia, ako i ostatnmi
zainteresovanmi stranami, aby vsledn vzia
fungovania odpadovho hospodrstva bola v
prospech obanov a miestnej samosprvy, aby
sme sa dokzali zhodn i s vrobcami a do-
vozcami, to znamen s tmi, ktor sa maj po-
diea na financovan. Zkon o odpadoch, pri-
praven poda predloenej filozofie, bude po-
zitvnym impulzom pre cel oblas ivotnho
prostredia.
Ktor zmery konkrtne vnmate najpozi-
tvnejie?
Sasn systm nakladania s komunlnym
odpadom vrtane legislatvy a ekonomiky nie
je dlhodobo udraten. Je nespravodliv, ne-
efektvny a v praxi nevedie k napaniu priort
hierarchie odpadovho hospodrstva v E, o
je prevencia vzniku odpadov, optovn pou-
vanie, recyklcia a a nsledn in formy zhod-
nocovania. Cestu, ktorou sa musme vybra,
nm ukzali in lensk krajiny. Pre oblas trie-
denho zberu sme sa zhodli s vrobcami a do-
vozcami, e najlep systm financovania je za-
vedenie a dsledn uplatnenie princpu roz-
renej zodpovednosti vrobcov spolu s prsnej-
ou regulciou oprvnench organizci a ko-
lektvnych systmov formou ich autorizcie.
Pozitvne vnmame, e vrobcovia a dovoz-
covia s pripraven v rmci princpu rozrenej
zodpovednosti (vrobcov a dovozcov) podpo-
rova trieden zber odpadov v mestch a ob-
ciach v celom rozsahu vytriedench mnostiev
odpadov a na celom zem Slovenska tak, aby
boli repektovan doterajie prvne vzahy na-
staven v odpadovom hospodrstve.
Pre budcnos je vemi prospen, e zuj-
mom ministerstva je podporova zdruovanie
miest a obc s cieom efektvnejie naklada s
odpadmi v regine. Vytvranie zdruen, ktor
vznikaj na dobrovonej bze a kopruj pri-
rodzen reginy bude vemi uiton nielen
pre oblas odpadov, ale v budcnosti prispeje
k zefektvneniu vkonu innost samosprvy
aj v inch oblastiach. Postupn tvorba a for-
movanie mestskch reginov v slade s celo-
eurpskym trendom je jednou z hlavnch prio -
rt nie miest Slovenska.
K Legislatvnemu zmeru zkona o odpa-
doch predloila nia miest Slovenska via-
cero pripomienok. o bolo ich predmetom?
Nvrh legislatvneho zmeru ako celok vn-
mame pozitvne, bolo vak potrebn poukza
na niektor aspekty navrhovanej pravy tak,
aby sme upozornili na problmy, ktorch rie-
enie nebolo v legislatvnom zmere spome-
nut alebo bolo spomenut len veobecne.
Pre budcnos je vemi dleit, aby samo-
sprve zostal priamy vplyv na to, ako bude vy-
zera systm triedenho zberu odpadu na jej
zem. To znamen predovetkm na druhy od-
padov, ktor bud zbieran a ako bud zbieran
ndoby alebo vrecia, ako asto bud zvan
a podobne. Nastavenie systmu m toti pria-
my a vek vplyv na mnostv vytriedench
odpadov. Dleit bude, aby si samosprva
mohla zachova vplyv i na vber opertorov
zberovch spolonost, ktor bud na ich ze-
m psobi a odpad zbiera.
Samozrejmosou mus by, e samosprva
bude mc kontrolova, ako sa naklad s vy-
triedenmi odpadmi vyzbieranmi na jej zem
tak, aby naozaj vetko o m by recyklovan
aj bolo recyklovan (ide o eliminciu, resp. ma-
ximlne mon obmedzenie zneuvania dote-
rajieho systmu falonch potvrdeniek).
Pokladali sme za dleit poukza na to, e
pri prprave paragrafovho znenia je potrebn
vychdza z aktulnej situcie a je uiton vy-
bra sa cestou evolcie a nie revolcie. Je po-
trebn repektova prvne vzahy a zmluvy,
ktor maj samosprvy v odpadovej oblasti po-
uzatvran. Existuj tu zvzky, ktor mestm
a obciam vyplvaj z podmienok, za ktorch
dostali dotcie zo trukturlnych fondov a po-
dobne. Taktie treba pamta na financie, ktor
zainvestovali mest a obce do odpadovho hos-
podrstva, do vybudovania infratruktry a v
mnohch prpadoch s mest i majitemi alebo
spolumajitemi zberovch spolonost a tech-
nickch sluieb.
Zkon o odpadoch bude musie da odpove
i na to, o bude s prdmi odpadov, pri ktorch
nevychdza princp rozrenej zodpovednosti
vrobcov z eurpskych smernc. Takmito
prdmi odpadov s naprklad pneumatiky, ole-
je, ale aj naprklad noviny, asopisy a reklamn
letky.
Do nrodnej rady sa oskoro dostane nvrh
novely zkona o odpadoch, ktorej cieom je
transponova smernicu Eurpskej nie o
batrich. nia miest sa v legislatvnom pro-
cese vyjadrovala i k tomuto materilu.
Tzv. baterkov novela m na mest len ne-
priamy vplyv, ale i tak sme v stanovisku nie
miest upozornili na potencilne vemi vny
problm pri plnen limitov zberu pouitch ba-
trii a akumultorov. V tomto prpade ide o za-
vedenie intittu tretej osoby pri plnen li-
mitov zberu a tm aj pri financovan zberu. Na-
stavenie tohto intittu je pomerne neastn,
pretoe je nevyven voi inm systmom fi-
nancovania zberu, predovetkm voi intittu
kolektvneho plnenia a me vytvori priestor
pre existenciu subjektov, ktor zneuij povin-
nos plni limity a namiesto budovania systmu
zberu a recyklcie bud predva potvrdenia
o plnen limitov. Prpadn precedens existen-
cie takchto subjektov aj po zaveden novej le-
gislatvy v prpade batri a akumultorov
me ma pri obaloch aj vyradench elektros-
potrebioch vemi negatvny vplyv na mno-
stvo financi urench na podporu zberu a re-
cyklcie.
prava intittu tretej osoby me vies k
deformcii, ktor by v konenom dsledku
mohla ohrozi plnenie cieov stanovench v
Eurpskej legislatve pre Slovensk republiku.
V prpade tretej osoby legislatvna prava
vytvra neopodstatnen konkurenn vhodu
oproti kolektvnej organizcii. Kolektvna
organizcia bude musie vybudova zklad sys-
tmu zberu pouitch batri a akumultorov
ete pred jej vznikom, pretoe pri zaloen bude
musie dokladova splnenie povinnost poda
Nov zkon o odpadoch
mus by krokom vpred
Umon nov legislatvny rmec systmov rieenie odpadovho hospodrstva v zmysle hierarchie E
na rovni miest, obc i celej republiky bude krokom vpred pre ivotn prostredie na Slovensku?
Na otzky Parlamentnho kurira odpoved Marin MINAROVI, generlny sekretr
nie miest Slovenska a vedci manar CITENERGO.
23
zdrojov aj na in oblasti zlepenia ivotnho
prostredia (napr. kanalizcie), samozrejme, ak
m obec splnen vetky zkonn povinnosti v
odpadovom hospodrstve.
Na druhej strane vak v obciach, ktor ne-
maj skldku, je finannch zdrojov na odpa-
dov hospodrstvo nedostatok. Preto navrhu-
jeme, aby sa naven as poplatku rozdeo-
vala transparentnm a spravodlivm mecha-
nizmom nasp samosprvam na podporu pre-
vencie vzniku odpadu, rozvoja triedenho zbe-
ru, nakladania s biologicky rozloitenmi od-
padmi, odstraovania iernych skldok, ako aj
na finann krytie opatren Programu odpado-
vho hospodrstva SR.
Poda naich prepotov, zvenie skldko-
vho poplatku za komunlny odpad na 10 /t
by mohlo vygenerova extra finann prostried-
ky okolo 9 mil. .
A o v prpadoch, ke je skldka v susednej
obci, teda obec z nej nem iadny zisk, ale
prevdzka skldky v susednej obci jej sp-
sobuje problmy, napr. nadmern zaaenie
ciest, lety odpadov zo skldky, zpach a
pod. Nemala by aj takto postihnut obec by
nejako odkodnen?
Urite no. Pri rokovaniach sme navrhli, aby
v prpade ak skldka postihuje aj in obce, as
poplatku, bola rozdelen medzi vetky dotknu-
t obce. Zohadova by sa mali prstupov ko-
munikcie ku skldke, prrodn pomery v kra-
jine, ktor mu spsobova transport neia-
ducich vplyvov skldok a existencia, resp. ab-
sencia prirodzench alebo vybudovanch ba-
rir medzi skldkou odpadov a zastavanmi
asami. O rozdelen poplatku by mal rozho-
dova na zklade odbornch tdi a posudkov
nezvisl orgn, ktorm je pre skldky odpa-
dov SIP.
Podpor nov legislatvny rmec hlavn ciele
E v zmysle hierarchie odpadovho hospo-
drstva?
Legislatvny rmec v oblasti odpadovho
hospodrstva sa formuje na zklade implemen-
tcie eurpskych noriem do nrodnej legisla-
tvy lenskch ttov E. Spomnan prvne
normy i legislatvny zmer zkona o odpadoch
sa formuj u na zklade dlhodobho procesu
rokovan za asti vetkch dotknutch part-
nerov a preto verme, e bud relnym prspev-
kom k zlepeniu pozcie Slovenska v porovna-
n so sasnm stavom, ako to dokumentuje
tabuka Nakladanie s komunlnym odpadom
v E v roku 2010 (tabuka zverejnen na po-
rtli UMS).
Ako s o tomto procese informovan vai le-
novia, resp. alie mest, obce, reginy, pr-
padne partneri?
Pravidelne kadorone sa aktvne podie-
ame na prprave i realizcii konferencie ENVI-
PAK Samosprva a separovan zber. V tom-
to roku sa uskuton 10. oktbra 2013 u tra-
dine v priestoroch hotela Kaskdy na Sliai.
Sasou konferencie bude i tento rok vyhod-
notenie Sae o najlepie separujce mest
a obce. Nezanedbvame vak ani alie pr-
leitosti, ktor organizuj nai domci i za-
hranin partneri. Napr. sme iroko propagovali
a vyzvali naich lenov i spolupracujce mest
a obce zastni sa na konferencii E+ Efek-
tvne zhodnocovanie komunlnych odpadov,
ktor sa uskutonila 19. septembra 2013 v Boj-
niciach.
Ako ste uviedli, rokovali ste s almi part-
nermi. Zhodli ste sa vo vetkom?
Takmer no. A je to jednoznane naa snaha,
e v prpade, ak nemme na niektor detail rov-
nak nzory, sname sa ich prediskutova s na-
imi partnermi zo ZMOSu. Chystme aj spo-
lon stretnutie nie miest Slovenska a Komo-
ry miest ZMOS, kde by sme radi dohodli sp-
sob aktvnej komunikcie a koordincie v rm-
ci naej asti v legislatvnom procese. V pri-
pomienkovom konan k uvedenm legislatv-
nym normm, resp. k legislatvnemu zmeru
zkona o odpadoch sme vzjomne pripomien-
kovali absenciu pneumatk v reime rozrenej
zodpovednosti vrobcov. Kadopdne zdiea-
me spolone ist obavu, ako bude v paragra-
fovom znen spracovan a nsledne v praxi
fungova systm triedenho zberu priemyslom,
i bud pokryt vetky komodity, i skutone
obce a mest nebud ma s triedenm zberom
iadne vdavky. Ide o to, aby v zkone neexis-
tovala nijak monos ako sa vyhn povinnos-
tiam a obera systm triedenho zberu o finan-
n prostriedky. Ako sme vyie uviedli, s istmi
obavami sa pozerme najm na spomenut
baterkov novelu, konkrtne na intitt tretej
osoby.
Spomnate, e nie je u ns rieen problm
skldkovania a spracovania pneumatk.
Problm pneumatk, ale i niektorch alch
komodt, pre ktor princp rozrenej zodpo-
vednosti vrobcov nie je stanoven nevypl-
va zo smernc E a v sasnosti aj v mnohch
alch krajinch neexistuje. Ale v prpade
pneumatk vak u bolo deklarovan, e bude
existova systm vytvoren na zklade dobro-
vonosti. My to prirodzene podporme, lebo ide
relne o vny problm s negatvnym inkom
na ivotn prostredie.
48, avak tretia osoba takto povinnos nem!
Poiaton vysok nklady na vybudovanie
systmu zberu bud vyvolva tlak i na cenu
pre vrobcov a dovozcov batri, ak si vak
bud mc vybra medzi nkladmi na budova-
nie skutonho systmu prostrednctvom ko-
lektvnej organizcie a omnoho menmi n-
kladmi, ktor bude ma tretia osoba", tak hro-
z, e do systmu zberu nebude dostaton pr-
lev prostriedkov.
Preto my nstojme na tom, aby prava in-
tittu tretej osoby nemohla by pouit, ako
alternatva k systmu kolektvneho plnenia a
navrhujeme, aby intitt tretej osoby mohol
by uplatnen len pre systm individulneho
plnenia. Prvna prava by mala jasne stanovi,
e tretia osoba me zastupova vlune len
jednho vrobcu alebo distribtora.
V jni 2013 bol v medzirezortnom pripo-
mienkovom konan aj Nvrh zkona, kto-
rm sa men a dopa zkon . 17/2004 Z. z.
o poplatkoch za uloenie odpadov. Ak je
postoj nie miest Slovenska k zvyovaniu
poplatku za uloenie komunlneho odpadu
na skldky?
Skldkov poplatok patr k vznamnm
ekonomickm nstrojom na urit nasmerova-
nie tokov odpadu. V krajinch s nzkou mierou
skldkovania je zaveden vysok skldkov
poplatok (resp. skldkov da), napr. Holands-
ko (107,49 /t; miera skldkovania KO 0,4 %),
Raksko (29,80 /t odpadu upravenho v
MB, neupraven odpad s TOC nad 5 % sa
nesmie skldkova; miera skldkovania KO 0,7
%), i vdsko (47 /t; miera skldkovania KO
0,9 %). V krajinch, kde je skldkovanie lacn,
prevan vina odpadu skon na skldkach.
Na Slovensku sa a 80 % KO znekoduje
skldkovanm. Skldkov poplatok patr k naj-
nim v Eurpe, len 4,98 /t (pri vytrieden 5
zloiek z KO, dnes to vykazuje prakticky kad
obec i mesto).
Preto si myslme, e ak chceme presmerova
odpad od ukladania na skldku ku zhodnoco-
vaniu, urite neme by skldkovanie tak lac-
n, ako je dnes. Na druhej strane, na Slovensku
rozpoty samosprv s vemi napt a pri dne-
nej situcii nie je mon vrazne zvyova
skldkov poplatok.
Treba vak podotkn, e skldkov popla-
tok tvor len mal as nkladov miest a obc
na odpadov hospodrstvo. Poda naich pre-
potov zvenie poplatku napr. o 100 % zo s-
asnch 4,98 /t na 10 /t by navilo rozpoet
odpadovho hospodrstva obce len o 5 %. Ak
by obec vykonvala aktivity na znenie tvorby
zmesovho komunlneho odpadu (zintenzv-
ovanie triedenho zberu, podpora domceho
kompostovania, preventvne opatrenia,...), na-
venie by sa jej dotklo ete menej. Preto, ak
nov zkon o odpadoch nastav systm tak, e
s triedenm zberom nebud ma samosprvy
vdavky, urite tu vidme priestor na vrazn
zvenie skldkovho poplatku.
Ako by mal by skldkov poplatok vyuit?
U pri sasnej vke poplatku 4,98 /t
mnoh obce a mest, ktor maj vo svojom ka-
tastri skldku, maj problm vhodnho vyui-
tia financi zo skldkovho poplatku na ely
odpadovho hospodrstva, ako to prikazuje s-
asn zkon 17/2004 Z. z. Preto vtame to, e
nvrh roziruje vyuitie tchto finannch
M I E S T N A S A M O S P R V A
Zber z riadenej skldky Riovce-Rumanov.
Zber zo zbernho dvora lisovan PETobaly
pred expedciou na spracovanie.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
24
Pripravuje sa dlho oakvan novela z-
kona o ochrane prrody, o najdleitejie
prina a bude to zvan zmena?
Doterajia situcia v ochrane prrody a kra-
jiny nebola uspokojiv prakticky pre nikoho.
Ochranri a mimovldne organizcie pouka-
zovali na mlo inn ochranu proti zsahom
do prrody a jej nedostaton ochranu aj vo
vyhlsench chrnench zemiach. Na dru-
hej strane vlastnci pozemkov, organizcie
hospodriace na ponohospodrskych po-
zemkoch a v lesoch a irok verejnos sa sa-
ovali na vek rozsah chrnench zem a
mnostvo obmedzen bez hradenia ujmy, kto-
r im v dsledku obmedzen vznik. Novela
zkona o ochrane prrody a krajiny preto riei
hlavne dva zvzky vyplvajce pre vldu z
jej Programovho vyhlsenia. Vytvra pod-
mienky na prehodnotenie celej nrodnej s-
stavy chrnench zem a ich optovn vy-
hlsenie a prina nov sbor nstrojov na
rieenie nhrad za obmedzenia, ktor vzni-
kaj vlastnkom pozemkov. Pri vyhlasovan
chrnench zem je najdleitejia zmena
v tom, e vetky druhy chrnench zem
bude vyhlasova vlda. Dvodom je skuto-
nos, e ak m by ochrana inn, je potreb-
n na svisiace innosti a hradu ujmy vy-
leni primeran prostriedky aj z verejnch
zdrojov, o mus by sasou procesu vyhla-
sovania zemia za chrnen. Na hradenie
ujmy za obmedzenie vlastnckych prv sa
okrem priamej finannej nhrady do zkona
navrhla aj monos odkpenia pozemkov od
skromnch vlastnkov ttom, ich zmena
za pozemky bez obmedzen, njom a obhos-
podarovanie pozemkov s obmedzeniami or-
ganizciou ochrany prrody a zmluvou o sta-
rostlivosti medzi vlastnkom pozemku a or-
ganizciou ochrany prrody. Zkon zavdza
aj nov druh obecnho chrnenho zemia,
ktor me vyhlsi samosprva veobecnm
zvznm nariadenm. Dleit s aj nov
ustanovenia zkona o povinnosti vlastnka,
sprvcu alebo uvatea pozemku odstraova
invzne druhy ivochov a rastln, ktor
ohrozuj biodiverzitu pvodnch ekosyst-
mov.
Bude mon pristpi k zoncii nrodnch
parkov , zmene truktry a siete chrne-
nch zem, ste na to v rezorte a jeho or-
ganizcich pripraven?
Vedenie ministerstva u v minulom roku
schvlilo zsady a postup na prehodnotenie
sstavy chrnench zem. Do plnu hlav-
nch loh ttnej ochrany prrody Slovenskej
republiky (OP SR) na rok 2013 bolo zara-
den prehodnotenie troch vekoplonch
chrnench zem NP Vek Fatra, NP Mu-
rnska planina a CHKO Cerov vrchovina.
Sbene sa vykonva prehodnotenie okolo
50 maloplonch chrnench zem. Na bu-
dci rok bude OP SR pokraova v prehod-
nocovan alch vekoplonch aj maloplo-
nch chrnench zem.
prava legislatvy aj prce na prehodno-
covan sstavy chrnench zem vytvraj
podmienky aj pre pokrok v zoncii chrne-
nch zem. U v priebehu tohto roku bude-
me pokraova so zonciou Tatranskho n-
rodnho parku. Verme, e ju po dlhch ro-
koch diskusi dopracujeme do stavu vhodn-
ho na schvlenie.
Boli rokovania zloit, kee ide o kontro-
verzn nvrh, od ktorho si vea subuj
ochranri, lesnci, ale aj ttna ochrana
prrody?
Napriek tomu, e asto sa pri problematike
ochrany prrody konfrontuj rzne nzory z-
ujmovch skupn, ktor niekedy vysuj a
do konfliktnch situci, pri vypracvan n-
vrhu novely sa vetky rokovania viedli v kon-
truktvnom duchu a hadali sa kompromisn
rieenia prijaten pre ochranu prrody aj ra-
cionlne vyuvanie prrodnch zdrojov. Vy-
chdzali sme zo zkladnho princpu trvalo
udratenho rozvoja, a to rovnovnosti eko-
logickch, ekonomickch aj socilnych vply-
vov ustanoven zkona. Zorganizovali sme
viacero rokovan s dotknutmi rezortmi, pred-
stavitemi vlastnkov pozemkov aj s verejnos-
ou. Iste nebude kad spokojn so vetkmi
zmenami, ale verme, e tieto zmeny prines
zblenie postojov.
Vypracoval sa aj nvrh novho systmu
starostlivosti o krajinu s jasnmi priori-
tami? Kedy nastan zmeny?
V tejto novele zkona o ochrane prrody a
krajiny sme tieto otzky nerieili, lebo celko-
v koncepcia zkona by umoovala len
iastkov rieenia. Vlda sa vak v Progra-
movom vyhlsen zaviazala zamera na opti-
malizciu priestorovho usporiadania a
funknho vyuvania zemia, ochranu pr-
rodnho a kultrneho dedistva a nov sys-
tm starostlivosti o krajinu. Preto od 1. oktb-
ra 2013 zriaujeme na ministerstve nov od-
bor tvorby krajiny, ktor bude problematiku
tvorby krajiny a starostlivosti o u riei kom-
plexne vrtane novho zkona.
Ako dnes vnmate harmonizciu nrodnej
legislatvy s legislatvou E, zlepilo sa nie-
o?
Od nstupu novho vedenia ministerstva
sa situcia s konaniami Eurpskej komisie
proti Slovensku podstatne zlepila. Prijatm
novej legislatvy sa ukonili viacer konania.
V sasnosti v problematike ochrany prrody
rieime len jedno konanie k problematike
lovu vlka na Slovensku. V priebehu septemb-
ra sme Komisii poslali stanovisko s vysvet-
leniami a nvrhmi rieenia a dfame, e bud
akceptovan.
Ste dlhoronm zstupcom Slovenska v
Do ochrany prrody
chceme zavies jasn pravidl
Vlda SR vypracovala programov vyhlsenie, v ktorom ako prioritn lohu vyzdvihla
vypracovanie novch pravidiel ochrany prrody. Ich obsahom sa zaober aj ttny tajomnk
Ministerstva ivotnho prostredia SR Jn ILAVSK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
25
JAVYS zodpovedne pln lohy v tzv. zve-
renej asti jadrovej energetiky, o si vya-
duje kvalifikovan a profesionlny prstup za-
mestnancov. Vysok kritri a poiadavky
medzinrodnch noriem dosahuje nielen v
environmentlnom prstupe, ale aj v innos-
tiach v oblasti kvality a bezpenosti a ochrany
zdravia pri prci. Dokladom s certifikty
poda noriem ISO 9001 a ISO OHSAS 18001
zskan na sklonku minulho roka.
Trvalm cieom spolonosti JAVYS je mi-
nimalizova vplyv vykonvanch innosti na
ivotn prostredie. Potvrdzuj to vsledky
meran a analz takmer 2 000 rone odobe-
ranch vzoriek z ovzduia, pdy, vody, vege-
tcie a ponohospodrskych produktov. V-
sledky hovoria jasnou reou spolonos ne-
ohrozuje ivotn prostredie ani zdravie oby-
vateov v dotknutom regine.
Vetky dosahovan hodnoty s na mnoho-
nsobne niej rovni ne ron limity. Na-
meran hodnoty s niie ako je radian z-
a obyvatestva spsoben prirodzenm po-
zadm, ktor existuje v ivotnom prostred a
je niia ako za z diagnostickch vyetren.
Dvky psobiace na obyvatestvo s asto
pod analytickmi limitmi detekcie.
Starostlivos o ochranu ivotnho prostre-
dia JAVYS dokazuje klesajcim trendom v-
pust zo zdrojov JAVYS do hydrosfry i at-
mosfry. V minulom roku v oblasti vodnho
hospodrstva JAVYS racionalizanmi opat-
reniami znil spotrebu chladiacej vody o po-
lovicu na hodnotu 1,06 milina m
3
. Celkov
objem vypustench odpadovch vd do re-
cipientov Vh a Dudvh poklesol o vye 47
%, priom kontroln analzy potvrdili kvalitu
vypanch vd pod hranicou stanovench
limitov urench ttnymi a dozornmi or-
gnmi. Trend zniovania emisi si udrala
spolonos JAVYS aj pri ochrane ovzduia.
V oblasti odpadovho hospodrstva oproti
predchdzajcemu roku vyprodukovala o 20
% menej neaktvnych odpadov.
Vplyv innost vykonvanch spolonos-
ou hodnot JAVYS raz rone prostrednc-
tvom pecilneho programu. V rmci neho
uplatuje medzinrodne akceptovan modely,
ktor umouj dokladova vplyv na obyva-
testvo, a to a v okruhu 100 km. Vyhodno-
cuje sa tak aj vplyv na obyvatestvo sused-
nch krajn (Raksko, Maarsko a R).
Spolonos JAVYS m zaveden Integro-
van systm manarstva, ktor spresuje z-
sady aj pre oblas ochrany ivotnho prostre-
dia a radianej ochrany. Tento systm plat
pre vetky organizan zloky spolonosti,
jej zamestnancov a v primeranom rozsahu aj
pre dodvateov.
JAVYS o nameranch hodnotch kad
mesiac informuje na svojej webovej strnke
(www.javys.sk), prostrednctvom ekoinfor-
mci a v ronej sprve o vplyve prevdzky
JAVYS na ivotn prostredie. Ochrana ivot-
nho prostredia je pravidelne tmou astch
stretnut so starostami okolitch obc, ktor
oceuj otvorenos spolonosti, vzjomn
komunikciu i realizovan bezpenostn
opatrenia na skvalitnenie ivota obanov oko-
litch obc.
Spolonos JAVYS
chrni ivotn prostredie
Pred siedmimi rokmi prevzala Jadrov a vyraovacia spolonos, a. s.,
(JAVYS) zodpovednos za vyraovanie jadrovch zariaden, nakladanie
s rdioaktvnymi odpadmi a vyhoretm jadrovm palivom. Celospoloensk
zujem uskutouje aj v oblasti starostlivosti o intitucionlne rdioaktvne
odpady a zachyten rdioaktvne materily. Pri vetkch innostiach, ktor
realizuje v Jaslovskch Bohuniciach i v Mochovciach, dodriava vysok tandard jadrovej bezpenosti
a ochrany ivotnho prostredia. Environmentlny prstup bol uplatovan pri jednotlivch innostiach
ete pred vznikom spolonosti JAVYS a spolonos ho uplatuje od svojho vzniku v roku 2006,
ke sa stala dritekou medzinrodne uznvanho certifiktu poda normy ISO 14 001.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
medzinrodnom svete v oblasti lesnho
hospodrstva, myslte si, e dnen lesnci
na Slovensku s aj dobrmi ochranrmi?
V princpe by to tak malo by. Ve prca
lesnka je po desaroia, od zaloenia novho
mladho lesa po obdobie, ke sa v om robia
nejak zsahy plou, zameran hlavne na pes-
tovanie a ochranu lesa. Vo verejnosti je vak
dojem, e lesnk je len lovek s plou, ktor
lesy ni. V minulosti to boli prve lesnci,
ktor iniciovali zaloenie viny nrodnch
parkov a prrodnch rezervci. Zkladn do-
kumenty odvetvia lesnctva, naprklad Nrod-
n lesncky program, deklaruj zsady hos-
podrenia v lesoch na princpoch trvalej
udratenosti. Zaviedol sa systm nrodnej
certifikcie lesov, existuje hnutie Pro Silva,
ktor propaguje prrode blzke hospodrenie
v lesoch. Pociujem vak ist slabinu v pre-
zentcii tchto zsad verejnosti a tak verej-
nos vid len ak nkladn aut naloen
drevom. Tm nechcem poveda e neexistuj
aj urit nedostatky v aplikanej praxi hos-
podrskych opatren v lesoch so irm po-
uvanm jemnejch hospodrskych postu-
pov. V sasnosti sa v Eurpe diskutuje o n-
vrhu medzinrodne prvne zvznho doku-
mentu o lesoch a princpoch hospodrenia v
nich a kee Slovensko bolo zvolen za lena
riadiaceho vboru procesu ministerskej kon-
ferencie o ochrane lesov v Eurpe, meme
poveda e slovensk odvetvie lesnctva je
medzinrodne repektovan.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
26
o sa d robi pre to, aby sa ochrnilo vod-
n hospodrstvo a konkrtne vodn zdroje
nielen na Slovensku, ale aj v Eurpe? Sme-
ruje k tomu aj novela vodnho zkona?
Vlda SR sa vo svojom programovom vy-
hlsen zaviazala, e bude venova zven
pozornos ochrane a zlepeniu stavu vd,
optimalizcii ich vyuvania a ochrane pred
ich kodlivmi inkami. Osobitn pozornos
bude venova ochrane a racionlnemu vyu-
vaniu minerlnych, lieivch a geoterml-
nych podzemnch vd a bude kls draz na
zabezpeenie dostatonho mnostva a kva-
lity vd pre verejnoprospen a environmen-
tlne sluby, predovetkm zsobovanie oby-
vateov pitnou vodou.
Toto vyhlsenie je v slade s vodnou poli-
tikou Eurpskej nie, ktor je zameran na
zabezpeenie trvalo udratenej ochrany vd
a jej efektvne vyuvanie. Efektvnu ochranu
a trvalo udraten hospodrenie s vodou je
vak mon dosiahnu len v spoluprci s al-
mi sektormi hospodrstva, ako je energeti-
ka, priemysel, ponohospodrstvo, doprava,
regionlna politika. Cieom novely vodnho
zkona je zosladenie nrodnej legislatvy s
poiadavkami E, plnenie ex ante kondicio-
nalt, ale najm legislatvne ochrni zujmy
ttu a jeho obyvateov vo vzahu k strategic-
kmu vznamu vody.
Voda m predstavova strategick surovi-
nu. o to znamen?
Voda je zkladnou podmienkou existencie
ivota na Zemi. V hierarchii potrieb loveka
m osobitn postavenie, vieme, e jej nedo-
statok me vne ohrozi jeho zdravie a i-
vot. Nedostatok zdrojov vody me nepriaz-
nivo ovplyvni aj fungovanie ttu, obmedzi
hospodrsky rast reginov. Vo svete sa stle
astejie hovor o nedostatku vody a jeho
monch nsledkoch. Existuj rzne medzi-
nrodn tdie, ktor hovoria o tom, e pri-
bline o 30 rokov bude ma voda cenu vyiu
ako ropa.
Z globlneho pohadu me ma voda v bu-
dcnosti strategick vznam pre bezpenos
ttu a jeho obanov. Hrdme sa, e Slovensko
m vaka prrodnm podmienkam dostaton
zsoby kvalitnej podzemnej vody, ktor
umouj pokrva sasn aj vhadov po-
treby verejnho i skromnho sektora. Aby
sme ju zachovali aj pre nae budce gener-
cie, musme zabezpei jej vestrann ochra-
nu. Chcem zdrazni potrebu ochrany tt-
nych zujmov vo vzahu k vode ako obzvl
vznamnej a nim nenahraditenej suroviny
strategickho charakteru a stanovenie tomu
zodpovedajcich postupov nakladania s ou,
s drazom na nrodn zujmy. Povaujeme
za nevyhnutn, aby akkovek in nakladanie
bolo pod prsnou kontrolou ttu prostrednc-
tvom jeho vldy.
Dosiahnutie dobrho stavu vd je hlavnm
environmentlnym cieom, kedy by sa mal
dosiahnu, o je obsahom Vodnho plnu
Slovenska?
Rmcov smernica o vode (RSV) stanovu-
je environmentlne ciele pre povrchov vody
a pre podzemn vody, ktormi s ochrana,
zlepovanie a obnovovanie tvarov podzem-
nej a povrchovej vody a zabrnenie alebo ob-
medzenie vstupu zneisujcich ltok do pod-
zemnej vody. Dosiahnutie dobrho stavu vet-
kch vd do roku 2015, resp. najneskr do
roku 2027 je hlavnm environmentlnym cie-
om RSV.
Nstrojom na dosiahnutie dobrho stavu
vd a na vodu viazanch ekosystmov na Slo-
vensku je Vodn pln Slovenska (VPS). Vo
VPS boli identifikovan hlavn vodohospo-
drske problmy nepriaznivo ovplyvujce
Aj vodu treba chrni
je nrodnm bohatstvom
Pome aj zkon o odpadoch
astejie ne v minulosti prevame v dsledku zmeny klmy dos nezvyajn horce letn poasie,
ale aj povodne. Podobn problmy mali aj in krajiny E. So ttnym tajomnkom Ministerstva
ivotnho prostredia SR Vojtechom FERENCZOMsa rozprva redaktorka Anna Komov.
27
vodnch ndr. Ich opodstatnenos preuka-
zuj aj sksenosti SR z ostatnch rokov, ke
VD Gabkovo prispelo k elimincii negatv-
nych inkov povodovch vn na vek ze-
mie SR. VN Domaa zasa svojimi zlepuj-
cimi inkami prispela k zabezpeeniu do-
statku vody v dotknutom regine poas ob-
dobia sucha. Aj z tchto skutonost je zrej-
m, e zodpovedn adaptcia na predpokla-
dan inky klimatickej zmeny vyaduje v
ndriach aktvne ovlda dostaton objem
akumulovanej vody
Ak sa Slovensk republika chce skutone
dobre pripravi na klimatick zmenu, mala
by ma v druhej polovici tohto storoia v pre-
vdzke vodohospodrske ndre s celkovm
akumulovanm objemom vody takmer 3 mld.
m
3
a sasne by mala vytvra technick mo-
nosti na jej aliu operatvnu distribciu.
Dnes mme vo vodohospodrskych ndriach
k dispozcii pribline 1,2 mld. m
3
.
Vo vaej gescii je prprava novho zkona
o odpadoch. m posunie Slovensko bliie
k modernm eurpskym krajinm?
Nov legislatvna prava si kladie v prvom
rade za cie dsledne implementova princp
rozrenej zodpovednosti vrobcov, o zjed-
noduene znamen, e vrobca, resp. dovozca
je zodpovedn za svoj vrobok poas vet-
kch fz jeho ivotnho cyklu vrtanej jeho
recyklcie, resp. inej formy zhodnotenia.
Zkladom odpadovho hospodrstva bude
systm rozrenej zodpovednosti vrobcov.
Bud plne zodpovedn za nakladanie s od-
padmi z vrobkov, za ktor maj zodpoved-
nos v rmci svojej rozrenej zodpovednosti.
Vrobcovia a dovozcovia si svoje povinnosti
bud plni individulne alebo prostrednc-
tvom organizci, ktor bud musie zska
pre svoju innos autorizciu od nho minis-
terstva. Vrobcovia bud zabezpeova trie-
den zber v obciach a bud ho aj plne finan-
cova, to znamen, e obce nebud ma iad-
ne finann vdavky s triedenm zberom jed-
notlivch zloiek z komunlnych odpadov
(dnes to tak nie je).
Dleit lohu v celom systme bud zo-
hrva obce, ktor bud riei zmesov ko-
munlny odpad. Zodpovednos za tento druh
odpadu zostva na ich pleciach. Vplyv na v-
ku miestneho poplatku za komunlny odpad
pre obana bude ma zniovanie mnostva
zmesovho komunlneho odpadu vo vzbe
na jeho dslednejie triedenie.
Je potrebn zdrazni, e loha obc je ne-
zastupiten, kee nakladanie s komunlnym
odpadov zo strany obce nemono bra iba ako
povinnos, ale najm ako verejnoprospen
(platen) slubu, ktor obec zabezpeuje pre
obana.
Ako sa rezort podiea na prorastovch
opatreniach?
Rezort ivotnho prostredia sa aktvne za-
pjal do prpravy prorastovch opatren, ktor
schvlila vlda SR uznesenm . 227/ 2013 k
nvrhu opatren v hospodrskej politike na
podporu hospodrskeho rastu. Pre nae mi-
nisterstvo z neho vyplva viacero loh, ktor
sa vzahuj na zlepenie manamentu a efek-
tivity stratgie ochrany pred povodami. Me-
dzi prierezov lohy patr zabezpeovanie
protipovodovej ochrany zemia SR. Ako
prklad uvedench aktivt mono uvies pro-
jekt istenie vodnej ndre Run na zabez-
peenie jej protipovodovej funkcie odstr-
nenm odpadov a neleglnych skldok z pri-
ahlho zemia. MP SR ho realizuje v spo-
luprci s SVP, . p., ako aj s dotknutmi mu-
nicipalitami. Prv fza projektu sa zaala rea-
lizova 20. septembra 2013. Na slvnost-
nom spusten danej aktivity zastnil aj pn
minister Peter iga, ako aj predstavitelia do-
tknutch obc. Tento projekt sasne riei
problmy vo viacerch oblastiach: protipo-
vodov ochranu, starostlivos o ivotn pro-
stredie v oblasti vd a odpadov, zrove pod-
poru zamestnanosti, predovetkm nzkok-
valifikovanej pracovnej sily, a taktie zve-
nie turistickej atraktivity danej oblasti. Projekt
je financovan zo zdrojov MP SR, ako aj zo
zdrojov Environmentlneho fondu, v alej
fze sa predpoklad aj zapojenie prostriedkov
Eurpskeho socilneho fondu. Dka projektu
je plnovan na tri roky.
stav vodnch tvarov a definoval sa sbor
opatren, ktorch realizcia prispeje vznam-
nou mierou k zlepeniu stavu a postupnmu
dosahovaniu dobrho stavu vodnch tvarov
na Slovensku v slade s ciemi a asovmi
horizontmi stanovenmi RSV.
Ak je spoluprca krajn E pri realizcii
politiky E, ktor zaha vodn hospodr-
stvo?
Rmcov smernica o vode a plnenie jej
ustanoven je jednotnou platformou pre vet-
ky lensk tty E a na rovni E bola pri-
jat aj Spolon implementan stratgia
(CIS E).
RSV vyaduje od lenskch ttov, aby ko-
ordinovali prpravu plnov manamentu
sprvnych zem povod na svojom zem aj
s ostatnmi lenskmi ttmi v rmci medzi-
nrodnch povod riek, s cieom vytvori spo-
lon pln manamentu povodia.
V rmci medzinrodnho povodia Dunaja
je koordintorom tohto procesu Medzinrod-
n komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR).
Slovensk republika sa podiea rovnako ako
ostatn dotknut tty na prprave plnu ma-
namentu povodia pre Medzinrodn povodie
Dunaj. Spoluprca v rmci povodia rieky Du-
naj sa spene rozvja aj s krajinami, ktor
nie s lenskmi ttmi E. Tie sa dokonca
zaviazali plni poiadavky v slade s RSV.
V rmci povodia Visly koordinuje prpravu
plnov manamentu Spolon slovensko-po-
sk komisia pre hranin vody v rozsahu spo-
lonch slovensko-poskch povod.
Slovensk republika aktvne psob v rm-
ci ratifikovanch Dohovorov (napr. Dohovor
o reime plavby na Dunaji, Dohovor o ochra-
ne a vyuvan hraninch vodnch tokov a
medzinrodnch jazier, Dohovor o spoluprci
pri ochrane a trvalom vyuvan Dunaja,
Ramsarsk dohovor at.
Dlhodobo funguje spen spoluprcu v
rmci bilaterlnej spoluprce v rmci komisi
hraninch vd.
V rmci makroregionlnych stratgii SR
aktvne spolupracuje s krajinami v povod rie-
ky Dunaj aj v rmci Dunajskej stratgie.
Ako sa Slovensko pripravuje na klimatick
zmeny, naprklad povodne alebo dlhotrva-
jce sucho?
Sasou pripravovanej Stratgie adaptcie
SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy je
hodnotenie vplyvu klimatickej zmeny na vod-
n hospodrstvo a nvrh adaptanch opat-
ren. Z klimatickch scenrov vyplva, e v-
znamnm prejavom zmeny klmy na naom
zem mu by dlhotrvajce obdobia sucha
v letnch a jesennch mesiacoch, spojen s
nedostatkom vody. Tieto such peridy mu
by preruovan niekokodovmi daami s
vysokm hrnom zrok, prpadne silnou
brkovou innosou s intenzvnymi zrkami
vyvolvajcimi vznik povodn.
Tieto extrmy si vyaduj prija osveden
a inn opatrenia na hospodrenie s vodou.
Optimlnym adaptanm opatrenm, ktor
zabrni, prpadne obmedz vznik vekch po-
vodovch vn postupujcich vo vodnch to-
koch a sasne zabezpe ekologick potreby
krajiny a vodnch tokov v ase sucha, je bu-
dovanie primeranch retennch priestorov
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
28
U dlh as sledujete z pozcie generlneho
riaditea na MP SR problematiku vod-
nho fondu na Slovensku, ovplyvuj kli-
matick zmeny dostatok pitnej vody, na-
prklad z podzemnch zdrojov vody?
Vodn zdroje a ich dopanie s zvisl od
priaznivch klimatickch podmienok s do-
statonm mnostvom zrok. Z klimatic-
kch scenrov vyplva, e na naom zem
sa bud vyskytova dlhotrvajce obdobia su-
cha spojen s nedostatkom vody. Predpoklad
sa, e vyuiten zdroje podzemnej vody v
dsledku klimatickej zmeny poklesn, a to
nielen v suchch oblastiach, ale aj v ze-
miach, ktor a doposia nemali problmy s
dostatkom vody. Vznamn pokles hladn
podzemnch vd bol zaznamenan v ostat-
nom hodnotenom obdob 2006 2009, ke
sa prejavil takmer celoplone, predovetkm
vak v junej a juhozpadnej asti Sloven ska.
Je z tohto pohadu dostaton rozvoj vod-
nho hospodrstva, naprklad pri budova-
n vodrenskch ndr?
Medzinrodn tandardy hovoria, e by
sme mali ma k dispozcii tak objem ndr,
aby v om bolo mon zachyti 20 a 40 per-
cent ronho odtoku vody z nho zemia. V
skutonosti je koeficient umoujci regul-
ciu odtoku na Slovensku ovea ni je to
menej ako osem percent. Celkov zsobn
objem ndr na zem SR je dnes pribline
1,2 mld. m3, teda len asi tretina budcich po-
trieb krajiny. Ak sa Slovensk republika chce
skutone dobre pripravi na klimatick zme-
nu, mus ma v horizonte rokov 2075 a 2100
v prevdzke vodohospodrske ndre s cel-
kovm akumulovanm objemom vody tak-
mer 3 mld. m
3
a sasne mus vytvra tech-
nick monosti na jej aliu operatvnu di-
stribciu.
Ndre sa budovali najm na strednom a
vchodnom Slovensku, ak maj lohu a
vhody v sasnosti. Pre koho s uren?
Vetky vodn ndre na Slovensku boli bu-
dovan ako viacelov. Ich zkladnm e-
lom je regulcia odtoku. V ase prebytku (po-
as povodn) vodu zadria, m chrnia ze-
mie pred zplavami. Sasne vytvraj zso-
by vody na obdobia bez zrok. V ase jej ne-
dostatku (poas sucha), vodu akumulovan v
ndriach mono regulovane vypa tak,
aby sa zabezpeilo potrebn mnostvo vody
na zsobovanie obyvatestva, priemyslu a po-
nohospodrstva a zabezpeenie ekologickch
prietokov vody vo vodnch tokoch. Prve v-
chodn a stredn Slovensko m nedostatok
zdrojov podzemnej vody. Budovanie vodnch
ndr umonilo rozvoj tchto reginov va-
ka zabezpeeniu dostatku vody pre rozvoj
priemyslu, energetiky, rekrecie, ponohos-
podrstva, ale najm kvalitnej pitnej vody na
zsobovanie obyvateov.
Voda je vlastne strategick surovina ttu,
ak je jej ochrana, venuje sa vode dosta-
ton pozornos? Ako tto situciu ovplyv-
n nov vodn zkon?
Jednm z hlavnch cieov novely zkona
o vodch je prve ochrana zdrojov vody, za-
bezpeenie jej trvalo udratenho vyuvania
na uspokojovanie potrieb naich obanov ako
aj budcich generci, a to v slade s pream-
bulou rmcovej smernice o vode. Tto hovor,
e voda nie je komern vrobok ako in
vrobky, ale skr dedistvo, ktor treba chr-
ni, brni a naklada s nm ako takm.
Preto novela zkona o vodch definuje
vodu ako ivotne dleit zloku ivotnho
prostredia, nenahraditen surovinu a prrod-
n bohatstvo, ktor m strategick vznam
pre bezpenos ttu, a ktorej nedostatok
me spsobi ohrozenie ivota a zdravia
obyvateov alebo plnenie zkladnch funkci
ttu. Novela upravuje podmienky pre nakla-
danie s vodou tak, aby bola pod stlou kon-
trolou ttu prostrednctvom jeho vldy s cie-
om zabrni vvozu vody za hranice nho
ttu bez jasne stanovench pravidiel a prs-
nych podmienok, ktor garantuj jej prioritn
urenie a vyuvanie v prospech obanov Slo-
venskej republiky.
Pred asom dochdzalo k zniovaniu od-
beru vody. Zmenilo sa nieo, ak to m
vplyv na cenu vody?
Na Slovensku dlhodobo kles spotreba
vody dodvanej verejnmi vodovodmi u vet-
kch kategri odberateov. Mnostvo vody
vyrobenej, urenej na realizciu sa znilo od
roku 1990 na polovicu, po roku 2000 sa sce
pokles spomalil, ale tento trend a do roku
2012 pokraoval. Zniovanie odberov vody
m nepriazniv vplyv na prevdzku existuj-
cich zariaden, ako aj na ekonomiku vodren-
skch spolonost. Zniovanm spotreby vody
sa ekonomicky oprvnen nklady rozpo-
tavaj na stle sa zniujce mnostvo vody
dodvanej verejnmi vodovodmi, o m ne-
gatvny dopad na samotn cenu pitnej vody
dodvan verejnmi vodovodmi.
m a ako sa daj eliminova dsledky
vplyvov extrmnych situci, ako napr. po-
vodne a sucho, na vodn zdroje?
Je viac druhov opatren na eliminciu alebo
zmiernenie dsledkov povodn a sucha od
tch najjednoduchch, ktor by mali by s-
asou benej innosti pri obhospodarovan
pdy, lesov, v urbanizovanch zemiach, cez
pravy vodnch tokov, a po najinnejie,
rieiace problmy efektvne, komplexne a
trvalo. Najjednoduchie s opatrenia zame-
ran na spomalenie odtoku vody z povodia
Voda ako strategick
surovina ttu
Vyuitenos a vyuvanie vodnho fondu na Slovensku je iste vo vemi blzkom spojen a podstatn je aj
koordincia s krajinami E. Men sa nieo aj vo vodnom fonde vplyvom zmien klimatickho prostredia?
Rozhovor pre Parlamentn kurir poskytol generlny riadite Sekcie vd Ministerstva ivotnho
prostredia SR Duan EREK. Zaznamenala redaktorka Anna Komov.
29
do vodnch tokov, zvenie retennej schop-
nosti zemia a na podporu prirodzenej aku-
mulcie vody. Najinnejm opatrenm, kto-
r zabrni, prpadne obmedz vznik vekch
povodovch vn postupujcich vo vodnch
tokoch a sasne zabezpe ekologick po-
treby krajiny a vodnch tokov v ase sucha,
je vak budovanie primeranch retennch
priestorov vodnch ndr.
Strategick ciele vodohospodrskej politi-
ky do roku 2015 s orientovan predovet-
km na skvalitnenie starostlivosti o vodn
zdroje, ako to bude po roku 2015?
Slovensk republika ako lensk tt E
uplatuje v oblasti vd politiku E. V zujme
trvalo udratenej ochrany a efektvneho vy-
uvania vd ako strategickej suroviny je ne-
vyhnutn postupova v slade s rmcovou
smernicou o vode 2000/60/ES (RSV).
Hlavnm environmentlnym cieom RSV
je dosiahnutie dobrho stavu vetkch vd do
roku 2015, resp. 2021, najneskr vak do
roku 2027.
Nstrojom na dosiahnutie cieov RSV s
plny manamentu povod vrtane programov
opatren. Vodn pln Slovenska obsahuje pln
manamentu nrodnej asti sprvneho ze-
mia povodia Dunaja a pln manamentu
sprvneho zemia povodia Visly. V tomto ob-
dob pokrauj prce na 2. VPS na roky 2016
2021, v ktorom bud, na zklade identifi-
kcie najvznamnejch vodohospodrskych
problmov, navrhnut inn opatrenia na ich
eliminciu s cieom dosiahnu dobr stav vd.
S protipovodov opatrenia v SR sas-
nosti dostaton a na rovni modernej Eu-
rpy?
U z mojich predchdzajcich odpoved
vyplva, e protipovodovm opatreniam sa
u ns venuje mimoriadna pozornos. Treba
pokraova v ich realizci v slade s Vodnm
plnom Slovenska a koncepciou vodohospo-
drskej politiky Slovenska do roku 2015 a
almi relevantnmi dokumentmi. Slovensk
republika vaka protipovodovm opatre-
niam realizovanm na Dunaji spene zvldla
previes povodov vlnu na jar tohto roka.
Hrozba povodn na Slovensku je vak stle
pomerne vysok. Na zem Slovenska bolo
identifikovanch 559 geografickch oblast,
v ktorch existuje potencilne vznamn po-
vodov riziko alebo mono predpoklada
jeho vskyt. Nvrh na ich ochranu bude pred-
metom plnov manamentu povodovho ri-
zika, ktor maj by schvlen v roku 2015.
Ak je kvalita zdrojov podzemnej vody, pri
relatvne nzkych nkladoch na pravu,
zistilo sa ich zneisovanie?
Kvalita zdrojov podzemnej vody vyuva-
nch na zsobovanie spotrebiteov pitnou vo-
dou vyhovuje poiadavkm nariadenia vldy
SR . 354/2006 Z. z., ktorm sa ustanovuj
poiadavky na vodu uren na udsk spotre-
bu a kontrolu kvality vody urenej na udsk
spotrebu. Ak je potrebn vodu upravova, naj-
astejie ide o odstraovanie nadlimitnch
hodnt eleza a mangnu.
Podzemn vody s najastejie ohrozovan
priemyselnmi a komunlnymi odpadovmi
vodami, innosou v ponohospodrstve, di-
vokmi skldkami komunlneho odpadu a
ekologickmi havriami.
Existuj dostaton finann zdroje na za-
bezpeenie ochrany a istenie vd na Slo-
vensku ak je situcia v rmci krajn E,
ak je perspektva prrodnch vodnch
zdrojov?
Voda je prrodn bohatstvo ttu a m pre
n tt a obanov SR strategick vznam.
Vlda SR podporuje vestrann ochranu vd
v slade s poiadavkami stanovenmi rm-
covou smernicou o vode na zachovanie alebo
zlepenie stavu vd, a to z pohadu jej kvality,
ako aj mnostva.
Opatrenia realizovan na ochranu a zlep-
enie stavu vd s technicky, asovo, ale naj-
m finanne vemi nron. Na ich realizciu
sa vyuvaj okrem finannch zdrojov ttu
a vlastnkov infratruktry, resp. investorov
aj zdroje z rznych dostupnch fondov Eu-
rpskej nie.
o sa oakva od zniovania emisi sklen-
kovch plynov, ak sa dosiahne ich znenie
do roku 2020 o 20 %. Ak vplyv to bude
ma pre ivotn prostredie?
tvrt hodnotiaca sprva IPCC definuje
globlny environmentlny cie ako poiadav-
ku obmedzi nrast priemernej teploty do
roku 2100 na 2 C, v porovnan s jej predin-
dustrilnou rovou. Na naplnenie tohto ciea
je potrebn, aby globlne emisie sklenko-
vch plynov do roku 2050 klesli najmenej o
50 % v porovnan s ich rovou v roku 1990
a aj nsledne sa zniovali. Analzy ukazuj,
e tvorba emisi zatia nesleduje definovan
trajektriu a sasn silie krajn na zmier-
nenie zmeny klmy zaleka nesta. Je dle-
it koncentrova nae silie koncentrova na
prnosy. Aktivity v tejto oblasti stimuluj
technologick pokrok, inovcie, zvyuj nau
energetick bezpenos, motivuj k lepej di-
verzifikcii energetickch zdrojov a zniuj
zvislos od dovozu foslnych palv z politic-
ky nestabilnch oblast. Spomen treba tie
prnosy pre zdravie obyvatestva a tvorbu no-
vch typov pracovnch miest.
Pln sa tzv. klimaticko-energetick balek
poda oakvania?
V roku 2011 boli emisie sklenkovch ply-
nov lenskch krajn E o 18,3 % niie ako
v roku 1990, priom v rovnakom obdob do-
lo k nrastu HDP o 40 %. To je dobr v-
chodiskov pozcia na splnenie emisnch cie-
ov KEB za E ako celok. Redukn ciele
boli pre SR, rovnako ako pre ostatn lensk
tty E, rozdelen na ciele pre prevdzky
zaraden do schmy obchodovania s emisn-
mi kvtami v E (alej len E ETS) a ciele
pre sektory mimo tejto schmy. SR m v sek-
toroch mimo ETS povolen zvenie emisi
do roku 2020 maximlne o 13 % v porovnan
s rovou v roku 2005. V absoltnych slach
to znamen linernu trajektriu medzi 25,09
mil. ton CO
2
ekvivalentov v roku 2013 a
27,319 mil. ton CO
2
ekvivalentov v roku
2020, o znamen, e musme hovori skr o
stabilizcii tvorby emisi, ako o ich zvyovan.
Nie je mon jednoznane potvrdi, e sa cie-
le do roku 2020 naplnia na 100 % a kad
lensk tt mus priebene kontrolova rel-
nu tvorbu emisi a inok prijatch reduk-
nch opatren. Poda analzy EEA z roku
2012 projekcie emisi v 13 lenskch ttoch
vrtane Slovenska indikovali, e splnenie in-
dividulnych nrodnch cieov v sektoroch
non-ETS je pre scenr so sasnmi politi-
kami a opatreniami relne, ale aj napriek do-
terajiemu uspokojivmu plneniu je potrebn
hada a realizova alie opatrenia.
o vs v poslednom obdob znepokojilo pri
relnych monostiach na udranie rovno-
vhy v ivotnom prostred?
Udriavanie rovnovhy
v ivotnom prostred
Trvalo udraten rozvoj by mal zabezpei nielen sasnm, ale aj budcim genercim uspokojovanie
ivotnch potrieb bez toho, aby bola ohrozen prroda a naruili sa prirodzen funkcie ekosystmov.
Sekcia sektorovch politk a trvalo udratenho rozvoja na Ministerstve ivotnho prostredia SR, ktorej
generlnym riaditeom je Kamil VILINOVI, sa sna zabezpei prve harmniu v rmci ivotnho
prostredia nielen na Slovensku, ale aj spoluprcou s Eurpskou niou.
Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komov.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
30
Pred niekokmi dami zverejnen vsled-
ky vskumov v Antarktde, ktor preukzali
v svislosti s otepovanm rozsiahle topenie
adovcov. Dsledkom tohto javu m by za-
krtko zvenie hladiny ocenu a o 1 m, o
bude ma urite vplyv na ekologick stabilitu
nielen v ostrovnch a prmorskch ttoch.
Ako sa dar dosahova konsenzus s kraji-
nami E, ktor by mal smerova k nasta-
veniu politk tak, aby sa dosiahol dlhodobo
nzkouhlkov rozvoj hospodrstva?
ako nie preto, e by krajiny E ne-
chpali potrebu prechodu na nzkouhlkov
hospodrstvo. V hre s vak aj alie celos-
poloensk kategrie, ako konkurencieschop-
nos v celosvetovom meradle, zamestnanos,
ceny energi pre podnikateov a domcnosti,
tradcie, dostupnos surovn, i obnovitench
zdrojov a v neposlednom rade ochrana exi-
stujcich investci. Z uvedenho dvodu s
krajiny obyajne schopn dohodn sa na
dlhodobch cieoch, priom trvaj na zacho-
van nrodnho mdu pre cesty, metdy,
urovanie mixu opatren, ako aj prpadnch
av a vnimiek. V oblasti zniovania emisi
sklenkovch plynov a nzkouhlkovho hos-
podrstva sa doteraz sa vdy podarilo njs
zhodu na vemi ambiciznych mtach. Ich
relne presadzovanie v jednotlivch len-
skch ttoch vak vo vekej miere zvis aj
od ich vntornch priort a politickej podpory.
Ako hodnotte plnenie zvzkov, ktor vy-
plvaj zo zmlv s E, mono oakva
ete problmy? S novelou o odpadoch ste
mali spech.
Tak ako vetky lensk tty, aj Slovensk
republika sa zaviazala plni vetky zvzky,
ktor jej vyplvaj zo zakladajcich zmlv s
Eurpskou niou. Dopredu vieme, do oho
ideme, a meme tak tieto zvzky ovplyv-
ova. To plat aj pri novoprijatom zkone o
odpadoch, ktor prina zmenu postoja k od-
padu. Odpad sa stva cennou surovinou, ktor
etr primrne zdroje a rovnako me by v-
znamnm zdrojom energie. Na dosiahnutie
tchto ambiciznych cieov je potrebn urit
as a kontinulna zodpovedn prca, ako aj
prekonvanie rznych prekok, preto aj pri-
jatie tohto novho zkona nebolo jednoduch
a Slovensk republika dokonca mekala s
jeho prijatm. Takmto situcim sa sname
vyhba, no pri mnostve prijmanej legisla-
tvy na rovni Eurpskej nie v oblasti ivot-
nho prostredia sa to nie vdy d.
Ako vidte perspektvu v oblasti harmoni-
zcie prvnych predpisov, ktor sa vza-
huj na ivotn prostredie, pripravuje sa
aj nov legislatva?
Harmonizcia prvnych prepisov je neus-
tly proces z dvodu, e aj eurpsku legisla-
tvu je potrebn prispsobova novm pod-
mienkam a aktulnym vvojovm trendom,
i u hospodrskym alebo aj environmentl-
nym. Okrem celkom novej eurpskej legisla-
tvy sa prijma aj mnostvo pozmeujcich
prvnych predpisov, na o mus Slovensk re-
publika reagova. Z dvodu harmonizcie slo-
venskho prvneho poriadku s prvom E je
v sasnosti v legislatvnom procese viacero
noviel i nvrhov novch prvnych predpi-
sov. MP SR pripravuje naprklad nov z-
kon o obmedzen pouvania uritch nebez-
pench ltok v elektrickch a elektronickch
zariadeniach a vykonvacie vyhlky, ktor-
mi sa transponuj prslun smernice E. V
legislatvnom procese je tie novela zkona
. 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny,
a taktie sa pripravuje novela zkona .
24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na i-
votn prostredie.
Na ak obdobie mono plnova trvalo
udraten rozvoj v ivotnom prostred?
Pre trvalo udraten rozvoj, ktor chpe-
me ako rozvoj umoujci sasnm i bud-
cim genercim uspokojova zkladn ivot-
n podmienky a pritom zachova rozmanitos
prrody a prirodzen funkcie ekosystmov,
nemono uri plnovacie obdobie. Ide toti
o permanentn udriavanie jeho zsad a kri-
tri v celom systme a na vetkch rovniach
plnovania. Predstavuje komplexn urovanie
jedinej relnej cesty rozvoja spolonosti a
preitia udstva. Vetky vytyovan ciele a
prijman opatrenia na ich realizciu, vetky
plnovan aktivity, ale aj prva a povinnosti
ustanovovan zkonmi, by mali by s tmito
zsadami a kritriami konfrontovan a zos-
laden.
31
Preo je dleit zachova a zlepova kvalitu
ivotnho prostredia vo vetkch reginoch
strednej Eurpy, ako k tomu prispieva Ope-
ran program Stredn Eurpa?
Ekonomika oblasti strednej Eurpy vykazuje
vysok rozdiely vo vzahu k prjmom a ivot-
nm tandardom zatia o je tu zastpench
niekoko najbohatch reginov Eurpy, v stred-
nej Eurpe sa nachdzaj aj menej rozvinut re-
giny. OP Stredn Eurpa sa sna prispie k
zneniu tchto dispart prostrednctvom spolu-
prce medzi reginmi, hadajc spolon riee-
nia problmov, ktor obmedzuj potencilny
rozvoj reginov. Program by mal tie podpori
posilnenie celkovej konkurencieschopnosti sti-
mulovanm inovci a podporou excelentnosti
naprie strednou Eurpou.
OP Stredn Eurpa podporuje spoluprcu v
krajinch a reginoch strednej Eurpy, m pri-
spieva k zlepeniu inovci, dostupnosti (dopra-
vy a informano-komunikanch technolgi),
ivotnho prostredia a k zveniu konkurencie-
schopnosti.
Ktor reginy mu participova v programe
nadnrodnej spoluprce Stredn Eurpa?
Programov oblas zaha reginy z Rakska,
eskej republiky, Nemecka, Maarska, Talian -
ska, Poska, Slovenska, Slovinska a Ukrajiny.
Z akch zdrojov je financovan Operan
program Stredn Eurpa? Ak je podiel spo-
lufinacovania v programe?
Program je finanne podporen z Eurpskeho
fondu regionlneho rozvoja ERDF ako sas
ciea Eurpska zemn spoluprca. Nklady
slovenskch projektovch partnerov mu by
podporen z prostriedkov ERDF do vky 85 %
z celkovho rozpotu projektu. Zvynch 15 %
musia partneri spolufinancova z vlastnch
zdrojov.
Na akom princpe s zaloen projekty v
rmci programu Stredn Eurpa?
Projekty v rmci programu Stredn Eurpa
s zaloen na princpe partnerstva. V projekte
vystupuje jeden vedci partner, tzv. Lead part-
ner, ktor koordinuje innos zapojench pro-
jektovch partnerov z organizanej strnky, ako
aj po administratvnej. Partnerstvo mus zaha
minimlne troch partnerov z aspo troch krajn,
z ktorch aspo dve krajiny by mali by len-
skmi ttmi E. Projektov partneri by mali
by v projekte zapojen rovnomerne. Program
pecificky podporuje multidisciplinrne a viac-
sektorov partnerstv.
V akej celkovej vke sa mu predklada
projekty v rmci Operanho programu
Stredn Eurpa?
Celkov rozpoet projektu (tzn. vetkch
projektovch partnerov spolu) me kolsa v
rozpt od 1 do 5 mil. eur. Vo vnimonch pr-
padoch mu by podporen aj projekty s ni-
m, alebo naopak, s vym rozpotom.
Na o je zameran program nrodnej spolu-
prce Stredn Eurpa, ide hlavne o projekty
investinho charakteru?
Program je zameran na podporu spoluprce
v krajinch a reginoch strednej Eurpy, s cie-
om zlepi inovcie, dostupnos (dopravy a in-
formano-komunikanch technolgi), ivotn
prostredie a zvi konkurencieschopnos. Pro-
jekty investinho charakteru nie s podporo-
van. V rmci programu s podporovan iba tzv.
soft projekty, ako s tdie, seminre, konfe-
rencie, vskumy a tdie realizovatenosti ako
podklad pre aktivity investinho charakteru.
Bude sa rozvja spoluprca medzi reginmi
Strednej Eurpy aj v novom programovom
obdob prostrednctvom inch programov?
V novom programovom obdob 2014 2020
m Eurpska komisia zujem financova akti-
vity v rmci ciea Eurpska zemn spoluprca
v slade so Stratgiou Eurpa 2020 na zabez-
peenie inteligentnho, udratenho a inklu-
zvneho rastu. Na zabezpeenie hlavnch cieov
Stratgie Eurpa 2020 je potrebn podporova
cezhranin, nadnrodn a interregionlnu spo-
luprcu. V rmci nadnrodnej spoluprce v no-
vom programovom obdob okrem programu
Stredn Eurpa vznik aj nov program Dunaj-
sk regin, v ktorom bude zapojench 14 krajn
juhovchodnej a vchodnej Eurpy, medzi nimi
aj Slovensko. Programov oblas Dunajskho
reginu bude zaha cel zemie Slovenskej
republiky.
V novom Operanom programe Stredn Eu-
rpa 2014 2020 sa bude meni programov
oblas a pribudn nov reginy Chorvtska, kto-
r ako nov lensk tt E me vyuva fi-
nann prostriedky z programu.
o je lohou MP SR pre budce programo-
v obdobie 2014 2020, na o bud zameran
programy eurpskej zemnej spoluprce?
Program strednej Eurpy bude nadvzova na
predchdzajce obdobie a aj naalej bude pod-
porova regionlnu spoluprcu medzi stredn-
mi eurpskymi krajinami. Kov premenn
novho programu s v sasnosti predmetom
diskusie riadiacej skupiny tzv. Steering Group
2014
+
, v ktorej m zastpenie kad lensk
tt z oprvnenho zemia programu Stredn
Eurpa. V tejto riadiacej skupine m zastpenie
Ministerstvo ivotnho prostredia SR a rad
vldy SR, kee v budcom programom obdob
bude nrodnm orgnom pre tento program
rad vldy SR.
Operan program
Stredn Eurpa
Podpora vzjomnej spoluprce viacerch krajn
Ako sas politiky E, v rmci ktorej sa riei i eurpska zemn spoluprca, je aj Operan program
Stredn Eurpa. Podpora je mon pre oblas ivotnho prostredia aj na nrodnej rovni. Prnos programu
pribliuje generlny riadite Sekcie environmentlnych programov a projektov Ministerstva ivotnho
prostredia SR Martin HSKA v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
32
Ktor s aktulne otzky, ktor vs najviac
zamestnvaj v svislosti s prpravou stra-
tgie do roku 2020, ktor sa tkaj proble-
matiky ochrany krajiny, biodiverzity a pr-
rody?
Okrem novelizcie zkona o ochrane pr-
rody a krajiny, o ktorom informujeme pod-
robnejie na inom mieste, je pre ns momen-
tlnou vzvou prprava Aktualizovanej stra-
tgie ochrany biodiverzity do roku 2020. V
tomto prierezovom dokumente, ktor nadv-
zuje na vetky predchdzajce koncepn
materily, sa zameriavame na aktualizciu
vetkch potrebnch loh v svislosti s plne-
nm eurpskych a globlnych cieov na za-
stavenie poklesu straty biodiverzity a zlepe-
nie stavu ekosystmov. Po roku 2010, ke
boli na celosvetovej a eurpskej rovni prijat
jednotliv lohy, sa spolu s kolegami v rmci
Eurpskej nie podieame na definovan
mnohch otzok alieho rieenia ochrany
prrody a biodiverzity ako prrodnho kapitlu
Eurpy. Toto prrodn bohatstvo chceme
chrni a rozumne vyuva nielen pre etick
a vedeck, ale predovetkm pre ekonomick
dvody. Teraz je u vetkm jasn, e strata
biodiverzity a zdravch, odolnch ekosyst-
mov vedie k poklesu produkcie prrodnch
zdrojov, a tm aj k poklesu blahobytu v danej
krajine. Nvrh stratgie je momentlne v
schvaovacom procese a nsledne by mal by
spolu so zainteresovanmi rezortmi priprave-
n akn pln na jej implementciu.
zemn rozvoj, starostlivos o ivotn pro-
stredie a tvorbu a rozvoj Slovenska si vy-
aduje v poslednch rokoch zven po-
zornos prve vplyvom zmeny klimatic-
kch podmienok, zohaduje sa to aj v
zemnch plnoch jednotlivch krajov?
Mte pravdu, rezort ivotnho prostredia v
sasnom obdob pripravuje aj Stratgiu
adaptcie na klimatick zmeny a v tejto s-
vislosti treba venova zven pozornos aj
rozvoju a manamentu krajiny. Zo sksenost
zo zahraniia a rznych ekonomickch tdi
vyplva, e sa treba zaa prispsobova na
oakvan extrmne vkyvy poasia. Tieto v
oblasti Slovenska mu prinies such aj po-
vodne vrtane bleskovch loklnych povodn.
Ak nezaneme s integrciou potrebnch opat-
ren o najskr, predpoklad sa, e cena, ktor
zaplatme v budcnosti, bude vyia. Dleit
je, aby tieto opatrenia boli kombinciou tech-
nickch opatren a opatren zaloench na
ekosystmoch. Implementcia tchto princ-
pov v podmienkach Slovenska nie je ahk.
ia, stle prevlda najm sektorov prstup,
bez prierezovej koordincie. Dfam vak, e
sa to zmen a nakoniec bud prijat tie sprv-
ne postupy. o sa tka prstupu samosprv na
rovni VC vidme, e je snaha aj v rmci
zemnho plnovania hada tak rieenia,
ktor ns viac pripravia na oakvan zmeny.
A to je dobre a na ministerstve sme pripraven
im v tom pomha.
Otzky ochrany biodiverzity a adaptcie
na klimatick zmeny zaloen na ekosys-
tmovom prstupe sa prerokvaj na glo-
blnej aj eurpskej rovni a svisia aj s
naimi medzinrodnmi zvzkami, plnia
sa dostatone medzinrodn dohovory v
oblasti ochrany prrody a tvorby krajiny?
V om vidte hlavn vzvy pre nasledujce
obdobie?
Nae priority a hlavn ciele v oblasti ochra-
ny biodiverzity, prrody a krajiny vychdzaj
priamo z medzinrodnch a eurpskych do-
kumentov. Musm poveda, e na medzin-
rodnej scne sa v tejto problematike deje toho
pomerne dos. Oceujeme najm prcu a ko-
ordinciu vykonvan na rovni E. Rieia
sa mnoh odborn lohy zameran na mapo-
vanie ekosystmov a ich sluieb, ktor m-
eme vyuva, rozvoja takzvanej zelenej inf-
ratruktry a reformy eurpskych politk, tak
aby neprehlbovali stratu biodiverzity a pri-
spievali k ochrane prrodnch zdrojov a adap-
tcii na zmenu klmy. Pre Slovensko je hlav-
nou vzvou dra krok s tmto rchlym v-
vojom, pretoe zrove elme krtaniu ve-
rejnch vdavkov a zniovaniu kapact.
D sa zvi pozornos pre zachovanie bio-
diverzity a adaptciu na klimatick zmeny
tak aby sa zachovala zdrav a krsna kra-
jina Slovenska a dostatok zelene v naich
mestch a obciach?
Som presveden o tom, e ochrana biodi-
verzity a adaptcia na zmenu klmy mu s
ruka v ruke a ete mu potrebn opatrenia v
konenom dsledku zlacni. Prekkou je
vak najm nedostatok koordincie, prefero-
vanie konzervatvnych rieen a chbajci in-
tegrovan prstup pri manamente prrodnch
zdrojov. Som vak vemi rd, e situcia sa
postupne men. Mnoh obce a mest si uve-
domuj rizik toho, e by sa na zmeny nepri-
pravili. Postupne rastie zujem samosprv o
rzne inovatvne rieenia zachytvania da-
ovej vody v mestskch aglomercich ako
opatrenia proti prvalovm daom, o projek-
ty zazeleovania striech a fasd, ako opatrenia
na ochladzovanie miest, ktor sa stvaj ho-
rcimi ostrovmi v krajine. Ak sa vhodnm
spsobom pouije kombincia technickch i
na prrode zaloench prstupov a krajina sa
bude obhospodarova integrovanm spso-
bom, verm, e Slovensko bude krajie, ze-
lenie a najm lepie pripraven na mon
vkyvy poasia, ktor mu nasta. A tm sa
pome uom, ale aj biodiverzite.
Rozvoj Slovenska
a ochrana prrody zko svisia
Ochrana krajiny, plnovanie rozvoja Slovenska, vyuvanie prrodnch zdrojov tak, aby sa
zachovalo a zlepovalo ivotn prostredie, je v zujme generlneho riaditea Sekcie ochrany
prrody a tvorby krajiny Ministerstva ivotnho prostredia SR Rastislava RYBANIA,
ktormu poloila otzky redaktorka Anna Komov.
33
Medzi ldrov v energetickom zhodnocovan
odpadov patr nielen v vode spomnan Ra-
ksko ale aj Nemecko a vajiarsko Ak je
pohad Slovenska na spomnan problema-
tiku energetickho zhodnocovania komunl-
neho odpadu?
Na Slovensku sa energetick zhodnocovanie
komunlneho odpadu asto povauje za protik-
lad recyklcie. Vo vyspelch eurpskych kra-
jinch sa uplatuje sbene recyklcia aj ener-
getick zhodnocovanie komunlneho odpadu,
kee nie vetok komunlny odpad je mon
alebo ekonomick recyklova. Vyspel odpa-
dov hospodrstva doku recyklova a kom-
postova okolo 60 % komunlneho odpadu a
zvyok vyui na vrobu energie.
Prkladom investinej prleitosti v komu-
nlnej sfre v oblasti energetickho zhodnote-
nia komunlneho odpadu je mesto Zvolen. V
teplrni je mon uvaova o variante energe-
tickho vyuitia komunlnych odpadov v kom-
binovanej vrobe elektriny a tepla s elektrickm
vkonom cca 6 MW a s tepelnm vkonom cca
30 MW pre zkladn celoron zaaenie.
Vzhadom na potrebu prechodu k obnovitenm
palivm a optimalizcie nkladov by bolo
vhodn v zdroji pracujcom v zkladnom za-
aen vyuva komunlny odpad v mnostve
zhruba 100 tis. ton rone s doplnkovm pali-
vom biometnom. Doplnenie potrebnho v-
konu na vykurovacie obdobie by zabezpeila
modernizovan kombinovan vroba s vyui-
tm biomasy v jestvujcich zariadeniach.
Na spaovanie komunlneho odpadu sa ne-
vzahuje reim smernice o schme obchodova-
nia s emisnmi kvtami sklenkovch plynov.
Ak s vhody a nevhody energetickho
zhodnocovania odpadov?
Vzhadom na rastce mnostv komunlne-
ho odpadu, ktor treba znekodova v bytovo-
komunlnej a priemyselnej sfre, narast aj d-
leitos jeho zhodnocovania a zniovania nro-
kov na ukladanie na loisk. Preto vystupuje
do popredia otzka vyuitia energetickho po-
tencilu odpadu na vrobu tepla, prpadne tie
elektriny.
Efektvne mu by najm systmy na kom-
binovan vrobu elektriny a tepla, zalenen
do centrlneho zsobovania teplom, ktor mu
by optimalizovan na v rozsah dodvky.
Sasne sa v tchto systmoch me nahradi
uhlie, prpadne in foslne paliv.
Energetick vyuitie komunlneho odpadu
je alou monosou zvenia energetickej
efektvnosti.
Vhodou energetickho zhodnocovania od-
padov je zskavanie energie elektriny a tepla
z odpadov, znenie hmotnosti odpadov a na
10 25 % v porovnan s vchodiskovou hod-
notou, znekodovanie nebezpench ltok,
hygienizcia zneisujcich ltok. alou v-
hodou je aj monos spracovania paliva na bze
odpadov a biomasy v tch istch zariadeniach.
Nevhodou me by skutonos, e efektv-
ne s zariadenia na spracovanie od cca 100 tis.
ton komunlneho odpadu a decentralizcia vy-
kurovacieho systmu.
Ak je kapacita zariaden na spaovanie ko-
munlnych odpadov na Slovensku, d sa ta-
kto odpad vyui aj ako energeticky pro-
spen?
Na Slovensku s dve zariadenia na spaova-
nie komunlneho odpadu, ktor ho maj mo-
nos energeticky zhodnocova. V Spaovni OLO
Bratislava sa termicky znekodn cca 125 tis. t
komunlneho odpadu rone a vyprodukuje sa
cca 275 GWh tepla a 40 GWh elektriny. Vzha-
dom na nenapojenie spaovne do centrlneho
zsobovania teplom sa elektrina vyrba v kon-
denzanej turbne a teplo sa nevyuva. V Spa-
ovni KOSIT Koice sa termicky znekodn cca
80 tis. t komunlneho odpadu rone a vypro-
dukuje sa cca 210 GWh tepla a umouje vy-
produkova cca 48 GWh elektriny. Do centrl-
neho zsobovania teplom v Koiciach sa pred
cca 36 GWh tepla.
Ak monosti mme na Slovensku pre spa-
Monosti zhodnocovania
komunlneho odpadu
S krajiny, ktor sa u viac rokov zaoberaj zhodnocovanm vznikajcich odpadov.
V energetickom zhodnocovan odpadov je bezkonkurenn Raksko. Je to bezprostredne susediaca
krajina no nielen jej energetick zhodnocovanie odpadov sleduje konate spolonosti PROEN, s. r. o.,
Michal FABU, ktor poskytol rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
I V O T N P R O S T R E D I E
34
techniky, ktor limituj nklady a sasne sa
zdokonauje starostlivos o ivotn prostredie.
Cieom spaovania odpadu, spolone s v-
inou spsobov nakladania s odpadmi, je spra-
covva odpad tak, aby sa zmenoval jeho ob-
jem a nebezpenos, priom sa zachytia alebo
rozloia potencilne nebezpen ltky. Procesy
spaovania mu by tie prostriedkom umo-
ujcim zhodnocova energiu, nerasty alebo
chemick ltky obsiahnut v odpade.
Preo sa poet zariaden na energetick vy-
uitie odpadu li naprklad od zariaden v
eskej republike, maj sn lepie pod-
mienky pre organizovanie energetickho
zhodnocovania odpadov?
V eskej republike je podobn situcia ako
na Slovensku. V roku 2011 vyprodukoval ka-
d ech cca 320 kg komunlneho odpadu. Z
toho sa cca 54 kg recyklovalo, 206 kg ilo na
skldku a len 58 kg sa energeticky zhodnotilo
v troch zariadeniach, o je cca 18 % z celkov-
ho mnostva komunlneho odpadu.
Raksko poda dostupnch dajov energe-
ticky vyuva 35 % komunlneho odpadu a pre-
vdzkuje 14 zariaden. Vo vdsku a v Dnsku
je podiel energetickho vyuitia komunlneho
odpadu viac ako 50 %, a prevdzkuj tam 31
zariaden. Vo vajiarsku sa prevdzkuje 28 za-
riaden, v Nemecku 70 zariaden, vo Francz -
sku 130 zariaden, v celej Eurpe je cca 400 za-
riaden.
Ak biomasu je relne vyuva na Slovens-
ku na energetick ely?
Celkov potencil vyuitia obnovitench
energetickch zdrojov na Slovensku sa uvdza
26 880 GWh za rok a ak pripotame aj vek
vodn elektrrne, je to cca 32 450 GWh za rok.
V slovenskch podmienkach m najv po-
diel z celkovho technicky vyuitenho poten-
cilu biomasa (35 %). Na energetick zhodno-
tenie je vhodn vyui lesn biomasu, pono-
hospodrsku biomasu a odpadov biomasu z
komunlnej sfry a priemyslu.
Pri lesnej biomase ide hlavne o odpadov
drevo a drevn hmotu, ktor sa ned inak vy-
ui. Je to najm hmota z prerezvok, tenina
stromov, kalamitn drevo a zvyky po abe.
Spaova sa me palivov drevo, ktor vznik
pri manipulcii s drevom z ast kmeov a ko-
nrov, ktor nevyhovuj kvalitatvnym poia-
davkm na sortiment vyej akosti. Z hadiska
manipulcie je vhodnejie vyuva na ener-
getick zhodnotenie drevn tiepku. Energetic-
k drevn tiepka sa prevane vyrba z menej
hodnotnho odpadovho dreva, teniny, drev-
nho rotu a kry. Modern mobiln technol-
gie umouj efektvnu vrobu drevnej tiepky
priamo na mieste aby dreva. Tvar drevnej
tiepky umouje plne automatizova proces
spaovania. Je perspektvna aj v budcnosti pri
energetickom zhodnocovan plant z rchlo-
rastcich drevn. Okrem spaovania sa drevn
tiepka me splyova na vrobu drevnho
plynu. alou monosou je zhutovanie dreva
bez pridania spojiva pri vysokom tlaku a teplo-
te, ktor vyuvaj technolgie briketovania a
peletovania.
Pri ponohospodrskej biomase ide o zvyky
z pestovania a spracovania plodn, drevn bio-
masu z ovocnch sadov a vinc, biomasu na v-
robu biopalv, exkrementy hospodrskych zvie-
rat a odpady z potravinrskeho priemyslu. Bio-
masa z ponohospodrskeho priemyslu sa z-
skava hlavne v najproduknejch ponohospo-
drskych oblastiach Slovenska pri pestovan
repky olejnej, obilnn, kukurice a inch pono-
hospodrskych plodn.
Pri odpadovej biomase z komunlnej sfry a
priemyslu je to komunlny drevn odpad, tuh
komunlny odpad a kaly z istiarn odpadovch
vd. Na Slovensku sa v roku 2011 vyproduko-
valo cca 1 769 000 t komunlneho odpadu a
energeticky zhodnotilo v dvoch zariadeniach
cca 11,6 % z celkovho mnostva komunlneho
odpadu. Monosou energetickho zhodnoco-
vania odpadov je aj vyuitie bioplynu, ktor
vznik v skldke komunlneho odpadu ako pro-
dukt rozkladu. Do komunlneho odpadu sa rad
aj odpadov biomasa, ktor vznik pri prave
zelene v obciach a al drevn odpad, ktor
vznik napr. v stavebnctve.
O ak technolgiu ide pri energetickom
zhodnocovan biomasy, je to nkladn?
Energetick zhodnocovanie biomasy sa
uskutouje priamym spaovanm, splyova-
nm alebo pyrolzou, biochemickou konver -
ziou, ako s anaerbna fermentcia, alkoholov
fermentcia, fyziklne chemick konverzia a
esterifikcia bioolejov, termochemickm spra-
covanm so zvenm kvality biopaliva.
Produktom procesov tepelnho rozkladu je
teplo, ktor je vyuvan v parnch, horco-
vodnch alebo teplovodnch kotloch. almi
produktmi s plynn alebo kvapaln biopaliv
na pohon motorov.
Najbenejm spsobom energetickho
zhodnocovania biomasy je technolgia priame-
ho spaovania. Spaovanie je overen na zaria-
deniach, ktor s na trhu dostupn v rznych
vkonovch triedach. Umouj spaova ku-
sov drevo, tiepku, slamu vo forme balov ale-
bo rezanky ako aj komunlny odpad.
Modern technolgie na spaovanie biomasy
s podobn zariadeniam na spaovanie uhlia a
pri optimlnom riaden spaovacieho procesu
dosahuj vysok innos.
Napriek pomerne vysokm investinm n-
kladom, ktor zvyuj fixn nklady pri vrobe
tepla oproti technolgim, ktor vyuvaj
zemn plyn, projekty pre centrlne zsobovanie
teplom pre obce s vyuitm regionlnych ob-
novitench zdrojov energie s pre niie va-
riabiln nklady biomasy ekonomicky udra-
ten. S to projekty regionlneho udratenho
rozvoja.
Na o by sa naprklad dal vyui plyn zska-
n technologickm spracovanm biomasy,
mme tak potencil biomasy na Slovensku,
e by sa to oplatilo energeticky zhodnoco-
va?
Jednou z monost je kombinovan vroba
tepla a elektriny s vyuitm splyovania drevnej
biomasy, ktor je vemi vhodn pre mal a
stredn firmy, napr. pre farmy, sklenky, ply
alebo dielne, ale aj na vrobu energie v oda-
hlch obciach.
Splynova dreva je zaloen na technike py-
rolzy. Splynovac vzduch sa pridva v mno-
stvch podstatne nich ako je potrebn pre
spaovanie. V modernch technolgich pre-
ovanie komunlneho odpadu v priemysle?
Upraven komunlny odpad je mon na-
prklad energeticky zhodnocova v cementr-
ach. Na tento odpad s kladen zo strany ce-
mentrn poiadavky na chemick zloenie,
sypkos, ale hlavne na energetick hodnotu (v-
hrevnos nad 5,5 MWh/t).
Ak je dosah na ivotn prostredie pri ener-
getickom zhodnocovan odpadov, minimali-
zuj sa negatvne dosahy?
Spoahliv technolgie dnes umouj spa-
ova odpady s minimlnym vplyvom na ivot-
n prostredie. Zariadenia na energetick vyu-
vanie odpadov vyhovuj prsnym poiadavkm
legislatvy ako je naprklad smernica
2010/75/ES o priemyselnch emisich (inte-
grovan prevencia a kontrola zneisovania).
Legislatva poaduje, aby koncentrcie znei-
sujcich ltok v emisich boli podstatne niie
ne v emisich z priemyselnch zariaden, napr.
oceliarn, cementrn a pod. Z tohto dvodu s
zariadenia na energetick vyuvanie odpadov
ovea istejie ako in priemyseln prev-
dzky.
Hlavnou prioritou pri ochrane ivotnho pro-
stredia je vyuvanie postupov, ktor ved k mi-
nimlnym dopadom na ivotn prostredie, za-
medzuj vzniku emisi alebo aspo ved k ich
zneniu, tzv. najlepch dostupnch technk,
ie BAT. Poda zkona o integrovanej preven-
cii a kontrole zneisovania ivotnho prostre-
dia (IPKZ) je najlepia dostupn technika de-
finovan ako najefektvnej a najpokroilej
stav rozvoja innost a spsob ich prevdzko-
vania, ktor preukazuje praktick vhodnos ur-
itej techniky, najm z hadiska urovania emis-
nch limitov sledujcich predchdzanie vzniku
emisi v prevdzke, a ak to nie je mon, aspo
celkov znenie emisi a ich nepriaznivho
vplyvu na ivotn prostredie. Je potrebn pri-
pomen, e dostupn technika je tak, ktor je
v prslunom priemyselnom odvetv pouiten
za ekonomicky a technicky nosnch podmie-
nok.
Na podporu rozhodovania pri implementcii
smernice o IPKZ s uren referenn doku-
menty BAT, oznaovan BREF. Prijatm smer-
nice o priemyselnch emisich sa postavenie
BREF v povoovacom procese prevdzok po-
silnilo. Eurpska komisia vydva vykonvacie
rozhodnutia, ktormi sa poda smernice o prie-
myselnch emisich stanovuj zvery o najlep-
ch dostupnch technikch. Tmto aktom do-
kument zskava postavenie zvznho doku-
mentu.
Referenn dokument pre BAT s nzvom
Spaovanie odpadu opisuje hlavn zistenia o
sasnom stave techniky, shrn hlavnch z-
verov BAT a aj s nimi svisiace rovne emisi.
Spaovanie sa vyuva ako spsob spracovania
vemi irokho spektra odpadov. Samotn spa-
ovanie je pritom zvyajne iba jednou asou
systmu komplexnho nakladania s odpadmi,
ktor vznikaj v spolonosti.
Sektor spaovania poas ostatnch 10 a 15
rokov zaznamenal rchly technologick rozvoj.
Mnoh zo zmien v tomto sektore boli vyvolan
prvnymi predpismi tkajcimi sa konkrtne
tohto odvetvia, o malo zvl za nsledok zni-
ovanie emisi do ovzduia z jednotlivch pre-
vdzok. Pritom nepretrite sa vyvjaj tak
I V O T N P R O S T R E D I E
35
I V O T N P R O S T R E D I E
o je dominantnm faktorom v oblasti
zneisovania ovzduia?
Pre Slovensko je pecifick jeho lenitos
zemia, o hlavne v zimnch mesiacoch
spsobuje koncentrciu emisi najm z ener-
getickch zdrojov na tuh palivo vrtane lo-
klnych krensk v domcnostiach, najm v
horskch dolinch. Samozrejme, medzi d-
leit faktory patr aj prevdzka vekch a
strednch zdrojov zneisovania ovzduia,
ako energetick a technologick zdroje, kto-
rch prevdzku vak nie je mon zrui, iba
v rmci technickch a ekonomickch mo-
nost o najviac ich emisie zniova. Okrem
toho, tak ako v celej Eurpe, a nielen v nej,
je jednm z najdominantnejch faktorov do-
prava.
Najnovie vskumy poukzali na to, e
kvalita ovzduia m nesporne vplyv na
zvyovanie respiranch ochoren, o s
rob pre to, aby sa zabezpeila zven
kvalita ovzduia?
Jednm z prvch krokov je sledovanie
kvality ovzduia a identifikcia zdrojov, ktor
ju ovplyvuj. Okrem sprsnenia prvnych
poiadaviek na zdroje zneisovania ovzduia
s tu opatrenia Programov na zlepenie kva-
lity ovzduia, Aknch plnov pre kvalitu
ovzduia, aj opatrenia, ktor s sasou Stra-
tgie pre redukciu prachovch astc v
ovzdu SR, ktor vlda SR prijala vo febru-
ri t. r. Opatrenia sa tkaj viacerch oblast
a ich plnenm boli poveren viacer rezorty,
vrtane samosprv.
Ako asto sa zisuje stav a kvalita ovzdu-
ia, o je podstatn po zisten zneisova-
Do akej miery sa
d ovplyvni
kvalita ivotnho
prostredia
Kvalita ovzduia m vplyv na viac faktorov na Zemi. V prvom
rade vak ide o zdravie obyvateov. Svislos so zdravm m aj
vhodn ivotn prostredie. Ide vlastne o vzjomn
ovplyvovanie sa. Kvalitu a ochranu ovzduia rozoberme
podrobnejie v nasledujcom rozhovore s riaditekou odboru
ochrany ovzduia Ministerstva ivotnho prostredia SR
Katarnou JANKOVIOVOU a redaktorkou Annou Komovou.
bieha proces pri vysokch teplotch a ivot-
nos vrobnej jednotky je vysok, nakoko
v procese sa netvoria dechtov produkty a
emisie s minimlne.
Najv rozdiel oproti starm problema-
tickm pyrolznym technikm je v teplote
a metdach istenia vstupnho plynu. K-
ovm faktorom splynovacieho procesu je
dosiahnutie vysokej teploty (800 1 200 C),
ktor zabrauje tvorbe kodlivch dechto-
vch zlenn. Dechtov zleniny sa roz-
padaj na ahie frakcie, ktor nepokodzuj
plynov motory. Drevn plyn po prechode
cez istiacu linku je plne bezfarebn a bez
zpachu a jeho spaovanm nevznikaj kod-
liv tuh astice.
alou monosou je vroba bioplynu.
Sasn bioplynov stanice zva pracuj
na princpe kofermentcie, m sa zabezpe-
uje zvenie vanosti vyrobenho bio-
plynu. Organick hmota sa pred vstupom
do fermentanej ndre rozdrob a premiea,
ivone odpady musia prejs tepelnm
spracovanm, priom vak potrebn hygie-
nizcia pri teplotch nad 70 C zvyuje
vlastn spotrebu tepla bioplynovej stanice.
Kovou zlokou technolgie s fer-
mentory. V zvislosti od teploty vntri fer-
mentora sa biozloky rozkladaj pribline
10 28 dn. Bioplyn vznikajci pri fermen-
tanom procese je vyuvan na vrobu
elektriny kombinovanm spsobom, alebo
na pravu na biometn. alm produktom
je tuh hnojivo spajce vetky podmienky
pre vyuitie v ponohospodrstve.
Existuje viacero typov fermentanch
systmov, je mon ich prispsobi indivi-
dulnym poiadavkm so zreteom na ener-
getick bilanciu, priestorov poiadavky a
investin nklady, priom konkrtne zaria-
denie sa navrhuje vdy poda zloenia spra-
covvanej suroviny.
Perspektvnou monosou je dodvka
biometnu od vrobcu do distribunej siete
zemnho plynu, priom vrobca biometnu
zaplat za distribciu biometnu cez distri-
bun sie zemnho plynu ku svojmu
zmluvnmu partnerovi.
Biometnov stanica sa od klasickej bio-
plynovej stanice li tm, e samotn bio-
plynov stanica obsahuje jednotku na pra-
vu bioplynu na biometn a zariadenie na pr-
pravu biometnu na zatlanie do distribu-
nej sstavy vrtane prepojovacieho potru-
bia.
Na Slovensku mme dostaton potencil
na energetick zhodnocovanie biomasy pro-
strednctvom vroby drevnho plynu, pr-
padne bioplynu. Tieto projekty s vak eko-
nomicky udraten len pri vyuit bioplynu
v kombinovanej vrobe tepla a elektriny a
podporenej doplatkom za vyroben elektri-
nu.
36
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
nia, prispieva legislatvna ochrana kvalite
ovzduia?
Stav a kvalita ovzduia sa monitoruje on-
line Nrodnou monitorovacou sieou kvality
ovzduia, ktorej sasou s automatick mo-
nitorovacie stanice (AMS) a vsledky s ak-
tulne prezentovan na strnke Slovenskho
hydrometeorologickho stavu (SHM).
Okrem nameranch hodnt je mon mode-
lovanm situcie, na zklade zskanch da-
jov, priebene hodnoti kvalitu ovzduia aj
na zemiach kde AMS nie s. Kadorone
SHM na svojej strnke zverejuje hodno-
tenie kvality ovzduia za uplynul roky a na
zklade vsledkov minulho roka navrhuje
tzv. oblasti riadenia kvality ovzduia na al
rok, v ktorch sa prijmaj programy a akn
plny kvality ovzduia s nslednmi opatre-
niami. Kontrolou prevdzky zdrojov zneis-
ovania ovzduia, aj po zisten nedovolenho
zneisovania, je poveren Slovensk inpek-
cia ivotnho prostredia a samozrejme, e le-
gislatvna ochrana prispieva k zlepeniu a za-
chovaniu kvality ovzduia.
Ktor astice v ovzdu maj negatvny
vplyv na zdravie ud, kde je ovzduie naj-
viac zneisten, ak s monosti znenia
zneisujcich astc?
Ide o astice s rozmermi meranmi v mi-
krnoch (milintiny metra) a hmotnosou
meranou v mikrogramoch na meter kubick.
Okrem astc PM10 je v Eurpskej nii usta-
noven ron limit 25 g/m
3
pre astice
PM2,5 a ten vstpi do platnosti 1.1.2015. Ce-
loron priemern obsah PM2,5 nebude
smie previ 25 g astc mench ako 2,5
mikrnu na jeden meter kubick, a u dnes
sa diskutuje o znen tejto limitnej hodnoty.
Na zem Slovenskej republiky je momen-
tlne mon monitorova astice PM10 a
PM2,5. V roku 2011 bola limitn hodnota
pre tieto astice prekroen na 18 staniciach.
Z vyie uvedenho je zrejm, e najviac
zneisten ovzduie je v osemnstich oblas-
tiach riadenia kvality ovzduia. Ktor to s,
je zverejnen na strnke SHM.
o je dominantn pre zhorujci sa vplyv
zneisujcich ltok v ovzdu, d sa to
pripisova naprklad aj nepriaznivej in-
verznej situcii?
Zven koncentrcia emisi s inverznou
situciou zko svis, o plne potvrdila in-
verzia na jese v roku 2011. O ostatnch do-
minantnch vplyvoch sme hovorili u v od-
povediach na predol otzky, hlavne o do-
prave, o energetickch zdrojoch na tuh pa-
livo vrtane loklnych krensk v domcnos-
tiach. Z hadiska vykurovania domcnost je
potrebn pripomen aj vplyv ekonomickej
krzy v poslednch rokoch, ke vek as
domcnost miesto plynu pouva nekvalitn
tuh palivo a asto doslova odpad, bez ohadu
na to, e v konenom dsledku niia zdravie
nielen sebe ale i vetkm vo svojom okol. V
najnovch aknch plnoch pre kvalitu
ovzduia, ktor boli prijat vo vetkch ob-
lastiach riadenia kvality ovzduia (v odpove-
di na predchdzajcu otzku) je aj povinnos
samosprv informova aktulne obyvatestvo
o zvenej koncentrcie najm prachovch
astc v ovzdu aj o nepriaznivej inverznej
situcii pre rozptyl zneisujcich ltok a o.
i. aj vyzva obyvatestvo k zvenej pozor-
nosti na kvalitu pouvanho paliva vo vyku-
rovacch zariadeniach ich domcnost.
Aj ke s ist stanoven limitn hodnoty
zneistenia, predsa len kad jedinec je
in a niekomu me kodi aj zneistenie,
ktor je ete v limite, naprklad hodnota
oxidu siriitho?
Shlasm, ministerstvo ivotnho prostre-
dia by uvtalo zujem zodpovednho rezortu
o vskum vplyvu jednotlivch zneisujcich
ltok v konkrtnych reginoch Slovenska na
udsk organizmus.
S rozdiely zneisujcich ltok, naprk-
lad aj v dsledku zimnho a letnho obdo-
bia?
Ako je u uveden, nevyhnutnos prev-
dzkova v zimnch mesiacoch viac energe-
tickch zdrojov na vrobu tepla, vskyt in-
verznch situci a zl rozptylov podmien-
ky, spsobuj vyiu koncentrciu pracho-
vch astc v ovzdu.
Pokste sa charakterizova veobecn
rove zneistenia ovzduia na Slovensku,
ktor zo sledovanch imisi vykazuj naj-
astejie a kvalitatvne najvie prekro-
enie povolenho limitu?
Na zem Slovenskej republiky je v po-
slednch rokoch zaznamenan zniovania
mnostva vetkch monitorovanch znei-
sujcich ltok, okrem u spomnanch sus-
pendovanch astc s priemerom 10 a 2,5 mi-
krometrov na kubick meter. Najastejie a
kvalitatvne najvie prekroenia povolen-
ho limitu vykazuje monitorovanie tchto imi-
si na osemnstich staniciach v oblastiach ria-
denia kvality ovzduia, zverejnench na
strnke SHM.
Ak mme monosti, na Slovensku, pre
ochranu ovzduia a nsledne ivotnho
prostredia, vyuvaj sa?
Eurpska komisia plnuje opatrenia hlavne
v sektore dopravy. Aj ke hlavnm cieom je
zni z dopravy emisie CO
2
, modernizcia
dopravy znane zni aj emisie prachovch
astc a NO
X
, kee Komisia chce redukciu
dosiahnu najm pri mestskej a nkladnej do-
prave. Ako zni pouvanie konvenne po-
hanch automobilov v mestskej doprave
do roku 2030 na polovicu, podpori efektv-
ne, inovatvne a multimodlne dopravn
sluby vrtane elezninch sluieb na stred-
n a dlh vzdialenosti, 30 % cestnej nklad-
nej dopravy nad 300 km do roku 2030 pre-
vies na in druhy dopravy napr. na elezni-
n, vodn. Udra hust eleznin sie tak,
aby bola dosiahnut poiadavka E, t.j. do
roku 2050 by sa mala vina cestujcich na
stredn vzdialenos prepravova po eleznici.
almi opatreniami v tzv. Eurpskej Bielej
knihe dopravy a ktor sa z vekej asti do, u
spomnanej Stratgie pre redukciu PM10,
preniesli je, okrem opatren, dotkajcich sa
priamo dopravnch prostriedkov aj podpora
zabezpeenia prachovch zbran pozd ko-
munikci ( napr. vsadbou zelene), v rmci
zemnho plnovania v doprave kombinova
cenov reimy, efektvne sluby verejnej do-
pravy a infratruktru pre cyklistick (dobu-
dovanie dostatonej siete cyklotrs) a ostatn
nemotorizovan dopravu, ako i nabjanie/do-
panie palivom ekologickch vozidiel, pod-
pora vmeny verejnej dopravy produkujcej
emisie za verejn dopravu bez emisi (pod-
mienky pri verejnom obstarvan) a napr. vy-
tvorenie nzko emisnch zn tam kde je to
mon, v zemiach s vyou hustotou oby-
vatestva (prevane v mestch), kde je za ne-
uspokojiv kvalitu ovzduia zodpovedn
hlavne doprava. Na zlepenie kvality ivot-
nho prostredia sa na Slovensku vyuvaj a
plnuj naalej vyuva aj eurpske finan-
n prostriedky na podporu plnenia potreb-
nch opatren v oblasti vetkch zdrojov zne-
isovania ovzduia vrtane oblasti informo-
vania a vzdelvania obyvatestva, ktor si aj
svojm sprvanm ovplyvuje kvalitu ivot-
nho prostredia vrtane ovzduia.
37
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
Ak je aktulna situcia v oblasti zosuvov?
Pou o nich vemi asto, zasiahli aj ob-
van asti, ale aj miesta, kde sa plnovala
dianica. Vzrast ich poet a s nebezpe-
nejie?
Svahov pohyby predstavuj jeden z naj-
vznamnejch geodynamickch procesov na
Slovensku. Poda Atlasu mp stability svahov
SR je na Slovensku zaregistrovanch 21 190
svahovch deformci, ktor poruuj zemie
s rozlohou 257,5 tis. ha, o predstavuje cca
5,25 % rozlohy Slovenska. 90,2 % vetkch
svahovch deformci tvoria zosuvy. Hlav-
nmi prinami svahovch deformci s kli-
matick faktory v kombincii s erznou in-
nosou vodnch tokov, z antropognnych fak-
torov s to hlavne nevhodn stavebn zsahy
do svahov a nekontrolovan odvdzanie zr-
kovch a odpadovch vd. V dsledku ex-
trmnych zrok v roku 2010 sa stabilitn po-
mery zemia Slovenska vznamne zhorili,
v Koickom a Preovskom kraji vzniklo viac
ako 500 novch zosuvov.
Pokia ide o fakty, v sasnosti svahov de-
formcie ohrozuj viac ako 98,8 km dianic
a ciest I. triedy, 571 km ciest II. a III. triedy,
62 km eleznc, 11 km nadzemnch veden,
3,5 km ropovodov, 101 km plynovodov, 291
km vodovodov a viac ako 30 000 pozemnch
stavieb. Viacer nov zosuvy sa objavili v s-
vislosti s vstavbou niektorch sekov dia-
nic. Svahov deformcia v Kraovanoch ohro-
zuje plnovan trasu dianice a pravdepodob-
ne sa bude musie tto trasa zmeni.
Ako si s nimi chcete poradi a o v tejto s-
vislosti pripravuje ministerstvo ivotnho
prostredia?
Poda zkona . 569/2007 Z. z. o geologic-
kch prcach (geologick zkon) zabezpeuje
ministerstvo geologick prce, t.j. ininiersko-
geologick prieskum, monitoring, okamit
protihavarijn opatrenia a sanciu svahovch
deformci, za elom odvrtenia, zmiernenia
alebo odstrnenia nsledkov ivelnej pohro-
my. Vzhadom na nedostatok finannch pro-
striedkov v rozpotovej kapitole rezortu ivot-
nho prostredia sa nm tto lohu nedar vdy
plni v potrebnom rozsahu. Na prioritn ha-
varijn zosuvy, kde je situcia skutone akt-
na, vyleuje vlda SR spravidla prostriedky
z rezervy vldy, alebo sa vyuvaj prostried-
ky z Environmentlneho fondu. Takto boli rie-
en havarijn zosuvy napr. v Ninej Myli,
Kapuanoch, Ninej a Vynej Hutke, enkvi-
ciach, Koiciach a v desiatkach inch obc.
Tento rok boli zo ttneho rozpotu vylenen
na rieenie problematiky 2 mil. eur.
S cieom komplexne a systematicky riei
problematiku svahovch deformci a zabez-
peenie elimincie zosuvnch rizk, sekcia
geolgie a prrodnch zdrojov pripravuje stra-
tegick materil Program prevencie a ma-
namentu zosuvnch rizk na roky 2014
2020, ktor bude do konca roku 2013 pred-
loen na rokovanie vldy. Program uruje
rmcov lohy a opatrenia na zlepenie pre-
vencie a manamentu zosuvnch rizk, o by
malo prispie k postupnmu zniovanie ne-
iaducich inkov svahovch pohybov a k za-
brneniu vzniku kd na majetku v postihnu-
tch oblastiach. Systematick rieenie pro-
blematiky sa nezaobde bez regionlneho v-
skumu podmienok a faktorov (prin) svaho-
vch deformci, ininierskogeologickho
mapovania, registrcie, prieskumu, monito-
ringu a sancie. Vznamn lohu by mala zo-
hrva aj prca s verejnosou, osvetov in-
Slovensko trpia zosuvy
a zae, envirorezort
ponka rieenia
Rieenia zosuvov, ktor ohrozuj ivoty a majetok ud a odstraovanie environmentlnych
za a rizk na zdravie a ivotnho prostredie. U niekoko rokov sleduje a manauje tieto
tmy generlna riaditeka Sekcie geolgie a prrodnch zdrojov Ministerstva ivotnho
prostredia SR, RNDr. Vlasta JNOV, PhD., ktor pribliuje aktulny stav aj
v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
38
vhodnm a neiaducim stavebnm zsahom
v poruench zemiach a v zemiach nchyl-
nch na svahov pohyby.
Pre nau krajinu s hrozbou aj environ-
mentlne zae z minulosti. Ako asto sa
vykonvaj prieskumn prce, ktormi sa
zisuje rozsah a typ kontamincie?
Rozsah geologickho prieskumu ivotnho
prostredia, ktorm sa zisuj a overuj envi-
ronmentlne zae, vdy zvis od disponi-
bilnch zdrojov. V sasnosti sa okrem zdro-
jov ttneho rozpotu a Environmentlneho
fondu vyuvaj na rieenie problematiky en-
vironmentlnych za aj eurpske fondy,
najm prostrednctvom Operanho progra-
mu ivotn prostredie. Rezort ivotnho pro-
stredia momentlne riei viacer projekty
orientovan na environmentlne zae, v
rmci najvznamnejch z nich sa pripravuje
geologick prieskum na 54 lokalitch a mo-
nitoring na viac ako 160 lokalitch.
Ak typ za povaujete za najrizikovej
a m pre vs najvyie prioritu pri jeho od-
straovan?
Vysokorizikovch lokalt bolo na Sloven -
sku identifikovanch pribline 120. S to lo-
kality, kde m kontamincia preukzatene
negatvny vplyv na udsk zdravie alebo na
ivotn prostredie. Jednou z najhorch lokalt
u ns (a poda niektorch odbornkov aj na
svete) je kontamincia PCB ltkami v areli
podniku Chemko Strske a jeho okol.
Ak aktivity a programy sa realizuj v
rmci ttneho programu sancie environ-
mentlnych za na roky 2010 2015?
Prispievaj k odstraovaniu za v kon-
taminovanch lokalitch?
Medzi najvznamnejie aktivity nho mi-
nisterstva patr prprava a implementcia z-
kona . 409/2011 Z. z. o niektorch opatre-
niach na seku environmentlnej zae a o
zmene a doplnen niektorch zkonov, kto-
rm sa podarilo odstrni niektor legislatvne
bariry tkajce sa rieenia problematiky en-
vironmentlnych za. Vypracovan boli
viacer metodick pokyny a metodick
usmernenia, vybudovan bol Informan sys-
tm environmentlnych za, zostaven a
vytlaen bol Atlas sananch metd envi-
ronmentlnych za, vykolench bolo pri-
bline 150 zamestnancov ttnej sprvy a
okolo 120 odbornkov z praxe. Na desiatkach
lokalt bolo alebo je uskutoovan konanie
o uren povinnej osoby za environmentlnu
za a boli schvlen Plny prc na odstr-
nenie environmentlnych za. Vzhadom
na to, e samotnej sancii predchdza pod-
robn prieskum rozsahu kontamincie a
schvaovanie analzy rizika zneistenho ze-
mia, sanovanch lokalt poas dvojronej
existencie zkona zatia nie je vea. Dleit
ale je, e proces vedci k ich postupnmu od-
straovaniu je natartovan a nielen tt, ale
aj skromn sektor realizuj kroky, ku kto-
rm ich zkon zavzuje. Environmentlne z-
ae vznikali desiatky rokov a len ako mo-
no oakva, e proces ich odstraovania
bude krtkodobou zleitosou.
Pomha pri odstraovan za aj zkon
o environmentlnych zaiach, d sa vdy
uri povinn osoba, o v prpade, e sa tak
nestane?
Zkon o environmentlnych zaiach vst-
pil do platnosti 1. janura 2012. Za pribline
rok a pol jeho existencie sa toho dos zmenilo.
V problematike environmentlnych za za-
ali plati nov pravidl a ozuben kolieska v
pomyselnch hodinch tejto novej environ-
mentlnej politiky do seba presne zapadaj.
Tam, kde bola uren povinn osoba za envi-
ronmentlnu za, sa veci pohli dopredu.
Tam, kde povinn osobu uri nebolo mon,
prevzal povinnosti na seba tt, doteraz to bolo
hlavne nae ministerstvo a ministerstvo obra-
ny. Na mnohch lokalitch urovanie povinnej
osoby ete nebolo iniciovan a urite akaj
na rieenie aj tak lokality, kde s kompliko-
van a nevyrovnan vlastncke vzahy a uro-
vanie zodpovednosti bude tvrdm oriekom.
Zkon vak pamtal aj na zloit situcie a or-
gny ttnej sprvy boli na ne opakovanmi
koleniami pripravovan. V takchto prpa-
doch to vak bude prca hlavne pre prvnikov.
Ako pomhaj pri rieen environmentl-
nych za fondy Eurpskej nie?
lenstvo Slovenska v Eurpskej nii umo-
uje vyuvanie eurpskych fondov na riee-
nie problematiky environmentlnych za.
Prostrednctvom Operanho programu i-
votn prostredie (2007 2013) boli podporen
viacer celoslovensk projekty orientovan na
tto problematiku. erpanie finannch pro-
striedkov je mon do konca roku 2015.
Ako je nastaven nov finann mechaniz-
mus Eurpskej nie na roky 2014 2020
o sa tka environmentlnych za, o sa
d vyriei?
V nvrhu novho Operanho programu
Kvalita ivotnho prostredia (2014 2020)
je zaraden aj problematika odstraovania en-
vironmentlnych za. Zatia vak nie je
uzavret konen podoba tohto operanho
programu, ani vka alokovanch finannch
prostriedkov. Prednostne bude operan pro-
gram orientovan na samotn sanciu za,
prieskum a monitoring, ktor teraz realizuje-
me, ns k tomuto najvznamnejiemu cieu
podstatne pribli.
Kto sa podiea na plnen loh, ktor vypl-
vaj zo ttneho programu sancie envi-
ronmentlnych za, ako je do proble-
matiky zapojen skromn sektor?
ttny program sancie environmentlnych
za predstavuje medzirezortn program,
do plnenia ktorho s zahrnut okrem nho
rezortu aj rezorty obrany, hospodrstva, do-
pravy a pdohospodrstva. lohy plnia sa-
motn ministerstv a ich podriaden organi-
zcie, realizcia geologickch prieskumnch
a sananch prc je zabezpeovan skrom-
nmi spolonosami poda zkona o verejnom
obstarvan. Pokia ide o pvodcov environ-
mentlnych za, alebo povinn osoby zo
skromnho sektora, tmto mono povinnosti
uklada len zkonom, ttny program pre nich
nie je zvzn. Ak vak bude skromn sek-
tor dodriava ustanovenia zkona, k plneniu
ttneho programu sancie environmentl-
nych za vznamne prispeje. Dkazom
fungovania celho systmu s prv presk-
man a sanovan lokality.
nos, kolenia pre odborn aj laick verejnos
a samozrejme aj zmena legislatvy.
Novela geologickho zkona prina zme-
ny aj pri prevencii zosuvov a spoluprci so
samosprvou. Akm spsobom?
Poda 20 geologickho zkona (Vyuitie
vsledkov geologickch prc pri zemnom
plnovan), musia orgny zemnho plno-
vania pri zemnom plnovan a vodohospo-
drske orgny postupova v slade s vsled-
kami geologickch prc, najm vo vzahu k
vhradnm loiskm, mnostvm vd v hy-
drogeologickch celkoch, k starm banskm
dielam, podzemnm priestorom, prrodnm
horninovm truktram, zosuvnm zemiam
a k vyuvaniu geotermlnej energie. V rmci
novely geologickho zkona, ktor bola
schvlen koncom augusta tohto roku, sa do-
pa v 20 ods. 3, ktor znie: Pri zem so
zloitou geologickou stavbou alebo s nepriaz-
nivmi ininierskogeologickmi pomermi,
ktor negatvne ovplyvuj stavebn vyuitie
zemia, ministerstvo v stanovisku vymedz
rizik vyuitia tohto zemia. V praxi to zna-
men, e ttna geologick sprva bude vo
svojom zvznom stanovisku k navrhovanej
zemnoplnovacej dokumentcii poskytova
nielen podrobn informcie o zosuvnch ze-
miach, ale bude zrove stanovova podmien-
ky a obmedzenia vyuitenosti takchto ze-
m. V prpade, e sa nm podar zmeni aj
niektor ustanovenia stavebnho zkona,
bude sa mc v budcnosti predchdza ne-
M I N I S T E R S T V O I V O T N H O P R O S T R E D I A S R
39
D R E V O S P R A C U J C I P R I E M Y S E L
Cenov relcia strategickej suroviny pred-
stavuje pre drevospracujci podnik hlavne v
ase koniacej sa globlnej krzy dleit as-
pekt alieho smerovania. Pri komparcii cien
vstupnej suroviny pre celulzovo-papierensk
odvetvie s okolitmi krajinami pozorujeme
rozlin tendencie vvoja vhodnm prkla-
dom je esk republika. Priemern cena list-
natho vlkninovho dreva zo zdrojov tt-
nych organizci pre tuzemsko sa na Sloven -
sku v druhom kvartli 2013 pohybovala na
rovni 37,16 /m
3
(bez DPH, lokalita expe-
din sklad; zdroj: NLC, Zvolen). Dleitej-
m faktom vak zostva, e tuzemsk ceny
listnatho vlkninovho dreva sa v kompar-
cii s rovnakm obdobm roku 2012 zvili o
1,03 /m
3
, o predstavuje a takmer 3 % n-
rast cien.
Na porovnanie: v susednej eskej republi-
ke sa tuzemsk priemern ceny dreva V. triedy
akosti (drevo na vrobu buniiny) v segmente
buk pohybovali v v druhom kvartli 2013 v
prpade nevlastnkov lesov na rovni 38,76
/m
3
a v prpade vlastnkov lesov na rovni
42 /m
3
(prepoet na s pouitm kurzovej
hodnoty za druh kvartl 2013; zdroj: NBS).
Avak, v porovnan s rovnakm obdobm
roku 2012 ceny v predmetnom sortimente
medzirone poklesli o viac ako 2 %.
Nrast cien drevnej hmoty v znanej miere
ovplyvuje celkov konkurencieschopnos aj
nho podniku, ktor sa rad k vznamnm
na Slovensku psobiacim producentom pa-
pierenskej buniiny s vye 95 % mierou ex-
portu prevane na trhy E. V kontexte zacho-
vania konkurencieschopnosti je prioritnou
snahou Skupiny spolonost BUKZA HOL-
DING zvyovanie efektvnosti vrobnho
procesu s m priamo svis zniovanie cel-
kovej nkladovosti. Od zaiatku tvrtho
kvartla 2012 zaznamenali ktovan ben-
chmarkov buniiny krtko-vlknitho pvo-
du oproti aktulnej hodnote prepad o 5 /t (in-
dexov cena priamo ovplyvuje nau predaj-
n cenu) a v spojitosti s nrastom cien drevnej
hmoty je vemi nrone udra stabiln mieru
cash-flow. V tomto smere by bolo vhodn
zvi podobn regulan zsahu ttu ako v
prpade spolonosti MONDI SCP, ke pro-
strednctvom ttneho podniku LESY SR, .
p., bola na obdobie 7 rokov garantovan cena
drevnej hmoty, priom tento krok tvoril as
vznamnej ttnej podpory vo forme inves-
tinch stimulov. Skupina spolonost BU-
KZA HOLDING u v danom kontexte
uskutonila prv krok a zaala rokova s Mi-
nisterstvom hospodrstva SR o pridelen in-
vestinch stimulov na podporu investinho
zmeru vroby produktov osobnej hygieny.
Veobecn podpora drevospracujceho
priemyslu na Slovensku, ktor rone produ-
kuje tovary v hodnote cca 3 milird eur a po-
skytuje cca 40 000 pracovnch miest a efek-
tvnejie vyuvanie zdrojov drevnej hmoty
s predpokladom dosahovania vyieho hos-
podrskeho rastu. ttna podpora vak vo ve-
kej miere smeruje do odvetvia obnovitench
zdrojov energie (na Slovensku bolo ku koncu
roka 2012 v prevdzke u vye 1 600 zaria-
den vyuvajcich OZE len na vrobu elek-
triny), a teda aj do podpory vstavby bioma-
sovch elektrrn, ktor nie vdy vyuvaj
ako vstupn surovinu odpadov drevo, resp.
kru a piliny, ale v znanej miere vlkninov
drevo a piliarsku guatinu. Porovnanm oboch
spomnanch odvetv dochdzame k zveru,
e pre tt a hlavne pre ttny rozpoet je v-
hodnejia podpora celulzovo-papierenskho
odvetvia z nasledujcich dvodov:
100 % vyia spora ttu v prpade vyui-
tia zdrojov cestou produkcie celulzy,
100% podpora exportu pri produkcii celu-
lzy,
vrobn nklady na rozdiel od OZE s na
strane producenta nie daovch poplatn-
kov,
pnsobne vyia zamestnanos socilny
aspekt,
teplo vzniknut splenm sa d poui u
len raz celulza aj dvakrt.
Nartnut zver by mal by smerodajnm
pri alej ttnej podpore aj z toho dvodu,
e s podporou OZE priamo svis zniovanie
zdrojov vlkninovho dreva a piliarskej gu-
atiny, kee ttom podporovan biomasov
elektrrne v mnohch prpadoch spauj pr-
ve tieto sortimenty uren na in sofistikova-
nejie vyuitie. Tm dochdza k zveniu do-
pytu, s m svis zvenie tlaku na cenov
relcie sortimentov prednostne urench pre
spracovanie v celulzkach a papierach.
Celulzu ako produkt s pridanou hodnotou
je alej mon spracva na finalizovan pro-
dukty, resp. produkty s ete vyou pridanou
hodnotou. Vhodnm prkladom s investin
zmery Skupiny spolonost BUKZA HOL-
DING, kde plnujeme investova do vroby
produktov osobnej hygieny. S tm svis aj
priama tvorba novch pracovnch miest, pri-
om pri nartnutom zmere ide o 700 novch
pracovnch miest, ktor by pre regin s vye
24 % mierou nezamestnanosti znamenali v-
razn podporu. Ete v minulom roku sme
predloili iados o pridelenie investinch
stimulov na realizciu tohto inovatvneho z-
meru. Ak by vak v budcnosti malo djs k
aliemu naveniu cien vstupnej strategickej
suroviny bude nemysliten nielen udra 700
novch pracovnch miest, ale hroz strata s-
asnch cca 860 pracovnch miest. Preto sme
dali poiadavku na prslun ministerstv, aby
v rmci stimulu bola zahrnut aj garancia cien
drevnej hmoty zo strany ttneho podniku, tak
ako to je v prpade MONDI SCP.
Sme presveden, e vhodnou politikou je
mon zmeni hospodrsku situciu a zvi
konkurencieschopnos na Slovensku psobia-
cich drevospracujcich spolonost. Za prv
spen krok povaujeme schvlenie Nrod-
nho programu vyuitia potencilu dreva na
Slovensku a pevne verme, e nasledujcim
bude zlepenie podnikateskho prostredia
pre tradin domce podniky.
Ing. Erik KADLEC
generlny riadite
BUKZA HOLDING, a. s.
Cenu drevnej hmoty
treba garantova
Situcia v drevospracujcom priemysle na Slovensku sa za posledn obdobie znane zmenila, ia, k horiemu.
Rast cien drevnej hmoty, spaovanie kvalitnho vlkninovho dreva (a tie piliarskej guatiny) v biomasovch
elektrrach, ktorch vstavba je podporovan ttom, a znan prepad slovenskej priemyselnej vroby s tromi
hlavnmi atribtmi negatvne vplvajcimi na postavenie drevospracujcich spolonost psobiacich na
Slovensku. Dsledkom je zvyujca sa nkladovos vroby, zniujce sa zdroje vstupnej suroviny
a klesajci odbyt produktov. V neposlednom rade komplikuje situciu neprehadn
legislatvne prostredie, nedostaton a nerovnomern regulan innos ttu.
Obnova rastlinnej a ivonej vroby a rovnako prepojenie prvovroby so spracovateskm sektorom
si minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR ubomr JAHNTEK pri nstupe do funkcie
stanovil ako jednu z priort. Cie s dlhodobejm naplnenm neustle pripomna vznam rezortu
ponohospodrstva. Pozrime s na monosti, ktor mu vies k pozdvihnutiu slovenskho
ponohospodrstva. Rozhovor prina redaktorka Anna Komov.
Aby sa neskzlo z dobrej cesty
ki producenti zdruovali do odbytovch zdru-
en, resp. hadali spolon cesty odbytu, pre-
toe len tak si zvia svoju vyjednvaciu pozciu
pri rokovaniach s obchodnmi odberatemi a
bud schopn naplni ich poiadavky predovet-
km na dodvan mnostv tovaru. Je to vak
jeden z krokov, ktor nie je medzi ponohospo-
drmi vemi populrny a zatia sme vznamn
kroky k zdruovaniu a spoluprci nezazname-
nali. V rmci novho programovacieho obdobia
vak plnujeme prve na tieto opatrenia kls
draz a poskytn podporu.
Ako hodnotte predaj z dvora a jeho vznam
pre ponohospodrov?
Cieom predaja z dvora je monos pre far-
mrov predva svoje produkty a potraviny pria-
mo konenmu spotrebiteovi. Vznam spova
vo finalizcii vlastnch vrobkov a okamitho
prjmu pre farmra, na druhej strane spotrebite
m monos nakpi si kvalitn, erstv loklne
produkty a potraviny. Zujem spotrebiteov o
potraviny od loklnych farmrov narast a zvy-
uj sa aj poty registrovanch farmrov. Predaj
z dvora m vznam aj z hadiska zvyovania i-
votnej rovne vidieckych oblast, pretoe dva
predpoklad na vytvranie pracovnch miest,
rozvoj agroturistiky o prispieva k rozvoju da-
nho reginu.
Istee, snahu o postupn zabezpeovanie kva-
litnch a bezpench potravn vnmame, no
d sa hovori aj o konkurencieschopnosti slo-
venskch ponohospodrov v porovnan s
ponohospodrmi inch ttov E? Ako je
to s dotciami pre slovenskch vrobcov?
Konkurencieschopnos slovenskho pono-
hospodrstva je v znanej miere ovplyvnen a
zvisl od dotanej politiky, ale aj podpornch
programov. V sasnosti sa pripravuj opatrenia
a programy, ktorch lohou je podpora sloven-
skch ponohospodrov a nsledne aj spracova-
teov cez Program rozvoja vidieka a Integrovan
regionlny operan program. Cez tieto progra-
my bud ma ponohospodri a potravinri mo-
nos zska finann prostriedky, ktor bud
mc investova predovetkm na modernizciu
technolgi, ekologizciu vroby, do inovci a
vytvorenia novch pracovnch miest.
Zmenilo sa nieo pre slovenskch vrobcov
v rmci uplatnenia sa v obchodnej sieti?
S cieom zvi podiel slovenskch potravn
na domcom trhu sa na pde MPRV SR usku-
tonil cel rad rokovan zstupcov potravinr-
stva a ponohospodrskej vroby SR so zstup-
cami jednotlivch obchodnch reazcov. Pri jed-
nom rokovacom stole sa stretli obchodnci s
mliekarmi, ovocinrmi a zeleninrmi, konzer-
vrmi, vrobcami lahdok, chovatemi opa-
Ako sa v sasnosti pozerte na vami stano-
ven cie prepojenia rastlinnej a ivonej
vroby so spracovateskm sektorom?
Dosiahnutie stanovench cieov v tejto ob-
lasti vyaduje viac asu, a preto by hodnotenie
doterajch vsledkov bolo asi predasn. V-
znamnm faktorom je aj skutonos, e spjanie
do spolonch organizci, i u na rovni v-
robcov alebo vo vertikle vrobca spracovate,
nem u ns historick zklady. Urit pozitvne
pokusy registrujeme vaka podpore poskytova-
nej v rmci programu rozvoja vidieka, motiv-
cia vytvrania organizci je vak v tomto pr-
pade viac menej iba finann. V sektore mlieka
a mlienych vrobkov sme naprklad prijali pra-
vidl umoujce uznanie organizcie vrob-
cov, ich zdruen alebo medziodvetvovch or-
ganizci, zatia vak musme kontatova pln
nezujem naich prvovrobcov. V rastlinnej v-
robe sa prepojenos na spracovatesk priemysel
do istej miery stratila. V sasnosti u ns fun-
guje poda princpov E len mal poet spolo-
nch organizci, a to v sektore ovocia a zele-
niny. Lepie sa presadzuj organizcie vrobcov
pre ovocie, ktor pre zhodnotenie vlastnej pro-
dukcie ovocia na priamy konzum nakpili spo-
lon zariadenia na vrobu tiav alebo suiarne,
a tak predvaj v sortiment vrobkov. Z t-
chto dvodov plnujeme v pripravovanom pro-
grame rozvoja vidieka podpori prepojenie pr-
vovrobcov so spracovateskm priemyslom.
Toto by mohlo by vhodnm stimulom pre oi-
venie rastlinnej aj ivonej vroby v budc-
nosti.
Posilnil sa aj systm odbytu od prvovrobcov
smerom k spracovateom a v oblasti potra-
vinrstva smerom k obchodu?
Systm odbytu ponohospodrskych vrob-
kov a potravn od prvovrobcov a spracovateov
k obchodu sme identifikovali ako jeden z naj-
slabch lnkov celho odbytovho reazca. Je
zrejm, e podmienkam obchodnch reazcov
sa lepie prispsobuj vie potravinrske pod-
niky ako menie, resp. ponohospodrski pro-
ducenti. Na dosiahnutie zvenia podielu do-
mcich rastlinnch a ivonych produktov a
potravn je nevyhnutn, aby sa ponohospodrs-
40
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
nch, oviarmi a bryndziarmi. Z tchto rokovan vyplynula via ochota
oboch strn njs monosti zvenia dodvok domcich kvalitnch potra-
vn do obchodu tak na rovni celej SR, ako aj na loklnych trhoch najm
pre mench vrobcov. Zatia sme vdy vak narazili na otzku dodrania
poadovanho mnostva tovaru v stanovenej kvalite, priom tak, ako som
u povedal, problmom ostva stle mnostvo tovaru a stlos dodvok.
Kee je naou lohou dosiahnu zvenie podielu predaja domcich po-
travn na domcom trhu, musme hada nov cesty dohody a spoluprce
v celej vertikle. V zmysle zkona . 42 z 5. februra 2013 bude od 1.
oktbra 2013 na kadom obchode zverejnen podiel potravinrskych v-
robkov vyrobench na Slovensku na celkovom predaji jednotlivch ob-
chodnch reazcov a obchodu. Spotrebite, od ktorho vemi zvis, i sa
mnostvo slovenskch vrobkov na pultoch zvi, si tak me skontrolova
spoluprcu obchodnho reazca s domcimi vrobcami.
Ak je celkov produkcia domceho msa, je ete stle SR zvisl
od dovozu msa?
V roku 2012 dosahovala produkcia hovdzieho msa hodnotu 4,6 tis.
ton, bravovho msa 57 tis. ton a 77 tis. ton hydiny, priom kapacity m-
sopriemyslu doku spracova takmer dvojnsobn mnostvo suroviny.
V roku 2012 sme doviezli 6,7 tis. ton hovdzieho msa, 68,5 tis. ton brav-
ovho msa a 30,4 tis. ton msa z hydiny. Bohuia Slovensko je stle
zvisl od dovozu msa. Pripravujeme vak opatrenia, ktor by mali na-
pomc zniovaniu dovozu msa, ale aj inch vrobkov a podpori naich
chovateov, pestovateov a spracovateov.
Ak s monosti slovenskch farmrov, o sa zmenilo pre to, aby sa
na trh dostvali viac domce produkty?
Okrem snahy o zlepenie vzahov a odbytu prostrednctvom obchod-
nch reazcov podporujeme odbyt domcich vrobkov od mench a ma-
lch farmrov v rmci predaja z dvora. Taktie zvyujeme povedomie
spotrebiteskej verejnosti o kvalitnch domcich potravinch v rmci pro-
pagcie Znaky kvality SK, kde s zapojen aj men loklni vrobcovia
potravn a ponohospodrske drustv. Vypracovali sme pravidl pre dob-
rovon oznaovanie potravn s drazom na pvod surovn, o by malo
vrobcom pomc zrozumitene oznai slovensk potraviny, regionlne
potraviny a farmrske potraviny, resp. ponohospodrske vrobky a tak
spotrebiteom uahi orientciu a vber domcich potravn.
Ako sa vyuva tzv. internetov predaj, stretlo sa s priaznivm ohla-
som umiestnenie potravn na trh prostrednctvom internetovho pre-
daja?
Forma internetovho predaja sa zana postupne presadzova najm
vo vch mestch, ke umouje spotrebiteom uetri si nvtevu pre-
dajne. Jej vhodou je zvyajne dodvka potravn priamo do bydliska a
predaj vrobkov od overench vrobcov. Na druhej strane mu by pro-
blmom spokojnos spotrebitea s erstvosou dodanch potravn, kvalitou
potraviny (napr. pri vsekovom mse) a otzky reklamcie. ttna vete-
rinrna a potravinov sprva SR vykonva v rmci radnej kontroly aj
kontrolu internetovho predaja potravn. Poda informci VPS SR je k
30. jnu 2013 zaregistrovanch 196 internetovch predajcov, priom za-
tia nebol nezaznamenan podnet, ktor by sa tkal nedodrania kvality
alebo zdravotnej bezpenosti potravn predvanch cez internet. Eurpska
legislatvna pracovn skupina reaguje na tento nov spsob predaja, za-
ober sa prpravou opatren na jeho kontrolu nkup kontrolnch vzoriek
apod. Slovensk republika bude tto legislatvu transponova do svojich
prvnych predpisov.
Doku sa aj rybri na Slovensku uivi, ak s monosti na chov,
spracovanie a distribciu rb na Slovensku?
Chovatelia rb na Slovensku maj pri sasnch cench vstupnch
nkladov existenn problm. Bez pomoci v rmci OPRH 2007 2013
by vina chovateov nemohla realizova rekontrukcie zastaranch ry-
bochovnch zariaden, odbahovanie rybnkov a vstavbu novch rybo-
chovnch zariaden. Do vlastnho chovu zasahuj aj klimatick zmeny,
ktor spsobuj v poslednch rokoch nedostatok vody najm v letnch
mesiacoch. Na rozvoj sektora hospodrskeho chovu rb taktie negatvne
vplva dovoz lacnch rb z tretch krajn, ako je pangasius, a negatvny
vplyv ryboravch predtorov, ktor medzirone spsobuj nemal kody
na obsdkach rb. zemie SR je klimaticky priazniv na chov lososovi-
tch druhov rb v severnej asti zemia, ale aj na chov ninnch druhov
rb v junch astiach Slovenska. Vstup do E, a s tm spojen povinnos
prispsobenia prevdzok normm E, mal za nsledok znenie potu
spracovateskch podnikov z 21 (v roku 2003) na 11 (v roku 2011). Spra-
covne rb s rovnomerne rozmiestnen po celom zem SR. Vina z
nich s stredn podniky. Sladkovodn ryby sa spracvaj v malch spra-
covniach. Ich kapacita dosahovala v roku 2011 hodnotu cca 1 000 ton,
rone spracovan mnostv vak nepresahuj cca 300 ton. Kapacita spra-
covan pre morsk ryby je pribline 18 500 ton, rone sa vak spracovva
pribline 4 000 ton. Vek as produkcie podnikov je orientovan na
spracovanie dovezench morskch produktov rybolovu a akvakultry.
Zo sladkovodnej produkcie chovateov sa spracva najm pstruh a kapor.
Pre konzumenta s z hadiska ceny vhodnejie morsk produkty z do-
vozu. Cena spracovanch sladkovodnch rb pretrvva na vysokej rovni
vzhadom na relatvne mal vekos chovov a nron hydrologicko-kli-
matick podmienky, o predstavuje vyie produkn nklady na jednotku
hmotnosti, a tm aj cenu domcej rybej suroviny, ako aj kvli absencii
ttnej podpory sektora. V zmysle platnej legislatvy bolo v roku 2011
pre produkty rybolovu a akvakultry schvlench 11 prevdzkarn (z
toho 3 s zameran prevane na sladkovodn ryby).
Ako sa postavili k podnikaniu hydinri, doke pokry produkcia
vroby z kontrolovanch slovenskch fariem dopyt a v prvom rade
kvalitu?
Sasn produkcia hydinovho msa pokrva 54 % spotreby v SR,
teda aktulne nedoke pokry dopyt po hydinovom mse. Tak ako v pr-
pade inch produktov, kvalita a bezpenos hydinovho msa je sledovan
a kontrolovan v kadom stupni jeho vroby a spracovania orgnmi rad-
nej kontroly v zmysle platnej eurpskej a nrodnej legislatvy. Viem, e
slovensk hydinri maj zujem o zvenie sebestanosti SR v tejto ko-
modite, vyaduje si to vak nemal finann nklady, ktorch as by
mohla by pokryt z financi novho programovacieho obdobia eurp-
skych podpornch programov.
Ak s aktulne informcie z rezortu ponohospodrstva, ktor sa
viau na klimatick zmeny, o spsobilo sucho a vysok teploty v na-
ich podmienkach?
Ponohospodrstvo je od poasia priamo zvisl a s uritmi jeho
vplyvmi pota. Jeho vkyvy sa vak v poslednch rokoch blia k ex-
trmnym, a maj viu frekvenciu. Pestovanie pecilnych plodn, pre-
dovetkm ovocia a zeleniny, sa u neme zaobs bez funknch zvlah,
o chceme v budcnosti v rmci programu rozvoja vidieka podpori. Pod-
pory by sa mali venova aj zmierneniu dosahov klimatickch zmien.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
41
Svojim zkaznkom PRP, s. r. o., ponka
irok paletu produktov od stavebnho reziva
ako s hranoly, dosky, forne, laty rznych
rozmerov a dok, a po obkladov materily,
profily a stren kontrukcie.
V roku 2009, ke firma investovala do vy-
budovania suiarne a hobovacch a profilo-
vacch automatov, o jej umonilo obohati
svoju ponuku o suen rezivo a zrove za-
radi do vrobnho programu aj lepen pro-
dukty, sa zrove dostala na stavebn trh ako
dodvate komponentov na drevodomy. V tej-
to oblasti spolupracuje tak so slovenskmi,
ako aj so zahraninmi obchodnmi partner-
mi.
U teraz irok produktov rad sa sna a-
lej rozirova a prispsobova potrebm a e-
laniam svojich zkaznkov. Tm, e ihlinat
guatinu nespracva len na zkladn produkt,
ktorm je erstv rezivo, ale investuje do
technolgi na jeho alie opracovanie, vy-
tvra produkty s vyou pridanou hodnotou,
o m pozitvny efekt nielen na regionlne
hospodrstvo, ale na celkov ekonomiku Slo-
venskej republiky. V regine s takmer 23-per-
centnou mierou nezamestnanosti poskytuje
pracovn miesta 103 zamestnancom, pro-
strednctvom svojich dcrskych spolonost
alm 189 uom. Nezanedbaten je aj eko-
nomick efekt pre obchodnch partnerov v
inch oblastiach Slovenska, ktor spolonosti
PRP, s. r. o., dodvaj tovary, predovetkm
nhradn diely na pikov technolgie, ktor
sa v nepretritej 3-zmennej prevdzke zko-
nite opotrebvaj a poskytuj logistick, i
in sluby.
Vo svojej vrobnej stratgii spolonos
PRP, s. r. o., stavila na fakt, e drevo je naj-
perspektvnejou surovinou a zrove ekolo-
gickm materilom budcnosti vaka tomu,
e ponka dokonal monosti bezodpadov-
ho spracovania. Odpady pri piliarskej vrobe
s toti vstupnou surovinou pri vrobe peliet
a alch produktov. Spolonos v sasnosti
pilinu, tiepku a kru predva alm spraco-
vateom, ale v blzkej budcnosti by sa sama
chcela vyda tmto smerom a spracva ich
vo vlastnej rii. Plnuje projekt stavby pe-
letrne, m op zvi pridan hodnotu ihli-
natej guatiny vytvran na domcej pde.
U teraz toti vnma guatinu ako strategick
surovinu, ktorej rozumn vyuvanie a alie
spracovanie podporuje regionlny priemysel
a spolonos PRP, s. r. o., sa pomaly ale iste
stva pilierom slovenskej ekonomiky tm, e
je vznamnm faktorom trvalo udratenej
zamestnanosti aj vo vidieckych oblastiach.
V sasnosti, ke sa nedostatok vstupnej
suroviny stva stle vm celoeurpskym
problmom, apeluje na kompetentnch, aby
slovensk guatina neopala zemie repu-
bliky v neopracovanom stave, ale aby bola
predvan domcim spracovateom, ktor po-
skytuj pracovn prleitosti domcemu oby-
vatestvu a dostvala sa na trhy aj zahrani-
n ako produkt s vou pridanou hodnotou.
Z vrobnch hl spolonosti PRP, s. r. o.,
vychdza niekoko druhov takchto vrob-
kov. Spomen mono hobovan rezivo,
dlkovice, aj dkovo nadpjan KVH hra-
noly, ku ktorm pribudli lepen nosnkov
hranoly BSH a vrstven hranoly DUO a
TRIO. Tieto produkty sa v minulosti vyvali
prevane do zahraniia, ale sasn kompli-
kovan situcia na talianskom trhu ich vrobu
doasne pozastavila a uplatuj sa predovet-
km na slovenskom a eskom trhu pri dodv-
kach pre firmy zaoberajce sa stavbami dre-
vodomov.
Firma ver v optovn oivenie trhov pre
tieto vrobky. Dvodom je predovetkm
fakt, e oproti ostatnm stavebnm materi-
lom je z hadiska ekolgie drevo vdy vo v-
hode. Relatvne krtky vrobn proces, ahk
opracovanie, produkcia bez odpadov, to je len
niekoko dvodov, preo je drevo in. Dre-
vrom praje aj postupn nrast environmen-
tlneho povedomia a nvrat k tradinm hod-
notm a materilom. Sasn hospodrska si-
tucia, vysok nezamestnanos a ou spso-
ben nzka kpyschopnos obyvatestva na-
stupujci trend vzniku drevench stavieb do
vekej miery brzd.
Preto je v zujme ns vetkch, aby sa pod-
poroval domci priemysel, domca vroba a
domci spracovatelia, ktor dvaj prcu do-
mcemu obyvatestvu, aby sa ekonomika zno-
va natartovala a dostala sa na rove pred ro-
kom 2008. Dosiahnutie tejto poiadavky vid
spolonos v oblasti drevospracujceho prie-
myslu, ktorho je sasou a dovolme si tvrdi,
e aj slovenskm ldrom, v kontinulnom po-
skytovan drevnej suroviny domcim spraco-
vateom v dostatonch mnostvch, poado-
vanej kvalite a za primeran ceny a zrove v
podpore vzdelvania domceho obyvatestva
v priemyslom poadovanch odboroch.
Len zdrav firmy s dostatkom suroviny a
odborne spsobilou a motivovanou pracov-
nou silou doku vyrba produkty, ktor s
konkurencieschopn na zahraninch trhoch
a zskava tak pre seba finann prostriedky
na svoje alie fungovanie a prpadn moder-
nizciu existujceho technologickho vyba-
venia, ktor d pracovn prleitosti alm
domcim dodvateskm spolonostiam aj z
inch reginov Slovenska.
Firma PRP, s. r. o., je druhm najvm drevospracujcim podnikom bez zahraninej asti.
Na slovenskom trhu psob u 19 rokov. Poas tohto obdobia kladie draz na rozirovanie produktovho
radu, nosnm programom je vak naalej spracovanie ihlinatej guatiny na erstv stavebn rezivo.
PRP, s. r. o., eleznin 1068, 990 01 Vek Krt, tel./fax: +421 47 48 30010, tel.: +421 47 48 30020, e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com
dcrska spolonos: PRP PLUS, s. r. o., prevdzka Opatov 538, 984 01 Luenec, tel.: +421 47 45 11437, e-mail: prpplus@prpplus.sk
42
D R E V O S P R A C U J C I P R I E M Y S E L
Rybrska
akciovka Slovryb jubiluje
Pred dvadsiatimi rokmi vznikla rozhodnutm Rady Slovenskho rybrskeho zvzu rybrska akciovka Slovryb
okrem zakladatea s jej akcionrmi regionlne organizcie tohto obianskeho zdruenia. Svojou innosou
nadviazala na dlhodob tradcie chovu sladkovodnch rb na Slovensku. Okrhle vroie je v ivote firmy
prleitosou pripomen si, obzrie sa sp, zamyslie sa ako alej.
C H O V R B N A S L O V E N S K U
ujme. Popri hydrologickej stabilizcii tokov,
zachytvan sedimentov, krajinotvorbe i vi-
dieckej zamestnanosti je to v eurpskom kon-
texte pecifick funkcia zachovvania cenn-
ho genofondu tradinch druhov rb, ako v-
znamn prspevok k udriavaniu biodiverzity
ichtyofauny. V sasnosti, v dsledku neus-
tle sa zvyujceho tlaku ryboravch pred-
torov, dochdza k takmu poklesu poetnosti
rybch jedincov v revroch Slovenska, e bez
zvenej aktivity chovateov rb by nebola
mon dostupnos nsad v potrebnom rozsa-
hu. K narueniu rovnovhy dolo, pretoe pre
rastcu poetnos legislatvou chrnench
predtorov nie s vyleovan adekvtne fi-
nancie na zabezpeenie ich potravinovej bzy
rb. Situcia je natoko vna, e okrem
biodiverzity je u ohrozen aj samotn geno-
fond. Je preto najvy as pre spracovanie a
uplatnenie nrodnho programu jeho zacho-
vania. Prvo chrni je toti zko spojen s
povinnosou vytvori pre ochranu podmienky
bez devastanch nsledkov. Prspevkom Slo-
vrybu k siliu o zvrat situcie je krok k z-
chrane najvieho slovenskho chovu lipa
tymianovho, vybudovanm novho kom-
plexnho lipovho hospodrstva.
Jubilujca akciovka Slovryb je sasou
akvakultry odvetvia, ktor vzhadom na
pretrvvajci nten tlm morskho rybolovu
me ma pred sebou aj na Slovensku dobr
perspektvu alieho rozvoja. Spolu s ostat-
nmi chovatemi rb ver, e pri napan
Koncepcie rozvoja pdohospodrstva SR na
roky 2013 2020 konkrtnymi opatreniami
a podpornmi nstrojmi sa bude venova po-
zornos aj tomuto odvetviu a podar sa tak za-
bezpei jeho existenciu najmenej na alch
dvadsa rokov.
Ing. Jn PIKA
riadite spolonosti
Slovryb, a. s.
Akiste je veobecn zhoda v tom, e kva-
litn mso zo pstruha je jemn, hodnotn, ah-
ko strviten a predstavuje dleit sas
racionlnej vivy. Vaka svojej nutrinej
hodnote a lahodnej chuti patr od nepamti k
vyhadvanm gastronomickm lahdkam.
Ak boli pstruhri v minulosti dodvatemi
delikates iba na najvznamnejie stoly v kra-
jine, dnes u vekochovy sprstupnili tto ko-
moditu irokm vrstvm spotrebiteov.
V Slovrybe chovaj ryby sksen, v ry-
brskej obci uznvan odbornci, a to od liah-
nutia z vlastnch generanch std a po rast
do trhovej vekosti v rznych typoch rybo-
chovnch zariaden. Na kmenie sa pouvaj
vlune krmiv od pikovch vrobcov.
Spolonos m na chov vydan osvedenie
MPRV SR a jej chovy s spolu so spracovou
pod stlym dohadom ttnej veterinrnej a
potravinovej sprvy. Hospodri na piatich far-
mch, lokalizovanch na severe Slovenska a
je najvm chovateom lososovitch druhov
rb na Slovensku. Ronou produkciou viac
ako psto ton hlavnho produktu pstruha
dhovho v trhovej vekosti, sa vznamne po-
diea na domcej produkcii tejto komodity.
Vo forme ivch, chladench, mrazench a
dench rb ho predva domcim obchod-
nm a distribunm systmom aj zahrani-
nm zkaznkom, priom export dosahuje
viac ako polovin podiel na trbch. erstv
ryby si mu konen spotrebitelia kpi for-
mou priameho predaja na farmch spolonos-
ti. Kvalitu jej produkcie ocenilo MPRV SR
priznanm Znaky kvality SK dvom vrob-
kom. Okrem toho patr spolonos aj k naj-
vm dodvateom lososovitch druhov n-
sad pre vysadzovanie do vd Slovenska.
Slovrybu sa dar udriava si vznamn po-
stavenie, ktor dosiahol v oblasti svojho p-
sobenia, a to aj napriek rastcemu tlaku do-
vozov cenovo niej, asto menej kvalitnej
produkcie, ako aj napriek neustle sa zhoru-
jcim klimaticko-hydrologickm pome-
rom. Sasne treba vak kontatova,
e m za sebou nron cestu
podnikania v sektore pono-
hospodrstva, v jeho za
ostatn roky vari najviac
skanom odvetv vidieckej
ivonej prvovroby. Smer,
akm sa poas svojej existencie
uberal, sa postupne menil spolu s
meniacimi sa podmienkami podnika-
nia. Vaka prezieravosti a trpezlivosti ak-
cionrov mohli orgny a vedenie spolonosti
v zloitch asoch vsadi na sprvnu strate-
gick kartu investci do modernch techno-
lgi a postupov chovu. Pre zvan nepriaz-
niv vplyvy dramatickho bytku vody bolo
potrebn masvne zainvestova do udrania
produknch kapact a zachytil sa aj trend
prestavby spracovateskch kapact na tan-
dardy E. Za prispenia fondov E a R SR
sa popri tchto takpovediac udriavacch
investcich postupne podarilo zvyova pro-
dukciu, zniova nklady a zachova si tak
schopnos konkurova. To kadorone pri-
nieslo i ke skromn ale predsa len profit.
Stabilita firmy, sksenosti a odbornos jej
pracovnkov s intern podmienky, dvajce
dobr predpoklady aj pre nasledujce roky.
Horie je to u s externmi vplyvmi, ktor
spolonos nedoke ovplyvni. Ako kad
mal podnik aj Slovryb citlivo vnma zmeny
v ekonomickom prostred i dosahy uplato-
vania hospodrskych koncepci. Bez vody sa
ryby zatia chova nedaj, a tak by kompe-
tentn pri schvaovan trendov rozvoja alter-
natvnych zdrojov elektriny i lyiarskych
stredsk s umelm zasneovanm mali pam-
ta aj na chovateov rb, fungujcich na
tch istch riekach a prameoch. Kapacita
vody je oraz viac limitovan, a preto nemo-
no povoova stle nov a nov odbery, ktor
nsledne zlikviduj u existujce subjekty. A
ak u nie je momentlne mon priama pod-
pora odvetvia zo ttneho rozpotu (v malch
firmch vak tvor s eurpskymi peniazmi
spojit ndoby na investovanie) bolo by sa
treba aspo vyvarova uvalenia novch po-
platkov i povinnost. Tie by vo firmch s ma-
lm potom zamestnancov viedli k ich po-
stupnej likvidcii. Pritom si mono mlokto
uvedomuje, e rybochovn zariadenia tchto
mikro a malch podnikov i rodinnch firiem
plnia aj nekomern funkcie vo verejnom z-
43
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
44
Ak spoluprca sa dohodla, o bolo v-
znamn v rmci stretnutia s delegciou
R, ktor navtvila Slovensko, nali sa
monosti bilaterlnej spoluprce?
Na vod treba zdrazni, e na tomto stret-
nut sa nedohodla spoluprca, t vychdza z
doterajej uzatvorenej zmluvnej zkladne me-
dzi oboma subjektmi. Na rokovan sa pokra-
ovalo v hadan monost bilaterlnej spolu-
prce. Vychdzalo sa z predolch oficil-
nych rokovan zstupcov rezortu so zstup-
cami nskej strany poas obdobia oktber
2012 august 2013, ako aj rokovan sloven-
skej podnikateskej verejnosti s kompetent-
nmi predstavitemi nskej strany. V priebe-
hu tchto rokovan sa definoval okruh oblast,
kde nska strana prejavila potencilny z-
ujem o dodvky strojov, resp. technolgi zo
Slovenskej strany, resp. oblasti, kde by nski
podnikatelia mohli psobi v SR, ako aj mo-
nosti tdia nskych tudentov na Ponohos-
podrskej univerzite v Nitre. Tieto otzky boli
nsledne predmetom rokovania s nmestn-
kom ministra ponohospodrstva ny 31.
jla 2013 v Bratislave. Na tomto rokovan sa
dohodlo, e slovensk strana priprav kon-
krtne nvrhy projektov, ktor zale nskej
strane. Nsledne bud predmetom rokovania
Zmieanej komisie SR na 26. septembra
2013 v ne. Nvrhy projektov s zameran
na kooperciu slovenskch a nskych sub-
jektov v oblasti vedy, aplikovanho vskumu
v praxi, prenosu technolgi, na oblas uni-
verzitnho vzdelvania, ako aj na spoluprcu
vo vrobnej oblasti predovetkm v ivo-
nej a pecilnej rastlinnej vrobe. Zaujmav
s spolon nvrhy koopercie v oblasti in-
vestci do vrobnej sfry, kde by boli zmluv-
ne garantovan odbyty spolonej produkcie
na nsky trh. Tento cyklus investcie vroba
odbyt by priamo podporoval rozvoj agro-
potravinrskej vroby s tvorbou novch pra-
covnch prleitost v rezorte. Spolon koo-
perciu chpeme ako rovnocenn a obojstran-
ne vhodn efektvny proces pre vetky z-
astnen strany.
Rokovalo sa aj o monej pomoci ne v ob-
lasti zvyovania bezpenosti potravn?
na nie je v postaven ttu odkzanho
na pomoc, ale monos prpadnho zvyova-
nia bezpenosti potravn bola ponknut n-
skej strane formou projektu zameranho na
systm kontroly zdravotnej bezpenosti po-
travn na jednotlivch stupoch potravinov-
ho reazca. Navrhovan oblasti spoluprce s
tvorba programov zdravia, teda pohotovostn
plny, eradikan programy pri potravino-
vch zvieratch na farme vrtane registrcie
a identifikcie zvierat a kontroly presunov
zvierat, potom je to kontrola sprvnych ivot-
nch podmienok zvierat, ante a post mortem
vyetren a kontrola zabezpeenia hygienic-
kch podmienok pri zskavan ivonych
produktov a nakoniec, systm kontroly zdra-
votnej bezpenosti potravn na jednotlivch
stupoch potravinovho reazca, teda mani-
pulcia s potravinami pri vrobe, spracovan,
skladovan, preprave a predaji. Projekt mo-
nej koopercie bude predmetom rozpracva-
nia odbornch tmov oboch zastnench
strn, kde sa bud erpa doterajie sksenosti
slovenskch odbornkov, ktor dosahuj aj v
rmci E vznamn vsledky.
M nska strana problmy aj s ochranou
pd?
Najzvanejm pdnym degradanm
procesom je erzia pdy. Klimatick zmeny
a nhle prvalov dade akceleruj erziu aj
na miernejch svahoch, dochdza k kodm
nielen na pde, ale aj na majetku, zdrav a i-
votoch ud. Rieenie, ponkan Vskumnm
stavom pdoznalectva a ochrany pdy v
Bratislave, sa opiera o nstroje GIS, spraco-
vanie a interpretciu leteckch a satelitnch
dajov, realizciu ternneho prieskumu. V-
sledkom by bolo nov lenenie ponohospo-
drskej krajiny, s minimalizciou erzie pdy,
nvrh protierznych opatren ako s vsadba
elovej a ochrannej zelene, vrstevnicov ag-
rotechnika, striedanie plodn s ochrannm
inkom, nov usporiadanie zemia a honov,
bez orbov a ochrann agrotechnika a alie.
alm degradanm procesom, s ktorm
zpas na, je kontamincia pdy, ktor v-
razne ovplyvuje produkn aj ekologick
funkcie pdy, ako aj cel agroekosystm. Vy-
sok koncentrcie rizikovch ltok v pde,
anorganickch aj organickch, menia che-
mick aj biologick vlastnosti ponohospo-
drskych pd, a tm vznamne ovplyvuj
monosti ich vyuvania. Slovensko navrhuje
vypracovanie modelu environmentlnej revi-
Rozvoj spoluprce s R
v agropotravinrstve
Kvalita a bezpenos potravn je jednou z hlavnch tm rokovan v oblasti ponohospodrstva
v celej Eurpskej nii. Aj o systematickom rieen bezpenosti potravn boli rokovania
s nmestnkom ministra ponohospodrstva R Dun Niu a so splnomocnenm vevyslancom
R v SR Weifangom Panom, ktorch v letnch mesiacoch prijala na Ministerstve
pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR ttna tajomnka Magdalna LACKO BARTOOV.
Informcie poskytla pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
45
talizcie a optimalizciu hospodrenia pre
konkrtnu degradciu zaaenej oblasti alebo
lokality. Navrhuj sa aj alie projekty svi-
siace s predchdzanm a odstraovanm zhut-
nenia pdy, identifikciou plch vhodnch na
pestovanie jednotlivch plodn, odhadom
rod ponohospodrskych plodn a alie.
Ponkli sa aj nov technolgie obrbania
pdy, v om je ich vznam pre R?
V sasnosti rastie v ne zujem o udra-
ten hospodrenie na pde. Ochrann tech-
nolgie obrbania pdy s ponknut provin-
cii Heilongtiang, ktor je zameran na pono-
hospodrsku produkciu, a m podobn pd-
no-klimatick podmienky ako Slovensko. V-
znamn problmy, ktorm el uveden pro-
vincia, s zhutnenie pdy a zasolenia, vysok
spotreba pohonnch hmt, vysok nronos
na pracovn sily. Prostrednctvom modernch
metd obrbania pdy a technolgi je mon
tieto problmy eliminova. Technolgie fun-
guj na princpe ekologickej odvodnenosti
kadho zsahu vo vzahu k pde a poiadav-
km pestovanch rastln. alm problmom
je salinita a alkalinizcia pdy, ktormi trp
sa 4 mil. hektrov severozpadu ny, o v-
razne zniuje produktivitu a efektivitu pono-
hospodrskej vroby. Centrum vskumu ra-
stlinnej vroby navrhlo rieenie problmu po-
mocou modernch molekulrno-biologic-
kch metd na identifikciu gnov zodpoved-
nch za toleranciu voi abiotickm stresovm
faktorom a ich vyuitie v novch, transfor-
movanch rastlinch. V oblasti transferu tech-
nolgi bola predstaven mon spoluprca
pri zhodnocovan biologicky rozloitench
odpadov (ponohospodrstvo, potravinrsky
priemysel, gastronmia, obchod) anaerbnym
procesom. Vstupnmi produktmi procesu s
obnoviten zdroje energie a biohnojivo, pri-
om technolgia je bezodpadov.
Rozvinul sa aj nvrh projektu na efektv-
nejie vyuvanie genofondu zvierat, ak
m zmer?
Obe strany preveria aj monosti v oblasti
zvenia genofondu zvierat v ne, kee sa
vak nska strana nerozhodla, i prejav z-
ujem o dan projekt, povaujeme za predas-
n ho podrobnejie komentova. Mono do-
da, e dan nvrh projektu predstavuje rea-
lizciu programov achtenia mlieneho, m-
sovho dobytka a kombinovanch plemien.
Ak s monosti pre spoluprcu s R v
produkcii mlienych vrobkov, ktor za-
ujma podnikateov?
Tto otzka nebola predmetom konkrt-
nych rokovan s nskou stranou na rovni
ministerstva, ale podnikatesk verejnos SR
preveruje monosti bilaterlnej spoluprce s
nskou stranou aj v tomto sektore.
Preo je dleit spoluprca SR a R v
agropotravinrskom odvetv?
SR m prirodzen zujem diverzifikova
svoj zahranin obchod a svoju bilaterlnu
spoluprcu aj o krajiny teritorilne vzdialen.
na predstavuje vek trh avak len pre
kvalitn potraviny a m zujem len o modern
projekty spoluprce. V priebehu doterajch
nvtev nskych predstaviteov sme mali
monos im predstavi vybran potraviny, kto-
r by sa mohli uplatni na ich trhu. Ako len
WTO aplikuje tandardn nstroje zahrani-
nho obchodu.
Zvyuje sa na Slovensku aj rozvoj vroby
bioproduktov?
Na Slovensku sa rozvja systm ekologickej
ponohospodrskej vroby (alej len EPV)
od roku 1991. V sasnosti zaznamenvame
pomerne stabilizciu vmery ponohospodr-
skej pdy obhospodarovanej ekologickm
spsobom, k 30. 6. 2013 bolo v systme EPV
registrovanch 162 922,9 ha ponohospodr-
skej pdy, o predstavuje 7,84 % celottnej
vmery ponohospodrskej pdy poda LPIS.
Tto vmera ns rad na ieste miesto v Eu-
rpe, pokia ide o podiel ekologicky obhos-
podarovanej pdy. Z toho je 53 007,1 ha ornej
pdy, 1 274,7 ha ovocnch sadov, 80,7 ha vi-
nohradov a 108 560,4 ha trvalch trvnych
porastov. Tento relatvne vysok podiel eko-
logicky obhospodarovanej pdy vak neko-
reponduje celkom s produkciou bioproduk-
tov a biopotravn. Vina bioprodukcie sa ex-
portuje, o svis aj s nedostatkom vhodnch
spracovateskch kapact a realizanch cien
ako aj s kpyschopnosou obyvatestva. V t-
toch zpadnej Eurpy je trend zvyujceho sa
zujmu o bioprodukty a biopotraviny o tu
vyplva aj z histrie ich konzumcie. Konzu-
mcia biopotravn je v tchto krajinch roz-
ren aj do verejnho stravovania, kl a ne-
mocnc. Na Slovensku je snaha postupne za-
vies stravovanie v biokvalite BIO do kl
aspo na loklnej/regionlnej rovni ako aj
realizciu biojedl v retauranch slubch.
Postupne sa roziruje aj poet obchodov s bio-
potravinami vrtane ponuky bioproduktov a
biopotravn v obchodnch reazcoch. V ivo-
nej vrobe v EPV prevlda chov hovdzie-
ho dobytka a oviec, o je do istej miery dan
podielom trvalch trvnych porastov a roz-
miestnenm ekologicky hospodriacich pod-
nikov v hornatejch polohch Slovenska. Sta-
vy zvierat s relatvne stabilizovan. Postupne
sa dar zvyova poet ekologickch velstiev.
V EPV je zven potreba udskej prce, a
tm sa ekologick ponohospodrske podniky
stvaj vznamnmi zamestnvatemi, asto
aj hlavnmi, vo svojom okol. Poda podkla-
dov SWOT analzy k prprave PRV 2014
2020 Vskumnho stavu ekonomiky pono-
hospodrstva a potravinrstva sa zaznamenal
v rokoch 2009 2011 mierny nrast zames-
tnanosti v podnikoch v systme EPV. EPV na
Slovensku prispieva vznamnou mierou k
udriavaniu priaznivho ivotnho prostredia,
rzu ponohospodrskej kultrnej krajiny a
zamestnanosti na vidieku. EPV je podporo-
van v sasnom programovom obdob v
rmci Programu rozvoja vidieka 2007 2013,
opatrenie Ekologick ponohospodrstvo.
Celkovo sa podporilo 166 tis. ha v celkovej
sume 100 mil. .
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Ani v tomto roku sa ned poveda, e by pdohospodri v letnch mesiacoch mali vborn podmienky
na svoju prcu s vyhliadkou na dobr vnosy. Klimatick zmeny sa podpsali aj na zvenej nmahe
a alch vsledkoch. ttny tajomnk na Ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
tefan ADAMvysvetuje tohtoron situciu aj v rastlinnej vrobe v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Aj rastlinn vroba bola
vystaven nronmu obdobiu
such, ako aj skracovanie sa jarnch a jesen-
nch obdob sa v poslednch rokoch pomerne
pravidelne prejavuje v dosiahnutch rodch.
Ako som u spomnal, aj v tomto roku boli
vsledky v reginoch, ale aj v rznych katas-
troch vrazne odlin. Pre niektorch pono-
hospodrov patrili vsledky atvy v roku 2013
medzi horie, pri inch boli dosiahnut vsled-
ky nadpriemern. Hustosiate obilniny spolu do-
siahli najvyiu rodu v reginoch Bnovce
(5,77 t/ha), Nitra (5,65 t/ha), Nov Zmky (5,13
t/ha) a Galanta (5,11 t/ha), najniia roda bola
zaznamenan v reginoch adca (2, 34 t/ha),
Zvolen (2,40 t/ha) a Star ubova (2,49 t/ha).
Rovnako pri repke najvyie rody boli dosiah-
nut v reginoch Bnovce (3,95 t/ha), Nitra
(3,70 t/ha) a Nov Zmky (3,45 t/ha) a najniie
v Michalovciach (1,93 t/ha) a v Luenci (1,73
t/ha). Zatia meme kontatova, e juh patr
obilninrskej oblasti no zaznamenvame u
prv rozdiely.
Slovensko je krajina, kde ponohospodrstvo
zastva vznamn lohu a kad ponohospo-
dr mus pota s vkyvmi poasia.
Ktor oblasti boli najviac postihnut su-
chom, spsobili problmy aj neprimeran
dade?
Nstup leta bol zaujmav. Najprv sme za-
znamenali neprimeran dade, ktor sa prejavili
hlavne v reginoch Komrno, Galanta, Brati-
slava a Nov Zmky (kde bolo poda informci
SPPK spolu postihnutch 6314,99 ha a kody
boli odhadovan na viac ako 4,8 mil. eur, pri-
om nie s odhadnut kody spsoben na po-
nohospodrskej pde vo vmere 435,75 ha).
Nsledne dolo k rekordnmu zdvihnutiu hla-
diny Dunaja a podzemnej vody. Jl a august bol
vrazne horci a such, a to v rmci celho ze-
mia Slovenska. V jli sa nedostatok zrok pre-
javil hlavne v ilinskom, Nitrianskom, Trnav-
skom a Bratislavskom kraji, v auguste v Pre-
ovskom a Koickom kraji. Tento nedostatok
vlahy sa nsledne prejavil na rode kukurice,
slnenice, cukrovej repy a zemiakov.
Straty sa nsledne prejavia pravdepodobne
aj v ivonej vrobe?
Pokia hovorme o stratch v podnikoch s ra-
stlinnou aj ivonou vrobou v podobe nzkej
rody, v tom prpade sa samozrejme prejavia.
Manament ivonej vroby pota s uritmi
objemami krmovn pre vrobu konzervovanch
krmv, ale aj s objemami zrnn pre potencilnu
ivonu produkciu v zvislosti od disponuj-
ceho genofondu. Pri vpadku si ju mus zaob-
stara inde. Prve tu dochdza k zdvojenej stra-
te, kee znen produkciu ponohospodrske
podniky nedoku speai na rovni minulho
roka a vpadok v produkcii mus kompenzova
nkupom, alebo zni stavy zvierat. Pokia sa
nepriaze poasia prejav loklne, zsobovanie
nedostatku sa najm ku koncu hospodrskeho
roka riei poda monosti v okruhu niekokch
desiatok kilometrov, no napriek tomu sa vroba
predrauje v dsledku prepravnch nkladov.
Ak dsledky m etrenie v oblasti vivy
ponohospodrskych zvierat, d sa hovori
o svislostiach s ekonomikou?
Treba hovori v svislostiach s ekonomikou.
Je to otzka existencie. Strata sa ned vyrba
do nekonena, kad studa m svoje dno. Vea
podnikov ivonu vrobu plne ukonilo ale-
bo ju obmedzilo. Jasnm dkazom je vvoj sta-
vov hospodrskych zvierat za ostatnch dvadsa
rokov. Organizmus zvieraa funguje na podob-
nch princpoch ako ten n. Tak ako portovec,
ktor podva portov vkon a m vypracova-
n bilanciu prjmu a vdaja energie, maj aj
hospodrske zvierat poskytujce hospodrsky
itok vo forme ivonej produkcie, napr.
mlieka, vajec a podobne, stanoven normy po-
treby ivn na zachovanie ivota a oakvan
Priebeh atvy v roku 2012 ste hodnotili ako
vemi nevyrovnan, ak je situcia v tomto
roku, existuj rozdiely v dosiahnutch ro-
dch?
V roku 2013 sa atva vzhadom na priebeh
poasia zaala o nieo neskr v porovnan s
predchdzajcimi rokmi. Aj ke mala pozitvny
zaiatok hlavne z dvodu dobre oakvanej
rody pri hustosiatych obilninch, ktor avizo-
vali aj in krajiny, v priebehu letnch mesiacov
vplyvom horceho a suchho poasia vznikol
vrazn deficit vlahy, ktor negatvne ovplyvnil
vvoj letnch plodn a ich konen produkciu.
Samotn atvu sprevdzalo horce leto. V-
sledky atvy v roku 2013 boli preto pre niek-
torch ponohospodrov najhorie za posledn
roky, mnoho subjektov vak dosiahlo nadprie-
mern rody. Vsledn produkciu nie je mon
porovnva s predchdzajcim rokom, ktor
patril medzi najhorie za posledn obdobie.
Hor bol len rok 2010, ktor bol ovplyvnen
rozsiahlymi zplavami a podmanm pdy.
Vemi negatvne sa prejavuje prepad nkup-
nch cien pri jednotlivch sledovanch plodi-
nch. Priemern rody nedosiahli tak vku,
aby mohli kompenzova dramatick pokles n-
kupnch cien, a tak paradoxne subjekty napriek
rode mierne vyej ne bola dosiahnut v
predchdzajcom obdob, bud ma ni pr-
jem finannch prostriedkov.
Ak s vsledky priemernch rod v jedno-
tlivch ponohospodrskych podnikoch?
Ned sa poveda, e by boli prve najvhod-
nejie pdne a klimatick podmienky...
Globlne otepovanie, ast zplavy, vrazn
46
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Tabuka .1: Celkov produkcia a priemern rody ponohospodrskych plodn v SR
Plodina *osiata k 20. 05. 2013 Celkov produkcia **roda
SR (ha) (t) (t/ha)
Penica 368 200 1 745 268 4,74
Jame 122 421 485 942 3,97
Ra 22 600 90 174 3,99
Ovos 14 500 38 280 2,64
Triticale 12 000 40 320 3,36
Ostatn hustosiate obilniny 2 743 6 912 2,52
Hustosiate obilniny spolu 542 464 2 406 896 4,44
Repka 137 176 382 721 2,79
*zdroj SR, **daje: SPPK, RPPK
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
produkciu. etri zniovanm produknej dvky
krmv m za dsledok znenie produkcie, o
znamen vpadok v trbch za produkciu.
Dlhodob etrenie na zkladnch zlokch
krmv sa prejav zhorenm zdravotnho stavu
zvierat a nslednm zvenm nkladov na lie-
bu, dokonca znenm produknho veku zvie-
raa.
o sa na Slovensku povauje za extrmne
klimatick podmienky, ktor sa u odrazia
na celkovom hospodren?
Medzi extrmne klimatick podmienky v na-
om podnebnom psme patria hlavne vysok
teploty, ktor spsobuj such, ale aj neprime-
ran zrky, ktor ved k povodniam. Strieda-
nie mimoriadneho a extrmneho nedostatku
zrok s vysokou teplotou vzduchu v jednom
roku a nsledne neprimeran zrky nasledu-
jci rok, bvaj v poslednom obdob astejm
kazom. Akkovek extrmne klimatick pod-
mienky ved k pokodeniu porastu v jednotli-
vch fzach vegetanho cyklu, a to m nsled-
ne dopad na celkov hospodrenie.
D sa oakva aj pokles agrrneho vvozu
zo SR?
Za prv polrok 2013 celkov obchod s po-
nohospodrskymi a potravinrskymi vrobka-
mi oproti prvmu polroku 2012 klesol o 3,4 %
(z 3 637 104,1 tis. eur na 3 514 840,3 tis. eur).
Tento pokles bol zaznamenan vo vvoze (o
3,5 %) ako aj v dovoze (o 3,2 %). Oproti prv-
mu polroku 2012 sa v prvom polroku 2013 zn-
ilo saldo o 5 122,5 tis. eur. Pokles vo vvoze
bol zaznamenan pri cukre, semench repky,
slnenicovom oleji, kukurici, penici, sladench
nealkoholickch npojoch a pri hydinovom
mse. Aj napriek niiemu vvozu v prvom pol-
roku 2013 oproti rovnakmu obdobiu minulho
roka, nepredpokladme celoron ni vvoz
ako bol v roku 2012.
Zmenila sa aj zbern plocha pri repke, m-
ete ju porovna naprklad s minulm ro-
kom?
V sasnosti zaznamenvame urit pokles
zberovej plochy pri repke (-34,4% za obdobie
2008 a 2012). Avak presn daj o zberovej
ploche repky bude znmy a po spracovan
vetkch dajov tatistickm radom SR, ktor
ich nsledne zverejuje v publikcii: Definitv-
ne daje o rode ponohospodrskych plodn a
zeleniny za rok 2013 (publikcia bude uverej-
nen v marci 2014). Minul rok bola repka
osiata na ploche 107 823,00 ha s dosiahnutou
rodou 1,99 t/ha. Tento rok bola osiata na plo-
che 137 176,00 ha (+27,2%) s dosiahnutou
priemernou rodou 2,8 t/ha (+41,2%). Pozit-
vum s aj dosiahnut tohoron rody v Ni-
trianskom kraji (3,43 t/ha), Trnavskom kraji
(3,21 t/ha) a v Trenianskom kraji (3,09 t/ha).
Ak roda sa oakvala pri rozhoduj-
cich rastlinnch komoditch? D sa hovori
o podpriemernosti doterajej rody?
Na zklade porovnania odhadov rod s p-
ronmi priemermi dosiahnutch rod (za ob-
dobie 2008 a 2012) je mon aktulnu seznu
(k termnu 15. 8.) hodnoti pri hustosiatych
obilninch za dobr, pri kukurici na zrno, cu-
krovej repe technickej, slnenici ronej a pri
zemiakoch ako priemern. Vzhadom na to, e
kampa pri cukrovej repe a zemiakoch stle
prebieha, je mon hovori len o predbenom
odhade produkcie. Zatia sa spracovalo pribli-
ne len 40 tisc ton cukrovej repy, o pri oak-
vanej produkcii buliev necelch 1 000 000 ton
je len nepatrn zlomok. Cukornatos z dosia
zistench meran dosahuje pribline 15,5 %.
rody cuk rovej repy s priemern a pohybuj
sa na rovni 50 t/ha. SR kvtu na vrobu cukru
vo vke 112 319,5 t urite vyprodukuje.
Vplyv klimatickch podmienok je v posled-
nch rokoch nielen pre rastlinn vrobu ne-
priazniv. Ako napomha na zmiernenie
akost hydromelioran systm?
Hydromelioran systm predstavuje vodn
stavby odvodnenia a zvlah, ktor boli vybu-
dovan ttom s cieom aktvne ovplyvova a
riadi vodn reim na ponohospodrsky vyu-
vanch pozemkoch. V prpade nadmernho v-
skytu vodnch zrok maj za lohu nadbyto-
n vodu z pozemkov odvies a zamedzi tak ich
podmanie, v prpade nedostatonho vvoja
prirodzench zrok umonia ponohospodrs-
ke pozemky zavlai a preds tak pokodeniu
rody suchom. Aby tieto vodn stavby plnili
svoju funkciu, musia by riadne udriavan s
cieom zachova ich prevdzkyschopn stav.
drba a opravy odvodovacch kanlov
(mme ich 5 800 km) a odvodovacch dren
je finanne vemi nron. Takisto starostlivos
o zvlahov zariadenia a ich prevdzka pred-
stavuje pre ponohospodrov, ktor ich vyu-
vaj, vznamn nkladov poloku v rmci n-
kladov na rastlinn produkciu. V tejto svislosti
MPRV SR a podnikatelia v ponohospodrstve
vemi negatvne prijmaj pripravovan spo-
platnenie vody urenej na zvlahy, ktor poa-
duje ministerstvo ivotnho prostredia v pripra-
vovanej novele zkona o vodch. Finann n-
ronos vyuvania hydromelioranch stavieb,
predovetkm zvlah sa tak pre ponohospod-
rov ete prehbi a oslab tak ich potencil pri
elimincii nepriaznivch klimatickch podmie-
nok.
Ako sa s nepriaznivmi vplyvmi vyrovnva
Eurpska nia, d sa rokova o novch mo-
nostiach a vsledkoch?
Urite no. Slovensko je sasou Eurpskej
nie, a t umouje lenskm ttom v takchto
situcich erpa pomoc i u z fondov, alebo
z nrodnch zdrojov. Rozsiahle zrky na konci
mja/zaiatku jna spsobili zdvihnutie hladn
riek Dunaj a Labe, rovnako ako ich prtokov,
ktor vystilo do rozsiahlych zplav v nieko-
kch lenskch ttoch strednej Eurpy. Po-
vodne spsobili rozsiahle kody ponohospo-
drstvu a lesnctvu, ovociu a zelenine a pecil-
nym plodinm, ivonej vrobe, vntrozem-
skmu rybolovu a akvakultre. Rakska, ne-
meck, esk a slovensk delegcia informovali
Radu o dsledkoch povodn nsledkom mimo-
riadne vysokej hladiny riek Dunaj a Labe a po-
iadali Eurpsku komisiu o aktivciu primera-
nch opatren.
Viacer lensk tty, z ktorch niektor boli
zasiahnut tmito povodami priamo a in ne-
priamo, podporili iados uvedench delegci.
Nsledne Komisia predstavila nstroje na po-
moc z fondu solidarity, ak kody po povod-
niach dosiahnu 0,6 % HDP, prpadne cez fond
PRV alebo cez ttnu pomoc.
47
Tabuka .2: Bilancia vybranch ponohospodrskych komodt.
Penica spolu 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 374 402,3 380 317,2 349 679 364 047,2 388 747,4 368 231,9
roda (t/ha) 4,87 4,06 3,46 4,5 3,29 4,70
Jame spolu 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 213 851,8 196 823,6 138 930 136 324,5 148 461,0 122 421,8
roda (t/ha) 4,18 3,45 2,72 3,87 3,18 3,86
Ra 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 26 190,5 20 186,1 17 123,3 13 357,7 15 755,7 22 634,9
roda (t/ha) 3,1 2,87 2,23 3,18 3,14 3,96
Kukurica na zrno 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 148 789,2 138 969,7 178 862,6 193 813,4 211 821,8 231 479,5
roda (t/ha) 8,17 6,85 5,53 7,15 5,51 5,42
Slnenica 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 75 220,8 84 037,2 88 576,2 89 497,7 90 504,3 83 827,7
roda (t/ha) 2,57 2,26 1,81 2,27 2,19 2,26
Repka 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 163 493,5 167 644,5 168 374, 145 309,4 107 822,6 137 176
roda (t/ha) 2,61 2,32 1,97 2,31 1,99 2,81
Zemiaky spolu 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 14 198,7 11 717,1 11 517,1 10 406,3 9 015,0 8 036,5
roda (t/ha) 17,19 18,60 11,45 20,94 18,5 20,82
Cukrov repa tech. 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Osevn plocha (ha) 11 026 15 887 17 865 17 767 19 444 20 316,4
roda (t/ha) 60,65 57,14 60,40 63,05 45,50 47,43
Zdroj: SR, *Spis osiatych plch k 15. 5. 2013 a Odhad rody ponohospodrskych plodn k 15. 8. 2013
VUEPP, SCS, ZPCRS
S L O V E N S K P O N O H O S P O D R S T V O
48
Na Slovensku je spolonos Limagrain zn-
ma hlavne osivami kukurice, slnenice, repky
olejnej ozimnej a osivami hustosiatych obil-
nn. Zkladnm cieom je prina pestova-
teom osiv plodn, ktor sa vyznauj hlavne
vysokou rodou, stabilitou, prispsobivosou
podmienkam, dobrm zdravotnm stavom a
kvalitou achtiteskho produktu. Cieom je
prispieva k zvyovaniu konkurencieschop-
nosti aj slovenskch farmrov.
Ako u bolo naznaen, zkladom ponuky
s osiv kukurice. Pri pohade na potreby pes-
tovateov kukurice na zrno, pri vbere vhod-
nho hybridu je v prvom rade dleit ma
hybrid s dobrou ekonomikou pestovania.
Ekonomika je ukazovateom spjajcim v
sebe dopestovan zozbieran rodu vo vzahu
k najvznamnejej nkladovej poloke zbe-
rovej vlhkosti a s tm svisiacimi nkladmi
na suenie. Iba takto dokeme relne zhod-
noti prnos hybridov a vytvori najlepie pod-
mienky pre pestovatea dosiahnutie maxi-
mlnych rod pri minimlnych zberovch
vlhkostiach. Spolonos Limagrain sa sna
reagova na tto poiadavku trhu aj hybridom
LG 30.369 FAO 370, ktor je novinkou pre
najbli pestovatesk rok. Ide o hybrid s vy-
sokmi, vyrovnanmi rodami a nzkymi
zberovmi vlhkosami.
alm vyuitm kukurice je jej pestovanie
na sil, ie zhodnotenie kukurice ako vhod-
nho energeticky a ekonomicky prnosnho
krmiva pre hovdz dobytok s cieom vyrba
mlieko. Hlavn lohu zohrva roda zelenej
hmoty a nutrin vlastnosti na prvom mieste
so strvitenosou. Vo vyuitenosti krmiva
vyrobenho z kukurice je Limagrain ldrom
nielen vo vskume, ale v sasnosti aj apli-
kovanm zskanch poznatkov do praxe. Pra-
videlne uvdza na trh hybridy kukurice na si-
l uren do vetkch podmienok pestova-
nia, ktor vynikaj parametrami dleitmi
pre pestovateov aj chovateov hovdzieho
dobytka. Podobnm spsobom sa d silna
kukurica vyui aj pre bioplynov stanice.
Bioplynov stanice predstavuj jeden zo sp-
sobov ako zska zelen energiu. Podmienky,
v akch pracuj a o potrebuj, s vemi blz-
ke potrebm, ak maj aj chovatelia hov-
dzieho dobytka. Kukurica tvor zklad eko-
nomicky vhodnho a kvalitnho substrtu,
resp. paliva pre bioplynov stanicu.
Slnenica je plodina, ktor sa pestuje hlav-
ne v Eurpe. Vznamn plochy tejto plodiny
sa nachdzaj hlavne v oblastiach Stredozem-
nho a ierneho mora. Tu Limagrain vyuva
svoje achtitesk zzemie a reaguje na tren-
dy, ktor s dleit pre pestovanie slnenice.
V prvom rade ide o zvyovanie rody, ale aj
cel rad alch, rovnako dleitch kritri
pre pestovanie tolerancia voi chorobm,
schopnos prispsobi sa menej priaznivm
podmienkam a inm vznamnm hospodr-
skym a kvalitatvnym vlastnostiam. Elimino-
va rizik v priebehu pestovania znamen do-
siahnu spechy aj v tejto plodine. Limagrain
ponka prve takto slnenice pre vetkch
pestovateov v kadej vrobnej oblasti.
o doda na zver? Zkladom spenho
rozhodnutia pri vbere hybridu kukurice a
slnenice je prihliada na viac faktorov, ktor
vzjomne so sebou svisia. Motivciou spe-
chu by mala by hlavne ekonomika samotn-
ho pestovania. Kad pestovate v prvom rade
pracuje a pestuje kukuricu a slnenicu preto,
aby dosiahol zisk. Dobr roda, dobr eko-
nomika, stabilita vroby, spoahlivos v rz-
nych podmienkach s hlavnmi znakmi hy-
bridov kukurice a slnenice LG, ktor prin-
aj pestovateom a chovateom.
Ing. Juraj DRGOA
produktov manar
Limagrain Slovensko
Slovensk ponohospodri
mu hospodri so ziskom
Limagrain je franczska osivrska spolonos, ktor sa zaober vskumom, achtenm, vrobou
a predajom osv vetkch vznamnch kultrnych plodn. S osivami od spolonosti
Limagrain so znakou LG sa stretvame vo vetkch oblastiach s vznamnm
podielom ponohospodrskej vroby nielen v Eurpe, ale aj v inch astiach sveta.
Zkladnmi piliermi s osiv ponch plodn, zeleniny a ponohospodrska produkcia,
ktor je nadviazan priamo na spracovatesk priemysel na mlynrstvo a pekrstvo.
49
Vychdzajc z nvrhov Komisie z oktbra
2011 (pozri IP/11/1181 a MEMO/11/685), do-
hoda sa tka tchto tyroch zkladnch naria-
den Eurpskeho parlamentu a Rady v oblasti
spolonej ponohospodrskej politiky.
1. PRIAME PLATBY
Aby sa dosiahlo spravodlivejie rozdeovanie
podpory, upust sa od systmu SPP pre priame
platby, pri ktorom sa prideovan rozpotov
prostriedky na lensk tt a na ponohospo-
dra v lenskom tte zakladali na historic-
kch referennch dajoch. To bude znamena
jasn a skuton zblenie platieb, nielen medzi
lenskmi ttmi, ale aj v rmci nich. Zavede-
nie ekologizanch platieb kde sa 30 % z do-
stupnho vntrottneho finannho balka via-
e na pouitie uritch udratench ponohos-
podrskych postupov znamen okrem toho,
e vrazn podiel dotcie bude v budcnosti
spojen s odmeovanm ponohospodrov za
poskytovanie environmentlnych verejnch
statkov. Vetky platby bud naalej podlieha
uritm environmentlnym a inm pravidlm:
Reim zkladnej platby: lensk tty bud
venova 70 % svojich priamych platieb vntro-
ttneho finannho balka na nov reim z-
kladnej platby mnus vetky sumy viazan na
doplnkov platby pre mladch ponohospod-
rov a in monosti ako doplnkov platby na
znevhodnen oblasti, reim pre malch po-
nohospodrov, prerozdeovacie platby a via-
zan platby. V prpade E-12 sa termn ukon-
enia jednoduchieho, paulneho reimu jed-
notnej platby na plochu predi do roku 2020.
Vntorn zblenie: Tie lensk tty, ktor
v sasnosti prideuj rozpotov prostriedky
na zklade historickch referennch dajov,
musia prejs na vyrovnanejie rovne platieb
na hektr. Mu si vybra z rznych monost:
nrodn alebo regionlny prstup (na zklade
administratvnych alebo agronomickch krit-
ri), dosiahnu regionlnu/nrodn mieru do
roku 2019 alebo zabezpei, e ponohospo-
drske podniky s menej ne 90 % regionlnej/
nrodnej priemernej miery zaznamenaj po-
stupn zvenie s dodatonou zrukou, e ka-
d ponohospodr dosiahne minimlnu platbu
60 % nrodnho/regionlneho priemeru do
roku 2019. Sumy dostupn pre ponohospod-
rov, ktor dostvaj viac ne regionlny/nrod-
n priemer, sa merne upravia, priom sa len-
skm ttom ponech monos obmedzi vetky
straty na 30 %.
lensk tty maj takisto prvo pouva
prerozdeovaciu platbu na prv hektre, priom
mu vzia 30 % prostriedkov z vntrottneho
finannho balka a prerozdeli ich ponohos-
podrom na prvch 30 hektrov (alebo a do
priemernej vekosti ponohospodrskeho pod-
niku, ak presahuje 30 ha). Bude to ma vrazn
prerozdeovac inok. alou monosou je
uplatni maximlnu platbu na hektr.
Mlad ponohospodri: S cieom podpori
generan vmenu zkladn platba poskytnut
zanajcim mladm ponohospodrom (mlad-
m ako 40 rokov) by sa mala zvi o alch
25 % poas prvch 5 rokov. Financuj sa do
vky 2 % vntrottneho finannho balka a
bud povinn pre vetky lensk tty. Dopa-
j in opatrenia, ktor s dostupn pre mladch
ponohospodrov v rmci programov na rozvoj
vidieka.
Reim pre malch ponohospodrov: Reim
je nepovinn pre lensk tty. Kad pono-
hospodr, ktor poiadal o podporu, sa me
rozhodn, i sa zastn na reime pre malch
ponohospodrov, m by zskal ron platbu,
ktor lensk tt pevne stanov (vo vke od
500 eur do 1 250 eur), a to bez ohadu na ve-
kos ponohospodrskeho podniku. lensk t-
ty si mu vybra z rznych metd vpotu ro-
nej platby vrtane monosti, na zklade ktorej
by ponohospodri dostali jednoducho sumu,
ak by inak zskali. Bude to znamena obrovsk
zjednoduenie pre dotknutch ponohospod-
rov a vntrottne sprvne orgny. Na astn-
kov sa bud vzahova menej prsne poiadavky
krovho plnenia a bud osloboden od poia-
davky ekologizcie. Celkov nklady na reim
pre malch ponohospodrov nesm presiahnu
Reforma spolonej
ponohospodrskej politiky (SPP)
Eurpsky parlament, Rada ministrov E a Eurpska komisia dospeli k dohode o reforme
spolonej ponohospodrskej politiky (SPP) po roku 2013. Tem sa z tejto dohody, dva
spolonej ponohospodrskej politike nov smerovanie, v ktorom sa lepie zohaduj
oakvania, ak spolonos vyjadrila poas verejnej diskusie na jar 2010. Tto dohoda prina
podstatn zmeny v tchto tyroch oblastiach: priame platby bud spravodlivejie a ekologickejie,
posiln sa pozcia ponohospodrov v potravinovom reazci, zlep sa ekologick charakter
ponohospodrstva a SPP bude innejia a transparentnejia. Tieto rozhodnutia s rozhodnou
reakciou E na vzvy v oblasti potravinovej sebestanosti, zmeny klmy, rastu a zamestnanosti
vo vidieckych oblastiach. SPP vrazne prispeje k dosahovaniu celkovho ciea, ktorm je podpora
trvalo udratenho, inteligentnho a inkluzvneho rastu, uviedol komisr
pre ponohospodrstvo a rozvoj vidieka Dacian CIOLO.
E U R P S K A N I A
E U R P S K A N I A
50
10 % vntrottneho finannho balka okrem
prpadov, ke sa lensk tt rozhodne zabez-
pei, aby mal ponohospodri dostvali to, na
o by mali aj bez reimu nrok. Reginom s
mnohmi malmi ponohospodrskymi pod-
nikmi sa zrove poskytn finann prostriedky
na rozvoj vidieka s cieom zabezpei poraden-
stvo malm ponohospodrom v oblasti grantov
na hospodrsky rozvoj a retrukturalizciu.
Monos viazanej podpory: S cieom riei
potencilne nepriazniv inky vntornho
zblenia v rmci niektorch konkrtnych sek-
torov v niektorch reginoch a zohadni exi-
stujce podmienky bud ma lensk tty
monos poskytn obmedzen dodaton
sumy viazanch platieb, t. j. platieb spoje-
nch s konkrtnym vrobkom. Sumy bud ob-
medzen na 8 % vntrottneho finannho ba-
lka, pokia lensk tty v sasnosti poskytuj
0 5 % viazanej podpory alebo na maximlne
13 % v prpade, e sasn rove viazanej
podpory prevyuje 5 %. Komisia me schvli
vyiu mieru, ak je to odvodnen. Okrem toho
existuje monos poskytn 2 % viazanej
podpory na bielkovinov plodiny.
Oblasti s prrodnmi prekkami/znevhod-
nen oblasti: lensk tty (alebo reginy)
mu poskytn dodaton platbu pre oblasti s
prrodnmi prekkami (ako sa vymedzuje
poda pravidiel v oblasti rozvoja vidieka) a do
vky 5 % vntrottneho finannho balka.
Tieto platby nie s povinn a neovplyvuj
monosti, ktor existuj pre oblasti s prrodn-
mi prekkami/znevhodnen oblasti v rmci
rozvoja vidieka.
Ekologizcia: Okrem reimu zkladnej plat-
by/reimu jednotnej platby na plochu zska ka-
d ponohospodrsky podnik aj dodaton plat-
bu na hektr za dodriavanie uritch pono-
hospodrskych postupov, ktor s prospen
pre klmu a ivotn prostredie. lensk tty
na tto platbu pouij 30 % prostriedkov svojho
vntrottneho finannho balka. Tieto platby
s povinn a nedodranie poiadavky ekologi-
zcie vedie k sankcim, ktor presahuj vku
ekologizanej platby; to znamen, e po pre-
chodnom obdob podniky, ktor opakovane po-
ruuj pravidl, prdu a o 125% svojej ekolo-
gizanej platby).
Tri zkladn plnovan opatrenia s:
udriavanie trvalch pasienkov,
diverzifikcia plodn (ponohospodr mus
na svojej ornej pde pestova aspo 2 druhy
plodn, ak jeho orn pda presahuje 10 hek-
trov, a minimlne 3 druhy, ak jeho orn
pda presahuje 30 hektrov. Hlavn plodina
me zabera najviac 75 % ornej pdy a
ostatn dve hlavn plodiny minimlne
95 % ornej pdy),
udriavanie tzv. oblasti ekologickho zame-
rania na minimlne 5 % ornej pdy podniku
pre ponohospodrske podniky s vou plo-
chou ako 15 hektrov (okrem plch pokry-
tch trvalm trvnatm porastom) t. j. me-
dze, iv ploty, stromy, neobrban pda,
krajinn prvky, biotopy, nraznkov zny,
zalesnen oblasti. Tieto daje sa zvia na 7
% potom, ako Komisia predlo v roku 2017
sprvu a legislatvny nvrh.
Rovnocennos ekologizcie: Aby sa predilo
penalizcii tch, ktor u rieia otzky ivotn-
ho prostredia a trvalej udratenosti, sa v doho-
de navrhuje systm rovnocennosti ekologiz-
cie, v rmci ktorho uplatovanie u zavede-
nch environmentlne vhodnch postupov m
nahradi tieto zkladn poiadavky. Naprklad
na ekologickch vrobcov sa nebud vzahova
iadne dodaton poiadavky, kee ich postu-
py preukzali jasn ekologick prnos. V pr-
pade ostatnch vrobcov mu agroenviron-
mentlne programy obsahova opatrenia, ktor
sa povauj za rovnocenn. Nov nariadenie
obsahuje zoznam takchto rovnocennch opat-
ren. Aby sa zabrnilo dvojitmu financova-
niu takchto opatren, platby prostrednctvom
programov rozvoja vidieka musia zohadni z-
kladn poiadavky ekologizcie [pozri oddiel
o rozvoji vidieka].
Finann disciplna: S vhradou schvlenia
VFR a bez ohadu na samostatn rozhodnutie
o rozpotovom roku 2014 sa dohodlo, e pri
kadom znen budcej finannej disciplny
ronch priamych platieb (t. j. ke odhady pla-
tieb s vyie ako dostupn rozpotov pro-
striedky na 1. pilier) by sa mal uplatni prah
2 000 eur. Inmi slovami, takto znenie by sa
nevzahovalo na prvch 2 000 eur priamych
platieb kadmu ponohospodrovi. V prpade
potreby bude sli aj na doplnenie rezervy pre
krzu na trhu [pozri horizontlne nariadenie].
Aktvni ponohospodri: S cieom vyriei
niekoko prvnych medzier, ktor umonili ob-
medzenmu potu spolonost uplatni si nrok
na priame platby, hoci ich hlavnm predmetom
innosti nie je ponohospodrstvo, reforma zu-
uje pravidlo aktvnych ponohospodrov.
Nov negatvny zoznam podnikateskch in-
nost, ktor by mali by vylen z prijmania
priamych platieb (zahajci letisk, eleznin
sluby, vodn diela, realitn sluby a trval
portovisk a rekrean miesta) bude povinn
pre lensk tty, ak jednotliv dotknut pod-
niky nepreuku, e vykonvaj skuton po-
nohospodrsku innos. lensk tty bud
mc rozri negatvny zoznam o alie pod-
nikatesk innosti.
Hektre, na ktor mono poskytn podporu
V pravidlch sa rok 2014 stanovuje ako nov
referenn rok na vmer pdy, zrove vak
bude existova odkaz na prjemcov v rmci re-
imu priamych platieb v roku 2013, aby sa za-
brnilo pekulcim. lensk tty, v ktorch
by mohlo djs k vraznmu zveniu nahl-
senej plochy, na ktor mono poskytn pod-
poru, mu obmedzi poet platobnch nro-
kov, ktor sa maj prideli v roku 2015 bu na
135 % alebo 145 % potu hektrov nahlsench
v roku 2009.
2. MECHANIZMY RIADENIA TRHU
Pokia ide o mliene kvty, ktor sa skonia
v roku 2015, reforma predpoklad koniec rei-
mu kvt na cukor k 30. septembru 2017, m
potvrdzuje mylienku reformy v sektore cukru
z roku 2005 zavies konen dtum pre kvtov
reim a poskytn pritom sektoru dodaton
as na prispsobenie. Zabezpe sa tm lepia
konkurencieschopnos vrobcov z E na vn-
tornom a svetovom trhu (kee vvoz z E ob-
medzuj kvty v rmci pravidiel WTO). Zro-
ve sa tak sektoru poskytne dlhodob perspek-
tva. Z dostatonch zsob na domcich trhoch
E za primeran ceny bud ma prospech aj
sprostredkujci a konen pouvatelia cukru.
V zujme poskytnutia dodatonej bezpenosti
sa zachovaj tandardn ustanovenia dohd
medzi cukrovarmi a pestovatemi. Na obdobie
po kvtach bude naalej mon na biely cukor
poskytn pomoc na skromn skladovanie.
Vina rozvojovch krajn bude aj naalej vy-
uva neobmedzen bezcoln prstup na trh
E.
Pokia ide o vrobu vna, dohoda repektuje
rozhodnutie vinrskej reformy z roku 2006
ukoni systm prv na vsadbu vinia do kon-
ca roku 2015 a zavies systm povolen na nov
vsadby vinia od roku 2016 ako to odporu-
ila skupina na vysokej rovni o vne minul
december (pozri IP/13/1378) s rastom obme-
dzenm na 1 % rone.
Cieom alch zmien pravidiel jednotnej
spolonej organizcii trhov (SOT) je zlepi
trhov orientciu ponohospodrstva E vzha-
dom na zven hospodrsku sa na sveto-
vch trhoch a zrove poskytova ponohospo-
drom inn zchrann sie vo vzahu k von-
kajej neistote (spolu s priamymi platbami a
monosami riadenia rizk v rmci rozvoja vi-
dieka). Existujce systmy verejnch interven-
ci a pomoc na skromn skladovanie sa revi-
duj s cieom zefektvni ich tak, aby lepie rea-
govali na potreby, naprklad prostrednctvom
technickch prav v oblasti hovdzieho msa
a mlienych vrobkov. V prpade mlienych
vrobkov tieto zmeny predstavuj dodaton
zmeny k balku o mlieku z roku 2012, ktor
je sasou nariadenia a posiluje vyjednvaciu
pozciu ponohospodrov.
Navye sa zavdzaj nov bezpenostn do-
loky pre vetky odvetvia, aby Komisia mohla
prija ndzov opatrenia s cieom reagova na
veobecn naruenia trhu ako boli naprklad
opatrenia prijat poas krzy spsobenej bak-
triou E-coli od mja do jla 2011. Tieto opat-
renia sa bud financova z rezervy pre prpad
krzy ronm znenm priamych platieb. Pro-
striedky, ktor neboli pouit na krzov opat-
renia, bud vrten ponohospodrom v nasle-
dujcom roku. V prpade vnych prpadov ne-
rovnovhy na trhu me Komisia takisto povo-
li organizcim vrobcov alebo medziodvet-
vovm organizcim, aby pod podmienkou do-
driavania osobitnch bezpenostnch opatren
spolone prijali urit doasn opatrenia (na-
prklad stiahnutie z trhu alebo skladovanie s-
kromnmi hospodrskymi subjektmi) s cieom
stabilizova prslun odvetvie.
Programy podpory konzumcie ovocia a
mlieka na kolch sa maj rozri a ron roz-
poet na program podpory konzumcie ovocia
sa zvi z 90 na 150 milinov eur rone.
V zujme zlepenia rokovacej pozcie po-
nohospodrov v potravinovom reazci sa Ko-
misia sna o lepiu organizciu odvetv poui-
tm niekoko vnimiek z prvnych predpisov
E v oblasti hospodrskej sae. Pravidl t-
kajce sa uznvania organizci vrobcov a me-
dziodvetvovch organizcii sa v sasnosti
vzahuj na vetky odvetvia, a to s almi mo-
nosami zriadi takto organizcie, ktor sa v
sasnosti presunuli do oblasti financovania
rozvoja vidieka (pozri alej v texte). alej sa
pota s monosou, aby ponohospodri mohli
kolektvne vyjednva o zmluvch na dodvky
olivovho oleja, hovdzieho msa, obilnn a
niektorch alch plodn za uritch podmie-
nok a zruk. Komisia poskytne usmernenia
vzhadom na mon otzky svisiace s prvny-
mi predpismi o hospodrskej sai.
V zujme zjednoduenia a trhovej orientcie
sa zruilo niekoko mench alebo nevyuitch
51
emisie a rozvoj ponohospodrstva a lesnho
hospodrstva, ktor by bol etrn ku klme a
odoln voi nej. Malo by sa to dosiahnu okrem
inho aj prostrednctvom vej spoluprce me-
dzi ponohospodrstvom a vskumom s cieom
urchli prenos technolgi do ponohospodr-
skej praxe:
Poznatky ponohospodrstvo zaloen na
poznatkoch: posilnen opatrenia pre pono-
hospodrske poradensk sluby (ktor svisia
aj so zmiernenm zmeny klmy a s adaptciou
na u, environmentlnymi vzvami, hospodr-
skym rozvojom a odbornou prpravou),
Retrukturalizcia/modernizcia ponohos-
podrskych podnikov a investcie do nich: gran-
ty s stle k dispozcii niekedy s vyou mie-
rou podpory v svislosti s EIP alebo so spolo-
nmi projektmi,
Mlad ponohospodri: kombincia opatren
me zaha granty na zaatie podnikania (a
do vky 70 000 eur), veobecn investcie do
hmotnho majetku, odborn prpravu a pora-
densk sluby,
Mal ponohospodri: pomoc na zaatie pod-
nikania a do vky 15 000 eur na mal pono-
hospodrsky podnik,
Sbor nstrojov riadenia rizika: poistenie a
vzjomn fondy tkaj sa poistenia rody a
poistenia proti udalostiam spojenm s poasm,
proti ochoreniam zvierat [v sasnosti dostupn
poda lnku 68 v rmci 1. piliera] s roz-
ren na monos stabilizcie prjmov [o by v
prpade poklesu prjmov o 30 % umonilo hra-
du prostriedkov (a do vky 70 % strt) zo
vzjomnho fondu],
Skupiny vrobcov/organizcie: podpora pri
zriaovan skupn/organizci na zklade pod-
nikateskho plnu, ktor sa obmedzuje na sku-
piny vymedzen ako MSP,
Agroenvironmentlne platby a platby na boj
proti zmene klmy: spolon zmluvy, odkaz na
primeran odborn prpravu/informcie, via
flexibilita pri rozirovan poiatonch zmlv,
Ekologick ponohospodrstvo: nov samo-
statn opatrenia pre viu viditenos, lesn
hospodrstvo: posilnen/zjednoduen podpora
prostrednctvom grantov a ronch platieb,
Horsk oblasti: v prpade horskch oblast/
ponohospodrskej pdy severne od 62. rovno-
beky me objem pomoci dosahova a 450
eur/ha (zven z 250 eur/ha),
Oblasti, ktor elia prrodnm a inm oso-
bitnm obmedzeniam: nov vymedzenie oblast
s prrodnmi prekkami s innosou najne-
skr od roku 2018 na zklade 8 biofyzikl-
nych kritri. lensk tty si zachovvaj pru-
nos uri a 10 % svojich ponohospodrskych
oblast ako oblasti s osobitnmi obmedzeniami
s cieom zachova alebo zlepi ivotn prostre-
die,
Spoluprca: rozren monosti podpori
technologick, environmentlnu a obchodn
spoluprcu (napr. pilotn projekty, spolon en-
vironmentlne schmy, krtke dodvatesk re-
azce, rozvoj miestnych trhov),
Neponohospodrske innosti: granty na za-
atie innosti a rozvoj mikropodnikov a malch
podnikov,
Zkladn sluby a obnova dedn: investcie
do irokopsmovej infratruktry a energie z
obnovitench zdrojov mu presahova ben
mal rmec/premiestnenie innost/prestavba
budov s v sasnosti u pokryt,
LEADER: v draz na zvyovanie infor-
movanosti a in prpravn podporu stratgi;
podpora prunosti pri kombincii s almi
fondmi v miestnych oblastiach, naprklad v
rmci vidiecko-mestskej spoluprce. Pozn.:
LEADER bud pouva ako spolon prstup
pre miestny rozvoj so zapojenm miestnych ko-
munt tieto eurpske trukturlne a investin
fondy: EFRR, ESF, Eurpsky nmorn a rybr-
sky fond a EPFRV.
4. HORIZONTLNE NARIADENIE
Kontroly: Poiadavky na kontrolu sa znia v
reginoch, kde predchdzajce kontroly ukzali
dobr vsledky, t. j. pravidl sa riadne dodria-
vaj. V reginoch, kde sa vyskytuj problmy,
sa vak kontroly bud musie zintenzvni.
Ponohospodrska poradensk sluba: Zoz-
nam otzok, v ktorch bud lensk tty po-
vinn poskytova poradenstvo ponohospod-
rom sa rozril, aby okrem krovho plnenia
pokrval ekologick priame platby, podmienky
tkajce sa udriavania pdy, na ktor mono
dosta priame platby, rmcov smernicu o vode
a smernice o udratenom vyuvan pesticdov,
ako aj urit opatrenia na podporu rozvoja vi-
dieka.
Krov plnenie: Vetky priame platby, niek-
reimov (pomoc na pouitie odstredenho mlie-
ka a suenho odstredenho mlieka v krmive
zvierat a na vrobu kazenu, viazan pomoc pri
chove hsenice priadky moruovej!).
3. ROZVOJ VIDIEKA
Politika rozvoja vidieka si zachov svoju s-
asn, spen zkladn koncepciu: lensk
tty alebo reginy bud naalej vypracovva
svoje vlastn viacron programy na zklade
prslunch opatren, ktor existuj na rovni
E reagujc na potreby svojich vlastnch vi-
dieckych oblast. Tieto programy bud spolu-
financovan z vntrottnych finannch bal-
kov v rmci ktorch sumy a miery spolufi-
nancovania bud uren v kontexte VFR. Nov
pravidl pre 2. pilier poskytn prunej prstup
ne v sasnosti. Opatrenia u nebud viac kla-
sifikovan na rovni E do os s minimlny-
mi poadovanmi vdavkami na os. Namiesto
toho lensk tty/reginy bud mc rozhodo-
va o tom, ktor opatrenia (a ako) pouij, aby
dosiahli ciele stanoven na zklade iestich v-
ch priort a ich podrobnejch oblast za-
merania (iastkovch priort) na zklade d-
kladnej analzy. es priort sa bude vzahova
na: podporu prenosu poznatkov a inovcie; po-
silnenie konkurencieschopnosti vetkch dru-
hov ponohospodrstva a udratenho obhos-
podarovanie lesov; podporu organizcie potra-
vinovho reazca vrtane spracovania, uvdza-
nia na trh a riadenia rizk; zachovanie, ochranu
a posilnenie ekosystmov; podporu innho
vyuvania zdrojov a prechod na nzkouhlkov
hospodrstvo; ako aj podporu socilneho za-
lenenia, zniovania chudoby a hospodrskeho
rozvoja vo vidieckych oblastiach. lensk tty
bud musie vynaloi minimlne 30 % svojich
finannch prostriedkov na rozvoj vidieka z
rozpotu E na urit opatrenia tkajce sa ob-
hospodarovania pdy a boja proti zmene klmy,
a minimlne 5 % na prstup LEADER.
Politika rozvoja vidieka sa bude takisto roz-
vja v uej koordincii s ostatnmi politikami
prostrednctvom spolonho strategickho rm-
ca na rovni E a prostrednctvom dohd o
partnerstve na vntrottnej rovni, ktor za-
haj vetky podpory z eurpskych truktu-
rlnych a investinch fondov (EPFRV, EFRR,
ESF, Kohzny fond a Eurpsky nmorn a ry-
brsky fond) v dotknutom lenskom tte.
V novom obdob bud ma lensk tty/re-
giny aj monos navrhn tematick iastkov
programy s cieom venova osobitn podrobn
pozornos otzkam, ako s naprklad mlad po-
nohospodri, mal ponohospodrske podniky,
horsk oblasti, eny vo vidieckych oblastiach,
zmiernenie zmeny klmy/adaptcia na u, bio-
diverzita a krtke dodvatesk reazce. Vyie
miery podpory bud k dispozcii v rmci pod-
programov v niektorch prpadoch.
Uia ponuka opatren sa bude opiera o siln
strnky opatren dostupnch v sasnom obdo-
b. Okrem inho sa bude vzahova na tieto
body:
Inovcia: Tto kov tma (a konkrtnejie
plnovan eurpske partnerstvo v oblasti ino-
vci pre produktivitu a udratenos ponohos-
podrstva) sa bude riei v rmci rznych opat-
ren v oblasti rozvoja vidieka, ako s prenos
poznatkov, spoluprca a investcie do
hmotnho majetku. EIP bude podporova efek-
tvnos vyuvania zdrojov, produktivitu a nzke
E U R P S K A N I A
E U R P S K A N I A
52
tor platby na rozvoj vidieka a niektor plat-
by v sektore vna bud aj naalej zvisie
od dodriavania zkladnch poiadaviek t-
kajcich sa ivotnho prostredia, zmeny kl-
my, dobrho ponohospodrskeho stavu
pdy, noriem v oblasti udskho zdravia,
zdravia zvierat a rastln a dobrch ivotnch
podmienok zvierat. Zoznam bol zjednodu-
en tak, aby sa vylili pravidl, v ktorch
neexistuj jasn a kontrolovaten zvzky
pre ponohospodrov. V dohode sa po-
tvrdzuje, e ustanovenia rmcovej smernice
o vode a smernc o trvalo udratenom po-
uvan pesticdov sa zahrn do systmu kr-
ovho plnenia, hne ako sa uke, e sa
nleite uplatuj vo vetkch lenskch
ttoch, a e zvzky pre ponohospodrov
s jasne stanoven.
Rezerva pre prpad krzy: Kadorone sa
prostrednctvom uplatovania finannej dis-
ciplny vytvor rezerva pre prpad krzy, kto-
rej vka bude predstavova 400 milinov
eur (v cench z roku 2011). Ak sa tieto pro-
striedky nevyuij na krzov ely, vrtia
sa ponohospodrom v podobe priamych
platieb v nasledujcom roku.
Transparentnos: lensk tty bud po-
vinn zabezpei pln transparentnos vet-
kch prjemcov s vnimkou ponohos-
podrskych podnikov, ktor maj prvo na
podporu v rmci reimu pre malch pono-
hospodrov v danom lenskom tte.
Monitorovanie a hodnotenie SPP: Komi-
sia predlo sprvu koncom roka 2018, a po-
tom kad tyri roky, o vykonvan SPP
vzhadom na jej hlavn ciele: ivotaschopn
vrobu potravn, udraten hospodrenie s
prrodnmi zdrojmi a vyven zemn
rozvoj.
5. ALIE PRVKY
Zosladenie: Pokia ide o alie vykon-
vanie, cel rad otzok tkajcich sa najm
nariadenia o jednotnej spolonej organizcii
trhov bol uren na schvlenie poda lnku
43 ods. 3 a in otzky poda lnku 43 ods.
2.
Prechodn opatrenia: Cieom je, aby
vetky nov nariadenia nadobudli innos
od 1. janura 2014 a Komisia me teraz
zaa pracova na vykonvacch predpisoch
tchto nariaden Rady. Avak vzhadom na
potrebn prpravu je u jasn, e platobn
agentry lenskch ttov nebud ma do-
statok asu zavies potrebn sprvu a kon-
troly novho systmu priamych platieb do
zaiatku budceho roka (ke sa formulre
IACS zal ponohospodrom). V dsledku
toho Komisia vypracovala samostatn n-
vrh, e by mal existova prechodn rok pre
priame platby v roku 2014. Inak povedan,
nov dodatkov prvky, ako napr. v oblasti
ekologizcie a mladch ponohospodrov,
sa bud uplatova od roku 2015. Podobne
sa od lenskch ttov vyaduje, aby pra-
covali na svojich viacronch programoch
rozvoja vidieka, ktor by mali by schvlen
na zaiatku budceho roka. Avak na niek-
tor ron prvky, naprklad agroenviron-
mentlne platby, by sa mali uplatova pre-
chodn predpisy tak, aby nedolo k preru-
eniu tohto typu reimu.
Spravodlivejia SPP
Priame platby sa bud medzi lensk tty,
reginy a ponohospodrov rozdeova spra-
vodlivejm spsobom, priom sa skon vy-
uvanie historickch referennch hodnt:
Konvergencia: rozpoet SPP bude rozdelen
tak, aby iadny z lenskch ttov nedostval
do roku 2019 menej ako 75 % priemeru nie.
V rmci jednho lenskho ttu alebo regi-
nu sa zmenia rozdiely vo vke podpory jed-
notlivm ponohospodrskym podnikom: po-
moc na hektr nebude mc by niia ako
60 % priemeru pomoci vyplcanej do roku
2019 v tej istej administratvnej alebo agro-
nomickej oblasti. lensk tty bud mc
prideova vyiu pomoc prvm hektrom
ponohospodrskych podnikov, a to s cieom
viac pomha malm a strednm podnikom.
Pokia ide o nov lensk tty, mechanizmus
SAPS (reim jednotnej platby na plochu) sa
bude mc predi do roku 2020.
Podporu prjmov bud mc vyuva len ak-
tvni ponohospodri (zoznam vyatch in-
nost).
Mlad ponohospodri: vo vekej miere sa
bude podporova zaatie innosti mladch
ponohospodrov, a to zavedenm pomocn-
ho prplatku vo vke 25 % poas prvch pia-
tich rokov, ktor sa bude uplatova vo vet-
kch lenskch ttoch. Tto pomoc bude do-
plnkom investinch opatren v prospech
mladch ud, ktor s u k dispozcii.
lensk tty bud mc takisto prideli vy-
iu pomoc znevhodnenm oblastiam. Viaza-
n platby bud mc by poskytnut na ob-
medzen poet druhov produkcie, priom
osobitn viazan platby vo vke 2 % bud
vyplcan v prpade rastlinnch protenov s
cieom zni mieru zvislosti E od dovozu
v tejto oblasti.
SPP, ktor posiluje pozciu ponohospod-
rov v potravinovom reazci
Orientciu na eurpsky ponohospodrsky
trh bud sprevdza nov prostriedky uren
pre ponohospodrov, aby sa mohli sta pevn-
mi lnkami potravinovho reazca:
Odvetvov a medziodvetvov organizcie sa
v niektorch odvetviach (mlieko, hovdzie
mso, olivov olej, obilniny) bud podporo-
va osobitnmi pravidlami v oblasti hospo-
drskej sae. Tieto organizcie bud mc
prerokva zmluvy o predaji v mene svojich
lenov, m sa zabezpe zvenie efektv-
nosti.
V roku 2017 sa zruia kvty na cukor, priom
sa posiln organizcia odvetvia na zklade
povinnch medziodvetvovch zmlv a do-
hd.
Od roku 2016 bude reim vsadbovch prv
v odvetv vinohradnctva nahraden dyna-
mickm mechanizmom sprvy povolen na
vsadbu, na ktorom sa vo vej miere bud
podiea udia z danho odboru, a bude sa
uplatova do roku 2030 s obmedzenm v-
sadby vo vke 1 % vinohradu za rok.
Okrem toho bud zaveden nov nstroje na
rieenie krzy.
Komisia bude mc povoli, aby producenti
doasne spravovali objemy uveden na trh.
Zavedie sa krzov rezerva (so veobecnou
dolokou v prpade ndze).
V rmci programov na rozvoj vidieka bud
lensk tty mc podporova ponohospo-
drov, aby sa zastovali na mechanizmoch
prevencie rizk (poistenie prjmov alebo spo-
lon fondy), a zriaova podprogramy pre tie
odvetvia, ktor elia osobitnm akostiam.
Ekologickejia SPP
Vetky lensk tty, vetky zemia a vetci
ponohospodri bud prispieva k rieeniu v-
zvy, ktorou je udratenos a boj proti zmene
klmy, a to prostrednctvom jednoduchch
opatren so zrejmm pozitvnym dosahom.
V rokoch 2014 a 2020 sa investuje viac ako
100 mld. eur s cieom pomc ponohospodr-
stvu eli vzvam tkajcim sa kvality pdy,
vody, biodiverzity a zmeny klmy:
Ekologizcia: 30 % priamych platieb bude
nadviazanch na dodriavanie troch pono-
hospodrskych postupov priaznivch pre i-
votn prostredie: diverzifikcia plodn, udria-
vanie trvalch trvnatch plch a zachovanie
5 %, neskr 7 % oblast ekologickho vzna-
mu od roku 2018, prpadne alie opatrenia
povaovan za rovnocenn z hadiska priaz-
nivch inkov na ivotn prostredie.
Aspo 30 % rozpotu programov na rozvoj
vidieka sa bude musie prideli agroenviron-
mentlnym opatreniam, pomoci biologick-
mu ponohospodrstvu alebo projektom spo-
jench s investciami alebo inovanmi opat-
reniami priaznivmi pre ivotn prostredie.
Agroenvironmentlne opatrenia bud posil-
nen. Bud musie by doplnkom postupov
podporovanch v rmci ekologizcie. Tieto
programy bud musie by ambiciznejie, a
teda innejie z hadiska ochrany ivotnho
prostredia (garancia, e nebude dochdza k
dvojitmu financovaniu).
innejia a transparentnejia SPP
Nstroje SPP umonia kadmu lenskmu
ttu E plni spolon ciele innm a flexi-
bilnm spsobom a tak, aby sa zohadnila di-
verzita 27 a oskoro 28 lenskch ttov:
Prostriedky na podporu vskumu, inovci a
vmeny poznatkov sa zdvojnsobia.
Programy na rozvoj vidieka bud lepie ko-
ordinovan s ostatnmi eurpskymi fondmi
a prstup zaloen na prioritnch osiach bude
nahraden prunejm nrodnm alebo re-
gionlnym prstupom.
lensk tty, ktor si to bud ela, bud ma
k dispozcii jednoduch systm pomoci pre
drobnch ponohospodrov.
Akkovek pomoc v rmci SPP bude zverej-
nen, s vnimkou vemi malch sm pride-
lench drobnm ponohospodrom.
Vetky zloky reformy sa bud uplatova
od 1. janura 2014, s vnimkou novej truktry
priamych platieb (ekologick platby, doda-
ton podpora pre mladch ud at.), ktor sa
bude uplatova a od roku 2015, aby sa len-
skm ttom poskytol as na informovanie po-
nohospodrov o novej SPP a prispsobenie in-
formanch systmov sprvy SPP.
Politick dohoda o novom smerovan spolonej
ponohospodrskej politiky
53
U v predchdzajcom rozhovore, ktor sme
spolu robili pre Parlamentn kurir, sme
uvaovali o podmienkach, ak mali farmri
na Slovensku pri vstupe Slovenska do E.
Ak si uvedomme, e naa vchodiskov po-
zcia nebola najlepm zkladom na stano-
venie podmienok dotanej politiky a prid-
me k tomu ist saen klimatick podmien-
ky v sasnosti, ak s vlastne monosti a
rove agropodnikania na Slovensku?
Treba si uvedomi, e ponohospodrstvo je
v prvom rade zvisl od pdno-klimatickch
podmienok, ktor ponohospodr nedoke
ovplyvni. Mus sa s nimi takpovediac naui
i a prispsobi im svoje podnikanie. alm
vznamnm faktorom, ktor ovplyvuje pod-
nikanie na pde, je aj extrmne rozdroben
vlastnctvo pdy a nevyrovnan vlastncke vza-
hy. K tlmu ponohospodrstva nepochybne
prispieva tie to, e prakticky nejestvuje pre-
pojenie prvovroby so spracovateskm prie-
myslom. Za vek chybu povaujem aj to, e
sa v agrrnom odvetv prli neuchytila my-
lienka vytvrania silnch vrobno-odbytovch
zdruen, prostrednctvom ktorch by pono-
hospodri dokzali vyjedna lepie ceny. Ne-
zanedbatenm faktom je aj to, e v procese
transformcie dolo k vraznmu poklesu ag-
rrnych podpr.
N vstup do E bol tie vznamnm me-
dznkom. Pokia ide o proces schvaovania no-
vej spolonej ponohospodrskej politiky a pr-
pravy novho programovacieho obdobia na
roky 2014 2020, meme kontatova, e sa
nm na rovni E podarilo vybojova pre na-
ich ponohospodrov priaznivejie podmienky.
V sasnosti pracujeme na tom, aby sme pre
ponohospodrov vytvorili o najlepie pod-
mienky na podnikanie. Myslm tm naprklad
monos presunu prostriedkov medzi I. a II. pi-
lierom, podporu mladch ponohospodrov,
vntorn konvergenciu, dodaton platbu pre
znevhodnen oblasti a vytvorenie zoznamu
podnikateskch innost, ktor by mali by vy-
len z prijmania priamych platieb. Vtame
aj zmeny v nariaden o jednotnej organizcii
ponohospodrskych trhov. Djde k obmedze-
niu prostriedkov na intervenn opatrenia, ktor
sme vo vznamnej miere nikdy nevyuvali a
naopak, zvia sa prostriedky vylenen na-
prklad na program kolskho ovocia, ktor
Slovensko spene uplatuje u od roku 2009.
Ako sa dar presadzova poiadavky a zvy-
ova zujem o prcu farmrov na Sloven -
sku?
V prvom rade treba uvies, e kad rok do-
chdza k vraznmu bytku pracovnkov v po-
nohospodrstve, o je spsoben tlmom po-
nohospodrskej vroby predovetkm v ivo-
nej vrobe a taktie mzdovou neatraktvnos-
ou. Taktie dlhodobo vrazne kles podiel far-
mrov a pracovnkov v ponohospodrstve v
nich vekovch kategrich. Takmer polovica
pracovnkov v ponohospodrstve mala v roku
2011 nad 50 rokov. Na zklade tohto nepriaz-
nivho vvoja je cieom rezortu podpori pre-
dovetkm ivonu vrobu, ktor na seba via-
e podstatne viac pracovnch miest. Rovnako
sa sname plni priority Programovho vyhl-
senia vldy, konkrtne podporu ivonej a pe-
cilnej rastlinnej vroby. Zaiatkom roka sme
pripravovali sbor opatren na podporu zames-
tnanosti, ktor sa tkali hlavne vymenovanch
komodt, teda oblast, kde s zven nroky na
udsk prcu. Je naou lohou tieto navrhovan
projekty premietnu do opatren pripravovanho
Programu rozvoja vidieka SR 2014 2020.
V nvrhu spolonej ponohospodrskej po-
litiky je uveden, e v roku 2019 by mali ma
vetky lensk tty E nrok na rovnak
vku podpory a dotci, je to relne?
Z pohadu priamych platieb treba tto infor-
mciu spresni, pretoe nvrh Eurpskej komi-
sie pri vpote oblok pre jednotliv lensk
tty stle iastone uplatuje historick princp
ich vpotu a vychdza z 90 % priemeru krajn
E v referennom roku, priom predpoklad,
e lenskm ttom nachdzajcim sa pod tou-
to rovou sa rozdiel medzi ich terajou rov-
ou priamych platieb a 90 % priemeru E v
roku 2020 zni o jednu tretinu. V krtkosti to
znamen, e rove podpory nebude ani v roku
2019 vo vetkch lenskch ttoch rovnak,
predpokladme vak, e Slovensko sa miniml-
ne lenskm ttom E 15 pribli. Vemi d-
leit je vak to, e okrem priamych platieb exi-
stuj aj nrodn podpory, ktor s v kadom
lenskom tte odlin a v konenom dsledku
mu vrazne ovplyvni ekonomiku jednotli-
vch sektorov. Na Slovensku bohuia tto pod-
pora kadorone kles.
o je mon urobi pre to, aby stav sloven-
skho podnikania v agrosektore bol uspoko-
jiv a bol zujem o zvyovanie podnikania?
Treba si uvedomi, e sme lenmi E a pln-
me legislatvne predpisy E. V niektorch pr-
padoch otvoren trh postavil naich ponohos-
podrov do nevhodnho postavenia, na druhej
strane otvoril monosti uplatnenia naich v-
robkov na zahraninch trhoch. Musme preto
posilni konkurencieschopnos vrobkov, vyrie-
i problm seznnych pracovnkov v pecilnej
vrobe a zamedzi niku pracovnej sily do inch
lenskch ttov. Sname sa presadzova zme-
ny niektorch zkonov (vzah k pde, prcu na
dohodu, verejn obstarvanie) a zlepova ve-
domosti o naich vrobkoch ich propagovanm.
Rezort pdohospodrstva pripravil projekt
Moja pda, v rmci ktorho mu ponohos-
podri zska vhodn dlhodob ver na nkup
pdy do svojho vlastnctva. Farmri mu ve-
rom financova odkpenie napr. ornej pdy,
chmenice, vinice, ovocnho sadu, zhrady, trva-
lho trvnatho porastu alebo zastavanch po-
zemkov pod hospodrskymi budovami. Zatia
je na projekt vylenench 20 mil. eur.
Zvi zujem o podnikanie mladch ud v
ponohospodrstve bude mon aj prostrednc-
tvom opatren pripravovanho Programu roz-
voja vidieka SR 2014 2020. iadateom o
podporu bude mc by osoba, ktor nedosiahla
vek 40 rokov.
Vam zujmom bolo aj dosta do popredia
slovenskch zeleninrov ovocinrov, ve-
lrov a podpori hydinrov, chov oviec a ho-
vdzieho dobytka. o sa zmenilo v monos-
tiach a spechoch?
V tejto oblasti ministerstvo spene realizuje
niekoko projektov pre pestovateov a chovate-
Agropodnikanie a Slovensko
Generlny riadite Sekcie ponohospodrstva Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka
SR Jn VAJS sa neustle venuje zlepovaniu podmienok v ponohospodrstve a sleduje monosti
a dosiahnut vsledky. Pozrime sa na ne spolone s redaktorkou Annou Komovou.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
54
ov kofinancovanch z prostriedkov E, ako s
kolsk ovocie, kolsk mlieko, nrodn pro-
gram rozvoja velrstva a podpora na retruk-
turalizciu vinohradov. V prpade chovu hov-
dzieho dobytka je najviac diskutovanou otz-
kou zruenie mlienych kvt od aprla 2015.
Slovensko dlhodobo vyjadruje obavy z tejto
zmeny, najm z dvodu monho nekontrolo-
vanho nrastu produkcie mlieka v niektorch
susednch krajinch. Predpoklad sa, e v d-
sledku zruenia mlienych kvt mu na Slo-
vensku poklesn stavy dojnc o 2 %. Verme
vak, e dobre etablovan mliene farmy do-
ku prune zvldnu aj tto situciu.
V chove oviec sa nm u dlhodobo dar zvy-
ova stavy zvierat. Vek draz kladieme v s-
asnosti na marketing a propagciu spotreby
vrobkov z ovieho mlieka ako aj ovieho a
jahacieho msa. Tu je namieste vyzdvihn
aktivitu Zvzu chovateov oviec a kz, ako aj
samotnch chovateov, ktor mu by v tomto
smere prkladom pre ostatn sektory chovu hos-
podrskych zvierat.
Pri hydine a opanch s monosti podpr
z hadiska podmienok E znane obmedzen
vzhadom na neexistujce priame podpory v
tomto sektore. V alom obdob vak mienime
nadviaza predovetkm na spenos podpory
sektora prostrednctvom programu rozvoja vi-
dieka v rmci podopatrenia dobr ivotn pod-
mienky zvierat.
Pokia ide o sektor velrstva, v porovnan s
minulm obdobm vidme spech hlavne v n-
raste potu registrovanch velrov, ktor st-
pol pribline o 8 %. Naou snahou je dosiahnu
pozitvne zmeny aj vo vekovej truktre cho-
vateov.
Dar sa udriava konkurencieschopnos v
ponohospodrskej vrobe v oblasti stredo-
eurpskeho reginu?
V podmienkach slobodnho pohybu tovaru
je udranie konkurencieschopnosti naich far-
mrov skutone vemi nron. Kad lensk
tt sa vyznauje uritmi pecifikami, pokia
ide o klimatick podmienky, tradcie v pono-
hospodrskej vrobe, ktor sa sna zohadni
aj vo svojej podpornej politike. Slovensko do-
platilo na nsledky kolektivizcie v minulosti,
o viedlo k vysokmu podielu vekch pono-
hospodrskych podnikov. Tieto podniky nedo-
kzali v podmienkach nerovnej podpornej po-
litiky E udra svoju ziskovos, a preto dolo
k zniku mnohch podnikov, a tm aj k poklesu
stavov zvierat, rastlinnej produkcie, ako aj po-
klesu alch ponohospodrskych innost.
Nprava tejto situcie je naou najvou
lohou, preto ministerstvo stle had najvhod-
nejie spsoby pomoci ponohospodrom i u
v oblasti priamych platieb, pri prprave progra-
movacieho obdobia 2014 2020, ako aj v ob-
lasti ttnej pomoci. Je to proces, na ktorom sa
aktvne zastuj zstupcovia chovateov, i
zstupcovia spracovateskho sektora.
Ako sa menia nkupn ceny jednotlivch ko-
modt, o to znamen pre Slovensko?
Vvoj nkupnch cien komodt sa tak ako
vvoj cien komodt v inch hospodrskych od-
vetviach, riadi ponukou a dopytom. Avak pre
jednotliv ponohospodrske komodity platia
pecifick podmienky. Napr. ceny obilnn sa
tvoria na svetovch burzch a ovplyvovan s
v znanej miere odhadovanou produkciou, ko-
nenmi zsobami, dopytom a z ekonomickch
ukazovateov predovetkm cenou ropy a kur-
zom EUR/USD. Nkupn ceny obilnn v roku
2013 v porovnan s minulm rokom mali kle-
sajcu tendenciu, avak z dlhodobho hadiska
meme kontatova, e v sektore obilnn a
olejnn je dobr ma uzatvoren kontrakty, ktor
zaruuj cenov stabilitu.
Inm prkladom je sektor cukru. Cukrovar-
ncke podniky na Slovensku dodvaj cukor do
obchodnej siete za cca 700 eur/t. Ben spot-
rebitesk ceny cukru v obchodnej sieti na Slo-
vensku sa pohybuj na rovni 1 000 eur/t a viac.
Z toho vyplva, e pribline 30 % z predajnej
ceny cukru zostva v rukch obchodnkov.
V sektore ovocia a zeleniny mono konta-
tova, e ceny vrobcov boli pri vine druhov
(hdam okrem rajiakov) oproti minulmu roku
vyie. Nkupn cena zemiakov dokonca na-
rstla v porovnan s minulm rokom o 51,6%.
Toto by mohlo by signlom pre prvovrobu na
zvenie plochy pestovania konzumnch zemia-
kov, ktor m v sasnosti klesajcu tendenciu.
ivona vroba je priamo zvisl od ra-
stlinnej produkcie, preto najm v intenzvnych
chovoch hydiny a opanch skrmujcich pre-
dovetkm koncentrovan krmiv zaloen na
obilninch, s ceny konenho produktu vraz-
ne ovplyvnen cenami kmnych zmes. Samo-
zrejme, podobne to plat aj v chovoch dojnc.
K prvotnm vrobnm nkladom, ktor sa v
konenom dsledku premietnu do nkupnch
cien, patr cel sbor faktorov, medzi ktormi
meme spomen naprklad cenu pohonnch
hmt, cenu za prenjom pdy, nklady na
ochranu zdravia zvierat a pod. Vemi dleitm
pre tvorbu nkupnej ceny je zmluvn vzah so
spracovateskm sektorom. Cena, ktor farm-
rovi ponka spracovatesk podnik, asto ne-
doke priamo pokry farmrovi vynaloen
nklady na jeho produkciu. Prve tu vidme re-
zervy v chbajcich fungujcich odbytovch
organizcich, ktor by organizovanm chova-
teom mohli pomc zlepi pozciu pri roko-
van so spracovatemi o nkupnch cench
mlieka, msa a vajec.
Priblili sa slovensk farmri k monostiam
rakskych farmrov, myslm, o sa tka
podmienok na farmrenie?
Vhodou rakskych farmrov je siln lokl-
patriotizmus domcich spotrebiteov, ktor pri
nkupoch jednoznane preferuj potraviny do-
mceho pvodu. Pre slovenskch spotrebiteov
je stle dleitejm kritriom pri nkupe po-
travn niia cena, priom na krajine pvodu
uvedenej na obale vrobku nezle. Verme
vak, e tto situcia sa postupne zlep vaka
propagcii slovenskch vrobkov prostrednc-
tvom Znaky kvality a s pomocou alch in-
formanch kampan a propaganch akci,
ktor vysvetuj domcim spotrebiteom, e k-
pou kvalitnch a zdravotne bezpench sloven-
skch potravn pomhaj naim farmrom a
celkovej domcej ekonomickej situcii.
Z pohadu priamych platieb je nutn konta-
tova, e z dvodov nie plnho odstrnenia
historickho princpu vpotu finannch ob-
lok bud v roku 2015 priemern hektrov plat-
by na Slovensku v porovnan napr. s Rakskom
o pribline 40 eur niie, avak na konci pro-
gramovacieho obdobia by tento rozdiel mal by
pribline na rovni 28 eur/ha. Prve s cieom
postupnho vyrovnania priamych platieb mi-
nisterstvo presadzuje presun prostriedkov z II.
piliera do I. piliera.
Ako vnmate zlepenie ziskovosti domcich
farmrov, o je nevyhnutn pre lep vvoj?
Vemi dleit pre kadho farmra je za-
myslie sa nad ekonomickmi ukazovatemi vo
vlastnom podniku a nad ich sprvnym vyhod-
notenm. Niektor ponohospodri sa viac s-
streuj na pomoc, ktor oakvaj od ttu a
zabdaj pritom na fakt, e samotn operatvny
manament farmy a nprava komplexnch
chb vo vlastnom podniku maj pre ziskovos
farmy obrovsk vznam. Naprklad v ivo-
nej vrobe treba hada rezervy predovetkm
v manamente stda, v nprave zdravotnej si-
tucie v chove a zlepen reproduknch para-
metrov. Nezanedbaten s sprvne pecifick
pracovn postupy pre jednotliv seky podniku
a najm dslednos ich dodriavania vrtane
dkladnho trningu zamestnancov. V nepo-
slednom rade sa stle musme ui pracova s
informciou. Poznatky o novch produktoch
na trhu, vedomosti o inovatvnych postupoch a
technolgich, ale aj o aktulnom dian v legi-
slatve E a nrodnej legislatve to vetko s
cenn informcie, v ktorch je potrebn sprv-
ne sa orientova a vedie ich vyui v prospech
svojho podniku.
Ete sme nehovorili o vinohradnctve na Slo-
vensku, zmenilo sa nieo v neudriavanch
vinohradoch, d sa hovori o novej vsadbe
vinia?
Prevan as neudriavanch plch bola za-
registrovan vo vinohradnckom registri u pri
jeho tvorbe (pred vstupom SR do E) ako v-
robn potencil pre produkciu hrozna na vro-
bu vna, kee v rmci E nie je mon rozi-
rovanie plch vinohradov.
Situcia v neudriavanch vinohradoch sa
men vemi pomaly, pretoe na zaloenie no-
vho vinohradu s potrebn vek vstupn n-
klady. Z toho dvodu v prpade vyklovania ta-
kchto plch prevlda skr zujem o zmenu
druhu pozemku prevane na orn pdu, pr-
padne in vyuitie (napr. stavebn pozemok).
Na retrukturalizciu vinohradov je mon er-
pa podporu, pri ktorej sa d zska aspo as
nkladov na nov vsadbu, avak v tomto pr-
pade vinohrad mus by obrban. Na neobr-
ban plochu nie je mon erpa prostriedky na
retrukturalizciu vinohradov. Pokia ide iba o
zanedban, ale iastone ete produkn vino-
hrad, podpora je za uritch podmienok mon.
Za vinrsky rok 2012/13 bolo v rmci tohto
opatrenia retrukturalizovanch 143,62 ha vi-
nohradov. Celkov vmera neobrbanch vi-
nohradov za minul rok je 3 227,7 ha.
Ako by ste hodnotili vsledky v ponohospo-
drstve, vo veobecnosti, je nastpen cesta
dobr?
Zujmom ministerstva vdy bolo vytvorenie
o najlepch podmienok pre naich ponohos-
podrov s cieom zvyova ich konkurencie-
schopnos na trhu. Jednm z aktulnych cieov
ministerstva je zvenie podielu slovenskch
potravn na pultoch predajn a tm zabezpee-
nie sebestanosti v produkcii rastlinnch a i-
vonych komodt. V nasledujcich rokoch bu-
deme napa ciele Koncepcie rozvoja pdo-
hospodrstva SR na roky 2014 2020, ktor
vychdzaj z uvedench zujmov rezortu.
55
Men sa situcia v lesnom hospodrstve na
Slovensku, zmenila sa aj vkonnos ekono-
miky v Lesoch SR?
Ekonomick ukazovatele hospodrenia v
obdob rokov 2011 a 2012 dosiahli predkr-
zov rove. Ekonomick situcia v lesnom
hospodrstve je stabilizovan. Lesy SR, . p.,
Bansk Bystrica dosiahol za rok 2012 kladn
hospodrsky vsledok vo vke 12,7 mil. eur.
Tento rok ttny podnik oakva pokles zisku
oproti roku 2012 v dsledku alieho znenia
aby, a v zmene truktry predvanch sor-
timentov znenie dodvok ihlinatho dre-
va. Naalej pretrvvaj problmy s odbytom
bukovch sortimentov, najm vo vych kva-
litatvnych triedach.
Zvyuj sa aobn monosti a rovnako
speaenie dreva, o je potrebn urobi pre
to, aby bol stav v lesnom hospodrstve
dobr a mal pozitvny vplav na ekonomiku
ttu?
V roku 2012 sa vyailo o 13 % menej
drevnej hmoty ako za rovnak obdobie v roku
2011. Vrazn pokles dodvok ihlinatho
dreva svisiaci s ukonenm kalamitnch a-
ieb spsobil zven dopyt po ihlinatch
sortimentoch, a tm zvenie ich ceny. V na-
sledujcom obdob neoakvame al rast
cien drevnej hmoty. Vraznejie sa prejav
neslad medzi ponukou a dopytom na trhu.
Medzi opatrenia, ktor mu podpori stabil-
n a ziskov hospodrenie v lesnom odvetv,
patria napr.:
nezvyova, resp. zni vmery chrne-
nch zem, v ktorch je obmedzen hos-
podrenie,
podpori podniky spracvajce listnat sor-
timenty,
novelizova zkon o dani z nehnutenosti;
dane z nehnutenost (lesnch pozemkov)
stanovova na zklade hospodrskych s-
borov lesnch typov.
Ako je to s obnovou lesa, existuje aj oso-
bitn harmonogram obnovy lesa, kedy sa
vyuva?
V poslednch rokoch sa celkov rozsah ob-
novy lesa pohybuje pribline v rozpt 16
19-tisc hektrov rone, priom prirodzen
zmladenie tvor asi 40 % z tejto vmery.
Obhospodarovatelia lesa s v zmysle z-
kona o lesoch povinn vykona obnovu lesa
na holine najneskr do dvoch rokov od jej
vzniku, okrem zem s piatym stupom
ochrany prrody. V prpade oakvanej priro-
dzenej obnovy me orgn ttnej sprvy les-
nho hospodrstva tto lehotu predi o al-
ie dva roky. Osobitn harmonogram obnovy
lesa me orgn ttnej sprvy lesnho hos-
podrstva uri na zklade iadosti obhospo-
darovatea lesa v prpade, ak vznikli holiny
po psoben kodlivch initeov a vzhadom
na rozsah nie je obhospodarovate lesa schop-
n vzniknut holiny zalesni v zkonom sta-
novenej lehote. alm prpadom, ke me
obhospodarovate poiada o osobitn har-
monogram obnovy lesa je, ak vznikn holiny
vyhlsenm pozemku za lesn pozemok.
V sasnosti je v legislatvnom procese no-
vela zkona o lesoch, ktorou sa upravuje aj
problematika obnovy lesa a osobitnho har-
monogramu obnovy lesa na holine. V prvom
rade sa menia lehoty na zalesnenie tak, aby
sa kadmu obhospodarovateovi lesa umo-
nilo vyui dve cel vegetan obdobia, v pr-
pade ochrannch lesov tri vegetan obdobia,
na splnenie povinnosti zalesovania. Dopa
sa tie vnimka z plnenia lehoty na zalesnenie
sa s cieom ochrany ivota a zdravia obanov
na zemiach s odumretm a ponechanm les-
nm porastom. Zrove sa upresuj dvody
na vypracovanie harmonogramu obnovy lesa
na holine a ustanovuje sa maximlna 20-ro-
n lehota, do ktorej bude potrebn holiny pod-
a harmonogramu obnovy lesa na holine za-
lesni. Aby nedochdzalo k nemernmu pre-
dlovaniu leht bez racionlnych dvodov, v
slade s princpom proporcionality sa stano-
vuj minimlne poiadavky na rozsah obnovy
na kad rok platnosti harmonogramu obno-
vy lesa.
Ak je podpora ttu pre lesnch hospo-
drov, ak s lohy a monosti dnench
lesnkov?
Vzhadom na koniace sa programovacie
obdobie 2007 2013 a s tm svisiaci stav
disponibilnch finannch prostriedkov s
monosti ttu podporova lesnctvo v roku
2013 obmedzen. Aj napriek tomu bola v
tomto roku 30. mja vyhlsen Vzva na
predkladanie iadost o poskytnutie dotcie
na podporn opatrenia poda 2 dotcia na
trvalo udraten hospodrenie v lesoch vy-
hlky MPRV SR . 320/2011 Z. z. o rozsahu,
spsobe a o podmienkach poskytovania pod-
pory v lesnom hospodrstve a rozvoji vidie-
ka, na ktor bolo alokovanch 1 265 tis eur.
V rmci podpory lesnctva cestou opatren
Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007
2013 boli v aprli roku 2013 na zklade
Vzvy na predkladanie iadost o poskytnu-
tie nenvratnho finannho prspevku z Pro-
gramu rozvoja vidieka SR 2007 2013, pre
opatrenie 1.4 Zvenie hospodrskej hodnoty
lesov podvan iadosti o podporu rozvoja
investci do nkupu lesnej techniky, zariaden
a technolgi. Indikatvny finann rmec dis-
ponibilnch finannch prostriedkov pre tto
vzvu je 24 530 020 eur.
Aktulne je vypsan Vzva na predkla-
danie iadost o nenvratn finann prspe-
vok z programu rozvoja vidieka Slovenskej
republiky 2007 2013 pre opatrenie 2.1 Ob-
nova potencilu lesnho hospodrstva a za-
vedenie preventvnych opatren. V rmci tej-
to vzvy bud podporovan najm innosti
svisiace s realizciou projektov obnovy lesa
na plochch pokodench psobenm kod-
livch initeov a realizcia projektov ozdrav-
nch opatren. Indikatvny finann rmec
disponibilnch finannch prostriedkov pre
tto vzvu je 24 224 tis. eur.
V nasledujcom programovacom obdob
Trend je dlhodob
Situcia v lesnom hospodrstve takmer vdy nadvzuje na predchdzajce hospodrenie v lesoch.
Zlepuje sa stav lesov a vyuvaj sa vetky funkcie lesa. Otzkam, ktor sa tkaj lesnho hospodrstva
sa venuje generlny riadite Sekcie lesnho hospodrstva a spracovania dreva Ministerstva
pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Jn MIZERK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
56
2014 2020 bude podpora lesnctva prioritne
poskytovan prostrednctvom Programu roz-
voja vidieka SR na roky 2014 2020.
o vetko je dleit urobi pre udranie
a zvyovanie odolnosti lesov, vyskytli sa v
tomto roku aj problmy s odstraovanm
nsledkov kodcov?
Prvoradou lohou lesnctva v ochrane lesa
je udra a zachovva patrin odolnostn
potencil lesa a celkov stabilitu lesa a les-
nch ekosystmov s drazom na ich produk-
n a mimoprodukn funkcie. Stabilita zvy-
ovania lesov odolnosti lesov sa realizuje u
pri hospodrskej prave lesov s vyuitm naj-
modernejch poznatkov vedy a vskumu v
oblasti lesnho hospodrstva, pri plnovan
hospodrskych innost a opatren v lesoch,
pri obnove a pestovan lesa, pri vchove lesa
i lesnej abe. V prpade pokodenia lesov
kodlivmi initemi je dleit vasnmi a
innmi opatreniami zamedzi aliemu -
reniu kodlivch initeov a zabezpei plne-
nie produknch a mimoproduknch funkci
lesov.
V roku 2012 nebolo zaznamenan vznam-
nejie alebo rozsiahlejie pokodenie lesov
oproti predchdzajcim rokom. Objem drev-
nej hmoty pokodenej jednotlivmi skupina-
mi kodlivch initeov bol na rovni roku
2011.
V ostatnom obdob je problm aj s hmyz-
mi kodcami na kmeoch a koreoch ihli-
natch sadenc (Hylobius abietis, Hylastes
spp.) v oblastiach po rozsiahlych kalamitch.
Kalamitn premnoenie zaznamenvame naj-
m v Nzkych Tatrch (najm na Liptove).
Obrana je zloit a preto je potrebn opatrenia
vykonva dsledne. alm vznikajcim
problmom je hynutie borovice lesnej, ktor
sa vyskytuje plone takmer na celom Zhor,
a to aj v zmieanch porastoch. Pravideln
kontrola a vasn obrana je zkladom zabez-
peenia dobrho zdravotnho stavu lesa.
Kto je zodpovedn za zdravie lesov, doke
sa naprklad zabrni reniu kodcov z
chorch stromov na zdrav? Mme dosta-
tok odbornkov na kvalifikovan zsahy?
Vo veobecnosti zodpovednos za zabez-
peenie ochrany lesa, teda aj zdravotn stav
lesov), nes obhospodarovatelia lesov. Ako
sme vak aj minule hovorili, osobitnm pro-
blmom je zabezpeenie ochrany lesov proti
reniu kodlivch initeov z zem s piatym
stupom ochrany prrody a krajiny, v ktorch
nebola povolen vnimka na spracovanie
chorch, pokodench a odumretch stro-
mov, ktor s zdrojom zvenho nebezpe-
enstva renia kodlivch initeov do oko-
litch lesnch porastov. Vykonanie takchto
opatren m v sasnosti zabezpeova ttna
ochrany prrody Slovenskej republiky. Plne-
nie tchto povinnost v ostatnch rokoch zo
strany ttnej ochrany prrody Slovenskej re-
publiky je znane problematick. Problema-
tickmi s aj niektor obmedzenia vyplva-
jce zo zkona o ochrane prrody a krajiny,
ktor v podstate takmer znemouj urchle-
n vykonvanie opatren tak, aby sa zabrnilo
reniu kodlivch initeov.
Kad obhospodarovate lesa m povin-
nos zabezpei odborn hospodrenie v le-
soch prostrednctvom odbornho lesnho
hospodra, m je zabezpeen dostaton
odbornos pri vykonvan opatren na zabr-
nenie nadmernho rozrenia kodcov. Plne-
nie tejto povinnosti kontroluj zamestnanci
ttnej sprvy lesnho hospodrstva prostred-
nctvom ttnych dozorov vykonvanch v
lesoch. V zloitejch prpadoch poskytuje
obhospodarovateom lesa poradensk innos
aj Lesncka ochranrska sluba, ktor je or-
gnom ttnej odbornej kontroly ochrany
lesa. Myslm, e na zabezpeenie loh pri
ochrane lesov mme dostatok odbornkov a
je aj zabezpeovan na dostatonej odbornej
rovni.
Nenastvaj problmy pri rznych pr-
cach v lesoch v dsledku rozdrobenosti les-
nch pozemkov? Ako sa rieia prpadn
nedorozumenia?
Rozdrobenos pozemkov na Slovensku m
svoje historick dvody. Ich dsledkom vzni-
kala extrmna rozdrobenos, i u ide o v-
meru pozemkov, rozsah spoluvlastnckych
prv k tomu istmu pozemku alebo rozptyl
pozemkov toho istho vlastnka v zem. Ve-
k poet podielovch spoluvlastnkov do ur-
itej miery komplikuje aj hospodrenie v t-
chto lesoch. Prpadn nedorozumenia sa rie-
ia v rmci poradenskej a dozornej innosti
orgnov ttnej sprvy lesnho hospodrstva,
ktor sa v tejto svislosti zameriavaj predo-
vetkm na pomoc a poradenstvo, pokia s
o to zo strany nettnych vlastnkov lesov po-
iadan.
Extrmna rozdrobenos lesnch pozemkov
brni nielen ich racionlnemu obhospodaro-
vaniu, ale asto i hospodrskemu rozvoju da-
nho zemia. Snahou o obmedzenie ich al-
ieho drobenia s opatrenia proti drobeniu
pozemkov uveden v tretej asti zkona .
180/1995 Z. z. Zkonom . 330/1991 Z. z. o
pozemkovch pravch sa zasa zjednoduene
povedan, sleduje snaha sceova u rozdro-
ben pozemky do vch celkov jednho
vlastnka. Asi vetci by sme si elali, aby po-
zemkov pravy napriek zloitej finannej si-
tucie napredovali rchlejm tempom aj na
lesnch pozemkoch.
Rob sa ete pravideln monitorovanie le-
sov, ak s vsledky?
no, monitoring lesov je napriek zloitej
finannej situcii zabezpeovan priebene,
aj ke rozsah zisovania sa prispsobuje fi-
nannm zdrojom. Nrodn monitorovacia
sie bola zaloen v rokoch 1987 a 1988 na
celom zem Slovenskej republiky. Celkovo
bolo zaloench 111 trvalch monitorovacch
plch, na ktorch sa odvtedy kadorone vy-
konvaj monitorovacie prce. Hlavnm cie-
om monitoringu zdravotnho stavu lesov je
poskytova periodick prehad o priestoro-
vch rozdieloch a asovch zmench stavu
lesa vo vzahu k antropognnym a prrodnm
stresovm faktorom.
Zkladnm okulrnym symptmom a hlav-
nm indiktorom zdravotnho stavu drevn
je defolicia. Je to parameter, v ktorom sa od-
raj vntorn i vonkajie vplyvy faktorov
ovplyvujce ivot jedinca (genetick, kli-
matick a stanovitn vplyvy, vplyv zneis-
tenia ovzduia a in).
Hrab a buk boli v celom doterajom prie-
behu monitoringu najmenej pokodzovanmi
drevinami na Slovensku. Najviac pokoden-
mi drevinami s kadorone ihlinat drevi-
ny, predovetkm smrek, ale aj jeda, boro-
vica, ale najviac sa zhoril zdravotn stav
smrekovca. Zdravotn stav smreka a jedle sa
nezlepuje ani v klimaticky priaznivch ro-
koch. Listnat dreviny lepie odolvaj ne-
priaznivm faktorom, ako dreviny ihlinat,
o svis okrem inho aj s rozdielnou dobou
pretrvvania asimilanch orgnov. Od roku
1996 do roku 2009 sa priemern defolicia
vetkch drevn spolu pohybovala pod hrani-
cou 25 %. Ihlinat dreviny mali v tomto ob-
dob vyrovnan hodnoty priemernej defoli-
cie (26,2 28,3 %), pri listnatch drevinch
dochdzalo medzi jednotlivmi rokmi k v-
m vkyvom. Od roku 2005 do roku 2010
dochdzalo k postupnmu zhorovaniu prie-
mernej defolicie vetkch drevn spolu. V
roku 2012 dolo k zlepeniu priemernej de-
folicie ihlinatch drevn a zhoreniu pri list-
natch drevinch.
o spsobuje najrozsiahlejie pokodenie
lesov a ktor dreviny s najastejie poko-
dzovan?
Ak by som mal oznai najvieho poko-
dzovatea lesov, mimo oficilnych tatistk,
urite by som povedal lovek. A rozhodne
by som tm nemyslel len nezodpovednch
vlastnkov a obhospodarovateov lesov, ale
najm presadzovanie niektorch novodobch
princpov ochrany prrody, najm tzv. bez-
ssahov reim tzv. ochranrov a pone-
chvanie napadnutch alebo pokodench
stromov, vrtane mtveho dreva, bez ohadu
na jeho mon potencil z hadiska alieho
renia kodlivch initeov. Tento koncept
hospodrenia s lesmi nem na Slovensku ani
vo vyspelej Eurpe iadnu tradciu. Jeho prin -
cpy, na rozdiel od osvedench a dlhodobo
realizovanch lesnckych opatren, neboli
nikdy dostatone overen a odskan a u
vbec nie na tak husto osdlenom a pozme-
nenom zem, akm je Slovensko.
Gradcia podkrneho hmyzu, ktor je ofi-
cilne jednm z najvnejch kodlivch i-
niteov, je spsoben aj takmito ochranr-
skymi opatreniami.
K najvznamnejm kodlivm initeom
na Slovensku u dlhodobo patr podkrny a
drevokazn hmyz, ktor okrem kd spso-
bench vetrom, ohom a pod., spsobuje aj
najrozsiahlejie pokodenia.
Pokia ide o pokodzovanie jednotlivch
drevn, najvmi pokodenou drevinou je v
sasnosti smrek.
Podporuj sa preventvne opatrenia ak je
ich efektvnos?
Obhospodarovate lesa je poda zkona .
326/2005 o lesoch v znen neskorch pred-
pisov povinn vykonva preventvne opat-
renia s cieom predchdza pokodeniu lesa
a vykonva ochrann a obrann opatrenia
pred kodami spsobenmi kodlivmi ini-
temi. tt m zujem na preventvnych opat-
reniach v oblasti ochrany lesa, ktor s v ko-
nenom dsledku vdy ekonomicky vhod-
nejie ako odstraovanie vzniknutch kd.
Preto tt vytvra podmienky na finann
podporu preventvnych opatren.
Preventvne opatrenia boli podporovan v
rmci PRV programovacieho obdobia 2007
57
2013. Jednalo sa konkrtne o opatrenie
2.1 Obnova potencilu lesnho hospodr-
stva a zavedenie preventvnych opatren,
ktor je na predkladanie iadost aktulne
aj v sasnosti. S podporou preventvnych
opatren sa uvauje aj v budcom progra-
movacom obdob 2014 2020.
Nrodn lesncke centrum Zvolen v
rmci kontraktu s MPRV SR zabezpeuje
alie preventvne opatrenia:
komplexn zisovanie stavu lesov,
vekoplon ochrana lesov,
vskum efektvneho vyuvania envi-
ronmentlneho , ekonomickho a so-
cilneho potencilu lesov na Slovens-
ku,
monitoring lesov iastkov monitoro-
vac systm lesy,
lesncka ochranrska sluba,
zisovanie zdravotnho stavu lesov pro-
strednctvom leteckho snmkovania.
Ako sa v lesoch odraj nepriazniv
klimatick podmienky, s lesy v ohro-
zen a do akej miery sa vyuvaj vetky
funkcie lesa?
Les je zloitm ekosystm, ktor rea-
guje na rzne vonkajie podnety, akm je
aj klimatick zmena, pomerne dlh obdo-
bie. Prve pre tto zloitos vzjomnch
vzahov a vzieb a relatvne dlh obdobie
nie je mon hodnoti a osobitne ani sle-
dova vplyv klimatickej zmeny na lesn
porasty. Je nespochybniten, e extrmy
poasia, ktor v sasnosti sledujeme,
maj vznamn vplyv na zdravotn stav
lesov a ich stabilitu a odolnos voi sekun-
drnym kodlivm initeom, ktor vak
asto evidujeme ako primrnu prinu po-
kodenia, napr. v prpade podkrneho
hmyzu, ktor m lepie podmienky na -
renie v suchch a teplch rokoch a to ako
z titulu svojej bionmie, tak aj z dvodu
znenia odolnosti jednotlivch stromov z
titulu sucha.
Hovori o miere vyuitia vetkch funk-
ci lesa je vemi hypotetick. Skste sa len
zamyslie nad otzkou, koko percent ky-
slka vyprodukuje strom pri vaom dome,
koko viae oxidov uhlka a samotnho
uhlka alebo koko prachu z vaej domc-
nosti zachyt? Kad zdrav les pln svoje
funkcie, priom lesnci mu plnenie niek-
torch funkci, poda prrodnch a spolo-
enskch podmienok, cielene podporova.
V sasnosti sa vek pozornos, aj na ce-
losvetovej rovni, venuje podpore mimo-
produknch funkci, niekedy nazvanch
aj verejnoprospen funkcie. Vzhadom
na skutonos, e vkony na podporu t-
chto funkci nemaj pre obhospodarova-
teov lesa priamy ekonomick prnos, ha-
daj sa monosti a spsoby oceovania a
financovania tchto innost.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
V nadvznosti na n predchdzajci roz-
hovor, si vs dovolm citova: Pre kad
krajinu je dleit zabezpei dostatok
kvalitnch potravn pre svojich oba-
nov..., ak je situcia na trhu Slovenska,
o sa tka kvalitnch potravn?
Toto tvrdenie nestratilo od minulho roka
ni zo svojej platnosti. V prpade Slovenska
sa podiel domcich vrobkov na trhu pohy-
buje okolo 49 %, samozrejme je to rzne v
prpadoch jednotlivch komodt, toto slo je
vak alarmujce. Slovensk vrobcovia s
schopn vyrobi dostatok kvalitnch potravn,
avak maj problmy s ich umiestnenm na
domcom trhu, take hadaj cesty pre export.
Tak sa vytvra priestor na dovoz a 50 % po-
travn zo zahraniia. Na slovenskom trhu je
poda mjho nzoru dostatok kvalitnch po-
travn, ale njdu sa aj potraviny, ktor maj
niie kvalitatvne tandardy, najm tie, pri
ktorch je urujcim kritriom cena. Treba,
aby si predovetkm spotrebite vybral plno-
hodnotn a kvalitn potravinu bez alternatv-
nych surovn. Dodriavanie poiadaviek le-
gislatvy na kvalitu a bezpenos potravn sle-
duj a kontroluj orgny radnej kontroly,
ktor pri akomkovek poruen ukladaj opat-
renia, aby sa zabrnilo tomu, e sa nevhodn
produkt dostane a k spotrebiteovi.
Kee hovorme, e nm ide predovetkm
o domce potravinov vrobky, ich vroba
a produkcia je do znanej miery spojen
aj s inmi odvetviami, ak to m vznam
pre Slovensko?
Vroba potravn je tak ako in odvetvia z-
visl od surovn, a v tomto prpade obzvl
plat, e m kratia cesta od pestovatea a pr-
vovrobcu k vrobcovi potravn, tm menie
riziko znehodnotenia surovn, i u s ohadom
na ich bezpenos alebo kvalitu. Previazanos
jednotlivch odvetv v rmci sektora potravi-
nrstva m vek vznam pre Slovensko nie-
len z dvodu udrania kvality a bezpenosti
Aby kvalita
podporovala
aj zdrav vivu
Potravinrsky priemysel m vznamn postavenie pre
Slovensko a svojou nadvznosou na ivonu a rastlinn
vrobu roziruje dleitos vplyvu na cel ekonomiku ttu.
Cieom je zvyovanie podielu domcich potravn na domcom
trhu. Sleduje to aj generlna riaditeka Sekcie potravinrstva
a obchodu Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja
vidieka SR Zuzana NOUZOVSK. Rozhovor poskytla
pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
zkona u MPRV SR zaalo aj s vkonom
kontrol a pri zisten poruenia zkona me
udeli pokutu.
Ako ste spokojn so zviditeovanm n-
rodnch vrobkov Znakou kvality SK,
posiluje sa konkurencieschopnos?
Zviditeovanie vrobkov so Znakou kva-
lity SK z nrodnho programu podpory po-
nohospodrskych produktov a potravn je
znane limitovan rozpotom oproti inm
krajinm, ktor podporuj domce ponohos-
podrske produkty. Napriek tomu povauje-
me Znaku kvality Sk za vlajkov lo nho
rezortu pre propagciu kvalitnch sloven-
skch ponohospodrskych a potravinrskych
vrobkov. V tomto roku sme Znaku kvality
SK zviditenili prostrednctvom novch akti-
vt, medzi ktor patrila prezentcia znaky a
vrobcov na znmych festivaloch potravn
(Slovak Food Festival v Bratislave, Gurmn
Fest v Koiciach), ako aj aktvna prezentcia
znaky a vrobcov v jednotlivch reginoch
Slovenska. Znaka kvality Sk bola aj hlav-
nm mottom kulinrskeho ktika v nrodnom
stnku na 40. ronku medzinrodnej pono-
hospodrskej vstavy Agrokomplex 2013 v
Nitre. Tie sme pripravili spotrebitesk sa
so Znakou kvality SK, ktor prebieha v me-
siaci septembri v rdiu a sname sa pribli
Znaku kvality SK irokej verejnosti aj cez
socilne siete, o m skutone vek spech.
o priniesla nov koncepcia vstavy Ag-
rokomplex?
Zamerali sme ju predovetkm na to, aby
sme nvtevnkovi ukzali rezort pdohospo-
drstva v celej rke jeho zberu, teda nielen
ponohospodrstvo a vrobu potravn, ale aj
rozvoj vidieka, agroturistiku a previazanos
medzi nimi. Chceli sme Agrokomplexu vrti
pozciu najlepej prezentcie slovenskho p-
dohospodrstva. Popri zven nvtevnosti
a o 23 % sme zaznamenali len pozitvne
ohlasy odbornej a irokej verejnosti. Pre n-
vtevnkov sme pripravili mnostvo atrakci
poas tejto vstavy, ako napr. galriu fotogra-
fi z predolch ronkov, kulinrsky ktik,
farmrske trhy, traktorpardu, gazdovsk
dvor, 8. nrodn vstavu hospodrskych zvie-
rat, ako aj polka s ukkami pestovania ze-
leniny. Najv spech zaznamenala novinka
vetrhu propagcia Programu rozvoja vidie-
ka interaktvnou formou s nzvom Na po-
tulkch naim vidiekom, kde mohli nvtev-
nci hravou a nzornou formou spoznva vi-
diek a zoznmi sa s opatreniami Programu
rozvoja vidieka.
Pripravujete zmeny v oblasti legislatvy v
potravinrskom priemysle?
Do pripomienkovho procesu na rovni
E sme zaiatkom septembra odoslali 8 vy-
hlok, ktormi sa upravuj podmienky v-
roby a uvdzania na trh niektorch skupn v-
robkov. Sasne mme po medzirezortnom
pripomienkovom konan vyhlku, ktor riei
oznaovanie potravn dobrovonmi dajmi
a v nej je definovan potravina vyroben na
Slovensku, slovensk potravina, regionlna
potravina a farmrska potravina, resp. pono-
hospodrsky vrobok. Tto vyhlka bude
tie zaslan na notifikciu. V sasnosti in-
tenzvne na zklade sksenost z prvch vy-
konanch kontrol identifikujeme problmov
body na prpravu novelizcie zkona o nepri-
meranch podmienkach v obchodnch vza-
hoch, ktorch predmetom s potraviny.
Ak je perspektva zvyovania nekodnosti
potravn na Slovensku ak je situcia v
krajinch E?
Zdravotn nekodnos potravn je v sas-
nosti upraven harmonizovanou komunitr-
nou legislatvou. T vychdza zo zkladnho
Nariadenia E . 178/2002, ktorm sa usta-
novuj veobecn zsady a poiadavky po-
travinovho prva. Uvedenm nariadenm bol
ustanoven aj Eurpsky rad pre bezpenos
potravn (EFSA), ktor na zklade podkladov
z lenskch ttov a z dostupnej vedeckej li-
teratry zabezpeuje vedeck hodnotenie ri-
zika celho potravinovho reazca. Stanovis-
k EFSA s podkladom na tvorbu komuni-
trnej legislatvy, upravujcej nekodnos po-
travn. V sasnosti prebieha proces noveli-
zcie Nariadenia E o radnch kontrolch
a inch radnch innostiach, vykonvanch
na zabezpeenie uplatovania potravinovho
prva. Predmetn nvrh nariadenia je sas-
ou komplexnho balka modernizcie acquis,
s cieom vytvori jednotn integrovan sys-
tm radnej kontroly na vetkch stupoch
potravinovho reazca. Uveden legislatva
pozitvne ovplyvn systm kontroly nekod-
nosti potravn. V SR zabezpeuje radn kon-
trolu nekodnosti potravn ttna veterinrna
a potravinov sprva SR (VPS SR) a v pr-
pade detskej vivy, resp. verejnho stravo-
vania rad verejnho zdravotnctva SR.
radn kontrola kontroluje dodriavanie
predpisov o nekodnosti potravn, za ktor
nes pln zodpovednos vrobcovia resp. do-
vozcovia potravn a tie distribun sie, za-
bezpeujca predaj potravn. Zvyovanie in-
tenzity kontroly nekodnosti potravn a najm
komunikcia so spotrebitemi o riziku z po-
travn s hlavnmi nstrojmi, ktor mu
podstatne ovplyvni zlepovanie situcie na
trhu s potravinami. Trh s potravinami v SR je
sasou otvorenho vonho trhu s potravi-
nami v rmci E. Kad potravina, ktor
spa komunitrne predpisy o bezpenosti po-
travn, uveden na trh v jednej lenskej kra-
jine, sa stva tovarom vone distribuovate-
nm na vonom trhu E. V prpade zistenia
potravn, ktor nevyhovuj komunitrnym
predpisom, s orgny radnej kontroly po-
vinn da oznmenie ostatnm lenskm kra-
jinm E cez tzv. Rchly vstran systm
pre potraviny a krmiv (RASFF). Tak je za-
bezpeen prostrednctvom internetu rchla
informovanos o vzniknutom problme na
vonom trhu. Konkrtne informcie o hlse-
niach v systme RASSF s verejne k dispo-
zcii na internetovej strnke VPS SR a in-
formcie o zveroch kontrol na internetovej
strnke MPRV SR na Portli radnch kon-
trol.
potravn, ale aj s ohadom na zamestnanos.
Ve ak si vrobcovia potravn kpia suroviny
od slovenskch pestovateov a prvovrobcov,
dvaj tm prcu udom na Slovensku. V
ostatnch rokoch vak poklesla ponohospo-
drska vroba v niektorch odvetviach tak,
e potravinrsky priemysel si mus surovinu
zadovi v zahrani. Preto, ak hovorme o
zvyovan podielu predaja domcich potravn,
mme na zreteli nielen zvyovanie a inovciu
vroby potravn, ale aj revitalizciu pono-
hospodrskej produkcie.
Je potrebn nov zkon o potravinch, o
by sa malo riei z dlhodobho hadiska?
Zkon o potravinch je funkn a iv z-
kon, ktor nepotrebuje nov spracovanie z
odbornho hadiska. Vysok poet jeho no-
velizci ho vak rob menej prehadnm, tak-
e zvaujeme aj monos spracovania novho
zkona. Impulzom by mohla by aj nov pri-
pravovan eurpska legislatva k radnej kon-
trole potravn, resp. iniciatva niektorch kra-
jn o oznaovan pvodu potravn a pod.
Nemala by by kvalita potravn rovnako
dobr v celej E? Maj potraviny z dom-
cej produkcie vyiu kvalitu?
Vrobcovia potravn v E musia dodria-
va legislatvu E v harmonizovanej oblasti,
ktor je vo vej asti prierezov, tka sa
vetkch potravn. V nadvznosti na tto le-
gislatvu s detailnejie upravovan poia-
davky na jednotliv skupiny potravn v rmci
jednotlivch lenskch ttov. Vroba potra-
vn bola na Slovensku vdy prsne regulovan
normami a predpismi na kvalitu surovn, bez-
penos a hygienu vroby. Po vstupe do Eu-
rpskej nie Slovensko prevzalo komunitrnu
legislatvu v oblasti bezpenosti potravn, ale
ponechalo si aj nrodn legislatvu v oblasti
potravn. Tieto nrodn predpisy vychdzaj
z najlepej praxe slovenskho potravinrske-
ho priemyslu, repektuj tradin vrobn
postupy, receptry a pouit suroviny. Nae
nrodn predpisy s relatvne prsne a slo-
vensk vrobcovia ich plne repektuj. Som
presveden, e slovensk potraviny s po-
rovnaten v kvalite s okolitmi krajinami, ak
nie lepie, kvalitnejie. Slovensk vrobky
maj v zahrani vemi dobr meno a s na-
ozaj iadan, sta spomen tradin mliene
vrobky bryndzu, paren a den syry, cu-
krovinky, peivrensk vrobky, npoje ako
pivo, vno a mnoh alie.
Je mon hovori o vyvenosti vzahov
medzi odberatemi a dodvatemi potra-
vn?
Nielen v SR, ale aj v celej Eurpe sa veo-
becne kontatuje nevyvenos vzahov do-
dvateov a obchodu, s osobitnm zreteom
na potravinrsky obchod. Aj preto Eurpsky
parlament svojm uznesenm z 19. janura
2012 kontatoval nerovnovhu v potravino-
vom dodvateskom reazci a vyzval EK, aby
pokraovala v doterajej prci Fra na vyso-
kej rovni pre zlepenia fungovania potravi-
novho reazca s tm, e sa m dosiahnu
spravodlivejie rozdeovanie ziskov v potra-
vinovom reazci. SR v tejto svislosti prijala
zkon . 326/2012 Z. z. o neprimeranch pod-
mienkach v obchodnch vzahoch, ktorch
predmetom s potraviny. Na zklade tohto
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
58
59
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Krajiny Eurpskeho spoloenstva podpo-
ruj rozvoj vidieka prve Eurpskym po-
nohospodrskym fondom pre rozvoj vidie-
ka. Ak ciele sa sleduj na Slovensku?
Globlny cie
Zvi konkurencieschopnos ponohospo-
drstva, potravinrstva a lesnctva a zlepi
ivotn prostredie zavdzanm vhodnch po-
nohospodrskych a lesnckych postupov a
kvalitu ivota na vidieku s drazom na trvalo
udraten rozvoj.
Ciele jednotlivch os:
Os 1: Zvi konkurencieschopnos agropo-
travinrskeho a lesnckeho sektora
Os 2: Vytvra multifunkn ponohospo-
drske a lesncke systmy s priaznivm
dosahom na ivotn prostredie, prrodu
a vzhad krajiny
Os 3: Zvi zamestnanos na vidieku a pod-
pori rozvoj obc
Os 4: Podpora budovania a rozvoj miestnych
partnerstiev a vyuitie vntornho roz-
vojovho potencilu vidieka
Do akej miery sa dar zvyova konkuren-
cieschopnos v rmci rozvoja vidieka?
Ako u bolo spomenut v prvej odpovedi,
naou prioritou je zvyovanie konkurencie-
schopnosti v ponohospodrstve, potravinr-
stve a lesnctve. S cieom posilni konkuren-
cieschopnos a zlepi environmentlnu udr -
atenos agropotravinrskeho a lesnckeho
sektora je poda mjho nzoru potrebn vy-
bavi ud pracujcich v oblasti pdohospo-
drstva potrebnmi odbornmi vedomosami
a aktulnymi informciami, ktor zvia ich
prehad nevyhnutn na spen psobenie v
podnikateskom prostred. Dovolm si tvrdi,
e sa nm to v znanej miere dar.
D sa hovori o skvalitovan ivota na vi-
dieku aj o diverzifikcii vidieckeho hospo-
drstva?
Jednoznane. Skvalitnenie ivota vo vi-
dieckych oblastiach a diverzifikcia vidiec-
keho hospodrstva je alm z cieov a priort
sasnho Programu rozvoja vidieka. V tejto
svislosti by som rd poukzal na 2 pomerne
spen opatrenia, a to opatrenie 3.4.1 Z-
kladn sluby pre vidiecke obyvatestvo a
opatrenie 3.4.2 Obnova a rozvoj obc. V rmci
tchto opatren bolo schvlench k dnenmu
du vye 1 000 projektov v celkovej vke
vye 175 milinov eur. Konenm prijmate-
om oprvnenm iadateom tejto podpory
boli obce, ktor spadaj mimo plov rastu a
medzi monosti podpory sa zaraovali naj-
m:
rekontrukcia a modernizcia stavieb a ob-
jektov spoloenskho vznamu;
investcie do objektov podporujcich vono
asov aktivity;
vstavba, rekontrukcia a modernizcia
miestnej technickej infratruktry (doprav-
n infratruktra, vodohospodrska infra-
truktra a alia technick infratruktra);
zlepenie vzhadu obc (verejn priestran-
stv, parky) a pod.
Podpora modernizcie ako aj inovcie a
zvyovanie efektvnosti ponohospodr-
skych, potravinrskych a lesnckych pod-
nikov patr medzi priority Programu roz-
voja vidieka, ak s vsledky na Slovens-
ku?
Na podporu inovci a zvyovania efektv-
nosti ponohospodrskych, potravinrskych
a lesnckych podnikov je v rmci PRV SR
2007 2013 implementovanch niekoko
opatren. Ide najm o opatrenia ako 1.1 Mo-
dernizcia fariem, ktor ponohospodrskym
podnikom napomohlo zlepi ich technick a
technologick vybavenie, vybudova a zlepi
ich priestory potrebn pre innos podniku,
ako aj podpori zakladanie rchlorastcich
drevn na ich pde.
Opatrenie 1.2 Pridvanie hodnoty do po-
nohospodrskych produktov a produktov les-
nho hospodrstva napomohlo zlepi zav-
dzanie vroby novch produktov, novej tech-
niky, zlepi kvalitu vrobkov, ich marketing
a odbyt na trhoch, zavdzanie a rozirovanie
IKT, ako aj spracovanie obnovitench zdro-
jov energie.
Opatrenie 1.4 Zvenie hospodrskej hod-
noty lesov podporilo lesn podniky v oblasti
lesnej techniky, zariaden a technolgi, v-
Aj rozvoj vidieka m priority
Spolon ponohospodrska politika E m v zmere aj trvalo udraten rozvoj vidieka.
Ak s priority, monosti a relny stav vidieka na Slovensku? Pomha aj Eurpsky
ponohospodrsky fond pre rozvoj vidieka? Viac v rozhovore s generlnym riaditeom
Sekcie rozvoja vidieka na Ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
Martinom BARBARIOM. Pta sa redaktorka Parlamentnho kurira Anna Komov.
60
obciach konvergennho ciea a v ostat-
nch oblastiach a ak s vsledky pri plne-
n cieov v oblasti rozvoja vidieka?
Rozdiel spova v odlinej miere podielu
ttu a ES na celkovej miere kofinancovania
podpory pre prslun opatrenie. m je bo-
hat regin (u ns Bratislavsk kraj) tm je
ni podiel kofinancovania zo strany ES a
vy zo ttneho rozpotu (R), ale prslun
beneficient podpory to nepocti, vka pod-
pory je rovnak na celom zem SR.
Naprklad pre neprojektov opatrenia Osi
2 (Platby za znevhodnen oblasti, Platby v
rmci sstavy NATURA 2000, Agroenviron-
mentlne platby, Platby za ivotn podmienky
zvierat, prv zalesnenie ponohospodrskej
pdy, lesncko-environmentlne platby), kto-
r s na 100% hraden z verejnch zdrojov
je rozdiel kofinancovania prslunej platby
nasledujci:
Reginy Konvergencie 80 % z EPFRV a
20% R
Bratislavsk kraj 55 % z EPFRV a 45% R
Pokia ide o dosahovanie cieov v rmci
PRV SR 2007 2013 poda jednotlivch os
k 31. decembru 2012 bolo v rmci vetkch
vziev na projektov opatrenia os 1, 2, 3 pri-
jatch 10 086 oNFP a iadan prspevok
predstavoval 2 093 750 469 eur. Z uvedenho
potu bolo 5 027 iadost schvlench vo v -
ke prspevku 1 147 460 646 eur (zdroje
EPFRV 860 044 385 eur). Kontrahovanie pro-
jektovch opatren predstavuje 88 % z limitov
pre tieto opatrenia na cel programov obdo-
bie.
Okrem toho bolo v rmci osi 4 LEADER
prijatch 1 374 samostatnch oNFP a ia-
dan prspevok predstavoval 88 408 557 eur.
Z toho ku koncu r. 2012 bolo schvlench
825 iadost v celkovej sume 45 105 307 eur
(zdroje EPFRV 35 903 281 eur) a miera kon-
trahovania dosiahla 57 %.
Vsledky plnenia cieov v rmci Osi 2:
Platby za znevhodnen prrodn podmien-
ky v horskch oblastiach a platby v ostatnch
znevhodnench oblastiach mali za cie za-
bezpei pokraovanie ponohospodrstva v
znevhodnench oblastiach prostrednctvom
zachovania a podpory udratench systmov
hospodrenia, ktor repektuj ochranu i-
votnho prostredia a charakter krajiny.
Ponohospodri na stanovenej vmere viac
ako 1,226 mil. ha poberaj pri dodran pod-
mienok krovho plnenia ron platby na
hektr poda typu znevhodnenie. Celkovo
na toto opatrenie smerovalo viac ako 25 %
vetkch zdrojov Programu rozvoja vidieka
2007 2013 (667,4 mil. ).
Agroenvironmentlne platby umonili po-
nohospodrom realizova ponohospodrske
vrobn postupy zluiten s ochranou a zlep-
enm ivotnho prostredia, krajiny, prrod-
nch zdrojov, ktor s nad rmec prslunch
povinnch noriem. Ide o dobrovon viacro-
n zvzky, ktor si ponohospodri vyberaj
a pri splnen nadtandardnch podmienok v
oblastiach postupov etrnch k ivotnmu
prostrediu (napr. ekologick ponohospodr-
stvo), pri pdno-ochrannch (protierznych)
postupoch alebo spsoboch zameranch na
ochranu biodiverzity poberaj prslune sta-
noven platby na hektr resp. dobytiu jed-
notku.
V obdob rokov 2007 2013 s takto z-
vzky realizovan na vmere viac ako 650-
tisc hektrov ponohospodrskych pd. Fi-
nann zdroje alokovan na toto opatrenie
predstavovali 14,7 % vetkch prostriedkov
programu (390,2 mil. ). Zujem o toto opat-
renie znane prevyovalo finann monosti
programu.
Platby v rmci systmu Natura 2000 na
ponohospodrskej pde mali pomc pono-
hospodrom pri rieen pecifickho znev-
hodnenia vyplvajce z implementcie smer-
nc pre sstavu NATURA 2000. Vzhadom
na vmeru a finann alokciu ide o mal
opatrenie. Podpora bola nastaven na 4 000
ha ponohospodrskych pd v zemiach eu-
rpskeho vznamu s iastkou 1,6 mil. .
Platby za ivotn podmienky zvierat mali
za cie zvi zastpenie chovov s postupmi,
ktor s nad rmec prslunch povinnch
tandardov a ved k zlepeniu ivotnch pod-
mienok zvierat.
Opatrenie viacronho charakteru bolo za-
meran na stanoven chovy hydiny, opa-
nch, hovdzieho dobytka a oviec.
Do podpory sa zapojilo 357 subjektov a
podporench bolo 110-tisc kusov dobytch
jednotiek uvedench druhov zvierat, o pre-
stavovalo plnenie stanovench cieov v prie-
mere na 60 %. Znan podiel na tomto stave
mala prebiehajca krza.
Prv zalesnenie ponohospodrskej pdy
bolo opatrenm na posilnenie ekologickej sta-
bility krajiny a k zlepeniu stavu ivotnho
prostredia a biodiverzity pri udratenej vy-
uitenosti zdrojov vidieka. Zalesova sa
mohli len mlo kvalitn (takmer nevyuvan)
ponohospodrske pdy v blzkosti lesov.
Uveden opatrenie mono charakterizova aj
ako mal. Upraven finann alokcia pre-
stavuje 1,7 mil. a zalesnench bolo cca 190
ha ponohospodrskej pdy (vrtane zvz-
kov z rokov 2004 2006).
Platby v rmci sstavy NATURA 2000
lesn pda mali za cie pomc skromnm
vlastnkom lesov a ich zdrueniam pri rieen
pecifickho znevhodnenia vyplvajce z
implementcie smernc pre sstavu NATURA
2000.
Podpora predstavuje 16 350 ha lesnch po-
zemkov v zemiach eurpskeho vznamu s
iastkou 5,3 mil. .
Lesncko-environmentlne platby mali rea-
lizova lesncke vrobn postupy zluiten s
ochranou a zlepenm ivotnho prostredia,
ktor s nad rmec prslunch povinnch
noriem prostrednctvom: zlepenia biodiver-
zity lesov; ochrany vtch zem; zachovania
lesnch ekosystmov s vysokou prrodnou
hodnotou. Podpora mohla smerova za via-
cron zvzky len pre skromnch vlastn-
kov lesov a ich zdruenia.
Podporench bolo 68 subjektov na vmere
necelch 5 000 ha.
Predpokladan ciele tohto opatrenia boli
naplnen len minimlne (nzky zujem oprv-
nench beneficientov), neerpan prostriedky
boli presunut do opatrenia Obnova poten-
cilu lesnho hospodrstva a zavedenie pre-
ventvnych opatren.
stavby a rekontrukcie zariaden priamo sl-
iacich lesnmu hospodrstvu vrtane les-
nch ciest a rozvoja IKT v lesnctve.
Opatrenm 3.1 Diverzifikcia smerom k
neponohospodrskym innostiam boli po-
nohospodrske podniky podporen v diver-
zifikovan svojich ponohospodrskych in-
nost, s myslom zvi ich prjmy a efektv-
nos podniku, kde boli podporen aj investcie
do rekreanch a ubytovacch zariaden na
vidieku, do arelov pre rozvoj relaxu a rekre-
cie, do vrobnch a predajnch objektov, v-
robnch liniek a pod.
Tmito, ako aj inmi opatreniami imple-
mentovanmi v rmci PRV SR 2007 2013
sa nepochybne zvila efektvnos spomna-
nch podnikov, ako aj zavdzanie inovci v
ich innostiach.
Ak s monosti v rmci hospodrenia pre
zabrnenie degradcie pdy, d sa poukza
aj na preventvne opatrenia?
V realizovanom Programe rozvoja vidieka
SR 2007 2013 je opatrenie Agroenviron-
mentlne platby, v rmci ktorch s okrem
inho podporovan pdoochrann podopat-
renia:
ochrana proti erzii na ornej pde,
ochrana proti erzii vo vinohradoch,
ochrana proti erzii v ovocnch sadoch,
zatrvovanie ornej pdy.
o je dleit pre osdlenie vidieka, v akom
stave je obnova a rozvoj infratruktry
obc?
Aj napriek existencii rozvinutch vidiec-
kych sdiel, v rmci ktorch mono njs
mnostvo kultrno-historickch pamiatok,
rozvinutho folklru i miestnej kultry sa v
sasnom stave d hovori aj o istch nedo-
statkoch. Mm na mysli nedostaton tech-
nick infratruktru viny vidieckych s-
diel, socilnu izolciu na vidieku, nzku kon-
kurencieschopnos vidieckej ekonomiky ale-
bo nedostatone vybudovan infratruktru
pre podnikanie na vidieku. Na zklade tchto
dvodov boli v sasnom Programe rozvoja
vidieka prijat viacer opatrenia na zlepenie
kvality ivota vo vidieckych oblastiach. Ako
som u uviedol v odpovedi . 3, ide o spen
opatrenie 3.4.1 Zkladn sluby pre vidiecke
obyvatestvo a opatrenie 3.4.2 Obnova a roz-
voj obc .
Ktor reginy patria v rmci Programu
rozvoja vidieka SR do ciea Konvergencie
a preo?
Okrem Bratislavskho kraja patria do ciea
Konvergencie vetky kraje SR, teda:
zpadoslovensk kraje: Nitriansky, Trnavsk,
Treniansky
stredoslovensk kraje: Banskobystrick, i-
linsk
vchodoslovensk kraje: Koick, Preovsk
Reginy ciea Konvergencia zodpovedaj
rovni NUTS II v zmysle nariadenia (ES) .
1059/2003 Eurpskeho parlamentu a Rady z
26. mja 2003, teda tie, ktorch hrub domci
produkt (HDP) na obyvatea meran pomo-
cou parity kpnej sily a vypotan na zkla-
de dajov Spoloenstva za obdobie rokov
2000 a 2002 je ni ako 75 % priemernho
HDP v E 25.
V om spova rozdiel podpory innost v
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
61
Dokument Nrodn strategick referenn r-
mec zaha ciele operanch programov z ce-
lej SR, ale programy cezhraninej spoluprce
tam nie s, preo?
Na Nrodn strategick referenn rmec nad-
vzuje ete mnoho alch zvznch dokumen-
tov, ktor stanovuj postupy implementcie fi-
nannch prostriedkov z fondov E v danom
programovom obdob. Okrem inch je to naprk-
lad vznamn dokument Systm riadenia truk-
turlnych fondov a Kohzneho fondu na progra-
mov obdobie 2007 2013. V ase prpravy s-
asnho programovho obdobia sa v rmci bva-
lho Ministerstva vstavby a regionlneho roz-
voja SR rozhodlo, e vzhadom na znan odli-
nos programov cezhraninej spoluprce v oblasti
ich riadenia, realizcie a vkonu kontroly od n-
rodnch operanch programov, bud podmienky
a pravidl implementcie programov cezhrani-
nej spoluprce definovan samostatne vo vlast-
nch programovch dokumentoch viazanch na-
riadeniami Eurpskej komisie. Takto zvolen po-
stup prispel k vej flexibilite, ktor je pri im-
plementcii dvojstrannch a v niektorch prpa-
doch tvorstrannch programov cezhraninej spo-
luprce nevyhnutn.
O ktorom programe sa d hovori ako o pe-
cifickom, preo a ako sa naplnili jeho ciele?
Vo veobecnosti mono poveda, e pecific-
kmi s prve programy cezhraninej spoluprce
ako tak. Tieto s realizovan v prihraninch ob-
lastiach Slovenskej republiky s prihraninmi ob-
lasami okolitch susednch ttov a v porovnan
s nrodnmi operanmi programami s peci-
fick najm podmienkou povinnej spoluasti
minimlne jednho projektovho partnera z ka-
dho ttu na realizcii spolonho projektu. Z-
rove programy klad draz na vysok mieru
cezhraninej spoluprce, prepojenosti aktivt pro-
jektovch partnerov a cezhraninho dopadu,
teda viditench cezhraninch vsledkov reali-
zovanch projektovch zmerov. Spomedzi pro-
gramov cezhraninej spoluprce implementova-
nch v rmci naej sekcie riadenia programov re-
gionlneho rozvoja (SRPRR) m svoje pecifick
postavenie program Nstroj eurpskeho susedstva
a partnerstva ENPI. V danom programe je toti
spoluprca rozren a na tyri krajiny. Okrem
Slovenskej republiky, Maarska, Rumunska sa
na jeho realizcii podiea aj nelensk tt Eu-
rpskej nie, Ukrajina. Ciele jednotlivch pro-
gramov sa postupne napaj, avak ich celkov
vyhodnotenie bude mon vykona a po ukon-
en ich realizcie.
o sa podporovalo prostrednctvom progra-
mov cezhraninej spoluprce a ktor kraje na
Slovensku sa zapojili do realizci programov?
Programy cezhraninej spoluprce s sasou
ciea 3 trukturlnych fondov E pod nzvom
Eurpska zemn spoluprca. Tieto programy s
financovan z Eurpskeho fondu regionlneho
rozvoja a spolufinancovan ttnym rozpotom
zastnench krajn. Programy s zameran na
posilnenie spoluprce a rozvoj prihraninch ob-
last. Ich cieom bolo zvenie rovne hospodr-
skej a socilnej integrcie prihraninch oblast,
zlepenie socio-ekonomickej situcie, oivenie
cestovnho ruchu a podporenie rozvoja vidieka,
zlepenie dopravnej infratruktru a rove
ochrany ivotnho prostredia, zvenie zames-
tnanosti. Do realizcie projektov v rmci progra-
mov cezhraninej spoluprce sa me zapoji ia-
date pochdzajci zo samosprvneho kraja v
rmci programovho zemia jednotlivch pro-
gramov. Slovensk republika m pecifikum v
porovnan s ostatnmi krajinami E v tom, e
programov zemie zaha vetkch 8 samo-
sprvnych krajov.
o priniesli prve programy cezhraninej spo-
luprce, ilo aj o pracovn prleitosti?
Od zaiatku programovho obdobia bolo rea-
lizovanch mnostvo projektov zameranch na
podporu podnikania so zreteom na rozvoj ma-
lch a strednch podnikov (MSP), cestovnho ru-
chu, kultry a cezhraninho obchodu; podporu
a zlepenie spolonej ochrany a sprvy prrod-
nch a kultrnych zdrojov, ako aj prevencie pr-
rodnch a technologickch rizk; podporu prepo-
jenia medzi mestskmi a vidieckymi oblasami;
znenie izolovanosti zlepenm prstupu k do-
pravnm, informanm a komunikanm sieam
a slubm, ako aj cezhraninch vodnch, odpa-
dovch a energetickch systmov a zariaden. V
neposlednom rade ilo aj o podporu spolonho
vyuvania infratruktr a kapact, najm v zdra-
votnctve, kultre, cestovnom ruchu a kolstve.
O tvorbe novch pracovnch prleitost mono
hovori ako o sekundrnom vstupe realizova-
nch projektov, ktor vo vine prpadov prin-
aj tvorbu novch pracovnch miest.
Ak je situcia v realizcii programov v tomto
poslednom roku programovho obdobia?
Rok 2013 je sce poslednm rokom sedemro-
nho finannho rmca E definovanho pre
roky 2007 a 2013, ale nie je poslednm rokom
implementcie jednotlivch operanch progra-
mov sasnho programovho obdobia, a teda
realizcie jednotlivch projektov. Na zklade uve-
denho m kad operan program stanoven
finann rmec, resp. finann alokciu, ktor
treba vyerpa v zmysle stanovench pravidiel
E do konca roku 2015. Situcia v implementcii
jednotlivch programov, naprklad cezhraninej
spoluprce, je vo veobecnosti priazniv. Vetky
programy cezhraninej spoluprce doposia plnia
zvzky plynce z nariaden Eurpskej komisie
a zaznamenvaj spen priebeh svojej imple-
mentcie. Avak dlh procesy verejnho obstar-
vania, alebo asto chybn predkladanie vdavkov
na kontrolu zo strany prijmateov, maj za n-
sledok posun realizcie projektovch aktivt, o
Podpora regionlneho
rozvoja je vtan
Generlny riadite Sekcie riadenia programov regionlneho rozvoja Ministerstva
pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Emil PCHA je obklopen projektmi, ktor znamenaj
rozvoj celho Slovenska, ako aj monosti na zlepenie ivota pre viacerch obyvateov. O svojej
prci sa porozprval s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
62
me ma nsledne negatvny vplyv na plnenie
finannch plnov jednotlivch programov cez-
hraninej spoluprce (PCS). Ak sa pozrieme a-
lej, tak naprklad v rmci implementcie Opera-
nho programu Bratislavsk kraj (alej len
OPBK) bolo kontrahovanie k 31. augustu 2013
na rovni 80,01 % z celkovej alokcie OPBK
(zdroj ERDF Eurpsky fond regionlneho roz-
voja), zazmluvnench k uvedenmu dtumu bolo
340 projektov (z toho je u 236 finanne ukon-
ench, t. j. 69,41 % z celkovho potu projek-
tov). V priebehu druhho kvartla roku 2013 ria-
diaci orgn pre OPBK vyhlsil tri vzvy. Desiatu
vzvu na predkladanie iadost o nenvratn fi-
nann prspevok v rmci OPBK opatrenie 1.1
OPBK (. vzvy OPBK/2013/1.1/10) opatrenie
1.1, skupina aktivt 1.1.3, vo vke nenvratnho
finannho prspevku (NFP) 2,36 mil. eur (z toho
2,12 mil. ERDF) dtum platnosti vzvy od 22.
aprla 2013 do 25. jla 2013. Jedenstu vzvu na
predkladanie iadost o NFP v rmci OPBK
opatrenie 2.2 OPBK (. vzvy OPBK/2013/2.2/
11) opatrenie 2.2, skupina aktivt 2.2.3, vo v-
ke NFP 1,55 mil. eur (z toho 1,31 mil. ERDF)
dtum platnosti vzvy od 26. aprla 2013 do 26.
jla 2013. Dvanstu vzvu na predkladanie ia-
dost o nenvratn finann prspevok v rmci
OPBK (. vzvy OPBK/2013/1.1/12-ISRMO)
opatrenie 1.1, skupina aktivt 1.1.1, vo vke NFP
13,4 mil. eur (z toho 12 mil. ERDF) dtum plat-
nosti od 2. mja 2013 do 2. oktbra 2013. K 31.
augustu 2013 boli dve vzvy (. OPBK/2013/1.1
/10 a . OPBK/2013/2.2./11) uzavret. V rmci
vzvy . OPBK/2013/1.1/10 bolo zaregistrova-
nch 10 iadost o nenvratn finann prspevok
v sume celkovch iadanch oprvnench v-
davkov 3 666 908,73 eur. V rmci vzvy .
OPBK/2013/2.2/11 bolo zaregistrovanch 84 ia-
dost o nenvratn finann prspevok v sume
celkovch iadanch oprvnench vdavkov 6
040 588,03 eur. Nakontrahovanm finannch
prostriedkov alokovanch v rmci vziev vyhl-
sench v roku 2013 bude dosiahnut 100 % kon-
trahovanie alokcie OPBK. erpanie prostried-
kov E z OPBK bolo k 31. augustu 2013 vo v-
ke 45 914 234,28 eur, o predstavuje 48,23 % z
celkovej alokcie OPBK. V porovnan s ostatn-
mi operanmi programami NSRR bol OPBK z
hadiska erpania na 6. mieste. K 31. augustu
2013 predstavuje rove erpania zvzkov za
roky 2010 (n+3) a 2011 (n+2) 81,11 %, priom
pri oddelenom sledovan uvedench rokov erpa-
nie zvzku za rok 2010 predstavuje 100 % a z-
vzok 2011 sa erp na rovni 65,48 %. Riadiaci
orgn (RO) OPBK s cieom zabezpei splnenie
zvzkov z rokov 2010 a 2011 sleduje vvoj er-
pania na tdennej bze, je zabezpeen monito-
rovanie predkladania iadost o platbu jednotlivo
za kad projekt v realizcii, na zklade ktorho
bude RO OPBK v prpade potreby vyzva jed-
notlivch prijmateov na predkladanie iadost o
platbu aj mimo rmec povolenej periodicity.
alej v rmci implementcie Regionlneho
operanho programu (ROP) bolo kontrahovanie
k 31. augustu 2013 na rovni 85,92 % z celkovej
alokcie ROP (zdroj ERDF), zazmluvnench k
uvedenmu dtumu bolo 1 871 projektov (z toho
je u 1 150 finanne ukonench, t. j. 64,46 % z
celkovho potu projektov). V priebehu druhho
kvartla roku 2013 riadiaci orgn pre ROP vyhlsil
5 vziev: Regionlne komunikcie zabezpeujce
dopravn obslunos reginov obnova ciest vo
vybranch oblastiach postihnutch povodami (.
ROP-5.1-2013/01), opatrenie 5.1, vo vke NFP:
11 176 471 eur, dtum platnosti vzvy od 31. ja-
nura 2013 do 6. mja 2013. alej vzvu Rege-
nercia sdel ROP projekty rozvoja obc s rm-
skymi osdleniami vo vidieckom prostred ob-
nova vybranch obc postihnutch povodami (.
ROP-4.1c-2013/01), opatrenie 4.1, vo vke NFP:
5 588 236 eur, dtum platnosti vzvy od 31. ja-
nura 2013 do 30. septembra 2013. Treou vzvou
bola Regenercia sdel ROP samostatn dopy-
tovo orientovan projekty obnova obc postih-
nutch povodami (. ROP-4.1a-2013/01), opat-
renie 4.1, vo vke NFP: 38 501 645,60 eur, dtum
platnosti vzvy od 31. janura 2013 do 30. sep-
tembra 2013. tvrtou vzvou je Infratruktra ne-
komernch zchrannch sluieb (. ROP-4.2-
2013/01), opatrenie 4.2, vo vke NFP: 25 516
000 eur, dtum platnosti od 15. februra 2013 do
17. mja 2013. A piatou je vzva Psomn vyzva-
nie k predloeniu iadosti o NFP v rmci imple-
mentcie iniciatvy JESSICA (. ROP-2013-JES-
SICA), opatrenie 4.1, vo vke NFP: 8 000 000
eur, dtum platnosti vzvy od 27. marca 2013 do
27. mja 2013. K 31. augustu 2013 boli tri vzvy
(. ROP-5.1-2013/01, . ROP-4.2-2013/01, .
ROP-2013-JESSICA) uzavret: V rmci vzvy .
ROP-5.1-2013/01 bolo predloench 9 iadost,
priom celkovo sa iadalo 16 086 155 eur. V rmci
vzvy . ROP-4.2-2013/01 bolo predloench 30
iadost, priom celkovo sa iadalo 25 856 615
eur. V rmci vzvy . ROP-2013-JESSICA bola
cel alokovan suma zmluvne zaviazan so tt-
nym fondom rozvoja bvania. erpanie prostried-
kov E z ROP bolo k 31. augustu 2013 vo vke
1 031 801 319,85 eur, o predstavuje 66,37 % z
celkovej alokcie ROP. V porovnan s ostatnmi
operanmi programami NSRR bol ROP z ha-
diska erpania na 2. mieste. K 31. augustu 2013
predstavuje rove erpania zvzkov za roky
2010 (n+3) a 2011 (n+2) 100 %. rove zmluvnej
viazanosti a erpania ROP je na vysokej rovni,
zostatok finannch prostriedkov bude do konca
roka alokovan do vziev v zmysle indikatvneho
harmonogramu vziev ROP.
D sa poveda, e niektor reginy Slovenska
boli v koniacom sa programovom obdob v-
razne dominantn, aktvne? Mali vetci rov-
nak prleitos?
no, mali. Z hadiska zemia je oprvnenm
zemm pre poskytnutie pomoci z Regionlneho
operanho programu sedem krajov a z Opera-
nho programu Bratislavsk kraj zemie okresov
Bratislava I V, Malacky, Pezinok a Senec. Vetci
iadatelia mali rovnak monos predloi iados
o nenvratn finann prspevok v rmci vetkch
vziev. Naprklad riadiaci orgn pre Operan
program Bratislavsk kraj ich mal celkovo dva-
ns. Riadiaci orgn pre Operan program Bra-
tislavsk kraj z dvodu primeranho zemnho
rozloenia nenvratnho finannho prspevku
rozdelil celkov prspevok ERDF na program do
geografickch oblast oprvnenho zemia na ro-
ve NUTS 4. V prpade, ak djde k preerpaniu
alokcie vylenenej pre dan oblas, bud zv-
hodnen projekty z ostatnch geografickch ob-
last tm, e ich celkov bodov hodnotenie bude
zven o 5%. Nsledne po takomto zven bo-
dovho hodnotenia dochdza vo fze uplatovania
vberovch kritri k prave poradia projektov
poda celkovho potu bodov. Oprvnenm ze-
mm na poskytnutie pomoci z ROP je, ako som
u spomnal, cel zemie SR okrem zemia Bra-
tislavskho kraja, ktor je mimo ciea Konvergen-
cie. Vetci iadatelia z uvedenho oprvnenho
zemia mali rovnak monos predloi iados o
nenvratn finann prspevok v rmci vetkch
vziev vyhlsench riadiacim orgnom pre ROP.
Riadiaci orgn pre ROP z dvodu primeranho
zemnho rozloenia nenvratnho finannho
prspevku rozdelil celkov prspevok ERDF na
program na indikatvne regionlne alokcie na
rovni NUTS 3 jednotliv vyie zemn celky.
V prpade, e djde k preerpaniu alokcie vyle-
nenej pre dan oblas, bud zvhodnen projekty
z ostatnch geografickch oblast tm, e ich cel-
kov bodov hodnotenie bude zven absoltne
o 15 bodov (v prpade, e dan geografick oblas
nedosiahla 100 % vylenenej indikatvnej alok-
cie). Nsledne po takomto zven bodovho hod-
notenia dochdza vo fze uplatovania vbero-
vch kritri k prave poradia projektov poda cel-
kovho potu bodov.
Ako hodnotte spechy, ktor sa dosiahli prve
prostrednctvom podpory regionlneho rozvo-
ja na Slovensku, v om vnmate vznam regio-
nlnej podpory?
V rmci implementcie Prioritnej osi 1 Inf-
ratruktra vzdelvania bol zaznamenan najv-
dopyt v rmci ROP. Zujem o projekty v rmci
uvedenej prioritnej osi vysoko prevyoval dispo-
nibiln zdroje alokovan do tejto prioritnej osi,
ktorej cieom je zvenie rovne poskytovanch
sluieb v oblasti vzdelvania prostrednctvom re-
kontrukci, rozirovania a modernizcie vybra-
nch materskch, zkladnch a strednch kl,
a s tm svisiaceho vybavenia vrtane informa-
no-komunikanho vybavenia. Z uvedenho d-
vodu ako aj charakteru pomoci mono povaova
dan prioritn os za vysoko spen, umonila
samosprvam vrazne redukova vdavky na
energie (takmer o 50 %), priom takto uetren
zdroje mu sp investova do alieho vzdel-
vania. Zo 782 kolskch zariaden zskalo atrak-
tvne priestory vybaven modernmi informa-
nmi technolgiami, ktor s predpokladom a ne-
vyhnutnou sasou digitalizcie regionlneho
kolstva a modernho vzdelvania. D sa konta-
tova, e vaka pomoci z Regionlneho opera-
nho programu bol podstatne odstrnen dlhotr-
vajci modernizan dlh kolskch a predkol-
skch zariaden oprvnench na pomoc. Zasa v
rmci implementcie Prioritnej osi 2 Infratruk-
tra socilnych sluieb, socilnoprvnej ochrany
det a socilnej kurately je rekontruovanch ale-
bo budovanch 123 zariaden socilnych sluieb
pre dospelch (seniorov) a det. Od roku 2011 je
stratgia zameran na podporu deintitucionali-
zcie zariaden socilnych sluieb a budovanie a
rekontrukciu komunitnch centier, kde je pred-
poklad spene zrealizova niekoko desiatok pro-
jektov poda potu alch predloench iadost.
V rmci implementcie Prioritnej osi 3 Posilnenie
kultrneho potencilu reginov a infratruktra
cestovnho ruchu s realizovane predovetkm
projekty na elov obnovu nevyuvanch, resp.
nevhodne vyuvanch nehnutench kultrnych
pamiatok. V realizcii je 51 projektov, ukone-
nch bolo 12 projektov, alie projekty finalizuj
rekontrukn prce, ktor sa mohli oneskori z
dvodu vzniku dodatonch vdavkov na retau-
rtorsk prce, archeologick prieskum, alebo lo
o vynten zmenu technolgie a stavebnch ma-
terilov a pod. V rmci implementcie Prioritnej
osi 4 Regenercia sdiel s spene realizovan
projekty na zlepenie infratruktry verejnch
sluieb, orientovanch na pomoc v tiesni oba-
nom postihnutm najm ivelnmi udalosami,
63
samosprv (Bratislava hl. mesto, Bratislavsk sa-
mosprvny kraj, Pezinok, Senec a Malacky). Rea-
lizcia uvedench projektov prispeje k uaheniu
styku obana a podnikateskej sfry s verejnou
sprvou a v konenom dsledku k celkovmu pre-
chodu na digitlnu administratvu na zem celho
Bratislavskho samosprvneho kraja.
Spomnan dokument bol schvlen na zaiat-
ku programovho obdobia v roku 2007 a kon
sa v tomto roku 2013, je u prijat nov doku-
ment, ak ciele s v om zahrnut, teda o
bude aktulne v rokoch 2014 2020, ak zme-
ny nastan ?
V sasnom programovom obdob 2007
2013 s nstrojmi regionlneho rozvoja v kom-
petencii Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja
vidieka (MPRV) SR Regionlny operan pro-
gram a Operan program Bratislavsk kraj, ne-
rtajc rozvoj vidieka a rozvoj rybnho hospo-
drstva. Pre budce programov obdobie 2014
2020, najm s ohadom na potrebu zniovania
potu operanch programov, bude existova tzv.
Integrovan regionlny operan program (alej
len IROP). IROP je mon povaova za nstup-
ncky operan program Regionlneho opera-
nho programu a Operanho programu Brati-
slavsk kraj, ktor ako samostatn program pre
zemie Bratislavskho kraja v novom programo-
vom obdob u nebude existova. Programov do-
kument IROP sa intenzvne pripravuje od zaiat-
ku roka 2012. Medzi aiskov tematick okruhy,
ktor by sa mali podporova cez IROP, mono
uvies nasledovn oblasti. Modernizcia ciest II.
a III. triedy s drazom na rozvoj napojenosti na
transeurpsku dopravn sie a s cieom podpory
udratenej a bezpenej dopravy zabezpeujcej
sdrnos a dostupnos v reginoch. Rozvoj po-
skytovania verejnch sluieb s ohadom na rozvoj
udskch zdrojov a socilnu inklziu. V rmci ob-
lasti socilnej inklzie sa navrhuje podpora pre-
chodu poskytovania socilnych sluieb a nhrad-
nej starostlivosti z intitucionlnej formy na ko-
munitn z hadiska rieenia investinch potrieb
do infratruktry a materilno-technologickho
vybavenia socilnej infratruktry. Rozvoj ud-
skch zdrojov je v kontexte IROP vnman v roz-
sahu podpory vzdelvacej infratruktry. Treou
hlavnou prioritnou oblasou IROP je podpora
konkurencieschopnosti a atraktvnosti reginov
pre podnikanie a rast zamestnanosti, a to cez roz-
voj njomnho bvania, revitalizciu nevyuva-
nch plch a objektov na nov funkn vyuitie,
investcie do kultrneho dedistva s cieom roz-
voja kultrneho a kreatvneho priemyslu a pria-
mou podporou sektora malho a strednho pod-
nikania. Je potrebn poznamena, e rozsah pod-
pory a oblast, ktor bude IROP pokrva, sa
me v zvislosti od alch rokovan na nrodnej
rovni, ako aj vo vzahu k dialgu s Eurpskou
komisiou, iastone zmeni. K definitvnemu
schvleniu novch operanch programov djde
s najvou pravdepodobnosou najskr v prvej
polovici roku 2014. V rmci IROP je mon po-
vaova za zsadn zmenu oproti sasnmu ob-
dobiu snahu o zavedenie modelu integrovanch
zemnch stratgi, ktor vytvoria priestor pre
partnerov na rovni reginu pre zadefinovanie
potrieb, cieov a vsledkov, ktor sa maj dosiah-
nu ako aj pre identifikovanie kovch projek-
tov, ktor najefektvnejm spsobom prispej k
plnenie cieov integrovanch zemnch stratgi.
Tento model je vrazom strategickho plnovania
a partnerskho rozhodovania.
Ako vnmate alie programov obdobie a
oakvan schvlenie dokumentu na roky
2014 2020, ide o sprvne rieenie rozvoja Slo-
venska, rta sa s tm, e bude spen?
K schvaovaniu dokumentov pre programov
obdobie 2014 2020 treba uvies, e doposia ne-
bol schvlen iadny dokument a vetky zsadn
dokumenty, t. j. Partnersk dohoda SR, ako aj jed-
notliv operan programy s v procese prpravy
a neformlnych negocici s Eurpskou komisiou.
K definitvnemu schvleniu novch operanch
programov djde s najvou pravdepodobnosou
najskr v polovici roku 2014. Pre kad progra-
mov obdobie boli a s dleit legislatvne a
koncepn rmce, ktor podmieuj prpravu
operanch programov ako nstrojov na erpanie
finannch prostriedkov. Legislatvnym vcho-
diskom pre budce programov obdobie je legi-
slatva na rovni E, ktor sa nachdza v tdiu
negocianho procesu medzi intitciami E. Z-
kladn koncepn a obsahov rmec pre nov ob-
dobie tvoria nasledovn dokumenty: Stratgia na
zabezpeenie inteligentnho, udratenho a in-
kluzvneho rastu Eurpa 2020, pecifick od-
porania Eurpskej komisie pre Slovensko, N-
rodn program reforiem SR, Pozin dokument
Eurpskej komisie k Partnerskej dohode a pro-
gramom SR na roky 2014 2020, ktor vyjadruje
stanovisko Eurpskej komisie, ak oblasti by mali
by podporen v danom lenskom tte v bud-
com programovom obdob. Predstave Eurpskej
komisie sa sna v o najvej monej miere pri-
spsobi aj Slovensk republika aj napriek sku-
tonosti, e potreby na financovanie vnma v niek-
torch oblastiach odline. Zkladnm mottom pre
budce programov obdobie je podpora rastu a
zamestnanosti. Napanie tchto cieov by malo
by urujce pre vber priort a oblast, ktor sa
v budcom programovom obdob bud financova
z eurpskych trukturlnych a investinch fon-
dov. Prprava novho programovho obdobia si
predovetkm vyaduje vie nroky na strate-
gick plnovanie a prpravu prslunch nrod-
nch a regionlnych dokumentov. Akkovek bu-
dce intervencie musia by analyticky a strategic-
ky zdvodnen. Siln draz na zdvodovanie
podpory nekompromisne kladen zo strany Eu-
rpskej komisie, predpoklad vyiu efektvnos
vynaloench finannch prostriedkov.
Ak s mon priority , na ktor bud vyle-
nen finann prostriedky, priority pre inves-
tcie?
Vo veobecnosti s v rmci novho programo-
vho obdobia monmi prioritami pre financo-
vanie 11 oblast ako vskum a inovcie, IKT,
mal a stredn podnikanie, energetick efektv-
nos, boj proti klimatickm zmenm, ivotn pro-
stredie, doprava, zamestnanos, boj proti chudobe
a socilna inklzia, vzdelvanie a intitucionlne
kapacity. o sa tka IROP, hlavnm cieom IROP
je podpori zvenie kvality ivota a zabezpei
udraten poskytovanie verejnch sluieb s do-
padom na vyven zemn rozvoj, hospodrsku,
zemn a socilnu sdrnos reginov, miest a
obc. V kontexte vyie uvedench cieov ide o
oblasti podpory malho a strednho podnikania,
podpory kultrneho dedistva, rozvoj regionlnej
dopravnej infratruktry, podpory socilneho za-
leovania osb odkzanch na pomoc spolo-
nosti, podpory rastu kvality vzdelvania. IROP je
v absoltnej miere program podporujci invest-
cie do infratruktry a materilno-technickho
vybavenia.
ako poiare, zplavy a pod. (Hasisk a zchran-
n zbor a obecn hasisk zbory a organizcie
Horskej zchrannej sluby.) Celkovo bolo pod-
porench 732 projektov v celkovej sume poskyt-
nutho nenvratnho finannho prspevku vo
vke 543 mil. eur. V rmci implementcie Pri-
oritnej osi 5 Regionlne komunikcie zabezpe-
ujce dopravn obslunos reginov s rekon-
truovan cesty 2. a 3. triedy, rovnako je podpora
cielen na rekontrukcie ciest pokodench ko-
munikci v dsledku povodn. Celkovo je pred-
poklad zrekontruova minimlne 353 km ciest
2. triedy a 629 km ciest 3. triedy. A zasa v rmci
implementcie Prioritnej osi 7 Eurpske hlavn
mesto kultry Koice 2013 bol nedvno spene
zrealizovan projekt transformcie bvalch ka-
srn na kultrno-spoloensk a prezentan cen-
trum Kasrne Kulturpark v hodnote vye 25
mil. Eur. Mesto Koice v rmci uvedenej priorit-
nej osi realizuje alch 10 projektov, ktor s
rovnako v zverenej fze ich realizcie. Je preto
mon kontatova, e Regionlny operan pro-
gram umonil plone na rovni jednotlivch re-
ginov Slovenska implementova projekty, ktor
svojou podstatou pozitvne ovplyvnili ivot ich
obyvateov i u prostrednctvom podpory pro-
jektov zameranch na kolsk zariadenia, verejn
infratruktru a kultrne pamiatky, tak aj zaria-
den socilnych sluieb, detskch domovov a po-
moci orientovanej obanom v tiesni postihnutm
najm ivelnmi udalosami. Vstupom Slovenska
do Eurpskej nie sa regionlna podpora stala
prioritnou, kee sli na vyrovnvanie jednotli-
vch rozdielov v reginoch. V rmci implemen-
tcie Prioritnej osi 1 Infratruktra Operanho
programu Bratislavsk kraj bol najv dopyt zo
strany iadateov zaznamenan v skupine aktivt
1.1.2 Samostatne dopytovo orientovan projekty
regenercie sdiel. Zujem o projekty v rmci
uvedenej skupiny aktivt vysoko prevyoval dis-
ponibiln zdroje alokovan na opatrenie 1.1 Re-
genercia sdiel. Intervenciami do prav verej-
nch priestranstiev (chodnkov, nmest a auto-
busovch zastvok) vrtane multifunknch
ihrsk a detskch ihrsk, prvkov verejnej zelene,
rekontrukciami a budovanm verejnch osvetlen
sa podarilo zvi atraktvnos Bratislavskho sa-
mosprvneho kraja a prispie tak k vytvoreniu
modernho a atraktvneho reginu pre obanov,
nvtevnkov aj investorov. V rmci prioritnej osi
2. Operanho programu Bratislavsk kraj je
hlavnm cieom posilnenie konkurennej schop-
nosti reginu rozvojom vedomostnej ekonomiky,
zvyovanm inovci v podnikateskej sfre a pod-
porou zavdzania progresvnych technolgi.
Realizciou projektov sa zabezpeuje dlhodob
konkurencieschopnos malch a strednch pod-
nikov, vytvran s nov pracovn miesta, zav-
dzaj sa tie environmentlne technolgie do v-
roby, m sa etria energetick zdroje, dochdza
k zniovaniu produkcie odpadu a v niektorch
projektoch aj k druhotnmu vyuvaniu techno-
logickho odpadu, o prispieva k ochrane ivot-
nho prostredia. V rmci prioritnej osi 2 s mnoh
projekty zameran na podporu a zavdzanie in-
formanch a komunikanch technolgi do pre-
vdzky, o vo vznamnej miere prispieva vo fir-
mch k zefektvneniu vrobnho procesu a spore
asu, o sa v konenom dsledku prejav v znen
prevdzkovch nkladov a zvenm konkuren-
cieschopnosti vrobkov. V rmci prioritnej osi 2
je podporovan aj elektronizcia samosprvy a
rozvoj elektronickch sluieb. Aktulne je schv-
lench 5 projektov zameranch na elektronizciu
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
64
Napriek tomu, e legislatvne poiadavky
E by mali garantova kvalitu eurpskych
ponohospodrskych a potravinrskych
produktov, nie je to tak dvno, o sa kriti-
zovali nedostatky a bola naruen bezpe-
nos niektorch dovanch potravn. o
sa d proti tomu robi, ako sa k problema-
tike stavia SR?
Legislatva E predovetkm garantuje
bezpenos potravn, kvalita sa v eurpskych
predpisoch riei hlavne pre potraviny ivo-
neho pvodu, resp. rove kvality je pone-
chan na nrodn predpisy. V ostatnom ase
vak prepukli vne kandly, ktor preuk-
zatene dokumentovali poruenie eurpskej
legislatvy pre bezpenos potravn a ochranu
spotrebitea. Slovensk republika v zastpen
MPRV SR pristupuje vemi vne k radnej
kontrole potravn a k plneniu vetkch prv-
nych rmcov bezpenosti potravn a ochrany
spotrebitea. Preto sme pristpili k zefektv-
neniu a sprsneniu radnej kontroly a zaviedli
kontroly na cestch, aby sa potencilne ne-
bezpen a nekvalitn potraviny pozastavili
u pri samotnej distribcii. Vsledky jasne
hovoria o tom, e napriek prsnej eurpskej
legislatve s stle nekorektn podnikatelia,
ktor si chc na kor spotrebitea vylepi svo-
je ekonomick postavenie. Tu preto z naej
strany prichdzaj sankcie, ktor boli novelou
zkona o potravinch od 1. aprla 2013 pod-
statne sprsnen. Nememe akceptova prak-
tiky, ktor by mohli vies k ohrozeniu zdravia
spotrebitea a k predaju nebezpench a ne-
kvalitnch potravn.
Ako je mon ovplyvni nevhodn dova-
n potraviny a ich ceny prve nrodnou
pdohospodrskou politikou, me nzka
kvalita vlastnost dovench potravn ko-
di aj ekonomike?
V prvom rade treba uvies, e nepoznme
kategriu nevhodn dovan potraviny, po-
uva sa vak pojem potraviny s nzkymi kva-
litatvnymi vlastnosami. V slade s princ-
pom komparatvnych vhod produkcie v-
robkov a sluieb nie je mon poveda, e
podstata dovozu potravn do SR kod eko-
nomike. Nevhodnos truktry dovozu vak
ekonomike a partikulrne pdohospodrske-
mu sektoru v SR kod. Dovaj sa toti vo
vznamnej miere potraviny, ktorch dopyt
dokeme plne saturova domcimi vrobn-
mi kapacitami. Dovoz potravn s nzkymi
kvalitatvnymi vlastnosami nekles predo-
vetkm kvli ich nzkej predajnej cene. Ich
dovoz je lacnej kvli vym dotcim v ich
domovskej krajine. Navye, nai vrobcovia
asto poukazuj na prax, e vekoobchodn
reazce uplatuj na dovan potraviny ni-
ie obchodn mare ako je to v prpade do-
mcich vrobkov. V dsledku toho kles od-
byt naich potravn. V prpade presadenia po-
iadaviek nho rezortu na zrovnoprvnenie
dotanch podmienok pre vetkch vrobcov
v E v rmci reformy SPP na roky 2014
2020 by sa vytvorili rovnak podmienky pre
vrobcov v E a dovoz potravn s nzkymi
kvalitatvnymi vlastnosami do SR by sa zn-
il.
Do akej miery m vplyv svetovch cien na
ceny potravn na Slovensku a v krajinch
E?
E uplatuje podmienky vonho pohybu
tovaru, a preto sa vkyvy cien v rmci E
priamo dotkn aj nho trhu. Navye v d-
sledku reformy SPP sa prakticky vyrovnala
rove cien v E rovni svetovch cien hlav-
nch ponohospodrskych komodt, take sa
vkyvy cien na svetovch trhoch prejavia aj
v E a v SR.
Vynaklad Ministerstvo pdohospodr-
stva a rozvoja vidieka SR dostaton silie
na zabezpeenie vej cenovej dostupnosti
potravn, ak m ministerstvo kompeten-
cie?
V E s regulovan iba nkupn ceny
niektorch zkladnch ponohospodrskych
komodt na intervenn ciele, ceny potravn
nepodliehaj regulcii. N rezort nem iad-
ne kompetencie v oblasti kontroly cien a nie
je mon priamo ovplyvni cenov dostup-
nos potravn.
Preo vka dotci v prepote na hektr
ornej pdy nie je v rmci E ete stle rov-
nak pre vetky krajiny, ned sa to vyrov-
na z prostriedkov ttneho rozpotu?
Finann oblka priamych platieb je v s-
asnosti v jednotlivch lenskch ttoch E
odvoden od tzv. historickho princpu, o
zjednoduene znamen, e oblka tohto typu
dotci je vypotan zohadnenm viace-
rch faktorov, ako je vnosnos pdy, cena
prce, ako aj alch vstupov. Uveden sp-
sob vpotu reflektuje na prslun prstupov
zmluvy, ku ktorm sa SR zaviazala poas pro-
cesu negocicie, ukonenho pristpenm k
E v roku 2004.
Nov podoba Spolonej ponohospodr-
skej politiky na roky 2014 2020 predpokla-
d iaston odstrnenie negatvnych dsled-
kov uvedenho princpu. V tejto svislosti tre-
ba poukza na iniciatvu ministerstva, ktor
vystila do prijatia legislatvy umoujcej
presun prostriedkov z oblky Programu roz-
voja vidieka do priamych platieb a do vky
max. 25 % oblky. Tto monos presunu
umon takmer pln vyrovnanie rovne pria-
mych platieb v prepote na hektr v porov-
nan s okolitmi lenskmi ttmi ako aj zn-
enie rozdielu v porovnan s priemerom E.
Efektvne percento presunu medzi jednotli-
vmi piliermi je vak naalej predmetom ana-
lz v zvislosti od dosahu na jednotliv piliere
vo vzahu k opatreniam, ktor bude mon
podporova prostrednctvom Programu roz-
voja vidieka a priamych platieb.
Ak podporu potrebuje ivona vroba,
spomalil sa jej pokles?
ivona vroba je z hadiska stabilizcie
a rozvoja zamestnanosti v ponohospodrstve
kovm elementom. V sasnosti porovna-
nie intenzity chovov hospodrskych zvierat
na Slovensku voi ostatnm lenskm kraji-
nm E ukazuje znane nzku, ak nie najni-
iu, intenzitu chovu hovdzieho dobytka,
Efektvne vyuvanie monost
Pdohospodrska politika Slovenska mus zvaova viacer faktory nielen v bezpenosti, ale aj
v konkurencieschopnosti slovenskch potravinovch komodt. Jej ciele sleduje aj generlna riaditeka
Sekcie pdohospodrskej politiky a rozpotu Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
Slvka JNOKOV, ktor poskytla rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
65
oviec a kz. Partikulrne, jednou z najnich
v regine je aj rove dojnosti krv. Z tchto
skutonost je zrejm, e sasn vvoj v i-
vonej vrobe nie je priazniv a je mon
ho stabilizova a vhodnm vyuitm finan-
nch prostriedkov alokovanch do I. a II. pi-
liera Spolonej ponohospodrskej politiky
na roky 2014 2020.
Ako pracuje Integrovan administratvny
a kontroln systm (IACS), doke ovplyv-
ni zneuvanie zdrojov?
Integrovan administratvny a kontroln
systm IACS sli na administrciu iadost
o podporu a vyplcanie podpr v ponohos-
podrstve v zmysle nariadenia Rady (ES) .
73/2009. V princpe ide o to, e do potao-
vej databzy sa za kadho iadatea zazna-
menvaj daje zskan zo iadost o podpo-
ru. Tto databza umouje najm prstup k
dajom za kalendrne a/alebo hospodrske
roky. Umouje aj priamy a okamit prstup
k dajom nielen aktulneho roka, ale aj k da-
jom tkajcim sa predchdzajcich rokov.
Tm, e systm obsahuje rzne navzjom
prepojen databzy tkajce sa vyplcanch
platieb a kontroln mechanizmy, systm ne-
umouje vyplcanie duplicitnej platby i u
na plochu, alebo na zviera, ale zabrauje tak-
tie vyplcaniu platieb neoprvnenm iada-
teom, a tm znemouje zneuvanie i u
finannch zdrojov E alebo ttneho roz-
potu.
Ako sa pozerte na zniovanie rozsahu po-
nohospodrskej pdy, je ete o zniova?
Pda je obmedzenm prrodnm zdrojom,
ktor limituje a reguluje produkciu potravy i
potravn a sasne v krajine zabezpeuje eko-
logick stabilitu. Za poslednch 60 rokov je
tu badaten postupn bytok pd ponohos-
podrskych a nrast plch lesnch i urbani-
zovanch. Sasn produkn potencil na-
ich pd postauje na krytie potravinovej do-
statonosti asi pre 6,2 mil. obyvateov. K za-
chovaniu potencilu produknej vkonnosti
musme disponova minimlne vmerou 1
367 853 ha, o predstavuje asi 56,7 % v s-
asnosti evidovanch ponohospodrskych
pd Slovenska. Navye je potrebn efektvne
regulova vmery energetickch plodn a
uprednostova ekologick funkcie pd pre
vrobnmi.
Ak je situcia okrem ivonej vroby, v
ovocinrstve a zeleninrstve, ich rozvoj by
mohol ovplyvni aj saldo zahraninho ob-
chodu, aj rozvoj vidieka?
o sa tka zeleninrstva, produkcia zele-
niny na ornej pde, t. j. vekoprodukcia, na
Slovensku je na ploche cca 9 000 ha. Dosa-
huje rove cca 109 000 t za rok, teda len cca
34 % celkovej produkcie zeleniny na Slovens-
ku. Celkov produkcia vrtane odhadu samo-
zsobenia predstavuje objem 315 tis. t., o
predstavuje len 57 % domceho dopytu. Ne-
dostatok domcej produkcie oproti domcej
spotrebe sa kryje dovozom. Z dajov zahra-
ninho obchodu a po zohadnen istho v-
vozu je zrejm, e sasn objem dovozu je
mon vykry zvenm produkcie zeleniny
na ornej pde, a to kombinciou optimlneho
zvenia kvalitatvnych a kvantitatvnych pa-
rametrov produkcie. Podobn situcia je aj v
ovocinrstve. Celkov plocha ovocnch sa-
dov je 8 056 ha, priom kadorone sa plochy
zniuj o cca 250 300 ha z dvodu nedo-
statonej obnovy, nerieenia vlastnckych
vzahov k pozemkom a nedostatku financi.
Plocha ovocnch sadov, z ktorch sa zber
roda, sa pohybuje na rovni 4 562 ha. Cel-
kov produkcia ovocia mierneho psma na
Slovensku vrtane odhadu samozsobenia su-
mrne kryje len cca 42 % domceho dopytu.
Rozvoj sektorov ovocia a zeleniny povauje-
me popri ivonej vrobe za najvyiu pri-
oritu nasledujceho programovho obdobia
2014 2020, kee na seba viau relatvne
vysok pridan hodnotu a zamestnanos.
Bolo aj v tomto roku potrebn operatvne
riei legislatvne lohy, ktor vyplynuli na-
prklad z letnch klimatickch podmie-
nok?
V ponohospodrstve nielen letn klima-
tick podmienky, ale klimatick podmienky
ako tak vyvolvaj neustlu potrebu prisp-
sobova prvne predpisy aktulnej situcii. V
tomto roku sme takmto spsobom rieili na-
prklad udovo povedan erven naftu, kde
sme umonili dotciu pre ponohospodrov
na hradu asti spotrebnej dane z minerl-
nych olejov. Tmto spsobom sme pomohli
ponohospodrom zni nklady pri rastlin-
nej aj ivonej vrobe.
Pln legislatvnych loh na vaom minis-
terstve je iste vemi rozsiahly, o povau-
jete za prioritn riei?
Mte pravdu, pln je rozsiahly, ale najd-
leitejie pre ponohospodrov s otzky spo-
jen s pdou, jej vlastnctvom prpadne pre-
njmom. Preto za prioritu povaujem prvne
predpisy, ktor rieia tto oblas a oblas
ochrany ponohospodrskej pdy z hadiska
Dobr a sprvne nastaven legislatva neraz umouje vyriei viacer aj aktulne problmy. O to viac
to plat prve v ponohospodrstve, ktor je zvisl od zmien najm v letnch mesiacoch. Sleduje ich
a legislatvu upravuje aj riadite Odboru legislatvy Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
PavoL UUK , ktor poskytol rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
Problmy v ponohospodrstve
vhodne riei aj legislatva
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
66
sa tomu plne vyhn. Legislatva je nastave-
n tak, aby sa nebezpeenstvo minimalizova-
lo a ak aj nastane, aby sa dalo o najrchlejie
odstrni, prpadne vysledova zdroj takhoto
konania a nsledne mu v jeho ponan za-
brni. Legislatva je nastaven tak, e vytvra
pre kadho podmienky na produkciu potra-
vn a tie na ich bezpen konzumciu, treba
vak zjednotenie tchto dvoch snh na pred-
chdzanie prpadnm nekalm praktikm.
S legislatvne zadefinovan zkladn tan-
dardy kvality potravn?
Vemi ak otzka, pretoe kvalita potra-
viny je predovetkm subjektvny nzor. Ako
prklad mem uvies, e niekomu staia po-
travinrske produkty vypestovan za pomoci
chmie, in uprednostuje bioprodukciu
oba produkty s bezpen, len ich kvalita
bude rozdielna. V samej podstate by mala by
otzka kvality potravn zleitosou konku-
rencie medzi jednotlivmi vrobcami, ako
zska spotrebiteov na svoju stranu. Podstatn
vak je, aby sa na trhu neobjavili nebezpen
vrobky, ktor mu ohrozi zdravie alebo i-
vot spotrebitea. Vlda Slovenskej republiky
sa v programovom vyhlsen zaviazala nepri-
jma legislatvu nad rmec eurpskej a tm
nevytvra pre naich vrobcov prekky v
obchode.
Nerobia sa legislatvne vnimky pri ma-
lch predajcoch a vekch obchodnch re-
azcoch?
Tto otzku sme vyrieili naprklad aj vy-
pustenm rozdelenia na vekch, strednch a
malch prevdzkovateov zo zkona o potra-
vinch, pretoe je plne jedno i vm poka-
zen potravinu predaj v malej, strednej, ale-
bo vekej prevdzkarni, rozhodujce je ak
nsledky svojm konanm spsobia. Aj vemi
diskutovan zkon o neprimeranch pod-
mienkach v obchodnch vzahoch, ktorch
predmetom s potraviny, sa vzahuje na ko-
rektn rieenie obchodnch vzahov, nie na
vekos prevdzky.
Do akej miery sa dodriava legislatva, ke
sa stva, e sa na trhu objavia kodliv po-
traviny a vrobky, v om to je, e ich udia
kupuj?
Ako som u spomenul vyie, preventvne
psobenie je potrebn na vetkch rovniach
od vroby cez distribciu a po spotrebitea.
Vdy sa njde niekto, kto chce na inch ne-
kalm spsobom zarobi a proti tomu sa mu-
sme brni nielen ttnou kontrolou, pretoe
t nedoke skontrolova vetky prevdzky,
ale my ako spotrebitelia sme vade a musme
na takto preapy poukza a zabrni tak
ohrozeniu alch osb. alm dleitm pr-
vkom je vchova spotrebitea. I ke sme v
tomto smere pokroili, mme stle ete rezer-
vy v tom, e udia nielene netaj daje na
potravinch, hlavne dtum spotreby, ale aj
ke zistia nezrovnalosti, nestoj im to za to
upozorni na ne. Ak nebudeme, skutone
vetci aha za jeden koniec, stle bud ma
navrch udia, ktor zneuvaj takto prstup
na renie nebezpench potravn.
Je naprklad platn legislatva rovnak a
zvzn pre vetky bitnky E?
Do nho prvneho poriadku boli transpo-
novan vetky prvne predpisy, ktor sa t-
kaj poiadaviek na bitnky. Ak Slovensk
republika alebo ktorkovek in lensk tt
Eurpskej nie chce inm spsobom upravi
podmienky na bitnkoch, mus takto legi-
slatvu zasla na pripomienkovanie ostatnm
lenskm ttom. A po ich vysloven shla-
su, resp. po vysvetlen prpadnch nedorozu-
men, me takto legislatva psobi v tom
ktorom lenskom tte.
Harmonizuj sa zkony krajn E v ob-
lasti ponohospodrstva?
E sa sna, aby podmienky pre jednotliv
lensk tty boli pokia mono harmonizo-
van, kee vak ide o spoloenstvo ttov,
vdy sa njdu odchlky pri prvnej prave.
Musme si uvedomi, e pojem ponohospo-
drstvo zaha v sebe vetky oblasti prva a
nie je mon vo vetkch lenskch ttoch
zabezpei jednotn legislatvu aj naprklad
z dvodu rozdielneho historickho vvoja.
Ako prklad mono uvies rozdrobenos po-
zemkovho vlastnctva u ns a v eskej re-
publike, s ktorou sme boli donedvna v spo-
lonom tte. U ns sa historicky uplatovalo
uhorsk prvo, v eskej republike rakske,
ich harmonizcia by sa dala dosiahnu za nie-
koko desiatok rokov, a to je len vlastnctvo
pozemkov, o je len mal as prvnych pred-
pisov.
K ponohospodrstvu neodmyslitene pat-
r pda, ste spokojn s prvnou pravou
hospodrenia na pde?
Spokojn nememe by nikdy, pretoe
prve nespokojnos je motorom zdokonao-
vania fungovania prvnych predpisov. Ako
som u uviedol, pda je zkladnm vrob-
nm nstrojom ponohospodra, a preto je z
hadiska prvnej pravy hospodrenia na nej
potrebn stle nieo zdokonaova. V sas-
nosti mme v legislatvnom procese nvrh no-
vely zkona . 220/2004 Z. z. o ochrane a vy-
uvan ponohospodrskej pdy a o zmene
zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej pre-
vencii a kontrole zneisovania ivotnho pro-
stredia a o zmene a doplnen niektorch z-
konov v znen neskorch predpisov a legi-
slatvne konanie skonilo o legislatvnom z-
mere zkona o nadobdan vlastnctva pono-
hospodrskej pdy. Hlavne prenesenie tohto
legislatvneho zmeru do paragrafovej podo-
by bude vzhadom na zloitos upravovanej
oblasti vekou vzvou pre pracovnkov sekcie
legislatvy.
Treba oakva ete podstatn zmeny v
rmci legislatvnych prav v oblasti po-
nohospodrstva na Slovensku?
Op treba zdrazni, e oblas ponohos-
podrstva je vemi rozsiahlou a vemi dyna-
mickou oblasou, ktor sa neustle vyvja a
preto je potrebn na nov prstupy a formy
reagova vo forme prvnych predpisov. Ako
prklad mono uvies nov programovacie ob-
dobie rokov 2014 2020, ktor po ukonen
vecnch rokovan bude treba transformova
aj do prvnych predpisov, ktor ho bud uv-
dza do ivota. Je pravdou, e v mnohch sek-
toroch pjde len o implementciu eurpskej
legislatvy s vak aj oblasti, ktor bude treba
transformova do sasnch alebo novch
prvnych predpisov.
zachovania jej produknej schopnosti ako aj
efektvneho vyuvania pre ponohospodrske
ely a nie na vstavbu novch objektov na
najkvalitnejej ponohospodrskej pde.
Dorieili sa u obchodn vzahy v potravi-
nrstve aj legislatvou?
Myslm, e dokonav vid nie je v tomto
prpade na mieste, kee tieto vzahu nebud
dorieen nikdy. Vzhadom na to, e ide o
dvojstrann vzahy, vdy sa jedna zo strn cti
viac obmedzen a vytvra tlak na alie rie-
enie v jej prospech. Pri prprave prvnych
predpisov komunikujeme s oboma stranami,
ale verte, e dosiahnutie obojstrannej spokoj-
nosti je len vo sfre elan ako reality. i u
ide o podmienky vroby potravn alebo ich
uvdzania na trh, vdy by si vedeli zaintere-
sovan strany predstavi viac stupkov na ich
realizciu.
o je podstatn pri zvyovan potravinovej
bezpenosti a kvality potravn, mme do-
staton a dkladne spracovan legislatvu
aj v tomto smere?
o sa tka potravinovej bezpenosti, tto
je pre rezort pdohospodrstva prvoradou a
nielen pre ns, ale aj pre Eurpsku niu, ktor
neustle vytvra tlak na producentov potra-
vn, aby nedochdzalo k tomu, e sa na pul-
toch potravinrskych obchodov objavia ne-
bezpen vrobky. Kee potraviny s vemi
nchyln na to, aby sa nesprvnym postupom
i u pri vrobe, skladovan alebo preprave
stali nebezpenmi vrobkami, nie je mon
67
irok pracovn zameranie vaej agentry
pomohlo viacerm, na o ste sa zamerali v
koniacom programovom obdob a ako to
hodnotte?
V rmci koniaceho programovacieho ob-
dobia sme sa zamerali najm na efektvne vy-
erpanie zostvajcich finannch prostried-
kov v rmci Programu rozvoja vidieka 2007
a 2013. Zrove sa pripravujeme na nov
programov obdobie, zaoberme sa prpravou
informanch systmov, spolu s MPRV SR
sa v pracovnch skupinch intenzvne zaobe-
rme prpravou Partnerskej dohody, novho
zkona o eurofondoch, prpravou systmu ria-
denia a systmu finannho riadenia. Zrove
v rmci administrcie priamych platieb sa
viac venujeme nastaveniu systmu kontroly,
od rizikovej analzy vberu vzorky, a po sa-
motn vkon kontroly. V rmci sektora orga-
nizcie trhu sme upriamili pozornos na na-
stavenie procesu verejnho obstarvania u
iadateov. Tie je potrebn spomen aj sek-
tor ttnej pomoci, kde sa nm za ostatn rok
podarilo spene implementova systm
dvoch pecifickch druhov podpr, ktor PPA
nikdy v minulosti neadministrovala posky-
tovanie piiek na zaloenie rody na zkla-
de prostriedkov zskanch z Envirofondu a
poskytovanie dotcie na hradu spotrebnej
dane z minerlnych olejov, tzv. ervenej na-
fty. Take toto obdobie hodnotm ako obdo-
bie zvenho silia vetkch zamestnancov
PPA.
Sstredili ste sa aj na skracovanie leht na
vyhodnocovanie, kontrahovanie a vypl-
canie podpr, s akm inkom?
V nadvznosti na predchdzajcu odpove
by som chcel uvies, e za relatvne krtky
as jednho roka sa PPA podarilo v rmci
Programu rozvoja vidieka 2007 2013 a
Operanho programu Rybn hospodrstvo
vypsa 11 vziev na predkladanie iadost o
nenvratn finann prspevok. Oproti pred-
chdzajcemu roku, kedy boli vypsan dve
vzvy je to vrazn rozdiel. Z tchto vziev,
ktor sa tkaj lesnho hospodrstva, cestov-
nho ruchu, rozvoja obc, poradenstva, akva-
kultry a spracovania rb, je u osem ukon-
ench a prebieha hodnotenie projektov, kto-
rch je vye 1500. U zatia prebiehajcich v-
ziev, zameranch na modernizciu fariem a
spracovanie produktov predpokladme pred-
loenie asi 500 alch iadost. V najbliom
ase vyhlsime alie dve vzvy na predkla-
danie iadost o nenvratn finann prspe-
vok tkajcich sa vzdelvania a informova-
nia. Do uvedench potov nie s zartane vy-
hodnocovan iadost v rmci LEADERu,
kde hranin termn na predloenie projektov
od jednotlivch Miestnych aknch skupn je
15. december tohto roku. Predpokladme, e
pri pote vyhlsench vziev bude do tohto
termnu na PPA doruench minimlne 400
iadost. Na zklade uvedenho mnostva ia-
dost a koniaceho programovho obdobia sa
zameriavame hlavne na zjednoduenie pro-
cesov a zmenu organizcie prce s cieom
pecializcie a zvenia kvality jednotlivch
oddelen. Budem rd, ke sa touto zmenou
podar dodriava lehoty uren na vyhodno-
covanie a pri tchto vzvach vrazne skrti-
me lehotu na vyhodnotenie z pribline jedn-
ho roka, ako to bolo pri poslednch vzvach
vyhlsench v predchdzajcom obdob.
Ako hodnotte efektvnos kontrolnho sys-
tmu?
PPA v oblasti priamych podpr vykonva
v rmci administrovania iadost o podporu
cel rad kontrolnch innost v Integrovanom
a administratvnom kontrolnom systme
(IACS) a klasick kontroly na mieste, ako aj
kontroly metdou diakovho prieskumu
Zeme. Pri priamych podporch sa kontroly
Aby sa rozvjalo aj slovensk
ponohospodrstvo...
Pdohospodrska platobn agentra (PPA) ako ttna rozpotov organizcia Ministerstva
pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR m vemi bohat npl a jej psobenie pociuj
takmer vetci pracovnci v rezorte ponohospodrstva a cestovnho ruchu na Slovensku.
Viac o innosti a alch monostiach agentry informuje generlny riadite PPA
Stanislav GROBR v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T V A A R O Z V O J A V I D I E K A S R
68
na mieste vykonvaj u iadateov, ktor boli
ku kontrole na mieste vybran jednak tan-
dardnou rizikovou analzou, ako aj nhod-
nm vberom. Minimlny podiel kontrolo-
vanch iadateov uruje prslun eurpske
nariadenie. U iadateov projektovch podpr
a organizcie trhu je podobn spsob vberu,
avak pri projektovch podporch sa vyko-
nva kontrola na mieste na kadom projekte
aspo raz. PPA sa zapojila do prpravy pre-
pojenia informanch systmov PPA a VPS
SR s cieom zlepi vzjomn informovanos
o vsledkoch vykonvanch kontrol, o by
malo vies k automatizovanmu preberaniu
dajov a ich vyuitiu pri administrovan ia-
dost.
Myslte si, e zmena kritri hodnotenia na
vyplcanie podpory iadateom pre alie
obdobie by bola vhodn?
Domnievam sa, e kritri hodnotenia na
vyplcanie priamych podpr iadateom s
nastaven tak, aby podporu dostvali len
oprvnen iadatelia, ktor splnili dan pod-
mienky a len na to, na o maj skutone n-
rok. V sasnom obdob sa pri vyplcan pria-
mych podpr pochdzajcich z OS2 PRV SR
2007 2013 dodriavaj kritri pronho
zvzku, ktorm sa farmr zavzuje plni ur-
en podmienky eurpskou legislatvou poas
celch piatich rokov. Nedodranie takhoto
zvzku sa zo strany PPA hodnot ako poru-
enie podmienok a m za nsledok uvalenie
sankci a v konenom dsledku a zamietnu-
tie podpory s povinnosou vrti podpory vy-
platen aj za predchdzajce roky trvania z-
vzku. Toto kritrium sa navrhuje ponecha
aj v budcom obdob a povaujem ho za
vhodn.
Ako je to s informanmi systmami v
PPA, ktor maj vplyv aj na rozpoet
agentry, zmenilo sa nieo k lepiemu?
no, zmenilo. Informan systmy v PPA
boli historicky znane diverzifikovan, a preto
si vyadovalo zven nroky na ich podporu,
drbu a spsobovalo dlhie asov odozvy
pri realizcii prav, zmien napr. v svislosti
s implementciou novch vziev a opatren.
V sasnosti prebiehaj prce na projektoch
pre prpravu informanch systmov na nov
programov obdobie 2014 2020 a tie na
zavedenie elektronickch sluieb PPA. V-
sledkom tchto aktivt bude integrcia infor-
manch systmov a vytvorenie jednotnho
Integrovanho informanho systmu. Zjed-
nodu a sprehadn sa tak komunikcia so
iadatemi o dotcie a zarad sa do eGovern-
mentu Slovenskej republiky.
D sa hovori o zlepovan kvality posky-
tovanch sluieb PPA?
V oblasti priamych a environmentlnych
podpr PPA administrovala, kontrolovala,
schvaovala a poskytovala priame a environ-
mentlne podpory na zklade iadost. K ad-
ministrovanm podpornm schmam pripra-
vila a vytvorila vetky podmienky, ponc
aktualizciu Integrovanho administratvneho
a kontrolnho systmu (IACS a IACS CC),
prpravu formulrov iadost a prloh, prpra-
vu prruiek pre iadateov a stanovenie ad-
ministratvnych a kontrolnch postupov s cie-
om schvlenia a nslednho vyplatenia fi-
nannch prostriedkov pre iadateov v sla-
de s prvne zvznmi aktmi E a prvnymi
predpismi SR.
PPA vydva nvod na vyplovanie formu-
lrov jednotnej iadosti vo forme tlaenej pu-
blikcie Prruka pre iadatea o priame pod-
pory na ponohospodrskej pde pre rok
2013. Taktie kladie draz na informovanos
prostrednctvom svojho webovho sdla, kde
s zverejnen aktulne zmeny v legislatve,
metodick pokyny, postupy a oznmenia, vr-
tane formulrov.
Menia sa princpy na distribciu spolo-
nch zdrojov nie, ktor neboli pre vetky
krajiny rovnak, ako s na tom nai far-
mri v porovnan s farmrmi z inch kra-
jn, zaujmate sa o to spolone s minister-
stvom?
Toto je skr otzka na MPRV SR, ktor
pripravuje legislatvu, zastuje sa rokovan
v orgnoch E a tvor cel ponohospodrsku
politiku. Vo veobecnosti kvli historickmu
princpu s dotcie z prvho piliera niie ako
v E15, ale aj niie ako v susednch ttoch
V4. Tm e sme sasou spolonho trhu
komodt v rmci E, je to z pohadu naich
farmrov vemi diskriminan a je snaha
zvrti tento nepriazniv stav. Zrove je tre-
ba uvies, e zdroje z Programu rozvoja vi-
dieka 2007 2013 s naopak vyie ako v
E15. Tie vak nie s uren len ponohos-
podrom, ale aj potravinrom, lesnkom a na
celkov rozvoj vidieka.
PPA poskytla investcie na modernizciu
fariem na Slovensku, zlepila sa ich ro-
ve? o sa podporilo v rmci Programu
rozvoja vidieka 2007 2013?
V rmci opatrenia 1.1 Modernizcia fariem
bolo mon podpori skoro vetky odvetvia
ivonej a rastlinnej vroby. o sa tka ty-
pov investci, boli to vdavky na stroje, n-
radie, investcie do stavieb a po rzne druhy
zabudovanch alebo prenosnch technolgii.
Podporovali sa sady, sklenky, vinohrady a
zavlaovacie systmy. Bolo to najviac iada-
n opatrenie, kde je k dnenmu du uzavre-
tch viac ako 1 700 zmlv o poskytnut ne-
nvratnho finannho prspevku. Je pozitv-
ne kontatova, e vina projektov sa poda-
rila aj spene zrealizova.
Ako je to s podporovanm efektvnosti pr-
ce ponohospodra, venuje sa pozornos aj
odbytu?
Sasou podpr v oblasti Programu roz-
voja vidieka je aj podpora odbytovch zdru-
en. Musm vak poveda, e uveden pod-
pora nepriniesla oakvane vsledky. Niek-
torm odbytovm zdrueniam sli tto pod-
pora skr na vykrytie straty prjmu, ako na
vybudovanie funknho odbytovho kanla
so zmerom zdrui o najv poet pono-
hospodrov s cieom presadi vhodnejie ob-
chodn podmienky so spracovatemi, resp.
predajcami. Verm, e odbytov organizcie
pouili poskytnut zdroje efektvne. Hovorm
to aj preto, e budci program rozvoja vidieka
uvauje skr o inej podpore budovania krt-
kych odbytovch reazcov v rmci spoluprce
viacerch subjektov, ako o klasickej podpore
odbytovm zdrueniam.
Zastavil sa padok produkcie v ivonej
vrobe aj v dsledku podpory z PPA?
V dsledku zavedenia podpornch schm
v oblasti priamych podpr zameranch na
podporu jednotlivch druhov a kategri hos-
podrskych zvierat prostrednctvom PPA sa
skutone podarilo iastone stabilizova i-
vonu vrobu na Slovensku. Dotovanm i-
vonej vroby z eurpskych, ako aj zo tt-
nych peaz, sa PPA sna zachova a zlepo-
va konkurencieschopnos slovenskch far-
mrov. Podpornch schm v oblasti priamych
podpr, ktormi je dotovan ivona vroba
na Slovensku a ktor administruje PPA je nie-
koko platba na dojnicu, podpora na opat-
renie ivotn podmienky zvierat a taktie
platba na vek dobytie jednotky, ktor je
ttnou podporou.
M dostaton podporu aj vidiecky ces-
tovn ruch, men sa k lepiemu?
Vidiecky cestovn ruch podporovala PPA
v rmci dvoch opatren, a to diverzifikcia
smerom k neponohospodrskym innostiam
a podpora v oblasti vidieckeho cestovnho
ruchu. V rmci tchto dvoch opatren sme
podporili viac ako 370 investinch projektov
v oblasti cestovnho ruchu. Ilo hlavne o pen-
ziny a prerobenie rodinnch domov a ne-
vyuitch objektov na ubytovacie kapacity
pre potreby cestovnho ruchu. Malou nev-
hodou Slovenska je, e spolu s ubytovacmi
kapacitami, ktorch je u v niektorch regi-
noch vrazn nadbytok, sa nebuduj aj slu-
by na aktvne vyuitie asu. Kee znan
as podpory ila do vidieckych oblast, prve
tu sa tento nedostatok prejavuje ete vraz-
nejie. Jednoducho povedan, ke idem trvi
dovolenku na vidiek, ubytovanie si vyberm
aj poda zaujmavch aktivt, ktor regin po-
nka. V ostatnej vzve na podporu v oblasti
vidieckeho cestovnho ruchu malo prioritu
prve budovanie doplnkovch sluieb a nie
len samotnch ubytovacch kapact. Poet
iadost vysoko prekroil finann monosti.
o oakvate od novho programovho
obdobia?
Vzhadom na to, e rok 2014 bude rokom
prechodnm, Slovensko mus v tomto roku
pripravi kvalitn implementciu novho pro-
gramovho obdobia. PPA m zujem aktvne
sa zapoji do procesu prpravy implementcie
novch nariaden E na vntrottnej rovni
a ponknu svoje poznatky a sksenosti zo
sasnho programovho obdobia. Prprava
bude spova v prprave kvalitnej vykonva-
cej legislatvy SR a tie v prave Integrova-
nho administratvneho a kontrolnho syst-
mu. PPA povauje za svoju prioritu prisp-
sobi sa novm pravidlm a pripravi sa na
nov obdobie takm spsobom, aby zacho-
vala kontinuitu. Dleitm aspektom bude pri
zavdzan novho a sasnho programovho
obdobia zabezpei, aby verejnos porozume-
la, ak lohu reforma zohrva a o prina
pre ponohospodrov.
69
Spolon agrrna politika E na roky 2014
2020 zskala po jnovom zasadan Rady
ministrov u takmer definitvnu podobu, as-
po v tch najdleitejch oblastiach. Slo-
vensk minister pdohospodrstva oznail
tto dohodu za prijaten pre naich pono-
hospodrov. Aj vy ju tak vnmate?
Mikul Huba, predseda vboru (OaNO):
V prvom rade, nai ponohospodri nepredsta-
vuj homognnu entitu. To, o sa jav by v-
hodn pre vekch farmrov, nemus by v-
hodn pre malch a naopak. A to, o sa jav
by vhodn z krtkodobho hadiska, nemus
by vhodn aj z dlhodobho. Minister Jahn-
tek mal zrejme na mysli vyrokovan monos
presunu asti prostriedkov z II. do I. piliera,
teda z elovo viazanch opatren do plonej
podpory a urit stupky zo strany Bruselu v
oblasti greeningu (ozeleovania). Obe tieto
zmeny as (pravdepodobne dokonca vinu)
naich ponohospodrov a najm vekch vlast-
nkov pdy poteia. Obvam sa vak, e nepo-
teia malch farmrov, bioproducentov, eko-
lgov, environmentalistov, krajinrov a ud,
ktorm le na srdci udraten rozvoj nho
vidieka. Redukciou prostriedkov na podporu
udratenho rozvoja vidieka prichdzame o
mnoh dleit investcie a aktivity, ktor moh-
li napomc i u tvorbe pracovnch miest, re-
genercii vidieckej krajiny, alebo zvyovaniu
konkurencieschopnosti a oiveniu samotnho
ponohospodrstva. Aprirnu averziu proti oze-
leovaniu povaujem tie za dos krtkozrak.
Jeho hlavnm cieom je toti zabezpei ochra-
nu prrodnch zdrojov, i u pdy, vody, bio-
diverzity alebo celho potravinovho reazca,
a tak zabezpei udraten podmienky na pro-
dukciu z dlhodobho hadiska. A to by malo
by prioritou kadho rozumnho hospodra.
Alebo nie? Na druhej strane meme diskuto-
va o tom, i vo vetkch krajinch sa m oze-
leovanie realizova rovnako, kee, ako vie-
me, mapa E je vemi rznorod. Ale princp,
ktor v tomto prpade presadzuje E, je poda
ma sprvny a ke si v om bude kad chcie
vyboxova vnimky. me to ohrozi samot-
n podstatu tohto zmeru. Obvam sa aj toho,
i cel transakcia servrovan vldou verejnosti
ako n vek spech, nebude v konenom d-
sledku znamena stratu pre slovenskch dao-
vch poplatnkov. Ale najistejie by bolo opta
sa na nzor priamo dotknutch skupn.
Martin Fecko len vboru (OaNO): V rm-
ci Spolonej ponohospodrskej politiky (SPP)
je najviac sledovan rozpoet, ktor je u na
roky 2014 2020 definitvne schvlen. Ne-
odstrnil sa v om historick vpoet nrokov
na priame platby, o ns znevhoduje. Ne-
splnila sa tm naa hlavn poiadavka ohadom
reformy SPP. Silnejie lensk tty si op do-
kzali presadi svoje zujmy na kor tch men-
ch a slabch. Znamen to, e nai konkurenti
z eurpskej ptnstky bud na spolonom trhu
aj naalej zvhodovan. Cieom SPP by malo
by v prvom rade vytvranie dobrch podmie-
nok pre pdohospodrov, podporova ekono-
mick aktivitu na vidieku a zabrni jeho vy-
udovaniu. Mala by sa venova spravodlivej-
iemu prerozdeovaniu finannch prostried-
kov, zveniu konkurennej schopnosti sektora
a podpore zelench ponohospodrskych po-
stupov. Spolon ponohospodrsku politiku
by malo definitvne schvli plnum Eurpske-
ho parlamentu v novembri, ie dovtedy s
mon ete urit korekcie, zmeny. Za urit
plus pokladm, e environmentlne obmedze-
nia, stropovanie, aktvny ronk a in pvodn
nvrhy nebud tak tvrd ako sa akalo. Naj-
vie pozitvum vak vidm v tom, e stle
zostva jednou z najvznamnejch a najsilnej-
ch agend E.
Intitt pre ekonomick tdie vo Viedni ne-
skrvane prezentuje ako legitmny biznis z-
mer dobre zarobi na lacnom skupovan na-
ich znehodnotench ponohospodrskych
fariem a od budceho roka aj na lacnom
skupovan pdy investormi z E 15. Mme
pripraven prostredie na realizciu tchto
zmerov?
Mikul Huba: Ocitli sme sa v situcii, ke
nai ponohospodri (a na vnimky) nie s na
otvorenom trhu s pdou relne konkurencie-
schopn a slovenskm vlastnkom bez bytost-
nho vzahu k pde chba skuton zujem
udra rodn hrudu v slovenskch rukch.
Obvam sa, e nie sme na to, o ns od bu-
dceho roka ak, dostatone pripraven a re-
zort len had spsoby, ako vami spomnanmu
riziku zabrni, resp. ako dosiahnu, aby sme
z celej transakcie, ktor tu hroz o pr me-
siacov, ke sa kon prechodn obdobie, ktor
sme vyrokovali ete v rmci predvstupovch
rokovan pred nam vstupom do E, vyku-
kovali. Mono by sme pri lobovan v tejto ob-
lasti mali viac spolupracova s naimi susedmi,
Poskom a Maarskom. V prvom rade by sme
mali vychdza z premisy, e pda je fenomn
strategickho vznamu a v storo, v ktorom
mnoh prognostici predpovedaj monos n-
vratu hladu, to bude plati dvojnsobne. D-
fam, e vlda napokon nerozhodne tak, ako sa
to chyst urobi s vodou, e vpredaj pdy do
zahraniia je vlastne vhodn keft, ktor na
chvu pome zaplta diery v rozpote sp-
Bud Slovci v njme
vo vlastnej krajine?
Aj sasn vlda prijma sprvne aj chybn rozhodnutia. Tak to bolo, je a bude. Rozhodujce
vak je, aby vldy nerobili osudov chyby. Vo vidieckej a agrrnej politike SR vak vldy osudov
omyly opakuj. SPP je najvznamnejia a najsilnejia politika EU, pdohospodrstvo vak dobre
funguje len tam, kde to vldy repektuj. Zd sa mi, e dnes meme najviac urobi pre
pdohospodrstvo tm, e sa budeme snai pomc Smeru napravi agrrnu politiku Vldy SR
sprvnym smerom, povedal Ing. Peter Baco, PhD., expert na agrrnu politiku, bval minister
pdohospodrstva SR a exposlanec Eurpskeho parlamentu a dodal: Podoba novej SPP je
zretenm presadzovanm zujmov silnejch lenov (E-15) s almi neokolonilnymi
dopadmi. Sasn slovensk agrrna politika nespa poiadavky ttnej zvrchovanosti.
Ako vnmaj otzky vvoja v sektoroch, sme sa ptali v ankete lenov Vboru NR SR
pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie. Pripravila Marta Tomaoviov.
N R O D N R A D A S R
N R O D N R A D A S R
70
soben najm rozafnou hospodrskou politi-
kou z ias prvej vldy Roberta Fica, ale aj v-
iny predchdzajcich vld.
Martin Fecko: Realita je tak, e pre investo-
rov s lkav stle nzke ceny ponohospodr-
skych pozemkov u ns. Oficilne daje o sk-
penej pde neexistuj, ani sa nezbieraj. Nikto
to neskma, o potvrdilo aj Ministerstvo p-
dohospodrstva a rozvoja vidieka SR. Ak sa
proti tomu budeme chcie brni, urite poc-
time absenciu takhoto prehadu. Urit d-
sledky sa u prejavuj. Niektor zahranin in-
vestori, ktor skpili pdu, zdvihli ceny nj-
mov za pdu naprklad v okresoch Komrno a
Dunajsk Streda rekordne vysoko. Na itnom
ostrove naprklad vlastnia pdu na miestach,
kde s vek zsoby pitnej vody. Vykupovanie
pdy posiluje situcia na vidieku. Pda je as-
to to jedin, o doku udia speai. Ak bude
dochdza k masvnemu vpredaju pdy, vy-
stavme sa rizikm. tt nebude ma schopnos
rozhodova o vyuvan pdy a ak nebude
vlastni pdu na svojom zem, nebude mc
prijma ani strategick rozhodnutia, ktor s
ou svisia, o vne ohroz jeho suverenitu a
mono aj integritu. Nerd by som sa doil toho,
e bude slovensk oban v njme vo vlastnej
krajine.
Okrem novej SPP teraz u ns rezonuje aj
tma Strednodobej koncepcie rozvoja pdo-
hospodrstva, ktor u schvlila vlda,
malo by s o zsadn, dlhodobo platn, n-
rodohospodrsky dokument, ktor by mal
vhu stavnho dokumentu. Myslte si, e
uveden koncepcia spa tieto parametre?
Mikul Huba: Strednodob koncepcia roz-
voja pdohospodrstva (alej len Koncepcia)
si stanovila tri hlavn ciele:
zvenie produknej vkonnosti v nosnch
ponohospodrskych komoditch na rove
80 % sasnej spotreby obyvatestva na Slo-
vensku;
zabezpeenie trvalo udratenho obhospo-
darovania lesov a
rozvoj vidieka a zlepovanie ivotnch pod-
mienok aj zamestnanosti vidieckeho obyva-
testva, predovetkm prostrednctvom pod-
pory sektorov, ktor s potencilnymi zdroj-
mi zamestnanosti.
Veobecne sa d kontatova, e ciele Kon-
cepcie s legitmne. To, o by malo by cieo-
vm stavom rozvojovej koncepcie, je tie po-
merne podrobne opsan, aj ke tu u nemono
shlasi s tm, ako s nastaven niektor pri-
ority. Najproblematickejou asou Koncepcie
je to, ako sa poda nej maj ciele dosiahnu.
Vina nvrhov je len v rovine teoretickej a
takmer vetky opatrenia na dosiahnutie cieov
s nadviazan na erpanie eurpskych dotci.
V Koncepcii iba nartnut legislatvne pravy
s nesystmov a nedostaton.
Autori Koncepcie sce spomnaj jej svis
so Spolonou ponohospodrskou politikou E
(SPP), ale obsahovo sa s jej filozofiou asto
rozchdzaj. SPP priorizuje podporu malch
fariem, mladch farmrov, agroenvironmen-
tlnych innost, podporu znevhodnench ob-
last a krtkych potravinovch reazcov. Z
predloenej koncepcie vyplva prve opan
priorita intenzifikcia ponohospodrskej v-
roby, orientcia na vek ponohospodrske
podniky a na ekologicky problematick i pria-
mo kodliv produkciu. Pritom na Slovensku
je nevyuit potencil tiscov rodn, potencil-
nych zkladn rodinnch fariem, ktor akaj
na zjednoduenie legislatvy, na legalizciu
prce na svojej pde, pri svojich hospodr-
skych zvieratch. Rezort pdohospodrstva
permanentne prehliada mnoh prleitosti, ako
pomc tmto uom, ktor v prvom rade vedia
zsobi sami seba a z prebytkov aj miestne oby-
vatestvo. Je a neuveriten, e v celej Kon-
cepcii nie je jedin zmienka o systme Ekolo-
gickej ponohospodrskej vroby. V svislosti
s agroenvironmentom sa spomna iba integro-
van produkcia zemiakov, zeleniny, ovocia, vi-
nia, chmeu a cukrovej repy, priom ale inte-
grovan ponohospodrstvo, ktor nem na
Slovensku tak siln pravidl a kontrolu, ako
ekologick ponohospodrstvo so systmom
kontroly, certifikcie, inpekcie a superinpek-
cie.
Dovote ete niekoko konkrtnych pripo-
mienok k diskutovanej Koncepcii: Za ostat-
nch desa rokov sa znil poet zamestnancov
iba v ponohospodrskej prvovrobe zo 109-
tisc na 52-tisc. V Koncepcii s nedostatone
pomenovan priny tohto stavu/vvoja, najm
ak je jej ambciou do roku 2020 optovne zv-
i poet pracovnch miest v pdohospodrstve
o 18-tisc, ale bez nvrhu zsadnej systmovej
zmeny (ako keby sme chceli liei prznaky a
nie podstatu choroby). Ako sme u kontato-
vali, v Koncepcii sa vbec nespomna ekolo-
gick ponohospodrska vroba, ktor zjavne
nezaujma vedenia rezortu, o sa prejavilo aj
pri rokovan podskupiny pre ekologick po-
nohospodrstvo v rmci prpravy Programu
rozvoja vidieka 2014 2020, kde bolo ozn-
men krtenie prostriedkov na agroenviron-
mentlne opatrenia cca na polovicu v porov-
nan so sasnm stavom. Km ekologick ale-
bo trvalo udraten ponohospodrstvo sa v
koncepcii nespomna, o to viac sa tu hovor o
potrebe zvyovania hektrovch vnosov pri
jednotlivch nosnch ponohospodrskych ko-
moditch (s negatvnymi vplyvmi na pdu,
vodu, biodiverzitu a alie zloky ivotnho
prostredia), analogicky aj pri ivonej vrobe
v potrebe zvyovania produktivity vroby (s
podobnmi negatvnymi nsledkami, najmar-
kantnejie v prpade produkcie bravovho
msa). V Koncepcii sa poaduje intenzifikcia
produkcie zeleniny a takmer na dvojnsobok
sasnho priemernho hektrovho vnosu,
o jednoducho nie je mone bez radiklneho
zvenia pouvania chemickch prostriedkov.
Osobitne stoj za zmienku aj nvrh na revita-
lizciu ovocnch sadov likvidciou starch sa-
dov a vsadbou novch, tzv. intenzvnych sa-
dov, ktor potrebuj na poadovan hektrov
vnos vysok vstupy (voda, hnojiv, postreky)
s perspektvou plodnosti sadu na rovni 20 ro-
kov o povaujem za neefektvne a neracio-
nlne, priom vedajm negatvnym javom
me by aj likvidcia genofondu starch ovoc-
nch sort spolu s likvidciou starch sadov.
Mali by sme s prve opanou cestou a pod-
porova sady s produkciou postavenou na sta-
rch ovocnch sortch, mono s nim hekt-
rovm vnosom, ale s dlhoronou produkciou
a asto aj s vrazne vyou prirodzenou odol-
nosou voi chorobm a kodcom.
Medzi vznamn ponohospodrske komo-
dity a aktivity nebolo v Koncepcii zaraden
velrstvo urite nedopatrenm, kee aj v
svislosti s podporou velrstva na eurpskej
rovni, v svislosti so zkazom niektorch pes-
ticdov (neonikotinodov) negatvne vplvaj-
cich na velstv a v svislosti s celosvetovou
diskusiou o nenahraditenosti viel... u v tom-
to roku sa priznvaj podpory pre zanajcich
velrov a urite treba velrstvo podporova
aj do budcnosti (naprklad ako alternatvny
spsob zvyovania hektrovch vnosov vy-
branch ponohospodrskych plodn).
V kapitole Koncepcie 2.3.1 Sasn stav fi-
nancovania podnikov v ponohospodrstve sa
pe: Charakter podnikania v ponohospodr-
stve si vyaduje vyuvanie cudzch zdrojov
dotci a verov. Potom s vak ilziou ak-
kovek zmienky o udratenosti a sebestanosti.
Sebestanos v pdohospodrskej vrobe by
sa mala zaa vnma v inom kontexte v
zmysle orientcie/prpravy/adaptcie na pod-
nikanie pokia mono bez dotci, s vziou by
schopn prei aj vo svete bez dotci, ktor
skr i neskr prde a tomu, kto na to bude pri-
praven, to prinesie mnoh konkurenn v-
hody. V Koncepcii sa nehovor o mnostve pr-
padov, ke mal farmri nedosiahnu na do-
tcie, pretoe maj asto v neoficilnom pre-
njme pdu vekch podnikov, ktor maj tieto
plochy obstaran a ete na ne dostan aj dot-
cie. V Koncepcii sa porovnva aj dovoz a v-
voz agropotravinrskych komodt: za ostatnch
desa rokov sa zvil dovoz 2,5-nsobne a v-
voz 3,5-nsobne, o je tie jeden z dkazov ne-
udratenosti celho sektora: enormnho zv-
enia pohybu tovarov a s tm spojen zven
nroky na dopravu, o je obrovsk priestor na
diskusiu o environmentlnych svislostiach a
o potrebe podpory loklnych potravinovch
komunt, prp. systmov komunitou podporo-
vanho ponohospodrstva. V Koncepcii sa
sprvne kontatuje, e vrazne absentuje v-
chova spotrebitea vo vzahu k podpore sloven-
skch produktov, ale aj vo vzahu k sprvnej
vive a k zdravmu ivotnmu tlu nikde
v nej ale u nie je uveden, akmi nstrojmi sa
tento stav bude riei.
Navrhovan legislatvne opatrenia s nesys-
tmov a neved k ambiciznym cieom. Nie
je spomenut naprklad zsadn legislatvny
poin na podporu domceho predaja (najm
zjednoduenie legislatvy pre maloproducen-
tov). Medzi legislatvnymi opatreniami by ne-
mali chba defincie a legislatvne rmce po-
jmov/jednotiek: rodinn farma, mal farma,
polosamozsobitesk farma, samozsobites-
k farma, miestny potravinov vrobok, lokl-
na potravinov komunita/miestna potravinov
sstava, krtky potravinov reazec, komunitou
podporovan ponohospodrstvo, predaj z dvo-
ra, priamy predaj... Mali by by zadefinovan
pravidl pre mladch zanajcich farmrov,
najm vo vzahu k prstupu k pde. Ako pod-
porn opatrenia nrodnho zujmu na realiz-
ciu priort koncepcie sa spomna aj podpora
nkupu ponohospodrskej pdy nie je vak
zrejm, kto by mal by pri kpe akej pdy pod-
poren a i sa nejedn o skryt privatizciu
rozpredaj zvynej pdy v sprve ttu. Nikde
v koncepcii sa ani slovkom nespomna rieenie
jednho z hlavnch problmov s pdou me-
kajce pozemkov pravy. Pritom je vea d-
kazov, e v katastrlnych zemiach, kde sa po-
zemkov pravy u uskutonili, dolo k bada-
tenmu rozvoju ponohospodrskych aktivt.
Nedostaton pozornos sa v Koncepcii ve-
71
u ns. o nm brni relne podporova naprk-
lad pre ns vhodn chov oviec a kz, rodinn
farmy, predaj z dvora, biopotraviny...? Preo
tak percento ovocia na Slovensku kadorone
jednoducho zhnije. Preo sa u ns seno pre-
menilo zo vzcnej suroviny, ktorou od nepa-
mti bolo, na problmov odpad? Preo sme
nechali spustn toko vinohradov, sadov,
plant? Tomu vetkmu je na vine Eurpska
nia? Kto tomu naozaj ver, nech zdvihne
ruku!
al problm vidm v tom, e pn minister
sce hovor o 80 % sebestanosti, ale nikde a
nikdy nekonkretizuje, ako by tto dotciami
podporovan produkciu dostal na trh. Ukazuje
sa toti, e dnes slovensk ponohospodr
nem ani tak problm vypestova, ale preda
a to sa v spomnanej Koncepcii ani v inch do-
stupnch materiloch neriei.
Dilema svis aj s politikou biopalv. Na jed-
nej strane chceme ma 80-percentn sebesta-
nos, no na druhej strane lobujeme za zven
7-percentn limit pre biopaliv prvej genercie
(teda vyroben z plodn), km Komisia navrho-
vala znenie tohto limitu na 5 %, vzhadom
na mon negatvne vplyvy takejto nie dos re-
gulovanej politiky. Slovensko sa mus rozhod-
n, i chce pestova plodiny na jedlo alebo pa-
livo a da ponohospodrom jasn politick sig-
nl, o je priorita.
A ete nieo: na jednej strane hovorme o
potrebe zvi sebestanos, a na druhej strane
sa doadujeme zvenia dotci, ale aj akcele-
rcie vvozu a dovozu ponohospodrskych
komodt. Nie je to nhodou prejav schizofr-
nie?
Martin Fecko: Potravinov sebestanos Slo-
venska klesla pod rove 50 % a je najniia
v E. Jej bezpen hranica sa zana pri 80 %,
ktor sme dosahovali zaiatkom devdesia-
tych rokov minulho storoia. Takto vrazn
prepad nezaznamenala ani jedna eurpska kra-
jina. Pokia ide o samotnch ponohospodrov,
medzi ktormi sa stle aktvne pohybujem,
viem, e maj eminentn zujem zabezpei
potravinov bezpenos. Zvis to vak od
zdrojov, ktor sa podar zska pre Strednodob
koncepciu rozvoja pdohospodrstva. Nai
ponohospodri na to maj, len im musme da
priestor a ancu.
Za rozvojom obc stli v minulosti pono-
hospodrske drustv. Z ud so zkladnm
nuje udskm kapacitm, tomu, o urobi so
sasnm nezujmom tudova ponohospo-
drske smery na odbornch strednch kolch
a uilitiach. Urite to svis aj s preruenou
kontinuitou vzahu k pde, malou autoritou
ponohospodrov v oiach ostatnej verejnosti
ako aj s absenciou ich nleitho ohodnotenia.
o sa taktie podceuje, to je adaptcia po-
nohospodrstva a lesnho hospodrstva na kli-
matick zmeny, o me by na udranie aspo
sasnej plodnosti pdy a lesov do budcnosti
kov. Priam vsmechom odbornej verej-
nosti je nvrh rieenia adaptanch opatren
cez vek vodn ndre (Tich potok, Slatin-
ka), priom vedeck poznatky, medzinrodn
trendy a odporania E id plne inm sme-
rom cestou decentralizovanej tzv. zelenej inf-
ratruktry a integrovanho manamentu v
rmci celch povod.
A na zver ete jedna zsadn poznmka.
Povaujem za neprijaten, aby sa dokumenty
podobnho strategickho vznamu a prierezo-
vho charakteru, akm je spomnan Koncep-
cia a mnoh alie, rodili a schvaovali kabi-
netnm spsobom na pde jednho rezortu i
jednej politickej strany. Ich prijatiu by mal
predchdza o najv konsenzus: nielen na
pde parlamentu, ale aj v odbornch a laickch
kruhoch. O tom, e to nemus by utpia, sved-
proces tvorby a schvaovania Nrodnej stra-
tgie trvalo udratenho rozvoja SR pred nie-
kokmi rokmi.
Martin Fecko: Ke vychdzame z podstaty
stavnho dokumentu, mal by by na rovni
zkona a zkony by sa mali poda nho prv-
neho poriadku dodriava. Strednodob kon-
cepcia rozvoja pdohospodrstva je ambiciz-
ny dokument. Predpoklad napr. do konca roku
2020 dosiahnu 80 % zastpenie rozhodujcich
potravn z vlastnej ponohospodrskej vroby,
vytvorenie 18 600 pracovnch miest, vestran-
n oivenie hlavne vroby bravovho a hydi-
novho msa, rozvoj troch druhov pecilnych
rastlinnch vrob zeleninrstva, ovocinrstva
a vinohradnctva. Na tento zmer je potrebn
celkov suma 489 milinov eur. Pota sa, e
a 300 milinov sa vykryje z eurpskych fon-
dov, 175 milinov by mali da dokopy samotn
farmri a potravinri a Slovensk republika m
prispie iba 13,4 milinmi eur. Ke vezmeme
do vahy fakty, e Brusel zane poskytova fi-
nancie vo vch objemoch v novom rozpo-
tovom obdob a od roku 2015, celkov mo-
mentlny stav slovenskho ponohospodrstva
vrtane potravinovej sebestanosti, bezpenos-
ti, zujmu pracova v ponohospodrstve, bude
to vemi zloit. Je diskutabiln, i vzhadom
na uveden skutonosti dokeme za tak krt-
ky as zvrti situciu na zaman rove s
ohadom na Strednodob koncepciu rozvoja
ponohospodrstva.
Dlhodob istota je to, o agrrny rezort SR
najviac potrebuje. Vetky doterajie expert-
n posudky najviac vytaj koncepcii, e
nem dostatone rozvinut sortiment kon-
krtnych nstrojov stimulujcich astn-
kov trhu k potrebnmu oiveniu upadajcej
vroby. Ak je v pohad na tto iniciatvu
rezortu?
Mikul Huba: Shlasm a viac-menej odpo-
vedm na tto otzku u v predchdzajcej od-
povedi. no, je to jeden z hlavnch problmov
nielen tejto Koncepcie. Analyzuje situciu,
vcelku vstine charakterizuje nedostatky, ale
neponka dostatone realistick, perspektvne
a dlhodobo udraten rieenia, adekvtne kri-
tickmu stavu, v ktorom sa nae ponohospo-
drstvo ocitlo ako aj vzvam 21. storoia. Ale-
bo ete inak: aj tam, kde Koncepcia adekvtne
vchodisk ponka, nie je jasn, i ide len o
zbon prianie autorov Koncepcie, stanovis-
ko vedenia rezortu, alebo skutone o odhodla-
nie celej vldy.
Martin Fecko: Dlhodob istota, o agrrny
sektor najviac potrebuje, je zabezpeenie fi-
nanci pre ponohospodrov a hlavne ich trans-
parentn prerozdeovanie. Na obnovu a roz-
renie ponohospodrskej vroby potrebujeme
obrovsk zdroje. Vzhadom na sasn dota-
n politiku E by sme sa nemali spolieha len
na eurofondy, ale aj na ttny rozpoet. Som
za podporu mikrozamestnanosti v reginoch a
hlavne za podporu mladch a zanajcich far-
mrov a hlavne domcich.. To by mal by z-
klad nho ponohospodrstva do budcnosti.
Zmery ttu na trhu potravn sa neplnia.
Slovensko zaostva v potravinovej sebesta-
nosti, o dokazuje aj aktulny rebrek Glo-
bal Food Security Index, ktor zhotovil t-
dennk The Economist. Slovensko skonilo
na 37. mieste zo 107 krajn sveta. Ten ns
vyhodnotil v tomto ukazovateli ako najslab-
ch v regine. Pred nami skonili vetky
krajiny V4. Rebrek nm vytal aj kolsa-
vos ponohospodrskej produkcie. Leitmo-
tvom koncepcie je zabezpeenie 80-percent-
nej sebestanosti v produkcii potravn do
roku 2020. Je to relny cie?
Mikul Huba: S v Eurpe krajiny, ktor ta-
kto hodnoty potravinovej sebestanosti pri
porovnatench, ba horch prrodnch pod-
mienkach pre ponohospodrstvo v porovnan
s nami, dosahuj. Nie tak dvno sme medzi
ne patrili aj my. Take nemon by to by ne-
malo. i sa to stane, a i v horizonte siedmich
rokov? V tom som skeptik, aj keby som si to
elal. Nae ponohospodrstvo sa toti pohy-
buje v akomsi zaarovanom kruhu. Sme stle
viac zvisl od eurpskych peaz a od dovozu
relevantnch komodt zvonka, a zrove stle
viac nariekame, ako sme diskriminovan, e
dostvame menej ako in. K tomu si neodpus-
tm jednu poznmku: viackrt som aj na pde
NR SR vyslovil kacrsku, ale logick my-
lienku, e vyrovna sa v dotcich do pono-
hospodrstva starm lenskm krajinm E
sa d nielen zvenm dotci naim farm-
rom, ale aj znenm dotci farmrom v z-
padnej Eurpe, o by v mnohom pomohlo
ozdraveniu ponohospodrstva i celej pono-
hospodrskej krajiny, uetrilo by to rozpotov
zdroje E naprklad na vedu a vskum a vemi
by to pomohlo pri zven konkurencieschop-
nosti krajinm tretieho sveta, ktor sasn
ekonomick model ponohospodrstva ruinu-
je. Ale ani u ns nie je na vine iba zle nasta-
ven dotan politika. Priznajme si, chyba je
aj v ns. Nemme jednoducho tak vzah k
pde, ako susedn Rakania a vo veobecnos-
ti sa nm nechce tak tvrdo a poctivo pracova,
ako im (es vnimkm). Ale ak sa nechceme
porovnva s Rakskom, pozrime sa, ako sa
vyuva horsk ponohospodrska krajina v
Rumunsku a na Zakarpatskej Ukrajine, a ako
N R O D N R A D A S R
N R O D N R A D A S R
72
vzdelanm, ktor pracovali zva v ivo-
nej vrobe, sa v sasnosti stali socilne na-
jodkzanej obania. Najm mal obce im
nemu pomc. S tto udia u naisto
straten? Ako to vnmate?
Mikul Huba: no, s straten, ak sa nezmen
nae chpanie ponohospodrstva. Nemusia by
straten, ak nastavme podmienky tak, e nae
ponohospodrstvo zane op fungova a efek-
tvne vyuva ponohospodrsky potencil,
ktor na Slovensku mme. Nie je mon, aby
sa naalej roztvrali nonice medzi rastcou
armdou nezamestnanch na jednej strane a
rastcim pustnutm ponohospodrskej krajiny
a upadajcim ponohospodrstvom s obrov-
skm mnostvom pracovnch prleitost a
prce doslova akajcej na to, kto ju urob, na
strane druhej. Tmou na diskusiu je prepoji
ambciu zvyovania zamestnanosti v ponohos-
podrstve s rmskou reformou, naprklad ces-
tou aktivanch prc, ktor v minulosti mohli
vyuva nielen samosprvy, ale aj neziskov
organizcie. A preo nie aj ponohospodrske
podniky?
Nie som ekonm, ale tak mi je jasn, e je
to aj otzka nastavenia stimulov. Drustv skra-
chovali napriek tomu, e dlhodobo preferujeme
vek podniky a minimlne stimulujeme spra-
covanie prvoprodukcie. Dlhodobo podhodno-
covan je vytvranie stimulanho prostredia
pre mal rodinn farmy, pre predaj z dvora (aj
niou sadzbou dane alebo ete lepie zve-
nm nezdanitenho zkladu dane u prvovrob-
cov potravn) o vak v iadnych koncepnch
rozvojovch dokumentoch rezortu a vldy ne-
nachdzame.
Aby ste ma dobre rozumeli, nechcem tm
spochybni perspektvu vch drustiev, ktor
mu fungova dokonca aj ekologicky (pozri
napr. Ekotrend Myjava) a zrove efektvne,
dokonca v mnohch prpadoch efektvnejie
ako mal farmy, ktor na Slovensku u zrejme
nikdy nebud dominova, ale to neznamen,
e nie s dleit a mme ich priamo i nepria-
mo diskriminova.
A ete nieo. Ak je prvotn prina sas-
nho nepriaznivho stavu? Prapvodn prinu
vidm v zniku vzahu ud k pde, aj v svi-
slosti s nsilnm zdrustevovanm poda so-
vietskeho vzoru. A pta sa meme alej: pre-
o drustv po novembri89 vlastne zaali za-
nika? Nie aj preto, lebo udia k nim nemali
bytostn vzah? A preo sa pvodn vlastnci
pdy nedostali k pde? Ako to napravi? Ako
v mladch uoch optovne vypestova vzah
k pde a ako ich motivova/stimulova, aby sa
zasa zaalo zmysluplne hospodri? (o je na
Slovensku, mimochodom, z roka na rok aie,
ke na naom vidieku u pomaly nik nechov
ani len sliepky a nepestuje ani len zeleninu pre
vlastn potrebu, lebo je jednoduchie a aj lac-
nejie si ju s kpi do supermarketu priom
o kvalite a ekologickch svislostiach takhoto
tovaru zo supermarketu dnes takmer nikto ne-
uvauje).
Martin Fecko: O prcu prili najm star u-
dia, tesne pred dchodkovm vekom. Nepo-
vaoval by som ich za stratench za predpo-
kladu, e by sa podaril naprklad jeden zo z-
merov dokumentu vytvori adekvtny poet
pracovnch miest na vidieku. S to udia, kto-
r aj napriek nzkemu vzdelaniu maj in be-
nefit pracovn sksenosti a prax. Maj o
odovzda v tejto profesii mladm a zanaj-
cim.
tt poda dennka Hospodrske noviny ob-
javil nov zdroj prjmov vvoz vody zo
Slovenska do zahraniia. Ministerstvo ivot-
nho prostredia predklad nvrh zkona,
ktor rob z vody podnikatesk komoditu.
tt dokonca pota s jej zdanenm 40 per-
centami. Povaujete to za sprvny smer v-
voja?
Mikul Huba: K tomuto zmeru sa staviam
vemi negatvne. Urite nie preto, e by voda
nemala cenu.
Naopak, hodnota a tm aj cena vody rastie
a bude rs. Okrem toho mnoho vody, dokonca
aj z lieivch, minerlnych prameov zo Slo-
venska odtek bez itku. Mnoh kpele ch-
traj. To mi je to a tu si viem predstavi aj
viac rozumnej a zodpovednej komercie.
A predsa zmer tejto vldy predva vodu
povaujem za vemi nebezpen. Som toti
presveden, e tu hroz podobn tunel na
prrodn zdroje a zkoprofilov strategick
suroviny, ak postihol naprklad drevo zo slo-
venskch lesov. Ak vychdzame z premisy, e
voda je dosia majetkom obanov tohto ttu,
kto sa takto stane vlastnkom vodnch zdrojov,
a to prve za vldy, ktor o sebe vyhlasuje, e
je socilnodemokratick? Myslm si, e tto
snaha o predaj vody vychdza z poznania niek-
torch vplyvnch ud v tomto tte i za jeho
hranicami, e vetko, o sa tu dalo rozkradn,
je u pomaly, ale iste rozkradnut, a tak je treba
siahnu na posledn ivotodarn zdroje: vodu,
pdu a podobne. U sa tem, kedy zan
predva vzduch. Ke u im to za prvej vldy
Roberta Fica nevylo s tm pinavm, tak pre
zmenu istm (smiech).
Martin Fecko: Poda navrhovanho zkona
bude ma vlda pri obchode s vodou von
ruky. Bude rozhodova o tom, kto bude mc
vodu predva, respektve vyva. Odbornci
odhaduj, e zujem o slovensk vodu bude
vek. Vlda by mala ma predovetkm pky
a by schopn zabrni ovldnutiu vodnch
zdrojov vybranmi podnikateskmi subjekt-
mi, ktor bud nekontrolovane vyva vodu
do zahraniia. Som zsadne proti, voda mus
zosta majetkom ttu t. j. vetkch obanov.
Mm na mysli, samozrejme, pitn vodu.
Poda hodnotenia OECD Slovensko by malo
viac prepoji politiky zameran na zmenu
klmy, energetiku a dopravu, a posilni pod-
poru environmentlnych inovci. Poda
vho nzoru napaj sa tieto poiadavky
v rmci environmentlnej politiky Sloven -
ska?
Mikul Huba: Politiky na Slovensku, a to ani
v rmci jednotlivch rezortov, nie s vo veo-
becnosti vzjomne prepojen. Pred 13 rokmi
sa o to poksila Nrodn stratgia trvalo udra-
tenho rozvoja SR a asi aj preto sa dostala do
nemilosti tejto vldy. Navrhoval som v parla-
mente podporu environmentlnych inovci,
ale poslanci za vldny Smer-SD to odmietli,
ako napokon prakticky vetky nae nvrhy,
ktorch nebolo mlo. Vlda hovor o opatre-
niach v svislosti so zmenou klmy, a zrove
dotuje spaovanie nekvalitnho uhlia a rob mi-
nimum pre to, aby automobilov doprava, ako
vznamn spoluvinnk neiaducej zmeny kl-
my, mala relnu alternatvu v inch druhoch
dopravy. Prijatie Nrodnej stratgie podpory
cyklistickej dopravy je v tomto smere pozitvna
vnimka, ale ia je to vnimka, ktor po-
tvrdzuje pravidlo.
Martin Fecko: Aktulnou snahou v tomto sme-
re je prpravu dokumentu Stratgia adaptcie
SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy, kto-
r iniciovalo Ministerstvo ivotnho prostredia.
Ide o prv nvrh, ktor sa stal aj predmetom
verejnej diskusie. Verejnos k nemu me vy-
jadrova svoje pripomienky do 13. 9. 2013. Na
prprave sa podieali v rmci pracovnej skupiny
okrem predstaviteov zainteresovanch minis-
terstiev, ako napr. zdravotnctva, dopravy, hos-
podrstva aj zstupcovia takch odbornch in-
titci ako naprklad Slovensk akadmia
vied, Regionlne environmentlne centrum i
Slovensk hydrometeorologick stav. Poda
dostupnch informci je vypracovanie nrod-
nej adaptanej stratgie podmienen aj prpra-
vou na programovacie obdobie 2014 2020 v
oblasti ivotnho prostredia pre Tematick cie
5: Podpora prispsobovania sa zmenm klmy
a predchdzania rizika. Zneistenie ovzduia
je poda zisten Eurpskej komisie jednm z
hlavnch environmentlnych problmov. Slo-
vensko podobne ako viacer eurpske krajiny
nepln poiadavky eurpskej smernice o kvalite
okolitho ovzduia a istejom ovzdu. Za roz-
hodujce zdroje zneistenia sa povauj okrem
inch aj emisie z dopravy. Stratgia sa zame-
riava na opatrenia smerujce k zmenm a v-
tam, e pri ich vypracovvan sa pamtalo na
potrebu komunikcie s odbornou verejnosou.
V iniciatve ministerstva ivotnho prostredia
by som videl snahu a urit kroky napania
poiadavky OECD.
Poda smernice E maj by do konca de-
cembra tohto roka vypracovan plny pre-
vencie vzniku odpadov od celottnej rov-
ne, a po obecn. Napln sa tto naa povin-
nos?
Mikul Huba: Som presveden, e sa to ne-
stihne urobi poriadne, ale je pravdepodobn,
e sa to zraduje pro forma. V tom zaname
by skutone majstri. Vykza nieo, o v sku-
tonosti nie je a spolieha sa na to, e si to dru-
h strana nevimne. V prpade odpadov je to
dvojnsobne paradoxn. Kto na to viac doplat,
ak budeme ma najv podiel skldkovania
odpadov a najviac iernych skldok v E? My,
alebo t ostatn? Naa mentalita je tak, e sa
radej poksime oklama Brusel, ne aby sme
si urobili vo vlastnej krajine poriadok. Vinu
hadme asto v tch, ktor ns nabdaj k
tomu, aby bolo Slovensko krsnou a zdravou
krajinou, namiesto toho, aby sme sa o to snaili
v prvom rade sami a kadmu, kto nm v tom
chce pomc, boli van.
Martin Fecko: Nie je to vylen, teoreticky
by sa termn mohol stihn. Zvis to vak od
vldy, ktor ho m schvaova. Parlament o
om rokova nebude. Je to otzka predovet-
km na Ministerstvo ivotnho prostredia, v
akom tdiu sa pln prevencie nachdza. Poda
mojich informci je materil pripraven a mo-
mentlne posunut na medzirezortn pripo-
mienkov konanie.
73
Nvrh vldy obmedzi vyplcanie rodin-
nch prdavkov vzbudil znan kontrover-
zie. etri treba, konkrtne nvrhy vak
vdy narazia na odpor skupn, ktorch sa
tkaj. Dlh vak rastie, tt plnuje min
27,6 miliardy eur. Rozpotovan vdavky
narstli v tomto roku o 255 milinov eur.
Minie sa o vye dve milirdy viac ako sa
vyberie. Pribline tretinu vetkch vdav-
kov tvoria dvky (najm dchodkov) a
prdavky. Tretina verejnch vdavkov teda
predstavuje ttom riaden transfer z
vrecka jednho obana do vrecka druhho
obana. Ako hodnotte nvrhy na zniova-
nie a obmedzovanie vplaty socilnych d-
vok z dielne ministerstva? A kadia by
mala vies cesta zniovania vdavkov v tej-
to oblasti?
Nvrhy ministerstva s zatia vemi rozpa-
it. udia nemu vedie, o vlastne minis-
terstvo chce urobi v tejto oblasti, lebo najprv
ohlsia nejak zmer a za pr dn u to nie je
pravda. Skr mi to pripad ako prieskum ve-
rejnej mienky a nie snaha o poriadok v sys-
tme ttnej socilnej podpory. Vyia efek-
tvnos socilnej podpory a pomoci je spojen
s vou adresnosou a s motivciou k zod-
povednmu sprvaniu. V naich podmienkach
obmedzench zdrojov je tie spojen viac s
nepriamou podporou ako priamou podporou.
Jednm z takch nvrhov je aj nvrh zvenia
nezdanitenho minima daovnka a naviaza-
nie tejto sumy na poet det v rodine, ktor
som predloil do Nrodnej rady s kolegom
Alojzom Pidalom.
Tiscky dchodcov za hranicami prili o
sumu v rozmedz 38 a 68 eur, ktor tt
vyplca raz rone ako vianon prspevky.
Eurpska komisia u v tejto veci podala
alobu na sdnom dvore E. Ak by sme
sd prehrali, museli by sme prspevky vy-
plati sptne od roku 2006. Vylo by ns to
na 4,5 milina eur. Ministerstvo prce sa
vak brni. Tvrd, e nejde o dvku socil-
neho zabezpeenia. Preto sa na rozdiel od
benho dchodku nemus vyplca aj u-
om ijcim za hranicami. Povaujete ten-
to postoj rezortu za sprvny?
no, povaujem ho za sprvny. Predstavte
si situciu, e by sa ozvali zo zahraniia aj
vetci t, o maj nrok u ns na dvky v
hmotnej ndzi a chceli by od nho ttu, aby
im ich posielal do cudziny. To je absurdn.
Druh vec je opodstatnenos existencie via-
nonho prspevku ako takho.
Rone ide zo ttnej kasy pribline 700 mi-
linov eur na dvky, ktor s poskytovan
bez ohadu na prjmov a majetkov si-
tuciu rodn. Dlhodobo absentuje zvenie
adresnosti systmu. Ako v tomto kontexte
vnmate socilnu politiku v dlhodobejom
horizonte?
Sasn nastavenie systmu je dlhodobo
neudraten. Na jednej strane s medzi nami
bohat, ktor sa bez podpory ttu zaobdu a
na druhej strane s chudobn, ktorm tt po-
mha mlo a nedostatone. Toto sa mus zme-
ni. Zmena je potrebn aj preto, e existuje
vea prpadov zneuvania socilneho syst-
mu a plytvania zdrojov, ktor s pritom ne-
dostaton. Preto je dnen systm neudra-
ten.
Najaivejm problmom sasnosti je ne-
zamestnanos, priom pracovn trh je dos
obmedzen. lohou politiky trhu je zabez-
pei tak podmienky, aby si kad obyva-
te mohol uplatni prvo na prcu. Takisto
kad krajina mus ma vypracovan po-
litiku zamestnanosti, ktor by mala vytv-
ra a udriava rovnovhu medzi ponukou
prce na trhu a dopytom po nej a zrove
sa snai o minimalizciu miery nezames-
tnanosti. Ako hodnotte opatrenia, ktor sa
prijmaj na eliminovanie tohto problmu,
ke takmer 65 % tvor skupina dlhodobo
nezamestnanch?
Nezamestnanos, najm vysok, je najv-
nej problm. Opatrenia Ficovej vldy na eli-
minovanie tohto problmu s nedostaton,
lebo nezamestnanos stle rastie. V inch kra-
jinch to takto nie je, s vnimkou Grcka i
panielska. Kad len slovenskej vldy m
v tejto oblasti vek rezervy, lebo nevyuva
dostatone vetky monosti, ktor m vo svo-
jom rezorte. A pritom maj k dispozcii aj ne-
mal extern zdroje z rozpotu E.
Uvediem prklad kolstva: dlhodobo ne-
zamestnan udia s prevane s nzkym vzde-
lanm alebo bez vzdelania, preto je ich situ-
cia na trhu prce dnes, v informanom obdo-
b, zloitejia. Horie vak je, e na radoch
prce sa registruje stle viac vzdelanch ud,
a to je u vrazom neprunho sprvania re-
zortu kolstva a vrazom plytvania verejnch
zdrojov, ke nae koly vychovvaj klien-
tov radov prce.
Solidarita sa stle
viac vytrca
Zkon o socilnych slubch vo vzahu k nrodnm prioritm rozvoja socilnych sluieb m
svoje prednosti aj rizik. Na jednej strane podporuje individualizciu poskytovania socilnych
sluieb, ich kvalitu a spektrum, ale vbec neriei ich financovanie, a tak sa dostupnos obanovi
iba vzauje. Ve ak mesan vdavky na opatrovanie predstavuj viac ako 850 eur a priemern
dchodok na Slovensku je menej ako 385 eur, kad si sm me urobi obrzok, pre koho s
dostupn. Ako vnma tto problematiku sme sa ptali Jliusa BROCKU,
lena Vboru NR SR pre socilne veci. Pripravila Marta Tomaoviov.
N R O D N R A D A S R
Vlda by sa mala usilova o zatraktvnenie
nzko kvalifikovanej a nzko platenej prce,
naprklad prostrednctvom inej daovej, od-
vodovej i socilnej politiky to by urite po-
mohlo i armde dlhodobo nezamestnanch.
Sektor sluieb u ns zamestnva ovea menej
ud v porovnan s vyspelmi krajinami E,
o je tie alia vzva. A nemusia to by len
sluby pre seniorov, i socilne sluby. Vlda
m v oblasti efektvnej podpory zamestna-
nosti vek rezervy.
V nasledujcich desaroiach sa dramatic-
ky zmen vekov profil obyvatestva v kra-
jinch E. Rieenie vziev tkajcich sa
starnceho obyvatestva si vyaduje roz-
hodn opatrenia v oblasti politk. Starnce
obyvatestvo a hospodrska krza vytv-
raj tlak na dchodkov systmy. S z v-
ho pohadu kroky na rieenie tejto situcie
dostaton a efektvne?
Starnutie populcie je vny problm celej
zpadnej civilizcie. To, e sa udia dovaj
vyieho veku, je pozitvny jav. Horie je, e
sa zrove rod mlo det a to je pre systmy
zaloen na medzigeneranej solidarite aso-
van bomba. Nevyhnutn opatrenia na zabez-
peenie dlhodobej udratenosti nho d-
chodkovho systmu, ale i chodu zdravotnct-
va, kolstva a tie zabezpeenia mnohch
funkci ttu si vyaduj prija vea opatren,
vldnych rozhodnut, ktor s i nepopulrne.
Tto vlda m t vhodu oproti predch-
dzajcim e me stava na tom, o u uro-
bili vo viacerch oblastiach predchdzajce,
najm pravicov vldy. A tie t vhodu, e
m v parlamente dostaton silu na presade-
nie potrebnch opatren.
Prce na Slovensku ubda a vlda namies-
to toho, aby podporovala ekonomick ak-
tivitu uahenm prce na pln alebo ias-
ton vzok, na ivnos alebo na dohodu,
vetky formy prce u viac ako rok kom-
plikuje a likviduje, m situciu v sloven-
skch rodinch ete viac zhoruje," pove-
dal len ekonomickho tmu Nova R. it-
ansk. Ak dopady spsobili nov pravid-
l Zkonnka prce?
Zkonnk prce je dnes menej prun,
mlo flexibiln. Na jednej strane vrazne
predrail prepanie zamestnancov, preto
mnoh zamestnvatelia prepustili as zamest-
nancov takpovediac v predstihu ke to bolo
lacnejie, a na druhej strane zabrzdil prijma-
nie novch zamestnancov, lebo zamestnva-
telia s teraz, v ase zvenej neistoty, ovea
zdranlivej v otzke zamestnvania. T, o
s zamestnan, asto pracuj viac a za tie ist
peniaze a t, o s nezamestnan, pre tch je
prce menej. Aj takto sa solidarita z naej spo-
lonosti stle viac a viac vytrca...
N R O D N R A D A S R
74
Je potrebn nejak nov volebn zkon?
Ak no ktorch volieb by sa mal tka?
Je dleit, aby sme mali nov volebn k-
dex, ktor by zjednocoval podmienky roz-
linch volieb?
U za naej predchdzajcej vldy sme za-
ali s prpravou volebnho kdexu, ktor by
zjednocoval pravidl pre vetky voby. Dote-
rajia legislatva bola prijman ad hoc k jed-
notlivm typom volieb, o sa ukzalo aj na
nejednotnosti pravidiel. Je to krok vpred nie-
len pre voliov, ktor sa bud ahie oriento-
va, ale aj ud, ktor zabezpeuj hladk prie-
beh volieb.
Nemali ste urobi nov volebn zkony v
predchdzajcom volebnom obdob?
Bohuia, predasn koniec nho vldnu-
tia nm neumonil prija tto legislatvu, ke-
e ete proces a diskusia prebiehala na rov-
ni ministerstva vntra. A nebol to len prpad
tohto legislatvneho zmeru, ale mnohch
alch. Je vek koda, e nezodpovednm
prstupom niekokch politikov skonilo vea
dobrch zkonov v koi.
Mte vhrady voi niektormu sasnmu
volebnmu zkonu?
Ako som u povedal, bolo potrebn zjed-
noti jednotliv volebn zkony. Kad z nich
m svoje nedostatky, ktor nm ukzala prax.
Oakvam, e SDK
podpor Hruovskho
Nerozumie doterajm postojom SDK v otzke prezidentskch kandidtov, ale oakva,
e podpor Pavla Hruovskho. Prve Hruovsk sa poda neho dostane do druhho kola sboja
o Hrad s kandidtom Smeru. Znovuzavedenie volebnho moratria je pre neho krokom sp.
K politike Smeru v reginoch sa stavia selektvne a doke ju aj podpori.
Podpredseda poslaneckho klubu KDH Pavol ABRHAN.
75
Dfam, e strana Smer vyuije tento priestor
prve na odstrnenie nedostatkov a nie na
zmeny, ktor obmedzia ostatn strany vo vo-
lebnej sai.
Mte vhrady voi predstavm Smeru, ako
chce upravi podmienky jednotlivch vo-
lebnch zkonov?
KDH predovetkm preka spsob, kto-
rm sa cel tto zmena deje. Oakvali sme
od ministra vntra, e diskusia sa zane na
pde parlamentu ete pred tm, ako tento z-
kon bude predloen na vldu. Dnes je zkon
u v druhom tan, tak som zvedav, ak
bude postoj ministra pri zapracovvan naich
poiadaviek. KDH je za zavedenie tyroch
volebnch obvodov, umoni aj menm ako
3-percentnm stranm as vo volebnch
komisich, zruenie moratria, umonenie
prieskumov verejnej mienky.
V hromadnej pripomienke, ktor inicio-
vala Obianska konzervatvna strana, ia-
daj zrui volebn moratrium, neobme-
dzova finann limity na kampa i vy-
pusti zkaz zverejovania vsledkov vo-
lebnch prieskumov pred vobami. Ako sa
stavia KDH k tmto predstavm?
KDH vyjadrilo svoje pripomienky verejne.
Znovuzavdzanie volebnho moratria pova-
ujeme za krok sp. Ve sksenosti z minu-
losti nm ukzali, e nedokzalo plni svoju
funkciu. o je vak ete horie, je to, e ne-
doke efektvne potresta vinnkov a vykona
npravu.
Ako vnmate doterajiu diskusiu o voleb-
nch zkonoch? Bola vbec nejak?
T diskusia bola dos obmedzen a ako
som u povedal, oakval som, e na rovni
parlamentu budeme diskutova ete predtm,
ako sa tieto zkony dostan na vldu.
U ste sa vyjadrili, e vm preka v zko-
ne naprklad zkaz vedenia negatvnej
kampane inm subjektom ako s politick
strany. Upozornili ste, e Smer-SD nasu-
boval istoty, ak vak ivnostnci alebo ui-
telia bud chcie vyhodnoti ich plnenie,
nebud mc prezentova svoje stanovisko.
o navrhujete Smeru v tejto otzke?
Nechceme brni obanom, aby mohli vy-
jadri svoj nzor aj verejne. Ve s to prve
oni, ktor id k vobm a vyberaj si svojich
politikov. Smer by nemal zasahova takmto
spsobom do obianskej sfry a mal by po-
necha sasn stav.
KDH nem problm so stanovenm maxi-
mlnej sumy pouitej na predvolebn
kampa. Povedali ste, e problmom vak
je kontrola exekutvou, teda ministerstvom
financi, lebo kontrolu bude fakticky vy-
konva Smer. Ako chcete riei tento pro-
blm?
Nevidme tu iaden relny problm. Na
Slovensku mme stavn intitciu Najvy
kontroln rad, ktor by mala by zodpoved-
n za kontrolu pouitia financi na volebn
kampa. Zd sa nm ako absoltne nesprv-
ne, ak by tto kontrola bola v rukch nomi-
nanta jednej politickej strany. o sa tka v-
ky sumy vyuitej na kampa, zd sa nm
sprvne uri strop. Tri miliny eur musia by
v dnenej dobe dostaton pre ktorkovek
stranu.
Podporujete nvrh, aby mali obania ijci
v zahrani monos zastni sa volieb na
Slovensku elektronickou formou?
Obania ijci v zahrani maj monos
zastni sa volieb prostrednctvom poty. Pri
elektronickej forme je zabezpeenie anony-
mity a bezpenosti volieb stle nedorieenou
otzkou.
Vraj budete podporova zavedenie tyroch
volebnch obvodov z akho dvodu? A
preo prve tyri? Preo nie naprklad 75,
aby to bol relny vinov systm?
Slovensko malo 4 (3) volebn obvody
pred zmenou, ktor zaviedol Vladimr Me-
iar. Bol to typick znak vodcovskho prstu-
pu, ktor mono bada aj dnes v strane Smer.
KDH dlhodobo presadzuje zavedenie 4 vo-
lebnch obvodov, o mme aj v naom pro-
grame. Nie sme za zmenu volebnho systmu
z pomernho na vinov, ale za nvrat k
pvodnm overenm volebnm obvodom.
Ako vyhodnocujete doterajie rokovania
opozinch strn pred upnmi vobami?
Samozrejme, e tie rokovania navonok nik-
dy nevyzeraj idelne. Hodnoti vak budeme
mc a po samotnch vobch a vsledkoch,
ktor jednotliv strany dosiahnu KDH zatia
stavia troch kandidtov na upanov a to Jna
Hudackho v Preovskom kraji, Miroslava
Mikolika v ilinskom kraji a Ivana Uhlia-
rika v Trnavskom kraji. Robme vetko pre
to, aby boli spen.
m si vysvetujete tak nzku as n do-
terajch upnch vobch? Podarilo sa
presvedi obanov o zmysluplnosti vciek,
alebo skr nie?
Parlament i obce a mest si aj poas komu-
nistickho reimu zachovali svoju existenciu,
i ke v zdeformovanej podobe, teda na roz-
diel od VC maj nepreruen tradciu, preto
musme by trpezliv. Obania postupne vn-
maj nov kompetencie, ktor zveruj pri t-
chto vobch predsedovi a poslancom do rk,
i u v oblasti strednho kolstva, zdravot-
nctva, socilnej politiky, dopravy, kultry,
ale aj spoluprce reginov a vyuvania eu-
rpskych zdrojov.
Je dvod na odlin vnmanie politiky Sme-
ru na vrcholovej a regionlnej rovni? Ne-
spochybuje sa regionlnymi koalciami so
Smerom vrcholov odmietanie praktk
Smeru? Neobvate sa, e touto dvojakou
politikou prdete o as voliov?
Vemi dobr a zsadn otzka. Poda mojej
mienky to zvis od Smeru, ak politiku rob
na regionlnej rovni, v tom-ktorom regine.
Ak je to politika transparentn, s vyrovnanm
alebo prebytkovm rozpotom, otvoren kon-
trole vetkch lenov zastupitestva i verej-
nosti, preo by sme ju mali odmietnu, len
preto, e Smer sa v parlamente sprva in?
S to rzne rovne, s rznymi kompetenciami
a rznym volebnm systmom, preto nie som
ochotn podlieha demaggii: Vetci proti
Smeru! Budem citlivo posudzova sprvanie
Smeru a tam, kde sa mi nebude pi, ho bu-
dem kritizova a kde bude korektn, budem
podporova rozhodnutia naich krajskch or-
gnov pri prpadnej spoluprci.
V kuloroch sa zana hovori bu o zru-
en tejto rovne samosprvneho modelu
(SaS), alebo o zmene potu samosprvnych
krajov na 3 alebo 3+1 (Smer). Budete pod-
porova tieto zmeny?
Koko m SAS poslancov VC a na zkla-
de akch sksenost vydva takto stanovis-
k? Smer zastpenie vo VC m, ale jeho n-
vrh sa mi zd nedveryhodn z toho dvodu,
e vo vetkch krajoch stavaj vnych kan-
didtov na predsedov a ani jeden sa nechvli
tm, e jeho lohou je zrui kraj, o predsedu
ktorho sa uchdza.
Nechcel by som obs ani budcoron pre-
zidentsk voby ako vnmate v KDH do-
terajie rokovania o spolonom prezident-
skom kandidtovi? Prekvapili vs niem
vai bval koalin partneri, lenovia u-
dovej platformy?
Povedal som to u viackrt, e nie celkom
rozumiem postoju strany SDK-DS. Najprv
hovorila o podpore Ivety Radiovej, ktor
kandidatru niekokokrt verejne odmietla.
Potom to boli primrne voby, dnes akaj na
zverejnenie mien vetkch kandidtov, do-
konca aj avicovho kandidta. KDH ponklo
Pavla Hruovskho, ktorho podporila aj stra-
na Most-Hd. Oakvam, e SDK-DS pod-
por Pavla Hruovskho v boji o prezidentsk
palc.
Nekandiduje privea konzervatvcov (ar-
nogursk, Prochzka, Osusk, Hruov-
sk...)? Nevybij sa navzjom v prvom
kole?
Nemyslm si, e takto bude poloen otz-
ka. Kad z tchto politikov je in, kad m
za sebou in ivotn prbeh. Pavol Hruovsk
bol dvakrt predsedom NR SR, viedol KDH
dev rokov, je sksenm politikom. Je dle-
it poveda, e len na Pavlovi Hruovskom
sa dokzali zhodn nateraz dve strany, pri-
om o podpore rokujeme a budeme rokova
aj s almi.
Neobvate sa zopakovania modelu z roku
2004, e by sa pre presilu tzv. pravicovch
kandidtov do druhho kola dostali dvaja
kandidti Smeru (SNS)? Pripusme, e by
Smer navrhol Lajka a kandidoval by aj
Ftnik v druhom kole by mohli by oba-
ja (podobne ako v roku 2004 Meiar s Ga-
paroviom).
Toho sa neobvam. Pochybujem, e by
Smer postavil dvoch kandidtov a vyjadril by
tak svoju vlastn nerozhodnos. Som presved-
en, e o prezidentsk palc v druhom kole
bude bojova Pavol Hruovsk s kandidtom,
ktorho postav strana Smer-SD.
Rbert Kotian
N R O D N R A D A S R
Katie Snina
obnova historickej pamiatky, Snina,
Sldkoviova ul. 71
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Jn Katuk
Projektant architektonickej asti:
AAA architektonick atelir Ing. arch.
Jn Katuk, AA
Projektant statika stavby: Ing. Jozef Polk
Hlavn zhotovite: Zdruenie EAS / Katie
Snina, EIFFAGE Construction Sloven sk re-
publika, s. r. o. vedci len zdruenia
AUPARK KOICE
novostavba, Koice,
Nmestie osloboditeov 41
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Juraj Janina, Ing. arch. Igor Mazch
Projektant architektonickej asti:
Ing. arch. Juraj Janina
Stavebno-technick rieenie:
Ing. Peter Jurenka
Hlavn zhotovite:
HB REAVIS MANAGEMENT, spol. s r. o.
Bytov dom PLFFYHO KRIA
novostavba, Bratislava, ul.: Alstrova,
Barnka, Novohorsk
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Alexander Nmeth
Ing. arch. Milan Markovi
Projektant architektonickej asti:
N-ART, s. r. o.
Projektanti statika stavby:
Ing. Miloslav Klokner, Ing. Pavol Janovi
Hlavn zhotovite:
DYNAMIK HOLDING, a. s.
SEDEM reklamn agentra, s. r. o. (sd-
lo), nzkoenergetick administratvno-prie-
myseln objekt, novostavba, Koice, Tex-
tiln 7/A
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Michal offk,
Ing. arch. Martin Paay,
Ing. arch. Pavol Wohlfahrt
Projektant architektonickej asti:
AM-ARCH, s. r. o.
Projektant klimatizcie stavby:
Ing. tefan Erdlyi
Hlavn zhotovite: Stavaip, s. r. o.
Revitalizcia nmestia obce Ladomersk
Vieska, as Ladomer
Ladomersk Vieska pri iari nad Hronom
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Pavel Hen
Projektant architektonickej asti:
MAGIC DESIGN HEN, s. r. o.
Projektant lniovch veden a rozvodov:
Ing. Ivan Hrd
Hlavn zhotovite: STRABAG, s. r. o., Direk-
cia TG, oblas STRED Zvolen
Wellness Hotel Rozsutec***
rekontrukcia, Terchov, Vrtna 52
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Martin Bitan, Ing. Juraj Zhorec
Projektant architektonickej asti:
ABatelir, s. r. o.
Projektant statika stavby: Ing. Peter Filpek
Hlavn zhotovite: SkyBau, s. r. o.
Vrobn zvod SEMECS
novostavba, Vrble, Hlavn 1797
Autor architektonickho rieenia:
Hans Jansen
Projektant architektonickej asti: AIA, s. r. o.
Projektant statika stavby: Ing. Alojz Bojda
Hlavn zhotovite: ViOn, a. s.
CENTRAL
novostavba, Bratislava, Metodova 6
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Ivan Kubk a kol.
Projektant architektonickej asti:
Atelir Ivan Kubk, s. r. o.
Projektanti statika stavby: PROPLAN,
s. r. o., DuPlan, s. r. o., OK Team, s. r. o.
Hlavn zhotovite:
IMOS Brno a. s., zvod Ostrava
Kultrne a vzdelvacie centrum v Pchove
novostavba, Pchov, tefnikova 21
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Mgr. art. Roman Muka
Ing. arch. Ladislav Vrbica
Ing. arch. Miroslav Min
Ing. arch. Milota Ondrikov
Projektanti architektonickej asti:
Architekt INVEST, s. r. o.
Projektanti statika stavby: Ing. Peter Fili-
pek, Ing. Libor Lukaovi, Ing. Emil ustek
Hlavn zhotovite: OHL Pozemn stavby, a. s.
Hotel Partizn**** Tle
modernizcia, dostavba, stavebn pravy,
Tle, Bystr 108
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Albert Mikovny
Projektanti architektonickej asti:
Ing. arch. Albert Mikovny, Ing. Jn Piliar
Projektant - statika stavby:
Ing. Pavol Hubinsk
Hlavn zhotovite: Stavoindustria HSV, s. r. o.
Arel Katovej Baty, Ostrov kultry
otvoren zna 7, Ulika remesiel
novostavba, rekontrukcia, Vchodoslo-
vensk mzeum, Hrniarska 7
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Martin Drahovsk,
Ing. arch. Anton Reitzner
Projektant architektonickej a stavebnej asti:
Ing. arch. Martin Drahovsk
Hlavn zhotovite:
Zdruenie EUROVIA SK a EUROVIA CZ
EUROVIA SK - vedci len zdruenia
Business Center Moldavsk
novostavba, Koice, Moldavsk cesta 10/B
Autori architektonickho rieenia:
Ing. Jn Lorenc
Ing. arch. Viktor Guth
Ing. arch. Jaroslav Juriko
Projektant architektonickej asti:
Artes Design, s. r. o.
Projektant stavebnej asti: Ing. Jn Lorenc
Hlavn zhotovite: EKOSTAV, a. s.
Logisticko-predajn centrum KON-RAD
novostavba, Bratislava, Cesta na Senec 24
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Milan korupa
Projektant architektonickej asti:
IPE-CONSULT, spol. s r. o.
Projektant stavebnej asti: Ing. Jlius Blaej
Hlavn zhotovite: HORNEX, a. s.
Administratvna budova DHA, a. s.
novostavba, Preov, apajevova 29
Autori architektonickho rieenia:
Ing. Viliam Mikl,
Ing. arch. Jn Krasnay,
Ing. arch. ubomr Sakala.
Projektant architektonickej asti:
RH - DHA projektov ininiersko-dodva-
tesk a stavebn spolonos, s. r. o.
Projektant statika stavby:
Ing. Peter Borod
Hlavn zhotovite: DHA, a. s.
Polyfunkn objekt SKYBOX, novostavba
Bratislava, Pajtnska ul. 3, 5, 7, 9
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. Kalin Cakov,
Ing. arch. Metodiy Monev,
Ing. arch. Jn Obuek,
Ing. arch. Tom Umrian,
Ing. arch. Emil Makara
Projektanti architektonickej asti:
Ing. arch. Kalin Cakov,
Ing. arch. Metodiy Monev,
Ing. arch. Jn Obuek,
Ing. arch. Tom Umrian,
Ing. arch. Emil Makara
Projektanti statika stavby:
Ing. Peter Gavaa, Ing. Martin Kus
Hlavn zhotovite: VHOSTAV SK, a. s.
SLNENICE, 1. etapa
novostavba, Bratislava, m. . Bratislava
Petralka, lt ul.
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Matej Grbert
Ing. arch. Juraj Benetin
Ing. arch. Miroslav atlo
Ing. arch. Peter Cibulka
Ing. arch. Juraj eselsk
Ing. arch. Jn Drodiak
Ing. arch. Miroslava Gaparov
Projektant architektonickej asti:
Compass Architekti
S T A V B A R O K A 2 0 1 3
76
Stavby v 19. ronku celottnej
sae STAVBA ROKA 2013
77
Cena verejnosti 2013
U 1. oktbra 2013 zana hlasovanie irokej verejnosti za najkrajiu
stavbu 19. ronka celottnej sae realizovanch stavieb na Slovensku
Stavba roka 2013. Je to dvadsa stavebnch diel vo dvoch kolch
posudzovanch odbornou porotou poda technickej dokumentcie a ich
obhliadkou v lokalitch po celom zem Slovenska , ktor sa bud v
tomto ronku uchdza o nae hlasy prostrednctvom internetovho
hlasovania na znmom internetovom portli www.zoznam.sk.
Aj napriek neahkej ekonomickej situcii Slovenska zsluhou aj podvyivenho stavebnho
trhu investciami do stavebnch fondov verejnmi i skromnmi , sa realizuj na Slo-
vensku stavby, ktor si z rzneho hadiska zaslia nau pozornos. A tie vm u po piaty
ronk dva do vaej lskavej pozornosti prostrednctvom tejto dnes pozitvne verejnosou
vnmanej a prijmanej webovej ankety Cena verejnosti od roka 2009 jej zriaovate a orga-
niztor a sasne od roka 1995 aj organiztor sae Stavba roka Zdruenie pre rozvoj slo-
venskej architektry a stavebnctva ABF Slovakia. Hlasovanie zana od 1. oktbra 2013 a
kon 24. oktbra 2014. Kad stavba sa prezentuje obrazom (foto), menovite hlavnmi
astnkmi jej realizcie prvnick osoby, fyzick osoby , finannmi nkladmi, lehotami
realizcie a strunm textom.
Bude op zaujmav, ako dopadne konfrontcia medzi prslunou odbornou verejnosou,
ktor v sai Stavba roka zastupuje odborn porota a irokou porotou ns verejnosti. O tom,
ktor z tchto stavebnch diel to bude, sa oficilne zverejn 21. novembra 2013 na slvnostnom
vyhlsen vsledkov Sae a odovzdvan cien spojench s gala veerom, aj so zverejnenm
vsledkov vho hlasovania, teda stavby s titulom Cena verejnosti 2013 za prtomnosti Roz-
hlasu a televzie Slovenska a prvej dmy Silvie Gaparoviovej, manelky prezidenta SR,
ktor zaala tradciu odovzdvania tejto ceny prvou dmou pred piatimi rokmi. Zznam od-
vysiela TV2 v hlavnom vysielacom ase o 20.05 hod. 30. novembra 2013, v sobotu.
Zriaovate Ceny verejnosti a jej organiztor Zdruenie ABF Slovakia i vyhlasovatelia s-
ae Stavba roka 2013 vm elaj, ven respondenti, pri vstpen do galrie stavebnch
diel sae Stavba roka 2013 na internetovom portli www.zoznam.sk, pekn zitok pri ich
prehliadke a ver, e nielen jedno z tchto z rznych hadsk zaujmavch diel postavench
za ostatn obdobie na Sloven sku, mono dokonca niekde pobl vho bydliska i vo vaej
obci, meste, regine vs zaujme natoko, e im dte tie najvyie hodnotenia.
Ing. Mria BRICHTOV,
prezidentka ABF Slovakia,
Zdruenia pre rozvoj slovenskej architektry a stavebnctva
Projektanti stavebnej asti:
Ing. Peter Cibulka,
Ing. Martin Komornk
Hlavn zhotovite: CHEMKOSTAV, a. s.
Cassovar Business Center II Koice
novostavba, Koice, riedov ul. . 9
Autori architektonickho rieenia:
Ing. arch. ubomr Zvodn,
Ing. arch. Tom Auxt
Ing. arch. Tom Bartko
Projektanti architektonickej asti:
Ing. arch. ubomr Zvodn,
Ing. arch. Tom Auxt
Ing. arch. Tom Bartko
Projektant stavebnej asti:
Ing. ubomr ema
Hlavn zhotovite: Skanska SK, a. s.
Cyklomost slobody
Cyklomost Schlosshof m. . Bratislava
Devnska Nov Ves, novostavba,
Bratislava, k. . Devnska Nov Ves
Autor architektonickho riee nia:
Ing. arch. Milan Belek (rok 1996, prv n-
vrh stavby a prepojenia Schlosshofu a Bra-
tislavy)
Projektanti architektonickej asti:
Ing. arch. Milan Belek,
Ing. arch. Igor ipk
Projektanti oceovej kontrukcie a spodnej
stavby: prof. h. c., prof. Dr. Ing. Zoltn Agcs,
PhD., Ing. Marcel Vanko,
prof. Ing. Peter Turek, PhD.
Projektanti rozhodujcej odbornej asti:
Ing. ubo Rojko, PhD., prof. h. c.,
prof. Dr. Ing. Zoltn Agcs, PhD.
Hlavn zhotovite: Zdruenie Cyklomost,
lder Zdruenia: Ingsteel, s. r. o.
Doprastav, a. s. len
TATRA GRAND RESIDENCE poly-
funkn objekt
novostavba, Bratislava, Dunajsk 6 8
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Peter Jano,
Ing. arch. Eva Janov, PhD,
Ing. Milan rends
Ing. arch. Lenka Beuov
Ing. arch. Martina Pintrov
Ing. Eva Takcsov
Ing. Dvid Vadkerti
Projektant architektonickej asti:
BRUMI UNO CONSULTING, spol. s r. o.
Projektant betnov a oceov kontrukcie,
statika stavby: Ing. Jozef Baran
Hlavn zhotovite:
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.
Fakulta informatiky a informanch tech-
nolgi STU v Bratislave
novostavba, Bratislava, Ilkoviova 2
Autor architektonickho rieenia:
Ing. arch. Frantiek Kaloay
Projektant architektonickej asti:
Ing. arch. Frantiek Kaloay
Projektant stavebnej asti:
PROINST, spol. s r. o.
Hlavn zhotovite:
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.
78
G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E
tefan Hrb sa Pod lampou s obubou pta
me za to demokracia? a spravidla sa
uspokoj s odpoveou demokracia je najhor-
ia forma vldy, ale ni lepie ete nevymy-
sleli. Akoby si nevimol, e demokracia a
kleptokratick partokracia s dve rozdielne
veci. Zamiea si dubk s muchotrvkou a to
me by smrten omyl.
Oznaova slovensk chor politick sys-
tm pojmom demokracia je nepochybne mi-
moriadne neastn npad. Skuton demo-
kracia vyzer predsa plne inak. Sta porov-
na Slovensko so vajiarskom.
vajiarsky oban uplatnil zsadu suvere-
nity udu (moc pochdza od obana) a dal
sm sebe dve zkladn prva:
prvo hlasova,
prvo voli.
Vlda a parlament udu nevldnu, ale len
doasne spravuj veci verejn. S platen-
mi zamestnancami obanov a s voi nim
v podriadenej pozcii:
poslanec = zamestnanec,
oban = majite firmy.
lohou poslancov je odbremeni obanov
od rutinnho kadodennho rozhodovania.
V mene obyvateov pripravuj a schvauj
ben zkony. Tie vak nevstupuj do plat-
nosti automaticky. Obania mu vetova
akkovek zkon a mu rozhodn, e
bud o danej veci radej hlasova osobne v
referende.
Parlament nem prvomoc zmeni stavu,
to me iba ud (referendom).
Obania maj prvo zkonodarnej aj sta-
vodarnej iniciatvy. Po vyzbieran potreb-
nho potu podpisov mu petciou sami
predklada nvrhy zkonov, ktor parla-
ment po rokovan so zstupcami petinho
vboru bu prijme a zapracuje do legisla-
tvy alebo sa o nich hlasuje v referende.
Pred referendom prebiehaj rozsiahle ve-
rejn diskusie a kad s predstihom dosta-
ne brorku s podrobnmi argumentmi za
a proti. Kto sa nevie rozhodn, me si
osvoji odporanie svojej obbenej stra-
ny.
Referendum je bez ohadu na as vdy
platn a je vdy zvzn. Neexistuje iadna
monos, ako by tomu nejak zamestnanci
obanov (poslanci) mohli zabrni.
ZAUJMAV JE AJ VOLEBN SYSTM:
Pri vobch m vajiarsky voli monos
zobra si naprklad kandidtku strany Oby-
ajn udia, zakrkova na nej povedzme
Matovia a ostatnch vykrtn.
Zrove me rukou dopsa alie men
z inch strn naprklad Luciu itansk
(SDK), ubomra Galka (SaS), Daniela
Lipica (KDH) a trebrs aj Noru Mojsejov
a bude to pre uvedench kandidtov platn
hlas.
NIEKTOR ALIE PERLIKY:
vajiari nemaj iadnu 5-percentn hra-
nicu na zvolenie do parlamentu.
Pre 8 milinov obyvateov im sta sedem
ministrov, priom jeden z nich striedavo
zastva aj funkciu prezidenta (nepotrebuj
na to najvyieho stavnho pretekra Iva-
na Seatovia).
Nemaj iadnu koalciu a opozciu. vaj-
iari maj konkordanciu. To znamen, e
kad via strana m prvo i morlnu po-
vinnos ponknu do vldy o najlepieho
ministra. O zkonoch sa podrobne disku-
tuje, so snahou dosiahnu u v parlamente
o najviu celospoloensk dohodu, aby
vek vina obyvateov bola spokojn a
aby zbytone nezaaovali obanov refe-
rendom.
Vlda m dlhodobo celosvetovo najvyiu
dveru obyvatestva (75 a 80 %).
Politick strany nedostvaj iadne pr-
spevky od ttu.
Nezamestnanos je iba 3 percent a na ui-
venie ttu, v ktorom politici nekradn (ne-
maj vemi ako), sta DPH vo vke 8 %.
Suvernni vajiarski obania s vlastnk-
mi svojho ttu. Nepotrebuj Fica ani Me-
iara, pretoe potrebn socilne istoty si
vedia zabezpei hlasovanm aj sami. Maj
svojich politikov pod kontrolou a nemusia
meditova nad tm, ako si zvoli meniu
gorilu.
A TERAZ ETE RAZ, OE TO MME
NA SLOVENSKU? DEMOKRACIU?
Prroda nedva ni zadarmo. Ani volebn
prvo. Aj to sme si museli vybojova. Slo-
vensk politici nm nantili nepouiten a
nedemokratick pravidl. Hraj s nami stle
t ist spoloensk hru Zvo si svojho zlode-
ja. Dzurindovsk a ficovsk skratky k vym
platom a lepm socilnym istotm s len er-
vk na udici. Ale nenechajme sa nachyta.
JEDIN CESTA K VAJIARSKYM
PLATOM VEDIE CEZ VAJIARSKE
ZKONY.
vajiari zaali svoju p ku skutonej de-
mokracii u v roku 1848 a ete stle nemaj
ani zaleka vetko idelne.
Ale a ke raz budeme fungova aspo tak
ako oni, a potom si budeme mc povzdych-
n demokracia je zl systm, ale ni lepie
ete nevymysleli.
Demokracia vo vajiarsku
a na Slovensku
Autor vahy Jozef BIELIK psobil ako vedci redakcie Lichtentajnskej televzie. Zama sa nad
systmom demokratickch nstrojov a porovnva ich psobenie v praxi vo vajiarsku a na Slovensku.
79
G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E
Radiov na Hrad! Fico na Hrad! Mlokto
zo slovenskch politikov m vie predpo-
klady dosta sa do druhho kola budcoro-
nch prezidentskch volieb ako tto dvaja po-
sledn premiri (teda premirka a premir),
ale obaja maj zatia spolon aj to, e uni-
sono tto ambciu popieraj.
Teda Iveta Radiov ju popiera viac a pre-
svedivejie ako Robert Fico, ktor sa pri vy-
svetovan, preo tto kandidatra nie je pre-
ho otzkou da, dostva na hranicu vyerpa-
nia tylistickch variantov ako nepoveda jas-
n nie, aby poda vetkho ete tohto roku
mohol poveda, preo no. Termn je jasn,
v poslednej diskusii v TA3 premir povedal,
e tma vberu kandidta do budcoronch
prezidentskch volieb prde v Smere-SD na
stl na prelome novembra a decembra. D sa
predpoklada, e vtedy Smer-SD oznmi
meno kandidta. Urite Smer-SD mus posta-
vi kandidta, pretoe takto vek strana by
urobila chybu, keby ho nepostavila, uviedol
v diskusnej relcii TA3 V politike v nedeu
15. septembra Robert Fico. D sa predpokla-
da, e o tri mesiace u bude jasn, e sa na
tto destinciu vybral on sm osobne by
som pochyboval, i sa niekedy dozvieme sku-
ton dvody, preo sa tak rozhodol, aj ke
nepochybujem, e udia a nrod a hrozba pra-
vicovm nebezpeenstvom bud ma v jeho
argumentcii vznamn miesto.
Preo nie Radiov?
Odmietanie tejto kandidatry Ivetou Radi-
ovou je plne pochopitenm dsledkom jej
mnostva negatvnych sksenost predovet-
km v pozcii predsednky vldy, hoci varo-
va ju malo u to, s akou stranou spojila svoje
ambcie. SDK-DS v roku 2005 u dvno
nebola nepopsanm a subnm listom papie-
ra a nazdva sa, e sa jej podar udra si me-
dzi vlkmi nevinnos jahniatka, bolo dos ne-
profesionlne.
Napriek tomu ostva jednou z mlo osob-
nost, ktor by mohla zvies vyrovnan sboj
s ktormkovek kandidtom za Smer-SD v
oboch kolch, tak ako sa jej to podarilo najm
v prvom kole priamej konfrontcie s Ivanom
Gaparoviom (Gaparovi zskal vtedy 876
061 hlasov, Radiov 713 735). Druh kolo
toti vyznelo ovea priaznivejie pre vtedajiu
hlavu ttu (1 234 787 : 988 808 hlasom), o
je zrejme alm silnm argumentom, preo
sa Radiov do alieho sboja o Hrad vbec
nehrnie ak toti podahla v sboji s Gapa-
roviom, ako by asi mohla dopadn v sboji
s Ficom, prpadne inm vznamnm repre-
zentantom strany Smer-SD? Nehovoriac o
tom, e tak ako naposledy, ani teraz by ne-
mohla pota s vraznou podporou konzer-
vatvnych subjektov a osobnost, o cirkvi ani
nehovoriac a bez nej sa sboj s kandidtom
Smeru ned vyhra.
Privea konzervatvcov
Naali sme teda tmu konzervatvcov
medzi kandidtmi na prezidenta je ich nejako
privea aj na vinovo katolcke Slovensko
(hoci ani jeden doteraj prezident nebol pre-
svedenm katolkom svojm dovtedajm i-
votom). Jn arnogursk, bval predseda
KDH, Pavol Hruovsk, bval predseda
KDH, Radoslav Prochzka, bval poslanec
KDH traja popredn politici KDH v prvom
kole si bud deli hlasy dos silnej spoloen-
skej skupiny a odhadn, i uspeje rusofil ar-
nogursk, modernej a liberlnej Prochz-
ka alebo klasick konzervatvec Hruovsk,
sa tak dlho pred vobami d veti nanajv z
kariet alebo kritovej gule.
V kadom prpade je pravdepodobnos s-
boja konzervatvec socialista v druhom kole
vemi pravdepodobn, hoci tto dichotmia
zrejme nebude hra nejak vznamnejiu rolu
lebo tto spolonos nie je ani autenticky
katolcka, ani autenticky socialistick, skr
vrazne rezignovan a zhovievav voi ko-
rupcii a prechmatom vrchnosti. A pred popu-
lizmom le na chrbte plne odovzdane.
A kde s liberli?
Ku konzervatvcom treba priradi aj kan-
didta akoeliberlnej SaS Petra Osuskho
a to, e liberli nemaj v tchto vobch svoj-
ho skutonho reprezentanta, je chybou sul-
kovcov, na ktor, hoci to momentlne tak ne-
vyzer, urite doplatia. Nkal sa sce Milan
Kako, prinajmenej naznaoval, e by sa ne-
chal osvoji a je len koda, e nem za sebou
vraznejiu politick podporu, lebo ak by li-
berli potrebovali vnies do prezidentskch
volieb nejak svoju a svojsk kartu, t s
Kakom by urite nebola z najnich. Pred-
novembrov a ponovembrov prbeh Milana
Kaka aj s tou smutnou meiarovskou epi-
zdou, ale kto ak nie liberli vedia najlepie,
e lovek je tvor omyln a chybujci a ha-
dajci by toti mohol oslovi sekulrne
mestsk obyvatestvo, ktor by vedelo, komu
da svoj hlas v druhom kole. Ak vak nemaj
liberli svojho kandidta v kole prvom, ne-
mono aka, e sa v kole druhom zdvihn a
pjdu voli proti Ficovi v nejakom masovom
meradle. Toto je alia chyba tzv. pravice, ten-
toraz tej akoeliberlnej, e takto ancu na
zviditenenie seba a svojich priort si nechala
pretiec pomedzi prsty.
o je Kiska...
spen podnikate, znmy najm svojou
charitatvnou innosou, me do istej miery
oslovova voliov tiacich po zmene para-
digmy, ktor by privtali na Hrade loveka ne-
A tak nhoda sa vari ani
neme pritrafi
80
Aj takto vnma opozcia dva zkony, venovan volebnm pravidlm
a volebnej kampani. Obdobie, ke sa dali prija systmov zmeny vo
volebnch pravidlch plne frovo, lebo nebolo pred iadnymi vobami,
previhla bval vlda. A t sasn, slovami Rada Prochzku, prina
banlne zmeny zkonov tam, kde mohli a mali by zsadn, a tam, kde
mali by banlne, s zbytone dramatick. Dohodn sa strany na
volebnch pravidlch tak, aby ich vnmali ako frov aj t, ktor s
v menine? Filozof Ortega y Gasset svojho asu napsal: Je to najvyia
forma achetnosti; prvo, ktor vina priznva menine a je to teda
najvzneenej vkrik, ak kedy zaznel na tejto plante...
Vkrik oznamujci odhodlanos podeli sa o svoju existenciu
s nepriateom. A nielen to, s nepriateom, ktor je slab.
Pardon, to napsal o liberalizme.
Volebn zkon
ako pracovn verzia
a podnet na diskusiu?
pokvrnenho politickou innosou a bez z-
vzkov vyplvajcich z jeho politickej i stra-
nckej minulosti. Otzne vak je, i je Kiska
prve t postava, ktor by mohla na Hrade vy-
tvori ist mocensk centrum, o by mohlo
vyvene zasahova do drsnho politickho
boja a vedelo by zabrni zlyhaniam, i aspo
ako-tak korigova nastaven autoritatvny
smer ovldania spolonosti prepojenm fi-
nannch skupn, politickej strany a mocen-
skch orgnov, justin nevynmajc. Z tohto
hadiska sa zd, e Kiska vbec nevyuva
potencil by hlasom tej antigorilej asti
spolonosti, odmietajcej mocensk systm
nastaven vetkmi doterajm politickmi
stranami. Bu to nechpe, alebo je nastaven
inak ale nao ho potom voli?
Naozaj Fico?
Kulorne tamtamy opakovane tvrdia, e
otzkou v Smere nie je, i bude Fico kandi-
dova na prezidenta, ale kedy to oznmi. D-
leit bude takisto, aby nevznikol dojem ute-
kajceho z bojiska, lebo to v politickom s-
boji skr percent uber ako pridva. Fico
sce zvykne rd opakova, e je absoltne vy-
aen svojou prcou predsedu vldy, za o
by ho mono poutovala babika v Sabinove,
ale nm kverulantom je jasn, e nm odka-
zuje, ako m vea prce, aby dal do poriadku
to, o skazila pravica doma a v zahrani a
nenaran banky, a e neby jeho, bolo by to
tu ovea horie. Vbec sa nezaoberm touto
tmou, opakuje ako verklk predseda vldy,
lebo teraz to znie dobre a on dobre vie, e
otzka o niekoko mesiacov, nakoko je na
tto tmu pripraven, ke sa ou vbec ne-
zaoberal, bu nepadne alebo nebude pre jeho
voliov zaujmav. Ve ak sa tak rozhodne,
tak len preto, lebo mus, lebo to neme ma
nejak pravicov prepytujempolitik, ktor by
urite neobhajoval nrodnottne zujmy Slo-
venska s takm nasadenm, ako prve on.
Opakujem, pochybujem, i sa niekedy do-
zvieme prav prinu takhoto rozhodnutia
ja osobne by som sa to aj bl zisti, aby sa mi
nepotvrdili tie najhorie oakvania.
V tejto svislosti je jedine zaujmav, o
bude so Smerom bez Fica, lebo niet v Smere
loveka, ktor by sa Ficovi o i len priblioval
z hadiska marketingovho a manipulatvne-
ho psobenia na masy voliov. A to je z ha-
diska sasnho a budceho udrania moci
dos dleit. Pre politikov Smeru urite viac
ako pre skutonch majiteov krajiny, ktor
s u aj na takto model po Ficovi urite dob-
re pripraven.
o hovoria prieskumy?
Poda prieskumov niet pochybnost o tom,
e v prvom kole vyhr Robert Fico so saga-
novskm nskokom (pozri tabuku). Poradie
za nm sa men a do volieb sa ete bude meni
i sa vykrytalizuje siln protikandidt, mo-
mentlne sa ned vedie. V druhom kole sce
me Fico prehra, lebo z doterajch prie-
skumov vyplva, e vina obanov ho za
prezidenta nechce na to by vak vina
musela chcie niekoho inho. Najlepie toho,
kto v tom druhom kole aj bude. A tak n-
hoda sa vari ani neme pritrafi.
Rbert Kotian
G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E
MVK 7/13 Focus 7/13 Polis 7/13 Focus 8/13
Robert Fico 43,6 36,3 44,6 38,4
Andrej Kiska 11,8 18,9 9,6 20,0
Pavol Hruovsk 15,0 13,4 15,2 17,3
Radoslav Prochzka 15,6 5,8 14,8 11,7
Jn arnogursk 11,2 5,2 11,8 8,8
Peter Osusk 2,8 1,1 4,0 3,8
81
P A R L A M E N T N D E N N K
Rbert Kalik (minister vntra, Smer-
SD): Zkony v pracovnej verzii
Mme pred sebou dva zkony, ktor s z
mjho pohadu pre vkon politiky a demo-
kracie vemi dleit. Dovolm si vodn slo-
vo troku poveda pre obidva zkony. My sme
si dovolili tieto zkony predloi a otvorene
to hovorm v pracovnej verzii. S tam tri ale-
bo tyri celky prav, ktor sme urobili na
technickej rovni a myslme si, e tieto pra-
vy v zkone nebud, ke tento zkon budeme
definitvne schvaova. Vyplva to z toho, e
napriek tomu, e diskusiu sme robili pomerne
irok a dlh, asi 4 mesiace, napriek tomu ne-
bolo mon dospie k jednotnmu konsenzu
naprklad pravy kontrolnho orgnu. Akm
spsobom by mal by kreovan, ako by mala
vyzera jeho nezvislos, pretoe vetko, o
by sme chceli v tomto tte kreova, nakoniec
mus vzs z parlamentnej pdy. To je pova-
ovan za najnezvislej priestor.
By som bol vemi rd, keby sme budci
tde mohli urobi prv irie rokovanie a
aby sme boli troku aj pod tlakom asu, pre-
toe volebn kdex mal idelnu prleitos
by prijat po supervolebnom roku 2010, ke
vlastne tri roky vlastne neboli iadne voby.
Plat aj to, e by som bol rd, keby sme si
mohli spolone vetci sadn a urobi v za-
stpen z kadho poslaneckho klubu aspo
2 3 ud venujcich sa tejto problematike,
a mohli by sme vyriei niekoko zsadnch
otzok. Osobitnm sstredenm predovet-
km smerom ku kontrole samotnho finan-
covania volebnej kampane, ako aj politickch
strn a zrove tou ideou, o hovor o uritom
centrlnom volebnom orgne, by malo by,
aby bola tto komisia zrove aj uritm st-
lym volebnm orgnom pre vetky voby v
rmci strednch volebnch komisi.
Toto plat o mnohch alch ustanove-
niach, ktor v tomto zkone s a smeruj pre-
dovetkm k zjednodueniu volebnho vko-
nu volebnho prva a k stransparentneniu vo-
lebnch kampan. To je zkon slo dva. O
tomto zkone, o prerokvame v tejto chvli,
predovetkm treba poveda, e zjednocuje
pravu hlasovacch lstkov pre vetky voby.
Zjednocuj sa lehoty na vyhlsenie volieb,
racionalizuje sa spsob doruovania zozna-
mov kandidtov. Zjednocuje sa, elektronizuje
sa doruovanie zpisnc strednej volebnej
komisii. Garantuje sa prvo kandidtov a kan-
didujcich strn kontrolova stanie hlasov.
Nvrh zkona odstrauje asto kritizovan
nejednotnos v terminolgii iestich voleb-
nch zkonov, m sa garantuje rovnak ap-
likcia rovnakch intittov volebnho prva
pre vetky druhu volieb. Zo zkona sa naopak
vypaj ustanovenia tkajce sa vedenia
volebnej kampane ich financovania kontroly,
o bude upravova do budcna osobitn z-
kon a malo by to by rozdelen, pretoe vo-
lebn zkon na vkon volebnho prva je nie-
o in ako samotn politick systm z poha-
du volebnej kampane. Navrhovan zkon
teda reaguje samozrejme na poiadavky po-
slednch mesiacov a rokov. Z hadiska voleb-
nch systmov zkon nemen princpy a pra-
vidl jednotlivch druhov volieb.
No zostane urite niekoko kontrolnch
otzok. Ten pvodn zmer bol, e z nho
pohadu naprklad otzka viacerch krajoch
volebnch neriei situciu, pretoe v momen-
te, ke nekandidujete a nemete zabrni
niekomu kandidova, uchdza sa o funkciu
na zklade nejakho princpu trvalho pobytu,
lebo to by bolo vlastne v rozpore s stavou.
Aj ke urobte ubovon mnostvo krajov,
tak vlastne to neriei ni. Vtedy je rieenie,
ke s vinov jednomandtov obvody, e
sa mu uchdza aj a to je naprklad aj otz-
ka, vtedy me vstupova nezvisl poslanec
do samotnho parlamentu, pretoe sa uchdza
v jednomandtovom obvode. A mete vy-
kona vlastne kombinciu pomernho a jed-
nomandtovho na 75 na 75, kde to vlastne
zhruba asi sed aj s potom okresov, lene to
predpokladm, e hne v vode sa ozv s ne-
shlasom, pretoe tento pomer vyhovuje v-
m stranm ako menm. Take preto sme
zatia zostali na princpe jednho kraja, pre-
toe len rozdelenie na viacero krajov bez
toho, aby to zrove bola zmena na vinov
systm, nem vlastne iadny vznam, pretoe
nakoniec tie vetky sla sa aj tak stavaj a
pre t politick stranu to nem iadny rozdiel.
Aj vzhadom na to, e kandidova me ka-
d v kadom kraji poda svojho vlastnho
rozhodnutia. ie, otvrame diskusiu.
Lucia itansk (SDK-DS): Pracovn
verziu dopracova
Volebn zkony s pre politick systm ex-
trmne vna tma, pretoe maj v konenom
dsledku vplyv na to, kto m ak ance vlast-
ne participova na politickom ivote. Je to
tma, ktor na jednej strane musm poveda,
e znesie aj vea populizmu, ale zrove pri
nej plat, e diabol je ukryt v detailoch mo-
no pri tchto zkonoch viac ako pri mnohch
inch a samozrejme je to vsostne politick
tma. Ja chcem v tejto svislosti upozorni na
dva zvzky, ktor v svislosti s volebnou le-
gislatvou dala strana Smer.
Prv verejn zvzok si dala podpisom pod
dokument Transparency, v ktorom sa aj strana
Smer zaviazala vytvori nezvisl kontroln
orgn na financovanie kampan politickch
strn, ktor podpsala 15. 2. 2013. A potom
si dala aj vlastn zvzok vo svojom progra-
movom vyhlsen vldy, v ktorom sa zavia-
zala iniciova diskusiu k volebnm zkonom,
k volebnm systmom vrtane diskusi na
tmu nezvislej kontroly financovania poli-
tickch strn a samozrejme, e to svis. Tak-
to sformulovan zvzok z programovho vy-
hlsenia vldy samozrejme zaha diskusiu,
ako m vyzera nezvisl kontrola financo-
vania volebnch kampan aj politickch strn,
zaha diskusiu o pote volebnch obvodov,
o volebnom systme, o postaven nezvislch
kandidtov v jednotlivch vobch, o prefe-
rennch hlasoch a ich vhe v jednotlivch
vobch a tto diskusia jednoducho nebola.
Pn minister vo svojom vodnom slove po-
vedal, e absolvoval dlh diskusiu, tvorme-
san diskusiu, ale prepte, ja neviem s km.
Pretoe neformlna diskusia, mono diskusia
na ministerstve pre ma nie je to, o si pta
volebn legislatva, ak po 15 rokoch mme
na stole nov volebn kdexy.
Dnes sa riadime Meiarovmi volebnmi
kdexmi. A teraz mme na stole nov volebn
kdexy, v ktorch nie s rieen zsadn otz-
ky a tieto neboli verejne diskutovan. To treba
18. JNA 31. AUGUSTA 2013
18. jna Poslanci NR SR v tajnej vo-
be zvolili za kandidta na generlneho pro-
kurtora Jaromra inra. Sasn f
bratislavskej krajskej prokuratry zskal
vo vobe, na ktorej sa zastnili len poslan-
ci vldneho Smeru-SD, 82 hlasov od 82
prtomnch poslancov. inr sa niekto-
rm poslancom predstavil v pondelok (17.
6.) na stavnoprvnom vbore NR SR.
Tam povedal, e ak stavn sd (S) SR
potvrd, e on svojou asou na vobe po-
ruil prva Jozefa enta, odstpi z funk-
cie generlneho prokurtora. Ak vak S
povie, e entove prva poruil napr.
prezident SR Ivan Gaparovi tm, e ho
nevymenoval, inr vo funkcii ostane.
19. jna Poslanci NR SR shlasili s
pripomienkou prezidenta SR Ivana Ga-
parovia k novele zkona o hlsen pobytu
obanov a vrten prvnu normu 85 hlas-
mi optovne schvlili. Pvodn novela
okrem inho zavdzala pod hrozbou po-
kuty povinnos nahlsi odchod z republiky
na viac ako 90 dn prslunm radom.
Prezidentovi sa nepozdvala formulcia o
povinnom hlsen tchto skutonost, po-
slanci mu vyhoveli. Do zkona sa tak vr-
tila pvodn formulka, e oban odchod
na viac ako 90 dn ohlsi, namiesto je
povinn ohlsi.
20. jna Voba funkcionrov Najvy-
ieho kontrolnho radu (NK) SR sa na
jnovej schdzi parlamentu neuskuton.
Po tom, ako opozcia nevyuila monos
predloi kandidta na fa NK, Mria
Ritomsk z hnutia OaNO stiahla aj svoj-
ho kandidta na podpredsedu radu Jna
Vrbackho. Dvodom tohto kroku mala
by chbajca podpora zo strany vldneho
Smeru-SD. Posledn voba fa NK sa
mala uskutoni 28. mja, ale nestalo sa.
21. jna Novela zkona tkajca sa
vznamnch investci mono skon na
stavnom sde SR. Na tlaovej konferen-
cii to pripustil predseda klubu KDH Pavol
Hruovsk, ktor vid v prvnej norme
protistavn prvky a odmieta ju. Po defi-
nitvnom odshlasen a zverejnen v Zbier-
ke zkonov posdime z hadiska stavnho
a zkonnho obsah schvlenej novely a
rozhodneme sa, uviedol Hruovsk s tm,
e napadnutie prvnej normy na stavnom
sde SR je jedna z monost. Hruovsk
vid v zkone najvie riziko v tom, e sa
verejn zujem, ktor sa musel dokazo-
va, men na termn vznamn investcia,
o ktorej m rozhodn vlda administra-
tvnym postupom.
25. jna Poslanci NR SR vyhoveli pri-
pomienke prezidenta SR Ivana Gaparo-
via k novele Trestnho zkona a znili
tresty pre zdravotnkov, ktor poas ndzo-
vho stavu neprdu do prce. Z pvodne
schvlench 10 rokov straty registrcie to
poda predstv hlavy ttu znili na dva.
Okrem toho zdravotnkom od augusta hro-
z za takto konanie dvoj- a pron v-
zenie i pean sankcia. Za novelu Trest-
nho zkona ako celok zahlasovalo 81 le-
nov snemovne.
26. jna Reforma verejnej sprvy
82
jasne poveda. A ja nemem akceptova, pn
minister, ak mi tu poviete, e zjavne proste
potrebujeme by pod nejakm tlakom tm
tlakom rozumej tri tdne medzi dvomi par-
lamentnmi schdzami. Ak je to spsob pri-
jmania takch zsadnch zkonov, ktor
zase vysti do toho, e finlna podoba bude
plne in ako to, o mme predloen, e tu
budeme tri tdne proste sa o nieom doha-
dova, nakoniec v druhom tan tu dostaneme
zase jeden megapozmeovac nvrh, v kto-
rom sa mono ani nebudeme plne vetci na-
ozaj vyzna a takto budeme schvaova voleb-
n kdexy, o by sa mali vzahova aj na vo-
by na jar budceho roku to znamen prezi-
dentsk voby. To je absurdn, to je legisla-
tvne zlyhanie ministra vntra. Tieto zkony
predkladte vy a ja vm vytam, akm sp-
sobom ich predkladte.
ie, my dnes netume, o je vlastne pred-
stavou ministra Kalika, ako by mal nako-
niec vyzera volebn systm alebo volebn
zkony na Slovensku. Dostali sme nieo, o
nazval minister vntra v vodnom slove pra-
covn verzia. No tak o to je, ak to nie je zl
prca ministra vntra. no, zkon sa ani ne-
poka nartn predstavu ministra vntra,
ako by mala vyzera nezvisl kontrola finan-
covania volebnch kampan, o je o to v-
nejie, e zkon si zvolil filozofiu zkazov.
Pn minister, zakazujete moratri, dvate li-
mity na financovanie volebnch kampan, za-
kazujete kampaova tretm stranm, zakazu-
jete kampaova obianskemu sektoru, ale z-
rove kontrolu ponechvate ministerstvu fi-
nanci a nenartli ste ani len vlastn predsta-
vu, ako by tto kontrola mala vyzera. Lebo
je aj in cesta, necha von ruky, nedva z-
kazy a zvi mieru transparentnosti do takej
miery, aby t verejnos mala informcie kto,
za o, a za akch podmienok kampauje. Aj
to je cesta, ak nevieme vymyslie t sprvnu
kontrukciu nezvislho kontrolnho radu.
Ale vy ste zvolili v tejto vaej ako vy ste to
nazvali pracovnej verzii, t plne najhoriu
kombinciu.
Ja vm to poviem na plne konkrtnom pr-
klade, oho s dsledky tohto zkona, tak ako
je dnes predloen. Zkon sa m tka u pre-
zidentskch volieb. Men pravidl tchto vo-
lieb vlastne u v situcii, ke tto kampa za-
ala. Volebn zkony s it dnes na mieru
vldnej strany, pretoe poda toho, o je pred-
loen v plne, ak nhodou kandidti Kiska
alebo Prochzka bud musie do vdavkov
zakomponova aj vdavky predchdzajcej
kampane, to znamen svoje bilboardy, ktor
viseli poas tohto leta, tak do volieb u nebu-
d mc urobi prakticky ni. Lebo finann
limit nepust. Zakzanm obianskych kam-
pan sa eliminuj prejavy akejkovek prpad-
nej spontnnej podpory obianskej verejnosti,
ako sme to naprklad videli v minulch vo-
bch v echch v prezidentskej kampani. A
prpadn poruenie zkona kandidta SMER-
u a to je jedno i to bude Fico, Lajk alebo
niekto tret, bude riei len Kaimr s Kali-
kom.
V zmysle rokovacieho poriadku navrhu-
jem, aby parlament tto pracovn verziu vr-
til ministrovi vntra, vlde Slovenskej repu-
bliky na dopracovanie, aby potom pn minis-
ter mohol v poriadnej diskusii verejnej pri-
nies tieto zkony u nie v pracovnej verzii,
ale ako riadne nvrhy zkonov vldy Sloven-
skej republiky.
Anton Martvo (Smer-SD): Mohli ste sa
objedna u ministra
Tento zkon preiel klasickm medzire-
zortnm pripomienkovm konanm, bol zve-
rejnen na portli prvnych predpisov, kde
kad mohol pripomienkova tento zkonom
v stanovenej lehote ako takej. Pokia ste mali
pocit, e malo by nieo s vami konzultovan,
mohli ste sa na ministerstvo vntra objedna,
s to s konzultova, da nmietky. Neshlasm
s vami, e by tento zkon iiel nejakm ne-
tandardnm spsobom, a e by chbala ne-
jak diskusia. Sm minister sa ponka ete aj
teraz na diskusiu, e mono dva pripomien-
ky, a e chce vytvori komisiu ete aj teraz
aliu k tomu, aby sa mohli zapracova ete
aj in pripomienky a druh tanie je otvoren
pre vetkch.
Daniel Lipic (NOVA): Tri poznmky
Toto nie je obyajn zkon. On formlne
obyajn je, nie je to stavn zkon, ale tm,
e nastavuje parametre hry, nastavuje para-
metre volebnej sae, tak je vdy vemi cit-
liv ich pretlai cez parlamentn vinu.
Preto aj mnoh krajiny, ktor maj naprklad
vinov volebn systm, tvorbu volebnch
obvodov zveruj sdnej moci, lebo inak by
vina mohla si robi tak volebn obvody,
aby sa zabetnovala na dlh obdobie do bu-
dcnosti. To je koniec koncov v nejakej ob-
mene prklad toho, o rob premir v Maars -
ku.
Preto si myslm, e ambcia tandardnej
strany, nemyslm HZDS v roku 1997, by mala
by, prija po najvom konsenze pravidl
volebn sae v parlamente. Nie len cez jed-
noduch vinu. Preto si myslm, e postup,
ktor bol zvolen vldou, je nesprvny.
Bolo tu spomenut viacermi poslancami
Smeru, e aj bval vlda pripravovala vo-
lebn kdex. Pripravovala. Pripravovala ho
tak, e ja som do komisie na ministerstve
vntra, ktor ho pripravovala, zavolal u vte-
dy zstupcov vetkch parlamentnch strn,
vrtane opozinho Smeru, vrtane opozinej
SNS, aby sa mohli zastova tvorby voleb-
nch pravidiel, lebo som to povaoval a po-
vaujem pre demokraciu za kov zkon,
ktor nastavuje pravidl hry. A pravidl hry
by nemala prijma len parlamentn vina,
lebo to je hra, ktor ide do budcnosti, teda
volebn sa nielen do minulosti.
A teraz sa dotknem troch vec, ktor pova-
ujem za predbene pomerne dleit. Zatia
to tu nikto nezmienil, ale povaujem za ne-
prijaten alebo mlo prijaten, aby sa cez
parlament znovu napriek upozorneniam pre-
tlal zkon, ktor dva aktvne volebn pr-
vo odsdenm za najzvanejie zloiny v
tejto krajine. Nevidm iaden dvod, aby bru-
tlni vrahovia odsden prvoplatne za naj-
zvanejie zloiny dostvali aktvne volebn
prvo. Je to facka obetiam a pozostalm po
ich trestnej innosti.
Druh poznmka. U to spomenul pn mi-
nister, tvorba volebnch komisi, najm
okrskovch, ktorch cieom je dohliada nad
frovosou, spravodlivosou volieb, nad spra-
ESO (Efektvna, spoahliv a otvoren
ttna sprva) sa dostala do svojej druhej
etapy. Od oktbra zanikne 248 radov
miestnej ttnej sprvy a nsledne vznikne
72 okresnch radov (Bratislava a Koice
bud ma po jednom okresnom rade), na
ele ktorch bud prednostovia menovan
vldou. Zkon, ktor 81 hlasmi schvlili
poslanci Nrodnej rady (NR) SR 19. jna,
dnes podpsal prezident SR Ivan Gaparo-
vi. Na jese teda zanikn obvodn rady
ivotnho prostredia, obvodn rady pre
cestn dopravu a pozemn komunikcie,
obvodn lesn rady, obvodn pozemkov
rady a sprvy katastra. Ich psobnos sa
presunie na integrovan miestny orgn
ttnej sprvy s novm nzvom okresn
rad. Kad oban by mal ma v okrese
jedno miesto, kde sa me obrti a vyba-
vi cel agendu, ktor so ttom m, uvie-
dol minister vntra Robert Kalik (Smer-
SD) s tm, e sa zanaj vytvra predpo-
klady na vznik klientskych centier a okres-
nch radov.
26. jna Ak sa preuke nehospodr-
ne nakladanie s majetkom vojenskch
spravodajskch sluieb (VSS), minister
obrany Martin Glv (Smer-SD) bude mu-
sie vyvodi politick zodpovednos. Po-
vedal to dnes v parlamente predseda vldy
Robert Fico (Smer-SD). Zrove spochyb-
nil autenticitu uniknutej tajnej sprvy, kto-
r hovor o dajnom tunelovan VSS. Je
to na 95 percent novinrska kaica, po-
vedal premir.
26. jna Poslanci NR SR 80 hlasmi
schvlili garanciu alej etapy zvyovania
platov lekrov. Novela zkona o zdravot-
nom poisten, ktor okrem inho uprav aj
platy, vychdza z dohody medzi minister-
kou Zuzanou Zvolenskou a Lekrskym od-
borovm zdruenm (LOZ). Platy lekrov
sa tak bud zvyova postupne a na dva-
krt. Potrebn financie na zvenie platov
si poda jeho slov nemocnice musia njs
sam, na tento el nie s vylenen iad-
ne zvltne zdroje.
2. jla Zadlenie Slovenska a opatre-
nia na jeho znenie. To s tmy, ktor
chceli poslanci Nrodnej rady (NR) SR ro-
zobera na mimoriadnej schdzi. Zvolal ju
predseda parlamentu Pavol Paka (Smer-
SD) na nvrh 36 poslancov opozinch
strn SDK-DS, KDH a Most-Hd. Pl-
num vak nakoniec program schdze ne-
schvlilo, t sa tak neuskuton. Opozcia
je znepokojen nrastom zadlenia Slo-
venska, ktor za minul rok presiahlo hra-
nicu 52 %. Na mimoriadnej schdzi chce-
me hovori nielen o stave, v akom sa Slo-
vensko nachdza, nielen o rekordnej za-
dlenosti, ale najm o opatreniach, ktor
pomu dlh zni, avizoval podpredseda
SDK-DS Ivan tefanec.
3. jla Voby do orgnov samosprv-
nych krajov (VC) sa na Slovensku usku-
tonia v sobotu 9. novembra. Termn hla-
sovania vyhlsil predseda Nrodnej rady
SR Pavol Paka (Smer-SD). V tch kra-
joch, kde ani jeden z kandidtov na pred-
sedu nezska absoltnu vinu odovzda-
nch hlasov, bude druh kolo volieb. Malo
by sa kona v sobotu 23. novembra.
P A R L A M E N T N D E N N K
83
P A R L A M E N T N D E N N K
vodlivosou stavania volebnch hlasov. Pa-
ragraf 44 a 46, 44 je okresn volebn komisia
pre parlamentn voby a 46 je okrskov vo-
lebn komisia. Take pretam: Do okrsko-
vej volebnej komisie me delegova politic-
k strana alebo koalcia, ktorej kandidtna lis-
tina bola zaregistrovan a v ostatnch vobch
do Nrodnej rady zskala aspo 3 % platnch
hlasov, jednho lena a jednho nhradnka.
iadne in strany nominova nikam nemu.
Ja to povaujem za absurdn.
Volebn komisie s zriaovan z kandidu-
jcich strn, aby sa navzjom takpovediac
strili. Ak by tento systm platil v minulosti,
tak by to znamenalo, e v roku 1990 vo vo-
lebnch komisich nie je VPN, v roku 1992
HZDS, v roku 1998 SDK a v roku 2002 Smer.
Je to absurdn, absurdn. Ak hovorte o tom,
e dvodom alebo cieom toho ustanovenia
je, aby sa zabrnilo kandidovaniu zo peku-
latvnych prin, tak na to je in ustanovenie
vo volebnom zkone. Vol sa to volebn kau-
cia, ktor musia zloi strany preto, aby neli
do parlamentnch volieb len z nejakch fri-
volnch dvodov, a t bola v korunch na
rovni pol milina, ie teraz to je nieo pod
20-tisc eur, asi estns. To je zbezpeka proti
zneuvaniu asti zo pekulatvnych dvo-
dov.
Ale poveda, e niektor strany poda v-
sledku spred 4 rokov, priom dnes me by
v prieskume u plne niekde inde, maj au-
tomaticky zastpenie a pln odmeny a in,
ktor mu ma tie plne in preferencie,
nemaj zastpenie, to je poda ma proti-
stavn plne evidentne. ie to povaujem za
neprijaten.
Tretia poznmka, u to bolo spomenut
viackrt, sa tka druhho nvrhu zkona, ku
ktormu zatia nemm ambciu vystupova a
to je teda zkon, ktor sa tka aj volebnej
kampane. Aj tam povaujem ustanovenia,
ktor sa tkaj obmedzenia volebnej kampa-
ne len na kandidujce strany za protistavn
z pohadu prva na slobodu prejavu. A zkon
by mal legitmne poadova, aby ten, o sa
zapoj do kampane a investuje do nej peniaze,
aj povedal, km je. Nikto nem prvo na ano-
nymn prejav v zsade pre ely volebnej
kampane, poda mojej mienky. Ale paulne
zakza komukovek okrem kandidujcich
strn, uiteom, lekrom, bankom, komuko-
vek, odborrom pre ten el, ke hovorme,
sa vyjadrova, povaujem za plne zjavne
protistavn. Proste, myslm si, e je to nad
rmec naej stavy obmedzenie slobody pre-
javu a vm sa ten prejav me zda by, ako
boli bilbordy znmeho karikaturistu, pre vs
nezaujmav, nepekn, proste to beriem. A
kadmu sa niekedy v politike zd by prejav,
ktor je namieren voi nemu, ako nefr a
zl. Sloboda prejavu poda ma vyaduje, aby
sme takto prejavy strpeli. A dokonca ten pre-
jav me by aj hlpy. Winston Churchill ke-
dysi povedal, e krajina, ktor m slobodu
prejavu, znamen, e bude ma aj dos hlpe-
ho prejavu. Tch zmien je tam toko, pomerne
viac, ale id, to ma zas a tak neprekvapuje,
zlm smerom. A preto si myslm, e ten nvrh
by mal by vrten na navrhovateovi na do-
pracovanie. S tam otzky stavnosti otvore-
n, otzky frovosti volieb otvoren a ak ne-
chce dnen vldna vina vyznie tak, ako
vyznel Meiar v roku 1997, kedy prelomil
cez parlament novelu volebnho zkona, kto-
r bola sasti protistavn tie, sasti bola ne-
frov, prijat len vldnou vinou, tak si
myslm, e by bolo rozumnejie, aby sme o
tom ete hovorili predtm, ako do parlamentu
prde.
Richard Sulk (SaS): Je sprvne, e mme
jeden volebn obvod
Mme jeden volebn obvod na Slovensku
a stle znovu a znovu zaznievaj hlasy a po-
iadavky, aby sme mali viac volebnch ob-
vodov. Sksme sa no to pozrie vecne. Ja
osobne si myslm, e jeden volebn obvod by
mal by tak vek, ako vek je zemie, na
ktorom platia normy prijman tm volenm
parlamentom. ie, ke obec me prija ne-
jak veobecne platn zvzn nariadenie,
ktor plat na zem obci, tak volebn obvod
by malo by prve zemie obce. Analogicky
k tomuto by mal by cel Slovensko jeden vo-
lebn obvod v prpade parlamentnch volieb
tak, ako je u dnes. Preto, lebo Nrodn rada
prijma predsa zkony, ktor platia na celom
Slovensku. A to predsa znamen, e ke na-
stpi z obce A alebo z mesta A nejak kandi-
11. jla Prezident SR Ivan Gaparovi
nepodpsal vldnu novelu autorskho z-
kona a vrtil ju na sptn prerokovanie do
parlamentu. Nepozdva sa mu fakt, e sa
k sbornmu dielu zaradili aj noviny, ktor
v tom prpade spadaj pod ochranu poda
autorskho zkona. Ako upozoruje, tmto
by prilo k autorskoprvnej ochrane prv
vydavateov. Poda mjho nzoru ide o
neopodstatnen ochranu, ak s noviny ako
sborn dielo predmetom autorskho pr-
va, kontatuje Gaparovi.
15. jla Najbohatmi stranami v NR
SR s vldny Smer-SD a SaS. Strana Ro-
berta Fica si prvenstvo dr u niekoko ro-
kov. Vlani jej majetok presiahol 10,382 mi-
lina eur. Rok predtm to bolo 4,2 milina
eur. Liberli dosiahli optovne druh
prieku s majetkom 2,023 milina eur (v
roku 2011 to bolo 1,8 milina eur). Na tre-
om mieste skonilo hnutie OaNO s ma-
jetkom v hodnote 1,782 milina eur. V
roku 2011, ke OaNO svoju innos len
rozbiehalo, dosahoval jeho majetok hod-
notu 25 653 eur. tvrt miesto patr s ma-
jetkom v hodnote 1,551 milina eur Mos-
tu-Hd, nasleduje KDH (1,013 milina
eur). Na poslednej prieke spomedzi par-
lamentnch strn z hadiska vky majetku
skonila SDK-DS (503 900 eur). Stranu
Pavla Frea predbehla aj mimoparlament-
n SMK (793 821 eur). Majetok SNS vlani
dosahoval 156 257 eur. Rebrek zvzkov
naalej suvernne vedie SDK-DS, ktor
dlhuje viac ako dva miliny eur. Nasleduje
OaNO (212 751 eur), vldny Smer-SD
(157 577 eur), KDH (73 812 eur), SaS
(24 789 eur) a najniie zvzky spomedzi
parlamentnch strn m Most-Hd (21 521
eur). Mimoparlamentn SNS dlhuje
41 646 eur a SMK 29 479 eur.
16. jla Voli u nebude voli, ale oso-
ba oprvnen voli, volisk preukaz sa
premenuje na hlasovac preukaz, v refe-
rende budeme mc hlasova aj potou a
za poruenie zkona bud hrozi pean
pokuty a do 1000 eur. Do zpisnc komisi
pribudne nov daj poet zvolench ien
a muov. To s niektor navrhovan zme-
ny, ktor m prinies zkon o podmienkach
vkonu volebnho prva. Prvna norma
zdruuje pravidl pre vetky druhy volieb
na Slovensku. Ministerstvo vntra ou
chce od janura budceho roka sprehadni
systm i zjednoti terminolgiu. Od na-
vrhovanch zmien si subuje aj sporu.
Poda odhadov by mal v roku 2014 tt
uetri 219 232 eur, v roku 2016 by mala
by spora 1 105 232 eur.
17. jla Opozin strany povauj 48-
hodinov volebn moratrium, ktor ob-
sahuje navrhovan novela volebnho z-
kona, za zbyton intitt. Zhodli sa na
tom predstavitelia udovej platformy
(SDK-DS, Most-Hd, KDH). Morat-
rium v sasnom obdob elektronickch
komunikci strca vznam. Je to len ob-
medzenie na urit typy mdi. My sme za
zruenie moratria, povedal pre TASR
podpredseda SDK-DS Ivan tefanec.
17. jla Prezident SR Ivan Gaparovi
vymenoval Jaromra inra za novho
generlneho prokurtora. Urobil tak me-
84
P A R L A M E N T N D E N N K
dt, s ktorm sa stotouj aj volii mimo
tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa
ma monos tohto loveka voli. No a ke
my zriadime viacero volebnch obvodov, tak
to logicky znamen, e udia zo siedmich ob-
vodov nebud ma monos voli niekoho,
koho by prve chceli. Preto si myslm, je to
sprvne bez ohadu na to, kto to zaviedol, e
mme jeden jedin volebn obvod. Ke si zo-
berieme naprklad stranu Smer, zskala milin
dvesto, i milin hlasov povedzme, ale Robert
Fico zskal tritvrte milinov, milin dvesto
a Robert Fico z toho zskal tritvrte milina
krkov. Tritvrte milina ud povedalo, my
chceme, aby ns Robert Fico zastupoval v
Nrodnej rade. A potom, ke si pozriete, e
kto vetko sa za stranu Smer dostal do parla-
mentu, tam njdete ud, ktor dostali tisc
krkov. Nie je predsa sprvne, aby tu v N-
rodnej rade mal jeden poslanec ten ist hlas,
ktor dostal splnomocnenie od 500 voliov a
mal by ma tak ist hlas ako druh poslanec,
ktor dostal splnomocnenie od tritvrte mi-
lina voliov. Preto ale mme politick strany,
kde skrtka predseda si tam postav svojich
83 panikov a t hlasuj presne ako oni po-
vedia. Poslchaj na slovo, lebo presne vedia,
e bez neho by sa do parlamentu v ivote ne-
dostali a samozrejme ani v ivote nedostan,
ke on rozhodne, e u ty tam nebude, mj
mil. Preto aj tak poslchaj. Ono nie je to
a tak plne zl. Len tam treba si to samo-
zrejme e na rovinu poveda. A preto toto, o
tu vlastne rozprvam, chce by tak obhajoba
toho dnenho systmu. Ja si nemyslm, e
on je zl. Nemyslm si, e je zl, e mme je-
den volebn obvod, nemyslm si, e je zl, e
do parlamentu kandiduj len politick strany
a nemyslm si, e je zl, e politick strany,
kee to nemaj zakzan, sa mu uzavrie.
Myslm si, e toto je sprvne. A o ete je ve-
mi sprvne, e kad si me zaloi politick
stranu. Toto je monoe na tom celom ten naj-
lep krok.
Radoslav Prochzka (nezvisl): Viac ob-
vodov a vznamnej preferenn hlas
Nadviaem na to, o hovoril pn kolega
, ke povedal, e zmeny, ktor vlda na-
vrhuje v novom volebnom kdexe, s oproti
sasnm pravidlm banlne. Trochu to roz-
vediem. Oni s banlne tam, kde mohli a mali
by zsadn, a tam, kde mali by banlne, s
zbytone dramatick. Jedna vec, ktor tam
mte, sa ned usta. Tou vecou je nerovnos
medzi astnkmi volebnej sae. Vy do as-
ti volebnho procesu pate jednu kategriu
astnkov politickej sae zadarmo a in
kategriu za peniaze alebo dokonca vbec.
Poda kritria predchdzajceho volebnho
vsledku rozliujete medzi jednotlivmi
astnkmi volebnej sae a takto rozlio-
vanie l. 12 stavy Slovenskej republiky pria-
mo a vslovne zakazuje a je neprpustn o to
viac, e ide o volebn sa. Toto nevyhnutne
bude treba opravi a ja vm s tm rd pom-
em.
Druh vec je to, o ste nechali tak a to je
volebn lex-Meiar, ergo jeden volebn ob-
vod, ktorho dsledkom je to, e hlavn mes-
to s asi desatinou obyvateov Slovenskej re-
publiky zastupuje asi tretina poslaneckho
zboru. Ja som tu poul od viacerch svojich
predrenkov sanosti na to, e tento nvrh
volebnho kdexu pomha Smeru na ich kor
a to mi je primne jedno. Ma strany netrpia,
ide mi o ich voliov, pretoe potrebujeme vo-
lebn systm, ktor bude spravodlivej nie k
stranm, ale k ich voliom. Pre voliov ho tre-
ba napsa a im m ten volebn kdex sli,
nie stranm.
Volebn systm spravodlivej aj k regi-
nom aj k obanom potrebuje dnes v tejto
chvli toho viac, ale v tejto chvli dve veci,
viac volebnch obvodov a absoltnu vhu
preferennho hlasu. Volebnm obvodom
nech je zemie samosprvneho kraja. Ak u
teda delme ten tt takto, tak urobme z tch
krajov aj politicky autonmnej entity a do-
vome im vytvori si pevnejiu regionlnu
identitu a dovome to aj ich volenm predsta-
viteom.
V opanom prpade takto delenie ttu
nem zmysel a tak ako nedvate reginom to,
o potrebuj, nedvate ani obanom a to je
skuton vber z vberu, ktor v prvom kole
za nich aj tak urobte vy alebo teda politick
strany. Ke u kandidtne listiny mu zo-
stavova iba politick strany, tak dovome ob-
anom SR ako voliom vybra si z tch kan-
didtnych listn slobodne a bez akchkovek
obmedzen, lebo dnes to robi nemu, dnes
ete stle poradie uren politickou stranou
m prednos pred poradm, ktor si vyber
udia.
Poviem vm len jeden anekdotick kon-
krtny prklad. Myslm, e v roku 2010, dnes
pn poslanec Jozef Mikloko dostal myslm
6 700 preferennch hlasov, chbalo mu asi
400 do tej prahovej hodnoty a zostal za br-
nami Nrodnej rady a sedeli tu udia s asi de-
satinovou podporou od voliov, ne mal on.
Stalo sa to znova v tej konkrtnej strane aj v
roku 2012 vo vzahu k inm uom. Jozef je
na astie u tu a aj je to dkaz toho, e naozaj
to poradie, ktor si vyber udia, me a vdy
zsadne teda men rozhodnutie stranckej cen-
trly alebo ktorhokovek orgnu.
Strun resum. Sbil som, e budem ete
strunej ako zvyajne. Rieite v tom nvrhu
volebnho kdexu veci, o takto rieenie ne-
potrebovali, a ignorujete veci, ktor rieenie
potrebuj, a tkaj sa podstaty elu zkonnej
pravy volebnch pravidiel. Tou podstatou
toho elu je prava vzahu medzi obanom
a mocou. akujem pekne.
A potom sa hlasovalo. 147 prtomnch, 81
bolo za, 63 proti, 2 sa zdrali, 1 nehlasoval.
Nvrh postpil do druhho tania. Me
sa zaa diskutova.
rk
siac po tom, ako bol inr zvolen za
kandidta na generlneho prokurtora v
NR SR. Zvil som vetky aspekty prv-
ne aj ostatn, ktor by mohli namieta vae
vymenovanie. Zistil som, e niet takho
dvodu, preto som takto rozhodol, pove-
dal inrovi po vymenovan prezident.
Vyzval ho, aby vyuval svoje postavenie
v tom, aby sa slovensk prokuratra po-
stavila na ovea pevnejie nohy, a aby
zmeny na prokuratre robil s rozvahou.
Okrem zmien personlnych a organiza-
nch mienim zintenzvni innos proku-
ratry v takch zkladnch oblastiach, na-
prklad je to ochrana maloletch a ien
pred akmkovek nsilm alebo akmko-
vek zneuvanm, povedal pri slvnost-
nom akte inr.
1. augusta Za prvch sedem mesiacov
tohto roka udelil parlamentn Vbor pre
nezluitenos funkci 48 pokt spolu v
hodnote 107 612 eur. TASR o tom infor-
moval jeho predseda Miroslav Beblav s
tm, e ide o historicky najvy objem po-
kt. Po ich zaplaten bud prjmom tt-
neho rozpotu.
3. augusta Opozin poslanec ubo-
mr Galko (SaS) je pripraven odovzda
podpisy na zvolanie mimoriadnej schdze
NR SR s cieom odvola ministra obrany
Martina Glva (Smer-SD) v priebehu po-
slednho augustovho tda. Chce tak
dosiahnu, aby sa rokovanie uskutonilo
zaiatkom septembra, teda v ase, ke za-
na aj riadna schdza parlamentu. Po
splnen podmienok bude ma predseda NR
SR Pavol Paka na zvolanie schdze se-
dem kalendrnych dn. krt cez rozpoet
me Galkovi urobi poslanec Zsolt Simon
(Most-Hd), ktor sa ako jedin spomedzi
poslancov udovej platformy (SDK-DS,
KDH, Most-Hd) pod nvrh na zvolanie
schdze podpsal. Pred dvoma tdami
nevylil, e svoj podpis stiahne.
27. augusta Ak sa daj z nvrhov na
nov majetkov priznania nabok veci, na
ktorch nemaj politick strany zhodu, ne-
bude problm predloi stavn zkon na
oktbrov schdzu. Po dnenom rokovan
poslaneckho grmia to povedal predseda
NR SR Pavol Paka (Smer-SD). Ak toti
nebude prvna norma schvlen do konca
roka, verejn funkcionri nebud majetko-
v priznania po novom predklada za rok
2014, ale a za rok 2015. U teraz je na
niektorch veciach zhoda. Ak sa daj na-
bok veci, na ktorch zhoda nie je, vieme
to poda, uistil Paka. Zmkenie navrho-
vanch pravidiel sa vak nepi opozcii,
bez ktorej vldna strana novelu stavnho
zkona nepresad.
28. augusta Predseda Nrodnej rady
SR Pavol Paka ubezpeil svojho partnera,
predsedu ttnej dumy Federlneho zhro-
madenia Ruskej federcie Sergeja J. Na-
rykina, e Slovci s stle Rusom va
za oslobodenie. Narykin zas poakoval
za ctu, ktor slovensk spolonos preja-
vuje pamtnkom sovietskych vojakov
padlch v Slovenskom nrodnom povstan
(SNP).
rk