CLXXXIX. – CXC.

ČÍSLO 2010

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 D.A.L.I. – M.N., s.r.o.
1. zabezpeãenie projekãnej prípravy a realizácia objednávok na kºúã
2. dodávka, montáÏ a uvedenie do prevádzky:
• stacionárne batérie TAB OPzS, TAB OGi, TAB UPS, VRLA AGM
• trakãné batérie TAB: DIN, DIN-S, BS
• batérie k solárnym fotovoltick˘m systémom
• autobatérie TOPLA
• nabíjaãky, vybíjaãky, aquamatic, mie‰anie elektrolytu
• UPS, monitoring batérií
• DIESEL agregáty – záloÏné zdroje
• meracie transformátory
• distribuãné transformátory

D.A.L.I. – M.N., s.r.o. je v˘hradn˘ dovozca • priemyseln˘ch batérií TAB MeÏica Slovinsko
• meracích transformátorov KONâAR Zagreb Chorvátsko

D.A.L.I. – M.N. v zahraniãí: Bosna a Hercegovina: D.A.L.I. – M.N., Tuzla

âierna Hora: D.A.L.I. – M.N., Ulcinj

TAB Tovarna Akumulatorskih Baterij, d.d.

SpoloãnosÈ TAB bola zaloÏená v roku 1965 ako jedna zo spoloãností holdingu Rudnik MeÏica v regióne s vy‰e 350
roãnou tradíciou v oblasti v˘robkov z olova. Poãas prv˘ch 15 rokov svojej existencie mala TAB licenãného partnera
zo ·védska, spoloãnosÈ Tudor. Od roku 1980 má spoloãnosÈ vlastné v˘skumno-v˘vojové kapacity, vìaka ktor˘m
dnes vyrába v‰etky druhy oloven˘ch akumulátorov, ako aj batérií typu VRLA AGM v dvoch modern˘ch továrÀach
so 420 zamestnancami:

• prvá sa zameriava na v˘robu ‰tartovacích batérií znaãiek Topla a TAB v poãte 1 500 000 kusov roãne
• druhá vyrába priemyselné batérie znaãky TAB s roãnou v˘robnou kapacitou pribliÏne 800 000 kusov
stredne veºk˘ch trakãn˘ch alebo staniãn˘ch ãlánkov˘ch batérií a blokov

Vysokokvalitné batérie sú známe po celom svete, najmä v Európe, Ázii a Amerike.

KONâAR-Mjerni transformatori, d.d.

KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. je jednou z obchodn˘ch spoloãností, patriacich do koncernu KONâAR-Elektroin-
dustrija, d.d. KONâAR-Elektroindustrija, d.d. je najväã‰ou a najdôleÏitej‰ou chorvátskou skupinou pridruÏen˘ch spo-
loãností na projektovanie, v˘robu, v˘stavbu, rozvoj a servis v˘bavy a zariadenia v oblasti energetiky, dopravy,
priemyslu a domácich spotrebiãov.
KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. patrí do podnikateºského prostredia v oblasti energetiky, ktoré súãasne pred-
stavuje „core business“ celej skupiny KONâAR. Pod súãasn˘m názvom je firma zaregistrovaná od roku 1991.
Dovtedy, od roku 1946, pôsobila pod názvom RADE KONâAR.

V˘robn˘ program tvoria meracie transformátory s nasledujúcimi charakteristikami:

• vysokonapäÈové: olejové do Um 750 kV (prúdové a kapacitné napäÈové), do Um 550 kV
(induktívne napäÈové), do Um 420 kV (kombinované)
• izolované plynom SF6 pre montáÏ do GIS do Um 170 kV (prúdové a napäÈové)
• strednonapäÈové do Um 40,5 kV: olejové (prúdové a napäÈové), alarditové (prúdové a napäÈové)
• nízkonapäÈové alarditové do Um 1 kV
• ‰peciálne (skú‰obné transformátory, prúdové a napäÈové transformátory s osobitn˘mi poÏiadavkami)

D.A.L.I. – M.N., s.r.o., 903 01 TureÀ 385 • Centrálny servis a sklad TureÀ
tel./fax: 02/ 4591 8080 • tel.: 02/ 4591 8240 • mobil: 0903 727 188, 0903 980 083, 0903 163 046 • Servisná sieÈ: Bratislava, Púchov, Ko‰ice
e-mail: tab-mezica@tab-mezica.sk, www.tab-mezica.sk
 CLXXXIX. – CXC. ãíslo 2010
PARLAMENTN¯ KURIÉR Obsah
ãasopis z Národnej rady Editorial
Slovenskej republiky Zvlá‰tny rok – Slovensko má na ãele vlády premiérku (F. Nagy) 2
Vláda SR
Mesaãník, roãník XVIII Jadrová energetika bude patriÈ do energetického mixu SR (Rozhovor s I. Radiãovou) 3
âo vpl˘va na rast slovenského hospodárstva... (Rozhovor s J. Mi‰kovom) 6
Vydavateº: Eurofondy: Najlacnej‰ie peniaze na v˘stavbu diaºnic (Rozhovor s J. Figeºom) 46
Slovenská národná reklamná Slovensko-nemecká spolupráca
a propagaãná agentúra, s.r.o. Na‰e národné hospodárstva sú úzko prepojené (Rozhovor s A. Hartmannom) 4
v spolupráci s Národnou radou SR, Slovenská energetika
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Tri miliardy investícií pre Slovensko (Rozhovor s P. Ruzzinim) 9
VUJE pokraãuje na ceste kvality (Rozhovor s M. Korecom) 10
Adresa redakcie: VSE chce byÈ lídrom v oblasti elektromobility (Rozhovor s N. Schürmannom) 12
Bôrik Sme pripravení na nové v˘zvy (Rozhovor s M. Pa‰tikom) 13
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. East & West – prepojenie energetík (pohºad podnikateºa) (P. Káãerik) 16
Tel./fax: 02/54 414 546 Slovenské baníctvo
e-mail: parkur@nextra.sk Hnedé uhlie má svoje miesto v energetike Slovenska (P. âiãmanec) 14
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) Slovensko-ukrajinská spolupráca
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) Na‰e vzÈahy nadobudli znaky strategick˘ch vzÈahov (Rozhovor s O. O. Hava‰im) 18
http://www.parlamentnykurier.sk Ministerstvo hospodárstva SR
Energetická úroveÀ SR a napæÀanie cieºov (Rozhovor s J. Petroviãom) 21
KonkurencieschopnosÈ priemyslu v rámci EÚ (Rozhovor s J. Sermekovou) 24
Registrované MK SR ã. EV4085/10 Úrad jadrového dozoru SR
ISSN 1335–0307 Harmonizovanie úloh aj poskytovanie bezpeãnosti (Rozhovor s M. Îiakovou) 24
Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy âo sa zmení v cenách za energie... (Rozhovor s J. Holjenãíkom) 26
Národná rada SR
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler Indikátory ekonomick˘ch aktivít (Rozhovor s J. Burianom) 27
Automobilov˘ priemysel a jeho v˘znam (Rozhovor s M. Kondrótom) 28
Redakcia: Anna Komová Je smerovanie v energetike jasné? (Rozhovor s ª. Jurãíkom) 30
Robert Kotian MoÏnosti Bratislavy (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 69
MoÏno hovoriÈ o spoloãn˘ch problémoch aj o spoloãn˘ch rie‰eniach? 73
Izabela Nagyová (Rozhovor s L. Lazárom a J. Viskupiãom)
Peter Zemaník Béla Bugár je ãestn˘ politik (Rozhovor s E. Pfundtnerovou) 75
Anketa 2010 (Rozhovor s P. Abrhanom, M. Beblav˘m, O. Dostálom, 77
Redakãn˘ kruh: Tibor Bastrnák M. âíÏom a M. Poliaãikom)
Stanislav Jani‰ Národná agentúra pre sieÈové a elektronické sluÏby
Bibiána Obrimãáková Rozvoj IKT sluÏieb v oblasti verejnej správy (Rozhovor s B. Máãajom) 31
Rafael Rafaj Colná správa
Mária Sabolová Automatizácia ãinnosti colnej správy (Rozhovor s M. Machovou) 37
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová DaÀové riaditeºstvo SR
madar@nextra.sk Aj daÀové riaditeºstvo vyuÏíva informaãné technológie (Rozhovor s M. Mikulãíkom) 39
Ministerstvo financií SR
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Pokraãuje aj proces informatizácie (Rozhovor s M. Kukuãkom) 41
Asistentka riaditeºa: Aktivity OPIS-u (Rozhovor s D. Îilákovou) 42
Magdaléna Horáková Informatizácia Slovenska a Európska únia (Rozhovor s L. Mu‰kovou) 43
0903 766 995 Európska banka pre obnovu a rozvoj
EBOR ponúka Slovensku pomoc pri privatizácii (Rozhovor s T. Mirowom) 45
Inzercia: 0903 715 585 Slovensk˘ priemysel
Inovaãná kultúra cementárne v Ladcoch (Rozhovor s A. Barcíkom) 47
Riaditeº pre obchod a marketing: Îelezniãná doprava
Marián Reisel Partnerská spolupráca a inovaãné aktivity AÎD, a. s., Bratislava (M. Bojda) 48
ÎSR na ceste ozdravenia a ìal‰ieho rozvoja (Rozhovor s V. ªuptákom) 49
02/54 414 544, 0905 224 492 VráÈme Ïelezniciam na Slovensku váÏnosÈ a podporme koneãne ich seriózny rozvoj 51
(Rozhovor so S. Podmanick˘m)
Typo & lito: AppleStudio Îilinská univerzita ponúka Ïelezniciam nov˘ch odborníkov (Rozhovor s J. Spalekom) 72
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Stavba roka 2010
Grafická úprava: J. B. Design Pri vydaren˘ch stavbách niet porazen˘ch... (Rozhovor s M. Brichtovou) 52
Fotografie: Rudolf Bihary, Architektúra – analógie „ideality“ k politike (P. HrÛ‰a) 58
archív redakcie Stavebníctvo na Slovensku
Karikatúry: Fedor Vico Ako stavaÈ kvalitné, lacné a estetické mostné diela (Rozhovor s M. MaÈa‰ãíkom) 55
Úspechy nás motivujú ìalej (Rozhovor s G. Koczká‰om) 56
Predplatné a objednávky na uverejnenie Skvost pre elitu (CDC, s. r. o.) 62
reklamy prijíma: SkyBau – zhotoviteº a dodávateº Ïelezobetonárskych prác na v˘znamn˘ch stavbách 64
Slovenská národná reklamná a propagaãná Slovenské stavebníctvo uÏ vidí svetlo na konci tunela 69
Architektúra na Slovensku
agentúra, s.r.o. Vízia môjho mesta (Rozhovor s M. Pavelekom) 65
po‰tov˘ prieãinok Dialógy OA & EW
814 01 Bratislava 1 Na hranici vekovej kategórie (Rozhovor s O. Andrásym) 82
Glosy – Poznámky – Eseje
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR Cirkus alebo spor o budúcu vládu (R. Kotian) 86
ZaslúÏená prehra SDKÚ a KDH (E. Weidler) 87
âíslo úãtu 2629002985/1100 Komunálne voºby – remíza a oãakávania zdola (rk) 89
DIâ SK2020399458 Parlamentn˘ denník
Zluãovanie verejnoprávnych médií – záchrana alebo politizácia? (rk) 90
Foto na titulnej strane: Giovanni Francesco Penni Supermonitor
Madona s modr˘m diadémom Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 96

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Zvlá‰tny rok – Slovensko má
na ãele vlády premiérku
Bol to komplikovan˘ a vlastne aj zvlá‰tny
rok. Presne v jeho polovici sa stalo, Ïe na Slo-
vensku prv˘ raz zasadla do premiérskeho
kresla Ïena, hoci to by malo byÈ najmenej ãud-
né, veì Ïeny a muÏi sú v tejto krajine uÏ dlho
rovnocenní a rovnoprávni. Feministky v‰ak o
tom aj dnes e‰te pochybujú. Treba uznaÈ, Ïe
postavenie tejto politiãky trocha posunulo
na‰e vnímanie „‰éfa“ ‰tátu, priãom samotná
táto zmena politickej psychológie úplne na
‰kodu nebola. Samozrejme, nemám na mys-
li len samotné riadenie vládnej politiky. Na-
pätie povedzme vo vzÈahu Radiãová – Fico sa
príli‰ nezmenilo od vzÈahu Fico – Dzurinda.
·kodlivosÈ konfliktnej atmosféry vo vzÈahoch
slovenskej elity sa ani trocha neoslabila, ba
naopak, chvíºami ako by sa grády vo vzájom-
n˘ch útokoch tzv. ºavice a pravice e‰te stup-
Àovali, hoci je evidentné – a mali by si to uve-
domiÈ predov‰etk˘m hlavní aktéri t˘chto ne-
návistn˘ch excesov –, Ïe rozkvetu SR to ani
trochu neprospieva.
Radiãová ako premiérka sa viditeºne usilo-
vala – a nie je na‰ou úlohou posudzovaÈ, do
akej miery sa jej to podarilo –, aby v sloven-
skom verejnom Ïivote ão najviac ubudlo ne-
kultúrnosti a vulgárnosti. A obãania to aj oce-
nili, keì sa po rokoch práve jej podarilo v prie-
skume verejnej mienky predraÈ sa na ãelo reb-
ríãka obºúbencov. Súãasne sa v‰ak presved-
ãila, Ïe ani pri najväã‰om úsilí nie je ºahké
úplne potlaãiÈ zvy‰ky postkomunistickej mo-
rálky, ak˘mi sú partajné rodinkárstvo, ko-
rupcia a klientelizmus, ale aj nevraÏivosÈ, ba
zniãujúce nepriateºstvo k politick˘m protiv-
níkom. Aby v‰ak vymizli aj tieto javy, ktoré
podºa v‰etkého väã‰ina obyvateºstva nezná-
‰a, musia sa snaÏiÈ politici zo v‰etk˘ch zosku-
pení, bez ohºadu na to, ãi sú vo vládnej koa-
lícii, alebo v opozícii.
Pravda, pozitívny trend vo vzájomnom po-
rozumení sa musí preniesÈ do v‰etk˘ch oblas-
tí spoloãenského a verejného Ïivota. Mnohí
ani nebadajú, ako sa uÏ dlh‰í ãas tvrdé roz-
trÏky presúvajú z politiky predov‰etk˘m do
rôznych zloÏiek justície, poãnúc prokuratúrou
a konãiac súdnictvom. Je to veºmi nebezpeã-
n˘ a skutoãne neprípustn˘ úkaz, pretoÏe Slo-
vensko potrebuje byÈ právnym ‰tátom úplne
rovnako naliehavo, ako ‰tátom ekonomicky
vyspel˘m. V Európe nie sú napríklad príli‰
ãasté také dlhé odsúvania súdnych procesov
a ÈaÏkopádnych vy‰etrovaní závaÏn˘ch trest-
n˘ch ãinov, ako sa to stalo takmer samozrej-
mosÈou v SR. Pomerne r˘chle odsúdenie a po-
trestanie korupcie vo futbalovom zväze je
skôr v˘nimkou – a ohlas tohto neodkladané-
ho pojednávania a uväznenia obÏalovaného
dokazuje, Ïe spoloãnosÈ takéto rázne a nekom-
promisné justiãné v˘kony potrebuje. A iste aj
oceÀuje.
Viac aktivity by v‰ak mali preukázaÈ aj sa-
motní obyvatelia, a to predov‰etk˘m v tom
prostredí, kde Ïijú. ÚãasÈ 50 % v nedávnych
2
komunálnych voºbách nie je pote‰ujúca, pre-
toÏe nevytvára dobré predpoklady pre ãino-
rodosÈ ºudí. Mám na mysli väã‰í podiel obãa-
nov na formovaní a skvalitÀovaní Ïivota v ob-
ciach a mestách, kde Ïije 5,5 milióna ºudí. Ten
skôr v˘nimoãn˘ tvoriv˘ a usilovn˘ ruch, kto-
r˘ môÏeme na rôznych koncoch Slovenska
obãas zaznamenaÈ, dokazuje, Ïe práve spolu-
práca komunálnych politikov s obãanmi je
veºmi osoÏná, najmä preto, Ïe SR nemá toº-
ko finanãn˘ch prostriedkov v rezervách ‰tát-
nych a obecn˘ch kás, aby mohlo len nimi rie-
‰iÈ v‰etky oprávnené poÏiadavky obãanov.
Napríklad keì negatívne zasiahne príroda –
ãasto zniãujúcimi záplavami – a ak nemajú
ÈaÏko postihnuté obete stratiÈ svoju existenã-
nú bázu, potrebujú, aby dostali nielen pár ti-
sícok zo ‰tátneho rozpoãtu, ale aby sa im po-
skytla dlhodobá pomoc pri odstraÀovaní ne-
vyãísliteºn˘ch ‰kôd z ich najbliωieho okolia
v okrese alebo priamo v obci, kde majú svo-
je bydlisko. Len ten je dobr˘m politikom na
vy‰‰om komunálnom alebo celo‰tátnom po-
ste, kto chápe ako jeden z dôvodov potrebnos-
ti rôznych úradov práve sluÏbu obyvateºstvu
vtedy, keì to ºudia najviac potrebujú.
Ak hovoríme o v‰eobecnej a veºmi roz‰í-
renej apatii ‰irok˘ch kruhov obyvateºstva,
nechceme ºudí umelo naháÀaÈ do nejak˘ch
brigád socialistickej práce. Pripomíname skôr
úplne dobrovoºné a radostné stretnutia a ãin-
nosti, ktoré v ºuìoch rozvíria vnútornú potre-
bu konaÈ uÏitoãne a s pln˘m nasadením, aby
sa prostredie, v ktorom Ïijú, v‰estranne roz-
víjalo a poskytovalo dobr˘ rámec napríklad
aj pre voºn˘ ãas detí a mládeÏe, na ktor˘
hrie‰ne zabúdame. Îiaº, je minimum ºudov˘ch
vodcov, ktorí by dokázali ºudí nadchnúÈ pre
pekné a osoÏné aktivity. To je zvlá‰È dôleÏi-
té v tomto ãase, ktor˘ ºudí doslova chorobne
prilepuje na stoliãku k internetu. Z ãloveka
v‰ak ani dnes nevymizla chuÈ robiÈ nieão, ão
rozh˘be du‰u i telo – len potrebuje niekoho,
kto by mu pomohol takto si zorganizovaÈ voº-
n˘ ãas.
Samozrejme, dobré zámery potrebujú aj
„neziskovú“ podporu investorov, teda ºudí,
ktorí sa po rokoch dopracovali k dobrej fi-
nanãnej báze. Bez sponzorov sa nezaobíde
takmer Ïiadna snaha o sluÏbu ‰irokej verejnos-
ti. Bez nich by sme sa príli‰ dopredu nedos-
tali ani my v na‰om ãasopise. Preto by som
sa rád úprimne poìakoval v‰etk˘m podnika-
teºom, manaÏérom, finanãníkom a in˘m sol-
ventn˘m osobnostiam, ktoré chápu v˘znam
takého média, ak˘m je Parlamentn˘ kuriér,
a rôznymi spôsobmi podporujú na‰u existen-
ciu. My zasa chceme i naìalej, teda aj v roku
2011, priná‰aÈ stranícky nezaÈaÏené materiá-
ly, ktoré potrebuje politická, bankárska, jus-
tiãná a ostatná spoloãenská elita.
·éfredaktor
V L Á D A S R
Faktorom, ktor˘ v ostatn˘ch rokoch ovplyvÀuje energetiku Slovenska je ãlenstvo Slovenska
v Európskej únii a najmä spolupráca s krajinami Vy‰ehradskej ‰tvorky. Veºmi dôleÏitú úlohu
v energetickej skladbe SR zohráva a i naìalej bude zohrávaÈ jadro, pokiaº ide o obnoviteºné zdroje
energie, vláda bude podporovaÈ predov‰etk˘m biomasu. Predsedníãka vlády SR Iveta RADIâOVÁ.
Jadrová energetika bude patriÈ
do energetického mixu SR
Neoddeliteºnou súãasÈou energetickej diver-
zifikácie, energetického mixu pre Slovensko
je a aj v budúcnosti zostane jadrová energe-
tika. Vláda SR poskytuje podporu pri dokon-
ãení a uvedení do prevádzky dvoch nov˘ch
reaktorov v Mochovciach. Vedieme pravi-
delné konzultácie s Rakúskom. Informuje-
me ho o v‰etk˘ch na‰ich postupoch a spôso-
boch zabezpeãenia bezpeãnosti kaÏdého kro-
ku pri v˘stavbe.
Budeme pokraãovaÈ aj v aktivitách spo-
loãného podniku ‰tátnej spoloãnosti JAVYS,
a. s., s ãeskou spoloãnosÈou âEZ. V˘stavba
prípadného nového jadrového reaktora v Ja-
slovsk˘ch Bohuniciach je v zmysle Progra-
mového vyhlásenia vlády SR uÏ zadefinova-
ná jasne. ·tátny rozpoãet na toto momentál-
ne nemá zabezpeãené zdroje. Ak sa nájde
zodpovedn˘, veºmi korektn˘ investor a bude
maÈ zdroje, nebránime sa ìal‰iemu postupu.
Financovanie takého projektu zo ‰tátneho
rozpoãtu poãas nastávajúcich ‰tyroch rokov
v‰ak vláda nemá v pláne.
PODPORÍ SA NAJMÄ BIOMASA
Vláda SR si je vedomá záväzku 14-per-
centného podielu obnoviteºn˘ch zdrojov ener-
gie na celkovej spotrebe energie v SR. Jeho
naplnenie musí v‰ak vychádzaÈ z reálnych
prírodn˘ch podmienok Slovenska, jeho ener-
getickej sústavy, energetick˘ch v˘robn˘ch
zdrojov a ekonomickej únosnosti v cenách pre
odberateºov. Hlavná podpora obnoviteºn˘ch
zdrojov energie ‰tátu bude smerovaÈ do vyuÏi-
tia poºnohospodárskej a lesnej biomasy tak,
aby realizované projekty boli konkurencie-
schopné a bez dlhodob˘ch dotácií. Takto po-
stavené zdroje energie by mali byÈ pri vyuÏi-
tí zeleného paliva efektívne, teda aby produ-
kovali teplo, elektrinu, chránili Ïivotné pro-
stredie a vytvárali dlhodobé pracovné mies-
ta v regiónoch.
Pre SR sú kºúãov˘mi partnermi v oblasti
[energetiky] urãite krajiny V4. Okrem V4
sem patria na‰i bezprostrední susedia, ako je
Rakúsko, Ukrajina a následne Rumunsko a
Chorvátsko. Cieº je spoloãn˘ – aby na‰e spo-
loãné projekty boli politicky aj finanãne pod-
porené aj na úrovni Európskej únie. Ich rea-
lizácia nie je totiÏ len nástrojom energetickej
bezpeãnosti, ale aj ìal‰ej liberalizácie energe-
tick˘ch trhov a ich prepojenia s ostatn˘mi
trhmi v rámci EÚ alebo so svetov˘mi trhmi.
Úzka spolupráca V4 na energetickom dialó-
gu s Ruskom a Ukrajinou a s ìal‰ími súãas-
n˘mi alebo potenciálnymi dodávateºmi ener-
getick˘ch surovín je na‰ou ìal‰ou prioritou.
DIALÓG O BUDÚCNOSTI SLOVENSKEJ
ENERGETIKY
Treba poznamenaÈ, Ïe ministerstvo hospo-
dárstva a v˘stavby SR urobilo prvé kroky k
tomu, aby sa rámce energetického trhu na
Slovensku tvorili vo verejnej diskusii. Napo-
môcÈ tomu má aj nová webová stránka dialo-
goenergetike.sk, ktorú ministerstvo spustilo v
októbri tohto roku. Táto diskusia by mala vy-
ústiÈ do novej energetickej koncepcie Slo-
venska.
Cieºom rezortu je koncepãne nasmerovaÈ
slovenskú energetiku do budúcnosti, aby bez-
prostredne spæÀala v‰etky nároãné kritériá
modernej a efektívnej koncepcie ‰tátu. Na
stránke sa tak bude môcÈ verejnosÈ vyjadriÈ k
rôznym otázkam z oblasti energetiky z troch
okruhov, ktor˘mi sú podpora obnoviteºn˘ch
zdrojov energie a energetickej efektívnosti, li-
beralizácia trhov s plynom a elektrinou, roz-
voj energetickej infra‰truktúry a energetická
bezpeãnosÈ a napokon budúcnosÈ, inovácie a
rozvoj v energetike.
Podºa v súãasnosti e‰te platnej stratégie
energetickej bezpeãnosti by malo Slovensko
do roku 2030 investovaÈ na zabezpeãenie
svojej energetickej sebestaãnosti najviac do
rozvoja elektroenergetiky, a to 20 mld. eur.
Vìaka t˘mto investíciám by sa do roku 2030
malo na Slovensku zabezpeãiÈ 6 600 mega-
wattov nov˘ch v˘konov, ktoré by vyrobili
zhruba 29 terawatthodín elektrickej energie
roãne. Do oblasti prepojenia plynov˘ch sietí
a v˘stavby podzemn˘ch zásobníkov zemné-
ho plynu by sa malo na Slovensku podºa stra-
tégie investovaÈ takmer 1,7 mld. eur.
3
S L O V E N S K O - N E M E C K A S P O L U P R Á C A

„Slovensko je pre nemeck˘ch investorov veºmi atraktívnym podnikateºsk˘m prostredím.

Pracovníci sú motivovaní, spravidla dobre vy‰kolení a neustále lacnej‰í ako v Nemecku, hoci sa rozdiely
v platoch medzi Nemeckom a Slovenskom zniÏujú. Poloha Slovenska v srdci Európy je vynikajúca – odtiaºto
moÏno zásobovaÈ v‰etky dôleÏité európske trhy. Okrem toho je potrebné spomenúÈ úspechy slovenskej
hospodárskej politiky posledného desaÈroãia – zdravé banky, konkurencieschopné a transparentné dane,
ako aj zavedenie eura. Toto bolo pre zahraniãn˘ a najmä nemeck˘ kapitál dôleÏit˘m stimulom, aby sem pri‰li
a aby tu zostali,“ hovorí mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR
Axel HARTMANN v interview, ktoré pripravila Izabela Nagyová.

Na‰e národné hospodárstva

sú úzko prepojené
Ako hodnotíte súãasnú úroveÀ politickej a
ekonomickej spolupráce oboch krajín?
VzÈahy medzi obidvoma na‰imi krajinami
sú vynikajúce – politicky aj hospodársky. V
mnoh˘ch ústredn˘ch otázkach je nemeck˘ a
slovensk˘ pohºad identick˘. VyzdvihnúÈ by
som chcel v tejto súvislosti predov‰etk˘m
na‰e spoloãné poznanie, Ïe len solídna fi-
‰kálna politika môÏe byÈ fundamentom pre
zdravé euro a hospodársky rast.
Mimochodom úzko spolupracujeme vo
v‰etk˘ch politick˘ch oblastiach; v EÚ, NATO,
ale aj bilaterálne. Náv‰teva spolkového mi-
nistra zahraniãn˘ch vecí Guida Westerwelle-
ho, ako aj náv‰teva predsedu nemeckého
Spolkového snemu Norberta Lammerta v
roku 2010 na Slovensku sú dôkazom tejto
úzkej spolupráce.
Na rozdiel od vynikajúcich bilaterálnych
vzÈahov nám spôsobuje právny ‰tatút Spoloã-
nej slovensko-nemeckej ‰koly v Bratislave,
ktor˘ je stále nejasn˘, veºké starosti. Od jej za-
loÏenia pred piatimi rokmi sa nepodarilo
uzavrieÈ dohodu, ktorá by upravovala ‰tatút
tejto ‰koly. Vo februári 2010 podpísal ne-
meck˘ minister zahraniãn˘ch vecí Guido
Westerwelle spolu s jeho vtedaj‰ím sloven-
sk˘m partnerom Miroslavom Lajãákom v
Bratislave Memorandum o porozumení, v
ktorom je naplánovaná ãoskorá úprava práv-
neho ‰tatútu tejto ‰koly formou medzinárod-
no-právnej zmluvy.
Veºmi ºutujem, Ïe sa v tejto otázke nepostú-
pilo ani o milimeter, hoci uÏ vo februári 2010
bola dosiahnutá principiálna zhoda. Teraz
oãakávame od aktuálnej vlády, Ïe sa podºa
Memoranda o porozumení zasadí za vyrie‰e-
nie otázky právneho ‰tatútu tejto ‰koly ão
najskôr. V úlohe partnera sme jej stále k dis-
pozícii.
Nemecko je najväã‰ím investorom na Slo-
vensku. Aké v˘hody z toho plynú pre obe
krajiny?
V˘hody sú zrejmé: t˘ch pribliÏne 400 ne-
meck˘ch firiem na Slovensku zamestnáva
takmer 100-tisíc pracovníkov. Bez nemec-
k˘ch, ako aj ìal‰ích zahraniãn˘ch investorov
by hospodársky úspech Slovenska v posled-
nom desaÈroãí nebol moÏn˘. Slovensko sa
hospodársky dokázalo napojiÈ na iné krajiny
EÚ a te‰ím sa, Ïe nemecké firmy k tomuto v˘-
razne prispeli.
Slovensko je pre nemeck˘ch investorov
veºmi atraktívnym podnikateºsk˘m prostre-
dím. Pracovníci sú motivovaní, spravidla dob-
re vy‰kolení a neustále lacnej‰í ako v Nemec-
ku, hoci sa rozdiely v platoch medzi Nemec-
kom a Slovenskom zniÏujú. Poloha Sloven-
ska v srdci Európy je vynikajúca – odtiaºto
moÏno zásobovaÈ v‰etky dôleÏité európske
trhy. Okrem toho je potrebné spomenúÈ úspe-
chy slovenskej hospodárskej politiky posled-
ného desaÈroãia – zdravé banky, konkurencie-
schopné a transparentné dane, ako aj zavede-
nie eura. Toto bolo pre zahraniãn˘ a najmä ne-
meck˘ kapitál dôleÏit˘m stimulom, aby sem
pri‰li a aby tu zostali.
Ako hodnotí nemecká strana slovenskú le-
gislatívu v oblasti podnikania? Sú pod-
mienky pre nemeck˘ch investorov na Slo-
vensku dobré, alebo je tu priestor na ich
zlep‰ovanie? Ak áno, ão by sa malo zmeniÈ?
Vcelku sú podmienky pre nemecké firmy
na Slovensku dobré. V jednej ankete, ktorú
uskutoãnila Slovensko-nemecká priemyselná
a obchodná komora medzi nemeck˘mi pod-
nikmi, 92 z nich odpovedalo kladne na otáz-
ku, ãi by sa opäÈ rozhodli prísÈ na Slovensko.
Toto v‰ak neznamená, Ïe by nebolo ão zlep-
‰ovaÈ a Ïe sa nám vÏdy v‰etko páãi. Zákon o
strategick˘ch podnikoch povaÏovali naprík-
lad mnohí nemeckí investori za ohrozenie
ich investícií. Ale najväã‰ou v˘zvou pre Slo-
vensko je aj naìalej, aby sa postaralo o silnej-
‰iu transparentnosÈ a bojovalo proti korupcii
a klientelizmu.
âo sa t˘ka infra‰truktúry, nemeckí podni-
katelia na v˘chodnom Slovensku sa neustá-
le sÈaÏujú na nedokonãené diaºniãné prepoje-
nie. V‰etci sa zhodujú v tom, Ïe ch˘bajúce
ãasti tohto prepojenia medzi západom a v˘-
chodom Slovenska by mali byÈ ão najr˘chlej-
‰ie dostavané. ªutujeme veºmi, Ïe stavebné
opatrenie, ktoré uÏ bolo dohodnuté, sa teraz
spochybÀuje a Ïe je potrebné obávaÈ sa ìal-
‰ích oneskorení.
ëal‰ím dôleÏit˘m faktorom podnikateºské-
ho prostredia pre nemecké firmy na Slovens-
ku je roz‰írenie a kvalitatívne dobrá úroveÀ
znalostí nemeckého jazyka. Obávame sa v‰ak,
Ïe táto v˘hoda bude dlhodobo ohrozená za-
vedením povinnej angliãtiny na slovensk˘ch
‰kolách. Sme síce presvedãení, Ïe sprostred-
kovanie dobr˘ch znalostí angliãtiny musí byÈ
v dne‰nom svete neodmysliteºnou súãasÈou
vzdelávania mlad˘ch ºudí. ZároveÀ ale v sú-
lade s cieºmi EÚ veríme, Ïe predov‰etk˘m
podpora viacjazyãnosti by mala byÈ nadrade-
n˘m cieºom jazykového vzdelávania. Z toh-
to dôvodu je potrebné dosiahnuÈ vytvorenie
ão moÏno najlep‰ích in‰titucionálnych pred-
pokladov pre skorú v˘uãbu viacer˘ch cu-
dzích jazykov.
Ktoré podnikateºské oblasti sú pre nemec-
k˘ch investorov na Slovensku momentál-
ne najzaujímavej‰ie a ktoré by sa mohli za-
traktívniÈ v najbliωej budúcnosti?
Nemeckí investori sú naìalej silne zastúpe-
ní v automobilovom priemysle a v jeho do-
dávateºskom odvetví. Niekedy poãuÈ na Slo-
vensku, Ïe táto silná závislosÈ Slovenska od

4
S L O V E N S K O - N E M E C K A
automobilového priemyslu je chybou. Ale ja
som toho názoru, Ïe to nie je chyba. Naopak:
Slovensko dokázalo predov‰etk˘m vìaka au-
tomobilovému priemyslu hospodársky nad-
viazaÈ na Západ. Toto je pre krajinu veºk˘
úspech. Samozrejme je potrebné vybudovaÈ
aj ostatné odvetvia hospodárstva. Toto sa rea-
lizuje aj vìaka nemeck˘m investorom, ktorí
zohrávajú v strojárskom, energetickom a te-
lekomunikaãnom odvetví na Slovensku dôle-
Ïitú úlohu. Okrem toho sa rysujú zaãiatky bu-
dovania v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch kapacít na
Slovensku nemeck˘mi podnikmi. Toto je pre
slovenské hospodárstvo z kvalitatívneho hºa-
diska rozhodujúci skok.
Ktoré konkrétne projekty v rámci bilate-
rálnych vzÈahov medzi mestami, respektí-
ve územn˘mi celkami na regionálnej úrov-
ni oboch ‰tátov by ste vyzdvihli?
Dunaj spája Nemecko a Slovensko. Teda
nie je to náhoda, Ïe najväã‰ia nemecká spol-
ková podunajská krajina – Bavorsko – má so
Slovenskom obzvlá‰È intenzívne kontakty.
Len nedávno bola námestníãka bavorského
ministra hospodárstva na oficiálnej náv‰teve
v Bratislave a hovorila so svojimi sloven-
sk˘mi kolegami o spoloãn˘ch projektoch –
napríklad o podunajsk˘ch projektoch, ako aj
o Ïelezniãnom spojení Bratislavy s Mnícho-
vom.
Mimochodom, sprevádzali ju bavorskí pod-
nikatelia, ktorí boli príjemne prekvapení hos-
podárskymi úspechmi a v˘hodami podnika-
teºského prostredia Slovenska.
S P O L U P R Á C A
Okrem toho existuje mnoho in˘ch prepo-
jení Slovenska s nemeck˘mi spolkov˘mi kra-
jinami, mestami, obcami, ‰kolami, univerzi-
tami, zdruÏeniami a mimovládnymi organizá-
ciami. Vytvárajú tieÏ hustú sieÈ osobn˘ch
vzÈahov, ktoré podstatne ovplyvÀujú kvalitu
slovensko-nemeck˘ch vzÈahov.
âo oceÀujú Nemci najviac na Slovákoch a
Slovensku?
E‰te pred desiatimi rokmi väã‰ina Nemcov
poznala Slovensko len málo. Ale v priebehu
tohto desaÈroãia Slovensko získalo siln˘ pro-
fil. Slovensko sa dostalo silnej‰ie do povedo-
mia verejnosti v Nemecku nielen v lete, keì
bolo jasné, Ïe ako jediná krajina eurozóny ne-
bude súhlasiÈ s pomocou pre Grécko. V tom-
to sa odzrkadºuje aj silnej‰ie sebavedomie
krajiny, ktorá sa stala po svojom vstupe do
EÚ, NATO, schengenského priestoru a euro-
zóny najviac integrovanou krajinou b˘valé-
ho v˘chodného bloku.
Îelal by som si, aby e‰te viac mojich kra-
janov strávilo dovolenku na Slovensku, aby
sa nechali oãariÈ krásnou krajinou a bohat˘m
kultúrnym dediãstvom. V tomto zmysle ape-
lujem tieÏ na Slovákov, aby sa e‰te intenzív-
nej‰ie ako doteraz venovali budovaniu turis-
tickej infra‰truktúry.
Ako hodnotíte súãasnú situáciu nemeckej
men‰iny Ïijúcej na Slovensku?
Men‰ina Karpatsk˘ch Nemcov na Slovens-
ku je dôleÏitou a dobre integrovanou súãas-
Èou slovenskej spoloãnosti. Od stredoveku
zanechali Karpatskí Nemci svoje stopy v slo-
vensk˘ch dejinách a v slovenskej spoloãnos-
ti. T˘m v rozhodujúcej miere prispeli nielen
k hospodárskemu a technickému rozvoju kra-
jiny, ale aj k dne‰n˘m priateºsk˘m a srdeãn˘m
vzÈahom medzi Slovákmi a Nemcami v slo-
bodnej Európe.
Slovenská a nemecká vláda podporuje Kar-
patsk˘ch Nemcov v ich úsilí o starostlivosÈ a
zachovanie ich kultúrnych koreÀov. Pritom
nemeck˘ jazyk prirodzene zohráva dôleÏitú
úlohu.
Aké sú priority va‰ej diplomatickej misie
na Slovensku v budúcom roku?
Vzhºadom na nadchádzajúce náv‰tevy na
vysokej úrovni by som chcel prispieÈ k ìal‰ie-
mu budovaniu dobr˘ch vzÈahov. Obidve kra-
jiny veºmi r˘chlo prekonali hospodársku krí-
zu. Toto poukazuje na to, ako úzko sú na‰e ná-
rodné hospodárstva navzájom prepojené. Îe-
lám si tieÏ, aby veºa mlad˘ch Sloveniek a
Slovákov vyuÏilo moÏnosÈ práce vo v‰etk˘ch
‰tátoch EÚ – aj v Nemecku, – ktorá sa im
otvára od mája 2011. Toto by bolo pre obid-
ve strany prospe‰né.
V oblasti kultúry chceme posilniÈ hodnoto-
vé postavenie nemeckého jazyka, priãom sa
spoliehame na spolupôsobenie slovenskej
vlády. Nemãina je a zostane najdôleÏitej‰ím
jazykom strednej Európy!
Budeme tieÏ mimoriadne pozorne sledovaÈ,
ãi sa transparentnosÈ pri verejnom obstaráva-
ní, ktorú proklamovala vláda v júli, odzrkad-
lí v politickej praxi.
V L Á D A S R

Rast domáceho aj zahraniãného v˘vozu a dovozu má rozhodujúci vplyv na hospodárstvo

Slovenska. Dôvody rastu sú ãasto podmienené aj in˘mi faktormi, ktoré sa nevzÈahujú napríklad
len na medzinárodnú spoluprácu. Viac v rozhovore s ministrom hospodárstva a v˘stavby SR
Jurajom MI·KOVOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

âo vpl˘va na rast
slovenského hospodárstva... Pán minister, je u nás vytvorené vhodné
prostredie, ktoré je potrebné na udrÏanie a
zvy‰ovanie hospodárskeho rastu?
Práve teraz sme pripravili pravidelnú sprá-
vu o stave podnikateºského prostredia v Sloven-
skej republike. Podrobne v nej analyzujeme naj-
mä situáciu v roku 2009. Nemusím ani osobit-
ne zdôrazÀovaÈ, Ïe rok 2009 bol pre sloven-
sk˘ch podnikateºov mimoriadne zloÏit˘. Glo-
bálna finanãná a hospodárska kríza totiÏ nega-
tívne poznamenala cel˘ hospodársky v˘voj
Slovenska. Ale za zl˘ stav hospodárstva nemô-
Ïe iba kríza. Najväã‰í problém Slovenska vní-
mam osobne v chronick˘ch problémoch, kto-
ré dlhodobo prekáÏajú podnikateºom a niekto-
ré nesystémové zásahy do legislatívneho pro-
stredia. Najmä tieto nedostatky spôsobili opä-
tovné zhor‰enie pozície SR v medzinárodnom
ratingu. Na zhor‰ení podmienok podnikania
na Slovensku sa zhodli vo svojich hodnoteniach
medzinárodné in‰titúcie, ako sú Svetová ban-
ka, Svetové ekonomické fórum, OECD, ako aj
Podnikateºská aliancia Slovenska. Mojou sna-
hou je zvrátiÈ tento negatívny v˘voj a v˘razne
skvalitniÈ podnikateºské prostredie. Bude v‰ak
nutné, aby sa na odstránení t˘chto neÏiadu-
cich bariér podieºali koordinovane v‰etky
ústredné orgány ‰tátnej správy. Napokon, na
tomto sme sa uÏ zhodli v Programovom vyhlá-
sení vlády SR. Preto teraz prichádzame na ro-
kovanie vlády s návrhom 26 konkrétnych opat-
rení, ktoré reagujú na najviac kritizované ob-
lasti prekáÏok v podnikaní. Na rozdiel od mi-
nulosti sme teda ne‰li cestou odporúãaní pre
jednotlivé ministerstvá, ktoré sa zväã‰a rozply-
nuli v ãase a nijako sa neprejavili, ale navrhu-
jeme vecne zodpovedn˘m ministrom konkrét-
ne úlohy, ktor˘ch splnenie je termínovo rozlo-
Ïené na obdobie prvého polroka 2011. Do kon-
ca marca budúceho roka by sme mali vedieÈ,
aké konkrétne legislatívne a organizaãné zme-
ny je nutné a reálne vykonaÈ v krátkodobom ho-
rizonte, aby podnikateºské prostredie ão najr˘-
chlej‰ie pocítilo pozitívne zmeny. Do konca
júna sú termínované úlohy, ktoré majú skôr
koncepãn˘ a analytick˘ charakter, priãom ich
prínosy by sa mohli prejaviÈ najneskôr do kon-
ca volebného obdobia .

Ako vnímate investiãné a podnikateºské

moÏnosti na Slovensku?
Myslím si, Ïe na Slovensku je mnoÏstvo
podnikateºsk˘ch príleÏitostí, ktoré dosiaº nie sú
vyuÏité. DôleÏité je vybraÈ si správny sektor,
kde nie je priveºká konkurencia, postaviÈ si
kvalitn˘ podnikateºsk˘ plán a obklopiÈ sa správ-
nymi, schopn˘mi a spoºahliv˘mi ºuìmi. PrekáÏ-
kou v‰ak môÏe byÈ zhor‰enie dostupnosti fi-
nanãn˘ch zdrojov pre podnikateºov, najmä t˘ch

6
V L Á D A S R

zaãínajúcich, vysoká administratívna nároã-

nosÈ podnikania a byrokratické zásahy do neho,
pretrvávajúce vysoké odvodové zaÈaÏenie s
dosahom na cenu práce, ãasté legislatívne zme-
ny bez anal˘zy ich vplyvu na podnikateºské
prostredie, ale aj pretrvávajúce praktiky klien-
telizmu a korupcie. To sú problémy, ktoré dlho-
dobo kritizujú na‰i podnikatelia. Urobím v‰et-
ko pre to, aby som poãas svojho pôsobenia
tieto prekáÏky ão najskôr odstránil, alebo aspoÀ
minimalizoval.

Má zahraniãn˘ investor dôvody prichádzaÈ

na Slovensko?
Urãite áno. Slovensko má v˘bornú geogra-
fickú polohu a je ãlenom Európskej únie,
NATO, OECD, schengenského priestoru i eu-
rozóny. Napriek svetovej hospodárskej kríze,
ktorá spôsobila negatívny v˘voj HDP, si Slo-
vensko udrÏiava veºmi dobrú pozíciu v raste
HDP medzi krajinami EÚ. V roku 2010 Slo-
vensko oãakáva pozitívny rast HDP a zároveÀ
aj jeden z najvy‰‰ích v EÚ. Hoci máme nieke-
dy pocit, Ïe to na politickej scéne vrie, Sloven-
sko je vnímané ako politicky stabilná krajina.
Vieme ponúknuÈ dostatok kvalifikovanej pra-
covnej sily s relatívne nízkymi nákladmi, pri
pomerne vysokej produktivite práce. K dispo-
zícii je veºk˘ v˘ber priemyseln˘ch zón, admi-
nistratívnych priestorov na predaj ãi prenájom
i stavebn˘ch pozemkov. Zlep‰uje sa aj kvalita
infra‰truktúry a podporn˘ch sluÏieb. ·tát má
moÏnosÈ ponúknuÈ investiãné stimuly porovna-
teºné s okolit˘mi krajinami. Pozitívne sa hod-
notia aj nízke colné a obchodné bariéry. Pre za-
hraniãn˘ch investorov je príÈaÏlivé aj relatív-
ne nízke daÀové zaÈaÏenie, snaha novej vlády
zniÏovaÈ administratívne zaÈaÏenie a zvy‰ovaÈ
slobodu podnikateºského prostredia, ãi flexibi-
litu trhu práce. Ak sa nám podarí v termínoch
splniÈ v‰etky úlohy, ktoré sme si predsavzali,
Slovensko môÏe na príÈaÏlivosti len získaÈ.
Pre získanie investorov zo zahraniãia chce-
me aj naìalej udrÏaÈ systém investiãnej pomo-
ci. V rámci plnenia programového vyhlásenia
vlády MH SR v‰ak pripravuje novelu zákona
o investiãnej pomoci, ktorej cieºom je vytvo-
renie funkãného modelu na podporu prílevu
priamych zahraniãn˘ch investícií, ako aj spre-
hºadnenie pravidiel pre poskytovanie investiã-
nej pomoci tak, aby podporovala vytváranie
pracovn˘ch miest v oblastiach s vysokou neza-
mestnanosÈou a realizovanie investiãn˘ch zá-
merov do oblastí s vy‰‰ou pridanou hodnotou.
Chcel by som, aby sa viac vyuÏívali daÀové úºa-
vy a prevody majetku ‰tátu za v˘hodnej‰ích
podmienok pre investorov. Tieto dva spôsoby
nepredstavujú priamu záÈaÏ na verejné finan-
cie.
Aká je spolupráca Slovenska s ostatn˘mi
krajinami EÚ, ktorá by mohla priniesÈ
priaznivé v˘sledky do ná‰ho hospodárstva?
Krajiny EÚ uÏ pred vstupom do spoloãenstva
tvorili v˘znamnú zloÏku hospodárskej spolu-
práce Slovenska so zahraniãím. Vstupom do
EÚ zanikli síce dovtedaj‰ie bilaterálne zmluvy
o hospodárskej spolupráci, av‰ak prístupová
zmluva do EÚ otvorila nové moÏnosti. Spoloã-
n˘ trh a spoloãná obchodná politika odbúrali
mnoÏstvo bariér a umoÏnili zintenzívniÈ spolu-
prácu podnikateºsk˘ch subjektov. Podobn˘
efekt malo aj etablovanie investorov z krajín
EÚ na Slovensku. Na druhej strane to v‰ak
prinieslo aj negatívne vplyvy na slovenskú
ekonomiku, ako sme mali moÏnosÈ pocítiÈ po-
ãas svetovej hospodárskej krízy. Problémy ne-
meck˘ch, ãesk˘ch, talianskych, rakúskych, ale
i poºsk˘ch a maìarsk˘ch firiem sa ãoskoro
preniesli aj na na‰e územie. UÏ od vstupu do
EÚ slovensk˘ export do EÚ 25 a neskôr EÚ 27
predstavuje viac ako 85 % celkového exportu.
KeìÏe zahraniãn˘ obchod tvorí aÏ 80 % HDP
Slovenska, je zrejmé, Ïe hospodárska spoluprá-
ca s krajinami EÚ je pre Slovensko Ïivotne dô-
leÏitá. Pre úspe‰nú hospodársku spoluprácu so
zahraniãím je nutné, aby slovenskí v˘robcovia
boli konkurencieschopní. Základn˘m predpo-
kladom konkurencieschopnosti firiem je priaz-
nivé podnikateºské prostredie, podpora inová-
cií, exportu a prílevu priamych zahraniãn˘ch in-
vestícií. Spojenie t˘chto kompetencií do jedné-
ho ústredného orgánu ‰tátnej správy, v tomto
prípade na MH SR, má preto svoje racionálne
a ekonomické opodstatnenie.
Nedávno ste boli prítomn˘ aj na slovensko-
kambodÏskom podnikateºskom fóre, preão
je vhodné investovaÈ práve do menej rozvi-
nutej KambodÏe?
V˘robná kapacita na‰ich hlavn˘ch priemy-
seln˘ch odvetví, automobilového a elektro-
technického priemyslu, vysoko prevy‰uje ab-
sorpãnú kapacitu domáceho trhu. Ako sme v
ostatn˘ch dvoch rokoch pocítili, príli‰né pre-
pojenie slovenskej ekonomiky s trhmi krajín
EÚ priná‰a aj negatívne aspekty. Preto je dô-
leÏité hºadaÈ aj iné moÏnosti v tretích krajinách,
priãom krajiny juhov˘chodnej Ázie, medzi kto-
ré sa zaraìuje aj KambodÏa, majú potenciál pre
rozvoj hospodárskej spolupráce. Okrem hºada-

NAJVÄâ·Í SLOVENSK¯ V¯ROBCA OCEªOV¯CH

A BETÓNOV¯CH STOÎIAROV
Vyrába:
• oceºové osvetºovacie stoÏiare: kuÏeºové, osemhranné, rúrové
• betónové osvetºovacie stoÏiare
• predpäté betónové stoÏiare pre NN a VN rozvody
• trakãné a signalizaãné stoÏiare
• v˘‰kové stoÏiare
• ‰tadiónové stoÏiare
• telekomunikaãné stoÏiare
ELV Produkt a.s. • stoÏiare pre veterné elektrárne
Nitrianska 3 • ohraÀované oceºové stoÏiare pre rozvod
903 12 Senec
22kV, 110kV, 400kV liniek
tel. +421 2 20 202 611
fax. +421 2 20 202 604 • mestsk˘ a záhradn˘ program:
e-mail: elv@elv.sk laviãky, reÈazové stæpiky, stojany na bicykle,...

NOVÁ V¯ROBA: ZÁMKOVÁ DLAÎBA, OBRUBNÍKY, DEBNIACE TVÁRNICE

7
V L Á D A S R
RELKO s.r.o.
InÏinierska a poradenská spoloãnosÈ
P.O.Box 95, Raãianska 75
830 08 BRATISLAVA 38
Pre jadrové elektrárne
poskytujeme hlavne
tieto sluÏby:
• spracovanie PSA ‰túdií na 1., 2.
a 3. úrovni pre pln˘ v˘kon reaktora
a odstaven˘ reaktor na v˘menu
paliva,
• príprava podkladov
pre rozhodovanie pri zvy‰ovaní
bezpeãnosti prevádzky jadrovej
elektrárne,
• v˘voj monitora rizika jadrového
bloku,
• optimalizácia limitov a podmienok
prevádzky,
• optimalizácia údrÏbov˘ch ãinností
na báze spoºahlivostne
orientovanej údrÏby,
• spoºahlivostné anal˘zy
poãítaãov˘ch bezpeãnostn˘ch
systémov a systémov merania
a regulácie (softvér a hardvér),
• anal˘zy rizika vnútorn˘ch
poÏiarov a záplav, prasknutia
vysoko-energetick˘ch potrubí,
extern˘ch udalostí,
• v˘voj opatrení na riadenie havárií,
návrhy bezpeãnostn˘ch
poÏiadaviek, havarijn˘ch
predpisov a návodov,
• hodnotenie rizika pri vyraìovaní
jadrov˘ch blokov z prevádzky.
âinnosti RELKO sú roz‰írené aj
do oblasti elektrizaãnej sústavy,
chemického priemyslu a in˘ch
potenciálne nebezpeãn˘ch
technológií. Cieºom je rozvíjaÈ
vedeckú základÀu pre odhad
a riadenie rizika, a tak zlep‰iÈ
prevenciu a zmiernenie následkov
ÈaÏk˘ch havárií.
www.relko.sk
8
nia nov˘ch príleÏitostí na roz‰irovanie komo-
ditného spektra obchodnej v˘meny s touto kra-
jinou je tu aj priestor pre realizáciu spoloã-
n˘ch investiãn˘ch projektov. Slovensko má
záujem angaÏovaÈ sa v oblasti vodného hospo-
dárstva, energetiky, chemického priemyslu a
farmaceutického priemyslu, ale i turistiky. K
rozvoju spolupráce môÏe prispieÈ aj blízky
vzÈah kambodÏského panovníka Norodoma Si-
hamoniho k na‰ej krajine. Îil 13 rokov v b˘-
valom âeskoslovensku a dá sa oãakávaÈ, Ïe pro-
jekty spolupráce, ktoré môÏu byÈ prospe‰né
pre obe krajiny, budú maÈ podporu aj z najvy‰-
‰ích kruhov.
Je moÏné zabezpeãiÈ energetickú sebestaã-
nosÈ bez jadrovej energetiky?
Slovensko je krajinou s v˘znamn˘m podie-
lom jadrovej energie v rámci svojho vyváÏené-
ho energetického mixu. Jadrové elektrárne
budú i naìalej tvoriÈ základ v bilancii elektri-
zaãnej sústavy ako dôleÏit˘ prvok pri zaistení
bezpeãnosti zásobovania elektrinou a trvalo
udrÏateºného rozvoja. V˘roba elektriny z jad-
ra má svoje ekonomické a technické opodstat-
nenie a rie‰i viaceré problémy. UmoÏÀuje v˘-
robcom energie zníÏiÈ riziká závislosti od zdro-
jov a cien paliva na dlhé obdobie a technoló-
gie v˘roby sú dostupné. ZároveÀ vyuÏitie jadro-
vej energie prispieva k obmedzovaniu emisií
CO2, ktoré sú zodpovedné za globálne otepºo-
vanie, a t˘m aj k plneniu cieºov klimaticko-
energetického balíãka.
Ak˘ je aktuálny stav jadrovej energetiky
na Slovensku a zvy‰uje sa záujem investovaÈ
do nov˘ch projektov?
V roku 2009 viac ako 50 % vyrobenej elek-
triny na Slovensku pochádzalo z jadrov˘ch
zdrojov, hoci jadrové elektrárne sa na celkovom
in‰talovanom v˘kone 7101 MW podieºali iba
25,6 %. V˘stavba jadrovej elektrárne je mimo-
riadne nároãn˘ investiãn˘ projekt, ktor˘ vyÏa-
duje dlhodobú prípravu. Momentálne je teda
aktuálna iba prebiehajúca dostavba 3. a 4. blo-
ku JE Mochovce. Projekt nového zdroja v Ja-
slovsk˘ch Bohuniciach je zatiaº iba v˘hºado-
vo pripravovan˘m, ako potenciálny ìal‰í zdroj.
Ak˘ v˘znam má pre Slovensko prebiehajú-
ca v˘stavba dvoch blokov atómov˘ch elek-
trární Mochovce?
Dostavba dvoch blokov JEMO má kºúãov˘
v˘znam z hºadiska energetickej bezpeãnosti
Slovenska. Po predãasnom odstavení blokov JE
V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008
patrí medzi strategické priority rozvoja elek-
troenergetiky v SR z hºadiska bezpeãnosti do-
dávok elektriny a zabezpeãenia rovnováhy me-
dzi dodávkou a dopytom po elektrine. Projek-
tovaná ÏivotnosÈ t˘chto dvoch blokov by mala
byÈ 40 rokov. V˘kon kaÏdého bloku bude 471
MW. Termín uvedenia do prevádzky 3. bloku
je plánovan˘ v novembri roku 2012 a 4. bloku
v júni roku 2013. Táto stavba má nezanedba-
teºn˘ v˘znam aj z hºadiska zamestnanosti, pre-
toÏe poãas vrcholiacej v˘stavby poskytne prá-
cu takmer 4 tisíckam pracovníkov.
Ak˘ je stav vo v˘stavbe novej elektrárne v
Jaslovsk˘ch Bohuniciach?
Zatiaº nemôÏeme hovoriÈ o v˘stavbe, ale
iba o projekte. Nov˘ jadrov˘ zdroj je v dlho-
dob˘ch plánoch rozvoja energetiky. Poãíta sa
s ním aj v programovom vyhlásení súãasnej
vlády. Vláda v‰ak podporí tento projekt iba
pod podmienkou súkromnej investície bez ìal-
‰ej úãasti ‰tátu. Realizácia projektu je v kom-
petencii podnikateºsk˘ch subjektov. V súãas-
nosti po zaloÏení spoloãnosti JESS, spoloãné-
ho podniku slovenského JAVYS-u a ãeského
âEZ-u, prebiehajú prípravné práce pre ‰túdiu
realizovateºnosti tohto projektu. AÏ jej v˘sled-
ky urãia technické aj ekonomické parametre no-
vého zdroja a na jej základe sa rozhodne o ìal-
‰om postupe. V˘sledok ‰túdie realizovateºnos-
ti by mal byÈ k dispozícii aÏ v závere roka
2011.
V rámci prerozdelenia kompetencií bol ces-
tovn˘ ruch presunut˘ na ministerstvo dopra-
vy, v˘stavby a regionálneho rozvoja a zahra-
niãn˘ obchod sa od 1.1.2011 presunie pod mi-
nisterstvo zahraniãn˘ch vecí. Na druhej stra-
ne je uvedené v programov˘ch tézach vlády
v kapitole ministerstva hospodárstva: „Zru-
‰íme fond národného majetku“. Nepochyb-
ne by tento krok posilnil pôsobnosÈ a kom-
petencie vá‰ho ministerstva. Bude teda zru-
‰en˘ FNM, ak áno kedy?
Programové tézy boli iba základom pre prí-
pravu Programového vyhlásenia vlády SR, kto-
r˘ obsahuje záväzky tejto vlády na 4-roãné ob-
dobie. Je v˘sledkom dohody koaliãn˘ch part-
nerov. V tzv. kompetenãnom zákone sa potom
premietli v˘sledky dohody o prerozdelení kom-
petencií. Z hºadiska rezortu, ktor˘ riadim, sú tie-
to zmeny komplikovanej‰ie ako uvádzate v
otázke. Rezort hospodárstva cestovn˘ ruch
stratil uÏ pred voºbami. S úãinnosÈou od 1. júla
2010 bol presunut˘ na do rezortu kultúry a aÏ
odtiaº bol k 1. novembru 2010 delimitovan˘ na
Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálne-
ho rozvoja SR. Tomuto ministerstvu sme deli-
mitovali agendu stavebníctva a bytovej politi-
ky, ktoré sme 4 mesiace mali v pôsobnosti.
Kompetencia v zahraniãnom obchode zostala
na rezorte hospodárstva, pretoÏe ju nemoÏno
oddeliÈ od investiãnej, energetickej politiky a
zlep‰ovania podnikateºského prostredia ani od
problematiky domáceho vnútorného trhu a jed-
notného vnútorného trhu EÚ. Do ‰truktúr rezor-
tu zahraniãn˘ch vecí bude s úãinnosÈou od 1.
januára 2011 presunutá iba ekonomická diplo-
macia, t.j. obchodno-ekonomické oddelenia v
cudzine. Aj keì vnímam túto delimitáciu ako
isté oslabenie nástrojov svojho rezortu na pod-
poru exportu a rozvoja hospodárskej spoluprá-
ce, akceptovali sme tento presun v záujme vy-
tvorenia ão najfunkãnej‰ieho a z hºadiska v˘-
konu a v˘davkov aj najefektívnej‰ieho mode-
lu jednotného riadenia zahraniãnej sluÏby.
Oproti tomu sa zas od 1. novembra 2010 z Mi-
nisterstva obrany SR vrátili rezortu hospodár-
stva kompetencie v oblasti zahraniãného obcho-
du s vojensk˘m materiálom.
âo sa t˘ka Fondu národného majetku SR,
Programové vyhlásenie v ãasti Hospodárska
politika obsahuje jednoznaãn˘ záväzok, Ïe ho
táto vláda zru‰í. Termín zru‰enia v‰ak nie je ur-
ãen˘. Ukonãenie jeho ãinnosti nie je totiÏ moÏ-
né vykonaÈ okamÏite. Fond okrem majetkov˘ch
podielov na v˘znamn˘ch firmách s úãasÈou ‰tá-
tu spravuje aj viaceré minoritné podiely. Tieto
je potrebné usporiadaÈ. Z programového vyhlá-
senia ani explicitne nevypl˘va, Ïe by v‰etky zo-
stávajúce kompetencie pre‰li na rezort hospodár-
stva. Napokon úãasÈ nominantov SaS na vláde
nie je postavená na tom, aby sme mali ão naj-
viac kompetencií, ale na tom, aby sme zverené
kompetencie vykonávali tak, Ïe nesklameme
dôveru, ktorú do nás vkladali na‰i voliãi.
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Najväã‰ia súkromná investícia na Slovensku, silná podpora v‰etk˘ch sfér Ïivota v krajine,
rozvojové programy a programy modernizácie, ale aj ceny elektriny boli témy, ktoré sa v roku 2010
spájali so Slovensk˘mi elektrárÀami, ãlenom skupiny Enel. Podrobnej‰ie sme o nich hovorili
s generálnym riaditeºom a predsedom predstavenstva Paolom RUZZINIM.

Tri miliardy investícií pre Slovensko

Paolo Ruzzini: „NapæÀame na‰u misiu – modernizujeme
a posilÀujeme energetickú bezpeãnosÈ krajiny“
Slovenské elektrárne oznámili aj v tomto roku
reinvestovanie svojho zisku do projektov na
Slovensku. V tomto rámci vnímame dva hlav-
né smery – dostavbu tretieho a ‰tvrtého blo-
ku v Mochovciach a modernizáciu ostatn˘ch
elektrární.
V priebehu tohto roku sme úspe‰ne pokroãi-
li v oboch, v dostavbe Atómov˘ch elektrární
Mochovce a modernizácii existujúcich klasic-
k˘ch i atómov˘ch elektrární. Celkovo na‰e in-
vestície na Slovensku dosiahli pribliÏne 3 miliar-
dy eur. Nበin‰talovan˘ v˘kon stúpol zároveÀ s
rastom tzv. ãistej elektriny, teda elektriny vyro-
benej bez produkovania emisií CO2. Na‰e dve fo-
tovoltické elektrárne a rozvoj spoluspaºovania
biomasy v tepeln˘ch elektrárÀach tento podiel
e‰te zv˘‰ia. Rok 2010 bol úspe‰n˘m investiãn˘m
rokom.
Vo verejnosti zarezonovali dva míºniky v pro-
jekte dostavby blokov atómovej elektrárne v
Mochovciach, a to osadenie tlakovej nádoby
a získanie pozitívneho hodnotenia dopadov
vplyvov na Ïivotné prostredie EIA. Ide o pod-
statn˘ krok k dokonãeniu Mochoviec.
Áno, splnenie t˘chto míºnikov potvrdzuje, Ïe
dostavba ide podºa plánu. Pre netechnicky zalo-
Ïen˘ch ºudí neznie pojem tlaková nádoba nijako
v˘znamne. Keì si v‰ak uvedomíte, Ïe v atómo-
vej elektrárni je tlaková nádoba urãená na prie-
beh ‰tiepnej reakcie, zabraÀuje dopadom vypl˘-
vajúcim z tlaku a teploty poãas prevádzky elek-
trárne a je ak˘msi srdcom reaktora, pochopíte ten
v˘znam. Okrem toho v histórii Slovenska mala
verejnosÈ prv˘ raz moÏnosÈ vidieÈ reaktor takto
zblízka. Investujeme do vyspel˘ch technológií,
najvy‰‰í stupeÀ bezpeãnosti je kºúãov˘m slo-
vom projektu. Sme radi, Ïe sa to odrazilo aj v po-
zitívnom závereãnom hodnotení v procese EIA,
teda hodnotení dopadov na Ïivotné prostredie.
My sme neustále v kontakte so v‰etk˘mi zainte-
resovan˘mi stranami, ktor˘m poskytujeme detail-
né informácie o projekte, a to aj nad rámec zá-
konom vyÏadovan˘ch povinností. V minulosti
sme absolvovali verejné rokovania o projekte
nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Maìarsku
ãi na Ukrajine. MôÏem povedaÈ, Ïe tretí a ‰tvrt˘
blok atómovej elektrárne v Mochovciach sú plne
v súlade s najprísnej‰ími medzinárodn˘mi bez-
peãnostn˘mi normami. Je to projekt, ktor˘ má zá-
sadn˘ v˘znam pre energetickú bezpeãnosÈ Slo-
venska, o ktorej sa diskutovalo napríklad pri ply-
novej kríze v roku 2009. AE Mochovce budú po
svojom dokonãení zabezpeãovaÈ 45 % domácej
energetickej spotreby Slovenska.
Dostavba Mochoviec je spojená so siln˘mi
medzinárodn˘mi znaãkami ako Rolls Royce,
ãi Areva – Siemens. Aká je reálna slovenská
úãasÈ na tomto projekte?
Viac ako 90 % z investiãného objemu 2,8 mi-
liardy eur je uÏ alokovan˘ch a slovenské know-
how je skutoãne kºúãové, pretoÏe slovenské fir-
my získali 55,4 % z uvedeného objemu. Poãas
vrcholiacich prác bude na projekte pracovaÈ tak-
mer 4 000 pracovníkov. Vìaka úzkej spoluprá-
ci so samosprávami v okolí sa elektráreÀ stala pre
cel˘ región prínosom. Pracovné príleÏitosti pria-
mo na stavbe a neskôr v elektrárni sú len vrcho-
lom ºadovca. Dodávatelia sluÏieb pre elektráreÀ
nájdu kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá je spo-
lu s kvalitnou energetickou infra‰truktúrou veº-
k˘m lákadlom pre zahraniãn˘ch investorov.
Druhou najv˘znamnej‰ou investíciou v tom-
to roku bola modernizácia a zv˘‰enie v˘konu
atómovej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuni-
ciach.
Modernizácia elektrárne bola precíznym tech-
nick˘m projektom, ktor˘m sme zv˘‰ili úroveÀ
jadrovej a technickej bezpeãnosti a prevádzko-
vej spoºahlivosti. Následne sme zv˘‰ili tepeln˘
v˘kon Bohuníc z 1 375 MWt na 1 471 MWt , ão
umoÏnilo zv˘‰iÈ v˘kon blokov z pôvodn˘ch 440
MW na 505 MW. Do najmodernej‰ích systémov
a komponentov sme celkovo investovali takmer
500 miliónov eur a dnes produkujeme ãistú elek-
trinu na úrovni najvy‰‰ích svetov˘ch bezpeãnost-
n˘ch ‰tandardov. Úzkou spoluprácou s akade-
mickou obcou, Slovenskou akadémiou vied, ale-
bo Slovenskou Technickou univerzitou, ãi v˘-
skumn˘mi pracoviskami zároveÀ vytvárame
hodnotnú základÀu pre v˘skum a v˘voj a Cen-
trum jadrovej excelentnosti práve na Slovensku.
Klasické elektrárne pútali pozornosÈ vìaka
siln˘m daÏìom, ale aj globálnej snahe 3 C
(Combite climate changes).
Vodné elektrárne v tomto roku opäÈ potvrdi-
li svoju nenahraditeºnú úlohu pri v˘robe elektri-
ny i ochrane Ïivotného prostredia. Postupne mo-
dernizujeme v˘robné zariadenia, ktoré zv˘‰ia
úãinnosÈ turbín a t˘m aj v˘robu elektriny. VE Be-
‰eÀová a Krpeºany sú príkladmi na‰ej snahy o ne-
ustále zlep‰ovanie. PruÏná a ãistá elektrina z
vody má pevn˘ podiel v energetickom mixe. V
budúcom roku zaãíname s v˘stavbou MVE Do-
b‰iná 3 a pripravujeme v˘stavbu MVE Îiar nad
Hronom.
V tepeln˘ch elektrárÀach taktieÏ modernizu-
jeme a pokraãujeme uÏ spomínan˘m spoluspa-
ºovaním biomasy. Vo Vojanoch bol nበpôvod-
n˘ zámer spoluspaºovaÈ 4% z tepelného v˘konu,
ale podarilo sa nám zv˘‰iÈ tento podiel na 5%.
UÏ t˘mto zv˘‰ením sa nám podarilo u‰etriÈ o 20 %
viac CO2, ako sme pôvodne plánovali. V budú-
com roku pripravujeme spustenie druhej fázy
projektu a zv˘‰enie aÏ na 9,1 % a zavedenie spo-
luspaºovania biomasy aj v tepelnej elektrárni
Nováky.
V celej Európe prebieha renesancia jadrovej
energetiky. Aké je miesto Slovenska v tomto
procese?
ÚroveÀ prijímania jadrovej energie v Európe
je najvy‰‰ia v krajinách, kde verejnosÈ dostáva
presné a priame informácie a kde je vysoká
v‰eobecná znalosÈ tejto technológie. A vìaka
tomu, Ïe Slovensko je jednou z troch krajín v Eu-
rópe, v ktorej prebieha v˘stavba atómovej elek-
trárne, buduje svoje kompetenãné centrum a zí-
skava skúsenosti, bude maÈ obrovskú v˘hodu, aÏ
svoje postoje k jadru prehodnotenia ìal‰ie kra-
jiny Európskej únie a po t˘chto skúsenostiach
bude veºk˘ dopyt.
Aké v˘zvy ãakajú Slovenské elektrárne v
roku 2011?
KaÏd˘ megawatt novej in‰talovanej kapacity
ako aj zmodernizované zariadenia elektrární
majú potenciál dosahovaÈ stále lep‰ie prevá-
dzkové v˘sledky v oblastiach bezpeãnosti, spo-
ºahlivosti, efektívnosti a starostlivosti o Ïivotné
prostredie. K v˘zvam budúceho roku nezameni-
teºne patria otázky pokrytia rastúcej spotreby
udrÏateºn˘m spôsobom zohºadÀujúc Ïivotné pro-
stredie, ale aj otázky ako a ão najlep‰ie vyuÏiÈ
aktuálne vedecké, technické a technologické po-
znatky a skúsenosti v praxi. Citlivo vnímam po-
trebu v˘raznej‰ej podpory a manaÏovania vedy
a v˘skumu a napæÀanie v˘zvy dodávaÈ ãistú
energiu pre budúce generácie.

9
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A
„V roku 2011 plánujeme udrÏaÈ nastúpen˘ viacroãn˘ trend, aby spoloãnosÈ VUJE bola jednou
z v˘znamn˘ch inÏinierskych spoloãností v stredoeurópskom energetickom priestore,“ povedal
pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Matej KOREC, PhD., MSc., generálny riaditeº a ãlen predstavenstva VUJE, a. s.
Rok 2010 konãí. Ak˘ bol tento rok z hºadis-
ka va‰ej spoloãnosti?
Rok 2010 bol pre na‰u spoloãnosÈ mimoriad-
ne nároãn˘. Väã‰ia ãasÈ aktivít spoloãnosti bola
v oblasti jadrovej energetiky, kde je na‰ím naj-
v˘znamnej‰ím projektom úãasÈ na dostavbe 3. a
4. bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach.
V tomto projekte sme jedn˘m z hlavn˘ch dodá-
vateºov primárnej ãasti elektrárne tzv. „jadrové-
ho ostrova“. Sme dodávateºmi realizaãn˘ch ãin-
ností hlavne v súboroch vzduchotechnika a ra-
diaãná kontrola. V oblasti dokumentácii dodáva-
me licenãnú a prevádzkovú dokumentáciu po-
trebnú pre spustenie a prevádzku elektrárne. Tu
treba zdôrazniÈ, Ïe uvedenie 3. a 4. bloku Atómo-
vej elektrárne do prevádzky musí splniÈ nároã-
né podmienky slovenského Úradu jadrového do-
zoru a tieÏ Medzinárodnej agentúry pre atómo-
vú energiu vo Viedni. Dokladovanie technickej
spôsobilosti a plnenia bezpeãnostn˘ch kritérií
prevádzky bude jednou zo základn˘ch podmie-
nok uvedenia jadrov˘ch blokov do prevádzky.
Treba tieÏ oãakávaÈ negatívne postoje zo stra-
ny niektorej ãasti zahraniãnej verejnosti, ktorá
veºmi nepraje rozvoju jadrovej energetiky, a tak
na‰a zodpovednosÈ je o to väã‰ia.
V poslednom období prebiehajú aktívne ro-
kovania o úãasti na‰ej spoloãnosti na prácach v
sekundárnej – nejadrovej ãasti elektrárne.
Rok 2010 znamenal pre na‰u spoloãnosÈ uÏ
plné zapojenie sa do realizácie v˘stavby spolu s
ostatn˘mi dodávateºmi. I keì neustále musíme
spoloãne s investorom – Slovensk˘mi elektrárÀa-
mi, a. s., rie‰iÈ problémy spojené s dostavbou, plá-
novan˘ cieº ukonãenia dostavby a spustenia blo-
kov v roku 2013 nesmie byÈ zásadne ohrozen˘.
10
VUJE pokraãuje
na ceste kvality
V roku 2010 bola ìal‰ia veºká ãasÈ na‰ich ãin-
ností smerovaná do oblasti rekon‰trukcie a v˘-
stavby vysokonapäÈov˘ch sietí a rozvodní. Sme
jedn˘m z najv˘znamnej‰ích dodávateºov t˘chto
prác pre Slovenskú energetickú a prenosovú
sústavu, a. s. Realizovali sme projekt rekon‰truk-
cie rozvodne v KriÏovanoch, ktor˘ bol vynúte-
n˘ hlavne z dôvodu odstavenia 1. a 2. bloku
elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach. Tento
projekt bol z veºkej ãasti financovan˘ z fondu
BIDSF, ktor˘ bol vytvoren˘ pre ãiastoãnú kom-
penzáciu nákladov súvisiacich s núten˘m odsta-
vením dvoch blokov JE. Okrem tohto projektu
sme zaãali s realizáciou rekon‰trukcie rozvod-
ne Medzibrod. Personál na‰ej spoloãnosti zabez-
peãuje dispeãerské riadenie rozvodní pre Stre-
doslovenskú energetiku, realizujeme diagnosti-
ku rozhodujúcich komponentov vysokonapä-
Èov˘ch sietí.
Vieme, Ïe va‰a spoloãnosÈ aktívne zastupuje
Slovensko v projekte r˘chleho reaktora Al-
legro. âo je hlavn˘m cieºom tohto projektu?
Jadrová energetika je pilierom na‰ej energe-
tiky a z uvedeného dôvodu sa na‰a spoloãnosÈ
zapojila do projektu „Allegro“. Slovensko, za-
stupované VUJE, a. s., spolu s âeskou republi-
kou a Maìarskom vytvorili konzorcium krajín,
ktoré budú spoloãne pracovaÈ na prototype no-
vého jadrového reaktora. Francúzska organizá-
cia CEA poskytne rozhodujúce know-how pre
tento projekt. Je to funkãn˘ prototyp jadrového
reaktora ‰tvrtej generácie, ktor˘ bude chladen˘
plynom. Tieto typy reaktorov budú vyuÏívaÈ
uránové palivo oveºa efektívnej‰ie ako súãasné
reaktory. VyuÏívaním r˘chlych reaktorov získa
ºudstvo dostatoãne v˘datn˘ zdroj energie na
niekoºko tisíc rokov. Reaktor typu „Allegro“ by
mal pracovaÈ pri teplote 1 000°C, ão by mohlo
byÈ vyuÏité na v˘robu vodíka chemickou cestou.
PouÏitie vodíka ako paliva do automobilov je uÏ
technicky plne zvládnuté. Na‰ím prvorad˘m
záujmom je, aby prototyp tohto reaktora bol
postaven˘ na Slovensku. Vytvorilo by to pod-
mienky pre v˘voj nov˘ch technológií a posunu-
lo Slovensko v rámci jadrovej oblasti na vy‰‰ie
pozície aké máme s súãasnom období.
VUJE nepôsobí iba na Slovensku. Zaujíma-
vé sú napríklad va‰e aktivity na Ukrajine…
Na Ukrajine je v prevádzke niekoºko reakto-
rov typu VVER, rovnaké typy reaktorov boli v
minulosti dané do prevádzky v âeskej a v Slo-
venskej republike. Za obdobie ich ãinnosti sme
získali veºa skúseností z ich prevádzky, rekon-
‰trukcie a modernizácie. Z uvedeného dôvodu
sme mali uÏ dlh‰ie obdobie záujem sa dostaÈ do
ukrajinsk˘ch jadrov˘ch elektrární.
Na‰e aktivity boli úspe‰né, na Ukrajine máme
trvalého zástupcu, a v súãasnom období dodá-
vame na atómové elektrárne hlavne ‰peciálne
diagnostické systémy pre kontroly primárneho
okruhu elektrární.
V uplynul˘ch dÀoch u nás ukrajinská spoloã-
nosÈ Energoatom vykonávala audit na overenie
spôsobilosti dodávaÈ na‰e diagnostické systémy,
ale tieÏ inÏinierske práce. MoÏnosti vzájomnej
spolupráce sú veºké, pretoÏe pred rozdelením
Sovietskeho zväzu bola veºká ãasÈ v˘robnej zá-
kladne atómovej energetiky umiestnená na úze-
mí súãasnej Ukrajiny.
Na druhej strane VUJE realizovalo rozsiah-
le rekon‰trukcie a modernizácie blokov VVER
na Slovensku a získané skúsenosti sú plne vy-
uÏiteºné v podmienkach Ukrajiny.
Aké sú hlavné ciele spoloãnosti pre rok 2011,
zostane jadrová energetika nosn˘m prvkom
i naìalej?
Áno, na‰e hlavné aktivity budú sústredené do
projektov v oblasti jadrovej energetiky ako Do-
stavba 3. a 4. bloku v Mochovciach a Realizá-
cia 2. etapy projektu likvidácie elektrárne A-1
v Jaslovsk˘ch Bohuniciach. Veºk˘ rozsah ãin-
ností bude zameran˘ do oblasti vysokonapäÈo-
v˘ch sietí a rozvodní. Okrem veºk˘ch projektov
trvale realizujeme ãinnosti súvisiace s prevá-
dzkou elektrární, ‰kolením personálu a s diag-
nostikou v jadrovej a v klasickej energetike.
V na‰ej spoloãnosti – rovnako ako v in˘ch in-
Ïinierskych spoloãnostiach sa zaãína prejavovaÈ
nedostatok „strednej generácie ‰pecialistov“,
ktorí by postupne nahradili generáciu, ktorá bu-
dovala slovenské jadrové zdroje. Úlohy preto
pre na‰u spoloãnosÈ budú mimoriadne nároãné
a verím, Ïe sa nám podarí spolu s cel˘m kolek-
tívom VUJE, a. s., v nich dôstojne obstáÈ.
Zariadenie na opravu dráÏok deliacej roviny reaktora
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A
V˘chodoslovenská energetika a. s., (VSE) uviedla koncom novembra 2010 za prítomnosti ministra
hospodárstva SR Juraja Mi‰kova do prevádzky prvú verejnú nabíjaciu stanicu pre elektromobily.
O tom, preão sa VSE vydala cestou priekopníka v oblasti e-mobility na Slovensku, sme sa zhovárali
s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeºom VSE Norbertom SCHÜRMANNOM.
VSE chce byÈ lídrom
v oblasti elektromobility
âo viedlo VSE k podpore e-mobility v ãase,
keì je jej finanãná návratnosÈ prinajmen‰om
otázna?
Elektrick˘ pohon vozidiel je jedn˘m z najzá-
sadnej‰ích trendov, ktoré budú v najbliωích ro-
koch formovaÈ v˘voj automobilizmu. Neklam-
n˘m znakom toho je rozvoj elektromobility vo
veºk˘ch mestách viacer˘ch európskych krajín.
Odhaduje sa napríklad, Ïe v roku 2020 bude aÏ
19 % novoprihlásen˘ch vozidiel v západnej Eu-
rópe elektrick˘ch. Nበmatersk˘ koncern RWE
sa uÏ dlh‰ie angaÏuje v tejto problematike. Roz-
víja viaceré partnerstvá s mestsk˘mi samosprá-
vami (napr. Berlín), poÏiãovÀami vozidiel, ãi sie-
Èami parkovacích domov.
AngaÏovanosÈ v Nemecku a ìal‰ích západo-
európskych krajinách sa dá pochopiÈ. Ale
myslíte si, Ïe Slovensko uÏ dostatoãne vyspe-
lo na takúto tému?
VSE má ambíciu zaujaÈ pozíciu lídra v oblas-
ti e-mobility na Slovensku. Preto sme sa rozhod-
li prelomiÈ zaãarovan˘ kruh. Ten spoãíva v tom,
Ïe automobilkám sa oplatí prísÈ na trh aÏ keì
budú maÈ jej potenciálni zákazníci kde svoje
elektrické vozidlá nabíjaÈ a energetick˘m fir-
mám sa oplatí budovaÈ infra‰truktúru aÏ vtedy,
keì to bude návratné – teda, keì bude dostatok
zákazníkov, ktorí budú nabíjacie stanice vyuÏí-
vaÈ.
Rozhodli sme sa preto urobiÈ prv˘ krok, a aj
napriek tomu, Ïe sa to momentálne nedá ozna-
ãiÈ za ziskov˘ projekt, zaãneme budovaÈ infra-
‰truktúru a veríme, Ïe tak prispejeme k rozvo-
ju e-mobility na Slovensku.
12
Kto a aké ìal‰ie kroky by podºa vás mal uro-
biÈ, aby sa tak stalo?
Vidíme viacero v˘znamn˘ch hráãov, ktorí
majú ‰ancu prispieÈ k rozvoju vyuÏívania elek-
tromobilov na Slovensku. Urãite sú to samotní
v˘robcovia automobilov. Viacerí z nich uÏ avi-
zovali, Ïe od zaãiatku roka 2011 budú predávaÈ
aj na Slovensku autá s ãisto elektrick˘m poho-
nom, vhodné do mestskej premávky. Aj rôzne
‰tátne orgány majú ‰ancu prispieÈ. Minister hos-
podárstva SR J. Mi‰kov napríklad na na‰ej tla-
ãovej besede oznámil, Ïe zaãiatkom roka plánu-
jú zakúpiÈ do testovacej prevádzky prvé takéto
vozidlá. Ak sa osvedãia, niã nebráni ich rozsia-
hlej‰iemu vyuÏitiu v ‰tátnej správe. Projekt e-mo-
bility je tieÏ veºká príleÏitosÈ pre samosprávy. Za-
ÈaÏenie centier miest emisiami CO2 je stále vy‰-
‰ie a napr. zv˘hodnené poplatky za parkovanie
v úzkom centre pre elektromobily je obojstran-
ne v˘hodn˘ model. E-mobility je ale aj priestor
na ziskové obchodné partnerstvá. Napríklad s ob-
chodn˘mi reÈazcami, hotelmi ãi letiskami.
Nie v‰etko je v‰ak ruÏové. Vidíte aj nejaké
prekáÏky rozvoja e-mobility v najbliωom
období?
Z pohºadu beÏného zákazníka (70 % Európa-
nov jazdí denne menej ako 40 km) je urãite
rozhodujúca cena vozidla. Z rozhovorov s au-
tomobilkami v‰ak predpokladáme, Ïe v˘voj
kºúãov˘ch komponentov (batérií) dospel do ta-
kého ‰tádia, Ïe cena sa bude v najbliωích rokoch
v˘razne zniÏovaÈ, samozrejme priamo úmerne
poãtu vozidiel v prevádzke. Potrebná je tieÏ do-
stupná nabíjacia infra‰truktúra, a to je na‰ím po-
slaním. Nezanedbateºn˘m faktorom bude aj pre-
lomenie bariér v mysliach odbornej aj laickej ve-
rejnosti.
S ak˘mi najãastej‰ími m˘tmi sa stretávate v
súvislosti s e-mobilitou?
ªudia hovoria, Ïe elektromobily nedokáÏu
konkurovaÈ autám so spaºovacím motorom. Ale
e-mobility je alternatívnym konceptom dopra-
vy, jeho snahou nie je úplné nahradenie vozidiel
so spaºovacím motorom.
Mnohí tieÏ tvrdia, Ïe dojazd takéhoto auta je
primal˘. Ale ak zohºadníme uÏ spomínané správa-
nie väã‰iny vodiãov, ktorí najazdia denne menej
ako 40 km, tak dojazd 150 km je dostatoãn˘.
Ekológovia tieÏ upozorÀujú, Ïe aj elektromo-
bily produkujú CO2, nie v‰ak v uliciach miest,
ale v elektrárÀach pri v˘robe elektriny. Ak aj
opomenieme rastúci podiel obnoviteºn˘ch zdro-
jov pri v˘robe elektriny, tak treba podotknúÈ, Ïe
technológie na zniÏovanie a filtrovanie emisií sú
v elektrárÀach úãinnej‰ie ako vo vozidlách.
A napokon, hovorí sa aj o tom, Ïe je efektív-
nej‰ie vymieÀaÈ batérie vo vozidle za pár minút
namiesto budovania infra‰truktúry. Je to v‰ak
komplikovan˘ koncept. Pre jedno auto by boli
potrebné 3 batérie – jedna nabitá, práve pouÏí-
vaná v aute; druhá vybitá a tretia nabíjaná. Pri-
tom batéria je najdrah‰ou súãasÈou elektromo-
bilu. Navy‰e, jej v˘mena je technicky a finanã-
ne nároãná.
A na záver, VSE urobila sprevádzkovaním
nabíjacej stanice prv˘ krok. Aby naozaj za-
ujala pozíciu lídra, bude musieÈ urobiÈ ove-
ºa viac.
Samozrejme, ãaká nás e‰te veºa práce. Na
prvú polovicu roka je naplánované budovanie
ìal‰ích nabíjacích staníc na v˘chode Slovenska
aj na trase z Ko‰íc do Bratislavy. Keì minister
hospodárstva J. Mi‰kov zrealizuje svoj plán byÈ
prv˘m ministerstvom s elektromobilmi, spojí-
me tak dve najväã‰ie mestá na Slovensku aj pre
tento nov˘ druh vozidiel.
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A
Sme pripravení na nové v˘zvy
„SpoliehaÈ sa len na tradíciu a drÏaÈ sa len dlhodobo pouÏívan˘ch postupov v práci, nie je v dne‰nej
dobe receptom na úspech,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Martin PA·TIKA, MBA, predseda
predstavenstva a generálny riaditeº Slovensk˘ch energetick˘ch strojární, a. s., Tlmaãe (SES Tlmaãe).
MôÏete zhodnotiÈ tento rok z pohºadu in-
vestícií do budovania energetick˘ch zdro-
jov? Aké sú trendy a aké je nastavenie va-
‰ej spoloãnosti na tento v˘voj?
Trend oÏivenia investícií do energetick˘ch
zdrojov sa v tomto roku neprejavil a väã‰ina
firiem v na‰om biznise rie‰i problémy s v˘-
konnosÈou a finanãnou stabilitou. V roku 2010
dosiahneme trÏby na úrovni 140 mil. eur, a to
predov‰etk˘m realizáciou projektov kontra-
hovan˘ch v minul˘ch obdobiach v teritóriách
Turecko, Brazília, âile, Kuba, Nemecko, âes-
ká republika, Slovensko. BohuÏiaº, niektoré
pôvodne plánované kontrahované projekty
sa posunuli, najmä z dôvodu posunu zaiste-
nia financovania od investorov, a to malo
bezprostredn˘ vplyv na v˘sledky na‰ej spo-
loãnosti.
V budúcom roku predpokladáme zlep‰enie
zákazkovej naplnenosti. Pozitívny prístup k
plánovaniu v ìal‰om období nám dáva sku-
toãnosÈ, Ïe v súãasnosti máme uÏ kontraho-
vané projekty vo v˘‰ke 440 mil. eur s reali-
záciou v období nasledujúcich troch rokov.
Najmä v prvom polroku 2011 sú plánované
v˘kony na úrovni, ktorá uÏ dáva reálny pred-
poklad k dosiahnutiu ziskového hospodárenia.
Pri ìal‰ej stratégii firmy bude potrebná silná
podpora financujúcich bánk a akcionárov.
Vedenie firmy má jasne nastaven˘ podni-
kateºsk˘ zámer na ìal‰ie obdobie a stále vi-
díme ako reálny cieº splniÈ na‰u víziu byÈ
najv˘znamnej‰ou firmou v odvetví v strednej
Európe. Z pohºadu kontraktácie je trend v˘-
voja vo firme na ìal‰ie obdobie pozitívny, mu-
síme v‰ak zlep‰iÈ na‰u efektívnosÈ, udrÏaÈ
technickú kompetenciu i know-how a neus-
tále zlep‰ovaÈ procesy vo firme. Na to potre-
bujeme dostatoãne motivovan˘ch zamest-
nancov. Musíme byÈ dostatoãne r˘chli, dô-
slední v intern˘ch zmenách vo firme a v rea-
lizácii na‰ej obchodnej stratégie na trhu.
VÏdy sú rozhodujúce konkrétne projekty.
Ktoré to budú v roku 2011?
V roku 2011 budeme realizovaÈ tieto nos-
né projekty: tri fluidné kotly 135 MW pre pro-
jekt Yildizlar (Turecko), rekon‰trukcia kotla
v elektrárni Kostolac B (Srbsko), projekt
Rnest 2 x 400 t/h pre Petrobras v Brazílii.
Na Slovensku v súãasnosti realizujeme
projekt na dodávku dvoch nov˘ch parn˘ch
kotlov s v˘konom 2 x 160 t/h na spaºovanie
oleja a plynu, kondenzaãnej 60 MW turbíny
pre spoloãnosÈ MOL v lokalite SLOVNAFT
Bratislava.
V âeskej republike realizujeme v˘robu tla-
kov˘ch ãastí kotla s nadkritick˘mi parametra-
mi na spaºovanie hnedého uhlia pre nov˘
zdroj 660 MW v elektrárni Ledvice. ZároveÀ
zabezpeãujeme montáÏ hlavnej nosnej kon-
‰trukcie a tlakového systému. Svojím rozsa-
hom ide z hºadiska montáÏe o najväã‰í pro-
jekt kotla, ktor˘ SES Tlmaãe vo svojej histó-
rii realizovali. Pre paroplynov˘ cyklus s v˘-
konom 841 MW v Poãeradoch sú SES Tlma-
ãe dodávateºom kotlov na odpadové teplo.
Dodávka kotlov na odpadové teplo pre elek-
tráreÀ Poãerady je zásadnou referenciou pre
na‰u spoloãnosÈ v oblasti kotlov na vyuÏitie
odpadového tepla. Táto referencia dáva dob-
ré v˘chodisko pre zapojenie sa do ìal‰ích
projektov tohto typu nielen v âeskej republi-
ke, ale aj na Slovensku, v Maìarsku a v ìal-
‰ích ‰tátoch. Do tretice je potrebné tieÏ pripo-
menúÈ projekty rie‰ení emisií v Sokolovské
uhelné, a. s., Vfiesová, ktor˘mi dosiahneme li-
mity poÏadované novou smernicou EÚ o
emisn˘ch limitoch, nadobúdajúcich úãinnosÈ
v roku 2016. Rekon‰trukciou kotla K2 v roku
2010 sa dosiahne zníÏenie emisií oxidov du-
síka (NOX) na garantovanú hodnotu 200
mg/Nm3 pri 6 % O2 v such˘ch spalinách. Po-
stupne bude takto zrekon‰truovan˘ kotol K5
v roku 2013 a kotol K1 v roku 2014. Toto
môÏe byÈ veºmi dobrá referencia pre pripra-
vované projekty modernizácie teplární na
Slovensku.
Práve otázka pripravenosti technick˘ch
rie‰ení v súvislosti s novou vyhlá‰kou o
emisiách, ktorá stanovuje prísne emisné
limity od roku 2016, urãite priná‰a pre
SES Tlmaãe nové impulzy…
Na‰a spoloãnosÈ sa na tieto projekty zod-
povedne pripravuje. Dôkazom toho sú projek-
ty rie‰enia emisií kotlov vo Vfiesovej a skú-
senosti z rie‰ení v˘stavby nov˘ch energetic-
k˘ch zdrojov, ako i rekon‰trukcií, modernizá-
cií a ekologizácií. ZároveÀ je to veºká v˘zva
pre na‰e inÏinierske kapacity, aby sme na‰im
partnerom najmä na Slovensku a v âechách,
kde máme naozaj dôkladne zmapované potre-
by, ponúkli optimálne rie‰enia. Sme priprave-
ní aktívne sa zapojiÈ do prípravy projektu na
Slovensku a v âechách a ponúknuÈ vlastní-
kom teplární najlep‰iu dostupnú technológiu
na trhu pre splnenie EÚ legislatívy. Verím, Ïe
potvrdíme na‰u silnú pozíciu na domácom
trhu a budeme v t˘chto tendroch úspe‰ní.
Seydisehir (Turecko), 120 t/h fluidn˘ kotol
PripravenosÈ firiem súvisí s investiãn˘mi
procesmi. Ak˘ je prístup SES Tlmaãe k
t˘mto procesom?
Od zmeny majoritného akcionára v roku
2006 boli realizované investície s cieºom od-
búrania bariér vstupu na trh a na zv˘‰enie pro-
duktivity vo v˘robe. Celkové investície za po-
sledné 4 roky boli na úrovni 12 mil. eur. Mu-
seli sme tieÏ pristúpiÈ k „investícii“ v oblasti
ºudsk˘ch zdrojov, pretoÏe na‰ím cieºom bolo
zaistiÈ konkurencieschopnosÈ firmy na trhu
práce a zv˘‰iÈ motiváciu na‰ich zamestnancov.
V˘sledkom bolo medziroãné zv˘‰enie prie-
mernej mzdy v roku 2007 o 20 %.
V tomto roku máme plánované investície
vo v˘‰ke 2,4 mil. eur. Budú pouÏité najmä na
nákup ‰peciálnej montáÏnej techniky na mon-
táÏ kotlov, na nákup IT technológií a moder-
nizaãné akcie vo v˘robe.
13
S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Hnedé uhlie má svoje miesto
v energetike Slovenska
Dr. h. c. Ing. Peter âiãmanec, PhD.,
predseda predstavenstva a generálny riaditeº
UHLIE A EURÓPA
Na pôde Európskeho parlamentu v Bruse-
li sa v novembri 2010 uskutoãnili Európske
dni uhlia. Asociácia pre uhlie a lignit Euraco-
al zároveÀ zorganizovala v˘stavu zameranú
na prezentáciu uhlia a uhoºného priemyslu v
Európskej únii. Ako riadny ãlen asociácie
Euracoal k v˘stave prispela aj najväã‰ia hne-
douhoºná ÈaÏobná organizácia Slovenska –
Hornonitrianske bane Prievidza, a. s.
14
Komisár pre energetiku Günther Öttinger
uviedol kºúãové body energetickej stratégie
Európskej komisie do roku 2020 s v˘hºadom
do roku 2050. Vzájomne prepojená Európa by
mala viesÈ k vy‰‰ej bezpeãnosti a väã‰ej kon-
kurencieschopnosti energetick˘ch trhov.
Uznávan˘ je prínos uhlia, ako súãasti diver-
zifikovaného energetického palivového mixu,
obzvlá‰È pre v˘robu elektriny. Jeho budúcnosÈ
sa spája s technológiami zachytávania a ukla-
dania oxidu uhliãitého (CO2), tzv. CCS tech-
nológiami.
Dôraz bol kladen˘ najmä na v˘znam uhlia
v elektroenergetike v rámci vyváÏeného ener-
getického mixu jednotliv˘ch ãlensk˘ch kra-
jín Európskej únie, s reálnym podielom ob-
noviteºn˘ch zdrojov a potrebou jasného inves-
tiãného rámca pre nové technológie. Prezen-
tovan˘ bol v kontexte priorít, ktor˘mi sú:
• bezpeãnosÈ dodávok energie, najmä elek-
trickej,
• nové CCS technológie pre ochranu klímy,
• kvalitné Ïivotné prostredie, minimalizácia
dopadov povrchového a hlbinného dob˘va-
nia spojená s rekultiváciami,
• sociálna akceptácia sektora uhoºného ba-
níctva z pohºadu zamestnanosti.
UHOªN¯ PRIEMYSEL SLOVENSKA
Vymedzen˘ rámec urãuje priestor pre ban-
skú ãinnosÈ v Hornonitrianskych baniach Prie-
vidza, rovnako aj pre elektráreÀ Nováky –
ENO, ktorá je súãasÈou Slovensk˘ch elek-
trární , a. s. – ENEL. Bez v˘roby elektrickej
energie z domáceho uhlia v elektrárni, nie je
jeho ÈaÏba na Slovensku zmysluplná.
Slovensk˘ uhoºn˘ priemysel je v˘razne
men‰í, ako v susedn˘ch krajinách. V Nemec-
ku roãná ÈaÏba lignitu dosahuje cca 175 mil.
t, ÈaÏba ãierneho uhlia cca 20 mil. t a import
viac ako 40 mil. t. V susednom Poºsku lignit
cca 60 mil. t, ãierne uhlie viac ako 80 mil. t a
import cca 9 mil. t. V âeskej republike je to
necel˘ch 50 mil. t lignitu, cca 9,5 mil. ton ãier-
neho uhlia a import na úrovni cca 2 mil. t.
Na Slovensku sa v súãasnosti ÈaÏí pribliÏ-
ne 2,5 mil. ton hnedého uhlia a lignitu. Tak-
mer cel˘ objem produkcie sa spotrebuje pri
v˘robe elektriny v ENO. DováÏame okolo 5
– 6 miliónov t uhlia, hlavne pre oceliarsky
priemysel a energetiku. Z tohto pohºadu aj do-
pady na klímu a Ïivotné prostredie sú hodno-
tené odli‰ne. Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe Slo-
vensko si plní medzinárodné záväzky v ochra-
ne klímy a ovzdu‰ia, s predpokladom ich na-
plnenia aj do budúcnosti.
 S L O V E N S K É B A N Í C T V O

EURÓPSKA ÚNIA A SVET ného prostredia a klímy pre veºké spaºovacie

Pokiaº ide o pozíciu Európskej únie, v roku
2008 zaujímala objemom ÈaÏby 787,4 mil. t
tretie miesto v ÈaÏbe uhlia vo svete, za âínou
a USA. Podiel EÚ-27 na hrubej v˘robe elek-
triny z uhlia dosahuje stále pribliÏne 30 %, ão
je takmer rovnak˘ podiel, ako pri v˘robe
elektriny z jadra. âína dnes ÈaÏí okolo 2 mld.
ton za rok. Spolu s Indiou a ostatn˘mi ázij-
sk˘mi krajinami plánujú do roku 2030 zv˘-
‰iÈ ÈaÏbu aÏ na 6 mld. t roãne, ão je dnes ce-
losvetová ÈaÏba (pozri graf).
Prehºad ÈaÏby energetického a koksovateºného uhlia vo svete za obdobie 1990 – 2009
tony
7 000
Increase 1990
6 000
5 000
zariadenia. Poãínajúc rokom 2013 zavádza v
elektroenergetike v rámci ETS, ão je európs-
ka obchodovacia schéma s CO2, aukãn˘ sys-
tém na kvóty CO2 (s v˘nimkami pre niekto-
ré krajiny, napr. âR, Nemecko, Poºsko a ìal-
‰ie). Od roku 2016 IED – nová smernica o
priemyseln˘ch emisiách – nastavuje nové
pravidlá pre emisie základn˘ch zneãisÈujúcich
látok, ako sú oxidy síry, dusíka, tuhé a kva-
palné zneãisÈujúce látky. VyÏadujú si rozsiah-
le investície, ktoré je ãiastoãne moÏné rozlo-
ÏiÈ pomocou tzv. flexibiln˘ch opatrení do
2009 = 2,583 million t = +73 % 6 100
850

4 000

3 000

2 000
5 250
1 000

0
1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2009
Vysvetlivky: tmavá modrá = energetické uhlie, bledá modrá = koksovateºné uhlie

POÎIADAVKY ÚNIE
Z uveden˘ch faktov moÏno kon‰tatovaÈ,
Ïe Slovensko, tak ako niektoré ìal‰ie krajiny,
sú enormne závislé na dovoze primárnych
energetick˘ch surovín. Legislatíva Európskej
únie to zohºadÀuje a umoÏÀuje urãité v˘nim-
ky z trhov˘ch a liberalizaãn˘ch pravidiel v
sektore elektroenergetiky. Ako vidieÈ z grafu,
ÈaÏba uhlia stále rastie. Rovnako aj prognóza
do budúcnosti poãíta s nárastom. Pokiaº do-
chádza v niektor˘ch krajinách k zníÏeniu ob-
jemu ÈaÏby, najmä domácich zásob uhlia, po-
kles je nahradzovan˘ zv˘‰en˘m importom.
Samozrejme, moderné technológie je po-
trebné aplikovaÈ aj v na‰om regióne, a to na
strane producentov uhlia a energetick˘ch za-
riadení. Nová legislatíva Európskej únie opä-
tovne sprísÀuje poÏiadavky na ochranu Ïivot-
Modernizácia elektrární do roku 2020 a následné zniÏovanie emisií CO2 do roku 2050
111
120
98
100 94*
80
Mio. t CO2
dlh‰ieho ãasového obdobia. Transpozícia
oboch predpisov bude znamenaÈ zv˘‰ené do-
pady na cenu elektriny, prípadne aj primár-
nych energetick˘ch fosílnych surovín.
Predpoklad aplikácie nov˘ch CCS tech-
nológií v elektroenergetike EÚ a dopady na
zniÏovanie emisií CO2 sú uvedené v grafe.
UHLIE V ENERGETIKE SLOVENSKA
Po v˘znamn˘ch investíciách v Hornoni-
trianskych baniach Prievidza do sprístupne-
nia zásob uhlia v nov˘ch poliach sa v súãas-
nosti zameriavame na ich racionálne vyÈaÏe-
nie a na nové ãisté technológie, napr. splyÀo-
vanie uhlia, ako jednej z moÏností tzv. CCS
technológie.
Vzhºadom na prípravu novej energetickej
politiky Slovenska, v zmysle energetického
97
72
zákona oãakávame, Ïe domáce uhlie v nej
bude maÈ naìalej svoje miesto. V energetic-
kom mixe Slovenskej republiky by mali hraÈ
dôleÏitú úlohu regulaãné zdroje na báze do-
mácej energetickej suroviny, teda domáceho
uhlia, samozrejme s modernizovanou elektrár-
Àou ENO, ktorá je postavená na loÏiskách
uhlia na hornej Nitre.
ËaÏba hnedého uhlia prispieva k energetic-
kej bezpeãnosti Slovenska a úzko súvisí s
elektroenergetikou. Orientácia energetiky na
jadrovú si vynucuje maÈ k dispozícii regulaã-
né elektrárne. Tak˘mi sú predov‰etk˘m tepel-
né elektrárne. Vodné sú zvyãajne k dispozí-
cii, len keì je dostatok vody. Ako adekvátna
náhrada za uhoºnú elektráreÀ môÏe byÈ paro-
plynová, av‰ak Slovensko takúto surovinu
nemá. Plynová kríza na zaãiatku roka 2009
ukázala, aké riziko je s t˘m spojené. Uhoºn˘
palivov˘ cyklus vykazuje aj vy‰‰iu stabilitu
ceny paliva a predpokladá aj vy‰‰iu spoºah-
livosÈ a bezpeãnosÈ pri zásobovaní elektri-
nou. Ak vezmeme do úvahy dodávky uhlia do
blízkej elektrárne, môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe do-
máce hnedé uhlie je konkurencieschopné.
Jeho cena je porovnateºná s cenou dovezené-
ho hnedého uhlia, do ktorej je nutné zakalku-
lovaÈ najmä vy‰‰ie náklady na prepravu.

V oblasti vyuÏívania domáceho hnedého

uhlia a lignitu bol zaãiatkom roka 2010 schvá-
60 48 len˘ aj v‰eobecn˘ hospodársky záujem na
v˘robe elektriny z domáceho uhlia do roku
2020 s v˘hºadom do roku 2035.
40
V zmysle Lisabonskej dohody, jej ãasti o
20 energetike, má kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát právo na
20 vlastn˘ energetick˘ mix. Samozrejme aj ener-
getiku, ako nosn˘ pilier hospodárstva, je po-
trebné vnímaÈ v kontexte vyváÏenej trvalej
0
2008 2009 2015 2020 2030 2040 2050 udrÏateºnosti v‰etk˘ch troch pilierov – sociál-
* dôsledok krízy neho, environmentálneho a hospodárskeho.

15
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

PozornosÈ ãitateºa by som rád zameral na problém, ktorého rie‰enie vyÏaduje veºa ãasu a peÀazí. Ako podnikateº
poznám dôverne hodnotu ãasu aj peÀazí a preto hºadám cesty, ako ich ‰etriÈ. Podnikanie podporuje trhov˘ priestor –
ãím je väã‰í, t˘m lep‰ie. Preto je potrebné spojiÈ v˘hody stároãiami oddelene rozvíjan˘ch kultúr v˘chodu a západu
Európy a vyuÏiÈ ich obrovsk˘ potenciál najmä v oblasti, ktorá je oddelená technick˘mi bariérami. Tie sa dajú
prekonaÈ a v tomto príspevku priná‰am návrh, ako sa to dá urobiÈ r˘chlo a za prijateºnú cenu.

East & West –

prepojenie energetík
Ide mi o rozvoj priestoru pre obchodovanie
s elektrinou a naplnenie predstáv o liberalizácii
trhu s elektrinou. Pôvodne táto idea bola tieÏ o
kontrole cien elektriny trhom. Liberalizácia
mala viesÈ k reálnym cenám pre odberateºov zni-
Ïovan˘m konkurenãn˘m tlakom. Veºmi sa tak
nedeje, ceny v európskom meradle kolí‰u, ale
dlhodobo smerujú stále vy‰‰ie. VyuÏitie pre-
bytkov elektriny na v˘chode by malo pôsobiÈ na
ceny elektriny pre odberateºov prinajmen‰om
stabilizujúco. Ale prepojenie je investícia kto-
rá prinesie dlhodobú sluÏbu mnoh˘m subjektom
a tieÏ vytvorí príleÏitosÈ pre zmysluplné a bez-
peãné investovanie veºk˘ch hráãov na finanã-
nom trhu. Záujem o obchodovanie s elektrinou
je, ale funguje len izolovane. Pomohlo by spo-
jenie trhov v rámci celej Európy a ãasti Ázie.
âo vlastne ch˘ba?
Technické parametre a prevádzkové pravid-
lá energetick˘ch blokov na v˘chode Európy sa
javia podºa expertov ako nezlúãiteºné s parame-
trami a pravidlami na západe. TakÏe dostaÈ elek-
trinu z v˘chodu na západ sa v súãasnosti nedá.
Existujú urãité malé v˘nimky, tie v‰ak majú
striktne ohraniãen˘ charakter a mal˘ dosah. Ho-
voríme o ostrovoch pripojen˘ch na opaãnú stra-
nu a oddelen˘ch od svojich susedov. UÏ ich sa-
motná existencia v‰ak potvrdzuje potrebu pre-
pojenia.
Energetické systémy západnej Európy a kra-
jín b˘valého Sovietskeho zväzu a jeho suse-
dov, o ktoré mi ide, sú technicky veºmi odli‰né
a snahy o ich prepojenie zatiaº úspe‰né neboli.
Zavedené zvyky a pravidlá pre riadenie v˘roby,
prenosu, distribúcie, rie‰enie havárií a porúch sú
tieÏ veºmi rozdielne.
Elektrické siete sú vybudované na báze strie-
dav˘ch technológií a tak sa v nich elektrina ‰íri
podºa fyzikálnych zákonov jednoznaãne a bez
v˘nimky tak, Ïe z miesta kde je jej prebytok sa
valí na miesta kde je jej nedostatok a rozdele-
nie do vedení prebieha podºa veºkosti elektric-
kého odporu jednotliv˘ch vedení. Jednosmerné
technológie sú síce iné, no v prenose elektriny
sú zriedkavé. Zo striedavého prenosu elektriny
vypl˘va mnoÏstvo obmedzení pri riadení ener-
getick˘ch tokov. Svet uzavret˘ch zmlúv o elek-
trick˘ch dodávkach si fyzikálne zákony nev‰í-
majú a je potrebné enormné úsilie aby sa tieto
dva svety na seba aspoÀ trochu podobali.
Politická vôºa na prepojenie energetick˘ch
sietí v˘chodu a západu napriek tomu je a bola
opakovane deklarovaná. Aj preto vznikla veºká
pracovná skupina zloÏená z asi stovky ‰piãko-
v˘ch odborníkov obidvoch strán, poznajúcich
dôverne problémy spojené s prepojením tak
rozdielnych a veºk˘ch energetick˘ch sietí.
Do skupiny poskytli odborníkov najv˘znam-
nej‰ie spoloãnosti (operátori prenosov˘ch sietí)
z oboch strán. Odborníci pracovali niekoºko ro-
kov a verejnosÈ plná oãakávaní Ïiadala v˘sled-
ky. Uspokojená ale nebola. Odborníci sa zhodli
v tom, Ïe to e‰te potrvá dlhé roky neÏ sa prepo-
jenie podarí vyrie‰iÈ. A samozrejme ponúkli zoz-
nam toho ão v‰etko prepojeniu musí predchádzaÈ.
Ur˘chlenie je moÏné len cez jednosmerné
technológie HVDC (High Voltage Direct Cur-
rent), ktoré sa v Európe doposiaº pouÏívali len
na podmorské prepojenia, ão je len jednou z
moÏností. No odborníci túto tému v závereãnej
správe nerozvinuli, ão je ‰koda. Mimo Európy
sa pouÏívajú podstatne viac jednosmerné tech-
nológie aj mimo podmorsk˘ch káblov. A síce
v‰ade tam, kde je potrebné buì prepojiÈ technic-
ky nezlúãiteºné siete, alebo prená‰aÈ elektrinu na
veºké vzdialenosti (stovky kilometrov), ãi odºah-
ãiÈ preÈaÏené ãasti siete so súbeÏn˘m jednosmer-
n˘m vedením.
(pohºad podnikateºa)
KeìÏe problém prepojenia je zloÏit˘ a roz-
siahly, priam medzikontinentálny pokúsim sa
priblíÏiÈ ho ão najjednoduch‰ie. Predov‰etk˘m
musím objasniÈ ako sa v energetike prejavuje pri-
rodzená snaha kaÏdého vlastníka byÈ pánom
nad svojím majetkom. Zjednodu‰ene povedané,
kaÏdá krajina sa snaÏí svoju energetiku riadiÈ sa-
mostatne. Prakticky to vyzerá tak, Ïe má svoju
vlastnú regulaãnú oblasÈ. Reguluje si svoje od-
bery elektriny, v˘robu, import a export tak, ako
potrebuje. DôleÏité je aby odber v‰etk˘ch odbe-
rateºov krajiny bol pokryt˘ v˘robou elektriny v
elektrárÀach a tá doplnená importom. ZároveÀ
elektrina, ktorú je moÏné a Ïiaduce vyrobiÈ na-
vy‰e musí byÈ vyvezená do zahraniãia. KaÏdá
krajina pritom musí dodrÏiavaÈ európske pravid-
lá, ktoré slúÏia na to aby si navzájom nenaru‰o-
vali rovnováhu medzi dopytom a ponukou ne-
chcen˘mi a neÏiaducimi tokmi energie medzi
krajinami.
Známy Murphyho zákon o protivenstvách
Ïivota hovorí, Ïe ão sa pokaziÈ môÏe, to sa po-
kazí. Energetické technológie majú nane‰Èastie
snahu dodrÏiavaÈ ho. Preto sú vytvorené aj pra-
vidlá pre obranu proti veºk˘m poruchám. No a
keì sa veºká porucha napriek tomu objaví, sta-
ne sa nezvládnuteºnou a v krajine nastane black-
out, teda zostane potme, potom sa uplatnia pra-
vidlá pre ‰tart z tmy. Tie pravidlá, o ktor˘ch som
sa zmienil sú najdôleÏitej‰ie, no nie jediné. Dlhé
roky európsku energetiku riadilo zdruÏenie pre
kooperáciu a koordináciu v˘roby a prenosu
elektriny (UCPTE), ktoré vydávalo pravidlá
formou doporuãení. V podstate predstavovali
postupy ako predchádzaÈ tak˘m poruchám, kto-
ré sa pred vznikom pravidla vyskytli. âiÏe do-
poruãenia boli pouãeniami z prípadov zlyhania
techniky alebo jej obsluhy. Bola to snaha pouãiÈ
sa zo zlyhania.
V súãasnosti riadi európsku energetiku nástup-
nícka organizácia ENTSO, ktorá orientuje svo-
ju pozornosÈ na obchodovanie s elektrinou. Re-
gulaãné pravidlá pre podmienky upravujú priro-
dzené monopoly, tieto sú v energetike nevyhnut-
nosÈou. UÏ sú to nie doporuãenia, ale pravidlá.
Dôvodom je okolnosÈ, Ïe kaÏdú regulaãnú ob-
lasÈ (národnú energetickú sieÈ) môÏe riadiÈ len
jeden subjekt. A ten má v krajine monopolné po-
stavenie. Rovnako aj kaÏdú energetickú sieÈ
spravuje jeden správca, ãi uÏ ide o prenosovú
sieÈ, alebo distribuãnú. Pre úplnosÈ dodávam, Ïe
existuje aj moÏnosÈ, Ïe v jednej krajine je viac
regulaãn˘ch oblastí. To v‰ak spôsobuje dosÈ
problémov na to, aby sa takáto anomália odstrá-

16
S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A
nila. Problém je, Ïe to ide dosÈ pomaly vzhºadom
na previazanosÈ energetick˘ch sietí a najmä
energetick˘ch záujmov. Navy‰e v okolí hrani-
ce medzi v˘chodom a západom Európy sú aj
hranice Ázie a Afriky. Existuje tu viacero odde-
len˘ch energetick˘ch blokov:
NORDEL
IPS/UPS
UKTSOA
UCTE
TURKISH BLOCK
COMELEC
LEJLS
Ako vidno, prepájanie národn˘ch sietí je ví-
tané z dôvodu vytvárania obchodného priesto-
ru pre medzinárodn˘ predaj elektriny. ZároveÀ
v‰ak spôsobuje problémy z hºadiska nenaru‰o-
vania rovnováhy jednotliv˘ch regulaãn˘ch ob-
lastí a tieÏ vytvára riziko ‰írenia veºk˘ch porúch
medzi nimi. Krajn˘m prípadom ‰írenia veºk˘ch
porúch je black-out. UÏ sme zaregistrovali zo-
pár tak˘chto prípadov aj v Európe.
To v‰ak nemôÏe byÈ dôvodom pre zru‰enie me-
dzinárodn˘ch prenosov elektriny. Skôr vznikajú
obavy z neriadeného rozvoja obnoviteºn˘ch zdro-
jov elektriny (OZE). Tie na jednej strane predsta-
vujú alternatívu k zdrojom spaºujúcim fosílne
palivá, na druhej strane ich enormná podpora
spôsobuje, Ïe ich nárast je veºmi veºk˘. Najmä ná-
rast poãtu t˘ch OZE, ktoré vyrábajú energiu
„podºa vetra“, teda bez dostatoãnej schopnosti
predpovedaÈ koºko jej v ktorej hodine vyrobia.
Tak sa k nepredvídateºnému v˘voju odberu pri-
pája nepredvídateºná v˘roba v niektor˘ch OZE.
Ale v regulaãnej oblasti musí operátor udrÏaÈ
vyrovnanú bilanciu medzi spotrebou a v˘robou.
Riadenie regulaãnej oblasti vyÏaduje od ope-
rátora pripraviÈ, podºa oãakávanej spotreby elek-
triny, v˘robu v jednotliv˘ch elektrárÀach. Ope-
rátor musí plánovaÈ v dostatoãnom ãasovom
predstihu nasadenie konkrétnych v˘robn˘ch za-
riadení. No ale keì má v regulaãnej oblasti pri-
veºa nejasne pracujúcich OZE, tak sa musí pri-
praviÈ na to, Ïe ich „k˘vanie“ mnoÏstva vyrobe-
nej elektriny musí kompenzovaÈ t˘m, Ïe zniÏu-
je alebo zvy‰uje v˘robu na in˘ch zdrojoch. Len
tak odreguluje k˘vanie OZE. Ak to nezvládne,
tak sa k˘vanie v˘konu z OZE prejavuje aj v su-
sedn˘ch regulaãn˘ch oblastiach. Ak je dostatoã-
ne veºké, tak preÈaÏí siete a problém sa ‰íri po
celej prepojenej sústave zloÏenej z národn˘ch re-
gulaãn˘ch oblastí. V súãasnosti sa to stáva po-
merne ãasto. Veºké problémy spôsobuje naprík-
lad mnoÏstvo vetern˘ch elektrární v Severnom
a Baltickom mori. Problém môÏe pomôcÈ rie‰iÈ
technológia HVDC. Tá totiÏ pracuje tak, Ïe pre-
ná‰a presne také veºké mnoÏstvo elektriny aké
jej operátor nastaví. Jednosmern˘ prenos elek-
triny sa chová inak ako striedav˘. IbaÏe strieda-
vé siete sú v‰ade v Európe jedin˘m systémom
pre prenos elektriny, ktor˘ máme vybudovan˘.
TakÏe ako to vlastne vyzerá s t˘m prepoje-
ním? Najskôr si pozrime kde sú hranice medzi
energetick˘m V˘chodom a Západom. Na hrani-
ci sa rozprestierajú siete 9 krajín. ZároveÀ moÏ-
no povedaÈ, Ïe ide o 9 regulaãn˘ch oblastí. Hra-
nica medzi energetick˘mi sieÈami európskeho
systému ENTSO a IPS/UPS (b˘val˘ Sov. zväz)
prebieha geograficky cez krajiny na obrázku a
predstavuje dæÏku stoviek kilometrov od Balti-
ku po âierne more.
Prepojenie naráÏa na problém s v˘stavbou
nov˘ch vedení a to najmä vzhºadom na ekolo-
gické a vlastnícke vzÈahy v koridore nového ve-
denia, alebo na stavebné plochy pre v˘stavbu
elektrickej stanice. Na hranici sú vybudované ve-
denia, ale sú mimo prevádzky a je ich málo. Av-
‰ak aj tieto existujúce prepojenia je moÏné pre-
robiÈ s vyuÏitím jednosmern˘ch technológií. Vy-
Ïadujú men‰ie náklady a aj z ãasového hºadiska
sú prijateºnej‰ie, pretoÏe nie je potrebné rie‰iÈ
vlastnícke, ekologické a podobné problémy.
Jednoznaãne je potrebné pripraviÈ model po-
krytia nákladov. Financovanie projektu navrhu-
jem rie‰iÈ vytvorením medzinárodného investiã-
ného fondu. Jeho prispievateºmi by mali byÈ
predov‰etk˘m firmy zaoberajúce sa obchodom
s elektrinou, pretoÏe sa jedná o vytváranie ob-
chodného priestoru predov‰etk˘m pre nich. Ich
poãet z dôvodov schopnosti prijímaÈ pruÏne
rozhodnutia o realizácii jednotliv˘ch etáp pro-
jektu (jednosmern˘ch vedení alebo in˘ch tech-
nológií) by nemal prekroãiÈ 20, ale nemal by byÈ
ani men‰í ako 10. Takto moÏno úspe‰ne zabrá-
niÈ prevzatiu schopnosti rozhodovaÈ o projektoch
jedinej spoloãnosti. Z toho vychádza aj majet-
ková úãasÈ jednotliv˘ch investorov, ktorá by sa
mala pohybovaÈ na úrovni 5 aÏ 10 percent.
Pre ovládanie riadiaceho systému prepojenia
je potrebné vytvoriÈ pracovn˘ tím zloÏen˘ z
pracovníkov zainteresovan˘ch krajín (je ich 9),
ktor˘ by zodpovedal za udrÏanie prevádzky-
schopného prepojenia a uspokojenie poÏiada-
viek na kapacitu prepojovacích technológií. Sa-
motné prepojenie znamená vybudovaÈ medzi
blokmi v˘chodu a západu samostatnú jednotku
(jednosmern˘ energetick˘ blok) zloÏenú z jed-
notliv˘ch prepojení.
Práve pre znaãné rozdiely v normách pre
elektroenergetiku v obidvoch blokoch je po-
trebné vytvoriÈ spojovací medziblok, ktor˘ bude
riaden˘ vlastn˘m dispeãingom a ten bude zabez-
peãovaÈ spoluprácu s dispeãingami v‰etk˘ch
susediacich sietí (regulaãn˘ch oblastí). T˘m sa
vytvorí bezpeãn˘ mechanizmus spolupráce
dvoch rozdielnych a veºmi veºk˘ch technologic-
k˘ch celkov.
V˘voj úvah o prepojení obidvoch veºk˘ch
energetick˘ch blokov naráÏa na technické pro-
blémy, ale aj na organizaãné ÈaÏkosti a proti-
chodné záujmy vyvolávajúce rozpory.
Idea ktorú som sa snaÏil predstaviÈ je nová.
Nik z veºk˘ch energetick˘ch hráãov sa nad rie-
‰ením do takejto hæbky nezamyslel. No je reál-
nym rie‰ením pre vybudovanie prepojenia v
priebehu niekoºk˘ch rokov a navy‰e nemusí
celé prepojenie vzniknúÈ ako jedna stavba. Je
moÏné postupovaÈ po krokoch podºa finanã-
n˘ch moÏností a r˘chlosti odstraÀovania preká-
Ïok. To znamená, Ïe zaãaÈ moÏno relatívne
r˘chlo. No kaÏdopádne je to cesta ako odstrá-
niÈ prekáÏky pre roz‰írenie energetického ob-
chodného priestoru. A tieÏ cesta ako eliminovaÈ
negatívne vplyvy OZE. MoÏno ich vybudovaÈ
viac bez ohrozenia energetickej rovnováhy. To
dáva predpoklady pre rozvoj nov˘ch technoló-
gií a aj zv˘‰enie tlaku na ceny elektriny.
Je to v˘zva pre energetikov aj pre politikov.
Energetici rie‰enie dokáÏu zvládnuÈ po tech-
nickej stránke, pretoÏe budú pouÏívaÈ mnoho-
krát overené technológie a politici musia nájsÈ
dostatok dobrej vôle, aby na‰li spoloãnú reã v
mene tejto veºkej v˘zvy a dôvery v expertov.
Jednoducho aby prenechali rozhodovanie o
technick˘ch problémoch a teda ãasÈ kompeten-
cií v dostatoãnom rozsahu na technikov.
KaÏdopádne je v záujme v‰etk˘ch zaintere-
sovan˘ch, nielen krajín susediacich na rozhra-
ní blokov, vyrie‰iÈ v‰etky problémy a vytvoriÈ
podmienky pre spoluprácu v rámci celého ob-
chodného priestoru. Je to obrovsk˘ energetick˘
trh, najväã‰í na svete a zah⁄Àa energetické sys-
témy leÏiace na troch kontinentoch (Ázia, Eu-
rópa a Afrika). Ich prepojenie je vysoká ambí-
cia, ale reálna. Máme jedineãnú príleÏitosÈ na-
plniÈ ju.
Ing. Peter KÁâERIK
generálny riaditeº
Alter Energo, a.s.
SpoloãnosÈ Alter Energo, a.s., bola zalo-
Ïená v roku 2009 s cieºom pôsobiÈ v segmen-
te energetiky a elektrotechniky, a to najmä v
oblasti v˘stavby a rekon‰trukcií rozvodn˘ch
zariadení v‰etk˘ch napäÈov˘ch úrovní, v˘-
stavby a príp. aj prevádzky obnoviteºn˘ch
zdrojov elektrickej energie (fotovoltaické
elektrárne a bioplynové stanice, malé vodné
elektrárne), ako aj v oblasti v˘stavby a rekon-
‰trukcií elektrick˘ch vedení.
Cieºom spoloãnosti Alter Energo, a.s., je
ponúknuÈ zákazníkom kompletn˘ servis v
uveden˘ch oblastiach, t.j. zabezpeãiÈ realizá-
ciu ich projektov bez ohºadu na to, ãi ide o
realizáciu „na kºúã“, alebo subdodávku väã-
‰ieho celku.
Alter Energo, a.s.
·túrova 148
949 01 Nitra
Tel.: +421 911 922 166
e-mail: alterenergo@alterenergo.sk
www.alterenergo.sk
17
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A

Narodil sa a cel˘ svoj Ïivot preÏil na západe Ukrajiny, v Zakarpatskej oblasti, ktorá hraniãí so ‰tyrmi ‰tátmi –
Poºskom, Slovenskom, Maìarskom a Rumunskom. Vo funkcii povereného primátora Mukaãeva a neskôr
predsedu Zakarpatskej oblastnej ‰tátnej administrácie sa aktívne zaoberal rozvojom medziregionálnej
spolupráce Zakarpatskej oblasti s Pre‰ovsk˘m a Ko‰ick˘m samosprávnym krajom. Dôkladne pozná úspechy
v ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahoch, ale aj otázky, nad ktor˘mi je potrebné pracovaÈ, aby sa dobré vzÈahy medzi
oboma krajinami e‰te viac zlep‰ili. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom Ukrajiny
na Slovensku Olegom Olodaroviãom HAVA·IM pripravila Izabela Nagyová.

Na‰e vzÈahy nadobudli

znaky strategick˘ch vzÈahov
S ak˘mi plánmi a zámermi ste vstúpili do
funkcie veºvyslanca Ukrajiny v SR?
Základné úlohy veºvyslanectva Ukrajiny sú
zrejmé. V prvom rade je to aktívna práca pre roz-
voj rozsiahlej spolupráce medzi Ukrajinou a Slo-
venskom na dvojstrannej úrovni, ako aj v mno-
hostrannom formáte, na úrovni medzinárodn˘ch
organizácií. DôleÏité je zabezpeãenie podpory
Slovenskej republiky eurointegraãn˘m snahám
Ukrajiny, keìÏe to je kºúãová priorita zahraniã-
nej politiky Ukrajiny. TieÏ je to pomoc skúsenos-
Èami pri systémov˘ch reformách vo v‰etk˘ch
oblastiach Ïivota v súlade s normami a ‰tandard-
mi Európskej únie.
Úlohou je i ochrana záujmov ukrajinsk˘ch fy-
zick˘ch a právnick˘ch osôb na území krajiny po-
bytu a vzhºadom na ‰pecifiká Slovenskej repub-
liky aj podpora príslu‰níkov ukrajinskej národ-
nostnej men‰iny Slovenska, obãianskych organi-
zácií vytvoren˘ch Ukrajincami SR, poskytnutie
podpory pri uspokojovaní ich národnostno-kul-
túrnych a vzdelávacích potrieb.
Pre mÀa bolo veºmi symbolické a uÏitoãné, Ïe
zaãiatok mojej práce sa zhodoval s oficiálnou ná-
v‰tevou prezidenta Slovenskej republiky Ivana
Ga‰paroviãa na Ukrajine na zaãiatku októbra
tohto roku. Ako veºvyslanec Ukrajiny som sa
zúãastnil na podujatiach súvisiacich s touto ná-
v‰tevou. Dá sa povedaÈ, a poãul som to z najpo-
volanej‰ích úst, aké zámery, úspechy, problémy
a návrhy majú obe strany.
Zvlá‰È aktuálnym sa stáva posilnenie ekono-
mickej zloÏky zahraniãnej politiky Ukrajiny. Prá-
ve t˘mto otázkam sa venovala najväã‰ia pozor-
nosÈ na oficiálnej náv‰teve prezidenta Slovenskej
republiky Ivana Ga‰paroviãa na Ukrajine a jeho
stretnutí s prezidentom Ukrajiny Viktorom Janu-
kovyãom.
Dohovory dosiahnuté na stretnutí prezidentov
Ukrajiny a Slovenskej republiky sú základom ãin-
nosti veºvyslanectva na najbliωie obdobie. A sú
to základné smery rozvoja dvojstrann˘ch vzÈa-
hov: politick˘ch, obchodno-ekonomick˘ch, hu-
manitárno-kultúrnych, medziregionálnych sty-
kov, vojenskej a vojensko-technickej spoluprá-
ce. K prioritám na‰ej ãinnosti patrí aj v‰estran-
ná podpora iniciatív, zameran˘ch na rozvoj pri-
hraniãnej spolupráce.
Za jednu zo svojich úloh povaÏujem aktivizá-
ciu medziregionálnej a prihraniãnej spolupráce v
‰irokom spektre otázok, poãnúc rozvojom eko-
nomicko-obchodn˘ch, kultúrno-osvetov˘ch vzÈa-
hov a konãiac vyrie‰ením problémov s nelegál-
nou migráciou, obchodovaním s ºuìmi, pa‰ova-
ním a realizáciou spoloãn˘ch opatrení na mini-
malizáciu dôsledkov Ïiveln˘ch pohrôm.
Ako ãlen Medzivládnej komisie pre cezhraniã-
nú spoluprácu som sa zúãastÀoval na prijatí via-
cer˘ch spoloãn˘ch rozhodnutí o t˘chto otázkach,
vrátane malého pohraniãného styku.
Ako by ste charakterizovali úroveÀ dvojstran-
n˘ch ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahov?
Pri odpovedi na túto otázku by som nerád po-
uÏil známe kli‰é, ktoré, nesporne zodpovedá sku-
toãnosti, ale ktoré svojou podstatou charakteri-
zuje ukrajinsko-slovenské dvojstranné vzÈahy od
získania nezávislosti obomi ‰tátmi – o tom, Ïe
spomínané vzÈahy majú priateºsk˘, dobr˘ sused-
sk˘ charakter, Ïe vzÈahy medzi Ukrajinou a Slo-
venskom sú tradiãne bezproblémové, a Ïe je to
podmienené mnoh˘mi objektívnymi faktormi:
spoloãn˘mi hranicami, hlbok˘mi historick˘mi a
kultúrnymi stykmi národov, tesn˘mi hospodár-
skymi stykmi atì. V tejto súvislosti sa mi viac
páãi v˘raz v názve medzinárodnej konferencie,
ktorá sa konala 30. novembra 2010 na pôde mi-
nisterstva zahraniãn˘ch vecí SR – Ukrajina a
Slovensko: strategickí partneri? A skutoãne –
ukrajinsko-slovenské vzÈahy v priebehu ostat-
ného ãasu nadobudli znaky strategick˘ch vzÈahov.
Prejavuje sa to v mnoh˘ch oblastiach – politic-
kej, konzulárno-vízovej, obchodno-ekonomic-
kej, energetickej, dopravnej, cezhraniãnej, medzi-
regionálnej atì.
âo sa t˘ka moÏností zlep‰iÈ ukrajinsko-slo-
venské dvojstranné vzÈahy, tak, pochopiteºne,
priestor na to je veºmi ‰irok˘. Ide o aktivizáciu
politického dialógu po období jeho pomerného
spomalenia v predchádzajúcich rokoch. O rast za-
hraniãno-obchodného obratu po jeho poklese v
súvislosti so svetovou hospodárskou krízou, aj o
reálne (a nie papierové) naplnenie medziregionál-
nej spolupráce, aj o uºahãenie vízov˘ch podmie-
nok pre obãanov Ukrajiny pri náv‰teve SR, aj o
poz˘vanie skutoãne najlep‰ích predstaviteºov
ukrajinskej kultúry a umenia na Slovensko, aj o
mnohom inom.
A e‰te jednu oblasÈ zlep‰enia ukrajinsko-slo-
vensk˘ch vzÈahov by som chcel osobitne vyãle-
niÈ. Mám na mysli zlep‰enie imidÏu Ukrajiny v
oãiach slovenskej strany ako predvídateºného,
spoºahlivého, stabilného, demokratického partne-
ra a spojenca, ktor˘ pevne stojí na pozíciách
vnútorn˘ch reforiem a proeurópskeho rozvoja.
Od vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republi-
ky patrí Ukrajina k najdôleÏitej‰ím obchod-
no-ekonomick˘m partnerom Slovenska. Na-
koºko ste spokojn˘ s rozvojom hospodárskej
spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou?
Spoluprácu medzi Ukrajinou a Slovenskou
republikou vo v‰etk˘ch oblastiach, vrátane hos-
podárskej, charakterizoval vÏdy stabiln˘ pozitív-
ny rozvoj, rast obchodného obratu, roz‰írenie
sortimentu dvojstranného obchodu, posilnenie
stykov a prehæbenie spolupráce nielen na medzi-
‰tátnej úrovni, ale aj na úrovni regiónov a jedno-
tliv˘ch podnikov oboch krajín. Domnievam sa,
Ïe objektívna potreba a nevyhnutnosÈ pozitívne-
ho rozvoja dvojstrann˘ch vzÈahov medzi Ukra-
jinou a Slovenskou republikou je podmienená
geografick˘m susedstvom, spoloãn˘mi záujma-
mi, jazykovou a kultúrnou blízkosÈou národov
Ukrajiny a Slovenska. V kaÏdom prípade, rezer-
vy v ìal‰om rozvoji na‰ej spolupráce existujú v
v‰etk˘ch odvetviach hospodárstva bez v˘nimky
– v obchode, priemysle, energetike, v doprave.
Hospodárske vzÈahy medzi na‰imi krajinami
vzhºadom na na‰e spoloãné záujmy a úplnú ab-
senciu protireãení medzi záujmami sa nemôÏu
rozvíjaÈ inak ako v˘hodn˘m smerom pre Sloven-
sko, aj Ukrajinu. S optimizmom hºadíme na pers-

18
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á
pektívy hospodárskej spolupráce medzi Ukraji-
nou a Slovenskou republikou. Dúfame v pre-
chod do kvalitatívne novej etapy súãinnosti na-
‰ich krajín. Mám na mysli rozvoj a modernizá-
ciu celého spektra hospodárskych vzÈahov, roz-
voj inovaãno-investiãn˘ch smerov, dvojstrannej
spolupráce vo vedecko-technickej a technolo-
gickej oblasti.
Ako svetová hospodárska kríza ovplyvnila
hospodárske vzÈahy medzi Slovenskom a
Ukrajinou?
Globálna finanãná kríza, ÈaÏká pre Ukrajinu i
Slovensko, naru‰ila tendenciu stáleho rastu kvan-
titatívnych ukazovateºov zahraniãno-hospodár-
skej ãinnosti oboch krajín. Napríklad, objem
vzájomného obchodu v roku 2009 sa v porovna-
ní s rokom 2008 zníÏil pribliÏne dvojnásobne. Av-
‰ak kvantitatívne ukazovatele sa nepremietajú
do kvality na‰ich obchodno-hospodárskych vzÈa-
hov v tomto období. Ide o ÈaÏké ãasy pre hospo-
dárstvo oboch krajín, predov‰etk˘m pre priemy-
selnú v˘robu. ZníÏenie objemu v˘roby prinies-
lo so sebou aj pokles obchodného obratu. Po-
tvrdením je r˘chle tempo obnovy vzájomného ob-
jemu obchodu medzi na‰imi krajinami pri preko-
návaní krízy. Za deväÈ mesiacov 2010 v porov-
naní s t˘m ist˘m obdobím krízového roku 2009
export ukrajinského tovaru na Slovensko vzrás-
tol o 26 percent a prekroãil 393 mil. dolárov. V˘-
voz slovenského tovaru na Ukrajinu vzrástol o 33
percent, bol takmer 293 mil. dolárov. Hºadanie
v˘chodiska z krízy znaãne aktivizovalo oboj-
strann˘ obchod, ão svedãí o minimálnom vply-
ve svetovej finanãno-hospodárskej krízy na na‰u
spoluprácu v ekonomike.
S P O L U P R Á C A
Súãasn˘ svet stojí – i padá – na bezproblémo-
v˘ch dodávkach energie. VyuÏitie alternatív-
nych zdrojov dodávok ropy krajinami v rám-
ci Európskej stratégie energetickej bezpeã-
nosti vo väã‰ine variantov predpokladá úãasÈ
Ukrajiny ako tranzitného partnera. Ako hod-
notíte situáciu v tejto citlivej oblasti?
V dodávkach energenosiãov do krajín Európ-
skej únie Slovensko je taktieÏ tranzitn˘m partne-
rom, priãom je spojené s Ukrajinou. Obe kraji-
ny majú záujem o vzájomné partnerstvo pri do-
dávkach ropy a plynu do ostatn˘ch európskych
krajín nielen z hºadiska energetickej bezpeãnos-
ti, ale aj na základe ãisto ekonomick˘ch úvah.
Tranzit energonostiãov zabezpeãuje nemalé prí-
jmy ‰tátneho rozpoãtu. Preto Slovensko i Ukra-
jina musia zabezpeãiÈ spoºahliv˘ prevádzkov˘
stav svojich systémov na prepravu plynu a ropy,
ão im umoÏní zachovaÈ a posilniÈ svoje postave-
nie kºúãov˘ch tranzitn˘ch prepravcov energono-
siãov. Mali by sme maÈ dôleÏité roly pri realizá-
cii projektu eurázijského koridoru na prepravu
ropy, tesne spolupracovaÈ pri modernizácii sys-
témov pre prepravu plynu. Pre Slovensko by
bolo v˘hodné zúãastniÈ sa na modernizácii ukra-
jinského systému na prepravu plynu, ktor˘ je
prepojen˘ so slovensk˘mi plynovodmi. Spoºah-
livé fungovanie sietí na prepravu plynu na Ukra-
jine i Slovensku je nielen dôleÏitou podmienkou
energetickej bezpeãnosti Európy, ale aj podstat-
nou protiváhou projektom typu JuÏnej vetvy,
ktorej má rusk˘ zemn˘ plyn má obchádzaÈ Ukra-
jinu i Slovensko.
KeìÏe Ukrajina i Slovensko sú nielen tranzit-
n˘mi prepravcami energonosiãov, ale aj dovoz-
cami ropy, produktov z ropy a zemného plynu pre
vlastné potreby, perspektívnymi smermi spoluprá-
ce v energetike ostáva rozvoj technológií ‰etria-
cimi energiu a rozsiahle vyuÏívanie alternatívnych
zdrojov energie, realizácia spoloãn˘ch projektov
v oblasti eletroenergetiky. Ukrajina vyrába znaã-
n˘ objem elektrickej energie. Zapojenie jej elek-
troenergetick˘ch kapacít do spoloãného energe-
tického systému Európy môÏe podstatne zv˘‰iÈ
úroveÀ energetickej bezpeãnosti Európskej únie
a pomôcÈ Slovensku zníÏiÈ mieru svojej energe-
tickej závislosti. Takáto spolupráca na‰ich krajín
je vzájomne veºmi v˘hodná.
Ako prijímate podporu Slovenska eurointe-
graãn˘m snahám Ukrajiny?
Po prvé vyuÏívam príleÏitosÈ a e‰te raz by som
chcel slovenskej strane poìakovaÈ za podporu
snáh Ukrajiny staÈ sa ãlenom Európskej únie.
Po druhé pre ukrajinskú stranu je veºmi príjem-
n˘ fakt, Ïe podpora eurointegraãn˘ch ambícií
Ukrajiny je zakotvená v Programovom vyhláse-
ní vlády SR na roky 2010 – 2014, predov‰etk˘m
podºa spomínaného dokumentu „Slovensko bude
aj naìalej aktívne podporovaÈ integraãné a mo-
dernizaãné zámery svojho najväã‰ieho suseda –
Ukrajiny, veì bezpeãná, ekonomicky postupujú-
ca, demokratická a slobodná Ukrajina predstavu-
je dôleÏit˘ prvok celoeurópskej stability.” Na
inom mieste dokumentu sa pí‰e, Ïe „Slovensko
bude podporovaÈ rozvoj spolupráce v rámci V˘-
chodného partnerstva ‡ poskytovania konkrét-
nej integraãnej perspektívy Ukrajine”.
Po tretie ukrajinská strana pozitívne vyzdvihu-
je, Ïe vstup Ukrajiny do EÚ podporujú v‰etky
zloÏky slovenskej moci. V‰etci najvy‰‰í ústavní
ãinitelia demon‰trujú jednotu a jednoznaãnosÈ –
to sa potvrdilo aj na oficiálnej náv‰teve preziden-
ta SR Ivana Ga‰paroviãa na Ukrajine v októbri
19
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á
2010, aj na dvojstrannom stretnutí vedúcich za-
hraniãnopolitick˘ch rezortov Ukrajiny a SR K.
I. Hry‰ãenka a M. Dzurindu na Lisabonskom
summite NATO v novembri, aj poãas mojich
osobn˘ch stretnutí s prezidentom SR I. Ga‰paro-
viãom, ‰tátnym tajomníkom MZV SR M. JeÏo-
vicom, slovensk˘mi poslancami Európskeho par-
lamentu atì.
Po ‰tvrté chcem poznamenaÈ, Ïe spomínaná
podpora nie je ãisto v rovine politick˘ch vyhlá-
sení lídrov Slovenska. Má konkrétny prejav aj v
podpore stanoviska Ukrajiny k poskytnutiu Ak-
ãného plánu so zavedením bezvízového reÏimu
vo vzÈahoch s EÚ na summite Ukrajina – EÚ 22.
novembra 2010, aj v hlasovaní o uznesení Európ-
skeho parlamentu o situácii na Ukrajine v na‰om
záujme, aj v konaní stáÏí ukrajinsk˘ch predsta-
viteºov o problematike európskej integrácie na
ministerstvách a v rezortoch SR, aj pri realizácii
projektu Konvent o Európskej únii na Ukrajine
a v mnohom ìal‰om.
Napokon, po piate dobre chápem, Ïe jeden
‰tát nemôÏe podporovaÈ in˘ „proste len tak“. Pre
túto podporu musí byÈ urãitá pohnútka. A tá sa tieÏ
nachádza v Programovom vyhlásení vlády SR na
roky 2010 – 2014, kde sa uvádza: „modernizá-
cia Ukrajiny, zlep‰enie fungovania jej vnútorné-
ho trhu a posilnenie jej ekonomického rozvoja
môÏu vytvoriÈ aj viac úÏitku pre v˘chod Slo-
venska”. K tomu môÏem dodaÈ,, Ïe pre Slovens-
ko Ukrajina zostáva jedin˘m susedom – neãle-
nom EÚ. Preto ãím skôr sa nበ‰tát priblíÏi k Eu-
rópskej únii, t˘m viac perspektív bude maÈ Slo-
vensko pri rozvoji svojej ekonomiky v˘chod-
n˘m smerom, t˘m viac bude Slovensko maÈ dô-
vod cítiÈ sa v bezpeãí, t˘m viac bude maÈ sloven-
sk˘ národ moÏnosÈ oboznámiÈ sa s ukrajinsk˘m
prírodn˘m, kultúrnym, vedeck˘m, ºudsk˘m a
in˘m bohatstvom.
Ako hodnotíte spoluprácu Ukrajiny pri zabez-
peãení schengensk˘ch hraníc a rozvoj systému
spoloãn˘ch hraniãn˘ch prechodov?
Vstup Slovenskej republiky do schengenskej
zóny a prispôsobenie slovenskej legislatívy po-
Ïiadavkám EÚ viedlo k zru‰eniu ukrajinsko-slo-
venskej dohody o liberalizácii vízového reÏimu
zo slovenskej strany.
MoÏnosti obãanov Ukrajiny na pohyb po vstu-
pe Slovenskej republiky do schengenskej zóny sa
tak znaãne zhor‰ili. PrevaÏná väã‰ina obãanov
Ukrajiny, ktorí majú skúsenosti so získaním víz
Slovenska v minul˘ch rokoch, zaznamenali ne-
priaznivé zmeny v lehotách vydávania víz, cene
vízov˘ch sluÏieb cez sprostredkovateºov a zv˘‰e-
nie rizika odmietnutia vydania víz a zníÏenia
moÏnosti získaÈ mnohonásobné víza.
ÚãinnosÈ Dohody medzi Ukrajinou a Slovens-
kou republikou o malom pohraniãnom styku 27.
septembra 2008 podpísanej 5. mája 2008 v tejto
etape podstatne nezlep‰ila podmienky pre zabez-
peãenie práva obãanov Ukrajiny na slobodn˘ po-
hyb. Úplne nepochopiteºn˘ je veºk˘ poãet odmiet-
nutí vydaÈ povolenie na mal˘ pohraniãn˘ styk.
V súvislosti so svetovou hospodárskou a fi-
nanãnou krízou vznikli problémy pri realizácii
·tátneho cieºového programu o orgánoch ãinn˘ch
v trestnom konaní Zariadenie a rekon‰trukcia
‰tátnej hranice na obdobie do roku 2015. Na
úseku ukrajinsko-slovenskej hranice sa predpo-
kladala v˘stavba jedného nového hraniãného
priechodu, rekon‰trukcia a modernizácia dvoch
existujúcich hraniãn˘ch priechodov s t˘m, aby
ukrajinsko-slovenská ‰tátna hranica podºa kvan-
titatívneho i kvalitatívneho ukazovateºa hraniã-
20
S P O L U P R Á C A
n˘ch prechodov zodpovedala poÏiadavkám
Schengenskej dohody na jeho vonkaj‰ích hrani-
ciach (jeden hraniãn˘ prechod na 25 – 30 km).
Dúfame, Ïe prekonávaním hospodárskej krízy do-
káÏeme spoloãn˘m úsilím ur˘chliÈ naplnenie
spomínanej dohody.
Treba poukázaÈ aj na aktívnu úãasÈ ‰trukturál-
nych orgánov a zloÏiek ·tátnej hraniãnej sluÏby
Ukrajiny a ·tátnej colnej sluÏby Ukrajiny v ope-
ratívno-vyhºadávacích a reÏimov˘ch opatreniach
v rámci operácií, ktoré sa konali podºa plánu
FRONTEX EÚ – Agentúra pre ochranu vonkaj-
‰ích hraníc – na spoloãnej ukrajinsko-sloven-
skej hranici proti nelegálnej migrácii, pa‰ovaniu
a ìal‰ím druhom nezákonnej ãinnosti.
Dvojstranná spolupráca nie sú len obchodno-
ekonomické vzÈahy, ale aj spolupráca v kultú-
re, vede, ‰kolstve. Mohli by ste uviesÈ príkla-
dy takejto spolupráce?
Rozvoj kultúrnych a humanitárnych stykov
medzi na‰imi krajinami a národmi, vrátane ob-
lasti ‰kolstva, vedy, ‰portu, cestovného ruchu,
zodpovedajú základn˘m záujmom Ukrajiny a
Slovenska, prispejú k ìal‰iemu rozvoju dobrého
susedstva, partnerskej spolupráce, vytvoreniu
spoloãného a otvoreného humanitárneho prie-
storu medzi na‰imi krajinami. Kultúrna diploma-
cia zohráva veºkú rolu pri priblíÏení na‰ich ná-
rodov, zabezpeãení stáleho dialógu kultúr – veì
jazyk umenia, kultúry prekonáva v‰etky hranice.
Medzi základn˘mi úlohami v tomto smere,
nad ktor˘mi teraz nástojãivo pracujeme, je otvo-
renie a rozvinutie ãinnosti Ukrajinského kultúr-
no-informaãného centra na Slovensku. Je úãel-
né umiestniÈ ho v Pre‰ove – hlavnom meste re-
giónu, kde je sústredená väã‰ina ukrajinského
obyvateºstva Slovenska, a odkiaº sa bude koor-
dinovaÈ práca v celej republike, zameraná na
predstavenie kultúrnych, umeleck˘ch, vedec-
k˘ch v˘dobytkov Ukrajiny.
Realizujeme aj ìal‰ie podujatia, aby sme za-
bezpeãili prítomnosÈ ukrajinskej zloÏky v kultúr-
nom priestore Slovenskej republiky. Napríklad,
v októbri tohto roku boli otvorené dve v˘stavy
diel ukrajinsk˘ch umelcov – skupinová v˘stava
súãasného umenia Priestor príÈaÏlivosti v galérii
Aircraft v Bratislave a v˘stava diel zaslúÏilého
umelca Ukrajiny R. Opalynského v galérii ·tát-
nej vedeckej kniÏnice v Banskej Bystrici. Veºvy-
slanectvo Ukrajiny v SR spolu s mestom Muka-
ãevo pripravuje Slovensku pekn˘ darãek k Via-
nociam – koncerty Mukaãevského zboru chlap-
cov a junákov, ktoré sa uskutoãnia v Pre‰ove a
v najväã‰om katolíckom chráme Bratislavy –
Dóme svätého Martina.
Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca Ukrajiny a Slo-
venska v ‰kolstve. V‰estranne podporujeme pria-
mu spoluprácu medzi vysok˘mi ‰kolami na‰ich
krajín. Je príjemné kon‰tatovaÈ, Ïe 29 ukrajin-
sk˘ch a 13 slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl je spoje-
n˘ch priamymi stykmi. Podstatou tejto spoluprá-
ce sú spoloãné vedecko-v˘skumné projekty, v˘-
mena ‰tudentov – na ãiastoãné a úplné ‰túdium,
uãiteºov, predná‰ateºov, stáÏistov, praktikantov a
a‰pirantov, a taktieÏ vedcov, ktorí realizujú pe-
dagogickú a vedeckú prácu.
Chcem informovaÈ o úspe‰nej vedeckej spo-
lupráci, do ktorej sa zapojilo 17 vedeck˘ch in‰ti-
túcií Ukrajiny a Slovenska. UÏ tradiãn˘mi sa
stali stretnutia ukrajinsk˘ch a slovensk˘ch ved-
cov na báze príslu‰n˘ch akademick˘ch in‰titútov.
V˘znamné stretnutie predstaviteºov vedeckov˘-
skumn˘ch ústavov NAV Ukrajiny a Slovenskej
republiky, ktoré úspe‰ne rozvíjajú vedeckú dvoj-
strannú spoluprácu, bolo 12. mája 2010 na Veº-
vyslanectve Ukrajiny v SR v Bratislave.
Ako sa rozvíja spolupráca ukrajinsk˘ch regió-
nov so slovensk˘mi? Akú rolu v jej rozvoji zo-
hráva Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR?
Medziregionálna spolupráca medzi Ukrajinou
a SR je jedn˘m zo základn˘ch momentov spolu-
práce oboch krajín. Je jedn˘m z najdôleÏitej‰ích
smerov celého spektra na‰ich dvojstrann˘ch vzÈa-
hov. Medzi na‰imi krajinami je na medziregio-
nálnej úrovni uzatvoren˘ch takmer 50 dohôd o
spolupráci na rôznej úrovni, tak oblastn˘ch (kraj-
sk˘ch na Slovensku), ako aj na okresnej a mest-
skej úrovni. Partnerské vzÈahy spájajú 15 miest
na‰ich krajín, vrátane oboch hlavn˘ch miest na-
‰ich ‰tátov – Kyjev a Bratislavu. Pritom proces
roz‰írenia a prehæbenia medziregionálnych stykov
stále trvá. Napríklad, zaãali sa rokovania o uzat-
vorení príslu‰nej dohody o spolupráci medzi
Charkovskou oblastnou ‰tátnou administráciou
Ukrajiny a Trnavsk˘m samosprávnym krajom
Slovenskej republiky, pracuje sa na nadviazaní
priamych kontaktov medzi ìal‰ími oblasÈami
Ukrajiny a krajmi SR.
Na Ukrajine a na Slovensku sa konajú spoloã-
né podujatia na medziregionálnej úrovni, vedec-
ké a praktické konferencie, semináre atì. o rôz-
nych aktuálnych otázkach medzinárodného Ïivo-
ta oboch krajín. Ukrajinsko-slovenské dni dob-
rého susedstva sa konajú na spoloãnej ‰tátnej
hranici. Obe krajiny sa aktívne zúãastÀujú na
rôznych medzinárodn˘ch projektoch cezhraniã-
nej spolupráce, predov‰etk˘m na programe cez-
hraniãnej spolupráce, na programe susedstva EÚ
Ukrajina – Maìarsko – Slovensko, na programe
prihraniãnej spolupráce Európskeho nástroja su-
sedstva a partnerstva Ukrajina – Slovensko –
Maìarsko – Rumunsko, na ìal‰ích príslu‰n˘ch
programoch EÚ a Vy‰ehradskej ‰tvorky. DosÈ
podstatn˘ je rozvoj medziregionálnej spoluprá-
ce v oblasti kultúry, ‰kolstva a vedy, o ãom sme
uÏ hovorili.
Okrem toho je potrebné podãiarknuÈ ãinnosÈ
medzivládnej ukrajinsko-slovenskej komisie pre
cezhraniãnú spoluprácu, ktorej posledné zasad-
nutie bolo na prelome septembra a októbra. v Za-
karpatskej oblasti. Posudzovalo sa tam nemálo
dôleÏit˘ch otázok, vrátane vízov˘ch vzÈahov,
budovanie prihraniãnej infra‰truktúry a otvore-
nie nov˘ch hraniãn˘ch prechodov, rozpracova-
nie spoloãného programu predchádzania a likvi-
dácie dôsledkov mimoriadnych udalostí a kom-
plexn˘ plán protipovodÀov˘ch opatrení. Bola
podpísaná medziregionálna dohoda medzi pred-
staviteºmi Zakarpatska, Ko‰ického a Pre‰ovské-
ho samosprávneho kraja o vzájomnom informo-
vaní v prípade mimoriadnych udalostí.
Veºvyslanectvo Ukrajiny v Slovenskej repu-
blike stále poskytuje v‰etku potrebnú pomoc
rozvoju medziregionálnych stykov medzi dvo-
mi stranami. Predov‰etk˘m, podporujeme nad-
väzovanie priamych kontaktov medzi orgánmi
‰tátnej správy a miestnej samosprávy oboch
krajín. Nadväzovanie pracovn˘ch stykov medzi
podnikmi Ukrajiny a SR smeruje k umiestÀova-
niu exportn˘ch a investiãn˘ch ponúk ukrajin-
sk˘ch hospodárskych subjektov na webovej
stránke Slovenskej agentúry pre rozvoj inves-
tícií a obchodu, kde sa za aktívnej úãasti veºvy-
slanectva aktualizuje samostatná ãasÈ plne ve-
novaná spolupráci s Ukrajinou. Veºvyslanec-
tvo cieºavedome vyhºadáva potenciálnych part-
nerov pre ukrajinské podniky, ktoré veºvyslanect-
vu zasielajú svoje komerãné ponuky, a pomáha
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á
pri nadväzovaní bezprostredn˘ch kontaktov.
Ako hodnotíte súãasn˘ stav ukrajinskej men-
‰iny na Slovensku?
Slovensko a Ukrajina sú si blízki jazykovo a
kultúrne, podobn˘m historick˘m osudom a pro-
európskymi snahami. Zjednocujú nás aj národ-
nostné men‰iny, ukrajinská na Slovensku a slo-
venská na Ukrajine. Treba pripomenúÈ, Ïe na
Zakarpatsku Ïije vy‰e päÈtisíc Slovákov. Na Slo-
vensku sa pri poslednom sãítaní obyvateºstva v
roku 2001 sa zapísalo 10,8-tisíca osôb ako Ukra-
jinci. Ukrajinská národnostná men‰ina Slovenska
je v základe autochtónne obyvateºstvo, so syno-
nymn˘m názvom Rusíni-Ukrajinci. Ich príslu‰-
níci podºa historicky dokázan˘ch faktov kom-
paktne Ïijú od 8. – 11. storoãia v juhov˘chodnej
ãasti dne‰nej Slovenskej republiky.
Ukrajinci-Rusíni Slovenska starostlivo pestu-
jú materinsk˘ jazyk, kultúru, aktívne obãiansky
pracujú v národnostno-kultúrnych ukrajinsk˘ch
organizáciách. Najpoãetnej‰ou je Zväz Rusínov-
Ukrajincov SR. Pôsobí aj niekoºko ìal‰ích ukra-
jinsk˘ch obãianskych organizácií, Spolok ukra-
jinsk˘ch spisovateºov Slovenska, Vedecká spo-
loãnosÈ T. ·evãenka atì. V Bratislave je ãinná
Slovensko-ukrajinská spoloãnosÈ.
Systém ukrajinského ‰kolstva Slovenska po-
zostáva z deviatich základn˘ch a jednej strednej
‰koly s vyuãovacím jazykom ukrajinsk˘m, uãí sa
v nich 811 Ïiakov. Pre‰ovská univerzita posky-
tuje moÏnosÈ ‰tudovaÈ ukrajinsk˘ jazyk a litera-
túru v ‰tudijn˘ch nepedagogick˘ch programoch
– preklad, slavistika, ako aj v rámci akademic-
k˘ch pedagogick˘ch programov – príprava bu-
dúcich uãiteºov základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl.
Ukrajinsk˘ jazyk a literatúru predná‰ajú aj na
Energetická úroveÀ SR
a napæÀanie cieºov
Politickú nezávislosÈ a energetickú bezpeãnosÈ ‰tátu zabezpeãuje energetická politika.
K úspe‰nosti rie‰ení jej dôleÏit˘ch úloh sa v nasledujúcom rozhovore vyjadruje
generálny riaditeº sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
Ján PETROVIâ, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej.
S P O L U P R Á C A
Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a v
‰pecializácii slavistika na Univerzite Kon‰tantí-
na Filozofa v Nitra.
Pod zá‰titou Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR
pracuje 47 kolektívov ºudovej umeleckej tvorivos-
ti rôznych Ïánrov, zjednocujú asi tisícpäÈsto ãle-
nov. UÏ desaÈroãia sa na Slovensku kaÏdoroãne
koná niekoºko v˘znamn˘ch celonárodn˘ch ume-
leck˘ch podujatí, napríklad Slávnosti Rusínov-
Ukrajincov vo Svidníku, Prehliadka ºudov˘ch
piesní, Makovická struna v Bardejove, Festival
duchovnej piesne v Snine, Festival folklóru Ru-
sínov-Ukrajincov Slovenska v Kamienke, Festi-
val drámy a umeleckého slova A. Duchnoviãa v
Pre‰ove a Medzilaborciach, konkurz Ïien-recitá-
toriek Struny srdca vo Svidníku atì. V Bratisla-
ve uÏ 35 rokov pracuje amatérsky opern˘ ukra-
jinsk˘ Hudobno-dramatick˘ súbor T. ·evãenka.
NemôÏem nespomenúÈ aj takú v˘znamnú ve-
decko-kultúrnu in‰titúciu ako Múzeum ukrajin-
skej kultúry vo Svidníku – poboãku Slovenské-
ho národného múzea.
Slovenskí Ukrajinci majú svoju periodickú
tlaã v ukrajinskom jazyku: noviny Nove ÏytÈa, li-
terárno-umeleck˘ a publicistick˘ ãasopis Dukºa,
detsk˘ ãasopis Veselka.
Na prerokovanie a hºadanie ciest rie‰enia pro-
blémov ukrajinskej národnostnej men‰iny na
Slovensku a slovenskej na Ukrajine bola vytvo-
rená medzivládna dvojstranná ukrajinsko-slo-
venská komisia pre národnostné men‰iny, ‰kol-
stvo a kultúru. Jej zatiaº posledné zasadnutie
bolo v septembri 2010 v Bratislave.
âo plánuje veºvyslanectvo v rámci ìal‰ieho
rozvoja slovensko-ukrajinsk˘ch vzÈahov na
rok 2011?
Ako sa darí v súãasnosti plniÈ hlavn˘ cieº
energetickej politiky, ako by ste hodnotili
zabezpeãenie dodávok energií?
Dnes zrejme nikto nepopiera, Ïe poãas po-
sledn˘ch rokov sa v˘razne zv˘‰il v˘znam
energetickej bezpeãnosti, aj sektora energeti-
ky. VerejnosÈ vníma otázku energetickej bez-
peãnosti mimoriadne citlivo najmä v súvislos-
ti s preru‰ením dodávok zemného plynu v ja-
nuári 2009.
Slovensko, ako súãasÈ spoloãenstva krajín
Európskej únie, má postavenú svoju energe-
tickú politiku na troch základn˘ch pilieroch.
Sú nimi bezpeãnosÈ dodávok energie, dosiah-
nutie konkurencieschopnosti ekonomiky a
udrÏateºnosÈ rozvoja. Tieto piliere v‰ak nesto-
ja nezávisle od seba, ale tvoria jeden syner-
gick˘ a harmonick˘ celok.
Nástrojmi na dosiahnutie hlavn˘ch cieºov
Na rok 2011 má Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR
veºmi veºa plánov, ktoré sa budú, pochopiteºne,
realizovaÈ aj za bezprostrednej úãasti slovenskej
strany. âakajú nás dve oficiálne náv‰tevy Sloven-
ska – prezidenta Ukrajiny Viktora F. Janukovy-
ãa a ministra zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny Kon-
stantyna I. Hry‰ãenka. Okrem toho, v rámci sum-
mitov Vy‰ehradskej skupiny sa pripravujú pra-
covné náv‰tevy premiéra Ukrajiny Mykolu
J. Azarova a ministra zahraniãn˘ch vecí Ukraji-
ny Konstantyna I. Hry‰ãenka. TaktieÏ, zrejme
v roku 2011, budú pokraãovaÈ pravidelné zasad-
nutia v‰etk˘ch troch dvojstrann˘ch orgánov na
najvy‰‰ej úrovni: Medzivládnej komisie pre hos-
podársku, priemyselnú a vedecko-technickú spo-
luprácu, Medzivládnej komisie pre cezhraniãnú
spoluprácu a Dvojstrannej komisie pre národnost-
né men‰iny, ‰kolstvo a kultúru.
V budúcom roku Ukrajina bude oslavovaÈ 20.
v˘roãie vyhlásenia nezávislosti. Pri tejto príleÏi-
tosti veºvyslanectvo Ukrajiny plánuje usporiadaÈ
viacero podujatí na území Slovenskej republiky
– poãnúc koncertmi, v˘stavami, konferenciami,
okrúhlymi stolmi atì., konãiac vydaním knihy ve-
novanej 20. v˘roãiu vyhlásenia nezávislosti Ukra-
jiny v kontexte rozvoja ukrajinsko-slovensk˘ch
vzÈahov na Slovensku.
Z ìal‰ích podujatí, ktoré veºvyslanectvo Ukra-
jiny na Slovensku pripravuje na rok 2011, by som
spomenul akcie, ktoré sa spájajú s okrúhlymi a
polookrúhlymi dátumami ‰tátneho v˘znamu –
napr. 15. v˘roãie Ústavy Ukrajiny, 150. v˘roãie
narodenia I. Franka, 10. v˘roãie existencie Slo-
vensko-ukrajinskej spoloãnosti a pripomenutie si
smutného dátumu, ak˘m je 25. v˘roãie havárie
jadrovej elektrárne âernobyº.
sú vhodn˘ energetick˘ mix, primeraná úroveÀ
v˘robnej kapacity elektriny, rovnováha me-
dzi dodávkou a dopytom energie, zniÏovanie
energetickej nároãnosti hospodárstva, rozvoj
nízkouhlíkov˘ch technológií vrátane jadrovej
energetiky, ale aj obnoviteºn˘ch zdrojov ener-
gie, ìalej bezpeãná a spoºahlivá energetická
sústava, diverzifikácia zdrojov a prepravn˘ch
ciest a s t˘m súvisiaci dostatoãn˘ stupeÀ cez-
hraniãn˘ch prepojení.
Na v‰etk˘ch t˘chto prioritách sa pracuje ãi
uÏ na národnej úrovni, ale aj v rámci regio-
nálnej spolupráce ako aj spolupráce a spoloã-
n˘ch postupov krajín Európskej únie.
Z hºadiska bezpeãnosti dodávok energie
sa vykonal rad opatrení zo strany ‰tátu, ale aj
zo strany energetick˘ch spoloãností. Opatre-
nia smerovali do oblasti plynu, ropy aj elek-
triny s cieºom ich bezpeãnej, spoºahlivej a
21
M I N I S T E R S T V O
efektívnej dodávky a tieÏ s cieºom, aby Slo-
vensko bolo pripravené na prípadné preru‰e-
nia dodávok plynu alebo ropy, a aby slovens-
kí odberatelia nemuseli byÈ obmedzovaní v
odbere energie. Som presvedãen˘, Ïe bez-
peãnosÈ dodávok energie sa zv˘‰ila. Naìalej
je v‰ak potrebné pokraãovaÈ v plnení úloh a
opatrení v tejto oblasti s cieºom zvy‰ovania
energetickej bezpeãnosti.
Aká stratégia sa zvolila k dosiahnutiu kon-
kurencieschopnej, udrÏateºnej a bezpeã-
nej energetiky v rámci EÚ?
Uvedená otázka bola predmetom rokova-
nia decembrovej Rady ministrov pre energe-
tiku, kde prebehla diskusia k dokumentu Eu-
rópskej komisie Energia 2020.
K prioritám stratégie patrí dosiahnutie ener-
geticky efektívneho vyuÏívania zdrojov, vy-
tvorenie celoeurópskeho integrovaného trhu
s energiou, zv˘‰enie práv spotrebiteºov a do-
siahnutie zv˘‰enia úrovne bezpeãnosti, roz-
‰írenie vedúcej úlohy EÚ v oblasti energetic-
k˘ch technológií a posilnenie vonkaj‰ej di-
menzie energetického trhu EÚ.
Pri posilnení priemyselnej konkurencie-
schopnosti a zefektívnení priemyslu bude
hraÈ dôleÏitú úlohu podpora konkurencie-
schopnosti prostredníctvom energetickej efek-
tívnosti. Dosiahnutie energeticky efektívne-
ho vyuÏívania zdrojov by sa malo uskutoãniÈ
pomocou vyuÏitia potenciálu národn˘ch ak-
ãn˘ch plánov pre energetickú efektívnosÈ,
predov‰etk˘m vyuÏitím potenciálu v sektore
budov a dopravy.
K zv˘‰eniu práv spotrebiteºov by mala pri-
spieÈ prijateºnej‰ia energetická politika pre
spotrebiteºa. V tomto smere sú dôleÏité opat-
renia na zvy‰ovanie transparentnosti trhov,
transparentnosti a nediskriminácie pri posky-
tovaní informácií, jednoduchá moÏnosÈ zme-
ny dodávateºa, a jednoduché porovnávanie
cien dodávateºov.
Z hºadiska bezpeãnosti dodávok je znaãná
pozornosÈ venovaná rozvoju infra‰truktúry,
vytvoreniu podrobného plánu európskej inf-
ra‰truktúry, ako aj primeranému finanãnému
mechanizmu pre rozvoj prioritnej a strate-
gickej infra‰truktúry.
Jedn˘m zo základn˘ch cieºov je dekarbo-
nizácia ekonomiky. V tomto smere moÏno vy-
22
H O S P O D Á R S T V A
jadriÈ podporu jadrovej energetike, ktorá pri
zachovaní bezpeãnostn˘ch a environmentál-
nych kritérií predstavuje kºúãov˘ nástroj na
zniÏovanie emisií v sektore energetiky. Apli-
kácia modern˘ch technológií najmä v oblas-
ti obnoviteºn˘ch zdrojov, energetickej efektív-
nosti a jadrovej energetiky je zásadn˘m prv-
kom pri dosiahnutí tohto cieºa.
Aké oãakávania sú moÏné vzhºadom na
stratégiu rozvoja energetickej infra‰truk-
túry?
V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe prime-
rané, integrované a spoºahlivé energetické sú-
stavy sú kºúãov˘m predpokladom naplnenia
nielen cieºov energetickej politiky EÚ, ale aj
hospodárskej stratégie EÚ. Spoºahlivo fun-
gujúca energetická infra‰truktúra je prvorad˘m
predpokladom riadne fungujúceho vnútorné-
ho trhu s energiou a jednoznaãne zvy‰uje bez-
peãnosÈ dodávok. ZároveÀ sa umoÏní rozvoj
obnoviteºn˘ch zdrojov energie, zv˘‰i sa ener-
getická efektívnosÈ a predov‰etk˘m odberate-
lia budú môcÈ profitovaÈ z nov˘ch technoló-
gií a inteligentného vyuÏívania siete.
Dôvodom pre rozvoj infra‰truktúry je aj za-
staranosÈ v niektor˘ch regiónoch, ale aj nedo-
statoãn˘ rozvoj a predov‰etk˘m nedostatok
prepojení v ìal‰ích regiónoch, ktoré sú potom
viac zraniteºné v prípade problémov v do-
dávkach energie a zároveÀ viac závislé na svo-
jich dodávateºoch.
V oznámení o prioritách energetickej inf-
ra‰truktúry EÚ na rok 2020 a ìal‰ie roky sú
uvedené prepojenia v oblasti elektroenerge-
tiky, ìalej plynárenské prepojenia a skladova-
cie kapacity plynu, ako aj projekty na prepra-
vu ropy.
Z v˘sledkov anal˘zy Európskej komisie vy-
pl˘va potreba investícií do v˘robn˘ch kapacít
a infra‰truktúry v objeme viac ako 1 000 mld.
eur. Len celkové potrebné investície do prepo-
jení v sektoroch elektroenergetiky a plynáren-
stva odhaduje komisia na 200 mld. eur.
Ako sú zastúpené potenciálne projekty SR
v definovan˘ch základn˘ch prioritn˘ch
oblastiach rozvoja infra‰truktúry?
Medzi základné prioritné oblasti podpory
infra‰truktúry patrí aj severo-juÏné plyná-
renské a ropné prepojenia, ako aj elektrizaã-
S R
né prepojenia v strednej a juÏnej Európe.
Z tohto pohºadu ma veºmi te‰í, Ïe regiónu
strednej a juhov˘chodnej Európy bola v ob-
lasti infra‰truktúry venovaná mimoriadna po-
zornosÈ. PovaÏujem to za v˘sledok úzkej spo-
lupráce krajín v regióne s cieºom zv˘‰iÈ ener-
getickú bezpeãnosÈ v sektoroch ropy, plynu a
elektriny, ão je pre nás absolútne kºúãové. Za
úãelom identifikácie a rozvoja projektov bude
zriadená skupina na vysokej úrovni koordino-
vaná Európskou komisiou. Nastavenie fungo-
vania tejto skupiny bude mimoriadne dôleÏi-
té pre rozvoj projektov.
Musíme byÈ pripravení prejsÈ k aktívnej
podpore realizácie projektov. Ako kºúãov˘
vidím projekt severo-juÏného plynárenského
prepojenia, ako aj hºadanie moÏností alterna-
tívnych dodávok v sektore ropy. Pri zabezpe-
ãení financovania projektov povaÏujem za
kºúãovú podporu na európskej úrovni, preto-
Ïe samotn˘ trh nedokáÏe vo v‰etk˘ch prípa-
doch pokryÈ potreby energetickej bezpeãnos-
ti jednotliv˘ch krajín.
Z hºadiska projektov severo-juÏného kori-
doru je pre nás kºúãov˘m prepojenie plyná-
rensk˘ch sietí medzi SR a Maìarskom, pre-
pojenie Veºk˘ Krtí‰ – Vecsés. Tento projekt je
kon‰truovan˘ pre obojsmern˘ tok plynu s
predpokladanou kapacitou 5 mld. m3 za rok.
Pre Slovensko je uveden˘ projekt absolútne
kºúãov˘m pri realizácii spoloãného projektu
prepojenia LNG terminálov v Poºsku a Chor-
vátsku, ktoré by prechádzalo cez v‰etky kra-
jiny V4. Projekt bude finanãne podporen˘ aj
z prostriedkov Európskeho plánu hospodár-
skej obnovy sumou 30 mil. eur.
Verím a som presvedãen˘, Ïe po dorie‰ení
otvoren˘ch otázok bude projekt realizovan˘
a prispeje k zv˘‰eniu bezpeãnosti dodávok
plynu na Slovensku, v Maìarsku, ako aj v ce-
lom regióne.
Akú úlohu v tomto smere, ãiÏe v príprave
projektov zohrala spolupráca krajín V4?
V˘znam spolupráce krajín V4 v oblasti
energetiky bol vyzdvihnut˘ po preru‰ení do-
dávok zemného plynu v januári 2009. Plyno-
vá kríza poukázala na nevyhnutnosÈ rie‰enia
alternatívnych moÏností dodávok plynu, pre-
dov‰etk˘m na nevyhnutnosÈ vybudovania
vzájomn˘ch prepojení so susedn˘mi ‰tátmi.
Tu sa otvoril obrovsk˘ priestor na spoluprá-
cu v regióne a na aktivity krajín V4 s cieºom
definovaÈ spoloãné projekty zabezpeãujúce aj
diverzifikáciu dopravn˘ch ciest a dodávok
plynu.
Maìarské predsedníctvo zorganizovalo vo
februári tohto roku Summit energetickej bez-
peãnosti krajín V4+. Na summite bola prijatá
deklarácia premiérov zúãastnen˘ch krajín
umoÏÀujúca zlep‰enie spolupráce v oblasti
energetiky v regióne. Najv˘znamnej‰ou zloÏ-
kou deklarácie je podpora práve severo-juÏ-
ného plynárenského prepojenia.
Toto prepojenie je aj jednou z hlavn˘ch pri-
orít slovenského predsedníctva krajín V4. V
rámci aktivít slovenského predsedníctva boli
poãas septembra a októbra tohto roka v Bra-
tislave organizované stretnutie pracovn˘ch
skupín pre energetickú bezpeãnosÈ. ZároveÀ
sa uskutoãnilo rokovanie ‰pecifickej pracov-
nej skupiny pre severo-juÏné plynárenské
prepojenie.
S cieºom prezentovaÈ a presadiÈ priority re-
M I N I S T E R S T V O
giónu zaslal v septembri tohto roku minister
hospodárstva SR Juraj Mi‰kov v mene minis-
trov krajín V4 list komisárovi pre energetiku
Güntherovi Oettingerovi. Okrem sektora ply-
nárenstva boli v liste definované aj projekty
v sektoroch elektroenergetiky a ropy.
V˘sledkom na‰ej práce je, a tu je naozaj v˘-
znamn˘ nበ„spoloãn˘ regionálny hlas“, Ïe
medzi základn˘mi prioritn˘mi oblasÈami roz-
voja infra‰truktúry v rámci EÚ sú aj nami na-
vrhované projekty.
Teraz bude dôleÏité pripraviÈ projekty tak,
aby boli jeho jednotlivé ãasti pripravené zís-
kaÈ finanãnú pomoc EÚ v rámci nov˘ch ná-
strojov na podporu budovania infra‰truktúry.
Na tento úãel bude rozhodujúce dosiahnutie
dohody o spoloãnom prieniku záujmov.
Aké sú odporúãania zo strany Európskej
únie smerom k vyuÏívaniu energie z obno-
viteºn˘ch zdrojov?
Z návrhu Energetickej politiky pre EÚ pri-
jatej v roku 2006 vyplynuli niektoré záväzné
ciele do roku 2020. Na politickej úrovni ich
schválila Rada EÚ v marci 2007. Ide o ciele
20% zníÏenia emisií skleníkov˘ch plynov do
roku 2020, 20 % podielu OZE z koneãnej spo-
treby energie do roku 2020 a 10 % podielu
OZE v doprave do roku 2020.
Slovenská republika má z pohºadu t˘chto
cieºov v rámci klimaticko-energetického ba-
líãka Európskej únie do roku 2020 záväzok
dosiahnuÈ 14-percentn˘ podiel obnoviteºn˘ch
zdrojov energie na koneãnej energetickej spo-
trebe, a to v sektore tepla, elektriny aj dopra-
vy spolu.
Ministerstvo hospodárstva vypracovalo
Národn˘ akãn˘ plán pre energiu z obnoviteº-
n˘ch zdrojov, ktor˘ schválila vláda SR v
októbri tohto roka. Podºa anal˘zy v rámci
tohto dokumentu je predpoklad, Ïe Slovens-
ká republika svoj záväzn˘ cieº splní.
Ako sa nám zatiaº darí plniÈ ciele? Je do-
statok projektov na vyuÏívanie biomasy a
bioplynu?
Predpokladám, Ïe za rok 2010 podiel ob-
noviteºn˘ch zdrojov na koneãnej energetickej
spotrebe presiahne 9 percent. To je z pohºa-
du nárastu v posledn˘ch rokoch pozitívny
v˘voj, podºa údajov Eurostatu z leta roku
2010 patríme medzi krajiny s najväã‰ím po-
krokom od roku 2006.
âo sa t˘ka sektora elektroenergetiky, je
predpoklad, Ïe v súvislosti s plnením celko-
v˘ch cieºov by sme v roku 2020 mali dosiah-
nuÈ zhruba 24-percentn˘ podiel obnoviteº-
n˘ch zdrojov na v˘robe elektriny. V súãasnos-
ti je to zhruba 19 percent. Väã‰inu tvoria
zdroje z vodnej energie, ale uÏ sa prejavujú
aj kapacity z biomasy a bioplynu, ktoré majú
do budúcnosti najväã‰iu perspektívu.
Prijateºné tempo má vyuÏívanie lesnej bio-
masy v teplárenstve. Obce a mestá prechádza-
jú z uhlia na drevné ‰tiepky. V tepeln˘ch
elektrárÀach sa realizuje spoluspaºovanie
drevnej ‰tiepky s uhlím. Zákon o podpore
obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysoko úãin-
nej kombinovanej v˘roby elektriny a tepla
podporuje aj vyuÏívanie zu‰ºachteného dru-
hu bioplynu – biometánu.
Podpora obnoviteºn˘ch zdrojov energie v‰ak
vytvára prostredníctvom tarify prevádzkova-
nia sústavy tlak na koncové ceny elektriny.
H O S P O D Á R S T V A
Z tohto pohºadu projekcia podpory obno-
viteºn˘ch zdrojov do budúcnosti bude zaloÏe-
ná na minimalizácii nákladov a integrova-
nom prístupe k zniÏovaniu emisií skleníko-
v˘ch plynov. Budú podporované predov‰et-
k˘m technológie, ktor˘ch cena je blízka trho-
v˘m, aby nemala negatívny dopad na konco-
vé ceny. Samozrejme, bude sa prihliadaÈ aj na
bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ z hºadiska vply-
vov na elektrizaãnú sústavu.
Aká je reálna úspora energií, vypl˘vajúca
z Koncepcie energetickej efektívnosti SR,
ktorá bola schválená e‰te v roku 2008?
OblasÈ energetickej efektívnosti povaÏu-
jem za jeden z najdôleÏitej‰ích nástrojov do-
siahnutia cieºov pre rok 2020. Preto je dôle-
Ïité, aby sa energetická efektívnosÈ stala ho-
rizontálnou prioritou pri v‰etk˘ch investiã-
n˘ch a finanãn˘ch programoch.
V roku 2007 bol prijat˘ Akãn˘ plán ener-
getickej efektívnosti na roky 2008 aÏ 2010.
SúãasÈou akãného plánu je súbor opatrení,
ktoré slúÏia na dosiahnutie krátkodobého a
dlhodobého cieºa. Krátkodob˘ cieº SR je do-
siahnuÈ úsporu na koneãnej spotrebe do kon-
ca roku 2010 v rozsahu 3 % v porovnaní s
priemerom rokov 2001 aÏ 2005. Opatrenia za-
h⁄Àajú horizontálne opatrenia a opatrenia v
sektoroch budov, priemyslu, verejného sekto-
ra, spotrebiãov a dopravy. Dlhodob˘ indika-
tívny cieº je pre SR vyt˘ãen˘ ako dosiahnu-
tie úspory na koneãnej spotrebe do roku 2016
v rozsahu 9 % v porovnaní s priemerom ro-
kov 2001 aÏ 2005.
V súãasnosti MH SR vyhodnocuje existu-
júce opatrenia Akãného plánu energetickej
efektívnosti na roky 2008 aÏ 2010.
Príprava druhého akãného plánu, vrátane
návrhu nov˘ch opatrení na roky 2011 aÏ 2013,
prebieha na základe anal˘zy údajov zozbie-
ran˘ch od jednotliv˘ch rezortov, relevant-
n˘ch in‰titúcií a VÚC zdruÏen˘ch v Stálej me-
dzirezortnej komisie pre prípravu akãn˘ch
plánov energetickej efektívnosti. Akãn˘ plán
energetickej efektívnosti na roky 2011 aÏ
2013 bude predloÏen˘ na rokovanie vlády v
apríli 2011.
Aké v˘hody sú z otvoreného trhu pre v‰et-
k˘ch odberateºov? Aká je situácia a ìal‰í
postup pri liberalizácii trhu s elektrinou a
plynom?
Cieºom liberalizácie trhu s elektrinou a ply-
nom je vytvorenie konkurenãného prostredia
orientovaného na zákazníka, kde kupujúci má
slobodnú moÏnosÈ v˘beru tovaru a na strane
ponuky existuje rovnocenná súÈaÏ medzi jed-
notliv˘mi dodávateºmi. V oblasti trhu s ener-
giou sa vytvára voºná súÈaÏ na úrovni v˘roby
a ponuky, ãiÏe dodávky elektriny a plynu.
Od 1. júla 2007 bola legislatívou na Slo-
vensku zabezpeãená plná liberalizácia trhu, ão
znamená, Ïe kaÏd˘ odberateº elektriny a ply-
nu vrátane domácnosti, získal právo zvoliÈ si
svojho dodávateºa.
SkutoãnosÈ, Ïe slovensk˘ trh s elektrinou a
plynom sa legislatívne stal plne liberalizova-
n˘ v‰ak neznamenala, Ïe automaticky vznik-
lo prostredie s plnohodnotnou hospodárskou
súÈaÏou, z ktorej by odberateº mohol okam-
Ïite profitovaÈ.
Na trhu s elektrinou bol naìalej veºk˘ po-
ãet koncov˘ch zákazníkov, ktorí z obavy o
S R
stabilitu dodávok elektriny rad‰ej zostali pri
tradiãnom dodávateºovi elektriny. K zmene
dodávateºa do‰lo najmä v kategórii priemy-
seln˘ch odberateºov. Rok 2009 priniesol v
rámci liberalizaãného procesu na slovensk˘
trh s elektrinou vstup ìal‰ích nov˘ch dodáva-
teºov elektriny v súvislosti s ãím do‰lo k zv˘-
‰eniu odberateºov vrátane domácností, ktorí
zmenili svojho dodávateºa elektriny.
V roku 2009 do‰lo aj k prv˘m zmenám do-
dávateºa plynu, ktorí sa s ponukou orientova-
li iba na priemyseln˘ch odberateºov.
Jedn˘m z na‰ich hlavn˘ch cieºov v energe-
tike je pokraãovaÈ v liberalizácii energetické-
ho trhu, zv˘‰iÈ konkurenciu v energetike, zv˘-
‰iÈ transparentnosÈ vzÈahov medzi úãastníkmi
trhu, zároveÀ posilniÈ ochranu spotrebiteºa a
zv˘‰iÈ úroveÀ kvality sluÏieb.
V tejto súvislosti v˘znamn˘m nástrojom
bude implementácia tretieho liberalizaãného
balíãka. Navrhnut˘mi opatreniami chceme
roz‰íriÈ práva odberateºov elektriny a zemné-
ho plynu s dôrazom na ochranu zraniteºn˘ch
odberateºov, zv˘‰iÈ transparentnosÈ trhov a
zabezpeãiÈ potrebné investície a prístup no-
v˘ch hráãov na trh.
Predpokladom ìal‰ieho postupu v proces
budovania liberalizovaného trhu je existencia
likvidného trhu s elektrinou a plynom. Je po-
trebné definovaÈ a odstraÀovaÈ bariéry otvá-
rania trhu, ìalej podnecovaÈ hospodársku sú-
ÈaÏ zo strany Ministerstva hospodárstva SR,
ako aj zo strany Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch
odvetví. ëal‰ím predpokladom je vzájomná
súãinnosÈ v‰etk˘ch úãastníkov trhu s dotvo-
rením a aplikáciou transparentn˘ch, jasn˘ch
a nediskriminaãn˘ch prístupov a pravidiel
trhu s elektrinou a plynom.
Ako by ste hodnotili prepojenie krátkodo-
b˘ch trhov s elektrinou medzi SR a âR?
Myslím si, Ïe s úspe‰n˘m prepojením krát-
kodob˘ch trhov s elektrinou medzi Slovens-
kou republikou a âeskou republikou môÏeme
vyjadriÈ len spokojnosÈ, keìÏe úãastníci trhu
hodnotia zavedenie prepojenia trhov veºmi
pozitívne.
Cieºom prepojenia národn˘ch trhov s elek-
trinou v âR a SR je, pri zachovaní suvereni-
ty riadenia národn˘ch prenosov˘ch sústav a
regulaãn˘ch oblastí, umoÏniÈ úãastníkom
oboch národn˘ch trhov ÏiadaÈ a ponúkaÈ elek-
trinu na národn˘ch trhov˘ch miestach.
V˘sledkom tohto vzájomného obchodova-
nia je jednotná cena pre obidva národné trhy
v prípade dostatoãnej cezhraniãnej prenoso-
vej kapacity.
Cezhraniãná prenosová kapacita potrebná
na prenesenie elektriny z jedného národného
trhu na druh˘ je prideºovaná formou tzv. den-
nej implicitnej aukcie, keì kapacita je súãas-
Èou zobchodovanej elektriny. Na kúpu elek-
triny a kúpu potrebnej prenosovej kapacity
cezhraniãného profilu boli z hºadiska uskutoã-
nenia cezhraniãného obchodu dovtedy po-
trebné dva separátne kroky. Po zavedení Mar-
ket Couplingu sa transakcie vykonávajú v
rámci jednej ãinnosti.
Pre úãastníkov trhu tento projekt priná‰a
spustenie spotového trhu s elektrinou s pomer-
ne stabilnou likviditou uÏ od zaãiatku prevá-
dzky. ZároveÀ táto spolupráca prispela k za-
bezpeãeniu stability a bezpeãnej prevádzke
oboch elektrizaãn˘ch sústav.
23
M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

KonkurencieschopnosÈ priemyslu
v rámci EÚ
Nová priemyselná politika, ktorá vypl˘va zo súãasného zoskupenia ‰tátov, by mala reagovaÈ na globálne
hospodárske a spoloãenské v˘zvy. Viac v rozhovore riaditeºky Odboru záleÏitostí EÚ MH SR
Na úvod trochu v‰eobecnej‰ia otázka,
ak˘m smerom sa vyvíja nová priemyselná
politika EÚ?
Integrovaná priemyselná politika EÚ je
nasmerovaná na podporu rastu a zamestna-
nosti EÚ prostredníctvom vytvorenia silnej,
konkurencieschopnej priemyselnej základne
EÚ. Jej opatrenia majú prispieÈ k zabezpeãe-
niu prechodu EÚ na eko-efektívnu, dlhodo-
bo udrÏateºnú a na znalostiach zaloÏenú eko-
nomiku.
Na ão treba prioritne reagovaÈ (a je vhod-
ne prispôsobená legislatíva na skvalitnenie
vnútorného trhu)?
Rozhodujúcim pre zv˘‰enie konkurencie-
Janou SERMEKOVOU a redaktorky Anny Komovej.
schopnosti priemyslu a zabezpeãenie precho-
du na eko-efektívnu ekonomiku je hlavne za-
vedenie úãinného systému podpory inovácií
a ich komercializácie.
Ako vnímate podporu priemyslu v rámci
EÚ a pre Slovensko je podpora dostatoã-
ná?
Okrem priamej pomoci cez ‰trukturálne
fondy majú slovenské firmy moÏnosÈ zapojiÈ
sa do programov EÚ zameran˘ch na podpo-
ru konkurencieschopnosti priemyslu. Ich za-
pojenie do t˘chto programov je v‰ak minimál-
ne.
Aké sú v˘sledky pri podpore rozvoja ãi-
st˘ch a energeticko-efektívnych automobi-
lov?
Od zaãiatku podporujeme prístup tzv.
„technologickej neutrality“, ktor˘ znamená
vyváÏenú podporu v‰etk˘m technológiám
smerujúcim k environmentálne ãist˘m rie‰e-
niam automobilov, nielen jednému. V súãas-
nosti je prioritou EÚ podpora rozvoja elektro-
mobilov.
StotoÏÀujete sa s orientáciou priemysel-
nej politiky na zabezpeãenie prechodu na
eko-efektívnu ekonomiku?
Orientácia prechodu na eko-efektívnu eko-
nomiku je správna, av‰ak za dôleÏité povaÏu-
jem venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ nákladovos-
ti a prínosom opatrení prijíman˘ch na jej do-
siahnutie.
EÚ sa zaoberá aj stratégiou rastu a za-
mestnanosti dá sa aplikovaÈ aj na pod-
mienky Slovenska?
Stratégia rastu a zamestnanosti Európa
2020 je spoloãnou stratégiou EÚ a jej ãlen-
sk˘ch krajín. KaÏdá ãlenská krajina vypracú-
va Národn˘ program reforiem, v ktorom iden-
tifikuje vlastné opatrenia pre naplnenie cieºov
tejto stratégie.
Sú ciele (európskej politiky) stratégie jed-
noznaãne zrozumiteºné a realistické pre
celú EÚ, ako vyhovujú Slovensku?
Úlohou ãlensk˘ch krajín je v súlade schvá-
len˘ch cieºov EÚ stanoviÈ si vlastné národné
ciele. Z pohºadu rezortu hospodárstva je stá-
le otvorené stanovenie národného cieºa v ob-
lasti energetickej efektívnosti, kde sme za
ponechanie indikatívneho, nie záväzného cha-
rakteru cieºa.
Je uÏ dobudovan˘ jednotn˘ trh vo viace-
r˘ch oblastiach?
Dá sa povedaÈ, Ïe jednotn˘ trh funguje
uspokojivo v oblasti voºného pohybu tovarov.
Fragmentácia jednotného trhu v‰ak pretrvá-
va a spôsobuje pokles dôvery obãanov, ako aj
podnikateºov v jednotn˘ trh.
Kde smerujú ìal‰ie prioritné aktivity, kto-
ré by mohli vpl˘vaÈ na posilnenie vnútor-
ného trhu EÚ?
Prioritné aktivity na rie‰enie identifikova-
n˘ch nedostatkov vnútorného trhu bude de-
finovaÈ Akãn˘ plán pre jednotn˘ trh, ktorého
finálnu verziu predloÏí Komisia na jar budú-
ceho roka.

Harmonizovanie úloh
aj poskytovanie bezpeãnosti
Slovensko naìalej pokraãuje vo vyuÏívaní jadrovej energie. Slovenské elektrárne, a. s., zv˘‰ili v˘kon svojich
jadrov˘ch elektrární, ãím je moÏné zníÏiÈ dovoz elektriny zo zahraniãia pribliÏne o 3 percentá. Samozrejme, Ïe
netreba pri tom zabúdaÈ ani na bezpeãnosÈ. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytla redaktorke
Anne Komovej predsedníãka Úradu jadrového dozoru SR Marta ÎIAKOVÁ.
O koºko sa zv˘‰il v˘kon dvoch blokov jadro- ra spolu s úpravami zariadenia sekundárneho tácie vydal povolenie na postupné zv˘‰enie v˘-
vej elektrárne Bohunice V-2? Ide o maxi- okruhu umoÏnili zv˘‰enie elektrického v˘konu konu blokov. Poãas krokov zvy‰ovania v˘konu
mum? Predpísané sú aj bezpeãnostné rezer- zo 440 MW na 500 MW. sa vykonávali a vyhodnocovali merania parame-
vy, treba ich zachovávaÈ? Slovenské elektrárne museli pred realizáciou trov. Na základe preskúmania dokumentácie
Tepeln˘ v˘kon obidvoch reaktorov na pracu- projektu predloÏiÈ ÚJD SR bezpeãnostnú doku- ÚJD SR kon‰tatuje, Ïe jadrová elektráreÀ V-2
júcich blokoch JE V-2 bol zv˘‰en˘ na 107 % pô- mentáciu a preukázaÈ dodrÏanie bezpeãnost- v Bohuniciach môÏe byÈ bezpeãne prevádzko-
vodného v˘konu. Toto zv˘‰enie v˘konu reakto- n˘ch rezerv. ÚJD SR po preskúmaní dokumen- vaná na zv˘‰enom v˘kone.

24
Ú R A D J A D R O V É H O
Pomohla modernizácia jadrovej elektrárne
BohuniceV-2 aj bezpeãnosti?
Modernizácia jadrovej elektrárne V-2 mala tri
hlavné ciele:
1. Zv˘‰iÈ úroveÀ jadrovej bezpeãnosti v súlade
s odporúãaniami Medzinárodnej agentúry pre
atómovú energiu (MAAE) uveden˘mi v do-
kumente EBP WWER 03.
2. VymeniÈ tie technologické zariadenia, kde
vznikal problém s obstarávaním náhradn˘ch
súãiastok.
3. PripraviÈ technologické zariadenia na dlhodo-
bú prevádzku.
V‰etky tri ciele modernizácie sa podarilo do-
siahnuÈ. ÚroveÀ bezpeãnosti jadrovej elektrár-
ni V-2 je plne v súlade s odporúãaniami MAAE.
A ão ìal‰ie bloky, aká je ich úroveÀ bezpeã-
nosti? Bude sa rie‰iÈ?
ÚroveÀ bezpeãnosti 1. a 2. bloku JE Mo-
chovce bola od ich spustenia v˘razne vy‰‰ia
ako pôvodná úroveÀ JE Bohunice V-2 pred jej
modernizáciou, pretoÏe uÏ pri ich dostavbe sa
implementovali v‰etky bezpeãnostné vylep‰enia
naprojektované v rámci projektu modernizácie
JE Bohunice V-2. Okrem toho, ako kaÏdé jadro-
vé zariadenie v SR, aj táto elektráreÀ je povin-
ná pravidelne prehodnocovaÈ v˘voj v oblasti
bezpeãnosti a trvalo ju zvy‰ovaÈ. Toto sa deje
prostredníctvom Periodického hodnotenia ja-
drovej bezpeãnosti, ktoré sa realizuje kaÏd˘ch
10 rokov a pre JE Mochovce 1, 2 bolo ukonãe-
né v tomto roku. Na základe jeho v˘sledkov bolo
navrhnut˘ch niekoºko nápravn˘ch opatrení s
cieºom naìalej zvy‰ovaÈ úroveÀ bezpeãnosti.
Jadrovú energiu Slovensko potrebuje, uvaÏu-
je sa aj o v˘stavbe novej elektrárne, aké sú
podmienky z hºadiska jadrovej bezpeãnosti?
Podmienky pre v˘stavbu novej jadrovej elek-
trárne z hºadiska jadrovej bezpeãnosti sú dané
najmä legislatívnymi poÏiadavkami, ãiÏe atómo-
v˘m zákonom a súvisiacimi vyhlá‰kami. ÚJD
SR priebeÏne sleduje aktuálny v˘voj v oblasti
vedy a techniky, ako aj v˘voj medzinárodn˘ch
‰tandardov v oblasti jadrovej bezpeãnosti a na
ich základe pravidelne prehodnocuje a aktuali-
zuje aj domácu legislatívu.
MôÏete hovoriÈ o najnov‰ích kontrolách in‰-
pektormi jadrovej bezpeãnosti UJD SR, ob-
javili sa nejaké nedostatky?
In‰pektori ÚJD SR pravidelne kontrolujú do-
drÏiavanie poÏiadaviek stanoven˘ch v atómo-
vom zákone, vo vyhlá‰kach vydan˘ch ÚJD SR,
ako aj plnenie rozhodnutí ÚJD SR. Poãas pre-
vádzky sa tieÏ dozerá na dodrÏiavanie predpi-
D O Z O R U S R
sov a schválen˘ch postupov pri údrÏbe zariade-
ní. V neposlednom rade sa tieÏ preveruje, ãi sú
potrebné ãinnosti vykonávané dostatoãn˘m poã-
tom primerane kvalifikovan˘ch a kompetent-
n˘ch zamestnancov. Nedostatky, ktoré sú pri in‰-
pekciách odhaºované sú väã‰inou drobného cha-
rakteru a neohrozujú priamo jadrovú bezpeãnosÈ.
KaÏd˘ rok identifikujeme pribliÏne 60 nedostat-
kov spolu u v‰etk˘ch drÏiteºov povolení v SR.
Zistené nedostatky sú zdokumentované v na‰ich
protokoloch, v ktor˘ch in‰pektori uloÏia drÏite-
ºovi povolenia nápravné opatrenia a na základe
nich musí drÏiteº povolenia nedostatky v stano-
venom termíne odstrániÈ.
V akom ‰tádiu je vyraìovanie elektrárne A1
Bohunice?
Jadrová elektráreÀ A1 sa v súãasnosti nachá-
dza v II. etape vyraìovania, ktorá bola povole-
ná rozhodnutím ÚJD SR v roku 2009. Vydaniu
tohto rozhodnutia predchádzal proces periodic-
kého hodnotenia bezpeãnosti na konci pred-
chádzajúcej etapy vyraìovania ako i stanovis-
ko Európskej komisie podºa ãlánku 37 zmluvy
EURATOM. Povolenie na 2. etapu vyraìovania
je platné do roku 2018 a v rámci tohto obdobia
sa bude realizovaÈ najmä vyraìovanie vonkaj-
‰ích objektov, pokraãovanie vyraìovania v hlav-
nom v˘robnom bloku a súvisiace ãinnosti nakla-
dania s historick˘mi kvapaln˘mi rádioaktívny-
mi odpadmi pochádzajúcimi z prevádzky A1. Po
ukonãení 2. etapy bude vyraìovanie tejto jadro-
vej elektrárne pokraãovaÈ ìal‰ími etapami, pri-
ãom cel˘ proces je plánovan˘ do roku 2033.
Ako je to so spracovaním rádioaktívneho od-
padu, ktor˘ treba likvidovaÈ v súvislosti s
vyraìovaním elektrárne.
KeìÏe realizácia ãinností vyraìovania je pria-
mo spojená so vznikom komunálnych a rádioak-
tívnych dopadov, predstavuje ìal‰ie naklada-
nie s nimi v˘znamnú bezpeãnostnú oblasÈ, kto-
rej je potrebné venovaÈ náleÏitú pozornosÈ. Ide
najmä o spracovanie, úpravu a ukladanie rádi-
oaktívnych odpadov z vyraìovania. Hlavn˘m
úãelom spracovania je v prípade pevn˘ch rádio-
aktívnych odpadov redukcia ich objemu frag-
mentovaním, lisovaním, spaºovaním resp. ich
dekontaminácia pre následné uvoºnenie ãist˘ch
látok do Ïivotného prostredia. Pri kvapaln˘ch rá-
dioaktívnych odpadoch sa uplatÀujú procesy
oddeºovania rádionuklidov z nich, ako sú zahus-
Èovanie odparovaním, spaºovanie, ãistenie na
filtroch a ich následné prevedenie do spevnenej
formy. Spracovanie rádioaktívnych odpadov je
predpokladom ich úpravy do balenej formy
vhodnej na ich uloÏenie, resp. dlhodobé sklado-
vanie. Nad spracovaním rádioaktívnych odpa-
dov z vyraìovania ako jedn˘m z krokov systé-
mu nakladania s nimi vykonáva ÚJD SR dozor.
Opis konkrétnych ãinností spracovania rádio-
aktívnych odpadov súvisiacich s vyraìovaním
spolu s pouÏit˘mi technológiami a postupmi je
predmetom dokumentu, ktor˘ ÚJD SR posudzu-
je a je jednou z poloÏiek dokumentácie predkla-
danej v konaní o vydanie povolenia na etapu vy-
raìovania.
Existuje harmonizovaná európska legislatí-
va pre jadrovú bezpeãnosÈ, alebo postaãuje
Smernica 2009/71/Euratom, ão je vyjadrené
v jej obsahu ako priorita bezpeãnosti?
V roku 2009 prijatá smernica Rady
2009/71/Euratom vytvorila prv˘ raz v histórii
Európskej únie organizaãno-administratívny rá-
mec harmonizovania jadrovej bezpeãnosti v
Európskej únii, priãom sa Àou stanovil rámec
Spoloãenstva pre jadrovú bezpeãnosÈ jadrov˘ch
zariadení. VzÈahuje sa na jadrové elektrárne,
na závody na v˘robu jadrového paliva a v ob-
medzenom rozsahu na zariadenia na skladova-
nie vyhoretého paliva a ostatné zariadenia na
skladovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré sa
nachádzajú na rovnakom mieste, ako jadrová
elektráreÀ. ZároveÀ sa v‰ak v tejto smernici
uvádza, Ïe je tieÏ dôleÏité zabezpeãiÈ bezpeãné
nakladanie s vyhoret˘m palivom a rádioaktív-
nym odpadom, a to aj v in˘ch zariadeniach ako
napr. na úloÏiskách, ktoré slúÏia na koneãné
ukladanie rádioaktívneho odpadu alebo vyhore-
tého paliva. Nedávno Európskou komisiou pred-
loÏen˘ návrh smernice o nakladaní s vyhoret˘m
palivom a rádioaktívnym odpadom je preto lo-
gicky ìal‰ím krokom po smernici o jadrovej bez-
peãnosti. V‰eobecn˘m cieºom tohto návrhu je
vytvoriÈ právny rámec EÚ pre nakladanie s vy-
horet˘m palivom a rádioaktívnym odpadom
ako neoddeliteºnej súãasti bezpeãného vyuÏíva-
nia jadrovej energie pre energetické úãely ale aj
v oblasti zdravotníctva, priemyslu, poºnohospo-
dárstva a v˘skumu.
Koneãná zodpovednosÈ ãlensk˘ch ‰tátov za
bezpeãnosÈ nakladania s vyhoret˘m palivom a
rádioaktívnym odpadom je základnou zásadou,
ktorú potvrdzuje tento návrh smernice, priãom
primárnu zodpovednosÈ za bezpeãnosÈ pri nakla-
daní s vyhoret˘m palivom a rádioaktívnym od-
padom, má drÏiteº povolenia pod dohºadom prí-
slu‰ného národného dozorného orgánu (napr.
ÚJD SR), a mala by sa Àou posilniÈ úloha a ne-
závislosÈ príslu‰n˘ch in‰titúcií. Návrh smerni-
ce sa zameriava aj na prístup verejnosti k infor-
máciám t˘kajúcich sa otázok nakladania s rádi-
oaktívnym odpadom a na úãasÈ verejnosti pri
rozhodovacom procese ‰tátnych in‰titúcií. V
súãasnosti je návrh smernice predmetom roko-
vaní v pracovnej skupine Rady EÚ.
Ako by ste zhodnotili slovenskú jadrovú le-
gislatívu. Dosahuje európsky ‰tandard?
Legislatívu v oblasti jadrovej bezpeãnosti
navrhuje ÚJD SR. Pri tvorbe návrhu alebo no-
velizácie legislatívy úrad postupuje v súlade s
odporuãeniami MAAE a pravidelne raz za 5 aÏ
osem rokov pristupuje k jej posúdeniu. Ako
ktorúkoºvek legislatívu aj tú je moÏné stále vy-
lep‰ovaÈ a zdokonaºovaÈ a to na základe skúse-
ností s vyuÏívaním platnej legislatívy, na zákla-
de v˘sledkov vedy a v˘skumu v tejto oblasti, na
základe poÏiadaviek, ktoré sú v európskej legi-
slatívy. V súãasnosti prebieha jednak novelizá-
cia atómového zákona najmä z titulu transpozí-
cie Smernice 2009/71/Euratom, ako aj imple-
mentácie poÏiadaviek zdruÏenia západoeuróp-
skych dozorn˘ch orgánov nad jadrovou bez-
peãnosÈou WENRA a súbeÏne tvorba nového
atómového zákona a nov˘ch vykonávacích vy-
hlá‰ok k nemu. Nov˘ zákon a vyhlá‰ky budú
plne zohºadÀovaÈ najmodernej‰ie poznatky a
v˘voj v relevantn˘ch medzinárodn˘ch ‰truktú-
rach ako je MAAE, EÚ, OECD/NEA a WEN-
RA. V súãasnosti je novelizácia atómového zá-
kona po medzirezortnom pripomienkovom ko-
naní a vyhodnocujú sa doruãené pripomienky.
Vo v‰eobecnosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe z uve-
den˘ch medzinárodn˘ch zoskupení je v oblas-
ti legislatívy jadrovej bezpeãnosti najskrom-
nej‰ia práve EÚ, ktorá najmä v technick˘ch
25
Ú R A D P R E R E G U L Á C I U
podrobnostiach neustanovuje právne záväzné
Ïiadne poÏiadavky a plne ponecháva túto prá-
vomoc na ãlensk˘ch ‰tátoch. Preto je potom
potrebné ãerpaÈ najmä z odporúãaní MAAE a
OECD/NEA, ktoré sú v‰ak právne nezáväzné.
Osobitnú skupinu tvorí WENRA, ktorá prijala
referenãné úrovne harmonizácie legislatívy, kto-
ré by mali byÈ v ‰tátoch EÚ zohºadnené v legi-
slatíve do konca roku 2011. Ide v‰ak vo väã‰i-
ne prípadov o technické detaily, ktoré nájdu
âo sa zmení v cenách
za energie...
Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví nepovolil zdraÏenie plynu. O jeho moÏnom v˘voji a v˘voji cien energií sa
rozprávame s predsedom Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví Jozefom HOLJENâÍKOM. Pripravila Anna Komová.
Ak˘ je predpoklad v˘voja cien energií na
Slovensku, zmení sa nieão od nového roka?
Rok 2010 môÏeme hodnotiÈ ako obdobie,
v ktorom sa neudialo niã tak zásadné, ão by
v˘razne nepriaznivo ovplyvnilo sieÈové odvet-
via, kde úrad vykonáva ‰tátnu reguláciu. Ide
hlavne o dva rozhodujúce parametre, ktoré
rozhodujúcim spôsobom ovplyvÀujú v˘poãet
ceny. Sú to ceny komodít na medzinárod-
n˘ch trhoch a kurz dolára a eura. Predpokla-
dáme, Ïe ani rok 2011 nebude v tomto sme-
re turbulentn˘.
UÏ by ste mali maÈ informácie o v˘voji
kurzu eura k doláru, dajú sa na základe
spomínaného predpokladaÈ zmeny cien
energií?
Kurz eura a dolára sa v roku 2010 vyvíjal
najprv veºmi nepriaznivo, od polovice roka
nastal v kurze pozitívny obrat, ktor˘ bol na
konci roka opäÈ vystriedan˘ miernym pokle-
som. KeìÏe ceny energií pracujú nielen s so
známymi údajmi, ale aj s trendmi a prognó-
zami, bolo potrebné kolísanie kurzu zohºad-
niÈ aj v príprave cien na rok 2011. Kurz, kto-
26
S I E Ë O V ¯ C H
svoje uplatnenie predov‰etk˘m vo vyhlá‰kach
k atómovému zákonu. Záverom teda môÏem vy-
hlásiÈ, Ïe slovenská jadrová legislatíva v súãas-
nosti dosahuje lep‰í európsky ‰tandard. V prí-
lohe ã. 4 atómového zákona sú uvedené 4 rele-
vantné smernice EÚ, ktoré zákon transponuje a
zároveÀ text zákona reflektuje aj mnohé ustano-
venia zmluvy EURATOM a niektor˘ch nariade-
ní EÚ, ktoré sú priamo aplikovateºné. Vo v‰eo-
becnosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe v oblasti jadro-
r˘ úrad do budúceho obdobia nastavil, vychá-
dza nielen z vlastn˘ch údajov a anal˘z, ale
hlavne z podkladov Národnej banky Sloven-
ska, medzinárodn˘ch finanãn˘ch domov a
vedeck˘ch in‰titúcií. Na základe t˘chto po-
znatkov úrad stanovil ceny elektriny, plynu,
tepla a vody pre domácnosti na Slovensku.
ÚRSO zamietol zdraÏenie plynu pre rodi-
ny, ktoré malo byÈ od novembra o 7 percent
aj napriek tomu, Ïe SPP informoval o pre-
robení 80 mil. Euro, ako ste to odôvodnili?
Treba spomenúÈ, Ïe úrad zamietol celkovo
osem návrhov SPP, a.s., na zv˘‰enie ceny
plynu e‰te v roku 2010. Návrhy, hoci podá-
vané v krátkych intervaloch, sa od seba dia-
metrálne odli‰ovali. Niektoré musel úrad za-
mietnuÈ uÏ len z procesného hºadiska, preto-
Ïe nespæÀali zákonné poÏiadavky. Napriek
tomu v‰etky podrobil aj vecnému preskúma-
niu a kon‰tatoval, Ïe navrhované zv˘‰enie
vôbec nezodpovedalo reálnemu stavu. Úrad
niekoºkokrát poÏadoval, aby SPP, a.s., pred-
loÏil dôkaz na svoje tvrdenie, Ïe pri nezme-
nenej cene zaznamená v segmente domácnos-
O D V E T V Í
vej bezpeãnosti neexistuje ucelená harmonizo-
vaná európska legislatíva, a aj Smernica
2009/71/Euratom prijatá v minulom roku, je
len prv˘m v˘chodiskom po vy‰e 50 rokoch
existencie EÚ a jej právnych predchodcov pre
legislatívu v jadrovej bezpeãnosti. Av‰ak táto
smernica má len rámcov˘ charakter a obsaho-
vo preberá uÏ aj tak dávno platn˘ medzinárod-
n˘ Dohovor o jadrovej bezpeãnosti, ktor˘ bol
podpísan˘ na pôde MAAE vo Viedni.
tí stratu 80 mil. eur. Niã také nám v‰ak regu-
lovan˘ subjekt doteraz nepreukázal.
Okrem toho, predloÏil SPP aj návrh na
ceny plynu pre domácnosti v roku 2011, kto-
r˘ poãítal so zv˘‰ením o 13,4 %. Okrem di-
sproporcií v otázkach kurzov a cien ropn˘ch
produktov a plynu na medzinárodn˘ch trhoch,
úrad nesúhlasil aj s t˘m, aby odberatelia do-
plácali na zlé manaÏérske rozhodnutie v otáz-
ke 100 % nákupu plynu od ruského Gazpro-
mu v˘luãne na základe dlhodobej zmluvy.
SPP, a. s., mohol ãasÈ potrebného objemu
plynu nakúpiÈ aj na spotov˘ch trhoch, kde je
cena podstatne niωia. Úrad preto zamietol aj
tento návrh a zaãal konaÈ z vlastného podne-
tu. Vysoko pravdepodobné nepriaznivé tren-
dy vo v˘mennom kurze eura a dolára napo-
kon spôsobili, Ïe úrad musel zv˘‰iÈ od 1.
januára 2011 ceny plynu pre domácnosti
o 4,47 %. Pre najroz‰írenej‰iu tarifu odberu,
ktorou sú byty v panelov˘ch domoch, to zna-
mená, Ïe ich roãná platba narastie o o 1,3 eura.
Nenájde sa firma, ktorá by predávala plyn pre
domácnosti, p˘tam sa len kvôli v˘hodnosti.
Slovensk˘ trh s plynom je mal˘, a preto do-
dávka pre domácnosti nie je pre obchodníkov
príli‰ atraktívna. Urãíte sa to v‰ak ãoskoro
zmení. Podobne to bolo aj s dodávkou pre
priemysel. Hoci trh bol dávno liberalizovan˘,
nástup nov˘ch dodávateºov a obchodníkov bol
zjavn˘ aÏ v roku 2009. V súãasnosti uÏ 8 %
celkovej spotreby plynu pre priemysel za-
bezpeãujú iní dodávatelia, ako donedávna
dominantn˘ SPP, a. s.
Do roku 2012 by sa mal dokonãiÈ plynovod
North-stream a ìal‰í do roku 2015, ako to
ovplyvní cenu plynu?
Okrem diverzifikácie zdrojov, ktorá posil-
ní energetickú bezpeãnosÈ Slovenska, budú
maÈ tieto fakty urãite pozitívny dopad aj na
hospodársku súÈaÏ, ktorá je vÏdy na prospech
odberateºov.
Keì sa naplno rozbehne priemysel, ktor˘
bol obmedzen˘ vplyvom krízy, stúpne aj
cena plynu?
Ú R A D P R E R E G U L Á C I U
Úrad ceny plynu pre podnikateºsk˘ a verej-
n˘ sektor nereguluje. Ceny sú v t˘chto prípa-
doch záleÏitosÈou zmluvn˘ch vzÈahov medzi
dodávateºom a odberateºom. Okrem toho zv˘-
‰ená spotreba plynu vôbec nemusí maÈ nega-
tívny dopad, zvlá‰È keì uÏ na trhu funguje do-
statok alternatívnych dodávateºov plynu.
Mohli by ste porovnaÈ ceny plynu v rámci
EÚ?
Máme spracované takéto porovnanie, ale
treba povedaÈ, Ïe podmienky, za ktor˘ch sa
dodávka plynu realizuje, sú znaãne rozliãné
a preto mechanické porovnanie by nemalo
veºkú v˘povednú hodnotu. V porovnaní s
bezprostredn˘mi susedmi, ktorí predsa len
majú porovnateºnej‰ie podmienky, sme v
niektor˘ch sadzbách lacnej‰í a v niektor˘ch
zasa drah‰í. V absolútnych hodnotách sa Slo-
vensko pohybuje v priemere európskej dvad-
saÈ sedmiãky.
Prejdime k cenám za elektrinu, ak˘ v˘voj
predpokladáte? Treba poãítaÈ s v˘razn˘mi
zmenami?
Ceny elektriny na európskych burzách boli
stabilné a uplatÀovaním nov˘ch metód v ce-
novej regulácii v domácich podmienkach sa
podarilo dosiahnuÈ, Ïe priemerná cena sieÈo-
v˘ch poplatkov poklesla. V˘chodiská pre dob-
rú koncovú cenu za dodávku elektriny pre do-
mácnosti, lebo uÏ iba túto ãasÈ trhu úrad re-
guluje, teda existovali. Negatívnym fakto-
rom tvorby koncovej ceny v‰ak bola v˘‰ka ta-
rify za prevádzkovanie systému, ktorá v sebe
zahrÀuje podporu v˘roby elektriny z obnovi-
teºn˘ch zdrojov. Táto tarifa v˘razne ovplyv-
Àuje koncovú cenu elektriny. Vzhºadom na
prebiehajúce rokovanie parlamentu o novele
zákona o podpore v˘roby elektriny z obnovi-
Indikátory ekonomick˘ch aktivít
Jozef BURIAN, poslanec NR SR za Smer-SD, ktor˘ stále pracuje vo V˘bore NR SR
pre financie a rozpoãet, si na‰iel ãas pre Parlamentn˘ kuriér. Zam˘‰ºa sa aj nad indikátormi
Na ão poukazujú najnov‰ie makroekono-
mické a daÀové prognózy, bude ‰tátny roz-
poãet na budúci rok zaloÏen˘ na realistic-
k˘ch predpokladoch?
Makroekonomické prognózy pretavené do
S I E Ë O V ¯ C H
teºn˘ch zdrojov predpokladáme zv˘‰enie ceny
oproti roku 2010 o 5 – 7 %.
Ako sa bude regulovaÈ pitná voda a odvod
spla‰kov, pravdepodobne sa budú musieÈ
braÈ do úvahy aj záväzky smerom k EÚ, ão
to znamená pre obyvateºov Slovenska?
Cena pitnej vody od 1. januára 2011 zostá-
va na úrovni roka 2010. Cena za odvedenie
a ãistenie odpadovej vody je úzko nadviaza-
ná na budovanie nov˘ch kanalizaãn˘ch a ãis-
tiacich kapacít. Slovensko má voãi EÚ urãi-
té záväzky a tieto musia vodárenské spoloã-
nosti plniÈ nielen zo zdrojov EÚ, ale aj z
vlastn˘ch zdrojov. V prípade neakceptovania
poÏiadaviek spoloãností na zv˘‰enie ceny za
odpadovú vodu, by uÏ cena nepokr˘vala ná-
klady, ão by mohlo viesÈ ku kolapsu odvetvia.
Úrad preto súhlasil s priemern˘m zv˘‰ením
ceny za odpadovú vodu o 3,6 %.
Ako sa prejavuje v cenách odpájanie do-
mácností od verejn˘ch vodovodov, preão je
to moÏné?
Îiadny legislatívny predpis nezakazuje ob-
ãanom SR odpojiÈ sa od verejného vodovodu.
Je to v‰ak predov‰etk˘m záleÏitosÈ vidieka,
pretoÏe obyvatelia miest nemajú moÏnosÈ na-
hradiÈ si vodu z verejného vodovodu vodou z
vlastného zdroja – studne. VyuÏívanie vlastn˘ch
zdrojov vody prevaÏne na úãely úÏitkovej vody
vedie k zniÏovaniu spotreby vody z verejného
vodovodu, ão má za následok zvy‰ovanie cien,
pretoÏe vysoké fixné náklady vo vodárenstve
sa rozpoãítavajú stále na menej a menej metrov
kubick˘ch odobranej vody. Nemyslím si v‰ak,
Ïe táto ‰pirála bude pokraãovaÈ do nekoneãna,
pretoÏe na‰e obyvateºstvo je uÏ zvyknuté na ur-
ãit˘ komfort a hygienické ‰tandardy, ktoré im
vlastné zdroje nezaruãujú.
ekonomick˘ch aktivít a odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.
‰tátneho rozpoãtu a rozpoãtu verejn˘ch finan-
cií na budúci rok predpokladajú zníÏenie HDP
oproti oãakávaniu v roku 2010 o takmer 1 %,
infláciu na úrovni 3,7 %, nulov˘ rast reálnych
miezd, veºmi mierny pokles nezamestnanosti
o 0,8 % a zníÏenie deficitu verejn˘ch financií
na 4,9 % z HDP. DaÀová prognóza príjmov roz-
poãtu je zaloÏená na raste oproti oãakávanej
udalosti oproti roku 2010 o viac ako 600 mil.
eur v ‰tátnom rozpoãte o takmer 1,1 mld. eur
príjmov verejnej správy. Spolu je to takmer 1,7
mld. eur, ão vypl˘va hlavne zo zv˘‰enia daní
(DPH o 1 %, rast spotrebn˘ch daní, na uhlie,
zemn˘ plyn, minerálne oleje, tabak a tabako-
vé v˘robky, daÀ z príjmov – zníÏenie odpoãí-
tateºnej poloÏky z 22,5-násobku Ïivotného mi-
nima na 9,2-násobok, zru‰enie odpoãítateºnej
poloÏky na sporenie v 3. pilieri, respektíve na
Ïivotné poistenie, zníÏenie odpoãítateºn˘ch po-
loÏiek z náhodn˘ch príjmov atì., zavedenie
zdravotn˘ch odvodov na dividendy, náhodné
príjmy atì.). V‰etky tieto opatrenia vyústia do
zv˘‰enia cien pre obãanov Slovenskej republi-
O D V E T V Í
âo si myslíte o tzv. superregulaãnom úra-
de, ktor˘ by mohol maÈ kompetencie
ÚRSO?
KaÏd˘, kto sa trochu vyzná v problemati-
ke regulácie, vie Ïe ÚRSO je v˘sledkom im-
plementácie európskeho práva do slovenskej
legislatívy. Smernice EÚ ã. 72 a 73 z roku
2009 hovoria jasnou reãou, Ïe kaÏdá ãlenská
krajina má maÈ jedného od vlády a regulova-
n˘ch subjektov nezávislého regulátora pre
oblasÈ elektroenergetiky a plynárenstva.
Návrh zákona o regulácii z dielne Minister-
stva hospodárstva SR z posledného ‰tvrÈro-
ka 2010 sa pokú‰al o zru‰enie tohto funda-
mentálneho princípu. Pokus, práve preto
Ïe bol príli‰ ºahko ãitateºn˘, nevy‰iel. Urãi-
té podnikateºské kruhy sa preto pokú‰ajú
o ovládnutie úradu sofistikovanej‰ími me-
tódami. VyuÏili na to istú mimovládnu or-
ganizáciu a ochotné médiá, ktoré doneko-
neãna opakujú v˘hrady o neodbornosti,
politickej závislosti a neefektívnosti ãin-
nosti úradu a to bez ak˘chkoºvek relevant-
n˘ch dôkazov. Navrhujú pritom zdanlivo
efektívny krok, a síce zjednotenie ná‰ho
úradu, po‰tového úradu, Ïelezniãného a
telekomunikaãného úradu do jednej usta-
novizne, ktorá by iba z im známych dôvo-
dov vraj urãite pracovala lep‰ie.
Ide jednoznaãne o populistick˘ krok, a to
vyvolaÈ voãi úradu negatívne nálady. Celá
kampaÀ je tak iba sugestívnym nástrojom na
ovládnutie regulátorov, menovite Úradu pre
reguláciu sieÈov˘ch odvetví. V˘sledkom má
byÈ podpora verejnej mienky pri plánovanom
procese jeho zmeny na poslu‰ného vykoná-
vateºa vôle jeho nov˘ch zriaìovateºov.
ky (zv˘‰enie cien v kombinácii s rastom sve-
tov˘ch cien bude maÈ za následok predpokla-
dan˘ rast nákladov za rok v sume cca 400 eur).
·tátny rozpoãet a rozpoãet verejn˘ch finan-
cií nesie so sebou riziká. Po prvé – externé ri-
ziko, t. j. zahraniãn˘ dopyt po slovensk˘ch v˘-
robkoch, ktor˘ súvisí hlavne s v˘vojom sve-
tovej ekonomiky (oÏivovaní svetovej ekono-
miky a ekonomiky EÚ hlavne Nemecko) a po
druhé na intern˘ch rizikách :
UÏ spomínan˘m zv˘‰ením daní a odvodov
sa prehæbi zníÏenie domáceho dopytu.
âerpanie fondov EÚ: vláda predpokladá
v˘razné zv˘‰enie ãerpania fondov EÚ oproti
roku 2010 (zv˘‰enie o 1,4 mld. eur). Toto ãer-
panie sa javí ako nerealistické, ão dokumen-
tuje aj pozastavenie ãerpania EÚ fondov v
druhom polroku 2010 zo strany vlády.
Zv˘‰enia daní nie sú sprevádzané opatrenia-
mi proti zneuÏívaniu daÀov˘ch únikov (zave-
denie elektronick˘ch pokladní aÏ v roku 2011).
Zavedenie zdravotn˘ch odvodov (na divi-
dendy respektíve náhodné príjmy) budú maÈ
27
N Á R O D N Á R A D A
skôr opaãn˘ efekt na daÀ z príjmov právnic-
k˘ch a fyzick˘ch osôb, t. j. riziko obchádza-
nia daÀovej povinnosti aj v súvislosti s pred-
chádzajúcim bodom.
A ão v˘voj HDP, oãakávalo sa aj oÏivenie
ekonomického rastu, ste spokojn˘ s v˘vo-
jom, pán poslanec?
HDP v roku 2011 klesá oproti predpoklada-
nej skutoãnosti za rok 2010 o takmer 1%. Jed-
nou z hlavn˘ch príãin je zníÏenie domácej
spotreby obyvateºstva ako reakcia na „zdraÏo-
vanie“, t. j. zv˘‰enie daní a odvodov v kom-
binácii s rastom svetov˘ch cien komodít (po-
traviny, ropa), ktoré bude viesÈ k zníÏeniu kú-
pyschopnosti obyvateºstva.
Predpokladan˘ rast je globálne závisl˘ aj od
oÏivenia celosvetovej ekonomiky (EÚ – Ne-
mecko).
Aké sú cesty pre fi‰kálnu politiku v aktuál-
nej makroekonomickej situácii?
Vláda prijala filozofiu konsolidácie verej-
n˘ch financií a to hlavne na strane príjmov
(zv˘‰ením daní a odvodov). Vláda veºmi málo
‰etrí, respektíve pri porovnaní s rozpoãtom
2010 mierne zvy‰uje svoje v˘davky (v˘davky
‰tátneho rozpoãtu t.j. ne‰etrí na svojej – vlád-
nej spotrebe). Naopak nevyuÏila moÏnosti za-
vedenia odvodov pre bankov˘ sektor a hlav-
nú Èarchu preniesla na obyvateºov Slovenskej
republiky zv˘‰ením daní (DPH, spotrebné
dane atì.) priãom dopad bude najviac na ºudí
s priemern˘m a podpriemern˘mi zárobkami.
Odìaºovaním zavedenia opatrení proti ‰edej
ekonomike (zavedenia elektronick˘ch poklad-
ní) vláda nevyuÏila rezervy v ·R a naopak za-
vedením zdravotn˘ch odvodov (na dividendy,
náhodné príjmy) riskuje príjmy do ‰tátneho
rozpoãtu (DPPO).
Sú vytvorené predpoklady pre rast expor-
tu a v˘robu v strategick˘ch podnikoch?
Slovensko je otvorenou ekonomikou pri-
ãom zahraniãn˘ dopyt tvorí aÏ takmer 80 %
rastu HDP. Pre rast slovenskej ekonomiky je
preto Ïivotne dôleÏité oÏivenie svetovej eko-
nomiky a hlavne ekonomík EÚ (aÏ takmer
85 % exportu je smerovan˘ch do krajín EÚ).
A tento fakt je kºúãov˘ hlavne pre podniky, kto-
ré sú proexportne zamerané.
Zaznamenali sme aj rast priemyselnej pro-
Automobilov˘ priemysel
a jeho v˘znam
Maro‰ KONDRÓT, ãlen V˘boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu uÏ zopár rokov sleduje
hospodárstvo Slovenska a ako ekonóm sa orientuje aj v automobilovom priemysle, ktor˘ sa rozvinul
na Slovensku. O jeho v˘zname sa doãítate v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Pred ãasom sa vám podarilo vytvoriÈ na
Slovensku vcelku atraktívne podnikateºs-
ké prostredie aj pritiahnutím investorov.
Rátali ste s t˘m, Ïe práve automobilov˘
priemysel zaznamená tak˘ rozvoj?
28
S R
dukcie, s ktor˘m sa rátalo v minulom roku?
Rast priemyselnej produkcie za rok 2010 bol
poznamenan˘ postupn˘m oÏivovaním ekono-
mík v krajinách EÚ, a to hlavne vìaka silnej-
‰iemu rastu nemeckej ekonomiky v prvom
polroku 2010. Extern˘ rast aj do budúcna bude
hlavn˘m hnacím motorom slovenskej ekono-
miky, ão v koneãnom dôsledku bude ovplyv-
ÀovaÈ rast priemyselnej produkcie v SR.
Je dostatoãne posilnená oblasÈ aktívnej po-
litiky trhu práce, aké opatrenia by ste oãa-
kávali od vlády?
Finanãné zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu na
aktívnu politiku práce v roku 2011 klesajú
oproti rozpoãtu 2010 o viac ako 20 %, priãom
podstatná ãasÈ by mala byÈ financovaná zo
zdrojov fondov EÚ, ão zakladá riziko efektív-
neho vyãerpania t˘chto prostriedkov. Uvede-
né kroky sú v priamom rozpore s programo-
v˘m vyhlásením vlády a zakladajú predpoklad,
Ïe nedôjde k v˘raznej‰iemu poklesu nezames-
tnanosti respektíve rastu zamestnanosti a vlá-
da bude iba pasívne oãakávaÈ celosvetové oÏi-
venie ekonomiky.
Ak˘ je v˘voj na finanãn˘ch trhoch, je to po-
zitívny signál pre reálnu ekonomiku?
Pokiaº ide o Slovensko, nemalo, ani v mi-
nulom volebnom období ani teraz, problém s
dôverou finanãn˘ch trhov. Slovensko, aj na-
priek kríze, si udrÏalo rating (najvy‰‰í z kra-
jín V4), ão pozitívne vpl˘valo a vpl˘va na ri-
zikovú priráÏku (v˘‰ku úrokov) a pri emisii
‰tátnych dlhopisov.
Problémom v‰ak zostávajú turbulencie v
eurozóne (Grécko, Írsko, prípadné riziká ·pa-
nielsko a Portugalsko), ão otvára niekoºko
problémov a ciest pre ìal‰ie smerovanie euro-
zóny. PôÏiãka Grécku, rie‰enie eurovalu bude
maÈ vplyv na dôveryhodnosÈ eurozóny res-
pektíve eura a vyÏiada si ìal‰ie finanãné nástro-
je na jej stabilizáciu. Hlavnou v˘zvou pre eu-
rozónu (EÚ) do budúcna bude rozpoãtová
zodpovednosÈ a uplatnenie postihov v prípade
neplnenia Paktu stability a rastu, ão sa asi ne-
zaobíde bez schvaºovacích procesov rozpoãtov
jednotliv˘ch krajín v EÚ (v EK).
Ak˘ dopad mala celosvetová kríza na hos-
podárstvo Slovenska?
Ako som uÏ spomínal, Slovensko je otvo-
renou ekonomikou, av‰ak veºmi zraniteºnou a
V prvom rade je potrebné povedaÈ, Ïe vy-
tvorenie atraktívneho investorského prostre-
dia je pomerne dlhodob˘ proces, v ktorom
boli zohºadnené mnohé faktory, ãi uÏ sa to
t˘ka ºudsk˘ch zdrojov vybudovaného strojár-
závislou od zahraniãného dopytu. Prepad ex-
portu, v˘padok (prepad) hlavne daÀov˘ch prí-
jmov, zv˘‰enie nezamestnanosti, zníÏenie do-
mácej spotreby boli hlavn˘mi symptómami
vplyvu celosvetovej hospodárskej krízy na
Slovensko.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2008 a
2009 prijala mnoÏstvo protikrízov˘ch opatre-
ní v spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi
partnermi. Tieto opatrenia (mnohokrát aj s
podporou vtedaj‰ej opozície) mali síce nega-
tívny dopad na zv˘‰enie zadlÏenosti Sloven-
skej republiky (v porovnaní s krajinami EÚ27
patrí SR stále ku krajinám s najniωou zadlÏe-
nosÈou), av‰ak po celosvetovom oÏivení eko-
nomiky Slovensko aj vìaka t˘mto protikrízo-
v˘m opatreniam na‰tartovalo ekonomiku, ãoho
dôkazom je najvy‰‰í ekonomick˘ rast nielen v
EÚ, ale aj v OECD – viac ako 4 % rast HDP.
Myslíte si, Ïe je dobre na‰tartovaná cesta k
zniÏovaniu deficitu verejn˘ch financií?
Vláda málo ‰etrí, respektíve v porovnaní s
rozpoãtom 2010 zvy‰uje vládnu spotrebu. Celú
Èarchu zníÏenia deficitu prená‰a na obãanov
SR, ão bude maÈ za následok zv˘‰enie rastu
cien tovarov beÏnej spotreby, ão sa v koneã-
nom dôsledku prejaví na ìal‰om zníÏení domá-
cej spotreby s priamym vplyvom na zníÏenie
rastu ekonomiky.
Ak vláda neprijme radikálne opatrenia na
zníÏenie nákladov v ‰tátnom rozpoãte a nebu-
de sa spoliehaÈ len na v˘razné oÏivenie celos-
vetovej ekonomiky, bude prípadné ìal‰ie zní-
Ïenie deficitu verejn˘ch financií sprevádzané
ìal‰ím zvy‰ovaním daní, respektíve odvodov,
ão môÏe maÈ za následok „udusenie“ budúce-
ho rastu slovenskej ekonomiky.
Kedy by mohlo Slovensko napæÀaÈ krité-
riá, ku ktor˘m nás viaÏe Pakt rastu stabi-
lity?
Ambíciou vlády SR je plnenie Paktu rastu
a stability v roku 2013. Ako som spomenul v
predchádzajúcich odpovediach, naplnenie t˘-
chto ambícií je podmienené celosvetov˘m oÏi-
vovaním ekonomiky (EÚ) a aktívnymi krok-
mi vlády, aby na jednej strane „neudusili“
ekonomiku prijímaním re‰trikãn˘ch opatrení
na strane daní a odvodov, a na druhej strane pri-
jímaním efektívnych opatrení na strane zniÏo-
vania v˘davkov ·R a uplatÀovaním nástrojov
na zniÏovanie daÀov˘ch únikov.
skeho priemyslu a jeho zázemia v hospodár-
stve SR, alebo komplexnej infra‰truktúry,
akou je napr. dostatok energií , ale napokon
aj primeranosÈ sformovaného trhu práce, da-
Àovej sústavy a finanãného sektora. Tento
N Á R O D N Á R A D A
obraz je pozitívne dokreslen˘ aj pozíciou Slo-
venska ako jedného z najmenej zadlÏen˘ch
‰tátov EÚ, ão v kombinácii s prijatím eura a
vstupom do Schengenskej zóny vytvorilo v˘-
znamné zníÏenie investiãného rizika. Podob-
ne ekonomická kríza na jednej strane posunu-
la SR do negatívnej pozície krajiny s treÈou
najvy‰‰ou úrovÀou nezamestnanosti, ale zá-
roveÀ uvoºnila pracovné sily s moÏnosÈou ich
zamestnania v potrebnej‰ích sektoroch eko-
nomiky, ão sa paradoxne môÏe vnímaÈ ako
zv˘‰enie atraktivity prostredia na investova-
nie. Rozvoj infra‰truktúry dodávateºov vo
väzbe na tri finalizujúce závody vytvorilo v
podmienkach SR konkurencieschopnú infra-
‰truktúru automobilového priemyslu , ktorá
má potenciu pri transformácii na trvalo udrÏa-
teºnú spoloãnosÈ v˘razne podporiÈ nové tren-
dy rozvoja automobilového priemyslu a prí-
slu‰nej infra‰truktúry.
Poãas celosvetovej hospodárskej krízy sa
obmedzila aj v˘roba v automobilkách, no
zdá sa, Ïe dnes uÏ práve automobilov˘ prie-
mysel sa celkom obratne odrazil od neús-
pechu a zaznamenáva ìal‰í rozvoj.
V ‰ir‰om pohºade je moÏné zdokumentovaÈ,
Ïe pred krízou v rokoch 2006 aÏ 2007 sa väã-
‰ina automobiliek bránila v˘raznému zniÏo-
vaniu emisií ako jednej z ciest rie‰enia envi-
ronmentálnej krízy. Zmysel ‰rotovného poãas
krízy je potrebné vidieÈ aj v tom, Ïe sa vyra-
dili z prevádzky automobily s vysok˘m zne-
ãistením Ïivotného prostredia a zároveÀ sa
podrÏali potrebné v˘robné kapacity pri para-
leln˘ch investíciách do v˘skumu a aplikova-
ného v˘voja aut novej generácie. Boli to in-
vestície ‰tátov EÚ do priemyslu, ktoré v kom-
binácii s investíciami do v˘voja novej gene-
rácie automobilov, ãi skôr do ur˘chlenia toh-
to v˘voja, prispel k skutoãnosti, Ïe automo-
bilov˘ priemysel vcelku v kondícii preÏil fi-
nanãnú krízu a bude schopn˘ staÈ sa produkã-
nou technológiou pri prekonávaní ekonomic-
kej krízy.
Ako by ste charakterizovali moÏnosti a
podmienky pre v˘robu automobilov na
Slovensku dnes? Plánuje sa ich roz‰írenie
a t˘m aj roz‰írenie v˘roby automobilov?
S R
·tandardne v˘skum a v˘voj novej generá-
cie automobilov predstavuje 7-roãn˘ cyklus,
ktor˘ sa darí skrátiÈ nielen celo svetove, ale
aj v SR je moÏné uviesÈ príklad ‰tartujúcej v˘-
roby elektromobilov a hybridn˘ch automobi-
lov v závode Volkswagen Bratislava od naj-
men‰ieho modelu aÏ po novú generáciu kom-
plexného vozidla Tuarega. To zároveÀ doku-
mentuje, Ïe postavené závody sú svojou tech-
nológiou dostatoãne flexibilne vybavené na
adaptáciu novej generácie automobilov a t˘m
je zaistená ich budúcnosÈ. Plánovan˘ rozvoj
automobilky KIA dáva tu‰iÈ, Ïe zázemie po-
stupne prerastie aÏ na úroveÀ, keì sa cel˘ au-
tomobil bude vyvíjaÈ a kon‰truovaÈ nielen v
zahraniãí, ale postupne budú vznikaÈ v˘skum-
no v˘vojové závody aj na území Slovenskej
republiky. Tlak úbytku fosílnych palív a na-
stupujúce technológie obnoviteºn˘ch zdro-
jov energie vytvárajú do budúcnosti synergic-
k˘ efekt, ktorého v˘sledkom má byÈ rast pri-
danej hodnoty a zabezpeãenie lacnej osobnej
dopravy cestou elektromobilov.
Dá sa povedaÈ, Ïe prínos automobilového
priemyslu do ‰tátneho rozpoãtu nie je za-
nedbateºn˘?
Poãas nástupu krízy sa oz˘vali dokonca
kritické hlasy niektor˘ch analytikov, ãi v˘raz-
ná orientácia na automobilov˘ priemysel nie
je nadmerná a ãi v ãase odbytov˘ch kríz ne-
bude práve automobilov˘ priemysel v˘razne
negatívne vpl˘vaÈ na ekonomiku SR. Ukazu-
je sa v‰ak, Ïe transformácia smerom na trva-
lo udrÏateºnú spoloãnosÈ si vyÏaduje aj v prie-
behu 20 – 40 rokov vymeniÈ cel˘ vozov˘
park na elektromobily a hybridné mobily, ão
dnes uÏ nie je utópia. Pre 450 mil. obyvate-
ºov to znamená vymeniÈ cca 200 aÏ 250 mil.
automobilov. T˘m, Ïe technologicky sú závo-
dy v SR postavené ako ‰piãkové, je moÏné
oãakávaÈ dlhodob˘ prínos práve ich postup-
nou adaptáciou na technológie umoÏÀujúce
zaviesÈ v˘robu elektromobilov a hybridn˘ch
automobilov. Volkswagen je toho pekn˘m
príkladom. Krok, ktor˘m sa strojársky prie-
mysel preorientoval hlavne na automobilov˘,
bol strategick˘m obratom v hospodárstve SR
a má stále veºmi slu‰nú perspektívu, videnú
v ‰ir‰ích súvislostiach.
Ak˘ je konkurenãn˘ tlak, ktor˘ vpl˘va aj
na úpravu cien automobilov, nie je oslabe-
n˘?
Vysok˘ technologick˘ pokrok v automobi-
lovom priemysle spolu s elektronick˘m vy-
bavení priniesol v ãase ekonomickej krízy
nevídan˘ tlak na zv˘‰enie úÏitkov˘ch hodnôt
vozidiel pri nezmenenej cene alebo dokonca
pri zníÏen˘ch cenách. Informaãné systémy za-
znamenali svoju produktivitu práce pri v˘vo-
ji ale aj pri technologickej príprave v˘roby au-
tomobilov v takej miere, Ïe automobilky boli
schopné doslova premenovaÈ jednotlivé ceno-
vé kategórie vozidiel a to, ão pred desiatimi
rokmi bolo oznaãované za luxus predstavuje
‰tandardnú v˘bavu automobilov strednej a
niωej strednej triedy. Z hºadiska funkãn˘ch
vlastností a bezpeãnosti pri jazde sú potreby
ãloveka naplnené uÏ beÏne v niωej strednej
triede. Konkurenãn˘ boj medzi automobilka-
mi je neúprosn˘ a vedie k inováciám, ktoré za
in˘ch okolností by boli nemysliteºné. Zvy‰u-
je sa sloboda rozhodovania ‰oféra, a t˘m aj
úÏitková hodnota automobilu, ão dokumen-
tuje napríklad voºba reÏimu pruÏenia automo-
bilu podºa stavu cesty a úãelu jazdy – ‰por-
tov˘ reÏim, ãi reÏim beÏnej prevádzky. K˘m
v minulosti viedli dlhú diskusiu automobilo-
ví fajn‰mekri, ãi sú lep‰ie vozidlá s mäkk˘m
pruÏením francúzskej v˘roby alebo s tvrd˘m
odpruÏením nemeckej v˘roby, a voºbu muse-
li urobiÈ pri kúpe, dnes je táto funkcia súãas-
Èou nielen kategórie luxusn˘ch vozidiel, ale
objavuje sa aj za prijateºn˘ príplatok vo vo-
zidlách niωej strednej triedy a v strednej trie-
de bude ão nevidieÈ ‰tandard. Je moÏné me-
novaÈ rad ìal‰ích príkladov radikálneho zv˘-
‰enia úÏitkov˘ch vlastností vozidiel, ktoré
ovplyvÀujú pozitívne bezpeãnosÈ a komfort
prevádzky, ão zaruãuje primeranosÈ cien ku
kúpyschopnosti spotrebiteºa pri zvy‰ovaní
úÏitkov˘ch vlastností automobilov.
Poãet automobilov na na‰ich cestách sa
stále zvy‰uje, no v˘stavba diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest stále akosi zaostáva, pre-
ão?
Túto diskusiu je moÏné aj dnes vnímaÈ ako
pohºad z dvoch prístupov k rie‰eniu. Ktor˘-
koºvek biologick˘ organizmus sa presadil v
evoluãnom v˘voji len vtedy, ak mal lep‰ie vy-
budované transportné cesty v rámci organiz-
mu, ako jeho konkurent. Podobne je to aj v
spoloãnosti. Na druhej strane sú to veºké in-
vestiãné celky, kde je potrebná primeraná
opatrnosÈ. âo je v‰ak v súãasnosti zaráÏajú-
ce je skutoãnosÈ, Ïe sú preferované projekty
v prepoãte na jeden kilometer drah‰ie pred
projektmi lacnej‰ími a navy‰e, akoby sme
nezohºadÀovali vytváranie pracovn˘ch prí-
leÏitostí pre na‰ich obãanov. Nie prv˘ raz v
histórii bola radikálne zastavená v˘stavba
diaºnic v SR a opustené staveniská. Ale tam,
kde je diaºnica, do‰lo k r˘chlemu rozvoju in-
vestícií a r˘chlo rástla nielen zamestnanosÈ,
ale aj Ïivotná úroveÀ. Je len otázkou ãasu,
kedy tieto skutoãnosti budú dostatoãne roz-
diskutované a prijaté rozumné rie‰enia bez
nutnosti ich podfarbovaÈ straníckymi alebo lo-
bistick˘mi prívlastkami. Obrazne povedané,
je to len pár kilometrov, ktoré je potrebné po-
staviÈ a ìal‰ie regióny hospodársky prepojiÈ a
zv˘‰iÈ v nich Ïivotnú úroveÀ.
29
N Á R O D N Á R A D A
O v˘zname i potrebe diskutovaÈ o zodpovednosti a efektívnosti dodávok energií nepochybuje ani
podpredseda V˘boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu ªudovít JURâÍK (SaS).
K téme sa vyjadruje v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Je smerovanie v energetike jasné?
Stále viac sa hovorí o jadrovej energetike na
Slovensku, zaznievajú hlasy odporcov, ale aj
vysvetºujúce stanoviská o jej nevyhnutnosti,
ako to vidíte?
Jadrová energetika má v súãasnosti svoje ne-
zastupiteºné miesto pri zabezpeãovaní energetic-
kej bezpeãnosti Slovenska. Podobná situácia je
aj v ostatn˘ch vyspel˘ch ‰tátoch, azda s v˘nim-
kou Rakúska, ktoré pri v˘robe elektrickej ener-
gie veºmi dobre vyuÏíva prírodné podmienky.
Hospodársky rozvoj Slovenska si po urãitom po-
klesu v nedávnej minulosti bude postupne vyÏa-
dovaÈ ãoraz viac elektrickej energie a jadrová
energetika v tomto prípade predstavuje v˘konn˘
a spoºahliv˘ zdroj, ktor˘ nebude moÏné v najbliÏ-
‰ích desaÈroãiach v systéme nijako nahradiÈ. Pre-
ão hovorím ale len o desaÈroãiach? Dôvod je
jednoduch˘, zásoby uránu tieÏ nie sú nevyãerpa-
teºné a odborníci odhadujú, Ïe ich pri súãasnej
spotrebe vyãerpáme za 100 – 150 rokov. Na Slo-
vensku v blízkej budúcnosti pribudnú do systé-
mu navy‰e dva bloky v JE Mochovce, ão spolu
s rozvojom in˘ch zdrojov prakticky zabezpeãu-
je na‰u sebestaãnosÈ vo v˘robe elektrickej ener-
gie. Prirodzene, dôleÏit˘mi otázkami sú cena za
túto energiu, bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ prevádzky
tohto zdroja ako i náklady na jeho postupné od-
stránenie. Ono sa to v prvom momente nezdá, ale
v˘stavba, prevádzka a likvidácia JE je záleÏitosÈ
na viac ako sto rokov. Z tohto kontextu treba po-
zeraÈ i na cenu elektrickej energie z tohto zdro-
ja a taktieÏ moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe v súãasnosti
nie je v tejto cene dostatoãne zohºadnen˘ rozsah
nákladov vypl˘vajúci zo v‰etk˘ch troch etáp
existencie jadrovej elektrárne, predov‰etk˘m z
tretej etapy. Skrátka, e‰te stále nemáme dostatok
poznatkov a skúseností, aby sme presne napro-
jektovali v˘‰ku nákladov na etapu likvidácie a na
základe toho tieto náklady primerane premieta-
li do ceny silovej zloÏky elektrickej energie z ja-
drovej elektrárne. Pokiaº ide o negatívny postoj
ãasti verejnosti voãi jadrov˘m elektrárÀam, vy-
chádzam z toho, Ïe je spôsoben˘ obavami zo
vzniku havárii a problematick˘ch situácii, ktoré
uÏ v minulosti nastali poãas prevádzky niektor˘ch
JE a faktom je, ich do budúcnosti úplne vylúãiÈ
nemoÏno. Na druhej strane treba podotknúÈ, Ïe
30
S R
kaÏdá takáto nepríjemná skúsenosÈ v˘razne po-
máha pri skvalitÀovaní prípravy projektovej do-
kumentácie, zvy‰ovaní bezpeãnosti prevádzky a
aj k zefektívneniu procesu likvidácie.
Ak˘ máte názor na vyuÏívanie obnoviteºn˘ch
zdrojov energie?
Dnes vyuÏívaná energia v drvivej väã‰ine po-
chádza z fosílnych palív, ako uhlie, zemn˘ plyn
a ropa. Je síce pravdou, Ïe tieto palivá sa neus-
tále vplyvom fyzikálnych procesov pod zemskou
kôrou neustále vytvárajú, ale základn˘m problé-
mom je skutoãnosÈ, Ïe ich spotreba je v súãasnos-
ti niekoºkonásobne vy‰‰ia ako ich vytváranie.
Okrem tohto obmedzenia nesmieme zabudnúÈ na
skutoãnosÈ, Ïe fosílne palivá navy‰e neustále
viac a viac po‰kodzujú Ïivotné prostredie. Z uve-
deného dôvodu sú podºa môjho názoru obnovi-
teºné zdroje energie (OZE) logick˘m vyústením
snahy ºudstva o zabezpeãovanie energie z nevy-
ãerpateºn˘ch zdrojov a z úrovne súãasného po-
znania jedinou perspektívou do budúcnosti. Sa-
mozrejme, Ïe ak neuvaÏujeme s t˘m, Ïe energiu
potrebovaÈ nebudeme... Zo samotnej podstaty
OZE vypl˘va, Ïe za tieto moÏno povaÏovaÈ slnko,
vietor, kinetickú energiu vody, biomasu a geoter-
málnu energiu. Do budúcnosti sa urãite nezaobí-
deme bez vyuÏívania energie z OZE, pretoÏe v
súãasnosti vyuÏívané fosílne palivá buì vyãer-
páme, úplne narazíme na technologické moÏ-
nosti získavania alebo náklady na ich zaobstara-
nie nebudeme schopní zná‰aÈ. Vzhºadom na pers-
pektívu rozvoja a nevyhnutnosÈ potreby OZE,
moÏno povedaÈ, Ïe sme napriek intenzívnemu v˘-
voju a technologick˘m moÏnostiam vlastne e‰te
len na zaãiatku ich vyuÏívania. Inou otázkou je,
ako nastaviÈ spôsob roz‰irovania, zavádzania a
vyuÏívania v energetickej sústave jednotliv˘ch
krajín. Svojou podstatou sú OZE ideálne na sil-
nú decentralizáciu, ãiÏe in‰talácia ão najbliωie k
miestu spotreby. Pokiaº ide o Slovensko, netre-
ba zabúdaÈ na skutoãnosÈ, Ïe na‰a energetická sú-
stava má svoje technické moÏnosti a systémovo
nie je na decentralizáciu pripravená. Nebola ani
stavaná na masívne pripájanie OZE, z ktor˘ch
hlavne fotovoltické elektrárne sa vyznaãujú vy-
sokou fluktuáciou a z toho vypl˘vajúcou mierou
nespoºahlivosti dodávok a ktor˘ch pripájanie
preto v súãasnosti zvy‰uje nároky na reguláciu a
podporné sluÏby. Legislatívne prostredie z dôvo-
du potreby splnenia poÏiadaviek z iniciatívy
2020, t.j. 14% v˘roby elektrickej energie z OZE,
napriek tomu umoÏnilo takmer nekontrolovateº-
n˘ nárast záujmu predov‰etk˘m o tieto fotovol-
tické elektrárne. Zákonodarca si svoju chybu
uvedomil a e‰te v minulom volebnom období
sprísnil podmienky a obmedzil tento nárast, ale
prax ukázala, Ïe je potrebná ìal‰ia novela záko-
na, aby sme tento rozvoj zo ‰pekulatívnych dô-
vodov zastavili a podporili viac iné formy OZE,
a to aj na úkor rozvoja fotovoltick˘ch elektrár-
ní. V okolit˘ch krajinách sa uÏ potrebné legisla-
tívne opatrenia urobili a my na Slovensku sme
okamÏite pocítili prudk˘ nárast záujmu hlavne z
krajín, kde pri‰lo k v˘raznému obmedzeniu. Pri-
márnou príãinou nadmerného záujmu podnika-
teºského sektora o v˘stavbu fotovoltick˘ch elek-
trární je neprimerane vysoko nastavená v˘kup-
ná cena na obdobie 15 rokov, ako aj povinnosÈ
vykupovania celého vyrobeného mnoÏstva. Sa-
mozrejme, podnikateºsk˘ sektor za tento postoj
nemoÏno v Ïiadnom odsúdiÈ, ten len vyuÏil zne-
nie zákona.
V budúcnosti bude potrebné zameraÈ sa vo
zv˘‰enej miere na biomasu a malé vodné elek-
trárne pretoÏe sa vyznaãujú najvy‰‰ou mierou
predikovateºnosti a v neposlednom rade sa budu-
jú na prirodzen˘ch miestach. Domnievam sa,
obmedzením podpory na 30 kW pre FVE, ktoré
navrhujem v novele zákona, spolu s v˘stavbou
na stre‰n˘ch kon‰trukciách a obvodov˘ch plá‰-
Èoch prinavrátime FVE pôvodne poslanie, t. j. v˘-
roba na mieste spotreby.
K tomuto by som chcel e‰te spomenúÈ, Ïe ak
by sme zobrali do úvahy v‰etky okolnosti súvi-
siace so získavaním energie s fosílnych palív tak
energia z OZE, okrem FVE by boli s najväã‰ou
pravdepodobnosÈou lacnej‰ia.
Treba sa venovaÈ aj potrebe zv˘‰enia energe-
tickej bezpeãnosti a spoºahlivosti na Slovens-
ku?
Ako som uÏ naznaãil, zvy‰ovaÈ energetickú
bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ musí byÈ a urãite bude,
absolútne nevyhnutné. Musí to byÈ primárnou
snahou energetického sektora. Tento v‰ak ãaká
veºa práce a ãinností spojen˘ch s rozvojom elek-
trizaãnej prenosovej sústavy a to nielen vedení
110 kV a 400 kV, ale aj vedení 22 kV. V rámci
tohto rozvoja nesmieme zabudnúÈ na potrebu
v˘stavby a rekon‰trukcií diaºkovo ovládan˘ch
rozvodní VVN a VN. Predov‰etk˘m rozvodom
22 kV, ktoré sú z veºkej ãasti star‰ie viac ako 30
– 40 rokov treba venovaÈ pri rekon‰trukciách
zv˘‰enú pozornosÈ pretoÏe v rámci nej bude po-
trebné postupné ukladanie do zeme ão si vyÏia-
da nemalé finanãné náklady a tie sa musia postup-
ne prejaviÈ v cene elektrickej energie. Akosi sme
si zvykli na to, elektrická energia a, nakoniec, aj
ostatné druhy energií sú uÏ desiatky rokov bez-
problémovo k dispozícii a neuvedomujeme si, ão
sa za t˘m skr˘va. Spotrebitelia si neuvedomujú,
Ïe nároky na údrÏbu sú ovplyvÀované technic-
k˘m podmienkami a fyzikálnymi vlastnosÈami
zariadení a komponentov rozvodn˘ch vedení a
zariadení a z dôvodu spoºahlivosti a bezpeãnos-
ti je potrebná ich pravidelná údrÏba bez ohºadu
na záÈaÏ, skrátka ak treba trebárs urãité spínacia
zariadenie po lehote v˘robcom garantovanej Ïi-
votnosti vymeniÈ, tak by sa to malo urobiÈ bez
ohºadu na poãet zopnutí a to stojí finanãné pro-
striedky. Z uvedeného vypl˘va, Ïe ak budeme
chcieÈ spoºahlivú a bezpeãnú energetiku, tak bu-
deme musieÈ v blízkej budúcnosti jednoducho
premietnutie nákladov na v˘stavbu, prevádzku a
údrÏbu do ceny elektrickej energie jednoducho
prijaÈ a podºa toho sa zariadiÈ. Ako som uÏ uvie-
dol, nielen v˘stavba zdrojov v˘roby elektrickej
energie, ale aj jej distribúcia majú v˘znamn˘
podiel na celkovej energetickej bezpeãnosti.
N Á R O D N Á R A D A
Jedn˘m z cieºov novej stratégie Energia 2020
je vytvoriÈ jednotn˘ európsky trh s plynom,
aké sú moÏnosti a v˘znam pre SR?
Plynová kríza na zaãiatku roka 2009 bola veº-
kou skúsenosÈou a poukázala na potrebu zásad-
n˘ch zmien v spolupráci medzi jednotliv˘mi ãlen-
sk˘mi ‰tátmi EÚ, priãom pre Slovensko tieto
zmeny budú maÈ zásadn˘ v˘znam. V súlade s t˘-
mito poznatkami pripravila Európska komisia
novú energetickú stratégiu, v ktorej stanovuje
najdôleÏitej‰ie úlohy na nastávajúcich 10 rokov.
Pre Slovensko je dôleÏité, Ïe jednou z priorít je
bezpeãnosÈ dodávok. Prirodzene, nemoÏno zabud-
núÈ ani na také dôleÏité úlohy ak˘mi sú snaha o
úspory energií, posilnenie trhu a, samozrejme, tlak
na konkurencieschopné ceny pre spotrebiteºov a
taktieÏ nesmieme zabudnúÈ ani na prípravu v˘cho-
dísk pri medzinárodn˘ch rokovaniach.
Liberalizácia trhu je pre Slovensko jeden
z ìal‰ích dôleÏit˘ch faktorov, pretoÏe dodávate-
ºom plynu umoÏÀuje získavaÈ podrobné infor-
mácie t˘kajúce sa dostupnosti a pouÏitia siete
plynárensk˘ch zariadení, ão umoÏní identifikovaÈ
veºkosÈ trhu a jeho krátkodobé poÏiadavky a dlho-
dobé potreby. Toto pravidlo v˘razne prispeje k ich
efektívnemu vyuÏitiu a ur˘chli obchod s plynom
na území ‰tátov EÚ.
Najväã‰ím efektom tejto stratégie, Ïe na prin-
cípe nadnárodnej cezhraniãnej spolupráce bude
veºmi v˘znamne prispievaÈ k stabilite dodávok,
ão je pre pocit istoty naozaj veºmi dôleÏité. V ja-
nuári 2009 sme sa paradoxne presvedãili, Ïe v
momente, keì nemáme Ïiadne starosti so spoºa-
hlivosÈou a bezpeãnosÈou dodávok, sa treba pri-
pravovaÈ na to aby sme moÏn˘m problémom
predi‰li. Jednotn˘ trh s plynom môÏe zásadne
zmeniÈ pohºad na celú filozofiu zásobovania
spotrebiteºov plynom naprieã EÚ a bude maÈ aj
zásadn˘ vplyv na jeho efektívnosÈ a cenu plynu
Rozvoj IKT sluÏieb
v oblasti verejnej správy
Národná agentúra pre sieÈové a elektronické sluÏby, ktorú zriadil Úrad vlády SR,
je príspevková organizácia. Jej nov˘m generálnym riaditeºom sa stal od 18. októbra 2010
Branislav MÁâAJ, ktorého o rozhovor poÏiadala redaktorka Anna Komová.
S R
pre koneãného spotrebiteºa s moÏnosÈou jej pred-
povede na dlh‰ie ãasové obdobie, ão zasa bude
pozitívne vpl˘vaÈ aj na podnikateºskú sféru v
rámci celej EÚ.
Ako hodnotíte regionálnu spoluprácu krajín
V4 v oblasti bezpeãnosti dodávok zemného
plynu?
Zjednodu‰ene povedané, uÏ bolo naãase...
Roky sa o tom len hovorilo, konalo sa mnoÏstvo
rokovaní, padlo veºa sºubov, pripravovali sa rôz-
ne projekty atì. Len to podstatné sa neudialo, ne-
podpísala sa Ïiadna dohoda, ktorá by postupne
viedla k hmatateºnému v˘sledku. ËaÏko jednoz-
naãne zhodnotiÈ, kto s partnerov mal na tom naj-
väã‰í podiel viny, nakoniec to ani nie je podstat-
né. AÏ plynová kríza v zime roku 2009 zobudila
zodpovedn˘ch a to nielen u nás a v okolit˘ch ‰tá-
toch, ale aj v Európskej komisii a v˘sledkom sú,
koneãne, konkrétne kroky, ktoré by postupne
mali viesÈ k zásadnému zlep‰eniu situácie v bez-
peãnosti dodávok plynu. Aj keì regionálna spo-
lupráca sa t˘ka predov‰etk˘m krajín V4 a hlav-
ne tie by mali hºadaÈ rie‰enie, nesmieme zabud-
núÈ, Ïe EK má do toho tieÏ ão povedaÈ, pretoÏe
v˘znam krajín V4 sa v kontexte strednej Európy
nedá obísÈ. Dobrá regionálna spolupráca je nevyh-
nutn˘m prvkom, lebo zvy‰uje spoºahlivosÈ prevá-
dzky tranzitn˘ch sietí, zjednodu‰uje rie‰enie kri-
tick˘ch situácií, umoÏÀuje diverzifikáciu dodáva-
teºov a v koneãnom dôsledku poskytuje vysokú
mieru spoºahlivosti dodávok koneãn˘m spotrebi-
teºom.
MoÏno dodaÈ, Ïe úroveÀ regionálnej spoluprá-
ce sa neustále zlep‰uje, ale k zásadnému zlep‰e-
niu príde aÏ po prepojení na‰ej plynárenskej sú-
stavy s Maìarskom.
âo si sºubuje Slovensko od plynovodného pre-
S ak˘m oãakávaním ste prijímali funkciu ge-
nerálneho riaditeºa Národnej agentúry pre
sieÈové a elektronické sluÏby –NASES – pre-
kvapilo vás nieão?
V telekomunikaãnom sektore pôsobím v
rôznych pozíciách nepretrÏite 14 rokov. Za ten
ãas som pôsobil ãi uÏ ako právnik alebo v rôz-
nych riadiacich pozíciách v telekomunikaã-
n˘ch spoloãnostiach, bol som aktívny v rámci
záujmov˘ch asociácií podnikateºsk˘ch subjek-
tov pôsobiacich v telekomunikaãnom sektore.
V rokoch 2006 – 2008 som bol predsedom Te-
lekomunikaãného úradu Slovenskej republi-
ky, z titulu svojej funkcie som bol zástupcom
republiky v poradnom orgáne Európskej komi-
sie European Regulators Group a v Independent
Regulators Group. Hlavné úlohy agentúry vo
veºkej miere kore‰pondujú s t˘m, ãomu sa ve-
pojenia s Maìarskom, ktoré by malo meraÈ asi
115 km?
Prevádzkovatelia plynárensk˘ch sietí v Ma-
ìarsku a na Slovensku, spoloãnosti FGSZ Zrt. a
Eustream, a. s., sa pouãili z plynovej krízy, ana-
lyzovali vzniknutú situáciu a vypracovali projekt
prepojenia medzi Maìarskom a Slovenskom
(Veºk˘ Krtí‰ – Vecsés) a tento projekt je zahrnu-
t˘ aj v nariadeniach Európskeho parlamentu a
Rady, ktor˘m sa ustanovuje program na podpo-
ru oÏivenia hospodárstva udelením finanãnej po-
moci Spoloãenstva na projekty v oblasti energe-
tiky. Slovensko predloÏilo dva projekty. V jednom
projekte ide o prepojenie zásobníkov na území SR
s plynárenskou prepravnou sieÈou, ão v prípade
krízy umoÏní v˘razné zlep‰enie bezpeãnosti do-
dávok do plynárenskej siete a druh˘ projekt rie-
‰i prispôsobenie plynárenskej prepravnej siete na
na‰om území tak, aby bola moÏná prevádzka v
reverznom reÏime, ktorá umoÏní zabezpeãiÈ do-
dávky plynu v opaãnom smere t. j. zo západu na
v˘chod. Podobné projekty boli predloÏené aj na
reverznú prevádzku medzi nami a âeskou repu-
blikou a medzi nami a Rakúskom.
Vcelku moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe vìaka kríze sa
v˘razne pohli dopredu projekty, o ktor˘ch sa
roky len uvaÏovalo. Prebiehali nekoneãné di-
skusie a nezmyselne sa do toho mie‰alo politi-
kum. Paradoxne v‰etci dotknutí vedeli, Ïe to tre-
ba urobiÈ, ale istá miera animozity a, azda aj ne-
záujmu akosi bránili tomu, ão zdrav˘ rozum uÏ
roky kázal. Verím, Ïe sa z toho pouãíme a nebu-
deme ãakaÈ aj v in˘ch projektoch aÏ do krajnos-
ti a budeme ich postupne realizovaÈ v primera-
nom ãase tak, aby boli k dispozícii vtedy, keì ich
budeme potrebovaÈ. Takéto a podobné projekty
sa budú realizovaÈ aj s podporou EÚ, pretoÏe
energetická bezpeãnosÈ má v najbliωích 10 – 15
rokoch mimoriadnu prioritu.
nujem cel˘ svoj profesionálny Ïivot. Navy‰e
práca v národnej agentúre mi umoÏÀuje veno-
vaÈ sa okrem sektora telekomunikácií aj sekto-
ru informaãn˘ch technológií, v ktorom som do-
teraz priamo nepôsobil. Ale najväã‰ou v˘zvou
pre mÀa je ambiciózny projekt internetizácie
tzv. bielych miest na mape Slovenska, to jest
obcí, kde momentálne nie sú dostupné ‰iroko-
pásmové internetové sluÏby. Ten bol aj vzhºa-
dom na moje doteraj‰ie pôsobenie hlavn˘m
dôvodom, pre ktor˘ som sa rozhodol prijaÈ po-
nuku staÈ sa generálnym riaditeºom národnej
agentúry. Ak hovoríme o prekvapeniach, tak ma
nemilo prekvapilo to, Ïe agentúru som na‰iel
v stave, ktor˘ nezodpovedá nároãnosti a v˘zna-
mu projektov, aké sú jej zverené a v tomto
smere máme ão naprávaÈ.
31
NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE SIEËOVÉ A ELEKTRONICKÉ SLUÎBY
âo je prioritnou úlohou agentúry, na ão sa
sústreìuje najväã‰ia pozornosÈ v súãasnos-
ti?
Prioritnou úlohou agentúry je správa, prevá-
dzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET
a prevádzka a rozvoj sluÏieb Ústredného portá-
lu verejnej správy, ako základn˘ch nástrojov in-
formatizácie verejnej správy na Slovensku pod-
ºa príslu‰n˘ch právnych predpisov, ale aj do-
siahnutie vy‰‰ej celkovej informaãnej vyspe-
losti slovenskej spoloãnosti, verejnej sféry,
podnikateºskej obce, ako aj ‰irokej verejnosti.
V súãasnosti sústreìujeme pozornosÈ naj-
mä na realizáciu projektu, ktor˘ zavádza ìal-
‰ie digitálne sluÏby na Ústrednom portáli ve-
rejnej správy (ÚPVS) a umoÏní zv˘‰enie kva-
lity a efektivity poskytovan˘ch sluÏieb verej-
nej správy pre obãanov, ako aj pre podnikateºs-
kú obec. ÚPVS je informaãn˘m portálom ve-
rejnej správy a základn˘m vstupn˘m bodom
umoÏÀujúcim prístup k elektronick˘m sluÏ-
bám verejnej správy.
ZároveÀ pripravujeme projekt, ktor˘ zv˘‰i
úroveÀ dostupnosti ‰irokopásmového interne-
tu v Slovenskej republike; najmä v t˘ch geo-
grafick˘ch oblastiach, ktoré nie sú atraktívne
pre komerãn˘ch prevádzkovateºov. T˘m sa au-
tomaticky zlep‰í aj prístup obãanov a podnika-
teºov k elektronick˘m sluÏbám verejnej sprá-
vy. Oba tieto projekty sú spolufinancované z
prostriedkov ‰trukturálnych fondov Európskej
únie.
V ãom vidíte najväã‰í prínos Národnej agen-
túry pre sieÈové a elektronické sluÏby?
Osobne vidím najväã‰í prínos NASESu v
efektívnej podpore a v ur˘chlení rozvoja, roz-
‰irovaním sluÏieb e-governmentu na Slovens-
ku, ão povedie k úsporám a zv˘‰eniu hospodár-
nosti pri v˘kone verejnej správy a zjednodu‰e-
niu kontaktu obãanov s úradmi má nadrezort-
n˘ charakter.
Konkrétne, spomenut˘ projekt priná‰a nové
moÏnosti vyuÏívania Ústredného portálu verej-
nej správy, najmä zavedením nov˘ch digitál-
nych sluÏieb, ktoré obãanom, podnikateºom aj
orgánom a in‰titúciám verejnej správy zjedno-
du‰ia a zlacnia vybavovanie úradn˘ch záleÏi-
tostí. MôÏem uviesÈ napríklad jednoduch‰ie
plnenie rôznych oznamovacích a informaã-
n˘ch povinností, jednoduch‰ie doruãovanie
úradn˘ch dokumentov rôznym in‰titúciám a or-
ganizáciám prostredníctvom internetu – zasla-
ním elektronickej správy alebo online vyplne-
ním ‰tandardizovaného formulára s laickou a
názornou nápoveìou, a to v‰etko z jedného
prístupového miesta.
Komu sa sluÏby poskytujú a ako sú prijíma-
né?
Elektronické sluÏby, ktoré na‰a agentúra po-
skytuje, sú prijímané orgánmi verejnej správy.
Poskytujeme elektronické sluÏby voãi obãanom
a podnikateºskej sfére, ìalej zabezpeãujeme
elektronické sluÏby medzi ‰tátnymi orgánmi
navzájom, priãom rozsah t˘chto sluÏieb má
vysoko rastúcu tendenciu vzhºadom na rozvoj
sluÏieb e-governmentu aj s vyuÏitím prostried-
kov OPIS.
Od júla roku 2009 poskytuje NASES sluÏ-
bu V‰eobecné podanie pre povinné osoby, v
rámci ktorej prevádzkuje elektronickú podateº-
Àu pre orgány a in‰titúcie verejnej správy. K tej-
to sluÏbe je pripojen˘ch viac ako 500 subjek-
32
tov, ktoré sluÏbu vyuÏívajú – ústredné orgány
‰tátnej správy a iné ‰tátne in‰titúcie, VÚC, no-
tári ãi exekútori. Prostredníctvom elektronic-
kej podateºne môÏu subjekty komunikovaÈ s ob-
ãanmi a prijímaÈ podania – elektronické sprá-
vy vytvorené prostredníctvom web rozhrania
ÚPVS alebo elektronické dokumenty podpísa-
né zaruãen˘m elektronick˘m podpisom.
K vládnej dátovej sieti GOVNET, ktorú NA-
SES spravuje a prevádzkuje, je v súãasnosti pri-
pojen˘ch takmer 60 koncov˘ch uÏívateºov z ra-
dov orgánov ‰tátnej správy. GOVNET posky-
tuje informaãné sluÏby vlády a rezortov,
Ústredn˘ portál verejnej správy, ‰ifrovanú elek-
tronickú komunikáciu vybran˘ch subjektov,
helpdesk, prístup k sieti internet, webhosting a
iné sluÏby. Ako prevádzkovateº Ústredného
portálu verejnej správy NASES zabezpeãuje
technickú implementáciu elektronick˘ch slu-
Ïieb poskytovan˘ch orgánmi a organizáciami
verejnej správy prostredníctvom portálu. Z hºa-
diska doteraj‰ích skúseností najlep‰iu odozvu
sme zaznamenali pri elektronick˘ch formulá-
roch pre roãné zúãtovanie zdravotného poiste-
nia Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré vyuÏi-
lo v predchádzajúcom období viac ako 900
000 uÏívateºov z radu poistencov, Ïivnostníkov
a firiem. Pokiaº dokáÏeme implementovaÈ viac
tak˘chto sluÏieb a zv˘‰iÈ ich dostupnosÈ, ná-
v‰tevnosÈ a vyuÏívanie ÚPVS sa nepochybne
zv˘‰i.
Do akej miery sa naplnila poÏiadavka na
prenos dát medzi Úradom vlády a minister-
stvami na Slovensku?
Prenos dát medzi ústredn˘mi orgánmi ‰tát-
nej správy sprostredkuje vládna dátová sieÈ
GOVNET, ktorú na vzájomnú elektronickú
komunikáciu vyuÏívajú v‰etky ministerstvá.
UmoÏÀuje r˘chlej‰iu a efektívnej‰iu v˘menu
dát v stanovenom bezpeãnostnom ‰tandarde.
Dá sa hovoriÈ aj o zvy‰ovaní bezpeãnosti?
Vládna dátová sieÈ GOVNET musí byÈ za-
bezpeãená pred útokmi zvonka – t. j. z prostre-
dia internetu – a táto ochrana musí zodpovedaÈ
bezpeãnostn˘m ‰tandardom na prenos informá-
cií s rôznym stupÀom utajenia, ktoré si rezor-
ty medzi sebou môÏu vymieÀaÈ. NASES sa
zapojí do systému monitorovania bezpeãnost-
n˘ch incidentov (neÏelan˘ch a potenciálne ne-
bezpeãn˘ch prienikov do siete) CSIRT Európ-
skej únie, priãom bude spolupracovaÈ pri nahla-
sovaní a objasÀovaní t˘chto prienikov.
Veºk˘ dôraz kladieme aj na bezpeãnosÈ pro-
stredia Ústredného portálu verejnej správy – zá-
ujemcovia o vyuÏívanie elektronick˘ch slu-
Ïieb, ktorí sa zaregistrujú na portáli, tu zadá-
vajú svoje osobné údaje. Na‰ou úlohou je za-
bezpeãiÈ ich pred únikom alebo zneuÏitím mi-
nimálne na takej úrovni, ako príslu‰né in‰titú-
cie, ktoré sa podaniami a podnetmi obãanov a
podnikateºov zaoberajú.
Ako by ste hodnotili vstup NASES na pro-
fesionálnu scénu?
NASES je relatívne mladá organizácia, kto-
rá vznikla 1. januára 2009 ako príspevková
organizácia Úradu vlády Slovenskej republiky,
zriadená s cieºom plniÈ úlohy ÚVSR vypl˘va-
júce zo zákona ã. 275/2006 o informaãn˘ch
systémoch verejnej správy a o zmene a doplne-
ní niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích pred-
pisov. Táto forma bola zvolená s cieºom zlep-
‰iÈ finanãné zabezpeãenie (ako príspevková
organizácia NASES totiÏ môÏe vykonávaÈ pod-
nikateºskú ãinnosÈ), zefektívniÈ a zv˘‰iÈ v˘-
konnosÈ pri prevádzke, rozvoji a roz‰irovania
sluÏieb informatizácie, a vymedzenia personál-
nych kapacít urãen˘ch priamo na rie‰enie uve-
denej problematiky. Do diania v oblasti elek-
tronick˘ch sluÏieb verejnej správy vstúpila po-
merne r˘chlo, ale bohuÏiaº systematicky nebo-
la na svoju úlohu budovaná. Ukázalo sa, Ïe per-
sonálne kapacity sú na rie‰enie rozsiahlej pro-
blematiky nedostaãujúce. Postavenie agentúry
nie je upravené v právnych predpisoch, ão sÈa-
Ïuje vyjednávaciu pozíciu a komunikáciu s
in˘mi orgánmi a in‰titúciami verejnej správy.
Preto v súãasnosti prebieha reorganizácia a
zmeny intern˘ch postupov, ktoré napomôÏu
zefektívniÈ ãinnosÈ agentúry. Budeme musieÈ
nájsÈ efektívny obchodn˘ model zabezpeãe-
nia ãinnosti agentúry. V neposlednom rade sa
budeme tieÏ snaÏiÈ upevniÈ pozíciu agentúry
zvy‰ovaním povedomia o jej aktivitách vo
vzÈahu k in˘m orgánom a organizáciám, ako aj
vo vzÈahu k ‰ir‰ej verejnosti.
KaÏdá nová práca znamená nielen nové
moÏnosti, ale predpokladá aj ist˘ nov˘ druh
vedomostí nato, aby sa vyuÏívanie techniky
stalo prospe‰né. Ako zabezpeãujete zv˘‰ené
nároky na vedomosti zamestnancov a úãast-
níkov zmluvného vzÈahu elektronickej sluÏ-
by v‰eobecného podania?
Zamestnávame ºudí, ktorí majú dlhoroãné
skúsenosti v oblasti informatiky a súãasne fun-
govania verejnej správy, keìÏe táto kombiná-
cia priná‰a urãité ‰pecifiká. VyuÏívame aj sluÏ-
by dodávateºov v oblasti IT, ktor˘ch zamestnan-
ci taktieÏ dlhodobo spolupracujú s orgánmi a
in‰titúciami verejnej správy, poznajú prostre-
die a úroveÀ implementácie elektronick˘ch
sluÏieb a majú rozsiahle vedomosti vo svo-
jom odbore. Úãastníkom sluÏby v‰eobecného
podania je k dispozícii helpdesk ÚPVS, kde ich
príslu‰ní pracovníci budú navigovaÈ v jednotli-
v˘ch krokoch pri pripájaní sluÏby aj pri jej
vyuÏívaní. Akékoºvek sÈaÏnosti a pripomienky
zmluvn˘ch strán k sluÏbe sa snaÏíme operatív-
ne a ão najr˘chlej‰ie vyrie‰iÈ.
V ãom vidíte ìal‰ie napredovanie agentúry
a ako vnímate v˘voj elektronick˘ch komu-
nikaãn˘ch sluÏieb vo svete?
Napredovanie agentúry vnímam hlavne
v jej poslaní staÈ sa ‰tátnym telekomunikaãn˘m
operátorom, ktor˘ zabezpeãuje prostredníc-
tvom siete GOVNET a ústredného portálu pre-
pojenie a komunikáciu orgánov a in‰titúcií ve-
rejnej správy navzájom, aj vo vzÈahu k obãa-
nom a podnikateºom.
Okrem iného aj v napredovaní NASESu ako
prevádzkovateºa novovybudovan˘ch teleko-
munikaãn˘ch sietí, ktoré majú, aj s predpokla-
dan˘m vyuÏitím prostriedkov OPIS, zabezpe-
ãiÈ odstránenie regionálnych znev˘hodnení v
dostupnosti komunikaãnej infra‰truktúry pre
obãanov – t. j. pripojenie tzv. bielych miest.
Je celosvetov˘m trendom, Ïe ‰tátna správa
sa prostredníctvom elektrokomunikaãn˘ch slu-
Ïieb pribliÏuje bliωie k obãanom. Preto oãaká-
vam veºk˘ nárast a nové inovatívne rie‰enia vo
svete, kde obãan uÏ nepotrebuje stáÈ v rade, ale
svoje beÏné agendy, ktoré doteraz vybavoval v
rade, bude v nasledujúcom období uÏ realizo-
vaÈ z pohodlia domova.
C O L N Á S P R Á V A
Mária MACHOVÁ, generálna riaditeºka Colného riaditeºstva SR sa zam˘‰ºa aj nad prínosom
a zefektívnením práce v rezorte, práve prostredníctvom zavedenia a vyuÏívania IT.
Viac v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Automatizácia ãinnosti
colnej správy
Pani generálna riaditeºka, súãasné obdobie
priná‰a nové moÏnosti pre zefektívnenie
práce aj na Colnom riaditeºstve, do akej
miery sa uÏ vyuÏívajú a pomáhajú infor-
maãné systémy?
V súãasnosti existuje iba málo ãinností, a
to sa net˘ka iba colnej správy, pri ktor˘ch by
sa kaÏdodenne nevyuÏívala podpora infor-
maãn˘ch systémov. VyuÏitie informaãn˘ch
technológií je v mnoh˘ch oblastiach úplne sa-
mozrejmou súãasÈou beÏného Ïivota. Aj v
colnej správe je v súãasnosti veºmi obÈaÏne
predstaviÈ si efektívne fungovanie takejto veº-
kej organizácie a zabezpeãovanie je úloh bez
intenzívneho vyuÏívania informaãn˘ch systé-
mov a informaãn˘ch technológií.
Automatizácia ãinností colnej správy je
odo dÀa vstupu SR do EÚ okrem národn˘ch
priorít priamo ovplyvÀovaná v˘vojom v Eu-
rópskej únie a to prostredníctvom legislatívy
Európskej komisie. Implementácia schvále-
nej legislatívy do coln˘ch a daÀov˘ch proce-
sov je koordinovaná Generálnym riaditeº-
stvom pre clá a dane (DG TAXUD).
Zaãiatky budovania colného informaãného
systému sú v colnej správe datované od jej za-
loÏenia v roku 1993. Jednotlivé subsystémy
sa pouÏívajú na automatizáciu intern˘ch pro-
cesov, a pre zefektívnenie komunikácie s po-
uÏívateºmi „sluÏieb“ colnej správy – komerã-
n˘mi subjektmi realizujúcimi zahraniãno-ob-
chodné transakcie a daÀov˘mi subjektmi, na-
kladajúcimi s tovarom podliehajúcim spo-
trebnej dani.
V oblasti intern˘ch procesov je v súãasnos-
ti zabezpeãená vysoká miera automatizácie
prostredníctvom informaãn˘ch systémov pre
v‰etky základné ãinnosti colnej správy: v˘kon
colného dohºadu, správa spotrebn˘ch daní,
oblasÈ boja proti podvodom, oblasÈ ‰tátnej a
intrakomunitárnej ‰tatistiky a oblasÈ vnútor-
nej správy a podpory riadenia colnej správy.
V súãasnosti sú prevádzkované centralizo-
vané systémy, ktoré tieto agendy v poÏadova-
nom rozsahu zabezpeãujú. Informaãné systé-
my sa pouÏívajú taktieÏ pre podporu intern˘ch
administratívnych ãinností – ãi uÏ ako elek-
tronická správa registratúry, alebo interná
elektronická komunikácia na jednotliv˘ch
útvaroch colnej správy. VyuÏitie informaã-
n˘ch systémov v intern˘ch procesoch umoÏ-
Àuje zefektívniÈ v˘menu informácií a automa-
tizovaÈ jednotlivé rozhodovacie a správne
úkony, ãím sú zamestnanci colnej správy od-
bremenení od opakovaného vykonávania ru-
tinn˘ch úkonov. MôÏu sa tak sústrediÈ najmä
na zloÏitej‰ie rozhodovacie procesy a najmä
na kontrolné funkcie.
·pecifickou oblasÈou vyuÏitia informaã-
n˘ch technológií v colnej správe je komuni-
kácia s extern˘mi pouÏívateºmi, ktorí prichá-
dzajú do kontaktu s colnou správou. Práve na
báze vyuÏívania moÏností informaãn˘ch tech-
nológií je táto komunikácia v súãasnosti efek-
tívnej‰ia a umoÏÀuje poskytovanie lep‰ích
sluÏieb pre pouÏívateºov. Colná správa, ako je-
den z prv˘ch orgánov verejnej správy, vybu-
dovala rie‰enie pre plne elektronickú komu-
nikáciu – nielen s extern˘mi pouÏívateºmi, ale
taktieÏ v rámci intern˘ch procesov. Toto rie-
‰enie v podstate redukovalo potrebu „papie-
ra“ v colnom konaní a v˘zname zv˘‰ilo efek-
tívnosÈ vykonávania coln˘ch procesov. Aj
pouÏívatelia z prostredia obchodnej sféry oce-
Àujú tak˘to efektívny spôsob komunikácie s
colnou správou.
Jedn˘m z dôleÏit˘ch nástrojov pre pouÏí-
vanie zabezpeãenej elektronickej komuniká-
cie orgánov ‰tátnej správy s verejnou sférou
je pouÏívanie elektronického, resp. zaruãené-
ho elektronického podpisu a elektronickej
podateºne v súlade s platnou legislatívou Slo-
venskej republiky.
Colná správa predstavuje jedného z prie-
kopníkov pouÏívania elektronického podpisu
v rámci automatizácie komunikaãn˘ch proce-
sov v oblasti colného dohºadu a správy spo-
trebn˘ch daní. Technológie súvisiace s elek-
tronick˘m podpisom sú vyuÏívané nielen v
rámci komunikácie s extern˘mi pouÏívateºmi
z prostredia obchodnej sféry, ale majú v˘-
znamnú úlohu aj v rámci automatizácie inter-
n˘ch procesov a rozhodovania. Pri nasadzo-
vaní t˘chto elektronick˘ch procesov, boli
37
C O L N Á S P R Á V A
v rámci colnej správy vytvorené mnohé rie-
‰enia, nielen technické, ale najmä organizaã-
né, metodické a legislatívne, ktoré môÏu byÈ
vyuÏité pri rie‰ení podobn˘ch projektov ìal-
‰ími orgánmi verejnej správy.
Z legislatívy prijímanej Európskou komi-
siou v oblasti automatizácie procesov a komu-
nikácie vypl˘vajú pre colnú správu ìal‰ie
úlohy pre najbliωie obdobie. Existujúce rie-
‰enia sú ìalej zdokonaºované a pripravujú sa
ìal‰ie rie‰enia, ktor˘ch cieºom je zefektívne-
nie intern˘ch procesov a poskytovanie sofis-
tikovanej‰ích sluÏieb pouÏívateºom. Jedn˘m
z konkrétnych príkladov je projekt CEP (Cen-
trálny elektronick˘ prieãinok alebo Single
Window), na ktorého realizácii colná správa
aktívne participuje. Cieºom projektu je umoÏ-
niÈ obchodníkovi plne elektronickú komuni-
káciu s jednotliv˘mi rezortmi ‰tátnej správy
a sústredenie v‰etk˘ch potrebn˘ch dokumen-
tov na jednom mieste a v jednotnom prostre-
dí bez potreby dodatoãn˘ch aplikácií tretích
strán. Pre uskutoãnenie tohto zámeru je nut-
nou podmienkou ão najvy‰‰ia miera elektro-
nizácie procesov verejnej správy. Implemen-
táciou informaãného systému CEP dôjde k v˘-
znamného zníÏeniu administratívnych bariér
pri realizácii zahraniãno-obchodn˘ch tran-
sakcií. KeìÏe realizácia projektu súvisí so
sluÏbami, ktoré poskytuje ‰iroké spektrum
orgánov verejnej správy, je projekt zastre‰o-
van˘ Sekciou informatizácie spoloãnosti MF
SR a financovan˘ z prostriedkov OPIS. Plná
funkãnosÈ informaãného systému CEP je na-
plánovaná v termíne apríl 2013.
Aká je va‰a predstava úplného vyuÏívania
moderného spôsobu práce v rámci elektro-
nizácie colného riaditeºstva, do akej miery
sa vyuÏívajú a pomáhajú informaãné sys-
témy?
Elektronizácia colného riaditeºstva pre mÀa
nepredstavuje cieº ako tak˘, chápem ju ako
prostriedok pre dosiahnutie oveºa dôleÏitej‰ie-
ho cieºa – budovanie efektívnej verejnej sprá-
vy. Naplnenie tohto cieºa predstavuje jednu zo
súãastí procesu informatizácie spoloãnosti a
informatizácie verejnej správy, tak ako je to
definované v základn˘ch strategick˘ch doku-
mentoch Európskej únie a Slovenskej repu-
bliky. K tomuto cieºu sa vo svojom programo-
vom vyhlásení prihlásila aj Vláda Sloven-
skej republiky.
Ako som uÏ povedala, v súãasnosti nie je
moÏné si predstaviÈ modernú in‰titúciu verej-
nej správy bez efektívneho a intenzívneho
vyuÏívania informaãn˘ch systémov. Aj colná
správa má ambíciu zaradiÈ sa k modern˘m in-
‰titúciám práve vyuÏívaním informaãn˘ch
technológií pre automatizáciu svojich proce-
sov.
DôleÏité v‰ak je, aby zavádzanie informaã-
n˘ch systémov bolo v súlade s hlavn˘m cie-
ºom prebiehajúcej zmeny – budovanie efek-
tívnej a transparentnej verejnej správy, ktorá
poskytuje pouÏívateºom kvalitné sluÏby. Pre
colnú správu táto úloha spoãíva v zabezpeãe-
ní podpory obchodn˘ch transakcií a zniÏova-
ní existujúcich administratívnych bariér. Sú-
ãasne je v‰ak popri tomto potrebné neustále
dbaÈ aj na represívnu ãasÈ – ochranu územia
Európskej únie pred nebezpeãn˘m tovarom a
zabezpeãovanie fi‰kálnej funkcie ‰tátu (v˘ber
cla a daní).
38
Uvedomujem si, Ïe najdôleÏitej‰í faktor v
tomto procese zmeny sú práve ºudia, spôsob
ich myslenia a prístup k plneniu úloh. Tento
fakt je dôleÏit˘ aj v colnej správe, ktorá bola
v minulosti vnímaná verejnosÈou a pouÏíva-
teºmi skôr represívne. Colná správa, najmä v
súãasnom stave „konkurencie“ medzi jedno-
tliv˘mi coln˘mi správami ãlensk˘ch krajín
EÚ, musí zabezpeãovaÈ kvalitné a efektívne
sluÏby svojim pouÏívateºom – dovozcom a
v˘vozcom. Colnú správu je potrebné transfor-
movaÈ na „partnera“, ktor˘ bude t˘mto pouÏí-
vateºom efektívne napomáhaÈ v ich ãinnosti,
a na druhej strane tvrdo odhaºovaÈ akúkoºvek
nezákonnú ãinnosÈ a vyvodzovaÈ dôsledky.
Efektívne vyuÏívanie informaãn˘ch systé-
mov pri anal˘ze existujúcich údajov o subjek-
toch a obchodn˘ch transakciách, ako aj pre-
pojenie na systémy in˘ch in‰titúcií v Sloven-
skej republike a Európskej únii môÏe v˘-
znamn˘m spôsobom napomôcÈ k minimalizá-
cii nezákonnej ãinnosti a zv˘‰eniu efektivity
v˘beru cla a daní.
Existujú aj riziká, ão povaÏujete za nebez-
peãné pri úplnej elektronizácii colného ria-
diteºstva?
Samozrejme, kaÏdá v˘znamná zmena pri-
ná‰a nemalé riziká. Informatizácia colnej
správy a elektronizácia komunikácie takouto
v˘znamnou zmenou rozhodne je. T˘ka sa
nielen nasadzovania nov˘ch technológií, ale
najmä zmeny procesov riadenia. Tie sa t˘ka-
jú ako intern˘ch procesov, tak aj komuniká-
cie s pouÏívateºmi sluÏieb. V intern˘ch pro-
cesoch nasadzovanie informaãn˘ch systémov
priná‰a automatizáciu a zefektívnenie ãin-
nosti jednotliv˘ch zamestnancov. To v‰ak
máva ãasto za dôsledok zjednodu‰enie pra-
covn˘ch návykov jednotliv˘ch zamestnan-
cov a nemoÏnosÈ pracovaÈ bez podpory infor-
maãn˘ch systémov. Je potrebné venovaÈ po-
zornosÈ aj vzdelávaniu zamestnancov tak, aby
efektívne vyuÏívali podporu informaãn˘ch
systémov, ale stále si zachovali potrebnú od-
bornosÈ v príslu‰nej oblasti ich pôsobenia.
Z hºadiska extern˘ch subjektov elektroni-
zácia a elektronická komunikácia priná‰a
nové riziká. Nové riziká spoãívajú v zneuÏí-
vaní nov˘ch technológií. T˘mto rizikám je po-
trebné ãeliÈ zavádzaním bezpeãnostn˘ch opat-
rení na v‰etk˘m úrovniach a nasadzovaním
bezpeãnostn˘ch technológií do informaãn˘ch
systémov. Samostatne sa treba pripravovaÈ
na nov˘ moÏn˘ typ kriminality – podvody v
elektronickej komunikácii. V tejto oblasti nás
ãaká e‰te mnoho práce.
Elektronizácia predpokladá aj isté legisla-
tívne zmeny, je treba rie‰iÈ nejaké problé-
my, ktoré by sa dali odstrániÈ prijatím no-
vej legislatívy?
Colná správa, ako jeden z orgánov verejnej
správy, môÏe konaÈ iba v medziach zákona a
spôsobom urãen˘m zákonom. Z tohto dôvo-
du bolo potrebné v‰etky procesy elektronic-
kej komunikácie legislatívne kodifikovaÈ – v
colnom zákone. V súãasnosti je moÏné kon-
‰tatovaÈ, Ïe v‰etky kºúãové aspekty elektro-
nickej komunikácie v coln˘ch procesoch sú
dostatoãne legislatívne pokryté.
KeìÏe colná správa elektronickú komuni-
káciu vyuÏíva uÏ od roku 2004, získali sme
pomerne rozsiahle praktické skúsenosti. Tie-
to skúsenosti boli vyuÏité pri tvorbe „internej
legislatívy“ colnej správy, upravujúcej proce-
sy elektronickej komunikácie s obchodnou
sférou a nariadenia upravujúce interné proce-
sy colnej správy.
Z hºadiska pripravovan˘ch legislatívnych
zmien je dôleÏitá najmä príprava Zákona o
elektronickej verejnej správe, ktorého legisla-
tívny zámer Vláda SR schválila v septembri
tohto roku. Tento zákon bude komplexne
upravovaÈ procesy poskytovania elektronic-
k˘ch sluÏieb orgánov verejnej správy. Na-
koºko mnohé procesy definované t˘mto záko-
nom sú identické s procesmi vyuÏívan˘mi
colnou správou, bude potrebné ‰pecifickú le-
gislatívu pre colné procesy zosúladiÈ s touto
v‰eobecnou legislatívnou normou.
Vzhºadom na to, Ïe Slovenská republika je
súãasÈou Európskej únie, je nevyhnutné zosú-
ladiÈ internú legislatívu s pripravovan˘m mo-
dernizovan˘m coln˘m kódexom (MCC).
Myslíte si, Ïe je dlhodobo finanãne udrÏa-
teºná rozbehnutá elektronizácia CR na Slo-
vensku?
Colná správa uÏ vybudovala kºúãové infor-
maãné systémy, ktoré automatizujú jej zá-
kladné procesy. V blízkej budúcnosti predpo-
kladáme roz‰irovanie funkãnosti informaã-
n˘ch systémov na základe oãakávan˘ch legi-
slatívnych zmien na strane Európskej únie a
aj na strane Slovenskej republiky. Colná sprá-
va je súãasne povinná garantovaÈ trvalú udrÏa-
teºnosÈ sluÏieb poskytovan˘ch jednotliv˘mi
informaãn˘mi systémami. Z uvedenému dô-
vodu je nevyhnutné zabezpeãiÈ dostupnosÈ
informaãn˘ch systémov a komunikaãno-tech-
nologickej infra‰truktúry, na ktorej sú tieto in-
formaãné systémy prevádzkované.
Samostatnou oblasÈou je projekt UNITAS
smerujúci k vytvoreniu jednotnej finanãnej
správy a zjednodu‰eniu v˘beru ciel, daní a od-
vodov. Cieºom projektu je zmeniÈ daÀovú a
colnú správu tak, aby bola efektívnej‰ia v
zmysle zníÏenia vlastn˘ch nákladov, úãin-
nej‰ia z pohºadu v˘beru ‰tátnych príjmov a zá-
roveÀ proklientsky orientovaná s cieºom zjed-
nodu‰enia procesov a odstránenia nadbytoã-
nej byrokracie a záÈaÏe na strane povinného
subjektu, no predov‰etk˘m pripravená na pre-
vzatie úlohy miesta zjednoteného v˘beru daní,
cla a poistn˘ch odvodov. PretoÏe v súãas-
nosti prebieha anal˘za integrácie colnej sprá-
vy do finanãnej správy, je predãasné hovoriÈ
o jej finanãnej nároãnosti. Urãité finanãné
investície do takejto integrácie budú nevyh-
nutné. Tieto v‰ak môÏu byÈ kompenzované
efektívnej‰ím vyuÏívaním spoloãn˘ch infor-
maãn˘ch systémov a spoloãn˘ch agend v or-
ganizácii budúcej finanãnej správy.
D A ¡ O V É R I A D I T E ª S T V O S R
DaÀové riaditeºstvo rie‰i veºa úloh, no najdôleÏitej‰ie asi stále zostáva zabezpeãenie
plnenia príjmov ‰tátneho rozpoãtu. K jeho naplneniu pomáhajú aj nové technológie.
Na spokojnosÈ s nimi sme sa, v rozhovore redaktorky Anny Komovej, op˘tali
generálneho riaditeºa DaÀového riaditeºstva SR Miroslava MIKULâÍKA.
Aj daÀové riaditeºstvo vyuÏíva
informaãné technológie
Ako pri plnení nároãn˘ch úloh na DaÀovom
riaditeºstve pomáhajú práve nové infor-
maãné technológie?
Dnes si uÏ ani nevieme predstaviÈ svet bez
vyuÏívania poãítaãov a modern˘ch komuni-
kaãn˘ch a informaãn˘ch technológií... DaÀo-
vá správa ako súãasÈ rozsiahleho systému ‰tát-
nej a verejnej správy je dnes jednou z organi-
zácií, kde si obãan plní svoju povinnosÈ voãi
‰tátu formou platenia daní, tak aby ‰tát a vlá-
da mohli realizovaÈ svoju stratégiu sociálneho
a rozvojového programu. âinnosti, ktoré da-
Àová správa zabezpeãuje, musia byÈ vykoná-
vané nielen v súlade so zákonom a platn˘mi
legislatívnymi predpismi, ale musí ich vyko-
návaÈ aj dostatoãne efektívne, urãit˘m ‰tan-
dardn˘m komfortom pre obãana, resp. daÀo-
vého poplatníka. Predstavte si len to mnoÏstvo
ãinností a spracovan˘ch informácií súvisiace
s evidenciou daÀov˘ch poplatníkov, so správ-
nym zistením a zabezpeãením úhrady dane, ìa-
lej je potrebné sledovaÈ nedoplatky resp. pre-
platky dane do lehoty splatnosti dane, úroky,
pokuty. Rovnako musíte zabezpeãiÈ kontrolu,
ako aj v‰etky zmeny podºa zákona a osobitn˘ch
predpisov. Za t˘m v‰etk˘m prebieha v poza-
dí komunikácia medzi správcom dane a daÀo-
v˘m subjektom, a teda rozsiahla administratív-
na agenda a doruãovanie písomností.
TakÏe daÀová správa si dnes vyÏaduje nie-
len informaãné technológie, ão je uÏ samozrej-
mé, ale aj ich inováciu, zdokonaºovanie a vzde-
lávanie. Modern˘ daÀov˘ úradník musí ovlá-
daÈ nielen v‰eobecne záväzné právne predpi-
sy obsahujúce procesné a hmotno-právne úko-
ny, ale musí vedieÈ spracovaÈ a správne vyhod-
notiÈ aj mnoÏstvo informácií, t˘kajúcich sa
ãinnosti samotn˘ch daÀov˘ch subjektov..
Kde v‰ade sa IT vyuÏívajú, pri ak˘ch ope-
ráciách a kde pomáhajú najviac?
Ako som uÏ naznaãil, nie je oblasÈ v daÀo-
vej správe, kde by sa aspoÀ ãiastoãne nevyu-
Ïívali informaãné technológie. Zaãíname regi-
stráciou a evidenciou. Sem patrí registrácia
právnick˘ch a fyzick˘ch osôb, samozrejme
registrácia druhu dane, ako je daÀ z príjmu, daÀ
z pridanej hodnoty, daÀ z motorov˘ch vozidiel
a daÀ vyberaná zráÏkou. Je potrebné vydaÈ
osvedãenie o pridelení DIâ. Následne je po-
trebné zabezpeãiÈ spracovanie daÀov˘ch pri-
znaní, vyrubenie dane, sem patrí samotn˘ pred-
pis dane a preddavky na daÀ. Samozrejme
veºkú ãasÈ tvorí v˘ber daní, a teda pomerne
komplikované a prácne párovanie predpisov a
platieb, a následne samotné spracovanie t˘chto
platieb. Spolu so správou nedoplatkov a pohºa-
dávok, tvoria uvedené procesy jadro daÀové-
ho informaãného systému.
TaktieÏ sem patria aj mnohé podporné IT
systémy pre kontrolu a exekúciu, administra-
tívny IS pre spracovanie rozsiahleho poãtu
dokumentov poãnúc skenovaním, aÏ po ar-
chiváciu. To v‰etko je spracované na mnoÏstve
poãítaãov, diskov, prepojen˘ch do zloÏitej
elektronickej siete. A bez tohto v‰etkého dnes
uÏ daÀová správa nemôÏe fungovaÈ.
MoÏno povedaÈ, Ïe aj r˘chle sprostredkova-
nie odborn˘ch informácií prostredníctvom
IT daÀov˘m subjektom pomáhajú pri plne-
ní daÀov˘ch povinností?
Samozrejme, Ïe informaãné technológie zo-
hrávajú dôleÏitú úlohu pri vãasnom informo-
vaní daÀov˘ch subjektov o ich povinnostiach
vo veciach daní. Teda moÏno povedaÈ, Ïe da-
Àové subjekty majú zákonné právo vymedze-
né v na‰om kompetenãnom zákone na vãasnú
a korektnú informáciu. V tejto súvislosti sa
v posledn˘ch rokoch enormne zv˘‰il záujem
daÀov˘ch subjektov, ktorí prostredníctvom
ná‰ho internetového portálu e-tax Ïiadajú o in-
formáciu, pretoÏe ich snahou je správne a
vãasné, teda jedn˘m slovom povedané, dobro-
voºné plnenie daÀov˘ch povinností. Zamest-
nanci odboru sluÏieb pre verejnosÈ aktuálne pri-
pravujú a zverejÀujú na stránke DaÀového ria-
diteºstva SR daÀové novinky. Nimi upozorÀu-
jú daÀové subjekty na legislatívne zmeny, kto-
ré majú dopad na správne vyãíslenie ich daÀo-
39
D A ¡ O V É R I A D I T E ª S T V O
v˘ch povinností. Najväã‰í nápor na aktuálne,
r˘chle a vãasné odborné informácie je v ãase
podávania daÀov˘ch priznaní na dani z príj-
mov, kedy takmer kaÏd˘, kto má prístup k in-
ternetu sleduje na hlavnej stránke aktuality, kde
sú pravidelne uverejÀované najdôleÏitej‰ie
zmeny, ktoré majú vplyv na správnosÈ poda-
nia daÀového priznania. DaÀové subjekty si
ãasto prezerajú zverejnené zov‰eobecnené in-
formácie k rôznym okruhom daÀovej proble-
matiky, umiestnené v tzv. Zóne otázok a od-
povedí (FAQ) podºa jednotliv˘ch druhov daní,
ako aj metodické pokyny vydávané daÀov˘m
riaditeºstvom SR.
ZároveÀ sme v tomto roku roz‰írili na‰e
elektronické sluÏby o elektronické podávanie
daÀov˘ch dokumentov najmä súhrnného v˘-
kazu na DPH aj vrátenie dane z pridanej hod-
noty zahraniãn˘m platiteºom. Aktuálne zverej-
Àujeme platné daÀové formuláre, ktoré si môÏu
subjekty buì vytlaãiÈ, alebo priamo na na‰om
portáli vyplniÈ, vyuÏijúc pri tom kontroln˘
mechanizmus zabudovan˘ priamo na strán-
ke. Ako som uÏ spomínal, takto správne vy-
plnené tlaãivo potom buì vytlaãiÈ, alebo v prí-
pade vlastníctva zaruãeného elektronického
podpisu, zaslaÈ do elektronickej podateºne da-
Àovej správy.
Takto by som mohol vymenúvaÈ ìal‰ie a ìal-
‰ie informácie, ktoré na stránke máme k dis-
pozícii a ktoré daÀov˘m subjektom uºahãujú
plnenie si svojich daÀov˘ch povinností. Av‰ak
treba otvorene povedaÈ, Ïe sme stále viac-me-
nej v polohe poskytovania informácií. ËaÏko
môÏeme hovoriÈ o elektronickom podávaní
daÀov˘ch priznaní, ak zoberieme do úvahy
Ïe dnes nám 30 % daÀov˘ch priznaní chodí
klasickou po‰tou a ìal‰ích 67 % osobne do po-
dateºne daÀov˘ch úradov. Potrebujeme ísÈ ìa-
lej. A máme ão robiÈ.
âo by sa malo zdokonaliÈ pre lep‰iu komu-
nikáciu pri práci na daÀovom riaditeºstve?
Musíme zlep‰iÈ jednoznaãnosÈ identifiká-
cie platiteºa dane a druhu dane tak, aby sme
mohli optimalizovaÈ samotn˘ proces v˘beru
daní, a následne zaviesÈ elektronickú daÀovú
správu.
Dnes máme dokonca potrebu elektronickej
správy daní premietnutú aj do zákona o sprá-
ve daní s úãinnosÈou od 1. januára 2012. A to
pre oblasÈ doruãovania elektronick˘mi pro-
striedkami, ako aj pre oblasÈ elektronick˘ch
sluÏieb. Zákon nám upravuje doruãenie elek-
tronického dokumentu daÀovému subjektu.
Tak˘to dokument musí byÈ podpísan˘ zaruãe-
n˘m elektronick˘m podpisom a je zaslan˘ do
elektronickej schránky daÀového subjektu.
Dokument je doruãen˘ v okamihu, keì ho da-
Àov˘ subjekt prostredníctvom elektronickej
schránky prijme. Toto doruãenie sa povaÏuje
za doruãenie do vlastn˘ch rúk. Je to r˘chla a
efektívna komunikácia medzi správcom dane
a daÀov˘m subjektom. Toto je základ pre ìal-
‰ie poskytovanie elektronick˘ch sluÏieb pro-
stredníctvom internetovej stránky daÀovej
správy, ako je prístup k elektronickému spisu
daÀového subjektu, elektronick˘ v˘pis z osob-
ného úãtu, prístup na elektronickú podateºÀu,
elektronická osobná schránka atì.
Elektronizácia daÀovej správy je veºmi úãin-
n˘ nástroj na zefektívnenie ãinnosti správcu
dane, ako aj zefektívnenie komunikácie s da-
Àov˘m subjektom. Av‰ak zavedenie takéhoto
40
S R
nástroja do praxe si vyÏaduje poriadok v samot-
nej registrácii a v evidencii daÀov˘ch subjek-
tov. Preto je pre daÀovú správu nevyhnutné
s okamÏitou platnosÈou zlep‰iÈ jedineãnosÈ iden-
tifikácie daÀov˘ch subjektov, zlep‰iÈ spoºahli-
vosÈ aktualizácie údajov a intenzívnej‰ie spo-
lupracovaÈ s ostatn˘mi verejn˘mi registrami.
Znamená to zavedenie daÀového identifi-
kaãného ãísla pre v‰etky daÀové subjekty.
Zamestnanci, ktorí nepodávajú daÀové pri-
znanie sami, ale prostredníctvom svojho za-
mestnávateºa, by mali maÈ svoje vlastné DIâ.
Pri zavedení osobn˘ch úãtov daÀov˘ch subjek-
tov je potrebné uvaÏovaÈ aj o zamestnancoch
ako daÀov˘ch subjektoch a prideliÈ im DIâ ako
prv˘ krok k tomu, aby mohli maÈ vytvorené in-
dividuálne úãty. Pridelením DIâ v‰etk˘m plat-
com daní, vrátane zamestnancov, bude daÀo-
v˘ informaãn˘ systém pripraven˘ na spoºah-
livé spracovanie daÀov˘ch priznaní, najmä
v prípade, Ïe zamestnanec podá daÀové prizna-
nie sám. ëal‰ia v˘hoda je v tom, Ïe ak daÀo-
v˘ subjekt na ìal‰í rok podá daÀové priznanie,
pretoÏe napríklad mal príjem od viac ako jed-
ného zamestnávateºa, alebo zo Ïivnosti, potom
by mal pouÏívaÈ rovnaké DIâ. Ak bude maÈ
pridelené DIâ ako daÀov˘ subjekt pri zapla-
tení dane bude maÈ istotu, Ïe platba bude iden-
tifikovaná.
A to sme uÏ pri v˘bere daní na úãty samot-
n˘ch daÀov˘ch subjektov. Tu nám uÏ zákon o
správe daní a zákon o úãtovníctve jednoznaã-
ne urãujú úãtovanie na úãtoch klientov a fi-
nanãné riadenie príjmov. Dne‰ná nejednoz-
naãná identifikácia daÀového subjektu a páro-
vanie platby za príslu‰nú daÀ, cez DIâ resp.
Râ v poloÏke Variabiln˘ symbol, je z pohºa-
du správnej evidencie, párovania a zúãtovania
platieb daní, uÏ ìalej neudrÏateºná. Radikálnym
a ãasovo nenároãn˘m v˘chodiskom z tejto si-
tuácie je zavedenie uÏ spomenutého jednoznaã-
ného DIâ, a jeho pouÏitie ako bankového úãtu
pre platiteºov daní s DaÀov˘m riaditeºstvom
SR. To si samozrejme vyÏaduje kód banky
pre DaÀové riaditeºstvo a zabezpeãenie zúãto-
vania platieb daní spracovan˘ch DR SR na
jeho úãet v ‰tátnej pokladnici. Implementáci-
ou a uplatnením IT v takomto systéme je moÏ-
né zabezpeãiÈ nielen jednoznaãnú identifiká-
ciu platiteºa dane a druhu dane, ale taktieÏ úã-
tovanie o platbách s dennou aÏuritou, hodno-
vern˘ obraz o stave daÀov˘ch nedoplatkov, a
ão je dôleÏité takmer 100 % úspe‰nosÈ páro-
vania platieb s daÀov˘mi predpismi na strane
DR SR.
Vzhºadom na pomerne krátky ãas, pre splne-
nie programového vyhlásenia pre oblasÈ zjed-
notenia v˘beru daní, ciel a odvodov pod Fi-
nanãn˘ úrad SR je tak˘to prístup k zmene exi-
stujúceho systému s vyuÏití IT nevyhnutn˘.
Venujete pozornosÈ aj medzinárodnej spo-
lupráci, dá sa porovnaÈ vyuÏiteºnosÈ IT u nás
a v zahraniãí? V ãom máme rezervy?
Áno, doteraz sme síce intenzívne komuni-
kovali so zahraniãn˘mi daÀov˘mi správami,
predov‰etk˘m v rámci EÚ, ale prenos t˘chto
informácii a skúseností práve v oblasti IT bol
minimálny. Na druhej strane treba kon‰tatovaÈ,
Ïe neexistuje jedin˘ medzinárodne overen˘ a
osvedãen˘ (Best Practices Model) model sprá-
vy daní, ale iba podstatné zhody v základn˘ch
funkciách prakticky v‰etk˘ch daÀov˘ch správ.
Základn˘m ãrtám „Best Practices“ modelov
na vykonávanie v‰etk˘ch ãinností daÀového
systému (správy daní) a na ich podporu systé-
mami informaãnej technológie je registrácia
v‰etk˘ch daÀov˘ch subjektov ako sú fyzick˘ch
osoby, právnické osoby (podnikov, spoloãnos-
tí atì.) a organizácie v rámci verejnej správy.
Registre sú jadrom informaãného systému.
Musia zabezpeãiÈ, aby sa v‰etky identifikaãné
údaje nachádzali a boli aktualizované na jed-
nom mieste, ãím sa zamedzí duplicite údajov.
ëalej musia zabezpeãiÈ, Ïe v‰etky registrova-
né daÀové subjekty dostanú jedineãn˘ identi-
fikaãn˘ kºúã, ktor˘ sa bude pouÏívaÈ vo v‰et-
k˘ch ostatn˘ch registroch, a ktor˘ bude súãas-
Èou v‰etk˘ch transakcií t˘kajúcich sa regis-
trovan˘ch daÀov˘ch subjektov v daÀov˘ch
systémoch. Registre taktieÏ poskytovaÈ v‰et-
ky v˘stupy (elektronické alebo papierové) zo
v‰etk˘ch daÀov˘ch systémov so správnymi a
aktualizovan˘mi identifikaãn˘mi údajmi.
A samozrejme tu zaãínajú aj spomenuté
elektronické sluÏby pre platiteºov daní, ktoré
sa stávajú v zahraniãí uÏ beÏnou praxou.
Dobre spracované informácie je samozrej-
me moÏné efektívne vyuÏívaÈ nielen pre samot-
n˘ v˘ber daní, ale aj pre kontrolu a exekúciu.
Niektoré systémy v zahraniãí predstavujú re-
volúciu v oblasti odhaºovania podvodov a or-
ganizovanej trestnej ãinnosti.
V zahraniãí je beÏné, Ïe sa pre potreby da-
Àovej kontroly vyberajú daÀové subjekty na zá-
klade kritérií, opakovan˘ch prípadov˘ch ‰tú-
dii (case study). Systém vychádza z odhale-
n˘ch prípadov ucelen˘ch do „study cases“,
ktoré sú do neho nahrávané formou odhale-
n˘ch rizík ako celky. Znamená to, Ïe do sys-
tému vstupuje nielen mnoÏstvo kritérií nezá-
visle s ponechaním vyhodnotenia váhy na sys-
tém, ale kritériá tvoria ucelené celky (CA-
SES), ktoré daÀová správa odhalila ako pod-
vod urãitého konkrétneho charakteru a vy-
hodnocuje a porovnáva správanie subjektov v
tom ktorom „case“ a prideºuje rizikovú váhu
ostatn˘m subjektom s rovnak˘m, resp. po-
dobn˘m správaním.
To je oblasÈ kde sa máme ão uãiÈ a rokuje-
me o intenzívnej‰ej spolupráci. Na základe
zahraniãn˘ch skúseností plánujeme imple-
mentovaÈ nástroje na spracovanie veºkého
spektra informácií z rôznych zdrojov – nielen
z databáz daÀovej správy, ale aj z policajn˘ch
databáz, registrov – obyvateºstva, obchodné-
ho registra, motorov˘ch vozidiel, katastra a
pod. Je v‰ak nevyhnutné, aby databázy ‰tát-
nych a dokonca aj niektor˘ch súkromn˘ch or-
ganizácií boli prepojené a prístupné pre daÀo-
vú správu.
Tu máme dnes e‰te stále problém zabezpe-
ãiÈ online prepojenie aj s najbliωími organizá-
ciami zastre‰en˘mi dokonca pod jedno mi-
nisterstvo (napr. daÀová a colná správa). Ale
s v˘hºadom na budúcnosÈ je veºk˘ predpoklad
prepájania a elektronizácie v‰etk˘ch databáz
‰tátnej správy.
DôleÏité nie sú len samotné informaãné
technológie, ale aj znalosÈ a skúsenosti, ktoré
sú zhmotnené predov‰etk˘m v softvérov˘ch
aplikáciách. NemoÏno jednoducho vymeniÈ
star˘ systém za nov˘, ako farebn˘ televízor inej
znaãky. Treba citlivo zvaÏovaÈ ão vymeniÈ, ão
prevziaÈ, pretoÏe nemeníme len softvér, ale
meníme aj mnoÏstvo ãinností, metodiku, pro-
cesy, aÏ po legislatívu. To samozrejme vyÏa-
duje ãas a investície.
M I N I S T E R S T V O
Vláda SR, ktorá prevzala exekutívny v˘kon po parlamentn˘ch voºbách 2010, priniesla aj novú
iniciatívu v oblasti informatizácie. Generálny riaditeº Sekcie informatizácie spoloãnosti MF SR
Mgr. Miroslav KUKUâKA poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Ako vnímate súãasn˘ proces informatizá-
cie spoloãnosti?
Sila a vplyv IKT a internetu na Slovensku
rastie, aj v tejto oblasti sa stávame ‰tandard-
nou krajinou. Îiaº, treba aj povedaÈ, Ïe to, ão
sa odohralo v priemysle a v spoloãnosti, sa len
málo odrazilo vo verejnom sektore. Nasa-
dzovanie informaãn˘ch systémov sa odohrá-
valo izolovane, pomaly a nesprevádzalo ich
dôsledné prehodnotenie existujúcej byrokra-
cie. Postavenie Slovenska medzi krajinami
EÚ je stále nelichotivé, v oblasti elektronizá-
cie sluÏieb verejnej správy sme siedmi od
konca. Doteraj‰ia realizácia projektov pri-
niesla mnohé riziká, ktoré treba odstrániÈ.
Aké princípy sú nevyhnutné na to, aby
sme zaãali dosahovaÈ zlep‰enie?
Doteraj‰í prístup treba zmeniÈ. Existujú tri
kºúãe, ktoré nám pomôÏu v tom, aby sa svet
zastaranej a neefektívnej podoby verejnej
správy stretol so svetom, ktor˘ uÏ poznáme
a pouÏívame v in˘ch oblastiach beÏného Ïi-
vota. Kºúãom ãíslo 1 je úãelnosÈ. Informati-
zácia nie je samoúãelná, nesmie byÈ izolova-
n˘m prostredím, ale musí byÈ prirodzenou
súãasÈou kaÏdej oblasti. Je dôleÏité, Ïe v ak-
tuálnom programovom vyhlásení je informa-
tizácia priamo zakomponovaná pri jednotli-
v˘ch oblastiach, v‰ade kde je to potrebné – v
hospodárskej politike, podnikateºskom pro-
stredí, sociálnej oblasti, zdravotníctve a ìal-
‰ích. KaÏd˘ projekt musíme vidieÈ oãami
konkrétnej oblasti, v ktorej má priniesÈ zlep-
‰enie – ãi uÏ to sú dane, sociálne dávky,
ochrana pred povodÀami, ãi vybavovanie
úradn˘ch agend. Na ministerstve financií a v
spolupráci s Úradom vlády a splnomocnen-
com pre informatizáciu staviame siln˘ tím,
ktor˘ priority programového vyhlásenia bude
F I N A N C I Í S R
Pokraãuje aj proces
informatizácie
prená‰aÈ do praxe a reality. Kºúãom ãíslo 2 je
schopnosÈ profesionálov z verejnej správy
udrÏaÈ krok s vedomosÈami a znalosÈami sú-
kromného sektora. Je veºmi dôleÏité, aby sme
si v‰etci uvedomili, Ïe jedine dôraznou obha-
jobou verejného záujmu dosiahneme kvalit-
né a dobré projekty. Musíme prísne a dôsled-
ne zvaÏovaÈ kaÏdé rozhodnutie, ktoré má do-
pad na budúcich uÏívateºov elektronick˘ch
sluÏieb, pretoÏe kaÏd˘ omyl sa len veºmi ÈaÏ-
ko bude naprávaÈ. Kºúãom ãíslo 3 je ‰etrenie,
transparentnosÈ a efektivita pri nákupe infor-
maãn˘ch technológií. OPIS je jedineãn˘m
zdrojom prostriedkov, ak˘ kedy Slovensko
malo na to, aby mohlo zaviesÈ elektronickú
verejnú správu. UÏ nikdy a nikto nám nepo-
skytne takú v˘znamnú pomoc, ktorá umoÏní
takú potrebnú zásadnú zmenu vo fungovaní
verejnej správy. Je to investícia, ktorá sa musí
vrátiÈ.
Aké opatrenia chcete zaviesÈ, aby sa tieto
princípy naplnili?
V nedávnej minulosti podpredseda vlády a
minister financií Ivan Miklo‰ predstavil 10 dô-
leÏit˘ch pravidiel, ktoré boli definované ako
prvé kroky. Ide o tieto pravidlá:
Viac konkurencie vo verejnom obstaráva-
ní. Väã‰ina verejn˘ch súÈaÏí na informaãné
technológie mala v poslednom období len
jedného úãastníka. Je nevyhnutné zvy‰ovaÈ
záujem a úãasÈ vo verejn˘ch súÈaÏiach, aby
bolo moÏné vytvoriÈ tlak na cenu a kvalitu. Ve-
rejné súÈaÏe, ktor˘ch sa zúãastnia bez jednoz-
naãného zdôvodnenia menej ako traja reno-
movaní súÈaÏiaci, budú zru‰ené. Verejné ob-
starávania treba zbaviÈ úãelov˘ch bariér a
podmienok úãasti. Predmet obstarávania musí
byÈ jednoznaãne definovan˘. KaÏdé obstará-
vanie musí maÈ na zaãiatku stanovenú maxi-
málnu cenu, ktorá musí byÈ vÏdy zverejnená
vo vestníku verejného obstarávania, a tá sa ne-
smie poãas procesu meniÈ.
ZastaviÈ zneuÏívanie autorsk˘ch práv. Au-
torské práva sa pravidelne zneuÏívajú na to,
aby sa nové kontrakty v oblasti informatizá-
cie uzatvárali bez skutoãnej súÈaÏe. KaÏdá
nová zmluva by mala preto v budúcnosti ob-
sahovaÈ ‰tandardizované ustanovenia, ktoré
zabezpeãia, Ïe autorské práva na dodané die-
lo budú patriÈ objednávateºovi. Súãasne sa
jasne vymedzí rozsah diel a prác, kde je po-
uÏívanie autorsk˘ch prác opodstatnené. Bude
potrebné nájsÈ zákonnú formu usporiadania
autorsk˘ch práv pri uÏ existujúcich zmluv-
n˘ch vzÈahoch s minimalizáciou finanãn˘ch
dopadov.
TransparentnosÈ subdodávateºov. VyuÏíva-
nie sprostredkovateºov je ãast˘m spôsobom
„odlievania“ peÀazí z verejného sektora. Na
zv˘‰enie efektívnosti treba stanoviÈ jasné pra-
vidlá pre vyuÏívanie sprostredkovateºov, aby
sa neobmedzili skutoãní subdodávatelia, ale
aby sa eliminoval priestor pre ‰pekulantov.
Zmluvy budú obsahovaÈ ‰tandardizované
ustanovenia o tretích stranách vrátane povin-
ného schvaºovania kaÏdého subdodávateºa zo
strany obstarávateºa, povinné zverejÀovanie
subdodávateºov, ako aj maximálny rozsah
subkontraktu vyjadren˘ percentom z celkové-
ho objemu. Zoznam subdodávok a ich rozsah
musí byÈ súãasÈou predkladan˘ch ponúk.
Obmedzené „dodatkovanie“ zmlúv. âas-
to vyuÏívan˘m spôsobom, ako sa vyh˘baÈ
skutoãnej súÈaÏi pri nov˘ch dodávkach, je
vyuÏívanie dodatkov. Ich objem je síce obme-
dzen˘ aj v súãasnosti, toto obmedzenie je
v‰ak nedostatoãné. Je potrebné prijaÈ prísnej-
‰ie pravidlá pre moÏnosti dodatkovania exi-
stujúcich projektov. Ich súãasÈou bude na-
príklad aj degresia, teda pri zmluvách s väã-
‰ím objemom bude umoÏnené dodatkovanie
o men‰ie percento pôvodného objemu zmlu-
vy.
Usporiadanie licenãn˘ch vzÈahov. V˘-
znamnú ãasÈ nákladov na informaãné techno-
lógie tvoria poplatky za licencie, najmä od
niekoºk˘ch v˘znamn˘ch celosvetov˘ch dodá-
vateºov. Verejné in‰titúcie pritom nakupujú
rovnaké produkty za rôzne ceny, ãasto aj cez
rôznych sprostredkovateºov. VyuÏitie licencií
je súãasne zmluvne obmedzené len pre kupu-
júcu organizáciu, a tak sa platí za mnoÏstvo
licencií, ktoré sa pritom reálne ani nevyuÏí-
vajú. Licencie pritom moÏno nakupovaÈ v
‰tátnej správe prostredníctvom centrálnej
zmluvy, ktorá stanoví jednoznaãné finanãné
podmienky ich nákupu, pouÏívania, eviden-
cie a umoÏní ich vyuÏitie v ‰tátnej a verejnej
správe bez ohºadu na to, kedy a kto ich kúpil.
V˘sledkom by mali byÈ v˘hodnej‰ie finanã-
né podmienky pri obstarávaní a zároveÀ je
moÏné zabezpeãiÈ evidenciu tak, aby boli
efektívne vyuÏívané.
Cenové limity na nákup poãítaãov a strop-
né sadzby na sluÏby. Náklady na nákup beÏ-
ného hardvéru sú vo verejnom sektore v mno-
h˘ch prípadoch oveºa vy‰‰ie ako v súkrom-
nom sektore. Urãenie finanãn˘ch limitov na
základné kategórie hardvéru, jeho pasportizá-
cia a zverejÀovanie poãtov a obstarávacích
cien môÏe v˘razne zníÏiÈ náklady ‰tátu. Po-
dobne ako pri hardvéri, aj pri sluÏbách platí
verejn˘ sektor ãasto oveºa vy‰‰ie ceny, ako sú
beÏné ceny v súkromnom sektore. Urãenie
maximálnych cien za jednotlivé typy sluÏieb,
ktoré sú obstarávané v rámci projektov a zve-
41
M I N I S T E R S T V O
rejÀovanie zazmluvnen˘ch cien pomôÏe zní-
ÏiÈ náklady. Základn˘m krokom bude vypra-
covanie klasifikácie ‰tandardne pouÏívan˘ch
typov sluÏieb pri realizácii IT projektov.
Zamedzenie vzniku duplicít a centrálna
koordinácia projektov. Nedostatoãná koordi-
nácia, ch˘bajúce projektové plány a nepre-
hºadné previazanie projektov vytvárajú prie-
stor na neefektívny nákup techniky a sluÏieb.
Jednotlivé ministerstvá tak bez zosúladenia
svojich projektov˘ch plánov duplicitne aj
viacnásobne nakupujú technológie, ktoré sú
uÏ k dispozícii. Vytvorenie projektovej kan-
celárie a zavedenie opatrení na koordináciu
projektov pomôÏe zabezpeãiÈ vyuÏívanie uÏ
existujúcich kapacít a zefektívniÈ celú techno-
logickú infra‰truktúru, priãom bude potrebné
nastaviÈ ãasovú súslednosÈ projektov tak, aby
ich realizácia nebola ohrozená.
Podrobné finanãné informácie o projek-
toch. Prehºadn˘ opis predmetu zmluvy a ne-
skôr aj fakturácie je v súkromnom sektore
beÏn˘m nástrojom kontroly. Je nevyhnutné
zaviesÈ vypracovanie a vyuÏívanie „vzorovej“
‰truktúry rozpoãtu na IT projekty, podºa kto-
rej budú pripravované predbeÏné odhady ná-
kladov na projekt, a následne aj súÈaÏné po-
nuky v samotnom obstarávaní. Toto pomôÏe
Pokrok sa zaznamenal aj v rámci Operaãného programu Informatizácia spoloãnosti.
Viac o ãinnosti v rozhovore s riaditeºkou odboru riadenia OPIS-u Ministerstva financií SR
Denisou ÎILÁKOVOU, ktorá odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej.
42
F I N A N C I Í S R
zv˘‰iÈ transparentnosÈ aj vo verejnom sekto-
re. Sprehºadnenie rozpoãtov pripravovan˘ch
projektov, zmlúv a nakoniec aj fakturácií za-
medzí, aby sa v projekte nachádzali skryté po-
loÏky a duplicity, umoÏní kontrolu rozpoãtov
a ich porovnávanie v súÈaÏi a dosiahnutie jed-
noznaãnosti dodávok komponentov a pro-
duktov.
Definovanie finanãnej efektívnosti inves-
tícií do informaãn˘ch technológií. Väã‰ina in-
vestícií do informaãn˘ch technológií nemala
v poslednom období nijako kvantifikované
prevádzkové náklady. SúãasÈou kaÏdého pro-
jektu musí byÈ jasná kvantifikácia nákladov
aj v˘nosov. Medzi nákladmi to musia byÈ
okrem investiãn˘ch nákladov aj celkové ìal-
‰ie náklady, najmä prevádzkové náklady po-
ãas ‰tyroch rokov od dokonãenia investície.
Medzi v˘nosy patria najmä zv˘‰ené príjmy od
klientov, úspora doteraj‰ích prevádzkov˘ch
nákladov, ãi iné benefity, ktoré v‰ak musia byÈ
jasne definované a finanãne kvantifikované.
Investícia len do uÏitoãn˘ch sluÏieb. V˘-
sledkom informatizácie by nemalo byÈ iba
obyãajné „preklopenie“ existujúceho systému
do elektronickej podoby, ale maximálne zjed-
nodu‰enie a zefektívnenie procesov, ktoré
odbremení pouÏívateºov konkrétnych sluÏieb
Aktivity OPIS-u
Ako by ste hodnotili realizáciu aktivít Ope-
raãného programu Informatizácia spoloã-
nosti (OPIS) za posledné obdobie?
V poslednom období prebiehalo viacero
aktivít súvisiacich s realizáciou kontroly pro-
jektov OPIS. V minulom roku prebehol vlád-
ny audit ã. A 275 a v súãasnosti prebieha
nov˘ vládny audit ã. A 339 zameran˘ na
uplatÀovanie postupov Systému riadenia ·F
a KF rovnako od 14.9.2010 prebieha audit
NKÚ. V súvislosti s deklarovanou potrebou
‰etrenia verejn˘ch prostriedkov SORO pristú-
pilo zároveÀ k uskutoãneniu prehodnocova-
nia finanãnej efektívnosti vyhlásen˘ch a za-
zmluvnen˘ch projektov OPIS. Na základe
dosiahnut˘ch záverov SORO pristúpi k racio-
nalizácii niektor˘ch projektov˘ch zámerov.
Koºko bolo vyhlásen˘ch v˘ziev v rámci pr-
vej prioritnej osi OPIS – Elektronizácia ve-
rejnej správy a rozvoj elektronick˘ch slu-
Ïieb?
V rámci PO 1 k dne‰nému dÀu bolo vyhlá-
sen˘ch 28 v˘ziev v celkovej v˘‰ke cca 698
mil. eur, z toho na opatrenie 1.1 bolo 25 a na
opatrenie 1.2 boli vyhlásené 3 v˘zvy. Z dô-
vodu zmeny podmienok poskytnutia pomoci
boli zru‰ené posledné ‰tyri v˘zvy, resp. pí-
somné vyzvania na národné projekty.
Preão sa oneskorilo vyhlasovanie v˘ziev
na národné projekty?
Oneskorenie v˘ziev na národné projekty
od zbytoãn˘ch povinností. Prípravu kaÏdého
projektu elektronickej sluÏby a jej obstaráva-
nia by mala sprevádzaÈ anal˘za doteraj‰ieho
procesu a jeho revízia, t. j. odbúranie zbytoã-
n˘ch krokov, maximálne zjednodu‰enie a au-
tomatizácia. Dôraz musí byÈ kladení na tzv.
„proaktívne sluÏby“, teda sluÏby, ktoré sa ak-
tivujú a zabezpeãia automaticky a presne na
podmienky a situáciu pouÏívateºa a nevyÏa-
dujú jeho iniciáciu.
Aké reakcie verejnosti a IKT priemyslu v
tejto súvislosti oãakávate?
Ministerstvo financií SR súãasne so zverej-
nením návrhu pravidiel od‰tartovalo verejnú
diskusiu, ktorá potrvá pribliÏne mesiac, a kto-
rej cieºom je rozobraÈ spôsob, ak˘m sa t˘chto
desaÈ pravidiel dá ão najlep‰ie uviesÈ do pra-
xe. Na stránke www.informatizacia.sk je k
dispozícii formulár, ktor˘m môÏe ktokoºvek
prispieÈ do tejto diskusie. Sme otvorení v‰et-
k˘m uÏitoãn˘m a kon‰truktívnym pripomien-
kam a nápadom. Verím, Ïe aj vìaka t˘mto
opatreniam spoloãne pretavíme víziu infor-
maãnej spoloãnosti do modernej reality Slo-
venska.
bolo zapríãinené predov‰etk˘m ‰pecifikáciou
postupu vyhlasovania v˘ziev pre OPIS. Vy-
hláseniu v˘zvy musí predchádzaÈ vypracova-
nie ‰túdie uskutoãniteºnosti a jej schválenie zo
strany Riadiaceho v˘boru pre ‰túdie uskutoã-
niteºnosti prioritnej osi ã. 1 OPIS.
âo spôsobilo oneskorenie vyhlásenia v˘ziev
v rámci PO 3 OPIS, i‰lo len o zakompono-
vanie princípov európskej politiky, ktoré
boli uvedené v oznámení Európskej komi-
sie?
Oneskorenie bolo spôsobené zdæhav˘m
procesom notifikácie zo strany EK, pretoÏe
projekty v rámci PO 3 OPIS z dôvodu vyme-
dzenia oprávnen˘ch Ïiadateºov budú podlie-
haÈ schémam ‰tátnej pomoci.
Mohli by ste zhodnotiÈ najv˘znamnej‰ie
projekty, ktoré sa realizovali v rámci kon-
cepcií rozvoja informaãn˘ch systémov?
Vypracovanie koncepcií rozvoja informaã-
n˘ch systémov orgánov ‰tátnej správy a sa-
mosprávy hodnotí Ministerstvo financií SR
(„ministerstvo“) pozitívne. Povinné osoby
prv˘ raz vypracovali koncepcie rozvoja infor-
maãn˘ch systémov („koncepcie“) v jednotnej
‰truktúrovanej forme, urobili inventúru a ana-
l˘zu existujúcich informaãn˘ch systémov a
sluÏieb a navrhli svoje rozvojové priority
podºa princípov schválen˘ch Národnou kon-
cepciou informatizácie verejnej správy.
Za najdôleÏitej‰ie projekty navrhnuté
M I N I S T E R S T V O
v koncepciách, ktoré sa zaãali realizovaÈ, po-
vaÏujeme projekt Elektronické sluÏby spoloã-
n˘ch modulov ÚPVS a prístupov˘ch kompo-
nentov a Informaãn˘ systém identifikátora
fyzick˘ch osôb, ktoré sú kºúãov˘mi základ-
mi pre architektúru integrovaného informaã-
ného systému verejnej správy.
Koºko koncepcií rozvoja informaãn˘ch sys-
témov orgánov ‰tátnej správy a samosprá-
vy bolo schválen˘ch na MF SR, ktoré boli
najproblematickej‰ie a preão?
K dne‰nému dÀu Ministerstvo financií SR
(„ministerstvo“) schválilo 39 koncepcií roz-
voja informaãn˘ch systémov („koncepcie“) v
rámci ‰tátnej správy a 53 koncepcií v rámci
samosprávy. Pri hodnotení predmetn˘ch kon-
cepcií sa nevyskytli mimoriadne problémy.
ZloÏitej‰ie bolo vyhodnotenie koncepcií po-
vinn˘ch osôb s veºk˘m poãtom informaã-
n˘ch systémov, ako napr. Ministerstvo vnút-
ra SR, ktoré má aÏ 79 informaãn˘ch systémov.
Na uºahãenie spracovania koncepcií pripravi-
lo ministerstvo webovú aplikáciu, ãím zjed-
nodu‰ilo samotn˘ proces spracovania a pred-
kladania koncepcií na schválenie.
Aká je dostupnosÈ a vyuÏívanie elektro-
nick˘ch sluÏieb v súãasnosti?
Slovenská republika sa, ako aj po minulé
roky, aj v tomto roku zapojila do hodnotenia
v rámci eGovernment Benchmarku 2010.
Predmetné hodnotenie sleduje 20 základn˘ch
sluÏieb eGovernmentu pre obãanov a podni-
kateºov v rámci v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín
EÚ. V rámci predmetného hodnotenia môÏe-
me kon‰tatovaÈ, Ïe momentálne je z uvede-
n˘ch 20 sluÏieb na najvy‰‰ej úrovni sofistiko-
vanosti nasledujúcich 9 základn˘ch sluÏieb:
SluÏby pre podnikateºov:
• Colné vyhlásenie
• DaÀ z pridanej hodnoty
• DaÀ z príjmu PO
• Registrácia právnickej osoby
Informatizácia Slovenska
a Európska únia
Európska únia pri‰la v roku 2010 s novou stre‰nou iniciatívou pre oblasÈ informatizácie spoloãnosti,
pod názvom Digitálna agenda. O zámeroch a spolupráci sa dozviete z rozhovoru s Luciou MU·KOVOU,
poverenou riadením odboru stratégie a koordinácie informatizácie spoloãnosti Ministerstva financií SR.
F I N A N C I Í S R
• Elektronizácia zasielania sumárnych me-
saãn˘ch v˘kazov od zamestnávateºa do So-
ciálnej poisÈovne
• Verejné obstarávanie
SluÏby pre obãanov :
• DaÀ z príjmu FO
• Osobné doklady
• Vyhºadávanie pracovného miesta
Okrem uveden˘ch základn˘ch elektronic-
k˘ch sluÏieb je v‰ak moÏné získaÈ informácie,
ako aj vyuÏívaÈ ìal‰ie elektronické sluÏby
prístupné cez Ústredn˘ portál verejnej sprá-
vy, ako napr.: podanie na slovenskú obchod-
nú in‰pekciu, v‰eobecné podanie podpísané
a nepodpísané, katastrálne sluÏby, sluÏby ob-
chodného registra, overenie platnosti ZEP,
oznámenie o presÈahovaní, oznámenie polícii,
evidencia motorov˘ch vozidiel, povolenie Ïi-
votného prostredia a mnohé iné.
Informatizácia si vyÏaduje aj istú digitál-
nu gramotnosÈ popularizácie, ako je to na
Slovensku, zlep‰uje sa alebo len pomaly?
Slovensko sa za posledné ‰tyri roky dosta-
lo v oblasti digitálnej gramotnosti podºa ‰tú-
die Digitálna gramotnosÈ na Slovensku 2009
z nízkej na strednú úroveÀ. K˘m v roku 2005
predstavoval index digitálnej gramotnosti
hodnotu 0,33 bodu, v roku 2007 hodnotu
0,37 a v roku 2009 stúpol na 0,44 bodu (ma-
ximálna hodnota indexu je 1 bod). Priazniv˘
v˘voj bol zaznamenan˘ v schopnosti ºudí vy-
uÏívaÈ poãítaã a internet na vzájomnú komu-
nikáciu, v zruãnosti ovládaÈ poãítaãe a peri-
férne zariadenia a rovnako i v práci s rôzny-
mi druhmi softvéru. Z pohºadu regionálneho
v˘voja digitálnej gramotnosti pri‰lo taktieÏ k
priaznivému v˘voju. Banskobystrick˘ a Ïilin-
sk˘ región sa pribliÏujú k bratislavskému,
pokrok zaznamenali i v Ko‰ickom, Pre‰ov-
skom i Trnavskom kraji. Mierne zaostávajú
v Trenãianskom a Nitrianskom kraji.
Pripravila Anna Komová.
âo priná‰a Digitálna agenda?
Európska komisia v marci 2010 predstavi-
la stratégiu nazvanú „Európa 2020“ s cieºom
vyrovnaÈ sa s dopadmi krízy a ãeliÈ v˘zvam
nasledujúceho desaÈroãia. Snahou je dosiah-
nuÈ vysokú úroveÀ zamestnanosti, nízkouhlí-
kové hospodárstvo, produktivitu a sociálnu
súdrÏnosÈ. Stratégia sa má napæÀaÈ prostred-
níctvom konkrétnych opatrení na vnútro‰tát-
nej úrovni a na úrovni EÚ. Digitálna agenda
pre Európu je jednou zo siedmich hlavn˘ch
Ak˘ je v˘znam OPIS-u pre Slovensko?
Informatizácia spoloãnosti je systematick˘
proces zavádzania a vyuÏívania informaã-
n˘ch a komunikaãn˘ch technológií do v‰et-
k˘ch procesov, v ktor˘ch je vìaka nim moÏ-
né lacnej‰ie a úãinnej‰ie vyuÏívaÈ v‰etky do-
stupné zdroje. Informatizácia stimuluje eko-
nomick˘ rast a produktivitu práce, vytvára
nové pracovné miesta a ekonomické aktivi-
ty, zvy‰uje podiel pridanej hodnoty a koncen-
truje najvy‰‰í inovaãn˘ potenciál. VyuÏívanie
moÏností IKT podporuje konkurencieschop-
nosÈ v globálnej ekonomike a v koneãnom dô-
sledku je základn˘m predpokladom a jed-
n˘m z najv˘znamnej‰ím stimulov rozvoja
spoloãnosti postavenej na vedomostiach.
V ekonomike SR ch˘ba dostatoãne siln˘ im-
pulz, ktor˘ by na‰tartoval v˘raznej‰í rozvoj in-
formaãnej spoloãnosti a priblíÏil ju trendom
krajín s vysokou úrovÀou informatizácie. Sú-
ãasn˘ stav naznaãuje, Ïe tak˘to impulz môÏe
vyvolaÈ iba ‰tát budovaním eGovernmentu,
dobre cielen˘mi, koordinovan˘mi interven-
ciami do zvy‰ovania penetrácie ‰irokopás-
mového internetu v oblastiach, kde trh zlyhá-
va.
OPIS sa preto koncentruje prioritne na bu-
dovanie a rozvoj infra‰truktúry ISVS a apli-
kácií, ktoré zefektívnia fungovanie verejnej
správy a budú rozvíjaÈ eGovernment. Barié-
rou intenzívneho vyuÏívania sluÏieb eGo-
vernmentu je a v budúcnosti by mohla byÈ ne-
dostupnosÈ ‰irokopásmového internetu v do-
mácnostiach. Z tohto dôvodu OPIS investu-
je do infra‰truktúry ‰irokopásmového pripo-
jenia v oblastiach, kde zlyháva trh.
KeìÏe pamäÈové a fondové in‰titúcie pred-
stavujú najv˘znamnej‰í zdroj kvalitného di-
gitálneho obsahu, ktor˘ môÏe v˘znamne zdy-
namizovaÈ rozvoj celého poznatkového prie-
myslu a rozvoj eGovernmentu, je táto téma
taktieÏ predmetom OPIS.
iniciatív stratégie „Európa 2020“ a zameria-
va sa na vyuÏívanie informaãn˘ch a komuni-
kaãn˘ch technológií (IKT). Cieºom tejto agen-
dy je maximalizovaÈ spoloãensk˘ a hospodár-
sky potenciál IKT, v prvom rade internetu, Ïi-
votne dôleÏitého média hospodárskych a spo-
loãensk˘ch aktivít: obchodovania, práce, hier,
komunikácie a slobodného prejavu. Väã‰ie
roz‰írenie a efektívnej‰ie vyuÏívanie IKT by
malo pomôcÈ Európe rie‰iÈ kºúãové otázky a
priniesÈ lep‰iu kvalitu Ïivota, napríklad v po-
43
M I N I S T E R S T V O
dobe lep‰ej zdravotnej starostlivosti, bezpeã-
nej‰ích a efektívnej‰ích rie‰ení dopravy, ãis-
tej‰ieho Ïivotného prostredia, nov˘ch me-
diálnych moÏností a jednoduch‰ieho prístu-
pu k verejn˘m sluÏbám a kultúrnemu obsahu.
Sektor IKT priamo vytvára 5 % európskeho
HDP a jeho kaÏdoroãná trhová hodnota je
660 miliárd eur. No k celkovému nárastu pro-
duktivity prispieva oveºa väã‰ou mierou vìa-
ka vysokému stupÀu dynamiky a inovácie
tohto sektora. Koniec koncov za v‰etko ho-
voria ãísla: napríklad skutoãnosÈ, Ïe kaÏd˘ deÀ
v Európe pouÏíva internet viac ako 250 mi-
liónov ºudí a Ïe prakticky v‰etci obãania EÚ
vlastnia mobiln˘ telefón.
Aké opatrenia sa v rámci iniciatívy na-
vrhujú?
Digitálna agenda pre Európu definuje kºú-
ãové opatrenia v siedmich problémov˘ch ob-
lastiach:
Pulzujúci digitálny jednotn˘ trh. Internet
nemá hraníc, ale online trhy na celosvetovej
úrovni aj na úrovni EÚ sú e‰te stále rozdele-
né mnoÏstvom bariér, ktoré ovplyvÀujú nie-
len prístup k celoeurópskym telekomunikaã-
n˘m sluÏbám ale aj k tomu, ão by mali byÈ ce-
losvetové internetové sluÏby a obsah. Prv˘m
cieºom je preto vytvorenie atraktívneho onli-
ne obsahu a sluÏieb a ich voºn˘ obeh na úze-
mí EÚ a za jej hranicami. Po druhé, napriek
súboru kºúãov˘ch právnych predpisov v ob-
lasti jednotného trhu o elektronickom obcho-
de, elektronickom fakturovaní a elektronic-
k˘ch podpisoch, pravidlá sa v ãlensk˘ch ‰tá-
toch neuplatÀujú rovnako a transakcie v digi-
tálnom prostredí sú e‰te stále príli‰ zloÏité.
Tretím cieºom je eliminovaÈ neistotu spotre-
biteºov a podnikov vzhºadom na ich práva a
právnu ochranu pri obchodovaní online. A po
‰tvrté, Európa ani zìaleka nemá jednotn˘ trh
telekomunikaãn˘ch sluÏieb, ten podºa EÚ po-
trebuje zásadnú aktualizáciu na to, aby sa
presunul do éry internetu.
Interoperabilita a normy. Interoperabilita
je stálou súãasÈou európskej agendy a nie je
to iné ani v najnov‰ej iniciatíve. Na to, aby
sme dospeli k skutoãne digitálnej spoloãnos-
44
F I N A N C I Í S R
ti, potrebujeme úãinnú interoperabilitu medzi
produktmi a sluÏbami IT. Samotn˘ internet je
príkladom dobrej technickej interoperability.
Jeho otvorená architektúra sprístupnila inte-
roperabilné zariadenia a aplikácie miliardám
ºudí na celom svete. Ale na to, aby sa získali
v‰etky v˘hody IKT, treba zintenzívniÈ zavá-
dzanie interoperability medzi zariadeniami,
aplikáciami, registrami údajov, sluÏbami a
sieÈami IKT.
Dôvera a bezpeãnosÈ. BezpeãnosÈ pouÏíva-
teºov v online svete musí byÈ zaruãená. Rov-
nako ako vo fyzickom svete, ani poãítaãovú
kriminalitu nemôÏeme tolerovaÈ. Medzi kºú-
ãové opatrenia v tejto oblasti patrí najmä po-
silnenie politiky v oblasti bezpeãnosti sietí a
informácií vysokej úrovne vrátane legisla-
tívnych iniciatív, napríklad iniciatívy t˘kajú-
cej sa modernizácie Európskej agentúry pre
bezpeãnosÈ sietí a informácií (ENISA), ako aj
opatrenia umoÏÀujúce r˘chlej‰ie reagovaÈ v
prípade poãítaãov˘ch útokov vrátane CERT
pre in‰titúcie EÚ. Okrem toho sa predpokla-
dá séria legislatívnych iniciatív na boj proti
poãítaãov˘m útokom na informaãné systémy
do roku 2010 a súvisiace pravidlá právomo-
ci v kybernetickom priestore na úrovni EÚ a
na medzinárodnej úrovni do roku 2013.
R˘chly a ultrar˘chly prístup k internetu.
Znalostné hospodárstvo je zaloÏené na sie-
Èach, ktor˘ch stredobodom je internet. Euró-
pa potrebuje masovo dostupn˘ r˘chly a ultra-
r˘chly prístup k internetu za konkurenãné
ceny. V stratégii Európa 2020 sa zdôraznil v˘-
znam zavádzania ‰irokopásmového pripoje-
nia pri podpore sociálneho zaãleÀovania a
konkurencieschopnosti v EÚ. Potvrdil sa v nej
aj cieº do roku 2013 sprístupniÈ ‰iroké pásmo
v‰etk˘m Európanom. EK chce zabezpeãiÈ,
aby do roku 2020 v‰etci Európania mali prí-
stup k internetu oveºa r˘chlej‰iemu ako 30
Mbps, a aby 50 % alebo viac európskych do-
mácností malo internetové pripojenie r˘chlej-
‰ie ako 100 Mbps. Na dosiahnutie t˘chto am-
bicióznych cieºov treba vypracovaÈ komplex-
nú politiku zaloÏenú na rozmanit˘ch techno-
lógiách zameranú na dva paralelné ciele: na
jednej strane zaruãiÈ univerzálne ‰irokopás-
mové pokrytie (kombináciou pevného a bez-
drôtového pripojenia) s r˘chlosÈou internetu
postupne presahujúcou 30 Mbps a vy‰‰ou a
ãasom podporovaÈ zavádzanie a pouÏívanie
novej generácie prístupov˘ch sietí (NGA) na
veºkej ãasti územia EÚ, ãím sa umoÏní ultra-
r˘chle internetové pripojenie s r˘chlosÈou
vy‰e 100 Mbps.
V˘skum a inovácie. Európa neinvestuje
dostatoãné prostriedky do v˘skumu a rozvo-
ja súvisiaceho s IKT. Vzhºadom na skutoã-
nosÈ, Ïe IKT predstavujú v˘znamn˘ podiel
celkovej pridanej hodnoty v rámci európ-
skych priemyseln˘ch odvetví, ako je naprík-
lad automobilov˘ priemysel (25 %), spotre-
biteºské zariadenia (41 %) alebo lekársky a
zdravotnícky priemysel (33 %) nedostatoãné
investície do v˘skumu a rozvoja IKT ohrozu-
jú cel˘ európsky v˘robn˘ sektor a sektor slu-
Ïieb. EK chce preto vyuÏívaÈ viac súkrom-
n˘ch investícií v podobe strategického vyuÏí-
vania obstarávania vo fáze pred komerãn˘m
vyuÏitím a verejno-súkromn˘ch partnerstiev
prostredníctvom ‰trukturálnych fondov na
v˘skum a inováciu a udrÏaÈ tempo roãného 20
% nárastu rozpoãtu na v˘skum a rozvoj v
oblasti IKT, minimálne poãas trvania 7. rám-
cového programu.
Zvy‰ovanie digitálnej gramotnosti, zlep‰o-
vanie digitálnych zruãností a zaãleÀovania
osôb. Digitálny vek by mal priniesÈ viac práv
pre ºudí a ich zrovnoprávnenie. âoraz viac
kaÏdodenn˘ch úloh sa vykonáva online, po-
uÏívanie internetu sa stalo neoddeliteºnou sú-
ãasÈou kaÏdodenného Ïivota mnoh˘ch Euró-
panov. Pritom v‰ak 150 miliónov – pribliÏne
30 % – Európanov e‰te internet nikdy nepou-
Ïilo. Túto skupinu tvoria z väã‰ej ãasti oso-
by vo veku 65 aÏ 74 rokov, ºudia s nízkymi
príjmami, nezamestnaní a ºudia s niωím vzde-
laním. V mnoh˘ch prípadoch je nedostatoã-
né vyuÏívanie online sluÏieb zapríãinené ne-
dostatkom zruãností. PrístupnosÈ a pouÏiteº-
nosÈ predstavujú problém aj pre zdravotne
postihnut˘ch Európanov. Preklenutie tejto di-
gitálnej priepasti sprístupní ãlenom znev˘hod-
nen˘ch sociálnych skupín mnoho sluÏieb t˘-
kajúcich sa ich bezprostredn˘ch záujmov,
ako elektronické vzdelávanie, elektronická
‰tátna správa, elektronické zdravotníctvo, ale
aj zv˘‰i moÏnosÈou zamestnaÈ sa. Digitálna
kompetencia je jednou z ôsmich kºúãov˘ch
kompetencií, ktoré majú pre jednotlivcov v
rámci znalostnej spoloãnosti základn˘ v˘-
znam. Okrem toho rozvoj hospodárstva EÚ
brzdí nedostatok zruãností pouÏívateºov IKT:
v Európe by mohlo do roku 2015 ch˘baÈ toº-
ko zruãností, koºko by bolo treba na obsade-
nie 700 000 pracovn˘ch miest v oblasti IT .
V˘hody pre spoloãnosÈ. EÚ vypl˘vajúce
z IKT. Inteligentné vyuÏívanie technológií a
informácií pomôÏe reagovaÈ na spoloãenské
v˘zvy, ak˘mi sú zmena klímy a starnúce oby-
vateºstvo. Zavádzanie IKT sa stáva rozhodu-
júcim prvkom dosahovania politick˘ch cieºov,
ak˘mi sú podpora starnúcej spoloãnosti, zme-
na klímy, zniÏovanie spotreby energie, zlep-
‰enie úãinnosti dopravy a zlep‰enie mobility,
posilÀovanie postavenia pacientov a zaãleÀo-
vanie osôb so zdravotn˘m postihnutím.
V rámci svojich kºúãov˘ch opatrení preto ko-
misia posúdi, ãi sektor IKT dodrÏal lehotu na
prijatie spoloãn˘ch metód merania jeho ener-
getickej hospodárnosti a mnoÏstva emisií
skleníkov˘ch plynov. V oblasti zdravotníct-
va vykoná pilotné opatrenia s cieºom poskyt-
núÈ Európanom bezpeãn˘ online prístup k
ich údajom o zdravotnom stave do roku 2015,
vynasnaÏí sa dosiahnuÈ do roku 2020 ‰iroké
zavedenie sluÏieb telemedicíny a navrhne od-
porúãanie, v ktorom bude urãen˘ minimálny
súbor v‰eobecn˘ch údajov o pacientovi na
úãely interoperability záznamov o pacien-
toch, ku ktor˘m sa bude moÏné dostaÈ online
alebo ktoré si bude moÏné elektronick˘m
spôsobom vymieÀaÈ cezhraniãne s in˘mi ãlen-
sk˘mi ‰tátmi do roku 2012. V oblasti kultú-
ry EK do roku 2012 navrhne udrÏateºn˘ mo-
del financovania verejnej digitálnej kniÏnice
EÚ Europeana a digitalizácie obsahu. V˘-
znamné je aj opatrenie v oblasti elektronickej
‰tátnej správy, kde EK do roku 2012 predlo-
Ïí návrh rozhodnutia Európskeho parlamen-
tu a Rady o zaistení vzájomného uznávania
elektronickej totoÏnosti a elektronického ove-
rovania v celej EÚ zaloÏeného na online „ove-
rovacích sluÏbách“ poskytovan˘ch vo v‰et-
k˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch.
E U R Ó P S K A B A N K A
Projekty Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) na Slovensku sa zameriavajú
predov‰etk˘m na zniÏovanie energetickej nároãnosti slovenského hospodárstva, podporu
financovania pre malé a stredné podniky a rozvoj infra‰truktúry. K prvému januáru 2008
realizovala EBOR na Slovensku spolu 74 projektov v hodnote pribliÏne 3,5 mld. eur. EBOR
má naìalej záujem spolupodieºaÈ sa na príprave privatizácií niektor˘ch zo ‰tátnych podnikov
na Slovensku. Prezident EBOR Thomas MIROW.
EBOR ponúka Slovensku
pomoc pri privatizácii
Je vÏdy na rozhodnutí vlády, ão sa roz-
hodne privatizovaÈ. My máme dôkladnú ex-
pertízu, ako na to. Ako osloviÈ investorov a ka-
pitálové trhy. Je známe, Ïe v mnoh˘ch prípa-
doch sa EBOR spolupodieºala na privatizácii
vlastn˘m kapitálom. To, ãi má banka záujem
spolupodieºaÈ sa na privatizácii niektorého
podniku priamo, vÏdy záleÏí na konkrétnom
projekte, my sme ponúkli Slovensku predo-
v‰etk˘m na‰e skúsenosti.
ZV¯·ENIE SLOVENSKÉHO PRÍSPEVKU
V rámci podpory slovensk˘ch podnikateº-
sk˘ch subjektov sme spolu s ministrom finan-
cií SR Ivanom Miklo‰om podpísali dohodu o
zv˘‰ení príspevku Slovenska do Fondu tech-
nickej spolupráce s EBOR vo v˘‰ke 625-ti-
síc eur. Prostriedky poskytnuté vládou SR
pomôÏu EBOR identifikovaÈ a pripraviÈ Ïivo-
taschopné projekty pre ekonomick˘ pokrok
v regióne, v ktor˘ch operuje a slovenské sub-
jekty majú moÏnosÈ uplatniÈ svoje skúsenos-
ti a know-how z obdobia transformácie eko-
nomiky.
Slovenská republika naìalej v˘znamn˘m
spôsobom prispieva k ãinnosti Európskej ban-
ky pre obnovu a rozvoj. Toto zv˘‰enie gran-
P R E O B N O V U
tového príspevku je veºmi potrebné na finan-
covanie projektov vo v‰etk˘ch odvetviach
portfólia Európskej banky pre obnovu a roz-
voj.
Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘-
hradne na podporu aktivít slovensk˘ch sub-
jektov s cieºom pomoci transformujúcim sa
krajinám v˘chodnej Európy a strednej Ázie
pri ich prechode na trhové hospodárstvo s
dôrazom na podporu súkromného sektora.
Minister Miklo‰ ma ubezpeãil, Ïe Sloven-
ská republika si je plne vedomá svojho posta-
venia darcovskej krajiny a technickú asisten-
ciu povaÏuje za kºúãov˘ pilier vyuÏitia know-
how. Pokraãovanie vo fungovaní tohto fondu
poskytuje rámec a moÏnosti pre jeho uplatne-
nie. VyÏaduje si to posilnenie kapacít na oboch
stranách, ako v Európskej banke pre obnovu
a rozvoj, tak aj v slovenskom konzultaãnom
prostredí.
GRANTOVÉ DOHODY PRE JAVYS
So zástupcami spoloãnosti Jadrová a vyra-
ìovacia spoloãnosÈ (JAVYS), a. s., Bratisla-
va sme podpísali v októbri tri grantové doho-
dy z fondu na vyradenie Bohuníc (BIDSF)
v celkovej hodnote 62,62 mil. eur. Doteraz
A R O Z V O J
podpísala EBOR so spoloãnosÈou JAVYS 15
grantov˘ch dohôd v celkovej hodnote pri-
bliÏne 204 mil. eur.
Fond BIDSF zriadila Európskou únia. Pri-
spievatelia zverili správu fondu a jeho fi-
nanãn˘ch prostriedkov Európskej banke pre
obnovu a rozvoj, ktorá riadi v‰etky operácie
a projekty financované z tohto fondu. Zákla-
dom pre napæÀanie úãelu, teda ãerpanie fon-
du, bolo uzatvorenie Rámcovej dohody me-
dzi Ministerstvom hospodárstva SR a EBOR
v roku 2001. Prostriedky z tohto fondu majú
slúÏiÈ na ãiastoãnú úhradu nákladov, ktoré
vznikli SR predãasn˘m odstavením JE V1.
âerpanie finanãn˘ch prostriedkov na realizá-
ciu jednotliv˘ch projektov sa uskutoãÀuje na
základe grantov˘ch dohôd uzavret˘ch medzi
spoloãnosÈou JAVYS a EBOR. Projekty na
schválenie odporúãa Spoloãn˘ v˘bor zloÏe-
n˘ zo zástupcov MHV SR, EBOR, Minister-
stva financií SR, Úradu jadrového dozoru
SR, Národného jadrového fondu, Úradu vlá-
dy SR, spoloãnosti JAVYS a ìal‰ích príjem-
cov pomoci z fondu BIDSF.
CIELE EBORU
EBOR vznikla v roku 1991 s cieºom pomá-
haÈ pri transformácii krajín strednej a v˘-
chodnej Európy a ‰tátom b˘valého Sovietske-
ho zväzu na trhovo orientované ekonomiky.
Sídli v Lond˘ne a jej akcionármi je 61 krajín,
Európske spoloãenstvo a Európska investiã-
ná banka. Celková v˘‰ka upísaného kapitálu
je 20 mld. eur, z toho 5 mld. eur predstavuje
splaten˘ kapitál a zvy‰n˘ch 15 mld. eur je
splatn˘ch na poÏiadanie.
V súãasnosti EBOR formou poradenskej
ãinnosti, poskytovaním pôÏiãiek, kapitálo-
v˘m vstupom a garanciami podporuje sú-
kromnú hospodársku ãinnosÈ, privatizáciu,
re‰trukturalizáciu, ‰trukturálne reformy, roz-
voj infra‰truktúry a vysoko konkurenãné pro-
stredie v krajinách od strednej Európy aÏ po
centrálnu Áziu, ktoré sa hlásia a uplatÀujú pri-
ncípy demokracie a pluralizmu.
Slovenská republika je ãlenom EBOR od
roku 1993, na základe sukcesie po rozdelení
âSFR (âeskoslovensko patrilo k zakladajú-
cim ‰tátom EBOR).
45
V L Á D A S R
Eurofondy: Najlacnej‰ie
peniaze na v˘stavbu diaºnic
Prv˘ balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) mal stáÈ v priebehu 30 rokov pribliÏne
9 mld. eur, tretí balík PPP takmer 8,5 mld. eur. Balíky na v˘stavbu ãasti diaºnice D1 sa v‰ak touto
formou stavaÈ nebudú. Minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Ján FIGEª.
Musíme maÈ zodpovednosÈ aj za nás, aj na‰e
deti, aj deti na‰ich detí. Projekty PPP by sa mali
vyuÏívaÈ najmä v prípadoch, keì sa nedajú vyuÏiÈ
peniaze z eurofondov. Dôkazom toho je naprík-
lad najÈaωí úsek z tretieho balíka PPP tunel Vi‰-
Àové, ktor˘ sa bude nakoniec stavaÈ z eurofondov
so spolufinancovaním zo ‰tátneho rozpoãtu. Na
tento úsek pôjde z európskych peÀazí 400 mil. eur.
Suma, ktorú rezort dopravy potrebuje na v˘stav-
bu tejto nadradenej infra‰truktúry, musí prísÈ z
in˘ch operaãn˘ch programov, ako je doprava.
Presun financií medzi programami musí odsúhla-
siÈ Európska komisia. Predpokladám, Ïe po roko-
vaniach súhlasiÈ bude, pretoÏe ide o to, aby pro-
striedky boli vynaloÏené úãelne na priority, kto-
ré sú nielen národné, ale aj európske, a tak˘mi
diaºniãná sieÈ a medzinárodné koridory sú. Slo-
vensko nemá lacnej‰í zdroj financovania v˘stav-
by diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest ako sú eurofondy.
To sú najlacnej‰ie peniaze, pretoÏe EÚ nám ich
dáva ako granty.
PREDRAÎENÉ DIAªNIâNÉ
MEGASTAVBY
Zvy‰ná ãasÈ takmer 30-kilometrového úseku sa
postaví cez PPP alebo klasické verejné obstará-
vanie. Rozpoãet na v˘stavbu ciest ide nahor o 24
percent, s t˘m, Ïe v budúcom roku sa zvy‰uje zo
761 mil. eur na viac ako 900 mil. eur. Chceme sta-
vaÈ diaºnice v plnom rozsahu podºa ambície, kto-
rá tu bola, ale in˘m spôsobom. Náklady na v˘stav-
bu ciest, respektíve ich ceny sa menia hlavne na
medzinárodn˘ch trhoch a potom aj na Slovensku,
ale môÏu ísÈ aj dole. Rezort dopravy, v˘stavby a
regionálneho rozvoja uÏ stihol urobiÈ dve rozhod-
nutia a dohody, ktoré cenu za v˘stavbu zníÏili.
Tri diaºniãné projekty verejno-súkromného
partnerstva, ktoré pripravila b˘valá vláda, boli me-
gastavby. To bol nábeh na maìarskú cestu do
Grécka. Preto teraj‰ia vláda nakoniec zastavila
realizáciu prvého a tretieho projektu PPP na v˘-
stavbu úsekov D1 medzi Martinom a Pre‰ovom
a v okolí Îiliny. Celkové splátky, ktoré by musel
46
‰tát platiÈ koncesionárom poãas 30 rokov v prí-
pade realizácie v‰etk˘ch troch balíkov PPP, by
predstavovali roãne 700 mil. eur. Je to suma, akú
Slovensko doteraz nikdy nedávalo roãne na diaº-
niãnú v˘stavbu.
V súãasnosti sa realizuje iba druh˘ balík PPP,
ktor˘ je zameran˘ na v˘stavbu úsekov r˘chlost-
nej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovsk˘mi Nem-
cami a severného obchvatu Banskej Bystrice.
V roku 2011 môÏeme odovzdaÈ iba úseky, kto-
ré boli zaãaté. V˘stavbu pripraven˘ch úsekov
diaºnic totiÏ nemoÏno ur˘chliÈ. Poãet zaãat˘ch
diaºniãn˘ch stavieb v minulom a tomto roku kle-
sol na historické minimum. Teraz Ïneme ovocie
t˘chto rokov. V˘stavba Ïilinského úseku diaºni-
ce D3 bola zastavená e‰te pred tohtoroãn˘mi voº-
bami. Av‰ak dlho me‰kajúca stavba obchvatu
Svidníka na R4 bude otvorená v najbliωích
dÀoch.
Doteraz prijaté rozhodnutia, vrátane zastavenia
predraÏen˘ch PPP projektov, boli vedené sna-
hou, aby boli v˘hodné aj pre celú krajinu, nielen
pre firmy a banky. Plán v˘stavby diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest na roky 2011 aÏ 2014 predloÏím
vláde do konca marca 2011.
INVESTÍCIE A MODERNIZÁCIA
ÎELEZNÍC
Dne‰nú Ïeleznicu reprezentujú tri spoloãnosti
– Îeleznice Slovenskej republiky, Îelezniãná
spoloãnosÈ Slovensko a Îelezniãná spoloãnosÈ
Cargo Slovakia. Na‰a Ïeleznica sa ocitá v spoloã-
nej Európe, ktorá je stále viac otvorenou. Je pred
nami ìal‰ia postupná liberalizácia dopravy, kto-
rá prinesie e‰te väã‰iu konkurenciu. Nesmieme za-
búdaÈ na ani to, Ïe Ïeleznice ostávajú dôleÏit˘m
nástrojom rozvoja. Investície a modernizácia Ïe-
lezniãn˘ch tratí a vozového parku sú jednou z pri-
orít, ktoré má ministerstvo pred sebou.
UÏ dnes môÏeme cestovaÈ na viacer˘ch úse-
koch, ktoré sú modernizované aj vìaka eurofon-
dom a ktoré budú ìalej rozvíjané tak, aby sa pre-
pravné ãasy skracovali a pohodlie a bezpeãnosÈ
na Ïelezniciach sa zvy‰ovali. Projekt ìal‰ej mo-
dernizácie tratí od Nového Mesta nad Váhom k Îi-
line a na Kysuce a aj smerom na Ko‰ice prispe-
je i k vizuálnej zmene Ïelezníc.
V najbliωích rokoch bude obnovená ‰tvrtina
vlakov osobnej dopravy v hodnote 177 mil. eur.
Niektoré vybrané vlaky uÏ zaãali pravidelne pre-
mávaÈ r˘chlosÈou 160 kilometrov za hodinu, ão
je v˘sledkom modernizácie tratí aj novej situácie
na Slovensku, ktorú chce rezort dopravy postup-
ne rozvíjaÈ.
Îeleznice sú najväã‰ím zamestnávateºom.
V troch spoloãnostiach je zamestnan˘ch vy‰e 30-
tisíc ºudí. Je to silná reprezentácia sociálnej, eko-
nomickej a spoloãenskej sféry. Urobím v‰etko pre
to, aby tento segment mal úctu, ktorá mu patrí, a
zároveÀ bol zodpovedn˘ za v‰etko, ão má zvere-
né do správy vecí verejn˘ch.
Tri firmy, ktoré sú súãasÈou Ïelezniãnej dopra-
vy, potrebujú uωiu súãinnosÈ a spoluprácu. âo sa
t˘ka Carga, uvaÏujeme aj o strategickom partne-
rovi. Vybudovanie ‰irokorozchodnej trate nie je
v strategick˘ch cieºoch súãasnej vlády.
ROZVOJ LETISKA A STAVEBNÍCTVA
Bratislavské letisko nepochybne má potenciál,
aby sa stalo v˘znamnej‰ím subjektom na trhu le-
teckej dopravy v Európe a plnilo úlohu, ktorú ako
letisko v hlavnom meste ãlenskej krajiny európ-
skeho spoloãenstva má, a to bez ohºadu na formu
jeho vlastníctva. V mojom záujme je stransparent-
niÈ pomery v rezorte vrátane letiska, ktoré má skôr
negatívnu minulosÈ, ale verím, Ïe pozitívnu bu-
dúcnosÈ. V tomto oceÀujem aj kroky nového ve-
denia, ktoré bolo schopné v krátkom ãase zaviesÈ
elektronické verejné obstarávanie.
Nedá sa byÈ konkurencieschopn˘m bez moder-
ného letiska. Letisko je len jednou zo zloÏiek, at-
raktívna musí byÈ aj destinácia, ãiÏe Bratislava a
okolie. To priamo súvisí s rozvojom obchodu ale
aj cestovného ruchu.
V dohºadnom ãase je potrebné poãítaÈ i s inves-
tíciami do opravy, údrÏby a prípadného roz‰iro-
vania dráhového systému. ZabezpeãiÈ financova-
nie uveden˘ch aktivít, vzhºadom na ich rozsah, by
malo byÈ jednou z úloh nového strategického
partnera. Aby bolo letisko atraktívne, musíme
zabezpeãiÈ jeho rozvoj cez investície, ale nie cez
zadlÏovanie. Najprv z neho treba spraviÈ príÈaÏ-
livé a finanãne konsolidované letisko a potom
nájsÈ strategického investora, ktor˘ zabezpeãí
jeho rozvoj a lep‰ie sluÏby.
Spôsob vstupu strategického partnera na bra-
tislavské letisko by mal byÈ známy do konca fe-
bruára 2011, dokedy má ministerstvo dopravy
v spolupráci s letiskom vypracovaÈ príslu‰nú kon-
cepciu. Hºadanie strategického partnera nezname-
ná nevyhnutne jeho predaj, pretoÏe existujú na to
aj iné moÏnosti. Záujem leteck˘ch prepravcov o
bratislavské letisko pomaly, ale isto rastie. Vní-
mam to aj ako odozvu na krízové roky a zmeny,
o ktoré sa usilujeme. Sú to signály nielen z blíz-
kych destinácií, ale aj zo vzdialen˘ch krajín. Slo-
vensko a Bratislava nemusí byÈ partnerom len pre
regióny v strednej Európe, ale v oveºa ‰ir‰om
priestore.
Od novembra má rezort dopravy posilnené
kompetencie v oblasti stavebníctva. V tejto oblas-
ti plánujem uprednostÀovaÈ dodávateºov z do-
máceho prostredia a kvalitu pred prehnane nízkou
cenou. Nov˘ rozpoãet zah⁄Àa rôzne ‰kály podpo-
ry pre stavebníctvo. ·tát plánuje daÈ na podporu
rozvoja b˘vania v budúcom roku 253 mil. eur. Aj
keì to bude medziroãne menej o tri percentá,
v˘stavbu bytov by to nemalo brzdiÈ. Okrem pod-
pory rozvoja b˘vania sa pripravujú nové veºké a
stredne veºké zákazky v dopravn˘ch pozemn˘ch
stavbách. Ich objem bude najväã‰í za uplynu-
l˘ch desaÈ rokov.
S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

Inovaãné aktivity sú pevnou súãasÈou kultúry PovaÏskej cementárne, a. s. Ladce. Odbornej i laickej verejnosti je
známa nielen kvalita a inovácie produktov, ale aj v˘nimoãné environmentálne v˘sledky,zamerané na ekologickú
likvidáciu odpadov, cielenú na úspory emisií CO2. KeìÏe cementáreÀ v Ladcoch získala v ostatn˘ch rokoch mnoÏstvo
prestíÏnych ocenení ako Národná cena za Ïivotné prostredie, najvy‰‰ie ocenenia v systéme SLOVAK GOLD a v roku
2010 najhodnotnej‰ie uznanie vynálezcovskej ãinnosti na Slovensku, Cenu Jána Bah˘ºa, poloÏili sme niekoºko
otázok generálnemu riaditeºovi a predsedovi predstavenstva spoloãnosti Ing. Antonovi BARCÍKOVI.

Inovaãná kultúra
cementárne v Ladcoch
vynálezy, patenty, úÏitkové vzory – prínosy pre spoloãnosÈ
svete a hlavne motiváciou spolupracovníkov
dosahujeme v environmentálnej oblasti v˘-
sledky, ktoré sú lep‰ie ako pre cementárensk˘
priemysel zverejnila Medzinárodná energe-
tická agentúra v podtitule „Redukcia uhlíko-
v˘ch emisií do roku 2050“. Konkrétne na‰a
spoloãnosÈ má dnes mernú spotrebu tepla na
úrovni cieºa v roku 2020, podiel alternatívnych
palív na úrovni cieºa v roku 2050 a mernú
emisiu CO2 na tonu cementu takú, ako je cieº
pre cel˘ cementárensk˘ priemysel v roku 2030.

MôÏete byÈ konkrétnej‰í a porovnaÈ niekto-

Ako motivujete spolupracovníkov k mimo-
riadnej inovaãnej aktivite? Veì ocenenia,
ktoré získavajú va‰i spolupracovníci nezá-
visia ani od poãtu veãierkov, na ktor˘ch sa
ukáÏu, ani od poãtu ãlánkov v bulvárnych
médiách.
V˘voj ide neustále dopredu. Inovácie boli,
sú a vÏdy aj budú. Cesta od nápadu k v˘sled-
ku b˘va v‰ak ãasto t⁄nistá a sprevádzaná via-
ré indikátory, resp. uviesÈ v˘stupy va‰ej v˘-
skumno-v˘vojovej ãinnosti v praxi?
Okrem na trhu známych ekologick˘ch ce-
mentov radu Chromatmin so zníÏen˘m obsa-
hom ‰kodlivého chrómu je to hlavne spolus-
paºovanie odpadov vrátane organick˘ch, kto-
ré sú v˘znamn˘m celospoloãensk˘m prínosom
v prevencii proti epidémiám BSE a ìal‰ím Ïi-
voãí‰nym morom. Práve vìaka vlastn˘m vy-
nálezom poskytujeme túto sluÏbu nielen Slo-
venskej republike, ale aj susedn˘m ‰tátom.
SpracovávaÈ a zhodnodovaÈ rôzne odpady je
jednoducho nepísan˘m príkazom doby. Mimo-
chodom aj „antraxov˘ ekologick˘ problém“
sme vyrie‰ili v Ladcoch, hoci na Slovensku
takmer nikto o tom ani nevedel. Dlhodobo
cielené opatrenia v environmentálnej oblasti a
mnoÏstvo ºudskej práce a tvorivého umu pri-
ná‰ajú spoloãnosti aj v˘znamn˘ prínos v zni-
Ïovaní emisií CO2. Strategická orientácia na
hospodárenie s emisiami CO2 sa stala aj vzhºa-
dom na finanãné zhodnocovanie úspor rozho-
dujúcim faktorom v˘konnosti a efektívnosti
hospodárenia a t˘m konkurencieschopnosti
na‰ej firmy na stredoeurópskom trhu.
osobitne cementárensk˘ priemysel, neoãaká-
vajú v najbliωích rokoch 2011 a 2012 nasto-
lenie predkrízov˘ch pomerov. Tak ako zahra-
niãná konkurencia i cementárne v SR získané
v˘nosy usporen˘ch emisií vkladajú v súãasnos-
ti spätne do prevádzky na udrÏanie zamestna-
nosti v mnoh˘ch prípadoch ÈaÏko nahraditeº-
n˘ch odborníkov s praxou a vôbec na udrÏa-
nie konkurencieschopnosti priemyslu v zloÏi-
t˘ch hospodárskych pomeroch. Aj z vy‰‰ie
uveden˘ch dôvodov sme presvedãení, Ïe avi-
zované v˘nimky zo schválenej novej dane z
emisn˘ch kvót sa v plnom rozsahu dotknú aj
odvetvia v˘roby cementu. Odvetvie v˘roby ce-
mentu by privítalo, aby v koncepcii dodávate-
ºov základn˘ch materiálov na diaºnice sa za-
ãali uplatÀovaÈ cementobetónové vozovky.
Taká je napokon aj prevaÏná prax v zahrani-
ãí. V prípade, Ïe by sa Slovenská republika roz-

MôÏeme sa v‰ak dostaÈ aj k inej aktuálnej

cer˘mi rizikami. KaÏd˘ musí nájsÈ energiu
prekonaÈ poãiatoãn˘ odpor k zmene. Dlhodo-
b˘ podnikateºsk˘ úspech je o zodpovednosti.
Îiaº, ãasto sme svedkami, Ïe niektor˘ch pod-
nikateºov nezaujíma dlhodobá perspektíva, ale
„r˘chle peniaze“. U nás, v dlhodobej stratégii
na‰ej spoloãnosti a teda aj v na‰ej v˘skumno-
v˘vojovej ãinnosti dostali prioritu environ-
mentálne ciele, ktoré sa premietli do investiã-
n˘ch prevádzkov˘ch a finanãn˘ch procesov.
V˘sledkom je, Ïe technologick˘mi linkami,
ktoré sú na úrovni najvy‰‰ích poznatkov uplat-
Àovan˘ch v cementárenskom priemysle vo
téme. Stavebné spoloãnosti oãakávajú aj v
ìal‰om období pokles v˘konnosti. Ako vní-
mate situáciu na stavebnom trhu SR, oso-
bitne v kontexte s potrebou dobudovania
dopravnej infra‰truktúry, hlavne ch˘bajú-
cej diaºniãnej siete?
To, Ïe zákaziek pre stavebné spoloãnosti je
stále menej je v‰eobecne známe. ZloÏité kon- hodla nové úseky diaºnice a r˘chlostn˘ch ciest
kurenãné prostredie pre nás domácich v˘rob- postaviÈ s cementobetónov˘mi vozovkami
cov stavebn˘ch hmôt vytvárajú nielen drsné mohla by oproti pouÏitiu Ïiviãn˘ch povrchov
podmienky pre export, ale aj agresívne dovo- na nákladoch za ich v˘stavbu a hlavne údrÏbu
zy, ktoré sú umocnené hlavne zoslabením su- poãas ìal‰ích desiatok rokov ich vyuÏívania
sedn˘ch mien. V˘robcovia stavebn˘ch hmôt, u‰etriÈ veºké finanãné prostriedky.

47
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s., (ìalej len AÎD, a. s., Bratislava) uÏ viac
ako 50 rokov patrí na slovenskom trhu k v˘znamn˘m dodávateºom zabezpeãovacej
a oznamovacej technológie pre Ïelezniãnú a cestnú dopravu. V posledn˘ch desiatich
rokoch sa jej portfólio roz‰írilo aj do oblasti montáÏe a servisu verejnej a privátnej
telekomunikaãnej technológie, podnikov˘ch bezpeãnostn˘ch systémov vrátane
kamerového dohºadu a poÏiarnej signalizácie.

Partnerská spolupráca a inovaãné

aktivity AÎD, a. s., Bratislava
SpoloãnosÈ AÎD, a. s., Bratislava má za se-
bou nielen nároãn˘, ale aj úspe‰n˘ rok 2010.
Ako ãlen zdruÏenia sme sa v tomto roku sústre-
dili predov‰etk˘m na v˘stavbu modernej zria-
ìovacej stanice Îilina – Tepliãka, ktorá v súãas-
nosti rozsahom a finanãn˘m objemom predsta-
vuje jednu z najväã‰ích stavieb v rámci Îelez-
níc Slovenskej republiky.
Pre dodávku komplexnej technologickej ãas-
ti stavby elektronického stavadla a triediaceho
zariadenia spádoviska sme uzavreli partnersk˘
kooperaãn˘ vzÈah so zahraniãnou spoloãnos-
Èou Funkwerk Information Technologies, GmbH
a so slovenskou spoloãnosÈou Procesná automa-
tizácia, a. s., Ko‰ice. UÏ dnes môÏem kon‰tato-
vaÈ, Ïe spoloãne vytvoren˘ nov˘ produkt pod ná-
zvom „Spádovisko Váh“ spæÀa v‰etky medziná-
rodné ‰tandardy, definované pre bezpeãnosÈ Ïe-
lezniãnej dopravy v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Pred-
pokladáme, Ïe úspe‰né zavedenie elektronické-
ho stavadla a triediaceho zariadenia do prevá-
dzky Ïelezniãnej siete Slovenskej republiky
nám umoÏní v budúcnosti uchádzaÈ sa aj o ìal-
‰ie zákazky nielen v rámci ÎSR, ale aj v ãlen-
sk˘ch ‰tátoch EÚ ako aj v krajinách mimo EÚ.
PrednosÈou zabezpeãovacieho zariadenia
„Spádovisko Váh“ je jeho nad‰tandardná bez-
peãnosÈ na úrovni SIL2, zaloÏená na dostupn˘ch
priemyseln˘ch komponentoch, ão nám umoÏní
aj v budúcnosti dodávaÈ na‰im zákazníkom tech-
nologicky ‰piãkov˘ produkt vo vysoko konku-
renãnej cene. V tejto súvislosti mi dovoºte po-
ìakovaÈ sa aj technick˘m odborn˘m zloÏkám
ÎSR, ktoré nám poskytli konzultaãnú pomoc pri
‰pecifikácii funkãností tohto zariadenia na pod- jednotliv˘ch v˘robn˘ch a montáÏnych ãinnos-
mienky ÎSR. tí ako aj personálne optimalizovaÈ riadiace, v˘-
V roku 2010 sme podpísali aj exkluzívnu robné a montáÏne ãinnosti v spoloãnosti.
partnerskú zmluvu s v˘znamnou spoloãnosÈou Od v‰etk˘ch t˘chto zmien oãakávame vy‰‰iu
v oblasti Ïelezniãnej zabezpeãovacej techniky hospodárnosÈ v‰etk˘ch organizaãn˘ch vnútro-
Bombardier Transportation ·védsko AB. Cieºom podnikov˘ch zloÏiek, optimalizáciu procesov
spolupráce je aktívne pôsobiÈ na slovenskom jednotliv˘ch ãinností, ako aj vy‰‰iu flexibilitu
trhu v oblasti Ïelezniãnej zabezpeãovacej tech- spoloãnosti v narastajúcom konkurenãnom pro-
niky, ponúkaÈ nové komplexné rie‰enia s vy‰- stredí v rámci Slovenskej republiky a krajín
‰ou pridanou hodnotou, najmä na vysokor˘- EÚ. V‰etky tieto aktivity a opatrenia, ktoré rea-
chlostn˘ch Ïelezniãn˘ch tratiach. Sme presved- lizujeme v posledn˘ch rokoch, smerujú k dlho-
ãení, Ïe posilnenie konkurenãného prostredia v dobej stabilite podniku na trhu a k zvy‰ovaniu
SR aj v tejto oblasti bude maÈ pozitívny vplyv konkurencieschopnosti vlastn˘ch produktov, ão
na cenu produktov. urãite ocenia na‰i zákazníci.
ëal‰ie na‰e aktivity v roku 2010 boli zame-
rané na inováciu v˘robkov AÎD, a. s., Bratisla- Ing. Milan BOJDA
va. Spoloãne s Procesnou automatizáciou, a. s., generálny riaditeº
Ko‰ice sme v ‰tádiu ukonãenia v˘voja elektro- AÎD – Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s.
nického priecestného zabezpeãovacieho zaria-
denia s nov˘m kon‰trukãn˘m vyhotovením me-
chanickej ãasti. Vyvinuté zariadenie je v súla-
de so ‰tandardami EÚ CENELEC a STN nor-
mami pre oblasÈ zabezpeãovacej techniky. Ve-
ríme, Ïe technické parametre zariadenia, jeho
modulárny systém s konkurenãnou cenou oslo-
ví na‰ich zákazníkov doma i v zahraniãí.
V ‰tádiu realizácie je inovácia V˘straÏníka
AÎD 71 na báze LED svietidiel, ktoré majú
niekoºkonásobne vy‰‰iu ÏivotnosÈ a energetic-
kú úsporu ako klasické.
S cieºom zefektívniÈ riadiace a ekonomické
procesy spoloãnosti sme implementovali nov˘
podnikov˘ informaãn˘ systém, ktor˘ nám umoÏ-
ní od 1.1.2011 sledovaÈ finanãné a materiálne
toky v reálnom ãase, vyhodnocovaÈ nákladovosÈ

48
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
ÎSR na ceste ozdravenia
a ìal‰ieho rozvoja
Minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeº
s úãinnosÈou od 13. októbra 2010 vymenoval do funkcie generálneho riaditeºa
Îelezníc Slovenskej republiky (ÎSR) Ing. Vladimíra ªUPTÁKA. Nov˘ ‰éf najväã‰ej
slovenskej firmy sa s Parlamentn˘m kuriérom podelil o svoje bezprostredné pocity
na novom pôsobisku a prezradil aj niektoré zo svojich priorít a cieºov pre rok 2011.
Ing. Vladimír ªUPTÁK
Naroden˘: 23.3. 1964
NárodnosÈ: slovenská
Rodinn˘ stav: Ïenat˘, tri deti
Vzdelanie:
1983 – 1987: Vysoká ‰kola ekonomická –
Fakulta riadenia v˘robn˘ch odvetví
Prax:
2006 – 2010 – S.U.C.C.E.S – ekonomické poradenstvo
a vzdelávanie
2000 – 2006 – ÎSR, Cargo Slovakia – podpredseda
predstavenstva, ekonomick˘ riaditeº
1996 – 2000 – Slovenské celulózky a papierne RuÏomberok –
ekonomick˘ riaditeº
1993 – 1996 – FNM – zástupca riaditeºa
sekcie správy majetku
1991 – 1993 – Metodické centrum Ministerstva ‰kolstva SR –
ekonomick˘ riaditeº
1987 – 1991 – Vysoká ‰kola ekonomická – odborn˘ asistent
ŽELEZNICE
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Nastúpili ste na post generálneho riadite-
ºa najväã‰ej slovenskej firmy v októbri a
naskoãili do takpovediac naplno rozbehnu-
tého vlaku. Hoci ste vo funkcii relatívne
krátko, ako hodnotíte uplynul˘ rok z hºa-
diska ÎSR? Ktoré momenty povaÏujete za
najdôleÏitej‰ie, ãi uÏ v pozitívnom alebo
negatívnom slova zmysle?
ÎSR ako najväã‰ia slovenská firma, mana-
Ïér Ïelezniãnej infra‰truktúry, vÏdy mala a
má svoje ‰pecifiká. âi uÏ sa to t˘ka histórie,
ekonomick˘ch ukazovateºov, financovania,
projektov modernizácie, alebo otázok profe-
sijného zamerania. Firmu som vzhºadom na
stále doznievajúce dopady globálnej ekono-
mickej krízy prevzal v relatívne stabilnej kon-
dícii, av‰ak vo fáze pripravovan˘ch rozhodu-
júcich zmien ãi uÏ v oblasti zmeny spoplat-
Àovania dopravnej cesty, novely zákona o
dráhach, formovania aktuálnych bodov stra-
tégie ÎSR pre ìal‰ie roky, alebo otázky prí-
pravy a schvaºovania ‰tátneho rozpoãtu pre
rok 2011, ãi nároãného kolektívneho vyjed-
návania.
Samozrejme, úlohou nov˘ch manaÏmentov
v‰etk˘ch troch Ïelezniãn˘ch podnikov bolo a
je nadviazaÈ a rozvíjaÈ intenzívne kontakty,
aby sa preklenuli nevyjasnené otázky vzájom-
n˘ch finanãn˘ch tokov v uplynul˘ch mesia-
coch, aby sme skoordinovali stratégiu v rám-
ci Ïeleznice v‰eobecne a stavali na tom, ão je
v kaÏdej z na‰ich spoloãností prednosÈou a sil-
nou stránkou. Bolo treba vyrie‰iÈ viacero or-
ganizaãn˘ch aj personálnych otáznikov, mo-
jou prioritou pred kaÏd˘m rozhodnutím so zá-
sadn˘mi dopadmi je maÈ aktuálny stav doko-
nale zmapovan˘, aby prijaté rozhodnutia boli
nielen zodpovedné, ale skutoãne na prospech
firmy...
Îelezniãná doprava na Slovensku prechá-
dza v ostatnom desaÈroãí zásadn˘mi zme-
nami. MôÏete zhrnúÈ svoje oãakávania a
v˘hºady ÎSR pre rok 2011? Aké najdôleÏi-
tej‰ie momenty budú vpl˘vaÈ na v˘voj hos-
podárenia firmy a ako sa premietnu do
podnikateºského plánu ÎSR a investícií pre
rok 2011?
Jednoznaãne najdôleÏitej‰ím momentom
je rokovanie o ÎSR a so ÎSR na v‰etk˘ch
úrovniach – ãi uÏ v rámci firmy, na minister-
stve dopravy a na ministerstve financií. Ujas-
niÈ si stratégiu ‰tátu v oblasti Ïeleznice, prio-
rity, ako firmu ozdraviÈ a pokúsiÈ sa ju rozví-
jaÈ ìalej. Mám na mysli kvalitnú infra‰truk-
túru, jej údrÏbu, otázku bezpeãnosti a plynu-
losti Ïelezniãnej dopravy, modernizáciu tra-
tí, v˘stavbu koridorov a hoci to znie tvrdo –
aj odstránenie chor˘ch a skostnaten˘ch ãas-
tí, ktoré firmu Èahajú ku dnu.
S t˘mto cieºom pokraãuje projekt celkovej
revitalizácie ÎSR. Za prelomov˘ okamih a za-
ãiatok novej éry v Ïelezniãnej doprave na
Slovensku povaÏujem novú cenu dopravnej
cesty. ZníÏenie ceny pre nákladnú dopravu
zhruba o 50 % a pre osobnú o cca 10 % dáva
obom spoloãnostiam moÏnosÈ v˘razne zme-
niÈ svoju obchodnú politiku. Musíme totiÏ
spoloãne viac vyuÏívaÈ ideálnu geografickú
polohu Slovenska a pritiahnuÈ viac prepravo-
vaného tovaru z ciest na Ïeleznicu. TaktieÏ po-
kraãuje modernizácia Ïelezniãn˘ch eurokori-
dorov, musíme nájsÈ vhodnú formu financo-
vania a ponechaÈ aj naìalej Slovensko v tom-
to procese. Aby sme akcií, ako v˘stavba no-
vého tunela Tureck˘ vrch, ãi pravidelné jaz-
dy vlakov sto‰esÈdesiatkou, mali viac. Som
presvedãen˘, Ïe Ïeleznice na to majú k dis-
pozícii veºk˘ potenciál ºudsk˘ i technick˘.
Podnikateºsk˘ plán ÎSR pre rok 2011 sa uÏ
podarilo sfinalizovaÈ, av‰ak vzhºadom na fi-
nanãn˘ v˘padok, ktor˘ prinesie zníÏenie po-
platku za dopravnú cestu, oãakávame rok
2011 v reÏime realizácie len nevyhnutn˘ch in-
vestícií z vlastn˘ch zdrojov. Skôr sa musíme
zameraÈ na sanáciu technicky nevyhovujúcich
stavov ako na rozbiehanie veºk˘ch projektov.
Ako vÏdy je prelom rokov spojen˘ s nároã-
n˘m kolektívnym vyjednávaním. S ãím ve-
denie ÎSR prichádza na rokovania, sú
pravdivé informácie o pripravovanom zni-
Ïovaní stavu zamestnancov a ìal‰ích re-
‰trikãn˘ch opatreniach?
Kolektívne vyjednávanie je tento rok mi-
moriadne nároãné. Vzhºadom na zloÏitú eko-
nomickú situáciu sa ÎSR musia zaoberaÈ aj
otázkou potreby zniÏovania nákladov a tieÏ
hºadania ìal‰ích zdrojov prípadn˘ch v˘no-
sov. Jednou z moÏn˘ch tém je v tomto sme-
re aj otázka celkovej v˘‰ky osobn˘ch nákla-
dov a s ním súvisiaca moÏnosÈ optimalizácie
zamestnanosti. V‰etky otázky konkrétnych
krokov sú a budú predmetom dôkladnej ana-
l˘zy a rokovaní. ÎSR malo vÏdy korektné
vzÈahy s odborov˘mi organizáciami a aj na-
priek poãiatoãn˘m odli‰n˘m pohºadom na
problematiku sa nám vÏdy podarilo dohodnúÈ.
Je pravda, Ïe aj v tomto smere bude budúci
rok prelomov˘. Kolektívne rokovania stále
49
Î E L E Z N I â N Á
Slávnostné prerazenie tunela Tureck˘ vrch dÀa
25. novembra 2010. Foto: Martin Balkovsk˘
prebiehajú, verím, Ïe dopadnú k spokojnosti
oboch strán....
Spomenuli ste jeden z najaktuálnej‰ích a
v‰eobecne sledovan˘ch nov˘ch projektov
ÎSR – tunel Tureck˘ vrch. Tak pre laikov,
ako aj pre odbornú verejnosÈ ide o prelo-
mov˘ moment, keì sa na Slovensku po
takmer pol storoãí buduje nov˘ Ïelezniãn˘
tunel. Aké sú jeho hlavné parametre a ão
prinesie cestujúcej verejnosti?
Tunel Tureck˘ vrch je jedineãn˘ v mno-
h˘ch ohºadoch. Ide v poradí o 76. Ïelezniãn˘
tunel, ktor˘ bude v správe ÎSR na Slovens-
ku. Jeho unikátne technické rie‰enie re‰pek-
tuje doteraj‰í charakter prostredia a zásah do
územia je minimalizovan˘ len do oblasti po-
rtálov. Tunel bude postaven˘ pre r˘chlosÈ tra-
Èov˘ch súprav 160km/hod a bol razen˘ mo-
dernou metódou z troch smerov. Ako prv˘ na
Slovensku je realizovan˘ podºa technick˘ch
‰pecifikácii pre interoperabilitu pre konvenã-
né trate.
DæÏka tunela je 1 775 m, z toho dæÏka ra-
50
D O P R A V A
zenej ãasti je 1 738,50 m. V rámci prípravy
stavby boli zapracované v‰etky akceptované
podmienky obcí a ostatn˘ch dotknut˘ch sub-
jektov a zohºadnené v projektovej dokumen-
tácii. V˘sledky technickej ‰túdie svedãili jed-
noznaãne v prospech tunelového variantu.
V˘stavba tunela zaãala v januári 2010. Pod-
ºa pôvodného harmonogramu razba tunela
mala byÈ ukonãená v júni 2012, podarilo sa
v‰ak termín skrátiÈ na január 2011. Úplne do-
konãenie vrátane inÏinierskych sietí je pred-
pokladané v máji 2013. V˘hody tunela pocí-
ti aj cestujúca verejnosÈ, a to skrátením ãasu
cestovania v danom úseku.
V minulosti ste pôsobili v manaÏérskej po-
zícii Îelezniãnej spoloãnosti Cargo Slova-
kia. V porovnaní s va‰ím aktuálnym po-
stom generálneho riaditeºa ÎSR, v ãom sú
obe pôsobiská odli‰né a ão mali spoloãné?
Je to pre vás dnes v˘hoda, Ïe poznáte aj
niekdaj‰ie pomery v Cargu?
Po ‰tyroch rokoch som sa vrátil do prostre-
dia Ïelezníc a váÏim si dôveru, ktorá mi bola
vyjadrená ponukou zastávaÈ post generálne-
ho riaditeºa ÎSR. Je to pre mÀa veºká v˘zva.
Fakt, Ïe som pôsobil v minulosti na cargu mi
dáva v˘hodu informovanosti o prepravnom
trhu na Slovensku, ale aj porovnania s in˘mi
krajinami.
V úvode decembra ste na pôde ÎSR priví-
tali v˘konného riaditeºa Spoloãenstva eu-
rópskych Ïelezniãn˘ch spoloãností a inf-
ra‰truktúrnych manaÏérov (CER) Dr. Jo-
hanessa Ludewiga a jeho poradcu pre zá-
leÏitosti ãlensk˘ch krajín strednej a v˘-
chodnej Európy Mattea Mussiniho. âo
bolo predmetom vá‰ho stretnutia?
Prerokovali sme strategické otázky a plá-
ny ÎSR do budúcnosti. Diskutovali sme o
ãlenstve v medzinárodn˘ch organizáciách a
venovali sme sa aj aktuálnej téme prepraco-
vania Prvého Ïelezniãného balíãka alebo no-
vej Bielej knihy pre sektor dopravy, dokumen-
tu, ktor˘ vydáva Európska komisia a obsahu-
je opis aktuálneho stavu, úloh, cieºov pre po-
stup EÚ v oblasti dopravy. Samozrejme, Ïe
sme sa v diskusii dotkli aj v na‰ich podmien-
kach najaktuálnej‰ej témy – uÏ spomínaného
zníÏeniu poplatkov za pouÏitie Ïelezniãnej
infra‰truktúry a nového cenníka pre doprav-
cov, ktor˘ platí od januára 2011.
Od dÀa platnosti nového cestovného po-
riadku vlakov osobnej dopravy, 12. de-
cembra 2010, zaãali na tratiach ÎSR pre-
mávaÈ vybrané vlaky r˘chlosÈou 160
km/hod. Je to z pohºadu Ïelezníc i cestujú-
cej verejnosti dôleÏit˘ moment, ktor˘ sta-
via v tomto smere na‰e Ïeleznice na porov-
nateºnú európsku úroveÀ?
Premávku sto‰esÈdesiat kilometrovou r˘-
chlosÈou sme spustili v úseku Svät˘ Jur –
Nové Mesto nad Váhom a Nové Mesto nad
Váhom – Bratislava-Raãa. TraÈ v tomto úse-
ku má za sebou kompletnú modernizáciu pre
traÈovú r˘chlosÈ 160 km/hod a povolil ju Úrad
pre reguláciu Ïelezniãnej dopravy svojím roz-
hodnutím z 26. 11. 2010. Zv˘‰enie r˘chlosti
na 160 km/h. znamená pre cestujúcich skrá-
tenie dæÏky prepravy, ale aj zv˘‰enie komfor-
tu a bezpeãnosti dopravy.
Úsek Bratislava-Raãa – Nové Mesto nad
Váhom sa zaãal budovaÈ v roku 2000, ukon-
ãen˘ bol v roku 2010. V súãasnosti je v rea-
lizácii úsek – Nové Mesto nad Váhom – Zla-
tovce, kde práce zaãali v roku 2009, dokon-
ãenie sa predpokladá v roku 2013. ZároveÀ sa
buduje aj úsek Trenãianska Teplá – Belu‰a,
práce zaãali v roku 2009, dokonãenie sa pred-
pokladá taktieÏ v roku 2013. Po finalizácii t˘-
chto úsekov bude aj v tejto ìal‰ej ãasti moÏ-
ná r˘chlosÈ vlakov 160km/hod.
Na ìal‰í úsek Zlatovce – Trenãín – Tren-
ãianska Teplá prebieha súÈaÏ na vyber zhoto-
viteºa. Modernizácia vybran˘ch tratí Ïelezniã-
nej siete ÎSR je dôleÏitá aj z pohºadu celoeu-
rópskeho, pozostáva z prestavby existujúcej
Ïelezniãnej dopravnej cesty s cieºom zv˘‰iÈ jej
technickú vybavenosÈ, bezpeãnosÈ, atraktív-
nosÈ a pouÏiteºnosÈ zabudovaním modern˘ch
prvkov, a t˘m skvalitniÈ a zlep‰iÈ jej technic-
ké parametre a ukazovatele ako celok.
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
OceÀujú sa na Slovensku dostatoãne prednosti Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy?
NapæÀa sa Dopravná politika SR a EÚ, premyslená a najmä trvalá koncepcia, plynulé a seriózne
financovanie a v neposlednom rade aj osveta medzi verejnosÈou o prednostiach a nevyhnutnosti
rozvoja Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy? K tejto mimoriadne závaÏnej problematike sme
oslovili Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO, generálneho riaditeºa REMING Consult, a. s.
VráÈme Ïelezniciam na Slovensku
váÏnosÈ a podporme koneãne
ich seriózny rozvoj
Ako podºa vás, pán generálny riaditeº, vní-
mame Ïeleznice na Slovensku? Vieme, aké
sú ich v˘hody a aká je ich budúcnosÈ?
Pozitívne informácie o Ïeleznici, osveta toh-
to in‰pirujúceho a pre väã‰inu detí fascinujú-
ceho druhu dopravy, ale aj poznanie jej podsta-
ty veºmi upadá. UÏ ani v médiách nevedia,
alebo si nedajú tú námahu, aby pouÏili aspoÀ
správne názvoslovie, ak uÏ o nej pí‰u málo a
zväã‰a negatívne. O modernizácii tohto druhu
dopravnej infra‰truktúry sa pí‰e ako o „moder-
nizácii koºajníc“!? Îelezniãná terminológia
v‰ak má svoje zrozumiteºné základné pojmy.
Teda modernizuje sa Ïelezniãná dopravná inf-
ra‰truktúra, alebo jednoduch‰ie: Ïelezniãná
traÈ.
Je nevyhnutné uviesÈ, Ïe správca Ïelezniãnej
dopravnej cesty – Îeleznice Slovenskej repu-
bliky – ale aj ‰tátni dopravcovia v osobnej a ná-
kladnej doprave patria k jedn˘m z najväã‰ích
zamestnávateºov. Rovnako je dôleÏité povedaÈ,
Ïe Dopravná politika Európskej únie , ako aj
Dopravná politika Slovenska, schválená Uzne-
sením vlády SR ãíslo 445 v roku 2005, ukladá
udrÏaÈ podiel Ïelezniãnej prepravy na celkovej
preprave tovarov do roku 2010 na úrovni 21%
a po roku 2010 tento podiel zvy‰ovaÈ. Zmysel
tohto rozhodnutia je naìalej aktuálny a nemá
naÀ vplyv prebiehajúca kríza a v Ïiadnom prí-
pade nesmieme dovoliÈ, aby ho ovplyvÀovali
snahy niektor˘ch tzv. expertov. Vláda SR a
príslu‰né ‰tátne a verejné in‰titúcie by ju mali
re‰pektovaÈ a koneãne seriózne napæÀaÈ!
Ako sme na tom teda s modernizáciou Ïelez-
niãnej dopravnej infra‰truktúry na Sloven-
sku?
Rozhodnutiami európskych in‰titúcii bola
stanovená v Európe základná sieÈ multimodál-
nych koridorov, teda aj sieÈ Ïelezniãn˘ch ko-
ridorov TEN-T, z ktor˘ch ‰tyri prechádzajú
Slovenskom. Tieto koridory nás nielenÏe spá-
jajú s Európou, ale tvoria aj základ na‰ej vnú-
tro‰tátnej Ïelezniãnej siete. Ich modernizácia je
preto pre nás existenãná a nemôÏeme ju stále
posúvaÈ za nekoneãn˘ termín dokonãenia diaº-
nice D1 z Bratislavy do Ko‰íc!!! Súbor para-
metrov pre modernizáciu európskych Ïelez-
niãn˘ch koridorov (teda nielen r˘chlosÈ 160
km/hod.) sú jednoznaãne dané medzinárodn˘-
mi dohodami AGC a AGTC a nemôÏeme ich
obchádzaÈ, ak majú koridory na na‰om území
zostaÈ v sieti TEN-T, ak majú byÈ spolufinan-
cované z fondov EÚ, a ak nechceme, aby nás
Ïelezniãná tranzitná doprava obchádzala.
V modernizácii Ïelezniãn˘ch koridorov,
moÏno s v˘nimkou Rumunska a Bulharska,
sme v rámci Európy na chvoste! Dokonãe-
n˘ch máme necel˘ch 100 km trate z Bratisla-
vy Raãe do Nového Mesta nad Váhom, v rea-
lizácii sú síce ìal‰ie úseky smerom na Púchov
v dæÏke asi 40 km, ale aj s nimi to predstavuje
len 12,5 % z celkovej dæÏky Ïelezniãn˘ch ko-
ridorov na Slovensku.
Málo medializovaná je aj skutoãnosÈ, Ïe ‰tát
investoval v posledn˘ch desaÈroãiach, a najmä
po roku 1989, aÏ päÈkrát viac do cestnej ako do
Ïelezniãnej infra‰truktúry, a pritom poplatky za
ich vyuÏívanie sú e‰te stále v opaãnom pome-
re v neprospech Ïeleznice.
V˘kladnou skriÀou kaÏdej krajiny je jej
hlavné mesto. V akom stave je dopravná
infra‰truktúra konkrétne v Bratislave?
My, ão Ïijeme v Bratislave a v jej regióne,
ale urãite aj v‰etci – aj zahraniãní – náv‰tevní-
ci ná‰ho hlavného mesta cítia, Ïe ak sa nepri-
stúpi k zásadnému koncepãnému rie‰eniu, k
masívnemu financovaniu prípravy a realizácie
nosného systému MHD, k prísnemu a kom-
plexnému rie‰eniu integrácie verejnej osobnej
dopravy v meste a v jej regióne, k v˘stavbe mi-
nimálne jedného mestského mosta cez Dunaj
a nadväzne k postupnému dotiahnutiu „nulté-
ho“ a „diaºniãného“ obchvatu Bratislavy, ná‰mu
hlavnému mestu hrozí za pár rokov úpln˘ ko-
laps. Magistrát mesta, ale aj ‰tát dlhé roky za-
nedbáva svoju povinnosÈ rie‰iÈ dopravu v hlav-
nom meste SR a zºahãujú si svoju spoloãnú po-
vinnosÈ rie‰iÈ tento nanajv˘‰ horúci problém, a
to nielen v budovaní kvalitnej a v˘konnej do-
pravnej infra‰truktúry, ale aj v dotiahnutí kom-
plexnej integrácie verejnej osobnej dopravy.
Aké by teda mali byÈ priority v dopravnej
politike na Slovensku?
Îelezniãná infra‰truktúra je vo veºmi zlom
stave. Po 16 rokoch nev˘razného, finanãne
podvyÏiveného postupu v˘stavby v˘razne za-
ostávame v modernizácii Ïelezniãn˘ch korido-
rov. Za obdobie od roku 2002, uÏ s pomocou
európskych fondov, sa investovalo do moder-
nizácie Ïelezníc na Slovensku roãne v prieme-
re len 90 mil. eur.
Navy‰e, a to je podstatné: nie je dnes k dis-
pozícii aktuálna, jasná, odborne podloÏená a
reálna koncepcia rie‰enia dopravy na Slovens-
ku a v jej hlavnom meste. V súãasnosti je na-
príklad diskutovan˘ projekt ‰irokorozchodnej
trate. Deje sa v‰ak pod medzinárodn˘m a lo-
bistick˘m tlakom a bez anal˘z a variantnosti
moÏn˘ch rie‰ení z pohºadu národn˘ch záujmov.
Poslednú ‰túdiu vypracovala zahraniãná spo-
loãnosÈ, ktorá urãite nemala v podvedomí v˘-
raznej‰ie národné záujmy Slovenska.
Preto je najvy‰‰í ãas, aby vláda Slovenskej
republiky seriózne prehodnotila priority v do-
prave na najbliωie ‰tyri roky, s koncepciou do
roku 2020. A moÏno prioritou ãíslo jedna sa po
kvalitnej anal˘ze stane rie‰enie dopravy v Bra-
tislave a na druhom mieste bude spoloãne a rov-
nocenne budovanie diaºniãného prepojenia
Bratislavy s Ko‰icami spolu s modernizáciou
Ïelezniãn˘ch koridorov vrátane ur˘chleného
budovania podmienok pre ekologickú a efek-
tívnu kombinovanú dopravu. Pre v‰etky dote-
raj‰ie vlády SR bola zatiaº Ïeleznica nevlastnou
dcérou a Bratislava im bola takmer cudzia.
Urobí sa za toto volebné obdobie koneãne
zmena v postojoch k rie‰eniu dopravy v Bra-
tislave a na Ïeleznici?
51
S T A V B A R O K A 2 0 1 0

„UÏ len to, Ïe v 16. roãníku súÈaÏe STAVBA ROKA bolo 30 stavieb a mali sme si dokonca z ãoho vyberaÈ,
musím za seba kon‰tatovaÈ, som spokojná. A nielen poãet stavieb, ale aj kvalita ich komplexnej realizácie bola
na patriãnej úrovni takmer pri v‰etk˘ch stavbách,“ povedala pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Mária BRICHTOVÁ,
prezidentka ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia,
na margo tohtoroãnej súÈaÏe STAVBA ROKA 2010. Pripravil Marián Reisel.

Pri vydaren˘ch stavbách

niet porazen˘ch...
16. roãník súÈaÏe STAVBA ROKA je za nami.
Ako ste boli s ním spokojná a ako sa Vám ten-
to rok pracovalo s porotou?
Sedemãlenná odborná porota s medzinárod-
nou úãasÈou, nominovaná vyhlasovateºmi súÈa-
Ïe, v plnom rozsahu akceptovala ãasovo i napo-
kon aj fyzicky nároãn˘ program 6-dÀovej ob-
hliadky v‰etk˘ch 30 stavieb s lokalitami po ce-
lom území Slovenska, a to poãas koncojúlov˘ch
horúãav. Jej ãlenmi boli dvaja zástupcovia dvoch
stavovsk˘ch komôr, Slovenskej komory sta-
vebn˘ch inÏinierov a Slovenskej komory ar-
chitektov, teda autorizovaní stavební inÏinieri a
autorizovaní architekti – odborníci, profesioná-
li so skúsenosÈami nielen v národn˘ch, ale aj me-
dzinárodn˘ch ãi zahraniãn˘ch súÈaÏiach, zá-
stupcovia akademickej obce STU v Bratislave,
Stavebnej fakulty, Zväzu stavebn˘ch podnika-
teºov Slovenska, Ministerstva hospodárstva a v˘-
stavby SR, Spolku architektov Slovenska a
ZdruÏenia ABF Slovakia. V tomto roãníku boli
dvaja zahraniãní úãastníci, a to známy ãesk˘ ar-
chitekt, ãlen âeskej komory architektov a vyso-
ko‰kolsk˘ pedagóg doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a,
predseda poroty a dlhoroãn˘ riaditeº úspe‰nej
v˘stavby mesta Hamburg, známy nemeck˘ ar-
chitekt a urbanista slovenského pôvodu Dipl.-
Ing. Peter Gero, architekt zo Spolkovej republi-
ky Nemecko.
A vyvrcholením tejto aktivity bol 7. októbra
2010 galaveãer s odovzdávaním cien s úãasÈou
Slovenskej televízie. Medzi v˘znamn˘mi hos-
Èami bol aj 1. podpredseda vlády SR a minister
dopravy, pô‰t a telekomunikácií Ján Figeº, kto-
r˘ v zastúpení ministra hospodárstva a v˘stav-
by SR PhDr. Juraja Mi‰kova (vtedy v zahrani-
ãí) odovzdával jeho cenu, ako aj dve hlavné ceny
Stavba roka 2010. K ìal‰ím hosÈom patrili vy-
sokí ‰tátni úradníci, zástupcovia stavovsk˘ch ko-
môr – Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinie-
rov prof. Ing. Du‰an Majdúch, PhD., Slovenskej
komory architektov Ing. arch. Juraj ·ujan – zá-
stupcovia akademickej obce, obce architektov,
projektantov, stavebn˘ch inÏinierov, podnikate-
ºov v stavebníctve, ako aj ìal‰ie v˘znamné osob-
nosti a hostia i hostia zo zahraniãia. SúÈaÏ Stav-
ba roka 2010 sa uskutoãÀovala pod zá‰titou
najvy‰‰ieho ústavného ãiniteºa prezidenta SR
Ivana Ga‰paroviãa.
Tento roãník bol zvlá‰tny a osobit˘ v tom, Ïe
najvy‰‰ie ocenenie – Hlavnú cenu – získali v˘-
nimoãne aÏ dve stavebné realizácie: kom-
plex EUROVEA v Bratislave a diaºniãn˘ úsek
D1 Sverepec – VrtiÏer s mestskou estakádou
v PovaÏskej Bystrici, 1. etapa. Preão? Ne-
mohla sa porota dohodnúÈ?
Dôvodom, Ïe v tomto roãníku dostali hlavnú
cenu aÏ dve stavby podºa mojej mienky bolo to,
Ïe sa jednalo o stavby, z ktor˘ch kaÏdá prezen-
tovala inú kategóriu ich ãlenenia: EUROVEA po-
zemné stavby a diaºniãn˘ úsek D1 s mestskou es-
takádou v PovaÏskej Bystrici kategóriu inÏinier-
Foto: archív SCHÜCO International KG
Polyfunkãn˘ objekt AIRCRAFT, novostavba, Bratislava, Ivánska cesta
Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Pavol Franko, Ing. arch. Radoslav Greãmal, Ing. arch. Peter Harvan,
Ing. arch. Ivan Kreva, Ing. arch. Monika Îitná, Ing. arch. TomበSzöke, Ing. arch. Pavol Horváth
skych stavieb. A navy‰e, obe tieto stavby boli pod-
ºa môjho názoruvo svojich kategóriách najlep‰ie,
nie pre investiãn˘ objem v˘stavby, ale pre pokro-
kové stavebno-kon‰trukãné rie‰enia, technológiu
v˘stavby a celospoloãensk˘ prínos. UÏ dnes vy-
volávajú záujem odborníkov vo svete a ich priaz-
nivé hodnotenia a uznania. Keby obe stavby re-
prezentovali len jednu z t˘chto kategórií – inÏi-
nierske stavby ãi pozemné stavby –, tak by dve
hlavné ceny byÈ udelené nemohli. Teda práve na-
opak, odborná porota sa prezentovala maximál-
ne zodpovedn˘m prístupom pri posudzovaní naj-
mä t˘chto dvoch stavieb a zasadala dvakrát, aby
nakoniec rozhodla tak, ako rozhodla.
âím je v˘nimoãná jedna a ãím druhá stavba?
Dovoºujem si prezentovaÈ svoj osobn˘ názor.
EUROVEA vyrástla na ºavom brehu Dunaja
ako logicky usporiadaná nová, moderná plno-
hodnotná mestská ‰tvrÈ, sofistikovane posúva-
júca hranice existujúceho historického centra
mesta, prístupná MHD i osobn˘mi automobil-
mi. Realizovan˘ veºkorys˘ investiãn˘ zámer v
plnom rozsahu vyuÏil doposiaº nevyuÏité v˘ho-
dy dunajského nábreÏia pre mesto Bratislavu,
ponúkajúci ru‰né a v strednej Európe ojedine-
lé prostredie pre nákupy, zábavu, a to na brehu
veºkej rieky v zeleni, pri vode i na spoloãensky
ru‰nej ulici, v priestoroch otvoren˘ch poãas
Hlavn˘ projektant: GFI, a. s.
Hlavní zhotovitelia: StavomontáÏe Îilina, a. s., Ulysses, a. s.

52
S T A V B A R O K A
Foto: Peter Ko‰ík
Pavilón primátov – ZOO Bratislava, novostavba, Zoologická záhrada
slneãn˘ch dní a zakryt˘ch pri nepriaznivom po-
ãasí atypickou stre‰nou kon‰trukciou. EURO-
VEA sústreìuje urãitú kvalitu zo súãasného di-
zajnu a architektúry, s re‰pektom k historické-
mu a kultúrnemu charakteru mesta. Architekto-
nické, urbanistické, v˘tvarné a funkãné rie‰enie
v plnej miere re‰pektuje územn˘ plán lokality
so zachovaním tvaru blokovej zástavby v mier-
ke typickej pre centrum Bratislavy, ako aj dô-
leÏit˘ch priehºadov. Zaujímavá a vhodná je
kombinácia funkcií jednotliv˘ch priestorov – lu-
xusné byty, obchody, kancelárie, päÈhviezdiãko-
v˘ Hotel Sheraton, zábava, voºn˘ ãas – ãím ne-
vytvára iba nové obchodné centrum, ale novú
ãasÈ mestského centra Ïivú 24 hodín denne.
ëal‰ím pozitívom investiãného zámeru je,
Ïe je v Àom uÏ uvaÏované s nástupom do zóny
cez osobn˘ prístav, ãím sa e‰te viac zv˘‰i atrak-
tívnosÈ územia, lebo poloha na nábreÏí Dunaja
je vhodná pre jeho sprístupnenie lodnou dopra-
vou. âasÈ zóny, orientovanej od SND smerom
k mostu Apollo, má väzby na nové rozvojové
zóny na oboch brehoch Dunaja a bude súãasÈou
bratislavskej mestskej ‰truktúry s v˘‰kov˘mi
stavbami. Táto ãasÈ nábreÏia by mala byÈ rie‰e-
ná v II. a III. etape v˘stavby EUROVEA.
InÏinierska dopravná stavba, takmer 5 km
diaºniãn˘ úsek D1 Sverepec – VrtiÏer s mests-
kou estakádou cez PovaÏskú Bystricu, 1. etapa,
je posledn˘m diaºniãn˘m úsekom, ktor˘ ch˘bal
na diaºniãnom spojení Bratislava – Îilina. Jeho
realizáciou sa dosiahlo ur˘chlenie cestnej dopra-
vy na Èahu Bratislava – Îilina – Ko‰ice a Bra-
tislava – Îilina – Poºská republika. Má veºk˘ v˘-
znam aj pre PovaÏskú Bystricu, pretoÏe realizá-
ciou tohto diaºniãného úseku prevaÏná ãasÈ cest-
nej dopravy na Èahu Bratislava – Îilina mesto
PovaÏská Bystrica teraz obchádza, ãím sa vyrie-
‰il dopravn˘ i ekologick˘ problém mesta. Teda
je spoloãensk˘m a hospodárskym prínosom pre
rozvoj Slovenska, ako aj ekologick˘m prínosom
pre rozvoj samotnej PovaÏskej Bystrice.
Tento cel˘ diaºniãn˘ úsek je prehliadkou rôz-
nych typov mostn˘ch objektov – 7 mostn˘ch, z
toho priamo na diaºnici je 5 a dva sú nadjazdy
(nad diaºnicou a nad Ïelezniãnou traÈou) – rea-
lizovan˘ch stavebn˘mi firmami (ZdruÏenie Sve-
repec – VrtiÏer, líder zdruÏenia Doprastav, a. s.,
2 0 1 0
Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Marián Záhorsk˘
Hlavn˘ projektant: MaZa Partners, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: InÏinierske stavby, a. s.
Skanska, a. s., jeho ãlen) takmer v‰etk˘mi sú-
ãasn˘mi pokrokov˘mi technológiami v˘stavby
vo vysokej kvalite. Dominantn˘m objektom je
mestská estakáda, ktorá prevádza diaºnicu cez
centrálnu ãasÈ mesta PovaÏská Bystrica s polo-
hou nivelety aÏ 35 m nad terénom, ão bol dô-
vod pre návrh hmotovo veºmi úsporného pod-
perného systému. Most má 10 polí a jeho hlav-
né polia majú rozpätie 122 metrov. V úseku
hlavného premostenia tvorí podpern˘ systém 7
‰tíhlych pilierov nesúcich nosnú kon‰trukciu
so ‰írkou pre cel˘ diaºniãn˘ profil. Sedem py-
lónov s vejármi extradosed káblov dotvárajú
atraktívny vzhºad mosta a dnes uÏ tvoria, najmä
pri veãernom osvetlení, ìal‰iu dominantu mes-
ta. Na zabezpeãenie extrémne krátkeho ãasu
v˘stavby bolo pri jej realizácii nasaden˘ch 14
betónovacích vozíkov – svetové prvenstvo! Po-
uÏitie ne‰tandardnej kon‰trukcie vozíkov umoÏ-
nilo betonáÏ lamely na celú ‰írku mostnej kon-
‰trukcie, ão malo priazniv˘ dopad na kvalitu
kon‰trukcie a umoÏnilo skrátiÈ dobu realizácie
jednej lamely na unikátnych 8 – 9 dní!
Ktoré z ìal‰ích ocenen˘ch stavieb vás osob-
ne e‰te ‰peciálne zaujali? Zrejme najmä po-
lyfunkãná stavba AIRCRAFT v Bratislave,
ktorú va‰e ZdruÏenie ABF Slovakia ovenãi-
lo cenou. Alebo aj niektoré iné?
Máte pravdu, je to polyfunkãná stavba AIR-
CRAFT, ktorá nielen mÀa osobne, ale aj poro-
tu zaujala dobrou architektúrou a navy‰e aj po-
ãinom stavebníka v tejto bratislavskej ãasti rea-
lizovaÈ tak˘to po v‰etk˘ch stránkach veºkolep˘
investiãn˘ zámer. A do tretice, stavebník mal
‰Èastie na zhotoviteºa, lebo stavebná realizácia
bola v dobrej kvalite vrátane remeselného usku-
toãnenia architektonick˘ch a stavebn˘ch detai-
lov. Samozrejme, aj iné stavby zaÏiarili, ako na-
príklad ko‰ick˘ CASSOVAR BUSINESS CEN-
TER ãi modern˘ vinársky komplex ELESKO
neìaleko Bratislavy, bratislavské stavby v˘‰ko-
v˘ bytov˘ dom MANHATTAN a Diplomat park
na MudroÀovej atì.
Sp˘tam sa ‰peciálne e‰te na jednu ocenenú
stavbu, ktorá získala Cenu primátora hlav-
ného mesta SR Bratislavy: Pavilón primátov
v ZOO Bratislava. Páãilo sa mi, Ïe ocenenie
dostal „bytov˘ dom“ pre orangutany…
Tu zohral úlohu predov‰etk˘m jeho celospo-
loãensk˘ prínos pre mesto Bratislava, so zvidi-
teºnením komunálnej politiky mesta a jeho nie
mal˘ch zásluh na realizácii tejto vydarenej stav-
by, ktorú bratislavskej ZOO môÏu závidieÈ aj iné
ZOO nielen zo Slovenska. Mal ‰Èastie aj na
zhotoviteºa ko‰ické InÏinierske stavby, a. s.,
ktor˘ túto kon‰trukãne, technologicky a aj sta-
vebno-technicky nároãnú stavbu zvládol vo vy-
sokej kvalite.
V „tieni“ ocenen˘ch stavieb v‰ak zostali mno-
hé neocenené, pritom naozaj zaujímavo ar-
chitektonicky navrhnuté a precízne realizo-
vané stavby. Spomeniem Dunajská Inner
City Residence v Bratislave...
A nielen táto stavba, ale mne osobne sa veº-
mi páãi aj bratislavsk˘ AT Hotel + Office na rohu
ulíc Po‰tová a Vysoká od architektov M. Pokriv-
ãáka a M. ·tekláãovej. Má svoje viac ako dô-
stojné miesto pri Hoteli Crowne Plazza a cen-
trále Tatra banky. V existujúcej zástavbe oslo-
ví nielen odborníkov hmotovo-priestorové rie-
‰enie s dômyseln˘m ãlenením na niekoºko po-
lyfunkãn˘ch stavieb s ich elegantn˘mi fasáda-
mi, ako aj vstupná hotelová hala s príjemnou fa-
rebnosÈou kvalitn˘ch, ba niektor˘ch aÏ nad‰tan-
dardn˘ch stavebn˘ch v˘robkov, mobiliára, za-
ujímav˘ch dizajnov˘ch prvkov a z kon‰trukã-
n˘ch „nev˘hod“ – mal˘ priestor – vyÈaÏili ori-
ginálne rie‰enie, ktoré upúta kaÏdého hosÈa ãi ná-
v‰tevníka. Fasáda z Po‰tovej ulice je navy‰e „po-
lepená“ po‰tov˘mi známkami, ãím kultivovane
upozorÀuje na seba okoloidúcich a najmä u Sta-
robratislavãanov vyvoláva nostalgiu po predchá-
dzajúcom známom prostredí.
Foto: archív Dominik, n.o.
Penzión pre seniorov DOMINIK, novostavba, Veºká Lehota
Autor architektonického rie‰enia: Ing. Karel Turek
Hlavn˘ projektant: INGPOS, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: UNISTAV NB, s. r. o.
Majú vôbec takéto „len“ normálne nad‰tan-
dardné stavby ‰ancu napríklad oproti mest-
skej estakáde v PovaÏskej Bystrici, o ktorej
pred ãasom hovorilo celé Slovensko a ktorej
spoloãensk˘ v˘znam je tak˘ veºk˘, Ïe akosi
automaticky získava takáto stavba „náskok“
pred ostatn˘mi?
Nie je pravidlom v tejto súÈaÏi, Ïe investiãne
nároãné, teda veºké stavby automaticky získa-
vajú ocenenia vrátane t˘ch najvy‰‰ích. Bola to
len zhoda okolností, Ïe v tomto roãníku sa „zi‰-
li“ dve takéto skutoãne v˘znamné, aj stavebno-
kon‰trukãne a technicky nároãné stavby so sta-
vebnou realizáciou najvy‰‰ej kvality. Veì nemô-
Ïe byÈ neocenenou stavbou taká, ktorá e‰te po-
maly ani nie je v plnej prevádzke a uÏ ju „ven-
53
S T A V B A R O K A
Foto: Mgr. Pavel Melu‰
AT HOTEL + OFFICE, novostavba, Bratislava, ul. Po‰tová – Vysoká
Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Marián Pokrivãák, Ing. arch. Monika ·tekláãová
ãia“ svetové prvenstvá za technológie ãi staveb-
no-kon‰trukãné rie‰enia a hovorí sa o nej na v˘z-
namn˘ch svetov˘ch fórach...
Celo‰tátna verejná súÈaÏ Stavba roka je súÈa-
Ïou predov‰etk˘m prezentaãnou s dnes uÏ po-
tvrdenou ambíciou motivovaÈ jej úãastníkov,
bez ohºadu na ich ‰tátnu príslu‰nosÈ, ku kvalite
komplexnej realizácie stavieb na v‰etk˘ch úrov-
niach ich v˘stavby. Teda odborná porota nepo-
sudzuje len celospoloãensk˘ prínos ãi len archi-
tektúru a urbanizmus, ãi projektové rie‰enie,
resp. stavebnú realizáciu, ale stavbu ako ce-
lok... V tom je napokon v˘nimoãnosÈ a prestíÏ
tejto súÈaÏe. Touto súÈaÏou sa zviditeºÀuje kaÏ-
dá jedna stavba profesionálnou masmediálnou
komunikáciou – printové i elektronické médiá
– na Slovensku i v zahraniãí... Okrem toho je tu
bezkonkurenãná 24-dÀová prezentácia v‰etk˘ch
stavieb – foto + text – na známom internetovom
portáli zoznam.sk – internetové hlasovanie o
Cenu verejnosti 2010, ktoré dokonca podpori-
la Peugeot Slovakia pre v˘hercu automobilom
Peugeot 206+, 90-minútov˘ záznam odvysiela-
n˘ na STV v hlavnom vysielacom ãase... Teda
by som si dovolila minianalógiu olympijského:
nie je dôleÏité vyhraÈ, ale zúãastniÈ sa. Napriek
jedine správnym ambíciám prihlasovateºov sta-
vieb do súÈaÏe Stavba roka, nie je najdôleÏitej-
‰ie získaÈ hlavnú, alebo aspoÀ niektorú zo zaují-
mav˘ch cien, ale zúãastniÈ sa tejto veºkolepej ve-
rejnej prehliadky nov˘ch ãi rekon‰truovan˘ch
stavieb na území Slovenska.
Tento rok uÏ po druh˘krát hlasovala aj laic-
ká verejnosÈ. Neprekvapilo vás, Ïe Cenu ve-
rejnosti získala síce EUROVEA, ale hneì za
Àou dostal najviac hlasov Penzión pre senio-
rov vo Veºkej Lehote?
Cena verejnosti ponúka rôznym in‰titúciám,
ktoré sa zaoberajú prieskumom a v˘skumom ob-
ãanov SR z hºadiska ich nárokov, potrieb ap. v
podstate sociologicko-psychologick˘ test vzÈa-
hu verejnosti k veciam ãi problémom, ktoré sa
jej bytostne v reálnom ãase dot˘kajú a vyjadre-
nie jej názoru. A stavby, v ktor˘ch ºudia b˘va-
jú, ktoré ich obklopujú a vytvárajú ãi zveºaìu-
54
2 0 1 0
Hlavn˘ projektant: ATELIER 3M, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: Koliba Slovakia Plus, s. r. o.
jú im ich prostredie, ekológiu ap., tak˘mi sú! Aj
tohtoroãná cena verejnosti v Stavbe roka 2010
bola toho opäÈ jasn˘m dôkazom.
Spomínali ste úspe‰nosÈ vo verejnom hlaso-
vaní Penziónu seniorov Dominik. Jej stavebník
vybavil penzión priam ‰piãkovou technikou
(nav‰tívil kvôli tomu niekoºko tak˘chto penzió-
nov v európskych krajinách) a k tomu veºká
udrÏiavaná záhrada a nádherná príroda okolo,
ako aj priam vzorová obec s nov˘mi ãi rekon-
‰truovan˘mi rodinn˘mi domami... Je to v‰ak sú-
kromná investícia, v ktorej na pobyt v Àom
môÏe prispieÈ chorému dôchodcovi Ïupa (cca 30
eur mesaãne), ale ceny dnes v menej luxusn˘ch
súkromn˘ch penziónoch (domovoch sociálnych
sluÏieb) sa pohybujú, ak ste odkázan˘ na lôÏko,
od 1 200 do 1 400 eur mesaãne (máj 2010)!
Podobne vysokopozitívne verejnosÈ reago-
vala aj pri investiãne nenároãnej stavbe Relaxaã-
no-‰portov˘ areál v Kalnej nad Hronom. Jej
hlasmi a ‰iestim miestom „predbehol“ rad na-
ozaj zaujímav˘ch a dokonca aj investiãne nároã-
nej‰ích stavieb. Dôvod hlasovania verejnosti
bol predov‰etk˘m v tom, okrem obdivu pouÏi-
t˘m sofistikovan˘m technológiám na úrovni
európskych a svetov˘ch patentov, Ïe tak˘to re-
laxaãno-‰portov˘ areál si môÏe dovoliÈ postaviÈ
a prevádzkovaÈ dokonca aj men‰ia obec, lebo
pouÏitá technológia podºa zákona má zv˘hod-
nenú odberovú sadzbu za elektrinu. Projekt sa
dá plne vyuÏiÈ aj pre Ïiadosti na eurofondy pre
obce, mestá, nemocnice, ‰portové kluby, hospi-
ce, obãianske zdruÏenia a seniorské ústavy s 5
% spolufinancovaním a pre podnikateºskú sfé-
ru so spolufinancovaním 50 – 60 %, pretoÏe
spæÀa v‰etky kritériá poÏadované Európskou
úniou pre financovanie tak˘chto projektov.
Teda aj toto priná‰a súÈaÏ Stavba roka, ktorú
organizátor ZdruÏenie ABF Slovakia prepraco-
valo do najmen‰ích podrobností s multifikaãn˘m
efektom do rôznych sfér ná‰ho politického, hos-
podárskeho i spoloãenského Ïivota.
Slovenské stavebníctvo prechádza hlbokou fi-
nanãnou krízou. Nie je tu obava, Ïe staveb-
níci pôjdu cestou „ºah‰ieho odporu“ a nebu-
dú uÏ natoºko preferovaÈ nad‰tandardné ma-
teriály, inovatívne technológie, kon‰trukãne
finanãne a stavebno-technicky nároãné pro-
jekty a uspokoja sa s priemerom, t. j. za málo
peÀazí s trochou muziky? Nemáte obavu, Ïe
o niekoºko rokov sa dostaneme do „hmly“ a
vlastne nebude koho a ão oceÀovaÈ?
To by bol azda jeden z najãernej‰ích scená-
rov nielen pre súÈaÏ Stavba roka, ale predov‰et-
k˘m pre trvalo udrÏateºn˘ rozvoj Slovenska z
hºadiska jeho existencie nielen v EÚ, ale medzi
kultúrnou a vyspelou Európou... Predov‰etk˘m
ekonomick˘ dopad by bol nevyãísliteºn˘, veì
stavebníctvo Ïiví v‰etky odvetvia. Treba mu
vytvoriÈ legislatívne zázemie na zlep‰enie pod-
nikateºského prostredia, pokraãovaÈ v investiã-
nej v˘stavbe najmä cestnej a diaºniãnej infra-
‰truktúry, v regenerácií panelov˘ch sídlisk s
vyuÏitím podporn˘ch fondov EÚ atì. Práve aj
v tomto roãníku súÈaÏe Stavba roka sme boli
svedkom, Ïe ak stavebník bol súãasne aj zhoto-
viteºom stavby, práve naopak, e‰te poãas jej
realizácie dokonca menil stavebné v˘robky za
kvalitnej‰ie aÏ nad‰tandardné... Jeho vzÈah k
stavbe a verejnou prezentáciou Àou znásoboval
pocit prestíÏe za kaÏdú cenu a nielen kvôli sú-
ÈaÏi Stavba roka.
âitateºom Parlamentného kuriéra urãite ne-
unikla informácia, Ïe v Bratislave by sa mal rea-
lizovaÈ veºkorys˘ súkromn˘ developersk˘ pro-
jekt âulenova – administratíva, b˘vanie –, z
dielne britskej architektonickej kancelárie Zaha
Hadid Architects, ktor˘ sa stal víÈazom medzi-
národnej architektonickej súÈaÏe s pomedzi 90
súÈaÏn˘ch projektov aj ìal‰ích v˘znamn˘ch sve-
tov˘ch slovensk˘ch architektov. Investiãn˘ ná-
klad predpokladá jeho developer spoloãnosÈ
Penta Investments 300 mil. eur. Teda uÏ nielen
Praha ãi Budape‰È, ale aj Bratislava sa bude
môcÈ prezentovaÈ so stavbami od architektov
svetového mena (architektka Zaha Hadid), kto-
rí urãite nemalou mierou prispejú na Slovens-
ku k zdravému konkurenãnému prostrediu nie-
len pre na‰ich architektov a projektantov, ale aj
developerov ãi stavebníkov. A, navy‰e, pre slo-
venské stavebné firmy to bude jednou z ìal‰ích
príleÏitostí dokázaÈ získaÈ svojimi doteraj‰ími re-
ferenciami a dobrou vybavenosÈou modern˘mi
technológiami a kvalifikovan˘mi zamestnan-
cami aj túto urãite z rôznych hºadísk lukratívnu
zákazku. A avizované sú aj ìal‰ie veºké a zaují-
mavé investície do stavebn˘ch fondov na Sloven-
sku. Aj preto sa pozerám do budúcnosti odvet-
via stavebníctva na Slovensku s optimizmom.
Foto: Ing. Roman Grünner
Centrum Gercenova, polyfunkãné bytové domy,
3. – 5. stavba, novostavba, Bratislava, PetrÏalka,
ul. Gercenova – ZáporoÏská
Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. ªubomír Boháã
Hlavn˘ projektant: ATELIER ART, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: REDING a. s.
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Ing. Miroslavom MAËA·âÍK je predsedom predstavenstva a. s. Alfa 04 a autorom viacer˘ch

v˘znamn˘ch mostn˘ch stavieb, ako je napr. Most Apollo v Bratislave alebo Star˘ most v Bratislave.
V októbri tohto roku dostal 1. cenu v rámci súÈaÏe Stavba roka za projekt nedávno otvorenej
Mestskej estakády v PovaÏskej Bystrici. Pripravil Marián Reisel.

Ako stavaÈ kvalitné, lacné

a estetické mostné diela
V rámci tohtoroãného uÏ 16. roãníka súÈa-
Ïe Stavba roka ste získali ocenenie ako au-
tor architektonického rie‰enia Mestskej
estakády v PovaÏskej Bystrici. Na tému
architektúra mostov ste v‰ak mali so slo-
vensk˘mi architektmi nejeden spor.
Aj keì som v rámci tejto súÈaÏe získal uÏ
aj v minulosti ocenenia za architektúru mos-
tov, musím vÏdy znovu a znovu vysvetºovaÈ,
Ïe nie som architekt, ale mostn˘ inÏinier. Táto
úÏasná profesia má uÏ vy‰e dvetisícroãnú tra-
díciu a uÏ vy‰e dvetisíc rokov je mostné die-
lo vrcholom stavebného umenia. A architek-
túra mostov má svoje ‰pecifiká.
Mosty sú staticky aj dynamicky mimoriad-
ne exponované stavby, preto na rozdiel od
napr. budov nezná‰ajú balastné ozdobné pr-
vky. Estetika mosta musí byÈ v súlade s jeho
statick˘m pôsobením, kon‰trukãn˘m rie‰ením
a úÏitkov˘mi parametrami. Najzaujímavej‰ie
veci sa na moste dejú poãas jeho v˘stavby a
najprogresívnej‰ie rie‰enia sú schované
v „tele“ kon‰trukcie. Preto musí dobr˘ projek-
tant mosta ovládaÈ túto profesiu od A do Z a
navy‰e musí maÈ cit pre proporcie kon‰trukã-
n˘ch ãastí mosta, zmysel pre poriadok a har-
móniu tvarov. A po tejto „óde na mostárinu“
musím kon‰tatovaÈ, Ïe architekti väã‰inou
nemajú kompletnú predstavu o tom, ão most
„potrebuje“. A ak aj v zahraniãí je zopár
úspe‰n˘ch architektov ako autorov mostov,
tak to len preto, Ïe sú väã‰inou aj stavební in-
Ïinieri.
Av‰ak skutoãnosÈ, Ïe mi porota, v ktorej
boli väã‰inou architekti, udelila spomínanú
cenu, je pre mÀa podnetom na vecn˘ a kulti-
vovan˘ dialóg s architektmi. Taká zaujímavá
téma, akou je estetika mostov, si to zaslúÏi.
Va‰a firma Alfa 04, a. s., dostala za projekt
Mestskej estakády 1. cenu v uÏ spomínanej
súÈaÏi Stavba roka. Okrem toho ste získa-
li aj cenu ministra hospodárstva a v˘stav-
by SR a cenu Stavebnej fakulty STU
v Bratislave. âím si táto stavba, podºa vá‰-
ho názoru, získala toºko ocenení?
Mestská estakáda v PovaÏskej Bystrici je
mimoriadne inÏinierske dielo. V návrhu toh-
to mosta boli vyuÏité mnohoroãné skúsenos-
ti projektantov aj stavbárov s technológiou
„letmá betonáÏ“ a tie boli skombinované s na-
jaktuálnej‰ími v˘dobytkami mostárskej vedy.
·tíhle, tvarovo rafinované ale úãelné piliere,
hmotovo odºahãená komora nosnej kon‰truk-
cie doplnená o ne‰tandardné tyãové vzpery
mostovky a tvarovo dominantn˘ pylón s ká-
blami „extradosed“, to v‰etko vytvára dyna-
mick˘ ale harmonick˘ celok. Ak k tomu pri-
dáme odváÏny spôsob realizácie, ktor˘ mini-
málne obÈaÏoval mesto a rekordne krátky ãas
v˘stavby, vzniklo dielo, ktoré si nemohla ne-
v‰imnúÈ odborná verejnosÈ doma ale aj v za-
hraniãí. Táto stavba získala obdiv na viacer˘ch
odborn˘ch podujatiach vo svete, naposledy aj
na svetovom kongrese FIB vo Washingtone.
Ale za najväã‰í úspech povaÏujem to, Ïe esta-
kádu prijali „za svoju“ obyvatelia PovaÏskej
Bystrice a Ïe sa stala nov˘m symbolom mesta.
Ako sa dajú skúsenosti získané na tejto
stavbe zuÏitkovaÈ v budúcnosti vo va‰ej
profesii?
Zatiaº som vykresºoval túto stavbu ako
„prechádzku ruÏovou záhradou“. Stavba v‰ak
zaãínala vo veºmi nepriaznivej atmosfére. Ve-
rejnosÈ v PovaÏskej Bystrici bola nezmysel-
ne „masírovaná“ nepravdiv˘mi informáciami
dehonestujúcimi túto stavbu. A ak k tomu
pripoãítame to, Ïe stavba bola „zatiahnutá“ aj
do politického zápasu a akémukoºvek progre-
su a optimalizácii technick˘ch rie‰ení nebol
naklonen˘ ani investor, Mestskú estakádu
s popísan˘mi skvel˘mi parametrami sa poda-
rilo zrealizovaÈ hlavne zásluhou nad‰enia a
obetavosti projektantov a stavbárov.
Dobr˘ alebo zl˘ most zaãína dobr˘m ale-
bo zl˘m projektom. A na Slovensku vznika-
jú aj zlé projekty mostov. Aj zásluhou pohodl-
nosti investorov, ktorí takéto projekty „zabe-
tónujú“, sa niekedy zlé mosty aj stavajú. KaÏ-
d˘ nov˘ minister dopravy a kaÏd˘ nov˘ ria-
diteº Národnej diaºniãnej spoloãnosti pri svo-
jom nástupe do funkcie deklaruje, Ïe chce
kvalitné a lacné stavby. Ale napriek tomu je
znovu a znovu vo verejnej súÈaÏi na doprav-
né stavby akákoºvek optimalizácia technic-
k˘ch rie‰ení zablokovaná.
Projektovanie je iteraãn˘ proces, ktor˘
umoÏÀuje optimalizovaÈ v kaÏdom ‰tádiu pro-
jektu aj stavby. Ak v‰ak nedovolíme projek-
tantom a stavbárom rozm˘‰ºaÈ, meniÈ, zlep‰o-
vaÈ a optimalizovaÈ, tak kvalitné a pritom lac-
né mosty budú skôr v˘nimkou ako pravidlom.
Mestská estakáda nad PovaÏskou Bystricou

55
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

V 16. roãníku celo‰tátnej verejnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku STAVBA ROKA 2010
bola jednou z dvoch hlavn˘ch cien ocenená stavba diaºniãn˘ úsek D1 Sverepec – VrtiÏer, 1. etapa,
km 0,000 – 4,900/Mestská estakáda, PovaÏská Bystrica, ktorá okrem hlavnej ceny získala aj cenu
ministra hospodárstva a v˘stavby SR a cenu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnej
fakulty. Generálnym projektantom oceneného úseku diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer, ktor˘ sa podieºal
na príprave celej stavby dlhej 9,595 km vrátane v‰etk˘ch objektov od zaãiatku aÏ do uvedenia stavby
do premávky, je spoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá
Ing. arch. Gabriel KOCZKÁ·, predseda predstavenstva a generálny riaditeº DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Úspechy nás motivujú ìalej

Zámerom súÈaÏe Stavba roka, ktorá sa koná
pod zá‰titou najvy‰‰ieho ústavného ãiniteºa
prezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa, je podpo-
ra kvality komplexnej realizácie stavebného
diela. Ako vnímate takéto v˘znamné ocene-
nia získané za ìal‰ie mimoriadne technicky
nároãné dielo, ktoré vzniklo v spoloãnosti
DOPRAVOPROJEKT, a. s.?
Úsek diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer, predo-
v‰etk˘m v‰ak jeho I. etapa, patrí k mimoriad-
ne nároãn˘m stavbám z hºadiska spracovania
dokumentácie, ako aj realizácie. Napriek veº-
mi krátkym lehotám na projektovú prípravu a
v˘stavbu bola stavba vìaka spoloãnému úsiliu
zvládnutá v poÏadovan˘ch termínoch a v po-
trebnej kvalite. Dielo je prínosom nielen pre ob-
ãanov mesta PovaÏská Bystrica, ale najmä pre
motoristov, ktorí bez poch˘b docenia jej plynu-
losÈ a bezpeãnosÈ dopravy. Dovolím si tvrdiÈ, Ïe
úsek diaºnice D1 Sverepec – VrtiÏer je dôkazom
vyspelosti a vysokej odbornej úrovne na‰ich in-
Ïinierov. Je na mieste poìakovaÈ sa v‰etk˘m,
ktorí sa na jeho tvorbe podieºali a je pre mÀa za-
dosÈuãinením, Ïe medzi nimi v˘znamn˘ podiel
majú predov‰etk˘m pracovníci spoloãnosti DO-
PRAVOPROJEKT, a. s.
Aké boli hlavné dôvody, ktoré podmienili
v˘stavbu tohto posledného ch˘bajúceho diaº-
niãného úseku na Èahu Bratislava – Îilina a
s Àou súvisiace úpravy cestnej siete?
Hlavne enormn˘ nárast dopravy v úseku ces-
ty I/61 ako aj v samotnej PovaÏskej Bystrici a
v dôsledku toho zhor‰ujúce sa Ïivotné prostre-
die mesta.
Trasa diaºnice v predmetnom úseku Sverepec
– VrtiÏer bola schválená po niekoºkoroãnom
hºadaní najvhodnej‰ieho rie‰enia. Následne
bola rozdelená na dve stavby: Diaºnica D1 Sve-
repec – VrtiÏer, I. úsek km 0,000 – 4,900 a
Diaºnica D1 Sverepec – VrtiÏer, II. úsek km
4,900 – 9,595. Oba úseky sú súãasÈou základ-
ného slovenského diaºniãného Èahu D1 v sme-
re západ – v˘chod a zároveÀ súãasÈou európskej
cesty E50, ktorá prechádza na území SR v tra-
se Trenãín, Îilina, Poprad, Pre‰ov, Ko‰ice a
UÏhorod a zároveÀ súãasÈou koridora európske-
ho Èahu E75 v trase Îilina – Bratislava a tran-
seurópskej magistrály TEM sever – juh.
SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s., je zná-
ma najmä pre svoju niekoºko desaÈroãí dlhú
históriu projektovo-konzultaãnej ãinnosti na
Slovenskom trhu. âo povaÏujete Vy za najväã-
‰ie úspechy DOPRAVOPROJEKT-u, a. s.?
Azda to, Ïe mnohé z na‰ich stavieb vypove-
dajú o vysokej technickej úrovni inÏinierskeho
staviteºstva na Slovensku. V období od 2005 –
2010 bolo odbornou verejnosÈou nominova-
n˘ch a ocenen˘ch niekoºko v˘znamn˘ch stavieb
pochádzajúcich z dielne DOPRAVOPROJEKT,
a. s., z ktor˘ch ako príklad by som uviedol:
• Most Apollo (Ko‰ická) cez Dunaj v Bratisla-
va – Hlavná cena a titul „Stavba roka 2006“,
udelená v rámci 12. roãníka celo‰tátnej ve-
rejnej súÈaÏe Stavba roka 2006
• Estakáda nad motocrossov˘m areálom na
diaºnici D1 Ladce – Sverepec – Cena sloven-
ského zväzu stavebn˘ch inÏinierov „InÏi-
nierska stavba roka 2006“
• Tunel Horelica na ceste I/11 – obchvat mes-
ta âadca – Cena Slovenského národného ko-
mitétu FIB za najlep‰iu betónovú kon‰truk-
ciu 2002 – 2006; ocenenie za mimoriadne es-
tetick˘ návrh a kvalitnú realizáciu diela
• R˘chlostná cesta R1 Rudno nad Hronom –
Îarnovica – Cena Technického a skú‰obné-
ho ústavu stavebného, n. o., za optimálne vy-
uÏitie progresívnych stavebn˘ch materiálov,
v˘robkov alebo systémov, udelená v rámci
13. roãníka celo‰tátnej verejnej súÈaÏe Stav-
ba roka 2007
• Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta – Staré
grunty s tunelom Sitina – Hlavná cena a ti-
tul „Stavba roka 2008“, udelená v rámci 14.
roãníka celo‰tátnej verejnej súÈaÏe Stavba
roka 2008
• Ako aj uÏ spomínan˘ diaºniãn˘ úsek D1 Sve-
repec – VrtiÏer, hlavná cena „Stavba roka
2010“.
KaÏd˘ pozitívny ohlas odbornej verejnosti
nás te‰í, nesmierne si ho váÏime a motivuje nás.
Venujme sa trochu inej téme. Dopravná si-
tuácia v rámci hlavného mesta SR Bratisla-
vy je v kritickom stave. Hovorí sa v‰ak o veº-
kom Ïelezniãnom projekte, ktor˘ sa pripra-
vuje práve vo va‰ej spoloãnosti. Mohli by ste
nám ho trochu priblíÏiÈ?
SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a. s., je
spracovateºom projektovej dokumentácie v˘-
znamnej dopravnej tepny, ktorá by v najbliωej
budúcnosti mohla doplniÈ existujúcu sieÈ do-
pravnej infra‰truktúry hlavného mesta Sloven-
skej republiky. Je ním projekt „Prepojenie Ïe-
lezniãn˘ch koridorov TEN-T a zapojenie letis-
ka M. R. ·tefánika na Ïelezniãnú sieÈ v Brati-
slave“, ktor˘ v uplynul˘ch dÀoch v˘razne vy-
kroãil bliωie k realizácii. Projekt je integrálnou
súãasÈou transeurópskych dopravn˘ch korido-
rov a urãite si zaslúÏi pozornosÈ nielen odbor-
nej komunity, ale jeho úspe‰ná realizácia závi-
sí najmä od serióznej pozornosti rozhodujú-
cich in‰titúcií na území Bratislavy. Projekt pre-
pojenia Ïelezniãn˘ch koridorov pod názvom
TEN-T (Trans European Network for Transport)
je najväã‰ím pripravovan˘m projektom do-
Situácia TEN-T v Ortofotomape mesta Bratislava

56

pravnej infra‰truktúry v histórii Slovenska.
Nová Ïelezniãná traÈ v Bratislave bude súãas-
Èou magistrály ParíÏ – ·trasburg – Stuttgart –
ViedeÀ – Bratislava. TraÈ bude ãiastoãne vede-
ná aj popod rieku Dunaj v tuneli, priãom ju ne-
bude vyuÏívaÈ len Ïelezniãná doprava, ale bude
slúÏiÈ aj pre potreby mestskej hromadnej dopra-
vy. Zabezpeãí tak prepravu obyvateºov mesta do
mestskej ãasti PetrÏalka a z nej.
MôÏete nám prezradiÈ, v akom ‰tádiu sa mo-
mentálne nachádza tento pripravovan˘ pro-
jekt?
Druhá polovica roka 2010 sa niesla v zname-
ní akcelerácie projektovej a inÏinierskej prípra-
vy tohto Ïelezniãného projektu. Koncom októb-
ra prevzali zástupcovia ÎSR, ako investor celej
akcie zastupujúci Ministerstvo v˘stavby a regio-
nálneho rozvoja SR (MVRR SR) od spracova-
teºa dokumentácie – spoloãnosti DI Koridor, s.
r. o., zastúpenou akciovou spoloãnosÈou DO-
PRAVOPROJEKT, projektovú dokumentáciu
na stavebné povolenie pre v‰etky stavby projek-
tu. ZároveÀ bola spracovaná a odovzdaná doku-
mentácia pre v˘ber zhotoviteºa a dokumentácia
pre realizáciu stavby a to v rozsahu prvej ãaso-
vej etapy projektu. Prvá ãasová etapa, pre kto-
rú má MVRR SR ako prijímateº pomoci z ko-
hézneho fondu EÚ alokované zdroje v rozsahu
cca 475 mil. eur, predpokladá zaãiatok realizá-
cie troch úsekov projektu a to prvého v ãasti od
Ïelezniãnej stanice Bratislava predmestie po
novú Ïelezniãnú stanicu Bratislava filiálka, kto-
rá bude podzemnou stanicou, ìalej úseku kriÏu-
júceho uvedenú trasu zo smeru od hlavnej sta-
nice, ktor˘ bude pozostávaÈ z rekon‰trukcie
mosta nad budúcim tunelom a rekon‰trukcií in-
Ïinierskych sietí v priamom dotyku s navrhova-
nou trasou prvého úseku v nevyhnutnom rozsa-
hu. SúãasÈou prvej ãasovej etapy je aj úsek, kto-
r˘m sa na Ïelezniãnú sieÈ napojí bratislavské le-
tisko a to z petrÏalského smeru t. j. od Ústred-
nej nákladnej stanice (ÚNS) po novú podzem-
nú Ïelezniãnú stanicu letisko, ktorá bude loka-
lizovaná v dnes nezastavanom priestore pred le-
tiskom pri Ivanskej ceste. Príprava projektu
beÏí uÏ takmer ‰tyri roky a o jeho v˘nimoãnos-
ti a mimoriadnej technickej nároãnosti svedãí aj
to, Ïe ho na základe schvaºovacích rozhodnutí
k dokumentácii na územné rozhodnutie, ktoré
vydalo Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomu-
nikácií SR (MDPT SR), bolo potrebné rozdeliÈ
na etapy tak, aby sa okrem iného vytvoril prie-
stor na získanie zdrojov na jeho realizáciu do cie-
ºovej podoby. Dnes je cel˘ projekt pripravova-
n˘ prakticky v ôsmich samostatn˘ch stavbách
‰om ãase spusten˘ tender a po vydaní staveb-
n˘ch povolení mohol vybrat˘ zhotoviteº neod-
kladne zaãaÈ stavaÈ. Cieºov˘ rok na ukonãenie
prvej etapy projektu – 2015 je stále reálny a
môÏe byÈ aj nov˘m impulzom pre stavebnú
produkciu. Úspech tohto medzinárodného pro-
jektu v‰ak závisí aj od zabezpeãenia zdrojov pre
realizáciu nadväzn˘ch etáp. To je úloha ÎSR ako
„investora“ projektu, ale i MDVaRR SR ako
jeho garanta. Dúfame, Ïe sa to podarí aj vìaka
podpore príslu‰n˘ch európskych in‰titúcií a s
vyuÏitím fondov, ktor˘mi sa v rámci EÚ podob-
né projekty financujú aj v partnersk˘ch európ-
skych krajinách. Pevne verím, Ïe tak˘chto pro-
jektov bude maÈ nielen Bratislava, ale aj celé
Slovensko stále viac a viac.
Vizualizácia – stanica Bratislava letisko, nástupisko
v˘nimoãného rozsahu a jeho realizácia sa pred-
pokladá v troch ãasov˘ch etapách.
Ak˘ je v˘znam projektu TEN-T v medziná-
rodn˘ch súvislostiach a prípadne jeho dopad
na dopravu v Bratislave?
Paralelou je príklad susedného Rakúska. Vo
Viedni beÏí naplno realizácia obdobnej veºko-
rysej rekon‰trukcie hlavnej Ïelezniãnej stanice,
priãom samotná stanica je tieÏ len ãasÈou roz-
siahleho urbanistického komplexu. Projekt pre-
pojenia Ïelezniãn˘ch koridorov TEN-T moÏno
chápaÈ ako v˘raznú snahu priblíÏiÈ koºajovú
dopravu bliωie k srdcu mesta. Îeleznica tak po
mnoh˘ch rokoch umoÏní prepravu nezanedba-
teºného poãtu cestujúcich priamo k rozhodujú-
Vizualizácia – stanica Bratislava filiálka, nástupisko
cim mestsk˘ch tepnám, na ktor˘ch pulzuje
mestská hromadná doprava vo v‰etk˘ch jej
segmentoch. Vytvorí sa tak základ pre inteli- DOPRAVOPROJEKT, a. s.
gentn˘ integrovan˘ mestsk˘ dopravn˘ systém
na báze koºajovej dopravy a nadväzn˘ch dru- Hlavnou ãinnosÈou spoloãnosti je poskyt-
hoch dopráv. Medzinárodné, celo‰tátne, ale i re- núÈ komplexné konzultaãné, hlavne projek-
gionálne spoje budú dopravovaÈ cestujúcich do tovo-inÏinierske sluÏby, ão v sebe zah⁄Àa
ÈaÏiskov˘ch cieºov˘ch území mesta r˘chlej‰ie vypracovanie predinvestiãn˘ch a investiã-
elimináciou zbytoãn˘ch prestupn˘ch bodov. n˘ch ‰túdií (technick˘ch, ekonomick˘ch,
Do budúcna tak obnoven˘ koºajov˘ dopravn˘ dopravno-inÏinierskych a environmentál-
nych), zámerov a správ o hodnotení vply-
systém v Bratislave vytvorí predpoklad pre
vov stavby na Ïivotné prostredie, doku-
zvrátenie, prípadne v˘razné zbrzdenie súãasné-
mentácií k stavebnému zámeru, na územ-
ho trendu posilÀovania individuálnej automo-
né rozhodnutie a stavebné povolenie, na
bilovej dopravy práve na úkor systémov MHD.
ponuku a na realizáciu stavby, dokumen-
Vybudovaním Ïelezniãnej stanice Bratislava
tácií skutoãného realizovania stavby, ako
filiálka v prvej ãasovej etape sa v˘razne posil-
aj vypracovanie projektov opráv, sanácií a
ní severozápadná ãasÈ bratislavského uzla a za-
rekon‰trukcií. Predmetom projektov˘ch
pojením letiska sa poloÏí základn˘ kameÀ na
dokumentácií sú predov‰etk˘m diaºniãné a
v˘raznej‰ie medzinárodné spojenie so sused-
cestné stavby, mestské komunikácie, ob-
n˘m Rakúskom, predov‰etk˘m medzi letiska-
ãianske stavby. Súãasne spoloãnosÈ rie‰i aj
mi v Bratislave a vo Viedni.
v‰etky systémy hromadnej dopravy vráta-
ne koºajovej dopravy a metra, objekty pre
Na ão sa treba sústrediÈ v najbliωom ãase pre
rieãnu dopravu a prístavy, preloÏky vod-
zabezpeãenie úspechu celého projektu? n˘ch tokov a inÏinierskych sietí, geotech-
Projektová dokumentácia pre prvú ãasovú nické problémy, ako aj rôzne prieskumné
etapu je pripravená. Ide o peÀaÏné prostriedky práce.. V neposlednom rade venujeme zv˘-
ãerpané z Európskej únie a bolo by nesprávne, ‰enú pozornosÈ aj rekon‰trukciám a v˘-
aby sa nevyãerpali z dôvodu ob‰trukcií dotknu- stavbe, modernizácií Ïelezniãn˘ch tratí na
t˘ch in‰titúcií pri zabezpeãovaní jednotliv˘ch 160 km r˘chlosÈ. Pre svojich zákazníkov za-
krokov projektovej prípravy, s ãím sa neustále bezpeãujeme aj dopravno-inÏinierske, ar-
stretávame. Nastávajúce obdobie bude vyuÏité chitektonické, ako aj environmentálne sluÏ-
v‰etk˘mi zainteresovan˘mi najmä na zabezpe- by. Na‰a ãinnosÈ sa t˘ka v‰etk˘ch etáp prí-
ãenie právoplatnosti územného rozhodnutia pre pravy a realizácie, poãínajúc prvotn˘mi
úsek Predmestie-PetrÏalka a získanie príslu‰- prieskumami, ‰túdiami, samotn˘m projek-
n˘ch stavebn˘ch povolení pre v‰etky segmen- tovaním, inÏiniersko-investorskou ãinnos-
ty projektu zaradené do prvej etapy realizácie Èou a konãiac dozorovaním poãas v˘stav-
vrátane majetkovo-právneho usporiadania do- by (autorsk˘, stavebn˘, geologick˘, geo-
tknut˘ch nehnuteºností, seriózne prípravy pod- technick˘ a geodetick˘ dozor), a to nie iba
kladov pre v˘ber budúceho zhotoviteºa stavby na Slovensku, ale aj v zahraniãí.
zo strany ÎSR tak, aby mohol byÈ v ão najkrat-
57
S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Jak˘koli bûÏn˘ popis dobrého „vystavûní“ politiky mÛÏeme ãerpat z architektury; to se v‰ak vût‰inou dûje pomocí
pravidel dan˘ch obecnû naduÏívan˘m jen „katalogov˘m“ vnímáním svûta a jeho mechanickou akceptací bez
zkoumání obecné trvalé hodnoty. Tento postoj zastupuje jak slepou víru v platnost zákonÛ modernismu, tedy zákonÛ
jakoby jediného moÏného, nepokornû zaloÏeného chování na automatizmu pokroku ve v˘voji a rÛstu, tak zákonÛ
vycházejících ze spoleãenské objednávky (dfiíve doslovné „vlády lidu“), z praktick˘ch zákonÛ, dan˘ch jen pragmatick˘mi
vztahy reklamního svûta (dnes vlády vefiejného v˘kladu) nebo zákonodárnou mocí. Jsou to opravdu determinující
v˘chodiska k popisu a pochopení jakéhokoli spoleãenského projevu v fie‰ení ideální politiky podobnû jako stavby?

Architektúra –
analógie „ideality“ k politike
doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a (1955),
absolvent fakulty architektury VUT v Brnû (1981),
byl hlavním architektem mûsta Telãe (1990 – 1992),
v r.1990 v letní ‰kole architektury prince Charlese
v Oxfordu a v Římû. Byl ãlenem Památkové rady PraÏského
hradu (1990 – 1992), umûlecké rady V·UP v Praze (2007),
redakãní rady ãasopisu Architekt (2001 – 2005).
Je ãlenem spolku Obecní dÛm Brno, Spolku v˘tvarn˘ch
umûlcÛ Mánes a také ãlenem Památkové rady mûsta Brna.
S absolutní poslu‰ností tûchto „pfiirozen˘ch“
zákonÛ neladí nûkteré jevy, znatelné a popiso-
vané na jednoduch˘ch, estetiku obsahujících
vûcech. Jde o jevy pochopitelné spí‰ fenomeno-
logií, filozofií, tedy tématy dnes stále pomûrnû
zanedbaného my‰lení jak politiky, tak architek-
tury. Dnes se my‰lenkové svûty jednotliv˘ch od-
vûtví dostávají blízko k podobû, jakou nabíze-
jí katalogové svûty rÛzn˘ch politick˘ch, umû-
leck˘ch i architektonick˘ch smûrÛ. Jsou také vû-
decky nebo tzv. modernû a pfiirozenû zaloÏené
teorie, schopny vzájemné obecné, tedy vlastnû
politické a umûlecké reflexe?
Nejde v‰ak o situaci principiálnû novou. Ten-
to neblah˘ jev se stále opakuje v jakési dialek-
tice pouze pragmatického, technologického a vû-
deckého chápaní u kaÏdé potenciální „stavby“
politické situace podobnû jako u v˘znamnûj‰í in-
Ïen˘rské a architektonické situace. Domnívám
se, pfiestoÏe se zaklínáme moderností jako jakou-
si anticipací blíÏe nevyslovené „vy‰‰í“ kvality,
Ïe jsme dnes na tom spí‰e analogicky k situa-
cím z historie. Na rozdíl ale od ní dnes svár mezi
pragmatick˘m a metafyzick˘m vyznûním sma-
zává úãinek m˘tu v politice a stejnû tak múzic-
kou sloÏku architektury. Také je jakékoli jiné neÏ
vûdecky a pfiírodnû podmínûné poznání odvrho-
váno do jiné, takzvanû nadstavbové kulturní
sféry, a vládou vefiejného v˘kladu zejména do
odlehãen˘ch reklamních kulturnû populárních
interpretací aÏ dezinterpretací globálnû zábav-
ního pseudouniverza.
VÏijme se do my‰lení budoucích archeologÛ
a historikÛ, ktefií mohou a zfiejmû budou posu-
zovat na‰e spoleãenské konání, svût, kulturu
politiku i architekturu.
V praxi „archeologie“ leto‰ního hledání ne-
jlep‰ích staveb v rámci soutûÏe „Stavba roka“
znamená, Ïe pragmaticky a kulturnû reklamní
prÛnik do architektonické tvorby a vedle toho
pseudovûdecké technologické, hlavnû katalogo-
vé porovnávání architektury je zamûfieno pouze
na vysvûtlení v‰eho toho, co lze chápat umûl˘-
mi, umûle sestrojen˘mi pfiístupy, ãasto za umû-
l˘ch technologick˘ch a reklamních, tedy ne
prostû „krásnû technick˘ch“ podmínek. Praxe,
hlavnû komerãnû postavená na základû techno-
logií, za úãelem co nejvût‰ího zisku ze zabez-
peãování prostfiedí práce, bydlení i rekreace,
funguje programovû paradoxnû nepoliticky.
Obecnû vzato to znamená, Ïe kvalita fie‰ení
je povaÏována za tím lep‰í, ãím více se v archi-
tektufie jako v laboratofii umûlého prostfiedí bu-
deme snaÏit pfiiblíÏit prostor pojmu, kterému by-
chom mohli fiíkat „umûlá laboratofi modelu stav-
by svûta.“
To determinuje také posuzování takzvan˘ch
„nekatalogov˘ch“ inÏen˘rsk˘ch staveb a navo-
zuje pochybnost, zda úspûch inÏen˘rské – napfi.
dopravní stavby – determinuje i architekt. Na
Slovensku asi není bûÏné, aby byl architekt spo-
luautorsky pfiítomen u tûchto inÏen˘rsk˘ch sta-
veb. OdtrÏení inÏen˘rského a pÛvodnû stejnû za-
loÏeného architektonického my‰lení nabízí uÏ ja-
koby samozfiejmé naladûní se na oddûlenou ar-
chitekturu a oddûlené inÏen˘rství jako na vytvá-
fiení umûl˘ch laboratofií, aÈ mínûn˘ch jako umû-
leck˘ch nebo technologick˘ch, a to obojí je
opak základu pÛvodního pojmu „techné“ – umné
techniky (od slova „umût“, ne od pojmu volné-
ho „umûní“ v dne‰ním pokrouceném smyslu
toho slova).
Napfiíklad, nejen v oblasti statiky lze stejnû
jako mosty, viadukty i stavebnû technické zále-
Ïitosti budovy pfiedem umûle vypoãítat. Neb˘t
„politické náhody“, je to podobné, jako nab˘t
domnûlou vládu nad svûtem v˘poãtovou a tech-
nologickou bláhovou jistotou pfii v˘poãtu drá-
hy rakety bez korekce její dráhy. Staãí ale obec-
ná, tj. „politická“ náhoda setkání napfi. s meteo-
ritem nebo ãímkoli jin˘m, co se plete do nové-
ho modelu dráhy, rozsype se onen technologic-
k˘ základ jako domnûle jedin˘ správn˘ model
stavby svûta.
To je analogické i na‰í stavitelské, to zname-
ná architektonické situaci.
Je tady ale pfiece rozdíl dÛleÏit˘ pro politiku
v oblasti architektury, spoãívající právû v roz-
dílu mezi pojmy „umûlost“ a „umûleckost“.
Nejsme s to s tímto odtrÏením, tedy ani s ak-
centací umûleckosti ani umûlosti, tedy ani své-
volnou, ani naopak vûdeckou-fyzikálnû pojatou
formou stavby i s maximální pfiítomností doko-
nal˘ch materiálÛ a technologií, vymodelovat
politiku, pfiipomínající dnes u nás ãasto nûco
jako technologicky podmínûn˘, nearchitektonic-
k˘ vesmír.
Architektonické umûní a stejnû tak umûní
pravé politiky, které se prezentují pfiirozen˘m a
pfiesto jaksi nepfiírodním, tj. nenaturalistick˘m
„jazykem“, jsou dány hodnotou, architektonic-
k˘m – tedy krásnû vystavûn˘m v˘razem, forma-
TriNity, Brno – Autor architektonického rie‰enia
a foto: Ing. arch. Petr HrÛ‰a

58
S T A V B A R O K A
mi, pluralitou v˘znamÛ, kontextÛ, interpretací,
meziprostorov˘mi odmlkami. Ta v‰echna mají
jiná v˘chodiska, ne redukovaná jen na techno-
logické ani jen svobodnû umûlecké objekty jako
základní stavební jednotky, ale orientovaná na
fenomény. Tak lze dosáhnout pochopitelnosti
svûta jak politiky tak architektury i mal˘m mû-
fiítkem, pfiirozen˘m, ale ne pfiírodovûdn˘m zpÛ-
sobem – pomocí architektonick˘ch jakoÏto tech-
nick˘ch v˘chodisek, pravidel, nevûdeck˘ch zá-
konÛ, jakoby pomocí „techné“, Platónov˘ch
stínÛ ideálÛ. Stíny ideálÛ, vrhané pfies propasti
staletí do náruãe stavitelského umûní, nám je‰-
tû i dnes snad pomohou v orientaci i v souãas-
ném snaÏení o smysl vûcí, míst, i politického,
demokratick˘mi pfieryvy dobfie omezeného pro-
storoãasu.
Pokud ale ve skuteãném stavitelském umûní
jakoÏ i v politice zejména technologické pred-
estinace v˘voje pfiesnû neznáme, pak také his-
toricistická v˘vojová víra aÏ povûra v modernis-
tick˘ pokrok jako zaruãen˘ posun k lep‰ímu, je
jen zboÏnou „vírou“ hlasatelÛ tûchto starono-
v˘ch, svût vylep‰ujících „pravd“. Jde totiÏ o
to, aby pomocí hereze vycházející z modernis-
tické „víry“, napfi. odtrÏením inÏen˘rství a archi-
tektury, zcela nezavládlo pfieceÀování objekti-
vity technologie a soudobosti (napfi. IT), po-
dobnû jako tomu bylo se spoleãensk˘m mate-
rialismem a z nûho odvozen˘mi vûdami u dáv-
no z bludu stavby svûta usvûdãeného marxismu.
Je tedy podstatné, aby na základû umûl˘ch zá-
konitostí nesmûrovala soudobá politika podob-
nû jako soudobá architektura do „pekel“ buì
umûl˘ch technologií nebo naopak umûl˘ch své-
volnick˘ch pfiedstav a s ní tam i samotné umû-
ní stavby.
Provokativnû lze s urãitou nadsázkou prohlá-
sit, jak Ïije-li s námi opravdová nesvévolná po-
litika, Ïe jen tak Ïije s námi i skuteãné umûní a
architektura. Umûní i architektura totiÏ pravdi-
vû a pfiirozenû – i politicky v hledan˘ch ideali-
tách architektury obce a státu – interpretuje a sty-
lizuje tak, Ïe se na‰e Ïití v reálném pfiírodním
prostfiedí i civilizovaném prostoru na‰eho Ïivo-
ta vnímá uÏ ne jako technologie, ale jako nedo-
saÏitelná „idealita“. Ideální politická interpreta-
ce existuje ne skrze technologie stavby svûtÛ, ale
skrze stavitelskou techniku, umûní a jejich hod-
notu kvality Ïivota a jejich trvání. Architekto-
nick˘ i politick˘ Ïivot (ve smyslu Bergsonova
„élan vital“) drÏí nad‰ení a povzná‰ející zájem
o nikdy nedostiÏnou, av‰ak stále nosnou idea-
litu! Ideální zákon, kter˘m se fiídí Ïivot, onen
élan vital, jsou ne z vymy‰leného, ale naopak
vûcného reálného „politického“ modelu stavby
svûta ve smyslu stále znovu hledané harmonie
a dal‰ích kompoziãnû ustanoven˘ch pfiedpo-
kladÛ pro technické navozování záÏitku pro-
storu a bytnosti i trvání. Tak pfiirozené „b˘t“ v
architektufie pfiechází v „má b˘t“, a v to co zpÛ-
sobuje urãit˘ du‰evní, psychick˘ a v ojedinûl˘ch
pfiípadech aÏ duchovní pohyb. Ten se dûje v ar-
chitektufie stejnû jako v politice analogicky celé
pfiírodû kolem urãit˘ch pevn˘ch tûÏi‰tních bodÛ
pomocí tzv. „idealit“. Ideality a jejich architek-
tonické prostorové obrazy, moÏné tvary vûcí a
jejich obecnû chápané útvary kolem urãitosti
„bodÛ“ jsou tedy moÏné v˘chodisko jako tvo-
fiiv˘ zákon, pÛsobící vznikání jak dûní obce,
tak její architektury.
Ta je pak s pfiítomnou idealitou obrazem tva-
ru „bodu“, kde se fenomenologicky dá postih-
nout i svûtov˘ a pfiírodní fiád. Tvar kolem bodu
2 0 1 0
shromáÏdûn˘ jako ideální stavitelsk˘, tedy ar-
chitektonick˘ útvar, je pak vÏdy tím, co se roz-
li‰uje: útvarem, rytmem, podobou, polohou a do-
tykem – haptick˘m jevem a uspofiádáním. DÛ-
sledkem je trvání stálosti, jednoty a krásy. Díky
nejen umûní v obecnûji pojaté architektufie, ale
i její technické sloÏce mÛÏe vznikat apriori jed-
noduchá forma trvání a nazírání na nûj pro-
stfiednictvím zodpovûdnosti, právû spí‰ politika
neÏ architekta, k fiádu estetick˘ch vûcí, a tak k
nazírání na etick˘ spoleãensk˘ prostor s para-
metry jeho krásy jako neúãelné finality.
âím více se ãlovûk ale naopak vymaÀuje ze
sv˘ch politick˘ch, tj. v tomto smyslu zodpovûd-
nostních lidsk˘ch idealit, ze sv˘ch kultick˘ch
národních a kulturnû regionálních domnûl˘ch
„pout“, tím více se naopak na chvilku ztotoÏÀu-
je romantizujícím aÏ k˘ãovit˘m únikem od ci-
vilizace (ale s neobejitím se bez podpory civi-
lizace) naoko se svobodou, jakoby se zvífiaty a
divokou pfiírodou.
Proti tomu zde stojí jak v architektufie tak v
politice autonomní fiád a pfiece technická tvÛr-
ãí ãinnost; ta musí b˘t s kázní, soustfiedûním,
trpûlivostí a pokorou umná i fiemeslná, i politic-
ky architektonická, ne tedy jen Ïivoãi‰ná. V ta-
kovém druhu tvÛrãí práce se ãlovûk spojuje i s
materiálem, kter˘ reprezentuje vnûj‰í svût. B˘t
politik jako architekt tvÛrãí, znamená b˘t kul-
tivovanû vzpfiímen˘ jako signál obecného zájmu
pro v‰echny ostatní, maják jak ve svûtû obecné
kultury, tak ve svûtû, kde je tvÛrãí ãlovûk sám
sebou. Jenom pak dochází k fiádnému (v podsta-
tû v fiádu) spojení a ne ke spojování metodou
konformismu.
Jako majáky nekonformních postojÛ nám
mohou poslouÏit nûkteré stavby. Podle mého mí-
nûní napfiíklad u nás v âeské republice nûkteré
rekonstrukce Josefa Pleskota v Litomy‰li, urba-
nistické úpravy Karlína od Karla Baumschlage-
ra, nebo i koncept Johna Pawsona pro klá‰ter
TrapistÛ Nov˘ DvÛr v západních âechách, zej-
ména poslední jeho ãást – dokonãen˘ dÛm pro
hosty v areálu klá‰tera – dÛm, kter˘ vznikl „jen“
pfiestavbou b˘valé hospodáfiské budovy, která
byla pfii pfiíchodu mnichÛ v havarijním stavu;
anebo zdánlivû je‰tû vût‰í drobnost, ale skoro aÏ
epochálnû obecná, tedy „politická“: Alena ·rám-
ková a její vlastní dÛm v Jen‰tejnû.
Ze zahraniãí, které je snad je‰tû více neÏ na
Slovensku nebo u nás stiÏeno reklamní honbou
za senzací a efektem, by jako memento krásné
techniky mohla poslouÏit Polní kaple Bruder
Klaus, z roku 2007 od architekta Petera Zumt-
hora. Ze star‰ích staveb je to Kursaal od Rafae-
la Monea (kulturní centrum a koncertní síÀ Ave-
nida de la Zurriola), v San Sebastianu ve ·pa-
nûlsku. Charakterizuje ji vzácná geografická
pfiitaÏlivost pozemku – v ústí fieky Urumea. Je
vysoce cenûna nejen za odvahu a originalitu
návrhu s v˘hledem na mofie, ale aj pro obecn˘
cíl – otevfienosti vefiejnosti.
Co v‰ak je obecn˘m cílem tûchto úvah a jak˘
mají uvedené pfiíklady smysl a dÛvod? KdyÏ ne
pro architekty, nechávající se strhávat ke kon-
formismu, tedy snad je‰tû pro ãlovûka politic-
kého, to znamená pro obecnû vnímajícího toto
nazírání na architekturu v obecném smyslu slo-
va, to jediné dává dnes architektufie Ïivotní
smysl.
Cílem architektury, za coÏ je tfieba povaÏovat
i architekturu inÏen˘rsk˘ch staveb, ale i archi-
tekturu politiky, je tvÛrãí ãinnost. Jejím smyslem
je navození pro ãlovûka a svût oblaÏujícího pri-
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Marie, Vígla‰,
Autor foto: Ada M. Weber
(v˘ber ilustraãneho fota redakcia PK)
ncipu „techné“, tedy fie‰ení ideálního a aÏ tepr-
ve tak dávání smyslu umûleckého, tj. i architek-
tonického. Jde tedy o dosaÏení v podstatû pri-
ncipu umûní i u umûní politického, a to s ener-
gizujícím Ïivotním elánem („elán vital“)
V principu energizujícího dávání v umûní
politickém je to, Ïe politik podobnû jako stavi-
telsk˘ umûlec – technik inÏen˘r nebo architekt
–, dává – ze své ideality radosti, ze svého zájmu,
pochopení, vûdomostí, smutku, humoru, ale ne
aby jen pfiijímal. Umûní dává, protoÏe umûlec-
ké dávání je ve smyslu „techné“ „elán vital“,
samo o sobû se svûtem navozující energizující
jednotu a vybraná obecná, tedy vpravdû politic-
ká radost.
V listopadu 2010,
Po zku‰enosti z porotování
Stavby roka 2010 na Slovensku,
doc. Ing. arch. Petr HrÛ‰a
Z prací, které zakládají profesní názor ar-
chitekta jsou nejv˘raznûj‰í: ¤íãní láznû Ri-
viéra v Brnû (1984 – 1991, rekonstrukce
2005), rekonstrukce Krypty a presbytáfie
katedrály Sv. Petra a Pavla v NKP Petrov
Brno (1993), administrativní budova pro
Povodí Moravy v Olomouci (1996; Stavba
desetiletí Olomoucka), dále rekonstrukce
parku Denisovy sady v Brnû (cena Grand
Prix Obce architektÛ v kategorii Krajináfis-
ké architektury a zahradní tvorby v r. 2004)
nebo funkãní územní plán âesk˘ch Budûjo-
vic. V˘znamné jsou návrhy a realizace
úprav fiady vefiejn˘ch prostranství i budov,
jako napfi. v Brnû návrhy na promûnu
Mendlova a Dominikánského námûstí, rea-
lizované úpravy Moravského a Jakubského
námûstí s umûleck˘mi sochafisk˘mi a fie-
mesln˘mi prvky. V minulém roce byla rea-
lizována doãasná hala pro hlavní autobu-
sové nádraÏí v Praze na Florenci nebo v
Brnû rekonstrukce v˘stavní galerie DÛm
umûní mûsta Brna, nominovaná v leto‰ním
roãníku soutûÏe Grand Prix Obce architek-
tÛ. Práce jsou publikovány v obdobném
tisku a oceƒovány.
Z fiady projektÛ soukrom˘ch atypick˘ch
domÛ, vil a interiérÛ je v odborn˘ch publi-
kacích napfi. rodinn˘ dÛm v Podivínû (2002;
Slavné vily jihomoravského kraje). V mezi-
národní konkurenci obstál také projekt na
administrativní a obytn˘ areál Rivergardens
v Praze – Karlínû, kter˘ je v realizaci. V
Brnû byl realiozvan˘ Administrativní kom-
plex Triniti (2009), kter˘ byl také nomino-
ván letos v Grand Prix. Práce jsou také vy-
stavovány – napfi. Národní galerie v Praze.
V souãasné dobû je vedle vedení vlastní
kanceláfie Atelier Brno (od r. 1991) také
praktikujícím docentem na Technické uni-
verzitû v Ostravû na katedfie architektury.
59
 v roku 2010
EUROVEA – nov˘ svet farieb
Hlavná cena v celo‰tátnej verejnej súÈaÏi Stavba roka 2010

Miesto: Pribinova ulica, Bratislava

Autori architektonického rie‰enia: A1 RESPECT s. r. o. (Ing.arch. Marek Varga, Mgr.arch.
Hlavn˘ projektant:
Hlavn˘ zhotoviteº:
Stavebník:
Investor:
Architektúra:
Hlavn˘ projektant:
Zhotoviteº stavby:
Investiãné náklady:
ÚÏitkové plochy:
Miroslav Vrábel, Ing.arch. Branislav Kalisk˘)
BOSE International Planing & Architecture
Michel Desvigne
ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
ZdruÏenie EUROVEA Bratislava
ZIPP/PORR SK
ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
ZdruÏenie EUROVEA Bratislava
ZIPP/PORR SK
BALLYMORE EUROVEA a. s.
BALLYMORE PROPERTIES s. r. o.
A1 ReSpect, s. r. o.
Ing. arch. Marek Varga
Mgr. arch. Miroslav Vrábel
Ing. arch. Branislav Kalisk˘
BOSE International Planning & Architecture
ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
ZdruÏenie EUROVEA Bratislava
ZIPP/PORR SK
450 mil. €
PodlaÏná plocha: 237 424 m2
Zastavaná plocha: 25 523 m2
Parkovanie: 54 195 m2
Nákupná pasáÏ: 237 424 m2
Administratíva: 24 974 m2
Kino: 3 210 m2
Fitness: 2 770 m2

MANHATTAN – udiera na strunu mlad˘m

Stavba roka 2010: Cena Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinierov za najlep‰ie projektové rie‰enie stavebného diela

Miesto: Raãianska 69/A, Bratislava

VyuÏitie: Obytná budova
Autor: Architekti BKP· s.r.o.
Ing. arch. Martin Kus˘
Ing. arch. Pavol PaÀák
Ing. arch. Martin Kus˘, ml.,
Ing. arch. Alexandra Kusá
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
Investor: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
Investiãné náklady: 32,20 mil. €
ÚÏitkové plochy: Byty: 14 446,90 m2
Státia: 2 877,45 m2
Obch. priestory: 268,05 m2
Ateliéry: 226,25 m2
Predaj: RE/MAX STARS
0910 595 595 / 0915 955 559
Pavloviãova 16, 821 04 Bratislava
kancelária: Dostojevského rad 20
www.americkebyvanie.sk
 Vinársky komplex ELESKO – cesta poznania,
ktorá odhalí tajomstvá kráºovského nápoja
Zhotoviteº stavby nominovanej na Hlavnú cenu Stavby roka 2010
a na Cenu Arch 2010, drÏiteº Ceny Zväzu stavebn˘ch podnikateºov
za vysokú kvalitu stavebnej realizácie

Miesto: Modra
VyuÏitie: v˘roby a distribúcie vína
Autor: CAKOV-MAKARA, s. r. o.
Ing. arch. Kalin Cakov
Ing. arch. Emil Makara
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.
Investor: IN VINO a. s.
Investiãné náklady: 22,50 mil. €
ÚÏitkové plochy: V˘robn˘ objekt: 6 090 m2
Galéria s re‰tauráciou a apartmánmi: 3 108 m2
Dom zamestnancov: 198 m2

ZIPAVA – príjemné b˘vanie pre seniorov i mlad˘ch

Miesto: OkruÏná ulica, Stupava
VyuÏitie: Obytná budova
Autor: ELEMENT ateliér architektúry, s.r.o.
Ing. arch. Peter HaÏer
Ing. arch. Matej Galanda
Ing. arch. Juraj Rado‰ovsk˘
Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
Investor: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
Investiãné náklady: 23,50 mil. €
ÚÏitkové plochy: Byty: 17 228,85 m2
Státia: 2 883,50 m2
Obch. priestory: 672,80 m2
Predaj: STRABAG-ZIPP Development, s.r.o.
0902 962 242 / 0903 726 529
Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava
www.zipp-reality.sk

ëakujeme Vám za na‰e úspechy. PF 2011

S T A V E B N Í C T V O
Historické srdce Bratislavy má nov˘ architektonick˘ skvost,
ktor˘ podºa realitn˘ch expertov mení kategórie luxusu. Novú dimenziu vnímania
nad‰tandardného moderného b˘vania po finanãne i technicky nároãnej rekon‰trukcii paradoxne
ponúka národná kultúrna pamiatka – Palác Mote‰ick˘ch na Gorkého ulici.
„Predkrízovo“ rie‰ená obnova dnes uÏ uza-
vretého obytného komplexu spæÀa tie najprís-
nej‰ie kritériá t˘kajúce sa technického a tech-
nologického zabezpeãenia, osobného komfor-
tu a bezpeãnosti b˘vania. „Palác je ukáÏkou
úspe‰nej revitalizácie a obnovy chátrajúcej
ruiny a jej premeny na supermodern˘ objekt.
Podarilo sa zachovaÈ kultúrnu pamiatku, kto-
rá pre‰la totálnou rekon‰trukciou za prísneho
62
N A S L O V E N S K U
Skvost pre elitu
dohºadu statikov a pamiatkarov, v kombiná-
cii s nároãn˘mi technick˘mi rie‰eniami 21.
storoãia. Mimoriadny dôraz s vynaloÏením
znaãn˘ch finanãn˘ch prostriedkov sa kládol
na vysokú estetickú úroveÀ a na zachovanie
historického genia loci,“ definuje základné pa-
rametre nehnuteºnosti ªubo‰ Lenarth, senior
maklér 1. národnej aukãnej spoloãnosti.
EXKLUZÍVNA LOKALITA,
KOMFORTNÉ PARKOVANIE,
NAD·TANDARDNÉ B¯VANIE
Práve v˘nimoãnosÈ lokality postavila inves-
tora, spoloãnosÈ CDC, s. r. o., do neºahkej si-
tuácie uÏ na zaãiatku plánovanej rekon‰truk-
cie. Premena historickej budovy na luxusn˘
obytn˘ komplex by nebola moÏná bez efek-
tívneho dorie‰enia problému parkovania v
historickej ãasti Bratislavy. „VybudovaÈ 4-
podlaÏnú garáÏ pod Palácom nebola ºahká
úloha vzhºadom na obmedzen˘ prístup. B˘va-
nie v centre mesta s vlastn˘mi parkovacími
miestami v‰ak povaÏujeme za jeden z naj-
väã‰ích bonusov a sme radi, Ïe sa nám tento
problém podarilo vyrie‰iÈ s dôrazom na ma-
ximálny komfort pre budúcich majiteºov by-
tov,“ kon‰tatuje dvorn˘ architekt Paláca Iºja
Skoãek. GaráÏ v súãasnosti poskytuje maji-
teºom bytov nielen 2- aÏ 4-miestne státie pre
vlastnú miniflotilu automobilov, ale aj sluÏ-
by ruãnej umyvárne vozidiel umiestnenej v
tejto ãasti objektu. R˘chly vstup do Paláca cez
nájazdovú rampu znamená vstup do 24 hodín
stráÏeného objektu. Bezpeãnostná sluÏba, ka-
merov˘ systém a premyslen˘ vstupn˘ systém
sú zárukou absolútneho bezpeãia obyvateºov
jednotliv˘ch bytov. V‰etky podlaÏia Paláca
sprístupÀujú v˘Èahy. Na rozdiel od náv‰tev,
ktoré sa musia ohlásiÈ na honosnej recepcii,
majitelia sa do svojich bytov dostanú na zá-
klade zosnímania odtlaãku prstu a zadaní
osobného kódu. Obytné priestory s rozlohou
200 aÏ 500 ‰tvorcov˘ch metrov plochy ponú-
kajú príjemné b˘vanie. Stabilnú teplotu udrÏu-
je technológia chladen˘ch stropov in‰talova-
n˘ch priamo do Ïelezobetónovej kon‰trukcie,
hluk eliminujú dobové okná so vsaden˘m
trojsklom. „V projekte sa podarilo zladiÈ 3 dô-
leÏité veci – históriu, technickú a technologic-
kú vyspelosÈ budovy a lokalitu. V rámci Bra-
tislavy neexistuje veºa podobn˘ch nehnuteºnos-
tí, ktoré by zároveÀ poskytovali intimitu no-
vého projektu,“ hodnotí v˘sledky rekon‰truk-
cie Martin Malaník, podpredseda predsta-
venstva spoloãnosti LEXXUS, a. s. Samozrej-
mou súãasÈou bytov sú samostatné balkóny a
stre‰né terasy. Tie najluxusnej‰ie patria k
siedmim mezonetov˘m trojpodlaÏn˘m by-
tom. Zelené terasy s víriv˘mi vaÀami umoÏ-
Àujú relax s v˘hºadom na Bratislavsk˘ hrad,
monumentálne stavby v susedstve, ale aj na
dynamickej‰iu tvár súãasnej Bratislavy. R˘ch-
ly presun z terás späÈ do bytu umoÏÀujú ‰pe-
ciálne interiérové vákuové v˘Èahy, ktoré boli
in‰talované v rámci Európy vôbec po prv˘ raz.
OSOBN¯ SERVIS NA ÚROVNI
NAD·TANDARDN¯CH HOTELOV¯CH
SLUÎIEB
Osobitnou kapitolou je nad‰tandardne rea-
lizovan˘ osobn˘ servis. Na kompletné rodi-
ny i zaneprázdnen˘ch „single“ obyvateºov tu
ãaká komplexn˘ upratovací servis spojen˘ s
praním a Ïehlením, profesionálna pestúnska
a opatrovateºská starostlivosÈ, ale i moÏnosÈ
zabezpeãenia kvalitnej lekárskej starostlivos-
ti. Pomyselnou bodkou za nad‰tandardn˘mi
sluÏbami je moÏnosÈ vyuÏitia cateringu pria-
mo doma. „VlastniÈ apartmán v Paláci je rov-
naké ako lietaÈ vlastn˘m lietadlom. Palác Mo-
te‰ick˘ch poloÏil novú „latku“ pre chápanie
luxusn˘ch bytov. Vytvára uzavretú komuni-
tu „vyvolen˘ch“ vlastníkov z najvy‰‰ej vrstvy
obyvateºstva kladúcich dôraz na exkluzivitu
vo v‰etk˘ch ohºadoch. Z tohto pohºadu vy-
znievajú súãasné realizované projekty prezen-
tované ako „luxusné“ skôr ako „vy‰‰í ‰tan-
dard,“ definuje projekt senior maklér ªubo‰
Lenarth. „Vìaka doplnkov˘m sluÏbám a ko-
munitnému charakteru, v ktorom je do detai-
lov dotiahnutá rekon‰trukcia s dôrazom na
technologické inovácie, môÏeme hovoriÈ o
jedineãnom projekte,“ potvrdzuje Lenartho-
ve slová Martin Malaník zo spoloãnosti Lex-
xus. Ako ìalej dodáva, vlastníctvo bytu v Pa-
láci je aj v ãase krízy z dlhodobého hºadiska
veºmi v˘hodné. A to napriek faktu, Ïe sa seg-
ment vysoko luxusn˘ch bytov momentálne
e‰te stále h˘be o nieão pomal‰ie neÏ beÏne do-
stupné nehnuteºnosti. „Exkluzivita projektu a
jeho limitovaná ponuka dokáÏu vytvoriÈ trva-
lú hodnotu tejto investície, ktorá sa bude de-
diÈ pre ìal‰ie generácie, bez devalvácie jeho
hodnoty,“ predpovedá stabilitu investície Mar-
tin Melaník.
Luxus nás odli‰uje od zvierat
Jeho peãaÈ nesú luxusné butiky Karla Lagerfelda, holandské múzeum moderného umenia,
PraÏsk˘ hrad, ale aj japonsk˘ obchodn˘ dom v Tokiu. Luxus podºa neho predstavuje
privátne b˘vanie spojené hotelov˘m servisom. To bol dôvod, preão sa svetoznámy
architekt, v˘tvarník a dizajnér Bofiek ·ÍPEK rozhodol prijaÈ ponuku spoloãnosti CDC,
aby sa podieºal na novom vzhºade Paláca Mote‰ick˘ch. Symbolom zrekon‰truovaného
Paláca sa stali ºalie, ktoré sa objavili na prieãelí budovy, ale aj v jej interiéri.
Z ãoho vyplynul pre Palác kºúãov˘ motív veºmi plodnú diskusiu. Ich poÏiadavky nebo-
rozvinut˘ch ºalií? li prehnané a poãítalo sa s nimi. S poÏiadav-
Pôvodne sme chceli urobiÈ nejak˘ Ïivoãí‰- kami pamiatkarov som sa nemusel vyrovnaÈ
ny motív, pretoÏe dom pôsobí dosÈ stroho, a my prv˘ raz, podobne nároky sa na mÀa kládli aj
sme proti tomu chceli ísÈ s nieãím organick˘m. v súvislosti s rekon‰trukciou PraÏského hra-
Prv˘ nápad bol vytvoriÈ „umel˘ porast“ domu, du pri ktorej som stál. NeprekáÏa mi to, ten-
ão by v‰ak bolo technicky i finanãne veºmi ná- to dialóg s históriou mám veºmi rád.
roãne. Preto sme sa rozhodli, Ïe urobím tym-
panón, kde nám ako najzaujímavej‰í vy‰iel Palác Mote‰ick˘ch je hodnoten˘ ako vrchol
celkov˘ motív ºalií. In‰talácia osvetlenej skle- luxusného b˘vania. Dokonca sa zaãína spá-
nej plastiky na prieãelí budovy v‰ak bola tech- jaÈ s oznaãením b˘vanie pre „modernú
nicky veºmi nároãná. Jej upevnenie sme mu- ‰ºachtu“. âo pre vás znamená luxus v b˘-
seli niekoºko ráz zopakovaÈ, aby sme získali po- vaní?
Ïadovanú stabilitu. S podobn˘mi problémami Myslím si, Ïe luxusné b˘vanie je potrebné,
sa v‰ak pri tak˘chto projektoch beÏne stretá- a to nielen pre nejakú „novú ‰ºachtu“. Mojou
vame. Je normálne, Ïe pri nich nikdy neviete, filozofiou je, Ïe kaÏd˘ by si mal, samozrej-
do ãoho idete... v kaÏdom prípade sme aj vìa- me v rámci svojich moÏností, v dome dopriaÈ
ka tympanónu boli v Bratislave asi 10 ráz ãas- luxus. Aj zvieratá majú kde b˘vaÈ, luxus je
tej‰ie, ako sme si pôvodne predstavovali. v‰ak to, ão máme oproti nim navy‰e. Pre mÀa
osobne je najväã‰í luxus b˘vaÈ v dobr˘ch ho-
âo bolo najnároãnej‰ie na tomto projekte? teloch. V tejto súvislosti si urãite viem pred-
Obmedzovala vás v tvorbe nejak˘m spôso- staviÈ b˘vanie v Paláci Mote‰ick˘ch, práve v
bom skutoãnosÈ, Ïe Palác je národná kul- súvislosti s jeho nad‰tandardn˘m osobn˘m
túrna pamiatka? servisom. Privátne b˘vanie s hotelov˘m ser-
My sme od zaãiatku viedli s pamiatkarmi visom je nepochybne súãasn˘m trendom.
HISTÓRIA PALÁCA MOTE·ICK¯CH
História osídlenia na mieste dne‰ného Paláca na Gorkého ulici siaha
hlboko do stredoveku. V období novoveku tu stál v˘znamn˘ bratislav-
sk˘ hostinec U divého muÏa. Od roku 1733 b˘val v jednom z domov na
tejto parcele známy kartograf Samuel Mikovíni, ktor˘ tu zriadil obser-
vatórium. Z t˘chto priestorov urãil svoj vlastn˘ bratislavsk˘ poludník,
pomocou ktorého vytvoril prvé podrobné a na vtedaj‰ie pomery veº-
mi presné mapy uhorsk˘ch stolíc. Neskôr objekt prestavala rodina baró-
nov Mote‰ick˘ch pochádzajúca zo starého veºmoÏského rodu, ktorého
pôvod sa datuje aÏ do 13. storoãia. Palác sa v ich vlastníctve stal na
dlhé obdobie diskrétnym miestom stretávania sa najvy‰‰ej spoloãen-
skej vrstvy v pánskom jazdeckom klube a kasíne magnátov. Palác Mo-
te‰ick˘ch sa nachádza vnútri hradieb mesta, a preto je aj dnes neod-
deliteºnou súãasÈou absolútneho srdca historického centra Bratislavy.
63
 Zhotoviteº a dodávateº Ïelezobetonárskych prác na v˘znamn˘ch stavbách
Ing. Petr Janíãek Ing. Miroslav Trnovsk˘
EUROVEA Bratislava
Hlavn˘ zhotovoviteº : ZdruÏenie EUROVEA –ZIPP/PORR SK
Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., Îilina
Pre Bilfinger Berger – spodná stavba
a ZdruÏenie EUROVEA – horná stavba
Hlavné druhy práce: debnenie 423 838 m2
v˘stuÏ 13 624 t, betón 125 764 m3, veÏové Ïeriavy 10 ks
Doba v˘stavby monolitického skeletu 02/2007 aÏ 07/2008
AUPARK Ko‰ice
ÚÏitková plocha: 104 357 m2
Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., Îilina
Hlavné druhy práce: debnenie 151 968 m2
v˘stuÏ 5850 t, betón 42 962 m3, veÏové Ïeriavy 6 ks
Doba v˘stavby monolitického skeketu 06/2010 aÏ 12/2010
Administratívna budova 5. aÏ 11. NP 01-04/2011
SkyBau, s.r.o. je stavebná spoloãnosÈ,
ktorá od zaãiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu
v roku 2002 zanecháva za sebou mnohé míºniky na ceste
skrቺovania Bratislavy i celého Slovenska.
Stavba EUROVEA na ºavom brehu Dunaja v Bratislave,
ktorej celú hrubú stavbu od základovej dosky – bielej vane,
zhotovila spoloãnosÈ SkyBau pre zdruÏenie hlavn˘ch
dodávateºov od februára 2007 za 18 mesiacov,
získala jednu z dvoch hlavn˘ch cien v 16. roãníku
prestíÏnej súÈaÏe Stavba roka 2010.
V roku 2010 okrem nov˘ch stavieb ako sú ·tokholme. Zmluva nadobudne platnosÈ po
Perla RuÏinova v Bratislave, Búdkova ulica - splnení odkladacích podmienok a súhlasu pro-
Mestské vily v Horskom Parku v Bratislave, timonopolného úradu.
Penzión Rozsutec vo Vrátnej Doline – dokon- SkyBau nepredáva svoje reality a develo-
ãila spoloãnosÈ SkyBau 28-podlaÏn˘ Ïelezobe- perské aktivity dcérskych spoloãností, ktor˘m
tónov˘ skelet v˘‰kového objektu a murárske sa bude naìalej venovaÈ Ing. Du‰an Trnovsk˘.
práce na stavbe nákupného strediska a rezi- Logo SkyBau ostáva na trhu ako právny subjekt
denãného projektu „RETRO“ v RuÏinove. SkyBau skupiny Skanska pod vedením b˘val˘ch
Pre v˘znamného slovenského developera majiteºov, teraz konateºov spoloãnosti Ing. Mi-
HB Reavis, po uvedení do prevádzky v októbri roslava Trnovského a Ing. Petra Janíãka ako
2010 AUPARK-u Îilina zhotovila 3 objekty II. dodávateº hrub˘ch stavieb – prác HSV prác, mi-
etapy CBC na KaradÏiãovej ul. v Bratislave ved- nimálne ìal‰ie 3 aÏ 4 roky a bude pokraãovaÈ aj
ºa centrály VÚB a od júna do Vianoc 2010 prak- ako dôleÏit˘ priamy zhotoviteº stavieb investiã-
ticky dokonãila 5-podlaÏn˘ skelet polyfunkãné- nej v˘stavby na Slovensku, v âeskej republike
ho komplexu AUPARK v Ko‰iciach, priãom v a v zahraniãí.
budúcom roku bude jeho v˘stavba pokraãovaÈ 5.-
aÏ 11.- tym podlaÏím administratívnej budovy. SkyBau, s.r.o.
Podpisom zmluvy o transakcii zo dÀa 7. de- Veºká OkruÏná 26/A
cembra 2010 medzi SkyBau s.r.o. a Skanska, a.s. 010 01 Îilina
SR do‰lo k 100 %-nému predaju obchodn˘ch tel.: +421 41 707 0911-12
podielov majiteºov SkyBau spoloãnosti Skans- fax: +421 41 707 0910
ka, kótovanej na burze cenn˘ch papierov v www.skybau.sk
RETRO, RuÏinov-Bratislava
ÚÏitková plocha: 75 182 m2, Obostavan˘ priestor: 244 428 m3, Hlavn˘ zhotoviteº: MATEP, s.r.o., Bratislava
Subdodávateº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o., Îilina, Hlavné druhy práce: debnenie 181 074 m2, v˘stuÏ 4 880 t,
betón 39 370 m3, veÏové Ïeriavy 4 ks, Doba v˘stavby monolitického skeletu 10/2008 aÏ 08/2010
A R C H I T E K T Ú R A
UÏ aj slovenské mestá v rozliãnej miere zasiahla (aj keì nie ako vo svetov˘ch metropolách) prudká,
ich obyvateºmi nie vÏdy pozitívne vnímaná urbanizácia. Mestá takmer zo dÀa na deÀ pretvárajú svoj obraz,
ãím menia svoju identitu. K problémom urbanizácie slovensk˘ch miest Parlamentn˘ kuriér oslovil
Ing. arch. Martina DRAHOVSKÉHO, hlavného architekta mesta Ko‰ice, Ing. arch. Martina PAVELEKA, hlavného
architekta mesta Îilina, a Ing. arch. ªubomíra KELEMANA, hlavného architekta mesta Banská Bystrica.
Dnes je v‰eobecne známe, Ïe územné plány
sú nástrojom trvalo udrÏateºného rozvoja
miest a obcí a súãasne sú aj jednou z podmie-
nok poskytovania finanãnej podpory na roz-
voj miest a obcí z eurofondov a zo ‰tátneho
rozpoãtu. Je z vá‰ho pohºadu územn˘ plán
vá‰ho mesta zárukou jeho trvalo udrÏateº-
ného rozvoja?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Urbánny rozvoj je
dlhodob˘ proces a aj územné plány sa tvoria na
dlhé obdobie. Územn˘ plán Ko‰íc bol spraco-
van˘ v roku 1976, av‰ak poãas svojho trvania
pre‰iel mnoh˘mi zmenami a hlavne dvoma ak-
tualizáciami – v roku 1986 a v roku 1994. Kon-
cepcia rozvoja a základné princípy sú zaloÏe-
né veºkoryso a urbanisti, ktorí tento plán tvo-
rili boli naozajstn˘mi odborníkmi a v dobrom
slova zmysle vizionármi. Doba tvorby územné-
ho plánu priala aj jasn˘m koncepciám s trvalo
udrÏateºn˘m charakterom. Tá doba v‰ak v svo-
jej suverenite narábania s pozemkami nepozna-
la, ãi ignorovala majetkové vlastníctvo a zahy-
nula práve na túto suverenitu neurovnania vlast-
níckych vzÈahov. JasnosÈ koncepcie a veºmi
dobrá kostra územného plánu Ko‰íc, tak nará-
Ïa v súãasnosti na majetkovo-právne problémy,
ktoré je potrebné vyrie‰iÈ. Pôvodne homogén-
ny sídeln˘ útvar s dopravn˘mi okruhmi sa po-
stupne rozprestiera lineárnymi v˘beÏkami do
‰pecifick˘ch urbanizaãn˘ch smerov a doplne-
nie dopravn˘ch koridorov, resp. realizácia na-
vrhovan˘ch prepojení sa stáva alfou a omegou
dobrého fungovania a traumou ãasti obyvateº-
stva, ktorého sa nevhodné dopravné napojenie
t˘ka. Územie sa zahusÈuje zástavbou a nie vÏdy
sa nachádza priestor na alternatívnu dopravu.
Ale novozaloÏené dopravné koridory Ko‰íc a
N A S L O V E N S K U
Vízia môjho mesta
okolo Ko‰íc sú tieÏ vedené dostatoãne kon-
cepãne a dokazujú, Ïe nie je potrebné trápiÈ mes-
to prejazdmi ÈaÏkej nákladnej dopravy. Som
rád, Ïe základná kostra územného plánu Ko‰íc
je zaloÏená takto.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Územn˘ plán ná‰ho mes-
ta platn˘ k dne‰nému dÀu, má 30 rokov. Bol vy-
pracovan˘ v inom politickom reÏime s in˘mi
vzÈahmi a väzbami a predov‰etk˘m s in˘m ma-
jetkovo-právnym prostredím. Napriek tomu to
bol na svoju dobu nadãasov˘ a progresívny
dokument, s ktor˘m sa dá do istej miery praco-
vaÈ do dnes. Veºkou ‰kodou bolo, Ïe od rokov
90. aÏ do roku 2006 nebola vôºa zo strany vte-
daj‰ieho vedenia mesta dopracovaÈ nov˘ územ-
n˘ plán, ktor˘ by reflektoval potreby dynamic-
ky a zásadne sa meniacej doby. Návrh nového
územného plánu mesta Îilina bol preto verej-
nosti predloÏen˘ aÏ tento rok (2010) a momen-
tálne prebieha vyhodnotenie pripomienok. Ve-
rím, Ïe po jeho schválení, pravdepodobne na jar
budúceho roka, dobehne Îilina zame‰kané a
rozvoj mesta bude koncepãn˘, riaden˘ a opäÈ
posunut˘ do reálneho ãasu tak, aby bol zabez-
peãen˘ jej trvalo udrÏateºn˘ rozvoj.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: Zabezpe-
ãiÈ trvalo udrÏateºn˘ rozvoj sídla je hlavn˘m cie-
ºom kaÏdého územného plánu. Aby územn˘
plán odráÏal nie len kaÏdodenné potreby ale mal
aj víziu, musí byÈ tak aj spracovan˘. Samozrej-
me je tu aj povinnosÈ minimálne raz za ‰tyri
roky ho aktualizovaÈ. Pri t˘chto krokoch je
územn˘ plán predpokladom pre trvalo udrÏateº-
n˘ rozvoj kaÏdého mesta. Veºkou v˘hodou
dne‰ného územného plánu Banskej Bystrice
je, Ïe bol spracovan˘ pre celé aglomeraãné
územie, ãím napomáhal jeho lep‰ej koordiná-
cii v rozvoji. Dnes ale uÏ obstarávame nov˘
územn˘ plán mesta.
Ak˘ dopad má podºa vás legislatíva ‰tátov
Európskej únie v oblasti územného plánova-
nia na ãinnosÈ miestnej samosprávy a rozvo-
ja vá‰ho mesta?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: V súãasnosti je via-
cero smerov t˘kajúcich sa urbánneho rozvoja
v krajinách EÚ a kaÏd˘ z nich má svoje ‰peci-
fické vplyvy. Urãite je to smer majúci na zre-
teli ekologické územné plánovanie a poÏiadav-
ky vypl˘vajúce z tzv. zelenej knihy. Sú to ur-
ãite aj poÏiadavky na legislatívne zakotvenie
tvorby územn˘ch plánov a ich tvorcov. Sú to
poÏiadavky ochrany kultúrneho dediãstva. Dnes
sa v‰ak stále ãastej‰ie objavuje prístup holistic-
k˘, komplexn˘ a teda potreby prijatia „architek-
tonickej politiky“ jednotliv˘ch ãlensk˘ch zemí.
Mnohé z krajín EÚ uÏ tak˘to dokument majú,
a o urbanizme a architektúre sa verejne disku-
tuje, nie sú iba témou developerov a lobistov,
alebo témou odborníkov. Celá spoloãnosÈ sa
prezentáciou dobr˘ch rie‰ení vzdeláva a chápe
nutnosÈ úcty a re‰pektu voãi prírode aj vytvo-
renej stavebnej kultúre, ale zároveÀ aj zodpo-
vednosti do budúcnosti a aj potreby estetic-
k˘ch kvalít prostredia. PovaÏoval by som pri-
jatie takéhoto dokumentu v tomto volebnom ob-
dobí, ktoré sa deklaruje ako obdobie zodpoved-
ného prístupu k rozvoju na‰ej krajiny za veºmi
dôleÏit˘ krok. ZároveÀ sa stretávame pri náv‰te-
vách rôznych stavebníkov a investorov, ale aj
dodávateºov rôznych stavebn˘ch súãastí a tech-
nológií zo zahraniãia s poÏiadavkou rokovaÈ s
hlavn˘m architektom mesta, ãi uÏ pre získanie
odborn˘ch informácií, ãi pre snahu o prezentá-
ciu svojich rie‰ení. In‰titút hlavného architek-
Ko‰ice – Bussines centrum II
65
A R C H I T E K T Ú R A
ta je vo väã‰ine vyspel˘ch krajín vníman˘ ako
stabilizujúci a referenãn˘ prvok v územnom
rozvoji, ktor˘ stráÏi jeho kontinuálnu líniu na-
priek, alebo v súãinnosti moÏn˘ch zmien poli-
tick˘ch vedení krajín ãi území, vyvolan˘ch pe-
riodicitou volebn˘ch období. Legislatívne za-
kotvenie takéhoto in‰titútu v zákone o verejnom
zriadení a v stavebnom zákone s jeho dostatoã-
n˘mi kompetenciami by veºmi pozitívne
ovplyvnilo príliv stavebníkov a investorov aj ich
vnímanie Slovenska ako stabilnej, transparent-
nej a profesionálne vyspelej krajiny.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Legislatíva EÚ a jej ap-
likovanie do slovenskej praxe je pomerne zlo-
Ïit˘ proces, ktor˘ nie vÏdy znamená pozitívum.
Mnoho zákonov a predpisov „vyspelej“ Euró-
py, nezaÈaÏenej 40 rokmi komunizmu, je prak-
ticky nemoÏné len tak automaticky prevziaÈ.
Na‰a spoloãnosÈ nie je na takej mentálnej, so-
ciologicko-ekonomickej a právnej úrovni ako
zakladajúce ‰táty EÚ. Napríklad, také posudzo-
vanie vplyvov na Ïivotné prostredia (EIA) je ur-
ãite vynikajúci a potrebn˘ proces, Ïiaº, na Slo-
vensku je tento proces vníman˘ diskutabilne a
mám pocit, Ïe sa stáva iba povinnou jazdou a v
podstate formalitou, ão asi nie je jeho pravé
poslanie. Napriek tomu si myslím, Ïe zákony v
rámci EÚ musia byÈ zjednotené aby boli vytvo-
rené rovnaké podmienky pre v‰etk˘ch v‰ade,
inak sa stráca zmysel zjednotenej Európy.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: Dopad le-
gislatívy EÚ vidím minimálne v tom, Ïe sa
zjednocujú ‰tandardy a nástroje v územnom
plánovaní. Napríklad, povinnosÈ spracúvania
strategick˘ch dokumentov, resp. posudzova-
nie pripravovan˘ch investícií z pohºadu ich do-
padu na Ïivotné prostredie.
âo podºa vás predstavuje optimálny kon-
cept usporiadania mesta – teda logick˘ a
pritom aj „v˘tvarne“ hodnotn˘ – so zohºad-
nením vzÈahu mesto a príroda?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: KaÏdé mesto má svo-
je ‰pecifikum a, ak vôbec, o ideálnom usporia-
daní sa dá hovoriÈ len v konkrétnom prípade. V
prípade Slovenska morfológia terénu v˘razne
ovplyvÀuje urbanizaãné princípy kaÏdého z
na‰ich miest a prelínanie – rozhranie roviny a
zvlneného terénu – dáva, napríklad, Ko‰iciam
66
N A S L O V E N S K U
ich svojsk˘ charakter. Trasovanie komunikácií, väã‰ina dní v roku je inverzného charakteru,
koncepcia rozvojov˘ch smerov, prelínanie prí- preto pre nás z hºadiska ìal‰ej urbanizácie bude
rody a mestského prostredia, rozloÏenie kom- viac ako záväzn˘ kaÏd˘ dokument súvisiaci s
plexn˘ch urbánnych celkov vrátane v˘roby a re- ochranou v‰etk˘ch zloÏiek Ïivotného prostre-
kreácie do v‰etk˘ch ãastí vytvára predpoklady dia.
nepreÈaÏovania dopravy, vytvárania identity Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
jednotliv˘ch ãastí a ‰pecifického v˘razu prírod- architekt mesta Banská Bystrica: Banská
ného fenoménu v jednotliv˘ch územiach Ko‰íc Bystrica nikdy nebola typické priemyselné mes-
i nadväznosti na okolitú prírodu. Ko‰ice, ako to, napriek tomu, Ïe na jej území boli fabriky
mesto vlastnia najväã‰iu rozlohu lesov na Slo- s negatívnym dopadom na kvalitu ovzdu‰ia
vensku a jednu z najväã‰ích v Európe. V súãas- ako cementáreÀ a Smreãina. Súãasná legislatí-
nosti sme partnermi medzinárodného projektu va jednoznaãne stanovuje podmienky pri povo-
Periurban, ktor˘m sa pokúsime aktívnej‰ie za- ºovaní tak˘chto v˘robn˘ch prevádzok. Mohli by
pojiÈ niektoré z priºahl˘ch území do Ïivota sme otvoriÈ ìal‰í „problémov˘“ balík, ak˘m je
mesta, zadefinovaÈ aj realizovaÈ rekreaãné zóny doprava ap. DôleÏité pri koncipovaní sídla je
a ich vyuÏitie. Kultivovaná ãi kultúrna krajina, uvedomiÈ si potrebu vhodnej lokalizácie funk-
navy‰e v spojení s mestsk˘m organizmom, je cií a vzájomne ich prepájaÈ plochami zelene.
dnes uÏ dôleÏit˘m prvkom ná‰ho prostredia.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar- DôleÏit˘m aspektom kaÏdého mesta je do-
chitekt mesta Îilina: Optimálny koncept stupnosÈ MHD s odºahãením dopravy na
usporiadania mesta moÏno dosiahnuÈ iba nepre- hlavn˘ch Èahoch smerom do jeho centra.
trÏit˘m poctiv˘m územnoplánovacím proce- Ako sa s t˘m vyrovnáva va‰e mesto?
som s jasn˘m cieºom zabezpeãiÈ jeho trvalo Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
udrÏateºn˘ rozvoj. Veºa miest sa vìaka podce- architekt mesta Ko‰ice: Postupn˘ prechod z
neniu tohto procesu v rôznych fázach v˘voja MHD na individuálnu dopravu v mestách na
dostalo do situácie, kedy sa optimálny koncept Slovensku od rokov deväÈdesiatych je opaãn˘m
rozsypal ako domãek z karát a cel˘ ìal‰í roz- trendom, ak˘m sa uberajú mestá v západnej ãas-
voj bol potom dlhodobo iba o sanácii a hºada- ti Európy. Na‰Èastie si v ostatnom období nie-
ní kompromisov a men‰ieho zla. Na druhej len odborníci, ale aj politici a obyvatelia uve-
strane mesto je „Ïiv˘“ organizmus a príroda domujú neudrÏateºnosÈ takejto tendencie a za-
v‰emocná. Jeden univerzálny optimálny kon- ãínajú sa veºmi aktívne kroky na rie‰enie. Jed-
cept asi neexistuje – kaÏdé mesto je jedineãné n˘m z konkrétnych krokov je aj vytvorenie In-
a je len na jeho obyvateºoch v ãom bude tá tegrovaného dopravného systému (IDS) nielen
„ich“ jedineãnosÈ. A aj tu platí staré dobré, Ïe v operaãnej rovine, ale aj v konkrétnych inves-
menej znamená viac. tiãn˘ch aktivitách vzniku terminálov integrova-
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘ nej dopravy a nov˘ch koºajov˘ch vedení. Ten-
architekt mesta Banská Bystrica: UÏ minulosÈ to projekt v spolupráci s ministerstvami finan-
hºadala „ideálne“ mesto. KaÏdé sídlo je osade- cií, dopravy a Îelezníc Slovenskej republiky na-
né v reálnom prostredí – priestore. Má svoje väz- berá v Ko‰iciach konkrétnu podobu, i keì ãa-
by, a to vnútorné i vonkaj‰ie. Optimálne uspo- sov˘ harmonogram aj finanãné zabezpeãenie
riadané sídlo rovná sa vyváÏené sídlo vo svojich
potrebách, ponukách s kvalitnou dopravnou a
technickou infra‰truktúrou a, samozrejme, s
väzbou na krajinu. Mesto musí slúÏiÈ jeho ºu-
ìom. Je tu toºko aspektov, a preto sú sídla ori-
ginálne. âo je, v koneãnom dôsledku, dobre.
Veºké aglomerácie sa dnes uÏ urbanizujú v
súlade s Kjótskym protokolom. Budú s t˘m,
ãi uÏ sú vo va‰om meste problémy?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Ko‰ice mali v ne-
dávnej minulosti prívlastok priemyselnej me-
tropoly v˘chodu a za socializmu spojenej s
predstavou dymiaceho komína. Táto filozofic-
ká budovateºská predstava bola v Ko‰iciach
realitou do odstavenia Magnezitky v Ëahanov-
ciach. Po jej odstavení a v˘raznom redukova- Obchodné centrum MIRAGE, Îilina
ní priemyselnej „neãistej prevádzky“ rôznych
ko‰ick˘ch závodov a aj v˘razn˘ch investíciách
do ekologizácie v˘roby v US STEEL, zároveÀ
s centrálnym zdrojom tepla, sa ovzdu‰ie v Ko-
‰iciach radikálne zmenilo. Na zlep‰enie ale
moÏnosti stále sú. VyuÏitie ohromného poten-
ciálu geotermálnej energie v blízkom území
Ko‰íc aj na zabezpeãenie dodávky tepla do
mesta by naìalej skvalitnilo jeho Ïivotné pro-
stredie. V budúcnosti bude potrebné vyvinúÈ aj
legislatívne nástroje a tlaky na t˘ch, ão brzdia
uveden˘ proces v neprospech nielen ‰tvrÈ mi-
liónového mesta, ale celého regiónu, ba aj pre
zahraniãie atraktívneho rekreaãného komplexu
aqualandu.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Îilina leÏí v kotline, kde Mariánske námestie, Îilina
A R C H I T E K T Ú R A
nie je jednoduché. Ko‰ice disponujú v‰etk˘mi
druhmi dopravn˘ch prostriedkov MHD a aj v
budúcnosti sa s nimi poãíta. V severnej ãasti a
v centre by mali vyrásÈ prvé terminály IDS. Ko-
‰ice v súãasnosti v spolupráci s energetikmi pri-
pravujú ìal‰í pilotn˘ projekt ekologickej dopra-
vy. Verím, Ïe sa ãoskoro spustí. ZároveÀ vytvo-
renie moÏností aj na väã‰ie vyuÏitie cyklistic-
kej dopravy je jednou z priorít pre ozdravenie
nielen prostredia, ale aj vlastného tela.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Îilina ÈaÏí z dobrého, his-
toricky zaloÏeného, okruÏno-radiálného do-
pravného systému, ku ktorému bolo pridan˘ch
iba pár satelitov. To umoÏÀuje veºmi efektívne
fungovanie hromadnej dopravy s veºmi dobrou
dostupnosÈou pre väã‰inu obyvateºov mesta.
Problematické sa javia trolejbusy, ktoré boli v
na‰om meste zavedené v deväÈdesiatych ro-
koch – nov˘ územn˘ plán poãíta s ich postup-
n˘m utlmovaním a nahradením inou alternatív-
nou, ekologickou, no predov‰etk˘m flexibilnej-
‰ou formou hromadnej dopravy. Prv˘m krokom
by v‰ak mala byÈ optimalizácia dopravy ako ta-
kej, ktorú by mal pomenovaÈ generel dopravy,
ktor˘ sa zaãne spracúvaÈ na budúci rok. Je jed-
noznaãná poÏiadavka napríklad na zjednos-
mernenie niektor˘ch hlavn˘ch dopravn˘ch ko-
ridorov, ão umoÏní, o. i., aj vytvorenie prefe-
renãn˘ch dopravn˘ch pruhov pre MHD, taxí-
ky a bicyklistov.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: Treba kon-
‰tatovaÈ jedno, MHD nemôÏe byÈ vedená zo
„v‰adiaº a v‰ade“. VeºkosÈ mesta determinuje
aj aplikovan˘ systém MHD. Trebárs v Banskej
Bystrici nebude jazdiÈ metro a naopak, Praha
bez metra nemôÏe byÈ. Pre hºadanie optimali-
zácie rie‰enia stavu a v˘hºadu MHD sme si v
tomto roku dali spracovaÈ generel dopravy. Pre
vnútorné mesto sú aplikované tzv. citybusy,
kapacitne a rozmerovo men‰ie ako ‰tandardné
autobusy, resp. trolejbusy. V územnom pláne je
koncepãne zohºadnen˘ princíp „zaparkuj a ce-
stuj“, len, Ïiaº, sa nedarí r˘chlej‰ie ho napæÀaÈ.
V ostatnom ãase je aktuálnou na Slovensku
problematika projektov revitalizácie tradiã-
n˘ch priemyseln˘ch zón. Za vydaren˘ rea-
lizovan˘ projekt sa dnes povaÏuje napríklad
revitalizácia ko‰ického pivovaru na CAS-
SOVAR BUSINESS CENTER I. ZúãastÀu-
je sa na tak˘chto projektoch aj va‰e mesto,
i keì v mnoh˘ch prípadoch dnes uÏ ide o sú-
kromné developerské projekty?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Projekt CASSOVAR
BUSINESS CENTER I. je, podºa mojich ve-
domostí, naozaj najv˘znamnej‰ím komplex-
n˘m projektom revitalizácie zanedbaného úze-
mia na Slovensku. Nie je to len, ale aj, o shop-
ping centre, aj o administratívnych priesto-
roch pre 2400 zamestnancov, aj o bytoch, a v
prvej fáze je to najmä o re‰pektovaní a zveºa-
dení celkového prostredia a nezasahovaní do
siluety mesta. Dúfam, Ïe kultúrnosÈ autora
jeho architektonického rie‰enia – Ing. arch.
ªubomír Závodn˘ a kol. – preváÏi nad prípad-
n˘mi megatendenciami. Mesto v tomto prípa-
de aktívne spolupracuje s developerom PeeM-
De a aj uÏívateºom T-Systems, ba aj s ìal‰ími
subjektmi – developermi v danom území, na
vytvorenie optimálneho modelu vyuÏitia prie-
storu aj zámenou pozemkov. ëal‰ím projektom
revitalizácie sú Kasárne Kulturpark – územie
N A S L O V E N S K U
b˘val˘ch kasárensk˘ch skladov s prekrásnym
areálom v blízkosti centra. Toto územie sa v sú-
ãasnosti transformuje na územie kreatívneho
centra Ko‰ice – Európske hlavné mesto Kul-
túry 2013. Mesto uÏ pripravilo a vypísalo sú-
ÈaÏ na jeho architektonické rie‰enie a snaÏí sa
získaÈ ìal‰ie stavby areálu od ‰tátnych in‰titú-
cií pre ich moÏné zapojenie do budúceho kom-
plexu, ale aj aktívne rokuje so súkromn˘mi sta-
vebníkmi ìal‰ej stavby o zosúladenie ich zá-
merov so zámermi mesta.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Îilina, pôvodne prie-
myselné mesto, má niekoºko priemyseln˘ch
zón a areálov. Samozrejme, v‰etky tieto pozem-
ky vlastnia súkromné subjekty. Niektoré, aj
keì rozdrobené, pokraãujú v pôvodnej ãinnos-
ti, niektoré sa transformujú a menia funkciu.
Nov˘ územn˘ plán v nadväznosti na star˘ po-
súva Îilinu stále ìalej do polohy vedomostné-
ho mesta zaloÏeného na vzdelaní a kultúre zo
silnou podporou obchodu a sluÏieb, ktoré vy-
chádzajú z jej geografickej polohy. Preto je
prirodzená postupná re‰trukturalizácia priemy-
seln˘ch zón na zóny polyfunkãné, do ktor˘ch
sa vracia beÏn˘ mestsk˘ Ïivot s beÏn˘mi nárok-
mi na komfort prostredia.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: Samozrej-
me áno. Aj keì sú to zväã‰a developerské pro-
jekty, mesto im vytvára predpoklady minimál-
ne v územno-plánovacej dokumentácii, ak je to
rozumné a mestu a jeho obyvateºom prospe‰-
né. Tak˘mto príkladom je revitalizácia b˘valé-
ho v˘robného areálu Slovenka. Spomenutá tex-
tilná fabrika bola v priamom dotyku s historic-
k˘m jadrom. Hluk z v˘robn˘ch hál, „farbenie“
potoka a iné negatívne dopady na mesto sú uÏ
minulosÈou. Dnes je vydané územné rozhodnu-
tie na mestsk˘ polyfunkãn˘ komplex, ktor˘ má
predpoklady zatraktívnenia mesta.
Niektoré svetové metropoly dnes uÏ svojou
rozlohou a poãtom obyvateºov presahujú
malé európske ‰táty. Aké sú, podºa vás, ko-
neãná optimálna rozloha slovensk˘ch miest
a poãet ich obyvateºov, ãi, lep‰ie povedané,
vá‰ho mesta?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Ak hovoríme o mes-
te ako o organizme, je vhodné, ak má takú veº-
kosÈ, Ïe ho dokáÏeme pochopiÈ, uchopiÈ, vní-
maÈ, maÈ vyuÏívajúc jeho komfort a dobroty
mestského organizmu – moÏnosÈ pohºadom za-
chytiÈ jeho okraje spl˘vajúce s prírodou, ktoré
nám dávajú prísºub vyuÏitia darov prírody. Táto
moÏnosÈ „nezadusenia sa“ iba v jedno prostre-
ìovom marazme dáva ‰ancu na stálu chuÈ oãis-
ty v prírode. Ko‰ice dnes s 240-tisíc obyvateº-
mi, na‰Èastie e‰te túto moÏnosÈ majú. Má ju
vlastne aj Bratislava svojím poloÏením tieÏ v
„medzi polohe“ pahorkatiny a roviny. Vysvet-
liÈ potrebu zachovania nezastavanosti v‰etk˘ch
prírodn˘ch dominánt je úlohou urbanistov, do-
kázaÈ presadiÈ túto nezastavanosÈ je úlohou po-
litikov a vnímaÈ túto nezastavanosÈ ako dar a
‰Èastie od Najvy‰‰ieho, je príleÏitosÈ pre nás
v‰etk˘ch.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Îilina má momentálne
85-tisíc obyvateºov. V návrhu nového územné-
ho plánu sa do roku 2025 uvaÏuje s nárastom
na 130-tisíc obyvateºov. Toto kontinuálne roz-
rastanie miest s dobrou geografickou polohou
ako Îilina je logické a zrejme nezastaviteºné,
preto je asi nezmyselné hºadaÈ mierku pre ne-
jaké optimum. Zmyselné a naopak potrebné
ale je poÏadovaÈ zabezpeãenie nepretrÏitého
územnoplánovacieho procesu na v‰etk˘ch úrov-
niach, ktor˘ bude vÏdy aspoÀ o dva kroky pred
skutoãnosÈou.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: V súãasnos-
ti Banská Bystrica prostredníctvom Útvaru
hlavného architekta (ÚHA) obstaráva nov˘
územn˘ plán mesta. V zadávacom dokumente,
ktor˘ pre‰iel verejn˘m pripomienkovaním, bola
definovaná veºkosÈ sídla pre cca 110 000 oby-
vateºov. UÏ som spomenul, Ïe sídlo je uloÏené
v reálnom prostredí, a to tieÏ limituje jeho roz-
voj. V˘voj sídiel vidím spôsobom kooperácie a
akceptácie a je predpoklad, Ïe bude dochádzaÈ
v aglomeraãnom území k spájaniu administra-
tívnych území.
Mnohí urbanisti hovoria, Ïe dne‰né mestá sú
nenásytn˘mi krajinoÏrútmi... Dá sa tomu
vôbec zabrániÈ aj v slovensk˘ch mestách,
ktoré sa stále rozrastajú v mnoh˘ch prípa-
doch aj „ãiernymi stavbami“?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Myslím si, Ïe na Slo-
vensku tendencia krajinoÏrútstva z hºadiska
rozsahu rozrastania sa miest nie je zìaleka taká
hrozná, ako z hºadiska ãiernych – neodsúhlase-
n˘ch –, zle umiestnen˘ch a ‰kared˘ch stavieb,
nere‰pektujúcich územné plány. BohuÏiaº, ten-
dencia vysvetºovaÈ si moÏnosti zástavby územia
rôznymi právnymi anal˘zami v rozpore s me-
todick˘mi usmerneniami ministerstva sa po-
stupne stáva na Slovensku praxou. Zastavova-
nie plôch, ponechan˘ch v územn˘ch plánoch na
pôvodné vyuÏitie, teda plôch, ktor˘m nebola
priradená ‰pecifická iná ako pôvodná funkcia,
je tendencia vedúca nielen do urbanistického,
ale aj právneho pekla. In‰titút dodatoãného po-
voºovania stavieb alebo zmeny stavby pred do-
konãením zauÏívan˘ vÏdy s retroaktívnym po-
voºovaním, je hrozn˘. Ak˘ je to právny stav,
ktor˘ nepripú‰Èa retroaktivitu, ale pripú‰Èa „re-
tropovoºovanie“ stavieb? Tento in‰titút, pôvod-
ne zaveden˘ kvôli nezaregistrovan˘m funkã-
n˘m stavbám, by uÏ mal zo zákona úplne vy-
padnúÈ. Som presvedãen˘, Ïe ak nieão vytvára
v na‰om systéme priestor pre korupciu, tak je
to práve táto moÏnosÈ.
67
A R C H I T E K T Ú R A
Banská Bystrica
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: V‰etko je na nás na ºu-
ìoch, záleÏí iba na na‰ej celospoloãenskej do-
hode pretavenej do dobrej a predov‰etk˘m vy-
moÏiteºnej legislatívy a môÏeme aj nenásytné
a negatívne „krajinoÏrútstvo“ zmeniÈ na regu-
lované pozitívne „krajinotvorstvo“.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: Rast sídiel
sa asi nedá zastaviÈ, veì rastie poãet obyvate-
ºov a nárokov na bytie. Aby urbanizovaná kra-
jina nebola Ïrútom prírodnej krajiny, treba maÈ
z pohºadu riadenia rozvoja kvalitn˘ územn˘
plán. Ten musí jasne povedaÈ, ktoré plochy sú
urãené na zastavanie a ktoré plochy sú nezasta-
viteºné a ak˘m spôsobom sa podieºaÈ na kraji-
notvorbe. MoÏno by sa dalo povedaÈ, Ïe treba
maÈ koncentrovanú zástavbu a koncentrovanú
zeleÀ.
Ako hodnotíte svoje kompetencie hlavného
architekta svojho mesta? Sú zrovnateºné
s kompetenciami hlavn˘ch architektov miest
v zahraniãí ? âo sa vám darí uskutoãÀovaÈ
z titulu va‰ej funkcie a ão zatiaº e‰te nie...?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Na Slovensku neje-
stvuje jednotne zakotvené fungovanie hlav-
n˘ch architektov miest, ãi útvarov hlavn˘ch
architektov (ÚHA). Existujú iba dva takéto
útvary, a to v Banskej Bystrici a v Martine, kto-
ré fungujú bez priamej podradenosti magistrá-
tu. UÏ aj teoreticky je takáto poloha iná ako po-
loha v podriadení operatíve magistrátu. Brati-
slava má úplne ‰pecifickú polohu hlavného ar-
chitekta. Ko‰ice mali do konca roka 2008 túto
polohu síce v rámci magistrátu, ale priamo na-
viazanú na primátora. A keìÏe súãasná legisla-
tíva takéto pôsobenie nepozná, napriek existen-
cii samostatného zákona o meste Ko‰ice, dnes
68
N A S L O V E N S K U
uÏ to tak nie je. Oddelenie ÚHA si dokázalo
udrÏaÈ iba samostatnú polohu v organizme ma-
gistrátu.
Zatiaº sa v Ko‰iciach pripravujeme na nov˘
územn˘ plán a na koordinovanie investiãn˘ch
akcií Európskeho hlavného mesta kultúry. Pri-
pravujeme architektonické súÈaÏe s odsúhlase-
ním Slovenskou komorou architektov na kaÏ-
dú dôleÏitú investiãnú akciu.
ÚHA v Ko‰iciach prechádza dnes generaã-
nou prestavbou. Odi‰li kolegovia, ktorí tu de-
saÈroãia pracovali, tvorili jeho pamäÈ o priesto-
roch a rie‰eniach mesta. Som rád, Ïe sa nám darí
postupne ich nahrádzaÈ mlad˘mi kolegyÀami a
kolegami. Vzhºadom na nárast úloh potrebuje-
me doplnenie stavu, ão v súãasnej tendencii ra-
cionalizácie je veºmi ÈaÏké. Staãí ale obyãajné
matematické porovnanie poãtu pracovníkov na
ko‰ickom ÚHA s poãtom v niektor˘ch mestách
na Slovensku a vyjde veºk˘ nepomer v nepros-
pech Ko‰íc.
Modely „UHA“ v zahraniãí sú tieÏ rôzne. Od
fungovania útvarov dokonca ako projektov˘ch
zloÏiek mesta, majúcich na starosti prakticky
v‰etky mestské investície aÏ po neexistenciu ta-
k˘chto útvarov. V krajinách s tradiãne vysokou
úrovÀou a kultúrou architektúry a jej vnímania
obyvateºstvom, v‰ak ÚHA predstavujú odbor-
nú stabilitu. Prajem nám v‰etk˘m, aby takúto
stabilitu sme vytvorili v dlhodobom horizonte
spolu aj s novo volen˘mi predstaviteºmi mes-
ta, ktorí majú vo svojich volebn˘ch progra-
moch aj jeho rozvoj a zveºaìovanie.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: V mestách s veºkosÈou
Îiliny nesmie ch˘baÈ odborn˘ útvar pre rozvoj,
územné plánovanie, urbanizmus a architektú-
ru a musí byÈ povinn˘ zo zákona. Îiaº, slovens-
ká legislatíva do dne‰ného dÀa nena‰la preÀ
miesto v Ïiadnom z príslu‰n˘ch zákonov.
Vznikla dokonca anomália, keì stavebn˘ zákon
exaktne hovorí o obci ako „orgáne územného
plánovania“, no Ïiadny zákon nehovorí o povin-
nosti obce zabezpeãiÈ odbornú zloÏku na v˘kon
tejto ãinnosti. To je veºmi nebezpeãné najmä pre
väã‰ie mestá. Otázka polohy tohto odborného
útvaru v ‰truktúre samosprávy mesta tak, aby
si zachoval svoju nezávislosÈ, je v rámci odbor-
nej verejnosti veºmi diskutovaná. Dobrá koor-
dinácia urbanistického a architektonického roz-
voja mesta závisí od kvality ºudí vo vedení
mesta a odborného útvaru a od ich vzájomnej
komunikácie. ªudsk˘ faktor tu musí predstavo-
vaÈ kvalitu v dvoch úrovniach – prvou je rovi-
na v˘luãne odborná a odzrkadºuje predov‰et-
k˘m mieru vzdelanosti zodpovedn˘ch osôb.
Druhou je rovina skôr morálna, ktorá odzrkad-
ºuje mieru zodpovednosti verejného ãiniteºa
voãi spoloãnosti.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: VÏdy je
ão vylep‰ovaÈ. V˘chodisko pre pracovné pôso-
benie dáva legislatívny rámec a potom vôºa
vedenia mesta. ÚHA v Banskej Bystrici je na
Slovensku moÏno v˘nimkou, pretoÏe nepretr-
Ïite pôsobí uÏ ‰tyridsiaty piaty rok ako vysoko
odborná organizácia. Túto skutoãnosÈ ocenil
aj primátor mesta Banskej Bystrice a ÚHA ne-
dávno udelil Cenu primátora za rok 2010 za prí-
nos v oblasti rozvoja a urbanizácie mesta Bans-
ká Bystrica. Pozícia hlavného architekta nemô-
Ïe byÈ len na krátke obdobie (myslím t˘m 4 –
5 rokov). Z pohºadu fungovania organizácie
model mesta Martin je podºa mÀa optimálny,
teda samostatná organizácia, zastupujúca mes-
to v konaniach a samozrejme s plnou zodpoved-
nosÈou. Ak sa hlavn˘ architekt nemôÏe záväz-
ne vyjadrovaÈ k rozvoju mesta, potom to nie je
dobré.
Hovorí sa, Ïe Rio de Janeiro je najkraj‰ím
mestom sveta. Napriek tomu má svoje pro-
blémy najmä s chudobn˘mi ‰tvrÈami na jeho
okraji ap. Aj keì slovenské mestá nemoÏno
porovnávaÈ so svetov˘mi metropolami s mi-
liónmi obyvateºov, ako by z vá‰ho pohºadu
malo vyzeraÈ to va‰e slovenské mesto s pri-
meran˘m zo v‰etk˘ch hºadísk komfortom
pre jeho obyvateºa a jeho urbanizácia?
Ing. arch. Martin DRAHOVSK¯, hlavn˘
architekt mesta Ko‰ice: Rio je naozaj krás-
ne. Práve pre tú dramatickosÈ prírodného relié-
fu a nezastavanosti prírodn˘ch dominánt. Pre
mÀa v‰ak, poznajúc aj iné kúty Zeme, sú aj Ko-
‰ice krásne. E‰te stále. A ão sa t˘ka chudobn˘ch
a podobne „bezpeãn˘ch“ ‰tvrtí, tie máme aj my.
Neprispievajú k pohode, sú ale realitou a sna-
Ïíme sa s nimi vyrovnaÈ a rie‰iÈ ich. Ale majú
ich aj v in˘ch ãastiach Európy ãi sveta. Problém
nezamestnanosti súvisí v mnohom aj s otázkou
zodpovednosti za svoj osud a osud t˘ch, o kto-
r˘ch sa máme staraÈ. Na druhej strane nebyÈ ubi-
t˘ iba prácou súvisí s moÏnosÈou rozletu a úãas-
ti na spoloãnom úspechu a radosti z neho. Po-
zitívna motivácia i pokoj v preÏívaní a zaÏíva-
ní vytvoren˘ch v˘sledkov, ãi postupné sledo-
vanie nastúpenej trasy. Poriadok v hierarchii i
chaos ãi pestrosÈ tvoriv˘ch my‰lienok. Je ‰Èas-
tím, Ïe krása a atraktivita mesta nespoãíva iba
v jeho veºkosti, ale viac v pestrosti, originali-
te, hierarchickom usporiadaní priestorov ve-
rejn˘ch, poloverejn˘ch a súkromn˘ch, toleran-
cii k rôznym jeho obyvateºom – k majorite ãi
men‰inám –, vo vytváraní toho vlastného, svoj-
ského, na mieru ‰itého „obãianstva“. A, v ne-
poslednom rade, vo vytváraní nehmotnej kul-
túry a ducha mesta, ktorého dobré, pestré a
málo konfliktné urbanistické usporiadanie a
hodnotná architektúra sú základom.
Ing. arch. Martin PAVELEK, hlavn˘ ar-
chitekt mesta Îilina: Îilina má vynikajúcu
geografickú polohu a ako dôleÏit˘ dopravn˘
uzol v blízkosti hraníc s Poºskom a âeskou re-
publikou bude vÏdy priÈahovaÈ investorov i sta-
vebníkov. Stala sa aktívnou súãasÈou novovz-
niknutého euroregiónu Îilina – Ostrava – Ka-
towice s veºk˘m ºudsk˘m i hospodárskym po-
tenciálom.
V˘razné ‰pecifikum Îiliny, obrovskou deví-
zou a zároveÀ nevyuÏitou rezervou, ktorá ne-
bola doposiaº docenená, je prirodzené situova-
nie mesta na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce
a Rajãianky – v blízkosti historickej pamiatky
Budatínskeho hradu.
Mesto oãakáva ìal‰ie investiãné aktivity naj-
mä v oblasti rozvoja a budovania uÏ spomína-
nej vedomostnej spoloãnosti, ão znamená zá-
ujem o vedecko-technologické parky a v˘skum-
né areály na v‰etk˘ch úrovniach, taktieÏ aktivi-
ty ‰irokospektrálneho charakteru, kultúrno-spo-
loãenské a mestotvorné, zamerané na revitali-
záciu verejn˘ch priestorov. Samozrejme Îilina
vìaka polohe na kriÏovatke ciest naìalej zosta-
ne mestom komerãn˘ch aktivít a obchodu.
Ing. arch. ªubomír KELEMAN, hlavn˘
architekt mesta Banská Bystrica: V podsta-
te som to uÏ povedal. Mesto musí byÈ pre svo-
jich obyvateºov a aj náv‰tevníkov príjemné.
Banská Bystrica aj so svojím okolím má na to
v‰etky predpoklady.
N Á R O D N Á R A D A
Andrej ëURKOVSK¯ ako b˘val˘ primátor a dnes poslanec NR SR má uÏ viacroãné skúsenosti
s v˘stavbou a obnovou Bratislavy. No predsa len podmienky sa menia a tak sa menia aj moÏnosti.
V rozhovore sa redaktorka Anna Komová p˘ta viac na súãasnú situáciu.
MoÏnosti Bratislavy
Dlhé roky ste pôsobili ako primátor hlavné-
ho mesta SR Bratislavy. Hospodárska kríza
v‰ak neobi‰la ani na‰e hlavné mesto... Aké
opatrenia pomohli zmierniÈ jej dopad na ob-
ãanov?
UÏ na zaãiatku roku 2009 sme navrhli racio-
nalizaãné opatrenia, zaãali sme plo‰ne ‰etriÈ -
zniÏovali sme v˘davky na pôde mesta i vo v‰et-
k˘ch mestsk˘ch a príspevkov˘ch organizáciách.
Pristúpili sme aj k obmedzeniu niektor˘ch in-
vestícií. Na druhej strane v tomto roku vznikol
e‰te vypuklej‰í problém: mesto Bratislava získa-
lo v prvom polroku tohto roka na podielovej dani
z príjmov fyzick˘ch osôb o 24,5 mil. eur menej
ako tomu bolo za rovnaké obdobie v roku 2009.
Vtedy hlavné mesto získalo 71,7 mil. eur, za pr-
v˘ch ‰esÈ mesiacov tohto roka je to 47,2 mil. eur.
V˘padok na podielovej dani v porovnaní s I. pol-
rokom 2009 je teda viac ako 34 percent. Chod
hlavného mesta t˘m v‰ak nemôÏe byÈ v Ïiadnom
prípade ohrozen˘, naìalej poskytujeme jeho
obyvateºom v‰etky sluÏby, svietime, jazdí MHD,
upratujeme... Na financovanie v‰ak musíme vy-
uÏívaÈ aj prostriedky rezervného fondu. Niωí
príjem podielovej dane kompenzujeme aj racio-
nálnym vynakladaním v‰etk˘ch v˘davkov,
zmrazením miezd a odmien uvoºnen˘ch aj ne-
uvoºnen˘ch poslancov a vyuÏívaním v‰etk˘ch
úspor z minul˘ch rokov.
Hospodárska kríza priná‰a zmeny niekedy aj
pri najbliωom plánovaní v˘stavby, ako ste
zvládli potrebné obmedzenia, nastali nejaké?
Urãite áno, pri schvaºovaní rozpoãtu na ten-
to rok sa doÀ viaceré plánované investície ne-
dostali, museli sme v niektor˘ch prípadoch
upustiÈ aj od t˘ch, ktoré mali v rozpoãte svoje
miesto. Na druhej strane si ale uvedomujeme
fakt, Ïe na na‰om území sa vytvárajú podmien-
ky na ekonomick˘ rozvoj regiónov. Sme jedn˘m
z najväã‰ích zamestnávateºov a prostredníc-
tvom investícií a sluÏieb poskytujeme priestor
na vznik alebo udrÏanie mnoÏstva ìal‰ích pra-
covn˘ch miest. Mám za to, Ïe aj tak˘mto spô-
sobom dokáÏeme pomôcÈ prekonávaÈ krízu –
S R
teda Ïe ºuìom nezoberieme prácu ako sa to v
ostatn˘ch mesiacoch beÏne deje na Slovensku,
ale naopak im ju dáme. Vnímame to ako závä-
zok voãi Slovensku.
E‰te pred ãasom niektorí investori vyãkáva-
li ak˘ v˘voj nastane v podmienkach na inves-
tovanie, ako je to dnes?
K tejto problematike môÏem povedaÈ iba toº-
ko: na stole máme stále mnoÏstvo projektov˘ch
dokumentácii od investorov, ktorí Ïiadajú o zá-
väzné stanovisko mesta...
Pokraãuje sa aj vo v˘stavbe nov˘ch nájom-
n˘ch bytov?
Rád pripomínam, Ïe ZdruÏen˘ bytov˘ objekt,
v ktorom bude 52 bytov˘ch jednotiek v Mâ Dú-
bravka je tesne pred kolaudáciou – znamená to,
Ïe uÏ v tomto roku sa do nov˘ch 2-izbov˘ch by-
tov budú sÈahovaÈ bratislavské rodiny. V Mâ
Dúbravka sme pred ãasom rozbehli e‰te jeden
projekt – malo by tam pribudnúÈ ìal‰ích 62 by-
tov˘ch jednotiek. Pri tomto projekte momentál-
ne pracujeme na územnom konaní.
Medzit˘m v Mâ VrakuÀa pripravujeme ìal-
‰iu sériu nájomn˘ch bytov – nové b˘vanie by
mohli obãania mesta nájsÈ v 34 bytov˘ch jednot-
kách.
NuÏ a v Mâ PetrÏalka na âapajevovej ul. by
malo vyrásÈ 45 bytov˘ch jednotiek. Aj v tomto
prípade sme momentálne v ‰tádiu Ïiadosti o
územné rozhodnutie.
âo by ste hodnotili ako najväã‰iu investíciu
za posledné obdobie?
Nepochybne rekon‰trukciu Zimného ·tadió-
na Ondreja Nepelu, ktor˘ bude reprezentovaÈ
nielen Bratislavu, ale celé Slovensko na budú-
coroãn˘ch MS v ºadovom hokeji. Na nedávnom
mediálnom dni som rád kon‰tatoval, Ïe práce idú
podºa plánu, ukonãené sú uÏ nosné oceºové a Ïe-
lezobetónové kon‰trukcie, ‰tadión je zasklen˘,
aktuálne pokraãujú práce na fasáde a predo-
v‰etk˘m vo vnútri objektov. Ukonãujú sa dispo-
ziãné rie‰enia a s t˘m súvisiace stavebné úpra-
vy (omietky, obklady, izolácie a rôzne nátery),
pokraãujú práce na technologick˘ch súboroch.
Verím, Ïe v novembri budeme môcÈ verejnosti
predstaviÈ zrekon‰truovan˘ ‰tadión. Pre mÀa je
to trochu symbolické: som rád, Ïe sa nebudem
musieÈ pozeraÈ na úpadok ‰tadióna, ale naopak,
prinesie rozvoj mestu. Veì práve tu sme mno-
hí okúsili, ão je to po prv˘krát stáÈ na korãuliach,
tu sme sa stali fanú‰ikmi svojho belasého klu-
bu... Veºkou investíciou mesta v‰ak urãite je aj
oprava tunela pod Bratislavsk˘m hradom, ãi
rekon‰trukcia Starej radnice, ktorú v t˘chto
t˘ÏdÀoch chceme ukonãiÈ.
Aká je situácia pri obnove ciest v Bratislave,
ktoré komunikácie sú uÏ zrekon‰truované,
ktoré e‰te ãakajú na opravy? Ako je to s obchva-
tom Bratislavy a so Îelezniãn˘m mostom?
Historicky najvy‰‰iu sumu za ostatn˘ch 20 ro-
kov – 15 miliónov eur sme práve na masívnej
oprave hlavn˘ch Èahov v meste preinvestovali
v minulom roku. V tomto roku sme chceli v roz-
behnutom projekte pokraãovaÈ, Ïiaº, museli sme
od toho pre nedostatok financií upustiÈ. Som
v‰ak rád, Ïe aspoÀ sto‰esÈdesiattisíc ‰tvorco-
v˘ch metrov bratislavsk˘ch ciest získalo nov˘
povrch, modern˘ dizajn mesta dotvorila aj za-
trávnená elektriãková traÈ na zrekon‰truovanej
Záhradníckej ulici. Okrem toho mesto v˘razne
investovalo do opráv chodníkov, zastávok ãi
dopravného znaãenia. Rok 2010 v‰ak ìal‰ie
rozbehnuté plány v˘razne okresal. Aj niektoré
komunikácie, ktoré sa napokon podarilo zara-
diÈ do rozpoãtu mesta na tento rok museli ãas-
to ustúpiÈ uprednostnením havarijn˘m stavom.
Na druhej strane – mesto sa plánu ìal‰ej masív-
nej obnovy povrchov ciest nevzdáva a trúfame
si na to v nasledujúcom období - keì sa finanã-
ná situácia mesta zlep‰í. A na margo komuniká-
cii e‰te rád dodám, Ïe práve vìaka intenzívnej
spolupráci s realizátormi stavieb v meste sme
Bratislavãanom v tomto roku mohli daÈ do uÏí-
vania bezmála 3-kilometrovú pe‰iu komuniká-
ciu – promenádu popri Dunaji, ktorá plynulo
spája most Apollo s Parkom kultúry a oddychu.
V súvislosti s obchvatom mesta rád kon‰ta-
tujem, Ïe rozhodnutím Ministerstva dopravy,
pô‰t a telekomunikácii v súvislosti s trasou R7
sa nám podarí vyrie‰iÈ problém, ktor˘ trápi nie-
len okrajové ãasti ná‰ho mesta. Na rokovaniach,
vo v‰etk˘ch svojich stanoviskách a v dokumen-
táciách k projektu R7 sme Ïiadali uplatnenie va-
riantu A, no predchádzajúcim vedením sme ne-
boli vypoãutí. Ak by sa totiÏ pokraãovalo v prí-
prave a následne aj realizácii variantu C, nega-
tívne to ovplyvní Ïivot viac ako 100-tisíc Bra-
tislavãanov. Variant A, doplnen˘ o privádzaã Ke-
telec – Bajkalská totiÏ diverzifikuje dopravu
cez hranice mesta do 2 trás, z ktor˘ch hlavná
prechádza inak nevyuÏiteºn˘m územím medzi
Slovnaftom a prístavom aÏ po stredn˘ doprav-
n˘ okruh na Bajkalskej ul. s moÏnosÈou rozpty-
lu do 4 smerov. T˘m sa do znaãnej miery odºah-
ãí biskupická radiála, ktorú nepretrÏite vyuÏíva-
jú predov‰etk˘m obyvatelia mestsk˘ch ãastí
Podunajské Biskupice, VrakuÀa a ãiastoãne i
RuÏinov, a rovnako Slovnaftská ul., ako os bu-
dúceho rozvojového územia s nov˘m doprav-
n˘m potenciálom. Variant A rovnako vyrie‰i aj
hlavn˘ problém nadmerného dopravného zaÈa-
Ïenia intravilánu okolit˘ch obcí. Navy‰e, k˘m
variant A je v súlade s územn˘m plánom mes-
ta i VÚC, variant C je v rozpore s t˘mto dôle-
Ïit˘m územno-plánovacím dokumentom. Va-
riant C povaÏujeme za nedostatoãn˘ (ako z do-
pravného, tak i z hºadiska jeho vplyvov na oby-
vateºstvo), dokonca hor‰í, ako nulov˘ variant
(súãasn˘ stav) a vzhºadom na nadmerné zaÈaÏe-
nie ulice Svornosti za neprijateºn˘. Komuniká-
cie mestsk˘ch ãastí by boli neúmerne preÈaÏo-
vané, a to e‰te vo vy‰‰ej miere ako je to dnes.
Obyvatelia Podunajsk˘ch Biskupíc sú uÏ dnes
v komplikovanej situácii pri kaÏdodennom ces-
69
N Á R O D N Á R A D A
tovaní v ãase ‰piãky. Hlavné mesto SR Bratisla-
va o celej problematike dlhodobo komunikova-
lo predkladaním odborn˘ch argumentov so v‰et-
k˘mi relevantn˘mi organizáciami, aj na úrovni
ministerstva.
Podobne sú pre mÀa veºmi dôleÏité ìal‰ie
kroky, ktoré poãas t˘chto mesiacov robíme na
Starom moste. Je totiÏ jedn˘m z objektov sústa-
vy nosného dopravného systému ·afárikovo
námestie – Janíkov dvor. KeìÏe sa jeho stav v
ostatnom ãase – napriek na‰im opatreniam v˘-
razne zhor‰il, zaãali sme s jeho sanáciou. V sú-
ãasnosti pokraãuje odstraÀovaním betónovej
mostovky. Tá predstavuje záÈaÏ pribliÏne 1 300
ton. Celkovo bude treba rozpílením oddeliÈ a od-
viezÈ 400 betónov˘ch panelov. Práce ukonãíme
poãas niekoºk˘ch nasledujúcich t˘ÏdÀov.
Problematika dopravy v Bratislave je veºmi
‰iroká a patrí medzi na‰e priority.
Hlavnou prioritou bola aj obnova nového
vozového parku DPB, uÏ je ukonãená?
V Bratislavskej hromadnej doprave v tomto
polroku pribudla polstovka nov˘ch autobusov.
Ide o moderné, nízkopodlaÏné, veºkokapacitné
vozidlá, ktoré sa postarajú o zv˘‰enie kvality ces-
tovania v MHD predov‰etk˘m na nosn˘ch, naj-
viac vyÈaÏen˘ch linkách. Autobusy boli získané
prostredníctvom 2 medzinárodn˘ch tendrov rea-
lizovan˘ch DPB e‰te v minulom roku. Vozidlá
boli obstarané v celkovej v˘‰ke 15,780 mil. eur
Slovenské stavebníctvo uÏ vidí
svetlo na konci tunela
Predstavitelia stavebn˘ch spoloãností oãakávajú na rok 2011 uÏ iba mierny pokles slovenského stavebníctva.
âo sa t˘ka roku 2012, väã‰ina firiem verí v návrat k pozvoºnému rastu. Firmy v‰ak stále bojujú s nízkym
dopytom a znaãnou mierou byrokracie. VyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch spoloãností zaznamenalo oproti augustu
urãité zlep‰enie, najmä vìaka uÏ zrealizovan˘m optimalizáciám. Klesol podiel spoloãností, ktoré uvádzajú,
Ïe majú menej zákaziek ako pred rokom. Kºúãovou prioritou zostáva zv˘‰enie efektivity fungovania,
Tieto a ìal‰ie závery vypl˘vajú z v˘sledkov
najnov‰ej Kvartálnej anal˘zy slovenského sta-
vebníctva 11/2010, ktorú pripravila spoloãnosÈ
CEEC Research v spolupráci so spoloãnosÈami
KPMG Slovensko a Ipsos Tambor, za podpory
Zväzu slovensk˘ch podnikateºov v stavebníct-
ve. Kvartálna anal˘za slovenského stavebníct-
va 11/2010 je zaloÏená na ‰truktúrovan˘ch te-
lefonick˘ch rozhovoroch s vybranou vzorkou
100 stavebn˘ch spoloãností podnikajúcich v
slovenskom stavebníctve. Rozhovory sa usku-
toãnili zaãiatkom novembra 2010. ëal‰ia publi-
kácia na tému slovenského stavebníctva bude
Kvartálna anal˘za slovenského stavebníctva
02/2011, ktorá bude zverejnená koncom februá-
ra 2011.
Okrem ‰tandardnej anal˘zy ponúka tento v˘-
skum taktieÏ detailné informácie o postojoch
hlavn˘ch segmentov slovenského stavebníctva
podºa dvojrozmernej segmentácie vzorky, (t. j.
z hºadiska veºkosti stavebn˘ch spoloãností, ako
aj stavebného zamerania úãastníkov). Segmen-
ty sú rozdelené na veºké a stredné/malé spoloã-
70
S R
prostredníctvom úveru so splatnosÈou na 8 rokov.
Rád kon‰tatujem, Ïe nové vozidlá sú nielen kom-
fortnej‰ie, ale z hºadiska prevádzky hospodárnej-
‰ie a spoºahlivej‰ie. V obnove parku vozidiel
MHD sme samozrejme e‰te neskonãili.
Urãite v‰ak stojí za zmienku aj nedávna kom-
plexná rekon‰trukcia elektriãkového tunela a
tieÏ nevyhnutná oprava niektor˘ch elektriãko-
v˘ch koºají. BezpeãnosÈ a komfortnosÈ cestova-
nia v MHD je pre nás prioritou.
Ak˘ je stav v obnove kultúrnych pamiatok v
Bratislave?
ZmariÈ snahu Bratislavskej radnice opraviÈ
Starú radnicu, ktorá bude pre Bratislavãanov i
náv‰tevníkov mesta k dispozícii v tomto roku,
nedokázala ani kríza – museli sme v‰ak zapra-
covaÈ na zmene podmienok, aby to mestská
kasa mohla ustáÈ. Na‰e kultúrne dediãstvo si vá-
Ïime – opravujeme aj kostol Klarisky, v tomto
roku jubilujúcu, 110. roãnú Mestskú kniÏnicu a
sanujeme napríklad hrad Devín.
Bolo treba venovaÈ väã‰iu pozornosÈ ‰ko-
dám, ktoré sa vyskytli v rámci Bratislavy aj
napríklad pri nepriazniv˘ch prívalov˘ch daÏ-
ìoch?
Hlavné mesto má, na‰Èastie, vybudovanú pro-
tipovodÀovú hrádzu, ktorá tohtoroãné daÏde
dokázala ustáÈ. Na druhej strane mesto nemoh-
lo zostaÈ chladné voãi tak˘mto ne‰Èastiam, kto-
investície v podobe akvizícií majú ãervenú.
nosti. Z druhého pohºadu na segmenty zaobera-
júce sa pozemn˘m alebo inÏinierskym staviteº-
stvom.
Hlavné zistenia Kvartálnej anal˘zy sloven-
ského stavebníctva 11/2010:
Slovenské stavebníctvo má uÏ asi najhor‰ie za
sebou, aj keì je uÏ vidieÈ svetlo na konci tune-
la, e‰te z neho nie sme vonku. Stále ãakáme na
oÏivenie dopytu, ktor˘ by pomohol sektoru vrá-
tiÈ sa späÈ k rastu a taktieÏ k dokonãeniu trans-
formácie sektora, ktorá povedie k vy‰‰ej efekti-
vite jeho v˘konu.
ªubo‰ Vanão
Riadiaci partner, KPMG Slovensko
Pokles stavebníctva v roku 2011 by uÏ mal byÈ
len mierny
• Aktuálne v˘sledky ukazujú na veºmi pozvoº-
ne rastúci optimizmus ão sa t˘ka v˘voja slo-
venského stavebníctva v nadchádzajúcich ro-
koch.
• PribliÏne polovica riaditeºov stavebn˘ch spo-
ré postihli iné regióny Slovenska. Po dohode s
predsedami poslaneck˘ch klubov MsZ som sa
rozhodol, Ïe Bratislava pomôÏe mimoriadne
postihnutej v˘chodoslovenskej obci, NiÏnej
My‰li. Po komunikácii s jej starostom, Mariá-
nom Karvansk˘m sme obci poskytli dotáciu
110 tis. eur na nákup 5 kontajnerov˘ch bytov.
Pán primátor, v tomto volebnom období ste
sa stali aj poslancom NR SR, ako si predsta-
vujete vzájomnú koordináciu funkcií, ão vie-
te pre Bratislavu urobiÈ ako poslanec? Uva-
Ïovali ste o tom?
Dnes po 20-roãn˘ch skúsenostiach v komu-
nálnej politike uÏ viem, ak˘m smerom viesÈ
Bratislavu, aby sa lep‰ie Ïilo aj v in˘ch mestách
a regiónoch. Bratislavu som prijal nielen ako
mesto, ale v prvom rade ako hlavné mesto, pre-
to ju spájam s cel˘m Slovenskom. Mojou – ak
to tak môÏem povedaÈ „misiou“ v parlamente je
presadiÈ spoplatnenie veºk˘ch investícií a získa-
nie financií na rozvoj dopravy a infra‰truktúry,
zriadenie stavebnej polície, ponúknutie úãinné-
ho rie‰enie v oblasti parkovania, zlep‰enie finan-
covania samospráv prostredníctvom dane z prí-
jmu fyzick˘ch osôb a lep‰ie regulovanie prevá-
dzok ohrozujúcich mravnú v˘chovu detí. Verím,
Ïe sa mi podarí presadiÈ nielen to, ale predov‰et-
k˘m samotn˘ fakt, aby sa Bratislava vnímala ako
hlavné mesto, ktoré tu je pre v‰etk˘ch a v tom-
to duchu k nej treba pristupovaÈ.
loãností oãakáva rast uÏ v nasledujúcom roku,
naopak druhá polovica predpovedá e‰te po-
kles. VáÏen˘ priemer t˘chto oãakávaní na
rok 2011 ukazuje len veºmi mierny pokles
sektora (o 1,3%).
• Pohºad optikou veºk˘ch a stredn˘ch alebo
mal˘ch spoloãností ukazuje na vy‰‰iu mieru
pesimizmu v segmente veºk˘ch stavebn˘ch
spoloãností. V roku 2011 oãakáva pokles slo-
venského stavebníctva 67% respondentov zo
skupiny veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností. To
isté predpovedá len 37% stredn˘ch ãi mal˘ch
stavebn˘ch firiem.
• V roku 2012 by uÏ mohol prísÈ badateºn˘
rast odvetvia. V priemere respondenti oãaká-
vajú rast o 4,6%.
V oblasti dopravn˘ch stavieb (cesty, diaºnice)
zabezpeãovan˘ch verejn˘m sektorom oãakáva-
me len veºmi pozvoºn˘ nábeh hlavne z dôvodu
zmien koncepcie (resp. nekoncepãnosti) v˘stav-
by diaºniãnej a cestnej siete v SR (trasovanie, fi-
nancovanie). V oblasti pozemn˘ch stavieb (by-
 S T A V E B N Í C T V O
tovej, priemyselnej v˘stavby) oãakávame tieÏ
len veºmi pozvoºn˘ v˘voj jednak z titulu doteraz
nenaplnen˘ch kapacít stavieb pred ukonãením,
resp. uÏ ukonãen˘ch (byty, kancelárske a v˘rob-
né priestory) a jednak z titulu oãakávaného
útlmu vplyvom pretrvávajúcej svetovej finanã-
nej a hospodárskej krízy. Ak bude v stavebníct-
ve zaznamenan˘ rast, tak hlavne z titulu nízkej
porovnávacej základne r. 2010.
Ján Kato
Generálny riaditeº, Váhostav-SK
V roku 2011 oãakávame vo v˘voji slovenské-
ho stavebníctva aj naìalej mierny pokles opro-
ti roku 2010 spojen˘ s nedostatkom najmä ve-
rejn˘ch zákaziek.
Vladimír KríÏ
Obchodn˘ riaditeº Metrostav SK
V predpovediach v˘voja trÏieb stavebn˘ch
spoloãností je vidieÈ mierny optimizmus
• Prv˘krát v tomto roku spoloãnosti zlep‰ili
predpovede v˘voja svojich trÏieb na budúci
rok. VáÏen˘ priemer predpovedí v‰etk˘ch
riaditeºov ukazuje na prvú potenciálnu stabi-
lizáciu a na veºmi mierny rast trÏieb v budú-
com roku (o 0,9%).
• Detailnej‰í pohºad na situáciu v jednotliv˘ch
analyzovan˘ch segmentoch ukazuje, Ïe mier-
ne pesimistickej‰í sú pre budúci rok predsta-
vitelia stredn˘ch a mal˘ch firiem. Priemer ce-
lého segmentu ukazuje na oãakávan˘ rast
trÏieb o 0,5%. V segmente veºk˘ch staveb-
n˘ch spoloãností sa predpokladá priemern˘
nárast trÏieb o 2,3%.
• V roku 2012 oãakáva rast svojich trÏieb uÏ
väã‰ina respondentov (78%).
Sebadôvera stavebn˘ch spoloãností je pre
rok 2011 vy‰‰ia ako v roku 2010
• Sebadôvera stavebn˘ch spoloãností na nad-
chádzajúci rok zostáva rovnaká ako pred tro-
mi mesiacmi. PribliÏne polovica op˘tan˘ch
riaditeºov verí, Ïe sa im bude dariÈ lep‰ie ako
konkurencii. V porovnaní s oãakávan˘m v˘-
vojom v roku 2010 môÏeme hovoriÈ o zlep-
‰ení.
• Znaãná miera neistoty v‰ak zostáva, kaÏdá
piata spoloãnosÈ nedokáÏe predpovedaÈ v˘voj
svojho postavenia budúci rok.
VyÈaÏenosÈ kapacít mierne vzrástla
• VyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch spoloãností
Oãakávan˘ v˘voj v stavebníctve
12 %
10 % 10 %
8%
Očakávaný vývoj stavebníctva
6%
4%
2%
0%
-2 %
-4 %
-6 %
-8 %
-10 %
2008
N A S L O V E N S K U
zaznamenala oproti augustu urãité zlep‰enia,
najmä vìaka uÏ zrealizovan˘m optimalizá-
ciám. Klesol podiel spoloãností, ktoré uvádza-
jú, Ïe majú menej zákaziek ako pred rokom.
• Ak sa pozrieme do jednotliv˘ch segmentov,
malé a stredné firmy vykazujú v priemere ak-
tuálne vy‰‰iu vyÈaÏenosÈ ako firmy veºké.
• Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majú
stavebné spoloãnosti do budúcnosti zazmluv-
nené zákazky, od v˘skumu realizovaného v
auguste, opäÈ poklesol.
• Medzi veºk˘mi a stredn˘mi / mal˘mi staveb-
n˘mi spoloãnosÈami sú rozdiely v dæÏke ob-
dobia, na ktoré majú svoje zákazky zazmluv-
nené (veºké 7 mesiacov, stredné / malé 4 me-
siace).
• Aktuálne takmer kaÏdá druhá spoloãnosÈ (48
%) uvádza, Ïe má menej zákaziek ako pred
dvanástimi mesiacmi. K tomuto vysokému
ãíslu je potrebne poznamenaÈ, Ïe ide o urãi-
té zlep‰enie oproti stavu v auguste (71 %) a
v máji (61 %).
• 29% stavebn˘ch spoloãností plánuje zmeniÈ
spôsoby, ktor˘mi získava svoje zákazky, aby
zv˘‰ili svoju úspe‰nosÈ.
Stavebné spoloãnosti stále bojujú s nedosta-
toãn˘m dopytom, taktieÏ ich trápi súãasná
miera byrokracie
• V‰etci respondenti uvádzajú, Ïe sú limitova-
ní vo svojom raste, av‰ak v prípade niektor˘ch
najãastej‰ie zmieÀovan˘ch faktoroch pri‰lo k
urãit˘m zlep‰eniam.
• Hlavn˘mi problémami sú byrokracia (poÏia-
davky ‰tátu) a nedostatoãn˘ dopyt.
• Za obmedzenie s najmen‰ím negatívnym do-
padom na v˘sledky stavebn˘ch spoloãností sa
povaÏujú: vplyv poãasia, vysoké náklady na
materiál a pracovnú silu, nedostatok skúsenej
pracovnej sily.
Najv˘raznej‰í problém pre nás predstavuje
nízky poãet súÈaÏí, teda nedostatoãn˘ dopyt po
stavebn˘ch prácach, a to ako vo verejnom, tak
i v súkromnom sektore.
Eric Rouffet
Generálny riaditeº, Eurovia SK
Hlavné obmedzenie je nedostatok dopytu. V˘-
razn˘m problémom je i zhor‰ená platobná
schopnosÈ niektor˘ch odberateºov.
Ján Kato
Generálny riaditeº, Váhostav-SK
5,9 % -4,6 %
3,8 %
1,2 %
-1,3 %
-4,0 %
-3,2 %
-7,0 %
-7,1 %
2009 2010/02 2010/05 2010/08 2011 2012
priemer
Kºúãovou prioritou na ìal‰ích dvanásÈ mesia-
cov je pokraãovaÈ vo zvy‰ovaní efektivity
fungovania, av‰ak tlak vyvíjan˘ na túto ob-
lasÈ mierne klesá
• Najãastej‰ie uvádzanou prioritou pre väã‰inu
op˘tan˘ch stavebn˘ch spoloãností (98 %)
zostáva aj naìalej zv˘‰enie efektivity fungo-
vania. ZároveÀ je v‰ak moÏné vidieÈ mierne
zniÏovanie tlaku na túto oblasÈ (aktuálne 6,4
bodov z 10 max, v auguste 6,5 bodu a v máji
7,0 bodov).
• ëal‰ími prioritn˘mi oblasÈami sú optimalizá-
cia financovania stavebn˘ch spoloãností a
tieÏ skvalitnenie v˘beru dodávateºov.
• Naopak, investíciám v podobe akvizícií ale-
bo zlep‰ovanie IT infra‰truktúry, sa budú fir-
my venovaÈ minimálne.
Medzi hlavné priority spoloãnosti patrí aj
naìalej udrÏanie si v˘znamného postavenia na
slovenskom stavebnom trhu v oblasti predo-
v‰etk˘m pozemn˘ch stavieb a stabilizácia spo-
loãnosti z ohºadom na situáciu na stavebnom
trhu.
Vladimír KríÏ
Obchodn˘ riaditeº, Metrostav SK
CEEC Research (V˘skum potenciálu
stavebníctva v krajinách strednej a v˘-
chodnej Európy) je najväã‰ím v˘skumom
stavebníctva v krajinách strednej a v˘-
chodnej Európy. Bol zaloÏen˘ v roku 2005
a odvtedy bezplatne poskytuje ‰túdie o ak-
tuálnom stave a oãakávanom v˘voji staveb-
níctva v desiatich krajinách strednej a v˘-
chodnej Európy. V‰etky ‰túdie a anal˘zy sú
zaloÏené v˘hradne na údajoch získan˘ch z
pravideln˘ch ‰truktúrovan˘ch interview s
kºúãov˘mi predstaviteºmi vybran˘ch naj-
väã‰ích, stredn˘ch i mal˘ch stavebn˘ch
spoloãností.
CEEC Research navy‰e k pravideln˘m
a bezplatn˘m anal˘zam stavebníctva tak-
tieÏ organizuje Stretnutia lídrov a Konfe-
rencie riaditeºov stavebn˘ch spoloãností,
ktor˘ch sa zúãastÀujú generálni riaditelia
najv˘znamnej‰ích stavebn˘ch spoloãností,
prezidenti zväzov, cechov a komôr z oblas-
ti stavebníctva a takisto aj ministri a naj-
vy‰‰í predstavitelia ‰tátu vybran˘ch krajín.
KPMG je globálna sieÈ firiem poskytu-
júcich profesionálne sluÏby v oblasti audi-
tu, daní a poradenstva. Jej ãlenské firmy
pôsobia v 144 krajinách a zamestnávajú
vy‰e 137 000 odborníkov. Nezávislí ãleno-
via siete KPMG sú pridruÏení ku KPMG
International, druÏstvu registrovanému vo
·vajãiarsku.
SpoloãnosÈ KPMG Slovensko je nezávi-
sl˘m ãlenom medzinárodnej siete KPMG a
na Slovensku pôsobí od roku 1991. V sú-
ãasnosti zamestnáva viac ako 300 ºudí a má
11 partnerov. Je poprednou audítorskou a
poradenskou spoloãnosÈou. Poskytuje ‰iro-
kú ‰kálu audítorsk˘ch, daÀov˘ch a pora-
densk˘ch sluÏieb mnoh˘m domácim i za-
hraniãn˘m spoloãnostiam a asistuje pri
v˘znamn˘ch transakciách vo väã‰ine hos-
podárskych odvetví.
71
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Îilinská univerzita ponúka

Ïelezniciam nov˘ch odborníkov
V záujme Slovenskej republiky je ão najr˘chlej‰ie modernizovaÈ trate zaradené do koridorov ã. IV., V. a VI.,
ktoré sú súãasÈou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Modernizácia koridorov na parametre Európskej
dohody o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch magistrálach AGC a Európskej dohody o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch
magistrálach AGTC vychádza z potreby ponúknuÈ kvalitnú Ïelezniãnú infra‰truktúru pre sluÏby medzinárodnej
a vnútro‰tátnej osobnej i nákladnej dopravy v smere sever – juh a v˘chod – západ. Parlamentn˘ kuriér oslovil
prof. Ing. Juraja SPALEKA, PhD., vedúceho Katedry riadiacich a informaãn˘ch systémov
V ãom vidíte problém súãasného stavu a roz-
vojového potenciálu Ïelezníc na Slovensku?
Îeleznice Slovenskej republiky (ÎSR) musia
ako správca Ïelezniãnej siete ponúknuÈ svojim zá-
kazníkom interoperabilnú sieÈ, budovanú technic-
ky a kvalitatívne na základe európskych noriem,
najnov‰ích technológií. Základ interoperability
európskeho Ïelezniãného systému tvorí projekt
Jednotného európskeho systému na riadenie Ïe-
lezniãnej dopravy (European Rail Traffic Mana-
gement System, ERTMS). Zaostávanie SR v mo-
dernizácii Ïelezniãnej infra‰truktúry za sused-
n˘mi ‰tátmi môÏe spôsobiÈ odklonenie záÈaÏe
prepravovanej cez SR na siete susedn˘ch ‰tátov
a t˘m zhor‰enie postavenia ÎSR a Ïelezniãn˘ch
spoloãností na európskom dopravnom trhu.
Aké sú poÏiadavky na Európsky vlakov˘ za-
bezpeãovaní systém (European Train Control
System, ETCS)?
PoÏiadavky sú takéto:
• dosiahnuÈ interoperabilitu, a t˘m vytvoriÈ
vhodné podmienky prístupu na Ïelezniãnú sieÈ
ÎSR pre zahraniãn˘ch dopravcov
• zv˘‰iÈ úroveÀ bezpeãnosti a riadenia na kori-
dorov˘ch tratiach
• zv˘‰iÈ kvalitu poskytovan˘ch sluÏieb
• vytvoriÈ predpoklady na komplexn˘ systém
riadenia a zabezpeãenia Ïelezniãnej dopravy s
v˘razne niωími prevádzkov˘mi nákladmi
• zaistiÈ na prechodné ãasové obdobie ão najvy‰-
‰iu úroveÀ kompatibility systému ETCS s
existujúcim národn˘m vlakov˘m zabezpeão-
vaãom.
MoÏno povedaÈ, Ïe ÎSR majú so zabezpeãe-
ním t˘chto poÏiadaviek personálny problém?
Urãite áno. Na zavádzanie nov˘ch riadiacich
Elektrotechnickej fakulty Îilinskej univerzity (RIS EF ÎU).
a prevádzkov˘ch technológií a na zaistenie ich in- systémov diaºkového ovládania a kontroly s vy-
teroperability s pôvodn˘mi je potrebné, aby na uÏitím v˘poãtovej techniky. Perspektívnou je
rozhodovacích i v˘konn˘ch úrovniach Ïelezniã- oblasÈ bezpeãného a spoºahlivého prenosu a spra-
n˘ch spoloãností bol dostatok vysoko kvalifiko- covania informácií, ako i oblasÈ informaãn˘ch
van˘ch a tvoriv˘ch pracovníkov. V súãasnosti, technológií. Katedra má v˘luãné postavenie v SR,
keì generácia odborníkov s „klasick˘m“ Ïelez- najmä pri verifikácii dokumentácie vyvíjan˘ch
niãn˘m vzdelaním (ãasto naz˘van˘ch „zabez- zabezpeãovacích systémov.
peãováci“ a „oznamováci“) vstupuje do dôchod- Aktivity katedry sú integrované v rámci národ-
kového veku, moÏno pozorovaÈ negatívne dôsled- nej a medzinárodnej spolupráce s akademickou
ky odbornej a personálnej recesie v ‰ir‰om pre- a komerãnou sférou a nadobúdajú najrôznej‰ie
lome tisícroãí, keì ÎSR neprejavovali v˘znam- podoby – od koordinácie vedeckov˘skumn˘ch
nej‰í záujem o nov˘ch absolventov s vysoko‰kol- projektov aÏ po v˘menu ‰tudentov a odborníkov.
sk˘m vzdelaním z oblasti zabezpeãovacích a oz- Katedra v súãasnosti profiluje akreditované
namovacích systémov. Na druhej strane uÏ viac ‰tudijné programy:
ako 10 rokov pozorujeme r˘chly nástup sofisti- • Automatizácia v rovnomennom ‰tudijnom od-
kovan˘ch riadiacich a zabezpeãovacích systé- bore (bakalárske ‰túdium)
mov na báze informaãn˘ch a komunikaãn˘ch • Riadenie procesov v ‰tudijnom odbore 5.2.14
technológií. Ako príklad prv˘ch investiãne i tech- Automatizácia (inÏinierske a doktorandské
nologicky veºk˘ch projektov moÏno uviesÈ Ïelez- ‰túdium)
niãnú stanicu Bratislava-PetrÏalka, modernizáciu Absolventi sú v atraktívnych laboratóriách
úseku âadca – Zwardoƒ a modernizáciu trate me- pripravovaní pre oblasÈ spoºahlivého a bezpeãné-
dzi Bratislavou a Îilinou. Ich projektová prípra- ho prenosu a spracovania informácií pri riadení
va, zavedenie do prevádzky i údrÏba vyÏaduje od- vybran˘ch kritick˘ch procesov, vychováva no-
borníkov, ktor˘ch Îilinská univerzita v Îiline pri- v˘ch vedeck˘ch pracovníkov so zameraním aj na
pravuje ako jediná vysoká ‰kola toho typu na Slo- oblasÈ bezpeãného riadenia pohybu vlakov.
vensku.
Ako moÏno ovplyvniÈ záujem stredo‰kolákov
Îilinská univerzita vznikla pred 58 rokmi. o ‰túdium zabezpeãovacej techniky na va‰ej
Akú úlohu zohráva dnes v príprave odborní- katedre?
kov v oblasti zabezpeãovacej a oznamovacej Na zv˘‰enie záujmu maturantov o ‰túdium
techniky? treba, aby okrem Îilinskej univerzity aj Îelezni-
Prípravu zabezpeãuje Katedra riadiacich a in- ce Slovenskej republiky verejne a opakovane
formaãn˘ch systémov, ktorá je súãasÈou Elektro- deklarovali záujem budúceho zamestnávateºa o
technickej fakulty Îilinskej univerzity. Vedecko- nov˘ch odborníkov a súãasne, aby sa zv˘‰ila at-
v˘skumná ãinnosÈ katedry je orientovaná hlav- raktivita zamestnania v ÎSR. Absolventi kated-
ne na problematiku zvy‰ovania bezpeãnosti a ry sa síce v˘borne uplatÀujú i v príbuzn˘ch seg-
efektívnosti prenosu informácií v kontexte auto- mentoch komerãnej sféry, ale cena, ktorú ÎSR
matického systému riadenia dopravy, na moder- platí za dobiehanie zme‰kaného vlaku, v znalost-
nizáciu zabezpeãovacích zariadení, zavádzanie nej spoloãnosti ãasom rastie.
Obrázok 1: Riadiace systémy v laboratóriách katedry
Hlavní akademickí partneri katedry V˘znamní komerãní partneri katedry v oblasti
Ïelezniãn˘ch zabezpeãovacích zariadení
• TU Braunschweig, D • Scheidt & Bachmann Slovensko, s.r.o, Îilina
• TU Budape‰È, H • Îeleznice Slovenskej republiky
• Polytechnika Âlaska Katowice, PL • ADOTEL–HEX, spol. s r.o., Îilina
• FD âVUT Praha, CZ • AK Signál, spol. s r.o., Brno, CZ
• Dopravní fakulta J. Pernera Univerzita • AÎD Praha, spol. s r.o., CZ
Pardubice, CZ • BETAMONT, spol. s r.o., Zvolen
• FEI STU Bratislava • Ardos AZ, a. s., Bratislava
• MTF STU Bratislava • âeské dráhy, a.s., Praha, CZ
• FEI TU Ko‰ice • SIEMENS, spol. s r.o., Bratislava
• University of Porto, Department of Electrical • STARMON, spol. s r.o., Ústí nad Labem, CZ
and Computer Engineering, P • SdruÏení pro dopravní telematiku, Praha, CZ
Tabuºka: Akademickí a komerãní partneri katedry

72
N Á R O D N Á R A D A
Vnútro‰tátne problémy pravdepodobne budú stále existovaÈ, raz ich pocítime intenzívnej‰ie,
inokedy menej. No, okrem nich pretrvávajú aj spoloãné problémy krajín EÚ. Rie‰ia sa spoloãne?
Viac sa dozviete od zástupcov V˘boru NR SR pre európske záleÏitosti. Na otázky redaktorky Anny
Komovej odpovedá podpredseda tohto v˘boru Ladislav LAZÁR a ãlen v˘boru Jozef VISKUPIâ.
MoÏno hovoriÈ
o spoloãn˘ch problémoch
aj o spoloãn˘ch rie‰eniach?
Ktoré problémy sú v rámci európskeho spo-
loãenstva krajín spoloãné a ktoré sa v súãas-
nosti najviac dot˘kajú Slovenska?
L. Lazár: Väã‰ina problémov, s ktor˘mi v sú-
ãasnej situácii zápasia krajiny EÚ sa dot˘kajú
v‰etk˘ch krajín v väã‰ej ãi men‰ej miere. MoÏ-
no len dopady na tú ktorú krajinu majú in˘
charakter, ale podstata problému zostáva ne-
zmenená. Sú v‰ak urãité odch˘lky, aké niekto-
ré krajiny EÚ pociÈujú vypuklej‰ie neÏ ostatné.
MôÏem spomenúÈ – v oblasti sociálnych poli-
tík je to najmä problém prisÈahovalectva, s kto-
r˘m zápasia najmä starí ãlenovia EÚ. V nov˘ch
ãlensk˘ch ‰tátoch sa tento problém neprejavil
v takej miere. NemôÏeme v‰ak s urãitosÈou po-
vedaÈ, Ïe sa s t˘mto problémom nemôÏeme v
budúcnosti stretnúÈ.
Sú tu v‰ak spoloãné problémy, ktoré s najväã-
‰ou mierou ovplyvÀujú v‰etky ãlenské ‰táty
EÚ bez v˘nimky a ktoré sa najviac dot˘kajú aj
Slovenska.
Svetová hospodárska kríza zasiahla nie len
v‰etky ‰táty EÚ, ale má aj veºk˘ negatívny
vplyv na najrozvinutej‰ie ekonomiky sveta.
·táty EÚ sú nútené revidovaÈ svoje rozpoãty,
prijímaÈ veºmi drastické opatrenia ako reakciu
na následky krízy.
Kríza a t˘m vyvolané negatívne javy majú ci-
teºn˘ vplyv najmä na hospodárstvo krajín, stú-
pa deficit a zadlÏenosÈ. Na druhej strane v‰ak
kríza poukázala aj na zlú finanãnú situáciu
niektor˘ch krajín, ktorá priamo nebola vyvola-
S R
ná krízou, ale mala uÏ dlhodobé pozadie. (Gréc-
ko, Írsko, Portugalsko, ·panielsko).
Úsporné opatrenia preto smerovali predo-
v‰etk˘m do daÀov˘ch oblastí a najmä do verej-
ného sektora. Tieto opatrenia majú za úlohy zní-
ÏiÈ ‰tátnu zadlÏenosÈ, deficit a verejn˘ dlh. Ke-
ìÏe ide o mimoriadne váÏnu situáciu vyÏadu-
júcu si okamÏité striktné rie‰enia, prená‰a sa
toto bremeno Èarchy predov‰etk˘m na obyva-
teºstvo, ktoré v súãasnosti nesie najväã‰iu Èar-
chu dopadov krízy – z toho vypl˘va samozrej-
me aj veºká vlna nespokojnosti s politikami
vlád (masové ‰trajky, protesty ako odozva na
zväã‰ujúcu sa chudobu a nezamestnanosÈ.
Ekonomika eurozóny budúci rok mierne spo-
malí. MôÏu za to najmä úsporné opatrenia vlád
prijímané v snahe o získanie dôvery finanãn˘ch
trhov. V roku 2012 by nov˘m impulzom hos-
podárstva mal byÈ dopyt zo strany súkromné-
ho sektora.
Vo svojej jesennej prognóze hosp. v˘voja
exekutíva odhaduje, Ïe rast ekonomík s eurom
v r. 2011 spomalí. Oslabenie svetovej ekonomi-
ky obmedzí dopyt pre exportné ekonomiky eu-
rozóny a mnohé ‰táty budú aj naìalej zvy‰ovaÈ
dane a zniÏovaÈ v˘davky v snahe skonsolido-
vaÈ verejné financie.
Deficit sa v eurozóne tento rok pohybuje
okolo 6,3 %, budúci rok by mal klesnúÈ na
4,6 % a v r. 2012 na 3,9 %. Dlh sa v‰ak vy‰plhá
z tohoroãného 84,1% na 86,5% resp. 87,8%
Po Grécku, je pod drobnohºadom ( resp. boli
uÏ uskutoãnené záchranné kroky z eurovalu a
MMF) – Írsko, Portugalsko, ·panielsko – eko-
nomiky sa zmietajú v recesii s negatívnym ras-
tom.
Slovensko tieÏ pociÈuje tieto prejavy krízy, aj
keì jej dopad nie je tak˘ dramatick˘. Zazname-
náva v‰ak v poslednom ãase siln˘ rast, ktor˘ je
podmienen˘ vplyvom vzmáhajúcej sa nemec-
kej ekonomiky.
âo v‰ak ma pre Slovensko ÈaÏk˘ dopad je vy-
soká nezamestnanosÈ – tento rok sa oãakáva aÏ
14,5%. V roku 2011 sa oãakáva mierne zhor-
‰enie zahraniãného obchodu.
J. Viskupiã: Sú to prevaÏne problémy vypl˘-
vajúce z toºko opakovaného dopadu finanãnej
krízy. âlenské ‰táty sa snaÏia znovu na‰tarto-
vaÈ svoje ekonomiky. Popritom musia v‰ak ako
Únia ãeliÈ aj konkurenãn˘m tlakom z r˘chlo ra-
stúcich svetov˘ch ekonomík.
Na druhej strane môÏeme byÈ vìaãní kríze za
to, Ïe nám pomáha odhaliÈ zanedbané nedostat-
ky, ãi uÏ ‰trukturálne nedostatky európskeho
hospodárstva, nedostatky v koordinácii, alebo
mechanizme EÚ.
Odpoveìou na tieto v˘zvy je návrh Komisie
s názvom Stratégia Európa 2020, ktorá sa sú-
stredí na priority ako inteligentn˘, udrÏateºn˘
a inkluzívny rast. Konkrétne ciele spomenutej
Stratégie sa zameriavajú na mieru zamestnanos-
ti, úroveÀ investícií do v˘skumu, ciele v oblas-
ti klímy a energie, vzdelanostnú úroveÀ európ-
skych obãanov a boj proti chudobe.
Aktuálnou „hot“ témou, a mne veºmi blízkou,
je Digitálna agenda pre Európu, ktorá je jednou
zo siedmich hlavn˘ch iniciatív stratégie „Euró-
pa 2020“. Cieºom tejto agendy je maximalizá-
cia vyuÏívania informaãn˘ch a komunikaãn˘ch
technológií prostredníctvom jednotného digitál-
neho trhu, ktorá podnieti k inováciám, hospo-
dárskemu rastu a prispeje k skvalitneniu Ïivo-
ta obãanov.
Napriek spomenutému povaÏujem Stratégiu
Európa 2020 iba za plán. K reálnej vykonateº-
nosti tohto plánu sa staviam veºmi skepticky. Ak
by mala stratégia 2020 dopadnúÈ ako stratégie
z minulosti, je na zamyslenie, ãi vôbec dan˘ typ
plánovania je pre Úniu ako tak˘ vhodn˘.
Dá sa realizovaÈ spoloãné rie‰enie dôleÏit˘ch
a nevyhnutn˘ch problémov, myslíte si, Ïe
koordinácia na úrovni EÚ je moÏná a dosa-
huje úroveÀ?
L. Lazár: Finanãná kríza a situácia v Grécku
a posledn˘ v˘voj v Írsku potvrdili, Ïe ekonomi-
ky ãlensk˘ch ‰tátov a hlavne krajín eurozóny,
sú do veºkej miery prepojené.
KeìÏe jednotlivé ãlenské ‰táty sú od seba zá-
vislé, potrebujeme lep‰iu koordináciu národ-
n˘ch ekonomick˘ch politík, dôkladnej‰ie sle-
dovanie hospodárskeho v˘voja vo v‰etk˘ch
krajinách a efektívnej‰ie nástroje na rie‰enie po-
tenciálnych kríz.
V ãom spoãíva návrh:
– Lep‰ia koordinácia fi‰kálnej politiky jedno-
tliv˘ch krajín vrátane lep‰ieho súladu s Pak-
tom stability a rastu prostredníctvom:
• efektívnej‰ieho, skor‰ieho vyhodnotenia
národn˘ch rozpoãtov˘ch stratégií zo stra-
ny EÚ (programy stability a konvergenã-
né programy),
• zaistenie lep‰ieho zohºadnenia rozpoãtovej
disciplíny EÚ v tvorbe národn˘ch fi‰kál-
nych politík,
73
N Á R O D N Á R A D A
• r˘chlej‰ia prevencia príli‰nej zadlÏenosti
ãlensk˘ch krajín( najmä pri nadmernom
deficite),
• vy‰‰ie sankcie pre krajiny s nevyhovujú-
cimi fi‰kálnymi politikami,
• moÏnosÈ presmerovania financovania EÚ
s cieºom pomôcÈ ãlensk˘m krajinám euro-
zóny rie‰iÈ nadmern˘ deficit zadlÏenosti,
• r˘chlej‰ie reakcie v prípade opakovaného
poru‰enia paktu stability a rastu.
– Bliωie sledovanie hospodárskeho v˘voja v
eurozóne prostredníctvom vytvorenia ‰ir‰ie-
ho a lep‰ieho makroekonomického dohºadu
pre krajiny eurozóny (zaloÏenom na Straté-
gii Európa 2020).
– Vytvorenie súboru ukazovateºov s cieºom
signalizovaÈ nebezpeãné ekonomické roz-
diely.
– Odporúãania v oblasti hospodárskej politiky
pre jednotlivé krajiny eurozóny.
– Synchronizovaná koordinácia ekonomick˘ch
politík v EÚ.
– Národné programy stability, konvergenãné
programy a reformné programy by sa pred-
loÏili a prediskutovali kaÏd˘ rok v rovnak˘
ãas, ãím by sa uºahãilo hodnotenie celkovej
ekonomickej situácie a zlep‰ila sa ãasová
synchronizácia s národn˘mi rozpoãtov˘mi
cyklami.
– Úãinné a vãasné politické odporúãania zo
strany Európskej rady a Rady EÚ, ktoré by
sa zakladali na hodnotení Komisie.
– Stály mechanizmus na rie‰enie kríz pre kra-
jiny eurozóny.
– Pravidlá pre podmienenú finanãnú pomoc s
cieºom zabrániÈ tak˘m finanãn˘m ÈaÏkos-
tiam v jednej krajine, ktoré by mihli ohroziÈ
finanãnú stabilitu celej eurozóny.
Takéto pravidlá by boli starostlivo priprave-
né, aby v budúcnosti nepredstavovali nepriamy
stimul pre nadmerné pôÏiãky.
Kedy tieto návrhy nadobudnú úãinnosÈ? Ak
sa vlády ãlensk˘ch krajín dohodnú na konkrét-
nych návrhoch Komisie ( ão zatiaº je veºmi
ÈaÏké), niektoré z nich by mali byÈ implemen-
tované v najbliωích mesiacoch.
J. Viskupiã: V súãasnosti, ako som uÏ uvádzal
na zaãiatku, ãelí Európa konkurenãn˘m tla-
kom z r˘chlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Inve-
stujeme málo do v˘voja a v˘skumu. Toto chce
Európa 2020 zmeniÈ, a to priamou podporou in-
vestíciami do inovácií, v˘voja, vedy a v˘sku-
mu.
V nadväznosti na prvú otázku je dobré spo-
menúÈ Európsku stratégiu trvalo udrÏateºného
rozvoja, a potrebu zaãleniÈ túto stratégiu do ‰i-
rokého spektra politík. Patrí sem ochrana Ïivot-
ného prostredia, re‰pektovanie obmedzenosti
prírodn˘ch zdrojov, sociálna spravodlivosÈ a
zabezpeãenie rovnosti príleÏitostí, hospodárs-
ka prosperita, podpora konkurencieschopného
hospodárstva, ktoré v‰ak re‰pektuje kvalitu Ïi-
votného prostredia a tieÏ podpora trvalo udrÏa-
teºného rozvoja vo svete v súvislosti s na‰imi
medzinárodn˘mi záväzkami.
Tieto oblasti predstavujú moÏnosÈ, ale aj
nutnosÈ rie‰enia na európskej úrovni. ëal‰ou
úrovÀou je ich koordinácia aby boli spomenu-
té ciele implementované do národn˘ch politík.
T˘m, Ïe agenda EÚ na úrovni národn˘ch ‰tá-
tov dlhodobo zostáva na periférii záujmu spo-
loãnosti, nevzniká dostatoãn˘ tlak ako orgány
EÚ i národn˘ch politikov prinútiÈ k vy‰‰ej
74
S R
miere koordinácie a efektivizácie európskej
agendy.
Je celoeurópskym problémom aj dosahova-
nie energetickej efektívnosti?
L. Lazár: Koncept Nová energetická stratégia,
ktor˘ predstavila európska komisia zaãiatkom
novembra tohto roku ãelí kritike kvôli nedostat-
ku konkrétnych opatrení. Navrhovaná stratégia
vyãleÀuje energetickú efektívnosÈ ako svoju
hlavnú prioritu a je potrebné ju zaãleniÈ do
v‰etk˘ch relevantn˘ch strategick˘ch oblastí.
Detaily Komisia predstaví v novom pláne ener-
getickej efektívnosti vo februári 2011.
âo je potrebné a ão sa oãakáva?
Vytvorenie súboru merateºn˘ch cieºov
Národné akãné plány v oblasti energetickej
efektívnosti
Cieº – energetická úspora
Nástroje – Stavebná oblasÈ ( investiãné sti-
muly a inovatívne finanãné nástroje ako napr.
revolvingov˘ fond)
OblasÈ dopravy – tvorí 1/5 emisií skleníko-
v˘ch plynov
OblasÈ verejného sektora – kritériá energetic-
kej efektívnosti by sa mali staÈ podmieneãne po-
vinn˘mi pre v‰etky oblasti najmä pri alokova-
ní verejn˘ch zdrojov
Energetick˘ audit pre malé a stredné podni-
ky – energetická efektívnosÈ sa musí staÈ zisko-
v˘m podnikaním
Vytvorenie veºkého vnútorného trhu s tech-
nikami ‰etrenia energie a k poradenstvu.
Vytvorenie spoloãnej vonkaj‰ej energetickej
politiky, ktorá by v Únii pomohla prejaviÈ svo-
ju trhovú váhu vo vzÈahu ku kºúãov˘m partne-
rom v podobe tretích krajín
Stále v‰ak ch˘ba jasné financovanie!
Koncepcia energetickej efektívnosti SR:
Energetická efektívnosÈ tvorí dôleÏitú súãasÈ
zdravej energetickej politiky. Preto je zahrnu-
tá a definovaná ako jeden zo strategick˘ch cie-
ºov aj v energetickej politike.
Úlohou koncepcie je na základe aktuálneho
v˘voja vo svete, v EÚ a aj na národnej úrovni
napomôcÈ k rie‰eniu t˘ch otázok v energetike,
ktoré nerie‰ia vnútorn˘ trh s energiou, urobiÈ in-
ventarizáciu súãasného poznania potenciálov
energetick˘ch úspor v jednotliv˘ch sektoroch
Slovenskej ekonomiky, identifikovaÈ bariéry,
navrhnúÈ strategické ciele a priority, definovaÈ
energetické úsporné opatrenia, ãasovo zoradiÈ
postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vyt˘-
ãen˘ch cieºov a zabezpeãiÈ realizáciu navrhnu-
t˘ch opatrení a ich monitorovanie.
Rámcové priority Koncepcie EnEf:
Dosiahnutie v˘znamn˘ch úspor energie pri
prevádzke existujúcich budov.
V˘razné zlep‰enie povedomia a správania
sa v‰etk˘ch uÏívateºov energie.
Energeticky efektívne technológie a zdroje.
Zlep‰enie úãinnosti zariadení v oblasti v˘ro-
by tepelnej a elektrickej energie.
Úãelné vyuÏitie daÀov˘ch a finanãn˘ch opat-
rení a podporn˘ch mechanizmov.
J. Viskupiã: Samozrejme, Ïe otázka energe-
tickej efektívnosti je celoeurópskym problé-
mom a jej rie‰enie spoãíva práve v celoeuróp-
skom prístupe. Dlhodob˘m cieºom Únie je
eliminácia závislosti na dodávkach plynu a
ropy, zniÏovanie spotreby fosílnych palív a sú-
stredenie sa na takzvanú zelenú energiu. Di-
verzifikácia energetick˘ch zdrojov by mala
byÈ odpoveìou na otázku bezpeãn˘ch dodávok
energie.
V˘zvou pre v‰etky ‰táty je celkové zvy‰ova-
nie miery pouÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov, bio-
palív v doprave, vyuÏívanie biomasy.
Z môjho pohºadu ide o cieº konkurencie-
schopného energetického mixu, ktor˘ dokáÏe
spoºahlivo zabezpeãiÈ dodávky energie v prime-
ran˘ch cenách spotrebiteºom. Vedºaj‰ím produk-
tom vyuÏívania alternatívnych energetick˘ch
zdrojov je ochrana Ïivotného prostredia s re‰-
pektom ku klimatick˘m zmenám a hrozbám,
pred ktor˘mi nás vedci varujú.
Úprimne si v‰ak myslím, Ïe na zmysluplné
pôsobenie v oblasti t˘chto zmien potrebujeme
globálnu dohodu. TakÏe v prvom rade je nevyh-
nutná globálna spolupráca. Rozmer energetic-
kej politiky v súvislosti s klimatick˘mi zmena-
mi, spomedzi v‰etk˘ch globálnych hráãov pre-
sadzuje ako líder tejto otázky iba Európa. Je tu
potrebná spolupráca ìal‰ích, industriálne sa
rozvíjajúcich ekonomík, ktor˘m v‰ak ch˘ba
politická vôºa kooperovaÈ v otázkach, ako je glo-
bálne otepºovanie a ìal‰ie klimatické hrozby.
Príkladom je odmietanie Kjótskeho protokolu
zo strany USA, ão je pochopiteºné, nakoºko je
to krajina s najväã‰ou produkciou emisií. Plat-
nosÈ tohto protokolu konãí v roku 2012. Snahy
o uzavretie následníckej globálnej dohody sú
predmetom aktuálneho rokovania v Cancúne,
som naozaj zvedav˘ na jeho závery.
Ako vnímate v˘skum a v˘vojové aktivity,
ktoré sa môÏu uplatÀovaÈ v rámci EÚ v naj-
rôznej‰ích oblastiach, sú dôleÏité?
L. Lazár: Investície do v˘skumu a v˘voja v Eu-
rópe zasiahla kríza menej ako v USA. Európ-
ske firmy v‰ak napriek tomu zaostávajú za svo-
jimi rivalmi v kºúãov˘ch sektoroch v oblasti
inovácií, varuje Európska komisia.
V ãase krízy poklesli zisky popredn˘ch eu-
rópskych spoloãností minul˘ rok o 21 %( údaj
z októbra 2010) Napriek tomuto poklesu v‰ak
objem investícií firiem do v˘skumu poklesol len
o 2,6 %( v USA pokles o 5,1 %). Eurokomisár-
ka pre v˘skum a inovácie Máire Geoghegan-
-Quinn vyzvala ãlenské ‰táty na podporu jej plá-
nov vyt˘ãen˘ch v dokumente Únia inovácií,
ktor˘ bol zverejnen˘ v a jeseÀ 2010.
Najväã‰ie firmy v EÚ si vo veºkom udrÏali
svoje investície do vedy a v˘skumu, ão doka-
zuje Ïe ho vnímajú ako kºúã, aby vy‰li z krízy
posilnené. Ako príklad bola uvedená automo-
bilka Volkswagen, ktorá sa stala najväã‰ím in-
vestorom do oblasti inovácií v Európe aj napriek
N Á R O D N Á R A D A S R

tomu, Ïe automobilov˘ sektor bol obzvlá‰È za-
siahnut˘ krízou. Intenzita investícií do v˘sku-
mu a v˘voja zostáva nízka v kºúãov˘ch sekto-
roch, ktoré majú EÚ pomôcÈ, aby sa stala kon-
kurencieschopnej‰ou. Ide najmä o oblasti polo-
vodiãe, softvér a biotechnológie. V EÚ v súãas-
nosti len dve krajiny spæÀajú cieº stratégia Eu-
rópa 2020 investovaÈ do v˘skumu a v˘voja 3%
HDP – sú to ·védsko a Fínsko.
Do vedy na Slovensku treba investovaÈ. Na
Slovensku ch˘ba, ãi uÏ z pohºadu ‰tátu alebo
vlády predstava, ão vlastne chceme alebo po-
trebujeme Veda je u nás vÏdy v úzadí, aj ão sa
prostriedkov t˘ka.
J. Viskupiã: V˘skum a inovácia je jednou z
hlavn˘ch priorít uÏ spomínaného návrhu z diel-
ne Komisie – Európa 2020. Podpora tejto ob-
lasti nasmeruje rast ekonomík k vytváraniu no-
v˘ch pracovn˘ch miest, produktov a sluÏieb.
V‰etk˘m nám ide o na‰tartovanie rastu ekono-
mík a bol by som rád ak by Slovensku opäÈ prá-
vom pripadla prez˘vka „ekonomick˘ tiger“.
Veda je na Slovensku dlhodobo poddimenzo-
vaná.
KaÏdá z predchádzajúcich vlád z môjho po-
hºadu nevenovala dostatoãnú pozornosÈ tejto
otázke a teda nevznikol skutoãne fungujúci a Ïi-
votaschopn˘ model financovania a s ním súvi-
siaceho technologického vybavenia a vôbec
zázemia pre vedeck˘ v˘skum.
Preto jedn˘m z na‰ich prvotn˘ch cieºov je ze-
fektívnenie pouÏitia prostriedkov zo ‰trukturál-
nych fondov na projekty v˘skumu a v˘voja. V
roku 2011 bude pokraãovaÈ podpora pre tieto
projekty prostredníctvom v˘ziev k operaãnému
programu V˘skum a v˘voj.
V ãom by sme mali spojiÈ svoje úsilie pre
skvalitnenie Ïivota v rámci celej Európskej
únie?
L. Lazár: Ak by som mal byÈ veºmi struãn˘ tak
mi napadajú oblasti, ako zdravotníctvo, ‰kol-
stvo, veda a v˘skum a v súãasnosti veºmi akút-
ny problém boj proti chudobe a nezamestnanos-
ti. Tieto kategórie sú v‰ak diametrálne odli‰né
v jednotliv˘ch krajinách eurozóny, my nemô-
Ïeme porovnávaÈ a nedajboÏe spájaÈ svoje úsi-
lie napr. v oblasti zdravotníctva ãi ‰kolstva,
keì práve z t˘chto oblastí nám do zahraniãia od-
chádza najviac kvalifikovan˘ch odborníkov a
o vede to uÏ ani nehovorím. Staãí si len pozrieÈ
programové vyhlásenie vlády a pripravovan˘
rozpoãet a je jasne vidieÈ ako je táto oblasÈ
poddimenzovaná. SAV sa pripravujú finanãné
‰krty na rok 2011 a 2012 do takej miery, Ïe
môÏu ovplyvniÈ jej samotnú existenciu a to uÏ
vôbec nespomínam jej vedeckov˘skumnú
úlohu. Niã sa nerie‰i ani v oblasti nezamestna-
nosti a v boji proti chudobe. Na‰a vláda boj pro-
ti chudobe akosi nevníma, a keì aj, tak len
okrajovo, akoby nás mal tento celosvetov˘ fe-
nomén zázraãne obísÈ. Ale je to neod‰kriepiteº-
n˘ fakt s ktor˘m bojujú v‰etky v˘znamné ‰tá-
ty nielen v rámci EÚ ale na celom svete. Skva-
litnenie Ïivota by v na‰om ponímaní malo na-
plniÈ aj odstránenie regionálnych rozdielov.
Celé smerovanie vlády , ãoho dôkazom je aj
predkladan˘ rozpoãet smeruje skôr k sÈaÏenie
Ïivotn˘ch realít a stále nové záÈaÏe pre ºudí.
J. Viskupiã: Îijeme v ére globalizácie, ktorá so
sebou priná‰a okrem vymoÏeností aj hrozby vy-
Ïadujúce si zv˘‰enú pozornosÈ. Ide o otázky
bezpeãnosti, imigraãnej politiky, a rovnako uÏ
spomenut˘ch klimatick˘ch zmien. V t˘chto
bodoch je potrebná kooperácia. Jednotlivé ãlen-
ské ‰táty im nemôÏu ãeliÈ samostatne. Je to v˘-
zva pre ãlenské ‰táty Únie, aby základná my-
‰lienka spojenej Európy urobila z Európy sil-
ného, globálneho hráãa a nie administratívny
moloch pln˘ vnútornej roztrie‰tenosti, indivi-
duálnych politick˘ch záujmov jednotliv˘ch po-
litick˘ch reprezentácií s agendou Únie akoby
oddelenou od agendy národn˘ch parlamentov.
Silnej‰í hlas národn˘ch parlamentov na úrov-
ni orgánov Európskej únie je predpokladom
vtiahnutia obyvateºstva jednotliv˘ch národn˘ch
‰tátov do tém Európy ako celku. Práve tu sa spo-
lieham na in‰titúty vypl˘vajúce z Lisabonskej
zmluvy, ktorá vo väã‰ej miere akcentuje princíp
subsidiarity, aby predloÏila nimi vyÏadované le-
gislatívne návrhy.
Lisabonská zmluva zaviedla nov˘ prvok par-
ticipatívnej demokracie, ktor˘m priblíÏi Úniu
obãanom. Toto nové ustanovenie – Obãianska
iniciatíva, umoÏní jednému miliónu európskych
obãanov vyzvaÈ Komisiu, aby predloÏila urãi-
té legislatívne návrhy. Podnecuje k ‰ir‰ej cez-
hraniãnej diskusii o otázkach politiky EÚ a
dáva obãanom priestor podieºaÈ sa na demokra-
tizácii Únie ako aj vy‰‰ej participácii obyvate-
ºov.
Obãiansku iniciatívu musia podporiÈ obãania
z aspoÀ jednej tretiny ãlensk˘ch ‰tátov a mini-
málny poãet pre Slovenskú republiku je 9 750
zozbieran˘ch podpisov. Vidím v tom úÏasnú prí-
leÏitosÈ, ako aj obãania mal˘ch ‰tátov môÏu v
otázkach im blízkych, vysloviÈ svoj názor a
upriamiÈ tak pozornosÈ Komisie. Elektronick˘
zber podpisov je agendou Slovenska, ãím by sa
mala minimalizovaÈ administratíva okolo podá-
vania iniciatívy. Práve byrokratizmus a admi-
nistratívne zaÈaÏenie ak˘chkoºvek procesov sú-
visiacich s agendou EÚ vnímam ja, ako aj väã-
‰ina obyvateºov Únie, za najväã‰í mínus.
Úsilie by sme mali spojiÈ hlavne v globálnych
témach, ak˘mi sú napríklad environmentálna
téma (spoloãné stanovisko Únie pri rokovaní v
Cancúne), ãiÏe vystupovanie Únie navonok
voãi in˘m globálnym hráãom, ako aj dovnútra
Únie, pritiahnutím jej obyvateºov k témam eu-
rópskeho spoloãenstva.

Béla Bugár je ãestn˘ politik

Keì sme do na‰ej ankety hºadali v mase star˘ch a star‰ích politikov niekoho mlad‰ieho, takpovediac svieÏej‰ieho
a primerane aktívneho, nemohol nám pohºad nepadnúÈ na parlamentného nováãika (ãi veríte, alebo nie, ale
Ïensk˘ rod od tohto ãasto pouÏívaného slova sme v slovníku veru nena‰li, a zi‰iel by sa) – na novú poslankyÀu
Editu PFUNDTNER. Publicista Parlamentného kuriéra Ernest Weidler sa v‰ak nespoºahol iba na jej vek, ale aj
na doteraj‰ie aktivity i v jej strane Most-Híd (je v nej veºmi aktívnou podpredsedníãkou), ale uÏ aj v samotnej NR
SR, kde ju zvolili nielen za podpredsedníãku Ústavnoprávneho v˘boru, ale aj za ãlenku dôleÏitej Stálej delegácie
NR SR v Medziparlamentnej únii. Ako aj z nasledujúceho rozhovoru vyplynie, táto právniãka (advokátka)
chvályhodne sústreìuje svoju pozornosÈ na ÈaÏivé otázky morálnosti v politike a jej predstaviteºov. V citlivej
a aktuálnej problematike, ktorá sa sústreìovala na zníÏenie platov úradníkov, bolo najviac sympatizantov práve
v strane Most-Híd. A Edita Pfundtner ohlas rie‰enia tohto háãika komentovala takto: „U mnoh˘ch poslancov
pravdepodobne rezonujú príjmy ústavn˘ch ãiniteºov a vysok˘ch ‰tátnych úradníkov, a nie mzdy radov˘ch
úradníkov.“ Je samozrejmé, Ïe hlasovala za zákon o verejnom obstarávaní, pretoÏe práve mnohé nedokonalosti
jeho doteraz platnej verzie uºahãovali jedno z najväã‰ích morálnych ziel poãas minulej vlády – korupciu.
Ak medzi maìarsk˘mi men‰inov˘mi politikmi dosÈ jednoznaãne a dlhodobo stál v popredí Béla Bugár,
Edita Pfundtner patrí medzi jeho najperspektívnej‰ích nasledovníkov.
V jednom va‰om rozhovore ma zaujalo, s ãestn˘ politik. âo najviac ovplyvÀuje vበná- mojej osobnej skúsenosti. T˘m, Ïe sme v jednej
akou unesenosÈou vo v˘raze tváre a s úprim- zor o Àom alebo ão vám dáva takú istotu? strane a Ïe sme spolu aj v predsedníctve Mos-
nosÈou v oãiach ste hovorili o predsedovi va- Myslím si, Ïe nie je problém vyhlásiÈ o Àom tu, úzko spolupracujeme, a práve to mi dáva prá-
‰ej strany, teda o Bélovi Bugárovi, Ïe je to túto skutoãnosÈ. Je to totiÏ fakt a vychádza aj z vo vysloviÈ môj názor alebo moje presvedãenie.

75
N Á R O D N Á R A D A
Ak to poviem jasne a struãne: Sú to moje osob-
né skúsenosti s pánom predsedom.
Trúfnite si odhadnúÈ – hoci, uznávam, nebu-
de to ºahké –, koºko percent z t˘ch v‰etk˘ch
politikov, ktor˘ch poznáte a s ktor˘mi sa
stretávate, sú ãestní ºudia?
Exaktné ãíslo si, samozrejme, nedovolím po-
vedaÈ, ani mi nejako neprináleÏí hodnotiÈ a ná-
lepkovaÈ in˘ch kolegov v parlamente, Ïe tento
ãlovek je ãestn˘ alebo neãestn˘, keìÏe, na‰Èas-
tie, nemám príli‰ veºké osobné skúsenosti s ne-
ãestnosÈou. Akurát mám moÏno sprostredkova-
né informácie, aj to najmä cez médiá – a ako
právniãka snaÏím sa vychádzaÈ väã‰inou z fak-
tov, a nie z nejak˘ch indícií. Ak by v‰ak bolo
faktograficky dokázané, Ïe niekto konal neãest-
ne, alebo aj ja osobne by som sa presvedãila, Ïe
nejak˘ podozrievan˘ ãlovek je skutoãne ne-
ãestn˘, tak by som asi nemala problém to verej-
ne vyhlásiÈ. Ale zatiaº by som nerada onálepko-
vala ºudí a ukazovala prstom a vyhlasovala nad
niek˘m nejaké súdy. Skôr si myslím, Ïe môj po-
stoj k in˘m politikom je pozitívny, a vÏdy som
rada, keì môÏem o nejakom ãloveku vyhlásiÈ,
Ïe sa prejavuje spoloãensky vyhovujúco, a nie
negatívne.
Neraz v‰ak zistíme, Ïe mnohí vysokopostave-
ní politici, a to aj tí, ktorí boli donedávna vo
vláde, si vytvorili cez niektoré právne normy
také legislatívne podmienky, Ïe si tak˘mto
spôsobom uÏ vopred zabezpeãili, aby nebolo
také ºahké ich obviniÈ z protiprávneho kona-
nia. Vytvoria si teda také podmienky, aby sa
zdalo, Ïe konajú ãestne, hoci konajú maximál-
ne bezcharakterne. Veºké mnoÏstvo ºudí Ïije,
ão ja viem, s priemern˘m platom 600 – 700
eur, a ºudia z tejto skupiny politikov si popri
svojom vysokom plate a rôznych pau‰áloch
e‰te prisvoja v‰elijaké zmluvy, ktoré sú zdan-
livo v poriadku, ale im neoprávnene zabez-
peãia mesaãne povedzme 2 000 eur navy‰e.
Áno, jedna vec je právo, a druhá vec je mo-
rálka a etika. Ruka naozaj nie je vÏdy v tom
správnom rukáve. âasto sa stáva, Ïe formálne
alebo právne je v‰etko v poriadku, ale pri bliÏ-
‰om pohºade nie kaÏd˘ skutok zodpovedá pra-
vidlám morálky – etika jednoducho absentuje.
Na to si môÏeme vytvoriÈ svoj názor, aj keì ho
bez dôkazov nemôÏeme vysloviÈ nahlas. Ale
dôleÏité je, Ïe si môÏu vytvoriÈ svoj názor vo-
liãi. A ja pevne verím, Ïe na‰i voliãi, teda voli-
ãi v Slovenskej republike, budú ãím ìalej, t˘m
viac natoºko uvedomelí a rozhºadení, aby si ve-
76
S R
deli vytvoriÈ správny názor. MoÏno je tro‰ku na-
ivné si to myslieÈ, ale ja tomu chcem veriÈ.
Ja si myslím, Ïe je to veºmi naivné. Hoci je
dosÈ nepochopiteºné, Ïe sa takto správajú ºu-
dia na dôleÏit˘ch spoloãensk˘ch postoch. A
pritom sa skutoãne tvária, ako úÏasne sa sna-
Ïia pomôcÈ ºuìom, ktorí sú v biede, ktorí sú
chorí alebo ktor˘ch zaliala voda pri zápla-
vách. Priãom sa ani trochu nehanbia prisvo-
jiÈ si tisíce eur, hoci nemajú na to ani najmen-
‰ie právo.
Asi je to preto, Ïe u t˘chto ºudí absentuje se-
bareflexia. A keì im ch˘ba schopnosÈ posúdiÈ
seba sam˘ch, tak by práve tam mal nastúpiÈ ne-
jak˘ názor spoloãnosti, ktor˘ by ich upozornil,
aké je nemravné to,. ão robia. Hor‰ie v‰ak je, keì
aj to absentuje a keì absentujú dokonca aj roz-
hodnutia súdov. Preto treba spoloãnosÈ neustá-
le nejak˘m spôsobom informovaÈ o závaÏn˘ch
veciach a poukázaÈ na ne, keì sa dostanú do pro-
blematického, teda neprípustného rozmeru.
V‰etci ºudia, ale politici dvojnásobne, musia si
uvedomovaÈ, ão je zlé a ão je dobré, ão je mo-
rálne a ão nie je morálne. Ja in˘ spôsob, ako do-
siahnuÈ, aby sme mali právny ‰tát, proste nevi-
dím. Ak samotná spoloãnosÈ nevie ukázaÈ ta-
k˘mto ºuìom ãervenú kartu a ak to nedokáÏe ani
súdnictvo, tak je to smutné.
A ãím to je, Ïe ani súdnictvo nedokáÏe uro-
biÈ poriadok, lebo máte naozaj pravdu, Ïe ani
ono to nedokáÏe.
Iste práve preto, Ïe skutky t˘chto politikov sú
formálno-právne v poriadku. A zasa my obãa-
nia nie sme natoºko uvedomelí, aby sme t˘mto
ºuìom nejak˘m spoloãensk˘m tlakom ukázali,
Ïe s nimi nesúhlasíme, A aby sme dokonca ne-
jak˘m spoloãensk˘m tlakom vpl˘vali moÏno aj
na na‰ich sudcov, aby cítili, Ïe sa netreba báÈ vy-
jadriÈ svoj názor a moÏno viac hájiÈ spravodli-
vosÈ.
LenÏe o justícii sa hovorí, teoreticky samo-
zrejme správne, Ïe má byÈ absolútne nezávis-
lá... Ako v‰ak dosiahnuÈ, keì politici riadia
v‰etko, ão sa deje v ‰táte, aby bola nezávislá
a aby skutoãne nemohol na Àu vpl˘vaÈ Ïiaden
politik, alebo nejak˘ orgán ãi nejaká in‰titú-
cia? Ako v Amerike, v Anglicku a ìal‰ích
‰tátoch väã‰inou dosiahnu, Ïe politika – teda
najmä vláda – síce tvorí rámec aj justícii, ale
súdnictvo je napriek tomu absolútne nezávis-
lé?
Treba si uvedomiÈ, Ïe krajiny, ktoré ste me-
novali, majú po desaÈroãiach a storoãiach súd-
nictvo tro‰ku uÏ niekde na inej úrovni. Tam si
sudcov dlhodobo vychovávajú, to sú váÏení ºu-
dia, to sú ºudia, ktorí nie sú len tak zo dÀa na deÀ
dosadení do svojich sudcovsk˘ch pozícií. My-
slím si, keì poãúvam pani ministerku spravod-
livosti, Ïe u nás je tieÏ taká snaha zv˘‰iÈ úroveÀ
súdnictva, ale zatiaº to vyzerá len ako snaha, aby
aj na‰i sudcovia boli omnoho kvalifikovanej‰í
na v˘kon svojej funkcie, omnoho skúsenej‰í a
právne zdatnej‰í, ako doteraz boli a sú.
Zatiaº naozaj o nejakej zvlá‰tnej vyspelosti
profesionálnej a morálnej hovoriÈ nemoÏno.
Sú síce sudcovia, ktorí sa verejne, a teda od-
váÏne prejavujú, dokonca hovoria svoje kri-
tické názory o niektor˘ch javoch v súdnict-
ve, ale oproti nim sú iní sudcovia, ktorí sú, po-
vedal by som, dosÈ poplatní niektor˘m poli-
tikom alebo, aby si nieão nepokazili, rad‰ej
o v‰etkom mlãia.
Priznám sa, nie som z toho ‰Èastná, Ïe tak sa
medializuje celá agenda súdnictva a samotné
súdnictvo a myslím si, Ïe zo strany obãanov aj
z toho korení veºmi negatívny názor na súdnic-
tvo. Na jednej strane som z toho naozaj veºmi
smutná, ale na druhej strane, keìÏe ja nie som
z centra súdnictva, pracovala som, resp. pracu-
jem ako advokátka, tak nevnímam vnútorne
celé to napätie medzi sudcami a medzi súdmi.
Uznávam, Ïe keì sa hodnotí stav ná‰ho súdnict-
va, tak zaznievajú predov‰etk˘m negatívne sta-
noviská. Je to kritika zo strany obãanov, lebo tí
sú nespokojní s verdiktmi, sú nespokojní s prie-
Èahmi, ale sú nespokojní aj s t˘m, Ïe niektoré
rozhodnutia moÏno nie sú ani vecne správne a
ãasto nie sú ani podºa práva.. Ale zase si nemy-
slím, Ïe jedn˘m ãarovn˘m prútikom to vieme
celé zmeniÈ, a preto ja si úprimne cením snahu
pani ministerky, ktorá sa vlastne odváÏne pus-
tila do tohto boja za bezchybnú alebo aspoÀ lep-
‰iu justíciu. Má úprimnú snahu nejak˘m spôso-
bom súdnictvo preãistiÈ. Ale e‰te mi pri tomto
zov‰eobecÀovaní dovoºte povedaÈ, Ïe nemôÏe-
me v‰etk˘ch sudcov hádzaÈ do jedného vreca a
nadávaÈ na v‰etk˘ch sudcov, pretoÏe – tak ako
to beÏne v‰ade v Ïivote chodí – je aj medzi
nimi veºmi veºa slu‰n˘ch ºudí, ktorí sa snaÏia
svoju profesiu vykonávaÈ, a moÏno niekedy aj
v sÈaÏen˘ch podmienkach, veºmi ãestne a veº-
mi svedomito.
A myslíte, Ïe vy ako poslankyÀa budete vpl˘-
vaÈ na svojich kolegov-poslancov z Mostu-
-Híd, aby ste nejako pomohli doplniÈ, preãis-
tiÈ alebo obohatiÈ zákony, o to viac, Ïe na
ãele va‰ej strany je ãlovek, ktorého povaÏu-
jete za ãestného – najmä preto, aby justícia
naozaj mohla byÈ ão najnezávislej‰ia, naj-
spravodlivej‰ia a najkorektnej‰ia?
Ako právniãka sa o to urãite budem zasadzo-
vaÈ a ja som uÏ niekoºkokrát aj povedala, Ïe keì
som i‰la kandidovaÈ v t˘chto voºbách, vlastne
som v du‰i cítila priam akési poslanie dostaÈ sa
do parlamentu práve aj kvôli tomu, aby som bola
súdnictvu ão najosoÏnej‰ia. Keì som pomáha-
la ºuìom ako advokátka vyrie‰iÈ ich kaÏdoden-
né problémy, tak som videla, Ïe tá beÏná, ruti-
novaná pomoc niekedy nestaãí, Ïe obãas treba
aj viac, a keì je zákon zl˘ alebo neaplikovateº-
n˘ a keì je právo ÈaÏko vymoÏiteºné, tak treba
naozaj siahaÈ aÏ tam, kde sa to celé tvorí. To zna-
mená, Ïe treba vpl˘vaÈ na legislatívu ako takú
a najlep‰ie alebo najúãinnej‰ie to môÏe ãlovek
urobiÈ zrejme tam, kde sa to celé rodí, teda v par-
lamente ako v zákonodarnom orgáne.
A keìÏe predseda strany je predsa len naj-
vplyvnej‰í z celého parlamentného klubu,
trúfate si ho tak ovplyvniÈ, aby va‰e podne-
ty zváÏil, prekonzultoval a niektoré aj prijal
– a aby ich potom spolu s ìal‰ími kolegami
presadzoval?
Ja si myslím, Ïe to vôbec nie je problém, na-
koºko pán predseda je veºmi otvoren˘ ãlovek a
on naozaj bez ak˘chkoºvek obmedzení víta kaÏ-
d˘ názor. My slobodne diskutujeme aj na pred-
sedníctve o urãit˘ch veciach a on je zakaÏd˘m
zvedav˘ na názor kaÏdého z nás. TakÏe ja si my-
slím, Ïe s t˘mto problém urãite nebude. Potom
je uÏ len na Àom, ãi si názor, ktor˘ mu predlo-
Ïím a sformulujem, osvojí, alebo sa nejak˘m
spôsobom a urãit˘m smerom nechá ovplyvniÈ.
N Á R O D N Á R A D A S R

Anketa 2010
Aj tento rok mal charakteristiku supervolebného – svoje sily si zmerali v parlamentn˘ch
a komunálnych voºbách dva bloky. S odli‰n˘mi v˘sledkami. Aj preto sa v Parlamentnom kuriéri
venujeme hodnoteniu uplynulého roka, ão povaÏujú poslanci v Àom za pozitívne
a ão za negatívne, ako sa im (ne)podarilo limitovaÈ dopady ekonomickej krízy na slovenskú
spoloãnosÈ. V ankete Parlamentného kuriéra odpovedajú zástupcovia jednotliv˘ch poslaneck˘ch
klubov – Pavol ABRHAN (KDH), Miroslav BEBLAV¯ (SDKÚ-DS), Miroslav âÍÎ (Smer-SD),
Ondrej DOSTÁL (Most-Híd), Martin POLIAâIK (SaS). Oslovili sme aj SNS,
ale napriek urgencii sme odpovede nedostali.

Pavol Abrhan (KDH):

Rok mal dve rozdielne polovice
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
NuÏ, poãiatoãné problémy boli v tom, Ïe
vtedaj‰í predseda vlády tvrdil na zaãiatku, Ïe
Slovenska sa kríza vôbec nedotkne a potom
hlavne to, Ïe kaÏd˘ dobr˘ hospodár v úrod-
n˘ch rokoch si odkladá na roky menej úrod-
né, aby potom dokázal kritické obdobie ºah-
‰ie prekonaÈ. Predchádzajúca vláda sa tak
Ïiaº nesprávala a tak keì pri‰la kríza, nema-
la dostatoãné zdroje na zmiernenie dopadov
na obyvateºov Slovenska. Myslím si v‰ak, Ïe
návrhy rie‰ení by mala predkladaÈ hlavne
exekutíva a NR SR by mala na tieto návrhy
promptne reagovaÈ.

V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li opoziãné strany?
Tento rok mal svoje dve rozdielne polovi-
ce, ten prv˘ polrok bol v znamení Ficovej vlá-
dy a ‰kandálov s t˘m spojen˘ch, ako i pred-
volebného zápasu, priãom vyvrcholil na za-
ãiatku leta voºbami do NR SR. Druh˘ polrok
bol charakterizovan˘ nástupom novej vládnej
koalície, preberaním moci so v‰etk˘m, ão s
t˘m súvisí. Nedá sa nespomenúÈ, Ïe oãakáva-
nia od novej koalície boli veºké ale Ïiaº po-
stupne sa prejavuje niωia súdrÏnosÈ tejto koa-
lície.
Voºby v‰ak priniesli mnohé prekvapenia,
neúãasÈ HZDS a SMK v parlamente, ako i tes-
n˘ vstup SNS do NR SR. V NR SR je úplne
nová strana – SaS a ako nová strana pôsobí
aj Most-Híd, aj keì so star˘mi matadormi a
skúsen˘mi politikmi.
A negatívne?
Neoznaãil by som to síce ako negatívum,
ale musím povedaÈ, Ïe ma prekvapila r˘chla
zmena spôsobu komunikácie Smeru medzi pr-
v˘m polrokom a druh˘m polrokom tohto
roka. Ostatné parlamentné strany si zachova-
li svoju líniu spred volieb v akej-takej podo-
be, ale to, ão urobil Smer je nevídané a tak-
mer zo dÀa na deÀ. Pokiaº boli vo vláde, opo-
zícia bola pre nich ako ãervené súkno pre
b˘ka, nepodporili Ïiadny návrh opozície a
teraz sa správajú ako by to vôbec nebola
pravda. Samozrejme, Ïe so zmenou postave-
nia som ãakal aj zmenu komunikácie, ale
predsa len ch˘balo mi tu aspoÀ krátke karan-
ténne obdobie.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Splnili sme to, ão sme pred voºbami sºúbi-
li voliãom, Ïe sa pokúsime ukonãiÈ vládu Ro-
berta Fica a zostaviÈ stredopravú koalíciu,
napriek rôznym podozreniam a diskusiám sa
nám to podarilo.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-
tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-
n˘ch aktoch?
V parlamentn˘ch voºbách sa podarilo po-
raziÈ ºavicov˘ populizmus a to je úspech, ne-
budem v‰ak zakr˘vaÈ skutoãnosÈ, Ïe sme ako
strana oãakávali lep‰í v˘sledok, chceli sme
väã‰ou mierou ovplyvÀovaÈ povolebn˘ v˘voj.
V komunálnych voºbách sme v zásade ob-
hájili s miernym poklesom svoje pozície sta-
rostov, primátorom a poslancov. Stali sme sa
druhou najsilnej‰ou politickou stranou na
miestnej a regionálnej úrovni. Mrzí ma, Ïe v
krajsk˘ch mestách sme uvoºnili pozície okrem
Trnavy, ale aj tu bolo vidieÈ, Ïe mnohí rozprá-
vajú o integrácii pravice, keì v‰ak ide o spo-
luprácu, tak sa dokáÏu dohodnúÈ len na spo-
lupráci v prospech svojich kandidátov a tak
sa politika robiÈ nedá, potom ani v˘sledky ne-
môÏu byÈ iné ako v krajsk˘ch mestách. To, ão
sme ako strana nezvládli, boli Ko‰ice, kde sme
vo vedomí voliãov postavili vlastne dvoch
kandidátov a ºavica Ïala úspech.
Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-
skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºne
konfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-
lupracovaÈ úplne v pohode?
V prvom rade je to dôsledok úplne rozdiel-

77
N Á R O D N Á R A D A
nych volebn˘ch systémov, pomerného a väã-
‰inového, priãom na celoslovenskej úrovni sa
koalície tvoria aÏ po voºbách, podºa ich v˘sled-
ku a v‰ade vo svete je beÏné, Ïe ak to ten v˘-
sledok dovolí, tak vládnu koalíciu tvoria stre-
dopravé, alebo stredoºavé strany, ak to v‰ak nie
je moÏné, tak sme v demokratickom svete
svedkami aj takzvan˘ch veºk˘ch koalícií.
Vo väã‰inovom volebnom systéme sa zase
naopak koalície tvoria pred voºbami, nakoº-
ko, kto nezíska dostatok hlasov, nie je v re-
gionálnom, alebo miestnom parlamente vôbec
prítomn˘, a tak potom moÏno vo väã‰ej mie-
re prichádza k premie‰aniu ºavopravého spekt-
ra. V mnohom to záleÏí i na konkrétnom kan-
didátovi, ktor˘ môÏe byÈ prijateºn˘ pre viac
strán, alebo na politick˘ch pomeroch v danom
regióne ãi meste. V neposlednom rade tieto
rozdiely sú spôsobené aj rozdielnymi kompe-
tenciami vlády SR, VÚC a mestsk˘m, alebo
obecn˘m zastupiteºstvom.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Smer bol najsilnej‰ou vládnou stranou, v
prvom polroku preto v najväã‰ej miere
ovplyvÀoval politické dianie na Slovensku,
urãite to spôsobil aj ten moment, Ïe na ºavej
ãasti spektra nemá konkurenciu, ale aj ten, Ïe
pohltil voliãov svojich koaliãn˘ch partnerov,
veì ich takmer zlikvidoval oboch. Z t˘chto
dvoch aspektov vypl˘vala dominancia Sme-
ru, s krízou Smeru v‰ak môÏe prísÈ aj kríza ºa-
vice na Slovensku, ako vidno, niektorí to uÏ
Miroslav Beblav˘ (SDKÚ-DS):
Integrácia pravice by nebola vhodná
78
S R
predvídajú a pripravujú na toto obdobie vy-
novenú SDª.
Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politické-
ho spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrá-
cii?
Nepredpokladám, zatiaº diskutuje o tom
len MikulበDzurinda, av‰ak správanie
SDKÚ-DS pred komunálnymi voºbami v
krajsk˘ch mestách nenasvedãovalo o úprim-
nosti t˘chto slov. Integrácii by mala pred-
chádzaÈ kooperácia a tej bolo pramálo. V
tomto volebnom období preto neoãakávam, Ïe
by sa uskutoãnili konkrétne kroky, pripú‰-
Èam, Ïe sa ãas od ãasu sa budeme vracaÈ k tej-
to téme, lebo zjednotená ºavica túto tému na-
stoºuje akoby automaticky.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?
·t˘l vládnutia a narábanie s mocou, okrem
ºavo-prav˘ch rozdielov, tu vidím kºúãov˘
problém. Viem si predstaviÈ programové pre-
krytie t˘chto rozdielov, zatiaº si v‰ak neviem
predstaviÈ prekonanie rozdielov v spôsobe
narábania s mocou, s vnímaním charakteru
‰tátu. Preto v nasledujúcom období bude veº-
mi záleÏaÈ od správania jednotliv˘ch predsta-
viteºov koalície i opozície, ãi sa aj na Slovens-
ku podarí prekonaÈ hlbok˘ rozpor v tomto vní-
maní a tak vytvoriÈ priestor na tvorbu ‰irok˘ch
koalícií, ako je to obãas vidieÈ v in˘ch demo-
kratick˘ch krajinách.
V ktor˘ch témach mali koalícia a opozícia
k sebe najbliωie?
Aj v tomto roku bolo schvaºovan˘ch mnoÏ-
stvo zákonov, ktoré boli prijaté hlasmi koa-
liãn˘ch i opoziãn˘ch poslancov, takÏe t˘ch
tém je dosÈ, tie v‰ak nie sú , ão je samozrej-
mé, mediálne zaujímavé, vÏdy sa skôr disku-
tuje o tom, kde prebieha politick˘ zápas. Veì
aká by to bola diskusia, keby v ‰túdiu sedeli
opoziãn˘ a koaliãn˘ poslanec a súhlasne by
hovorili o návrhoch zákonov, preto ten dojem,
Ïe keì sa diskutuje, tak vÏdy len o témach, kde
sú rozdielne názory, a to je prirodzené.
Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-
padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto
oblasti spolupráca koalície a opozície?
V prvom rade vláda musí rie‰iÈ ozdravenie
verejn˘ch financií a to v dôsledku krízy, ale
i pre nehospodárne nakladanie s verejn˘mi
zdrojmi predchádzajúcou vládou. Spoluprá-
ca koalície a opozície v tejto oblasti je podºa
mojej mienky sÈaÏená aj t˘m, Ïe v predvoleb-
nom období b˘valá vláda túto tému vniesla do
predvolebného boja, posunula ju do parla-
mentu, aj keì mala kompetenciu o nej rozhod-
núÈ sama, ostatné parlamentné strany museli
v pléne zaujaÈ stanovisko a teraz sú v‰etci ako-
by v zajatí vlastn˘ch postojov spred volieb.
Myslím si v‰ak, Ïe postoj vlády k rie‰eniu do-
padov krízy v eurozóne je vyváÏen˘ s pouka-
zom na moÏné riziká, o ktor˘ch sme hovori-
li aj pred t˘m.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Poslanecká imunita sa stala predmetom
politického zápasu, v ktorom KDH vÏdy hla-
sovalo za zúÏenie tejto imunity.
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li opoziãné strany?
Svojou aktivitou v polohe opozície. SnaÏia
sa byÈ skutoãn˘m a tvrd˘m oponentom vláde.
A negatívne?
Îe ani dnes nehºadajú dlhodobé a skutoã-
né rie‰enia pre krajinu, ale dúfajú, Ïe sa vrá-
tia k moci s rovnakou politikou, s akou ‰ko-
dili Slovensku ostatné ‰tyri roky.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Zostavenie vlády, ktorá zaãala rie‰iÈ najväã-
‰ie problémy Slovenska (pozri aj odpoveì
na otázku 9).
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
Podºa slovenskej ústavy je za zásadné eko-
nomické a sociálne opatrenia zodpovedná
vláda – parlament mení, schvaºuje alebo ne-
schvaºuje jej návrhy. Z toho pohºadu si my-
slím, Ïe aktivita parlamentu odráÏa povahu
tej-ktorej vlády. Za Róberta Fica to bolo naj-
mä predstieranie rie‰enia, dnes sa koneãne za-
oberáme najváÏnej‰ím hospodárskymi a so-
N Á R O D N Á R A D A
ciálnymi problémami krajiny, aj keì v kon-
texte veºmi zlej rozpoãtovej situácie.
V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-
lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-
tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-
n˘ch aktoch?
V parlamentn˘ch voºbách pozitívne, ke-
ìÏe ich v˘sledky umoÏnili zostaviÈ vládu slu‰-
nosti a zodpovednosti, v ão polroka pred voº-
bami dúfal málokto.
Komunálne voºby pre SDKÚ-DS nedo-
padli najlep‰ie, ale bolo to lep‰ie ako v roku
2006. OdráÏa to podºa mÀa fakt, Ïe sila SDKÚ
je najmä v celo‰tátnej politike a len postup-
ne sa etabluje aj komunálne. Osobitne mrzu-
tá je prehra v Bratislave.
Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-
skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºne
konfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-
lupracovaÈ úplne v pohode?
Na komunálnej úrovni je väã‰inov˘ voleb-
n˘ systém, ktor˘ prirodzene ovplyvÀuje sprá-
vanie strán a núti ich vytváraÈ rôzne koalície.
Rôzne správanie na rôznych úrovniach ‰tátu vi-
díme aj v in˘ch krajinách – napríklad v Nemec-
ku krajinské vlády majú zloÏenie, ktoré nezod-
Ondrej Dostál (Most-Híd):
Rozdiel je v pohºade na kradnutie
S R
povedá v mnoh˘ch prípadoch „federálu“.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Myslím, Ïe integrácia ºavicovej politiky
vystihuje aj väã‰iu rovnakosÈ a jednotu ºavi-
cov˘ch voliãov v porovnaní s pravicou. V tej-
to forme jedinej strany v‰ak asi nie je dlho-
dobo udrÏateºná a oãakávam, Ïe v najbliωích
rokoch sa popri Smere vybuduje e‰te jedna
men‰ia, sociálno-liberálnej‰ia strana. Zatiaº jej
v‰ak ch˘bajú známi a dôveryhodní politici.
Bude Milan Ftáãnik prv˘m z nich?
Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politického
spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?
Nie, ani neviem, ãi by to bolo vhodné. Ak
je pravica prirodzene rôznorodej‰ia, tak sa mi
zdá dôleÏitej‰ie hºadaÈ mechanizmy dobrej
spolupráce neÏ ju nasilu integrovaÈ.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?
Koalícia kladie dôraz na tri témy, ktoré
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li opoziãné strany?
Opozícia ma pozitívne prekvapila, keì v
ústavnoprávnom v˘bore podporila môj po-
zmeÀujúci návrh k novele zákona o ‰tátnom
jazyku, aby sa ãeské rozprávky nemuseli da-
bovaÈ do slovenãiny. Hoci prekvapenie netrva-
lo dlho a v pléne potom opozícia, ale aj veº-
ká ãasÈ koalície hlasovali proti.
A negatívne?
Vo vzÈahu k opozícii mám latku nastavenú
tak nízko, Ïe ju tento rok nedokázala podliezÈ.
opozíciu buì nezaujíma, alebo v nich nemá
ão povedaÈ – ako zabezpeãiÈ dlhodob˘ ekono-
mick˘ a sociálny úspech Slovenska, ako za-
brániÈ krachu slovensk˘ch verejn˘ch financií
a ako odstrániÈ korupciu z verejného Ïivota.
V ktor˘ch témach mali koalícia a opozícia
k sebe najbliωie?
V návrhoch, ktoré obe strany vnímali ako
v‰eobecne prospe‰né – najmä v sociálnej ob-
lasti.
Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-
padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto
oblasti spolupráca koalície a opozície?
Spolupráca je potrebná, pretoÏe vláda by
tak rokovala s partnermi s oveºa silnej‰ím
mandátom. Iná otázka je, ãi je taká spoluprá-
ca moÏná.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Urãite áno, a ak by voliãi opozície tlaãili na
svojich politikov rovnako ako voliãi koalície,
uÏ by bola zru‰ená. Ch˘balo tomu naozaj len
pár hlasov.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
ÚãasÈ v júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách,
ktorá znamenala pre OKS získanie ‰tyroch po-
slancov v NR SR po ôsmich rokoch mimo
parlamentu.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
NajdôleÏitej‰ou úlohou NR SR v tomto
smere bolo zníÏiÈ deficit ‰tátneho rozpoãtu a
NR SR prijala viacero zákonov, ktoré to za-
bezpeãia. Podºa názoru OKS v‰ak zniÏovanie
deficitu malo byÈ v˘raznej‰ie a malo sa do-
siahnuÈ len úsporami vo verejn˘ch v˘dav-
koch, nie zvy‰ovaním daÀového a odvodové-
ho zaÈaÏenia.
V tomto roku sa konali dvoje volieb - par-
lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-
tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-
n˘ch aktoch?
Parlamentné voºby boli pre OKS jednoz-
naãn˘m úspechom. Ako úspech vnímame
nielen získanie ‰tyroch mandátov pre OKS,
ale aj to, Ïe sme prispeli k dobrému volebné-
mu v˘sledku strany Most-Híd, na kandidát-
ke ktorej OKS kandidovala, a t˘m aj k úspe-
chu pravicov˘ch a pravostredov˘ch strán a k
moÏnosti zostaviÈ po voºbách vládnu koalíciu
zloÏenú z t˘chto strán. V komunálnych voº-
bách dosiahla OKS v˘sledok zhruba na úrov-
ni volieb v roku 2006, ako pozitívne vnímam
posilnenie pozície OKS v rámci Bratislavy, ãi
v˘sledok kandidátov OKS v RoÏÀave.
79
N Á R O D N Á R A D A
Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-
skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºne
konfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-
lupracovaÈ úplne v pohode?
Dá sa e‰te pochopiÈ, ak v mal˘ch obciach
sem tam spolupracujú aj politické strany, kto-
ré stoja na celo‰tátnej úrovni proti sebe. Ne-
rozumiem v‰ak tomu, ako môÏu takéto stra-
ny bez problémov spolupracovaÈ vo veºk˘ch
mestách alebo na krajskej úrovni. OKS ani v
Ïupn˘ch, ãi komunálnych voºbách nevytvá-
rala koalície so stranami ako Smer, SNS,
HZDS alebo KSS.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Smeru sa podarilo integrovaÈ, teda lep‰ie
povedané pohltiÈ celé ºavicové spektrum s
v˘nimkou KSS. Pravica a prav˘ stred sú ideo-
vo rozmanitej‰ie a funguje tu viac politic-
k˘ch strán. Ako ukázali parlamentné voºby,
nemusí to byÈ problém. Nie je podstatné, kto-
rá strana dostane jednotlivo najviac hlasov, ale
Miroslav âíÏ (Smer-SD): Koalícia
ma pozitívne neprekvapila niãím
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li koaliãné strany?
Niãím. Vznik súãasnej koalície povaÏu-
jem za k⁄ãovit˘ a budovan˘ predov‰etk˘m na
princípe nenávisti voãi Smeru-SD a nie v
snahe o dobré a zodpovedné rie‰enia pre spo-
loãnosÈ a obãanov.
A negatívne?
Snáì najmä t˘m, Ïe v takom krátkom ãase
dochádza k ãast˘m koaliãn˘m krízam, ão
ist˘m spôsobom destabilizuje spoloãnosÈ.
MôÏe to byÈ aj zámer na zakrytie neschopnos-
ti rie‰iÈ skutoãne váÏne problémy, ktoré pri-
80
S R
ktoré strany dokáÏu po voºbách vytvoriÈ v
parlamente väã‰inu. Nech si Smer aj naìalej
dominuje prieskumom verejnej mienky. V
rozhodujúcom reálnom meraní politick˘ch
síl tohto roku v‰ak zvíÈazila pravica.
Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politického
spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?
Nevyluãujem to, ale v dohºadnom ãase to
neoãakávam.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?
V pohºade na to, ãi je v poriadku, keì sa
kradne.
V ktor˘ch témach mali koalícia a opozícia
k sebe najbliωie?
Od koalície som oãakával väã‰iu razantnosÈ
pri vyrovnaní sa s prejavmi ficoizmu, ak˘mi
boli napríklad tlaãov˘ zákon, tzv. vlastenec-
k˘ zákon alebo zákon o ‰tátnom jazyku. Îiaº,
ostrosÈ kritiky z opoziãn˘ch lavíc nie vÏdy
zodpovedá pripravenosti naozaj do dôsledkov
zmeniÈ kritizované veci, keì je na to príleÏi-
tosÈ po vyhrat˘ch voºbách. Privítal by som
viac odvahy a dôslednosti v koalícii.
Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-
niesla kríza. Veºmi úsmevne dnes vyznieva
vyhlásenie pani Radiãovej u pána preziden-
ta, keì pri vymenovaní súãasnej vlády vyhlá-
sila: „Kormidlo drÏím pevne v rukách, posád-
ku mám kvalitnú.“ Koalícia je vnútorne ne-
stabilná, ústupky, ktoré si vzájomne poskytu-
jú, aby preÏili, spôsobujú zárodky ìal‰ích
konfliktov. Neãakal som ich tak skoro.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Smer-SD dosiahol v parlamentn˘ch voº-
bách o 6 % hlasov viac, ako v roku 2006. Dô-
kazom ná‰ho úspechu sú aj v˘sledky nedáv-
padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto
oblasti spolupráca koalície a opozície?
Koalícia aj opozícia spoloãne zahlasovali
za pripojenie Slovenska k eurovalu. Îiaº, táto
cesta podºa môjho názoru nevedie k rie‰eniu
krízy v eurozóne, preto som ako jedin˘ posla-
nec NR SR hlasoval proti. Euroval je totiÏ sig-
nál pre nezodpovedné ‰táty, Ïe ak sa budú
správaÈ nezodpovedne, nájde sa niekto, kto im
v tom pomôÏe. T˘m sa tlak na zodpovednosÈ
oslabuje. To, ão sa z krátkodobého hºadiska
môÏe zdaÈ ako rie‰enie dopadov krízy, je z
dlhodobého hºadiska jej prehæbením.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity -
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Bez opozície nie je moÏné zru‰iÈ trestnú
imunitu, koalícia v‰ak má dosÈ hlasov, aby ob-
medzila aspoÀ priestupkovú imunitu. Pri nej
sa uÏ na neochotu opozície vyhováraÈ nemô-
Ïeme, tam je to na‰a zodpovednosÈ a tam sa
ukáÏe, ãi to aspoÀ koalícia myslí s obmedzo-
vaním imunity váÏne. Ja za zru‰enie prie-
stupkovej imunity hlasovaÈ budem.
nych komunálnych volieb. To i napriek tomu,
Ïe koalícia sa nám snaÏí nastaviÈ zrkadlo tak,
Ïe vytvára obraz Slovenska ako „spusto‰enej
krajiny“. Ak by to bola pravda, asi by prijali
ozajstné opatrenia na stabilizáciu verejn˘ch
financií a schválen˘ rozpoãet na r. 2011 niã
podobné nenaznaãuje.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
Nie.
V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-
lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-
tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-
n˘ch aktoch?
Veºmi pozitívne. V˘sledky veºmi optimis-
ticky poukazujú, ak ich zov‰eobecním príkla-
dom Bratislavy, z ktorého vypl˘va ponauãe-
nie, Ïe vo vzÈahu k obãanom je potrebné pri-
stupovaÈ na báze tzv. aktívnej politiky, poli-
tiky, na ktorej sa obãania zúãastÀujú aj mimo
jedného dÀa volieb.
Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-
skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºne
konfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-
lupracovaÈ úplne v pohode?
Táto skutoãnosÈ je dôkazom, Ïe podmien-
ky politickej práce v regiónoch, v mestách a
na vidieku nepodliehajú politicko-mocen-
sk˘m záujmom, ale sa sústreìujú na predsta-
viteºov a sily, o ktor˘ch predpokladajú, Ïe sa
postarajú o rozvoj ich regiónu ãi mesta.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
N Á R O D N Á R A D A
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Obãan je vo v‰eobecnosti nespokojn˘ s
vládnutím – otázkou je, Ïe v akej miere. Ak
v‰ak niekto ustúpi od zásadn˘ch volebn˘ch
sºubov, od politiky, ktorú sºuboval, nemôÏe
oãakávaÈ popularitu a uznanie. Myslím si, Ïe
mnohí voliãi súãasn˘ch koaliãn˘ch strán po-
chopili, Ïe hºadanie vnútorného nepriateºa (v
podobe Smeru-SD alebo Roberta Fica) je be-
hom na krátke trate.
Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politické-
ho spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrá-
cii?
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li opoziãné strany?
Príjemn˘m prekvapením je sledovaÈ orga-
nizáciu práce poslancov Smeru. Majú to dob-
re vymyslené a sú celkom disciplinovaní.
A negatívne?
Miera demagógie v príspevkoch opoziã-
n˘ch kolegov akoby nemala hranice.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
SchopnosÈ dostaÈ stranu vybudovanú na
zelenej lúke za rok a pol do parlamentu.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
Balíãek opatrení, ktor˘ práve schvaºu-
jeme, je dobr˘m krokom k tomu, aby sme
S R
Nie, pretoÏe pravica je poskladaná z rôzno-
rod˘ch názorov˘ch subjektov, ktoré podobnú
integráciu nechcú. PoloÏím si otázku spoje-
nú s ºavo-prav˘m rozdelením – ak vnímame
KDH a Most-Híd ako pravicu, tak je potom
silnou pravicovou stranou aj Smer-SD. Sna-
ha Mikulá‰a Dzurindu o integráciu pravého
spektra je asi márna.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?
V diametrálne odli‰nom ponímaní politic-
k˘ch a riadiacich procesov.
V ktor˘ch témach mali koalícia a opozícia
k sebe najbliωie?
Îiadna mi momentálne nenapadá.
Martin Poliaãik (SaS):
Prekvapila ma miera
demagógie opozície
za krízu neplatili e‰te desiatky rokov.
V tomto roku sa konali dvoje volieb – par-
lamentné a komunálne. Ako ste vyhodno-
tili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto voleb-
n˘ch aktoch?
V parlamentn˘ch voºbách sme prekonali
v‰etky oãakávania, takÏe sme spokojní. Na
komunálnej úrovni sme preverili silu na‰ich
ºudí v regiónoch, v niektor˘ch oblastiach sme
boli celkom úspe‰ní, komplexne voºby e‰te
vyhodnocujeme.
Ako hodnotíte skutoãnosÈ, Ïe na celosloven-
skej úrovni sú dva bloky nezmieriteºne
konfrontaãné, a na regionálnej dokáÏu spo-
lupracovaÈ úplne v pohode?
V komunálnej politike sú dôleÏitej‰ie mená
ako politické triãká, keìÏe obãania majú s
kandidátmi osobnej‰iu skúsenosÈ. Aj pri zo-
Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-
padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto
oblasti spolupráca koalície a opozície?
Negatívne. Rozruch okolo pomoci Grécku,
ostrá kritika na finanãnej podpory EÚ (Euro-
val) nám urãite neprospeli.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Áno, myslím, dokonca som presvedãen˘,
Ïe je to moÏné. Pokiaº to v‰ak bude poníma-
né a servírované tak ako doposiaº, bez hod-
notovo-vecnej diskusie, tak bude v˘sledok
nulov˘.
stavovaní koalícií je potom jednoduch‰ie po-
stupovaÈ na základe osobn˘ch kontaktov.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Áno, ºavica je integrovaná, preto sú tie ãís-
la také v˘razné.
Myslíte si, Ïe aj na pravej strane politického
spektra môÏe dôjsÈ k podobnej integrácii?
MoÏno o 20 rokov sa tu dostaneme ku kla-
sickej zostave – dve silné strany naºavo a na-
pravo a liberáli medzi nimi. Ale na to musí
na‰a spoloãnosÈ e‰te dozrieÈ.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami?
V náhºade na korupciu vo verejnom Ïivote.
V ktor˘ch témach mali koalícia a opozícia
k sebe najbliωie?
V potrebe integrácie do EÚ a NATO.
Ako vnímate aktivity vlády pri rie‰ení do-
padov krízy v eurozóne? Je moÏná v tejto
oblasti spolupráca koalície a opozície?
Spolupráca moÏno nie, ale neprekvapí ma,
ak sa na niektor˘ch pragmatick˘ch krokoch
zhodneme.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Som skeptick˘, skúsenosÈ nás opakovane
presviedãa, Ïe na také nieão bude musieÈ prí-
sÈ nová generácia poslancov, vychovaná na
otvorenej‰om chápaní spoloãnosti.
81
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O propagande cez médiá a o novinárovej náklonnosti
O hºadaní Boha a o väã‰ej dôleÏitosti cesty neÏ cieºa
O 37 a pol miliardy rokov starom vesmíre
O tragick˘ch dôsledkoch pre Indiánov, keì ich na‰li Európania
O ºudstve a princípoch, ktor˘mi sa riadi Ïivá príroda
O záchrane 33 zasypan˘ch baníkov a 33 mediálnych hviezd
O rozprávaãoch, ako sú Jakubisko, Vanek a Popoviã
O Radiãovej, T. G. Masarykovi a Breughelovi
O spravodlivosti ako základe ‰tátu

Na hranici vekovej kategórie voria ãínski filozofi, niekedy je dôleÏitej‰ia tá

cesta ako ten cieº.

Ale nie je práve hºadanie Boha najtypickej-

‰í príklad toho, ão ºudia hºadajú storoãia?
Hºadajú nieão iné, neÏ pravdu v Bohu? Ale-
bo Boha ako najvy‰‰iu pravdu?
LenÏe sú aj takí ºudia, ão Boha nehºadajú,
skôr naopak. Boli aj také ideológie, ktoré si do-
predu dali za úlohu dokázaÈ, Ïe Boh neexistu-
je, a dovtedy to dokazovali, k˘m sa im nepo-
darilo nahlas prezentovaÈ, Ïe Boh neexistuje. Iní
v‰ak za kaÏdú cenu chcú zasa dokázaÈ existen-
ciu Boha, a tí dovtedy hºadali a hºadajú, k˘m si
nezaãnú byÈ istí, Ïe existuje. Mne sa zdá jedna
i druhá cesta veºmi ne‰Èastná. Ja mám rád, keì
vedieme nejaké úvahy, z ktor˘ch napokon vy-
plynie nejak˘ záver, ale my dopredu nedefinu-
jeme, ãi vyjde tak˘, alebo onak˘.

A teraz, keì sa tak veºmi roz‰írilo skúmanie

My dvaja sme uÏ spolu absolvovali desiatky
t˘chto dialógov. âo sa v nich – podºa vás –
najviac usilujeme nájsÈ? Zmysel a kvalitu po-
litiky, najmä slovenskej, ãi dokonca hºadáme
ãistú politiku? ªudské dobro, alebo vôbec
rôzne prejavy ºudskej du‰e? Prednosti a zlé
stránky rôznych národov a ‰tátov? Alebo
sme len cítili chuÈ a potrebu sa neviazane po-
rozprávaÈ tak, ako ºudia, keì sa stretnú po-
vedzme v kaviarni ãi v krãme?
Ja si myslím, Ïe sme sa snaÏili nájsÈ pravdu,
ão by malo byÈ aj zmyslom Ïurnalistiky, Ïe by
mali novinári, ale aj inteligencia ako taká hºa-
daÈ pravdu. Nie je to, samozrejme, jednoduché,
ale snaha by tam taká mala byÈ. BohuÏiaº, ãas-
to sa stáva, Ïe mnohí robia cez médiá propagan-
du, ão mne osobne veºmi prekáÏa, keì u novi-
nára cítim, Ïe ‰íri zámerne vybrané názory jed-
n˘m alebo druh˘m smerom, s náklonnosÈou k
tej ãi onej strane, namiesto toho, aby sa snaÏil
nájsÈ pravdu. Pritom úlohou inteligencie nie je
agitovaÈ, ale hºadaÈ pravdu, aj nepríjemnú, lebo
len ona nám odhalí jadro kaÏdej veci. A my sme,
mohol by som to povedaÈ aj tak, hºadali práve
to jadro. Hºadali sme, ão je podstata v‰etkého
toho, o ãom sme hovorili, teda aj podstata po-
litiky, aj podstata existencie ãloveka. Pravda, ja
to beriem tak, je „o‰úpaná“ skutoãnosÈ, zbave-
ná rôznych tendenãn˘ch náterov a reklamn˘ch
obalov. To, ako to nakoniec nazveme, to uÏ je
skôr hra so slovíãkami, ale dôleÏité je, Ïe v tom
je zmysel vlastne v‰etk˘ch vecí, ktoré sú oko-
lo nás.
A môÏe tak˘to dialóg niekedy aspoÀ trochu
priblíÏiÈ povedzme existenciu Boha?
Keby sme si dali za cieº, Ïe budeme hºadaÈ
existenciu Boha, tak to by som v istom zmys-
le tieÏ povaÏoval za propagandu, lebo my by
sme si dopredu povedali, Ïe hºadáme existen-
ciu Boha, ãiÏe dopredu prejudikujeme, Ïe je.
Keì v‰ak hºadáte pravdu, tak dopredu nepred-
pokladáte niã. A keì vám z debaty vyjde, Ïe Boh
existuje, tak to je v˘sledok toho ná‰ho hºadania,
nie jeho v˘chodisko. Ale keby sme si my do-
predu dali ako cieº, Ïe chceme nájsÈ Boha a jed-
noducho budeme dovtedy hºadaÈ, k˘m ho nenáj-
deme, tak to by som bral ako propagandu, a mal
by som k tomu negatívny postoj. âiÏe ja si ne-
rád dopredu poviem, Ïe chcem dospieÈ k tomu
alebo onomu. Ja idem istou nejakou cestou
úvah a tá cesta ma niekam dovedie. Ale ako ho-
vesmíru a zásluhou najrôznej‰ích excelent-
n˘ch prístrojov prichádzajú ohromujúce in-
formácie, to nás in‰piruje k inému pohºadu
aj na kozmos, aj na Boha, neÏ sme mali do-
teraz?
Ja si myslím, Ïe v podstate ani veºmi nie. Mi-
nule som sa dopoãul v rámci nejakej populár-
no-náuãnej relácie, Ïe vesmír je star˘ 37 a pol
miliardy rokov, ãiÏe ani nie 38, ani nie 36, ale
presne 37 a pol. Vraj vtedy nastal veºk˘ tresk,
ão je pre mÀa úÏasne zaujímavé, Ïe nieão také-
to vedeli presne vypoãítaÈ. Ale potom prichádza
hlavná otázka, s ktorou si, samozrejme, ani ved-
ci nevedia daÈ rady – a to je to, Ïe PREâO k
tomu vôbec do‰lo. A na toto zatiaº nikto odpo-
vedaÈ nevie. A ão bolo pred veºk˘m treskom? Do
akého kontextu bol vlastne zasaden˘? Alebo
len tak z niãoho niã sa vo veºkom Niã v‰etko
strhlo? Tam v‰ak, podºa v‰etkého, nebolo niã v
tom na‰om beÏnom slova zmysle, tam, podºa te-
raz roz‰íren˘ch teórií, nebol ani ãas, lebo ãas sa
vlastne zaãal aÏ veºk˘m treskom, ani priestor ne-
bol, ani hmota nebola, niã nebolo. A zrazu na-
stal veºk˘ tresk. Preão? âiÏe pre mÀa táto otáz-
ka skôr smeruje k tomu, Ïe musí byÈ nejaká
sila, ãi uÏ ju nazveme Bohom alebo nieãím
in˘m, musela existovaÈ, ktorá to celé akoby
spustila. A Ïe by to bolo to, ão ºudia o miliardy

82
D I A L Ó G Y O A & E W
rokov neskôr nazvali stvorenie. Nevieme v‰ak
ani to, ãi to bolo súãasÈou nejakého iného väã-
‰ieho projektu, na ktor˘ my nedovidíme, lebo my
sme radi, Ïe dovidíme po veºk˘ tresk. UÏ to je
úÏasné, Ïe vôbec toto vedeli vypoãítaÈ, uÏ
z toho sa mi toãí hlava. Ale ão keì to bola len
jedna zloÏka nieãoho iného, a to väã‰ie muselo
maÈ nejak˘ zmysel. Alebo to vzniklo len tak, bez
zmyslu? Tieto otázky alebo pochybnosti alebo
úvahy skutoãne smerujú k nieãomu tajuplnému,
Ïe musí existovaÈ nieão, ão my e‰te nevieme cel-
kom chápaÈ. A aj preto odmietam predstavu
Pána Boha, ktor˘ sedí na obláãiku a dozerá na
to, ãi sa má JoÏko Mrkviãka dobre – a keì JoÏ-
kovi zomrie stará mama, tak ten moÏno povie,
Ïe Pán Boh je nespravodliv˘, lebo stará mama
bola dobr˘ ãlovek. Naozaj to asi celkom tak nie
je, Ïe by sa Boh sa staral o kaÏdého jedného, ãi
sa mu dobre vodí a keì sa mu vodí zle, potom
by mu pomáhal. To asi tak nie je.
Inak, pokiaº ide o rôzne vesmírne objavy a
iné technické zázraky súvisiace s vesmírom,
tak odborníci, teda vedci a v˘skumníci, ani
tak neskúmajú, ãi by tam niekde vo vesmí-
re neobjavili Boha, ale zdá sa mi, Ïe hlavn˘
smer ich bádania vedie k hºadaniu nejakého
iného ºudstva na nejakej inej planéte. Má to
nejak˘ zmysel, ak nájdeme nejaké bytosti po-
dobné ºuìom na nejakej hviezde, ktorú e‰te
nikto ani vlastne nevidel?
Tak v rámci poznania pravdy by bolo dobré
vedieÈ, ãi sme jediní, alebo je viac nejak˘ch ci-
vilizácií ãi uÏ na takej, alebo onakej úrovni. Zá-
roveÀ je to veºmi nebezpeãné, lebo to je taká
analogická situácia, ako keì do‰li Európania do
Ameriky – totiÏ pre Indiánov to malo veºmi tra-
gické následky, veì tam vtedy veºa indiánskych
kmeÀov alebo aj cel˘ch národov vlastne vyvraÏ-
dili práve tí, ão sa tvárili, Ïe priná‰ajú do bar-
barského regiónu kultúrnej‰í Ïivot. TakÏe ºah-
ko by sa mohlo staÈ, Ïe keby sme sa stretli s ne-
jakou inou civilizáciou a tá by bola vyspelej‰ia,
Ïe by nás vyvraÏdili. Ale mohlo by to byÈ aj na-
opak – keby sme zase my boli vyspelej‰í, tak
by sa mohlo staÈ, Ïe my by sme my vyvraÏdili
ich. Asi by toto stretnutie nebolo také celkom
romantické, ako si mnohí predstavujú, Ïe tam
vo vesmíre nájdeme niekoho podobného, ako
sú ºudia a vzápätí nadviaÏeme s nimi druÏbu.
V podstate ÈaÏiskom ºudskej povahy v dejinách
bol vo veºkej miere boj. A ºudia, bohuÏiaº, do-
siaº vÏdy – keì nieão nové objavili – snaÏili sa
to ovládnuÈ, podmaniÈ si to, zotroãiÈ a v maxi-
málnej miere vykradnúÈ. A nemyslím si, Ïe by
to bolo v budúcnosti inak.
To, ão ste povedali, aj mne v súvislosti s prí-
chodom mimozem‰Èanov na Zem, alebo aj v
súvislosti s t˘m, Ïe by sme my, pozem‰Èania,
na budúcom v˘lete do vesmíru natrafili na
nadzemské bytosti, zi‰lo na um – Ïe nemusí
byÈ vonkoncom také ideálne objaviÈ iné ºuds-
ké stádo, pretoÏe to sa môÏe aj zle skonãiÈ.
Nevychádzame v‰ak v na‰ich úvahách príli‰
z toho, Ïe aj vesmírne ºudstvo by uvaÏovalo
tak, ako my uvaÏujeme, alebo Ïe by malo cel˘
‰t˘l svoj Ïivota takmer úplne tak˘, ako ho
máme my? Im by moÏno ani nezi‰lo na um,
Ïe by chceli roz‰íriÈ svoje územie a majetky
a Ïe preto treba niekoho iného potlaãiÈ, pod-
robiÈ si, zotroãiÈ.
Z tohto hºadiska by bolo, samozrejme, zaují-
mavé, keby sme zistili, ãi iné civilizácie nie sú
zaloÏené na úplne inom Ïivotnom princípe, ako
je skon‰tituované ºudstvo. Ale pokiaº vychádza-
me z toho, ako sa vyvíjalo nielen ºudstvo, ale
ako sa formovala vôbec Ïivá hmota na Zemi, tak
by sme pri‰li na to, Ïe ºudstvo len pokraãuje v
nejakom naãatom diele podºa princípov, ktor˘-
mi sa riadi Ïivá príroda. Lebo aj mikróby, keì
môÏu, zoÏerú toho druhého a ovládnu jeho te-
ritórium. To je podstata Ïivej hmoty. To je tá kru-
tá pravda o nej, ako sme hovorili v úvode. âiÏe
to, ak sa jeden snaÏí zniãiÈ druhého a ovládnuÈ
jeho teritórium a zdroje nie je nieão zvrhlé a ne-
normálne, to je tá podstata vìaka ãomu Ïivá
hmota preÏila a rozvíjala sa. Je to tak, aj keì
z ná‰ho dne‰ného pohºadu na takúto svoju mi-
nulosÈ moÏno nemôÏeme byÈ aÏ takí hrdí. Hoci
vìaka tomu sme. Lebo keby nበpra-pra-prapre-
dok bol tak˘, Ïe by povedal „Samozrejme, veì
vy si zoberte, ja poãkám, vy ste slab‰í, vy po-
trebujete viac najesÈ...,“ no tak keby bol tak˘,
tak my tu dnes nie sme. Otázka preÏitia je tvrd˘
a neºútostn˘ boj typu „buì ty alebo ja“ a neve-
rím, Ïe kdekoºvek vo vesmíre by to mohla byÈ
prechádza ruÏovou záhradou.
Ale, summa summarum, vás by pote‰ilo,
keby sa ºuìom podarilo objaviÈ nejaké iné
tvory podobné ºuìom? Alebo skôr je vo vás
obava, a preto by ste boli rad‰ej, keby k ta-
kému nieãomu ani nedo‰lo?
Keì mám za seba povedaÈ, tak ja by som bol
rad‰ej, keby k tomu nedo‰lo. Ja sa skutoãne bo-
jím, Ïe by z toho vzniklo mnoÏstvo problémov,
ktoré by naozaj mohli existenãne ohroziÈ celé
ºudstvo, teda aj mÀa, a preto sa toho obávam.
To je dosÈ idealistická predstava, Ïe by nejaké
iné, neznáme bytosti na nejakej inej planéte
boli nieãím lep‰ím ako sme my. Vychádzam z
analógie (lebo z nieãoho vychádzaÈ musím) a
analógiou je situácia, keì e‰te tento nበsvet bol
rozdelen˘ na rôzne civilizácie, ktoré sa pri dob-
rej vôli dajú – prinajmen‰om momentálne –
prirovnaÈ k rôznym planétam a rôznym svetom
na rôznych planétach. No a tá analógia je taká,
Ïe keì pri‰li jedni k druh˘m, tak väã‰inou tam
málo dobrého doniesli. Naopak, doniesli tam len
veºa agresie a zabíjania. Naozaj neviem, ão
dobré z toho vyplynulo, keì bieli Európania do-
‰li na americk˘ kontinent, ale aj do in˘ch ãas-
tí sveta, a keì pod zámienkou ‰írenia civilizá-
cie a kresÈanstva väã‰inou tie pôvodné civilizá-
cie väã‰inou vyvraÏdili, ako to urobil Francis-
co Pizarro v Peru. Pizarro zrejme tvrdil, Ïe pri-
‰iel ‰íriÈ civilizáciu, ale v skutoãnosti kradol zla-
to. A zasa v in˘ch ãastiach sveta Európania pod
zámienkou, Ïe priná‰ajú domorodcom vyzretú
vzdelanosÈ, zniãili ich kultúru. Napríklad v ce-
lej Afrike sme, podºa mÀa, pod zámienkou ‰í-
renia gramotnosti zlikvidovali celú pôvodnú
kultúru, lebo tamoj‰ie kmeÀové spoloãenstvá,
ktoré tam stároãia normálne fungovali a Ïili,
sme rozbili a vniesli do nich a medzi ne tak˘
chaos, Ïe dnes Afrika je jeden absolútne ne-
funkãn˘ kontinent a okrem jednej diktatúry,
ktorou je Tunis, a dajme tomu aj okrem Egyp-
ta, ktor˘ e‰te ako-tak funguje, tak vlastne Ïiad-
na iná krajina na tomto svetadiele nepôsobí
ako normálny, dobre organizovan˘ ‰tát. Nedá
sa tam ísÈ ani na dovolenku, lebo ãloveka zabi-
jú. My sme v Afrike nieão rozbili, zniãili a na-
miesto toho tam nepri‰lo niã iné, a uÏ vonkon-
com nie lep‰ie. TakÏe keì beriem túto jedinú
analógiu, ktorú mám k dispozícii, tak skôr mám
obavu, Ïe na‰e stretnutie s vesmírnou civilizá-
ciou by, minimálne na veºmi dlhé obdobie,
mohlo mimoriadne negatívne ovplyvniÈ aj ná‰
Ïivot, nás pozem‰Èanov. Je to smutné kon‰tato-
vanie, ale obávam sa, veºmi realistické.
V prvej polovici októbra sa odohrala jedna
z najvzru‰ujúcej‰ích akcií súãasnosti – zá-
chrana 33 ãílskych baníkov, ktorí 5. augus-
ta zostali 700 metov pod zemou beznádejne
zasypaní. Ich niekoºkohodinovú zázraãnú
záchranu z hæbky po jednom v akomsi minia-
túrnom v˘Èahu sledovali zaruãene milióny,
ak nie miliardy ºudí na celom svete. âo vás
v prvom rade priÈahovalo na tejto jedineã-
nej, dosiaº nikdy neuskutoãnenej akcii? Jej
senzaãnosÈ, alebo ºudská tragédia, ktorá hro-
zila, keby sa vytiahnutie baníkov nepodari-
lo, alebo nieão e‰te iné?
Zhodou okolností práve vãera veãer sme sa
s manÏelkou o tom rozprávali a do‰li sme k
tomu, Ïe to má minimálne dve fázy. Stalo sa to,
Ïe chudákov baníkov zasypalo v bani. To bola
prvá fáza. Mysleli si, Ïe sú odpísaní, lebo vlast-
ne nikto o nich nevedel, a tak 17 dní boli v tom,
Ïe je po nich. A potom ich nejako objavili, tak-
Ïe nasledovala druhá fáza, ktorá je pre mÀa za-
ujímavej‰ia, a tou ich vytiahnutie, lebo uÏ ne-
zachránili 33 zasypan˘ch baníkov, ale vytiah-
li 33 mediálnych hviezd – a to je uÏ iná rovi-
na. Boli pri tom tisíce fotografov, a desiatky ‰éf-
redaktorov a mediálnych manaÏérov ponúkali
a ponúkajú zachránen˘m baníkom za jeden
rozhovor v prepoãte milión slovensk˘ch korún,
teda okolo 30 tisíc eur. Ja si myslím, Ïe keby
niekto mal natoãiÈ film o tomto závale (a vraj
sa nieão také chystá), tak by bolo urãite zaují-
mavej‰ie nenatoãiÈ to, ako ich zavalilo a ako v
tej bani Ïili, lebo tam boli jeden odkázaní na
druhého, takÏe v podstate museli drÏaÈ pokope,
keì chceli preÏiÈ. Ale teraz – po tom v‰etkom
– vyjdú zo zasypanej bane ºudia, ktorí neboli
zvyknutí ani na mediálnu slávu a na veºké pe-
niaze. A zrazu sa stanú milionármi, ktor˘ch
pozná kaÏd˘. A práve to môÏe veºmi negatív-
ne ovplyvniÈ ich Ïivot, aÏ ich to môÏe, obávam
sa, zniãiÈ. Tí, ão majú sklony k alkoholu, sa sta-
nú alkoholikmi, tí, ão majú sklony k Ïenám, tak
si teraz nájdu kadejaké pekné sleãny, ão nebu-
de problém, keìÏe budú bohatí. A tak sa prav-
depodobne mnoh˘m rozbije manÏelstvo. A ten,
kto má rád autá, tak si kúpi pekné auto, na kto-
rom sa ºahko môÏe zabiÈ, lebo nie je zvyknut˘
‰oférovaÈ r˘chle a superv˘konné autá. âiÏe ja
keby som mal natoãiÈ film o tejto udalosti, tak
by som ho natoãil o tom, ão sa stalo po záchra-
ne t˘chto ºudí, a obávam sa ( ja uÏ som dnes,
mrzí ma to, tak˘ pesimista), Ïe z baníkov, kto-
rí Ïili moÏno chudobne, ale súãasne aj dosÈ vy-
rovnan˘m Ïivotom so svojimi rodinami, s man-
Ïelkami a deÈmi, sa zrazu stanú ºudia, ktor˘m
sa ich pôvodn˘ svet, a teda aj ich rodiny, roz-
padne a mnohí skonãia tragicky. TakÏe vlastne
skutoãné zavalenie ich e‰te len ãaká – v neja-
kej morálnej diere, z ktorej vylezú Èaωie ako
z tej bane.
âlovek ako tak˘ je teda bytosÈ, ktorú nemoÏ-
no zaradiÈ jednoznaãne vpravo, vºavo, hore
alebo dole, ale jeho Ïivot je stále nejak˘ po-
stojov˘ alebo charakterov˘ pohyb – a keì sa
zdá, Ïe sa ocitol v skvelej situácii, môÏe to byÈ
práve naopak.
Ja si myslím, Ïe v tomto prípade sa to aj sta-
ne, lebo väã‰inou také prudké a veºké pohyby
83
D I A L Ó G Y O A & E W
sú veºmi nebezpeãné. Ukázala to aj na‰a novem-
brová revolúcia v 1989-om, keì sa zrazu prud-
ko rozh˘bali vzÈahy medzi ºuìmi alebo posta-
venie rôznych ºudí. Predt˘m ºudia Ïili nejak˘m
spôsobom: mali svoju ‰kodovku, mali svoj pa-
nelákov˘ byt, i‰li na dovolenku na Zemplíns-
ku ·íravu, ale nijako ich to nevzru‰ovalo, lebo
tak Ïili v‰etci okolo nich. Boli s t˘m viac-me-
nej zmierení, Ïe je to tak a vÏdy to tak aj bude.
A zrazu sa – po Novembri – stalo, Ïe jeho su-
sed, ktor˘ b˘val vedºa v paneláku, sa stal mi-
lionárom a jeho ìal‰í kolega sa stal majiteºom
nejakej prí‰ernej veºkej firmy – a zrazu uÏ mu
to vnieslo nepokoj do du‰e. Ale nepokoj táto
veºká zmena vniesla aj do du‰e t˘ch, ão zbohat-
li. Odrazu prestali byÈ limitovaní peniazmi. Od-
razu si mohli kúpiÈ auto, o ktorom predt˘m len
snívali. Odrazu mohli ísÈ na dovolenku do kra-
jín, ktoré poznali maximálne z rakúskej televí-
zie alebo z kníh. A samozrejme, Ïe odrazu o nich
(o ktor˘ch predt˘m krásne sleãny ani nezakop-
li), sa v dámskej spoloãnosti stali Ïiadan˘mi. Po-
stavili si pekn˘ dom na dobrom mieste, ale ako
je moÏné sa do takého pekného domu nasÈaho-
vaÈ s takou starou ‰karedou Ïenou? Nasleduje
teda rozvod a pekná mladá priateºka. Obávam
sa, Ïe to, ão sa udialo v mnoh˘ch prípadoch u
nás po revolúcii, postihne aj t˘chto baníkov, kto-
rí doteraz pravdepodobne Ïili veºmi skromne.
Keì ich zrazu zahrnú takouto mediálnou slávou
a aj obrovsk˘m mnoÏstvom peÀazí, tak 90 %
z nich to nezvládne. Nech to znie akokoºvek
ãudne, ale mnoh˘ch ºudí naozaj sloboda zniãí.
Lebo so slobodou je to tak, ako keì vypustíte
vtáka z klietky, nech si voºne lieta, lenÏe on si
uÏ nevie nájsÈ potravu, ak bol príli‰ dlho zvyk-
nut˘ existovaÈ vo svojej klietke, kde dostal aj
jesÈ. Nemohol síce veºmi lietaÈ, lebo bol zavre-
t˘ v klietke, ale vlastne si na tak˘to Ïivotn˘ ‰t˘l
zvykol a Ïil v podstate usporiadan˘m Ïivotom.
A zrazu, keì takéhoto vtáka vypustia z klietky,
tak umrie od hladu, lebo uÏ nie je schopn˘ ulo-
viÈ si potravu. To isté platí o levovi alebo tigro-
vi zo zoologickej záhrady: keby ho pustili do
prírody, tak by pravdepodobne zahynul. Preto
hovorím, Ïe veºké Ïivotné zmeny podobného
typu, ako zaÏili zasypaní ãílski baníci, nedopad-
nú väã‰inou dobre. Nehovorím, Ïe nikdy, lebo
sú jedinci, ktorí napriek v‰etkému to dokáÏu. To
je, ako keì v dávnej minulosti b˘vali morové
epidémie. Poãas Ïiadnej z nich nezomreli úplne
v‰etci. Aj keì bola tá choroba neviem ako ne-
bezpeãná, tak sa nikdy nestalo, aby zomrelo 100
% ºudí. Zomrelo 80-90 %, ale vÏdy 10-20 %
preÏilo a to je na tom boÏom diele zaujímavé,
Ïe preão nikdy nezomreli v‰etci. Preão vÏdy sa
na‰lo t˘ch zhruba 10-20 %, ktorí preÏili akúkoº-
vek katastrofu, napriek tomu, Ïe logicky mali
zomrieÈ v‰etci, lebo v‰etci boli nainfikovaní.
A v prípade zachránen˘ch baníkov sa tieÏ sta-
ne, Ïe ãasÈ urãite bude vedieÈ svoj dramatick˘
príbeh zúroãiÈ. Toto je jeden z momentov Ïivo-
ta, ktor˘ ma vÏdy zaujíma: je to skoro vÏdy t˘ch
10-20 %, ktorí nepodºahnú ani veºmi zloÏit˘m
a zákern˘m situáciám.
Nadi‰iel ãas, v ktorom meníte svoju vekovú
kategóriu: prestupujete z mladosti do stred-
ného star‰ieho veku. Máte za sebou veºké
mnoÏstvo rôznych skúseností, pohºadov na
svet – nezi‰lo vám na um napísaÈ román ale-
bo nejaké iné literárne dielo?
Priznám sa, Ïe ani veºmi nie, lebo romány by
mali písaÈ, tak ako ich vÏdy aj písali, rozpráva-
84
ãi. To boli takí, ão si sadli do krãmy a zaãali roz-
právaÈ. Rozprávali, rozprávali, a okolo nich sa
vytvoril hlúãik ºudí, ktorí ich poãúvali. Predo-
v‰etk˘m ten typ ºudí, ktor˘ toto dokáÏe, by mal
písaÈ romány, lebo to sú rozprávaãi. To bol u nás
Vinco ·ikula alebo, ja neviem, tak˘ je e‰te aj
Boris Filan. Ale ja nemám takú povahu, Ïe by
som sa vrátil z nejakej cesty, posadil by som sa,
okolo mÀa by si sadla rodina a ja by som roz-
prával o tej ceste. Dlho a zaujímavo. Ja princi-
piálne nemám takúto schopnosÈ. TakÏe nie, ne-
mám v úmysle písaÈ román.
A film, televíznu inscenáciu alebo nejaké iné
dramatické dielo...?
Nie. Nie, na to sú rozprávaãi, na ktor˘ch hneì
vidíte, Ïe nimi sú. MoÏno ‰koda, Ïe Stano Dan-
ãiak sa nedal na takúto tvorbu. MoÏno sa mu ne-
chcelo, ale on je, ale hlavne bol veºk˘ rozprávaã,
a keby bol tie svoje príbehy nejak˘m spôsobom
podchytil, to mohli byÈ zaujímavé filmy. Naozaj
veºk˘m rozprávaãom je Juraj Jakubisko, ktor˘
– keì si sadne – rozpráva v jednom kuse. A to
bol Marián Vanek, aj keì on bol v prvom rade
karikaturista – to sú ºudia, ktorí stra‰ne radi roz-
právajú krásne príbehy. A tak˘ je aj v˘tvarník
Ivan Popoviã. Minule som s ním bol na pive a
overil som si, Ïe to je ãlovek, ktor˘ rozpráva tak,
Ïe rovno by mohol niekto sedieÈ vedºa neho a to,
ão hovorí, zapisovaÈ a vydaÈ to kniÏne. Hovoril
aj príbeh zo svojho Ïivota: Ïe pochádza niekde
z nejakej v˘chodoslovenskej dedinky, do ktorej
sa jeho predkovia presÈahovali z inej v˘chodo-
slovenskej dedinky a otvorili si tam obchod s po-
travinami a krãmu. A zakrátko pri‰li za nimi
miestni v˘palníci a povedali im, ako by si to v‰et-
ko predstavovali: Ïe ich manÏelky tam prídu v
nedeºu zobraÈ si veci, ktoré potrebujú, ale za kto-
ré by neplatili – a na odplatu oni by majiteºovi
obchodu dali pokoj. A on povedal typicky v˘-
chodniarsky: „Ta pocce dovnutra, mu‰ime ‰e do-
hodnuc.“ Vo‰li teda dovnútra a veºk˘m hákom
stiahol kovovú roletu. A len ão ju stiahol, t˘m
hákom v‰etk˘ch tak domlátil, Ïe zostali leÏaÈ na
zemi v kaluÏi krvi. A povedal: „Ta vidzice, chlo-
pi, prave sme ‰e dohodli.“ Toto sú prosto ºudia,
ktorí vedia pútavo rozprávaÈ a má to e‰te aj po-
intu. To je Ivan Popoviã.
Táto kratuãká popoviãovská príhoda ma in‰-
piruje k otázke, ktorá je ãoraz aktuálnej‰ia,
lebo v odpovedi na Àu sa skr˘va budúcnosÈ
umeleckej tvorby ako takej: UdrÏí sa e‰te o
50 rokov vôbec literatúra? Budú chcieÈ ºudia
e‰te ãítaÈ knihy?
Ja si myslím, Ïe táto otázka uÏ je dávno vy-
rie‰ená. Podobné otázky si totiÏ ºudia kládli, keì
vznikla televízia, alebo uÏ moÏno v ãase, keì
vznikol film. Hovorilo sa, Ïe ºudia uÏ budú po-
zeraÈ len televíziu a budú chodiÈ len do kina.
A ão sa stalo? Dnes, keì prídete do moderné-
ho kníhkupectva, napríklad Panta Rhei a zrazu
ste zavalen˘ tisíckami knihami zo v‰etk˘ch
strán, nezíde vám ani na um p˘taÈ sa, ãi sa ne-
blíÏi zánik literatúry. Teraz vychádza hádam
tisíckrát toºko kníh, ako vychádzalo pred 25 rok-
mi. K tomu, samozrejme, prispelo aj to, Ïe po-
kroãila technika a Ïe dnes vydaÈ knihu je vcel-
ku technicky – nemyslím z hºadiska autorské-
ho, ale v˘robného – jednoduché a aj dosÈ lac-
né, takÏe vychádza stra‰ne veºa kníh. Samozrej-
me, väã‰ina z nich nie je veºmi kvalitn˘ch, ale
na mnoÏstvo sú to tony. Ja som úplne Ïasol, kto
to vôbec kupuje, veì len o Bratislave máte asi
30 kníh: o uliciach starej Bratislavy, o jej cin-
torínoch a ìal‰ích tak˘ch ãi onak˘ch charakte-
ristick˘ch miestach slovenskej metropoly. Vo-
ºakedy ak bola ão len jedna podobná kniÏoãka,
uÏ sme sa vedeli pote‰iÈ, pritom aj tá bola väã-
‰inou len veºmi oficiálna, kde boli nafotené
v‰etky moÏné partizánske pamätníky v hlavnom
meste, ale dnes tam nájdete záplavu kníh o Bra-
tislave. TakÏe teraz je skôr umenie z toho mnoÏ-
stva si vyselektovaÈ to, ão ãlovek chce. Podºa
mÀa niet na Slovensku ãloveka, ktor˘ by pre-
ãítal v‰etky knihy, ão na Slovensku vychádza-
jú, to sa ani fyzicky nedá stihnúÈ.
Pritom kedysi pred tridsiatimi-‰tyridsiati-
mi rokmi boli ºudia, ktorí naozaj preãítali
v‰etko, ão na Slovensku vy‰lo.
Vtedy sa to dalo, lebo to urãite bola nanajv˘‰
stotina z toho, ão teraz. Teraz som tam videl po-
vedzme, Ïe vy‰li spomienky Jara ëuríãka. Ja ne-
viem, kto to vydáva, a naozaj nemám niã pro-
ti Jarovi ëuríãkovi, ale predsa len som sa hneì
v duchu p˘tal, kto to kupuje – ãi je toºko t˘ch,
ão ho poznajú, Ïe by ich to mohlo zaujímaÈ. Ke-
ìÏe to v‰ak niekto vydal, tak asi to niekto ku-
puje, lebo inak by to sotva niekto len tak vydal.
Keì teda ãlovek ide do Panta Rhei, tak aÏ sa
zºakne toho mnoÏstva, t˘ch ton vytlaãen˘ch
papierov, ktoré tam leÏia na pultoch a v regá-
loch. Ide z toho aÏ hrôza, ão v‰etko vychádza.
A tematicky alebo obsahovo je tam stra‰n˘ roz-
ptyl od v‰elijak˘ch kuchárskych receptov aÏ po
hodnotné beletristické knihy.
KaÏdého na tom, Ïe je na ãele vlády SR Ive-
ta Radiãová, vzru‰uje najmä to, Ïe je to Ïena,
lebo dosiaº premiérka u nás nikdy nebola. Ale
Ïe je súãasne – alebo predov‰etk˘m – intelek-
tuálkou-vedkyÀou – teda univerzitnou pro-
fesorkou-sociologiãkou, ão je moÏno e‰te ne-
zvyklej‰ie, si uÏ väã‰ina v‰íma oveºa menej.
âesi mali – a hneì ako prvého prezidenta –
profesora T. G. Masaryka, ktor˘ bol, zhodou
okolností, tieÏ sociológom. U nás je to v‰ak
ojedinel˘ jav. Je to, podºa vás, v jej prospech,
alebo skôr v neprospech? OsoÏí jej to, alebo
u‰kodí? Nepotláãa Radiãová túto svoju po-
zitívnu hodnotu naschvál, aby nedráÏdila
tzv. obyãajn˘ch ºudí, ktorí vedia byÈ ãasto veº-
mi závistliví, najmä keì ich niekto presahu-
je svojimi viditeºn˘mi kvalitami?
Len tak na okraj tejto témy: Fero Miklo‰ko
vÏdy hovoril, Ïe vstup do politiky by mal byÈ za-
kázan˘ inÏinierom, pretoÏe sú technokrati, a to
pre politiku vraj nie je dobré. Politik by mal byÈ
podºa neho doktor, nie inÏinier.
Iveta Radiãová nie je, na‰Èastie, techniãka.
LenÏe ani odborník v sociológii – ão je veda
o spoloãensk˘ch faktoch, teda veda, ktorá
skúma spoloãenské subjekty, spoloãenské
procesy a vzÈahy medzi nimi – nedáva záru-
ku, Ïe odkryje v‰etky zákutia politického
umenia.
S Ivetin˘m manÏelom Stanom Radiãom som
bol dosÈ v úzkom kontakte, veì sme spolu ro-
bili v jednej rozhlasovej redakcii a aj sme sa ãas-
to nav‰tevovali. On bol vtedy kooptovan˘ ako
poslanec do slovenského parlamentu, a tak nám
radil – a iste konzultoval svoje názory aj s Ive-
tou –, koho máme voliÈ. Pod Stanov˘m vplyvom
na‰a rodina v prv˘ch voºbách vhodila aj ta-
k˘m, z ktor˘ch sa zakrátko vykºuli preãudesní
ºudia. Skrátka, v‰etci sme boli e‰te naivní. Aj
D I A L Ó G Y O A & E W
Stano ako sociológ, aj jeho Ïena, o sebe ani ne-
hovorím... Ale na na‰u obhajobu musím pove-
daÈ, Ïe sme to vÏdy mysleli dobre a úprimne. âo
sme my mohli tu‰iÈ, ão sa z mnoh˘ch vykºuje.
Napokon, z Meãiara boli nad‰ení iní borci ako
sme boli my. V tomto prípade v‰ak musím po-
vedaÈ, Ïe ani Iveta, ani Stano, ani ja sme jeho
ãaru nepodºahli ani na sekundu. A aj pokiaº
i‰lo o Ivetu Radiãovú, bola medzi nami najfun-
dovanej‰ia, ale to nemusí hneì znamenaÈ, ako
ste podotkli aj vy, Ïe vie predpokladaÈ správne,
ão treba v politike vykonaÈ, aby sa dosiahol
úspech. Z mnoh˘ch konkrétnych príkladov
viem, Ïe v‰elião v politike dopadlo skôr opaã-
ne, neÏ predpokladali ºudia uãení a naozaj aj
múdri. Vraveli nám: Voºte ODS ! Ja som volil
a potom sa nedostali ani do parlamentu, takÏe
ãasÈou môjho hlasu som volil aj Meãiara. Pre-
to si nemyslím, Ïe politik musí byÈ za kaÏdú
cenu vedcom, ale myslím si, Ïe by mal maÈ po-
litick˘ talent, lebo politiku by mali robiÈ poli-
tici. Politika sa asi nedá celkom vy‰tudovaÈ, ma-
ximálne nejaká politológia. Ale politológia je
veda o politike, nie politika samotná. To je roz-
diel ako medzi maliarom a kunsthistorikom. To,
Ïe je niekto sociológ, nemusí znamenaÈ, Ïe vie
predpokladaÈ, ako sa bude správaÈ nejak˘ po-
litik alebo nejaká strana. Politik je skutoãne v
tomto smere moÏno viac umelec, ako ãokoºvek
iné. Na politiku treba maÈ talent, ktor˘ jednoz-
naãne má MikulበDzurinda, ale aj Robert Fico
– a nemá ho napríklad Ján âarnogursk˘, aj keì
je to veºmi múdry ãlovek. Aj Vladimír Meãiar
mal dlho talent na politiku, len ho potom neja-
ko stratil, alebo ja neviem, ão sa presne stalo.
O jeho „dielo“ prestal byÈ záujem. A naopak
moÏno o sto rokov zase niekto objaví „dielo“
vo svojej dobe neuznaného Jána âarnogurské-
ho. Ak sa teraz bavíme o tom, ãi má tento ta-
lent Iveta, tak do istej miery ho má. Spoãiatku
sa mi zdalo, najmä v prv˘ch mesiacoch po voº-
bách, Ïe tie veºmi protichodné názorové skupi-
ny, ktoré sa sústredili v jej vláde, dokázala
vcelku elegantne ukoãírovaÈ, a to aÏ natoºko, Ïe
úãinkovanie vlády pôsobilo jednotn˘m doj-
mom. Ale ten jednotn˘ dojem sa v poslednom
ãase pokazil, ãiÏe teraz je to, ão vidíme nama-
ºované ako obraz slovenského verejného Ïivo-
ta, pripomína maliara Breughela. Ten namaºo-
val na jednom obraze 25 motívov a od toho je
odvodené aj slovo „brajgel“. Súãasná slovens-
ká politika skutoãne pripomína talent slávneho
Breughela: pôsobí dosÈ chaotick˘m dojmom, a
keì sa ãlovek na ten obraz pozrie, nevie, na ão
sa má sústrediÈ, lebo je tam naraz 25 motívov,
ktoré si ãasto aj dosÈ odporujú, takÏe moÏno by
neza‰kodilo, keby ich premiérka trochu stme-
lila. Treba v‰ak re‰pektovaÈ, Ïe je to umeleck˘
‰t˘l a Breughelove obrazy sú podºa toho aj
hodnotené, i keì to nie je môj umeleck˘ smer.
Ja mám rad‰ej také obrazy, pri ktor˘ch viem, ão
je na nich namaºované. Keì sa v‰ak dívate na
Breughela, neviete, na ão sa máte pozeraÈ. A tak
tro‰ku je to aj s Radiãovej talentom pre politic-
ké umenie.
Je Iveta Radiãová lep‰ia reãníãka ako taktiã-
ka – alebo naopak?
Pozrite sa, mne je na nej najsympatickej‰ie
to, a preto ju podporujem, Ïe ona v‰etko mys-
lí úprimne. Ona by naozaj chcela, aby tu korup-
cia nebola a aby sa zru‰il klientelizmus. Jej
problémom (ale aj mojím!) je pravdepodobne
dosÈ naivná predstava, Ïe sa dá zosúladiÈ poli-
tika s morálkou. To je asi dosÈ ÈaÏké, aÏ nereál-
ne. Zdá sa, Ïe politici z tej ãi onej strany idú do
politiky nie preto, aby boli chudobní, ale pre-
to, aby boli bohatí a aby mali vplyv. A ÏiadaÈ od
nich, aby sa toho zriekli, to je, ako keby ste Ïia-
dali od leva, aby spásal trávu a neubliÏoval
in˘m zvieratkám. BohuÏiaº do politiky idú ‰el-
my a nie bylinoÏravce. A ak Iveta Radiãová od
‰eliem chce (a mne sa to na nej páãi!), aby sa
správali ako bylinoÏravce, tak to asi naozaj nie
je celkom moÏné. Iveta môÏe politikov tro‰ku
akoby skotiÈ, ale úplne dosiahnuÈ svoju predsta-
vu asi sotva. Ale mne je na nej sympatické, Ïe
sa nevzdáva a podºa svojich skromn˘ch moÏ-
ností ju v tom povzbudzujem a podporujem.
Ak môÏem povedaÈ ja svoj pocit, tak ja som
rád, Ïe ani v politike predsa len nie v‰etci sú
‰elmy a Ïe ak v prírode vedºa seba nemôÏu v
jednom hniezde ÏiÈ ‰elmy a hneì v druhom
bylinoÏravce, lebo ‰elmy ich zoÏerú, tak na
politike je krásne to, Ïe v nej môÏe existovaÈ
aspoÀ niekoºko slu‰n˘ch, kultivovan˘ch ºudí,
ktorí uprednostnia nielen starosÈ o to, aby ºu-
dia mali chlieb, hoci to je veºmi dôleÏité, ale
predsa aj o to, aby ºudia mali i pokoj du‰e.
Preto som bol úÏasne rád, Ïe bol v nej aj Vác-
lav Havel, ktor˘ iste tieÏ nebol ideálny, a
preto sme mali aj voãi nemu kritické v˘hra-
dy, ale vná‰al do politiky nieão, ão predsa len
vylep‰ovalo jej ch˘r.
Áno, veì ja som tieÏ rád, Ïe v politike je ãlo-
vek, ktorému nejde – aspoÀ verím, Ïe nejde – o
nejaké k‰efty alebo o sebaobohatenie. A ak ste
nepriamo dali vedºa seba Radiãovú a Václava
Havla, to je veºmi dobré prirovnanie. A keì na-
ozaj vydrÏí v tomto trende, ako zaãala, tak sa
môÏe ubraÈ t˘m smerom, ak˘m sa vlastne ube-
ral Václav Havel. Veì on bol vÏdy tro‰ku ako-
by politicky naivn˘, ale to bolo na Àom práve to
sympatické v kontraste, ão ja viem, s Václa-
vom Klausom, Ïe nebol nejak˘ pragmatik , ale
bol (a je!) to ãlovek, ktor˘ hºadal (a hºadá!) aj
iné rozmery, ako je len ekonomickú prosperitu.
Na to, aby mohla maÈ úspech a aby sa moh-
la udrÏaÈ, je dôleÏité, aby jej poradcovia tvo-
rili dostatoãne silnú skupinu, a najmä aby
mali aj zmysel pre jej ideály, ale aby ich ve-
deli aj krotiÈ alebo usmerÀovaÈ správnou
dávkou pragmatizmu. Samozrejme, asi nie je
moÏné, aby do‰lo k ideálnej symbióze a aby
sa na‰iel na rovnak˘ poãet pragmatikov rov-
nak˘ poãet idealistov, alebo naopak. Ale keì
ich tam niekoºko okolo seba bude maÈ a oni
jej budú rozumne radiÈ aj v súlade s jej du-
chom, ale súãasne aj s potrebami spoloãnos-
ti, tak by to pre Slovensko bolo veºmi dobré,
lebo Slovensku za dlhé desaÈroãia, ba storo-
ãia ch˘bali ºudia, ktorí by sa riadili humanis-
tick˘mi princípmi.
Ak mi nieão veºmi ch˘ba v porovnaní s Vác-
lavom Havlom, tak sa mi zdá, Ïe ani ona, ale ani
Slovensko nemá víziu. Nemáme sen, za ktor˘m
by sme i‰li. Îijeme zo dÀa na deÀ a z toho, ãi
bude DPH 20 %, alebo 19, alebo 21. Maìari
majú aj teraz svoj sen, aj keì to nie je veºmi po-
zitívny sen: Veºké Uhorsko. A Maìari tomu
snu teraz podriaìujú v‰etko, takÏe v podstate za-
tláãa do pozadia aj ich ekonomické problémy.
A keì ºudia majú sen, tak vydrÏia neuveriteºné
veci, to vieme z histórie. Keì Nemci obliehali
Leningrad, je neuveriteºné, ão tí Leningradãa-
nia vydrÏali, koºko utrpenia, hladu a biedy, lebo
mali túÏbu oslobodiÈ sa. Slovensko nemá nija-
k˘ sen. Zaoberá sa len t˘m, ako preÏiÈ zo dÀa
na deÀ. Ale maÈ víziu, kam sa chceme dostaÈ ale-
bo ão by sme chceli dosiahnuÈ, o ão nám ako
Slovensku ide, to tu nie je. A to som, bohuÏiaº,
nikdy nepoãul ani od Ivety Radiãovej, Ïe by –
ak to poviem trochu metaforicky – dokázala
zdvihnúÈ nejakú zástavu, za ktorou by i‰lo prak-
ticky celé Slovensko, to som nepobadal. TakÏe
toto by som jej tro‰ku vyãítal, Ïe sa jej intelek-
tuálny rozmer nepremietne do nieãoho takého,
ão by prekroãilo formuláciu o dépéháãke.
Neviem, ão by sa dalo v tejto veci poradiÈ po-
vedzme Ivete Radiãovej, lebo ona je nielen in-
teligentná, ale aj citlivá – ãlovek to vidí na jej
vystupovaní a konaní, lebo keì zistí, Ïe nie-
ão nerobí dobre, snaÏí sa to ão najskôr napra-
viÈ. Ale nie je to ºahké. V tejto súvislosti za-
ujímavo vyznela anketa jedného t˘Ïdenníka
po prv˘ch sto dÀoch Radiãovej vlády. Viete,
kto veºmi sklamal redaktorov a extern˘ch
spolupracovníkov ãasopisu? Jeden z najslu‰-
nej‰ích ãlenov vlády Daniel Lip‰ic. Nebude
to aj t˘m, Ïe práve ani on nemá nijakú zvlá‰t-
nu ideu, ktorá by ho viedla? Lebo inak väã-
‰inu jeho krokov hodnotili pozitívne.
Mne sa zdá, Ïe Daniel Lip‰ic, a moÏno to sú-
visí aj s jeho akoby mladosÈou, hoci zasa uÏ
úplne mlad˘ nie je, ale je tro‰ku tak˘ unáhlen˘
alebo neuváÏen˘. Keì bola streºba v Devínskej
Novej Vsi, tak okamÏite navrhol nové znenie zá-
kona o zbraniach, a mne sa zdalo, Ïe bolo ‰ité
horúcou ihlou, ão nie je väã‰inou dobré. Keby
si to celé najprv premyslel, keby z toho vytvo-
ril nejakú koncepciu a dokonca asi poprem˘‰-
ºaÈ spoloãne aj s ministerkou spravodlivosti,
lebo vnútro a justícia sú vlastne jeden rezort, a
asi by bolo b˘valo dobré prizvaÈ k tomu pove-
dzme aj generálneho prokurátora, aby vznikol
ucelen˘ systém, ktor˘ by úãinne fungoval, to by
bolo ideálne .Ale keì jeden povie nieão, druh˘
nieão iné a tretí pridá e‰te nieão ìal‰ie, tak
vznikne nieão nerealizovateºné. Pritom práve
v tejto oblasti keby vznikla jedna koncepcia
spravodlivosti na Slovensku alebo nejakého
fungujúceho právneho systému, tak to by bol
veºk˘ prínos, lebo ja si myslím, Ïe súãasn˘ ne-
fungujúci právny systém je hor‰í, ako nefungu-
júca ekonomika alebo ako nefungujúce ãokoº-
vek. Keì ãlovek Ïije v ‰táte, kde má pocit, Ïe
sa nevie dovolaÈ svojej pravdy, svojej spravod-
livosti, tak ten nebude ani ekonomicky veºmi
ãinn˘. ªudia v takom ‰táte prosto rezignujú. Ob-
ãan nebude ani hrd˘ na ten ‰tát a nebude ani veº-
mi chcieÈ robiÈ preÀ, ak Ïije v ‰táte, kde nie je
spravodlivosÈ. SpravodlivosÈ je z rôznych aspek-
tov základom ‰tátu, preto ãlovek musí veriÈ, Ïe
jeho ‰tát je spravodliv˘. A keì tento pocit nemá
– bohuÏiaº, na Slovensku ºudia tento pocit ne-
majú –, tak tak˘ ‰tát nemôÏe ani ekonomicky
prosperovaÈ a nemôÏe sa v Àom prejaviÈ ani
vlastenectvo. Veì na ão majú byÈ ºudia hrdí? Ne-
môÏem byÈ hrd˘ len na to, Ïe tu je Slovensko a
ja v Àom Ïijem, ale musím byÈ hrd˘ na to Slo-
vensko kvôli nieãomu. A keì v ‰táte neexistu-
je spravodlivosÈ, tak vlastne neexistuje v Àom
niã. âiÏe napríklad jeden z t˘ch snov pre Ivetu
Radiãovú a iste aj pre Daniela Lip‰ica by mi-
nimálne mohol byÈ – spravodliv˘ ‰tát, na kto-
r˘ by sme mohli byÈ právom hrdí.
S Oliverom Andrásym uvaÏoval
Ernest Weidler
85
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Cirkus
alebo spor o budúcu vládu
Povrchn˘ pohºad na spor o navrhnutie kan-
didáta na post generálneho prokurátora nazna-
ãuje, akoby proti sebe stáli dva legislatívne fe-
nomény – tajná alebo verejná voºba aj so
v‰etk˘m, ão jednotlivé druhy hlasovania spre-
vádza. V prvom pozadí tohto súboja má stáÈ
snaha o zakonzervovanie generálnej prokura-
túry alebo o – v prvom rade – personálne
zmeny v jej vedení, za ktor˘mi má nasledo-
vaÈ dotiahnutie viacer˘ch doteraz nevy‰etre-
n˘ch káuz, predov‰etk˘m politick˘ch.
Opakované neúspe‰né hlasovania v‰ak vy-
niesli na povrch ìal‰ie potenciálne motivácie
s oveºa väã‰ou brizanciou – 1. ãi má byÈ dô-
sledkom voºby generálneho prokurátora demi-
sia predsedníãky vlády Ivety Radiãovej, a 2.
ãi tajná voºba skutoãne odzrkadºuje slobodné
hlasovanie, ak má zakryÈ (doteraz) iba podo-
zrenia z vydierania alebo kupovania ‰iestich
koaliãn˘ch poslancov.
To, ão sa dialo pri dvoch kolách hlasova-
nia o kandidátovi na post generálneho proku-
rátora, pretoÏe v NR SR sa generálny proku-
rátor nevolí, iba hºadá kandidát, ktorého má
vymenovaÈ prezident Ivan Ga‰paroviã, bolo
skutoãne nedôstojn˘m divadlom a na tom niã
nemení ani fakt, Ïe opakované preverovania
vlastn˘ch poslancov boli do veºkej miery
odôvodnené podozrením, Ïe niekoºko koa-
liãn˘ch poslancov hrá s opozíciou hru, ktorej
cieºom je prinajmenej zvoliÈ Dobroslava
Trnku.
Na tomto mieste v‰ak treba spomenúÈ, Ïe
je prinajmenej zaráÏajúce, ak viacerí predsta-
vitelia Smeru-SD (predov‰etk˘m Robertovia
Fico, KaliÀák a Madej) ne‰etria spravodli-
v˘m rozhorãením a aÏ hysterick˘mi v˘ãitka-
mi na adresu koalície, Ïe sa snaÏí skontrolo-
vaÈ hlasovanie svojich oveãiek a pritom je viac
86
ako viditeºné, aÏ do akej miery je zglajch‰al-
tovan˘ poslaneck˘ klub Smeru-SD, ktor˘ ako
jeden muÏ hlasuje za Trnku a akákoºvek od-
ch˘lka od stranícky disciplinovaného hlaso-
vania sa z dlhodobého hºadiska limitne blíÏi
k nule. âo viac ako ãokoºvek iné odzrkadºu-
je, ako sa v skutoãnosti v poslaneckom klube
Smeru–SD uplatÀuje ústavn˘ ãlánok o slobod-
nom hlasovaní t˘chto poslancov.
Kto za koho kope
Pôvodné neurãité podozrenia o akejsi taj-
nej hre opozície s ãasÈou koalície sa napokon
aj potvrdili v prvom kole druhej voºby, kedy
prinajmenej ‰esÈ koaliãn˘ch poslancov neza-
hlasovalo za dohodnutého koaliãného kandi-
dáta Jozefa âenté‰a.
Dokonca sa ukázalo, Ïe voºbe Dobroslava
Trnku zabránila iba zaráÏajúca chyba jedné-
ho poslanca (koaliãného alebo opoziãného),
ktor˘ síce zakrúÏkoval Trnku, ale ne‰krtol
Jozefa âenté‰a, ãím bol jeho hlas neplatn˘. V
opaãnom prípade by za Trnkom stálo 75 plat-
n˘ch poslancov (zo 149 prítomn˘ch) – ão by
staãilo na to, aby ho prezident Ga‰paroviã
vymenoval za generálneho prokurátora. O
ãom sa vlastne ani nepochybuje, Ïe by tak uro-
bil, hoci v prípade úspechu Jozefa âenté‰a to
nie je také samozrejmé. Doteraj‰ie pochybné
dianie na pôde NR SR totiÏ dávalo hlave ‰tá-
tu dostatok moÏností na to, aby kandidáta za
generálneho prokurátora nevymenoval.
Doteraj‰ie hlasovania teda dostatoãne pre-
ukázali, Ïe prinajmenej ‰iesti koaliãní poslan-
ci sa spojili s opozíciou, a keby si mala Iveta
Radiãová ctiÈ nielen literu, ale aj ducha svoj-
ho vyhlásenia o tom, Ïe podá demisiu v prí-
pade zvolenia Trnku za generálneho prokurá-
tora, uÏ by tú demisiu aj podala. PretoÏe ‰esÈ
koaliãn˘ch poslancov jej de facto vyslovilo
nedôveru a keby jeden poslanec nezbabral
svoj lístok, nemala by premiérka veºmi na
v˘ber.
Faktom je, Ïe prinajmenej ‰iesti koaliãní po-
slanci sa spojili s opozíciou,
1. aby zvolili Trnku za generálneho prokurá-
tora,
a/alebo 2. znemoÏnili Ivetu Radiãovú, ak od-
mietne podaÈ demisiu,
a/alebo 3. prinútili Ivetu Radiãovú podaÈ de-
misiu,
a/alebo 4. dosiahli zmenu na ãele vlády,
a/alebo 5. dosiahli zmenu koaliãnej zostavy...
Druhé kolo voºby v‰ak takisto „skompleti-
zovalo“ podozrenia, spojené s touto voºbou.
K˘m pôvodne sa uvaÏovalo predov‰etk˘m o
tom, Ïe Smer-SD a ãasÈ SDKÚ-DS si od zo-
trvania Trnku v jeho pozícii sºubuje pokraão-
vanie v zdrÏanlivom vy‰etrovaní financova-
nia Smeru-SD a SDKÚ-DS, kuloárne tamta-
my vyniesli na svetlo sveta podozrenia, Ïe
‰iesti ustaviãne spomínaní, ale doteraz ne-
známi koaliãní poslanci hlasovali za Dobro-
slava Trnku buì preto, Ïe boli podplatení,
alebo preto, Ïe boli vydieraní. âo by – v prí-
pade potvrdenia – do veºkej miery zmenilo
uhol pohºadu na doteraj‰í cirkus s voºbou ge-
nerálneho prokurátora.
Ak by totiÏ mali byÈ pravdivé tieto podozre-
nia viacer˘ch poslancov, v pozadí tejto voºby
by sa odohrávala iná, hoci rovnako dôleÏitá
strategická hra ako je (ne)vy‰etrenie otázne-
ho financovania dvoch najsilnej‰ích strán.
V takomto prípade by sa skutoãne hralo o de-
misiu Ivety Radiãovej a ak by mali byÈ pravdi-
vé prinajmenej vyhlásenia ‰tyroch poslancov
OKS v dresoch Mostu, Ïe zostanú súãasÈou
koalície iba v prípade zotrvania Ivety Radião-
vej v ãele vlády, tak by v˘sledkom zvolenia
Dobroslava Trnku bola zásadná zmena nielen
v ãele vlády, ale aj vo vláde samotnej. Napo-
kon, k ìal‰iemu podobnému kolapsu môÏe
prísÈ fakticky kedykoºvek – ak sa spomínaná
a zatiaº neznáma ‰estica opätovne dostane
pod tak˘ tlak, akému nebude jednoduché odo-
laÈ, bude jedin˘m v˘sledkom pád vlády.
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
âo by potom nasledovalo?
Nie je isté, Ïe po Radiãovej demisii by
nastala iba zmena na ãele vlády, prípadne
niektorého rezortu (napríklad premiérom
by bol Miklo‰, ministrom financií by sa stal
ZaslúÏená prehra
SDKÚ a KDH
Sulík a ministrom práce Beblav˘), a ‰tyri
súãasné koaliãné strany by vytrvali spolu
aj v takto zrekon‰truovanej vláde. Rovna-
ko by sa mohlo hraÈ o novú koaliãno-opo-
ziãnú zostavu, v ktorej by karty vykladal
zrejme Robert Fico, prezidentom najprav-
depodobnej‰ie poveren˘ zostavovaním no-
vej vlády. Napriek prvoplánov˘m pred-
stavám, ani tento scenár nie je veºmi jed-
noduch˘. âísla totiÏ nepustia.
Smer disponuje 62 poslancami, SNS
ich má deväÈ (s otáznikom za Annou Be-
lousovovou – a keby som bol kresÈansko-
demokratick˘ stratég, azda by som aj uva-
Ïoval o uωej spolupráci s Àou). âiÏe ão tre-
ba na zostavenie vlády Smeru:
1. spolu s SNS mu staãia aj ‰iesti prebehlí-
ci – je v‰ak jasné, Ïe by to bola ich po-
litická samovraÏda, a vládnuÈ so 77 po-
slancami je veºmi komplikované (na-
vy‰e, ak by boli títo ‰iesti vydierateºní
jednou stranou, sú vydierateºní kaÏdou
stranou).
2. akákoºvek koalícia s SaS je nemoÏná –
znamenala by zánik SaS v ìal‰ích voº-
bách.
3. Koalícia Smeru s KDH je ãíselne moÏ-
ná, otázne je, ãi by to podporil cel˘ klub
KDH.
4. Koalícia iba Smeru s Mostom je moÏ-
ná tieÏ – ale iba teoreticky, lebo v takom
prípade má Most o ‰tyroch poslancov
OKS menej.
5. dvojica Smer a SNS môÏe vytvoriÈ koa-
líciu iba s KDH (15), lebo Most (14) ne-
pôjde do koalície, kde bude SNS. ËaÏ-
ko sa v‰ak predstavujú poslanci typu
Procházku ãi ÎitÀanskej podporujúci
takéto zoskupenie. A Lip‰ic vo vláde s
Ficom ãi KaliÀákom je tieÏ bizarná pred-
stava. Dôsledkom by asi bolo roz‰tiepe-
nie KDH, vylúãené to v‰ak nie je.
6. Smeru bez SNS postaãia aj poslanci
SDKÚ-DS (60 + 28). Tu by sa v‰ak dal
oãakávaÈ rozpad poslaneckého klubu
SDKÚ a tí, ão by odmietli koalovaÈ so
Smerom, by vo voºbách 2014 porazili
dzurindovcov na hlavu. Ani tento variant
nie je celkom vylúãen˘ – hoci proti nemu
stojí aj brutálne odmietnutie koalície so
Smerom z posledného snemu SDKÚ.
7. Smeru bez SNS sa ponúka aj dvojica
KDH a Most – v záujme „záchrany kra-
jiny“ by sa to moÏno podarilo zo‰telo-
vaÈ, av‰ak s veºmi otáznym dopadom na
obe men‰ie strany.
Zhrnuté – zdá sa, Ïe momentálne je Slo-
vensko odsúdené 1. buì na vládu samostat-
ného Smeru, prípadne s jedn˘m/dvoma
maliãk˘mi satelitmi, alebo 2. na vládu
viac ãi menej funkãného zlepenca tzv. ne-
ºavicov˘ch strán. âiÏe toho, ão zaÏívame
posledné dve volebné obdobia. Aj s nega-
tívami t˘chto zoskupení.
Hoci ak bude pokraãovaÈ súãasné legi-
slatívne a exekutívne trápenie ‰tyroch koa-
liãn˘ch strán, po voºbách v roku 2014 sa
fantázii medze nekladú.
(rk)
PrívrÏencov pravicovo-stredovej koalície
prekvapila v komunálnych voºbách nielen
strata primátorov v dvoch slovensk˘ch metro-
polách, ale – a asi e‰te viac – arogancia a pa-
sivita lídrov pri vytváraní volebnej stratégie.
Urobili príli‰ málo pre to, aby obãania mali
väã‰iu chuÈ voliÈ primátorov zo strán ‰tvori-
ce, ktorá úspe‰ne zav⁄‰ila parlamentné voº-
by, neponúkali im osobnosti, ktoré by boli dlhé
roky vydarene pôsobili v slovenskej politike
alebo by boli – hoci aj mimo nej – priebojní
v lokálnom, podnikovom, mediálnom ãi kul-
túrnom prostredí a ktorí by roky dokazovali,
Ïe majú ãím osloviÈ aj neutrálnych obãanov.
Takmer sa zdalo, Ïe pravica je pripravená
prehraÈ kontumaãne, resp. bez boja. A tak
neboli málo dôstojné len celkové v˘sledky
volieb, ale aj verejné vystúpenia bossov
SDKÚ-DS a KDH, a v podstate aj SaS, takej
priebojnej pred voºbami a e‰te aj poãas nich.
Nie preto, Ïe by boli mali viac sºubovaÈ, ale
najmä preto, Ïe bolo ich politickou povinnos-
Èou poskytnúÈ verejnosti nové podnety na uva-
Ïovanie. A najmä na konanie, teda na aktivi-
ty, ktoré v uplynulom desaÈroãí najmä v eko-
nomickej sfére priviedli SR niektor˘mi odváÏ-
nymi v˘konmi do pozornosti celej Európy, ão
uÏ nie je maliãkosÈ. KDH sa v spomínanom
období pomerne ãasto pokú‰alo sekundovaÈ
pri vytváraní spoloãenskej atmosféry, ale len
verbálne a – ako ináã? – stále príli‰ staromód-
ne. Niekdaj‰í reformn˘ potenciál SDKÚ za-
nikal v oportunizme väã‰iny jej politikov. Niã
Ïiarivé a ºudsky príÈaÏlivé sa na spoloãnosÈ ne-
prená‰alo. A zvlá‰È nie také, ão by zatienilo
aktíva ‰piãkového komunálneho politika Ftáã-
nika a ão by na minimum potlaãilo aj oba jeho
politické mínusy – jeho status postkomunis-
tu a blíÏenca Smeru-SD.
Magda Vá‰áryová sa od roku 1989 viac-
krát blysla najmä v diplomatickej sfére kulti-
vovan˘m a premyslen˘m úãinkovaním a do-
kázala, Ïe patrí v slovenskej politike na po-
predné miesto pri uplatÀovaní demokratic-
k˘ch a humanistick˘ch princípov. Pokiaº v‰ak
ide o reãnícke umenie a strhujúce apely ãi v˘-
zvy k nekompromisn˘m súbojom, ktoré sú
ãasto nevyhnutné pri presadzovaní pozitív-
nych politick˘ch a spoloãensk˘ch cieºov, tu uÏ
bola oveºa zdrÏanlivej‰ia a pasívnej‰ia. Vede-
la komorne komunikovaÈ a diskutovaÈ, ale uÏ
menej sa osvedãila ako táborová reãníãka ale-
bo podmaÀujúca kazateºka poskytujúca roz-
paãitej verejnosti silné my‰lienky, nápady, ale
aj pocity istoty, Ïe cesta, ktorú ponúka a pre-
sadzuje v slovenskom spoloãenstve SDKÚ,
majú svoje pevné filozofické a ideologické zá-
klady. Pekné a príjemné rozprávanie nestaãí
na politick˘ úspech u pestrej skupiny voliãov.
Tí, ão hereãku a poslankyÀu kandidovali za
primátorku Bratislavy, vykonali do istej mie-
ry zá‰kodníctvo. Nena‰lo sa veºa rozhºade-
n˘ch ºudí, ktorí by súhlasili s t˘mto v˘berom,
87
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
keìÏe ten nebol ani v súlade s lep‰ími strán-
kami politického ‰t˘lu SDKÚ, ale ani odra-
zom nejakého viditeºnej‰ieho záujmu verej-
nosti o osobnosÈ tejto krehkej Ïeny. UÏ aj pre-
to si mnohí ÈaÏko vedeli predstaviÈ, ako by Vá-
‰áryová tvrdo bojovala v dramatick˘ch súbo-
joch s neºahk˘mi a najmä neférov˘mi politic-
k˘mi a podnikateºsk˘mi protivníkmi, keì by
sa hralo o záujmy obãanov a v‰estrann˘ rast
hlavného mesta SR.
A nie v poslednom rade táto kandidatúra
u‰kodila aj samotnej Vá‰áryovej, jej autorite
a spoloãenskému postaveniu. Po prehre v
dueli o post prezidenta bola v˘razná poráÏ-
ka v zápolení s Milanom Ftáãnikom úder, kto-
r˘ iste spôsobil v citlivej Vá‰áryovej du‰i ‰ok
– a z toho sa uÏ ÈaÏko spamätá. O to viac, Ïe
Ftáãnik, podporovan˘ ºavicov˘m Smerom-
SD, nebol iba „ak˘msi“ hrubozrnn˘m po-
stkomunistom, ktor˘ by svojou povrchnosÈou,
nevzdelanosÈou ãi dokonca vulgárnosÈou urá-
Ïal v‰etk˘ch precitliven˘ch a úzkostliv˘ch
praviãiarov. Naopak, niekoºko rokov sa vcel-
ku pozitívne prezentoval aj ako minister ‰kol-
stva v prvej Dzurindovej vláde a donedávna
aj ako – a iste e‰te viac –starosta najväã‰ej
bratislavskej mestskej ãasti PetrÏalka. âo len
trochu neutrálni obãania hlavného mesta ne-
mali veru dôvod nedaÈ práve jemu svoj hlas.
A tak Ftáãnik získal 59 457 hlasov, k˘m kan-
didátka SDKÚ len 40 438. To uÏ je príli‰ veº-
k˘ rozdiel na to, aby sme mohli hovoriÈ o ne-
jakej náhodnej, tesnej ãi neãakanej prehre. Vá-
‰áryovej kandidatúra nebola omylom, ale pri-
najmen‰om veºmi pochybn˘m a pochybe-
n˘m zámerom.
âi v‰ak Bratislavu prehrala pravici viac Vá-
‰áryová alebo KDH po dlh˘ch rokoch jej do-
minancie v hlavnom meste, a v poslednom
období zvlá‰È, nemoÏno jednoznaãne posúdiÈ.
KDH uÏ raz prispelo k tomu, Ïe vládu v SR
dostal do ruky Smer, keì dohnalo druhú Dzu-
rindovu vládu k demisii a tak vlastne prispe-
lo k predãasn˘m voºbám vo veºmi nevhodnej
chvíli, a aj preto sa dostal do najlep‰ej pozí-
cie práve Fico. âo stváral a stvára ëurkov-
sk˘ v druhej polovici roka 2010 pri odchode
z postu primátora a pri nástupe do NR SR,
prekvapuje v‰etk˘ch slu‰n˘ch ºudí, a najmä
t˘ch, ktorí majú záujem podporovaÈ pravicu.
Pohor‰ujúci bol jeho postoj k zru‰eniu a zbú-
raniu PKO, ktoré síce nebolo stavbou repre-
zentatívnou, ale malo inú hodnotu pre dozre-
t˘ch Bratislavãanov, hodnotu, Ïiaº, v ‰iro-
kom slovenskom kontexte zanedbávanú, ale
mimoriadne potrebnú (aj pre samotné KDH)
– hodnotu symbolickú. Za dlhé roky sa tam
uskutoãnilo mnoho podujatí spoloãenského
v˘znamu (za v‰etky spomeÀme aspoÀ Brati-
slavskú l˘ru), ktoré v pamäti tisícov obãanov
zohrali dôleÏitú rolu. Demoláciou PKO sa ne-
rozoberie len komplex budov na brehu Du-
naja, ale sa zlikviduje a vyhodí do vzduchu
aj atmosféra spojená s v˘razn˘mi bratislav-
sk˘mi aktivitami. Ak KDH asistuje s takou
ºahkosÈou, ãi skôr ºahkováÏnosÈou pri tejto de-
molácii, nemôÏe oãakávaÈ najmä od mladej
generácie nejak˘ príklon k jeho politike a k
jeho pozícii v Bratislave. Najmä ak sa k tomu
nav⁄‰ia informácie o nie príli‰ korektnom
narábaní s bytmi, ktoré mali k dispozícii ma-
gistrát a zastupiteºstvá viacer˘ch mestsk˘ch
ãastí a v nich vo veºkej miere aj ãinitelia
kresÈanského hnutia.
88
Navy‰e samotné KDH v priebehu rokov za-
siahli najmä dve dosÈ veºké personálne stra-
ty. Zakladateº hnutia Ján âarnogursk˘ síce po-
stupne ustupoval zo svojej razantnosti na po-
ste prvého ‰éfa KDH, ale jeho pozvoºn˘ úpln˘
odchod zo v‰etk˘ch funkcií v strane zname-
nal de‰trukciu ideov˘ch základov a cieºave-
domého smerovania k dôleÏit˘m ideálom.
Tento právnik nebol iba disidentom, ale v
zmenenom reÏime aj antibyrokratick˘m líd-
rom a v podstate re‰pektovanou autoritou.
Franti‰ek Miklo‰ko a Vladimír Palko síce
neboli vodcovsk˘mi postavami v plnom roz-
sahu, ale dávali KDH to, ão ostatné relevant-
né politické strany v SR nemali: dávali hnu-
tiu duchovn˘ náboj a slovenskej politike aj
kvality, ktoré presahovali obligátny a banál-
ny pragmatizmus Meãiarov, Dzurindov ãi Fi-
cov. Miklo‰kov a Palkov dogmatizmus bol
síce nepríjemne iritujúci a ãasto pôsobil
brzdiaco alebo ‰krtiaco, ale pozitíva ich pô-
sobenia v slovenskej verejnosti v˘razne pre-
kraãovali ich zápory a tiene. Neboli priekup-
níkmi a k‰eftármi, ako sú nimi takmer v‰et-
ci ãinitelia zo ‰irokého politického spektra,
boli svetlonosmi, aj keì obãas zablúdili v
moãarinách. Vedenie KDH nedocenilo ich
zásadn˘ v˘znam pre jedineãnosÈ hnutia – a ni-
ãím ho nedokázalo nahradiÈ. A tak keì odi‰-
li, v KDH zostali len prízemní praktici, ak˘-
mi sa ukázali byÈ povedzme aj v Bratislave
ëurkovsk˘ a ekonóm Marcinãin.
(LenÏe treba povedaÈ aj opaãn˘ zaujímav˘
úkaz: ani Miklo‰ko a Palko samostatne, mimo
‰irokého prúdu beÏn˘ch straníckych úradní-
kov – ak˘mi sú Figeº, Hru‰ovsk˘ ãi Brocka,
ktorí zabezpeãovali a zabezpeãujú mnohé
dôleÏité zloÏky straníckej agendy – sa nedo-
káÏu presadiÈ. Obaja sa zrazu úplne stratili –
akoby slovenskú politiku naãisto opustili. Pri
pohºade z nadhºadu a z hºadiska potrieb kres-
Èanskej politiky – ak je e‰te vôbec potrebná
– sa chce povedaÈ, Ïe KDH z dlhodobej pers-
pektívy môÏe maÈ nádej len vtedy, ak sa Mi-
klo‰ko a Palko znovu spoja s Figeºom a Hru-
‰ovsk˘m.)
Z hºadiska bratislavsk˘ch komunálnych
volieb urobili v KDH tú istú chybu – ak moÏ-
no povaÏovaÈ iba za chybu zámerné konanie
–, akej sa funkcionári dopustili v oboch pre-
zidentsk˘ch voºbách, v ktor˘ch uspel Ivan
Ga‰paroviã: takmer vôbec nepodporili proti-
kandidátku, lebo sa im zdala byÈ z piedestá-
lu ich dogmatizmu príli‰ liberálna, hoci mala
zaruãene neporovnateºne iné kvality najmä
pre pravicov˘ch voliãov, neÏ Smeru-SD blíz-
ky dlhoroãn˘ zástupca predsedu HZDS a
predseda NR SR. Zmierlivej‰ie ãi konciliant-
nej‰ie to formulujme tak: KDH síce nespôso-
bilo, Ïe v Bratislave získal post primátora ºa-
vicov˘ politik Ftáãnik, ale urobilo minimum
pre to, aby túto v˘znamnú funkciu nezískal.
Treba zdôrazniÈ, Ïe ëurkovsk˘ mal v Bra-
tislave veºmi solídny rating aj mimo kresÈan-
sk˘ch demokratov. I preto sa dnes ÈaÏko zmie-
riÈ s t˘m, kam sa aÏ skæzol vo vedomí v‰et-
k˘ch, ktorí od politikov oprávnene a veºmi ná-
stojãivo oãakávajú uprednostÀovanie morál-
nych princípov pred príslu‰nosÈou k nejakej
straníckej firme. A aké sa usilovali nájsÈ u toh-
to bratislavského lídra. TotiÏ praviãiarstvo
samo o sebe nemusí byÈ pre obãanov to naj-
dôleÏitej‰ie, ak v praxi strán, ktoré sa s ním
spájajú, sa uplatÀuje rodinkárstvo, protek-
cionizmus, korupcia a klientelizmus. Robert
Fico dlhodobo ovládal rebríãky rôznych prie-
skumov – iste aj preto, Ïe podstatnú sumu
jeho priaznivcov tvoria ºudia, ktorí priÏmúria
obe oãi nad mravn˘mi neduhmi, ak im je ich
líder príÈaÏliv˘ svojím ºudov˘m ãi sociálnym
imidÏom. Ale v poslednom ãase sa ukázalo,
Ïe ani svätoÏiara dokonal˘ch úsmevov a gri-
más neúãinkuje bezhraniãne – Fica v naj-
nov‰om prieskume MVK predbehla Iveta
Radiãová svojou – zjednodu‰ene povedané –
slu‰nosÈou azda toho najvy‰‰ieho rangu.
V‰etky plytké posudky mnoh˘ch Ïurna-
listov a politick˘ch expertov vygumoval hu-
dobník a obãiansky aktivista Anton Popoviã:
„O akej pravici je vlastne reã v hlavnom mes-
te? âo z definícií politick˘ch pozícií pravice
sa dá nájsÈ na vyhlásenom klientelizme a pri-
sluhovaní záujmov˘m skupinám? Aké sofisti-
kované, „pravicové" odkazy je moÏné nájsÈ na
zavádzaní, klamaní, ignorovaní verejnosti,
na vytváraní priazniv˘ch podmienok pre ko-
rupciu? âo pravicové je kto schopn˘ vidieÈ na
likvidácii parkov, mestskej zelene, pamiatok
proti dlhodobo a jasne deklarovanej vôli ob-
ãanov?“
KeìÏe s Popoviãom plne súhlasíme, mu-
síme uznaÈ, Ïe ani titulok tejto na‰ej glosy
nie je úplne presn˘: v Bratislave neprehra-
la pravica alebo len pravica – ako politic-
ké smerovanie –, ale veºká skupina politic-
ky ãinn˘ch funkcionárov, ktorá sa v tieni
sympatick˘ch log a modern˘ch hesiel, a
priamo proti nim, uÏ úplne pohrúÏila do
egoistického partajného pohºadu na svet,
bez principiálnosti, ale aj bez agilnosti a tvo-
rivej usilovnosti. To je, Ïiaº, pohºad, v kto-
rom nie je veºa priestoru pre vytváranie
optimálnych podmienok, aby mohli spo-
kojne a nádejeplne existovaÈ kvalitní obãa-
nia metropoly ambiciózneho ‰tátu, ão sa od-
zrkadlilo aj na neuveriteºnej trápnosti po-
ãas decembrovej schôdzky NR SR. Tá mala
byÈ v˘chodiskom definitívnej poráÏky ne-
gatívnych prvkov 4-roãného vládnutia
Smeru-SD a mala predviesÈ prednosti ºud-
ského zázemia liberálnych a kresÈansko-
demokratick˘ch politick˘ch subjektov.
Dzurinda mal skvelú moÏnosÈ odvrátiÈ od
svojej osobnosti pohromu, ktorou ho na
prelome rokov 2009/2010 – teda pred voº-
bami – ochromil a ‰okoval Robert Fico.
LenÏe jeho pre‰pekulovaná taktika zrejme
viac znepokojila priaznivcov SDKÚ (aj so
stratégiou zjednotenej pravice), neÏ by sa
bol nazdal. A toto koleso zomlelo v koneã-
nom dôsledku aj Magdu Vá‰áryovú, preto-
Ïe tá ako dzurindovská kandidátka nedos-
tala od vedenia SDKÚ-DS dosÈ tromfov,
aby mohla ponad svoje osobné obmedzenia
odohraÈ veºkú a úspe‰nú mariá‰ovú partiu.
Ernest Weidler, publicista
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Komunálne voºby –
remíza a oãakávania zdola
Slovenskí obãania volili v komunálnych
voºbách personálne zmeny a v˘razne ºavico-
vo. Tak zneli prvé hedlajny po komunálnych
voºbách vo väã‰ine slovensk˘ch médií. Ten-
to prevládajúci pocit, dominantne ovplyvne-
n˘ víÈazstvom ºavicov˘ch kandidátov v Bra-
tislave a Ko‰iciach, podporil svojím prizna-
ním poráÏky aj predseda najsilnej‰ej pravi-
covej strany SDKÚ-DS MikulበDzurinda,
hoci svoj podiel na tejto poráÏke takticky
obi‰iel. Faktom v‰ak je, Ïe po dvadsiatich
rokoch bude maÈ uÏ aj Bratislava ºavicového
primátora – ão je najviditeºnej‰ia zmena vo ví-
kendov˘ch voºbách do samospráv miest a
obcí na Slovensku.
V najsledovanej‰om súboji komunálnych
volieb porazil Milan Ftáãnik, nezávisl˘ kan-
didát s podporou Smeru, kandidátku pravico-
v˘ch strán Magdu Vá‰áryovú, ktorej kandida-
túra bola jednoducho omylom. Zjednodu‰e-
ne povedané, nastal oãakávan˘ synergick˘
efekt – v súboji o primátora hlavného mesta
sa stretli najmenej odmietan˘ reprezentant
Ficovho Smeru (Ftáãnik) s najmenej akcep-
tovateºnou kandidátkou Dzurindovej SDKÚ-
DS (Vá‰áryová) a in˘ v˘sledok sa ani nedal
ãakaÈ. Bratislavskí voliãi vo veºkej miere od-
mietli ponuku b˘valej ãesko-slovenskej diplo-
matky a súãasnej poslankyne NR SR – ão do-
kazuje aj skutoãnosÈ, Ïe napríklad pri voºbách
do bratislavského mestského zastupiteºstva,
ale aj do zastupiteºstiev jednotliv˘ch mest-
sk˘ch ãastí získali pravicoví poslanci v˘raz-
nú väã‰inu.
AÏ v troch krajsk˘ch mestách, Bratislave,
Ko‰iciach a Îiline, doplatila pravica aj na
neschopnosÈ dohody na jednom mene, keì vo
v‰etk˘ch spomínan˘ch prípadoch mali jej
kandidáti spolu viac hlasov ako víÈazn˘ kan-
Komunálne voºby 2010
Strana Starostovia
Nezávislí 980
Smer-SD 599
KDH 161
SDKÚ-DS 159
SMK 129
Most-Híd 95
ªS-HZDS 78
SNS 60
SaS 20
Koaliãné bloky 171
Opoziãné bloky 150
Sumár podºa blokov
Nezávislí 980
Opozícia 887
Koalícia 735
Zdroj: podºa ãiastkov˘ch v˘sledkov ·tatistického úradu SR. Zvy‰ok do 100 percent tvoria menej v˘znamné
mimoparlamentné strany a rôzne kombinácie koaliãn˘ch a opoziãn˘ch strán.
didát zo Smeru. OpäÈ sa ukázalo – tak ako v teºstiev obsadili nezávislí kandidáti – ão je ìal-
tohtoroãn˘ch parlamentn˘ch voºbách – Ïe ‰ím ãoraz zjavnej‰ím trendom slovenskej re-
dominantnému Smeru môÏu stredopravé stra- gionálnej politiky. Nielen regionálnej, zdá sa
ny úspe‰ne vzdorovaÈ iba vtedy, ak svoje sily totiÏ, Ïe v komunálnej politike sa t˘mto spô-
spoja. âo sa napokon ukázalo v doteraz ºavi- sobom prejavuje silnejúca rezignácia a zne-
covej a odborárskej Banskej Bystrici, kde chutenie slovensk˘ch voliãov z pomerov vo
nezávisl˘ kandidát s podporou pravicov˘ch vrcholovej politike. K˘m v‰ak nebude legisla-
strán získal post primátora. Dokladuje to aj tívne moÏné, aby aj na parlamentnej úrovni
skutoãnosÈ, Ïe väã‰inu miest starostov mest- kandidovali nezávislí kandidáti alebo ob-
sk˘ch ãastí v Bratislave obsadili pravicoví po- ãianske iniciatívy, budú sa noÏnice medzi
litici. O drvivom víÈazstve ºavice sa nedá ho- vrcholovou politikou a radov˘mi obãanmi
voriÈ aj preto, Ïe polovica z ôsmich primáto- naìalej roztváraÈ. Samozrejme, ak len neuva-
rov krajsk˘ch miest urãite nemá ºavicovú ale- Ïujeme o tom, Ïe razantn˘ úspech nezávisl˘ch
bo prosmerovskú orientáciu: Pavol Hagyari kandidátov bude dôvodom aj pre politické
v Pre‰ove, Richard Rybníãek v Trenãíne, Pe- strany, aby systémovo zmenili svoje mocens-
ter Gogola v Banskej Bystrici a Vladimír ké a lobistické vnímanie straníckej politiky.
Butko v Trnave inklinujú skôr k pravici, k˘m Otázne je, ako by sa toto znechutenie politi-
Richard Ra‰i v Ko‰iciach, Milan Ftáãnik v kou prejavilo na parlamentnej úrovni, keby
Bratislave, Igor Choma v Îiline a Jozef Dvonã bolo moÏné, aby kandidovali aj nezávislí po-
v Nitre naopak. litici.
Zaujímavou ãrtou komunálnych volieb je Tohtoroãné komunálne voºby takisto uká-
skutoãnosÈ, Ïe viacer˘m primátorom a staros- zali, Ïe na tejto úrovni sa ãoraz zjavnej‰ie vy-
tom z ºavej strany politického spektra zvoli- tvárajú tri silné bloky – jeden tvoria nezávis-
li obãania pravicové zastupiteºstvo a naopak. lí kandidáti na posty starostov (tretina celko-
Dá sa teda kon‰tatovaÈ, Ïe obãania na regio- vého poãtu, 33,7 percenta) a poslancov (ne-
nálnej úrovni sa nerozhodujú natoºko na zá- celá ‰tvrtina, 22,7 percenta). Druh˘ siln˘ blok
klade straníckej ãi ideologickej príslu‰nosti, tvoria úspe‰ní kandidáti opoziãn˘ch strán,
ale do veºkej miery zvaÏujú aj svoje skúsenos- alebo koalícií opoziãn˘ch strán, ktorí vo voº-
ti s konkrétnymi politikmi a do svojho voliã- bách obsadili 887 postov primátorov (30,48
ského rozhodnutia transponujú oãakávania percenta) a 7321 poslaneck˘ch mandátov
konkrétnych rie‰ení. Napokon, na pozitívnej (34,74 percenta). V tomto bloku opoziãn˘ch
skúsenosti z vládnutia s pravicov˘m zastupi- strán sa v‰ak nachádzajú nielen úspe‰ní kan-
teºstvom postavil svoju kandidatúru aj ºavico- didáti Smeru ãi SDª, ale aj SNS, ªS-HZDS
v˘ politik Milan Ftáãnik. Jemu práve táto a HZD, ãiÏe hovoriÈ v ich prípade o ºavici je
charakteristika v˘razne pomohla v súboji s jednoducho nekorektné. Aj z toho dôvodu sú
Vá‰áryovou, ktorá nemala Ïiadne reálne skú- tvrdenia viacer˘ch pozorovateºov a politoló-
senosti s komunálnou politikou. gov o víÈazstve ºavice nepresné. Porovnateº-
AÏ tretinu miest primátorov a starostov a né pozície ako opoziãné strany obsadili repre-
‰tvrtinu postov poslancov obecn˘ch zastupi- zentanti koalície, t.j. strán pravicov˘ch a et-
nick˘ch, keì získali pribliÏne ‰tvrtinu postov
primátorov a starostov (25,2 percenta, 735) a
viac ako tretinu poslaneck˘ch mandátov
% Poslanci % (7670 poslancov, 36,3 percenta).
33,70 4777 22,7 Suma sumárum – komunálne voºby po-
dobne ako voºby parlamentné ukázali, Ïe blo-
20,6 4576 21,76 ky opozície a koalície sú mimoriadne vyrov-
5,53 2591 12,32 nané, a veºmi silné pozície obsadzujú v t˘chto
5,46 1772 8,43 voºbách nezávislí kandidáti. Nie je teda vy-
4,43 1194 5,68 lúãené, Ïe nás postupom ãasu ãaká zmena
zdola – a Ïe sa aj do celoslovenskej politiky
3,26 908 4,31 postupne presadia silné regionálne osobnos-
2,68 1246 5,95 ti, schopné rie‰iÈ konkrétne problémy a pri ich
2,06 938 4,46 rie‰ení spájaÈ aj politikov s navonok odli‰nou
programovou orientáciou.
0,68 212 1,0 (rk)
5,84 993 4,56
5,14 561 2,57
33,7 4777 22,7
30,48 7321 34,74
25,2 7670 36,3
89
P A R L A M E N T N ¯
OD 1. OKTÓBRA DO 30. NOVEMBRA
1. októbra – Odborári protestovali proti Radi-
ãovej úspornému balíãku. Pod mottom Radiãovej
balíãek – útok na Ïivotnú úroveÀ radov˘ch obãa-
nov, sa v Ko‰iciach konal protestn˘ pochod a
zhromaÏdenie, ktoré organizoval odborov˘ zväz
KOVO.
Jedno veºké rie‰enie, ktoré dokáÏe vyrie‰iÈ
rómsky problém, neexistuje. Zhodli sa na tom
predstavitelia parlamentov krajín Vy‰ehradskej
‰tvorky na stretnutí na hrade âerven˘ kameÀ.
Ako skon‰tatoval predseda Národnej rady SR Ri-
chard Sulík, najväã‰ie problémy v tejto oblasti má
Slovensko, ktorého osem percent obyvateºstva
tvoria práve Rómovia.
3. októbra – ·tátne peniaze na v˘stavbu ciest
podºa návrhu rozpoãtu na budúci rok budú, tvrdí
minister dopravy Ján Figeº (KDH). „Zaznamena-
jú nárast o 356 miliónov eur... ku ktor˘m samo-
zrejme treba pripoãítaÈ aj eurofondy, ktoré kumu-
latívne túto sumu posunú blízko jednej miliarde,
pretoÏe presúvame aj prostriedky nevyuÏité,“ po-
vedal Figeº v relácii STV O päÈ minút dvanásÈ.
Predseda Smer-SD a podpredseda NR SR Ro-
bert Fico uviedol, Ïe len stavebné práce naprík-
lad na diaºnici D1 v úseku Dubná Skala – Pre‰ov
mali stáÈ v rámci uÏ zru‰eného PPP projektu 2,4
mld. eura.
4. októbra – Minister financií Ivan Miklo‰
zru‰il pokutu pre predsedu Najvy‰‰ieho súdu SR
·tefana Harabina, ktorú mu chcel udeliÈ za to, Ïe
neumoÏnil audit na Najvy‰‰om súde SR. Rezort
financií informáciu potvrdil a zdôvodnil t˘m, Ïe
toto konanie zastavil preto, aby umoÏnil ìal‰ie ko-
nanie vo veci trestného oznámenia na predsedu
Najvy‰‰ieho súdu (NS) SR ·tefana Harabina. ne-
mení, Ministerstvo financií SR trvá na jej udele-
ní a zaplatení,“ dodal Jaro‰.
5. októbra – ·tyria poslanci parlamentu za
SaS z hnutia Obyãajní ºudia Ïiadajú predstavite-
ºov vládnej koalície, aby sa zaãali správaÈ zodpo-
vednej‰ie a nevná‰ali do spoloãnosti pochybnos-
ti o schopnostiach vlády a koalície vyviesÈ Slo-
vensko z gréckej cesty, na ktorú ju podºa poslan-
ca Igora Matoviãa vypravila predo‰lá vláda. ·tvo-
rica poslancov si uvedomuje, Ïe verejn˘ záväzok
vlády zníÏiÈ zadlÏovanie Slovenska je spojen˘
s viacer˘mi nepopulárnymi opatreniami, ktoré
menej informovaní obãania budú koalícii a vláde
neprávom vyãítaÈ. „Chápeme preto, Ïe urãitá ner-
vozita a následn˘ chaos s t˘m spojen˘ je prirodze-
n˘. Na druhej strane si myslíme, Ïe nie je správ-
ne, aby sa chaos stal pracovnou metódou vlády a
koalície.“
6. októbra – Kabinet schválil návrh rozpoãtu
na budúci rok. Deficit ‰tátneho rozpoãtu je pre bu-
dúci rok rozpoãtovan˘ na úrovni 3,8 mld. eur. Cel-
kové príjmy ‰tátnej správy sa rozpoãtujú vo v˘-
‰ke 13,1 mld. eur a v˘davky v sume 16,9 mld. eur.
Návrh ‰tátneho rozpoãtu na rok 2011, ktor˘
schválila vláda, je podºa predsedu Smeru-SD Ro-
berta Fica re‰triktívny. „Rozpoãet povaÏujeme za
re‰triktívny, spôsobí prepad hospodárskeho ras-
tu, rast inflácie,“ povedal Fico na tlaãovej bese-
de. Podºa neho ide o nezmyselnú politiku re‰trik-
cie a zdraÏovania.
7. októbra – S v˘sledkami júnov˘ch parla-
mentn˘ch volieb bolo krátko po nich spokojn˘ch
37 percent obãanov. Oproti predchádzajúcim par-
lamentn˘m voºbám v roku 2006 sa toto ãíslo dra-
maticky nezmenilo. Relatívne vysok˘ je podiel
t˘ch, ktorí tvrdia, Ïe záleÏí na tom, kto vládne a
koho ºudia volia – 60 percent. Vypl˘va to z povo-
lebného prieskumu voliãského správania sa a sú-
visiacich tém, na ktorom spolupracovali In‰titút
90
D E N N Í K
O tom, Ïe financovanie Slovenskej televízie sa dostalo do kritickej
situácie, nepochyboval vari nikto. Ani tí, pre ktor˘ch bolo zluãovanie
oboch verejnoprávnych in‰titúcií nedomyslen˘m a riskantn˘m
krokom. Napokon v‰ak prevládla vôºa spojiÈ Slovenskú televíziu so
Slovensk˘m rozhlasom a t˘mto systémov˘m krokom na‰tartovaÈ
záchranu verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Alebo jeho
spolitizovanie a ovládnutie – závisí od uhla politického pohºadu.
Na rozdiel od niektor˘ch in˘ch rozhodnutí súãasnej koalície pri
tomto budeme vidieÈ aj poãuÈ, ãi to za to stálo.
Zluãovanie
verejnoprávnych médií –
záchrana alebo politizácia?
Daniel Krajcer, minister kultúry: PredísÈ priestor na prípadné návrhy, ktoré môÏu tomu-
ìal‰iemu zadlÏovaniu to návrhu zákona pomôcÈ.
Hlavn˘m cieºom návrhu zákona o Rozhla-
se a televízii Slovenska je predísÈ ìal‰iemu za- Marek Maìariã (Smer-SD): Totálne ovlád-
dlÏovania verejnoprávneho vysielania. Vy- nutie STV a SRo
tvoriÈ podmienky pre jeho postupnú konsoli- Nie sme svedkami reformy verejnopráv-
dáciu a zároveÀ zefektívniÈ hospodárenie, nych médií, ako to pán minister ãasto uvádza,
kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysiela- ale z odborného hºadiska, hazardnej amatér-
teºov s cieºom zv˘‰iÈ kvalitu ich vysielania. skej hry, ktorej politick˘m úãelom je totálne
Predkladan˘m návrhom zákona sa zriaìuje ovládnutie STV a SRo. Aj vzhºadom na to, Ïe
nová verejnoprávna in‰titúcia Rozhlas a tele- vãera ste po rozprave, pán minister, obhajo-
vízia Slovenska, ktorá zabezpeãuje sluÏbu vali tento návrh rôznymi citátmi z minulosti,
verejnosti v oblasti rozhlasového a televízne- dovolím si poznamenaÈ, Ïe fakty sú také, Ïe
ho vysielania a ktorá vznikne postupn˘m spo- my sme ani neru‰ili kontrolné orgány. Ani
jením SRo a STV. Spojenie rozhlasu a televí- sme sa nesnaÏili odvolaÈ ãlenov rád a normál-
zie do jednej in‰titúcie predstavuje prv˘ nym spôsobom, demokratick˘m sa obsadzo-
z viacer˘ch krokov procesu tvorby nového vali tie miesta, ktoré sa po rotácii uvoºnili. To
modelu verejnoprávneho vysielania v Slo- len na margo toho, Ïe by som oãakával, Ïe
venskej republike, ktor˘ bude v nasledujúcom snáì dnes budete svoj návrh obhajovaÈ, nie mi-
období doplnen˘ aj o zmenu systému jeho fi- nulosÈou, ale nejak˘mi reakciami na tú vecnú
nancovania, o nové zadefinovanie obsahu po- stránku.
jmu sluÏba verejnosti a spoloãné priestorové Návrh na zlúãenie STV a SRo je zdôvod-
rie‰enie novovzniknutého verejnoprávneho Àovan˘ kritickou finanãnou situáciou v STV
vysielania. V súvislosti s prijatím návrhu zá- a jeho hlavn˘m cieºom má byÈ zastavenie ìal-
kona sa predpokladá pozitívny vplyv na ve- ‰ieho zadlÏovania verejnoprávnych médií.
rejné financie, postupn˘m spájaním Sloven- Doteraj‰ie kontrolné orgány majú byÈ zru‰e-
ského rozhlasu a Slovenskej televízie by sa né z dôvodu spochybÀovania ich odbornosti,
mala dosiahnuÈ úspora finanãn˘ch prostried- to citujem zo samotného materiálu a nov˘
kov a zastavenie zadlÏovania verejnoprávne- generálny riaditeº má byÈ volen˘ parlamentom,
ho vysielania. Efekt úspory sa v ìal‰om ob- aby sa t˘m posilnila jeho váÏnosÈ. Skutoãnos-
dobí a nehovoríme len o prvom roku, prejaví Èou je, Ïe samotné zlúãenie, ktoré je absolút-
najmä v oblasti administratívnej agendy, eko- ne nepripravené, nevyrie‰i deficit STV, naopak
nomickej agendy. V oblasti techniky a tech- prinesie v budúcom roku zatiaº nevyãíslené
nológie. V oblasti v˘roby programu a v oblas- mimoriadne transformaãné náklady, bol by
ti obchodnej ãinnosti. Zru‰ením dvoch rád a som rád, keby som tu moÏno poãul aspoÀ ne-
dvoch dozorn˘ch komisií, ide o 36 ºudí a jak˘ odhad t˘chto nákladov a jeho naozaj pr-
ustanovením jednej 9-ãlennej rady, novej ve- v˘m hmatateºn˘m v˘sledkom bude politické
rejnoprávnej in‰titúcie sa dosiahne aj úspora ovládnutie STV a SRo.
na odmenách ãlenov rady. Materiál bol prero- V druhom slede sa stane takéto bleskové
kovan˘ v skrátenom pripomienkovom kona- zlúãenie, rizikov˘m zásahom do duálneho
ní, viaceré a väã‰ina pripomienok, ktoré boli systému, do reklamného trhu, do autorsk˘ch
vznesené, boli do návrhu postupne zapraco- práv aj do hospodárenia a programovej tvor-
vané. Vzhºadom na harmonogram rokovania by verejnoprávnych médií. Fúzie podobného
Národnej rady v novembri a v decembri, na- charakteru a rozsahu sa pripravujú dlhé me-
priek tomu, Ïe zákon sa predkladá v skrátenom siace a ìal‰ie mesiace sa podºa podrobne pri-
legislatívnom konaní, som rád, Ïe sa vytvoril praveného plánu uskutoãÀujú. V˘chodiskom
‰tvort˘ÏdÀov˘ priestor pre poslancov a ãlenov sú ako samozrejmosÈ ‰túdie, anal˘zy a audi-
jednotliv˘ch v˘borov, na ìal‰iu diskusiu a ty, ktoré nielen dokáÏu oprávnenosÈ a efektív-
P A R L A M E N T N ¯
nosÈ zlúãenia, ale do detailov a premyslene de-
finujú jeho formu, obsah a postup. My nemá-
me niã, len rozhodnutie ministra, dodatoãne
zostavenú pracovnú skupinu, ktorej ãlenovia
za pochodu zásadne pripomienkujú aj kritizu-
jú vládny návrh a vláda napriek tomu sa roz-
hodla pre nevídan˘ spôsob zlúãenia, ktor˘ sa
raz moÏno stane námetom pre prípadovú ‰tú-
diu, ako to nerobiÈ. Z veãera do rána rozhod-
nutie ministra, o ktorom sa aÏ dodatoãne do-
zvedeli aktéri zlúãenia, ãiÏe verejnoprávne
médiá. AÏ následne, ako som uÏ spomínal, zo-
stavenie pracovnej komisie.
P˘tam sa teraz uÏ váÏnej‰ie, kde je garan-
cia, Ïe ãlenovia v˘boru, politici sú a budú
kompetentní posudzovaÈ projekty kandidátov
na funkciu generálneho riaditeºa a kde je ga-
rancia, Ïe nebudú pristupovaÈ k veci politic-
ky. A preão je z tohto procesu vynechaná
rada, ktorá by t˘m aj logicky prevzala zodpo-
vednosÈ a v novom zloÏení bude údajne v˘-
sostne odborná. Odpoveì je jednoduchá a
úãelová, o tom koho v˘bor odporuãí parla-
mentu na zvolenie, rozhodne koaliãná väã‰i-
na vo v˘bore.
T˘mto návrhom sa teda nevraciame len
k praxi volenia generálneho riaditeºa verejno-
právneho média v parlamente, ktorú druhá
Dzurindova vláda odmietla ako politizáciu,
ideme e‰te hlb‰ie. Voºba generálneho riadite-
ºa bude spolitizovaná uÏ vo v˘bore Národnej
rady. âere‰niãkou na torte tohto procesu je
oprávnenie ministra kultúry, ãiÏe ãlena vlády
v prechodnom období do zvolenia nového
generálneho riaditeºa, v urãit˘ch situáciách,
riadiÈ verejnoprávne médiá. To je nieão, s ãím
som sa nikdy nikde nestretol, snáì ani pán po-
slanec Galbav˘. Návrh niã nerie‰i, ale zakla-
dá veºké riziká. Preto navrhujem, pán spravo-
dajca, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku,
aby sa Národná rada uzniesla, Ïe nebude po-
kraãovaÈ v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Peter Zajac(OKS): STV prestala byÈ verej-
noprávna
OceÀujeme úsilie vlády o rie‰enie verejno-
právnych médií a práve preto sa chceme po-
zrieÈ na návrh zákona z hºadiska programové-
ho vyhlásenia vlády. Ohlasujem uÏ vopred, Ïe
OKS, ako strana reforiem, ão síce naz˘va po-
slanec Fico absolútne absurdne dogmatizmom,
stojí na úplne opaãnej strane ako súãasná opo-
zícia, ktorá poãas svojej vlády spôsobilo, Ïe sú-
ãasná STV prakticky prestala byÈ verejnopráv-
nym médiom, nachádza sa v obrovskej za-
dlÏenosti, ktorá má v tomto a budúcom roku
dosiahnuÈ závratnú sumu a teraz to poviem v
slovensk˘ch korunách, 1 miliardy slovensk˘ch
korún, alebo okolo jednej miliardy sloven-
sk˘ch korún, ão je neskutoãná nehoráznosÈ.
Táto istá STV vytvorila za vlády Roberta
Fica programovú ‰truktúru, na základe ktorej
sa v podstate stratila v STV verejnoprávnosÈ,
verejnoprávny charakter a toto súãasné vede-
nie personálne spôsobilo dne‰nú havarijnú
situáciu STV. Z tohto hºadiska je dne‰n˘ ná-
rek opozície, ale aj dne‰n˘ postoj vedenia
STV je nehorázny a reãi o tom, Ïe zmeny v
STV sú úãelové, sú absurdné a nezmyselné.
Áno, sú úãelové, len sa treba p˘taÈ na to, o ak˘
úãel ide, ide o to, zachrániÈ a moÏno Ïe posled-
n˘krát v dejinách ponovembrového Slovenska
zachrániÈ verejnoprávnosÈ médií. To je proste
reálny fakt a ak ani toto nie je schopná dne‰-
D E N N Í K
ná opozícia akceptovaÈ a dne‰né vedenie STV
ak nie je vôbec ochotné uvaÏovaÈ, ão ono
samo spôsobilo, vrátane Rady Slovenskej te-
levízie, tak sa treba p˘taÈ na to, Ïe kde je tu
vlastne zdrav˘ úsudok, kde je tu nejaká súd-
nosÈ. Hovorím to len preto, aby bolo jasné z
ak˘ch pozícií budem hovoriÈ o tom, ão chcem
teraz povedaÈ.
Chcem v prvom rade povedaÈ, Ïe v akútnej
havarijnej situácie je STV a nie Slovensk˘ roz-
hlas. Racionálny postup, teda velí rie‰iÈ pro-
blém tam, kde akútne existuje, to je v Sloven-
skej televízii, a hovorím to rovno, zmene jej
vedenia, zmene televíznej rady, zmene progra-
movej ‰truktúry Slovenskej televízie a zme-
ne financovanie, teda hospodárenia Slovenskej
televízie, nie financovanie, nemyslím t˘m te-
raz financovania vonkaj‰ieho, ale hospodáre-
nia, vnútorného hospodárenia STV. To je ele-
mentárny a najtransparentnej‰í spôsob, ako v
roku 2012 potom pristúpiÈ k ìal‰ím krokom.
Pozrime sa preto na návrh zákona práve z
pohºadu vládneho programu. Samotné zlúãe-
nie STV a SRo neznamená automaticky refor-
mu verejnoprávnych médií. Ak sa vo vládnom
programe hovorí, Ïe sa má vytvoriÈ nov˘ le-
gislatívny rámec financovania organizácie a
fungovanie verejnoprávnych médií a opaku-
jem, financovania organizácie fungovania, to
znamená v‰etk˘ch t˘chto troch zloÏiek, v‰et-
k˘ch t˘chto troch súãastí, súãasná podoba
vládneho programu, vládneho návrhu zákona
spæÀa len jednu z t˘chto troch podmienok.
Rie‰i otázku organizácie zlúãeného média,
ale nerie‰i otázku jeho nového financovania,
ani fungovania. Ak v‰ak chceme hovoriÈ o ‰an-
ci na úspe‰nú transformáciu verejnoprávnych
médií, musí existovaÈ istá logická následnosÈ
krokov a na zaãiatku existovaÈ ako predpok-
lad jasná a komplexná predstava prínosu, cie-
ºa, cesty, ktorá vedie k cieºu a nástrojov, kto-
ré máme k dispozícii. A práve tieto kritériá sú-
ãasn˘ návrh zákona nespæÀa. Aj dôvodová
správa potvrdzuje, Ïe akútne treba rie‰iÈ pro-
blém Slovenskej televízie a nie Slovenského
rozhlasu, to len opakujem, to je elementárny
a známy fakt.
Návrh zákona sa naopak pokú‰a zabaliÈ
rie‰enie jedného problému, to jest problému
Slovenskej televízie, do zlúãenia so Sloven-
sk˘m rozhlasom, ktor˘ pritom ako verejno-
právna in‰titúcia vcelku funguje aj nabaliÈ tak
na seba namiesto jedného problému, ktor˘ je
rie‰iteºn˘ a rie‰iteºn˘ prehºadn˘m spôsobom,
dva problémy, z ktor˘ch ten druh˘ je oveºa
väã‰í ako ten prv˘.
Návrh zákona nedáva, ale ani si to nekla-
die za cieº, to treba povedaÈ úprimne a otvo-
rene a korektne, odpovede na otázky, ãi je zlú-
ãenie oboch médií skutoãn˘m prínosom. Tu
treba povedaÈ, Ïe podobné pokusy sa v postko-
munistick˘ch ‰tátoch zatiaº nevydarili, to je
proste skúsenosÈ. Máme skúsenosÈ, Ïe v po-
stkomunistick˘ch médiách pokusy o zlúãenie
televízie a rozhlasu buì nepre‰li cez parlamen-
ty, alebo ak pre‰li, tak v podstate v polovici z
t˘ch ‰tyroch krajín, sa chcú vrátiÈ naspäÈ.
Hovorím to tu len ako perliãku, Ïe zhodou
okolností, kedysi v dávno minul˘ch ãasoch sa
pokú‰al e‰te minister Hudec o vytvorenie ta-
kéhoto modelu. Prizval si poradcov z BBC,
ktorí mu to neodporúãali a teda nechal ten pro-
blém tak. Neodporúãali to, dnes je zmenená
situácia, aj to treba povedaÈ, ale treba braÈ do
pre verejné otázky (IVO), Sociologick˘ ústav
SAV a Katedra sociológie Filozofickej fakulty
UK.
8. októbra – ·tátny tajomník ministerstva do-
pravy Ivan ·vejna konãí vo funkcii. B˘val˘ spo-
lumajiteº firmy Hayek Consulting odchádza pre
kauzu hayekovcov. Vracia sa do parlamentu, kde
bude ãlenom v˘boru pre financie. Kauza vznikla
po zverejnení informácií, Ïe hayekovci zarábali v
minulom volebnom období na tendroch, ktoré
vyhlasovalo ministerstvo financií. „Dlho som toto
rozhodnutie zvaÏoval. Odstupujem na vlastnú Ïia-
dosÈ,“ povedal ·vejna na tlaãovej besede. Dôvo-
dom podºa neho bol neb˘val˘, neprimeran˘ tlak
na nadáciu F. A. Hayeka.
9. októbra – Pri zúÏení imunity nemôÏe vlá-
daÈ rátaÈ s podporou Smeru Návrh ústavného zá-
kona na zúÏenie poslaneckej imunity na októbro-
vej schôdzi, ktorá zaãína v utorok, Smer-SD ne-
podporí. Líder najväã‰ej opoziãnej strany Robert
Fico to zdôvodnil t˘m, Ïe premiérka Iveta Radi-
ãová chce témou imunity prekryÈ kauzy vlády a
prezentovaÈ, ako dokáÏe získaÈ podporu pre ústav-
né zákony.
Návrhy Smeru k zúÏeniu imunity sú podºa Bu-
gára nemiestne. Smer-SD hºadá stále nové v˘ho-
vorky, aby nemusel podporiÈ návrh na zru‰enie po-
slaneckej imunity. Myslí si to predseda strany
Most-Híd Béla Bugár.
10. októbra – Poslanci vládnej koalície sú roz-
hodnutí utiahnuÈ si opasky, zatiaº sa v‰ak nedohod-
li na spôsobe, ak˘m to urobia. „Dohodli sme sa,
Ïe zníÏime náklady na poslanca o desaÈ percent.
Teraz hºadáme formu, ako to pretaviÈ do konkrét-
neho zákona, „povedal predseda poslaneckého
klubu SDKÚ-DS Jozef Miku‰.
11. októbra – Poslaneck˘ klub strany Slobo-
da a Solidarita povedie Jozef Kollár. Rozhodli o
tom ãlenovia poslaneckého klubu strany v tajnom
hlasovaní. Vo funkcii nahradí lídra strany Richar-
da Sulíka, ktor˘ sa funkcie vzdal pre povinnosti
spojené s jeho ‰éfovaním Národnej rade SR.
12. októbra – STV a SRo nahradí jedno verej-
noprávne médium Rie‰ením kritickej situácie vo
verejnoprávnych médiách, najmä v STV, má byÈ
vznik novej verejnoprávnej in‰titúcie Slovensk˘
rozhlas a televízia (SRTV). Na tlaãovej besede o
tom informoval minister kultúry Daniel Krajcer.
R˘chle konanie si vyÏiadal najmä katastrofálny
stav STV, za ktor˘ podºa Krajcera nesie plnú zod-
povednosÈ manaÏment STV a Rada STV. Orgán-
mi nového média budú generálny riaditeº a Do-
zorná komisia. Riaditeºa bude voliÈ Národná rada
SR.
13. októbra – Financovanie v˘stavby Národ-
ného futbalového ‰tadióna v Bratislave zo ‰tátne-
ho rozpoãtu sa odkladá zatiaº na neurãito. Vláda
Ivety Radiãovej zru‰ila uznesenie kabinetu Rober-
ta Fica z 8. júla 2009, ktoré sa zaoberalo financo-
vaním v˘stavby futbalového ‰tadióna pre potre-
by ‰portovej reprezentácie SR a zastavila t˘m fi-
nancovanie NF· na Tehelnom poli v Bratislave zo
‰tátneho rozpoãtu. Dôvodom je zlá ekonomická
situácia v krajine a potreba ‰etriÈ verejné financie.
14. októbra – Vláda sa bude podºa premiérky
Ivety Radiãovej správaÈ zodpovedne a chce pri-
praviÈ priestor, aby nikto nemusel oznamovaÈ v bu-
dúcnosti nepríjemné správy. „Vnímam nespokoj-
nosÈ mnoh˘ch obãanov. Nie je mi to jedno. Pred-
stava o tom, ako riadiÈ krajinu, je jedna vec a po-
kúsiÈ sa urobiÈ ozdravn˘ proces, druhá. Chce to
dávku sily neustúpiÈ, nepodºahnúÈ tlaku záujmo-
v˘ch skupín, okolia a médií,“ vyhlásila premiér-
ka na tlaãovej besede pri hodnotení prv˘ch sto dní
vlády. Ambíciou vlády je podºa premiérky splá-
caÈ dlh Slovenska. Je to rozloÏené na tri roky. Upo-
zornila, Ïe jej vláda prebrala SR s dlhmi. UÏ ten-
91
P A R L A M E N T N ¯
to rok v‰ak jej kabinet dokázal u‰etriÈ 360 milió-
nov eur.
Dnes sa konãí podºa premiérky Ivety Radião-
vej systém pokus – omyl. ZároveÀ sa konãí skú-
‰obÀa doba nov˘m ministrom a úradníkom. Kon-
krétnym opatreniam, ktoré majú pomôcÈ na‰tar-
tovaÈ slovenskú ekonomiku, zv˘‰iÈ zamestnanosÈ,
zlep‰iÈ prístup k zdravotnej starostlivosti, bude ve-
novan˘ch druh˘ch sto dní vlády. Na tlaãovej be-
sede k prv˘m sto dÀom vlády to uviedla premiér-
ka Iveta Radiãová.
18. októbra – Národná rada SR zníÏi náklady
na poslancov o desaÈ percent. Uviedol to predse-
da parlamentu Richard Sulík s t˘m, Ïe poslanci
budú maÈ menej o tzv. Ficov odvod. Bude vo v˘-
‰ke dvojnásobku deficitu. Ak je oãakávan˘ defi-
cit pre tento rok 7,8 percenta, tak odvod bude 15,6
percenta, vysvetlil. Súãasne sa „odmrazia platy po-
slancov“, ktoré sú na rovnakej úrovni dva roky.
19. októbra – Rokovania Súdnej rady SR budú
verejné a rada bude svoje rozhodnutia odôvodÀo-
vaÈ, najmä v personálnych otázkach. Vypl˘va to
z novely zákona o Súdnej rade SR, ktorú schvá-
lil parlament. Právna norma mení spôsob kreova-
nia súdnej rady, jej ãlenmi po novom nemôÏu byÈ
predsedovia a podpredsedovia okresn˘ch a kraj-
sk˘ch súdov. Predsedovi Najvy‰‰ieho súdu SR
patrí táto pozícia z Ústavy SR.
SNS by nebola v parlamente, Smer a SDKÚ si
polep‰ili. Voºby by podºa prieskumu, ktor˘ agen-
túra Polis uskutoãnila na vzorke 902 responden-
tov v dÀoch 16. aÏ 18. októbra, vyhral Smer-SD.
Po poklese preferencií v júnovom prieskume (29,1
%) by stranu v októbri volilo 39 percent oslove-
n˘ch. Od volieb stúpajú preferencie SDKÚ-DS.
Svoj hlas by jej odovzdalo 18,9 percenta ºudí.
K˘m Most-Híd si drÏí svoju pozíciu na úrovni 7,1
percenta, KDH by v októbri podporilo 7,7 percen-
ta osloven˘ch, SaS 6,8 percenta.
20. októbra – Voºba nového generálneho pro-
kurátora môÏe podºa predsedu strany Most-Híd
Bélu Bugára znamenaÈ zaãiatok konca koalície.
MôÏe sa to staÈ, ak SDKÚ-DS spolu so Smerom-
SD podporí Dobroslava Trnku ako kandidáta na
post generálneho prokurátora, ktorého navrhol
poslanec NR SR za SDKÚ-DS Stanislav Jani‰.
„To znamená, Ïe ani ostatné koaliãné strany sa ne-
musia drÏaÈ tej ãasti koaliãnej zmluvy, ktorá ho-
vorí o tom, Ïe by sme sa nemali spájaÈ pri pretlá-
ãaní rôznych návrhov s opozíciou,“ vyhlásil Bu-
gár pred novinármi po tom, ão sa koalícia stále ne-
dohodla na spoloãnom kandidátovi na túto pozí-
ciu.
21. októbra – Súãasná vláda podºa exminist-
ra dopravy ªubomíra VáÏneho (Smer-SD) po za-
stavení prvého balíka PPP projektu doteraz nevys-
vetlila, ako chce pokraãovaÈ vo v˘stavbe diaºnic.
Minister dopravy Ján Figeº podºa VáÏneho zavá-
dza verejnosÈ, ak tvrdí, Ïe nahradí pozastavenú v˘-
stavbu 75-kilometrového úseku diaºnice D1 me-
dzi Martinom a Pre‰ovom.
22. októbra – Prv˘ch sto dní vlády premiérky
Ivety Radiãovej sa u skoro polovice Slovákov
nestretlo s pochopením. Bezmála 49 percent z
nich hodnotí doteraj‰iu vládu negatívne. Pochvá-
lili ju viac ako dve pätiny op˘tan˘ch. Vypl˘va to
z telefonického prieskumu, ktor˘ robila v dÀoch
16. aÏ 18. októbra agentúra Polis Slovakia na re-
prezentatívnej vzorke 902 respondentov. Premiér-
ku v‰ak Slováci hodnotia pozitívne. Radiãová za-
ujala prvú prieãku v tabuºke pozitívneho hodno-
tenia jednotliv˘ch ãlenov kabinetu s takmer 30-
percentnou podporou.
23. októbra – Situácia okolo voºby generálne-
ho prokurátora môÏe byÈ testom perspektív
SDKÚ-DS na vytvorenie veºkej koalície so Sme-
rom-SD. V diskusnej relácii Slovenského rozhla-
92
D E N N Í K
úvahy aj to, Ïe experti BBC sú asi tí, ktorí sú
najpovolanej‰í klásÈ si takého otázky.
Návrh sºubuje úsporu finanãn˘ch prostried-
kov okolo 1,5 milióna eur, ale ten je moÏn˘
aj bez zlúãenia oboch médií, teda ten nevyÏa-
duje zlúãenie oboch médií, pretoÏe v najväã-
‰ej ãasti tej sumy ide vlastne zo zisku zru‰e-
nia jednotliv˘ch programov.
Rovnako v súãasnej situácii nie sú jasné
kroky, ktoré by mali nasledovaÈ v roku 2012
pri zru‰ení koncesionárskych poplatkov, ako
ani to, ako by mala táto transformácia prebie-
haÈ z hºadiska ‰tátneho rozpoãtu, ako aj z hºa-
diska fungovania novej ‰truktúry rozhlasu a
televízie Slovenska.
Návrh zákona a to pokladám za jeden z
jeho nedostatkov, predpokladá pri generál-
nom riaditeºovi na jednej strane veºmi slabé
kompetencie voãi politike a na druhej strane
prakticky absolútne právomoci voãi riaditeºom
nového televízneho a rozhlasového segmen-
tu, ktoré bez právnej subjektivity nemajú fak-
ticky nijak˘ priestor pre svojprávne rozhodo-
vanie.
Si treba uvedomiÈ, Ïe jedin˘, kto je podºa
toho nového modelu volen˘, je generálny ria-
diteº, v‰etci ostatní sú t˘mto generálnym ria-
diteºom menovaní, teda riaditelia t˘ch dvoch
segmentov, teda ten riaditeº budúceho televíz-
neho a budúceho rozhlasového segmentu sú
menovaní a odvolávaní generálnym riadite-
ºom, ão mu dáva takmer absolútne právomo-
ci.
Dôvodová správa pritom neuvádza nijaké
skúsenosti z deºby právomocí verejnopráv-
nych médiách v krajinách s bohatou tradíci-
ou verejnoprávnych médií v ktor˘ch je pod
strechou, pod jednou strechou rozhlas a tele-
vízia, ak˘mi sú napríklad BBC, ORF, ãi CDF,
alebo ARD. Proste najprv by sme mali maÈ k
dispozícii ‰túdiu, ak˘m spôsobom v t˘ch kra-
jinách, kde existuje ako jedno spoloãné mé-
dium rozhlas a televízia, aké majú právomo-
ci, riaditeºov jednotliv˘ch segmentov. Táto
dôvodová správa to nehovorí, proste nevieme
to, alebo sa to minimálne nedozvieme. V tej-
to súvislosti len na okraj uvádzam, Ïe zlúãe-
nie Slovenskej televízie a Slovenského rozhla-
su by znamenalo vytvorenie asymetrickej si-
tuácie medzi verejnoprávnymi a súkromn˘mi
médiami z hºadiska reklamy, lebo súkromní
vlastníci dnes nesmú vlastniÈ rozhlas aj tele-
víziu. Buì rozhlas, alebo televíziu.
Toto by v podstate viedlo z hºadiska toho
nového verejnoprávneho média k diskriminá-
cii súkromn˘ch médií na mediálnom trhu. Je
to zvlá‰tne, ale je to tak.
Povedané celkom jednoducho, rie‰enie or-
ganizácie nového média bez jasnej predstavy
jeho financovania a budúceho fungovania ne-
spæÀa nároky na to, aby bolo jasné, ako by
mohla vyzeraÈ úspe‰ná transformácia verejno-
právnych médií tak, aby zapæÀala zámer vlád-
neho programu.
Vládny návrh zákona zvolil postupnosÈ,
ktorá v tejto fáze nezabezpeãuje úspe‰nosÈ
celého procesu. Ale e‰te raz, namiesto toho,
aby zaãala tam, kde je akútny problém, to
jest pri rie‰ení problémov Slovenskej televí-
zie a následne predloÏila celú koncepciu trans-
formácie verejnoprávnych médií a poloÏila si
otázku, po vyrie‰ení problémov Slovenskej te-
levízie, ãi je zlúãenie moÏné, ãi je úãelné a uÏi-
toãné a ak áno, potom rie‰ila tento problém.
Pokú‰a sa rie‰iÈ akútny problém, ako som uÏ
povedal v Slovenskej televízii tak, Ïe naÀ na-
balil druh˘, oveºa komplexnej‰í problém fi-
nancovania, organizácie fungovania verejno-
právnych médií.
Vzhºadom na nበkorektn˘ postup a na
reálne problémy, ktoré súãasnej návrh vyvo-
láva, navrhujeme postupovaÈ podºa logickej
následnosti. Logická následnosÈ znamená,
vrátiÈ sa na zaãiatok celej diskusie k problé-
mu Slovenskej televízie, ktor˘ je rukolapn˘,
verejnosÈ mu rozumie a politicky je nespo-
chybniteºn˘ a mal by byÈ nespochybniteºn˘ do-
konca pre dne‰nú opozíciu, ktorá ho spôsobi-
la. Tento problém sa dá rie‰iÈ veºmi r˘chlo. UÏ
me‰káme. AÏ následne potom si myslíme, Ïe
treba rie‰iÈ v‰etky ostatné problémy.
Marek Maìariã: So Zajacom do veºkej
miery súhlasím
ëakujem za slovo. Pán poslanec Zajac, ak
dám nabok ten politick˘ úvod, tak musím po-
vedaÈ, Ïe s veºkou ãasÈou vá‰ho vystúpenia sú-
hlasím. Neviem, ãi to bolo vystúpenie len za
va‰u osobu alebo aj za frakciu OKS, ale vy-
slovili ste naozaj zásadné kritické argumenty
a domnievam sa, Ïe pokiaº ctíte urãitú konzis-
tentnosÈ, tak predpokladám, Ïe podporíte môj
návrh, aby Národná rada nepokraãovala ìalej
v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Du‰an Jarjabek (Smer-SD): Naru‰í kreh-
k˘ duálny systém
Spoloãn˘ zákon o spájaní rozhlasu a tele-
vízie vznikol za tandemu Slobodník, minister
kultúry, Zelenay, ‰tátny tajomník minister-
stva kultúry. Tento návrh zákona, ktor˘ pred-
loÏil prv˘ vtedy Roman Zelenay, bol to zákon
z jeho dielne, bol odmietnut˘ práve za minist-
ra Hudeca z toho dôvodu, bol odmietnut˘ aj
v rámci medzinárodn˘ch expertíz práve z dô-
vodov novo vznikajúceho duálneho systému,
ktor˘ sa zaãal realizovaÈ v roku 1995 a bol od-
mietnut˘ vtedy z hºadiska moÏnej nevyváÏe-
nosti tohto priestoru, verejnoprávneho a sú-
kromného.
Vtedy, hovorím, uÏ vtedy bol odmietnut˘,
to znamená rok v podstate pred vzniknutím
duálneho systému, ktor˘ vznikol v roku 1995,
keì vstúpila do mediálneho trhu prvá súkrom-
ná televízia. TakÏe len toºko na spresnenie, po-
chopiteºne v súvislosti aj s dne‰n˘m dÀom, keì
teda hovoríme, Ïe tak˘to zákon by veºmi váÏ-
ne naru‰il krehk˘ duálny systém, ktor˘ v me-
diálnom prostredí z hºadiska elektronick˘ch
médií tu existuje.
Jana ÎitÀanská (KDH): Posledná ‰anca
Myslím si rovnako ako pán poslanec Zajac,
Ïe toto je posledná ‰anca, ako zachrániÈ verej-
noprávne médiá na Slovensku. Ak to neuro-
bíme teraz, tak uÏ to neurobíme asi nikdy. Je
teraz na nás, aby sme sa rozhodli, ak˘ spôsob
zvolíme pre túto záchranu a ja chcem vyuÏiÈ
t˘chto 20 dní na to, aby naozaj sme pripravi-
li dobr˘ zákon a aby sme sa vedeli moÏno aj
spolu s opozíciou dohodnúÈ na tom, ako za-
chrániÈ verejnoprávne médiá, pretoÏe tie mé-
diá by tu mali zostaÈ aj po nás. Nie je to len
na‰a vec, ale je to aj vec, ktorá by tu mala byÈ
po nás.
Du‰an Jarjabek: Nesmierne riskantn˘ krok
Reforma verejnoprávnych in‰titúcií je na-
P A R L A M E N T N ¯
ozaj potrebná. LenÏe otázka stojí, ãi takto, ako
ju predkladá pán minister kultúry. Viete, pre
mÀa naozaj nie je najdôleÏitej‰ie spravodaj-
stvo alebo publicistika. Ja plne súhlasím s
t˘m, ão povedal predo mnou pán poslanec
Maìariã, ale v tejto chvíli nechcem hovoriÈ ani
o nejakom straníckom uchopení moci, ne-
chcem hovoriÈ ani o tom, Ïe pri‰lo 576 pripo-
mienok na 28 paragrafov, ktor˘ tento zákon
obsahuje. Beriem na vedomie, Ïe toto spoje-
nie predkladá pán minister kultúry, tak ako ho
predkladá a pre mÀa z toho dôvodu, pán mi-
nister, nastanú pre vás legitímne otázky.
Vy prichádzate zo súkromného prostredia,
stali ste sa ministrom kultúry a rie‰ite verej-
noprávny priestor. Vy prichádzate zo súkrom-
ného prostredia nielen ako akãne ãinn˘ ãlovek
na obrazovke, ale ako ãlovek, ktor˘ kreoval
aj programovú ‰truktúru istej nemenovanej a
pritom mienkotvornej súkromnej televízie.
To znamená, Ïe vy máte istú predstavu o pro-
grame, lebo ste sa na Àom podieºali.
MÀa preto zaujíma jedna vec. Ako si vy
predstavujete po tomto va‰om spojení, po
tomto va‰om zlúãení Slovenského rozhlasu a
Slovenskej televízie, nehovorme o ostatn˘ch
veciach, hovorme len o programe. âo budú
tento rozhlas a televízia vysielaÈ? Ako sa vy-
rovnajú s programom, ktor˘ zo zákona samo-
zrejme ako verejnoprávna in‰titúcia bude mu-
sieÈ tento program aj rozhlas aj televízia vy-
sielaÈ? âo v tom programe bude? Budú to
silné verejnoprávne médiá alebo slabé verej-
noprávne médiá? A teraz opäÈ nehovorím o
tom technickom spájaní, hoci vy ste poveda-
li vo svojom úvodnom slove, Ïe ide o postup-
né spájanie. Neviem si predstaviÈ, o aké po-
stupné spájanie t˘chto dvoch in‰titúcií môÏe
ísÈ, lebo zákon jasne zaãne platiÈ od 1. januá-
ra.
Zákon nezaãne platiÈ postupne. Zaãne pla-
tiÈ 1. januára a 2. januára aj rozhlas, aj televí-
zia budú musieÈ na základe toho zákona nie-
ão vysielaÈ.
Ja sa p˘tam, v tejto chvíli, ão. Ide mi sku-
toãne o programové veci. Koºko ‰portu, koº-
ko men‰inov˘ch programov? A teraz sa dosta-
nem do situácie, keì ãakám va‰u odpoveì, Ïe
o tom nerozhodnete vy, ale o tom rozhodnú
D E N N Í K
riaditelia in‰titúcií. Ale, mÀa práve zaujíma
va‰a predstava, pán minister kultúry, lebo vy
tú osobnú predstavu urãite máte. Keby ste ju
nemali, nemôÏete predkladaÈ tak˘to zákon.
Zaujímajú ma veci, ako budú zastúpené
detské programy, ako bude zastúpená pôvod-
ná tvorba, ako budú zastúpené ‰portové pro-
gramy. Bude sa vysielaÈ olympiáda, nebude sa
vysielaÈ olympiáda? Podºa vá‰ho názoru, má
v˘znam vysielaÈ napríklad Cenu Dunaja? No,
a ako to v‰etko sa zlúãi dokopy, keì vieme
podºa ist˘ch finanãn˘ch prepoãtov, Ïe Slo-
venská televízia a Slovensk˘ rozhlas budú
pracovaÈ od 1. januára s rozpoãtom, ktor˘ je
na úrovni roku 1997.
Potvrdili to obaja súãasní riaditelia verejno-
právnych in‰titúcií, televízie aj rozhlasu. Toto
sú pre mÀa otázky, na ktoré mi absolútne ne-
dáva odpoveì vበsúãasn˘ návrh zákona ão
predkladáte. Zdajú sa mi nesmierne nekon-
krétne veci, ktoré sa opierajú o nekonkrétne,
respektíve Ïiadne anal˘zy tohto priestoru,
lebo to, Ïe rozhlas a televízia v súãasnosti vy-
sielajú na základe neadekvátnej legislatívy z
hºadiska toho, ão od nich chceme, vieme dnes
v‰etci.
Dovolím si tvrdiÈ, Ïe spájanie rozhlasu a te-
levízie v tejto forme, v akej ju predkladáte vy,
je nesmierne riskantn˘ krok. Je to krok, kto-
r˘ tento duálny systém totálne zlikviduje, ale-
bo ho tak zniãí, Ïe bude totálne nereálny. Na
základe toho ten súkromn˘ priestor, ktor˘
dnes vykr˘vajú súkromné médiá, sa pre sú-
kromné médiá nepomerne zväã‰í a tá konku-
renãná schopnosÈ verejno-právnych médií aj
rozhlasu, aj televízie sa absolútne oslabí.
Nehovoriac o programov˘ch otázkach,
osobne si myslím, Ïe niektoré programy, kto-
ré uÏ zanikli v Slovenskej televízii a v Sloven-
skom rozhlase, a ktoré majú právo z hºadiska
men‰inového diváka byÈ na obrazovke Sloven-
skej televízie, alebo v éteri z hºadiska vysie-
lania Slovenského rozhlasu, nebudú, nebude
na nich priestor, nebudú na ne peniaze.
Jedna malá poznámka. Prevzaté predstave-
nie z opery, z ãinohry ãi z baletu má dvojper-
centného diváka na obrazovkách, ktor˘ je to-
tálne nezaujímav˘ pre akékoºvek súkromné
médium preto, lebo dve percentá je na na‰e
su Sobotné dialógy to uviedol ako jednu z moÏ-
ností poslanec za KDH Radoslav Procházka.
„Mám pocit, Ïe jeden z najväã‰ích domácich gé-
niov politického zákulisia to trochu prekombino-
val,“ povedal Procházka.
26. októbra – Poslanci neschválili návrh ústav-
ného zákona na zúÏenie poslaneckej imunity.
Právnu normu, ktorá by poslancom zobrala trest-
noprávnu imunitu a ponechala ju iba na v˘roky v
pléne parlamentu, podporilo 75 zo 136 prítomn˘ch
poslancov. Za zúÏenie imunity hlasovali v‰etci prí-
tomní poslanci koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH,
strany Most-Híd a poslanci za SNS Anna Belou-
sovová a Rudolf Puãík. ZúÏenie imunity nepod-
porili zákonodarcovia za Smer-SD a ìal‰í po-
slanci za SNS.
29. októbra – Na potrebe zriadiÈ trval˘ krízo-
v˘ mechanizmus na zabezpeãenie stability euro-
zóny sa na summite v Bruseli dohodli hlavy ‰tá-
tov a predsedovia vlád ãlensk˘ch krajín Európskej
únie (EÚ). Premiérka Iveta Radiãová povaÏuje za
úspech, Ïe kºúãové prvky mechanizmu by mali za-
definovaÈ úlohu súkromného sektora, medzinárod-
ného menového fondu a veºmi striktné podmien-
ky jeho fungovania.
1. novembra – Ministerstvo Ïivotného prostre-
dia, ktoré od júla splynulo s ministerstvo pôdohos-
podárstva na základe rozhodnutia predchádzajú-
cej vlády Roberta Fica (Smer-SD), zaãne opätov-
ne samostatne fungovaÈ. Do ministerského kres-
la má zasadnúÈ doteraj‰í ‰tátny tajomník Minister-
stva pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia a
regionálneho rozvoja József Nagy, ktorého na
funkciu navrhla súãasná koaliãná strana Most-
Híd.
2. novembra – Koalícia sa nedohodla na spo-
loãnom kandidátovi na post generálneho proku-
rátora, o ktorom budú poslanci v tajnej voºbe roz-
hodovaÈ v stredu 3. novembra. Tri koaliãné stra-
ny, SaS, KDH a Most-Híd v prvej voºbe podpo-
ria svoju kandidátku Evu Mi‰íkovú, poslaneck˘
klub SDKÚ-DS zahlasuje za nominanta poslan-
kyne NR SR za SDKÚ-DS Jany Dubovcovej Jána
Hrivnáka. Premiérka Iveta Radiãová po rokova-
ní povedala, Ïe ak by sa jej strana nedohodla na
potrebe zmeny na poste generálneho prokurátora,
ktorú presadzovala, zvaÏovala by svoje ìal‰ie po-
litické pôsobenie a nevylúãila, Ïe by zloÏila aj
funkciu premiérky.
3. novembra – Parlament nezvolil generálne-
ho prokurátora SR. Do druhého kola tajnej voºby
postúpili Eva Mi‰íková a Dobroslav Trnka. Kan-
didátku strán SaS, KDH a Most-Híd Mi‰íkovú
podporilo 49 zo 148 prítomn˘ch poslancov, teraj-
‰í generálny prokurátor Trnka dostal 70 hlasov, vy-
pl˘va z oficiálnych v˘sledkov.
V roku 2009 boli podºa SIS snahy ovplyvÀo-
vaÈ v˘berové konania Slovenská informaãná sluÏ-
ba v roku 2009 zaznamenala snahy ovplyvÀovaÈ
viaceré v˘berové konania vyhlasované ‰tátnymi
podnikmi alebo ‰tátnymi orgánmi. Poslancom
Národnej rady SR to povedal riaditeº SIS Karol
Mitrík, agentúre SITA to potvrdili viacerí poslan-
ci. Mitrík správu preãítal v parlamente za zatvo-
ren˘mi dverami. Mohli si ju vypoãuÈ len poslan-
ci.
Kabinet schválil návrh na zlúãenie SRo a STV.
Katastrofálny stav v hospodárení Slovenskej te-
levízie (STV) je jedn˘m z hlavn˘ch dôvodov r˘-
chlej transformácie verejnoprávnych STV a SRo.
4. novembra – Poslanci NR SR ani v druhom
kole tajn˘ch volieb nezvolili generálneho proku-
rátora na ìal‰ie sedemroãné funkãné obdobie. Za
kandidátku SaS, KDH a Most-Híd Evu Mi‰íkovú
hlasovalo 47 zo 144 prítomn˘ch poslancov, kan-
didáta poslanca za SDKÚ-DS Stanislava Jani‰a a
poslanca za Smer-SD Mojmíra Mamojku, teraj-
93
P A R L A M E N T N ¯
‰ieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku,
podporilo 68 zákonodarcov.
6. novembra – Na centrálu Smer-SD dostali v
sobotu nahrávku, ktorá podºa predsedu strany Ro-
berta Fica „ukazuje, ãoho je schopn˘ a ão orga-
nizoval“ predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda
v ãase, keì bol prv˘ raz premiérom – pravdepo-
dobne v rokoch 1998 aÏ 99. Podºa predsedu Smer-
SD nahrávka svedãí o tom, Ïe Dzurinda prikr˘val
veºk˘ biznis, v ktorom bola poÏiadavka na úpla-
tok. Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda je
presvedãen˘, Ïe ‰éf Smer-SD Robert Fico pred-
viedol „reakciu urazenej, ohrdnutej nevesty“, keì
dnes na neho vytiahol nahrávky star˘ch telefoná-
tov. Podºa Dzurindu Fico uÏ dlh‰ie vysiela signá-
ly, Ïe by sa chcel s Dzurindovou stranou skama-
rátiÈ, zblíÏiÈ, aj jemu osobne telefonoval, Ïe sa chce
stretnúÈ. Dzurinda v‰ak zbliÏovanie odmieta.
8. novembra – Prípadom nahrávok star˘ch te-
lefonick˘ch rozhovorov, ktoré v nedeºu opäÈ vy-
tiahol predseda strany Smer-SD Robert Fico na
predsedu SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu, sa v
roku 1999 zaoberala polícia – napokon ho odlo-
Ïila.
9. novembra – V pondelok vo veãern˘ch ho-
dinách zastrelili v rodinnom dome v Limbachu
známeho slovenského právnika Ernesta Valka.
Informáciu potvrdil v noci poãas krátkeho brífin-
gu minister vnútra Daniel Lip‰ic. Valko bol v ro-
koch 1990 aÏ 1991 podpredsedom Snemovne
ºudu Federálneho zhromaÏdenia âSFR, v roku
1992 sa stal predsedom Ústavného súdu âSFR.
Od roku 1993 pôsobil ako advokát. Zastupoval ‰tát
vo viacer˘ch známych kauzách, rovnako i viace-
r˘ch politikov.
11. novembra – Anna Belousovová pri‰la o
ìal‰iu stranícku funkciu. Potom, ão neuspela v
kandidatúre na sneme SNS na predsedníãku stra-
ny, ju predsedníctvo SNS odvolalo z pozície
okresnej predsedníãky v âadci.
12. novembra – Vláda schválila návrh nove-
ly Zákonníka práce, ktorou sa majú upraviÈ usta-
novenia o návrate zamestnankyne alebo zamest-
nanca do práce po rodiãovskej dovolenke. Zamest-
nanca a zamestnankyÀu by mal zamestnávateº
zaradiÈ späÈ do práce aspoÀ za tak˘ch podmienok,
ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako pod-
mienky, ktoré mali v ãase, keì nastúpili na maters-
kú alebo rodiãovskú dovolenku. Schválen˘ návrh
na novelizáciu Zákonníka práce tieÏ upravuje
zriadenie, zloÏenie a ãinnosÈ európskych zamest-
naneck˘ch rád. 13. novembra – Robert Fico zo-
stáva podºa oãakávania aj na ìal‰ie ‰tvorroãné ob-
dobie predsedom Smeru-SD. Fico a ani kandidá-
ti na podpredsedov nemali vo voºbách protikan-
didátov. Smer-SD musí podºa predsedu strany
Roberta Fica získaÈ v budúcich parlamentn˘ch
voºbách viac hlasov ako v júni, aby sa mohol
opäÈ staÈ vládnou stranou. Smer-SD sa podºa pred-
sedu strany Roberta Fica musí zbaviÈ rôznych ná-
lepiek, ktoré sa podarilo pravici na Smer nalepiÈ.
Robert Fico varoval koalíciu, Ïe má dosÈ materiá-
lov, aby mohol odpovedaÈ na koaliãné uráÏky.
„Koalícia ‰kandalizuje a kriminalizuje Smer a t˘m
prekr˘va svoje vládnutie. Nemáme Ïiaden záujem
na politick˘ch prestrelkách. Na uráÏky v‰ak prí-
de tvrdá odpoveì. Materiálov máme dosÈ,“ vyhlá-
sil Fico na tlaãovej besede po skonãení snemu jeho
strany.
15. novembra – Slovensko ãaká podºa v‰etké-
ho upratovanie v ãerpaní eurofondov. Ako totiÏ
uviedla premiérka Iveta Radiãová po skonãení
pracovn˘ch stretnutí s deviatimi ministrami a ve-
dúcim úradu vlády, Slovensko nemá práve dobré
oznaãenie z hºadiska ãerpania eurofondov. Pouká-
zala na materiál uverejnen˘ nedávno v denníku
New York Times, ktor˘ ilustroval problémy ãer-
94
D E N N Í K
pomery v prepoãte zhruba stotisíc obyvateºov.
Bude vôbec e‰te niekto chcieÈ, alebo môcÈ z
hºadiska finanãn˘ch prostriedkov, ktoré verej-
no-právne in‰titúcie majú, e‰te raz hovorím,
pre budúci rok a pre tie ìal‰ie roky podºa pre-
poãtov na úrovni roku 1997, bude e‰te niek-
to môcÈ takéto programy vysielaÈ?
No a, teraz to dávam s veºk˘m otáznikom,
nemá niekto záujem, aby sa tak˘mto spôso-
bom naozaj de‰truoval verejno-právny priestor
len preto, aby dostali väã‰í priestor na reali-
záciu „súkromníci“, veì snahy o zru‰enie,
respektíve obmedzenie verejno-právneho prie-
storu tu boli veºmi dlho. Mám na mysli dlho-
roãné reãi o privatizácii druhého programu,
úplne legitímne, samozrejme, len s ak˘mi dô-
sledkami, ão v‰etko by sa stalo, keby bol pri-
vatizovan˘.
No ale, nie je toto z hºadiska vysielania
programu, ktorú verejnoprávna in‰titúcia,
konkrétne Slovenská televízia vysiela, nieão
podobného z hºadiska oklie‰tenia toho progra-
mu? A v tejto chvíli je úplne jedno, ãi druh˘
program privatizujete na jednej strane, alebo
ãi ho oklie‰tite tak˘m spôsobom, Ïe uÏ naÀ ne-
budete maÈ peniaze.
TakÏe, bol by som veºmi rád, keby som
dostal v tomto zmysle aspoÀ ãiastoãné odbor-
né profesijné odpovede na moje otázky a z hºa-
diska programu, chcem to zopakovaÈ, ma sku-
toãne zaujíma vበosobn˘ názor, ako to vy vi-
díte, ão v‰etko by tieto televízie mali podºa vás
vysielaÈ, a ako je to z vá‰ho hºadiska v tomto
zákone finanãne o ‰etrené.
Daniel Krajcer: Toto je len zaãiatok
Toto je zaãiatok niekoºk˘ch postupn˘ch
krokov. Toto nie je záver, alebo definitívne na-
stolenie reformy verejnoprávnych médií a ja
som rád, Ïe z úst prakticky v‰etk˘ch reãníkov
bez ohºadu na to, ãi z opozície alebo z koalí-
cie, zaznelo jedno, Ïe tá reforma je potrebná.
S t˘m sa naozaj so v‰etk˘mi predreãníkmi
plne stotoÏÀujem.
Niekoºko momentov, ktoré akcentoval pán
poslanec Maìariã – kritika navrhovaného
ustanovenia Rady. No je to podobn˘ model
ako v minulosti. Akurát, Ïe je striktnej‰ie ga-
rantovaná odbornosÈ ãlenov tohto dohºadové-
ho orgánu, keìÏe, bohuÏiaº, na‰a skúsenosÈ na-
ozaj za roky dozadu nie je bohvieaká. Ja viem,
Ïe ani vy ste neboli spokojn˘ s t˘m, ako fun-
goval manaÏment. Minimálne v Slovenskej te-
levízie. Som o tom presvedãen˘, pretoÏe vás
povaÏujem za racionálneho ãloveka a ão sa
t˘ka nejakej politizácie, ja som presvedãen˘,
Ïe aj v tej novej 9-ãlennej rade by mala maÈ
zastúpenie opozícia. Urãite áno, ale opozícia
nie v takom v zmysle ako v minulosti, Ïe to
boli konkrétni kandidáti navrhovaní pove-
dzme poslancom alebo poslaneck˘m klubom.
Teraz to jednoducho moÏné nebude. Politici
nebudú môcÈ navrhovaÈ kandidátov do rady.
Jednoducho budú to naozaj môcÈ robiÈ len
profesijné a záujmové zdruÏenia. âo je inak
tieÏ prvok istého odpolitizovania tohto mode-
lu, tak ako ho navrhujem. âasto tu bolo spo-
mínané spájanie, opakujem, aj v tomto prípa-
de je to len zaãiatok. V prvej línii ide o in‰ti-
tucionálne spojenie. Ten ìal‰í priestor je tu pre
manaÏment, aby jednotlivé ‰truktúry oboch
médií efektívne nastavoval tak, aby to bolo ra-
cionálne a aby to do budúcna prinieslo moÏ-
né úspory. A práve preto nie je moÏné v sú-
ãasnom návrhu zákona hovoriÈ o tom, koºko
peÀazí to bude.
Nie je moÏné v súãasnosti prísÈ s nejakou
dopadovou ‰túdiou. Neviem si predstaviÈ, Ïe
by nejaká skupina úradníkov z ministerstva
kultúry alebo financií vtrhla povedzme do
Slovenskej televízie, vyÏiadala si zmluvy z re-
gistra, v‰etky faktúry, záväzky a podobne. To
by bolo naru‰enie nezávislosti Slovenskej te-
levízie alebo Slovenského rozhlasu. Isté veci
sú naozaj úlohou pre manaÏment. To je jed-
noducho prirodzené, ak chceme zachovaÈ ne-
závislosÈ t˘chto médií. âlenovia v˘boru nebu-
dú rozhodovaÈ o t˘ch kandidátov, oni naozaj
budú skúmaÈ len splnenie formálnych kritérií
a rozhodovaÈ bude plénum. Hovorím o kan-
didátoch na generálneho riaditeºa. Takto je to
v zákone navrhnuté.
No a ão sa t˘ka voºby generálneho riadite-
ºa, poviem to len vcelku jednoducho. Teraz na-
ozaj naráÏam na schopnosÈ Rady Slovenskej
televízie vyberaÈ kvalitného kandidáta. Tak v
parlamente bol posledn˘m riaditeºom zvole-
n˘ Richard Rybníãek a rada vybrala dvoch
kandidátov v uplynul˘ch rokoch. Volali sa
Hreha a NiÏÀansk˘. Myslím si, Ïe to je dosta-
toãná odpoveì na akési nezávislé rozhodova-
nie a kvalitné rozhodovanie a nezávislé roz-
hodovanie príslu‰nej rady.
âo sa t˘ka politického vplyvu. OpäÈ poviem
to celkom otvorene. Îiadny zákon nedokáÏe
úplne eliminovaÈ vplyv politikov na ãokoºvek.
Je to naozaj otázka politickej kultúry, otázka
iného vnímania, konkrétne v tomto prípade ve-
rejnoprávnych médií a ja si to dovolím pove-
daÈ moÏno veºmi jednoznaãne. Posledné me-
siace, to znamená obdobie nástupu novej vlá-
dy, predsa potvrdzujú, Ïe sa to dá robiÈ aj s is-
tou politickou kultúrou. Veì je predsa jasné,
Ïe súãasn˘ manaÏment Slovenskej televízie by
veºmi rád kriãal, ak by dochádzalo k nejaké-
mu ovplyvÀovaniu zo strany súãasnej vládnej
koalície Slovenskej televízie. To je jednodu-
cho dôkaz, Ïe dôleÏité je naozaj aj v t˘chto
otázkach sa riadiÈ istou politickou kultúrou a
tvrdím, Ïe my to aj robíme.
Pán poslanec Zajac, to je tá veãná téma
Slovenská televízia a Slovensk˘ rozhlas. Na-
ozaj tu nebudujme m˘tus, Ïe rozhlas je neja-
ká ideálna oáza pokoja, blahobytu, prosperi-
ty a podobne. Naozaj len zásluhou súãasné-
ho manaÏmentu Slovenského rozhlasu doká-
Ïe táto in‰titúcia hospodáriÈ s vyrovnan˘m
rozpoãtom, ale nie vìaka tomu, aké je nasta-
venie legislatívne a iné fungovania tejto in‰ti-
túcie, ale ão je dôleÏité povedaÈ, rozhlas uÏ v
tejto chvíli naozaj funguje z podstaty. Tam uÏ
naozaj nie je priestor na ìal‰í rozvoj. To zna-
mená, Ïe preto je súãasÈou tohto koncepãné-
ho rie‰enia aj snaha o rie‰enie budúcnosti
Slovenského rozhlasu. Vo vzÈahu k vám. Ja sa-
mozrejme re‰pektujem a chápem. Rozpráva-
li sme sa na tú tému a budeme e‰te dúfam aj
ìalej diskutovaÈ. Nemyslím si, Ïe rie‰ením je
v˘mena manaÏmentu Slovenskej televízie.
To sa tu dialo vÏdy v minulosti. A potom sa
povedalo, Ïe urobila sa nejaká reforma. No
Ïiadna reforma sa neurobila. Politicky sa vy-
menil manaÏment a to bolo celé. TakÏe toto nie
je cesta, ktorú by som ja v tomto prípade na-
vrhoval.
Pani poslankyÀa ÎitÀanská, absolútne sú-
hlasím s t˘m, ão ste povedali, plne sa s t˘m
stotoÏÀujem. Aj ja si myslím, Ïe toto je asi po-
P A R L A M E N T N ¯
sledná ‰anca a tak isto ponúkam aj kolegom
z opozície veºmi intenzívnu diskusiu v t˘ch
‰tyroch t˘ÏdÀoch, ktoré nám ostávajú, ak teda
zákon prejde v prvom ãítaní do druhého a tre-
tieho ãítania.
Pán poslanec Jarjabek, stotoÏÀujem sa
s vami. Áno, reforma je potrebná a naozaj ão
sa t˘ka t˘ch jednotliv˘ch programov˘ch ty-
pov, pri tomto by som sa tro‰ku pozastavil.
Ony sú definované ãiastoãne v zákone. ëalej
sú definované aj v zákone ã. 308 o vysielaní
a retransmisii, to znamená verejn˘ záujem a
ja mám záujem, aby takáto charakteristika aj
ostala. Priãom budúci rok je naozaj veºk˘
priestor na to hovoriÈ o obsahu a zadefinovaÈ
ho moÏno e‰te lep‰ie. MôÏeme sa o to pokú-
siÈ spoloãne. A ja len jeden príklad, ako pri-
stupujem k verejnoprávnosti vysielania. Spo-
mínali ste cenu Dunaja. No musím vám po-
vedaÈ, Ïe nebyÈ zásahu súãasného ministerstva
kultúry, Ïiadna cena Dunaja vo vysielaní Slo-
venskej televízie, resp. ako podujatie moÏno
ani nie je napriek tomu, Ïe na to boli finanã-
né prostriedky zo zmluvy so ‰tátom, tak za-
chytili sme jeden list nemenovaného ãlena
manaÏmentu Slovenskej televízie, ktor˘ na-
vrhoval ‰krtnúÈ finanãné prostriedky pre cenu
Dunaja. Na základe ná‰ho zásahu toto podu-
jatie zostalo zachované a myslím si, Ïe by
malo byÈ zachované aj do budúcna.
A teraz k tomu, ão tu zaznelo z úst aj vás
aj moÏno ìal‰ích kolegov, prepáãte musím za-
reagovaÈ, posledná vec. Áno, veì ja sa t˘m ne-
tajím. Dlhé roky som pôsobil v komerãn˘ch
televíziách. Musím povedaÈ, Ïe jedna moja
skúsenosÈ z tohto prostredia je naozaj dobrá.
Rozhoduje sa tam naozaj efektívne. To nie sú
nejaké anonymné peniaze, ktoré plynú od
koncesionárov alebo zo ‰tátneho rozpoãtu.
To sú peniaze konkrétnych majiteºov, a preto
je to naozaj o efektivite a myslím si, Ïe naj-
lep‰ie vám odpovedal pán poslanec Galbav˘.
Ak by som chcel po‰kodiÈ verejnoprávne mé-
diá na Slovensku, tak by som mal najjedno-
duch‰iu cestu nerobiÈ niã. Ten proces a tá
cesta, na ktorú sa vydali, totiÏ nevyhnutne ve-
die do skazy. Ja sa snaÏím konaÈ a snaÏím sa
konaÈ aj preto, aby verejnoprávne médiá na
Slovensku ostali zachované.
A potom bolo druhé a tretie ãítanie
A potom, ako poslanci o. i. rozhodli, Ïe vo-
liÈ generálneho riaditeºa RTS bude parlament
verejn˘m hlasovaním, Ïe nov˘ ‰éf spojenej
verejnoprávnej in‰titúcie bude mesaãne zará-
baÈ deväÈnásobok priemernej mzdy, Ïe návrh
na odvolanie riaditeºa bude môcÈ predloÏiÈ
mediálnemu v˘boru parlamentu iba Rada
RTS, Ïe ak generálny riaditeº nedodrÏí schvá-
lené záväzné ukazovatele rozpoãtu, je to dô-
vod na jeho okamÏité odvolanie, Ïe z pôvod-
n˘ch 36 ãlenov rád a dozorn˘ch komisií SRo
a STV sa poãet ãlenov kontrolného orgánu
RTS zníÏi na deväÈ a Ïe novú radu budú tvo-
riÈ traja odborníci na rozhlasové vysielanie,
traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden
na právo, Ïe reforma verejnoprávnych in‰ti-
túcií má trvaÈ minimálne tri roky, zaãne sa ich
spojením a vyvrcholí zru‰ením doteraj‰ieho
modelu financovania... sa hlasovalo. A hoci
zákon nepodporili ‰tyria ãlenovia OKS, zahla-
sovali zaÀ aÏ ‰iesti poslanci SNS.
Uvidíme, vypoãujeme...
(rk)
D E N N Í K
pania práve na príklade Slovenska. Jednotlivé
ministerstvá preto budú musieÈ do konca novemb-
ra tohto roku predloÏiÈ konkrétne anal˘zy existu-
júcich projektov z hºadiska cieºov˘ch skupín, teda
toho, aké efekty prinesú obãanom.
17. novembra – ËaÏko povedaÈ, ako by sa
pred vy‰e dvadsiatimi rokmi skonãil boj o demo-
kraciu v strednej Európe, keby sa do neho neza-
pojilo niekdaj‰ie slovenské hnutie VerejnosÈ pro-
ti násiliu. Na stretnutí v Bratislave s b˘val˘mi
predstaviteºmi VPN to povedal poºsk˘ politik, ak-
tivista za ºudské práva a drÏiteº Nobelovej ceny za
mier z roku 1983 Lech Walesa. „Pri‰iel som, aby
som sa vám poìakoval,“ kon‰tatoval na pôde mi-
nisterstva kultúry Walesa. Podºa neho majú byÈ
udalosti z roku 1989 povzbudením aj pre súãasnosÈ.
„Aby na‰i vnuci nepovedali, Ïe sme boli dobrí v bú-
raní, ale budovaní,“ poznamenal Walesa.
18. novembra – Ministerka spravodlivosti Lu-
cia ÎitÀanská podala na Ústavn˘ súd SR návrh na
zaãatie disciplinárneho konania proti ·tefanovi
Harabinovi v súvislosti s neúspe‰nou kontrolou
ministerstva financií na NS SR. Predseda Najvy‰-
‰ieho súdu SR ·tefan Harabin vyz˘va ministerku
spravodlivosti Luciu ÎitÀanskú a ministra finan-
cií Ivana Miklo‰a, aby v prípade neúspechu po-
dali demisiu.
19. novembra – Poslední slovenskí vojaci uÏ
odi‰li z Kosova, stalo sa tak uÏ 16. novembra, po-
tvrdil to rezort obrany. Veliteº medzinárodn˘ch síl
KFOR, nemeck˘ generálmajor Erhard Bühler v
piatok vyhlásil, Ïe slovenská jednotka znaãne pri-
spela k celkovému zlep‰eniu stability a bezpeãnos-
ti Kosova.
Odborov˘ zväz Kovo chce v protestoch proti
vládnemu balíãku opatrení, novelizácii Zákonní-
ka práce i novému zákonu o kolektívnom vyjed-
návaní pritvrdiÈ. Po októbrov˘ch protestn˘ch po-
chodoch v Ko‰iciach a Îiline majú byÈ protestné
akcie tvrd‰ie ako doposiaº, aby ich uÏ cítila aj ve-
rejnosÈ. „A nevyluãujeme aj generálny ‰trajk,“ po-
vedal ‰éf odborového zväzu Kovo Emil Machy-
na na mimoriadnom zasadnutí v Îiline.
20. novembra – Na valnom zhromaÏdení Ma-
tice slovenskej v Martine si vy‰e ‰tyristo prítom-
n˘ch delegátov zvolilo za nového predsedu najstar-
‰ej národnej in‰titúcie b˘valého viceguvernéra
Národnej banky Slovenska Mariána Tkáãa. Ten
chce v úlohe ‰éfa Matice pritiahnuÈ mlad˘ch ºudí,
takmer zdvojnásobiÈ ãlenskú základÀu a vrátiÈ in-
‰titúcii spoloãenské postavenie, ktoré jej patrí.
21. novembra – Väã‰ina obãanov hodnotí prie-
beh vy‰etrovania korupãn˘ch káuz na minister-
stvách poãas vlády Roberta Fica kriticky. Nespo-
kojnosÈ vyjadrilo 56 percent respondentov, k˘m
spokojnosÈ pociÈovalo iba 17 percent. ëal‰ích 27
percent sa o vy‰etrovanie korupãn˘ch káuz nezau-
jíma, resp. sa k nemu nevie vyjadriÈ. Vypl˘va to
z prieskumu verejnej mienky, ktor˘ v dÀoch 3. aÏ
9. novembra na reprezentatívnej vzorke 1 038
ºudí uskutoãnil In‰titút pre verejné otázky.
22. novembra – Koaliãná rada sa dohodla na
spoloãnom kandidátovi na generálneho prokurá-
tora. Bude ním Jozef âenté‰. Ten je prokurátorom
od roku 1992. Pôsobil ako prokurátor Generálnej
prokuratúry. Je laureátom ceny Karola Planka.
„Je to zhoda v‰etk˘ch koaliãn˘ch strán. Návrh po-
dajú v‰etci predsedovia koaliãn˘ch poslaneck˘ch
klubov,“ povedala po rokovaní Koaliãnej rady
premiérka Iveta Radiãová. Podºa nej âenté‰ bol
najlep‰ím z moÏn˘ch uchádzaãov o pozíciu kan-
didáta.
23. novembra – Väã‰ina Slovákov hodnotí
vy‰etrovanie podozrení okolo financovania
SDKÚ-DS i okolo financovania Smeru-SD kritic-
ky. Podºa In‰titútu pre verejné otázky nespokoj-
n˘ch s vy‰etrovaním financovania SDKÚ-DS je
57 percent respondentov a nespokojn˘ch s vy‰e-
trovaním financovania Smeru-SD 54 percent.
24. novembra – SaS zablokovala schválenie
tretieho balíka PPP projektov na v˘stavbu diaºni-
ce pri Îiline, ktor˘ mala v stredu odobriÈ vláda.
Predseda SaS Richard Sulík poÏiadal v utorok pre-
miérku Ivetu Radiãovú, aby tento bod vypustila
z rokovania kabinetu. Balíkom PPP projektov sa
bude vo ‰tvrtok zaoberaÈ Koaliãná rada.
Najvy‰‰í súd Slovenskej republiky (NS SR) po-
dal trestné oznámenie na ministerku spravodlivos-
ti SR Luciu ÎitÀanskú pre podozrenie zo spácha-
nia zloãinov zneuÏitia právomoci verejného ãini-
teºa a zasahovania do nezávislosti súdu a preãinov
ohovárania a neoprávneného nakladania s osob-
n˘mi údajmi. T˘chto skutkov sa podºa NS SR do-
pustila podaním a zverejnením disciplinárneho
návrhu na predsedu súdu ·tefana Harabina, v kto-
rom uviedla nepravdivé informácie, zverejnila
osobné údaje, zasiahla do nezávislosti súdu a hru-
bo poru‰ila ústavn˘ princíp prezumpcie neviny a
medzinárodné protokoly na ochranu sudcov.
Ministerka spravodlivosti Lucia ÎitÀanská bude
vyuÏívaÈ svoje kompetencie, medzi ktoré patrí aj
podávanie návrhov na disciplinárne konanie pro-
ti predsedom súdov. „Ako ministerka spravodli-
vosti mám svoje kompetencie, mám aj kompeten-
ciu podávaÈ návrhy na disciplinárne konania, po-
kiaº som presvedãená o tom, Ïe predseda súdu po-
ru‰il zákon. Ja svoje kompetencie budem vyuÏí-
vaÈ,“ povedala ÎitÀanská v súvislosti s trestn˘m
oznámením, ktoré na Àu podal Najvy‰‰í súd Slo-
venskej republiky (NS SR).
25. novembra – Ministerka spravodlivosti Lu-
cia ÎitÀanská podala na Ústavn˘ súd SR druh˘ ná-
vrh na zaãatie disciplinárneho konania proti pred-
sedovi Najvy‰‰ieho súdu SR ·tefanovi Harabino-
vi. „Podºa môjho presvedãenia sa dopustil závaÏ-
ného disciplinárneho previnenia, ktoré váÏne
ohrozuje dôveryhodnosÈ a chod súdnictva v súvi-
slosti so zmenami rozvrhu práce na NS SR a po-
ru‰ením zásady náhodného prideºovania vecí jed-
notliv˘m sudcom,“ vysvetlila ÎitÀanská.
26. novembra – ·tátny rozpoãet na budúci
rok bol hlavnou témou rokovania prezidenta SR
Ivana Ga‰paroviãa s ministrom financií Ivanom
Miklo‰om. Témou rozhovoru bola aj rezidencia
hlavy ‰tátu. Minister financií sºúbil prezidentovi
hºadaÈ moÏnosti, ako ka‰tieº v Rusovciach rekon-
‰truovaÈ, informovalo tlaãové oddelenie Kancelá-
rie prezidenta SR na webovej stránke prezidenta.
27. novembra – Hlasovanie v dne‰n˘ch voº-
bách do orgánov samosprávy 2 926 obcí a miest
Slovenska sa skonãilo. Viac ako 4,3 milióna vo-
liãov v nich mohlo rozhodnúÈ o svojich komunál-
nych zástupcoch na nadchádzajúce ‰tyri roky.
28. novembra – Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰
Dzurinda priznal víÈazstvo ºavice v sobotÀaj‰ích
komunálnych voºbách. „Stredoºavé politické stra-
ny boli úspe‰nej‰ie ako stredopravé,“ vyhlásil vo
volebnom ‰túdiu TA3 Dzurinda. Strana povaÏu-
je v˘sledky za „pekné“, no oãakávala viac. „Tre-
ba to nahlas povedaÈ, aby sme pomenovali prav-
du a zároveÀ nás to mobilizovalo do ìal‰ích po-
litick˘ch v˘ziev,“ kon‰tatoval Dzurinda.
30. novembra – Predseda parlamentu Richard
Sulík (SaS) otvoril rokovanie 9. schôdze Národ-
nej rady SR. DominovaÈ mu bude návrh ‰tátneho
rozpoãtu kabinetu Ivety Radiãovej (SDKÚ-DS).
S ním súvisí aj balík zmien v daÀov˘ch a sociál-
nych zákonoch, ktorého cieºom je zabezpeãiÈ
úspory a zv˘‰iÈ príjmy ‰tátu. Podºa vládneho ná-
vrhu dosiahnu príjmy ‰tátneho rozpoãtu v budú-
com roku 13,1 miliardy eur a v˘davky 16,9 mi-
liardy eur. V˘sledkom by mal byÈ deficit hospo-
dárenia ‰tátu na úrovni 3,8 miliardy eur.
(rk)
95
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Na projekte Centra sociálneho dialógu si fi-
nanãne polep‰ili nielen ministerka a ‰tátna tajom-
níãka, ale aj ìal‰í. Pri‰lo mi zle, keì som videl,
koºko ºudí a ak˘m spôsobom je pripojen˘ch na
eurofondy ako fyzické osoby.
Minister práce Jozef Mihál.
Pravda 13. 9.
(Keì nezaslepen˘ obãan sleduje, ako sa dnes
do polohy ãestn˘ch ochrancov demokracie
pasujú zneuÏívatelia ‰tátnych eur a brusel-
sk˘ch eurofondov z ãias nedávnej 4-roãnej
vlády – a len sa dnes presunuli do parlamen-
tu ako poslanci –, znechutenie z farizejstva po-
ãestnej silnej strany sa poriadne znásobí.)
***
EmancipovanosÈ je uÏ sama o sebe pochyb-
ná. Preão by sa mal ãlovek definovaÈ ako eman-
cipovan˘, keì sa môÏe správaÈ ako rovnocenn˘
partner a nemusí to o sebe vykrikovaÈ?
Herec Miroslav Donutil.
OÎene.sk 13. 9.
(Veru je úbohé, keì sa dobré spoluÏitie mu-
Ïov a Ïien mení na pekné, ale prázdne heslo.)
***
V spoloãnosti, v ktorej je v‰eobecná latka na-
stavená prekliate nízko, sa akademikom môÏe
staÈ naozaj skoro kaÏd˘, ak o to prejaví záujem.
Vytvorenie formálnych kritérií na získavanie ve-
deck˘ch titulov je preto potrebné, lebo bez jasn˘ch
pravidiel by sa docentom mohol staÈ hocikto. Aj
formálne kritériá sa v‰ak dajú ºahko obísÈ: namies-
to toho, aby potenciálni profesori publikovali
ãlánky v serióznych karentovan˘ch ãasopisoch,
vznikajú na na‰ich univerzitách obskúrne zo‰it-
ky a zborníky tváriace sa ako vedecké publikácie.
Komentátor Marián Repa.
Pravda 13. 9.
(Akademické prostredie bolo obvykle záru-
kou nároãn˘ch profesionálnych kritérií na
v‰etk˘ch, ktorí sa v Àom pohybovali. Ako
ºahko sme z toho zºavili.)
***
Tempo tvorby pracovn˘ch miest nestaãí dnes
ani na stabilizáciu nezamestnanosti, ekonomika
musí vytvoriÈ 150 000 pracovn˘ch miest mesaã-
ne na to, aby nezamestnanosÈ prestala rásÈ. Ak
v‰ak nezaãne rásÈ poãet pracovn˘ch miest, zvy-
‰uje sa riziko druhého poklesu ekonomiky.
Profesor ekonómie Nouriel Roubini,
Newyorská univerzita. Www.patria.cz 14. 9.
(Je ºah‰ie zveºadiÈ ekonomiku, alebo zníÏiÈ ne-
zamestnanosÈ? âi jedno bez druhého sa
nedá?)
***
Úloha verejnoprávnych médií je dôleÏitá naj-
96
13. septembra 2010 – 26. októbra 2010
mä v oblasti informovania a vzdelávania. V SR
v tejto oblasti nie je dobrá situácia. Do verejno-
právnych médií sa stále mie‰a ‰tát. Existujúce
slovenské mediálne zákony nie sú v˘sledkom
poÏiadavky verejnosti, ale skupiny politikov.
Premiérka Iveta Radiãová
na svetovom kongrese tlaãového in‰titútu.
Sme 14. 9.
(Aj Radiãová z úloh verejnoprávnych médií
vynechala jednu z najzávaÏnej‰ích. Obãania
totiÏ potrebujú, aby citliví moderátori v SRo
a v STV vedeli s nimi na vysokej úrovni ko-
munikovaÈ a nadviazaÈ kontakt, ktor˘ nikde
inde nenájdu. Nov˘ Krajcerov zákon sa v‰ak
vysoko vyka‰lal práve na program a z pozí-
cie vlády len despoticky zamie‰al karty.)
***
Kresba: Shooty. Sme14. 9.
(E‰te neviem. DaÈ Maìarom na hubu mô-
Ïem aj tam, aj tam.)
***
Pani komisárka, ak sa vám nepáãi na‰a bez-
peãnostná operácia, pri ktorej sme odsunuli 8000
Rómov do Rumunska a Bulharska, prijmite ich
vo va‰ej krajine, v Luxembursku. Ak si ich chce-
te vziaÈ k vám domov, nemáme s t˘m Ïiadny pro-
blém.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Web-noviny 15. 9.
(Nik na celom svete nemá predstavu o tom,
ako rie‰iÈ jeden z kardinálnych problémov EÚ
– spoluÏitie „domorodcov“ s Rómami. Ale
zato tisíce formálnych humanistov bojuje za
ochranu rómskych ºudsk˘ch práv, pravda,
dovtedy, k˘m nemusí ÏiÈ v ich susedstve.)
***
Európa povaÏuje za vrchol kultúry a civilizá-
cie „slobodu“ uráÏaÈ a poniÏovaÈ iné kultúry a
vyzdvihovaÈ protimoslimské karikatúry. LenÏe
nie Cigáni, ale západná civilizácia dne‰ka je v
slepej uliãke a bezradnosti. Ona stavia múry, plo-
ty a pristupuje k represáliám a násiliu. Ka‰le na
du‰u ãloveka, na ºudí vôbec, na chor˘ch, star˘ch
a bezdomovcov, nielen na Rómov.
Spisovateº Ivan Kadleãík,
Sme 16. 9.
(Kadleãík je k nám oprávnene tvrdo kritick˘.
Na‰a pohodlnosÈ a chamtivosÈ nás zbavujú
ãloveãenskej vyspelosti, ku ktorej smerovala
ºudská societa v 18.-19. storoãí.)
***
TúÏba ísÈ do Mongolska vznikla tak, Ïe som
chcel ísÈ do krajiny, kde je naozaj pokoj a ticho.
A Mongolsko je v na‰ich predstavách len step a
pú‰È. Pritom som spoznal Ïivot DÏingischána a
zaãal som obdivovaÈ energiu, ktorá prostred-
níctvom jedného ãloveka dokáÏe zmeniÈ svet.
Filmov˘ reÏisér a cestovateº
Pavol Barabá‰. Pravda 16. 9.
(Keì nadíde druhá polovica 21. storoãia, kde
zaãne veºká ãasÈ ºudstva hºadaÈ nové zdroje
pre svoju duchovnú energiu? Na pú‰Èach ale-
bo v nov˘ch priestoroch vesmíru?)
***
Ak by sa lekári hromadne pobrali do dôchod-
ku, zdravotnícky systém by skolaboval. Väã‰i-
nu kvalifikovan˘ch lekárov máme v dôchodko-
vom veku. Mnohí lekári môÏu odísÈ do súkrom-
nej sféry. ·etriÈ na zdravotníkoch je veºmi zlé
opatrenie na získanie peÀazí do ‰tátneho rozpoã-
tu.
Prezident Slovenskej lekárskej komory
Milan Dragula. HN 16. 9.
(Mnohé dôleÏité – hádam najdôleÏitej‰ie –
súãasti Ïivota slovenskí politici od polovice 20.
storoãia hrie‰ne zanedbali: ‰kolstvo, zdra-
votníctvo. A my sa teraz nevieme vysomáriÈ
z dôsledkov ich diletantstva a najmä egoizmu.
Tu‰í vôbec Radiãová, ão má na krku?)
***
Volala mi Marcela. Ivana je m⁄tva! Bola som
prvá, komu telefonovala. Opísala, ako pri‰iel po-
licajt, ukázal jej fotografie m⁄tveho tela, ktoré 3
t˘Ïdne leÏalo v kroví pri Ïelezniãnej trati, a p˘-
tal sa: Je to va‰a dcéra? Potom jej na dlani uká-
zal retiazku a povedal: To sme u nej na‰li. Po-
vedala áno. Oni, Ïe ìakujú a dovidenia. Pre
Marcelu to bol ‰ok. Do telefónu stra‰ne plaka-
la a kriãala: Skoãím z balkóna, môj Ïivot uÏ
nemá cenu! Zaãala som vrieskaÈ do telefónu: Pa-
mätaj, Ïe mበe‰te Tomá‰a! âo by s ním bolo,
keby sa ti nieão stalo?
âeská reÏisérka dokumentárnych filmov
Helena Tfie‰tíková. Pravda 16. 9.
(Je veºmi komplikované byÈ rodiãom.)
***
Cel˘ vesmír je dialógom energií. A ja mám
dosÈ energie. Nechcem v‰ak, aby som sa ku
koncu Ïivota spamätal a vydesil otázkou: âo som
robil? Ach, zabudol som ÏiÈ!
ReÏisér Radu Mihaileanu.
Sme 16. 9.
(ªudia málo myslia na to, Ïe raz budú umie-
S U P E R M O N I T O R
raÈ a Ïe sa im vtedy moÏno budú hlavou pre-
háÀaÈ nástojãivé otázky, na ktoré sa bude
ÈaÏko odpovedaÈ nepripraven˘m.)
***
Dal som si záleÏaÈ na tom, aby tu boli nielen
dobrí herci, ale predov‰etk˘m normálni ºudia.
NemôÏe tu predsa byÈ ãlovek, ktor˘ rád ohová-
ra, intriguje a robí zlú atmosféru.
Riaditeº divadla Malá scéna
Ján Kroner. Plus 7 dní 17. 9
(UÏ to je cenné, Ïe sa nájde niekto, kto chce
ÏiÈ v pokojnom prostredí a dôstojne.)
***
Koalícia vládne e‰te len dva mesiace a má
spoºahlivú podporu v snemovni. Pod povrchom
v‰ak vrie zráÏka o nové rozdelenie sfér vplyvu
medzi stranami novej koalície.
Komentátor Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 17. 9.
(Pri rokovaniach máloktorého postkomunis-
tického parlamentu sa poslanci koncentrujú
na to, ão poslúÏi obãanom. V popredí sú zráÏ-
ky o to, kto nahrabe viac moci a eur.)
***
Ministerstvom navrhované zv˘‰enie dôchod-
kov (v‰etk˘m rovnaká valorizácia 2,82 eura) je
v˘smechom obãanov. Akej vrstve chce vlastne
táto vláda pomôcÈ? Strednej? Dôchodcom? Do-
teraz predstavené ‰etriace opatrenia sa dotknú
najmä najslab‰ích a najºah‰ie ich zvládne opäÈ
len vrstva bohat˘ch. Tento spôsob by diskrimi-
noval najmä t˘ch penzistov, ktorí po cel˘ Ïivot
pracovali a do systému odviedli najviac. Keby
dostali na dôchodkoch pridané v‰etci rovnako,
tak tí, ão odvádzali málo, by ich postupne nespra-
vodlivo zaãali dobiehaÈ.
Ekonom Pavol Kárász, SAV.
Pravda 17. 9.
(Cynizmus slovenskej pravice a liberálov je
bezhraniãn˘. MôÏu vyspelí ºudia zabrániÈ so-
ciálnym priepastiam medzi chudobn˘mi a
bohat˘mi umelo a populisticky? Teda ne-
oprávnene navr‰ovaÈ eurá málo majetn˘m na
úkor cel˘ Ïivot kvalitne pracujúcim?)
***
Do autobusu sa netlaãila mladá a drzá omla-
dina, ale najmä babiãky a dedu‰kovia, vyoblie-
kaní do tmav˘ch oblekov a parádnych sukní. Mi-
moriadne vrtkí a neskutoãne akãní, dokazujúci,
Ïe sa vyznajú v tlaãenici a Ïe e‰te nezabudli na
ostrosÈ svojich lakÈov. Veriaci sa viezli tam, kde
chceli v rozjímaní sláviÈ sviatok Sedembolest-
nej Panny Márie, symbolizujúci pokoru, ãisto-
tu du‰e, skromnosÈ, odpustenie a nekoneãnú lás-
ku k blíÏnemu.
Spisovateºka Dá‰a âejková.
Pravda 18. 9.
(Ako môÏe priblíÏiÈ k Bohu formálna zboÏ-
nosÈ, ktorá len prikr˘va hlboké sebectvo?)
***
Pre mnoh˘ch hlavn˘ motív, preão chce maÈ
imunitu, je to, Ïe z poslanca robí nieão viac ako
z beÏného ãloveka. Lep‰ie sa cíti, má nejak˘ sta-
tus, aj ºudia sa k nemu patriãne správajú.
Predseda NR SR Richard Sulík.
Sme 18. 9.
(Sulík je asi prv˘, kto jasne sformuloval tráp-
ne poniÏujúci dôvod, preão si mnohí poslan-
ci tak zubami-nechtami bránia svoju formál-
nu povznesenosÈ nad in˘ch ºudí.)
***
V eure sú ukryté uÏ i problémy Írska, ktoré
e‰te nedávno bolo keltsk˘m ekonomick˘m ti-
grom.
Financial Times Deutschland 18. 9.
(Je v Európe e‰te nejak˘ ‰tát zdrav˘? Kto vy-
voláva chorobn˘ stav? Ministri? Bankári?)
***
Keì sa minuli peniaze z privatizácie, musí vlá-
da posielaÈ peniaze do Sociálnej poisÈovne cez
‰tátny rozpoãet. Inak by nebolo na dôchodky.
Obrovsk˘ dlh, ktor˘ by sa nakumuloval v 1. pi-
lieri pre nepriazniv˘ demografick˘ v˘voj, sa
sprítomÀuje v dne‰n˘ch ãasoch. Dôchodková re-
forma zoslabuje tlak na verejné financie v budúc-
nosti, ale zvy‰uje aktuálne zadlÏenie.
Komentátor Ivan ·tulajter.
Sme 18. 9.
(Exministerka Tomanová roky tvrdila, Ïe de-
mografick˘ problém je len vo fantázii pravi-
cov˘ch politikov a dôchodkov˘ch spoloãnos-
tí, aby ohlúpili obãanov pre svoj zisk. Preto
sa o skoncipovanie reformy nestarala – a dnes
sú penzisti v poriadnom závoze.)
***
KaÏd˘ podnikateº má svoje ‰pecifické know-
how, ktoré ostatní nemajú. A práve tieto vyso-
ko ‰pecifické znalosti sú ãasto neformálne a
majú ich iba ºudia v teréne. SlúÏia ako základ,
ktor˘ vedie k ìal‰ím zmenám. Preto by som
Slovensku neodporúãal, aby sa drÏalo rád aka-
demikov, pretoÏe podnikateºské subjekty a biz-
nis si nájdu najlep‰iu cestu, ktorou sa uberaÈ.
DrÏiteº Nobelovej ceny, ekonóm
Edmund Strother Phelps. HN 20. 9.
(Ak si dáva vláda príli‰ radiÈ od rôznych ne-
ziskov˘ch in‰titútov a organizácií, ãasto ju po-
m˘lia jednostranné, nekonzistentné návrhy,
ktoré nevnímajú situáciu z nadhºadu.)
***
Svet mimo Európy sa mení hádam najr˘chlej-
‰ie za posledn˘ch 200 rokov. A svet na Európu
nepoãká. âíÀania, Indovia a Ameriãania si ne-
povedia, Ïe si dajú pauzu, k˘m Európania vyrie-
‰ia svoje problémy. Som pesimistick˘, ão sa
t˘ka EÚ, lebo jej ch˘ba silné vedenie. Nie je to
chyba Bruselu, ale vlád veºk˘ch ‰tátov, ktoré sa
nedokáÏu zhodnúÈ na spoloãnom hlase.
Zástupca ‰éfredaktora denníka Fi-
nancial Times Philip Stephens.
T˘ÏdeÀ 20. 9.
(So zdesením musíme kon‰tatovaÈ, Ïe Euró-
pa dnes nemá politickú elitu, ako ju desiatky
rokov mala. Je osobnostne vyprázdnená. KaÏ-
d˘ chce len vysoké príjmy, ale ka‰le na to, ako
sa majú jeho obãania a kam smeruje jeho
‰tát.)
***
Eurozóna sa bude trápiÈ v lep‰om prípade asi
tak päÈ rokov. V hor‰om prípade sa rozpadne. Eu-
rópe budú ch˘baÈ ‰trukturálne reformy a rozum-
né finanãnopolitické rozhodnutia.
Americk˘ ekonóm Nouriel Roubini,
univerzitn˘ profesor. Sme 20. 9.
(Väã‰ina obãanov SR vo svojom uvaÏovaní
Ïije úplne izolovane od Európy. Ani netu‰ia,
ãi by sa mali te‰iÈ zo zániku eurozóny a ãi v
nej a v návrate slovenskej koruny majú vi-
dieÈ jedinú perspektívu pre seba a svoje ro-
diny.)
***
Dokonalá harmónia sa dá dosiahnuÈ iba na
krátku chvíºu. Neznamená to v‰ak, Ïe by ju ãlo-
vek nemal hºadaÈ a stále nasledovaÈ sen o nej. Je
to ãosi ako vzne‰enosÈ, ktorá náhle prichádza a
r˘chlo sa pominie. TakÏe ju hºadáte zas a zno-
va. A pre mÀa je dôleÏité práve jej hºadanie.
Rumunsk˘ reÏisér Radu Mihaileanu.
Pravda 20. 9.
(Aj kratuãká súzvuãnosÈ pribliÏuje ãloveka k
Bohu.)
***
Návrh, ktor˘ predstavilo ministerstvo práce,
je odpoveìou na dlhoroãné volanie ekonómov
po takej valorizácii, ktorá by dôchodky chráni-
la pred znehodnotením infláciou, ale zároveÀ od-
ºahãila rozpoãet Sociálnej poisÈovne. KaÏd˘ pen-
zista dostane rovnakú sumu. Samozrejme, v po-
rovnaní so súãasnou metódou niωiu. Analytici
odhadujú úsporu na 50 miliónov eur.
Komentátor Ivan ·tulajter.
Sme 20. 9.
(Takéto rie‰enie dokáÏe prijaÈ kaÏd˘ nevzde-
lan˘ diletant. Ale vláda a vysokí úradníci
majú preto vysoké platy a rôzne v˘hody, aby
dokázali nájsÈ opatrenia, ktoré nepo‰kodia
státisíce hodnotn˘ch obãanov, ale naopak,
zaruãia im dôstojnú existenciu. Do hºadania
správnych v˘chodísk naj‰kodlivej‰ie vstupu-
jú rôzne INESSY a INEKÁ, ktoré hovoria o
dôchodcoch, ako by ne‰lo o ºudské bytosti, ale
o ‰achové figúrky.)
***
Za krízu zodpovedajú v‰etci od slep˘ch poli-
tikov, slizk˘ch bankárov, ‰kôl a univerzít, aÏ po
udeºovateºov Nobelovej ceny za mylné teórie
typu teórie portfólia. ManaÏéri „platení za svoj
v˘kon“ v skutoãnosti platení zaÀ nie sú, preto-
Ïe neexistujú kompenzácie za spôsobené straty.
Ekonóm Nassim Nicholas Taleb,
The Black Swan, âierna labuÈ).
HN 21. 9.
(Zdá sa, Ïe percento darmoÏráãov ãoskoro do-
siahne úroveÀ, ktorú uÏ svet neunesie.)
***
E‰te pred troma t˘ÏdÀami som Ïil na predmes-
tí Montpellieru a zháÀal som prostriedky na Ïi-
vobytie pre Ïenu a deti: zbieral som ‰rot. A po
lete, v ktorom sa stále viac rozmáhalo znepoko-
jenie, zaÈala ma do Ïivého tvrdá akcia preziden-
ta Sarkozyho. Mojím priateºom nariadili odísÈ a
ja som dostal strach. Vãera som sa dopoãul, Ïe
polícia zbúrala môj dom. A ja prepadám depre-
siám a trpkosti. KaÏd˘ deÀ vidím v televízii, ako
vyhosÈujú viac a viac ºudí. Sme zúfalí. Sarkozy
Rómov nenávidí. Robí to isté, ão Hitler.
Rumunsk˘ Róm Raducanu,
dlh˘ ãas Ïijúci vo Francúzsku.
The Guardian 21. 9.
(Iste, i mnohí Rómovia obÈaÏujú „domácich“
97
S U P E R M O N I T O R
obyvateºov okolo seba. Ale situácia, ktorá
vznikla na zaãiatku tretieho tisícroãia v Eu-
rópe, je neúnosná. Trápne je, Ïe my, vrchol ci-
vilizácie, nemáme zdanie o tom, ako skultivo-
vaÈ spoluÏitie rôznych etnick˘ch skupín.)
***
Pristúpili sme k zmene valorizácie penzií, a to
tak, Ïe sa to nedotkne ºudí s najniωími penzia-
mi. Dotkne sa to seniorov s nadpriemern˘m dô-
chodkom, to nepopieram. Zmeny sú v‰ak napriek
tomu správne a sociálne.
Minister sociálnych vecí
Jozef Mihál (SaS). Sme 21. 9.
(Zmeny sú boº‰evické a antisociálne. A v˘raz-
ne zhor‰ujú postavenie dôchodcov v SR, kto-
rí sa od Novembra ’89 motajú na hanebnom
dne európskeho rebríãka. Nech skúsi vláda
ovplyvniÈ zníÏenie platov najv˘konnej‰ích
zamestnancov vo v‰etk˘ch odvetviach, aby sa
priblíÏili k platom najmenej zarábajúcich.
Bolo by to spravodlivé, pán Mihál, keby mali
upratovaãka záchodov na Úrade vlády a pre-
miérka rovnak˘ plat? )
***
Keì kozmonauti budú realizovaÈ dlhodobé
kozmické lety – niekoºko desaÈroãné –, nebudú
si môcÈ braÈ v‰etku potravu. Jedlo si budú pes-
tovaÈ. A my skúmame, ako dosiahnuÈ, aby sa rast-
liny dokázali prispôsobiÈ vesmírnej rádioaktivi-
te.
Slovensk˘ genetik Martin Hajduch.
New York Times 21. 9.
(Máme niekoºk˘ch svetovo unikátnych báda-
teºov, iste v˘znamnej‰ích, ako sú na‰e hoke-
jové hviezdy, a predsa sú úplne zabudnutí a
odsunutí – a keì prídu domov, nemajú finan-
cie na svoje vedecké aktivity. V˘sledky ich
skúmania a fantázie posúvajú ºudstvo do ves-
míru – a my sme k nim dokonale ºahostajní.)
***
PochváliÈ úroveÀ internetov˘ch diskusií je
pre moderného dÏentlmena rovnaké faux pas,
ako keby chcel v klube spisovateºov otvoriÈ de-
batu o dramaturgick˘ch kvalitách talentov˘ch
‰ou na Markíze a na JOJ. V‰eobecn˘ konsenzus
vo vy‰‰ích kruhoch nepripú‰Èa in˘ názor, ako Ïe
v‰etko je Ïumpa. Ale predsa – ão je na webov˘ch
diskusiách dobré a prínosné? Sú vtipné. Zlep‰i-
li Ïurnalistiku. Odkedy existujú, priemern˘ ãi-
tateº sa cíti múdrej‰í.
Odborník na nové médiá TomበBella.
Sme 22. 9.
(Pravidelne uverejÀované v˘kony samotného
Bellu dokazujú, Ïe nie je ºahké nahradiÈ Ïur-
nalistickú profesionalitu z ãias, keì aspoÀ u
niektor˘ch novinárov fungovala.)
***
Najhor‰ím miestom pre Ïivot v Európe sú
Britské ostrovy. Ich obyvatelia musia zná‰aÈ
vy‰‰ie ceny, pracovaÈ Èaωie a dostávajú hor‰ie
verejné sluÏby neÏ v in˘ch ‰tátoch kontinentu.
Platia viac za potraviny a palivo ako obãania
in˘ch európskych krajín, zatiaº ão strávia viac
ãasu v práci a uÏijú si menej slneãného svetla.
Financovanie zdravotníctva i ‰kolstva je podprie-
merné
Predstaviteºka uSwitch.com
Ann Robinsonová. Daily Telegraph 22. 9.
98
(A predsa sa najmä mnohí V˘chodoeurópania,
aj Slováci, Èahajú do úbohej Británie.)
***
To je najväã‰í paradox demokracie: Chudob-
nej‰ia ãasÈ obyvateºstva spravidla volí t˘ch, kto-
rí im z chudoby nevedia pomôcÈ. Vyberajú si ºudí
s najlep‰ou rétorikou a tak namiesto toho, aby
sa ‰tát pohol k väã‰iemu blahobytu v‰etk˘ch, sa
pohne k väã‰iemu blahobytu vyvolen˘ch.
Podnikateº vo finanãníctve
Peter Kri‰tofoviã. HN 22. 9.
(To nie je paradox, ale zákonitosÈ demokra-
cie, ako ju chápu zbohatlíci.)
***
PrisÈahovalectvo priná‰a so sebou sociálne
problémy. Tváre prisÈahovalcov v uliciach ·tok-
holmu a Malmö ukázali mnoh˘m pôvodn˘m
·védom existenciu novej spodnej vrstvy. Keì ani
solídny ‰tát blahobytu ·védsko nedokáÏe za-
brániÈ, aby vyrástli nové a silné protestné stra-
ny, sú problémy veºké. Dôsledkom je úpadok so-
ciálnodemokratick˘ch strán v Európe.
Nemeck˘ denník Die Welt 22. 9.
(V˘nimkou je Smer-SD – alebo mentalita a ºa-
hostajnosÈ Slovákov.)
***
Novej pravicovej vláde nie je ºahké presadiÈ
dôleÏité a v celej Európe nevídané reformy po
4 Ficov˘ch rokoch, preto sa vláda rozhodla pre
lesÈ – bude sa tváriÈ, Ïe je tieÏ marketingov˘m
produktom, a rovnako nezodpovedná a populis-
tická ako jej predchodkyÀa, ale v skutoãnosti
bude tajne pripravovaÈ nástup pravého spoloãen-
ského poriadku.
Podpredseda KDH Anton Marcinãin.
HN 23. 9.
(Je to síce zvlá‰tna ‰pekulácia pravicového po-
litika, ale Radiãovej vláda je v takej zloÏitej
situácii, Ïe aj jej prax musí byÈ netradiãná, ak
chce maÈ ‰ancu na úspech.)
***
PovaÏujem za drzosÈ, keì expremiér Fico kri-
tizuje aktuálne konsolidaãné kroky novej vlády.
Obrovská miera plytvania a korupcie nevznikla za
nás, ale za jeho vlády. Ak by sa neurobila konso-
lidácia, v˘razne by sa zníÏil rast v ìal‰ích rokoch.
Minister financií Ivan Miklo‰.
Sme 23. 9.
(Takmer denne a v‰ade sa veºkohubo hovorí
o ‰etrení. LenÏe ‰etrenie sa vôbec nedot˘ka po-
litick˘ch strán. T˘m „platíme príspevky za
hlasy, na ãinnosÈ a na mandát, ktor˘ má hod-
notu 30-násobku priemernej mzdy“. OsoÏ-
nosÈ aktivít strán pre ‰tát a milióny obãanov
je otázna a ãasto aj roky neviditeºná, ale ich
spotreba ‰tátnych peÀazí je bezhraniãná.)
***
Takmer v‰etci eurokomisári, ktorí opustili
predchádzajúci kabinet predsedu Barrosa, stále
poberajú takzvanú preklenovaciu podporu. Se-
demnástim ãlenom predchádzajúcej exekutívy
EÚ v rokoch 2004 – 2009 e‰te stále chodí na úãty
40-65 % z b˘valého základného platu, Komisá-
ri zarábajú mesaãne okolo 20 000 eur.
Nemecká verzia denníka
Financial Times 23. 9.
(EÚ robí v‰etko pre to, aby Európania mali
pocit, Ïe Brusel je len jeden veºk˘ chliev.)
***
·kandinávsky kapitalizmus je uÏ tradiãne hu-
mánnej‰í, a spoloãenská nespravodlivosÈ, hoci
existuje, je oveºa menej de‰truktívna, neÏ v juÏ-
nej Európe. âlovek sa tak môÏe správaÈ, len ak
ho vychovávali podºa protestantskej morálky.
Francúzsky politológ Dominique Moisi.
Sme 23. 9.
(Na katolíckom Slovensku sú v‰ak aj protes-
tanti na takom úpadku, Ïe si o humánnosti
dnes nedovolia snívaÈ ani oni. A uÏ sotva sú,
ako boli kedysi, oporou ºudskosti v ‰táte.)
***
Ako sa majú cítiÈ pedagógovia, keì mesaãná
mzda t˘ch, ão zaãínajú, by pre rodinu jedného
z ministrov vystaãila horko-ÈaÏko na dva dni. A
mzda toho, kto má dlhoroãnú úspe‰nú prax, ‰é-
fovi parlamentu sotva na letenku, aby veãeral v
Salzburgu. Nie, nezávidím, no protiví sa mi,
keì o tom pov˘‰enecky a bezohºadne rozpráva-
jú. Ako to má vnímaÈ citliv˘ uãiteº, ktor˘ má v
triede deti, o ktor˘ch vie, Ïe doma nemajú ani na
raÀajky?
Pedagóg Jozef Smida.
Pravda 23. 9.
(E‰te pripomeÀme, Ïe uãiteºstvo je jedno z
najÈaωích a najdôleÏitej‰ích povolaní.)
***
V‰etky nádeje, Ïe dôsledky súãasnej krízy
budú miernej‰ie, zatiaº nie sú v kategórii vedy,
ale úvah, teórií a snov. Ak necháte finanãn˘ trh,
aby divoko pokrivkával, aÏ padne, skutoãne
vám bude hroziÈ riziko mnoh˘ch rokov ekono-
mickej malátnosti.
Profesor ekonómie na Yalovej univerzite
Robert J. Shiller. HN 24. 9.
(Ekonomická malátnosÈ veºmi priliehavo oz-
naãuje stav európskeho hospodárstva.)
***
Dôchodky úradníkov v EÚ budú rásÈ priam ra-
ketov˘m tempom, aÏ o 150 %. Eurostat pre rok
2045 predpokladá na ne ãiastku 62 mld. Kã.
Hornú hranicu dôchodkového zabezpeãenia vy-
slúÏil˘ch byrokratov si EÚ stanovila na 12 600
eur, teda cca 310 700 Kã. A to je ukáÏkov˘ prí-
klad toho, ako si s ºuìmi dolu vytierajú zadky.
Pritom v Bruseli niã netvoria.
Franti‰ek Matûjka, Strana slobodn˘ch
obãanov. Neviditeln˘ pes 25. 9.
(Centrála v EÚ má jedinú, zato obrovskú v˘-
hodu: na rozdiel od ParíÏa alebo Ríma nik
tam nechodí ‰trajkovaÈ, lebo pol miliardy
Európanov si neuvedomuje, kde sa vlastne
najväã‰ia sociálna neprimeranosÈ v Európe
vytvára a kto ich nenaÏrane ochudobÀuje.)
***
SpoznaÈ v˘zor Boha je snahou pochopiÈ ‰tvrt˘
rozmer. V˘sledok nepoznám, hoci by som po se-
demdesiatke uÏ mohol. âosi napovedá Písmo –
ak bol ãlovek stvoren˘ na obraz BoÏí, mal by sa
na neho podobaÈ. Boh nie je namosúren˘ ded-
ko, ani policajt, ãakajúci na na‰e chyby, ani sud-
ca, ktor˘ nás podºa zásluhy odsúdi. Isto nie je za-
mraãen˘ a má zmysel pre humor.
S U P E R M O N I T O R
·éf ZdruÏenia kresÈansk˘ch seniorov
Slovenska Jozef Miklo‰ko.
Sme 25. 9.
(Boh je nieão absolútne, ão nemôÏeme pome-
novaÈ nijak˘mi ºudsk˘mi znakmi. KaÏd˘ po-
kus dostaÈ Boha do ºudskej podoby len po-
tvrdzuje, akí sme Bohu vzdialení.)
***
Ako môÏeme daÈ do poriadku svet, ktor˘ stra-
til rovnováhu? Poznám niekoºko Afriãanov, kto-
rí pokladajú korupciu za smrteºnej‰iu neÏ tie naj-
smrteºnej‰ie choroby, za rakovinu, ktorá roz-
hlodáva základy dobrého vládnutia, skôr neÏ sa
ich podarí dostavaÈ.
Spevák skupiny U2
Bono Paul David Hewson.
The New York Times Syndicate 25. 9.
(Koºko slovensk˘ch spevákov má ambíciu
vrátiÈ svetu morálnu a sociálnu rovnováhu?
Paºo Habera rad‰ej sedí v primitívnych po-
rotách a zarába korupciou nazh⁄Àané eurá.)
***
âítame o miestnych úradoch, ktoré sú tak na
mizine, Ïe zatvárajú kniÏnice, v ‰kolách sa vy-
uãuje len 4 dni v t˘Ïdni, rozkopávajú betónové
cesty, na ktor˘ch opravu nemajú peniaze a za-
sypávajú ich ‰trkom, a celé mestské ‰tvrte ne-
chávajú sliepÀaÈ v tme, pretoÏe nemajú na po-
uliãné osvetlenie. Centrá sú plné opusten˘ch
budov, prázdne sú v˘klady obchodov, kde sa do-
nedávna predával Ïeleziarsky tovar, papiernic-
ké v˘robky, ‰atstvo ãi knihy.
Americk˘ básnik Charles Simic.
Sme 25. 9.
(USA klesajú na úroveÀ SR alebo sa SR dví-
ha na úroveÀ USA?)
***
V Amerike herecké úãinkovanie funguje na
princípe ukáÏ, ão vie‰. Dajú vám ‰ancu, ale tre-
ba neprestajne klopaÈ na dvere a nevzdávaÈ sa.
Stretla som veºa hereãiek, ktoré boli kdesi miest-
nymi hviezdiãkami, ale po príchode do Holly-
woodu zistili, Ïe tam sú tisícky hviezd.
Hereãka Simona Brhlíková
(pochádza z Michaloviec).
Pravda 27. 9.
(Po Hollywoode sa pohybuje i plno mlad˘ch
slovensk˘ch hercov, ale hviezda ani jedna.)
***
Britsk˘ minister spravodlivosti sa vyjadril, Ïe
rozsah protikorupãn˘ch opatrení, ak˘ má moja
vláda v pláne, je nad‰tandardom v‰etk˘ch exi-
stujúcich európskych pravidiel.
Premiérka Iveta Radiãová.
T˘ÏdeÀ 27. 9.
(Slovensko roky nemalo ‰ancu staÈ sa európ-
skym a nie len provinãn˘m podunajsk˘m
‰tátom, lebo európsku, nad-tatranslú ambí-
ciu nemali jeho premiéri Meãiar a ani Fico.)
***
S namyslen˘mi kráskami sa muÏi zväã‰a ne-
rozchádzajú, naopak, trpia ich maniere. Väã‰inou
sa s nimi iba radi pret⁄ãajú, chvália pred kama-
rátmi, ale v súkromí sa spolu otravujú a nudia.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 27. 9.
(Magazíny pre Ïeny sa udrÏiavajú pri Ïivote
múdrosÈami, ktoré vymyslí hocikto, ale kto-
ré v skutoãnosti niã uÏitoãné ãi zaujímavé ãi-
tateºkám nepriná‰ajú.)
***
Nemecko by malo opäÈ vziaÈ na seba vodco-
vstvo pri zabezpeãení ochrany eura. Ale jeho veº-
korysosÈ by sa nemala premrhaÈ. Ako najväã‰ia
ekonomika eurozóny má urãite silu prevziaÈ
úlohu viesÈ eurozónu pomocou príkladu stáleho
dodrÏiavania pravidiel.
Nemeck˘ minister financií
Wolfgang Schäuble. Die Zeit 27. 9.
(Je to dôstojná úloha, ak Nemecko má silu do-
drÏiavaÈ pravidlá – ão je v‰ak najÈaωie.)
***
Faust je metafora celého ºudstva: kaÏd˘ z nás
bojuje so svojimi Mefistami, poku‰eniami...
Herec Robo Roth.
HN 28. 9.
(Literatúra je plná znepokojujúcich figúrok,
ktoré z ná‰ho Ïivota nikdy nevystúpia, lebo
len ony sú schopné otvorene nám ukázaÈ, nad
ak˘mi priepasÈami Ïijeme.)
***
Na‰e deti nemôÏu chodiÈ do ‰koly kvôli v˘-
buchom, bombardovaniu a samovraÏedn˘m
atentátom. Bude musieÈ môj Mírvais opustiÈ Af-
ganistan, ak nechcem, aby ho zabil Taliban?
Afgansk˘ prezident Hámid Karzaj.
Lidové noviny 28. 9.
(Je to ãoraz katastrofálnej‰í svet, keì aj pre-
zidenti poãas svojich prejavov ku ‰kolákom
plaãú zo strachu o Ïivot svojho 4-roãného
syna.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 28. 9.
(E‰te k˘m sa len niekto po‰tí, to sa dá umyÈ,
ale keì sa niekto v SaSe poserie, ja to drhnúÈ
nebudem!)
***
Sociálne ministerstvo dalo podnet na proku-
ratúru, aby preverila, ãi nebol spáchan˘ trestn˘
ãin po‰kodzovania finanãn˘ch záujmov Európ-
skych spoloãenstiev. Podniky dostali 10,8 mil.
eur.
·tátna tajomníãka sociálneho ministerstva
Lucia Nicholsonová. Sme 29. 9.
(V SR sú tisíce rodín a jednotlivcov, ktorí by
pre svoju existenciu potrebovali aspoÀ pár eur
z t˘ch miliónov, ktoré si zo ‰tátnych a európ-
skych prostriedkov prisvojili „sociálne soli-
dárni“ politici. VerejnosÈ môÏe byÈ zvedavá,
koºko z t˘chto eur poukáÏu expremiér Fico a
exministerka Tomanová chudobn˘m sociál-
nym zariadeniam, domovom dôchodcov ale-
bo zdravotn˘m zariadeniam nevylieãiteºne
chor˘ch detí.)
***
Európsky parlament schválil direktívu obme-
dzujúcu vyplácanie odmien manaÏérom bánk.
T˘ka sa v‰ak vrcholn˘ch riadiacich pracovníkov
v‰etk˘ch bánk. A tak aj tí, ktorí sa doteraz sprá-
vali zodpovedne (verte alebo nie, t˘ch je väã‰i-
na), pykajú za chamtivosÈ americk˘ch bankárov,
ktorí vznik krízy spôsobili. Napríklad slovens-
ké banky zvládli krízu na v˘bornú.
Prezident Slovenskej bankovej asociácie
Igor Vida. HN 29. 9.
(Je v‰ak ãudné, Ïe sa v SR nenájde politik,
ktor˘ by ich v˘kon ocenil.)
***
Uchádzala som sa o prácu uãiteºky dejepisu
na ‰kolách v Revúcej, Sirku ãi Lubeníku. Nik-
de ma nevzali. Najskôr som to nechápala ako di-
skrimináciu, ale keì sa neprijatia do zamestna-
nia zaãali mnoÏiÈ, vychádza mi stále viac, Ïe je
za t˘m môj rómsky pôvod. Rovnako pochodila
i moja star‰ia sestra Andrea, ktorá je teraz na ma-
terskej dovolenke. Ani ona si prácu nena‰la.
Absolventka pre‰ovskej fakulty
Viera Samková (27). Pravda 29. 9.
(Nech sa na to pozeráme z hocijakej strany,
nevieme ÏiÈ úctyhodne a humánne.)
***
Veºmi ma neprekvapilo, Ïe moja vláda nena-
chádza pochopenie u odborárov v súvislosti s ba-
líkom úsporn˘ch opatrení. Pred voºbami sa pred-
sa jednoznaãne priradili k strane Smer a podpo-
rili túto politickú stranu, takÏe v podstate vláda
má na tripartite opozíciu a nie partnera v rámci
sociálneho dialógu. Aj preto sa vyjednáva veº-
mi ÈaÏko.
Premiérka Iveta Radiãová.
Sme 29. 9.
(Odborári sa uÏ roky javia ako vytækaãi slu‰-
n˘ch platov pre svojich funkcionárov.)
***
Dávne civilizácie kládli na sny veºk˘ dôraz.
Intuitívne tu‰ili to, ão odhalil aÏ Sigmund Freud.
Súãasná civilizácia so snami nepoãíta, sú to len
akési bizarné alebo absurdné obrazy, ktoré ne-
majú pre praktick˘ Ïivot Ïiadnu cenu. Nedajú sa
nimi zarábaÈ peniaze.
âesk˘ reÏisér Jan ·vankmajer.
Pravda 29. 9.
(Vieme, Ïe sú do nás zakliate absurdné taju-
plnosti, ale nevieme, kde a ão s nimi robiÈ.)
***
V na‰ich médiách zostal bez pov‰imnutia
prieskum o podnikaní v EÚ. Napriek tomu sú
jeho v˘sledky takmer ‰okujúce. Európa zaostá-
va za svojimi hlavn˘mi konkurentmi, USA a âí-
nou, takmer vo v‰etk˘ch aspektoch postoja spo-
loãnosti k podnikaniu
Prezident ZdruÏenia podnikateºov
Slovenska Ján Oravec. HN 30. 9.
(Napokon, aj v SR len málo podnikateºov
prispieva k tomu, aby európski manaÏéri veº-
k˘ch firiem boli úspe‰n˘mi konkurentmi mi-
moeurópskych podnikov a obchodov.)
99
S U P E R M O N I T O R
***
Vláda spustila veºké prepú‰Èanie v ‰tátnej sfé-
re. O prácu by malo prísÈ 20-tisíc z celkovo asi
127-tisíc úradníkov platen˘ch zo ‰tátneho roz-
poãtu. Vláda chce u‰etriÈ 150 miliónov eur.
Publicistka Vanda Vavrová.
Pravda 30. 9.
(Zdá sa, Ïe citovan˘ denník chce s komunis-
tick˘m odhodlaním, teda za kaÏdú cenu a
bez prihliadnutia na súvislosti, udieraÈ Radi-
ãovú a jej kabinet po prstoch. Pravda, ak
chcú majitelia médií a ‰éfredaktori atakovaÈ
súãasnú vládu za kaÏdú cenu, musia braÈ do
úvahy, Ïe je to kabinet s mnoh˘mi intelektu-
álne zdatn˘mi individualitami, a ak t˘mto
médiám odchádzajú – iste aj na protest pro-
ti vnútenej ideologizácii – najvyspelej‰í Ïur-
nalisti, z Pravdy napríklad Dani‰ a Kopcsay,
stratia aj ãitateºov.)
***
Nov˘ spôsob valorizácie dôchodkov nie je
najlep‰í. Solidarita je jedna vec, diskriminácia
druhá. Penzie by sa mali zvy‰ovaÈ kaÏdému dô-
chodcovi o percento rastu cien, aby sa im nezní-
Ïila kúpyschopnosÈ. T˘m, ão majú nízke penzie,
by som pomáhal cez rôzne príspevky.
Ekonóm Pavol Kárász.
HN 1. 10.
(Koneãne sa na‰iel expert, ktor˘ posudzuje si-
tuáciu v ‰ir‰om kontexte.)
***
Európska ºavica by mala prestaÈ snívaÈ svoj
sen. Program sociálne spravodlivej ekonomiky
sa dá hodnoverne formulovaÈ len na európskej
úrovni. Klesajúce nad‰enie verejnosti pre inte-
gráciu neznamená odmietanie európskej spolu-
práce, ale jej súãasnej podoby.
·éfredaktor portálu euractiv.sk
Radovan Geist. Pravda 1. 10.
(Moderní Európania si uvedomujú potrebu
spojenia ‰tátov, ale ich odradzuje spôsob,
ak˘m sa nepripravení, ãasto náhodne vybra-
ní europolitici do v‰etkého mie‰ajú.)
***
Termín, ktor˘ bol v socializme najrozporupl-
nej‰í, bol „pracujúca inteligencia“. Vymyslel ho
systém, aby inteligencii zrazil kohútik a aby
manuálne pracujúcich ubezpeãil, Ïe triedy sú
rovnocenné. Ale chcel tieÏ demon‰trovaÈ, Ïe aj
v socialistickej spoloãnosti sú „vzdelané hlavy“,
len sú systému podriadené a ním kontrolované.
JazykovedkyÀa a spisovateºka
Ingrid Hrubaniãová,
Sme 1. 10.
(Vzácny herec Laco Chudík oficiálne nebol
niã viac, neÏ dojiãka kráv alebo sústruÏník. Je
nesl˘chané, Ïe tento vzÈah k tvoriv˘m osob-
nostiam pretrval dodnes – najmä ak o Àom
hovoria komunistické du‰e, ktoré ani v dne‰-
nej spoloãnosti e‰te nevymreli.)
***
Najvy‰‰í súd definitívne oslobodil b˘valého
raãianskeho starostu Bielika spod obÏaloby. Pre-
ão táto správa neprekvapí? Asi preto, lebo Ïije-
me v krajine, kde sa spravodlivosÈ hravo vyv⁄‰i
na neplatiãovi nájomného, ale na vy‰‰ích po-
schodiach spoloãenského (a kriminálneho) re-
100
bríãka sa ãasto nezmôÏe na viac, neÏ na popu-
listické táranie.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 1. 10.
(KeìÏe Bielik je kresÈansk˘ demokrat, sme
zvedaví, s ak˘m svedomím sa veãer modlí.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 1. 10.
(Dôchodcovia nevychádzajú z niãoho. A naj-
mä nie z údivu, z ãoho majú vyjsÈ.)
***
Súãasné Rusko je unikát. Nová moc vytvori-
la model, o akom komunistickí predchodcovia
nemohli ani snívaÈ. Má pod úplnou kontrolou gi-
gantické bohatstvo krajiny, nesl˘chane zv˘‰ila
blahobyt ãinovníkov, dovolila obãanom nesl˘-
chanú slobodu slova, cestovania i podnikania,
slobodu maÈ vlastníctvo aj kritizovaÈ svojich
vládcov. Ale slobodn˘m voºbám vzala obsah. Je
to slobodná spoloãnosÈ s autoritárskou mocou –
symbióza nemoÏná podºa západn˘ch teórií, ale
schopná v na‰ej krajine existovaÈ neobmedzene
dlho.
V˘skumník Vladislav Inozemcev. Ve-
domosti 2. 10.
(Je takmer nemoÏné pochopiÈ ‰iroké rozpä-
tie ruskej du‰e, od slobody po otroctve.)
***
Rie‰enie rómskej problematiky je beh na dlhé
trate. Dnes musíte vynaloÏiÈ úsilie, ktoré prine-
sie ovocie moÏno o tri volebné obdobia.
Predseda NR SR Richard Sulík.
Pravda 2. 10.
(Je len minimum politikov, ktorí by ãakali 3x4
roky na to, k˘m ich aktivita pohne krajinou
a prinesie politické body. Preto Rómovia majú
malú nádej, Ïe ich batoh problémov im pomô-
Ïe niekto vliecÈ po hrboºatej ceste.)
***
TOP 09 je strana bez omrvinky ideí. ëal‰ia
partaj, v ktorej pragmatizmus víÈazí nad ortodox-
nosÈou a zhánka za mocou nad ideovou pevnos-
Èou. Ale aj tí, ktorí jej veºmi nenadrÏiavajú, by
si mali ÏelaÈ, aby bola aspoÀ taká, aká je, lebo
by mohla byÈ e‰te hor‰ia.
Novinár Adam B. Barto‰.
Prvnízprávy.cz 2. 10.
(Aj v SR nová strana SaS nielen prudko vstú-
pila do politiky, ale sa stala i osudovou súãas-
Èou vládnej koalície. A ignoruje ãoraz viac je-
den z najdôleÏitej‰ích prvkov, ktoré dávajú
existencii strany dlhodobú vyhliadku: t˘m je
názorová báza. Len to ju môÏe premeniÈ z ob-
chodnej spoloãnosti na vyspel˘ spoloãensk˘
klub.)
***
Plán ministra financií prepustiÈ osemsto col-
níkov vedie ãloveka k jednoduchej otázke: Ak
naozaj nebudú ch˘baÈ, naão sme ich doteraz
platili?
Komentátor LukበFila.
Sme 2. 10.
(Aj Fila by mal zaregistrovaÈ, Ïe v takomto
svinstve Ïijeme najmä preto, lebo e‰te viac pe-
Àazí míÀame na zbytoãné stovky dobre pla-
ten˘ch pracovníkov politick˘ch strán.)
***
Turecko má prekvitajúcu ekonomiku; je to ão-
raz sebavedomej‰ia demokracia a v˘znamná re-
gionálna mocnosÈ. V ekonomickom raste pred-
behlo v‰etky európske krajiny. Znovu si budu-
je sféru vplyvov spred 400 rokov a jeho zahra-
niãná politika nadobúda charakter, ktor˘ nie je
ani tak islamsk˘, ako skôr osmansk˘.
Americk˘ spisovateº a novinár
Fareed Zakaria. Washington Post 2. 10.
(VyráÏa dych, Ïe by sa Turecku mohla vrátiÈ
jeho paneurópska moc zo 16. storoãia.)
***
New York je zvlá‰tne veºkomesto, „nesmrdí”
Amerikou, ale cel˘m svetom. A to je úÏasné.
âlovek sa tam necíti ako cudzinec. MÀa to úplne
dostalo.
Hereãka Zuzana Kanócz.
Pravda 2. 10.
(Je mimoriadne dobré, Ïe uÏ aspoÀ niektorí
Slováci vyskoãili z kopcov a dostali sa tam,
kde v‰etko „smrdí“ cel˘m svetom. Îe sa uÏ
nikde necítia a nemusia cítiÈ ako cudzinci.)
***
Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 2. 10.
(Mali by ste maÈ úradné hodiny, aby sme ve-
deli, kedy pracujete protikorupãne.)
***
Európa vytvorila solidárny fond, aby pomoh-
la nov˘m ãlenom vstúpiÈ do EÚ. Ale uÏ nedo-
kázala vytvoriÈ fond, ktor˘ by pomohol ãastiam
eurozóny vtedy, keì hrozia problémy.
Nositeº Nobelovej ceny
za ekonomiku Joseph Stiglitz.
Sunday Telegraph 3. 10.
(Keì vtáãka lapajú, pekne mu spievajú... EÚ
nie je veãn˘, ale len veºmi prechodn˘ raj.)
***
Poézia je nevyhnutná – len keby som vedel
preão.
Francúzsky básnik Jean Cocteau.
Pravda 4. 10.
S U P E R M O N I T O R
(Tak sa mnoh˘m javí aj Boh. Nutne ho potre-
bujú, len nevedia, naão Boh potrebuje ich.)
***
Ak ºudia potrebujú zdravotnú starostlivosÈ, ne-
zaujíma ich, ãi je nemocnica ‰tátna, alebo nezi-
sková, ale ãi dostanú kvalitné sluÏby.
Tim Evans, za Blairovej vlády hyb-
ná sila reformy zdravotníctva.
T˘ÏdeÀ 4. 10.
(Socialista Tony Blair si dal záleÏaÈ najmä na
tom, aby zdravotníctvo dobre slúÏilo ºuìom,
bez ohºadu na to, kto mal z toho zisk. Socia-
lista Fico si dal záleÏaÈ na tom, aby zisk ne-
pritekal kapitalistom, bez ohºadu na starost-
livosÈ, akú obãania dostanú.)
***
Prvú ob˘vateºnú planétu mimo hraníc na‰ej
slneãnej sústavy sa astronómom podarí objaviÈ
uÏ v 1. polroku budúceho roku. ·ance na to sú
50-percentné. Ob˘vateºnosÈ planéty súvisí s jej
veºkosÈou – ideálne je, ak má pribliÏne rozme-
ry Zeme.
Greg Laughlin, Kalifornská,
a Sam Arbesman, Harvardova univerzita.
Plus One 4. 10.
(Objav exoplanéty bude ‰Èastn˘m dÀom ºud-
stva – alebo jeho prekliatím?)
***
Ani predloÏka z Hitlera, ktor˘ pripomína vy-
preparované zviera, ani ranami znetvorené telá,
ba ani nahí muÏi na pozadí ‰truktúry moãu ne-
‰okovali a nepohor‰ili náv‰tevníkov v˘stavy
Decadence Now. Nad‰en˘ch reakcií sme na‰li
oveºa viac ako negatívnych. Vôbec nejde o ná-
hodn˘ dav nalákan˘ bulvárom, ale o vzdela-
n˘ch mlad˘ch ºudí so záujmom o umeleckú
udalosÈ, ktorá ide za hranice. Mladí ãasto na v˘-
stavu pritiahli i svojich prarodiãov. TotiÏ deka-
dentné umenie nielen bolí, ale priná‰a i zvráte-
nú rozko‰.
Klára Derzsiová z praÏskej
Galérie Rudolfinum. HN 4. 10.
(Dáva dnes akékoºvek umenie oprávnenie,
aby sme ho oznaãili za dekadentné alebo
zvrátené, odporujúce mravn˘m pravidlám?
âo je normálne vo svete, kde samovrahovia
vrazia lietadlami do 2 najvy‰‰ích budov New
Yorku a zabijú tisíce niã netu‰iacich ºudí?)
***
Hongkong je asi najfuturistickej‰ie pôsobia-
cim mestom planéty. Vláda sa v‰ak nestará tak-
mer o niã. Pôvodná pustatina sa mení na nepoz-
nanie, ako sa na nej v divokom hospodárskom
raste predháÀajú stovky mrakodrapov, v‰etky po-
stavené striktne podºa pravidiel feng-‰uej (sta-
roveká ãínska veda o tom, ako ÏiÈ v súlade s pro-
stredím).
Entomológ Vojtûch Novotn˘, vedúci
v˘skumu na Papue-Novej Guinei.
ihned.cz 4. 10.
(Ani my nie sme na tom zle: My sa snaÏíme
stavaÈ striktne proti pravidlám feng-‰uej.)
***
Viete, ako najºah‰ie prepa‰uje úradník do zá-
kona ìal‰iu povinnosÈ ãi obmedzenie, ktoré nám
bude strpãovaÈ Ïivot? Zdôvodní to zlaìovaním
legislatívy EÚ a na‰ej. Tak ospravedlÀuje zaplie-
Àovanie ná‰ho Ïivota nezmyslami, ktoré ‰ikanu-
jú podnikateºov aj beÏn˘ch obãanov.
Poslanec NR SR ªudovít Kaník.
HN 5. 10.
(Tak sa v‰ak súãasne demon‰truje aj úbo-
hosÈ úradníkov bruselskej administratívy,
ktorí chcú ovládnuÈ obãanov slobodn˘ch ‰tá-
tov EÚ nikomu nepotrebn˘mi normami a ne-
berú na vedomie, ako tisícom Európanov
kolú oãi ich absurdne vysoké platy.)
***
Udelenie Nobelovej ceny za medicínu auto-
rovi umelého oplodnenia, profesorovi Edward-
sovi, je absolútne nemiestne. Súhlasne so stano-
viskom Vatikánu sa odvolávam na katolícku do-
gmu o rozmnoÏovaní. Praktiky umelého oplod-
nenia sú zdrojom zmätkov v súãasnom svete, ão
priná‰a narodenie detí star˘m mamám alebo do-
nosenie detí tzv. „nájomn˘mi“ matkami.
Predseda PápeÏskej akadémie pre Ïivot
Ignacio Carrasco de Paula.
Sme 5. 10.
(Ak Edwards s vedcom Steptoeom pomohol
miliónom neplodn˘ch párov maÈ dieÈa, mal by
si Vatikán dobre rozmyslieÈ, ãi jeho dogmy
majú vy‰‰iu cenu, ako navrátenie pocitu ‰Èas-
tia takému mnoÏstvu ºudí, ktorí si neÏelajú niã
iné, len maÈ plnohodnotnú rodinu.)
***
Teória, Ïe v‰etko treba stihnúÈ do tridsiatky,
nesedí. Keì som poãúval Cashove albumy, zis-
til som, Ïe pred smrÈou bol ãoraz lep‰í – tak ako
on môÏete spievaÈ, aÏ keì máte nieão odÏité.
Spevák Miro Îbirka,
„nemodern˘ chalan Meky“.
HN 5. 10.
(Aj rodiã môÏe daÈ svojmu dieÈaÈu nieão na-
vy‰e, len keì má nieão odÏité.)
***
Svoj názor na kvalitu vzdelania u nás vyjadru-
jú i samotní ‰tudenti – najlep‰í „hlasujú nohami“
a ‰tudujú v âesku, Rakúsku a vo Veºkej Britá-
nii. SR patrí s poãtom 25-tisíc ‰tudentov zo SR
‰tudujúcich v zahraniãí na popredné miesta v
emigrácii ‰tudentov v Európe. Koºko z nich sa
vráti domov? Nevieme. Ale plytvanie ºudsk˘m
kapitálom kompetentn˘ch nikdy netrápilo.
Pracovník Prognostického ústavu SAV
Vladimír BaláÏ. Sme 6. 10.
(Väã‰ine mlad˘ch u nás v‰ak aj tak nezáleÏí
na tom, aby získali európsky porovnateºné
vzdelanie, ale len – a za kaÏdú cenu – titul ãi
diplom, ktor˘ potvrdí, Ïe sú vzdelaní.)
***
Poslanci cestovali na nezmyselné v˘lety z
peÀazí nás v‰etk˘ch. Ak posielame pracovníka
zo súkromnej firmy na sluÏobnú cestu, musí
prísÈ späÈ s novou znalosÈou alebo kontaktmi, aby
sa investícia vrátila. Poslanci v‰ak nevedia pre-
ukázaÈ svoj prínos pre ‰tát a ani ho nedokazujú.
Podnikateº vo finanãníctve
Peter Kri‰tofoviã. HN 6. 10.
(NajzávaÏnej‰ia nie je téma zru‰enia posla-
neckej imunity, ale zníÏenia poãtu poslancov
NR na 100. To by spôsobilo rozruch. Koºkí po-
slanci by preukázali svoj prínos pre ‰tát?)
***
Americk˘ fyzik Everett pri‰iel pred polstoro-
ãím s v˘kladom paraleln˘ch svetov. Povedané
zjednodu‰ene, v istom okamihu môÏu zaãaÈ ved-
ºa seba existovaÈ dve alebo viacero verzií toho
istého sveta, priãom sa ich v˘voj môÏe od seba
navzájom odli‰ovaÈ a vzìaºovaÈ.
Básnik Peter Milãák.
Sme 6. 10.
(Ak aj pochopíme, Ïe sme sa práve stali sú-
ãasÈou paraleln˘ch svetov, nepríjemné je, Ïe
nie sme schopní urãiÈ, v ktorom z nich práve
sme, v dôleÏitej‰om alebo nepodstatnom.)
***
Neustále zneisÈovanie osudu druhého a tretie-
ho dôchodkového piliera, ktoré zaÏívame v po-
sledn˘ch rokoch, prudko zniÏuje potenciál úspe‰-
nosti projektu v budúcnosti.
Marek Prokopec. Tatra Asset Management.
HN 7. 10.
(Nezodpovedné správanie politikov sa de-
‰truktívne dot˘ka státisícov obyvateºov.)
***
Realistická apokalypsa nás kaÏdodenne dví-
ha zo sedadiel, len ão si pustíme televízne spra-
vodajstvo. Masakre, lÏi a podvody máme ako na
dlani a uÏ sa ani nepokú‰ame nieão s t˘m a pro-
ti tomu urobiÈ. Iba kon‰tatujeme. Nebúrime sa.
Pasívne prijímame a konzumujeme. Niekde pod
t˘mito beznádejn˘mi nánosmi arogantnej poli-
tickej a ekonomickej manipulácie musíme zaãaÈ
hºadaÈ aspoÀ ‰tipku nádeje.
Básnik Oleg Pastier,
editor samizdatov˘ch kníh. Sme 7. 10.
(Tá nádej je v tom, Ïe komunizmus sa uÏ há-
dam nevráti.)
***
Bratislavsk˘ Gumon bol v ‰tádiu návrhu na
vyhlásenie za kultúrnu pamiatku. Investor vte-
dy jednoznaãne prekroãil zákon. Boli aj stíhaní,
ale na‰a justícia sa zachovala tak ako vÏdy.
Jana ·ulcová z Pamiatkového úradu SR. TV
oko 8. 10.
(KeìÏe „Gumon“ neznie povrchn˘m vlasten-
com atraktívne, bez ohºadu na historickú
cenu „industriálu“ ho ignorovali a nechali
bezcitn˘ch investorov, aby ho zruinovali.)
***
Prezident Wulff povedal, Ïe Nemecko dnes uÏ
nie je len krajinou kresÈanstva a Ïidovstva, ale
aj islamu. Väã‰inové obyvateºstvo je v‰ak zneis-
tené a moslimov sa bojí. Moslimovia sa boja zas
väã‰iny, lebo nevedia, do ak˘ch reakcií jej strach
môÏe vyústiÈ. A Merkelová tvrdí, Ïe je neprípust-
né, aby jej obãania Ïili v strachu.
Politologiãka Katarína Mallok.
Sme 8. 10.
(Je veºmi nebezpeãné, Ïe v Európe sa s isla-
mom spája predov‰etk˘m strach. Moslimovia
by mali robiÈ, ão je v ich silách, aby sa to zme-
nilo. Aj im by sa Ïivot okamÏite zlep‰il.)
***
Ku kaÏdej negatívnej poznámke si sama pre
seba vytvorte jej opak, napríklad áno, mám veº-
k˘ nos, plastiku si v‰ak spraviÈ nechcem daÈ, na
101
S U P E R M O N I T O R
mojej tvári aj tak kaÏdého upútajú krásne oãi.
Expertka Zuzana Hlavaãková.
OÎene.sk 8. 10.
(Ani rady expertov nie sú v‰ak písmo sväté a
kaÏd˘ reaguje podºa svojej psyché.)
***
Na bilborde premiér Neãas vraví: „Nedovo-
líme zadlÏovaÈ ‰tát, ani obce.“ A potom ten ist˘
Neãas menom vlády predkladá snemovni rozpo-
ãet s deficitom 135 miliárd. PrekáÏajú mi 2 veci.
Jednak to klamanie a jednak neschopnosÈ rozpo-
ãet vyrovnaÈ. Mali daÈ na bilbord: „Na budúci rok
zadlÏíme ‰tát o 135 miliárd.“ To by bolo férové.
Ekonóm Petr Mach.
iHNed.cz 9. 10.
(Dnes v‰ak uÏ politici nehºadia na to, ão je fé-
rové, ale len na to, ão im prinesie osoh.)
***
V podmienkach SAV nie je dôchodca ako dô-
chodca. Niektorí aj dnes pracujú na v˘znamn˘ch
medzinárodn˘ch projektoch.
Predseda SOVVA pri Akadémii vied
Stanislav Sipko. Pravda 9. 10.
(Od niektor˘ch poslancov KDH by sme v‰ak
chceli primnoho, ak by sme ãakali, Ïe ich cit
pre sociálnu rovnosÈ nie je len prázdnym ges-
tom, ale Ïe prihliada i na záujmy ‰tátu.)
***
Keì John Lennon v roku 1965 vyhlásil, Ïe
The Beatles sú slávnej‰í neÏ JeÏi‰ Kristus, my-
slel to ironicky, no náboÏenskí fanatici zobrali
jeho slová váÏne a zaãali páliÈ platne kapely.
Publicista Peter Bálik.
Sme 9. 10.
(Horlitelia – ãi v Talibane, ãi v chorej cirkvi
– sú zhubn˘m morom ºudstva.)
***
Urãite by sme sa mali vrhnúÈ na tému dodrÏia-
vania ºudsk˘ch práv vo svete, kde máme defi-
cit. Bielorusko, Kuba, Tibet – tam nás kedysi veº-
mi bolo poãuÈ. A zasa by bolo treba.
Komentátorka Tereza ·upová.
Lidovky.cz 9. 10.
(Veì zahraniãní ochrancovia ºudsk˘ch práv
aj nám – obãas – zachraÀovali Ïivot.)
***
Román americkej âíÀanky Yiyun Li ÚboÏia-
ci je jedna z najsilnej‰ích kníh, aké som ãítal.
âínske mesto súdi b˘valú revolucionárku Ku ‰an
a odsúdi ju na smrÈ, pretoÏe pochybovala a pre-
m˘‰ºala. Pochybovala o revolúcii. SúãasÈou jej
popravy je aj to, Ïe jej zaÏiva vyberú obliãky pre
zomierajúceho starého politika. A aby nemohla
kriãaÈ, pretnú jej hlasivky.
Dramatik Viliam Klimáãek.
Pravda 9. 10.
(Pravdu povediac, k tomuto textu sa nijak˘
komentár nehodí. Azda len sa modliÈ.)
***
Ak víÈazom vojny v Iraku bol Irán, za víÈaza
10-roãného amerického boja proti islamskému
terorizmu moÏno pokladaÈ âínu. Amerika si za-
ãína uvedomovaÈ, v akej o‰emetnej situácii sa
ocitla. Prezident Obama v poslednom ãase ho-
102
vorí, Ïe treba vnútorne posilniÈ Ameriku.
Britsk˘ politológ Timothy Garton Ash.
Sme 9. 10.
(Prezident Bush sa strmhlav – alebo skôr
bezhlavo – vrhol na svet nepriateºov. Akt po-
msty sa v‰ak Amerike uÏ desaÈroãie vracia
ako bumerang a straty sú väã‰ie, ako bolo 3
000 m⁄tvych pri útoku na dvojiãky v New
Yorku.)
***
Vyz˘vame premiérku, ministrov, ale aj pred-
sedov koaliãn˘ch strán, aby sa zaãali správaÈ
zodpovednej‰ie. Odmietame sa uÏ len prizeraÈ
chaosu, ktor˘ tu v poslednom ãase vládne.
Poslanec Igor Matoviã
(„Obyãajní ºudia“).
„O 5 minút dvanásÈ“ (STV) 10. 10.
(Niektoré tendre v uplynul˘ch rokoch boli
‰kandalóznym okrádaním ‰tátu i priamo jeho
obãanov. Ale ani pasivita mnoh˘ch dne‰n˘ch
nie je dôvodom na utí‰enie du‰e.)
***
Urãite si chcem CD box set Signature kúpiÈ,
pretoÏe to musím maÈ, veì obsahuje celú Len-
nonovu diskografiu. Lennon je dnes pojem.
Spevák Miro Îbirka.
HN 11. 10.
(Najvzru‰ujúcej‰í fakt 20. storoãia: pojmom
tej doby nie je básnik, ale pophudobník.)
***
T˘m, Ïe Radiãová akoby stála mimo svojej
vlastnej strany, je bliωie ku koaliãn˘m partne-
rom. KeìÏe nie je ‰éfkou v SDKÚ, môÏe pouÏiÈ
podporu z in˘ch strán, aby presadila svoje veci.
Poslanec NR Martin Poliaãik (SaS).
Sme 11. 10.
(Podºa ‰éfa Smeru je Radiãová slabá pre-
miérka a nik v koalícii ju nere‰pektuje. Pri-
tom – napriek v‰etk˘m jej chybám – má au-
toritu vo v‰etk˘ch 4 stranách koalície.)
***
Prekvapilo ma, ako kresÈansk˘ konzervatí-
vec, b˘val˘ disident, politik a právnik âarnogur-
sk˘ obhajoval svojho straníckeho kolegu ëur-
kovského. Je ho nedôstojné, Ïe nazval obãian-
skych aktivistov Bratislavy vo veci PKO „úzkou
skupinou nejak˘ch pobláznen˘ch mimovlád-
nych organizácií,“ hoci zachovanie PKO by
malo byÈ v prvom rade agendou KDH, veì PKO
je alternatívou ku konzumnému spôsobu Ïivo-
ta.
âlenka protikorupãnej skupiny
EKOFÓRA Elena Pätoprstá.
Pravda 12. 10.
(Nevzìaºuje sa dne‰n˘ âarnogursk˘ ãoraz
viac od niekdaj‰ieho antikomunistu?)
***
Od‰tartovali sme novú vlnu ‰trajkov proti ne-
populárnej dôchodkovej reforme. Nepoºavíme v
tomto ani po hlasovaní Senátu. Veì na sérii pro-
testov sa zúãastnili milióny demon‰trantov.
·éf odborovej organizácie CGT
Bernhard Thibault. Sme 12. 10.
(Najfantastickej‰ia predstava dne‰ka je, Ïe by
predseda Jednoty dôchodcov Slovenska, b˘-
val˘ odborársky ‰éf Kamil Vajnorsk˘, zorga-
nizoval protest alebo ‰trajk proti nejakému
drastickému opatreniu vlády, po‰kodzujúce-
mu dôchodcov.)
***
V‰imol som si, Ïe kníhkupectvá sa nám me-
nia na agory – tie verejné priestranstvá v antike,
kde sa debatovalo, diskutovalo, di‰putovalo na
aktuálne témy, napr. akú farbu má du‰a. Dnes si
uÏ môÏete daÈ v kníhkupectve nielen knihu, ale
aj kávu a stretnúÈ sa nielen s Bukowsk˘m, ale aj
s priateºom. Ideálne miesto na strávenie zvy‰ku
Ïivota!
Básnik Daniel Hevier.
HN 12. 10.
(Naozaj: Akú farbu má du‰a? A akú hodno-
tu má diskusia na túto tému?)
***
Nemá príli‰ cenu tlaãiÈ âínu do zmeny kurzo-
vého reÏimu. K˘m sa v rozsiahlej krajine nevy-
ãerpajú zásoby pracovnej sily, ÈaÏko sa doãká-
me nejakej zmeny.
Predná‰ateº na V·E v âR Jaromír
Hurník. IHned.cz 13. 10.
(ËaÏko si v‰ak predstaviÈ, Ïe by mohla prestaÈ
byÈ práve âína so svojou miliardou obyvate-
ºov zásobárÀou pracovnej sily. Veì to je azda
jaj najväã‰ia potencia.)
***
Na‰i podarení odborárski funkcionári sú vá‰-
niv˘mi milovníkmi plytvania. Protestujú vtedy,
keì sa ‰etrí a ticho stoja v kúte vtedy, keì sa plyt-
vá a rozkráda.
Poslanec SDKÚ-DS Ivan ·tefanec.
HN 13. 10.
(V ParíÏi protesty proti dôchodkovej reforme
vlády prilákali 1,23 milióna ºudí. V Bratisla-
ve asi 5000 odborárov protestovalo proti ba-
líãkom úsporn˘ch opatrení vlády na ozdrave-
nie verejn˘ch financií.)
***
V minulom reÏime v Miklo‰ovom (ne)byto-
vom priestore pôsobili diplomati, po zmene re-
Ïimu sa ako „nepotrebn˘ majetok“ dostal do
vlastníctva mesta. Ak minister tvrdí, Ïe tehlov˘
byt nevyhnutne potreboval pre synovu chorobu,
je ãudné, Ïe mu neprekáÏali plesne, ktoré sa v za-
staran˘ch vlhk˘ch domoch nemôÏu neusadiÈ.
Îurnalistka SoÀa Pacherová.
ravda 14. 10.
(KeìÏe do závetria odsunutá bezduchá novi-
nárka Pacherová po odchode Ïurnalistov vy‰-
‰ieho rangu postúpila na post komentátorky,
na ão nemá dispozície, tak sa teraz usiluje vy-
robiÈ ‰kandalózne kauzy aj z prípadov spolo-
ãensky zanedbateºn˘ch.)
***
Poslanci vládnej koalície rie‰ia uÏ niekoºko
mesiacov zloÏit˘ rébus – ako si zníÏiÈ platy tak,
aby to vyzeralo, Ïe si ich zníÏili, ale pritom k ich
zníÏeniu nepríde. A keì aj áno, tak nie o avizo-
van˘ch najmenej 10 %.
Komentátor Juraj Hrabko.
Sme 14. 10.
(Zahanbujúca je mravná úroveÀ podstatnej
ãasti slovensk˘ch politikov.)
S U P E R M O N I T O R
***
Európu v posledn˘ch rokoch zachvátil nov˘
trend. Jednotlivé ‰táty vyãleÀujú ìal‰ie a ìal‰ie
plochy svojich území, kde nechávajú bujnieÈ
divoãinu. Len tak, bez ºudsk˘ch zásahov.
Komentátor Adam ·Ûra.
Respekt.cz 15. 10.
(NechávaÈ v‰ak prírodu okolo nás bez citlivo
rie‰enej koncepcie je nebezpeãné. Príroda
nám to dáva ãoraz viac najavo pohromami,
ktoré niãia jednu oblasÈ za druhou.)
***
Za posledn˘ch 20 rokov sa zdvojnásobil po-
ãet áut. Radnice musia naplánovaÈ tak˘ doprav-
n˘ systém, aby sa prepchan˘mi ulicami ºudia nie-
kam dostali, pretoÏe skoro v‰etci majú auto. Ale
staãí sa pozrieÈ do okolit˘ch miest, aby sme vi-
deli, ako to má vyzeraÈ.
Komentátor Petr Holub.
âesk˘ rozhlas 16. 10.
(A Holub názorne pripomíná blízke veºko-
mestá Mníchov ãi ViedeÀ. Obe obklopuje
diaºniãn˘ okruh a ºudia môÏu pouÏiÈ i 5 ale-
bo 6 liniek metra, prípadne r˘chlu S-Bahn.)
***
V na‰ich médiách sa deti s angliãtinou nema-
jú kde stretnúÈ. V Rakúsku vo verejnoprávnom
rádiu FM4 (u nás Rádio FM) vystupujú beÏne
moderátori, ktor˘ch rodnou reãou je angliãtina.
Komentátor Marián Repa.
Pravda 16. 10.
(Provinãní národoveckí politici chceli dokon-
ca zákonom zakázaÈ takéto chúÈky.)
***
Romány skutoãne klamú, veì na to aj sú. ªu-
dia nie sú spokojní so svojím osudom a takmer
v‰etci túÏia po inom Ïivote neÏ po tom, ão vedú.
Beletria sa zrodila na to, aby tento hlad ukojila.
Pí‰e sa a ãíta na to, aby próza ºuìom dala Ïivo-
ty, bez ktor˘ch nedokáÏu ÏiÈ.
Peruánsky spisovateº Mario Vargas Llosa
(Nobelova cena 2010). Sme 16. 10.
(ªudia skôr vedeli vym˘‰ºaÈ príbehy a poves-
ti, teda „klamaÈ“, neÏ opisovaÈ holú a chlad-
nú realitu. Skôr boli spisovateºmi, neÏ filozof-
mi.)
***
Návrat sociálnych demokratov na ãeskú po-
litickú scénu by bol dobrou správou, ak to nie je
varovn˘ signál o tom, Ïe spoloãnosÈ frustruje ra-
stúca nerovnosÈ, a ak si ºavica osvojí aspoÀ my-
‰lienku, Ïe sociálnu politiku nemoÏno dôvery-
hodne presadzovaÈ cez skorumpovan˘ ‰tát.
Komentátor Martin M. ·imeãka.
Respekt.cz 18. 10.
(SR je iste v˘nimkou v Európe, ak tu desaÈ-
tisíce obãanov povaÏuje korupciu za beÏnú sú-
ãasÈ dobrej sociálnej politiky – v úplatkárstve
vidia jeden zo zdrojov financií.)
***
Keì sa povie krásny ãlovek, tak sa t˘m mys-
lí pekná mladá dievãina, ale podºa mÀa predsta-
ve krásneho ãloveka zodpovedá skôr muÏ v naj-
lep‰ích rokoch, uÏ hotov˘ a Ïivotom o‰ºahan˘.
Myslím, Ïe som v Ïivote nepoznal nikoho, na
koho by to platilo viac, ako na herca Rudolfa
Hru‰ínskeho. Raz som na scéne ND videl javis-
ko plné národn˘ch umelcov a napriek tomu sa
zraky v‰etk˘ch divákov upierali niekam dozadu
na scénu, kde stál men‰í tlst˘ str˘c – Rudolf. Len
tam stál, nemusel ani hovoriÈ a napriek tomu jeho
osobnosÈ ovládla javisko.
âesk˘ filmov˘ reÏisér Jifií Menzel.
Pravda 18. 10.
(Tak ani veºkého politika nerobí schopnosÈ
kvetnato reãniÈ a afektovane sa usmievaÈ, ale
sila jeho nápadov a vízií. Jeho plnohodnotn˘
kontakt s ºuìmi. A mnohotvárny ‰t˘l.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 18. 10.
(Len aby národu pri posúvaní dierok na opas-
ku nespadli gate.)
***
Poslancom z platu neubudne Ïiadnych 10 %.
O 50 eur budú maÈ menej na pau‰álne v˘davky.
Tie v‰ak môÏu pouÏiÈ aj na nákup bazéna, pre-
toÏe nik nekontroluje, na ão ich míÀajú.
Publicistka Vanda Vavrová.
Pravda 19. 10.
(Väã‰ina si v‰ak neuvedomuje, Ïe pri tejto ak-
cii nejde o jej finanãn˘ prínos poãas krízy, ale
o vplyv na du‰u obãanov, aby v ãase, keì sa
musia uskromÀovaÈ, pocítili, Ïe sú s nimi sú-
drÏní aj ich zástupcovia v NR.)
***
PoÏiadavka Európskeho parlamentu na zv˘-
‰enie v˘davkov EÚ na rok 2011 o takmer 6 %
je nehanebná, keìÏe ãlenské krajiny únie si uÈa-
hujú opasky. To sa nedá ani trochu ospravedlniÈ.
Britsk˘ minister pre európske záleÏitosti
David Lidington. Sme 19. 10.
(Naopak, v‰etky ‰táty EÚ by mali nástojãivo
ÏiadaÈ bruselskú centrálu, aby okamÏite zní-
Ïila platy a iné poplatky nielen úradníkom, ale
aj poslancom a komisárom v EÚ.)
***
Ázijsk˘m ‰tátom hrozí návrat do stavu pred
vypuknutím globálnej hospodárskej krízy.
Hlavn˘ ekonóm MMF
Olivier Blanchard. HN 19. 10.
(A to by mohlo zmeniÈ a vygradovaÈ vojnu
menovú do rovnako zlej vojny obchodnej.)
***
Kºúãov˘m rie‰ením rómskeho problému je
predov‰etk˘m vzdelávanie. Vìaka nemu môÏe
nová generácia Rómov pochopiÈ, Ïe sa môÏe vy-
maniÈ zo segregácie a budovaÈ svoju identitu.
Finanãník a filantrop George Soros.
Sme 20. 10.
(Málokto v‰ak skúma, ãi Rómovia vôbec tú-
Ïia po nejakej identite, ãi sa chcú vymaniÈ z
postavenia, ktoré ostatní povaÏujú za poniÏu-
júce a ãi ho za také povaÏujú aj oni.)
***
Slovensko je kºúãové v integrácii západného
Balkánu do euroatlantick˘ch ‰truktúr a je hlav-
n˘ príklad prospe‰nosti ‰ir‰ej integrácie do eu-
rópskeho spoloãenstva. SR uskutoãnila v˘ni-
moãn˘ prechod z krajiny zamknutej Ïeleznou
oponou k vibrujúcej demokracii. Je to pilier re-
gionálnej stability a spolupráce, ktor˘ zazna-
menáva jeden z najväã‰ích rastov v Európe.
Americká ministerka zahraniãia
Hillary Clintonová. HN 20. 10.
(Hoci sú Clintonovej slová iste aj prejavom di-
plomatickej veºkorysosti, predsa len im domi-
nuje objektívne posúdenie solídneho postave-
nia SR v medzinárodnom kontexte.)
***
Rozhodli sme sa, Ïe na‰e dramatické záÏitky
z podzemia porozprávame tomu médiu, ktoré
nám ponúkne najviac, aby sme mali aspoÀ mal˘
úÏitok z preÏitého utrpenia. Denn˘ prídel bol len
kúsok tuniaka. KaÏd˘ deÀ som bol chud‰í. Stra-
til som 12 kíl. Tomu sa vraví kanibalizmus –
moje telo Ïralo samo seba. Zato o obavách zo
skutoãného kanibalizmu nikto nevravel.
Jeden z 33 ãílskych zasypan˘ch
baníkov Omar Reygadas.
Denník El Mercurio 21. 10.
(Nik z beÏn˘ch Európanov nemôÏe asi závi-
dieÈ baníkom zasypan˘m 69 dní ich desiv˘
údel. Ale zato je iste dosÈ ºudí, ktorí nevraÏi-
vo registrujú miliónové ponuky za knihy s ich
utrpením a poh⁄davo posudzujú ich „lako-
mé“ poÏiadavky.)
***
Moju tehotnú Ïenu Siao zatkli pracovníci úra-
du plánovaného rodiãovstva, aby ju prinútili
preru‰iÈ tehotenstvo mesiac pred pôrodom, lebo
jedno dieÈa uÏ máme a druhé dieÈa by bolo po-
ru‰ením zákona o jednom dieÈati. Hoci kriãala
a plakala, odviezli ju do nemocnice, kde jej po-
dali injekciu, ktorá zabila jej osemmesaãn˘ plod.
Mlad˘ âíÀan Luo Jan-ãchuan.
Sme 21. 10.
(Svet je doslova napuchnut˘ od hrôz, ktoré ti-
síce úradníkov, stovky diktátorov, desiatky
vrahov z teroristick˘ch úderiek a sadistickí je-
dinci denne spôsobujú druh˘m. Koºko je vô-
bec ºudí, ktor˘m osud umoÏnil aspoÀ pár ro-
kov pekne ÏiÈ?)
***
Dnes neberú, ide ma z toho poraziÈ! ... a keì si spomeniem,
koºko berú poslanci, ide ma poraziÈ e‰te viac!!!
Kresba: Pavel Jakubec. HN 21. 10.
(Pritom poslanci berú len pre seba a svoju ro-
dinu, k˘m rybári pre hocikoho, ak zaplatí.)
103
S U P E R M O N I T O R
***
ZniÏovanie platov ústavn˘ch ãiniteºov pova-
Ïuje zdruÏenie sudcov za politické gesto, ktoré
patrí politikom a pre nich má svoju cenu, pre-
vy‰ujúcu stratu ãasti príjmu. Sudcovia nijako
v‰ak nemôÏu v˘konom svojej funkcie ovplyv-
niÈ v˘voj deficitu verejn˘ch financií. Navy‰e
sú podrobení osobitn˘m obmedzeniam, ako je
zákaz popri v˘kone súdnictva podnikaÈ. Niek-
torí poslanci, zrejme, na svoj plat odkázaní nie
sú, v‰etci sudcovia v‰ak áno
Prezidentka ZdruÏenia sudcov Slovenska
Dana Bystrianska. Sme 22. 10.
(Ak ºudia s takou úrovÀou humanity a inte-
lektu, akú predviedla justiãná funkcionár-
ka, majú právomoc súdiÈ spoluobãanov, Boh
ochraÀuj kaÏdého, kto sa dostane do ich rúk.)
***
Poslanec Matoviã s kolegami sa pred prote-
stujúcich odborárov postavili s transparentom:
„Kde ste boli, odborári, keì ‚sociálni‘ s oÏranom
rozkradli SR? Musíme ‰etriÈ, lebo ste vy 4 roky
záhadne mlãali.“ Nevedno, ão dámu spomedzi
rebelujúcich odborárov pobúrilo aÏ tak, Ïe mu
chcela jednu vylepiÈ. Veì je nesporná pravda, Ïe
na‰i akoÏe principiálni odborári tí‰ko mlãali,
keì sa na verejnosÈ dostávala jedna kauza za dru-
hou, pri ktorej ‰tát prichádzal o milióny a milió-
ny eur, konãiacich na súkromn˘ch kontách.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 22. 10.
(Pritom odborári svoju apolitickosÈ preja-
vujú t˘m, Ïe vo voºbách podporujú Smer.)
***
Bolo by prehnané tvrdiÈ, Ïe kresÈanské cirk-
vi produkujú prvotriednych obãanov, ale istú
kvalitu oãividne ponúkajú. A to nielen do vlast-
n˘ch radov, i neveriaci si s kresÈanstvom asociu-
jú lásku k blíÏnemu. Aj preto sa nedá odstaviÈ
cirkev a zachovaÈ si kresÈanstvo.
Politologiãka Katarína Mallok.
Sme 22. 10.
(Otázne je v‰ak práve to, ãi moÏno zachovaÈ
pôsobivosÈ kresÈanstva pod egidou cirkvi.)
***
Kresba: Danglár. Pravda 22. 10.
(Davová psychóza slovensk˘ch riaditeºov a se-
kretárok.)
***
Médiá by mali byÈ veºmi opatrné v tom, ão
vravia verejnosti, a najmä nesmú veriÈ v‰etké-
mu, ão povie polícia, ktorá sa ãasto správa veº-
mi nebezpeãne, pretoÏe manipulatívne predha-
dzuje obãanom ãloveka, proti ktorému neexistu-
je Ïiadny dôkaz, Ïe by spáchal nejak˘ trestn˘
ãin.
104
Bádateº Boris Cvek.
Britské listy 23. 10.
(âasto veºmi ºahkováÏne manipulujeme s cÈou
druh˘ch ºudí. Îurnalista by si mal v‰ak pred-
staviÈ, Ïe by podobne niekto hovoril o Àom.)
***
Vo väzniciach najväã‰ej demokratickej kraji-
ny sveta ãaká tritisíc muÏov a Ïien (tritisíc! to sa
mi vari len sníva), k˘m ich popravia, teda legál-
ne a plánovane zavraÏdia. Je to neodpustiteºná
generálka utrpenia, nehodného krajiny, ktorá
dala svetu Lincolna, Kennedyho a Obamu.
Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy.
Sme 23. 10.
(Mysliteº pri svojom rozhorãení zabúda, Ïe
stovky z popraven˘ch nemilosrdne zavraÏdi-
li stovky in˘ch ºudí a ãasto úplne nevinn˘ch,
bezbrann˘ch. Ale napriek tomu sa humanis-
ti oprávnene búria proti krutosti aj veºmi vy-
spel˘ch ‰tátov. Dajú sa v‰ak popravy porov-
naÈ s potratmi, ktoré mnohí horlivci tieÏ na-
z˘vajú vraÏdami?)
***
Na rozdiel od kariérneho prokurátora Trnku
si nemyslím, Ïe Hedviga Malinová je banálna
kauza. Myslím si, Ïe je to prípad, ktor˘ sa svo-
jím spoloãensk˘m v˘znamom síce nerovná k za-
vleãeniu Michala Kováãa mlad‰ieho do Rakús-
ka, ale v istom zmysle sa k nemu blíÏi, pretoÏe
sa t˘ka vzÈahu surovej moci a represívnych zlo-
Ïiek ‰tátu k svojim vlastn˘m obãanom.
Právnik Radoslav Procházka,
poslanec KDH.
„Sobotné dialógy“ (SRo) 23. 10.
(Malinová nie je kauza. Je to ºudská bytosÈ,
ktorá má dve dcéry a muÏa, teda rodinu, a
chce pekne ÏiÈ, na ão má právo, ale ão jej uÏ
dlho upierajú Trnka i KaliÀák.)
***
My, Obyãajní ºudia, by sme najrad‰ej siahli na
príjmy ºudí, ktorí na Slovensku dlhé roky ryÏo-
vali. V‰etky zákazky, ktoré ºudia získali bez
toho, aby prebehla férová súÈaÏ, by sme radi spät-
ne dodanili moÏno 20 %-ami. Áno, mám na
mysli aj podnikateºa Juraja ·irokého.
Líder hnutia Obyãajní ºudia Igor Matoviã.
„Na telo“ (TV Markíza) 24. 10.
(K˘m posvätnosÈ súkromného majetku nebu-
de maÈ men‰iu hodnotu, neÏ spravodlivé roz-
delenie peÀazí v ‰tátnej kase medzi poctiv˘ch
ºudí, nemôÏeme hovoriÈ o férovosti.)
***
Nech uÏ sa bankári správali akokoºvek haneb-
ne – a niektorí si zjavne zaslúÏia aspoÀ dekádu
na trestnej lavici –, finanãné sluÏby sú kºúãovou
súãasÈou lond˘nskej ekonomiky. Ak sa finanã-
n˘ sektor oslabí, ão ho nahradí v prospech za-
mestnanosti?
B˘val˘ viceguvernér britskej centrálnej banky
Howard Davies. HN 25. 10.
(ªudstvo sa posúva ku globálnemu úpadku.
Necelé percento budú dobre zabezpeãení mi-
liardári – ale ão s mnoÏstvom chudobn˘ch âí-
Àanov, KonÏanov alebo Slovákov?)
***
Poviem nieão, ão sa mnoh˘m nebude páãiÈ:
Joseph Goebbels, diablov námestník, nacistick˘
minister propagandy, nebol v roku 1935 nacis-
tick˘ zloãinec. A neviem, ãi úspe‰ná ãeská fil-
mová hereãka Lída Baarová, ktorá bola Goeb-
belsovou milenkou, bola kolaborantka alebo len
krásna naivka, ktorej sa s narastajúcim úspechom
privierali oãi, aby nevidela realitu okolo seba.
Jedno v‰ak môÏem povedaÈ s urãitosÈou: Nena-
‰iel som jedin˘ dôkaz o tom, Ïe by poãas pro-
tektorátu niekomu u‰kodila, niekoho udala ale-
bo Ïe by spolupracovala s gestapom
Reportér a spisovateº Stanislav Motl.
OÎene.sk 25. 10.
(Po vojne Baarová strávila ist˘ ãas vo väze-
ní. Neskôr emigrovala do Rakúska. A seba
charakterizovala veºmi prísne: „Bola som
bláznivá, hlúpa, opitá slávou a proti svojej vôli
som sa vlastne nepekne zaplietla do dejín.“
Koºkí slovenskí umelci sa odpudivo zaplietli
do dejín poãas komunizmu – a koºk˘ch to
mrzelo? Koºkí sa za to hanbia?)
***
V mojich knihách dokáÏem navodiÈ atmosfé-
ru zloãinu, uliãnej drsnosti, krutosti a obãas aj
hrôzy a pod t˘mto vplyvom si ãitateº môÏe mys-
lieÈ, Ïe sa vyjadrujem vulgárne, ale to nie je
pravda. To je iba atmosférou – to iba moji pro-
tagonisti tak tvrdo hovoria.
Spisovateº a scenárista
Dominik Dán. Pravda 25. 10.
(Spisovateº vraj ãasto nakazí svojho ãitateºa.
Ale dokázal to uÏ niekto?)
***
ZásluhovosÈ pri valorizácii dôchodkov nemá
miesto a má nastúpiÈ solidarita. Preto sa od roku
2012 budú zvy‰ovaÈ v‰etky dôchodky o rovna-
kú pevnú sumu.
Minister práce a sociálnych vecí
Jozef Mihál. Sme 26. 10.
(Mihálova my‰lienka o solidarite je naozaj
u‰ºachtilá, len zabudol dodaÈ, Ïe rovnaká
pekná idea by sa mala zaviesÈ i pre ministrov
a poslancov a ich platy a odmeny by sa mali
na znak spolupatriãnosti zrovnaÈ s platmi
murárov vo Váhostave.)
***
Chcem takú zmenu zákona, ktorá umoÏní
kandidovaÈ do NR nezávisl˘m ºuìom. O nápa-
de som hovoril s niektor˘mi poslancami, ale
veºké nad‰enie pre svoju iniciatívu som nena‰iel.
Ak neuvidím ich vôºu podporiÈ takúto zmenu,
vytvorím stranu, ktorá dá priestor nezávisl˘m
kandidátom uchádzaÈ sa o hlasy voliãov. Dne‰-
n˘ systém, keì sa poslanec bojí prezentovaÈ
svoj názor v strachu, Ïe by sa dostal do nemilos-
ti vedenia strany, povaÏujem za chor˘.
Líder hnutia Obyãajní ºudia
Igor Matoviã. Pravda 26. 10.
(Absolútna voºnosÈ poslancov „rozhodovaÈ
podºa svojho vedomia a svedomia“ by zne-
moÏnila stabilné pôsobenie parlamentu, ão by
mohlo vyústiÈ do anarchie v ‰táte. Na druhej
strane teraj‰ia partajná zo‰nurovanosÈ obme-
dzuje slobodu v ‰táte a najmä tvoriví poslan-
ci nemajú ‰ancu presadiÈ svoje dobré a verej-
nosti osoÏné nápady.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
 PROJEKTUJEME
V·ETKY STUPNE
PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE

• cesty a diaºnice
• mosty
• tunely
• podchody
• vodovody a kanalizácie
• oporné múry
• protihlukové steny
• inÏinierske siete

Geoconsult, spol. s r. o.
inÏiniersko-projektová spoloãnosÈ
Miletiãova 21,
P.O.Box 34,
820 05 Bratislava 25
www.geoconsult.sk