CCXI. CCXII.

SLO 2012

Kurir

Parlamentn
ASOPIS Z NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

CCXI. CCXII. slo

PARLAMENTN KURIR asopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky Mesank, ronk XX Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR Adresa redakcie: Brik Bukov 5/A, 811 02 Bratislava 1. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk eurorep@gtsmail.sk (fredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrovan MK SR . EV4085/10 ISSN 13350307 fredaktor: Zstupca fredaktora: Redakcia: Frantiek Nagy Ernest Weidler

2012

OBSAH Editoril Parlament mus by inorod (F. Nagy) 2 Eurpsky parlament Predseda Eurpskeho parlamentu Martin Schulz v NR SR (pk) 2 Slovensko-maarsk spoluprca Aj ochrana ivotnho prostredia spja krajiny (Rozhovor s Cs. Baloghom) 5 Spolone dokeme viac (Rozhovor so Z. Sziksziom a Zs. Harsnyim) 7 Vlda SR Pracova a produkova... (Rozhovor s . Jahntkom) 8 Envirorezortu chcem vrti autoritu a repekt, ktor mu prvom patr 45 (Rozhovor s P. igom) Potravinrsky priemysel Nielen hydinrsky priemysel na Slovensku (Rozhovor s K. Poneszom) 10 PENAM spoahliv a rchla dodvka erstvho peiva (G. Pyteov) 11 Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Spolon ponohospodrska politika (Rozhovor s M. Lackovou-Bartoovou) 12 Je rastlinn vroba rentabiln? (Rozhovor so . Adamom) 14 Zvyovanie podielu domcich potravn a vyvenos vzahov 16 (Rozhovor so Z. Nouzovskou) Aby sa obnovovala funkcia lesa (Rozhovor s J. Mizerkom) 29 Problmy v ponohospodrstve sce pretrvvaj, no vieme o chceme dosiahnu 31 (Rozhovor s J. Vajsom) Vidiek a jeho monosti... (Rozhovor s M. Barbariom) 34 Netreba strca racionlny pohad (Rozhovor so S. Jnokovou) 36 Legislatva je vlastne zkladom (Rozhovor s J. Pukom) 41 Chov rb na Slovensku Chov rb na Slovensku sasnos a perspektva (M. Hra) 18 Slovensk kolstvo 60 rokov vchovy odbornkov pre agrosektor (Rozhovor s P. Bielikom) 20 Nrodn rada SR Strcame sebestanos dokedy? (Rozhovor s M. Feckom a Zs. Simonom) 22 Nov zkon o odpadoch (Rozhovor s M. Hubom) 50 Rozdiely medzi Smerom a eurpskymi SD (Rozhovor s O. Nachtmannovou) 73 Svet financi Dlhoron podpora agrosektora (SZRB) 19 Ministerstvo ivotnho prostredia SR Integrovan ochrana prrody (Rozhovor s J. Ilavskm) 24 Koncentrcia zneisovania ovzduia (Rozhovor s K. Jankoviovou) 43 Ochrana prrody a krajiny je priamo mern s odpadovm hospodrstvom 47 (Rozhovor s V. Ferenczom) Spoluprca v oblasti odpadovho hospodrstva prina efekt v celej E 52 (Rozhovor s V. Blakom) Stredobodom pozornosti je aj biologicky rozloiten odpad (Rozhovor s J. erbkom) 58 Politika sdrnosti Eurpskej nie a ivotn prostredie (Rozhovor s M. Hskom) 61 Environmentlne problmy rieime komplexne (Rozhovor s K. Vilinoviom) 63 Sasnos a budcnos vodnch zdrojov na Slovensku (Rozhovor s D. erekom) 65 Environmentlne zae o s nimi? (Rozhovor s V. Jnovou) 67 Riadenie a koordincia s nevyhnutn (Rozhovor s R. Rybaniom) 68 Drevospracujci priemysel PRP, s. r. o. 25 Kvalitn drevo treba kvalitne zhodnocova (E. Kadlec) 28 Lesy SR Nesmieme dopusti likvidciu odbornho obhospodarovania lesov 26 (Rozhovor so C. Hatrom) Agentra na podporu regionlneho rozvoja spenos projektov kvalitnej ivot na Slovensku (Rozhovor s I. Pabiovou) 38 Pdohospodrska platobn agentra Pdohospodrstvo m podporu v PPA (Rozhovor so S. Grobrom) 39 ivotn prostredie Konferencia Priemyseln emisie 2012 (P. Jech) 44 Smernica 2010/75/E o priemyselnch emisich (I. Fabuov) 44 K veobecnm trendom patr integrovan systm nakladania s odpadom 53 (Rozhovor s A. Gerottom) Vrobcovia a dovozcovia k zkonu o odpadoch (M. Jurkovi) 54 tt mus v oblasti zhodnocovania odpadov nastavi nov pravidl 56 (Rozhovor s J. Vainom) 15-ron plavba povodami, suchom i finannmi suchotami (Rozhovor s M. Supekom) 70 Predsedovia vborov NR SR Jn Hudack (KDH) predseda Vbor NR SR pre hospodrske zleitosti 59 Glosy Poznmky Eseje By umelcom alebo priekupnkom? (E. Weidler) 75 Dialgy MM & EW asto to, o urobm, nie je najlepie (Rozhovor s M. Markoviom) 76 Supermonitor Supermonitor a (medzitm) minikomentre (A. WEidlerov, E. Weidler) 80

Anna Komov Zuzana Stankov Marta Tomaoviov Peter Zemank

Tibor Bastrnk Helena Mezensk Bibina Obrimkov Peter Osusk Ivan tefanec Jana itansk Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov jmadarasova@chello.sk Frantiek Nagy Generlny riadite: Asistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995

Redakn kruh:

Inzercia:

0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tla: WELTPRINT, Bratislava Grafick prava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Predplatn a objednvky na uverejnenie reklamy prijma: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. potov prieinok 814 01 Bratislava 1 Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR slo tu 2629002985/1100 DI SK2020399458 Foto na titulnej strane: Martin Schulz predseda Eurpskeho parlamentu

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I L

Parlament mus by inorod

jej komunity potrebuj vybdnu z provinnej ospanlivosti, aby sa mohli sta dynamickou a sasne vestranne vyspelou spolonosou, s ktorou sa prjemne komunikuje a spolupracuje. Toti aj Eurpa potrebuje strias zo seba nnosy nevynachdzavosti a neinvennosti charakteristick pre krmov komunitu, ale nie pre intelektulnu a kreatvnu spolonos, ktor m uachtil ciele. Slovensko je na tom tak, e me prekroi neprjemn spoloensk maltnos a chvami a lenivos alebo pohodlnos a me oivi svoju existenciu vraznou a pralivou inorodosou. V spolonom tte, v esko-slovenskej federcii, od nepamti boli v lderskej pozcii esi a Slovci sa na nich len doahovali a maximom ich aktvnosti alebo horlivosti bol hnev na echov za to, e sa neustle presadzovali na kor Slovkov. V samostatnom tte v demokratickej Eurpe s Slovci slobodn a mu kona tak, ako sa im pi a ako to doku. Pravda, nesm by pritom ahkomysen a nerozvni. Musia vna do svojho spoloenstva pocit spoahlivosti a cieavedomosti, ktor prinesie na vetkch rozhodujcich pracoviskch soldne vsledky. A tak sa prve na tomto mieste vrme op k zodpovednosti vysoko postavench politikov, ktor maj monos formova dleit pozcie a vytvra pevn zkladu na kadom poste. Len stabilita ttnych radov a rznych funkci doke zabezpei predpoklady kvalitnej bzy a dobrch vchodsk pre rznorod aktivity jednotlivch obanov. Parlament mus nabda slovensk verejnos k vkonom, ktor bud podnecova tisce aktvnych a talentovanch obanov k zvideniahodnm rezulttom.

Vemi sa tem, e som dnes u vs. Tu, v domovine Petra Sagana, ktorho printy som poas pretekov Okolo Franczska s nadenm sledoval. Predovetkm ale u vs, v Nrodnej rade Slovenskej republiky, ktorej predchodkya bola zaloen pred 164 rokmi, v septembri 1848. V Eurpe mme za sebou dlh, dstojn tradciu parlamentnej demokracie. Tto snemova je sasou tejto tradcie. V obdob, ako je toto, v obdob krzy, ktor si vyaduje rchle konanie, a preto sa vdy stva obdobm vkonnej moci, je o to dleitejie, aby sme si spomenuli na nau vekolep parlamentn minulos. Lebo pod tlakom udalost svisiacich s riadenm krzy s parlamenty nrodn parlamenty rovnako ako Eurpsky parlament stle viac vytlan na okraj. Na parlamenty sa nahliada ako na neradostn mrhanie asom, dokonca ako na ruiv faktor a zstupcovia udu s vytlan z rozhodovacieho procesu toto sa rovn erzii demokracie. Tento vvoj ma znepokojuje. Eurpa zava turbulentn asy. Z finannej krzy, ktor vypukla na americkom trhu s nehnutenosami, nsledne spsobila obrovsk nrast zadlenia ttov a niektor ekonomiky uvrhla do recesie, sa Eurpa dostala do socilnej krzy. Miera chudoby a nezamestnanosti rastie. Dvera voi politickm intitcim kles. enieme sa od jednho krzovho samitu k nasledujcemu, od jednho zchrannho mechanizmu k aliemu, avak prli zriedka sa vak zastavme, aby sme sa zamysleli nad tm, preo to robme. Eurpska integrcia nm darovala najdlhie obdobie mieru a blahobytu v dejinch nho kontinentu. Eurpska nia pochovala s konenou platnosou umel rozdelenie nho kontinentu eleznou oponou. Toto spoloenstvo ttov a nrodov nm umouje, aby sme kad de ete lepie spolunavali. E je odpoveou na nau minulos bohat na konflikty a je najlepm nstrojom na to, aby sme nau budcnos vytvrali v globalizovanom svete. E sa toti zaklad na porozumen potreby, e my v Eurpe, ak chceme v skutonom zmysle slova prei, musme sa naui spolunava a spolone kona. Zkladom E je uvedomenie si, e svoje zujmy u viac nememe oddeli od zujmov naich susedov. Vm, ktorch domovina vytvra 85 % hrubho domceho produktu pomocou vvozu, nemusm vysvetova, koko hospodrskych vhod prina spolon mena. Nemusm vm objasova, ak fatlne nsledky by mohla ma recesia v ostatnch krajinch na vae hospodrstvo, ktor je zvisl od vvozu. Nemusm vm vysvetova, ak nevypotaten reazov reakcie by mohlo vyvola vystpenie lenskho ttu z eurozny. Pretoe vy si uvedomujete, e my Eurpania tvorme spoloenstvo s jednm osudom. O to viac to plat v prpade krajn, ktor vytvorili spolon menu: tvorme spoloenstvo s jednm osudom, v ktorom navzjom za

Asi by sa musel sta zzrak ale on sa, ia, nedeje ani inde vo svete , aby sbor poslancov, teda parlament, neuprednostnil pri svojich rozhodnutiach zujmy politickch strn, ktor zstupcov udu nominovali, ale zujmy vetkch obanov, hoci s to prve t, ktor tvoria milinov bzu ttu. Pretoe len veobecn blahobyt a poriadok d krajine punc spoloenstva, existujceho na vysokej ekonomickej, socilnej a veudskej bze. Spoloenstva, repektovanho a vyzdvihovanho prinajmenom celou Eurpou, ak nie aj celm svetom. Ani predseda Smeru-SD, ani predseda KDH, ani eln predstavitelia Obyajnch ud nie s natoko vnimonmi osobnosami, aby sme ich zaraovali do nejakej osobitnej kategrie individualt prosto, patria medzi ud, ktor sa dokzali vyvihn nad ben priemer a v rmci neho konaj povimnutiahodn veci, teda tak, ktor sa daj porovnva so zleitosami, realizovanmi mnohmi nezaplatitenmi umi v ich okol. A to nemusme povaova za negatvny jav spoloenskho ivota. m viac obanov strhne na seba pozornos irokho obyvatestva a vyvol chu, aby sa aj mnoh in aspo priblili k aktivitm morlnych, ikovnch a talentovanch udskch du, ktorch zahame medzi Slovkov, tm viac utvrdme sami seba, e patrme medzi vyspel a modern eurpske nrody. Slovci po stroiach zakrpatenosti svo-

Frantiek Nagy, fredaktor

E U R P S K Y

P A R L A M E N T

Predseda Eurpskeho parlamentu Martin Schulz v Nrodnej rade Slovenskej republiky

Eurpa potrebuje zmenu kurzu
Prenesen do praxe eurpskej politiky tomu hovorme metda Spoloenstva. To znamen: riei konflikty cestou dialgu a zhody; namiesto prva silnejieho uplatova solidaritu a demokraciu; spja zujmy mench a vch lenskch ttov, severnej a junej Eurpy, ako aj vchodnej a zpadnej Eurpy a kls spolon dobro nad individulne zujmy. Metda Spoloenstva, to tie znamen, e silnej pomhaj slabm, aby sa stali silnejmi. Na to, aby sme to dokzali, potrebuje E rozumn rozpoet. V niektorch lenskch ttoch to vyvolva rastci odpor. Nahlas poadova krtenie rozpotu E me by sce populrne, no je to nezodpovedn. Rozpoet E toti nie s peniaze uren Bruselu. Rozpoet E predstavuje financie pre ud v Eurpe. Ide o najvie opatrenie stimulujce rast, a to potrebujeme prve teraz v ase krzy, aby sme vytvrali rast a pracovn miesta. Tu na Slovensku by malo vznikn 14 500 novch pracovnch prleitost v rmci troch projektov, ktor spolufinancuje E. V budcnosti nebude mon, aby takto projekty existovali, ak djde ku krteniu rozpotu E. Pri rokovaniach s predsedami vld Eurpsky parlament bojuje za rozumn rozpoet! V prospech ud v Eurpe! Najm vzhadom na rastcu nezamestnanos potrebujeme investcie do rastu a zamestnanosti. Situcia na pracovnom trhu je toti v prpade mnohch mladch ud v Eurpe a aj v tejto krajine dramatick: nezamestnanos mladch ud na Slovensku dosahuje 35 %! Hroz, e tak vysok nezamestnanos mladch ud naru socilnu sie spolonosti. To vedie k frustrcii a zlosti, rezigncii a odcudzeniu. Nahlodva sa tm legitimita naich demokratickch intitci. udia oraz viac pochybuj o systme, v ktorom zisky pripadaj na niekoko mlo jednotlivcov a straty zna cel verejnos. O systme, v ktorom vznik dojem, e anonymn ratingov agentry v New Yorku s mocnejie ako demokraticky zvolen intitcie. My, zstupcovia udu, sme povinn tto straten dveru optovne zska. Tak, e sa nebudeme spolieha iba na diktt spornch opatren a politiku obmedzovania vdavkov.

seba rume. Sme solidrnou spolonosou. udia v tejto krajine sa ukzali ako vek Eurpania. Slovensk ud vynaloil nesmierne silie, aby solidrne pomohol udom v inch krajinch, ktor sa ocitli v ndzi. Viem o obetiach, ktor ste museli prinies, o trapch, ktor ste podstpili, aby ste v roku 2009 mohli vstpi do eurozny. Chcem vm vyslovi ctu za to, e dnes pomhate inm v ndzi a sprvate sa solidrne, hoci aj vaa krajina trp v dsledku hospodrskej krzy. Za to si zaslite nae vrcholn uznanie. Slovensko sa v minulosti stretlo s eurpskou solidaritou a bude tak aj v budcnosti. Teraz ste tto solidaritu preukzali aj inm je to prejav skutonho eurpskeho ducha! Ven kolegyne, ven kolegovia, rd by som vyjadril ctu aj vm, pretoe si uvedomujem, ak ak je prijma takto rozhodnutia a obhajova ich. Aj v mojom volebnom obvode v Aachene za mnou prichdzaj udia a hovoria mi, e v ase krzy pri-

li o zamestnanie, e nedoku uhrdza spltky za svoj dom. Tto udia, moji volii sa ma potom ptaj: preo mate vetky tie peniaze na ochrann valy? Odpovedm im: pretoe my Eurpania tvorme solidrne spoloenstvo, navzjom za seba rume a problmy rieime spolone. Pretoe my v Eurpe sme na jednej lodi a brku dokeme prest len spolone. Pretoe v dnenom svete, ktor je navzjom prepojen, sa u viac nememe stiahnu do zdanlivo bezpenho toiska naich nrodnch ttov. Naopak, kad, kto je odkzan sm na seba, by v brke zmietajcej globlnymi finannmi trhmi klesol na dno. very a zruky nie s dobroinnmi darmi pre trpiacich susedov, ale prispievaj k celkovej stabilite, o je v zujme kadho. V Eurpe plat pravidlo: bu vetci prehrme, alebo vetci vyhrme.

E U R P S K Y

P A R L A M E N T
nu lohu ako kontroln orgn Komisie a ako zkonodarca! Aby sme odstrnili demokratick vkuum pri hospodrsko-politickom koordinovan, potrebujeme predovetkm zku spoluprcu s nrodnmi parlamentmi. Z tohto dvodu chceme zintenzvni hospodrsky dialg a zavies parlamentn tde, poas ktorho by nrodn a eurpski poslanci spolone hodnotili ron prieskum rastu a usmernenia tkajce sa rozpotov. Tm chceme dosiahnu, aby nrodn parlamenty prispeli k lohe Eurpskeho parlamentu, ktor spova v kontrole Komisie, a psobili na eurpsku politiku. zka spoluprca medzi nrodnmi parlamentmi a Eurpskym parlamentom je pre ma prioritou mjho funknho obdobia. Pretoe len spolone dokeme zachova eurpsku demokraciu. Pretoe len spolone meme obhajova zujmy obanov. Pretoe len spolone meme printi vkonn moc, aby sa zodpovedala za svoje iny. Vy vau vldu tu, v tejto snemovni, a my v Bruseli tm, e sa alej budeme zasadzova o metdu Spoloenstva a o hospodrsku vldu kontrolovan Eurpskym parlamentom. Alternatvou metdy Spoloenstva je metda nie. A t stanovuje len to, e predsedovia vld zasadajci v rmci Rady rozhoduj bez parlamentnej kontroly, siln hovoria malm, o maj robi. V kadodennom zpase o udranie fungujcej a ivotaschopnej parlamentnej demokracie nie sme spermi, ale partnermi. Na zkej spoluprci s nrodnmi parlamentmi mi vemi zle aj preto, lebo viem, e my, zstupcovia udu, i u sedme v eurpskom alebo v nrodnch parlamentoch, staviame zujmy obanov do stredobodu svojej prce. udia na Slovensku a v ostatnch eurpskych krajinch ns teraz potrebuj. Aby sme bojovali za rast a zamestnanos. Aby sme naim deom vytvrali nov monosti do budcnosti. Chcem, aby moje deti mohli i v pokojnej, jednotnej, demokratickej a solidrnej Eurpe. Zato chceme spolone bojova.

Poviem to priamo: no, musme zniova zadlenie. Vaa krajina postupuje v tomto smere prkladne. Je to zrove otzka generanej spravodlivosti naim deom nememe predsa zanecha obrovsk dlhy. Konsolidciu rozpotu vak musme doplni o balky opatren na podporu rastu, aby sme naim deom optovne ponkli prsub prce a vytvorili im vyhliadky do budcnosti. Eurpa potrebuje zmenu kurzu. Inak ns v Eurpe akaj pochmrne asy: na naom kontinente sa narod straten genercia, nae deti zaplatia za krzu svojimi ivotnmi prleitosami. V prvom rade vak musme ukoni rei o demokracii konformnej s trhom! Potrebujeme trh, ktor bude konformn s demokraciou! no, tlak udalost, ktor s vyvolan krzou, si vyaduje rchlu reakciu. V ojedinelch prpadoch to me by prijaten. Krza sa vak neme zneuva na vytvranie zn v Eurpe s oslabenm vplyvom parlamentov. Tomu sa musme my, poslanci na vntrottnej aj na eurpskej rovni, spolone rozhodne postavi: Zoberme si ako prklad eurpsky semester a pozrime sa, o to konkrtne znamen. Jednm z pozitvnych vedajch inkov krzy je to, e sa posiluje nae povedomie o tom, e my Eurpania sme na jednej lodi. Ak si niektor krajina pri svojej rozpotovej politike nespln svoje domce lohy, m to potom negatvny dosah na ostatn krajiny. Z toho si Eurpa zobrala ponauenie. Samotn eurpsky semester je teda tie dobrou mylienkou: mal by dohliada na dodriavanie rozpotovej disciplny na zklade Paktu stability a rastu, ako aj na makroekonomick nerovnovhy a vykonvanie stratgie Eurpa 2020. Ide o rozumn opatrenie, krok, ktor ns pribli k eurpskej hospodrskej vlde, ktor pri naej spolonej mene naliehavo potrebujeme. o vak eurpsky semester znamen konkrtne v praxi? Najprv pole minister financi nejakho

ttu nvrh rozpotu nie svojmu parlamentu, ale Eurpskej komisii v Bruseli. Nsledne Eurpska komisia preskma nvrh rozpotu najskr na rovni radnkov, a nie na rovni kolgia. A to na zklade kritri, ktor radnci Komisie stanovili v usmerneniach obsiahnutch v ronom prieskume rastu E, resp. vo veobecnch usmerneniach hospodrskej politiky ktor vak nikdy neboli predloen na schvlenie iadnemu parlamentu! Aby som bol celkom primn, nerozumiem, ako mohli predsedovia vld odshlasi nieo tak, e najprv sa nvrh rozpotu predlo Komisii a a potom ho dostane do rk prslun parlament. Tmto sa obmedzilo zsadn prvo parlamentov, t. j. vsady parlamentu v oblasti rozpotu! S tm sa ako zstupcovia udu nememe zmieri! My, eurpski poslanci, chceme preto v plnom rozsahu vyuva svoju intitucionl-

S L O V E N S K O M A A R S K A

S P O L U P R C A

Vo veobecnosti mono poveda, e zneisovanie ivotnho prostredia nem hranice. Aj preto sa treba nad otzkou vznamu ochrany ivota a krajiny zama astejie a nielen zama, ale postupy na ochranu ivotnho prostredia aj realizova. Treba tak robi vade kde ij udia, a ochranu prostredia posva na vyiu rove. Jednoducho povedan, treba skvalitni ivot a zdravie obyvateov. Vnma to tak aj vevyslanec Maarskej republiky na Slovensku Csaba BALOGH, ktor poskytol rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Aj ochrana ivotnho prostredia spja krajiny

nho prostredia. Globlne zmeny ivotnho prostredia, ubdanie prrodnch surovn a zdrojov energi, zmeny poasia, snaha vyhovie podmienkam udratenho vvoja znamenaj tak nron vzvy, ktor si vyiadaj vytvorenie udratenejch vrobnch a obchodnch modelov. Poda mjho sudku, do zkladu zlepenia ivotnch podmienok patr ochrana a zachovanie prrodnch zdrojov a ivotnho prostredia v naom okol, ich obozretn rozvoj, ktor je aj vznamnm faktorom udratenho hospodrskeho a socilneho rozvoja. Cieom rozvojovch plnov, sformulovanch v Operatvnom programe ivotnho prostredia a energie je zmierni problmy naej vlasti v oblasti ivotnho prostredia a zlepi sasne kvalitu ivota spolonosti i prispsobivos hospodrstva k prrodnm procesom. Preo je dleit aj v rmci slovensko-maarskej spoluprce podporova prve ochranu ivotnho prostredia? Spolon hranin iara medzi naimi krajinami, dlh 676 km, je iba na mape iarou, zdanlivm ervenm rozdeovnkom. Vskutku, panorma krajn a tento regin tvoria jednotn prrodn oblas, kde s problmy vemi podobn na obidvoch stranch hranc. V oblasti ochrany prrody a ivotnho prostredia je irok kla maarsko-slovenskch vzahov v zsade usporiadan. V zmysle zkladnej zmluvy psob od mja roku 1999 v stlom a pravidelnom fre dvojstrannch vzahov maarsko-slovensk medzivldna komisia v oblasti otzok ochrany ivotnho prostredia a prrody. Pracovn skupiny zmieanej komisie pracuj so zvenm elnom na rieen spolonch problmov. Je veobecne znme, e aj v Maarsku aj na Slovensku nachdzaj domov mnoh, iba tu ijce druhy zvierat a rastln. Preto je naou dleitou lohou ochrana a obnovenie nho prrodnho bohatstva i uchovanie miest vskytu ekosystmov tchto vzcnych druhov, aj vysdzanm lesov a zmiernenm negatvnych vonkajch vplyvov pokodzujcich prrodn oblasti. Na akch environmentlnych projektoch spolupracuje Maarsko a Slovensko? Uviedol by som iba niekoko prkladov konkrtnej spoluprce z Operatvneho programu cezhraninej spoluprce Maarsko Slo-

Dr. Balogh Csaba, mimoriadny a splnomocnen vevyslanec Maarska na Slovensku

Ak miesto vo vaich plnoch a celej agende zastva prve otzka ochrany klmy? Som pevne presveden o tom, e dlhodobo udraten vvoj Maarska a to, aby sa krajina stala saeschopnejou meme dosiahnu iba vtedy, ak ochranu ivotnho prostredia a jeho aspekty budeme poklada za jednu z najdleitejch zloiek naej verejnej politiky, ke sa aspekty ochrany ivotnho prostredia a prrody stan sasou kadho procesu tvorby verejnej politiky. V Maarsku vznikla Nrodn stratgia inovcie ivotnho prostredia v strednom dosahu, vychdzajca z predsavzatia cielene napomha tomu, aby zmery vldnych opatren svisiace s technolgiami na ochranu ivotnho prostredia boli vykonvaten zosladene a inne. Stle astejie sa spomna aj zelen hospodrstvo ako jeden z monch nstrojov oivenia hospodrstva a vytvrania novch pracovnch prleitost pri hadan vchodsk z krzy.

Ambcie celej E v rmci ochrany ivotnho prostredia s v prospech rieen problmov ochrany ivotnho prostredia. o sa d viac urobi pre to v Maarsku, aby aktivity boli zo strany ttu ete vraznejie? V tejto svislosti by som chcel upriami pozornos na Operatvny program ochrany ivotnho prostredia, energie, rozvojovho plnu nov Maarsko, ktor vychdza zo strategickho myslu, e posilnenie ivotnho prostredia, rieenie problmov ochrany prrody a vd napomha krtkodobo ale aj perspektvne dlhodobo k zlepeniu kvality ivota. V zmysle naej predstavy budcnosti rozirovanie inovanch technolgi me v oblasti ivotnho prostredia prinies tak rozvoj priemyslu svisiaceho s ochranou ivotnho prostredia, ktor me znane prispie k nrastu zamestnanosti a zvyovaniu saeschopnosti ttu, a prispie tm aj k zveniu ivotnej rovne spolonosti, k ochrane prrody, ivot-

S L O V E N S K O M A A R S K A

S P O L U P R C A
spen v oblasti neleglneho exportu odpadov. Prve v tchto doch zadrali pracovnci Nrodnej daovej a colnej sprvy na hraninom priechode Komrno 6,5 t nebezpenho odpadu, pouitch autobatri. Globlne prepracovanie hospodrenia s odpadmi je potrebn preto, aby sme mohli usmerova tieto verejn sluby v takom prvnom rmci, ktor zodpoved normm nie, bude vhodne sli obyvatestvu a sasne bude zodpoveda aj kritrim hospodrenia s odpadmi a ochrany ivotnho prostredia. Zvltnym aspektom je aj to, aby ceny tchto sluieb boli zaplatiten. Prve preto bolo potrebn zvi lohu ttu vo sfre verejnch sluieb. M Maarsko dostatok odbornkov, ktor s pripraven a vedia riei otzky ochrany ivotnho prostredia? Vo vzdelvan odbornkov v oblasti ochrany ivotnho prostredia zastvaj vznamn miesto rzne gradulne a postgradulne vzdelvania vysokch kl, ale samozrejme aj na rovni strednch kl prebieha vzdelvanie tmto smerom. Prv ininieri v odbore ochrany prrody skonili tdium gradulne u skoro pred jeden a pol desarom, ale postgradulne ininierske tdium bolo v tomto odbore aj na niektorch univerzitch u v rokoch 1970. V sasnosti avizuj vek poet tudijnch odborov, smerov, kurzov a alch vzdelvan mnoh vzdelvacie intitcie. Znan poet tchto monost je zameranch aj na vzdelvanie dospelch, teda sli aliemu vzdelvaniu u skonench odbornkov. Na zklade toho mem tvrdi, e Maarsko disponuje v oblasti ochrany ivotnho prostredia dostatonm potom vysokovzdelanch odbornkov. Ako je to s mladou generciou v Maarsku, je vychovvan v duchu dleitosti ochrany ivotnho prostredia? Chcel by som zdrazni, e aj v Maarsku je integrujcou sasou politiky ivotnho prostredia vchova prebiehajca v intittoch verejnho vzdelvania. Okrem toho by som uviedol konkrtny prklad. Maarsk program medzinrodnho Intittu Jane Goodallovej sa prid k sieti ochrany prrody a ivotnho prostredia jednoronou kampaou, s nzvom Piky a korene. Do maarskho programu zacielenho na udraten vchovu v oblasti ivotnho prostredia mienia zaangaova pedaggov a iakov zkladnch a strednch kl s dlhodobm cieom, aby sa pohad, respektve vedomie mldee na ochranu prrody a ivotnho prostredia vytvral cestou praktickch sksenost a aby po skonen kampane psobili tieto skupiny aj naalej s nenronou koordinciou, v zmysle svojich vlastnch cieov. Nrodn parky Maarska prikladaj vek vznam vchove mldee zameranej na oblas ochrany ivotnho prostredia, vzdelvaniu a renia svisiacich vedomost. V zujme toho boli v parkoch vybudovan vzdelvacie centr, ktor usporadvaj prednky, uebnicov a prrodn cvienia, try a koly v prrode. To vetko vznamne prispieva k vchove mladej maarskej genercie v oblasti ochrany prrody a ivotnho prostredia.

vensko. Jedna z jeho priort nesie nzov Dostupnos ochrany prrody a ivotnho prostredia. V rmci programu sa podporuje spoluprca v oblasti spolonej ochrany prrody a ivotnho prostredia, pri kladen znanho drazu na dopravn infratruktru vstavbu ciest, na rozvjanie monost priechodnost pohraninch riek a na dostupnos hromadnej prepravy. V svislosti s innosou medzivldnej zmieanej komisie na ochranu prrody a ivotnho prostredia je potrebn spomen stlu vzjomn vmenn dajov meracch systmov monitorujcich iarenie. Dvojrone sa vyhotovuje spolon analza o stave ivotnho prostredia v pohraninej oblasti. Bol odovzdan slovensko-maarsk informan systm o kvalite ovzduia. Nepretrit je odborn spoluprca v oblasti zachovania a ochrany jask tvoriacich sas svetovho dedistva. Uskutonilo sa vyznaenie zemia Natury 2000, ako aj spolon program na ochranu vekch dravcov (vlk, rys). Boli vytvoren niektor prrodn prezentcie a nun chodnky, ako napr. Novohrad/Ngrd Geopark. Uskutonili sme komplexn zmeranie vodnch biotopov rieky Ipa a vypracovanie zoznamov spoloenstiev. Vemi zka spoluprca pretrvva medzi ttnou ochranou prrody Slovenskej republiky a nrodnmi parkami Aggtelek, Bkk, Duna-Ipoly a Fert-Hansg. V auguste 2010, spolone so upnou samosprvou Bratislavskho kraja, Intittom vodnho hospodrstva a odbormi Zpadomaarskou univerzity sme zrealizovali spen vskumn projekt. Poas 14 mesiacov projektu sme spolupracovali na spolonom monitoringu dropa vekho (otis tarda) na Moonskej rovine a zpadnej asti itnho ostrova, taktie sme splnili spen ekologick innos, monitoring Dunaja, jeho ramien v Sostrov. Rd by som upozornil na nov element, na projekt NAT-NET-DUNA/DUNAJ, ktor znamen al spolon vskum, monitoring Dunaja a jeho ramien a ktor vytvra mnoh alie spolon programy v oblasti ochrany prrody a ivotnho prostredia na Sostrov a itnom ostrove.

Ak je spoluprca Maarska a Slovenska pri ochrane trvalo udratenom vyuvan Dunaja? Vznamnou spolonou lohou je vkon rmcovej smernice E o vode, o znamen predovetkm zvzok na rovni dunajskej kotliny, aj na rovni nrodnej. K tomu je nevyhnutn zodpovedajca spoluprca s Medzinrodnou komisiou na ochranu Dunaja a v oblasti naich pohraninch vodnch tokov aj dvojstrann koordinan innos s naimi susedmi. Akn pln nartnut v Stratgii reginu Dunaja je postaven na tyroch pilieroch: spojenie dunajskho reginu s ostatnmi reginmi, napr. rozvjanie mobility, podpora udratenho erpania energi, alej napomhanie kultry a cestovnho ruchu. Ochrana ivotnho prostredia v oblasti dunajskho reginu, obnovenie kvality vd, oetrenie vonkajch rizk a zachovanie biodiverzity. Vytvorenie slunch ivotnch podmienok v regine Dunaja, rozvoj vskumnch kapact, vzdelvania a informanch technolgi, podpora saeschopnosti podnikan, ako aj investcie do udskch zdrojov a schopnost. Posilnenie dunajskho reginu, rozrenie intitucionlneho systmu a posilnenie spoluprce v oblasti boja proti organizovanej kriminalite. Maarsko zodpoved za tri z 11 kapitol Aknho plnu a tvrt oblas obnovenia a zachovania kvality vd koordinujeme spolone so Slovenskou republikou. V om a preo s vznamn dohody z oblasti ochrany ovzduia, prepravy odpadov, ako aj ochrany prrody? ahko sa d pochopi, e problmy ivotnho prostredia sa na hraniciach nezastavia, vinu z nich mono odstrni iba spoluprcou niekokch ttov. Konkrtne udalosti vyskytujce sa medzi naimi ttmi sa rieia v zmysle pokynov aplikovatench smernc. Aj v sasnosti prebieha niekoko konan zameranch na preskmanie inkov ovplyvujcich ivotn prostredie. Aj naalej m pre ns vek vznam kontrola prepravy odpadu cez ttne hranice so zvltnym zreteom na dovoz eleznho rotu do slovenskch eleziarskych ht. innos naich orgnov je

S L O V E N S K O M A A R S K A

S P O L U P R C A

Dialg medzi Slovenskom a Maarskom, obojstrann vhodn spoluprca na vetkch monch rovniach me ma mnostvo podb a foriem. Okrem politickej kultry (i kultrnej politiky) je vemi vznamn aj koopercia v podnikateskej oblasti. Parlamentn kurir oslovil Dipl. Ing. Zoltna SZIKSZAIA, generlneho riaditea a konatea spolonosti HRIADE, s r.o. a Dipl. Ing. Zsolta HARSNYIHO, majitea a konatea spolonosti AXIL, Kft. (Maarsk republika).

Spolone dokeme viac

predvdzanm strojov v nemeckom Kinderbruckere. Predstavil koncept ovldania dvoch traktorov jednm vodiom, za o zskal na najvej svetovej vstave ponotechniky Hannover Agrotechnika zlat medailu. Koncept dvoch traktorov a jednho vodia je zaujmav z pohadu etrenia nkladov na pracovn silu. Zrove vak kladie zven poiadavky na danho pracovnka, ktor mus by technicky zdatnej a potaovo gramotn. Ste predajcovia ponohospodrskej techniky. Ak je situcia na trhu v rmci E? Z. Szikszai: Bohuia aj u ns aj v Maarsku predaj stagnuje, naproti tomu naprklad v Nemecku je nrast predaja traktorov o 25 %. Preto som privtal reakciu novho vedenia Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR na ele s ministrom ubomrom Jahntkom, ktor prisbil ponohospodrom znevhodnenm v tomto roku vraznm suchom, e dostan od ttu nvratn pomoc.

Dipl. Ing. Zoltn SZIKSZAI (vavo) a Dipl. Ing. Zsolt HARSNYI (vpravo).

Vzah oboch vaich spolonost predstavuje excelentn prklad slovensko-maarskej podnikateskej spoluprce. Na akch princpoch mte postaven podnikatesk vzah a ak vhody vm prina? Z. Szikszai: Nae podnikanie je zameran na takmer rovnak innos, t. j. na zsobovanie ponohospodrskych subjektov mechanizciou, patrinmi nhradnmi dielmi a na poskytovanie servisu oprv. V tejto innosti mme stle viac spolonch aktivt vinu strojov aj nhradnch dielov zabezpeujeme z tch istch zdrojov, o je samozrejme z pohadu vyjednvania podmienok dodvok ovea vhodnejie. Zs. Harsnyi: Spoluprca naich dvoch spolonost je od zaiatkov zaloen na princpe vzjomnch vhod. Uskutonili sme v oboch krajinch prieskum potreby ponohospodrskej techniky resp. nhradnch dielov, a tak zskan hodnoty potrebnho mnostva boli podkladom na dosiahnutia najlepch monch podmienok od dodvateov, o jednoznane prispelo stle k dkladnejiemu, cieavedommu plnovaniu a pomohlo k maximlnej pripravenosti na jednotliv seznne prce ponohospodrov. Ako vidte problematiku zniovania nkladov pri technike v ponohospodrstve? Z. Szikszai: Jednoznane cez zniovanie spotreby pohonnch hmt. Je to tma zaujmav pre etrenie finannch prostriedkov, a ak chcete, aj pre ekolgiu. Kad jedno percento uetren na nafte zna v podmienkach naich vekch podnikov sporu asi 3 300 eur. Lene ako sa k takmto vsledkom dopracova? Pomha nov technika? Z. Szikszai: no, technika uetr mnostvo na-

fty. Ak porovnme star a viacron stroje s novmi, dostaneme sa k markantnm vslednm rozdielom. Zs. Harsnyi: Poda ns je najschodnejou cestou okrem spory pohonnch hmt zniovanie celkovch nkladov, kee cenu komodt neovplyvnme. S to znme fakty. Z naich sksenost vyplva, e v mechanizcii sa skrvaj znan rezervy v optimlnom nasaden strojov, napr. vhodnejie agregovanie alebo efektvny pohyb strojov i optimlne vyuitie pracovnho asu. Zlepova tieto innosti vyaduje dkladn analzu modernmi monitorovacmi prostriedkami zaloenmi na bze GPS a prenosov signlov. arovn slovko telematika, ako hovor wikipedia, kombinuje spracvanie dajov so zobrazovacmi a inmi oznamovacmi systmami a prostriedkami. Je nm znme, e vae firmy dlhodobo spolupracuj s vznamnou svetovou spolonosou AGCO-Fendt, vrobcom vynikajcej ponohospodrskej techniky. Ak novinky chyst menovan spolonos a ak vzie pripravuje? Zs. Harsnyi: Vrobca FENDT ponka nov inovovan modely v kadom rade od 200 do 900 konskch sl. Z tchto novch traktorov by sme chceli upriami pozornos predovetkm na najsilnej model radu 900, FENDT 939 Vario, s ktormi sa d dosiahnu maximlny vkon a 390 kon. Prevodovka je plynul (Vario). Pretoe emisn normy s vemi prsne, disponuje traktor systmom SCR. Jeho hlavnou vhodou je znenie emisi NOx, ako aj znenie spotreby pohonnch hmt. Z. Szikszai: AGCO Fendt predstavil aktulnu novinku na tlaovej konferencii FENDT medilna kampa 2012, spojenej s praktickm

Koncept ovldania dvoch traktorov jednm vodiom .

Maarsko je lenom vznamnej eurpskej organizcie obchodnkov ponohospodrskej techniky CLIMAR, ktorho, ako je nm znme, ste viceprezidentom. Mte vedomos o tom, preo SR nie je lenom tejto organizcie? Zs. Harsnyi: Pokia viem, dvodom je dajne vysok lensk poplatok. Preto som sa u skontaktoval s viceprezidentom vho Agrionu Ing. Matejoviom, a je len otzkou asu, kedy SR vstpi do Climaru. Bolo by to pre slovensk firmy mimoriadne uiton, kee vetky vzie a trendy predaja a vvoja ponohospodrskej techniky sa prerokvaj na tomto fre, kde prednaj najv svetov predajcovia.

V L D A

S R

Mono nie je potrebn dova tak objem ponohospodrskeho tovaru ako dovame, mono by sme viu as dokzali vyprodukova aj na Slovensku. Minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ubomr JAHNTEK sa s elnom pustil do rieenia problmov v rezorte pdohospodrstva a zmapoval dleit oblasti a monosti slovenskch ponohospodrov. irie stanovisko poskytuje pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Pracova a produkova...
kov v obchodnch sieach a pre obanov zabezpeenie kvalitnch a bezpench potravn. V neposlednom rade je naou lohou usilova o zrovnoprvnenie dotci pre slovenskch vrobcov, aby boli schopn konkurova vo vrobe a na trhu. Je pravda, e slovensk producenti sa len ako dostvaj na domci trh, aj napriek tomu, e ich vrobky s asto kvalitnejie ako tie dovan? Ako je mon docieli prav opak? Do uritej miery je pravdou, e nai producenti potravn sa ako dostvaj so svojimi vrobkami do obchodnej siete. asto je to dan aj ekonomicky vhodnejm postavenm obchodnch reazcov voi domcim dodvateom potravn a podmienkami, ktor obchodn reazce predkladaj svojim slovenskm dodvateom pri uzatvran zmlv. Treba si tie uvedomi, e v prpade reazcov psobiacich na slovenskom trhu, s vnimkou jednho slovenskho, ide vlune o nadnrodn spolonosti so silnejm ekonomickm zzemm. Na druhej strane si treba uvedomi aj kpyschopnos slovenskho obyvatestva, ktor i napriek tomu, e m zujem o slovensk vrobky, pri samotnom nkupe patriotizmus plne vyli a spotrebite sa v konenom dsledku rozhodne poda ceny, bez ohadu na pvod vrobku, i jeho kvalitatvne aspekty. Je vemi potrebn zvyova osvetov kampa medzi naimi spotrebitemi, ktorej cieom je ovplyvni nkupn sprvanie sa spotrebiteov a stabilizova spotrebitesk nvyky v prospech domcich vrobkov, a tak zvi podiel slovenskch vrobkov na pultoch obchodov. Ak s priority ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka, na om mete stava a o mete vyui pri rozvoji pdohospodrstva z predchdzajceho obdobia? Kee sa v predchdzajcom obdob menili ministri pdohospodrstva vemi asto a s nimi sa zakadm zmenili aj priority rezortu, je iba vemi mlo vec, ktor by nepotrebovali nov prstup. Jednoznanou prioritou rezortu do budcnosti je obnova rastlinnej a ivonej vroby a prepojenie prvovroby so spracovateskm sektorom, priom je nevyhnutn posilni systm odbytu, i u od prvovrobcov smerom k spracovateom, resp. z potravinrskeho priemyslu smerom k obchodu. Mme tie v mysle obnovi ponohospodrsku vrobu na dedinch, s m svis podpora predaja z dvora. Jednou z priort je vytvorenie, resp. zvenie pracovnch miest v agrosektore, zvenie podielu slovenskch vrobS km spolupracujete v oblasti vskumu? V oblasti potravinrstva ministerstvo spolupracuje s Vskumnm stavom potravinrskym a Vskumn stavom ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva. Do akej miery je Slovensko zvisl od dovozu msa a msovch vrobkov, nie je vhodn posilova aj ivonu vrobu na Slovensku? Miera zvislosti Slovenska od dovozu msa vyplva zo sasnho stavu v chove hovdzieho dobytka, kde ani v roku 2011 nedolo k vraznm zmenm a bol zaznamenan pokles celkovho potu, aj napriek medzironmu nrastu potu dojiacich krv na kor dojnch krv. Ukazovatele reprodukcie zkladnho stda a reprodukn vlastnosti dobytka zostvaj na nzkej rovni. Podobn je aj situcia v chove opanch, kde je medziron pokles a o 15,6 %. Nepriazniv situ-

V L D A

S R

cia bola zaznamenan aj v chove hydiny, kde medzirone dochdza k vraznmu poklesu. Urit stabilizcia nastala len v chove oviec. Z toho vyplva, e ponuka ivonych vrobkov sa v roku 2011 v porovnan s rokom 2010 znila. Celkov domca produkcia msa sa na celkovej ponuke podieala len 45,4 %, priom z jednotlivch druhov msa najvraznejie pokrvala domca produkcia ponuku kozieho (na 100,0 %) a ovieho msa (na 94,7 %). Pri rozhodujcich druhoch msa je podiel nepriaznivej. Pri hovdzom mse tvorila domca produkcia 64,7 % z ponuky, pri hydinovom mse 44,3 %, pri bravovom mse len 42,7 % a vodn hydina absentuje plne. Meme kontatova, e Slovensk republika je zvisl od dovozu msa, s vnimkou HD a oviec. Preto, ako som u spomenul v rmci prvej otzky, prioritou rezortu je obnovi ivonu prvovrobu a prepoji ju so spracovateskm priemyslom. S podmienky pre farmra na Slovensku nastaven tak, aby sa svojou prcou uivil a bol aj ziskov? V sasnosti s v platnosti nariadenia vldy . 360/2011, ktorm sa ustanovuj hygienick poiadavky na priamy predaj a dodvanie malho mnostva prvotnch produktov rastlinnho a ivoneho pvodu a dodvanie mlieka a mlienych vrobkov konenmu spotrebiteovi a inm maloobchodnm prevdzkarniam a nariadenie vldy . 359/2011, ktorm sa ustanovuj poiadavky na niektor potravinrske prevdzkarne a na mal mnostv. Tieto nariadenia vldy umouj farmrom predva ich produkty a vrobky priamo konenmu spotrebiteovi, bez sprostredkovatea predaja, m sa nezvyuje cena o mare a stva sa tak konkurencieschopnejou. Nariadenie dovouje zriaova mal bitnky a rozrbkarne a tm ponka spotrebiteom vysokohodnotn, kvalitn a erstv slovensk produkty a potraviny o prispieva aj k rozvoju reginov. Takmto spsobom si farmri mu pomc pri zvyovan obratu a zisku.

Myslte si, e sta zvi kpu slovenskch potravn a ponohospodrskych vrobkov aby sa zvila ich kvalita a zdravie obyvateov? Pre potravinrsky priemysel mus by trvalm cieom garantovanie a postupn zvyovanie kvality vyrobench potravn. Kvalitn potraviny s zkladom pre zdravie obyvatestva, samozrejme v sinnosti s vyvenou stravou a zdravm ivotnm tlom. Je preto potrebn so spotrebiteom komunikova otzky kvality a bezpenosti potravn. V om je vznamn novela zkona o potravinch? Poslednou novelou zkona o potravinch (zkon . 349/2011 Z. z. zo 14. septembra 2011) bol zruen Potravinov kdex Slovenskej republiky a do konca tohto roku m by nahraden veobecne zvznmi prvnymi predpismi (vyhlkami). Do zkona boli doplnen podmienky umiestovania potravn na trh prostrednctvom internetovho predaja (tzv. predaj na diaku). Bola zruen spoluprca Ministerstva

pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky pri spracvan vykonvacch predpisov k zkonu, ako aj ich spolon vydvanie. Boli upraven vky pokt za neplnenie ustanoven zkona o potravinch a ostatnch predpisov tkajcich sa potravn, a to predovetkm poda zaradenia prevdzkovatea potravinrskeho priemyslu poda vekosti prevdzkarne (mal, stredn alebo vek prevdzkovatelia). Taktie bolo vykonan nov prerozdelenie vky pokt za nedodranie jednotlivch poiadaviek. Zo zkona boli vypusten ustanovenia tkajce sa tabakovch vrobkov. Prax vak ukazuje, e je nevyhnutn urobi nov pravy v zkone o potravinch, predovetkm v asti postupov VPS SR pri odhalen nebezpench potravn, pri udeovan pokt a svisiacich sprvnych konan. Potrebujeme do zkona o potravinch dosta viu razanciu v oblasti kontroly kvality a bezpenosti potravn na vetkch stupoch ich uvdzania na trh.

P O T R A V I N R S K Y

P R I E M Y S E L

Nielen hydinrsky priemysel m na Slovensku svoju tradciu a svoje stle miesto. Nrast lacnho importu zo zahraniia, i u v mrazenej forme z Brazlie, chladenej z Poska, i avnatej, vodou dopichovanej a do 40 % hmotnosti, mal za nsledok padok odvetvia, zatvorenie fariem chovatemi, ako aj spracovateskch zvodov. Aktulna kapacita spracovateskej vroby, ktor by dokzala pokry viac ako 80 % spotreby domceho obyvatestva, je vyuit na polovicu, priom hydinrske farmy vynechvaj nasadenie hydiny v uritch astiach roku kvli balansovaniu na hranici rentability. K poslednm spracovateom na Slovensku, ktor relne spracvaj hydinu zo slovenskch chovov a pracuj s erstvou surovinou aj v rmci msovch vrobkov, je spolonos HYZA, a. s., so sdlom v Topoanoch. Hovorme s Karolom PONESZOM, generlnym riaditeom spolonosti HYZA, a. s.

Nielen hydinrsky priemysel na Slovensku

nosti, ktor s zaloen na vzdelvan spotrebitea: Znaka kvality SK a Kvalita z naich reginov, ktor pomhaj spotrebiteom orientova sa na pulte. Ide o vzdelvacie projekty, ktor ved spotrebiteov k preferencii na Slovensku vyrobench, vychovanch resp. vypestovanch potravn, m podporuj domcu ekonomiku, zamestnanos v regine, aj kpyschopnos obyvatestva. Vplyv na predaj je pomal a postupn. Denne spracujeme viac ako 100 000 ks hydiny do kvalitnch vrobkov, ktor by sme radi umiestnili vetky na slovensk trh namiesto vekej asti importovanej hydiny a vrobkov, o ani zaleka nezodpovedaj kvalite na Slovensku vyrobenej. Evidentnm dkazom s alarmujce vsledky oraz astejch kontrol dovanch vrobkov zo zahraniia, priom takmer 50 % dovozcov poruuje legislatvu. Pre ns plne nepochopiten je laxn prstup radov v zahrani v reakcii na pouvanie technickej posypovej soli v potravinch, o om vedela poda vstupov z mdi aj prokuratra, ktor nekonala. Ak alie kroky maj potencil pomc rastu slovenskho ponohospodrstva a potravinrstva? Potravinrstvo na Slovensku sa nachdza v akej krze. Potravinov sebestanos Slovenska je dvnou minulosou, viacer odvetvia bojuj o svoj hol ivot. Je na sprvnych rozhodnutiach vetkch zainteresovanch subjektov, od obanov cez vrobn a spracovatesk spolonosti, obchodnkov a po vldu, ako rchlo sa tento stav zane meni k pozitvnemu vvoju a nvratu k potravinovej sebestanosti a k zveniu zamestnanosti v potravinrskom a ponohospodrskom priemysle na Slovensku. U nastaven kontroly dovezenho tovaru s sprvnym krokom. Zrove treba aktualizova legislatvu a zvi kompetenciu kontrolnch orgnov, ttnej aj regionlnej veterinrnej a potravinovej sprvy, ako aj polcie, aby sa nestalo, e otoen prepravca sa nsledne poksi o nvrat do krajiny dvoma inmi hraninmi prechodmi. Jedine relevantn penalizcia a vymoitenos penalizcie nastav kvalitu dovozcov aj kvalitu dovanch potravn na rove legislatvy, ktor je nastaven pre slovenskch potravinrov. V spolonosti HYZA, a. s., mme stly nezvisl veterinrny dozor poas celho vrobnho procesu, m je zabezpeen neustla kontrola. V erstvom chladenom stave predvame 80 % objemu, priom dokeme zabezpei kvalitn hydinu nielen na pulty predajn, ale aj do gastronomickch a kolskch jedln. Aktulne je vina gastronomickch prevdzok nastaven na prpravu jedl z mrazench surovn, na o viackrt negatvne poukazovali aj v relcii no fe!, priom zmeni gastronmiu na vyuvanie erstvch surovn bude nron. Mnoh z retaurci vak u na tento trend prechdzaj a preferuj erstv suroviny. Pri ttnom a kolskom stravovan s potrebn zmeny v nastaven vberovch konan, kde je doteraz prioritnou poiadavkou pri vbere dodvatea cena, bez poiadavky na vzorky surovn a zabezpeenie stlej identity dodvanej suroviny, o m za nsledok dodvanie mrazenej hydiny od rznych spracovateov z rznych ktov sveta vrtane Poska, Franczska i Brazlie. Pripravova jedl z mrazenej suroviny, ktor precestovala polovicu sveta, z krajn ktor podporuj rozvoj geneticky modifikovanch ponohospodrskych plodn vrtane kukurice a ostatnch obilnn pre nae deti, povaujeme za alarmujce. Odkia pochdza hydina, ktor sa spracva v HYZE? Hydinu nakupujeme z kontrolovanch slovenskch fariem sasti v rmci skupiny Agrofert, sasti zo skromnch fariem. Dlhodobo spolupracujeme s dodvatemi, m dokeme zabezpei stlu kvalitu dodvanej hydiny. Hydinu chladme vzduchom, spracovanie prebieha vo vrobnej hale chladenej pod 10 C pri dodran vetkch legislatvnych poiadaviek a do predajn ju distribuujeme do 12 a 24 hodn.

Myslte si, e hydinrsky priemysel ete m ancu vrti sa k pvodnm objemom produkcie, alebo na to je u neskoro? Podar sa konsolidova toto odvetvie? Hydinrsky priemysel m na Slovensku svoje stle miesto, priom som presveden, e spolonmi silami sa nm podar pripravi podmienky pre nvrat pvodnej produkcie, ktor tu bola viac ako 10 rokov dozadu. Uvedomujeme si, e nesta o problmoch len hovori, dleit je prina stle nov a nov rieenia, ktor maj potencil zmeni aktulny stav, pretoe nikoho tento problm netrpi viac ne samotnch hydinrov, ktor poznaj vvoj trhu a prostredia najlepie. Spustili sme viacer aktivity na zlepenie situcie, zapojili sme sa do existujcich projektov, ktor u beia, a podporujeme ich; zrove sa sname pravidelne informova mdi o aktulnom stave a vvoji. Prchodom na elo spolonosti HYZA, a. s., ste rozptali ostr komunikciu v informovan o problmoch slovenskho hydinrskeho priemyslu. S u spotrebitelia dostatone informovan? Odra sa to na predajnch slach? Spotrebite je na zaiatku aj na konci, pretoe on rozhoduje, ktor vrobok sa z pultu dostane do jeho nkupnho koka. Na rozhodnutie samozrejme vplva mnostvo faktorov, i u vplyvov z mdi, okolia a na zver z pultu, i u formou proma, obalu alebo ceny. Na zaiatku sme spotrebitea upozornili na kritick situciu v upadajcom objeme slovenskej hydiny na trhu, aby sa spotrebite zaal zaujma o pvod vrobku, ktor kupuje. Zrove spolupracujeme s projektmi spoloenskej zodpoved-

10

P O T R A V I N R S K Y

P R I E M Y S E L

PENAM spoahliv a rchla dodvka erstvho peiva

Spolonos PENAM SLOVAKIA, a. s., so sdlom v Nitre psob na slovenskom trhu od roku 2006 a rad sa medzi poprednch slovenskch vrobcov pekrenskch a mlynskch vrobkov. PENAM SLOVAKIA, a. s., pre svojich obchodnch partnerov zabezpeuje spoahliv a rchlu dodvku erstvho peiva skoro na celom zem Slovenska.
Spolonos PENAM sa zastnila v roku 2012 u druh raz na projekte spoloenskej zodpovednosti s nzvom Kvalita z naich reginov, ktor podporuje loklne slovensk vrobky. Do tohto projektu sa naa spolonos zapojila hlavne preto, aby sme podporili predaj slovenskch vrobkov. Slovensko je krajina, kde podiel slovenskch produktov na pultoch predajn tvor jeden z najmench podielov v Eurpe, iba necelch 50 %, a tento podiel neustle kles. Ete v roku 2011 bolo v obchodoch 50 % slovenskch vrobkov, dnes ich je poda prieskumu u len 46 %. Poda Eurostatu v susednom esku predvaj 77 % domcich vrobkov, Maarsku 78 % a Posku 87 %, v zpadnch krajinch E je tento podiel ete vy. Dvodom, preo je to tak, je nzka kpyschopnos obyvatestva, ktor sce deklaruje zujem kupova slovensk potraviny, ale relne siaha na pulte po vrobkoch s najniou cenou. Aj ke sa tto problematika momentlne pekrenskho sortimentu priamo netka, pretoe tto komoditu sa stvaj vvozcovia lacnch surovn a pridan hodnota sa vytvra mimo Slovenska. Vytvra to potom priestor prina na pulty naich obchodov prebytky z ostatnch krajn E, ktor si tak vyrieia problmy so zamestnanosou, km na Slovensku kles zamestnanos, kpyschopnos, konkurencieschopnos aj tch potravinrskych firiem, o produkuj. Spolon ponohospodrska politika (SPP) E ovplyvuje ekonomiku konkrtnej krajiny a spravodliv podporn mechanizmy s dleit pre vetky nov lensk tty vrtane SR. Pre Slovensko je dleit zabezpeenie potravinovej bezpenosti, zvenie sebestanosti vo vrobe potravn aspo na rove okolitch ttov, zvyovanie zamestnanosti v agropotravinrskom komplexe. Toto vetko by mali by priority, ktor by mali by

dovozy ovplyvuj najmenej, neustle klesajca zamestnanos v potravinrskom priemysle, nekonkurencieschopnos agrrneho sektora aj vaka diskrimincii pristupujcich lenskch krajn v agrosektore, nzke platy, rast nezamestnanosti spsobuj, e celkovo kles spotreba hlavne domcich potravn. Dsledkom tejto politiky je, e na Slovensku vymizol plne chov opanch, klesaj stda hovdzieho dobytka, i s problmy s chovom hydiny. Ak upad potravinrstvo, z farmrov

nastaven v slade so SPP E tak, aby sa zabezpeil vyven a trvalo udraten rozvoj agrrneho sektora a vidieka v celej E na bze objektvnosti, spravodlivosti a rovnakho zaobchdzania s ponohospodrmi vetkch lenskch krajn E, nie iba riei jeho problmy na kor novch lenskch krajn. V tomto by mali by jednotn vetky zloky agrosektora a bojova za to, aby SPP E nebola diskriminujca a zabezpeila vyven a trvalo udraten rozvoj agrrneho sektora a vidieka v celej E, o sasn nvrhy EK nezabezpeuj. Gabriela Pyteov vkonn riaditeka PENAM SLOVAKIA

Spolonos PENAM SLOVAKIA, a. s., je dcrskou spolonosou spolonosti PENAM, a. s. (esk republika). PENAM SLOVAKIA, a. s., na slovenskom trhu prevdzkuje 6 pekrn, 4 mlyny a m vlastn sie maloobchodnch predajn s peivom pod znakou Penam. Spolonos vyrobila v roku 2011 40-tisc ton peiva a 142-tisc ton mky. Spolonos PENAM SLOVAKIA, a. s., ponka v portfliu irok sortiment kvalitnch a chutnch pekrskych vrobkov od erstvho peiva po peivo trvanliv, cukrrske vrobky a taktie mlynsk vrobky. V roku 2011 sme uviedli na trh svoje produkty v novom dizajne kvalitnch a originlnych obaloch s novou grafikou vychdzajcou z papierovch vreciek. Kompletn redizajn m dvojit poslanie: pripomna, e akkovek peivo si zachovva prvotriednu erstvos a vyuitm tvr zamestnancov spolonosti zdrazuje, e za vrobou peiva sa skrvaj desiatky tvr a rk, ktor ich pre zkaznkov vyrbaj. Na obaloch s skuton zamestnanci zachyten pri prci poas da, i noci. Zamestnanci PENAMu dvaj denne do vrobkov to najlepie, o vedia, a to chce znaka Penam odovzda tiscom zkaznkov, ktor si ich vrobky kupuj, aby si kad mohol pochutna na svojom obbenom koli i chlebe s vedomm, e ho pre neho v PENAMe udia upiekli s nleitou starostlivosou.

11

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Nvrh sasnej reformy spolonej ponohospodrskej politiky na obdobie 2014 2020 je v sasnosti diskutovan tma, ku ktorej sa vyjadrila aj Rada ministrov pre ponohospodrstvo v jli 2012 v Bruseli. Bliie informcie priname v rozhovore so ttnou tajomnkou Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Magdalnou LACKOVOU-BARTOOVOU. Pripravila redaktorka Anna Komov.

Spolon ponohospodrska politika

poradcov, vskumnkov, potravinrskych podnikov, spotrebiteov at.) s cieom tvori a prena znalosti a podporova inovatvne prstupy pri poskytovan financovania pre projekty tkajce sa opatren na rozvoja vidieka; povzbudzovania saivho spolonho konania medzi ponohospodrmi s cieom podpori inn vyuvanie prostriedkov, rozvoj vrobkov a ich marketing; poskytovania stimulov na vyuvanie nstrojov riadenia rizika a stratgi aktvnej prevencie; zlepovanie vsledkov SPP v oblasti ivotnho prostredia a zmeny klmy prostrednctvom zvyovania potu ponohospodrskych oblast vyuvajcich ponohospodrske postupy, ktor poskytuj prnosy v oblasti ochrany ivotnho prostredia a klmy a podporuj lensk tty a ponohospodrov, aby zaali vyuva modernejie agroenvironmentlne opatrenia; zvenie innosti a efektvnosti politiky prostrednctvom: optovnho vyvenia priamych platieb podpory s cieom lepie zohadni cie podpory prjmov a vsledky v oblasti ivotnho prostredia; zniovania rozdielov rovne priamych platieb podpory medzi lenskmi ttmi a ponohospodrmi. Zrchlenie procesu integrcie environmentlnych poiadaviek do politiky SPP bolo odvodnen udratenosou ivotnho prostredia. V oblasti ivotnho prostredia svisia hlavn hnacie sily psobiace na udratenos ivotnho prostredia s intenzifikciou vroby v niektorch oblastiach a sasnm preruenm a nedostatonm hospodrenm s pdou v inch oblastiach, ako aj so zmenou modelov vyuvania pdy a ponohospodrskych a lesnckych postupov. Environmentlna udratenos ponohospodrskej innosti svis s rozhodnutiami ponohospodra o tom, i vyrba a o a ako vyrba, zatia o trhov ceny nezohaduj vonkajie faktory spojen s ponohospodrskou vrobou a ponuka environmentlnych verejnch statkov je v mnohch prpadoch nedostaton. Mimoriadne dleit to je preto, e ponohospodrska innos vyvja na ivotn prostredie vek tlak. Naproti tomu urit systmy ponohospodrskej innosti a urit postupy, ako naprklad extenzvny chov hospodrskych zvierat a zmiean systmy, systmy tradinch trvalch plodn alebo organick ponohospodrstvo, maj osobitne priazniv vplyv na ivotn prostredie a ciele v oblasti klmy. Navrhuje sa preto, e SPP by mala na tieto problmy reagova lepm zosladenm svojich cieov s ostatnmi politikami E a nleitm prispsobenm svojich opatren. Stratgia biodiverzity E do roku 2020 vyaduje na splnenie ambicizneho hlavnho ciea E aliu integrciu biodiverzity do kovch odvetv, akmi s naprklad ponohospodrstvo a lesn hospodrstvo. Stratgia Eurpa 2020 ustanovuje znenie emisi sklenkovch plynov ako jeden z piatich prvoradch cieov E. Ak lohu hr v reforme ochrana ivotnho prostredia a klmy? Ochrana ivotnho prostredia a klmy m vemi podstatn miesto v reforme spolonej ponohospodrskej politiky, ktor svojou vznamnosou nadvzuje na sasne programov obdobie. Vznamn miesto a posilnenie pozcie ochrany ivotnho prostredia a klmy nm prezentuje u spomnan prvok ozelenenia, ktorho zavedenie podstatnm spsobom ovplyvn sasn systm SPP a nastav nronejie podmienky pre poskytnutie podpory v oboch pilieroch. V rmci politiky rozvoja vidieka bude prvorad lohu pri podpore udratenho rozvoja vidieckych oblast a zabezpeen environmentlnych potrieb naalej zohrva opatrenie Agroenvironmentlne platby svisiace s klmou. K ochrane ivotnho prostredia a zmierovaniu klmy bud podstatnou mierou taktie prispieva opatrenia, ktor sa realizuj aj v sasnom obdob ako Platby pre oblasti s prrodnmi alebo inmi osobitnmi obmedzeniami ktor bud podlieha novmu vymedzeniu, Ekologick ponohospodrstvo ktor sa bude realizova ako samostatn opatrenie, alej Natura 2000 a Dobr ivotn podmienky zvierat. Pri zmierovan klmy bud zohrva dleit lohu aj lesncke opatrenia, ktor tvoria neoddeliten sas rozvoja vidieka. Na o bud sli priame platby, ako to bude medzi lenskmi krajinami Eurpskej nie? Priame platby aj v novom programovacom obdob vychdzaj s rmca orientovanho na podporu konkurencieschopnosti, udratenho rozvoja a inovci v odvetv a zameran na rozvoj podmienok, za ktorch by jednotliv ponohospodri alebo ponohospodri spolone mohli lepie eli bliacim sa hospodrskym a environmentlnym lohm. Priame platby maj aj naalej zabezpeova stly prjem, o m vies nielen k vyvenejiemu, innejiemu a spravodlivejiemu prerozdeleniu, ale aktvne sa bud zameriava na uritch prjemcov (malch majiteov, ponohospodrov v reginoch s prrodnmi obmedzeniami, ohrozen odvetvia, novikov at.). Dleitm zameranm novej SPP v oblasti priamych platieb predstavuje prvok ekologizcie. Prvok ekologizcie m v E tie podpori urit zkladn environmentlne postupy, zameriava sa najm na tie, asto najkonkurencieschopnejie ponohospodrske statky, ktor zruili takto postupy, ako aj na tie, ktor zvauj, e ich s ohadom na sasn hospodrske tlaky zruia.

Z oho sa vychdza pri nvrhu pripravovanej spolonej ponohospodrskej politiky? Priebeh verejnej diskusie o spolonej ponohospodrskej politike po roku 2013 sa zaala u v marci 2010, ke Komisia uviedla stratgiu nazvan Eurpa 2020. Nsledne v aprli 2010 otvoril komisr pre ponohospodrstvo a rozvoj vidieka Dacian Ciolos verejn diskusiu s otz kou Ak je v nzor?. Tto verejn diskusia bola ukonen v jni 2010, kde Komisia zaevidovala vye 5 000 prspevkov. Konen dokument, ktor zahal oficilne prspevky lenskch krajn E, ale aj prspevky irokej verejnosti bol predloen na konferencii venovanej k budcnosti SPP po roku 2013. Vsledkom diskusie bol dokument Oznmenie Komisie Eurpskemu parlamentu, Rade, Eurpskemu hospodrskemu a socilnemu vboru a Vboru reginov Spolon ponohospodrska politika do roku 2020: zvldnutie budcich vziev v oblasti potravn, prrodnch zdrojov a zem. V uvedenom oznmen boli nartnut aj monosti, ako reagova na vzvy, ktor sa tkaj ponohospodrstva a vidieckych oblast, a tm splni ciele stanoven pre spolon ponohospodrsku politiku. Ak je cie reformy, preo je dleit aj zrchli proces integrcie environmentlnych poiadaviek? Z pohadu Komisie na to, aby reforma SPP rieila hospodrske, environmentlne, zemn problmy a problmy svisiace so zmenou klmy, sa musia ciele reformy sstredi na tieto oblasti: zameranie opatren SPP na zvenie produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia ponohospodrstva prostrednctvom: zlepenia funknosti poradenskho systmu a vytvorenia siet (ponohospodrov,

12

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Zmerom novej politiky SPP je zniovanie rozdielov rovne priamych platieb medzi lenskmi ttmi a ponohospodrmi. V om sa plnuje zabezpei lep slad so stratgiou Eurpa 2020? Budca politika rozvoja vidieka bude konzistentn s politikou sdrnosti a k napaniu hlavnch cieov stratgie Eurpa 2020 bude prispieva prioritami zameranmi na: podporu prenosu znalost a inovci v ponohospodrstve, lesnom hospodrstve a vo vidieckych oblastiach, posilnenie konkurencieschopnosti ponohospodrstva a posilnenie ivotaschopnosti ponohospodrskych podnikov, podporu organizcie potravinovho reazca a manamentu rizika v ponohospodrstve, obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystmov zvislch od ponohospodrstva a lesnho hospodrstva, propagciu innho vyuvania zdrojov a podporu prechodu na nzkouhlkov hospodrstvo odoln voi klimatickm zmenm v ponohospodrstve, potravinrstve a lesnom hospodrstve, podporu socilnej inklzie, zmiernenie chudoby a podporu hospodrskeho rastu vo vidieckych oblastiach. Stratgia Eurpa 2020 ustanovuje znenie emisi sklenkovch plynov ako jeden z piatich prvoradch cieov E. Vetky priority bud zameran aj na prierezov ciele politiky, a to: inovcie, ivotn prostredie a zmierovanie zmeny klmy a prispsobenie sa klimatickm zmenm. Uveden ciele a zameranie budcej politiky rozvoja vidieka na nov vzvy prina nasledujce zmeny: I. pilier SPP v oblasti priamych platieb sa m sta vrazne ekologickejm. II. pilier SPP sa navrhuje zahrn do spolonho Strategickho rmca na rovni E, spolone s Eurpskym fondom regionlneho rozvoja, Eurpskym socilnym fondom, Kohznym fondom a Eurpskym fondom pre nmornctvo a rybn hospodrstvo. Na nrodnej rovni to bude ma podobu partnerskej zmluvy vrtane spolonch cieov a pravidiel implementcie. Zoznam individulnych opatren v rmci rozvoja vidieka sa koncentruje, priom jednotliv opatrenia bud sli k dosiahnutiu viacerch cieov a priort. Vytvra sa samostatn opatrenie pre ekologick ponohospodrstvo, ktor je v sasnom obdob implementovan prostrednctvom opatrenia agroenvironmentlne platby. Navrhuje sa nov vymedzenie ostatnch znevhodnench zem (LFA). Do podpory v rmci druhho piliera sa zahaj aj nov oblasti, ako manament rizk a eurpske inovatvne partnerstvo pre produktivitu a udratenos v ponohospodrstve, ktor bude zameran na podporu efektvneho vyuvania zdrojov a bude prepja vskum s ponohospodrskou praxou. Veobecne sa bude zameriava na podporu inovci. Partnerstvo bude fungova na zklade siet operanch skupn, ktor bud zodpovedn za inovan projekty. K jednm z hlavnch tematickch cieov a priort po roku 2013 v nadvznosti na stratgiu Eurpa 2020 bude patri aj iniciatva Leader, ktor predstavuje uiton nstroj v rmci podpory rozvoja vidieka nakoko zohaduje multisektorov potreby endognneho rozvoja a to prstupom zdola nahor. Leader v programovom obdob 2014 2020 bude naalej zohrva kov lohu, pokia ide o rozvoj vidieckych oblast a renie inovci. Podporou prostrednctvom prstupu Leader, ktor bude konzistentn a koordinovan s podporou pre miestny rozvoj djde k naplneniu priort pre rozvoj vidieka, ktor s v slade so stratgiou Eurpa 2020. Ak vznam bude ma v spolonej ponohospodrskej politike vskum, spoluprca a inovcia? Komisia vo svojej stratgii Eurpa 2020 zdrazuje kov lohu vskumu a inovci pri prprave Eurpskej nie na budce vzvy. V usmerneniach pre SPP do roku 2020 sa inovcie vyzdvihuj ako nevyhnutn aspekt prpravy ponohospodrstva nie na budcnos. Rozpoet stratgie Eurpa 2020 zaha 4,5 miliardy eur na vskum a vvoj v oblasti potravinovej bezpenosti, biohospodrstva a udratenho ponohospodrstva. Tto stredn rola vskumu a inovci sa alej rozpracovala v hlavnej iniciatve stratgie Eurpa 2020 nia inovci, v ktorej sa zavdza koncept eurpskych partnerstiev v oblasti inovci (European Innovation Partnerships EIP) ako novej cesty na posilnenie inovci. Vytvoril sa pilotn projekt eurpskeho partnerstva v oblasti inovci pre aktvne a zdrav starnutie. Okrem toho sa uskutonili prpravn prce na vytvorenie EIP pre suroviny, inn vyuvanie vody v Eurpe, ponohospodrstvo. Eurpske partnerstv v oblasti inovci si klad za cie prepoji vedu a uplatovanie inovatvnych prstupov v praxi. Rada zdraznila potrebu, aby EIP mali jasn zameranie, a dleitos zapojenia sa lenskch ttov a innej racionalizcie existujcich nstrojov. V zujme lepieho sladu so stratgiou Eurpa 2020, najm s ohadom na efektvnos zdrojov, bude nevyhnutn zlepi ponohospodrsku produktivitu prostrednctvom vskumu, odovzdvania vedomost, podpory spoluprce a inovci. Inovcia, rozvoj konkurencieschopnch podnikov a poskytovanie verejnch statkov obanom E sa povauj za spsoby, ako zosladi SPP so stratgiou Eurpa 2020. Ak je rozdiel a preo m do roku 2014 nahradi reim jednotnej platby reimom zkladnej platby jednotnej pre cel Eurpsku niu? S cieom zabezpei lepie rozdelenie podpory medzi ponohospodrsku pdu v nii vrtane v tch lenskch ttoch, ktor uplatovali reim jednotnej platby na plochu, by mal nov reim zkladnch platieb nahradi reim jednotnej platby, ktor sa zaviedol v nariaden (ES) . 1782/2003 a ktor zluuje predchdzajce mechanizmy podpory do jedinho reimu oddelench priamych platieb. Reim jednotnej platby, ktor je v sasnosti uplatovan v starch lenskch ttoch a iba v dvoch novch lenskch ttoch m by od roku 2014 nahraden novm reimom zkladnej platby a ktor bud povinn uplatova aj lensk tty v sasnosti uplatujce reim jednotnej platby na plochu. Sksenosti zskan uplatovanm reimu jednotnej platby ukazuj, e niektor jeho hlavn prvky by sa mali zachova vrtane urovania vntrottnych stropov a lensk tty by tie mali naalej prevdzkova nrodn rezervu. Ak bud kritri rozdeovania priamej podpory medzi lensk tty? V dsledku postupnho zalenenia rznych sektorov do reimu jednotnej platby a nslednho obdobia na prispsobenie poskytnutho ponohospodrom je oraz zloitejie odvodni existenciu vraznch individulnych rozdielov vo vke podpory na hektr, ktor vyplva z uplatnenia historickch dajov. Priame platby by sa preto mali medzi lensk tty prerozdeli rovnomernejie, a to obmedzenm viazanosti na historick daje a zohadnenm celkovch svislost v rmci rozpotu nie. S cieom zaisti spravodlivejie rozdelenie priamej podpory a zrove zohadni rozdiely, ktor stle existuj, pokia ide o rovne mzdy a nklady vstupov, by sa rovne priamej podpory na hektr mali postupne upravova. Vetky lensk tty s priamymi platbami pod rovou 90 % priemeru by mali zni rozdiel medzi ich sasnou rovou a touto rovou o tretinu. Toto zblenie by mali pomernm dielom financova vetky lensk tty s priamymi platbami nad priemer nie. Ak zmeny obsahuje Nvrh nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady, ktorm sa stanovuj pravidl pre ponohospodrov pravidl priamych platieb? Podstatnm spsobom sa men systm priamych platieb. Zavdza sa reim viacerch druhov priamych platieb: zkladn platba, ktor nahrdza jednotn platbu na plochu, me by jednotn na nrodnej/regionlnej rovni v zvislosti od rozhodnutia lenskho ttu, platba na ponohospodrske postupy prospen pre klmu a ivotn prostredie (greening zazelenenie), ktor bude financovan 30% objemu priamych platieb na diverzifikciu plodn, drbu TTP a oblasti ekologickho zamerania, dobrovon platba pre oblasti so pecifickm prrodnm znevhodnenm, ktor bude financovan 5% objemu priamych platieb a m predstavova doplnok platieb z rozvoja vidieka, priom nem nahradi platby z rozvoja vidieka, platba pre mladch zanajcich ponohospodrov, reim dobrovonej viazanej platby pre citliv sektory stanoven lenskm ttom v zmysle nvrhu nariadenia, zjednoduen reim pre malch farmrov, ktor bude financovan 10% objemu priamych platieb. Reim bude zjednoduen v oblasti greeningu, krovho plnenia a kontrol. Zavdza sa progresvne krtenie priamych platieb a strop (capping) na prjem ponohospodrskeho podniku, priom do objemu prostriedkov na krtenie sa nezapotava greening platba a nvrh umouje odrta skutone vyplaten nklady na pracovn silu vrtane dan a socilnych odvodov v predchdzajcom roku. Prostriedky z cappingu zostvaj v , v ktorom vznikli, a pouij sa v rozvoji vidieka na inovcie. Krov plnenie je presunut do horizontlneho nariadenia (Nvrh nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady o financovan, riaden a monitorovan spolonej ponohospodrskej politiky) a obsahuje prslun pravidl pre vetky nstroje I. a II. piliera.

13

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Ing. tefan ADAM, ttny tajomnk na Ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR sa u neraz zamal nad rieenm situcie v rastlinnej vrobe, ktor je na Slovensku dos slab. D sa bojova s klimatickmi podmienkami? ttny tajomnk odpoved pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Je rastlinn vroba rentabiln?

% zo 107 823 ha osiatych plch repky olejnej. Vsledky priemernch rod s v mnohch ponohospodrskych podnikov nzke, nakoko pri vhodnch pdnych a klimatickch podmienkach sa roda pohybovala v predchdzajcich rokoch na rovni 5 a 6 t/ha, v sasnosti je priemern roda u niektorch subjektov len 50 % z rovne predchdzajcich rokov pri vrazne zvench nkladoch na vstupy. Pre Slovensko tto skutonos spsob ponohospodrom vpadky v trbch, a tm aj v tvorbe vlastnch zdrojov potrebnch na alie financovanie hospodrskej innosti. Pre ponohospodrske subjekty bude dleit najm rchlos prijatch opatren a ich realizcia. Je predpoklad, e mnoh podniky bud z dvodu vpadku prjmov z obilnn a nedostatonej rody krmovn zvaova zachovanie ekonomicky akceptovatenho rozsahu ivonej vroby. Na zklade nepriaznivch klimatickch podmienok, bol vypracovan materil Sprva o priebehu atvy v roku 2012 a podporn opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situcie v ponohospodrstve, ktor hodnot sasn situciu a podva nvrhy na pomoc pre oblasti, ktor boli najviac postihnut. Me sa v nadvznosti na horie vsledky skomplikova aj situcia v ivonej vrobe? Urite no. Treba upozorni na skutonos, e tieto straty sa prejavia aj v ivonej vrobe. Prv kosba zelench krmovn skonila 50 % poklesom vroby oproti minulmu roku. Such poasie teda poznailo aj rodu trvnych porastov a pasienkov. Prpadn dadiv poasie by ete mohlo zachrni atelinov porasty. Naopak v niektorch oblastiach sasn poetn zrky neumouj zozbiera rodu v optimlnom ase, m dochdza k optovnm stratm z hadiska objemu a kvality. Taktie riedke a nzke porasty obilia spsobuj nedostatok slamy pre potreby ivonej vroby. V niektorch prpadoch bola hlsen produkcia slamy a sena na rovni 50 % priemernej rody. Nedostatok zdrojov a etrenie v oblasti vivy zvierat me ma dopad na ich itkovos a v konenom dsledku na ekonomiku ivonej vroby. Subjekty, ktor sa zaoberaj chovom hospodrskych zvierat a rastlinnou vrobou, tak mu by v tomto roku dvakrt postihnut, prvkrt nzkou rodou obilnn, druhkrt nedostatkom krmovn pre zvierat, ktor bud musie nakupova za vyie ceny ne v predchdzajcich obdobiach. Tu je potrebn zvi aj otzku zamestnanosti, kee as podnikov, ktor boli postihnut nepriaznivmi vplyvmi poasia, zabezpeuj celorone zamestnanos zachovanm ivonej vroby. Poda Slovenskej ponohospodrskej a potravinovej komory (SPPK) problmy treba oakva aj v zahraninom obchode, o sa predpoklad? Ak si porovnme posledn obdobie, tak sa zvil nkup potravinrskej penice vetkch tried spolu o 8,9 % a potravinrskej rae a 4nsobne. Priemern nkupn cena (NC) potravinrskej penice vetkch tried dosiahla priemern nkupn cenu 228,92 /t. V porovnan s rovnakm obdobm minulho roka bola jej nkupn cena vyia o 21,4 % (40,41 /t). V 32. tdni bola priemern nkupn cena sladovnckeho jamea na rovni 219,69 /t, o je nrast oproti predchdzajcemu tdu o 5,5 %. V priebehu augusta najviac posilnila priemern NC potravinrskej rae vetkch tried spolu, a to a o 12,4 % a vyplhala sa na rove 233,56 /t. V porovnan s rovnakm obdobm minulho roka bola jej NC o 14,6 % (29,75 /t) vyia. Vplyv extrmnych poveternostnch podmienok spsobil, e dolo ku stratm na vetkch druhoch ponohospodrskych plodn a tie sa samozrejme premietnu do hospodrenia podnikov. Predpokladme, e v auguste tohto roka bud nkupn ceny najm kvalitnch potravinrskych obilnn rs. Rovnako sa d predpoklada aj

Ak s dnen vsledky atvy v porovnan s predchdzajcim rokom, o to znamen pre Slovensko? Priebeh atvy v roku 2012 meme poda doteraz zistench dajov povaova za vemi nevyrovnan. Existuj vek rozdiely v dosiahnutch rodch nielen medzi okresmi, ale aj v rmci jednho podniku medzi jednotlivmi parcelami. Poda poslednch vsledkov patrila tohtoron atva k najhorm za ostatn roky. Hor bol len rok 2010, ovplyvnen rozsiahlymi zplavami a podmanm pdy. Tento rok bola osiata plocha hustosiatych obilnn v rozlohe 580,7 tis. ha (v roku 2011 540,5 tis. ha). Priom odhadovan roda je na rovni 3,2 t/ha, v roku 2011 bola na rovni 4,2 t/ha. Do 20. augusta 2012 bola pozberan roda penice na Slovensku z viac ako 369 023 ha, o tvor 95 % celkovej osiatej plochy penice. Jame bol zoat takmer na 96 % z osiatych plch jamea (148 461 ha), repka olejn z viac ako 93

Prehad osiatych plch, pozberanch plch, produkcie a rod jednotlivch plodn k 20. 8. 2012 Plocha Plodina *osiata plocha k 20.05.2012 ha Penica spolu Jame jarn Jame ozimn Jame spolu Ra spolu Ovos Triticale **ostatn hustos. obilniny Hustosiate obilniny spolu Repka spolu 388 747 129 591 18 870 148 461 15 756 16 677 11 025 3 031 580 007 107 823 pozberan od zaiatku atvy ha 369 023 127 129 15 414 142 543 15 044 13 919 9 333 3 031 552 893 100 724 pozberan / osiata % 94,93 98,10 81,69 96,01 95,48 83,46 84,65 100,00 95,21 93,42 Produkcia *** celkom od zaiatku atvy t 1 210 395 404 271 47 320 451 861 45 584 31 178 27 812 7 093 1 769 258 205 476 Priemern roda t.ha-1 3,28 3,18 3,07 3,17 3,03 2,24 2,98 2,34 3,20 2,04

Vysvetlivky: * prame SR zaokrhlen slo, ** ostatn hustosiate obilniny: proso, pohnka, cirok, obilniny inde neuveden, *** zaokrhlen daje

14

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Medziron porovnanie jednotlivch ukazovateov: Priemern roda (v t/ha) pri jednotlivch plodinch, predben porovnanie k 20. 08. 2012 s rokom 2011 v % Rok/plodina Penica spolu Jame jarn Jame ozimn Jame spolu Ra spolu Ovos Triticale **ostatn hustos. obilniny Hustosiate obilniny spolu Repka spolu
Prame: SR, SPPK

2012* 3,28 3,18 3,07 3,17 3,03 2,24 2,98 2,34 3,20 2,04

2011 4,5 3,87 3,87 3,87 3,18 2,37 3,18 2,22 4,24 2,31

2012/2011 rozdiel v% **odhad 72,89 82,17 79,33 81,91 95,28 94,51 93,71 105,41 75,47 88,31 27,11 17,83 20,67 18,09 4,72 5,49 6,29 5,41 24,53 11,69 3,38 3,25 3,18 3,24 3,14 2,08 3,15 3,30 2,03

ponohospodrskymi subjektmi sa pohybuj od 0 t/ha (v prpade vyorvok, resp. krupobit a loklnych extrmov poasia) do 8 t/ha. Ako by ste zhodnotili podpriemernos doterajej rody, ide aj o vrazn vpadok trieb v ponohospodrskej prvovrobe? no, aj preto vlda SR hadala na svojom rokovan 22. augusta 2012 v Novch Sadoch podporn opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situcie v ponohospodrstve. Celkovo ich bolo prijatch sedem, priom vka podpory dosiahne viac ako 70 mil. eur. o je prinou sasnho stavu v rastlinnej vrobe, je to len vplyv klimatickch podmienok? Ak s rieenia a vchodisk pre Slovensko, ako na nepriazniv vplyvy reaguje Eurpska nia? Sasn podmienky SR v E nie s prve najlepie a prve preto je teraz vhodn obdobie na pripravovan zmeny a presadenie naich poiadaviek. Hlavn problm je roztrietenos prvovrobcov a spracovateov pri predaji na domcom a zahraninom trhu, alej tu je nerovnomernos finannch prostriedkov z E, ako aj otzka priamych platieb, eurodotci, ale aj absencia rizikovho fondu. Preto by bolo potrebn pri reforme SPP dba na uveden problmy. Samozrejme netreba zabda na klimatick podmienky, ktor kad rok ovplyvuj rodu, a prve tu je potrebn riei hydromelioran systm. Hydromeliorcie maj za lohu cielene ovplyvova vodn reim v ponohospodrsky vyuvanej pde. Tieto zariadenia zvlah a odvodnenia mu teda ovplyvni vsledky rastlinnej vroby na Slovensku v dvoch zkladnch smeroch. V prpade vlhkch rokov s nadmernm a dlhotrvajcim vskytom zrok a vznikajcim rizikom podmania a zplav ponohospodrskych kultr odvodovacie zariadenia odvdzaj nadbyton vodu z pdneho profilu do melioranch kanlov a nsledne do recipientov vodnch tokov. V takomto prpade je dleit nielen technick stav odvodovacch kanlov vo vlastnctve ttu, ale aj stav odvodovacch dren na ponohospodrskych pozemkoch, o ktor sa musia stara uvatelia, alebo vlastnci tchto pozemkov. Tieto drene odvdzaj vodu z pozemkov do melioranch kanlov. Ak obidve tieto asti odvodovacej sstavy neboli dlhodobo udriavan a isten, me s jednorzovo o znan nklady jednak pre uvatea odvodnenej pdy farmra na drenach, ako aj sprvcu ttnych odvodovacch kanlov. V prpade suchch rokov s nzkou rovou prirodzench zrok je mon vyui ttne zvlahov stavby na pozemkoch, na ktorch s vybudovan. Tu je takisto rozhodujci nielen funkn stav ttnej asti zvlahovej stavby erpacej stanice a rrovch rozvodov, ale aj skutonos, i m farmr potrebn rozsah funknch a kompatibilnch zvlahovch strojov, ktor me na ttnu as zvlahy na svojich pozemkoch zapoji. Vyuvanie zvlah je finanne nron predovetkm na opravy a drbu zvlahovch zariaden, ako aj na samotn prevdzkov nklady na dodvky zvlahovej vody na pozemky. Pri rozhodovan, i farmr zvi svoje nklady na pestovan plodinu ete o nklady na zvlahy rozhoduj zjavne ekonomick kritri, ako riziko znenia, pokodenia kvality alebo aj celkovej straty rody konkrtnej plodiny.

mierne posilnenie nkupnch cien kmnych obilnn a kukurice. o znamen niie mnostvo obilia a repky na vvoz pre saldo zahraninho obchodu? Poda aktulnych tatistickch dajov (odhad SR k 15. 2. 2012) sa oakva v hospodrskom roku 2012/2013 vpadok v objeme 352,1 tis. ton hustosiatych obilnn. Berc do vahy sasne vyie rovne cien obilnn v porovnan s minulm rokom sa v danom hospodrskom roku 2012/2013 me zni hodnota vvozu hustosiatych obilnn zo SR o cca 70 mil. eur. V dsledku oakvanho poklesu produkcie repky o 113 tis. ton sa v rovnakom obdob me zni hodnota exportu zo SR o cca 50 mil. eur. Z vyie uvedench podkladov, z dvodu vpadu vvozu hustosiatych obilnn a repky sa oakva celkov pokles agrrneho vvozu zo SR v hospodrskom roku 2012/2013 o cca 120 mil. eur.

dn k 15. 8. 2012, poda zverejnenia SR vyplva, e medzirone sa oakva niia roda takmer vetkch rozhodujcich rastlinnch komodt (hustosiatych obilnn, kukurice, repky, zemiakov a in), vnimkou slnenice, kde sa oakva medziron nrast o 4,5 %. Z uvedenho nepriaznivho odhadu rody vybranch plodn sa predpoklad niia ponuka rastlinnch komodt na vntorn trh, ako aj na export, o me ma negatvny dopad na saldo obchodnej bilancie v roku 2012.

Existuj rozdiely v rode medzi jednotlivmi okresmi na Slovensku, ale v rmci priemerovania sa nepredpoklad upravenie vsledku? Ako som v vode spomnal, existuj vek rozdiely v dosiahnutch rodch nielen medzi okresmi, ale aj v rmci jednho podniku medzi jednotlivmi parcelami. Poda dajov nahlsench z reginov sa atevn prce prakticky ukonuj. Najvyiu priemern hektrov rodu (5,1 Ak je zbern plocha u repky, poklesla v po- t/ha) vykazuje okres Liptovsk Mikul, ktor rovnan s minulm rokom, o to znamen v dominuje aj v prpade jarnho jamea (4,44 t/ha), rae (5,46 t/ha) a dokonca aj repky (3,25 rmci zaostvania? K 20. augustu 2012 bola repka zoat z viac t/ha). Tmto sa zrove potvrdzuje, e meniaako 93 % z celkovej osiatej plochy 107,8 tis. ha, ca sa klma sa posva oraz viac na sever. Pri porovnan dosiahnutch priemernch rod priom minul rok bola osiata na ploche 145,3 tis. ha. Tohto ron roda sa v priemere odha- sa roda penice v priemere pohybuje od 1,80 duje na rovni 2,04 t/ha. Minul rok bola na t/ha (regin adca) do 5,10 t/ha (regin Liptovrovni 2,31 t/ha. Dosahovan priemern hekt- sk Mikul), jamea jarnho od 2,25 t/ha (rerov vnosy s vo vine podnikov na rovni gin Luenec) do 4,44 t/ha (regin Liptovsk 65 70 % z bene dosahovanch rod. o sa Mikul), jame ozimn od 1,72 t/ha (regin tka olejnn, meme poveda, e tento rok Bratislava), ra od 1,44 t/ha (regin Vek Krt) bude po prv krt bohat v rode slnenice do 4,97 t/ha (regin Nov Zmky), ovos 1,44 ako u repky. Kde z osiatej plochy 90, 5 tis. ha t/ha (Nov Zmky) do 3,71 t/ha (regin Spissa oakva roda 2,31 t/ha. Uveden straty sa k Nov Ves), triticale od 1,56 t/ha (regin samozrejme premietnu do hospodrenia podni- Nov Zmky) do 4,27 t/ha (regin Poprad) a repkov. Preto by bolo potrebn prija vhodn opat- ka od 0,96 t/ha (regin Luenec) do 3,25 t/ha (rerenia, ktor by zabezpeili vyrovnanie medzi gin Liptovsk Mikul). Vyie uveden daje s priemernmi dajstriedajcimi sa viac a menej rodnmi rokmi. mi dosiahnutmi v reginoch, priom je moAko to vyzer s rastlinnmi komoditami, ich n povaova tieto vsledky takmer za konen vzhadom na stav atevnch prc. Individuexport pravdepodobne nestpne? Z aktulneho odhadu rody vybranch plo- lne daje dosahovan priamo jednotlivmi Ceny najobchodovanejch futures kontraktov agrokomodt na svetovch trhoch z 23. 8. 2012 Komodita penica repka kukurica penica kukurica repka Burza NYSEE/MATIF NYSEE/MATIF NYSEE/MATIF CME/CBoT CME/CBoT ICE Kontrakt NOV 12 NOV 12 NOV 12 DEC 12 DEC 12 NOV 12 Mena/Mnostvo EUR/t EUR/t EUR/t UScent/buel UScent/buel CAD/tona Aktulna cena 264,00 519,75 257,25 894,75 814,75 626,8

15

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Cieavedom prstup vetkch, ktor s zainteresovan v oblasti potravinrstva a obchodu, by mal prinies zvyovanie podielu domcich potravn na domcom trhu, ale aj vyvenos vzahov vroby a obchodu. Tme sa venuje a alej vysvetuje svislosti pre Parlamentn kurir generlna riaditeka Sekcie potravinrstva a obchodu Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Zuzana NOUZOVSK v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Zvyovanie podielu domcich potravn a vyvenos vzahov

D sa poveda, e na Slovensku kles ekonomick vznam potravinrstva v truktre priemyselnej vroby? Vznam potravinrstva v priemyselnej produkcii Slovenska bohuia kles. Km v roku 2002 tvorilo potravinrstvo 13,2 % trieb priemyselnej produkcie, m mu patrilo tretie miesto, v roku 2011 kleslo podielom na ieste miesto (6,84 %). V roku 2011 bolo v potravinrskom priemysle zamestnanch 31 511 osb s priemernou mesanou mzdou 759,5 . Trby spolu predstavovali sumu 3,72 mld. , o je o 7,9 % viac ako v roku 2010, ale zvili sa aj nklady o 6,8 %. Hospodrsky vsledok potravinrskeho priemyslu bol v roku 2011 118,3 mil. eur, na rovni minulho roka. V porovnan s ostatnmi ttmi Eurpskej nie je slovensk potravinrsky priemysel menej rozvinut a generuje niiu pridan hodnotu, o m veobecne negatvny vplyv na ponohospodrsku prvovrobu. Slovensko vyva hlavne zkladn suroviny a dova spracovan potraviny, m sa importuj aj sluby potravinrskeho priemyslu, ktor by mohli by produkovan na Slovensku. Prinou je predovetkm mal podiel inovci, nevyuitie kapact a neschopnos prbuznch odvetv koordinova obchodn politiku voi maloobchodu. V sasnosti sa pripravuj legislatvne opatrenia, ktormi chce ministerstvo pomc potravinrskemu priemyslu, i u v obchodnch vzahoch a neprimeranch podmienkach, kvalite vyrbanch potravn a zosladen nrodnej legislatvy s legislatvou eurpskou. Ak s siln a menej vne strnky potravinrstva na Slovensku? Podnikanie v potravinrskom priemysle, najm s vrobkami s vyou pridanou hodnotou, je v E vo veobecnosti vrazne ovplyvnen dostatkom finannho kapitlu, resp. prstupom k finannm zdrojom, vyuvanm novch technolgi a inovanch postupov, sofistikovanou marketingovou politikou a kvalitou udskch zdrojov. Potravinrsky priemysel na Slovensku vychdza z dlhodobch tradci ponohospodrstva a spracovania agrrnych produktov a jeho produkciu riadi dsledn nrodn legislatva, preto maj potraviny z domcej vroby garantovan kvalitu. Na Slovensku mme kvalitn surovinov zkladu a dostaton vrobn kapacity, ktor vak nie s plnohodnotne vyuvan. Medzi siln strnky patr tie vyvenos medzi domcim a zahraninm kapitlom vo vlastnckych vzahoch a tie vykonan vysok investcie do modernizcie technolgi. Medzi pozitvne strnky radm aj monosti erpania dotanch prostriedkov z fondov E a exportn potencil, ktor zatia nie je plnohodnotne vyuit. Medzi slab strnky potravinrskeho priemyslu patr relatvne niia konkurencieschopnos a zloitejie uplatovanie sa potravinrskych vrobcov na otvorenom trhu E. Potravinrstvo tie vykazuje zvislos od cudzch zdrojov a nzku dynamiku rastu finannho objemu obstaranch investci. Jeho vekm nedostatkom je aj nzka prepojenos na ponohospodrsky sektor, nedostaton vdaje na vskum a vvoj, nzka inovan aktivita a neschopnos spoji svoje sily voi obchodu. Vysok zvislos potravinrskeho sektora od vekch odberateov, a 85 % potravn sa predva cez obchodn reazce, stavia potravinrov do slabej pozcie voi silnmu obchodu. Vnym problmom je pokles podielu slovenskch vrobkov na trhu SR, slab propagcia slovenskch vrobkov na podnikovej rovni a minimlna komunikcia so spotrebiteom. V om je vznamn novela zkona o potravinch pre nau republiku v svislosti s E? Poslednou novelou zkona o potravinch (zkon . 349/2011 Z. z. zo 14. septembra 2011) bol zruen Potravinov kdex Slovenskej republiky a do konca tohto roka m by nahraden veobecne zvznmi prvnymi predpismi (vyhlkami). Do zkona boli doplnen podmienky umiestovania potravn na trh prostrednctvom internetovho predaja (tzv. predaj na diaku). Boli upraven vky pokt za neplnenie ustanoven zkona o potravinch a ostatnch predpisov tkajcich sa potravn, a to predovetkm poda zaradenia prevdzkovatea potravinrskeho priemyslu, poda vekosti prevdzkarne (mal, stredn alebo vek prevdzkovatelia). Taktie bolo vykonan nov prerozdelenie vky pokt za nedodranie jednotlivch poiadaviek. Prax ukazuje, e zkon nedostatone upravuje postupy kontrolnch orgnov pri hrubom poruovan predpisov pri distribcii a predaji potravn, chbaj nm monosti znehodnotenia nebezpench potravn na mieste. Preto sa v sasnosti pripravuje novela zkona o potravinch, ktor bude reflektova tieto nedostatky. Z dlhodobho hadiska mme vak v mysle pripravi aj nov zkon o potravinch, kee pvodn zkon bol veakrt novelizovan a je neprehadn. Tie nm prichdzaj nov naria-

Preo je dleit, aby produkcia potravn mala dstojn miesto v agropotravinrskom komplexe? Pre kad krajinu je dleit zabezpei dostatok kvalitnch a bezpench potravn pre svojich obanov. Slovensko m dlhoron tradciu agrrnej krajiny, ktor je potrebn udra a rozvja aj zabezpeenm nslednho spracovania surovn v potravinrskom priemysle na produkty s pridanou hodnotou. Preto m potravinrsky priemysel dleit postavenie ako nadvzujci sektor na ivonu a rastlinn vrobu. Tm, e budeme vyrba na Slovensku potraviny, zabezpeme potravinov bezpenos krajiny a prcu pre naich obanov. Odhliadnuc od toho, doma produkovan potraviny s v kadom kroku vroby a spracovania kontrolovan, i spaj poiadavky eurpskej, ale hlavne nrodnej legislatvy. Spotrebitelia si pri vbere potravn musia uvedomova, e vina naich potravn sa vyrba z ponohospodrskych surovn domceho pvodu a tak kpou domcich potravn prispievaj nielen k rozvoju potravinrstva, ale i k tvorbe pracovnch miest v nadvznch odvetviach. Psobenie komplexnej politiky obchodnch reazcov orientovanej na cenu potravn spolu s nzkymi prjmami spsobilo, e v roku 2011 sme z celkovho rozpotu domcnost na potraviny, npoje a tabak vynaloili 52,8 % na dovezen tovar. Ministerstvo v spoluprci s profesijnmi zdrueniami pripravuje koncepciu, ktor bude komplexne projektova rozvoj vo forme produktovch vertikl, m sa zvrazn loha potravinrstva v spojen s ponohospodrstvom.

16

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
denia E, ktor nahradia as nrodnej potravinovej legislatvy. Preo je lep a o sa riei nvrhom zkona o neprimeranch podmienkach v obchodnch reazcoch, ako sa konkrtne dotka potravn a spotrebiteov? Cieom predmetnho nvrhu zkona je predovetkm dosiahnu vyvenie vzahov medzi odberatemi a dodvatemi potravn a vytvori podmienky na zlepenie trhovho dohadu v tejto oblasti. Pri spracovan zkona sme vychdzali zo zkona, ktor u bol raz schvlen v NR SR, avak prakticky sa nezaal nikdy aplikova. Nov zkon reaguje na podmienky, ktor v sasnosti ovldaj vzahy predovetkm medzi potravinrmi a obchodnmi reazcami, avak dotka sa vetkch astnkov obchodnch vzahov. Je v om pecifikovanch 36 neprimeranch podmienok a 6 neprimeranch podmienok v rmci dodrania finannho limitu 3 % z trieb z predaja potravn. Zkon bol v procese tvorby prekonzultovan so vetkm obchodnmi reazcami, pretoe naou snahou bolo vytvori predovetkm funkn zkon. Medzi najdleitejie ustanovenia patr splatnos faktr za tovar dodvateovi do 30 dn. Ak s vbec vhody nkupu slovenskch potravn a produktov pre bench spotrebiteov a o to prina slovenskm vrobcom? V prvom rade by malo by v zujme kadho slovenskho spotrebitea nakupova domce potraviny z domcich surovn, pretoe ide o produkty, na ktor sme zvyknut, pochdzaj z domceho prostredia, bene sa tu pestuj alebo chovaj. Ich kvalita je mnohokrt rokmi overen, ovea vyia v porovnan s dovanmi potravinami, v prpade ktorch asto nevieme zisti pvod a ani zloenie. Je vhodn si uvedomi, e cudzokrajn, najm exotick, produkty so sebou mu nies zven riziko alergi, pre slovenskho spotrebitea novch. Vy predaj domcich potravn zabezpe dopyt po ponohospodrskej produkcii z domcej vroby, o nepochybne me ma pozitvny vplyv na vytvranie pracovnch miest. Podpora domcej produkcie me pomc slovenskmu ponohospodrstvu, a v neposlednom rade aj ekonomike ttu. Vznamnm ponohospodrskym produktom a potravinm bude aj tento rok prideovan Znaka kvality SK, zvyuj sa kritri pre udeovanie ocenenia a o to znamen pre ocenen vrobky? Nrodn program podpory ponohospodrskych produktov a potravn Znaka kvality SK sa zaal uplatova v roku 2004. Poda Zsad posudzovania a udeovania Znaky kvality SK ide o vrobky, ktor musia najmenej v jednom znaku vykazova nadtandardn kvalitatvne charakteristiky zvyujce ich kvalitu a pridan hodnotu a zaruuj, e vrobok je na kvalitatvne vyej rovni v porovnan s podobnmi vrobkami na trhu. Pri tchto vrobkoch je zrove potrebn aj deklarcia surovn, t. j., e z celkovej spotreby surovn najmenej 75 % mus by spotreba domcej suroviny a vetky fzy vrobnho procesu sa musia uskutoova na zem Slovenskej republiky. Prioritou programu je zviditeni nrodn vrobky systmom spojenia ich kvality a pvodu, a posilni tak ich konkurencieschopnos. Cieom nrodnho programu Znaky kvality SK je upriami pozornos spotrebiteov na kvalitn domce potraviny a uahi im tak rozhodovanie pri nkupoch v pestrej ponuke domcich, ale aj zahraninch potravinrskych vrobkov, kee sa odliuj prve oznaenm logom Znaky kvality SK. Pripravujete aj nov koncepciu vstavy ponohospodrov Agrokomplex, v om bude nov, ak zmeny plnujete urobi a preo? Ponohospodrska a potravinrska vstava Agrokomplex m na Slovensku skutone dlhodob tradciu. Musme vak prizna, e za ostatn roky stratila na svojom lesku, aj v dsledku akch ekonomickch podmienok v agropotravinrskom sektore, aj v dsledku presunu obchodnch kontraktov na in rove. Spotrebite je sce dleit, ale to sa naho priamo z reglov obchodu. Je pre ns dleit, aby sa vstava Agrokomplex revitalizovala, nadviazala na najlepie tradcie slovenskho ponohospodrstva a potravinrstva. Chceme jej vrti postavenie najdleitejej vstavy v sektore pdohospodrstva na Slovensku a je nam cieom, aby sa vstava Agrokomplex zaradila aj medzi najvznamnejie vstavy v rmci strednej Eurpy. Nov koncepciu budeme pripravova pre jubilejn 40. ronk vstavy na budci rok. Na takej vekej vstave ako je Agrokomplex sa stretne vdy vea vznamnch odbornkov, ale aj bench nvtevnkov, mysl sa aj na nich? Koncepcia vstavy na rok 2012 bola pripravovan tak, aby obsiahla cel agropotravinrsky sektor od prvovroby, cez spracovanie, ponohospodrske a potravinrske technolgie, rozvoj vidieka, a to nielen pre odborn ale i laick verejnos. S pripraven vemi praliv aktivity pre spotrebitesk verejnos prezentcia a predaj potravn ocenench Znakou kvality SK, predaj farmrskych vrobkov vo Farmrskom dvore, monos ochutnania pecialt v Kulinrskom ktiku, ktor uvaria znmi slovensk kuchri ubomr Herko a Jaroslav idek zo slovenskch potravn. Pre vzdelvanie det i dospelch je vytvoren model Slovenska 3D ako nun chodnk, kde je prakticky znzornen rastlinn a ivona vroba na Slovensku, fauna a flra Slovenska. Sasou vstavy je aj 7. nrodn vstava hospodrskych zvierat, kde nvtevnci bud ma monos vidie tie najlepie hospodrske zvierat na Slovensku. Pre nvtevnkov je pripraven aj bohat kultrny program s mnostvom sprievodnch akci.

17

C H O V

R B

N A

S L O V E N S K U

Chov rb na Slovensku sasnos a perspektva

Chov sladkovodnch rb m na Slovensku u stron tradciu. Ninn druhy na juhu a lososovit druhy na severe Slovenska dopaj ponohospodrsku ivonu vrobu vo vidieckych reginoch. Za ostatn desaroia zaznamenalo toto perspektvne odvetvie spechy, ale zrove sa nahromadili aj viacer zsadn problmy. Ako mnoho inch, aj ono v sasnch ekonomickch podmienkach preva neahk etapu vvoja.
kam mono do uritej miery zaradi aj produkciu nsad pre rybrske revry Slovenska, plnia rybochovn zariadenia aj tzv. mimoprodukn funkcie vo verejnom zujme. S to funkcie na poli hydrologickej regulcie, krajinotvorby, vidieckej zamestnanosti i vytvrania predpokladov pre zatraktvnenie neraz odahlch oblast. Najm v spojitosti s prvmi dvoma vynakladaj chovatelia nemal prostriedky, bez ich refundcie zo strany ttu. Navye, v porovnan s inmi silnejmi komoditami, na podporu tohto odvetvia vynaloil tt v ostatnch rokoch formou ttnej pomoci iba minimum prostriedkov. Spolu s nedostatkom majetku na ruenie za very pre mal farmy, pri absencii pecilnych verovch programov na rozvoj malch ivonych komodt, to zana vytvra zsadn prekku pre alie investcie do rozvoja, a s tm svisiace vyuvanie eurpskych fondov. Pritom miera, akou je na dosiahnutie hranice obnovitenosti zdrojov utlmovan morsk rybolov, je zrove miera, akou je mon rozvja vntrozemsk akvakultru. Je na vntrozemskch krajinch, akou je aj Slovensko, i vyuij tento potencil podporou akvakultry, alebo op raz prenechaj iniciatvu, a tm aj zdroje vylenen E, prmorskm ttom na budovanie rozsiahlych tzv. offshore klietkovch chovov rb na moriach. Chov rb na Slovensku sa zana bori aj s vnymi novmi akosami. Azda najpodstatnejou je bytok vody. Iste, d sa namieta, e jednou z hlavnch prin je veobecn pokles vodnch stavov v riekach aj v prameoch vyuvanch chovatemi. Podstatn vak je aj dopad koncepci rozvoja malch vodnch elektrrn a stredsk zimnch portov s rozsiahlym zasneovanm, i zanedbanos melioranch kanlov. Na jednotliv chovy rb to psob devastane. V narastajcom speren o vodu ahaj chovatelia rb, ale aj sprvcovia rybrskych revrov, popri silnch investoroch za krat koniec. Faktom zostane, e bez vody sa ryby chova nedaj. Mali by si to uvedomi aj tvorcovia a schvaovatelia spomenutch koncepci, ale aj prslun rady. Nie je predsa korektn a ani udraten vydva nov povolenia na odber vody a nezohadni pritom kapacitu u povolench odberov na celom toku. A tie pre chov rb boli spravidla vydan medzi prvmi. O problematike neahkho presadzovania sa domcich producentov potravn v obchodnch systmoch voi dovanej (v prpade rb asto a exotickej) produkcii sa dnes u veobecne diskutuje. Pre akvakultru s popritom prekkami aj ochrana ryboravch predtorov a v eurpskom meradle nadpriemern rozsah vyhlsench chrnench vtch zem, asto aj na objektoch pvodne budovanch na chov rb. Akoby slovo rybnk bolo odvoden od slova vtk. Okrem obmedzen chovnho cyklu to so sebou prina aj kody, spsobovan legislatvou chrnenmi (vydra, volavka) a asto nepvodnmi (kormorn) predtormi, ktor jednak nie s zo strany ttu plne kompenzovan, jednak u spsobili vne naruenie biodiverzity vo vodch Slovenska a ohrozili vzcne genetick zdroje pvodnch i tradinch druhov rb ako v prrode, tak aj u chovateov. Nevyhnutnosou je vypracovanie innho nrodnho programu ochrany a rozvoja, s nslednou aplikciou jeho opatren. Ak na jednej strane tt predtorov chrni, na strane druhej potom nevyhnutne mus aj vyleova finann prostriedky na zabezpeovanie potravinovej bzy pre nich. Inak sa stva realitou u dnes pozorovan decimovanie ichtyofauny v slovenskch vodch, ktor ich sprvcovia nie s v stave z vlastnch limitovanch zdrojov dopa v rozsahu, potrebnom na vykrytie spomenutch kd.

Po roku 1989 preiel chov rb na Slovensku vekmi premenami. Po zsadnej zmene vo vlastnckej truktre, cez privatizciu a retitcie, bolo potrebn vinou znane zanedban a zastaran rybochovn zariadenia obnovi a modernizova zo stavebnej i technologickej, ako aj z personlnej strnky. Ak si uvedomme, e v tomto odvetv podnikaj v rozhodujcej miere ivnostnci a mal podniky, d sa kontatova, e pri podkapitalizcii, ktor z toho vyplva, sa vaka vlastnm investcim, verom a v nemalej miere aj financim z eurofondov podarilo pokroi vpred. Rybnky boli vinou v zsade odbahnen, rybochovn zariadenia zmodernizovan, zmechanizovan, vymenila sa manipulano-dopravn technika a v niekokch prpadoch boli vybudovan plne nov prevdzky, opatren modernou technolgiou chovu a spracovania rb. V oblasti metodiky chovu a prevencie chorb mnoh chovatelia aplikovali modern poznatky z krajn s rozvinutou akvakultrou. V rmci tejto sasti akvakultry, stojacej tak trocha bokom od hlavnej ponohospodrskej produkcie, dnes chovatelia podnikajci na zklade periodicky obnovovanho osvedenia Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR, ponkaj obyvateom Slovenska produkciu domcich sladkovodnch rb chovanch v certifikovanch rybochovnch zariadeniach a spracovvanch v certifikovanch spracovniach, pod prsnym dohadom prslunch regionlnych pracovsk ttnej veterinrnej a potravinovej sprvy. i u s to najznmejie druhy kapor a pstruh, dodvan v ivej, chladenej, mrazenej a denej forme alebo aj doplnkov druhy, chovateov te postupn prklon spotrebiteov k erstvm produktom, ktor si mu neraz kpi priamo na rybej farme. Bolo by nepochybne iaduce poksi sa rozsiahlou propaganou kampaou zvrti kadoron nepriazniv hodnotiace kontatovanie odbornkov z oblasti vivy, o malej spotrebe zdraviu prospenho rybieho msa a zmeni tak na Slovensku zauvan stravovacie nvyky. Mlokto si uvedomuje, e okrem tchto, tak povediac priamo viditench komernch vstupov,

Ako bolo spomenut, limitujcim faktorom pre chov rb v naich podmienkach je dostatok vody. Preto celkov rozvoj odvetvia a rast jeho produkcie spova ovea viac v intenzifikcii aplikovanej ekonomicky udratenm a k ivotnmu prostrediu etrnm spsobom, ne vo zvyovan potu fariem. Prevdzky spracvajce sladkovodn ryby z domcich chovov u potrebn kapacitu dosiahli. Zverom mono zhrn, e chov sladkovodnch rb je v pomeroch Slovenska tradin, perspektvne, ale v sasnosti ako skan produkn odvetvie, zvisl do vekej miery od vvoja klimaticko-hydrologickch pomerov. Okrem iniciatvy samotnch chovateov je na jeho zachovanie a rozvoj potrebn podpora aj zo strany prslunch ttnych orgnov, a to zaleka nielen finann. Ing. Mirko HRA, prezident Ing. Jn PIKA, vkonn riadite Zdruenie chovateov rb na Slovensku

18

S V E T

F I N A N C I

Slovensk zrun a rozvojov banka, a. s., (SZRB) je podporn banka, ktor sa predovetkm zameriava na rozvoj malho a strednho podnikania na Slovensku, podporuje mest, obce a projekty obnovy bytovho fondu. Jej vlastnkom a jedinm akcionrom je Slovensk republika zastpen Ministerstvom financi SR.

Dlhoron podpora agrosektora

Slovensk zrun a rozvojov banka zaala svoju innos 1. septembra 1991 vychdzajc z osvedench mechanizmov a pozitvnych sksenost podobnch intitci v zahrani. Postupom asu rozvinula spoluprcu v rmci projektu PHARE a so zahraninmi bankami podpornho charakteru. V roku 2002 dolo k premene prvnej formy banky zo ttneho peanho stavu na akciov spolonos, s m svisela potreba nastolenia rozsiahlych zmien, ktor sa postupne realizovali v praxi. Na prelome rokov 2003 a 2004 sa zsadne zmenil systm poskytovania bankovch zruk. SZRB zaala poskytova dva typy bankovch zruk s priamym a s nepriamym zabezpeenm. Nov zrun mechanizmus priniesol prerozdelenie rizika medzi SZRB, klienta a partnersk subjekt. SZRB bola poskytovateom predvstupovej pomoci E na ponohospodrsky rozvoj (z fondu SAPARD) a na environmentlne projekty (z fondu ISPA). Z hadiska makroekonomickho vvoja stle pretrvva ekonomick neistota v podnikateskch i finannch kruhoch. Napriek tomu sa banka spene presadzuje aj v tejto situcii. Nevstupuje na trh konkurenne, ale psob tam, kde nastva tzv. trhov zlyhanie z pohadu spoloenskch priort. Prostrednctvom svojich produktov zabezpeuje financovanie takch ivotaschopnch projektov, ktor by bez pomoci banky neboli schopn si toto financovanie zabezpei zo zdrojov komernch bnk. Jednm z nosnch programov SZRB je podpora malho a strednho podnikania v pdohospodrstve. Agrosektor je jeden z tch sektorov, pre ktor m SZRB v ponuke produkty priamo uit na mieru. ver PDA je elovo uren ver na nkup ponohospodrskej pdy. Najspenejm produktom je PONOver, ktor SZRB zaala poskytova v roku 2004 ako prv banka na slovenskom bankovom trhu. Ide o prevdzkov ver na preklenutie asovho nesladu medzi potrebou financovania zaloenia rody a poskytnutm samotnch priamych platieb z Pdohospodrskej platobnej agentry. Svoju pozornos SZRB zameriava aj na zanajcich podnikateov, priom repektujeme pravidl obozretnho podnikania. Banka sa sstreuje na poskytovanie relatvne malch verov pre o najir okruh podnikateov, s cieom rozptli riziko a dosiahnu meniu citlivos na jednotliv poskytnut produkty. lohou SZRB okrem priamej podpory podnikateov na Slovensku je prispie k vyrovnvaniu rozdielov v ekonomickej vkonnosti jednotlivch reginov Slovenska a k udraniu zamestnanosti. Banka preto disponuje sieou regionlnych zastpen, o jej umouje bli kontakt s cieovmi podnikateskmi subjektami. Slovensk zrun a rozvojov banka, a. s. 814 99 Bratislava, tefnikova 27 tel.: 02/57 29 21 11, fax: 02/57 29 22 81 e-mail: info@szrb.sk www.szrb.sk

Podiel PONOverov na celkovo schvlench priamych veroch (tis. eur)

200 000 180 000 160 000 140 000

RODU

Vy sa postarajte o dobr

my sa postarme o financie.

tis. eur

120 000 100 000 80 000 60 000 40 000 20 000 0

ver PDA a PONOver

na podporu ponohospodrstva.

2008

2009 PONOvery

2010 2011 priame very celkom

19

S L O V E N S K

K O L S T V O

Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre (SPU) oslvila 13. septembra 60. vroie svojho vzniku. Pozvanie na slvnostn zasadnutie Vedeckej rady SPU prijal aj prezident SR Ivan Gaparovi, na podujat bol prtomn aj minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR Duan aplovi, minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR ubomr Jahntek, ako aj mnostvo vznamnch domcich a zahraninch predstaviteov reprezentujcich akademick, hospodrsky a spoloensk ivot. asopis Parlamentn kurir oslovil rektora SPU a sasne poradcu predsedu vldy SR pre oblas pdohospodrstva a rozvoja vidieka Dr.h.c. prof. Ing. Petra BIELIKA, PhD.

60 rokov vchovy odbornkov pre agrosektor

sokch koncentrcich. Je to prve naa univerzita, ktor vrazne prispela k tomu, e Slovensko bolo sebestan v zkladnch potravinch. Ve v minulosti vidiek a hospodrenie na pde intelektulne oili najm zsluhou mladch ud ponohospodrskych ininierov z naej univerzity. Aj v sasnosti, ke ponohospodrstvo prechdza revitalizciou, op le archa odbornej prce najm na pleciach tch, ktor skr i neskr opustili auditri a cviebne naej univerzity. Otzka sebestanosti je v sasnosti op vzvou pre naich absolventov. Pozvanie na slvnostn zasadnutie Vedeckej rady SPU prijal aj prezident SR Ivan Gaparovi. Vo svojom prhovore kontatoval, e krza slovenskho ponohospodrstva m hlbiu dimenziu svisiacu s eurodotciami a zle vyrokovanmi podmienkami v Bruseli. Treba dnen stav zvrti, poloi v draz na kvalitu potravn. Pokia ide o spoluprcu s E, treba vytvori zo strednej Eurpy znu pokoja a stability. Ako je poda vs mon dosiahnu tieto ciele? Ktor priority ttnej pdohospodrskej politiky presadzujete ako len poradnho zboru predsedu vldy SR Roberta Fica konkrtne pre oblas pdohospodrstva a rozvoja vidieka? Vystpenie pna prezidenta bolo viac rz preruen potleskom prtomnch a samozrejme nsledne vyvolalo u astnkov oslv najm z radov ponohospodrov a potravinrov diskusiu o potrebe relneho zhodnotenia danej situcie v slovenskom agrorezorte. Najm v poslednom obdob sa na tmu kvality produkcie, potravinovej bezpenosti a podpory domcich producentov vea diskutuje nielen v odbornej, ale aj, o ja vnmam pozitvne, v laickej verejnosti. Dvodom s rzne kauzy spojene s kvalitou msa, len pred niekokmi dami sme boli svedkami zavedenia prohibcie voi destiltom s eskm pvodom. To vetko u naich obanov vyvolva obavu z budcnosti. Preto je na mieste diskutova o tchto otzkach tak otvorene, ako sa o to usiluje sasn vlda. Za dleit povaujem prpravu koncepcie strednodobch, resp. dlhodobch ozdravnch opatren, ktor prispej k rastu potravinovej bezpenosti, zveniu sebestanosti pri zkladnch druhoch potravn, k stabilizcii ivonej vroby, k zneniu nezamestnanosti na vidieku a pod. Sasou oslv 60. vroia zaloenia SPU bolo aj vron zhromadenie Vyehradskej univerzitnej asocicie. Mete nm poveda o tomto podujat nieo viac? Vyehradsk univerzitn asocicia vznikla v novembri 2011 z iniciatvy SPU ako jedna z hlavnch aktivt strategickho projektu Sustainability in Agrisector of V4 Countries and Cooperating Regions podporenho Medzinrodnm Vyehradskm fondom. Na ustanovujcej schdzi sa zastnili zstupcovia takmer 40 univerzt z krajn V4 a kooperujcich reginov. Zmerom asocicie je prepoji partnersk univerzity s cieom vytvori kvalitn podmienky na vzdelvanie a vskum a iniciova uiu spoluprcu krajn Vyehradskej skupiny a kooperujcich reginov. VUA okrem vlastnch aktivt vytvra priestor na to, aby sa medzi jej lenmi budovali nov iniciatvy a spoluprca s almi eurpskymi zdrueniami, ako napr. s ICA (Asocicia univerzt o ivej prrode), DRC (Dunajsk rektorsk konferencia), EAU (Eurpska asocicia univerzt) a in. Jednou z nich je naprklad vydvanie spolonho vedeckho asopisu a uebnc, orientovanch na bioekonomiku a trvalo udraten rozvoj. Medzi alie aktivity patr organizcia mobilt a podujat pre uiteov, vskumnkov a tudentov, predovetkm letnch kl, konferenci a seminrov zameranch na agrobiznis, enviroment a trvalo udraten rozvoj. Vron schdza, ktor sa konala na pde SPU 12. septembra, potvrdila smerovanie VUA na nasledujce obdobie. Asocicia sa rozrstla o 10 novch lenov a schvlila pln aktivt na rok 2013. Za zmienku stoj aj fakt, e o lenstvo vo VUA prejavili zujem okrem univerzt z krajn V4 i E aj partneri z Indie, Indonzie, Iraku, Thajska, Kirgizska i Turecka. V rmci vzdelvacieho projektu Ekonomick vzdelvanie pre rozvoj vidieka podporenho Programom rozvoja vidieka SR v rokoch 2007 2013 sa 17. augusta zastnila skupina reprezentantov obecnch samosprv spolu s vami ako odbornm garantom projektu na tudijnej nvteve v ECO UNESCO centre v rskom Dubline. Urite mte na tto nvtevu iv spomienky Tento projekt vnmam ako prklad zmysluplnej aktivity naej univerzity v oblasti alieho vzdelvania pre slovensk vidiek, o potvrdila aj atmosfra nvtevy a spokojnos

Ako hodnotte uplynulch 60 rokov Slovenskej ponohospodrskej univerzity? m sa poda vs najviac zapsala do povedomia spolonosti? Je to prve tm, e prve absolventi naej univerzity u od jej vzniku ria nov poznatky pre vzostup ponohospodrskej vroby, potravinovej bezpenosti, ekolgie, rozvoj krajiny, obnoviten zdroje a biodiverzitu z pohadu efektvnosti a trvalej udratenosti ponohospodrstva. Koncepne zameran spoluprca viedla k relnym zmenm v rastlinnej vrobe v oblasti vivy rastln, v systme achtenia odrodovej skladby, ochrany rastln, v systme obrbania pdy a zberu, ako aj nslednho spracovania produkcie. V ivonej vrobe to boli spsoby achtenia populcie najvkonnejch typov a plemien hospodrskych zvierat v novom chovateskom prostred, zlepenie itkovch a morfologickch vlastnost plemien, odchov mlat, fyziolgia reproduknho procesu, vivy a techniky chovu pri vy-

20

S L O V E N S K

K O L S T V O

astnkov vzdelvacieho projektu. Okrem oboznmenia sa so sksenosami vo vzdelvan pre udraten rozvoj a kurzami zameranmi na komunitn rozvoj, vodcovstvo, prcu s mldeou a environmentlne vzdelvanie sme si spolone so starostami slovenskch obc odskali modely interaktvnej vuby a obe strany prezentovali aj prpadov tdie na uveden tmy. Nvteva Eco Unesco centra vystila do nvrhu spolonho projektu starostov zastnench obc v spoluprci s SPU a do podpsania Memoranda o spoluprci medzi oboma intitciami. To umon prpravu spolonch aktivt v tzv. zelenom vzdelvan pre vidiek, ako aj rozvjanie aktivt v oblasti odpadovho hospodrenia, krajinotvorby a ekolgie pre tudentov SPU v rmci oznaenia Moja zelen univerzita. SPU vychovala za tch 60 rokov u viac ako 63-tisc absolventov. Ako hodnotte sasn rove slovenskho vysokho kolstva konkrtne v oblasti vchovy odbornkov pre agrosektor? S schopn uplatni sa na sasnom pracovnom trhu? Lebo Slovensko naozaj potrebuje flexibilnch a erudovanch ponohospodrskych odbornkov, ktor pomu pri retartovan slovenskho ponohospodrstva a potravinrstva, ako povedal na slvnostnom zasadan Vedeckej rady SPU minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR ubomr Jahntek... Pokia ide o SPU, na iestich fakultch poskytujeme skutone irok spektrum vzdelania nielen v oblasti ponohospodrstva, ale aj v prbuznch biologickch, technickch a spoloensko-vednch odboroch. Uchdzai o tdium na univerzite si mu vybera aj z takch oblast tdia, ako je naprklad agropotravinrstvo, potravinov zdroje, hipolgia, genetika, viva ud, biotechnolgie, bezpenos potravn, strojrensk vroba ponohospodrskych

Na slvnostnom zasadnut Vedeckej rady SPU pri prleitosti 60. vroia vzniku Slovenskej ponohospodrskej univerzity v Nitre vystpil aj prezident SR Ivan Gaparovi.

strojov a zariaden, kvalita produkcie, rozvoj vidieka a reginov, eurpske rozvojov programy, zhradnctvo, krajinn architektra, ekonomika a riadenie podnikov, medzinrodn obchod s ponohospodrskymi komoditami, marketing a alie. Meme kontatova, e naa univerzita prune reaguje na poiadavky praxe, ako aj na nov smery vo vskume. Ponka tudentom vea zaujmavch a atraktvnych tudijnch programov, ktor mu plne uspokoji ich tbu po poznan. Hlavnou otzkou je vak uplatnenie absolventov. Hoci na univerzite tuduje viac tudentov ako pred dvadsiatimi rokmi, len zlomok z nich kon v ponohospodrstve. Preo? Nai absolventi sa spene uplatuj aj na neponohospodrskych trhoch prce, ako je napr. strojrstvo, mal a

stredn podnikanie, v intitcich verejnej sprvy na vetkch stupoch, v orgnoch ttnej sprvy, v kolstve, vedeckch intitcich, v bankovnctve, poisovnctve, poradenstve, diplomacii a pod. Na univerzite spene rozvjame systm karirneho poradenstva, pre zstupcov praxe kadorone organizujeme trh pracovnch prleitost, kde dochdza nielen k priamej komunikcii a konfrontcii poiadaviek zo strany zamestnvateov na tudentov, ale hovor sa aj o platovch podmienkach, o karirnom raste a pod. Na univerzite sa osvedil projekt absolventskch prax v zahrani, ktorm kadorone vytvrame priestor na irie uplatnenie naich absolventov na eurpskom trhu prce.

Vazstvoo hormonlne upraven hovdzie oboch strn Koniec obchodnej vojny

Poslanci EP schvlili stupky znamenajce koniec dvadsaronho sporu E s USA a Kanadou kvli dovozu hormonlne upravenho hovdzieho msa. Dohoda umouje E ponecha v platnosti zkaz jeho dovozu na svoje zemie, vmenou za zvenie kvty na dovoz vysokokvalitnho hovdzieho msa z USA a Kanady.
Poda dohody by sa mala kvta E na dovoz vysokokvalitnho hovdzieho zvi na 48 200 ton. Spojen tty a Kanada u upustili od odvetnch opatren proti zkazu dovozu hormonlne upravenho hovdzieho a zruili cl na irok klu vrobkov z 26 lenskch ttov E (vetky lensk tty s vnimkou Vekej Britnie), v hodnote vye 250 milinov americkch dolrov (v dnench cench). Dlhotrvajci spor sa skonil a dospeli sme k rieeniu vhodnmu pre kadho. Eurpsky parlament urobil krok, ktor posiln transatlantick obchodn vzby, povedala spravodajkya Godelieve QUISTHOUDTROWOHL (EPP, DE). mso ovplyvuje transatlantick obchodn vzahy u od roku 1988, ke E, v obavch o zdravie svojich obanov, zakzala dovoz hovdzieho msa oetrenho niektormi rastovmi hormnmi. Obmedzenie sa tkalo najviac dovozu zo Spojench ttov a Kanady, ktor v roku 1996 tento zkaz napadli na pde Svetovej obchodnej organizcie. Nsledne im bolo povolen uvali obchodn sankcie na vrobky E v hodnote 116,8 milinov americkch dolrov a 11,3 milinov kanadskch dolrov rone. Tieto cl viedli k obmedzeniu dovozu z E a strate podielu na trhu pre eurpskych vrobcov. Medzi produkty, na ktor zaviedli USA a Kanada sankcie, patrili napr. eurpske vrobky z hovdzieho a bravovho msa, franczsky syr Roquefort, okolda, ovocn dsy, demy a erstv huzovky.

OBOJSTRANNE

VHODN RIEENIE

V mji 2009 sa Eurpska komisia a americk vlda dohodli na postupnom zmierovan americkch sankci voi vrobkom z E a postupnom zvyovan eurpskych kvt pre vysoko kvalitn hovdzie, ktor nebolo upravovan hormnmi. Svoje sankcie USA zruili v mji 2011. Zo zruenia americkch a kanadskch sankci najviac profituj Taliansko (export v hodnote vye 99 milinov americkch dolrov), Posko (25 milinov dolrov), Grcko a rsko (obe krajiny po 24 milinoch dolrov), Nemecko a Dnsko (po 19 milinoch dolrov), Franczsko (13 milinov dolrov) a panielsko (9 milinov dolrov).

HISTRIA OBCHODNEJ VOJNY

Spor o hormonlne upravovan hovdzie

21

N R O D N

R A D A

S R

ijeme v hektickch asoch, valia sa na ns pohromy slabej rody, neustleho zvyovania cien potravn a stagncie platov, ohrozenia zdravia a aj ivota nekvalitnmi dovozovmi potravinami, vrobkami na jednej strane a volanm o zchranu naich domcich ponohospodrov, ktor iba zniuj a likviduj chov, vmery pestovania plodn, ruenia spracovateskho priemyslu. Stvame sa oraz zvislej od ich dovozu a ako ns presviedaj posledn dni, zostvame zaskoen, ak nekvalitn produkty ohrozuj dokonca aj ivoty naich obanov nekvalitn vajcia, skazen mso, vodnat hydina a metanol v destiltoch. Do ankety na tieto tmy sme pozvali predstaviteov Vboru NR SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie, odpove sme vak dostali iba od dvoch lenov Martina FECKA (OaNO) a Zsolta SIMONA (Most-Hd). Pripravila Marta Tomaoviov.

Strcame sebestanos dokedy?

statonej a bezpenej vivy vrazn zvenie zamestnanosti v agrosektore a nadvznch odvetviach a oblastiach a ochrany ivotnho prostredia. tt a nai predstavitelia v medzinrodnch organizcich by mali zabezpei pre Slovensko v Eurpskej nii tak podmienky, ktor bud vies k vyrovnaniu nielen povinnost, ale aj prleitost pre naich pdohospodrov, potravinrov, vodohospodrov, lesnch hospodrov a svisiacich odvetv. Zabrni tomu, aby sa kvalitn pda pre nzke hodnotenie nedostvala za smiene ceny do rk tch, ktor ju vyuvaj na neprodukn ely (logistick centr...) a asto aj zahraninm subjektom, ktor maj zujem o zisk bez ohadu na nae potreby. Aj napriek tomu, e mme zkladn podmienky, pokrvame spotrebu potravn z vlastnej produkcie len z necelej polovice. Viu as asto v neuspokojivej kvalite sme nten dova zo zahraniia. Poda odbornkov mme predpoklady vyprodukova kvalitn zeleninu nie pre 5 a pol milina, ale pre 10 milinov ud a zamestna pritom desatisce ud, ktor odchdzaj za prcou do zahraniia. Zsolt Simon: Odvetvie ponohospodrstva nie je vyuit v plnom potencili, ktor na Slovensku existuje. Je faktom, e pokles spsobil aj mimoriadne rchly rast priemyslu. Perspektva je nesmierne vysok a aj potrebn z hadiska slovenskho vidieka. Ponohospodrstvo by malo produkova dostatok surovn pre potravinrsky priemysel minimlne na rovni produktov, ktor dnes dovame a sme schopn efektvne ich vyrobi. Pri naplnen tohto ciea je mon poda VUEPP vytvori a 15 000 pracovnch miest. Otzka potravinovej bezpenosti a sebestanosti je strategick, priom ide aj o otzky rozvoja vidieka, i znenia nezamestnanosti najmenej kvalifikovanej pracovnej sily v kadom tte. Poda vho nzoru je politika rezortu v slade s takto definovanm cielenm? Martin Fecko: Odborn verejnos z radov pdohospodrov a potravinrov dlhodobo upozoruje na nzku potravinov sebestanos, a tm aj potravinov bezpenos Slovenska prostrednctvom domcich vrobcov. V prpade, e sa situcia nezlep, za niekoko rokov tt nebude schopn uivi svojich obyvateov. Ako uvdzaj tatistiky, je potravinov bezpenos na Slovensku na rovni 45 50 %. Zaiatkom devdesiatych rokov 20. storoia

Ponohospodrstvo zohrva v ekonomike kadho ttu nezastupiten lohu, pln mnoh vznamn funkcie. Ekonomiku ponohospodrstva charakterizuje pokles podielu na rozhodujcich ukazovateoch nrodnho hospodrstva hrubej pridanej hodnote, medzispotrebe a zamestnanosti, priom kadorone od vstupu Slovenska do E je konkurencieschopnos jeho vrobkov znane diferencovan a bez podpr by vina z nich bola stratov. Ako hodnotte doteraj vvoj a perspektvu tohto odvetvia na Slovensku? Martin Fecko: Na perspektvy slovenskho ponohospodrstva sa treba pozera v eurpskom kontexte. Ponohospodrstvo bolo a je konfrontovan s potrebou prispsobova sa neustle meniacim sa podmienkam, adaptova sa na jednotnom eurpskom trhu, vytvori konkurenn prostredie, otvori sa svetu a razantne zvi ekonomick efektvnos vroby a ponuky ponohospodrskych produktov. Oakvan rozmach agrosektora poda farmrskeho vzoru nenastal. N agrosektor a vidiek doplatili na likvidciu mnostva prosperujcich ronckych drustiev a ttnych majetkov. Sasn situcia je neuspokojiv. Zvyuje sa opodstatnen kritika nedostatku kvalitnch potravn, rastie nezamestnanos emigrcia hlavne z vidieka, hromadia sa dsledky nedostatonho vyuvania, devastcia pdneho a lesnho fondu, vek s aj straty v oblasti vodnho hospodrstva. Je potrebn prija zsadn rieenia na efektvnejie vyuitie a ochranu domcich zdrojov, osobitne pdy, lesov a vody zabezpeovanie do-

sa pritom pohybovala v priemere na rovni 80 %. Takto pokles nezaznamenala ani jedna eurpska krajina spomedzi ttov E. Na zhorujci sa stav v sektore ivonej vroby upozoruj vrobcovia krmv. V mnohch prpadoch sa ukonilo prevdzkovanie kompletnch fariem a podnikov ivonej vroby, pecializovanch na chovy opanch, ale aj hydiny a dojnc. Vnimkou nie s dokonca ani stabilizovan chovy s dobre vybudovanou infratruktrou, rekontruovan z fondov E. Neustly pokles potu stavov zvierat a zven dovoz ivonych komodt m za nsledok, e slovensk farmri maj vne existenn a finann problmy. Potravinov sebestanos a bezpenos Slovenska je ohrozen. Dostali sme sa do priamej zvislosti a zabezpei vivu obyvateov dokeme u len nkupmi zo zahraniia. Potravinov bezpenos u ns za poslednch 20 rokov nepatrila medzi ttne priority. Niektor predchdzajce vldy v ase transformcie ekonomiky bu nenali spsob, ako sa vyrovna s agrrnou a vidieckou politikou, alebo ho zahovali. Za prinu padku celho agropotravinrskeho sektora sa poklad nevydaren ekonomick transformcia, siln konkurenn tlak zo zahraniia, nekontrolovan nstup zahraninch obchodnch systmov na n trh, dvojrchlostn spolon ponohospodrska politika E, ktor znevhoduje naich ponohospodrov, ale aj niektor nesprvne politick rozhodnutia na nrodnej rovni. Nam cieom by malo by prinavrti Slovensku status tradinho producenta potravn, ktor je schopn zabezpei vivu svojho obyvatestva z vlastnch

22

N R O D N

R A D A

S R
Posko. Maarsko a esk republika s si potom obyvateov i rozlohou blzke, avak do maarskch vidieckych reginov sa dostane a o miliardu eur viac ako na vidiek v eskej republike. Zsolt Simon: Hlavn prina je v tom, e nai vrobcovia s sce nauen produkova kvalitne, ale predvaj na vagny, hektolitre a nie hotov vrobky konenmu spotrebiteovi. SPP potrebujeme nastavi tak, aby sme vyuili maximlne prrodn potencil a orientovali sa na spotrebitea. Predaj v mieste vroby. Posledn roky ukzali obrovsk vkyvy nielen v cench komodt, ale i v prstupe ttov k potravinovej bezpenosti jednotlivch ttov. EK tvrd, e nov SPP mus na tieto poiadavky reflektova. U v sasnosti vieme, e s najvou pravdepodobnosou sa zachov princp dvojpilierovej SPP. Vystupuje Slovensko v zkladnch poiadavkch (odstrnenie historickho princpu, capping stanovenie maximlnej vky platieb na podnik) jednotne spolu s ostatnmi novmi ttmi Eurpskej nie, alebo kde s nae rezervy? Martin Fecko: Farmrske organizcie z novch lenskch krajn E prijali ete v minulom roku v Brne deklarciu orientovan predovetkm na Eurpsky parlament, ktor schvauje legislatvu spojen s reformou spolonej ponohospodrskej politiky. Podpsali ju mimovldne agrrne organizcie 7 novch lenskch krajn Eurpskej nie a obsahuje aj jednotn postup, pokia ide o vyie spomnan poiadavku. Zujmy Slovenska v tomto smere vemi aktvne zastupuje Slovensk ponohospodrska a potravinrska komora. Zsolt Simon: SPP nie je len dvojpilierov ale aj dvojrchlostn. Dvodom je, e star lensk krajiny E poskytuj svojim farmrom aj z vlastnho rozpotu nad rmec SPP ovea viac ako doke SR. Mme dostaton priestor na to, aby sme nali spojencov, v prpade cappingu kde sme v minulom roku dosiahli blokan meninu spolu s eskou republikou, Nemeckom, Spojenm krovstvom, Bulharskom a Rumunskom koda, e v sasnosti sa v tchto rokovaniach nepokrauje. Rovnako s rezervy v spjan sa s krajinami, ktor maj rovnak nzor na horovanie, odstrnenie historickho princpu, a pod. Ako vnmate situciu v sasnosti, m Slovensko dostatok komplexnch zkonov o ivotnom prostred a ochrane prrody, tzv. zelen zkony? Martin Fecko: Urite sa v tomto smere njdu rezervy. Prsubom zlepenia me by aj fakt, e ministerstvo ivotnho prostredia pripravuje nvrh novho zkona o ochrane prrody a krajiny. Je to aktulne rieen zleitos, ktor prispeje k rozreniu a posilneniu tzv. zelench zkonov. Tto loha vyplynula z legislatvnej lohy vldy na rok 2011. Pozitvne to hodnotm preto, e terajie vedenie ministerstva ivotnho prostredia kontinulne nadviazalo na predchdzajce aktivity, pokia ide o vytvorenie pracovnej skupiny pre ochranu prrody a krajiny. Jej cieom zostala aj naalej vmena informci, konzultci a koordincie medzi vetkmi ttnymi a nettnymi organizciami, vedeckmi intitciami a inmi zainteresovanmi skupinami, ktorch sa ochrana prrody dotka akmkovek spsobom, o je takisto nesmierne dleit. Chcem veri, e vetky vyhlsenia najvych predstaviteov rezortov ivotnho prostredia a pdohospodrstva o zlepen komunikcie medzi lesnkmi, ochranrmi a vlastnkmi pozemkov posun kvalitatvne alej pravu legislatvy, ktorej ustanovenia s v konflikte a vyvolvaj nedorozumenia a rzny vklad. Som toho nzoru, aby vetky pozemky, ktor ochraujeme v tom najprsnejom stupni ochrany, boli ttne a spravovala ich intitcia, ktorej nplou je ochrana prrody a krajiny. Musme si uvedomi, e stle narame a budeme nara na problm tt a vlastnk, s poiadavkou vlastnka na kompenzciu pri obmedzovan nakladania s jeho majetkom. Tto filozofiu mal aj predchdzajci minister ivotnho prostredia, ktor vak nestihol zrealizova. Hadanie rieenia, ako zosladi kompetencie v chrnench zemiach, diskusie o finannch a alch dosahoch psobenia nrodnch parkov a ich plnovanej zoncie to vetko me prispie k zvyovaniu potu komplexnch, tzv. zelench zkonov. Zsolt Simon: Slovensko m v sasnosti asto prsnejie zkony k ivotnmu prostrediu ako s poiadavky E. Mme nedorieen legislatvu, z oho plati vlastnkom za majetkov ujmu z obmedzen. Mali by sme prehodnoti rozsah aj predmet ochrany a chrni to, o skutone existuje a stoj za ochranu. Chrni vetko, znamen nechrni ni. Poda poslednho hodnotenia OECD Slovensko stabilizovalo, resp. znilo mnostvo emisi aj napriek silnmu hospodrskemu rastu, treba vak viac prepoji politiky zameran na zmenu klmy, energetiku a dopravu, posilni podporu environmentlnych inovci. Poda vho hodnotenia je Slovensko pripraven prija odporania na pravu reformu dan tak, aby prispievali k napaniu cieov v ochrane ivotnho prostredia naej krajiny? Martin Fecko: Z poslednho hodnotenia OECD okrem inho vyplva potreba upravenia reformy dan tak, aby prispievala k napaniu cieov v ochrane ivotnho prostredia naej krajiny. irie vyuitie environmentlnych dan by mohlo pomc k zneniu schodku verejnch financi. Monou cestou rieenia ekonomickch a environmentlnych vziev Slovenska v ase sasnej hospodrskej krzy je aj podpora ekoinovci. Na nastpenej ceste k zelenmu rastu je vak nevyhnutnou podmienkou posilnenie zkladnej inovanej kapacity, naprklad podporou vyieho vzdelvania, medzinrodnej spoluprce vo vede a technolgich a vraznejie zapojenie skromnho finannho sektora do podpory vedy a vskumu. Ak vychdzame z aktulneho Programovho vyhlsenia vldy na roky 2012 2016, jednou z kovch loh vldy je zaloi dlhodob tendencie na hospodrsky, socilny, environmentlny a vedecko-technick rozvoj Slovenskej republiky a na zlepenie kvality ivota. D sa to chpa aj tak, e vlda je pripraven a pota s prijatm odporania na pravu reformu dan s cieom ochrany ivotnho prostredia na Slovensku. Zsolt Simon: Cie nedosiahneme zdaovanm, ale zrelnenm potrieb a aj spsobu ochrany.

zdrojov. Pozornos by sa mala sstredi na vypracovanie ucelenej agropotravinrskej a obchodnej koncepcie, ktor by urila sasn stav, nastavila ciele a spsoby, akmi sa k nim dopracujeme. alou z priort je spolon ponohospodrska politika E v rokoch 2014 2020, zamera sa v rmci nej na zmenu nvrhov Eurpskej komisie, ktor nezodpovedaj nrodnm zujmom Slovenska a diskriminovali by ronkov v nasledujcom programovacom obdob. A v neposlednom rade cieavedom podpora zvyovania predaja domcich ponohospodrskych a potravinrskych vrobkov s cieom zvi potravinov bezpenos a sebestanos Slovenska a vidiecku zamestnanos. Primrnou funkciou ponohospodrstva je produkcia potravn a priemyslovch surovn. Najspoahlivejm garantom potravinovej bezpenosti je vkonn a medzinrodne konkurencieschopn ponohospodrstvo vlastnej krajiny. Zsolt Simon: Sasn politika rezortu nesleduje zvenie potu zamestnanch na vidieku v rezorte pdohospodrstva. V ttnom rozpote na rok 2012 boli vylenen na program vidieckej zamestnanosti 2 mil. eur. Vlda R. Fica tto iastku znila na 660 tis. eur a realizcia programu neustle mek. Tento program sme plnovali prve z dvodu, e doke vytvori miesta tam, kde nie je iadna infratruktra a ani mobilita nezamestnanch. Nvrat k produknej funkcii ponohospodrstva me zabezpei nov rozpotov obdobie a nov spolon ponohospodrska politika po roku 2013. Ak nevyuijeme vetky monosti v obdob kreovania novej SPP, zlikvidujeme posledn pozostatky ivonej vroby, ktor viae znan mnostvo pracovnkov a vznamnm spsobom pozname do budcnosti slovensk vidiek. Pritom rove na Slovensku je v porovnan s krajinami V4 najniia. V om vidte hlavn priny? Martin Fecko: Po vstupe Slovenska do E roku 2004 sa slovensk agrosektor hodnot v rmci spolonej ponohospodrskej politiky E. Pred vstupom bola podpora ponohospodrstva v Slovenskej republike niia ne v nii, v poslednch rokoch pred vstupom sa tento rozdiel mal tendenciu zvyova. Pokles rovne podpory ponohospodrstva v E je dsledkom zniovania podpory cien, m sa zniuje aj podpora jednotlivch komodt. Nrastu konkurennho tlaku s vystaven aj vrobcovia na Slovensku. padok ivonej vroby na Slovensku je celoplon. Naprklad do roku 2008 boli zmeny vo vrobe mlieka na rovni Slovenska nevrazn, no v niektorch krajoch Bansk Bystrica, Koice, Trenn, Bratislava, Preov u predznaovali, e ani rast itkovosti v produknch krajoch Trnava, Nitra tento vvoj nezvrti. Nsledn pd cien mlieka ovplyvnil u cel Slovensko. Vvoj vroby hovdzieho msa mal podobn charakter a vroba bravovho msa poklesla v priemer na rove 50 % pred vstupom do E. Po roku 2008 s vnimkou Trnavskho kraja smerovala v niektorch krajoch k zniku vroby. Svoje zohrva aj samotn podpora Spoloenstva pre rozvoj vidieka na roky 2007 2013 poda lenskch ttov. Z krajn V4 zskava najviac z podpory E rozlohou i potom obyvatestva najvie

23

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Berieme ako veobecne uznvan fakt, e lesy tvoria zkladn zloku prrodnho prostredia a s najvznamnejm krajinotvornm prvkom. Nie je nov ani kontatovanie, e lesy plnia nielen hospodrske, ale aj alie dleit funkcie, e s nevyhnutn pre ochranu pdy, vody, ale aj klmy... A tak ich ochrana je prirodzen nielen zo strany ttu, ale je potrebn aj zo strany verejnosti. Viac v rozhovore so ttnym tajomnkom Ministerstva ivotnho prostredia SR Jnom ILAVSKM, ktor vedie redaktorka Anna Komov.

Integrovan ochrana prrody

nevyhnutn njs slad medzi vyuvanm prrodnch zdrojov a ich ochranou. Je docenen aj ekologick aspekt lesov a prinaj lesy oakvan a poadovan itok? Vznam ekologickho aspektu lesov stle rastie aj v svislosti so zvyovanm ekologickho povedomia ud a negatvnym dopadom civilizanch aktivt na ivotn prostredie. Dlhodob negatvne vplyvy, naprklad priemyselnch emisi a zneisovania ovzduia, ovplyvuj aj odolnos zloitch lesnch ekosystmov, o sa v sasnosti vznamne odra na zdravotnom stave lesov. Najviac sa to prejavuje na smrekovch lesoch, ktor s oslaben na vekch plochch a dochdza k ich naraniu biotickmi aj abiotickmi kodlivmi faktormi. Treba vak bra do vahy aj vplyv a dsledky klimatickej zmeny na prrodu a zvl na lesn ekosystmy. Obnova a ivotn cyklus lesov sa uskutouje v obdob desiatok rokov. Je preto vemi dleit zohadova pri vetkch zsahoch aj tento dlhodob vplyv. Vsledky pozorovan, aj niektor praktick dopady vplyvov poasia ukazuj, e treba pota s posunom klimatickch psiem a dopadom na stabilitu lesnch ekosystmov, ktor sa v sasnosti obnovuj, o niekoko desiatok rokov. Nie je tm ohrozen podstata lesa? Myslm, e nie. Prroda je naozaj mocn a postupne si porad aj s takmi situciami. V sasnosti sa v odbornej aj laickej verejnosti najviac diskutuje o rieen situcie pri odumieran lesa, vetrovch a krovcovch kalamitch. as odbornkov aj verejnosti sa prikla k nzoru, e treba vetko necha na prrodu a do tchto procesov nezasahova, km druh as chce naopak drevo z pokodench lesov vyai. Tu by som sa chcel vrti k trom pilierom trvalo udratenho rozvoja. Okrem ekologickho hadiska obnovy lesov treba bra do vahy aj ekonomick a socilne hadisko. Treba vidie aj drevo ako surovinu pre priemysel, pracovn prleitosti pre obyvatestvo a alie faktory. Preto je potrebn tieto otzky riei prezieravo a komplexne. S dobre nastaven odborn, spoloensk, legislatvne aj politick pravidl na to, aby hodnota lesa bola jasn a pre kadho pribline rovnako vznamn? Zanem tmi politickmi. Programov vyhlsenie sasnej vldy povauje za ttny zujem Slovenskej republiky dosiahnutie a udriavanie vysokej kvality ivotnho prostredia, ochranu a racionlne vyuvanie prrodnch zdrojov pri zachovvan princpov trvalo udratenho rozvoja. Toto dva jasn politick rmec aj pri hadan spolonch rieen ochrany a vyuvania lesov. Zujem spolonosti je na jednej strane priaznivo naklonen starostlivosti o prrodu a ochranu ivotnho prostredia. Na druhej strane sa dos necitlivo sprvame k prrode, oho dkazom s naprklad aj ierne skldky odpadov hdam na okraji kadej dediny. Preto programy vzdelvania, renia informci a objasovania problematiky irokej verejnosti povaujem za kov nstroj na ovplyvovanie kadho z ns k etrnmu prstupu k prrode a ochrane ivotnho prostredia. Bez aktvneho prstupu kadho z ns bude prvo na ochranu ivotnho prostredia, zakotven v stave Slovenskej republiky, len deklaratvne. Odbornos ud vyjadrujcich sa k problematike ochrany prrody a obhospodarovan lesnch ekosystmov povaujem za vysok. Chba vak komplexnos rieen. V iadnom prpade nemem spochybova odbornos niektorch stanovsk, avak jednostrannos nzorov je v mnohch prpadoch prekkou hadania optimlnych rieen. V legislatvnej oblasti vidm viacero nedostatkov. o treba legislatvne dopracova pre jednoznan prnos jednotnho prstupu k ochrane prrody a obhospodarovania lesov? Konene treba na stl poloi naraz zkony o lesoch, o ochrane prrody a krajiny a o poovnctve a zosladi ich obsah. Vetky tri psobia v tom istom prostred a vetky deklaruj zujem o o najlep stav a harmniu v prrodnom prostred. Stav je vak tak, e rozhodovanie ttnych orgnov vedie k absurdnm situcim, ke rozhodnutie ttnej sprvy lesnho hospodrstva, leglne poda zkona o lesoch je v rozpore s rozhodnutm ttnej sprvy ochrany prrody poda prslunho zkona o ochrane prrody a krajiny. Ak je najviac diskutovan opatrenie, ktor by malo sli pre ochranu lesa ak je vvoj v lesnom hospodrstve? Urite je to dlhodob kauza Kprovej a Tichej doliny. iabohu, k rieeniu sa v tom obdob neviedla odborn diskusia, ale skr zkopov vojna. Nie je to vak prpad len na Slovensku, ale s podobnmi problmami sa pasovali a pasuj aj naprklad v Nemecku, i eskej republike. V sasnosti je to diskusia o rozsahu a spsobe ochrany lesnch ekosystmov v oblastiach s vymi stupami ochrany prrody poda stupnice IUCN. Objavil sa nov fenomn takzvanch bezzsahovch zem. iroko je medializovan otzka vyhlasovania pralesov. Myslm si, e aj v tchto prpadoch chba komplexn prstup k rieeniu z pohadu troch pilierov trvalo udratenho rozvoja. Bez zohadovania ekonomickch a socilnych dopadov nie je mon trvalo udra ani ten ekologick pohad.

o je v sasnosti dleit pri posudzovan vznamu lesov pre spolonos z hadiska plnenia vetkch ich funkci a reproduknej stability? Spolonos si na jednej strane stle viac uvedomuje dleitos a vznam nenaruenho ivotnho prostredia pre n ivot, na druhej strane lovek svojou innosou naruuje rovnovhu v prrode a pokodzuje ivotn prostredie. Lesy s zloit ekosystm a naruenie rovnovhy jeho zloiek me rchlo vies k celkovmu narueniu jeho stability. Preto je dleit njs rovnovhu medzi vyuvanm lesa a jeho ochranou s dslednm uplatovanm zkladnch pilierov trvalo udratenho rozvoja, to znamen rovnovhy jeho ekologickch, ekonomickch a socilnych funkci. Pozrime sa najprv na ekonomick aspekt. udia ho vnmaj vinou cez abu a vyuvanie dreva. aba a vyuvanie dreva je najvznamnejou ekonomickou innosou v lesoch. Nie je vak jedinou. Lesy poskytuj aj alie produkty a sluby, ktor prinaj ekonomick efekt. Z produktov s to naprklad lesn plody, divina, ozdobn eina, vianon stromeky, med. Lesy vak poskytuj aj tak sluby, ktor sme doteraz nedokzali ekonomicky vyjadri, ale bez ktorch sa dokonca nevieme zaobs. Naprklad produkcia vody a hospodrenie s vodou, produkcia kyslka, rekrecia a alie. Preto sa v sasnosti rozvjaj metodiky na zahrnutie tchto sluieb do ekonomickch kalkulci prnosov lesov. Veobecne sa pota, e prnosy z tchto hmotnch a nehmotnch sluieb lesov niekokonsobne prevyuj drevoprodukn funkciu. Treba rozvin aj ttnu politiku k najnoviemu medzinrodnmu trendu rozvoja spolonosti na bze tzv. zelenej ekonomiky. Tu je

24

D R E V O S P R A C U J C I

P R I E M Y S E L

Firma PRP, s. r. o., je druhm najvm drevospracujcim podnikom bez zahraninej asti. Na slovenskom trhu psob u 18. rok. Jej nosnm programom je naalej spracovanie ihlinatej guatiny na erstv stavebn rezivo, ale postupne sa zvyuje podiel vrobkov z druhovroby.
Je to vsledok investci z roku 2009, ke firma vybudovala suiare a rozrila svoje strojn vybavenie o hobovacie a profilovacie automaty, o jej umonilo obohati svoju ponuku o suen rezivo a zrove zaradi do vrobnho programu aj lepen produkty. Do novej vrobnej haly umiestnila modern taliansku vrobn linku na produkciu dkovo nadpjanch KVH hranolov, ktor m medziasom aj certifikovan, lepench nosnkovch hranolov BSH a vrstvench hranolov DUO a TRIO. Na zaiatku sa tieto produkty vyvali prevane do zahraniia, ale postupne si aj na Slovensku nachdzaj svoje odbytov cesty. A to aj vaka tomu, e podnik po kpe centra na opracovanie hranolov rozril svoje sluby o vrobu strench kontrukci, prstrekov, altnkov, a po vrobu kompletnch kontrukci na drevodomy, ktor toto modern CNC-zariadenie doke na zklade projektu presne napli do podoby skladaky a stavba sa na mieste urenia poda presnho oznaenia jednotlivch komponentov, ktor stroj urob, u len posklad. PRP, s. r. o., ponka realizciu takchto stavieb od prpravy projektu a po konen mont. Produkcia erstvho reziva (hranoly, dosky, forne, laty rznych rozmerov a dok) sa naalej vyva prevane do zahraniia, priom firma musela prehodnoti svoju obchodn politiku a preorientova sa z maarskho trhu, na ktorom zanala, na in trhy. V mench mnostvch dodva erstv rezivo aj do ttov E a nebrni sa ani vvozu do vchodnej Eurpy i zie. V duchu hesla n zkaznk, n pn sa firma sna vychdza svojim zkaznkom v strety a plni ich individulne poiadavky a predstavy, o sa tka kvality reziva, rozmerov, prpadne alieho opracovania, i oetrenia. Na poiadanie zkaznka je samozrejmosou napr. impregncia reziva, ktor oetrenm ochrannmi ntermi zskava odolnos voi drevokaznmu hmyzu, hubm a plesniam a tm sa zvyuje jeho ivotnos. Kvalita dodvanch produktov je sce pre PRP, s. r. o., plnou samozrejmosou, avak pri spoluprci s obchodnmi partnermi z rznych krajn sa nevyhne ani dokladovaniu kvality certifiktmi. V roku 2008 zaviedla a trvalo udriava certifikovan systm manarstva kvality ISO 9001:2000, zrove je driteom certifiktov ISO 14001:2004 a OHSAS 18001:2007 a certifiktu vntropodnikovej kontroly kvality. V roku 2010 k nim pribudol certifikt CFCS 1004:2006 dokladujci zavedenie systmu spotrebiteskho reazca lesnch produktov PEFC poda technickho dokumentu SFCS 1004:2010. Produktov paletu dopaj odpady vznikajce pri spracovan drevnej hmoty pilina, tiepka, kra a odrezky, ktor sa v sasnosti predvaj na alie spracovanie slovenskm aj zahraninm odberateom, v budcnosti vak vedenie spolonosti uvauje nad ich spracovanm vo vlastnej rii. Dvodom s meniace sa podmienky na trhu, kde ceny guatiny nemerne rast, ceny reziva, naopak, klesaj a nadnrodn spolonosti tlaia na zniovanie cien tchto piliarskych odpadov. Manament vid budcnos vo vrobe peliet a nsledne aj tepelnej energie. V tejto svislosti sa zaala sria obchodnch rokovan s dodvatemi technolgi na vrobu peliet a manament intenzvne pracuje aj na projekte elektrrne na ich spaovanie, ktorho realizciu plnuje na najbliie mesiace. V svislosti s predmetnmi aktivitami spolonos monitoruje monosti vyuitia trukturlnych fondov, kde by na zklade vhodnej vzvy predmetn projekt vedela spolufinancova prostrednctvom nenvratnho finannho prspevku z eurofondov. PRP, s. r. o. eleznin 1068, 990 01 Vek Krt tel./fax: +421 47 48 30010, tel.: +421 47 48 30020 e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com dcrska spolonos: PRP PLUS, s. r. o. prevdzka Opatov 538, 984 01 Luenec tel.: +421 47 45 11437 e-mail: prpplus@prpplus.sk

25

L E S Y

S R

LESY Slovenskej republiky, . p., s najvm sprvcom lesov na Slovensku a v porovnan trieb s tie 50. najvou nefinannou firmou. O sasnej situcii v tomto podniku sme sa zhovrali s generlnym riaditeom Ctiborom HATROM.

Nesmieme dopusti likvidciu odbornho obhospodarovania lesov

smrekovch porastoch a zniuje abu na dlhodobo udraten hodnoty, o je na plochch v sasnosti obhospodarovanch podnikom v rozsahu 3,5 a tyri miliny m3 dreva. alm nepriaznivm faktorom je skladba vyaenho dreva. V minulch rokoch podnik ail viac cennejieho ihlinatho dreva, no v tomto roku sa situcia otoila a LESY SR u dodvaj na trh prevane listnat sortimenty, o ktor je ni zujem a ich cena je oproti smrekovmu drevu polovin. Plnovan hospodrsky vsledok na tento rok, o je desa milinov eur pred zdanenm, s najvou pravdepodobnosou naplnme, no vzhadom na spomenut problmy bude ak bez zsadnejch zmien udra ziskovos podniku aj v budcnosti. Na verejnosti v poslednom ase rezonuje spor medzi ochranrmi a lesnkmi o spsob obhospodarovan lesa v chrnench zemiach. Je poda vs mon dohoda oboch strn? Skutone ide o tmu, ktor m a bude ma vrazn dosah nielen na podnik LESY SR, ale aj na vetkch obanov Slovenska. Na zaiatok chcem iba poznamena, e nie je rozpor medzi ochranou a hospodrenm v lese. V poslednom ase urit vemi hlasn skupina ud presadzuje nzor, e ochrana je nezasahovanie loveka do prrody. Mono to robia v dobrej viere, e systm je statick a to, o chc dnes chrni, zostane nezasahovanm zachovan. Ich omyl a prvotn nepochopenie prrodnch procesov sa naplno prejavilo v Tichej a Kprovej doline vo Vysokch Tatrch, ale aj v desiatkach alch zem po celom Slovensku. Bezprecedentn experiment s totlnou bezzsahovosou na niektorch zemiach vystil do najvej lykortovej kalamity v dejinch zemia dnenho Slovenska. V ase, ke sa rozhodovalo o spsobe likvidcie nsledkov veternej smrte z novembra 2004, lesnci upozorovali na hroziacu kalamitu v prpade, e nebud polman a vyvrten stromy z porastov odstrnen, no neboli vypout. Prevldol nzor niektorch environmentalistov, e iadna kalamita nehroz, prpadne e si s ou prroda v priebehu dvoch a troch rokoch porad. Nikto z tchto ud v tom ase neupozoroval na mon vyschnutie pvodnch smrekovch lesov i esstoronch lmb. Iba v poslednom ase, ke u s vsledky tohto experimentu viditen, zmenili aktivisti rtoriku a uschnut lesy zaali vyhlasova za prirodzen a krsne a teia sa vskytu brezovch a jarabinovch porastov pod uschnutmi smrekmi. To vetko vraj v zujme toho, aby za dvesto rokov boli na tchto miestach op smrekov, a mono odolnejie lesy. To e pvodn lesy nemuseli vyschn a mohli sa postupne prirodzene obmiea, tak ako to je naprklad po kalamite z roku 1996 v Osrbl pri Brezne, sa u dnes radej nespomna. Lesnci sa staraj o slovensk lesy u viac ako 200 rokov. Vsledkom ich prce je, e sa lesnatos Slovenska zvila z 29 % na dnench viac ako 42 %. O tom, e to robia dobre, sved neutchajci zujem aktivistov najkrajie lesy chrni. Skutonm ochranrom je vak v prvom rade lesnk. Je v zujme vetkch obanov, aby sme nedopustili likvidciu odbornho obhospodarovania lesov. Napriek tomu mme a pravdepodobne aj budeme ma na Slovensku nrodn parky a prrodn rezervcie s bezzsahovm 5. stupom ochrany. Shlasm, e je potrebn ma aj takto zemia. Otzkou je ich poet a vekos. Nie je vak mon vyhlasova bezzsahov zny bez rozmyslu a potrebnej prpravy. Pokia sa tt rozhodne, e tu bud zemia s totlne bezzsahovm reimom, je potrebn vysli, koko to bude daovch poplatnkov st. Nielen na priamej strate z neaenia dreva i obmedzenia potu pracovnch miest v lesnctve. Vyhlseniu takhoto zemia by toti mala predchdza aj dsledn prprava vrtane vylenenia finannch prostriedkov na ich udriavanie. Naprklad v asto spomnanom Bavorskom lese je kilometrov ochrann, prsne stren zna, v ktorej

Podnik LESY SR preiel v minulosti turbulentnm obdobm hospodrskej krzy za cenu vraznho poklesu zisku. V roku 2010 sa vak podarilo tento trend zvrti a natartova rast. Ak je sasn finann situcia firmy? Jednm slovom dobr, no k dokonalosti m ete aleko. Ak chceme hodnoti podnik z ekonomickho hadiska, musme rozliova medzi jeho sasnm stavom, doterajm vvojom a predpokladanm trendom do budcnosti. Vlani podnik dosiahol rekordn zisk 18,6 mil. pred zdanenm, hoci vrazne klesla aba aj predaj dreva. Pozitvne sa vak prejavili dopady opatren na zvenie efektivity vykonan ete v roku 2010 a rastce ceny dreva, ktor v niektorch sortimentoch dosiahli predkrzov rove. Vsledky z uplynulch rokov a predpokladan zisk z tohto roku tak umouj podniku okrem bench dan uhradi do ttneho rozpotu mimoriadny odvod 20 milinov eur. Vhad do alieho obdobia vak nara na niekoko skal. Zkladnm kritriom spenosti podniku s vhodn a spravodliv ceny dreva na trhu a tie mnostvo predanho dreva. V najbliom ase nie je mon oakva kvli nestabilnej situcii v Eurpe, ale aj na zmorskch trhoch, vraznej rast cien dreva, naopak, u dnes odberatelia iadaj ich pokles. Na druhej strane podnik postupne dokonuje ozdravn opatrenia v lykortom napadnutch

26

L E S Y

S R

kad de desiatky ud kontroluj, aby sa kodce z bezzsahovho zemia nedostali do susediacich lesov. Vyhlasovanie pribline stometrovho psma poda slovenskej legislatvy sa jav ako nedostaton a navye ttna ochrana prrody nem poda doterajch sksenost ani v takchto podmienkach kapacity, aby ochrann prce sama zabezpeila. V ttnych lesoch v minulosti pracovalo viac ako 40 000 ud, dnes zamestnva podnik LESY SR iba okolo 3 500 pracovnkov. Uvaujete s alm zniovanm potu zamestnancov? Poet pracovnkov podniku skutone dlhodobo klesal, o bolo spsoben najm odovzdvanm lesov ich majiteom a privatizciou lesnckych innost. Podnik v sasnosti zabezpeuje vinu prc skromnmi firmami. Vlani v tejto tatistike po prv raz od zaloenia podniku v roku 1999 nastal zvrat a priemern prepotan poet zamestnancov vzrstol o 166 na 3 790 pracovnkov. Poet THZ zamestnancov sa vraznejie nezmenil, rast bol spsoben najm zamestnvanm ud evidovanch na radoch prce na protipovodovch opatreniach. Vlani podnik krtkodobo zamestnal na isten kort potokov, odstraovan nnosov z retennch ndr i isten odrok na lesnch cestch takmer 600 ud. V tomto projekte LESY SR pre dobr sksenosti pokrauj aj v tomto roku. o sa tka kmeovch zamestnancov, ekonomick situcia poznamenan poklesom aby dreva ns v krtkej budcnosti zrejme printi zmeni organizan truktru podniku a zni tak nklady na jeho sprvu. Pri zniovan potu zamestnancov budeme preferova prirodzen odchod do starobnho alebo predasnho dchodku. Slovensk drevospracujci priemysel je v dlhodobej krze. Preo je to tak? Ako v tomto me pomc slovenskmu drevospracujcemu priemyslu .p. LESY SR ako najv domci producent dreva? V prvom rade je treba pripomen, e LESY SR u obhospodaruj menej ako 47 % vmery lesov na Slovensku a podobn je aj ich podiel na trhu s drevom. Nie je preto mon bra podnik ako univerzlneho spasitea v prpade, ke niektor z firiem pociuje relatvny nedostatok drevnej hmoty. Zmerne hovorm relatvny, pretoe Slovensko je krajinou s jednou z najvch lesnatost v Eurpe a tomu odpoved aj aba dreva. Problm je niekde inde. V prvom rade ide o nerelne poiadavky drevospracujcich firiem prekraujce monosti slovenskch lesov a nemenej zvan dvod je nevyven skladba spracovateskch kapact. Vina firiem je zameran na spracovanie ihlinatej guatiny, priom najrozrenejou drevinou na Slovensku je buk, o ktor nie je najm v kvalitnejch sortimentoch zujem. LESY SR u niekoko rokov upozoruj na tto disproporciu. V minulosti boli na Slovensku vybudovan viacer podniky vyloene na spracovanie listnatej guatiny, ktor vak u dnes neexistuj, alebo vrazne znili vrobu. Zmena vrobnch programov v prospech spracovania listnatho dreva je cesta pre spracovateov dreva, aby aj v budcnosti mali zdroje dostupnej domcej suroviny. Treba jasne poveda, e situcia z poslednch siedmich rokov, ke sa likvidovali nsledky kalamt v smrekovch porastoch, sa u nezopakuje. LESY SR znili abu v priebehu dvoch ro-

kov o tvrtinu a to takmer zo 100% v ihlinatom dreve. V skromnom sektore je poda naich informci situcia podobn. A o biomasa? Je to pre . p. LESY SR ete aktulna tma, alebo tma u tak trochu zachdzajca do medilneho tiea? Vroba drevnej energetickej tiepky je neoddelitenou sasou produkcie podniku. M vak vznam iba pri vyuit dreva, ktor je inm spsobom nepredajn, prpadne za ktor by podnik dostal niiu cenu. Situcia na trhu je dnes tak, e odberatelia maj niekokonsobne vie poiadavky, ako s relne monosti podniku. LESY SR vlani vyprodukovali necelch 170 000 ton drevnej tiepky, o je poda odhadov pribline 20 % celkovho mnostva na trhu. Vraznejie zvyovanie produkcie drevnej tiepky by bolo na kor ostatnch sortimentov dreva. Ako hodnotte sasn legislatvu z hadiska optimlnej innosti . p. LESY SR a dosahovania plnovanch cieov? Ako riei problematiku nettnych lesnch majetkov? Problmov v lesnctve naviazanch na plnenie platnch zkonov je viacero. To, o vak a vetkch lesnkov bez ohadu na to, i ide o skromnch i ttnych, je zkon o ochrane prrody a krajiny. Ponknem jeden prklad. Neustle rastie tlak na jemnejie formy obhospodarovania lesa, naprklad na vberkov hospodrenie, kde takmer nevidno zsahy a jednotliv kmene sa aia priebene nie poda veku, ale poda ich rubnej zrelosti. Na takto spsob hospodrenia je vak potrebn hustejia sie lesnch ciest, naprklad na rovni, ak je v susednom Raksku. ttna ochrana prrody na zklade zkona 543/2002 Z. z. v poslednch rokoch neumonila LESOM SR v Nzkych Tatrch vstavbu ani jednej lesnej cesty. Poznamenvam, e nejde o zemie s piatym, ale tretm stupom ochrany, teda hospodrske lesy. Ndej vyvolala prprava novho zkona, ktor prevzalo aj sasn vedenie ministerstva ivotnho prostredia. Zverejnen znenie vak obsahuje toko spornch ustanoven a nedostatkov, e je poda nho nzoru potrebn vytvori plne nov znenie tohto zkona, ktor bude zohadova aj potreby lesnkov a majiteov lesov. o sa tka problematiky nettnych neodovzdanch lesov, podnik vlani hospodril na 197 734 ha lesov na zklade zkona o pde. Ich majitelia nie s znmi, alebo si o vydanie tchto

pozemkov do uvania nepoiadali, prpadne ich vydaniu brnia naprklad sdne spory, neukonen dedisk konania i chbajce dokumenty. Vnimkou vak nie s ani prpady, ke s majitelia znmi, boli vyzvan na prevzatie pozemkov do uvania, prpadne uzatvorenie njomnej zmluvy, no odmietaj jedno i druh. Dan stav, ke LESY SR platia za ich pozemky da z nehnutenosti a zabezpeuj aj sluby odbornho lesnho hospodra im vyhovuje. V okamihu, ke by podnik chcel na tchto pozemkoch hospodri, prdu s listom vlastnctva a abu zaku. Podnik sa vlani rozhodnutm Najvyieho sdu stal verejnm obstarvateom podobne ako naprklad obce i ttne rady a mus vypisova sae v zmysle zkona o verejnom obstarvan na vetky tovary a sluby. Priniesla tto zmena alie spory v hospodren? Aplikcia zkona o verejnom obstarvan m urite svoje pozitva, tie vak podnik zabezpeil u v minulosti vypisovanm obchodnch sa s vyuitm elektronickch aukci, take v tomto prpade sa vea nezmenilo. Iba nronos a byrokracia celho procesu je neporovnatene vyia. o je vak ovea zvanejie, je uplatovanie Zkona o verejnom obstarvan pri lesnckych prcach. Podnik kvli minimalizcii nkladov a vej operatvnosti zabezpeuje lesncke prce, od sadenia sadenc, ich oetrovania, vynania trvy, prebierok a po abu dreva, od externch dodvateov. To, o vyhovuje pri opravch dianic i rekontrukcich kultrnych pamiatok, vak nie je vhodn pre lesncke i ponohospodrske innosti. Zkon umouje dodvateom tak mnostvo najrznejch opravnch prostriedkov, e mu pozdra prce s presnmi agrotechnickmi termnmi aj o niekoko mesiacov. Jarn vsadba sa tak me presun na jese, u zasaden stromeky vak potom nem kto zbavi vysokej trvy a mu uhyn a zsahy proti lykortovi s mimo presnch termnov bezcenn. alm problmom tohto zkona je povinnos uzatvori zmluvu s vazom sae, hoci je oprvnen podozrenie, e nebude schopn kapacitne stihn prce v dohodnutom ase. Pokia splnil ostatn podmienky, sta jeho estn vyhlsenie. A potom, ke nepln zmluvn podmienky, je mon s takmto dodvateom zmluvu rozviaza a vyhlsi nov vberov konanie. Myslm si, e s tm treba nieo urobi.

27

D R E V O S P R A C U J C I

P R I E M Y S E L

V obdob poslednch piatich rokov sme v Slovenskej republike svedkami vraznho rozvoja vyuvania drevnej hmoty na vrobu tepla a elektrickej energie. Takzvan biomasov elektrrne sa uvdzaj do prevdzky kad rok. Ak vak pod pojmom biomasa chpeme shrn ltok tvoriacich tel vetkch ivch organizmov (rastln, ivochov, baktri, rias, hb a liajnkov), potom nie je pomenovanie biomasov elektrre sprvny. Prevdzkovatelia tchto podnikov najastejie pouvaj vo svojich procesoch vemi kvalitn vlkninov drevo, ktor v tomto procese strca svoju pridan hodnotu pre sofistikovanejie vroby, ako naprklad pre vrobu bunin a celulz. Ten, kto na tomto neefektvnom spsobe vyuitia kvalitnej drevnej hmoty najviac strca, je ttny rozpoet.

Kvalitn drevo treba kvalitne zhodnocova

Pri odhadovanom ronom mnostve niekoko stotisc metrov kubickch drevnej hmoty spaovanch v kotloch takchto podnikov a neexistujcej spotrebnej dani na spaovan drevo predpokladme stratu na daniach cca. 300 mil. eur/rok. Ak u uvaujeme o energetickom vyuit, je nevyhnutn jasne zadefinova, ak typ dreva je tmto spsobom mon vyui. A spaovanie by malo by poslednm rieenm jeho zuitkovania. Odpadov drevo, piliny a kru, ktor vznikaj pri vrobe produktov s vysokou pridanou hodnotou, je priam nevyhnutn zhodnoti energeticky. Myslme si, e prve tento spsob je efektvny. Skupina spolonost BUKZA HOLDING (SSBH) patr medzi najvch zamestnvateov vchodoslovenskho reginu a zrove je druhm najvm spracovateom listnatej drevnej hmoty na Slovensku. Spracovanie drevnej hmoty prebieha prevane chementlnych projektov, ktor mali priamy dopad na znenie produkovanho zneistenia ovzduia a odpadnch vd: kyslkov delignifikcia: projekt, ktor odstrnil pouvanie elementrneho chlru z vroby a vznamne znil zneistenie odpadnch vd, redukcia vznikajcich emisi: intalcia novho kotla na spaovanie drevnch odpadov, ktor mnohonsobne znil hodnoty emisi vypanch do ovzduia, generlna oprava kotla K1: projekt pre spoluspaovanie drevnch odpadov na uhonom kotle s priamym vplyvom na emisie, ochrann vane zsobnkov tekutch surovn a stacch miest: budovanie ochrannch van vekoobjemovch zsobnkov na zabrnenie prpadnch nikov chemikli zachytenm v tchto havarijnch vaniach, zvenie innosti biologickej OV: projekt v realizcii, ktorho vsledkom bud pikov parametre B OV, generlna oprava rotanej pece na vpno: intalcia novho viacpalivovho horka a filtra na zachytvanie prachovch ltok s kompletnm riadiacim systmom prevdzky. Prve posledn, vyie uveden projekt vyvolal medilnu kampa v tzv. kauze kaustifikan vpno. V tejto svislosti boli obyvatestvu v tlaenej aj obrazovej forme predkladan rzne nepravdiv a zavdzajce informcie. Vyjadrenia typu chemick ltka, nebezpen ltka, odpad, devastcia prrody a pod., neprvom pokodili meno spolonosti BUKOCEL, a. s. BUKOCEL, a. s., poiadal prslun orgn o certifikciu kaustifikanho vpna ako hnojiva pdnej pomocnej ltky, ktor je vhodn na neutralizciu kyslej pdy. Priebeh skok a vsledky certifikcie s zaznamenan v zverenom protokole z certifikanho procesu, v ktorom sa okrem inho uvdza, e vrobok spa poiadavky poda podmienok certifikcie, predloenej technickej dokumentcie a viacerch zkonov platnch v Slovenskej republike. V zmysle tchto zisten bol 13. augusta 2012 na tento vrobok vydan certifikt. Ing. Erik KADLEC generlny riadite BUKZA HOLDING, a. s.

mickm spsobom, kde konenm produktom je buniina vstupn surovina pre vrobu alch produktov, ako s napr. prkov a mikrokrytalick celulza, o s produkty s vysokou pridanou hodnotou. Odpadov dreven frakcie, piliny a kra sa u ns spauj v kotloch na vrobu pary, ktor je energeticky vyuiten v technolgii a pri vrobe elektrickej energie. Oblas energetickho vyuitia drevnch odpadov je investine jednou z dleitch oblast s priamym pozitvnym dopadom na ivotn prostredie. V spolonosti BUKOCEL, a. s., ktor je lenom SSBH, sme v poslednch dvoch rokoch realizovali niekoko environ-

28

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Nielen nsledky hospodrskej krzy, ale aj pokles drevnej hmoty a vysok aby s prinou znenho hospodrskeho vsledku. Priny a nsledky s takmer vdy zloit. A tak aj situcia v naich lesoch. Generlny riadite Sekcie lesnho hospodrstva a spracovania dreva Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka Jn MIZERK prina informcie o naich lesoch v rozhovore pre Parlamentn kurir, s redaktorkou Annou Komovou.

Aby sa obnovovala funkcia lesa

aukci hodnotnejch sortimentov, alebo elektronickch aukci. Takto predaj, ktorm sa zlepil prstup odberateov k surovmu drevu, umonil zvi transparentnos predaja a pomohol relnejie nastavi ceny surovho dreva, vrtane toho, ktor bolo predvan doterajmi spsobmi, nielen prostrednctvom aukci. Rezervy je samozrejme tie potrebn hada aj vntri, naprklad v zefektvnen fungovania jednotlivch organizci, zlepen riadenia a komunikanch tokov, zavdzan novch technolgi, vkonnejej a environmentlne priaznivejej technike a v alch oblastiach. V zkone o lesoch sa hovor aj o systme obnovy lesa. Aj v programe starostlivosti o lesy sa hovor o obnove, teda asi nechba sofistikovan prstup a napriek tomu lesn hospodrstvo nie je na tom najlepie, kde je problm? Zkon o lesoch upravuje povinnos obhospodarovatea lesa vykona obnovu lesa na holine najneskr do dvoch rokov od jej vzniku, okrem chrnench zem s piatym stupom ochrany, kde je obnova lesa ponechan na samovvoj. V prpade oakvanej prirodzenej obnovy me orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva predi tto lehotu o alie dva roky. V prpade benho obhospodarovania lesov problm s obnovou lesa, a tm aj s obnovenm plnenia funkci lesov nie je. Problmy nastvaj pri vzniku holn po spracovan rozsiahlych nhodnch aieb - kalamt, v sasnosti najm v oblastiach s dominantnm vskytom smreka. V takchto prpadoch me orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva na iados obhospodarovatea lesa uri osobitn harmonogram obnovy lesa na holine, pretoe nie je mon zabezpei obnovu lesa v zkonom stanovenej lehote. Prve na podporu vasnho zalesnenia a nslednho zabezpeenia holn vzniknutch po nhodnej abe a obnovenie plnenia funkcii lesa je uren dotcia na trvalo udraten hospodrenie v lesoch v zmysle ustanoven vyhlky Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky . 320/2011 Z. z. o rozsahu, spsobe a podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodrstve a rozvoji vidieka. V roku 2012 je vka ttnej podpory pre obhospodarovateov lesa, ktor vas zabezpeili obnovu lesnch porastov na holinch vzniknutch po spracovan nhodnch aieb uren vo vke 1 950 tis. eur. Na zklade uvedench skutonost sa domnievam, e lesn hospodrstvo samo osebe v tejto oblasti nem problmy. Problmom je skr zabezpei to, aby lesnci mohli vykon-

Je pravdepodobne paradoxom, e najv pokles vkonnosti v ekonomike nastal u najvieho obhospodarovatea lesov, teda Lesov SR, . p., Bansk Bystrica. o sa vlastne stalo, ako sa situcia vysvetuje? V sasnom obdob v ttnom podniku Lesy SR, . p., Bansk Bystrica mono vidie pokles vvoja niektorch ukazovateov, medzi ktor patr pokles trieb za drevo. Ten je spsoben hlavne znenm aby dreva, ako aj vysokm podielom nhodnch aieb, pri ktorch je aj vy podiel menej kvalitnch sortimentov dreva. alej na vkonnos podniku bude vplva aj t skutonos, e podnik si mus plni lohy na seku obnovy a vchovy lesa. Najm na plochch, ktor zostali po vekom rozsahu nhodnch aieb z minulosti, je potrebn na zalesnenie, starostlivos a zabezpeenie mladch lesnch porastov vynaklada znan finann prostriedky. Podobn je to aj v tdiu vchovy mladch lesnch porastov a to prakticky a dovtedy, km sa drevo z nich ned na trhu finanne zhodnoti. Ak s monosti dosahovania priaznivch ekonomickch vsledkov v lesnom hospodrstve, pomha transparentnej predaj dreva? Ako vyplva z dajov uvedench v Sprve o lesnom hospodrstve v Slovenskej republike za rok 2011, najvznamnejm zdrojom trieb a vnosov v lesnom hospodrstve i naalej zostva predaj dreva, ktor v roku 2011 tvoril 79,64 % celkovch trieb v lesnom hospodrstve. Vraznejie sa tto skutonos prejavuje v nettnych subjektoch, kde predaj dreva v roku 2011 tvoril 84,90 %

trieb. Tento trend je dlhodob a vzhadom na obmedzen monosti diverzifikcie prjmov v lesnom hospodrstve, predaj dreva i naalej bude tvori najdleitej zdroj prjmov. Z uvedench dvodov povaujem za potrebn robi tak opatrenia, ktor jednak zvia abov monosti a zrove zlepia monosti speaenia dreva. Z hadiska zvenia abovch monost povaujem za potrebn, tak ako je uveden v programovom vyhlsen vldy SR, prehodnoti rozsah chrnench zem, resp. rozsah obmedzen na nich, tak aby zodpovedali monostiam tohto ttu zo socilneho, ako aj ekonomickho hadiska. alou monosou je tie zvyovanie podielu intenzvnych lesnch porastov, ako s lesn plante a energetick porasty. Tie by mohli by hlavne zdrojom v sasnosti toko propagovanej drevnej tiepky na energetick pouitie. Pokia ide o speaenie dreva, tu je v sasnosti na Slovensku nepriazniv situcia v oblasti drevospracujceho priemyslu, ktorho truktra nezodpoved abovm monostiam. To spsobuje nezujem o niektor druhy a sortimenty surovho dreva, napr. o bukov guatinu. Buk je pritom najrozrenejia drevina na Slovensku. Podporenm budovania spracovateskch truktr by mohlo djs k zveniu konkurencie a u obhospodarovateov lesa k zlepeniu speaenia dreva. To by malo zrove aj celkovo pozitvny vplyv na ekonomiku ttu, pretoe zhodnotenie dreva by malo pozitvny vplyv aj v socilnej a ekonomickej oblasti. Samozrejme vrazne pozitvny vplyv na speaenie dreva m aj predaj prostrednctvom aukci, i u tandardnch

29

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
va svoje povinnosti a lohy v slade s platnmi prvnymi normami na seku lesnho hospodrstva na odbornom a vedeckom zklade bez neodvodnenho zasahovania ochranrov. Zkladnm problmom v tejto oblasti pre obhospodarovateov lesov na Slovensku je ochranrmi presadzovan bezzsahov mamament v chrnench zemiach v o mono v najvom rozsahu. Dsledkom tchto prstupov je obmedzovanie uvateov lesov a hromadn hynutie horskch lesnch smren. Ste spokojn so sasnmi aktivitami na ochranu lesa, netreba sa viac zamera na odbornkov, mme ich dos? K vaej otzke povaujem za potrebn najprv vysvetli, e z odbornho hadiska ochranou lesa rozumieme innosti zameran na udranie a zvyovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraovanie nsledkov spsobenm kodlivmi initemi, nejde tu teda o toton ciele ako v prpade ochrany prrody. Ide najm o vykonanie takch preventvnych opatren, i u biologickho alebo technickho charakteru, aby sa minimalizovalo riziko pokodzovania lesov kodlivmi initemi. V tejto oblasti mem kontatova, e obhospodarovatelia lesov, ktor nes zodpovednos za zabezpeenie ochrany lesa, svoje povinnosti plnia vinou zodpovedne. Problematickm z pohadu ochrany lesa sa javia niektor obmedzenia vyplvajce zo zkona o ochrane prrody a krajiny, ktor v podstate takmer znemouj urchlen vykonvanie opatren tak, aby sa zabrnilo reniu kodlivch initeov. A to nehovorm len o obmedzeniach v najvych stupoch ochrany, ale aj v prvom, i druhom stupni ochrany prrody a krajiny, napr. v zemiach NATURA 2000, kde sa vyaduje posdenie kadej plnovanej innosti z hadiska jej dopadov. Po sksenostiach s konaniami orgnov ochrany prrody a krajiny musm kontatova, e tieto s veden neprune, neefektvne a nehospodrne. Dkazom mjho tvrdenia je fakt, e niektor konania o povolen vykonania nhodnch aieb trvali aj viac ako rok. Takto postup absoltne znemouje riadne a vasn vykonanie opatren na ochranu lesa. Osobitnm problmom je taktie zabezpeenie ochrany lesov proti reniu kodlivch initeov z zem s piatym stupom ochrany prrody a krajiny, v ktorch nebola povolen vnimka na spracovanie chorch, pokodench a odumretch stromov, ktor s zdrojom zvenho nebezpeenstva renia kodlivch initeov do okolitch lesnch porastov. Vykonanie takchto opatren m v sasnosti zabezpeova ttna ochrany prrody Slovenskej republiky, ktor si vak tto povinnos niekoko rokov nepln, o om svedia aj rozsudky Najvyieho sdu Slovenskej republiky. Vlastnci a obhospodarovatelia lesov zabezpeuj odborn hospodrenie v lesoch, vrtane ochrany lesov, prostrednctvom odbornch lesnch hospodrov. Ide o odborne spsobil osoby s prslunou praxou a odbornosou potvrdenou skkou pred komisiou menovanou ministrom pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Jednm z predmetov, ktor s sasou skky, je aj ochrana lesa, preto si myslm, e tto je v sasnosti zabezpeovan na dostatonej odbornej rovni. Kto je prioritnm partnerom pre Ministerstvo pdohospodrstva SR v ochrane lesa, ako vnmate spoluprcu s nettnym lesnckym sektorom? V jednej z predchdzajcich otzok sme hovorili, e zodpovednos za vykonvanie opatren na ochranu lesa maj obhospodarovatelia lesov a v prpade renia kodlivch initeov z zem s piatym stupom ochrany prrody a krajiny, v ktorch nebola povolen nhodn aba, ttna ochrany prrody Slovenskej republiky, ktorej zriaovateom je Ministerstvo ivotnho prostredia SR. Zrove je v zmysle zkona o lesoch zriaden Lesncka ochranrska sluba, ktor je orgnom ttnej odbornej kontroly ochrany lesa. T pln odborn a expertzne innosti v oblasti ochrany lesa, vydva prognzy stavu a vvoja kodlivch initeov, vrtane nvrhu opatren na zabrnenie, resp. minimalizciu vzniku kd a taktie vykonva poradensk a vzdelvaciu innos pre obhospodarovateov lesov. Prioritnmi partnermi v tejto oblasti je MP SR, vlastnci a obhospodarovatelia lesov na Slovensku, ZMOS a VC. Pokia ide o spoluprcu s nettnym sektorom, treba poveda, e spoluprca s nettnym lesnckym sektorom je realizovan na vemi vysokej rovni. Poiadavky zo strany nettnych obhospodarovateov lesov sa rieia osobne na spolonch rokovaniach s ich oficilnymi predstavitemi, alebo psomne v zvislosti na obsahu rieenho okruhu problematiky. Problmom s skr oblasti, v ktorch ministerstvo nem kompetenciu vo veci rozhodova a ktor nleia sdom, ako s vntorn pomery a hospodrenie spoloenstiev a otzky svisiace s vysokou rozdrobenosou lesnch pozemkov. Kee sme hovorili o ochrane, netreba vynecha ani prevenciu, rob sa pravideln monitoring lesov, ktor s osveden spsoby na urovanie zdravotnho stavu lesov ak mme lesy na Slovensku? Pravideln monitoring lesov sa vykonva na viacerch rovniach. Za najvyiu povaujem iastkov monitorovac systm Lesy, ktor je jednou z ast celkovho monitoringu ivotnho prostredia. V rmci tohto celoplonho monitoringu sa okrem inch skutonost hodnot aj zdravotn stav drevn a to na zklade defolicie, t. j. odlistenia, a tie na zklade zmeny sfarbenia. Ide o parametre, ktor vhodne odzrkaduj faktory ovplyvujce zdravotn stav drevn. Zrove Lesncka ochranrska sluba zabezpeuje monitoring zdravotnho stavu lesov na Slovensku. Tento kadorone zabezpeuje z hlsen pribline 3 000 obhospodarovateov lesa obhospodarujcich pribline 85 % lesnch pozemkov na Slovensku, ako aj z vlastnch pozorovan a zisovan vykonvanch na celom zem. Na zklade vsledkov tohto monitoringu mono kontatova, e zdravotn stav lesov na Slovensku sa od roku 2005 zhoruje, priom od roku 1996 do roku 2005 sa mierne zlepoval. o sa tka drevn, v celom doterajom priebehu monitoringu, najmenej pokodzovanmi drevinami na Slovensku boli hrab a buk. Najviac pokodenmi drevinami s kadorone ihlinat dreviny, predovetkm smrek, ale aj jeda a borovica. Zdravotn stav smreka a jedle sa nezlepuje ani v klimaticky priaznivch rokoch. Kde je najvie pokodenie lesov na Slovensku, ak je prina? Podkrov hmyz je v sasnosti kodliv inite najviac ohrozujci lesn ekosystmy so zastpenm smreka. Najrozrenejmi druhmi kodcov s lykort smrekov a lykort leskl, ktormi je pokodench 97,7 % zo vetkej drevnej hmoty pokodenej podkrovm hmyzom. Z drevn pokodench podkrovm a drevokaznm hmyzom je najviac pokoden drevina smrek, ktorej podiel zo vetkch ihlinatch a listnatch drevn je 99,6 %. Najv objem drevnej hmoty pokodenej tmito druhmi kodcov je v okrese Liptovsk Mikul (733,7 tis. m3), Brezno (533,7 tis. m3), adca (392,2 tis. m3) a Poprad (359,4 tis. m3). Kto je povinn vykonva preventvne opatrenia aby sa predilo pokodeniu? Preventvne opatrenia s jednm zo zkladnch opatren na ochranu lesa s cieom predchdzania vzniku kd v lesoch a na zabezpeenie ich priaznivho stavu, odolnosti a ekologickej stability. Asi sa budem opakova, ke poviem, e zodpovednos za vykonanie opatren na ochranu lesa, vrtane tch preventvnych, maj obhospodarovatelia lesov a v prpade zabraovania reniu kodlivch initeov z zem s piatym stupom ochrany prrody a krajiny, v ktorch nebola povolen vnimka na spracovanie chorch, pokodench a odumretch stromov a s zdrojom zvenho nebezpeenstva renia kodlivch initeov do okolitch lesnch porastov, je ttna ochrany prrody Slovenskej republiky. Ako pracuje protipoiarna ochrana lesa, je v dnench asoch samovznietenie lesov dos mon? Protipoiarna ochrana lesov je v sasnom obdob vemi aktulna otzka, ktor sa zabezpeuje na rznych rovniach a okrem zkona o lesoch je rieen aj zkonom o ochrane pred poiarmi. Z tchto predpisov vyplvaj vlastnkom, sprvcom a obhospodarovateom lesov viacer povinnosti. Jednou z nich je, v rmci prevencie pred vznikom lesnch poiarov, vasnho spozorovania a ohlsenia lesnch poiarov, zabezpei v ase zvenho nebezpeenstva vzniku poiaru hliadkovaciu innos. Akkovek plenie zvykov po abe, bez ohadu na ron obdobie a riziko vzniku poiaru, podlieha oznamovacej povinnosti a orgny ttnej sprvy na seku ochrany pre poiarmi mu tto innos zakza. Taktie s tieto subjekty povinn zabezpei monosti prjazdu hasiskej techniky, udriava zdroje vody na hasenie poiarov, by vybaven potrebnm mnostvom protipoiarneho nradia a tak alej. Take tch povinnost je pomerne dos. V zmysle zkona o lesoch tt z prostriedkov ttneho rozpotu okrem inho zabezpeuje aj leteck protipoiarny monitoring. Z uvedenho dvodu nae ministerstvo prostrednctvom Nrodnho lesnckeho centra

30

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
zabezpeuje v obdob od mja do septembra realizciu tohto monitoringu. V minulom roku bolo zaznamenanch 303 lesnch poiarov s celkovou zhorenou plochou 402,55 ha a vyslenou kodou 577 070 , o je oproti roku 2010 takmer 2,5 nsobn nrast, ktor svis najm s priebehom poasia, ktor oproti roku 2010 bolo such najm v jarnch a jesennch mesiacoch. Podobn priebeh (vysok teploty a nedostatok zrok) m poasie aj v tomto roku a preto je riziko poiaru vysok. Samovznietenie lesov je mlo pravdepodobn. Vinou je za takmto stavom potrebn hada in prinu, naprklad odhoden sklenen fae, ktor mu fungova ako oovka, resp. odhoden ohorky z cigariet a podobne. Zkladom protipoiarnej ochrany je preto najm zodpovedn sprvanie sa vetkch ud, nielen vlastnkov a obhospodarovateov lesov tak, aby sa minimalizovali rizik vzniku poiaru. o je pre lesy najvm ohrozenm? Ak miesto zaujma podkrov hmyz, ktor m takmer idelne klimatick podmienky pre ivot? V priebehu roku 2011 bolo abiotickmi kodlivmi initemi evidovan pokodenie 1 878 tis. m3, z toho najvznamnejm bol vietor, ktor pokodil 1 737 tis. m3 drevnej hmoty. Biotick kodliv initele, medzi ktor patr aj podkrov hmyz, pokodili 2,4 mil. m3 drevnej hmoty. Najvznamnejm initeom bol lykort smrekov s 89 % podielom na pokodenej drevnej hmote. V sasnosti s najviac ohrozen smrekov porasty, kde na rozsiahlych zemiach Slovenska dochdza k ich postupnmu rozpadu, ktor existenne ohrozuje zabezpeovanie plnenia produknch a mimoproduknch funkci smrekovch lesov v reginoch Oravy, Kysc, Spia, Tatier a Horehronia. Ak sa zachov plon vmera a zlep sa zdravotn stav lesov, mono hovori o obnoven vetkch funkci lesov? Vmera lesnej pdy, ako aj vmera porastovej pdy m na Slovensku dlhodobo stpajci trend. Celkov vmera lesnej pdy v roku 2011 bola 2 011 467 ha, o je o 5 295 ha viac ako v roku 2005. Tento priazniv vvoj m priazniv vplyv aj na plnenie funkci lesov, pod ktormi rozumieme itky, inky a vplyvy, ktor poskytuj lesy ako zloka prrodnho prostredia a objekt hospodrskeho vyuvania. lenia sa na mimoprodukn funkcie (napr. pdoochrann, vodohospodrska, klimatick, spoloensk) a produkn funkcie, ktorch vsledkom s itky z lesov spravidla materilovej povahy. iastone negatvny vplyv na plnenie poadovanch funkci lesov m vskyt kodlivch initeov, pretoe nsledkom ich psobenia dochdza na pokodench zemiach krtkodobo k zniovaniu schopnosti lesov plni vetky svoje funkcie. Obhospodarovatelia lesov s ale povinn vykonva opatrenia na odstraovanie nsledkov psobenia kodlivch initeov v lesoch a tm zabezpei na pokodench zemiach skor prinavrtenie plnenia vetkch funkcii lesa. Kad les v podstate pln vetky funkcie, otzna je vak miera vyuitia tchto funkci lesa. S cieom podpory jednotlivch funkci lesa, poda charakteru zemia a poiadaviek spolonosti, s lesy rozdelen do takzvanch funknch typov, naprklad vodoochrann lesy, pdoochrann, protierzne lesy a podobne. Lesnci cielene podporuj v tchto lesoch monosti vyuvania tch funkci, ktor s v danch prrodnch a spoloenskch podmienkach najpotrebnejie. Kedy, za akch podmienok a opatren sa d predpoklada, e sa zvi rove lesnho hospodrstva? rove lesnho hospodrstva v Slovenskej republike je z pohadu systmu prvnych noriem upravujcich obhospodarovanie lesov, ako i z pohadu rovne ich obhospodarovania a zdravotnho stavu, porovnaten s rovou lesnho hospodrstva v okolitch krajinch aj napriek tomu, e je dlhodobo dotane podfinancovan. Zo strany Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR sa priebene vykonvaj opatrenia na zlepe-

nie stavu lesov. Lesnctvo na Slovensku je financovan aj prostrednctvom ttnej dotcie na finlny produkt, tak zvan zabezpeen mlad lesn porast. Tento systm je zaloen na plonch platbch na zabezpeen mlad lesn porast dosiahnut v stanovenom asovom horizonte 7 rokov po vzniku holiny, ako dsledku nhodnej aby vyvolanej psobenm kodlivch initeov na lesy. Takto systm motivuje obhospodarovateov lesa k dosiahnutiu zabezpeenho mladho lesnho porastu v o najkratom ase, m sa zabezpe vasn obnova funkci lesa. Zrove je potrebn zvrazni, e Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka pripravuje Koncepciu rozvoja pdohospodrstva na roky 2014 a 2020, v rmci ktorej sa osobitn as venuje lesnmu hospodrstvu a spracovaniu dreva. Na zklade analz a komplexnho rozboru sasnej situcie sa definuj aj zkladn opatrenia a ciele, ktor pomenuj problmy v sektore lesy drevo a navrhn optimlne rieenia na zlepenie sasnho stavu.

Problmy v ponohospodrstve sce pretrvvaj, no vieme o chceme dosiahnu

Rezort ponohospodrstva obyajne patr k prioritnm a vldy ttov si uvedomuj jeho nevyhnutnos. Aj na Slovensku je to podobne, a tak sa sleduj dosahovan vsledky aj podmienky. Daj sa riei problmy slovenskch farmrov? Rozhovor s generlnym riaditeom Sekcie ponohospodrstva Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Jnom VAJSOM prina redaktorka Anna Komov.
31

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
leninrov ovocinrov, velrov, ako aj podpori chov hydiny, rozri chov oviec, hovdzieho dobytka, najm v znevhodnench podhorskch oblastiach, kde rz krajiny a klimatick podmienky neumouj ni in, ale s zrove dobrm priestorom na ekologick chov oviec a hovdzieho dobytka. V kadom prpade si musme ustri konkurencieschopnos v ponohospodrskej vrobe v stredoeurpskom regine. Zkladnmi kritriami konkurencieschopnosti s monosti umiestnenia produkcie na trhu za cenu, ktor je vyia ako vrobn nklady, a kpyschopnos obyvatestva. Vysok vrobn nklady, dovoz lacnch potravn, niie dotcie v porovnan s inmi ttmi spsobuj zmenu konkurencieschopnosti ponohospodrskych podnikov. V niektorch sektoroch, ako napr. mlieny sektor a chov opanch, s vekm problmom nzke a nestabiln vkupn ceny jednotlivch komodt. Problmom SR v oblasti produkcie bravovho msa po vstupe do E bola ponuka bravovho msa z krajn E-15 za cenu niiu ako bola cena bravovho msa z domcej produkcie. Mso pvodom z inch lenskch ttov vak bolo v prevanej miere mrazen a s nimi kvalitatvnymi parametrami. Na porovnanie s okolitmi krajinami m SR 52,36 % stavy opanch v porovnan s rokom 2005, priom HU ich m na rovni 78,69 %, Posko 69,77 % a R na rovni 54,69 %. V stavoch HD m SR 87,78 % stavy s porovnanm s rokom 2005, priom Posko m vyie stavy o 2,15 % a HU a R maj stavy na rovni 99 % z rovni roku 2005. Podobn situcia je v produkcii hydinovho msa, kde bol pokles v produkcii hydinovho msa v porovnan s rokom 2005 na rove 61,48 %, priom v PL a v HU dolo k nrastu produkcie. Pokles zaznamenala aj R a to na rove 70,49 % oproti roku 2005. Samozrejme od stavov jednotlivch druhov hospodrskych zvierat, ako hlavnho vrobnho prostriedku sa odvjaj alie ekonomick parametre vyjadrujce konkurencieschopnos ponohospodrstva. Zvyuje sa podiel slovenskch vrobkov na naom trhu, doke Slovensko ustri kvalitu dovanch ponohospodrskych surovn a vrobkov? Za hlavn ciele si agrosektor dva zvenie podielu slovenskch vrobkov na domcom trhu, kvality potravn dovanch do SR a zamestnanosti v rezorte. alou prioritou bude zvi podiel domcej prvovroby na pultoch v naich obchodoch, aby sa skutone viac konzumovala produkcia, ktor je vyroben na Slovensku a nie dovezen. Zvyuj sa aj pdohospodrske aktivity na Slovensku, je podnikanie v pdohospodrstve atraktvne a lkav pre domcich farmrov? Prve tu treba spomen rozdielnos podmienok pre farmrov na Slovensku a napr. v Raksku, o me vytvra hlavn bariru pre zanajcich ponohospodrov. Preto by bolo potrebn, aby sa pozcia Slovenska pre nasledujce roky vylepila a aby sme sa dostali aspo na priemer E-27, m by sa zvila at-

Ako by ste hodnotili podmienky pre slovenskch farmrov, vyrokovan v Bruseli pri vstupe Slovenska do E? S pre vetky krajiny rovnak, alebo existuj aj vnimky pre agropodnikanie? Text schvlenej Zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k E bol vsledkom prstupovch rokovan s predstavitemi E a museli ho schvli vetky lensk aj pristupujce krajiny (spolu 25 krajn k 1. 5. 2004), Eurpska komisia, Eurpsky parlament a Rada ministrov zahraninch vec. Zmluva nadobudla innos k 1. 5. 2004 a Slovensk republika sa k tomuto dtumu stala lenskm ttom E. Z oho vyplva, e cel tento proces trval niekoko rokov. Pre vyjednvanie sa vychdzalo z referennho obdobia 1995 1999 (do vahy sa brala produkcia z tohto obdobia), take aj predvstupov negocicia vlastne ukzala v akom stave bolo SR ponohospodrstvo v 90. rokoch. o sa tka podpr, napr. tona vypestovanho obilia m dotan hodnotu 63 , avak naa priemern roda z referennho obdobia bola 4,06 tony/ha, napr. vo FR viac ako 6 t/ha. rove dotanej politiky je zo zdrojov E vyia aj v R, a naopak niia napr. v PT. Treba poznamena, e naa vchodiskov pozcia nevytvrala najlep zklad na stanovenie podmienok. Zrove je potrebn uvies, e podmienky pre star lensk tty a pristupujce nie s rovnak. Vemi dobrm prkladom je aj Posk republika, ktor si tesne pred podpisom prstupovej zmluvy do E z desiatich novch lenskch ttov E na posledn chvu ete vyrokovala niekoko vnimiek a zmien, najm v oblasti ponohospodrskej politiky. To spsobilo, e je na tom z hadiska dotanej politiky o 6 a 7 miest lepie ( v porovnan s ostatnmi lenskmi ttmi) ako SR. M lepie podmienky z hadiska dotci, ako je priemer E, ale aj ako je priemer E-12. Slovensk strana m naopak, podstatne horie podmienky na agropodnikanie, je na 5. najhorom mieste vbec zo vetkch lenskch krajn E a dokonca m ete horie podmienky ako je priemer E.

Ak je sasn stav a monosti slovenskch farmrov, ako pomha Eurpska komisia pri zohadovan situcie rozdielnosti podmienok? Sasn podmienky nie s prve najlepie, a prve preto je teraz vhodn obdobie na pripravovan zmeny a presadenie naich poiadaviek. Krokom, ak by pomohol naim farmrom, je prehodnotenie vetkch prvnych noriem, ktor s nad rmec legislatvy Eurpskej nie, a ich upravenie v zmysle zujmov Slovenska. Dnes tu existuje viacero rozporov, napr. urovanie zranitench zem, neslad zkona o ochrane a vyuvan pdy so zkonmi o ochrane prrody a krajiny. alm prkladom je sektor cukru. Pri vstupe SR do E sa zaala retrukturalizcia a znila sa kvta na biely cukor z 207 342 ton na 112 319,5 ton o predstavuje cca polovicu a zatvorili sa niektor podniky (najv bol v Dunajskej Strede). o sa tka pomoci EK, v nvrhu Spolonej ponohospodrskej politiky je sce povedan, e v roku 2019 by mali ma vetky lensk tty E nrok na rovnak vku podpory a dotci, ale relne by sa to malo sta a po roku 2028. To znamen pre existujcich slovenskch farmrov stav, ktor je v nedohadne. Navrhol by som hada in formy rieenia tejto situcie, napr. novch spojencov, ktor by zlepili postavenie slovenskho podnikania v agrosektore, umonili by nm zvi zamestnanos a by profitabiln. Ak je konkurencieschopnos Slovenska v ponohospodrskej vrobe v porovnan s inmi ttmi v rmci strednej Eurpy? Tu by som uviedol, e jedinou oblasou, ktor si udrala svoju pozciu a konkurencieschopnos, je vroba zkladnch potravinrskych komodt, akmi s penica, jame a kukurica. Plochy, na ktorch sa tieto plodiny pestuj, s sce menie, ale plodiny maj vysok vnosnos a s ekonomicky takmer opodstatnen. Nememe vak vetko stava len na kukurici a penici. Je nevyhnutn hada rieenia, ako dosta op do popredia slovenskch ze-

32

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
raktvnos pre domcich farmrov. Stoj za zvenie, i by nebolo vhodnejie na rovni zkona presadi vstup farmrov do spracovateskch firiem (mliekarne, mlyny, sladovne, liehovary, msokombinty, cukrovary) formou napr. zvenia zkladnho imania. Teda systmovo docieli stav, ktor je ben v krajinch E-15 a ktor sa tam tvoril dve a tri genercie. Tm by sa vytvoril predpoklad dlhodobej stability farmrskeho sektora na Slovensku. Sasn ponohospodrske podnikatesk subjekty vznikali jednak transformciou existujcich drustevnch alebo ttnych subjektov, alebo vznikali ako nov privtne hospodriace subjekty. Aj podnikatelia s tradciou, sksenosami a uritm kapacitnm a odbytovm portfliom maj problmy predovetkm s finannm zabezpeenm kontinuity hospodrenia v rastlinnej vrobe a nadvzne aj v ivonej vrobe. V tejto situcii je zrejm, e aktvni v podnikan zostali najm skr naroden farmri. O to aie a zloitejie je s podnikanm v ponohospodrstve zana. Podnikanie v SR je nron a z tohto dvodu sa prejavuje nedostatok mladej genercie, ktor by bola schopn, ale aj ochotn do tchto nronch a rizikovch podmienok podnikatesky vstupova. Atraktvnos a stabilita podnikania v rezorte mus by podporen komplexnmi podmienkami vychdzajcimi z prijatej koncepcie rezortu. Po vstupe SR do E sa otvorenm trhu vytvorili podmienky na expanziu zahraninch producentov, zvil sa objem dovozu. Predmetom dovozu boli lacnejie vrobky, asto s nimi kvalitatvnymi parametrami, ktor boli pre kupujceho lkav hlavne z cenovho hadiska. Domci producenti tak boli nten predva produkciu pod vrobn nklady. Na Slovensku je insolventnos a existenn problmy dlhodobm problmom nielen malch, ale aj vekch ponohospodrskych subjektov, ktor nsledne ukonia vrobu. Pri vynaloen maximlneho silia a dodrania vetkch technologickch postupov nie je zaruen ziskovos domcich farmrov, ktor je ovplyvovan prve realizanmi cenami ponohospodrskych komodt. Preto prioritou je podpora zvenia podielu domcich potravn na trhu. Preo sa naprklad chov opanch takmer plne minimalizoval, ak je celkov stav v ivonej vrobe? Vytvorenm priestoru pre obchodovanie v rmci krajn E boli na trhoch krajn E-10 umiestovan prebytky produkcie z krajn E-15. Nsledkom ponuky lacnejch produktov nich kvalitatvnych parametrov, zmenou legislatvnych poiadaviek na vrobu msovch vrobkov, pouvanm lacnejch surovn a nhradiek na vrobu msovch vrobkov uprednostnili spracovatelia zahraninch dodvateov. Sasne so zniovanm cien msa sa enormne zvyovali ceny vstupov, hlavne kmnych zmes, energie a nafty. Nsledkom toho sa produkcia bravovho msa na kosti od roku 2003 (158 073 t) znila v roku 2011 o 44,2 % na 88 197 t. Okrem vstupov do vroby s v chove opanch z pohadu ekonomiky dleit chovatesk vsledky, a to hlavne reprodukn ukazovatele. Cieom do budcnosti je podporova tie subjekty, ktor dosahuj nadpriemern ukazovatele, kde je predpoklad, e bud konkurencieschopn oproti chovateom opanch v inch krajinch. Ak s monosti pre obnovenie chovu oviec a hovdzieho dobytka, nebolo by to vznamn pre Slovensko? Chov oviec patr k tm stabilnejm odvetviam ivonej vroby. V sasnosti sa na Slovensku chov cca 393 tis. ks oviec. Slovensko svojimi podmienkami, hlavne v horskch a podhorskch oblastiach s mnostvom trvalch trvnych porastov je priam preduren na chov oviec. Monosami pre obnovu chovu oviec s zosladenie a rozvoj trhovch aktivt napr. spsobom regionlnych farmrskych trhov ovch produktov, alebo vytvorenm marketingovej organizcie, resp. nkupno-odbytovho zdruenia. Dleitm nstrojom je dsledn vstup na zahranin trh, hlavne vo zvyovan predaja jatonch vekononch jahniat vytvorenm cezhraninch odbytovch zdruen producentov a ochranou znaiek tradinch slovenskch oviarskych produktov (bryndza, otiepky...). V chove hovdzieho dobytka je potrebn hlavne podpora mlieneho sektora v obdob zniovania vkupnch cien mlieka, aby nedochdzalo k poklesom stavov a nslednej produkcie, ktor je potrebn pre spracovatesk priemysel. Stabilitu tohto sektora je mon zabezpei taktie vytvorenm nkupno-odbytovho zdruenia a realizciou o najvieho objemu mlieka spracovateom prve cez toto zdruenie. Z pohadu riadenia manamentu rizk je vemi dleit vytvorenie protinkazovej pokladnice, ktor pome eliminova nsledky v prpade vskytu nkaz hospodrskych zvierat Na zabezpeenie zvenia konkurencieschopnosti domcich producentov je potrebn naalej vyuva aj podporn opatrenia formou priamych podpr a ttnej pomoci, podporou zavdzania novch technolgi a biotechnolgi a v aplikci poznatkov vskumu do praxe. Z pohadu budceho vvoja bude dleit stanovenie vhodnch kritri v rmci novho PRV na obdobie 2014 2020 a inch operanch programov s cieom zabezpeenia investcii do rozvoja ponohospodrskych podnikov a podpornch opatren pre modernizcie fariem V. Preo sa zruili tradin oblasti naprklad pestovania zeleniny a ovocia? Nebolo by vhodn pomc ich obnovi? Oblasti pestovania ovocia a zeleniny sa nezruili, len sa obmedzil dopyt, a tm aj vroba. Po osamostatnen SR vypadol vznamn priestor odbytu v R predovetkm pri zelenine. V podstate zanikol v minulosti fungujci vkup ovocia a zeleniny od drobnch pestovateov. Pritom pestovanie v zhradkch (samozsobovanie) je in ako vekopestovanie ovocia a zeleniny, ktorch produkcia sa tatisticky sleduje a umiestuje na trh. E je zaloen na vekch odbytovch organizcich (s 1 000 1 500 lenmi pestovatemi, asto jednodruhovo orientovanmi). SR si stle neosvojila mylienku zluova vrobcov do organizci vrobcov. Pretrvva nedvera voi pvodnm drustvm, nezujem o pecilnu vrobu, ktor je asto nron na pracovn silu a zvisl od poasia. MPRV SR sa v budcom obdob sna o oivenie vroby v tchto sektoroch, o si vyaduje zaloenie novch ovocnch sadov a zeleninovch planti so zvlahami, preto sa uvauje s monou pomocou formou vhodnch piiek, propagcie odbytu na vntornom trhu a aj trhu v tretch krajinch. V om vidte pre agrosektor na Slovensku najv problm, ako sa ho zbavi aby sme mohli oakva viac pozitvnych vsledkov v ponohospodrstve? Hlavn problm je roztrietenos prvovrobcov a spracovateov pri predaji na domcom a zahraninom trhu, alej tu je nerovnomernos finannch prostriedkov z E, ako aj otzka priamych platieb a eurodotci, spravidla pretrvvajci dlhodob nedostatok finannch zdrojov, prevdzkovch aj investinch, vysok rizikovos vroby, problmy s odbytom a nezujem mladej genercie o ponohospodrsku vrobu, nedostaton prepojenos so spracovateskm priemyslom. V oblasti stabilizcie uritch finannch podnikateskch istt je potrebn vytvori priestor v rezortnch podpornch mechanizmoch a bankovom sektore pri podnikan pre mladch, odborn informovanos, vchova na kolch, zabezpei odbyt produkcie (rokova s obchodnmi reazcami), pomha pri vytvoren spolonch podnikov ponohospodrstvo + priemysel, zabezpei propagciu domcich vrobkov, ktor s zdravie ako tie, o k nm boli dovezen tiscky km. Naprklad vo vinohradnctve je to aj slab prstupnos k zskaniu pdy pre nov vsadbu vinia a nevyuit produkn potencil neudriavanch vinohradov a stle sa zniujca plocha a vysok dovozy nekvalitnho vna. Hlavnm problmom pre agrosektor na Slovensku je nzky podiel domcich vrobkov na trhu a vvoz komodt bez pridanej hodnoty. Nzky podiel je spsoben nejednotnm prstupom prvovroby v jednotlivch vertiklach voi spracovateskmu priemyslu a obchodu. Dsledkom toho s nzke realizan ceny. Sasne s vysokmi cenami vstupov sa vytvra nepriazniv ekonomick prostredie, ktor voi ostatnm krajinm zhoruj aj nerovnak podmienky stanoven Spolonou ponohospodrskou politikou. Prvoradou podmienkou je vytvranie nkupno-odbytovch zdruen s cieom vytvori lepie vyjednvacie pozcie prvovroby s obchodnmi partnermi. Pozitvnym vsledkom v ponohospodrstve bude prve zvenie podielu domcich vrobkov na trhu, zvenie produkcie ponohospodrskej vroby a zvenie zamestnanosti v tomto sektore.

33

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Ke sa povie ponohospodrstvo, obyajne sa nm v pamti vynor vidiek, neraz aj so svojou neodmyslitenou atmosfrou. Obyajne to tak bva, e vidiek je s ponohospodrstvom prepojen. Asi tak nejako to vnmame vetci, asi aj generlny riadite Sekcie rozvoja vidieka na Ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Martin BARBARI, ktor sa so svojimi predstavami o rozvoji vidieka podelil aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Vidiek a jeho monosti...

ej atraktivity vidieckych oblast a zlepenie kvality ivota. Prostrednctvom podpory do zkladnch sluieb vidieckeho obyvatestva a obnovy a rozvoja obc je mon zabezpei chbajce obianske vybavenie, rekrean zny, ihrisk, trnice, amfitetre, autobusov zastvky, irokopsmov internet, rekontrukciu stavieb a objektov spoloenskho vznamu, rekontrukciu miestnych ciest a pod. Doposia najviac finannch prostriedkov bolo iadanch na vstavbu, rekontrukciu a modernizciu zariaden pre von as, ako napr. rekrean zny, detsk a portov ihrisk, rekontrukciu a modernizciu stavieb obecnch radov, kultrnych domov a objektov spoloenskho vznamu ako napr. amfitetre, domy smtku, obecn zny/parky a pod. Najv efekt z hadiska rozsahu na celkov poet osb, ktor bud z tchto aktivt profitova, sa nm prejavil pri rekontrukcich a modernizcich ciest. Musm kontatova, e prevan vina finannch prostriedkov v rmci opatrenia Obnova a rozvoj obc doposia prispela k zlepeniu miestnych komunikci, ktor s v najmench vidieckych obciach v sasnosti problmov a prve ich rekontrukciou alebo modernizciou prispievame k zlepovaniu kvality ivota a bvania na vidieku. O finann zdroje v rmci tohto opatrenia bol zo strany iadateov vek zujem, o potvrdzuje aj iadan prspevok, ktor v rmci jednej vzvy prekroil o jednu tvrtinu celkov limit na toto opatrenie. Hodnota schvlench verejnch zdrojov bola v polovici roka 2010 u na 94 % kontrahovania. Tu by som rd upriamil pozornos na podporu investci tkajcich sa infratruktry irokopsmovho internetu vo vidieckych oblastiach. V sasnosti nedostaujci prstup na internet spsobuje zhorenie podmienok nielen pre rozvoj vidieckej ekonomiky, ale aj zamestnanosti a v neposlednom rade aj konkurencieschopnosti. I napriek tomu, e vade okolo ns zaznamenvame trend mobilnej komunikcie, z regionlneho pohadu je prstupom na internet na Slovensku vybavench ete mlo domcnost, najm oblastiach, ktor nie s zaujmav pre komernch poskytovateov (tzv. biele miesta). Preto sa SR rozhodla riei problm budovania infratruktry internetu vo vidieckych oblastiach aj prostrednctvom opatrenia Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013, zkladn sluby pre vidiecke obyvatestvo. V rmci tohto opatrenia sa predpoklad v oktbri 2012 vyhlsenie vzvy pre iadateov s vyuitm asti dodatonch prostriedkov, ktor pre Slovensko vyplynuli z EERP (European Economic Recovery package).

Rozvoj vidieka to je aj rovnomenn nzov programu, ktor by mal poskytova obyvateom vidieka podmienky na zlepenie ivota na vidieku. Jeho vsledky by mali by aj dnes aspo iastone znme, lebo je vymedzen do roku 2013. Ak zmeny ste zmapovali na vidieku prve vplyvom spomnanho programu? Ak s podmienky na vidieku pre mlad rodiny? Program rozvoja vidieka SR 2007 2013 je sasou Nrodnho strategickho plnu rozvoja vidieka SR a implementuje stratgiu rozvoja vidieka SR prostrednctvom jeho opatren, v ktorch s zohadnen nrodn i regionlne potreby Slovenska. Stratgia rozvoja vidieka odra kov priority zameran na konkurencieschopnos ponohospodrskeho, potravinrskeho a lesnho sektora, zlepenie ivotnho prostredia a krajiny, zlepenie kvality ivota na vidieku a diverzifikciu vidieckeho hospodrstva. Tak ako uvdzate, vsledky je mon poskytn len iastone, kee celkov dopad budeme vedie vyhodnoti a po ukonen realizcie podporench projektov. Prve preto budem vychdza z podrobnch analz, resp. strednodobho hodnotenia Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013, ktor bolo vykonan poas roka 2010 a pre ns ako riadiaci orgn je kovm nstrojom na prispsobenie programu, resp. jeho aliemu nasmerovaniu k efektvnemu plneniu stanovench cieovch ukazovateov tak, aby sa zefektvnilo erpanie finannch prostriedkov a prispsobilo sa k aktulnym potrebm sektora ponohospodrstva a potravinrstva, lesnho hospodr-

stva, diverzifikcie ekonomickch aktivt vidieka a ivotnho prostredia. S cieom poskytova obyvateom vidieka podmienky na zlepovanie ich ivota, napr.: v rmci diverzifikcie smerom k neponohospodrskym aktivitm, kde cieom je podpori rozvoj novch aj existujcich foriem podnikania ako alternatvu k zamestnaniu v ponohospodrstve, bolo najviac investci do 31. 10. 2010 nasmerovanch do vrobnch a predajnch objektov pre vrobu neponohospodrskeho charakteru a bioplynov stanice, ktor predstavuj inovatvny a ekologick spsob vroby tepla a elektrickej energie z obnovitench zdrojov. V sasnosti je v rmci tohto opatrenia uzatvorench celkovo 241 zmlv, o predstavuje 92 % kontrahovania. o sa tka podpory innost v oblasti vidieckeho cestovnho ruchu, kde je cieom diverzifikcia smerom k neponohospodrskym innostiam, rozvoj neponohospodrskych aktivt a zvyovanie zamestnanosti na vidieku, podpora smerovala do rozvoja nzkokapacitnho ubytovania na vidieku a marketingu sluieb cestovnho ruchu. V rmci tohto opatrenia sa podporili projekty zameran na rekontrukciu a modernizciu nzkokapacitnch ubytovacch zariaden a rozvoj turistickch aktivt na vidieku. Cieom podpory Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 je aj podpora 1 882 obc SR (o predstavuje dve tretiny z celkovho potu obc na Slovensku), v ktorch ije takmer 17,1 % obyvateov SR. Podpora je smerovan najm na zlepenie zkladnch sluieb a rozvoj investci, a tm zabezpeenie vy-

34

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Musm vak pripomen, e pretrvvajcimi prekkami rozvoja pre niektor vidiecke oblasti s nedostatone rozvinut kapacity udskch zdrojov a manamentu, o zko svis aj s nedostatonou informovanosou, nedostatonm tempom inovci a tvorbou rozvojovch dokumentov. Musme si uvedomi, e ak chceme zvrti negatvny trend ekonomickho a socilneho padku a vysdovania vidieka, je potrebn podporova rozvoj vzdelvacch aktivt a kvalifikcie vidieckeho obyvatestva. S cieom skvalitni a podpori udsk potencil ako zkladn podmienku na zlepenie kvality ivota na vidieku, Program rozvoja vidieka SR 2007 2013 smeroval podporu na vzdelvacie projekty zameran na zskavanie, prehlbovanie, inovcie vedomost, zrunost a renie informci o jednotlivch opatreniach Osi 3. Vzdelvacie aktivity boli uren pre podnikatesk subjekty a subjekty verejnej sprvy, tematicky zameran najm na: ekonomiku podnikateskho subjektu, zavdzanie novch metd a nstrojov prce a riadenia vo vidieckom priestore, inovcie vo vidieckych oblastiach, zavdzanie informanch technolgi, obnovu a rozvoj vidieka, vmenn informan ste a nvtevy a pod. V rmci ukazovateov, ktor sme si stanovili je plnovan do konca programovacieho obdobia realizova vzdelvacie a informan aktivity s asou 3 300 subjektov (astnkov) a potom 2 750 vzdelvacch dn. Na zklade strednodobho hodnotenia a analzy ukonench projektov v priebehu roka 2010, ktor tvorili 6 % z celkovch prijatch projektov sa ukzalo, e vzdelvacie aktivity spene absolvovalo 1451 absolventov, priom a 92 % zastpenie mali absolventi vo veku 25 rokov. Vekm spechom v rmci rozvoja vidieka v tomto programovacom obdob je aj pochopenie podstaty novtorskho prstupu prstup Leader a jeho spen implementcia na zem SR od roku 2007. V rmci Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 sa prvkrt na Slovensku implementuje aj prstup Leader, ktor je novtorskm prstupom k udratenmu rozvoju vidieckych oblast v rmci politiky rozvoja vidieka. S tmto pojmom sa v rmci E prv raz stretvame v roku 1991. Od tohto obdobia poskytol vidieckym oblastiam v celej Eurpskej ni mnostvo nstrojov, ktormi s schopn aktvne ovplyvova svoju budcnos. Vaka implementci prstupu Leader na Slovensku je mon doposia bada hne niekoko zmien. Jednak ide o plne nov prstup k rozvoju zemia, tm e sa zameriava na takzvan prstup zdola nahor, t. j., e umouje prenies kompetencie, prvomoci a rozhodnutia na o najniiu rove v rmci uritho zemia. Je to rove, ktor je o najbliie k danmu zemiu obanom, pretoe t najlepie poznaj svoje potreby, ciele, ale na druhej strane i loklne problmy. alou zmenou, ktor implementcia prstupu Leader v SR priniesla, bol vznik miestnych aknch skupn verejno-skromnch partnerstiev, vaka ktorm sa verejn sektor so skromnm sektorom a samotnmi obyvatemi priamo zapjaj do riadenia rozvoja zemia, v ktorom ij. V rmci dvoch vziev sme doposia ako riadiaci orgn vybrali 29 miestnych aknch skupn. Okrem vyie uvedenho dolo k vzniku novch pracovnch prleitost a k zlepeniu zrunost loklneho manamentu. Dovoujeme si tvrdi, e implementciou prstupu Leader na naom zem dolo k novmu ponmaniu rozvoja vidieckeho zemia, ktor m u ns vek potencil a tento prstup ho umouje vyui. V akom asovom obdob je potrebn aktvnejie zvyova kvalitn rozvoj vidieka , ak s sasn trendy vvoja? asov obdobie nielen rozvoja vidieka, ale rozvoja vo vetkch oblastiach je vemi ako predikova, kee ho ovplyvuj mnoh premeny nielen v rmci Slovenska, ale aj situcia v rmci Eurpskej nie. Avak u dnes meme kontatova, e realizciou projektov v oblasti ponohospodrstva a rozvoja vidieka, i u v rmci predvstupovho programu SAPARD, Sektorovho operanho programu Ponohospodrstvo a rozvoj vidieka, i Plnu rozvoja vidieka SR 2004 2006 a Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 sa na Slovensku plnia ciele spolonej ponohospodrskej politiky. Vaka SAPARD-u sme sa nauili, ako robi programy a projekty E a zskan schopnosti, zrunosti a sksenosti boli vo vekej miere vyuit pri tvorbe programov a implementcii projektov v obdob 2004 2006. spech a dobr ukazovatele zujmu o podporu zo Sektorovho operanho programu Ponohospodrstvo a rozvoj vidieka boli predpokladom vekho zujmu aj o erpanie finannch prostriedkov z Programu rozvoja vidieka programovacom obdob 2007 2013. Prve preto boli ciele a opatrenia rozvoja vidieka nastaven tak, aby napali stratgiu rozvoja vidieka a kov priority zameran na konkurencieschopnos ponohospodrskeho, potravinrskeho a lesnho sektora, zlepenie ivotnho prostredia a krajiny a zlepenie kvality ivota na vidieku a diverzifikciu vidieckeho hospodrstva. Program je nastaven tak, aby zohadoval situciu na Slovensku v oblasti agrosektora a zrove vytvral predpoklady na zvyovanie kvality ivota na vidieku. Dleitou sasou programu s aj opatrenia zameran na zlepenie ivotnho prostredia a krajiny, ktor prispej k dosahovaniu takch cieov, ako s napr. zachovanie biodiverzity, pdy, vody, zmiernenie klimatickch zmien a pod. Implementciou jednotlivch projektov v rmci naich programov meme sledova, e krok za krokom sa zlepuje kvalita ivota na vidieku, dochdza k rozvoju v oblasti infratruktry obc, ale i k zaktivizovaniu ivota na vidieku. Priority E v oblasti rozvoja vidieka v nadchdzajcom programovacom obdob 2014 2020 s zameran na podpora prenosu znalost a inovci v ponohospodrstve, lesnom hospodrstve a vidieckych oblastiach, zlepenie konkurencieschopnosti vetkch druhov ponohospodrstva a ivotaschopnosti ponohospodrskych podnikov, propagciu organizcie potravinovho reazca a riadenie rizk v ponohospodrstve, obnovu, ochranu a posilnenie ekosystmov zvislch na ponohospodrstve a lesnom hospodrstve, propagciu efektvneho vyuvania zdrojov a podporu prechodu na nzko uhlkov hospodrstvo odoln voi zmenm klmy, podporu socilneho zalenenia, zniovanie chudoby a hospodrsky rozvoj vo vidieckych oblastiach. Verm, e aj implementciou opatren v programovacom obdob 2014 2020 djde ku kvalitnmu rozvoju na vidieku, a e vetky podniknut kroky pri prprave novho programu napomu nielen ponohospodrom prerazi v priestore E, a to najm kvalitou a jedinenosou ich produkcie, ale aj ostatnm aktrom vidieka, a to rozvojom loklnych a nielen ponohospodrskych aktivt, oivenm vrobnch innost a udranm hospodrskeho ivota na vidieku. Ako by ste hodnotili rekrean a turistick seznu na vidieku poas letnho obdobia? Slovensko je krajinou s vynikajcimi prrodnmi podmienkami a geografickm postavenm pre rozvoj vidieckej turistiky a rekreanch aktivt. S prihliadnutm na bohat tradciu trvi von as na vidieku a vzhadom na celosvetov trend prechodu od masovho turizmu v prmorskch letoviskch k vidieckemu turizmu, agroturizmu, ekoturizmu a pod. sa rozvoj turizmu vo vidieckych oblastiach Slovenska jav ako vhodn program na znovuoivenie ekonomiky a znenie nezamestnanosti na vidieku. Aj ke v sasnosti bol zaznamenan rozvoj vidieckej turistiky (hlavne v podhorskch a horskch reginoch) a realizuje sa vyuvanie opustench vidieckych sdel obyvatemi z miest prve na tieto ely, stle nie je potencil SR vyuvan dostatone. Podpora je mon naprklad prostrednctvom opatrenia PRV SR 2007 2013 3.2 Podpora innosti v oblasti vidieckeho cestovnho ruchu, kde oprvnen vdavky s uren aj na rekontrukciu a modernizciu nzkokapacitnch ubytovacch zariaden s kapacitou max. 10 lok alebo na vstavbu relaxanch zariaden. V Nrodnom strategickom plne rozvoja vidieka SR do roku 2013 je najviac zdrojov smerovanch na zlepenie ivotnho prostredia a krajiny, ako sa dosahuj ciele rozvoja ponohospodrstva? V rmci Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 je pribline 50 % prostriedkov urench na financovanie opatren zameranch na zlepenie ivotnho prostredia a krajiny. Podstatn as prostriedkov smeruje najm na podporu znevhodnench oblast, kde je hlavnm cieom zabezpei pokraovanie ponohospodrstva prostrednctvom zachovania a podpory udratench systmov hospodrenia, nakoko pokraovanie ponohospodrskej innosti je zkladnm predpokladom pre udranie osdlenia danch oblast. alia vznamn as prostriedkov je uren pre opatrenie Agroenvironmentlne platby, v rmci ktorho sa realizuj ponohospodrske vrobn postupy zluiten s ochranou a zlepenm ivotnho prostredia, krajiny, prrodnch zdrojov, ktor s nad rmec prslunch povinnch noriem. V prpade opatren zameranch na zlepenie ivotnho prostredia a krajiny, kam okrem u spomnanch patria aj opatrenia Natura 2000 na ponohospodrskej a lesnej pde, Prv zalesnenie ponohospodrskej pdy a Lesncko-environmentlne plat-

35

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
by, sa ned jednoznane hovori o viditench zmench, ktor sa dosiahli. Pozitvne vplyvy nastavench opatren v rmci ivotnho prostredia s asovo nronejie, aie preukzaten a asto sa prejavia a v dlhodobejom asovom horizonte v porovnan s opatreniami investinho charakteru, kde je mon krtko po realizcii identifikova prnosy pre dan podnik alebo lokalitu. V sasnosti pri environmentlnych opatreniach je mon sledova prnos postupnm napanm stanovench cieov, avak u teraz vieme, e niektor z nich sa nm podar naplni, ako aj prekroi a niektor nie. Preukzanie podstatnch zmien na jednotliv zloky ivotnho prostredia a vidieckej krajiny ako celku si vyaduje dlhie asov obdobie, a preto prv podstatn zmeny by sa mohli prejavi po celkovom ukonen sasnho PRV SR 2007 2013 a jeho zverenom hodnoten. Zrove bude dleit nadviaza podporu na zaveden opatrenia aj v budcom programovom obdob 2014 2020. D sa pri rozdeovan zdrojov z Eurpskeho ponohospodrskeho fondu ustri ich efektvne vyuvanie? Zdroje z Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka s na 7-ron programov obdobie 2007 2013 v rmci Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 alokovan na tyri priority: konkurencieschopnos ponohospodrstva a lesnho hospodrstva, zlepenie ivotnho prostredia a krajiny, kvalita ivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikcia vidieckeho hospodrstva, Leader. V rmci priort je rozpoet rozdelen medzi jednotliv opatrenia. Cel PRV, ako aj alokcie prostriedkov boli pripraven na zklade SWOT analzy a s vsledkom konzultci s hospodrskymi a socilnymi partnermi. Skutonosou je, e PRV bol vytvoren na zklade analz a potrieb ete v roku 2006, avak jeho implementcia mus odra aktulnu situciu v sektore pdohospodrstva a na vidieku. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR preto aj na zklade vsledkov pravidelnho hodnotenia programu navrhuje zmeny v programe a v jeho implementcii, ktor s predmetom diskusi s partnermi v rmci monitorovacieho vboru. Napanie cieov a efektvne vyuvanie zdrojov z Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka je monitorovan a hodnoten prostrednctvom kvantifikovatench ukazovateov vstupu, vsledku a dosahu pre kad jedno opatrenie zvl. Vron sprvy a hodnotiace sprvy s zverejnen na webovom sdle Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR. Zmerom je zvenie konkurencieschopnosti ponohospodrstva, potravinrstva a lesnctva a zlepenie ivotnho prostredia zavdzanm vhodnch ponohospodrskych postupov a zvenie kvality ivota na vidieku s drazom na trvalo udraten rozvoj. Vidiek je spojen s tzv. akvakultrou, ak s monosti modernizcie v tejto oblasti? Modernizcia v oblasti akvakultry je mon prostrednctvom erpania finannch prostriedkov z Operanho programu Rybn hospodrstvo SR 2007 2013. Ten umouje iadateom v zmysle nariadenia rady (ES) . 1198/2006 iada o spolufinancovanie pre rozrenie, rekontrukciu, technick vybavenie a modernizciu existujcich produknch zariaden, odbahovanie rybninch plch, vstavbu novch produknch zariaden, vstavbu malch predajn umoujcich chovateom pravu a predaj produktov akvakultry. o sa tka spracovania produktov akvakultry, investcie do technickho vybavenia a modernizcia existujcich spracovateskch jednotiek spolu so vzdelvacmi a informanmi aktivitami predstavuj dleit sas modernizcie sektora, ktor trp nedostatonm technickm stavom rybochovnch zariaden ale na druhej strane dostatkom spracovateskch kapact spajcich sasn normy E. Istou vsadou vidieka je neraz aj potravinov sebestanos a bezpenos, ak s monosti prpadnho odpredaja vrobkov samostatne hospodriacich farmrov? Mlad farmri a prvovrobcovia s oprvnen erpa podporu z Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013, ktor je spolufinancovan z Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka. Podpora je mon prostrednctvom opatrenia 1.1 Modernizcia fariem, ktorho cieom je zvi konkurencieschopnos ponohospodrskych subjektov lepm vyuvanm vrobnch faktorov a uplatovanm novch technolgi a inovci, a prostrednctvom ktorho je mon zska nenvratn finann prspevok na stavebn a technologick investcie v oblasti ponohospodrskej prvovroby. Vka podpory z celkovch oprvnench vdavkov je v zsade 40 % z celkovch oprvnench vdavkov na projekt, priom 60 % pre mladch ponohospodrov v znevhodnench oblastiach. Taktie v rmci tohto opatrenia je mon podpora investcie svisiacej s priamym predajom vlastnej produkcie iadatea urenej na udsk spotrebu konenmu spotrebiteovi a /alebo inm maloobchodnm prevdzkarniam, ako napr. zriadenie spracovateskho miesta, predajnho miesta alebo obstarania pecilneho automobilu na prepravu vlastnej produkcie.

Netreba strca racionlny pohad

Generlna riaditeka Sekcie pdohospodrskej politiky a rozpotu Slvka JNOKOV oboznamuje so zkladnmi ciemi pdohospodrskej politiky aj v svislosti s koordinciou v rmci Eurpskej nie. Malo by to prinies spravodlivejie prspevkov rozdelenie pre vetky tty E. Rozprva sa s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.
To, e sa Eurpa sna o kvalitn, ale aj lacn potraviny v dostatonom mnostve, vychdza zo zkladnho ciea Spolonej ponohospodrskej politik ako sa pln na Slovensku a ak al vvoj sa predpoklad? Kvalita slovenskch a eurpskych ponohospodrskych a potravinrskych produktov je garantovan legislatvnymi poiadavkami E. Tieto poiadavky zabezpeuj vysok bezpenos ponohospodrskych surovn a potravn v rmci celho potravinovho reazca. Slovensk republika dsledne dodriava princpy Spolonej ponohospodrskej politiky a v oblasti kvality a bezpenosti potravn ide a nad rmec eurpskych noriem. Tento fakt na vak na druhej strane vytvra tlak na nkladov strnku potravinovej produkcie a takto me vplva na niiu konkurencieschopnos slovenskch potravinrskych komodt prve v dsledku dovozov lacnejch, asto aj menej kvalitnch potravn za niiu cenu zo zahraniia. Je preto nevyhnutn jednak posilni kontrolu kvalitatvnych parame-

36

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
Shlaste so sasnm poplatkom za vyatie pdy z ponohospodrskeho fondu, ktor je treba zaplati, ak chce niekto stava na ponohospodrskej pde? Ve zkon, a teda podstata sa aj tak obchdza vnimkami. Zatia neuvaujeme o zruen poplatku za vyatie pdy z ponohospodrskeho fondu, hoci tieto finann zdroje id do ttneho rozpotu a nesmeruj priamo do rozpotovej kapitoly MPRV SR. Treba bliie rozliova a posudzova dvody pre ktor dochdza k zniovaniu rozsahu ponohospodrskej pdy. Je rozdiel, i je pda vyat z pdneho ponohospodrskeho fondu pre ttny zujem (napr. rozvoj infratruktry), alebo pre zujmy rznych developerskch spolonost. Zkonnou monosou sa vlastne aj zniuje rozsah ponohospodrskej pdy, nie je to likvidan? Ako u bolo povedan, treba bliie rozliova a posudzova dvody, pre ktor dochdza k zniovaniu rozsahu ponohospodrskej pdy. Ochrane ponohospodrskej pdy ako vznamnho prrodnho a vrobnho zdroja sa v SR venuje maximlne silie prostrednctvom zkona prijatho v roku 2004 . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Tento zkon ustanovuje ochranu vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a zabezpeovania jej trvalo udratenho obhospodarovania a ponohospodrskeho vyuvania, ochranu environmentlnych funkci ponohospodrskej pdy, ochranu vmery ponohospodrskej pdy pred neoprvnenmi zbermi na neponohospodrske pouitie, postup pri zmene druhu pozemku, ako aj sankcie za poruenie povinnost ustanovench zkonom. Do akej miery sa peniaze za vyatie pdy vracaj do rezortu ponohospodrstva? Finann prostriedky za vyatie pdy sa odvdzaj do ttneho rozpotu, nie s definovan presn pravidl, akm spsobom sa rozdeuj v rmci jednotlivch rezortov. Ktor odvetvia v rmci slovenskho ponohospodrstva treba viac rozvja a podporova, ktor s v slade s pdohospodrskou politikou Slovenska? Je potrebn rozvja vetky odvetvia slovenskho ponohospodrstva, avak najviu pozornos musme venova odvetviam, ktor s v kritickom stave, ako u spomnan ivona vroba. Toto odvetvie si vyaduje vyiu dotan podporu a vyie investcie. alm pecifickm odvetvm, ktormu je treba venova zven pozornos je ovocinrstvo a zeleninrstvo. Zeleninu a ovocie, na ktor mme vhodn prrodn podmienky, meme dopestova aj na Slovensku. Rozvoj tohto odvetvia by mohol prispie tak k zneniu zpornho salda zahraninho obchodu s agropotravinrskymi komoditami, ako aj k tvorbe pracovnch sl a rozvoju vidieka.

trov dovanch potravn a jednak, zvenm osvety medzi spotrebitemi, poukza na vysok kvalitu slovenskch potravinrskych vrobkov. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka sa sna zabezpeova okrem kvality a bezpenosti potravn aj ich cenov dostupnos. Monosti vkonnej moci s vak limitovan objektvnymi vonkajmi faktormi, ktor vstupuj do potravinovej cenotvorby. Vonkajie faktory s dan globlnym ekonomickm vvojom a nie je mon ich bliie na nrodnej rovni ovplyvni. Najvznamnejm vonkajm faktorom je nestlos svetovch cien potravinrskych komodt. Vplyv svetovch cien na spotrebitesk ceny potravn na Slovensku je vznamn, pretoe svetov zsoby s nzke a hlavnou hrozbou naalej zostvaj medziron vkyvy v rodch spsoben s poasm. D sa zabezpei aby sa cena potravn nemenila a nepriklala k zvyovaniu, aby si zachovala stabilitu? Ak s monosti, o treba pre to urobi? Rezort pdohospodrstva a rozvoja vidieka sa sna zabezpeova viu cenov dostupnos potravn. Tto snaha je vak limitovan objektvnymi faktormi, ktor vplvaj na ceny potravn a nie je mon ich plne eliminova. Na jednej strane, priame dosahy na ceny potravn tlmia dlhodob kontrakty v rmci ich produknho reazca, na strane druhej dnes na trhu existuj tlaky na rast cien potravn najm z pohadu tohtoronej svetovej rody a sasnej cenovej rovne potravn na svetovch komoditnch trhoch. silie zabezpei viu cenov dostupnos potravn sa takto sstred predovetkm na oivenie domcej, utlmujcej sa ivonej vroby a rastlinnej vroby. Vsledkom tohto silia by malo by zvenie sebestanosti v strategickch agropotravinrskych komoditch. Preo nie je v rmci Eurpskej nie rovnak vka dotci v prepote na hektr or-

nej pdy pre vetky tty? Na zklade oho je stanoven vka dotci? V rmci negocianch rokovan SR a E boli prijat opatrenia zabezpeujce postupn zvyovanie dotci ponohospodrskych platieb od roku 2004. V sasnosti tieto platby na Slovensku stle nedosahuj rove krajn E-15. Napr. v roku 2011 boli z prostriedkov E a nrodnch zdrojov vyplaten priame platby do vky 90 % priemeru krajn E 15. Z toho prostriedky E vo vke 80 % a nrodn vyrovnvacia platba zo ttneho rozpotu vo vke 10 %. Vka nrodnch doplatkov je zvisl od finannch prostriedkov ttneho rozpotu. Ktor segmenty ponohospodrstva potrebuj vyiu finann podporu? Najvyia finann pomoc by mala by smerovan na oblas ivonej vroby, kde dochdza k poklesu stavov hospodrskych zvierat, najm hovdzieho dobytka, opanch a oviec. padok ivonej vroby, s vzbou na vrazn zmeny v truktre produkcie krmovn, pramen z nzkej konkurencieschopnosti svisiacej nielen s ekonomickmi podmienkami vroby, ale aj vekostnou a vlastnckou truktrou fariem predovetkm v starch lenskch krajinch E. D sa zabezpei neplatenie za neobrban ponohospodrsku pdu, o je tie svojim spsobom, zneuvanie systmu dotci? Existuje dsledn monitorovac systm kontroly ponohospodrskej pdy, ktor zabrauje zneuvaniu dotci. Ide o Integrovan administratvny a kontroln systm (IACS), prepojen na register pdy LPIS a ostatn podporn registre. Vyuva sankcie za nedodranie termnov, kontroly na mieste a kontroly prostrednctvom diakovho snmkovania plch, ako aj alie nstroje, smerujce k efektvnemu vyuvaniu podpornch prostriedkov, s cieom zamedzi ich zneuvaniu i u ide o nrodn alebo eurpske zdroje.

37

A G E N T R A

N A

P O D P O R U

R E G I O N L N E H O

R O Z V O J A

Prca Agentry na podporu regionlneho rozvoja nadobudla nezastupiten vznam prve zastreovanm viacerch programov, operanch programov, ktor s vemi dleit aj pre roky 2007 2013. Rozhovor s generlnou riaditekou Agentry na podporu regionlneho rozvoja Ivetou PABIOVOU prina redaktorka Anna Komov.

spenos projektov kvalitnej ivot na Slovensku

Ktor z programov je rozsahom a aktivitami najkomplexnej , ak s pecilne ciele Regionlneho operanho programu, pre koho je uren? Rozsahom a aktivitami je kad z programov vyvene koncipovan, aby komplexne pokrval ciele a aktivity konkrtneho operanho programu. pecifickmi ciemi ROP je zvyovanie rovne poskytovanch sluieb v oblasti vzdelvania, zvenie rozsahu a rovne poskytovanch sluieb v socilnej oblasti, posilnenie kultrneho potencilu reginov a rozvoja cestovnho ruchu, posilnenie konkurencieschopnosti sdiel a zvyovanie kvality a bezpenosti verejnch priestranstiev, zvyovanie rovne dopravnej obslunosti reginov. D sa hovori aj o tzv. pridanej hodnote operanho programu ROP? Prostrednctvom budovania kvalitnej a dostupnej obianskej infratruktry a v spolupsoben s prspevkami v rmci ostatnch relevantnch operanch programov pome ROP dosahova ciele Nrodnho programu reforiem v oblasti vzdelvania, zamestnanosti a informanej spolonosti. Hoci operan program nie je priamo zameran na podporu podnikateskej sfry, prispeje k stimulcii vntornch zdrojov reginov na rozvoj nadvzujcich podnikateskch aktivt a zrove zvi atraktivitu reginov pre investcie, m prispeje k plneniu priort Nrodnho programu reforiem v oblasti podnikateskho prostredia. o bolo najvm zujmom zo strany iadateov, ak bol zujem o vzdelvanie ? Programy CS registruj prieben zujem potencilnych prijmateov o vetky podporovan oblasti podpory. Konkrtne v rmci opatren zameranch na vzdelvanie bol najv zujem o zskanie novch zrunost a schopnost (vyuovanie na udovoumeleckch kolch, remeselncke zrunosti), zachovanie kultrneho dedistva (hrniarstvo, prtikrstvo, ochrana iv. prostredia), zskanie/obnova primeranch jazykovch znalost (SR-R) z jazyka partnerskho ttu. V rmci Operanho programu Bratislavsk kraj (OPBK) bol najv zujem zo strany miest a obc o projekty infratruktry prostrednctvom Opatrenia 1.1 Regenercia sdiel a zo strany iadateov skromnho sektora (MSP) o projekty nkupu a zavdzania inovatvnych technolgi prostrednctvom Opatrenia 2.1 Inovcie a technologick transfery. Najv zujem zo strany iadateov o nenvratn finann prspevok v rmci ROP zo trukturlnych fondov E bol hlavne v oblasti podpory infratruktry vzdelvania a v oblasti podpory regenercie sdiel. Ako by ste charakterizovali program cezhraninej spoluprce, na ktor lokality bola sstreden pozornos? Programy CS spoluprce pokrvaj irok oblas aktivt za elom dosiahnutia zlepenia spoluprce cezhraninch reginov ( naprklad: kultrny rozvoj a zachovanie tradci , spoluprca a sieovanie, vzdelvanie, trh prce a zamestnanos podpora cestovnho ruchu, Rozvoj podnikateskho a inovanho prostredia, Rozvoj cezhraninho turizmu). Otzka definovania toho, ak program je najkomplexnej je irelevantn vo vzahu k pecifikm jednotlivch cezhraninch vzahov, na ktor reflektuj konkrtne zadefinovan oblasti podpory jednotlivch programov CS (SR-R, HU-SK, PL-SR a AT-SK). Ak je spokojnos s programami cezhraninej spoluprce? Spokojnos s implementciou programov CS je na vysokej rovni. Sptn vzba od prijmateov, ako aj od cieovch skupn je vrazne pozitvna. Vetky programy CS s zameran na rozvoj CR v prihraninch reginoch. V rmci implementcie projektov pre programy CS, zameranch na oblas CR, sa vytvraj aj nov pracovn prleitosti, primrne, sekundrne aj tercirne. Maj samosprvne kraje zujem o nenvratn finann prspevok, ktor obce s najspenejie? Samosprvne kraje maj primeran, a vysok zujem o FP z programov CS. V rmci jednotlivch programov, v oprvnenom zem, v oblastiach podpory, pri ktorch s definovan ako oprvnen, s jednotliv samosprvne kraje viac menej proporcionlne zastpen. V rmci OPBK Prioritnej osi 1 Infratruktra a taktie v rmci opatrenia 2.2 Informatizcia spolonosti, skupina aktivt 2.2.1 Elektronizcia samosprvy OPBK je oprvnenm prijmateom aj Bratislavsk samosprvny kraj, ktor prejavil vrazn zujem o realizciu relevantnch projektov. Medzi najspenejch iadateov verejnej sprvy z hadiska potu projektov patria mesto Senec, obec Vek Levre a mestsk as Bratislava Nov mesto, ktor realizovali po 2 projekty. V rmci ROP je taktie eminentn zujem, hlavne v oblasti podpory infratruktry vzdelvania a v oblasti podpory regenercie sdiel. Koko projektov mte doteraz ukonench a ak je spenos v podpore regionlneho rozvoja? Nestalo sa e by obsahovo dobr projekty boli vyraden kvli formlnym nedostatkom? Hodnotiaci proces iadost o poskytnutie FP m presne stanoven truktru a sklad sa

Kad z operanch programov Agentry na podporu regionlneho rozvoja sa zameriava na in aktivity, a tak m aj in ciele pre konkrtnych iadateov. Daj sa zosumarizova jednotliv orientcie najdleitejch operanch programov a ich realizcia? Ako to vyzer na Slovensku? Zosumarizovanie cieov v rmci SR m na starosti dokument Nrodn strategick referenn rmec. Tento dokument bol schvlen na zaiatku programovho obdobia 2007 2013 a vetky operan programy pri stanovovan cieom a aktivt priamo vychdzaj z neho. Okrem programov cezhraninej spoluprce (alej len CS), ktor kvli svojim pecifikm nie s v om explicitne zahrnut. Napriek tomu aj programy CS napaj ciele, ktor svojou podstatou kooperuj s ciemi ostatnch OP, ako aj s ciemi definovanmi v NSRR. Operan program Bratislavsk kraj je programovm dokumentom na erpanie pomoci z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja pre vybran oblasti infratruktry a vedomostnej ekonomiky na roky 2007 2013. Globlnym cieom Operanho programu Bratislavsk kraj je posilnenie konkurennej schopnosti reginu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovanm reginu atraktvneho pre ivot. Ciemi Regionlneho operanho programu (alej len ROP) je zvyovanie rovne poskytovanch sluieb v oblasti vzdelvania, zvenie rozsahu a rovne poskytovanch sluieb v socilnej oblasti, posilnenie kultrneho potencilu reginov a rozvoja cestovnho ruchu, posilnenie konkurencieschopnosti sdiel a zvyovanie kvality a bezpenosti verejnch priestranstiev, zvyovanie rovne dopravnej obslunosti reginov.

38

A G E N T R A

N A

P O D P O R U

R E G I O N L N E H O

R O Z V O J A

z krokov nadvzujcich na seba. Prv z tchto krokov je aj kontrola formlnej plnosti iadosti. V prpade nedostatkov, je kad iadate vyzvan na doloenie chbajcich ast v primeranej lehote. V prpade, e z akhokovek dvodu tieto chbajce asti projektovej dokumentcie iadate nedolo, je vyraden z alieho procesu hodnotenia. V takomto prpade me by po obsahovej strnke dobr projekt vyraden aj na zklade nesplnenia formlnych kritri.

Doteraz bolo v rmci OPBK v programovom obdob 2006 2013 ukonench 165 projektov (mimo projektov technickej pomoci). V prpade nesplnenia formlnych kritri (aj po psomnom vyzvan na doplnenie psomnost a dokumentov) samozrejme me nasta situcia, e ako nespen mu by vyhodnoten aj obsahovo zaujmav projekty. Kritri, formlne aj odborn, s vak pre vetkch rovnak a znme vopred. V rmci Regionlneho operanho progra-

mu bolo spene zrealizovanch skoro 50 % schvlench iadost o nenvratn finann prspevok, t. j. viac ako 800 projektov. V prpade, e predloen iados o NFP nespa nleitosti stanoven v prislchajcej vzve v rmci ROP je mon doplni v presne stanovenej lehote formlne nedostatky iadosti o NFP. Nsledne vak prebieha al proces hodnotenia iadost o NFP z odbornej a obsahovej strnky.

Pdohospodrstvo m podporu v PPA

Akreditovan Pdohospodrska platobn agentra (PPA) sa u dev rokov venuje poskytovaniu podpory na rozvoj slovenskho ponohospodrstva a vidieka. Ako rozpotov organizcia bola zaloen zkonom s innosou od 1. 12. 2003. Na ttny rozpoet je napojen prostrednctvom kapitoly Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR. Zabezpeuje administrciu, kontrolu a autorizciu iadost a platieb na podporu ponohospodrstva, potravinrstva, lesnho a rybnho hospodrstva, obc a rozvoja vidieka. Viac v rozhovore generlneho riaditea PPA Stanislava GROBRA s redaktorkou Annou Komovou.
nmi programami medzi najlepmi v Slovenskej republike. Pravda, vade je o zlepova. V PPA sa usilujeme hlavne o skracovanie leht na vyhodnocovanie, kontrahovanie a vyplcanie podpr, zefektvnenie kontrolnho systmu a skvalitnenie prce naich zamestnancov. Ako by ste hodnotili organizciu integrovanch kontrol, treba ju aktualizova? Cieom integrovania kontrol na mieste (KNM) je preveri u rovnakho iadatea v rovnakom ase vetky skutonosti uveden v jednotnej iadosti o priame a environmentlne podpory. Integrovan kontroly spjaj kontrolu priamych podpr, ktor vykonva PPA, kontrolu agroenvironmentlnych podpr, ktor vykonvaj nielen kontrolri PPA, ale aj zamestnanci delegovanch intitci, teda ttnej veterinrnej a potravinovej sprvy (VPS) SR a strednho kontrolnho a skobnho stavu ponohospodrskeho (KSP) a kontroly krovho plnenia, ktor vykonvaj PPA, VPS SR a KSP. Pred vjazdom sa kontroln skupina PPA dkladne oboznmi s kompletnou zlokou iadatea a priprav sa na kontrolu. Pokia s lenmi kontrolnej skupiny zamestnanci externej intitcie, takisto sa oboznmia so zlokou iadatea. Kontrolri PPA sa iadateovi preuku preukazom kontrolra, inpektori externch intitci sa preuku poverenm na kontrolu a/alebo sluobnm preukazom. Kontroln skupina oznmi iadateovi predpokladan postup vkonu KNM a koordinovane postupuje pri jej vkone. Spjanie kontrol je podmienen nielen pripravenosou systmu elektronickej databzy, kontrolnch postupov, kontrolnch intitci,

Nov programov obdobie je spojen aj s prehodnocovanm efektvnosti prce toho prechdzajceho, ako ste spokojn s plnenm loh, o oakvate od nronosti a alieho plnenia loh Spolonej ponohospodrskej politiky? Zber PPA ako ttnej rozpotovej organizcie rezortu MPRV SR je vemi irok. V podstate implementuje poskytovanie vetkch podpr a pomoci farmrom, lesnkom, spracovateom, obciam mimo plov rastu, miestnym aknm skupinm, odbytovm organizcim, podnikateom v oblasti vidieckeho cestovnho ruchu a ostatnm organizcim z Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka, z Eurpskeho ponohospodrskeho zrunho fondu a Eurpskeho fondu pre rybn hospodrstvo. Takisto zabezpeuje kontrolu a

vyplcanie iadost z prostriedkov ttneho rozpotu SR prostrednctvom ttnej pomoci a nrodnch podpr. Len na predstavu: rone prde viac ako 16-tisc iadost na priame podpory a niekoko stoviek na ttnu pomoc a na podpory v rmci podpory spolonho trhu. Od zaiatku programovacieho obdobia 2007 2013 zrove PPA u uzavrela viac ako 5 100 zmlv o nenvratnom finannom prspevku s prijmatemi z Programu rozvoja vidieka. Ako som u povedal, zabezpeujeme zrove cel administrciu, kontrolu, autorizciu platieb aj samotn vyplcanie podpr. Aj napriek vekmu potu loh sa PPA zatia spene dar implementova jednotliv typy podpr a jej prcu povaujem za efektvnu. Sved o tom aj vka kontrahovania a erpania zdrojov z fondov E, kde sme v porovnan s ostat-

39

P D O H O S P O D R S K A
ale aj monosami iadatea. Kontroln skupina pri integrcii kontrol teda berie do vahy aj asov a personlne monosti iadatea spolupracova pri vkone kontrol, predklada podklady a vysvetlenia poda poiadaviek jednotlivch kontrolnch intitci. Ak kontrola prebieha u skromne hospodriaceho ronka alebo fyzickej osoby nepodnikatea, treba zohadni, e na rozdiel od drustva alebo inej prvnickej osoby kontrolovan subjekt nem viacero pracovnkov. Kontrolu musme prispsobi tak, aby zstupca iadatea mal vdy dostatok asu na prpravu podkladov a dokumentovanie plnenia podmienok iadatea. Vsledkom je spolon sprva z integrovanej kontroly na mieste, ktor kontroln skupina odovzd na prslunom regionlnom pracovisku PPA. Podrobn postup vkonu kontrol je uveden v prslunch pracovnch postupoch. V roku 2012 sa naalej rta s aplikciou, ako aj s alm rozpracovanm tohto postupu. Poda akch kritri sa vyplcaj podpory iadateom o nenvratn finann prspevok? Kad typ podpr je osobitn. Jednotliv podpory maj rozdielne pravidl dan nariadeniami Eurpskej komisie (EK), nrodnou legislatvou a internmi predpismi MPRV SR a PPA. V rmci Programu rozvoja vidieka (PRV) Slovenskej republiky na roky 2007 2013 podmienky a kritri poskytovania nenvratnho finannho prspevku (NFP) pre jednotliv opatrenia stanoven v prslunej prruke pre iadatea. Tieto kritri s v slade s Programom rozvoja vidieka SR 2007 2013, ktor schvlila EK. Kritri hodnotenia pre kad opatrenie mus schvli monitorovac vbor. Vetky prruky s zverejnen na webovom sdle PPA www.apa.sk. PPA sa v poslednom obdob stretvala astejie s krtenm prevdzkovch a kapitlovch vdavkov, m to vplyv aj na rove poskytovanch sluieb? Na zaiatku roka bol PPA schvlen rozpoet bench vdavkov vo vke 3,722 mil. eur, o by bolo vemi nevhodn pre agentru. Tto skutonos si uvedomilo aj Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) a rozpoet navilo na sumu pribline 4,198 mil. eur. Vzhadom na to, e agentra u niekoko rokov pred sebou tla obrovsk balvan vo forme prakticky nevypovedatenej zmluvy na prenjom budovy, tento rozpoet by nedokzal pokry ani len na nevyhnutn ben prevdzku. Tu musm zdrazni, e okamite po nstupe som zaal hada spsob ako odstpi od tejto zmluvy bez toho, aby sme museli prenajmateovi plati zmluvn sankcie, resp. ako dosiahnu zrelnenie vky njomnho. PPA ako agentra, ktor m akreditciu na prideovanie eurofondov v oblasti ponohospodrstva, nevyhnutne mus ma pecilne informan systmy. Ich prevdzka, drba, bezpenos, ako aj nevyhnutn reintalcie a pravy korepondujce so zmenami v legislatve, stoja nemal finann prostriedky. Prve tieto vdavky spsobovali kadorone, e rozpoet agentry sa dostval prakticky od zaiatku do deficitu. Poas uplynulch dvoch rokov

P L A T O B N

A G E N T R A

sa tento problm podarilo vyriei v spoluprci s ministerstvom pdohospodrstva a Ministerstvom financi SR pri tvorbe ttneho rozpotu, ke boli v rozpotovej kapitole Veobecn pokladnin sprva elovo vylenen finann prostriedky pre PPA na prevdzku informanch systmov. Teraz to vyzer, e s krtenm bench vdavkov sa naa agentra vyrovnala bez negatvnych dopadov. Nie je to vak celkom pravda. V svislosti s tm, e musme plati energie, njomn, opravy a in nevyhnutn sluby, nai zamestnanci pracuj na vemi zastaranch potaoch, o znane spomauje ich innos a mnoh prevdzkov priestory s v takom stave, e hovori o akchkovek hygienickch normch v tomto prpade nem zmysel. Pokia ide o kapitlov vdavky, tie rieime priebene poas roka s nam ministerstvom. To znamen, e v prpade aktnej potreby kapitlovch vdavkov rokujeme o ich pridelen z kapitoly MPRV SR a sname sa dan situciu vyriei. Tento rok sme mali v rozpote pridelen kapitlov vdavky v celkovej vke cca 1,4 mil. eur, ale ilo o prostriedky z minulho roka, ktor boli elovo viazan na presne uren tovary. Napriek vyie uvedenmu si dovolm tvrdi, e kvalita a rove poskytovanch sluieb naej agentry voi poberateom dotci urite neklesla. Mojim cieom je v nasledujcich rokoch, s ohadom na situciu vo verejnch financich, zabezpei dostatok finannch prostriedkov na kvalitn fungovanie agentry a na zlepovanie kvality poskytovanch sluieb. Menia sa aj vchodiskov podmienky pre nov programov obdobie, ako ovplyvuje doplovanie zdrojov z rozpotu E domce monosti? Po vstupe SR do E a implementciou Spolonej ponohospodrskej politiky sa postupne prostriedky ttneho rozpotu, i u formou spolufinancovania alebo doplnkovch nrodnch platieb a ttnej pomoci , stali len doplnkom k eurpskym zdrojom. V priemere podiel prostriedkov ttneho rozpotu SR na celkovch zdrojoch MPRV SR a aj PPA vrazne kles. Na jednej strane to m pozitvny vplyv, ke v asoch nedostatku sa zdroje ttneho rozpotu nahrdzaj v oraz vej miere prostriedkami zo spolonho rozpotu nie. Na druhej strane vzhadom k nevhodnosti prstupovej zmluvy pre nov krajiny s spolon zdroje distribuovan na zklade nespravodlivch princpov. Pokles zdrojov nrodnho rozpotu SR neumouje tto ekonomick diskriminciu naim farmrom dostatone kompenzova. Zvyuje sa zujem iadateov o podporu aj z radov farmrov, malch a strednch podnikov? Zujem iadateov je obrovsk. Uvedomuj si, e aj pre zmiernenie dopadu spomnanmu diskriminanho historickho princpu distribcie je nevyhnutn zvyova efektvnos vroby, technick a technologick vyspelos, kvalitu a hygienu. Postupne sa nauili vyuva programy Eurpskej nie. Preto vo vine vziev vypsanch PPA iadosti previli finann monosti PPA. Ako sa rozmha modernizcia slovenskho

ponohospodrstva, ktor innosti s podporovan, d sa porovna modernizcia na Slovensku s inmi krajinami nie? V om zaostvame? Investcie do modernizcie podporuje hlavne opatrenie 1.1 Modernizcia fariem a iastone aj opatrenie 3.1 Diverzifikcia smerom k neponohospodrskym innostiam Programu rozvoja vidieka 2007 2013. V rmci vzvy na modernizciu fariem bol podporovan naprklad nkup ponohospodrskych strojov a techniky, technolgi, rekontrukcia stavebnch objektov, vstavba hnojovch koncoviek. Paleta podporovanch innost bola pestr od traktorov, kosaiek a kombajnov a po kravny a dojrne. Ponohospodr si mohol vybra, akm smerom sa bude ubera. Zrove to bola mono najvia chyba v rmci PRV SR 2007 2013: neboli jasne uren priority. Podporovalo sa skoro vetko. Aj preto by bolo vhodn pri prprave programovacch a riadiacich dokumentov pre nov obdobie vychdza ako aj z hodnotenia sasnho Programu rozvoja vidieka, ucelenej koncepcie rozvoja ponohospodrstva, ktor sa pripravuje. Podpory by mali by zameran v prvom rade na priority slovenskho ponohospodrstva. o by ste privtali aby sa mohlo viac podporova, ak je stav v oblasti lesnho hospodrstva z pohadu poskytovania podpory, ak s monosti rozvoja vidieka a na o kladie draz Eurpska nia? Pri priamych podporch povaujem za problm, e s prli odviazan od produkcie a oraz vmi maj environmentlny charakter. Nepodporuj efektvnos a snahu ponohospodra, ba niektor sa viau na minul obdobie. Bohuia, je to trend v E, vzhadom na vrobn kapacitu starch lenskch krajn. Na Slovensku sa mlo venujeme podpore odbytu, pritom dobr predajn cena a odbyt pomu farmrovi a celmu odvetviu viac ako dotcie. Za problm povaujem mal monosti podporova citliv sektory, naprklad ivonu vrobu. Aj napriek tomu, e bola prioritou pre viacer predchdzajce vldy, padok produkcie sa zastavi nepodarilo. Aj tu by mohla da odpove pripravovan koncepcia. V oblasti podpr lesnho hospodrstva je PPA takisto vemi aktvna. Intenzvne sa pripravuj podmienky na vypsanie novch vziev na opatrenie 1.2 Pridvanie hodnoty do produktov lesnho hospodrstva a opatrenia 1.4 Zvenie hospodrskej hodnoty lesov. Predpokladme, e obidve by mala PPA zverejni v oktbri 2012. Okrem toho SR predloila Eurpskej komisii tvrt modifikcia PRV SR 2007 2013, ktor riei realokciu zdrojov v rmci opatrenia 2.1 Obnova lesnho potencilu. Pokia EK realokciu schvli, mala by by nsledne zverejnen vzva na predkladan iadost o NFP na toto opatrenie. Po spench opatreniach zameranch na obce mimo plov rastu mono predpoklada, e bude u do konca roka 2012 vyhlsen vzva na opatrenie 3.2 Podpora v oblasti vidieckeho cestovnho ruchu. Zrove PPA spene implementuje iniciatvu Leader. Poet podporench projektov v rmci implementcie integrovanch stratgi rozvoja zemia prostrednctvom miestnych aknch skupn presiahol u niekoko stoviek.

40

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R

Generlny riadite sekcie legislatvy na Ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Jaroslav PUK si uvedomuje nevyhnutnos dobrej legislatvy aj v rezorte pdohospodrstva. Zmena zkonov a pravidiel by mala smerova k zlepeniu pvodnho stavu a kvality. Rozhovor poskytol pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Legislatva je vlastne zkladom

Ak sa zkonne zabezpe naprklad kvalita potravn, je to zvzn aj pre obchodn reazec? Zkladn filozofia sasnej platnej eurpskej potravinovej legislatvy sa zameriava jednoznane na bezpenos potravn, priom kvalitu potravn m vyselektova trh s potravinami, o znamen, e urujcim pre kvalitu je spotrebite. Spotrebite m by rozhodujcim faktorom, i nekvalitn potravinu kpi alebo nie a i ju vrobca neprestane vyrba z dvodu, e sa mu ju nedar preda, o znamen, e ekonomicky strca. Tto filozofia sa ukzala nie ako prve najlepia a preto sa uvauje na eurpskej rovni v budcnosti definova aspo zkladn tandardy kvality potravn. V sasnosti sa zaali prce na novele Nariadenia E . 178 z roku 2002, ktor u plat desa rokov a doposia nebola upravovan. o sa tka kvality potravn je mon kontatova, e v rmci vonho pohybu tovaru je nevyhnutnos uznva schvlen a na trh inch krajn uveden vrobky. In situcia je v prpade vrobku obsahujceho zloku, ktor sa po prv raz objavila na trhu v naej krajine a nebola doteraz nikde uveden. Na tak vrobok sa vzahuj legislatvne pravidl uvdzania novho vrobku na trh. Navye pre regulovan vrobky v rmci E je potrebn stanovisko Eurpskeho radu pre bezpenos potravn EFSA, ktor na tento el zriadil poradensk stredisko s cieom urchli prpravu finlnych stanovsk. o sa tka platnosti legislatvy, t plat pre kadho bez vnimky, i ide o malho predajcu alebo obchodn reazec. Orgny radnej kontroly potravn pri kontrolch postupuj poda platnej legislatvy bez ohadu na to, o koho ide. Presvedi sa o tejto skutonosti je mon na internetovej strnke ttnej veterinrnej a potravinovej sprvy SR, ktor je zo zkona kompetenne urenm orgnom radnej kontroly potravn a tie vykonva ttny dozor nad celm procesom vroby, distribcie a predaja potravn okrem detskej vivy a potravn pre osobitn vivov ely. o sa stalo, e sa v istom sledovanom obdob dovali na Slovensko kodliv potraviny, d sa to odstrni spolonou legislatvou E? Problmom Slovenska, resp. E nie je legislatva, ale jej dodriavanie. Navye ekonomick situcia obyvatestva v naej krajine nahrva neestnm podnikateom, resp. obchodnkom, ktor s cieom zisku s ochotn dova alebo vyrba potraviny a uvdza ich na

Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka mus neraz zvldnu naliehav a zloit situcie a vdy je dobr, ke s rieenia podporen legislatvne. o je v sasnosti naliehav dopracova, pozmeni alebo skompletizova, na om pracujete? V rezortnej legislatve, resp. v procese jej prpravy sa prelna potreba rieenia naliehavch operatvnych loh s rieeniami koncepnch zadan pdohospodrstva a potravinrstva. V poslednom obdob sme vemi operatvne rieili legislatvne lohy, ktor vyplynuli z potreby financova zmiernenie niektorch nkladov enormnho sucha, ktor postihlo ponohospodrskych vrobcov. Vsledkom je prijatie zkona . 223/2012 Z. z., ktor vytvra legislatvny rmec pre poskytnutie vhodnch verov na zaloenie rody ponohospodrmi v postihnutch oblastiach. Pln legislatvnych loh nho ministerstva do konca roku obsahuje viacero koncepnch legislatvnych loh zameranch na vetky oblasti psobnosti Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR. Z mnostva loh spomeniem najm vypracovanie zkona, ktor m vytvori legislatvne rmce na potieranie neprimeranch praktk v obchodnch vzahoch, predmetom ktorch s potraviny. Z hadiska potravinovej legislatvy je tie v rznom stupni rozpracovania viacero predpisov, ktor maj prispie k potravinovej bezpenosti a zvyovaniu kvality potravn ponkanch konenmu spotrebiteovi. Pozornos v prprave rezortnej legislatvy

tie zameriame na zdokonalenie prvnej pravy hospodrenia na pde, nakladaniu so spolonmi nehnutenosami pozemkovch spoloenstiev ako aj na ochranu ponohospodrskej pdy. O potravinovej bezpenosti sa stle viac diskutuje a jej dleitos a potreba sa premietla aj v zkonoch. Prinaj zlepenie aj v praxi? Pojem potravinovej bezpenosti je mon vysvetli dvoma spsobmi ako potravinov dostatonos, aj ako hygienick bezpenos. Potravinov dostatonos je zabezpeenie dostatku surovinovch zdrojov pre vrobu potravn vlastnou ponohospodrskou produkciou a hygienick bezpenos je otzka zdravotnej nezvadnosti potravn, ktor sa dostvaj na n trh od domcich a tie aj zahraninch producentov. V prvom prpade krajina s ekonomickmi a politickmi nstrojmi me ovplyvova mnostvo ponohospodrskej produkcie, a tm aj potravinov sebestanos, ktor bohuia za ostatn roky klesla a pod rove 50 %. V druhom prpade sa ide o zabezpeenie zdravotnej bezchybnosti bezpenosti potravn, ktor je legislatvne upraven, a ktor sa vzhadom na von pohyb tovaru v E riei na komunitrnej rovni. Zvenie kontrol dodriavania bezpenosti m za nsledok postupn zlepovanie situcie pri vrobe potravn, ako aj na vlastnom trhu s potravinami.

41

M I N I S T E R S T V O P D O H O S P O D R S T VA A R O Z V O J A V I D I E K A S R
trh, aj ke nespaj zkladn hygienick kritri, pri ktorch vrobe boli pouit nhradn prpadne nevhodn suroviny. Tto skutonos je mon odhaova len zvenou radnou kontrolou, o sa deje najm v sasnosti. Okrem uvedenho je mon ete kontatova, e sila a rove spotrebiteskch zdruen a jednotlivcov ako spotrebiteov nedosahuje tak rove v presadzovan spotrebiteskch prv, ako je to v krajinch na zpad od naich hranc. V zmysle platnej legislatvy vetky preapy voi bezpenosti potravn sa zverejuj v tzv. RASFF systme Rchly vstran systm pre potraviny a krmiv E. Tento systm je celoeurpsky a nm sa informuj jednotliv krajiny E o problmoch s potravinami vrtane uvedenia vrobcov, resp. distributrov. RASFF umouje kontrolnm orgnom rchlejie reagova na vzniknut situciu na spolonom trhu a vyli objaven nevhodn potraviny z obchodnej, resp. distribunej siete. o sa men po novelizcii zkona o veterinrnej starostlivosti, ak m vznam? Zkon . 39/2007 Z. z. nadobudol innos 1. februra 2007, priom jeho cieom bolo zosladi platn prvnu pravu, upravi veterinrne poiadavky a vytvori podmienky pre nleit implementciu novoprijatch prvne zvznch aktov Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od uvedenho dtumu systematicky aktualizuje znenie uvedenho zkona tak, aby spal pln harmonizciu s prvnymi predpismi E. Ostatn novelizcie priniesli skr zmenu formulci textu zkona, ako prevratn zmeny. Najvznamnejou zmenou zkona je otzka pohody zvierat a taktie aj prava sanknch postihov pri nedodriavan zsad zkona. Uveden zmeny sa pozitvne prejavuj v relnom ivote pokrvajcom proces vroby, narbania ako aj distribcie s produktmi ivonej vroby. Ak je platn legislatva konkrtne pre bitnky, nemala by by zvzn a spolon pre cel E, kee sa realizuje dovoz a vvoz? Zkladnou spolonou legislatvou pre E je nariadenie (ES) . 853/2004 Eurpskeho parlamentu a Rady, ktorm sa ustanovuj osobitn hygienick predpisy pre potraviny ivoneho pvodu, ktor ustanovuje pre prevdzkovateov potravinrskych podnikov osobitn predpisy o hygiene potravn ivoneho pvodu. Tmito predpismi sa dopaj predpisy ustanoven nariadenm (ES) . 852/2004. Uplatuj sa na nespracovan a spracovan produkty ivoneho pvodu. Toto nariadenie sa nevzahuje na prvovrobu, domcu prpravu, priame dodvanie vrobcom malch mnostiev prvotnch produktov konenmu spotrebiteovi. V zmysle nariadenia (ES) . 853/2004, ktorm sa ustanovuj osobitn hygienick predpisy pre potraviny ivoneho pvodu prloha 1 (defincie) bod 1.16 Bitnok znamen prevdzkare pouvan na zabjanie a jaton opracvanie zvierat, ktorch mso je uren na udsk spotrebu. alej prloha III tohto nariadenia riei poiadavky na bitnky pre mso domcich kopytnkov a pre mso hydiny a zajacovitch zvierat. Od 1. janura 2013 sa zane uplatova aj nariadenie Rady (ES) . 1099/2009 o ochrane zvierat poas usmrcovania, kde v prlohe II sa hovor o usporiadan, vstavbe a vybaven bitnkov poda lnku 14 a prloha III pojednva o prevdzkovch pravidlch na bitnkoch poda lnku 15 tohto nariadenia. Teda bitnky sa bud schvaova z pohadu welfare zvierat a k tomu sa bude musie prispsobi aj naa legislatva, pretoe kad bitnok bude ma osobu zodpovedn za dobr podmienky zvierat. V sasnosti plat v tejto oblasti nariadenie vldy SR . 315/2003, ktorm sa ustanovuj poiadavky na ochranu zvierat v ase ich zabjania alebo usmrcovania. Kee prioritou rezortu je zabezpei v podiel bezpench a kvalitnch slovenskch vrobkov na domcom trhu, vstpili od 1. novembra 2011 do platnosti nov nariadenia vldy SR (. 359/2011, . 360/2011) o priamom predaji a dodvan malho mnostva prvotnch produktov rastlinnho a ivoneho pvodu a dodvanie mlieka a mlienych vrobkov konenmu spotrebiteovi a inm maloobchodnm prevdzkarniam. Taktie vstpilo do platnosti nariadenie vldy, ktorm sa ustanovuj poiadavky na niektor potravinrske prevdzkarne a na mal mnostv msa z hydiny a domcich krlikov prvovrobcami a malho mnostva vone ijcej zveri a zveriny z nej uvatemi poovnho revru konenmu spotrebiteovi alebo miestnej maloobchodnej prevdzkarni. Nariadenia umouj predaj rastlinnch a ivonych produktov vrtane spracovanch vrobkov a dovouj rozvja vrobn a spracovatesk kapacity (napr. obasn bitnky, rozrbkarne, mliekarne a in vrobne potravn) za kontruknch, prevdzkovch a technologickch vnimiek (niie vrobn nklady) pri dodran hygienickch podmienok. Chovateom zvierat tto nov legislatva taktie stanovuje podmienky pre naliehav zabitie zvierat mimo bitnka, ale aj vone ijcich zvierat z poovnch revrov. Eurpska nia si vyaduje harmonizciu zkonov jednotlivch krajn, sstreuje sa na oblasti, ktor mu v rmci spoluprce nadvzova, o je dleit v oblasti pdohospodrstva z eurpskeho pohadu? V rmci ponohospodrstva je nevyhnutn zjednoti dotan systm vo vetkch lenskch krajinch E. alej je potrebn prehodnoti systm regulcie mnostva produkcie ponohospodrskych produktov tzv. kvty, ktor spsobili nerovnomernos v ponohospodrskej produkcii v jednotlivch lenskch ttoch E. Okrem uvedenho, dleitou lohou z pohadu E je dosiahnu zhodu v poiadavkch na jednotliv oblasti vroby, manipulcie a umiestovania na trh jednotlivch komodt. V prpade potreby a nrodnch zvyklost treba zachova vetky veobecn pravidl hygieny a bezpenosti potravn. D sa legislatvou podpori nielen kvalita ale aj kvantita? Legislatvou sa d podpori vetko. Je len otzne, i je to v koncepnch zmeroch E, resp. prslunej nrodnej vldy. Ako som u uviedol, v rmci E sa zvauje legislatvne oetri zkladn kritri kvality a men sa aj prstup v rmci Spolonej ponohospodrskej politiky E. T urila mnoh kritri, ktor sa v sasnosti prehodnocuj, a ktor s zvisl nielen tak na legislatve, ako aj na ekonomickej situcii E, resp. jednotlivch lenskch ttov E. Navye kvalita sa d podpori nielen reklamnmi kampaami, ale aj naprklad oznaovanm potravn znakami, ktor garantuj kvalitu potravn. Kvalitu potravn uruje aj Spolon ponohospodrska politika E, ktor zaviedla systm prihlasovania, schvaovania a register pre pecilne oznaenia potravinrskych vrobkov. S to chrnen oznaenia pvodu, chrnen zemepisn oznaenia a zaruen tradin peciality. Na nrodnej rovni mme tie oznaenia pre vrobky, ktor preli sitom hodnotenia kvality a maj oznaenie naprklad logom Znaka kvality SK, ktorej garantom je Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR. Na druhej strane kvantitu mono vemi ako podpori legislatvou, kee ju ovplyvuje trh, konkrtne ponuka a dopyt. Nstrojom na ovplyvnenie kvantity me by naprklad dotan politika alebo zvhodnen cenotvorba. Kvantita a kvalita ako ukazovatele trhu sa daj ovplyvni aj nepriamo naprklad marketingovmi nstrojmi, ako s rzne informan kampane a podporn programy, vzdelvanie nielen spotrebiteov, obchodnkov ale aj prevdzkovateov potravinrskych podnikov. Akm spsobom dosahujete jednak kvalitn odborn rieenie problematiky pdohospodrstva a na druhej strane iriu informovanos nielen odbornej verejnosti s novmi zkonmi a prpadnmi novelizciami...? Legislatvny proces prpravy nvrhov novch predpisov resp. novelizcii existujcich prvnych predpisov zana spracovanm vecnej predstavy o navrhovanch legislatvnych zmench vecne prslunm tvarom ministerstva. Pri spracovan tohto vecnho zmeru prebieha komunikcia s odbornmi pracovnkmi, subjektmi ponohospodrskej prvovroby, spracovatemi ako aj so zujmovmi zvzmi, ktor prvovrobcova spracovateov zdruuj. Domnievam sa, e toto je zkladn predpoklad kvalitnho odbornho legislatvneho rieenia prslunej problematiky. irie systmov svislosti sa nsledne rieia v medzirezortnom pripomienkovom konan, do ktorho vstupuj nielen ministerstv a ostatn orgny ttnej sprvy ale aj samosprvne a zujmov zvzy a zdruenia. prostrednctvom intittu medzirezortnho pripomienkovho konania, ktor je v elektronickej forme na www.justice.sk verejne prstupn sa zrove zabezpeuje informovanos irej verejnosti s obsahom pripravovanch prvnych predpisov, ktor dokonca k tmto nvrhom me uplatni i tzv. hromadn pripomienku, s ktorou sa v prpade uplatnenia musme zaobera. Nsledne informovanos verejnosti o prijatch prvnych predpisoch zabezpeujeme tm, e na webovej strnke ministerstva priebene uverejujeme zoznam prijatch prvnych predpisov.

42

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Ak sa hovor o ivotnom prostred, netreba zabda, e k ochrane prrody a krajiny patr aj ovzduie. Ve prve ono neraz svojim zneistenm ohrozuje ivotn prostredie. Na spomnan tmu som sa u neraz rozprvala s riaditekou Odboru ochrany ovzduia na MP SR Katarnou JANKOVIOVOU. K tme sa vraciame takmer po roku, zmenilo sa nieo? Pripravila redaktorka Anna Komov.

Koncentrcia zneisovania ovzduia

Ktor lokality sa zaradili medzi tie poriadnejie v ochrane ovzduia a ktor stle patria medzi zneisovateov a s zneisten, ak vplyv m na to lenitos zemia? S rozdiely v rmci zneisovania v letnch a zimnch mesiacoch, ako je to v tomto roku, poas horceho leta? V sasnosti je na Slovensku 19 oblast riadenia kvality ovzduia pre astice PM10 (t. j. oblas vyadujca osobitn ochranu ovzduia v zmysle zkona o ovzdu), v ktorch ije viac ako tvrtina celkovho potu obyvateov Slovenska. Hlavne v zimnom obdob hodnoty imisi astc PM10 prekrauj legislatvne stanoven limitn hodnoty v zvislosti od charakteru povrchu zemia a klimatickch podmienok v oblastiach s vysokou hustotou obyvatestva, t. j. v mestch a obciach (zemie hl. mesta SR Bratislava, zemie mesta iar nad Hronom a obce Ladomersk Vieska, zemie mesta Vranov nad Topou a obc Hencovce, Kun, Majerovce, Nin Hrabovec a Kladzany, zemia mesta Koc a obc Boiar, Haniska, Sokoany, Vek Ida, zemie mesta Preov a obce ubotice, zemie mesta Hna a miestnych ast Brdno, Haava, Likier, Polom, zemie mesta Ruomberok a obce Likavka, zemie mesta Jelava a obc Lubenk, Chyn, Magnezitovce, Mokr Lka, Revcka Lehota, Tisovec a miestnej asti Rimavsk Brezovo a obce Rimavsk Pla, zemie miest Martin a Vrtky a zemie mesta Bansk Bystrica, Malacky, Krompachy, Strske, Nitra, Trenn, Prievidza, Trnava, Senica, ilina). Je dostatok monitorovacch stanc na Slovensku, ktor sa kvalitou a vsledkami daj porovna s tmi, ktor pracuj vo vyspelch krajinch E? V porovnan s inmi krajinami E (vrtane R) m SR men poet monitorovacch stanc, hlavne z dvodu vysokej finannej nronosti na prevdzku, technick vybavenie, ako aj servis tchto stanc avak ich poet je v slade s prvnymi poiadavkami E i SR. Z hadiska presnosti nameranch hodnt, hodnovernosti dajov ako aj ich vanosti je technick vybavenie tchto stanc znane zastaran a vyaduje si obnovu. Ktor zneisujce ltky stle prekrauj koncentrciu limitnch hodnt? Prachov astice PM10 a prekrauj aj stanoven poet prekroen za rok uren EK. Ak hodnovernos mono pripsa metdam matematickho modelovania? Vyuitie matematickho modelovania na hodnotenie kvality ovzduia, ktor umouje najm plon vyjadrenie poadovanch charakteristk zneistenia ovzduia, analzu podielu vznamnch zdrojov na zneisten a vpoet oakvanho zneistenia ovzduia pre rzne scenre vvoja emisi vyaduje a podporuje aj EK. Dosiahnut vsledky preukzali schopnos matematickch modelov v rmci predpsanej neuritosti poskytn informcie o kvalite ovzduia poadovan zkonom o ovzdu a ich mapov vyjadrenie pre cel zemie. ia personlne a ekonomick monosti organizcie poverenej modelovanm, ako aj monitorovanm rovne zneisovania ovzduia (SHM) zniuj hodnovernos vsledkov a hlavne s stle menej a menej aktulne (Napr. vydanie celkovej Sprvy o kvalite ovzduia a podiele jednotlivch zdrojov v na jeho zneisovan kadorone mek viac ako jeden rok). D sa poveda, e odkedy sa rob monitoring ovzduia, prispieva to aj k zniovaniu jeho zneisovania, alebo nie s rozdiely? Ak sankcie postihuj najvch zneisovateov? Monitoring kvality ovzduia v SR sa zaal vykonva v roku 1971 prvmi dvoma manulnymi monitorovacmi stanicami v Bratislave a v Koiciach. Vsledky meran koncentrci zneisujcich ltok v ovzdu, ako aj matematick modelovanie s samozrejme zkladnm vchodiskom pri hodnoten kvality ovzduia na Slovensku a nsledn prijmanie opatren na zniovanie zneistenia. Zneisovatelia okrem sankci, ktor s im ukladan v prpade zistenia poruenia prvnych poiadaviek Slovenskou inpekciou zneisovania ovzduia alebo regionlnymi radmi ivotnho prostredia platia kadorone poplatky za druh i mnostvo vypanch emisi zneisujcich ltok do ovzduia. Je ovzduie na Slovensku dostatone chrnen, ktor krajiny v rmci E maj prsnejiu ochranu ovzduia? Kad lensk tt eurpskej nie transponoval a nsledne implementoval do svojho prvneho systmu smernicu EK 2008/50/ES z 21. mja 2008 o kvalite okolitho ovzduia a istejom ovzdu v Eurpe a v sasnosti transponuje smernicu 2010/75/E z 24. novembra 2010 o priemyselnch emisich, z oho vyplva, e legislatvne podmienky s rmcovo toton.

Ak je situcia v oblasti zneisovania ovzduia a jeho ochrany v sasnosti, ete stle je vea zneisovateov, alebo dnes je u situcia in ako pred rokom? Napriek tomu, e sa dosiahol znan pokrok v Eurpe (vrtane Slovenska) pri zlepovan kvality ovzduia takmer polovica Eurpanov (49 %) ije v oblastiach, kde sa ciele Eurpskej nie tkajce sa tejto oblasti nedosahuj. Je potrebn prija inn opatrenia hlavne pre redukciu prachovch astc v ovzdu. Na zklade doterajieho zisovania podielu jednotlivch kategri zdrojov na zneisovan ovzduia asticami PM10 povaujeme podiel vekch a strednch zdrojov na prekraovan limitnch hodnt prevane v zimnom obdob za nzky. Okrem toho s priemyseln zdroje kontrolovan cez emisn limity a preukazovanie ich dodriavania je zabezpeovan legislatvnymi normami. Kontrolu zdrojov vykonva Slovensk inpekcia ivotnho prostredia. Vznamn as priemernch ronch koncentrci, a to a do 70 % tvor regionlne pozadie. Za rozhodujce loklne zdroje zneistenia ovzduia asticami PM10 povaujeme v sasnosti na Slovensku loklne vykurovacie systmy spaujce tuh palivo a neraz i okovek, o hor, emisie z dopravy (zo spaovania pohonnch hmt, z oderu pneumatk, brzdovch obloen, z povrchu komunikci zneistench aj zimnm posypom a pod.), prach zo stavebnej innosti, z nespevnench povrchov, skladovania a manipulcie s pranm materilom hlavne v suchom obdob.

43

 I V O T N

P R O S T R E D I E

Konferencia PRIEMYSELN EMISIE 2012

V roku 2010 Eurpska nia prijala Smernicu . 2010/75/E o priemyselnch emisich, ktor zvanm spsobom v nasledujcich rokoch ovplyvn vypanie emisi z podnikov priemyslu a energetiky. Poda dopadovej tdie, ktor vypracoval ASPEK (Asocicia priemyselnej ekolgie na Slovensku) v roku 2010 pre Ministerstvo hospodrstva SR, na zosladenie vypania emisi do ovzduia s poiadavkami tejto smernice sa v podmienkach slovenskch priemyselnch podnikov a energetiky poda predbenho odhadu predpokladaj investin prostriedky v objeme vye 1 mld. .
V svislosti s vypanm emisi vyplyn z environmentlnej legislatvy E a Slovenska aj alie finann nklady na podnikov sfru. Pjde o psobenie novho mechanizmu obchodovania s emisnmi kvtami po roku 2013, realizciu eurpskeho modelu prideovania nrodnch emisnch kvt a uplatovanie opatren vyplvajcich z klimatickoenergetickho balka. S cieom oboznmi podnikov sfru s dosahmi Smernice o priemyselnch emisich, ASPEK v uplynulch rokoch zorganizoval viacer odborn podujatia, na ktorch informoval astnkov u v tdiu prpravy spomenutej smernice o povinnostiach a lohch, ktor v nasledujcich rokoch bud musie plni. Vyvrcholenm iniciatv ASPEK bola v aprli 2011 Konferencia PRIEMYSELN EMISIE Dopady legislatvnych opatren na priemyseln podniky v svislosti s vypanm emisi, ktor sa uskutonila v aprli 2011 v Bratislave. Vychdzajc z pozitvnych poznatkov zskanch z tejto konferencie a jej ohlasu v podnikovej sfre, ASPEK pripravil v spoluprci s Ministerstvom ivotnho prostredia SR a Ministerstvom hospodrstva SR, Slovenskou inpekciou ivotnho prostredia a Zvzom chemickho a farmaceutickho priemyslu SR odborn podujatie s podobnm zameranm aj v tomto roku: konferenciu PRIEMYSELN EMISIE 2012, ktor sa uskutonila 25. 26. septembra 2012 v Bratislave pod ztitou ministra ivotnho prostredia Petra igu a ministra hospodrstva Toma Malatinskho. Za estnch host konferencie boli pozvan predsedovia kompetenne prslunch vborov Nrodnej rady SR, ministri alch zainteresovanch rezortov a predstavitelia relevantnch intitci ttu a podnikateskch zoskupen. Kov tma konferencie, svisiaca s vypanm emisi do ovzduia, bola v tohoronej konferencii rozren aj o problematiku energetickej efektvnosti, ktor je predmetom eurpskej smernice a do kontextu konferencie zapad pre jej vznamn environmentlny rozmer. Konferencia bola uren pre vrcholovch manarov a odbornch pracovnkov priemyselnch a energetickch podnikov, vrobcov a dodvateov z environmentlneho sektora, poradenskch a ininierskych organizci a pracovnkov ttnej sprvy na seku ivotnho prostredia. Jej program bol zostaven tak, aby umonil jej astnkom nielen zvi ich informovanos o uvedench inkoch vrtane poskytnutia konkrtnych poznatkov podnikovej praxe z tejto problematiky, ale aj zska obraz o monostiach plnenia povinnost a loh vyplvajcich z prslunch prvnych predpisov. Ing. Pavel JECH generlny riadite ASPEK Asocicia priemyselnej ekolgie na Slovensku

Smernica 2010/75/E o priemyselnch emisich

Hlavnou zsadou smernice 2010/75/E o priemyselnch emisich (integrovan prevencia a kontrola zneisovania ivotnho prostredia) je integrovan prstup pri povoovan prevdzok na zklade najlepch dostupnch technk (BAT). BAT s v lnku 3 smernice definovan ako najinnejie a najpokrokovejie tdium vvoja innost a metd prevdzkovania, ktor naznauje praktick vhodnos konkrtnych technk predstavova zklad pre limitn hodnoty emisi a in podmienky povolenia navrhnut s cieom prevencie a v prpade, e to nie je mon, znenia emisi a vplyvu na ivotn prostredie ako celok. Za dostupn s povaovan techniky vyvinut do takej miery, ktor dovouje ich pouitie v prslunom priemyselnom odvetv za ekonomicky a technicky nosnch podmienok, priom sa ber do vahy nklady a prnosy, bez ohadu na to, i sa tieto techniky pouvaj alebo vyrbaj v prslunom lenskom tte, ak s dostupn prevdzkovateovi za primeranch podmienok. Smernica novo definuje referenn dokumenty o BAT (BREF) a terminolgiu dopluje o nov dokumenty, tzv. zvery o BAT, ktor sa rozhodnutm Eurpskej komisie stvaj zvznm vchodiskom na stanovenie podmienok integrovanho povolenia. Referenn dokument o BAT vychdza z vmeny informci o BAT medzi lenskmi ttmi E, eurpskymi priemyselnmi zdrueniami a mimovldnymi organizciami, je vypracovan pre vymedzen innosti a opisuje najm uplatovan techniky, sasn rovne emisi a spotreby, zvaovan techniky na urenie najlepch dostupnch technk, ako aj zvery o BAT a akkovek nov techniky, s osobitnm prihliadnutm na kritri uveden v prlohe III smernice. Zvery o BAT s dokumentom, ktor obsahuje asti referennho dokumentu o BAT so zvermi o najlepch dostupnch technikch, ich opisom, informciami na hodnotenie ich uplatnitenosti, rovami zneisovania svisiacimi s najlepmi dostupnmi technikami, svisiacim monitorovanm, svisiacimi rovami spotreby a prpadne s relevantnmi opatreniami na sanciu lokality. Po prijat zverov o BAT rozhodnutm Komisie s lensk tty povinn preskma vydan integrovan povolenia, a to najneskr do 4 rokov. Zvery o BAT slia ako referencia pri stanovovan podmienok novho alebo aktualizovanho integrovanho povolenia. Ak sa na innos alebo typ vrobnho procesu v zariaden nevzahuj iadne relevantn zvery o BAT, alebo v prpade, e sa v tchto zveroch nerieia vetky potencilne vplyvy innosti alebo procesu na ivotn prostredie, podmienky povolenia na zklade najlepch dostupnch technk pre dotknut innosti alebo procesy prslun orgn stanov s osobitnm zreteom na kritri uveden v prlohe III smernice a po predchdzajcej porade s prevdzkovateom. Ing. Iva Fabuov, PROEN, s. r. o.

44

V L D A

S R

Minister ivotnho prostredia Slovenskej republiky Peter IGA prezentuje nielen svoj vzah k ivotnmu prostrediu, ale aj konkrtne ciele a lohy, ktor mus vyriei v plnovanom obdob, aby prroda a prostredie prinali itok a spokojnos vetkm na Slovensku. Rozhovor poskytol pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Envirorezortu chcem vrti autoritu a repekt, ktor mu prvom patr

celosvetovou tmou a najm po vstupe do Eurpskej nie zskalo na vzname. Mlokto si vak uvedomuje, e ide do vekej miery aj o ekonomick zleitos a treba k nej pristupova nielen emotvne, ale aj systmovo. ivotn prostredie je pre ma vzvou a prostriedkom, ako zmeni kvalitu ivota ud na Slovensku k lepiemu a aby Slovensko bolo op bliie k vyspelej Eurpe. Aby si vili svoje okolie a svet okolo seba a tt ich k tomu motivoval a vytvral podmienky. Nie je mojou lohou pozna detailne procesy, ale stanovi si priority a dosiahnu ich. Svoje ekonomick vzdelanie a doterajie psobenie vidm ako vhodu. Je to pre ma vzva a beriem ju vemi vne. Na Slovensku je jednofarebn vlda, o povaujem za dobr prleitos vznamne pohn veci k lepiemu. Stanovili ste si priority v rezorte ivotnho prostredia. Ktor povaujete za najpodstatnejie a preo? Rmcom s samozrejme programov vyhlsenie vldy a smerovanie E. Neijeme vo vzduchoprzdne a aj envirorezort, ktor si mimochodom 25. augusta pripomenul 20. vroie existencie, preil ak chvle a na niekoko mesiacov dokonca zanikol. Tto vlda vak povauje oblas ivotnho prostredia za dleit, preto chcem ako minister vrti rezortu autoritu a repekt, ktor mu prvom patr. akaj ns lohy, ako nov zkon o ochrane prrody a zoncia nrodnch parkov, nov zkon o odpadoch, ale aj boj proti povodniam alebo environmentlnym rizikm. Okrem toho musme plni vne a nron zvzky voi E a v neposlednom rade je tu vzva v podobe vekej reformy novej vldy v ttnej sprve. Ako viete, zanikaj aj krajsk rady ivotnho prostredia. To vetko sa odohrva v atmosfre ekonomickej krzy, spor a na slovensk pomery nevdanch konsolidanch opatren. Slun vzvy, nemyslte? Ktor lohy akaj na rieenie v blzkom ase a o mte vyten na dlhie asov obdobie, do akej miery sa d, poda vs, zlepi celkov stav ivotnho prostredia na Slovensku? S tu ciele krtkodob a dlhodob. Spomenul som niektor vzvy v oblasti zkonov, ale je tu aj monos podpory a motivcia pre samosprvu a jej projekty, naprklad zo zdrojov

Ste vytudovan ekonm, dnes minister ivotnho prostredia, ako ste vnmali ivotn prostredie pred nstupom do funkcie a o sa zmenilo dnes vo vaom pohade a postoji k okolitmu svetu? ivotn prostredie je sasou ivota a tka sa kadho, ale a ke sa nm detailne zaoberte, zistte ak je to zloit a komplexn tma. Rezort ivotnho prostredia riei od veobecne znmej ochrany prrody, aj ochranu pred povodami a sprvu vodnch tokov, problematiku odpadov alebo politiku zniovania emisi sklenkovch plynov. A to je len as celej mozaiky. ivotn prostredie a jeho ochrana je

45

V L D A

S R
n nzor, ako to po veternej kalamite a problmoch s lykortom vyzer. Nrodn parky s prrodnm pokladom krajiny, ale musme si jasne zadefinova o ideme chrni, v akom rozsahu, akm spsobom a koko to bude st. Aj preto chystme zkon o ochrane prrody, ktor mme ambciu predstavi do konca roka. Nastav rmce zoncie a pripravuje komplexn prehodnotenie celej sstavy chrnench zem na Slovensku. Sprva chrnench zem vak zaha aj spoluprcu a porozumenie s lesnkmi. Na chrnench zemiach mus vldnu zdrav rovnovha medzi ochranrskym a lesnckym prstupom. Vemi si vim prstup rezortu pdohospodrstva a najm ministra ubomra Jahntka, s ktorm sme vytvorili medzirezortn pracovn skupinu. Navrhne rieenia v oblasti kompetenci, problmovch miest v zkonoch alebo innej komunikcie. Som presveden, e ke bud plati jasn pravidl, mnoh konflikty jednoducho zmizn zo sveta. Oba rezorty zorganizovali na tto tmu aj odborn konferenciu s asou odbornej verejnosti, aj mimovldneho sektora zaiatkom septembra vo Zvolene. V oblasti ochrany prrody sa vznamne angauj aj mimovldne organizcie a zdruenia. Myslm, e viacer mu potvrdi, e diskusii sa nevyhbam a mm zujem v nej pokraova. Ak vznam m Zelen tripartita a jej rokovania? ivotn prostredie je prierezov a zasahuje do mnohch oblasti ivota a ekonomiky. Nemete ho riei odtrhnuto od reality, stretvaj sa tu predstavy a zujmy mnohch organizci a skupn. Dleit je, aby t, koho sa procesy v rezorte tkaj, mali monos vyjadri svoj nzor, aby sa o om diskutovalo. tt nerob rozhodnutia pre seba, ale pre obanov. Nie je v tomto prpade podstatn nzov platformy, kde sa bude diskutova, ale Zelen tripartita je pre n rezort, myslm, celkom vstin. Dleit lohu zohrva diskusia na tomto fre najm pri nronch rozhodnutiach, ako je zoncia NP, alebo zkon o odpadoch. Rezort nesie konen zodpovednos za rozhodnutia a m pri tvorbe legislatvy posledn slovo, ale mal by a urite aj bude zohadova aj nzory inch. Ak vznam maj pre zlepenie ivotnho prostredia na Slovensku prostriedky z eurofondov, dopomu nm pribli sa kvalitou prostredia k vyspelm eurpskym ttom? Eurpske peniaze maj pre oblas ivotnho prostredia mimoriadny vznam. Ministerstvo je riadiacim orgnom Operanho programu ivotn prostredie. Aj jeho prostrednctvom sa zlepuj podmienky v naej krajine pomocou projektov v rznych oblastiach. Slovensk republika sa pri vstupe do E zaviazala splni viacer opatrenia. V oblasti ivotnho prostredia je to budovanie kanalizcie a istenie odpadovch vd. Ide o vemi nron proces a Brusel nm v uplynulch mesiacoch u schvlil niekoko vznamnch vodrenskch projektov v rznych astiach Slovenska Za najv spech doterajieho psobenia v rezorte povaujem odblokovanie platieb, ktor nm Eurpska komisia doasne pozastavila. Eurofondy naej krajine vznamne pomhaj a sname sa ich erpa o najinnejie.

environmentlneho fondu alebo eurpskych peaz. Musme riei aj trestuhodn zanedbanie implementcie eurpskej legislatvy v oblasti odpadov, za ktor hroz Slovensku pokuta. Rieili sme to rchlou novelou v skrtenom legislatvnom konan. Takto problmy ns zdruj od prce. Som vak presveden, e zlepenie ivotnho prostredia je nevyhnutn a zmeny u vidie v rznych oblastiach. Slovensk priemysel ak vzva v oblasti novej politiky E pri prideovan emisnch kvt sklenkovch plynov EUA pre spolonosti. Ten tlak na zlepenie a modernizciu technolgie bude tvrd, ale nemme in monos, len sa prispsobi. Na konci cesty by mali by modern spolonosti, etrn voi prostrediu. Rezort samozrejme intenzvne rokuje o predaji emisnch kvt AAU na zklade Kjtskeho protokolu. Z tohto pohadu som optimista a verm, e pre Slovensko zskame alie zdroje pre zelen projekty. iveln katastrofy sa nevyhbali ani Slovensku, ako sa pracuje na odstraovan nsledkov naprklad povodn, d sa poveda, e je situcia protipovodovch opatren zvldnut? Rok 2010 bol extrmom znsobenm klimatickmi zmenami a vek voda spsobila obrovsk kody. Slovensko protipovodov ochranu roky zanedbvalo a podceovalo, a ten rok ukzal realitu v plnej nahote. Minul vlda sa koncentrovala na projekt pri rade vldy, ktor mal zadra vodu v krajine, poda vodohospodrov vak problm nerieil a teraz m problmy zdokladova vynaloen peniaze. Rezort ivotnho prostredia s nm nemal ni spolon a ide inou cestou. Skuton ochranu pred povodami treba riei kombinciou rznych metd, nielen vytrhn z kontextu jednu z nich. Mme ambciu zska viac peaz na protipovodov preventvne opatrenia a aktvne na nich pracova. Je to vak dlhodob a finanne nron zleitos. Vnmame problmy najm na vchodnom Slovensku a aktvne pracujeme na nprave kd, ktor povode pred dvoma rokmi spsobila. Situciu komplikuje aj fakt, e sa roky nebrali do vahy varovania vodohospodrov a vznikali stavby aj na miestach, kde je vek pravdepodobnos ohrozenia vodou. Preto treba jasn systmov kro-

ky, aby aj samosprvy zohadnili povodov rizik a stavby jednoducho nepovolili. Podobn postup plnujeme v budcnosti aj v prpade rizika zosuvov pdy. Urobme vetko preto, aby obania neboli zbytone vystaven ohrozeniu ivota alebo stratm na majetku. Po nzorn prklady, kam me podobn situcia vies, netreba chodi aleko, sta sa pozrie do Ninej Myle. Ale aj tam u n rezort pracuje na nprave. Keby niekto poval naich geolgov, podobn veci sa nemuseli udia. ivotn prostredie a konkrtne jeho ochranu vnmaj dnes obyvatelia Slovenska ovea citlivejie ako niekedy, ak je smerovanie ministerstva ivotnho prostredia prve v jeho ochrane? Mte pravdu, povedomie verejnosti o problmoch ivotnho prostredia je u ovea alej ako kedysi. ivotn prostredie je beh na dlh trate, je to aj vec mentlneho nastavenia ud a ich jednotlivej zodpovednosti voi ivotnmu prostrediu. Sstredme sa aj na tento rozmer, pripravujeme naprklad Koncepciu environmentlnej vchovy a vzdelvania na obdobie niekokch rokov. Ministerstvo sa sna motivova ud, aj organizcie, aby sa o ivotn prostredie zaujmali. Ale tie opatrenia musia ma systmov charakter. Nem naprklad zmysel chodi len pravidelne s lopatou upratova ierne skldky odpadu, ke onedlho vznikne na tom istom mieste alia. Upratovanie je rozhodne dobr vec, ale likviduje nsledok a nie prinu. Rieenm je dobr zkon o odpadoch, ktor bude motivova ud doviez odpad inam a ak nedodria pravidl, inne ich tresta. Okrem toho pripomnam, e k rezortnm organizcim ministerstva patr aj Inpekcia ivotnho prostredia, ktor hrienikov v oblasti ivotnho prostredia postihuje pokutami. To plat nielen v oblasti odpadov, ale aj ochrany ovzduia, vd alebo prrody. Vo svojich zmeroch sa sstredte aj na proces zoncie Tatier, ak s predben vsledky? Zoncia nrodnch parkov a TANAPU obzvl je citlivou zleitosou. Pracuj tu asto emcie, ktor komplikuj cel proces. Bol som si osobne pozrie aj toko diskutovan Tich a Kprov dolinu, aby som si urobil vlast-

46

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Aby sa ochrana krajiny stala pre kadho prirodzen, aby sa lesy a lky nestali ako dostupn, aby sme sa mohli ete dlho tei z krsnej prrody a istho prostredia, aj preto je treba aby sme boli pripraven na mon zplavy a rieili stabiln odpadov legislatvu. Viac nielen o pocitoch, v rozhovore so ttnym tajomnkom Ministerstva ivotnho prostredia SR Vojtechom FERENCZOM, ktor prina redaktorka Anna Komov.

Ochrana prrody a krajiny je priamo mern s odpadovm hospodrstvom

sa ich pvodca chce zbavi o najjednoduchm spsobom, ale draz sa kladie na odpad ako druhotn surovinu, ktorej vyuitie etr primrne zdroje. Nov smernica to vyjadruje najm v zaveden zvznej hierarchie odpadovho hospodrstva, kde sa zsadne preferuje prevencia vzniku odpadov a ak u odpady vznikn, tak prednostne ich recyklcia prpadne energetick zhodnotenie pred ich znekodovanm. Pre recyklciu niektorch odpadov smernica ustanovuje dokonca zvzn ciele, ktor bude musie zabezpei aj Slovensk republika. Smernica prina ete cel rad novch prstupov, ako je napr. vymedzenie, kedy netreba povaova odpad vznikajci pri vrobe hlavnho vrobku za odpad tzv. vedaj produkt, kedy vec, ktor sa stala odpadom, ale je pre u zmyslupln vyuitie, mono vyradi z reimu odpadu tzv. stav konca odpadu, ale prina napr. aj zven zodpovednos vrobcov za odpad z ich vrobkov. Smernica teda predstavuje vrazn impulz pre cel odpadov hospodrstvo. Nau legislatvu sme mali zosladi s touto smernicou do 12. 12. 2010, ale ia, zatia sa tak nestalo. A to je jeden z hlavnch dvodov, preo nae odpadov hospodrstvo v sasnosti zaostva za eurpskym. Ak je cie novho programu prevencie vzniku odpadov? Preukzalo sa, e s rastom hospodrstva je spojen aj nrast vzniku mnostva odpadov. Cieom programu prevencie vzniku odpadov je prerui spojenie medzi hospodrskym rastom a environmentlnymi vplyvmi spojenmi so vznikom odpadov. Vypracovanie takhoto programu poaduje nov rmcov smernica o odpade najm v nadvznosti na preferenciu prevencie vzniku odpadov v zvznej hierarchii odpadovho hospodrstva. V programe prevencie sa premieta aj al nov aspekt smernice, ktorm je zameranie nielen na odpady ako na koncovku, ale na vrobky v ich celom ivotnom cykle. Program prevencie vzniku odpadov bude nov celottny programov dokument, ktor s lensk tty povinn vypracova do 13. 12. 2013. Mali by v om by ustanoven konkrtne ciele predchdzania vzniku odpadu a opatrenia na ich dosiahnutie. Smernica uvdza prklady preventv-

V om vidte priority a posun v odpadovom hospodrstve, vyplvajce z odpadovej legislatvy? Legislatva v odpadovom hospodrstve sa rovnako ako cel odpadov hospodrstvo vyvja. Eurpske spoloenstvo prijalo prv predpisy o odpadoch koncom sedemdesiatych rokov minulho storoia. Ich cieom bolo zaa systematicky chrni ivotn prostredie a udsk zdravie pred negatvnymi vplyvmi stle narastajceho mnostva odpadov. Bolo potrebn na rovni celho Eurpskeho spoloenstva jednotne zadefinova o je a o nie je odpad, ako s nm naklada a najm ustanovi, e za odpady zodpoved ich pvodca, teda uplatni princp zneisovate plat. Slovensk republika zaala tto legislatvu prebera a zaiatkom devdesiatych rokov (prv zkon o odpadoch bol z roku 1991) s tm, e po vstupe do E sme nau legislatvu plne zosladili s eurpskou legislatvou. Vvoj odpadovho hospodrstva v E vak pokrauje alej a v roku 2008 bola prijat nov rmcov smernica o odpade 2008/98/ES, ktor prina zmenu prstupu k odpadom. Odpady sa u nechpu len ako nieo negatvne, obaujce, oho

47

M I N I S T E R S T V O
nych opatren, napr. podpora vskumu a vvoja v oblasti vvoja istejch vrobkov a technolgi; vyuitie kampan na zvyovanie povedomia a poskytovanie finannej podpory podnikom; vyuvanie hospodrskych nstrojov, ako napr. zavedenie povinnej platby pre spotrebiteov za ist as alebo prvok obalu, ktor by sa inak poskytoval zadarmo; podpora dveryhodnch ekologickch znaiek; podpora optovnho pouvania alebo oprv vhodnch vyradench vrobkov a pod. Je zrejm, e takto programov dokument bude pri prprave vyadova zku sinnos Ministerstva ivotnho prostredia SR s inmi, najm hospodrskymi rezortmi. V nvrhu novely zkona o odpadoch, ktor je v sasnosti predloen v legislatvnom procese, sa preto uklad Ministerstvu ivotnho prostredia SR, aby program prevencie vypracovalo v sinnosti s dotknutmi ministerstvami. Navrhuje sa, e program prevencie sa bude vypracva na obdobie spravidla 5 rokov, bude pred schvlenm posden za asti verejnosti v procese strategickho posudzovania (SEA) a schvaovan vldou. Tm sa jeho dodriavanie a dosiahnutie v om uvedench cieov stane zvzn pre vetky dotknut ministerstv. Ak miesto a vznam m v zkone o odpadoch dlho platn zkon o obaloch? Popri veobecnej prave, spolonej pre vetky druhy odpadov, upravuje legislatva E aj niektor pecifick prdy odpadov. Ide napr. o elektroodpady, star vozidl, batrie a akumultory a aj obaly. Slovensk zkon o odpadoch zaha vetky uveden prdy odpadov okrem obalov, ktor s upraven v osobitnom zkone. Vylenenie obalov do osobitnho zkona bolo spsoben tm, e v roku 2001 pri prprave zkladnho zkona o odpadoch MP SR z kapacitnch dvodov rozhodlo, e obaly bud upraven o nieo neskr samostatnm zkonom (stalo sa tak zkonom . 529/2002 Z. z.). U vtedy sa vak predpokladalo, e po vstupe Slovenska do E djde k spojeniu oboch zkonov. Existencia oddelenho zkona o obaloch spsobila, e niektor postupy a povinnosti poda zkona o obaloch nie s dnes dostatone zosladen so zkonom o odpadoch. Prvna prava obalov m sce svoje pecifik, ale rovnako ich m aj prava nakladania s elektroodpadom i so starmi vozidlami. Pripravovan nov zkon o odpadoch sa zatia pripravoval ako komplexn zkon a zahrnul teda aj prvnu pravu obalov. Kee sa vak prce na novom zkone pre vek mnostvo pripomienok pozastavili, nevyluujem, e djde aj k diskusii o novej truktre zkona o odpadoch. V om prinesie novela zkona o odpadoch zlepenie podnikania v odpadovom hospodrstve? K zlepeniu podnikania v odpadovom hospodrstve urite prispej najm dva u spomnan nov prstupy, a to vedaj produkt a stav konca odpadu, ktor novela zkona o odpadoch preber zo smernice. Za vedaj produkt a nie za odpad sa bude mc povaova ltka alebo vec, ktor je vsledkom vrobnho procesu, ktorho primrnym cieom nie je vroba tejto ltky alebo veci, ak je zabezpeen alie pouvanie tej-

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

to ltky alebo veci, ltka alebo vec sa me poui priamo bez alieho inho spracovania ako ben priemyseln postup, ltka alebo vec vznik ako neoddeliten sas vrobnho procesu a alie pouitie tejto ltky alebo veci je zkonn, t. j. ltka alebo vec spa vetky relevantn poiadavky na konkrtne pouitie z hadiska vrobku, ochrany ivotnho prostredia a zdravia a nepovedie k celkovm nepriaznivm vplyvom na ivotn prostredie alebo zdravie ud. Ak splnenie tchto zkonnch podmienok potvrd rad ivotnho prostredia, s takmito ltkami i vecami nebude potrebn naklada ako s odpadom. Toto mnohm vrobcom vemi uah situciu. Zkon ustanov podmienky aj pre prpady, kedy odpad prestva by odpadom. Stane sa tak vtedy, ak prejde niektorou innosou zhodnocovania vrtane recyklcie a bude zrove spa osobitn kritri, ak boli stanoven, vypracovan v slade s tmito podmienkami: a) ltka alebo vec sa bene pouva na pecifick ely, b) pre tto ltku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt, c) ltka alebo vec spa technick poiadavky pre konkrtne ely ustanoven osobitnmi prvnymi predpismi alebo normami vzahujcimi sa na vrobky a d) pouitie ltky alebo veci je v slade s osobitnmi prvnymi predpismi a nepovedie k nepriaznivm vplyvom na ivotn prostredie alebo zdravie ud. Nejde vak o intitt, ktor by mal by nsledne aplikovan na kad druh odpadu, ale tento intitt sa m vzahova iba na niektor pecifick odpady. Stanovenie kritri, po splnen ktorch dan druh odpadu prestane by odpadom, je primrne lohou Eurpskej komisie ako sa to u stalo v prpade nariadenia Rady . 333/2011 z 31. marca 2011, ktorm sa ustanovuj kritri na urenie toho, kedy urit druhy kovovho rotu prestvaj by odpadom. Zo smernice vyplva, e na rovni Eurpskej nie by sa mali zvi osobitn kritri pre rzne alie odpady, napr. pre papier, sklo, kovy, pneumatiky, textlie a agregty. Zlepeniu podnikania v oblasti odpadovho hospodrstva by malo napomc aj zruenie prli irokho zkazu vvozu nebezpenho odpadu na ely zhodnotenia, ktor Eurpska komisia povauje za obmedzovanie trhu s odpadmi. Uplatovanie nmietok proti vvozu nebezpenho odpadu sa v budcnosti bude uplatova len za podmienok danch v Programe odpadovho hospodrstva SR. Ako je to s Recyklanm fondom, zmenila sa jeho innos, existuje mechanizmus kontroly poskytovania prostriedkov z fondu, vyuva sa? Cieom zriadenia RF bola podpora zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov vzniknutch z vrobkov z ustanovench komodt. Vznikol pred vye 10 rokmi, ke sme ete neboli lenom E. Treba poveda, e zriadenie fondu sce nevyplva zo iadnej legislatvy E, ale Eurpska komisia proti jeho vzniku neuplatnila nmietky. Zmerom zriadenia RF bolo, aby sa ustanovila zodpovednos vrobcov vybranch vrobkov za odpad z ich v-

robkov, o sa premietlo do povinnosti plati prspevok do RF, ktor sa potom v rmci danho sektora pouil na podporu zberu a budovanie zariaden na zhodnocovanie odpadu z danej komodity. Ak vrobca zhodnotil odpad sm, mohol si prspevok do RF zni. Na uplatnenie zodpovednosti vrobcov a dovozcov za odpad vznikajci z ich vrobkov pouva vak E in spsob, ne ak zvolilo Slovensko v RF. V E sa postupne pre urit skupiny vrobkov zavdza systm povinnej priamej zodpovednosti vrobcov a dovozcov za zhodnotenie a recyklciu odpadu z tchto vrobkov. Deje sa to tak, e sa ustanovia limity na zhodnocovanie a recyklciu, ktor musia vrobcovia a dovozcovia zabezpei. V sasnosti plat teda na Slovensku pre niektor komodity dvojit reim aj povinnos plati do RF, aj povinnos plni zvzn limity (obaly, elektrozariadenia, vozidl). Jednm z najvch problmov takhoto stavu je obchodovanie s virtulnymi potvrdenkami o zhodnoten odpadu, ktor umouj zniovanie prspevku do RF, ale zrove sa pouvaj aj na preukazovanie plnenia limitov ustanovench na zklade zvzkov voi E. alm vznamnm problmom tohto stavu je, e poda smernc E mono plni limity aj zhodnotenm v zahrani, priom RF bol navrhnut ako intitt, ktor sa uplatuje len na podporu zhodnocovania na zem SR. Poda mjho nzoru Recyklan fond vznamne napomohol vybudovaniu infratruktry potrebnej na zabezpeenie zberu a zhodnotenia vybranch komodt odpadov a jeho vznik bol v danom ase maximlne opodstatnen. Ako som vak u uviedol vyie, odpadov hospodrstvo sa vyvja. Vrazne sa posiluje princp priamej zodpovednosti vrobcov za odpad zo svojich vrobkov, priom Recyklan fond je vytvoren skr na nepriamej zodpovednosti vrobcu, spovajcej v zaplaten prspevku, ktor sprvna rada RF nsledne prerozdeuje. Preto povaujem za potrebn prehodnoti jeho opodstatnenos a uvi jeho nahradenie novm systmom. K mechanizmu kontroly v rmci Recyklanho fondu mono uvies, e fond bol zriaden zkonom ako nettny fond s tm, e kontrolnm orgnom je dozorn rada fondu. V sprvnej aj dozornej rade s lenovia, ktorch vymenva priamo minister ivotnho prostredia, minister financi a minister hospodrstva, o tie predstavuje vznamn kontroln prvok. Zkon dozornej rade uklad dozera na hospodrne a eln nakladanie s prostriedkami Recyklanho fondu, ako aj predklada prslunm ministrom sprvy o innosti dozornej rady, vsledkoch kontrol a nvrhy opatren na odstrnenie zistench nedostatkov. Zabezpe Slovensku, prve nov zkon o odpadoch, posun k eurpskej pike, myslm pri nakladan s odpadmi? Ako prv krok musme teraz urchlene prija novelu zkona o odpadoch, ktorej obsahom je v zsade len transpozcia rmcovej smernice o odpadoch. Tu ia dnes len dobiehame vlak, ktor nm uiel v roku 2010, ke sa mala smernica prevzia. In lensk tty u poda tejto smernice niekoko rokov funguj a je logick, e ns v mnohom predbeh-

48

M I N I S T E R S T V O
li. Sasne vak pracujeme na novom zkone o odpadoch, ktor m ambciu modernm spsobom riei cel odpadov hospodrstvo. K jeho vypracovaniu chceme pristpi tak, e jeho zkladn smerovanie, ciele a podmienky chceme vopred prediskutova s dotknutmi subjektmi, aby potom k nvrhu zkona op nedoli tisce pripomienok, ako sa to stalo teraz. Pretoe je sce fakt, e zkon je dleit, ale na to, aby sme sa posunuli k eurpskej pike v odpadovom hospodrstve nesta len ma dobr zkon, ale najm schopnos a ochota i u priemyslu, driteov odpadov, podnikateov v odpadovom hospodrstve, obc ale aj ttnych orgnov tento zkon dodriava. Druhou tmou nho rozhovoru je tma povodn. Kad m prvo, ak je povodami ohrozen, na poskytnutie primeranej pomoci, no viac ako priama pomoc je pravdepodobne zvldnu situciu a by pripraven na monosti ochrany a prevencie pred povodami. Ak s protipovodov opatrenia zo strany MP? Povodne s sasou nho ivota. Je potrebn si uvedomi fakt, e povodne boli nielen v minulosti, ale e sa vyskytuj aj v sasnosti a budeme im eli aj v budcnosti. Preto tvrdenia o tom, e sa d povodniam zabrni s nesprvne a nezodpovedn. Povode je prejavom shrnu viacerch prrodnch podmienok udskou spolonosou neovplyvnitench. MP SR prostrednctvom svojich rezortnch organizci venuje trval pozornos ochrane pred povodami. Osobitn vznam kladie na preventvne opatrenia, pretoe sa opakovane potvrdzuje skutonos, e kody spsoben povodami vrazne prevyuj vdavky na ich odstraovanie. Systm ochrany pred povodami sa uplatuje uskutoovanm preventvnych opatren v ase mimo povodovch situci, v ase povodovho nebezpeenstva, poas povodne a po povodni. Preventvne opatrenia na ochranu pred povodami s najm: opatrenia, ktor spomauj odtok vody z povodia do vodnch tokov, zvyuj retenn schopnos povodia alebo podporuj prirodzen akumulciu vody v lokalitch na to vhodnch a chrnia zemie pred zaplavenm povrchovm odtokom; tm je zloka celkovho odtoku odtekajca z povodia po povrchu ternu do vodnch tokov alebo inch vodnch tvarov, ako s pravy v lesoch, pravy na ponohospodrskej pde a pravy na urbanizovanch zemiach, opatrenia, ktor zmenuj maximlny prietok povodne, ako je vstavba, drba, oprava a rekontrukcia vodnch stavieb a poldrov, opatrenia, ktor chrnia zemie pred zaplavenm vodou z vodnho toku, ako je prava vodnch tokov, vstavba, drba, oprava a rekontrukcia ochrannch hrdz alebo protipovodovch lni pozd vodnch tokov, opatrenia, ktor chrnia zemie pred zaplavenm vntornmi vodami, ako je vstavba, drba, oprava a rekontrukcia zariaden na preerpvanie vntornch vd, opatrenia, ktor zabezpeuj prietokov

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

kapacitu koryta vodnho toku, ako je odstraovanie nnosov z koryta vodnho toku a porastov na brehu vodnho toku; breh je postrann obmedzenie koryta vodnho toku od jeho dna po brehov iaru, vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizcie plnov manamentu povodovho rizika vrtane predbenho hodnotenia povodovho rizika a vyhotovovania mp povodovho ohrozenia a mp povodovho rizika, vypracvanie a aktualizcie povodovch plnov, vykonvanie predpovednej povodovej sluby, vykonvanie povodovch prehliadok a in preventvne opatrenia na znenie povodovho rizika. Vznamnm prvkom v prevencii pred kodlivmi nsledkami povodn je systm vstrah pred monmi povodami prostrednctvom Slovenskho hydrometeorologickho stavu v Bratislave. V tomto smere m osobitn postavenie Povodov varovn a predpovedn systm (POVAPSYS), vaka ktormu je spolonos vopred informovan o povodovom nebezpeenstve. Sasn vedenie MP SR riei aj obnovu tohto systmu v sinnosti s SHM a SVP. Vo vodnom hospodrstve je vybudovan mnostvo vodnch stavieb prav vodnch tokov, protipovodovch ochrannch hrdz, vodnch ndr, poldrov a pod. Existujce objekty vak na svoju sprvnu funkciu vyaduj potrebn mieru oprv a udriavacch prc. Nepriazniv ekonomick situcia m negatvny dopad aj na stav tchto objektov a neumouje uskutoovanie novch investinch protipovodovch stavieb. Navye, v predolom obdob boli prijat opatrenia, ktor orientciou na zku skupinu mlo efektvnych opatren vyvolali nerovnovhu v systme protipovodovch opatren s negatvnym dopadom na existujce protipovodov stavby a systm organizcie ochrany pred povodami. Nov vedenie MP SR vak tento nepriazniv stav riei. Do akej miery sa pripisuje vnos ohrozeniu povodami, ak je spoluprca krajn E? V nedvnej minulosti men vskyt povodn spsobil, e spolonosti (nielen na Slovensku) neprikladali povodovmu nebezpeenstvu nleit pozornos. Vstrahy zo strany odbornkov sa zahovali a podceovali. Nvrat povodn v ostatnch rokoch nielen na Slovensku, ale aj v okolitch krajinch vyvolal potrebu rieenia problematiky povodn a ochrany proti ich nsledkom. Povode na rieke Morave v roku 1997 si vyiadala rozsiahlu rekontrukciu ochrannej hrdze Moravy, ktor pri historickej povodni v roku 2006 ochrnila obce na slovenskom brehu Moravy od Skalice a po Zohor. Na rakskej strane dolo k zaplaveniu viacerch miest a obc. Nov pohad na ochranu pred povodami v krajinch Eurpskej nie (i mimo nej) a vnos kodlivch inkov povodn na udsk zdravie a ivot, ivotn prostredie, kultrne dedistvo, hospodrsku innos a na infratruktru vyvolali dsledky katastroflnej povodne z augusta 2002. Tto povode spsobila kody mimoriadneho rozsahu vo viacerch krajinch, najm v Nemecku, Raksku,

esku, Maarsku a alch krajinch. Problm ochrany pred povodami sa rieil na pde Eurpskeho parlamentu a Rady, ktorej vstupom bola Smernica 2007/60/ES o hodnoten a manamente povodovch rizk. lohy zo Smernice boli implementovan do naej legislatvy (pvodnho zkona . 666/2004 Z. z.) vo forme novho zkona . 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodami a jeho vykonvacch predpisov. Smernica zavzuje lensk tty k vmene relevantnch dajov pre manament povodn. Okrem koordincie medzi lenskmi ttmi sa na inn prevenciu povodn a zmierovanie nsledkov po povodniach zabezpeuje aj spoluprca s tretmi krajinami. Je to v slade so smernicou 2000/60/ES a medzinrodnmi zsadami v oblasti manamentu povodovch rizk vypracovanch najm v rmci dohovoru Organizcie Spojench nrodov o ochrane a vyuit cezhraninch vodnch tokov a medzinrodnch jazier, ktor Rada schvlila rozhodnutm 95/308/ES, a v slade s nadvzujcimi dohodami o jeho uplatovan. Konkrtne projekty spoluprce s najintenzvnejie s okolitmi ttmi a ich vsledky s po posden v odbornch pracovnch skupinch prijman v Komisich hraninch vd na rovni splnomocnencov vld s nslednm uplatovanm zverov v sprvcovstve hraninch vodnch tokov.

49

N R O D N

R A D A

S R

Vbor Nrodnej rady SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie, ktorho predsedom je poslanec hnutia Obyajn udia a nezvisl osobnosti Mikul HUBA, je gestorom legislatvnych rieen aj oblasti ivotnho prostredia. Hoci prprava novho zkona o odpadoch, rozhodujceho zkona v oblasti odpadovho hospodrstva v SR, stle ete nevstupuje do zverenej fzy, oslovili sme predsedu vboru prve k tejto problematike. Ide o oblas, ktor bohuia doposia nenala efektvne rieenia tak, aby sa rove aspo pribliovala k eurpskym normm i u v nakladan alebo v zhodnocovan odpadov a obalov. Rozhovor pripravila Marta Tomaoviov.

Nov zkon o odpadoch

Ustanovenie zkazu pre Recyklan fond prispieva obligatrnym prspevkom na energetick zhodnocovanie odpadov. Zavedenie povinnosti pre vrobcov a dovozcov vrobkov a materilov zabezpei financovanie separovanho zberu v obciach a recyklcie 100 % odpadov z vrobkov a materilov, ktor uviedli na trh. Ustanovenie zkazu pre Recyklan fond podporova vstavbu zariaden na zhodnocovanie odpadov. Zavedenie innho a prehadnho systmu kontroly vyuvania finannch prostriedkov Recyklanm fondom. Ustanovenie povinnosti zavies separovan zber biologicky rozloitench komunlnych odpadov v obciach. Ustanovenie legislatvnych tandardov separovanho zberu odpadov (vrtane biologicky rozloitench komunlnych odpadov). Zabezpeenie prednostnho vyuvania domcich zdrojov vyseparovanch zloiek odpadov pri recyklcii. Vydanie vyhlky o nakladan s biologickmi odpadmi, ktor stanov minimlne technick poiadavky na vybavenie a prevdzku zariaden na zhodnocovanie biologickch odpadov; vydanie zoznamu vhodnch bioodpadov pre jednotliv technolgie a poiadavky na ich kvalitu; stanovenie podmienok zriaovania a prevdzkovania zariaden na zhodnocovanie BRO; stanovenie kvalitatvnych poiadaviek na komposty rznych tried a vymedzenie ich spsobov vyuitia a pod. Ustanovenie zkazu dvania rozdrvenho BRO do verejnej kanalizcie s cieom zabrni zvyovaniu mnostva kanalizanch splakov a kalov na OV. Zavedenie povinnho zlohovania vybranch druhov obalov (jednorazov PET fae, hlinkov plechovky, ...) do praxe. Vyjasnenie pravidiel vydvania shlasu na spaovanie horavch ltok, tak, aby bolo jasn, e vydanie shlasu na spaovanie horavch ltok poda zkona o ochrane pred poiarmi je mon a po splnen zkonnch povinnost v zmysle zkona o odpadoch. Ustanovenie, e za zariadenia na energetick vyuvanie odpadov je mon povaova iba tie, ktor spauj certifikovan paliv vyroben z odpadu. Vydanie legislatvneho ustanovenia MP SR, ktor stanov kritri stabilizovanch

V sasnosti platn zkon o odpadoch . 223/2001 Z. z., plat od 1. jla 2001 a doteraz bol u 24 krt novelizovan. Prija nov zkon, ktor by spal poiadavky odbornej, ako aj laickej verejnosti sa nepodarilo ani predchdzajcej vldnej garnitre. Ide o vzvu, pretoe lehota na transpozciu rmcovej smernice o odpadoch nm uplynula. Viacer lenovia vboru poznaj koncepciu nvrhu zkona o odpadoch z dielne ministerstva. o by poda vho nzoru mala koncepcia rozhodne obsahova? Koncepcia si kladie za cie spoji tri svisiace zkony, a to zkon o odpadoch, zkon o obaloch a zkon o poplatkoch za uloenie odpadov. i je tento prstup, teda vytvorenie jednho vekho zkona (nvrh presahuje vrazne 100 strn) sprvny, uke as. o sa tka obsahu, urite by mal nvrh obsahova: Zvenie poplatkov za ukladanie komunlnych odpadov na skldky odpadov. Zven vnosy iastone nadviaza na rozvoj separovanho zberu biologicky rozloitench odpadov a ich zhodnocovanie. Zavedenie poplatkov za spaovanie odpadov v spaovniach odpadov. Zven vnosy iastone nadviaza na rozvoj separovanho zberu biologicky rozloitench odpadov a ich zhodnocovanie.

50

N R O D N

R A D A

S R
j literu zkona. Pritom ZMOS ani tt ich nevedia donti zkon dodriava. Nrast produkcie odpadov za ostatnch 25 rokov je viac ako 50 % a na skldkach kon 70 90 % tchto odpadov. Odpadov politika na Slovensku zatia nie je orientovan k cieu zrui skldkovanie odpadov, teda potencilni investori maj prvo na budovanie skldok, aj ke niekedy vznikaj negatvne reakcie verejnosti a samosprvy (Pezinok). Ako by sa mala tto oblas vyvja? Je potrebn sa zaa viac sstreova nielen na separciu a recyklciu odpadu, ale aj na optovn pouvanie a predchdzanie vzniku a kodlivosti odpadu. Ke sa tieto oblasti odpadovho hospodrstva dostatone rozvin, zane mnostvo skldkovanho odpadu klesa. Na toto sa d poui viacero nstrojov. Jeden jednoduch a efektvny obsahuje aj nvrh zkona o odpadoch, a to je zvenie skldkovacieho poplatku. Nakladanie s odpadom v SR je zaloen na dominantnom postaven skldkovania. Je nevyhnutn podnikn o najskr opatrenia na znenie miery skldkovania (optimlne na 40 %) a zvi mieru zhodnocovania. Do roku 2020 m SR povinnos prija tak opatrenia, ktor poved k zveniu optovnho pouitia materilu, ako aj k zveniu recyklcie odpadu z domcnost v komoditch papier, kov, plast a sklo. Dnes u existuje mnostvo prpadovch tdi, ktor poukazuj na to, e pri zaveden dostatone komfortnch systmov separovanho zberu odpadu pri zdroji jeho vzniku a dlhodobm vzdelvanm pvodcov odpadov s vetky ciele stanoven smernicami E dosiahnuten. Tu nejde len o to, aby sme menej skldkovali. Ak zvime podiel recyklcie odpadov, tak vytvorme v porovnan so skldkovanm odpadov aj viac pracovnch miest. Zni sa tm aj spotreba primrnych surovn a spotreba energie na vrobu novch materilov a vrobkov. Smernica stanovuje do decembra 2013 povinnos vypracova pln prevencie vzniku odpadu. Mal by by vypracovan len na celottnej rovni alebo by sa tto povinnos mala presun aj na niie rovne? Ak m by Program prevencie vzniku odpadov nielen formlnym dokumentom, ale m aj relne pomc predchdza vzniku a kodlivosti odpadu, bude nevyhnutn, aby boli vypracovan aj realizan plny pre niie rovne. Manarom odpadovho hospodrstva pre komunlne odpady s obce, ktor s asto odborne poddimenzovan, a preto je nevyhnutn, aby im tt pomohol pochopi, o vlastne maj robi. Opatrenia maj predchdza vzniku odpadu, treba zavies prstup, ktor zohadn cel ivotn cyklus vrobkov a materilov, a nie len odpadov fzu, aby sa sstredila pozornos na znenie vplyvov vzniku odpadu a nakladania s nm na ivotn prostredie, m sa zvi hospodrska hodnota odpadu, hovor nov smernica E z roku 2008. Zhodnocovanie odpadu a pouvanie zhodnotench materilov by sa malo podporova s cieom etri prrodn zdroje. Budete podporova v nvrhu zkona o odpadoch tieto kritri? Cel smernica vychdza z princpu odpadovej hierarchie, teda a) predchdzanie vzniku odpadov; b) prprava na optovn pouitie; c) recyklcia; d) in zhodnocovanie, napr. energetick zhodnocovanie; a e) znekodovanie. Tto celosvetovo pouvan odpadov hierarchia zohaduje nielen environmentlne, ale aj ekonomick faktory. A je len dobre, ak ju slovensk legislatva a hlavne realita bude reflektova. Take takto znenie zkona urite podporm. Separcia, nakladanie, zhodnocovanie a vyuitie odpadov na Slovensku svis aj s existenciou Recyklanho fondu, ktor je sce iba doplnkovm financovanm zhodnocovania odpadov, ale vyvolva aj rzne pnutia, i u zo strany vrobcov, dovozcov alebo samosprv. Ak je v pohad na funknos takto nastavenho, aj ke osamelho systmu? Je jasn, e Recyklan fond v sasnej podobe neme fungova naalej. Zrove m Recyklan fond aj tak funkcie, ktor momentlne na odpadovom trhu nem nikto in. Nezle preto ani tak na tom, i bude Recyklan fond zreformovan alebo plne zruen, ale aby nezanikli tieto dleit funkcie, ktor teraz m. Poda poslednho hodnotenia OECD Slovensko stabilizovalo, resp. znilo mnostvo emisi aj napriek silnmu hospodrskemu rastu, ale mali by sme viac prepoji politiky zameran na zmenu klmy, energetiku a dopravu, i posilni podporu environmentlnych inovci. Aj toto vyplva z hodnotenia environmentlnej vkonnosti Slovenska v oblastiach, kde dochdza k vzjomnej interakcii a prepojeniu ivotnho prostredia s ostatnmi sframi, najm ekonomickou a socilnou. Poda vho hodnotenia je Slovensko pripraven prija odporania na pravu reformu dan tak, aby prispievali k napaniu cieov v ochrane ivotnho prostredia naej krajiny? Je to jedna z kovch otzok, na ktor ani Programov vyhlsenie vldy nedva jednoznan odpove. Na jednej strane subuje podporu zelenej ekonomiky, na druhej strane odmieta zvyova spotrebn dane a uplatova niektor alie nstroje, ktor zelen ekonomiku charakterizuj. Preto som skr skeptick, aj ke tlak asu, krzy, Bruselu a inch okolnost me postoj vldy zmeni. Zelen daov reformu povaujem za vemi dleit a iaducu operciu, ktor sa vak ned robi len na rovni jednho ttu. Mali by sme sa vak na u pripravi a programovo k nej smerova, lebo skr i neskr k nej budeme musie prikroi. Vami spomnan medzisektorov interakcia je alfou a omegou smerovania k udratenejej budcnosti. Urit pokus o prekonanie rdzo rezortistickho prstupu sa rt aj vo vldnom programe, ale bude to chcie prekona mentalitu industrilnej ry, a nie som si ist, i nov vlda m na tto paradigmatick zmenu predpoklady a vu.

biologicky rozloitench odpadov a ich ukladanie na skldky odpadov, vrtane metdy na urovanie biologickej stability. Prehodnotenie systmu evidencie vznikajcich odpadov na Slovensku a vypracovanie novho, vpovednejieho a zrozumitenejieho systmu. Poda smernice E o odpadoch finann podpora na prevdzku separovanho zberu m pochdza od vrobcov a dovozcov, v duchu princpu zneisovate plat. Legislatva by mala by nastaven tak, e vetci astnci odpadovho reazca bud ma jasne nastaven legislatvne prva a povinnosti, zni sa administratvna nronos vykazovania zberu, zhodnotenia a recyklcie pre miestne samosprvy a zlep sa postavenie obce v tomto reazci. Povaujete takto postup za prnos v tejto oblasti? Ak sa tento prstup dsledne vyuije a systm bude nastaven tak, aby nemohli vrobcovia a dovozcovia tto svoju povinnos ahko a beztrestne obchdza, tak bude urite prnosom. Treba da pozor aj na to, aby nebol financovan separovan zber odpadov len km sa nenaplnia povinn limity vrobcov a dovozcov, ale aby bol dofinancovan zber vetkch druhov vyseparovanho odpadu. Od 1. janura 2010 bola zkonom uren povinnos separovanho zberu odpadov. Rznorod napanie zkona je vo vekomestch, aj v samotnej Bratislave, v mestch i obciach. Materilov a finann toky separovanho zberu miest a obc nie s vyrovnan, pre samosprvu predstavuj za a konia na skldkach, m sa separovan zber predrauje, tvrdia predstavitelia ZMOS. Ako hodnotte rove environmentlneho povedomia na Slovensku a ako ho zvi, najm ak v oblasti nakladania s odpadmi treba kona tak, aby sme menej skladovali a viac zhodnocovali? Na to, aby efektvne fungovalo odpadov hospodrstvo v obciach je nevyhnutn splni tri zkladn predpoklady: 1. Zavies pre pvodcov odpadu dostatone komfortn systm zberu odpadov, 2. Systematicky a opakovane informova a vzdelva pvodcov o zavedenom systme, 3. Kontrolova dodriavanie zavedenho systmu. Ak ktorkovek as vynechme, tak to fungova nebude. Dnes nm absentuj vetky tieto asti. Samozrejme existuj vnimky a prve obce, ktor si toto uvedomuj a tieto predpoklady napaj, dosahuj v odpadovom hospodrstve najlepie vsledky. Politika E je jasn treba viacej recyklova a menej skldkova. To sa ned dosiahnu v prpade, e bude separcia odpadu drahia ako uloenie odpadu na skldku odpadov. Preto je nevyhnutn zvi skldkovac poplatok a dofinancova pre obce separovan zber odpadov. Zdrazujem, e samotn dofinancovanie nevyriei problm separovanho odpadu. U v sasnosti je pri dobre nastavenom systme separovan zber viacerch zloiek odpadu v obciach finanne vhodnej ako ukladanie na skldky odpadov. Napriek tomu sa asto obce nesnaia separova ani tieto zloky, mnoh maj len formlne a nefunkn systmy separovanho zberu odpadov, dokonca niektor ani nedodriava-

51

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Spoluprca v oblasti odpadovho hospodrstva prina efekt v celej E

Vo vyspelch krajinch Eurpskej nie sa kladie draz prve na udranie, zvyovanie a ochranu ivotnho prostredia, ako aj na rieenie problmov v odpadovom hospodrstve. Rovnak zujem je aj zo strany nho Ministerstva ivotnho prostredia SR. Jeho generlny riadite Sekcie environmentlneho hodnotenia a riadenia Vladimr BLAEK poskytuje informcie v rozhovore redaktorke Anne Komovej.
tench komunlnych odpadov zavedieme inn separovan zber biologicky rozloitenho odpadu z verejnej zelene. Podporme komunitn kompostovanie a hlavne sa poksime zavies innej systm evidencie a kontroly nakladania s vyseparovanmi zlokami. Ako sa na Slovensku napa prioritn cie Smernice E o dopadoch etri primrne surovinov zdroje? Hierarchia odpadovho hospodrstva premietnut aj do pripravovanej legislatvy SR je postaven na predchdzan vzniku odpadu a a nsledne na optovn pouitie, recyklciu, energetick zhodnocovanie. Na Slovensku aj za pomoci recyklanho fondu a prostriedkov z Operanho programu P je vybudovan ivotaschopn recyklan priemysel, dleit bude zabezpei zber a jeho dopravu do tchto zariaden. Znekodovanie komunlneho odpadu patr mestm a obciam, ak je stav na Slovensku, ete stle pou o problmoch v jednotlivch obciach? Znekodovanie komunlneho odpadu je na Slovensku stle v prevanej miere zaloen na jeho skldkovan. Existuj len dve funkn spaovne komunlneho odpadu v Bratislave a Koiciach. Prostriedky z Envirofondu, ako doplnkovho zdroja financovania pre samosprvy by mali natartova jednoduch a inn zbery vyseparovanch zloiek a v spoluprci s existujcimi kolektvnymi systmami zabezpei aj financovanie. Nie je toti sprvne, aby oban za odpad platil dva razy, najprv v recyklanom poplatku a nsledne aj vo forme miestneho poplatku obci. Ako pomha erpanie prostriedkov zo zdrojov E prve odpadovmu hospodrstvu, zaznamenali ste spokojnos alebo nedostatok? Vemi zaujmav tma. Spracvame analzu spolu s vyhodnotenm zvzkov SR vyplvajcich z lenstva v nii a napriek masvnej finannej podpore hlavne investinch projektov, pri vyhodnocovan Programu OH za roky 2006 2010 sme skontatovali, e vina cieov nebola splnen naprklad u spomenut odklonenie prdu odpadov od skldkovania. Na druhej strane sme splnili za roky 2010 aj 2011 zvzok vyzbiera rone minimlne 4 kg elektroodpadov z domcnost na obyvatea. Pomhaj pri odpadovom hospodrstve aj investori? Urite no, je to podnikatesk innos ako akkovek in, potrebuj vak tie ma istoty v smerovan odpadovho hospodrstva, ktor im zase my musme garantova v progresvnej legislatve. Prednedvnom, ke sme pripravovali rozhovor pre Parlamentn kurir, ste sa vyznali z radosti z novho progresvneho informanho systmu v odpadovom hospodrstve, stle prina spokojnos, funguje to na Slovensku? Musm vs poopravi, mlo flexibiln informan systm z hadiska odpadovho hospodrstva je asi najvm problmom. Som vak rd, e sasn vedenie ministerstva si uvedomuje tento nedostatok a sna sa aj v tejto oblasti tandardizova rezort ivotnho prostredia. Ale sp k otzke. Vyslovil som rados z novho projektu, ku ktormu sa hlsime, je to Trash Out, ie nahlasovanie iernych skldok prostrednctvom mobilnch telefnov. Na verejne prstupnom serveri sa v sasnosti nachdza cca 850 identifikovanch iernych skldok odpadov a cel systm m cca 5 000 uvateov, o je za necel polrok prevdzky superslo. Prve nadenci zastpen Jozefom Vodikom dolauj jeho aplikan monosti v spoluprci so Slovenskou agentrou ivotnho prostredia v Banskej Bystrici. Ako ste spokojn s aktvnou spoluprcou jednotlivch odborov MP SR pri plnen lohy ochrany ivotnho prostredia nielen na Slovensku, ale aj s dosahom na cel E? Ako som u uviedol, v rezorte boli nastaven nov tandardizovan mechanizmy a postupy a jednm z nich okrem novej organizanej truktry je aj zavedenie pord vedenia, na ktorch sa vemi efektvne a hlavne rchlo identifikuj problmy a nsledne hadaj rieenia v rmci celho ministerstva nielen zko prostrednctvom sekci alebo odborov.

Ako ste spokojn so zmenami v legislatve, ktor mali prinies obmedzenie mnostva skldok a odpadov a zvyovanie triedench odpadov, je to v poriadku a znamen to lep vvoj v odpadovom hospodrstve? Proces prpravy novho zkona o odpadoch je vemi komplikovan aj vzhadom na to, e sa tka vetkch obanov, podnikateskch subjektov i orgnov samosprvy. Vemi dleit bude njs konsenzus medzi povinnosami a zvzkami Slovenskej republiky voi legislatve Eurpskej nie a vntornm trhom v oblasti odpadovho hospodrstva. Odklonenie toku odpadov od konenho znekodnenia skldkovanm k racionlnemu a efektvnemu vyuvaniu odpadov je zakotven aj v jednotlivch ustanoveniach pripravovanho zkona o odpadoch a ja dfam, e nov legislatva prinesie aj nov podnikatesk zmery na efektvne vyuvanie energetickho obsahu v odpadoch. Ak konkrtne opatrenia z Programu odpadovho hospodrstva SR na roky 2011 2015 by mali zvyova zujem o separovan zber? Vemi strune, zo sto opatren na realizciu POH je to hlavne podpora projektov zameranch na zavedenie a zefektvnenie separovanho zberu z diverzifikovanch zdrojov. Pripravme nvrh systmu financovania separovanho zberu zloiek komunlneho odpadu. V slade so Stratgiou zniovania ukladania biologicky rozloi-

52

 I V O T N

P R O S T R E D I E

Poskytovanie sluieb v odpadovom hospodrstve na rovni samosprv je na Slovensku zatia orientovan na jednotliv izolovan zariadenia, nie na komplexn servis a vykazuje nedostaton draz na logistiku s nelogickmi zvoznmi oblasami a orientciou na skldkovanie. Je vekou vzvou pre profesionlne spolonosti zmeni tento stav. Slovensk legislatvne prostredie zatia nepozn pojem integrovanho systmu nakladania s odpadom, ale KOSIT a. s., vziu svojej rozvojovej stratgie sstredil v jeho princpoch, povedal Alberto GEROTTO, predseda predstavenstva spolonosti KOSIT a. s.

K veobecnm trendom patr integrovan systm nakladania s odpadom

covateskmu komplexu vyuvajcemu odpad hlavne ako zdroj materilu a energie s vyrovnanm a dlhodobo udratenm teritorilnym pokrytm, ktor zaruuje stabiln ekonomick prostredie pre zkaznkov s dlhodobou perspektvou. Vaa rozvojov vzia podniku vychdza zo Smernice Rady 1999/31/ES o skldkach odpadu a postupne predpoklad obmedzovanie skldkovania materilovo vyuitenho odpadu a zo Smernice 98/2008/ES o odpadoch, ktor pomerne radiklne nastavuje podmienky pre nakladanie s odpadom v krajinch E. o je jej alm obsahom? Okrem hierarchie nakladania s odpadom, riadenia tokov odpadov a vysokch zvznch cieov na recyklciu odpadu z domcnost obsahuje aj rieenie dilemy zaradenia spaovn medzi zariadenia na zhodnotenie odpadu. Stanovuje podmienky energetickch tandardov, za ktorch je mon spaovu prevdzkova ako zariadenie na energetick zhodnotenie odpadu. Ako by ste charakterizovali filozofiu komplexnho manamentu na zhodnocovanie a znekodovanie odpadu v regionlnej miere pri vyuit procesov repektujcich hierarchiu odpadovho hospodrstva, berc do vahy citliv nastavenie ekonomickch parametrov systmu? Spolonos, ktor prevdzkujeme, sa sna o poskytnutie komplexnej sluby v odpadovom hospodrstve vo vzahu k samosprve mesta Koice, okolitm obciam a podnikateskm subjektom tak, aby pokrvala vetky hlavn aspekty potrieb svojich klientov. Pri tvorbe svojej rozvojovej vzie sa sstreuje na technologick rozvoj sofistikovanch zariaden, modern logistiku, materilov a energetick spory a vytvranie efektvneho integrovanho systmu umoujceho aktvne riadenie tokov odpadov hierarchickm radenm zariaden na nakladanie s odpadom. Tto filozofia dva zklad vzniku komplexnho manamentu na zhodnocovanie a znekodovanie odpadu v regionlnej miere pri vyuit procesov repektujcich hierarchiu odpadovho hospodrstva a zrove citliv nastavenie ekonomickch parametrov systmu. Orientcia vzie smeruje k spraAko bude vyzera integrovan systm nakladania s odpadom spolonosti KOSIT a. s., a o by mal prinies do budcnosti z perspektvy ochrany ivotnho prostredia? Integrovan systm nakladania s odpadom spolonosti KOSIT a. s., by mal s vyuitm operatvnej logistiky s modernou zvozovou technikou spravova zbern zariadenia urbanizovanch sdel, ktor umouj predtriedenie a selekciu odpadu na bze prvotnch pvodcov a jeho efektvny transport k zariadeniam na primrnu pravu (triedenie, drvenie, lisovanie at.). V nslednom procese by sa mal tok odpadov deli poda nastavenej hierarchie a zvolench kritri na materilov a energetick vetvu a mal by by spracovvan v adresnch innostiach smerujcich ku konkrtnemu zariadeniu (granulovanie, peletizovanie, prprava alternatvneho paliva at.). Z kadho takto riadenho toku sa bud postupne oddeova neformlne menie prdy odpadov na alie pecifick spracovanie alebo znekodnenie poda stupa rozvoja pripravenosti jednotlivch budovanch vrobnch technologickch jednotiek (obaly, predbene nevytrieden nebezpen odpady, elektronika, inertn odpady, kompostovaten odpady... at.). Nespracovaten vytrieden as z materilovho toku s energetickm potencilom bude sti v energetickej vetve smerujcej do spaovne-termovaloriztora alebo do inch energetickch prevdzok na spoluspaovanie. Energetick potencil odpadu vo forme pary, teplej vody a elektriny bude prostrednctvom sofistikovanho technologickho zzemia dodvan do verejnej siete. Naa spolonos prve v tomto ase investuje 27 mil. eur do spaovne odpadov, aby ju zmenila na modern prevdzku energetickho zhodnocovania, spajcu kritria BAT a Batech. Nsledne bude budovan systm transformcie kvary na inertn prekrvkov materil pre skldky, prpadne podloia a stavebn materil mimo reimu odpadu v pravrenskej linke. Popolek bude stabilizovan a vyvezen na skldku. Nevyhnutnou sasou integrovanho systmu spolonosti KOSIT a. s., je aj skldka odpadov na Sirnku, ktor bude na rozdiel od sasnosti v budcnosti sli u len na skldkovanie nevyuitench zvykov po procese materilovho a energetickho zhodnotenia odpadu. Integrovan systm nakladania s odpadom riei hierarchiu nakladania s odpadom, chrni ovzduie a ostatn zloky ivotnho prostredia prve zniovanm skldok a ich rekultivciou i samotnm materilovm a energetickm zhodnocovanm odpadu. Spolonos KOSIT patr medzi p najvznamnejch spolonost na Slovensku, ktor sa zaoberaj odpadovm hospodrstvom. Je jednou z dvoch spolonost, ktor vlastnia spaovu odpadov. V sasnosti poskytuje KOSIT sluby pre pribline 260 000 obyvateov vchodnho Slovenska a zhruba 500 podnikateskch subjektov. Rone naklad s vye 80 000 tonami odpadu. Spolonos zamestnva viac ako 400 pracovnkov. KOSIT a. s., u niekoko rokov pouva pri riaden svojich procesov systm riadenia kvality a zskala certifikty riadenia kvality ISO 9001 a 14001.

53

 I V O T N

P R O S T R E D I E

V priebehu leta sme zaznamenali dynamick vvoj v oblasti odpadovej legislatvy. Po dlhch mesiacoch prprav, po rznych diskusich a nespoetnom mnostve oficilnych i neoficilnych verzi bol publikovan nvrh zkona o odpadoch. Nvrh, na ktor boli kladen vek nroky. Nvrh, ktor mal komplexne reformova pohad na odpad na Slovensku a vyriei pliv problmy spsoben zlou, nedostatonou alebo absentujcou transpozciou eurpskych smernc. Predloen nvrh zkona vak nesplnil tieto oakvania.

Vrobcovia a dovozcovia k zkonu o odpadoch

sie (v 14 smerniciach, 16 nariadeniach a 19 rozhodnutiach) poznailo cel proces prpravy nvrhu zkona. Snaha vleni vetko do jednho zkona viedla k vytvoreniu rozsiahleho a neprehadnho materilu. Predloen nvrh zkona o odpadoch mal 133 strn, a to lo len o zkladn materil, ktor si vyadoval niekoko rozsiahlych vykonvacch predpisov. Orientova sa v predloenom materili bolo pre benho obana, podnikatea alebo starostu takmer nemon. 3. Rozren zodpovednos vrobcov a dovozcov Autori sa v nvrhu zkona snaili implementova princp rozrenej zodpovednosti vrobcov vyplvajci z Rmcovej smernice o odpadoch. Ich nvrh uplatnenia tohto princpu v praxi mal vak len tento nzov a poslil ako dvod na zavedenie rozsiahlej cenovej regulcie celho odvetvia odpadovho hospodrstva. V praxi by tento nvrh nemal s rozrenou zodpovednosou vrobcov a dovozcov ni spolon. Znamenal by zavedenie ekologickch poplatkov bez toho, aby bolo mon kontrolova, i s pouvan efektvne a zmysluplne. V prpade prijatia nvrhu zkona o odpadoch by sa z ministerstva ivotnho prostredia stala intitcia, ktor by stanovovala ceny takmer na vetko. Ministersk radnci by stanovovali ceny za zber odpadu, za zhodnotenie odpadu, za recyklciu. Taktie by urovali, komu by tieto finann prostriedky mali by vyplaten. Ministerstvo ivotnho prostredia by malo na hospodrstvo a ceny vrobkov v vplyv ako ministerstvo financi alebo hospodrstva! 4. Nbytok a textil Do nvrhu zkona boli bez predchdzajcej diskusie vlenen rozsiahle povinnosti nad rmec legislatvy E, ktor by znatene zasiahli podnikatesk sfru. Nvrh zkona zavdzal rozren zodpovednos vrobcov naprklad i na nbytok a textil. Komodity pre ktor systm rozrenej zodpovednosti vrobcov, nie je v inch krajinch ben a je nad rmec smernc. V praxi by to znamenalo, e i nbytok a textil by boli zaaen recyklanm poplatkom podobne, ako elektronika alebo domce spotrebie. Predloeniu tohto nvrhu nepredchdzala diskusia ani analza vykonatenosti a dopadov na podnikatesk sfru ani spotrebiteov. Zver Stiahnutie nvrhu zkona o odpadoch z legislatvneho procesu bolo nevyhnutnm rieenm. Prijatie zkona v predkladanej podobe a bez vykonvacch predpisov by znamenalo vznik chaosu z rozsiahlymi dsledkami. Vyhodnotenie takmer 3 000 pripomienok by trvalo dlh mesiace. Technick novela Prprava novely zkona, ktor technokraticky implementuje len najdleitejie body rmcovej smernice a odstrni priny infingementov, je len doasnm a najlepm z najhorch rieen situcie. Samotn novela vak poukzala na to, e potreba novej legislatvy zostva naalej aktulna a pre modern fungovanie odpadovho hospodrstva je nevyhnutn. U len isto minimalistick prebratie niektorch ustanoven z rmcovej smernice me ma vznamn dopad na fungovanie odpadovho hospodrstva. Implementcia intittov prpravy na optovn pouitie a optovn pouitie samotn me znamena, e Slovensk republika nebude schopn splni limity zberu a zhodnocovania odpadov z dreva. Administratvnym zsahom prestane na Slovensku existova recyklcia drevench obalov. Pouenie Medzirezortn pripomienkov konanie k nvrhu zkona o odpadoch by sme mali povaova za dobr zklad na zaiatok odbornej diskusie o konkrtnych oblastiach. Nvrh zkona poukzal na skalia a problematick oblasti. Pri prprave novej legislatvy by sa malo postupova po jednotlivch problmovch bodoch a tie postupne riei poda aktnosti a aktulnosti. Diskusia by vak mala by v prvom rade odborn, opret o racionlne argumenty, nvrhy rieenia, prepoty a fakty. Vrobcovia a dovozcovia maj vea sksenost s implementciou princpu rozrenej zodpovednosti z inch krajn Eurpskej nie. Vedia ponknu rieenie, ktor povedie k zlepeniu situcie, aby u Slovensko nemalo najhorie odpadov hospodrstvo spomedzi krajn V4 (Sprva: Screening of waste management preformance of EU memeber states, publikovan 2. 7. 2012). Mgr. Miroslav JURKOVI vkonn riadite SLICPEN Slovensk priemyseln zdruenie pre obaly a ivotn prostredie www.slicpen.sk

Medzirezortn pripomienkov konanie vyvrcholilo stiahnutm nvrhu z legislatvneho procesu. Situciu vyvolan konaniami Eurpskej komisie a hroziacou pokutou mus ministerstvo zachraova predloenm technickej novely sasnho zkona. Technick novela zkona vak nie je dlhodobm rieenm, a preto ju treba bra len ako doasn, m sa zska as na prpravu modernej odpadovej legislatvy. Medzirezortn pripomienkov konanie k stiahnutmu nvrhu zkona je mon bra ako zaiatok komplexnej odbornej diskusie, na konci ktorej by mal by nvrh modernej odpadovej legislatvy. Prvm krokom diskusie mus by reflexia existujceho nvrhu V auguste predloilo Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky do medzirezortnho pripomienkovho konania nvrh zkona o odpadoch. Predloen nvrh vyvolal brliv reakcie v odbornch kruhoch. Na autorov sa vzniesla obrovsk vlna kritiky zosobnen v 2 850 pripomienkach, z toho viac ako 1 800 zsadnch. Citliv body nvrhu zkona o odpadoch 1. Nvrh zkona pripraven bez odbornej diskusie Najzsadnejou prinou vlny kritiky a mnostva pripomienok k nvrhu zkona o odpadoch je, e pri prprave materilu chbala funkn odborn diskusia. Na ministerstve ivotnho prostredia boli vytvoren pracovn skupiny, ktor mali sli ako platforma pre odborn diskusiu a na prerokovanie kovch otzok, ale fakticky neboli vbec funkn. Boli zvolan len raz, prostrednctvom malho oznamu na internetovch strnkach ministerstva. 2. Jeden zkon Zkladn rozhodnutie zjednoti legislatvu, ktor je upraven v takmer 50 legislatvnych dokumentoch Eurpskeho parlamentu, Rady a Komi-

54

INZERT

55

 I V O T N

P R O S T R E D I E

Spolonos ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., psob v oblasti nakladania s odpadom. Je driteom autorizcie na spracovanie odpadov z elektrickch a elektronickch zariaden vetkch kategri, driteom oprvnenia na spracovanie odpadov z plastov innosou R3 a autorizcie na spracovanie malch prenosnch batri. V sasnosti prevdzkuje jedny z najmodernejch recyklanch technolgi na spracovanie chladiacich a mraziacich zariaden, svetelnch zdrojov (iarivky, vbojky) a ostatnho elektroodpadu. Technologick rove liniek spa tie najprsnejie kritri na spracovanie, ktor uruje nielen legislatva SR, ale aj E. Okrem samotnho spracovania spolonos zabezpeuje zber a odvoz elektroodpadu z zemia celej SR a zhodnotenie ostatnch odpadov. Parlamentn kurir oslovil riaditea Ing. Jozefa VAINU.

tt mus v oblasti zhodnocovania odpadov nastavi nov pravidl

Aby sa odpad zmysluplne vyuval, nesta ho len separova, ale aj o najviac materilovo zhodnocova. Je poda vs materilov zhodnocovanie odpadov stle nosnou tmou v odpadovom hospodrstve na Slovensku? Pokia by tto tma prestala by na Slovensku prioritou, skonila by motivcia obana podiea sa na separovan odpadu. Mysm si, e v tomto s veci jasn. Problm vidm skr v infomovanosti obana. Infomovanos obana na Slovensku o tom, ako sa skutone odpad materilovo zhodnocuje na surovinu a o je na konci materilovho procesu, je vemi slab. Ak s to suroviny, motivcia separova bude o to vyia hlavne u mladch ud. S vak slovensk firmy konkurencieschopn v rmci eurpskeho recyklanho priemyslu? Vedia sa prezentova rovnocennm technickm a technologickm vybavenm ako u existujce zariadenia vo vyspelch krajinch E? Som presveden, e no, aj ke poet takchto technologickch zariaden pre jednotliv komodity je u ns zatia pomerne nzky, na 1 komoditu pripad 1 BAT technolgia. o nm vak na Slovensku vemi chba s technolgie na triedenie komunlnych odpadov alebo triediace zariadenia na dotrieovanie zmieanch druhov vyseparovanch zloiek komunlnych odpadov. Najvie rezervy s v trieden a v prave vekoobjemovch druhov odpadu, v plastoch a stavebnom odpade. o poda vs me zmysluplne natartova recyklan odpadov priemysel separovanch zloiek komunlneho odpadu na Slovensku? Ak oban u raz zaplatil za budci odpad prostrednctvom kpy novho vrobku a bude separova, nememe chcie, aby za spraco-

Nov technologick linka na spracovanie plastov.

56

 I V O T N

P R O S T R E D I E
ty na financovanie zberu, triedenia a zhodnocovania. tt m teraz na to vek ancu, pretoe sa pripravuje nov zkon o odpadoch. V kadom prpade nepjde o finann zdroje zo ttneho rozpotu, ale o finann zdroje, za ktor plat oban pri kpe novho vrobku ako prplatok za budci odpad. Bude vemi dleit, i sa konene tt rozhodne prostrednctvom envirorezortu zkonsolidova vetky prjmy recyklan poplatky do jednho finannho domu a nastavi skuton pravidl ich refundcie v prospech tch, ktor sa podieaj na procese zberu, triedenia a zhodnocovania odpadov. Bez tohto bud vzie ttu o zvyovan enviromentlnej rovne na Slovensku len na papieri. Je naozaj elektroodpad tak komplikovan komodita, e sa pri jej spracovan vyaduje osobitn prstup k jednotlivm druhom elektroodpadov? no, je to pravda. Elektroodpad je vemi komplikovan na demont a vytriedenie jednotlivch surovn tak, aby nehrozil v procese jeho spracovania nik nebezpench ltok. Je to cel kla nebezpench ltok ako s naprklad freny, olovo, olej, ortu, kadmium, rzne oxidy at. Nikto si zatia nevie predstavi hromadn spracovanie LCD monitorov a fotovoltickch panelov. Ak to chceme robi poctivo, musme hovori o drahch investcich do technolgi, ale za to treba aj zaplati. Dnes sa ned vyi len z predaja suroviny a ak to niekto doke, neme vykonva na jednom mieste komplexn spracovatesk innos a dodriava vetky poiadavky kladen eurpskou legislatvou. Hovorm komplexne o elektroodpadoch, nie o jeho jednotlivch druhoch. Pokia by sme rozoberali len prky, bolo by to pomerne jednoduch. Elektroopadov je ale obrovsk mnostvo druhov a prve tch najkomplikovanejch je najviac, ako napr. PC monitory, zobrazovacie zariadenia TV, sveteln zdroje, star rozhlasov prijmae a in. Vaa spolonos investuje do novch technolgi nemal prostriedky. Ak ciele stoja pred vaou spolonosou v alom obdob? My meme nae ciele nastavi len na potreby nho ttu. Zmerov je viac, ale rozhodujce bude to, omu d tt prednos. Povedzme aj vo vzvach na podporu spolufinancovania s eurpskymi fondami. Urite by sme chceli pokraova v projekte zhodnocovania inch druhov plastov a hada nov mylienky na ich zhodnocovanie a nsledn vrobu produktov s vyou pridanou hodnotou.

Ukka technolgi, cez ktor prechdza postupne plastov odpad s neistotami a do jeho konenho spracovania, kedy vznik jeho nov vrobok extrudovan granult.

vanie odpadu platil znova. Navye mus by aj viditen finann rozdiel v platbch za komunlny odpad, pokia oban triedi nechce. Na druhej strane sa vemi zanedbva vznam obce pri vytvran podmienok pre separovan zber. Mm na mysli finann motivciu pre obce. tt mus jednoznane vytvori tak podmienky, aby sa sprehadnili toky poplatkov obanov za budci odpad. Musia by stanoven presn kritri pre kad komoditu, aby bolo jasn, koko z celkovej sumy pjde na financovanie separovanho zberu, jeho triedenie a materilov zhodnotenie. Som presveden, e refundcia za tieto sluby natartuje recyklan priemysel Slovenska na rove vyspelch krajn E. Je to teda tak jednoduch? no, ak takto jednoduch vzorec dokeme vyriei, meme ihne pribra alie komodity ak s textil, stavebn odpad at. Vade by mal by uveden viditen poplatok obana pri kpe novho vrobku a prslun vyhlka mus konkrtne uvdza, ako sa rozlo obanova platba pre jednotliv komodi-

Spolonos ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., nedvno uviedla do skobnej prevdzky zariadenie na spracovanie plastov. Uveden technologick zariadenie je schopn spracova plasty z automobilovho, elektrotechnickho, nbytkrskeho a spotrebnho priemyslu. Ide o ojedinel a vnimon zariadenie v E, na ktorho vstavbe spolupracovali renomovan vrobcovia zariaden na spracovanie a triedenie plastov, priom boli pouit najnovie dostupn technolgie. Uniktom tejto linky je, e vstupn materil me obsahova kovov a in mechanick neistoty. Vstupom z tohto technologickho zariadenia s extrudovan granulty na bze polymrov PS, ABS, PP a PE. Technologick zariadenie je schopn spracova rone cca 3,5-tisc ton odpadovch plastov. Linka pracuje tzv. suchou a mokrou cestou, priom samotn technologick proces zabrauje tomu, aby vstupn produkty neobsahovali cudzie prmesi, ako s ftalty, halogny a in retardry horenia. Linka spa vetky poiadavky nariadenia REACH a vstupn produkt je vstupn surovina na vrobu vrobkov z plastov. Samotn extrudovanie na vstupe je mon ovplyvova poda priania zkaznka, i u pridanm aditv, farbv alebo inch kompozitov. U dnes sa vstupy z tejto linky priebene vypredvaj, kee je zujem o takto druh suroviny, hlavne tak kvalitne upravenej. Hlavou mylienkou spolonosti ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., pri zrode tejto linky bolo zabezpei vrobu suroviny z plastovho odpadu, ktor m stle vy podiel v elektrovrobkoch. Tm sa napa aj mylienka spolonosti nulov odpad, a to doslovne. Na Slovensku sa takto vytvorili nov podmienky v rmci konkurencieschopnosti voi inm spracovateom v inch krajinch, lebo takto komplexn spsob sa nachdza len asi na 3 miestach v Eurpe. Tm sa naplnila aj mylienka vyrobi na Slovensku z odpadu surovinu. Celkov nklad na realizciu tohto projektu predstavuje cca 14 milinov eur.

57

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Stredobodom pozornosti je aj biologicky rozloiten odpad

Zvzky Slovenska z lenstva v Eurpskej nii prinaj na jednej strane prcu a zvyovanie uvedomelosti obyvateov smerom k ochrane ivotnho prostredia, no s potrebn aj odbornci na usmernenie a vytvranie systmu v odpadovom hospodrstve. O monostiach biologicky rozloitenho odpadu hovor riadite odboru odpadovho hospodrstva MP SR Jn ERBK v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
skldky odpadov zabezpei environmentlne najvhodnejie prevdzkovanie skldok odpadov a minimalizova tak ich negatvne vplyvy na ivotn prostredie. Na strane zniovania skldkovania odpadov je prvm krokom postupn obmedzovanie skldkovania BRKO (biologicky rozloiten komunlny odpad), a po pln zkaz jeho skldkovania. BRKO tvor najv podiel skldkovanho komunlneho odpadu (v rozmedz 25 % 40 %). Jeho odklonenm sa tak me vrazne zni celkov podiel skldkovania odpadu. Zrove je BRO teoreticky najjednoduchie spracovaten zloka odpadu, priom vstupy zo zhodnocovania BRO (predovetkm kompost) maj irok spektrum uplatnenia v ponohospodrstve a starostlivosti o krajinu. Smernica tie uvdza konkrtne ciele, a to zni skldkovanie BRKO do roku 2010 na 75 % mnostva z roku 1995, na 50 % do roku 2013 a do roku 2020 na 35 % z mnostva v roku 1995. Preo Eurpska nia stanovila smernicu o skldkach odpadov, presn ciele a potrebu znenia skldkovania biologicky rozloitenho odpadu, o sa tm sleduje a ak s predben opatrenia na Slovensku? Skldkovanie odpadu sa v sasnosti vnma ako environmentlne najmenej efektvny spsob nakladania s odpadom. Tento postoj je vyjadren aj v zkladnej filozofii hierarchie nakladania s odpadom, tzv. troch R Reduce, Reuse, Recycle. Tto hierarchia predstavuje pohad na odpad ako druhotn surovinu, ktorej nov pouitie, prpadne recyklcia s jedinmi environmentlne akceptovatenmi spsobmi nakladania. U z tejto filozofie vyplva, e skldkovanie nie je akceptovan ako spsob nakladania s odpadom v trvalo udratenej spolonosti. Snaha modernho odpadovho hospodrstva preto smeruje k obmedzeniu a plnmu zastaveniu skldkovania odpadu. Z ekonomickho hadiska je vak skldkovanie najefektvnejm spsobom znekodovania odpadov, o je prekkou jeho obmedzovania. Z tohto dvodu musia by environmentlne ciele v tejto oblasti podporovan legislatvnymi obmedzeniami, ktor napomu presmerova tok odpadov od skldkovania k zhodnocovaniu (materilovmu i energetickmu). Smernica Rady 1999/31/ES o skldkach odpadov je jednm z legislatvnych vyjadren tejto snahy. Na jednej strane sa smernica sna prostrednctvom prsnych prevdzkovch a technickch poiadaviek na odpad a Ak je sasn stav v oblasti biologicky rozloitench komunlnych odpadov u ns? Porovnajte ho s vyspelmi krajinami E. V poslednch rokoch m separovan zber BRKO stpajcu tendenciu. Napriek tomu mono mnostv vyseparovanho BRKO hodnoti ako nedostaton a v slade s ciemi na obmedzovanie ukladania biologicky rozloitench komunlnych odpadov na skldky odpadov, bude potrebn separovan zber tejto zloky jednoznane zintenzvni. V nadvznosti na separovan zber je tie potrebn racionalizcia zariaden na zhodnocovanie tohto druhu odpadov a prpadn dobudovanie potrebnch kapact. V tomto smere je vo vyspelch krajinch trendom domce a komunitn kompostovanie, ktor zniuje nklady na separovan zber tejto zloky odpadu. Svoju lohu si vak zachovvaj aj priemyseln zhodnocovacie zariadenia. Mnoho pozitvnych prkladov meme erpa zo susednej eskej republiky, kde sa zhodnocovanie BRKO stalo samostatnm odvetvm. o treba bra do vahy pri nakladan s biologickmi odpadmi? Ako pri kadej zloke odpadu, pri nakladan s BRO a urovanm spsobu jeho zhodnocovania je potrebn pozna mnostvo vznikajce na zujmovom zem. Pri zvoze a skladovan by sa nemalo zabda na hygienick parametre a mon vznik zpachu na mieste odberu, ako aj na mieste alieho spracova-

58

M I N I S T E R S T V O
nia. Pri dodran sprvnych postupov sa vak tomu d preds. alie podmienky uruje technologick spsob spracovania BRO. Preo je najdleitejie v rmci nakladania s odpadmi prve zhodnocovanie odpadov? Zhodnocovanie odpadov vyuva odpad ako druhotn surovinu a vracia tak materily sp do vrobnho procesu. Procesom zhodnocovania sa tak etria primrne zdroje a zrove sa alej nezaauje ivotn prostredie, m sa zohaduj princpy trvalo udratenho rozvoja. Biologick odpad je stredobodom pozornosti v celej E o sa stane, ak sa zvi jeho mnostvo tak, e sa odklon od stanovench smernc o skldkach odpadov, mohlo by to ma vplyv na ivotn prostredie? V sasnosti pozorujeme v E trend stagncie tvorby komunlneho odpadu a zrove aj BRKO. Z tohto hadiska preto neoakvame vznamnej nrast tvorby BRKO, skr naopak, neustlym rozirovanm domceho a komunitnho kompostovania, meme oakva mierny pokles tvorby BRKO. Avak v prpade nadprodukcie s pri sprvnom nastaven systmu zhodnocovacie zariadenia schopn pokry aj vyie mnostv BRKO na trhu.

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Dokeme v sasnosti na Slovensku vyuva biologicky rozloiten odpad? V sasnosti sa na Slovensku vo vekej miere zhodnocuje predovetkm zelen BRO. Pre zvenie efektivity zhodnocovania BRO je potrebn racionalizcia zhodnocovacch zariaden, ako aj zavedenie a sprvna prevdzka zvozu a alieho spracovania BRKO. V oblasti BRKO je dleit doriei technickoorganizan zabezpeenie zberu, zvyova informovanos obyvatestva a vytvori legislatvne podmienky pre zber vetkch druhov BRO. D sa ivotn prostredie odbremeni prve vyuvanm biologicky rozloitenho odpadu? Urite no. Zhodnocovanm BRO sa zniuje mnostvo skldkovanho odpadu, m sa zniuje negatvny vplyv tchto zariaden na ivotn prostredie. Na druhej strane, produkty zhodnocovania BRO s vyuiten a nemu chba v irokom spektre innost obnovy krajiny a predovetkm revitalizcie pdy. Ako pracova s odpadom tak, aby procesy spracovania boli prospen pre klmu? V prpade skldkovania odpadov je nevyhnutn zachytva a alej vyuva skldkov plyny, ktor vznikaj rozkladom organickch

ltok. V prpade spaovania, resp. inho spsobu zhodnocovania odpadu vyuva BAT technolgie a zrove zefektvova nielen samotn procesy zhodnocovania, ale aj celej infratruktry odpadovho hospodrstva. O om hovor nrodn stratgia pre realizciu redukcie mnostva biologicky rozloitenho odpadu, pomha sa aj ochrane ovzduia, o je jej prnosom, preo je potrebn? Cieom tejto stratgie v zmysle lnku 5(1) smernice o skldkach odpadu je realizcia obmedzenia mnostva biologicky rozloitenho komunlneho odpadu ukladanho na skldky odpadov s nvrhom opatren na dosiahnutie cieov ustanovench v odseku lnku 5(2) najm prostrednctvom recyklcie, kompostovania, produkcie bioplynu alebo vyuitia odpadu ako zdroja druhotnch surovn a energie. Na splnenie tchto poiadaviek tento dokument stanovuje priority a ciele nakladania s BRO. Dokument tie uvdza vhodn technolgie nakladania s BRO v naich podmienkach. alej stanovuje Akn pln pre rozvoj trhu s produktmi zhodnotenho BRO. Vytvra tak jednotn stratgiu nakladania s BRO, ktor je zkladnou podmienkou plnenia stanovench cieov.

Jn Hudack (KDH) predseda Vbor NR SR pre hospodrske zleitosti

Vbory NR SR s iniciatvne a kontroln orgny. Predstavuj aksi zastavenie nvrhu zkona pred jeho schvlenm v plne parlamentu a nadobudnutm innosti po uverejnen v Zbierke zkonov. Ide teda o dleit innos, v rmci ktorej je mon posdi sinnos nvrhu zkona s platnou legislatvou. Vetko vak zle na erudovanosti, dslednosti a skutonej prci poslancov, ktor reprezentuj v tom, ktorom vbore politick strany a mali by aj obianske zujmy. V predchdzajcich vydaniach sme vm predstavili novch predsedov vborov NR SR, teraz vm ponkame dokonenie, aj ke sme nemali astie a napriek siliu, nie vetci nov predsedovia vborov prijali tto nau ponuku na spoluprcu. Pripravila Marta Tomaoviov.
V tomto volebnom obdob zastvate vznamn post ako predseda vboru NR SR pre hospodrske zleitosti. S akmi predstavami ste prevzali tto funkciu? Priznm sa, e s prcou poslanca NR SR som doteraz nemal vek sksenosti. V predolom piatom volebnom obdob som v naom parlamente psobil vemi krtko, km som neprevzal post ttneho tajomnka na MDVRR SR. Napriek tomu som prcu poslanca vo vbore spoznval z pozcie predkladatea nvrhov vldnych zkonov za rezort dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja. Rovnako som si uvedomoval, e v pozcii predsedu vboru mi mu tie pomc sksenosti poslanca Eurpskeho parlamentu, kde som v rokoch 2004 2009 psobil vo vbore pre priemysel, vskum a energetiku, o je obdoba nho vboru pre hospodrske zleitosti.

59

P R E D S E D O V I A

V B O R O V

N R

S R
zumizmus podporovan a kryt fiktvnymi aktvami bnk, firiem, ttov? Ako sa dosta z tohto bezvchodiskovho stavu hroziaceho kolapsom? Vchodiskom je viac zodpovednosti ns vetkch za vec verejn, pro-etriaca konsolidcia verejnch financi, lep dozor nad bankami, tvorba zdravho, stimulanho, konkurennho podnikateskho prostredia atraktvneho pre aktvnych ud a investorov, efektvne transparentn vldne investcie. S tosou vak musm kontatova, e opatrenia sasnej vldy s ete aleko od takchto prstupov. V politike nie ste novikom, poda vho videnia patr vvoj na naej politickej scne k obvyklm alebo podlieha detskm chorobm nezrelosti a absencie vraznch osobnost s vziou? Slovensko je krajina, kde sa politick scna v sasnosti zvl vrazne neli od tej tandardnej eurpskej. Od spoloensko-politickch a socilno-ekonomickch zmien v 90. rokoch sa politick prostredie pomaly, ale predsa len postupne kultivuje. no, politick piky neraz zlyhali pri vnych rozhodnutiach, predovetkm v hospodrskej sfre. Netransparentn a nespravodliv privatizcia ttneho majetku je len jeden z mnohch prkladov. Na druhej strane treba kontatova, e v priebehu takmer 22 rokov sa na naej politickej scne etablovalo niekoko vznamnch politikov, ktorm sa podarilo natartova potrebn socilno-ekonomick reformy a pomohli integrova Slovensko do vznamnch svetovch truktr, napr. do NATO, OECD, E a EM. Napriek vetkmu, o som zjednoduene uviedol si dovolm kontatova, e ete stle zaznamenvame vrazn deficit rozhadench, zodpovednch a morlne zsadovch politikov, ktor nenadradia svoje osobn a strancke zujmy nad celospoloensk, udsk. Skr naopak. asto vyhrva populizmus pred otvorenosou a zodpovednosou, konflikt pred dohodou a kompromisom a arogantnos pred tolerantnosou. Povaujete ivot obyajnch ud na Slovensku za dstojn, zmyslupln a napajci ich potreby? Napriek vraznmu pokroku v ivotnej rovni ud tejto krajiny nememe by so sasnm stavom spokojn. Vytrcaj sa tradin duchovn hodnoty. Prednos dostvaj materilne hodnoty, konzumizmus sa stva modlou tejto spolonosti. Napriek tomu, mnoh rodiny ij vo vemi akch socilnych podmienkach. Socilno-ekonomick rozdiely medzi jednotlivmi reginmi (predovetkm vchodom a zpadom) sa nestle prehlbuj. Vysok nezamestnanos, migrcia ud za prcou do zahraniia, odlev mladch ud zo zaostalch reginov, nedorieen rmska problematika, to vetko potrebuje promptn systmov rieenia.

V tejto svislosti som sa skr pripravoval na zvldnutie procedurlnych postupov pri riaden prce vboru ako na zlepovanie svojej odbornej spsobilosti. Ako bud vplva vae doterajie pracovn a ivotn sksenosti pri zastvan tohto postu? Moje vzdelanostn a znalostn pozadie bolo spojen s technickmi vedami, rozvojom technolgi, inovci a neskr s ekonomikou, o predurilo aj zameranie a naplovanie mojej profesionlnej kariry. Cel mj profesionlny ivot bol a je preto prirodzene orientovan na hospodrsku sfru. Dlhoron sksenosti z oblasti energetiky, technologickho vvoja, ale aj podpory malch a strednch podnikateov tvorby podpornch vzdelvacch, poradenskch a finannch programov mi mu urite pomc pri hodnoten a ovplyvovan predovetkm vecnej strnky predkladanej legislatvy. Verm, e moje manarske sksenosti, spoluprca s mnohmi relevantnmi domcimi i zahraninmi intitciami a medzinrodn kontakty mi mu napomc pri hadan efektvnejieho riadenia vboru a lepej spoluprci s ostatnmi vbormi NR SR, ako aj s relevantnmi parlamentnmi vbormi inch krajn. Ktor problmy oblasti pokrvajcej innos vboru povaujete za dominantn? Vbor pre hospodrske zleitosti pokrva cel klu tvorby hospodrskej legislatvy tejto krajiny. U z vodnch zasadan vboru je zrejme, e budeme jeden z najzamestnvanejch vborov NR SR. Hospodrska krza vo svete a v Eurpe, dlhov problmy viny krajn eurozny predstavuj aj pre Slovensko vne vzvy na prehodnotenie naej hospodrskej politiky. Z pohadu tvorby zamestnanosti, hospodrskeho rastu a zvyovania konkurencie schopnosti naej ekonomiky povaujem preto za dominantn oblasti budovania dopravnej infratruktry, rozvoja energetiky, technologickho rozvoja a inovci, ako aj zlepovanie podnikateskho prostredia.

Ako predseda vboru pri predkladan stanovsk potrebujete hada kompromisy medzi postojmi koalcie a opozcie. Povaujete za vyven strancke a odborn postoje? Bol by som rd, ak by sa mi vo vbore podarilo presadi v komunikcii medzi lenmi vboru viac vecn, odborn strnku prerokovanej problematiky nad stranckou. Snam sa nabda preto svojich kolegov k spsobu komunikcie, ktorho vsledkom bude kompromisn stanovisko v prospech relneho rieenia konkrtneho problmu. Takto komunikcia me navye zlepi vzahy medzi opozinmi poslancami a poslancami vldnej strany. Uvedomujem si, e to nebude vdy jednoduch. Niektor legislatvne nvrhy maj v sebe zakomponovan ideologickejiu podstatu politikum, reprezentovan predkladateom, a aj preto bude vemi ako njs spolon prieniky. Napriek tomu budem stle trva na vzjomnej toleranci a repektovan rozdielnych politickch pohadov. Poda vho nzoru, ktor oblasti spoloenskho vvoja by sa mali prioritne riei v tomto volebnom obdob, nielen z pohadu aktneho doterajieho vvoja, ale najm z pohadu perspektvy? ako poveda, tto otzka je koncipovan dos veobecne. Budem sa teda viac dra socilno-ekonomickho vvoja, o je tie sasou spoloenskho vvoja. U som spomnal, e ijeme vo vemi vnych asoch, poznaench finannmi a hospodrskymi krzami, a stojme pred vzvami ako eli tmto skutonostiam. Sme v situcii, ke u nesta riei symptmy, ale priny ich vzniku. Takmer vetci sa zhodujeme na tom, e prinou je etick a morlne zlyhanie ud, ktor dostali do rk zodpovednos za zdrav chod bnk, efektvny chod firiem, vyven hospodrenie ttov, dostali zodpovednos za osudy milinov ud. udia, domcnosti, firmy, tty si zvykli i na dlh. Spotreba ako ekonomick kategria a prli uruje sprvanie sa dotknutch ekonomickch subjektov. S skutonmi potrebami loveka bezbreh kon-

60

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Operan programy financovan z fondov E slia aj na zlepenie ivotnho prostredia. Ministerstvo ivotnho prostredia SR realizuje takto program nielen na nrodnej rovni, ale v rmci Operanho programu Stredn Eurpa zabezpeuje podporu pre oblas ivotnho prostredia aj na nadnrodnej rovni. Program sa realizuje ako sas politiky sdrnosti E, a to jej ciea, eurpskej zemnej spoluprce. Vvoj tohto programu zdokumentoval generlny riadite Sekcie environmentlnych programov a projektov MP SR Martin HSKA s redaktorkou Annou Komovou.

Politika sdrnosti Eurpskej nie a ivotn prostredie

nm 4. vzvy na predkladanie projektovch nvrhov programu Stredn Eurpa v oktbri 2011 bola ukonen monos predklada iadosti o nenvratn finann prspevok z ERDF v rmci programovanho obdobia 2007 2013. V sasnom obdob prebieha implementan fza schvlench projektov. Zrove zaal proces prpravy novho programovanho obdobia nadnrodnch programov 2014 2020. Zkladn podmienky poskytovania pomoci, tkajce sa najm aktivt oprvnench na financovanie, vyplvaj z dokumentu Operan program stredn Eurpa, ktor bol schvlen Eurpskou komisiou 3. decembra 2007. Podrobn podmienky poskytovania pomoci s rozpracovan v rmci dokumentcie programu Stredn Eurpa najm v implementanom manuli a manuli pre kontrolu a audit a zverejnen na internetovej strnke programu www.central2013.eu. Na projektovej rovni je zkladnou podmienkou pre poskytnutie pomoci nadnrodn charakter projektov, a teda vytvorenie nadnrodnho partnerstva, o znamen, e do projektu musia by zapojen minimlne traja projektov partneri z troch rznych krajn programovho zemia. Taktie problematika, na ktor je projekt zameran, mus by spolonm predmetom zujmu viacerch partnerskch krajn reginu Strednej Eurpy, pre ktor bud aktivity projektu prnosom. Zrove projekty v rmci programu Stredn Eurpa s, rovnako ako v prpade inch programov zemnej spoluprce, zaloen na princpe vedceho partnera, ktor preber celkov zodpovednos za projekt a zabezpe efektvne riadenie projektu. Nklady slovenskch projektovch partnerov mu by podporen z prostriedkov ERDF do vky 85 %. Partneri musia zostvajcu as vdavkov v rmci projektu spolufinancova z vlastnch zdrojov. Finann prostriedky ERDF projektov partner vyplca prostrednctvom vedceho partnera projektu a neprechdzaj cez rozpoty jednotlivch krajn, teda ani cez ttny rozpoet Slovenskej republiky. Prijmatemi pomoci s predstavitelia nrodnch, regionlnych a loklnych intitci z verejnho aj skromnho sektora z oprvnenej programovej oblasti. Koko ttov je do programu Stredn Eurpa zapojench a kto rozhoduje o schvlen alebo neschvlen projektov? Programov oblas zaha reginy smich ttov Eurpskej nie: Rakska, eskej republiky, Nemecka, Maarska, Talianska, Poska, Slovenska a Slovinska, priom na projektoch mu participova a partneri zo zpadnej asti Ukrajiny. Hlavnm rozhodovacm orgnom programu je Monitorovac vbor, pozostvajci zo zstupcov vetkch lenskch ttov programu. Monitorovac vbor konsenzulnym spsobom rozhoduje o schvlen/zamietnut projektov na zklade vsledkov odbornho hodnotenia projektovch iadost. Projekty posudzuj na nadnrodnej rovni odborn hodnotitelia, ktorch zabezpeuje spolon technick sekretarit programu. Zaober sa program aj rozpracovanm preventvnych opatren naprklad na ochranu pred povodami alebo inmi preventvnymi opatreniami pred neiaducimi vplyvmi? Rieenie environmentlnej problematiky predovetkm v oblasti prevencie rizk si vyaduje vzjomn spoluprcu viacerch krajn. Nadnrodn spoluprca vedie k efektvnejej prevencii rizk v rznych oblastiach a sektoroch. Oblas predchdzania rizikm vrtane preventvnych opatren na ochranu pred povodami, je v operanom programe Stredn Eurpa pokryt oblasou intervencie: 3.2 Zniovanie rizk a dopadov prrodnch a lovekom vyvolanch rizk v rmci prioritnej osi 3 Zodpovedn vyuvanie ivotnho prostredia. V tejto svislosti je vak potrebn uvies, e program nadnrodnej spoluprce Stredn Eurpa je zameran hlavne na podporu projektov tzv. neinvestinho charakteru, ktorch hlavnm obsahom je vmena sksenost medzi partnermi z rznych krajn strednej Eurpy, ako aj vytvranie spolonch databz, a postupov, napr. aj pre zabezpeenie protipovodovej ochrany. I ke sasou projektov mu by aj

o je z pohadu ministerstva ivotnho prostredia najvm prnosom v rmci spomnanho Operanho programu Stredn Eurpa? Najvm prnosom programu skutonos, e prispieva k zachovaniu a zlepeniu kvality ivotnho prostredia v reginoch strednej Eurpy. Okrem prioritnej osi zameranej priamo na ivotn prostredie podporuje tento program nadnrodnej spoluprce aj aktivity smerujce k lepiemu vyuitiu inovanho potencilu reginov strednej Eurpy, zlepeniu ich dostupnosti dopravnej aj informanej a tm k posilneniu ich rozvojovch monost. Vaka tomuto programu zskala Slovensk republika monos podiea sa na implementcii nadnrodnch projektov a zvyova tak celkov kvalitu ivotnho prostredia nielen na zem SR, ale v celom regine programu, ve ako vetci vieme, v environmentlnej oblasti nie je mon uvaova v intencich nrodnch hranc. Ak s zkladn podmienky poskytovania pomoci a komu sa pomoc poskytuje? Hne na vod treba spomen, e uzatvore-

61

M I N I S T E R S T V O
investcie menieho rozsahu do vstavby objektov alebo intalcie zariaden, ktorch cieom je skobne overi spolone navrhnut postup alebo rieenie v praxi, predsa len projekty implementovan v rmci tohto programu maj za cie overi monos, prpadne poukza na potrebu investcie do ochrany pred povodami a inch preventvnych opatren, ktor by boli nsledne realizovan inmi investinmi nstrojmi Eurpskej nie. Prejdime jednotlivo k osiam Inovcie, Dostupnos, ivotn prostredie, Konkurencieschopnos miest a reginov. Na om pracuj slovensk projektov partneri? Slovensk projektov partneri s zapojen do projektov v rmci vetkch prioritnch os programu, preto je vemi ak v skratke zhrn ich aktivity. Zameriam sa preto na projekty schvlen v rmci pecifickej vzvy urenej na predkladanie tzv. strategickch projektov strategickho vznamu, a na ich prklade sa poksim pribli, na akch projektoch sa nai partneri podieaj. Najskr mi ale dovote pr slov na ozrejmenie pojmu projekty strategickho vznamu. Ide o projekty, pri ktorch sa uplatuje tzv. top-down prstup, o znamen, e riadiacimi truktrami programu (nadnrodnm riadiacim orgnom vo Viedni a monitorovacm vborom) bolo vopred zadefinovanch 7 strategickch tm s kovm vznamom pre program, na ktor tieto projekty mali by zameran, priom podmienkou zrove bolo, e bud pokrva cel zemie programu, t. j. bude v nich zapojen partner alebo partneri z kadho z lenskch ttov programu. Partneri zo SR sa aktvne zapojili do pecifickej vzvy urenej pre tieto projekty, a to v rmci vetkch tyroch prioritnch os Operanho programu Stredn Eurpa. V rmci prioritnej osi 1 Uahenie inovci v strednej Eurpe sa slovensk projektov partneri Nrodn agentra pre podporu malho a strednho podnikania (NADSME), nia klastrov Slovenska a Klaster AT+R podieaj na projekte CluStart, ktor si kladie za cie podporu inovci prostrednctvom novch klastrovch koncepci zameranch na nov ekonomick sektory a viac sektorov tmy. V rmci tohto projektu partneri spolone vyvjaj a testuj nov stratgie a koncepty na vytvranie klastrov. NADSME sa podiea hlavne na zviditenen projektu, spolupracuje s regionlnymi a nrodnmi organizciami a poskytuje im poradenstvo ohadom inovatvnych metd na vytvranie klastrov. nia klastrov SR sa zameriava na prenos a vmenu poznatkov z vytvrania prierezovo orientovanch klastrov medzi partnermi projektu. Tret slovensk partner Klaster AT+R zabezpeuje v rmci projektu najm vytvorenie pilotnho klastra v oblasti automatizcie. V prioritnej osi 2 Zlepenie dostupnosti strednej Eurpy a v rmci nej sa s asou projektovch partnerov zo Slovenska realizuje projekt RAILHUC, ktorho cieom je zvenie objemu elezninej prepravy tovarov prostrednctvom posilnenia kapact v hlavnch elezninch uzloch a ich prslunch reginoch. Projekt chce zlepi prepojenos uzlov na troch rovniach: v rmci TEN-T systmov, na regionlnych a loklnych elezniciach, ako aj na neelezninch dopravnch systmoch. Za Slovensk republiku vykonva aktivity v tomto projekte eleznin spolonos Slovensko,

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

a. s. Technicky sa sstreuje na ilinsk a Bratislavsk eleznin uzol so pecifickm ohadom na loklne a regionlne dopravn systmy stiace do tchto uzlov. Z pohadu Ministerstva ivotnho prostredia SR by som osobitne zdraznil prnos operanho programu Stredn Eurpa svisiaci s implementciou projektov v rmci prioritnej osi 3 Zodpovedn vyuvanie ivotnho prostredia. Projekty v tejto oblasti, do ktorch s zapojen slovensk projektov partneri, sa zameriavaj na ochranu prrodnho dedistva a prrodnch zdrojov, ako aj na podporu vyuvania obnovitench zdrojov energie. V jednom z nich s nzvom CEC5 ako projektov partner aktvne psob Trnavsk samosprvny kraj. Cieom projektu je podpori zvyovanie energetickej efektvnosti a vyuvanie obnovitench zdrojov energie vo verejnch budovch. Vraznm prnosom tohto projektu s jeho hmataten vsledky, kee kad z partnerov projektov, a teda aj Trnavsk samosprvny kraj realizuje pilotn investciu v podobe zvenia energetickej efektvnosti a vyuitia obnovitench zdrojov energie v jednej z verejnch budov. Z pohadu ivotnho prostredia s aktivity v oblasti vyuvania obnovitench zdrojov energie dleit najm preto, e prispievaj k zneniu emisi sklenkovch plynov. Vo vzahu k prioritnej osi 4 Zvenie konkurencieschopnosti a atraktvnosti miest a reginov, ktor m za cie zlepovanie kvality ivota v mestch a reginoch strednej Eurpy, spomeniem projekt HELP, na ktorom sa zo SR podiea Zdruenie miest a obc Slovenska a Sociologick stav Slovenskej akadmie vied. Projekt je zameran na podporu inovatvnych rieen ohadom bvania a domcej starostlivosti o starie a zraniten osoby so zreteom na zvenie ich samostatnosti, ako aj na hadanie a tvorbu stratgi loklnej spoluprce v stredoeurpskych mestch. lohy naich partnerov v projekte s zameran na organizciu workshopov, podporu osvety v danej oblasti, ako aj vypracovanie prpadovch tdi a ich realizciu. Pri ktorch projektoch je spoluprca najvraznejia a nevyhnutn? Spoluprca je aj v benom ivote zkladnm predpokladom spechu. Jednm z hlavnch cieov tohto programu je posilnenie spoluprce medzi reginmi strednej Eurpy. Pri implementcii projektov operanho programu Stredn Eurpa je spoluprca nevyhnutn v kadom projekte, v opanom prpade by nebola splnen jedna zo zkladnch podmienok poskytnutia nenvratnho finannho prspevku z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja a tou je vytvorenie nadnrodnho partnerstva pozostvajceho z minimlne troch partnerov z troch krajn programu. Projekty s zameran na rieenie takej problematiky, ktor neme by v dostatonej miere rieen jednotlivmi reginmi alebo krajinami samostatne. Vsledky a vstupy projektov maj meraten priazniv dopady bu na cel zemie programu, alebo na jasne ohranienom zem, napr. v nadnrodnej geografickej oblasti akou je Dunajsk regin. Obdobie vznamnho programu Stredn Eurpa sa kon v programovom obdob

do roku 2013. Ako by ste hodnotili prieben plnenie jednho z hlavnch cieov kohznej politiky, ktorm je eurpska zemn spoluprca? V tomto smere by som rd vyslovil spokojnos s napanm cieov programu Stredn Eurpa, ako aj s asou partnerov zo Slovenskej republiky v projektoch. Vznam programu pre Slovensko spova najm v tom, e podporuje nadnrodn spoluprcu, ktor je nevyhnutn na rieenie problmov a hadanie spolonch postupov v otzkach presahujcich hranice jednotlivch lenskch ttov E. A jednou z takchto oblast je bezo sporu prve ivotn prostredie. V programovom obdob 2007 2013 boli vyhlsen celkovo 4 tandardn vzvy na predkladanie projektovch nvrhov a jedna tzv. pecifick vzva zameran na strategick projekty. Na zhrnutie mem uvies zopr dajov o asti projektovch partnerov zo Slovenskej republiky v jednotlivch vzvach. V prvej vzve na predkladanie projektov bolo schvlench 29 projektov, priom v 15 z nich je zapojench 23 projektovch partnerov zo SR s celkovou vkou schvlench finannch prostriedkov 4 166 246 eur z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja (ERDF). V rmci druhej vzvy bolo celkovo schvlench 37 projektov. V 18 z nich participuje 26 partnerov zo SR s celkovou vkou schvlench prostriedkov 5 046 699 eur z ERDF. V tretej vzve bolo schvlench 28 projektov. Na rieen 14 projektov sa podiea celkovo 22 subjektov zo SR s rozpotom 3 517 791 eur z ERDF. o sa tka pecifickej vzvy zameranej na strategick projekty, celkovo bolo schvlench 7 strategickch projektov. SR je zastpen v 6 z nich prostrednctvom 10 partnerov s rozpotom 1 768 947 eur zo zdrojov ERDF. V poslednej 4. vzve na predkladanie projektov, ktor bola s ohadom na limitovan finann zdroje, ako aj napanie cieov programu, obmedzen na konkrtne prioritn osi, bolo celkovo schvlench 23 projektov, priom v 12 z nich participuje 13 projektovch partnerov zo SR s celkovm rozpotom 1 809 990 eur z ERDF. Aj na zklade tchto dajov je vidie vysok zujem partnerov zo SR podiea sa na rieen nadnrodnch loh a tm napomha k naplneniu hlavnch cieov programu Stredn Eurpa, a tm aj cieov kohznej politiky Eurpskej nie v programovom obdob 2007 2013. V om vidte najv vznam programu Stredn Eurpa pre Slovensko? Najv vznam vidm v tom, e Slovensko je vnman ako rovnocenn partner a integrlna sas stredoeurpskeho reginu. V rmci programu Stredn Eurpa boli podporovan projekty neinvestinho charakteru alebo investcie menieho rozsahu predovetkm pilotn projekty, ktorch cieom bolo overi navrhovan postup alebo rieenie. Za podstatn prnos mono povaova vmenu odbornch znalost, sksenost a nvrhov spolonch postupov slovenskch projektovch partnerov s partnermi z krajn strednej Eurpy ako aj tvorbu spolonch databz, postupov v rmci rieenia spolonej problematiky v pro-

62

M I N I S T E R S T V O
jektoch v oblastiach podpory jednotlivch prioritnch os. V neposlednom rade zskali nai partneri cenn medzinrodn sksenosti v rznych aspektoch projektovho riadenia, legislatvy, finannch tokov at., ktor im pomu v nadchdzajcom programovom obdob 2014 2020. Ak by malo by budce programov obdobie 2014 2020, na o by malo by zameran a o bude prioritou v spomnanom obdob pre Ministerstvo ivotnho prostredia SR? Zkladn rmec pre prpravu programov s environmentlnym zameranm, ktor bud financovan z fondov E v budcom programovom obdob, bud tvori nariadenia a strategick dokumenty Eurpskej komisie na programov obdobie 2014 2020, ktor zatia existuj v podobe nvrhov. Priority SR v oblasti kohznej politiky pre

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

budce programov obdobie bud stanoven v nrodnom rmcovom dokumente, tzv. Partnerskej dohode, ktor bude vypracovan v slade s prioritami spolonho strategickho rmca prijatho Eurpskou komisiou. lohou Ministerstva ivotnho prostredia SR v tomto procese bude presadzova monosti financovania priort v oblasti environmentlnej politiky z fondov E aj v budcom programovom obdob. Mono predpoklada, e vchodiskom pre stanovenie priort v oblasti ivotnho prostredia bud, tak ako doposia, povinnosti vyplvajce SR z prvnych predpisov E v sektore ivotnho prostredia a jeho jednotlivch oblastiach (vodn hospodrstvo, ochrana ovzduia a predchdzanie klimatickm zmenm, odpadov hospodrstvo, ochrana prrody a krajiny). o sa tka programov eurpskej zemnej spoluprce, akm je v sasnom programovom obdob aj Operan program Stredn Eurpa,

ich zameranie je irie koncipovan a neobmedzuje sa iba na oblas ivotnho prostredia. Ministerstvo ivotnho prostredia SR sa preto bude usilova, aby rieenie environmentlnej problematiky aj naalej zostalo jednou z priort eurpskej zemnej spoluprce. Ministerstvo taktie bude podporova vzjomn prepojenie programov nadnrodnej spoluprce s ciemi Stratgie E pre dunajsk regin, v rmci ktorej vykonva funkciu koordintora prioritnej oblasti . 4, Obnovi a zachova kvalitu vd. Kee environmentlna problematika i u hovorme o integrovanom manamente povod, prevencii pred povodami alebo ochrane ovzduia, je jednou z tch, ktorej rieenie si vyaduje vzjomn spoluprcu viacerch krajn, verm, e na jej podporu bude vytvoren priestor aj v rmci programov nadnrodnej spoluprce.

Environmentlne problmy rieime komplexne

Vznamnou lohou krajn Eurpskej nie je rieenie problmov starostlivosti o ivotn prostredie tak, aby pokrok a vvoj najmodernejch technolgi viedol k ochrane a k zvyovaniu kvality ivota v celej E. To m v zujme aj Sekcia sektorovch politk a trvalo udratenho rozvoja Ministerstva ivotnho prostredia SR. Jej generlny riadite Kamil VILINOVI rozvja obsah pre Parlamentn kurir s redaktorkou Annou Komovou.
o pln na zvenie konkurencieschopnosti a rastu zaloen na pouvan menieho mnostva zdrojov pri vrobe a spotrebe tovarov a na vytvoren obchodnch a pracovnch prleitost z innost, akmi s naprklad recyklovanie, lep dizajn vrobkov, nahrdzanie materilov a ekologick ininierstvo. alej mono uvies Pln prechodu na nzkouhlkov hospodrstvo do roku 2050, ktor obsahuje opatrenia E svisiace so zmenou klmy a zniovanm emisi sklenkovch plynov do roku 2050. Nasleduje Stratgia E v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorej cieom je zvrti stratu biodiverzity a degradciu ekosystmovch sluieb s urchlenm prechodu na zelen ekonomiku. Oakvaj sa alie iniciatvy, ktor sa bud zaobera ochranou a racionlnym vyuvanm vodnch zdrojov v Eurpe ochranou ovzduia, odpadovm hospodrstvom, adaptanou stratgiou na nepriazniv dsledky zmeny klmy a podobne. o je dleit na dosahovanie dobrch a lepch vsledkov pri rieen environmentlnych problmov? Pri rieen environmentlnych problmov povaujem za najdleitejie rozhodovanie na zklade vedeckch a odbornch poznatkov, partnerstvo vetkch zainteresovanch subjektov a porozumenie zo strany tch, ktor asto zabdaj, e ide aj o ich ivotn prostredie a kvalitn ivot ich potomstva. Ten nezaruuj len palce s vysokmi plotmi. Samozrejme, bez dostatku financi starostlivos o ivotn prostredie nem ancu uspie. Odstrnenie environmentlnych za, ako aj zabezpeenie environmentlnej bezpenosti a vhodnosti novch stavieb, zariaden a technolgi, stoj nemlo finannch prostriedkov. Pozrime sa len na jazvy v prekrsnej slovenskej krajine alebo na zaostalos environmentlnej infratruktry, naprklad kanalizci a istiarn odpadovch vd (OV). Pritom podotkam, e prevencia je stle lacnejia, ne odstraovanie kd. Ako pomha pri dosahovan spechov v starostlivosti o ivotn prostredie Operan program ivotn prostredie? Operan program ivotn prostredie (OPP) povaujem za vznamn zdroj financi na realizciu environmentlnych projektov zameranch najm na budovanie spomnanej environmentlnej infratruktry. Zrove pomha odstraova environmentlne zae a aspo iastone eliminova environmentlne rizik, medzi ktor meme zaradi aj povodne. Predstavuje tie nstroj pre implementciu poiadaviek E, zahrnutch do jej nariaden a smernc. Samozrejme tmito aktivitami podporuje aj stieranie rozdielov medzi reginmi Slovenska a zamestnanos. V programovom obdob 2007 2013 je MP SR riadiacim orgnom pre tento program s alokciu 1,82 mld. eur zo zdrojov E (z toho cca 1,57 mld. eur z Kohzneho fondu a takmer 250,76 mil. eur z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja). Spolu so spolufinancovanm zo

Ak nov stratgie a iniciatvy z dielne Eurpskej nie podporuj starostlivos o ivotn prostredie, ktor s pre Slovensko vznamn a nezanedbaten? Eurpska nia v ostatnom obdob predstavila viacer environmentlne orientovan stratgie a iniciatvy. Jednou z hlavnch je naprklad Pln pre Eurpu efektvne vyuvajcu zdroje zo septembra 2011, ktor vychdza z Tematickej stratgie trvalo udratenho vyuvania prrodnch zdrojov a zo Stratgie udratenho rozvoja E, priom tvor aj jeden z hlavnch prvkov stratgie Eurpskej nie Eurpa 2020. Ide

63

M I N I S T E R S T V O
ttneho rozpotu vo vke viac ako 321 mil. eur ide celkovo o cca 2,14 mld. eur. Pre prv vek vodrensk projekt skupinovej kanalizcie Ruomberok a OV Liptovsk Tepl, Liptovsk Sliae schvlila Eurpska komisia nenvratn finann prspevok vo vke 17,173 mil. eur. Nasledoval projekt vodrenskej spolonosti Trenianske vodrne a kanalizcie s dotciou takmer 56,876 mil. eur a Povaskej vodrenskej spolonosti za 43,413 mil. eur. tvrtm schvlenm je doteraz najv vodrensk projekt za takmer 64,944 mil. eur, predloen Zpadoslovenskou vodrenskou spolonosou. Spolu ide zatia o 182,406 mil. eur, o vrazne prispeje aj k napaniu zvzkov SR voi E. alej sa plnuje vybudova 184,52 km rozvodov pitnej vody pre 50 136 obyvateov. Na 991,33 km novch kanalizci sa oakva pripojenie vye 191 tis. obyvateov. zemie so zabezpeenou protipovodovou ochranou v rmci 76 opatren dosiahne 665,53 km. Podporme 31 aktivt zameranch na zniovanie zneistenia ovzduia a 51 aktivt na zniovanie emisi sklenkovch plynov, dobudujeme 27 monitorovacch stanc Nrodnej monitorovacej siete kvality ovzduia. Na zariadenia pre separovan zber odpadov sa zameriava 206 projektov, o by malo vies rone k vyseparovaniu 97 020 ton komunlnych odpadov. Uzatvorench a zrekultivovanch bude 52 skldok. A 508 mench aktivt/podujat sa zameria na zvenie informovanosti verejnosti o environmentlnej situcii a na environmentlnu vchovu. Sbene so zvyovanm potu predkladanch, posudzovanch a schvaovanch projektov OPP ete oakvame nrast tchto ukazovateov v prospech ivotnho prostredia Slovenska. Ak vplyv maj pri dosahovan vsledkov v ochrane a rozvoji prostredia na Slovensku prve rezorty, ako doprava, ponohospodrstvo, veda a vskum? Viete njs spolon re? Kedy to bva problm? S kadm rezortom sa dokeme dohodn, ak predklad zmyslupln nvrhy a projekty, ktor nespsobuj environmentlne kody, zbytone nezaauj ivotn prostredie a s v slade s environmentlnym prvom E a SR. Musme dba o dodriavanie zkonov, cti si ich a hji tak verejn zujmy. pekulantov je aj na Slovensku nerekom. Samotn problm spoluprce nespova ani tak na neochote inch rezortov, ako skr pri hadan gestora na rieenie konkrtnych problmov. Najlepie to vidno v interdisciplinrnom sektore zmeny klmy, ktor sa zaober antropognnymi emisiami tvorenmi rznymi hospodrskymi odvetviami. MP SR v tomto smere iniciuje vinu opatren svisiacich so zmenou klmy, avak in rezorty zodpovedaj za ich realizciu. Aj z tohto dvodu zastreujeme medzirezortn Komisiu na koordinciu politiky zmeny klmy. Okrem toho sa vyskytuj aj prpady, naprklad na Pova a v Tatrch, kde sa ani nzory odbornkov vo vetkom nezhoduj, priom sa neraz dostvame do pozcie arbitra, hadaa pravdy a sprvnych rieen. Najm v takchto situcich sa opierame o vedeck poznatky a vskum. Sname sa spolu s odbornkmi njs optimlne monosti a vchodisk. Pritom podotkam, e rozvoj dopravy nezuujeme len na vstavbu autostrd, pri ktorej miestami me djs ku konfliktom zujmov. Pritom vetky dopravn projekty, ktor zniuj environmentlnu zaaenos zem bezv-

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

hradne podporujeme. Taktie vtame vetky opatrenia rezortu pdohospodrstva na ochranu pdy a lesov, ktor neplnia len hospodrsku funkciu zaloen na abe dreva. Z environmentlneho hadiska ide toti v tchto prpadoch o nenahraditen prrodn zdroje, ktor vytvraj potencil pre zelen ekonomiku a v rukch dobrho slovenskho gazdu mali, maj a stle bud ma nevysliten hodnotu. Spolu s vodnmi zdrojmi predstavuj nae prrodn bohatstvo. A to je naa spolon re s partnerskm rezortom bez vodzoviek. Ochranu prrody a krajiny zabezpeuj aj ist zkony, ktor treba dodriava, netreba ich aktualizova, prispsobova novm podmienkam a harmonizova s Eurpskou niou? V zmysle prslunch smernc E dochdza permanentne k procesu ich transpozcie nielen do environmentlneho prva, zkon o ochrane prrody a krajiny nevynmajc. Sme si vedom, e ako len E sme povinn dodriava aj jej environmentlne nariadenia a do ustanovenho termnu implementova jej smernice do nho systmu a ivota. Okrem toho ns viau aj alie medzinrodn zvzky, vyplvajce z lenstva inch relevantnch medzinrodnch intitci (OSN, OECD, WMO,UNESCO,...) a z medzinrodnch dohovorov, ku ktorm SR pristpila. Len v environmentalistike sme gestorom vye dvadsiatich dohovorov, priom k viacerm boli prijat doplnky a osobitn protokoly, z ktorch asi najznmej je Kjtsky protokol. Stali sa vak prpady, ke SR na zklade poslaneckch nvrhov zkony u harmonizovan s predpismi E zmenila, a teraz to musme naprva. Aj ke sa legislatva sna podchyti ochranu ivotnho prostredia, predsa len existuj aj negatvne javy, ktor s neraz prvne nezabezpeen no nebezpen pre ivotn prostredie nielen na Slovensku ale v celej Eurpe, viete na ne reagova, daj sa predvda a odstraova? Urite environmentlne nebezpeenstv existuj a vznikaj vade na svete, priom nemm na mysli len ernoby alebo nedvne cunami v Japonsku, prpadne in prrodn pohromy. Vina z nich m loklny a regionlny dosah, no niektor prekrauj hranice ttov a mu nadobudn eurpsky a globlny vznam. Sta spomen evidentn klimatick zmeny, na ktorch sa sce SR podiea minimlne, no ich dopad na naom zem u pociujeme. Preto pripravujeme nvrh Adaptanej stratgie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy. Ktovie, mono naozaj onedlho budeme pod Tatrami pestova hrozno. Vytvorili sme odborn, intitucionlne a prvne podmienky na odstraovanie po okresoch zinventarizovanch a monitorovanch environmentlnych za. Avak len zkon . 409/2011 Z. z. o niektorch opatreniach na seku environmentlnej zae nesta. Na ich postupn likvidciu potrebuje SR znan finann prostriedky, ktor chbaj. Avak proces oisovania slovenskej krajiny sme odtartovali. Nesmieme vak dopusti, aby pritom vznikali nov, ktor bud musie za znan nklady odstraova alie genercie. Nemali by sme vlastn deti zaaova environmentlnymi zaami. Existuje dostatok naprklad informanch

stredsk, ktor poskytuj aktulne informcie z oblasti rozvoja krajiny a o nedostatkoch v ochrane ivotnho prostredia? Pravdupovediac, environmentlnych informanch stredsk je na Slovensku nielen nedostatok, ale sme ich ete ani systematicky nezaali budova. ia, nedvno bval vedenie Slovenskej agentry ivotnho prostredia v Banskej Bystrici dokonca zlikvidovalo za ttne peniaze vybudovan sie stredsk environmentlnej vchovy. Do uritej miery environmentlne informan stredisk dnes nahradzuj vysunut zloky ttnej ochrany prrody SR, najm sprvy nrodnch parkov a chrnench krajinnch oblast, ale aj zredukovan odborn centr Slovenskej agentry ivotnho prostredia, pracovisk Slovenskho hydrometeorologickho stavu a alch environmentlnych intitci. Pozitvne mono v tomto smere hodnoti aj Slovensk inpekciu ivotnho prostredia a obvodn rady ivotnho prostredia. kolme za tmto elom aj zamestnancov obc a vtame tie viacer celospoloensky prospen aktivity mimovldnych organizci. Ako sa dar plni environmentlne ciele a opatrenia, ktor vyplvaj z Programovho vyhlsenia vldy SR, rozpracovan do roku 2016? Environmentlne ciele a opatrenia z Programovho vyhlsenia vldy SR rozpracvame po jednotlivch sektoroch starostlivosti o ivotn prostredie do roku 2016 s vhadom aj na alie roky. Viacer z nich s nron aj na financie a urite bud zahrnut aj do Operanho programu ivotn prostredie na roky 2014 2020. Okrem toho bude potrebn vypracova viacer parcilne koncepn dokumenty a prija niekoko zkonov, resp. noviel zkonov, ktor vytvoria prvny rmec na dosiahnutie vytench cieov. Ide naprklad o novelu zkona o odpadoch, nov zkon o ochrane prrody a alie zkony. Doteraz nm absentuje zkon o krajine. Viacer predpisy musme harmonizova s environmentlnym prvom E, ktor chyst v sasnosti u svoj 7. environmentlny akn program s uvedenm priort environmentlnej politiky E do roku 2020 a jej dlhodobch vzi a do roku 2050 vrtane tch, ktor vyplynuli zo Svetovho summitu RIO+20 o trvalo udratenom rozvoji, konanho v tomto roku v Riu de Janeiro za asti aj slovenskej delegcie na ele s ministrom ivotnho prostredia. Faktom je, e svet vnma nevyhnutn potrebu zelenho rastu ako predpoklad zelenej budcnosti, avak v jednotlivch ttoch z rzneho uhla pohadu. Aspo ten m E zjednoten a zabezpeovanie trvalo udratenho rozvoja nepovauje len za ilziu, resp. ndej. Nrodn rada SR v roku 2002 schvlila Nrodn stratgiu trvalo udratenho rozvoja s konkrtnymi strategickmi ciemi a opatreniami aj environmentlnej politiky. Preto sa vynasname znovu programovo rozpracova tieto ciele environmentlnej politiky s vhadom do roku 2035 a zahrn ich do nvrhu 2. aknho plnu trvalo udratenho rozvoja, ktor m v roku 2013 pripravi rad vldy SR v spoluprci so vetkmi zainteresovanmi rezortmi. Verme, e schvlen nrodn stratgia trvalo udratenho rozvoja, ktor absorbovala aj stratgiu ttnej environmentlnej politiky, tak po 10 rokoch existencie nezostane len nenaplnenou vziou a alm zaloenm strategickm dokumentom.

64

M I N I S T E R S T V O

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Zklad pre spolon vodn politiku v krajinch E vytvorila prve Rmcov smernica o vode. Slovensko vodn politiku iste vemi starostlivo koordinuje s E. Ve ochrana a zlepenie stavu vd je nevyhnutn loha pre vetky krajiny Eurpskej nie. Ako je to na Slovensku, spresn generlny riadite sekcie vd MP SR Duan EREK a redaktorka Anna Komov.

Sasnos a budcnos vodnch zdrojov na Slovensku

jov vak neznamen, e s nevyerpaten a nemu by ohrozen, i znehodnoten. Preto je potrebn venova permanentn pozornos ochrane vodnch zdrojov pri repektovan vody ako strategickej suroviny ttu nevyhnutnej pre ivot vetkch ekosystmov vrtane loveka. Od oho zvis dostatok vody v budcnosti, na krytie vlastnch potrieb v jednotlivch krajoch Slovenska? Je to podmienen predovetkm zabezpeenm dslednej ochrany vodnch zdrojov pred bodovm a plonm zneistenm, ich racionlnym vyuvanm, budovanm novch, resp. doplnkovch zdrojov a prvodov vody do miest s nedostatkom vlastnch zdrojov, resp. tam, kde nie s dostaton zsoby podzemnch vd treba zabezpei odbery z povrchovch vd, teda aj z vodnch ndr, ktor sasne minimalizuj dsledky extrmnych situci, ako s povodne i nedostatok vody poas suchch obdob. Dostatok vody zvis aj od uvedomenia si dleitosti a nevyhnutnosti vody pre existenciu ud, potravinov bezpenos ttu, rozvoj priemyselnej vroby a tm aj rozvoj reginov Slovenska, a teda od samotnho prstupu vetkch zainteresovanch (prslun ttne orgny a organizcie, ponohospodri, priemyselnci, vodohospodri, obce, obania a pod.) k ochrane a racionlnemu vyuvaniu vd. Na o je orientovan ttna vodohospodrska politika, ktor s jej strategick ciele? Strategick ciele vodohospodrskej politiky, zakotven v Koncepcii vodohospodrskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, s orientovan predovetkm na skvalitnenie starostlivosti o vodn zdroje a svisiacu vodohospodrsku infratruktru, naplnenia prvnych predpisov E, na vytvranie predpokladov na zabezpeenie bezproblmovho zsobovania obyvateov kvalitnou pitnou vodou a efektvnu likvidciu odpadovch vd bez negatvnych dopadov na ivotn prostredie. Zvan je tie rieenie problematiky prevencie pred negatvnymi dopadmi extremalt, ako s povodne a obdobia nedostatku vody a sucha a tie na skvalitnenie innosti odbornch vodohospodrskych organizci a ttnej sprvy. Hlavn environmentlny cie Rmcovej smernice o vode je rozplnovan do roku 2027, ak s postupn opatrenia pre dosiahnutie dobrho stavu vetkch vd?

Vyuitenos vodnho fondu sa na Slovensku zniuje, lepie povedan obmedzuje, ako sa riei problm nedostatku vody naprklad pre vznamn hospodrske a sdeln aglomercie? Problematiku vodnho fondu na Slovensku treba vnma vo dvoch navzjom previazanch rovinch, a to v rovine jeho vyuitenho mnostva a v rovine jeho vyuvania, o predstavuje vodohospodrsku bilanciu (VHB), ktor kadorone spracva SHM. Slovensk republika disponuje obrovskm benefitom, ktorm je dostatok prrodnch zdrojov podzemnej vody, jej dobr kvalita, relatvne nzke nklady na pravu a potencilne mal monos ich zneistenia. Napriek priaznivm hydrologickm a hydrogeologickm podmienkam na tvorbu, obeh a akumulciu podzemnch vd v SR je nevhodou ich nerovnomern zemn rozloenie. V dsledku toho vznik asovo-priestorov disproporcia medzi potrebou vody a vyuitenmi zdrojmi vody. Pribline polovica zdrojov pripad na juhozpadn Slovensko, predovetkm oblas itnho ostrova s odhadovanmi zsobami 20 m3. s-1, o predstavuje jednu z najvznamnejch zsobrn pitnej vody v strednej Eurpe. V oblastiach Slovenska, ktor maj nedostatok vyhovujcich zdrojov podzemnej vody a je nevyhnutn dopa ich kapacity zo zdrojov povrchovej vody. S tmto cieom bolo v nedvnej minulosti na strednom a vchodnom Slovensku vybudovanch viacero vodren-

skch ndr, ktorch vhodou je vysok zabezpeenos dodvky vody, stabiln kvalita surovej vody, vysok stupe ochrany zdroja a monos pokry potreby vekho potu obyvateov. Na dodvke vody z vodrenskch ndr s zvisl obyvatelia junch okresov banskobystrickho kraja, ale aj vekch zem vchodnho Slovenska a tie dopaj potrebu vody v alch reginoch Slovenska. Mono kontatova, e Slovensk republika v sasnosti disponuje z kvantitatvneho a kvalitatvneho pohadu s relatvnym dostatkom vodnch zdrojov. V tejto svislosti vak treba podotkn, e i napriek dostatku vody a rozirovaniu verejnch vodovodov dochdza k zniovaniu odberu vody. Medziron pokles odberov vody je cca 2 %. Toto zniovanie mono hodnoti z viacerch uhlov pohadu: na jednej strane m pozitvny vplyv na zlepovanie bilannho stavu podzemnch vd a je dobrou sprvou pre ivotn prostredie. Z pohadu spotrebitea vak prlin spory vody v domcnosti mu vies aj k poklesu ivotnej rovne obyvateov v mnohch okresoch kles priemern spotreba vody na jednho obyvatea domcnosti pod 80 l za de, o je hodnota povaovan za hygienick minimum. Pokles odberov tie nepriaznivo vplva na prevdzku a ekonomiku vodrenskch spolonost zvyuj prevdzkov nklady, zniuj zisk a ved k zvyovaniu ceny vody. Uveden relatvny dostatok vodnch zdro-

65

M I N I S T E R S T V O
Na zabezpeenie ochrany vd a jej trvalo udratenho vyuvania sa uruj environmentlne ciele pre tvary povrchovch vd, tvary podzemnch vd a pre chrnen zemia, kde patria zemia s povrchovou vodou urenou na odber pre pitn vodu, zemia s vodou vhodnou na kpanie, zemia s povrchovou vodou vhodnou pre ivot a reprodukciu pvodnch druhov rb, chrnen oblasti prirodzenej akumulcie vd, ochrann psma vodrenskch zdrojov, referenn lokality, citliv oblasti, zraniten oblasti a chrnen zemia a ich ochrann psma poda osobitnho predpisu. Environmentlne ciele uren na dosiahnutie dobrho stavu vd (konkrtne pecifikovan v zkone o vodch) sa musia zabezpei plnenm programu opatren do 22. decembra 2015. Tto lehotu mono predi, ak zlepenie stavu vodnch tvarov mono dosiahnu technickmi opatreniami iba v etapch, ktor presiahnu tto lehotu, opatrenia na zlepenie stavu vodnch tvarov poda asovho harmonogramu si vyaduj neprimeran nklady na ich realizciu alebo prrodn podmienky neumouj zlepenie stavu vodnch tvarov v tejto lehote. Program opatren na dosiahnutie environmentlnych cieov je zakotven v Nariaden vldy SR . 279/2011 Z. z., ktorm sa vyhlasuje zvzn as Vodnho plnu Slovenska. Program obsahuje opatrenia pre povrchov a podzemn vody v lenen na zkladn a doplnkov opatrenia. Pri podzemnch vodch s to v oblasti kvality opatrenia na redukciu zneistenia duskatmi ltkami, pesticdmi a ostatnmi chemickmi ltkam. V oblasti kvantity podzemnch vd s to opatrenia na zlepenie zlho kvantitatvneho stavu tvarov podzemnch vd (SR m p takchto tvarov z celkovho potu 101 vodnch tvarov), ktor smeruj k optimalizcii vyuvania podzemnch vd tchto tvarov, budovaniu novch vodrenskch sstav, zlepenie technickch parametrov existujcich sstav, alej na prehodnotenie vyuitench mnostiev podzemnch vd vo vzahu ku klimatickej zmene. Na tieto opatrenia nadvzuj alie opatrenia svisiace s kontrolou odoberanch mnostiev podzemnch vd, monitorovanm stavu podzemnch vd a v neposlednom rade aj s vchovou a zvyovanm environmentlneho povedomia obyvatestva. Environmentlne ciele sa plnia prostrednctvom stanovench opatren v rmci esronch plnovacch cykloch, k rokom 2015, 2021 a 2027. Vea sa hovor o zneisovan, m s v sasnosti vody zneisovan a ako sa dar realizova smernicu 91/271/EHS? Vody s zneisovan najm organickm zneistenm z komunlnych odpadovch vd, ivinami, prioritnmi a relevantnmi ltkami z priemyslu, duskatmi ltkami, pesticdmi a ostatnmi chemickmi ltkami z ponohospodrskych innost a pod. Slovensk republika pln zvzky v oblasti istenia komunlnych odpadovch vd vyplvajce zo Zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k Eurpskej nii poda ustanoven smernice Rady 91/271/EHS o isten komunlnych odpadovch vd v znen smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES (alej len smernica).

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

V prstupovch rokovaniach s E boli dohodnut pre Slovensk republiku prechodn obdobia s ohadom na vecn a ekonomick nronos plnenia smernice s konenm cieom do roku 2015 zabezpei odvdzanie a biologick istenie odpadovch vd v aglomercich nad 2 000 ekvivalentnch obyvateov. Uveden zvzky Slovensk republika pln prostrednctvom Nrodnho programu Slovenskej republiky pre vykonvanie smernice Rady 91/271/EHS o isten komunlnych odpadovch vd (alej len Nrodn program SR), ktor bol pripomienkovan a odshlasen zstupcami Eurpskej komisie. Tento Nrodn program SR predstavuje vecn napanie zvzkov vyplvajcich zo Zmluvy o pristpen Slovenskej republiky do E. Slovensk republika v pravidelnch stanovench termnoch reportuje EK stav plnenia smernice. Toto hodnotenie bolo ostatnkrt vykonan k prechodnmu obdobiu 31. 12. 2010 a odreportovan Eurpskej komisii 30. 6. 2012. Posudzovanie zhody aglomerci so smernicou bolo vykonan poda jednotlivch lnkov predmetnej smernice, o predstavuje viacero dajov, informci a vzjomnch porovnan. Ich konkrtna detailn analza by si vyiadala v priestor, preto je tu mon len sumrne kontatova, e SR k 31. 12. 2010 dosiahla iaston plnenie zvzkov. Napriek tomu prioritn pozornos je v oblasti vodnho hospodrstva dlhodobo sstreden hlavne na vstavbu novch OV a stokovch siet, prpadne na ich rekontrukcie tak, aby boli napan zvzky SR. Sved o tom napokon aj dosahovan pokrok v odvdzan a isten komunlnych odpadovch vd, ktor je v ostatnch rokoch evidentn. Pri zohadnen potu doposia zrealizovanch stavieb verejnch kanalizci (z ktorch je as v skobnej prevdzke), potu rozostavanch stavieb, stavieb pripravench so schvlenm financovanm z prostriedkov Eurpskeho spoloenstva a iestich vekch projektov schvlench, resp. v schvaovacom procese EK v Bruseli sa d v najblich rokoch oakva alie priblenie sa k plneniu predmetnch zvzkov SR. Je relny predpoklad, e v nasledujcich rokoch sa zvi miera vyuvania novovybudovanch stokovch siet a rekontruovanch, resp. novch OV postupnm pripjanm producentov odpadovch vd (obyvatestva, priemyslu, sluieb), o zvi aj percento plnenia zvzkov. Ako je to s podzemnmi vodami, zaznamenalo sa znenie zneisovania? Zniovanie zneistenia podzemnch vd na Slovensku vykazuje pozitvny trend, o je dsledkom zniovania priemyselnej vroby a obmedzovanm ponohospodrskej innosti, ako aj budovanm infratruktry, to znamen odvdzanm a istenm odpadovch vd, uplatovanm innch opatren na zabrnenie vstupu zneisujcich ltok do podzemnch vd, kontrolou ich plnenia, monitorovanm stavu, sankcionovanm a vchovou obanov v tejto oblasti. Nielen na Slovensku aj inde v Eurpe sa stan udalosti, pri ktorch sa zaznamen zneisovanie a zhor kvalita vody, ako sa

realizuj preventvne opatrenia, d sa vbec psobi preventvne? Samozrejme aj u ns sa stvaj udalosti (ako napr. dopravn nehody, pokoden transformtory a pod.) v dsledku ktorch dochdza k mimoriadnemu zhoreniu kvality vody. Kad, kto zist prznaky mimoriadneho zhorenia vd, je povinn ohlsi tto skutonos Slovenskej inpekcii ivotnho prostredia, alebo obvodnmu radu ivotnho prostredia, alebo na tiesov volania 112, alebo obci, alebo sprvcovi vodnho toku, ktor hlsenie odovzdaj inpekcii. Pvodca mimoriadneho zneistenia vd je povinn bezprostredne vykona opatrenia na jeho znekodnenie a odstrnenie jeho kodlivch nsledkov, vykona opatrenia na npravu alebo uhradi nklady s tm spojen. Ak pvodca pokodenia nie je znmy, resp. nem vlastn sily a prostriedky na vykonanie npravy, opatrenia zabezpe orgn ttnej vodnej sprvy zo ttnych prostriedkov. Systm hlsenia mimoriadneho zhorenia vd a nslednch innost je na Slovensk plne funkn, vrtane nslednho prijmania opatren na odstraovanie ich nsledkov. Kee k mimoriadnemu zhoreniu vody dochdza zva v dsledku nehd je problematick hovori o prevencii ako takej. Prevenciou je dsledn dodriavanie platnch legislatvnych predpisov v irokom ponman, funkn systm na rieenie takchto udalost a vchova obanov. Ochrana a istenie vd si vyaduje aj finann prostriedky, ak je situcia v tomto smere na Slovensku? Finanne boli doposia poiadavky na ochranu a odvdzanie a istenie odpadovch vd kryt z Operanho programu pre ivotn prostredie, zo ttneho rozpotu a vlastnch zdrojov investorov (akciov vodrensk spolonosti a obce). Celkov vka preinvestovanch finannch prostriedkov do konca roka 2010 bola 1,2 mld. eur. Alokcia finannch prostriedkov Operanho programu ivotn prostredie pre dan oblas je v sasnosti takmer vyerpan, a preto je potrebn na splnenie naich zvzkov zabezpei alie finann prostriedky z rznych zdrojov vo vke cca 1,1 mld. eur. Plat vodn zkon a dodruje sa? Zkon . 364/2004 Z. z. o vodch v znen neskorch predpisov je v platnosti a jeho dodriavanie kontroluje Slovensk inpekcia ivotnho prostredia, obvodn a krajsk rady ivotnho prostredia v rmci svojej psobnosti. Pri zisten nedostatkov, resp. neplnen povinnost ustanovench tmto zkonom, ukladaj opatrenia na npravu, resp. sankcie na zklade zvanosti poruenia a miery pokodenia ivotnho prostredia. Mete pribli vodn pln Slovenska, je tie zameran na ochranu a zlepenie stavu vd? Vodn pln Slovenska (VPS) je dokument vodnho plnovania na ochranu a zlepenie stavu povrchovch a podzemnch vd a vodnch ekosystmov, na trvalo udraten a hospodrne vyuvanie vd, na zlepenie vodnch pomerov, na zabezpeenie zemnej ekologickej stability a na ochranu pred kodlivmi inkami vd. Vypracovanie VPS zabez-

66

M I N I S T E R S T V O
peuje ministerstvo s dotknutmi orgnmi ttnej sprvy. Podkladom na vypracovanie VPS a jeho programu opatren s plny manamentu povod Dunaja a Visly, ktor obsahuj plny manamentu iastkovch povod a ktor sa stvaj sasou VPS. VPS je nsledne podkladom na vypracovanie Medzinrodnch plnov manamentu povodia Dunaja a povodia Visly. Tento plnovac dokument je schvlen vldou SR. Program opatren je vyhlsen nariadenm vldy SR . 279/2011 Z. z., ktorm sa vyhlasuje zvzn as VPS obsahujca program opatren na dosiahnutie environmentlnych cieov. Tento program opatren vychdza z analz vykonanch v rmci vodnho plnovania, z vsledkov monitorovania vd, hodnotenia stavu vd a z urench environmentlnych cieov. Pre jednotliv opatrenia je ur-

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

en asov pln ich uskutonenia, zdroje a spsoby hrady ich uskutonenia. Program obsahuje zkladn a kde je to potrebn aj doplnkov opatrenia, priom zkladn opatrenia predstavuj zkladn poiadavky, ktor sa musia splni, doplnkov s dodatone opatrenia na dosiahnutie environmentlnych cieov. Opatrenia na dosiahnutie environmentlnych cieov sa musia realizova do troch rokov odo da schvlenia VPS a schvlenia plnu manamentu povodia. Programy opatren sa musia preverova a poda potreby aktualizova do 22. decembra 2015 a nsledne kadch es rokov. o je hlavnm problmom pri zniovan prrodnch zdrojov vd a zsob podzemnej vody? Ako vidte budcnos vodnch zdrojov?

Medzi hlavn problmy pri vyuvan prrodnch zdrojov vd patria najm nepovolen, tzv. ierne odbery, odbery presahujce povolen mnostvo a klimatick zmena s negatvnymi dopadmi extremalt, ako s povodne a obdobia sucha. Zkladnou podmienkou zabezpeenia kvalitnch vodnch zdrojov pre budcnos je ich dsledn ochrana prostrednctvom ochrannch psiem, zamedzenie ich odberov nad povolen limity, zabezpeenie odvdzania a istenia komunlnych a priemyselnch odpadovch vd a sprvna ponohospodrska prax tak, aby nedochdzalo k zneisovaniu zdrojov vd. Postupne je treba zabezpeova nov zdroje vd a v oblastiach kde nie je dostatok podzemnch vd pripravova akumulciu a vyuvanie zdrojov povrchovch vd.

Environmentlne zae o s nimi?

Aby sa zdravie obyvateov upevovalo, aby sa ivotn prostredie nedevastovalo, aby sa zniovalo nebezpeenstvo zo zneisovania, aj preto treba riei environmentlne zae. Generlna riaditeka Sekcie geolgie a prrodnch zdrojov Ministerstva ivotnho prostredia SR RNDr. Vlasta JNOV, PhD. zosumarizuje monosti a aktulny stav v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Ako je to na Slovensku, ak nebezpeenstvo predstavuj pre zdravie loveka a ivotn prostredie vo veobecnosti prve environmentlne zae? Vo veobecnosti mu by udia ijci alebo pracujci v blzkosti environmentlnej zae negatvne ovplyvnen inhalciou zneistenho vzduchu, dermlnym kontaktom so zneistenou vodou, prpadne zeminou a nakoniec aj pouvanm zneistenej vody, napr. zo studn a prijmanm potravy vyprodukovanej v kontaminovanom prostred. Z hadiska ivotnho prostredia a jeho hlavnch zloiek predstavuj environmentlne zae nebezpeenstvo hlavne pre vodu a ekosystm. Vie sa o lokalitch, ktor z nejakch dvodov predstavuj vie nebezpeenstvo? Ako sa riei monos dosiahnu poriadok? Spomedzi registrovanch environmentlnych za, ktorch je na Slovensku okolo 1 200 (spolu s doteraz sanovanmi lokalitami ich je identifikovanch asi 1 900), vysok riziko pre zdravie ud a ivotn prostredie predstavuje pribline 260 lokalt. Asi na 120 lokalitch bolo toto vysok riziko potvrden prieskumnmi prcami a ojedinele aj zdravotnckymi tdiami. Prve tieto rizikov environmentlne zae boli premietnut do ttneho programu environmentlnych za na roky 2010 a 2015 a Ministerstvo ivotnho prostredia SR realizuje mnoh aktivity a projekty, ktor by mali vznamne prispie k po-

Vysvetlite, prosm, preo s kadorone vynakladan nemal prostriedky na prieskum, sanciu a monitoring environmentlnych za? Odpove je pomerne jednoduch. Environmentlne zae predstavuj tak kontaminciu vody, pdy a horninovho prostredia, kde koncentrcia zneisujcich ltok mnohonsobne, asto a niekoko tiscnsobne prekra-

uje povolen limity a prtomnos tchto ltok v prostred znamen vysok riziko pre zdravie ud a ivotn prostredie. V zujme elimincie tchto rizk sa musia najskr vykona prieskumn prce, aby sa zistil rozsah a typ kontamincie. Monitoring sli na sledovanie renia sa zneistenia a samotn sancia sli na odstrnenie, znenie alebo obmedzenie kontamincie na rove akceptovatenho rizika.

67

M I N I S T E R S T V O
stupnmu odstraovaniu tchto najviac kontaminovanch lokalt. Je na Slovensku vyhovujca legislatva, ktor pomha pri rieen problmov environmentlnych za? V sasnosti n prvny poriadok oetruje environmentlne zae prostrednctvom dvoch zkonov, je to geologick zkon (zkon . 569/2007 Z. z. o geologickch prcach v znen neskorch predpisov) a zkon . 409/2011 Z. z o niektorch opatreniach na seku environmentlnej zae a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor nadobudol innos 1. janura 2012. Geologick zkon riei, ako sa maj prieskumn, monitorovacie a sanan prce vykonva a kto je oprvnen tieto prce robi. Zkon o environmentlnych zaiach, tak nov zkon skrtene volme, riei, ako sa zae identifikuj, kto je ich pvodcom, ako sa uruje povinn osoba za environmentlnu za a hlavne, o s tieto osoby povinn vykona, aby sa za postupne odstrnila. Je vbec mon uri konkrtne osobu, ktor m povinnosti v voi environmentlnej zai a je aj za u zodpovedn? Zkon o environmentlnych zaiach zavdza intitt urovania povinnej osoby. Sprvnym orgnom, ktormu prislcha tto kompetencia, je prslun Krajsk rad ivotnho prostredia. Vzhadom na nejasn vlastncke vzahy a opakovan prevody a predaje priemyselnch arelov, je proces urovania povinnej osoby pomerne nron. V prpade, e povinn osobu nie je mon uri, zkon ustanovuje, akm spsobom potom zabezpe vykonanie nevyhnutnch opatren tt. tt v tomto prpade znamen prslun ministerstvo na zklade rozhodnutia vldy SR. Ak s monosti pribli sa v rieen environmentlnych za vyspelm krajinm Eurpy?

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

Vetky tty Eurpskej nie maj problmy s environmentlnymi zaami. m m tt rozvinutej priemysel, tm m spravidla aj viac environmentlnych za, no na druhej strane m vaka vyiemu HDP aj viac prostriedkov na ich odstraovanie. V porovnan s vyspelmi krajinami s postsocialistick tty v uritej nevhode, pretoe procesy masvnej privatizcie spravidla podcenili existujcu kontaminciu a s vnimkou niektorch ttov, napr. eskej republiky, nevylenili z prostriedkov zskanch privatizciou (u ns to bol Fond nrodnho majetku) iadnu alokciu na rieenie tohto problmu. Slovensk republika m monos pribli sa v rieen problematiky environmentlnych za vyspelm krajinm len vaka efektvnemu vyuitiu fondov Eurpskej nie. Ak lohu m v procese odstraovania za prve MP SR, ak s jeho aktivity v spomnanej oblasti? Ministerstvo ivotnho prostredia SR hr v procese odstraovania environmentlnych za kov lohu. Politika environmentlnych za predstavuje pomerne nov environmentlnu politiku, no v relatvne krtkom ase, t. j. v priebehu cca 10 rokov, sa ministerstvu podarilo dosta sa v rmci jej politickho cyklu z fzy objavovania problmov (identifikcia environmentlnych za, dopadov tdie), cez formulciu cieov (Investin stratgia odstraovania environmentlnych za) a stratgi (ttny program environmentlnych za) a do fzy legitimizcie tejto politiky (prijatie zkonov) a jej presadzovania (cez povinnosti a sankcie). Nae ministerstvo je zodpovedn za manament environmentlnych za, koordinuje a zabezpeuje plnenie ttneho programu odstraovanie environmentlnych za, vykonva ttnu sprvu v tejto oblasti, zabezpeuje informovanos odbornej a laickej verejnosti (najm prostrednctvom Informanho systmu environmentlnych za), pripravu-

je projekty tkajce sa rieenia problematiky a zabezpeuje ich rieenie, pln lohy vyplvajce z poiadaviek Eurpskej nie a pod. Vznamn lohu hr tie pri erpan eurpskych fondov a pri nadstavovan novho finannho mechanizmu Eurpskej nie na roky 2014 a 2020, kde sa sna presadi aj problematiku environmentlnych za. Ako sa naklad s finannmi prostriedkami na plnenie ttneho programu sancie environmentlnych za? o tento program znamen pre Slovensko? ttny program sancie environmentlnych za predstavuje strategick plnovac dokument pre systematick odstraovanie environmentlnych za na Slovensku. Program na roky 2010 a 2015 schvlila vlda Slovenskej republiky v marci 2010. Definuje rmcov ciele a lohy na postupn zniovanie negatvnych vplyvov environmentlnych za na zdravie loveka a ivotn prostredie, uruje priority rieenia problematiky a opatrenia na ich dosiahnutie. Finann zabezpeenie navrhovanch opatren programu sa realizuje prostrednctvom fondov Eurpskej nie, predovetkm cez Operan program ivotn prostredie (2007 2013), alej zo ttneho rozpotu prostrednctvom rozpotovch kapitol tch ministerstiev, ktor s zodpovedn za environmentlne zae a Environmentlneho fondu. Na plnen programu sa okrem Ministerstva ivotnho prostredia SR zastuj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo pdohospodrstva SR, Ministerstvo hospodrstva SR a Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Samozrejme vznamn lohu pri odstraovan environmentlnych za zohrva tie skromn sektor, hlavne tie spolonosti, ktor si osvojili princp zneisovate plat, a snaia sa repektova zelen ekonomiku.

Riadenie a koordincia s nevyhnutn

Aj medzinrodn dohovory v oblasti ivotnho prostredia s pre Slovensko zvzn. Prispievaj ochrane krajiny, plnovaniu jej rozvoja a prrodnch zdrojov. Ochrana prrody a tvorba krajiny sa stala profesijnm zameranm generlneho riaditea tejto sekcie na Ministerstve ivotnho prostredia SR Rastislava RYBANIA, s ktorm sa rozprva redaktorka Parlamentnho kurira Anna Komov.
Ako ste spokojn s riadenm a koordinciou pracovnch procesov v rmci ochrany a tvorby krajiny, jej zdrojov a prrodnch krs, ktor je dleit zachova pre budcnos? Starostlivos o krajinu je permanentn innos, preto si vyaduje systematick koordinciu spomnanch pracovnch procesov, kde ochrana a tvorba krajiny je sasou naprklad spracovania zemnoplnovacch dokumentov na vetkch stupoch riadenia ttu od koncepcie zemnho rozvoja Slovenska, cez vyie zemn celky a po reginy a obce. Kee ide o permanentn proces, nemem poveda, e by uspokojenie s jeho riadenm a dosiahnutmi vsledkami bolo namieste. Skr sa d poveda, e prebiehajce spoloensk zmeny, prehlbujca sa ekonomick krza a klimatick zmeny si od ns vyadovali zlepi prstup k riadeniu a koordincii tchto procesov. o je zahrnut v koncepcii zemnho rozvoja Slovenska, omu treba venova zven pozornos? KURS je zemnoplnovacou dokumentciou celottneho vznamu. V prvom rade rie-

68

M I N I S T E R S T V O
i priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia SR a ustanovuje rmec socilnych, ekonomickch, environmentlnych a kultrnych poiadaviek ttu na zemn rozvoj, starostlivos o ivotn prostredie a tvorbu krajiny SR a jej reginov. Zven pozornos preto treba venova tomu, aby sa jeho regulatvy premietli do zemnoplnovacch dokumentci jednotlivch reginov, ktor obstarvali samosprvne kraje formou zmien a doplnkov zemnch plnov, vekch zemnch celkov jednotlivch krajov. Z nho pohadu ide hlavne o aktualizciu krajinnoekologickch plnov, v ktorch s premietnut odporania a regulatvy dan potencilom krajiny a limitmi ochrany prrody a ivotnho prostredia. Aj iria verejnos m monos zapja sa do prprav zemnoplnovacch dokumentov obc a VC, je zujem zo strany obyvateov? Tieto dokumenty musia by zo zkona poas spracovania prerokovan so irokou verejnosou a aj s jednotlivmi strednmi orgnmi ttnej sprvy. Zujem zo strany obanov je mnohokrt limitovan dostupnosou informci i celkovm dosahom zmerov navrhnutch v tchto dokumentoch. Vek zujem verejnosti vzbudzuje najm to, ke navrhovan zmery maj priame dopady na majetok, zdravie, alebo ivotn prostredie ud. o prina realizcia krajinnch koncepci, mono poveda, e sa zvyuje a zlepuje ochrana a plnovanie krajiny? Realizcia krajinnch koncepci ako oblas manamentu zemia z hadiska ekologickch aspektov zemnho plnovania, ochrany prrody, prrodnch zdrojov a tvorby krajinnch truktr prina v prvom rade viu ancu pre zachovanie krajinnej a biologickej diverzity Slovenska. Na seku ochrany prrody, prrodnch zdrojov a tvorby krajinnej truktry sa na plnen vyie uvedench zmerov podieaj odborn organizcie Ministerstva ivotnho prostredia SR (ttna ochrana prrody SR, SAP, ale aj naprklad SVP v rmci svojich kompetenci v oblasti integrovanho manamentu povod). Ich spoluprca s orgnmi zemnho plnovania pri uplatovan ochrany a plnovania krajiny v rmci sprvnych konan a vydvanch vyjadren v zmysle zkona .543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny, vydvanie odbornch stanovsk k procesu posudzovania vplyvov innosti na ivotn prostredie prina pozitvny efekt, pretoe sa vo vetkch plnovacch a rozhodovacch procesoch uplatuj aj poiadavky vyplvajce z medzinrodnch dohovorov v oblasti ochrany a tvorby prrody a krajiny (Eurpsky dohovor o krajine, Dohovor o biodiverzite, NATURA 2000, Gteborsk dohovor a pod.), ku ktorm sa Slovensk republika zaviazala. V om vidte nebezpeenstvo, ktor treba vnma aby prroda a ivotn prostredie neutrpeli kolaps, ktor sa nsledne prejav mono na celej spolonosti? V naich podmienkach je to predovetkm necta voi prvnym predpisom a vemi slab repekt voi nepsanmu prrodnmu zkonu, ktor, nech sa zd akokovek benmu

I V O T N H O

P R O S T R E D I A

S R

smrtenkovi udn, na rozdiel od tch udskch sa ned novelizova, ie nie prroda a ivotn prostredie utrp kolaps, ale ako prv utrp kolaps udsk spolonos. Preto by sme mali robi vetko preto, aby k tomu nedolo. Ako je to naprklad s fotovoltaickmi elektrrami, ktor sa vemi vyzdvihovali a vo vekom stavali, no v poslednom obdob sa hovor o ich nepriaznivom vplyve na ivotn prostredie? Z hadiska ochrany prrody a krajiny vidme problm v nekoncepnosti rieenia, ktor me spsobi zbery rodnej pdy, v kontakte s zemiami Natura 2000 a ostatnmi chrnenmi zemiami. V akom tdiu je nvrh krajinrskej typizcie, ktor v spoluprci pripravovalo aj MP SR, o je jeho cieom a ktor s reprezentatvne typy krajiny? Projekt Typolgia krajiny Slovenskej republiky spracva v spoluprci s krajinrskymi katedrami viacerch slovenskch univerzt, Slovensk agentra ivotnho prostredia. Vo vzbe na nov prstupy a poiadavky hodnotenia kumulatvnych inkov aktivt v krajine, pri zohadnen vnmania krajiny lovekom je krajinn priestor charakterizovan nielen komplexom prrodnch truktr, ale aj kvantifikciou a kvalitatvnym hodnotenm kultrno-historickch a socilnych vzieb a truktr v krajine. Je preto dleit, aby proces typizcie krajiny prebiehal za o najirej asti odbornej, ale aj laickej verejnosti, aby sme dosiahli kov zmer, ktor vychdza z Eurpskeho dohovoru o krajine definovanie cieovej kvality krajiny s jej elatenm stavom s prihliadnutm na vyjadrenie miestnych obyvateov a alch zainteresovanch skupn. o sa tka reprezentatvnych typov krajiny, zle najm od zvolenho metodickho postupu. Ako prklad mem uvies publikciu stavu krajinnej ekolgie SAV Reprezentatvne typy krajiny Slovenska (Peter Bezk, Zita Izakoviov, Lszl Mikls et al.) z roku 2010, kde za vedce kritri typizcie boli zvolen morfologicko-polohov typy krajiny (ninn, kotlinov a horsk krajina). V druhom stupni predovetkm prevaujce

truktry spsobu vyuitia zeme v tchto typoch krajiny a v treom stupni pecificky vybran vrazn ukazovatele priestorovej truktry krajiny historick krajinn truktry (napr. vinohradncka krajina, lno-pasienkarsk, i bancka krajina a pod.). o je nevyhnutn urobi na zachovanie rznorodosti Slovenska, ako pracuje integrovan manament krajiny? Pracovn skupina pre integrovan manament krajiny MP SR v rmci svojej innosti v predchdzajcom obdob pracovala na vypracovan a unifikci databz informci o krajine v rmci teraz u zkonom kodifikovanej Nrodnej infratruktry priestorovch informci, o vystilo v roku 2007 do schvlenia jednotnho katalgu objektov krajinno-ekologickej zkladne. udsky povedan, vniesol sa poriadok do ukladania databz informci o krajine, kde za kad jednotliv ukladan informciu je zodpovedn jeden nezameniten gestor a tto informcia me by dostupn alm uvateom bez toho, aby bol duplicitne man as, peniaze a udsk zdroje na jej optovn prcne zskavanie. Ak s monosti zastavi zahusovanie mestskch sdlisk stavbami na kor zelene, ktor je potrebn aj kvli klimatickm zmenm? V minulosti bolo prslunou vyhlkou stanoven minimlne percento zelene v rmci tej ktorej obytnej zny, alebo sdliska. Toto by sa ako regulatvum malo do vykonvacch predpisov k novmu stavebnmu zkonu dosta, pretoe aj nedvne letn vysok teploty sa uom ahie znaj v obytnch domoch a na pracoviskch, ktor s obklopen vodnmi plochami a zeleou ako v blokoch obklopench zabetnovanmi parkoviskami a rozplenm asfaltom frekventovanch mestskch, i vidieckych komunikci. Ide nielen o zachovanie biodiverzity, adaptciu na klimatick zmenu, ale aj o zdravotno-hygienick opatrenia, ktor maj alekosiahly dopad na udsk zdravie a to ako vieme sa za iadne peniaze kpi ned.

69

 I V O T N

P R O S T R E D I E

Tohto roku, 1. jla, si pripomenul 15. vroie svojho vzniku jeden z najvznamnejch ttnych podnikov na Slovensku SLOVENSK VODOHOSPODRSKY PODNIK, . p., Bansk tiavnica, ktor ako ttny podnik s celoslovenskou psobnosou zabezpeuje sprvu vodohospodrsky vznamnch a alch vodnch tokov na naom zem, ako aj sprvu povod a ochranu pred povodami. Podnik vznikol v zmysle zkona . 111/1990 Z. z. o ttnom podniku zakladateskou listinou Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky. Na zklade reorganizanej zmeny v rmci rezortov sa podpisom delimitanho protokolu 14. oktbra 2003 stalo zakladateom Slovenskho vodohospodrskeho podniku Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky. Okrem hospodrskej funkcie podniku sa tak naplno rozvja predovetkm jeho ochranrska funkcia v protipovodovej ochrane, ako aj v starostlivosti o vodn zdroje na Slovensku. Slovensk vodohospodrsky podnik patr v sasnosti medzi najvch zamestnvateov. V 25 organizanch jednotkch odtepnch zvodov a sprv povod pracuje zhruba 3 500 pracovnkov. Na ele podniku vo funkcii generlneho riaditea je od 30. mja tohto roku Ing. Marin SUPEK dlhoron sksen vodohospodr, ktorho Parlamentn kurir poiadal o rozhovor.

15-ron plavba povodami, suchom i finannmi suchotami

ho hospodrstva na Slovensku. Dovtedajie 4 samostatn podniky povod Povodie Dunaja, Povodie Vhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu s Horndom boli toti z ekonomickej strnky vemi rozdielne. Tam, kde mali vybudovan poetn priehrady a profitovali z predaja vody na vrobu elektrickej energie, ako to bolo v Povod Vhu, tam boli samozrejme in ekonomick vsledky, ako naprklad v podniku Povodia Hrona, kde takto monosti nemali. Take zlenm vetkch tyroch podnikov povod a vytvorenm Slovenskho vodohospodrskeho podniku, ktor vlastne zastreil tieto tyri podniky sa podarilo nielen eliminova vplyv rozdielnej polohovej renty, ale vytvorili sa aj optimlne monosti na vzjomn pomoc a koordinciu vetkch novovzniknutch odtepnch zvodov a ich sprv povod v rmci jednho samostatnho podniku. Sasne sa posilnila aj funknos a akcieschopnos podniku poas povodn a zrove sa zlepili aj socilne istoty vetkch zhruba 3 500 zamestnancov vodohospodrov. Nu a na otzku, i je o oslavova, mem jednoznane odpoveda no. Bolo to dobr rozhodnutie, aj ke sa nm nae ciele a predsavzatia nepodarilo zrealizova poda naich predstv. Ale to u je o inom. Uplynulch 15 rokov bolo poznaench predovetkm nadnormlnymi zrkovmi hodnotami a mimoriadne astmi a niivmi povodami, ktor do znanej miery ovplyvnili aj ekonomick a finann vsledky podniku. Taktie sme nedostvali potrebn finann prostriedky na sprvu a drbu vodohospodrskeho majetku ttu. To vetko malo za nsledok fakt, e v budovan protipovodovch opatren sme mohli by u podstatne alej. Verm vak, e alie obdobie nm prinesie aj nov monosti a Slovensk vodohospodrsky podnik sa stane hlavnm nositeom celho vodohospodrskeho rozvoja na Slovensku. Vrme sa do horcej prtomnosti. V akom stave ste podnik prebrali po svojom nstupe na pozciu generlneho riaditea? Hoci som u pred svojm nstupom do funkcie generlneho riaditea vedel, e podnik sa nachdza vo vemi zlej finannej situcii, priznm sa, e som vak neakal a tak problmy v oblasti ekonomiky, personlnej prce, verejnho obstarvania, realizcie projektov at., ak som tu naiel po predchdzajcom veden. Ete stle objavujeme mnostvo nevhodnch zmlv, ktor s sce vo vine prpadov prvne ist , no z pohadu hospodrneho nakladania s majetkom ttu neprijaten. Ak je to hospodrenie ttneho podniku, ke sa rzne zkazky zadvaj cudzm firmm, no pritom vlastn udia, ktor s to schopn robi, s nevyuit?! Samozrejme, e takto riadenie sa zkonite odzrkadlilo aj v naruench medziudskch vzahoch. Navye, ke sa v podniku zaala vytvra elita s osobitnmi platmi bez objektvnej pracovnej nplne. To vetko sa vak mus zmeni a tento proces sme u aj rozbehli. Nevhodn zmluvy vypovedvame a z hadiska mzdovho ohodnotenia chceme zabezpei maximlnu spravodlivos so zohadnenm vzdelania, odbornosti, praxe a pracovnej vkonnosti, ale aj so zachovanm zamestnanosti. udia musia cti, e s vyuit, ale aj spravodlivo ohodnoten. Z hadiska ekonomiky podniku musme urchlene skonsolidova finann hospodrenie, pretoe sa nm me vemi ahko sta, e v prpade alch povodn nedokeme zabezpei ani tie najzkladnejie potreby. Ve nedostatok finannch prostriedkov sa zkonite odzrkaduje aj v zastaranom strojovom a technickom parku, ktor neumouje tak starostlivos o zveren majetok ttu, ak by bola potrebn.

Ing. Marin Supek, generlny riadite Slovenskho vodohospodrskeho podniku, .p., Bansk tiavnica

SVP oslavuje tohto roku 15. vroie zaloenia. Akch bolo tch 15 rokov? Je o oslavova? 15 rokov v ivote loveka je sce ete len dorasteneck vek, ale 15 rokov v ivote takho vznamnho podniku, akm je Slovensk vodohospodrsky podnik, . p., je u obdobie, ke dokeme posdi sprvnos i oprvnenos jeho vzniku, vieme pomenova plusy i mnusy a zamyslie sa aj nad jeho alou opodstatnenosou v takej dleitej sfre, akou je starostlivos o nae najvie prrodn bohatstvo nau ist a ivotodarn vodu. Slovensk vodohospodrsky podnik, . p., Bansk tiavnica nevznikol nhodou. Bol len logickm a racionlnym vystenm snh o lepiu a efektvnejiu koordinciu celho vodn-

70

 I V O T N

P R O S T R E D I E

o vetko podnik zabezpeuje v sasnosti? Slovensk vodohospodrsky podnik, . p., je zo zkona ttnym podnikom, ktor v rmci celho Slovenska zabezpeuje sprvu vodohospodrsky vznamnch a alch vodnch tokov, sprvu povod, ochranu pred povodami, ale naprklad aj drbu a vytyovanie plavebnej drhy na Dunaji. V zastpen ttu zodpovedme za viac ako 38-tisc kilometrov vodnch tokov, 278 vodnch ndr, 21 suchch ndr (poldrov), 23 historickch vodohospodrskych objektov, 238 hat, 15 plavebnch komr, vye 3-tisc kilometrov ochrannch hrdz a 73 erpacch a preerpvacch stanc v zplavovch zemiach. Na mnohch vodnch tokoch, priehradch, ochrannch hrdzach, ale aj na erpacch staniciach a rznych vodohospodrskych objektoch prebiehaj opravy v rmci plnu oprv a drby. Okrem toho realizujeme aj niekoko investinch stavieb, financovanch najm z eurpskych fondov, no, ako som u spomnal, tto investin innos je kvli nedostatku financi vemi obmedzen a nezodpoved potrebm na rozsiahle budovanie protipovodovch opatren. Staia na zabezpeenie vetkch tchto innost financie? V akom stave sa naprklad nachdzaj existujce vodohospodrske stavby patriace do vlastnctva podniku? Kde podnik v tejto oblasti najviac tla topnka? Finann prostriedky, ktor m n podnik k dispozcii, absoltne nepostauj. Na akcie protipovodovej ochrany sme za posledn tri roky, s vnimkou eurpskych fondov, nedostali z prostriedkov ttu, ale ani z environmentlneho fondu ani cent. Vetky lohy zabezpeujeme len z vlastnch finannch zdrojov, ktor zskavame za regulovan vodohospoNajvou investinou stavbou Slovenskho vodohospodrskeho podniku za poslednch 15 rokov bola stavba Bratislava protipovodov ochrana, ktor si v rokoch 2004 2010 vyiadala viac ako 33 mil. eur. Sasou celho systmu protipovodovej ochrany je aj mobiln hradenie, ktor doke zachyti a tiscron vodu s prietokom 13,500 m3/s. Na porovnanie ben prietok v Dunaji je cca 4 000 m3/s.

Historick vodn ndre v tiavnickch Baniach v popred Bakomi, v strede vypusten Vindachta poas rekontrukcie pred niekokmi rokmi a v pozad tajch Evika, ktor je u projektovo pripraven na rekontrukciu.

drske sluby, akmi s odbery z povrchovch vd z vodnch tokov a vodnch ndr vrtane pitnej vody z vodrenskch ndr pre vodrensk spolonosti, ako aj vyuvanie hydroenergetickho potencilu, teda odbery energetickej vody na vrobu elektrickej energie v hydroelektrrach. Prve kvli nedostatku finannch prostriedkov je u dlhodobo zanedbvan aj starostlivos o vodohospodrske objekty, ktor prirodzene starn a vyaduj si bu menie opravy, alebo i celkov rekontrukciu. Rekontrukciu by vak u potrebovali aj niektor erpacie stanice, vodn ndre (tak ako sa nm to prednedvnom podarilo na vodnej ndri Run), ale aj hrdze, odvodovacie kanly a pod. Nie je dobr, ak by sa v dsledku nemonosti rekontrukcie toho ktorho zariadenia, alebo stavby ohrozila povodov bezpenos. Ochranu ivotov ud a ich majetku musme povaova jednoznane za svoju prioritu. Slovensko v poslednch rokoch pravidelne suuj vie i menie povodne. Protipovodov ochrana obc a miest vak napriek obrovskm materilnym kodm stle nie je rieen systmovo. Alebo sa mlim? Je z vho pohadu potrebn zmeni celkov komplexn manament protipovodovch rizk a ako? Ak hovorme o komplexnej systmovej protipovodovej ochrane, tak t prijala vlda u v roku 2000 pod nzvom Program protipovodovej ochrany SR do roku 2010. Cel tento program bol zameran na rieenie komplexu protipovodovch opatren vo vodnom hospodrstve, lesnctve a ponohospodrstve, ktor sa mali stanovi a pripravova na zklade vedecko-technickch projektov akademickej, vedeckej a technickej obce, no rieenie tchto projektov bolo z dvodu nezabezpeenia finannch prostriedkov zastaven. Poas 10 rokov realizcie tohto programu sa len v podmienkach Slovenskho vodohospodrskeho podniku malo na investova takmer 18,5 mld. korn, teda vye 611 mil. eur. Avak ku koncu roka 2011 sa z tejto sumy preinvestovala len necel tretina 198 mil. eur. Je preto logick, e vina z plnovanch investinch akci protipovodovej ochrany zostala len na papieri. alie systmov rieenie napa aj smernica Eurpskej nie o

manamente povodovch rizk, ktor bola plne transponovan do naej legislatvy, predovetkm do Zkona . 7/2010 o ochrane pred povodami. Na jej zklade sa mali zadefinova miesta povodovch rizk a ohrozenia, potom sa mali zaa vytvra mapy zobrazujce tie rizik a nakoniec prija komplexn plny manamentu povodovch rizk. Predchdzajca vlda vak tento systmov vedeck prstup nahradila plne inm projektom Programom revitalizcie krajiny a integrovanho manamentu povod Slovenskej republiky, ktorho gestorom bolo obianske zdruenie udia a voda z Koc, a ktorho nplou bolo budovanie rznych prehrdzok na vodnch tokoch, odrok na lesnch cestch a pod. Samozrejme, nechcem porovnva potrebn lesotechnick opatrenia, ktor sa tu v minulosti pravidelne robili, ani opatrenia v ponohospodrstve, ku ktorm sa treba urchlene vrti budovanm drobnch prehrdzok a odrok so systmovmi opatreniami protipovodovej ochrany. o je vak smutnejie, e na Program revitalizcie krajiny sa vynaloilo poas fungovania predchdzajcej vldy u zhruba 30 mil. eur, no na serizny Program protipovodovej ochrany Slovenskej republiky sa nenaiel ani cent. Preto sme privtali rozhodnutie sasnej vldy o zruen Programu revitalizcie krajiny a navrten sa ku komplexnmu systmovmu prstupu protipovodovej ochrany tak v lesoch, na poliach a lkach, ako aj v celom vodnom hospodrstve. Tento program bude vak potrebn aj finanne zabezpei, tak ako to bolo stanoven u v roku 2000. Ak je vaa spoluprca so starostami dotknutch miest a obc a so Zdruenm miest a obc Slovenska? N ttny podnik povauje spoluprcu so Zdruenm miest a obc Slovenska za jednu z najdleitejch. Ve prakticky vetky vodn toky prechdzaj aj cez mest a obce priom kad povode ns so starostami a primtormi zamestnva spolone. Samozrejme, nememe sa obmedzi len na spoluprcu v komisich pri povodniach a vyhlsench povodovch aktivitch. Slovensk vodohospodrsky podnik m v spoluprci so ZMOS-om vypracovan komplexn materil na rieenie protipovodovej ochrany v intravilnoch obc

71

 I V O T N

P R O S T R E D I E
povod Dunaja nebolo identifikovan ani jedno jedin miesto povodovho rizika. Samozrejme, e pod takto priazniv situciu sa podpisuje predovetkm gabkovsk vodn sstava, ale aj dokonenie naej najvznamnejej investinej akcie za poslednch 15 rokov, ktorou bolo vybudovanie protipovodovej ochrany Bratislavy s mobilnm hradenm, chrniacim nae hlavn mesto a pred tzv. tiscronou vodou. No a tretia vyhlka, ktor budeme musie splni najneskr do 22. 12. 2015, nm uklad na zklade identifikcie povodovch rizk a vyhotovenia mp povodovho ohrozenia a rizk stanovi a vypracova vhodn ciele a plny manamentu povodovch rizk, s konkrtnymi opatreniami na znenie nepriaznivch nsledkov povodn, zoradench poda poradia naliehavosti ich realizcie. Pre laika je to mono trocha komplikovan, ale jednoducho povedan plny manamentu povodovch rizk bud v podstate strategick plny jednotlivch ttov v oblasti ochrany pred povodami na obdobie nasledujcich es rokov. Odborn pracovnci nho ttneho podniku u na prprave tchto mp intenzvne pracuj. Nklady na ich vypracovanie a zhotovenie by poda zmluvnho projektu mali dosiahnu vye 13 mil. 175 tis. eur, z ktorch vak viac ako 10 a pol milina m by uhraden z Kohzneho fondu operanho programu ivotn prostredie, v rmci prioritnej osi . 2 Ochrana pred povodami. Ak je vaa vzia rozvoja podniku v budcnosti? V prvom rade je potrebn stabilizova nepriazniv finann situciu nho podniku v roku 2012. Musme stabilizova pracovn kolektvy a vrti odbornkov do riadiacich funkci. Podniku a jeho zamestnancom je potrebn vrti vodohospodrsku es, pretoe n ttny podnik bol v predchdzajcom obdob spjan s rznymi kauzami (naprklad kauza popoleka) a nevhodnmi a pochybnmi zmluvami. V spoluprci s nam zakladateom Ministerstvom ivotnho prostredia SR musme vytvori podmienky na zabezpeenie riadneho fungovania podniku u v budcom roku tak, aby bola postupne aj v alch rokoch zabezpeen riadna starostlivos o zveren majetok ttu. Je nevyhnutn obnovi materilno-technick zzemie, najm zastaran a poruchov strojov park a dsledne vyui vetky zdroje na financovanie projektov protipovodovej ochrany. V sinnosti s ponohospodrmi a lesnkmi, ale aj mestami a obcami prehbi spoluprcu pri niektorch spolonch postupoch protipovodovej ochrany, no a v spoluprci s ministerstvom ivotnho prostredia pripravi aj aliu novelizciu legislatvy v oblasti vodnho hospodrstva, najm v svislosti so sprvou povod. Ide toti o to, e SVP, . p., je sce v zastpen ttu sprvcom povodia, ale na to, aby mohol ovplyvni konanie jednotlivch uvateov zemia nem vlastne k dispozcii iadne prostriedky. Je teda potrebn vytvori aj inn prvny nstroj, aby sme, naprklad, cudziemu vlastnkovi pozemku mohli nariadi dodriavanie potrebnch protipovodovch opatren, respektve opatren na ochranu vodnho zdroja.

Kad povode preveruje aj schopnosti, silie a zodpovednos vodohospodrov. Avak v mji 2010 neuchrnilo hrdzu rieky Ondavy pri Trebiove ani jej zvyovanie tzv. vrecovanm. Vodn ivel ju prelial, pretrhol a takmer zalial cel Trebiov.

a miest, ktor je zkladnm vchodiskovm materilom pri stanovovan priort protipovodovej ochrany miest a obc. Naprklad, pred niekokmi tdami sme dokonili prce na rieke Hornd v Spiskej Novej Vsi, ukonen bola aj ochrann hrdza v Kalinove v okrese Luenec, ktor chrni pred rozvodnenm Ipom, momentlne prebieha vstavba suchho poldra nad obcou Dobr Niva v okrese Zvolen, ktor bude sli na zachytenie potencilnej povodovej vlny na Dobronivskom potoku, alej vstavba protipovodovch opatren na Dolinskom potoku v Kluknave ako aj rekontrukcia erpacej stanice vntornch vd v Kopanoch. al polder bude v Kltovej Novej Vsi na Hradskom potoku v povod rieky Nitry v okrese Partiznske, s ktorho budovanm sa zaalo v predchdzajcich doch, no a such polder pribudne aj v obci Slatina na toku Slatina nealeko Dudiniec, kde mali u v minulch rokoch sksenosti s prvalovmi daami. Onedlho sa zane aj s vstavbou protipovodovch opatren na potoku Jelovka v Ipeskom Sokolci, na toku ierny Hron v Hronci, alej v koryte Myjavy v Turej Lke a na viacerch miestach najm na vchodnom Slovensku. Na rekontrukciu s u pripraven aj dva historick tajchy Evika v obci tiavnick Bane a Dolnohodrusk tajch v obci Hodrua-Hmre. Existuj nejak legislatvne prekky novch prstupov a rieen? Ako pokrauje prprava projektu Pln manamentu povodovho rizika povod vodnch tokov Slovenska? Legislatvne prekky v rmci starostlivosti o vodn zdroje ale aj na zabezpeova-

nie protipovodovej ochrany nie s iadne. Celkov koncepcia protipovodovej ochrany na Slovensku, ako som u spomnal, je dan implementciou Smernice Eurpskeho spoloenstva .60 z roku 2007 o hodnoten a manamente povodovch rizk, ktor bola zkonom . 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodami transponovan do prvneho poriadku Slovenskej republiky. To znamen, e tak novelizovan Zkon o vode . 364/2004 Z. z., ako aj spomnan zkon o ochrane pred povodami vytvraj dostaton legislatvny rmec na zabezpeovanie starostlivosti o vodohospodrsky majetok ttu. Op vak zdrazujem jedinou prekkou je len nedostatok potrebnch financi na realizciu vetkch plnovanch opatren, i u investinho charakteru, alebo nevyhnutnej drby. Pokia ide o Pln manamentu povodovch rizk povod vodnch tokov Slovenska, ten realizujeme v slade s tromi zkladnmi vyhlkami, vyplvajcimi zo zkona o ochrane pred povodami. Je to vyhlka o predbenom hodnoten povodovch rizk a ich prehodnocovan, vyhlka o vyhotoven mp povodovho ohrozenia a povodovho rizika a vyhlka o obsahu, prehodnocovan a aktualizcii plnov manamentu povodovho rizika. V slade s prvou vyhlkou sme u vlani identifikovali 559 oblast na Slovensku, ktor meme oznai ako oblasti s vskytom vznamnho povodovho rizika. Tieto oblasti predstavuj takmer 1 200 km vodnch tokov. Na zklade druhej vyhlky budeme musie pre tieto rizikov oblasti najneskr do 22. decembra 2013 vyhotovi mapy povodovho ohrozenia, ktor zobrazia rozsah zplav danho zemia s rznou frekvenciou opakovania sa a mapy povodovho rizika, ktor zase znzornia pravdepodobn nsledky povodn na obyvatestvo, hospodrske aktivity, ivotn prostredie i kultrne dedistvo. A len na ilustrciu, ak sme v iastkovom povod Dunajca a Popradu identifikovali 31 oblast povodovho rizika a v iastkovom povod Bodrogu dokonca 129, tak naprklad v iastkovom

72

N R O D N

R A D A

S R

O vekej asti z 83 poslancov Smeru mono iste dos zjednoduujco a nepresne poveda, e s aviiari. Ale vznamn skupinu z nich mono doslova oznai za socilnych demokratov. Tento vstin a priliehav prvlastok patr naprklad dlhoronej poslankyni a v sasnosti u aj podpredsednke Parlamentnho zhromadenia Rady Eurpy Oge NACHTMANNOVEJ. Patr medzi tch pracovitch a svedomitch lenov NR SR, ktor s plnou samozrejmosou si plnia vetky svoje lohy a nevynechvaj ani zasadnutia plna a vborov (Vbor pre vzdelvanie, vedu, mlde a port, Vbor pre nezluitenos funkci, Vbor pre eurpske zleitosti). Rozhovor s ou viedol publicista Ernest Weidler.

Rozdiely medzi Smerom a eurpskymi SD

kratizciu Slovenska, a kee ja som pvodn socilna demokratka ja som sa vlastne v rmci integrcie stala lenkou strany Smer-Socilna demokracia a Alexander Dubek bol aj predsedom Socilnej demokracie na Slovensku. Tento zkon som ozaj predkladala s presvedenm, e osobnos Alexandra Dubeka treba na Slovensku takouto formou aj v sasnosti pripomen. Myslte si, e ete si vbec na neho niekto spomenie, na tto jedinen, ba priamo vnimon postavu slovenskho verejnho ivota 20. storoia? Zastujem sa kadorone na bsnickej sai det z celho Slovenska tto sa sa kon vlastne pod ztitou Spolonosti Alexandra Dubeka a na tch malch deoch vidm, e no. e ete rezonuje toto meno. A pevne verm, e bude rezonova aj v budcnosti. Predsa, ak ho tak z celej due uznvaj v zahrani, bolo by hanbou, keby sme si na neho nespomenuli my na Slovensku, rovnako ako na tefnika a rovnako ako na tra. V om m vbec Dubek najvie zsluhy, okrem tch oficilnych, ktor ste u spomenuli? Ukzal, e aj politika sa d robi pre ud, ukzal to svojim ivotom, ktor bol cel pre ud a za ud. Proste, udia, ke boli blzko pri om alebo ke ho povali, ctili, e z neho nieo vyarovalo, a preto za nm aj ili. ie Dubek urite mal v sebe charizmu, ktorou dokzal upta verejnos a udia mu dverovali, o je vemi dleit, pretoe ni tak nedoke nrod spoji, ako dvera k nejakmu politikovi, o veakrt na Slovensku chba. Je nejak viditen rozdiel medzi Smerom alebo takouto nejakou podobnou vekou stredoeurpskou avicovou stranou a medzi vyhranenou, vrazne deklarovanou socilnodemokratickou stranou? Myslte si, e na Slovensku ete funguje zaraovanie Smeru k plnokrvnm avicovm socilnodemokratickm stranm, alebo sa u tieto navonok deklarovan, teda nahlas vyhlasovan ideologick strancke atribty rozplvaj? Myslm, e sa zkladn idey socilnej demokracie aj oficilne prezentuj a dokonca by som povedala, e sa v politike Smeru-SD prezentuj oraz jasnejie. Samozrejme, vdy sa mus vychdza z konkrtnej situcie presne definovanho toho i onoho ttu, ve, dajme tomu, my mme podstatne konzervatvnejie obyvatestvo, ako je ben v krajinch strednej Eurpy, take sa to prejavuje aj v uritch politickch krokoch socilnej demokracie, ale tie zkladn veci, ktor charakterizuj socilnu demokraciu, sa urite napaj aj v slovenskej politike. Skr by som povedal, e dnes sa u ani vemi nehovor o socilnych demokratoch alebo liberlnych demokratoch, teda o aviiaroch alebo praviiaroch, pretoe pre vinu obanov to nie je dleit alebo povimnutiahodn. Na jednej strane je to vak aj pozitvne, e obyvatestvo nem medzi sebou nejak vyostren hrany, ale na druhej strane urit rozdielne rty s tu, aj ke ich na pln sta navonok nepomenvame, ale v relnej politike sa prejavuj. A vy sa hrdo hlsite k socilnej demokracii? no, ja som od roku 1990 bola jednou z prvch leniek socilnej demokracie na Slovensku, bola som vtedy ete mlad dieva a mem poveda, e som stle o tchto idech a hodnotch bola presveden a dodnes som presveden. Moje zmanie sa nezmenilo ani sa nemalo preo , take mj svetonzor je dlhodobo jasn a mj ah v politickej praxi nm inpirovan zaruene aj zostane. Politick strany v Eurpe s jasne formulovanou charakteristikou funguj u desaroia. Myslte, e naprklad aj Smer vo svojej stabilnej pozcii, ak m teraz, vydr dlho, povedzme do konca 21. storoia, alebo aspo do polovice? Ak bude al ideologick a politick vvoj nemyslm teraz konkrtne iba na Slovensku, ale vbec celosvetovo a ako sa bud transformova najvplyvnejie strany, to je vemi ako prejudikova, ale ich zkladn rty urite ostan. Poslaneck kluby si teda zakladaj na ideolgii, ktor v parlamente v plne na pln sta vyhlasuj, o ktor sa opieraj a ktor presadzuj...? Keby sa toho nedrali, ako by mohli inak fungova? Musia by urit rmce, v ktorch sa po-

Ako prijali udia z vho najbliieho okolia povedzme prbuzn, kolegovia z pracoviska alebo priatelia informciu, e ste sa stali poslankyou? Myslm si, e to oakvali... A ke sa dozvedeli, e som sa poslankyou naozaj stala, boli radi a privtali to. A u vs niekedy aj poiadali, aby ste sa zasadili za tak nvrh zkona, ktor je poda nich dleit a dobr? no, samozrejme. Najm v prvom obdob mjho poslancovania som ich nvrhy aj asto uplatnila a priamo som ich text tvorila na zklade rznych pripomienok, a nielen od znmych alebo prbuznch, ale v podstate aj od cudzch ud. Ke sa dozvedeli, e nrodn rada ide prijma nejak zkon, veakrt mi psali a priamo chceli, aby som do uritch zkonov so svojimi nmetmi vstupovala. A dva zkony som v minulom obdob aj predkladala. spene? no, obidva zkony boli spene schvlen nrodnou radou. Najm jeden zo zkonov, ktor som predkladala spolu s Borisom Zalom, ke bol ete poslancom na Slovensku (Boris Zala je teraz poslancom v Eurpskom parlamente), bol vemi blzky mjmu srdcu, pretoe zkon oficilne kontatuje, e Alexander Dubek sa mimoriadne zaslil o demokraciu, o slobodu slovenskho nroda a o udsk prva. Zkon teda uznal zsluhy Alexandra Dubeka o demo-

73

N R O D N

R A D A

S R
ne zakroi. Take toto obidvoje vytvra, neviem to lepie sformulova, predstavu o loveku, ktor m charizmu, teda schopnos zskava jedinca pre nejak hodnotn idey, a sasne vies cel skupinu alebo ju ovplyvova silou svojej osobnosti. A to je, myslm si, prv vec, ktor mus spen politik ma. Predseda strany mus dokza oslovi ud ako voliov, ale rovnako oslovi aj ud politicky blzkych, aby z nich boli dobr spolustranci. A toto on tieto dve dleit schopnosti Robert Fico m. A k tomu ete treba prida jeho pevn vu, pracovitos a udskos, ale aj, ke treba, rznos. Nezd sa vm, e v sasnosti je socilna demokracia v Eurpe u dlh roky a na druhom mieste, pokia ide o jej politick postavenie? Nezd sa mi, prve naopak, myslm si, e prve naber druh dych. Ke si vezmete posledn ekonomick frum v Davose, tam z st poprednch predstaviteov davoskho fra zaznelo, e v koncoch je prve ekonomick liberalizmus. Take mylienky socilnej demokracie sa ukazuj ako mylienky, ktor pretrvvaj roky a bud aktulne, alebo dokonca ete aktulnejie v budcnosti, a to v celosvetovej politike. Ale obania sa, poda ma, dos vyhbaj nejakmu vyhranenmu pohadu na akkovek ideolgiu. S tm by som shlasila a vlastne by to bolo aj sprvne, aby, ako sme u vraveli, tie hrany medzi politickmi subjektmi neboli vemi ostr. Treba konzekventne rozliova len urit princpy fungovania ekonomiky, ktor sa rznia poda jednotlivch politk, ale aby sme ich oddeovali ostrmi hranami, tak to u asi nikdy nebude. A je vbec pre udstvo potrebn, aby kskovalo seba samo velijakmi umelmi rozhraniami? Nie je udstvo ovea alej? Respektve bliie k spolonm ambcim a predsavzatiam? V 19. a v 20. storo no, vtedy individulnos mnohch ideologickch deklarci bola dleit, lebo prve ony ovplyvovali cel spoloensk i politick ivot, ale v tchto rokoch u nieto krajiny v Eurpe, ktor by sa nejako prli vehementne domhala takho alebo onakho svetonzorovho smerovania. Nie je to vak tak jednoduch, ako by sa to mohlo z vaich nhadov zda. Hrany sa naozaj stieraj, do popredia nevystupuje iadna ostr konkurencia, v mnohch otzkach doku politick strany njs dokonca zhodu, ale stle tu bud a to mono tie nie je zle rozlin nzory na rieenie komplikovanej situcie v spolonosti. Kad z ns vyiel z uritho socilneho prostredia, il v uritom kolektve, vyrastal pod vplyvom uritch dajme tomu stereotypov vnmania reality, mme rzne hodnoty, ve prve v tom je to krsne, e kad mme svoje predstavy o fungovan spolonosti, o fungovan ekonomiky a sname sa o tchto naich predstavch presvieda verejnos. A to bude tak aj naalej, inak to neme by, ve nemu ma vetci plne rovnak nzor. Ale nejak do o bijce vyhranenosti udia u ani vemi nehadaj. Ak s niekde nzory vyhranen, tak je to prve v ekonomike. Aj musia by, lebo ak mme nzor na jednej strane, e trh vetko vyriei, a na druhej strane hovorme o tom, e nie, tak oboje me by pravda, ale je z toho napokon aj tvrd kolzia. Ja by som to troku poala z takho filozofickho hadiska: mono by to bez vhrad platilo a fungovalo vtedy, keby v tte boli vetko vysoko osvieten inteligenti, ale v opanom prpade nie. U kedysi dvno sa hovorilo, e lovek, iabohu, je loveku vlkom a proste aj z toho dvodu m regulcia ttu svoje opodstatnenie. A km sa to nezmen, tieto rozpory bud. Mlokde to vidno tak vyhranene, ako povedzme v cirkevnch a vbec nboenskch antagonizmoch. Ani tam u v poslednch rokoch neplatia striktn zsady a princpy, vyadujce, aby sa plne zotrela konfrontcia medzi jednotlivmi udskmi skupinami. Vidte, e teraz sa aj na Slovensku zd, ako by v sasnch rozporoch a sporoch ilo o podstatu katolckej cirkvi, ale poda ma takmer vbec nejde o smerovanie vyhrotench nboenskch tendenci. no, je tu zjavn jasn prechod od dogmatizmu k zdravmu pragmatizmu. Myslm, e sa to prejavuje vo vetkch sfrach spolonosti, vrtane cirkvi, ale ten vami naznaen prechod od rigidnch k benm prejavom udskho spoluitia ns posva niekam inam a zaalo sa to u psobenm Jna Pavla II. ako ozaj osvietenho ppea. Mimochodom, kad lovek chce niekam patri. A aj kad niekam patrme. Kad sme sa narodili do uritej rodiny, do uritej konfesie, do uritho reginu, take kad z ns je niekde zasaden. Kad mme nieo in zait, stereotypy ns ovplyvuj a vdy bud. Pokia ide o slovensk parlament, ke vzbknu nejak polemiky, ja by som bola vemi rada, keby bolo jasne cti dajme tomu vo vystpen naich poslancov, e s socilni demokrati. A som vemi rada, e to zva aj cti. Take, ke to vetko zhrnieme, vy sa dvate niekm v dobrom slova zmysle ovplyvova, ke idete o nieom hlasova? Ja myslm, e no. Dvam sa ovplyvova, ale argumentmi. U sa stalo, e som bola o nieom presveden, ale pod silou argumentov niekoho inho som uznala, e tie jeho s pravdiv. Je znme, o povedal svojho asu znmy esko-slovensk pediater profesor vejcar: Len hlupk nemen svoje nzory. Jedna vec je meni hodnoty, lebo hodnoty, myslm, maj by stle, ale nzor, o je plne pochopiten, radej zmenm, ke zistm, e som sa mlila. A kedy to zistm? Ke tudujem, ke sledujem realitu, ke pozorujem ud a ke ich povam. A ako vnmate pravideln politick diskusie, ktor s raz tdenne v televzich? Je to o nzoroch, alebo je to len o presaden nejakch ideolgi za kad cenu? Je to v prvom rade a malo by to by v prvom rade o nzoroch. Tm svojim, ktor s blzki socilnej demokracii, aj drte palce, aby v tch diskusich vyhrali? Aby uspeli? no, samozrejme, ve lovek je tvor saiv a kee ja osobne vyznvam socilnodemokratick hodnoty, tak chcem, aby tieto nzory vyhrali.

hybujeme, urit hodnotov sfra, ktor vymedzuje a aj definuje kad politick komunitu, pretoe bez takejto ohranienosti, myslm si, by iaden klub nemohol fungova. Viete, konkrtna politika sa rob vlastne cez prizmu tchto ide, ie bez toho by to nelo. U ste vbec niekedy odmietli hlasova za nieo, o v klube niektor vai strancki kolegovia navrhovali a vehementne presadzovali, a o akali, e budete aj vy podporova, hoci vm sa to nepozdvalo, a preto ste boli zdranliv? Myslm si, e mm dostaton slobodu a mm monos presvieda kolegov o svojom nzore. Ak s niem mm problm a ak ostatnch nepresvedm, tak myslm, e to rovnako funguje vade v demokracii e toti menina sa podriadi nzoru viny. Ale zasa nemem poveda, e by som nemohla hlasova v slade so svojim svedomm. A ja sa prve snam za kad cenu hlasova v slade so svojim svedomm. A ke sa predsa len podriadite, ctite na dui archu? Zatia som nemala tak problm, e by som sa takto silou-mocou podriadila. Nie, nikdy. Nemala som ten problm. To je zaujmav kontatovanie, najm ke vezmeme do vahy, e ste poslankyou v parlamente u dlh roky... Tak, 4 roky som bola lenkou parlamentu v tom prvom obdob od roku 2006, a teraz som zaala nanovo, po jeden a pol ronej pauze. Ako poslankya ste mali niekedy z nieoho strach alebo trmu? Nie, myslm, e nie. lovek, samozrejme, prirodzen trmu niekedy m, hlavne ke chce druhch o nieom presvedi a pre nieo zska, vtedy asi nastupuje trochu tak ani nie trma, ale skr pokora pred publikom, pretoe ke loveku na tom vemi zle a, ako som povedala, chce ud zska pre to, o povauje za dobr vec, tak vtedy nm mono zatrasie trochu tak strach. Ale kee ja som vysokokolsk pedagg a za roky praxe som zvyknut hovori pred publikom, tak myslm, e som to zvldala. alia otzka pre vs asi nebude ahk, respektve nebude sa vm na u ahko odpoveda, ale sksim ju aj tak vyslovi: Repektuje nzory takch sksench poslancov, ako ste vy, predseda vaej strany Robert Fico? Myslm, e no. Mte pravdu, na to sa vemi ako odpoved, ale ete som nikdy nemala pocit nejakho zjavnho nesladu s niem, z oho by vznikol problm medzi mnou a predsedom naej strany. Robert Fico repektuje moje nzory a moju odbornos. A s vo vaom vekom poslaneckom klube tak, ktor by pochybovali o spoloenskom, ale aj skromnom vplyve predsedu, alebo ktor by priamo nedverovali predsedovi? Nie, nie, rozhodne nie. N predseda urite m autoritu. o ju, poda vs, najviac vytvra? Myslm si, e cti z neho udskos, myslm si, e je ochotn pova, o mu druh vravia, ale rovnako vie niekedy, ke treba, vemi razant-

74

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E

By umelcom alebo priekupnkom?

Nechceme prli preceova aktivity prve tejto skupiny tvorivch autort, ale o spoloenskom dosahu ich tvorivosti vari najlepie sved to, e mali prinajmenom rovnak spoloensk postavenie a uznanie, ako esk herci, a t patrili medzi dominantn individuality eskho kultrneho prostredia. Dalo by sa to sformulova aj tak, e Prask jar 1968 sa rovnakou mierou opierala nielen o svojich vlastnch divadelnkov, ale aj o slovenskch. Bola to teda nezanedbaten sila. Mimochodom, s do divadla u neznamenalo nvtevu lacnho podniku na rovni nejakej krmy, ale predstavovalo spoloensk aktivitu, ktor nebola analogick so iadnou inou. Toti v tej chvli, ako hovorm o potencii a inorodosti slovenskho herectva a divadelnctva ako takho, nemem nepripomen spech, o ktor sa zaslila prve tto tvoriv partia: bez slovenskch hercov a desiatok slovenskch scnickch dramatickch kreatvnych tvorcov by tento fenomn, ktor zaznamenal najvraznej dlhodob zujem slovenskch, ale aj eskch divkov o umeleck programy slovenskej televzie, teda o inscencie, uvdzan od zaiatku 60. rokov pod hlavikou Bratislavsk pondelky, jednoducho neexistoval. Aby sme komplexnejie informovali itatea o tchto svojm spsobom neopakovatench pondelkoch, pridajme ete, e sa zaali vysiela kedysi v roku 1959 najskr ako priame prenosy zo SND a a postupne bratislavsk televzia prela na televzne inscenovanie dramatickch predlh. Pamtnci si iste spomnaj, e niekoko rokov sa vetko vysielalo priamo, teda naivo z bvalej telocvine na Zochovej ulici. Take technick a scnick podmienky boli v podstate na amatrskej rovni. Zato dramaturgia a vizulna podoba inscenci mali na svoju dobu asto nadpriemern rove. Herci SND a pikov herci krajovch divadiel dosahovali vtedy nadpriemern vkony v rmci strednej Eurpy (scnick vtvarnk Valerin Straovec). Hoci chceme oprvnene hovori o jedinench vkonoch hercov, nememe vynecha fakt ak chceme podiarknu, o o vetko pripravil slovensk nrod a pecilne jeho kultru komunistick reim , e naprklad architekt, ktorho citujeme, musel v roku 1968 opusti Slovensko a ods do Kanady, na o doplatilo v prvom rade Slovensko, ktor na Straovca dnes u takmer zabudlo. Ten po Praskej jari odiiel do severnej Ameriky, kde ije doteraz, pretoe sa hne presadil ako individualita v tamojej TV spolonosti CBC. A naprklad v roku 1988 prve on vytvral scnick koncept pre otvrac a zveren ceremonil ZOH v kanadskom provinnom centre Calgary. Vrme sa vak konene k jadru naej glosy, teda k vzostupu slovenskch hercov, pretoe s tm svis aj 20 30-ron lesk tejto elitnej skupiny umelcov. Boli to udia, ktor mali popri ctyhodnom dramaticko-umeleckom talente aj nezanedbaten spoloensk cit, teda porozumenie pre potreby slovenskho spoloenstva, ale chvalabohu aj rozvinut intelekt, ktorm zveaovali svoje komediantstvo. Bola to skupina skutone irok, nik si ju nemohol nevimn a v istom zmysle bola najvraznejm pilierom slovenskej nrodnej kultry a, hlavne, slovenskho umeleckho majstrovstva. Z desiatok pozornosti hodnch individualt vyzdvihnime aspo tyri veliiny: Karol Machata, Ladislav Chudk, Ctibor Filk a Gustv Valach. Kad z nich bol a musel by, ak ho mme povaova za neopakovatenho profesionla plne in formt, kad dokzal na tisc spsobov zrealizova vetko, o od neho dramatick text (a teda aj divadeln, rozhlasov, filmov a televzny a reisr i dramaturg) vyadoval. Ni nebolo pre nich nesplniten a ni nebolo natoko ak, aby nevynaloil maximum silia pre zdarn premenu akejkovek zmysluplnej poiadavky na nezabudnuten vkon. Samozrejme, nechceme preceova kvalitu a umeleck efekt kadho jednho vsledku tvorivho snaenia toho i onoho herca. Napokon, ani kad text, ktor dostal interpret do rk, neumooval hercovi excelentn rozohranie predlohy. Pritom stoj za to zaznamena, e len mloktor reisr sa odvil ponknu hereckej kapacite doslova mizern dramatick text, lebo vedel, e herec by ho pravdepodobne odmietol a e by sa tm aj on, realiztor, dostal do vemi zlho svetla. Na druhej strane prve na zklade tohto tvrdenia je dos logick, e vyspel reisr by sa k zlmu textu ani vemi nedostal, lebo dobr dramaturg si tie hadal ivotaschopnho partnera a toho mohol zska len hodnotnou predlohou. tvoricu hercov, ktor uvdzame, charakterizuje ete jedna ich vlastnos; akokovek je to charakteristick rta neumeleck, je v konenom dsledku nezanedbaten: ani jeden z nich nebol lenom komunistickej strany, hoci strancki funkcionri sa vemi usilovali prve najkvalitnejie kreatvne osobnosti zska za prslunkov svojho komunistickho zoskupenia. Lene ambicizni umelci dobre vedeli, e ich by lenstvo v ttu vernej strane osobne pokodilo najm vo vedom nronejch obanov a e by to natrbilo ich imid. Mloo teda tak rozvlnilo loveensk priemer na Slovensku, ako mnohmi pozitvnymi vlastnosami obohaten hereck kreativita. Tchto ud zo 60. 80. rokov meme bez rozpakov zaradi medzi elitu slovenskej obianskej spolonosti, hoci rovnako, ak nie ete viac by medzi u mala patri literrna alebo aj duchovn smotnka. Lene prve t zaostala ovplyvnen oslaben jednak pohodlnosou a jednak aj zbabelosou. Tento nvrat do minulosti by mal rezonova aj v dnenom spoloenstve, ktor u nezaauje nijak diktatra proletaritu so skutonmi prvkami despotickej autoritatvnosti. Podstatn as mladch, ale hdam aj strednovekch hercov, sa okrem vemi svetlch vnimiek,

Kedysi uprostred minulho storoia Slovensko neprekypovalo uznaniahodnou mierou kultrnych, umeleckch a intelektulnych hodnt. Mono si z asu na as zaslili pozornos niektor vtvarnci (usdlen najm v Pari) alebo, sem-tam, skladatelia vnej hudby, ale ani t nijako podstatne nezasiahli iriu verejnos, prinajmenom nie tak, ako si dokzali zska nielen echov, ale aj obdivovateov hudby na celom svete Bedich Smetana i Antonn Dvok (v druhej polovici 19. storoia). Bolo by vak neoprvnen, ba a sebaurliv tvri sa, e sa v novch asoch nepredrali do popredia zadriemanho Slovenska iadne inteligentn, vzdelan a umelecky talentovan individuality, ktor by pribliovali ako sa prebdzajcu krajinu ku kreatvnej vyspelosti eurpskeho kontinentu. Napokon sa toti predsa len v polovici 20. storoia prekvapujco vrazne prebila zo era niekokch konvennch profesionlnych divadiel skupina umelcov, ktor sce tie sprvu (1930 1940) vemi nenaznaovala, e me obanom tejto krajiny otvori okn do tandardnho eurpskeho priestoru slobodnej umeleckej tvorivosti, ale v priebehu rokov po 2. svetovej vojne kontruktvny rozlet uvonil ich umeleck duu k jedinenm prejavom slobodnej vle. Tento skok najm v Bratislave, ale obas aj mimo nej sa takmer nebadane, ale vemi vrazne odohral prve vtedy, ke ostatn umeleck vboje nemilosrdne krtil socialistick realizmus teda znsilnen tvorba, oklieten komunistickou ideolgiou a (polo)cenzrou. Z nevemi uznvanch komediantov z hercov a alch divadelnkov sa za pomerne krtky as stali repektovan umelci, ktor prevetrali zatuchnut zdanlivo umeleck prostredie.

75

G L O S Y P O Z N M K Y E S E J E
akou je uniktny Robert Roth premenila z umelcov na kupkov, zaujmajcich sa najm naprklad o to, i s ich fotografie dos asto na oblkach obrzkovch (bulvrnych) asopisov. Zkladn elementy ich tvorivosti nahrdza zrobkov ctiiados a hodnota ich herectva sa meria mnostvom eur, ktor padaj za predvdzanie nejakch postv v dramatickch dielach. A oni sami to asto aj podiarkuj nehanbia sa za svoju neinorodos. Sta im, ke sa mu pochvli svojou niekokoizbovou vilou a niekokorovou zhradou s exkluzvnym baznom. Kreativitu hercov v polovici 20. storoia znsoboval aj Slovensk rozhlas, ktor si v mnohch relcich potrpel nielen na textov, ale aj interpretan jedinenos rozhlasovch hier a rznych psiem, ve zrejme aj preto bol prve rozhlas v citovanom a ponovembrovom ase najdveryhodnejou intitciou na Slovensku hoci najm svojou publicistikou podiarkoval skr svoju prslunos ku komunistickmu reimu a jeho ideolgii. Niektor publicisti a spolu s nimi aj herci sa vak jasne ako len mohli ditancovali od ideologickej podkupnosti a dokazovali aj takm spsobom svoju slobodymilovnos. Mus to ma nejak dvod, preo z umelcov prve esk a slovensk herci sa vyleovali z disciplinovanho a poslunho radu a preo im viac zlealo na istej tvri pred verejnosou, ne na rom bohatstve (hoci, pravdae, aj herci potrebovali a potrebuj finann zzemie, aby oni sami a aj ich rodiny vyili na tomto svete). Zrejme postavy, ktor herci v rznych dramatickch dielach vytvorili a texty, ktor v nich reprodukovali, im z podvedomia naepkvaj potrebu udskho charakteru a udskej due, ak m by lovek niem viac, ne iba jednm zo ivch tvorov. Je pravda, e herec me mnoh neprjemn vety zakry tm, e s to len vpovede autora a jeho postv, ie vroky i tvrdenia, ktor herec len hr za autora hry. Lene pozorn cenzori nepripali ani takto prenesenie pre tt nevhodnch vah na vzdialenho autora a za vetko vysloven robili spoluzodpovednm aj interpreta. To bol tie dvod, preo najbojazlivej herci iniciatvne sami vykrtvali vety, o ktorch tuili, e mu niekoho podrdi. Nemono sa udova e v komunistickom reime mnoh divci povaovali za hrdinov tch hercov, ktor sa odvili takto ostr vety nahlas vyslovi. Preto meme povaova za dobr vlastnos hercov, ak dokzali prekona strach a ak povedali alebo aspo sksili poveda aj tak text, ktor sa nebojcne vyjadroval o vetkom podstatnom, s m sa obania trpili a o obmedzovalo spolonos. Herci hrali Shakespearovho Hamleta, ale asto sa citlivo usilovali tto svoju hru zakomponova do spoloenskch atakov, zobdzajcich prtomn obecenstvo. V konenom dsledku teda aj nvteva divadla a najm potlesk po niektorch replikch mohli by hrdinskm inom aj hercov a dokonca aj divkov. Nie je vak jednoduch odhali, o sa pri ktorom dramatickom vkone v hercovom vntri odohrva. Drmou toti asto nie je len text, ktor herec interpretuje, ale aj to, o on sm preva a naptie, ktor pri tom preva. Je to pekn dilema, ktor sa mlad herci snaia dnes o najalej zo svojho vedomia odsun: by umelcom, alebo by len priekupnkom? Ernest Weidler, publicista

O om? O 45 rokoch humoristovho ivota O tom, kedy bolo MM dobre O vplyve nboenskho prostredia na vojny O feklnej tlai povzbudzujcej ud k nenvisti O sebakultivovan, aby bolo uom lepie na svete O tom, ke siahne otec na svoje diea O budcnosti literatry O spochybnen existencie Boha O objavovan Marsu a o konzumcii hamburgerov

asto to, o urobm, nie je najlepie

Pn Markovi, pomaly ste sa priblili k veku, ke u mete zaa uvaova o tom, ktor vae ivotn obdobie bolo pre vs najkrajie alebo najcennejie. Nad tmto som ja, na mj duu, nikdy vemi neuvaoval, a to asi preto, e som na to, chvalabohu, nikdy nemal as. Inmi slovami, asi kad obdobie mjho doterajieho ivota som vdy vedel vedome i podvedome vyui tak, aby nebol as i u na rozmanie, i na meditovanie, i na nariekanie nad ivotom. A v tom aj vidm nejak plus mjho ivota i prevania a vbec rozmania o tom, koko mm rokov a koko ete budem ma. Je pravda, e toto u je vek, ktor si naastie mlokedy uvedomujem, a ke niekto povie, e m, ja neviem, 26 rokov alebo tak, zrazu sa zamyslm, i som to vbec niekedy mal. Viem, ako ma nemilo prekvapilo, ke ma raz nejak policajt vo vslube nabral autom na kriovatke pri vinrskych zvodoch a ja

76

D I A L G Y

M M

&

E W
povedan, k nedorozumeniam, ba v horom prpade a k vojnm, a dokonca sa do toho zapja aj nboensk ctenie. Koko vojen vzniklo len z nboenskch nedorozumen, hoci si myslm, e poda ma kad nboenstvo by malo stava na tolerancii, na znanlivosti, na pozitvnom cite alebo na monosti tolerova nzor i svetonzor toho druhho. To ma dos vedie k rznym vahm, pretoe, ako to sledujem, z ignorovania cty k druhm vzrast v uoch agresivita a niekedy a nadbyton boj o svoje vlastn preitie, iabohu, asto na kor druhho. A to vetko s potom nznaky toho, e sa udsk existencia nemus skoni dobre, ale ja aj tak vdy akosi verm, e kad udsk bytos raz precitne. Ale ke ani nboensk prostredie nezaruuje utlmenie rznych absurdnch nepriatestiev a vojen, takhoto, povedal by som, vzjomnho zla, nie je to dkaz o tom, e ani nboenstv nie s tak pozitvne, ako by sa na prv pohad zdalo? Asi to bude preto, e nositeom toho i onoho nboenstva nie je tak i onak Boh, ale vdy len lovek. A ten je, ako vieme, asto omyln, asto nensytn, asto nie celkom chpav, pretoe nboenstvo je vlastne ideolgia a jej vystenie je vdy len v rukch loveka, no a ako poveda, ak percento je medzi nami ud jednoduchch, ud zlch, ud dobrch, gniov, at. To je vdy t pestr udsk zmes, ktor prina asto aj konflikty, asto prina nedorozumenia, asto je to osi ete horie, ne len nezhoda, take nboenstvo v konenom dsledku je len ideolgia, ktor je v rukch ud. Pravda, z toho o hovorte, vyplva, e lovek vlastne nie je tak dobr, ako by sa zdalo, alebo e loveku nie je vemi dobre, ke mu je dobre. To je mdro povedan... lovek potrebuje nie vdy kona vemi dobre a zna aj to, e jemu konaj zle. To je ikovne povedan, to by sme mali niekde vytesa, pretoe naozaj je to pravda, e lovek ani nevie, i mu je najlepie vtedy, ke mu je dobre, a e jeho sebauvedomenie, respektve uvedomenie si toho, o je ete dobr a i dobre je len vtedy, ke je vetkm ostatnm zle, priom nie je v moci loveka cel tto filozofiu ustriehnu. Ja si myslm, e vtedy je loveku dobre, ke je dobre viacerm alebo mnohm uom, mono vetkm okolo ns, ale, iabohu, napriek tomu, e to hlsa kad ideolgia a kad nboenstvo, aspo navonok, tak s tm sa mlokedy stretneme, e by niekto dbal aspo toko na druhch, ako sa star o seba. Pritom je zarajce, e udia v podstate neprotestuj nejako nadmerne proti tomu, ke im niekto kon zle. Zhodou okolnost som tal o dosahoch takchto situci na ud, ke udia uom robili aj fyzicky zle, ke dokonca udia ud muili a teda im spsobovali aj fyzick boles. Ak to m logiku? To u je v hbke ako prebdatenej due alebo v udskom mozgu, ktor zatia do hbky nepreskmali a ako sa to podar preptra aj vetkm ambiciznym psycholgom a psychiatrom, pretoe zkutia udskho myslenia s nieo tak tajupln a zhadn, ako mloo in na svete, ve z toho pochdza aj udsk zloba alebo nenvis a ako vyvrcholenie aj udsk zvis a na to s udia ochotn ma svoj vzcny as. Vezmime si tak t padkov s prepenm, ja ju nazvam, feklnu tla, ktor existuje vade na svete, a ktor u, ba priam povzbudzuje ud k zvisti, k nenvisti a k nepochopeniu, priom vychdza z toho, kto koko zarba, kto naprklad zomrel a preo, a kedy zomrie zase niekto al proste na tomto a tmto sa mnoh udia ivia. Je vak tie pravda, e sa toho nememe len tak zbavi alebo to neprodukova a neri to, ve, napokon, toto vetko sa ri a propaguje odvodnene, pretoe keby to nikto netal a nikto nekupoval, a keby nikto nevolil poda toho, ako mu ktosi naklame a nasubuje, ie keby kad uvaoval poda seba, keby kad viac dbal o svoje vzdelanie, o svoju kultru, o sebakultivovanie, tak asi by bolo len o troku lepie na svete, ale zbavi sa takejto zae je proste nemon, pretoe lovek je, okrem inch vlastnost, rd pohodln a leniv a takejto literatry sa len tak nevzd a ona vychdza, lebo keby nebol o u nebol zujem, nevychdzala by, nikto by nevyhadzoval peniaze len tak von oknom na ulicu, aby ju vydval. Vy ste lovek skr emotvny alebo racionlny? Ja som niekedy a prli racionlny. Nemm prli vek nchylnos k romantike a k emcim, m nehovorm, e ma nepote pohad na nieo krsne. Sm znepokojene tvrdm, e je medzi umi mlo estetiky alebo vnmania estetiky. Nevravm, e ma nedojm mnoh veci alebo e sa ma nedotkne problematick konanie ud, asto i negatvny vzah loveka k loveku, loveka k zvieratm a tak alej, ale napokon vdy u ma asi vaz racio a vinou sa snam posudzova ud a udalosti okolo ns racionlne. Viete si predstavi, e by ste svoj ivot a vetko okolo neho tak sformovali, aby ste boli dobr lovek? Kad by mohol na sebe tak zapracova, aby sa prejavil ako kvalitn lovek, ale poznm viac ako dos rozumnch ud, ktor pravdepodobne pod vplyvom tch menej rozumnch psobia kodlivo naprklad. e zahodia niekde na trvniku plastikov fau len tak, o by som ja neurobil. Ale nehovorm to preto, aby som vyzeral lep. Koko rz sm v sebe pociujem dsledky lenivosti a pohodlnosti, alebo trebrs niekedy mm problm by tolerantn k netolerantnm, o, samozrejme, neznamen, e ich nenvidm, alebo e som im schopn ubli to sa nikdy nestane, ani sa nestalo, ale skrtka niekedy mm problm vbec komunikova s umi, ku ktorm nemm dobr vzah a, iabohu, vdy to na mne vidno, vdy sa to d na mne ahko odhali a neraz mm dojem, e ma povauj za mlo spoloenskho len preto, e sa ocitnem v spolonosti, ktor mi nevyhovuje i u svojm snobstvom, i svojm lernym vzahom k prci, i nespoahlivosou, ktor povaujem za najhoriu vlastnos loveka.

som sa na druh de dotal vo Veernku, e bola nejak havria, pri ktorej bol postihnut 45-ron M. M. Naozaj som sa poriadne zhrozil, ke som vlastne prvkrt tal, a teda vlastne videl ierne na bielom, koko mm rokov, a hne sa mi zdalo, e je to dos. Je 45 rokov u dos? Kad vek udskho ivota m svoje ierne a biele strnky. Ja, na rozdiel od mnohch predstaviteov robotnckej triedy, nemem poveda, e som mal neradostn detstvo. Neboli sme vak ani zmon rodina, pretoe som sa nenarodil v nejakej buroznej famlii, preil som plne normlne detstvo bez nejakch pohrm, neast a vch nedorozumen, absolvoval som plne normlne tdi ve pedagogick intitt, ktor som absolvoval, reprezentuje naozaj plne normlne tdi. Napokon, inde ma nevzali dajne pre nedostatok miesta. No a ke som dospel do innho aktvneho veku, zase to lo vetko tak, e sa mi vyhli nejak neplnovan pohromy, kolzie i katastrofy. Take ja sa tem, e ke to takto pjde a do konca, tak zrejme aj pohreb budem ma jeden z najpokojnejch a najlepch, ak mal ktokovek z mojich blzkych a je len koda, e ja sa ho nedoijem. Neovplyvuj nae uvaovanie o tom, kedy nm bolo dobre a kedy nie, prve najnegatvnejie a najpozitvnejie momenty v jednotlivch chvach naej existencie? Je pravda, e sa ns vrazne dotkne situcia, ke sa udeje nieo, na o lovek nie je vemi hrd a nie je ani vemi astn z toho, e preil tak alebo onak neprjemn a nevesel udalosti. Ale zasa naopak, tm viac si vie vi chvle pohody, o ktorch zvykneme hovori, e s to alebo e to boli dobr asy. Ja si vemi strim neutrlne okamihy, aby som rozhodne nepatril medzi tch, o v jednom kuse spomnaj na star zlat a dobr asy a dvam si pozor, aby som sa nezaradil k partiznom, o pri kadej prleitosti spomnaj pri ohnku, ako sa ilo kedysi a ako bolo dobre a ako je dnes vetko zl a ak je mlde pokazen. Ve v skutonosti vetko je in, ale najm je to tak, e i smerujeme stle alej a vyie, a najm to asi uke a as, i postupujeme od priemernho alebo doslova zlho k lepiemu. Niekedy sa hrozm toho, o ns kokokrt uia dejiny toti, e ke bolo najlepie, tak prila katastrofa a skoro kad blahobyt ponc u od starho Rma sa skonil zle, take udstvo sa muselo znova a znova ui by bohabojn a slun a muselo sa naui vzahu k prci a k ostatnm cnostiam. udia sa museli ui vi si jeden druhho a vi si svoj vlastn ivot a naui sa i skromne, take velio naznauje, e stle ijeme prirchlo na to, aby sme si mohli vbec uvedomi podstatu naej existencie. Ale verm, e sa starmu Rmu hdam vyhneme, respektve aspo tm nsledkom, ktor udstvo nepriaznivo ovplyvnili, pretoe stle si myslm, e udia s osudom alebo Bohom vybaven druhou signlnou sstavou preto, aby vedeli, e najhoria cesta je samoznienie. A hroz to udstvu? To vdy hroz, poda ma, pretoe intolerancia, ktor tu asom vznik a ktor pochdza asto zo slunej ivotnej rovne, z blahobytu alebo z nadbytku, t neraz vedie, slune

77

D I A L G Y

M M

&

E W
rektne vybavme. Nemal som ani len pomyslenie na to zuteka a neprizna sa. Vchova mojich det nebola vdy najvzornejia, u len kvli tomu, e som bol vemi mlo doma, kee to bolo moje najproduktvnejie obdobie, a vetko bolo na manelke. Moja dcra vtedy jedin raz dostala odo ma facku, ke neprila domov o tej hodine, na ktorej sme sa dohodli, a to ma trpi dodnes. Len o rodi siahne na diea a bije ho, to je jedno, i po hlave, i po zadku, i ja neviem kde, asi je to preto, e ten rodi je so svojimi vchovnmi schopnosami mimo a bitka je jeho posledn a najhor mon argument. Ke lovek, i u je to otec v rodine, i v kole trebrs uite, siahne k meniemu i viemu nsiliu, je to dos potupn a sebaponiujce. Ke chce niekto vychovva mlde a chce by uiteom, tak mus ma na to koly a vzdelanie, a m na to papier. Rodi a ten predovetkm vychovva mlde, teda svoje potomstvo ani vzdelanie, ani certifikt nemus ma. Mus len presvedi, povedzme svoje okolie, e vie s umi, a najm s demi komunikova, a najm vie, ak s princpy vchovy. Uvaujete vbec o uoch, ktor vs obklopuj a ktor rznym spsobom napaj v ivot? Nezilo vm u niekedy na um, po vetkch monch vchovnch a komunikanch dobrodrustvch a po vaich stretnutiach a konfliktoch s umi, napsa nejak romn alebo nejak publicistick knihu? Naozaj mi to zilo na um, a hdam aj mm o om psa a o. A motivuje ma k tomu hlavne dos hrzostran predstava, e pomaly vetko zabudnem a bude neskoro. Zabudnem to, o som zail, to, o bolo, o som urobil, ak to naozaj stoj za to. len ma trpi jedna vec, e nemm to, bez oho sa spisovate nezaobde, ak to mm tak veobecne oznai, a to je, obrazne povedan, Sitzfleisch (z neminy doslova trpezlivos obsedie na jednom mieste). Ja som vemi neposedn lovek a najradej by som robil desa vec odrazu, aj kvli tomu mm tak troku, ako sa vrav, uleten ivotosprvu, e chodm neskoro spva. U sa to troku teraz upravilo, ale stle je to po polnoci, a len preto, e aspo vtedy u ma nerozptyuje ni, e ni nerieim s manelkou, e nemusm s kamsi so psom, e nemusm opravi tamto i ono v dome, v byte, nieo vyriei, kamsi zjs, nakpi, alebo ja neviem o, lebo na to vetko som doma ja. No a naraz je vonku tma, ani vtky u nevyvreskuj, no a tak si sadnem a robm. i na romn sta, aby bol okolo ma aspo takto pokoj, neviem, odhliadnuc od toho, e na romn v pravom slova zmysle asi bunky nemm, ale naozaj osi publicistick, alebo, ak chceme vemi nadnesene poveda, pamti, to by sa hdam aj dalo, ale neverm si v tom vemi, lebo ako keby mj as bol ani nie premrnen, ale ako keby ho nebolo dos na to, aby som si mohol sadn a potichuky psa, psa a psa. Ak predsa len pem, naraz precitnem a poviem si: Pane Boe, vak s 4 hodiny rno a ja mm len 10 strn. To by vak malo ma strn aspo 350. A na druh de je zase nieo in a na tret de ete nieo in a potom zase kamsi cestujem a mm zase nejak vystpenie a zase osi doma, potom musm bea za maminou, ktor sa bezo ma nezaobde a ja zabudnem aj to, o som psal, a znova to ta a op nadvzova na osi, o si u nepamtm, a navye u neviem, o som chcel poveda, to je nad moje sily. Spisovate neme ma takto idiotsk problmy, ten si mus sadn a vysedie nejak text, aspo tak si to ja predstavujem a z mnohch strn mi to bolo v tomto duchu aj potvrden. Ke u takto hovorme o literatre, hdam je oprvnen otzka, i sa poda vs o nejakch 50 alebo 100 rokov literatra ete vbec udr, i ju bude niekto psa a i ju bude chcie niekto ta alebo literatra pomaly odumrie a nahrad ju nieo in? Na Slovensku hdam najvie spechy m v poslednom ase vtvarn tvorba, maliarstvo, sochrstvo, ale aj film alebo fotografia. Ale o literatra, ktor bola v minulch storoiach zkladom kadej kultrnosti? T roky a roky vlastne niesla slovensk nrod kamsi dopredu, ako sa nm zdalo, a preto si bez nej nebolo mon slovensk spolonos ani predstavi. Zostane nieo obdobn, ako s bsne a romny, aj povedzme o 50 alebo 100 rokov? Nie som ja ten najsprvnej prognostik, ktor by to mal nejako klasifikova, ale pravda je t, e literatra mliko odumiera. Nemyslm si vak, e odumrie. Ke hovorm, e odumiera, to neznamen, e by sa strcala, e by jej bolo menej paradoxne je jej stle viac , ale to, o sa na pultoch knhkupectiev zjavuje a o sa dokonca aj vemi ochotne kupuje, dva tui, e hodnotn literatra to m stle aie a aie, priom vo vtvarnom umen sa kamsi posvame, a aj filmy, hoci s in, ako boli kedysi, sa aj dnes ete premietaj. Aj dnes sa doke naprklad uplatni rozsiahly trojhodinov Redfordov film Zaklna kon aj s jeho ndhernmi zbermi krajiny. My musme i dynamicky, vetko je akn, take ja nad umenm nenariekam, kee vdy si mm, chvalabohu, z oho vybra. To je aj del literatry. Bude troku in, ako bola doteraz, ale vdy bude a vdy si lovek bude ma z oho vylovi. To ist sa vak netka tlaench novn, internet, myslm si, doke udsk slovo po ase zahubi alebo posun, kee sa d hovori aj o podivnostiach, ke tzv. mienkotvorn mdium u bene pouva vrazy ako zimk a vodik, ako keby v tom bola normotvornos jazyka, ale kto si chce njs svoj druh umenia, i je to hudba, i vtvarn umenie, i literatra alebo film, mm dojem, e to nikdy nezanikne. A vo vs sa z umeleckej tvorby o najhlbie zakorenilo? V televzii som spolupracoval s legendrnou dvojicou Ji Hanzelka Miroslav Zikmund, U ije len pn Zikmund, chvalabohu, vemi vitlny lovek, hoci jeho vek u je tie poehnan a to s i boli pre ma gniovia, na ktorch som vyrstol. Nielen preto, e mi ukzali, kade treba cestova a kde vade boli, ale pre ich postoj k ivotu: t ich zodpovednos, t ich cieavedomos, t ich snaha, t pracovitos tam nebolo ni, oho by som si naozaj nevil, a takchto ud je mlo. Som rd, e ijem v tomto obdob, a e ich poznm. Pokia viem, vy nie ste hlboko veriaci lovek. Ete stle pochybujete o existencii

Viete vak zase na druhej strane zacti poteenie, ke si uvedomte prinajmenom sm v sebe, teda potichu, e to, o ste pred chvou urobili alebo povedali, bolo dobr a dokonca si sm v sebe poveda: Dobre, e som to povedal alebo urobil prve takto? Mte niekedy zo seba aj pocit, e ste robili dobre a sprvne? astejie sa mi stva opak: uvedomm si toti, e to, o som urobil, nie je to najlepie, o som urobi mohol. Bohuia si to a nezriedka uvedomm dos neskoro, niekedy a na druh de, take to, e by som bol zo seba nejako zvl astn, ke sa mi profesijne podar niektor vystpenie, ie ke nieo urobm, vymyslm alebo napem, o mono nie je najhorie, vinou si uvedomujem, o a ako tam mohlo by ete lepie, take nie som zo seba, ako sa vrav, nejako prli naden. Vbec sa mi nepi, ke futbalisti pociuj ako krivdu, ak daj gl a udia alebo funkcionri ich nenes hne na Olymp, alebo ich okamite nezasyp milinmi eur. Nval astia a emci pri portovom spechu je pochopiten, ale niekedy pri tom to len vyuij ako monos zabudn na to, o urobili trebrs zle. Dnes alebo aj pred tridsiatimi rokmi. A hanbili ste sa vbec niekedy v ivote za to, o ste spravili alebo povedali, alebo za to, o ste neurobili? Stalo sa mi celkom nedvno, e som v istom nkupnom centre chcel vyjs von, a tak som si v podzemnej gari sadol do auta a natartoval som. A vtedy som zbadal, ako aksi ena pri vchdzan do radu vozidiel jedno pokodila a zrove som videl, ako si okamite sadla op za volant a preparkovala, aby to nebolo na u. A ja som tie odiiel. To, e som sa skutone ponhal, lebo som naozaj kdesi mal u by a mekal som, ma neospravedluje, lebo som mohol a mal pomc pokodenmu loveku, ktor ani netuil, e mu dorichtovali auto, na ktorom mu mono vemi zlealo, lebo in nemal. Neviem, i je to udavastvo, alebo nie, ale mal som si napsa aspo evidenn slo tej eny z cvajceho auta a zastri to majiteovi poramotenho auta a ponknu sa, e mu to trebrs dosvedm. A ja som to neurobil a potom ma to pr tdov poriadne kvrilo a, pravdu povediac, dodnes mi to ned pokoj, e som sa vtedy nezachoval tak, ako som sa asi mal, pretoe takto neestn konanie sa mi nepi. To nie je iadna nejak katastrofa, to s len tak drobnosti, tak malikosti, ktor vak loveka znepokoja. Samozrejm vec, e na to asi udia vymysleli tt a predpisy a zkony, aby sme sa msi riadili a asi idelne by bolo, ni lepie mi neprichod na um, keby dominovala sebakontrola a keby sa lovek sm vedel kontrolova. A ovlda sa natoko, aby mono ani tch velijakch kontrolrov nebolo treba. Pravda, ete viu hodnotu by malo, keby t, o sa previnila, bola natoko estn, aby priznala, o sa stalo a zanechala tam nejak odkaz na seba. Nie je pravda, e by lovek nemal monos sprva sa slune a estne. Pred pr rokmi som prichdzal domov a plne som stratil kontrolu nad mojm neastnm vozidlom, kee vade bol sam ad, a ma hodilo do kontajnera a odtia do cudzieho auta. Hne som sa priznal pokodenmu majiteovi a dohodli sme sa s nm, e to ko-

78

D I A L G Y

M M

&

E W
ns. Nehovorm, e to je jedin monos, ale mne to poskytuje naprklad prechdzka so psom. To je naozaj pribline hodina chdze, kde nemm in monos, len pozera sa okolo, pozera sa, aby mi ten pes neuiel a pritom si skutone isti hlavu, meditova, vyma, ve dokonca vea nmetov mi skrslo v hlave pri takchto prechdzkach. Tak si myslm, e kontakt s prrodou aspo takhoto charakteru je vdy uiton. A je to skoro to ist, ako kontakt s architektrou, neviem si toti predstavi ni krajie, ako tak kontakt s prrodou, pri ktorom navtvite nehovorm, e Plitvick jazer, lebo tam je tch ud privea, ale nieo tak, kde si skrtka mete uvedomi okrem inho aj to, ak je lovek nedostaton oproti prrode. Sta, ke si vezmete vodopdy Iguazu medzi Brazliou a Argentnou, ktor vs svojou vekosou, vekoleposou a ndherou musia zahna do zkych a do kta a printia vs rozosmia sa nad heslom, ktor tu vldlo kedysi a ktor pochdzalo z nealekho Vchodu: Porume vtru, deti... Nikdy neporume. Proste lovek zostane lovekom a miesto na zemeguli mu zostane dovtedy, km sa nepoksi tto zemeguu sm si znii a svoje prostredie zmrni. udstvo, vskumnci a pecialisti na objavovanie zzranch telies vo vesmre sa sstreuj predovetkm na to, i niekde v nekonene nad nami existuj tvory, ktor s blzke loveku. Ale m to vbec zmysel skma, i niekde na nejakej Venui alebo na Jupiteri s udia? Nie je nieo dleitejie, ne lovek, o by sme chceli a mali chcie njs vo vesmre? Neviem, i rozmame rovnako, ale mne, ke poujem, ak nklady s potrebn na vypustenie jednej kozmickej lode i rakety i raketoplnu alebo okovek inho, tak vdy mi prde na um, koko ud zomrie v ten de naprklad od hladu, alebo koko ud nem kde bva. Alebo koko ud zahynie pri prrodnch katastrofch, ktorm by sa dalo tie nejakm spsobom ke u nie zabrni, tak aspo preds. ako poveda, o je dleitejie. Niekto povie: no, je potrebn stara sa o to, aby na Zemi nebola bieda, ale je potrebn skma aj vesmr, aby sme vedeli, o ja viem, u prinajmenom len to, i ns nejde zahubi nejak bludn meteorit i asteroid, i o. Zd sa mi, a to vdy bolo predmetom debt a rozmania, e tie prostriedky s akosi nerovnomerne rozdelen. Ja si nemyslm, e treba do Somlska nasypa teraz 5 milinov dolrov a e sa udia bud ma dobre. Nie, oni to min a zase bud tam, kde boli. Ale treba sa nejako vynasnai da im vzdelanie, aby sa sami o to postarali. Kdesi z Vchodu pochdza veplatn mdros: Nie je dleit a najhumnnejie da loveku rybu, aby sa nastil, ale naui ho, ako si ju chyti. Take ptranie po ivch bytostiach mi pripad kokokrt zaujmavejie a prnosnejie vo vedeckofantastickch filmoch, hoci mono len ako zbava, ne nejak skmanie. Teraz zase let osi na Mars, ja neviem presne o, kee nemm v astronomickej oblasti nejak hlbok vzdelanie, preto mono ani nerozmam dobre, ke krtim hlavou nad tm, i je to dobr kalkulcia, ak vystrelme za mnoho milinov dolrov akhosi robota, ktor naberie vzorku pdy a ohlsi to do Houstonu. Vetci sa id zblzni a poobjmaj sa, e sa to podarilo, ve aj ja to obdivujem, hoci zzranos toho vetkho celkom nechpem. Lene ja nechpem ani to, ako lastoviky odletia do teplch krajn a vrtia sa nasp rovno a presne na to nae okno. Ja by som netrafil niee na nae okno, ale ani do nho ttu. Ja proste, na rozdiel od ud v NASA, neviem, o mm kde a ako vyrta, o a kde uskutoni, len si myslm, e takto gniovia by mali venova vetku svoju pozornos hlavne ivotu na Zemi a nie len v tom, e sa zvi poet hamburgerov, alebo e sa, ja neviem, zv poet flia s malinovkami, aby mali v obsah a najm aby priniesli v zrobok. A nie je prve kultra nieo, o je pecilne charakteristick pre loveka? Kultru, tento shrn duchovnch a materilnych hodnt, vytvorench udskou spolonosou, nem poda ma aspo o ja viem iaden in ivoch. Kultru m len lovek. Aj to, len ke chce. Mm toti dojem, e akosi menej ju chc t, ktor by ju mali poskytova, pretoe ani t vdy bytostne nectia, e kultru lovek potrebuje. Je vdy akosi na okraji. Ak je dnes kultrou a myslm si, e to nepreeniem vemi, ke to odhadnem na 80 % zo vetkch okolo ns ijcich ud to, e maj veer o veer monos zapn si televziu, odhliadnuc od toho, e to, o tam vidia, im neposkytne ani bohvie koko zdravch podnetov, ktor lovek k svojmu kadodennmu ivotu potrebuje no tak to sme s naou kultrou naozaj troku mimo. A ja si myslm, e sme mimo, lebo je stle dos ud, ktor ns orientuj len na trky kultry, na trky vtvarnho umenia, na chytky z pozoruhodnej literatry, ktor treba hada mono ete sstredenejie, ako kedysi, pretoe je aie ju njs medzi mnostvom bezcennch knh, alebo akoukovek kultrou. Vemi sa bojm, e to, o sa neraz vydva za kultru a nemyslm tm len neastn televziu je asto len akm-takm prostriedkom psobiacim na oraz viu skupinu, t tzv. stredn vrstvu, aby viac a viac osprostela, a aby bola viac a viac ovldaten a manipulovaten. S humoristom Milanom Markoviom sa rozprval publicista Ernest Weidler

Boha, alebo mvate dni a mesiace, ke sa vm zd, e Boh alebo obdobn bytos predsa len mus jestvova? Alebo e by bolo dobre, keby jestvovala? Pre ma plat to, e ak niekto Pna Boha potrebuje, a ak teda v Neho ver, nech v Neho ver, pretoe ho potrebuje a rob ho to, aspo dfam, lepm. lovek si vymyslel vetko mon, o mu me pomc k ivotu, niekedy je to in lovek, niekedy je to Boh, niekedy s to aj ke je to asi dos bizarn prirovnanie barly, aby lovek lepie chodil. V duchovnom ivote je to zloit a pre ma nie je dleit to, i je niekto veriaci alebo v koho ver, teda v akho Boha, pretoe ako celkom zretene povedal Peter Jaro v Tiscronej vele vbec nie je dleit, i je Boh s bradou alebo ten so svtoiarou, dleit je, e si Ho udia, ktor Ho potrebuj, nali, a e im pomha by, aspo si to myslm, lepmi, aj ke nboenstvo nie je vdy urujce k tomu, aby lovek nekonal zlo. o vlastne udia hadaj u cel storoia, ke hadaj Boha? Hadaj nieo in, ne pravdu v Bohu, alebo pravdu o Bohu, alebo Boha ako najvyiu pravdu? Neviem si predstavi, e by absoltna a teda masvna vina veriacich vyznvala alebo verila v Boha len preto, aby vetko vedeli, a ja si dokonca nemyslm, e vetci veriaci vyrstli na Biblii, na Starom i Novom zkone, e toto vetko ovldaj a e vedia, ako to v skutonosti bolo a e kvli tomu museli absolvova cestu do Betlehema. Tu je skr dleit, ako tch svojich Desa Boch prikzan uplatuj v ivote. Mimochodom, v predolom reime proti Desatoru postavili kdex budovatea komunizmu, m sa zmysel a spsob tchto prikzan zvulgarizoval, ale nijak podstatn lohu to nehralo a dodnes nehr. Rozhodujce alebo najdleitejie je, aby sa tieto prikzania dodriavali. Dleit je, aby si lovek sm v sebe zrovnal, ako m i. Ve aj lovek, ktor nevie, e Desa Boch prikzan obsahuje povedzme Nezabije!, vie, e nesmie zabi a nezabije. A vy ke idete do kostola, vy vtedy mte pocit, e v tch ktoch, tam niekde pod tmi oltrmi a pod tmi svtmi obrazmi, je nieo, o je blzke Bohu? i je to blzke Bohu, to naozaj neviem takto posdi a ani nerozmam tak. Ja, samozrejme, ctim v kadom takomto chrme, a navtvil som ich naozaj poehnane, e je v tom nieo nadudsk, ke u ni in, tak aspo dojem z tej velebnej chrmovej architektry, to vtvarno, tie sochy a to, o u mnoho rz ns ako jedno z mla spja s histriou, s dejinami, pretoe ja neviem, i ete dneska by sme vedeli postavi viedensk tefansk dm alebo parsky Notre-Dame alebo aspo bratislavsk Dm sv. Martina. Ale vdy sa na to pozerm tak, e je to miesto skr duchovnho, ako fyzickho odpoinku, ie skutone miesto meditcie alebo trebrs vyistenia si hlavy, ale nespja sa to u ma nevyhnutne s msi vyslovene nadpozemskm alebo boskm. A ctite niekedy potrebu meditova alebo hlbie o nieom uvaova? Preistenie hlavy potrebuje asi kad z

79

S U P E R M O N I T O R

a (medzitm) minikomentre

SUPERMONITOR
80

Leto (jl august) 2012

Hudba liei. Ke chodm na koncerty, vidm, o doke hudba. Spja ud, vyvolva zimomriavky, slzy. lovek sa pri nej oist, preije katarziu. Pekn hudba produkuje hormn astia. Spevka a hereka Katarna Hasprov. Oene.sk 2. 7. (Herekin postreh meme skrti na slogan: Hudba produkuje hormn astia.) ***

na kus papiera psala noty. Ja vak chcem cel hudbu pou naraz. Dnes umelci v elektronike akoby stratili vziu. A ja chcem emcie. Ema Jolly alias EMIKA. Sme 4. 7. (Spoji elektroniku s emciami je takmer nemon. Ale zasa hudba bez citovosti a bez ozvltnenia elektronikou modernho mladho loveka nevybiuje k vni.) ***

Me by na opere nieo zaujmav? Dospel udia obleen do nezmyselnch handier, nalen ako aovia, predvdzaj nepravdepodobn prbehy, vydvaj zo svojich hrdiel udn zvuky, a to vemi hlasno, aby prekriali vetok hluk... Opera je krovnou vetkho umenia. Ale o s tm dnes? Filmov reisr Ji Menzel. HN 2. 7. (V opernej inscencii je vlastne vetko falon a kamsi posunut. A predsa obrovsk mnostvo ud zbouje nezmyselnosti, ktor ahaj ud za nos. Zva sa to vak deje gracizne a elegantne. A m elegantnejie, tm je to umeleckejie.) *** Uite bol kedysi jednm z najvzdelanejch ud a kola mala monopol na informcie. U nem. Mobiln internet, dostupn na tabletoch a zajtra mono v google okuliaroch, zoenie vetky informcie rchlejie, presnejie a ovea ptavejie ako kolsk uebnice. Tto zmena je obrovsk, odohrva sa teraz, ale kola na u reaguje neuveritene pomaly. Projektov manar Daniel Btora. Tde 2. 7. (Take iaci bud ete nespokojnej s tm, o sa v kole nauia, ne s dnes?) *** Ke duchovn zane by privemi populrny, nadriaden ho odstavia. Klrus je sce driteom licencie na ven ivot, no tento produkt stoj a pad na dvere cirkvi vo svojich pastierov. Ak ju veriaci stratia, cirkev sa rozpadne. Komenttor Arpd Soltsz. HN 3. 7. (Cirkevn pospolitos tvor nerozborn istotu, e lovek nikdy nie je sm, pretoe medzi nebom a zemou je osi, o sa nim ned nahradi. Povedzme, e je to Boh.) *** Robi veci lepie nemus znamena, e vs a vau firmu to bude st viac. Muste prejavi iba trochu tvorivosti a pozornosti pri najman a riaden zamestnancov. Ak chcete dosiahnu fantastick sluby trvalo, muste naja vynikajcich ud, ktor veria cieom spolonosti, robia viac ako prikazuj normy a miluj svoju prcu. Zakladate Virgin Group Richard Branson. HN 4. 7. (V modernom podniku ni tak neplat, ako zsada, ktor usmeruje zamestnancov, aby sa sprvali k zkaznkom tak, ako chc, aby sa ostatn svet sprval k nim.) *** Dvodom, preo ma nikdy nebavilo tvori klasiku, bolo aj to, e by som stle sedela pri klavri a

Z tvorby tichho Beatla Harrisona nie je jasn, i s to zamilovan piesne adresovan ene alebo Bohu. Jeho kompilan album ponka rzne ply Harrisonovej viery s asto opakovanm refrnom Chcem a, Boe, naozaj vidie, Chcem s tebou naozaj by. A Km ppe vlastn 51 % General Motors a Burza je jedin vec, ktor smiete citova, Boh ak, km sa prebudte a zaspievate Chvte meno Boha a budete slobodn. Hudobn novinr Nicolas Scheffner. Pravda 4. 7. 2012 (Prve najskvelej pesnikri obdivuhodne spjaj vziu Boha s najudskejmi emciami lsky a erotiky. Tieto dva ply citov sa neustle kria v textoch Beatles a kadou pesnikou oslovuj aj davy najodlinejch posluchov.) *** Kto ak na stretnutie s idelom, strvi cel svoj ivot v akrni. Spevka Britney Spears. TV max 6. 7. (lovek potrebuje ma v priebehu svojho ivota idely, aby neil plne beztene a bezndejne. Ak vak nijak dokonal i vysnvan ciele neprichdzaj, o robi?) *** V prvom rade treba poveda, e katolcka cirkev je Vatikn. Vdy ju ved konzervatvci, pre ktorch nie je neahk vyrovna cirkev s modernosou. No treba si uvedomi, e aj najv reformisti medzi ppemi boli konzervatvci. Ak m ma akkovek liberlna zmena ancu na spech, mus idea pochdza z Vatiknu a ma jeho pln podporu. Britsk odbornk na nboensk otzky Gezim Alpion. Pravda 6. 7. (Boh a ppe sa nedaj a ani nesm porovnva. Boh je nieo obdivuhodn a asn a ppe je len lovek, ktor je vo veliom uniktny a asto si zasli ctu, ale nikdy nie je perfektn alebo brilantn. Preto meme veri v Boha, ale nie v ppea.) *** V tvojej hlave, Rebeka, mus by nieo zaujmavejie, ne iba meditovanie o enatom internetovom oblbovaovi, ktorho si v ivote nevidela. Dnen mui s vinou celkom v poriadku, len sa mus zamera na tch bez manelky. Autor bestsellerov Maxim E. Matkin. Oene.sk 6. 7. (Ani autori bestsellerov nevedia vdy, o maj eny v hlave. A velikde inde.) *** Cirkev v mnohch krajinch sa dnes ocit na kriovatke: bu v nej prevldne kontrakultrny vulgrny katolicizmus, zahajci cirkev do sektrskej, nacionalisticko-kleriklnej, protieurpskej bi-

S U P E R M O N I T O R
zarnej podoby na okraj spolonosti alebo bude ma dos prezieravosti, e ju bud na verejnosti (a najm v mdich) reprezentova vierohodn osobnosti, ktor jej zabezpeia repekt ako integrlnej sasti obianskej spolonosti. Teolg a sociolg Tom Halk. Pravda 6. 7. (m viac sa na verejnosti objavuj takto nezmyseln bizarnosti, tm menej sa aj v svislosti s fungovanm cirkv prezentuje nad umi a v uoch samotn Boh.) *** Ke som sa na Islande stala vemi slvnou, zaala som a nenvidie, e ma kad pozn. A to aj bol dvod na zmenu e som sa presahovala do Anglicka. Islandsk pesnikrka Emiliana Torrini. Sme 6. 7. (Niekedy a v takejto svislosti si uvedomme, e je naa krajina Island mal.) *** Slovensk obania rozhorene protestuj proti Vatiknu za to, e odvolal liberlneho arcibiskupa Rberta Bezka. Tak nieo sa ete na katolckom Slovensku nestalo. Ete aj za boevickch ias malo slovo miestneho farra viu vhu ako diktt komunistov z Prahy. Odvolanie arcibiskupa, ktor sa nebl verejne poukza na spoluprcu svojho predchodcu Jna Sokola s TB, prebehlo celkom v starom tle bez vysvetlenia. Raksky dennk Die Presse 7. 7. (Smutn bude, ke si uvedomme, e mresy komunistov sa podobaj na katolkov.) *** Asi nebude vea sochrov na svete, ktor maj galriu na dne morskom. Ja nm som. Je to asn pocit zostpi 9 metrov na dno mora a tam zoskupi 400 umelecky vytvorench postv v ivotnej vekosti, ktor vznikali poda konkrtnych ud.. V sochch s otvory a v nich sa dar chaluhm, krovcom a rybm. Sochy nahch ien nikde inde nepsobia tak sugestvne, lebo nikde inde nedoku ma tak jedinen vraz, ako v morskej vode. Britsk sochr Jason deCaires Taylor. Lidovky.cz 7. 7. (Taylorovi museli pri intalovan akch sch pomc aj eriavy. Vsledok vak bol okujci: Sochy s prrodou plne splynuli, take Taylor sa na dosah ruky priblil k samotnmu Stvoriteovi.) *** *** Chobotnica mala by najprv len detektvkou o mafii, ale a pri psan sme zistili, e sa ned obs spojenie s vldou. Paradoxne musm poveda, e v Taliansku nie je cenzra. Mete vypisova, hovori, obviova koho chcete, vetci to znes, na to vetko s u zvyknut. Skutonm terorom je, e aj senzan sprvy len mdiami prejd a vyumia. Scenrista Sandro Petraglia (seril Chobotnica). Sme 7. 7. (U ns sa psanie knh kon snahou kadho oierni a degradova.) *** Popov hudba nem riei svetov problmy. Ja u dvno tvrdm, e sa mi zdaj dnen popov pesKto chce, me v mene Boom aspo zaloi blog. Publicista Juraj Javorsk. Sme 9. 7. (Cirkevn elita chce akmkovek spsobom vldnu svetu. Teda aj elektronikou.) *** Matica slovensk stelesuje vek as zlch vlastnost Slovenska. Je zahraban v historickch komplexoch a prve tie uruj jej sprvanie v sasnosti. Nie je naprklad nhodou, e je v nej nadkritick mnostvo obdivovateov Jozefa Tisa a vojnovho ttu. V populrnej hudbe je slovenina akopdna. V refrne som si nebola ist verami Le so mnou na perch. Stle som sa ptala, i nie s prli romantick. Mala som pocit, e u ns vea spevok spieva o lske prli sladko a pekne. Ja som vak sladkast texty neznala, t peknota vo mne ni nevyvolvala. Mala som skr rada veci na hrane. niky vemi smutn a depresvne. Koncom 80. rokov, ke sme robili Sme tak, ak sme, bola hudba tanen a veselia. udia ij rchlo a v strese, nemaj as na ni, ani na svoje deti, stle pracuj, ved konzumn spsob ivota. Poda ma by popov hudba mala ud skr naladi a povzbudi. Nie riei vek svetov problmy. Spevka Beta Dubasov. Oene.sk 7. 7. (Je to utkvel predstava, e udia ij v strese. Dos ich ije plne bene a preto ani medzi pesnikami neprevauj tragick. S to vymyslen problmy, i lger m by vesel alebo smutn. M v om by nieo, o ns donti poveda, e je pekn.) *** Chorobu si pacient mus vybera rozvne, teda tak, aby svojm nepremyslenm stavom nenatval lekrov, poisovne, ministerstvo zdravotnctva, ba aj v lekrni distribtorov lieiv. Preto si mus voli chorobu lacnejiu a ahiu. Poisovne mnohm lekrom u nedvaj skoro ni. M to svoju logiku: Preo by lekri nemohli i ako uitelia? Filozof Oliver Bako. Pravda 7. 7. (A to bude skutonou vymoenosou modernho veku, ke sa udia nauia i bez uiteov a lekrov a ke si vystaia s murrmi.) *** Komenttor Roman Pataj. Sme 9. 7. (Tisov reim m na svedom prli vea ivotov, aby sme sa mohli k nemu hlsi.) *** Nov genercia veriacich je rozarovan klrom, ktor glorifikuje Jozefa Tisa a mal na ele ud ako arcibiskup Jn Sokol. Sokol si toti milo spomna na blahobyt Slovenskho ttu a vek otznik vis nad jeho spoluprcou s tB. Teolg Michal Havran. Pravda 10. 7. (Slovensk neformlny katolicizmus, vychovan charizmatickmi kazatemi a podzemnou cirkvou, naozaj zskal odvolanm arcibiskupa Bezka nov impulz.) *** Nezaslim si, aby ste mi hovorili, ako pekne alebo dobre spievam. Vy ma excelentne povate a ja proste len prednam piesne, ktor vs mono dobre naladia. Ani netute, ak je povzbudzujce, ke poas mjho koncertu sa v hfoch schdzate ku koncertnmu pdiu, teda ku mne, ke sa dte strhn k standing ovation a ke tlieskate postojaky. Jeden z najgenilnejch spevkov Elton John v Bratislave. HN 11. 7. (Elton John nielen genilne spieva, ale aj hovor.) ***

Kresba: ubomr Kotrha. Tele plus 7. 7. (Takto opozcia naha Smer a mysl si, e ho dobehne.) *** Z hip-hopu chceme urobi vemi mocn hudbu, ktor je a bude schopn zmeni svet. Vlda rozdeuje ud, a kultra ich dva op dokopy. A hip-hop je skvelou kultrou. Raper Chuck D z kapely Public Enemy. HN 9. 7. (Pop-music je iste plnohodnotnejia, ne okovek, m ohuruje obanov vlda.) Kresba: Andrej Mianek. Extra plus jl 2012. (panielskou dedinou je u dnes Bratislava sta, aby vldni politici otvorili sta.) *** Raksky minister socilnych vec Hundstorfer sa cez dovolenku chyst na bicykli do tirolskch hr. urnalistka Miriam Zsilleov. Sme 12. 7. (A oban si lame hlavu, i minister rob len frajerinu a pred verejnosou sa tvri ako ben lovek, i si takto krkolomne zskava popularitu, alebo i m primn zujem o relatvne nron portovanie spojen ete aj s nebezpeenstvom.) ***

81

S U P E R M O N I T O R
Spevka Jana Kirschner. TV oko 12. 7. (Slovenina nepomha spevkovi pop-music, aby mohol vytvra prjemn pocit, ak nadahuje duu naprklad pri povan franczskych lgrov.) *** Star priemyseln budovy maj svoje jedinen aro, ich premenou me objekt zska nov funkciu, a ke sa architektom podar citlivo zakomponova nov prvky do starch, vsledkom je skvel architektra, ktor si zachovva aj historick hodnotu. Koncertom Jaromra Nohavicu nedvno oil zrekontruovan vtkovick plynojem, rovnak funkciu pln u roky viedensk Gasometer a v Poprade maj zasa krsnu galriu z budovy bvalej elektrrne. Len Bratislava sa k svojej industrilnej minulosti sprva znane macosky. Komenttor Marin Repa. Pravda 12. 7. (Pasvnosou stavebnch radov Slovensko prilo u o nejeden stavitesk skvost.) *** Aktivisti protestovali proti tomu, e sa malo zaa v tatranskch dolinch ai. Polcia protestujcich aktivistov obvinila z priestupku, vtedaj minister Jurea ich oznail za platen komparz. Pre ochranrov s Tich a Kprov dolina symbolom nedotknutenosti. A ja som vyhlsil, e ak prehrme boj o doliny, prdeme o cel TANAP. Bval f Tatranskho nrodnho parku Tom Vanura. Sme 12. 7. (Naa necitlivos je bezprecedentn. Ve ani dnes ete ni nedva zruku , e najkrajie asti Tatier bud oblasou bez surovch zsahov bezohadnch ud.) *** Meme len dfa, e raz budeme ma aj na Slovensku jazykov gramotnos, ktor d kadmu loveku schopnos hovori dvoma tromi cudzmi jazykmi. Analytik Radovan Geist. Plus 7 dn 13. 7. (Najhorie je, ke vea obanov SR vnma Eurpu ako cudzinu.) *** *** Ke sa bud hodnoti dejiny, malo by tam by zadokumentovan, e na Slovensku aj poas komunizmu bolo vea statonch ud, ale reim ich nechal i v strachu, okrdal ich, klamal a mnohch zavradil. Je to doba temna, ktorou sme preli. Katolcky kaz a bval politick vze Anton Srholec. Sme 14. 7. (Starie genercie robia vek chybu, e nezaauj deti svinstvami, ktor narobil komunizmus za 60 rokov. Doba temna sa vak ned vygumova. Je do ns zarat.) *** Staria genercia, ktor sem chod roky, festival neopa, ale my chceme, aby prili aj mlad. Aby pochopili, e aj tu mu pou skvel hudbu, zai to, o nikde inde a e sa tu mu dobre zabavi. Chytilo ma to za srdce, ve je to ist krsa. hovor 18ron Martin, ktor bol pred pr dami aj na HeZkladom spechu je robi veci inak. Aj preto rd kram proti prdu. Tvorca nevedne spoahlivch hodiniek Philip Zepter. HN 16. 7. (Len ten, kto chod proti prdu, sa dostane aj k istm prameom.) *** Hrajte sa s demi kad de poas vopred dohodnutho asu naprklad 20 mint tak, e urobte vetko, o o vs diea poiada. Akkovek blzniv sa vm jeho priania mu zda, skste na chvu zabudn na svoju lohu rodia a doprajte mu pocit dleitosti. Deti s zvyknut, e im stle niekto nieo prikazuje a musia sa riadi pokynmi dospelch. Hrou vak meme nachvu obrti role a by tmi, ktor musia poslcha. Detsk psychologika Violet Oaklander. Oene.sk 16. 7. pe, a pa sa do tanca v tanenom dome, kde sa po polnoci otriasa dreven podlaha asi do tretej rno. fka festivalu vo Vchodnej Katarna Babkov. Sme 14. 7. (Kto chodieval na podobn podujatia aj za komunizmu, do hbky due cti rozdiel medzi ntenou nvtevou velijakch festivalov a medzi slobodou. Koho vzru folklr vo Vchodnej, prichdza tam bez toho, aby v podvedom ctil tlak zvznosti prs na udov slvnos, lebo komunisti aj z toho urobili propagandu.) *** Na vau otzku, v akom nboenstve ma rodiia vychovali, i v idovskom alebo katolckom, vm odpoviem tak strune, ako sa len d: V demokratickom. Americk herec Harrison Ford. Pravda 14. 7. (Je zaujmav otzka, i by takto odpove zila na um aj slovenskmu hercovi.) *** Tvrdme, e za poslednch 2000 rokov sa klma mierne ochladzuje. tudovali sme vzorky letokruhov stromov z Laponska, ktor siahaj a do roku 138 pred n. l. Z bdania vyplva, e za posledn dve tiscroia klesla priemern teplota o 0,3o kadch tisc rokov. Tento vsledok svis aj s rastcou vzdialenosou Zeme od Slnka. Profesor Jn Esper z univerzity v Mainze. Nature Climate Change 16. 7. (Prroda nm kad rok vdy inak vysvetuje svoje fungovanie.) *** Pri prednese svojich pesniiek nesiem si so sebou mnoh protireenia. Na milinoch fanikov vidm, ako sa udia s nimi stotouj a predsa ma to neochrnilo od chv, ke som sa zasa ctil nepochopen, sm a izolovan. Ke som mal za sebou turn s divokmi koncertmi, zrazu som sa uzavrel do seba a chodil som hra do malch sl. A som pripustil, e paradoxy s logick a e dotvraj stle iba jeden a ten ist ivot. Hudobnk Bruce Springsteen. Sme 16. 7. (A stle menej a menej sme schopn rozlti, ktor ivot ijeme v ktorej chvli.) (Rodiia nemusia svojim deom iba brni, aby si o len trochu slobodne vydchli.) *** Najhor s t, ktor pracuj v televzii. Musia si svoju pozciu vemi stri a preto robia okolo seba vek hal. Najm udia na riadiacich postoch s dos bezcharaktern. Alebo mono tak ani nie s, ale musia sa tak tvri, pretoe inak by si svoje miesto neudrali. Modertor a spisovate Jn Harga (23). Oene.sk 17. 7. (udia sa v podstate stle musia nejako tvri, prvetivo alebo odpudivo, a potom vyvolvaj dojem, e s bez chrbtovej kosti a lisn. Alebo aj naozaj tak s.) *** Rozhodla som sa, e budem na star kolen tudova star hudbu. Uvedomujem si toti, e nie som priekopnka plne novch jazykov v hudbe a nie som supermodern lovek. Huslistka a spevka Iva Bittov. Sme 17. 7. (Aby lovek spoznal podstatu pravdy, nemus by supermodern. Vedie spieva je viac, ako by priekopnkom. Tm dvam nov rozmer bytia uom okolo seba.) *** Kaviarne a krmy s jednmi z poslednch miest, kde mem stretn ud bez toho, aby som sa musel stara o ich vierovyznanie a politick presvedenie. Teolg Michal Havran. Pravda 17. 7. (Nikde sa neponeviera toko pravdy a primnosti, ako v udovom pohostinstve.) *** Atmosfra v katolckej cirkvi nie je dobr. Oproti minulosti je nov v tom, e sa neakane silno ozvaj samotn veriaci. Dleit bude nielen vyznvanie viery navonok, ale aj dsledn aplikovanie morlnych pravidiel na vetky sfry cirkevnho ivota. Cirkevn analytik Imrich Gazda. Pravda 18. 7. (Kad by si mal vak uvedomi, e Boh je viac ako cirkev a v nej stovky biskupov.) *** Provenslsko je krovstvom protikladov. Zmestia sa do hviezdne Cannes i St. Tropez pln bohov a celebrt, asn exotick zhrady, mesto parfumov Grasse, aj ospal stredovek dediny na kopcoch. i u ste milovnkmi umenia, dobrho jedla, alebo romantickej krajiny, aru Provenslska sa ned nepodahn. Publicistka Katarna Sedlkov. Oene.sk 18. 7. (My v SR by sme tie potrebovali premeni nejak n regin na Provenslsko.) *** V kadej rodinnej kauze treba nielen na dialg, ale aj na ticho dvoch. Maarsk spisovate Gza Csth v inch svislostiach psal o iernom tichu. To je ndhera!

82

S U P E R M O N I T O R
Literti Jn Litvk + Vlado Balla. Sme 18. 7. (ierne ticho je naozaj ndhera. Ani nie samotn ticho hoci aj ono je v hukote vekomestskch ulc oarujce , ale ticho ako doplnok ninevraviacej vravy.) *** Treba ponecha Karola Mella jeho osudu a belizskej spravodlivosti. Mono je dokonca lepie, ke sa niektor veci dej v Belize a nie v Bratislave. Zaujmavejia je otzka, o dnes robia t, ktor mali v kauze prepustenia Mella z vzby na Slovensku prsty. Sudca, ktor o vzbe rozhodol, hoci rozhodn nemohol. Prokurtor, ktor to dovolil, hoci to dovoli nemal. A hlavne, o urobili t, ktor s tm nieo urobi mali. Publicista Juraj Hrabko. Sme 19. 7. (Typick prklad fungovania slovenskho verejnho ivota: Pred asom slovensk sudcovia prepustili z vzby Karola Mella, podozrivho zo zvanch trestnch inov, dokonca aj vrady. Mello sa objavil v tte Belize. Slovensk polcia a justcia Mella teraz naha a chce ho dosta pred sd v SR. Me to st sttisce alebo aj miliny eur. Zaplatia ich nezodpovedn sudcovia? Alebo my vetci? Nie je lacnejie sa na Mella jednoducho vykala?) *** Doba nikdy nie je a tak mrna, aby sa v nej nedalo urobi nieo pre lepie asy. Bsnik a publicista Marin Hatala. TV oko 19. 7. (Takto poznanie doby je pre loveka vdy vemi ndejn. M len jeden hik: Nikdy nevieme, kedy prdu lepie asy, a najm i vbec prdu.) *** tt by mal dez vraznejie podporova. Robia to Maari, esi, Poliaci a Rakania, len my nie. Ke piatim uom z rznych kontinentov zahrte molov stupnicu, bude jej nadnrodn jazyk kadmu evokova nieo smutn. A ten jazyk potrebujeme rozvja. Dezov pianista Pavol Bodnr. Sme 19. 7. (Jazyk hudby obohacuje loveka velim jedinenm, o dva loveku osi bosk. Je nepreloiten a predsa si ho vie kad citliv lovek preloi. Aj preto m by dezmen astn, e nerob taxikra, ale e hr dez.) *** Ak sa uke, e kostra, ktor sme nali pod podlahou bvalho Kltora svtej Urule, patr skutone Gherardiniovej, budeme schopn rekontruova portrt najslvnejej eny talianskej renesancie Mony Lisy. Tej, ktor je najvm pokladom Louvru v Pari. Umeleck historik Silvano Vinceti. Pravda 19. 7. (Je senzanejie pozna relny obraz Gherardiniovej tvre a vedie si ju predstavi, alebo skr obdivova ahy da Vinciho ruky, ktor tto tvr umelecky oivila?) *** Mestsk rad v Trenne sa inpiroval rakskym Naa kola m nadciu, do ktorej mu dobrovone prispieva vetci rodiia. Mne sa vak nikdy nestalo, e by za mnou priiel nadriaden a iadal pre tudenta lepiu znmku alebo e nesmiem niekoho necha prepadn, lebo otecko nm daroval stoliky. Uiteka tovnctva Adriana Jurkov. Sme 21. 7. (Naozaj s aj tak riaditelia kl, ktor si dovolia o len vyslovi takto poiadavku?) *** Ke som dostal na filmovom festivale v Trenianskych Tepliciach ocenenie, poteilo ma to, samozrejme. Ak vm niekto povie, e po cench neti, nevrav pravdu. Salzburgom a zaviedol pre svojich dchodcov karty pre seniorov. Podobn projekty s v zahrani ben. Seniori najastejie vyuvaj zavu v priemere 10 % pri kpe zavnench vstupeniek na kultrne podujatia, na nkupy v msiarstve, v lekrach, onch optikch i potravinch. Hovorkya mesta Trenn Erika Sgov. Sme 20. 7. (Desaroia, ktor preili udia nad 70 rokov od svojej mladosti, boli zva tvrd a nron. Ten vemi dlh as starost a akost preklenovali ndejou na starobu, ktor im vetko vynahrad prjemnmi zitkami. Dnen situcia seniorov nechva vak sttisce ud v strednom veku ahostajnch, bez akejkovek stretovosti.) *** Pri koncertoch je vemi dleit aj miesto konania a genius loci to absoltne vyhrva v prpade Open Jazz Festu pri Novom Meste nad Vhom. Zail som u viackrt, e hudobnci, prv ne zaali hra, s otvorenmi stami sledovali, kde sa nachdzaj a miesto bolo pre nich neuveritene inpiratvne. Pdium je na vode, na hojdajcej sa hladine sa prjemne odraj svetl i tny a do toho znie dez v tej najpestrejej podobe. Rozhlasov modertor Roman Bombo. HN 20. 7. (Vydaren kombincia rznych podnetov, najm zvukovch a farebnch, je prvm predpokladom silnho zitku na open pair festivale na vonom priestranstve) *** V mdich sa objavuje oraz viac sprv o vedeckch podvodoch, plagitorstve a psan pod inm menom, o vyvolva dojem, e najrznejie neprvosti sa stali vo vedeckom vskume rozrenm a vadeprtomnm zlom. vajiarsky fyzik Heinrich Rohrer. Sme 21. 7. (Dnes u ni nie je svt. Ani jeden z vrcholnch udskch vkonov veda.) *** Pre ma je najdleitejie, aby som mala svoj tl. A ete dleitejie je, e mm vlastn prbehy a e nezniem ako kpia mojich slvnejch kolegov. Nemecko-nigrijsk spevka Nneka. Pravda 21. 7. (V tom je najvie umenie tvorivho loveka dneka: aby bol sm sebou.) *** Kresba: Milo Gaparec. Pravda 21. 7. (Eroticko-elektronick samovzdelvanie modernho slovenskho tudenta.) *** Pragmatik ulo kooperuje aj so sviami. Najm s tou v sebe. Aforista Tom Janovic. Tde 23. 7. (Je vemi smutn odkry lumpa v sebe. Ale niekedy sa tomu ned vyhn.) *** Sila prtomnho okamihu od Eckharta Tolleho je naozaj asn kniha, ktor je nad vetkmi nboenstvami. Tolleho filozofiou je, e sa netreba b budcnosti. Treba naozaj i prtomnosou, napriek tomu, ak bola minulos. To je dos siln posolstvo. Herec Matej Landl. HN 23. 7. (lovek bol hlina a je hlina. Preto jeho duch skrva len mloo trval.) *** Vemi ma te, e sa mi podarilo fascinujce video, na ktorom som zostrihal vysvieten mest, polrne iary, Mlienu cestu i vesmrnu techniku. My udia sme u stvoritemi. Fotograf Knate Myers z Albuquerque. Sme 23. 7. (lovek sa u rukami dotka hviezd, ale skutone dosiahnuten mu nie je iadna.) *** Bola som totlne oddan literatre. Ale prve vtedy som pochopila, e psanie je nani. Neochrni vs pred zfalstvom ani pred depresiou. Nevyliei vs z nioho. Americk poetka Sylvia Plath (ukonila ivot samovradou). Tde 23. 7. (ivot bva vemi aiv. A oslobodi sa od neho vieme len tak, e sa ho zbavme.) *** Kad nrod m svoju histriu, hodnoty, mentalitu a predstavu o svojej budcnosti. Sme mal nrod a vnmam to ako vhodu. Starosti o Eurpu by som nechal vekm a staral by som sa o vzdelanie a rozvoj slovenskho nroda v monostiach, ktor nm Eurpa dva. Finannk Peter Kritofovi. HN 25. 7. Rusk reisr Andrej Konalovskij. Pravda 21. 7. (Koko hlpost roztrsime, len aby sme sa urobili krajmi.) ***

83

S U P E R M O N I T O R
(Aj ke sa zd, e v modernej dobe ide oraz menej o nrody a viac o superfirmy, nie je to celkom tak. I mal nrod me ma svoju vntorn hodnotu a obohacova svet jedinenmi kvalitami, ktor m, ak mu na nieom dleitom zle.) *** So zlyhanm jednho zotrvanka sme potali. Stalo sa tak vak podstatne skr, ako by sme si priali. A my by sme potrebovali, ak chceme njs v obvatenej zne hviezd rovnakch ako nae Slnko planty vek ako Zem, aby misia fungovala ete 4 roky. Vedci vskumnk misie Kepler Wiliam Borucki. New Scientist 25. 7. (Vesmr pozostva z milinov detailov a ns des, ke si predstavme, o sa me sta, ak sa pokod len jedna drobnos. Aj na nej spova naa existencia v nekonenom kozme? Aj to me by bod, ktor ns dr medzi hviezdami?) *** Nie som historik, som uite, ktor chce prijatenm spsobom poda detskm itateom nau histriu. Dejepis sa stle vyuuje nezivne ako mnostvo dtumov s minimlnym previazanm. iak sa naspam nau pr faktov a pri odpovedi ich vysype z rukva. Deck vak nemusia z hlavy vedie ani jeden dtum, ale preo sa dialo to, o sa dialo. Profesor Rbert Beutelhauser. Oene.sk 25. 7. (Pritom dejepis a slovenina poskytuj ctyhodn mnostvo vzruujcich prbehov.) *** *** Ak verejnoprvna TV nem podiel na trhu okolo 15 %, nepln poslanie masmdia, a to sa u deje. STV v rmci Eurpskej vysielacej nie patr medzi televzie najmenej vkonn. Nov riadite RTVS Vclav Mika. Pravda 26. 7. (Je vak prve Mika zrukou, e odteraz bude vkonnejia? m?) *** Chcem, aby mj syn vedel, e minerlka vyviera v horch, nie z plastovej fae, e aj z dvestoronej lipy nikdy chuti nebude tak, ako instantn z obchodu, e zvierat s doma v prrode, nie v zoologickej a e vzcne byliny niekedy lieia lepie ako tabletky. Spisovate Michal Hvoreck. Sme 26. 7. (Kto mu vak povie, e spisovateom nie je ten, kto pe nudn kniky na slovensk spsob, ale vzruujce modern romny na spsob povedzme americk?) *** *** Pri muoch aj pri ench je hne po obleen najv zujem o potae a videohry. eny ju maj rovnako rady ako mui, ale len ak spoahlivo funguje. Marketingov expert Peter Littmann. HN 26. 7. (Toti na spustenie elektronickho prstroja potrebuje pomoc kad piata ena.) *** Naa spolonos chaoticky riei vemon politick a ekonomick problmy. Chaotick s preto, lebo neexistuje kontinuita. Kad 4 roky sa menia priority, ttna administratva, vlda. Kad tyri roky sa vetko zana odznova a to sa dotka aj portu. Prezident Slovenskho olympijskho vboru Frantiek Chmelr. Plus 7 dn 28. 7. Najmladm skanzenom na Slovensku je Mzeum liptovskej dediny v Pribyline, s vhadom na tty Zpadnch Tatier. Mono tam ochutna peciality z liptovskej kuchyne a poas ipkrskej i velrskej nedele priui sa tradinm remeslm. urnalistka Iveta Grznrov. HN 27. 7. (Obas skutone meme pochvli aj sami seba.) *** Keby sa SFR nerozpadla, bola by dnes SR v rmci E bezvznamnm reginom. Moje rokovania s Klausom aj po 20 rokoch hodnotm ako sprvny krok. Preo vak Slovci stle o sebe pochybuj? To sa tak nasp ponhaj strati samostatnos? Predseda HZDS Vladimr Meiar. Pravda 28. 7. (Meme si o Meiarovi myslie, o chceme, ak sa vak zamyslme nad jeho slovami, musme uzna, e mnoh s rozumnm a sprvnym hodnotenm situcie.) panielska spevka Rosu Mateu uviedla na Festivale peknej hudby v tiavnici veer katalnskych piesn. Publikum asi oakvalo ben pekn koncert, ale umelkya ns doslova priklincovala. Bol to nevedn, asn zitok. Rozplakal som sa pritom. Zakladate Festivalu violonelista Eugen Prochc. Pravda 26. 7. (Pla me symbolizova ovea viac, ne iba precitlivenos.) *** Raz sme s akordeonistom Kkonim koncertovali v kultrnom dome, ktor neurobil iadnu propagciu. Dokonca nikde nevisel ani oznamovac plagt. Vystpili sme na pdium a v hadisku sme nikoho nevideli. Kkoni sa pta: Je tam niekto? A z tmy sa ozvalo no, sme tu dve a chceme vs pou. A bol to asn koncert. Skladate Tade Salva. Pravda 26. 7. (Nie vetci udia, ktor ij okolo ns, s len przdnymi vrecami.) *** Devdesiat percent ud neustle opakuje: Nemm as, nestham. Keby si toti priznali, e as maj, okolie by si myslelo, e stle ni nerobia. Moja rada je: Ke m toko prce, e mus pracova 25 hodn denne, vstvaj o hodinu skr, aby si vetko stihol. Spisovate Juraj ebo. HN 27. 7. (Len preto vravme, e nemme as, aby si udia o ns ni zl nemysleli.) (Mloktor dleit zleitosti dokeme riei premyslene a systematicky.) *** Bratislava m plne in histriu ako ostatn Slovensko. Je silne viazan na stredn Eurpu, kde je u dve storoia neporiadok. A rovnako neporiadna je aj Bratislava. Vade, kam sa pozriete, je nieo zaat a nedokonen. Praha mala astie, e bola centrom politickho a spoloenskho ivota, take mala aj in povinnosti. Bratislava ich stle nem. Najm vo vchove obyvatestva. Ve sem prili vidieania, ktorch ni nentilo sta sa meanmi. Metianska kultra je vak plne in ako vidiecka. Architekt Ija Skoek (projektoval Istropolis). Sme 28. 7. (Bratislava je ete stle nedozret.) *** U ns v politike nie s ctihodn udia. Namiesto ud, pre ktorch patria es a morlka k ivotnm zsadm, s v slovenskom parlamente vinou udia, ktor nikdy v ivote ni poriadne nerobili a ktor by mali problm sa mimo politiky uivi. Predseda SaS Richard Sulk. HN 30. 7. (Pripomeme, e sm Sulk bol nielen poslancom, ale i predsedom NR SR.) *** Kad rok sa to opakuje. Prde leto a cestovn kancelrie krachuj jedna po druhej. Ve najmodernej spsob, ako rchlo dnes na Slovensku zbohatn, je krde. Spisovateka Veronika ikulov. Pravda 30. 7. (A ponka obanom sluby krachujcej cestovnej kancelrie je krde.) *** Ja a kandidt na funkciu prezidenta? Preo mm zasa experimentova a robi slubu uom, ke t udia to nechc a nevia si to? Trojnsobn premir Vladimr Meiar. Sme 31. 7. (Meiar obanom vytrvalo odkazuje, e ho nie s hodni.) *** Sonda Mars Science Laboratory sa k plante prirti rchlosou 21-tisc km/hod, no na povrch mus dopadn doslova nene. Ak sa to nepodar, bude vskum Marsu a ptranie po ivote na om zastaven minimlne na p rokov. Atmosfra na Marse je 200-nsobne redia ako na Zemi a Mars m len tretinov gravitciu v porovnan s naou plantou. Preto ani obrovsk padk nespomal sondu dostatone na hladk pristtie. Do atmosfry vstpi 120 km nad povrchom a trenie rozpli tepeln tt na 2 000 stupov C. Stephen Lewis z Open University. Telegraph 31. 7. (Sonda 10 km nad povrchom otvor padk, ktor ju m spomali na 300 km/hod. Potom zapne motory, ktor ju maj spomali a na 4 km/hod. Od Zeme je vak Mars vzdialen 250 milinov km, a tak signlu trv 7 mint, km tto vzdialenos prekon. Sonda sa teda neme spolieha na pomoc z riadiaceho strediska a cel pristvac manver mus zvldnu sama.)

84

S U P E R M O N I T O R
*** Kultivovanos, s akou urnalistka Agnea Kalinov rozprva aj o uoch, ktor jej nejako ublili, ma poas nahrvania a spracvania textu rozhovoru s ou fascinovala. Spisovateka Jana Jurov. HN 1. 8. (Nie kad, kto bol za socializmu lenom strany, bol skutone aj komunistom.) *** Na kultru sa v SR pozerme ako na osi menej dleit, o si meme odpusti. Z toho plynie n prstup k jej financovaniu. Prostriedky na u vylenen povaujeme za neproduktvne minut. Tento stereotypn pohad treba zmeni. Pretoe kultra je ovea dleitejia. Je jednm zo strategickch zdrojov spolonosti. Nedvno som navtvil festival Jnokove dni v Terchovej, ktor vznamom aleko prekrauje hranice obce. Minister kultry Marek Maari. Pravda 1. 8. (Bez kultry len ako me by verejn ivot innm nstrojom diplomacie a bez tej sa zasa ako mal tt len ako presadme v zlomovch chvach histrie.) *** Liberl zazlieva cirkvi, e sa nevyjadruje dos naliehavo k javom, ktor vne detruuj morlku ku korupcii, klientelizmu, byrokratizmu, nacionalizmu i rasizmu; e rezignuje na lohu zudovania spolonosti na zklade princpov kresanskho univerzalizmu. Klmn Petcz (expert na udsk prva). Sme 1. 8. (Cirkev sa tvri, e ka pred Bohom, ale ona, zatvrdil, neka pred nikm.) *** Postava striptrky, ktor som hrala vo filme Romn pre muov, bola pre ma vekou vzvou. S takou postavou som ete nemala iadne sksenosti. A som za u van, pretoe pre herca nie je ni horie, ako ke si ho zakatukuj do jednho typu loh. Hereka Ta Pauhofov. Oene.sk 1. 8. (Pauhofov je rada, ak me hra eroticky drdiv rolu, pri ktorej me vynikn jej ensky vzruujce telo alebo proste nieo in, ne bolo to, o hrala vera?) *** Americk popov hviezda Lady Gaga vyhlsila: ikanovanie sa mus sta neleglnou innosou, mus to by nenviden zloin. Vrav, e sama bola terom ikanovania v kole, ke jej skrinku v atni cel popsali vulgrnymi slovami, alebo ke sa spoluiaci smiali pri tom, ako ju hodili na ulici do kontajnera na odpadky. no, ak sa ikanovanie deje medzi dospelmi umi, je to zloin. Ale medzi dvoma iakmi sa hravo prehliada. Japonsk novinr Masahiko Shiraki. TV oko 2.8. (Zvl asto ikanuj iakov pedaggovia. Ve m inm, ako zlomysenm prenasledovanm 18ronch bolo zatajovanie maturitnch otzok a odpoved hoci tie deti to museli vedie! , aby sa ich iaci nemohli naui?) *** Vyzvame vs, pn prezident, aby ste prepustili lenky punkovej skupiny Pussy Riot, obvinen z vtrnctva. Protiputinovsk modlitbu punkeriek v moskovskej katedrle povaujeme za legitmny protest, ktor mono kvalifikova nanajv ako menie naruenie verejnho poriadku. V kadej demokracii vak existuje prvo na neshlas a je preto plne neprimeran, e im hrozia 2 roky vzenia za obvinenie, ktor povaujeme za absurdn. Sme znepokojen, e obvinen s poas sdnych pojednvan v klietke. Pete Townshend z The Who a al popredn britsk hudobnci. The Times 2.8. (Komu dnes v civilizovanej Eurpe mu by Rusi pralivou krajinou?) *** Nezrel komunistick reim zasiahol do dostavby historickch tvrt. Vznikol problm, ktor treba vyriei je jedna z najnronejch loh sasnej slovenskej architektry. Na obrzkoch z pvodnej Vydrice a Zuckermandelu si lovek uvedom bohatos a obytn kvalitu mestskch priestorov, ktor sa tu vrstvili po stroia a nachdzali vhodn formy zstavby pre tto exponovan polohu pod hradnm bralom a na terasch nad riekou. Publicisti Juraj Bono a Jn omaj. Oene.sk 4. 8. (Pred stroiami bol pri zaloen miest prioritn fenomn veriek. Takch, akou bol Dunaj. A Bratislava vznikla pod Devnom prve vaka existencii rieky a brodu. Ktovie, preo sa vak tto lokalita dstojne nerozvjala v storoiach, ke sa kldli zklady vekomiest ako Viede i Budape. Bratislava sa stala v 19. storo po odchode uhorskch radov do Budapeti provinnm mestom.) *** Ako inak ne malosou ducha sa daj charakterizova hlasy kritizujce silie zachrni Rusovsk katie a priahl park. Ve dnes musme oznai stav tejto kedysi hrdej vstupnej brny do Slovenska z junej Eurpy ako naruen, dezoltny a havarijn. Publicista Martin Krno. Pravda 4.8. (Bratislava, ako vrav Krno, je skutonm hlavnm mestom iba 19 rokov. Preto jej stle chba mnoho z toho, vrtane reprezentanch priestorov, o je v inch eurpskych metropolch samozrejmosou. Bratislava je stle len vekou dedinou.) *** Asi najkrajie a najtvorivejie obdobie som zaila na VMU na tdiu divadelnej vedy. ili sme tam ako mal tudentsk komunita, kad de sme chodili do divadla, na kole sme si v malej premietacej miestnosti pozerali filmy, ktor boli vtedy zakzan. Napokon som s mojimi tudentmi preila aj euforick obdobie nenej revolcie. Na kole sme mali revolun tb, ktor vysielal delegcie do fabrk po celom Slovensku. V jeho epicentre sme trvili doslova dni aj noci. V tom ase som u bola zamestnan v rozhlase. Generlna riaditeka TV Markza Zuzana apkov. Sme 6.8. (Bolo jedinen, ako sa rozhlas stal vtedy bzou tvorivosti, o ktorej dnes mu jeho zamestnanci snva. Dnes je rozhlas u len priemerne platenm pracoviskom.) *** Trpia vs alergie, nava, ast choroby, neefektvne dity, prejavy starnutia, herpes alebo srdcovocievne ochorenia? Vyskajte mlieko! Nie vak obyajn. Kolostrum je tekutinou mlienej azy, ktor sa vyluuje tesne po prode. Poda odbornkov vae telo me by po jeho uit ako znovuzroden. Imunolg a alergolg MUDr. Martin Nouza. Oene.sk 6.8. (Prirodzen imunita je dan geneticky a jej barirami s koa a sliznice. Pomhaj im vak aj bunky v krvi, ktor zasiahnu, ke patogn prenikne aj cez ne.) *** Panna Mria, vye Putina! aj za tento refrn predil moskovsk sd aktivistkm z punkovej kapely Pussy Riot vzbu na alch 6 mesiacov. Ak ich uznaj za vinn, hroz im 7 rokov alra. A tak s vo vznici tri eny, ktor mali odvahu, aby povedali, o si myslia. A aby ukzali na skorumpovanos a prepojenos cirkvi s vldou. Peter Weisenbacher, Intitt udskch prv. Pravda 6.8. (Ak dovolme Rusku takto sa sprva voi nensilnm kritikom pomerov, tak sa ani nenazdme a mme na vchode Eurpy znova autoritatvny reim.) *** Vlda uvauje o tom, ako vytvori jednu zdravotn poisovu. Premir tvrd, e by bolo najlepie sa s akcionrmi dohodn na predaji. Akcionri sa vak so ttom na predaji dohodn nechc. Ak sa nedohodn, Fico chce poisovne vyvlastni. Ak by sa potom akcionri obrtili na arbitrny sd, SR by to mohlo st miliny eur. tt by platil nielen odkodnenie, ale aj prvne sluby. Peniaze by zskal nasp, len ak by sd vyhral. Vladimr Kordo z advoktskej kancelrie bnt. Sme 6.8. (Pred ttom i pred jeho obanmi je toko komplikovanch situci a vlda venuje pozornos na plne bon problmy, ktor nijako ivot ud nezlepia. Kto, ak nie obania, zaplat za tieto zbyton luxusn hry? Vlda? Poslanci?) *** Ke je vo vzahu jeden pitkr, ktormu je vetko prednejie ne povinnosti, druh me ma vyvinut zmysel pre pravidl a poriadok aj za dvoch, aj tak to neutiahne sm. Publicistka Monika Schnov. Oene.sk 6.8. (Z principilnych dvodov mu i ena neme ani pri najvej lske tolerova partnerovi vstrelky a by tm, kto sa jedin star o zkladn fungovanie rodiny.) *** Pristtie naej sondy Curiosity na Marse je bezprecedentnm spechom technolgie a ten bude sli ako zdroj nrodnej pchy dlho do budcnosti. Toto robotick vozidlo na atmov pohon je dosia najmodernejie, ak udstvo vyslalo do vesmru. Prezident USA Barack Obama. HN 7.8.

85

S U P E R M O N I T O R
(Sonda Curiosity je bezprecedentn spech modernej vesmrnej techniky, zdroj nrodnej pchy je bezprecedentne staromdna frza americkho prezidenta.) *** Bol to asn zitok hra olympijsk plov volejbal uprostred Londna pred 15 000 divkmi a pred almi milinmi, ktor sa dvali na ns v televzii. Vtedy som sa po dohode s usporiadatemi rozhodol. Zrazu som si na ihrisku pred Evou, ktor tie hrala, kakol a poiadal som ju o ruku. Pln hadisko zaalo tlieska a videl som, e Eva bola prekvapen, a okovan, zaala sa chvie a z o jej vytryskli slzy. Potom povedala no. Plov volejbalista, Brit Tom Holt (33). Twitter 7.8. (Jedinenos LOH v Londne bola aj v tom, e astnci si mohli vymyslie okovek, pre Anglianov ni nebolo neprijaten. Ani sob na paci.) *** Akademick titul za zsluhy existuje. Vol sa estn doktort a nemus svisie s vedomosami dotynho doktora. Jeho hodnota je pochybn najm preto, e ho prli asto dostvaj politici, ktorch jedinou zsluhou je funkcia. Komenttor Peter Morvay. HN 7.8. (Preto ho asto dostvaj aj hrieni kresansk politici.) *** nick orchester. Hudba je vemi mocn. A je fantastick, e sa nm to podarilo. Je to, akoby ste arovali. Niekdaj spevk skupiny Yes Jon Anderson. Pravda 8.8. (Inicitor koncertu Ladislav Snopko vstine npad doplnil: Londn m pre Slovkov vek vznam, lebo po Prahe tam ije najviac Slovkov. A ke som uvaoval, koho by som spojil v spolonom anglicko-slovenskom projekte, ziiel mi na um Meky, ktor m mamu z Britnie, a je teda polovin Anglian.) *** Rozhodnutie venova vetky svoje spory na zchranu lesov v Tatranskom nrodnom parku na boj proti lykortovej kalamite bolo rozhodnutm samotnho Mateja. Vetky dokumenty som, samozrejme, musela podpsa za neho ja, ale bolo to jeho rozhodnutie a my ho v tom podporujeme. Daroval Tatrm 5 000 eur. Alica Juriinov, mama 12-ronho Mateja. Sme 8.8. (Kee my vetko musme oomra, tak aj v tomto prpade meme pohdavo znevi primnos chlapcovho konania a spoluprcu jeho rodiov. Ale podstata jeho inu je v jeho dobrom mysle, ktor si zasli nau ctu.) *** Mono zfa povedzme pri nvteve Dobinej. Z kedysi pvabnho mesteka zostalo v pvodnej krse len niekoko metianskych domov a vekolep, pred asom opraven novorenesann radnica. irie centrum psob spustnuto a zanedbane, smutn obrzok dopa ohyzdne zrenovovan peia zna na nmest pred radnicou a star domeky v ulikch znivoen migrujcimi rmskymi rodinami. Levosk litert Peter Milk. Sme 9.8. (Ak rmske rodiny zohyzuj pekn mesteko Dobin, nemono povaova za rasizmus, ak sa obanom toto rmske vyanie nepi.) *** Kresba: Shooty. Sme 7.8. (Toto je jedna z najstarch svtch prvd Boch, a preto prvom predpokladme, e ju vymyslel kedysi strane dvno ete pred Figeom samotn Pn Boh.) *** Nam protestnm splavom po rieke Hron, nazvanm Slovensk kolstvo dolu vodou, chceme poukza na to, e sme demotivovan nzkymi platmi. Platy vysokokolsky vzdelanch ud v kolstve sa pohybuj na hranici 48 % priemeru univerzitne vzdelanch ud. Vade v normlnom svete je to aleko viac vye 70 %. Lder NO udovt Sebeldih. Sme 7.8. (Najnespokojnej s nzkymi platmi uiteov by vak mali by rodiia. Mali by by pobren tm, e vzdelvatemi ich det s takmer obrci.) *** Bol to vemi dobr npad, aby som pri prleitosti olympidy na spolonom dvojkoncerte zahral ja a v Miro birka a aby ns sprevdzal symfoUrite dotam Bludn tiene Francza Pascala Quignarda a jeho putovanie v ase a priestore, ktor absolvoval uhranivo, imaginatvne, s bravrnym tlom, priom sa vyhba skoro vetkmu, o nm vnucuj medilni a in experti.) Scenrista Marian Urban. Pravda 9. 8. (Slovensko dodnes nem bravrnych esejistov, ktor poskytuj itateovi rozko z tania textov, ani nie literrnych, ale iba o literatre. Ete sa zrejme musme ponori do tajuplnch vyvieraiek tylistickch slast, ktor bubl pod haldami krivnskej hliny len dnen intelektulni ernokanci ich nedoku vyhraba.) *** Nemal som na olympide vemi dobr dojem z Dominiky Cibulkovej a Petra Sagana. Nepili sa mi ich komentre po tom, ako nezskali iadnu medailu. Banalizova to slovami, e ilo iba o jedny z bench pretekov, sa mi zdalo trochu nenleit. Mal som z toho pocit, akoby dvali najavo, e vazstv na inch podujatiach, kde saia sami za seba a za peniaze, si cenia viac ako olympijsk hry. Nie som iadny nacionalista, ale myslm si, e Z mojich dnench piesn vraj cti sksenosti a zrelos. A mono je to len zaiatok staroby. Pozornej posluch ju njde v kadej mojej piesni. esk pesnikr Jaromr Nohavica. HN 13. 8. (Nie je to vemi prjemn pocit zaiatok staroby. Najm preto, e je dotierav.) *** reprezentova krajinu pod piatimi kruhmi je pre portovca najvia es. Podpredseda Slovenskej olympijskej akadmie Jn Grexa. Plus 7 dn 10.8. (Slvna tenistka a cyklista si neuvedomili, ako sa svojm hrdopstvom sprotivili mnohm slunm slovenskm obanom.) *** V parlamente ide o dchodky. Bezndejn tma. Preo? Lebo tm, ktor maj do dchodku aleko, je to fuk, a tm, ktor s v dchodku, vlastne tie. Vedia, e dchodky sa im nezvia. Humorista Milan Lasica. Sme 11.8. (Politika je bezndejn preto, e uom mlokedy pome. A zvl nebezpen preto, e pomc ani nechce.) *** Sudcovia okresnch sdov by mali by volen obanmi v rmci riadnych volieb sasne s parlamentnmi vobami na obdobie 8 12 rokov. Som presveden o tom, e by udia zvolili lepch sudcov, ako dnes menuje Sdna rada. Urite by znovu do funkcie nezvolili sudcov, ktor pre procesn chyby prepaj z vzenia vemi nebezpench zloincov. Poslanec Daniel Lipic. Pravda 11.8. (Je zaujmav, koko sudcov znehodnocuje pekn spsob ivota.) *** Zkladnou pravdou konzervatvcov je, e spech spolonosti je podmienen kultrou, nie politikou. Zkladnou pravdou liberlov je, e politika me zmeni kultru a zachrni ju samu pred sebou. Bval americk sentor Daniel Patrick Moynihan. Sme 11.8. (Kultra je v ivote ud vemi dleit, ale mlo sebestan.) ***

Kresba: Danglr. Pravda 13. 8. (Dnes by sa Shakespeare uil psa drmy od TV dramatika Andyho Krausa.) *** Rebrky povanosti sa za posledn obdobie v-

86

S U P E R M O N I T O R
razne nemenili. U 7 rokov vedie v sledovanosti rozhlasov Rdio Expres. Za svoju najobbenejiu stanicu ho momentlne povauje 21 %, Rdio Slovensko 17 a tretie Fun rdio 13 % optanch. Programov riadite Expresu Ivan Antala. Sme 13.8. (Vemi dlh as malo najviu priaze posluchov Rdio Slovensko. Kde sa tto sympatia stratila? Zd sa, e predsa len nie je jedno, kto je manarom tej-ktorej stanice. Prv ponovembrov riadite verejnoprvneho SRo bol rozhaden lovek, teraz takch u iroko-aleko niet.) *** Mui tvrdia, e maj radi prirodzen eny, ale prieskumy hovoria opak. Poda britskej ankety a 73 % muov preferuje eny s mejkapom. Dymov oi povauj za sexi. Feministick expertka Emmie Leslie. Escentual.com 15.8. (Mui sa jednoducho radi dvaj ommi enskou pralivosou.) *** Londnsku olympidu ovldli eny a mali by to povaova za prleitos na to, aby presadzovali samy seba. K plnej rovnosti muov a ien je vemi aleko. Pobrilo ns, e japonsk futbalistky a austrlske basketbalistky leteli do Londna v ekonomickej triede, zatia o pre muov sa nali miesta v business class, ktor sa rovn prvej triede. Slvna rumunsk gymnastka Nadia Comaneci. Oene.sk 15. 8. (Comaneci m morlny kredit, aby takto vehementne bojovala. V Montreale na OH 1976 a v Moskve 1980 zskala 5 zlatch medail. Teraz ije v USA.) *** Mj brat fotografoval pri jazere v Dunajskej Lunej modelku. Zrazu sa pod plotom lky, ktor strili, dostali von tri psy a brata napadli. Odtrhli mu ucho a spsobili mu vek mnostvo hryznch rn po celom tele. V sanitke, ktor privolali, ho museli pre vek bolesti uspa. Politici musia prija zkon, ktor by takmto tokom mohol zamedzi. Mestsk poslankya Miroslava Babanov. Sme 16.8. (NR SR rieila u viacer nvrhy zkonov s pravidlami pre majiteov agresvnych psov, ale iaden nepreiel, pretoe rozumn poslanci museli ustpi protestom tonch chovateov. Akoby milik pes bol viac ako bezbrann lovek.) *** Ke som odmietol vstpi do Socialistickho zvzu mldee, bolo len otzkou asu, kedy ma z fakulty vylia. Ako 21-ron som musel rezignova na kariru normlneho lena spolonosti. Predo mnou boli iba manulne zamestnania umva riadu, plavk, skladnk. Namiesto toho, aby som pokraoval v stopch mjho pradeda s Nobelovou cenou, presval som s vozkom balky. Ale dobrovone. Textr a podnikate Michal Horek. TV oko 16.8. (Radej umva riad, povedal si Horek, ne spieva s komunistami ich pesniku.) *** Realita je dnes u natoko absurdn, e je ak ju prekona. Vymyslel som do knihy divok scnu, a na druh de som si v novinch pretal nieo ete divokejie. Tmou knihy neme by iba realistick opis korupnch kandlov a vzjomnch vzahov medzi politikmi a mafinmi, toho u maj udia dos a s tm znechuten. Pridal som bonus a robm si z nich srandu pn prezident m milenca, ktorho zabij Rusi. Spisovate Michal Viewegh. HN 16. 8. (U ns je to inakie. Publicisti len zaznamenvajci denn udalosti s vlastne tvorcami takch napnavch a surovch textov, e sa im ni z reality nevyrovn.) *** Nik v Eurpe nechce by prv, o vystpi z eurozny a cel vinu vezme na seba. To neznamen koniec E, ktorej to, naopak, me pomc k lepiemu fungovaniu. f fnskej diplomacie Erkki Tuomioja. Daily Telegraph 17.8. (Eurpa je prepchat mdrymi a dvtipnmi umi a ani t nie s schopn docieli, aby sa v Eurpe narbalo s eurami rozvne a tak, aby udia ili astne.) *** Poet hlupkov neme by nekonen, lebo poet ijcich osb je konen. Taliansky historik Carlo M. Cipolla. Sme 17.8. (Najjednoduch aforizmus, a predsa ak absoltne celistv. Ni mu nechba.) *** Trest dva roky v pracovnom tbore pre 3 lenky skupiny Pussy Riot je Kremom presne vypotan. Je ete stle dos tvrd na to, aby kad pochopil, e v Rusku sa akkovek zosmieovanie Putina a opr jeho reimu vrtane pravoslvnej cirkvi nevyplca. Ak by dostali menej, mohla by to vina ruskch voliov chpa ako prejav vldcovej slabosti. Komenttor Peter Morvay. Sme 18.8. (Putin je vstave urobi okovek, len nie prejavi akkovek slabos.) *** Toledo, aj v krze, preva turistick boom. Ve je tu najvia hustota pamiatok na km2 v panielsku. Historick spech vak nezoalo vojenskm vazstvom nad Maurmi, ale tm, e naalej podporovalo spoluitie troch komunt: kresanov, moslimov a idov. Publicista Martin Krno. Oene.sk 18.8. (Len mlo ttov v udskej histrii podporovalo vetky komunity na svojom zem.) *** Psy na nitrianskom sdlisku Diely s v ohrozen. Niekto na trvnik pred vchodmi rozsypal vemi agresvny jed. Preventista mestskej polcie Miroslav Ducho. Sme 18.8. (Najpravdepodobnejm dvodom takhoto zabjania psov me by hnev niektorho obyvateOba ceremonily, ktor rmcovali londnsku olympidu, otvrajci i uzatvrac, boli fantastick. Vekolep, vtipn. Ironick, dych berce, asn. Pravda, poda STV je televzny divk tupec celkom bez prehadu, ktor potrebuje komentr ete aj k takejto polopatistickej ou. Je jedno, i hr hudba, i sa tancuje alebo spieva, nie jeden, ale dvaja komenttori bez ustania osi mel, traj a drstaj, aj faktick chyby robia... Glostor Juro Malek. Tde 20.8. (Namiesto toho, aby divk preval s maximlnym zpalom strhujcu ou, dvaja mlo schopn televzni glostori marili s pitkom pozorova jedinen program. Ich tranie prekrvalo vetku krsu, ktor londnski reisri dali dohromady.) *** Vymyslel som si mydlo, ktor si pamt tvar namydlenho tela, a jeho pam trv, aj ke sa rozpust a zmizne v kanalizcii. Mojm tajnm elanm je, aby vetko, o som napsal, malo tto zhadn vlastnos aby malo v pamti vetky mylienky tch, o text tali. esk bsnik Ivo Vodselek, autor knihy Felixr ivota. Sme 20.8. (koda, e npady ikovnho loveka obvykle prehlu jalovos re jeho okolia.) *** Naa vek finann skupina si nedvno v Bruseli otvorila zastpenie. Ke prili na to, e pri zskavan peaz namiesto tradinho slovenskho lobingu treba precznu prpravu programov, poboku zase zavreli. Ekonm Juraj Draxler. Pravda 21. 8. (Neochota Slovkov lma si hlavu je skazonosn. Sme schopn pokroi dopredu, ale sme pritom leniv urobi o len krok. Je to koda.) *** a sdliska. Toti najm vo vch mestch poet psov nezadratene rastie a mnoh obania s zfal, kee sa psov oprvnene boja a s demi nemu s von, pretoe parky s obsypan psmi exkrementmi. Vo Viedni maj tieto zvierat v parkoch vyhraden priestory, take z nich nerobia hnojisko.) ***

Kresba: Milo Gaparec. Pravda 18.8. (Putin naozaj vdy potrebuje ma niekoho v lgri?) ***

87

S U P E R M O N I T O R
Keby som pravdivo nakrtil tmu sexulneho prepojenia dvoch starch manelskch prov, tak by mohli by divci v rozpakoch, ale mj film Svt tvorka je komdia so zvelienm a almi hodnotami vieweghovho psania, teda lskavosou, nadhadom, vrelosou a potrebou ndeje. esk reisr Jan Hebejk. HN 23.8. (Viewegha nemaj itatelia radi za to, e im podlieza, ale preto, e hovor za nich.) *** ensk siluetu rada zdraznm vysokm optkom. Ihly robia nohu krajou a drdivejou. Lepie sa tak ctim, optok mi dodva sebavedomie a istotu. Kostmov vtvarnka Simona Vachlkov. Oene.sk 24.8. (Poda mnohch znalcov s dvanscentimetrov optky vemi nezdrav, pretoe deformuj nielen nohu, ale vetko od kolien nadol. Me vak to by dvodom, aby eny takto extrmne optky nenosili ak maj pocit, e s potom krajie?) *** Ke som mal dvadsa rokov, prakticky hne sa mi splnil detsk sen dostal som sa do Neplu a videl som Himalje. Videl som hory, ndhern scenrie, tamojch ud, prectil som zvltnu slobodu v prrode a u ma to nepustilo. Grafick dizajnr, skialpinista Filip Jno. Sme 24. 8. (o horolezectvo vlastne je? Nezmyslen hazard, alebo uniktna rozko?) *** Pravica protestovala najm proti oslabeniu 2. piliera o viac ako polovicu. udia si tak na zabezpeenie dstojnej staroby u nebud odklada 9 % zo svojich odvodov na socilne poistenie, ale iba 4. Princp solidarity sa bude oraz viac posilova i v budcnosti, lebo tt nebude ma na to, aby vyplcal tak tedr dchodky ako v sasnosti. Musme sa pripravi na to, e vetci budeme dostva z 1. piliera niie dchodky ako dnes. Bval minister socilnych vec Jozef Mihl. Plus 7 dn 24.8. (Z Mihlovch slov by mohlo vyplva, e Slovci maj relatvne vysok penzie. Ale to je blud. Maj v Eurpe jedny z najnich. A ke bud ete bohejie, tak udia, ktor vinu svojho ivota preili na dos nzkej ivotnej rovni poas komunizmu, sa ani na star kolen nedoij spokojnejieho ivota.) *** Na vozidle Curiosity skmajcom povrch Marsu sa pokodil jeden zo senzorov na monitorovanie vetra. Sonda Curiosity m vak ete jeden senzor na zaznamenvanie vetra, ktor je v poriadku. Jej hlavnou lohou je hada dkazy, i boli na Marse niekedy vhodn podmienky pre mikrobiologick ivot. Vedec Ashwin Vasavada. Pravda 25.8. (lovek v podstate mus pozna asn mnostvo vec naprklad o existencii skl na Marse , ak chce prist na nejakej plante. A ke sa pozrie hore je to vbec hore?, prepadn ho tisce alch otzok: Me niekde vo vesmre i nieo podobn, ako lovek? Me v takom obrovskom priestore nei osi podobn, ako je lovek? Ako mohla vznikn tak komplikovan bytos, ako je lovek?) *** Ke v Turci v Gaderskej doline prejdete ertovou brnou, neocitnete sa v pekle, ale v raji. Jedna z najkrajch doln pritiahla aj filmrov. Blatnica vynik zaujmavm krasovm relifom. S tam stpy, previsy, bral, skaln diery, skaln okno a nakrtilo sa tam u 15 celoveernch filmov. Lucia Polikov zo Sprvy Nrodnho parku Vek Fatra. Pravda 25.8. (Vznamnmi nlezmi z Blatnice s me s rukovou vybjanou zlatom a hrob vekomoravskho vemoa. Me je datovan do obdobia vldy knieaa Pribinu.) *** Ak sa chc udia zachrni, musia sa pozrie na seba, na vetky chyby, ktorch sa dopustili, a njs nieo, o naozaj stoj za zchranu vidie v konci nov zaiatok. Mm sa obetova pre zchranu udstva? Dokeme my, udia, vbec prekona sami seba? Spisovate Dan Wells. Wall Street Journal 27. 8. (udia s pyn na vetko, o s schopn vytvori, ale zd sa, e dominantne sa v nich vyvinul pud zabjania. Sme priam okren vradami.) *** Vea obbench hier je vytvorench pre muov. Hlavn hrdina je mladistv delikvent alebo Indiana Jones. Na dievat zostan len hry, v ktorch maj krja jedlo, piec torty alebo oblieka postaviky, o nie je prve idelny vzor. A tak my na trh uvdzame potaov hru, v ktorej modelky prekonvaj rzne nstrahy, aby sa dostali do vysnvanho Para. Kad postavika m svoj vypracovan prbeh jedna vyrstla v chudobnej rodine, alia je zapleten do milostnho trojuholnka a tak alej. Riaditeka vydavatestva Cond Nast Juliana Stock. Wall Street Journal 27.8. (Nam hlavnm cieom bolo vytvori hru priamo pre mlad dievat. A to sa aj podarilo. Najrchlejie rastcou skupinou s hrky mladie ako 18 rokov.) *** V mojom okol na drogy doplatilo vea ud. Chcel som vedie, preo to robia, a tak som raz vyskal pervitn aj heron. Neoslovilo ma to, ale konene som vedel posdi, preo je to lkav, a tie pochopi, o v tom udia hadaj. Nikdy som ich nikomu neodporuil. lovek by mal by schopn vydra bez nich. Ale realita je tak, e udia drogy uvaj. Poslanec Martin Poliaik (SaS). Sme 28.8. (Ke Poliaik hovor: Ja som uval drogu len v rmci procesu sebaspoznvania, ako mono verifikova, i hovor pravdu? Vy mu verte?) *** Budem pokraova v sil o vntorn obrodu KDH budovanm programovej platformy, s ambciou postupnej prpravy novej personlnej alternatvy voi sasnmu vedeniu. Poslanec Radoslav Prochzka (KDH). Sme 30.8. (Prochzkove slov nemono ta inak, ako sub alebo vyhrku? , e chce zaloi nov stranu a by jej predsedom. Zasli si vak KDH nieo in?) *** Jednou z kolsok dnenej Eurpy je Taliansko. V jeho mestskch ttoch sa na konci stredoveku rodila politika, ako ju poznme dnes. Jeho umelci a myslitelia zbavovali loveka strachu z nedosiahnutench autort. Jeho obchodnci a bankri kldli zklady sasnho hospodrskeho systmu s diakovm obchodom, medzinrodnou debou prce, mobilnm finannm kapitlom. Jeden z nich, Lorenzo de Medici, poznamenal: je ak by bohatm lovekom vo Florencii, bu jej vldnete, alebo vs zniia. Komenttor Radovan Geist. Pravda 30.8. (Je ak by v dnenej Eurpe spenm verejnm initeom. Bu znite obanov vy, ale obania vm naloia na plecia viac, ne unesiete.) *** Bratislava je stredne vek mesto, dobre zorganizovan a ahko dostupn. Rovnako udia s si vedom, e s sasou irieho eurpskeho socilneho a ekonomickho systmu. Mnoh univerzity v Bratislave maj vybudovan zahranin kontakty, je tu vemi dobr napojenie na Viede i Prahu, je tu dobr dostupnos do ktorhokovek kta Eurpy. Bratislava by sa vak nemala orientova na to ist, ako rakska i esk metropola, ale njs si vlastn cestu. Holandsk ekonm Peter Nijkamp. HN 31.8. (Pozitvny vzah ud k Bratislave nevyplva z toho, e by mestsk prostredie milovali, ale mest s miesta s ovea vm mnostvom pracovnch monost.) *** Kto z pozemanov si vie predstavi mj pocit, ke som zrazu musela vystpi z Medzinrodnej vesmrnej stanice t v tej chvli bola mojou pevnou zemou pod nohami a ke som musela aj s japonskm kolegom Akim Hoidom neplnovane strvi 8 hodn a 17 mint v otvorenom vesmre, lebo bolo nevyhnutn urobi viacero oprv stanice. V tej chvli neplatia iadne pravidl jednoducho sme viseli vo vzduchu. Americk astronautka Suni Williams. HN 31.8. (Zrejme nik si nevie ten pocit predstavi, tak, ako si nik nevie predstavi, i Suni mala v tch chvach strach, alebo i na ani nepomyslela. Je vesmr ni, przdno, alebo sa loveku zd, e zrazu je Bohom, ktor vldne vetkmu, o tvor vesmr?) Vyberaj a komentuj Anna Weidlerov a Ernest Weidler

88

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny s 1. lobistickm asopisom www.parlamentnykurier.sk kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skna Slovensku www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujte
aj v novom volebnom obdob