CLXXX.

ČÍSLO 2010

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 TuCon, a.s., – kontinuita v podzemnom staviteľstve
a inžinierskych stavbách
Nová stavebná spoločnosť TuCon, a.s. vznikla v roku 2009 a bude plynule pokračovať v podnikateľských aktivitách
výrobných divízií podzemných stavieb a inžinierskych stavieb spoločnosti Tubau, a.s., ktoré odkúpila na základe
Zmluvy o predaji časti podniku.

Spoločnosť TuCon, a.s. má záujem a je kapacitne pripravená na Slovensku aktívne sa podieľať na realizácii pripravovaných
tunelov v rámci prvého a tretieho balíka PPP projektov, na výstavbe tunelov na úsekoch diaľnic a železničných koridorov,
ako aj na realizácii projektov v rámci rozvoja vodovodnej siete a zlepšenia čistenia odpadových vôd.

Zámerom spoločnosti je úspešne pôsobiť v oblasti stavebného podnikania na Slovensku i v zahraničí, predovšetkým ako
dodávateľ stavebných prác v segmente podzemného staviteľstva a v oblasti budovania inžinierskych stavieb.

Sústava na likvidáciu ČOV Pezinok – pohľad

Rozšírenie metra v Sofii, Bulharsko odpadových vôd Banská Bystrica na lapač piesku a tukov

Železničný tunel Bibra, Nemecko Cestný tunel Oshlid, Island Železničný tunel Bibra, Nemecko

TuCon, a.s.
TuCon, a.s., realizuje dodávky Priemyselná 2, 010 01 Žilina

stavebných prác v oblasti: t +421 (41) 5115 411

f +421 (41) 5115 401
e-mail info@tucon.sk
) Výstavba a rekonštrukcia podzemných diel (cestné, diaľničné, www.tucon.sk
železničné tunely a ostatné podzemné diela)

) Výstavba a rekonštrukcia inžinierskych stavieb (vodovody,

kanalizácie, čistiarne odpadových vôd)
 CLXXX. ãíslo 2010
PARLAMENTN¯ KURIÉR OBSAH
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky Editorial
Pote‰enie z kombinácií, ale aj zo ‰t˘lu (F. Nagy) 2
Mesaãník, roãník XVIII Predseda NR SR
Slovensko sa v politickom systéme e‰te stále hºadá (Rozhovor s P. Pa‰kom) 2
Vydavateº: Vláda SR
Slovenská národná reklamná Bol to nároãn˘, ale úspe‰n˘ rok (Rozhovor s ª. VáÏnym) 5
a propagaãná agentúra, s.r.o. Kvalitná dopravná sieÈ je základom (Rozhovor s M. Moj‰om) 9
v spolupráci s Národnou radou SR, BudúcnosÈ ukáÏe správnosÈ rozhodnutia (Rozhovor s P. Ondrou‰ekom) 30
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR
Adresa redakcie:
Doprava na Slovensku
Bôrik Nev‰edné rie‰enia vyÏadujú tvoriv˘ch ºudí (Rozhovor s M. MaÈa‰ãíkom) 8
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. Stavebníctvo na Slovensku
Tel./fax: 02/54 414 546 Chceme budovaÈ a skvalitÀovaÈ dopravnú sieÈ na Slovensku 12
e-mail: parkur@nextra.sk (Rozhovor s E. Rouffetom)
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) Základn˘m predpokladom kaÏdej dobrej stavby je kvalitn˘ projekt 14
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) (Rozhovor s I. Jakubíkom)
http://www.parlamentnykurier.sk OdbornosÈ, spoºahlivosÈ, kvalita (Rozhovor s ª. Haãkom) 25
Národná rada SR
Registrované MK SR ã. 428/08 Téma dÀa: Elektronické m˘to (Rozhovor s P. Pelegrinim) 16
ISSN 1335–0307 Nevyhovárajme sa neustále na krízu (Rozhovor so ·. KuÏmom) 53
Spustenie prevádzky elektronického m˘ta z pohºadu Únie miest 54
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy
Slovenska (Rozhovor s M. Minaroviãom)
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler Poslanecké kluby – ako a na ão? (Rozhovor s A. Kolesíkom a M. DaÀom) 56
Nechce byÈ ministerkou – nemá na to skúsenosti 58
Redakcia: Anna Komová (Rozhovor s M. Damborskou)
Robert Kotian Slovensko-ãeská spolupráca
Izabela Nagyová NestratiÈ schopnosÈ vzájomne si rozumieÈ (Rozhovor s J. Karfíkom) 18
Marta Toma‰oviãová Slovensko-poºská spolupráca
Peter Zemaník Dostávame sa na vy‰‰iu úroveÀ na‰ich vzÈahov 20
(Rozhovor s A. Krawczykom)
Redakãn˘ kruh: Gyula Bárdos Îelezniãná doprava
Stanislav Jani‰ Modernizácia medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov v SR 22
Róbert Madej Îelezniãn˘ koridor neustúpil Tureckému vrchu 24
ªudmila Mu‰ková Holding zastre‰í tri Ïelezniãné spoloãnosti (sch) 24
Rafael Rafaj
Mária Sabolová Partnerská kooperácia a inovaãné aktivity AÎD, a. s., Bratislava (M. Bojda) 31
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR
madar@nextra.sk Zmeny, ktoré privítajú v‰etci (Rozhovor s J. Halajom) 27
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Aby sa zv˘‰ila kvalita sluÏieb (Rozhovor s M. Petríkovou) 38
Asistentka riaditeºa: Stratégia a dopravná politika SR (Rozhovor so S. Kuncovou) 41
Magdaléna Horáková Operaãn˘ program Doprava je kºúãom k rozvoju dopravnej siete 44
02/54 414 546, 0903 766 995 Slovenska (Rozhovor s M. Pikusom)
MôÏeme byÈ spokojní? (Rozhovor s J. Ozimaniãom) 46
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 âo treba urobiÈ pre rozvoj rieãnej lodnej dopravy na Slovensku? 48
(Rozhovor s J. Brejom)
Riaditeº pre obchod a marketing: Európsky parlament
Marián Reisel Cieºom ‰panielskeho predsedníctva EÚ je najmä obnova po kríze 32
02/54 414 544, 0905 224 492
Nové pravidlá EÚ pre telekomunikácie 33
Typo & lito: AppleStudio Telekomunikaãn˘ úrad SR
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Digitalizácia pokraãuje (Rozhovor s L. Miku‰om) 36
Grafická úprava: J. B. Design Sociálne projekty
Fotografie: Rudolf Bihary, V˘znamn˘ sociálny projekt (A. Beník) 40
archív redakcie Zväz logistiky a zasielateºstva
Karikatúry: Fedor Vico Spoloãné záujmy chráni zväz (Rozhovor s F. Komorom) 50
Asociácia PPP
Predplatné a objednávky na uverejnenie Slovensko a PPP v dopravnej infra‰truktúre (Rozhovor s I. Chmelovou) 51
reklamy prijíma: Dialógy OA & EW
Slovenská národná reklamná a propagaãná
agentúra, s.r.o. O Yukatane a turistick˘ch zázrakoch v Mexiku (Rozhovor s O. Andrásym) 60
po‰tov˘ prieãinok Glosy – Poznámky – Eseje
814 01 Bratislava 1 ·kolská reforma pre internetovú éru (E. Weidler) 64
Pokraãovanie alebo zmena po voºbách? (R. Kotian) 66
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR Zahraniãní Slováci
Volebná legislatíva a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov Ïijúcich 68
âíslo úãtu 2629002985/1100 v zahraniãí vo voºbách do Národnej rady SR v roku 2010 (C. BaláÏ)
DIâ SK2020399458
Parlamentn˘ denník
Foto na titulnej strane: Rudolf Bihary Dve mimoriadne schôdze za jeden deÀ (rk) 69
Historick˘ ru‰eÀ – Supermonitor
Îelezniãné múzeum Bratislava v˘chod Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 76

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Pote‰enie z kombinácií,
ale aj zo ‰t˘lu
Mal by byÈ tak˘ tradiãn˘ ãasopis, ak˘m je
na Slovensku Parlamentn˘ kuriér, modern˘?
Priznám sa, Ïe nie je veºmi ºahké definovaÈ ani
len to, ão znamená, aby bol spoloãensk˘ ãaso-
pis s tak˘m jasn˘m zameraním, aké má PK,
modern˘. Ale nejako intuitívne to predsa len
cítime. Mal by prinajmen‰om in‰pirovaÈ svo-
jich ãitateºov, aby posudzovali ‰irokú ‰kálu
politick˘ch, ekonomick˘ch, ale aj duchovno-
kultúrnych aktuálnych otázok dne‰ka bez pred-
sudkov. Ale predov‰etk˘m zrejme bez toho,
aby si nechávali v mysli diktovaÈ tvorenie svo-
jich náhºadov len starodávnymi „veãn˘mi
pravdami“ a aby mali chuÈ a schopnosÈ hºadaÈ
trendy zajtraj‰ieho spôsobu Ïivota – a ten bude
dosÈ nároãn˘ – bez nejak˘ch dogmatick˘ch ale-
bo byrokratick˘ch obmedzení.
(Samozrejme, túto názorovú kreáciu ovplyv-
Àujú prinajmen‰om u mlad˘ch ºudí pedagógo-
via a ‰koly ako in‰titúcie. Aj preto je dobre, Ïe
sa v jednej z glos dne‰ného PK autor venuje
ãasto nepov‰imnutej v˘znamnej súãasti ve-
rejného Ïivota, a t˘m je ‰kolstvo, a najmä za-
ãleneniu modern˘ch technick˘ch prostried-
kov nielen do vyuãovania, ale do celého Ïivo-
ta mladej generácie.)
Pravdou je, Ïe sa veºmi neobjavujú ani len
definície moderného politika. Napríklad ktoré-
ho európskeho prezidenta povaÏujeme za novo-
vekého, avantgardného alebo priekopníckeho
‰tátnika? Aké by mal maÈ vlastnosti pri svojich
rozhodnutiach a aké postoje k svojim obãanom,
ale aj k zahraniãn˘m politick˘m elitám a in‰ti-
túciám? Vôbec sa nezaujímame o to, kedy je
vláda moderná a ako sa prejavuje vo svojej ãin-
nosti modern˘ parlament? MôÏu predseda NR
SR, predsedovia poslaneck˘ch klubov a iní
vedúci ãinitelia NR SR napomôcÈ tomu? Ale-
bo môÏe to ovplyvniÈ ãasopis, ktor˘ je tejto v˘-
znamnej skupine obãanov a tomuto orgánu zá-
konodarnej moci vo veºkej miere venovan˘?
2
Modern˘ neznamená úplne podriaden˘ rôz-
nym nahlas deklarovan˘m poÏiadavkám, kto-
ré sa spoliehajú na obºúbenosÈ módnych tren-
dov v rôznych oblastiach Ïivota. Aj politická
modernosÈ sa opiera o mnohé tradiãné poznat-
ky, tvrdenia a spoloãenské trendy. Ale pritom
sa usiluje preniknúÈ do rôznych nov˘ch sveto-
názorov a hºadaÈ v nich také my‰lienky a ná-
pady, ktoré sa zdajú byÈ schopné zapôsobiÈ na
vyspelej‰iu ãasÈ spoloãnosti a zapustiÈ korene
v dôleÏit˘ch aktivitách hodnotn˘ch ºudí, aj
keì oni nemusia byÈ iba z jednej spoloãenskej
skupiny.
V súlade s t˘mito predstavami o modernos-
ti parlamentu môÏe aj ãasopis venovan˘ naj-
vy‰‰ím politick˘m in‰titúciám postaviÈ svoju
koncepciu a spoliehaÈ sa na autorov, ktorí by
vychádzali z t˘chto princípov pri vyhºadáva-
ní primeran˘ch tém a pri ich spracúvaní. Ak si
zosumarizujeme napríklad tvorbu najkvalit-
nej‰ích politick˘ch komentátorov v mienkot-
vorn˘ch denníkoch a t˘Ïdenníkoch, zistíme, Ïe
v podstate v‰etci – aj keì pí‰u, chvalabohu,
kaÏd˘ úplne inak – sú schopní uspokojiÈ poÏia-
davky nároãn˘ch ãitateºov na zrelé anal˘zy
rôznych udalostí a zahrnúÈ do nich aj veºmi od-
li‰n˘ch – vládnych, parlamentn˘ch, mimo-
vládnych a e‰te mnoh˘ch in˘ch – politick˘ch
aktérov rozmanit˘ch domácich i zahraniãn˘ch
situácií.
Mimochodom, ak je ãlánok napísan˘ za-
ujímavo, originálne a ‰tylisticky príÈaÏlivo,
ãitateºovi vlastne ani nezíde na um, aby skú-
mal, ãi je text modern˘ alebo zastaran˘. To nás
oprávÀuje vysloviÈ predpoklad, Ïe jedineãn˘
publicistick˘ v˘kon – ãi uÏ z hºadiska tematic-
kého, ãi rozprávaãského, ãi filozofického ãi ná-
padito zh⁄Àajúceho v‰etky relevantné materiá-
ly, ãi bohatého na ‰irokú ‰kálu informácií –
sám o sebe je vo vedomí ãitateºa v˘razn˘m
znakom modernosti a vyspelosti. Sú autori,
ktorí sa usilujú tak zamotaÈ text, Ïe ãitateº
vlastne ani nevie, kam autor smeroval a ão
chcel ãitateºovi ozrejmiÈ. Vychádzajú zrejme z
toho, Ïe táto zamotanosÈ vyvolá pocit moder-
nosti a nev‰ednosti. Ale záujem – ãi skôr ne-
záujem – ãitateºov o takéto neprehºadné ana-
l˘zy alebo fejtóny varujú autorov, aby nepo-
ãítali s vonkaj‰kov˘mi unikátnosÈami ako
znakmi modernosti.
Aj pre Ïurnalistov je pritom veºmi pouãné
a in‰piratívne ãítaÈ texty autorov, ktorí sa ve-
nujú predov‰etk˘m literatúre. Znovu pripo-
meÀme povedzme texty F. X. ·aldu, Karla
âapka, Alexandra Matu‰ku. ·tylistická bravú-
ra t˘chto prozaikov je jedineãn˘m v˘chodis-
kom pre t˘ch publicistov, ktorí chcú prekroãiÈ
tieÀ autorskej v‰ednosti a usilujú sa nielen
zhrnúÈ postoje nejak˘ch politikov, ale chcú
zájsÈ aj ìalej – chcú, aby mal ãitateº pote‰enie
aj z kombinácií, ktoré mu novinár predloÏil,
aby boli jasnej‰ie v˘chodiskové pozície drama-
tickej situácie, ale aj z farebnosti textu, ktor˘
ãíta.
·éfredaktor
So súãasnou koalíciou je
spokojn˘, takisto v‰ak vie,
Ïe „na Slovensku nie je situácia,
Ïe sa dva subjekty striedajú
pri moci a z toho dôvodu môÏu
takmer bezozvy‰ku realizovaÈ
svoj program“. Na rozdiel
od spektra naºavo od stredu
povaÏuje stredo-prav˘ priestor
za rozbit˘ a nekonzistentn˘,
dokonca v Àom vznikajú
aj nové strany. Ustaviãné
‰kandalizovanie súãasnej vlády
si vysvetºuje tak, Ïe SDKÚ-DS
t˘m chcela „prekryÈ schopnosÈ
Smeru a vlády a tejto koalície
spravovaÈ túto krajinu“.
Predseda NR SR Pavol PA·KA.
Napriek va‰im vyhláseniam, Ïe by ste
mali stabilne dovládnuÈ do júnov˘ch par-
lamentn˘ch volieb je viditeºné, Ïe sa me-
dzi vami zaãínajú prejavovaÈ jemné od-
li‰nosti. Nemám na mysli len Mamojko-
vu novelu zákona o vysok˘ch ‰kolách,
ale napríklad aj zákon o preukazovaní
pôvodu majetku. Zaãala sa volebná kam-
paÀ aj v koalícii?
Volebná kampaÀ je akási ãere‰niãka na
torte toho, ão strany musia robiÈ perma-
nentne poãas celého volebného obdobia,
t.j. komunikácia s voliãom a prezentácia
svojich postojov a nejaká miera identifiká-
cie s programom a s hodnotami. Samozrej-
me, zvolebnieva sa a je normálne, Ïe kaÏ-
dá strana sa chce akosi vymaniÈ do podoby
vlastnej individuality. Nedá mi v‰ak pri
hodnotení nejak˘ch rozdielov v súãasnej
koalícii byÈ tro‰ku razantnej‰í, aby sa nie-
kedy a niekomu vrátila pamäÈ. Skúste po-
rovnaÈ predchádzajúce obdobie, kde sa toto
zindividualizovanie zaãalo hneì prv˘ rok po
zostavení vtedaj‰ej ‰tvorkoalície a Èahalo sa
v napätí a konfrontácii a kontroverziách a
rozpadoch klubov a prestupe poslancov aÏ
do predãasn˘ch volieb. Z tohto pohºadu
bolo fungovanie trojkoalície Smer-SD –
ªS-HZDS – SNS veºmi pokojné, ‰tandard-
né. Prípadné rozdiely sme sa vÏdy snaÏili na
úrovni lídrov uchopiÈ ‰tandardn˘m dialó-
gom a vymedzením si pozícií, ale aj re‰pek-
tovaním programovej alebo ãiastoãne aj
hodnotovej diferenciácie medzi t˘mito sub-
jektmi. Koalícia zatiaº vládne, priebeh ostat-
nej schôdze to potvrdil napriek tomu, Ïe
vznikla mierna kontroverzia, lebo pre‰iel v
prvom ãítaní návrh poslanca Mamojku – v
druhom ãítaní môÏu nastaÈ aj úpravy, pre-
toÏe minister ‰kolstva a podpredseda vlády
Mikolaj má in˘ názor. Pevne verím, Ïe v
druhom ãítaní dôjde k takej úprave, Ïe do-
siahneme zhodu. Predpokladám, Ïe aj mar-
cová schôdza, kde sa bude uzatváraÈ ‰tvor-
roãn˘ legislatívny kolotoã, dokáÏe, Ïe koa-
lícia dovládne úplne do konca.
P R E D S E D A N R
Slovensko sa v politickom
systéme e‰te stále hºadá
Vyzeráte, Ïe ste s vládnutím so svojimi part-
nermi spokojn˘ – chceli by ste si to zopako-
vaÈ?
O tom rozhodujú ºudia – nejde len o otázku
spokojnosti ãi nespokojnosti. Práve v tomto
ãase sa zaãalo vyhodnocovanie plnenia vládne-
ho programu na úrovni exekutívy, premiér na-
v‰tevuje jednotlivé ministerstvá a hovorí o tom,
ão sa dosiahlo a ão nie. Z tohto pohºadu si my-
slím, Ïe spolupráca na úrovni koalície fungo-
vala. âo bude potom, musia rozhodnúÈ ºudia vo
voºbách. KaÏd˘ politick˘ subjekt ide pred vo-
liãov s ponukou ucelenej vízie spravovania
krajiny a podºa toho sa ºudia rozhodujú. Miera
spokojnosti vypl˘va aj zo schopnosti nájsÈ prie-
nik v programoch, ktoré sa potom dajú naplniÈ.
Na Slovensku nie je situácia, Ïe máte dva veº-
ké bloky alebo subjekty, ktoré sa striedajú pri
moci a z toho dôvodu môÏu takmer bezo zvy‰-
ku realizovaÈ svoj program. TakÏe predpokla-
dám, Ïe povolebná situácia bude závisieÈ od ma-
tematiky a hlavne od ochoty subjektov, ktoré
dostanú od ºudí mandát na zostavenie vlády, ísÈ
do urãitého kompromisu pri zostavení takého
programu, ktor˘ môÏu potom naplniÈ. Podºa
mÀa nemajú zmysel experimenty, aké Sloven-
sko zaÏívalo v podobe zoskupení, ktoré boli
skôr proti niekomu a nieãomu a programov˘ a
hodnotov˘ rozmer sa na úkor toho rozpl˘val.
Osobne by som privítal skôr koalíciu, ktorá
bude schopná v budúcom v˘voji, po globálnej
kríze, nielen ponúknuÈ, ale aj realizovaÈ stabil-
n˘ program.
Urãite by sa ºah‰ie vládlo v poãetne men‰om
zoskupení – napokon, jednému zo súãas-
n˘ch koaliãn˘ch partnerov ste dokonca od-
Àali jeden rezort.
V Európe sú rôzne systémy – tam, kde his-
torick˘m v˘vinom dospeli k urãit˘m dominu-
S R
júcim ‰tandardn˘m programov˘m a hodnoto-
v˘m blokom a naz˘vajme to zjednodu‰ene ºa-
vica a pravica, tak˘to problém neexistuje. Slo-
vensko sa aj vzhºadom na krátky ãas – dvad-
saÈ rokov od zásadnej zmeny –, v politickom
systéme iba hºadá a profiluje. Nakoniec aj tie-
to voºby ukazujú, Ïe opäÈ sa objaví na politic-
kej scéne niekoºko nov˘ch subjektov, takÏe
politická scéna a vládnutie je odkázané na koa-
lície. Samozrejme, ãím sú tie strany silnej‰ie a
ãím je ich menej, t˘m je to vládnutie efektív-
nej‰ie. OpäÈ pouÏijem príklad z minulosti – v
prvom pomeãiarovskom funkãnom období vlá-
du tvorilo päÈ subjektov, a napriek ústavnej
väã‰ine v nej veºmi ãasto vznikali konflikty.
Predchádzajúca ‰tvorkoalícia, ktorá bola zdan-
livo hodnotovo homogénna, lebo sa jej subjek-
ty definovali napravo od stredu, dokonca ani do
volieb nedovládla. Súãasná trojkoalícia, ktorá
urãite dovládne do volieb, sa zdá byÈ návodom
na to, aby potenciálne dvojkoalícia bola e‰te
efektívnej‰ia, hlavne z pohºadu plnenia pro-
gramu. Myslím si, Ïe Slovensko je z hºadiska
politického systému a ekonomick˘ch a sociál-
nych dopadov globálnej krízy v situácii, keì sa
e‰te otvoria rôzne pohºady aj na re-formovanie
stredo-pravého priestoru, ktor˘ je v˘razne roz-
bit˘ a nekonzistentn˘ a kde nieÏe dochádza ku
koncentrácii, ako to bolo v stredo-ºavom prie-
store, ale dokonca e‰te vznikajú nové subjek-
ty.
âím si to vysvetºujete?
Pravdepodobne je to aj otázka lídrovstva a
schopnosti maÈ veºmi jasnú víziu. OpäÈ je to
moÏno aj otázka historického v˘voja. Naprík-
lad aj t˘m, Ïe vedenie etnickej SMK v minu-
losti samo seba identifikovalo napravo od stre-
du, KDH takisto dosÈ rigidne obhospodaruje
svoje témy, akoby vytvorili bariéru proti tomu,
aby vznikol jeden veºmi siln˘ stredo-prav˘
subjekt.
Ako vnímate ìal‰ie dve strany, ktoré pôso-
bia vo „va‰ej polovici“ politického spektra
– KSS a SDª, ktorá sa v poslednom ãase dosÈ
kriticky vyjadruje na va‰u adresu?
SDª sa stala poãas integrácie stredo-ºavého
priestoru súãasÈou Smeru-SD, podobne ako
SOP, SDSS, SDA. Táto SDª, ão vznikla dnes,
je evidentne aj vzhºadom na personálne poza-
die prejavom snahy pravicov˘ch lobistov vy-
tvoriÈ subjekt, ktor˘ má zníÏiÈ relatívne stabil-
n˘ a vysok˘ potenciál Smeru-SD. KSS sa v
prieskumoch pohybuje okolo jedného-dvoch
percent a myslím, Ïe t˘m, Ïe sme sa snaÏili
uchopiÈ veºmi ‰tandardn˘m európskym spôso-
bom hodnoty sociálnej demokracie, sme ponúk-
li veºmi ‰irok˘m vrstvám, ktoré mali bliωie k
ºavici, alternatívu, ktorá bola pre ne oveºa prí-
ÈaÏlivej‰ia. KSS zostala akousi old-fashion a ne-
mala voliãom ão ponúknuÈ.
Vo viacer˘ch posledn˘ch voºbách sa zvyãaj-
ne presadila do NR SR nová strana – ãi uÏ
to bola SOP, ANO, Smer a teraz sa zdá, Ïe
to bude SaS. Nie je to aj signál akejsi nespo-
kojnosti s t˘m, kto vládne a kto je v opozí-
cii? Akoby ºudia stále ãakali nieão nové, iné,
ão prinesie nejakú kvalitatívnu zmenu...
MoÏno v kaÏdom z nás je kúsok mesianiz-
mu a v‰ade tam, kde si myslíme, Ïe tie kaÏdo-
denné rie‰enia nie sú celkom správne a sami v
sebe nenachádzame dosÈ sily na ich rie‰enia, tak
ãakáme niekoho, kto to urobí za nás. Toto je
otázka na stredo-pravé spektrum, ktoré je evi-
dentne rozbité hodnotovo aj personálne a trpí
pravdepodobne únavou. O tomto rozhodnú na-
pokon ºudia vo voºbách.
Jedn˘m z prejavov toho, Ïe sa uÏ zaãala
predvolebná kampaÀ, je aj konflikt medzi
Smerom a SDKÚ-DS kvôli financovaniu
Dzurindovej strany, a jedn˘m z dôsledkov
akoby bolo posilÀovanie Sulíkovej strany,
prelievanie voliãov od SDKÚ-DS k nemu.
Bolo to va‰ím cieºom?
To urãite nie. Máme jedno krédo, ktoré po-
uÏívame desaÈ rokov, ja som bol tieÏ pri zalo-
Ïení Smeru – a to je – venujme sa ºuìom, ne-
venujme sa sebe. Lebo v‰etky strany, ktoré sa
zaãnú zaoberaÈ sebou a nie ºuìmi, vÏdy zle
konãia. Myslím, Ïe na‰a kampaÀ bude progra-
mová a hodnotová a taká ako pred ‰tyrmi rok-
mi, keì sme predstavili reálnu alternatívu, po-
núkli sme konkrétny program, ktor˘ ºudí zaujal.
V tomto budeme pokraãovaÈ. Na druhej strane
ak sa nበsúper vydá cestou veºmi nekorektné-
ho permanentného ataku, bez toho, aby ponú-
kol program, víziu krajiny, tak na niektoré veci
treba upozorniÈ. Ak sa kampaÀ od‰tartuje, bu-
deme oslovovaÈ ºudí t˘m, ão vieme, ão sme do-
kázali a ão chceme e‰te dosiahnuÈ.
3
P R E D S E D A N R
Na zaãiatku roka sa ukázali dva fenomény
– zbabrané m˘to a stále nedorie‰en˘ predaj
emisií firme Interblue Group. PovaÏujete
tvrdenia, Ïe t˘m útokom na SDKÚ-DS ste sa
snaÏili prekryÈ tieto dve kauzy, za neopod-
statnené?
Najprv by som chcel povedaÈ, Ïe tieto dve
veci nemoÏno dávaÈ dokopy, lebo nevidím ani
najmen‰í náznak toho, aby sme tieto dve veci
naz˘vali kauzami. M˘to povaÏujem za ‰tan-
dardn˘ exekutívny postup, ktor˘ ani nevznikol
z veãera do rána. Prípravu sme zdedili e‰te od
predchádzajúcej vlády, prebiehali odborné kon-
zultácie, pripomienkové konania, menila sa le-
gislatíva a to, ãi sa vyskytli po zavedení niek-
toré nedostatky, ktoré z pohºadu dopravcov sa
ukázali ako nepraktické alebo nedorie‰ené, po-
vaÏujem pri takomto projekte za moÏné. Pod-
ºa mÀa je v‰ak dôleÏité, Ïe nikto sa nebránil veº-
kej snahe tieto problémy za pochodu rie‰iÈ.
Ministrovi dopravy sa neãudujem, bol pod ob-
rovsk˘m tlakom, ktor˘ okamÏite zneuÏili mé-
diá a malá ãasÈ dopravcov na politické ciele, Ïe
sa snaÏil komunikovaÈ, ale tieto veci sú dorie-
‰ené.
Ak zasadá mimoriadne vláda aj parlament,
pouÏiÈ slovo „excelentne pripraven˘ m˘tny
systém“ sa mi nezdá adekvátne.
Vláda zasadla mimoriadne a potom aj par-
lament preto, lebo sme chceli urobiÈ jedno naj-
závaÏnej‰ie opatrenie, aby sa eliminoval jeden
z dopadov, ani nie tak na autodopravcov, ako
z pohºadu opatrení v rámci finanãnej a ekono-
mickej krízy zabrániÈ ak˘mkoºvek dopadom
na spotrebn˘ kô‰ cez zv˘‰ené dopravné nákla-
dy. Preto to mimoriadne legislatívne opatrenie
spotrebnej dane na naftu, keì v˘razne klesla
cena nafty, ão ovplyvnilo dopravné náklady. To
bol dôvod na zasadnutie vlády, na skrátené le-
4
S R
gislatívne konanie a dnes je nafta lacnej‰ia o 12
– 13 centov. Ak hovoril minister o istej exce-
lentnosti, mal na mysli pravdepodobne to, Ïe
naozaj v drvivej väã‰ine m˘to funguje, hoci
ostáva do istej miery otvorená problematika
ciest 1. triedy, kde sa tieÏ vyhovelo poÏiadav-
kám dopravcov v otázke faktúr, ãiÏe ten dialóg
beÏal... Dodnes absolútne súhlasím s premié-
rom, Ïe baviÈ sa o tak˘chto veciach na ulici, pod
tlakom, ktor˘ ohrozuje chod krajiny, a e‰te za
silného poru‰ovania zákonov, je neprijateºné pre
kohokoºvek. Za stolom a za úãasti oficiálnych,
registrovan˘ch dopravcov sa veºa vecí vyrie‰i-
lo hneì a mnohé sa e‰te rie‰ia.
VráÈme sa teda k emisiám, to snáì uÏ kau-
za je, veì na nej padli traja ministri.
Padli na nej traja ministri, zrejme z dôvodov,
Ïe neboli schopní zvládnuÈ tento projekt, a keì
premiér rozhodol o odÀatí rezortu, komuniko-
val tento nedostatok. Dodnes je okolo kauzy prí-
li‰ veºa hmly, a minister Medveì aj v NR SR
veºmi jasne hovoril o ìal‰om postupe a niekto-
ré veci sa uviedli na pravú mieru. V otázke ceny,
ktorá mala byÈ najv˘znamnej‰ím indikátorom,
je stále veºa neznámych a doteraz nikto ne-
predloÏil relevantn˘ dôkaz o tom, kde a kto
zrealizoval oveºa v˘hodnej‰í predaj emisií. Dú-
fam, Ïe sa to podarí ministrovi Medveìovi po-
ãas niekoºk˘ch mesiacov dokonãiÈ.
Nie je problém aj v tom, Ïe pri tak˘chto veº-
k˘ch obchodoch nie je jasné, kto je partne-
rom ‰tátu? Nemalo by sa to rie‰iÈ zákonom,
aby boli majetkové pomery jasné?
Ja si myslím, Ïe otázky verejného obstaráva-
nia prechádzajú ustaviãn˘mi novelami, aj na
marcovej schôdzi budeme maÈ jednu. Nechcem
vyzeraÈ, Ïe za kaÏdú cenu nieão zatækam, ale nie
takéto obchody za 50 miliónov eur, ale za mi-
liardy sa dejú beÏne na tzv. verejn˘ch trhoch
anonymne a ani neviete, kto je za t˘m obcho-
dom, a je úplne beÏnou súãasÈou anonymita sub-
jektu, ktor˘ realizuje obchod. Teraz nehovorím,
ãi v tomto prípade to bolo správne alebo nie, ale
postaviÈ toto ako argument je úplne scestné.
Druhou otázkou je, ãi môÏe byÈ verejn˘ zdroj
obchodovan˘ tak˘mto spôsobom a ja budem
ako sociálny demokrat za to, aby sme v˘znam-
ne vstupovali do trhu, aby sme v˘znamne
ovplyvÀovali trh, aby sme mu v˘razne nasta-
vovali reguláciu v podobe zákonov a noriem
pod vysok˘mi sankciami – ak v‰ak poviem ta-
kéto ‰tyri vety, tak liberáli vyskoãia z koÏe.
Zaãali sme t˘m, Ïe kauza financovania
SDKÚ-DS vyvoláva podozrenie, Ïe mala pre-
biÈ kauzy m˘ta a emisií...
To nemyslíte váÏne, Ïe ak prizná predseda
SDKÚ-DS, Ïe prali ‰pinavé peniaze a nevie od-
povedaÈ ani na elementárne otázky, tzn. táto
strana je roky nekorektne financovaná a nikto
nevie, na ak˘ch miliardách sedia, Ïeby som to
chcel ãímkoºvek prekr˘vaÈ. Túto kampaÀ sle-
dujem v médiách, a je neuveriteºné, Ïe uÏ asi
druh˘ t˘ÏdeÀ o tom probléme nie je ani slov-
ko, pritom tie otázky neboli zodpovedané. Po-
rovnávaÈ takéto veci a dávaÈ ich do súvislosti
nie je veºmi prirodzené, lebo o emisiách a m˘te
môÏeme kedykoºvek hovoriÈ a kedykoºvek na
otázky o nich odpovedaÈ a nikto zo zodpoved-
n˘ch sa nebránil hovoriÈ, dokonca za nezvlád-
nutie emisií padali hlavy. Na druhej strane
predseda SDKÚ svojím odstúpením evidentne
prizná, Ïe ani len netu‰í, Ïe jeho strana prala ‰pi-
navé peniaze a je financovaná spôsobom, kde
nie je schopn˘ vysvetliÈ ani len elementárne veci
a toto nikoho nezaujíma.
Musím sa ohradiÈ – kauzu financovania
SDKÚ, kauzu Medená ulica, kauzu nezná-
mi darcovia SDKÚ otvoril denník Sme, to si
pamätám, v tom ãase som robil vo Formáte
a tejto kauze sme sa takisto venovali. TvrdiÈ,
Ïe médiá sa tomu nevenovali, je mylné.
MnoÏstvo káuz za predchádzajúcej vlády
otvorili médiá, s v˘nimkou privatizácie SPP,
ktorú otvoril vበpredseda. V‰etky ostatné
kauzy, poãnúc tretím operátorom, pokra-
ãujúc vláãikmi – toto oznaãenie kauzy som
ja vymyslel – otvorili médiá a nie je celkom
fér povedaÈ, Ïe si kauzy nev‰ímajú.
V kontexte toho, ão ste naexponovali ako
úvod, som povedal svoj názor, ale toto je pro-
blematika vlády a ja podrobnosti nepoznám. A
ak sme sa bavili o urãit˘ch súvislostiach a sprá-
vach a legislatívnych zmenách v parlamente, tak
je to o kooperácii a súãinnosti vlády a parlamen-
tu.
Ale môÏem to otoãiÈ? Preão sa nep˘tate, ãi
to permanentné atakovanie koalície a predse-
du vlády, ktoré sa zaãalo pranierovaním a otvá-
raním ak˘chkoºvek tendrov, kde nikto nepred-
loÏil Ïiadnu námietku, ani ÚVO, ale okamÏite
sa vo veºmi subjektívnej a nekorektnej rovine
zaãalo ‰pekulovaÈ o rozkrádaní – nebola to zo
strany SDKÚ-DS snaha znehodnotiÈ populari-
tu Smeru-SD, keì práve cez reálny v˘kon exe-
kutívy a v podobe, ktorá ºuìom konvenuje, rea-
lizujete aj veci, ktoré ºudia cítia ako naplnenie
ich predstáv, nie je to zo strany SDKÚ-DS sna-
ha prekryÈ schopnosÈ Smeru a vlády a tejto
koalície spravovaÈ túto krajinu? Nie sú ich v‰e-
lijaké, na niãom nepodloÏené obvinenia o zlo-
dejstve a rozkrádaní a diletantstve snahou pre-
kr˘vaÈ svoju vlastnú neschopnosÈ prísÈ s reál-
nou programovou ponukou a v korektnom po-
litickom zápase sa uchádzaÈ o moc?
Ja to nevyluãujem, hoci o niektor˘ch zlodej-
stvách za tejto vlády hovoril aj premiér. Sku-
toãne ani pol slovom nebudem obhajovaÈ
SDKÚ, nerobil som to ani vtedy, keì boli pri
moci, a neurobím to ani teraz. Premiér ho-
vorí, Ïe volebná kampaÀ by mala byÈ skôr za
ako proti. âo znamená za v prípade Smeru-
SD?
Je to ìal‰í rozsah napæÀania predstavy, kto-
rú dnes Európa pozná zjednodu‰ene pod skrat-
kou sociálny ‰tát, keì ide o to, naplniÈ v jedno-
tliv˘ch politikách mieru solidarity a zvy‰ovaÈ
mieru prerozdelenia a spoluúãasti na produkte
krajiny. To bude znamenaÈ pokraãovanie v pro-
jektoch v oblasti sociálnej, zdravotníctva, udrÏa-
nia urãitej miery pracovn˘ch práv... Ale samo-
zrejme v snahe udrÏaÈ schopnosÈ produkovaÈ,
vytváraÈ podmienky pre rast produktu, investí-
cií, rast zamestnanosti, ãoho bezpochyby ne-
vyhnutn˘m predpokladom je aj urãitá miera
empatie zamestnávateºov, a schopnosti prijaÈ
vzájomn˘ kompromis, ktor˘ my naz˘vame so-
lidarita, ktor˘ sme nevymysleli my, ale ktor˘ sa
zaãal v povojnovej obnove Európy a na ktorej
stojí prosperita Európy dodnes bez ohºadu na
to, kde vládnu ºavicové a pravicové strany. To
je na‰a predstava. To sa pokúsime vo voºbách
ºuìom ponúknuÈ a ak ten mandát získame, aj
takú politiku robiÈ.
V L Á D A S R

„Kríza nám naozaj váÏne skomplikovala Ïivot, oddialila termíny o 18 a viac mesiacov,
ão spôsobilo, Ïe dobre mienen˘ záväzok predsedu vlády prepojiÈ diaºnicou Bratislavu a Ko‰ice
do roku 2010 nebol naplnen˘. V ãase, keì tento záväzok vznikol, bolo v‰ak jeho naplnenie reálne,
v koncesn˘ch dialógoch totiÏ ani jedna veºká stavebná firma nenamietala niã voãi termínom,“
povedal pre Parlamentn˘ kuriér minister dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR ªubomír VÁÎNY.

Bol to nároãn˘,
ale úspe‰n˘ rok
n˘, ale dovolím si povedaÈ, Ïe aj úspe‰n˘.
Splnili sme väã‰inu veºk˘ch predsavzatí, kto-
ré sme si dali, súvisiacich najmä s prípravou
PPP-projektov, odovzdali sme do uÏívania v
pomerne veºkom rozsahu diaºnice a r˘chlost-
né cesty a pripravili Slovensko na spustenie
elektronického v˘beru m˘ta. V Ïelezniãnom
sektore sa nám tieÏ podarilo s pomocou ‰tá-
tu zaãaÈ veºmi nároãné stavby. S injekciou od
‰tátu – návratnou pôÏiãkou – sme vyrie‰ili zá-
vaÏn˘ problém, ktor˘ hrozil – masové prepú‰-
Èanie zamestnancov a pomerne veºk˘ kolaps
Ïelezniãného sektora. Ministerstvo dopravy
urobilo v roku 2009 veºk˘ kus práce aj v le-
gislatíve, najmä v oblasti noviel zákonov, ãi
uÏ cestn˘ch alebo Ïelezniãn˘ch. Úspechom
je, Ïe vláda SR aj Národná rada SR schváli-
li dva Ïelezniãné zákony, ktoré nielenÏe rie-
‰ia beÏnú metodiku Ïelezniãiarskeho Ïivota,
ale zároveÀ definujú to, ão ma vÏdy trápilo –
financovanie Ïelezniãného sektora zo strany
‰tátu nie na báze Ïivelnosti, keì sa potom Ïe-
lezniãné podniky zmietajú v neistote a neve-
dia riadiÈ zmysluplne svoj rozvoj, ale na báze
presného a zákonom definovaného záväzku.
Je to Zákon o dráhach a Zákon o doprave na
dráhach.

Skúsme sa najskôr venovaÈ cestnej dopra-

ve...
V oblasti v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest môÏem s uspokojením skon‰tatovaÈ, Ïe
sme na‰tartovali mechanizmy na splnenie
Programového vyhlásenia vlády, ktoré do
volieb prekroãíme o cca 47 %, ão znamená,
Ïe namiesto deklarovan˘ch 100 km odovzdá-
me do uÏívania 147 km. Za úspech povaÏu-
jem najmä to, Ïe aj napriek kontextu krízy,
ktorú nezapríãinila vláda SR, sme zabezpe-
ãili uzatvorenie 2. balíka PPP-projektu a 1. a
3. balík nasmerovali do správnych pozícií, z
ktor˘ch sa budú daÈ v roku 2010 tieÏ finanã-
ne uzatvoriÈ.

23. marca minulého roku ste podpísali his-

Ako hodnotíte rok 2009? Ak by ste mali po-
loÏiÈ na misky váh plusy a mínusy, ão by
prevaÏovalo?
Keì sa zamyslím nad uplynul˘m obdo-
bím, rok 2009 bol pre rezort dopravy nároã-
toricky prvú koncesnú zmluvu na Slovens-
ku na v˘stavbu r˘chlostnej cesty R1. 27.
augusta do‰lo po dlh˘ch a zloÏit˘ch roko-
vaniach aj k finanãnému uzatvoreniu. Ako
s odstupom ãasu hodnotíte uzatvorenú
zmluvu?
PPP ako celok je veºmi zloÏit˘ proces, kto-
rého realizácia vo väã‰ine krajín trvá 2 – 3
roky. O to viac sme asi prekvapili Európu, Ïe
sme tento proces pri R1 aj napriek ch˘bajú-

5
V L Á D A S R
cim skúsenostiam zvládli naozaj excelentne
– v krátkom ãase a na vysokej profesionálnej
úrovni. Dôkazom je najmä dobré vysvedãe-
nie od európskych bilaterálnych bánk a uchá-
dzaãov, ktorí pri na‰om historicky prvom
PPP-projekte ocenili transparentnosÈ, nedi-
skrimináciu a vysoko profesionálny prístup.
Odmenou za na‰u tvrdú prácu je aj prestíÏ-
ne ocenenie Project Finance International
Award, ktoré sme získali za v˘stavbu R1 v ka-
tegórii „Infra‰truktúrna transakcia roka“. Túto
cenu kaÏdoroãne udeºuje ãasopis Project Fi-
nance International v spolupráci s agentúrou
Thomson Reuters a v Európe ide o najpres-
tíÏnej‰ie ocenenie v oblasti financovania prie-
myseln˘ch projektov. Komisia zohºadÀova-
la najmä latku kvality, ktorú jednotlivé pro-
jekty nasadili ako ‰tandard pre ìal‰ie projek-
ty. Posudzovali sa tieÏ faktory veºkosti a v˘-
znamu pre lokálnu ekonomiku, a aj to, ako bol
projekt prijat˘ v medzinárodnej finanãnej
komunite. Pri tomto hodnotení dopadol naj-
lep‰ie práve nበprojekt R1. Zdá sa teda, Ïe
Základn˘ kameÀ, ktor˘m sa zaãali prípravné práce k v˘stavbe úsekov diaºnice D1, 1. balík PPP,
symbolicky poklopali predseda vlády SR Robert Fico, minister dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR ªubomír VáÏny
a predstavitelia Národnej diaºniãnej spoloãnosti, a.s., a koncesionára Slovenské diaºnice, a.s.
históriu PPP sme na Slovensku zaãali písaÈ
t˘m správnym perom. Je to dobrá správa pre
Slovensko a impulz pre úspe‰né dotiahnutie
aj zvy‰n˘ch dvoch balíkov PPP.
Ako si stoja balíky PPP v tejto chvíli?
2. balík PPP-projektov R1 Nitra – Banská
Bystrica uÏ máme papierovo za sebou, v‰et-
ky zmluvné dokumenty sú uzatvorené, mo-
mentálne sa v˘stavba veºmi v˘znamne reali-
zuje. Robili sa zemné práce, prekládky sietí,
kanalizácie, stavebné úpravy, ktoré si beÏné
laické oko moÏno nev‰imne, ale som si ist˘,
Ïe v roku 2010 uÏ bude vidieÈ slu‰n˘ kus ces-
ty. Teraz nám síce v˘stavbu trochu brzdia
vzácne archeologické nálezy z 11. – 12. sto-
roãia, ktoré sa na‰li v oblasti Kºaãian a Ban-
skej Bystrice, ale Ïiadne ìal‰ie závaÏné pro-
blémy v postupe v˘stavby nevnímam.
Pri 1. balíku PPP-projektov sme pred fi-
nanãn˘m uzatvorením. Dúfam, Ïe technické
problémy súvisiace s finanãn˘m uzatvorením
nám nespôsobia nejaké závaÏné ãasové po-
suny. Zatiaº sa v teréne vykonávajú predãas-
6
né práce – prekládky sietí, odÀatie ornice, v˘-
rub stromov a prístup na jednotlivé portálo-
vé staveniská.
V súvislosti s 3. balíkom PPP-projektov te-
raz rie‰ime komplikáciu s angaÏovanosÈou
Európskej investiãnej banky do projektu.
SnaÏíme sa scenár dotiahnuÈ tak, aby sme ãím
skôr dostali od banky definitívne rozhodnu-
tie. S koncesionárom sme sa zatiaº podobne
ako pfii prv˘ch dvoch PPP-projektoch do-
hodli na reÏime predãasn˘ch prác, ktoré síce
nie sú nároãné finanãne, ale sú nároãné na ãas.
Ak Európska investiãná banka vstúpi do pro-
jektu, oãakávam, Ïe by sme mali v 1. polro-
ku projekt finanãne uzatvoriÈ.
Opozícia tvrdí, Ïe ãerpanie prostriedkov v
rámci Operaãného programu Doprava je
nedostatoãné ãi dokonca nesystémové. Ak˘
je vበnázor?
V otázke Operaãného programu Doprava
2007 – 2013 som bol spoãiatku nervózny, ale
po v‰etk˘ch peripetiách spojen˘ch najmä s
prípravou schvaºovacích procesov na európ-
ske fondy môÏem skon‰tatovaÈ, Ïe rezort do-
pravy je v tejto oblasti stabilizovan˘. Pláno-
vané v˘daje v cestnej aj v Ïelezniãnej dopra-
ve na rok 2007 sme vyãerpali na 99 % a v
roku 2010 dôjde k veºkému ãerpaniu aloká-
cií za roky 2008 – 2009 a sãasti aj alokácií na
rok 2010. Táto skutoãnosÈ ma utvrdzuje v
tom, Ïe mechanizmy sú nastavené správne.
Za úspech povaÏujem aj fakt, Ïe z krajín V4
a Európskeho spoloãenstva je Slovensko je-
diná krajina, ktorej Európska únia uÏ schvá-
lila 2 tzv. veºké projekty, t. j. projekty nad 50
miliónov eur, a to projekt Modernizácia Ïe-
lezniãnej trate Îilina – Krásno nad Kysucou
a v˘stavba úseku D1 Sverepec – VrtiÏer.
V slovenskej spoloãnosti zaãiatkom roka
rezonovalo v‰ak najmä spustenie elektro-
nického m˘ta. Na jeho ‰tart boli rozdielne
názory. V˘sledkom bola novela, prijatá v
skrátenom legislatívnom konaní. Ako hod-
notíte spustenie elektronického m˘ta vy?
Elektronick˘ systém v˘beru m˘ta, ktor˘
sme oficiálne spustili 1. januára 2010, je ná-
roãn˘ unikátny projekt, najväã‰í v dejinách
Slovenska, ktorého v˘voj sledujú aj v Európ-
skej komisii. Ako kaÏd˘ veºk˘ projekt, aj
tento sa nezaobi‰iel bez drobn˘ch chybiãiek
krásy, ktoré sme nemohli v technicko-legisla-
tívnom procese dokonale predvídaÈ. Naprík-
lad aj v Nemecku mali v prvom roku 35
zmien v m˘tnom poriadku, takÏe s men‰ími
úpravami sme rátali aj my.
V skrátenom legislatívnom procese sme
schválili vyhlá‰ku, ktorá nadobudla úãinnosÈ
1. februára 2010. Vyhlá‰ka stanovuje nové
pravidlá v˘poãtu a v˘beru m˘ta za prejden˘
vymedzen˘ úsek. Vodiãi zaplatia len za úsek,
ktor˘ prejdú cel˘. Uvedenou zmenou minis-
terstvo dopravy vy‰lo v ústrety najmä domá-
cim autodopravcom, pretoÏe zaplatia za men-
‰í poãet prejazden˘ch kilometrov ako reálne
vyuÏijú.
Novela zákona tieÏ zniÏuje sadzby pokút za
nesprávne zadané údaje do palubnej jednot-
ky z v˘‰ky 2655 eur na 160 eur (v blokovom
konaní z 1 655 eur na 120 eur) a roz‰iruje
okruh osloboden˘ch vozidiel od platenia m˘ta
na v‰etky zloÏky integrovaného záchranného
systému. DôleÏitou zmenou vyhlá‰ky je aj
zv˘‰enie poãtu úsekov z pôvodn˘ch 826 na
1 000. Spolu bolo prehodnoten˘ch 76 spoplat-
nen˘ch úsekov, z ktor˘ch niektoré MDPT SR
vyÀalo zo spoplatnenia preto, Ïe sa nachádza-
jú v intravilánoch miest a obcí, a ostatné boli
rozdelené na men‰ie úseky.
To, Ïe sme sa rozhodli pre satelitn˘ m˘t-
ny systém a nie pre klasick˘ mikrovlnn˘,
znamenalo nároãnej‰iu, t⁄nistej‰iu cestu, ale
je to systém s väã‰ou perspektívou, ktor˘
umoÏÀuje v budúcnosti mnohé moderné nad-
stavby. M˘to bude nielen zdrojom budúceho
financovania NDS, ale dúfam, Ïe pomôÏe v
blízkom ãase presunúÈ ão najviac nákladnej
dopravy z cesty na Ïeleznicu. Jednoduché
ãísla hovoria, Ïe zatiaº ão diaºnice sú preplne-
né na 80 – 100 %, Ïeleznice sú vyÈaÏené ma-
ximálne na 25 – 30 %. Radi by sme dosiah-
li tak˘ efekt, aby spoplatnenie Ïeleza, betó-
nu, cementu a dreva prepravovaného po ces-
tách, vrátilo tento tovar opäÈ na Ïeleznicu,
kam naozaj patrí.
Vo februári vláda SR schválila vበlegisla-
tívny zámer vytvoriÈ do konca roku 2012
holding Slovenské Ïeleznice, a. s., ktor˘
zlúãi trojicu ‰tátnych Ïelezniãn˘ch spoloã-
ností ZSSK, ZSSK Cargo, aj ÎSR. âo je
hlavn˘m cieºom tohto zlúãenia?
Hlavn˘m cieºom je zlep‰iÈ fungovanie Ïe-
lezniãného sektora a v˘kon vplyvu jediného
akcionára. V rámci spoloãnosti Slovenské
Ïeleznice, a. s., budú Ïelezniãné podniky
existovaÈ ako samostatné jednotky s oddele-
n˘m úãtovníctvom, majetkov˘m aj perso-
nálnym základom. Podobn˘ model majú v
Rakúsku, Nemecku aj Poºsku a ukázal sa ako
veºmi efektívny. Oãakávame, Ïe nové uspo-
riadanie zlep‰í spoluprácu a riadenie, zv˘‰i
konkurencieschopnosÈ na trhu a zníÏi aj ná-
klady jednotliv˘ch podnikov.
ZloÏitou témou je Letisko M. R. ·tefánika
v Bratislave. Neuskutoãnená privatizácia,
v dôsledku krízy pokles poãtu cestujúcich,
v˘padok ãi odchod niekoºk˘ch leteck˘ch
spoloãností, navy‰e nad letiskom visí Èar-
V L Á D A S R
cha 70 miliónov eur ‰tátnej pôÏiãky, ktorú
bude musieÈ letisko poãas nasledujúcich ro-
kov splácaÈ ‰tátu zo svojich v˘nosov. Na
druhej strane ambiciózna v˘stavba nové-
ho terminálu, ktorá poãíta s nárastom poã-
tu cestujúcich poãas najbliωích rokov aÏ
na 5 miliónov. âo ak sa tieto predpoklady
nenaplnia a „noÏnice sa otvoria“? Ako vi-
díte situáciu letiska a vôbec civilného letect-
va na Slovensku v najbliωom období?
Rok 2009 moÏno vo v‰eobecnosti charak-
terizovaÈ ako jeden z najÈaωích rokov v civil-
nom letectve na Slovensku. CitlivosÈ trhu na
hospodársku krízu sa okamÏite premietla aj
do poklesu dopytu po leteckej preprave. Mno-
ho slovensk˘ch obãanov napríklad ukonãilo
vplyvom celosvetovej hospodárskej krízy
svoje pracovné aktivity v zahraniãí a vrátilo
sa späÈ domov. BohuÏiaº, krach leteckej spo-
loãnosti Sky Europe Airlines a následné ukon-
ãenie ãinnosti spoloãnosti Seagle Air tieÏ po-
tvrdilo neºahkú situáciu v leteckej doprave.
Pre imidÏ Slovenska je v‰ak dôleÏité, aby
bola aj jeho vstupná brána, ktorou Letisko M.
R. ·tefánika urãite je, povaÏovaná za prí-
jemné miesto zaãiatku dovolenky alebo slu-
Ïobnej cesty. Bratislavské letisko pokladám
za strategick˘ segment dopravy a preto zru-
‰enie privatizácie beriem ako správny krok.
Prioritou letiska na rok 2010 teda aj naìa-
lej zostáva dostavba a otvorenie prvej ãasti
odletového terminálu, kam by sa prevádzka
mala presÈahovaÈ uÏ zaãiatkom letnej sezóny,
teda v máji – júni. Som veºmi rád, Ïe sa po
v˘padku SkyEurope Airlines podarilo v glo-
bále udrÏaÈ sieÈ destinácií, kam sú letecké
dopravné sluÏby z Bratislavy poskytované a
navy‰e, Ïe sa nám v t˘chto t˘ÏdÀoch podari-
lo obnoviÈ priame letecké spojenie Bratisla-
va – Moskva. Samozrejme, budeme sa sna-
ÏiÈ prilákaÈ aj nov˘ch dopravcov na nበtrh,
hoci si treba uvedomiÈ, Ïe väã‰í poãet liniek
na letisku automaticky nezaruãuje aj rast poã-
tu cestujúcich.
ZloÏitá je situácia aj okolo Slovenskej po-
‰ty. Jej monopol konãí. Ministerstvo pri-
pravuje nov˘ návrh zákona o po‰tov˘ch
sluÏbách. Na ak˘ch základn˘ch princí-
poch bude postaven˘?
Roãn˘ objem v˘nosov Slovenskej po‰ty,
a. s., sa v roku 2009 kvôli kríze zníÏil a tak
sa musela zachovaÈ ako kaÏdá iná obchodná
spoloãnosÈ – investovaÈ len toºko prostried-
kov, koºko si je schopná svojimi v˘konmi za-
robiÈ. Z tohto dôvodu rástla úroveÀ a pestrosÈ
po‰tov˘ch sluÏieb na Slovensku v porovna-
ní s predo‰l˘mi rokmi pomal‰ie. Napriek
tomu sme z minima vyÈaÏili, ão sa dalo.
Áno, v roku 2010 sa musíme popasovaÈ s
legislatívou zameranou na liberalizáciu po‰to-
v˘ch sluÏieb a najmä na tzv. hybridnú po‰tu.
Na‰ou filozofiou je, aby kaÏd˘ operátor, kto-
r˘ bude pôsobiÈ na po‰tovom trhu a poskyto-
vaÈ sluÏby zameniteºné s univerzálnymi sluÏ-
bami, prispieval – ºudovo povedané – do
spoloãného me‰ca, z ktorého sa potom bude
kompenzovaÈ univerzálna sluÏba. V návrhu
zákona presne zadefinujeme jasné a jednoz-
naãné pravidlá na poskytovanie a financova-
nie univerzálnej sluÏby.
Na záver: aké sú hlavné priority minister-
stva na rok 2010? âo v‰etko chcete e‰te
stihnúÈ do volieb?
Rok 2010 sa bude niesÈ v znamení najma-
sívnej‰ieho preinvestovania Ïelezniãn˘ch aj
cestn˘ch infra‰truktúrnych celkov. Verím, Ïe
sa nám podarí dotiahnuÈ 1. aj 3. balík PPP-
projektov a v˘raznej‰ie sa posunieme aj s
prípravou D4, ktorá je momentálne jednou z
najpotrebnej‰ích stavieb na Slovensku. Mám
tieÏ plány aj s holdingov˘m usporiadaním Ïe-
lezniãn˘ch spoloãností a samozrejme chcem
sledovaÈ, aby sa Operaãn˘ program Doprava
aj naìalej ãerpal v maximálnej moÏnej viere.
Okrem toho uvidím, ão nové e‰te prinesie
spustenie elektronického systému v˘beru
m˘ta a nov˘ cestn˘ zákon.
7
D O P R A V A N A S L O V E N S K U
Nev‰edné rie‰enia
vyÏadujú tvoriv˘ch ºudí
Alfa 04, a. s. je ambiciózna akciová spoloãnosÈ, ktorá sa ‰pecializuje na projektovanie dopravn˘ch stavieb – ciest,
diaºnic a mostov. Svoje sluÏby poskytuje aj v oblasti dopravného inÏinierstva, environmentálnych anal˘z, autorského
a stavebného dozoru. Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu predstavenstva a. s. Alfa 04 Ing. Miroslava MAËA·âÍKA,
ktor˘ je známy ako autor viacer˘ch v˘znamn˘ch mostov, napríklad Mosta Apollo v Bratislave, rekon‰trukcie
Starého mosta v Bratislave alebo ãoskoro otvorenej Mestskej estakády v PovaÏskej Bystrici.
Pán predseda predstavenstva, predstavte
nám va‰u spoloãnosÈ.
Alfa 04, a. s., vznikla v roku 2004. Jej jadro
tvorí skupina projektantov, ktorí majú mnoho-
roãné skúsenosti s projektovaním a riadením
projektov mnoh˘ch v˘znamn˘ch dopravn˘ch
stavieb. Bez preháÀania sa dá povedaÈ, Ïe väã-
‰inu diaºniãn˘ch stavieb na Slovensku vyprojek-
tovali a ich projekty riadili ºudia, ktorí sú dnes
v Alfa 04. Na‰i projektanti „majú prsty“ v pro-
jektoch takmer kaÏdého v˘znamného mosta,
ktor˘ sa za posledn˘ch dvadsaÈ rokov postavil
na Slovensku.
Mestská estakáda v PovaÏskej Bystrici.
TakÏe zaloÏiÈ firmu s tak˘mto zdatn˘m ko-
lektívom projektantov nebol problém…
No, nebolo to také jednoduché. Hoci sme
mali bohaté skúsenosti s projektovaním a dosta-
tok ambícií, v poãiatoãnom období sme naráÏa-
li na paradoxn˘ problém: nemali sme referen-
cie. Na‰i pracovníci pritom mali vo vitrínach
8
ocenenia za viaceré diaºniãné a mostné stavby. A e‰te jednu zákazku musím pripomenúÈ.
Spomeniem aspoÀ niektoré. Sú to predov‰etk˘m Alfa 04 bola konzultantom zdruÏenia „Slovens-
mosty cez Dunaj v Bratislave – Prístavn˘ most, ké diaºnice“, ktoré sa stalo víÈazom verejnej
most Lafranconi alebo domácimi aj zahraniãn˘- súÈaÏe na koncesiu diaºnice D1 „Dubná Skala
mi oceneniami priam „ove‰an˘“ most Apollo, – Svinia“ formou verejno-súkromného partner-
temer 2-kilometrová diaºniãná estakáda cez stva (PPP). Toto zdruÏenie uspelo v spomína-
Prievoz, ktorá púta pozornosÈ svojím atraktív- nej verejnej súÈaÏi s v˘razne najniωou cenou.
nym tvarom, ale tieÏ technicky mimoriadne ná- K tomuto úspechu nemalou mierou prispela aj
roãná rekon‰trukcia mosta cez Dunaj v ·túro- Alfa 04.
ve. A tak by som mohol pokraãovaÈ zoznamom
stavieb, ktoré získali väã‰inu cien „Stavba roka“, Aké zaujímavé projekty má va‰a spoloãnosÈ
ocenení od Národného komitétu FIB, Zväzu teraz pred sebou?
stavebn˘ch inÏinierov a ìal‰ích domácich, ale Technicky mimoriadne zaujímav˘ je spome-
aj zahraniãn˘ch projektov˘ch in‰titúcií. nut˘ projekt rekon‰trukcie Starého mosta v
Dovolil som si túto rekapituláciu preto, aby Bratislave. KeìÏe rekon‰truovan˘ most bude
som zv˘raznil absurdnosÈ pouÏívaného systému zloÏen˘ sãasti z pôvodnej a sãasti z novej kon-
uznávania referencií v procese verejného obsta- ‰trukcie, musíme analyzovaÈ, ako sa mosty pro-
rávania, ktor˘ uznáva iba referencie firmy, ale jektovali a vyrábali pred 65 aÏ 100 rokmi, aká
nie referencie osobností, ão referenãné dielo vy- oceº a spoje sa vtedy pouÏívali a to musíme zo-
tvorili. Tento systém je v rozpore s autorsk˘m súladiÈ s poznatkami dne‰ka.
zákonom a je tieÏ v rozpore s hlavn˘m záme- Ale rozsahom prác bude pre Slovensko aj pre
rom verejného obstarávania, vybraÈ pre zadanú projektantov Alfa 04 historickou ‰ancou v˘-
úlohu najschopnej‰í rie‰iteºsk˘ kolektív. stavba slovensk˘ch diaºnic v reÏime PPP. Tech-
nická nároãnosÈ, tempo projektov˘ch prác, ale
Ako ste si s touto situáciou poradili? aj kontakt so stavebnou „kultúrou“ z Francúzs-
Poãiatoãné problémy predov‰etk˘m s finan- ka, Portugalska ãi Nemecka, to bude naozajst-
covaním beÏného chodu firmy boli ak˘msi tes- n˘ test odbornej zdatnosti a húÏevnatosti kolek-
tom charakteru a súdrÏnosti kolektívu „Alfy“. tívu Alfa 04, a. s.
Na‰Èastie, odborná zdatnosÈ a húÏevnatosÈ na‰ich
ºudí sa pomerne r˘chlo presadili aj v tvrdom kon-
kurenãnom prostredí. A preto môÏem bez pre-
háÀania kon‰tatovaÈ, Ïe vy‰e 5-roãná história
Alfa 04 je príbehom úspechu. Nielen ekonomic-
kého, ale predov‰etk˘m profesijného. Dôkazom
je zoznam zákaziek na na‰ej webovej stránke. Sú
tam vymenované v˘znamné cestné, diaºniãné,
mostné a dopravno-inÏinierske stavby na Slo-
vensku, v âechách ãi v AzerbajdÏane.
Zvlá‰È spomeniem aspoÀ niektoré. Téma re-
kon‰trukcie Starého mosta cez Dunaj v Brati-
slave uÏ temer dva roky púta pozornosÈ predo-
v‰etk˘m obyvateºov Bratislavy. Alfa 04 vypra-
covala 9 rie‰ení tohto premostenia a napriek
kontroverznému v˘voju tejto zákazky sa ju,
dúfam, podarí úspe‰ne ukonãiÈ.
Nemenej „pohnut˘“ bol osud ìal‰ej v˘znam-
nej stavby – diaºniãného prieÈahu mestom Po-
vaÏská Bystrica. Alfa 04 vypracovala v rekord-
ne krátkom ãase realizaãnú dokumentáciu do-
minantného objektu stavby – mestskej estaká-
dy. Tento mostn˘ objekt, ktorého v˘stavba v sú-
ãasnosti fini‰uje, je jedn˘m z najväã‰ích objek-
tov kategórie „extradosed“ na svete. Jeho tech-
nické parametre, ale aj dizajn a r˘chlosÈ v˘stav-
by pútajú pozornosÈ mostn˘ch expertov nielen
v Európe. Varianty rekon‰trukcie Starého mosta v Bratislave.
V L Á D A S R
Aby sa nám lep‰ie cestovalo, treba maÈ kvalitnú dopravnú sieÈ. âo v‰etko sa preto na Slovensku robí
a bude robiÈ, o tom uÏ v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom Ministerstva dopravy pô‰t a telekomunikácií
Slovenskej republiky Milanom MOJ·OM a redaktorkou Annou Komovou.
Kvalitná dopravná sieÈ
je základom
Nie je Ïiadnym objavom, ani niãím no-
v˘m, keì poviem, Ïe na svoj rozvoj potre-
buje kaÏdá krajina dobre vyhovujúcu do-
pravnú sieÈ, vedeli by ste na úvod ná‰ho
rozhovoru zmapovaÈ súãasn˘ stav, ako ìa-
leko sme sa s rozvojom dopravy dostali?
Na úvod musím uviesÈ, Ïe rozvinutá do-
pravná infra‰truktúra je jedn˘m zo základ-
n˘ch predpokladov fungovania kaÏdej ekono-
miky. Je v˘chodiskom pre efektívne, udrÏa-
teºné, bezpeãné a vysokokvalitné dopravné
sluÏby v jednotliv˘ch odvetviach dopravy a
prostriedkom na zabezpeãenie mobility oby-
vateºstva.
K 1. januáru 2010 bolo v prevádzke 377,3
km diaºnic a 225,4 km r˘chlostn˘ch ciest,
priãom od júla 2006 do konca roka 2009 bolo
do prevádzky odovzdan˘ch celkovo 96 km
diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.
Cieºom MDPT SR je celkovo za roky 2006
– 2010 odovzdaÈ do uÏívania 147,3 km diaº-
nic a r˘chlostn˘ch ciest , ão je nad rámec Pro-
gramového vyhlásenia vlády na roky 2006 –
2010, ktor˘ predpokladá odovzdaÈ 100 km
diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest. V tomto roku
budú odovzdané do uÏívania predov‰etk˘m
úseky na diaºnici D1: Sverepec – VrtiÏer (Po-
vaÏská Bystrica), Jablonov – Beharovce, Svi-
nia – Pre‰ov a úsek na r˘chlostnej ceste R4
Svidník – preloÏka.
Okrem toho boli spustené tri balíky projek-
tov PPP, priãom boli uÏ podpísané v‰etky
koncesné zmluvy medzi MDPT SR a víÈaz-
mi verejn˘ch obstarávaní. Druh˘ balík PPP
-projektov úseku r˘chlostnej cesty R1 Nitra –
Tekovské Nemce a severného obchvatu Ban-
skej Bystrice v celkovej dæÏke 55 km je v ‰tá-
diu realizácie a predpoklad jeho ukonãenia je
v roku 2012. Zmluvy pre prv˘ balík projek-
tov diaºnice D1 Dubná Skala – Ivachnová –
Jánovce – Jablonov a druh˘ balík projektov
diaºnice D1 Hriãovské Podhradie – Dubná
Skala zatiaº neboli finanãné uzatvorené. V sú-
ãasnosti je úlohou MDPT SR zainteresovaÈ
medzinárodné banky – Európsku banku pre
obnovu a rozvoj a Európsku investiãnú ban-
ku do financovania projektov s cieºom pod-
poriÈ vstup komerãn˘ch bánk do financova-
nia PPP, aby sa ão najskôr ukonãilo finanãné
uzavretie podpísan˘ch koncesn˘ch zmlúv.
Kvalitná Ïelezniãná infra‰truktúra je zá-
kladn˘m predpokladom na to, aby podiel v˘-
konov Ïelezniãnej dopravy sa na dopravnom
trhu nezniÏoval. Preto sa postupne moderni-
zuje. Doteraz bol modernizovan˘ traÈov˘ úsek
Bratislava (Raãa) – Trnava – Nové Mesto
nad Váhom (92 km) na r˘chlosÈ do 160 km/h.
Okrem toho boli modernizované Ïelezniãné
stanice v Poprade a Pre‰ove a ukonãená elek-
trifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica. V
roku 2008 sa zaãala modernizácia úseku Îi-
lina – Krásno nad Kysucou, v roku 2009 úse-
ku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce a
Trenãianska Teplá – Ilava – Belu‰a. V progra-
movom období 2007 – 2013 bude ìalej po-
kraãovaÈ modernizácia medzinárodn˘ch ko-
ridorov, predov‰etk˘m prioritn˘ch projektov
TEN-T, predov‰etk˘m projektu ã. 17 Ïelez-
niãná os: ParíÏ – ·trasburg – ·tutgart – Vie-
deÀ – Bratislava, ktor˘ umoÏní medzinárod-
né prepojenie SR a súãasne umoÏní zaãleniÈ
regionálnu, nadregionálnu a cezhraniãnú Ïe-
lezniãnú osobnú dopravu Ïelezniãnú dopra-
vu do mestskej hromadnej dopravy v Brati-
slave.
Súãasná infra‰truktúra terminálov in-
termodálnej prepravy (8 kontajnerov˘ch
prekladísk) na pokrytie budúcich preprav-
n˘ch potrieb nepostaãuje kapacitne ani tech-
nologicky. Preto cieºom MDPT SR je vybu-
dovaÈ základnú sieÈ terminálov intermodálnej
prepravy (Bratislava, Leopoldov, Ko‰ice, Îi-
lina, Budãa a Dobrá) v súlade s OP Doprava
a ich vzájomné prepojenie (technologicky a
informaãne) ako aj s logistick˘mi centrami
nákladnej dopravy.
V oblasti infra‰truktúry letísk boli reali-
zované projekty na zv˘‰enie bezpeãnostnej
ochrany letísk spolufinancované zo ‰truktu-
rálnych fondov na letiskách Poprad – Tatry,
Pie‰Èany, Sliaã a Îilina v celkovej sume 2,24
mil. eur. Projektmi boli splnené úlohy vypl˘-
vajúce zo vstupu do Schengenského priesto-
ru a tieto letiská boli k 29. 3. 2008 zaradené
do kategórie medzinárodn˘ch schengensk˘ch
letísk. Uznesením ã. 43/2008 vláda SR schvá-
lila Prípravu nového terminálu na Letisku
M. R. ·tefánika Bratislava, priãom financo-
vanie je zabezpeãované kombináciou vlast-
n˘ch zdrojov letiska a verejn˘mi zdrojmi
(‰tátny rozpoãet).
V oblasti vodnej dopravy vláda SR schvá-
lila uznesením ã. 642/2009 “Generálny pro-
gram implementácie NAIADES“, ktorého
cieºom je vytváraÈ podmienky na modernizá-
ciu jestvujúcich vodn˘ch ciest (Dunajskú,
VáÏsku), dobudovaÈ a modernizovaÈ verejné
prístavy v Bratislave a Komárne a efektívne
vyuÏívaÈ Rieãne informaãné sluÏby (RIS) na
slovenskom úseku Dunaja a spoloãn˘ch úse-
koch Dunaja s Rakúskom a Maìarskom v ob-
lasti manaÏmentu plavebnej situácie a za-
bezpeãenia cezhraniãnej elektronickej v˘-
meny dát o aktuálnej plavbe.
Ako sa pokraãuje v príprave a v˘stavbe
diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest na rozostava-
n˘ch úsekoch? Kedy moÏno rátaÈ s finál-
nymi prácami?
Programom prípravy a v˘stavby diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest bol stanoven˘ ambicióz-
nej‰í postup prípravy a v˘stavby nad rámec
Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré
ukladá vláde vytvoriÈ podmienky pre v˘stav-
bu a sprevádzkovanie 100 km diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest do roku 2010.
Na základe anal˘zy prípravy a v˘stavby
diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest v rokoch 2006 aÏ
2009 je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe ciele progra-
mu prípravy a v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest sa priebeÏne plnia. Program predpokla-
9
V L Á D A S R
dal odovzdaÈ do uÏívania 147,3 km diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest. K 1. januáru 2010 bolo v
prevádzke 377,3 km diaºnic a 225,4 km r˘-
chlostn˘ch ciest, priãom od júla 2006 do kon-
ca roka 2009 bolo do prevádzky odovzdan˘ch
celkovo 96,0 km diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.
Do konca roka 2010 sa predpokladá odo-
vzdaÈ viac ako 50,0 km diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest, ão je v zhode s citovan˘m programom.
Vysokou rozostavanosÈou úseku diaºnice
D1 Sverepec – VrtiÏer bude zabezpeãené ply-
nulé spojenie na trase diaºnice D1 Bratislava
– Îilina. Okrem úseku diaºnice D1 Pre‰ov, zá-
pad – Pre‰ov, juh sú v‰etky stavby diaºnice D1
buì vo v˘stavbe alebo s právoplatn˘m staveb-
n˘m povolením. Ch˘bajúci úsek diaºnice D1
Pre‰ov, západ – Pre‰ov, juh má vydané prá-
voplatné územné povolenie v novembri 2009.
Úsek diaºnice D3 Svrãinovec – ‰tátna hra-
nica s Poºskom je charakterizovan˘ problé-
mom so zabezpeãením financovania technic-
ky nároãn˘ch stavebn˘ch objektov. Predmet-
n˘ úsek je z pohºadu financovania z pro-
striedkov OPD rizikov˘m projektom, a pre-
to MDPT SR pracuje na alternatívnom rie‰e-
ní.
Homogenizácia Èahu r˘chlostnej cesty R1
Trnava – Banská Bystrica je zabezpeãená
v˘stavbou úseku r˘chlostnej cesty R1 Nitra,
západ – Tekovské Nemce s predpokladan˘m
ukonãením v roku 2011. K sprevádzkovaniu
cestného Èahu prispeje ukonãenie v˘stavby
úseku r˘chlostnej cesty R1 Îarnovica – ·á-
‰ovské Podhradie, I. a II. etapy v roku 2010.
Bodové nedostatky na r˘chlostnej ceste
R2 boli rie‰ené otvorením úsekov r˘chlostnej
cesty R2 Figa, Tornaºa a OÏìany. Ostatné
stavby r˘chlostnej cesty R2 sú v príprave
spolu s horsk˘m priechodom Soro‰ka.
PriebeÏne pokraãuje environmentálne po-
sudzovanie a príprava úsekov r˘chlostn˘ch
ciest R3 – R8 a diaºnice D4.
Predpokladan˘ harmonogram odovzdáva-
nia stavieb v roku 2010 je uveden˘ v tabuº-
ke.
Nemali ste problémy s existujúcou legisla-
tívou pri roz‰irovaní a v˘stavbe cestn˘ch
Prehºad stavieb, ktoré budú odovzdané do uÏívania v roku 2010 (Zdroj NDS, a. s.)
do 06/2010
D1 Sverepec – VrtiÏer
D1 Jablonov – Studenec (pravá strana)
D1 Studenec – Beharovce
D1 Svinia - Pre‰ov
R4 Svidník – preloÏka
spolu
do konca roka 2010
D2 KriÏovatka Stupava juh
R1 Îarnovica – ·á‰ovské Podhradie II. etapa
R3 Trstená – obchvat II. ãasÈ
R3 Horná ·tubÀa – obchvat
spolu
spolu rok 2010
10
komunikácií, ste dnes spokojn˘ s právnym toãniÈ konania o obnove evidencie niektor˘ch
stavom? pozemkov a právnych vzÈahov k nim (ROEP)
Súãasn˘ stav prípravy diaºnic a r˘chlost- podºa zákona ã. 180/1995 Z. z. o niektor˘ch
n˘ch ciest je v˘sledkom pomalého tempa opatreniach na usporiadanie vlastníctva k po-
prác na jednotliv˘ch stupÀoch dokumentácií zemkom. Ak takéto konanie uÏ prebieha, je
v predchádzajúcom období. Postup prípravy potrebné, aby bolo ur˘chlene vykonané a
je v súãasnosti v˘razne zdynamizovan˘ uplat- ukonãené. DôleÏité je aj umoÏnenie prístupu
Àovaním zákona ã. 275/2007 Z. z., ktor˘m sa k potrebn˘m informáciám o evidencii vlast-
mení a dopæÀa zákon NR SR ã. 129/1996 níctva k nehnuteºnostiam vo vyhradenom
Z. z. o niektor˘ch opatreniach na ur˘chlenie ãase stavebníkovi, ako aj subjektom vykoná-
prípravy v˘stavby diaºnic a ciest pre motoro- vajúcim pre stavebníka uvedenú ãinnosÈ, prí-
vé vozidlá, v znení zákona NR SR ã. 160/1996 padne aj zabezpeãiÈ na uveden˘ ãas personál-
Z. z. o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov ne posilnenie príslu‰nej správy katastra. Pre
s úãinnosÈou od 1. júla 2007. vykonanie ur˘chleného uskutoãnenia majet-
Nedostatoãná príprava úsekov zaraden˘ch kovoprávneho vyrovnania je nevyhnutné
do projektov PPP si vyÏiadala vytvoriÈ legi- prednostné vybavovanie na správach katast-
slatívny rámec na ur˘chlené ukonãenie prípra- ra.
vy projektov, ão sa podarilo prijatím zákona ·tátna expertíza je súãasÈou procesu prípra-
ã. 669/2007 Z. z. o jednorazov˘ch mimo- vy diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, preto je po-
riadnych opatreniach v príprave niektor˘ch trebné upraviÈ pre ur˘chlenie prípravy stavieb
stavieb diaºnic a ciest pre motorové vozidlá vykonávanie tohto stupÀa. V˘kon ‰tátnej ex-
s úãinnosÈou od 11. 12. 2007. pertízy je potrebné vykonaÈ do 3 mesiacov od
Prebiehajúca príprava stavieb v nadväz- podania návrhu.
nosti na harmonogram v˘stavby vyvolala po-
trebu ìal‰ích opatrení, a preto bol zákonom Pri príprave a v˘stavbe diaºnic a r˘chlost-
ã. 540/2008 Z. z. novelizovan˘ zákon ã. n˘ch ciest vznikajú neprimerané nároky v
669/2007 Z. z. o jednorazov˘ch mimoriad- súvislosti so zmenami vyhlá‰ky Ministerstva
nych opatreniach v príprave niektor˘ch sta- zdravotníctva SR ã. 549/2007 Z. z., ktorou sa
vieb diaºnic a ciest pre motorové vozidlá. ustanovujú podrobnosti o prípustn˘ch hodno-
Vládny návrh zákona predpokladal zjednodu- tách hluku, infrazvuku a vibrácií s úãinnos-
‰enie postupu prípravy vytvorením a doplne- Èou od 1. 12. 2007. Je potrebné vypustiÈ z § 2
ním zvlá‰tneho reÏimu prípravy v súvisiacich základné pojmy z bodu zs) bod i) definíciu
predpisoch. okolia pre pozemné komunikácie, ktoré je
Pomocou t˘chto opatrení predpokladáme, územím do vzdialenosti 100 m od osi vozov-
Ïe v roku 2010 bude ukonãená príprava 64,2 ky alebo od osi priºahlého jazdného pásu po-
km diaºnic a v priebeÏnej príprave bude ìal- zemnej komunikácie.
‰ích 176,2 km. R˘chlostné cesty budú pripra- Vzhºadom na mnoÏstvo uskutoãnen˘ch
vované v dæÏke 840,4 km, z toho bude 156 km zmien, MDPT SR pripravuje nov˘ cestn˘
pripraven˘ch na zaãatie v˘stavby. zákon, v ktorom bude rie‰en˘ aj proces prí-
Na základe doteraj‰ích skúseností pri prí- pravy na základe poznatkov z ostatn˘ch kra-
prave stavieb a rie‰ení majetkovoprávneho jín EÚ.
vyrovnania, je moÏné definovaÈ niekoºko pro-
blémov, sÈaÏujúcich a predlÏujúcich prípravu Svetová hospodárska kríza najpravdepo-
stavieb. dobnej‰ie negatívne ovplyvnila v˘stavbu
diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a ich rekon-
Na zabezpeãenie majetkovoprávneho vy- ‰trukcie, pribrzdila ich , aj keì sa uÏ ãias-
rovnania nehnuteºností v katastroch dotknu- toãne spamätali z nepriaznivého stavu, aké
t˘ch v˘stavbou je potrebné ur˘chlene usku- sú následky?
Pôvodn˘ návrh v˘davkov na v˘stavbu diaº-
nic a r˘chlostn˘ch ciest bol 447 673 898 eur.
Vláda schválila 572 952 229 eur, a preto je
profil km porovnávacie vládou schválen˘ rozpoãet na v˘stavbu diaº-
kritérium nic a r˘chlostn˘ch ciest vy‰‰í o 125 mil. eur.
1/2 profil – dæÏka V súvislosti s úpravou rozpoãtu kapitoly
pln˘ 9,6 19,2 MDPT SR na rok 2010 do‰lo ku kráteniu
v˘davkov na v˘stavbu diaºnic a r˘chlostn˘ch
1/2 5,2 5,2 ciest zo ‰tátneho rozpoãtu, av‰ak aj k zv˘‰e-
pln˘ 3,5 7,0 niu prostriedkov z fondov EÚ. Táto stratégia
pln˘ 8,0 16,0 je v súlade s politikou EK, keìÏe ãerpanie
prostriedkov z fondov EÚ je chápané ako
1/2 4,6 4,6
europomoc a v ãase krízy je nevyhnutná.
30,9 52,0
Prejdime k Ïelezniãnej doprave, ktorá je
profil km porovnávacie svojim spôsobom ‰pecifická, ako sa darí
kritérium zvládnuÈ poÏiadavky v rámci Ïelezníc Eu-
1/2 profil – dæÏka rópy? V ãom je najviac rozdielov, myslím
pln˘ 3,2 6,4 teraz na také, ktoré beÏn˘ uÏívateº Ïelez-
níc nevidí?
pln˘ 8,4 16,8 Predpokladám, Ïe pod poÏiadavkami my-
1/2 4,8 4,8 slíte tie technické. Medzinárodné normy pre
1/2 4,3 4,3 Ïelezniãnú dopravu uÏ existovali aj pred vstu-
pom SR do Európskej únie, a to dohody AGC
20,7 32,3 a AGTC, vyhlá‰ky UIC a iné európske tech-
51,6 84,3 nické normy a ‰pecifikácie, ktoré sme dodrÏo-
V L Á D A S R
vali a stále dodrÏujeme. Vzhºadom na rozdiel-
ny Ïelezniãn˘ systém v jednotliv˘ch kraji-
nách, pri‰la Európska komisia s iniciatívou
zjednotenia tohto rozdielneho systému, a to
zjednotením technick˘ch, prevádzkov˘ch a
právnych predpisov, ãomu hovoríme intero-
perabilita Ïelezníc. Technické poÏiadavky in-
teroperability (TSI) Európska komisia (EK)
uverejÀuje formou rozhodnutí pre jednotlivé
subsystémy, ktoré sú priamo aplikovateºné v
ãlensk˘ch ‰tátoch bez potreby ich implemen-
tácie do národnej legislatívy. TSI sú vytvára-
né predov‰etk˘m na základe európskych no-
riem, ktoré sme uplatÀovali aj v minulosti
pred vstupom do EÚ, t˘m pádom zabezpeãe-
nie interoperability na Slovensku pri niekto-
r˘ch subsystémoch nie je aÏ také technicky
rozdielne a nároãné.
Av‰ak zjednotenie celého Ïelezniãného
systému je veºmi nároãné. Nie je moÏné za-
bezpeãiÈ úplnú interoperabilitu tohto systému
v Európe poãas niekoºk˘ch rokov, ale vyÏia-
da si to dlhé obdobie a nároãnú prácu nielen
z technickej, ale najmä z finanãnej stránky. Na
jej dosiahnutie je dôleÏitá v prvom rade vôºa
ãlensk˘ch krajín na vytvorenie jednotného Ïe-
lezniãného systému.
Rozdiely, ktoré beÏn˘ uÏívateº Ïelezníc ne-
vidí sú práve tie technické, s ak˘mi sa den-
nodenne musia Ïeleznice vyrovnaÈ. Aj na-
priek urãit˘m problémom so subsystémom
riadenie, zabezpeãenie a návestenie, zvy‰né
subsystémy z pohºadu infra‰truktúry sa nám
darí plniÈ, a pri t˘ch, kde sa nám zatiaº nepo-
darilo zabezpeãiÈ úpln˘ súlad s poÏiadavka-
mi európskych noriem a návrhmi TSI, kon-
krétne energia, sú priebeÏne rie‰ené a pri-
pravované a poÏiadavky budú splnené e‰te
pred publikovaním oficiálnych verzií TSI.
âo je dôleÏité zrekon‰truovaÈ v súãasnom
stave ako prvé?
Zrekon‰truovaÈ by bolo potrebné v‰etky
trate. Vzhºadom na nedostatok finanãn˘ch
prostriedkov najmä zo strany ‰tátu sa snaÏí-
me pri rekon‰trukcii postupovaÈ v zmysle
prijatej stratégie, a to koordinovane nadväzo-
vaÈ na uÏ zaãatú rekon‰trukciu, aby sme v bu-
dúcnosti dosiahli modern˘ interoperabiln˘ a
najmä bezpeãn˘ Ïelezniãn˘ systém, a t˘m
zv˘‰ili konkurencieschopnosÈ a podiel Ïelez-
nej prepravy na trhu na Slovensku.
Nemali by sme vynechaÈ ani leteckú dopra-
vu a prepravu, ako to bude vyzeraÈ v bu-
dúcnosti, kde vidíte v˘chodisko a vhodné
reálne rie‰enie pre zlep‰enie stavu leteckej
dopravy a prepravy?
Globálna ekonomická kríza mala Ïiaº,
okrem váÏnych dopadov na priemyselnú v˘-
robu a pokles cestovného ruchu, aj priamy
vplyv na zníÏenie dopytu po leteckej prepra-
ve. V Európe sa pohybuje prepad v preprave
cestujúcich v rozmedzí 24 – 33 % a v cargo
doprave je to okolo 29 %. Slovenskú republi-
ku okrem tohto celkového v˘voja v civilnom
letectve (trpia nielen leteckí dopravcovia, ale
aj letiská) negatívne po‰kodil aj bankrot slo-
venského dopravcu SkyEurope Airlines, kto-
r˘ si na jednej strane dostatoãn˘m spôsobom
vybudoval sieÈ a kapacitu liniek po celej Eu-
rópe, na druhej strane v‰ak neodpustiteºn˘m
spôsobom zanedbal stabilizáciu leteckej spo-
loãnosti.
Z t˘chto dôvodov treba prekonaÈ rok 2010,
kedy by sa celková situácia v letectve moh-
la ustáliÈ. Okrem toho, od mája 2010 má byÈ
v prevádzke nov˘ terminál pre cestujúcich na
Letisku Bratislava, ãím sa zv˘‰i kvalita slu-
Ïieb a komfort pre cestujúcich. V leteckej
doprave fungujú spojité nádoby: kvalitnej‰ie
a lep‰ie letisko s vy‰‰ím stupÀom kvality po-
skytovan˘ch sluÏieb priÈahuje leteck˘ch do-
pravcov s nárastom poãtu cestujúcich a nárast
dopravy ìalej vytvára potrebu e‰te vy‰‰ej ka-
pacity letiska a kvality sluÏieb. Tak ako ºudia
zo v‰eobecného biznisu a z oblasti priemys-
lu tvrdia, Ïe v teraj‰ej fáze krízy si treba pri-
pravovaÈ pozície a projekty pre ãinnosti po
období krízy, aj my tvrdíme, Ïe je dobré sa v
teraj‰ej situácii pripravovaÈ na lep‰ie pod-
mienky na letisku, aby bolo toto pripravené
na nárast potrieb v období po kríze.
ÚroveÀ a kvalitu vykonávania leteckej do-
pravy z hºadiska regulátora vidím dobre,
ostatne potvrdzujú to aj audity. NemôÏem
do toho zah⁄ÀaÈ me‰kania letov a vyrovnáva-
nie sa leteck˘ch dopravcov s od‰kodÀovaním
cestujúcich vo v‰eobecnosti. Za od‰kodÀova-
nie sú zodpovední dopravcovia zo zmluvy o
preprave, ktorou je letenka.
V oblasti me‰kania letov z dôvodov navi-
gaãn˘ch sluÏieb sa Slovenská republika za-
pojila do procesu „Jednotného európskeho
vzdu‰ného priestoru“ spolu s ìal‰ími 6 kra-
jinami strednej Európy. Táto iniciatíva vychá-
dzajúca z legislatívy EÚ má navigaãné sluÏ-
by harmonizovaÈ a zjednodu‰ovaÈ, zároveÀ pri
zvy‰ovaní úrovne kvality.
V oblasti leteckej dopravy treba stavaÈ na
letiskách v Bratislave a Ko‰iciach a reagovaÈ
na v˘voj situácie slovensk˘ch a zahraniã-
n˘ch dopravcov poskytujúcich sluÏby v SR,
zároveÀ spolu s marketingov˘mi a obchod-
n˘mi aktivitami t˘chto letísk. Pokiaº by i‰lo
o prepravné práva, ministerstvo je priprave-
né pomôcÈ. To musia byÈ nosné piliere. Okrem
toho bude rezort naìalej podporovaÈ regionál-
ne letiská.
11
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

EUROVIA SK, a. s., nadväzuje na tradíciu spoloãnosti EUROVIA – Cesty, a. s., ktorá viac ako 57 rokov
patrila k ‰piãke v dopravnom staviteºstve na Slovensku. EUROVIA SK patrí do stavebnej skupiny
EUROVIA CS, ktorá pokr˘va svojimi závodmi potreby celého územia âeskej a Slovenskej republiky
a je v˘znamn˘m regionálnym zamestnávateºom, ktor˘ kladie dôraz aj na spoloãenské hodnoty,
ako bezpeãnosÈ a Ïivotné prostredie. SpoloãnosÈ stavia na bohat˘ch skúsenostiach a kvalitnom
technologickom vybavení francúzskej skupiny EUROVIA, patriacej do nadnárodného koncernu VINCI.
Parlamentn˘ kuriér oslovil generálneho riaditeºa EUROVIA SK, a. s., Erica ROUFFETA.

Chceme budovaÈ a skvalitÀovaÈ

dopravnú sieÈ na Slovensku
16. decembra 2009 sa zmenilo obchodné
meno va‰ej spoloãnosti z EUROVIA – Ces-
ty, a. s. na EUROVIA SK, a. s. âo bolo prí-
ãinou tejto zmeny?
Touto zmenou sme chceli zv˘razniÈ fakt, Ïe
sme národnou spoloãnosÈou, operujúcou po
celom území Slovenska. K zmene názvu do-
‰lo v rámci konsolidácie skupiny EUROVIA
po celom svete, ktorej cieºom je zjednotiÈ ná-
zvy spoloãností skupiny, pôsobiacich v rôz-
nych krajinách tak, aby kaÏd˘, kto stretne EU-
ROVIU, ãi uÏ na Slovensku alebo kdekoºvek
na svete vedel, Ïe rokuje so siln˘m partnerom
so stabiln˘m zázemím.
Medzi najv˘znamnej‰ie stavby, ktoré sa
spájajú s va‰ou spoloãnosÈou v roku 2009
patrí realizácia kriÏovatky vo Vranove nad
Topºou a odovzdanie druhého profilu diaº-
niãného úseku D1 Mengusovce – Jánovce
do uÏívania cestujúcej verejnosti. Mohli by
ste nám o t˘chto stavbách povedaÈ nieão
viac?
Diaºniãn˘ úsek D1 Mengusovce – Jánov-
ce bol v plnom profile otvoren˘ v septembri
minulého roku. V˘stavbu 11,62 km projektu
realizovalo konzorcium spoloãností EURO-
VIA CS, EUROVIA – Cesty, a. s. a Stavby
mostov Slovakia, priãom po otvorení tunela
Bôrik sa vìaka tomuto úseku v˘razne po-
mohla odºahãiÈ doprava v kritick˘ch úsekoch
cesty I. triedy I/18 medzi Popradom a Svitom.
âo sa t˘ka kriÏovatky vo Vranove nad
Topºou, táto predstavuje v˘znamné prepoje-
nie centra mesta, priºahl˘ch mestsk˘ch ãastí
a obchvatu mesta. Pre vodiãov je veºk˘m
prínosom, vìaka nej sa môÏu dostaÈ z obchva-
tu priamo do centra a nemusia uÏ zdæhavo pre-
chádzaÈ cel˘m mestom. Chcel by som vy-
zdvihnúÈ skutoãnosÈ, Ïe táto stavba bola na-
priek núten˘m technologick˘m prestávkam
dokonãená o mesiac skôr, ako bolo pôvodne
plánované.
Z realizovan˘ch v˘znamn˘ch stavieb v‰ak
nesmieme zabudnúÈ ani na 10 km dlh˘ prv˘
úsek r˘chlostnej komunikácie R1 Îarnovica
– ·á‰ovské Podhradie, ktor˘ bol uveden˘
vodiãom do uÏívania v 4-mesaãnom predsti-
hu oproti plánovanému termínu a ktor˘ v˘-
razne odºahãil tranzitnú dopravu medzi Nitrou
a Banskou Bystricou. Z ìal‰ích stavieb by
som chcel spomenúÈ v˘stavbu kompostárne
bioodpadov pre mesto Ko‰ice, ãi netradiãnú
realizáciu obnovy vozovky na jednej z najru‰-
nej‰ích komunikácií v centre Bratislavy, na
·ancovej ulici, ktorá prebehla v noci a to za
pomoci ‰peciálnej osvetºovacej technológie,
ktorá bola na Slovensku pouÏitá absolútne po
prv˘krát.
Súhrnne moÏno povedaÈ, Ïe v priebehu ce-
lého roka 2009 sme sa neustále snaÏili uspo-
kojovaÈ potreby na‰ich klientov ako z hºadis-
ka kvality a rôznorodosti realizovan˘ch prác
a poskytovan˘ch sluÏieb tak i z hºadiska ich
nárokov na termíny a minimalizovanie obme-
dzení premávky.
A ão rok 2010? Na ãom bude pracovaÈ
va‰a spoloãnosÈ v tomto roku?
Rok 2010 sa javí ako veºmi zaujímav˘, a
to nesporne vìaka prvému od‰tartovanému
PPP projektu v histórii Slovenska, ktor˘ za-
h⁄Àa projektovanie, v˘stavbu, údrÏbu a pre-
vádzku 52 km r˘chlostnej cesty R1 medzi Ni-
trou a Tekovsk˘mi Nemcami v celkovej hod-
note investície viac ako 0,9 miliardy eur. V
rámci tohto projektu pracuje EUROVIA SK
na úseku Selenec – Beladice a na severnom
obchvate Banskej Bystrice.
V tomto roku sa aj naìalej budeme snaÏiÈ
pracovaÈ na regionálnych PPP projektoch pre
VÚC, mestá a obce, ktoré zápasia s deficitom
verejn˘ch financií a ktor˘m na‰a spoloãnosÈ
ponúka technické rie‰enia vhodné pre údrÏbu
a obnovu komunikácií. Sme azda jedinou
spoloãnosÈou na Slovensku, ktorá tak˘to typ
projektov realizuje kaÏdoroãne uÏ zopár ro-
kov a môÏem potvrdiÈ, Ïe u investorov majú
veºk˘ úspech.
V súãasnosti máme rozpracovan˘ch viace-
ro dôleÏit˘ch projektov, medzi nimi je naprík-
lad diaºnica D1 v úseku Studenec – Behárov-
ce alebo preloÏka cesty I/67 Poprad - KeÏma-
rok a chystáme sa podaÈ ponuky do v˘znam-
n˘ch verejn˘ch súÈaÏí, o v˘sledkoch ktor˘ch
sa rozhodne v priebehu najbliωích t˘ÏdÀov.
Potreba ‰etrenia prírodn˘ch zdrojov,
vzdialenosÈ stavieb a právne úpravy limi-
tujúce v˘voz na skládky – to v‰etko sú
faktory, ktoré smerujú problematiku
údrÏby vozoviek k technológiám úspor-
n˘m na spotrebu pridaného kameniva. Na
základe nedávno ratifikovan˘ch dohôd o
ochrane Ïivotného prostredia z Grenelle sa
tieto potreby dostávajú e‰te viac do popre-
dia a favorizovan˘mi sa stávajú recyklácie
a technológie úsporné jednak na vstupné
materiály a energie, jednak technológie,
ktoré umoÏÀujú zhodnotenie druhotn˘ch
materiálov. Ako sa k t˘mto v˘zvam posta-
vila EUROVIA SK, a. s.?
Toto je téma, ktorej na‰a spoloãnosÈ venu-
je mimoriadnu pozornosÈ. EUROVIA SK sa
Pokládka nového asfaltu – ·ancová ulica, Bratislava.

12
S T A V E B N Í C T V O
snaÏí v maximálnej miere vyuÏívaÈ technic-
ké znalosti získané po celom svete, aby ich
mohla ponúknuÈ svojim slovensk˘m investo-
rom. Nበcentrálny v˘skumn˘ ústav vo fran-
cúzskom Bordeaux neustále pracuje na v˘vo-
ji nov˘ch produktov a procesov zodpoveda-
júcich poÏiadavkám a oãakávaniam klien-
tov, ale ktoré zároveÀ reagujú na zv˘‰enú
potrebu ochrany Ïivotného prostredia. UÏ
viac ako rok preto ponúkame na‰im klientom
nízkoenergetické obaºované zmesi, ktoré sú
vyrábané a pokladané za niωích teplôt ako je
obvyklé. Ich v˘roba si vyÏaduje men‰ie
mnoÏstvá energie, ãím zároveÀ dochádza k
zníÏeniu vypú‰Èan˘ch emisií do ovzdu‰ia.
Eurovia SK je tieÏ jedn˘m z lídrov na slo-
venskom trhu v oblasti pouÏívania technoló-
gie stabilizácie zemín. V˘hodou tejto techno-
lógie je vyuÏitie pôvodného podloÏia z trasy
komunikácie, vìaka ãomu sa dosahuje v˘raz-
ná úspora nákladov na dopravu a odvoz ma-
teriálu a t˘m sa zniÏujú emisie, hluk a opot-
rebenie komunikácií v mieste staveniska. Mi-
nul˘ rok sme tieÏ aplikovali ìal‰í ekologic-
k˘ postup, a to na stavbe I/66 ValkovÀa – ·u-
miac, kde bola pouÏitá metóda recyklácie
vozovky za studena a pri ktorej sa zrecyklo-
valo 100% pôvodn˘ch asfaltov˘ch zmesí. So
zámerom zhodnocovaÈ druhotné materiály
vybavujeme preto na‰e obaºovacie súpravy
technológiou na pridávanie pôvodn˘ch asfal-
tov˘ch zmesí, ktoré boli získané frézovaním
alebo vybúraním vozovky.
Na ekológiu a Ïivotné prostredie pozorne
dbáme aj pri riadení na‰ich stavieb. Získanie
certifikácie podºa ISO 14 000 dosvedãuje, Ïe
sa snaÏíme pracovaÈ ão najbliωie k Ïivotné-
mu prostrediu. Nበzáujem o trvalo udrÏateº-
n˘ rozvoj môÏe demon‰trovaÈ aj uÏ spomína-
ná bratislavská stavba realizovaná v noci,
ãím sa zmiernil dopad na obmedzenia dopra-
vy a Ïivotné prostredie.
Na‰a spoloãnosÈ ovláda mnoÏstvo techník
a technológií, ktoré vieme realizovaÈ a ktoré
môÏeme na‰im klientom ponúknuÈ, problé-
N A S L O V E N S K U
mom sú v‰ak ãasto podmienky, ktoré nám v
súÈaÏiach o verejné zákazky, bohuÏiaº, ne-
umoÏÀujú navrhovaÈ variantné rie‰enia.
V tejto súvislosti je v‰ak zaujímavé, Ïe
va‰a spoloãnosÈ verejne zadefinovala nie-
len zmenu mena, ale aj zmenu podnikateº-
ského akcentu: mieni sa vo zv˘‰enej mie-
re orientovaÈ práve na ‰tátne zákazky. âo
vás k tomu vedie?
K zmene v na‰ich obchodn˘ch zámerov do-
‰lo v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá so se-
bou priniesla znaãn˘ pokles súkromn˘ch zá-
kaziek. Z tohto dôvodu sme minul˘ rok boli
nútení hºadaÈ viac zákaziek u ‰tátnych inves-
torov. To ale neznamená, Ïe by sme súkrom-
n˘ sektor opú‰Èali, práve naopak, i naìalej
chceme patriÈ k firmám, ktoré sa budú podie-
ºaÈ na budúcom hospodárskom rozvoji Slo-
venska, pri ktorom hrajú súkromné investície
kºúãovú úlohu. Vìaka na‰im znalostiam,
schopnostiam a technikám vieme súkrom-
n˘m investorom ponúknuÈ alternatívne rie‰e-
nia, ktoré pre nich môÏu byÈ zaujímavé z hºa-
diska ãasovej i finanãnej úspory.
Súãasná situácia nás v‰ak núti zameraÈ sa
viac na verejn˘ sektor a ja pevne dúfam, Ïe
investície do verejnej infra‰truktúry budú i na-
V˘stavba diaºniãného úseku D1 Mengusovce – Jánovce.
ìalej pokraãovaÈ. Práve ony udrÏiavajú v˘‰ku
aktivít stavebn˘ch spoloãností, a s t˘m spo-
jenú mieru zamestnanosti. Netreba zabúdaÈ,
Ïe na realizácii t˘chto aktivít sa podieºajú do
veºkej miery aj poddodávatelia, väã‰inou
malé a stredné podniky, takÏe je tu priamy do-
pad i na nich.
Aké sú plány spoloãnosti EUROVIA SK
smerom do budúcnosti?
Momentálnym zámerom na‰ej spoloãnos-
ti je stabilizovaÈ na‰u ‰truktúru, ktorú teraz
tvoria ‰tyri regionálne závody a jeden závod
orientovan˘ len na veºké projekty s celoslo-
venskou pôsobnosÈou. Túto ‰truktúru dopæÀa
sieÈ lomov a obaºovacích súprav, ktoré sú lo-
kalizované po celom území Slovenska. Za po-
sledné roky na‰e aktivity v˘razne narástli,
realizujeme ich na celonárodnej úrovni, ale
zároveÀ chceme byÈ na‰im klientom ão naj-
bliωie, aby sme sa s nimi mohli podieºaÈ na
zlep‰ovaní kaÏdodenného Ïivota. Chceme
byÈ súãasÈou t˘ch, ktorí budujú a skvalitÀujú
dopravnú sieÈ na Slovensku, chceme uspoko-
jovaÈ potreby na‰ich klientov a na‰e pracov-
né ãaty sú pripravené zúãastÀovaÈ sa na oãa-
kávanom rozvoji Slovenska.
13
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

GEOCONSULT, s. r. o., je nezávislá súkromná spoloãnosÈ, ktorej majiteºom je Geoconsult

Holding GmbH v Salzburgu a vznikla z Technicko-projektovej správy spoloãnosti Doprastav
v roku 1993. Jej hlavnou ãinnosÈou je spracovávanie ‰túdií – územn˘ch, dopravn˘ch
i environmentálnych, spracovávanie geologick˘ch, územn˘ch, dopravn˘ch a environmentálnych
prieskumov, príprava projektov˘ch dokumentácií pre stavebné zámery, územné rozhodnutia
a stavebné povolenia, ponuky, realizaãné projekty, projekty skutoãného vyhotovenia, prevádzkové
a manipulaãné poriadky, rozpoãty a prepoãty. Venuje sa tieÏ monitoringu, ãiÏe návrhom,
koordinácii, sledovaniu a vyhodnocovaniu projektov. Na otázky Parlamentného kuriéra
odpovedá Ing. Igor JAKUBÍK, CSc., riaditeº GEOCONSULT-u, s. r. o.

Základn˘m predpokladom
kaÏdej dobrej stavby
je kvalitn˘ projekt Kam sa radí GEOCONSULT pri jeho porov-
návaní s in˘mi projekãn˘mi organizáciami u
nás v oblasti projektovania inÏinierskych
stavieb?
Myslím si, Ïe v porovnaní s ostatn˘mi projek-
tov˘mi organizáciami na Slovensku patríme k
‰piãke v tejto oblasti. VyuÏívame podporu a
spoluprácu sestersk˘ch firiem v Rakúsku, naj-
mä GC ViedeÀ a GC Salzburg, ktoré majú dlho-
roãné skúsenosti hlavne s projektovaním tune-
lov a podzemn˘ch stavieb takmer na celom sve-
te. Spracovali sme napríklad projekt najdlh‰ie-
ho tunela u nás „Vi‰Àové“ a tunelov „Îilina“,
„Ovãiarsko“, „PovaÏsk˘ Chlmec“ a „·ibenik“.

GEOCONSULT sa uÏ roky podieºa na pro-

Rozsah ãinností va‰ej spoloãnosti predstavu-
je dosÈ ‰irok˘ záber. MôÏete nám povedaÈ,
pre ktoré oblasti hospodárskej sféry pripra-
vujete projekty?
Orientujeme sa predov‰etk˘m na dopravnú
infra‰truktúru, to znamená na projekty diaºnic,
ciest a mestsk˘ch komunikácií.
KaÏd˘ z t˘chto infra‰truktúrnych projektov
má v objektovej skladbe projekty mostov, lávok,
nadjazdov a podchodov, prekládky inÏinier-
skych sietí, strediská údrÏby a odpoãívadlá. Pri-
pravujeme tieÏ podklady pre vodohospodárske
stavby – vodovody, kanalizácie, ãistiãky a úprav-
ne odpadov˘ch vôd, ãerpacie stanice, meliorá-
cie a úpravy tokov. Venujeme sa aj projektova-
niu tunelov. V súvislosti s ochranou Ïivotného
prostredia pripravujeme rôzne zámery a správy
o posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie a
ich monitoring. Zabezpeãujeme tieÏ podklady
pre geologické prieskumy, geodetické merania
a majetkovo-právne vysporiadania.
jektovej príprave diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.
MôÏete spomenúÈ aspoÀ niektoré?
Za takmer 17 rokov na‰ej ãinnosti sme vypra-
covali projektové dokumentácie pre diaºniãn˘
úsek Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom –
Chocholná – Skala s privádzaãom do Trenãína
v celkovej dæÏke 52,8 km. Na PovaÏí sme au-
tormi diaºniãného úseku Hriãovské Podhradie
– Lietavská Lúãka – Vi‰Àové – Dubná Skala s
privádzaãom do Îiliny v celkovej dæÏke 30,2
km. Na diaºnici D3 pripravujeme projekty na
úsek Îilina – StráÏov – Brodno – Kysucké Nové
Mesto v celkovej dæÏke 14,4 km. V Bratislave
sme pripravili diaºniãn˘ úsek Viedenská cesta
– Prístavn˘ most v dæÏke 3,9 km. ëalej sme pro-
jektovali úseky Hubová – Ivachnová v dæÏke
15,25 km a Jánovce – Jablonov – Studenec –
Behárovce v dæÏke 27,7 km. Na Slovensku sme
pripravili realizáciu diaºnic v celkovej dæÏke
144 km.
Z t˘chto úsekov by som spomenul aspoÀ dva:
– Úsek diaºnice D3 Hriãovské Podhradie – Îi-
lina (StráÏov) má dæÏku 8,460 km a nachádza
sa na Àom 21 mostn˘ch objektov, z ktor˘ch
11 je na diaºnici, sedem na vetvách kriÏova-
tiek a dva nad diaºnicou. Najväã‰í a najdlh‰í
z nich je estakáda na svahu pozdæÏ cesty I/18.
Má dæÏku 1 530 m a zakladaná je v mimoriad-

14
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

ne zloÏit˘ch geologick˘ch pomeroch. Na tom-

to úseku diaºnice sa nachádza 1,853 km pro-
tihlukov˘ch stien a dve mimoúrovÀové kriÏo-
vatky, Hriãovské Podhradie a Îilina – západ
s celkovou dæÏkou vetiev 7,874 km. Vzhºadom
na zloÏitosÈ zakladania estakády povaÏuje-
me tento diaºniãn˘ úsek za najzloÏitej‰í zo
v‰etk˘ch, ktoré sme doteraz pripravili.
– Úsek diaºnice D3 Îilina – Brodno má dæÏku
4,250 km a skladá sa v podstate z dvoch naj-
v˘raznej‰ích objektov. Prv˘m je estakáda na
Hriãovskú priehradu v dæÏke 1,45 km a dru-
h˘m tunel „PovaÏsk˘ Chlmec“ s dæÏkou 2,2
km. MôÏe to byÈ na‰a esteticky najkraj‰ia
diaºniãná stavba.

Technick˘ pokrok priná‰a takmer denne

nové moÏnosti, materiály a technológie. Ak˘
je vበpostoj k nim?
V˘voj v kaÏdej oblasti ide dopredu a ani v tej, Estakáda nad rybníkom a Hriãovskou nádrÏou. Diaºnica D3 Îilina (StráÏov) – Îilina (Brodno).
v ktorej sa pohybujeme my, to nie je inak. Zá-
kladom kaÏdého stavebného objektu je jeho
vhodné a ekonomické zaloÏenie. Preto hlavnú
pozornosÈ venujeme zhodnoteniu geologického
podloÏia a v˘beru najvhodnej‰ieho spôsobu za-
kladania. Z tohto hºadiska navrhujeme ‰peciál-
ne zemné kon‰trukcie, ako sú geodosky a vy-
stuÏené oporné múry, v ktor˘ch navrhujeme
cel˘ rad najnov‰ích geosyntetick˘ch materiálov.
V návrhoch uplatÀujeme aj nové kon‰trukãné si-
lové prvky s vysokou kapacitou na prenos za-
ÈaÏenia do podzákladia. Sú to rôzne kon‰trukã-
né systémy mikropilót a zemn˘ch a horninov˘ch
kotiev, navrhované so zreteºom na rôznorodosÈ
geologick˘ch podmienok.

Predpokladám, Ïe va‰a spoloãnosÈ pri vy-

pracúvaní projektov spolupracuje aj s rôz-
nymi vedecko-technick˘mi in‰titúciami. Ak˘
to má pre vás prínos?
Bez spolupráce so zástupcami vedecko-tech-
nick˘ch in‰titúcií by sme zodpovedne pracovaÈ
ani nemohli. Máme dobrú spoluprácu s niekoº-
k˘mi vysok˘mi ‰kolami, najmä Slovenskou
technickou univerzitou v Bratislave a Technic-
kou univerzitou v Îiline. Spolupracujeme v‰ak
aj s ìal‰ími odborn˘mi a ‰pecializovan˘mi or-
ganizáciami. ZáleÏí od toho, na akom projekte
pracujeme, v akej oblasti a s ak˘mi ‰pecifika-
mi sa stretávame. V kaÏdom prípade v‰ak spo-
lupráca s ktor˘mkoºvek partnerom priná‰a veºa
technick˘ch námetov a in‰pirácií, ktoré neskôr
uplatÀujeme v na‰ich v˘stupech, a to nás posú-
va stále ìalej.
Za v˘sledky svojej práce ste získali rôzne
ocenenia. MôÏete spomenúÈ aspoÀ niekto-
ré?
Získali sme ich uÏ niekoºko a myslím si, Ïe
v‰etky rovnako sú dôkazom kvality na‰ej prá-
ce. Z mnoh˘ch by som spomenul cenu Americ-
kej asociácie stavebn˘ch inÏinierov za projekt
diaºniãného úseku „D61/D1Horná Streda –
Nové Mesto nad Váhom“. Toto ocenenie nám
odovzdali v apríli 2001 vo Washingtone a sme
naÀ hrdí.
Nበprojekt „D1 Skala – Nem‰ová“ bol v
roku 1999 ohodnoten˘ Ministerstvom Ïivotné-
ho prostredia SR cenou Stavba roka 1999, ako
stavebné dielo s najväã‰ím ekologick˘m a prie-
storotvorn˘m prínosom.
V roku 2009 sme za projekt diaºnice „D3 Hri-
ãovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto, úsek
I. Hriãovské Podhradie – Îilina (StráÏov) získa-
Pohºad na západn˘ portál Tunela PovaÏsk˘ Chlmec. Diaºnica D3 Îilina (StráÏov) – Îilina (Brodno).
li cenu ministra v˘stavby a regionálneho rozvo-
ja za celospoloãensk˘ prínos.
Aby ste zabezpeãili riadenie, komplexnosÈ a
kvalitu tak˘ch zloÏit˘ch projektov, je po-
trebné maÈ nejak˘ systém riadenia. Ako je to
zabezpeãené vo va‰ej spoloãnosti?
KaÏd˘ projekt diaºniãnej stavby obsahuje od
300 do 500 samostatn˘ch objektov, ktoré navzá-
jom súvisia a navzájom sa ovplyvÀujú. Koordi-
nácia takého veºkého poãtu objektov kladie vy-
soké nároky na systém riadenia a kontroly. Sme
si toho vedomí a preto sme zaviedli „Integrova-
n˘ manaÏérsky systém“, ktor˘ zah⁄Àa tri európ-
ske normy: ISO 9001:2008; ISO 14001:2004;
OHSAS 18001:2007.
Tieto medzinárodné normy zabezpeãujú kvali-
tu na‰ej realizácie zákaziek na najvy‰‰ej úrovni.
Okrem toho na‰a spoloãnosÈ získala certifi-
kát priemyselnej bezpeãnosti od Národného
bezpeãnostného úradu SR na stupeÀ „dôver-
né“ a máme aj bezpeãnostnú previerku NATO
a EÚ.
V súãasnosti sa pozornosÈ odbornej i laickej
verejnosti stále viac sústreìuje na ochranu Ïi-
votného prostredia. Ako sa k tejto otázke
staviate vo va‰ej spoloãnosti?
KaÏd˘ návrh trasy diaºnice vo svojej podsta-
te hlboko zasahuje do ekológie Slovenska. Pre-
to v rámci jednotliv˘ch stupÀov nikdy nezabú-
dame na Ïivotné prostredie. Nakoniec, jednou
z na‰ich ãinností je spracúvanie zámerov a správ
o posudzovaní vplyvov stavieb na Ïivotné pro-
stredie. Preto je úplne prirodzené, Ïe pri kaÏdom
projekte je ochrana Ïivotného prostredia jeho
dôleÏitou súãasÈou.
Aká je va‰a perspektíva do budúcnosti?
Súãasná celosvetová hospodárska kríza má
iste vplyv aj na oblasÈ ná‰ho podnikania. Vo veº-
kej miere sme sa spoliehali na to, Ïe budeme
spolupracovaÈ na príprave projektov pre tri ba-
líky PPP. Sme autormi piatich diaºniãn˘ch úse-
kov v t˘chto balíkoch. BohuÏiaº, to dnes vyze-
rá tak, Ïe väã‰inu projektov˘ch prác pre víÈaz-
né konzorciá budú zabezpeãovaÈ ãeské a ra-
kúske projektové organizácie. Napriek tomu
vyvíjame maximálne úsilie, aby sme sa aspoÀ
na ãasti toho, ão sme vyprojektovali, zúãastni-
li aj my.
Nadviazali sme uωie kontakty s najväã‰ou
projektovou spoloãnosÈou v Rusku „GIPRO-
DORNII“ v Moskve a dúfame, Ïe sa dohodne-
me na konkrétnej spolupráci.
Pri príleÏitosti stretnutia prezidenta SR a Viet-
namu sme ponúkli na‰e schopnosti a skúsenos-
ti pri príprave diaºnic vo Vietname. Aj táto na‰a
spolupráca s najväã‰ím investorom infra‰truktú-
ry vo Vietname je na dobrej ceste a v najbliωích
dÀom by sme mali vycestovaÈ do DaNangu.
Pevne veríme, Ïe dobré meno, ktoré na‰a
spoloãnosÈ poãas 17 rokov svojej ãinnosti získa-
la, si u nás udrÏíme a presadíme sa aj vo svete.

15
N Á R O D N Á R A D A
Od januára 2010 majú v‰etky motorové vozidlá nad 3,5 tony, ako aj jazdné súpravy rovnakej
hmotnosti a vozidlá na prepravu viac ako 9 osôb vrátane vodiãa povinnosÈ navy‰e.
PlatiÈ m˘to. âo táto povinnosÈ pre nás znamená, sa p˘tala redaktorka Anna Komová
SkutoãnosÈ elektronického m˘tneho systé-
mu priná‰a so sebou aj nové povinnosti. O
ão konkrétne ide, ak˘ je dôvod v˘beru
m˘ta?
PovinnosÈ platiÈ m˘to sa t˘ka prevádzko-
vateºov motorov˘ch vozidiel s celkovou
hmotnosÈou nad 3,5 tony alebo jazdn˘ch sú-
prav s celkovou hmotnosÈou nad 3,5 tony ur-
ãen˘ch na prepravu tovaru a motorov˘ch vo-
zidiel umoÏÀujúcich prepravu viac ako 9
osôb vrátane vodiãa. Podrobnosti o oslobo-
dení od povinnosti platiÈ m˘to upravuje zá-
kon o elektronickom v˘bere m˘ta. Dôvod
zavedenia m˘ta je jednoznaãn˘, tí ão viac
cestnú infra‰truktúru zaÈaÏujú, musia aj viac
platiÈ za jej obnovu. V plnej miere sa pritom
zohºadÀuje princíp reciprocity a nediskrimi-
nácia v súlade s komunitárnou legislatívou.
M˘tne systémy sa vyuÏívajú v mnoh˘ch
európskych krajinách, aj keì treba uviesÈ,
Ïe nejde vo v‰etk˘ch prípadoch o kompa-
tibilné systémy. Napríklad u na‰ich suse-
dov v âeskej republike funguje od roku
2007 mikrovlnn˘ systém KAPSCH. Slo-
vensko dalo prednosÈ satelitnému systé-
mu. Vedeli by ste vysvetliÈ základné pojmy
uÏ existujúcich systémov mikrovlnného a
satelitného, ak˘ je rozdiel?
Aj satelitn˘, aj tzv. mikrovlnn˘ systém sú
dva rôzne technologické koncepty spoplatÀo-
vania vozidiel v tzv. free flow reÏime, t. j. bez
nevyhnutnosti zastavenia vozidla. Základn˘
rozdiel satelitného v porovnaní s mikrovln-
16
S R
Téma dÀa:
Elektronické m˘to
poslanca za Smer-SD Petra PELEGRINIHO.
n˘m systémom je, Ïe nie je potrebné budovaÈ
nákladné brány. BeÏne zauÏívan˘ pojem
„m˘tne brány“ je potrebné v slovenskom sys-
téme naz˘vaÈ „kontrolné brány“ pretoÏe slú-
Ïia v˘luãne na kontrolu v˘beru m˘ta. Sa-
motn˘ v˘ber m˘ta sa realizuje len prostred-
níctvom najmodernej‰ej satelitnej palubnej
jednotky v spolupráci s centrálnym infor-
maãn˘m systémom.
Podstatné rozdiely v oboch technológiách
sú pripravenosÈ na celoeurópsku interopera-
bilitu a efektívna moÏnosÈ roz‰íriteºnosti sys-
tému. Predstavte si situáciu, keì vláda rozhod-
ne o spoplatnení akejkoºvek ìal‰ej cestnej
infra‰truktúry. Prostredníctvom satelitnej
technológie sa takéto roz‰írenie realizuje pri
minimálnych nákladoch vo veºmi krátkom
ãase. Pri mikrovlnnej technológii by bolo po-
trebné realizovaÈ finanãne a ãasovo náklad-
nú v˘stavbu nov˘ch brán. âo sa t˘ka spome-
nutej interoperability, jedine satelitná palub-
ná jednotka je plnohodnotne technologicky
pripravená na pouÏitie v satelitnom, ako aj v
mikrovlnnom systéme. âo v princípe zna-
mená, Ïe v budúcnosti by satelitné palubné
jednotky mali byÈ pouÏiteºné aj v âeskej re-
publike a Rakúsku.
Aké náklady sú spojené s elektronick˘m
m˘tom a ako je kalkulovaná sadzba m˘ta?
Kalkulácia sadzieb m˘ta v SR vychádza zo
Smernice Európskeho parlamentu a Rady
1999/62/ES o poplatkoch za vyuÏívanie ur-
ãitej dopravnej infra‰truktúry ÈaÏk˘mi ná-
kladn˘mi vozidlami v znení Smernice
2006/38/ES. Nariadením vlády SR ã.
350/2007 boli schválené sadzby m˘ta za uÏí-
vanie vymedzen˘ch úsekov pozemn˘ch ko-
munikácií.
âo pokr˘va príplatok pre vozidlá podºa
emisn˘ch tried EURO?
Diferencia sadzieb m˘ta pre vozidlá vzhºa-
dom na ich emisné triedy má svoj v˘znam pri
ochrane Ïivotného prostredia. Platí, Ïe ãím
niωie sú limitné hodnoty emisií, t˘m menej
je po‰kodzované Ïivotné prostredie. Preto sú
sadzbou m˘ta zv˘hodnené také vozidlá, kto-
ré menej po‰kodzujú Ïivotné prostredie. Tie-
to príplatky sú odvodené z urãitej ãasti dane
z minerálnych olejov a podºa rozdelenia roã-
n˘ch poplatkov ÈaÏk˘ch nákladn˘ch vozi-
diel, uveden˘ch v prílohe smernice Európske-
ho parlamentu a Rady 1999/62/ES v znení
Smernice 2006/38/ES sú kalkulované pre
jednotlivé emisné triedy vozidiel.
Ako je zabezpeãená odborná montáÏ pa-
lubn˘ch jednotiek?
Palubnú jednotku je moÏné pripojiÈ veºmi
jednoducho do „cigaretového“ zapaºovaãa,
ktor˘ je súãasÈou väã‰iny vozidiel. V prípa-
de záujmu o fixnú in‰taláciu má prevádzko-
vateº povinnosÈ sprostredkovaÈ mu montáÏ v
servisn˘ch pracoviskách.
PozornosÈ sa upriamuje na Európsku elek-
tronickú spoplatÀovaciu sluÏbu (EETS),
preão sa oãakáva od nej pozitívna zmena?
Je povinnosÈou Európskej komisie a Európ-
skeho parlamentu vykonaÈ v‰etky potrebné
kroky na to, aby sa sfinalizovala dosiaº otvo-
rená otázka ‰tandardizácie m˘tnych systé-
mov a ur˘chlil sa t˘m proces integrácie, resp.
interoperability m˘tnych systémov v Európe.
Satelitn˘ systém implementovan˘ v Sloven-
skej republike spæÀa v‰etky principiálne po-
Ïiadavky na budúcu interoperabilitu, ão v
praxi znamená, Ïe po prekonaní v‰etk˘ch le-
gislatívno-zmluvn˘ch obmedzení by na‰e pa-
lubné jednotky mali byÈ pouÏiteºné v celej Eu-
rópe.
Kedy sa bude môcÈ vyuÏívaÈ tento jednot-
n˘ systém, ktor˘ je stanoven˘ práve
EETS?
Pevne verím, Ïe dôjde na úrovni ‰tátov
EÚ ku konsenzu v relatívne krátkom ãase. Je
to v záujme efektívneho fungovania m˘tnych
systémov, ale najmä v záujme dopravcov.
Jedna palubná jednotka a jedna faktúra, tak
by mali fungovaÈ m˘tne systémy v Európe v
priebehu niekoºk˘ch rokov.
Nebude na základe elektronického m˘ta aj
drah‰ie cestovanie autobusovou dopra-
vou?
Vládou zníÏené sadzby m˘ta pre autobuso-
vú dopravu by podºa môjho názoru mali maÈ
minimálny vplyv na cenu cestovn˘ch líst-
kov.
ZhrÀme na záver, ak˘ je v˘znam elektro-
nick˘ch m˘tnych systémov na Slovensku a
v Európe, v ãom spoãíva ich prínos pre re-
gulovanie dopravy a v˘stavby cestnej inf-
ra‰truktúry?
Ako som uÏ spomínal, hlavn˘m dôvodom
je odstránenie diskriminácie a zavedenie
proporcionality do spoplatnenia za uÏívanie
vymedzenej cestnej infra‰truktúry a priame
vyuÏitie takto získan˘ch finanãn˘ch prostried-
kov na ur˘chlenú v˘stavbu a obnovu cestnej
infra‰truktúry.
S L O V E N S K O - â E S K Á S P O L U P R Á C A

Je presvedãen˘, Ïe Slovensko je pre âeskú republiku naìalej jednou z najdôleÏitej‰ích krajín.

DosÈ tomu pomáha aj spoloãná história a infra‰truktúra, ktorej v˘hody sa prejavili nielen
na spoloãnej hranici, ale napríklad aj plynovode, vìaka ktorému mohli v ãase plynovej krízy
zaãiatkom minulého roka na Slovensko poslaÈ plyn. Rozdelenie republiky povaÏuje
za historick˘ fakt. Myslí si, Ïe aj vzhºadom na prijatie eura to Slovensku prospelo. Potenciál
na zefektívnenie vzájomnej hospodárskej spolupráce podºa neho existuje najmä v oblasti mal˘ch
a stredn˘ch podnikov, ako aj pri presadzovaní ãesk˘ch a slovensk˘ch v˘robkov na tretích trhoch.
S mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom âeskej republiky na Slovensku
Jakubom KARFÍKOM sa zhovárala Izabela Nagyová.

NestratiÈ schopnosÈ
vzájomne si rozumieÈ
Do Bratislavy ste pri‰li pred niekoºk˘mi
mesiacmi. Potrebovali ste sa dlho udomác-
ÀovaÈ?
O nejakej aklimatizácii nemôÏe byÈ ani
reãi. Súvisí to s blízkym ãesko-slovensk˘m
vzÈahom, veì v spoloãnom ‰táte som preÏil
35 rokov. Vôbec nie pre nás ÈaÏké ÏiÈ v Bra-
tislave ãi v ostatn˘ch ãastiach Slovenska, po-
dobne ako ani pre va‰ich diplomatov v âe-
chách. Jedin˘ rozdiel je v tom, Ïe sme dva sa-
mostatné, suverénne, ale veºmi blízke ‰táty.
Samozrejme, to, ãím sme pre‰li za posledn˘ch
20 rokov, zmení kvalitu na‰ich vzájomn˘ch
vzÈahov smerom do budúcnosti. Na‰e kraji-
ny sú podobné ekonomickou infra‰truktú-
rou, hospodárskou orientáciou i závislosÈou
a obyvatelia oboch ‰tátov sú si navzájom veº-
mi blízki. Na druhej strane, kaÏdá krajina má
svoje akcenty, ‰pecifiká, vzorce, ktoré treba
vnímaÈ a re‰pektovaÈ.
Slováci a âesi Ïili dlhé roky v spoloãnom
‰táte. âo im umoÏnilo zostaÈ blízkymi part-
nermi a spojencami a na rozdiel od niek-
tor˘ch in˘ch národov sa po rozchode vy-
hnúÈ nepriaznivému v˘voju v dvojstran-
n˘ch vzÈahoch?
Je to zaujímavá a nie celkom jednoduchá
otázka, na ktorú budeme vedieÈ odpovedaÈ asi
za 20 – 30 rokov. Boli vôbec nezhody ãi ani-
mozity medzi na‰imi národmi? Myslím si, Ïe
situácie, v ktor˘ch spory vznikajú, sú zako-
renené v minulosti ãiÏe dané historicky. A to
nie je prípad na‰ich krajín. Samozrejme, boli
a mohli byÈ rozdielne názory na postup v tom
ãi onom. V medzivojnovom âeskoslovensku
boli urãité problémy. Faktom zostáva, Ïe po-
ãas prvej republiky sa ambície Slovenska ne-
naplnili. Av‰ak otázkou je, ãi sa vôbec moh-
li naplniÈ v podmienkach, ako bol spoloãn˘
‰tát skon‰truovan˘ a vo vtedaj‰om zahraniã-
nopolitickom kontexte. Nezabúdajme, Ïe prvá
republika trvala dvadsaÈ rokov. âiÏe rovnaké
obdobie, ak˘m sme pre‰li od roku 1989. Je to
vlastne okamih. Nevidím teda zdroj konflik-
tov v histórii ani v existencii spoloãného ‰tá-
tu. âesi a Slováci nikdy nemali v krajine spo-
ry, nebojovali spolu a nesnaÏili sa ovplyvÀo-
vaÈ jeden druhého. Po druhé, kaÏdá krajina sa
rozvíjala a prechádzala svojou históriou v
odli‰nom prostredí. K zásadnej interakcii do-
‰lo aÏ v 19. storoãí. Preto aj to rozdelenie âe-
skoslovenska bolo moÏno ºah‰ie, keìÏe spo-
loãn˘ ‰tát nebol hlboko ukotven˘. Av‰ak vy-
hodnotenie existencie spoloãného ‰tátu a jeho
rozdelenie je otázkou, na ktorú prinesie od-
poveì aÏ budúcnosÈ.
Slovensko je dnes, podobne ako âR, ãle-
nom Európskej únie a Severoatlantickej
aliancie. Na rozdiel od âR uÏ v‰ak zavied-
lo euro a je teda v európskej integrácii o
nieão ìalej. V minulosti Slováci âechom
ãasto vyãítali, Ïe voãi nim zaujímajú pater-
nalistické postoje alebo postoje star‰ieho
brata. Ak˘ je obraz dne‰ného Slovenska v
âeskej republike?
Paternalizmus âiech je najmä po rozdele-
ní republiky m˘tus. MoÏno politika prvej re-
publiky mala svoje národnostné problémy.
Neboli to v‰ak problémy iba medzi âechmi
a Slovákmi. Vznikli v urãitom kontexte, kto-
r˘ ich rie‰eniu nebol nápomocn˘. Bolo to
zloÏité obdobie medzi dvoma svetov˘mi voj-
nami. MoÏno raz zistíme, Ïe to bol krátky od-
poãinok jednej dlhej európskej vojny. Po dru-
hej svetovej vojne o paternalizme moÏno len
ÈaÏko hovoriÈ, tak ako aj v období spoloãnej
federácie. Po rozdelení sa obe krajiny sústre-
dili na najdôleÏitej‰ie úlohy. Z politického hºa-
diska sa oba ‰táty museli umiestniÈ do adek-
vátneho priestoru. T˘m je nesporne európs-
ka integrácia a bezpeãnostn˘ systém, ktor˘
bol zaloÏen˘ na architektúre Severoatlantic-
kej aliancie. Úsilie sa na oboch stranách vy-
dalo rovnak˘m smerom a prakticky v rovna-
kom ãase dospelo k tomu istému v˘sledku.
Druhou prioritou bola transformácia eko-
nomického Ïivota. Ako ukazujú makroekono-
mické údaje, hospodársky rozvoj je na Slo-
vensku dynamickej‰í a krajina bola schopná
prijaÈ euro skôr neÏ âeská republika. V po-
rovnaní s in˘mi krajinami regiónu sa Slo-
vensku podarilo hospodársky zviditeºniÈ a
presvedãiÈ. Obraz Slovenska v âechách je
teda obrazom úspe‰ného ‰tátu.
Koºko o sebe obe spoloãnosti dnes vedia?
Majú o seba vyrovnan˘ záujem, ão sa o
sebe dozvedajú prostredníctvom médií a
kultúry?
Otázka vzájomnej znalosti je jedna z naj-
dôleÏitej‰ích. V politickej a hospodárskej ob-
lasti je previazanie oboch krajín na najvy‰‰ej
úrovni. V medziºudsk˘ch vzÈahoch, kultúre,
vede, umení viedlo rozdelenie federácie k
urãitému obmedzeniu interakcie. Na jednej
strane – na kaÏdom kroku, od beÏného Ïivo-
ta aÏ po vládu – vidíme, Ïe v âechách úspe‰-
ne pôsobí veºa slovensk˘ch umelcov, ‰tuden-
tov a manaÏérov. PovaÏujeme to za úplne
prirodzené a prínosné pre obe krajiny. Myslím

18
S L O V E N S K O - â E S K Á
si, Ïe slovenské médiá venujú viac pozor-
nosti udalostiam z âR. Ale nevidím viac ãe-
sk˘ch ‰tudentov na slovensk˘ch vysok˘ch
‰kolách, ani to, Ïe by sa veºa ºudí z âR usa-
dzovalo, respektíve pracovalo na Slovensku.
Na druhej strane na Slovensku pôsobí neza-
nedbateºn˘ poãet ãesk˘ch manaÏérov. Väã‰ia
znalosÈ a vedomosÈ na oboch stranách, moÏ-
no o nieão viac v âR, by bolo pre obe kraji-
ny vzájomne prospe‰né.
Akú úlohu v tom v‰etko zohrávajú jazyko-
vé otázky? Zväã‰uje sa vzdialenosÈ medzi
oboma jazykmi?
Je to prirodzené a asi sa s t˘m budeme
musieÈ zmieriÈ. Pôvodnou profesiou som ja-
zykovedec. Z lingvistického hºadiska je zrej-
mé, Ïe ak je interakcia men‰ia, tak od mlad-
‰ích generácií ÈaÏko môÏeme oãakávaÈ inten-
zívny záujem o ‰túdium oboch jazykov. Dô-
leÏité je, aby sme nestratili schopnosÈ vzájom-
ne si rozumieÈ. Na‰a generácia denne poãú-
vala oba jazyky. V na‰ej mladej generácii ja-
zykov˘ problém naozaj nastáva. Na úrovni
vlády vieme, Ïe sa od seba vzìaºujeme, no ani
v âesku alebo na Slovensku nemôÏe minis-
ter nariadiÈ, aby médiá písali v slovenãine
alebo vysielali len slovenské filmy. V âR
pôsobí veºa slovensk˘ch umelcov, ktorí sa ob-
javujú v televízii ãi rozhlase. Komerãné tele-
vízne i rozhlasové stanice, ako aj ãesk˘ divák
i poslucháã nemajú problém so slovensky
hovoriacim moderátorom na pln˘ úväzok.
Preto je potrebné podporovaÈ takúto v˘menu
ºudí. Jazyky samotné nemôÏu fungovaÈ bez
S P O L U P R Á C A
ºudí. Na Slovensku je situácia trochu odli‰ná.
V masmédiách veºa âechov nie je. Na druhej
strane ãeské filmy a relácie sú pevnou súãas-
Èou televízneho vysielania.
Tieto rozdiely pochopiteºne strácajú na v˘-
zname v ekonomickej a podnikateºskej ob-
lasti. Ekonomické vzÈahy a prepojenia sú
tu aj po rozdelení ‰tátu stále silné, ba do-
chádza k ich zv˘razÀovaniu a posilÀovaniu
– napríklad v oblasti veºk˘ch dopravn˘ch
stavieb. O ktoré ìal‰ie oblasti na sloven-
skom trhu majú ãeské firmy e‰te záujem?
Prepojenie ãesk˘ch a slovensk˘ch firiem na
úrovni najnov‰ích ekonomick˘ch ‰truktúr
veºk˘ch spoloãností je veºmi silné. ëal‰ie
moÏnosti na úzke väzby spoãívajú v malom
a strednom podnikaní. Úlohou ná‰ho veºvy-
slanectva – podobne ako aj slovenskej amba-
sády v Prahe – je priviesÈ mal˘ch a stredn˘ch
podnikateºov na Slovensko respektíve do
âiech. Na‰ou snahou je, aby ãeské podniky
boli aktívnej‰ie nielen v slovenskom kontex-
te, ale aj ‰ir‰om regionálnom pohºade. Usilu-
jeme sa ãesk˘ch podnikateºov priviesÈ aj na
v˘chodné Slovensko. V˘znamnou oblasÈou na
úzku spoluprácu, ktorej opodstatnenie po-
tvrdili aj nedávne udalosti, je segment ener-
getiky. Zabezpeãenie energetickej stability a
infra‰truktúry v ‰ir‰om neÏ národnom kontex-
te je pre obe na‰e krajiny prioritou.
Aké ciele ste si stanovili na obdobie va‰ej
diplomatickej misie v Slovenskej republi-
ke?
âR a SR sú dva ãlenské ‰táty Európskej
únie. Stojíme na zaãiatku obdobia, ktoré bude
pre budúcu tvár Európy urãujúce. Som pre-
svedãen˘, Ïe âR a SR nielen vzájomne, ale
aj s ostatn˘mi krajinami Únie sú pripravené
úzko spolupracovaÈ pri formovaní tohto v˘-
znamného a nie celkom jednoduchého útva-
ru. Druhou v˘znamnou úlohou je vzájomná
hospodárska spolupráca. Identifikácia a po-
krytie miest, kde má previazanosÈ tejto koo-
perácie e‰te priestor. Po tretie, oblasÈ umenia,
‰kolstva a vedy. Mojou úlohou je priná‰aÈ
ãeskú prítomnosÈ na Slovensko. NemôÏem
povedaÈ, Ïe sa nám darí priná‰aÈ ãesk˘ch ‰tu-
dentov na Slovensko. Nezávisí to od nás, ale
od ponuky na Slovensku. Máte atraktívne
‰tudijné odbory, napríklad veterinárstvo ale-
bo informaãné technológie – toto musíme
na‰im spoluobãanom v âR sprostredkovaÈ a
prilákaÈ ich k tomu, ão je na slovenskom trhu
zaujímavé.
âo pre vás predstavuje Slovensko?
VÏdy som mal rád slovenské filmy a her-
cov, lebo neupadajú do stereotypu, ako je to
v âechách. Prichádzam na Slovensko, aby
som na‰iel to, ão mi bolo vÏdy blízke, ale aj
aby som spoznal nieão nové. Je to moÏno de-
formácia spôsobená mojou profesiou. Po ro-
koch práce v zahraniãnej sluÏbe som zistil, Ïe
ma nelákajú exotické krajiny, ale spoznáva-
nie neznámeho vo svojej domovine. S podob-
n˘m pocitom prichádzam aj na Slovensko,
chcem poznaÈ to, ão som e‰te nepoznal a zoz-
námiÈ sa s t˘m lep‰ie a hlb‰ie.
19
S L O V E N S K O - P O ª S K Á S P O L U P R Á C A

Hovorí, Ïe nie je typick˘m veºvyslancom, lebo nebol kariérny diplomat. Stal sa ním pred desiatimi rokmi.
Predt˘m pracoval v ‰tátnej správe, kam pre‰iel z akademickej pôdy. Vy‰tudoval históriu, zaujímal
o stredoeurópske dejiny 20. storoãia, najmä o históriu âeskoslovenska. Na túto tému napísal viacero
odborn˘ch ãlánkov a kníh. Bol generálnym riaditeºom Kancelárie Sejmu, poradcom premiérky Hanny
Suchockej. V rokoch 2001 – 2005 bol veºvyslancom v âeskej republike. Potom pôsobil ako minister
v prezidentskej kancelárii Lecha Kaczynského zodpovedn˘ za medzinárodné vzÈahy. Hovorí po ãesky a uãí
sa po slovensky. Na misiu mimoriadneho a splnomocneného veºvyslanca Poºskej republiky na Slovensku
nastúpil v januári 2009. Rozhovor s Andrzejom KRAWCZYKOM zaznamenala Izabela Nagyová.

Dostávame sa na vy‰‰iu
úroveÀ na‰ich vzÈahov
Ak˘ je vበvzÈah k Slovensku?
Pred príchodom do Bratislavy som nav‰tí-
vil Slovensko vari 30-krát. Veºmi dobre po-
znám nielen Bratislavu, ale aj va‰e prekrás-
ne okresné i krajské mestá. Mám tu veºa zná-
mych. Slovensko vlastne poznám od ‰tudent-
sk˘ch ãias. Koncom 70. rokov som bol na
dvojt˘ÏdÀovom ‰tudijnom pobyte v Brati-
slave. Vìaka tomu som sa zoznámil s Jánom
âarnogursk˘m, ktor˘ za komunizmu chcel
zaloÏiÈ Klub katolíckej inteligencie a prices-
toval do Var‰avy, aby zistil, ako tak˘ klub fun-
guje v Poºsku. Vtedy som ho zoznámil s Ta-
deuszom Mazowieckym, ktor˘ viedol var‰av-
sk˘ klub a neskôr sa stal prv˘m nekomunis-
tick˘m premiérom Poºska. V roku 1989, keì
bol âarnogursk˘ vo väzení, sa ho vraj poãas
v˘sluchu p˘tali, ão so mnou robil vo Var‰a-
ve. Aj tieto spomienky potvrdzujú moje ne-
typické znalosti i kontakty, ktoré predchádza-
li mojej diplomatickej misii na Slovensku.
Nezabúdajme ani na to, Ïe my – Poliaci z
Var‰avy – v zime ãasto cestujeme do Vyso-
k˘ch Tatier. Napríklad prvá moja zahraniãná
cesta v Ïivote viedla do Tatranskej Lomnice.
V Poºsku prevláda voãi Slovensku veºká sym-
patia. MoÏno je to na‰a chyba, Ïe predt˘m
sme nemali veºké znalosti o dôvodoch rozde-
lenia âeskoslovenska. Teraz uÏ to tak nie je.
Ale v 70. rokoch ste dosÈ ãasto mohli poãuÈ
vetu, Ïe z âechov mám najrad‰ej Slovákov,
alebo slovné spojenie „ãeské Tatry“
Do akej miery sa darí vná‰aÈ vy‰‰iu kvali-
tu, intenzitu k vzájomn˘ch susedsk˘ch
vzÈahov po politickej i hospodárskej línii?
V ãom vidíte nevyuÏité moÏnosti vo vzá-
jomn˘ch susedsk˘ch politick˘ch kontak-
toch z geopolitického hºadiska?
Od 19. storoãia Poºsko smerom k Sloven-
sku tradiãne prechováva veºké sympatie. Do-
konca v 30. rokoch minulého storoãia medzi-
vojnov˘ poºsk˘ minister zahraniãn˘ch vecí
Józef Beck hovoril, Ïe âeskoslovensko je
umel˘ ‰tát, a skôr ãi neskôr sa rozdelí na
âesko a Slovensko. Vtedy si za to od âesko-
slovenska vyslúÏil ostrú kritiku. Krátko po
vzniku Slovenskej republiky sme boli dosÈ
smutní, Ïe národu, s ktor˘m sympatizujeme,
sa nevodí aÏ tak dobre. To sa teraz úplne
zmenilo. Prijali ste rovnú daÀ, získali ste v˘-
razn˘ objem zahraniãn˘ch investícií, o ktoré
sme niekoºkokrát s vami súperili a prehrali,
zaznamenali ste obdivuhodn˘ hospodársky
rast a zaviedli ste euro. Slovensko sa stalo
symbolom úspechu. Vበpríklad sa v poºskej
tlaãi dokonca stal argumentom, Ïe preão sa to
Slovensku podarilo a nám nie. Nikdy sa toº-
ko o Slovensku pozitívne nehovorilo neÏ po-
ãas posledn˘ch dvoch – troch rokov.
Poºsko si ako jediná krajina v Európe
udrÏalo poãas globálnej ekonomickej a fi-
nanãnej krízy rastúci HDP. Do akej miery
ovplyvní kríza ìal‰í záujem poºsk˘ch inves-
torov o Slovensko?
V Poºsku máme ‰Èastie, a aj sme na tom tro-
chu zapracovali, Ïe ako jediní sme ekonomic-
kou krízou pre‰li pozitívne. V minulom roku
sme mali rast HDP 1,7 – 1,8 percenta. Vìa-
ãíme za to poºskej podnikavosti, ale aj veºké-
mu vnútornému trhu. Inak to vyzerá na Slo-
vensku a inak v Poºsku, a to pre veºkosÈ ná-
‰ho vnútorného trhu – máme takmer 40 mil.
obyvateºov – to je toºko, ako v‰etky trhy na
Slovensku, v âesku, Maìarsku, Chorvátsku,
Slovinsku a Srbsku spolu. Vìaka transformá-
cii bohatneme. Poºskí podnikatelia hºadajú
viac nov˘ch investiãn˘ch moÏností. Je priro-
dzené, Ïe Slovensko patrí ku krajinám ich pr-
votného záujmu. Ide o susednú krajinu s po-
dobnou ekonomickou úrovÀou, v ktorej je
ºah‰ie investovaÈ neÏ napríklad vo ·vajãiars-
ku alebo v Holandsku. Odpadá jazyková ba-
riéra, minimálne na základnej ãi v‰eobecnej
úrovni. Rast obchodnej v˘meny je imponu-
júci, za uplynul˘ch päÈ rokov dosahuje pri-
bliÏne 20 percent roãne. Na základe tohto
rastu postupne zaãíname v˘raznej‰ie investo-
vaÈ aj na Slovensku.
O aké oblasti majú poºskí investori zá-
ujem?
Ide o segment spotrebného tovaru, potra-
vín, poãítaãového softvéru. V turistickom ru-
chu nastali men‰ie komplikácie. Na zaãiatku
minulého roka sa zhodou okolností stretli
dve udalosti, ktoré v‰ak neboli prepojené.
Zavedenie eura na Slovensku a ‰pekulaãn˘
atak na poºskú a maìarskú menu. Za niekoº-
ko dní hodnota poºského zlotého z 3,20 zlo-
t˘ch za euro poklesla na 4,50. Slovensko sa
zo dÀa na deÀ stalo pre nás dosÈ drahé. Pred
tromi rokmi stál t˘ÏdeÀ pobytu v Zakopanom
toºko, ão 14 dní na Slovensku. Záujem poº-
sk˘ch turistov vyvrcholil na Silvestra a Nov˘
rok 2007 – 2008. Slovensk˘m hotelierom sa
zdalo, Ïe to tak zostane, trocha ich to demo-
ralizovalo. I keì ‰tandard za ceny, ktoré po-
núkali, nebol najvy‰‰í, ale Poliaci prichádza-
li, lebo sluÏby boli podstatne lacnej‰ie. Pri‰li
nové ekonomické podmienky a s nimi za nie-
koºko t˘ÏdÀov pokles o 40 – 50 percent. Úro-
veÀ zlotého voãi euru sa vracia na hodnoty 4
– 4,10 zlotého za euro. Domnievam sa, Ïe aj
slovenskí hotelieri sa pouãili a vlani sa kva-
lita sluÏieb zlep‰ila. Ide o veºk˘ konkurenã-
n˘ boj. Rakúske Alpy i talianske Dolomity nie
sú aÏ tak ìaleko a veºmi tvrdo bojujú o poº-
sk˘ trh. Slovensko je v PR aktivitách o nie-
ão slab‰ie. Ale má v˘hodu v tom, Ïe naprík-
lad v Hornom Sliezsku b˘va 4,5 – 5 miliónov
Poliakov, ktorí majú do âadce asi 100 km. Je

20
S L O V E N S K O - P O ª S K Á
to veºk˘ poãet ºudí, ktorí nepocestujú do ìa-
lek˘ch Dolomitov, ale do Tatier.
O aké oblasti politickej i hospodárskej
spolupráce so Slovenskom má záujem Poº-
sko v najbliωej budúcnosti?
Vzájomné politické vzÈahy sú v˘borné.
Obe krajiny profitujú z toho, Ïe sú ãlenmi Eu-
rópskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Symbolicky povedané, na‰e názory sa zhodu-
jú na 90 – 95 percent. Obãas sa objavia roz-
diely. Napríklad Poºsko uznalo samostatnosÈ
Kosova, Slovensko nie. Ale to nie sú veci,
ktoré by vyvolávali napätie. Slovensko ãas-
to podporuje na‰e kandidatúry a iniciatívy, na-
príklad koncept V˘chodného partnerstva.
Spája nás spoloãn˘ osud, geopolitick˘ prie-
stor, podmienky i podobnosÈ na‰ich krajín.
Síce sme ãlenmi EÚ, ale existujú spoloãné do-
pravné a obchodné problémy, otázky ochra-
ny Ïivotného prostredia, ktoré sú bliωie kra-
jinám V4 – Poºsku, Slovensku, âR i Ma-
ìarsku, neÏ napríklad Portugalsku. Poºsko
je, podobne ako Slovensko, dôsledn˘m zá-
stancom Vy‰ehradskej spolupráce.
Sú v oblasti bilaterálnej spolupráce aj ne-
jaké sporné otázky?
Mrzí nás, Ïe na slovenskej strane stále
me‰ká dostavba diaºnice Îilina – âadca –
Skalité. Oneskoruje sa aj stavba diaºnice cez
v˘chodné Slovensko z Bulharska cez Maìars-
ko po Baltické more. UvaÏuje sa o tom uÏ 20
rokov. Pritom sa tu skr˘va veºk˘ demografic-
k˘ a priemyseln˘ potenciál vo forme hotelov,
re‰taurácií a logistick˘ch skladov. Naprík-
S P O L U P R Á C A
lad, bolo by dobré ukázaÈ aj záujem zo slo-
venskej strany. Pre toto váhanie prehrávame
boj o kamiónovú dopravu, ktorá smeruje do
Viedne a potom ìalej k Pobaltiu. Buì vyuÏi-
je príleÏitosÈ âeská republika a trasa povedie
cez Brno a Ostravu, alebo slovenskou diaºni-
cou cez Îilinu. Pozrite, ako intenzívne sa
pracuje na ãeskej strane. Obávame sa, Ïe na
slovenskej strane to potrvá 4 – 5 rokov.
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-
skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-
sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sa
rozvíja spolupráca poºsk˘ch regiónov so
slovensk˘mi a ak˘ je tu podiel a úloha Veº-
vyslanectva Poºskej republiky v Bratislave?
·kála spolupráce je mimoriadne rozsiahla,
poãnúc mestami, cez ‰koly, po múzeá. KaÏ-
dá vysoká ‰kola na Slovensku má viacero
vzájomn˘ch dohôd o spolupráci s poºsk˘m
partnermi. Najaktívnej‰ie sú umelecké ‰koly
a divadlá, ktor˘ch súbory ãasto hosÈujú v
Poºsku, a reciproãne na Slovensku. DôleÏitú
úlohu zohrávajú in‰titúty poºskej a slovenskej
kultúry. Poºské in‰titúty sa nachádzajú len v
20 mestách na svete, okrem iného aj v Brati-
slave. PrítomnosÈ poºského kultúrneho stre-
diska od roku 1950 v Bratislave dokazuje
nበblízky vzÈah k Slovákom. Jeho o niekoº-
ko rokov mlad‰í slovensk˘ partner vo Var‰a-
ve dôstojne prezentuje slovenskú kultúru v
Poºsku. Poukázal by som e‰te na nie príli‰
uspokojujúci stav poºsk˘ch ‰túdií na Slo-
vensku. Ide o ‰pecifick˘ odbor, ktor˘ je v po-
zadí v poºsko-slovensk˘ch vzÈahov, av‰ak
predstavuje ich základ. Momentálne sú tri
polonistiky: v Bratislave, Banskej Bystrici a
Pre‰ove. ëal‰ia vzniká v Nitre. Poºsko v rám-
ci medzinárodn˘ch zmlúv roãne posiela na
tieto univerzity troch lektorov poºského jazy-
ka. Najnespokojnej‰í sme so stavom polonis-
tiky v Bratislave, lebo ide o metropolu Slo-
venska. Ambasáda sa intenzívne venuje tomu-
to problému a veríme, Ïe sa nám situáciu po-
darí zlep‰iÈ. Napriek t˘mto ÈaÏkostiam nás te‰í
napríklad ãinnosÈ polonistov-nad‰encov v
Pre‰ove.
V ãom spoãívajú príãiny tohto stavu? Je to
nezáujem mlad˘ch?
Paradoxne, záujem ‰tudentov o poºsk˘ ja-
zyk narastá. Dokazuje to aj skupina 20 – 30
‰tudentov v Nitre, kde vznikol lektorát, a
uvaÏuje sa o otvorení polonistiky, hoci e‰te
formálne neexistuje. Ch˘bajú odborné kniÏ-
nice, ktor˘ch vybudovanie si vyÏaduje niekoº-
ko rokov. Pri‰iel ãas, aby sa obe strany zaãa-
li touto témou zaoberaÈ. To nie je kritika. Na-
opak, dobré je, Ïe sa dostávame na vy‰‰iu úro-
veÀ kvality na‰ich vzÈahov a zaãíname maÈ
problémy podobného druhu.
Aké najdôleÏitej‰ie ciele ste si stanovili na
obdobie svojej diplomatickej misie v Slo-
venskej republike?
NepociÈujem potrebu hºadania strategic-
k˘ch rie‰ení, ktoré uÏ existujú a ktoré sú dob-
ré. Hlavnou úlohou poºského veºvyslanca na
Slovensku dnes je nachádzaÈ a zdôrazÀovaÈ
oblasti, kde existujú rezervy a moÏnosti zlep-
‰enia, ako aj subjekty, ktoré by ich boli schop-
né vyuÏiÈ.
21
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
PoÏiadavka modernizácie vybran˘ch Ïelezniãn˘ch tratí ÎSR vychádza z koncepcie
európskych dopravn˘ch koridorov. Nadväzuje na snahy Európskej únie o rozvoj novej
Ïelezniãnej politiky, ktorá by vyjadrovala aj integraãné snahy o zjednotenie celého
ŽELEZNICE
Ïelezniãného systému, harmonizáciu kvalitatívnych ukazovateºov, zákonodarn˘ch
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY opatrení a zvy‰ovanie v˘konnosti Ïelezníc vo v‰etk˘ch európskych ‰tátoch aj mimo EÚ.
Modernizácia medzinárodn˘ch
Ïelezniãn˘ch koridorov v SR
Na tieto základné koncepãné súvislosti
nadväzuje rozhodujúci rozvojov˘ dokument
pre Slovenskú republiku: „Dlhodob˘ pro-
gram rozvoja Ïelezniãn˘ch ciest“, schválen˘
uznesením vlády SR ã. 166/93 a aktualizova-
n˘ uznesením vlády ã. 686/97, v ktorom boli
definované základné smery rozvoja Ïelez-
niãnej dopravy na Slovensku do roku 2010 a
naãrtnut˘ nasledujúci v˘voj. Ako jedna z prio-
rít je stanovená modernizácia Ïelezniãného
koridoru Bratislava – Îilina – âadca – Ska-
lité – ‰t. hranica s Poºskou republikou. Jed-
nou z kºúãov˘ch stavieb je v roku 2010 za-
ãatie modernizácie úseku Trenãianska Teplá
– Ilava – Belu‰a a jedineãnou zasa v˘stavba
tunela Tureck˘ vrch.
MODERNIZÁCIA ÚSEKU TRENâIANSKA
TEPLÁ – ILAVA – BELU·A
Îelezniãná traÈ Nové Mesto nad Váhom –
Púchov je súãasÈou V. európskeho koridoru.
Po spustení modernizácie v úseku Nové Mes-
to nad Váhom – Zlatovce sa v septembri 2009
zaãala aj modernizácia ìal‰ej ãasti v úseku
Trenãianska Teplá – Ilava – Belu‰a.
Uvedená stavba bude realizovaná v dvoch
etapách, priãom v kaÏdej etape sa budú mo-
dernizovaÈ dve Ïelezniãné stanice a dva me-
dzistaniãné úseky:
IV. etapa – Ïelezniãné stanice Trenãian-
ska Teplá a Dubnica nad Váhom a dva
medzistaniãné úseky Trenãianska Teplá –
22
Dubnica nad Váhom a Dubnica nad Vá- Realizácia projektu prispeje k modernizá-
hom – Ilava. cii dopravnej infra‰truktúry SR, ìalej k jej in-
V. etapa – Ïelezniãné stanice Ilava a Lad- tegrácii do európskeho dopravného systému,
ce a dva prislúchajúce medzistaniãné úse- a tieÏ umoÏní postupné odstraÀovanie neus-
ky Ilava – Ladce a Ladce – Belu‰a. pokojiv˘ch parametrov dopravnej infra‰truk-
Modernizácia sa zaãala odovzdaním stave- túry v regiónoch a rie‰enie naliehav˘ch otá-
niska 25. novembra 2009. Úsek Trenãianska zok v rámci bezpeãnosti, spoºahlivosti a kva-
Teplá – Belu‰a má dæÏku 20,409 km. Podºa lity dopravy.
harmonogramu zhotoviteºa má jej moderni- Prostredníctvom zlep‰enia úrovne tech-
zácia trvaÈ 48 mesiacov. Financovanie prác vo nick˘ch a technologick˘ch parametrov v úse-
v˘‰ke takmer 290 mil. eur bez DPH sa pred- ku Ïelezniãnej trate Nové Mesto nad Váhom
pokladá z Kohézneho fondu Európskej komi- – Zlatovce sa zabezpeãí:
sie a spolufinancovanie zo zdrojov SR. Zho- • interoperabilita traÈov˘ch úsekov transeu-
toviteºom stavby na základe verejnej súÈaÏe rópskej siete TEN-T,
je ZdruÏenie ÎSR – Belu‰a v zloÏení Strabag, • zavedenie bezpeãnej‰ej kontroly jazdy vla-
s. r. o, Viamont DSP, a. s., Porr (Slovensko), kov (ETCS),
a. s., Boegl a Kr˘sl, k. s. a Alpine Slovakia, • zv˘‰enie kvality a bezpeãnosti prevádzky,
a. s. • zv˘‰enie traÈovej r˘chlosti do 160 km/hod.,
Zmluva o dielo bola podpísaná 12. no- • dosiahnutie parametrov poÏadovan˘ch me-
vembra 2009 na sumu 289 890 624,82 eur. dzinárodn˘mi dohodami AGC a AGTC,
Stavebn˘ dozor stavby vykonáva na zákla- • zv˘‰enie záujmu o Ïelezniãnú dopravu,
de verejnej súÈaÏe je SD Belu‰a, s. r. o. Zmlu- • zníÏenie nepriaznivého vplyvu dopravy na
va na poskytnutie sluÏby bola podpísaná 5. fe- Ïivotné prostredie,
bruára 2010 na sumu 7 562 750 eur. • podpora mobility cestujúcich s obmedze-
Po prípravn˘ch prácach sa v tomto roku za- nou pohyblivosÈou schopnosÈou orientá-
ãalo s realizáciou medzistaniãného úseku cie.
Trenãianska Teplá – Dubnica nad Váhom a v Modernizácia Ïelezniãnej trate zároveÀ
druhom polroku 2010 má stavba pokraãovaÈ umoÏní pomocou riadiacich a zabezpeãova-
modernizáciou medzistaniãného úseku Lad- cích zariadení centralizovaÈ obsluhu Ïelezniã-
ce – Belu‰a. n˘ch staníc a traÈov˘ch úsekov, ão povedie k
Modernizácia v medzistaniãnom úseku centralizácii dispeãerského riadenia na prí-
Trenãianska Teplá – Dubnica nad Váhom a slu‰nom koridore, a t˘m k zniÏovaniu pre-
Ladce – Belu‰a bude maÈ vplyv na predæÏe- vádzkov˘ch nákladov.
nie jazdného ãasu vlakov IC, R a osobn˘ch
vlakov, ão je zapracované do 1. zmeny Ces-
tovného poriadku platného od 7. marca 2010
do 11. decembra 2010.
Modernizácia medzistaniãného úseku
Trenãianska Teplá – Dubnica nad Váhom
bude maÈ v prvom polroku 2010 dopad na ce-
stujúcu verejnosÈ aj na trati Trenãianska Tep-
lá – Nem‰ová – Vlársky prÛsmyk (CZ) –
Bylnice (CZ), kde budú vlaky nahradené ná-
hradnou autobusovou dopravou.
V˘sledkom modernizácie Ïelezniãnej tra-
te bude:
• skvalitnenie dopravnej infra‰truktúry SR
homogenizáciou Èahu Bratislava – Îilina,
• zapojenie SR do medzinárodn˘ch korido-
rov Ïelezniãn˘ch trás,
• zv˘‰enie bezpeãnosti Ïelezniãnej dopra-
vy,
• zr˘chlenie a skvalitnenie kultúry cestova-
nia,
• zlep‰enie a skvalitnenie Ïivotného prostre-
dia v okolí Ïelezniãn˘ch tratí.
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
INFORMÁCIA O PROJEKTOCH
FINANCOVAN¯CH Z KOHÉZNEHO
FONDU V RÁMCI OPERAâNÉHO
PROGRAMU DOPRAVA 2007 – 2013
Operaãn˘ program Doprava schválila Eu-
rópska komisia 13. septembra 2007. Îelezni-
ce Slovenskej republiky zabezpeãujú prípra-
vu a realizáciu projektov schválen˘ch v troch
prioritn˘ch osiach.
Prioritná os ã. 1: Îelezniãná infra‰truk-
túra, schválen˘ limit 921 mil. eur
Prioritná os ã. 3 : Infra‰truktúra inter-
modálnej prepravy, schválen˘ limit 120,73
mil. eur
Prioritná os ã. 4 : Infra‰truktúra integro-
van˘ch dopravn˘ch systémov, schválen˘
limit 555 mil. eur
STAV IMPLEMENTÁCIE VYBRAN¯CH
PROJEKTOV
Prioritná os ã. 1:
ÎSR, Modernizácia trate Îilina – Krás-
no nad Kysucou
ÎiadosÈ o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
schválila Európska komisia 28. augusta 2009.
Zmluva o nenávratnom finanãnom príspev-
ku medzi GR ÎSR a MDPT SR bola podpí-
saná 23. septembra 2009.
Schválené celkové oprávnené v˘davky:
158 840 953,10 eur
Z toho: Kohézny fond 85 877 364,00 eur
·tátny rozpoãet 15 154 829,00 eur
Iné zdroje 57 808 760,10 eur
Zhotoviteº stavby na základe verejnej sú-
ÈaÏe je „ZdruÏenie Îilina – Krásno“, vedúci
ãlen zdruÏenia Doprastav, a. s., ãlenovia zdru-
Ïenia OHL ÎS, SKANSKA, VÁHOSTAV SK.
Zmluva o dielo bola podpísaná 6. augusta
2008 na sumu 153 639 822,1 eura
Stavebn˘m dozorom stavby na základe
verejnej súÈaÏe je InÏinierske zdruÏenie Ky-
suce, (INFRAM SK, s. r. o., BUNG Sloven-
sko, s. r. o.). Zmluva na poskytnutie sluÏby
podpísaná 2. septembra 2009 na sumu 4 383
724 eur.
Zaãiatok realizácie 6. augusta 2008. Pred-
pokladan˘ termín ukonãenia realizácie je
06/2011.
Práce sú realizované v súlade so schvále-
n˘m harmonogramom prác. V súãasnosti je
ukonãená realizácia prác v Ïst. Krásno nad
Kysucou, kde bol kompletne zmodernizova-
n˘ Ïelezniãn˘ spodok, zvr‰ok, trakãné vede-
nie, zabezpeãovacie zariadenie, boli vybudo-
vané nástupiská, podchod pre cestujúcich,
prístre‰ky na nástupiskách pre cestujúcich. V
súãasnosti sa práce realizujú prevaÏne na tra-
Èovom úseku Kysucké Nové Mesto – Krásno
nad Kysucou na zastávke Ochodnica a Duna-
jov.
Do konca februára 2010 finanãné ãerpanie
vo v˘‰ke 46 570 278 eur.
ÎSR, Modernizácia Ïelezniãnej trate
Nové Mesto nad Váhom – Púchov Ïkm
100,500 – 159,100 pre traÈovú r˘chlosÈ do
160 km/hod. I. etapa a II. etapa úsek Nové
Mesto nad Váhom – Zlatovce.
ÎiadosÈ o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
bola predloÏená na Európsku komisiu, v sú-
ãasnosti je v ‰tádiu schvaºovania.
Zmluva o nenávratnom finanãnom príspev-
ku medzi GR ÎSR a MDPT SR je v súãasnos-
ti v ‰tádiu pripomienkovania.
Zhotoviteº stavby na základe verejnej sú-
ÈaÏe je ZdruÏenie „Nové Mesto – Zlatovce
2009“, kde vedúcim zdruÏenia je OHL ÎS,
a. s., ãlenmi zdruÏenia sú Skanska BS, a. s.,
VÁHOSTAV – SK, a. s., Doprastav, a. s.,
ELTRA, s. r. o.
Zmluva o dielo bola podpísaná 26. augus-
ta 2009 na sumu 263 837 504,59 eur.
Stavebn˘ dozor stavby na základe verej-
nej súÈaÏe je InÏinierske zdruÏenie Zlatovce,
(INFRAM SK, s. r. o., BUNG Slovensko,
s. r. o.). Zmluva na poskytnutie sluÏby podpí-
saná 26. augusta 2009 na sumu 7 463 000 eur.
Zaãiatok realizácie 29. septembra 2009.
Predpokladan˘ termín ukonãenia realizácie je
05/2013.
Práce prebiehajú v súlade so schválen˘m
harmonogramom a pozostávajú prevaÏne z
prípravn˘ch prác, úpravy územia.
ÎSR, Modernizácia Ïelezniãnej trate
Nové Mesto nad Váhom – Púchov Ïkm
100,500 – 159,100 pre traÈovú r˘chlosÈ do
160 km/hod. III. etapa úsek Zlatovce –
Trenãianska Teplá
ÎiadosÈ o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
bola predloÏená na MDPT SR a je v ‰tádiu
pripomienkovania.
V súãasnosti prebieha verejná súÈaÏ na v˘-
ber zhotoviteºa.
ÎSR, Modernizácia Ïelezniãnej trate
Nové Mesto nad Váhom – Púchov Ïkm
100,500 – 159,100 pre traÈovú r˘chlosÈ do
160 km/hod. IV. etapa a V. etapa úsek Tren-
ãianska Teplá – Belu‰a.
ÎiadosÈ o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
bola predloÏená na Európsku komisiu, t.ã. je
v ‰tádiu schvaºovania.
Zmluva o nenávratnom finanãnom príspev-
ku medzi GR ÎSR a MDPT SR je t.ã. v ‰tá-
diu pripomienkovania.
Zhotoviteº stavby na základe verejnej súÈa-
Ïe je ZdruÏenie ÎSR-Belu‰a v zloÏení Strabag,
s. r. o, Viamont DSP, a. s., Porr (Slovensko),
a. s., Boegl a Kr˘sl, k. s. a Alpine Slovakia, a. s.
Zmluva o dielo bola podpísaná 12. 11.
2009 na sumu 289 890 624,82 eur.
Stavebn˘ dozor stavby na základe verej-
nej súÈaÏe je SD Belu‰a s.r.o. Zmluva na po-
skytnutie sluÏby bola podpísaná 5. 2. 2010 na
sumu 7 562 750 eur.
Realizácia stavby bola zahájená 25. 11.
2009. Predpokladan˘ termín ukonãenia 2. Q
2014.
Do konca februára 2010 nebolo finanãné
ãerpanie.
ÎSR, Îilina – Tepliãka, zriaìovacia sta-
nica, 2. stavba, 2. etapa
ÎiadosÈ o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok
bola predloÏená na Európsku komisiu, t. ã. je
v ‰tádiu schvaºovania.
Zmluva o nenávratnom finanãnom príspev-
ku medzi GR ÎSR a MDPT SR bola podpí-
saná 17. 2. 2010.
Zhotoviteº stavby na základe verejnej sú-
ÈaÏe je EUROVIA CS, a. s. Zmluva o dielo
bola podpísaná dÀa 19. 6. 2009 na sumu
122 890 085,16 eur.
Stavebn˘ dozor stavby na základe verej-
nej súÈaÏe je SGS Czech Republic, s.r.o.
Zmluva na poskytnutie sluÏby podpísaná
16. 9. 2009 na sumu 2 635 250 eur.
Zaãatie realizácie 23. 7. 2009 . Predpokla-
dan˘ termín ukonãenia realizácie je 10/2011.
Na stavbe prebiehajú práce podºa schvále-
ného harmonogramu prác, prevaÏne demon-
táÏne práce Ïel.zvr‰ku, trakãného vedenia,
v˘rub náletov˘ch stromov, úprave zemnej
pláne.
Do konca februára 2010 nebolo finanãné
ãerpanie.
Prioritná os ã. 3:
Terminál intermodálnej prepravy Îilina
– projektová príprava Dokumentácie pre
územné rozhodnutie (DÚR)
Prioritná os ã. 4:
Technicko-ekonomická ‰túdia (TE·):
Koºajová traÈ na území mestskej ãasti Bra-
tislava-PetrÏalka
Technicko-ekonomická ‰túdia (TE·):
Implementácia integrovaného dopravného
systému na území Bratislavy s dosahom na
priºahlé regióny.
23
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
Îelezniãn˘ koridor neustúpil
Tureckému vrchu
Modernizácia takmer 60-kilometrovej Ïelezniãnej trate medzi Nov˘m Mestom nad Váhom a Púchovom,
ktorá je súãasÈou V. európskeho koridoru, je rozãlenená na 6 samostatn˘ch stavebn˘ch etáp.
V tej prvej, zameranej na prestavbu medzistaniãného úseku medzi Nov˘m Mestom nad Váhom
a Trenãianskymi Bohuslavicami, dominuje razenie nového tunela cez Tureck˘ vrch.
medzi Nov˘m Mestom nad Váhom a Zlatovca-
mi. „Modernizácia úseku sa realizuje v dvoch
etapách. Prvá etapa nadväzuje na ukonãenie
predchádzajúcej stavby v Ïelezniãnej stanici
Nové Mesto nad Váhom a konãí pred Trenãian-
skymi Bohuslavicami. ëalej je to uÏ druhá eta-
pa, ktorá konãí pred Zlatovcami. V rámci nej sa
Ïelezniãná stanica Melãice zmení na zastávku a
vybuduje sa nová v˘hybÀa Nivy. Najv˘raznej-
‰ím prvkom celej stavby je v‰ak Ïelezniãn˘ tu-
nel cez Tureck˘ vrch, budovan˘ v prvej etape,“
hovorí Ing. Miroslav Vnuk, manaÏér realizácie
projektov EÚ z investorského odboru GR ÎSR.
Súãasná Ïelezniãná traÈ obchádza masív Turec-
kého vrchu v jeho úboãí v súbehu s cestou I. trie-
Vizualizácia severného portálu tunela dy a Biskupick˘m kanálom rieky Váh. Pre ne-
Dvojkoºajná Ïelezniãná traÈ medzi Nov˘m vyhovujúce smerové pomery a nedostatoãnú
Mestom nad Váhom a Púchovom je súãasÈou V. traÈovú r˘chlosÈ bolo potrebné naprojektovaÈ jej
európskeho koridoru, ktor˘ spája Bratislavu so preloÏku. „Posudzovali sa 3 varianty trasy oko-
Îilinou, Ko‰icami a s Ukrajinou a taktieÏ sa lo Tureckého vrchu. ·túdie a porovnania ukáza-
pripája v Îiline na VI. koridor zo Îiliny do Var- li, Ïe oproti skalnému odrezu a rozsiahlemu zá-
‰avy, Gdanska aÏ k Baltickému moru. Jej moder- sahu do chránenej krajinnej oblasti, ãi preloÏke
nizácia na traÈovú r˘chlosÈ 160 km/h zaãala 29. trate spolu s cestou aj stanicou Trenãianske Bo-
septembra 2009 odovzdaním staveniska úseku huslavice bol najv˘hodnej‰í tunelov˘ variant.
Holding zastre‰í
tri Ïelezniãné spoloãnosti
Tri ‰tátne Ïelezniãné spoloãnosti (ÎSR, ZSSK a ZSSK CARGO) by sa
ŽELEZNICE
v roku 2012 mali spojiÈ do jednej firmy – Slovenské Ïeleznice, a. s.
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY V stredu 10. februára tento legislatívny zámer schválil vládny kabinet.
Skôr neÏ sa bude rie‰iÈ zákon sa treba vyrov- splní pravidlá hry, môÏe vykonávaÈ dopravu na
naÈ s pripomienkami Protimonopolného úradu Ïelezniãnej infra‰truktúre.
(PMÚ) SR a doplniÈ definitívne finanãné efek- UÏ v priebehu tohto roka sa osobitn˘m záko-
ty, ão bola poÏiadavka Ministerstva financií nom zaloÏí holdingová spoloãnosÈ Slovenské
SR. Ako uviedol minister dopravy ªubomír Ïeleznice. ZároveÀ sa ZSSK a ZSSK CARGO
VáÏny, v‰etky pripomienky sa budú rie‰iÈ pri majetkovo aj personálne prepoja s touto firmou.
tvorbe zákona. Návrh zákona by mal predloÏiÈ ÎSR sa prepoja zatiaº iba personálne.
vládnemu kabinetu do 31. mája. Pripomienky, Následne sa v priebehu roka 2011 vytvoria
ktoré zabránili hladkému schváleniu tohto legi- dcérske firmy ZSSK a ZSSK CARGO. Na tie
slatívneho zámeru, sa t˘kali najmä námietok budú prevedené nepotrebné aktíva a v˘kon t˘ch
PMÚ SR z hºadiska koncentrácie spoloãností, úloh, ktoré nepredstavujú ãinnosti v rámci hlav-
oddelenia správcu cesty od dopravcu a dorie‰e- ného predmetu ich podnikania (core business).
nia finanãného dopadu tohto zlúãenia. PrebehnúÈ by malo tieÏ oddelenie nepotreb-
NajdôleÏitej‰ím základom tohto zámeru je n˘ch aktív a ãinností mimo core businessu ÎSR.
podºa ministra efektívnej‰ie hospodárenie Ïelez- Tie sa potom vloÏia ako vklad majetku a úloh
niãn˘ch spoloãností. ZároveÀ vyvrátil moÏné do základného imania Slovensk˘ch Ïelezníc.
ohrozenie súÈaÏného prostredia v doprave na V poslednej etape by sa v roku 2012 mali
Slovensku. Îelezniãn˘ dopravn˘ trh je podºa mi- ÎSR transformovaÈ na akciovú spoloãnosÈ. Dô-
nistra uÏ dnes plne liberalizovan˘ a kaÏd˘ kto vodom je zaãlenenie do holdingovej ‰truktúry
24
Jeho prednosÈou je minimálny zásah do chráne-
nej krajinnej oblasti iba v oblasti portálov, skrá-
tenie trasy a môÏe sa realizovaÈ bez v˘razného
obmedzenia dopravy na súãasnej trati,“ zdô-
vodÀuje v˘ber tunelového variantu Ing. Miroslav
Vnuk. Po takmer polstoroãí pribudne na tra-
tiach ÎSR nov˘ tunel, pretoÏe tie posledné –
RuÏba‰sk˘ a Miºavsk˘, boli dobudované v roku
1966 na trati Plaveã – Poprad. Dvojkoºajn˘ Ïe-
lezniãn˘ tunel cez Tureck˘ vrch s celkovou
dæÏkou 1755 m sa bude raziÈ novou rakúskou tu-
nelovacou metódou a tvoria ho dva protismer-
né oblúky s polomermi 2 km. Îelezniãn˘ zvr‰ok
v‰ak nebude tvoriÈ klasické koºajové lôÏko s
podvalmi, ale pevná jazdná dráha z betónovej do-
sky. Celé technické dielo je naprojektované aÏ
na r˘chlosÈ 200 km/h.
Zhotovenie celého 17,5-kilometrového dvoj-
koºajného úseku medzi Nov˘m Mestom nad
Váhom a Zlatovcami má trvaÈ 44 mesiacov, do
konca mája 2013. Stavebné práce vykonané v
zmluvnej cene 264 mil. eur bez DPH majú byÈ
kryté nielen zo ‰tátneho rozpoãtu, ale aj spolu-
financované z Kohézneho fondu Európskej únie.
Slovensk˘ch Ïelezníc. Následne by mali zanik-
núÈ aj doãasne vytvorené dcérske spoloãnosti.
V˘hoda holdingovej ‰truktúry spoãíva v moÏ-
nosti ponechaÈ majetok, ako aj riadenie, hospo-
dárenie a kontrolu strategick˘ch podnikov plne
v rukách ‰tátu, priãom sa v‰ak vo veºkej miere
zefektívnia vzÈahy medzi jednotliv˘mi Ïelezniã-
n˘mi spoloãnosÈami, informuje rezort dopravy.
·tát môÏe podºa neho cez holding priamo, cie-
lene a transparentne ovplyvÀovaÈ hospodárne
vynakladanie ‰tátnych zdrojov, ako aj ãerpanie
z fondov EÚ. ZároveÀ môÏe naìalej zabezpe-
ãovaÈ sociálny zmier udrÏaním zamestnanosti,
ako aj ovplyvÀovaÈ v˘‰ku cestovného a dostup-
nosÈ prepravy pre obyvateºov.
Îeleznice SR bez ohºadu na in‰titucionalizo-
vanú podobu podporujú kaÏd˘ projekt, ktor˘ pri-
speje k zv˘‰eniu konkurencieschopnosti a efek-
tívnosti Ïelezniãnej dopravy. (sch)
S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., pôsobí na slovenskom stavebnom trhu uÏ takmer 20 rokov.
Prvé roky ãinnosti boli charakterizované zváraním koºajníc a v˘hybiek pre Ïelezniãné
a elektriãkové trate a spoluprácou so ÎSR na rekon‰trukciách Ïelezniãn˘ch tratí i vleãkov˘ch
koºají. Dnes spoloãnosÈ získala v˘znamné postavenie nielen na Ïelezniãnom stavebnom trhu,
ale preniká i na stavebn˘ trh Slovenska. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá
predseda predstavenstva Trnavskej stavebnej spoloãnosti, a. s., Ing. ªubo‰ HAâKO.

OdbornosÈ, spoºahlivosÈ, kvalita

ce z predchádzajúceho roku a v struãnosti
spomeniem iba tie najv˘znamnej‰ie. Pokraão-
vali sme v realizácii stavieb Ïelezniãnej do-
pravnej infra‰truktúry a to predov‰etk˘m pan
– európskeho koridoru ã. VI v traÈovom úse-
ku Îilina – âadca. ëalej to boli stavby „Îi-
lina – Tepliãka, zriaìovacia stanica“ a rad re-
kon‰trukãn˘ch prác na tratiach ÎSR. V uply-
nulom roku sme sa podieºali taktieÏ na budo-
vaní cestnej infra‰truktúry a to na úprave diaº-
niãného úseku D1 v ãasti Bratislava – Trnava,
ìalej pri v˘stavbe r˘chlostnej komunikácie Rl
v úseku Nitra – Zlaté Moravce. V˘znamnou
stavbou, na ktorej máme svoj realizaãn˘ po-
diel, je i rekon‰trukcia letiska M. R. ·tefáni-
ka v Bratislave a rekon‰trukãné práce na elek-
triãkovom tuneli v Bratislave. V roku 2010 po-
kraãujeme na rozpracovan˘ch stavbách a ak-
tívne pripravuje perspektívne zákazky for-
mou ponúk v procese verejného obstarávania.
Z vymenovan˘ch referencií sa venujme
podrobnej‰ie v˘znamnej bratislavskej stav-
be, ktorá zasahuje do celej vnútromestskej
dopravnej komunikácie hlavného mesta.
Ide o rekon‰trukciu elektriãkového tunela
pod bratislavsk˘m hradom. Ak˘ tu má zá-
stoj Trnavská stavebná spoloãnosÈ? Ako
celá rekon‰trukcia pokraãuje?
Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., reali-
zuje predmetné rekon‰trukãné práce ako ãlen
zdruÏenia, vrcholovo riadi a koordinuje ãin-
nosÈ ostatn˘ch ãlenov. Práce na tejto stavbe
pokraãujú v súlade s prijat˘m harmonogra-
mom. Ide o veºmi zloÏitú rekon‰trukciu pod-
Ako hodnotíte rok 2009 z pohºadu va‰ej
spoloãnosti ão sa t˘ka hospodárskych v˘-
sledkov?
Uplynul˘ rok 2009 bol z hºadiska plnenia
stanoven˘ch cieºov veºmi nároãn˘. Hospo-
dárska kríza negatívne ovplyvnila ‰iroké spek-
trum podnikateºsk˘ch subjektov. Predpokla-
dám, Ïe dosiahnut˘ hospodársky v˘sledok
bude mierne niωí, ako ten, ão sme si stano-
vili zaãiatkom roka 2009. Presné ãísla zverej-
níme, tak ako kaÏd˘ rok, v Obchodnom vest-
níku. Pozitívne v‰ak hodnotím skutoãnosÈ,
Ïe sa nám nielen podarilo udrÏaÈ zamestnanosÈ
v spoloãnosti, ale sme i posilnili pracovn˘ ko-
lektív o potrebn˘ch odborníkov.
zemnej a koºajovej ãasti s osobitnou úpravou
vo vyhotovení pevná jazdná dráha. Museli
sme voliÈ osobitné flexibilné postupy, aby
sme uspokojili i dodatoãné poÏiadavky prevá-
dzkovateºov dotknut˘ch inÏinierskych sietí a
zároveÀ dodrÏali technické podmienky projek-
tu. Kontrahovan˘ rozsah prác bude ukonãen˘
v súlade s príslu‰nou Zmluvou o dielo. Termín
ukonãenia stavby je máj 2010.
Aká je súãasná spolupráca va‰ej spoloãnos-
ti so Îeleznicami SR?
K tejto otázke mi dovoºte najskôr pozname-
naÈ, Ïe ãinnosÈ na‰ej spoloãnosti je v prevaÏ-
nej miere orientovaná na budovanie, rekon-
‰trukciu, opravy a údrÏbu koºajov˘ch tratí.
Tomu zodpovedá príslu‰né strojné a technic-
ké vybavenie firmy, ìalej odborné zloÏenie
pracovného kolektívu s príslu‰n˘mi oprávne-
niami a v neposlednej miere i logistické zá-
zemie. Okrem tradiãn˘ch prác na Ïelezniãnom
spodku a zvr‰ku vykonávame ‰pecializované
ãinnosti, ktor˘mi sú nede‰truktívna defekto-
skopia, zvarovanie koºajníc najmä termickou
metódou, v˘roba a montáÏ LIS – lepen˘ch izo-
lovan˘ch stykov, regenerácie v˘hybiek na-
váraním a pod. Vieme okamÏite a flexibilne
reagovaÈ na akékoºvek poÏiadavky objedná-
vateºov v tejto oblasti. Zaveden˘ systém kon-
troly kvality vykonanej práce ISO (systém
manaÏérstva kvality, environmentu a bezpeã-
nosti práce, zodpovedajúce poÏiadavkám no-
riem STN EN ISO 9001: 2009, STN EN ISO
14 001: 2005 a STN OHSAS 18 001: 2009)
a BOZP (bezpeãnosÈ a ochrana zdravia pri prá-

Na ktor˘ch v˘znamn˘ch dopravn˘ch stav-

bách pracovala Trnavská stavebná spoloã-
nosÈ v roku 2009 a ktoré nové zákazky
máte pripravené?
Aktivity Trnavskej stavebnej spoloãnosti,
a. s., nadväzovali v roku 2009 na zásobu prá- âierna nad Tisou.

25
S T A V E B N Í C T V O
ci) nám pomáhajú realizovaÈ práce vo vyso-
kej kvalite k maximálnej spokojnosti objed-
návateºov.
V kontexte s uveden˘mi skutoãnosÈami je
preto samozrejmé, Ïe máme prioritn˘ záujem
pracovaÈ pre Îeleznice SR. Sledujeme pozor-
ne investiãné aktivity a ostatné poÏiadavky na
realizáciu zodpovedajúcich prác. Reagujeme
predkladaním zodpovedne vypracovan˘ch
ponúk na realizáciu poÏadovan˘ch prác v pri-
meran˘ch cenov˘ch úrovniach. Samozrej-
mosÈou je záruka kvality a dodrÏania poÏado-
van˘ch termínov. Spolupráca so Ïeleznicami
SR je poznaãená nároãn˘m trhov˘m pro-
stredím. Napriek urãitému rozsahu kontra-
hovan˘ch prác vieme ponúknuÈ e‰te väã‰í
rozsah vyuÏitia kapacít na‰ej spoloãnosti.
Rekon‰trukcia Záhradníckej ulice, Bratislava.
V roku 2008 Trnavská stavebná spoloã-
nosÈ na‰tartovala a v roku 2009 úspe‰ne
ukonãila prezentáciu nového imidÏu fir-
my, nového loga a pri‰la s nov˘m, ‰ir‰ím
portfóliom ponúkan˘ch sluÏieb. Preão?
Îiadna firma, ktorá chce prosperovaÈ v ná-
roãnom trhovom prostredí a obzvlá‰È v mi-
moriadne záujmovo exponovanej oblasti do-
pravnej infra‰truktúry, nemôÏe sa uspokojiÈ s
dosiahnutím urãitej úrovne. Je preto potreb-
né neustále prehodnocovaÈ dosiahnuté ciele,
vyvíjaÈ a nachádzaÈ nové progresívne metó-
dy a formy práce, ktoré budú tvoriÈ obrazne
povedané pridanú hodnotu a tá môÏe byÈ roz-
hodujúcim ãiniteºom pri v˘bere potenciál-
nych dodávateºov.
26
N A S L O V E N S K U
Îilina – Tepliãka, zriaìovacia stanica.
Finanãná a hospodárska globálna kríza
zasiahla pomerne hlboko samozrejme aj
trh dopravn˘ch stavieb. Ako zasiahla táto
kríza do nastaven˘ch firemn˘ch cieºov
Trnavskej stavebnej spoloãnosti? Ako ste
reagovali na túto zmenu externého pro-
stredia?
Nedá sa povedaÈ, Ïe Trnavská stavebná
spoloãnosÈ, a. s., by bola v˘nimkou a hospo-
dárska kríza sa jej nedotkla. Bola v‰ak pre ria-
diaci manaÏment v˘zvou ako sa s t˘mito do-
padmi vyrovnaÈ. Prioritou bolo udrÏaÈ profe-
sijné zloÏenie vysokokvalifikovan˘ch pra-
covníkov, ãi uÏ v riadiacej alebo v˘robnej
sfére. Hºadali sme preto rezervy v dobudova-
ní a skvalitnení vlastn˘ch stredísk, v roz‰iro-
vaní kvalifikácie, v údrÏbe a revitalizácii tech-
nickej základne a pod. Rozdelením v˘robnej
kapacity i do men‰ích skupín a primeranou
úpravou hodnotiacich kritérií sme dokázali
realizovaÈ optimálne i práce men‰ieho charak-
teru, o ktoré nebol z pohºadu in˘ch dodáva-
teºov záujem.
Ako celkovo hodnotíte trh dopravn˘ch sta-
vieb na Slovensku v tejto chvíli? Aké tren-
dy sa na Àom objavili, ktor˘m smerom sa
vyvíja?
Trh dopravn˘ch stavieb kore‰ponduje pod-
ºa môjho názoru s dlhodob˘mi záujmov˘mi
cieºmi súãasnej vlády. Preto je zameran˘ pre-
dov‰etk˘m na pokraãovanie rozpracovan˘ch
Letisko M. R. ·tefánika, Bratislava.
stavieb Ïelezniãnej infra‰truktúry, najmä v
rámci modernizácie medzinárodn˘ch Ïelez-
niãn˘ch koridorov, a na skvalitnenie cestnej
infra‰truktúry so zreteºom na zabezpeãenie
kontinuálneho vyuÏitia budovaním príslu‰-
n˘ch ãastí diaºniãn˘ch a r˘chlostn˘ch komu-
nikácií.
Úspe‰n˘ manaÏér musí vidieÈ aj dopredu.
Nejde o „ve‰tenie z ruky“, ale o reálnu ana-
l˘zu stavu a správne nastavenie budúcich
priorít. Ako teda vidíte budúcnosÈ va‰ej
firmy a celého trhu dopravn˘ch stavieb na
Slovensku v horizonte najbliωích rokov?
Reálna anal˘za a stanovenie budúcich pri-
orít pri súãasnej globálnej hospodárskej krí-
ze je pomerne zloÏitá úloha. Vychádzam v‰ak
z doteraj‰ej reality, Ïe Slovensko ako plnohod-
notná krajina Európskej únie sa musí svojou
dopravnou infra‰truktúrou dostaÈ na porovna-
teºnú úroveÀ vyspel˘ch ‰tátov EÚ, k ãomu má
urãitú podporu tejto in‰titúcie. Nasvedãujú
tomu doteraz zrealizované projekty, financo-
vané z eurofondov, a potreba dokonãenia prí-
slu‰n˘ch investiãn˘ch zámerov z hºadiska ich
Rekon‰trukcia elektriãkového tunela
pod Bratislavsk˘m hradom.
komplexného vyuÏitia. Myslím si, Ïe nie je
pravdepodobné zastavenia realizácie dobu-
dovávania Ïelezniãn˘ch koridorov, do kto-
r˘ch uÏ boli vloÏené znaãné prostriedky. Ob-
dobne sa to t˘ka i projektov cestnej infra-
‰truktúry financovan˘ch z prostriedkov EÚ.
Nov˘ priestor budovania dopravn˘ch stavieb
sa otvára cestou realizácie PPP-projektov. Vi-
dím preto dostatoãn˘ priestor na pomerne
dlh‰ie ãasové obdobie pre uplatnenie sa firiem,
ktoré sa realizáciou t˘chto stavieb zaoberajú.
âo sa t˘ka na‰ej spoloãnosti môÏem pove-
daÈ iba jedno. Prioritnou snahou musí byÈ za-
bezpeãenie ãinnosti spoloãnosti tak, aby refe-
rencie o flexibilite, kvalite práce, plnení ter-
mínov˘ch a ostatn˘ch zmluvn˘ch podmie-
nok boli v kaÏdom smere lep‰ie ako v konku-
renãn˘ch subjektoch. T˘m si firma upevní
svoje postavenie z pohºadu akceptácie u po-
tenciálnych objednávateºov a zv˘‰i moÏnos-
ti aktívne sa podieºaÈ na realizácii predpokla-
dan˘ch investiãn˘ch priorít.
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
Eurofondy prispeli aj na modernizáciu Ïelezníc. Vládny program modernizácie a rozvoja
Ïelezniãnej infra‰truktúry na roky 2007 – 2010 sa napæÀa. Budeme cestovaÈ vlakovou dopravou,
ktorá bude spæÀaÈ v‰etky poÏiadavky modernej doby nielen na medzinárodn˘ch tratiach?
Aj o tom v nasledujúcom rozhovore s generálnym riaditeºom Sekcie Ïelezniãnej dopravy a dráh
MDPT SR Jánom HALAJOM, ktor˘ odpovedal na otázky redaktorky Anny Komovej.
Zmeny, ktoré privítajú v‰etci
Zaãnime legislatívou. Zákon o dráhach a
o zmene Ïivnostenského zákona sa musel
niekoºkokrát meniÈ práve z dôvodu vstu-
pu do EÚ. Aké boli najdôleÏitej‰ie noveli-
zácie, ktoré ste privítali?
V sektore Ïelezniãnej dopravy legislatívny
rámec vytvára zákon NR SR ã. 164/1996 Z.
z. o dráhach a o zmene zákona ã. 455/1991
Zb. o Ïivnostenskom podnikaní (Ïivnostensk˘
zákon) v znení neskor‰ích predpisov. Po vstu-
pe Slovenskej republiky do Európskej únie v
súvislosti s postupn˘m preberaním európ-
skych smerníc v oblasti Ïelezniãnej dopravy
v podobe tzv. balíãkov bol zákon niekoºko
krát novelizovan˘.
Prvé dva balíãky európskej legislatívy rie-
‰ili najmä Ïelezniãn˘ systém, tretí balíãek sa
popri Ïelezniãnom systéme zaoberá prevaÏne
dopravou v Ïelezniãnej sieti a trhov˘mi as-
pektmi Ïelezniãnej dopravy v Spoloãenstve.
Tento balíãek uÏ ráta s prístupom Ïelezniãn˘ch
podnikov ako podnikateºov nielen na domá-
cu Ïelezniãnú infra‰truktúru, ale aj na Ïelez-
niãné infra‰truktúry ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
tov a s prístupom na systém transeurópskych
Ïelezníc. Rovnako sa ráta aj s moÏnosÈou prí-
stupu prevádzkovateºov Ïelezniãnej infra-
‰truktúry k správe Ïelezniãn˘ch infra‰truktúr
v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch. Tento protrhov˘ po-
sun znamená takú koncepãnú zmenu, ktorú ne-
bolo moÏné vtesnaÈ do existujúceho zákona.
a preto Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomu-
nikácií SR pristúpilo k vypracovaniu novej
právnej úpravy problematiky a k jej rozdele-
niu do dvoch zákonov. Návrhy nov˘ch záko-
nov boli prerokované a schválené v Národnej
rade Slovenskej republiky 28. októbra 2009.V
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
Zbierke zákonov SR boli zverejnené 10. de-
cembra 2009 ako zákon ã. 513/2009 Z. z. o
dráhach a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-
konov a zákon ã. 514/2009 Z. z o doprave na
dráhach s úãinnosÈou oboch zákonov od 1. ja-
nuára 2010. Prijatím zákonov boli vykonané
v˘razné zmeny t˘kajúce sa najmä
– zosúladenia pravidiel prideºovania kapaci-
ty Ïelezniãnej infra‰truktúry a cien za sluÏ-
by s t˘m spojené,
– vytvorenia rovnak˘ch pravidiel pre certi-
fikáciu ru‰Àovodiãov,
– zosúladenia bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek
na manaÏérov infra‰truktúry existujúceho
Ïelezniãného systému a na Ïelezniãné pod-
niky,
– ‰tandardizácie a technickej harmonizácie
interoperability existujúceho Ïelezniãné-
ho systému,
– vytvorenia národného Ïelezniãného systé-
mu a jeho napojenie na systém (konvenã-
n˘ch) Ïelezníc Spoloãenstva a na systém
transeurópskych (vysokor˘chlostn˘ch a
konvenãn˘ch) Ïelezníc,
– presného vymedzenia úloh bezpeãnostné-
ho orgánu, regulaãného orgánu, vy‰etrova-
cieho orgánu a cenového orgánu ako regu-
látorov trhu v sektore Ïelezníc tak, aby ich
úlohy boli vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov v
zásadn˘ch veciach rovnaké a umoÏnili jed-
nak vzájomnú spoluprácu a jednak spolu-
prácu s Európskou Ïelezniãnou agentúrou
a s Európskou komisiou.
âo dôleÏité bude treba e‰te upraviÈ záko-
nom, aby sa proces modernizácie Ïelez-
niãnej infra‰truktúry mohol rozvíjaÈ?
S R
Proces modernizácie v minulosti nezávisel
a ani v súãasnosti nezávisí od úpravy záko-
na o dráhach a samotná modernizácia prebie-
hala uÏ pred jeho novelou. Ako je uvedené v
predchádzajúcej otázke, nov˘ zákon si vyÏa-
doval implementáciu novej európskej legisla-
tívy (bezpeãnosÈ Ïelezníc, interoperabilita,
práva a povinnosti cestujúcich a iné), ktorá sa
bezprostredne net˘ka modernizácie Ïelez-
niãnej infra‰truktúry. Nová legislatíva (smer-
nica o interoperabilite) v‰ak stanovuje povin-
nosÈ ãlensk˘m ‰tátom, aby pri modernizácii
a rekon‰trukcii tratí zaraden˘ch do TEN-T
siete zabezpeãili podmienky interoperability
a bezpeãnosti v súlade s technick˘mi ‰peci-
fikáciami interoperability (TSI), ão Sloven-
sko dodrÏiava bez ohºadu na novelu zákona,
keìÏe podmienky interoperability, ktoré Eu-
rópska komisia (EK) uverejÀuje formou roz-
hodnutí a ktoré sú priamo aplikovateºné v
ãlensk˘ch ‰tátoch bez potreby ich implemen-
tácie do národnej legislatívy. TSI sú vytvára-
né predov‰etk˘m na základe európskych no-
riem, ktoré sme uplatÀovali aj v minulosti
pred vstupom do EÚ, t˘m pádom zabezpeãe-
nie interoperability na Slovensku pri niekto-
r˘ch subsystémoch nie je aÏ také technicky
rozdielne a nároãné.
Oãakávate v najbliωom období nejaké le-
gislatívne úpravy?
V európskych orgánoch v súãasnosti pre-
bieha príprava novej legislatívy v oblasti Ïe-
lezniãnej dopravy, a to priamo aplikovateºné
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o
európskej Ïelezniãnej sieti pre konkurencie-
schopnú nákladnú dopravu; pripravujú sa
tieÏ zmeny prvého balíãka prijatého v sekto-
re Ïelezniãnej dopravy, ktor˘m sa navrhuje
úplné otvorenie osobnej Ïelezniãnej dopravy.
Ak˘ je momentálny stav pri modernizácii
a rekon‰trukãn˘ch prácach v rámci Ïelez-
niãnej dopravy a dráh na Slovensku, mô-
Ïete to porovnaÈ s okolit˘mi krajinami?
Modernizácia Ïelezniãnej infra‰truktúry
prebieha uÏ niekoºko rokov a je financovaná
prevaÏne z finanãn˘ch prostriedkov fondov
EÚ. Medzi dokonãené stavby, spolufinanco-
vané z fondov EÚ v predchádzajúcom progra-
movom období, patria Ïelezniãné stanice v
Poprade a Pre‰ove, modernizácia trate v úse-
ku Bratislava – Nové Mesto nad Váhom,
elektrifikácia trate zo Zvolena do Banskej
Bystrice, modernizácia trakãnej meniarne v
Kuzmiciach, modernizácia trakãného vede-
nia Kuzmice – Slanec a modernizácia za-
stávky Tatranská Lomnica.
V súãasnosti pokraãuje modernizácia V.
27
 PIO KERAMOPROJEKT
zabezpečuje kompletne projektové a inžinierske činnosti
a realizáciu stavieb formou kompletnej dodávky
na území Slovenska i v zahraničí
Činnosť spoločnosti:
• Komplexná priemyselná projektová a inžinierska činnosť
• Projektovanie dopravných stavieb
• Projektovanie vodohospodárskych stavieb
• Projektovanie pozemných stavieb
• Projektovanie inžinierskych stavieb – železnice a dráhy, cesty a letiská,
mosty a pod.
• Komplexné architektonické a inžinierske služby
• Vyhotovovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa technického,
technologického a energetického vybavenia stavieb
• Zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb
• Poskytovanie stavebného dozoru
• Vypracúvanie odborných posudkov a odhadov
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.
Dolný Šianec 1013/1, 911 48 Trenčín
tel.: 032 652 31 82, fax: 032 652 00 79, www.kmp.sk

paneurópskeho koridoru od Nového Mesta
nad Váhom smerom na Îilinu, a to v úsekoch
Nové Mesto n./V. – Zlatovce a Trenãianska
Teplá – Belu‰a. Úsek Zlatovce – Trenãians-
ka Teplá by sa mal zaãaÈ realizovaÈ v druhej
polovici roku 2010. ëal‰ie stavby v realizá-
cii sú úseky Îilina – Krásno nad Kysucou, kde
je uÏ zmodernizovaná Ïelezniãná stanica
Krásno nad Kysucou a traÈov˘ úsek Kysuc-
ké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou a zria-
ìovacia stanica Tepliãka nad Váhom.
ëal‰ie stavby sú v procese prípravy projek-
tovej dokumentácie a ide o projekt prepoje-
nia Ïelezniãného koridoru TEN-T 17 s leti-
skom a Ïelezniãnou sieÈou v Bratislave a pro-
jekt modernizácie Ïelezniãnej trate v úseku
Liptovsk˘ Mikulበ– Ko‰ice.
âo sa t˘ka porovnania s okolit˘mi krajina-
mi, je ÈaÏké sa navzájom porovnávaÈ, keìÏe
kaÏdá krajina pristupuje k modernizácii rôz-
ne, má nastaven˘ in˘ systém, nielen ão sa t˘ka
postupu prác a celkovej stratégie, ale finanã-
n˘ch moÏností a vyspelosti krajiny. MôÏeme
kon‰tatovaÈ, Ïe jednotlivé krajiny sa snaÏia vo
veºkej miere tieto postupy vzájomne koordi-
novaÈ a zosúladiÈ, aby v budúcnosti bolo moÏ-
né vytvoriÈ jednotn˘ Ïelezniãn˘ systém.
Zaãlenením Slovenska do Európskej únie
sa aj na‰e trate musia postupne vyrovnaÈ
s medzinárodn˘mi podmienkami – nor-
mami pre Ïelezniãnú dopravu. âo je dôle-
Ïité pre dosiahnutie interoperability?
Medzinárodné normy pre Ïelezniãnú dopra-
vu uÏ existovali aj pred vstupom SR do Eu-
rópskej únie, a to dohody AGC a AGTC, vy-
hlá‰ky UIC a iné európske technické normy
a ‰pecifikácie, ktoré sme dodrÏovali a stále
dodrÏujeme. Vzhºadom na rozdielny Ïelezniã-
n˘ systém v jednotliv˘ch krajinách, pri‰la
Európska komisia s iniciatívou zjednotenia
tohto rozdielneho systému, a to zjednotením
technick˘ch, prevádzkov˘ch a právnych pred-
pisov, ãomu hovoríme interoperabilita Ïelez-
níc. KeìÏe zjednotenie tohto systému je veº-
mi nároãné, nie je moÏné zabezpeãiÈ úplnú in-
teroperabilitu Ïelezniãného systému v Euró-
pe poãas niekoºk˘ch rokov, ale vyÏiada si to
dlhé obdobie a nároãnú prácu nielen z tech-
nickej stránky, ale najmä z finanãnej stránky.
Na jej dosiahnutie je dôleÏitá v prvom rade
vôºa ãlensk˘ch krajín na vytvorenie jednotné-
ho Ïelezniãného systému. Aj napriek snahe
EK, ktorá sa v‰ak v niektor˘ch prípadoch
snaÏí proces príli‰ ur˘chliÈ aj na úkor kvali-
ty, ãlenské krajiny si stále chránia svoj trh rôz-
nymi opatreniami, ãi uÏ technick˘mi (v˘-
nimky, otvorené body v TSI a pod.), ako aj
prevádzkov˘mi (vzájomné uznávanie vozi-
diel). TaktieÏ e‰te doteraz nie sú vydané v‰et-
ky TSI pre v‰etky subsystémy (ako napríklad
infra‰truktúra, energia atì.) a takisto v dote-
raz vydan˘ch TSI je mnoÏstvo kritick˘ch
ch˘b, ktoré bude potrebné odstrániÈ v rámci
ich revízie. Na Slovensku máme najväã‰í
problém so subsystémom riadenie, zabezpe-
ãenie a návestenie; ostatné subsystémy, v
rámci ktor˘ch sa nám zatiaº nepodarilo zabez-
peãiÈ úpln˘ súlad s poÏiadavkami európskych
noriem a návrhmi TSI, konkrétne energia, sú
priebeÏne rie‰ené a pripravované a poÏiadav-
ky budú splnené e‰te pred publikovaním ofi-
ciálnych verzií TSI.
Projekty by sa mali realizovaÈ postupne,
ktor˘ má najväã‰í v˘znam pre Slovensko?
Interoperabilita, teda schopnosÈ systému
Ïelezníc umoÏniÈ bezpeãn˘ a neru‰en˘ pohyb
vlakov, v sebe zah⁄Àa nielen technické poÏia-
davky na Ïelezniãn˘ systém (infra‰truktúra a
vozidlá), ale aj prevádzkové a právne záväz-
né poÏiadavky.
Práve pri modernizácii Ïelezniãnej infra-
‰truktúry je povinnosÈ ãlensk˘ch krajín zabez-
peãiÈ technickú stránku interoperability, a to
tieÏ len v medziach súãasne publikovanej a
platnej legislatívy. To znamená dodrÏiavaÈ
TSI vydávané formou rozhodnutí EK pre jed-
notlivé subsystémy. Doteraz boli vydané TSI
pre subsystémy prevádzka a riadenie dopra-
vy, riadenie, zabezpeãenie a návestenie, ná-
kladné vozne, hluk (ako jediné vy‰lo formou
nariadenia EK), bezpeãnosÈ v tuneloch a oso-
by so zníÏenou pohyblivosÈou.
V˘znamn˘mi projektmi môÏeme nazvaÈ
tie trate, ktoré sú zahrnuté do medzinárodn˘ch
koridorov, ako sú paneurópske koridory, kto-
ré boli definované e‰te pred vstupom SR do
EÚ na konferencii na Kréte v roku 1994 ako
hlavné dopravné osi medzi EÚ a ‰tátmi stred-
nej a v˘chodnej Európy. Územím SR prechá-
dzajú 3 paneurópske koridory, a to IV, Va a
VI. Dnes asi najv˘znamnej‰ia a najznámej‰ia
je transeurópska dopravná sieÈ TEN-T, defi-
novaná rozhodnutím EK ã. 1692/96, ktorá za-
h⁄Àa nielen Ïelezniãné, ale aj cestné korido-
ry, medzinárodné letiská a vodné cesty. V
rámci TEN-T siete EK definovala 30 priorit-
n˘ch koridorov, do ktor˘ch sú zahrnuté dva
koridory prechádzajúce územím Slovenska,
a to TEN-T 17 a TEN-T 23 a koridory
ERTMS, priãom územím Slovenska prechá-
dza koridor E. Treba taktieÏ zdôrazniÈ, Ïe tra-
sy paneurópskych koridorov a sieÈ TEN-T sa
v niektor˘ch koridoroch prelínajú, napríklad
paneurópsky koridor IV je definovan˘ ako
ERMTS koridor E a paneurópsky koridor VI
a ãasÈ koridoru Va sú totoÏné s prioritn˘m pro-
jektom TEN-T ã. 23. Modernizácia tratí na
Slovensku sa dnes sústreìuje najmä na kori-
dory siete TEN-T a paneurópske koridory.
âo sa t˘ka financovania, spoliehame sa
len na peniaze z fondov EÚ?
EÚ vyãleÀuje vo svojich rozpoãtoch fi-
nanãné prostriedky predov‰etk˘m na budova-
nie transeurópskej dopravnej siete EÚ (TEN-
T) s cieºom postupne vybudovaÈ kvalitnú do-
pravnú infra‰truktúru, v ktorej má nezastupi-
teºné miesto aj Ïelezniãná doprava. Veºk˘ dô-
raz prikladáme na zabezpeãenie financovania
projektov zo ‰tátneho rozpoãtu (·R), a to do-
statoãn˘ch pridelením finanãn˘ch prostried-
kov do kapitoly MDPT SR. Prostriedky zo
‰tátneho rozpoãtu sa poskytujú na základe
Zmluvy o poskytnutí kapitálov˘ch transferov
z rozpoãtovej kapitoly Ministerstva dopravy,
pô‰t a telekomunikácií SR na základe schvá-
leného zákona o ‰tátnom rozpoãte pre príslu‰-
n˘ rozpoãtov˘ rok. Kapitálov˘ transfer je
moÏné poskytnúÈ len do v˘‰ky limitu v˘dav-

28
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

kov, ktor˘ urãuje pre jednotlivé rozpoãtova-
né kapitoly Ministerstvo financií SR.
Rakúsko, Slovensko, Ukrajina a Rusko,
majú záujem o vybudovanie ‰irokoroz-
chodnej trate, aké sú v˘sledky vzájomné-
ho rokovania?
S my‰lienkou predæÏenia ‰irokorozchod-
nej trate (·RT) z Ko‰íc do Viedne pri‰li pred
dvoma rokmi ruské a rakúske Ïeleznice. Prí-
prava projektu sa zaãala podpísaním spoloã-
ného memoranda o porozumení medzi MDPT
SR a Rusk˘mi Ïeleznicami (RÎD). Následne
bola zriadená spoloãná pracovná skupina,
ktorej ãlenmi boli zástupcovia Ruska, Ukra-
jiny, Rakúska a Slovenska. Jej úlohou bolo
posúdiÈ moÏnosti vybudovania ‰irokoroz-
chodnej trate z Ko‰íc cez Bratislavu do Vied-
ne a vybudovanie logistického centra na do-
hodnutom území. Táto skupina navrhla vytvo-
riÈ spoloãnú manaÏérsku skupinu s cieºom
zabezpeãenia ‰túdie realizovateºnosti a pro-
jekãno-v˘skumn˘ch ãinností a zároveÀ na-
vrhla zabezpeãiÈ jej spoloãné financovanie.
Po úvodn˘ch rokovaniach projekt na‰iel
podporu aj v slovenskej vláde a jeho prípra-
va sa dostala z úvah do v˘konnej fázy. Rus-
ké, ukrajinské slovenské a rakúske Ïeleznice
sa spojili a vytvorili spoloãn˘ podnik Breit-
spur Planungsgesellschaft mbH. so sídlom vo
Viedni, kde je kaÏd˘ ‰tvrtinov˘m akcionárom.
Aktuálnou úlohou spoloãnosti je zabezpe-
ãiÈ vypracovanie ‰túdie realizovateºnosti, kto-
rá posúdi moÏnosti ìal‰ieho postupu a sa-
motnej realizácie projektu.
KeìÏe na príprave projektu spolupracujú 4
‰táty s rôznym legislatívnym zázemím, z toho
dva ‰táty majú sídlo mimo územia EÚ, pro-
ces zaloÏenia spoloãnosti a príprava samot-
ného obstarávania ‰túdie realizovateºnosti
trvalo viac, ako sa v pôvodnom zámere pred-
pokladalo.
Existuje uÏ plán, ‰túdia realizovateºnosti,
alebo sa e‰te ãaká na verejnú súÈaÏ? Kedy
bude termín na vypracovanie dokumen-
tov?
V súãasnosti prebieha príprava obstaráva-
nia na dodávateºa ‰túdie realizovateºnosti pre
projekt ·RT a s t˘m súvisiace odsúhlasova-
nie podkladov˘ch materiálov. Predpokladá-
me, Ïe do konca januára 2010 by mal byÈ vy-
bran˘ dodávateº ‰túdie. ·túdia, ktorá by mala
daÈ jasnú odpoveì na to, ãi je projekt ekono-
micky návratn˘ a financovateºn˘ a v akom
ãase, by mala byÈ vypracovaná do ‰iestich me-
siacov od podpísania zmluvy s dodávateºom.
O postupe obstarávania rozhodne Poradná
rada a Rada manaÏérov spoloãnosti pre ·RT
na spoloãnom zasadaní, ktoré by sa malo
uskutoãniÈ e‰te v decembri 2009 v Kyjeve.
Aké sú va‰e plány pre ìal‰ie obdobie v
rámci modernizácie vnútro‰tátnej Ïelez-
niãnej dopravy a dráh na Slovensku?
Modernizácia mobilného parku Îelezniã-
nej spoloãnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) v ìal-
‰om období bude vykonávaná v súlade s ma-
teriálom „Modernizácia a rozvoj mobilného
parku Îelezniãnej spoloãnosti Slovensko,
a. s., na obdobie rokov 2008 – 2010 (2012)“,
ktor˘ vláda schválila 19. decembra 2007
uznesením ã. 1085. Materiál obsahuje plán
modernizácie v rámci OPD – prioritná os 6 –
Îelezniãná verejná osobná doprava a tieÏ
modernizáciu mobilného parku s úãasÈou ka-
pitálov˘ch v˘davkov ‰tátu a vlastn˘ch zdro-
jov ZSSK.
Hlavnou prioritou bude zabezpeãenie ob-
novy a modernizácie mobilného parku v rám-
ci OPD. SúÈaÏe na v˘ber zhotoviteºov prebeh-
li a boli tieÏ podpísané Kúpne zmluvy na do-
danie predmetn˘ch mobiln˘ch prostriedkov.
Zabezpeãenie druhej ãasti, v ktorej bolo plá-
nované s úãasÈou kapitálov˘ch v˘davkov ‰tá-
tu a vlastn˘ch zdrojov ZSSK, bude závisieÈ
od moÏností ‰tátneho rozpoãtu.
Rozvoj Ïelezniãnej infra‰truktúry prebieha
v súlade s materiálom „Modernizácia a roz-
voj Ïelezniãnej infra‰truktúry na roky 2007 –
2010“ ktor˘ vláda schválila 19. decembra
2007 uznesením ã. 1086. Materiál definuje
plánovan˘ rozvoj Ïelezniãnej infra‰truktúry
v tomto plánovacom období a je zameran˘
predov‰etk˘m na modernizáciu koridorov, a
to zv˘‰ením traÈovej r˘chlosti, úpravou sta-
níc a zastávok, vybudovaním mimoúrovÀo-
v˘ch kríÏení Ïeleznice s pozemn˘mi komu-
nikáciami, sanáciou Ïelezniãného spodku atì.
Îeleznice SR, ako správca Ïelezniãnej sie-
te, sa snaÏia svojim zákazníkom ponúknuÈ
sieÈ, ktorá bude budovaná technicky a kvali-
tatívne na základe európskych noriem, naj-
nov‰ích technológií a v neposlednom rade in-
teroperabilnú, ktorá ‰tandardne poskytne po-
Ïadované infra‰truktúrne sluÏby.

ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, akciová spoloãnosÈ bola zaloÏená

zaãiatkom roku 1992 a hneì od svojho vzniku poloÏila dôraz na ‰piãkové
know-how, komplexnosÈ dodávok, kvalitné technologické a personálne zázemie.
Tento prístup sa premietol do nadviazania úspe‰nej spolupráce s viacer˘mi
v˘znamn˘mi zahraniãn˘mi partnermi, v˘sledkom ãoho je sprístupnenie
‰piãkov˘ch technológií a systémov ná‰mu trhu.
V oblasti Ïelezniãnej dopravy spolupracujeme s firmou BBR Mníchov, ktorej bezúdrÏbov˘ systém trolejového vedenia Re 200 patrí medzi najlep‰ie
na svete. Vlakom umoÏÀuje dosahovaÈ r˘chlosÈ aÏ 200 km/h a viac.
V oblasti mestskej trolejbusovej a elektriãkovej dopravy spolupracujeme s firmou ESKO Praha. Ich ‰piãkové komponenty pre trakãné vedenia
mestsk˘ch dráh zavádzame na Slovensku uÏ niekoºko rokov.
S ìal‰ími renomovan˘mi firmami spolupracujeme v ostatn˘ch oblastiach na‰ej ãinnosti.
ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s., ponúka komplexné zabezpeãenie v˘stavby a údrÏby elektrick˘ch silnoprúdov˘ch a slaboprúdov˘ch
zariadení prostredníctvom svojich od‰tepn˘ch závodov v Bratislave, Îiline a Ko‰iciach. Nበpracovn˘ tím tvoria b˘valí zamestnanci rôznych projekto-
v˘ch, dodávateºsk˘ch, v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch organizácií, ktorí aktívne pôsobili v oblasti prípravy a realizácie elektrick˘ch rozvodn˘ch zariadení
a trakãn˘ch vedení. V súãasnosti máme 180 kmeÀov˘ch zamestnancov.
ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s., ponúka komplexné sluÏby na
úseku prípravy a realizácie elektroin‰talaãn˘ch prác a priemyseln˘ch rozvodov,
káblov˘ch a vzdu‰n˘ch vedení nízkeho a vysokého napätia, transformaãn˘ch
a spínacích staníc, meniarní, elektriãkov˘ch a trolejbusov˘ch tratí, Ïelezniãn˘ch
trakãn˘ch vedení.
Na základe auditu TUV BAYERN SACHSEN od roku 1997 spoloãnosÈ ELZA,
ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s., pouÏíva systém riadenia kvality, spæÀa-
júci poÏiadavky medzinárodnej normy DIN EN ISO 9002.
Ing. Vladimír KOVÁâ
generálny riaditeº
ELZA, ElektromontáÏny závod, a. s.
Raãianska 162, 831 54 Bratislava
e-mail: elzaba@elza.sk

29
V L Á D A S R
Ruské, ukrajinské, slovenské a rakúske Ïeleznice po spoloãnej dohode dospeli k názoru, Ïe stojí
za realizáciu roz‰íriÈ ‰irokorozchodnú Ïeleznicu z Ko‰íc do Viedne. K realizácii projektu sa
pre Parlamentn˘ kuriér vyjadril splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre dopravnú
infra‰truktúru Peter ONDROU·EK, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej.
BudúcnosÈ ukáÏe
správnosÈ rozhodnutia
O realizácii ‰irokorozchodnej trate, teda jej
predæÏení, sa uÏ pred ãasom uvaÏovalo.
Kedy sa zaãala príprava projektu a kto po-
sudzoval ìal‰ie moÏnosti budovania ‰iroko-
rozchodnej trate, ktorá bude maÈ trasu z
v˘chodu Slovenskej republiky aÏ do Ra-
kúska?
S my‰lienkou predæÏenia ‰irokorozchodnej
trate z Ko‰íc do Viedne pri‰li pred dvoma rok-
mi ruské a rakúske Ïeleznice. Príprava pro-
jektu sa zaãala podpísaním spoloãného me-
moranda o porozumení medzi MDPT SR a
RSÎ (Rusk˘mi Ïeleznicami). Následne bola
zriadená spoloãná pracovná skupina, ktorej
ãlenmi sú zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Ra-
kúska a Slovenska. Jej úlohou bolo posúdiÈ
moÏnosti vybudovania ‰irokorozchodnej tra-
te z Ko‰íc cez Bratislavu do Viedne a vybu-
dovanie logistického centra na dohodnutom
území. Táto skupina navrhla vytvoriÈ spoloã-
nú manaÏérsku jednotku pre úãel uskutoãne-
nia podrobnej‰ej ‰túdie realizovateºnosti a
projekãno-v˘skumn˘ch ãinností a zároveÀ
navrhla zabezpeãiÈ jej spoloãné financovanie.
Prvotn˘ projekt bol podnikateºsk˘, dnes je
situácia iná, podporuje ho aj vláda, preto-
Ïe je dôleÏité zabezpeãiÈ podmienky pre
zvy‰ujúcu sa nákladnú prepravu. Ako je to
s financovaním trate cez Slovensko, sú
pravdivé informácie, Ïe náklady na Slo-
vensku zaplatí Slovenská republika?
Po úvodn˘ch rokovaniach projekt na‰iel
podporu aj v slovenskej vláde a jeho prípra-
va sa dostala z úvah do v˘konnej fázy. Rus-
ké, ukrajinské slovenské a rakúske Ïeleznice
sa spojili a vytvorili spoloãn˘ podnik Breit-
spur Planungsgesellschaft mbH. so sídlom
vo Viedni, kde je kaÏd˘ ‰tvrtinov˘m akcioná-
rom.
V‰etci ‰tyria spoloãníci Breitspur Planungs-
gesellschaft mbH prispievajú na v‰etky nákla-
dy rovnak˘m dielom. TakÏe predstava, Ïe
v‰etky náklady na vybudovanie trate cez Slo-
vensko zaplatíme iba my je nereálna a moh-
la vzniknúÈ iba z neinformovanosti.
Aktuálnou úlohou spoloãnosti je zabezpe-
ãiÈ vypracovanie ‰túdie realizovateºnosti, kto-
rá posúdi moÏnosti ìal‰ieho postupu a sa-
motnej realizácie projektu.
Aká je situácia v rámci ‰túdie, ktorá by
mala byÈ dokonãená pribliÏne o pol roka?
Kto bude dodávateºom ‰túdie a myslíte si,
Ïe banky budú maÈ záujem spolupracovaÈ?
V súãasnosti prebieha v˘berov˘ proces na
dodávateºa ‰túdie realizovateºnosti pre projekt
30
·RT. Predpokladáme, Ïe do konca februára
2010 by mal byÈ ukonãen˘. ·túdia, ktorá by
mala daÈ jasnú odpoveì na to, ãi je projekt
ekonomicky návratn˘ a financovateºn˘ a v
akom ãase, by mala byÈ vypracovaná do ‰ies-
tich mesiacov od podpísania zmluvy s dodá-
vateºom.
V˘sledky ‰túdie budú slúÏiÈ na verifikáciu
projektu a predov‰etk˘m na uchádzanie sa o
získanie potrebn˘ch financií od bankov˘ch in-
‰titúcií. Len ão ju budeme maÈ k dispozícii,
zaãneme rokovaÈ s medzinárodn˘mi finanã-
n˘mi in‰titúciami o moÏnostiach a podmien-
kach financovania a spolufinancovania.
Ak˘ ìal‰í v˘znam má spomínan˘ projekt
pre Slovenskú republiku, nedá sa asi hovo-
riÈ o tom, Ïe vnútro‰tátne sluÏby spojené s
prevádzkovaním ‰irokorozchodnej trate
budú hlavn˘m prínosom pre na‰u republi-
ku a ão nezamestnanosÈ, neodrazí sa zru-
‰enie prekládky v âiernej nad Tisou prá-
ve zv˘‰enou nezamestnanosÈou?
Obava, Ïe vybudovanie ‰irokorozchodnej
trate zapríãiní zru‰enie prekládky v âiernej
nad Tisou a zv˘‰i nezamestnanosÈ je neopod-
statnená. Projekt totiÏ vychádza z toho, Ïe sa
radikálne nav˘‰ia dopravné prúdy. Iba vtedy
bude ekonomicky prijateºn˘. Skú‰obn˘m ka-
meÀom pre nás je skutoãnosÈ, Ïe ruské Ïelez-
nice si prenajali doteraz nevyuÏívan˘ termi-
nál kontajnerovej dopravy v Dobrej. Aby
mohli splácaÈ nájom, musia tam natiahnuÈ
veºkú dopravu. V˘sledok ich ãinnosti, roãn˘
nárast bude praktick˘m overením moÏností.
Treba zdôrazniÈ, Ïe novovybudovaná traÈ
bude urãená pre kontajnerovú dopravu. Pre-
kládka substrátov, tekut˘ch palív a ostatn˘ch
materiálov zostáva tak ako doteraz. Nová traÈ
nie je konkurenciou pre prekladisko, je to
zv˘‰enie dopravn˘ch tokov.
Naopak, predpokladá sa nárast pracovn˘ch
miest, pretoÏe obsluha ‰tyristo kilometrové-
ho úseku novej trate – pretoÏe to bude samo-
statná traÈ, priná‰a mnoÏstvo nov˘ch pracov-
n˘ch príleÏitostí.
Î E L E Z N I â N Á
Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s., (ìalej len AÎD Bratislava) uÏ viac ako 50 rokov patrí
na slovenskom trhu k v˘znamn˘m dodávateºom zabezpeãovacej a oznamovacej technológie pre
Ïelezniãnú a cestnú dopravu. V posledn˘ch desiatich rokoch sa jej portfólio roz‰írilo aj do oblasti
montáÏe a servisu verejnej a privátnej telekomunikaãnej technológie, podnikov˘ch
bezpeãnostn˘ch systémov vrátane kamerového dohºadu a poÏiarnej signalizácie.
UdrÏanie konkurencieschopnosti a roz‰iro-
vanie podielu aktivít na trhu SR vyÏaduje od
spoloãnosti permanentnú inováciu vlastn˘ch
v˘robn˘ch produktov, vytváranie dlhodo-
b˘ch kooperaãn˘ch vzÈahov s technologicky
vyspel˘mi spoloãnosÈami, ktoré poskytujú
zákazníkovi vy‰‰iu pridanú hodnotu a záru-
ku vysokej kvality dodan˘ch sluÏieb. AÎD
Bratislava v tomto roku uzatvorila dlhodobé
partnerské vzÈahy so spoloãnosÈou Bombar-
dier, svetov˘m lídrom v oblasti Ïelezniãnej
zabezpeãovacej techniky. Cieºom tejto koo-
perácie je spoloãne dodávaÈ vysokokvalitné
produkty a sluÏby najmä v oblasti technoló-
Riadiace pracovisko, zoraìovacia stanica Bratislava – v˘chod.
D O P R A V A
Partnerská kooperácia
a inovaãné aktivity
AÎD, a. s., Bratislava
gie zabezpeãovacích systémov pre vysoko-
r˘chlostné Ïelezniãné trate, ako aj projekty
hromadnej mestskej dopravy. Z pohºadu do-
máceho zákazníka je dôleÏité, Ïe vstup tejto
spoloãnosti zosilní konkurenãné prostredie na
Slovensku v tejto oblasti a podºa ná‰ho názo-
ru bude maÈ dlhodobo pozitívny vplyv na
ceny realizovan˘ch projektov a produktov.
ëal‰iu kooperaãnú dohodu plánujeme e‰te
v tomto roku uzavrieÈ s v˘znamn˘m dodá-
vateºom SW aplikácií na európskom trhu a
Procesnou automatizáciou Ko‰ice, a. s., s cie-
ºom vyvíjaÈ spoloãné produkty pre oblasÈ Ïe-
lezniãnej a cestnej dopravy. Sme toho názo-
ru, Ïe len takáto partnerská spolupráca s tech-
nologicky vyspel˘mi spoloãnosÈami umoÏní
Zabezpeãovacie zariadenie Ïelezniãného priecestia.
AÎD Bratislava poskytovaÈ svojim zákazní-
kom produkty na najvy‰‰ej technickej úrov- re‰trukturalizácia s cieºom zv˘‰iÈ motiváciu
ni a v konkurenãn˘ch cenov˘ch reláciách. Ta- zamestnancov a jednotliv˘ch vnútropodniko-
kouto kooperáciou sme schopní zachovaÈ pro- v˘ch organizaãn˘ch zloÏiek. V súãasnosti
porcionálny podiel vlastnej v˘roby na pro- pracujeme na zefektívnení podnikov˘ch pro-
duktoch s vy‰‰ou pridanou hodnotou a tieÏ cesov s podporou nového komplexného infor-
udrÏaÈ, prípadne roz‰irovaÈ zamestnanosÈ. maãného systému. Sledovanie v˘konov v˘-
Konkrétnym príkladom takejto spolupráce robn˘ch a montáÏnych zloÏiek a ich ekono-
je spoloãn˘ v˘voj priecestného zabezpeãova- mick˘ch v˘sledkov v reálnom ãase umoÏÀu-
cieho zariadenia s Procesnou automatizáciou je manaÏmentu vãas reagovaÈ na vniknuté
Ko‰ice, a. s. Projekt je spolufinancovan˘ zo problémy. Tieto cielené opatrenia, ktoré rea-
‰tátnych zdrojov cez Agentúru na podporu v˘- lizujeme v posledn˘ch rokoch, smerujú k
skumu a v˘voja. Ukonãenie projektu je plá- dlhodobej stabilite podniku a k udrÏaniu kon-
nované e‰te v tomto roku a pilotn˘ projekt v kurencieschopnosti vlastn˘ch produktov, ão
roku 2012. UÏ dnes vieme povedaÈ, Ïe vyvi- urãite ocenia na‰i zákazníci doma i v zahra-
nuté zariadenie bude cenovo i technick˘m rie- niãí.
‰ením konkurencieschopné nielen na sloven- Ing. Milan BOJDA
skom trhu, ale aj v zahraniãí. generálny riaditeº
Îiaº, v uplynulom období sme boli sved- AÎD – Automatizácia Ïelezniãnej dopravy, a. s.
kami prakticky komplexného dodávania tech-
nológie zahraniãn˘mi firmami najmä do veº-
k˘ch projektov infra‰truktúry. Tento ‰tátom
tolerovan˘ prístup ekonomicky a technologic-
ky zdecimoval mnoh˘ch slovensk˘ch v˘rob-
cov aÏ do tej miery, Ïe nemajú finanãné pro-
striedky na udrÏanie odborn˘ch kapacít a zá-
kladnej technologickej obnovy. Preto sme
toho názoru, Ïe podpora inovaãn˘ch aktivít
a vytvorenie férov˘ch podmienok v oblasti
hospodárskej súÈaÏe umoÏní aj slovensk˘m
podnikom byÈ rovnocenn˘m partnerom mno-
h˘m zahraniãn˘m spoloãnostiam nielen v
cenách produktov, ale aj technologick˘ch
rie‰eniach.
V rokoch 2005 aÏ 2006 prebehla v AÎD
Bratislava zásadná personálna a organizaãná CSS – Informaãn˘ portál D2 Lamaãská.
31
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
ZníÏenie energetickej závislosti EÚ, podpora elektronického obchodovania medzi ãlensk˘mi ‰tátmi (e-commerce),
rozvoj elektro-automobilového priemyslu ako alternatívy v boji proti klimatick˘m zmenám a zlep‰enie kvality
univerzít sú ‰tyri priority, ktoré 20. januára v pléne Parlamentu predstavil ‰panielsky premiér Zapatero.
Lídri politick˘ch skupín Európskeho parlamentu privítali jeho cieº zameraÈ sa na hospodársku obnovu z krízy,
vyjadrili v‰ak nesúhlas s niektor˘mi konkrétnymi navrhovan˘mi opatreniami.
Cieºom ‰panielskeho predsedníctva EÚ
je najmä obnova po kríze
·panielsky premiér José Luis Rodrígues Zapatero
s predsedom Európskom parlamentu Jerzym Buzekom
a predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom.
„EÚ si musí veriÈ,“ vyhlásil José Luis Ro-
dríguez Zapatero, podºa ktorého správna od-
poveì na hospodársku krízu musí byÈ hlav-
n˘m cieºom. Ako ìal‰ie priority oznaãil vy-
tvorenie „spoloãného energetického trhu“ s
cieºom „zníÏiÈ energetickú závislosÈ EÚ“, ìa-
lej „vnútorn˘ digitálny trh“, ktor˘ je kºúão-
v˘m prvkom zvy‰ovania produktivity a pre-
sadzovania elektronického obchodovania.
Únia by mala tieÏ dosiahnuÈ trvalo udrÏateº-
né priemyselné odvetvie.
Zapatero zdôraznil potrebu spoloãnej vízie
pri v˘voji elektrick˘ch automobilov, a tieÏ ne-
vyhnutnosÈ investícií do v˘skumu a vzdelá-
vania. Medzi ìal‰ími prioritami ‰panielsky
premiér spomenul zavádzanie nov˘ch ná-
strojov vypl˘vajúcich z Lisabonskej zmluvy
do praxe, ão umoÏní priblíÏenie obãanov k in-
‰titúciám EÚ. Ide napríklad o právo obãanov
iniciovaÈ legislatívny návrh.
PRIORITY ·PANIELSKEHO
PREDSEDNÍCTVA
• hospodárska stratégia EÚ do roku 2020
• dohºad nad finanãn˘mi trhmi
• energetika
• realizácia noviniek zaveden˘ch v
Lisabonskej zmluve
• imigrácia
• boj proti násiliu páchanom na Ïenách
• nová „diplomatická sluÏba“ E
REAKCIE
Predseda Komisia José Manuel Barroso
naãrtol svoju predstavu, ako zásadne zmeniÈ
ekonomiku EÚ s cieºom dosiahnuÈ „konku-
rencieschopnú, inovatívnu a sociálne orien-
tovanú trhovú ekonomiku“.
Francúzsky ºudovec Joseph Daul privítal
zámery predsedníctva v ekonomickej oblas-
ti, ale jeho skupina nemôÏe súhlasiÈ s t˘m, Ïe
Zapatero akceptuje zvy‰ovanie deficitu verej-
32
n˘ch financií. Daul tieÏ zdôraznil potrebu
podporovaÈ malé a stredné podniky. Zapate-
ro prisºúbil, Ïe do roku 2013 ·panielsko zní-
Ïi svoj deficit na 3 percentá HDP.
Nemeck˘ socialista Martin Schulz privítal
„sºubn˘“ a „ambiciózny“ program ‰panielske-
ho predsedníctva. Navrhovan˘ model riade-
nia hospodárstva oznaãil za správny prístup.
Schulz tieÏ vyzval na väã‰iu kontrolu a do-
hºad nad finanãn˘m sektorom.
·éf liberálov Guy Verhofstadt z Belgicka
sa okrem ekonomiky vyjadril aj ku klimatic-
k˘m zmenám a vyzval na novú stratégiu po
neúspe‰nom summite v Kodani. Vyslovil sa
za tieto tri opatrenia: EÚ potrebuje predsta-
viteºa pre klimatické zmeny, trojstrannú do-
hodu s USA a âínou, a tieÏ zdieºan˘ spoloã-
n˘ záujem s USA ako napríklad systém ob-
chodovania s emisiami.
Spolupredseda skupiny zelen˘ch Daniel
Cohn-Bendit z Francúzska poÏiadal premié-
ra Zapatera, aby si osvojil nápad Michela
Barniera. Ide o jednotku civilnej ochrany EÚ
(EuropeAid force). UmoÏnilo by to napríklad
efektívnej‰ie pôsobenie EÚ na Haiti. Pokiaº
ide o ekonomickú situáciu, upozornil, Ïe hos-
podársky rast môÏe maÈ tieÏ nepriaznivé úãin-
ky na klímu. Cohn-Bendit navrhol, aby Únia
zv˘‰ila svoj cieº energetickej úspory na 30%
percent.
Brit Timothy Kirkhope z frakcie konzerva-
tívcov a reformistov uviedol, Ïe „zavedenie
povinnej hospodárskej politiky so sankciami“
namiesto jej koordinácie „nie je v teraj‰ej si-
tuácii relevantné“ a má „socialistickú prí-
chuÈ“. Zapatero odpovedal, Ïe cieºom nie je
zv˘‰iÈ kontrolu nad ãlensk˘mi ‰tátmi, ale do-
siahnuÈ väã‰iu konkurencieschopnosÈ.
·panielsky poslanec Willy Meyer z konfe-
deratívnej skupiny zjednotenej ºavice uviedol,
Ïe ‰panielsky program nerie‰i základné pro-
blémy ekonomiky. Vyslovil sa za väã‰ie zá-
sahy najmä v oblasti finanãného sektora.
„V‰etko, ão ponúkate, nie je niãím nov˘m. V
podstate rozkladáte európsky sociálny mo-
del,“ povedal Meyer.
Britská poslankyÀa Marta Andreasen z po-
slaneckého klubu Európa slobody a demokra-
cie hovorila o zneuÏívaní urbanizácie v ·pa-
nielsku, pripomenula tri správy Parlamentu o
tomto probléme a kon‰tatovala, Ïe neboli pri-
jaté Ïiadne opatrenia.
·panielsky premiér v Európskom parlamente predstavil
priority svojho predsedníctva v EÚ.
·PANIELSKE PREDSEDNÍCTVO:
âO SA MENÍ A âO ZOSTÁVA?
Zaãiatkom januára 2010 sa ·panielsko
uÏ po ‰tvrt˘krát stalo predsedníckou kraji-
nou EÚ. Lisabonská zmluva v‰ak prinies-
la viacero zmien. ·panielsko uÏ nebude
predsedaÈ schôdzkam prezidentov ãi pred-
sedov vlád krajín EÚ a ani stretnutiam mi-
nistrov zahraniãn˘ch vecí. Kontakt s Par-
lamentom zostáva nezmenen˘. Pred ratifi-
káciou Lisabonskej zmluvy viedla predsed-
nícka krajina v‰etky schôdzky Rady – orgá-
nu, ktor˘ zastupuje ãlenské ‰táty Únie. ·pa-
nielsko v‰ak ãaká nová situácia.
Samit prezidentov ãi predsedov vlád kra-
jín EÚ bude po novom viesÈ predseda Eu-
rópskej rady Herman Van Rompuy. Ani
schôdzky ministrov zahraniãn˘ch vecí uÏ
nebude riadiÈ predsednícka krajina, ale
vysoká predstaviteºka EÚ pre zahraniãnú
politiku Catherine Ashton. ·panielsko tak
bude predsedaÈ Rade vtedy, ak pôjde o
schôdzku in˘ch ministrov ãi veºvyslancov.
KeìÏe predsednícka krajina sa mení kaÏ-
d˘ch ‰esÈ mesiacov, zaviedlo sa aj nové
pravidlo úzkej spolupráce troch za sebou
idúcich predsedníckych krajín. ·panielsko
tak uÏ teraz musí spolupracovaÈ so svojimi
nástupcami – Belgickom a Maìarskom a
zosúladiÈ svoje priority.
Zvy‰né funkcie ·panielsku zostávajú. Ako
predsednícka krajina tak bude rozhodovaÈ
o programe EÚ v danom polroku a predse-
daÈ spomínan˘m zasadnutiam Rady.
Nemení sa ani úloha predsedníctva vo
vzÈahu k europoslancom. Krajina, ktorá
predsedá EÚ, je totiÏ hlavn˘m spojivkom
medzi Radou a Európskym parlamentom.
Tieto in‰titúcie si vymieÀajú informácie a
stanoviská, aby zabezpeãili ão najhlad‰í
priebeh prijímania európskych zákonov.
Na schválenie väã‰iny z nich je totiÏ potreb-
n˘ súhlas oboch orgánov EÚ.
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Nové pravidlá EÚ
pre telekomunikácie
Európsky parlament schválil v novembri minulého roka dôleÏité zmeny v pravidlách EÚ
v oblasti telekomunikácií. Ich cieºom je posilniÈ práva telefónnych uÏívateºov a uÏívateºov
internetu, a tieÏ zlep‰iÈ konkurencieschopnosÈ medzi telekomunikaãn˘mi spoloãnosÈami. Nov˘mi
pravidlami, ktoré majú nadobudnúÈ úãinnosÈ v polovici roka 2011, sa posilnia práva
spotrebiteºov, zabezpeãí prístup na internet, ochrana údajov, roz‰írenie hospodárskej súÈaÏe
a modernizácia vyuÏívania rádiového frekvenãného spektra.
Obmedzenia len vtedy, ak je to nevyhnutné
a primerané a po spravodlivom a nestrannom
konaní
Ustanovenia dohodnuté medzi poslancami
Európskeho parlamentu a zástupcami Rady,
ktoré sú záväzné pre jednotlivé ãlenské ‰táty
uvádzajú, Ïe obmedzenia prístupu pouÏívateºov
k internetu „sa môÏu zaviesÈ len v tom prípade,
ak sú vhodné, primerané a nevyhnutné v demo-
kratickej spoloãnosti“. Kompromisn˘ text rám-
covej smernice o spoloãnom regulaãnom rám-
ci pre elektronické komunikaãné siete a sluÏby
ìalej uvádza, Ïe tieto opatrenia moÏno prijaÈ len
„s náleÏit˘m zohºadnením zásady prezumpcie
neviny a práva na súkromie“ a ako v˘sledok
„predchádzajúceho spravodlivého a nestranné-
ho konania“ zaruãujúceho právo na vypoãutie
a úãinné a vãasné súdne preskúmanie. „V nále-
PoslankyÀa EP Catherine Trautman (S&D, FR) Ïite odôvodnen˘ch naliehav˘ch prípadoch“
– autorka správy o elektronick˘ch komunikáciách.
moÏno prijaÈ vhodné procedurálne opatrenia
pod podmienkou, Ïe sú v súlade s Európskym
Záruky prístupu k internetu dohovorom o ochrane ºudsk˘ch práv a základ-
Prístup pouÏívateºov k internetu môÏe byÈ ob- n˘ch slobôd. V budúcnosti sa pouÏívatelia in-
medzen˘ len vtedy, „ak je to nevyhnutné v de- ternetu môÏu odvolávaÈ na tieto ustanovenia v
mokratickej spoloãnosti“ a len po „predchá- súdnom konaní proti rozhodnutiu ãlenského
dzajúcom spravodlivom a nestrannom kona- ‰tátu obmedziÈ ich prístup k internetu.
ní“, ktoré pouÏívateºom dáva príleÏitosÈ na vy-
poãutie. Toto bola posledná nevyrie‰ená otáz- Posilnenie práv spotrebiteºov na univerzálnu
ka telekomunikaãného balíka, na ktorej sa Eu- sluÏbu
rópsky parlament a Rada dohodli poãas zmie- Cieºom zmien smernice o univerzálnej sluÏ-
rovacieho postupu v novembri minulého roku. be a právach pouÏívateºa t˘kajúcich sa elektro-
Dohoda zaãleÀuje obãianske práva v súlade s nick˘ch komunikaãn˘ch sietí a sluÏieb je zlep-
Európskym dohovorom o ochrane ºudsk˘ch ‰iÈ ochranu pouÏívateºov a zmodernizovaÈ exi-
práv a základn˘ch slobôd do právnych nariade- stujúce ustanovenia, priãom sa zohºadÀujú zme-
ní t˘kajúcich sa telekomunikácií. ny v technológii a na trhu v tejto r˘chlo sa roz-
Ak chce súdny alebo kompetentn˘ admini- víjajúcej oblasti.
stratívny orgán ãlenského ‰tátu obmedziÈ prístup Text bol predmetom dlh˘ch rokovaní medzi
k internetu, musí pred prijatím akéhokoºvek Európskym parlamentom a Radou EÚ, ktoré sa
rozhodnutia poskytnúÈ pouÏívateºovi príleÏi- uskutoãnili na jar roku 2009. Kompromisn˘
tosÈ na vypoãutie a obhajobu. Dôkazné breme- návrh prijal Európsky parlament 6. mája a Rada
no leÏí na strane, ktorá stanovuje poplatky, a 26. októbra 2009.
proti rozhodnutiu bude moÏné podaÈ odvolanie. Zmenená a doplnená smernica okrem iného
Nové právne nariadenie neuvádza Ïiadne v˘- posilÀuje povinnosÈ operátorov poskytovaÈ mi-
slovné príklady pouÏitia internetu, ktoré by sa nimálny balík sluÏieb ‰pecifickej kvality prí-
mali povaÏovaÈ za protiprávne, a mohlo by teda stupn˘ v‰etk˘m koncov˘m pouÏívateºom za pri-
odôvodniÈ obmedzenie prístupu k internetu. Zá- jateºnú cenu. Tzv. univerzálna sluÏba zah⁄Àa prá-
leÏí na jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch, ktoré na vo pripojenia k sieti verejn˘ch komunikácií
základe vlastn˘ch právnych predpisov rozhod- schopnej prená‰aÈ zvuk a podporujúcej telefaxo-
nú o tom, aké poru‰enie môÏe viesÈ k obmedze- vé sluÏby v dostatoãnej kvalite, ktorá umoÏÀu-
niu prístupu pouÏívateºa k internetu. Ako príklad je funkãné pripojenie k internetu. Existujúce vy-
môÏe slúÏiÈ ‰írenie detskej pornografie alebo te- medzenie funkãného internetového pripojenia
roristického obsahu. stanovené na 56 kbit/s sa odstráni, aby sa pod-
porilo zavedenie ‰irokopásmového pripojenia.
PouÏívatelia by mali maÈ zabezpeãen˘ bez-
platn˘ prístup k tiesÀov˘m telefónnym ãíslam
(k celoeurópskemu ãíslu 112, ako aj k národn˘m
ãíslam), zaruãenú existenciu minimálne jednej
sluÏby poskytovania informácií o úãastníckych
ãíslach a zaruãené adekvátne geografické pokry-
tie verejn˘mi telefónnymi automatmi a ìal‰ími
telekomunikaãn˘mi prístupov˘mi miestami.
V˘znamne sa posilnilo právo pouÏívateºov na in-
formácie s cieºom zlep‰iÈ ochranu spotrebiteºov
a uºahãiÈ v˘ber medzi poskytovateºmi sluÏieb.
Jasnej‰ie zmluvné podmienky
Smernica dáva pouÏívateºom právo na lep‰ie
informácie o cenách, tarifách a zmluvn˘ch pod-
mienkach. V zmluvách sa bude musieÈ uvádzaÈ
spôsob, ak˘m je moÏné uskutoãniÈ tiesÀové ho-
vory a sledovaÈ ich lokalizáciu, akékoºvek ob-
medzenia k prístupu ist˘ch obsahov alebo typov
zariadení (ak budú napríklad VOIP – telefono-
vanie cez internet – hovory blokované na mo-
biln˘ch telefónoch, ktoré inak umoÏÀujú inter-
netové spojenie), aplikovateºné právne pod-
mienky, parametre kvality sluÏieb, dæÏka trva-
nia zmluvy, uplatnené ceny a sadzby, typy zá-
kazníckeho a záruãného servisu, spôsoby plat-
by a poplatky (ak sú nejaké stanovené) za pre-
nos ãísla k inému operátorovi alebo za ukonãe-
nie zmluvy.
V‰etky tieto informácie musia byÈ transpa-
rentné, porovnateºné, primerané a aktuálne a
uverejniÈ by sa mali jasnou, zrozumiteºnou a ºah-
ko dostupnou formou. PouÏívateº by mal dostaÈ
zmluvu od operátora podºa svojho v˘beru e‰te
predt˘m ako ju podpí‰e. Ak operátor zmení
podmienky existujúcej zmluvy, predplatiteº bude
maÈ právo ukonãiÈ zmluvu bez pokuty.
Dobre informovaní pouÏívatelia
Lep‰ie informovaní pouÏívatelia si ºah‰ie do-
káÏu vybraÈ z ponuky na trhu. Na tento úãel im
budú poskytnuté porovnateºné informácie o ce-
nách a tarifách. âlenské ‰táty budú môcÈ od po-
skytovateºov poÏadovaÈ, aby v‰etk˘m pouÏíva-
teºom bezplatne poskytli ‰tandardizované infor-
mácie vo verejnom záujme o aktuálnych postu-
poch t˘kajúcich sa protiprávneho pouÏívania
elektronickej komunikácie a ‰írenia ‰kodliv˘ch
a nelegálnych materiálov ãi materiálov poru‰u-
júcich autorské práva. Spotrebitelia by mali
maÈ moÏnosÈ získaÈ informácie o dostupn˘ch
spôsoboch ochrany pred ohrozením ich osob-
n˘ch údajov. Uvedené informácie vo verejnom
33
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
záujme musia ‰tandardizovaÈ a vytvoriÈ verej-
né orgány.
âíslo pre tiesÀové volania by malo byÈ do-
stupnej‰ie
Cieºom revidovanej smernice je podporiÈ po-
uÏívanie celoeurópskeho ãísla tiesÀového vola-
nia 112 a zlep‰iÈ jeho dostupnosÈ. Príslu‰né or-
gány musia prijaÈ opatrenia na zabezpeãenie ão
naj‰ir‰ieho moÏného pokrytia pre tiesÀové tele-
fónne sluÏby vrátane vyuÏitia tiesÀov˘ch ãísel
jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. TiesÀové ãísla
musia byÈ dostupné bez ru‰enia v celej Európ-
skej únii, a to aj v prípadoch v˘padku siete v dô-
sledku katastrofy alebo v inom prípade zásahu
vy‰‰ej moci. Volanie na ãíslo 112 musí maÈ prí-
slu‰nú odozvu a musí sa naÀ reagovaÈ minimál-
ne tak r˘chlo a úãinne, ako volanie na národné
tiesÀové ãísla.
ëal‰ou dôleÏitou zmenou je zavedenie prá-
va pouÏívateºov na prístup k v‰etk˘m ãíslam v
EÚ bez ohºadu na pouÏitú technológiu (pevná
linka, mobiln˘ telefón, VOIP). ÚãinnosÈ tohto
práva je zodpovednosÈou ãlensk˘ch ‰tátov, ak to
bude ekonomicky a technicky realizovateºné.
PrenositeºnosÈ ãísla a dæÏka zmluvy
Keì sa spotrebitelia rozhodnú zmeniÈ operá-
tora, majú právo ponechaÈ si svoje ãíslo. Operá-
tori v‰ak ãasto nachádzajú spôsoby, ako znechu-
tiÈ „prenositeºnosÈ ãísla“, najmä dlh˘mi ãakací-
mi lehotami. Podºa novej smernice sa ãíslo musí
preniesÈ tak r˘chlo, ako je moÏné. Nov˘ operá-
tor musí vo v‰etk˘ch prípadoch nové ãíslo ak-
tivovaÈ v rámci jedného pracovného dÀa, v kto-
rom bola uzavretá dohoda o zmene poskytova-
teºa. âlenské ‰táty navy‰e musia prijaÈ opatrenia,
ktoré zabránia zmene poskytovateºa proti vôli
spotrebiteºa. Mnohí pouÏívatelia sa stali obeÈa-
mi tohto protiprávneho postupu oznaãovaného
anglick˘m slovom „slamming“ (zmena posky-
tovateºa telefónnych sluÏieb bez súhlasu spotre-
biteºa). Operátorom, ktorí budú obvinení z toh-
to postupu, alebo t˘m, ktorí nedodrÏia lehotu pre-
nositeºnosti, bude moÏné udeliÈ pokutu.
Maximálna dæÏka zmluvy pre spotrebiteºov
nesmie prekroãiÈ 24 mesiacov a pouÏívatelia
musia maÈ moÏnosÈ uzavrieÈ zmluvu aj na 12
mesiacov.
Informácie o obmedzení prístupu
Akékoºvek obmedzenia zo strany poskytova-
teºa t˘kajúce sa prístupu k sluÏbám, aplikáciám
ãi zariadeniam alebo ich vyuÏívania závisia od
vnútro‰tátnych právnych predpisov. Smernica
ich nenariaìuje ani nezakazuje, a teda Ïiadnym
spôsobom nemení súãasnú situáciu. Zavádza
v‰ak povinnosÈ informovaÈ pouÏívateºov, Ïe ta-
kéto obmedzenia existujú. Podºa smernice mu-
sia ãlenské ‰táty re‰pektovaÈ základné obãian-
ske práva vrátane t˘ch, ktoré sa t˘kajú dôver-
nosti a súkromia, cieºov informaãnej spoloãnos-
ti a pravidiel trhu.
Neutralita siete
Komisia vydá vyhlásenie zdôrazÀujúce „mi-
moriadny v˘znam zachovania otvorenej a ne-
utrálnej povahy internetu, priãom sa v plnej
miere zohºadní vôºa in‰titúcií zúãastnen˘ch na
legislatívnom procese zachovaÈ neutralitu sie-
te ako politick˘ cieº“.
Cieºom smernice o univerzálnej sluÏbe je
skvalitniÈ verejne dostupné sluÏby. Operátori
budú musieÈ spotrebiteºov informovaÈ o ak˘-
34
chkoºvek obmedzeniach, ktoré stanovia v súvi-
slosti s prístupom k internetu (napr. regulácia ur-
ãit˘ch sluÏieb v ãase ‰piãky s cieºom predísÈ pre-
ÈaÏeniu). Smernica stanovuje, aby koncoví po-
uÏívatelia získali moÏnosÈ rozhodnúÈ sa, ak˘
obsah chcú posielaÈ a prijímaÈ, ako aj to, aké
sluÏby, aplikácie, hardvér a softvér chcú na
uvedené úãely pouÏívaÈ, priãom nebude do-
tknutá potreba chrániÈ integritu a bezpeãnosÈ sie-
tí a sluÏieb. Orgány jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
tov budú môcÈ stanoviÈ poÏiadavky na kvalitu
sluÏieb s cieºom zabrániÈ zníÏeniu ich kvality
(napr. obmedzovaniu ãi spomaºovaniu prevá-
dzky v sieÈach).
Európska komisia bude dôkladne sledovaÈ
uplatÀovanie t˘chto ustanovení a do konca roka
2010 Parlamentu a Rade oznámi, ãi sú potreb-
né dodatoãné usmernenia.
Lep‰ia ochrana súkromia a boj proti nezá-
konn˘m aktivitám na internete
Revízia smernice z roku 2002 t˘kajúcej sa
spracovávania osobn˘ch údajov a ochrany sú-
kromia v sektore elektronick˘ch komunikácií,
ktorá predstavuje ìal‰í prvok tzv. telekomuni-
kaãného balíka, má za cieº vylep‰iÈ bezpeãnosÈ
a integritu siete, lep‰ie chrániÈ osobné údaje
pouÏívateºov a zlep‰iÈ opatrenia proti nevyÏia-
danej po‰te (spamu) a poãítaãov˘m útokom.
Lep‰ia ochrana osobn˘ch údajov
Platná smernica harmonizuje rôzne vnútro-
‰tátne pravidlá s cieºom zabezpeãiÈ rovnocenn˘
stupeÀ ochrany základn˘ch práv a slobôd pri
spracovávaní osobn˘ch údajov. Revidovaná
smernica túto harmonizáciu roz‰iruje o právo na
súkromie, dôvernosÈ a bezpeãnosÈ informaã-
n˘ch technológií.
Elektronické komunikaãné systémy sa vyví-
jajú a e‰te viac rastie mnoÏstvo uchovávan˘ch
osobn˘ch údajov, ktoré moÏno prepojiÈ späÈ k
jednotliv˘m pouÏívateºom. Toto mnoÏstvo infor-
mácií sa uchováva, presúva medzi jednotliv˘-
mi operátormi a rôznymi spôsobmi spracúva.
Tak vzniká priaznivá situácia pre ãoraz ãastej-
‰ie naru‰enie bezpeãnosti údajov, aj keì skutoã-
né prípady závaÏného po‰kodenia pouÏívateº-
sk˘ch záujmov (zniãenie, strata alebo zmena
údajov, neoprávnen˘ prístup) sú pomerne zried-
kavé.
BezpeãnosÈ sietí – povinnosÈ informovaÈ o
naru‰ení bezpeãnosti údajov
Podºa nov˘ch pravidiel bude prv˘krát v legi-
slatíve EÚ ustanovenie o tom, Ïe naru‰enie bez-
peãnosti (napríklad odcudzenie zoznamu zá-
kazníkov od poskytovateºa internetov˘ch slu-
Ïieb) musí byÈ ihneì oznámené regulaãnému or-
gánu. PouÏívatelia by mali dostaÈ správu o na-
ru‰ení bezpeãnosti ich osobn˘ch údajov, ak si
to vyÏaduje váÏnosÈ situácie. Poskytovatelia
sluÏieb, ktorí kompetentn˘m orgánom dokáÏu,
Ïe prijali primerané technické ochranné opatre-
nia, nebudú povinní informovaÈ pouÏívateºa o
naru‰ení bezpeãnosti jeho údajov v prípadoch,
keì údaje boli pre akúkoºvek inú osobu nepou-
Ïiteºné. Mali by v‰ak v kaÏdom prípade viesÈ
zoznam v‰etk˘ch prípadov naru‰enia, aby sa prí-
slu‰né orgány mohli presvedãiÈ, Ïe ochranné
opatrenia sú primerané.
Poskytovatelia sluÏieb sú uÏ teraz povinní pri-
jímaÈ primerané kroky na zníÏenie rizika naru-
‰enia bezpeãnosti. Dodatoãné bezpeãnostné po-
Ïiadavky zabezpeãujú, Ïe osobné údaje budú do-
stupné len pre oprávnené osoby.
Ochrana proti spamu a poãítaãov˘m úto-
kom
Smernica by mala posilniÈ aj ochranu proti
spamu (nevyÏiadanej po‰te). Spracovanie osob-
n˘ch údajov poskytovateºom sluÏby by malo byÈ
moÏné len po súhlase pouÏívateºa, dokonca aj
vtedy, ak je v súlade s platn˘mi právnymi na-
riadeniami. PouÏívateº by vÏdy mal maÈ moÏ-
nosÈ odobraÈ svoj súhlas.
Komerãné oznámenia (vrátane reklamy, cien
a darãekov) zasielané prostredníctvom telefón-
nych alebo poãítaãov˘ch sietí musia byÈ podpí-
sané a identifikovateºné a musia obsahovaÈ ad-
resu, ktorá pouÏívateºovi umoÏní odmietnuÈ za-
sielanie ìal‰ích materiálov. Podºa smernice je ne-
legálne posielaÈ elektronickou po‰tou (e-mailom)
odkazy na ‰kodliv˘ alebo podvodn˘ materiál.
Napokon sa zlep‰í ochrana proti vírusom,
trójskym koÀom ãi spajvéru (‰pionáÏnym pro-
gramom). Tieto programy sú uÏ zakázané bez
ohºadu na pamäÈov˘ systém (CD-ROM, flash
pamäÈ, USB kºúãe) alebo na spôsob preberania
(internet, telefón alebo mobiln˘ telefón).
Dosiahnutie interoperability bezdrôtov˘ch
sluÏieb na celoeurópskej úrovni
Súãasné vyuÏitie frekvenãného rádiového
spektra je ãasto neefektívne. Prideºovanie a
správa frekvenãného spektra sa musia zreformo-
vaÈ, aby sa prispôsobili nov˘m vznikajúcim
spôsobom vyuÏitia. Navy‰e je potrebná koordi-
nácia na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni,
ktorá umoÏní pouÏívateºom rádiového frek-
venãného spektra pouÏívaÈ sluÏby na celoeuróp-
skej úrovni bez ‰kodlivého ru‰enia, napr. zabez-
peãí pripojenie k mobiln˘m televíznym sluÏbám
pri ceste do zahraniãia.
Preto sa v revidovanej rámcovej smernici o
spoloãnom regulaãnom rámci pre elektronické
komunikaãné siete a sluÏby od ãlensk˘ch ‰tá-
tov vyÏaduje vzájomná spolupráca a spoluprá-
ca s Komisiou pri strategickom plánovaní, ko-
ordinácii a harmonizácii vyuÏívania rádiového
frekvenãného spektra. Európsky parlament a
Rada sa v tejto súvislosti dohodli, Ïe Komisia
by mala vypracovaÈ legislatívne návrhy viac-
roãn˘ch programov politiky rádiového frek-
venãného spektra.
VyuÏitie tzv. digitálnej dividendy na prekle-
nutie digitálnej priepasti
Doteraz sa pre jednotlivé frekvenãné pásma
vyberali ‰pecifické sluÏby. Napríklad ‰iroké
pásma v rozsahu do 1 GHz sú vyhradené pre vy-
sielateºov, keìÏe slúÏia osobitnému úãelu vo
verejnom záujme. Digitalizácia v‰ak umoÏÀu-
je prenos ‰iestich aÏ ôsmich televíznych kaná-
lov v priestore frekvenãného spektra, ktor˘ bol
predt˘m potrebn˘ pre jedin˘ analógov˘ kanál.
Prechod z analógového na digitálne pozemné te-
levízne vysielanie do konca roka 2012 teda
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
uvoºní v˘znamnú ãasÈ veºmi kvalitného rádio-
vého frekvenãného spektra, ktorá sa oznaãuje
ako digitálna dividenda.
Uvoºnené spektrum by sa mohlo vyuÏiÈ na-
príklad pre ìal‰ie televízne programy, mobilné
vysielanie, zariadenia na identifikáciu prostred-
níctvom rádiovej frekvencie (RFID), (napr. v˘-
ber m˘tneho ãi biometrické pasy), zariadenia na
zaistenie bezpeãnosti na cestách a nové elektro-
nické sluÏby, napr. elektronická verejná správa
ãi elektronické zdravotníctvo (e-Government, e-
Health). Uvoºnené frekvencie môÏu poskytnúÈ
priestor pre nové a otvorené ‰irokopásmové
technológie a prístup k sluÏbám, ktoré pomôÏu
preklenúÈ tzv. digitálnu priepasÈ.
UmoÏnenie pouÏitia akejkoºvek frekvencie
na akékoºvek vyuÏitie
Reforma regulaãného rámca pre elektronic-
ké komunikaãné siete a sluÏby zavádza ako zá-
väzné zásady neutralitu sluÏieb a technológií, t.
j. moÏnosÈ pouÏiÈ ºubovoºné frekvenãné pásmo
pre akúkoºvek sluÏbu s vyuÏitím akejkoºvek
technológie. TakÏe pásmo, ktoré sa v súãas-
nosti pouÏíva na vysielanie, by sa v budúcnos-
ti napríklad mohlo vyuÏívaÈ na poskytovanie
bezdrôtov˘ch ‰irokopásmov˘ch sluÏieb.
Tento nov˘ a pruÏnej‰í prístup ku správe rá-
diového frekvenãného spektra taktieÏ umoÏní
prenos frekvencií, ão je ìal‰í nov˘ prvok, kto-
r˘ priná‰a revidovaná rámcová smernica. V bu-
dúcnosti budú pouÏívatelia môcÈ preniesÈ alebo
prenajaÈ svoje individuálne práva na vyuÏitie
frekvencií v urãit˘ch pásmach in˘m pouÏívate-
ºom pod podmienkou, Ïe dan˘ prenos bude v sú-
lade s postupmi v jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
toch. Z tohto nového pravidla sú vyÀaté vysie-
lacie pásma z dôvodu predchádzania nespravod-
livej hospodárskej súÈaÏi.
Roz‰írenie nástrojov regulátorov
Európsky parlament pri revízii rámcovej
smernice o spoloãnom regulaãnom rámci pre
elektronické komunikaãné siete a sluÏby trval
na tom, Ïe sa kaÏdé nariadenie ex ante ‰pecific-
ké pre dan˘ sektor musí postupne redukovaÈ tak,
ako sa bude rozvíjaÈ hospodárska súÈaÏ na trhoch
elektronick˘ch komunikácií a v koneãnom dô-
sledku by sa telekomunikaãn˘ trh mal riadiÈ len
zákonom hospodárskej súÈaÏe.
Revidovaná smernica o spoloãnom regulaã-
nom rámci pre elektronické komunikaãné sie-
te a sluÏby uvádza, Ïe národné regulaãné orgá-
ny by mali byÈ schopné vymedzovaÈ trhy na niÏ-
‰ej ako celo‰tátnej úrovni. Podºa nového textu
by národné regulaãné orgány mali zru‰iÈ regu-
laãné povinnosti na trhoch alebo v geografic-
k˘ch oblastiach, kde existuje skutoãná hospo-
dárska súÈaÏ v oblasti infra‰truktúry.
Tesnej‰ia spolupráca pri regulácii trhu
Nov˘ právny predpis vyÏaduje, aby národné
regulaãné orgány pred prijatím akéhokoºvek
regulaãného rozhodnutia konzultovali s Eu-
rópskou komisiou a nov˘m orgánom európ-
skych regulaãn˘ch orgánov pre elektronické
komunikácie (BEREC). Orgán BEREC v tak˘-
chto prípadoch prijme stanovisko absolútnou
väã‰inou svojich 27 ãlenov.
Národn˘ regulaãn˘ orgán bude musieÈ „v
najvy‰‰ej miere zohºadniÈ“ v‰etky „váÏne po-
chybnosti“, ktoré vznesie Komisia a orgán BE-
REC v súvislosti s t˘m, Ïe navrhované opatre-
nie by mohlo predstavovaÈ prekáÏku pre jednot-
n˘ trh EÚ. V takom prípade by orgán BEREC,
Komisia a národn˘ regulaãn˘ orgán mali úzko
spolupracovaÈ a dospieÈ k „najvhodnej‰iemu a
najúãinnej‰iemu opatreniu“ e‰te predt˘m, ako
národn˘ regulaãn˘ orgán prijme nápravu, pí‰e
sa v dohodnutom texte.
Funkãné oddelenie ako „v˘nimoãné opatre-
nie“
Nové pravidlá umoÏÀujú národnému regulaã-
nému orgánu poÏadovaÈ od vertikálne integro-
van˘ch prevádzkovateºov oddelenie ich sieÈovej
infra‰truktúry od subjektov ponúkajúcich sluÏ-
by, ktoré vyuÏívajú túto infra‰truktúru. Ide o ná-
stroj známy ako „funkãné oddelenie“, ãím v‰ak
nedochádza k zmene celkového vlastníctva sie-
Èového prístupu a sluÏieb.
Európsky parlament sa s Radou dohodol na
tom, Ïe národné regulaãné orgány smú toto „v˘-
nimoãné opatrenie“ pouÏiÈ len v prípadoch „váÏ-
nych a pretrvávajúcich problémov s hospodárs-
kou súÈaÏou alebo ak príslu‰né trhy zlyhávajú”
na veºkoobchodn˘ch trhoch, kde sa in˘mi regu-
laãn˘mi nástrojmi nemohla dosiahnuÈ efektívna
hospodárska súÈaÏ a keì sú malé vyhliadky hos-
podárskej súÈaÏe v oblasti infra‰truktúry. V ta-
k˘chto prípadoch bude samostatn˘ obchodn˘
subjekt poskytovaÈ v‰etk˘m podnikom pouÏíva-
teºa siete prístupové produkty a sluÏby podºa rov-
nakého harmonogramu a za rovnak˘ch podmie-
nok, pokiaº ide úroveÀ cien a sluÏieb.
Spoloãné pouÏívanie infra‰truktúry
ëal‰ím regulaãn˘m nástrojom, ktor˘ revi-
dovaná rámcová smernica poskytuje národn˘m
regulaãn˘m orgánom, je moÏnosÈ poÏadovaÈ
od operátorov spoloãné pouÏívanie „sieÈov˘ch
prvkov a pridruÏen˘ch prostriedkov“. Podniky,
ktoré majú právo nain‰talovaÈ pridruÏené pro-
striedky na verejnom alebo súkromnom majet-
ku, nad ním alebo pod ním, by napríklad mu-
seli konkurencii umoÏniÈ pouÏívanie elektroin-
‰talácie budov (vrátane vnútraj‰ka budov), sto-
Ïiarov, antén, veÏí, káblovodov, rúr, vstupn˘ch
‰ácht a rozvodn˘ch skríÀ.
Investície do sietí novej generácie
Revidovaná smernica ukladá národn˘m regu-
laãn˘m orgánom, aby podporovali „efektívne in-
vestície do novej a zdokonaºovanej infra‰truk-
túry a jej inovácie“, napríklad do nov˘ch sietí
z optického vlákna (tzv. prístupové siete novej
generácie). ZároveÀ v‰ak dodáva, Ïe kaÏdá prí-
stupová povinnosÈ otvoriÈ infra‰truktúru pre
konkurenciu „musí náleÏite zohºadniÈ riziko,
ktoré zná‰ajú investiãné spoloãnosti“, a umoÏ-
niÈ „dohovory o spolupráci investorov a strán,
ktoré sa snaÏia získaÈ prístup“, aby sa diverzi-
fikovalo riziko investovania.
Orgán európskych regulaãn˘ch orgánov pre
elektronické komunikácie
Poslanci a Rada sa dohodli na zriadení Orgá-
nu európskych regulaãn˘ch orgánov pre elek-
tronické komunikácie (BEREC). Kompromis-
n˘ návrh prijal Parlament 6. mája a Rada 26.
októbra 2009.
Na rozdiel od modelu Európskeho úradu pre
trh elektronick˘ch komunikácií (EECMA), kto-
r˘ pôvodne navrhovala Európska komisia, bude
maÈ orgán BEREC jednoduchú ‰truktúru pozo-
stávajúcu z rady regulaãn˘ch orgánov, ktorú
budú tvoriÈ vedúci predstavitelia 27 národn˘ch
regulaãn˘ch orgánov a pozorovateº zastupujú-
ci Európsku komisiu.
BEREC bude ako nezávisl˘ odborn˘ porad-
n˘ orgán vydávaÈ stanoviská a odporúãania na
pomoc Európskej komisii a na poÏiadanie Eu-
rópskemu parlamentu a Rade v záujme efektív-
neho a zosúladeného uplatÀovania regulaãného
rámca v oblasti elektronickej komunikácie. BE-
REC bude svoje stanoviská (napr. k cezhraniã-
n˘m sporom) prijímaÈ dvojtretinovou väã‰inou.
To pomôÏe zabezpeãiÈ rovnaké podmienky pre
subjekty na trhu, spravodlivú hospodársku sú-
ÈaÏ a veºmi kvalitné sluÏby v celej EÚ, keìÏe sa
zaistí, aby národné regulaãné orgány pouÏíva-
li podobné nástroje v podobn˘ch trhov˘ch situá-
ciách.
Odborné a administratívne podporné sluÏby
bude orgánu BEREC poskytovaÈ úrad, ktor˘
nebude rozsiahly. V texte sa uvádza, Ïe úrad or-
gánu BEREC by sa mal financovaÈ z dotácií z
rozpoãtu Spoloãenstva a dobrovoºn˘ch finanã-
n˘ch príspevkov ãlensk˘ch ‰tátov alebo ich ná-
rodn˘ch regulaãn˘ch orgánov.
Otázky bezpeãnosti sietí a informácií bude
naìalej rie‰iÈ Európska agentúra pre bez-
peãnosÈ sietí a informácií (ENISA)
Parlament a Rada sa dohodli, Ïe orgán BE-
REC neprevezme Ïiadne úlohy t˘kajúce sa bez-
peãnosti sietí a informácií. Komisia pôvodne na-
vrhovala zlúãenie existujúcej Európskej agen-
túry pre bezpeãnosÈ sietí a informácií (ENISA)
s nov˘m orgánom.
JEDNOTLIVÉ âASTI
TELEKOMUNIKAâNÉHO BALÍKA
• záruky pre prístup k internetu;
• harmonizácia správy rádiového frekvenã-
ného spektra v celej EÚ, najmä so zreteºom
na prechod z analógového na digitálne te-
levízne vysielanie do roku 2012;
• spolupráca medzi regulaãn˘mi orgánmi v
oblasti telekomunikácií jednotliv˘ch ãlen-
sk˘ch ‰tátov;
• umoÏnenie tzv. funkãného oddelenia, t. j.
aby dominantní operátori oddelili svoju
sieÈovú infra‰truktúru od obchodn˘ch sub-
jektov ponúkajúcich sluÏby, ktoré túto inf-
ra‰truktúru vyuÏívajú.
• zlep‰enie práva spotrebiteºov, napr. t˘m,
Ïe sa zákazníkom pri zmene operátora
umoÏní prenos ãísla mobilného telefónu
za jeden pracovn˘ deÀ;
• posilnenie ochrany osobn˘ch údajov a sú-
kromia, napr. t˘m, Ïe sa bude vyÏadovaÈ
súhlas pouÏívateºa s pouÏitím tzv. „coo-
kies“.
• zriadenie európskeho orgánu, ktor˘ spojí
v‰etk˘ch 27 národn˘ch regulaãn˘ch orgá-
nov – Orgán európskych regulaãn˘ch or-
gánov pre elektronické komunikácie (BE-
REC).
35
T E L E K O M U N I K A â N ¯
Procesom prechodu z analógového na digitálne televízne terestriálne vysielanie
sa uÏ dlh‰í ãas zaoberá práve Telekomunikaãn˘ úradu SR. Jeho predseda Ladislav MIKU·
spoloãne s tímom odborníkov to vidia reálne. Optimizmus cítiÈ aj v rozhovore,
ktor˘ poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Digitalizácia pokraãuje
Pred ãasom sme sa v Parlamentnom kurié-
ri venovali digitálnemu vysielaniu, bolo to
asi pred rokom, aké sú aktuálne informá-
cie, ktoré sa t˘kajú digitalizácie?
Telekomunikaãn˘ úrad SR (TÚ SR) zverej-
nil 14. mája 2009 vo svojom vestníku, v jed-
nom celo‰tátnom denníku a na internete dve
v˘zvy na predkladanie ponúk do v˘berov˘ch
konaní. V˘zvami sa zaãali dve v˘berové ko-
nania na pridelenie frekvencií: 1. pre prevá-
dzkovateºa prv˘ch dvoch multiplexov, 2. pre
prevádzkovateºa verejnoprávneho multiplexu
digitálneho televízneho terestriálneho vysie-
lania (DVB-T).
Zmenili sa aj podmienky pre záujemcov na
predkladanie ponúk do v˘berového kona-
nia na prevádzkovateºa digitálneho tere-
striálneho vysielania, resp. prevádzkovate-
ºa prv˘ch dvoch multiplexov?
Na prv˘ pohºad sa v podmienkach veºa ne-
zmenilo. Pri podrobnom na‰tudovaní pod-
mienok záujemcovia uvidia rozdiely v kom-
plexnom rie‰ení problematiky s ohºadom na
moÏné riziká. TÚ SR stanovil kritériá v˘be-
ru podºa zákona o digitálnom vysielaní, kto-
r˘ uvádza ktoré kritériá úrad musí najmä sta-
noviÈ. Kritérium ponúkanej v˘‰ky úhrady za
pridelené frekvencie je stanovené podºa záko-
na o elektronick˘ch komunikáciách, ktor˘
ìalej stanovuje postup pri vyhlasovaní v˘be-
rového konania a spôsob jeho vyhodnocova-
nia. TÚ SR pri vyhlásení v˘berov˘ch kona-
ní bral do úvahy aj rozhodnutie súdu, ktor˘
v minulosti pozastavil dnes uÏ úradom zru‰e-
né v˘berové konanie.
V tlaãi sa na túto tému objavili aj kritické
hlasy.
36
Ú R A D S R
Pravdepodobne to pramenilo z nedosta-
toãného zoznámenia sa s textami v˘ziev, kto-
ré obsahujú podmienky v˘berov˘ch konaní.
Predov‰etk˘m je potrebné venovaÈ pozornosÈ
tomu, ão je záväzná poÏiadavka a ão Ïiada-
teº môÏe podporne predloÏiÈ. UpozorÀujem,
Ïe vo v˘zvach nie sú Ïiadne skryté v˘znamy,
chytáky ani slovné hraãky.
Dokedy musia záujemcovia predloÏiÈ ponu-
ky a k ãomu sa musia zaviazaÈ, ão vypl˘-
va z podmienok v súãasnosti?
Záujemcovia museli svoje ponuky doruãiÈ
úradu najneskôr do 16. júla 2009 do 13,30
hod. Záujemcovia sa mali napríklad zaviazaÈ
ku konkrétnej podpore prístupu koncov˘ch
uÏívateºov k zariadeniam pre digitálnu tele-
víziu, ku konkrétnemu termínu zaãatia vysie-
lania, k ãasovému harmonogramu budovania
sietí, k percentuálnej hodnote pokrytia oby-
vateºstva signálom DVB-T pri zaãatí vysie-
lania, ìalej do jedného roka od právoplat-
nosti povolenia a do vypnutia analógového
vysielania v roku 2012... TÚ SR zároveÀ sta-
novil minimálne poÏiadavky na pokrytie. Po-
nuky podali traja záujemcovia, víÈazom sa sta-
la spoloãnosÈ Towercom, a. s. Povolenia pre
víÈaza nadobudli právoplatnosÈ 23. septemb-
ra 2009.
SpoloãnosÈ Towercom si splnila prvú z po-
vinností, keì s ãasov˘m predstihom zaplati-
la jednorazovú úhradu za vymedzenie frek-
vencií. Podºa právoplatn˘ch povolení, ktoré
TÚ SR vydal spoloãnosti Towercom, a. s., bol
drÏiteº povolení povinn˘ uhradiÈ jednorazo-
vú úhradu za vymedzenie frekvencií pre 1.
multiplex 600 200 eur, za 2. multiplex 2 000
200 eur a za verejnoprávny multiplex 1 000
200 eur do 14 dní odo dÀa nadobudnutia prá-
voplatnosti rozhodnutí (povolení). Úhrady
boli pripísané na úãet TÚ SR postupne od 30.
septembra do 2. októbra 2009. Úhrady sú
príjmom ‰tátneho rozpoãtu.
Aké technológie na spustenie digitálneho
vysielania ste urãili a preão?
Základné technické parametre sú urãené
záväzn˘m predpisom TÚ SR, ktor˘m sa usta-
novujú podrobnosti o podmienkach precho-
du z analógového spôsobu ‰írenia televízne-
ho terestriálneho vysielania na digitálny spô-
sob ‰írenia televízneho terestriálneho vysie-
lania (podmienky prechodu). Konkrétne tech-
nické rie‰enie sietí DVB-T bolo kritériom
v˘beru.
Kedy sa oãakáva spustenie pravidelného
DVB-T?
Termín zaãatia komerãnej prevádzky je
jedn˘m z kritérií v˘beru. Najneskor‰í termín
zaãatia urãuje zákon a záväzn˘ predpis TÚ
SR. Podºa právoplatn˘ch povolení na pre-
nos televíznej programovej sluÏby v ‰tan-
darde DVB-T, ktoré TÚ SR vydal spoloãnos-
ti Towercom, a. s., je drÏiteº povolení povin-
n˘ uviesÈ sieÈ 1. multiplexu do komerãnej
prevádzky 31. decembra 2009 a signál v tom
ãase pokryje 79,7 % obyvateºstva. K 31. mar-
cu 2010 bude pokrytie 89,4 % obyvateºstva
Slovenskej republiky. Druh˘ multiplex a ve-
rejnoprávny multiplex budú v komerãnej pre-
vádzke od 30. júna 2010.
âo to bude znamenaÈ pre divákov, ktorí
prijímajú analógové televízne terestriál-
ne vysielanie?
DVB-T vytvára priestor na vznik nov˘ch
televízií, zv˘‰enie konkurencie na mediál-
nom trhu, a t˘m aj tlak na zv˘‰enie kvality
programov televízií. Divákom prinesie,
okrem moÏnosti prijímania viacer˘ch pro-
gramov, interaktívne ovládanie vysielania sa-
motn˘m divákom, prípadne aj perspektívne
poskytovanie sluÏieb mobilnej televízie, in-
ternetov˘ch sluÏieb a pod. Pre divákov, kto-
rí prijímajú analógové televízne terestriálne
vysielanie, táto zmena bude znamenaÈ po-
trebu zaobstarania televízora so zabudovan˘m
digitálnym (DVB-T) tunerom, alebo prídav-
ného zariadenia tzv. set-top-boxu. âasÈ divá-
kov je uÏ dnes na to pripravená.
Mala by tomu predchádzaÈ dostatoãne zro-
zumiteºná informaãná kampaÀ, kedy sa
zaãne?
KampaÀ uÏ prebieha, jej realizácia je v
kompetencii Ministerstva dopravy, pô‰t a te-
lekomunikácií SR. Ministerstvo pred niekoº-
k˘mi mesiacmi podpísalo zmluvu s víÈazom
v˘berového konania na realizátora informaã-
T E L E K O M U N I K A â N ¯ Ú R A D S R

nej kampane pri prechode na digitálne tere-
striálne televízne vysielanie. Prevádzkovateº
DVB-T – spoloãnosÈ Towercom sa zaviazal,
Ïe zabezpeãí podporu ‰tátnej informaãnej
kampani a pred spustením siete do komerã-
nej prevádzky spustí komunikaãno-produk-
tovú kampaÀ. Tieto záväzky sú súãasÈou po-
volení, t.j. stali sa povinnosÈami.
âo prinesie do praxe nov˘ predpis, ktor˘
upravuje prenositeºnosÈ ãísla?
Predov‰etk˘m sa od septembra 2009 pod-
statne skrátil ãas na prenesenie ãísla v pev-
n˘ch aj mobiln˘ch sieÈach na max. 5 pra-
covn˘ch dní a zaviedla sa jednotná „hláska“
pri volaní na prenesené ãíslo v mobiln˘ch sie-
Èach. Slovenská republika sa tak r˘chlosÈou
prenesenia ãísla dostane na úroveÀ priemeru
krajín Európskej únie. Stála pracovná komi-
sia pri LRV z pôvodného návrhu úradu vypus-
tila cenovú reguláciu priamej úhrady pre uÏí-
vateºa za sluÏby spojené s prenositeºnosÈou
ãísla. TÚ SR preto z dôvodu ochrany záujmov
koncov˘ch uÏívateºov publikoval vo svojom
vestníku a na internetovej stránke odporúãa-
nie pre operátorov. TÚ SR odporúãa operá-
torom: 1) nepoÏadovaÈ priame úhrady uÏíva-
teºov za sluÏby spojené s prenositeºnosÈou
ãísla, 2) ak podniky priamu úhradu uÏívate-
ºov za sluÏby spojené s prenositeºnosÈou ãís-
la poÏadujú, tak maximálne vo v˘‰ke 4 eurá
(120,50- Sk). V krajinách EÚ sa priemerná
v˘‰ka úhrady pohybuje na úrovni 4 eurá.
Toto odporúãanie verejne podporili aj spot-
rebitelia a v˘‰ka úhrad postupne klesá.
Podiel prevádzok s nedostatkami od 09. 2008 do 02. 2009
70 %
65,85 %
60 %
50 %
47,54 %
47,83 %
40 %
30 %
20 %
10 %
0%
09.2008 10.2008 11.2008
TÚ SR v minulosti informoval, Ïe duálne
zobrazovanie cien robí telekomunikaãn˘m
operátorom problémy. Aká je situácia
dnes?
Situácia sa podstatne zmenila. Podnety od
obãanov sú len sporadické a pri kontrolách z
vlastného podnetu sa TÚ SR uÏ takmer nestre-
táva s problémami s duálnym zobrazovaním
cien. Pre ilustráciu TÚ SR polroãne zazname-
nal prudk˘ pokles poãtu zisten˘ch nedostat-
kov. V˘razne poklesol aj podiel prevádzok s
nedostatkami, ktor˘ polroãne klesol zo
47,54% v septembri 2008 na 6,82% vo fe-
bruári 2009. Poãet kulminoval v októbri 2008,
keì dosiahol 65,85%. Pozri graf.
V súãasnosti sa stále hovorí o hospodárskej
kríze. Dotkla sa príjmov úradu?
TÚ SR svojim prínosom do ‰tátneho roz-
poãtu pomáha zníÏiÈ dopad krízy na ‰tátny
rozpoãet Slovenskej republiky. TÚ SR uÏ ku
koncu augusta naplnil plánované celoroãné
38,24 %
9,84 %
6,82 %
12.2008 01.2009 02.2009
príjmy. K 31. augustu 2009 priniesol do ‰tát-
neho rozpoãtu 16,329 550 mil. eur (491,944
023 mil. Sk), ãím naplnil plánované roãné prí-
jmy uÏ na 100,09 %. Od t˘chto dní kaÏd˘ cent
príjmu úradu pomáha zníÏiÈ dopad krízy na
‰tátny rozpoãet Slovenskej republiky. Pláno-
vané príjmy TÚ SR do ‰tátneho rozpoãtu za
rok 2009 sú na úrovni 16,314 811 mil. eur
(491,499 996 mil. Sk).
Ak˘ máte názor na vytvorenie spoloãného
úradu európskych regulátorov telekomu-
nikáciách (BEREC)?
Dne‰né znenie návrhu nariadenia je pod-
statne odli‰né od pôvodn˘ch najmä v oblas-
ti kompetencií budúceho úradu. Slovenská re-
publika posledn˘ návrh podporila. Pokiaº
BEREC nebude zasahovaÈ do kompetencií ná-
rodn˘ch regulátorov, jeho pôsobenie ako po-
radného orgánu vo vzÈahu k Európskej komi-
sii a národn˘m regulátorom môÏe byÈ príno-
som.

Aké ìal‰ie novinky a zmeny chystáte?
V oblasti podpory rozvoja ‰irokopásmové-
ho internetu na lokálnej úrovni TÚ SR udelil
záujemcom v 38 lokalitách Slovenska, ktorí
uspeli vo v˘berov˘ch konaniach, povolenia na
zriadenie a prevádzkovanie lokálnych sietí
FWA v pásme 10 GHz. Uvedené frekvencie
sú urãené na poskytovanie ‰irokopásmového
internetu a ìal‰ích sluÏieb. TÚ SR pripravuje
ìal‰ie v˘berové konania na pridelenie uvede-
n˘ch frekvencií. Okrem toho úrad otvoril ve-
rejnú diskusiu o budúcom vyuÏívaní frek-
venãného pásma 2500 – 2690 MHz, ktoré v
budúcnosti bude vyuÏité na poskytovanie ‰i-
rokopásmového prístupu. V oblasti poskyto-
vania verejnej telefónnej sluÏby prostredníc-
tvom mobilnej siete TÚ SR rozhodnutiami
uloÏil mobiln˘m operátorom povinnosÈ nákla-
dovej orientácie cien pri ukonãovaní volaní v
ich sieÈach. In˘mi slovami TÚ SR zaviedol
„reguláciu prepojovacích poplatkov“. Roz-
hodnutia e‰te nie sú právoplatné. Pre ilustrá-
ciu, keì TÚ SR v minulosti uloÏil podobnú po-
vinnosÈ pevnému operátorovi, tak ceny za
ukonãenie volaní v strednej prevádzke klesli
aÏ o cca 54 % a v silnej prevádzke o 40 %.
TÚ SR VYDAL POVOLENIA NA JEDENÁSË DVB-T VYSIELAâOV
Telekomunikaãn˘ úrad SR (TÚ SR) vydal na základe Ïiadostí spoloãnosti Towercom,
a. s., jedenásÈ povolení na prevádzkovanie vysielaãov DVB-T za úãelom vysielania tele-
víznej programovej sluÏby a elektronického programového sprievodcu (EPG). Povolené
vysielaãe v Banskej Bystrici, v Bardejove, v Bratislave, v Ko‰iciach – vysielaãe Heringe‰
a Makovica, v Modrom Kameni, v Námestove, v Novom Meste nad Váhom, v Poprade, v
RuÏomberku a v Îiline budú súãasÈou siete 1. multiplexu. Povolenia nadobudli právoplat-
nosÈ 17. decembra 2009.
Vysielaã Banská Bystrica – Laskomer bude vysielaÈ na K65. Vysielaã Bardejov – Ma-
gura bude vysielaÈ na K62. Vysielaã v Bratislave – Kamzík bude vysielaÈ na K66. Vysiela-
ãe Ko‰ice – Heringe‰ a Ko‰ice – Makovica budú vysielaÈ na K64. Vysielaã Modr˘ KameÀ
– ·paní Laz bude vysielaÈ na K65. Vysielaã Námestovo – Magurka bude vysielaÈ na K68.
Vysielaã Nové Mesto nad Váhom – Veºká Javorina bude vysielaÈ na K69. Vysielaã Poprad
– Kráºova hoºa bude vysielaÈ na K61. Vysielaã RuÏomberok – ÚloÏisko bude vysielaÈ na
K68 a vysielaã Îilina – KríÏava bude vysielaÈ na K68.
TÚ SR na základe Ïiadosti spoloãnosti Towercom, a. s., v povoleniach uviedol „systém
zdrojového kódovania MPEG-2 v kombinácii s MPEG-4“. Základné parametre vysiela-
nia: poãet nosn˘ch 8k, modulácia 64-QAM, ochrann˘ interval 1/4, kódov˘ pomer 2/3, ver-
tikálna polarizácia. PlatnosÈ povolení je do 31. 5. 2015.
Informácie pre televíznych divákov a pre predajcov koncov˘ch zariadení poskytne (‰tát-
na) informaãná kampaÀ, ktorej realizácia je v kompetencii Ministerstva dopravy, pô‰t a
telekomunikácií SR a komunikaãno-produktová kampaÀ spoloãnosti Towercom, a. s.
Roman Vavro, hovorca TÚ SR
e-mail: roman.vavro@teleoff.gov.sk

37
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

Generálna riaditeºka Sekcie pô‰t a telekomunikácií MDPT SR Michaela PETRÍKOVÁ

poskytla redaktorke Anne Komovej rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér, v ktorom sa zam˘‰ºa
okrem iného aj nad harmonizáciou po‰tov˘ch a telekomunikaãn˘ch sluÏieb
v Slovenskej republike s krajinami Európskej únie.

Aby sa zv˘‰ila kvalita sluÏieb porovnaní s medzimestsk˘mi alebo medziná-

rodn˘mi volaniami.
Súãasne v‰ak treba kon‰tatovaÈ, Ïe uÏíva-
telia sluÏby volaní v pevn˘ch sieÈach vyuÏí-
vajú menej a stúpa vyuÏívanie volaní pro-
stredníctvom internetu – VoIP – v rámci po-
nuky ‰irokopásmov˘ch sluÏieb. Pre ilustráciu
uvádzam tabuºku, ktorá charakterizuje stav 3-
minútov˘ch miestnych a medzimestsk˘ch za
posledné roky a potvrdzujem, Ïe pri medzi-
mestsk˘ch volaniach dochádza k poklesu
cien a pri miestnych volaniach je trend mier-
neho zvy‰ovania cien.

âo je úlohou regulaãného rámca EÚ v ob-

Zmeny by sa mali vykonávaÈ spravidla
vtedy, ak vedú k lep‰iemu. Aké prínosy sa
oãakávajú od novely zákona o po‰tov˘ch
sluÏbách?
Rozhodnutie Európskej komisie zo 7.
októbra 2008 vyvolalo potrebu rie‰iÈ situáciu
zmenou právnej úpravy o po‰tov˘ch sluÏ-
bách. Cieºom návrhu zákona, ktor˘m sa mení
a dopæÀa zákon ã. 507/2001 Z. z. o po‰tov˘ch
sluÏbách v znení neskor‰ích predpisov je vy-
tvoriÈ vyváÏené legislatívne prostredie, kto-
ré v súlade s európskym právnym rámcom
umoÏní zabezpeãiÈ stabilitu trhu po‰tov˘ch
sluÏieb a osobitne stabilitu univerzálnej sluÏ-
by, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá
hospodárskej súÈaÏe. Návrh zákona bol pred-
loÏen˘ do medzirezortného pripomienkové-
ho konania a bude predmetom rokovania s
Európskou komisiou.
Termín liberalizácie po‰tov˘ch sluÏieb v‰ak
nie je jednotn˘ pre v‰etky krajiny EÚ,
preão?
Slovenská republika na základe smernice
ã. 2008/6/ES notifikovala Európskej komisii,
Ïe vyuÏije moÏnosÈ ponechania po‰tovej v˘-
hrady aÏ do konca roku 2012, a to spolu s ìal-
‰ími 10 ãlensk˘mi ‰tátmi Európskej únie.
potrebné rozli‰ovaÈ, ãi sluÏby poskytuje pô-
vodn˘ monopoln˘ operátor alebo noví alter-
natívni operátori. V‰eobecne moÏno kon‰ta-
tovaÈ, Ïe tieto poplatky na úrovni medzimest-
sk˘ch volaní klesajú, no na druhej strane po-
platky za miestne volania mierne stúpajú,
napr. za 3-minútové volanie uvádza 14. im-
plementaãná správa, ktorú spracovala Eu-
rópska komisia za rok 2008, je roãn˘ nárast
o 3,8 %. Dôvodom môÏu byÈ nárast v miest-
nych prepojovacích nákladoch a relatívne
nízka konkurencia pri miestnych volaniach v
Porovnanie 3-minútov˘ch poplatkov za miestne a medzimestské volania
cent
70 65,7
60
52,2
50
41,6
37,0
40
34,1
30
lasti elektronick˘ch komunikácií, ktor˘
bol transponovan˘ do právneho poriadku
SR?
Vzhºadom na úsilie Slovenskej republiky
dosiahnuÈ zaãlenenie sa do Európskeho spo-
loãenstva a na úspe‰né zapojenie sa Sloven-
skej republiky do jednotného európskeho
trhu bolo nevyhnutné uplatÀovaÈ rovnaké
pravidlá, ako pouÏívajú ãlenské ‰táty Európ-
skej únie. Z tohto dôvodu bolo potrebné aj v
oblasti elektronick˘ch komunikácií preniesÈ
do právneho poriadku SR príslu‰nú legisla-
tívu EÚ.
Cieºom zákona o elektronick˘ch komuni-
káciách bola aproximácia práva a implemen-
tácia nového regulaãného rámca EÚ, ktor˘
tvorí rámcová smernica, ‰tyri ‰pecifické smer-
nice a rozhodnutie o frekvenãnom spektre, a
zabezpeãenie tak úplného súladu s acquis.
Regulaãn˘ rámec Európskej únie je zame-
33,4
29,6
25,7 25,7
25,6
22,7

Prejdeme k poplatkom elektronick˘ch ko- 20

munikaãn˘ch sluÏieb, aká je mesaãná v˘- 12,2 12,6 12,4 12,5 12,3 12,5 12,7 13,3 13,6
11,9 11,9
‰ka mesaãn˘ch poplatkov za miestne a me-
dzimestské volania na Slovensku. Porov- 10
najte ich s krajinami EÚ, v ãom sú rozdie- 6,82 %
ly? 0
Otázka poplatkov nie je jednoduchá a nie 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
je moÏné urobiÈ úplne jednoduché porovna- miestny 3-minútov˘ hovor medzimestsk˘ 3-minútov˘ hovor
nie. Pri t˘chto poplatkoch aj v rámci EÚ je Zdroj: EK

38
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
ran˘ na ìal‰í rozvoj hospodárskej súÈaÏe, na
v˘hodnej‰ie ceny pre uÏívateºa, kvalitu, lep-
‰í v˘ber sluÏieb, zhodnotenie kapitálu a zá-
roveÀ má zabezpeãiÈ transparentnosÈ a práv-
nu istotu pre v‰etky subjekty pôsobiace na
vnútornom trhu Európskej únie. Rámec je
technologicky neutrálny, upravuje reguláciu
jednotn˘m spôsobom pre v‰etky elektronic-
ké komunikaãné siete a odstraÀuje bariéry
brániace vstupu na národn˘ trh. Tento rámec
zabezpeãuje v‰etk˘m úãastníkom elektronic-
kého komunikaãného trhu, Ïe môÏu byÈ regu-
lovaní len v prípade, ak je to potrebné na za-
bezpeãenie efektívnej hospodárskej súÈaÏe,
priãom v‰etci úãastníci budú regulovaní rov-
nak˘m spôsobom.
Cieºom nového regulaãného rámca bolo
postupne s rozvojom konkurencie redukovaÈ
sektorovo ‰pecifické pravidlá prístupom ex
ante, ãoho dôkazom je najmä úplné zru‰enie
in‰titúcie licencií a podstatné zjednodu‰enie
administratívnych podmienok súvisiacich so
zaãatím podniku poskytovaÈ siete a sluÏby a
urãením regulaãn˘ch povinností obmedzujú-
cich ãinnosÈ podnikov len na základe prime-
ran˘ch a transparentn˘ch podmienok a postu-
pov.
Ak˘ v˘znam pre Slovensko má regulaãn˘
balík pre elektronické komunikaãné siete
a sluÏby z dielne Európskej komisie?
Návrh revízie regulaãného rámca (noveli-
zácia 5 smerníc a návrh nariadenia o zaloÏe-
ní Európskeho regulaãného orgánu) Komisia
zverejnila 13. 11. 2007.
Navrhovaná legislatíva zah⁄Àa zmenu a
doplnenie platného regulaãného rámca EÚ, a
teda sa t˘ka oblasti, v ktorej Spoloãenstvo uÏ
vykonáva svoju právomoc. Regulaãn˘ model
sa zakladá na zásade decentralizovanej regu-
lácie v ãlensk˘ch ‰tátoch, ãím ponecháva
vnútro‰tátnym orgánom zodpovednosÈ za do-
hºad nad trhmi podºa spoloãného súboru zá-
sad a postupov.
âeskému predsedníctvu sa podarilo nájsÈ
rovnováhu medzi dôslednej‰ou harmonizáci-
ou pravidiel pre fungovanie telekomunikaã-
n˘ch trhov na jednej strane a právomocami
národn˘ch regulaãn˘ch úradov (NRA) na
strane druhej tak, aby boli zohºadnené rozdie-
ly medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ.
V rámci kompromisu boli dosiahnuté via-
ceré zásadné body. Ako príklad môÏem uviesÈ,
Ïe princípy vyuÏívania rádiového spektra
budú ãlenské ‰táty koordinovaÈ na európskej
úrovni tak, aby podporili rozvoj nov˘ch tech-
nológií a sluÏieb elektronick˘ch komuniká-
cií a zabránili vzniku elektronick˘ch bariér;
vytvoria sa podmienky na investície do sietí
novej generácie a do rozvoja najmodernej‰ích
sluÏieb. V prípade, ak zlyhajú v‰etky ostatné
nápravné opatrenia, NRA budú maÈ vo v˘ni-
moãn˘ch prípadoch váÏneho naru‰enia fun-
govania trhu moÏnosÈ nariadiÈ rozdelenie te-
lekomunikaãn˘ch firiem na ãasÈ infra‰truktú-
ry a na ãasÈ sluÏieb. Ide o tzv. funkãnú sepa-
ráciu. Neoddeliteºnou súãasÈou balíãka je aj
posilnenie práv spotrebiteºov. ZároveÀ vzni-
kol nov˘ úrad európskych regulátorov elek-
tronick˘ch komunikácií (BEREC). V Àom
budú zastúpení predstavitelia NRA, ktorí
budú vydávaÈ odporúãania na fungovanie
trhu.
Regulaãn˘ balíãek schválili Európsky par-
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
lament a Rada. V súãasnosti beÏí lehota na im-
plementáciu pre ãlenské ‰táty.
Ktoré z návrhov regulaãného rámca môÏu
v˘razne prispieÈ ku kvalite poskytovan˘ch
sluÏieb a t˘m aj k spokojnosti spotrebite-
ºa?
K posilneniu práv spotrebiteºov smerujú
najmä ustanovenia t˘kajúce sa práva spotre-
biteºa na informácie o tarifách a cenách a
prípadn˘ch obmedzeniach stanoven˘ch po-
skytovateºom sluÏieb a to e‰te pred podpisom
zmluvy. V zmluve by mali byÈ uvedené v‰et-
ky obmedzenia, ako je zablokovanie SIM
karty pri mobiln˘ch telefónoch a v‰etky po-
platky pri ukonãení zmluvy pred alebo po
uplynutí dohodnutej doby platnosti, vrátane
nákladov v prípade, Ïe si zákazník Ïelá zaria-
denie ponechaÈ. Operátori budú povinní po-
skytovaÈ spotrebiteºom transparentné, porov-
nateºné, primerané a aktualizované informá-
cie o cenách a tarifách, prípadn˘ch poplatkoch
za vypovedanie zmluvy a v‰eobecn˘ch pod-
mienkach zmluvy. âlenské ‰táty budú okrem
toho povinné zabezpeãiÈ, aby trvanie zmlúv
uzavret˘ch medzi uÏívateºmi a poskytova-
teºmi sluÏieb elektronick˘ch komunikácií ne-
presiahlo 24 mesiacov. Vìaka posilneniu zá-
sady „prenositeºnosti ãísla“ bude do budúc-
nosti moÏné zmeniÈ operátora v priebehu jed-
ného dÀa.
Lep‰í prístup pre zdravotne postihnut˘ch a
jednoduch‰í prístup k ãíslu 112. Toto ãíslo by
malo byÈ prístupné prostredníctvom akéhokoº-
vek typu elektronickej komunikácie. Záchran-
ná sluÏba by taktieÏ mala získaÈ jednoduch‰í
prístup k informáciám o polohe volajúceho.
Okrem tohto ãísla by sa mala zaviesÈ aj celo-
európska tiesÀová linka 116 na hlásenie ne-
zvestn˘ch detí. Obe tieto ãísla by mali byÈ prí-
stupné pre zdravotne postihnut˘ch a star‰ích
uÏívateºov.
âlenské ‰táty budú môcÈ s ohºadom na
vnútro‰tátne podmienky a poÏiadavky pre
zdravotne postihnut˘ch prijaÈ ‰peciálne opat-
renia, ktoré zaistia, aby zdravotne postihnu-
tí uÏívatelia mohli vyuÏiÈ moÏnosÈ voºby po-
skytovateºov sluÏieb, ktorú má väã‰ina ostat-
n˘ch uÏívateºov.
Novelizácia obsahuje viacero ustanovení
smerujúcich k posilneniu bezpeãnosti posky-
tovania sluÏieb. Poskytovatelia sluÏieb budú
povinní prijaÈ nevyhnutné opatrenia s cieºom
zníÏiÈ riziko ohrozujúce bezpeãnosÈ komuni-
kácií. Operátor bude povinn˘ hlásiÈ vnútro-
‰tátnemu regulaãnému orgánu prípady naru-
‰enia bezpeãnosti, ako je napríklad krádeÏ
zoznamu klientov poskytovateºa sluÏieb.
Ak˘ v˘znam má funkãná separácia a kedy
by sa malo k takémuto opatreniu pristúpiÈ?
Funkãné oddelenie sa môÏe vyuÏiÈ ako
nápravné opatrenie len vo v˘nimoãn˘ch prí-
padoch a po splnení niekoºk˘ch podmienok.
Musí dôjsÈ k situácii, keì sa trvalo nedarí do-
siahnuÈ úãinnú nediskrimináciu na viace-
r˘ch dotknut˘ch trhoch, a keì sú malé ale-
bo Ïiadne vyhliadky, Ïe v oblasti infra‰truk-
túry dôjde k hospodárskej súÈaÏi v primera-
nom ãasovom rámci po vyuÏití jedného ale-
bo viacer˘ch nápravn˘ch opatrení, ktoré sa
predt˘m povaÏovali za vhodné. Úãelom
funkãného oddelenia, na základe ktorého sa
od vertikálne integrovaného operátora vyÏa-
S R
duje, aby zriadil prevádzkovo oddelené ob-
chodné subjekty, je zabezpeãiÈ poskytovanie
úplne rovnocenn˘ch prístupov˘ch produktov
v‰etk˘m operátorom (vrátane jeho vlastn˘ch
oddelení), ktorí sú na niωom stupni reÈazca.
Funkãn˘m oddelením sa môÏe skvalitniÈ
hospodárska súÈaÏ na viacer˘ch relevant-
n˘ch trhoch t˘m, Ïe sa znaãne zníÏi motivá-
cia diskriminovaÈ a uºahãí sa overovanie a
presadzovanie dodrÏiavania povinnosti ne-
diskriminovaÈ. Je v‰ak veºmi dôleÏité za-
bezpeãiÈ, aby uloÏenie funkãného oddele-
nia naìalej motivovalo dan˘ podnik k inves-
tovaniu do svojej siete a neviedlo k moÏn˘m
nepriazniv˘m vplyvom na blahobyt spotre-
biteºov. S cieºom vyhnúÈ sa naru‰eniu hospo-
dárskej súÈaÏe na vnútornom trhu by návrhy
na funkãné oddelenie mala vopred schvaºo-
vaÈ Komisia. Vykonanie funkãného oddele-
nia by nemalo samostatn˘m obchodn˘m
subjektom brániÈ v pouÏívaní náleÏit˘ch ko-
ordinaãn˘ch mechanizmov, aby sa zabez-
peãila ochrana práv materskej spoloãnosti na
dohºad nad hospodárením a riadením.
Ako je to u nás na Slovensku s podporou
investovania do vysokor˘chlostn˘ch sietí
novej generácie, podporuje sa takáto akti-
vita? Na ão sa treba zameraÈ, aby sa dosiah-
la lep‰ia úroveÀ sluÏieb na Slovensku?
Rozvoj infra‰truktúry ‰irokopásmového
prístupu vyÏaduje rozsiahle investície, ktoré
sa oãakávajú predov‰etk˘m od subjektov pô-
sobiacich na trhu elektronick˘ch komuniká-
cií. Cieºom politiky je vytváraÈ priaznivé pod-
nikateºské prostredie vhodn˘mi legislatívny-
mi a regulaãn˘mi opatreniami podporujúci-
mi súkromné investície do rozvoja ‰irokopás-
movej infra‰truktúry. Úlohou regulácie je vy-
tvoriÈ stabilné prostredie, ktoré umoÏní prime-
ranú návratnosÈ investícií a spokojnosÈ spot-
rebiteºov. V oblastiach, ktoré sú neatraktívne
pre súkromn˘ sektor z dôvodov dlhodobej ná-
vratnosti a vysokého rizika investícií, sa pred-
pokladá poskytovanie finanãn˘ch zdrojov na
rozvoj ‰irokopásmov˘ch prístupov˘ch sietí z
prostriedkov Operaãného programu Infor-
matizácia spoloãnosti (OPIS).
Potrebné je zabezpeãiÈ lep‰iu dostupnosÈ
prístupov˘ch ‰irokopásmov˘ch sietí predo-
v‰etk˘m vo vidieckych oblastiach. Súãasne
v‰ak treba kon‰tatovaÈ, Ïe na strane ponuky
ch˘ba kvalitn˘ a dostupn˘ digitálny obsah v
slovenãine, za ktor˘ by boli pouÏívatelia
ochotní platiÈ, t. j. je potrebné masívnej‰ie za-
vádzaÈ najmä sluÏby e-governmentu. Predpo-
kladá sa, Ïe i v ãase hospodárskej krízy môÏe
vyuÏívanie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch
technológií v˘znamne prispievaÈ k zmierÀo-
vaniu jej dôsledkov.
Referenãn˘m dokumentom v SR, na zákla-
de ktorého má byÈ poskytovaná podpora zo
‰trukturálnych fondov EÚ na v‰etky projek-
ty informatizácie spoloãnosti vrátane budo-
vania ‰irokopásmov˘ch sietí, je Operaãn˘
program Informatizácia spoloãnosti (OPIS),
ktor˘ definuje globálny cieº, prioritné osi,
opatrenia a aktivity.
Riadiacim orgánom OP Informatizácia spo-
loãnosti je Úrad vlády SR, sprostredkovateº-
sk˘m orgánom pod riadiacim orgánom pre
prioritnú os 1 a 3 (elektronizácia verejnej
správy (e-government) a ‰irokopásmov˘ prí-
stup) je Ministerstvo financií SR a pre priorit-
39
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
nú os 2 (digitalizácia kultúrnych fondov) je
Ministerstvo kultúry SR.
Spustenie implementácie tretej prioritnej
osi OPIS „zv˘‰enie prístupnosti k ‰irokopás-
movému internetu“ je tieÏ v˘znamné. ·túdia
uskutoãniteºnosti k tejto priorite bola ukonãe-
ná v apríli 2009 a v máji 2009 sa konala ve-
rejná prezentácia a diskusia k nej. Autormi
‰túdie uskutoãniteºnosti boli zadefinované
regióny podºa dostupnosti typu pripojenia na
internet, vytipovali sa ‰irokopásmové techno-
lógie vhodné pre poskytovanie predpoklada-
ného portfólia ‰irokopásmov˘ch sluÏieb, ako
aj moÏn˘ prevádzkov˘ model infra‰truktúry
V˘znamn˘ sociálny projekt
Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnut˘ch obãanov SR, obãianske
neziskové zdruÏenie, v spolupráci s Domom umenia Národného osvetového centra v Pie‰Èanoch
slávnostne otvorila 14. januára 2010 Galériu umenia zdravotne postihnut˘ch obãanov SR,
ktorú prijala pod svoju zá‰titu poslankyÀa NR SR Magda Ko‰útová.
Otvorenie v˘stavy, zºava predseda obãianskeho zdruÏenia
Arpád Beník, PhDr. Edita Bjelo‰eviãová riaditeºka
NOC Dom Umenia v Pie‰tanoch.
V Galérii umenia budú celoslovenské prezen-
tácie zdravotne postihnut˘ch umelcov. Od‰tartu-
jú sa t˘m ìal‰ie kvalitatívne hodnotné aktivity so
zameraním na kultúrno-spoloãenské oblasti v pod-
pore zdravotne postihnut˘ch obãanov SR. Cie-
ºom je podporovaÈ hendikepovan˘ch umelcov,
aby sa mohli realizovaÈ vo svojej umeleckej ãin-
nosti. V rámci prezentácií v Galérii umenia sa
bude vytváraÈ aj rovnosÈ príleÏitostí v oblasti kul-
túry pre ºudí s postihnutím. Pôjde o podporu rôz-
nych kultúrnych akcií, napríklad prezentáciu v˘-
tvarn˘ch, literárno-dramatick˘ch a taneãn˘ch ak-
tivít i tvoriv˘ch dielní zameran˘ch na cieºovú sku-
pinu ºudí s postihnutím.
Snahou galerijnej ãinnosti bude prezentovaÈ
verejnosti umenie zdravotne postihnut˘ch obãanov
Slovenska. Galéria umenia bude prispievaÈ aj k
tomu, aby mali ºudia s postihnutím rovnak˘ prístup
ku kultúre, zapájaÈ zdravotne postihnut˘ch ºudí do
kultúrneho a umeleckého Ïivota prostredníctvom
prezentácií ich umeleck˘ch v˘robkov – obrazov,
fotografií i úÏitkov˘ch predmetov. Bude prezen-
tovaÈ aj práce zdravotne postihnut˘ch detí v‰etk˘ch
vekov˘ch kategórií. UÏ dnes galéria veºmi úzko
spolupracuje s chránen˘mi dielÀami zdravotne
postihnut˘ch obãanov a so sociálnymi organizá-
ciami v kaÏdej oblasti. T˘mto projektom sa usilu-
40
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
vybudovanej z prostriedkov OPIS. Autori
‰túdie tieÏ stanovili minimálnu garantovanú
prenosovú r˘chlosÈ na úrovni 1024/512 kbit/s,
ktorú moÏno chápaÈ ako v˘chodiskovú najmä
na úãely poskytovania elektronick˘ch slu-
Ïieb verejnej správy. Základn˘mi princípmi
t˘chto projektov bude: zabezpeãenie nezasa-
hovania do hospodárskej súÈaÏe (nepôsobiÈ
deformaãne na telekomunikaãnom trhu), pri-
ncíp technologickej neutrality, princíp otvo-
reného prístupu pre poskytovateºov sluÏieb.
Hlavné oblasti, na ktoré je potrebné sú-
strediÈ sa v oblasti ‰irokopásmového prístu-
pu, sú rozvoj súÈaÏe v prístupov˘ch sieÈach,
je priblíÏiÈ umenie zdravotne postihnut˘ch obãa-
nov a detí ão naj‰ir‰ej vrstve obyvateºov.
V januári 2010 sa uskutoãnila prvá v˘stava,
prezentovali sa hendikepovaní umelci. Pavlína
Tri‰ãová z obãianskeho zdruÏenia Grifik z Pre‰o-
va maºuje nohami nielen obrazy a na hodváb, ale
aj vytvára nádherne plastiky.
Pie‰Èanskej verejnosti v Galérii umenia predsta-
vil svoju tvorbu aj Ing. Miroslav Cheben z RuÏom-
berka (umelec na vozíku), ktor˘ prezentoval svo-
ju tvorbu v oblasti fotografického umenia. Súãas-
Èou v˘stavy bola prehliadka umeleck˘ch v˘robkov
zo skla, keramiky, ruãne vyroben˘ch suvenírov,
ktoré zastre‰ovala Slovenská chránená dielÀa Pie‰-
Èany pod vedením svojho predsedu Richarda Ko-
puna. Na prezentácii sa zúãastnila aj MUDr. Jola-
na Javorková, riaditeºka Spoloãného sekretariátu
Rady vlády SR pre seniorov a Rady vlády SR pre
osoby so zdravotn˘m postihnutím MPSVR SR.
15. februára 2010 sa uskutoãnila ìal‰ia prezen-
tácia. V˘stavu otvorili PhDr. Edita Bjelo‰eviãová,
Zprava Ján Króner, v strede generálny riaditeº Národného
osvetového centra v Bratislave PhDr. Ján Tazberík, CSc.
S R
vyuÏívanie frekvenãného spektra uvoºneného
prechodom na digitálne pozemské televízne
vysielanie (tzv. „digitálna dividenda“), pod-
pora budovania ‰irokopásmov˘ch sietí v eko-
nomicky znev˘hodnen˘ch regiónoch na od-
stránenie rizika vzniku digitálneho rozdelenia
spoloãnosti (tzv. „digital divide“) a rozvoj
‰irokopásmového prístupu v súlade s cieºmi
Národnej stratégie pre digitálnu integráciu
vypracovanej MF SR a schválenej vládou
SR v decembri 2008, a to najmä v oblasti zni-
Ïovania geografick˘ch digitálnych rozdie-
lov.
Vystavovatelia, v strede poslankyÀa NR SR Magda Ko‰útová.
riaditeºka Domu umenia Národného osvetového
centra Pie‰Èany a Arpád Beník, predseda Agentú-
ry. Umelecké diela v oblasti keramiky a maºby vy-
stavovali klienti DSS Javorinská 7/a Bratislava.
Atypickou keramikou sa predstavili na v˘stave
manÏelia Anna & Peter Dovãíkovci z Koplotoviec.
Na otvorení sa osobne zúãastnila Magda Ko‰ú-
tová, poslankyÀa NR SR. Hendikepované deti pri-
‰iel pozdraviÈ herec Národného divadla v Bratisla-
ve Ján Kroner, ktor˘ prisºúbil pravidelnú úãasÈ na
galerijn˘ch v˘stavách. ëal‰ím v˘znamn˘m hosÈom
podujatia bol generálny riaditeº Národného osve-
tového centra Bratislava PhDr. Ján Tazberík, CSc.,
a ìal‰í hostia.
Táto ìal‰ia aktivita Agentúry na podporu zdra-
votne postihnut˘ch obãanov SR naãrtla projekt pre-
pojenie sveta umenia zdravotne postihnut˘ch so
svetom zdrav˘ch ºudí prostredníctvom umenia.
Cieºom je aj snaha pozdvihnúÈ umenie zdravotne
postihnut˘ch obãanov a znev˘hodnen˘ch obãanov
na vy‰‰iu úroveÀ v spoloãnosti. Z tohto dôvodu sú
cieºovou skupinou nielen zdravotne postihnutí,
ktorí môÏu byÈ pre zdrav˘ch in‰piráciou, ale aj ‰i-
roká verejnosÈ Slovenska.
Arpád Beník, predseda
Agentúra na podporu zdravotne
postihnut˘ch obãanov SR
agentura.zdravotne.postihnutych@gmail.com
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
Ak porovnávame situáciu na Slovensku a v rámci Európskej únie, doteraj‰ie strategické
smerovanie a princípy dopravnej, po‰tovej a telekomunikaãnej politiky sa pribliÏovali
k v‰eobecn˘m princípom Európy, no realizácia bola odli‰ná. Viac v rozhovore s generálnou
riaditeºkou Sekcie stratégie, záleÏitostí EÚ a medzinárodn˘ch vzÈahov Ministerstva dopravy pô‰t
a telekomunikácií Slovenskej republiky Silviou KUNCOVOU, ktorej poloÏila otázky
Stratégia a dopravná politika SR
Hlavn˘m strategick˘m cieºom dopravnej
politiky Slovenska, ktor˘ je súãasÈou Eu-
rópskej dopravnej politiky, je zabezpeãe-
nie podmienok trvalého smerovania v˘vo-
ja. Ak˘ je stav jeho plnenia, ão je dôleÏité
aby sme dosiahli poÏadovanú úroveÀ s pri-
hliadnutím na úroveÀ dopravy v EÚ?
Dlhodob˘m cieºom stratégie MDPT SR je
dosiahnuÈ do roku 2020 na Slovensku kvalit-
né, dostupné, integrované a bezpeãné a ener-
geticky efektívne dopravné sluÏby, ktoré pod-
poria ekonomick˘ rast, zabezpeãia potreby
pre v‰etk˘ch – ako uÏívateºov, tak aj prevá-
dzkovateºov dopravy, pri minimalizovaní ne-
gatívnych vplyvov na Ïivotné prostredie.
Doteraj‰í v˘voj dopravy v SR je podobne
ako v in˘ch krajinách EÚ nevyváÏen˘. V
nákladnej doprave sa zníÏil podiel Ïelezniã-
nej dopravy na celkovom prepravnom obje-
me. V osobnej doprave sa zníÏil podiel ve-
rejnej dopravy na úkor individuálneho auto-
mobilizmu. V roku 1995 tvoril podiel verej-
nej dopravy 50 %, av‰ak v roku 2008 iba pri-
bliÏne 30 %. Tento v˘voj má za následok pre-
ÈaÏenie cestnej infra‰truktúry, nárast emisií
skleníkov˘ch plynov a nárast poãtu nehôd.
Preto MDPT SR prijíma koncepãné rie‰enia
na zabezpeãenie trvalo udrÏateºnej mobility,
a to podporou rozvoja ekologick˘ch doprav-
n˘ch systémov s niωím negatívnym dopa-
dom na Ïivotné prostredie, opatrenia na za-
bezpeãenie rovnováÏneho vyuÏívania v‰et-
k˘ch druhov dopravy a uplatÀovaním sluÏieb
inteligentn˘ch dopravn˘ch systémov a lo-
gistiky.
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
redaktorka Anna Komová.
Dopravná infra‰truktúra je hlavn˘m pred-
pokladom pre efektívne, udrÏateºné, bezpeã-
né a vysokokvalitné dopravné sluÏby v jed-
notliv˘ch odvetviach dopravy a prostried-
kom na zabezpeãenie mobility obyvateºstva.
SR na jej rozvoj vyuÏíva rôzne druhy finan-
covania, medzi ktoré patria zdroje ‰tátneho
rozpoãtu, fondy EÚ a projekty verejno-sú-
kromného partnerstva (PPP).
Zdroje Operaãného programu Doprava
(OPD) sú zamerané prioritne na v˘stavbu
diaºnic, r˘chlostn˘ch ciest, ciest 1. triedy a rea-
lizáciu integrovan˘ch dopravn˘ch systémov.
OPD ako aj stratégia rozvoja siete TEN-T v
plnej miere zohºadÀuje dopravnú politiku
EÚ, ktorá uprednostÀuje projekty európske-
ho v˘znamu. V oblasti Ïelezniãnej infra‰truk-
túry ide o dva prioritné projekty: prioritn˘ pro-
jekt ã. 17 – Ïelezniãná os ParíÏ – ·trasburg –
·tutgart - ViedeÀ – Bratislava a prioritn˘ pro-
jekt ã. 23 – Ïelezniãná os Gdansk – Var‰ava
– Brno/Bratislava – ViedeÀ, úsek Katovice –
Brno/Îilina – Nové Mesto nad Váhom. Z
hºadiska cestnej infra‰truktúry je v súlade so
spomínan˘m rozhodnutím Európskeho parla-
mentu (EP) a Rady uprednostÀovan˘ priorit-
n˘ projekt ã. 25 – diaºniãná os Gdansk –
Brno/Bratislava – ViedeÀ, ão v podmienkach
SR znamená podstatnú ãasÈ úsekov diaºnice
D1, ako aj celú diaºnicu D3.
SieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest je charak-
terizovaná nízkou hustotou, ktorá na Slo-
vensku dosahuje len 10,13 km/tis. km2, pri-
ãom priemer EÚ je pribliÏne dvojnásobne
vy‰‰í. Tento stav má za následok, Ïe niekto-
S R
ré regióny majú slabú dostupnosÈ na túto sieÈ
a v neposlednom rade tu ch˘ba ucelené diaº-
niãné prepojenie medzi Bratislavou a Ko‰i-
cami. Programom prípravy a v˘stavby diaº-
nic a r˘chlostn˘ch ciest na roky 2007 – 2010
bol stanoven˘ postup prípravy a v˘stavby
nad rámec Programového vyhlásenia vlády na
roky 2006 – 2010, ktor˘ predpokladá odo-
vzdaÈ do uÏívania 147,3 km diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest. K 1. januáru 2010 bolo v
prevádzke 377,3 km diaºnic a 225,4 km r˘-
chlostn˘ch ciest, priãom od júla 2006 do
konca roka 2009 bolo do prevádzky odo-
vzdan˘ch celkovo 96 km diaºnic a r˘chlost-
n˘ch ciest.
Do akej miery sa podporujú ekologickej-
‰ie druhy dopravy, ako je Ïelezniãná do-
prava, vodná a kombinovaná? Kde sú naj-
v˘raznej‰ie problémy na Slovensku?
Ako som uÏ uviedla, jedn˘m z opatrení na
podporu Ïelezniãnej dopravy je modernizá-
cia Ïelezniãnej infra‰truktúry. Doteraz bol
modernizovan˘ traÈov˘ úsek Bratislava
(Raãa) – Trnava – Nové Mesto nad Váhom
(92 km) na r˘chlosÈ do 160 km/h. Okrem
toho boli modernizované Ïelezniãné stanice
v Poprade a Pre‰ove a ukonãená elektrifiká-
cia trate Zvolen – Banská Bystrica. V roku
2008 sa zaãala modernizácia úseku Îilina -
Krásno nad Kysucou, v roku 2009 sa ukon-
ãil úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce
a Trenãianska Teplá – Ilava – Belu‰a. V pro-
gramovom období 2007 – 2013 bude ìalej po-
kraãovaÈ modernizácia medzinárodn˘ch ko-
ridorov, predov‰etk˘m prioritn˘ch projektov
TEN-T.
V súãasnosti sa rie‰i zapojenie Ïelezniãnej
osobnej dopravy do systémov mestskej hro-
madnej dopravy vo väã‰ích urbanizaãn˘ch
oblastiach budovaním integrovan˘ch doprav-
n˘ch systémov. Postupná realizácia prioritné-
ho projektu TEN-T ã. 17 Ïelezniãná os: Pa-
ríÏ – ·trasburg – ·tutgart – ViedeÀ – Brati-
slava umoÏní medzinárodné prepojenie SR a
súãasne umoÏní realizovaÈ vzájomnú koordi-
náciu mestskej dopravy v Bratislave s regio-
nálnou, nadregionálnou a cezhraniãnou Ïelez-
niãnou osobnou dopravou. V rámci t˘chto in-
tegrovan˘ch systémov bude Ïelezniãná infra-
‰truktúra základom dopravnej sústavy, na
ktorú budú nadväzovaÈ ostatné druhy dopra-
vy, a to vrátane individuálnej dopravy (par-
koviská Park & Ride).
V oblasti vodnej dopravy bol uznesením
vlády SR schválen˘ „Generálny program im-
plementácie integrovaného európskeho akã-
ného programu pre vnútrozemskú vodnú do-
41
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
pravu (NAIADES) v SR“, ktor˘ sa zameria-
va na päÈ oblastí: infra‰truktúra, trh, loìstvo
(flotila), pracovné miesta a zruãnosti a vní-
manie verejnosÈou. Rozvoj infra‰truktúry
bude zameran˘ na zlep‰ovanie parametrov
vodn˘ch ciest Dunaja (úsek Sap – ·túrovo,
úsek medzi Bratislavou a ústím rieky Mora-
vy), VáÏsku vodnú cestu (úsek Komárno – Se-
reì – Hlohovec) a optimalizáciu údrÏby pla-
vebn˘ch komôr v Gabãíkove. V˘stavba a
rozvoj vnútrozemsk˘ch vodn˘ch ciest sa
predpokladá zriadením ‰tátnej rozpoãtovej
organizácie.
Na podporu kombinovanej dopravy je roã-
ne vyãlenen˘ch 660 tis. eur v zmysle v˘no-
su MDPT SR ã. 491/M-2006 z 15. februára
2006 o poskytovaní dotácií v oblasti kombi-
novanej dopravy na podpory prepravy tova-
rov po Ïeleznici.
Okrem toho jednou z priorít OPD 2007 –
2013 je vybudovanie siete terminálov inter-
modálnej prepravy. Tieto dopravno-komuni-
kaãné uzly sú jednou zo základn˘ch pod-
mienok na presun tovarov z cestnej na Ïelez-
niãnú dopravu. Terminály zabezpeãujú inte-
gráciu dopravnej infra‰truktúry, ãím sa vytvá-
rajú predpoklady na úãinnej‰ie vyuÏívanie do-
pravn˘ch sietí ãi siln˘ch stránok kaÏdého z
druhov dopravy – Ïelezniãnej na väã‰ie pre-
pravné vzdialenosti a väã‰ie prepravované
mnoÏstvá tovarov ako aj cestnej dopravy na
zabezpeãenie sluÏieb koneãnému zákazní-
kovi v rámci logistického reÈazca („sluÏby po-
slednej míle“).
Okrem toho boli prijaté opatrenia na zní-
Ïenie dopytu po cestnej nákladnej doprave.
Od 1. januára 2010 bol spusten˘ elektronic-
k˘ systém vyberania m˘ta na diaºniciach, r˘-
chlostn˘ch cestách a na vybran˘ch cestách I.
triedy. Tento systém vytvorí ìal‰ie zdroje na
rozvoj cestnej infra‰truktúry a zároveÀ zabez-
peãí spravodlivé spoplatnenie uÏívateºov, zo-
hºadÀujúc skutoãne prejdenú vzdialenosÈ,
vplyv na Ïivotné prostredie (emisné triedy),
opotrebenie infra‰truktúry (zaÈaÏenie na ná-
pravu). Spoplatnenie nepriamo podporí vy-
uÏívanie in˘ch druhov dopravy, ktoré sú
priaznivej‰ie vo vzÈahu k Ïivotnému prostre-
diu.
V poslednom období nie sú vytvorené pod-
mienky pre leteckú dopravu, aká je pers-
pektíva a súãasné rie‰enie?
V leteckej doprave bol v období 2002 –
2008 zaznamenan˘ v˘razn˘ nárast poãtu pre-
praven˘ch cestujúcich. Letisko Bratislava
zaznamenalo nárast poãtu cestujúcich (2,2
mil. cestujúcich v roku 2008) najmä vstupom
nízko nákladov˘ch leteck˘ch dopravcov. V
dôsledku hospodárskej krízy v‰ak letiská na
Slovensku uÏ od konca roku 2008 zápasia s
veºk˘m poklesom prepraven˘ch cestujúcich
a letov v charterovej, ako aj v pravidelnej do-
prave. Je to stav nielen na mal˘ch regionál-
nych letiskách, ale aj na letiskách v Bratisla-
ve a Ko‰iciach.
V súlade s prognózami sa oãakáva nárast
poãtu prepraven˘ch cestujúcich najmä v me-
dzinárodnej doprave. V tejto súvislosti je pri-
oritou ministerstva:
• vybudovaÈ nov˘ terminál letiska Bratisla-
va do roku 2010 (1. etapa), do roku 2012
(2. etapa) a Ïelezniãnú dopravnú infra-
‰truktúru, ktorá umoÏní efektívnu spoluprá-
42
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
cu bratislavského letiska a viedenského le-
tiska do roku 2013;
• do roku 2015 zrealizovaÈ Ïelezniãné spo-
jenie v rámci TEN-T projektu a pripraviÈ
napojenie letiska Bratislava na Ïelezniãnú
sieÈ a diaºnicu D4;
• zaãaÈ s realizáciou roz‰írenia vybavovacej
haly letiska M. R. ·tefánika v Bratislave,
(rekon‰trukcia vzletovej a pristávacej drá-
hy v roku 2016),
• rozvíjaÈ letisko Ko‰ice a regionálne letis-
ká (Poprad, Îilina, Sliaã);
• realizovaÈ projekty, ktoré zabezpeãia lep-
‰ie vyuÏitie súãasnej a budúcej dopravnej
infra‰truktúry v priestoroch letísk, ako sú
napr. cargo terminály, logistické centrá a
pod.
Ako sa z vá‰ho pohºadu podporuje zavá-
dzanie nov˘ch prepravn˘ch systémov, nedá
sa urobiÈ viac?
Pre efektívne fungovanie logistického do-
pravného reÈazca v pozemnej doprave je zá-
kladn˘m predpokladom harmonizácia spo-
platÀovania s t˘m, Ïe jednotková cena za
prepravu (za tonokilometer) po ceste alebo Ïe-
leznici bude porovnateºná, priãom na v˘ber
spôsobu prepravy budú vpl˘vaÈ najmä kvali-
tatívne ukazovatele, ako napr. termín dodáv-
ky, bezpeãnosÈ dodávky, rozsah sluÏieb. Cest-
ná doprava je od 1. 1. 2010 spoplatÀovaná
systémom elektronického m˘ta a nov˘ systém
spoplatÀovania za pouÏívanie Ïelezniãnej do-
pravnej cesty od 1. 1. 2011 má byÈ na úrov-
ni variabiln˘ch nákladov.
Podºa môjho názoru harmonizácia spoplat-
nenia bude prv˘m krokom na zlep‰enie fun-
govania prepravného reÈazca, ìal‰ím bude
vybudovanie terminálov intermodálnej pre-
pravy a v neposlednom rade zv˘‰enie konku-
rencie v oblasti Ïelezniãnej nákladnej dopra-
vy.
Ste spokojná s presadzovaním daÀovej a fi-
‰kálnej politiky, ktorá by mala re‰pektovaÈ
potreby úlohy dopravy novelizáciou sú-
stavy daÀov˘ch a dopravn˘ch zákonov?
V súãasnosti dane z motorov˘ch vozidiel
(podºa zákona ã. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady) pre vozid-
lá pouÏívané na podnikateºské úãely sú spra-
vované VÚC. Tieto dane sú v porovnaní s kra-
jinami v EÚ veºmi vysoké a po zavedení
elektronického m˘ta sa stali menej efektív-
nym nástrojom na podporu ekologického
správania sa. Preto v budúcnosti je potrebné
v˘razne diferencovaÈ nákladné vozidlá naj-
vy‰‰ej emisnej triedy EURO 4, 5, EEV od me-
nej ekologick˘ch spôsobom, aby zníÏenie
daní pre tieto vozidlá nemalo za následok
zníÏenie príjmov z t˘chto daní pre VÚC.
Myslíte si, Ïe sa dostatoãne vyuÏíva po-
moc Európskej únie v rámci strategick˘ch
zámerov Slovenska?
Celkov˘ rozpoãet OPD vrátane spolufi-
nancovania zo ‰tátneho rozpoãtu predstavu-
je pribliÏne 3,85 mld. eur. Z hºadiska imple-
mentácie OPD je najdôleÏitej‰ie ur˘chliÈ ãer-
panie prostriedkov z fondov EÚ. Európska
komisia schválila pre Slovenskú republiku za-
tiaº dva „veºké projekty“ (nad 50 mil. eur) v
rámci prioritnej osi 2 OPD – úsek diaºnice D1
S R
Sverepec – VrtiÏer. Príspevok na realizáciu
tohto projektu (zdroje EÚ a ‰tátny rozpoãet)
predstavuje sumu 263 473 152 eur. Celkové
náklady pri tomto nároãnom 9,6 km diaºniã-
nom projekte predstavujú sumu 379 735 297
eur. ëal‰ím schválen˘m projektom je projekt
modernizácie Ïelezniãnej infra‰truktúry Îili-
na – Krásno nad Kysucou. V súãasnosti Eu-
rópska komisia posudzuje v rámci prioritnej
osi 1 projekt Îilina – Tepliãka (zriaìovacia
stanica), prioritnej osi 5 projekt R1 Îarnovi-
ca – ·á‰ovské Podhradie a prioritnej osi 6 pro-
jekt nákupu mobiln˘ch prostriedkov pre prí-
mestskú a regionálnu Ïelezniãnú osobnú do-
pravu. V rámci ostatného projektu sa realizu-
je kontrakt na dodávku 10 ks elektrick˘ch po-
schodov˘ch jednotiek pre prímestskú Ïelez-
niãnú dopravu.
V roku 2010 MDPT SR predloÏí EK v
rámci prioritnej osi 2 na schválenie nasledov-
né diaºniãné projekty: D1 Jablonov – Stude-
nec, D3 Hriãovské Podhradie – Îilina – Strá-
Ïov a D3 Svrãinovec – Skalité. V rámci pri-
oritnej osi 1 to bude projekt modernizácie Ïe-
lezniãnej trate v úseku Nové Mesto nad Vá-
hom – Púchov.
Pre ur˘chlenie ãerpania prostriedkov EÚ z
OPD 2007 – 2013 sa realizuje moÏnosÈ usku-
toãnenia platieb na veºké projekty e‰te pred
schválením Ïiadosti o nenávratn˘ finanãn˘
príspevok v súlade s novelou zákona ã.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore z fondov
EÚ. Túto moÏnosÈ schválila EK v rámci opat-
rení „protikrízového balíãka“.
Dopravná politika EÚ do roku 2010 – âas
rozhodnúÈ hovorí o tom, Ïe e‰te stále ne-
pri‰lo k harmonizovanému v˘voju spoloã-
nej dopravnej politiky, ão je dôvodom pro-
blémov?
Opatrenia uvedené v Bielej knihe sú zame-
rané od postupného zaãleÀovania extern˘ch
nákladov do cenotvorby aÏ po revitalizáciu
environmentálne priazniv˘ch druhov dopra-
vy. A to predov‰etk˘m na Ïelezniãnú dopra-
vu, ale aj na cielené investície pre transeuróps-
ku dopravnú sieÈ TEN-T. Jedn˘m z najnároã-
nej‰ích opatrení je podpora konkurencie-
schopnosti Ïelezniãnej dopravy, nakoºko ide
o veºmi nároãn˘ proces, hlavne z nasledov-
n˘ch hºadísk:
• slabá konkurencia v rámci sluÏieb náklad-
nej Ïelezniãnej dopravy,
• zastaran˘ park mobiln˘ch prostriedkov ve-
rejnej osobnej Ïelezniãnej dopravy, z ãoho
vypl˘va slabá kvalita sluÏieb s negatív-
nym vplyvom na vyuÏívanie kapacít a ná-
sledne na vy‰‰ie poÏiadavky na verejné
zdroje v rámci sluÏieb vo verejnom záuj-
me (MDPT SR kaÏdoroãne podpisuje
Zmluvu o sluÏbách vo verejnom záujme pri
prevádzkovaní osobnej dopravy so ZSSK
a Zmluvu o prevádzkovaní dráh so ÎSR),
• nízka vyuÏiteºnosÈ tratí spôsobuje vysoké
poplatky za pouÏívanie Ïelezniãnej do-
pravnej cesty, ão má za následok jej niωie
vyuÏívanie. Preto v zmysle zákona ã.
513/2009 Z. z. o dráhach bude vypracova-
n˘ nov˘ systém spoplatnenia, ktor˘ zabez-
peãí zníÏenie súãasn˘ch poplatkov a bude
harmonizovan˘ s v˘‰kou poplatkov za cest-
nú infra‰truktúru. Uvedenie tohto systé-
mu do praxe v‰ak bude maÈ vy‰‰ie poÏia-
davky na verejné zdroje.
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

Aké sú najzávaÏnej‰ie úskalia strategické-

ho dokumentu, ak˘m je dopravná politi-
ka v Bielej knihe, moÏno hovoriÈ aj o nie
vÏdy priaznivom prostredí?
NajzávaÏnej‰ím úskalím plnenia cieºov do-
pravnej politiky je zabezpeãenie zdrojov na
realizáciu. Ako som uÏ spomenula, v roku
2011 MDPT SR plánuje zaviesÈ nov˘ model
spoplatnenia Ïelezniãnej dopravnej cesty, av-
‰ak bez zdrojov ‰tátneho rozpoãtu sa to ne-
zaobíde. ëal‰ím príkladom je prijatie smer-
nice na podporu uvádzania ekologick˘ch vo-
zidiel na trh, ktorá môÏe maÈ vy‰‰ie nároky
pri obstarávaní vozového parku pre obstará-
vateºov. Na druhej strane je rie‰ením ìalej
spoplatniÈ uÏívateºov dopravy, ako napríklad
zavedením m˘ta aj pre osobné autá, ale zno-
vu to bude maÈ za následok vy‰‰ie náklady na
dopravu pre obyvateºstvo.

Ak˘ vplyv má Európska dopravná politi-

ka na dopravnú situáciu na Slovensku?
Znaãn˘. Dopravná politika SR v zmysle
ãlánkov 70 aÏ 80 Zmluvy o EÚ je integrál-
nou súãasÈou spoloãnej dopravnej politiky.
In˘mi slovami, v‰etky kompetencie v tejto
oblasti sú v kompetencii EÚ. Napríklad - do-
teraz boli schválené a uvedené do praxe v˘-
znamné legislatívne návrhy EÚ, ak˘mi sú
otvorenie Ïelezniãnej nákladnej dopravy hos-
podárskej súÈaÏi, zlep‰enie sociálnych pod-
mienok cestnej dopravy, definovanie 30 pri-
oritn˘ch projektov TEN-T, vytvorenie jednot-
ného európskeho vzdu‰ného priestoru, posil-
nenie práv cestujúcich v leteckej a Ïelezniã-
nej doprave. TaktieÏ nová smernica o spoplat-
není cestnej infra‰truktúry, podºa ktorej sa
môÏu uÏívateºské poplatky vyuÏívaÈ na finan-
covanie infra‰truktúry, ako aj podpora inter-
modálnej dopravy pomocou programu Mar-
co Polo a posilnenie právneho rámca námor-
nej bezpeãnosti.
Takisto je to urãitá v˘zva pre SR, aby sa ak-
tívne zapájala do diskusií o návrhoch EK s
cieºom presadzovaÈ záujmy SR, ako naprík-
lad:
• uplatÀovanie princípu „reciprocity“ tak,
aby v oblastiach, kde prevádzkovatelia pô-
sobia v chránen˘ch prostrediach jedného
ãlenského ‰tátu (ako monopoly), nemohli • aby v rámci dialógu EÚ – Ázia pri prípra- inteligentn˘ch dopravn˘ch systémov a logis-
pôsobiÈ na trhoch ãlensk˘ch ‰tátov, kde je ve Akãného plánu bola zapojená infra- tiky.
táto ãinnosÈ liberalizovaná, ‰truktúra SR pri zabezpeãovaní obchodnej
• aby bol dobudovan˘ vnútorn˘ trh so siln˘m v˘meny krajín EÚ a ázijsk˘ch krajín (âína, Menia sa aj základné princípy a ciele do-
presadzovaním pravidiel hospodárskej sú- Japonsko). pravnej politiky do roku 2015?
ÈaÏe a zníÏilo sa administratívneho zaÈaÏe- V súãasnosti je predloÏen˘ materiál „Stra-
nia pre dopravné spoloãnosti, Do akej miery sa skomplikoval práve sve- tégia rozvoja dopravy SR do roku 2020“ na
• aby hospodárska súÈaÏ prebiehala za rovna- tovou krízou cieº na ìal‰ie obdobie pri- rokovanie vlády SR. Stratégia definuje víziu,
k˘ch podmienok a neohrozila ochranné a bliÏne desiatich rokov, ktor˘ hovorí o vy- ciele, priority a opatrenia v oblasti rozvoja do-
bezpeãnostné normy, pracovné podmienky budovaní dynamickej a konkurencieschop- pravy, ktoré podporia zv˘‰enie konkurencie-
a práva zákazníkov, vrátane osôb so zníÏe- nej ekonomiky z pohºadu dopravy? schopnosti slovenskej ekonomiky, prispejú k
nou mobilitou a s osobitn˘mi potrebami, Súãasnú hospodársku krízu moÏno chápaÈ zabezpeãeniu sociálneho rozvoja spoloãnos-
• aby sa pri tvorbe rozpoãtu EÚ na roky aj ako veºkú v˘zvu. Ako som poznamenala ti a umoÏnia odstraÀovanie regionálnych dis-
2014 – 2020 zachovali kohézne nástroje doteraj‰í nevyváÏen˘ v˘voj mal za následok, parít tak, aby sa ekonomick˘ potenciál SR v
(Kohézny fond a Európsky fond regionál- Ïe najmä v oblasti cestnej nákladnej dopravy horizonte roku 2020 priblíÏil k priemeru úrov-
neho rozvoja) pre financovanie rozvoja bol ãasto dopyt po dopravn˘ch sluÏbách väã- ni EÚ. Tieto princípy a ciele sú rovnaké, ako
dopravnej infra‰truktúry v SR, ‰í ako disponibilná ponuka. Preto krízu v boli definované dopravnou politikou SR do
• aby EÚ pokraãovala v aktivitách vedúcich sektore dopravy vnímame aj ako príleÏitosÈ. roku 2015. V budúcnosti sa ministerstvo skôr
k prehæbeniu ekonomickej integrácie so Je to príleÏitosÈ pre koncepãné rie‰enia na za- zameria na to, ãi navrhnuté opatrenia budú do-
susedn˘mi krajinami, predov‰etk˘m v ob- bezpeãenie trvalo udrÏateºnej mobility pod- statoãne úãinné a ãi prispejú k dosiahnutiu sta-
lasti integrácie v˘chodn˘ch krajín (Ukra- porou rozvoja ekologick˘ch dopravn˘ch sys- noven˘ch cieºov.
jina, Rusko) na sieÈ TEN-T prostredníc- témov s niωím negatívnym dopadom na Ïi-
tvom „Partnerstva strednej osi v oblasti votné prostredie, rovnováÏnym vyuÏitím v‰et-
dopravy” s cieºom dosiahnuÈ koordinova- k˘ch druhov dopravy, uplatÀovaním infor-
n˘ rozvoj dopravn˘ch sietí, maãno-komunikaãn˘ch technológií v rámci

43
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

„Stratégia rezortu dopravy je v súãasn˘ch podmienkach rie‰enia dopadov finanãnej krízy veºmi
jednoduchá – potrebujeme úãelne vyuÏiÈ prostriedky pomoci EÚ prioritne realizáciou projektov
OP Doprava a ich dofinancovaním zo ‰tátneho rozpoãtu a aÏ následne rie‰iÈ ostatn˘mi zdrojmi
rezortu prípravu a realizáciu akútnych potrieb mimo plánu OP Doprava,“ povedal pre
Parlamentn˘ kuriér Michal PIKUS, generálny riaditeº Sekcie riadenia projektov MDPT SR.

Operaãn˘ program Doprava je kºúãom

k rozvoju dopravnej siete Slovenska
Vecná realizácia projektov zaãala po ukonãe-
ní prípravného obdobia aÏ v druhom polroku
2009. Celkov˘ poãet schválen˘ch projektov ku
koncu roka 2009 bol 2 veºké projekty (nad 50
mil. eur), 10 mal˘ch projektov (pod 50 mil. eur)
a 51 projektov Technickej pomoci, s finanãn˘m
objemom cca 490 mil. eur. Zmluvne boli s pri-
jímateºmi pomoci uzavreté projekty v hodnote
cca 894 mil. eur, t.j. 23,26 % z alokácie OPD.
Rok 2009 bol pre nás prakticky prv˘m sku-
toãne realizaãn˘m rokom aj z hºadiska skutoã-
ného ãerpania prostriedkov pomoci EÚ. Zaãali
sme pomerne dynamicky a vytvorili sme pod-
mienky pre úspe‰nú implementáciu projektov
na‰imi prijímateºmi v ìal‰ích rokoch programo-
vého obdobia.

Ako je pripravené ãerpanie finanãn˘ch pro-

striedkov pre rozhodujúce stavby dopravnej
infra‰truktúry v SR pre rok 2010?
V roku 2010 predpokladajú na‰i prijímatelia:
• pre projekty prioritnej osi 1 (Modernizácia Ïel.
Trate Îilina – Krásno nad Kysucou, Moder-
Va‰a sekcia je riadiacim orgánom pre operaã- n˘ch ciest, infra‰truktúry intermodálnej do- nizácia trate Îilina – Ko‰ice, úsek Liptovsk˘
n˘ program Doprava. Ako hodnotíte rok 2009 pravy a verejnej osobnej dopravy? Mikulበ– Poprad, Modernizácia Ïelezniãnej
z pohºadu ãerpania prostriedkov? Koºko sa Na projekty jednotliv˘ch prioritn˘ch osiach trate Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce,
vyãerpalo na modernizáciu Ïelezniãnej infra- OPD sa v roku 2009 (kumulatívne) vyãerpalo: Modernizácia Ïelezniãnej trate Zlatovce –
‰truktúry, koºko v˘stavbu diaºnic a r˘chlost- Trenãianska Teplá, Modernizácia Ïelezniã-
nej trate Trenãianska Teplá – Belu‰a a Moder-
OPD Alokácia na prioritné âerpanie (EÚ + ·R) % ãerpania
nizácia Ïel. Stanice Îilina Tepliãka) ãerpanie
osi (EÚ + ·R) v roku 2009
finanãn˘ch prostriedkov EÚ + ·R vo v˘‰ke
Prioritné osi OP spolufinancované z Kohézneho fondu 224 mil. eur,
Prioritná os 1 • pre projekty prioritnej osi 2 (D1 Sverepec –
Îelezniãná infra‰truktúra 920 878 680 13 769 161,60 1,50 VrtiÏer, D1 Studenec – Beharovce, D3 Hri-
Modernizácia Ïelezníc ãovské Podhradie – Îilina StráÏov, D3 Îili-
Prioritná os 2 na StráÏov – Îilina Brodno) vo v˘‰ke 152 mil.
Cestná infra‰truktúra (TEN-T) 1 143 921 733 171 555 361,56 15,00 eur,
Diaºnice • pre projekty prioritnej osi 3 (terminály inter-
Prioritná os 3 modálnej prepravy Îilina, Bratislava, Ko‰ice)
Infra‰truktúra intermodálnej prepravy 120 730 526 125 342,00 0,10 vo v˘‰ke 11 mil. eur,
Prípravná dokumentácia • pre projekty prioritnej osi 4 ( IDS a technic-
ko-ekonomické ‰túdie integrovan˘ch doprav-
Prioritná os 4
n˘ch systémov) vo v˘‰ke 13 mil. eur,
Infra‰truktúra integrovan˘ch systémov 555 052 000 85 050,00 0,02
• pre projekty prioritnej osi 5 (R1 Îarnovica –
Prípravná dokumentácia
·á‰ovské Podhradie, I/61 Trenãín – most, R1
Spolu 2 740 582 939 185 534 915,22 6,77
Ko‰ice – MilhosÈ, I/67 Poprad – KeÏmarok,
Prioritné osi OP spolufinancované z ERDF I/75 Galanta – obchvat II. etapa, I/51 Trnava
Prioritná os 5 – severn˘ obchvat, II. a III. etapa a I/68 Mní-
Cestná infra‰truktúra – R˘chlostné cesty 871 523 484 38 422 290,05 4,41 ‰ek n/Popradom – ‰t. hranica SR/PR) vo v˘-
a cesty I. triedy ‰ke 218 mil. eur a
Prioritná os 6 • pre projekty prioritnej osi 6 (obnova parku Ïe-
Îelezniãná verejná osobná doprava 177 021 134 17 631 163,18 9,96 lezniãn˘ch koºajov˘ch vozidiel ZSSK, a.s.) vo
Îelezniãné koºajové vozidlá v˘‰ke 9 mil. eur.
Celkovo sa v roku 2010 predpokladá ãerpa-
Prioritná os 7
nie finanãn˘ch prostriedkov vo v˘‰ke cca 640
Technická pomoc 56 592 434 4 695 088,28 8,30
mil. eur, t. j. asi 16 % z celkového objemu na pro-
Spolu 1 105 137 052 60 748 541,51 5,50 gramové obdobie. Je to 2,5 násobn˘ objem rea-
OPD celkom 3 845 719 991 246 283 456,73 6,40 lizácie za prvé tri roky OPD. Kumulatívne by sa

44
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
za prvé ‰tyri roky dosiahlo ãerpanie asi ‰tvrtiny
prostriedkov operaãného programu.
V˘stavba diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest je pre
Slovensko nesmierne dôleÏitá. Ktoré diaºniã-
né úseky a úseky r˘chlostn˘ch ciest sú aktu-
álne rozpracované a v ak˘ch finanãn˘ch ob-
jemoch?
V súãasnosti sú z pohºadu ãerpania prostried-
kov pomoci EÚ najviac rozpracované diaºniãné
úseky:
D1 Sverepec – VrtiÏer, dæÏka úseku 9,595
km, s celkov˘mi nákladmi stavby bez DPH 379
735 297 eur,
D3 Hriãovské Podhradie – Îilina StráÏov,
dæÏka úseku 6,850 km, s celkov˘mi nákladmi
stavby bez DPH 183 636 924 eur,
D1 Studenec – Beharovce, dæÏka úseku 3,323
km, s celkov˘mi nákladmi stavby bez DPH 29
533 047 eur,
D3 Îilina StráÏov – Îilina Brodno, dæÏka
úseku 4,250 km, s celkov˘mi nákladmi stavby
bez DPH 280 792 221 eur,
D3 Pre‰ov západ – Pre‰ov juh – tunel, dæÏka
úseku 7,900 km, s celkov˘mi nákladmi stavby
bez DPH 372 082 785 eur,
D3 Îilina – Kysucké Nové Mesto, dæÏka úse-
ku 10,118 km, s celkov˘mi nákladmi stavby
bez DPH 423 620 159 eur.
Z r˘chlostn˘ch ciest sú to najmä R1 Îarno-
vica – ·á‰ovské Podhradie, dæÏka úseku 18,047
km, s celkov˘mi nákladmi stavby bez DPH 181
182 795 eur a R1 Ko‰ice – MilhosÈ, dæÏka úse-
ku 14,190 km, s celkov˘mi nákladmi stavby
bez DPH 69 767 112 eur.
Popritom beÏí príprava ìal‰ích úsekov (R2
Îiar nad Hronom obchvat, R2 Ruskovce – Pra-
votice, R2 Zvolen v˘chod – Pstru‰a, R2 Pstru-
‰a – KriváÀ, R4 Pre‰ov – severn˘ obchvat), kto-
ré sú aktuálne v ‰tádiu dokonãovania projekto-
vej a stavebnej dokumentácie.
Kºúãovou je aj ìal‰ie pokraãovanie moderni-
zácie medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch korido-
rov, najmä koridoru ã. V. Bratislava – Îilina
– Ko‰ice – âierna nad Tisou. Ktoré úseky sú
v ‰tádiu realizácie a ktoré sa pripravujú?
Prvá fáza modernizácie medzinárodného Ïe-
lezniãného koridoru ã. V. prebehla uÏ v predchá-
dzajúcom programovom období 2004 – 2006 v
úseku Bratislava – Nové Mesto nad Váhom, bola
realizovaná s podporou ISPA a Kohézneho fondu
a odovzdaná do uÏívania cestujúcej verejnosti.
V tomto programovom období sa pokraãuje v
modernizácii trate od Nového Mesta nad Váhom
po Púchov. Skladá sa z troch úsekov: Nové Mes-
to nad Váhom – Zlatovce, Zlatovce – Trenãian-
ska Teplá, Trenãianska Teplá – Belu‰a. Na prvom
a treÈom úseku sa uÏ vykonávajú stavebné práce,
druh˘ úsek pôjde do realizácie v tomto roku.
Súãasne beÏí aj príprava projektovej doku-
mentácie pre modernizáciu trate na úsekoch Îi-
lina – Ko‰ice, dokumentácia pre prv˘ úsek Îi-
lina – Liptovsk˘ Mikulበbola aj dokonãená. V
ìal‰om období bude obstaraná dokumentácia
pre úseky Liptovsk˘ Mikulበ– Poprad-Tatry,
Poprad-Tatry – Krompachy, Krompachy – Ky-
sak a Kysak – Ko‰ice.
Otázka kvalita cestovania v rámci osobnej Ïe-
lezniãnej dopravy je takisto veºmi dôleÏitá. âo
sa pripravuje v tomto smere? Kam smerujú
prostriedky spadajúce pod 6. prioritnú os
OP Doprava?
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
UÏ druh˘ rok sa vecne realizuje Projekt ob-
novy parku Îelezniãn˘ch koºajov˘ch vozidiel
(ÎKV) Îelezniãnej spoloãnosti Slovensko, a.
s., pre prímestskú a medziregionálnu verejnú Ïe-
lezniãnú osobnú dopravu. Je zameran˘ na zlep-
‰enie situácie v oblasti medziregionálnej dopra-
vy zahrnujúcej aj regionálnu a prímestskú Ïelez-
niãnú osobnú dopravu v regionálnych doprav-
n˘ch centrách SR.
Vecne ide o nákup a modernizáciu t˘chto Ïe-
lezniãn˘ch koºajov˘ch vozidiel:
• nákup 10 ks prímestsk˘ch poschodov˘ch elek-
trick˘ch ucelen˘ch jednotiek pre osobnú Ïe-
lezniãnú dopravu
• nákup 12 ks medziregionálnych motorov˘ch
jednotiek pre osobnú Ïelezniãnú dopravu
• nákup 10 ks prímestsk˘ch poschodov˘ch jed-
notiek PUSH/PULL, úprava 10 ks elektric-
k˘ch hnacích dráhov˘ch vozidiel radu 263 a
nákup 2 ks elektrick˘ch viacsystémov˘ch
hnacích dráhov˘ch vozidiel.
Projekt bude územne rie‰iÈ akútne potreby v
regionálnych dopravn˘ch centrách Trnavy, Tren-
ãína, Nitry, Îiliny, Ko‰íc a Humenného, teda v
sídlach kde sú mimo Bratislavy najv˘znamnej-
‰ie dopravné prúdy.
Celkové investiãné náklady projektu sú nad
231 mil. eur vrátane príspevku EK.
Ako vyzerá aktuálna stratégia ministerstva a
va‰ej Sekcie pre zabezpeãenie dopravnej ob-
sluÏnosti v‰etk˘ch regiónov Slovenska, osobit-
ne regiónu v˘chodného Slovenska?
Stratégia je jednoznaãná: dosiahnuÈ ão najskôr
a ão najefektívnej‰ie vzájomné prepojenie jed-
notliv˘ch regiónov nadradenou dopravnou inf-
ra‰truktúrou. To sa dá len v˘stavbou nov˘ch
úsekov diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a moderni-
záciou Ïelezniãn˘ch koridorov s ich napojením
na transeurópsku dopravnú sieÈ a dopravnú sieÈ
susedn˘ch krajín.
Okrem nadradenej infra‰truktúry diaºniciam
a r˘chlostn˘m cestám je venovaná pozornosÈ i
cestám I. triedy, ktoré zabezpeãujú prakticky
hlavnú sieÈ pre dopravnú obsluÏnosÈ územia.
Prioritou ná‰ho rezortu v oblasti verejnej
osobnej dopravy je vytvoriÈ podmienky na kom-
plexné zabezpeãenie základnej dopravnej ob-
sluÏnosti regiónov a samosprávnych krajov for-
mou integrovan˘ch dopravn˘ch systémov (IDS):
• v oblasti dopravnej infra‰truktúry zabezpeãiÈ,
aby koºajová doprava prepájala prímestské ob-
lasti s centrami veºk˘ch miest a tam, kde je to
moÏné aj integráciu infra‰truktúry koºajovej
dopravy (systém rail&tram),
• v miestach spádov˘ch centier budovaÈ pre-
stupné body verejnej dopravy a individuálnej
automobilovej dopravy (IAD) vrátane záchyt-
n˘ch parkovísk (park & ride), ãím sa vytvo-
ria podmienky na to, aby líniová (radiálna) do-
pravná obsluÏnosÈ bola zabezpeãovaná Ïe-
lezniãnou dopravou a autobusová doprava
zabezpeãovala tangenciálne väzby
Na v˘chode Slovenska je v oblasti Ïelezniã-
nej dopravy rozbehnutá projektová príprava lo-
kálnej ãasti medzinárodného koridoru ã. Va Bra-
tislava – Îilina – Ko‰ice – âierna nad Tisou –
hranica SR/UA, ktor˘ predstavuje hlavné Ïelez-
niãné spojenie v smere v˘chod – západ nielen pre
vnútro‰tátnu dopravu, ale aj pre surovinové a to-
varové toky tranzitujúce cez na‰u krajinu. V
oblasti cestnej infra‰truktúry je prioritou do-
konãenie ch˘bajúcich úsekov diaºnice D1 oko-
lo Pre‰ova a Ko‰íc a realizuje sa v˘stavba r˘-
S R
chlostnej cesty R4, ktorá je kostrou severojuÏ-
ného tranzitu ‰t. hranica MR/SR – MilhosÈ – Ko-
‰ice – Pre‰ov – Svidník – ‰t. hranica SR/PR. Na
cestách I. triedy je nosnou úlohou v˘stavba no-
v˘ch úsekov obchvatov miest a obcí, resp. a re-
kon‰trukcia vybran˘ch úsekov s cieºom odstra-
ÀovaÈ nevyhovujúce technické parametre, kritic-
ké nehodové lokality a kolízne body.
V oblasti verejnej osobnej dopravy sa v súãas-
nosti pripravuje realizácia integrovaného do-
pravného systému mesta Ko‰ice. Jeho cieºom je
prepojiÈ koºajov˘ systém ÎSR a Dopravného
podniku mesta Ko‰ice k priamemu v˘konu ve-
rejnej osobnej dopravy na území mesta Ko‰ice
a v Ko‰ickom samosprávnom kraji s prepojením
aj na Pre‰ovsk˘ samosprávny kraj. Rovnak˘
koºajov˘ rozchod u Ïelezniãn˘ch a elektriãko-
v˘ch tratí bude efektívnej‰ie vyuÏívaÈ v˘hody
oboch systémov. Cestujúci budú môcÈ vyuÏívaÈ
IDS na prepravu v meste Ko‰ice i v prímestskej
a regionálnej doprave s obsluÏnosÈou aÏ do 100
km, priãom koºajov˘ systém bude plniÈ funkciu
nosného dopravného systému, na ktor˘ budú
nadväzovaÈ ostatné druhy verejnej osobnej do-
pravy (autobusová a trolejbusová doprava).
Na záver: ako sa za posledné roky vygenero-
vali priority Ministerstva dopravy, pô‰t a te-
lekomunikácií SR, nadväzujúc na Uznesenie
vlády SR ã 445 z 8. júna 2005, ktor˘m bola
schválená „Dopravná politika ‰tátu do roku
2015“?
Hlavnou prioritou ministerstva dopravy v
nadväznosti na Dopravnú politiku SR do roku
2015 je teraz zr˘chlenie tempa v˘stavby a mo-
dernizácie dopravnej infra‰truktúry. Ur˘chle-
ním v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a mo-
dernizáciou Ïelezniãn˘ch koridorov sa zabezpe-
ãí lep‰ia dostupnosÈ regiónov k dopravnej infra-
‰truktúre, vytvoria sa podmienky pre prílev in-
vestícií domáceho i zahraniãného kapitálu, pre
umiestÀovanie rozvojov˘ch stimulov do regió-
nov a ìal‰í rozvoj cestovného ruchu.
Trvalou prioritou je zniÏovanie negatívnych
vplyvov dopravy na Ïivotné prostredie a podpo-
ra ekologick˘ch druhov dopravy. V˘znamn˘ ná-
rast cestnej motorovej dopravy (nákladnej i indi-
viduálnej), priãom Ïelezniãná doprava, prímests-
ká autobusová doprava a mestská hromadná do-
prava zaznamenávajú neustály pokles – to sú
priame príãiny ãoraz väã‰ieho zaÈaÏovania Ïi-
votného prostredia emisiami ‰kodlivín a hlukom
z dopravnej prevádzky. Nestaãí pritom iba (ãas-
to s obrovsk˘mi nákladmi) stavaÈ protihlukové ba-
riéry a eliminovaÈ emisné dopady. Musíme hlav-
ne vytváraÈ podmienky pre ekologizáciu dopra-
vy – zavádzaÈ pouÏívanie alternatívnych, obno-
viteºn˘ch zdrojov energie dopravy, rozvoj nemo-
torizovan˘ch a ekologick˘ch druhov dopravy,
vyuÏívanie potenciálu prepravn˘ch v˘konov Ïe-
lezniãnej, vodnej a intermodálnej prepravy.
Mimoriadny v˘znam prikladáme rozvoju ve-
rejnej osobnej dopravy na Ïeleznici a jej zatrak-
tívneniu rastom kvality sluÏieb a integrálnym
prepájaním jej verejne dostupn˘ch prvkov v in-
tegrovan˘ch dopravn˘ch systémoch (IDS). Tu je
stratégia v súãasnosti zameraná predov‰etk˘m na
integráciu verejnej Ïelezniãnej osobnej dopravy
v rámci integrovan˘ch dopravn˘ch systémov v
dvoch najväã‰ích mestách SR – Bratislave a
Ko‰iciach. Osobitnou cieºovou oblasÈou je mo-
dernizácia prostriedkov verejnej Ïelezniãnej do-
pravy v prímestsk˘ch lokalitách a v medziregio-
nálnej doprave na juhu a na v˘chode Slovenska.
45
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

Cestná doprava na Slovensku je dnes nielen pod drobnohºadom slovenskej verejnosti, ktorá
oãakáva jej neustále skvalitÀovanie, ale aj v rámci zaãlenenia do EÚ je nevyhnutné stále sa
venovaÈ v˘stavbe diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a samozrejme nezanedbávaÈ ani bezpeãnosÈ cestnej
premávky. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytol generálny riaditeº Sekcie cestnej dopravy
a pozemn˘ch komunikácií MDPT SR Jaroslav OZIMANIâ redaktorke Anne Komovej.

MôÏeme byÈ spokojní? koncesionárom uzavret˘ dodatok ku konces-

Sme v roku 2010, teda v roku, keì program
prípravy a v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest by sa mal naplniÈ, ako vidíte na zákla-
de súãasného stavu jeho úspech, ãi zlyha-
nie?
Programom prípravy a v˘stavby diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest bol stanoven˘ ambicióznej-
‰í postup prípravy a v˘stavby nad rámec Pro-
gramového vyhlásenia vlády SR, ktoré ukla-
dá vláde vytvoriÈ podmienky pre v˘stavbu a
sprevádzkovanie 100 km diaºnic a r˘chlost-
n˘ch ciest do roku 2010. Na základe anal˘-
zy prípravy a v˘stavby diaºnic a r˘chlost-
n˘ch ciest v rokoch 2006 aÏ 2009 je moÏné
kon‰tatovaÈ, Ïe ciele programu prípravy a
v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest sa prie-
beÏne plnia. Program predpokladal odovzdaÈ
do uÏívania 147,3 km diaºnic a r˘chlostn˘ch
ciest. K 1. januáru 2010 bolo v prevádzke
377,3 km diaºnic a 225,4 km r˘chlostn˘ch
ciest, priãom od júla 2006 do konca roka
2009 bolo do prevádzky odovzdan˘ch celko-
vo 96,0 km diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest. Do
konca roka 2010 sa predpokladá odovzdaÈ
viac ako 50,0 km diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest,
ão je v zhode s citovan˘m programom. Vy-
sokou rozostavanosÈou úseku diaºnice D1
Sverepec – VrtiÏer bude zabezpeãené plynu-
lé spojenie na trase diaºnice D1 Bratislava –
Îilina. Úsek diaºnice D3 Svrãinovec – ‰tátna
hranica s Poºskom je charakterizovan˘ pro-
blémom so zabezpeãením financovania tech-
nicky nároãn˘ch stavebn˘ch objektov. Pred-
metn˘ úsek je z pohºadu financovania z pro-
striedkov OPD rizikov˘m projektom, a pre-
to MDPT SR pracuje na alternatívnom rie‰e-
ní.
Okrem úseku diaºnice D1 Pre‰ov, západ –
Pre‰ov, juh sú v‰etky stavby diaºnice D1 buì
vo v˘stavbe alebo s právoplatn˘m staveb-
n˘m povolením. Ch˘bajúci úsek diaºnice D1
Pre‰ov, západ – Pre‰ov, juh má vydané prá-
voplatné územné povolenie v novembri 2009.
Homogenizácia Èahu r˘chlostnej cesty R1
Trnava – Banská Bystrica je zabezpeãená
v˘stavbou úseku r˘chlostnej cesty R1 Nitra,
západ – Tekovské Nemce s predpokladan˘m
ukonãením v roku 2011. K sprevádzkovaniu
cestného Èahu prispeje ukonãenie v˘stavby
úseku r˘chlostnej cesty R1 Îarnovica – ·á-
‰ovské Podhradie, I. a II. etapy v roku 2010.
Bodové nedostatky na r˘chlostnej ceste R2
boli rie‰ené otvorením úsekov r˘chlostnej
cesty R2 Figa, Tornaºa a OÏìany. Ostatné
stavby r˘chlostnej cesty R2 sú v príprave
spolu s horsk˘m priechodom Soro‰ka. Prie-
beÏne pokraãuje environmentálne posudzova-
nie a príprava úsekov r˘chlostn˘ch ciest R3
– R8 a diaºnice D4.
Ako by ste hodnotili posun pri v˘stavbe
ciest prostredníctvom PPP-projektov, na-
pæÀajú sa oãakávania?
Napriek nepriaznivej situácii na finanã-
n˘ch trhoch je vo v‰etk˘ch troch balíkoch
PPP-projektov ukonãené verejné obstaráva-
nie a sú podpísané koncesné zmluvy, resp. do-
datky k t˘mto koncesn˘m zmluvám.
Finanãné uzavretie prvého projektu verej-
no-súkromného partnerstva PPP na piatich
úsekoch diaºnice D1 medzi Martinom a Pre-
‰ovom sa predpokladá v prvom ‰tvrÈroku
2010. V septembri 2009 bol medzi Sloven-
skou republikou zastúpenou ministerstvom a
nej zmluve vo verejnom obstarávaní konce-
sie na projektovanie, v˘stavbu, financovanie,
prevádzku a údrÏbu diaºnice D1 Dubná Ska-
la – Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Friãov-
ce – Svinia. T˘mto dodatkom sa umoÏnilo
koncesionárovi zaãaÈ s prípravn˘mi prácami
e‰te pred finanãn˘m uzavretím.
V prípade balíka PPP ã. 2, a to koncesie na
projektovanie, v˘stavbu, financovanie, pre-
vádzku a údrÏbu r˘chlostnej cesty R1 Nitra
– Tekovské Nemce a Banská Bystrica – se-
vern˘ obchvat bola v auguste 2009 medzi Slo-
venskou republikou zastúpenou Minister-
stvom dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR a
koncesnou spoloãnosÈou uzavretá Priama
zmluva a t˘m do‰lo k finanãnému uzavretiu.
Stavebné práce na r˘chlostnej ceste R1 pre-
biehajú od finanãného uzavretia podºa kon-
cesnej zmluvy v plnom rozsahu a podºa har-
monogramu.
Koncesná zmluva na balík PPP ã. 3 verej-
ného obstarávania koncesie na stavebné prá-
ce, a to koncesie na projektovanie, v˘stavbu,
financovanie, prevádzku a údrÏbu diaºnice
D1 Hriãovské Podhradie – Dubná Skala a do-
datok ku koncesnej zmluve boli uzavreté v ja-
nuári 2010. Prípravné práce projektu na úse-
koch diaºnice D1 Hriãovské Podhradie –
Dubná Skala pri Îiline v objeme 43 mil. eur,
ktoré zaãali vo februári 2010, sú naplánova-
né na ‰esÈ mesiacov.
Dokedy sa bude treba prispôsobovaÈ naj-
rôznej‰ím obmedzeniam v dôsledku v˘-
stavby a modernizácii cestnej siete na Slo-
vensku, ktoré úseky sa budú odovzdávaÈ v
dohºadnom ãase, aké sú plány?
Z t˘ch najv˘znamnej‰ích a dlho oãakáva-
n˘ch úsekov môÏeme spomenúÈ úsek D1
Sverepec – VrtiÏer a R1 Îarnovica – ·á‰ov-
ské Podhradie. Na zaãatie v tomto roku sú pri-
pravené veºkorysé projekty úsekov stavby
diaºnice D3, a to diaºnica D3 Îilina, StráÏov
– Îilina, Brodno vrátane tunela PovaÏsk˘
Chlmec s dæÏkou 2,2 km.
Ako ãlen Rady vlády SR pre bezpeãnosÈ
cestnej premávky sledujete pravdepodob-
ne s väã‰ím zanietením neÏ iní práve bez-
peãnosÈ na cestách. Aké sú va‰e informá-
cie v tomto smere, sú priaznivé ‰tatistické
ukazovatele z oblasti bezpeãnosti komuni-
kácií na Slovensku?
V˘voj dopravnej nehodovosti v posled-
n˘ch dvoch rokoch nám napovedá, Ïe opat-
renia na zv˘‰enie bezpeãnosti cestnej premáv-
ky prijímané ãlenmi Rady vlády Slovenskej
republiky pre bezpeãnosÈ cestnej premávky,
v ktorej je zastúpen˘ch 9 ministerstiev, ako

46
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
aj Policajn˘m zborom, orgánmi miestnej ‰tát-
nej správy a samosprávy sú opodstatnené a
úãinné. V roku 2008 sa poãet usmrten˘ch
osôb na cestách v SR zníÏil oproti predo‰lé-
mu roku o 11 % a v roku 2009 do‰lo k mar-
kantnému medziroãnému poklesu o ìal‰ích
vy‰e 37 %.
Problematika bezpeãnosti cestnej premáv-
ky má veºmi ‰irok˘ rozsah a závisí nielen od
stavu cestnej siete, kvalitného dopravného
znaãenia a bezpeãn˘ch vozidiel, ale najmä od
správania sa samotn˘ch vodiãov a ostatn˘ch
úãastníkov cestnej premávky. V tomto sme-
re rada vlády vyvíja aktivity v súlade s Ná-
rodn˘m plánom na zv˘‰enie bezpeãnosti cest-
nej premávky na druh˘ polrok 2005 s v˘hºa-
dom do roku 2010, prijat˘m uznesením vlá-
dy SR ã. 391/2005. V uvedenom strategickom
dokumente sú koncipované záväzky pre jed-
notliv˘ch ãlenov rady vlády, ktoré majú spra-
vidla dlhodob˘ charakter a ich plnenie je
kaÏdoroãne vyhodnocované formou infor-
mácie, predkladanej vláde SR. MDPT SR je
zodpovedné za národnú a medzinárodnú ko-
ordináciu zvy‰ovania bezpeãnosti na cestách,
za oblasÈ pozemn˘ch komunikácií, bezpeã-
nosti vozidiel a mediálnej komunikácie za
úãelom zvy‰ovania dopravno-bezpeãnostné-
ho povedomia obãanov. Úlohy MV SR a PPZ
SR spoãívajú najmä v represívnej ãinnosti a
preventívnej ãinnosti na ‰kolách, aj na ces-
tách, M· SR zodpovedá za oblasÈ dopravnej
v˘chovy a MZ SR za zdravotnú prípravu, kur-
zy poskytovania prvej pomoci a dopravnú
psychológiu. Prijaté opatrenia sú následne
implementované do praktického Ïivota v‰et-
k˘ch úãastníkov cestnej premávky.
Pod SCDPK spadá aj riadenie ãinnosti
rady vlády a v rámci toho MDPT SR finan-
cuje kaÏdoroãne veºa zaujímav˘ch projek-
tov a aktivít priná‰ajúcich ovocie v podobe
zvy‰ovania informovanosti verejnosti o rizi-
kách súvisiacich s cestnou premávkou a zni-
Ïovania poãtu tragick˘ch dopravn˘ch nehôd,
a t˘m aj celospoloãensk˘ch ‰kôd. V posled-
n˘ch rokoch „BECEP“ zrealizoval veºmi po-
zitívne hodnotené predstavenia pre stredo‰ko-
lákov – zaãínajúcich vodiãov s názvom THE
ACTION, poãas ktor˘ch boli diváci konf-
rontovaní s v˘poveìami skutoãn˘ch sved-
kov alebo úãastníkov tragick˘ch dopravn˘ch
nehôd mlad˘ch ºudí spôsoben˘ch alkoholom
alebo agresívnou jazdou. ëal‰ím dlhoroã-
n˘m úspe‰n˘m projektom, podporovan˘m
aj v tomto roku, je projekt VAMOS, ktorého
cieºom je vybudovanie dobrovoºníckej siete
zdruÏujúcej dobrovoºníkov podieºajúcich sa
svojou ãinnosÈou na zlep‰ení bezpeãnosti
cestnej premávky a implementovaÈ tak do
reálneho Ïivota metódy a nástroje, ktoré sú
prínosom pre ochranu najzraniteºnej‰ích
úãastníkov cestnej premávky – deti a senio-
rov. Na seniorov sme mysleli v minulom
roku aj distribúciou pribliÏne 150 000 kusov
reflexn˘ch pások, ktoré im pomáhajú „byÈ vi-
den˘mi“ na cestách aj poãas zimn˘ch mesia-
cov, keìÏe spravidla preferujú v tme ÈaÏko ro-
zoznateºné tmavé obleãenie.
Tak, ako sme zrealizovali mnoÏstvo pre-
ventívnych aktivít v minulom roku, budeme
veºmi aktívni aj tento rok, napriek zlep‰ujú-
cim sa ‰tatistick˘m ukazovateºom dopravnej
nehodovosti. V súãasnej situácii, keì sa nám
v spolupráci s ìal‰ími ãlenmi rady vlády po-
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
darilo zvy‰ovaním informovanosti verejnos-
ti o vhodnom správaní sa na cestách a legi-
slatívnymi zmenami podarilo dosiahnuÈ zní-
Ïenie poãtu usmrten˘ch v cestnej premávke
o vy‰e 40 % oproti roku 2002, nemôÏeme po-
ºaviÈ v na‰ej ãinnosti, ale musíme stavaÈ na do-
siahnut˘ch v˘sledkoch. Je potrebné si uvedo-
miÈ, Ïe bezpeãnosÈ cestnej premávky závisí od
kaÏdého jedného ãloveka, a preto by sa úãast-
níci cestnej premávky mali nauãiÈ patriãne
správaÈ s vedomím, Ïe svojím konaním môÏu
ohroziÈ Ïivot a zdravie seba a svojich najbliÏ-
‰ích.
Ktoré sú najkritickej‰ie úseky pozemn˘ch
komunikácií v rámci Slovenska a ão sa
podniká pre väã‰iu stabilitu bezpeãnosti
cestn˘ch komunikácií?
Medzi opakujúce sa kritické nehodové lo-
kality (KNL) patria napríklad cesta I/51 v
Leviciach, I/63 v ·amoríne, I/63 v Komárne,
I/64 v Nitre. Tieto lokality si vyÏadujú neus-
tále beÏnú údrÏbu a realizujú sa na nich okam-
Ïité i dlhodobé opatrenia.
Kritické nehodové lokality neustále sledu-
je a vyhodnocuje Slovenská správa ciest. Pre
vytipované KNL sa na ich odstránenie urãia
prioritné opatrenia. V rie‰eniach ide napríklad
o vytvorenie opatrení na upokojenie dopravy,
o spôsoby zabezpeãenia zníÏenia r˘chlosti
vozidiel bez fyzického obmedzenia, o do-
pravné znaãenie a obnovu vodorovného do-
pravného znaãenia, vytvorenie prechodov pre
chodcov, budovanie ostrovãekov, osadzovanie
trval˘ch dopravn˘ch gombíkov, ale aj o opra-
vu vozovky, nové povrchy ciest a podobne.
Stav cestnej siete je popri vodiãovi a vozid-
le jedn˘m zo základn˘ch prvkov, ktor˘
ovplyvÀuje bezpeãnosÈ cestnej premávky.
Na‰e ministerstvo vyvíja maximálne úsilie pre
ochranu, rozvoj a zlep‰ovanie stavu diaºnic,
r˘chlostn˘ch ciest a ciest I. triedy.
Napriek priaznivému trendu v˘voja neho-
dovosti na cestách, rezort dopravy zabezpe-
ãuje prostredníctvom svojich organizácií sú-
stavné investície do nadradenej infra‰truktú-
ry s modern˘mi bezpeãnostn˘mi prvkami.
Program prípravy a v˘stavby diaºnic a r˘-
chlostn˘ch ciest SR na obdobie 2011 – 2014
poãíta aj s dôsledkami napríklad krízy? âo
S R
D1 Mengusovce – Jánovce.
predpokladáte pri jeho napæÀaní, s ak˘m
rozpoãtom treba rátaÈ pre zabezpeãovanie
plynulej v˘stavby a modernizácii ciest Slo-
venska?
Podoba programu v˘stavby diaºnic a ciest
bude predov‰etk˘m závisieÈ od finanãného
uzavretia v‰etk˘ch balíkov PPP. V˘chodiská
‰tátneho rozpoãtu v‰ak pre súãasné obdobie
priaznivé nie sú, a preto sa poãíta s v˘raznej-
‰ím vyuÏitím Operaãného programu Dopra-
va 2007 – 2013.
Myslíte si, Ïe sa bude musieÈ pristúpiÈ aj k
pozastaveniu niektor˘ch uÏ zaãat˘ch sta-
vieb, ak˘ je krízov˘ scenár?
Rezort dopravy sa usiluje zabezpeãiÈ ply-
nulé financovanie v‰etk˘ch infra‰truktúrnych
projektov.
Na koºko percent je splnen˘ jeden z hlav-
n˘ch cieºov vá‰ho ministerstva a to diaºniã-
né prepojenie Bratislavy s Ko‰icami, kto-
ré malo byÈ dokonãené do roku 2010?
V˘stavba a zabezpeãenie diaºniãné Èahu
D1 Bratislava – Ko‰ice je prioritou diaºniã-
ného programu. Z pohºadu prípravy sú v‰et-
ky úseky diaºnice D1 okrem tunelového úse-
ku Pre‰ov – západ – Pre‰ov – Juh rozostava-
né resp. s právoplatn˘m stavebn˘m povole-
ním pripravené na zaãatie. Samotná realizá-
cia bola znaãne ovplyvnená hospodárskou
krízou, ktorá sa v tomto segmente prejavila
pri samotnom uzatváraní PPP-projektov.
Aké sú skúsenosti v rámci Európy s moÏ-
nosÈami v˘stavby prostredníctvom verej-
no-súkromného partnerstva, vyuÏívajú sa
tieto skúsenosti na Slovensku v rokoch krí-
zy?
Oproti vyspelej Európe je SR so svojím
rozsahom diaºniãnej siete na chvoste rebríã-
ka. Väã‰ina ‰tátov pre v˘stavbu cestnej siete
pouÏila v minulosti vysoké daÀové zaÈaÏenie
cestn˘ch uÏívateºov. Je zrejmé, Ïe samotné
zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu nemôÏu pokr˘-
vaÈ dopyt vznikajúci narastajúcim podielom
intenzity dopravy. Bohaté skúsenosti má v ap-
likácii PPP-projektov Francúzsko alebo An-
glicko, kde je mnoÏstvo nadradenej infra-
‰truktúry aplikované prostredníctvom konces-
n˘ch ciest.
47
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
Na Slovensku sa veºa hovorí a kritizuje najmä cestná doprava, nezaostávajú ani Ïeleznice,
prevaÏne v lete poãas dovoleniek sa ãasto skloÀuje aj letecká doprava. No uÏ menej sa zaoberáme
rozvojom rieãnej dopravy. Generálnym riaditeºom Sekcie civilného letectva a vodnej dopravy
Ministerstva dopravy pô‰t a telekomunikácií Slovenskej republiky je Ján BREJA, ktor˘ je aj
hosÈom Parlamentného kuriéra v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
âo treba urobiÈ pre rozvoj rieãnej
lodnej dopravy na Slovensku?
Viac v zahraniãí neÏ u nás na Slovensku sa
vyuÏíva práve lodná doprava. U nás moÏno
skôr preprava tovaru ako osobná, preão a
ak˘ je predpokladan˘ v˘voj?
V súãasnosti menej ako v nedávnej minulos-
ti. Verejná osobná linková doprava u nás nemá
veºa priestoru hoci je to niekedy aÏ nepochopi-
teºné. V Bratislave bol historicky populárny
propeler, ten v‰ak v novej dobe ekonomiky a
zhonu zanikol aj napriek tomu, Ïe PetrÏalãania
hromadne odstavujú svoje autá na petrÏalskom
nábreÏí a pe‰o cez mosty pokraãujú do centra
mesta. Veºmi sa Ïiada odºahãiÈ preÈaÏen˘ cest-
n˘ Èah medzi ·amorínom a Bratislavou v ran-
n˘ch a veãern˘ch ‰piãkách. Vodná cesta je voº-
ná a priam sa ponúka. Zostávajú teda uÏ len v˘-
letné a okruÏné plavby, ão sa prevádzkuje v pod-
state ustálene monopolnou osobnou lodnou do-
pravou, ktorá je dnes privátnou a. s. Darí sa me-
dzinárodnej linkovej osobnej doprave medzi
Bratislavou a ViedÀou. Na túto linku sú nasa-
dené dve katamaranové r˘chlolode Donaupfeil
rakúskej spoloãnosti, ktoré v sezóne od apríla
do novembra trikrát denne vyÈaÏené prepravu-
jú cestujúcich v oboch smeroch. Pritom sa uplat-
Àuje e‰te aj linka r˘chloloìou typ Meteor pre-
vádzkovaná pod slovenskou vlajkou. V regist-
ri plavidiel SR ani medzi udelen˘mi licencia-
mi na prevádzkovanie vodnej dopravy sa nena-
chádza ani jeden slovensk˘ subjekt, ktor˘ by
prevádzkoval kajutovú osobnú loì, hoci tento
druh podnikania má neb˘val˘ rozmach. V cel-
ku moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe zrodu nov˘ch do-
48
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
pravn˘ch národn˘ch podnikateºsk˘ch projektov
bráni v prvom rade ekonomika. Keby sme ale
uvaÏovali moÏnosti ktoré by mohlo poskytnúÈ
pre túto oblasÈ a pre oblasÈ rekreaãnej a ‰porto-
vej plavby staré koryto Dunaja medzi âunovom
a Gabãíkovom, tak treba priznaÈ aj politické
prekáÏky.
V akom stave sa nachádzajú verejné prísta-
vy na Slovensku, ako sa má zabezpeãovaÈ
ich rozvoj, pretoÏe tieÏ sú dôleÏité pre lodnú
dopravu a jej ìal‰iu prevádzku?
Verejné prístavy v SR sú zaÈaÏené svojou
historickou minulosÈou. Vo v‰etk˘ch b˘val˘ch
dunajsk˘ch socialistick˘ch krajinách prístavy aj
plavbu ovládala jedna národná plavebná spoloã-
nosÈ, ão prístavom prisúdilo monopoln˘ charak-
ter. Îiaº ani po rokoch politického zvratu a po
snahách o ozdravenie prístavov v zmysle zabez-
peãenia ich verejnosti de facto nemoÏno kon‰ta-
tovaÈ zmenu. De jure bola zo zákona vo februá-
ri 2008 zriadená akciová spoloãnosÈ Verejné
prístavy za úãelom vytvorenia zdravého konku-
renãného prostredia pre podnikanie moÏn˘ch
operátorov vodnej dopravy na území verejn˘ch
prístavov. Av‰ak predchádzajúci spôsob usku-
toãnenia privatizácie a následnej nekoncepã-
nej správy prístavov bráni realizácii kºúãov˘ch
zásad princípov verejnosti prístavov. Rozvoj
verejn˘ch prístavov by mal stanoviÈ strategic-
k˘ plán rozvoja verejn˘ch prístavov v SR. Na
rokovanie vlády SR v apríli 2009 bol predloÏe-
n˘ materiál na podklade návrhov stratégie roz-
voja prístavov, ale len ako „ich zámery rozvo-
ja“ so zdôvodnením, Ïe rozhodovanie o konkrét-
nom postupe je v ãase globálnej ekonomickej
krízy problematické. Navy‰e sa koncepcia tej-
to stratégie v prevaÏnej miere zaoberala spôso-
bom vyÀatia územia zimného prístavu z územ-
ného obvodu verejného prístavu pre úãely mest-
skej v˘stavby bez toho, aby bola v dostatoãnej
miere zabezpeãená zodpovedajúca náhrada.
Úloha dostala nov˘ termín na október 2010. V
súãasnosti sa pripravuje v rámci operaãného
programu doprava, prioritná os ã. 3 v˘stavba tri-
modálneho terminálu kontajnerového prekladis-
ka v ãasti prístavného bazénu Pálenisko.
Ako ste v otázke formulovala, prístavy sú sú-
ãasÈou infra‰truktúry vodnej dopravy. Tak, ako
je pre mesto dôleÏitá Ïelezniãná stanica, tak sú
pre ‰tát a krajinu dôleÏité verejné prístavy. Nad
slovensk˘mi verejn˘mi prístavmi sa kriÏujú
mnohé záujmy. Îiaº, nie v˘luãne dopravné. Tre-
ba veriÈ a dúfaÈ, Ïe na‰a krajina bude vedieÈ do-
ceniÈ a reagovaÈ na fakt, na akej vodnej ceste
leÏí.
S R
Kto z kompetentn˘ch sa zaoberá probléma-
mi v rámci nedostatkov vodn˘ch ciest ako sú-
ãasti tokov pre vnútrozemskú vodnú dopra-
vu?
Súãasn˘ stav v oblasti údrÏby a rozvoja vod-
n˘ch ciest vychádza z platnej legislatívy a tá ex-
plicitne nenariaìuje rezortu Ïivotného prostre-
dia rozvoj a v˘stavbu vodn˘ch ciest a rezortu
dopravy nedovoºuje príslu‰nú kompetenãnú a fi-
nanãnú angaÏovanosÈ. V ‰tátnom rozpoãte sa v
dôsledku toho nenachádza poloÏka na rozvoj a
modernizáciu vodn˘ch ciest. Z hºadiska údrÏby
vodnej cesty Dunaja sa vykonávajú len najnut-
nej‰ie práce, ktoré nie je moÏné jednoznaãne
identifikovaÈ, lebo sa prekr˘vajú s vodohospo-
dárskymi úpravami koryta. Na Váhu nepokra-
ãuje Ïiadna investiãná ãinnosÈ, hlavne na dol-
nom Váhu (VD Kráºová, VD Selice, VD Kolá-
rovo). Ch˘bajú zariadenia pre vodnú dopravu a
neexistuje na slovensk˘ch VC zodpovedajúca
infra‰truktúra pre rekreaãnú plavbu. Tento kom-
petenãn˘ problém stojí v ceste príslu‰nému roz-
voju vnútrozemskej vodnej dopravy a je to oje-
dinel˘ zjav v in‰titucionálnom usporiadaní vzÈa-
hu dopravy k dopravnej infra‰truktúre, nie len
v porovnaní s in˘mi módmi dopravy, ale aj s
okolit˘mi ‰tátmi. V Programovom vyhlásení
vlády Slovenskej republiky sa vláda v súlade s
Dopravnou politikou Slovenskej republiky v
oblasti vodnej dopravy zaviazala posúdiÈ moÏ-
nosÈ preradenia správy vodn˘ch dopravn˘ch
ciest v oblasti vnútrozemskej plavby do pôsob-
nosti Ministerstva dopravy, pô‰t a telekomuni-
kácií SR. Tento základn˘ predpoklad pre zabez-
peãenie rozvoja vodnej dopravy a úãasti na
podporn˘ch rozvojov˘ch programoch Európskej
únie sa na MDPT SR intenzívne rie‰i a boli do-
cielené konkrétne v˘sledky.
Malo by byÈ zriadené Riaditeºstvo vodn˘ch
ciest Slovenskej republiky, aké budú jeho
právomoci? Bude to potrebné?
Rezort dopravy spolu s rezortom Ïivotného
prostredia posúdili moÏnosÈ preradenia správy
vodn˘ch dopravn˘ch ciest v oblasti vnútrozem-
skej plavby do svojej pôsobnosti. Vládou schvá-
lená alternatíva doplnenia kompetencií k novo-
budovanej infra‰truktúre vodnej dopravy do re-
zortu dopravy zodpovedá rie‰eniu ako dosiah-
nuÈ zlep‰enie stavu v predmetnej oblasti. Návrh
rie‰enia teda nenavrhuje zmeny v súãasnom
zabezpeãovaní úloh rezortu Ïivotného prostre-
dia pri zabezpeãovaní funkcie prevádzkovate-
ºa vodn˘ch ciest, ale navrhuje zriadiÈ rezortom
dopravy ‰tátnu rozpoãtovú organizáciu, ktorá by
napæÀala úlohy urãené ‰tátnou dopravnou poli-
M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y,
tikou v oblasti rozvoja vodnej dopravy a v˘stav-
by vnútrozemsk˘ch vodn˘ch ciest, vychádzajúc
z politiky Európskej únie a potrieb Slovenskej
republiky. Táto organizácia bude v pôsobnosti
rezortu dopravy zriadená k 1. 1. 2011, predbeÏ-
ne s pracovn˘m názvom „Riaditeºstvo vodn˘ch
ciest SR“. MÎP SR prostredníctvom SVP, ‰. p.
bude vykonávaÈ naìalej funkcie správcu vod-
n˘ch tokov a prevádzkovateºa vodn˘ch ciest a
prevezme diela realizované novozriadenou ‰tát-
nou rozpoãtovou organizáciou do svojej sprá-
vy a zabezpeãí ich riadnu prevádzku a údrÏbu.
Viete, aké väã‰ie opravy, rekon‰trukcie spo-
jené s modernizáciou vodnej dopravy a pre-
pravy sa v blízkom ãase chystajú?
Rád by som na túto otázku odpovedal opti-
misticky, ale aj realisticky a vecne. Také najreál-
nej‰ie sa zdá byÈ zdvihnutie Starého bratislav-
ského mosta o 2 m v rámci jeho rekon‰trukcie,
ão znamená ãiastoãné odstránenie úzkeho mies-
ta pre plavbu, ktoré sa nachádza na sloven-
skom úseku Dunaja. V ‰tádiu územného rozhod-
nutia je projekt trimodálneho kontajnerového
terminálu v bratislavskom prístave ão sa pova-
Ïuje tieÏ za prínos pre plavbu. Postupne prechá-
dzajú rekon‰trukciou plavebné komory vodné-
ho diela Gabãíkovo a po ukonãení rekon‰truk-
cie by mohli byÈ prevádzkované v plnom reÏi-
me, ão by predstavovalo zlep‰enie podmienok
pre plavbu. Pre projekt VD Sereì sa zaãalo sta-
vebné konanie. Toto dielo by malo predæÏiÈ
vodnú cestu zo Serede aÏ po Hlohovec.
Je vnútrozemská plavba podporovaná aj Eu-
rópskou úniou, má to vôbec pre EÚ v˘znam?
Vnútrozemská vodná doprava môÏe spolu
so Ïelezniãnou dopravou a námornou plavbou
na krátke vzdialenosti prispieÈ k trvalej udrÏa-
teºnosti dopravného systému, ako sa odporúãa
v bielej knihe. Európska komisia chce v rámci
liberalizovaného trhu vnútrozemskej plavby
podporiÈ a posilniÈ konkurencieschopnú pozíciu
vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä zlep‰e-
ním jej integrácie do multimodálneho logistic-
kého reÈazca.
Vnútrozemská lodná doprava má uÏ tradiã-
ne silné postavenie v diaºkovej preprave voºne
loÏeného tovaru. Za posledn˘ch dvadsaÈ rokov
vnútrozemská lodná doprava úspe‰ne vstúpila
na nové trhy, ako napríklad preprava námorn˘ch
kontajnerov do vnútrozemia, priãom zazname-
nala dvojcifernú mieru roãného rastu. Jej roz-
‰írenie aj do oblasti prepravy v‰eobecného kon-
tinentálneho tovaru a prepravy na krátku vzdia-
lenosÈ otvára cestu nov˘m rie‰eniam v oblasti
distribúcie, ktoré lep‰ie zodpovedajú poÏiadav-
kám modernej logistiky.
V niektor˘ch regiónoch si uÏ vnútrozemská
lodná doprava vydobyla v rámci druhov dopra-
vy vy‰e 40 % podiel (napr. v spádov˘ch oblas-
tiach v˘znamn˘ch prístavov). Okrem toho sa v
období rokov 1997 aÏ 2004 dosiahla pôsobivá
miera rastu prepravy (v tonokilometroch) v
Belgicku o vy‰e 50 % a vo Francúzsku o vy‰e
35 %. Dnes toto odvetvie tvorí asi 12 500 pla-
vidiel, ãomu zodpovedá úloÏn˘ priestor 440
000 nákladn˘ch vozidiel. Vnútrozemská vodná
doprava má najlep‰iu v˘konnosÈ v zmysle ex-
tern˘ch nákladov, najmä pokiaº ide o zneãisÈo-
vanie a bezpeãnosÈ (dvaapolkrát lep‰ia v porov-
naní s cestnou dopravou), a má veºkú kapacitu
na svoj ìal‰í rozvoj. V súãasnosti sa vyuÏíva len
10 % kapacity Dunaja. Modálny podiel zodpo-
P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í
vedá 6 %, zatiaº ão v Spojen˘ch ‰tátoch len plav-
ba na Mississippi zodpovedá 12 % modálneho
podielu v USA.
Na ão je zameran˘ program Navigation and
Inland Waterway Action and Development in
Europe – NAIADES?
Integrovan˘ európsky akãn˘ program pre
vnútrozemskú vodnú dopravu – NAIADES
(Navigation and Inland Waterway Action and
Development in Europe) je zaloÏen˘ na dô-
kladnom posúdení predmetnej oblasti a rozsia-
hlych konzultáciách s ãlensk˘mi ‰tátmi. Zame-
riava sa na päÈ strategick˘ch a navzájom závi-
sl˘ch oblastí pre komplexnú politiku vnútrozem-
skej vodnej dopravy: trh, loìstvo (flotila), pra-
covné miesta a zruãnosti, vnímanie verejnosÈou
a infra‰truktúra. Patria sem odporúãania akcií,
ktoré majú vykonaÈ ãlenské ‰táty, Európske
spoloãenstvo a iné zúãastnené strany v období
rokov 2006 – 2013. Odporúãania moÏno zara-
diÈ do legislatívnych, koordinaãn˘ch a podpor-
n˘ch opatrení. Európska komisia na dosiahnu-
tie svojich cieºov uveden˘ch v európskom ak-
ãnom programe pre vnútrozemskú vodnú dopra-
vu – NAIADES vyzvala ãlenské ‰táty, aby pri
jeho implementovaní zohrávali aktívnu úlohu.
V slovensk˘ch podmienkach európskeho akãné-
ho programu pre vnútrozemskú vodnú dopravu
– NAIADES boli urãené niektoré oblasti z po-
hºadu zlep‰enia podmienok vo vnútrozemskej
vodnej doprave tak, aby sa zv˘‰ila jej konkuren-
cieschopnosÈ a dochádzalo tak k modálnemu po-
sunu tovarov smerom na vodnú dopravu, ktorá
ponúka bezpeãn˘ ekologick˘ spôsob dopravy s
voºn˘mi kapacitami. Z pohºadu stavu a nevyh-
nutn˘ch potrieb pre zabezpeãenie spoºahlivej,
efektívnej a bezpeãnej vnútrozemskej vodnej
dopravy v SR sa radia priority predov‰etk˘m do
v˘stavby a rozvoja infra‰truktúry vybavenej
rieãnymi informaãn˘mi sluÏbami a ich roz‰íre-
nou ponukou. V zmysle vyÏadovan˘ch európ-
skych ekologick˘ch kritérií zavedenie progra-
mov na zv˘‰enie zná‰anlivosti plavidiel so Ïi-
votn˘m prostredím a v preventívnych opatre-
niach na ochranu pred haváriami plavidiel. Roz-
voj vodnej dopravy nie je moÏn˘ bez podpor-
n˘ch programov ‰tátnych dotácii zameran˘ch na
prístavné prekladiskové zariadenia a na v˘stav-
bu a dostavbu prístavn˘ch hrán. DôleÏitou sú-
ãasÈou generálneho programu je program vzde-
lávania vo vodnej doprave. V tejto oblasti sa v
poslednom ãase ukazuje váÏny nedostatok kva-
lifikovan˘ch ãlenov lodn˘ch posádok nielen na
Slovensku, ale aj v Európe. Návrh generálneho
programu implementácie NAIADES pre Slo-
vensko pre najbliωie obdobie po vecnej, ãaso-
vej a finanãnej stránke bol schválen˘ na roko-
vaní vlády 18. 9. 2009 v nasledujúcich oblas-
tiach:
• Strategick˘ plán rozvoja infra‰truktúry, po zo-
hºadnení najv˘znamnej‰ích plavebn˘ch pre-
káÏok a in‰titucionálneho rámca infra‰truk-
túry vnútrozemskej vodnej dopravy, vrátane
prípravy stratégie rozvoja slovensk˘ch prísta-
vov
• Rozvoj rieãnych informaãn˘ch sluÏieb a ich
roz‰írenej ponuky
• Zv˘‰enie zná‰anlivosti plavidiel so Ïivot-
n˘m prostredím
• Preventívne opatrenia na ochranu pred havá-
riami plavidiel
• Podporné programy ‰tátnej pomoci zamera-
né na prekladiskové zariadenia a realizáciu
S R
fondu na v˘stavbu prístavn˘ch hrán
• Podporn˘ program vzdelávania vo vodnej
doprave
V súãasnosti sa javí najproblematickej‰ie fi-
nanãné zabezpeãenie generálneho programu.
Jeho realizácia je jedin˘m spôsobom potvrde-
nia aktívnej úãasti ‰tátu na deklarovan˘ch úlo-
hách európskej dopravnej politiky pri podpore
rozvoja vnútrozemskej plavby a zabezpeãenia
jej konkurencie schopnosti v prepravn˘ch reÈaz-
coch.
Európska únia uverejnila smernice a naria-
denia v oblasti námornej dopravy, ktoré sa
vzÈahujú aj na právne predpisy SR. Va‰a
sekcia má v kompetencii aj oblasÈ námornej
plavby , môÏete ich konkretizovaÈ, v ãom na-
stali zmeny?
EÚ venuje veºkú pozornosÈ zvy‰ovaniu bez-
peãnosti námornej plavby a s t˘m súvisiacimi
opatreniami na zabránenie zneãisÈovania morí
z lodí a to z dôvodu viacer˘ch námorn˘ch ne-
hôd, najmä tankerov (napríklad nehoda tanke-
ra „PRESTIGE“), ktoré spôsobili veºké zne-
ãistenie mora. Túto agendu v zásade rie‰ia prí-
slu‰né dohovory Medzinárodnej námornej or-
ganizácie (IMO), legislatíva EÚ je v mnoh˘ch
prípadoch z hºadiska zvy‰ovania bezpeãnosti ná-
mornej plavby prísnej‰ia. Do platnosti postup-
ne vstupuje tzv. „tretí námorn˘ balíãek“, ktor˘
obsahuje sedem nov˘ch, resp. novelizovan˘ch
právnych predpisov EÚ, ktoré sú ãlenské ‰táty
povinné transponovaÈ do svojej národnej legi-
slatívy.
Aká je rentabilita námornej dopravy a jej
vplyv na ‰tátny rozpoãet?
V námornom registri SR sú zapísané námor-
né lode vlastníkov cudzej ‰tátnej príslu‰nosti,
ktoré sú prevádzkované po celom svete. V zá-
sade nenadväzujú na tovarové prúdy, ktoré by
boli zaujímavé pre slovensk˘ trh, takÏe ich prí-
nos spoãíva v platení rôznych správnych poplat-
kov súvisiacich s ich zápisom v námornom re-
gistri SR, ktoré sú príjmom ‰tátneho rozpoãtu.
Rentabilita námornej dopravy na svetovom ná-
mornom trhu je v súãasnosti v˘razne ovplyvne-
ná hospodárskou krízou, prejavujú sa v‰ak uÏ
náznaky oÏivenia trhu.
Aké sú va‰e plány na ìal‰í rozvoj vnútrozem-
skej plavby a vodnej dopravy, zväã‰í sa jej
miera vyuÏívania?
Je to kaÏdodenná práca. Uviedol som dve
hlavné uznesenia vlády – generálny plán pre
program NAIADES s celou paletou úloh, ìalej
Riaditeºstvo vodn˘ch ciest Slovenskej republi-
ky tieÏ so svojim programom, Verejné prístavy
a.s. s ich rozvojov˘m programom, sú tu rozpra-
cované RIS, harmonizovanie predpisov pre
technickú spôsobilosÈ plavidiel, predpisov pre
vzájomné uznávanie odborn˘ch spôsobilostí
posádok a mnoho ìal‰ích úloh legislatívneho
charakteru implementácie a harmonizácie pria-
mych a súvisiacich predpisov – to v‰etko sú kop-
ce práce zamerané na ìal‰í rozvoj a podporu
vnútrozemskej plavby a vodnej dopravy a pre
vytvorenie moÏností na jej vyuÏívanie. Vodná
doprava má na to moÏnosti a má na to priestor.
49
Z V Ä Z L O G I S T I K Y
Prezident Zväzu logistiky a zasielateºstva SR Franti‰ek KOMORA je s nárastom dopravy
a objemom prepravy denne v kontakte. Rastie aj mnoÏstvo logistick˘ch centier, aké majú
podmienky pre prácu? Aj o tom v rozhovore, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
Spoloãné záujmy chráni zväz
Svetov˘ priemysel je známy aj ako bezskla-
dov˘, ão znamená asi toºko, Ïe sa ãoraz me-
nej, aj u nás na Slovensku, vyrába tzv. do
skladu a aj t˘m rastie v˘znam logistiky , aké
máte podmienky pre svoju prácu?
Svetov˘ priemysel sa o to rozhodne snaÏí,
ale len tam, kde je to úãelné. Sklad v‰ak zväã-
‰a znamená nielen um⁄tvené prostriedky v zá-
sobách, zvy‰ujúce nároky na financovanie.
Po v˘kyvoch v odbyte to znamená zostatky zá-
sob, ktoré sa musia odpisovaÈ. KeìÏe Európa
je závislá od dovozu surovín a má mimoriad-
ne drahú pracovnú silu, musí tieto nedostatky
kompenzovaÈ dokonalou organizáciou v˘roby
a logistiky.
Preto sa problém hodí na krk logistikom,
ktorí by v ideálnom prípade objednávali kom-
ponenty aÏ potom ako v˘robcovi príde záväz-
ná objednávka. Ale to je ideál. V praxi existu-
je mnoÏstvo variantov, ako sa táto základná
my‰lienka aplikuje. Podºa potrieb firmy, moÏ-
ností a zázemia firmy je aj manévrovací prie-
stor a úloha pre logistika.
Vy vlastne v logistike pomáhate zvy‰ovaÈ aj
istú úroveÀ priemyslu na Slovensku, do
akej miery ste zástancom presnosti a flexi-
bility?
Sú v˘robné systémy, ktoré vyÏadujú high-
tech logistiku a sú systémy, ktoré z hºadiska
ekonomiky potrebujú iné, ãasto star‰ie do-
pravné a logistické technológie. âasto aj po-
merne veºké zásoby, hlavne u surovín pre ÈaÏ-
k˘ priemysel, sú ekonomicky v˘hodné, najmä
ak ich ceny kon‰tantne rastú. TakÏe nie som zá-
stancom presnosti a flexibility, pokiaº je sa-
moúãelná. Ale nie je moÏné hovoriÈ o budo-
vaní znalostnej ekonomiky, o ktorej sa hovo-
rilo v Lisabonskej stratégii, a pritom dopravu,
ktorú tak˘to priemysel potrebuje, obmedzovaÈ.
50
A Z A S I E L A T E ª S T V A
Ak chcem high-tech priemysel, ale s dopravou
z 19. storoãia, tak v globalizujúcom sa svete
nemáme ‰ancu.
Práve protichodnosÈ mnoh˘ch poÏiadaviek
je príãinou problémov. Na jednej strane potre-
bujeme liberalizáciu dopravného trhu, aby sa
potlaãila moc monopolov, ktorá v mnoh˘ch
krajinách brzdí rozvoj priemyslu. Na druhej
strane zase potrebujeme mieru integrácie vy‰-
‰iu ako je úroveÀ ‰tátu, aby sa dali budovaÈ
efektívne a hlavne ekologické systémy kom-
binovanej dopravy. Tieto by vyuÏívali v˘ho-
dy cestnej a Ïelezniãnej dopravy a pritom by
boli aj r˘chle, flexibilné aj ekologické a eko-
nomické.
Poskytuje logistika a zasielateºstvo aj takz-
vané sluÏby s hviezdiãkou a s pridanou hod-
notou?
Urãite. Sú logistické firmy, ktoré komple-
tizujú subdodávky, balia ich, robia jednoduché
montáÏne operácie. Zabezpeãujú od jednotli-
v˘ch prepráv v‰etko aÏ po kompletné zásobo-
vacie reÈazce. Sú napríklad schémy, kde sa do
prístavu v Hamburgu zvezú komponenty k
vyváÏan˘m autám, zabalia sa podºa objedna-
n˘ch vozidiel do spoloãn˘ch balení a násled-
ne sa finalizujú v zámorí. Logistické firmy beÏ-
ne dopæÀajú do balení, ktoré sa privezú zo za-
hraniãia, návody, adaptéry na dobíjanie baté-
rií zo siete, domontujú niektoré komponenty
do áut a podobne.
Ak˘ je vzÈah logistiky a automobilového
priemyslu, treba k dobrej spolupráci vyvi-
núÈ z vá‰ho pohºadu väã‰iu snahu, na to
aby sa zachovala dobrá kvalita?
Automobilov˘ priemysel a logistika sú tak
prepojené, Ïe ich ãasto ani nie je moÏné odde-
liÈ. Sú automobilky, ktoré si na logistiku naja-
li externé firmy a sú automobilky ktoré vlast-
nia úspe‰né zasielateºské a logistické firmy.
Logistika v automobilovom priemysle bola
vÏdy dôleÏitá a vÏdy na najvy‰‰ej úrovni.
Nároky tejto skupiny zákazníkov sú také, Ïe
uÏ len to, Ïe podnik robí pre automobilov˘
priemysel je urãitou známkou serióznosti a
kvality poskytovateºa logistick˘ch sluÏieb.
Vlastné a nároãnej‰ie systémy riadenia kvali-
ty automobilového priemyslu, prísnej‰ie nor-
my a presné pracovné postupy sú len zaãiatok.
Bez maximálneho nasadenia v tomto segmen-
te trhu nemáte ‰ancu.
Do akej miery sa vás dot˘ka úÏasn˘ v˘voj
informaãn˘ch technológií, sú zmeny v logis-
tike podmienené práve tempom rozvoja
spomínan˘ch technológií prínosom pre va‰u
prácu, v ãom konkrétne?
Informaãné technológie samozrejme hrajú
kºúãovú úlohu v modern˘ch logistick˘ch sys-
témoch. Spomínali sme automobilov˘ priemy-
sel. Ak niekto objedná v predajni auto urãitej
farby, s urãitou v˘bavou, okamÏite informaã-
n˘ systém hºadá takéto vozidlo v zásobách.
Keì ho nenájde, informácia ide cez systém ìa-
lej do v˘roby a pokraãuje (ak je to potrebné)
ìalej automaticky k subdodávateºom. Automo-
bilka má na dodávku auta len veºmi krátky ãas
a preto systém zabezpeãuje nielen „okamÏité“
rozvrhnutie objednávok, ale aj sleduje ako
komponenty putujú smerom k v˘robnej linke
cez medzisklady, a priamo riadia tok tovaru
tak, aby príslu‰n˘ komponent pri‰iel na v˘rob-
nú linku práve vtedy, keì sa montuje príslu‰-
né auto. Systémy subdodávateºov sú ãasto
prepojené, aby podºa prípadn˘ch v˘kyvov v
dodávkach, bolo moÏné modifikovaÈ organi-
záciu v˘roby.
Je jasné, Ïe sa logistiky a IT vzájomne
ovplyvÀujú. V podstate najpresnej‰ie a najr˘-
chlej‰ie logistické systémy sú podmienené in-
formaãn˘mi technológiami a moÏnosÈami do-
pravy. Je naniã ‰piãkov˘ informaãn˘ systém,
ak doprava nestíha, alebo je nepruÏná.
âo v‰etko obmedzuje a sÈaÏuje va‰u prácu,
hlavne prácu dopravcov, ako by sa mala ze-
fektívniÈ doprava, aby va‰e pôsobenie odo-
lávalo aj problémom, ktoré vznikajú na-
príklad v dôsledku celosvetovej krízy?
Problémov je viac a rozsah tohto ãlánku by
urãite nestaãil na ich podrobn˘ rozbor. KeìÏe
za hlavnú príãinu svetovej hospodárskej krí-
zy povaÏujem zlyhávanie konzumnej spoloã-
nosti, v ktorej politici odìaºujú nepopulárne
opatrenia a kde sa presadzujú krátkodobé po-
litické a lobistické záujmy pred dlhodob˘mi
záujmami krajiny a kontinentu.
ªudia majú predstavu, Ïe budú pracovaÈ
ãím ìalej t˘m menej a budú sa maÈ stále lep-
‰ie. Ale zákon zachovania hmoty platí aj v eko-
nomike. Nikto nebude na pohodln˘ch Európa-
Z V Ä Z L O G I S T I K Y
nov a Ameriãanov robiÈ za koráliky. Táto krí-
za bola len prvou v˘strahou.
Práve krátkozraké rozhodnutia politikov
produkovali v minulosti chyby, ktor˘ch v˘sled-
kom bola celosvetová kríza a keì sa pozrieme
na USA, Island, Grécko, je to vÏdy rovnak˘
scenár.
A ão sa t˘ka rie‰enia krízy? Doprava samo-
zrejme dopad hospodárskej krízy tlmiÈ nemô-
Ïe. Práve doprava ho najviac pociÈuje.
V ãom konkrétne je neprijateºné pre vás
zavedenie m˘tneho systému, keì funguje
takmer na celom svete? Netreba len zladiÈ
záujmy aby boli problémy vyrie‰ené?
Neviem odkiaº pochádza informácia, Ïe
m˘tny systém je pre nás neprijateºn˘. My pro-
ti zavedeniu m˘ta nenamietame, hoci si vieme
predstaviÈ aj jednoduch‰ie rie‰enia. Je to roz-
hodnutie EÚ a je v˘sledkom politického kom-
promisu, ktor˘ sa hºadal veºmi dlho. Tu je po-
trebné si uvedomiÈ, Ïe okrem vyrovnania ‰an-
cí medzi Ïelezniãnou dopravou a cestnou do-
pravou, musel systém spoplatnenia spravodli-
vo „oceniÈ“ mieru vybudovania diaºnic pouÏí-
van˘ch zahraniãn˘mi dopravcami v jednotli-
v˘ch krajinách, ale aj reflektovaÈ potrebu ich
ìal‰ieho budovania a podielu nákladnej dopra-
vy na ich vyuÏívaní.
ZároveÀ bolo potrebné, aby systém nebol
neprimerane komplikovan˘. Práve „spravod-
livosÈ“ a „komplexnosÈ“ systému totiÏ, pri za-
vedení aj na cesty niωích tried zvy‰uje v˘raz-
ne podiel nákladov vynaloÏen˘ch na spravo-
vanie systému a na kontrolu. Teda ãím viac
Slovensko a PPP
v dopravnej infra‰truktúre
PPP-projekty, ktor˘ch cieºom by malo byÈ uspokojovanie potrieb nielen v infra‰truktúre, ale aj vo verejn˘ch
sluÏbách a v˘skume majú v˘znam práve v ãase, keì verejné financovanie hºadá inovaãné rie‰enia.
Veì situácia v ‰tátnom rozpoãte nie je práve najlep‰ia a hºadajú sa aj iné moÏnosti. V˘konná riaditeºka
Asociácie PPP Irma CHMELOVÁ poskytla rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
A Z A S I E L A T E ª S T V A
ciest niωej triedy sa bude spoplatÀovaÈ, t˘m
vy‰‰ie percento z trÏieb „skonzumuje“ sám
systém a menej zostane na cesty. ZároveÀ po
cestách niωej úrovne jazdí ãoraz menej do-
pravcov, ktorí tranzitujú a ktorí by konkurova-
li Ïelezniciam a mnohé takéto cesty vyuÏíva
skoro v˘hradne len osobná automobilová do-
prava a zásobovanie.
Krajiny, kde má m˘to dlhú tradíciu spo-
platnili skôr diaºnice, a to pre v‰etky druhy vo-
zidiel, teda aj pre osobné autá. Ak sú totiÏ pa-
ralelne diaºnica a cesta 1. triedy a obe sú spo-
platnené, je pre dopravcu lacnej‰ie ísÈ po diaº-
nici. Po ceste 1. triedy potom, okrem „posled-
n˘ch kilometrov“ MKD, jazdí len malá miest-
na doprava, autobusy, pekári a podobne. Prá-
ve tí miestni obyvatelia, ktorí sa dnes na tran-
zitujúce kamióny hnevajú. Preto na cestách pa-
raleln˘ch k diaºniciam vo väã‰ine krajín voli-
li zákaz tranzitu MKD namiesto spoplatnenia.
Máme v‰ak aj prípady, hlavne v krajinách s ne-
dobudovanou sieÈou diaºnic, kde sa spoplatÀu-
jú okrem diaºnic aj urãité úseky ciest niωej trie-
dy práve za úãelom spoplatnenia tranzitu, tu-
ristov a podobne, aby sa t˘m získali zdroje na
financovanie budovania diaºnic.
âo by sa malo zdokonaliÈ, aby existoval pre
prácu logistov a dopravcov prijateºn˘ stav,
ktor˘ by viedol k rozvoju a nie k stagnácii?
Nerozumiem termínu prijateºn˘ stav. Lo-
gistika je termín z vojenstva. My musíme pra-
covaÈ za kaÏd˘ch podmienok. Zásobovanie
Leningradu za druhej svetovej vojny cez La-
doÏské jazero bola hlavne práca logistov, rov-
nako ako zásobovanie Paulusov˘ch vojsk v
kotle pod Stalingradom, ãi operácia Overlord.
My si nevyberáme podmienky, my v ich rám-
ci hºadáme rie‰enia. Ale platí to, ão som po-
vedal v predchádzajúcej otázke.
Slovensko je v podstate malá krajina, aká
je spolupráca slovensk˘ch logistov a pre-
pravcov s okolit˘mi ‰tátmi? Kde sú vytvo-
rené lep‰ie podmienky pre logistiku a pre-
pravu, kde je podºa vás najmenej problémov
a preão?
Kto robí v zasielateºstve a logistike vie, Ïe
bez komunikácie sa v na‰ej branÏi nedá pre-
ÏiÈ. Toto platí bez ohºadu na veºkosÈ krajiny. V
ãase, keì si niektorí politici v Európe urobili
z nespolupráce a otvárania konfliktov nástroj
na cestu k moci, musíme povedaÈ, Ïe my v do-
prave Ïijeme zo spolupráce.
Problémy sú v‰ade a kaÏd˘ vníma hlavne tie
svoje, ão v‰ak povaÏujem za nedostatok slo-
venskej dopravnej politiky je absencia „zahra-
niãnej dopravnej politiky“ a neschopnosÈ po-
zrieÈ sa na kaÏdodenné problémy, ktoré ‰tát rie-
‰i, z hºadiska konkurencieschopnosti na‰ej do-
pravy a logistiky ako celku voãi zahraniãiu.
SnaÏíme sa vybehnúÈ jeden s druh˘m, namies-
to rozm˘‰ºania ako sa presadíme voãi svetu.
Ako vidíte budúcnosÈ Zväzu logistiky a za-
sielateºstva ako profesijného zdruÏenia pod-
nikateºov, ktorí chránia prostredníctvom
neho svoje záujmy nielen na Slovensku, ale
aj v rámci medzinárodnej spolupráce?
Budeme tu, k˘m nás budú ºudia potrebovaÈ.
Slovenská republika nemala takmer Ïiad-
ne skúsenosti s PPP-projektmi, v ãom bola
v˘razná nároãnosÈ pri od‰tartovaní verej-
no-súkromného partnerstva?
PPP-projekt sa lí‰i od klasick˘ch spôsobov
zabezpeãenia verejn˘ch sluÏieb najmä v tom,
Ïe pri PPP ide o dlhodob˘ zmluvn˘ vzÈah na
desiatky rokov a t˘ka sa nielen v˘stavby ale-
bo rekon‰trukcie infra‰truktúry, ale typicky sú-
kromn˘ partner zabezpeãuje aj projektova-
nie, financovanie, prevádzku i údrÏbu infra-
‰truktúry. Vzhºadom na túto komplexnosÈ ako
aj dlhodobosÈ PPP-projektov treba vopred
podrobne zadefinovaÈ rozdelenie rizík pro-
jektu (najmä riziká v˘stavby a dostupnosti)
medzi verejného a súkromného partnera. Toto
rozdelenie rizík je samozrejme potrebné do-
hodnúÈ tak, aby boli obaja partneri spokojní a
stotoÏnení s rizikami, ktoré na seba prebera-
jú, inak by ne‰lo o partnerstvo.
51
A S O C I Á C I A P P P
PPP-projekty si z t˘chto dôvodov vyÏadu- vame Slovensko a krajiny, ktoré majú uÏ
jú rozsiahle prípravné práce a aj vzhºadom na s PPP v˘raznej‰ie skúsenosti?
to, Ïe sa takéto projekty na Slovensku zatiaº ne- Na Slovensku zatiaº nie je moÏné hodnotiÈ
realizovali (i keì projekty veºmi podobné PPP v˘sledky PPP-projektov, pretoÏe okrem 2.
nie sú na Slovensku neznáme v oblastiach PPP balíka (R1) sú ostatné projekty, a to nie-
ako sú komunálne sluÏby alebo vodohospodár- len v oblasti dopravnej infra‰truktúry, zatiaº
stvo), bolo mimoriadne dôleÏité zapojenie e‰te len v prípravnej fáze. V zahraniãí je v‰ak
skúsen˘ch poradcov na stranu verejného part- uÏ skúseností dostatok. Napríklad vo Veºkej
nera. Samotné Ministerstvo financií SR, kto- Británii sa uskutoãÀuje pribliÏne 15 percent z
rého odbor partnersk˘ch projektov zodpove- celkového objemu verejného obstarávania for-
dá za metodické usmerÀovanie v oblasti PPP, mou PPP. Aj z tohto dôvodu pochádza najviac
toto povaÏuje za jeden z kºúãov˘ch predpokla- hodnotení PPP-projektov práve z tejto krajiny.
dov pre úspech projektu. Navy‰e, skúseností Podºa vyhodnotenia siedmich PPP-projektov
s PPP je v zahraniãí naozaj mnoho, bola by pre- Národn˘m kontroln˘m úradom vo Veºkej Bri-
to veºká ‰koda nevyuÏiÈ ich a nepouãiÈ sa z tánii (National Audit Office – NAO) z roku
ch˘b alebo úspechov uÏ realizovan˘ch projek- 2001, celkové úspory na celoÏivotn˘ch ná-
tov. kladoch pri PPP-projektoch predstavujú aÏ 20
PPP-projekty si aj vzhºadom na svoju dlho- percent v prospech PPP. Podobne ‰túdia Lon-
dobosÈ vyÏadujú silnú podporu zo strany ve- don School of Economics a firmy Arthur An-
rejného partnera. KeìÏe príprava takéhoto pro- dersen (2000), uskutoãnená na 29 PPP-projek-
jektu a zapojenie sa do verejného obstaráva- toch, hovorí o zníÏení nákladov o 17 percent
nia je finanãne veºmi nároãn˘ proces pre uchá- oproti klasickému obstaraniu.
dzaãov, moÏno povaÏovaÈ za dobrú vizitku V˘znamnou v˘hodou PPP je aj fakt, Ïe pri
na‰ich projektov, Ïe sa im podarilo pritiahnuÈ nich typicky nedochádza k v˘raznej‰ím
skúsen˘ch medzinárodn˘ch hráãov z oblasti sklzom ãasového harmonogramu projektu, ãi
PPP, ktorí t˘m prejavili dôveru v tieto projek- k prekroãeniu nákladov. Podºa NAO (2005)
ty ako aj verejného partnera. bolo 70% klasick˘ch zákaziek dokonãen˘ch s
ome‰kaním, oproti tomu pri PPP len v 24% prí-
S PPP sa u nás zaãalo pred tromi rokmi, aká padov. Takisto, aÏ 73 % klasick˘ch projektov
je situácia v súãasnosti po neÏiaducom v˘- presiahlo rozpoãet, ale len 20 % PPP-projek-
voji v bankovom sektore v dôsledku finanã- tov. Samozrejme, v˘sledky môÏe byÈ rôzne v
nej krízy? kaÏdom projekte, no ak sa dodrÏia základné zá-
O realizácii PPP-projektov v cestn˘ch pro- sady pre úspech PPP-projektu, tak môÏe taká-
jektoch uvaÏovala e‰te vláda Mikulá‰a Dzurin- to forma realizácie verejn˘ch sluÏieb naozaj
du, takÏe isté prípravy sa realizovali uÏ skôr. priniesÈ hodnotu za peniaze.
Zelenú t˘mto projektom v‰ak nakoniec dala aÏ
vláda v roku 2007. Odvtedy sa pripravujú in- Ako hodnotíte nezahrnutie underpinningu
tenzívne, isté spomalenie Ïiaº spôsobila spo- – ‰tátna záruka na pokrytie koncesionára
mínaná finanãná kríza, ktorá pri‰la naozaj ne- do zmluvy v 2. PPP balíku? V ãom sú v˘ho-
vhod. KeìÏe sa príprava projektov zaãala v ob- dy?
dobí, keì e‰te nebola, poãítalo sa pri príprave PoÏiadavka na underpinning predstavuje v
s in˘m harmonogramom, ako aj inou cenou fi- podstate zabezpeãenie záväzkov veriteºov do
nancovania. Finanãná kríza teda spôsobila isté urãitej minimálne stanovenej v˘‰ky v prípade,
zdrÏanie ako aj zv˘‰enie ceny, i keì toto zv˘- Ïe dôjde k ukonãeniu koncesnej zmluvy na zá-
‰enie by malo byÈ v prípade zníÏenia úroko- klade jej poru‰enia koncesionárom. Táto po-
v˘ch sadzieb kompenzované zníÏením ceny Ïiadavka bola vznesená financujúcimi sub-
projektu formou refinancovania. jektmi v pomerne pokroãilom ‰tádiu projektu
V súãasnosti je uÏ naplno rozbehnutá kon- R1 v súvislosti s finanãnou krízou a bola pod-
cesia na projektovanie, v˘stavbu, financova- porená aj t˘m, Ïe niektoré európske krajiny na
nie, prevádzku a údrÏbu vybran˘ch úsekov underpinning PPP-projektov v období uzatvá-
R1, priãom termín na dokonãenie stavebn˘ch rania projektu R1 pristúpili. Slovensko v‰ak na
prác je pre tri úseky R1 v roku 2011 a pre ob- tieto poÏiadavky nepristúpilo, je preto úspe-
chvat Banskej Bystrice rok 2012. Pozoruhod- chom, Ïe sa projekt R1 zafinancoval 13 ban-
né je, Ïe záujem súkromn˘ch bánk o tento kami ‰tandardn˘m spôsobom, a to najmä v ãa-
projekt bol väã‰í, ako sa predpokladalo. soch boja o akúkoºvek likviditu na trhoch.
ëal‰ím v rade by mal byÈ 1. balík (D1), v
ktorom bola uÏ uzatvorená koncesná zmluva PovaÏujete cestu PPP za, obrazne poveda-
so súkromn˘m partnerom, priãom finanãné né – znovuzrodenie – pre nadradenú cest-
uzavretie sa oãakáva do 15. februára 2009, za nú dopravnú infra‰truktúru Slovenska?
silnej úãasti EIB. V 3. balíku (D1) bol zatiaº Netrúfala by som si povedaÈ, Ïe ide o zno-
stanoven˘ víÈazn˘ uchádzaã. vuzrodenie, keìÏe tieto projekty sa naìalej
realizujú prevaÏne klasick˘m spôsobom. Je
Aké sú v˘sledky v rámci PPP ak porovná- v‰ak pravda, Ïe PPP vnesie ist˘ nov˘ prvok do
PPP balíky Úseky Celková dæÏka
1. balík diaºnica D1: Dubná Skala – Turany, Turany – Hubová, 75 km
Hubová – Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Friãovce – Svinia
2. balík r˘chlostná cesta R1: Nitra západ – Selenec, 53 km
Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce, severn˘
obchvat Banskej Bystrice
3. balík diaºnica D1: Hriãovské Podhradie – Lietavská Lúãka, 29 km
Lietavská Lúãka – Vi‰Àové, Vi‰Àové – Dubná Skala, diaºniãn˘
privádzaã Lietavská Lúãka – Îilina
52
tejto sféry, keìÏe súkromn˘ partner bude zod-
povedn˘ za komplexné poskytovanie tejto ve-
rejnej sluÏby a môÏe teda preukázaÈ, ãi a o koº-
ko je tento spôsob v˘hodnej‰í a efektívnej‰í v
porovnaní s klasick˘m spôsobom. âas ukáÏe,
do akej miery sa tento model roz‰íri v rámci
cestnej infra‰truktúry, ale aj v in˘ch oblastiach
hospodárstva.
Ako pomáha Európska banka pre obnovu
a rozvoj (EBOR), zúãastÀujú sa na projek-
toch aj iné banky?
EBOR dlhodobo podporuje zapojenie sú-
kromného sektora do poskytovania verejn˘ch
sluÏieb, vrátane verejno-súkromn˘ch partner-
stiev v oblasti infra‰truktúry. Od svojho vzni-
ku sa angaÏuje v na‰om regióne nielen pri
PPP-projektoch v dopravnej infra‰truktúre,
ale aj v oblasti Ïivotného prostredia. Okrem
úlohy financujúcej banky je úlohou EBOR aj
budovanie dôvery medzi súkromn˘m a ve-
rejn˘m partnerom, keìÏe vo vzÈahu k obom
pôsobí banka ako garant kvality projektu. Sa-
mozrejme, do PPP-projektov sú angaÏované
aj komerãné banky, v prípade pilotného pro-
jektu R1 i‰lo o 12 bánk.
Pani riaditeºka, ktor˘ z t˘ch naozaj váÏnych
problémov vám doslova nedal spávaÈ, ale-
bo uÏ ste si zvykli, Ïe sú aj ÈaÏkosti, no dajú
sa rie‰iÈ?
Asi najÈaωie prekáÏky predstavovala spo-
mínaná finanãná kríza, a to nielen pre slo-
vensk˘ PPP trh. V celom svete sa zaãalo uva-
ÏovaÈ o prípadnej doãasnej zmene modelu s
vy‰‰ou úãasÈou ‰tátu v PPP-projektoch, ãi uÏ
formou ak˘chsi garancií alebo dokonca aj for-
mou spolufinancovania. Napríklad Veºká Bri-
tánia, ktorá je kolískou PPP-projektov, sa roz-
hodla zaviesÈ ‰peciálny ‰tátny fond, ktor˘ po-
skytuje pôÏiãky pre PPP-projekty a má zabez-
peãiÈ, Ïe infra‰truktúrne projekty budú pokra-
ãovaÈ podºa plánu napriek podmienkam na fi-
nanãnom trhu, ãím sa podporí aj zamestnanosÈ
a ekonomika. Ani oblasÈ PPP teda naozaj nie
je statická a musí sa prispôsobovaÈ nov˘m
podmienkam. Zdá sa v‰ak, Ïe uspokojivá ces-
ta sa vÏdy dá nájsÈ, keì sa urobia kompromi-
sy na oboch stranách partnerstva.
Ako by ste zhodnotili ìal‰ie plány a moÏnos-
ti, ktoré sa stretli s pochopením a podpo-
rou? PriblíÏia nás krajinám západného sve-
ta?
Na Slovensku je PPP zatiaº známe najmä v
súvislosti s dopravnou infra‰truktúrou, av‰ak
tento spôsob zabezpeãenia verejn˘ch sluÏieb
sa beÏne realizuje v mnoh˘ch ìal‰ích oblas-
tiach, ako napr. zdravotníctvo, sociálne sluÏ-
by, ‰kolstvo, Ïivotné prostredie atì. Typicky
sa síce s PPP zaãína práve v oblasti dopravnej
infra‰truktúry, no následne sa táto forma roz-
‰iruje do t˘chto ìal‰ích oblastí. Aj preto pred-
pokladáme tento trend aj na Slovensku. Koniec
koncov, prvé lastoviãky v oblastiach ako je
zdravotníctvo alebo aj rôzne verejné budovy
(napr. mediálny komplex, administratívno-
kultúrne centrum) uÏ existujú. Efektívnej‰ie a
rozsiahlej‰ie zapojenie súkromného sektora
do poskytovania verejn˘ch sluÏieb ako aj
správne nastavenie jeho motivácie pri t˘chto
projektoch nám snáì dokáÏu, Ïe aj touto ces-
tou sa moÏno priblíÏiÈ západoeurópskemu
‰tandardu verejn˘ch sluÏieb.
N Á R O D N Á R A D A
Modernizácia cestnej siete patrí medzi sledované oblasti, veì v Ïivote obyvateºov Slovenska
i ‰irokej verejnosti sa neustále stretávame s potrebou kvalitn˘ch ciest a celej dopravy. Rezervy existujú,
problémy tieÏ. Vie o nich aj poslanec NR SR a ãlen v˘boru pre hospodársku politiku ·tefan KUÎMA.
V programe na roky 2007 – 2010 by malo
byÈ odovzdan˘ch do uÏívania 251 km diaº-
nic a r˘chlostn˘ch ciest. Ako to vyzerá v sú-
ãasnosti a ak˘ je predpoklad naplnenia
tohto zámeru?
Skutoãn˘ stav je tak˘, Ïe teraj‰ia vláda sa
sama zaslúÏila iba o nieão vy‰e 38 kilometrov.
Reálne za ‰tyri roky vodiãi získali alebo do
volieb získajú spolu 143 kilometrov diaºnic,
ide v‰ak hlavne o cesty, ktoré rozostavala
b˘valá vláda Mikulá‰a Dzurindu.
Bola podºa vás dostatoãne r˘chle spustená
v˘stavba ciest prostredníctvom PPP-pro-
jektov, aké boli skutoãné prekáÏky a moÏ-
né v˘chodiská?
Predchádzajúca vláda pri‰la s filozofiou
vyuÏívania PPP-projektov pre v˘stavbu ciest,
no Smer tieto projekty odmietal a na dva
roky zavrhol. KeìÏe nena‰iel lep‰ie rie‰enie,
k PPP-projektom sa vláda vrátila. Îiaº, tieto
dva stratené roky sa stali osudn˘mi. Keby k
tomu nedo‰lo, nemali by investori problém s
financovaním ak˘ majú dnes kvôli finanãnej
kríze.
Ktoré kritické oblasti sa mali, podºa vás,
prednostne rie‰iÈ tak, aby sa zabezpeãilo
ich uÏívanie ão najskôr?
Ide predov‰etk˘m o diaºniãné spojenie Bra-
tislavy s Ko‰icami. Z pohºadu ekonóma a
v˘chodniara by som zdôraznil, Ïe dôleÏitá je
r˘chlostná cesta R4, ktorá bude spájaÈ hra-
niãn˘ priechod do Maìarska MilhosÈ, Ko‰i-
S R
Nevyhovárajme sa
neustále na krízu
ce, Pre‰ov, Svidník a hraniãn˘ priechod do
Poºska Vy‰n˘ Komárnik.
Je to dôleÏitá dopravná tepna, ktorej vybu-
dovanie môÏe akcelerovaÈ hospodársky rast
v kraji, a t˘m pádom prispieÈ k celkovému
hospodárskemu rastu krajiny. Rie‰i zároveÀ
obchvaty miest, a to aj v krajskom meste
Pre‰ov, kde je dopravná situácia naozaj alar-
mujúca.
Nastali zmeny vo v˘stavbe, lep‰ie poveda-
né v pôvodn˘ch plánoch v˘stavby, pre-
dlÏujú sa termíny dokonãenia, aké to môÏe
maÈ následky?
Projekty naviazané na ãerpanie prostried-
kov z Operaãného programu Doprava je moÏ-
né ãerpaÈ podºa pravidla n+3, to znamená, Ïe
ãasové sklzy môÏu maÈ dopad na celkovú
úspe‰nosÈ ãerpania. Hovoríme ale o najväã-
‰om operaãnom programe, ktor˘ disponuje
najväã‰ím objemom financií, teda jeho úspe‰-
nosÈ bude maÈ rozhodujúci podiel na celko-
vom v˘sledku vyuÏitia ‰trukturálnych fondov
v rokoch 2007 – 2013. Vidím v‰ak veºké ri-
ziká v administratívnom zvládnutí t˘chto pro-
cesov a moÏn˘ch následkoch.
Hospodárska kríza poznamenala aj v˘-
stavbu diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, to my-
slím, Ïe je naozaj nepredvídané, ako sa to
prejaví vo v˘stavbe na budúci rok?
Ako som uÏ povedal, nebyÈ dvojroãného
váhania súãasnej vlády, hospodárska kríza
sa projektov PPP nemusela vôbec dotknúÈ.
âo v prípade, ak nebudú staãiÈ zdroje zo
‰tátneho rozpoãtu a bude ohrozené plnenie
schváleného harmonogramu, ão je dosÈ
moÏné. Aké sú rie‰enia?
Potrebné je realizovaÈ iba také projekty,
ktor˘ch prínos je zrejm˘. Urãite je potrebné
zavrhnúÈ také projekty, ktoré vytvárajú viac
problémov ako ich rie‰ia. Za v‰etky spome-
niem vybudovanie ‰irokorozchodnej Ïelez-
niãnej trate, na ktorú uÏ vláda vyãlenila finan-
cie, ktoré mohli byÈ vyuÏité ìaleko racionál-
nej‰ie.
Podºa najnov‰ích informácií Národnej diaº-
niãnej spoloãnosti bude sa musieÈ v˘stav-
ba spomaliÈ, a t˘m budú musieÈ aj predæÏiÈ
termíny. Dokedy?
Je to skôr otázka priamo na vedenie NDS.
Isté v‰ak je, Ïe pred potrebou dobudovania
kvalitnej cestnej infra‰truktúry na‰a krajina
a ani Ïiadna vláda neuteãie. Nevidím Ïiadny
dôvod, preão by mali byÈ nejaké problémy s
termínmi. Ak takéto problémy sú, a to ãi uÏ
politické alebo odborné, je treba braÈ na zod-
povednosÈ konkrétnych ºudí, ktorí za ne zod-
povedajú.
Ako hodnotíte ãinnosÈ Národnej diaºniãnej
spoloãnosti? Ako sa dokáÏe orientovaÈ v
krízovej situácii?
Zastavenie PPP-projektov po nástupe Fi-
covej vlády, kvôli ktorému sme stratili dva
roky, bolo zlé politické rozhodnutie. NDS
by sa mala aspoÀ snaÏiÈ eliminovaÈ následky
tohto rozhodnutia a eliminovaÈ vzniknuté ãa-
sové sklzy.
Nasledujúce obdobie v˘stavby diaºnic a
r˘chlostn˘ch ciest bude stále poznamena-
né aj krízou a isto sa nájdu aj iné nepriaz-
nivé okolnosti, s ktor˘mi sa ãasto nedá rá-
taÈ. âo by ste navrhovali, aby Operaãn˘
program Doprava 2007 – 2013 znamenal
úspech?
Je zaráÏajúce, aké máme mizerné ãerpanie
eurofondov. Predov‰etk˘m je potrebné zame-
raÈ sa na maximálne moÏné vyãerpanie pro-
striedkov, ktoré sú alokované v rámci uvede-
ného operaãného programu. Kríza síce vpl˘-
va na hospodársky rast krajiny, no prostried-
ky urãené na OP Doprava od v˘voja krízy ne-
závisia. Nesmieme sa uÏ neustále vyhováraÈ
na krízu. Musíme vyuÏívaÈ tie moÏnosti, kto-
ré máme. Nauãili sme sa uÏ pomaly kaÏdú ne-
schopnosÈ ospravedlÀovaÈ krízou. Aj okolité
krajiny sú predsa zasiahnuté krízou, ale ne-
dosahujú také prepady ako na‰a ekonomika.
53
N Á R O D N Á R A D A
„Na‰e úsilie nesleduje záujem nejakej úzkej skupiny právnick˘ch alebo fyzick˘ch osôb,
my obhajujeme trvalú udrÏateºnosÈ kvality Ïivota a Ïivotného prostredia pre v‰etk˘ch obyvateºov
miest a obcí na Slovensku bez v˘nimky. Preto veríme, Ïe nakoniec budú akceptované v‰etky na‰e
oprávnené poÏiadavky, ktoré vychádzajú z princípov a zásad deklarovan˘ch v stanovisku
ministerstva dopravy, pô‰t a telekomunikácií,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
Marián MINAROVIâ, generálny sekretár Únie miest Slovenska.
Spustenie prevádzky
elektronického m˘ta z pohºadu
Únie miest Slovenska
Na zaãiatku tohto roka bol uveden˘ do pre-
vádzky systém elektronického m˘ta. Prvá
mediálna reakcia Únie miest Slovenska bola
publikovaná uÏ 7. januára 2010 a moÏno
kon‰tatovaÈ, Ïe takmer v dvojt˘ÏdÀov˘ch
intervaloch prezídium vá‰ho zdruÏenia vo
svojich vyhláseniach prezentuje nielen po-
Ïiadavky miest a obcí, ale aj objektívne hod-
notenie aktuálnej situácie.
Áno, prezídium Únie miest Slovenska vo
svojom vyhlásení zo 7. januára 2010 vyjadri-
lo váÏne znepokojenie z nerie‰enia konfliktu
medzi príslu‰n˘mi ústredn˘mi orgánmi a Úniou
autodopravcov Slovenska, ktor˘ vyvolalo spus-
tenie prevádzky nového m˘tneho systému. Vy-
jadrili sme aj obavy z moÏn˘ch dopadov vy-
pl˘vajúcich z akcelerácie a nerie‰enia konflik-
tu na Ïivot a prevádzku dopravn˘ch systémov
na‰ich miest. BohuÏiaº, na‰e obavy sa naplni-
li a postihli najmä hlavné mesto Bratislavu. UÏ
v prvom vyhlásení sme vyzvali k trpezlivému
a efektívnemu dialógu a následne sme prezen-
tovali aj úspech takéhoto postupu pri rokova-
ní Magistrátu hl. m. SR Bratislavy s autodo-
pravcami o uvoºnení dopravného prúdu pre
mestskú hromadnú dopravu, záchrannú sluÏbu,
hasiãov, políciu, ale aj pre osobnú automobi-
lovú dopravu.
Vo svojej otázke ste vystihli nበprístup. Na
54
S R
jednej strane sme sa snaÏili prispieÈ k upoko-
jeniu situácie a na druhej strane sme postupne
identifikovali nielen problémy pre na‰e mestá
a obce vypl˘vajúce z konfliktu autodopravcov
s ústredn˘mi orgánmi, ale aj z celkovej ‰truk-
túry súvisiacich právnych noriem. Konkrétne
nás prekvapili spoplatnené úseky na území
miest a obcí vrátane prostriedkov MHD i ìal-
‰ích dopravn˘ch prostriedkov, urãen˘ch na ve-
rejnoprospe‰né úãely v mestách a obciach, ako
sú hasiãské vozidlá, vozidlá pouÏívané na
údrÏbu miestnych komunikácií, ciest II. a III.
triedy, verejného osvetlenia, vozidlá urãené
na zber, odvoz a likvidáciu biologického odpa-
du a i.
Trpezliv˘ dialóg sme nielen deklarovali, ale
aj uplatÀovali a uplatÀujeme aj v súãasnosti.
Prakticky od prvého januárového t˘ÏdÀa sa
obraciame písomne na pána ministra VáÏneho
i predstaviteºov Národnej diaºniãnej spoloã-
nosti a spoloãnosti SkyToll. MôÏem kon‰tato-
vaÈ, Ïe dialóg prebieha na v‰etk˘ch úrovniach
od miestnej cez regionálnu aÏ po národnú. O
komunikácii s ministerstvom dopravy a uvede-
n˘mi spoloãnosÈami pravidelne informujeme aj
predsedu vlády.
Hovoríte o trpezlivom dialógu a deklarova-
ní va‰ich poÏiadaviek. Ak˘ je v˘sledok?
Treba objektívne kon‰tatovaÈ, Ïe mnohé na‰e
poÏiadavky boli a sú totoÏné aj s poÏiadavka-
mi autodopravcov, ako napríklad presnej‰ie a
podrobnej‰ie vymedzenie úsekov m˘tneho sys-
tému, zohºadnenie kriÏovatiek s miestnymi ko-
munikáciami, oznaãenie spoplatnen˘ch úse-
kov dopravn˘mi znaãkami a i. Prirodzene, ìal-
‰ie na‰e poÏiadavky sú primárne deklarované
z hºadiska miestnej samosprávy, ako napríklad
uÏ vy‰‰ie spomínané oslobodenie od m˘ta pre
vozidlá MHD minimálne na území miest a
obcí, úplné zru‰enie m˘tom spoplatnen˘ch
úsekov na území miest a obcí a akceptovanie
na‰ej poÏiadavky oslobodenia od m˘ta pre
v‰etky dopravné prostriedky urãené na verej-
noprospe‰né úãely.
Z hºadiska moÏnej realizácie integrovan˘ch
dopravn˘ch systémov sme sa snaÏili praktic-
ky v zastúpení VÚC aj o oslobodenie od m˘t-
nych poplatkov pre vozidlá verejnej pravidel-
nej autobusovej dopravy.
K tejto poÏiadavke v‰ak musím objektívne
kon‰tatovaÈ, Ïe uÏ k 1. januáru 2010 nadobud-
lo úãinnosÈ nariadenie vlády ã. 586/2009 Z.z.,
ktor˘m sa novelizovalo nariadenie vlády ã.
350/2007 Z.z., ktor˘m sa ustanovuje v˘‰ka sadz-
by m˘ta za uÏívanie vymedzen˘ch úsekov po-
zemn˘ch komunikácií tak, Ïe do‰lo k zníÏeniu
sadzieb m˘ta pre autobusy v priemere o 50 %.
K rie‰eniu vy‰‰ie deklarovan˘ch poÏiada-
viek aspoÀ ãiastoãne prispel nov˘ M˘tny po-
riadok, podºa ktorého sa platí len za úsek, kto-
r˘ vozidlo prejde cel˘, ako aj novela vyhlá‰ky
ã. 529/2010 Z.z., v ktorej do‰lo k zv˘‰eniu poã-
tu m˘tnych úsekov z pôvodn˘ch 826 na 1 000
aj s prísºubom ministerstva dopravy, Ïe pripra-
ví ìal‰ie podrobnej‰ie úpravy.
Prakticky bola splnená jedna z na‰ich domi-
nantn˘ch poÏiadaviek – nulová sadzba m˘ta na
území miest a obcí. Pri na‰ej písomnej komu-
nikácii s ministerstvom dopravy sme objektív-
ne hodnotili tieto opatrenia. ZároveÀ v‰ak na-
ìalej zastávame názor, Ïe od m˘ta by mali byÈ
oslobodené v‰etky prostriedky MHD i na lin-
kách mimo intravilánu miest a obcí, i ìal‰ie do-
pravné prostriedky urãené na verejnoprospe‰-
né úãely.
Vy ste sa sústredili na komunikáciu s Minis-
terstvom dopravy pô‰t a telekomunikácií
SR. NesnaÏili ste sa o dosiahnutie svojich po-
Ïiadaviek napríklad aj cestou legislatívnej
iniciatívy v Národnej rade?
Áno, snaÏíme sa, a nielen v tejto oblasti, per-
manentne komunikovaÈ so v‰etk˘mi úrovÀami
v˘konnej i zákonodárnej moci, a prirodzene,
najstabilnej‰ie rie‰enie predstavuje právna nor-
ma schválená slovensk˘m parlamentom.
Do programu 45. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky bol zaraden˘ vládny ná-
vrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.
25/2007 Z. z. o elektronickom v˘bere m˘ta za
uÏívanie vymedzen˘ch úsekov pozemn˘ch ko-
munikácií. Medziin˘m táto novela roz‰irova-
la aj okruh motorov˘ch vozidiel, ktoré sú oslo-
bodené od m˘ta a bola to príleÏitosÈ na systé-
mové rie‰enie, zaradiÈ do okruhu motorov˘ch
vozidiel osloboden˘ch od m˘tnych poplatkov
aj vozidlá MHD a ìal‰ie zloÏky dopravn˘ch
prostriedkov vykonávajúcich sluÏby vo verej-
nom záujme. Vyzvali sme na to funkcionárov
N Á R O D N Á R A D A
i poslancov Národnej rady SR. BohuÏiaº, v
tom ãase sme nena‰li dostatoãnú väã‰inu v
poslaneckom zbore pre podporu na‰ich náro-
kov.
Spomenuli ste va‰e posledné poÏiadavky, s
ktor˘mi ste sa obrátili na pána ministra
VáÏneho. Aká bola reakcia zo strany minis-
terstva dopravy pô‰t a telekomunikácií?
V odpovedi sa argumentuje t˘m, Ïe m˘tny
systém sa v Slovenskej republike zavádza v sú-
lade so smernicou 1999/62/EC v znení smer-
nice 2006/38/EC a Zmluvou o fungovaní Eu-
rópskej únie. M˘tny systém je zaloÏen˘ na
princípe „uÏívateº platí“, s uplatÀovaním zása-
dy „zneãisÈovateº platí“. ZároveÀ s t˘mito mu-
sia byÈ zachované aj základné princípy Zmlu-
vy o fungovaní Európskej únie, podºa ktorej
spoplatnenie musí byÈ v súlade s princípom pro-
porcionality a nediskriminácie a zdôvodÀuje sa
t˘m i stanovisko ministerstva, Ïe poÏiadavke
oslobodenia vozidiel MHD od m˘tnych poplat-
kov nie je moÏné vyhovieÈ, keìÏe tak˘mto kro-
kom by do‰lo k poru‰eniu zásady nediskrimi-
nácie a k diskriminácii ostatn˘ch vozidiel ur-
ãen˘ch na prepravu osôb.
Napriek tomu predstavitelia ministerstva
deklarovali záujem hºadaÈ rie‰enia, napríklad
formou optimalizácie vymedzen˘ch úsekov a
zároveÀ deklarovali podmienku na‰ej aktívnej
úãasti na tomto procese. Minister vyzval Úniu
miest Slovenska, aby do 15. marca 2010 zabez-
peãila a zaslala na ministerstvo sumárny pre-
hºad spojov mestskej hromadnej dopravy v
jednotliv˘ch mestách alebo obciach s udelenou
dopravnou licenciou na mestskú hromadnú
dopravu, ktoré aj po doteraj‰ích legislatívnych
S R
úpravách vyuÏívajú vymedzené úseky spo-
platnené m˘tom a zároveÀ poÏadujú od nás
uviesÈ aj frekvenciu vyuÏívania t˘chto doprav-
n˘ch prostriedkov.
Súãasne nám bol dan˘ prísºub, Ïe po doru-
ãení na‰ich komplexn˘ch prehºadov minister-
stvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií zanalyzu-
je túto situáciu a do 30. júna 2010 predloÏí jej
rie‰enie.
Ako ste reagovali na uvedenú argumentá-
ciu? Ide predsa o jednoznaãnú snahu hºadaÈ
obojstranne prijateºné rie‰enie...
Pokiaº ide o uveden˘ návrh, oslovili sme
v‰etky mestá, aby nám dodali poÏadované pod-
klady v uvedenom termíne a musím kon‰tato-
vaÈ, Ïe väã‰ina miest dokáÏe relatívne r˘chlo
reagovaÈ na takéto v˘zvy. Pomerne veºk˘ po-
ãet miest nám uÏ tieto podklady zaslalo a ve-
ríme, Ïe dokáÏeme i v znaãnej ãasovej tiesni
splniÈ poÏiadavku ministerstva dopravy, pô‰t a
telekomunikácií.
Na uvedené kon‰tatovanie o súlade s práv-
nymi normami Európskej únie a uplatnen˘ch
zásadách a princípoch, t. j. Ïe m˘tny systém je
zaloÏen˘ na princípe „uÏívateº platí“, s uplat-
Àovaním zásady „zneãisÈovateº platí“ a Ïe zá-
roveÀ s t˘mito musia byÈ zachované základné
princípy Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
podºa ktorej spoplatnenie musí byÈ v súlade s
„princípom proporcionality a nediskriminá-
cie“ sme uviedli: v prípade najmä MHD nejde
o komerãnú ãinnosÈ, ale o verejnoprospe‰nú
sluÏbu, ktorú moÏno realizovaÈ len vìaka do-
táciám z verejn˘ch zdrojov, priãom platí rov-
nica, ãím kvalitnej‰ia a lacnej‰ia MHD, t˘m
men‰ia frekvencia individuálnej dopravy, a
t˘m aj v˘razne men‰ia intenzita zneãisÈovania
Ïivotného prostredia. Naviac k uplatÀovaniu
zásady „zneãisÈovateº platí“ je potrebné uviesÈ
skutoãnosÈ, Ïe na rozdiel od väã‰iny ostatn˘ch
dopravn˘ch prostriedkov, aj vìaka stratégii
Únie miest Slovenska, sa v mestách vo vzÈahu
k MHD uplatÀuje princíp maximálnej energe-
tickej efektívnosti a minimalizácie dopadov
na Ïivotné prostredie (exhaláty, hluk,...). Pre-
to väã‰ina prostriedkov MHD, pokiaº ide o
klasické pohonné hmoty, predstavuje novú ge-
neráciu vozidiel s minimalizáciou zneãisÈova-
nia Ïivotného prostredia. Pritom sa uplatÀuje
stále viac vozidiel na plynov˘ pohon (zemn˘
plyn, bioplyn), resp. hybridn˘ch dopravn˘ch
prostriedkov, s t˘m, Ïe sa stále programovo roz-
‰iruje elektrická trakcia.
K princípu proporcionality a nediskriminá-
cie treba uviesÈ skutoãnosÈ, Ïe do‰lo k zníÏe-
niu sadzieb m˘ta pre autobusy verejnej – pra-
videlnej autobusovej dopravy v priemere o 50 %,
ão síce vítame a podporujeme najmä z hºadis-
ka moÏnosti realizácie systémov integrovanej
dopravy, ale zároveÀ musíme poukázaÈ na sku-
toãnosÈ, Ïe prostriedky MHD (napríklad aj vrá-
tane trolejbusov) sú mimo intravilánu miest a
obcí spoplatnené 100 % sadzbou.
Aká je reakcia ministerstva dopravy, pô‰t a
telekomunikácií?
Odpoveì predbeÏne nepoznáme, ale uÏ na
zaãiatku som uviedol, Ïe vedieme systémov˘
a trpezliv˘ dialóg. Argumentujeme korektne,
konkrétne a vecne. Preto veríme, Ïe na‰a argu-
mentácia bude rovnako korektne a objektívne
posúdená a na‰e poÏiadavky akceptované.
55
N Á R O D N Á R A D A
Veºa sa hovorí o práci poslancov, vieme presne kde ktor˘ poslanec pracuje – v akom v˘bore NR SR,
na akej úlohe atì., no menej sa vie o tom, ão obná‰a práca v jednotliv˘ch poslaneck˘ch kluboch. Ak˘ je zástoj ich
predsedov, podpredsedov, tajomníkov... kto stojí za ãinnosÈou jednotliv˘ch poslaneck˘ch klubov.
Aj preto sme oslovili tajomníkov dvoch najväã‰ích poslaneck˘ch klubov NRSR Smer-SD a SDKÚ-DS.
Andrej KOLESÍK a Michal DA≈O odpovedajú na otázky redaktorke Anne Komovej.
Poslanecké kluby – ako a na ão?
Na ãom je zaloÏen˘ manaÏment vá‰ho po-
slaneckého klubu? Nechcem, aby ste odkr˘-
vali svoje know-how, ale skúste porozprá-
vaÈ aspoÀ o zásadách, ktoré by sa nemali pri
práci ignorovaÈ, prípadne v˘raznej‰ie naru-
‰iÈ. Ak˘ je v‰eobecn˘ postoj poslancov k
práci v parlamentn˘ch kluboch?
A. Kolesík: Z môjho pohºadu je práca tajom-
níka a sekretariátu poslaneckého klubu najmä
o zabezpeãení servisu pre poslancov – ãlenov
klubu tak, aby sa mohli neru‰ene sústrediÈ na
svoju prácu a v˘kon poslaneckého mandátu. Pri
tejto práci vychádzam z troch základn˘ch zá-
sad a to: komunikácia, koordinácia a kontrola.
Najväã‰í dôraz kladiem na komunikáciu. Po-
slanci musia byÈ vãas a správne informovaní o
v‰etkom, ão sa t˘ka v˘konu ich mandátu, ãi uÏ
ide o odbornú problematiku alebo stranícke
záleÏitosti. Komunikácia je základom úspe‰né-
ho fungovania a práce v poslaneckom klube. po-
slaneck˘ klub strany Smer – sociálna demokra-
cia má 50 ãlenov (ão je 1/3 poslancov v Národ-
nej rade Slovenskej republiky) pri takomto
poãte je potrebné klásÈ dôraz na koordináciu jed-
notliv˘ch úloh, legislatívnych iniciatív, odbor-
n˘ch akcií atì. Pre efektívnu prácu poslanecké-
ho klubu je dôleÏitá koordinácia poslaneckého
klubu (ako dominantného PK v NRSR) najmä
s exekutívou, jednotliv˘mi ministerstvami a
ostatn˘mi zloÏkami ústrednej ‰tátnej správy.
Nemenej je dôleÏitá aj koordinácia s ústredím
politickej strany, alebo ak chcete so straníckou
centrálou. Rovnako sa najrôznej‰ie akcie koor-
dinujú aj s predstaviteºmi samosprávy na v‰et-
k˘ch úrovniach. Poslednou, av‰ak nemenej dô-
leÏitou súãasÈou práce je kontrola a vyhodno-
tenie zrealizovan˘ch aktivít, ktorá má pouká-
zaÈ na prípadné nedostatky, ktor˘ch je potreb-
né sa v budúcnosti vyvarovaÈ. Te‰í ma, Ïe po-
stoj poslancov – ãlenov poslaneckého klubu
strany Smer – sociálna demokracia je pozitív-
ny a aktívne spolupracujú so sekretariátom po-
slaneckého klubu. Spoluprácu hodnotím na v˘-
56
S R
bornú. Od roku 2006 som nezaznamenal Ïiaden
v˘razn˘ problém zo strany ãlenov „môjho“
poslaneckého klubu a verím, Ïe sú poslanci
spokojní s prácou sekretariátu a tajomníka PK.
M. DaÀo: Podstatné pre tajomníka posla-
neckého klubu je, aby sa v‰etky dôleÏité infor-
mácie súvisiace s fungovaním poslaneckého
klubu dostali vãas k poslancom, resp. k ústred-
n˘m orgánom strany, prípadne k regionálnym
krajsk˘m agentúram, skrátka v‰ade tam, kam
je to potrebné. Postoj poslancov k práci v klu-
be je vo v‰eobecnosti korektn˘, k pracovn˘m
povinnostiam pristupujú veºmi zodpovedne.
Nበposlaneck˘ klub má 28 ãlenov, je to klub
najsilnej‰ej opoziãnej strany a z opoziãn˘ch
klubov máme najviac poslancov, ão nám dáva
moÏnosÈ vytváraÈ a koordinovaÈ politické témy
v rámci slovenskej opozície. A ja musím zdô-
razniÈ, Ïe sa nám to za celé volebné obdobie
aj darilo. Jedna z najdôleÏitej‰ích zásad, kto-
rá by sa nemala ignorovaÈ je dodrÏiavanie do-
hodnut˘ch postojov v rámci klubu, ale s t˘m-
to na‰a politická strana a poslanci klubu nema-
li ani v minulosti problém.
âo v‰etko treba zabezpeãiÈ na plynul˘ chod
a efektívnu prácu klubov poslancov z vá‰-
ho postu tajomníkov, s k˘m najãastej‰ie
spolupracujete a ão si na vzájomn˘ch kon-
taktoch najviac váÏite?
A. Kolesík: T˘ch úloh je naozaj veºa. Spo-
meniem z môjho pohºadu aspoÀ tie najdôleÏi-
tej‰ie. Znova sa vrátim k uÏ spomínanej komu-
nikácii. Zjednodu‰ene povedané, poslanci mu-
sia byÈ informovaní o tom, ão sa deje, respek-
tíve pripravuje na pôde NRSR, ãi uÏ hovorí-
me o riadnych alebo mimoriadnych schô-
dzach, zasadnutiach v˘borov, alebo komisií,
rôznych konferenciách, seminároch, vzdeláva-
cích, ãi kultúrnych podujatiach. ëal‰ie po-
vinnosti vychádzajú z poÏiadaviek na zaiste-
nie administratívneho a technického zabezpe-
ãenia PK. Tu je potrebné komunikovaÈ najmä
s Kanceláriou NRSR a jej súãasÈami a táto ko-
munikácia je na vysokej úrovni a je bezproblé-
mová. Na t˘chto kontaktoch a komunikácii si
ja osobne váÏim vysokú profesionalitu, ãi uÏ
pracovníkov Kancelárie NRSR, ale aj ostat-
n˘ch kolegov z politick˘ch strán.
M. DaÀo: Dôkazom toho, Ïe nበKlub fun-
guje efektívne, je neustály pracovn˘ ruch a prí-
jemná pracovná atmosféra, ktorá je v˘sostne
dôleÏitá pre správny chod klubu. NemôÏem
konkrétne uviesÈ s k˘m najãastej‰ie spolupra-
cujem, nበklub má 28 ãlenov a správny tajom-
ník nemôÏe medzi ãlenmi robiÈ rozdiely. Aj
spolupráca s pracovníkmi NR je veºmi dobrá.
No základom mojej práce je zabezpeãiÈ servis
poslancom a dbaÈ na to, aby v‰etky informá-
cie súvisiace s prácou poslancov sa bezv˘hrad-
ne dostali vãas tomu, komu sú urãené.
Existujú urãité zmluvy a dohody, ktoré sú-
visia s ãinnosÈou poslaneck˘ch klubov, ão je
pre zabezpeãenie aktivít pracovn˘ch ãinnos-
tí dôleÏité, na ão netreba zabúdaÈ, ão je
podnecujúce a motivujúce?
A. Kolesík: Je samozrejmé, Ïe koaliãné
PK spolupracujú intenzívne, rovnako môÏeme
vidieÈ, Ïe aj opoziãné kluby komunikujú a ko-
ordinujú svoj postup v rámci NR SR. Predse-
dovia koaliãn˘ch PK medzi sebou navzájom
intenzívne komunikujú. Ak je potrebné, naj-
mä pri dôleÏit˘ch rozhodnutiach (napr. ‰tátny
rozpoãet) je zvolané spoloãné zasadnutie PK,
na ktorom sa diskutuje a dohaduje spoloãn˘
postup. Predpokladám, Ïe rovnako sa v prípa-
de potreby stretávajú aj opoziãné PK, ão je
v‰ak uÏ otázka na kolegu z PK SDKÚ.
M. DaÀo: Neexistujú Ïiadne písomné zmlu-
vy, ktoré súvisia s ãinnosÈou poslaneck˘ch
Klubov. Otvorene poviem, Ïe intenzívne ko-
munikujeme s ostatn˘mi opoziãn˘mi strana-
mi a koordinujeme svoje postoje tradiãne pred
schôdzami NR SR, ale aj v in˘ch aktuálnych
témach, urãite podobne ako to robia koaliãné
strany. To je v koneãnom dôsledku aj vidieÈ pri
konkrétnych hlasovaniach v NR SR. Dohody
opoziãn˘ch strán sa vo v‰eobecnosti prijíma-
jú ad hoc. Motivujúce na práci tajomníka sú
konkrétne v˘sledky legislatívnej práce mo-
jich kolegov, ktoré, vzhºadom na to, Ïe sa na-
chádzame v opozícii, nie sú vÏdy uvedené do
praxe.
Majú jednotlivé kluby v na‰om parlamen-
te rovnaké moÏnosti a podmienky na svo-
ju prácu?
A. Kolesík: Z môjho pohºadu urãite áno. V
minulom volebnom období NR SR som pôso-
bil ako asistent tajomníka PK a mám preto
moÏnosÈ porovnávaÈ. Vznik a postavenie PK
je zakotvené v zákone o rokovacom poriadku
NR SR. Ani v minulom období (keì sme boli
opoziãn˘m PK) ani po voºbách v roku 2006
N Á R O D N Á R A D A
(odkedy pôsobíme ako koaliãn˘ PK) som ne-
zaznamenal nejak˘ selektívny prístup zo stra-
ny predstaviteºov ãi zamestnancov Kancelárie
NR SR, ão vypovedá o ich vysokej profesio-
nalite. Verím, Ïe to tak zostane i naìalej.
M. DaÀo: Myslím, Ïe kluby majú úplne
rovnaké podmienky a moÏnosti na svoju ãin-
nosÈ, podmienky fungovania poslaneck˘ch
klubov sú zakotvené v rokovacom poriadku a
myslím, Ïe Kancelária NR SR k tomu tieÏ
takto pristupuje. Ja osobne som zatiaº nezare-
gistroval Ïiadne problémy ani obmedzenia.
Ako sa zapájajú poslanci do ãinnosti klubu,
sú aktívni a kreatívni, alebo do va‰ich ma-
naÏérskych prác rad‰ej vôbec nezasahu-
jú? V ãom by ste si vedeli predstaviÈ väã‰iu
spoluprácu?
A. Kolesík: Poslanci samozrejme s vedením
klubu, jeho sekretariátom a medzi sebou ak-
tívne komunikujú nielen o svojich legislatív-
nych iniciatívach, ale aj o ostatn˘ch, nemenej
dôleÏit˘ch aktivitách. Keì potrebujú pomoc,
ãi radu na koho sa obrátiÈ (v rámci in in‰titú-
cií) sme im k dispozícii. Mnohí poslanci pri-
chádzajú s návrhmi ãi nápadmi na ìal‰ie klu-
bové aktivity (napr. témy ‰kolení poslanecké-
ho klubu) ãi návrhmi na zefektívnenie vzájom-
nej komunikácie a podobne. Na‰a spolupráca
je v˘borná.
M. DaÀo: Spolupráca s poslancami je za 3
a pol roka, odkedy som tajomníkom klubu,
bezchybná, myslím, Ïe opoziãn˘ poslanec
musí byÈ viac kreatívny, ako koaliãn˘, preto-
Ïe ho nezaväzuje ani vládny program ani koa-
liãná zmluva. Ja som tu na to, aby som poslan-
com ich legislatívne zámery pomohol zreali-
zovaÈ, ãi uÏ s pomocou asistentov alebo s
ústrednou kanceláriou.
Ste spokojní s v˘‰kou limitu finanãn˘ch
prostriedkov na úhradu v˘davkov posla-
neck˘ch klubov, podºa ãoho sa rozdeºujú pe-
niaze jednotliv˘m klubom?
A. Kolesík: V˘‰ka poskytovaného príspev-
ku sa odvíja od poãtu poslancov – ãlenov po-
slaneckého klubu. Túto sumu urãuje svojim
rozhodnutím predseda NR SR a nakladanie s
Àou upravujú pravidlá hospodárenia posla-
neck˘ch klubov. V rámci môjho pôsobenia
na poste tajomníka poslaneckého klubu mô-
Ïem vyjadriÈ spokojnosÈ s v˘‰kou tohto prí-
spevku, ktorá sa násobí poãtom poslancov
príslu‰ného poslaneckého klubu.
M. DaÀo: V˘‰ka príspevku sa odvíja od
poãtu poslancov. Ak môÏem vyjadriÈ svoj ná-
zor, tak osobne som spokojn˘, od poslancov
som zatiaº taktieÏ nezaregistroval nespokoj-
nosÈ, myslím, Ïe tento mesaãn˘ príspevok vie-
me maximálne vyuÏiÈ pre základné potreby po-
slancov a klubu.
Stalo sa uÏ, Ïe ste nemali dostatok financií
na nejakú konkrétnu akciu, s ktorou sa
pred ãasom rátalo, ão v takom prípade?
A. Kolesík: S takouto situáciou som sa za-
tiaº nestretol. Som presvedãen˘, Ïe ak by aj k
takejto situácii do‰lo v ktoromkoºvek poslanec-
kom klube, urãite by bola po dohode z vede-
ním Kancelárie NR SR nejak˘m spôsobom vy-
rie‰ená.
M. DaÀo: Nestalo sa. Hospodárime veºmi
rozumne a zodpovedne.
S R
âo vás najviac prekvapilo pri vykonávaní
pracovn˘ch povinností, ktoré vypl˘vajú z
funkcie tajomníka, máte radi prekvape-
nia?
A. Kolesík: Práca tajomníka poslaneckého
klubu je zaujímavá, niekedy veºmi r˘chla a
hektická a vôbec sa o nej nedá povedaÈ, Ïe je
stereotypná. Osobne mám rád milé prekvape-
nia, ktoré sú v mojej práci príjemn˘m spestre-
ním. Na zaãiatku volebného obdobia ich bolo
samozrejme viac, potrebovali sme sa najmä s
nov˘mi poslancami takpovediac „oÈukaÈ“ a
niektoré ich poÏiadavky boli obãas zaujímavé.
Pri vykonávaní povinností tajomníka poslanec-
kého klubu je dôleÏité byÈ zodpovedn˘m a
najmä spoºahliv˘m partnerom pre svojich po-
slancov. Informácie musia maÈ vãas, musia
byÈ verifikované, aby sa na základe nich do-
kázali zariadiÈ. V rámci Kancelárie NR SR to
funguje v˘borne, obãas ma v‰ak prekvapuje
slabá v˘konnosÈ a neprofesionálna komuniká-
cia na niektor˘ch ministerstvách.
M. DaÀo: Dobrého tajomníka klubu ne-
smie niã prekvapiÈ, aj keì milé prekvapenia po-
te‰ia, pretoÏe Ïivot v klube okorenia. Rôzne
politické prekvapenia beriem ako v˘zvu. V
opoziãnom prostredí ich bolo niekoºko, zatiaº
sa nestalo aby sme to nezvládli, teda za seba
hovorím, Ïe s t˘m nemám problém.
Ako sa rie‰ia zmeny, ktoré nastanú poãas
volebného obdobia, do akej miery zasahu-
jú do práce poslaneckého klubu?
A. Kolesík: Je prirodzené a normálne, Ïe v
takom veºkom poslaneckom klube ako je ten
nበ(50 ãlenov) Ïivot priná‰a mnohé zmeny.
Väã‰inou sú to zmeny príjemné ako napríklad
zvolenie poslancov ãlenov ná‰ho klubu za po-
slancov Európskeho parlamentu, ãi ich od-
chod v priebehu volebného obdobia do exeku-
tívy, ale Ïiaº obãas aj zmeny nepríjemné a
smutné ak˘mi je napr. úmrtie poslanca. Na tak-
to uvoºnené miesta nastupujú v zmysle platnej
legislatívy náhradníci, ktorí sú príjemn˘m oÏi-
vením a urãite aj prínosom pre kaÏd˘ poslanec-
k˘ klub. V na‰om klube je zauÏívanou praxou,
Ïe náhradník postupuje na miesto svojho pred-
chodcu nielen v pléne NR SR, ale aj vo v˘bo-
roch NR SR. O dôleÏit˘ch zmenách (napr.
zmeny na postoch predsedov v˘borov NR SR)
rozhoduje predsedníctvo strany. Rozdelenie
poslancov do v˘borov prípadné zmeny, ãi v˘-
meny medzi jednotliv˘mi poslancami rie‰i
Vedenie klubu po vzájomnej dohode s prí-
slu‰n˘m poslancom ãi poslancami.
M. DaÀo: V‰etky zmeny v klube sú istou
byrokratickou prácou, ktorú rie‰ime spolu s
predsedom klubu, poslancov sa tieto úkony
zväã‰a nedot˘kajú, snaÏím sa to rie‰iÈ pro-
mptne.
Do akej miery dokáÏete navzájom spolupra-
covaÈ, alebo sa kaÏd˘ zaoberá svojimi úlo-
hami a nekomentuje prácu iného? Alebo je
v˘stiÏnej‰ie, Ïe sa kaÏd˘ zaoberá svojimi
úlohami a komentuje aj prácu iného?
A. Kolesík: Funkcia tajomníka ktoréhokoº-
vek poslaneckého klubu je samozrejmé poli-
tickou nomináciou príslu‰nej politickej strany.
Miera a intenzita spolupráce záleÏí na profe-
sionalite príslu‰n˘ch tajomníkov. Poãas svoj-
ho pôsobenia tajomníka poslaneckého klubu
strany Smer-SD, ale aj predt˘m v pozícii asis-
tenta tajomníka som sa stretol s vysokou mie-
rou profesionality u ostatn˘ch kolegov nielen
koaliãn˘ch, ale i opoziãn˘ch poslaneck˘ch
klubov.
M. DaÀo: Opoziãné kluby väã‰inou vedia
nájsÈ spoloãn˘ postup, najmä v zásadn˘ch po-
litick˘ch otázkach. Sú situácie, kedy je nevyh-
nutné komunikovaÈ aj s politick˘m oponentom,
kedy sa potrebujeme dohodnúÈ na spoloãn˘ch
stanoviskách. Je aj úlohou tajomníka, aby ta-
kéto dohody ãasto manaÏoval. Musím vy-
zdvihnúÈ vysokú profesionalitu mojich kole-
gov – tajomníkov klubov, v tomto ohºade
máme veºmi korektné vzÈahy, zaloÏené na pro-
fesionalite. Nestalo sa mi, aby sme nejak˘
problém nevyrie‰ili – ão si váÏim.
Preão je dôleÏité aby sa poslanci aktívne za-
pájali do klubovej ãinnosti?
A. Kolesík: Ako som uÏ spomínal, zákla-
dom úspe‰nej práce v poslaneckom klube je
komunikácia. Bolo by chybou, keby bola ko-
munikácia iba jednosmerná od vedenia ãi se-
kretariátu PK k poslancom, alebo naopak. Pre-
to je dôleÏité a v na‰om poslaneckom klube
‰tandardné, Ïe samotní poslanci prichádzajú s
nápadmi, návrhmi na rôzne aktivity, ãi zlep-
‰enia. Mnohé z ich návrhov a iniciatív sú ak-
ceptované a priná‰ajú zlep‰enie v práci ná‰ho
poslaneckého klubu. Bez spätnej väzby a ich
záujmu by to ne‰lo. Ja osobne som veºmi rád,
Ïe poslanci v „mojom“ poslaneckom klube sú
aktívni, otvorení a sami priná‰ajú nové návrhy
a zlep‰enia. Verím, Ïe im to vydrÏí.
M. DaÀo: Poslanci sa do klubovej ãinnos-
ti nielen zapájajú, ale ju priamo aj vytvárajú.
âasto prichádzajú so zaujímav˘mi návrhmi
resp. rie‰eniami aktuálnych tém. V prípade, Ïe
tieto rie‰enia majú podporu u väã‰iny ãlenov
klubu, je na predsedovi, resp. tajomníkovi
klubu. aby tieto návrhy s pomocou poslancov
zrealizoval.
âo uspokojivé máte za sebou v poslednom
období a ão máte pred sebou, akú prácu, o
ktorej viete Ïe je nevyhnutná pri rie‰ení
klubov˘ch aktivít?
A. Kolesík: Pre mÀa ako tajomníka najväã-
‰ieho koaliãného poslaneckého klubu, je kaÏ-
dá schôdza NR SR, na ktorej sú bez väã‰ích
ÈaÏkostí schvaºované vládne návrhy zákonov
a prípadne poslanecké návrhy ãi uÏ ãlenov
klubu alebo koaliãn˘ch partnerov veºk˘m
uspokojením. Rovnako spokojnosÈ poslancov
z mojou prácou a prácou mojich kolegov a spo-
lupracovníkov je tieÏ nielen uspokojením, ale
aj motiváciou pre nasledujúce obdobie.
M. DaÀo: Keì si môÏem dovoliÈ z pozície
tajomníka klubu trocha bilancovaÈ konãiace sa
4. volebné obdobie, tak na základe mojich
osobn˘ch pocitov chcem vyjadriÈ veºkú spo-
kojnosÈ s t˘m, Ïe poãas celého volebného ob-
dobia neboli Ïiadne problémy súvisiace s mo-
jou prácou. Naopak, dovolím si povedaÈ, Ïe na
na‰om poslaneckom klube panuje v‰eobecná
spokojnosÈ s mojou prácou zo strany poslan-
cov aj napriek tomu, Ïe ako opoziãná strana sa
nemôÏme p˘‰iÈ veºk˘m mnoÏstvom prijat˘ch
návrhov zákonov v rámci celého volebného
obdobia. Mojou teraj‰ou najväã‰ou v˘zvou je
predvolebná kampaÀ a voºby do NR SR, bu-
dem sa snaÏiÈ pomôcÈ na‰ej politickej strane ão
najviac, aby sme boli úspe‰ní a sami so sebou
spokojní.
57
N Á R O D N Á R A D A S R

V SR vznikla neudrÏateºná situácia, ktorá v takejto miere, ako na Slovensku, sa objavuje

málokde: KaÏdá vec, ktorá sa objaví v súvislosti s nejak˘mi osobnosÈami, sa okamÏite premení
na pozitívum a súãasne na ‰kandalózne negatívum. Ak sa niekto stane poslancom a venuje sa
sociálnej problematike, na prv˘ pohºad je veºkou v˘hodou, ak bol pred vstupom do parlamentu
riaditeºom Domova dôchodcov. Túto veºmi citlivú problematiku ovláda zo v‰etk˘ch aspektov,
pozná jej finanãné i ºudské záchytné body. Ale súãasne je to odrazov˘ mostík k podozreniam
súvisiacim so zneuÏívaním svojej politickej funkcie, pretoÏe tak je to dnes beÏné v ‰irokej palete
obdobn˘ch situácií. Niektor˘ mimoriadne odváÏny budúci predseda parlamentu alebo vlády
bude musieÈ poriadne preoraÈ túto krivolakú brázdu a oãistiÈ veºmi dôkladne postavenie
kaÏdého verejného ãiniteºa. B˘valá riaditeºka Domova dôchodcov v Zlat˘ch Moravciach
Marta DAMBORSKÁ je od roku 2006 poslankyÀou NR SR za SNS, je ãlenkou
sociálneho v˘boru a v˘boru pre nezluãiteºnosÈ funkcií. Publicista Ernest Weidler
s Àou hovoril najmä o prepojení spoloãensk˘ch a súkromn˘ch záujmov.

Nechce byÈ ministerkou –

nemá na to skúsenosti
Ako vnímate po takmer ‰tyroch rokoch
poslancovania svoj Ïivot vo vysokej politi-
ke, v parlamente? Veºa vecí vás zaskoãilo,
alebo máte pocit, Ïe ste boli pripravená v
podstate na v‰etko?
Takto vám poviem: Ja som ãlovek veºmi
reálny a realistick˘ a pevne stojím nohami na
zemi. Neverili by ste, ale uÏ keì som do po-
litiky i‰la a keì som bola zvolená za poslan-
kyÀu Národnej rady, pomerne presne som
vedela, o ãom to je. Obzerala som sa okolo
seba a hºadala som pre seba nejaké pevné
body, nejaké nové smerovanie nielen v par-
lamente, ale v celom mojom Ïivote. A zdá sa
mi, Ïe som ho aj na‰la. Ja uÏ som star˘ bo-
jovník, pootækan˘ Ïivotom, teda skúsen˘, a
nejako veºmi stratená som nebola. Cel˘ Ïivot
som pracovala s deÈmi, s mládeÏou, a s ºuì-
mi v‰etk˘ch vekov˘ch kategórií pracujem
dodnes. Mám, povedala by som, veºmi dob-
re vyvinut˘ ‰iesty zmysel, mám dostatoãne
vyvinutú intuíciu a vnímam pozorne dianie
okolo seba. Zdá sa mi, Ïe na tej mojej vlne
viem vystihnúÈ ºudí okolo mÀa – akí sú a ão
od nich môÏem ãakaÈ. A tak aj to politické dia-
nie v parlamente a v na‰om klube som odhad-
la celkom presne, pretoÏe po roku 1989 veº-
mi intenzívne vnímam politiku na Slovensku.
Predt˘m, do roku ’89, nie, pretoÏe som bola
antikomunistick˘ Ïivel, ale po Novembri ’89
veºmi sústredene a s plnou intenzitou. Pres-
ne je to tak, ako sa hovorí, Ïe politika je
zvlá‰tna, záludná, dokonca aÏ zákerná, je to
také teritórium „kto z koho“, a preto nie som
vôbec ani prekvapená, ani nad‰ená, ani zasko-
ãená, ani znechutená. Jednoducho si myslím,
Ïe je to tak, ako som oãakávala. Len sa ãlo-
vek nesmie daÈ politikou pritlaãiÈ k múru.
Jeden známy ãesk˘ politológ napísal, Ïe ob-
ãania väã‰inou nesprávne chápu vzÈah me-
dzi politikmi a ºuìmi. A keì ho hodnotia,
v‰elião si vym˘‰ºajú, sú kritickí k politikom,
ale ãasto je to neprimerané zveliãovanie.
Podºa neho politika je také zamestnanie,
ako kaÏdé iné. A tak ako v in˘ch spoloãen-
sk˘ch skupinách, aj medzi politikmi sú
niektorí ºudia dobrí a niektorí zasa zlí. ªu-
dia si v‰ak nie vÏdy dosÈ uvedomujú, Ïe po-
litici vlastne obãanov zastupujú, reprezen-
tujú ich záujmy, a pritom je dôleÏité, aby
im obãania dôverovali, Ïe za nich zvládnu
aj najnároãnej‰ie úlohy. LenÏe je to aj na-
opak: aj politici, teda vy, musíte robiÈ v‰et-
ko pre to, aby vám naozaj mohli ºudia dô-
verovaÈ. Vy, keì tu sedíte v parlamente,
myslíte viac na nich, ako na seba a na svo-
ju rodinu, na svojich blízkych? Máte po-
cit, Ïe spæÀate svoje spoloãenské poslanie?
Pán redaktor, môÏem povedaÈ zodpovedne,
Ïe ão sa mojej osoby t˘ka, áno, spæÀam ho.
Ja som, myslím, ãlovek veºmi skromn˘ a
pracovit˘ a veºmi intenzívne pomáham ºuìom
vo svojom okolí, vo svojom mieste bydliska,
teda v Zlat˘ch Moravciach, ãi uÏ ako posky-
tovateº sociálnych sluÏieb pre chor˘ch a sta-
ruãk˘ch ºudí, ktor˘m sa skutoãne snaÏím po-
máhaÈ bezv˘hradne, a aj ich rodinám, a takis-
to aj v ‰ir‰om zmysle, v kraji, kde pôsobím
ako predsedníãka Slovenskej národnej stra-
ny Nitrianskeho kraja a mám veºmi dobr˘
vzÈah so starostami. Pritom naozaj by som z
celého svojho srdca chcela pomôcÈ v‰etk˘m
obciam a starostom, aby ich obce rozkvitali,
a aby kaÏdá obec mala kanalizáciu, aby kaÏ-
dá obec mala obnovenú ‰kolu atì. Len – vie-
te, ako to chodí: mnoho razy, samozrejme, ne-
viem niektoré veci ovplyvniÈ a nie vÏdy sa
v‰etko podarí tak, ako by si ãlovek prial. Ale
v prvom rade je veºmi podstatné sa vcítiÈ do
problémov a maÈ empatiu voãi ºuìom okolo

58
N Á R O D N Á R A D A
mÀa. KeìÏe ja som naozaj sociálne mysliaci
a sociálne cítiaci ãlovek, tak ja skutoãne v
tomto zmysle aj robím, ão dokáÏem, pretoÏe
keby nie, tak by som sa cítila nenaplnená. Po-
viem vám úprimne, Ïe keby som bola len po-
slancom Národnej rady, teda len politikom
ako tak˘m, moÏno by som nebola taká vyrov-
naná a spokojná so svojim Ïivotom, ako mo-
mentálne som v tomto období. Mám pocit
vnútorného uspokojenia, keì pôsobím medzi
ºuìmi a keì pracujem pre nich v teréne v ob-
lasti sociálnej sféry. A aj tak sa vlastne sna-
Ïím prepojiÈ politickú stránku mojich aktivít
so sociálnou. Dokonca si dovolím tvrdiÈ, Ïe
urãite sa mi v sociálnej oblasti darí lep‰ie, a
to z toho dôvodu, Ïe – ão si budeme hovoriÈ
– kontakty, ktoré potrebujem aj v beÏnom
svojom Ïivote pre svoju kaÏdodennú politic-
kú prácu, mi veºmi pomáhajú napæÀaÈ mno-
hé ciele v oblasti sociálnej. PretoÏe sústavne
bojujeme so samosprávnymi krajmi v zmys-
le dotácií pre ºudí, ktorí sú sociálne odkáza-
ní. Nie je tam dostatoãná, povedala by som,
rovnosÈ a spravodlivosÈ v prideºovaní finanã-
n˘ch prostriedkov tomu-ktorému klientovi,
ktor˘ je odkázan˘ na sociálnu pomoc v ne-
jakom sociálnom zariadení, pokiaº sa uÏ v
Àom ocitne, keìÏe v Àom musí preÏiÈ svoju
starobu. Viete si teda predstaviÈ, Ïe sa stretá-
vam s kaÏdodenn˘mi problémami ºudí, s ich
bolesÈou, s utrpením, jednoducho so v‰et-
k˘m, ão priná‰a vy‰‰í vek. Pritom sú to nie-
len ich osobné problémy, ale aj problémy, kto-
ré z tohto dôvodu vypl˘vajú pre ich rodiny,
pre ich deti atì. Dovolím si povedaÈ, Ïe máme
v‰etci rezervy, ale na druhej strane mnoho
razy som zo v‰etkého vyãerpaná, unavená.
MoÏno by sa zdalo, Ïe kaÏdému pomôÏem,
a skutoãne sa o to snaÏím, chcem ºuìom po-
máhaÈ – ale potom ma veºmi trápi, Ïe to vÏdy
nejde.
Hovoríte o sociálnych zariadeniach a o ich
dôleÏitosti. NezaráÏa vás, Ïe medzi tzv.
kauzami posledn˘ch mesiacov sú aj so-
ciálne zariadenia, ktoré majú pomáhaÈ ºu-
ìom vo zvlá‰È ÈaÏkej sociálnej situácii, a na-
miesto toho niektorí politici alebo ºudia
im veºmi blízki chcú na nich dobre zarobiÈ?
Sú to zariadenia, ktoré majú veºmi váÏnu
spoloãenskú úlohu – a my ani tie nedoká-
Ïeme ochrániÈ pred zneuÏívaním chamti-
v˘mi ºuìmi.
Viete, pán redaktor, v kaÏdej oblasti Ïivo-
ta to ide tak i tak, a preto, samozrejme, aj v
sociálnej oblasti. Ja som sa do sociálnej sfé-
ry dostala e‰te v roku 2002, keì som ani ne-
chyrovala, Ïe niekedy budem poslankyÀou
Národnej rady. Ja som národovec srdcom uÏ
od rodu, dovolím si povedaÈ, ale toto moje po-
litické smerovanie nikdy nesúviselo s prácou
sociálnou. Keì som sa dostala do Národnej
rady ako poslankyÀa – bola som zvolená v
roku 2006 –, ja som patrila medzi prvé las-
toviãky na Slovensku, ktoré zakladali nezi-
skové organizácie v poskytovaní sociálnych
sluÏieb formou tak˘ch 24-hodinov˘ch do-
movov sociálnych sluÏieb. Nedá sa o nich
úplne jednoznaãne povedaÈ, aké sú, pretoÏe
v Ïivote niã nie je ãierne alebo biele. Ja sa od-
volám na nበZlatomoraveck˘ región, resp.
Nitriansky kraj. U nás je pomerne vysoká ne-
zamestnanosÈ a u nás sa platby u verejn˘ch
poskytovateºov, resp. priamo v na‰om zaria-
S R
dení donedávna pohybovali okolo 6 a pol ti-
síc mesaãne, ão bolo skoro pribliÏne také, ako
v ‰tátnych zariadeniach. Od vlaÀaj‰ieho mája
sme boli nútení zv˘‰iÈ mesaãnú platbu na 8
tisíc, pohybuje sa momentálne od 8 do 10-ti-
síc, ale 10-tisíc platí ãlovek, ktor˘ je veºmi po-
stihnut˘, má plienky, je leÏiaci, je dajme tomu
po mozgovej príhode, takÏe tam sa musí za-
platiÈ o‰etrovateºsk˘ a zdravotnícky personál
a o‰etrovateºské potreby vo zv˘‰enej miere.
A je mi veºmi ºúto, Ïe keì som sa v tom 2006
roku dostala do Národnej rady, ma zaãali no-
vinári a médiá osoãovaÈ div nie ako nejakú ko-
rupãníãku, ktorá je z ko‰iara SNS a snáì sa
v sociálnej oblasti nabaºuje. Dovolím si v‰ak
tvrdiÈ, a prisahám to na moje dve deti, Ïe to
tak nie je, pretoÏe niã nad‰tandardné nezíska-
te, keì vám samosprávny kraj poru‰uje zákon
o sociálnych sluÏbách a neprispieva na kaÏ-
dého klienta tak, ako má, a keì máte dajme
tomu 40 klientov a dá vám príspevok len na
dvadsaÈ v domnienke, Ïe vy si môÏete zará-
baÈ a získavaÈ peniaze ja neviem z ak˘ch
in˘ch zdrojov, povedzme sponzorsk˘ch, pri-
ãom v na‰om prípade to vôbec nie je pravda,
pretoÏe my Ïiadne sponzorské príspevky ne-
berieme, Ïijeme a poskytujeme sluÏby len z
t˘ch 8, resp. 10-tisíc korún v na‰ej b˘valej slo-
venskej mene, plus mesaãne nieão z toho, ão
nám samosprávny kraj prihodí, a ja by som
dodala – nespravodlivo prihodí. TakÏe, ja si
dovolím tvrdiÈ, Ïe na‰e zariadenie je vyslove-
ne skoro ako charitatívna sluÏba. A naozaj po-
z˘vam kaÏdého, môÏe sa k nám prísÈ pozrieÈ,
ako to vlastne je. Ten hon na neverejn˘ch po-
skytovateºov tkvie aj v tom, Ïe neverejní po-
skytovatelia sú pre ‰tát lacnej‰í, pretoÏe ‰tát
im dáva menej finanãn˘ch prostriedkov, ne-
dáva im na kapitálové zdroje, to znamená, Ïe
keì si vy chcete nieão rekon‰truovaÈ, musíte
si to zabezpeãiÈ z vlastn˘ch zdrojov alebo z
úverov, k˘m v ‰tátnych zariadeniach sú ka-
pitálové v˘davky na 100% financované ale-
bo dotované. Neziskové sociálne sluÏby sú na
tom veºmi zle. Je mi to stra‰ne ºúto, Ïe mu-
sím takto vyãítavo hovoriÈ o samosprávnych
krajoch, ale zdá sa mi, Ïe tam niekde je za-
kopan˘ pes mnoh˘ch problémov. Navy‰e nad
samosprávnymi krajmi je veºmi malá alebo
slabá kontrola, alebo moÏno Ïiadna. A moÏ-
no, Ïe aj samosprávne kraje stavajú neverej-
n˘ch poskytovateºov do takéhoto pochybné-
ho svetla. ZáleÏí to iste aj podºa kraja, preto-
Ïe v Bratislave sú vy‰‰ie príjmy, vy‰‰ia Ïivot-
ná úroveÀ, viem, Ïe sa tam dávajú rôzne vy-
soké sponzorské príplatky, resp. príspevky.
My to nerobíme. TakÏe keì robíte nieão pro-
spe‰né naozaj srdcom, ãestne a poctivo, a
keì v‰etko nestíhate, alebo len s odret˘mi u‰a-
mi odvádzate napríklad dane do sociálnej a
zdravotn˘ch poisÈovní a na daÀov˘ úrad, tak
sa môÏete dostaÈ do veºk˘ch ÈaÏkostí. Samo-
zrejme, nedá sa to pau‰alizovaÈ na v‰etky
úrovne Ïivota, pretoÏe nie je politik ako po-
litik, nie je sociálne zariadenie ako sociálne
zariadenie, nie je starosta ako starosta. Jedno-
ducho, v‰etci nie sme rovnakí. Ale väã‰inou
je to veºmi ÈaÏké.
A nemali by trochu viac prispievaÈ miliar-
dári? Miliardári by v hojnej miere mali na
takéto u‰ºachtilé a súãasne nevyhnutne po-
trebné sociálne úãely prispievaÈ, pretoÏe k
t˘m miliardám by sa nikdy neboli dostali,
keby väã‰ina star˘ch ºudí, o ktor˘ch hovo-
ríme, nebola vtedy, keì boli pri pln˘ch si-
lách, teda v mlad‰om veku, robila to, ão ro-
bila a cez ão musela prejsÈ, neÏ do‰li k svo-
jej starobe.
Skutoãne, pán redaktor, plne s vami súhla-
sím, pretoÏe dne‰ní starí ºudia – spolu s ºuì-
mi v strednom veku – vybudovali tento ‰tát,
pripravili pôdu pre na‰ich dne‰n˘ch mlad˘ch
podnikateºov, aj miliardárov, takÏe mali by sa
nejako zúãastniÈ na rie‰ení ich sociálnej situá-
cie. StotoÏÀujem sa s vami v tom, ão hovorí-
te. Veì vo vyspel˘ch ‰tátoch, napríklad v
Dánsku, ide aÏ 50% odvodov do sociálnej ob-
lasti. Teraz som aj ãosi zapoãula, Ïe minister-
stvo financií pripravuje nejakú novelu záko-
na, ktorá by mala uzákoniÈ, Ïe 1 aÏ 2% z
daní by sa malo automaticky prerozdeºovaÈ na
neziskové organizácie v rôznych oblastiach,
a teda aj v sociálnej sfére. Jedno-dve percen-
tá z vysok˘ch príjmov nikomu ch˘baÈ nebu-
dú k Ïivobytiu, ale t˘m star˘m ºuìom, ktorí
sú na sociálne sluÏby odkázaní, to pomôÏe. To
je jedna stránka veci. A potom druhá stránka
veci je spravodlivé rozdeºovanie finanãn˘ch
prostriedkov z ministerstva financií smerom
na samosprávne kraje. Samosprávne kraje
musia dávaÈ finanãné prostriedky do sociál-
nej sféry, na ktorú im prídu aj dane. Keì ºu-
dia, ktorí sú v sociálnej núdzi odkázaní na fi-
nanãné prostriedky vybrané z daní, musia
ich dostaÈ, veì práve oni cel˘ Ïivot odvádza-
li svoje dane do ‰tátu a teraz, keì sú odkáza-
ní na opateru v nejakom sociálnom ústave, ne-
môÏeme tie dane podºa nového prerozdeºova-
cieho mechanizmu daÈ zo samosprávneho
kraja len tak na cesty alebo na ‰koly, hoci, sa-
mozrejme, aj to sú potrebné záleÏitosti, ale
malo by sa to daÈ do sociálnej oblasti. A na
ostatné oblasti ich nájsÈ v in˘ch poloÏkách
Keby ste si mohli vybraÈ a keby sa vás bu-
dúci ‰éf nového kabinetu op˘tal, chceli by
ste byÈ rad‰ej ministerkou financií alebo
rad‰ej sociálnych vecí? To sú obidva, pod-
ºa mÀa, veºmi ÈaÏké rezorty. âo by ste si vy-
brali?
Pán redaktor, urãite ani jedno, ani druhé,
pretoÏe nie som zdatná, aby som mohla ria-
diÈ ãi jeden, ãi druh˘ rezort. Nemám také Ïi-
votné skúsenosti z t˘chto oblastí a dovolím si
tvrdiÈ, Ïe nemám nejaké ministerské méty,
ktoré by som proste chcela v Ïivote docieliÈ.
Ja som veºmi spokojná tam, kde som, preto-
Ïe práca, ktorú robím v sociálnej oblasti, ma
veºmi napæÀa. A keì v nej môÏem ºuìom po-
môcÈ doma, ãi uÏ priamo v regióne v nejak˘ch
zariadeniach, alebo – ako teraz, keì som v NR
SR – tvorbou ãi podporou dobr˘ch zákonov,
najmä sociálnych, tak si myslím, Ïe moje Ïi-
votné ambície a ciele sú uskutoãnené a na-
plnené.
59
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O maysk˘ch ãa‰níkoch, ktor˘ch spoza pultu ani nevidieÈ
O rekordne r˘chlych skú‰kach na trenãianskej vysokej ‰kole
O sile spoloãenskej mienky
O Doãolomanskom a ‰kandalóznom bulvári
O politickom úpadku Jána Budaja
O uváÏlivosti Vladimíra Meãiara
O sile (a slabosti) Richarda Sulíka
O obãianskych ãlenoch Rady SRo a Rady STV

O Yukatane a turistick˘ch
zázrakoch v Mexiku resívnej‰í Indiáni neÏ boli Mayovia, a my sme
boli na pyramíde Chichen Itzá. Ten názov je
vlastne odvoden˘ od kmeÀa, ktor˘ porazil
Mayov, pretoÏe – ako to uÏ b˘va – vÏdy niek-
to niekoho pokorí a oni pokorili Mayov a po-
tom ich aj ãiastoãne vyvraÏdili. Tak sme boli
na tejto Chichenici (âiãenici) a potom sme
boli v stredisku Tikal, kde Mayovia Ïili. Tam
sme videli v‰elião zaujímavé, ale asi najzau-
jímavej‰ie z toho, ão nám tvrdil nበsprievod-
ca, bol maysk˘ ãas, ktor˘ bol vraj najpresnej-
‰í na svete aÏ do vynájdenia atómov˘ch ho-
dín. To ma prekvapilo, Ïe nikto nemal tak˘
presn˘ ãas, ako ukazoval maysk˘ kalendár. To
som nevedel.

A okrem tohto kalendárového alebo ãaso-

Po svojom exkluzívnom v˘lete do âíny ste
si nedávno na prelome rokov vybrali, as-
poÀ ja si myslím, úplne inú krajinu. Ne-
viem preão, ale prekvapilo ma, Ïe ste sa vy-
brali do Mexika. Mexiko znie veºmi príÈaÏ-
livo a podºa toho, ão som ãítal a ão som vi-
del rôzne obrazové materiály, tak Mexiko
je svojím spôsobom e‰te zaujímavej‰ie,
ako âína. Aj pre vás bolo? Alebo sa to
nemá porovnávaÈ?
Úprimne povedané, my sme akoÏe oficiál-
ne boli v Mexiku, ale de facto sme v Mexi-
ku ani neboli, lebo sme boli na polostrove Yu-
katan, ão zasa nie je celkom Mexiko, lebo
Mexiko je skôr v priestore pod Spojen˘mi
‰tátmi – tam je to typické Mexiko, aké nosí-
me v sebe alebo ako si kaÏd˘ predstavuje, po-
vedzme s kaktusmi. Yukatan je v˘letná a re-
laxaãná zóna pre americk˘ch a kanadsk˘ch
turistov, ktor˘ch je tam najviac. Pre mÀa aj s
manÏelkou sa s Mexikom spája najviac asi to,
Ïe sme nav‰tívili niektoré mayské pamiatky
a pamiatky po Itzoch. To sú vlastne takí ag-
vého zázraku bolo e‰te v Mexiku nieão
také, ão vás vyviedlo z miery?
KeìÏe my sme tam boli vlastne na dovo-
lenke, tak nás vyviedla z miery zima, ktorá
nás tam zasiahla. ZaÏili sme takú zimu, aká
tam vraj, aspoÀ nám tvrdili, nebola 140 rokov,
takÏe bola naozaj mimoriadna. âím nás ako
dovolenkárov dosÈ zaskoãili, lebo my sme
tam neboli na „poznávaãke“, ako sme boli v
âíne, ale boli sme na – ako sa ºudovo hovo-
rí – normálnom „leháre“ v nádhernom areá-
li, odkiaº sme vyrazili von len dvakrát, raz na
dvojdenn˘ v˘let po maysk˘ch pamiatkach a
na pamiatkach po Itzoch, ão som pred chví-
ºou hovoril, a raz sme boli v kúpeºnom mes-
teãku, o ktorom tvrdia, Ïe vyzerá ako slávne
Saint Tropéz na francúzskej Riviére zo ‰esÈde-
siatych rokov. Ale keìÏe som nebol v Saint
Tropéz v ‰esÈdesiatych rokoch, tak to neviem
porovnaÈ. Toto mexické prímorské mesteãko
Playa del Carmen pri Karibskom mori bolo
veºmi milé a pôsobilo na nás veºmi príjemne.
Inak sme sedeli v na‰om areáli a snaÏili sme
sa opaºovaÈ a kúpaÈ sa, aj keì to kvôli poãa-
siu nie vÏdy bolo moÏné.
V posledn˘ch rokoch ste precestovali veº-
mi odli‰né krajiny. Ako je to s pohostinnos-
Èou alebo ústretovosÈou ºudí, ktorí sa o vás
starali? Recepãn˘ch v hoteloch, ãa‰níkov

60
D I A L Ó G Y O A & E W
alebo aj upratovaãiek? Je nejak˘ viditeºn˘
rozdiel medzi starostlivosÈou ãi uÏ v âíne,
ãi v Mexiku, alebo v JuÏnej Amerike, kde
ste tieÏ boli, alebo je samozrejmou povin-
nosÈou kaÏdého z obsluhujúceho personá-
lu kdekoºvek na svete správaÈ sa k hosÈovi
veºmi ústretovo?
V Mexiku kvalita t˘chto sluÏieb bola veº-
mi vysoká, oni si veºmi potrpia na to, aby zá-
kazníci boli spokojní. Dobre vedia, Ïe prak-
ticky z toho Ïijú, veì na Yukatane asi nie je
veºa iného na obstojn˘ zárobok, okrem turis-
tiky. TakÏe oni sa na turistiku zamerali a ro-
bia to skutoãne dobre, sú vÏdy ochotní, milí
a usmiati. Ale keì ste sa p˘tali, ão ma prekva-
pilo, tak to bola jedna do oãí bijúca vec: sú
mimoriadne malí. Ja som tak˘ch mal˘ch ºudí,
ako sú Mayovia nevidel. MuÏi majú moÏno
meter desaÈ a Ïeny meter. Zostal som úplne
zaskoãen˘. Keì Mayovia chodili po kaviar-
ni alebo re‰taurácii ako ãa‰níci, my sme ich
niekedy ani nevideli spoza pultu, lebo pult bol
vy‰‰í ako oni. Ale ochotní boli veºmi a stra‰-
ne sa o nás starali. TakÏe v podstate vo v‰et-
k˘ch krajinách, kde sme boli, sa miestni väã-
‰inou veºmi starajú o turistov, ale – moÏno sa
trochu zaãudujete – najhor‰ie je to v niekto-
r˘ch krajinách západnej Európy, lebo tam uÏ
asi ºudia nie sú tak veºmi odkázaní na penia-
ze od hostí. A tak môÏem povedaÈ, Ïe najhor-
‰iu starostlivosÈ, ão sa gastronómie t˘ka, som
zaÏil vo Francúzsku. âlovek ani na Sloven-
sku nezaÏije takú neochotu, aj nekvalitu, ako
som zaÏil vo Francúzsku. Tam sa nám stalo,
Ïe sme pri‰li do re‰taurácie a ãa‰níãka si 20
minút telefonovala a ani si nás nev‰imla. To
sa v Mexiku ÈaÏko môÏe staÈ.
Mne sa zdá, Ïe v posledn˘ch rokoch do‰lo
na Slovensku ak nie v mnoh˘ch in˘ch ve-
ciach, tak v tomto k veºkému obratu: Slo-
váci tieÏ uÏ pochopili, Ïe bez prívetivosti
jednoducho ºudia k nám neprídu. Keì chce
ísÈ niekto lyÏovaÈ, uÏ si môÏe vybraÈ, ãi si
odskoãí do Álp v neìalekom Rakúsku, ale-
bo ãi pôjde do Tatier.
Neviem, ako to je, lebo ja do Tatier – pri-
znám sa – veºmi nechodím, keìÏe nie som ani
turista, ani lyÏiar, ale ão hovoria moji priate-
lia lyÏiari, tak v‰etci idú rad‰ej do Álp, lebo
je to vlastne cenovo skoro rovnaké a posky-
tovaná kvalita je v Rakúsku vraj nepomerne
vy‰‰ia – aj ão sa t˘ka mnoÏstva zjazdoviek,
ktoré lyÏiar môÏe pouÏiÈ v rámci jedného ku-
pónu, aj stavom a pestrosÈou tratí, ktoré má
v kaÏdom stredisku k dispozícii, takÏe ten v˘-
ber dobr˘ch záÏitkov je tam omnoho väã‰í,
k˘m tu je jedna zjazdovka a e‰te tam treba stáÈ
ãasto v rade, aby sa lyÏiar mohol daÈ vyviezÈ
na vrchol kopca, takÏe je to vraj veºk˘ rozdiel,
ale musím podãiarknuÈ, Ïe to, ão vravím, je
len sprostredkovaná informácia.
VráÈme sa teraz na Slovensko. Medzi súãas-
n˘mi trápnymi kauzami, ktoré zaplavili
niektoré slovenské vysoké ‰koly, ma zvlá‰È
zaujala jedna. Dcéra jedného dekana uro-
bila v‰etky svoje skú‰ky mimoriadne r˘ch-
lo, tu‰ím, Ïe namiesto ‰tyroch rokov ‰túdia
za deväÈ mesiacov. Na tomto prípade ma
zvlá‰È znepokojuje jedna otázka. âakal by
som aspoÀ od mlad˘ch, ktorí b˘vajú naj-
revoluãnej‰í na ceste za naplnením neja-
k˘ch ideálov, Ïe nepodºahnú morálnym
poku‰eniam. Preão v‰ak ani mladá generá-
cia nie je odolná a preão, aj keby ju otec na-
hováral, neodmietne? Vyrazilo mi dych,
keì som zistil, Ïe dekan vysokej ‰koly robí
nieão, ão sme si v ãasoch ná‰ho ‰túdia ne-
vedeli ani predstaviÈ. Ale e‰te viac som zos-
tal bez dychu, keì som sa dozvedel, Ïe jeho
dcéra, teda mlad˘ ãlovek, ktor˘ mohol po-
ãas revolúcie v novembri ´89 meniÈ svet, sa
tieÏ angaÏovala v takomto hlúpom podvo-
de.
Priznám sa, Ïe toto mÀa tieÏ prekvapilo.
Celé to bolo veºmi smutné, Ïe vysoko‰kolsk˘
dekan, ktor˘ by mal byÈ nielen profesionál-
nou, ale aj morálnou autoritou, sa dopustí ta-
kejto hlúpej neãestnosti. Naozaj ma zarazila
hlavne jeho hlúposÈ. âo si myslel, Ïe sa ten-
to prechmat nejako neprevalí? Veì predsa
musel predpokladaÈ, Ïe má nejak˘ch nepraj-
níkov, ktorí to, samozrejme, vykriãia, ako sa
to nakoniec aj stalo. A ão sa mlad˘ch ºudí
t˘ka, ja si myslím, Ïe tí sú takí istí, ako starí.
Ja si nemyslím, Ïe sú omnoho morálnej‰í, ako
starí ºudia. MoÏno aj naopak. Jednoducho, keì
tá sleãna zistila, Ïe má príleÏitosÈ skrátiÈ si tak-
to pohodlne ‰túdium, tak to vyuÏila. Ja stále
tvrdím – veì som to neraz aj v t˘chto na‰ich
rozhovoroch povedal –, Ïe ºudia sa väã‰inou
správajú tak, ako im to umoÏÀuje systém. Ja
neverím veºmi v to, Ïe sú ºudia akoÏe veºmi
dobrí a na druhej strane veºmi zlí – podºa mÀa
sú takí, ako sú nastavené pravidlá hry. Uve-
diem tak˘ jednoduch˘, ale veºmi reálny prí-
klad: tí istí vodiãi, ktorí jazdia u nás aj stov-
kou cez dedinu, prejdú cez rakúske hranice,
respektíve cez tú pomyselnú ãiaru, kde kedy-
si boli hranice, ktoré tam teraz, chvalabohu,
ani nie sú, a zrazu v Rakúsku jazdia pekne päÈ-
desiatkou, lebo vedia, Ïe tam im by to nepre‰-
lo, keby r˘chlosÈ prekroãili, k˘m tu by im to
mnoh˘m asi e‰te stále pre‰lo. âiÏe ako sú na-
stavené pravidlá hry, tak sa ºudia správajú. Ne-
hovorím, Ïe v‰etci, niektorí sa asi správajú
„nelogicky“ morálne, hoci by nemuseli, ale
ja si myslím, Ïe je to men‰ina. A moÏno – z
takého dlhodobého hºadiska – aj tí bohvie do-
kedy vydrÏia, keì vidia, Ïe je v˘hodné byÈ ne-
ãestn˘. MoÏno niekto vydrÏí chvíºu správaÈ sa
podºa morálnych princípov, ale keì to dlho
trvá a keì v‰etci okolo neho kradnú a teda aj
majú z toho nejak˘ zisk, a on jedin˘ akoÏe je
chudobn˘, tak skôr-neskôr moÏno aj on pod-
ºahne, priãom, pripú‰Èam, Ïe snáì sú v˘ni-
moãne aj takí, ktorí vydrÏia cel˘ Ïivot. Ale
aby sme sa nemuseli na to spoliehaÈ, ja veº-
mi bazírujem na tom, aby boli v spoloãnosti
pravidlá hry nastavené tak, Ïe jednoducho
bude v˘hodné byÈ ãestn˘m. Tak by mali byÈ
nastavené zákony, ale nie sú. Lebo ich schva-
ºujú ºudia, ktorí sami nie sú ãasto veºmi ãest-
ní. A predsa nepôjdu sami proti sebe.
Ak na jednej strane moÏno úplne chápaÈ,
ão hovoríte a aj prijaÈ to, lebo maÈ dobré
pravidlá a dbaÈ na to, aby sa dodrÏiavali,
je pre spoloãnosÈ uÏitoãné, ale na druhej
strane predsa len ma akosi dráÏdi otázka,
ãi to musí tak byÈ. âi by ão najviac ºudí uÏ
od detstva alebo mladosti nemalo byÈ tak
vychovan˘ch, aby mali v sebe nejaké zá-
brany, ktoré by im bránili konaÈ proti zá-
ujmom spoloãnosti alebo proti zdedenej
slu‰nosti. Poãas strednej ‰koly som vyras-
tal v takom prostredí, ktoré nás v‰etk˘ch
nabádalo k tomu, aby sme boli korektní –
a e‰te aj po desaÈroãiach, pokiaº mám moÏ-
nosÈ sledovaÈ t˘chto mojich vrstovníkov,
môÏem povedaÈ, bez toho, aby som ãokoº-
vek idealizoval, Ïe sú to ºudia, ktorí majú
autoritu celého svojho okolia a kaÏd˘ im
dôveruje. Neviem si predstaviÈ, Ïe by v
tom ãase boli podvádzali napríklad plagiát-
mi na vysok˘ch ‰kolách tí, ão tam boli pe-
dagógmi.
Je nepochybné, Ïe sila kolektívu, v ktorom
sa vytvára spoloãenská mienka o ãloveku, je
jeden z najsilnej‰ích vonkaj‰ích faktorov,
ktor˘ vás ako osobnosÈ ovplyvÀuje, a teda keì
vy nieão nemorálne vykonáte a prostredie, v
ktorom sa pohybujete, vás odsúdi, alebo vás
vylúãi zo svojho kruhu, tak to je, pochopiteº-
ne, jeden z úplne najsilnej‰ích motívov pre
ãloveka, aby sa správal slu‰ne. U nás je ãas-
to ten problém, Ïe stále ako keby platilo hes-
lo, Ïe kto nekradne, okráda svoju rodinu. Ten
tlak je u nás skôr ako keby opaãn˘, Ïe tí, ão
sa správajú slu‰ne, sú vystavení na posmech
ostatnej väã‰iny, ktorá sa tomu ãuduje, pre-
ão sa správajú slu‰ne, keì je to nev˘hodné.
To je potom veºk˘ problém prekonaÈ tento
psychologick˘ nátlak. A, podºa mÀa, potlaãiÈ
alebo prelomiÈ by sa naozaj dal len tak, Ïe by
dlh‰ie obdobie – a pod t˘m dlh‰ím obdobím
mám na mysli niekoºko generácií – platili veº-
mi prísne pravidlá, ktoré by vypl˘vali pria-
mo zo zákona, a keby niekto ukradol ão aj len
ãokoládu, tak by bol prísne potrestan˘.
Je predsa len nejaká sociálna alebo profe-
sionálna skupina, ktorej by ste dôverova-
li? Teda ºudia, ktorí sa zo zásady, na zákla-
de toho, ão im diktuje ich vlastná du‰a, ich
svedomie, snaÏia správaÈ slu‰ne? Skupina,
ktorá sa, povedané zjednodu‰ene, vyãleÀu-
je svojou vy‰‰ou morálnosÈou?
Obávam sa, Ïe teraz, keì hovoríme o slo-
venskej spoloãnosti, tak asi ani veºmi nie. âlo-
veku by, samozrejme, pri tejto otázke pri‰lo
na um, Ïe hádam kÀazi, ale vidíme, Ïe aj me-
dzi nimi sa diali v‰elijaké obchody a nie vÏdy
boli motivované láskou k Bohu, ale skôr lás-
kou k peniazom. TakÏe ani medzi kÀazmi, bo-
huÏiaº, sa nedá veºmi povedaÈ, Ïe by bola
morálka úplne jednoznaãná.
Veºké disproporcie v posledn˘ch rokoch
vznikli a vznikajú medzi politikmi a novi-
nármi. Politici ãasto zaraìujú novinárov
medzi nemorálnych a neslu‰n˘ch. Nezdá sa
vám, Ïe – naopak – novinári tvoria slu‰nej-
‰iu skupinu, ako politici? TotiÏ, práve mno-
hí novinári sú tí, ktorí odhaºujú spoloãens-
ké nedostatky a neduhy.
To je v poriadku, to by aj mala byÈ ich prá-
ca, za to ich platia. Ale musím povedaÈ, Ïe ne-
mám veºmi rád, keì sa bulvárny novinár sta-
via do pozície nejakého morálneho arbitra a
rozhoduje o tom, ão je správne a ão je ne-
správne. TobôÏ keì on sám si ãasto zarába na
Ïivobytie nie najmorálnej‰ím spôsobom, keì
napríklad dá na titulnú stranu vety alebo ob-
rázky, ktoré niekedy musia „hrdinov“ t˘chto
ãlánkov nejako aÏ ºudsky poníÏiÈ. Tak˘ bol
pred ãasom prípad Michala Doãolomanské-
ho, ktor˘ mal rakovinu a oni bez problémov
dali na titulnú stranu jeho fotografiu s nápi-
som ZOMIERA ! A tak keì takéto noviny po-
tom v in˘ deÀ zase budú kázaÈ morálku, tak
61
D I A L Ó G Y O A & E W
je to minimálne na zamyslenie. Ale – na‰Èas-
tie – okrem t˘chto bulvárnych novinárov sú
e‰te aj iní Ïurnalisti, ktorí – verme, Ïe z ne-
zi‰tn˘ch dôvodov – odhaºujú rôzne korupã-
né ‰kandály, a verme tieÏ, Ïe tam nejde o to,
Ïe jedna skupina biznismenov bojuje proti inej
skupine a Ïe jedni platia jedn˘ch novinárov
a druhí druh˘ch. A potom sú veºmi ãasté aj
prípady, aby som povedal nieão mimo poli-
tiky, Ïe raz ãítate v novinách, aké je stra‰ne
zdravé piÈ mlieko, pretoÏe keì ho nebudete
piÈ, tak umriete, a o niekoºko mesiacov sa zra-
zu zasa doãítate, Ïe mlieko piÈ je veºmi nezdra-
vé, pretoÏe ‰kodí. A to isté platí aj o syroch:
raz napí‰u, aké sú dobré, a raz zasa, Ïe to je
pre ãloveka nedobré. Raz napí‰u, Ïe, ja ne-
viem, víno je zdravé, a raz zasa, Ïe je nezdra-
vé. A mne sa niekedy zdá, Ïe to má vÏdy
praktické dôvody: keì je veºa mlieka na skla-
de, napí‰u, Ïe treba piÈ mlieko, aby sa vypre-
dalo, a keì ho je málo, tak napí‰u, Ïe je ne-
zdravé, len aby sme z neho nemali nedostat-
kov˘ tovar. TakÏe ani novinári, podºa mÀa,
tieÏ nie sú aÏ takí anjeli. Napríklad keì ich ne-
jaká firma zoberie na v˘let na nejaké príjem-
né miesto, tak väã‰inou o tej firme zle nena-
pí‰u.
Medzi veºmi v˘razné, ale aj zvlá‰tne posta-
vy novembra ’89 patril moderátor vtedaj-
‰ích mítingov, ochranár a viac alebo menej
politik Ján Budaj. Preão sa neskôr v sloven-
skom verejnom Ïivote príli‰ nepresadil?
Máte pre to nejaké vysvetlenie?
Ja si myslím, Ïe jemu veºmi zavarila aféra
s jeho podpisom pod spoluprácu so ·tátnou
bezpeãnosÈou, z ktorej on sám má, myslím si,
veºkú traumu. Ja som s ním aj osobne raz dlho
sedel, dokonca bol i u nás doma, a vlastne cel˘
veãer, keì rozprával, tak hovoril hlavne o
tom, ako k tomu do‰lo, ako utekali cez hra-
nice, ako tam leÏali vo vode, ako d˘chali len
cez slamku, a koºko dni sa tam schovávali. A
keì boli úplne na pokraji síl, tak vtedy ich
chytili a dali im nieão podpísaÈ, priãom im sºú-
bili, Ïe sa budú môcÈ vyspaÈ a najesÈ. A naozaj
toºko o tom hovoril a vlastne o niãom inom
nehovoril, aÏ som nadobudol pocit, Ïe táto
trauma ho veºmi zoÏiera. A keìÏe vlastne aj
vtedy sme tu‰ili a aj teraz tu‰íme, kto na neho
vytiahol túto kauzu, a to bolo niekedy na jar
1990, zarezonovalo to ako bomba a asi sa z
tohto v˘buchu vtedaj‰ej bomby uÏ potom
vlastne ani nikdy nedokázal zotaviÈ. A keì aj
mal pokusy o návrat do veºkej politiky, ãi cez
Demokratickú úniu ãi cez Stranu zelen˘ch,
tak zrejme jeho neprajníci vÏdy vytiahli na
neho túto kauzu so ·tátnou bezpeãnosÈou a on
sa stiahol za nejaké svoje hradby samoty.
Pravdou je, Ïe na Slovensku sa spoluprá-
ca s ·tb síce t˘kala tisícov ºudí, ale takmer
nikoho nejako neohrozila. Ak, tak to boli
naozaj zriedkavé príklady. âím to je, Ïe
práve v Budajovom Ïivote zohrala takú
úlohu?
Jednak preto, Ïe on patril medzi lídrov re-
volúcie, u ktorého sa to Èaωie prepaãovalo,
ako keì bol spolupracovníkom ·tátnej bez-
peãnosti niekto akoby z opaãného tábora – a
potom bude príãinou, aspoÀ sa domnievam,
asi aj Budajova väã‰ia plachosÈ, neÏ ju moÏ-
no mali iní. Keby bol pravdepodobne bezoãi-
vej‰í, tak moÏno by sa vedel presadiÈ viac, neÏ
62
sa presadzuje. Ale nepoznám ho aÏ do takej
miery, aby som vedel a mohol vyná‰aÈ súdy.
Ja osobne som mu uveril, keì rozprával o tom,
za ak˘ch okolností do‰lo k podpísaniu spolu-
práce s ·tB, Ïe to bolo naozaj vo veºmi vy-
pätej situácii.
Drzí sa majú zväã‰a oveºa pohodlnej‰ie,
neÏ plachí.
BohuÏiaº, je to ãasto tak v tomto svete.
Ani Václav Havel to nedokázal zmeniÈ.
Havel ist˘ ãas fungoval ako svedomie ná-
rodov, najmä ãeského, ãiastoãne v‰ak aj slo-
venského. Ale to bolo revoluãné obdobie,
ktoré by sa dalo prirovnaÈ k akejsi sprche
svedomia. TúÏbu po ãist˘ch hodnotách v‰ak
veºmi r˘chlo vystriedal pragmatizmus a túÏ-
ba ºudí po r˘chlom zbohatnutí, ktorú steles-
Àoval Václav Klaus. âiÏe ºudia moÏno aj na-
ìalej mali v˘ãitky svedomia, ale keì boli v hre
veºké peniaze, tak to rad‰ej rozd˘chali. A po-
tom, ºudia boli – a aj sú – v‰elijakí... Ja si pa-
mätám, Ïe keì som bol na základnej vojen-
skej sluÏbe na vojenskom gymnáziu v Ban-
skej Bystrici, tak Ïiaci toho gymnázia, teda
budúci dôstojníci âeskoslovenskej ºudovej
armády, nemali problém jeden druhého okrad-
núÈ. A keì ten okradnut˘ pri‰iel na to, Ïe ho
okradol jeho vlastn˘ kamarát, tak sa ani ne-
hneval. Ja som sa sprvu p˘tal: „Ty sa na neho
ani nehnevá‰, Ïe Èa okradol?“ A on povedal:
„Preão by som sa ne na neho hneval, v‰ak
keby som ja mal tú moÏnosÈ, aj ja ho okrad-
nem.“ Takáto morálka tam bola. Pre mÀa to
bolo dosÈ vtedy nepochopiteºné, a vlastne do
dne‰ného dÀa je to pre mÀa nepochopiteºné,
ale tam vládla takáto morálka. A teraz z také-
hoto materiálu vystavajte slu‰nú spoloãnosÈ!
Unikátnym javom súãasnej slovenskej po-
litiky je postavenie Smeru, ktor˘ sa uÏ dosÈ
dlhé roky stále pohybuje medzi 30 aÏ 40 %
preferencií a podpory obãanov. Z toho vy-
pl˘va, Ïe momentálne je to politická stra-
na mimoriadne silná, takÏe nemoÏno k nej
Ïiadnu inú prirovnaÈ. A ãlovek sa zam˘‰-
ºa, ako sa tento subjekt k takémuto posta-
veniu dostal. Najmä keì si uvedomíme, Ïe
Smer vlastne nevznikol tak dávno a Ïe vy-
rástol z niekdaj‰ej Strany demokratickej
ºavice. Podºa vás je Smer silnej‰í, neÏ to Slo-
vensko unesie, alebo opozícia, a teda naj-
mä SDKÚ a KDH, sú slab‰ie, neÏ to Slo-
vensko potrebuje?
Smer je naozaj zvlá‰tny fenomén. Dá sa po-
vedaÈ, Ïe je to vlastne súãasná podoba HZDS.
Dokonca si myslím – a nehovorme teraz o
jeho funkcionároch a moÏno ani o ãlenoch, ale
o jeho sympatizantoch a voliãoch –, Ïe sú to
ãasto aj tí istí. Ja mám kamaráta, ktorého ro-
diãia boli vá‰niví obdivovatelia a zástancovia
Vladimíra Meãiara, ale teraz zavrhli Meãia-
ra a sú z nich obrovskí obdivovatelia a priaz-
nivci Roberta Fica. V Àom vidia ako keby
svojho ochrancu pred zl˘m kapitalistick˘m
svetom, ktor˘ im zaruãí, Ïe sa nebude zvy‰o-
vaÈ cena plynu, a ktor˘ im zaruãí, Ïe nás ne-
budú ovládaÈ monopoly, a Ïe zl˘ kapitalizmus
zostane niekde vonku za hranicami Sloven-
ska a on ich bude chrániÈ pred v‰etk˘mi ne-
bezpeãenstvami. To voºakedy asi predpokla-
dali aj u Vladimíra Meãiara. Inak, práve mi-
nule som rozm˘‰ºal o tom, ak˘ in˘ je teraz
Vladimír Meãiar. Pozeral som diskusiu na
TA3, v ktorej debatovali Pál Csáky a Vladi-
mír Meãiar – a ja som sa nestaãil ãudovaÈ, ak˘
bol Meãiar uváÏliv˘. Nijaké prudké emócie,
nijaké búchanie do stola. A ão je paradoxné,
presne táto rozváÏnosÈ a istá starecká mú-
drosÈ jemu a HZDS vykrútilo krk. K˘m ho-
voril piate cez deviate, vym˘‰ºal si a zavádzal,
tak to mnohí ºudia Ïrali a vtedy mal vysoké
preferencie. Ale odkedy, ako by som povedal,
zmúdrel, tak mu tie preferencie prudko kles-
li aÏ do takej miery, Ïe podºa niektor˘ch prie-
skumov sa nedostane HZDS ani do parla-
mentu. Ale tieto preferencie sa nestratili, len
sa pretavili do preferencií Smeru, ktor˘ vlast-
ne momentálne predstavuje pre ºudí tie hod-
noty, ktoré si voºakedy voliãi váÏili alebo ob-
divovali u Meãiara a vtedaj‰ieho HZDS. A ão
sa t˘ka opozície – tá, bohuÏiaº, ako sme o tom
tu uÏ neraz hovorili, sa nevie morálne oãistiÈ
od káuz, ktoré sa odohrali v ãase, keì bola pri
moci. A, hlavne, nevie sa od toho ani perso-
nálne, ale vlastne ani verbálne nejako veºmi
odãleniÈ. (Rozhovor vznikol pred odstúpe-
ním Dzurindu z postu volebného lídra SDKÚ
– pozn. EW) Majú smolu v tom, Ïe voliãi opo-
zície sú iní voliãi, ako sú voliãi koalície. K˘m
napríklad voliãom SNS vôbec Ïiadne kauzy
neprekáÏajú, dokonca ako keby im mnohé z
toho bolo sympatické, tak voliãom opozície
to z veºkej ãasti asi prekáÏa. Ale títo voliãi ne-
pôjdu voliÈ Fica, ani HZDS, a tobôÏ nie SNS,
oni len nepôjdu voliÈ vôbec.
A Richard Sulík – predseda novej hviezd-
nej strany na politickom nebi, ktorá je klo-
nom SDKÚ, ale nemá za sebou tie kauzy,
ktoré sa spájajú s SDKÚ – môÏe vytlaãiÈ
SDKÚ z jej pozície?
Ja si myslím, Ïe môÏe, aj keì je to pre mÀa
nie úplne radostn˘ proces, lebo sila Richar-
da Sulíka a jeho strany je v tom, Ïe je to za-
tiaº nepopísan˘ list, takÏe vlastne mu ºudia ve-
ria preto, lebo na neho nevedia povedaÈ niã
zlé. Ja nehovorím, Ïe keì ho spoznajú, bude
zl˘, ja mu nechcem krivdiÈ. Hovorím len to,
Ïe zatiaº neviem o Àom toºko pozitívneho, aby
som ho chválil, a ani toºko záporného, aby
som ho odmietal. Ale na Slovensku uÏ samot-
n˘ fakt, Ïe o niekom nevieme niã zlé, staãí na
to, aby bol dôveryhodn˘. A e‰te tro‰ku mi na
strane pána Sulíka prekáÏa, Ïe sa dosÈ otvo-
rene aj v rozhovoroch, aj v rôznych vyhláse-
niach hlási k populistick˘m krokom, o kto-
r˘ch aj sám hovorí, Ïe ich robí preto, lebo sú
populistické. Keì je reã o vládnych bavorá-
koch, deklaruje poÏiadavku na obmedzova-
nie sumy, za ktorú sa dajú alebo smú kupo-
vaÈ vládne autá, priãom on sám hovorí, Ïe sa
o tom zmieÀuje preto, „aby sme oslovili ‰i-
roké masy nejak˘m populistick˘m gestom“.
A keìÏe to ani veºmi netají, tak mi to pripa-
dá dosÈ zvlá‰tne.
Vy uÏ tu‰íte, koho budete voliÈ?
Nerád by som, priznám sa, volil nejakú
takú stranu, o ktorej je takmer isté, Ïe sa do
parlamentu nedostane. Je to moÏno z mojej
strany tak˘ tro‰ku pragmatizmus, pretoÏe mal
by som voliÈ toho, komu verím, aj keì sa ne-
dostane do parlamentu. Ale uÏ zase toºko
sme sa pouãili, Ïe keì niekto v prieskumoch
dlhodobo nedosiahne ani 1 %, tak takého asi
ja voliÈ nebudem, lebo jednoducho tie hlasy
D I A L Ó G Y O A & E W
– a teda aj môj – prepadnú. TakÏe asi budem
dosÈ zvaÏovaÈ ºudsk˘ faktor, napríklad ãi si lí-
drov strany, ktorej dám svoj hlas, váÏim ako
ºudí. A moÏno politick˘ program bude aÏ na
druhom mieste.
Veºmi sa vyh˘bame komunálnym témam,
a oprávnene, lebo tie odvádzajú diskutérov
od podstatn˘ch spoloãensk˘ch pohybov.
Teraz v‰ak poviem záÏitok, ktor˘ sa zdan-
livo dot˘ka len maliãkosti, ale podºa mÀa
sa v Àom skr˘va závaÏná zmena v psychi-
ke na‰ich firiem. Dvakrát sa stalo, Ïe sme
po dve hodiny nemali televízny signál, hoci
máme zaplaten˘ cel˘ balík kanálov. Na-
hnevalo ma to, lebo práve i‰iel program,
ktor˘ som z pracovn˘ch dôvodov potrebo-
val vidieÈ. Bol som ‰okovan˘, Ïe mi nielen
odpovedali, ale Ïe sa mi aj ospravedlnili a
Ïe mi zníÏili za ten mesiac poplatok.
Na tom, ão ste teraz povedali, je zaujíma-
vé to, Ïe to hovoríte ako keby i‰lo o mimo-
riadnu udalosÈ, priãom je to podºa mÀa nor-
málne. Alebo by to aspoÀ malo byÈ normál-
ne. Îasneme nad nieãím, ão by mala byÈ v zá-
sadne norma. Ale máte pravdu, Ïe v na‰ich
podmienkach to nie je beÏné, takÏe treba po-
vedaÈ: Chvalabohu, Ïe sa takto zachovali.
Ale ãi je to zárodkom nieãoho? Neviem.
MoÏno aj áno, ale zase si myslím, Ïe to nie
je o dobr˘ch a zl˘ch podnikateºoch, ale o
systéme. Ja si myslím, Ïe tento prípad je dô-
kazom toho, Ïe dnes je uÏ reálna moÏnosÈ, aby
ste od jednej spoloãnosti pre‰li k druhej, tak
vám tí pôvodní rad‰ej vrátia 4 eurá, neÏ aby
ste od nich odi‰li. Pochopili, Ïe to musia uro-
biÈ, aby ste boli spokojn˘ a aby ste zostali v
ich spoloãnosti, ãiÏe vlastne urobili dobr˘
obchod. TakÏe ja si nemyslím, Ïe ich motív
bol nejak˘ bohumil˘, bol to ‰ikovn˘ a aj
slu‰n˘ obchodn˘ Èah. Z toho vypl˘va, Ïe aj v
in˘ch oblastiach treba podporovaÈ tenden-
cie, aby bolo viacero dodávateºov, ja neviem,
elektrickej energie, plynu a ìal‰ích podob-
n˘ch sluÏieb. Neviem celkom, ako by sa to
dalo prakticky zrealizovaÈ, ale to ani nie je na-
‰ou úlohou, aby sme to vymysleli.
ZaráÏajúca je v‰ak na‰a obãianska pasivi-
ta. Signál vypadol v‰etk˘m rodinám v na-
‰om dome, ale ako som si to trochu overo-
val, bol som jedin˘, kto sa ozval. A ak sig-
nál vypadol iba v 10 000 bytoch, viete, koº-
ko peÀazí zarobila tá firma, ak za v˘padok
nezaplatila? Nie je to obrovsk˘ obãiansky
deficit na‰ej spoloãnosti, Ïe ºuìom nezíde
ani na um, aby sa domáhali svojich práv?
Áno, a to uÏ je váÏna vec, do akej miery je
slovenská spoloãnosÈ spôsobilá ÏiÈ v demo-
kratick˘ch podmienkach. Lebo v demokratic-
k˘ch podmienkach ºudia musia artikulovaÈ
svoje záujmy, k˘m u nás je drvivá väã‰ina ob-
ãanov pasívna nielen k tomu, ão sa deje v ‰tá-
te, ale aj v meste alebo na dedine. U nás na
rozdiel povedzme od ·vajãiarska, kde o v‰et-
kom je nejaké referendum a kaÏd˘ sa k tomu
vyjadrí, ºudia sú ºahostajní a v‰etky referen-
dá dopadli vlastne neúspechom. A obávam sa,
Ïe ani ìal‰ie referendá nebudú veºmi úspe‰-
né práve preto, lebo veºká ãasÈ Slovákov svo-
jou mentalitou Ïije tro‰ku e‰te v totalite. Na
Slovensku sa stároãia udrÏiava tradícia, Ïe
vrchnosÈ povedala: Je to takto – a takto to tre-
ba urobiÈ, a my sklopíme u‰i a proste sa tomu
nejak˘m spôsobom prispôsobíme. U nás nie
je e‰te zvykom a obávam sa, Ïe dlho ani ne-
bude, aby sa ºudia – keì vypadne prúd –
zdvihli a nejako masovo protestovali. Pred-
pokladám, Ïe keì vypadol hoci aj v celej
‰tvrti prúd, moÏno vy ste boli jedin˘, kto na-
písal sÈaÏnosÈ, preão to vypadlo. V‰etci ostat-
ní si asi povedali: No, vypadol, vypadol, tak
ão...? Hor‰ie je, Ïe u nás sa to deje aj tam, kde
ide skutoãne o váÏne záleÏitosti. Tak˘mto
spôsobom sa zlikvidujú niektoré parky a ºu-
dia veºmi ani neprotestujú. Sú aj v˘nimky, Ïe
sa nejaké skupiny ozvú, ale naozaj je to len
zriedkavé, a to je uÏ hor‰ie, lebo dôsledky ta-
kejto ºahostajnosti sú trvalé: nejakí develope-
ri kúpia park a premenia ho na základy nie-
koºkoposchodového betónového kolosu. Ja
stále hovorím, Ïe keby v Anglicku do‰iel
niekto povedzme v Lond˘ne na stavebn˘
úrad, Ïe ide v Hyde parku stavaÈ dom, tak asi
by ho zavreli do blázinca a vôbec by nikomu
ani nepri‰lo na um sa touto hlúposÈou bliωie
zaoberaÈ. U nás naopak, tak˘to pozemok pek-
ne vyjmú z nejakého ochranného pásma a zra-
zu namiesto parku stojí tam budova.
Práva obãanov na kontrolu in‰titúcií, kto-
ré poskytujú sluÏby ‰irokej verejnosti, sa
ignorujú v ‰irokej miere, hoci skutoãne
veºmi ãasto ide o jeden z najdôleÏitej‰ích
faktorov demokracie. Teraz mám na mys-
li verejnoprávne médiá, teda STV a Sloven-
sk˘ rozhlas. Nedávno, na zaãiatku roka, v
Rakúsku – tak ako uÏ dlhé roky – vystu-
Ïovali televíznu a rozhlasovú radu pilier-
mi obãianskej kontroly. U nás uÏ pred rok-
mi dali politici právo voliÈ tieto rady po-
slancom parlamentu – a e‰te to deklarova-
li ako vrchol demokracie, lebo ão uÏ ním
môÏe byÈ viac, ako hlasovanie volen˘ch
zástupcov ºudu? Pravda, ten systém vy-
mysleli tak, Ïe ãlenov volia poslanci a sta-
nú sa nimi tí, ktorí dostanú najviac hlasov.
V praxi tak najsilnej‰ie politické strany
dostanú nepriamo pod vplyv obe médiá.
Ak˘koºvek in˘ návrh len cynicky vysmejú.
V Rakúsku silnú, tu‰ím 8-ãlennú skupinu
„kontrolórov“ volia skutoãne samotní ob-
ãania, ão dnes, keì moÏno pouÏiÈ interne-
tové hlasovanie, nie je veºk˘ problém. Túto
„obãiansku ãasÈ“ rady tvoria reprezentan-
ti oprávnen˘ch profesionálnych a sociál-
nych skupín. Takto zvolia zástupcu peda-
gógov – veì z mládeÏe sa grupuje veºa di-
vákov a poslucháãov –, takto zvolia repre-
zentanta dôchodcov, umelcov a mnoh˘ch
ìal‰ích. Myslíte si, Ïe by aj u nás podobné
obohatenie oboch rád nezdemokratiãtelo
STV a SRo?
Veºmi záleÏí na tom, ako by sa volilo a kto
by to konkrétne bol. Lebo zase keby tí ôsmi
alebo koºkí obãania reprezentovali názory, s
ak˘mi sa stretávame v rámci internetov˘ch
debát, tak musím povedaÈ, Ïe rad‰ej nech tam
Ïiadni obãania nie sú. TotiÏ úroveÀ interne-
tov˘ch debát naozaj svedãí o neskutoãnej
ºudskej hlúposti. Ja si sem-tam nejaké po-
zriem, a musím povedaÈ, Ïe toºko hlúpostí na
takej malej ploche inde nenájdete. To, ão sa
tam objavuje, je naozaj ãasto varenie z prvej
vody, Ïe to neobstojí ani pred najelementár-
nej‰ou kritikou. TakÏe v nijakej rade – ani te-
levíznej, ani rozhlasovej - by podºa mÀa ne-
jali byÈ len takí úplne „beÏní“ absolútne ne-
informovaní obãania. Musia to byÈ predsa
len ºudia, ktorí sa tro‰ku zaujímajú o proble-
matiku televízneho alebo rozhlasového vysie-
lania, a tí, ão ich majú voliÈ, musia nieão o
nich vedieÈ, aby sa pri internete mohli uváÏ-
livo rozhodnúÈ, komu dajú svoj hlas. Neviem
si predstaviÈ, Ïe by sme zvolili JoÏka Mrkviã-
ku, ktor˘ má síce televízor, ale vôbec sa o me-
diálnu tematiku nezaujíma. Ja si myslím, Ïe
o veciach televízneho a rozhlasového vysie-
lania by mali hlavne rozhodovaÈ tí ºudia, ão
danej problematike rozumejú a nie hocikto,
kto uÏ v Ïivote videl televízor alebo poãúval
rádio.
Nie, v tom v˘bere, o ktorom hovorím, na-
ozaj nejde o to, aby tam bol ktokoºvek, po-
vedzme z poverenia odborov alebo minis-
terstva kultúry, ale aby tam bol niekto,
kto má ‰irokú ‰kálu vedomostí a pozná
tak˘ ‰irok˘ kruh rôznych ºudí, Ïe sa doká-
Ïe kompetentne vyjadriÈ k programu, kto-
r˘ verejnoprávna televízia alebo rozhlas
ponúka. Poviem dve náhodné mená, aby
som potvrdil, Ïe mám na mysli v‰eobecne
známych, inteligentn˘ch a rozhºaden˘ch
ºudí: spisovateº Michal Hvoreck˘ alebo hu-
morista Milan Lasica. Pritom by to mali
byÈ ºudia, ktorí sa o médiách ãasto verej-
ne vyjadrujú, aby ‰iroká verejnosÈ mala is-
totu, Ïe to nie sú nejakí zadubenci alebo ob-
medzenci.
Preto si myslím, Ïe je veºmi dôleÏité, ak˘
by bol ten mechanizmus v˘beru obãianskych
ãlenov mediálnych rád, lebo t˘m, ão teraz ho-
voríte, posúvate na‰e uvaÏovanie do inej ro-
viny. Napokon, obãanmi sme my v‰etci, aj
premiér je obãan, aj vysoko‰kolsk˘ uãiteº. Ak
tomu teda dobre rozumiem, mali by to byÈ ob-
ãania, ktorí nie sú vyslovene platení za svo-
ju mediálnu ãinnosÈ, ale sú nejako kvalifiko-
vaní a predurãení na to, aby sa vyjadrovali o
televíznom a rozhlasovom vysielaní. Keby
tam bol Milan Lasica, tak ten je obãan, ale pri-
tom nie je ani ministrom, ani televíznym kri-
tikom. Proste je to ãlovek, ktor˘ má obrov-
sk˘ rozhºad, má morálne predpoklady, Ïe
bude veci posudzovaÈ objektívne – a tak˘ by
tam, samozrejme, mohol byÈ. Dokonca by
moÏno bolo dobré, keby tam bol... Ale – ne-
hnevajte sa – Milan Lasica pre mÀa zase nie
je „beÏn˘m obãanom“. BeÏn˘m obãanom je
predavaãka zeleniny na trhu alebo vodiã tro-
lejbusu. A pokiaº by ne‰lo naozaj o nejakú veº-
mi v˘nimoãnú predavaãku zeleniny, alebo
zázraãného trolejbusára, tak neviem, preão by
mal sedieÈ v televíznej alebo rozhlasovej rade.
·ofér trolejbusu by sa mal nanajv˘‰ vyjadro-
vaÈ k doprave v rámci Bratislavy, keby sa zria-
dila komisia, ktorá by posudzovala niektoré
problémy v doprave hlavného mesta. Tam
by mohol byÈ celkom uÏitoãn˘ nejak˘ zvole-
n˘ zástupca vodiãov trolejbusov, lebo to je ob-
lasÈ, ktorej asi rozumie a ktorej sa asi aj dlh‰í
ãas venuje.
Ale keby kaÏd˘, kto má dieru v zadku, ke-
cal do televízie a rozhlasu, tak asi by to ne-
bolo naj‰Èastnej‰ie.
S Oliverom Andrásym
uvaÏoval Ernest Weidler
63
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
·kolská reforma
pre internetovú éru
Ani jeden slovensk˘ politik práve sa kon-
ãiaceho volebného obdobia neprepásol do
takej miery svoju príleÏitosÈ vstúpiÈ rozhodn˘-
mi a mimoriadne závaÏn˘mi zmenami vo svo-
jom rezorte, ako minister Ján Mikolaj. Je
síce pravda, Ïe sa – jeden z nemnoh˘ch – usi-
loval o niektoré vstupy do nadmieru ÈaÏkopád-
neho, dlhodobo existujúceho vzdelávacieho
systému, ktoré naz˘val reformou ‰kolstva, ale
je tieÏ pravda, Ïe máloão z toho v‰etkého, ão
legislatívne ãi ministersk˘mi príkazmi presa-
dil, v koneãnom dôsledku mohli ãi pedagógo-
via, ãi rodiãia, ãi Ïiaci a ‰tudenti na svojej koÏi
vnímaÈ ako zásadne zmenen˘ prístup ‰kolstva
k náporu zbytoãností a skostnaten˘ch spôso-
bov na mladú generáciu, vstupujúcu do ne-
vídane zmodernizovaného 21. storoãia alebo
3. tisícroãia. Vznik novej „sociálnej siete“ –
ako uÏ niektorí experti oznaãujú prítomnosÈ
a pouÏívanie internetu, googlu, facebooku,
e-mailu, mobilov, esemesiek, chatovania a
in˘ch vymoÏeností supermodernej techniky
v kaÏdodennej praxi – viac ako prudko zasia-
hol Ïivot detí a celej mladej generácie, prinie-
sol nové impulzy pre jej psychiku, pre jej ko-
munikáciu a pre jej správanie a nastolil po-
trebu zásadn˘m spôsobom správne zasadiÈ
trval˘ – teda stále, kaÏdú sekundu fungujúci
– vplyv tejto siete na kaÏdodenn˘ Ïivot v ro-
dine, medzi priateºmi, v ‰kole, pri prijímaní a
du‰evnom spracovávaní mediálnych záÏit-
kov, s porozumením pre ich úplne nové dosa-
hy na mladú du‰u.
Ak v‰ak konkrétna ‰kola nemá modern˘ch
pedagógov, ktorí nielen chcú re‰pektovaÈ túto
novú sociálnu sieÈ, ale aj sa vyznajú v jej
praktickom pouÏití a v jej spomínan˘ch do-
sahoch na psychiku kaÏdého ãloveka, a ak sa
zatiaº byrokratické a staromilské minister-
stvo, metodicko-pedagogické centrá a e‰te
niektoré ìal‰ie ‰kolské úrady nejak˘m systé-
mov˘m zúradovaním tejto situácie neprepra-
covali k aplikácii modern˘ch technick˘ch
v˘dobytkov do vyuãovacieho a v˘chovného
procesu, nemoÏno ãakaÈ, Ïe sa nieão radikál-
ne pretransformuje. Pritom do osnov, do vy-
uãovacích plánov alebo do niektor˘ch pasá-
Ïí uãiva najmä stredn˘ch ‰kôl vsunuli – zrej-
me ako prejav modernizácie – rôzne informá-
cie zo ‰irokej oblasti ekonomickej a finanã-
nej praxe v na‰ej dne‰nej spoloãnosti, bez
akejkoºvek citlivosti pre schopnosÈ pubertál-
nej du‰e spracovaÈ tieto nudné ponauãenia a
nejako si ich zaradiÈ do svojej osobnej Ïivot-
nej praxe. Je to akási nezáÏivná obdoba po-
vinného ‰kolského ãítania, ktoré uÏ celé ge-
nerácie mlad˘ch ºudí otravuje a ktor˘m zne-
chucuje to, ão by mohlo byÈ atraktívne a prí-
ÈaÏlivé, ale aj úÏasne potrebné, teda umelec-
kú literatúru. Mladí potrebujú aspoÀ nieão ve-
dieÈ o bankov˘ch úãtoch, o úveroch a moÏ-
no aj o debetn˘ch kartách, ale zrejme im tre-
ba o tom hovoriÈ in˘m ‰t˘lom, neÏ to je väã-
64
‰ina pedagógov schopná poskytnúÈ vo svojej
uãiteºskej suchopárnosti. Informácií má väã-
‰ina mlad˘ch Slovákov a men‰inov˘ch obãa-
nov SR hojnosÈ k dispozícii. Na reformu sa
to premení aÏ vtedy, keì sa z toho v‰etkého
stane bohat˘ prúd zaujímav˘ch poznatkov z
toho, ãím Ïijú ich rodiãia a ãím budú zakrát-
ko ÏiÈ aj oni sami.
Treba zdôrazniÈ, Ïe o odpovediach na cel˘
‰irok˘ okruh problémov a otázok súvisiacich
s nastolenou témou sa v slovenskej verejnos-
ti takmer nehovorí a mnohé dôleÏité odpove-
de sa ani nehºadajú. Ale to práve mohol a mal
sprostredkovaÈ a oÏiviÈ minister ‰kolstva – veì
kto in˘, ak nie on? Keby bol prijal aspoÀ nie-
koºko opatrení, ktoré by sa oprávnene mohli
chápaÈ ako ministersk˘ ‰tart k vytvoreniu ne-
jakej koncepcie dne‰ku zodpovedajúceho
vzdelávania so zaãlenením dnes uÏ ‰irokej
„sociálnej siete“ –, ak zostaneme pri tomto
pravdepodobne nedostatoãnom oznaãení prí-
tomnosti informaãn˘ch technick˘ch prostried-
kov v zmenenom Ïivotnom ‰t˘le dne‰ného
ãloveka, a najmä mladej generácie –, bol by
– dúfajme – spôsobil revoluãné zmeny v hla-
vách a emóciách ºudí, zasiahnut˘ch moÏnos-
Èami, o ktor˘ch pred 50 rokmi e‰te sotva kto
chyroval.
V na‰ej úvahe sa nemôÏeme oprieÈ ani o ne-
jaké bohaté a originálne poznatky a zov‰eo-
becnenia z blízkeho, teda stredoeurópskeho
prostredia. Nevieme totiÏ o tom, Ïe by sa ne-
jako hlb‰ie spracovávali ão len v âesku, Ma-
ìarsku alebo Rakúsku, takÏe predpokladá-
me, Ïe ani tam zatiaº k nejak˘m v˘raznej‰ím
a najmä zmysluplnej‰ím ponauãeniam a zá-
verom nedospeli. LenÏe práve preto ‰anca
slovenského ministra ‰kolstva sa znásobila a
nadobúda nov˘, takmer prelomov˘ rozmer.
Mohol byÈ na zaãiatku skutoãnej revoluãnej
reformy, ktorá by zasiahla nielen SR, ale azda
aj iné krajiny, kde sa moÏno tieÏ potácajú v
úzkoprs˘ch a mladú generáciu ubíjajúcich
‰kolsk˘ch systémoch. (Z Rakúska sa v posled-
n˘ch mesiacoch takmer pravidelne dozvedá-
me o vzburách ‰tudentov – najmä univerzit-
n˘ch – proti tam pretrvávajúcemu a mlad˘ch
zaÈaÏujúcemu i znechucujúcemu ‰kolskému
systému.)
Najviac informácií prichádza, ako inak, z
USA, hoci si netrúfame tvrdiÈ, Ïe aj tam uÏ sú
na prahu novej ‰kolskej v˘chovy, ktorá asi
prestáva alebo prestane byÈ tereziánskou v˘-
chovou. Málokto si uvedomuje, Ïe nová me-
tóda zaobchádzania s mlad˘mi ºuìmi – zámer-
ne obchádzame v˘raz „v˘chovná metóda“,
lebo asi tej sa bude musieÈ zajtraj‰ie ºudstvo
ão najr˘chlej‰ie vzdaÈ – je nároãnej‰ia, ako
objavovanie stále nov˘ch metód a postupov
pri objavovaní a dob˘janí vesmíru. Tu uÏ ne-
jde o pedagogiku ako vedu, ale o dotváranie
Ïivotného ‰t˘lu, teda myslenia a cítenia detí
a mladej generácie.
Pripú‰Èame, Ïe nemôÏeme ãakaÈ nejakú
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
tvorivosÈ od úradníkov práve len na minister-
stve ‰kolstva a na pedagogick˘ch úradoch,
ktoré majú na starosti nové uãebné osnovy,
kvalitu nov˘ch uãebníc a v‰etk˘ch materiá-
lov súvisiacich so skvalitÀovaním ‰kolského
procesu, ak ju neãakáme a najmä nepoÏadu-
jeme od úradníkov na akejkoºvek vy‰‰ej ‰tát-
nej in‰titúcii. Ak si v‰ak zmenené ekonomic-
ko-sociálne podmienky na kaÏdom úseku
spoloãenského Ïivota vyÏadujú väã‰iu citli-
vosÈ solídne platen˘ch ‰tátnych zamestnancov
k celej agende ich rezortu, lebo oni tvarujú
existenciu a Ïivotn˘ ‰t˘l miliónov obãanov,
ale aj modernizáciu a racionalizáciu ekono-
miky v celej jej obsiahlosti, tak v ‰kolskej ob-
lasti je to e‰te naliehavej‰ie. Deti veºmi vní-
mavo a senzitívne reagujú na v‰etky podne-
ty, ktoré na ne doliehajú a ich reakcie sa ãas-
to hlboko usadzujú v mlad˘ch du‰iach. Jeden
necitliv˘ uãiteº naru‰í duchovnú rovnováhu
desiatok mlad˘ch ºudí a znemoÏní správny
ohlas na v‰etky moÏné stimuly, ktoré ich zne-
pokojujú. Nechcem zjednodu‰ujúco prepá-
jaÈ rôzne spoloãenské faktory a javy, ale viac-
násobné nezmyselné atentáty uÏ v stredo-
‰kolskom, najãastej‰ie v‰ak vo vysoko‰kol-
skom prostredí, ktoré gradujú hromadn˘m
vraÏdením spoluÏiakov a pedagógov z dôvo-
dov ÈaÏko prijateºn˘ch, môÏu – ba pravdepo-
dobne musia – maÈ nejakú súvislosÈ. Priãom
je frustrujúce, Ïe tieto aktivity zdanlivo vy‰i-
nut˘ch jednotlivcov sa odohrávajú nie v ne-
jakom zaostalom spoloãenstve, ale, naopak,
v krajinách najvyspelej‰ích, kde by malo byÈ
v‰etko zrozumiteºne rozobrané a vysvetlené:
v USA, v Nemecku, vo Fínsku. Presiahlo by
tematick˘ okruh tejto glosy a – pravdupove-
diac – aj rozsah autorov˘ch poznatkov, keby
som sa pokú‰al pokraãovaÈ v tejto línii mo-
jich úvah, ale neza‰kodí, keì si aspoÀ uvedo-
míme, ako povrchne a veºmi vzdialene od jad-
ra problému vráÏd v ‰kolsk˘ch triedach, au-
lách a na chodbách ‰kôl uzatvárame tieto
trápne a chorobné príbehy. K ich koreÀom sa
nevieme veºmi prepracovaÈ.
Z aspektu závratn˘ch zmien v spoloãnos-
ti a rovnako aj – v nadväznosti na tieto zme-
ny – v súkromnom Ïivote v‰etk˘ch jednotliv-
cov a rôznych skupín, najmä v rodine a v me-
dziºudsk˘ch vzÈahoch, sú vlastne úplne smie‰-
ne problémy, ãi uãitelia majú v˘kony prvá-
ãikov ohodnocovaÈ verbálnymi posudkami
alebo známkami vyjadren˘mi ãíslami. Nejde
v tejto súvislosti ani tak o to, Ïe by sme ne-
chceli, aby sa hºadali a uplatÀovali optimál-
ne spôsoby vzhºadom na psychiku 7-roãn˘ch
detí. Ide nám najmä o to, aby sa reformami
známkovania a mnoh˘mi in˘mi nie primár-
nymi prvkami ‰kolského vyuãovania nepre-
kr˘vali a teda neodsúvali rie‰enia problémov
existenãne dôleÏit˘ch, ktoré dnes doliehajú na
mlad˘ch ºudí a zajtra sa v nejakej forme ma-
sívne prejavia v ich kaÏdodennom pôsobení
a potom aj v prostredí, kde títo ºudia zaãnú ÏiÈ
a pracovaÈ.
Aby v‰ak nezostala – nespravodlivo – celá
zodpovednosÈ za stav slovenského ‰kolstva
nekore‰pondujúci s modernou dobou len na
ministrovi Mikolajovi, povedzme aj to, Ïe táto
z rôzneho hºadiska mizerná situácia v ‰kol-
stve priamo vypl˘va z taktiky a filozofie
oboch Dzurindov˘ch vlád a teraj‰ej Ficovej.
Ich starostlivosÈ o ‰tudentov pedagogiky a po-
tom o sociálnu úroveÀ samotn˘ch uãiteºov je
trápna a priam odpudzuje talentovan˘ch ºudí,
aby sa natrvalo stali pedagógmi a aby kvali-
fikovane formovali deti na morálnych a vzde-
lanostne vyspel˘ch obãanov SR. ·tefan Ha-
rabin a ministerka Petríková –, ale aj ich stra-
nícky garant Vladimír Meãiar – by mali za-
siahnuÈ proti Ïalobám sudcov za tzv. diskri-
mináciu spôsobenú odli‰n˘mi platmi v justí-
cii, pretoÏe skutoãnú a dlhodobú diskriminá-
ciu spôsobujú vysoké platy povedzme sudcov
na úkor rôznych in˘ch dôleÏit˘ch a nároãn˘ch
profesií, a najmä pedagógov. Aj deti sudcov
potrebujú vo svojom útlom veku a v puber-
te, aby mali vyspel˘ch organizátorov vyuão-
vacieho procesu. Ale za také platy a s tak˘m
technicko-uãebnicov˘m zabezpeãením ‰kol-
skej ãinnosti, aké vlády prisúdili uãiteºom a
‰kolám, to nie je moÏné dosiahnuÈ.
Nemali by sme nechaÈ bez pov‰imnutia
ani pasivitu ‰kolského v˘boru slovenského
parlamentu – alebo zmiernime na‰e tvrdenie
a kon‰tatujme: nemali by sme nezaregistro-
vaÈ jeho nekon‰truktívnosÈ a jeho mal˘ zá-
ujem o kºúãové nevyhnutnosti potrebné pre
ìal‰í rozvoj vybrusovania nastupujúcej gene-
rácie, aby ju nedeformovala úzkoprsosÈ, mºan-
dravosÈ a stratenosÈ e‰te prv, neÏ vôbec zaãne
tvoriÈ originálnu bázu slovenskej pospolitos-
ti. Je napríklad úplne neznesiteºné a neprija-
teºné, ak prezident republiky, politické stra-
ny, politici na ãele ‰tátnej správy a ani poslan-
ci nezaujmú zásadné stanovisko k nedôstoj-
nému rozkladaniu slovenského vysokého
‰kolstva ‰irokou sériou podvodov na príli‰
mnoh˘ch vysok˘ch ‰kolách (plagiátorstvo,
známkovanie bez primeraného skú‰ania, ne-
odôvodnené zr˘chºovanie ‰túdia protekãn˘ch
‰tudentov, neodstúpenie z najvy‰‰ích funkcií
ãiniteºov, ktorí pochybne riadili vysoké ‰ko-
ly a chcú ich s tak˘mto morálnym materiálom
vo svojej psychickej báze riadiÈ aj naìalej). To
nie je politicky neprípustné zasahovanie do
akademickej slobody, to je len úcta k povin-
nosti staraÈ sa o ãestn˘, kvalitn˘, koncepãn˘
a pre mlad˘ch nespochybniteºn˘ priebeh fun-
govania v‰etk˘ch zloÏiek verejného Ïivota.
TakÏe sa to t˘ka aj bezprecedentného zneu-
Ïívania kºuãiek zákona niektor˘mi sudcami,
ktoré môÏe pripraviÈ aj slovenskú mládeÏ o
posledné zvy‰ky ilúzií, pokiaº ide o etiku slo-
vensk˘ch elít.
V prvom rade v‰ak politici-vlastenci a
sociálne modifikovaní verejní ãinitelia by
mali vziaÈ do úvahy, Ïe milióny, ba nieke-
dy aÏ miliardy, ktoré sa poãas rôznych ten-
drov a obchodn˘ch transakcií prelejú z
pokladní ‰tátnych in‰titúcií vrátane mi-
nisterstiev do rúk súkromn˘ch osôb a fi-
riem, sú tie, ktoré ch˘bajú ‰tátu, aby mo-
hol vloÏiÈ do ‰kolstva aspoÀ toºko, aby ono
obstálo pri plnení svojich úloh.
Ani jeden z troch veºk˘ch premiérov ob-
dobia 1993-2010 nevykonal niã také, ão by
zv˘‰ilo úctu, autoritu a v‰eobecnú úroveÀ
slovenského ‰kolstva. âi vedomostno-ideá-
lovo-morálneho povznesenia mladej gene-
rácie. Ani kresÈania, ani sociálnodemokra-
tickí ateisti niãím podstatn˘m neprispeli k
duchovnej kreativite detí a mlad˘ch, aby
boli dobr˘m základom spoloãnosti poãas
celého 21. storoãia.
Publicista Ernest Weidler
65
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Pokraãovanie
alebo zmena po voºbách?
Na prahu volebnej kampane je viditeºn˘ch
niekoºko nie nezaujímav˘ch trendov – abso-
lútna dominancia Smeru-SD sa zdá byÈ ne-
otrasiteºnou; postupné zniÏovanie podpory
SNS a HZDS a rastúca podpora SaS a Mos-
tu zmen‰uje rozdiel medzi koaliãn˘m a opo-
ziãn˘m blokom, keì súãet súãasn˘ch opoziã-
n˘ch strán uÏ dosahuje podporu Ficovho
Smeru; príli‰ veºa strán môÏe maÈ problém
prekroãiÈ päÈpercentné kvórum potrebnú na
vstup do NR SR; nie je vôbec vylúãené, Ïe do
lavíc v Národnej rade SR zasadne niekoºko
nov˘ch politick˘ch strán. A v prípade, Ïe sa
cez hrozivé päÈpercentné kvórum prehupnú
v‰etky strany, ktoré sa v prieskumoch verej-
nej mienky dlhodobo pohybujú v jeho blíz-
kosti, môÏeme byÈ svedkami e‰te väã‰ej roz-
trie‰tenosti stredo-pravej ãasti politického
spektra, ako by si ktokoºvek e‰te pred rokom
vôbec vedel predstaviÈ. âím sa slovenská po-
litická scéna zaãína vymykaÈ zo stredoeu-
rópskeho priestoru, kde si na‰i mentálne a his-
toricky najbliωí susedia, âesi a Maìari, vy-
staãia s oveºa men‰ím poãtom strán.
Predseda NR SR Pavol Pa‰ka tieto pohy-
by v pravej ãasti politickej scény vysvetºuje
jednoducho a zrejme aj dostatoãne v˘stiÏne:
„Myslím si, Ïe Slovensko je z hºadiska poli-
tického systému a ekonomick˘ch a sociálnych
dopadov globálnej krízy v situácii, keì sa
e‰te otvoria rôzne pohºady aj na re-formova-
nie stredo-pravého priestoru, ktor˘ je v˘raz-
ne rozbit˘ a nekonzistentn˘ a kde nieÏe ne-
dochádza ku koncentrácii, ako to bolo v stre-
do-ºavom priestore, ale dokonca e‰te prichá-
dzajú nové subjekty.“ Dôvodom podºa neho
„pravdepodobne je aj otázka lídrovstva a
schopnosti maÈ veºmi jasnú víziu. OpäÈ je to
moÏno aj otázka historického v˘voja. Na-
príklad aj t˘m, Ïe vedenie etnickej SMK v mi-
nulosti samo seba identifikovalo napravo od
stredu, KDH takisto dosÈ rigidne obhospoda-
ruje svoje témy, akoby vytvorili bariéru pro-
ti tomu, aby vznikol jeden veºmi siln˘ stredo-
prav˘ subjekt“. Dôvodov môÏe byÈ samo-
zrejme viac, napríklad aj osobné animozity,
ak˘ch sa vytvorilo za uplynulé dvadsaÈroãie
viac ako dosÈ, tlak straníckych ‰truktúr, kto-
ré by zjednocovaním pri‰li o vcelku slu‰né Ïi-
vobytie, a v neposlednej miere aj neprekona-
teºné rozdiely, aké vznikli za uplynulé roky
Strana MVK
Smer-SD 42,0
SDKÚ-DS 9,4
SaS 9,2
KDH 8,9
SMK 6,7
Most-Híd 6,4
SNS 6,0
ªS-HZDS 5,4
66
medzi dvojiãkami typu SMK –SNS ãi KDH
– HZDS. Faktom totiÏ je, Ïe proces sceºova-
nia ºavice, ak˘ v uplynul˘ch rokoch podstú-
pil Robert Fico, sa pre predsedov a predsedí-
kov strán a straniãiek nestal in‰piráciou a je
jedn˘m z dôvodov, preão má predseda Sme-
ru-SD tak˘ nedostiÏn˘ náskok pred v‰etk˘mi
ostatn˘mi stranami – pretoÏe je drvivou väã-
‰inou verejnosti vníman˘ ako zjednocovateº
slovenskej ºavice a v tomto priestore si vybu-
doval faktick˘ monopol.
Viditeºné trendy
Ak sa teda vrátim k úvodnému kon‰tatova-
niu, z tohtoroãn˘ch prieskumov dôveryhod-
nosti politick˘ch strán, aké nám ponúkli tri
agentúry – MVK, Focus a Polis Slovakia –
vypl˘va, Ïe najistej‰iu parlamentnú budúcnosÈ
má Smer-SD. Ostatné strany si zaslúÏia samo-
statnú pozornosÈ aj preto, Ïe súboj o ostatné
miesta v parlamentn˘ch laviciach bude nie-
len mimoriadne nároãn˘, ale aj bezprece-
dentne nevyspytateºn˘.
Ako teda vyzerajú politické strany v po-
sledn˘ch prieskumoch verejnej mienky
(MVK v januári 2010, Polis Slovakia a Fo-
cus vo februári 2010)?
Podºa t˘chto prieskumov totiÏ aÏ ‰tyri stra-
ny oscilujú okolo päÈpercentného kvóra –
SMK, Most, SNS a ªS-HZDS, a raketov˘ ná-
stup SaS môÏe byÈ fenoménom kométy, kto-
rá zmizne za obzorom e‰te pred samotn˘mi
voºbami, hoci osobne to nepredpokladám. Aj
z t˘chto prieskumov sa zdá ako nepochybné,
Ïe víÈazom parlamentn˘ch volieb nemôÏe byÈ
nikto in˘ ako Smer-SD Roberta Fica a úva-
hy väã‰iny pozorovateºov sa toãia okolo nie-
koºk˘ch neznámych – ãi bude Robertovi Fi-
covi staãiÈ jeden koaliãn˘ partner alebo bude
potrebovaÈ dvoch, a ãi bude pokraãovaÈ v sú-
ãasnej zostave, prípadne oklie‰tenej o jedné-
ho partnera, alebo si nájde koaliãného part-
nera medzi súãasn˘mi opoziãn˘mi stranami.
Samozrejme, na tomto mieste treba pripo-
menúÈ aj moÏnosÈ, Ïe by sa vytvorila koalí-
cia bez Smeru-SD, to by v‰ak predpoklada-
lo, Ïe do NR SR sa nedostane ani SNS, ani
ªS-HZDS, ão je pre väã‰inu analytikov moÏ-
nosÈ viac-menej iba ‰pekulatívna.
Focus Polis Slovakia
38,6 40,8
11,3 14,4
9,6 8,1
9,6 10,0
5,1 5,1
5,6 6,0
6,2 5,6
5,8 4,1
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Îivo na men‰ích ihriskách
V úctivej vzdialenosti za Smerom-SD sa
v‰ak odohráva viacero zaujímav˘ch men‰ích
súbojov, ktoré budú determinovaÈ, ako sa
skonãia voºby a s ak˘mi kartami sa posadia
jednotliví hráãi za povolebné rokovacie sto-
ly.
Prv˘krát od roku 1998, keì tzv. Meãiaro-
va novela volebného zákona spojila do jed-
nej strany tri maìarské subjekty, sa o hlasy
maìarskej men‰iny bude uchádzaÈ viac ako
jedna strana. Odchodom bugárovcov z SMK
získali maìarskí voliãi moÏnosÈ v˘beru a od-
li‰ností je medzi Csákyho a Bugárovo stranou
viacero – z hºadiska povolebn˘ch rokovaní sa
SMK vôbec netají nielen t˘m, Ïe jej úãasÈ vo
vláde by zlep‰ila slovensko-maìarské vzÈahy
po oãakávanom víÈazstve Orbánovho Fides-
zu v májov˘ch maìarsk˘ch voºbách, a dokon-
ca viac-menej poãíta s t˘m, Ïeby sa stala Fi-
cov˘m koaliãn˘m partnerom. Na rozdiel od
Bugárovho Mostu, ktor˘ koalíciu so Sme-
rom odmieta takmer najdôslednej‰ie zo v‰et-
k˘ch opoziãn˘ch strán. Druh˘m váÏnym od-
lí‰ením je orientácia na komunikáciu so slo-
vensk˘m voliãom – k˘m bugárovci sa usilu-
jú vytvoriÈ most medzi umiernen˘mi sloven-
sk˘mi a maìarsk˘mi obãanmi, csákyovci
viac-menej udrÏiavajú napätie medzi oboma
etnikami, zrejme dúfajúc, Ïe keì sa bude vo
voºbách lámaÈ chlieb, maìarská men‰ina
uprednostní radikálnej‰ích ochrancov národ-
nostn˘ch záujmov pred t˘mi, ktorí sa usilu-
jú presadiÈ záujmy men‰iny v tesnej‰ej spo-
lupráci s väã‰inov˘m národom. De facto sa
dá kon‰tatovaÈ, Ïe k˘m SMK sa sústreìuje na
ão najlep‰í volebn˘ v˘sledok a rokovania s ão
najsilnej‰ím mandátom, k ãomu jej zrejme po-
môÏe oãakávané vyuÏívanie tzv. maìarskej
karty Slovenskou národnou stranou, Most-
Híd nezabúda na to, Ïe tento projekt stojí na
zmierení, a preto nemôÏe narábaÈ s agendou,
aká by toto zmierovanie nabúravala. Voliãi
maìarskej národnosti sa tak budú rozhodovaÈ,
ãi uprednostnia variant tvrdého odporu voãi
predstavám slovensk˘ch národniarov kríÏom
cez politické spektrum, alebo podporia pro-
jekt civilizovanej komunikácie a dôsledného
argumentovania v prospech záujmov maìar-
skej men‰iny.
Hlavn˘m súÈaÏn˘m ihriskom v opozícii
v‰ak je to, kde proti sebe stoja Dzurindova
SDKÚ-DS a Sulíkova Sloboda a solidarita.
Potenciálna volebná koalícia oboch strán do-
stala zásadnú trhlinu vtedy, keì vedenie SaS
odmietlo koalíciu, ktorej lídrom by bol Mi-
kulበDzurinda – ako volebnú líderku si ve-
deli sulíkovci predstaviÈ Ivetu Radiãovú. Od-
mietnutie Dzurindu získalo ìal‰ie argumen-
ty po januárov˘ch útokoch Roberta Fica, kto-
r˘ obvinil dzurindovcov z prania ‰pinav˘ch
peÀazí a ich vyuÏívania na stranícke ciele. Ne-
schopnosÈ SDKÚ-DS vysvetliÈ niektoré fi-
nanãné transakcie napokon viedla k tomu,
Ïe MikulበDzurinda odstúpil z postu voleb-
ného lídra s odôvodnením, aby sekundárna
téma (financovanie) neodvádzala podstatu
volebného súboja, ktorou je odpoãet dote-
raj‰ieho Ficovho vládnutia a súÈaÏ ponúka-
n˘ch alternatív, ako rie‰iÈ súãasné problémy
slovenskej spoloãnosti. Aj z doteraj‰ích vzá-
jomn˘ch reakcií predstaviteºov SDKÚ-DS a
SaS je v‰ak zjavné, Ïe súboj o veºmi podob-
ného voliãa bude jednou z hlavn˘ch tém toh-
toroãnej volebnej kampane. âo je napokon lo-
gické, lebo o pravdivosti klasickej klasifiká-
cie „politického priateºstva“ (nepriateº – hlav-
n˘ nepriateº – koaliãn˘ partner) sa nepochy-
buje.
Z tohto hºadiska môÏe víÈazstvo Ivety Ra-
diãovej, ktorá sa v primárkach stala volebn˘m
lídrom SDKÚ-DS, skomplikovaÈ situáciu su-
líkovcov a bugárovcov, lebo odlev potenciál-
nych voliãov od SDKÚ-DS k SaS a Mostu
bude v tomto prípade oveºa men‰í, ako by bol
pri víÈazstve Ivana Miklo‰a. Zdá sa, Ïe stra-
nícke ‰truktúry uprednostnili popularitu a
oãakávan˘ volebn˘ v˘sledok pred stranícky
silnej‰ou osobnosÈou.
Kto s k˘m napokon?
Na rozdiel od minul˘ch volieb, kde jedine
Slobodné fórum nenaplnilo oãakávania vstu-
pu do NR SR, 12. júna 2010 môÏe byÈ situá-
cia diametrálne odli‰ná a neúspech ktorejkoº-
vek z dvojice súãasn˘ch koaliãn˘ch strán
môÏe maÈ váÏne následky pre podobu budú-
cej vlády. Ak by totiÏ napríklad vo voºbách
neuspela Slovenská národná strana (alebo
ªS-HZDS) a Smer-SD by spolu s ªS-HZDS
(alebo SNS) nemal nadpoloviãnú väã‰inu 76
poslancov, otvorilo by sa neãakane veºa moÏ-
ností, ako zostaviÈ potrebnú väã‰inu na ovlád-
nutie Národnej rady SR a obsadenie minister-
stiev.
Základn˘ch modelov budúcej koaliãnej
vlády je niekoºko – pokraãovanie v tej súãas-
nej, prípadne oklie‰tenej o jednu stranu, je
t˘m najpravdepodobnej‰ím, pretoÏe vychádza
z dominantnej pozície Smeru a predpokladu,
Ïe mu na pokraãovanie vo vládnutí bude sta-
ãiÈ jeden, nanajv˘‰ dvaja partneri. Posledn˘
rok vlády Roberta Fica naznaãuje, Ïe viac po-
ãíta s Meãiarovou stranou ako Slotovou – a
ak by získal Smer s HZDS viac ako 76 man-
dátov, mohli by byÈ povolebné rokovania
veºmi krátke.
Extrémne odli‰n˘m variantom je predpok-
lad, Ïe súãasné opoziãné strany získajú viac
ako 76 mandátov buì sami, alebo s podporou
jednej súãasnej koaliãnej strany. Tu je zá-
sadn˘m problémom, Ïe v jednej koalícii sa
veºmi ÈaÏko ocitnú dvojice SMK-SNS alebo
KDH – HZDS.
Preto sa zdá byÈ ako oveºa reálnej‰ie, Ïe ak
nevyjde variant prolongácie súãasnej koalí-
cie, ako druhé najpravdepodobnej‰ie rie‰enie
sa ponúka koalícia Smeru s jednou zo súãas-
n˘ch opoziãn˘ch strán - zrejme s kresÈansk˘-
mi demokratmi. Túto domnienku nepodporu-
jú len vyjadrenia predsedu KDH Jana Fige-
ºa, ale napríklad aj februárov˘ prieskum agen-
túry Focus, podºa ktorého nielenÏe si pokra-
ãovanie v súãasnej koalícii Ïelajú len ‰tyri
percentá respondentov, ale aj fakt, Ïe po
HZDS a SNS je pre voliãov Smeru najprija-
teºnej‰ie KDH. BizarnosÈ slovensk˘ch poli-
tick˘ch pomerov dokresºuje aj skutoãnosÈ,
Ïe pre voliãov KDH je Smer prijateºn˘ porov-
nateºne ako Most a SaS (väã‰iu podporu má
iba SDKÚ-DS). A keìÏe si e‰te pamätáme, Ïe
v roku 2006 kresÈanskí demokrati akceptova-
li ponuku Smeru rokovaÈ o volebnej koalícii
len trochu dlh‰ie, ako bolo zmysluplné, a ke-
ìÏe najväã‰í odporcovia vládnutia so Smerom
uÏ z KDH odi‰li, a keìÏe zotrvaÈ dve voleb-
né obdobia v opozícii nalomí odhodlanie aj
najtvrd‰ích kritikov súãasného Smeru, ne-
zdá sa byÈ povolebná koalícia Smer – KDH
aÏ taká nepravdepodobná.
MoÏno treba otvorene pripustiÈ, hoci sa
tomu môÏu liberáli a konzervatívci vnútorne
vzpieraÈ, Ïe vytvorenie koalície ponad poli-
tické spektrum môÏe byÈ oveºa znesiteºnej‰ím
a racionálnej‰ím v˘chodiskom ako pokraão-
vanie v súãasnej trojkoalícii. K˘m nenastane
situácia, Ïe o moc sa budú uchádzaÈ dva blo-
ky, tzv. ºavicov˘ a tzv. pravicov˘, môÏu byÈ
takéto maãkopsy alternatívou, ktorú ocení
drvivá väã‰ina obyvateºov Slovenska, pre
ktorú je pokoj a stabilita oveºa viac ako ãis-
tota politick˘ch rie‰ení.
Róbert Kotian
67
Z A H R A N I â N Í S L O V Á C I
Volebná legislatíva
a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov
Ïijúcich v zahraniãí vo voºbách
do Národnej rady SR v roku 2010
Pokraãovanie z ãísla CLXXIX
Aj keì Slováci Ïijúci v zahraniãí predstavu-
jú nezanedbateºn˘ voliãsk˘ potenciál, ktor˘ sa
pohybuje okolo 7 % z celkového poãtu opráv-
nen˘ch voliãov, zatiaº je nevyuÏit˘ a nie je oÀ
ani dostatoãn˘ politick˘ záujem. Pokúsme sa
hºadaÈ niektoré príãiny a odpovede tohto ne-
ute‰eného stavu. Samotn˘ problém môÏeme
vnímaÈ cez tieto urãujúce faktory, ktor˘mi sú
politick˘, legislatívny a motivaãn˘ aspekt.
Politick˘ záujem relevantn˘ch politick˘ch
strán na Slovensku má len deklaratívny cha-
rakter, ktor˘ je sprevádzan˘ vnútorn˘mi oba-
vami, Ïe pri zreálnení tohto nového a dosiaº ne-
vyuÏitého voliãského potenciálu by ho mohol
získaÈ niekto in˘, druh˘. Ak zváÏime, Ïe mi-
nimálny poãet, ktor˘m je zvolen˘ poslanec je
22, 86 % a zahraniãn˘ voliãsk˘ potenciál sa
pohybuje okolo 7 % celkového voliãského
potenciálu v Slovenskej republike, nevdojak
sa vynára otázka, ãi nie je v˘hodnej‰ie tento
potenciál znehybniÈ ako ho aktivovaÈ bez zá-
ruky jeho získania vo svoj prospech. Na zákla-
de skúseností z in˘ch krajín, kde v niektor˘ch
situáciách a podmienkach zahraniãní voliãi
zohrali úlohu rozhodujúcej gramáÏe a jaz˘ã-
ka na váhe v˘sledku volieb, pravdepodobne
máloktorá relevantná politická sila pôjde do ta-
kéhoto rizika predt˘m neÏ získa nejaké garan-
cie spojené s podporou kroku smerujúceho k
v˘raznej‰ej aktivizácii tohto voliãského poten-
ciálu. V tejto súvislosti pripomenieme ostat-
né voºby v USA a Obamovo vyuÏitie skryt˘ch
voliãsk˘ch rezerv, priãom i‰lo taktiku zaanga-
Ïovania t˘ch skupín obãanov ktor˘ch sa voº-
by dovtedy veºmi net˘kali a t˘m osloviÈ voli-
ãov, ktorí oslovili ìal‰ích voliãov.
Novela volebného zákona v podobe záko-
na ã. 333/2004 Z. z. o voºbách do Národnej
rady Slovenskej republiky síce po prv˘krát
umoÏnil Slovákom Ïijúcim v zahraniãí priamu
úãasÈ na voºbách, ale zo spomenut˘ch dôvo-
dov a najmä malej flexibility sa v praktickom
68
v˘kone dostala viac menej tieÏ len do dekla-
ratívnej podoby. V prípade skutoãného teda po-
litického záujmu o túto ãasÈ voliãov by bolo
potrebné túto problematiku aproximovaÈ aspoÀ
v kontexte ãlensk˘ch krajín EU. Dobrá legi-
slatíva spolu s kon‰truktívnou koncepciou
‰tátnej politiky starostlivosti o Slovákov Ïijú-
cich v zahraniãí a jej efektívnym v˘konom v
praxi navodí atmosféru motivovanosti, bez
ktorej nemoÏno poãítaÈ s potrebn˘m záujmom
zo strany zahraniãn˘ch voliãov. Ukazuje sa, Ïe
najv˘hodnej‰í by bol zjednodu‰en˘ a kombi-
novan˘ doplÀujúci spôsob moÏnosti voºby zo
zahraniãia. To znamená odbúranie zloÏitej
procedúry pri voºbe po‰tou, kore‰pondenãná
voºba vopred, moÏnosÈ voºby aj na zastupiteº-
sk˘ch úradoch, moÏnosÈ osobnej úãasti na
Slovensku a moÏnosÈ voºby cez internet.
Hlasovanie cez internet nie je nové, skúse-
nosti s ním majú USA, Veºká Británia, Ho-
landsko, ·vajãiarsko, ale len na lokálnej úrov-
ni. Jedno z prv˘ch hlasovaní prostredníctvom
internetu sa uskutoãnilo v Arizone pri prezi-
dentsk˘ch primárkach demokratov v roku
2000. V súãasnosti môÏu prostredníctvom in-
ternetu voliÈ americkí vojaci v zahraniãí. Fran-
cúzi Ïijúci v USA mohli v roku 2003 voliÈ po-
slancov cez internet, v Belgicku v roku 2004
volili cez internet tí, ão boli mimo krajiny a v
Estónsku sa pri regionálnych voºbách hlasova-
lo cez internet v roku 2005. VoliÈ elektronic-
ky mohli aj Katalánci Ïijúci v zahraniãí vo voº-
bách do katalánskeho parlamentu. Asi 100-ti-
síc Kanaìanov, ktor˘m sa hovorí snowbirds
(snehuºka), sa na zimu sÈahuje do teplotne pri-
jateºnej‰ích kútov sveta, malo v roku 2005
moÏnosÈ voliÈ aj zo zahraniãia, a to faxom
alebo prostredníctvom internetu. V Îeneve
spustili elektronick˘ projekt regionálnych vo-
lieb so sloganom „Voºba cez internet – tretí
spôsob vyjadrenia sa“. V roku 2007 sa Estóns-
ko stalo prvou krajinou na svete, ktorá v‰etk˘m
obãanom umoÏnila hlasovanie v parlament-
n˘ch voºbách cez internet. Experiment bol
úspe‰n˘ a cez internet volili asi 3 % voliãov.
Z technického hºadiska elektronické voºby,
dnes v ãase internetového bankovníctva, nie sú
problémom, prekáÏkou sú len právne a psycho-
logické bariéry. Pri celoeurópskom trende zni-
Ïujúcej sa volebnej úãasti, by mohlo pozitív-
ne pomôcÈ zavedenie komfortného hlasovania
prostredníctvom internetu. Podºa vyjadrenia
zástupcu ·tatistického úradu SR e‰te z roku
2004, zavedenie hlasovania cez internet ako
doplnkového spôsobu úãasti na slovensk˘ch
voºbách je technicky reálne. Rozhodujúcou v
tomto smere je politická vôºa, ktorá by zme-
nila volebn˘ zákon.
Nie bez zaujímavosti je komparácia voleb-
nej problematiky aspoÀ v kontexte ãlensk˘ch
‰tátov Európskej únie. Napríklad v Belgicku,
âesku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku,
Poºsku, Portugalsku, Rakúsku, Veºkej Británii,
·panielsku, národné ústavy umoÏÀujú svojím
zahraniãn˘m krajanom úãasÈ vo voºbách osob-
ne na zastupiteºsk˘ch úradoch, alebo prostred-
níctvom po‰ty. Na priblíÏenie konkrétneho
zabezpeãenia uvedieme ako príklad Francúz-
sko, ktoré v rámci ministerstva zahraniãn˘ch
veci má vytvorené Byro pre voºby v zahrani-
ãí, a to má okrem iného na starosti participá-
ciu Francúzov Ïijúcich v zahraniãí na voºbách
prezidenta republiky, referendách, voºbách do
zastupiteºsk˘ch zborov Európskej únie a voº-
bách do Francúzskeho národného zhromaÏde-
nia.
K motivaãn˘m aspektom patrí aj zastúpenie
Slovákov Ïijúcich v zahraniãí a s t˘m spoje-
ná obhajoba ich legitímnych záujmov v orgá-
noch v˘konnej a zákonodarnej moci v Sloven-
skej republike. V˘konnú moc zastupuje Úrad
pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí, ale v jeho
poradn˘ch orgánoch úãasÈ zástupcov Slovákov
Ïijúcich v zahraniãí absolútne absentuje. ÚãasÈ
v parlamente by mala saturovaÈ Komisia pre
Slovákov Ïijúcich v zahraniãí pri Zahraniãnom
v˘bore NR SR, ktorej ãinnosÈ je uÏ dlh‰í ãas
paralyzovaná a úãasÈ zástupcov Slovákov Ïi-
júcich v zahraniãí v nej bola v tomto volebnom
období vylúãená. Pri porovnaní s in˘mi ãlen-
sk˘mi ‰tátmi EÚ, ktoré majú v zahraniãí svo-
jich krajanov, zastúpenie v národn˘ch parla-
mentoch má vysoko motivaãné stimuly. Tak
napríklad Francúzi Ïijúci v zahraniãí majú
svojich volen˘ch zástupcov 12 senátorov,
ústavn˘ dodatok zabezpeãuje zahraniãn˘m
Írom zvolenie 3 zástupcov do senátu, ústava
Talianska umoÏÀuje zvoliÈ spomedzi Talia-
nov Ïijúcich v zahraniãí 12 poslancov a 6 se-
nátorov, pre zahraniãn˘ch Chorvátov, ktorí sú
volení proporãne z osobitn˘ch zoznamov, je
vyhraden˘ch 12 poslaneck˘ch miest a zahra-
niãní Fíni majú dokonca svoj Finnish expatria-
te parliament. Tieto príklady by sa mohli staÈ
in‰piráciou aj pre Slovákov Ïijúcich v zahra-
niãí.
Na záver môÏeme poloÏiÈ otázky, na jednej
strane, má Slovenská republika záujem o slo-
vensk˘ch voliãov v zahraniãí a ak áno, ão je
ochotná pre nich urobiÈ a na druhej strane,
majú Slováci Ïijúci v zahraniãí záujem o ak-
tívne i pasívne volebné právo a ak áno, ão sú
ochotní preto urobiÈ. Odpovede na tieto otáz-
ky môÏu v˘znamnou mierou ovplyvniÈ aj bu-
dúci v˘voj ich vzájomn˘ch vzÈahov a spolu-
práce medzi nimi a Slovenskom.
C. BaláÏ
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Pánu ministrovi vyãítame nezvládnutie nábehu elektronického m˘ta OD 1. DECEMBRA 2009

a obviÀujeme ho z toho, Ïe zapríãinil chaos na prelome rokov DO 15. JANUÁRA 2010

a neurobil Ïiadne kroky voãi Národnej diaºniãnej spoloãnosti, ktorá
to prakticky realizovala, vysvetlil Pavol Prokopoviã (SDKÚ-DS)
dôvody návrhu na odvolanie ministra dopravy ªubomíra VáÏneho.
KeìÏe v súvislosti so zavedením elektronického m˘tneho systému
zasadala mimoriadne aj vláda a prijala ‰tyri zákony,
ktoré mali v zr˘chlenom legislatívnom konaní odstrániÈ nedostatky
a dôsledky zavedenia m˘tneho systému, nie je jednoduché
stotoÏniÈ sa s názorom, Ïe m˘to bolo zavedené excelentne.
A tak schôdzi o odvolávaní ministra ªubomíra VáÏneho
predchádzala schôdza o ‰tyroch zákonoch. Obe sa odohrali
v jeden deÀ – 20. januára od 9. hodiny ráno do 23.23.
1. decembra – Predseda ªS-HZDS Vladimír Me-
ãiar sa aj napriek súkromn˘m iniciatívam, ktoré vy-
konáva nad rámec ãinnosti poslanca Národnej rady
SR, nevie dopátraÈ, kto stojí v pozadí firmy Interblue
Group. „Neviem, kto je Interblue Group a neviem ta-
kéto podklady získaÈ. Je tam veºa veci s cudzím pr-
vkom a mimo územia SR,“ vysvetlil Meãiar. Na
otázku, ãi je podºa neho uveriteºné, Ïe vláda nezisti-
la pozadie spoloãnosti, s ktorou uzatvorila obchod ani
po roku, odvetil, Ïe to nie je vec, ktorú by mal posu-
dzovaÈ. „Aj keì ako obãana ma to zaujíma. Neviem
v‰ak ão je v zákulisí, neviem sa k tomu nijako dopra-
covaÈ, a to sa mi uÏ pár vecí podarilo,“ povedal.
Predseda NR SR Pavol Pa‰ka (Smer-SD) túto kau-
zu nepovaÏuje za svoju starosÈ. Priznal, Ïe zo Sloven-
skej informaãnej sluÏby dostáva nejaké informácie,
na ktoré má z Ústavy SR právo, ale Ïiadne t˘kajúce
sa tejto firmy údajne nemá. „Na svete sú milióny spo-
loãností, pri ktor˘ch nezistíte, ani keì sa pokrájate,
kto je ich majiteºom. Je to jednoducho ochrana ob-

Dve mimoriadne chodného práva,“ dodal.

1. decembra – Predsedovia opoziãn˘ch poslanec-
k˘ch klubov NR SR sa na dne‰nom stretnutí zaobe-
rali aj medializovan˘mi informáciami o ìal‰ej kau-

schôdze za jeden deÀ

I. SKRÁTENÉ LEGISLATÍVNE KONANIA
Zr˘chlen˘ parlamentn˘ ãas sa zaãal skráte-
n˘mi legislatívnymi konaniami – o vládnom
návrhu zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zá-
kon ã. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z mi-
nerálneho oleja, o vládnom návrhu zákona,
ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã. 25/2007 Z.
z. o elektronickom v˘bere m˘ta za uÏívanie
vymedzen˘ch úsekov pozemn˘ch komuniká-
cií a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov,
o vládnom návrhu zákona, ktor˘m sa mení a
dopæÀa zákon ã. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku ‰tátu na iné osoby v znení ne-
skor‰ích predpisov a ktor˘m sa mení zákon
NR SR ã. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriad-
ku NR SR, o vládnom návrhu zákona, ktor˘m
sa mení a dopæÀa zákon ã. 575/2001 Z. z. o or-
ganizácii ãinnosti vlády a organizácii ústred-
nej ‰tátnej správy. Po tejto verbálnej rozcviã-
ke i‰lo do tuhého – hoci bolo kaÏdému jasné,
ak˘ bude osud navrhovan˘ch zákonov.
II. AKO PRVÁ PRI·LA NA RAD
CENA NAFTY
Ján Poãiatek, minister financií SR (Smer-
SD)
Predkladám na rokovanie NR SR vládny ná-
vrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.
98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálne-
ho oleja v znení neskor‰ích predpisov. Hlav-
n˘mi dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu
návrhu zákona, je eliminácia vysokej ceny
nafty pre domácnosti a najmä pre podnikateº-
sk˘ sektor a t˘m udrÏanie cenovej úrovne pre-
pravovan˘ch tovarov a prepravn˘ch sluÏieb.
TaktieÏ sa oãakáva eliminácia objemov náku-
pov nafty v okolit˘ch ‰tátoch, a t˘m aj zlep-
‰enie konkurencieschopnosti podnikateºského
prostredia v oblasti prepravy tovarov. Predlo-
Ïen˘ návrh zákona predpokladá zníÏenie spo-
trebnej dane na naftu zo 481,31 eur na 1 000
litrov na novú úroveÀ 368 eur na 1 000 litrov.
Takéto zníÏenie sadzby dane by malo v koneã-
nom dôsledku predstavovaÈ zníÏenie koneãnej
ceny nafty o 13 centov na liter, ão je rádovo
4 slovenské koruny. K nastaveniu sadzby spo-
trebnej dane na úroveÀ 348 eur na 1 000 litrov
sme pristúpili pri podrobnej anal˘ze dlhodo-
bého v˘voja koneãn˘ch cien nafty v Sloven-
skej republike a v okolit˘ch krajinách a po zo-
hºadnení daÀov˘ch úºav, ktoré poskytujú jed-
notlivé krajiny na primie‰avanie biogénnych
látok do nafty. T˘mto krokom by sa mal do-
siahnuÈ stav, kedy nafta v Slovenskej republi-
ke bude lacnej‰ia ako nafta v Maìarsku, v
âeskej republike, a vo veºkej a v prevaÏnej
miere aj v Rakúsku. S cenami nafty v Poºsku
nie je moÏné realizovaÈ Ïiadne porovnávanie
vzhºadom k tomu, Ïe Poºsko si stále uplatÀu-
je doãasnú v˘nimku na dodrÏiavanie mini-
málnych sadzieb, ktoré stanovuje Európska
únia. Prijatie navrhovaného zákona predpokla-
dá v˘padok daÀov˘ch príjmov ‰tátneho roz-
poãtu v metodike ESA 95 vo v˘‰ke 60 – 102
miliónov eur v roku 2010.
Július Brocka (KDH)
Spotrebná daÀ z nafty bude niωia. Koneã-
ne, ale to uÏ som hovoril aj pri skrátenom ko-
naní a preto sme hlasovali poslanci KDH za
tento návrh zákona, pretoÏe je to jedno zmy-
sluplné protikrízové opatrenie. V kríze sa me-
nej vyrába, mnohí dopravcovia menej vozia,
menej tankujú, a do ‰tátneho rozpoãtu potom
ide menej peÀazí napríklad zo spotrebnej dane
z nafty alebo vôbec zo spotrebnej dane, ale
menej peÀazí do ‰tátneho rozpoãtu ide aj od
t˘ch, ktorí jazdili, lebo mali ão voziÈ, ale pre-
toÏe u nás bola nafta drah‰ia, tak ju tankova-
li v zahraniãí a tak profit z tohto nemal sloven-
sk˘ ‰tátny rozpoãet, ale ‰tátne rozpoãty oko-
lit˘ch krajín. Rakúska, âeska, Maìarska, Poº-
ska. Dámy a páni, ako to je so spotrebnou da-
Àou dnes? Na Slovensku je nafta drah‰ia ako
v okolit˘ch krajinách preto, lebo je vy‰‰ia spo-
ze na Slovenskom pozemkovom fonde. Predseda
poslaneckého klubu KDH Pavol Hru‰ovsk˘ po stret-
nutí uviedol, Ïe ide o závaÏnú politickú kauzu a opo-
zícia sa Àou bude urãite zaoberaÈ. Podºa neho ide o
pokraãujúcu kauzu po Veºkom Slavkove, pre ktorú
sa menil zákon o Slovenskom pozemkovom fonde,
ako aj nominácie do jeho orgánov. Predsedom fon-
du a viacerí ãlenovia jeho orgánov sú nominanti stra-
ny Smer-SD.
1. decembra – Premiér Robert Fico dnes telefo-
nicky poÏiadal ministra pôdohospodárstva Vladimí-
ra Chovana, aby na stredaj‰ie rokovanie vlády pred-
loÏil návrh na odvolanie generálneho riaditeºa Sloven-
ského pozemkového fondu (SPF) Miroslava Mihalí-
ka (nominant Smeru-SD) a jeho námestníka Adriana
·ándorãína (nominant ªS-HZDS) z ich funkcií. Rov-
nako vláda v stredu predloÏí do Národnej rady SR ná-
vrh na odvolanie svojich ‰iestich nominantov z Rady
SPF. Dôvodom je medializovaná kauza ohºadne pre-
vodu pôdy vo Veºkej Lomnici a v Starej Lesnej. „Som
presvedãen˘, Ïe v‰etci ºudia, ktorí pôsobia na SPF, zly-
hali bez ohºadu na to, ãi ide o ºudí, ktorí sú z vládnej
koalície alebo opozície,“ upozornil na dne‰nej tlaão-
vej besede premiér. Ako zdôraznil, SPF rozhodoval
o prideºovaní náhradn˘ch pozemkov re‰tituentom v
súlade so zákonom. „Na druhej strane, nie v‰etko, ão
je zákonné, je aj správne,“ poznamenal s t˘m, Ïe na
Slovensku dlhodobo existuje prax prideºovania po-
zemkov re‰tituentom v lukratívnej‰ích ãastiach SR ako
sú tie ãasti, kde v minulosti o ne pri‰li.
2. decembra – ·esÈ zo siedmich ãlenov Rady
Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktor˘ch
dnes odvolala vláda v súvislosti s kauzou Veºká Lom-
nica, bolo z orgánov SPF v minulosti uÏ raz odvola-
n˘ch. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to povedal
podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰. „Nedá sa to na-
zvaÈ inak ako cirkus Fico. Dnes vláda rozhodla o od-
volaní generálneho riaditeºa SPF Miroslava Mihalí-
ka a nasledovn˘ch ãlenov rady fondu: Jozef Kolesár,
Miloslav ·ebek, Marián âakajda, Slavomír Eliá‰,
ªubomír ¤ehák a Mária Gajdo‰ová,“ doplnil. Podºa
Miklo‰a vláda kvôli kauze Veºk˘ Slavkov, ktorú sám
premiér oznaãil slovom „zlodejina“, odvolala v januá-
ri 2008 z SPF ‰esÈ z t˘chto siedmich ºudí, v˘nimkou
je len Gajdo‰ová. Medzit˘m sa dostali do SPF naspäÈ
a dnes ich vláda odvolala znovu, tentoraz pre kauzu
Veºká Lomnica, ktorá je podºa Miklo‰a rovnaká ako
kauza Veºk˘ Slavkov.
3. decembra – Minister Ïivotného prostredia SR
Jozef Medveì sa dnes stretol s novinármi na prvej tla-
ãovej konferencii od svojho nástupu do tejto funkcie.
Za najdôleÏitej‰ie v zaãiatkoch riadenia takého ‰pe-
cifického rezortu, ak˘m je Ïivotné prostredie, pova-

69
P A R L A M E N T N ¯
Ïuje minister zmenu v systéme práce. V súvislosti s
kauzou emisií a Interblue Group minister Jozef Med-
veì prezentoval novinárom obsah listu, ktor˘ bol na
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR doruãen˘ vãe-
ra popoludní od konateºky firmy a uistil novinárov,
Ïe Slovensko si, v súlade so zmluvn˘mi podmienka-
mi, bude uplatÀovaÈ svoj nárok na doplatenie 15 mil.
eur a urobí v‰etky legislatívne kroky, ktoré povedú
k naplneniu tohto cieºa.
3. decembra – Podpredseda vlády SR Du‰an âa-
ploviã nepozná vlastnícku ‰truktúru spoloãnosti In-
terblue Group, ktorej Slovensko nev˘hodne predalo
emisné kvóty. Vicepremiér to dnes v parlamente
uviedol v rámci Hodiny otázok ako reakciu na otáz-
ku opoziãnej poslankyne Národnej rady SR Jarmily
Tkáãovej (SDKÚ-DS). „KeìÏe nie som vy‰etrovate-
ºom, musím zdôrazniÈ, Ïe získavanie t˘chto informá-
cií je aktivitou orgánov in‰titúcií, ktoré boli na tak˘-
to úãel na Slovensku zriadené,“ doplnil svoju odpo-
veì âaploviã. ZároveÀ pripomenul, Ïe niektoré tie-
to orgány poãas svojho pôsobenia na Ministerstve Ïi-
votného prostredia SR sám kontaktoval a poÏiadal o
preskúmanie podozrení súvisiacich s firmou.
3. decembra – Poslanci Národnej rady (NR) SR
dnes odvolali z funkcie ‰iestich ãlenov Rady Sloven-
ského pozemkového fondu (SPF) nominovan˘ch
vládou, ako aj troch ãlenov nominovan˘ch parla-
mentom za vládnu koalíciu. Zvy‰ní dvaja opoziãní zá-
stupcovia v rade, Richárd Hamerlik za SMK a Dag-
mar Valúchová za KDH, sa svojho ãlenstva uÏ skôr
sami vzdali.
3. decembra – Predseda vlády Robert Fico (Smer-
SD) dnes na pôde parlamentu vylúãil, Ïe by mal
ak˘koºvek vzÈah k aktuálnej kauze na Slovenskom
pozemkovom fonde (SPF), súvisiacej s prevodmi
re‰tituovan˘ch pozemkov vo Vysok˘ch Tatrách. red-
seda klubu KDH Pavol Hru‰ovsk˘ sa uÏ skôr poãas
rokovania o návrhu na odvolanie ãlenov Rady SPF
v mene troch opoziãn˘ch strán doÏadoval zvolania
poslaneckého grémia práve s cieºom pozvaÈ do sály
predsedu vlády Roberta Fica. Podºa neho je totiÏ
premiér personálne prepojen˘ s najnov‰ou kauzou na
SPF, kde podºa medializovan˘ch informácií pôsobí
jeho bratranec Jaroslav Rybansk˘. „Nitky vraj ku mne
vedú aj cez nejak˘ch úradníkov, ktorí pracujú na
SPF. Vraj na fonde pracuje môj bratranec. Áno, pra-
cuje, má asi 28 alebo 29 rokov a pracuje na oddele-
ní, ktoré sa t˘ka re‰titúcií. Snáì teraz chcete pove-
daÈ, Ïe úradník na SPF zodpovedá za veci? Za tie zod-
povedá ‰tatutár, generálny riaditeº, ktorého do dozor-
nej rady SPF v roku 2004 nominovalo KDH, námest-
ník generálneho riaditeºa, ìalej 11 ãlenov rady fon-
du a dúfam, Ïe v‰etci títo ºudia budú odvolaní z
funkcie,“ vyhlásil Fico vo svojom vystúpení.
5. decembra – Po tom, ako bolo odvolané celé ve-
denie Slovenského pozemkového fondu (SPF), tre-
ba preveriÈ, ako t˘chto 13 ºudí v kauze podozrivého
prevodu pozemkov re‰tituentom vo Vysok˘ch Tatrách
konalo. „Musíme si teraz postaviÈ otázku, ãi t˘chto
13 ºudí bolo dohodnut˘ch, potom samozrejme treba
vyvodzovaÈ zodpovednosÈ podstatne väã‰ieho rozme-
ru,“ zdôraznil v dne‰n˘ch Sobotn˘ch dialógoch Slo-
venského rozhlasu premiér Robert Fico. âinnosÈ ge-
nerálneho riaditeºa, jeho námestníka a 11 ãlenov
Rady SPF teraz preverí Generálna prokuratúra (GP)
a ìal‰ie orgány ãinné v trestnom konaní. Otázkou
podºa Fica zostáva, ãi títo ºudia vedeli, Ïe posúvajú
pozemky re‰tituentom síce v súlade so zákonom, ale
Ïe tí ich následne postúpia obchodnej spoloãnosti zná-
mej uÏ spred dvoch rokov z kauzy Veºk˘ Slavkov.
„Pokiaº GP zváÏi, Ïe tam boli naplnené aj znaky ne-
jak˘ch trestn˘ch ãinov, ja to bude v plnej miere pod-
porovaÈ. Je mi úplne jedno, kto padne v tejto veci. Ne-
mienim niesÈ zodpovednosÈ za darebákov, ak teda ko-
nali darebácky a vedeli, Ïe takéto nieão sa udialo,“
vyhlásil predseda vlády.
8. decembra – Novela ústavy s cieºom zúÏiÈ po-
slaneckú imunitu nemala jednoznaãnú podporu koa-
lície, ale ani opoziãn˘ch strán. „Ani opozícia nepo-
vedala jednoznaãne, Ïe tento návrh podporí. Posla-
nec Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH) povedal, Ïe sa mu to zdá
70
D E N N Í K
trebná daÀ, a tak Slovensko má dnes jednu z
najvy‰‰ích daní v Európe. Z tlaãe som sa do-
zvedel, Ïe po Veºkej Británii druhú najvy‰‰iu
a dôsledkom toho je potom, Ïe slovenskí do-
pravcovia natankovali v zahraniãí okolo 600
miliónov litrov nafty. Samozrejme, Ïe v zahra-
niãí tankovali aj tí, ktorí cez na‰e územie len
prechádzali. ·tatisticky je to 1,5 miliardy li-
trov roãne. Ak budú tankovaÈ doma tí, ktorí
tankovali vonku, tak to pre ‰tátny rozpoãet
môÏe robiÈ zv˘‰enie príjmov o viac ako 50 mi-
liónov eur. To je takmer 1,5 miliardy korún.
Ak by tranzit zahraniãní prepravcovia cez
na‰e územie rovnako teda sprevádzali aj tan-
kovaním na na‰ich ãerpacích staniciach, tak je
to ìal‰ích takmer 50 miliónov eur. âiÏe in˘-
mi slovami, po tomto opatrení, ak by sa zaãa-
li správaÈ racionálne tí, ktorí dnes tankovali
vonku, tak pre ‰tátny rozpoãet by vlastne to ne-
mala byÈ táto zmena, Ïiadna tragédia a bola by
to samozrejme pre autodopravcov aspoÀ sym-
bolická kompenzácia za vysoké a drahé m˘to.
Dámy a páni, ºudia sa správajú väã‰inou ro-
zumne a jeden bonmot hovorí, Ïe vláda iba
vtedy, keì musí. U nás to v‰ak na Slovensku,
pri tejto vláde, neplatilo, pretoÏe ona sa v ãase
hospodárskej krízy, myslím si, musela alebo
mala správaÈ rozumne, a toto opatrenie by
sme mohli maÈ uÏ na Slovensku dávno za se-
bou a mohli z toho maÈ osoh cez ‰tátny roz-
poãet, v‰etci obãania. TakÏe je mi ºúto, Ïe to
pre túto vládu bolo tak ÈaÏké pochopiÈ.
TakÏe KDH podporí návrh na zníÏenie spo-
trebnej dane.
To ìal‰ie sa t˘ka moÏno in˘ch návrhov,
ktoré budeme prerokúvaÈ neskôr, ale predsa len
e‰te jedna my‰lienka. Je to rozumné stimulaã-
né opatrenie, ktoré niekoºkonásobne pomôÏe
slovenskej ekonomike, a to uÏ nemyslím len,
Ïe bude lacnej‰ia nafta a Ïe bude Slovensko
viac konkurencieschopnou krajinou súÈaÏiÈ s
okolit˘mi. Ja si myslím, Ïe toto opatrenie bolo
potrebné prijaÈ oveºa skôr, pretoÏe nafta patrí
medzi náklady v˘roby, medzi náklady pre-
pravcov, a tieto ovplyvÀujú hospodársky rast.
Na Slovensku sa takmer 80 % tovarov prepra-
vuje nákladnou cestnou dopravou, ãiÏe zníÏiÈ
náklady dopravy stimuluje ekonomick˘ rast,
treba samozrejme urobiÈ aj iné opatrenia, aby
Slovensko bolo viac konkurencieschopnou
krajinou, v jednom z t˘ch opatrení vlastne v
skrátenom konaní, o tomto zákone sa aj hovo-
rí, Ïe vláda si uvedomuje, Ïe treba prispieÈ k
zlep‰eniu podnikateºského prostredia a ja si
myslím, Ïe tie spotrebné dane to nestaãí.
Slovensko by malo byÈ atraktívnej‰ou kra-
jinou aj pre domácich aj pre zahraniãn˘ch
prepravcov, ale tak Ïe treba urobiÈ e‰te ìal‰ie
opatrenia a ìal‰iu zásadnú zmenu v oblasti v˘-
‰ky spoplatnenia ciest a diaºnic, aby sa nesta-
lo, Ïe síce tí dopravcovia budú tankovaÈ na Slo-
vensku aj tí zahraniãní, ale na prepravu budú
viac pouÏívaÈ cesty alebo diaºniãnú sieÈ cu-
dzích alebo susedn˘ch ‰tátov. Ale to uÏ je ta-
kisto predmetom iného zákona. TakÏe Kres-
Èanskodemokratické hnutie tento návrh záko-
na podporí.
Tibor Miku‰ (nezávisl˘)
Na zaãiatok preãítam nieão, ão prijalo Zdru-
Ïenie predsedov samosprávnych krajov, pres-
ne pred t˘ÏdÀom, jednomyseºne, teda aby ne-
vznikol dojem, Ïe opakujem to, ão uÏ tu bolo
povedané. V prvom rade SK 8 s uspokojením
berie na vedomie rozhodnutie predsedu vlády
o zníÏení spotrebnej dane na naftu. Je to správ-
ne a zodpovedné rozhodnutie, ktoré vytvára
podmienky na zníÏenie nákladov dopravcov,
stabilizáciu cien cestovného v autobusovej
doprave, zlep‰uje podmienky na udrÏanie mo-
bility obãanov. Podporuje domácu produkciu
a spotrebu nafty, zniÏuje náklady mal˘ch a
stredn˘ch podnikateºov.
SK 8 povaÏuje návrh na zlúãenie minister-
stiev za správny príklad racionalizácie verej-
nej správy a efektívneho vynakladania verej-
n˘ch prostriedkov. SK 8 súhlasí s vyjadrením
predsedu vlády, Ïe samosprávy nebudú maÈ v
roku 2010 priestor na zníÏenie sadzieb daní.
Toto bolo prijaté jednomyseºne, v‰etk˘mi 8 Ïu-
panmi, absolútne jednomyseºne.
Ja si dovolím povedaÈ a je to môj súkrom-
n˘ názor, Ïe dopravcovia protestovali na hra-
nici zákona a predstavoval ich protest ohroze-
nie obãanov a nielen t˘ch, ktorí sa pohybova-
li po komunikáciách, ale aj t˘ch, ktorí niekde
ãakali na pomoc. Chvalabohu, Ïe sa niã nesta-
lo. Som presvedãen˘, Ïe protest má maÈ svo-
je rámce. Urãite protest pokiaº nejde o ºudsk˘
Ïivot, o zdravie, o ºudskú dôstojnosÈ, nemá
ohrozovaÈ in˘ch. V tomto prípade to tak bolo,
za t˘m si stojím.
Ján Poãiatek, minister financií SR (Smer-
SD)
Po prvé som teda rád, Ïe tu cítim akúsi ce-
loplo‰nú zhodu na tom, Ïe to je správne a
veºmi dobré opatrenie. Teraz ão sa t˘ka samot-
ného dopadu tohto opatrenia na ‰tátny rozpo-
ãet, pán Brocka sa tu snaÏil o nejakú ãiastko-
vú anal˘zu, my máme tieÏ svoje prepoãty,
ktoré sme konfrontovali aj s prepravcami a
touto témou sme sa zaoberali naozaj dlh‰í
ãas. Nie je to nová téma, ako je tu ãasto pod-
súvané a niektorí poslanci opozície sa tu sna-
Ïia navodiÈ dojem, Ïe k tomuto opatreniu a vô-
bec o úvahách o tomto opatrení sme pristúpi-
li len pod nejak˘m tlakom. Viete veºmi dob-
re, Ïe predseda vlády vytváral na nás tlak uÏ
dlh‰ie obdobie, aby k tomuto opatreniu do‰lo,
problémom, preão sme k nemu nevedeli ale-
bo neboli schopní pristúpiÈ skôr, bol proces za-
vádzania eura. TotiÏto ten v˘padok, ktor˘ to
spôsobí, je naozaj moÏné len odhadnúÈ na
hrubo, preto aj odhad ministerstva financií je
pomerne málo presn˘, pretoÏe ten rozptyl je
od 60 do 102 mil. eur na rok 2010 a ja sám
osobne povaÏujem tento odhad za najviac
konzervatívny.
âiÏe keì sa vrátim okºukou k tomu, ão uÏ
som naãal, nad t˘mto opatrením sme rozm˘-
‰ºali uÏ naozaj oveºa dlh‰í ãas a zavedenie
m˘ta a potenciálny vplyv na zvy‰ovanie cien
tovarov alebo prepravy bolo len katalyzátorom
k tomu, aby sme k tomuto kroku nakoniec pri-
stúpili a pristúpili sme k tomu veºmi zodpo-
vedne, ãiÏe nezobrali sme optimistické v˘poã-
ty, aj ktoré tu niektorí poslanci predná‰ali, ale
zobrali sme konzervatívny odhad a snaÏili
sme sa vykompenzovaÈ tento potenciálny v˘-
padok in˘mi racionalizaãn˘mi opatreniami
práve v podobe re‰trukturalizácie ‰tátnej sprá-
vy.
Nechápem preão sa bránite tomu, aby sa
‰tátna správa zo‰tíhºovala a do maximálnej
moÏnej miery zracionalizovala, ãiÏe v tom
úplne naj‰ir‰om rozmere ão je zaráÏajúce pre
mÀa je, Ïe na jednej strane tvrdíte, Ïe je to
P A R L A M E N T N ¯
správny krok zniÏovaÈ spotrebnú daÀ na naftu
a Ïe vy by ste boli urobili okamÏite, potom ne-
chápem, preão ste to neurobili za va‰ich ãias,
práve naopak ste tú daÀ len zvy‰ovali. Po dru-
hé veºmi dôleÏité v tej celej úvahe je, nedáv-
no sme tu mali rozpravu o ‰tátnom rozpoãte,
kde som ãakal ako odhalíte tie veºké neefek-
tivity, diery a to mnoÏstvo peÀazí, ktoré tam
neefektívne vynaloÏen˘ch, nena‰li ste niã,
v‰etky va‰e pozmeÀujúce návrhy viedli len k
vy‰‰ím v˘davkov˘m titulom v jednotliv˘ch
poloÏkách, ãiÏe eventuálne e‰te k väã‰iemu de-
ficitu a zná‰ate na nás mnoÏstvo kritiky, pri-
tom si myslím, Ïe práve naopak veºmi zodpo-
vedne pristupujeme k tomu, Ïe snaÏili sme veº-
mi detailne prepoãítaÈ práve dopady a urobiÈ
sadu opatrení, ktoré budú garantovaÈ, Ïe defi-
cit verejn˘ch financií v budúcom roku nebu-
de prekroãen˘ a zostane na stanovenej miere,
ão je veºmi dôleÏitá vec.
III. ZMENY V EXCELENTNOM M¯TE
ªubomír VáÏny, minister dopravy, pô‰t a te-
lekomunikácií SR (Smer-SD)
Dovoºte mi, aby som uviedol vládny návrh
zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã.
25/2007 Z. z. o elektronickom v˘bere m˘ta za
uÏívanie vymedzen˘ch úsekov pozemn˘ch
komunikácii a o zmene a doplnení niektor˘ch
zákonov v znení neskor‰ích predpisov. Úãe-
lom novely zákona je zabezpeãiÈ zmiernenie
sankãného postihu vodiãov a prevádzkovate-
ºov vozidiel, ktorí nezadajú údaje alebo neúpl-
né alebo klamlivé údaje do palubnej jednotky,
ktorou sú povinní svoje vozidla vybaviÈ.
Vzhºadom na mal˘ rozdiel sadzieb m˘ta, t. j.
rozdiel medzi najniωou a najvy‰‰ou sadzbou
m˘ta podºa poãtu náprav, je v súãasnosti plat-
ná sankcia neadekvátna.
Predkladan˘ návrh zákona taktieÏ roz‰iru-
je okruh motorov˘ch vozidiel, ktoré sú oslo-
bodené od m˘ta, to znamená nielen záchran-
né základné zloÏky integrovaného záchranné-
ho systému, ale aj ostatné záchranné zloÏky in-
tegrovaného záchranného systému. Návrh zá-
kona nebude maÈ dopad na ‰tátny rozpoãet, na
rozpoãty obcí alebo rozpoãty vy‰‰ích územ-
n˘ch celkov, nebude maÈ dopad na obyvateº-
stvo, zamestnanosÈ, hospodárenie podnikateº-
skej sféry a in˘ch právnick˘ch osôb a ani na
Ïivotné prostredie.
Mária Sabolová (KDH)
Bola by som veºmi rada, aby som mohla
tlmoãiÈ pánu ministrovi, Ïe sme ho na niekto-
ré skutoãnosti konkrétne informovali. Nejde
o to, ãi ho informovala politická strana, ale in-
formovali ho aj tí, ktor˘ch sa to bezprostred-
ne dot˘ka a myslím si, Ïe v tom prípade, keì
ide o prelomovú udalosÈ na spoloãnosti spo-
platÀovaní vyuÏívaní ciest na Slovensku, si
myslím, Ïe prvou chybou pri celom systéme
bolo to, Ïe minister totálne zabudol na neja-
ké prechodné obdobie, na nejaké skú‰obnú
prevádzku, ktorá by mala byÈ v primeranom
ãasovom úseku, ão si myslím Ïe sú minimál-
ne tri mesiace. V druhej fáze sme vás vyzva-
li, pán minister, aby ste prehodnotili aj s mi-
nistrom vnútra vyberanie pokút a tvrdé sank-
cie, ktoré pri tomto neodskú‰anom systéme sa
dotkli dopravcov a vzhºadom aj na tie skutoã-
nosti cel˘ch firiem, ktorí tieto dopravné sluÏ-
D E N N Í K
by majú. Bolo to vo va‰ej kompetencii, pán
minister, zaviesÈ túto skú‰obnú prevádzku,
pretoÏe termín spoplatnenia alebo spoplatne-
nie úsekov nastáva v ãase, kedy vy‰la vyhlá‰-
ka ministerstva dopravy, ktorá bola upravená
aÏ s platnosÈou od 15. decembra konca roka,
ãiÏe nemôÏete povedaÈ ,Ïe bol dostatoãne ãa-
sov˘ priestor na to, aby v‰etci dopravcovia za
dva t˘Ïdne alebo posledn˘ mesiac decembro-
v˘, kedy bola vyhlá‰ka v nejakom pripomien-
kovom konaní, keì vôbec bola, sa mohli na
toto spoplatnenie a na takéto spoplatnenie pri-
praviÈ. Vy ste mali v˘nimoãnú príleÏitosÈ ako
minister vstúpiÈ do úpravy vyhlá‰ky a zabrá-
niÈ totálnemu chaosu, ktor˘ 1. januárom zave-
dením m˘tneho systému nastal. Nebolo po-
trebné konanie vlády, nebolo potrebné roko-
vanie parlamentu, vy jedin˘ ste túto moÏnosÈ
mali v rukách a mohli ste konaÈ a upraviÈ vy-
hlá‰ku tak, aby jej úãinnosÈ zaãala napríklad
1. marcom, 1 aprílom tohto roku, aby spuste-
nie systému zaãalo, aby sme odskú‰ali systém
najdrah‰í v Európskej únii, ale aby sme ho skú-
sili – dúfam, Ïe raz po preskú‰aní bude aj
najlep‰í. Oãakávam to, ão to prinesie po ne-
jakom období. Myslím si pán minister, Ïe aj
dnes máte e‰te v rukách, ak teda veãer vás táto
vládna koalícia podrÏí, máte v rukách to, aby
ste lehotu do konca januára 2010 predæÏili
minimálne o dlh‰ie obdobie dvoch mesiacov,
kedy ten systém nadobudne skutoãne overe-
nú skú‰obnú prevádzku. Chcem pán minister
pripomenúÈ, Ïe ste si tak protireãili v svojom
vyjadrení, Ïe my sme vôbec nereagovali, ale
v‰ak snáì bol nejak˘ list pani poslankyne. Ja
som vám v tom liste pán minister konkretizo-
vala v˘hrady, ktoré sú viac menej z kontaktu
konkrétneho a môÏem hovoriÈ o Ko‰iciach, a
ako poslanec som vám tlmoãila váÏne v˘hra-
dy jedného veºkého mesta na Slovensku, kto-
ré je najviac postihnuté t˘mto m˘tnym systé-
mom. PretoÏe pri prehodnocovaní úsekov sa
urobili ústupky v Bratislave, úseky spoplatne-
né sa t˘kali len veºmi malého poãtu spojov, pri-
ãom v Ko‰iciach tie tri spoplatnené úseky sa
t˘kali 200 spojov. T˘m, Ïe mesto je rozdele-
né na mestské ãasti a Ïe sa musí prechádzaÈ
troma úsekmi, ktoré veºmi zvlá‰tnou formou
pri kalkulácii naskakovali, si myslím, Ïe toto
je va‰ou moÏnosÈou tieto tri úseky tak, ako ste
nieão prisºúbili vo vãeraj‰ej na vãeraj‰ej tla-
ãovej besede vyÀaÈ, aby neboli postihnutí ob-
ãania pri úhradách na cestovnom.
Od zaãiatku zavedenia m˘ta sa stretávala
verejnosÈ cez médiá s informáciami, Ïe nie je
moÏná kontrola prejazden˘ch úsekov, Ïe dnes
platia dopravcovia za úseky neprimerané zdro-
je. Vy dobre viete pán minister, Ïe bola nove-
la a upravili ste zákon tak, Ïe nepôjde o pre-
jazdené kilometre, ale spoplatnené úseky, ão
je zásadnou chybou. âiÏe, pán minister je veº-
mi veºa ch˘b, ktoré sú v˘luãne na va‰ej hla-
ve, pretoÏe vy ste túto moÏnosÈ mali, vy ste ju
nevyuÏili alebo platí va‰a veta, Ïe pán Boh
mieni, premiér mení, to ão ste povedali pred
ãasom pri nastúpení do svojej funkcie.
Národná diaºniãná aj Skytol nemali byÈ veº-
kí hrdinovia 1., 2. januára, Ïe v‰etko je o. k.,
lebo kaÏd˘ deÀ aj dodnes sa vyskytujú tieto
váÏne problémy
Peter Pelegrini (Smer-SD)
Dovolím si povedaÈ dve ãísla, a to mám teda
priamo verifikované ãísla zo systému, ktoré
byÈ farizejské z mojej strany, Ïe som nezbavila pána
poslanca Jána Kvorku imunity a prichádzam s t˘m-
to zákonom,“ odôvodnila pre TASR stiahnutie nove-
ly Ústavy SR, ktorá by obmedzila poslaneckú imu-
nitu predkladateºka návrhu Renáta Zmajkoviãová
(Smer-SD).
9. decembra – Republiková rada strany Most-Híd
7. decembra kon‰tatovala, Ïe si za súãasn˘ch okol-
ností nevie predstaviÈ spoluprácu so stranou Smer-SD
a alternatívu k súãasnému vládnutiu môÏe vytvoriÈ len
spolupráca „demokratick˘ch opoziãn˘ch síl“. Na
dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlásil predseda
strany Béla Bugár. Dodal, Ïe takmer kaÏd˘ t˘ÏdeÀ sa
„prevalí“ nejaká kauza spojená s vládnymi stranami,
ãi uÏ ide o pozemky vo Veºkej Lomnici, rekon‰truk-
cia budovy na ministerstve hospodárstva alebo ãer-
panie eurofondov.
9. decembra – Sºub vernosti by mal pov˘‰iÈ vstup
mladého obãana do zväzku so ‰tátom. Vyhlásil to dnes
na pôde parlamentu predseda poslaneckého klubu
SNS Rafael Rafaj pri obhajobe návrhu zákona o
podpore vlastenectva z dielne SNS, podºa ktorého by
Ïiaci zaãínali ‰kolsk˘ t˘ÏdeÀ poãúvaním ‰tátnej hym-
ny a poslanci na samosprávnej aj celo‰tátnej úrovni
by pri nástupe do funkcie skladali vlasteneck˘ sºub.
9. decembra – Súdy nebudú musieÈ zverejÀovaÈ
v‰etky svoje právoplatné rozhodnutia na internete.
Parlament dnes totiÏ odmietol návrh novely zákona
o súdoch od poslankyne Národnej rady (NR) SR za
SDKÚ-DS Lucie ÎitÀanskej, ktorá ìalej navrhova-
la, aby tieto rozhodnutia súdy zverejÀovali do troch
dní od zaãiatku ich právoplatnosti. Podºa ÎitÀanskej
by sa takouto zmenou viac otvorila slovenská justí-
cia, keìÏe k zverejnen˘m rozhodnutiam by sa moh-
la dostaÈ aj ‰iroká verejnosÈ. PoslankyÀa je totiÏ pre-
svedãená, Ïe t˘mto návrhom by sa posilnila dôvera
obãana voãi justícii. Tvrdí totiÏ, Ïe ak chcú byÈ sud-
covia pre obãanov dôveryhodní, mali by ºuìom svo-
je rozhodnutia ukázaÈ.
10. decembra – Poslancom sa ani po dvoch po-
kusoch nepodarilo vziaÈ na vedomie Správu o preda-
ji emisií, ktorá vysvetºuje pozadie emisnej kauzy.
Opozícia sa totiÏ na hlasovaní nezúãastnila a koalí-
cia nemala v sále potrebn˘ poãet poslancov, aby bola
snemovÀa uzná‰aniaschopná. O tom, ãi správu napo-
kon plénum vezme na vedomie, tak poslanci budú
rozhodovaÈ popoludní. Z emisnej správy vypl˘va, Ïe
proces v˘beru zmluvnej strany pri predaji emisií,
ako aj rokovanie s potenciálnymi partnermi aj Inter-
blue Group (IG) nebol profesionálne zvládnut˘, ão
mohlo po‰kodiÈ aj medzinárodn˘ kredit Slovenska v
tejto oblasti. Pôvodné argumenty rezortu v ãase, keì
ho viedol exminister Ján Chrbet, Ïe emisné kvóty sa
musia predaÈ v minulom roku, inak prepadnú, nema-
jú podºa správy opodstatnenie. Rovnako ch˘ba opod-
statnenie dojednania pevne stanovenej kúpnej ceny
aÏ do roku 2012, nakoºko ide o druh majetkového prá-
va s vysokou cenovou volatilitou. Ministerstvo ìa-
lej zistilo, Ïe pre predaj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót
SR v nasledujúcich rokoch zmluva neposkytuje do-
statoãné garancie pre ‰tát ako predávajúceho, „keìÏe
z hºadiska rozsahu vzájomn˘ch práv a povinností
zmluvn˘ch strán je nevyváÏená a je jednostranne
v˘hodná v prospech strany kupujúceho,“ kon‰tatuje
sa v materiáli. Ako sa ìalej uvádza, zmluva neposky-
tuje ani garanciu zaplatenia kúpnej ceny zo strany ku-
pujúceho v budúcnosti. Envirorezort preto odporúãa,
aby sa predaj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót v rokoch
2009 aÏ 2012 uskutoãnil na novom zmluvnom zákla-
de, respektíve za odli‰n˘ch obchodn˘ch podmienok.
10. decembra – V ‰tátnom rozpoãte na budúci rok
nie sú vyãlenené prostriedky na ãiastoãné od‰kodne-
nie klientov nebankov˘ch subjektov. Vláda SR má aj
napriek tomu jednoznaãnú ambíciu klientov neban-
koviek od‰kodniÈ. Za prioritnej‰ie v‰ak v súãasnos-
ti povaÏuje zmiernenie vplyvu globálnej finanãnej krí-
zy na ekonomiku Slovenska. Vyhlásil to dnes v rám-
ci pravidelnej Hodiny otázok v Národnej rady (NR)
SR minister financií Ján Poãiatek.
15. decembra – Opoziãné pravicové strany nie sú
spokojné so súãasn˘m v˘vojom na Slovensku. Cie-
71
P A R L A M E N T N ¯
ºom ich spolupráce bude pracovaÈ na alternatíve voãi
súãasnej vláde. Politické rokovania o tom, akou ces-
tou sa k tomu dopracovaÈ, by sa mali zaãaÈ aÏ budú-
ci rok. Po dne‰nom rokovaní predstaviteºov sied-
mich opoziãn˘ch pravicov˘ch strán SDKÚ-DS,
KDH, SMK, Most-Híd, OKS, SaS a Strany zele-
n˘ch to uviedol ‰éf SDKÚ-DS MikulበDzurinda.
Ako pripomenul, spája ich cieº vrátiÈ Slovensko na
cestu, kde budú platiÈ hodnoty, politici nebudú krad-
núÈ, ale slúÏiÈ ºuìom.
17. decembra – Voºby do Národnej rady (NR) SR
by vyhral Smer-SD, do parlamentu by sa dostala aj
SaS. Vypl˘va to z prieskumu verejnej mienky agen-
túry Focus, ktor˘ uskutoãnila 1. aÏ 8. decembra na
vzorke 1030 respondentov nad 18 rokov. Smer-SD by
zvíÈazil so ziskom 37,9 %, ão je oproti novembru ná-
rast o dve percentá. Na druhom mieste skonãila
SDKÚ-DS, ktorej klesli preferencie z 12,4 % na ak-
tuálnych 11,5 %. KDH si mierne polep‰ilo, oproti no-
vembrov˘m 10,2 by ho volilo 11 % ºudí. SNS sa
umiestnila na ‰tvrtej prieãke s 8,4 %, jej 9-percent-
ná podpora z novembra mierne klesla. Rovnakú pria-
zeÀ oproti novembru zachovali voliãi ªS-HZDS, a to
7,0 %. Do NR SR by sa dostali aj Most-Híd, SMK a
SaS. Zatiaº ão Most-Híd podporuje 5,7 % op˘ta-
n˘ch (predt˘m 6,7 %) stranu SMK 5,6 % responden-
tov (predt˘m 6,2 %). Strana Sloboda a Solidarita by
sa do parlamentu dostala s podporou 5,3 %.
21. decembra – Slovenská televízia (STV) a Slo-
vensk˘ rozhlas (SRo) dnes na pôde Ministerstva kul-
túry SR podpísali zmluvy so ‰tátom, na základe kto-
r˘ch im budúci rok do rozpoãtov priteãú peniaze na
v˘robu pôvodn˘ch programov vo verejnom záujme.
Poãas najbliωích piatich rokov rámcové zmluvy ga-
rantujú pre televíziu minimálne desaÈ miliónov eur
(301,3 milióna Sk) roãne a so ‰tyrmi miliónmi eur
(120,5 milióna Sk) môÏe kaÏdoroãne poãítaÈ roz-
hlas. V prípade STV pôjde v roku 2010 o sumu 12,5
milióna eur (376,6 milióna Sk) a SRo dostane 4,5 mi-
lióna eur (135,6 milióna Sk).
22. decembra – Voºby do Národnej rady SR by vy-
hrala strana Smer-SD, na druhom mieste by skonãi-
la SDKÚ-DS a na treÈom SNS. Vypl˘va to z priesku-
mu verejnej mienky, ktor˘ na vzorke 1154 responden-
tov realizovala od 9. novembra do 6. decembra agen-
túra Median SK. Z respondentov, ktorí v prieskume
nevylúãili svoju úãasÈ na voºbách a vedia, koho budú
voliÈ, by 41,7 % dalo hlas strane Smer-SD, na dru-
hom mieste by so 14,4 percentami skonãila SDKÚ-
DS, na treÈom SNS s 12,7 % a ‰tvrtú prieãku by zí-
skalo KDH s 9,5 %. Nasledujú ªS-HZDS s 9 %, SMK
so 4 percentami, Most-Híd s 3,2 % a SaS s 2,1 %.
27. decembra – Predstavitelia vládnej koalície
majú vôºu dokonãiÈ volebné obdobie. V rozhovore pre
TASR to potvrdil predseda Národnej rady SR Pavol
Pa‰ka (Smer-SD). Dôvod tohto postoja je podºa jeho
slov veºmi jednoduch˘ – koaliãn˘ trojlístok cíti pod-
poru ºudí. „Pravdepodobne by bolo dosÈ vysok˘m ha-
zardom voãi voliãom, ak by sme zaãali prostredie iri-
tovaÈ vzájomn˘mi útokmi. Dúfam, Ïe sa opäÈ nájde
kultivovan˘ spôsob ãi uÏ na úrovni lídrov alebo na
úrovni parlamentu, aby sme si povedali, kde je záujem
koalície,“ kon‰tatoval. ·éf zákonodarného zboru tak
reagoval na skutoãnosÈ, Ïe v období ‰esÈ mesiacov
pred parlamentn˘mi voºbami uÏ vládne strany nebu-
dú na základe koaliãnej zmluvy zaviazané k spoloã-
nému postupu. Podºa Pa‰ku je dôleÏité, Ïe spoluprá-
ca funguje a Ïe nenastávajú situácie, ktoré zaÏil, keì
sedel v opozícii.
1. januára – Národná rada (NR) SR bola za po-
sledn˘ch tri a pol roka dôstojn˘m vyjadrením vôle ob-
ãana, fungovala ‰tandardne na demokratick˘ch pri-
ncípoch a ºuìom priniesla zmenu kvality Ïivota.
„Máme vôºu dokonãiÈ volebné obdobie a dôvod je
veºmi jednoduch˘ – politické subjekty, ktoré túto
koalíciu vytvorili, zrealizovali svoj program tak, Ïe
dodnes cítia podporu ºudí, a preto by pravdepodob-
ne bolo dosÈ vysok˘m hazardom voãi voliãom, ak by
sme zaãali prostredie iritovaÈ vzájomn˘mi útokmi,“
uviedol v exkluzívnom rozhovore pre TASR predse-
da NR SR Pavol Pa‰ka (Smer-SD).
72
D E N N Í K
hovoria, Ïe k 14. januáru 2010 bolo aktivova-
n˘ch presne 100 812 palubn˘ch jednotiek a k
14. 1. bolo funkãn˘ch a plne funkãn˘ch bez
ak˘chkoºvek reklamácií 99,63 % a 0,370 %
palubn˘ch jednotiek bolo identifikovan˘ch
ako nefunkãn˘ch. Tak ja len toto konkrétne
ãíslo, aby sme nevytvárali dojem, Ïe nefungu-
je uÏ vôbec niã.
Martin Pado (SDKÚ-DS)
UÏ od zaãiatku bol tento systém prehláse-
n˘ za veºmi spravodliv˘ a veºmi objektívny. Po
zmenách, ku ktor˘m dochádza na základe tla-
ku dopravcov, sa hovorí o tom, Ïe tento sys-
tém je e‰te spravodlivej‰í. Hádam uÏ ani spra-
vodlivej‰í nemôÏe byÈ. No, dovolím si po-
chybovaÈ, dovolím si vyjadriÈ nesúhlas s tvrde-
ním o spravodlivom systéme a net˘ka sa to len
Ko‰ického kraja, patrí to aj pre iné regióny, ale
ja budem hovoriÈ za môj kraj. Dopravcovia v
Ko‰ickom kraji, majú k dispozícii akurát tak
pribliÏne 20 kilometrov diaºniãného prepoje-
nia medzi mestami Ko‰ice a Pre‰ov, v‰etko.
Ani kilometer navy‰e, ãi ich je 20 ãi 22 to nie
je podstatné. No a teda nemôÏu si vyberaÈ na
rozdiel od mnoh˘ch in˘ch a ak majú na v˘ber,
tak majú len to, ãi pôjdu po jednotkách ces-
tách, ktoré sú spoplatÀované alebo sa budú to-
ãiÈ po dvojkách a urãite budú spôsobovaÈ ob-
rovskú radosÈ v‰etk˘m obyvateºom Ïijúcich v
t˘ch mal˘ch dedinkách, cez ktoré tieto cesty
druhej triedy vedú.
Pán minister, povaÏujete to za správne? Za
spravodlivé? Kde je konkurencieschopnosÈ
ciest, kde je moÏnosÈ v˘beru pre autodoprav-
cov?
Pán minister, vy ste v národnej rade pri
schvaºovaní zákona o elektronickom m˘te 13.
decembra 2006 povedali, citujem, okrem iné-
ho „Ïe sa bude spoplatÀovaÈ elektronicky zhru-
ba 420 kilometrov diaºnic na Slovensku, zhru-
ba 120 kilometrov r˘chlostn˘ch ciest a okolo
400 kilometrov ciest prvej triedy, ktoré sú pa-
ralelné s t˘mito cestami nadradenej dopravnej
infra‰truktúry.“ Reálne spoplatÀujeme cirka
1 400 kilometrov ciest prvej triedy. No tak mi
povedzte, kde je tá nadradená infra‰truktúra pri
t˘ch ostatn˘ch cestách prvej triedy? Zoberte
mapu a nakreslite mi, na trase Vy‰né Nemec-
ké – RoÏÀava, kde je r˘chlostná komunikácia
alebo diaºnica, keì spoplatÀujeme cesty prvej
triedy.
Tento systém nie je spravodliv˘ a e‰te viac
zv˘‰i regionálne rozdiely v na‰ej krajine. Zní-
Ïi konkurencieschopnosÈ podnikateºov na tom-
to území. Ak sme sa nádejali a boli tu reãi o
tom, Ïe po zníÏení spotrebnej dane z minerál-
nych olejov dôjde k zv˘‰eniu ãerpania po-
honn˘ch hmôt na slovenskom území, ja sa
obávam, Ïe toto zavedenie m˘ta a spoplatne-
nie v‰etk˘ch ciest prvej triedy vyÏenie auto-
dopravcov za hranice územia na‰ej republiky.
âasÈ na sever do Poºska, ãasÈ na juh do Ma-
ìarska.
Pán poslanec, ak budete podnikaÈ v autodo-
prave, moÏno na to prídete, ão sa stalo. Tak-
Ïe, chytá ma tria‰ka, keì si pomyslím, Ïe prí-
de rok 2013 a dôjde k schváleniu zavedenia
m˘ta aj pre osobné automobily. To v‰etk˘m,
ktorí potrebujú sa presúvaÈ na ceste medzi
v˘chodn˘m Slovenskom a Bratislavou alebo
západn˘m Slovenskom, treba uÏ dnes poradiÈ,
nech si hºadajú bydlisko na západnom Slo-
vensku. To bude e‰te hor‰ie ako je to teraz. Pán
minister, upozorÀujem vás na to a chcem vás
poÏiadaÈ, aby ste pripravili také zmeny, ktoré
túto nespravodlivosÈ odstránia.
IV. ZMENY NASTANÚ AJ VO VLÁDE
Robert KaliÀák, podpredseda vlády a mi-
nister vnútra SR (Smer-SD)
Na základe programového vyhlásenia vlá-
dy a z dôvodu racionalizácie verejnej správy
sa navrhuje vykonaÈ v zákone ã. 575 o orga-
nizácii ãinnosti vlády nasledovné úpravy. Na-
vrhuje sa zníÏiÈ poãet ministerstiev o minister-
stvo v˘stavby a regionálneho rozvoja a o mi-
nisterstvo Ïivotného prostredia. PôsobnosÈ
ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvo-
ja prechádza na ministerstvo hospodárstva a
v˘stavby a to v oblasti stavebnej v˘roby, sta-
vebn˘ch v˘robkov, v oblasti tvorby a uskutoã-
Àovania bytovej politiky a v oblasti poskyto-
vania ‰tátnej prémie k stavebnému sporeniu.
PôsobnosÈ ministerstva v˘stavby a regionál-
neho rozvoja prechádza aj na ministerstvo
vnútra a to v oblasti stavebného poriadku a
územného plánovania okrem ekologick˘ch
aspektov a v oblasti verejn˘ch prác.
PôsobnosÈ ministerstva v˘stavby a regionál-
neho rozvoja v‰ak prechádza aj na minister-
stvo pôdohospodárstva a Ïivotného prostredia
a regionálneho rozvoja a to v oblasti regionál-
neho rozvoja okrem koordinácie vyuÏívania
finanãn˘ch prostriedkov z fondov Európskej
únie, ktoré prechádza priamo na úrad vlády.
Zlúãením ministerstva pôdohospodárstva a
Ïivotného prostredia prechádzajú doteraj‰ie
kompetencie ministerstva Ïivotného prostre-
dia na Ministerstvo pôdohospodárstva, Ïivot-
ného prostredia a regionálneho rozvoja Slo-
venskej republiky. Okrem toho sa navrhuje,
aby doteraj‰ia pôsobnosÈ ministerstva hospo-
dárstva v oblasti cestovného ruchu pre‰la na
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slo-
venskej republiky. ëalej sa navrhuje zmena
názvu Ministerstva ‰kolstva na Ministerstvo
‰kolstva, vedy, v˘skumu a ‰portu. V predkla-
danom návrhu zákona sa navrhuje roz‰íriÈ pô-
sobnosÈ úradu vlády o koordináciu vyuÏívania
finanãn˘ch prostriedkov z fondov EU a o ko-
ordináciu prípravy zásadn˘ch opatrení na za-
bezpeãenie hospodárskej a sociálnej politiky
Slovenskej republiky. Predkladan˘ návrh rov-
nako reaguje aj na reformu EU zrealizovanú
Lisabonskou zmluvou. Vzhºadom na uvede-
né prosím o podporu tohto vládneho návrhu.
Pavol Abrhan (KDH)
Preãítal som si najprv odôvodnenie vládne-
ho návrhu zákona na skrátené legislatívne ko-
nanie, kde sa pí‰e: „Cieºom predkladaného
vládneho návrhu zákona je racionalizácia a zo-
‰tíhlenie organizácie ústrednej ‰tátnej správy,
priãom sa predpokladá úspora verejn˘ch finan-
cií.“ Tak som i‰iel do návrhu zákona, aby som
pozrel, ak˘m spôsobom je tam kvantifikova-
né to zo‰tíhlenie, ak˘m spôsobom je kvanti-
fikovaná úspora ‰tátnej správy.
V dôvodovej správe som na‰iel text. Pred-
pokladan˘ dopad návrhu zákona na ‰tátny
rozpoãet, rozpoãty obcí, rozpoãty vy‰‰ích
územn˘ch celkov, na Ïivotné prostredie, na za-
mestnanosÈ a na podnikateºské prostredie je
uveden˘ v doloÏke o posúdení vplyvov. Tak
mi neostávalo niã iné, len prejsÈ na doloÏku,
P A R L A M E N T N ¯
odhad dopadov na verejné financie, a tam sa
zrazu pí‰e: V súãasnosti nie je moÏné vyãís-
liÈ mzdové náklady, v súvislosti s poskytnutím
odstupného, keìÏe nie je známy poãet za-
mestnancov, ktorí v rámci presunov pôsobnos-
ti prejdú na iné ministerstvá a úrad vlády, ale
v‰eobecne je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe prijatie
tohto návrhu zákona bude maÈ pozitívny do-
pad na ‰tátny rozpoãet. PosúdiÈ to nevedia, ale
uÏ vedia, Ïe to bude maÈ pozitívny dopad na
‰tátny rozpoãet. V podobe zníÏenia jeho v˘-
davkov, z dôvodu racionalizácie a zo‰tíhlenia
organizácie ústrednej ‰tátnej správy.
Pán minister, prosím vás, keby ste mohli
kvantifikovaÈ v tomto va‰om návrhu, lebo len
zlúãením ministerstiev, nepríde k ‰etreniu v
‰tátnej správe, ani k zo‰tíhleniu. O koºko za-
mestnancov uvaÏujete, Ïe t˘mto prijat˘m zá-
konom, sa zo‰tíhli ‰tátna správa? Ak˘ objem
finanãn˘ch prostriedkov, v dôvodovej správe
by to malo byÈ uvedené. Ináã ten návrh záko-
na je bezpredmetné o Àom rokovaÈ, a potom
môÏem len podporiÈ to, ão tu predniesol pán
poslanec Hru‰ovsk˘, aby sme v tomto návrhu
zákona, v rokovaní o tomto návrhu zákona ne-
pokraãovali. Keby ste mohli doplniÈ tú dôvo-
dovú správu o tieto ãísla, o tieto údaje, aby sme
mohli reálne rokovaÈ o tomto návrhu zákona.
Jarmila Tkáãová (SDKÚ-DS)
Samostatná existencia ministerstva Ïivotné-
ho prostredia má svoje opodstatnenie. My sa
môÏme baviÈ, Ïe ãi nemáme oddeliÈ producen-
tov od ochrancov Ïivotného prostredia. MôÏ-
me sa baviÈ, ão má byÈ náplÀou, ale tá samo-
statná in‰titúcia je opodstatnená a najviac mi
na tom vadí, Ïe tak˘ návrh na zlúãenie prichá-
dza bez diskusie s odbornou verejnosÈou. To
sa ozaj nemajú odborné zdruÏenia, odborníci
právo vyjadriÈ k takémuto návrhu? To na‰a vlá-
da je ozaj najmúdrej‰ia, nepotrebuje sa radiÈ?
Vrátim sa k argumentácii, pán minister, keì ste
mi sa snaÏili zdôvodniÈ, Ïe nie je to krok späÈ,
ste hovorili, Ïe Ïivotné prostredie bolo súãas-
Èou v‰eobecnej vnútornej správy. My vás ne-
podozrievame, Ïe aÏ niekde do dôb Márie Te-
rézie nás chcete zaviesÈ, ale sám ste poveda-
li, Ïe vznikli dôvody na osamostatnenie minis-
D E N N Í K
terstva Ïivotného prostredia. A teraz, keì vy
ho znovu chcete niekam zaãleÀovaÈ, pre mÀa
je to krok späÈ. Vy sám ste mi dali argument
do ruky, Ïe to krokom späÈ je.
Návrh je neoprávnen˘ a nelegitímny, z po-
hºadu blízkosti volieb. Návrh je neodborn˘,
bez diskusie s odbornou verejnosÈou a návrh
je ozaj krycím manévrom na zakrytie neprí-
jemností, aby som ich tak jemne naznaãila,
ktoré sa zaãali objavovaÈ medzi obyvateº-
stvom a na ktoré tieto vláda zatiaº nie je zvyk-
nutá a v‰etky tie podráÏdené reakcie, ktoré tu
v diskusii zazneli, mi dávajú za pravdu, Ïe sme
sa dotkli ozaj citlivého miesta.
Robert KaliÀák, podpredseda vlády a mi-
nister vnútra SR
Chcel som sa poìakovaÈ za samozrejme, ko-
rektnú diskusiu a povedaÈ, Ïe tento ãas je z
môjho pohºadu ideálny práve preto, Ïe nová
vláda má ‰ancu akceptovaÈ nové nastavenie.
To je najpodstatnej‰ie na tom celom. Nikdy
potom by to neurobil, ktokoºvek by po nás pri-
‰iel. Z môjho pohºadu neexistuje lep‰í ãas. Tak
si myslím, Ïe mnohé dopady budú znamenaÈ
napr. zaãiatok úplnej integrácie ‰pecializova-
nej ‰tátnej správy. To znamená, toto je jeden
z ìal‰ích krokov, o zru‰ení krajsk˘ch úradov,
kde sa presne vyãíslilo, koºko sa u‰etrilo, koº-
ko peÀazí, koºko ºudí a rovnako tak stavebné
úrady sa budú zluãovaÈ s obvodn˘mi úradmi
v sídle kraja. Nejde o odborníkov, ktorí mu-
sia pracovaÈ, moÏno, Ïe naopak neu‰etríme len
v tom, ãi niekoho prepustíte, alebo neprepus-
títe, ale aj v tom, Ïe v urãit˘ch agendách, kto-
ré sa roz‰irujú v rámci starostlivosti o ºudí, sa
zvy‰ujú tie poãty, ãi v eurofondoch, ãi v ìal-
‰ích oblastiach. Aj tuto budete maÈ vlastne
voºné kapacity, o ão intenzívnej‰ie a efektív-
nej‰ie bude moÏné ãerpaÈ. Osobne si myslím,
Ïe ak budeme spôsobilí ãerpaÈ efektívnej‰ie eu-
rofondy, tak to je jedna z t˘ch najväã‰ích
úspor, kvantifikujte ju presne.
V. Potom sa hlasovalo o ‰tyroch návrhoch
zákonov v prvom ãítaní a po prerokovaní vo
v˘boroch pri‰lo na rad druhé a tretie ãítanie.
2. januára – Ch˘bajúce dokumenty súvisiace s
predajom emisn˘ch kvót spoloãnosti Interblue Group
si zobrali so sebou ºudia, ktorí sa na jeho realizácii
podieºali, alebo sa skartovali v ãase personálnych
zmien na ministerstve Ïivotného prostredia. Ako v
rozhovore pre TASR kon‰tatoval vicepremiér Du‰an
âaploviã, ktor˘ bol doãasne poveren˘ vedením rezor-
tu, väã‰inou sa strácajú dokumenty dokazujúce chyb-
né kroky. „Tí samotní aktéri si uÏ dopredu uvedomo-
vali, Ïe tam urobili viacero subjektívnych veºmi váÏ-
nych ch˘b.“ To, Ïe ch˘bajú dokumenty, âaploviã pod-
ºa vlastn˘ch slov zistil, keì si vyÏiadal podklady k
prvej správe do Národnej rady SR o predaji emisií,
ktorú dal dopracovaÈ. Tá sa na ne odvolávala. „Bolo
mi povedané, Ïe dokumenty sú vo veºmi malom
mnoÏstve a tie najzásadnej‰ie dokumenty, Ïe nám
ch˘bajú,“ priblíÏil. Vicepremiéra preto prekvapilo,
keì sa v ãase jeho odchodu z ministerstva na‰iel
cel˘ ‰anón nov˘ch dokumentov zaloÏen˘ v kovovej
skrini po zmene ‰éfa kontroly rezortu. „Ale aj tak tam
nebolo v‰etko.“
4. januára – Vláda by sa mala na svojom prvom
tohtoroãnom rokovaní 13. januára zaoberaÈ návrhom
zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj ma-
lou novelou Ústavy SR. Ako na dne‰nej tlaãovej
konferencii povedal premiér Robert Fico, oba legi-
slatívne predpisy uÏ boli predloÏené do skráteného
pripomienkového konania. Pokiaº prejdú kabinetom,
Národná rada SR sa bude môcÈ nimi zaoberaÈ uÏ na
najbliωej schôdzi. Verí, Ïe zákon získa dostatoãnú
podporu v parlamente. Bude maÈ rovnaké atribúty,
ktor˘mi sa uÏ predt˘m zaoberal Ústavn˘ súd (ÚS) SR
a vyhlásil ich za protiústavné. I‰lo napríklad o to, Ïe
dôkazné bremeno bolo na obãanovi, ktor˘ musel vy-
svetliÈ, ako pri‰iel k veºk˘m majetkom, ale aj o re-
troaktivitu. V zákone sa navrhuje, aby obãania pre-
ukázali pôvod majetku od 1. januára 1990 v objeme
minimálne 1000-násobku minimálnej mzdy, prípad-
ne 1500-násobku. Teda pôjde o sumu okolo 300 000
eur alebo 450 000 eur. Predseda vlády sa prikláÀa k
prvej alternatíve. Vysvetlil, Ïe dan˘ termín je na-
vrhovan˘ preto, lebo od tohto obdobia zaãali proce-
sy draÏieb ãi malá a veºká privatizácia. Domnieva sa,
Ïe by to nemal byÈ pre nikoho problém preukázaÈ, ãi
k takému majetku pri‰iel legálnym spôsobom.
5. januára – Podpredseda KDH Daniel Lip‰ic na
tlaãovej konferencii informoval, Ïe dnes predloÏí do
Národnej rady (NR) SR návrh zákona o preukazova-
ní pôvodu majetku, ako aj návrh novely ústavy, kto-
rá by schválenie efektívneho a úãinného zákona
umoÏnila. Podobné rie‰enie avizoval 4. januára aj
predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), podºa jeho
návrhu by sa zákon t˘kal majetku presahujúceho
1000, prípadne 1500-násobok minimálnej mzdy a na-
dobudnutého po roku 1990. Podºa návrhu Daniela
Lip‰ica by i‰lo o majetok presahujúci 500-násobok
minimálnej mzdy a ãas jeho nadobudnutia by nebol
limitovan˘. „Ak v Àom bude ãasová lehota, tak to
bude absolútne politické divadlo,“ vyhlásil dnes Lip-
‰ic, podºa ktorého nebude v prípade zavedenia ãaso-
vého ohraniãenia ÈaÏké zákon obísÈ. V prípade, Ïe pre-
miér ohraniãenie skúmania majetku aÏ od roku 1990
vypustí, Lip‰ic nevyluãuje podporu vládneho ná-
vrhu.
7. januára – Malí a strední dopravcovia dnes od
7. hodiny rannej blokujú RoÏÀavskú ulicu v Bratisla-
ve v smere do hlavného mesta. Pôvodn˘m zámerom
vodiãov bolo prejsÈ do protestu proti novozavedené-
mu m˘tnemu systému hlavn˘mi ulicami Bratislavy,
a v˘raznej‰ie tak upozorniÈ na ‰tyri hlavné body ich
poÏiadaviek. Viac ako 150 dopravcov zo stredného
a v˘chodného Slovenska v‰ak okamÏite po prícho-
de do hlavného mesta zaãala rie‰iÈ bratislavská do-
pravná polícia. Tá odkláÀala dopravu smerom na
Vajnorskú ulicu.
7. januára – KresÈanskodemokratické hnutie
(KDH) vyz˘va ministra vnútra Roberta KaliÀáka,
aby okamÏite prijal systémové opatrenia na zamedze-
nie zlyhaní podobn˘ch ‰kandálu s v˘bu‰ninou v lie-
tadle do Írska a potom rezignoval na svoje ìal‰ie pô-
sobenie vo funkcii ministra. Na dne‰nej tlaãovej
73
P A R L A M E N T N ¯
konferencii v Bratislave to uviedol predseda KDH Ján
Figeº. „·kandál je vyjadrením rozsiahlych zlyhaní sú-
visiacich s poru‰ovaním zákonov, má medzinárodn˘
rozmer a v˘razne po‰kodzuje Slovensko v zahrani-
ãí,“ vyhlásil. Ministerstvo vnútra (MV) SR povaÏu-
je incident s v˘bu‰ninou, ktorá sa po nevydarenej bez-
peãnostnej akcii na popradskom letisku dostala v
batoÏine slovenského pasaÏiera do Írska, za indivi-
duálne profesionálne zlyhanie policajta. TASR o tom
6. januára informoval hovorca rezortu Erik Tomበs
t˘m, Ïe dotyãn˘ príslu‰ník bude ãeliÈ disciplinárne-
mu konaniu.
7. januára – Situácia okolo v˘bu‰niny, ktorá sa
po nevydarenom policajnom cviãení dostala na pa-
lube lietadla do írskeho Dublinu, je podºa poslanca
Národnej rady SR Jána Kovarãíka (ªS-HZDS) ìale-
ko váÏnej‰ia ako tá, do akej polohy ju postavil mi-
nister vnútra Robert KaliÀák (Smer-SD). „Ten po-
smech, ktor˘ t˘m SR zoÏala v zahraniãí, nie je cel-
kom dobr˘. Myslím si, Ïe by sa na celú vec mal po-
zrieÈ váÏnej‰ie. Cel˘ problém bagatelizoval,“ pove-
dal pre TASR Kovarãík, ktor˘ v‰ak ‰éfa rezortu vnút-
ra nevyz˘va na abdikáciu. ZároveÀ si v‰ak myslí, Ïe
je vecou cti ministra v takejto veci podaÈ demisiu.
11. januára – Strana Most-Híd Bélu Bugára bude
so stranou Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Su-
líka rokovaÈ o troch variantoch spoloãného postupu
do volieb, jedn˘m z nich je aj vytvorenie volebnej
strany. Pre TASR to potvrdil predseda Mostu-Híd
Béla Bugár. „Sú tri moÏnosti. Otázka je, ãi bude
vôºa ísÈ na kandidátke druhej strany. Je moÏnosÈ vy-
tvoriÈ volebnú stranu, ale moÏno je na to uÏ nesko-
ro, otázka je, ãi by si voliãi na Àu zvykli,“ naznaãil
Bugár. TreÈou moÏnosÈou je vytvorenie koalície, tá je
v‰ak vìaka zmenám volebného zákona z ãias vlády
Vladimíra Meãiara neatraktívna, keìÏe pre spoloãne
kandidujúce subjekty zvy‰uje prah pre vstup do par-
lamentu z piatich na sedem percent. „Koalíciu robiÈ,
cez sedem percent, to by som neriskoval,“ pozname-
nal Bugár.
11. januára – Predsedovia opoziãn˘ch strán KDH,
SDKÚ–DS a SMK sa dnes veãer na mimoriadnom
stretnutí v Bratislave dohodli, Ïe budú iniciovaÈ zvo-
lanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej sa
pokúsia odvolaÈ ministra dopravy ªubomíra VáÏne-
ho. „To, ão sa stalo dnes, nás prinútilo stretnúÈ sa ur-
gentne,“ uviedol predseda KDH Ján Figeº, podºa
ktorého premiér Robert Fico vìaka tlaku zo strany au-
todopravcov dne‰n˘mi ústupkami priznal, Ïe m˘tny
systém je nielen predraÏen˘, ale aj chaotick˘. Minis-
ter dopravy podºa Figeºa zavádzal verejnosÈ, keì
tvrdil, Ïe m˘to funguje dobre a cel˘ systém je exce-
lentn˘. VáÏny podºa lídrov opozície nesie za problé-
my s m˘tnym systémom politickú zodpovednosÈ a
preto sa ho pokúsia odvolaÈ. Opozícia zároveÀ Ïia-
da vládu o prijatie dostatoãne dlhého odkladu na od-
stránenie v‰etk˘ch nedostatkov v m˘tnom systéme.
Figeº ostro odsúdil zastra‰ovanie autodopravcov po-
líciou.
12. januára – Za kauzu nevydareného cviãenia na
popradskom letisku, po ktorom sa v batoÏine cestu-
júceho dostala v˘bu‰nina do írskeho Dublinu, by
mal prísÈ o svoju funkciu aj prezident Policajného
zboru Ján Packa. Vyhlásil na dne‰nej tlaãovej kon-
ferencii ªS-HZDS Vladimír Meãiar. Svoje vyjadre-
nie obhájil t˘m, Ïe „pokiaº ide o v˘cvik psovodov, tak
sa robí absolútne inak a vnútorná norma patrí Packo-
vi. On ju podpisuje“.
12. januára – Predseda ªS-HZDS Vladimír Me-
ãiar nepodporí zákon o preukazovaní pôvodu majet-
ku z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica. „Ja za
toto zdvihnúÈ ruku nemôÏem,“ vyhlásil na dne‰nej tla-
ãovej konferencii strany jej ‰éf Meãiar, podºa ktoré-
ho navy‰e premiérov „zámer za kaÏdú cenu presadiÈ
svoje videnie plodí iba ìal‰ie nedostatky“. Meãiar tieÏ
tvrdí, Ïe pokus odstrániÈ protiústavnosÈ zákona ma-
lou novelou Ústavy SR je základná chyba Ficovho
tímu. „Premiér Fico sa snaÏí zákonom vysvetliÈ ústa-
vu, ale je to naopak. Ústavou sa musí vysvetliÈ zá-
kon,“ povedal Meãiar. Tvrdí, Ïe ak niekto zmení
ústavu, zmení aj povinnosti a práva obãana. „To ne-
74
D E N N Í K
VI. SPOTREBNÁ DA≈, DRUHÉ âÍTANIE
Ján Poãiatek, minister financií SR (Smer-
SD)
Hlavn˘mi dôvodmi, ktoré viedli k vypra-
covaniu návrhu zákona, je eliminácia vysokej
nafty pre domácnosti, ale najmä pre podnika-
teºsk˘ sektor, a t˘m udrÏanie cenovej úrovne
prepravovan˘ch tovarov a prepravn˘ch slu-
Ïieb. (Podstatu tohto vystúpenia si môÏete
preãítaÈ pri prvom ãítaní – pozn. rk.)
Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)
Dovoºte mi predloÏiÈ pozmeÀujúci návrh k
tomuto zákonu, ktor˘ znamená zníÏenie spo-
trebnej dane aj na benzín. PozmeÀujúci návrh
je tak˘to: V ãl. I sa vkladá nov˘ bod 1, ktor˘
znie: „1. V § 6 ods. 1 písm. a) sa slová „514,50
eura na 1 000 litrov“ nahrádzajú slovami
„484,50 eura za 1 000 litrov“.
2. Doteraj‰ie body 1 a 2 sa oznaãujú ako 2
a 3. Odôvodnenie: Predkladan˘ pozmeÀujúci
návrh roz‰iruje zníÏenie spotrebnej dane z
minerálneho oleja aj na benzíny. NezniÏuje ju
v‰ak na minimálnu sadzbu stanovenú v smer-
nici EÚ, aby sa predi‰lo príli‰n˘m v˘padkom
‰tátneho rozpoãtu a navrhované zníÏenie spo-
trebn˘ch daní pri benzíne o 3 centy je udrÏa-
teºné z pohºadu dopadu na verejné financie.
Dámy, páni, chcem vás poÏiadaÈ o podpo-
ru tohto návrhu, pretoÏe som presvedãen˘, Ïe
je férovej‰í a spravodlivej‰í, aby sa zniÏova-
la spotrebná daÀ nielen na naftu, ale aj na
benzín. Koniec koncov je to dlh Roberta Fica
obãanom Slovenska a je to jeden z jeho pred-
volebn˘ch sºubov, s ktor˘m i‰iel aj do volieb
v roku 2006.
Ján Poãiatek, minister financií SR (Smer-
SD)
KeìÏe teda toho neodznelo veºa v rozprave,
budem reagovaÈ primárne na pána ·tefanca.
Veºmi zaujímavé, Ïe prichádza teda s t˘mto ná-
vrh práve teraz a mal by som otázku, keì uÏ
teda máte takúto zásadnú legislatívnu inicia-
tívu, ãi ste vôbec nejak˘m spôsobom odhad-
li, ak˘ to má dopad na ‰tátny rozpoãet. Preto-
Ïe to som v tom zdôvodnení nepoãul a je to
nejak˘ tak˘ základn˘ ‰tandard pri tak˘chto
zmenách.
VII. ZMENY V M¯TE, DRUHÉ âÍTANIE
ªubomír VáÏny, minister dopravy, pô‰t a te-
lekomunikácií SR (Smer-SD)
Úãelom novely zákona je zabezpeãiÈ zmier-
nenie sankãného postihu vodiãov a prevá-
dzkovateºov vozidiel, ktorí nezadajú údaje
alebo zadajú neúplné alebo klamlivé údaje
do palubnej jednotky. Predkladan˘ návrh zá-
kona taktieÏ roz‰iruje okruh motorov˘ch vo-
zidiel, ktoré sú oslobodené od m˘ta, to zname-
ná nielen základné záchranné zloÏky integro-
vaného záchranného systému, ale aj ostatné zá-
chranné zloÏky integrovaného záchranného
systému.
Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)
V‰etci sa zhodneme na tom, Ïe krajiny za-
vádzajú m˘tny systém z dvoch tak˘ch hlav-
n˘ch dôvodov. Prvé, aby sa objektívne nasta-
vili pravidlá za pouÏívanie spoplatnen˘ch
ciest, ãi uÏ diaºnic alebo r˘chlostn˘ch komu-
nikácií alebo ciest prvej triedy, ktoré idú pa-
ralelne s t˘mito r˘chlostn˘mi komunikáciami,
s diaºnicami, aby zamedzili obchádzaniu diaº-
nic.
A druh˘ tak˘ motív alebo dôvod, preão sa
zavádza m˘to je, aby sa vybralo viac peÀazí,
po novom viac eur, aby bolo viac peÀazí na v˘-
stavbu nov˘ch ciest a na údrÏbu jestvujúcich
ciest. Toto bola filozofia ná‰ho m˘ta, na‰e
ponímanie m˘ta v roku 2006, ktorú ste vy
pretavili do zákona 25, ktor˘ táto Národná rada
schvaºovala uÏ v tomto volebnom období 13.
12. 2006. To je tento známy zákon 25 z roku
2007, lebo úãinn˘ je od 1. apríla 2007 a pri-
jali sme ho 13. decembra 2006.
Tento zákon, ktor˘ sme tu prijali, zohºadÀo-
val obidve také základné podmienky m˘ta.
Hovoril, Ïe dával predpoklady na m˘to objek-
tívne a spravodlivé a dával predpoklady aj na
to, Ïe v˘ber z m˘ta bude vy‰‰í a bude viac pe-
Àazí na cesty. Po vypísaní tendra v januári
2008 na základe tohto zákona, sa zaãala legi-
slatíva veºmi r˘chle, pokútne, tajne a nepria-
mo meniÈ. A v˘sledok tak˘chto zmien legisla-
tívy v oblasti m˘ta vidíme dnes od 1. januára
a to je to, Ïe na cestách nemáme ani poriadok,
ani m˘to. Na cestách máme chaos a dokonca
tak veºk˘ zásah a taká veºká nespravodlivosÈ
a krivda, Ïe to vyhnalo prepravcov do ulíc, aby
sa niekto s t˘m chaosom z vlády zaãal zaobe-
raÈ, Ïe to, ão sa spustilo a zaviedlo, je nieão
stra‰né.
Objektívne pravidlá na zavedenie m˘ta ste
ìal‰ími legislatívnymi krokmi zlikvidovali a
ãist˘ efekt z v˘beru m˘ta peÀaÏn˘ je miziv˘,
ak nie mínusov˘. Obstarali ste tak drahé m˘to,
Ïe ak sa roãne na m˘te vyberie a to sú va‰e od-
hady asi 4,8 alebo 4,9 miliardy korún, tak
zhruba prv˘ch ‰esÈ rokov 13-roãnej zmluvy so
SkyTollom odchádza ãiste SkyTollu. Ani cent
poãas ‰iestich rokov trvania zmluvy nepôjde
do ciest, ani na v˘stavbu, ani na údrÏbu. A to
je ãist˘ iba pomer, ão sa platí za vybudovanie
a prevádzkovanie m˘ta, mínus, to ão na m˘te
vyberieme. Je to menej ako na známkach.
Pred chvíºkou sme tu mali spotrebnú daÀ a
aj minister a hlavne pán spravodajca, ‰éf fi-
nanãného v˘boru pán Burian povedal, Ïe spo-
trebná daÀ sa zavádza kvôli zavedeniu m˘ta,
kvôli utlmeniu nárastov. Ak zapoãítame do mí-
nusu do verejn˘ch financií ìal‰í mínus, Ïe
odhadom príde ‰tát roãne o 60 aÏ 100 milió-
nov eur, teda o miliardy, ak aj toto odpoãíta-
me od v˘beru m˘ta, teda mínus SkyToll a mí-
nus spotrebná daÀ, tak sme v mínuse. Zavied-
li sme tak drahé m˘to, t˘ch 26 miliárd, tak dra-
hé m˘to sme zaviedli, Ïe keì zrátame efekty
vybran˘ch peÀazí za m˘to a nákladov ão nás
to stálo vrátane spotrebnej dane, tak sme v mí-
nuse. A ja sa p˘tam, pre koho sme takéto m˘to
zaviedli? Pre ‰tát, ktor˘ je v mínuse, alebo pre
dopravcov, ktorí sú v uliciach? Pre koho je
t˘ch 26-miliardov˘ tender? Kto má z neho
osoh? ·tát je v mínuse a dopravcovia v uli-
ciach. âiastoãne sa dá napraviÈ, ãiastoãne sa
dá napraviÈ aspoÀ spravodlivosÈ alebo objek-
tívnosÈ v m˘te, ak sa vrátime do roku 2006, ak
sa vrátime k tomuto a k tomu smeruje aj ná‰
pozmeÀovací návrh, ktor˘ teraz preãítam. V
§ 2 ods. 3 zákona 25/2007 Z. z. o elektronic-
kom m˘te, § 2 ods. 3 znie: „Prejazdenou
vzdialenosÈou sa rozumie vzdialenosÈ prejaz-
dená medzi dvoma bodmi vymedzeného úse-
ku cesty urãen˘mi kriÏovaním podºa vykoná-
vacieho predpisu“. Ten vykonávací predpis je
P A R L A M E N T N ¯
4a a to je vyhlá‰ka ministerstva dopravy.
Vzhºadom na to, Ïe ste obstarali superdra-
h˘ a supermodern˘ Ïe vraj systém v˘beru
m˘ta, tak v pohode, bez mihnutia oka doká-
Ïe tento systém – mal by dokázaÈ, ak ste ne-
kúpili shit hardvérov a softvérov – urobiÈ to,
ão sa hovorí v tomto zákone, aby sa platilo len
za prejazden˘ kilometer v úseku a nie za úse-
ky. V‰etky ostatné kozmetické úpravy, Ïe bu-
dem zmen‰ovaÈ úseky a tie úseky budem od-
sekávaÈ, Ïe sa mi nezmestia ani do mapy, Ïe
tu bude tisíce znaãiek po cestách, sú kozme-
tické úpravy, ústupky dopravcom, ale svojím
spôsobom nerie‰i to spravodlivé m˘to. Tak ako
je nespravodlivé, aby dopravca zaplatil za
cestu, ktorú neprejazdí, takisto je nespravod-
livé, aby dopravca za cestu, ktorú prejazdí, ne-
zaplatil. To je z blata do kaluÏe, ale tento zá-
kon, ktor˘ ste vy prijali v decembri 2006, to-
muto zabraÀuje a dáva tomu objektívny ráz,
preto navrhujeme vráÈme sa z krat‰ej cesty
späÈ, m˘to nefunguje, je v prevádzke necel˘
január, protesty kamionistov, dopravcov, me-
dzinárodná hanba, vráÈme sa z krat‰ej cesty, ak
to ten systém stíha, tak to urobí a ak to ten sys-
tém nestíha, tak ste nakúpili bazár alebo ne-
jak˘ v˘predaj a treba odstúpiÈ od zmluvy so
SkyTollom a urobiÈ nov˘ tender nie za 26 mi-
liárd korún, urobiÈ normálny tender za normál-
ne peniaze, aby aj ‰tát z v˘beru m˘ta mal ne-
jaké peniaze, lebo dnes je v mínuse.
ªubomír VáÏny, minister dopravy, pô‰t a te-
lekomunikácií SR
Zatiaº neboli Ïiadne technické fakty, okrem
tohto pozmeÀovacieho návrhu, ktor˘ som na-
ozaj nevidel, ale zaznelo tu, Ïe zmeny legisla-
tívy boli urobené tajne a pokútne. Toto, neviem
ão t˘m chce‰ povedaÈ, pán poslanec, ale keì
je zasadnutie tejto Národnej rady tajné a po-
kútne, tak vtedy uÏ to je aj pre mÀa silná káva.
No, ani cent nepôjde prv˘ch 6 rokov na v˘-
stavbu. Urãite to tak nebude, ale fakt je, Ïe ur-
ãitá splátka pôjde Skytollu, tá prvé 3 roky, nie
prv˘ch 6 rokov, ale prvé 3 roky bude oscilo-
vaÈ niekde okolo 40% z v˘beru a zvy‰ok pô-
jde ãasÈ na v˘stavbu, ale veºká ãasÈ pôjde na
splácanie úverov, ktor˘mi ste Národnú diaºniã-
nú spoloãnosÈ zaÈaÏili vy, pretoÏe stále opaku-
jem, Ïe Národná diaºniãná spoloãnosÈ vznik-
la v roku 2004 na zelenej lúke, odôvodnili ste,
vtedy ja som bol opoziãn˘ poslanec a namie-
tal som voãi tomu a dobre si to pamätám,
odôvodnili ste, Ïe zhruba 100 miliárd majet-
ku Národná diaºniãná spoloãnosÈ bude maÈ v
základnom imaní, to znamená, bude maÈ úve-
rovú kapacitu cirka 16 miliárd slovensk˘ch ko-
rún s t˘m, Ïe v‰etky majetkovo právne problé-
my ste nechali na Slovenskej správe ciest,
vytvorili ste na zelenej lúke Národnú diaºniã-
nú spoloãnosÈ, dôvodili ste, Ïe 4 roky bude
môcÈ ãerpaÈ úvery, 4 roky 4 miliardy sloven-
sk˘ch korún roãne. Hneì prv˘ rok po zaloÏe-
ní Národnej diaºniãnej spoloãnosti ste vyãer-
pali v‰etku úverovú kapacitu, to znamená 17
miliárd slovensk˘ch korún, zaÈaÏili ste, alebo
zaviazali ste sa financujúcim bankám, Ïe k 1.
júlu 2006 spustíte skú‰obnú prevádzku m˘ta
a k 1. januáru 2007 spustíte elektronick˘ sys-
tém v˘beru m˘ta a nebolo urobené absolútne
niã. TakÏe ak nepôjde ani cent na v˘stavbu, tie
prvé roky je to najmä preto, Ïe ste zanechali
veºké úverové sekery na Národnej diaºniãnej
spoloãnosti, a Ïe budú sa musieÈ splácaÈ aj tie-
D E N N Í K
to prednostne. Ak nevyrie‰ime in˘ systém
prolongácie t˘ch úverov. Ale som presvedãe-
n˘ a Ïe urãite to aj tak bude, Ïe vyrie‰ime sa
z úverov prolongáciou a Ïe pôjde väã‰ia ãasÈ
aj na v˘stavbu.
Samozrejme, uÏ pri tvorbe m˘ta som dal
podmienku, Ïe po spustení celého systému
nesmú prevádzkové náklady m˘ta presiahnuÈ
15 % z trÏieb. Toto aj dodrÏujeme, samozrej-
me, Ïe tie prvé 3 roky to bude oscilovaÈ niek-
de okolo 40 %, pretoÏe nevieme v skutoãnos-
ti, koºko m˘ta sa vyberie, ale potom si treba
pozrieÈ aj tú tabuºku t˘ch v˘nosov budúcich
rokov a samozrejme vtedy to klesá, aÏ to kles-
ne na t˘ch 15 % ako som povedal.
Drahé m˘to a ‰tát je v mínuse, to sú tieÏ len
také hypotetické a niãím nepodloÏené fakty. Îe
je drahé m˘to, my sme si urobili ten prepoãet
na kilometer m˘ta, kde Slovensko, mám aj tu
tú tabuºku, ale myslím, Ïe ju v‰etci poznáte,
kde Slovensko má najlacnej‰ie m˘to, kde je to
cirka 29 tisíc eur na kilometer a prudko to stú-
pa, âesko, Rakúsko, ·vajãiarsko a tak ìalej.
S t˘m, Ïe keì prijmeme akúkoºvek techniku
v˘poãtu, lebo môÏte namietaÈ, Ïe na kilome-
ter ste si to zmanipulovali, lebo sú spoplatne-
né cesty prvej triedy, prepoãítame to na poãet
obyvateºov, na rozlohu krajiny, vÏdy slovens-
ké m˘to vychádza najlacnej‰ie z okolit˘ch
krajín, ktoré m˘to majú zavedené. TakÏe ne-
súhlasím s t˘m, Ïe je m˘to drahé.
VIII. A POTOM SA HLASOVALO
V DRUHOM A TREËOM âÍTANÍ
A potom sa hlasovalo v druhom a treÈom ãí-
taní - o vládnom návrhu zákona, ktor˘m sa
mení a dopæÀa zákon ã. 98/2004 Z. z. o spo-
trebnej dani z minerálneho oleja, o vládnom
návrhu zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zá-
kon ã. 25/2007 Z. z. o elektronickom v˘bere
m˘ta za uÏívanie vymedzen˘ch úsekov po-
zemn˘ch komunikácií a o zmene a doplnení
niektor˘ch zákonov, o vládnom návrhu záko-
na, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku ‰tátu na
iné osoby v znení neskor‰ích predpisov a kto-
r˘m sa mení zákon NR SR ã. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku NR SR, o vládnom
návrhu zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zá-
kon ã. 575/2001 Z. z. o organizácii ãinnosti
vlády a organizácii ústrednej ‰tátnej správy -
a opozícia si ani ne‰krtla. A potom boli v‰et-
ky ‰tyri zákony schválené. A potom sa moh-
la zaãaÈ druhá schôdza. Ktorá sa takisto ne-
mohla skonãiÈ inak, ako sa skonãila.
IX. INTERMEZZO PRED ëAL·OU
SCHÔDZOU
Miroslav âíÏ, podpredseda NR SR
Dovoºte, aby som vám poìakoval za úãasÈ
na 45. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-
publiky a dovoºte mi, aby som ju vyhlásil za
skonãenú.
V zmysle schváleného postupu mi teraz
dovoºte, aby som vyhlásil päÈminútovú pre-
stávku a po piatich minútach zaãneme s rea-
lizáciou 46. schôdze národnej rady. TakÏe päÈ-
minútová prestávka.
rk
moÏno podporiÈ,“ zdôraznil s t˘m, Ïe v zákone je na-
vy‰e aj vnútro‰tátny rozpor. Meãiar zároveÀ vylúãil,
Ïe by mal osobn˘ problém so samotn˘m zákonom.
12. januára – Ak by bol minister dopravy, pô‰t a
telekomunikácií ªubomír VáÏny nominantom ªS-
HZDS, uÏ by v ministerskom kresle nesedel. Vyhlá-
sil dnes predseda hnutia Vladimír Meãiar, ktor˘ v‰ak
za jeho prípadné odvolanie v parlamente, ktoré plá-
nuje opozícia, hlasovaÈ nebude. „Máme veºké v˘hra-
dy k ãinnosti ministra dopravy, ale zvaÏujeme, ak˘
má v˘znam e‰te ísÈ do odvolávania teraz v podstate
na konci volebného obdobia, keì sám minister ma
uisÈoval, Ïe uÏ viacej kandidovaÈ nebude. Ak to my-
slel úprimne, je to pre mÀa ukonãená vec,“ vysvetlil
dnes Meãiar. Podºa neho minister VáÏny urobil nie-
koºko ch˘b vo verejnom obstarávaní. „To nebolo
len m˘to. Bolo to pri otázke diaºniãnej v˘stavby,
mnohé veci sú zanedbané. Vyhovárali sa na veci, kto-
ré nie sú podstatné,“ priblíÏil predseda ªS-HZDS,
ktor˘ si zároveÀ myslí, Ïe VáÏny by mal niesÈ poli-
tickú zodpovednosÈ za viaceré veci. „Po‰kodil pri
m˘te, pri rozbehu, pri realizácii, aj to vystupovanie
voãi dopravcom nebolo korektné. Tá veÏa (riadiaca
veÏa na popradskom letisku, pozn. TASR) je predsa
jeho záleÏitosÈou, rozhovor, prevoz zariadenia a
pod.,“ vymenoval Meãiar, ktor˘ je napriek v‰etkému
presvedãen˘, Ïe by mal minister dokonãiÈ toto voleb-
né obdobie.
12. januára – Americká spoloãnosÈ Interblue
Group, ktorá v roku 2008 kúpila od Slovenska 15 mi-
liónov ton emisií oxidu uhliãitého, postúpila svoje
práva na spoloãnosÈ Interblue Europe so sídlom vo
·vajãiarsku. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to uvie-
dol minister Ïivotného prostredia Jozef Medveì (no-
minant Smer-SD) na margo medializovan˘ch infor-
mácií, podºa ktor˘ch Interblue Group zanikla koncom
minulého roka. Objasnil, Ïe firma podºa obchodné-
ho registra ‰tátu Washington v USA zanikla, ale
vzhºadom na to, Ïe táto informácia nie je overená, tre-
ba ju braÈ s rezervou. „Beriem to, Ïe na 95 aÏ 99 per-
cent neexistuje.“ Medveì zároveÀ deklaroval, Ïe
Slovensko si bude od nástupcu Interblue Group ná-
rokovaÈ doplatenie 15 miliónov eur z uskutoãnené-
ho predaja na tzv. zelené projekty. „Urobíme v‰etky
kroky tak, aby celá kauza bola dorie‰ená ão najlep-
‰ie v prospech obãanov,“ zdôraznil.
15. januára – ZníÏenie spotrebnej dane na naftu
o viac ako 11 centov na liter by malo vynulovaÈ
moÏné riziko zv˘‰enia cien kvôli m˘tu. „Odstránili
sme akékoºvek riziko, Ïe by zavedenie elektronické-
ho m˘ta malo spôsobiÈ zv˘‰enie cien, ktoré avizujú
dopravcovia,“ zdôraznil premiér Robert Fico na tla-
ãovej konferencii po dne‰nom mimoriadnom roko-
vaní vládneho kabinetu. Liter nafty by tak na stoja-
noch ãerpacích staníc mal byÈ lacnej‰í o 13 centov.
Na cenu tejto pohonnej látky vpl˘va niωia spotreb-
ná daÀ 11 centami, zvy‰né 2 centy predstavuje dopad
niωieho zaÈaÏenia DPH. „Predstavitelia Slovnaftu ga-
rantovali, Ïe o toºko, o koºko sa zníÏi spotrebná daÀ,
by sa mala zníÏiÈ aj cena nafty,“ zdôraznil premiér.
Koneãná cena, ktorú zaplatí vodiã, by tak mala byÈ
niωia ako v Maìarsku a âeskej republike.
15. januára – Predseda Národnej rady (NR) SR
Pavol Pa‰ka dnes zvolal 45. schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky so zaãiatkom v stredu 20. januá-
ra 2010 o 9.00 h. Po jej skonãení bude nasledovaÈ 46.
schôdza parlamentu, na ktorej budú poslanci vyslo-
vovaÈ nedôveru ministrovi dopravy ªubomírovi VáÏ-
nemu. Na 45. schôdzi NR SR poslanci prerokujú
vládnu novelu zákona o spotrebnej dani z minerál-
neho oleja, vládnu novelu zákona o elektronickom v˘-
bere m˘ta za uÏívanie vymedzen˘ch úsekov pozem-
n˘ch komunikácií a vládny návrh zákona, ktor˘m sa
mení zákon o podmienkach prevodu majetku ‰tátu na
iné osoby. Na ÏiadosÈ 34 poslancov zvolal Pa‰ka aj
46. schôdzu NR SR, na ktorej prerokujú návrh sku-
piny poslancov na vyslovenie nedôvery ãlenovi vlá-
dy ªubomírovi VáÏnemu, poverenému riadením Mi-
nisterstva dopravy, pô‰t a telekomunikácií Slovenskej
republiky.
(rk)
75
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
HZDS bude rozhodujúcim ãiniteºom pri vy-
tváraní vlády po júnov˘ch parlamentn˘ch voº-
bách. Hnutie získa viac ako 10 percent.
Predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar.
„O 5 minút 12“ (STV) 6. 12.
(Meãiar má e‰te stále obãas zmysel pre hu-
mor.)
***
Slovo „nie“ sa nauãíme vyslovovaÈ hádam
hneì ako druhé po slove „mama“. Zatiaº ão svet
slovom „mama“ prijímame, slovom „nie“ sa ho
uãíme aj odmietaÈ, a aÏ vtedy sa z nás zaãína-
jú stávaÈ kompletné osobnosti.
Básnik ªubomír Feldek.
Pravda 7. 12.
(UÏ v dieÈati sa koncentrujú v‰etky podstat-
né danosti, ktoré bude maÈ ako dospel˘.)
***
Zo zákazu stavby minaretov vo ·vajãiarsku
by sa nemala robiÈ tragédia. Na druhej strane
by moslimovia v Európe mali braÈ odkaz ‰vaj-
ãiarskeho referenda váÏne a zamyslieÈ sa, ão
chcú v Európe, ãi právnu istotu alebo napäté
vzÈahy a nedôveru. Nemali by sa povaÏovaÈ za
obete, ale za partnerov v demokratickej disku-
sii o budúcnosti ‰tátu, v ktorom chcú ÏiÈ.
Politológ Rudolf Kuãera.
âesk˘ rozhlas 7. 12.
(Vyspel˘ spoloãensk˘ poriadok zabezpeãí
totiÏ príjemn˘ a pokojn˘ Ïivot pre jedn˘ch
i druh˘ch a prosperitu pre nich. Väã‰ina
moslimov sa nepresÈahovala do Európy pre-
to, aby sa im Ïilo hor‰ie a aby zabíjali svo-
jich susedov, ale preto, aby Ïili civilizovanej-
‰ie.)
***
Skladal som sºub, Ïe budem nestrann˘ a ne-
budem prijímaÈ in‰trukcie od Ïiadnej vlády.
Podpredseda EK Maro‰ ·efãoviã.
HN 7. 12.
(Zato my v na‰om úzkoprsom videní sveta
ãakáme od eurokomisára nominovaného
Slovenskom, Ïe v Bruseli bude reprezento-
vaÈ záujmy SR.)
***
KaÏd˘ koncert je in˘. Neexistujú ani len
dve sekundy, ktoré by boli rovnaké a ktoré by
som uÏ predt˘m zaÏil.
Poºsk˘ klavirista Piotr Anderszewski.
Pravda 7. 12.
(Aj preto sotvakto môÏe maÈ bohat‰ie ‰truk-
túrované vnútro ako hudobníci.)
76
6. decembra 2009 – 9. januára 2010
***
Za svoj najv˘znamnej‰í film povaÏujem film
Spaºovaã m⁄tvol. PovaÏujem ho za ãiernu ko-
médiu a bol som rád, keì sa na Àom diváci v
Holandsku smiali. V Taliansku v‰ak z neho boli
zhrození a po premietaní sa ponáhºali do barov.
Slovensko-ãesk˘ reÏisér Juraj Herz (75).
Pravda 8. 12.
(Silu umeleckého diela môÏe potvrdiÈ aj to,
keì ono donúti ãloveka zapiÈ ho koÀakom.)
***
Smer dostal od eurosocialistov signál, Ïe so
SNS by uÏ v budúcnosti nemal rátaÈ. Prieniky
v programe Smeru-SD s KDH sú v˘razné v so-
ciálnej sfére.
Politológ Miroslav Kus˘.
HN 8. 12.
(Pre Fica by bolo KDH ako partner tvrd˘m
orie‰kom. Musel by rátaÈ s t˘m, Ïe Figeº by
mohol tlmiÈ vyãíÀanie firiem blízkych vlád-
nym stranám. Ale nik nevie, ãi by ho úplne
vylúãil, lebo by mohlo vyhovovaÈ aj rôznym
‰truktúram KDH – pozri kauzu Bielik.)
***
Mne sa najviac páãi diverzita, rozmanitosÈ.
Svojej malej dcére ÈaÏko zmením charakter, ale
môÏem jej ukázaÈ, Ïe existuje veºa vecí na v˘-
ber.
Herec Ivan Franûk (Herzov film T . M. A.).
Pravda 8. 12.
(Sú to e‰te stále herci, ktorí ponúkajú verej-
nosti zaujímavé sentencie so závaÏn˘mi
pravdami Ïivota a o Ïivote, a Ïiadni básni-
ci, filozofi, kÀazi sa im nevyrovnajú.)
***
Nová strana TOP 09 boduje vo verejnosti ãa-
rom osobnosti knieÏaÈa Schwarzenberga. Má
morálne kvality – po rokoch sa veºkoryso zmie-
ril s manÏelkou, ktorá ho kedysi opustila. Ale
e‰te dôleÏitej‰ie je, Ïe pôsobí vierohodne. Ak
sa ho p˘tajú, nezahmlieva, nekºuãkuje. Jeho od-
poveì je priamoãiara. Je odoln˘ voãi korupcii,
ão je u nás cnosÈ nezvyklá.
Psychoanalytik Petr Pfiíhoda.
âesk˘ rozhlas 8. 12.
(Nové slovenské strany trpia akútnym nedo-
statkom individualít. Nezdá sa, Ïe by Sulík
na Àu dorástol a málo pre to robí. Pôsobí za-
ujímavo, ale ºudí Ïiadnym ãarom neoslÀuje.)
***
Koalícia tému imunita zaklincovala, keì od-
mietla vydaÈ na stíhanie poslanca Kvorku (pô-
vodom z ªuptákovho ZRS, dnes Smer). Sexu-
álneho dobrodruha a násilníka, ktor˘ chcel od
17-roãného chlapca doslova vytæcÈ peniaze za
rozbité auto.)
Komentátor Dag Dani‰.
Pravda 9. 12.
Hlasovali sme proti vydaniu pána (poslan-
ca) Kvorku, lebo taká bola dohoda v Smere.
Podpredsedníãka poslaneckého klubu
Smeru-SD Jana La‰‰áková.
Sme 9. 12.
(Keì poslanci koalície blokujú aktivity opo-
zície, nielen Ïe odmietajú jej návrhy, ale aj
odobrujú nemravné javy, ktoré zostanú ako
‰kvrny na ich parlamentn˘ch úkonoch.)
***
Ak bude pre Slovensko v roku 2010 dobrá
koalícia s KDH, tak to urobíme.
Predseda Smeru-SD Robert Fico.
HN 9. 12.
(Z formulácie vypl˘va, Ïe vytváranie koalí-
cie bude jednosmerná cesta: Smer sa bude
rozhodovaÈ, s k˘m áno a s k˘m nie, a ostat-
ní budú stáÈ a pokorne ãakaÈ. Aj Figeº.)
***
Deti narodené v novembri ’89 majú dnes 20
rokov. Narodili sa do doby, ktorá sa im snaÏí
nahovoriÈ, Ïe pred ich narodením tu niã nebo-
lo. O verejné veci sa zaujímajú málo.
Publicistka Monika Marti‰ková.
Slovo 9. 12.
(Prirodzene, Ïe tu bolo a aj vzniklo veºa
skvel˘ch a vydaren˘ch vecí. Katastrofou je
len to, Ïe sa veºa nepodarkov prezentuje raz
ako úspech niekdaj‰ích komunistov, a raz
ako prejav modern˘ch tendencií tvoriv˘ch
liberálov. Hoci ide len o prízemné zlatoko-
pectvo.)
***
Dnes sa medzi vyvolen˘ch dokáÏe prepra-
covaÈ kaÏd˘ majiteº drobnej‰ej firmy, ktor˘ si
vie osedlaÈ vplyvného miestneho politika. V˘-
razne sa roz‰írili rady t˘ch, ktorí robia dobr˘
biznis so ‰tátom, a to aj tak, Ïe politici im ‰ijú
podmienky na mieru. âím viac ‰tát nahráva
t˘mto, t˘m hor‰ie sa Ïije ostatn˘m. Tí prví uÏ
podnikateºmi v pravom slova zmysle nie sú.
Nemusia sa ruvaÈ s konkurenciou, pretoÏe dob-
ré vzÈahy so ‰tátom im zaruãujú dobré zisky.
Komentátorka Lenka Zlámalová.
Lidové noviny 9. 12.
(Keì sa súãasÈou nekorektného biznisu stá-
va ‰tát, v˘sledkom je katastrofálna zlodeji-
na. Namiesto toho, aby sa po Novembri oky-
sliãila politika ºuìmi s pevn˘m charakte-
S U P E R M O N I T O R
rom a úsilím slúÏiÈ verejnosti, stále viac ju
zaÈaÏujú ºudia bez hanby za spáchané lupiã-
stvá.)
***
Kam napokon novembrová humanita – Nie
sme ako oni! – viedla, dobre vieme. Komunis-
tickí papalá‰i, e‰tebáci a najrôznej‰í odpudzu-
júci karieristi nielenÏe sa nemuseli zodpovedaÈ
za svoje zneuÏívanie moci ãi za morálne zly-
hania, ale e‰te úspe‰ne vyuÏili svoje postave-
nie, kontakty a na zamatovej revolúcii skvele
profitovali. A trvá to dodnes.
Komentátor Josef Havránek.
Virtually 10. 12.
(Na slovenskom a ãeskom revoluãnom pohy-
be sa najviac cenilo to, Ïe vtedaj‰ie udalos-
ti, ktoré zvádzali ku krvavému úãtovaniu, sa
odohrali „neÏne“ a zamatovo. Najsmutnej-
‰ie je to, Ïe b˘valí aktivisti minulého reÏimu
namiesto toho, aby boli za to vìaãní a aby sa
ospravedlnili za v‰etky svinstvá, ktoré vyko-
nali, pri prvej príleÏitosti na ne nadviazali.)
***
Najlep‰ím politick˘m lídrom v EÚ v roku
2009 je ‰védsky premiér Reinfeldt. Na‰i kore‰-
pondenti hlasovali v kategóriách vodcovstvo,
kolektívny duch, politika v oblasti ochrany
klímy, financií a vnútorného trhu. Slovensk˘
premiér Fico skonãil na 25. mieste.
Anketa vo francúzskom denníku
La Tribune. 10. 12.
(Spravodajca âRo v Bruseli Novák k tomu
napísal: „Fico pôsobil na schôdzkach lídrov
dosÈ nev˘razne.“ Slovenskí politici sa len
ÈaÏko predierajú do európskeho popredia.)
***
Rád sa vraciam k budhistick˘m spisom, ale
aj k inej duchovnej literatúre. To súvisí s ve-
kom. Ja mám práve 60. A to uÏ vidíte, Ïe ten-
to materiálny svet budete musieÈ opustiÈ.
Hudobn˘ solitér a introvertn˘ folker
Oldfiich Janota. Sme 10. 12.
(Je to tak: Aké skvelé veci sa vojdú do ºud-
skej hlavy – ale praskne jedna Ïilka a v‰et-
ky geniality sa rozpadnú. Ani jedna filozo-
fia a ani jedno náboÏenstvo ãloveka neochrá-
nia.)
***
VziaÈ peniaze uãiteºom alebo hasiãom je ne-
uveriteºn˘ nápad. Vláda chce, aby na‰e deti uãi-
la nie druhá, ale nejaká ‰tvrtá-piata kategória
pedagógov. UÏ teraz si kaÏd˘ ãertovsky roz-
myslí, ãi pôjde uãiÈ. A plno schopn˘ch Ïien (o
muÏov sa v tejto oblasti ani nepotknete) rov-
no ujde.
Komentátor Martin Fendrych.
T˘den.cz 11. 12.
(Preão sa Sulík neodváÏil vypísaÈ referen-
dum o zv˘‰ení platov uãiteºom?)
***
Pribúdajú prípady poslancov, ktor˘m plagiá-
torstvo vôbec nie je cudzie. Cudzie texty do
svojich diplomov˘ch prác veselo kopírovali bez
toho, aby uviedli zdroj.
Îurnalistka Ivana Pôbi‰ová.
Plus 7 dní 11. 12.
(Kam sa vlastne podeli ãestní ºudia, ak v
kaÏdom prostredí za pozornosÈ najviac sto-
ja podvody akéhokoºvek druhu? ·aºbiari
nielenÏe nemajú Ïiadne zábrany, ale sú takí
drzí, Ïe slu‰n˘ch ºudí úplne vytláãajú na pe-
rifériu slovenskej komunity.)
***
Za vakcíny proti novej chrípke zaplatí SR
viac ako susedné krajiny. Vakcíny za 7,6 mi-
lióna eur pritom dodá spoloãnosÈ, ktorú zastu-
puje v SR asistent poslanca Zelníka. âo rozhod-
lo pri v˘bere firmy, nie je známe. Ministerstvo
zdravotníctva âR vakcíny nakúpilo cca po 7
eur. V Maìarsku zaplatia v porovnaní so SR za
kaÏd˘ kus o viac ako 3 eurá menej.
Îurnalisti Adam Zelinka
a Ivan Drábek. Pravda 11. 12.
(Alebo sú slovenskí novinári chorobne po-
sadnutí vyhºadávaním situácií, v ktor˘ch sa
dejú zo strany politick˘ch ãiniteºov nejaké
neprístojnosti – alebo sa slovenské spoloãen-
stvo dostalo do takého hnilobného stavu, Ïe
darmo sa chcú novinári venovaÈ spoloãen-
sky dôleÏit˘m javom vykonan˘m s ãist˘mi
rukami, nedokáÏu niã také nájsÈ. Emisie,
sanitkové sluÏby, ‰kolské uãebnice, sociálne
podniky, vakcíny na oãkovanie, internetová
technika, diaºniãné m˘to – zo v‰etkého sa vy-
kºuje kauza.)
***
Stabilita právneho poriadku je na Slovensku
veºmi zriedkavá. KaÏd˘ v˘znamnej‰í zákon
sa mení viackrát roãne, takÏe ani právnik z po-
volania nemôÏe maÈ istotu v súvislosti s t˘m,
ão vlastne platí. MoÏno uvaÏovaÈ aj o tom, Ïe
zákony sa prijímajú neskutoãne úãelovo. Sot-
va sa uspokojí záujem jedného sponzora, tre-
ba zákon okamÏite zmeniÈ, aby svoju túÏbu po
prospechu uspokojil ìal‰í zo zástupu sponzo-
rov. A po Àom ìal‰í. A tak stále dokola.
B˘val˘ sudca Ústavného súdu
Ján Drgonec. HN 11. 12.
(Z kolotoãa zákonov prijíman˘ch v NR SR
sa väã‰ine obãanov skutoãne krúti hlava.)
***
Z niãoho niã sa objavil návrh zákona o stra-
tegick˘ch podnikoch, o ktorom sociálni part-
neri neboli vôbec oboznámení. Pritom Repu-
bliková únia zamestnávateºov aj odborári sú
podºa zákona ako ãlenovia tripartity pripo-
mienkujúce subjekty. To, Ïe boli obídení sociál-
ni partneri, sa stáva beÏnou súãasÈou legislatív-
nej ãinnosti vlády.
Tajomník Republikovej únie zamestnávateºov
Martin Ho‰ták. Plus 7 dní 11. 12.
(A treba si to vysvetliÈ najmä t˘m, Ïe vláda
si je absolútne istá svojím postavením.)
***
Je úsmevné, keì parlament pln˘ b˘val˘ch
ãlenov strany posudzuje, ão je a ão nie je v sú-
lade „s kultúrnym dediãstvom a kresÈanskou
históriou Európy".
Komentátor LukበFila.
Sme 11. 12.
(Niã tak nezbliÏuje kresÈanstvo a komuniz-
mus, ako ideologické pokrytectvo oboch.
Ak jediné, ão dokáÏe pri hlasovaní spojiÈ
väã‰inu v‰etk˘ch poslancov, je vyhlásenie
proti rozhodnutiu súdu – parlamentu proti
súdu! – o kríÏoch v ‰kolách, ão tisíce formál-
nych kresÈanov k Bohu aj tak vôbec nepri-
blíÏi, je to zrkadlo povrchnosti poslancov.)
***
NáboÏenské pravidlá, ãi uÏ v Biblii, ãi v
talmude ãi v Koráne, sú nadãasové. Mnohí ich
v‰ak vykladajú podºa toho, ak˘ cieº chcú do-
siahnuÈ. Fanatici sú v‰ade na svete, aj v kres-
Èanstve, aj v judaizme aj v islame. Väã‰inou sú
to plamenní jednotlivci, na ktor˘ch sa nalepia
bezduché masy. Oproti in˘m spoloãenstvám sú
v‰ak Arabi vá‰nivej‰í a sugestívnej‰í, v‰etko
viac preÏívajú, a ak do nieãoho idú, tak s ce-
l˘m srdcom. Práve preto sú príÈaÏliví aj pre Slo-
venky.
Arabsko-slovenská mie‰anka
Emíre Khidayer. Sme 12. 12.
(Fanatici môÏu maÈ aj príÈaÏlivé a moÏno aÏ
hodnotné vlastnosti. Je v‰ak ÈaÏké nájsÈ kºúã
k tomu, ako tieto pozitíva odkryÈ a najmä ro-
zumne vyuÏiÈ.)
***
Autobiografick˘ román Jána Roznera „Se-
dem dní do pohrebu“ moÏno oznaãiÈ za kºúão-
vú slovenskú knihu 2. polovice 20. storoãia.
Príznaãne vy‰la aÏ 30 rokov po svojom vzni-
ku. Roznera vymazali z archívov a kniÏníc s dô-
slednosÈou typickou pre paranoidné diktatúry.
ReÏim sa ho desil tak, Ïe ho v roku 1976 vy-
sÈahoval do Nemecka a zniãil v‰etky záznamy
o jeho rozsiahlej práci novinára a literárneho
kritika.
Spisovateº Michal Hvoreck˘.
Pravda 12. 12.
(Vyzdvihovanie komunizmu ako ºudového
reÏimu je klamstvo – a kaÏd˘, kto chváli sta-
linsko-breÏnevovsk˘ ‰tátny systém, chváli
ºudskú ‰pinavosÈ, barbarskosÈ a úbohosÈ.)
***
Dve volebné obdobia mojich vlád symboli-
zovali odváÏne reformy a návrat do západ-
n˘ch ‰truktúr, ako sú EÚ ãi NATO.
MikulበDzurinda.
Sme 12. 12.
(Dzurindov politick˘ talent staãil na tvori-
vé vládnutie, ale zlyháva ako energia pre
kreatívne úãinkovanie v opozícii.)
***
Preão od nás toºko ºudí odchádza do zahra-
niãia z finanãn˘ch dôvodov robiÈ podradnú
prácu?
Mladá filmová reÏisérka
Mira Fornayová. Pravda 12. 12.
(SR je e‰te stále kdesi na dne. Najmä mladí
sa dozvedajú a vidia v TV, ako vyzerá svet
modern˘ch ºudí a tieÏ chcú tak ÏiÈ, ale SR na
to e‰te zìaleka nemá. Preto rad‰ej z tejto
krajiny ovládanej mnoÏstvom priemern˘ch
ºudí unikajú do vhodnej‰ích podmienok.)
***
77
S U P E R M O N I T O R
Kto vlastne vládne Prahe? Zástupcovia pro-
stredníctvom úradu so v‰etk˘mi riadiacimi
mechanizmami, ãi súkromná firma, ktorá uÏ
zrealizovala „audity“ prakticky v celom mes-
te? Nebola cena auditov vy‰‰ia, neÏ koºko sa
u‰etrilo prepú‰Èaním zamestnancov?
Kurátor botanick˘ch zbierok Pavel Sekerka.
Britské listy 12. 12.
(Kto zráta v‰etky miliardy, ktoré úrady zby-
toãne minú za jeden rok?)
***
Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 12. 12.
(Ak ãerpali málo z eurofondov, tak to nebu-
de rodina z koalície.)
***
Poãet rozvodov je alarmujúci. Na 10 sobá-
‰ov ‰tyri. S krachujúcimi manÏelstvami klesá
aj pôrodnosÈ. Tá je v SR stále nízka. Navy‰e aÏ
30 % naroden˘ch detí mali slobodné Ïeny.
Demograf a sociológ Karol
Pastor. Pravda 14. 12.
(O emocionálne a sociálne zázemie rodín sa
málokto dnes stará, dokonca ani cirkvi veº-
mi nie. A v spoloãensk˘ch ãasopisoch domi-
nujú ‰kandály a klebety.)
***
Svetlo sveta uzrela dojímavá zhoda populis-
tick˘ch politikov, francúzskeho prezidenta Sar-
kozyho a britského premiéra Browna, na 50 %
zdanení roãn˘ch odmien nenásytn˘ch banká-
rov. DaÀov˘ poplatník by v‰ak nemal zabúdaÈ
na to, Ïe aj títo dne‰ní bojovníci za spravodli-
vosÈ by si zaslúÏili, aby sa im poriadne pristrih-
li odmeny, pretoÏe práca, ktorú odviedli pri zá-
chrane bankového sektora, bola hanebná. A tieÏ
na úkor daÀového poplatníka.
Publicista Pavel Páral.
MF Dnes 14. 12.
(Ale kde nájsÈ tak˘ch verejn˘ch ãiniteºov,
ktorí by boli absolútne ãestní, rozhºadení,
múdri a presvedãiví? Kde nájsÈ Johanky z
Arcu, Majstrov Janov Husov a Martinov
Lutherov Kingov, ktorí z hºadiska vy‰‰ích
princípov obetovali dokonca svoje Ïivoty?)
***
78
Nevyluãujem, Ïe SMK bude po voºbách
spolupracovaÈ so stranou Roberta Fica. Ak sa
nejaká strana dostane do NR SR a je z ná‰ho
hºadiska povaÏovaná za európsku stranu, tak s
takou stranou nemoÏno vylúãiÈ spoluprácu. A
Smer je urãite európska strana, veì ho európs-
ki socialisti prijali do svojich radov.
Podpredseda SMK Miklós Duray.
HN 14. 12.
(Fico isto sotva poãítal, Ïe takéto ocenenie
dostane práve od Duraya.)
***
Niãnerobenie vlády by bolo lep‰ie ako zlé
zásahy. Kríza v 30. rokoch bola spôsobená aj
zl˘mi zásahmi vlád do cenového systému. Ani
Obama neverí voºnému trhu a chce ho regulo-
vaÈ.
Americk˘ ekonóm Gene Smiley.
T˘ÏdeÀ 14. 12.
(Asi nieto experta, ktor˘ by veril, Ïe vlády
môÏu robiÈ i dobré zásahy. Hoci obãas robia.)
***
Je to kli‰é: Paroubek je papalá‰, na ktorého
sa môÏu hádzaÈ vajcia a z jeho Ïeny sa môÏe
robiÈ komiksová opica. Je neobºúben˘? U mno-
h˘ch iste. Tak sa na tej neobºúbenosti zvezie-
me.
Komentátor Martin Fendrych.
T˘den.cz 15. 12.
(V SR to majú pochlebovaãi jednoduch‰ie:
môÏu sa zviezÈ na premiérovej obºúbenosti.)
***
AÏ 45 % mlad˘ch ºudí vôbec nevyhºadáva
knihy, ão je dosÈ ‰okujúce ãíslo. Pritom kvalit-
ná kniha vám neposkytne pseudocity, ale sku-
toãné emócie, nie silené ú‰krny, ale prav˘ hu-
mor, nie kvázikonflikty, ale ozajstné ºudské
drámy, ktor˘ch vyvrcholenie dokáÏe navodiÈ
katarziu.
Spisovateº Michal Hvoreck˘.
Sme 15. 12.
(Je to dnes takéto katastrofálne s kultúrnos-
Èou mlad˘ch v kaÏdej vyspelej krajine?)
***
PribliÏne 80 % na‰ich absolventov sa hlási
do zahraniãia a aj sa tam umiestnia.
Riaditeº anglicko-slovenského gymnázia
v Suãanoch Vasil Dorovsk˘.
HN 15. 12.
(E‰te v roku 2001 ‰tudovalo v krajinách
OECD zhruba 11-tisíc slovensk˘ch ‰tuden-
tov. Momentálne ‰tuduje na zahraniãn˘ch
univerzitách 25 000 vysoko‰kolákov zo SR.
Ignorancia slovenskej society voãi svojej
mladej generácii je neúnosná. KaÏd˘ ka‰le
na to, aká je nielen profesionálna, ale aj
morálna úroveÀ vysok˘ch ‰kôl. A ão vypro-
dukuje.)
***
Odbory zastupujúce zamestnancov in‰titú-
cií EÚ zvolali ‰trajk. Rozhodli sa protestovaÈ
po tom, ako skupina minimálne 15 ãlensk˘ch
krajín odmietla zv˘‰enie ich platov o 3,7 %.
Sme 15. 12.
(Arogancia euroúradníckych odborárov je
najmä v ãase krízy bezhraniãná. Základn˘
mesaãn˘ plat novoprijatého euroúradníka je
2 300 eur, ale u mnoh˘ch dosahuje aÏ 16 000
eur. Rozdiel medzi príjmami byrokratov z
Bruselu a ostatn˘ch Európanov je priepast-
n˘, a pritom nerátame dôchodcov. Milióny
obãanov EÚ by mali protestovaÈ a ‰trajko-
vaÈ uÏ proti t˘m platom a pau‰álom, ktoré
dnes euroúradníci poberajú.)
***
V budúcich rokoch spôsobia dramatické
zmeny podnebia nev˘slovné utrpenia a môÏu
byÈ príãinou vzniku konfliktov vo svete. Ne-
chcem, aby moja 11-roãná dcéra Ïila v takom-
to svete.
Charge d´affaires USA v SR
Keith Eddins. HN 15. 12.
(Jedinou nádejou ºudstva v jeho súãasnom
ohrození je, Ïe tisíce vyºakan˘ch boháãov si
uvedomia svoju situáciu a zaãnú alarmovaÈ
politické elity svojho ‰tátu, aby sa zobudili.)
***
Kresba: Danglár. Pravda 15. 12.
(âo tak kæbov˘ autobus MHD?)
***
Príde okamih, keì sa vydedenci tohto sve-
ta, milióny chudobn˘ch, pohnú. âo bude po-
tom?
Taliansky literát Claudio Magris.
Îurnál 16. 12.
(âo najskôr bude treba zmeniÈ spoloãensk˘
systém civilizovaného sveta.)
***
O FNM poãuÈ len vtedy, ak ide o odmeny
jeho vysok˘ch funkcionárov. KeìÏe títo krvo-
potne pracujúci úradníci pri‰li v ãase naozaj ÈaÏ-
kej hospodárskej krízy o v‰etky kvartálne od-
meny, zaslúÏia si zrejme aspoÀ trinásty plat (2
700 ?). Veì kríza na Slovensku je uÏ vyrie‰e-
ná.
Komentátor Erik Potock˘.
Pravda 16. 12.
(Vládou zamlãiavan˘ FNM je úradom najo-
ãividnej‰ie dokumentujúcim, Ïe SR nie je
‰tátom sociálnej spravodlivosti. Veì ão je za-
nedbateºnej‰ie, ako verejné aktivity FNM?)
***
Globálna kríza je vyústením dozret˘ch roz-
porov civilizácie. Urãujúce sú dva: rozpor me-
dzi ekonomikou a ãlovekom, a medzi ekono-
mikou a prírodou, resp. Ïivotn˘m prostredím.
Prv˘ odzrkadºuje neudrÏateºnú disproporciu
S U P E R M O N I T O R
medzi rastúcou produkciou bohatstva a ne-
únosne sa prehlbujúcou nerovnomernosÈou
jeho rozdeºovania. Druh˘ vzniká z koristníc-
keho prístupu k zdrojom prírody, takÏe globál-
na v˘roba o 25 % prevy‰uje reprodukãnú
schopnosÈ planéty.
Profesor Milan ·ikula z Ekonomického
ústavu SAV. Slovo 16. 12.
(Problémy planéty neprevy‰ujú ãlovekov
rozum, ale jeho citlivosÈ. A to je katastrofa.)
***
USA trvalo stovky rokov, k˘m sa dopraco-
vali k vyrie‰eniu asi najdôleÏitej‰ej veci u nás:
ku koncu diskriminácie ºudí inej pleti. AÏ zvo-
lením Obamu sme tento moment e‰te zv˘raz-
nili.
·éfka sekcie USA pre strednú
a v˘chodnú Európu Pamela Quanrudová.
HN 16. 12.
(To v‰ak neznamená, Ïe aj my máme nechaÈ
desiatky rokov ná‰mu protirómskemu Ku-
Klux-Klanu, aby zneãisÈoval spoloãenské
ovzdu‰ie SR.)
***
Podnikateºské prostredie sa u nás zhor‰uje.
Z na‰ej ankety so 170 firmami nám vychádza,
Ïe len 6 % op˘tan˘ch oãakáva zlep‰enie, k˘m
35 % jeho ìal‰ie zhor‰ovanie.
Predseda Slovenskej obchodnej a
podnikateºskej komory Peter Mihók.
Sme 16. 12.
(Najmä náprava krízov˘ch dosahov si bude
vyÏadovaÈ veºkú aktivitu novej vlády – aj
kvôli rastu ekonomiky, aj kvôli potláãaniu
nezamestnanosti.)
***
Bez cudzích majiteºov ãesk˘ch bánk by na
tom na‰e firmy boli podstatne hor‰ie.
Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 16. 12.
(Súãasná finanãná kríza a stabilita ná‰ho
bankovníctva aj poãas nej rukolapne doka-
zuje, Ïe Dzurindova vláda s Brigitou
Schmögnerovou predviedli pred desaÈro-
ãím v˘born˘ v˘kon pri oÏivení ná‰ho ban-
kového sektora. Je nepochopiteºné, koºko
obãanov na reformu bankovníctva u nás
zabudlo.)
***
PridrÏiavam sa toho, ão v minulom storoãí
povedal americk˘ humorista, kovboj a herec
Will Rogers: „V‰etci sme hlupáci, len kaÏd˘ v
inom odbore!“ Jednoducho, ak posudzujeme
druh˘ch, treba prenechaÈ urãit˘ priestor aj pre
vlastnú skromnosÈ a nedokonalosÈ. Svojho
ãasu v‰ak na túto otázku azda menej optimis-
ticky odpovedal uÏ Albert Einstein: „Iba dve
veci sú nekoneãné, vesmír a ºudská hlúposÈ, a
ja nie som si ist˘, ktorá z nich má v tom pred-
nosÈ.“
Filozof Oliver Bako‰.
OÎene.sk 16. 12.
(Kde sa v‰ak – alebo odkiaº – toºko zniãu-
júcej hlúposti medzi ºuìmi berie? A pre-
ão?)
***
Slovensk˘ syndikát novinárov opätovne vy-
z˘va premiéra Fica na kon‰truktívny dialóg.
Ako reprezentatívna organizácia Ïurnalistov
v SR sa zároveÀ rezolútne ohradzuje voãi po-
stoju a v˘rokom premiéra k médiám.
V˘zva Predstavenstva SSN.
Webnoviny.sk 16. 12.
(Vzhºadom na profesionálnu a nereprezen-
tatítvnu úroveÀ v˘boru SSN Ïiaden premiér
nemá dôvod, aby strácal ãas dialógom, kto-
r˘ nemá ‰ancu priniesÈ nieão pozitívne.)
***
Uvádzanie gramáÏe (na jedálnom lístku) je
úpln˘ nezmysel. V mojom podniku v Nemec-
ku Ïiadne gramáÏe neuvádzam, pretoÏe by to
degradovalo mÀa aj hostí. Tej ryÏe alebo mäsa
predsa hosÈom naloÏím toºko, aby sa poriadne
najedli a e‰te prípadne nieão nechali na tanie-
ri. Keì mi potom povedia, Ïe by si e‰te dali, po-
kojne im dám! Za k˘m obãan pôjde? Za t˘m,
kto ho okradne, alebo za t˘m, kto mu dá slu‰-
nú obsluhu, kultúrne prostredie a veºkú porciu?
·éfkuchár v luxusn˘ch podnikoch
Pavel Pospí‰il (1944). Sme 17. 12.
(Len zdanlivo sa ponárame do prízemn˘ch
problémov. Podstatná je filozofia, ktorá sa
za reãami o jedle skr˘va. Aj keì uÏ viacerí
majitelia pochopili, Ïe nie je poniÏujúce, ak
ich personál v‰emoÏne slúÏi zákazníkovi,
ale Ïe je to súãasÈou vyspelej spoloãenskej
hry, mnohí stále vnímajú túto sluÏbu ako akt
vykorisÈovania.)
***
Budape‰È sa ocitla v pasci svojich vlastn˘ch
bombastick˘ch vyjadrení na zaãiatku, keì sa
mnohí politici pasovali do úlohy samozvan˘ch
vykladaãov európskych noriem a zrazu s pre-
kvapením zisÈujú, Ïe relevantné európske in‰ti-
túcie majú in˘ názor, veºmi blízky ná‰mu.
Minister zahraniãia SR Miroslav Lajãák.
Pravda 17. 12.
(Máme sice pravdu, ale neponúkame ju Ma-
ìarom ani Európe tak inteligentne, aby sme
si získali úctu a autoritu. Sami seba zbytoã-
ne zhadzujeme do suterénu.)
***
Kresba: Shooty. Sme 17. 12.
(Takto do popuku by sa mohli zarehotaÈ aj
na návrhu zákona o imunite poslancov ale-
bo na tvrdení, Ïe SR je sociálny ‰tát.)
***
Intelekt dne‰ného sveta? Vo sfére vedy ºud-
stvo oãividne napreduje. Aj niektoré druhy
umenia sa ute‰ene vyvíjajú. Takéto múdrenie
je v‰ak men‰inová záleÏitosÈ. ·iroké masy ºudí
urãite hlúpnu. Najlep‰ím príkladom je akékoº-
vek televízne vysielanie – nepotrebuje ìal‰í ko-
mentár.
Spisovateº Peter Kri‰túfek.
OÎene.sk 17. 12.
(Televízia priná‰a lieãivé rozpt˘lenie, keì
je ãlovek v ÈaÏko rie‰iteºnej situácii, ale sú-
ãasne v tisícich prípadoch udupáva jeho
du‰u, keì mu hodiny deformuje vkus, zdra-
v˘ náhºad na rôzne situácie a prirodzenú ko-
munikáciu s najbliωími.)
***
Strany pochopili, Ïe teraz, ako v kaÏdej vo-
lebnej kampani, nepôjde o to, ão sa urobí (vo
volebnej kampani sa nedá robiÈ niã), ale ão sa
nasºubuje. No a po voºbách majú voliãi smo-
lu. KresÈanskí lidovci nepochybne Ïijú v pred-
stave, Ïe keì im to zachráni holú existenciu, tak
si to pred Hospodinom nejako obhája. Kto
vidí tie orgie úãelového populizmu, vraví si, Ïe
aj priemern˘ katolík by sa mal na základe ele-
mentárnych znalostí biblie otriasÈ hnusom.
Politológ Bohumil DoleÏal.
lidovky.cz 18. 12.
(KDH malo na Slovensku po novembri ´89
veºmi dobr˘ rozbeh. Keì sa v‰ak príli‰ pri-
blíÏilo k ÈaÏkopádnej cirkevnej praxi, zaãa-
lo upadaÈ. To vyuÏil Dzurinda oveºa pruÏnej-
‰ou verziou politiky v novovytvorenej
SDKÚ. KDH v poslednom ãase síce oÏilo
svieÏej‰ími postupmi Jána Figeºa, ale je otáz-
ka, ãi to nie je len prejav „orgií úãelového po-
pulizmu“, ktor˘ nie je socialistick˘, ale ani
kresÈansk˘. A uÏ vôbec nie zásadov˘.)
***
Komunisti u nás zo‰tátÀovali, ão sa len dalo,
na jazyk si v‰ak netrúfli. Paradoxne, po páde
komunizmu pri‰lo i naÀ. Zákon o ‰tátnom ja-
zyku je zl˘, lebo z jazyka robí „‰tátny majetok",
predmet úradnej reglementácie – a t˘m aj ‰i-
kanovania svojich obãanov. Bol by primeran˘
pre totalitnú spoloãnosÈ, kde ‰tát pchá nos do
v‰etk˘ch sfér Ïivota svojich obãanov, je v‰ak
ako päsÈ na oko pre modernú demokraciu. Kde
ho majú, tam sú s ním problémy.
Politológ Miroslav Kus˘.
Sme 18. 12.
(Citlivé pouÏívanie jazyka v divadle, na re-
citaãn˘ch podujatiach, v esejach priná‰a
krásne záÏitky. Slovenãina poskytuje jedi-
neãné citové stavy t˘m, ão Àou komuniku-
jú. Ak by ju chcel chrániÈ zákon, moÏno by
to bolo aj zásluÏné. Ale ak ide len o politic-
k˘ zámer, je to úbohé zneuÏívanie cenného
dediãstva po ‰túrovcoch alebo Hviezdosla-
vovi.)
***
Kvalitná hudba môÏe byÈ aj to, ão robí Sen-
zus. Keì sa to niekomu páãi, je to v poriadku.
Ja osobne hranicu kvality hudby nechávam
pre seba otvorenú.
Huslista Juraj âiÏmaroviã.
TV oko 18. 12.
(Je najÈaωie oznaãiÈ nejak˘ hudobn˘ pro-
dukt za g˘ã alebo sa siln˘ umeleck˘ záÏitok.
Nijaké striktné pravidlá neexistujú. Tak ako
je sila hudby zakliata v ãloveku, tak je v Àom
zakliaty aj kºúã k posúdeniu jej hodnoty.)
79
S U P E R M O N I T O R
***
O plynutí ãasu viete len z plynutia oblakov
pod vami. Zostávate, lebo viete, Ïe príde dru-
hé svetlo, keì ‰títy budú vysvietené odrazom
lúãov zo stratosféry. Je to magická chvíºa. Ta-
transké ‰títy, vrcholky hôr, ukazujú na in˘ svet.
Existuje tenká línia, pásmo, ktoré keì prekro-
ãíme, vstúpime do dimenzie ãistoty, kde kriãí
iba jediná vec – ticho.
NajoceÀovanej‰í slovensk˘ filmár
Pavol Barabá‰. Pravda 18. 12.
(Dokumentarista Barabበmá ‰peciálne ‰Èas-
tie – hory odpovedajú na jeho zámer: „Za-
hrajú to, ão som nikdy nevidel.“ âlovek sa
nemusí ponáraÈ do obludnej skepsy a smút-
ku z toho, ãím ho väã‰ina ºudí obklopuje.
„Vy ste nad t˘m v‰etk˘m.“ To je asi jediná
moÏnosÈ, ako sa priblíÏiÈ nielen k nebesk˘m
telesám, ale aj k Bohu.)
***
V Berlíne nemecká polícia stále pouÏíva
dodávky z 80. rokov. Zjavne aj ‰tát oveºa bo-
hat‰í ako nበnúti policajtov ‰etriÈ a vyuÏívaÈ
veci, k˘m sa dá. Zato na‰a mestská polícia sa
po centre Prahy preháÀa v Hummeri. Staãí
toto auto vidieÈ a nemusíme uÏ o konkrétnej ko-
rupcii a o prepojení ktoréhokoºvek radného s
t˘m ãi on˘m mafiánom niã vedieÈ.
Novinár a hudobník Jan Macháãek.
Respekt.cz 18. 12.
(Prezentácia sociálnych zásad vládou sa pre-
javuje práve takto, pred oãami obãanov.)
***
Povedal by som, Ïe tri ‰tvrtiny západného
umenia sú celkom nepochopiteºné pre toho, kto
nepozná Star˘ a Nov˘ zákon a príbehy svät˘ch.
Dnes sa stáva, Ïe sa chlapci a dievãatá v ‰ko-
le uãia v‰etko o smrti Hektora, ale niã o smrti
svätého Sebastiána, alebo v‰etko o svadbe
Cadma a Harmónie a niã o svadbe v Káne Ga-
lilejskej. Bez ohºadu na ak˘koºvek náboÏensk˘
aspekt je nutné, aby deti v ‰kole dostali základ-
né informácie o rozliãn˘ch náboÏenstvách.
Historik umenia a románopisec
Umberto Eco. Sme 19. 12.
(Ak sa ani v 21. storoãí modern˘ ãlovek ne-
oslobodí od rôznych predsudkov, tak stále
bude najsilnej‰ia vrstva jeho vedomia oba-
lená hnijúcimi odpadkami jednostrannosti,
ktoré mu zabránia poznaÈ a naplno preÏívaÈ
silné podnety duchovn˘ch a estetick˘ch kva-
lít. Nieão nenávidíme, lebo je to katolícke ãi
moslimské, za nieãím sa ideme zblázniÈ, lebo
je to posvätené katolicizmom ãi islamom.
Len byÈ prirodzení a tolerantní nevieme.)
***
Prepady a pády môÏu maÈ v ideálnom prípa-
de jeden pozitívny efekt – môÏu vyvolaÈ zde-
senie a z neho odvodenú opatrnosÈ. A táto obo-
zretnosÈ, opäÈ v ideálnom prípade, môÏe viesÈ
k rozumnému konaniu, ktoré umoÏní ìal‰ím
prepadom a pádom sa vyhnúÈ.
Spisovateº science fiction a novinár
Ondfiej Neff. Neviditeln˘ pes 21. 12.
(Otázku si môÏeme zaktualizovaÈ na slo-
venské pomery: Koºko duchaprítomnosti a
80
uváÏlivosti produkuje súãasná koalícia? A
koºko prezieravosti opozícia?)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus január
(Tomu sa povie ãertovská svätoÏiara.)
***
SuperStar ma nauãila byÈ opatrnej‰ím, pozor-
nej‰ím a vnímavej‰ím ãlovekom. SúÈaÏ ãlove-
ka obohatí a prinesie do celého Ïivota nieão
nové, ão je omnoho cennej‰ie ako nejaká v˘-
hra.
Najúspe‰nej‰í Slovák v SuperStar
Miro ·majda. HN 21. 12.
(Preão vlastne úãastníci rôznych veºk˘ch a
dobre dotovan˘ch súÈaÏí cítia potrebu zdô-
razÀovaÈ, Ïe pre nich nie je najdôleÏitej‰ie
víÈazstvo. Koºkí tomu veria?)
***
SuperStar ma nezmenila. To médiá zmenili
obraz o nás. Z v˘hry 100 000 eur plánujem ãasÈ
venovaÈ aj svojej rodine. Chcem sa im odvìa-
ãiÈ za tie roky, ktoré mi venovali.
Prv˘ âesko Slovensk˘
„SuperStar“ Martin Chodúr z Ostravy.
Pravda 21. 12.
(VzÈah k rodine je najvzácnej‰ou hodnotou
zaãínajúcich hviezd. A je tak˘ zriedkav˘.)
***
Fischerovu vládu podporuje 80 % voliãov.
Je to 2-3x viac neÏ inú vládu posledn˘ch 20 ro-
kov. Preão majú ºudia v obºube ministrov, kto-
rí boli pred pár mesiacmi neznámymi ‰tátny-
mi úradníkmi? Sú to osobnostné vlastnosti,
ktoré ich predchodcovia nevideli ani z r˘chli-
ka. SkromnosÈ, odbornosÈ, chuÈ pracovaÈ pre
‰tát, a nie pre seba, odpor k papalá‰skemu
správaniu. A to je to, ão ‰tát potrebuje.
Reklamn˘ poradca Oldfiich Platil.
Blog.iDnes.cz 21. 12.
(V˘zva: „Zachovajme úradnícku vládu Jana
Fischera aj po voºbách 2010!“ je absolútnym
odmietnutím celej dôleÏitej spoloãenskej
skupiny politikov-straníkov, ktorá sa poãas
komunizmu celkom zdiskreditovala a v no-
v˘ch pomeroch po Novembri ’89 len v˘ni-
moãne boº‰evizmus v sebe prekroãila.)
***
Kedysi som dostala dobrú radu: V zaãiat-
koch sa úplne vyh˘baj filmom, v ktor˘ch má‰
byÈ nahá, inak si Èa takú zapamätajú a iné úlo-
hy ti neponúknu. Ak má nahota vo filme zmy-
sel, tak do toho idem. Hrala som slobodnú Ar-
ménku, ktorá sa vyzliekla pred AzerbajdÏan-
com, ão by sa v reáli kvôli rôznym súvislos-
tiam nestalo. Scéna mala svoj v˘znam, preto
som súhlasila.
Hereãka, Ïijúca v Hollywoode
a New Yorku, Katarína Morháãová (29).
Sme 21. 12.
(Dokedy e‰te bude ºudstvo znepokojovaÈ
tento zvlá‰tny fenomén? Nahota môÏe byÈ
jeden z najvzru‰ujúcej‰ích a najkraj‰ích
momentov muÏov˘ch emócií, predstáv i tú-
Ïob. ËaÏko pochopiÈ, preão by napríklad
Boh klasifikoval muÏov pohºad na vyzleãe-
nú Ïenu ako hrie‰nu zvrhlosÈ, ktorá sa mu-
Ïovi negatívne pripoãíta pri Poslednom
súde?)
***
Volebn˘ v˘sledok záleÏí aj na presvedãi-
vosti men‰ích strán.
Politick˘ spravodajca Petr Holub.
âesk˘ rozhlas 22. 12.
(V SR dokonca, podºa v‰etkého, v˘sledok
men‰ích strán bude maÈ rozhodujúci po-
diel na podobe budúcej vlády. A najmä, ãi
sa SMK a Most-Híd dostanú do NR. Ony
roky tvorili bezpeãnú zálohu pre pravicovo-
liberálny blok, hoci politici maìarskej men-
‰iny boli len veºmi málo pravicoví. Ale roz-
chod Csákyho s Bugárom istotu tohto zosku-
penia váÏne naru‰il. Obaja politici by si
mali uvedomiÈ dosah ich kroku pre budúc-
nosÈ SR.)
***
S vami nemám ão rozprávaÈ za to v‰etko, ão
robíte proti mojej osobe. Mali by ste si preve-
riÈ spravodlivosÈ a statoãnosÈ, boj proti korup-
cii a v‰etk˘m neduhom, s ktor˘mi bojujem.
Predseda Okresného súdu
v Michalovciach Jozef Soroãina.
Sme 22. 12.
(Vysok˘ funkcionár súdu nemá morálne a
ani normálne právo neodpovedaÈ novinám
na otázku, ktorá súvisí s v˘konom jeho
funkcie. VerejnosÈ má právo vedieÈ, preão
bola namiesto doteraj‰ieho podpredsedu
ustanovená jeho kolegyÀa.)
***
Zábava, pred ktorou vìaka nasadeniu do
najsledovanej‰ích vysielacích ãasov takmer
nebolo úniku, ãesko-slovenská SuperStar, pri-
tiahla postupne milióny divákov v oboch ‰tá-
toch. Program pote‰il divákov, ktor˘m sa cnie
za niekdaj‰ím âesko-Slovenskom. Získal si aj
ºudí, ktorí tvrdia, Ïe rozdelenie spoloãného
‰tátu bolo pre nastolenie dobr˘ch ãesko-sloven-
sk˘ch vzÈahov prospe‰né. Ale i mlad˘ch, kto-
rí sa na spoloãn˘ ‰tát nepamätajú.
Komentátor Ivan Hoffman.
Deník.cz 22. 12.
(âesko-Slovensko je ãoraz menej realitou in-
dividuálno-ºudskou, a viac uÏ historickou.)
***
Na území totalitnej triednej nenávisti moh-
S U P E R M O N I T O R
la maÈ posledné slovo len e‰te silnej‰ia nená-
visÈ. Ale ani dnes nemajú na ruÏiach ustlaté tí,
ktorí vedia, ão v‰etko znamená láska a ão
pravda.
Spisovateº Jifií Stránsk˘.
Rádio âesko 23. 12.
(Triedna nenávisÈ patrila k hlavn˘m sloga-
nom komunizmu. Nakoºko je vôbec pre ãlo-
veka prirodzená táto negatívna emócia?
Ak˘ siln˘ je cit náklonnosti? Napríklad v
parlamente dominuje neÏiãlivosÈ alebo po-
rozumenie pre nieão pekné a príjemné?)
***
Som síce narodená v lete, ale pre mÀa veº-
mi veºa znamená, keì sa v‰etko prikryje sne-
hom. Neuveriteºne ma to nabije energiou. Mô-
Ïem byÈ vìaãná, Ïe som bola súãasÈou rozpráv-
ky, ktorá je uÏ dlhé roky symbolom Vianoc. Nie
kaÏdému sa to podarí, je to otázka ‰Èastia.
Predstaviteºka AlÏbetky z filmu
Perinbaba Petra Kolevská-Vanãíková.
HN 23. 12.
(MôÏu poãasie, roãné obdobie alebo iné prí-
rodné javy nabiÈ ãloveka energiou? Je to len
odraz vlastn˘ch predstáv? Ale aj keì si to
ãlovek iba nam˘‰ºa, nemusí to byÈ na ‰kodu.)
***
Najpodstatnej‰ie na Vianociach je to, Ïe slá-
vime príchod BoÏieho Syna na svet ako Spa-
siteºa.
Arcibiskup Dominik Hru‰ovsk˘.
Sme.sk 24. 12.
(Keby si bol v‰evediaci Boh, ktor˘ vysoko
postavil ãloveka, rozváÏil, keì vyhadzoval
Adama a Evu z raja, Ïe po stároãiach bude
musieÈ nieão spraviÈ, aby sa mu dokonalé
ºudské bytosti nevytratili z blízkosti – Ïe
teda bude musieÈ ãloveka spasiÈ –, bol by
priebeh ºudsk˘ch dejín úplne in˘. Naozaj ne-
vedel Boh, ako bude po rokoch zm˘‰ºaÈ?)
***
Kedysi boli medzi hercami veºké osobnos-
ti, Kvietik, Filãík, Kroner a ìal‰í, ktorí vy-
t⁄ãali z davu. Osobnosti. Teraz v‰etci nosia
ãapice ‰iltom dozadu a rovnako hrajú. Dokon-
ca aj na ‰kolu prijímajú ako keby cez sito. Je
to ako Jáno‰íkova druÏina zloÏená len z Jáno-
‰íkov. Ch˘ba dravosÈ, obetavosÈ, ktorú starí her-
ci mali. Dnes ide len o popularitu.
Filmov˘ reÏisér Juraj Jakubisko.
Pravda.sk 24. 12.
(Slovensko dosiaº nikdy nemalo takú silnú
kreatívnu skupinu, ako boli v 60-90-tych
rokoch herci Chudík, Machata, Filãík, Va-
lach, Kroner, Meliãková, E. Vá‰áryová,
Kvietik a rad ìal‰ích. Cez nich a nimi sme
vyãnievali nad iné európske národy. Boli
talentovaní, inteligentní, vzdelaní a úÏasne
pracovití. Ktovie, kedy sa opäÈ taká skupi-
na profesionálov objaví – a ãi vôbec. Do
seba udupaní Slováci by sa im mali hlboko
klaÀaÈ.)
***
Vianoce hovoria, Ïe láska jestvuje, Ïe láska
je bytostná, Ïe láska je Boh a Ïe Boh je tak˘
láskav˘, Ïe prichádza v JeÏi‰ovi Kristovi. To
je základné posolstvo Vianoc. Je to posolstvo,
ktoré je vlastne vÏdy aj o daroch. Skutoãné
dary, ktoré sú medzi ºuìmi, sú sprítomnením
toho daru, Ïe Boh je láska a v láske nám darú-
va svojho Syna.
Arcibiskup Stanislav Zvolensk˘.
Sme.sk 24. 12.
(Je veºmi zvlá‰tne chcieÈ od ºudí, aby verili,
Ïe Boh musel obetovaÈ svojho Syna a nechaÈ
Ho stra‰n˘m spôsobom zomrieÈ, ak sa roz-
hodol, Ïe zbaví ãloveka veãnej kliatby –
utrpenia v pekeln˘ch plameÀoch. Veì ako
v‰emohúci mohol jednoducho vysloviÈ Ïela-
nie, aby z ãloveka kliatba súvisiaca s vy-
hnaním z raja na Jeho príkaz ãi pokyn spad-
la. Preão bolo nutné, aby sa spasenie viaza-
lo na smrÈ BoÏieho Syna?)
***
Som veriaci. Veril som aj pred rakovinou.
Ale po nej mám in˘ pohºad na vieru. Verím, Ïe
je nieão silnej‰ie ako my. âi uÏ to nazveme Bo-
hom alebo energiou. V nemocniciach som ve-
ril v silnú energiu. Verím, Ïe sme na Zemi, pre-
toÏe tu máme byÈ. Verím, Ïe pozemsk˘ Ïivot
je prípravou na nejakú vy‰‰iu formu. A cez
v‰etko pozemské musíme prejsÈ, aby sme tú inú
formu pochopili. Verím, Ïe na‰ím bytím sa
v‰etko na Zemi nekonãí. Musí tu, v tomto ves-
míre byÈ nieão viac ako my. Inak je na‰e bytie
iba márnenie priestoru a ãasu.
·éf Baletu SND Mário Radaãovsk˘.
Pravda.sk 24. 12.
(NajÈaωie je prijaÈ z vesmíru odkaz: Ne-
musí. Niã tu nemusí byÈ...)
***
Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 26. 12.
(A okrem toho, pán minister Ra‰i ho dal za-
oãkovaÈ, veì ão by robil s toºk˘mi vakcína-
mi na sklade?)
***
Klaus oznamoval podpis pod Lisabonskú
zmluvu vyzdoben˘ ãiernou kravatou. Bol to
symbolick˘ politick˘ odkaz: Rozpoãet s naj-
vy‰‰ím schodkom v histórii âR je len pletkou
pri porovnaní s hrozbami, ktoré vypl˘vajú z Li-
sabonskej zmluvy.
Komentátor Martin Zvûfiina.
Lidové noviny 28. 12.
(V kaÏdom prípade je veºmi pôvabné, keì je
prezident kreatívnou osobnosÈou.)
***
Kríza bola aj víÈastvom. âím je ºuìom hor-
‰ie, t˘m viac chcú snívaÈ. A ão iné ako krásne
sny ponúka Hollywood? Kiná oproti roku 2008
zaznamenali desiatky miliónov dolárov navy-
‰e.
·éfredaktor internetového ãasopisu BRAK
Peter Vrábel. HN 28. 12
(Naozaj, keì sa ºuìom Ïije príli‰ pohodlne,
naão by snívali? A o ãom?)
***
V decembri ’89 prestrihol minister zahrani-
ãia Dienstbier ostnaté drôty na hranici Nemec-
ka a âSSR. Keì sa povie hranica, dodnes mi
to znie dobrodruÏne, temne a zlovestne. Hra-
nice sú symbolom veºkého väzenia, v ktorom
som vyrastal, policajného ‰tátu a môjho stra-
chu. PrekáÏkou, za ktorou je sloboda, a preto
sa za Àu nesmie. Miestom, kde sa rozkladalo
záhadné „pásmo nikoho“, kde boli elektrinou
nabité drôty, strieºalo sa tam a zomieralo. ·ta-
tistika vraví, Ïe v rokoch 1948 – 1989 pri po-
kuse o útek zastrelili 145 osôb a 96 usmrtili
elektrinou
Redaktor Adam Drda.
Rádio âesko 28. 12.
(Namiesto spievania hymny pred vyuãova-
ním by Ïiakom na Slovensku kaÏd˘ ponde-
lok mali z reproduktora znieÈ ver‰e z Botto-
vej Smrti Jáno‰íkovej: „Sloboda, sloboda,
slobodienka moja, pre teba mne páni ‰ibe-
nice stroja!“)
***
AÏ po maturitu som ‰kolu nenávidel. Mal
som hlboké podozrenie, Ïe nás uãia zbytoãnos-
ti a neuãia dôleÏité veci. Zo strachu pred tres-
tami som mal dobré známky, ale cel˘ ãas som
bol ne‰Èastn˘. Nedávno ma poz˘vali na osla-
vu v˘roãia na‰ej strednej ‰koly. Odpísal som,
Ïe návrat na pôdu ‰koly by som povaÏoval za
zradu v‰etkého, ão som si sºúbil.
Cestovateº a spisovateº Boris Filan.
HN 28. 12.
(Nie je ‰kolské vyuãovanie, jeho záÈaÏ a ‰t˘l
najmä na Slovensku poru‰ovaním ºudsk˘ch
práv dieÈaÈa? Koºko hodín má vlastne 12- ãi
16-roãn˘ obãan denne robiÈ? Koºko úloh
mu moÏno dávaÈ, aby neprekroãil povolen˘
limit? Nie je surovosÈou od mnoh˘ch peda-
gógov, ak nariadia nieão doma vykonaÈ,
„lebo máte 2 dni, sobotu a nedeºu, voºno“?
Ak má voºno inÏinier alebo opravár poãíta-
ãov, preão ho nemá maÈ Ïiak?)
***
Nie je pravda, Ïe máme zle platen˘ch poli-
cajtov, uãiteºov alebo úradníkov. Máme zle
platen˘ch dobr˘ch policajtov, uãiteºov a úrad-
níkov. Komerãná sféra ‰etrí, zbavuje sa mizer-
n˘ch zamestnancov alebo im kráti benefity, a
ponecháva si len t˘ch, ktor˘ch potrebuje. Ve-
rejnú správu charakterizuje v˘rok ná‰ho pre-
zidenta – Ïe je to byrokratická organizácia,
ktorá nemaximalizuje Ïiaden produkt, ale len
svoje preÏitie a zväã‰ovanie.
Publicista Ivan Piln˘.
Neviditeln˘ pes 29. 12.
(Dlhé roky byrokratizácie verejnej správy
vytvorili stav, ktor˘ sa nedá optimalizovaÈ
– zakroãiÈ doÀho môÏe len ona sama, ak sa
nemajú zrútiÈ oporné body ‰tátneho apará-
81
S U P E R M O N I T O R
tu. Je to perpetuum mobile, ktoré musíme
platiÈ, i keì nevieme, ão z neho potrebuje-
me.)
***
Cez Vianoce údajne nájdeme v kostole 40 %
neveriacich. Kardinál Vlk uvádza, Ïe väã‰ina
t˘ch, ktorí sa nehlásia k Ïiadnej cirkvi a tak ich
zaraìujú medzi ateistov, sa zhodne domnieva,
Ïe nad nami musí nieão byÈ. Boh zostáva v raji,
vo svojej blaÏenosti, a o nás ºudí sa nestará. Tu
na Zemi sme pánmi my sami a riadime sa pod-
ºa svojich vlastn˘ch racionálnych pravidiel.
Publicista LukበJelínek.
âesk˘ rozhlas 29. 12.
(Pomaly sa rozpadáva ucelen˘ obraz jednot-
nej cirkvi s jednotne sformulovan˘m Bo-
hom, ktor˘ je v kresÈanstve dokonca Troj-
jedin˘, Boh Otec, Boh Syn i Boh Duch svä-
t˘. âlovek sa nemusí zriecÈ Boha, aj keì uÏ
nechce veriÈ podºa problematick˘ch veã-
n˘ch právd.)
***
Je odzbrojujúce Topolánkovo odporúãanie
obãanom, aby menej ãítali noviny, poãúvali rá-
dio a pozerali sa na televíziu. A keì to uÏ ro-
bia, radí im, aby rozhodne neverili tomu, ão sa
im vraví. Kandidát na premiéra dokonãil pre-
menu na ublíÏeného jedo‰a, ktor˘ sa nehanbí
svojim voliãom odporúãaÈ, aby niãomu neve-
rili, pretoÏe svet okolo nich je pln˘ lÏí a mani-
pulácií.
Novinár Petr Tfie‰Àák.
Respekt.cz 30. 12.
(Pritom práve Topolánkovia, Ficovia a Dzu-
rindovia majú svätú povinnosÈ oslobodzovaÈ
verejn˘ Ïivot od v‰etk˘ch neãestností a ne-
ºudskostí, a nie ich e‰te pridávaÈ.)
***
Mladí vypasení politológovia z bruselsk˘ch
think-tankov nám sugerujú, ak˘ trapas bolo
ãeské predsedníctvo EÚ. To sú v‰ak hlasy zo
zatuchnutého akvária s priemern˘m osaden-
stvom.
Komentátor Daniel Kaiser.
Lidové noviny 30. 12.
(Bruselskí úradníci, spoloãenskí vedci a no-
vinári sa dostávajú do postavenia ºudí, kto-
r˘ch si nikto neváÏi, nemajú autoritu a kaÏ-
d˘ ich povaÏuje za nafúkan˘ch hlupákov.)
***
Îena nemá byÈ vo vzÈahu s muÏom domi-
nantná, ale nemá byÈ ani muÏovou slúÏkou.
Boh vytvoril Ïenu z Adamovho rebra a nie z
jeho hlavy. Koncept manÏelstva muÏa a Ïeny
by mal byÈ chránen˘ a propagovan˘, pretoÏe
ide o záleÏitosÈ najvy‰‰ieho v˘znamu pre ºud-
stvo.
PápeÏ Benedikt XVI.
HN 30. 12.
(PápeÏov˘m úvahám nemoÏno protireãiÈ,
ale moÏno pochybovaÈ, Ïe by zohrávali e‰te
aj dnes rozhodujúcu úlohu v praktickom Ïi-
vote miliónov ºudí. Sú príli‰ abstraktné.)
***
82
Pôsobenie politickej strany v opozícii ju po-
ºud‰Èuje a pomáha profilovaÈ charaktery. VÏdy
je dobré, keì ãlovek z bavoráka vyjde na uli-
cu. Nikomu z hrebienka neubudne, keì pôjde
tu a tam do obchodu alebo na trhovisko. Na-
kupoval som na trhu a mal som z toho radosÈ.
ªudia vám povedia bársão a o toto ide. Ak "ko-
rytá" nie sú nablízku, tak sa ukáÏe, komu ide
o vec a o sluÏbu. Pobyt v opozícii je aj skú‰-
kou a ist˘m katalyzátorom a oãistcom.
Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda.
Sme 30. 12.
(Naozaj? Nie vÏdy to tak vyzerá.)
***
V roku 2010 svoj comeback oslávi voda z
kohútika, ktorá sa stane hitom luxusn˘ch re‰-
taurácií. Mestskí policajti sa budú aj naìalej
‰pecializovaÈ na odÈahovanie áut, ktoré niko-
mu neprekáÏajú, a budú ch˘baÈ na kriÏovat-
kách, cez ktoré prechádzajú deti. Zo snemov-
ne koneãne zmizne niekoºko nekompetent-
n˘ch ºudí, ktor˘m v˘sledok minul˘ch volieb
prihral moc neprimeranú ich schopnostiam.
Novinárka Ivana Kottasová.
Hospodáfiské noviny 30. 12.
(TakÏe ani rok 2010 Stredoeurópanom nija-
ké závratné a príjemné zmeny neprinesie.)
***
Internet je fenoménom súãasnosti. Do r.
2015 bude k nemu pripojen˘ch 15 miliárd za-
riadení! Do roku 2020 sa ãipy v mozgu stanú
u ºudí beÏn˘mi. V zásade nám v‰ak ãipy nema-
jú pomôcÈ pri rozm˘‰ºaní, ale pri spracúvaní in-
formácií. Prospe‰né sú v zdravotníctve pri v˘-
bere liekov. Lekár môÏe o pacientovi a jeho
zdravotn˘ch problémoch získaÈ prehºad v prie-
behu niekoºk˘ch minút na rozdiel od vy‰etre-
ní, ktoré môÏu trvaÈ niekoºko hodín.
Viceprezident spoloãnosti Intel
Christian Morales. Pravda 30. 12.
(Aj 60-roãn˘ Boris Filan povaÏuje internet
za zázrak z neba: „Nesníval som, Ïe do daru
dostanem nieão také úÏasné. Poãítaã a inter-
net sú dve nové slnká môjho Ïivota.“)
***
Nové technológie priniesli úpadok tradiã-
n˘ch spravodajsk˘ch médií. A ak sa niektoré
noviny a mediálne organizácie modernej digi-
tálnej realite neprispôsobia, zaniknú.
Miliardár a ‰éf mediálneho
gigantu Rupert Murdoch.
Wall Street Journal 30. 12.
(Îurnalizmus dne‰ka môÏe zachrániÈ najmä
to, ak sa noví majitelia tlaãe – a tak˘ch je
dnes veºa – zrieknu svojej samoºúbosti a
svojich primitívnych predstáv o tom, ão
chcú ºudia ãítaÈ, a ak im poskytnú to, ão ich
môÏe zaujaÈ, napríklad originálne komentá-
re.)
***
Znovu sa ukázalo, Ïe EÚ je nieão medzi
Kocúrkovom a Absurdistanom. Vypasení eu-
rópski byrokrati s platmi od 2 560 aÏ po astro-
nomick˘ch 17 500 eur chcú zv˘‰enie svojich
platov. âo na tom, Ïe svetom lomcuje finanã-
ná kríza a kaÏd˘ ‰etrí, kde sa dá. Eurobyrokra-
tov to nezaujíma a keì sºúbené peniaze nedos-
tanú, tak hurá do ‰trajku a keì ani ten nebude
staãiÈ, tak hurá na súd. Mám pre nespokoj-
n˘ch zamestnancov EÚ návrh: Keì sa vám
nepáãi, ako ste platení, tak odíìte. Zamestnaj-
te sa inde – va‰e schopnosti najmä súkromn˘
sektor iste ocení.
Senátor Petr Pakosta.
Virtually 30. 12.
(Ako môÏu bezoãiví eurohrabo‰i vytváraÈ
vyspelú bázu sociálne ladenej politiky na
najvy‰‰ej úrovni, ktorá by mala v Európe
posúvaÈ svet do pozícií doteraz nevídan˘ch?
Kto t˘chto ºudí nominoval, kto za nich v
ich vlasti ruãí? Ako si ctia európske hodno-
ty?)
***
S mojou 87-roãnou babkou sme mali „doho-
du“, Ïe ak odíde, vráti sa e‰te povedaÈ mi, aké
to tam je... Bol to môj sen od maliãka, vedieÈ,
ão je na druhej strane. A verte-neverte, neskla-
mala. Sen ako Ïiv˘ a jej veºk˘ úsmev a slová
vyslovené so ‰Èastím a pokojom.
Módny návrhár Boris Haneãka.
TV oko 31. 12.
(Je to najdôleÏitej‰í sen, ak˘ sa môÏe ãlove-
ku zdaÈ. Ani po Àom nevieme, ão je na dru-
hej strane. Ale, ak nemáme úplne prelepe-
né oãi, kaÏd˘ si môÏeme nejak˘ obraz vytvo-
riÈ.)
***
Táto kríza nie je ekonomická, ale politická.
Ekonomická je o prázdnom Ïalúdku, politická
o tom, z ãoho sa nám dvíha Ïalúdok. S politik-
mi nie je spokojn˘ch 84 % z nás. Prestali im
veriÈ. Strany medzi sebou totiÏ len bojujú. O
ºudí a o správu vecí verejn˘ch uÏ nejde. Ide o
to vyhraÈ nad svojím protivníkom a ão najviac
si nahrabaÈ. Cítime 20 rokov po revolúcii, Ïe
sa nieão musí staÈ. UÏ nepôjdeme „do ulíc“, ale
môÏeme ísÈ „do seba“ – daÈ hlas nov˘m tváram!
Podnikateº Radim Janãura.
Hospodáfiské noviny 31. 12.
(Ak v‰ak dáme hlas nov˘m tváram, veºmi
pozorne si v‰imnime, ãi dávame hlas no-
v˘m trendom, novému ‰t˘lu politiky a no-
v˘m ideám. âi sa v‰etko novo len netvári –
a ãi nie je v tom stará, stále trvajúca egois-
tická paÏravosÈ, ktorá o‰klbe ‰tát o peniaze
obãanov.)
***
Myslím, Ïe najprv by sme mali byÈ ºuìmi a
aÏ potom obãanmi a poddan˘mi vlády. Zìale-
ka nie je také Ïiaduce rozvíjaÈ úctu k zákonu,
ako by bolo Ïiaduce pestovaÈ úctu k tomu, ão
je dobré a správne.
Americk˘ esejista Henry David Thoreau.
TV oko 31. 12.
(Na‰u vrcholnú vìaãnosÈ venujeme uÏ t˘m
politikom a úradníkom, ktorí dodrÏiavajú
literu zákona. âakaÈ od nich aj re‰pekt k du-
chu zákonov je smie‰ne. To je nad ich sily.)
***
Kompetentní si zrejme uvedomili, ako veº-
mi sa e‰te budú t˘ch pár mesiacov pred voºba-
mi potrebovaÈ. Otázne je, ãi potrebujú viac
S U P E R M O N I T O R
vzájomnú spoluprácu, alebo vzájomné mlãanie.
Komentátorka Martina Ruttkayová.
HN 31. 12.
(Akékoºvek predvolebné proroctvá o vzÈa-
hoch medzi stranami dnes nemajú v˘znam.
E‰te aj t˘ÏdeÀ pred voºbami sa zo zi‰tn˘ch
dôvodov v‰etko môÏe zvrátiÈ.)
***
ZaÏelajme na‰im politikom pokojn˘ rok
2010. Ak ostanú totiÏ na pokoji a zrieknu sa
svojich hanebn˘ch tragikomédií okolo rie‰enia
problémov, ktoré sami vytvorili, nበ‰tát bude
opäÈ rozkvitaÈ. PretoÏe ºudia, ktorí sa Ïivia prá-
cou, budú maÈ zrazu dosÈ Ïivotného priestoru
na to, aby sa mohli nad˘chnuÈ a tvoriÈ nové sku-
toãné hodnoty.
Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.
Britské listy 31. 12.
(Je veºmi trpké, ak sú politici pre verejnosÈ
najuÏitoãnej‰í vtedy, keì niã nerobia.)
***
Mimoriadne siln˘ bol pre mÀa znovunájde-
n˘ pocit harmónie a presvedãenia, Ïe veci sú
na správnom mieste a Ïe v‰etko sa deje tak, ako
sa má.
V˘konná riaditeºka Nadácie pre deti
Slovenska Lucia ·tasselová.
TV oko 31. 12.
(Ak nás nieão udrÏiava nad hladinou, je to
zistenie, Ïe okolo nás nie je len ºudská prázd-
nota, ale obãas aj my‰lienková zrelosÈ, kto-
rá nám priná‰a nevídané uspokojenie.)
***
U nás bola tradícia technického vzdelania,
ãi uÏ na úrovni stredo- alebo vysoko‰kolskej.
Ja si myslím, Ïe v priebehu 5-10 rokov bude
obrovsk˘ tlak zdola s veºk˘m dopytom po ino-
váciách a po sofistikovanej‰ích rie‰eniach. A
keì im to nebudú schopné ponúknuÈ na‰e uni-
verzity a vedecké zariadenia, tak to budú ku-
povaÈ niekde inde. Ale ten dopyt nutne bude vy-
sok˘, pretoÏe doteraj‰í spôsob konkurencie-
schopnosti Slovenska uÏ nie je moÏné udrÏaÈ.
Prognostik SAV Vladimír BaláÏ.
TV oko 31. 12.
(Na‰e univerzity dokázali vyuãiÈ desiatky
nadpriemerne kvalifikovan˘ch odborníkov
a vytvoriÈ desiatky pracovísk na európskej
úrovni. Dnes v‰ak nemáme veºa dôvodov
veriÈ, Ïe slovenské vysoké ‰koly sú plnohod-
notnou bázou modernej vzdelanosti.)
***
Îiadne skupiny obyvateºstva nemajú nárok
na to, aby sa na ne kríza nevzÈahovala. Preto
by sa politici nemali zam˘‰ºaÈ nad t˘m, ãím
budú poháÀaÈ autá alebo rakety ºudia o sto ro-
kov, ale nad t˘m, aby ich krajiny nestrácali slo-
bodu a aby prosperovali dnes.
Komentátor Martin Komárek.
MF Dnes 2. 1.
(Ak sa v âR aspoÀ pár politikov, politológov
alebo aj novinárov usiluje o to, aby svoje ná-
zory na aktuálne témy rámcovali nejakou fi-
lozofiou a nielen egoistick˘mi praktick˘mi
rozhodnutiami, v SR filozofia nie je urãujú-
ca takmer v Ïiadnej sfére ºudskej ãinnosti.)
***
Aj skúsené pracovníãky najstar‰ej profesie
môÏu predsedovi SMK Csákymu závidieÈ, s
ak˘m nasadením sa ot⁄ãa a núka do akejkoºvek
budúcej vládnej koalície. Logicky najmä do
koalície vedenej Ficom. Pritom opakuje svo-
ju obºúbenú tézu, Ïe úãasÈ SMK vo vláde je
podmienkou a zárukou zlep‰enia vzÈahov me-
dzi Slovenskom a Maìarskom, lebo „premiér
Orbán nebude v zlom vzÈahu s takou sloven-
skou vládou, ktorej súãasÈou budú predstavite-
lia SMK“.
Komentátor Peter Morvay.
Sme 2. 1.
(Slu‰ní obãania majú uÏ len dve moÏnosti:
alebo nejsÈ voliÈ, alebo sa odsÈahovaÈ.)
***
Mám kamarátov, ktorí uãia na strednej ale-
bo vysokej ‰kole. Pozorujú, Ïe mnoho mlad˘ch
ºudí sa nevie pre niã nadchnúÈ. MoÏno im ch˘-
ba cieº, viera v nieão, ão sa nesmie po‰kvrniÈ.
Herec Ivan Martinka.
Pravda 2. 1.
(Prv˘ dojem v‰ak môÏe byÈ zradn˘. Zainte-
resovanosÈ ãloveka môÏe byÈ ukrytá v tak˘ch
hæbkach, kam pozorovateº vôbec nedosiah-
ne. A o to môÏe byÈ úprimnej‰ia.)
***
Po roku 1989 sa k moci dostávali ºudia, kto-
rí neboli autoritami. Postupne sa ukázalo, Ïe
najlep‰í stratili nádej a najhor‰í zábrany. Slo-
venské elity navy‰e spravidla vzi‰li z rurálne-
ho prostredia, mesto nikdy nezohrávalo v˘-
znamnú úlohu. ªudia, ktorí boli v styku so
svetom, tu vÏdy hrali druhé husle. SR tak na-
ìalej hodnotovo pláva v povetrí, nemá sa ãoho
chytiÈ.
Sociológ Michal Va‰eãka.
Sme 2. 1.
(Nádejou pre Slovensko by mali byÈ rozhºa-
dení a cieºavedomí politici. Tak˘ch v‰ak nie-
to. Tak potom zostávajú uÏ len intelektuáli,
ale aj tí akosi ustupujú z verejného Ïivota a
ani ideami, ani aktivizaãn˘mi prvkami ne-
burcujú obãanov z útlmu.)
***
Presn˘m zásahom v mojej prognóze z roku
1985 bola predpoveì postupného vzniku územ-
n˘ch enkláv, kde budú v˘razne prevládaÈ Ró-
movia. „Pôjde o enklávy civilizaãnej zaostalos-
ti“ uvádzal som aÏ prekvapujúco odváÏne na
vtedaj‰ie totalitné pomery.
Sociológ Ján Bunãák.
Pravda 2. 1.
(Na prognózy sa kde-kto e‰te zmôÏe, ale na
rie‰enia v podstate nikto kompetentn˘.)
***
Ak sa Jim O'Neill, hlavn˘ ekonóm fimy
Goldman Sachs, nem˘li vo svojich prognó-
zach, âína uÏ roku 2027, o necelé 2 desaÈro-
ãia, Ameriku predbehne.
Americk˘ historik Niall Ferguson.
Sme 2. 1.
(âi v‰ak potom uÏ bude âína naozaj Ïivo-
taschopnou alternatívou voãi prevahe Zápa-
du, sa zatiaº nik neodvaÏuje povedaÈ. Najmä
preto, Ïe nik nevie povedaÈ, kedy sa zriek-
ne âína svojich ideologick˘ch deformácií a
zaãne re‰pektovaÈ základné ºudské práva.)
***
Obce nemajú dosÈ peÀazí na sociálnu starost-
livosÈ, hoci ide o tisíce star˘ch a chor˘ch ºudí.
A tak neverejní poskytovatelia nebudú maÈ is-
totu, Ïe dostanú príspevok z verejn˘ch zdrojov.
Pavol Vilãek zo Spi‰skej katolíckej charity.
Pravda 2. 1.
(Ne‰Èastím star˘ch ºudí, ktorí potrebujú do-
mov dôchodcov, je – nech to znie akokoºvek
ãudne –, Ïe ich je málo a veºa hlasov do vo-
lebn˘ch urien neprinesú.)
***
V úvahách o veºkej koalícii znie otázka, ãi
si ju môÏeme dovoliÈ, keì veºká ãasÈ politic-
k˘ch elít vidí v ‰tátnych in‰titúciách moÏnosÈ
na súkromné obohacovanie. Keì nielen ODS,
ale aj âSSD trpí pod nájazdmi korupãníkov a
klientelistov, inscenujúcich falo‰né nábory,
aby získali vplyv a aby si kúpili politikov. âi
by sme neuviazli v klepci veºkej koalície kmo-
trov.
Publicista Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 4. 1.
(To je zlé na veºkej koalícii, Ïe sa úplne strá-
ca kontrola nad t˘m, ão robia silné strany.)
***
KDH preÏije aj Smer, ak Smer zostane tak
definovan˘, ako je dnes. KDH je postavené na
presvedãení ºudí, ktorí sa angaÏujú vo verejnom
Ïivote. To je predov‰etk˘m o my‰lienke, hod-
notách a spoloãenstve ºudí, ktorí za t˘m stoja.
KDH je verné kresÈanskému konceptu demo-
kracie, je stabilnou stranou, perspektívnou. Je
nielen národné, ale aj európske.
Predseda KDH Ján Figeº.
Sme 4. 1.
(KDH je mnohoraké, ale málo vzru‰ujúce a
ºudsky komplexné. Pôsobí chladne.)
***
Vstupom do eurozóny sme síce vstúpili do
klubu bohat˘ch, ale moÏno sme nemali na
vstupné. Produktivita práce v SR stále dosahu-
je iba 65 % produktivity v krajinách pôvodnej
EÚ.
Prognostik SAV Vladimír BaláÏ.
HN 4. 1.
(âosi nám veºmi ch˘ba. Asi európsky rozmer
uvaÏovania o základn˘ch problémoch.)
***
Vesmírny ìalekohºad Kepler si pripísal ìal-
‰í úspech. Objavil 5 nov˘ch objektov, ktoré sú
pre nás, vedcov, veºkou záhadou. Sú totiÏ prí-
li‰ horúce, aby boli planétami, a príli‰ malé, aby
to boli hviezdy. Nezodpovedajú Ïiadnym do-
siaº známym astronomick˘m objektom.
Líder Keplerovho vedeckého tímu
William Borucki. HN 5. 1. 10
(Najuniverzálnej‰ia kresÈanská modlitba sa
zaãína „Otãe ná‰, ktor˘ si na nebesiach...“
Takto Boha vnímali ºudia storoãia, teda od-
83
S U P E R M O N I T O R
vtedy, ako nebesia boli v‰etko to, ão bolo nad
ich hlavami. Cirkvi v‰ak ani dnes stále veº-
mi nezaujíma, kde Boh je a ãi môÏe byÈ na
nebesiach, kde sú objekty horúcej‰ie ako
láva a dosahujú teplotu takmer 1 600 °C.)
***
Vláda zníÏila dôchodky pre b˘val˘ch pred-
staviteºov komunistického reÏimu. Nariade-
nie sa má t˘kaÈ asi 40-tisíc osôb, ktor˘m sme
zníÏili dôchodky o viac ako 50 % – na 700 eur.
HovorkyÀa poºského ministerstva vnútra.
Pravda 5. 1.
(Politické zm˘‰ºanie nemá ovplyvÀovaÈ v˘-
‰ku dôchodkov. Na druhej strane zásluhou
ãlenstva v komunistickej strane boli mnohí
na postoch s vysok˘mi platmi, ão má vplyv
na ich dne‰né nadpriemerné penzie, a tak je
poºské rozhodnutie spravodlivé.)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 5. 1.
(·trajk snehuliakov je rovnako existenãn˘,
ako bol ‰trajk mal˘ch autodopravcov.)
***
DeväÈdesiate roky 19. storoãia sa oznaãujú
ako „fin de siècle“. Pod t˘m cítime nostalgiu
za nieãím odchádzajúcim, Ïiaº z úpadku aris-
tokratickej kultúry. Bola to doba dekadentná a
neviazaná. Termín vznikol hneì na zaãiatku 20.
storoãia a r˘chlo sa ujal. Je divné, Ïe niã po-
dobné sa nestalo v 21. storoãí. Pritom 90. roky
20. storoãia boli ãas dejinotvorn˘. Rozpad rus-
kej diktatúry a nevídaná transformácia ãín-
skej diktatúry, to sú udalosti, ktoré nemajú v
dejinách obdobu. Bol to ãas obrovsk˘ch náde-
jí. Koneãne sa rozum ujal vlády nad svetom.
Spisovateº Ondfiej Neff.
Lidové noviny 6. 1.
(ªudstvo sa v‰ak stále plahoãí – ãi v 19., ãi
v 20. a ãi uÏ aj v 21. storoãí – v kaluÏiach prí-
zemnej nenávisti. A nekultúrny terorizmus
ohrozuje nevinn˘ch.)
***
V Rakúsku na úrade práce obãania uÏ komu-
nikujú s terminálom. Verím, Ïe nieão podob-
né sa ãoskoro podarí dosiahnuÈ aj u nás.
Generálny riaditeº Hewlett-Packard
Martin Kubala. HN 7. 1.
(Rozhodne je príjemnej‰ia a osoÏnej‰ia ko-
munikácia s internetom, neÏ s byrokratmi.
***
V celej âR ‰tuduje viac Slovákov ako na
bratislavskej UK. Neoficiálne odhady hovoria,
Ïe je ich uÏ viac ako 20 000. SR takto prichá-
84
dza o svoje talenty. Zo SR odchádza mnoho
ºudí s vysoko‰kolsk˘m diplomom do zahrani-
ãia urobiÈ si doktorát. Vyhºadávajú najmä reno-
mované ‰koly. Pochybujem, Ïe sme vyvinuli
dosÈ snahy, aby sa títo ‰piãkoví ºudia vrátili do-
mov.
Exminister ‰kolstva Ján Pi‰út.
Sme 7. 1.
(âo urobili vlastenci, aby sa tento stav po-
‰kodzujúci slovensk˘ národ zmenil?)
***
Provokaãn˘ film dánskeho reÏiséra Triera
Antikrist je na veºkom plátne mimoriadne sil-
n˘. Nedá vyd˘chnuÈ Ïiadnemu divákovi a vy-
volá len 2 reakcie – absolútne zhnusenie a ab-
solútne nad‰enie. Trier si svoje du‰evné trau-
my lieãi prostredníctvom reÏírovania uÏ dlhé
roky.
Filmová kritiãka Alena Ga‰paroviãová.
HN 7. 1.
(Len ãi divák bude vedieÈ, kedy sa má zhnu-
siÈ a kedy nadchnúÈ?)
***
Máme nové zákony a nové politiky, ale sta-
ré spupné návyky (zne)uÏívania moci nám
spred roka 1989 zostali. Máme nové domy,
nové autá, ale star˘ ‰tandard medziºudsk˘ch
vzÈahov zostal. E‰te aj Zlatého slávika máme
v Gottovi stále rovnakého.
Politológ LukበJelínek.
Neviditeln˘ pes 8. 1.
(To, Ïe sme boli takmer pol storoãia vy-
trhnutí z Európy, ktorá usilovne smerova-
la k demokracii, zanechalo na nás zrejme
hlb‰ie stopy, neÏ sme pred 20 rokmi predpo-
kladali. Namiesto toho, aby sme ão najskôr
odkopli zlé komunistické maniere, sme si
práve komunistické zlo ponechali a zmie‰a-
li sme ho so zlami kapitalistick˘mi.)
***
V 90. rokoch zaãali rásÈ kostoly ako huby po
daÏdi. Ale sakrálnych stavieb, ktoré by boli aj
prínosom v rozm˘‰ºaní, vzniklo dosÈ málo.
Architekt Michal Bogár.
TV oko 8. 1.
(Po páde komunizmu bolo veºkou ambíciou
mnoh˘ch kresÈanov vynahradiÈ si – navonok
– v‰etko, ão boº‰evici zakazovali. Nie na slá-
vu BoÏiu, ale na slávu ºudí, ktorí sa chceli
blysnúÈ. A tak vznikali aj kostoly nie ako
stavby, ktoré poskytnú v‰estranné duchov-
né a umelecké naplnenie potrieb du‰e, ale
len tak, aby sa mohlo povedaÈ.)
***
To, ão sa deti kedysi uãili vo ‰tvrtej triede,
sa dnes uãia v prvej.
Psychologiãka Eva Smatanová.
Îena.sme.sk 8. 1.
(Európske deti sú dnes v‰estranne vyspelej-
‰ie, neÏ boli kedysi. Nikto v‰ak neberie do
úvahy, Ïe prudk˘ beh Ïivota im odt⁄ha naj-
mä ãas z hier. Mnohí uãitelia nechápu, Ïe
pripravujú deti o ich ºudské práva, keì ich
denne zaÈaÏujú viac, ako je únosné.)
***
Smerom k SaS mám veºk˘ otáznik. T˘ka sa
hodnôt a princípov. Pre SaS je HZDS s pánom
Meãiarom prijateºné a SDKÚ s pánom Dzurin-
dom nie? Je to pre mÀa absolútne zaráÏajúce.
Podpredsedníãka SDKÚ-DS Iveta
Radiãová. Sme 8. 1.
(Populisti sa len tvária, Ïe majú zásady.
Majú len py‰né heslá na zmátoÏenie voliãov.)
***
Stojí za pozornosÈ, Ïe mnohí chcú riadiÈ ‰tát
aj vo chvíli, keì ten trpí na nedostatok peÀazí
a keì bude nutné ‰etriÈ.
Komentátor Petr Holub.
âesk˘ rozhlas 9. 1.
(Niektorí ºudia chcú byÈ pri moci, nech to
stojí, ão to stojí. Pravda, ak nejde o eurá z
ich vrecka a úãtu. A pritom sa tvária, akú
obeÈ priná‰ajú. )
***
Opozícia cel˘ minul˘ rok Ïila v oãakávaní,
ako kríza vyrie‰i problém za Àu. Îe preferen-
cie Smeru klesnú. K v˘raznému oslabeniu v‰ak
nedo‰lo a opozícia vlastne doteraz zaháºala. Tri
a pol roka sa nesnaÏili získaÈ nov˘ch voliãov.
Sociológ Pavel Haulík.
Sme 9. 1.
(Politika SDKÚ i KDH nie je pevn˘m pilie-
rom pre veºkú ãasÈ perspektívnych obãa-
nov.)
***
V rozhovore pre rozhlas som sa raz p˘tal det-
ského herca Tomá‰a Holého, ãím bude, keì vy-
rastie. Bez rozm˘‰ºania odvetil, Ïe veterinárom.
A hneì to aj zdôvodnil: „Víte, lidé moc rych-
le zapomenou, Ïe jim nûkdo pomohl. Zvífiata
nikdy.“
Humorista Milan Markoviã.
Pravda 9. 1.
(Je to veºmi smutná skúsenosÈ, ktorú za-
znamenalo uÏ dieÈa.)
***
Kresba: Bruno Horeck˘. Tele plus 9. 1.
(Zastúpi ma, keì budem potrebovaÈ kla-
maÈ.)
Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová
a Ernest Weidler
 Trnavská stavebná spoloãnosÈ a.s. realizuje stavby dopravné a inÏinierske.
ZároveÀ sa podieºa na v˘stavbe pozemn˘ch stavieb a horúcovodov. Zabezpeãuje komplexné sluÏby,
súvisiace s prípravou, v˘stavbou alebo rekon‰trukciou objektov, spracovanie investiãn˘ch zámerov,
územn˘ch rozhodnutí, kalkulácií, projektov a stavebn˘ch povolení podºa poÏiadaviek zákazníka.

odbornosÈ • spoºahlivosÈ • kvalita

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a.s.
Bratislavská 4, 917 02 Trnava, tel., fax: 033 5511 595
www.tss.sk